You are on page 1of 22

Abstrakt: Vyuitenos mobilu ako internetovho rozhrania je zmena paradigmatick:

lovek sa postupne zva s mylienkou, e dostupnos informcii nie je limitovan miestom, ako tomu bolo doposia. Jednm z odvetv, ktorho sa mobiln web tka najvraznejie s mdi, o priamo vyplva z ich funkci. Ako kad nov mdium, aj mobiln web vyaduje adaptciu. pecifickm znakom mobilnho webu je minimalistick charakter, o sa zkonite odra aj v urnalistike. Zobrazovanch informci je menej, draz sa kladie na relevantnos. Mobil sa tak stva filtrom informci. Okrem toho vak prina do urnalistiky alie zmeny. Najdleitejmi s zbranie dlho vitej predstavy o priestore nad prehybom, a poskytovanie ete vej pridanej hodnoty (oproti klasickm medilnym vstupom), ne je mon na benom webe.

Kov slov: mobiln web, urnalistiky, mdi, tablet, mobiln zariadenie,


multimdi, audio, video, spravodajstvo

vod
Koncom 90. rokov mal internet pionierske roky u dvno za sebou. Jednako bol Brian McNair, profesor na ktskej univerzite Stirling v roku 1998 voi presunu mdi na internet skeptick: Nateraz (aj ke to nemus by navdy) nepredstavuje elektronick vydavatesk podnikanie pre vnu hrozbu pre klasick odvetvia tlae. Elektronick publikovanie je v sasnej dobe len okrajovm rozrenm hlavnho odboru podnikania novina a periodickej tlae. Vyaduje prstup k drahmu potaovmu vybaveniu, a ist mieru potaovej gramotnosti, ktor rozhodne nie je veobecn.1 Dnes vidme, ako vemi sa mlil. Akokovek to znie ako frza, za posledn roky preli mdi takm prudkm technologickm vvojom, ako nikdy predtm. Stali sa neodmyslitenou sasou internetu a zmenili spsob sledovania spravodajstva. Km donedvna bola hlavnm spravodajskm kanlom televzia, za poslednch desa rokov prevzal tto lohu internet, definitvne zbral bariru asu. Predpovedali sme video-on-demand, audio-on-demand, ale vbec nm nenapadlo uvaova o tom v irch svislostiach ako o media-on-demand. Mobiln technolgie posvaj tento trend ete alej braj aj bariru miesta. Po tyroch rokoch expanzie mobilnho webu je naase poloi si otzku, o sa v (internetovej) urnalistike zmenilo.

1 Nstup mobilnho webu


Medzi popredn udalosti roku 2010 patrilo uvedenie iPadu na trh. Zujem verejnosti bol enormn. Za prv dve hodiny sa predalo viac ne 50 000 kusov novho zariadenia. Skeptik by mohol namieta, e ide len o aliu skvel marketingov kampa. Nieo na tom bude, pretoe uvedenie konkurennho tabletu Galaxy Tab sce odborn verejnos privtala, ale podobn ialenstvo ho ani zaleka nesprevdzalo. Jednako sa Stevovi Jobsovi ned uprie, e m cit pre inovatvne rieenia a vie ich sprvne naasova. Dleit je vak nieo in rapdny nstup mobilnho webu. Vaka inovatvnym produktom firmy Apple (iPhone, iPad), vemi agilnej konkurencii (najm Samsung a HTC) dosiahol mobiln internet kritick hranicu masovosti a jeho podiel zaal vrazne rs. Markantn je to najm od roku 2009. Spolonos Cisco vo svojej sprve uvdza, e objem prenesench dt z mobilnch zariaden za rok 2010 je tri krt v, ne celkov objem prenesench dt v roku 20002. Inmi slovami, majitelia mobilnch zariaden vyuvali internet v roku 2010 tri krt viac, ne desa rokov pred nimi vetci uvatelia dokopy. Tento obrovsk technologick posun sa odzrkaduje nielen ziskoch, ale aj v spsobe pouvania webu a dokonca v spsobe myslenia sasnej genercie.

McNAIR, B.: Sociology of journalism. London : Hodder Education, 1998. 165 s. ISBN 978-034070615-2.
2

Cisco Visual Networking Index: Global Mobile Data Traffic Forecast Update, 20102015. [online].2001 [cit. 2011-02-10]. Dostupn na internete: <http://www.cisco.com/en/ US/solutions/collateral/ns341/ns525/ns537/ns705/ns827/white_paper_c11-520862.html>

2 Separcia obsahu a formy


Web pvodne vznikol ako dorozumievacie mdium pre vedcov postaven na jednoduchom znakovacom jazyku HTML. lohou tohto jazyka bolo da dokumentu tak podobu, aby ho bol schopn zobrazi pecilny softvr. asom sa preho vilo oznaenie browser (v slovenine prehliada). Prv HTML dokumenty v sebe kombinovali smantick a vizulne informcie. Smantick znaky, tzv. tagy, oznaovali vznam vyznaovanej asti dokumentu voi celmu dokumentu (napr. nadpis, odsek) zatia o vizulne znaky slili na grafick pravu vyznaovanej asti dokumentu (napr. zobrazenie textu tunm psmom). Aj ke sa pomerne skoro (u v r. 1993) zaalo riei efektvnejie vizulne upravovanie pomocou pecilneho jazyka CSS, jeho implementcia do prehliadaov vo vyuitenej podobe bola zdhav a mieanie smantickej a vizulnej vrstvy pretrvvalo takmer a do konca 90. rokov. Relne pouvanie CSS spojen s oddelenm vizulnej vrstvy je spojen s nstupom jazyka XHTML v roku 2000. XHTML postupne vystriedalo pvodn HTML (medziasom u vo verzii 4.0). Najzsadnejou zmenou oproti HTML bola vymedzenie priestoru psobnosti. XTHML bol navrhnut pre potreby znaenia smantickej vrstvy webu, nie pre vizulne formtovanie. Napr. tag <b> uren pvodne na znaenie tunho textu bol nahraden tagom <strong>, ktor implicitne nehovor o tom, e text m by tun (<b> bold), ale e m by silne zvraznen a je na u na dizajnrovi, i na to pouije hrbku psma, jeho farbu, alebo in vlastnosti textu. Jednm z najvraznejch prnosov presadzovania sa XHTML bolo vymiznutie tzv. tabukovch layoutov.3 Avak aj napriek vetkej snahe sa asom objavili rezervy, na ktor sa pri tvorbe XHTML nemyslelo. Ilo hlavne o pouvanie pomocnch tagov <div> a <span> na tvorbu layoutov. Od roku 2010 zaala intenzvnejia implementcia novej genercie jazyka nazvanho HTML5. Ten plne odstrauje nesmantick tagy a nahrdza ich novmi s cieom maximalizova ich smantick hodnotu. Veobecn <div> nahrdzaj <article>, <header>, <footer>, <video> at. Aj ke sa pln nasadenie HTML5 predpoklad a po roku 2022, vea webov naho prechdza u dnes, podobne ako na nov generciu CSS CSS3.

3 Poiadavky na mobiln web


Medzi klasickm web dizajnom a mobilnm web dizajnom existuje niekoko dleitch rozdielov. Vyplvaj z technologickej pecifk mobilnch zariaden a zo spsobu ich pouvania. Zkladnm kritriom je jednoduchos. Poiadavka jednoduchos tka viacerch rovn vizulnej, naviganej i obsahovej (vi. Mikrournalistika). Vizulnu jednoduchos determinuje najm vekos displeja, ktor je niekokonsobne menia, ne vekos displeja stolovch potaov a notebookov. Na benom mobilnom telefne alebo smart-phone nie fyzicky je mon zobrazi v web
3

Pri tomto spsobe sa prvky grafickho nvrhu vkladali do vekej tabuky, ktor slila ako vizulna matrica. Takto pouitie tabuliek nie je vak smanticky korektn, kee elom tabuky je prezentova pecifick typ dajov, a nie vytvra dizajn. Na tento el sa vilo pre jeho ahk pochopitenos ete v asoch HTML, ktor problematiku smantiky dokumentu nerieilo.

navrhnut pre ovea vie rozlenie. Dleit rolu zohrva aj jeho pomer strn displej mobilnho zariadenia je orientovan na vku. Aj ke tento faktor vplyvom smart-phoneov a tabletov strca na vznamnosti, orientcia na vku bude ete nejak as aktulna. S vekosou a orientciou displejov mobilnch zariaden zko svis aj poiadavka na jednoduchos navigcie. Na tchto typoch mobilnch zariaden nie je mon pouva konvenn potaov navigciu zaloen na polohovacom zariaden typu my. Mobiln verzia webov sa preto diametrlne li od jej klasickej podoby. Adaptcia webu pre mobiln zariadenia sa deje na rovni smantickej i vizulnej. Na rovni smantickej ide o maximalizciu smantickej vrstvy webu. Na rovni vizulnej zase, naopak, o redukciu (i dokonca minimalizciu) vizulnej vrstvy webu. Maximalizcia smantickej vrstvy sa uskutouje najm kvalitnm truktrovanm dokumentu a poctivm vypanm meta-informci. ist kdu istota kdu nespova len v dodran syntaxe zvolenho jazyka, ale aj v dslednom oddelen vizulnej vrstvy od smantickej. To je mon dosiahnu pouitm jazykov XHTML a HTML5 a v sprvnom pouit ich tagov.4 Zastaran verzia HTML 4.0 nie je pre potreby mobilnho webu pouiten. Zreten hierarchia dokumentu Predpokladom smanticky korektnho dokumentu je sprvna truktra. Samotn oznaenie odsekov ako odsekov (<p>) a nadpisov ako nadpisov (h1-h6) nesta. Ide aj o sprvne usporiadanie tchto prvkov, kedy napr. nadpisu tretej rovne predchdza nadpis druhej rovne a jemu nadpis prvej rovne. Pouvanie tagov nadpisov na dosiahnutie poadovanho vzhadu textu je neprpustn.5 Alternatvne popisy pre grafiku Parameter ALT sli na pochopenie jej vznamu v prpade, e sa sbor s obrzkom nepodarilo nata. Dvodom me by pomal pripojenie na internet, alebo myseln vypnutie vizulnej vrstvy webu uvateom s cieom urchli zskanie informcie. Znaenie formulrovch prvkov Z pohadu stroja s nzvy formulrovch prvkov (napr. Meno:) iba obyajnm textom. Aby stroj dokzal pochopi ich vznam, je nevyhnutn oznai vetky menovky formulrovch prvkom prslunm tagom. Len tak je mon zabezpei pln funkcionalitu webu. Redukcia vizulnej vrstvy sa uskutouje na rovni minimalizcie nevyuitho priestoru, ale aj zvyovan farebnho kontrastu. Cieom je aby informcia bola hutn a dobre itaten.
4

Samotn znakovac jazyk nie je samospasiten. Nesprvne pouitie napr. tabukovch tagov dovouje aj v HTML5 vytvori tabukov layout, o je z hadiska smantiky dokumentu neprpustn (tabuky s a priori uren na formtovanie tabukovch informci, nie dizajnu)
5

Nie je napr. mon poui tag <h3> na zvolenom mieste, ktormu nepredchdza <h2> len preto, e m t sprvnu vekos.

Redukcia odsaden a okrajov Dizajnri bene vyuvaj napr. len 70 % plochy tm, e web vycentruj a okolo ponechaj przdny priestor. Je to vec estetiky i pouitenosti. Pri nadmernom zaplnen priestoru informciami by sa uvate na webe strcal. Mobiln web m vak k dispozcii omnoho meniu plochu. Treba vyui doslova kad pixel. O to viac, e nvtevnk mobilnho webu uprednostuje vecn prstup: zska o najskr informciu a s pre. S cieom maximlnej monej jednoduchosti redukuje mobiln webdizajn okraje a odsadenia na pln minimum. Minimalizcia grafiky Zjednoduovanie prostredia sa tka aj grafiky. Mobiln verzie web strnok sa bene obmedzuj iba na logo a obrzky k lnkom. Grafika ako sas dizajnu bva vemi asto plne vypusten, alebo zredukovan na minimum. Farebn kontrast Poiadavka dostatonho farebnho kontrastu vyplva z rznorodosti mobilnch zariaden i zo spsobu ich pouitia. Zaleka nie vetky mobiln zariadenia doku zobrazi tak poet farieb ako ben kancelrsky displej. Navye, mobiln zariadenia sa bene pouvaj v exteriri, kde je viditenos zniovan vplyvom slnenho iarenia. Shrnne mono poveda, e poiadavky na mobiln web sa z vekej asti prekrvaj s poiadavkami na prstupn web. Rozchdzaj sa len v redukcii grafiky. Web poda pravidiel prstupnosti je sce vytvoren tak, aby bol pre stroj o najzrozumitenej, no nijako to neobmedzuje jeho vizulnu strnku (a na farebn kontrast).

4 Mobiln web a urnalistika


Rozvoj internetovch technolgi sa masmdi dotkol vemi vrazne. Nejde len nov priestor, ale aj o celkom nov druh myslenia. Jednou z kovch zmien bolo kontinulne spravodajstvo. Pojem vydanie, resp. slo stratilo vo svete nepretritej dostupnosti svoj vznam. Kontinulnos spravodajstva vrazne ovplyvnila spsob sledovania aktulneho diania. K alm vznamnm zmenm patria rozirovanie tradinch nrov o multimdi , vznik novch nrov postavench na internetovch technolgich (napr. blog) i intenzvny kontakt s uvatemi. V momente, ke sme si mysleli, e sme s internetovm spravodajstvom ako-tak zit, objavil sa mobiln web a definoval vlastn priestor. Ete donedvna bolo lohou internetu zabezpei informcie pred realizciou innosti (napr. pred cestovanm vyhada spojenie). Mobiln technolgie vak dovouj zabezpeova informcie priamo poas jej realizcie (napr. hada informcie o spojen priamo poas cestovania). Vyuvanie internetu na takto iastkov lohy spravidla nepresahuje niekoko mint. Tm sa mobiln web diametrlne li od klasickho webu, ktor vyuvame na plnenie komplexnch loh, o me trva cel hodiny. Krtkodobos vyuvania mobilnho kladie zkladn poiadavku pre cel mobiln web jednoduchos.

4.1 Zruenie prehybu


Jednou z najvraznejch zmien, ktor mobiln web priniesol je zruenie prehybu (angl. fold). Tento pojem pochdza z tradinej urnalistickej brande, v ktorej sa denn tla kvli svojej vekosti preklad na polovicu. Priestor nad prehybom patril vdy najdleitejm sprvam. To bolo to, o tradin noviny predvalo. Termn sa rchlo udomcnil aj v internetovej urnalistike a prenikol aj do webdizajnrskej obce. V tomto ponman predstavoval prehyb spodn okraj internetovho prehliadaa. Nad-prehybom bolo vymedzenie priestoru, ktor uvate videl bez toho, aby bol nten posva sa myou niie (scrollova). Rovnako ako v novinch, aj vo web dizajne bol tento priestor vylenen najdleitejm prvkom na webe. Mobiln technolgie ns vak ntia opodstatnenos tohto termnu prehodnoti.

Obrzok 1: Zava hore doprava dole: Vek monitor (1028 1024), iPhone s mobilnou verziou webu, iPhone s klasickou verziou webu prezeranou cez Operu Mini, iPad pri pohade na rku, iPad pri pohade na vku. Definovanie priestoru nad prehybom je pri takejto variabilite zobrazen bezpredmetn.

Cel koncepcia akceptovania prehybu je postaven na uritej nemennosti priestoru. Samotn pojem prehyb priestor nijak striktne nedefinuje. Relne limity definuje vekos obrazovky a prehliada. Obe tieto premenn s v poslednch rokoch enormne nestle. V zaiatkoch masovho vyuvania internetu (1992 1999; u ns 1996 1999) medzi uvatemi dominovali rozlenia 640 480 px a 800 600 px, ktor si vznamnej podiel na trhu udralo a do roku 2003. Pribline od roku 2000 zrove evidujeme nrast

rozlenia 1024 768 px, ktor vyvrcholil v roku 2005. Ete v roku 2004 bola Lynda Weinmann vo svojej Vekej knihe webdesignu s odporanm navrhova strnky nielen pre 1024 768 px ale aj pre dovajce rozlenie 800 600 px stle aktulna.6 Tieto dve vekosti pretrvali medzi uvatemi dlh roky (v prpade 800 600 px dokonca viac ne desaroie) a za ten as sa stihli etablova ako nepsan tandardy. V tomto kontexte treba chpa aj vznam prehybu: Celch cca dvans rokov existoval presne vymedzen priestor, o dovoovalo navrhova dizajn webu s ohadom na jeho vekos. Vplyvom technologickho vvoja zoznam rozlen v poslednch rokoch rastie takmer geometricky. Za poslednch osem rokov ich pribudlo takmer tridsa. Vznamnej podiel na trhu m cca dvans z nich; v 90. rokoch to boli dve.

Graf 1: Za poslednch jedens rokov prudko stplo rozrenie displejov vch ne 1024 768 px. Ete donedvna populrne rozlenie 1024 768 px je odrazu plne okrajovm

Po roku 2003 sa zaali vraznejie presadzova vysok rozlenia, v poslednch rokoch najm v so irokouhlm pomerom strn. Po roku 2005 zaalo by pouvanie pojmu nad prehybom diskutabiln. Jedna z prvch, ktor si o tom trfla polemizova bola americk UX dizajnrka Milissa Tarquini.7 Definitvne ju zodpovedal a prudk rozmach mobilnho webu po prchode iPhonu (2007) a neskr iPadu (2010). V sasnosti u nie sme schopn jednoznane vyleni prioritn obsah webu, pretoe nevieme, i si ho uvate pozer na klasickom potai, notebooku, mobile, alebo tablete, ani to, ak orientciu dokumentu (na vku / na rku) uvate preferuje.

6 7

WEINMANN, L.: Velk kniha webdesignu. Brno : Zoner Press, 2004, s. 64. ISBN: 80-86815-10-2.

TARQUINI, M.: Blasting the Myth of the Fold. [online]. 2007 [cit. 2011-02-10]. Dostupn na internete: <http://www.boxesandarrows.com/view/blasting-the-myth-of>.

Graf 2: Poet rozlen za poslednch niekoko rokov prudko stpol, m sa plocha nad prehybom stala privemi variabilnou premennou

4.2 Mikrournalistika
Poiadavka na jednoduchos a okamit dostupnos vytvra predpoklady pre vznik alieho fenomnu mikrournalistiky. Allyson Parks ju definuje ako urnalistiku v prostred mikroblogovacch sluieb, obmedzen rozsahom 140 znakov.8 Mikroblogovanie a mobiln web spja ich rchlos i minimalistick charakter. Ide o odno blogovania vo forme krtkych textovch sprv. Tie mono posiela nielen prostrednctvom webu Twitter.com, ale aj prostrednctvom instant-messaging klientov, e-mailu, klasickch mobilnch telefnov, PDA, RSS, alebo pecilnych mikroblogovacch programov.9 Mikroblogovanie sa te oraz vej popularite, predovetkm v USA a v zpadnej Eurpe. Najpopulrnejia mikroblogovacia sluba Twitter sa u dvnejie stala masovou, o je dobr dvod na to, aby ju mdi vnmali ako relevantn prostredie a nauili sa ju vyuva.

PARKS, A.: Online Journalism Terminology. [online]. 2011 [cit. 2011-02-10]. Dostupn na internete: <http://www.journalismcrossing.com/article/680005/Online-Journalism-Terminology>.
9

MURR, P.: Slovensk mdi na Twitteri v roku 2010. In: K problmom medilnej komunikcie II. : medilne kompetencie v re novch mdi : marketing a vzahy s mdiami / Slavomr Magl, Jozef Mat, Martin Solk (eds.). - Trnava : Fakulta masmedilnej komunikcie UCM v Trnave, 2010. - 508 s. - ISBN 978-80-8105-188-3. - S. 455-474.

Obrzok 2: Twitter jedna z podb mikrournalistiky

Na rozdiel od Parksovej vidme mikrournalistiku irie najm v kontexte mobilnho webu. Domnievame sa, e by nemala by definovan konkrtnym mdiom, ktor mono pre potreby urnalistiky vyuva viacermi spsobmi (vi. napr. Javrek, 2009 alebo Murr, 2010), ale skr formlnou charakteristikou produkovanch obsahov. Tmto spsobom by bolo mon formlne vymedzi fenomn, ktor je badaten u od roku 2008. Mme na mysli produkciu medilnych obsahov, ktor spaj poiadavku extrmnej hutnosti informcie. Najastejie to bvaj titulky, flashov sprvy, niekedy obrzky a samozrejme infografika. Vznam mikroobsahu v urnalistike rastie priamo merne s rastcim tlakom na selektovanie oraz vej koncentrcie informci. Jednoducho povedan, m viemu mnostvu informci sme vystaven, tm dleitejiu rolu pre ns mikrournalistika m. Dobrm prkladom s napr. magazn National Geographic a spravodajsk stanica BBC, ktor v mobilnej verzii svojho webu nezrkadl titulku normlneho webu, ale ponkaj vber najdleitejch medilnych obsahov z jednotlivch sekci. To e niektor sprvy dosiahnu stupe dleitosti pre titulku toti neznamen, e ho dosiahnu aj pri uom vbere do mobilnej verzie webu. Mobiln verzia tak preber lohy titulky ako najprestnejieho pozcie mdia.

Obrzok 3: Porovnanie titulky mobilnej a klasickej verzie webu. Hoci obe boli zosnman v ten ist as, ich obsah je vemi rozdielny

4.3 Aplikcie a pridan hodnota


Typickou rtou mobilnho webu je pouvanie aplikci. Zatia o na benom potai sli ako univerzlne rozhranie internetov prehliada, vek as mdi vyuva na renie obsahu v prostred mobilnho webu samostatn jednoelov aplikcie. Na rozdiel mobilnej verzie webu toti vo vej miere umouj vna do internetovej urnalistiky pridan hodnotu. Britsk spravodajsk stanica BBC pre svojich uvateov pripravila hne niekoko aplikci, ktor sprstupuj informcie z vybranch zdrojov: vysielania hlavnch sprv, vysielania hlavnho rozhlasovho kanlu, informcie o poas, futbalov spravodajstvo i uptavky na pripravovan obsahy. Inovcia v tomto prpade nespova ani tak v samotnej multimedializcii a personalizcii obsahu t je dostupn aj v benej internetovej urnalistike. Hlavnm benefitom mobilnej internetovej urnalistiky je kombincia mobilnosti a prstupu nepretritho prstupu k informcim.

Obrzok 4: Po spusten ivho vysielania me uvate osta na webe sledova odohran playlisty, hitpardy, alebo program na nasledujce dni. Veda: Aktulne futbalov spravodajstvo

alm dobrm prkladom je americk magazn National Geographic. Mobiln web vemi aktvne. Svojich ptns (!) aplikci zameriava na nensiln rozirovanie geografickho povedomia a povedomia o dleitch environmentlnych otzkach sasnosti. Medzi aplikciami njdeme napr. atlas nrodnch parkov USA, vedomostn kvzy, ale aj realtimeov stratgiu Plant it Green podobn hre SimCity. Cieom hry je spene vybudova zo

zabudnutho mesteka prosperujcu komunitu a bra pri tom do vahy ivotn prostredie a kvalitu ivota obanov.

Obrzok 5: Uvatelia aplikcie National Park Maps HD maj k dispozcii vetko potrebn, aby sa mohli vyda na vlet

BBC vemi dobre ukazuje, e sledovanie vsledkov obbenho futbalovho klubu, alebo povanie rdia s prstupom k informcim na internete je mon kdekovek a kedykovek nie je nutn sedie za potaom. V prpade National Geographic-u zas vidme, e pridan hodnota nemus ma nutne urnalistick charakter a me vstupova aj do inch sfr napr. zbavy a vzdelvania.

4.4 Tabletizcia mdi


Vznamn vplyv na pridan hodnotu mal nstup tabletov. Vychdza z mobilnch aplikci, no vna do nich rozmer, ktor ben mobiln telefny ani smart-phony nemu dosiahnu: vekos. Do roku 2010 existovali dva typy zariaden oznaovan ako tablet. Prv bolo polohovacie zariadenie podloka s elektronickm perom. Druh notebook vybaven dotykovm displejom, ktor sa dal sa pouva klasickm spsobom, alebo prepn na ovldanie elektronickm perom. Od roku 2010 pod tmto termnom ovea astejie chpeme koncept firmy Apple: tenk, ahk zariadenie bez fyzickej klvesnice ovldan prevane holmi rukami (prstami). Vekosou sa pona na netbook, ovldanm na smart-phone. Napriek

svojej vekosti a kvli spsobu vyuvania bva zaraovan medzi mobiln zariadenia. Niekoko mesiacov po iPade (prv tablet, uveden v januri 2010) zaali viacer svetov vrobcovia (Samsung, Huawei, HP...) s vrobou podobnch tabletov tohto typu, m trh neformlne potvrdil vedcu pozciu Apple a tento typ zariadenia akceptoval. Mdi na novinku zareagovali dos prune. Mnoh pripravili pecilne aplikcie navrhnut pecilne pre tablety. Tabletizcia mdi vystila do vzniku samostatnho dennka The Daily urenho vhradne pre tablety. The Daily vyiel po prvkrt 2. februra 2011. Za projektom stoj medilny magnt Ruppert Murdoch.

Obrzok 6 - 7: Svojou grafikou pripomna The Daily ben magazn, vo vntri kombinuje text, fotografie, video a animcie do jednho multimedilneho celku

Tabletizovan verzie mdi kombinuj vlastnosti printov a internetu a stieraj hranice medzi mdiami ete vraznejie ne pripravovan CSS3.10 as grafickej pravy netvoria fotografie, ale vide, infografika je animovan, text dopaj hypertextov odkazy na svisiace dokumenty a cel obsah dopaj aplikcie ako ich poznme zo smart-phoneov. Nieo ako multimedilny asopis. Monosti tabletov v oblasti masmdi najlepie demontruj tabletizovan verzie dennka The Daily a spravodajskej stanice CNN.

10

Jeden z trendov tradinho webdizajnu poslednch rokov je tzv. printov typografia. Webov typografia mala cca do r. 2009 oproti klasickej typografii vek obmedzenie dan predovetkm zkou paletou univerzlnych typov psma. CSS3 (ale aj niektor alie rieenia) tento hendikep eliminuje. Webdizajnrom to dovouje dizajnova web tak, e svojou grafikou oraz viac pripomna printy.

5 Mobiln web v novinrskej praxi


Mobiln zariadenia dali novinrom vonos a rchlos. Vo svojej sasnej podobe im vak prinaj omnoho viac. V prvom rade vrazne upravuj spsob zachytvania informci. Naprklad aj tie najobyajnejie telefny disponuj fotoapartmi. Meme vies diskusie o kvalite takchto snmok, no je nesporn, e mobiln telefn dovouje zachyti obraz aj vtedy, ke prve nemme pri sebe fotoapart. Mobiln telefn je dnes toti rovnako samozrejm ako peaenka i ke. Kvalitnejie prstroje tie umouj zaznamenva video. Samotn zaznamenvanie skutonosti vak nespad do oblasti mobilnho webu. Tam sa dostaneme a vtedy, ke zaneme uvaova nad pravou a doruitenosou takchto informci. Alebo ete pred tm nad ich zskavanm. Zkladom pre oboje je irok ponuka aplikci.

5.1 Mobiln web v publikanom procese


Mobiln aplikcie plnia aj in lohy ne zabezpei prstup i obsahu. V publikanom procese spova ich loha predovetkm v rozirovan funkcionality mobilnho zariadenia. V sasnosti je ponuka aplikci dostatone irok, take doku z telefnu alebo tabletu doku urobi napr. zariadenie na pravu fotografi i videa. Prprava a spracovanie obsahu Kultov grafick editor Adobe Photoshop, ktor sa stal synonymom programu na pravu bitmapovej grafiky je aktulne dostupn aj pre operan systmy iOS a Android. Pochopitene, jeho monosti s omnoho menie. Cieom vak nie je nahradi plnohodnotn Photoshop, ale skr da k dispozci nstroj na rchle a jednoduch zkladn pravy (prava jasu, kontrastu, orezanie...). Podobne je to aj s pravou videa a audia. Programy ako iMovie i Video Edit umouj strihanie videa. Okrem toho vznik cel rad jednoelovch utilt zameranch napr. na stabilizovanie roztrasench zberov i doplnenie obrazu o vizulne efekty. Zvuk zas mono editova pomocou Monle, alebo Hindenburg Mobile. Prnos takhoto rozirovania funkcionality ocenia najm reportri priamo v terne. Vznamnm spsobom tie me ovplyvni oblas Obianskej urnalistiky.

Obrzok 8: Aplikcie doku z telefnu urobi naprklad editor na program na pravu zvuku

renie obsahu Okrem zaznamenvania a produkcie medilnych obsahov mobiln zariadenia vznamne ovplyvuj aj ich doruitenos. V tejto oblasti vstupuj do hry predovetkm e-mail a socilne mdi. S mobilnm webom prestal by internet viazan na konkrtne miesto a zariadenie. Mobiln telefn (tablet) doke v plnej miere zasta lohu e-mailovho klienta alebo klienta socilnych mdi. Vaka tomu me novinr posla lnok e-mailom do redakcie, publikova ho na svojom osobnom blogu, alebo ho zdiea prostrednctvom Twitteru, Facebooku i inch podobnch sluieb. Vyuitenos tchto funkci je limitovan len dostupnosou mobilnho signlu, resp. jeho dostatonou kvalitou zvl pri sboroch s tzv. mdiami.11

5.2 Mobiln obianska urnalistika


Po cca desiatich rokoch od poiatkov mobilnho webu je technolgia aj potaov a mobiln gramotnos tak aleko, e aj ben lovek doke prevzia lohu reportra, zachyti dianie okolo a publikova to na webe. S trochou nadhadu meme poveda, e ktokovek, kto m smart-phone doke zachyti okovek, upravi to, a prostrednctvom internetovch sluieb (e-mail, YouTube, Flickr...) dorui kamkovek, kde je signl. Vznik tm priestor rozvoj tzv. obianskej urnalistiky (citizen j., street j., guerilla j.). Idea angaovania verejnosti v spravodajstve nie je nov. Mdi sa o angaovanie verejnosti snaia v rznych podobch u viac ne dvadsa rokov, ale a donedvna zastvala

11

Termn mdi v poslednch rokoch nahradil termn multimdi, ktorm sa predtm oznaovalo video, zvukov nahrvky, ale aj obrzky

verejnos v tchto aktivitch iba rolu informtorov12, nie samotnch reportrov. Rozmach mobilnch zariaden, predovetkm integrcia relatvne kvalitnej optiky spsobilo, e zbery nasnman mobilnmi zariadeniami boli publikovaten aj v tlai a v televzii. Hlavn prnos mobilnho webu vak na poli doruitenosti. Svedok autonehody je schopn nielen zachyti obraz, zvuk i video, ale ho aj okamite odosla do redakcie, alebo publikova cez socilne mdi, km ak v kolne na uvonenie premvky.

5.3 Mobiln web a kompetencie internetovho urnalistu


S ohadom na zmeny, ktor nastali po prchode mobilnho webu je namieste poloi si aj otzku prehodnotenia kompetenci novinrov a publicistov. Medilne prostredie sa zmenilo a nemono oakva, e novinrov tto zmena netka. Tto otzku si na zaiatku novho storoia poloili aj Mark Deuze a Jo Bardoel v tdii Network Journalism: Converging Competences of Media Professionals and Professionalism. Celosvetov internetizcia a prienik mdi na internet je poda nich zmena technologick, nie paradigmatick. Mali by profesionli (online urnalisti pozn. aut.) polovicu svojho vzku plni lohu anketrov? Mali by vetci vedie veci okolo HTML, upravova grafiku a editova fonty? Mali by sa sta sprievodcami po svete informci, namiesto toho aby boli strnymi psami statu quo? Odpove na vetky otzky je nie. Kov kompetencie novinrov sa nemenia poda rozvoja spolonosti, podobne ako sa nemenia ani kov kompetencie lekrov s prchodom novch medicnskych technolgi.13 Zrove nepriamo upozoruj na potrebu rozliovania termnov kov kompetencie a zrunosti: Ale ako sa rastie poet nstrojov, s ktormi chirurg pracuje a mnostvo informci, ktor potrebuje, musia rs aj nroky na poiadavky na vykonvanie jeho prce.14 ie aj ke samotn kov kompetencie urnalistu nepodliehaj vplyvom vvoja tak, ako by sa mohlo zda, rozvoj urnalistiky napr. aj vyuvanm novch technolgi vyaduje neustlu aktualizciu jednotlivch zrunost potrebnch na kvalifikovan vykonvanie profesie urnalistu. V tomto smere priniesol mobiln web, ale aj web ako tak mnoho zmien. Novinr u nie je len autor, ale oraz astejie preber aj lohu fotografa, zvukra i blogera. Poiadavka vestrannej multimedilnej gramotnosti je markantn najm v internetovom spravodajstve a internetovej publicistike. V hadan odpoved na otzku aktualizcie novinrskych kompetenci vyznieva vemi zaujmavo lnok Roberta Hernandeza z februra 2010. Hernandez v om nepriamo poukazuje na to, e Bardoelov a Deuzeov pohad na kompetencie je aj po deviatich rokoch stle aktulny: Najpotrebnejie zrunosti webovho urnalistu s soldne posudzovanie sprv, dodriavanie etickch zsad, a dokonal zvldnutie AP Stylebook-u (urnalistick biblia pozn. aut.). Medzi alie zrunosti patria znalos HTML, sksenosti s CMS, porozumenie optimalizcii pre vyhadvae, by socilny v socilnych mdich a ochota
12

Napr. TV Markza zriadila pecilnu e-mailov adresu na zasielanie tipov a reportnych materilov somreporter@markiza.sk
13

BARDOEL, J. DEUZE, M.: Network Journalism: Converging Competences of Media Professionals and Professionalism. In: Australian Journalism Review 23 (2), (2001) s. 91-103.
14

BARDOEL, J. DEUZE, M.: Network Journalism: Converging Competences of Media Professionals and Professionalism. In: Australian Journalism Review 23 (2), (2001) s. 91-103.

ui sa nov technolgie. Plus schopnos vyrozprva prbeh vo vetkch typoch mdi a kombinovanie textu, fotografi a videa. A v neposlednom rade pozna a repektova kad z tchto remesiel a vedie ako ich poui na webe.15 S ohadom na Hernandeza by sme mohli shrn preferovanch zrunost v sasnej medilnej sfre definova asi takto: veobecn prehad v oblasti IT a mobilnch technolgi vynikajca orientcia v oblasti vyhadvania informci na internete vynikajca znalos socilnych mdi pokroil znalos SEO a SEM pokroil sksenosti s web-copywritingom zklady XHTML + CSS sksenosti s CMS sksenosti so zaznamenvanm a pravou zvuku sksenosti so zaznamenvanm a pravou grafiky sksenosti so zaznamenvanm a pravou videa

Tento zoznam je len aktualizciou dopa existujce nroky na urnalistov, neobsahuje zkladn zrunosti, ktor naalej ostvaj v platnosti. Je samozrejm, e sa bude oblas od oblasti li: poiadavky na redaktora televzie bud mierne odlin ako poiadavky na redaktora online spravodajstva i redaktora rozhlasovej stanice. Trend rozirovania zkladnej technologickej gramotnosti do rky, priom jednotliv zrunosti sa rozvjaj poda potrieb tej-ktorej pozcie je vak neprehliadnuten. Je evidentn, e web a mobiln web vznamne ovplyvnili medilny nielen online urnalistiku, ale aj medilny priestor ako celok. Napriek tomu sa to podstatn nemen. Novinri by mali by aj v digitlnom veku hadai pravdy. Mali by vedie objektvne posudzova prtomn realitu a selektova dleit od nedleitho. Hoci nov mdi vyaduj osvojenie niektorch novch zrunost, ich loha je vhradne formlna da obsahu nov, hodnotnejiu podobu.

6 Vzvy mobilnho webu


Okrem novch monost musia dnes mdia eli vzvam, ktor im mobiln web prina. Pozrime sa na Fun rdio. Druh najpovanejie rdio na Slovensku pripravilo pre svojich fanikov jednu z prvch aplikci pre iPad na Slovensku. K dispozcii na iTunes je od decembra 2010. Aplikcia je primrne uren ako prehrva ivho vysielania cez internet, doplnen o fotografie a hru Labyrint. Takto koncept jasne hovor o tom, e zo strany Fun rdia ide skr o experiment alebo marketingov ah, ne o zmyslupln projekt. Pouvanie iPadu na povanie rdia je imidovou zleitosou, nie efektvnym rieenm tby vypou si svoju obben rozhlasov stanicu. Fotografie a hra s len chabm pokusom zastrie fakt, e Fun rdio nem npad, ako obrazovku iPadu vyui naozaj efektvne. Omnoho lepie je na tom ich aplikcia pre iPhone, ktor sprstupuje databzu podcastov,
15

HERNANDEZ, R.: Wanted: Required Web journalism skills. [online]. 2011 [cit. 2011-02-10]. Dostupn na internete: <http://www.ojr.org/ojr/people/webjournalist/201002/1821>.

novinky i vizulny dopravn servis na Google mapch. Pri pohade na pokusy Fun rdia je dobre iatetn prv vzva mobilnho webu: pochopenie mobilnho webu ako mdia a adaptcia. Pochopenie vak samo o sebe nesta. Aby bolo mon meni idei na skutonos, je nevyhnutn pri vytvran a publikovan obsahu striktne dodriava pravidl smantickho webu. Vea webov nielen medilnych v otzke dslednho znaenia obsahu zlyhva. Dvodom je neznalos a pohodlnos. Pre bench uvateov, blogerov, content manarov, a povedzme na rovinu, e aj web dizajnrov je vemi ak printi sa vypa nieo, o nie je vidno (napr. alternatvny text k obrzkom) najm ak v tom nevidia zmysel. Je ovea pohodlnejie venova vkladaniu jednho obsahu p mint, namiesto desiatich, ke vsledok v oboch prpadoch vyzer (na obrazovke potaa) rovnako. Podobne vytvorenie layoutu webu pomocou vekej tabuky zaberie menej asu, ne jeho vytvranie pomocou CSS. Takto layout je vak v prostred mobilnho webu absoltne nepouiten. Druhou vekou vzvou je preto osveta a zvldnutie vlastnej pohodlnosti.

Obrzok 9: Jedna z hlavnch vziev mdi je pochopi mobiln zariadenia ako mdium a prinies uvateovi viac, ne naskenovan strany

Na pochopenie tretej vzvy op nahliadnime na slovensk medilny trh. Vydavatestvo Ringier vydva od februra 2011 tabletizovan verziu dennka Nov as. Poda vyjadren vydavatestva ho maj nasledova aj ostatn periodik vydavateskho domu (Eva, ivot, Nov as bvanie at.).16 Prv slovensk dennk pre iPad vak nim nepripomna The Daily, ani tabletizovan CNN. Je to len PDF verzia benho sla doplnen o navigciu v podobe
16

VOZROV, E.: Nov as m iPad aplikciu. [online]. 2011 [cit. 2011-02-10]. Dostupn na internete: <http://medialne.etrend.sk/tlac-spravy/novy-cas-ma-ipad-aplikaciu.html>

nhadov strn, podobne ako alia lastovika na poli tabletizovanch mdi, asopis Tde. Na jednej strane si jasne vidme, e vydavatelia takmto vstupom silne mrhaj potencilom tabletov, na druhej strane si musme uvedomi, e vetko je otzka pomeru vynaloenho silia, peaz a dosiahnutho efektu. Tabletizcia obsahu zvyuje nielen personlne a finann nroky, ale me vyadova aj hlb zsah do koncepcie prce v mdiu. Za tretiu najviu vzvu povaujeme hadanie takho spsobu fungovania mdi, ktor doke dlhodobo pri primerane vych nkladoch produkova primerane atraktvny obsah a nsledne aj primeran zisk.

Zver
Jacob Nielesen, jeden z guru pouitenosti webu, v zvere svojej knihy Web Design predpoved znik tradinch mdi: Vina sasnch formtov bude nahraden integrovanm webovm mdiom a to v horizonte piatich a desiatich rokov. (2005 2010; pozn. aut.) Klasick mdia nemu prei, pretoe ich sasn podoba je limitovan pozostatkom hardvrovej technolgie, na ktorej s postaven. okovek, o uvate vyska je obmedzen hardvrom; skoro by som sa stavil, e ako nhle tieto obmedzenia padn, objav sa nov podoba mdi.17 S odstupom jedenstich rokov vyznievaj Nielsenove slov trochu nadnesene, no hlavn posolstvo jeho prognzy je jasn: nstup integrovanch mdi. Vimnime si, e Nielsen nepomenovva konkrtnu technolgiu; nehovor o internete, o webe, ani o mobiloch i socilnych mdich. Hovor o princpe fungovania mdi budcnosti o stieran rozdielov medzi platformami, ktor posunie mdi no nov rove. A ono sa to u deje. Pri pohade na vetky tie iPhony, iPady a ich klony je evidentn, e integrcia mdi je u tu. Otzka zniku tradinch mdi nie je dleit. To podstatn je, e mdi s zas o osi bliie k uvateovi.

17

NIELSEN, J.: Web Design. Praha : SoftPress, 2002, s. 360. ISBN 80-86497-27-5.

Pouit literatra
[1] McNAIR, B.: Sociology of journalism. London : Hodder Education, 1998. 165 s. ISBN 978-034070-615-2. [2] Cisco Visual Networking Index: Global Mobile Data Traffic Forecast Update, 2010 2015. [online].2001 [cit. 2011-02-10]. Dostupn na internete: <http://www.cisco.com/en/US/solutions/collateral/ns341/ns525/ns537/ns705/ns 827/white_paper_c11-520862.html> [3] TARQUINI, M.: Blasting the Myth of the Fold. [online]. 2007 [cit. 2011-02-10]. Dostupn na internete: <http://www.boxesandarrows.com/ view/blasting-the-myth-of>. [4] WEINMANN, L.: Velk kniha webdesignu. Brno : Zoner Press, 2004, s. 64. ISBN: 8086815-10-2 [5] PARKS, A.: Online Journalism Terminology. [online]. 2011 [cit. 2011-02-10]. Dostupn na internete: <http://www.journalismcrossing.com/ article/680005/Online-Journalism-Terminology>. [6] MURR, P.: Slovensk mdi na Twitteri v roku 2010. In: K problmom medilnej komunikcie II. : medilne kompetencie v re novch mdi : marketing a vzahy s mdiami / Slavomr Magl, Jozef Mat, Martin Solk (eds.). - Trnava : Fakulta masmedilnej komunikcie UCM v Trnave, 2010. - 508 s. - ISBN 978-80-8105-188-3. - S. 455-474. [7] VOZROV, E.: Nov as m iPad aplikciu. [online]. 2011 [cit. 2011-02-10]. Dostupn na internete: <http://medialne.etrend.sk/tlac-spravy/novy-cas-maipad-aplikaciu.html> [8] NIELSEN, J.: Web Design. Praha : SoftPress, 2002, s. 360. ISBN 80-86497-27 [9] BARDOEL, J. DEUZE, M.: Network Journalism: Converging Competences of Media Professionals and Professionalism. In: Australian Journalism Review 23 (2), (2001) s. 91-103 [10] HERNANDEZ, R.: Wanted: Required Web journalism skills. [online]. 2011 [cit. 2011-02-10]. Dostupn na internete: <http://www.ojr.org/ojr/ people/webjournalist/201002/1821>

Mobiln web a urnalistika


Peter Murr, 2011 Vetky prva vyhraden Neprelo jazykovou pravou Pvodn text vyiel v zbornku z konferencie Megatrendy a mdi. Pre potreby citovania pouite prosm tto referenciu:
MURR, P. Vplyv mobilnho webu na internetov urnalistiku. In Vzvy a problmy on-line marketingu Megatrendy a mdi. Trnava : Univerzita sv. Cyrila a Metoda, 2011. s. 160. ISBN 978-80-8105-252-1

O autorovi
Psob ako odborn asistent na Fakulte masmedilnej komunikcie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, kde sa zaober novmi mdiami. Niekoko rokov sa venoval problematike web assessmentu a optimalizcii pre vyhadvae, v sasnosti sa orientuje hlavne na socilne mdia. Na tto tmu publikoval niekoko odbornch lnkov a vedeckch tdi. Ako spolurieite vedeckho projektu FMK UCM skma aktivitu slovenskch firiem na Twitteri. Je autorom Mapy slovenskch firiem na Twitteri a Mapy slovenskch mdi na Twitteri.

Kontakt
Peter Murr Fakulta masmedilnej komunikcie Univerzita sv. Cyrila a Metoda Nmestie J. Herdu 2 917 01 Trnava peter.murar@ucm.sk www.muro.sk

You might also like