You are on page 1of 51

Tr e n i a n s k a u n i v e r z i t a Al e x a n d r a Du b e k a

v Tr e n n e















BAKALRSKA PRCA





















2008 Michal GODOVI
PDF vytvoren pomocou skobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk







































Vedci bakalrskej prce : Ing. Jn TVAROEK, PhD.



Trenn, 2008 Michal GODOVI


NVRH VZDUCHOVEJ ZBRANE KALIBRU 5,5MM
S SOVOU RCHLOSOU NAD 200M/S




TRENIANSKA UNIVERZITA
ALEXANDRA DUBEKA
V TRENNE

Fakulta pecilnej techniky
PDF vytvoren pomocou skobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk

Trenianska univerzita A. Dubeka v Trenne - Fakulta pecilnej techniky

Katedra pecilnej, vrobnej a mobilnej techniky k. rok: 2007/2008


ZADANIE BAKALRSKEJ PRCE

tudent: Michal GODOVI
Odbor: Kontrukcia a vroba pecilnej techniky
NVRH VZDUCHOVEJ ZBRANE KALIBRU
5,5MM S SOVOU RCHLOSOU NAD 200M/S

Nzov tmy:

Rmcov metodika prce:
1. Technick vlastnosti
2. Vntorn balistika
3. Vpoet
4. Hodnotenie innosti

Rozsah grafickch prc: Poda potreby urenia vedceho bakalrskej prce
Doporuen rozsah
textovej asti
35-50 strn poda normy

Zoznam doporuenej literatry:
1. BEER, S., PLHAL, B., VTEK, R., JEDLIKA, L.,: Vnitn balistika loveckch,
sportovnch a obrannch zbran (Vnitn balistika LSOZ), VYSOK KOLA BANSK,
Ostrava 2007
2. KADAKA, V.: Vnitn balistika hlavnovch zbran, Nae vojsko, Praha 1985
3. POPELNSK,L.: Vnitn balistika vzduchovky, Steleck revu, 2 a 3/1980
4. KAMINSK, J.: , Vyuit pracovnho prostoru psovch kompresor SNTL, Praha 1982

Vedci bakalrskej prce: Ing. Jn TVAROEK, PhD
Alfonz Hlobe
Prof. Ing. Lubomr Popelnsk, DrSc.
Ing. Alexander Koten
Jaroslav ervk
Konzultanti:


Ing. Karol Huko
Dtum zadania bakalrskej prce: 08.10.2007
Dtum odovzdania bakalrskej
prce:
18.08.2008


Doc. Ing. Peter Liptk CSc. Doc. Ing. Oto Barbork CSc.
vedci katedry dekan FT

PDF vytvoren pomocou skobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta pecilnej techniky PROJEKT PRE VO Trenianska univerzita A. D. v Trenne
Michal Godovi
4
PREHLSENIE





Prehlasujem, e som cel bakalrsku prcu, vrtane vetkch prloh vypracoval(a)
samostatne. Pri zadan bakalrskej prce som bol(a) oboznmen() s predpismi pre jej
vypracovanie.





V Trenne, da 30.07.2008



Michal Godovi
Podpis tudenta

PDF vytvoren pomocou skobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta pecilnej techniky PROJEKT PRE VO Trenianska univerzita A. D. v Trenne
Michal Godovi
5
ABSTRAKT

Cieom tejto prce je naznai postup pri nvrhu a kontrukcii vzduchovej zbrane.
Pre nvrh odsimulova vstrel a vyvodi obecn zvery. Pri ktorch je vhodn spomen
innos s ktorou stroje pracuj.
truktra dokumentu je rozdelen na 4 hlavn asti . Prv as zoznamuje itatea
s rznymi kontrukciami a priblinmi poiadavkami kladenmi autorom na tento typ
zbran. V alej kapitole je postup vpotu vntornej balistiky s tabukami a grafmi..
V kapitole kontrukcia je sledovan nvrh a rozloenie ast vetrovky s odvolanm na
poiadavky vyplvajce s predolch ast dokumentu. Ukonenie sprvy tvor porovnanie
innosti vzduchovky a vetrovky. alej s navrhnut monosti zvenia innosti..
Tto prca by nemohla vznikn bez cennej pomoci a motivcie konzultantov. Za o
som im vemi van.

Prca obsahuje :

Poet strn 47
Poet fotografi 10
Poet obrzkov 16
Poet tabuliek 4
Poet pouitch zdrojov citovanej literatry 5

PDF vytvoren pomocou skobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta pecilnej techniky PROJEKT PRE VO Trenianska univerzita A. D. v Trenne
Michal Godovi
6
ABSTRACT

Der Ziel dieses arbeit ist zeigen der Vormarsch bei vorschlagung und
konstrulierung eines Luft gewehrs. Fur der Forschlag ein schus simulieren und erfahren
dafon algemeine Abschluse.
Die Strukture des Dokumentes ist in 4 Hautptteile verteilt. Die erste teil kennlerent der
Lieser mit verschiedene konstrukcion weisen und willen der Autoren dieser Arbeit auf
diese typ waffen. In nechste kapitole ist Vorlauf bei zahlung Drin balistik mit Tafel und
grafen. In der Kapitolle das Konstrukcion ist gezeigt Vorschlag und verplatzung
hauptteilen des uftgewehrs mit aufmerksamkeit auf vorrige teile der Dokument.
Die End dieser Nachricht bildet gleichung efektivitat zwischen luftgewehr und
pneumatische luftgewehr. Weiter sind worschlagene moglichkeiten verhohung die
efektivitat.
Diese arbeit konnte nicht erscheinen ohne hilfe und motivacion der Konsultanten und
damit binn ich in dankbar.
PDF vytvoren pomocou skobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta pecilnej techniky PROJEKT PRE VO Trenianska univerzita A. D. v Trenne
Michal Godovi
7
OBSAH
Strana
ZOZNAM OBRZKOV, GRAFOV A PRLOH................................................................. 8
ZOZNAM SKRATIEK A SYMBOLOV.............................................................................. 9
1 TECHNICK VLASTNOSTI ................................................................................. 10
1.1 VZDUCHOVKY ..................................................................................................... 12
1.2 PLYNOVKY............................................................................................................ 13
1.3 VETROVKY............................................................................................................ 16
1.4 TECHNICK POIADAVKY................................................................................ 18
2.1 VNTORN BALISTIKA VETROVKY.............................................................. 24
2.2 VPOET VNTORNEJ BALISTIKY................................................................. 29
3 KONTRUKCIA..................................................................................................... 35
3.1 NAPNAC MECHANIZMUS................................................................................ 36
3.2 VENTILOV MECHANIZMUS............................................................................ 38
4 INNOS ............................................................................................................. 39
4.1 ZVYOVANIEINNOSTI ................................................................................... 39
4.2 POROVNANIE INNOSTI VETROVKY S VZDUCHOVKOU........................ 41

ZVER................................................................................................................................ 44
ZOZNAM POUITEJ LTERATRY..................................................................... 46



PDF vytvoren pomocou skobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta pecilnej techniky PROJEKT PRE VO Trenianska univerzita A. D. v Trenne
Michal Godovi
8
ZOZNAM OBRZKOV, GRAFOV A PRLOH
Strana
Obr. 1. Rzne strely kalibru 4,5mm pre vzduchov zbrane..................................... 10
Obr. 1.1.1 Schma vzduchovky..................................................................................... 12
Obr. 1.1.2 Vzduchovka Slvia 631................................................................................ 13
Obr. 1.1.3 Hlavn asti vzduchovky ............................................................................. 13
Obr. 1.2.1 Schma plynovky......................................................................................... 14
Obr. 1.2.2 Plynovka TAU 6 .......................................................................................... 14
Obr. 1.2.3 Hlavn asti plynovky.................................................................................. 15
Obr. 1.3.1 Schma funknho cyklu vetrovky s tlakovou komorou ............................. 17
Obr. 1.3.2 Schma vetrovky s tlakovou komorou......................................................... 17
Obr. 1.3.3 Prv vetrovka s tlakovm kontajnerom Girardoni ...................................... 17
Obr. 1.3.4 Modern vetrovka CZ200T.......................................................................... 20
Obr. 1.3.5 Schma funknho cyklu vetrovky s tlakovm kontajnerom...................... 21
Obr. 1.4.1 Schma tvorby poiadaviek na zbra........................................................... 19
Obr. 1.4.1.1 Porovnanie striel 4,5mm a 5,5mm............................................................... 20
Obr. 1.4.2 Ryhy tvoriace asymetriu elnej plochy strely, zven 40x....................... 21
Obr. 1.4.3 Vodiaca as strely zven 40x ................................................................ 21
Obr. 1.4.4 Vetrovka CROSMAN, typovej rady SHERIDAN mod.392........................ 23
Obr. 2.1.1 Schma vetrovky.......................................................................................... 24
Obr. 2.2.1 Graf priebehu velin v zvislosti na drhe strely........................................ 32
Obr. 2.2.2 Graf priebehu velin v zvislosti na drhe strely........................................ 33
Obr. 2.2.3 Graf priebehu velin v zvislosti na drhe strely........................................ 34
Obr. 2.2.4 Graf priebehu velin v zvislosti na drhe strely........................................ 34
Obr. 3.1.1 Nvrh usporiadania hlavnch ast GOD-HLO-08...................................... 33
Obr. 3.1.2 Schma napnacieho mechanizmu ............................................................... 36
Obr. 3.1.2 Mon rieenie geometrie napnacieho mechanizmu GOD-HLO-08.......... 36
Obr. 3.1.3 Mon rieenie ventilovo-spovho mechanizmu GOD-HLO-08 ........... 37
Obr. 3.1.4 Konen rieenie napnacieho mechanizmu GOD-HLO-08........................ 40
Obr. 4.2.1 Simulcia vstrelu vzduchovky Ing. Kotenom............................................ 43

Tabuka 2.2.1 Tabuka 3.1 Priebeh vntro balistickch velin ......................................... 30
Tabuka 4.1.1 Vplyv objemu prepacieho kanlika na innos vetrovky ..................... 39
Tabuka 4.1.2 Vplyv hmotnosti strely na innos energie plynu...................................... 40
Tabuka 4.2.1 Porovnanie innosti vzduchovky s vetrovkou............................................ 41

Prloha 1 Vpotov program v MATLABe
Prloha 2 Dennk prc
Prloha 3 Sprava o innosti za obdobie praxe v eskej Zbrojovke Uhersky Brod
Prloha 3 Vkresov dokumentcii
Prloha X+2 CD s obsahom Bakalrskej prce
PDF vytvoren pomocou skobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta pecilnej techniky PROJEKT PRE VO Trenianska univerzita A. D. v Trenne
Michal Godovi
9
ZOZNAM SKRATIEK A SYMBOLOV
MPa tlak v Pa.10
6

Sk Slovensk koruna
g gram
m meter
kg kilogram
CO2 kyslink uhliit
Rudolfovo slo
m
q
hmotnos strely [ kg]
a zrchlenie [ms
-2
]
F celkov sila psobiaca na urchlenie strely [F]
p hodnota tlaku psobiaca na strelu v hlavni [Pa]
p
atm
hodnota atmosfrickho tlaku psobiaca proti pohybu strely v hlavni [Pa]
a hbka drky [m]
b rka drky [m]
d priemer vvrtu hlavne medzi dvomi protiahlmi poliami [m]
d priemer vvrtu hlavne medzi dvomi protiahlmi drkami [m]
k

sinite pasvnych odpor strely pre drkovan vvrt hlavne [-]


m
PL
hmotnos plynu pripravenho k expanzii [kg]
p
K
hodnota stlaenho plynu [Pa]

C
polytropick exponent [-]
V
1
objem stlaenho plynu [m
3
]
V
SK
kodliv poiaton objem za strelou [m
3
]
V
S
kodliv objem prepacieho kanliku [m
3
]
x drha strely [m]
L
K
dka valca v ktorom prebehne kompresia plynu [m]
D
V
priemer valca v ktorom prebehne kompresia plynu [m]
L
4
dka valca plynu urenho pre kompresiu [m]
D
V
priemer tohto valca [m]
L
KA
dka prepacieho kanlika [m]
D
K
priemer prepacieho kanlika [m]
L
KA
dka prepacieho kanlika [m]
D
K
priemer prepacieho kanlika [m]
T
0
poiaton teplota v [K]
e-007 hodnota vynsoben 10
7

K
innos pri zmene objemu kanliku [%]
1 + i
K K
E kinetick energia so zohadnenm vplyvu objemu kanliku, s jeho pvodnou,
nezmenenou hodnotou [J]
2
K K
E kinetick energia so zohadnenm vplyvu objemu kanliku, s jeho hodnotou
zmenenou o jednu polovicu, v porovnan s predchdzajcim modelom [J]
M
innos pri zmene hmotnosti strely [%]
i
M K
E kinetick energia so zohadnenm vplyvu hmotnosti strely s pvodnou
nezmenenou hodnotou [J]
1 + i
M K
E kinetick energia so zohadnenm vplyvu dvojnsobnej hmotnosti strely [J]
E
K objemov potencil [Jm
-3
]
E
K
innosti poda objemovho potencilu [%]
PDF vytvoren pomocou skobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta pecilnej techniky PROJEKT PRE VO Trenianska univerzita A. D. v Trenne
Michal Godovi
10
1. TECHNICK VLASTNOSTI
Pre vzduchovky, plynovky a vetrovky bude pouit shrnn oznaenie: vzduchov
zbrane.
Vzduchov zbrane patria do zvltnej skupiny palnch zbran. Siastky ako
hlave, paba a sp s asto na nerozoznanie od tandardnch runch palnch zbran.
Zkladnm rozdielom je zdroj energie, ktor udeuje strele kinetick energiu. U
runch palnch zbran je to horci plyn vytvoren horenm prachovch zn
o maximlnom tlaku od 85-100 MPa. Vzduchov zbrane zriedka pracuj s vm tlakom
ako 18 MPa. S tohto porovnania je zrejm, e vzduchov zbrane dosahuj znane mench
sovch rchlost, s oho vyplva i nzka kinetick energia (max. 30J, bene vak do 17J)
a mal dostrel.
alm charakteristickm znakom je mal kaliber. Najrozrenej je 4,5 mm (4,49;
4,50; 4,51 mm strelivo JSB) o priblinej hmotnosti 0,5 gramu (0,535; 0;520g JSB). Rzne
strely je mon vidie na obr.1


Obr. 1.: Rzne strely kalibru 4,5mm pre vzduchov zbrane
alie kalibre 5, 5,5, 6,35, 7,62, 9, 12,7 a 13mm sa pouvaj v menej miere.
Kaliber 13mm je vnimon a poda dostupnch prameov tohto kalibru je vyrobench
a dochovanch najviac pr desiatok kusov.
S narastajcim kalibrom narast hmotnos strely, o sa prejavuje na menej
citlivosti voi parazitnm javom (bon vietor, d) a napomha k lepej presnosti pri
strebe na vie vzdialenosti. Nevhodou je vyia jednotkov cena, niekedy vy eln
PDF vytvoren pomocou skobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta pecilnej techniky PROJEKT PRE VO Trenianska univerzita A. D. v Trenne
Michal Godovi
11
odpor a niie sov rchlosti (pri priblinom zachovan kinetickej energie). Zvltnosou
je celosvetov zachovanie pomeru dky ku priemeru strely. Najastejie rozmery s
v pomere: dka strely je rovn maximlne dvojnsobku kalibru.
sov rchlos striel vystrelench zo vzduchoviek sa tandardne pohybuje
v intervale 120- 244 m.s
-1
pre kalibre 4,5mm (0,5g), pre kaliber 5,5mm(1g) je tandardn
horn hranica 200 m.s
-1
. Pochopitene s kontrukcie ktor umouj vyiu sovu
rchlos. Vyskytuj sa skr ojedinele pre legislatvne obmedzenia vkonu a zven
technick nroky.
Miesto vzduchovch zbran m svoj vznam pri portovej a rekreanej strebe, pri
odstrele malej kodnej zvery (drobn hlodavce, ak to parametre zbrane dovouj je mon
spene poova na iernu zver - USA), v minulosti pre zkladn vcvik brancov v SSR.
Vekmu rozreniu vzduchoviek veobecne napomha ich nzka jednotkov cena.
Ktor sa pohybuje pre puky od 2 000 Sk (nske vrobky) do 80 000 Sk (portov
vetrovky pre Olympijsk hry). Nzke nklady na strebu max 0,5-1Sk na vstrel.
PDF vytvoren pomocou skobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta pecilnej techniky PROJEKT PRE VO Trenianska univerzita A. D. v Trenne
Michal Godovi
12
1.1 VZDUCHOVKY
Prv kontrukcie pochdzaj z obdobia lepieho technickho zvldnutia strojrskej vroby.
Ako prv sa zaali pouva pruinov vzduchovky, obsahovali prun siastku (koen
mech) konenho objemu, ktor bola stlaen pruinou. Ich masov rozrenie bolo
zaznamenan v 20. storo. Dnes najbenejm predstaviteom tohto druhu je pruinovo-
piestov vzduchovka Obr. 1.1.1. Patr medzi najlacnejie a najrozrenejie vzduchov
zbrane. Ich funkn princp spova v akumulovan energie v pruinovom zsobnku
energie (najastejie skrutkov, ojedinele plynov pruina). Tato energia po uvonen
spte udeuje rchlos znane hmotnmu piestu (200g Slvia 634, 238g Slvia 631). Piest
stla atmosfrick vzduch, ktor udeuje rchlos strele. Hlavn asti s vidie na Obr.
1.1.2. Princp funkcie je schematicky naznaen v Tabuke 1.1.1 Ich nevhoda je
v dynamickch rzoch piestu poas pohybu strely v hlavni, tento jav spsobuje kmitanie
zbrane o m za nsledok zven rozptyl. Hlavnm parazitnm javom je teda odraz
piestu. Okrem spomnanej nepresnosti zapriuje zrchlen pokles tlaku za strelou.
Prejavuje sa to znenej innosti objemovej kapacity kompresnho priestoru. Mechanick
innos dosahuje tandardne hodnotu 304%. Pri pruinovo-piestovych vzduchovkch je
nutn zabezpei predptie pruiny piestu, o sa znova premieta na znen energetick
innos. Existuj rzne kontrukcie s proti benmi piestami. Ich nronos na
zosladenie uvonenia piestov (prtomnos 2 piestov, 2 prun a 2 spovch
mechanizmov) a hlavne cena ich znevhoduje v porovnan s jedno piestovmi
vzduchovkami. Nedosiahli masovho rozrenia.

Obr. 1.1.1.1 Schma vzduchovky
PDF vytvoren pomocou skobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta pecilnej techniky PROJEKT PRE VO Trenianska univerzita A. D. v Trenne
Michal Godovi
13

Obr. 1.1.2 Vzduchokva Slavia 631

1- hlave, 2- valec (puzdro piestu), 3-piest, 4- pruina, 5- spov mechanizmus
Obr. 1.1.3 Hlavn asti vzduchovky
1.2 PLYNOVKY
V 16. storo bola medzi prvmi seriovo vyrban plynovka Giffard. Oznaenie plynovka
vyplva s pouitia inho ako atmosfrickho vzduchu pre pohon strely. Spravidla to je
CO
2
. Hlavn dvod pouitia CO
2
s jeho priazniv fyziklne vlastnosti, t.j. skvapaluje sa
pri nzkych tlakoch. Tekut forma plynu je vhodn s pohadu uskladnenia vieho
mnostva pri prijatenom kontantnom tlaku plnenia, je lacn a bezpen. Plynovky aj bez
regulanho ventilu dosahuj vemi dobrej rovnomernosti sovej rchlosti. Ich funkn
mechanizmus je znzornen na Obr. 1.2.1. Mal rozdiely sovej rchlosti strely po sebe
nasledujcich vstrelov viedli v minulosti ku kontrukcii celej rady plynovch portovch
zbran Olympijskho charakteru. Ako terov zbra sa v minulosti pouvala aj plynovka
TAU 6 na Obr. 1.2.2. Ich alia prednos spova v nzkych nrokoch a vrobnch
PDF vytvoren pomocou skobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta pecilnej techniky PROJEKT PRE VO Trenianska univerzita A. D. v Trenne
Michal Godovi
14
nkladoch, pretoe tlak v tlakovom kontajneri zriedka presahuje 5 MPa. Funkcia je
zaloen na tchto siastkach: tlakov kontajner, prepac ventil a hlave (vi. Obr.
1.2.3.). Nedostatkom je zvislos na zdroji CO
2
, a nasiaknutie tesniacich elementov
(obyajnch O krkov) plynom. Tm sa obmedzuj podmienky pouitia O krkov ako
tesnenia. Rieenm je pecilny materil, ktor je vak drah. Dynamick rzy ventilovch
zariaden o orientanej hmotnosti do 10g maj zanedbaten vplyv na presnos zbrane za
predpokladu neovplyvnenia pravidelnho mnostva plynu dodvanho za strelou.

Obr. 1.2.1.1 Schma plynovky


Obr. 1.2.2 Plynovka TAU 6

PDF vytvoren pomocou skobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta pecilnej techniky PROJEKT PRE VO Trenianska univerzita A. D. v Trenne
Michal Godovi
15

1- hlave, 2- prepac ventil, 3-dernk s bicou pruinou, 4- tlakov kontajner
Obr. 1.2.3 Hlavn asti plynovky
PDF vytvoren pomocou skobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta pecilnej techniky PROJEKT PRE VO Trenianska univerzita A. D. v Trenne
Michal Godovi
16
1.3 VETROVKY
Poslednm sriovo vyrbanm typom s vetrovky. Ich funkcia je zvisl na
prtomnosti tlakovho zsobnka, pripadne komory, kde je pred vstrelom stlaen vzduch
na vysok tlak. Funkcia je toton s plynovkou. Prtomnos tlakovho zsobnka
pracujceho s tlakmi cca 18Mpa si vak vyaduje regultor zabezpeujci rovnomern
sov rchlos. Streba je mon i bez regultora, poet ran vystrelench s kontantnou
sovou rchlosou je ale men. Obecne regultory predrauj vetrovky. Princp funkcie
vetrovky je schematicky naznaen v Obr.1.3.2 Okolnosti skvapalnenia vzduchu s
nepriazniv a nron pre ben podmienky, preto vetrovky pracuj len so stlaenm
vzduchom v plynnej podobe zriedka presahujcim tlak 20MPa. Nevhodou tohto typu
vetroviek je podmienka prstupnosti ku vysokotlakovm potpaskm kompresorom, ktor
s okrem inho pre benho spotrebitea cenovo nron . Run pumpy sa v praxi
neosvedili.
Druh typ vetroviek s tlakovou komorou potrebuje pred kadm vstrelom stlai
plyn vhodnm najastejie pkovm mechanizmom. Princp funkcie je schematicky
naznaen v Obr. 1.3.1. Rovnomern sov rchlos je podmienen preczne navrhnutm
a vyrobenm ventilovm a napnacm zariadenm (stlaenie plynu na rovnak tlak
a objem, jeho nsledn konzistentn uvonenie). V sasnosti je vroba tohto typu
vetroviek s danho dvodu znane obmedzen. Na spovo - ventilov mechanizmus s
kladen vysok poiadavky. Mus udra vysok tlak (pribline 20MPa) s vynikajcou
tesnosou. Posuv ventilovho telesa mus by bez zakmitnutia a o najrchlejie, inak
kles innos zvenm miestnych strt. Uvonenie ventilu pomocou spovho
mechanizmu mus by rchle, plynul s maximlnymi silovmi hodnotami 10-40 N
(poiadavka spovho mechanizmu pre presn strebu) pri poiatonom psoben sl na
spov pku 400- 500N. Ventilov teles s namhan rzom, m je ohrozen ich
ivotnos, hoci sa kontruuj s ocel triedy 14, 15 resp. 16. Monosti zlepovania
jednoranovch jednovstrelovch vetroviek spovaj v prepracovanom prepacom
a napnacom mechanizme.
PDF vytvoren pomocou skobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta pecilnej techniky PROJEKT PRE VO Trenianska univerzita A. D. v Trenne
Michal Godovi
17
Obr. 1.3.1 Schma funknho cyklu vetrovky s tlakovou komorou
Pre dosiahnutie vysokch poiatonch tlakov alebo objemov sa v niektorch
prpadoch pouva viacstupov pkov komprimovanie. Nevhodou je prtomnos
alieho ventilovho lena a monos vniku parazitnch javov zvisiacich od okolnost
stlania plynu a sprvnej funkcie sptnho a prepacieho ventilu. [5].

Obr. 1.3.2 Schma vetrovky s tlakovm kontajnerom


Obr. 1.3.3 Prv vetrovka s tlakovm kontajnerom Girardoni kalibru 13mm bez regulanho
mechanizmu. Vo vzbroji pecilnych jednotiek Rakskej armdy od cca 1787-1815. [7]
HLAVE VENTILOV
MECHANIZMUS
SPUTOVY
MECHANIZMUS
TLAKOV
KOMORA
NAPAC
MECHANIZMUS
PDF vytvoren pomocou skobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta pecilnej techniky PROJEKT PRE VO Trenianska univerzita A. D. v Trenne
Michal Godovi
18



Obr. 1.3.4 Modern vetrovka CZ200T bez regulanho mechanizmu s tlakovm kontajnerom

Ojedinele je mon stretn sa s vetrovkami s tlakovou komorou a zvltnym
usporiadanm ventilovho zariadenia podobnmu ako u plynoviek. Tieto viacranov
komorov vetrovky s schopn vystreli spravidla do 5 vstrelov na natlakovanie komory.
sov rchlos je vak nerovnomern, preto sa vyrbaj iba ojedinele.
Dynamick rzy ventilovch zariaden o orientanej hmotnosti do 10g maj
zanedbaten vplyv na presnos zbrane za predpokladu neovplyvnenia pravidelnho
mnostva plynu dodvanho za strelou. Kvalitn kontrukcie sa v sasnosti pouvaj pre
strebu v Olympijskch disciplnach, vo vine prpadov nahradili plynovky.

1.4 TECHNICK POIADAVKY
Poiadavky na modern vkonn vzduchov zbrane s:
-Maximlna presnos na vzdialenos 50m (prioritn podmienka, dosiahnuten i na kor
nesplnenia niie uvedench parametrov)
-Maximlna mon dopadov sov rchlos
-Balistick krivka pribliujca sa priamke
-Okamit pripravenos k strebe
-Prjemn sprvanie zbrane pri vstrele
-Minimlna hmotnos 4kg
-Maximlna hmotnos 6kg
-Primeran napnacia sila
-Maximlna innos
-Primeran rozmery
-Minimlna cena a finann nroky na prevdzku
PDF vytvoren pomocou skobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta pecilnej techniky PROJEKT PRE VO Trenianska univerzita A. D. v Trenne
Michal Godovi
19
Obecne mono poiadavky formulova poda schmy na Obr.1.1. Charakteristick
je postup od ciea k zbrani.

Obr. 1.4.1 Schma tvorby poiadaviek na zbra
Poiadavky s v mnohch smeroch protichodn. Presnos kompletu je zvisl na
parametroch vvrtu hlavne (nami neovplyvniten parametre), parametroch steliva (
v sasnosti nami neovplyvniten parametre) a presnosti spracovania ventilovho
zariadenia.
Kombincia maximlnej: innosti, presnosti a priamosti balistickej krivky, priamo
vyrauj pruinovo-piestov vzduchovky. Pretoe piest sa poas vstrelu odra vytvra
rzy, ktor zniuj presnos.
Okamit pripravenos k strebe vyrauje s kola plynovky a vetrovky s kontajnerom pre
zabezpeenie logistiky pri manipulci s plynmi.
Kombincia minimlnej ceny a finannch nrokov na prevdzku, okamitej pripravenosti
k strebe vyrauj vetrovky s tlakovm kontajnerom.
Kontrukciu volm jedno kompresn, jednoranov, jedno vstrelov vetrovku . Kaliber pre
strebu na 50m je volen 5,5mm s dvodu:
Vej jednotkovej hmotnosti strely (cca 1gram) a nslednej menej balistickej
citlivosti voi parazitnm javom v porovnan so strelami kalibru 4,5mm.
Lepch nabjacch podmienok. Strelu s priemerom 5,5mm je mon ahie
uchopi aj vmi prstami.
TERMINLNA BALISTIKA
POIADAVKY NA INOK
V CIELI
VONKAJIA BALISTIKA
POIADAVKY NA LETOV
VLASTNOSTI
VNTORN BALISTIKA
POIADAVKY NA
VNUTROBALISTICK PARAMTERE
PARAMETRE ZBRANE
NAPNACIE A SPTOV
PODMIENKY
PDF vytvoren pomocou skobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta pecilnej techniky PROJEKT PRE VO Trenianska univerzita A. D. v Trenne
Michal Godovi
20
Monosti pouitia striel .22 Short, .22 Long Rife prpadne pri vemi vysokom
vkone .22 Winchester Magnum Rife, .22 Hornet. Relne su pouitelne iba olovene
strely, napr. .22 Short . Na obrzku niie je v strede vystrelen tato strela do
bavlny (pre minimlnu deformciu.)

Obr. 1.4.1.1 Porovnanie striel 4,5mm a 5,5mm
Monosti pouitia viac typov hlavn rzne poty drok, rzne stpanie drok...
Vysok presnos u vzduchovch zbran je vyadovan na zklade nzkej kinetickej
energie vystrelenej strely. V prpade balistickch rakiet postauje rozptyl v rdovo 10-kach
metrov. Pri hodnoten rozptylu vzduchoviek s smerodajn hodnoty v mm. tandardne sa
pouva hodnota rozptylu na vzdialenos. Zjednoduen vpoet rozptylu je nasledujci:
vystrelen rany (minimlne 10) do ciea (papierov ter), kde sa nsledne zmeria poloha
najvzdialenejch zsahov. V skutonosti by to mal by priemer krunice, ktor ope
vetky zsahy. Pre pikov vzduchovky veobecne, kalibru 4,5mm je hodnota rozptylu
4,6 mm na 10m v uzavretom prostred (na 10 metrov vystrelench n striel vystrihne do
papierovho tera ovl o maximlnej vke prpadne rke 4,6 mm). V praxi je po 10
vstreloch s upnutej vetrovky (napr.: Feinwrkbau 600) vidie iba vystrihnut kruh
s priemerom totonm priemeru strely.
Maximlnu presnos, ktor s vzduchovky veobecne schopn dosiahnu zvisia od:
-Parametre hlavne
-Rovnomern sov rchlos
-Presnos vyrobenho streliva- najm rovnak hmotnos, dokonale valcov vodiace asti,
rovnak poloha aiska
-Rovnak poveternostne podmienky dosiahnuten iba v interiri.
Parametre hlavne je mon ovplyvni vhodnm priemerom medzi dvomi
protiahlmi drkami, resp. poliami. Ak s dosiahnut vhodn tolerann hranice, strela
presnejie kopruje vvrt hlavne a dosahuje teoreticky najlepej presnosti. Pretoe vroba
PDF vytvoren pomocou skobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta pecilnej techniky PROJEKT PRE VO Trenianska univerzita A. D. v Trenne
Michal Godovi
21
novej hlavne je vemi drah, bude sa v pota zo znmymi parametrami sriovo vyrbanej
hlavne.
Rovnomern sov rchlos je zleitos rovnomernej hmotnosti strely a presnosti
ventilovho zariadenia. Je iaduce, aby ventilov zariadenie neobsahovalo pruiny pre
pohon mechanizmu s dvodu elimincie negatvneho vplyvu jeho funkcie. Pruiny
podliehaj nave a s nosiom alch parazitnch javov.
Pri vpote je potan zo strelivom znmej hmotnosti, a priemeru. Pri dodan
nekvalitnho streliva vek rozptyl hmotnosti, ryhy, (vi Obr. 1.4.2 ), polohy aiska
a nevalcov vodiace plochy, (vi Obr. 1.4.3.), a pod., vkladme do hlavne in parametre
ako vo vpote. S toho dvodu je nevyhnutn zabezpei minimlne tolerancie streliva.
A tm zabezpei o najrovnomernejie obtekanie vzduchu okolo strely poas jej letu.
alej rozhoduje rovnomernos zarezania strely do vvrtu, tak aby po zarezan do
vvrtu bola zabezpeen maximlna sosos hlavne a strely.

Obr. 1.4.2 Ryhy elnej plochy diabolky, zven 40x

Obr. 1.4.3 Vodiaca as strely zven 40x

PDF vytvoren pomocou skobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta pecilnej techniky PROJEKT PRE VO Trenianska univerzita A. D. v Trenne
Michal Godovi
22
Pri vpote sa predpokladaj rovnak poveternostn podmienky, ktor s
v skutonosti pri ternnej strebe nemon. Prdenie vzduchu v zstavbe, krov, lese a pod
je turbulentn a z toho dvodu je vpoet relny iba za predpokladu viac-menej presnch
zjednoduen. Vhodn je poui o najaiu strelu a vplyv prostredia zanedba.
Nemern zvenie hmotnosti strely ale zaprin pokles sovej rchlosti - vetrovka je
energeticky obmedzen.
Najplochejia drha strely je mon iba za vysokch rchlost. ,,Pomalia strela je
vystaven dlhie psobeniu tiae,,. Ploch drha strely je poadovan za elom
minimalizcie chyby odhadu vzdialenosti. Z historickch vojenskch sksenosti je znme
minutie ciea (nad, prpadne pod- strelenie ciea). Situcia nastva ak strela letela v osi
cieu avak prli nad alebo pod, o je zaprinen zlm odhadom vzdialenosti ciea
a vekm prevenm drhy strely. Najastejie sa to stva ak strela nelet plochou, ale
strmou drhou letu, vtedy aj drobn chyba odhadu zapriuje vek rozdiel v zmernom
a cieovom bode. Tento problm bol v obdob prvej svetovej vojny odstraovan o
mono najvyou sovou rchlosou a nahradenm striel s guatou pikou - ostrou
pikou. Za horn hranicu je stanoven maximlna sov rchlos 310ms
-1
. Dvodom s
nepriazniv zmeny vrenia pri prechode s nadzvukovej do podzvukovej rchlosti a znanej
energetickej nronosti kompresnho mechanizmu.
Strely je mon vybra s ponuky terovho streliva JSB JOSEF SCHULZ
BOHUMIN. S pohadu koeficientu odporu strely maj strely nepriazniv tvar.
Okamit pripravenos k strebe je vlastnos zbrane by k dispozci hne,
a sasne by nezvisl na hnacej energii (tlakov kontajner, zvltne typy plynu).
Predpoklad pouitia je horsk, neosdlen oblas bez monosti astho cestovania do mesta
ku kompresoru, alebo k inmu plniacemu, prpadne vmennmu zariadeniu.
Minimlna hmotnos 4kg je stanoven s odvolanm na stabilnejie sprvanie
v rukch strelca. Pretoe sa nejedn o detsk zbra, je vyia hmotnos pre podporenie
presnosti opodstatnen. Maximlna hmotnos 6kg je limitovan komfortnm
obsluhovanm 1 osoby, nie je vak podmienkou nevyhnutnou.
Primeran napnaciu silu je vhodn voli tak, aby bol vzduchovku veobecne
schopn napn lovek priemernho vzrastu s vynaloenm primeranej sily. Hodnota vak
nie je presne stanoven. Vysok napnaciu silu mono bra ako aktvnu detsk poistku.
Maximlna innos sleduje minimalizova jalov energiu nahromaden do
mechanizmu (strelec sa pri napnan a dosiahnut rovnakej kinetickej energie z vetrovky
ako zo vzduchovky unav menej).
PDF vytvoren pomocou skobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta pecilnej techniky PROJEKT PRE VO Trenianska univerzita A. D. v Trenne
Michal Godovi
23
Primeran rozmery reprezentuj nroky ergonmie. Pri nevhodnom umiestnen aiska
zbrane sa strelec pri strebe rchlo unav a rozptli sa jeho pozornos, o m za nsledok
zvenie chyby strelca. S tohto dvodu bude uprednostnen usporiadanie BULL-UP, o
znamen, e nbojov komora sa bude nachdza za likom spte.
Minimlna cena a finann nroky na prevdzku maj za cie vyplni medzeru na
eurpskom trhu. Dostupnos vysokovkonnch vzduchoviek je obmedzen ich vysokmi
cenami a drahmi dovoznmi poplatkami, pri asto zloitej kontrukcii.
Do vahy, z mnohch kontrukci, pripad vrobok znaky CROSMAN, typovej
rady SHERIDAN mod.392 dosahujci oficilne sovej rchlosti 208,9ms
-1
, v kalibri
5,5mm. Jeho nedostatkom je nedostupnos v Eurpe, a nemonos overenia skutonej
sovej rchlosti. Nie je mon identifikova napnac a spovo ventilov mechanizmus,
porovna rovnomernos sovej rchlosti a jej skuton hodnotu (v praxi sa asto li od
udvanej vrobcom). Nie je uveden hmotnos strely s ktorou bola dosiahnut uvdzan
rchlos 208,9 ms-1. Teda nie je mon vykona vpoet kinetickej energie, ktor sli
najastejie pre porovnanie vkonu.
Ostatn vetrovky neprichdzaj do vahy s dvodu ich nzkej sovej rchlosti.

Obr. 1.4.4 Vetrovka CROSMAN, typovej rady SHERIDAN mod.392

Pri vobe orientcie napnacej pky bolo rozhodovan medzi spodnm a bonm
uloenm. Spodn uloenie je estetick, vyhovujce pre pravkov aj avkov. Zabrauje
monti dvojnoky. Preto bolo zvolen postrann napnanie s orientciou na prav stranu,
pri ktorom je navye mon predli napnaciu pku.
PDF vytvoren pomocou skobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta pecilnej techniky PROJEKT PRE VO Trenianska univerzita A. D. v Trenne
Michal Godovi
24
2.1 VNTORN BALISTIKA VETROVKY

Hlavn pohybov rovnica strely [1], na ktor psob sila je:
F a m
q
. (2.1.1)
Kde: m
q
hmotnos strely (kg)
a zrchlenie (ms
-2
)
F celkov sila psobiaca na urchlenie strely (F)

Obr. 2.1.1 Schma vetrovky
Vzhadom na mal pracovn tlak psobiaci na diabolku, prpadne brok alebo in
strelu musme odta psobenie atmosfrickho tlaku, prietlanho odporu a pod.
( ) odp
P
atm q q q
p p p S x m
dt
dv
m a m

. . . (2.1.2)

Kde: p hodnota tlaku psobiaca na strelu v hlavni [Pa]
S plocha prierezu hlavne
p
odp
hodnota odporovch tlakov psobiaca proti pohybu strely v hlavni
(zha prietlan odpor a psob pri zarezvan strely do vvrtu) [Pa]
p
atm
hodnota atmosfrickho tlaku psobiaca proti pohybu strely v
hlavni [Pa]
PDF vytvoren pomocou skobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta pecilnej techniky PROJEKT PRE VO Trenianska univerzita A. D. v Trenne
Michal Godovi
25
Odporov tlaky psobiace proti pohybu strely s znane komplikovan. S meran
na hlavni kalibru 5,5 bolo zisten e sa sila F
o
sa v zvislosti od druhu streliva pohybuje
v intervale 10-50N na drhe 40-60mm od prechodovho kuea (proti pohybu strely).

S
F
p
o
odp
[Pa] (2.1.3)

Plochu prierezu vvrtu hlavne S vypotame zo vzahu:

2
.d k S
S
[m
2
] (2.1.4)

Hodnota sinitea k
s
je zo vzahu:
]
]
]
]
]
]
]

,
`

.
|
+

b a
d
d
b a
k
S
4

[-] (2.1.5)
Kde: a hbka drky [m]
b rka drky [m]
d priemer vvrtu hlavne medzi dvomi protiahlmi poliami [m]
d priemer vvrtu hlavne medzi dvomi protiahlmi drkami [m]

Pohyb strely v hlavni je znane komplikovan. Najm priebeh odporov, ktor
psobia proti smeru zrchlenia. Priebeh dynamickho odporu je za danch podmienok
nemeraten. Jeho vemi priblin vpoty s mon na zklade vyhodnotenia statickho
odporu (zahrujceho deformcie) strely vo vvrte. alou komplikciou je zahrdlenie
hlavne Choky principilne pripomnajce systm GERLICH, (kalibrcia strely je vak
znane menia hodnoty s v promile - ojedinele v percentch). U terovch zbran je ich
prtomnos nevyhnutnosou s dvodu znenia hodnoty rozptylu. Tmto zahrdlenm sa d
dosiahnu lepch streleckch vsledkov aj s hlavn vyrobench s vekou vrobnou
toleranciou (+0,04mm). Pri rieen v budcnosti prichdza do vahy metda konench
prvkov. V sasnosti sa tieto zloit vpoty nahradzuj zavedenm sinitea fiktvnej
hmotnosti strely poda [3]. Tmto sa vynsob skuton hmotnos strely. Princp
spova v urchovan fiktvnej hmotnosti strely (aej). Sasne vyjadruje aj pomer
hmotnosti plynu k hmotnosti strely ovplyvujce pohyb strely.
PDF vytvoren pomocou skobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta pecilnej techniky PROJEKT PRE VO Trenianska univerzita A. D. v Trenne
Michal Godovi
26
( )
odp atm q
p p p S x m

. . (2.1.6)

Hodnota sinitea fiktvnej hmotnosti strely je vyjadren vo vzahu 2.1.7. Pre o
najvyiu innos je vhodn voli o najviu hmotnos strely ku hmotnosti plynu,
a hladk vvrt, ktor m men sinite pasvnych odporov strely. Hladk vvrt vak
nevyhovuje s konvennch dvodov, pretoe sasnm trendom je rotan stabilizcia
strely.
q
PL
m
m
k
3
1
+

[-] (2.1.7)
Kde: k

sinite pasvnych odporov strely pre drkovan vvrt hlavne, pre


drkovan vvrt plat k

=1,3
m
PL
hmotnos plynu pripravenho k expanzii

Hmotnos plynu za strelou urme zo vzahu:
0
.V m
PL
[kg] (2.1.8)
Kde: hustota vzduchu pri danej teplote [kgm
-3
]

Objem potencilneho plynu:
4
2
0
4
L
D
V
V

[m
3
] (2.1.9)
Kde: D
V
- priemer puzdra piestu (komprimovaneho valca) [m]
L
4
dka valca komprimovanho plynu

Konen rovnica pre zrchlenie a strely v hlavni vo vzahu (2.1.10) pracuje
z polytropickou kontantou strednej hodnoty
C
. Tto stredn hodnota nereprezentuje
skuton dej, iba ho zjednoduuje na statick. Pritom expanzia plynu nie je poas vstrelu
kontantn. Odvod tepla do stien nie je rovnomern po celej dke expanznho potrubia.
V prpade vvoja je hodnota kontanty iba hrubou zplatou. Jej hodnotu je mon
ovplyvni povrchom expanznho potrubia. Meme predpoklada e materil by mal ma
obzvl vysok tepeln vodivos pre o najv odvod tepla do prostredia. Tm sa
koeficient polytropy zni, s dsledkom zvenia teploty ,,mrznceho expandujceho
plynu,,.

PDF vytvoren pomocou skobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta pecilnej techniky PROJEKT PRE VO Trenianska univerzita A. D. v Trenne
Michal Godovi
27
q
odp atm
ok
K
q
atm
m
p p
V
V
p
S
m
p p
S a
C
. .
1

,
`

.
|

[ms
-2
] (2.1.10)

Kde: p
K
hodnota stlaenho plynu [Pa]

C
polytropick exponent

Okamit hodnotu objemu rozpnajceho sa plynu V
OK
psobiaceho na strelu
urme zo vzahu:
x S V V V V
S SK OK
.
1
+ + + [m
3
] (2.1.11)

Kde: V
1
objem stlaenho plynu [m
3
]
V
SK
kodliv poiaton objem za strelou [m
3
]
V
S
kodliv objem prepacieho kanliku [m
3
]
S prierez hlavne [m
2
]
x drha strely [m]
Objem stlaenho plynu V
1
v komore vypotame zo vzahu:
2
1
4
1
V K
D L V [m
3
] (2.1.12)

k
a
K
p
L p
L
4
[m] (2.1.13)
Kde: L
K
dlka stlaenho plynu[m]

Hodnotu kodlivho objemu V
S
prepacieho kanliku urme zo vzahu (2.1.14).
Pre innos vzduchoviek obecne je idelna hodnota V
S
rovn nule (s komory prdi plyn
priamo do hlavne). Pri navrhovan hodnoty priemeru D
K
je vhodn zvoli vhodn pomer
ku kalibru hlavne. Z dvodu elimincie strt krtenm je vhodn navrhn priemer toton
s kalibrom zbrane. Vysok hodnota V
S
je vak hluch objem, ktor umon plynu
neefektvne zni hodnotu tlaku. Na strelu psob nsledn znane men tlak ako v V
1
, o
sa prejav na niej hodnote sovej rchlosti. V praxi sa priemer D
K
uruje
experimentlne, v naom prpade:
4
2
K
KA S
D
L V

[m
3
] (2.1.14)
PDF vytvoren pomocou skobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta pecilnej techniky PROJEKT PRE VO Trenianska univerzita A. D. v Trenne
Michal Godovi
28
Kde: L
KA
dka prepacieho kanlika [m]
D
K
priemer prepacieho kanlika [m]
Ako poiaton hodnotu tlaku volme 20 Mpa. Vyie tlaky sa dosahuj zo znane
zvenm silm. Pre zvyovanie hodnoty sovej rchlosti volme radej v objem
stlaenho plynu V
1.
V prpade kompresie je zidealizovan prpad izotermick. Skutonosti
to nie je pravda. Plyn sa ohrieva a zvyuje poas stlania svoj tlak.
Vku valca urenho pre kompresiu volme 300mm a priemer tohto valca 30mm
(pre zskanie o najvieho objemu)
Kinetick energia (poda vzahu 2.1.15) je parameter informanho charakteru
a svoje uplatnenie m v terminlnej balistike a pri zaraovan zbrane do kategri poda
zkona o zbraniach a strelive. Do kategrie vone predajnch od 18 rokov patria
vzduchovky s sovou kinetickou energiou menou ako 15 J.
2 2
2
2


x m v m
E
q q
k
[J] (2.1.15)
Prieben informatvna hodnota tlaku za strelou potrebn pre vykreslenie priebehu
tlaku:
C
OK
K P
V
V
p p

,
`

.
|

1
[Pa] (2.1.16)
Priebeh teploty T
4
poas vstrelu urme zo vzahu (2.1.17).
0
1
0 4
T
p
p
T T
C
C
K
P

,
`

.
|

,
`

.
|

[
o
C] (2.1.17)
Kde: T
0
poiaton teplota v [K]
PDF vytvoren pomocou skobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta pecilnej techniky PROJEKT PRE VO Trenianska univerzita A. D. v Trenne
Michal Godovi
29
2.2 VPOET VNTORNEJ BALISTIKY
Po niekokch vpotoch a volen parametrov vychdza pri poiatonch hodnotch:
cal=5.5e-3; kaliber zbrane [m]
b=0.54e-3; rka drky [m]
d
p
=5.51e-3; priemer vvrtu hlavne v poliach [m]
d
d
=5.56e-3; priemer vvrtu hlavne v drkach [m]
m
q
=1.03e-3; hmotnos strely [kg]
F
p
=5; poiaton odpor strely minut na deformcie a trenie [N]

c
=1.26; polytropick exponent [-]
p
a
=101325; atmosfrick tlak [Pa]
D
v
=30e-3; vntorn priemer tlakovho valca [m
3
]
D
K
=3e-3; priemer prepacieho kanliku [m]
L
4
=300e-3; dka nekomprimovanho plynu [m]
L
ka
=20e-3; dka prepacieho kanlika [m]
a=180/pi; korekn sinite pre vpoet uhlov v stupoch
k
f
=1.30; sinite pasvnych odporov strely pre drkovan vyvrt [-]
r
ov
=1.2930; hustota vzduchu pri 20
o
Celzia
L
1
=0.6 maximlna dka pky [m]
L=0.6 dka hlavne [m]
PDF vytvoren pomocou skobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta pecilnej techniky PROJEKT PRE VO Trenianska univerzita A. D. v Trenne
Michal Godovi
30
Tabuka 2.2.1 Priebeh vntrobalistickch velin
t[s] v[m/s] x[cm] pk [MPa] a [ms
-2
] T4 [
o
C] E
k
[J]
0 0 0 4.0000 59.6069 20.0000 0
0.0000 0.0001 0.0000 4.0000 59.6069 20.0000 0.0000
0.0000 0.0001 0.0000 4.0000 59.6069 20.0000 0.0000
0.0000 0.0002 0.0000 4.0000 59.6069 20.0000 0.0000
0.0000 0.0002 0.0000 4.0000 59.6069 20.0000 0.0000
0.0000 0.0005 0.0000 4.0000 59.6069 20.0000 0.0000
0.0000 0.0007 0.0000 4.0000 59.6069 20.0000 0.0000
0.0000 0.0010 0.0000 4.0000 59.6069 20.0000 0.0000
0.0000 0.0012 0.0000 4.0000 59.6069 20.0000 0.0000
0.0000 0.0025 0.0000 4.0000 59.6069 20.0000 0.0000
0.0000 0.0037 0.0000 4.0000 59.6069 20.0000 0.0000
0.0000 0.0050 0.0000 4.0000 59.6069 20.0000 0.0000
0.0000 0.0062 0.0000 4.0000 59.6069 20.0000 0.0000
0.0000 0.0125 0.0000 4.0000 59.6069 20.0000 0.0000
0.0000 0.0188 0.0000 4.0000 59.6069 20.0000 0.0000
0.0000 0.0251 0.0000 4.0000 59.6069 20.0000 0.0000
0.0000 0.0313 0.0000 4.0000 59.6069 20.0000 0.0000
0.0000 0.0627 0.0000 4.0000 59.6069 20.0000 0.0000
0.0000 0.0941 0.0001 4.0000 59.6069 20.0000 0.0000
0.0000 0.1255 0.0001 4.0000 59.6069 20.0000 0.0000
0.0000 0.1569 0.0002 4.0000 59.6068 19.9999 0.0000
0.0000 0.3139 0.0007 4.0000 59.6066 19.9998 0.0001
0.0000 0.4709 0.0016 4.0000 59.6063 19.9995 0.0001
0.0000 0.6279 0.0028 3.9999 59.6059 19.9990 0.0002
0.0000 0.7849 0.0044 3.9999 59.6053 19.9985 0.0003
0.0000 1.5698 0.0177 3.9996 59.6006 19.9940 0.0013
0.0000 2.3547 0.0398 3.9991 59.5928 19.9865 0.0029
0.0000 3.1394 0.0707 3.9984 59.5819 19.9761 0.0051
0.0001 3.9239 0.1105 3.9975 59.5679 19.9626 0.0079
0.0001 7.8428 0.4419 3.9901 59.4511 19.8507 0.0317
0.0002 11.7514 0.9937 3.9779 59.2576 19.6647 0.0711
0.0002 15.6447 1.7653 3.9609 58.9887 19.4057 0.1261
0.0003 19.5180 2.7556 3.9392 58.6465 19.0748 0.1962
0.0004 28.0190 5.7282 3.8754 57.6388 18.0924 0.4043
0.0005 36.3494 9.7532 3.7920 56.3189 16.7874 0.6805
0.0007 44.4666 14.8066 3.6917 54.7308 15.1882 1.0183
0.0008 52.3351 20.8595 3.5777 52.9230 13.3276 1.4106
0.0009 59.9264 27.8789 3.4531 50.9456 11.2408 1.8495
0.0010 67.2195 35.8287 3.3212 48.8475 8.9637 2.3270
0.0012 74.1998 44.6706 3.1847 46.6738 6.5315 2.8354
0.0013 80.8593 54.3653 3.0462 44.4645 3.9776 3.3672
0.0014 87.1955 64.8721 2.9079 42.2539 1.3327 3.9156
0.0015 93.2105 76.1508 2.7715 40.0700 -1.3754 4.4744
0.0017 98.9095 88.1615 2.6384 37.9351 -4.1223 5.0383
0.0018 104.3012 100.8653 2.5095 35.8660 -6.8870 5.6025
0.0019 109.3960 114.2244 2.3857 33.8747 -9.6517 6.1633
0.0020 114.2061 128.2025 2.2675 31.9693 -12.4014 6.7172
0.0022 118.7444 142.7646 2.1550 30.1546 -15.1240 7.2616
0.0023 123.0241 157.8778 2.0485 28.4328 -17.8096 7.7945
0.0024 127.0591 173.5105 1.9478 26.8039 -20.4507 8.3142
0.0025 130.8627 189.6329 1.8530 25.2664 -23.0413 8.8194
0.0027 134.4482 206.2171 1.7637 23.8179 -25.5769 9.3093
0.0028 137.8283 223.2364 1.6798 22.4550 -28.0545 9.7833
0.0029 141.0153 240.6661 1.6010 21.1738 -30.4720 10.2409
0.0030 144.0207 258.4827 1.5270 19.9702 -32.8282 10.6821
0.0032 146.8557 276.6642 1.4577 18.8399 -35.1225 11.1068
0.0033 149.5305 295.1899 1.3926 17.7785 -37.3549 11.5151
0.0034 152.0550 314.0405 1.3316 16.7817 -39.5260 11.9072
0.0035 154.4384 333.1978 1.2743 15.8455 -41.6366 12.2834
PDF vytvoren pomocou skobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta pecilnej techniky PROJEKT PRE VO Trenianska univerzita A. D. v Trenne
Michal Godovi
31
0.0037 156.6890 352.6446 1.2205 14.9658 -43.6878 12.6440
0.0038 158.8151 372.3649 1.1700 14.1389 -45.6809 12.9894
0.0039 160.8239 392.3435 1.1225 13.3612 -47.6174 13.3201
0.0040 162.7225 412.5662 1.0778 12.6292 -49.4987 13.6365
0.0042 164.5172 433.0198 1.0358 11.9400 -51.3266 13.9389
0.0043 166.2142 453.6915 0.9962 11.2905 -53.1026 14.2280
0.0044 168.2525 480.4507 0.9489 10.5127 -55.3031 14.5791
0.0046 169.8049 502.4254 0.9129 9.9217 -57.0329 14.8494
0.0047 171.2701 524.5962 0.8790 9.3647 -58.7127 15.1067
0.0047 165.1613 514.2823 0.8945 7.6626 -57.9392 14.0483
0.0048 166.2850 535.8272 0.8627 7.1304 -59.5400 14.2401
0.0050 167.3302 557.5130 0.8327 6.6281 -61.0946 14.4197
0.0050 167.7847 567.5093 0.8195 6.4069 -61.7930 14.4981
0.0051 168.2241 577.5322 0.8066 6.1915 -62.4823 14.5742
0.0051 168.6485 587.5809 0.7941 5.9814 -63.1625 14.6478
0.0052 169.0586 597.6544 0.7819 5.7767 -63.8339 14.7191
Vsledn hodnoty
V
0
=2.1206e-004 Poiaton objem nestlaenho plynu vo valci [m
3
]
p
K
= 4 000 000 Konen tlak v kontajneri po stlaen plynu [Pa]
V
1
=5.3717e-006 Konen objem stlaenho plynu vo valci [m
3
]
V
SK
=1.4137e-007 kodliv objem prepacieho kanliku [m
3
]
V
SS
= 3.5492e-015 kodliv objem zadnej asti sfrickej strely [m
3
]

s
=1.3827 Koeficient fiktvnej hmotnosti strely pre teplotu 0
o
C [-]
F
0
=2827 Maximlna sila psobiaca na piest [N]



Zvenie rchlosti predlovanm hlavne nie je perspektvne s dvodu nzkeho tlaku
na sti hlavne za strelou (0.78 MPa), kde je vyerpan tlakov energia plynu. alie
zvyovanie rchlosti bez zvenia konenho tlaku v kontajneri je mon zvenm
objemu kontajneru. Tto prava by si vak vyiadala zasadn zmenu napnacieho
mechanizmu.
alm ladiacim krokom pre zvenie rchlosti strely je drobn zmenenie
priemeru prepacieho kanlika. Za minimlny priemer D
K
pri kalibri 5,5mm by sme
mohli zo sksenost s inmi vzduchovkami obecne povaova 2mm. V skutonosti sa pri
vvoji vzduchoviek priemer D
K
vol experimentlne. Preto je vhodn vyvta prepac
kanlik s priemerom 2mm a postupne zvyova jeho priemer a po horn medzn hodnotu
- kaliber zbrane. Vo vpote bol priemer volen 2mm ako informatvna hodnota.
Teplota plynov na konci vstrelu dosahuje znane nzkej hodnoty (-63,3
o
C) pri
polytropickom exponente
c
=1.26. Znane nzka teplota me ma za nsledok zmenenie
objemu strely a nsledne prierezu vodiacej asti strely. Strela je horie veden drkovm
PDF vytvoren pomocou skobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta pecilnej techniky PROJEKT PRE VO Trenianska univerzita A. D. v Trenne
Michal Godovi
32
vvrtom a zniuje sa presnos streby. Tto domnienka je pravdepodobne jednm
s dvodov prtomnosti zahrdlenia hlavne (oky) u terovch vzduchovch zbran. Toto
tvrdenie v sasnosti je vhodn bra ako orientan, pretoe bez zmerania priebehu teploty
je tto informcia iba dohadom.
Pre zistenie priebehu vntrobalistickch velin bolo odsimulovanch niekoko
stoviek vstrelov. Jedny s poslednch simulci s zobrazen niie.
Obr. 2.2.1 Graf priebehu velin v zvislosti na ase
PDF vytvoren pomocou skobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta pecilnej techniky PROJEKT PRE VO Trenianska univerzita A. D. v Trenne
Michal Godovi
33

Obr. 2.2.2 Graf priebehu velin v zvislosti na drhe strely

Pre demontrciu je vpoet a graf pre kontantn prietlan odpor o hodnote 4 N na
celom seku drhy strely. Literatra [3] uvdza psobenie odporu vplyvom zarezvania
strely do vvrtu na seku 5mm, s vlastnch meran vak vychdza vrazne dlhia drha
zvenho odporu (pre kaliber 5,5mm). alej je vo vpote zohadnen sov
vymeniten nstavec ,, oky,, znaen F
G
(Gerlich). Samotn zavedenie tohto nstavca
zniuje sov rchlos. Preto akkovek neopodstatnen zvyovanie kalibranho tlaku
bude ma za nsledok zniovanie sovej rchlosti. Pre porovnanie vplyvu bol
odsimulovan vstrel bez nstavcu a s nulovm kodlivm objemom. Grafick vsledok je
mon vidie na Obr. 2.2.3 a Obr. 2.2.4
PDF vytvoren pomocou skobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta pecilnej techniky PROJEKT PRE VO Trenianska univerzita A. D. v Trenne
Michal Godovi
34
Obr. 2.2.3 Graf priebehu velin v zvislosti na ase

Obr. 2.2.4 Graf priebehu velin v zvislosti na drhe strely

PDF vytvoren pomocou skobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta pecilnej techniky PROJEKT PRE VO Trenianska univerzita A. D. v Trenne
Michal Godovi
35
3 KONTRUKCIA
V tejto asti rozoberieme niektor kov asti vetrovky. Ako poiaton podmienky
s pouit hodnoty s vpotov s predchdzajcej kapitoly. Cel kontrukcia u ktorej je
predpokladan pracovn hodnota stlaenho vzduchu p
k
=4Mpa bola potan pre p
kk
=25
Mpa pretoe pvodne bola potan vetrovka na tandardn prevdzkov tlak 20Mpa. Po
konzultci bolo zistene e niektor prvky nie s dimenzovateln na takto zaaenie.

Obr. 3.1 Nvrh usporiadania hlavnch ast.
PDF vytvoren pomocou skobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta pecilnej techniky PROJEKT PRE VO Trenianska univerzita A. D. v Trenne
Michal Godovi
36
3.1 NAPNAC MECHANIZMUS
Podmienku primeranej napnacej sily F1 splnme ak vhodne vyrieime napnac
mechanizmus (vi. Obr.3.1.1)

Obr. 3.1.1 Schma napnacieho mechanizmu

Namiesto funkcie F
0
pre zjednoduenie realizujeme vpoet s konenho tlaku
v komore, psobiaceho na plochu prierezu valca urenho pre kompresiu, m zskame iba
maximlny tlak.
28275
4
30 .
. 40
4
.
2 2
0


V
KK
D
p F [N] (3.1.1)
Dka ramena l1 je obmedzen estetickm dojmom zbrane. S kontruknho
dvodu ju volme rovn dke hlavne. Uhol je vhodn voli pre interval (-5
o
,170
o
).
Zporn hodnotu dolnej vrate volme s princpu vzoprenej pky. Po prekonan 0
o
tla sila
F
T
na opan stranu a vzpiera sa o telo predpabia, prpadne o teleso puzdra piestu. Tm
pdom nie je potreba silnej poistky pre pkov mechanizmus. Rieenie je pouit poda
vetroviek HLOBE.
PDF vytvoren pomocou skobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta pecilnej techniky PROJEKT PRE VO Trenianska univerzita A. D. v Trenne
Michal Godovi
37
Zavedenie pomeru malch ramien
3
2
l
l
(odvoden pre kukov mechanizmy
spaovacch motorov a zodpoved =0,21-0,4). S vsledkov vpotov a nrokov geometrie
napnacieho mechanizmu je nutn voli 2,12. Toto usporiadanie si vyaduje zvltne
usporiadanie napnacieho mechanizmu (vid. alej). Pvodne bola volen dka piestu
300mm o zodpoved vke stlanho plynu. Pvodne bolo predpokladan zvenie
tuhosti a ochrany vntornho povrchu puzdra piestu. Tto dka vak nevyhovovala
kontrukne, pri dke piestu a jeho zdvihu 300mm by pri maximlnej dke puzdra piestu
700mm ostalo 100mm pre kotviace asti. Preto bola skrten dka piestu najprv na
200mm. Ani po mnohch nvrhoch nemohol by napnac mechanizmus funkn
a dostatone jednoduch. Preto bola predlen dka piestu na 250mm s ktorou sa podarilo
navrhn funkn model. Sasne rieenie je na pokraji svojej funknosti. Je vhodn
skrti dku piestu a predli zdvih piestu. Rozmery napnacieho mechanizmu boli po
dlhch a nespench numerickch vpotoch navrhnut grafickou metdou monte-karlo.
Materil piestu nie je vhodn voli s chrmovch ocel, pre ich zhoren tepeln vodivos.
Materil by neodvdzal teplo do stien zbrane a zvyoval by tlak v kontajneri pri kompresii,
ktor by pomalie klesal (v porovnan s nechrmovmi oceliami). V konenom dsledku
vznik riziko kolsania sovej rchlosti v rchlo po sebe nasledujcich vstreloch.

Obr. 3.1.2 Mon rieenie geometrie napnacieho mechanizmu


Obr. 3.1.3 Konen rieenie napnacieho mechanizmu
PDF vytvoren pomocou skobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta pecilnej techniky PROJEKT PRE VO Trenianska univerzita A. D. v Trenne
Michal Godovi
38
3.2 VENTILOV MECHANIZMUS
Kovou asou vetrovky a sasne kameom razu je ventilov mechanizmus. Ide
o pneumatick prvok ktor je znane namhan asto aj za saench podmienok.
Pravdepodobne jeho nron kontrukcia bola jedna s kovch dvodov masovho
nerozrenia vetroviek (ich vskyt je v sasnosti sporadick a vhradne u firiem so
zvldnutou nronejou technolgiou vroby). Pre tto vetrovku bolo odvoden rieenie
od rieenia pna Alfonza Hlobea, ktor je momentlne predmetom patentovej ochrany.
Preto je vysvetlenie kontrukcie iba grafick.


Obr. 3.2 Mon rieenie ventilovo- spovho mechanizmu


Funkcia mechaniky je zaloen na priamom tlaku plynu na ventilov teleso. To m snahu
posun sa v smere psobiacich sl. Po posunut dochdza k uvoneniu prietoku a nsledne
k vstrelu strely s hlavne.
PDF vytvoren pomocou skobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta pecilnej techniky PROJEKT PRE VO Trenianska univerzita A. D. v Trenne
Michal Godovi
39
4. INNOS
Cieom vpotu innosti fiktvne najinnejej vzduchovej zbrane je zavies etaln
s odvolanm na porovnvanie vzduchov zbran v komplexnej rovine. elom je poukza,
e vpoet pomeru vloenej a zskanej prce nemus by najobjektvnej spsobom ich
posudzovania.

4.1. Zvyovanie innosti vetrovky
Pri sledovan maximlneho vkonu je vhodn minimalizova nasledujce parametre.
Prepac kanlik jeho priemer a dka. Priemer zvisl od prdenia, ten je mon meni
najviac. Vplyv objemu prepacieho kanliku meme vidie v Tabuke 4.1.1. kde
vykazuje v prpade jeho absencie
Pomer vkonu za zmeny objemu kanliku urme zo vzahu (4.1.1)
1 +

i
i
K K
K K
K
E
E
(4.1.1)
Kde:
1 + i
K K
E kinetick energia so zohadnenm vplyvu objemu kanliku, s jeho
pvodnou, nezmenenou hodnotou [J]

2
K K
E kinetick energia so zohadnenm vplyvu objemu kanliku, s jeho
hodnotou zmenenou o jednu polovicu, v porovnan s predchdzajcim modelom [J]

Tabuka 4.1.1 Vplyv objemu prepacieho kanlika na innos vetrovky
len Objem prepacieho kanlika [m
3
]
i
K K
E [J]
pomer
i 1.4137e-007 14,2 1,035
i+1 0 14,7 1

Meme vidie e zmenenie prepacieho vedenia nemus ma vrazn vplyv na vkon.




Izotermickm komprimovanm plynu je treba vynaloi meniu silu ako pri adiabatickom
komprimovan. Pre splnenie tejto podmienky je vhodn stla plyn pomaly, aby bolo
teplo odvdzan po o najvej ploche, o najdlhie. Idelne s pohadu innosti je doba
napnania nekonen. V praxi vak je vhodn napna pomaly a plynule.
PDF vytvoren pomocou skobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta pecilnej techniky PROJEKT PRE VO Trenianska univerzita A. D. v Trenne
Michal Godovi
40
Sinite fiktvnej hmotnosti strely- uren vo vzahu (2.1.7) poukazuje na vplyv
hmotnosti strely pri jednom type drkovania hlavne. Strely s vou hmotnosou
dosahuj spravidla vyej sovej kinetickej energie o potvrdzuje aj tabuka vypotanch
hodnt (Tabuka 4.1.2.) V praxi s pri rovnakej kontrukcii vzduchov zbran innejie
s kalibrom 5,5mm oproti 4,5mm asi o 1-4 J pri rovnakej dke hlavne prve pre men
sinite fiktvnej hmotnosti strely.
Pvodne sa prisudzovala vyia innos u vch kalibrov lepiemu prdeniu
plynu vo vom priereze. Tieto vpoty vak prisudzuj vyiu innos vyej hmotnosti
strely. Preto je mon po predchdzajcich vpotov prija kaliber 4,5mm zo zvenou
hmotnosou strely na pribline 1g za mon rieenie vkonnej terovej vetrovky. (Zver je
pochopitelne platn pre vzduchov zbrane.) Nevhodou obmedzen sortiment dostupnho
streliva, pretoe pre 4,5mm je 98% vyrbanch v hmotnostnom intervale 0,4-0,63g.
Pomer vkonu pri zmene hmotnosti strely urme zo vzahu (4.1.2)
1 +

i
i
M K
M K
M
E
E
(4.1.2)
Kde:
i
M K
E kinetick energia so zohadnenm vplyvu hmotnosti strely s
pvodnou nezmenenou hodnotou [J]
1 + i
M K
E kinetick energia so zohadnenm vplyvu dvojnsobnej hmot.
strely [J]

Tabuka 4.1.2 Vplyv hmotnosti strely na innos energie plynu
len Hmotnos strely v [g]
i
M K
E [J]
Pomer
i 1,03 14,2 1
i+1 2,06 14,9 1,05
i+2 3,09 15,04 1,06

Vidme, e dvojnsobn zvenie hmotnosti zvi sov kinetick energiu o 5%
avak trojnsobn hmotnos nezvyuje rapdne sovu kinetick energiu.
PDF vytvoren pomocou skobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta pecilnej techniky PROJEKT PRE VO Trenianska univerzita A. D. v Trenne
Michal Godovi
41
4.2 POROVNANIE VETROVKY S PRUINOVOU VZDUCHOVKOU

Objemov innos vyahujca sa na objem nestlaenho potencionlneho
vzduchovho stpca. je zvolen pre zvenie objektvnosti porovnvania. Tabuka 4.2.1.
Poiaton objem nestlaenho plynu vo valci [m
3
].
Objemov potencil - mnostvo J uvonitelnho s 1 l vzduchu vo vzduchovkch
a vetrovkch uvdza vzah (4.2.1).
0
V
E
K
K
E
[Jl
-1
] (4.2.1)

Pomer objemovch potencilov (4.2.2)
VETROVKY
VZDUCHOVKY
E
E
E
K
K
K
[ -] (4.2.2)

Tabuka 4.2.1 Porovnanie innosti vzduchovky s vetrovkou
Typ Objem [l] Kinetick energia
strely[J]
E
K [Jl
-3
]
K

Vetrovka 0,212 14,2 66,98 1
Vzduchovka 0,029 7,5 258,6 3,86


Pre dosiahnutie rovnakho vkonu postauje pruinovej vzduchovke 3,86 krt men
objem valca. Teda vzduchovka sa jav ako efektvnej stroj.

Mechanick innos je pomer energie zskanej k vynaloenej. Pre vetrovku
s izotermickou kompresiou a polytropickou expanziou plat:

% 01 , 19 100 .
000 000 4
325 101
ln 10 . 212 . 325 101
2
169 . 001 , 0
100 .
ln
2
6
2
0
2

K
a
a
u q
m
p
p
V p
v m
(4.2.3)


Kde:
q
m hmotnos strely [kg]
PDF vytvoren pomocou skobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta pecilnej techniky PROJEKT PRE VO Trenianska univerzita A. D. v Trenne
Michal Godovi
42

u
v sov rchlos strely [ms
-1
]

U
p tlak na st (koniec vstrelu) [Pa]

1
V objem stlaenho valca plynu (pripraveneho na vystrel) [m
-3
]
p
K
hodnota stlaenho plynu [Pa]

V naom prpade plat:
p
K
= 4 000 000 Pa
V
1
=5.3717e-006 m
3

u
v =169 ms
-1

q
m = 0.001 kg
Pre uenie uinnosti samotnej expanzie plynu:
% 24 , 45 100 .
2
169 . 001 , 0
900 781
000 000 4
ln 10 . 31717 , 5 . 900 781
100 .
2
ln
2
6
2
1

u q
U
K
U
m
v m
p
p
V p
(4.2.4)
Pre zadan hodnoty dosahujeme innosti 45,24%. Vpoet poukazuje na
termodynamick innos polytropickej expanzie plynu. Opodstatnenie nadobda pri
porovnvan s inmi vetro-plynov-kami, napr. s tlakovmi zsobnkmi. Vyie uveden
vpoty poukazuj na niiu objemov a mechanick innos. Je na mieste ktor metda
hodnotenia je objektvnejia?


Pre pruinov vzduchovku plat :
47 , 31
06 , 0 .
2
79 , 568 557 , 225
2
180 . 00051 , 0
100 .
2
2
2
2

pm
prm pr
u q
m
x
F F
v m
[ %] (4.2.5)
Kde:
q
m hmotnos strely

u
v sov rchlos strely

pr
F predptie pruiny

prm
F maximlna sila pre stlaenie pruiny

pm
x maximlne stlaenie pruiny
PDF vytvoren pomocou skobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta pecilnej techniky PROJEKT PRE VO Trenianska univerzita A. D. v Trenne
Michal Godovi
43

pm prm pr
x c F F . =568,79-5720,55.0,06=225,557[ N] (4.2.6)

Kde: c tuhos pruiny

Pre porovnvan model Slvia 630, ktor vyrba esk zbrojovka Uhersk Brod platia
tieto hodnoty:

q
m = 0,00051 [kg]
u
v = 180 [ms
-1
]

prm
F = 568,79 [N]

pm
x = 0,06 m [m]
c = 5720,55 [Nm
-1
]
Hodnota innosti v tomto prpade zodpoved % 8 , 34
m
. Vsledok je zrejme dsledkom
stlania a zohrievania vzduchu (Obr. 4.2.1) pred samotnm pohybom strely. Tm bola
zskan vyia energia plynu za strelou.

Obr. 4.2.1 Simulcia vstrelu vzduchovky Ing. Kotenom
PDF vytvoren pomocou skobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk


ZVER
V prci bolo naznaen akou cestou je mon sa ubera pri kontrukci terovej
vzduchovej zbrane.
Pri zostavovan rovnc boli na zrete bran niektor zjednoduenia. Predovetkm
sasn rieenie vplyvu odporu strely proti pohybu (okrem zotrvanej sily) je dodnes
rieen balistikmi zavedenm koeficientu fiktvnosti strely. Ten kontantou nahrdza cel
rad funkci sl psobiacich na strelu ako trenie, rotcia a pod. V budcnosti by bolo vhodn
zamera sa na rieenie tohto problmu podrobnejie, bez senzorov vak tto prca nem
opodstatnenie. S prihliadnutm na vpotov sprvu [3] je vhodn program odladi na
viacerch typoch a dkach hlavn a kalibrov za pomoci senzorov.
Numerick vpoet bol realizovan pomocou vyieho programovacieho jazyku
MATLAB, v ktorom boli zhotoven aj grafy priebehov.
Pri vpote napnacieho mechanizmu nebol splnen predpokladan pomer =0,21-0,4.
Tento by bol priaznivej pre prenos napnacej sily. Avak drha piestu si vyiadala vek
dku ramena o sa prejavilo na nutnosti sptnej pravy 2.. Pri predlovan kompresnej
dky je nutn uvaova zo zvyovanm tohto pomeru a napnacej sily. Pretoe plat: m
men pomer , tm menia napnacia sila.
Dobr vlastnosti ako presnos a zven innos vetrovky s predpokladom
budcej sriovej vroby. Zo vzduchovch zbran m jednoranovo - jednovstrelov
vetrovka najjednoduch vntro balistick priebeh. Preduruje ju to na skmanie
a vytvorenie etalnu vzduchoviek a vetroviek. V kapitole 3.2 je strun porovnanie
innosti vetrovky s prihliadnutm na zmenu niektorch kontruknch parametrov.
S pouitm senzorov je mon uri priebeh polytropickho exponentu, premennej
s najvym vplyvom. V tejto prci bola volen stredn priblin hodnota. Tm, e ide
o exponent je jeho hodnota schopn znane zmeni priebeh vstrelu.
Bol navrhnut spov a prepac mechanizmus. Pre alie skmanie je nutn
zska vstupn daje pre korekciu vpotu. V prpade vneho zujmu o vrobu vetrovky
je nutn myslie aj na uloenie senzorov a sprvne zvoli rozmery tela ventilovho
mechanizmu. Pre sledovanie dynamiky telesa je mon voli akcelerometre alebo
rchloben kameru. Minimlnym potom snmkov za sekundu u rchlobenej kamery je
10 000/s.
Na zver je treba sov rchlos mera pomocou optickch hradiel. Predmet
stavby optickch hradiel by mohol by ako zveren prca.
PDF vytvoren pomocou skobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk


Vpoty ukzali, e vetrovka pri rovnakch podmienkach nemus ma vrazne
vyiu innos ako pruinov vzduchovka.
Predpokladal som, e vo vzduchovke pri sptnom odraze piestu bude innos
vrazne niia. Do vahy nebolo bran, e plyn pred tm ako sa zane strela pohybova
vzduch sa stla a teda aj ohrieva a tm zvuje svoju energiu (prma od pruiny). Tento
dej znane obmedzuje vrazn pokles tlaku vplyvom odrazu piestu (zvovania
pracovnho objemu). Ak by bola zven rchlos piestu (za elom minimalizcie
prestupu tepla do materilu puzdra piestu) a zamedzen alebo aspo spomalen odraz
piestu bolo by mon zvi objemov innos, a tm by narstla aj sov energia. Na
zklade tchto vah sa objasuje snaha niektorch kontruktrov nahradi oceov pruinu
plynovou. U tejto kontrukcie je predpoklad rovnakho psobenia sily na piest od pruiny
poas vstrelu. V porovnan s pruinovmi vzduchovkami, kde najvia sila na piest je
v prpade napnutho mechanizmu.
Napriek spomnanm kladnm hodnoteniam vzduchovky nesmieme zabudn na
vrazn dynamick inok piestu na zbra poas jeho odrazu (strela sa nachdza len
krtko od prechodovho kuea), o zvyuje nepresnos. A preto ak je prioritn presnos je
na mieste venova pozornos vetrovkm.

Chcel by som sa poakova pnovi Alfonzovi Hlobeovi za inpirciu, motivciu a
cenn rady ku kontrukcii vetrovky.
Pnovi Prof. Ing. Lubomrovi Popelnskmu, DrSc. za motivciu venova sa
teoretickm vpotom.
Pnovi Ing. Alexandrovi Kotenovi za poetn konzultcie v oblasti vpotov
pruinovej vzduchovky a motivciu riei problematiku teoreticky a aj prakticky.
Pnovi kontruktrovi Jaroslavovi ervikovi za poskytnutie technickej
dokumentcie a sprstupnenie materilov poas skromnej praxe v eskej
Zbrojovke Uhersky Brod poas leta 2007.
Pnovi Ing. Karolovi Hukovi za konzultcie v oblasti vzduchovch zbran
a poskytnutie technickho podkladu.
Pnovi RNDr. Marinovi Olejrovi a pani Mgr. Ivete Olejrovej za zabezpeenie
odbornej literatry a odborne konzultacie.


PDF vytvoren pomocou skobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk


ZOZNAM POUITEJ LITERATRY

[1] BEER, S., PLHAL, B., VTEK, R., JEDLIKA, L.,: Vnitn balistika loveckch,
sportovnch a obrannch zbran (Vnitn balistika LSOZ), VYSOK KOLA BANSK,
Ostrava 2007
[2] KADAKA, V.: Vnitn balistika hlavnovch zbran, Nae vojsko, Praha 1985
[3] POPELNSK,L.: Vnitn balistika vzduchovky, Steleck revu, 2 a 3/1980
[4] KNEUBUEHL, B. P.: Balistika. Stely, pesnost strelby, inek, Nae vojsko, Praha
2004
[5] KAMINSK, J.: , Vyuit pracovnho prostoru psovch kompresor SNTL, Praha
1982
[6] CARDEW, G.V., G.M.: The Airgun from Trigger to target, 2002, ISBN:0950510823
[7] OLEJR M., OLEJROV I..: Zbierka vzorcov z fyziky, , ISBN:80-88792-34-7
[8] http://www.beemans.net/images/Austrian%20airguns.htm
PDF vytvoren pomocou skobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk


Prloha 1
Vpotov program v MATLABe
function vetro
clc
clear
format compact
format short
disp 'vetrovka'
%S=0.0000164;
% %HORNET
% b=1.73*1e-3; % sirka drazky
% dp=5.51*1e-3; % priemer vyvrtu hlavne v poliach
% dd=5.56*1e-3; % priemer vyvrtu hlavne v drazkach
% a=(dp/dd)/2; % hlbka drazky
% Ks=(pi/4)*((a+b*(dp/dd))/(a+b)); % sucinitel
% S=Ks*dp^2; % plocha prierezu hlane

% 5.5mm VZDUCHOVKOVA HLAVEN
b=0.54*1e-3; % sirka drazky
dp=5.51*1e-3; % priemer vyvrtu hlavne v poliach
dd=5.56*1e-3; % priemer vyvrtu hlavne v drazkach
a=(dp/dd)/2; % hlbka drazky
Ks=(pi/4)*((a+b*(dp/dd))/(a+b)); % sucinitel
S=Ks*dp^2; % plocha prierezu hlane
mq=1.03e-3; % hmotnost strely (diabolky JSB) [kg]

%mq=1.8e-3; % hmotnost strely .22 Short [kg] (sellier&bellot)
Fp=8; % pociatocny odpor strely [N] minuty na deformacie+trenie
p0=Fp/S; % pociatocny prietlacny odpor [Pa]
Fg=0; % gerlichova sila pri rekalibracii [N]
pg=Fg/S; % gerlichov tlak pri rekalibracii [Pa]
kc=1.26; % polytropicky expenent
pa=101325; % pociatocny atmosfericky tlak [Pa]
Dv=0.03; % vnutorny priemer tlakoveho valca [m3]
Dk=2e-3; % priemer kanaliku
L4=0.3; % dlzka nekomprimovaneho plynu
Lka=45e-3; % dlzka prepustacieho kanalika
pk=4000000; % pozadovany maximalny tlak stalceneho plynu
Lk=pa*L4/pk; % dlzka stlaceneho plynu pred piestom pred vystrelom po napnuti
V0=L4*(pi*Dv^2)/4; % objem nestlaceneho plynu vo valci
kf=1.30; % sucinitel pasivnych odporov strely pre drazkovany vyvrt
V1=Lk*pi*(Dv^2)/4; % objem skomprimovaneho vacla plynu

%rov=1.4530; % hustota vzduchu pri -30 stupnoch celsia
%rov=1.3950; % hustota vzduchu pri -20 stupnoch celsia
%rov=1.3420; % hustota vzduchu pri -10 stupnoch celsia
%rov=1.2930; % hustota vzduchu pri 0 stupnoch celsia
%rov=1.2470; % hustota vzduchu pri 10 stupnoch celsia
rov=1.2050; % hustota vzduchu pri 20 stupnoch celsia
%rov=1.1650; % hustota vzduchu pri 30 stupnoch celsia
%rov=1.1280; % hustota vzduchu pri 40 stupnoch celsia

mpl=rov*V0; % hmotnost(stlacitelneho alebo stlaceneho) vzduchu
fis=kf+(mpl/mq)/3; % koeficient fiktivnosti strely
Vsk=Lka*(pi*Dk^2)/4; % objem prepustacieho kanalu
Vss=(pi*S^3)/12; % skodlivy objem za strelu tvoreny zadkom strely
PDF vytvoren pomocou skobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk





[t,y]=ode45('st02',[0 0.009],[0;0]);
%:0.0001:
k=[t,y];
t=k(:,1);
v=k(:,2);
x=k(:,3);
a=(S./(fis.*mq)).*(pk.*((V1./(V1+Vsk+Vss+S.*x)).^kc)-pa-p0);
a=a.*1e-3;
pp=pk.*((V1./(V1+S.*x)).^kc); % okamzity tlak v hlavni pocas vystrelu
p=pp.*1e-5; % formalne upravena hodnota pre kajsi graf
Fpp=pp.*pi.*(Dv.^2)./4; % priebeh sily posobiacej na piest

disp ' cas rychlost draha tlak zrychlenie T4 Ek '
disp ' [ms] [m/s] [cm] [MPa] [m/s^2] [Celsia] [J]'
E=mq.*(v.^2)./2;
xa=x;
x=x.*100;
T3=273.15+20;
T4=T3.*((pp./pk).^((kc-1)./kc))-273.15; % priebeh teploty pocas vystrelu [K]

% % Vok=V1+Vsk+Vss+S.*xa; % okamzity objem za strelou
% % Wv=Vok/mpl; % merny objem vzduchu
% % R=287; % plynova konstanta vzducu
% % T4a=pp.*Wv/R; % druhy vypocet teploty
xa=xa*1000;
p=p/10;
mat=[t,v,xa,p,a,T4,E]
p=p*10;

figure(1)
plot(t,v,t,x,t,p,t,a,t,T4)
title('PRIEBEH VNUTROBALISTICKYCH VELICIN PODLA CASU Fp=0 N; Fg=0 N')
legend('rychlost strely [ms^-1]','draha strely [mm]','tlak za strelou [*100
KPa]','zrychlenie [ms^-2]','teplota [Cezia]')
xlabel('cas [ms]')
grid

figure(2)
plot(x,v,x,p,x,a,x,T4)
title('PRIEBEH VNUTROBALISTICKYCH VELICIN PODLA DRAHY STRELY Fp=0 N; Fg=0
N')
legend('rychlost strely [ms^-1]','tlak za strelou [*100 KPa]','zrychlenie
[ms^-2]','teplota [Cezia]')
xlabel('draha strely [cm]')
grid
% figure(1)
% plot(t,v,'k-.',t,x,'k--',t,p,'k',t,a,'k:',t,T4,'k-+')
% legend('rychlost strely [ms^-1]','draha strely [mm]','tlak za strelou
[MPa]','zrychlenie [ms^-2]','teplota [Cezia]')
% xlabel('cas [ms]')
%
% grid
% figure(2)
PDF vytvoren pomocou skobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk


% plot(x,v,'k-.',x,p,'k',x,a,'k:',x,T4,'k-+')
% legend('rychlost strely [ms^-1]','tlak za strelou [MPa]','zrychlenie [ms^-
2]','teplota [Cezia]')
% xlabel('draha strely [mm]')
% grid

S, mq, Dv, Lk, Dk, L4, V0, pk, V1, Vsk, Vss, fis, p0,
kompresnypomoer=L4/Lk
%--------------
L1=0.7 % celkova dlzka napinacieho mechanizmu
L2=0.16 % otocne rameno pod ustim hlavne
Lp=0.2 % dlzka piesta
L3=0.7-Lp-L2 % napinacie rameno
lamda=L3/L2

pa=100000;
pk=20000000;
vu=250;
mq=1/1000;
ni=((mq*vu^2)/2)/(pk*V1*log(pa/pk)) % izotermicka ucinnost

ppr= (0:0.04:4);
lnap=(0:0.3:30);
Fnap=ppr.*Dv.^2.*pi./4;
%pr=ppr./1000;
figure(3)
plot(lnap,Fnap)
grid
function ydot=st02(t,y);
%S=0.0000164;
% %hornet 5.56mm
% b=1.73*1e-3; % sirka drazky
% dp=5.51*1e-3; % priemer vyvrtu hlavne v poliach
% dd=5.56*1e-3; % priemer vyvrtu hlavne v drazkach
% a=(dp/dd)/2; % hlbka drazky
% Ks=(pi/4)*((a+b*(dp/dd))/(a+b)); % sucinitel
% S=Ks*dp^2; % plocha prierezu hlane

% 5.5mm




b=0.54*1e-3; % sirka drazky
dp=5.51*1e-3; % priemer vyvrtu hlavne v poliach
dd=5.56*1e-3; % priemer vyvrtu hlavne v drazkach
a=(dp/dd)/2; % hlbka drazky
Ks=(pi/4)*((a+b*(dp/dd))/(a+b)); % sucinitel
S=Ks*dp^2; % plocha prierezu hlane
mq=1.03e-3; % hmotnost strely (diabolky JSB) [kg]
%mq=1.8e-3; % hmotnost strely .22 Short [kg] (sellier&bellot)
Fp=8; % pociatocny odpor strely [N]
p0=Fp/S; % pociatocny prietlacny odpor [Pa]
Fg=0; % gerlichova sila pri rekalibracii [N]
pg=Fg/S; % gerlichov tlak pri rekalibracii [Pa]
PDF vytvoren pomocou skobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk


kc=1.26; % polytropicky expenent
pa=101325; % pociatocny atmosfericky tlak [Pa]
Dv=0.03; % vnutorny priemer tlakoveho valca [m3]
Dk=2e-3; % priemer kanaliku
L4 =0.3; % dlzka valca nestlaceneho plynu = pred stlacenim
V0=L4*(pi*Dv^2)/4; % objem nestlaceneho plynu vo valci
Lka=45e-3; % dlzka prepustacieho kanalika
pk=4000000; % maximalny pripustny tlak stalceneho plynu
Lk=pa*L4/pk; % dlzka stlaceneho plynu pred piestom pred vystrelom po
napnuti
V1=Lk*pi*(Dv^2)/4 ; % objem skomprimovaneho vacla plynu
kf=1.10; % sucinitel pasivnych odporov strely pre drazkovany vyvrt
%rov=1.4530; % hustota vzduchu pri -30 stupnoch celsia
%rov=1.3950; % hustota vzduchu pri -20 stupnoch celsia
%rov=1.3420; % hustota vzduchu pri -10 stupnoch celsia
%rov=1.2930; % hustota vzduchu pri 0 stupnoch celsia
%rov=1.2470; % hustota vzduchu pri 10 stupnoch celsia
rov=1.2050; % hustota vzduchu pri 20 stupnoch celsia
%rov=1.1650; % hustota vzduchu pri 30 stupnoch celsia
%rov=1.1280; % hustota vzduchu pri 40 stupnoch celsia
mpl=rov*V0; % hmotnost(stlacitelneho alebo stlaceneho) vzduchu
fis=kf+(mpl/mq)/3; % koeficient fiktivnosti strely
Vsk=Lka*(pi*Dk^2)/4; % objem prepustacieho kanalu
Vss=(pi*S^3)/12; % skodlivy objem za strelu tvoreny zadkom strely





ydot=zeros(2,1);
%if y(1)<=0.05 ; % dlzka hlavne na ktorej posobi prietlacny odpor
if y(2)<0.600 ;
ydot(1)=(S/(fis*mq))*(pk*((V1/(V1+Vsk+Vss+S*y(2)))^kc)-pa-p0);
ydot(2)=y(1);
%
% % elseif y(1)>0.05 & y(1)<0.6 % koniec posobenia prietlacneho odporu
%
% elseif y(1)>0.05 && y(1)<0.6 % koniec posobenia prietlacneho odporu
% ydot(1)=(S/(fis*mq))*(pk*((V1/(V1+Vsk+Vss+S*y(2)))^kc)-pa);
% ydot(2)=y(1);
%
% % else y(1)>=0.6
% else
% ydot(1)=(S/(fis*mq))*(pk*((V1/(V1+Vsk+Vss+S*y(2)))^kc)-pa-pg);
% ydot(2)=y(1);
% end

else end






PDF vytvoren pomocou skobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk


PRLOHA 2
Dennk prc
Dtum Predmet a zver konzultcie Miesto a podpis
2006 Stretnutie a konzultcie s Alfonzom Hlobeom Trenn
12.6.2007 Dohodnutie da na priblinom obsahu prace s Ing.
Jnom Tvarokom, PhD
TnU AD FT
6.7.2007 Dohodnutie sa na termine nastupu do Zbrojovky e-mailom
12-15.8.2007 Stretnutie a konzultacie s Ing. Alexandrom
Kotenom
Uhersk Bod
6.8.-14.9.2007 Prax v Zbrojovke (pozri prlohu 3) Uhersk Bod
21.12.2007 Stretnutie a konzultacie s Prof. Ing. ubomrom
Popelinskm, DrSc.
Brno
8.10.2007 Zadanie prace TnU AD FT
10. 11.2007 Konzultcie s Ing. Jnom Tvarokom, PhD TnU AD FT
27.11.207 Fakultn kolo VO, 2. miesto TnU AD FT
2.3.2008 Stretnutie a konzultacie s Alfonzom Hlobenom Trenn
Konzultcie s Ing. Jnom Tvarokom, PhD,
predloenie nvrhu a pravy
TnU AD FT
20.3.2008 Konzultacie s Ing. Karolom Hukom Vituk
14.5.2008 Konzultcie s Alfonzom Hlobeom Trenn
Fakultne kolo VO, 3. miesto Zvolen
25.5 Predloenie spracovanej asti prace TnU AD FT
20.6.2008 Posledne upravy TnU AD FT

PDF vytvoren pomocou skobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk

You might also like