Welcome to Scribd. Sign in or start your free trial to enjoy unlimited e-books, audiobooks & documents.Find out more
Download
Standard view
Full view
of .
Look up keyword
Like this
2Activity
0 of .
Results for:
No results containing your search query
P. 1
Bratislava Mateja Bela

Bratislava Mateja Bela

Ratings: (0)|Views: 212|Likes:
Published by krija

More info:

Published by: krija on Mar 14, 2011
Copyright:Attribution Non-commercial

Availability:

Read on Scribd mobile: iPhone, iPad and Android.
download as PDF, TXT or read online from Scribd
See more
See less

02/20/2014

pdf

text

original

 
Bratislava Mateja Bela
„V minulých storočiach boli v meste aj Židia; mali dokonca takú veľkú moc, že málochýbalo, aby neovládli mesto, ktoré celkom vyžmýkali mimoriadne ťažkýmiúžerami. Zmocnili sa domov, vinohradov, polí a iných pozemkov, ktoré majiteliazadlžili židovským
i peniazmi.
Bezprávie zosilnelo už za Karola I. a Ľudovíta I. Preto králi vynaložili úsilie, aby sa toďalej nešírilo, ba aby sa tento ohavný a zhubný nešvár zlikvidoval zo dňa na deň.
 
Sem patrí nariadenie Ľudovíta I. z roku 1371, ktorým sa Židom ukladalo zaplatiť mestským úradom dane zo zisku. Túto jeho predvídavosť horlivo nasledovali ďalší králi a oslobodili občanov od platenia úžer, ktorými ich zavalili Židia. Bolo todobrodenie Žigmunda, ktorým sa usiloval zo všetkých síl usporiadať roku 1392záležitosti Bratislavy, mimoriadne narušené najškodlivejším národom. K tomutoveľkému dobrodeniu pripojila iné, omnoho vznešenejšie, jeho dcéra Alžbeta,vdova po Albrechtovi. Ona totiž nielenže chcela, aby boli Bratislavčania zasaoslobodení od židovských úžer, ale roku 1441 odpustila mestským úradom nacelých desať rokov aj všetky poplatky, ktoré až dovtedy prinášali do kráľovskejpokladnice. Toto desaťročie ešte neuplynulo, keď Ján Korvín, vtedy vládcaUhorska, roku 1450 obnovil zákon o zrušení úrokov, aby ho Ži
dia neuviedli do
pôvodného stavu. Potom prišiel do Bratislavy po prepustení z Fridrichovhoporučníctva Ladislav Pohrobok, aby na verejnom zhromaždení prijal kráľovskúhodnosť, ktorú vzal na seba ešte ako dieťa. Prejav jeho priazne voči mestu možnodoložiť tým, že roku 1453 potvrdil ustanovenie zákona, ktoré vyhlásilipredchádzajúci králi o židovských úžerách, ba roku 1454 prísne nariadil, aby ajŽidia, ktorí bývajú v meste, rovnako ako iní občania znášali mestské bremená adane. Lenže nespokojnosť najprešibanejšieho národa je už taká, že neprestaldobiedzať dovtedy, kým nezrušil tieto ustanovenia. Preto Matej Korvín keď sizasadol ku kormidlu štátu, ponechal znovu jednu časť úrokov Židom, jednuobčanom, a to na základe kráľovského rozhodnutia, ktoré vyhlásil
roku 1475.
Vtedy sa aj občanom zakázalo, aby dali Židom ako záloh zdedené majetky, vinice,polia, lúky a podobné veci. Keby však Židia neprestali cestou peňažných pôžičiekbrať do zálohu takéto dedičstvá, koľko peňazí by takto vynaložili, toľko by sa
 
muse
lo pripísať na účet štátnej pokladnice.
 
Odkiaľ však pochádza táto peňažná moc Židov? Domnievam sa, že mali vBratislave zriadené zmenárne. Keď sa občania neopatrne zaviazali ichpodmienkami, ľahko sa zavalili úžerami. Keď si to všimli dobrotiví králi, nem
ohli
nepotlačiť vyhlásenými nariadeniami hrabivosť obrezaného národa, ako ajnerozumnosť občanov. Bohatstvo, ktoré plynulo zo zmenárenského zisku Židov,smerovalo potom do štátnej pokladnice. Z toho vyplýva postup Komory vočimestským úradníkom v posledných rokoch Ferdinanda I. a na začiatku vládyMaximiliána, predovšetkým roku 1567. Takýmito úskokmi národ kresťanskémumenu najnepriateľskejší zmocnel natoľko, že hoci počtom menší, v bohatstve samohol pretekať s občanmi.
 
V meste mali svoju ulicu, ktorú nazývali Židovskou, dnes ju voláme Klobučnícka. Tumali aj synagógu, nie však veľkolepú, ale postavenú podľa svojho rítu. Aby juzakryli medzi radmi nízkych budov, vybudovali ju na zadnej strane, a to tak, aby najednu siahu zapustená do zeme neprečnievala ani kúsok nad ostatné strechy. Tátostavba vydržala až do našich čias a jestvuje aj dnes; vnútri sa delí na dve podlažia.
 
Vynaložili sme veľké úsilie, aby sme sa dozvedeli, akého priestupku sa dopustilnajzločinnejší národ, prečo ho vypovedali z mesta. Nenašiel sa však nikto, kto bynám to vysvetlil. Prijali sme teda výklad, že najväčší lotri spomedzi dvojnožcovzneuctili bezbožnými rukami Najsvätejšiu Sviatosť oltárnu. Len čo sa to rozchýrilomedzi ľudom, Židia sa museli vysťahovať z mesta až za hranice jeho panstva, keď mestská rada vydala rozhodnutie, aby sa najnepriateľskejší národ už nikdy, vžiadnom čase nedostal na územie mesta. Toto sa povráva, ale žiaľbohu, bezdôkazu. Nemôžem však uveriť, že by verejný mestský archív neuchovával aspoňnejaký doklad o preklínanom zločine.
 
Nech je to čokoľvek, je to zbytočné, pretože z mesta vyhostený najhanebnejší národ, usilujúci sa o záhubu kresťanov, znovu sa usadil všade navôkol na krok odhradieb, na väčšiu škodu Bratislavčanov ako vtedy, keď býval v meste samo
m.
Vtedy bol totiž podriadený občianskym úradom, platil dane a podliehal trestom, aksa zaplietol do nejakého zločinu; teraz oveľa viac ťaží z mestských výhod akoobčania, pričom sa odvďačuje len tým, že zžiera ľud úžerami, neopatrnýchopantáva úskokmi, a keď sa ukáže príležitosť, ošudí bohatších, ak užnespomenieme ostatné ničomnosti a zlomyseľnosti pri uchvacovaní úrody

Activity (2)

You've already reviewed this. Edit your review.
1 thousand reads
1 hundred reads

You're Reading a Free Preview

Download
scribd
/*********** DO NOT ALTER ANYTHING BELOW THIS LINE ! ************/ var s_code=s.t();if(s_code)document.write(s_code)//-->