Professional Documents
Culture Documents
Prv vydanie
O Holcim Slovensko Holcim (Slovensko), a.s. je vedcim vrobcom a dodvateom stavebnch materilov a svisiacich sluieb na Slovensku. Na Slovensku prevdzkuje okrem cementrne v Rohonku na Zhor aj 29 betonrn a 4 vrobne kameniva. Stabilne vysokokvalitn cementy, kamenivo a betny z produkcie Holcim v kombincii so slubami nachdzaj svoje uplatnenie pri vstavbe obytnch domov, priemyselnch objektov, infratruktrnych projektov a vrobe prefabriktov i strench krytn. Produkty Holcim boli pouit na takch stavbch, akmi s naprklad rchlostn cesta R1, tunel Sitina, projekt Eurovea v Bratislave, Europe Shopping Center v Banskej Bystrici, bratislavsk Riverpark, odbavovac terminl viedenskho letiska Schwechat, DC Tower najvyia budova v Raksku, ktor apiruje na certifikt LEED, i Soravia Shopping Center, polyfunkn objekt Mlyny v Nitre, Vrianska terasa v Banskej Bystrici alebo nov zvod Velux v Partiznskom. Holcim sa usiluje nastavi tandardy zkaznckej spokojnosti a trvalo udratenho rozvoja v slovenskom stavebnom priemysle. Holcim Slovensko je sasou Skupiny Holcim jednho z poprednch svetovch dodvateov cementu a kameniva. alie aktivity Skupiny Holcim zahaj dodvky transportbetnu a asfaltu vrtane nadvzujcich sluieb. Skupina Holcim psob vo viac ne 70 krajinch sveta a zamestnva pribline 80 000 ud. O tejto Sprve Tretia Sprva o trvalo udratenom rozvoji Holcim Slovensko, ktor prve drte v rukch, nadvzuje na predchdzajce vydanie, ktor sprostredkovalo vsledky za rok 2008. Sprva poskytuje informcie o ekonomickch, environmentlnych a spoloenskch vplyvoch innosti Holcim Slovensko v oblasti vroby a predaja edho a bieleho cementu, kameniva a transportbetnu. V slade s prsubom vydva tento typ Sprvy v dvojronch intervaloch popisuj dta v tejto Sprve vsledky spolonosti v rokoch 2009 a 2010 s vyuitm doplujcich informci z predchdzajcich rokov. Zverejnen informcie sa tkaj iba Holcim Slovensko ako prvnickej osoby a neobsahuj daje za spolonosti, v ktorch Holcim Slovensko vlastn podiel. Environmentlne vplyvy vroby ed-
ho a bieleho cementu sa vzhadom na ich znan rozdielnos uvdzaj v relevantnch prpadoch osobitne. Nad rmec predchdzajceho vydania s v tejto Sprve zahrnut aj podrobnejie informcie o environmentlnych vplyvoch vroby kameniva a transportbetnu (okrem 4 betonrn, ktor prevdzkuje Holcim Slovensko prostrednctvom Hirostavbet spol. s r.o.). Sprva je spracovan poda Smernc reportovania trvalo udratenho rozvoja Global Reporting Initiative G3 (GRI) na rovni A. Vaka tomu s uveden daje porovnaten s dajmi o inch spolonostiach, ktor tie pouvaj tto najrozrenejiu metodiku reportovania trvalo udratenho rozvoja. Viac informci o metodike pouitej pri prprave tejto Sprvy njdete v asti Metodika a overovanie na str. 36. Strategick lenstv a koopercie Skupina Holcim (Holcim Ltd.) je spoluzakladateom Iniciatvy pre cement Svetovej podnikateskej rady pre udraten rozvoj (WBCSD), podporuje Globlnu dohodu (Global Compact) Organizcie spojench nrodov a vytvorila strategick spoloenstvo s Nemeckou spolonosou pre technick spoluprcu (GTZ), ako aj so Svetovou niou ochrany prrody (World Conservation Union IUCN). Zvzky z tchto partnerstiev Holcim Ltd. s platn pre vetky spolonosti Skupiny vrtane Holcim Slovensko. Holcim Slovensko je signatrom Memoranda o spoloenskej zodpovednosti firiem Business Leaders Forum. Holcim Slovensko je tie signatrom a zakladajcim lenom slovenskej nrodnej platformy OSN Global Compact. Ocenenia od nezvislch intitci Skupina Holcim zskala v roku 2010 potvrdenie o zaraden do Dow Jones Sustabability Index a optovne bola zahrnut do hodnotenia indexu udratenosti FTSE4Good. Holcim Slovensko zskal za zodpovedn prstup k podnikaniu v predchdzajcich rokoch cel rad ocenen. V roku 2009 k nim pribudla Nrodn podnikatesk cena za ivotn prostredie za druh miesto v kategrii manarstvo za Komplexn riadenie trvalo udratenho rozvoja.
Obsah
Obsah
vodn slovo predsedu predstavenstva Vzia, stratgia a riadenie spolonosti Ekonomick vplyvy 4 6 8 12 16 20 32 33 36 37 38 39
Predaj zmesovch cementov sa zvil z 59 % v roku 2008 na 72 % v roku 2010 ist mern emisie CO2 z vroby edho cementu v obdob 2004 2010 klesli o 20 % Tri nov iniciatvy pre lepiu bezpenos a ochranu zdravia pri prci Vroba elektrickej energie z odpadovho tepla me potencilne vykry 15 % spotreby cementrne
Environmentlne vplyvy Socilne vplyvy Prpadov tdie Pokrok oproti cieom Prehad hlavnch ukazovateov Metodika a overovanie Index ukazovateov GRI Slovnk pojmov Ako sa vyrba cement
Vae pripomienky alebo otzky oakva: Peter Robl, senior koordintor pre trvalo udraten rozvoj a komunikciu, Holcim Slovensko Tel.: +421 34 7765 166, Fax: +421 34 7765 101, E-mail: peter.robl@holcim.com
iestaci z okolitch kl sa kad rok poas Da Zeme vyber do prrody a spoznvaj jej netuen tajomstv.
vodn slovo
Avak u dnes je urite jasn, e djde k zmene v spsobe, fungovania procesu vstavby. Dvodom je potreba zniova environmentlne vplyvy vstavby a prevdzky budov, ktor s zdrojom a 40 % celosvetovch emisi CO2. Preto sa oraz astejie stretvame s dobrovonm certifikovanm budov poda princpov udratenho rozvoja, ako je naprklad LEED alebo PassivHaus. Eurpska smernica zasa nariauje, e po roku 2020 mus ma kad nov budova nulov uhlkov stopu. Preto bude spoluprca medzi jednotlivmi aktrmi vstavby oraz uia. U oskoro bud architekti a projektanti spolupracova priamo so stavebnmi firmami a vrobcami stavebnch materilov, aby sme spolone stavali budovy, ktor bud ohaduplnejie k ivotnmu prostrediu a v ktorch sa bude lepie bva. Holcim Slovensko bude pri tom. Nastpte na palubu Som presveden, e trend prehlbovania spoluprce medzi firmami a jej zainteresovanmi skupinami je cesta, ktorou sa zodpovedn firmy vydaj v zujme zvldnu vzvy budcich rokov. Holcim Slovensko ako lder vo svojom odvetv chce s v tejto oblasti prkladom a hodl pokraova v zkom a kontruktvnom dialgu a v nadvzovan novch partnerstiev so svojimi zamestnancami, zkaznkmi, obyvatemi obc, v ktorch psob, ale aj s architektmi, projektantmi a zstupcami akademickej obce. Otvorenos a transparentnos Holcim Slovensko chceme potvrdi aj touto, pre ns u treou Sprvou o udratenom rozvoji. Zrove ju, prosm, prijmite ako pozvanie nastpi na palubu naej plachetnice. Pretoe len spolone chytme ten dobr vietor!
Holcim na Slovensku aj v krzovom obdob obhjil pozciu ldra medzi vrobcami stavebnch materilov.
Katarna ebejov, Trend Analyses
Kadho, o dnes bojuje za poctivos, spravodlivos , frovos, povaujem za priekopnka. V tomto smere mem sasnmu vedeniu Holcimu Slovensko zloi primn poklonu.
Ing. arch. Pavol Kollr, INVEST, spol. s r.o.
Vim si dlhodob zodpovedn prstup Holcimu k podnikaniu a najm naozaj otvoren komunikciu so vetkmi zainteresovanmi stranami.
Beata Hlavkov riaditeka Business Leader Forum a programov riaditeka CSR nadcia pontis
Socilny dialg m dlhorone v Holcim Slovensko vysok kvalitu. Oceujem, e je vdy snaha vies kontruktvnu diskusiu a hada rieenia.
Alan iinaki generlny riadite a predseda predstavenstva Holcim Slovensko Stanislav Doleal, predseda ZO Integrovanho odborovho zvzu Holcim (Slovensko) a.s.
Oceujem spoluprcu, ktor mme so spolonosou Holcim ako obec, kee jej vysok rove nie je, ia, na Slovensku ben.
Mrg. Peter varal, starosta obce Rohonk
Vzia, poslanie a hodnoty Holcim s okrem inho sasou zamestnaneckch kolen Management Academy.
Holcim je jednou z firiem, kde sa ukazuje, e spojenie zahraninch investci, kvalifikovanch ud a otvorenho priestoru pre nov technolgie je nielen prnosom pre dan regin, ale aj pre cel Slovensk republiku a otvra nm to aj cestu pre export do zahraniia.
Iveta Radiov predsednka Vldy SR
Zodpovedn riadenie spolonosti Holcim Slovensko povauje zodpovedn podnikanie v slade s jeho hodnotami za zklad svojej dlhodobej spenosti. Na zaistenie takhoto prstupu zaviedol Holcim Slovensko viacero nstrojov, pri ktorch nezvolil kompromis ani v ostatnch dvoch rokoch. Etick kdex a frov konkurencia Etick kdex, platn bez vnimky pre vetkch zamestnancov Holcim Slovensko, stanovuje veobecn rmec kadodennho podnikania a prce. Uruje jasn pravidl estnej konkurencie, zkazu korupcie, prijmania a poskytovania darov, nutnosti dvojitho podpisu na vetkch zmluvch i konflikte zujmov. K dodriavaniu Etickho kdexu sa zaviazali vetci zamestnanci Holcim Slovensko pri jeho zaveden v roku 2007. Nov zamestnanci sa s jeho obsahom oboznamuj pri nstupe do zamestnania. Etick kdex njdete na www.holcim.sk Zamestnanci Holcim Slovensko navye kadorone absolvuj kolenie VCCE zameran na dodriavanie pravidiel frovej hospodrskej sae. Toto kolenie vychdza zo Smernice o frovej konkurencii Skupiny Holcim. Manarske systmy a prstupy Vetky prevdzky Holcim Slovensko s certifikovan v slade s normami radu ISO 9001 (kvalita) a OHSAS 18001 (bezpenos a ochrana zdravia pri prci). Cementre Rohonk m navye certifikt ISO 14001 (ochrana ivotnho prostredia). Manarske prstupy Holcim Slovensko k jednotlivm oblastiam trvalo udratenho rozvoja s definovan politikami Skupiny Holcim, najm Etickm kdexom, Environmentlnou politikou, Politikou spoloenskej zodpovednosti a Politikou bezpenosti a ochrany zdravia pri prci, ako aj Integrovanou
politikou BOZP, ochrany ivotnho prostredia a kvality Holcim Slovensko. Vetky politiky njdete na www.holcim.sk. Organizan truktra a hodnotenie rizk Organizan truktra relevantn pre riadenie TUR zostala aj napriek ekonomickej krze tak na rovni Skupiny Holcim, ako aj Holcim Slovensko v porovnan s rokom 2008 bez podstatnch zmien. Naalej plat, e v Holcim Slovensko s pozcie pre spoloensk zodpovednos, environmentlne riadenie alebo bezpenos pri prci zodpovedn priamo niektormu z lenov najvyieho vedenia. Pozri Diagram: Organizan truktra a udraten rozvoj. Holcim Slovensko dkladne vyhodnocuje vetky rizik svisiace s podnikanm vrtane environmentlnych a socilnych vplyvov v rmci podnikateskho plnu zostavovanho kadorone, ktor sa tvor na obdobie jednho a p rokov. Priority trvalo udratenho rozvoja Na rovni Skupiny Holcim i Holcim Slovensko s priority v oblasti trvalej udratenosti aktulne definovan v tyroch oblastiach: draten produkty a vstavba, U Ochrana klmy a efektvne vyuvanie energie, Ochrana prrodnch zdrojov, Spoloensk angaovanos (zaha bezpenos a ochranu zdravia pri prci, prstup k zamestnancom, spoluprcu s komunitami a udsk prva). Podstata tchto priort zostva v porovnan s rokom 2008 nezmenen napriek mierne pozmenenej formulcii ich nzvoslovia. Zven pozornos venuje v ostatnch dvoch rokoch Holcim najm ochrane biodiverzity pri abe kameniva a podpore udratenej vstavby. Aktivity Holcim Slovensko v rmci jednotlivch priort s popsan v tejto Sprve.
Environmentlny koordintor
Priority Holcim Slovensko: Udraten produkty a vstavba, Ochrana klmy a efektvne vyuvanie energie, Ochrana prrodnch zdrojov, Spoloensk angaovanos.
Ekonomick vplyvy
Holcim Slovensko si aj v rokoch ekonomickej krzy zachoval finann zdravie. To je predpokladom vytvrania hodnt pre vetky zainteresovan skupiny.
Holcim Slovensko je vedcim dodvateom stavebnch materilov na Slovensku. Roky 2009 a 2010 boli v slovenskom stavebnctve vznamne poznaen ekonomickou krzou. Ete aj v roku 2010 zaznamenala stavebn vroba poda tatistickho radu SR medziron pokles takmer 5 %. Situciu ete k tomu komplikovala devalvcia menovch kurzov okolitch krajn, o zatraktvnilo import stavebnch materilov z Maarska, eskej republiky a Poska. Aj v tejto nronej situcii dokzal Holcim Slovensko obst a udra si finann zdravie, o je predpokladom riadneho plnenia jeho zvzkov, ale aj schopnosti investova do oblast, ktor povauje Holcim z hadiska TUR za prioritn. V roku 2010 dosiahli trby z predaja vlastnch vrobkov a sluieb Holcim Slovensko 97,5 milina eur (v roku 2009: 96,5 mil. eur). Aj v ase klesajcich objemov predaja a cien dokzal Holcim Slovensko zodpovednm prstupom k riadeniu nkladov, produktovmi inovciami a schopnosou zska novch zkaznkov ochrni svoju ziskovos v roku 2010 dosiahol dokonca 4 %-n medziron rast ziskovosti. V roku 2010 predal Holcim Slovensko viac ako 990-tisc ton edho a bieleho cementu. Pod vplyvom vvoja postavenia Skupiny Holcim v Maarsku sa v nasledujcich rokoch predpoklad zvenie exportu edho cementu a slinku z rohonckej cementrne. Dobr podnikatesk vsledky znamenaj prnos pre vetky zainteresovan skupiny. Pozri Diagram Holcim a tvorba hodnoty pre zainteresovan skupiny v roku 2010. Zachovanie ziskovosti sa premieta aj do monosti realizova investcie do alieho zvyovania efektivity a ochrany ivotnho prostredia. Pozri str. 12 a 24. Vzahy so zkaznkmi Zkazncka orientcia je sasou zkladnej stratgie Holcim. Cement, kamenivo a betn, ako aj sluby, dod-
tovary a sluby DODVatElIa Nklady vstupov 54,4 mil. eur Od dodvateov nakupujeme: suroviny, sluby vrtane dopravy, energie, technologick zariadenia. Platby Holcim Zadran hospodrska hodnota 21,5 mil. Eur roky kapitl Dane Sluby Mzdy Prca Dobr sused
trby
ZkaZNCI trby z predaja 97,5 mil. eur Obchodnci Vekoobchodnci Maloobchod Producenti transportbetnu Vrobcovia prefabriktov Stavebn spolonosti Individulni zkaznci
Dividendy kapitl
Monos podnika
VERItElIa
Holcim na Slovensku aj v krzovom obdob obhjil pozciu ldra medzi vrobcami stavebnch materilov. Princpy trvalej udratenosti realizuje u dlhodobo v podobe investci do ekologickej vroby cementu, betnu i kameniva i do vvoja ekologickch produktov, ako s naprklad zmesov cementy. Oceujem vak, e v ostatnom obdob sa firma od vlastnch technologickch rieen posunula smerom k uvateom svojich produktov a prispieva k reniu osvety i praktickch prkladov trvalo urdratenej vstavby medzi odbornou i laickou verejnosou.
Katarna ebejov, TREND Analyses
Ekonomick vplyvy
va Holcim Slovensko rznorodej a rozsiahlej skupine zkaznkov na Slovensku, ale aj v okolitch krajinch. V ase ekonomickej krzy si Holcim Slovensko ete viac uvedomoval, e jeho spech je zvisl od spechu jeho zkaznkov. Preto sa v rokoch 2009 a 2010 zameral na upevnenie vzjomnch vzahov a zvenie hodnoty, ktor svojimi vrobkami a slubami zkaznkom stavebnm firmm, vrobcom erstvho betnu, prefabriktov a strench krytn i maloobchodnkom poskytuje. Holcim Slovensko realizoval od konca roku 2009 rozsiahly projekt zameran na lepie pochopenie potrieb zkaznkov, ich dslednejiu segmentciu a definovanie spsobu, ako me prispie k zveniu ich konkurencieschopnosti, a tak spenosti. Zriadenie Technicko-kompetennho centra je len jednm z mnohch vstupov uvedenho projektu. Cieom tohto Centra je poskytova zkaznkom najm aplikan poradenstvo s podporou modernch vlastnch laboratri tak, aby spotrebitelia zskali z produktov Holcim maximlnu hodnotu pri optimlnych nkladoch. V roku 2009 navye posilnil Holcim Slovensko svoju kapacitu v aplikanom poradenstve akreditovanm svojho betonrskeho laboratria a zriadenm laboratria pre kamenivo. Tto svoju kapacitu plnuje Holcim Slovensko posilni v roku 2011 aj predstavenm prvho mobilnho betonrskeho laboratria na Slovensku, ktor umon zkaznkom na stavbe okamite reagova na parametre dodvanho betnu, a tak lepie zaisti poadovan kvalitu stavby. Pozri str. 21. Koncom roku 2009 prilo v Skupine Holcim aj k reorganizcii predaja bieleho cementu, ktor sa vyrba v rohonckej
Vystuen betn Steelpact sa zaobde bez kari siet a stavebnho dozoru, urchuje a zlacuje vstavbu.
cementrni. Centrlny predaj a marketing v Zrichu spene prevzal pod svoj patront Holcim Slovensko. Tento krok predstavuje z jednej strany nov vzvu, pretoe biely cement sa z Rohonka dodva do takmer 20 krajn Eurpy. Z druhej strany znamen tento krok posilnenie dlhodobej ekonomickej spenosti, nakoko sa prjmy z predaja bieleho cementu stali v plnej miere prjmami Holcim Slovensko. Inovcie a trvalo udraten produkty Za trvalo udraten produkty povauje Holcim tie, ktorch vroba alebo pouitie menej zaauje ivotn prostredie, etr nklady alebo prina v prospech spolonosti. Zkladnm konenm produktom cementu a kameniva je betn. Ten je po vode druhm najpouvanejm materilom na svete. Pre prirodzen vlastnosti mono betn oznai za produkt, ktor je prspevkom k trvalo udratenmu rozvoju spolonosti. Pozri str. 22.
Dodvky betnu a hydraulickch spojv na stavby rchlostnej cesty R1 ahali vsledky celej firmy.
Holcim Slovensko plnuje perspektvne investova okolo 30 milinov eur do inovatvnych projektov na zlepenie ochrany ivotnho prostredia.
10
Vsledkom inovci Holcim Slovensko s aj nov pecilne betnov produkty Steelpact a Floorpact. Stavebnkom etria as a nklady, m prispievaj k efektvnemu rozvoju spolonosti. Zvyovanie environmentlnej efektvnosti cementov sa Holcim Slovensko sna dosiahnu najm prostrednctvom nhrady slinku v cemente minerlnymi zlokami. Minerlne zloky s sasou tzv. zmesnch cementov, no nevznikaj v cementrni pri vrobe slinku. Prve jej vsledkom s toti emisie zneisujcich ltok vrtane oxidu uhliitho. Ide o vysokopecn trosku z vroby ocele alebo popolek z elektrrn spaujcich uhlie. V roku 2008 uviedol Holcim Slovensko na trh tzv. vpencov cement, kde sa slinok nahrdza jemne zomletm prrodnm vpencom. Tento, ako aj alie plnovan kroky, realizuje Holcim Slovensko s cieom zachova si schopnos vyrba zmesov cementy v situcii, ke dostupnos inch minerlnych zloiek nie je stabiln. Slinkov faktor vyrobenho edho cementu zostal aj v rokoch 2009 a 2010 na rovni okolo 78 %. Holcim Slovensko mus pri zniovan slinkovho faktoru bra do vahy pecifik svojich zkaznkov, u ktorch prechod na zmesov cementy me by technologicky nron, ekonomicky nevhodn alebo si dokonca vyadova investcie. Zlepenie zaznamenal predaj zmesnch edch cementov z 59 % v roku 2008 na 72 % v roku 2010. Pozri graf na tejto strane.
poter Floorpact
S inovatvnym betnom Floorpact doku dvaja pracovnci za de zhotovi a 800 m2 podlh. Vaka menej hrbke a tm hmotnosti sa me uklada aj na stropn kontrukcie starch stavieb.
Cieom Holcim Slovensko je dosiahnu slinkov faktor edho cementu pod 70 % do roku 2014, a tak zmierni vplyvy na ivotn prostredie a tie finann dopad eurpskej politiky zameranej na zniovanie emisi CO2 v rokoch 2013 a 2020. Vznamn nrast zaznamenal Holcim Slovensko aj v predaji pecilnych spojv na bze cementu. Tie sa pouvaj na spevnenie podkladovch vrstiev pod rznymi stavbami vrtane cestnch komunikci. Ich pouitm sa podstatne zniuje vplyv na ivotn prostredie. Nie je potrebn vyai a odvies zeminu z miesta stavby, nie je potrebn vyai a privies na miesto stavy prrodn kamenivo na spevnenie podkladovej vrstvy. Tm sa etria nielen prrodn zdroje, ale aj cesty v okol stavby a zniuj sa emisie CO2. Udraten vstavba Holcim Slovensko si uvedomuje, e ivotn prostredie, ekonomiku a spolonos neovplyvuje len sama vroba stavebnch materilov, ale aj ich pouitie. A okolo 40 % celosvetovch emisi CO2 z udskej innosti pochdza prve z prevdzkovania budov. Ich zdrojom je spotreba energie na krenie, chladenie, osvetlenie, domce spotrebie a in.
Produktov inovcie a posilnenie aplikanho poradenstva prinaj sporu nkladov a asu vstavby zkaznkom, ako aj lepiu ochranu ivotnho prostredia.
Ekonomick vplyvy
11
Preto v prostred Slovenskej republiky Holcim podporuje aktivity Nadcie Holcim pre udraten vstavbu, ktorej hlavnm cieom je propagova a oceova aplikciu princpov TUR vo vstavbe. Holcim Slovensko zrove ako jednu z najvch vziev najbliieho desaroia v stavebnctve vnma irie uplatnenie certifikanch systmov a sprsovanie legislatvnych poiadaviek na energetick efektvnos budov. Prkladom je smernica Eurpskej nie, ktor vyaduje, aby vetky nov budovy po roku 2020 mali takmer nulov uhlkov stopu, ale aj dobrovon pouvanie komplexnch certifikanch systmov, ako je naprklad LEED. Holcim Slovensko u v roku 2010 dodval cement na stavbu najvyej rakskej budovy DC Tower vo Viedni, ktor apiruje na jednu z rovn certifikcie prve v systme LEED. Tento trend si okrem inho vyiada podstatne uiu spoluprcu vrobcov stavebnch materilov s architektmi a projektantmi. Preto u v roku 2010 Holcim Slovensko zorganizoval seminr pre architektov a projektantov o udratenosti vo vstavbe a v tchto aktivitch plnuje aj v nasledujcich rokoch pokraova. Cieom Holcim Slovensko je v krtkom ase vypracova stratgiu, ktorou chce reagova na uveden trendy.
Cement na vstavbu najvyej rakskej budovy DC Tower, ktor apiruje na certifikciu LEED, pochdza z cementrne v Rohonku.
Sasou silia Holcim o irie uplatnenie princpov TUR pri vstavbe je aj presadzovanie vstavby cemento-betnovch vozoviek, ktor s bezpenejie a na intenzvne vyuvanch sekoch z hadiska celho ivotnho cyklu ekonomicky vhodnejie ako bene pouvan asfaltov vozovky. Pozri str. 30. Vzahy s dodvatemi Holcim Slovensko reagoval na nastupujcu ekonomick krzu medzi prvmi ete koncom roku 2008. V snahe ochrni pracovn miesta sa zameral v prvom rade na zefektvovanie procesov a presun vkonov z dodvateskch firiem na vlastnch zamestnancov. Holcim si uvedomuje, e za posledn dva roky klesla hodnota nkupov u dodvateov o viac ako polovicu oproti roku 2008. Vsledkom s vak pracovn miesta a schopnos riadne plni svoje zvzky voi dodvateom ku koncu roku 2010 bolo po lehote splatnosti 9,6 % zvzkov z obchodnho styku, o je na rovni roku 2008. Platobn disciplnu na stavebnom trhu ilustruje pritom skutonos, e Holcim Slovensko registroval k rovnakmu dtumu omekanie s hradou a 45 % svojich pohadvok z obchodnho styku. Holcim Slovensko aj naalej realizuje viac ako 70 % nkupov u dodvateov so sdlom v SR.
Betonre Holcim Slovensko v Prievidzi dosiahla v prvom polroku 2010 najlepie prevdzkov a finann parametre v celom vchodoeurpskom portfliu betonrn Holcim.
V stavebnctve povaujem kad estn a korektn prstup za prejav profesionality, a taktie obianskej statonosti. Verm, e sasn nedobr stav sa podar zmeni. Otzkou je, i to stihne ete naa genercia. V tomto som skr skeptik ako optimista. Preto kadho, o dnes bojuje za poctivos, spravodlivos, frovos, povaujem za priekopnka. V tomto smere mem sasnmu vedeniu Holcimu Slovensko zloi primn poklonu.
Ing. arch. Pavol Kollr, INVEST, spol. s r.o.
12
Environmentlne vplyvy
Vroba cementu, kameniva a betnu nevyhnutne vplva na ivotn prostredie. Cieom Holcim Slovensko je preto zniova mnostvo zneisujcich ltok na jednotku vroby, citlivo a s ohadom na biodiverzitu vyuva prrodn zdroje a zrove maximalizova svoj potencilny prspevok naprklad v oblasti odpadovho hospodrstva.
Vroba cementu, ktor je kovou zlokou uitonho a v sasnosti nenahraditenho betnu, je nron na suroviny a energiu a je zdrojom zneisujcich ltok. aba kameniva, bez ktorho betn nemono vyrobi, men tvr krajiny. Holcim sa preto usiluje o environmentlnu efektvnos ako kov nstroj ochrany klmy a prrodnch zdrojov, dvoch z jeho priort v oblasti TUR. Investcie do ochrany ivotnho prostredia Pod vplyvom ekonomickej krzy a v zujme zachovania finannho zdravia sa Holcim Slovensko v rokoch 2009 a 2010 zameral predovetkm na investcie do drby zariaden. Celkov objem investci sa pohyboval okolo 5 milinov eur rone. Do isto environmentlnych projektov investoval Holcim Slovensko v rokoch 2009 a 2010 359, resp. 615-tisc eur. Za najvznamnejie projekty v cementrni Rohonk mono poklada intalciu zariaden na redukciu emisi HCl (chlrovodk) na oboch vrobnch linkch, rekontrukciu expedcie slinku a intalciu no- 800 vch prachovch filtrov s cieom zni emisie fugitvneho pra800 chu, ale aj pokraovanie v odstraovan azbestovho oplte- 700
kg CO2 / t cementovho materilu kg CO2 / t cementovho materilu
700 600 500
nia budov, resp. odstrnenie PCB transformtorov a dokonenie likvidcie mazutovho hospodrstva. Navye investoval Holcim Slovensko 635-tisc eur do protipoiarneho systmu skladovacch priestorov a dopravnch ciest alternatvnych palv v rmci preventvneho prstupu k ochrane zdravia a ivotnho prostredia. Za zmienku stoj aj vybudovanie zariadenia na recyklciu zvykovho betnu na betonrni Stupava. Schopnos Holcim Slovensko zodpovedne hospodri a ochrni svoju ziskovos v rokoch 2009 a 2010 sa premietla do dvery zo strany vedenia Skupiny Holcim. V roku 2011 plnuje Holcim Slovensko preinvestova len v cementrni Rohonk 11 milinov eur zameranch na zlepenie spoahlivosti a efektivity vroby (spotreba elektrickej energie pri mlet cementu), ale aj na ochranu ivotnho prostredia a pouvanie alternatvnych palv v podobe novho dvkovacieho miesta. V ase tvorby tejto Sprvy Holcim Slovensko rokoval s vedenm Skupiny Holcim ete o alch investcich v hodnote do 30 milinov eur, ktor s zaloen na inovcich a zlepia ochranu ivotnho prostredia. Pozri str. 24.
500
1990 2004 2008 2009 Vroba bieleho cementu 1990 2004 2008 2009 2010 1200
1000 800 600 Mern hrub emisie 1990
2010
1990
2004
2008
2009
2010
2004
2008
2009
2010
Holcim Slovensko znil ist mern emisie CO2 z vroby edho cementu v obdob rokov 2004 2010 o 20 %
Mern hrub emisie Mern ist emisie
V rokoch 2009 a 2010 Holcim Slovensko energeticky zhodnotil 240-tisc ton odpadov.
Mern hrub emisie Mern ist emisie
Environmentlne vplyvy
13
Klimatick zmeny a energia Vroba cementu patr medzi vznamn zdroje emisi oxidu uhliitho, ktor je zodpovedn za globlne otepovanie. Okolo 60 % emisi CO2 z vroby cementu vznik pri rozklade vpenca (zkladn surovina pri vrobe slinku, z ktorho sa nsledne bez alch priamych emisi CO2 vyrba cement). Zvynch pribline 40 % emisi pochdza z vroby tepla, ktor je pre tento rozklad potrebn. Stratgiou Holcim je preto zniova obsah slinku v cemente Pozri str. 10, zvyova energetick efektvnos vroby, pouva paliv s nzkym obsahom uhlka a recyklova pecn prach. Na zvenie energetickej efektvnosti sa Holcim Slovensko zameral v roku 2004 pri rozsiahlej modernizcii linky na vrobu edho slinku. Mern spotrebu tepelnej energie v poslednch rokoch zvyuje obsah vody v alternatvnych palivch, na odparenie ktorej je potrebn dodaton teplo, ale aj znen objem vroby, o neumouje naplno vyui potencil efektvnosti. Holcim Slovensko recykluje pecn prach priamo v Rohonku alebo v spoluprci s inmi cementrami Holcim v Eurpe. V prpade realizcie projektu Redudust bude Holcim na Slovensku naopak recyklova pecn (a bypassov) prach aj z inch cementrn. Pozri str. 24. Zniovanie emisi CO2 Celkov emisie CO2 z vroby cementu v rohonckej cementrni v rokoch 2009 a 2010 v porovnan s predchdzajcim obdobm prirodzene klesli pod vplyvom niej vroby z dvodu ekonomickej krzy.
Mern emisie (v prepote na tonu cementovho materilu) v tchto rokoch zaznamenali pokles najm vaka zvenmu podielu alternatvnych palv na bze odpadov. Efekt CO2 neutrlnej biomasy v alternatvnych palivch toti previl negatvny inok ich vyej vlhkosti s negatvnym vplyvom na spotrebu tepelnej energie, a teda aj emisie CO2. Mern emisie CO2 ahaj dole najm emisie z vroby edho cementu, kde sa podarilo vraznm zvenm podielu alternatvnych palv v roku 2010 zaznamena viac ako 7 %-n pokles hrubch, resp. viac ako 20%-n pokles istch mernch emisi oproti roku 2004, kedy sa modernizovala tto vrobn linka. Vyuvanie alternatvnych palv na bze odpadov tie znamen, e z tchto odpadov nevznikli emisie CO2 pri ich pouit v spaovni. Takto nepriame spory za roky 2009 a 2010 predstavuj spolu 233-tisc ton CO2. Holcim Slovensko plnuje aj naalej vyvja silie o zniovanie mernch emisi CO2. Okrem inho preto plnuje investciu, ktor by mala zvi efektivitu chladia slinku, a tie vyvja nov zmesov cementy. Holcim Slovensko ver, e aj prostrednctvom novho Technicko-kompetennho centra doke svojim zkaznkom oraz viac poskytn potrebn podporu a odborn asistenciu pri prechode na receptry s vyuitm cementov s nim obsahom slinku. Rohonk svetovou pikou v rmci Skupiny Holcim Podiel alternatvnych palv na vrobe tepla, ktor je potrebn na vrobu slinku, vzrstol v roku 2010 oproti roku 2008 o 24 % v prpade edho slinku a o 11 % v prpade bieleho slinku. S viac ako 68, resp. 28 %-nm podielom alternatvnych palv patr cementre Rohonk v tejto oblasti do svetovej piky v rmci Skupiny Holcim. Pri vrobe cementu tak Holcim Slovensko v rokoch 2009 a 2010 energeticky zhodnotil viac ako 240-tisc ton odpadov, o znamen okrem inho aj sporu pribline 160-tisc ton uhlia, ktor je neobnovitenm prrodnm zdrojom. Z hadiska objemu bolo najpouvanejm palivo SRF, ktorho hlavnou zlokou s podrven plastov a in odpady. Vzvou do budcnosti zostva riadenie energetickej nronosti vroby pri sasnom vysokom podiele alternatvnych palv na bze odpadov s vym obsahom vody. Holcim Slovensko sa tie zavzuje postupne zvyova podiel alternatvnych palv vyrobench z domcich odpadov. Kovm faktorom v tomto smere je vak modernizcia slovenskho odpadovho hospodrstva smerom k podpore energetickho a materilovho zhodnocovania odpadov. Holcim Slovensko v tejto otzke verejne presadzuje prstup, ktor umon konkurencieschopnos energetickho a materilovho zhodnocovania odpadov voi skldkovaniu. Pozri str. 28.
[kt]
140 120 100 80 60 40 20 0 70 % 60 % 50 % 40 % 30 % 20 % 10 %
2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 Objem [kt] TSR* [%]
0%
*TSR (Thermal Substituion Rate) podiel tepla z alternatvnych palv na celkovej spotrebe tepla pri vrobe slinku
Vim si dlhodob zodpovedn prstup Holcimu k podnikaniu, jeho neustlu snahu zniova negatvne vplyvy na okolit prostredie s mnostvom zaujmavch programov a najm za naozaj otvoren komunikciu so vetkmi zainteresovanmi stranami. Drm Holcimu palce, aby aj v asoch ekonomickho poklesu v stavebnctve mal dostatok sl a prostriedkov na udranie svojich princpov a programov v oblasti udratenho rozvoja, a verm, e sa prejavia aj v dlhodobej spenosti firmy.
Beata Hlavkov riaditeka Business Leader Forum a programov riaditeka CSR Nadcia Pontis
14
Serizny astnk Eurpskeho systmu obchodovania s emisnmi kvtami (EU ETS) Holcim Slovensko opieral svoje poiadavky na vku alokcie na obdobie 2008 a 2012 o trendy vvoja dopytu po cemente, ktor boli znme v roku 2007. Predpokladalo sa, e menej ako 5 %-n prebytok emisnch kvt v roku 2008 sa v nasledujcich rokoch premen na ich nedostatok kvli rastcemu objemu vroby cementu. Zvenie prebytku emisnch povoleniek v rokoch 2009 a 2010 zodpovedn poklesu objemu vroby cementu kvli ekonomickej krze. Holcim Slovensko obchoduje s emisnmi povolenkami prostrednctvom centrlne riadenho systmu v Skupine Holcim. Obchodovanie sa opiera sa o skuton potrebu emisnch kvt. Holcim nerealizuje pekulatvne obchody s emisnmi povolenkami. Holcim Slovensko oakva v treom obchodovacom obdob 2013 2020 vznamnej finann vplyv alokcie emisnch povoleniek z dvodu nutnosti kvty nakupova. In vplyvy na kvalitu ovzduia Za najdleitejie in vplyvy vroby cementu na kvalitu ovzduia sa pokladaj emisie prachu (TZL, tuh zneisujce ltky), oxidov duska a sry. Hodnoty tchto emisi, ako aj alch zneisujcich ltok, sa meraj automatickm kontinulnym systmom a hodnoty s dostupn online relevantnm pracovnkom ttnej sprvy, denne na emisnom displeji v obci Rohonk a mesane na webstrnke Holcim Slovensko. Emisie niektorch alch zneisujcich ltok sa meraj periodicky. Emisie cementrne Rohonk s dlhodobo pod limitmi stanovenmi platnou legislatvou, resp. v relevantnch povoleniach. Pozri graf na vedajej strane.
V roku 2010 zaznamenali vraznej pokles v porovnan s rokom 2008 celkov emisie prachu, oxidov duska, ale aj akch kovov. Uveden zmeny s vsledkom opravy prachovch filtrov, stabilizcie prevdzky zariadenia Hotdisc a alch opatren, ale aj zmien v zloen suroviny a palv. Holcim Slovensko zabezpeuje tie pravideln meranie kvality ovzduia v Rohonku. Merania v rokoch 2009 a 2010 preukzali, e nameran hodnoty s hlboko pod limitnmi hodnotami na ochranu zdravia ud stanovenmi legislatvou. V roku 2011 bude Holcim Slovensko realizova investciu do alieho zlepenia emisi prachu na linke bieleho cementu. Zodpovedn aba Holcim Slovensko v roku 2010 vyail vo svojich prevdzkach v Rohonku, Solonici, Podunajskch Biskupiciach, Novom Meste nad Vhom, Remate a vo Vekch anoch pribline 2,4 milina ton vpenca, lu, trku a kamea na vrobu cementu a na pouitie pri vrobe transportbetnu alebo na in stavebn ely. Holcim a zodpovedne: vytvra fond na rekultivcie, vetky prevdzky maj spracovan rekultivan plny a vykonva rekultivciu. V uplynulch dvoch rokoch mono popri priebenej rekultivcii na viacerch prevdzkach za najv rekultivan projekt poklada nhradn vsadbu stromov kvli zsahu aobnho priestoru Hrabnk pri Solonici do zemia zaradenho do systmu Natura 2000. aba prrodnho kameniva m okrem vplyvu na zsoby tohto prrodnho materilu a rz krajiny vplyv aj na biodiverzitu. Pozri str. 25. Vplyvy vroby kameniva a transportbetnu V tejto Sprve Holcim Slovensko po prvkrt zverejuje aj zkladn informcie o vplyvoch vroby kameniva a transportbetnu. Za najdleitejie vplyvy trkovn a kameolomov povauje Holcim Slovensko zsah do krajiny, vplyv na biodiverzitu, povrchov a podzemn vody, pranos, hluk a dopravn zaaenie ciest v okol prevdzky. Podobn s aj vplyvy vroby betnu, s podstatne menm vplyvom na rz krajiny a biodiverzitu, nakoko iadna betonre Holcim Slovensko sa nenachdza v prostred s vysokou hodnotou biodiverzity a tie podstatne menm vplyvom na kvalitu povrchovch a podzemnch vd. Vetky novovybudovan a rekontruovan betonrne Holcim Slovensko maj nadtandardn vybavenie, ktor je zameran aj na zniovanie spotreby vody najm vaka aktvnemu vyuvaniu itkovej vody z recyklanch zariaden intalovanch na 15 prevdzkach. Pranos na betonrach eliminuje cel rad opatren. V drvivej vine betonrn Holcim
2005
2006
2007
2008 2009
2010
Verifikovan emisie
Alokcia
V zhodnocovan odpadov sa cementre Rohonk posunula do svetovej piky v rmci Skupiny Holcim.
V roku 2010 zaznamenali vraznej pokles v porovnan s rokom 2008 celkov emisie prachu, oxidov duska, ale aj akch kovov.
Environmentlne vplyvy
15
Slovensko sa skrpaj a zametaj komunikcie, s oplten dopravnkov psy, zakrytovan nsypky a presypy, cementov sil s opatren prachovmi filtrami a ventilmi na zabrnenie pretlakovaniu a preplneniu sila. Pranos na cementovch silch sa periodicky meria. Podobn opatrenia na znenie pranosti sa realizuj aj vo vrobniach kameniva Holcim Slovensko. Na tento el sa pouvaj stacionrne polievae alebo mobiln cisterna, v prpade kameolomu Remata dokonca pecilne vozidlo Holcim Slovensko, ktor sa star aj o istotu susediacej ttnej cesty. Navye maj tieto prevdzky opatrenia na zaistenie pred zneistenm ropnmi ltkami, pravidelne sa meria kvalita vody a pranos, na dvoch zo tyroch prebieha prieben rekultivcia. iadna zo tyroch prevdzok sa nenachdza v environmentlne chrnenej oblasti. Prevdzky v Podunajskch Biskupiciach a Vekch anoch s vak umiestnen vo vodohospodrskych chrnenej oblasti. V uplynulch dvoch rokoch Holcim Slovensko okrem inho naprklad investoval do modernizcie vrobnej linky na trkovni v Novom Meste nad Vhom, vybudoval tu protihlukov val a realizoval aj nhradn vsadbu stromov. V blzkosti prevdzky Remata bolo v zujme zvenia bezpenosti na priahlch TZL SO2 NOx TOC HF KI verejnch komunikcich v spoluprciHCI s obcou a dopravnm K II inpektortom osaden dopravn 2009 znaenie zniujce povole2008 2010 Limit n rchlos atlium, kadmium zrkadl zabezpeujce lep prehad vodiov. K I ortu,
K II arzn, nikel, chrm, kobalt K III olovo, me, mangn, antimn, vand
K III
Graf: Porovnanie skutonch emisi a emisnch limitov (mg/Nm3) Vroba edho cementu 2010
V svislosti s plnmi realizova na trkovni Podunajsk Biskupice v budcnosti aj tzv. mokr abu nechal Holcim Slovensko vypracova niekoko odbornch tdi o vplyve takejto aby na podzemn vodu. Tie potvrdili, e mokr aba neovplyvn podzemn vody, a teda ani platnos rozhodnutia EIA. Holcim Slovensko zrove predstavil urbanistick tdiu pravy predmetnho zemia po ukonen aby na prevdzke Podunajsk Biskupice. Urbanistick tdia pritom na zklade dohody astnkov konania riei zemie, ktorho tri tvrtiny sa nachdzaj mimo parcely Holcim Slovensko, m poskytuje pohad na rozvoj tejto oblasti v irch svislostiach. Okrem u uvedench vplyvov a opatren na ich minimalizciu poklad Holcim Slovensko za dleit daje o vrobe kameniva a transportbetnu, alej rove spotreby energie, emisie CO2 a spotrebu vody, ktor uvdza v Prehade hlavnch ukazovateov v tejto Sprve.
TZL
SO2
NOx
TOC
HCI 2009
HF 2010
KI Limit
K II
K III
TZL
SO2
NOx 2008
TOC
HCI 2009
HF 2010
KI Limit
K II
K III
Zvyovanie povedomia zamestnancov V uplynulch dvoch rokoch sa Holcim Slovensko zameral aj na zvyovanie povedomia zamestnancov v otzkach ivotnho prostredia. Prispelo k tomu posilnenie separovanho zberu odpadov, ale aj pravideln spolon jarn a jesenn brigdy v cementrni Rohonk i istenie lesa na trkovniach v Podunajskch Biskupiciach a vo Vekch anoch. Sasou informci, ktor s prezentovan na zamestnaneckch frach dvakrt rone, sa popri vkonovch ukazovateoch stali aj otzky vplyvu vroby cementu na ivotn prostredie.
K I ortu, tlium, kadmium K II arzn, nikel, chrm, kobalt K III olovo, me, mangn, antimn, vand
Ke hovorme o zelenej architektre, asto to spjame naprklad s vyuvanm prrodnch materilov i na opanom ple s high-tech rieeniami pre sporu energie. Takto stavby vytyuj vzie, uruj mantinely, s tandardom budcnosti - no stle je ich prli mlo na to, aby podstatnejie ovplyvnili nae prostredie. To nememe poveda o produktoch Holcim - aj prprcentn zlepenie ich environmentlnych parametrov vrazne pomha nmu prostrediu a inovan trendy spolonosti ns presviedaj, e je to trval trend smerujci k udratenosti naej vstavby. A ako architektovi mi ned nespomen Holcim Awards - podpora a propagcia udatenej architektry u patria k obrazu spolonosti Holcim...
TZL SO2 NOx TOC 2008 HCI 2009 HF 2010 KI Limit
Henrich Pifko K II K III Fakulta architektry STU stav ekologickej a experimentlnej architektry
16
Socilne vplyvy
Zamestnanci tvoria hodnoty pre zkaznkov, a preto priamo ovplyvuj ekonomick spenos Holcim Slovensko. Obyvatelia v okol jeho prevdzok zasa Holcim Slovensko dvaj neoficilne, no o to dleitejie oprvnenie podnika. Holcim sa preto usiluje, aby mali jeho zamestnanci nadtandardn pracovn podmienky a aby sa kad de vracali domov zdrav. So svojimi susedmi chce vies otvoren dialg a aktvne prispieva k rozvoju reginov, v ktorch psob.
Bezpenos a ochrana zdravia pri prci Rizikovos najm jeho vrobnch prevdzok je dvodom, preo poklad Holcim Slovensko bezpenos a ochranu zdravia pri prci (BOZP) za svoju hlavn prioritu. Cieom je dosiahnu nulov razovos, teda plne eliminova razy, ktorch dsledkom s trval nsledky alebo mrtie. V ase prpravy tejto Sprvy bol Holcim Slovensko viac ako 250 dn bez pracovnho razu s nsledkom prceneschopnosti. Ete dlhie je obdobie bez pracovnho razu v segmente vroby transportbetnu (posledn raz v roku 2009) a kameniva (bez razu od roku 2004). Celofiremn vsledky za roky 2009 a 2010 vak stle nie s pre Holcim Slovensko uspokojiv. Preto pokraoval Holcim Slovensko v zapoatch iniciatvach a v uplynulch dvoch rokoch natartoval alie. Jednou z nich s kolenia a alie aktivity, ktorch cieom je, aby sa sasou kadodennej prce v Holcim Slovensko stal prstup SLAM. Tto anglick skratka popisuje jednoduch postup, ktor sa bene pouva naprklad pri prechode cez cestu: zastavi sa, pozrie sa, zvi rizik a spsoby ich elimincie a a nsledne kona. silie o zavedenie prstupu SLAM sa opiera o skutonos, e bezpenos pri prci je zvisl v prevanej miere od postoja a pozornosti jednotlivch ud. alou novou aktivitou je vybudovanie bezpenostnho parku v cementrni Rohonk. Jedn sa o sbor zariaden, ktor modeluj situcie, pri ktorch prichdza k najastejm razom. kolenm v bezpenostnom parku maj do leta 2011 prejs vetci zamestnanci. Holcim Slovensko je pripraven poskytn bezpenostn park na kolenia aj svojim partnerom a zujem u prejavilo niekoko zkaznkov.
O kolenie svojich pracovnkov v novom Bezpenostnom parku prejavili zujem u i zkaznci Holcim Slovensko.
Novinkou je od roku 2010 aj zvenie intenzity kolen a alch aktivt v oblasti BOZP pred zimou, ktor je vzhadom na poveternostn podmienky a prebiehajce opravy na prevdzkach najrizikovejm obdobm roka. Okrem toho spustil Holcim Slovensko iniciatvu Na zdravie, ktorej cieom je propagova zdrav ivotn tl medzi zamestnancami prostrednctvom vonoasovch aktivt alebo portovania v pracovnom ase, ale aj pravou menu v zvodnej jedlni cementrne Rohonk.
Socilny dialg m v Holcim Slovensko dlhorone vysok kvalitu. Samozrejme, existuj oblasti a tmy, na ktor mme ako odborov organizcia a vedenie firmy rozdielny nzor. Oceujem vak, e je vdy snaha vies kontruktvnu diskusiu a hada rieenia. Vsledkom s nadtandardn mzdov a socilne podmienky, a kvalitn pracovn prostredie, ale aj zvldnutie dopadov krzy dstojnm spsobom.
Stanislav Doleal predseda Zkladnej organizcie Integrovanho odborovho zvzu Holcim (Slovensko) a.s.
Socilne vplyvy
17
Na zaistenie bezpenosti na svojich pracoviskch vynaloil Holcim Slovensko v roku 2010 pribline 150-tisc eur. V snahe o zlepenie bezpenosti plnuje Holcim Slovensko aj naalej pokraova. V roku 2011 plnuje naprklad v cementrni Rohonk realizova rozsiahly projekt na zlepenie oddelenia automobilovej dopravy od pohybu chodcov. By preferovanm zamestnvateom Obdobie ekonomickej krzy znamenalo, prirodzene, aj tlak na zamestnanos. Holcim Slovensko sa zameral pri zniovan nkladov v prvom rade na dosahovanie spor prostrednctvom zefektvovania procesov a insourcovania aktivt, aby ochrnil pokia mono o najviac pracovnch miest. Vplyv krzy aj napriek tomu urchlil proces optimalizcie v Holcim Slovensko a poet zamestnancov bol v roku 2010 o pribline 50 pracovnch miest ni ako v roku 2008. Napriek tomu Holcim Slovensko zostal spoahlivm zamestnvateom, ktor vyplca mzdy naas a v plnej miere, poskytuje medziron nrast platov v zvislosti od individulneho hodnotenia a poskytuje svojim zamestnancom cel rad hodnotnch benefitov vrtane penzijnho pripoistenia (175-tisc eur v roku 2010). Aj v roku 2010 bola priemern mesan mzda zamestnancov Holcim Slovensko o viac ako 72 % vyia ako priemer v slovenskom hospodrstve, priemysle alebo stavebnctve (poda dajov tatistickho radu SR). V porovnan s rokom 2008 sa podarilo zachova priemern poet hodn kolen a rozvoja zamestnancov na relatvne sta-
bilnej rovni, avak pri podstatne nich nkladoch. Je to vsledok realizcie mnohch kolen internmi kolitemi. Najlepm prkladom je program Holcim Management Academy, ktor sa zameriava na rozvoj manarskych zrunost a na zakorenenie firemnch hodnt. K jeho pvodne dvom modulom (vedenie ud a stratgia) pribudn v roku 2011 alie dva (vrobno-dodvatesk reazec a zkazncka orientcia). Len v roku 2010 sa na koleniach Management Academy, ktor ved zamestnanci Holcim Slovensko, zastnilo viac ako 160 zamestnancov. Management Academy je prkladom, ako pod vplyvom ekonomickej krzy mu vznikn hodnotn a uiton iniciatvy. Zlepeniami preiel aj nstroj na hodnotenie vkonu zamestnanca a definovanie jeho rozvojovch potrieb pod nzvom Dialg. Vsledkom je, e v roku 2010 vzrstol poet zamestnancov, ktor Dialg absolvovali, prakticky na 100 %. Holcim Slovensko v sasnosti pripravuje aj nstroj, ktor umon zamestnancom hodnoti svojich nadriadench. Toto hodnotenie bude zdrojom pre al rozvoj manarov tak, aby boli nositemi hodnt, ktor chce Holcim vo svojej kultre zakoreni. Prkladom je dvanie sptnej vzby alebo otvoren komunikcia. Vvoj uvedenho hodnotenia iniciovali sami zamestnanci v rmci tzv. Diskusnch skupn, ktor Holcim Slovensko zaviedol ete v roku 2009. Tchto skupn sa dvakrt do roka zastuje asi 10 % zamestnancov, ktor zastupuj vetky segmenty, funkcie a rovne riadenia. Cieom skupn je identifikova oblasti, ktor potrebuj zlepenie, a navrhn adekvtne opatrenia. Medzi alie u realizovan opatrenia, ktor vzili z Diskusnch skupn, patr nov zamestnaneck asopis ktor je tvoren viac zdola, ako aj cel rad jednoduchch podujat, ktor vytvraj pocit spolupatrinosti a napomhaj spoluprci medzi rznymi oddeleniami a segmentmi. Komunikciu vedenia so zamestnancami obohatil Holcim Slovensko o tzv. Debaty s Country Managerom a o sekciu otzok a odpoved v zamestnaneckom asopise. Debaty s neformlne podujatia zameran na diskusiu na tmy, ktor zamestnancov zaujmaj a ktor sa konaj priamo v mieste ich pracoviska, o je dleit najm pre zamestnancov v kamenive a transportbetne.
Zamestnaneck fra, Debaty s Country Managerom a Diskusn skupiny vytvraj priestor pre plnohodnotn dialg zamestnancov a vedenia firmy.
Tri nov iniciatvy pre lepiu bezpenos a ochranu zdravia pri prci. Poet hodn kolen pre zamestnancov na rovni porovnatenej s rokom 2008.
18
V ase ekonomickej krzy sa Holcim Slovensko snail mobilizova k nvrhom spor, lepej zkaznckej orientcie alebo bezpenosti aj svojich zamestnancov prostrednctvom programu Holcim Compass, v ktorom dvakrt do roka oceuje najlepie zamestnaneck npady. V rokoch 2009 a 2010 bolo v rmci Holcim Compass prihlsench 63 npadov. Vzahy so zainteresovanmi skupinami Holcim Slovensko venuje vek pozornos vetkm zainteresovanm skupinm a poklad ich za svojich partnerov. Pravdae, najintenzvnejie vzahy pestuje Holcim so zainteresovanmi skupinami v okol svojej najvej prevdzky cementrne Rohonk, ktor m aj najv vplyv na svoje okolie. Vzahy Holcim Slovensko s okolitmi obcami s dobr. Rieenie svojich vplyvov Holcim Slovensko sa usiluje riei svoje vplyvy najm v oblasti cestnej dopravy v okol svojich prevdzok. Nemal finann prostriedky postupne venoval na vybudovanie spomaovacch cestnch ostrovekov v Rohonku. Prv z nich by sa mal vybudova v roku 2011. Okrem toho zaistil osadenie svetelnho dopravnho znaenia pri kole vo Vekch anoch, kde sdli jedna z jeho trkovn.
Viac ako 700 odberov realizovala Nrodn trasfzna stanica poas Kvapky krvi v Holcim Slovensko od roku 2008 .
Holcim Slovensko je naalej pripraven pomc pri rekontrukcii a rozren cesty medzi Rohonkom a Malackami a pri budovan obchvatu Rohonka, k omu v roku 2008 inicioval vznik konzorcia firiem a samosprv. ia, je potrebn kontatova, e s Bratislavskm samosprvnym krajom, pod ktorho patront tto cesta patr, sa nepodarilo nadviaza dostatone kontruktvny dialg. Otvoren komunikcia Pre pravideln a otvoren dialg medzi predstavitemi obce a cementrne Rohonk sa osvedila platforma Poradnho panelu, na ktorom sa vedenie cementrne viackrt do roka stretva s mienkotvornmi obyvatemi Rohonka a diskutuje o tmach, ktor s predmetom zujmu jednej i oboch strn. V roku 2011 plnuje Holcim Slovensko rozri prvomoci Poradnho panelu o rozhodovanie o podpore verejnoprospench projektov v obci Rohonk z prostriedkov Holcim Slovensko.
Letn tbory pre 40 det zo socilne slabch rodn zorganizovalo 18 dobrovonkov zo zdruenia DaR na Zhor aj vaka podpore Zamestnaneckho fondu v roku 2010.
Vroba cementu m zo svojej podstaty negatvne vplyvy a plat to, samozrejme, aj pre cementre Holcim v Rohonku. Preto je potrebn zdrazni a vyzdvihn snahu spolonosti tieto svoje negatvne psobenia minimalizova. Oceujem spoluprcu, ktor mme so spolonosou Holcim ako obec, pretoe jej vysok rove nie je, ia, na Slovensku ben. Bez spoluprce so silnm partnerom, ktorm pre ns Holcim je, a bez jeho stretovho prstupu, vaka ktormu m naa obec v akch chvach kryt chrbt, sme uetren niektorch problmov, ktor maj in obce na Slovensku.
Socilne vplyvy
19
V prpade Obianskej kontroly ochrany ivotnho prostredia v cementrni Rohonk, ktor vznikla z iniciatvy Poradnho panelu, prilo k vymenovaniu a vykoleniu jej lenov a k definovaniu jej hlavnho zamerania. lenovia Obianskej kontroly sa hodlaj zamera najm na environmentlne vplyvy cementrne z titulu spoluspaovania odpadov alternatvnych palv. Do konca roku 2011 plnuje Holcim Slovensko spracova Pln komunitnej angaovanosti pre kad zo svojich prevdzok a nsledne tieto plny implementova. Prspevok k rozvoju reginov Pokraujca finann a materilna podpora verejnoprospench projektov zo strany Holcim Slovensko je alm dkazom, e spolonos zostala vern princpom trvalo udratenho rozvoja aj v rokoch ekonomickej krzy. Firme sa podarilo zachova vetky predol programy, hoci celkov objem finannch prostriedkov na podporu verejnoprospench projektov klesol v roku 2009 pribline na rove roku 2007. Cieom Holcim Slovensko je prispieva k zvyovaniu kvality ivota svojich zamestnancov, ich rodn a komunt, v ktorch
iestaci z okolitch kl sa kad rok poas Da Zeme vyber do prrody a spoznvaj jej netuen tajomstv.
ij. Viac ako 70 % prostriedkov vynaloench v roku 2009 a 2010 na podporu verejnoprospench projektov bolo analyzovanch s pouitm tzv. Social Engagement Scorecard (SES), nstroja na meranie efektvnosti vynaloench prostriedkov. Tento nstroj pomha porovna el pouitia prostriedkov s potrebami komunity. O efektvnosti sved aj fakt, e vsledky zrealizovanch projektov vyuva v regine okolo Rohonka pribline s 25 000 obyvatemi takmer 2 000 ud priamo a viac ako 20 000 nepriamo. Aj v uplynulch dvoch rokoch sa me Holcim Slovensko pochvli transparentnosou rozhodovania o smerovan prostriedkov urench na podporu verejnoprospench projektov. V oboch grantovch programoch Holcim Slovensko Cena Holcim pre rozvoj reginu Zhorie a Zamestnaneck fond Holcim rozhoduje komisia zloen prevane z nezvislch osb poda kritri, ktor s jasne definovan a vopred zverejnen. Pokraovala aj spoluprca s neziskovmi organizciami: OZ Jablonka (De Zeme), Komunitn nadcia Bratislava (Cena Holcim) a Nadcia Pontis (Zamestnaneck fond).
Tvoriv dielne v centre Materina dka v Solonici, podporen zo Zamestnaneckho fondu, navtvilo kad mesiac okolo 100 det.
Holcim kadorone transparentnm spsobom podporuje verejnoprospen projekty, ktor priamo vyuva takmer 10 % obyvateov reginu v okol Rohonka.
20
Prpadov tdie
Technicko-kompetenn centrum je o zkej spoluprci so zkaznkmi, ale v budcnosti aj s architektmi a projektantmi. Betn zniuje nroky na krenie aj klimatizciu. Redudust, ktor vyvinuli zamestnanci Holcim Slovensko, m potencil uplatni sa na celom svete. Pri sprvnom prstupe mu opusten lomy patri k najhodnotnejm astiam krajiny. Silnou strnkou nho projektu bola ochota rodiov urobi nieo pre svoje okolie. Pre adresn a inn pomoc obetiam povodn spojil predajca cementu starostov, obyvateov a firiem. Rekontrukcia ihriska na terapeutick znu sli ako vzor pre in podobn priestory. Holcim Slovensko presadzuje zmeny, ktor znia objem skldkovania, podporia zskavanie energie a materilov z odpadov a prines zdroje na odstraovanie environmentlnych za. Pre vysoko frekventovan a zaaovan cestn komunikcie s cementobetnov povrchy najlepm rieenm.
strana 21 strana 22
strana 24
strana 25
strana 26
strana 27
strana 27
strana 28
strana 30
Prpadov tdie
21
22
Vroba betnu a jeho hlavnch zloiek cementu a kameniva, je neodkriepitene spojen s vplyvom na ivotn prostredie. Stavebn drevo, oce, sklo a alie stavebn materily predstavuj alternatvu k betnu. Porovnanie ich vplyvov na ivotn prostredie je potrebn robi pre konkrtnu aplikciu. Niektor vlastnosti betnu ho vak preduruj na to, aby bol platnou a dlhodobou sasou vstavby. Betn a jeho zloky Vyuitie odpadov. Vroba cementu je neustle efektvnejia, m sa zniuje aj jej vplyv na ivotn prostredie. Navye sa pri vrobe cementu pouvaj odpadov materily z inch odvetv (troska, popolek a pod.), resp. z domcnost ako nhrada slinku v cemente alebo ako palivo. Tm sa nielen etria prrodn zdroje, ale zniuje sa aj mnostvo odpadov na skldkach. Ochrana biodiverzity. aba kameniva men tvr krajiny, no jej sprvne plnovanie a odborn rekultivcia me v konenom dsledku prispie k jej krse a k zveniu biodiverzity. Pozri str. 25. Dostupnos. Zsoby surovn na vrobu cementu a kameniva s v celosvetovom meradle obrovsk. Vpenec je dokonca najzastpenejm nerastom na Zemi. Loklny charakter. Na rozdiel od inch stavebnch materilov, cement aj kamenivo s vsostne loklne zdroje. Z miesta vroby sa dopravuj na relatvne krtke vzdialenosti, o zniuje tak vplyvy nkladnej dopravy, ako aj nklady na prepravu. Betn na stavbe Dlh ivotnos. Sksenosti s betnovmi stavbami dokazuj, e betn je materil s vemi dlhou ivotnosou. Bene mono rta so 100 rokmi ivotnosti. V skutonosti je vak predpoklad, e betn, ktor vzhadom na svoj anorganick charakter nepodlieha psobeniu vonkajieho prostredia tak, ako in materily, poskytuje ivotnos, ktor mono mera stroiami. Recyklovatenos. Betn, ktor u splnil svoju pvodn lohu, mono podrvi a poui ho ako nhradu prrodnho kameniva na vrobu alieho betnu. Odolnos. Betn je odoln voi vine prrodnch vplyvov a chemiklim. Preto je najpouvanejm materilom pri vstavbe kanalizanch systmov a istiiek odpadovch vd.
Prstavba centrly IUCN vo vajiarskom meste Gland vyuva betn s redukovanm podielom CO2 emisi, erstv, prefabrikovan, predpnut, tepelnoizolan a recyklovan. Betn tu pln cel rad funkci nosn, tepelnoakumulan, zvyuje prienu tuhos, je povrchovou vrstvou mrov a stien a architektonickm prvkom.
Prpadov tdie
23
Energetick efektvnos. Overenou prednosou betnu je jeho tzv. termlna masa. Betn funguje podobne ako naprklad prrodn jazero, ktor vo svojom okol zmieruje rozdiel teplt cez de a v noci. V lete betn absorbuje a uchovva teplo z vonkajieho prostredia a v noci ho postupne uvouje. Tm chrni vntorn prostredie stavby pred vraznmi vkyvmi teploty. V zime sa zasa betn zohrieva z interiru a uvoujce sa teplo v noci pomha zniova nklady na krenie. Betn preto zniuje nroky na krenie aj klimatizciu, m pomha chrni klmu a etri energiu. Betn a dsledky zmeny klmy Odolnos voi povodniam. Voda nepsob na betn negatvne. Betn dokonca vo vlhkom prostred zskava na pevnosti. Vo vodnom prostred absorbuje v dlhodobom horizonte iba mal mnostvo vody a neni sa. Je pevn a vodeodoln, a preto je vhodn aj tam, kde hrozia povodne. Odolnos voi kodcom a hmyzu. Betn je nejedl, preto nepriahuje kodcov a hmyz, ktor zneprjemuje ivot v domoch. Navye vaka svojej tvrdosti zostva pre kodcov a hmyz nepriestupn. Odolnos voi vetru. Betn je odoln voi nrazom predmetov, ktor rozna siln vietor. Doke na 100 % odola vetru o sile huriknu, na 99 % vetru o sile tornda.
Odolnos voi poiaru. Betn je nehorav. Preto poskytuje ochranu pred poiarom. Schopnos odra svetlo. Betn je v porovnan s mnohmi inmi materilmi svetlej farby. Naprklad v porovnan s asfaltom zniuje efekt prehrievania mestskho prostredia a zniuje tie nroky na vkonnos verejnho osvetlenia.
Ni nrast teploty
15 C De
Vonkajia teplota Teplota v interiri s nzkou tepelnoakumulanou hmotou Teplota v interiri s vysokou tepelnoakumulanou hmotou (napr. betn)
Noc
De
Energetick efektvnos Tepelnoakumulan hmota (termlna masa) betnu tlm vplyv meniacej sa vonkajej teploty v interiri stavby. Oproti inm materil zaisuje menie rozdiely vo vntornej teplote poas da a vyuitie akumulovanho tepla v noci.
24
Vyvinut na Slovensku
Jedinen projekt pod nzvom Redudust bol v ase psania tejto Sprvy vo fze finalizcie laboratrnych testov a schvaovania potrebnej investcie na jeho uplatnenie v priemyselnch rozmeroch. Rieenie vyvjan zamestnancami Holcim Slovensko v rohonckej cementrni reaguje na vzvy energetickho zhodnocovania alternatvnych palv a m potencil njs uplatnenie na celom svete. Spolon vzva Energetick zhodnocovanie alternatvnych palv pri vrobe cememntu prina nov vzvy. Spolonm menovateom je okrem inho aj vy obsah chlru tak v surovinovej mke, ako aj v plynnch emisich. Oba problmy rieil Holcim Slovensko v poslednch rokoch intalciou zariaden na znenie emisi chlru a tzv. bypassu. Zariadenie bypass je namontovan na linke na vrobu edho slinku od roku 2007. Bypass odober a zachytva as predhriatej surovinovej mky ete pred jej vstupom do rotanej pece a tm pomha zniova obsah chlru v surovinovej mke, z ktorej sa vyrba slinok, na prpustn rove. Zachyten materil tzv. odpraky sa nsledne kontrolovane dvkuj do cementu a pecilnych spojv. ia, objem odprakov je vy ako mnostvo, ktor mono takmto dvkovanm recyklova. as odprakov sa preto podobne recykluje v inch cementrach Holcim vo vchodnej Eurpe. Toto, samozrejme, nie je dlhodobo udraten spsob, najm ak m podiel alternatvnych palv rs na rohoncku rove aj v ostatnch cementrach Holcim. Rieenie z Rohonka Na tto vzvu reaguje projekt Redudust, ktorho princp je relatvne jednoduch. Odpraky sa zmieavaj s vodou, vaka omu prebehne chemick reakcia, v ktorej sa nadbyton chlr chemicky naviae na in zleniny. Oddelenm vody a jej krytalizciou vznikne technick so, ktor je vyuite-
n ako posypov materil pri zimnej drbe ciest alebo ako sas ponohospodrskych hnojv. Druhm vstupom procesu je v podstate surovinov mka zbaven nadbytonho chlru, ktor mono op dvkova do vrobnho procesu. Z odprakov, ktor s dnes bremenom a environmentlnym problmom, tak vznikn dve uiton suroviny. O naasovan investcie do priemyselnej intalcie Redudust v Rohonku prvej na svete sa m rozhodn v priebehu roku 2011.
S vekm poteenm som si pozrela aliu nov technolgiu, ako produkt vvoja naich ud na Slovensku, kde z ako vyuitench odprakov sa m vyrba technick so.
Iveta Radiov, predsednka vldy SR, po svojej nvteve Redudst laboratria
Do elektrickej siete namiesto do vzduchu S projektom Redudust svis aj alia investcia, o ktorej realizcii sa v ase psania tejto Sprvy rokuje na najvyej rovni vedenia Skupiny Holcim. Pri uvedenom procese zniovania obsahu chlru v odprakoch toti treba odpari vodu. A na to je potrebn teplo. Toto teplo plnuje Holcim Slovensko zskava z nadbytonho tepla odpadovch plynov spaln z vroby edho slinku. Spaliny je dnes potrebn chladi skrpanm vodou, aby bol chrnen prachov filter na komne vrobnej linky. Teplo sa tak doslova vypa hore komnom. Vyuitm tepla na odparenie vody a zrove vrobu elektrickej energie vznikne uiton energia, ktor zni potrebu jej vroby v elektrrach. Potencilne by sa takto mohlo vyrobi do 15 % spotreby elektriny v cementrni. To predstavuje pribline spotrebu jednho cementovho mlynu alebo ron spotrebu pribline 5 000 troj- a tvorlennch domcnost na Slovensku. Rone to v prpade cementrne Rohonk predstavuje sporu okolo 4 000 ton nepriamych emisi CO2. V situcii, ke je elektrick energia na Slovensku jedna z najdrahch v Eurpskej nii, by tento projekt mal ma okrem environmentlneho aj siln ekonomick rozmer.
Z ako pouitench odprakov (vpravo) vznikne vaka projektu Redudust technick so (vavo).
Prpadov tdie
25
Na rekultivovanom lovisku Konopisk plnuje Holcim v spoluprci s obcou Rohonk a mimovldnymi organizciami vytvori nun a zitkov chodnk.
priebehu aby by prizvan prrodovedci mali oznai najvhodV nejie partie lomu, ktor maj zosta zachovan. Treba rta s tm, e vznikne stanovite (biotop) blzky skalnm stepiam a asi aj hniezdisko menej astch druhov vtkov vytlaench z okolitej krajiny. ekultivcia je aj lohou pre krajinnho architekta. Je potrebn R vyhba sa dlhm priamym prvkom etam, pravouhlm rohom, vekm monotnnym stenm. ry a stromy prdu samy veobecne plat, e spontnna reproK dukcia je pomalia, ale kvalitnejia. hadiska bezpenosti je nevyhnutn ohradi lom valom zo zeZ miny alebo kamea. Do lomu treba privies bezpen chodnk kvli prirodzenej udskej zvedavosti. Pri minohorizontovch lomoch, akmi s naprklad trkovne, je okrem u uvedenho potrebn bra do vahy aj alie odporania pre ochranu biodiverzity. a zaiatku rekultivcie ujasni si cie, o chceme dosiahN nu, a poda toho voli hbku vodnej plochy. re revitalizciu je mimoriadne dleit pozna chemizmus P tunajej vody. amera sa na lenitos aobnej steny, ktor vytvra iriu Z monos pre uchytenie vieho mnostva jedincov, ale aj druhov rastln a ivochov. j vodn vegetcia prde sama. Propagan orgny vodA nch rastln sa masovo prenaj v per vodnho vtctva. Vodn biotopy s tie vemi dynamick, a preto umel vsadba nem opodstatnenie. O spenosti rekulktivcie lomov Holcim Slovensko sved aj fakt, e zemie bvalho loviska Konopisk je na zklade zverov seminrov pannskeho a alpnskeho bioreginu pripravovan na doplnenie do medzinrodnej sstavy chrnench zem siete NATURA 2000.
Spracovan poda materilu, ktor v roku 2008 pripravil Ing. Duan Valachovi, riadite CHKO Zhorie
26
Rastislav Balak
A o priniesla obyvateom ich angaovanos? Prnos vidm v tom, e v tesnej blzkosti sa nachdzaj dve prekrsne ihrisk, kde s deti pod dohadom a oddelen od cestnej premvky, hovor Rastislav Balak a dodva: Silnou strnkou nho projektu bola ochota rodiov zmeni a urobi nieo pre svoje okolie. S Mestskm radom chceme ete hada spsob, ako vymeni aj asfaltov povrch na ihrisku. Rekontrukcia ihriska pre najmenie deti v roku 2008, ktor zskala podporu z Ceny Holcim, poskytla Rastislavovi Balakovi a Miroslavovi ermkovi zo sdliska Juh sksenosti s takmto typom projektov. V roku 2010 u dokzali svojou iniciatvou strhn nielen ochotnch susedov, ktor odviedli kus prce a prispeli aj finanne, ale aj zska finann, odborn a technick podporu mesta a prebudi zujem o podobn skrovanie svojho okolia aj u ostatnch obyvateov Malaciek. Holcim tak okrem basketbalovch koov prispel aj k rozvoju obianskej angaovanosti vo svojom regine. A to je z pohadu Holcim Slovensko hlavn dlhodob prnos Ceny Holcim pre rozvoj reginu Zhorie.
Rekontrukcia ihriska v Malackch nielen zlepila vybavenie sdliska Juh, ale aj spojila jeho obanov a prebdza ich zujem o dianie v meste a svoje okolie. lnok erp zo Zverenej sprvy Rastislava Balaka k projektu Rekontrukcia basketbalovho ihriska KOCKA, ktor realizoval v rokoch 2010 a 2011.
Prpadov tdie
27
28
Prpadov tdie
29
to metdy s toti, prirodzene, nkladnejie ako skldkovanie kvli vym poiatonm investcim. Cenu skldkovania reguluje tt zkonom o poplatkoch za uloenie odpadov (. 17/2004 Z.z.). Dopady sasnho stavu Vsledkom lacnho skldkovania odpadov je, e problm sa neriei, ale iba odklad. Stle viac odpadu nechvame budcim genercim na skldkach. Recyklan biznis je z hadiska ekonomickej nvratnosti odkzan na dotcie. Vrobcovia cementu, ktor pouvaj paliv na bze odpadov namiesto tradinch foslnych palv, s nten tieto alternatvne paliv dova. Elektrick energia a teplo sa vyrba s pouitm prrodnch palv, ako je naprklad zemn plyn, od dovozu ktorho je Slovensko zvisl. Rieenia Pri hadan rieen sasnho stavu je dobr sa inpirova prkladom inch eurpskych krajn. Holcim Slovensko presadzuje zavedenie dvoch hlavnch opatren: bnovenie progresvneho zvyovania minimlnych poplato kov za uloenie odpadov (zkon . 17/2004 Z.z.), ktor sa od roku 2008 nezmenili; avedenie skldkovacej dane, ktor by bola prjmom ttz neho rozpotu (Environmentlneho fondu) a zdrojom fondov na plnovan odstraovanie environmentlnych za. Potencilne prnosy Zvenie nkladov a tm obmedzenie skldkovania odpadov me vytvori viacer prnosy. Pre ivotn prostredie to znamen menej odpadu na skldkach a znenie aby prrodnch surovn. Pre ekonomiku znenie zvislosti od dovozu prrodnch surovn vrtane strategickho, no z geopolitickho pohadu nestabilnho a drahho zemnho plynu pre vrobu tepla pre domcnosti, vyuitie existujcich kapact naprklad v segmente vroby cementu. Hlavne by vak vzniklo plne nov odvetvie zameran na separciu a pravu odpadu pre ely recyklcie a vroby palv na bze odpadov. To znamen odha-
dom tisc pracovnch miest v tomto novom odvetv s dlhodobou perspektvou. O zven pridanej hodnoty pri nakladan s odpadom nehovoriac. Navrhnut opatrenia tie pomu Slovenskej republike splni svoj zvzok voi Eurpskej nii do roku 2020 dosiahnu 50 %-n mieru zhodnocovania komunlneho odpadu. Na o akme? Zvenie ceny skldkovania, prirodzene, znamen vyiu cenu za nakladanie s odpadom pre jeho tvorcov firmy aj domcnosti. Holcim si uvedomuje, e to je politicky citliv tma. No je otzne, ako by sa vyvjala naprklad cena za teplo pre domcnosti, ak by sa drah zemn plyn nahradil menej nkladnmi palivami z odpadov. Sksenosti z priemyslu hovoria, e nahradi prrodn paliv odpadovmi je aj ekonomicky vhodn. Navye vetky skupiny, potencilne ohrozen zvenm ceny skldkovania, maj v rukch nstroje na kompenzciu tohto trendu a na dosiahnutie neutrlneho a pozitvneho vplyvu navrhnutch opatren. Domcnosti naprklad zskaj motivciu dslednejie separova odpad a tm zni objem komunlneho odpadu, ktorho odvoz a likvidcia by mala by drahia. Firmy zasa bud pravdepodobne reagova alm zefektvovanm svojich procesov tak, aby minimalizovali samotn vznik odpadov. Neutrlny a potencilne a pozitvny vplyv mono dokonca oakva aj u prevdzkovateov skldok. Znenie objemu skldkovanho odpadu bude toti kompenzovan vymi prjmami za jednotkov mnostvo a dodatonm efektom je predenie ivotnosti jednotlivch skldok odpadu. ist pozitvny efekt by mali navrhnut opatrenia na ttny rozpoet, ktor by zskal hadan prostriedky na odstraovanie environmentlnych za. Tak i tak je zrejm, e zvyova cenu za skldkovanie je potrebn zavdza s ohadom na socilne dosahy. No lepia alternatva neexistuje a zaa so zvyovanm treba o najskr. Slovensko u premrhalo asu dos. A kad de navye znamen, e adom nechvame lea energiu a materilov potencil z takmer 20-tisc ton odpadov!
Preferencia
Znekodnenie
Zhodnotenie
Predchdzanie vzniku
Schma: Hierarchia odpadovho hospodrstva Podpora rznych spsobov zhodnocovania odpadov na kor ich znekodovania vrtane skldkovania je plne v slade s hierarchiou odpadovho hospodrstva.
Mnostvo odpadov
30
najm vaka eskej dianici D1 medzi Brnom a Prahou, ktorej cementobetnov kryt bol zhotoven zastaranou technolgiou v 70. rokoch minulho storoia. Dosiahnut technologick pokrok tie priniesol skrtenie doby oprv cementobetnovch krytov, vaka omu je dnes mon u po 12 hodinch obnovi dopravu na danom seku. Cementobetnov vozovky prinaj v porovnan s asfaltom aj lepiu ochranu ivotnho prostredia. Ni valiv odpor sa odra na 5 7 %-nej spore pohonnch hmt a nsledne niej emisii vfukovch plynov. Pri zimnej drbe vozoviek sa zniuje spotreba posypovch materilov a soli. Niia nehodovos garantuje ni nik ropnch produktov do podzemnch vd. Nov technolgie spsobuj, e vodii z hadiska hlunosti asto ani nezaregistruj, e id po cementobetnovej vozovke. Navye pri vrobe cementu, ktor je hlavnou zlokou betnu, sa energeticky a materilovo zhodnocuj odpady, m sa etria nenahraditen prrodn zdroje a redukuje emisia CO2. V neposlednom rade je betn recyklovaten a vyrba sa 100 %-ne z domcich surovn, o zniuje vplyv dopravy na stavbu. Pre uvateov ciest mu znamena cementobetnov kryty alie prnosy. Zvyuje sa bezpenos cestnej premvky vaka tvarovej stlosti, ktor zabrauje aqua-planingu na mokrch vozovkch, ale aj tvorbe koaj pri vysokch letnch teplotch. Prspevkom k bezpenosti je aj svetlejia farba cementobetnovej vozovky, m sa zlepuje viditenos a naprklad v tuneloch zniuje nklady na osvetlenie a o 30 %. Cementobetnov vozovky maj vysok trvcnos a nevyaduj si ast opravy, o m pozitvny vplyv na redukciu dopravnch zpch a tm aj na zabezpeenie plynulosti cestnej premvky. Sksenosti z praxe Konkrtne sksenosti z inch krajn umouj podloi tvrdenia o ekonomickej vhodnosti cementobetnovch vozoviek. Naprklad poda vpotov editelstv silnic a dlnic R s celkov nklady (investin, opravy a drba) pri cementobetnovch (CB) vozovkch na porovnvanch sekoch ciest D1
Nplas na verejn vdavky Nae cesty neboli stavan na sasn intenzitu dopravy a za. Preto rastie nronos ich drby, oprv a rekontrukcie. Cementobetnov kryty ponkaj ekonomicky, environmentlne aj celospoloensky vhodn alternatvu k doteraz pouvanm asfaltovm povrchom. Analza v eskej republike dokzala, e v horizonte 20 rokov boli celkov nklady na dianin seky s cementobetnovm povrchom o 40 a 60 % niie ako s asfaltovm povrchom. To predstavuje priamy pozitvny vplyv na verejn vdavky, a teda prspevok k siliu zniova deficit verejnch financi. Vlastnosti cementobetnovch vozoviek Cementobetnov povrchy s so svojimi vlastnosami vhodn pre typy vozoviek a druhy komunikci. Ich vyuitie je vak z dvodu vysokej odolnosti voi nadmernmu zaaeniu nevyhnutn na frekventovanch a najviac vyaench sekoch cestnch komunikci. Prkladom modernch technolgi vstavby cementobetnovch vozoviek je dianica A6 z Bratislavy Jaroviec do Viedne. Tto dianica vyvracia mtus o niej kvalite cementobetnovej vozovky. Ten na Slovensku vznikol
Prpadov tdie
31
a D2 po 20, resp. 30 rokov pouvania o 41 % resp. 65 % niie ne u porovnatench ciest s asfaltovm povrchom.1
Celkov nklady cesta D1 v eskej republike Stavba v prevdzke 017 CB KRYT Brno zpadn pivad V. Bte 1972 2002 267,13 407,45 674,58 (59,3 % nkladov na asfaltov kryt) 019 ASFALTOV VOZOVKA Brno jih Brno zpadn pivad 1976 2002 234,00 903,34 1137,34
Investin nklady (Ks/m2) Nklady na opravy a drbu (K/m2) Celkov nklady (K/m2)
Belgick prklad sa tie dotka otzky vych investinch nkladov cementobetnovch vozoviek. Na ceste E42 sa investin nklady na 1 km pohybovali v rozpt pribline od 834 000 eur (asfaltov vozovka) do 1 165 000 eur (CB kryt). Relatvne vysok rozdiel je okrem rznych parametrov porovnvanch sekov (naprklad rka krytu) spsoben aj tm, e cena ropy, od ktorej sa odvja cena asfaltu, bola v ase vstavby cesty E42 nzka. Pri sasnch vysokch cench ropy s vak investin nklady asfaltovch a cementobetnovch vozoviek porovnaten. Slovensk potencil Na zklade zahraninch sksenost a sasnch nkladov na drbu a opravy dianic a rchlostnch ciest na Slovensku mono vypota orientan potencil spor, ktor by vstavbou cementobetnovch vozoviek mohla Slovensk republika zska. V ase psania tejto Sprvy bolo na Slovensku vo vstavbe alebo v prprave 1 340 km dianic a rchlostnch ciest. Ak by sa vetky realizovali s cementobetnovm povrchom, mono oakva, e by z titulu nich nkladov na drbu a opravy prilo k spore viac ako 50 milinov eur rone. Tento jednoduch, vemi mechanick, a preto z hadiska presnosti obmedzen prepoet dostatone dobre ilustruje potencilny pozitvny vplyv na verejn vdavky. Z inho pohadu mono poveda, e potencilne ron spory s na rovni investinch nkladov na pribline 3 km novej dianice. Vyuitm tchto spor by sa sasn pln uvies v rokoch 2011 a 2014 do uvania spolu 130 km dianic a rchlostnch ciest mohol zvi takmer a o 10 % o alch 12 km. Kedy bude na Slovensku prv cementobetnov dianica? Vhody cementobetnovch krytov presvedili mnoh krajiny. Za vahu preto stoj aj na Slovensku zadva dodvateom vypracovanie ponuky nielen na tandardn stavby asfaltovch vozoviek, ale aj v alternatve cementobetnovch krytov. Navye nvrhy by sa mali porovnva nielen z pohadu okamitch investinch nkladov, ale aj z pohadu dlhodobej hospodrnosti, vplyvu na ivotn prostredie i bezpenosti a pohodlia pre uvateov. V neposlednom rade s tu aj nepriame vplyvy cementobetnovch vozoviek. Vroba materilov pre tieto povrchy je plne pokryt z domcich surovn, o m na rozdiel od asfaltu priamy pozitvny vplyv na zahranin obchodn bilanciu Slovenska a udranie, resp. rast zamestnanosti.
Celkov nklady cesta D2 v eskej republike Stavba v prevdzke 023 CB KRYT Hustopee Beclav 1980 2002 256,04 233,84 489,88 (35,1 % nkladov na asfaltov kryt) 024 ASFALTOV VOZOVKA Beclav hranice R/SR 1980 2002 277,48 1118,31 1395,79
Investin nklady (Ks/m2) Nklady na opravy a drbu (K/m2) Celkov nklady (K/m2)
Vsledky alej, tentokrt belgickej, tdie nkladov na vstavbu a drbu cesty E42 z roku 2001 ukzali, e aj pri vych investinch nkladoch na vstavbu CB vozoviek sa ich pouite oplat. Po zartan nkladov na drbu boli cementobetnov seky cesty E42 po 7 10 rokoch lacnejie ako asfaltov vozovky.2
Tabuka: Vvoj nkladov na drbu cesty E42 v sedemronch obdobiach* Nklady na drbu 1 km v celom 7-ronom obdob (tis. ) CB kryt Po 7 rokoch prevdzky Po 14 rokoch prevdzky Po 21 rokoch prevdzky Po 28 rokoch prevdzky Priemern ron nklady na 1 km (tis. ) 0 19 38 9 2,3 Asfaltov vozovka 206 185 146 131 23,8
1 Zdroj: Birnbaumov, editelstv silnic a dlnic R: Zkuenosti s vstavbou cementobetonovch kryt v esk republice. In: Zbornk prednok z konferencie Cementobetnov vozovky 2003, s. 15. 2 Zdroj: www.eupave.eu
32
Stav v Holcim Slovensko Oblas EKONOMICK VPLyVy Udraten produkty a vstavba ENVIRONMENtlNE VPlyVy CO2 a vyuvanie zdrojov Zni celosvetov priemer istch mernch emisi CO2 (kg CO2/t cementovho materilu) o 20 % v porovnan s rokom 1990. Zni mern emisie CO2 Holcim Slovensko na rove 640 kg CO2/t cementovho materilu. Zni celosvetov priemer istch mernch emisi CO2 (kg CO2/t cementovho materilu) o 25 % v porovnan s rokom 1990. Zni slinkov faktor edho cementu pod 70 % Vplyvy na ivotn prostredie Zni celosvetov priemer mernch emisi oxidov duska, kyslinka siriitho a prachu o 20 % oproti roku 2004. Cieov hodnoty pre Holcim Slovensko (g zneisujcej ltky/t cementovho materilu): tZl < 31; NOx < 775; SO2 < 60 Odstrni zariadenia obsahujce PCB SOCIlNa VkONNOS angaovanos v komunite Vypracova Pln komunitnej angaovanosti pre jednotliv prevdzky 2012 >> (sasou bude aj mapa zainteresovanch skupn, pvodne plnovan na rok 2009) BOZP Zni ukazovate vskytu razov ltIFR aspo o 30 % rone v porovnan s rokom 2004 tak, aby ltIFR bolo menie ne 2. Implementova elementy prevencie smrtench razov Implementova systm riadenia pre bezpenos dodvateov plne eliminova pracovn razy s nsledkom prceneschopnosti dobrovon zvzok Holcim Slovensko 2010 2012 2011 2009 >> (4,20) >> >> >> 16, 35 16, 35 16 16, 35 18 19 2011 2014 2012* >> (78,4 %) >> tZl = 5,3 NOx = 935,0 SO2 = 87,0) 12 14 9 10 2015 2010 (576 kg/t cemementovho materilu) nov cie 13, 33 Vypracova stratgiu na zvldnutie vziev spojench s dobrovonou certifikciou budov napr. poda lEED a iniciatvou E 20-20-20 2011 nov cie 10 11 Cie Rok v r. 2010 Strana
Vysvetlivky: >> Prebieha Dosiahnut * termn posunut vzhadom na ekonomick krzu, ktor si vyntila doasn odloenie investci do zariaden, napr. na redukciu emisi NOx
33
ENVIRONMENTLNE VPLyVy vroba edho cementu Slinkov faktor Mern hrub emisie CO2 Mern ist emisie CO2 Celkov hrub emisie CO2 Celkov ist emisie CO2 Mern spotreba tepelnej energie Mern spotreba elektrickej energie Emisie TZL Emisie SO2 Emisie NOx Palivov mix poda mnostva vyrobenho tepla Uhlie Petrolkoks Zemn plyn Alternatvne paliv / TSR EN2 55,4 % 0,0 % 0,7 % 43,9 % 30,6 % 12,3 % 0,8 % 56,3 % 20,8 % 11,0 % 0,7 % 67,5 % kg CO2/t cementovho materilu kg CO2/t cementovho materilu t CO2 t CO2 MJ/t slinku kWh/t cementu g/t cementovho materilu g/t cementovho materilu g/t cementovho materilu EN2 EN16 EN16 EN16 EN16 EN3 EN4 EN20 EN20 EN20 78,4 % 630 550 826 143 721 140 3 468 105,4 2,9 29,3 756,2 78,6 % 699 586 710 804 595 502 3 954 109,9 13,5 63,1 902,0 78,3 % 639 539 608 307 512 755 4 238 109,3 6,2 45,4 1 007,2
ENVIRONMENTLNE VPLyVy vroba bieleho cementu Slinkov faktor Mern hrub emisie CO2 Mern ist emisie CO2 Celkov hrub emisie CO2 Celkov ist emisie CO2 Mern spotreba tepelnej energie Mern spotreba elektrickej energie Emisie TZL Emisie SO2 Emisie NOx Palivov mix poda mnostva vyrobenho tepla Petrolkoks Zemn plyn Alternatvne paliv / TSR EN2 49,5 % 33,2 % 17,3 % 44,8 % 29,5 % 25,7 % 51,0 % 20,7 % 28,3 % kg CO2/t cementovho materilu kg CO2/t cementovho materilu t CO2 t CO2 MJ/t slinku kWh/t cementu g/t cementovho materilu g/t cementovho materilu g/t cementovho materilu EN2 EN16 EN16 EN16 EN16 EN3 EN4 EN20 EN20 EN20 92,1 % 989 903 136 171 124 290 6 794 147,8 31,2 401,2 2 002,1 92,4 % 1 008 907 118 509 106 610 6 788 151,2 28,6 433,8 2 024,6 92,8 % 994 899 109 853 99 330 6 435 154,8 9,5 576,5 2 300,2
34
JEDNOTKA ENVIRONMENTLNE VPLyVy vroba cementu celkom Nepriame emisie CO2 (z vroby spotrebovanej elektrickej energie) Plynn emisie TZL (cie*: 31) SO2 (cie*: 60) Nox (cie*: 775) Celkov emisie TZL SO2 NOx CO TOC HCl HF KI K II K III Druhotn suroviny pouit pri vrobe cementu Celkom Sadrovec Vpenec Vysokopecn troska Popolek z elektrrn Odpraky Doprava cementu cestn Doprava cementu eleznin Mern spotreba vody Celkov spotreba vody ENVIRONMENTLNE VPLyVy - VROBA BETNU Vytvoren ekonomick hodnota EC1 Spotreba energie Emisie CO2 Spotreba vody ENVIRONMENTLNE VPLyVy - VROBA KAMENIVA Spotreba energie Emisie CO2 Spotreba vody MJ/t kg CO2/t l/t MJ/m3 kg CO2/m3 l/m3 l/t cementovho materilu m3/rok t/rok t/rok t/rok t/rok t/rok t/rok t/rok t/rok t/rok t/rok t/rok g/t cementovho materilu g/t cementovho materilu g/t cementovho materilu t/rok
GRI
2008
2009
2010
EN16 EN20
30 549 15,1 101,5 1 018,3 17,1 115,2 1 155,4 2 427,9 57,2 10,4 0,84 0,04 0,23 0,00 189 652 22 % 28 % 43 % 4% 3% 92,6 % 7,4 % 290 329 099
29 767 5,3 87,0 935,0 5,7 93,3 997,0 1 971,6 72,7 7,7 0,84 0,02 0,08 0,15 204 272 21 % 36 % 32 % 5% 6% 91,2 % 8,8 % 315 335 209
EN20 37,6 93,2 1 289,3 1 549,6 75,0 10,1 0,55 0,10 0,27 0,51 EN1 312 979 21 % 8% 63 % 4% 3% 90,3 % 9,7 % EN8 EN8 215 312 938
* Vyplvajci z dobrovonho zvzku Skupiny Holcim K I - ortu, tlium, kadmium; K II - arzn, nikel, chrm, kobalt; K III - olovo, me, mangn, antimn**, vand** ** od roku 2008
35
JEDNOTKA SOCILNE VPLyVy Poty zamestnancov Celkov poet pracovnkov na pln vzok Celkov poet pracovnkov na iaston vzok Poet zamestnancov v cementrni Rohonk % pracovnkov v Rohonku z celkovho potu eny na strednch a vych manarskych pozcich Mui na strednch a vych manarskych pozcich eny na ostatnch pozcich Mui na ostatnch pozcich Spolu ien Spolu muov Poet zamestnancov so zdravotnm postihnutm Podiel zamestnancov vo veku do 30 rokov na celkovom pote Podiel zamestnancov vo veku od 30 do 50 rokov na celkovom pote Podiel zamestnancov vo veku nad 50 rokov na celkovom pote Fluktucia Poet ien Poet muov Poet zamestnancov do 30 rokov Poet zamestnancov od 30 do 50 rokov Poet zamestnancov nad 50 rokov Mzdy a personlne nklady Personlne nklady (mzdy a zamestnaneck vhody) Priemern mesan mzda (okrem miezd cudzincov) Pomer priemernej mzdy ien a muov na nemanarskych pozcich Prspevok na penzijn pripoistenie kolenie a rozvoj zamestnancov rove vrcholovch a vedcich manarov Stredn rove riadenia Ostatn zamestnanci Celkov nklady na kolenia Bezpenos a ochrana zdravia pri prci Miera absencie Smrten razy v Holcim Slovensko Miera poetnosti (LTIFR) razov Miera zvanosti (LTISR) razov Socilne investcie 000 primern poet hodn kolenia/rok primern poet hodn kolenia/rok primern poet hodn kolenia/rok 000 000 000
GRI
2008
2009
2010
LA1, LA13 584 0 270 46 % 9 49 112 414 121 463 2 16 % 50 % 33 % LA2 17 44 16 29 16 14 415 1 243 LA14 LA10 35 69 39 977,2 LA7 0,18 % 0 0,88 17,54 EC8 193,0 0,56 % 0 3,97 56,64 146,9* 1,27 % 0 4,20 127,70 184,3 38 97 32 379,1 35 40 36 370,1 108 % 192 17 65 18 32 32 14 664 1 296 108 % 187 10 59 13 38 18 14 332 1 321 116 % 176 539 2 219 41 % 5 32 96 408 101 440 2 11 % 57 % 32 % 533 2 221 41 % 5 34 90 406 95 440 3 11 % 53 % 35 %
* Suma nezaha pribline 10 000 z asigncie dane z prjmu Holcim Slovensko, ktor boli pouit na ely Zamestnaneckho fondu Holcim.
36
Metodika a overovanie
Na zabezpeenie presnosti, plnosti a porovnatenosti zostavil Holcim Slovensko tto Sprvu poda Smernc reportovania trvalo udratenho rozvoja Global Reporting Initiative G3 v slade s ich zsadami zodpovednosti, prispsobivosti, vyvenosti, plnosti, nezvislosti, technickej dokonalosti a transparentnosti.
Metdy zberu dajov Informcie a daje s z tchto zdrojov Holcim Slovensko: dotaznky Plant Environmental Profile (pre cement, transportbetn a kamenivo), daje o zariadeniach a prevdzkov tatistiky z ronch technickch vkazov Annual Technical Report pre cement, informcie o emisich CO2 z vyie uvedench zdrojov reportovanch poda WBCSD/WRI Cement CO2 Protocol, BOZP dotaznk Holcim Slovensko, CSR dotaznk Holcim Slovensko, tovn zznamy poda IFRS metodiky. Hranice systmu Rozsah dajov v tejto Sprve je definovan na str. 2 a v odsekoch niie. Ekonomick vplyvy Uveden daje predstavuj nekonsolidovan daje pre Holcim (Slovensko), a. s. Vetky finann daje sa prepotali poda oficilneho konverznho kurzu 30,1260 SKK/EUR kvli zaisteniu porovnatenosti dt a oisteniu od kurzovch rozdielov. Environmentlne vplyvy daje o emisich CO2 zahaj iba vrobu cementu v Zvode Rohonk a s v slade s metodikou WBCSD/WRI Carbon Dioxide Protocol. Zdrojom informci o inch environmentlnych vplyvoch zo segmentu cement, ako aj kamenivo a transportbetn, s dotaznky Plant Environmental Profile pouvan Skupinou Holcim. Tieto dotaznky vypaj poveren pracovnci Holcim Slovensko poda dostupnch dajov z meracch prstrojov alebo v obmedzenom mnostve prpadov poda kvalifikovanho odhadu. daje o emisich CO2 za segmenty kameniva a transportbetnu zahaj iba emisie z energie, ktor sa pri ich vrobe spotrebuje. Nezahaj emisie CO2 z vroby pouitho cementu (v prpade transportbetnu) ani emisie z dopravy. Socilne vplyvy daje o pracovnkoch sa zhromauj z tovnch zznamov a z oddelenia udskch zdrojov. daje v oblasti BOZP sa zbieraj zo vetkch prevdzok z mesanch vkazov a celoronho prehadu. daje sa delia poda incidentov v zvode a mimo zvodu (v svislosti s logistikou) a priamo alebo nepriamo pokrvaj zamestnvanch pracovnkov, externch poskytovateov sluieb, nvtevnkov a ostatnch. To je v slade so Smernicou reportovania WBCSD Cement Sustainability Initiative. Vetky ostatn daje o socilnej vkonnosti sa zskavaj z CSR dotaznka a tovnch zznamov. Cyklus vydvania sprv Holcim Slovensko vydva Sprvu o trvalo udratenom rozvoji v dvojronch intervaloch. Prv pln sprvu tohto typu zverejnil Holcim Slovensko za roky 2006 a 2007 ako pilotn vydanie. daje o Holcim Slovensko za predchdzajce obdobia sa konsoliduj v informcich o trvalo udratenom rozvoji skupiny Holcim, ktor s k dispozcii na adrese www.holcim.com Najbliia riadna Sprva o trvalo udratenom rozvoji Holcim Slovensko vyjde v roku 2013. Poradenstvo a overovanie daje v tejto sprve s vykzan so zreteom na zsady otvorenosti a transparentnosti. Sprva neprela externm auditom, no bola a bude konzultovan s mnohmi partnermi a odbornkmi. Budeme radi, ak i vy polete svoje pripomienky a komentre na adresu peter.robl@holcim.com
37
Sprva o trvalo udratenom rozvoji Holcim Slovensko bola zostaven poda metodiky Global Reporting Initiative (GRI) G3. Tento zkladn Index ukazovateov GRI poskytuje prehad o ukazovateoch, ktor s uveden priamo v tejto Sprve, a o ich umiestnen v texte. pln zoznam ukazovateov, ako aj informcie o profile a manarskych prstupoch, je k dispozcii na www.holcim.sk.
Indiktor GRI Ukazovatele ekonomickej vkonnosti EC1. Priama vytvoren a rozdelen ekonomick hodnota vrtane trieb, prevdzkovch nkladov kompenzci pre zamestnancov, darov a inch komunitnch investci, odloenho zisku a platieb poskytovateom kapitlu a ttu EC 2 Finann vplyvy, in rizik a prnosy pre innos organizcie v dsledku klimatickch zmien EC 3 Prspevok na dchodkov poistenie zamestnancov EC8. Vvoj a vplyv investci do infratruktry a sluieb poskytnutch primrne pre verejn prospech prostrednctvom komernch, neziskovch alebo benefinch akci EN1. Pouit materily s uvedenm ich hmotnosti alebo objemu EN2. Percento pouitch recyklovanch vstupnch materilov EN3. Spotreba priamej energie s uvedenm primrneho energetickho zdroja EN4. Spotreba nepriamej energie s uvedenm primrneho energetickho zdroja EN5. Uetren energia v dsledku zvenej spory a zlepenia efektivity EN8. Celkov objem odobranej vody s uvedenm zdroja EN12. Popis vznamnch vplyvov aktivt, produktov a sluieb na biodiverzitu v chrnench zemiach a zemiach mimo chrnench zem s vysokou biodiverzitou EN16. Celkov priame a nepriame emisie sklenkovch plynov s uvedenm ich hmotnosti EN18. Iniciatvy na redukciu emisi sklenkovch plynov a dosiahnut redukcie EN20. NOx, SOx a alie signifikantn emisie do ovzduia s uvedenm ich typu a hmotnosti EN26. Iniciatvy na znenie environmentlnych vplyvov produktov a sluieb, rozsah znenia vplyvu EN30. Celkov vdavky a investcie na environmentlnu ochranu poda typu LA1. Celkov pracovn sila poda typu zamestnania, pracovnej zmluvy a reginu LA 2 Celkov poet a pomer fluktucie zamestnancov poda vekovch skupn, pohlavia a reginu LA7. Mnostvo razov a chorb z povolania, stratench a vynechanch dn a poet mrt ako nsledok vplyvu prce poda reginov LA8. Vzdelvanie, kolenia, poradenstvo, programy prevencie a kontroly rizika, tkajce sa vnych ochoren, ktor s vhodn pre pracovnkov, ich rodiny alebo lenov komunity LA10. Priemern poet hodn kolen poas roka na jednho zamestnanca, poda kategrie zamestnancov LA 12 Percento zamestnancov, ktor dostvaj pravideln prehad o ich vsledkoch a karirnom rozvoji LA 13. Zloenie sprvnych orgnov a rozdelenie zamestnancov do kategri poda pohlavia, vekovej skupiny, lenstva v minoritnch skupinch a alch indiktorov diverzity LA 14 Pomer zkladnej mzdy muov a ien poda kategrie zamestnancov PR5. Postupy tkajce sa spokojnosti zkaznka vrtane vsledkov prieskumov, ktor hodnotia spokojnos zkaznka PR6. Programy dodriavania zkonov, tandardov a dobrovonch zvzkov vo vzahu k marketingovej komunikcii vrtane reklamy, podpory predaja a sponzorstva SO1. Podstata, rozsah a efektvnos akchkovek programov a postupov, ktor vyhodnocuj a riadia vplyvy innosti v komunitch v ase zaatia prevdzky, jej pokraovania a ukonenia SO3. Percento zamestnancov kolench o protikorupnej politike a zsadch organizcie SO 5 Pozcie k verejnm politikm a as na formovan verejnej politiky a lobovan 8, 33 14 17, 35 18 19, 26 27, 35 10, 34 10, 13, 33 33, 34 33 13 34 14 15 12 13, 33 34 10, 12 13 14, 33 34 10 11 12 35 35 16, 35 17, 35 17, 35 17 35 35 89 67 19 7 11, 13, 28 31 Strana
38
Slovnk pojmov
Alternatvne paliv Zdroj tepelnej energie na vrobu slinku vyroben z odpadov. Betn Materil vyroben zmieanm cementu, vody a kameniva. Cement psob ako spojivo. Priemern obsah cementu v betne je 15 %. Bezpenos a ochrana zdravia Prstupy a nstroje na zabezpeenie zdravia a bezpenosti vetkch zamestnancov, dodvateov a nvtevnkov. Celkov ist emisie Hrub emisie s odrtanm nepriamo znench emisi. Prkladom nepriamo znench emisi s emisie CO2 z alternatvnych palv. V prpade, e by ich nepouila cementre, vznikali by emisie na dvoch miestach v spaovni zo spaovania odpadov a v cementrni z horenia foslnych palv. Celkov hrub emisie Celkov mnostvo emisi CO2 z vroby cementu. Cement Cement je stavebn materil vyrban mletm vyplenho (kalcifikovanho) vpenca na jemn prok. Pouva sa v kombincii s pieskom, trkom alebo drvenm kameom a vodou ako spojivo na vrobu betnu. Cementov materil Ltka, ktor po zmiean s vodou vytvor pastu tuhncu pri izbovej teplote. Ekologick efektvnos Zniovanie nronosti vroby z hadiska zdrojov, tzv. vstupnch materilov, prrodnch zdrojov a energie v prepote na objem produkcie. V zsade to znamen robi viac s menm mnostvom zdrojov. Foslne (tradin) paliv Neobnoviten paliv na bze uhlka tradine pouvan pri vrobe cementu vrtane uhlia. Kamenivo Vyaen materil (drven kame, trk alebo piesok) je hlavnou objemovou sasou betnu. Kamenivo sa pouva na vrobu transportbetnu, betnovch prefabriktov a asfaltu, aj ako podklad na stavbu ciest a eleznc. Minerlne zloky Sasti cementu, ktor nie s vsledkom vroby slinku. Patr k nim troska z vroby ocele, popolek z teplrn alebo elektrrn, prrodn puzoln alebo vpenec. Mern hrub emisie Celkov hrub emisie CO2 prepotan na tonu cementu. Mern ist emisie Celkov ist emisie CO2 prepotan na tonu cementu.
Miera poetnosti razov s pracovnou neschopnosou (LTIFR) Vypota sa ako poet razov s pracovnou neschopnosou x 1 000 000/ celkov poet odpracovanch a zaplatench hodn. Miera zvanosti razov s pracovnou neschopnosou (LTISR) Vypota sa ako poet dn neprtomnosti v prci z dvodu razov s pracovnou neschopnosou x 1 000 000/celkov poet odpracovanch a zaplatench hodn. Odpad Ltka alebo vec, ktorej sa jej majite zbavuje, chce sa jej zbavi alebo je povinn sa jej zbavi. Pec (rotan, cementrska) Vek priemyseln pec na vrobu slinku. Zo slinku sa vyrba cement. V tejto sprve sa pod pojmom pec vdy mysl rotan cementrska pec. Portlandsk cement Cement obsahujci pribline 95 % mletho slinku a 5 % sadrovca alebo sadry. Slinok Medziprodukt pri vrobe cementu vznikajci dekarbonizciou, slinovanm a rchlym ochladenm mletho vpenca. Slinkov faktor Percentulny podiel slinku v cemente (poda WBCSD Carbon Dioxide Protocol). Zmesov cement Cement s podielom druhotnch cementovch materilov naprklad trosky alebo popoleka, ktor v om nahrdzaj as slinku. Spoloensk zodpovednos (CSR) Zvzok firmy prispieva k trvalo udratenmu rozvoju, pracova so svojimi zamestnancami, s ich rodinami, miestnymi komunitami a celou spolonosou s cieom zvyova kvalitu ich ivota. Spoluspracovanie Vyuitie procesu vroby cementu na recyklciu, optovn pouitie alebo in disponovanie s odpadmi zo sasnej vroby cementu v jedinej kombinovanej prevdzke. Transportbetn Betn, ktor je sprvne dvkovanm mixom cementu, vody, kameniva a stavebnej chmie prepravovan v domieavaoch na miesto urenia. Je jednm z najpouvanejch stavebnch materilov na svete. raz s nsledkom prceneschopnosti Pracovn raz, po ktorom zranen osoba neme pracova minimlne jednu cel zmenu alebo jeden cel pracovn de. WBCSD Carbon Dioxide Protocol Medzinrodne akceptovan tandardn metodika na monitorovanie a reportovanie emisi CO2 z vroby cementu. Zainteresovan skupina (stakeholder) Skupina alebo jednotlivec, ktor me ovplyvni alebo je ovplyvnen organizciou i jej aktivitami.
39