I. prednáška 7.okt 09 Neolit – Blízky Východ na základe prednášok doc. PhDr. Juraj Pavúk DrSc.

Akeramický neolit a neolitická revolúcia

Prečo neolitická revolúcia začína na Blízkom Východe?

a) vyskytovali sa tam divoký predchodcovia obilia : pšenica, jačmeň, raž, šošovica hrach,
základné zložky potravy
b) žili tam zvieratá vhodné na domestifikovanie: ovca, koza
c) priaznivé klimatické a geografické podmienky
– to všetko sa vyskytovalo v oblasti Úrodného polmesiaca a v Mesopotámii – Dnešná
Palestína Juhovýchodné Turecko, Kurgistane.

Ďalšie centrá: - pozri mapku na ďalšej strane

Juhovýchodná Ázia: ryža sa

domestifikovala

Japonské ostrovy – v mezolite sa udržiavalo v zberačskom hospodárstve veľmi dlho

Amerika: kukurica, zemiaky, mustangy

- ale v Anatólii sa veci dostali do pohybu . Genius loci (závislosť od daného miesta – teda to miesto, čo to
všetko podmienilo)
Písmo literatúra, domestifikácia zvierat a plodín  neolitická revolúcia.
- Krajina, teda táto oblasť bola progresívna ešte 10. - 11. st. nl až vo vrcholnom/neskorom
stredoveku to upadá . centrá sa presunuli viac na západ.

1 len na študijné účely

I. prednáška 7.okt 09 Neolit – Blízky Východ na základe prednášok doc. PhDr. Juraj Pavúk DrSc.

Domestifikácia obilia
Divoké – keď dozrejú semienka, vypadnú z
klasu. Dlho sa spracovali.

Domestifikované – dozrelo naraz a všetky

steblá sa držali na obilí až do konca.

Technika domestifikácie:
Domestifikácia je založená na netypických
odchýlkach od normálnej rastliny. Časť
klasov nemohla z dôvodu genetických
defektov uvoľňovať svoje zrná a
rozmnožovať sa. Pritom práve tieto zrná boli
v dobe zrelosti získavané vo väčšom
množstve než tzv. zrná normálne. Na konci
žatvy mohli dokonca byť zbierané len zrná
týchto odchylných rastlín. Pri doprave úrody
do dediny prišlo pravdepodobne mnoho zŕn
nazmar. Často pri tom semená zapadli do
úrodnej pôdy, lebo prvé sídliská ležali vždy v
blízkosti vody a v značnej vzdialenosti od
vysočiny s divoko rastúcimi formami obilia.
V nasledujúcich rokoch vyklíčili prevažne
rastliny, ktoré neuvoľňovali samovoľne zrná a rástli v blízkosti osady. Boli teda prednostne
zbierané. Stále opakovanie tohto neuvedomelého výberu viedlo v konečnej podobe k stále
väčším a početnejším poliam pšenice v blízkosti osady. Rovnaké zmeny vedú k vzniku
foriem, ktoré samovoľne neuvoľňovali svoje semená z klasu.

2 len na študijné účely

I. prednáška 7.okt 09 Neolit – Blízky Východ na základe prednášok doc. PhDr. Juraj Pavúk DrSc.

Klimatické podmienky v Anatólii

v období. cca 8000 pnl - Holocén
Po Pleistocéne – doba ľadová
Rozvoj roľníctva bol podmienený priaznivými
klimatickými podmienkami, ktoré v Anatólii
v tom období nastali.
8000 pnl bola hladina svetového oceána nižšie.
Čierne more bolo 6000 pnl Sladkovodné jazero.
Egejské more sa tak zdvihlo že sa prevalila na
Čierne more.

Atlit-yam - studňa z obdobia predkeramického neolitu

[8000 pnl]. Nachádza sa medzi Cyprom a Palestínskymi
brehmi sa našla 9- 16 m pod hladinou . Je vymurovaná a
vyložená kameňmi siaha do 10 m hĺbky.- obrovský výkon
na tú dobu.

3 len na študijné účely

I. prednáška 7.okt 09 Neolit – Blízky Východ na základe prednášok doc. PhDr. Juraj Pavúk DrSc.

Neolit – Mladšia doba kamenná

bola archeologicky definovaná až do II.Svetovej Vojny takto:

Vznikajú prvé príbytky - Architektúra

Začiatok výroby hlinených nádob - Keramika

Brúsené kamenné nástroje - Industria

Chov domácich zvierat -Domestifikácia

Pestovanie kultúrnych plodín – Poľnohospodárstvo

Toto bolo vyvrátené nálezmi na lokalite Garmo v Iraku a na lokalite Jericho v Palestíne,
kde sa objavili rozsiahle sídliská s doloženým chovom zvierat a pestovaním
domestifikovaným obilím ale bez keramiky.
Zo Sýrie, Palestíny a Iraku mnoho podobných poznatkov. Preto v ´50 rokoch Robert
Briadwood prišiel s názorom že existoval predkeramický neolit – Pre-Pottery Neolit

PPNA – domy s kruhovým pôdorysom. Nie je neolitický z hľadiska hospodárstva, pevné

stále, sídla neukazujú domestifikáciu ani neolitickú kultúru. Napriek tomu že tam boli
veľké aj tellové sídliskové aglomerácie s kamennou aj hlinenou architektúrou

PPNB – pravouhlé domy

4 len na študijné účely

I. prednáška 7.okt 09 Neolit – Blízky Východ na základe prednášok doc. PhDr. Juraj Pavúk DrSc.

Lokality

Hallan Cemi 
PPNA Kamenné nádoby (__) – základný tvar guľa – abstrakcia
optimálnej formy - K
tomu sa môže pripájať
hrdlo alebo nôžka.
najstaršie v Anatólii,
Turecká časť. Bez
prírodnej predlohy-
možno drevené
nádoby ale veľmi
zriedkavo. Kruhové
stavby.

Cayönü 
PPNBA - B kruhové aj pravouhlé stavby
=badateľný vývoj . Domy s Apsidou – dom
lebiek ( Skull Building) - hromadné hroby.
20 – 25 m dlhé domy, pripomínajú rímske
kasárne.

5 len na študijné účely

I. prednáška 7.okt 09 Neolit – Blízky Východ na základe prednášok doc. PhDr. Juraj Pavúk DrSc.

Göbekli Tepe – Obrovské

kamenné piliere v tvare T ,
staré 10000 rokov–držali
strechu?. Urfa mesto 900 m.
n. Okruhlé stavby postavené
9100 – 8800 pnl . Sídlisko bez
domestifikácie, len lov a zber.
Líška lev, kačice, diviaky.

Vyspelé umelecké prejavy – bohaté motívy zvierat

Nevalı Çori– T piliere, v pravouhlej budove. Podlaha typu Terazzo až

v renesancii sa objavu znova! Do malty sa ukladali farebné kamene a potom
sa brúsili tak dlho až kým sa to nezrovnalona jednu úroveň s podlahou –
pripomína to grécku mozaiku. Jamky medzi kameňmi boli pre drevené koly,
ktoré držali strechu.800 rokov mohlo stáť –

Viac fáz . Umenie: veľké sochy,

štylizované sochy.
Cafer Höyük
pekné ozdoby, kamenné nádoby.

Kirokitia (Cyprus)
kruhové kamenné stavby,
nekompletné ľudské kostry.

6 len na študijné účely

I. prednáška 7.okt 09 Neolit – Blízky Východ na základe prednášok doc. PhDr. Juraj Pavúk DrSc.

Celý predkeramický neolit [10000 -7500 pnl] sa rozvíjal v Mesopotámii, Palestíne,

východnom Turecku a na Cypre. ďalej sa nešíril a celkom výnimočne sa objavuje na Kréte,
kde sa pravdepodobne „doplavil s kolonizátormi“ – čo nasvedčuje tomu že už vtedy ovládali
plavbu.
Knossos – V Paleolite Kréta ešte nebola osídlená. Najstaršie osídlenie je doložené
v najstaršej teda prvej fáze pod palácom.
Asikli Höyük (Anatólska Plošina)
Tellové sídlisko 10m vysoké domy zo sušenej tehly. Aglutinová zástavba (typický pre neolit
v Anatólskej plošine). Veľké množstvo kamenných mlynov. Kamenné sídlisko
predkeramickího neolitu – ale nie sú tu žiadne domestifikované zvieratá. 500 – 700 rokov bez
roľníctva a chovateľstva – živili sa len
zberom – optimálne klimatické aj geografické
podmienky.

- Zdá sa že v jednom momente všetky tieto sídliská zanikli. Nevie sa presne prečo. Až po
zániku veľkých kamenných sídlisk začína 2. etapa neolitu – keramický neolit.

Rýchla zmena Klímy – Rapid Climat Change - RCC

Klimatológovia sa domnievajú že Holocéne (doba poľadová ) [8000 pnl] nastala malá doba
ľadová. Tieto udalosti sú klimaticky a geologicky doložené z Hudsonovho zálivu
a z Grónska. Vlny studeného vzduchu zasiahli aj Anatóliu. ( Na popreží Kréty našli
paleobotanici veľmi chladnomiľnú rastlinu) Toto veľké ochladenie, mohlo zapríčiniť 
zánik veľkých sídlisk.
6200 – 6000 pnl sa objavuje množstvo sídlisk s keramickou produkciou - keramický neolit
Predkeramické sídliská boli opustené a nové sídliská sa zakladali na predtým neosídľovaných
miestach až na pár výnimiek ako Çatal Höyük.

7 len na študijné účely

I. prednáška 7.okt 09 Neolit – Blízky Východ na základe prednášok doc. PhDr. Juraj Pavúk DrSc.

Çatal Höyük
Skúmal britský archeológ James Melart v ´60 rokoch.

Jeden z najväčších tellov aké poznáme je 1km dlhý a 30 m vysoký. 18 – 20 vrstiev

Aglutínová zástavba – domy sa lepia na

seba. – medzi nimi dvory. Obvodové steny
domov vytvárajú „opevnenie“ . Ploché
strechy postavené domy zo sušených tehál.
Domy boli maľované rôznymi farbami –
Jednotlivé domy boli vymaľované 150 až
200- krát – trvali relatívne dlho. Boli
zbúrané a zaplnené zvyškami
a zaplanírované , na tom sa stavalo. Veľké zimy aj horúčavy. Tie tehly
sa nepoškodili. Omietnutých stenách vzácne umelecké prejavy.
V nových pôdorysoch nenachádzame dvere preto sa domnievajú že sa vchádzalo z povali .
Najstarších 5 horizontov bez domestifikovaných zvierat a bylín – zberači a lovci. V 6-7 vrstve
sa objavujú domáce zvieratá.

8 len na študijné účely

I. prednáška 7.okt 09 Neolit – Blízky Východ na základe prednášok doc. PhDr. Juraj Pavúk DrSc.

Materiálna kultúra a umenie v Çatal Höyük

Vykostené býčie hlavy - obložené gypson – akoby
sochy, medvede, ľudské postavy –
šaman ktorý sa menil na zviera.

Maľby na stenách rôznymi farbami .

Scény lovu a hier. Supy –„vykostovali ľudí“ - ľudské postavy bez hlavy. Leopardy.
Bohyne sedia na kolenách ako Araby. Muž a Žena – tzv.
Božská svadba.
Maľby v jaskyňách : Sopka . Zori
vraj adalej žiju
v anatólii podobe
kobercov. Zápony,
Dýka z obsidiánu.
Pintadér – pečatidlá .

Pohrebný rýt v Çatal Höyük

Odmäsené kosti – Supy asi zjedli mäso. Gypsové masky mŕtvych.
Portréty, ukladali v príbytkoch - ľudské kosti. Do 500 pozostatkov.

9 len na študijné účely

I. prednáška 7.okt 09 Neolit – Blízky Východ na základe prednášok doc. PhDr. Juraj Pavúk DrSc.

Podobné maľby ako v jaskyniach Španiesku (Valltorta) . Sever Afriky Skalné maľby sú
neolitické nie mezolitické. Rytiny Alžirsko : Slony, Žirafy ešte pnl 5000 boli savany
v Sahare.
- keramický neolit sap omaly rozširuje aj do iných oblastí:

Hacilar
Kopal Mellart. Kamenné podmurovky
a na tom hlinené domy. Domy ináč
konštruované a organizované , Priestory,
miestnosti, pece. Príbytok hrnčiara :150
rovnakých nádob.
Obranný múr – samostatne vystavaný.
13 stavebných vrstiev. Začína bohatý
ornament na keramike. Keramika sa objavuje vo väčšom
rozsahu od vrstvy IX. a trvá po vrstvu VI.
Všetka keramika je maľovaná
červenou farbu na sivom
podklade. Formy sa
rozširujú.
Starší úsek kultúry
Hacilar končí červenými
zvormi.
Antropomorfé figúry
hlinené. Maľované
zdobené sediace stojace
ženy – nemajú nič medzi
nohami 
Staršý úsek končí IV.
Haccilar - čerenými vzormi – trubkovité uchá.
Hacilar V. sú nové tvary.malé misky
Kedy sa myslelo, že kultúra Hacilar siahala až k Egejskému moru

10 len na študijné účely

I. prednáška 7.okt 09 Neolit – Blízky Východ na základe prednášok doc. PhDr. Juraj Pavúk DrSc.

Bademagaci ( Budurské Jazerá) Hlinené zásobníky na obilie, kombinácia kamenných a

hlinených domov.

V posledných rokoch sa preukázalo že v oblasti Egejského mora je podobná kultúra

Lokalita:
Agio Gala na ostrove Chios –Jaskyňa o ktorej si mysleli že
je kolónia Hacilaru. Je to príbuzná kultúra súčasná
s kultúrou Hacilar - táto kultúra nemá zatiaľ ani meno .
Ale líši sa od Hacilaru tím že, popri maľovanej keramike je
tam aj hrubostenná s odtlačkami a vrypmi prstov. Nádoby
na dutej nôžke prvý krát!
Hrubostená keramika a nádoby na nôžkach sú veľmi
charakteristické pre neolitické kultúry na Balkáne
a v juhovýchodnej Európe.
Anatólia sa rozpadla na časť Catal Hoyuckú a Hacilarskú

11 len na študijné účely

I. prednáška 7.okt 09 Neolit – Blízky Východ na základe prednášok doc. PhDr. Juraj Pavúk DrSc.

Šírenie neolitu:

1.Kolonizáciou/ Migráciou po kolapse – putovanie na západ( Európa) a juh( Afrika)

2. Difúziou – len technológie a poznatky šírili , susedia si vymieňali poznatky.

Po kolapse veľkých pred keramických sídlisk sa to obyvateľstvo vybralo na západ a na juh.

My vieme ako vyzerá kolonizácia z Antiky, Gréci si priniesli všetko: stavbárov, umelcov,
obchodníkov, jedlo, zvieratá . (Skýtske zlato na 90 % pochádza od Grékov)
Kultúra zvoncových pohárov došli odkiaľsi, a myslíme si že doši z Apennin a „zakapali“ .
SZ Turecku pri Čiernom mori lokalita na Bospore Fukertepe kultúra – maľovaná keramika
neni jej veľa , pri Istambule.

Ilipinar (pri jazere Iznik) pri Istambule

nemáme tehlovú architektúru, ale veľké kolové stavby s drevami zachovanými.
Nemaľovaná keramika s elipsovitým dnom a ústim značky prstov a nechtov. . – Teda hrnce
si robili po svojom.
Máme regionálne skupiny, ktoré definujeme podľa keramiky a architektúry.
- Keby boli išli ľudia z Hacilaru do Istambulu ich hrnce by boli rovnaké. – čo potvrdzuje skôr
teóriu difúzie.

12 len na študijné účely

I. prednáška 7.okt 09 Neolit – Blízky Východ na základe prednášok doc. PhDr. Juraj Pavúk DrSc.

L I T E RAT URA
Kalicz, N.: Frühneolithische Siedlungsfunde aus Südwestungarn. Budapest 1990.
Mellaar. J.: Çatal Hüyük - A neolithic Town in Anatolia. London 1967.
Mellaart, J.: Excavations at Hacilar. Edinburgh 1970.
Özdogan, M.: Neolithization of Europe: A wiew from Anatolia. in: Poroćilo o razsikovanju
... XXII, 1994, 25-61.
Pavlů, I.: Life on the Neolithic site. Praha 2001.
Pavlů, I.: Neolit mírného evropského pásma (5600-4200 BC) a jeho současníci.
www.bylany.com/texty.html (pdf)
Pavúk, J.: Stará lineárna keramika na Slovensku a neolitizácia strednej Európy. In: Otázky
neolitu a eneolitu 2003. Praha 2004, 11-28 (tam ďalšia literatúra).
Pavúk, J.: Ältere Linearkeramik in der Slowakei. Slov. Arch. 28, 1980, 7-90.
Podborský, V. a kol.: Pravěké dějiny Moravy. Brno 1993.
Praistorija jugoslavenskih zemalja II. Neolit. Sarajevo 1979.
Sykes, B.: Sedm dcer Eviných. Paseka 2004.
Tichý, R.: Osídlení s volutovou keramikou na Moravě. Pam Archeol. 53, 1962, 245- 305.
Todorova, Ch. - Vajsov, I.: Novokamennata epocha v Bãlgaria. Sofia 1993.
www.canew.net/canewedition.htm

13 len na študijné účely