Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave

Ústav anorganickej chémie, technológie a materiálov

Oddelenie anorganickej chémie

SEMESTRÁLNY PROJEKT
(VZOR)

Príprava, štruktúra, vlastnosti a použitie kyselín bóru.

Kyselina trihydrogenboritá H3BO3 (Orthoboric acid).

Vypracoval: Fridrich Chápavý

1. študijná skupina

Bakalárske štúdium, 1. ročník, LS akad. roku 2010/11

Študijný program: Chémia a medicínska chémia
Učiteľ seminárneho cvičenia: doc. Ing. Kazimír Náročný, PhD.
Bratislava, 6. mája 2011
I. Všeobecná charakteristika kyselín bóru
Kyselina trihydrogenboritá (ortoboritá) H3BO3 je najbežnejšie používanou zlúčeninou
bóru. Je to nehorľavá diamagnetická látka (CAS: 10043-35-3). V tuhom skupenstve sa skladá
z molekúl vzájomne viazaných vodíkovými väzbami. Používanie H3BO3 a boritanov ako
liečiv je založené na predpokladanom antiseptickom, dezinfekčnom, antimikotickom
a antiflogistickom účinku najmä na kožu a sliznice.
Čiastočnou dehydratáciou H3BO3 pri teplotách vyše 100 oC sa získa kyselina
hydrogenboritá (metaboritá) HBO2, ktorá je známa vo viacerých kryštálových modifikáciách:
orthorombická (obsahuje len planárne útvary {BO3}), monoklinická (obsahuje časť
planárnych útvarov {BO3} a časť tetraedrických útvarov {BO4}) a kubická (obsahujúca len
tetraedrické útvary {BO4}).
Kyselina bórnatá (tetrahydrogenbórnatá) H4B2O4 sa pripravuje hydratáciou oxidu
B

bórnatého {BO}n alebo hydrolýzou chloridu bórnatého BCl2. Kyselina tetrahydrogenbórnatá

obsahuje väzbu bór-bór. Praktické využitie nemá.

II. Výskyt kyseliny trihydrogenboritej v prírode

Vo vesmíre je bór pomerne vzácny, platí to aj pre výskyt v zemskej kôre. Bór sa
v prírode nevyskytuje nikdy voľný, ale vždy v zlúčeninách s väzbami B-O. Takto je viazaný
v kyseline trihydrogenboritej, ktorá sa vyskytuje vo vode
teplých prameňov a vo vulkanických oblastiach, ako
napríklad oblasť Sasso v Toskánsku, podľa toho sa aj
minerál nazýva sassolin (obr. 1). V minerálnych vodách je
koncentrácia H3BO3 rozmanitá, od jednotiek až po stovky
mg.dm-3. Kyselina trihydrogenboritá je tiež obsiahnutá
v malých množstvách v ovocí, chmele a niekedy aj vo
víne.

Obr. 1 Bezfarebné pseudohexagonálne kryštály minerálu sassolin

V prírode sa vyskytujú aj početné soli kyseliny trihydrogenboritej. Najznámejší je

minerál bórax (Na2B4O7.10H2O, ktorý je však lepšie formulovať ako Na2[B4O5(OH)4].8H2O),
B

ktorý sa už v staroveku využíval na výrobu glazúr a tvrdých skiel.

III. Štruktúra kyselina trihydrogenboritej

H H H3BO3 kryštalizuje v hexagonálnej štruktúre.

O O Vrstevnatá (2D) štruktúra (obr. 2) je tvorená planárnymi
H H B H H
trigonálnymi jednotkami {BO3} (uhly OBO sú 120 o a
O O
O
medziatómová vzdialenosť B-O = 136 pm), ktoré sú doplnené
H B H H B H asymetrickými vodíkovými väzbami (vzdialenosť medzi
O O O O
atómmi kyslíka v zoskupení O-H...O = 272 pm). Vodíkové
H H H H väzby sú takmer lineárne. V protiklade k malým
O O O O vzdialenostiam O-H...O v jednotlivých rovinách je väčšia
H B H H B H
vzdialenosť medzi jednotlivými vrstvami (318 pm). Táto
O
O O
skutočnosť spôsobuje významnú štiepateľnosť voskovitých
H H B H H doštičkových kryštálov ako aj malú hustotu (1,435 g.cm-3).
O O

H H

Obr. 2 Vrstevnatá štruktúra H3BO3

IV. Vlastnosti kyseliny trihydrogenboritej

IV.1 Fyzikálno-chemické vlastnosti

Kyselina trihydrogenboritá tvorí biele perleťovolesklé šupinkové priehľadné šesťboké

kryštály (tab. 1). Ľahko sa dá rekryštalizovať z teplej vody. Jej rozpustnosť sa s teplotou
výrazne zvyšuje (s(H3BO3, 0 °C) = 2 g/100g roztoku a s(H3BO3, 100 °C) = 29 g/100g
roztoku). Rozpúšťa sa aj v mnohých organických rozpúšťadlách, najmä v tých ktoré obsahujú
hydroxylové skupiny OH. Niektoré ďalšie fyzikálno-chemické a termodynamické údaje sú
uvedené v tabuľke 1.

Tab. 1 Niektoré fyzikálno-chemické a termodynamické údaje (obrázok kryštálov H3BO3)

Kyslina trihydrogenboritá Fyzikálno-chemické vlastnosti Termodynamika
Mólová hmotnosť M = 61,83 g.mol-1 Štandardná tvorná entalpia
Hustota ρ = 1,435 g.cm-3 ΔfHosolid = −1093,99 kJ.mol-1
Konštanta kyslosti pKa = 9.25
Teplota topenia tt = 170 °C Štandardná mólová entropia
Teplota varu tv = 300 °C Sosolid = 88,7 J.K−1.mol−1
Rozpustnosť v H2O 5,7 g/100 ml (25°C)

IV.2 Chemické vlastnosti

Kyselina trihydrogenboritá podobne ako roztavený oxid boritý rozpúšťa za žiaru oxidy
kovov za vzniku boritanov
ΔT
2H3BO3 + 2CaO ⎯⎯→
⎯ Ca 2 B2O5 + 3H 2O
Rozpúšťaním zmesi kyseliny trihydrogenboritej a peroxidu sodného vo vode sa získa
biela kryštalická látka peroxohydrátu Na2B4O7.H2O2.9H2O (perborax), ktorá obsahuje
B

v kryštálovej štruktúre zabudované molekuly peroxidu vodíka

4H 3 BO3 + Na 2 O 2 → Na 2 B 4 O 7 .H 2 O 2 + 5H 2 O
Rekryštalizáciou Na2B4O7.H2O2 vo vode sa získa v priemysle často používaní peroxohydrát
B

boritanu sodného, NaBO2.H2O2.3H2O. Keďže tieto produkty vo vode uvoľňujú peroxid

vodíka, využívajú sa ako bieliace činidlá v detergentoch. Tak napr. prací a bieliaci prostriedok
Persil obsahuje okrem mydlá a sódy aj 10 % peroxohydrátu boritanu sodného.
H3BO3 tvorí s kyselinou kremičitou komplexné borokremičitany, ktoré sa rozkladajú
kyselinou chlorovodíkovou. Používame ju preto v analytickej chémii na rozklad
kremičitanov.

IV.2.1 Acidobázické vlastnosti

Kyselina trihydrogenboritá sa vo vode spravá ako veľmi slabá jednosýtna kyselina

a prejavuje sa prakticky len ako Lewisova kyselina – akceptor elektónového páru OH-

H 3 BO3 + 2H 2 O ⇔ H 3 O + + [ B(OH)4 ] −
Jej kyslosť sa podstatne zvyšuje tvorbou komplexov s viacsýtnymi alkoholmi (napr.
glycerínom, mannitom alebo cukrom), a to je základom ich využitia v analytickej chémií,
napr. s mannitom poklesne pKa na 5.15, čo predstavuje vzrast disociačnej konštanty
v porovnaní so samotnou kyselinou trihydrogenboritou (pKa = 9,25) o viac ako
desaťtisícnásobok (Schéma 1).

-
C O O C
C OH
H3BO3 + 2 H3O+ + B + 2H2O
C OH C O O C

Schéma 1. Tvorba chelátov kyseliny trihydrogenboritej reakciou s cis-1,2-diolmi

V prítomnosti kyseliny flourovodíkovej sa ustaľujú rovnováhy medzi časticami

[B(OH)xF4-x]- a niektoré kyseliny s takýmito aniónmi sa podarilo aj izolovať v čistom stave.
H3BO3 možno podobne ako organické kyseliny esterifikovať alkoholmi v prítomnosti kyslého
katalyzátora
+
H 3O
H 3 BO 3 + 3ROH ⎯⎯ ⎯→ B(OR) 3 + 3H 2 O

IV.2.2 Termické vlastnosti

Čiastočnou dehydratáciou H3BO3 nad 100°C vzniká kyselina hydrogenboritá

(metaboritá) HBO2, ktorá je známa v niekoľkých kryštalografických modifikáciách:

koord.č. ρ [g.cm-3] tt [°C]

orthorombická HBO2 3 1,784 176

rýchle ochladenie
140°C
monoklinická HBO2 3a4 2,045 201

H3BO3
175°C
kubická HBO2 4 2,487 236

Schéma 2. Termický rozklad kyseliny trihydrogenboritej

Ortorombická HBO2 sa skladá z trimérnych jednotiek B3O3(OH)3, vzájomne spojených do

vrstiev prostredníctvom vodíkových väzieb, koordinačné číslo atómov B je 3. Monoklinická
HBO2 sa skladá z reťazcov B3O4OH(H2O), v ktorých atómy B uplatňujú koordinačné číslo 4.
Kubická HBO2 má štruktúru podobnú lešeniu z tetraedrických skupín BO4, kde niektoré sú
viazané prostredníctvom vodíkových väzieb. S rastúcim koordinačným číslom B rastie
hustota i teplota topenia.

IV.3 Príprava a využitie v priemysle

Kyselina trihydrogenboritá H3BO3 je hydrolytický produkt väčšiny zlúčenín bóru.

Vyrába sa (asi 150 000 t ročne) okyslením vodných roztokov bóraxu.
Na 2 [B 4 O 5 (OH)4 ](s) + 2H 2SO 4 (aq) + 3H 2 O(l) → 4H 3 BO3 (s) + 2NaHSO4 (aq)
 Často sa používa ako netoxický insekcitíd na ničenie švábov, termitov, mravcov, bĺch,
atď. Používa sa priamo v práškovej podobe alebo miešaný s cukrom, ale je taktiež jednou zo
zložiek komerčných insekcitídov.
Soli kyseliny trihydrogenboritej s alkalickými kovmi sa uplatňujú pri impregnácii
dreva proti pliesňam, hubám a hnilobám. Drevo ošetrené kyselinou trihydrogenboritou je
menej horľavé, čo sa využíva v stavebníctve, čím sa znižuje riziko požiarov. Využíva sa pri
výrobe ohňuvzdorného skla, ohňuvzdorných tkanín, ako elektrolytické kúpele, v kožiarstve,
na porcelánové glazúry a tvrdenie ocele.
Kyselina trihydrogenboritá farbí plameň na intenzívne zeleno, preto sa pridáva do
pyrotechnických zmesí pri výrobe ohňostroja. Táto vlastnosť sa využíva v analytickej chémii
ako dôkaz výskytu bóru v skúmanej latke.

V. Využitie v lekárstve a toxické účinky

Kyselinu trihydrogenboritú môžeme použiť ako antiseptikum iba pri menších

popáleniach a rezných ranách, používa sa ako prísada do liečivých mastí. Veľmi zriedený
roztok (1 – 3 %) sa používa na vypláchnutie očí. Pridáva sa do ústnej vody, očných kvapiek,
pleťovej vody a kozmetických výrobkov. Používa sa pri liečení kandidiózy (vaginálna
kvasinková infekcia) a ako prevencia pred plesňovými ochoreniami nôh. Kyselina
trihydrogenboritá má taktiež antivirálne účinky. Používa sa pri výrobe mastí (3 – 10 %), ktoré
urýchľujú hojenie oparov a herpesov, ošetrenie vredov, preležaniny, ekzémy, rany a na
popáleniny.
Názory na účinok kyseliny trihydrogenboritej a boritanov na ľudský organizmus sú
protichodné. Na jednej strane sú tvrdenia o ich priaznivom vplyve a bezpečnosti, na strane
druhej mnohé výskumy poukazujú na ich toxicitu a terapeutické riziko. Akútna otrava
kyselinou trihydrogenboritou sa prejavuje vyrážkami, poruchami tráviacej sústavy (zvracanie,
krvavé hnačky, poškodenie pečene), nervového systému (bolesti hlavy, útlm alebo naopak
podráždenosť, agresivita, kŕče, stavy pomätenosti) a sklonmi ku krvácaniu do kože a slizníc.
Pri chronickej otrave sa bór kumuluje v kostiach, obličkách a mozgu. Výraznejšie sa to
prejavuje u mladších jedincov. Je sprevádzané nechutenstvom, chudnutím, miernymi
hnačkami, nespavosťou , lámaním nechtov, vypadávaním vlasov a svrbivou dermatózou.
Smrteľná dávka kyseliny trihydrogenboritej po perorálnom podaní je pre dospelých 15
– 20 g, pre deti 5 – 6 g a pre dojčatá 2 – 3 g. Smrť nastáva obrnou vazomotorického alebo
dýchacieho centra.

Použitá literatúra

M. Melicherčík, D. Melicherčíková: Bioanorganická chémia, Chemické prvky a ľudský

organizmus, Príroda 1997
N. N. Greenwood, A. Earnshaw: Chémie prvků I., II. Informatorium, Praha 1993.
G. Ondrejovič, R. Boča, E. Jóna, H. Langfelderová, D. Valigura: Anorganická chémia II,
Vydavateľstvo STU, Bratislava 1995
M. Ferenčik, B. Škarka, M. Novák, L. Turecký: Biochémia, Slovak Academic Press,
Bratislava 2000
H. Remy Anorganická chémia I, Praha 1961.
http://www.chemicalland21.com/industrialchem/inorganic/BORIC%20ACID.htm
http://www.vitacost.com/science/hn/Supp/Boric_Acid.htm
http://en.wikipedia.org/wiki/Boric_acid
http://www.webmineral.com/data/Sassolite.shtml