222/2004 - Zákon o DPH (Zákon o Dani Z Pridanej Hodnoty), Účinný Od 1.1.2011

Zkon o dani z pridanej hodnoty - . 222/2004 Z. z. - Znn 01.01.
2011
Page 1 z 37
Zkony pre ud
Zbierka zkonov SR
Ronk 2004
Predpis . 222/2004 Z. z.
Predpis . 222/2004 Z. z.
Zkon o dani z pridanej hodnoty
Zo da iastka innos od 06.04.2004 097/2004 01.05.2004
Zaraden v prvnych oblastiach
Dane a poplatky Da z pridanej hodnoty Eurpska nia Integran smernice Financie, finann prvo Daov a poplatkov prvo
Znenie 01.01.2011
Obsah
Prehad
Svislosti
Trval odkaz
Zkladn ustanovenia ( 1 - 3) Registran povinnos ( 4 - 7a) Zdaniten obchody ( 8 - 12) Miesto zdanitenho obchodu ( 13 - 14) Miesto dodania sluby ( 15 - 18) Daov povinnos ( 19 - 21) Zklad dane a sadzba dane ( 22 - 27) Oslobodenie od dane ( 28 - 48a) Odpotanie dane ( 49 - 55e) Podanie iadosti o vrtenie dane v inom lenskom tte ( 55f - 55g) Vrtenie dane zahraninej osobe z tretieho ttu ( 56 - 58) Vrtenie dane cestujcim pri vvoze tovaru ( 59 - 60) Vrtenie dane osobm, ktor povaj vsady a imunity poda medzinrodnho prva a oslobodenie od dane ( 61 - 64) Osobitn prava uplatovania dane ( 65 - 69a) Povinnosti osb povinnch plati da ( 70 - 80) Zruenie registrcie ( 81 - 84) Prlohy
(aktualizovan 30.08.2011)
Znenie 01.01.2011
222 ZKON zo 6. aprla 2004 o dani z pridanej hodnoty Nrodn rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zkone:
Zkladn ustanovenia
1
Predmet pravy
Tento zkon upravuje da z pridanej hodnoty (alej len da). 2
Predmet dane
(1) Predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutonen zdanitenou osobou, ktor kon v postaven zdanitenej osoby, b) poskytnutie sluby (alej len dodanie sluby) za protihodnotu v tuzemsku uskutonen zdanitenou osobou, ktor kon v postaven zdanitenej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z inho lenskho ttu Eurpskej nie (alej len lensk tt), d) dovoz tovaru do tuzemska. (2) Na ely tohto zkona je a) tuzemskom zemie Slovenskej republiky, b) zahranim zemie, ktor nie je tuzemskom, c) zemm Eurpskej nie tuzemsko a zemia ostatnch lenskch ttov, ktor s zkonmi tchto lenskch ttov vymedzen na ely dane ako tuzemsko tchto lenskch ttov, d) zemm tretch ttov zemie, ktor nie je zemm Eurpskej nie. (3) Na ely tohto zkona sa plnenia pochdzajce z Monackho knieatstva alebo uren pre Monack knieatstvo povauj za plnenia pochdzajce z Franczska alebo uren pre Franczsko a plnenia pochdzajce z ostrova Man alebo uren pre ostrov Man sa povauj
http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-222/znenie-20110101
11. 9. 2011
Zkon o dani z pridanej hodnoty - . 222/2004 Z. z. - Znn 01.01.2011
Page 2 z 37
za plnenia pochdzajce zo Spojenho krovstva Vekej Britnie a Severnho rska alebo uren pre Spojen krovstvo Vekej Britnie a Severnho rska. 3
Zdaniten osoba
(1) Zdanitenou osobou je kad osoba, ktor vykonva nezvisle akkovek ekonomick innos poda odseku 2 bez ohadu na el alebo vsledky tejto innosti. (2) Ekonomickou innosou (alej len podnikanie) sa rozumie kad innos, z ktorej sa dosahuje prjem a ktor zaha innos vrobcov, obchodnkov a dodvateov sluieb vrtane aobnej, stavebnej a ponohospodrskej innosti, innos vykonvan ako slobodn povolanie poda osobitnch predpisov,1) duevn tvoriv innos a portov innos. Za podnikanie sa povauje aj vyuvanie hmotnho majetku a nehmotnho majetku na el dosahovania prjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastnctve manelov, povauje sa jeho vyuvanie na el dosahovania prjmu za podnikanie v rovnakom pomere u kadho z manelov, ak sa manelia nedohodn inak. (3) Vykonvanie innosti na zklade pracovnoprvneho vzahu, ttnozamestnaneckho pomeru, sluobnho pomeru alebo inho obdobnho vzahu, ke fyzick osoba je povinn dodriava pokyny alebo prkazy, m sa vytvra stav podriadenosti a nadriadenosti z hadiska podmienok vykonvanej innosti a jej odmeovania, sa nepovauje za nezvisl vykonvanie innosti poda odseku 1. (4) ttne orgny a ich rozpotov organizcie, ttne fondy, orgny zemnej samosprvy a ich rozpotov organizcie a in prvnick osoby, ktor s orgnmi verejnej moci, sa nepovauj za zdaniten osoby, ke konaj v rozsahu svojej hlavnej innosti, a to ani v prpade, ak prijmaj v svislosti s touto innosou platby, s vnimkou, ak tto innos vrazne naruuje alebo me vrazne narui hospodrsku sa, a s vnimkou, ak vykonvaj innosti uveden v prlohe . 8 a tieto innosti nevykonvaj v zanedbatenom rozsahu. Sprva ttnych hmotnch rezerv Slovenskej republiky2) je zdanitenou osobou v rozsahu nkupu a predaja ttnych hmotnch rezerv. (5) Kad osoba, ktor prleitostne dod nov dopravn prostriedok ( 11 ods. 12) z tuzemska do inho lenskho ttu a tento nov dopravn prostriedok je ou alebo kupujcim alebo na ich et odoslan alebo prepraven kupujcemu, je na tento el zdanitenou osobou.
Registran povinnos
4 (1) Zdaniten osoba, ktor m sdlo, miesto podnikania alebo prevdzkare v tuzemsku, a ak nem takto miesto, ale m bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdriava, a ktor dosiahla za najviac 12 predchdzajcich po sebe nasledujcich kalendrnych mesiacov obrat 49 790 eur, je povinn poda daovmu radu iados o registrciu pre da. Zdaniten osoba je povinn poda iados o registrciu pre da do 20. da kalendrneho mesiaca nasledujceho po mesiaci, v ktorom dosiahla obrat poda prvej vety. (2) Zdaniten osoby, ktor maj sdlo, miesto podnikania alebo prevdzkare v tuzemsku a ktor spolone podnikaj na zklade zmluvy o zdruen3) alebo inej obdobnej zmluvy (alej len zmluva o zdruen), s povinn poda iados o registrciu pre da, ak za najviac 12 predchdzajcich po sebe nasledujcich kalendrnych mesiacov dosiahnu celkov obrat 49 790 eur. Do celkovho obratu sa zapotavaj obraty jednotlivch osb a obrat z ich spolonho podnikania. Zdaniten osoby s povinn poda jednotlivo iados o registrciu pre da do 20. da kalendrneho mesiaca nasledujceho po mesiaci, v ktorom dosiahli obrat 49 790 eur. Ak zdaniten osoba, ktor nie je platiteom dane, uzavrie zmluvu o zdruen s platiteom dane, je povinn poda iados o registrciu pre da najneskr do desiatich dn odo da uzavretia tejto zmluvy. (3) Zdaniten osoby poda odseku 2 s povinn sasne so iadosou o registrciu pre da predloi daovmu radu psomn zmluvu o zdruen a poveri psomne jednho z astnkov zdruenia vedenm zznamov poda 70 za zdruenie. Poveren osoba je povinn predloi daovmu radu poverenie, zoznam astnkov zdruenia s uvedenm sdla alebo miesta podnikania a miestne prslunho daovho radu kadho astnka zdruenia; ak djde k zmenm tchto skutonost, je poveren osoba povinn kad tto zmenu oznmi daovmu radu do 20 dn odo da, ke zmena nastala. Poveren osoba vyhotovuje za zdruenie faktry, vedie za zdruenie osobitne zznamy poda 70 a vo svojom daovom priznan a shrnnom vkaze uvdza daje za zdruenie. Za da vzahujcu sa na spolon podnikanie zodpovedaj astnci zdruenia spolone a nerozdielne. (4) iados o registrciu pre da me poda aj zdaniten osoba, ktor nedosiahla obrat poda odseku 1 alebo 2. Ak sa jeden z astnkov zdruenia, ktor podnik spolone na zklade zmluvy o zdruen, rozhodne registrova pre da pred dosiahnutm obratu poda odseku 2, s povinn poda iados o registrciu pre da vetci astnci tohto zdruenia k rovnakmu du. (5) Daov rad je povinn zdaniten osobu poda odsekov 1 a 4 registrova pre da, vyda jej osvedenie o registrcii pre da a prideli jej identifikan slo pre da najneskr do 30 dn odo da doruenia iadosti o registrciu pre da. Dom uvedenm v osveden o registrcii pre da sa zdaniten osoba stva platiteom dane (alej len platite"); tento de nesmie by neskor ako 31. de po doruen iadosti o registrciu pre da. (6) Platiteom sa stva aj prvnick osoba alebo fyzick osoba, ktor nadobudne v tuzemsku podnik alebo as podniku platitea tvoriacu samostatn organizan zloku poda veobecnho predpisu,4) a to odo da nadobudnutia podniku alebo jeho asti. Platiteom sa stva aj zdaniten osoba, ak je prvnym nstupcom platitea, ktor zanikol bez likvidcie, a to odo da, ke sa stala prvnym nstupcom. Tto platitelia s povinn oznmi daovmu radu skutonos, na zklade ktorej sa stali platiteom, do desiatich dn odo da vzniku tejto skutonosti. Daov rad je povinn platitea registrova pre da, vyda mu osvedenie o registrcii pre da a prideli mu identifikan slo pre da bezodkladne, najneskr do siedmich dn odo da doruenia oznmenia skutonosti, na ktorej zklade sa stal platiteom. (7) Na ely tohto zkona sa prevdzkarou rozumie stle miesto podnikania, ktor m personlne a materilne vybavenie potrebn na vkon podnikania. (8) Na ely tohto zkona sa bydliskom rozumie adresa trvalho pobytu fyzickej osoby v tuzemsku a u fyzickej osoby, ktor nem trval pobyt v tuzemsku, sa bydliskom rozumie trval miesto jej pobytu v zahrani. (9) Na ely tohto zkona sa obratom rozumej vnosy (prjmy) bez dane z dodvanch tovarov a sluieb v tuzemsku okrem vnosov (prjmov) z tovarov a sluieb, ktor s osloboden od dane poda 28 a 36 a poda 40 a 42. Vnosy (prjmy) z poisovacch sluieb, ktor s osloboden od dane poda 37, a finannch sluieb, ktor s osloboden od dane poda 39, sa nezahaj do obratu, ak tieto sluby s poskytovan pri dodan tovaru alebo sluby ako doplnkov sluby. Do obratu sa nezahaj vnosy (prjmy) z prleitostne predanho hmotnho majetku okrem zsob a vnosy (prjmy) z prleitostne predanho nehmotnho majetku. 4a (1) Viac zdanitench osb so sdlom, miestom podnikania alebo prevdzkarou v tuzemsku, ktor s spojen finanne, ekonomicky a organizane (alej len len skupiny), sa me povaova za jednu zdaniten osobu (alej len skupina). (2) Finanne spojenmi zdanitenmi osobami s osoby, z ktorch jedna alebo viac osb je ovldanch ovldajcou osobou.4a) (3) Ekonomicky spojenmi zdanitenmi osobami s osoby, ktorch hlavn innosti s vzjomne zvisl alebo maj spolon ekonomick cie alebo z ktorch jedna osoba uskutouje celkom alebo sasti innosti v prospech jednho alebo viacerch lenov skupiny. (4) Organizane spojenmi zdanitenmi osobami s osoby, na ktorch riaden alebo kontrole sa podiea aspo jedna zhodn osoba. (5) Zdaniten osoba me by lenom len jednej skupiny. Ak m zdaniten osoba, ktor je lenom skupiny, sdlo, miesto podnikania alebo prevdzkare mimo tuzemska, nemu by tieto jej asti mimo tuzemska sasou skupiny. len skupiny neme by astnkom zmluvy o zdruen poda 4 ods. 2. lenom skupiny neme by zdaniten osoba, na ktor je vyhlsen konkurz alebo ktorej je povolen retrukturalizcia. 4b (1) lenovia skupiny mu poiada o registrciu skupiny pre da (alej len registrcia skupiny). iados o registrciu skupiny mus obsahova a) obchodn meno a adresu sdla, miesta podnikania alebo prevdzkarne kadho lena skupiny,
11. 9. 2011
Page 3 z 37
b) identifikan slo pre da kadho lena skupiny, ak je mu pridelen v tuzemsku, c) miestne prslun daov rad kadho lena skupiny, d) obchodn meno a adresu sdla, miesta podnikania alebo prevdzkarne lena skupiny, ktor bol uren lenmi skupiny na zastupovanie skupiny na ely uplatovania tejto dane (alej len zstupca skupiny), e) podpisy tatutrnych zstupcov vetkch lenov skupiny. (2) iados o registrciu skupiny sa podva daovmu radu, ktor je miestne prslun pre zstupcu skupiny. Ak zdaniten osoby preuku splnenie podmienok poda 4a, daov rad zaregistruje skupinu, pridel jej identifikan slo pre da a kadmu lenovi skupiny vyd osvedenie o registrcii pre da. Dom registrcie skupiny sa skupina stva platiteom a zanik platnos osveden o registrcii pre da a identifikanch siel pre da jednotlivch lenov skupiny. lenovia skupiny s povinn do desiatich dn odo da registrcie skupiny odovzda daovmu radu osvedenie o registrcii pre da. Pre skupinu je miestne prslun daov rad, v ktorho zemnom obvode m zstupca skupiny sdlo, miesto podnikania alebo prevdzkare. (3) Registrciu skupiny vykon daov rad k 1. januru kalendrneho roka nasledujceho po podan iadosti o registrciu skupiny. Ak je iados o registrciu skupiny podan po 31. oktbri kalendrneho roka, daov rad vykon registrciu skupiny k 1. januru druhho kalendrneho roka nasledujceho po podan iadosti. (4) Za skupinu kon zstupca skupiny. Prva a povinnosti jednotlivch lenov skupiny vyplvajce z tohto zkona prechdzaj na skupinu dom registrcie skupiny. lenovia skupiny zodpovedaj spolone a nerozdielne za povinnosti skupiny vyplvajce z tohto zkona a osobitnho predpisu,33) a to aj po zruen skupiny alebo po vystpen lena skupiny zo skupiny, za obdobie, v ktorom boli lenmi skupiny. Daov rad me poadova platenie dlnej sumy dane a sankci tkajcich sa poruenia povinnost skupiny vyplvajcich z tohto zkona a osobitnho predpisu33) od ktorhokovek lena skupiny. (5) lenom skupiny sa me sta aj alia zdaniten osoba, ak spa podmienky poda 4a. iados o zmenu registrcie skupiny z dvodu pristpenia alieho lena do skupiny podva zstupca skupiny. Ak je iados podan do 31. oktbra kalendrneho roka, zmenu registrcie skupiny vykon daov rad k 1. januru kalendrneho roka nasledujceho po podan iadosti o zmenu registrcie skupiny. Ak je iados podan po 31. oktbri kalendrneho roka, vykon daov rad zmenu registrcie skupiny k 1. januru druhho kalendrneho roka nasledujceho po podan iadosti o zmenu registrcie skupiny. Dom zmeny registrcie skupiny zanik platnos osvedenia o registrcii pre da a identifikanho sla pre da lena skupiny, ktor pristpil do skupiny. len skupiny, ktor pristpil do skupiny, je povinn do desiatich dn odo da zmeny registrcie skupiny odovzda daovmu radu osvedenie o registrcii pre da. Prva a povinnosti zdanitenej osoby, ktor pristpila do skupiny, vyplvajce z tohto zkona prechdzaj na skupinu dom zmeny registrcie skupiny. (6) Ak sa len skupiny rozhodne vystpi zo skupiny alebo mus vystpi zo skupiny z dvodu neplnenia podmienok poda 4a, zstupca skupiny je povinn bezodkladne poda iados o zmenu registrcie skupiny. Zmenu registrcie skupiny vykon daov rad najneskr do 30 dn odo da podania iadosti o zmenu registrcie skupiny. Daov rad, ktor je miestne prslun pre vystupujceho lena skupiny, vyd ku du zmeny registrcie skupiny vystupujcemu lenovi skupiny osvedenie o registrcii pre da a pridel mu identifikan slo pre da. Prva a povinnosti skupiny vyplvajce z tohto zkona prechdzaj na zdaniten osobu, ktor vystpila zo skupiny, dom zmeny registrcie skupiny, a to v rozsahu, v akom sa vzahuj na plnenia uskutonen a prijat touto zdanitenou osobou. (7) Ak niektor z lenov skupiny zanikne bez likvidcie a na prvneho nstupcu prechdza majetok zanikajceho lena skupiny, zstupca skupiny je povinn bezodkladne poda iados o zmenu registrcie skupiny. Ak prvny nstupca spa podmienky poda 4a, vykon daov rad zmenu registrcie skupiny ku du zpisu prvneho nstupcu do obchodnho registra. Ak prvny nstupca nespa podmienky poda 4a, prechdzaj prva a povinnosti vyplvajce z tohto zkona z lena skupiny, ktor zanikol bez likvidcie, na jeho prvneho nstupcu v rozsahu, v akom sa vzahuj na plnenia uskutonen a prijat zaniknutm lenom skupiny, a to ku du zniku lena skupiny bez likvidcie; daov rad ku du zmeny registrcie skupiny vyd prvnemu nstupcovi osvedenie o registrcii pre da a pridel mu identifikan slo pre da. 5 (1) Zdaniten osoba, ktor nem v tuzemsku sdlo, miesto podnikania, prevdzkare, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle nezdriava (alej len zahranin osoba), je povinn poda iados o registrciu pre da Daovmu radu Bratislava I pred zaatm vykonvania innosti, ktor je predmetom dane. iados o registrciu pre da nie je povinn poda zahranin osoba, ak dodva len a) prepravn sluby a s nimi svisiace doplnkov sluby, ktor s osloboden od dane poda 47 ods. 6 a 48 ods. 8, b) sluby a tovar s intalciou alebo montou a osobou povinnou plati da je prjemca ( 69 ods. 2 a 4), c) tovar poda 13 ods. 1 psm. e) a f) a osobou povinnou plati da je platite alebo osoba registrovan pre da poda 7 alebo 7a ( 69 ods. 9), d) tovar z tuzemska do inho lenskho ttu, ktor bol dovezen z tretieho ttu, a zahranin osoba bola zastpen daovm zstupcom poda 69a, alebo e) tovar v rmci trojstrannho obchodu poda 45, na ktorom je zastnen ako prv odberate. (2) Daov rad Bratislava I je povinn zahranin osobu poda odseku 1 registrova pre da, vyda jej osvedenie o registrcii pre da a prideli jej identifikan slo pre da bezodkladne, najneskr do siedmich dn odo da doruenia iadosti o registrciu pre da. Dom uvedenm v osveden o registrcii pre da sa zahranin osoba stva platiteom; tento de nesmie by neskor ako 31. de po doruen iadosti o registrciu pre da. 6 (1) Ak zahranin osoba dodva tovar do tuzemska formou zsielkovho predaja a celkov hodnota bez dane takto dodanho tovaru dosiahne v kalendrnom roku 35 000 eur, tto zahranin osoba je povinn poda iados o registrciu pre da Daovmu radu Bratislava I, a to pred dodanm tovaru, dodanm ktorho dosiahne hodnotu 35 000 eur. (2) Ak zahranin osoba dodva do tuzemska fyzickej osobe na osobn spotrebu formou zsielkovho predaja tovar, ktor je predmetom spotrebnej dane, je povinn poda iados o registrciu pre da Daovmu radu Bratislava I pred dodanm tovaru. (3) Zahranin osoba poda odseku 1 me poda iados o registrciu pre da aj v prpade, ak hodnota tovaru dodvanho do tuzemska nedosiahla v kalendrnom roku 35 000 eur. (4) Daov rad Bratislava I je povinn zahranin osobu poda odsekov 1 a 3 registrova pre da, vyda jej osvedenie o registrcii pre da a prideli jej identifikan slo pre da bezodkladne, najneskr do siedmich dn odo da doruenia iadosti o registrciu pre da. Dom uvedenm v osveden o registrcii pre da sa zahranin osoba stva platiteom; tento de nesmie by neskor ako 31. de po doruen iadosti o registrciu pre da. (5) Zsielkovm predajom na ely tohto zkona je dodanie tovaru, ktor je odoslan alebo prepraven dodvateom alebo na jeho et z lenskho ttu inho, ako je lensk tt, v ktorom sa skon odoslanie alebo preprava tovaru, a odberateom je osoba, ktor nem pridelen identifikan slo pre da, okrem dodania novch dopravnch prostriedkov a tovaru dodanho s intalciou alebo montou dodvateom alebo na jeho et. Ak je dodan tovar odoslan alebo prepraven z zemia tretieho ttu a dovezen dodvateom do lenskho ttu inho, ako je lensk tt, v ktorom sa skon odoslanie alebo preprava tovaru odberateovi, povauje sa tento tovar za odoslan alebo prepraven z lenskho ttu dovozu. Ak ide o dodanie tovaru, ktor je predmetom spotrebnej dane, dodanie tovaru je zsielkovm predajom iba v prpade, ak je tovar dodan fyzickm osobm na osobn spotrebu. (6) Tovarom, ktor je predmetom spotrebnej dane na ely tohto zkona, rozumie sa tovar, ktor je ako predmet spotrebnej dane vymedzen v zkonoch o spotrebnch daniach5) okrem plynu dodvanho prostrednctvom sstavy zemnho plynu, ktor sa nachdza na zem Eurpskej nie, alebo siete, ktor je k takejto sstave pripojen, a elektriny. 7 (1) Ak zdaniten osoba, ktor nie je platiteom, alebo prvnick osoba, ktor nie je zdanitenou osobou, nadobda v tuzemsku tovar z inho lenskho ttu, je povinn poda daovmu radu iados o registrciu pre da pred nadobudnutm tovaru, ktorm celkov hodnota tovaru bez dane nadobudnutho z inch lenskch ttov dosiahne v kalendrnom roku 13 941,45 eura.
11. 9. 2011
Page 4 z 37
(2) iados o registrciu pre da me poda osoba poda odseku 1 aj v prpade, ak hodnota tovaru bez dane nadobudnutho z inch lenskch ttov nedosiahla v kalendrnom roku 13 941,45 eura. (3) Daov rad je povinn osobu poda odsekov 1 a 2 registrova pre da, vyda jej osvedenie o registrcii pre da a prideli jej identifikan slo pre da bezodkladne, najneskr do siedmich dn odo da doruenia iadosti o registrciu pre da. 7a (1) Ak zdaniten osoba, ktor nie je platiteom, je prjemcom sluby od zahraninej osoby z inho lenskho ttu, pri ktorej je povinn plati da poda 69 ods. 3, je povinn poda daovmu radu iados o registrciu pre da pred prijatm sluby; iados o registrciu pre da tto zdaniten osoba nepodva, ak je registrovan pre da poda 7. (2) Ak zdaniten osoba, ktor nie je platiteom a ktor m v tuzemsku sdlo, miesto podnikania, prevdzkare, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdriava, dodva slubu, pri ktorej je miesto dodania poda 15 ods. 1 v inom lenskom tte a osobou povinnou plati da je prjemca sluby, je povinn poda daovmu radu iados o registrciu pre da pred dodanm sluby; iados o registrciu pre da tto zdaniten osoba nepodva, ak je registrovan pre da poda 7. (3) Daov rad je povinn osobu poda odseku 1 alebo 2 registrova pre da, vyda jej osvedenie o registrcii pre da a prideli jej identifikan slo pre da najneskr do siedmich dn odo da doruenia iadosti o registrciu pre da.
Zdaniten obchody
8
Dodanie tovaru
(1) Dodanm tovaru je a) prevod prva naklada s hmotnm majetkom ako vlastnk, ak tento zkon neustanovuje inak; na ely tohto zkona hmotnm majetkom s hnuten a nehnuten veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobn nehmotn veci a bankovky a mince, ak sa predvaj na zberatesk ely za in cenu, ako je ich nominlna hodnota, alebo za in cenu, ako je prepoet ich nominlnej hodnoty na eur referennm vmennm kurzom urenm a vyhlsenm Eurpskou centrlnou bankou alebo Nrodnou bankou Slovenska5a) v de predchdzajci du predaja bankoviek a minc, b) dodanie stavby alebo jej asti na zklade zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na zklade njomnej zmluvy, poda ktorej sa vlastnctvo k predmetu njomnej zmluvy nadobudne najneskr pri zaplaten poslednej spltky. (2) Dodanm tovaru je aj prevod vlastnckeho prva k hmotnmu majetku za nhradu alebo protihodnotu na zklade rozhodnutia vydanho ttnym orgnom alebo na zklade zkona. (3) Ak platite dod tovar na svoju osobn spotrebu, dod tovar na osobn spotrebu svojich zamestnancov, dod tovar bezodplatne alebo dod tovar na al in el ako na podnikanie a ak pri kpe alebo vytvoren tohto tovaru vlastnou innosou bola da plne alebo iastone odpotaten, povauje sa takto dodanie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu. Bezodplatn dodanie tovaru na obchodn ely, ak jeho hodnota nepresiahne 16,60 eura bez dane za jeden kus, a bezodplatn dodanie obchodnch vzoriek sa nepovauje za dodanie tovaru za protihodnotu. (4) Za dodanie tovaru sa povauje aj premiestnenie tovaru, ktor je vo vlastnctve zdanitenej osoby, z tuzemska do inho lenskho ttu, ak je tento tovar odoslan alebo prepraven ou alebo na jej et do inho lenskho ttu na ely jej podnikania. Takto premiestnenie sa povauje za dodanie tovaru za protihodnotu okrem premiestnenia tovaru a) na el jeho intalcie alebo monte zdanitenou osobou alebo na jej et v lenskom tte, v ktorom sa skon odoslanie alebo preprava tovaru, b) na el zsielkovho predaja tohto tovaru zdanitenou osobou v lenskom tte, v ktorom sa skon odoslanie alebo preprava tovaru, c) na el dodania tovaru na palubch lietadiel, lod alebo vlakov poas osobnej dopravy na zem Eurpskej nie, d) urenho na vvoz tovaru do tretch ttov, ak sa coln konanie o vvoze tovaru uskutonilo v tuzemsku, e) urenho na dodanie tovaru do inho lenskho ttu touto zdanitenou osobou, ak dodanie tohto tovaru v lenskom tte, v ktorom sa skon odoslanie alebo preprava tovaru, bude osloboden od dane, f) na el prepracovania, spracovania, opravy alebo inch podobnch innost fyzicky vykonanch na tomto tovare pre tto zdaniten osobu v lenskom tte, v ktorom sa skon odoslanie alebo preprava, za predpokladu, e sa tejto osobe tovar po skonen operci vrti do tuzemska, g) na doasn pouitie tohto tovaru v lenskom tte, v ktorom sa skon odoslanie alebo preprava tovaru, na el dodania sluieb touto zdanitenou osobou, h) na doasn pouitie na obdobie nepresahujce 24 mesiacov na zem inho lenskho ttu, v ktorom by sa dovoz toho istho tovaru z zemia tretieho ttu povaoval za prepusten do reimu doasn pouitie s plnm oslobodenm od dovoznho cla, i) na el dodania plynu prostrednctvom sstavy zemnho plynu, ktor sa nachdza na zem Eurpskej nie, alebo siete, ktor je k takejto sstave pripojen, dodania elektriny a dodania tepla alebo chladu prostrednctvom teplrenskch siet alebo chladiarenskch siet poda 13 ods. 1 psm. e) a f). (5) Okamihom, ke sa prestane plni niektor z podmienok poda odseku 4 psm. a) a i), povauje sa takto premiestnenie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu. (6) Ak zdaniten osoba na zklade komisionrskej zmluvy alebo inej obdobnej zmluvy, poda ktorej kon vo svojom mene na et inej osoby (alej len komisionrska zmluva), obstar kpu tovaru alebo predaj tovaru, plat, e tto zdaniten osoba tovar kpila a predala. (7) Za dodanie tovaru sa povauje aj odovzdanie hnutenho hmotnho majetku platiteom dane na zklade njomnej zmluvy s dojednanm prvom kpy prenajatej veci, ak sa v lenskom tte njomcu povauje prevzatie predmetu njmu za nadobudnutie tovaru z inho lenskho ttu, ktor je predmetom dane. 9
Dodanie sluby
(1) Dodanm sluby je kad plnenie, ktor nie je dodanm tovaru poda 8, vrtane a) prevodu prva k nehmotnmu majetku vrtane poskytnutia prva k priemyselnmu vlastnctvu alebo inmu duevnmu vlastnctvu, b) poskytnutia prva uva hmotn majetok, c) prijatia zvzku zdra sa konania alebo strpie konanie alebo stav, d) sluby dodanej na zklade poverenia alebo rozhodnutia vydanho ttnym orgnom alebo na zklade zkona. (2) Uvanie hmotnho majetku, ktor je vo vlastnctve platitea a pri ktorho kpe alebo vytvoren vlastnou innosou bola da plne alebo iastone odpotaten, na osobn spotrebu platitea alebo jeho zamestnancov alebo na al in el ako na podnikanie platitea sa povauje za dodanie sluby za protihodnotu okrem uvania majetku, pri ktorom bola da odpotan poda 49 ods. 5 alebo 49a v rozsahu pouitia majetku na podnikanie. (3) Bezodplatn dodanie sluby in ako v odseku 2 na osobn spotrebu platitea alebo jeho zamestnancov alebo na al in el ako na podnikanie platitea sa povauje za dodanie sluby za protihodnotu.
11. 9. 2011
Page 5 z 37
(4) Ak zdaniten osoba vo svojom mene pre in osobu obstar dodanie sluby, plat, e tto zdaniten osoba slubu sama prijala a sama dodala. 10 (1) Za dodanie tovaru a dodanie sluby sa nepovauje predaj podniku alebo asti podniku tvoriacej samostatn organizan zloku4) a vloenie podniku alebo asti podniku tvoriacej samostatn organizan zloku ako nepean vklad do obchodnej spolonosti alebo drustva v prpade, ak nadobdate je platiteom alebo sa stva platiteom poda 4 ods. 6, s vnimkou prpadov, ak nadobdate vlune alebo prevane dodva tovary a sluby, ktor s osloboden od dane poda 28 a 41; tto vnimka sa nevzahuje na predaj alebo vloenie podniku alebo jeho asti platiteom, ktor vlune alebo prevane dodva tovary a sluby, ktor s osloboden od dane poda 28 a 41. (2) Za dodanie sluby sa nepovauje a) emisia cennho papiera emitentom, b) postpenie pohadvky, c) dosiahnutie roku z peanch prostriedkov na te v banke, ak platite nie je bankou. 11
Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z inho lenskho ttu

(1) Na ely tohto zkona sa nadobudnutm tovaru v tuzemsku z inho lenskho ttu rozumie nadobudnutie prva naklada ako vlastnk s hnutenm hmotnm majetkom odoslanm alebo prepravenm nadobdateovi dodvateom alebo nadobdateom alebo na ich et do tuzemska z inho lenskho ttu. Za nadobudnutie tovaru poda prvej vety sa povauje aj prevzatie tovaru na zklade njomnej zmluvy s dojednanm prvom kpy prenajatej veci, ak sa v lenskom tte prenajmatea povauje odovzdanie predmetu njmu za dodanie tovaru do inho lenskho ttu s oslobodenm od dane. (2) Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z inho lenskho ttu je predmetom dane, ak a) nadobdateom je zdaniten osoba konajca v postaven zdanitenej osoby, prvnick osoba, ktor nie je zdanitenou osobou, alebo zahranin osoba, ktor je identifikovan pre da v inom lenskom tte, a b) dodvateom je osoba identifikovan pre da v inom lenskom tte, ktor dodala tovar za protihodnotu, okrem dodania tovaru s intalciou alebo montou dodvateom alebo na jeho et a okrem dodania tovaru formou zsielkovho predaja. (3) Predmetom dane je aj nadobudnutie novho dopravnho prostriedku za protihodnotu v tuzemsku z inho lenskho ttu kadou osobou. Za nadobudnutie novho dopravnho prostriedku poda prvej vety sa povauje aj prevzatie novho dopravnho prostriedku na zklade njomnej zmluvy s dojednanm prvom kpy prenajatej veci, ak sa v lenskom tte prenajmatea povauje odovzdanie predmetu njmu za dodanie tovaru do inho lenskho ttu s oslobodenm od dane. (4) Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z inho lenskho ttu nie je predmetom dane, ak a) dodanie takho tovaru v tuzemsku by bolo osloboden od dane poda 47 ods. 7 a 10, b) nadobdateom je zdaniten osoba, ktor nie je platiteom a ktor nie je registrovan pre da poda 7, alebo prvnick osoba, ktor nie je zdanitenou osobou a ktor nie je registrovan pre da poda 7, a sasne celkov hodnota nadobudnutho tovaru nedosiahla 13 941,45 eura za predchdzajci kalendrny rok a ani v prebiehajcom kalendrnom roku tto hodnotu nedosiahne. (5) Ustanovenie odseku 4 psm. b) sa nevzahuje na nadobudnutie tovaru, ktor je predmetom spotrebnej dane, ak poda osobitnho predpisu6) povinnos plati spotrebn da v tuzemsku vznik nadobdateovi, a na nadobudnutie tovaru, ak osoba uveden v odseku 4 psm. b) m pridelen identifikan slo pre da poda 7a. (6) Do hodnoty 13 941,45 eura poda odseku 4 psm. b) sa zapotava celkov hodnota nadobudnutho tovaru bez dane splatnej alebo zaplatenej v lenskom tte, z ktorho je tovar odoslan alebo prepraven; do hodnoty sa nezapotava hodnota novch dopravnch prostriedkov a hodnota tovaru, ktor je predmetom spotrebnej dane. (7) Nadobdate poda odseku 4 psm. b) sa me rozhodn, e bude zdaova nadobudnutie tovaru pred dosiahnutm hodnoty 13 941,45 eura a toto svoje rozhodnutie oznmi psomne daovmu radu pri podan iadosti o registrciu pre da ( 7). Zdaovanie nadobudnutia tovaru je nadobdate povinn uplatova najmenej po dobu dvoch kalendrnych rokov. (8) Za nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z inho lenskho ttu sa povauje aj pouitie tovaru zdanitenou osobou na ely jej podnikania, ktor je ou alebo na jej et odoslan alebo prepraven do tuzemska z lenskho ttu, v ktorom zdaniten osoba v rmci svojho podnikania tento tovar vyrobila, vyaila, spracovala, kpila, nadobudla z inho lenskho ttu alebo doviezla z zemia tretieho ttu, ak by sa premiestnenie tovaru z tuzemska do inho lenskho ttu povaovalo za dodanie tovaru za protihodnotu poda 8 ods. 4. (9) Za nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z inho lenskho ttu sa povauje aj pridelenie tovaru ozbrojenm silm ttu, ktor je stranou Severoatlantickej zmluvy, na ich pouitie alebo na pouitie civilnmi zamestnancami, ktor ich sprevdzaj, ak tento tovar nebol kpen poda veobecnch pravidiel zdanenia v lenskom tte pridelenia a ak by dovoz tohto tovaru nebol osloboden od dane poda 48 ods. 6. (10) Ak tovar nadobudnut prvnickou osobou, ktor nie je zdanitenou osobou, je odoslan alebo prepraven z zemia tretieho ttu a dovezen touto osobou do inho lenskho ttu a miestom urenia odoslanho alebo prepravenho tovaru je tuzemsko, povauje sa tento tovar za odoslan alebo prepraven z lenskho ttu dovozu. (11) Dopravnm prostriedkom na ely odseku 12 je a) pozemn motorov vozidlo so zdvihovm objemom motora viac ako 48 cm3 alebo s vkonom vm ako 7,2 kW uren na prepravu osb a nkladov, b) plavidlo dlhie ako 7,5 m uren na prepravu osb a nkladov s vnimkou nmornej lode oslobodenej od dane poda 47 ods. 8, c) lietadlo, ktorho tartovacia hmotnos je via ako 1 550 kg, uren na prepravu osb a nkladov s vnimkou lietadla oslobodenho od dane poda 47 ods. 10. (12) Novm dopravnm prostriedkom na ely tohto zkona je a) pozemn motorov vozidlo poda odseku 11 psm. a), ak nem najazdench viac ako 6 000 km alebo v ase jeho dodania neuplynulo es mesiacov od jeho prvho uvedenia do prevdzky, b) plavidlo poda odseku 11 psm. b), ak nebolo prevdzkovan na vode viac ako 100 hodn alebo v ase jeho dodania neuplynuli tri mesiace od jeho prvho uvedenia do prevdzky, c) lietadlo poda odseku 11 psm. c), ak nenalietalo viac ako 40 prevdzkovch hodn alebo v ase jeho dodania neuplynuli tri mesiace od jeho prvho uvedenia do prevdzky. (13) Osobou identifikovanou pre da v inom lenskom tte na ely tohto zkona je osoba, ktorej je pridelen identifikan slo pre da v inom lenskom tte. 11a
Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z inho lenskho ttu v osobitnom prpade

(1) Premiestnenie tovaru, ktor je odoslan alebo prepraven do tuzemska z inho lenskho ttu zahraninou osobou identifikovanou pre da v inom lenskom tte alebo na jej et a ktor je umiestnen v tuzemsku v sklade na el nslednho dodania tovaru jedinmu platiteovi, sa povauje za nadobudnutie tovaru v tuzemsku z inho lenskho ttu tmto platiteom a platite je povinn plati da z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z inho lenskho ttu, ak
11. 9. 2011
Page 6 z 37
a) zahranin osoba nie je platiteom poda tohto zkona, b) v ase zaatia odoslania alebo prepravy tovaru je znmy platite, pre ktorho sa tovar umiestuje v sklade, c) v sklade je umiestnen tovar len pre jedinho platitea a d) platite psomne oznmi daovmu radu vopred, e je v tomto osobitnom prpade osobou povinnou plati da z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z inho lenskho ttu. (2) Zahranin osoba, ktor nespa podmienku poda ods. 1 psm. a) a je platiteom len z dvodu nadobudnutia tovaru v tuzemsku z inho lenskho ttu poda 11 ods. 8 a jeho nslednho dodania, me sa dohodn s platiteom, pre ktorho sa tovar umiestuje v sklade v tuzemsku, na postupe poda odseku 1 a platite, pre ktorho sa tovar umiestuje v sklade v tuzemsku, mus psomne oznmi daovmu radu zdaovacie obdobie, v ktorom sa po prvkrt uplatn postup poda odseku 1. Zahranin osoba je povinn poiada o zruenie registrcie pre da najneskr do podania daovho priznania za zdaovacie obdobie, v ktorom vznikla posledn daov povinnos z dodania tovaru, ktor bol premiestnen do tuzemska pred zaatm uplatovania postupu poda odseku 1. 12
Dovoz tovaru
Dovozom tovaru je vstup tovaru z zemia tretch ttov na zemie Eurpskej nie. Pri dovoze tovaru do tuzemska sa na da vzahuj ustanovenia colnch predpisov, ak tento zkon neustanovuje inak.
Miesto zdanitenho obchodu

13
Miesto dodania tovaru

(1) Miestom dodania tovaru, a) ak je dodanie tovaru spojen s odoslanm alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachdza v ase, ke sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej m by tovar dodan, zana uskutoova, s vnimkou poda psmena b), odseku 2 a 14, b) ak je dodanie tovaru spojen s intalciou alebo montou dodvateom alebo na jeho et, je miesto, kde je tovar intalovan alebo zmontovan, c) ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachdza v ase, ke sa jeho dodanie uskutouje, d) pri dodan tovaru na palubch lietadiel, lod a vlakov poas asti osobnej dopravy na zem Eurpskej nie je miesto, kde sa osobn doprava zana, e) pri dodan plynu prostrednctvom sstavy zemnho plynu, ktor sa nachdza na zem Eurpskej nie, alebo siete, ktor je k takejto sstave pripojen, pri dodan elektriny a pri dodan tepla alebo chladu prostrednctvom teplrenskch siet alebo chladiarenskch siet obchodnkovi je miesto, kde obchodnk m sdlo, miesto podnikania alebo prevdzkare, pre ktor sa uveden tovar dodva, alebo ak obchodnk nem takto miesto, je miestom dodania tovaru jeho bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdriava; obchodnkom na ely tohto ustanovenia je zdaniten osoba, ktorej hlavnou innosou vo vzahu ku kpenmu plynu, elektrine, teplu alebo chladu je ich al predaj a ktorho vlastn spotreba tchto tovarov je zanedbaten, f) pri dodan plynu prostrednctvom sstavy zemnho plynu, ktor sa nachdza na zem Eurpskej nie, alebo siete, ktor je k takejto sstave pripojen, pri dodan elektriny a pri dodan tepla alebo chladu prostrednctvom teplrenskch siet alebo chladiarenskch siet inej osobe ako obchodnkovi poda psmena e) je miesto, kde zkaznk skutone vyuije a spotrebuje tento tovar; ak zkaznk skutone nespotrebuje tento tovar alebo jeho as, povauje sa tento nespotrebovan tovar za vyuit a spotrebovan v mieste, kde m tento zkaznk sdlo, miesto podnikania alebo prevdzkare, pre ktor sa tento tovar dodva, alebo ak zkaznk nem takto miesto, povauje sa tento nespotrebovan tovar za vyuit a spotrebovan v mieste jeho bydliska alebo v mieste, kde sa obvykle zdriava. (2) Ak sa odoslanie alebo preprava tovaru zana na zem tretieho ttu, povauje sa za miesto dodania tovaru dovozcom ( 69 ods. 8) a za miesto prpadnch alch dodan tohto tovaru lensk tt dovozu. (3) Na ely odseku 1 psm. d) sa za as osobnej dopravy na zem Eurpskej nie povauje as prepravy medzi miestom zaatia a miestom skonenia osobnej dopravy bez zastvky mimo zemia Eurpskej nie. Za miesto zaatia osobnej dopravy sa povauje prv miesto na zem Eurpskej nie, v ktorom cestujci mu nastpi do dopravnho prostriedku. Za miesto skonenia osobnej dopravy sa povauje posledn miesto na zem Eurpskej nie, v ktorom cestujci mu vystpi z dopravnho prostriedku. Pri ceste tam a sp sa cesta sp na ely urenia miesta dodania tovaru povauje za samostatn dopravu. 14
Miesto dodania tovaru pri zsielkovom predaji

(1) Miestom dodania tovaru pri zsielkovom predaji, ak je tovar dodan z inho lenskho ttu do tuzemska, je tuzemsko s vnimkou, ak hodnota tovaru bez dane dodanho do tuzemska nedosiahne v kalendrnom roku 35 000 eur. Ak dodvate dodanm tovaru nedosiahne v kalendrnom roku hodnotu 35 000 eur, me si za miesto dodania tovaru zvoli tuzemsko, ktor bude miestom dodania tovaru najmenej dva nasledujce, po sebe idce kalendrne roky. (2) Miestom dodania tovaru pri zsielkovom predaji, ak je tovar dodan z tuzemska do inho lenskho ttu, je lensk tt, v ktorom sa skon odoslanie alebo preprava tovaru, ak hodnota dodanho tovaru dosiahne v kalendrnom roku hodnotu uren tmto lenskm ttom alebo ak si dodvate zvol za miesto dodania tovaru tento lensk tt. (3) Miestom dodania tovaru pri zsielkovom predaji tovaru, ktor je predmetom spotrebnej dane, je miesto, kde sa tovar nachdza v ase skonenia jeho odoslania alebo prepravy ku kupujcemu.
Miesto dodania sluby

15 (1) Miestom dodania sluby zdanitenej osobe, ktor kon v postaven zdanitenej osoby, je miesto, kde m tto osoba sdlo alebo miesto podnikania, a ak je sluba dodan prevdzkarni zdanitenej osoby, miestom dodania sluby je miesto, kde m tto osoba prevdzkare. Ak zdaniten osoba, ktor je prjemcom sluby, nem sdlo, miesto podnikania alebo prevdzkare, miestom dodania sluby je jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdriava. (2) Miestom dodania sluby osobe inej ako zdanitenej osobe je miesto, kde m dodvate sluby sdlo alebo miesto podnikania, a ak je sluba dodan z prevdzkarne dodvatea sluby, miestom dodania sluby je miesto, kde m dodvate sluby prevdzkare. Ak dodvate sluby nem sdlo, miesto podnikania alebo prevdzkare, miestom dodania sluby je jeho bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdriava. (3) Miesto dodania sluby sa ur poda odseku 1 alebo 2, ak 16 neustanovuje inak. (4) Na ely urenia miesta dodania sluby poda odsekov 1 a 2 a 16 sa a) zdaniten osoba, ktor vykonva aj innosti, ktor nie s predmetom dane poda 2 ods. 1 psm. a) alebo b), povauje za zdaniten osobu pre vetky sluby, ktor s jej dodan, b) prvnick osoba, ktor nie je zdanitenou osobou a je identifikovan pre da, povauje za zdaniten osobu. 16 (1) Miestom dodania sluby vzahujcej sa na nehnutenos vrtane realitnej innosti a innosti znalcov, ubytovacch sluieb, poskytnutia prva na uvanie nehnutenosti, sluieb zameranch na prpravu a koordinciu stavebnch prc, ako s sluby poskytovan architektmi a osobami zabezpeujcimi stavebn dozor, je miesto, kde sa nehnutenos nachdza.
11. 9. 2011
Page 7 z 37
(2) Miestom dodania sluby spovajcej v poskytnut krtkodobho njmu dopravnch prostriedkov je miesto, kde sa dopravn prostriedok fyzicky d k dispozcii zkaznkovi; krtkodobm njmom sa rozumie nepretrit dranie alebo pouvanie dopravnho prostriedku poas obdobia nepresahujceho 30 dn alebo 90 dn, ak ide o njom plavidiel. (3) Miestom dodania kultrnych, umeleckch, portovch, vedeckch, vzdelvacch, zbavnch a podobnch sluieb, ako naprklad sluieb na vstavch a vetrhoch, vrtane ich organizovania a s nimi svisiacich doplnkovch sluieb a vstupu na tieto podujatia, ak s tieto sluby dodan osobe inej ako zdanitenej osobe, je miesto, kde sa tieto sluby fyzicky vykonaj. Miestom dodania sluieb v svislosti so vstupom na kultrne, umeleck, portov, vedeck, vzdelvacie, zbavn a in podobn podujatia, ako s vstavy a vetrhy, a doplnkovch sluieb svisiacich s tmto vstupom, ak s tieto sluby dodan zdanitenej osobe, je miesto, kde sa tieto podujatia skutone konaj. (4) Miestom dodania dopravy osb je miesto, kde sa doprava vykonva, a ak sa vykonva vo viac ako jednom tte, povauje sa za vykonan v tchto ttoch pomerne k prekonanm vzdialenostiam v tchto ttoch. (5) Miestom dodania prepravy tovaru medzi lenskmi ttmi osobe inej ako zdanitenej osobe je miesto, kde sa preprava tovaru zana. (6) Miestom dodania pri inej preprave tovaru ako je preprava tovaru medzi lenskmi ttmi poda odseku 7 osobe inej ako zdanitenej osobe je miesto, kde sa preprava tovaru vykonva, a ak sa vykonva vo viac ako jednom tte, povauje sa za vykonan v tchto ttoch pomerne k prekonanm vzdialenostiam v tchto ttoch. (7) Na ely odsekov 5 a 6 je a) prepravou tovaru medzi lenskmi ttmi preprava tovaru, ktorej miesto zaatia a miesto skonenia sa nachdzaj na zemiach dvoch rznych lenskch ttov, b) miestom zaatia prepravy tovaru miesto, kde sa preprava tovaru skutone zana, bez ohadu na prekonan vzdialenos do miesta, kde sa tovar nachdza, c) miestom skonenia prepravy tovaru miesto, kde sa preprava tovaru skutone skon. (8) Miestom dodania doplnkovch sluieb pri preprave, naprklad nakladanie, vykladanie, manipulcia a podobn sluby, ak s tieto sluby dodan osobe inej ako zdanitenej osobe, je miesto, kde sa tieto sluby fyzicky vykonaj. (9) Miestom dodania sluieb, ktormi s ocenenie hnutenho hmotnho majetku a prce na hnutenom hmotnom majetku, ak s tieto sluby dodan osobe inej ako zdanitenej osobe, je miesto, kde sa tieto sluby fyzicky vykonaj. (10) Miestom dodania retauranch a stravovacch sluieb okrem retauranch a stravovacch sluieb poda odseku 11 je miesto, kde sa tieto sluby fyzicky poskytn. (11) Miestom dodania retauranch a stravovacch sluieb, ktor sa fyzicky poskytn na palube lod, lietadiel alebo vo vlakoch poas vkonu asti osobnej dopravy na zem Eurpskej nie, je miesto, kde sa osobn doprava zana. (12) Na ely odseku 11 sa za as osobnej dopravy na zem Eurpskej nie povauje as dopravy medzi miestom zaatia a miestom skonenia osobnej dopravy bez zastvky mimo zemia Eurpskej nie. Za miesto zaatia osobnej dopravy sa povauje prv plnovan miesto na zem Eurpskej nie, v ktorom cestujci mu nastpi do dopravnho prostriedku, prpadne aj po zastvke mimo zemia Eurpskej nie. Za miesto skonenia osobnej dopravy sa povauje posledn plnovan miesto na zem Eurpskej nie, v ktorom cestujci, ktor nastpili na zem Eurpskej nie, mu vystpi z dopravnho prostriedku, prpadne aj pred zastvkou mimo zemia Eurpskej nie. Pri ceste tam a sp sa cesta sp na ely urenia miesta dodania sluby povauje za samostatn dopravu. (13) Miestom dodania sluby, ktor spova v sprostredkovan tovaru alebo sluby osobou, ktor kon v mene a na et inej osoby, dodanej osobe inej ako zdanitenej osobe je to ist miesto ako miesto dodania alebo nadobudnutia tovaru alebo sluby, ktor s predmetom sprostredkovania. (14) Miestom dodania sluieb dodvanch elektronickmi prostriedkami, ak s poskytovan zdanitenou osobou, ktor m sdlo, miesto podnikania alebo prevdzkare, z ktorej sa sluby poskytuj, mimo zemia Eurpskej nie alebo ak nem sdlo, miesto podnikania alebo prevdzkare, m bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdriava, mimo zemia Eurpskej nie, dodanch osobe inej ako zdanitenej osobe je miesto, kde m prjemca sluby sdlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdriava. Komunikcia pomocou elektronickej poty medzi dodvateom sluby a jeho zkaznkom sa nepovauje za slubu dodan elektronickmi prostriedkami. (15) Miestom dodania telekomunikanch sluieb a sluieb rozhlasovho vysielania a televzneho vysielania, ak s poskytovan zdanitenou osobou, ktor m sdlo, miesto podnikania alebo prevdzkare, z ktorej sa sluby poskytuj, mimo zemia Eurpskej nie, alebo ak nem sdlo, miesto podnikania alebo prevdzkare, m bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdriava, mimo zemia Eurpskej nie, dodanch osobe inej ako zdanitenej osobe, ktor m sdlo, bydlisko alebo sa obvykle zdriava v tuzemsku, je tuzemsko, ak ku skutonmu vyuitiu a spotrebe sluby dochdza v tuzemsku. (16) Miestom dodania sluieb uvedench v odseku 17 vrtane prijatia zvzku zdra sa zmeru ich vykonvania alebo zdra sa ich vykonvania plne alebo iastone, ak s tieto sluby dodan osobe inej ako zdanitenej osobe, ktor m sdlo, bydlisko alebo sa obvykle zdriava mimo zemia Eurpskej nie, je miesto, kde m tto osoba sdlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdriava. (17) Sluby, pri ktorch sa ur miesto dodania poda odseku 16, s tieto: a) prevod a postpenie autorskch prv, patentov, licenci, ochrannch znmok a podobnch prv, b) reklamn sluby, c) poradensk, ininierske, technick, prvne, tovn, audtorsk, prekladatesk, tlmoncke a in podobn sluby vrtane sluieb spracovania dajov a poskytovania informci, d) bankov, finann, poisovacie a zaisovacie sluby s vnimkou njmu bezpenostnch schrnok, e) poskytnutie zamestnancov, f) njom hnutenho hmotnho majetku okrem njmu dopravnch prostriedkov, elezninch vagnov a vozov, prvesov a nvesov, g) poskytnutie prstupu k sstave zemnho plynu, ktor sa nachdza na zem Eurpskej nie, k sieti, ktor je k takejto sstave pripojen, k elektrizanej sstave, teplrenskm sieam, chladiarenskm sieam, preprava alebo distribcia prostrednctvom uvedench sstav alebo siet a dodanie ostatnch priamo svisiacich sluieb, h) telekomunikan sluby, i) sluby rozhlasovho vysielania a televzneho vysielania, j) sluby dodvan elektronickmi prostriedkami. (18) Sluby poda odsekov 14 a 17 psm. j) s tieto: a) poskytovanie webovch strnok, hosovanie na webovch strnkach, diakov udriavanie programov a vybavenia, b) dodanie programovho vybavenia (softvru) a jeho aktualizcia, c) dodanie obrzkov, textu a informci a sprstupnenie databz, d) dodanie hudby, filmov a hier vrtane vhernch a hazardnch hier a politickho, kultrneho, umeleckho, portovho, vedeckho a zbavnho vysielania a vysielania udalost, e) vyuovanie na diaku. (19) Telekomunikanmi slubami poda odseku 15 s sluby spovajce v prenose, vo vysielan alebo v prijman signlu, psanho textu, obrazov a zvukov alebo informci akejkovek povahy telegraficky, rdiom, opticky alebo pomocou ostatnch elektromagnetickch systmov vrtane svisiaceho prevodu alebo postpenia prva na pouvanie kapacity na takto prenos, vysielanie alebo prjem; telekomunikan sluby zahaj aj poskytnutie prstupu ku globlnym informanm sieam. 17
11. 9. 2011
Page 8 z 37
Miesto nadobudnutia tovaru z inho lenskho ttu

(1) Miestom nadobudnutia tovaru z inho lenskho ttu je miesto, kde sa tovar nachdza v ase skonenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobdateovi. (2) Ak nadobdate tovaru objedn tovar pod identifikanm slom pre da, ktor mu pridelil lensk tt in, ako je lensk tt, v ktorom sa skon odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z inho lenskho ttu sa povauje lensk tt, ktor nadobdateovi pridelil identifikan slo pre da, ak nadobdate nepreuke, e toto nadobudnutie bolo predmetom dane v lenskom tte, v ktorom sa skonilo odoslanie alebo preprava tovaru. Odsek 1 tmto nie je dotknut. (3) Ak nadobdate poda odseku 2 preuke, e nadobudnutie tovaru z inho lenskho ttu bolo predmetom dane v lenskom tte, v ktorom sa skonilo odoslanie alebo preprava tovaru, oprav zklad dane, priom na opravu zkladu dane sa primerane vzahuje 25. (4) Miestom nadobudnutia tovaru z inho lenskho ttu pri trojstrannom obchode poda 45 je miesto poda odseku 1, ak a) prv odberate preuke, e tovar nadobudol na ely nslednho dodania tovaru v lenskom tte, v ktorom sa skon odoslanie alebo preprava tovaru, a druh odberate je osobou identifikovanou pre da v lenskom tte, v ktorom sa skon odoslanie alebo preprava tovaru, a je osobou povinnou plati da, b) prv odberate spln povinnos uvies nsledn dodanie tovaru v shrnnom vkaze poda 80, c) prv odberate nie je identifikovan pre da v lenskom tte, v ktorom sa skon odoslanie alebo preprava tovaru, a d) odoslanie alebo preprava tovaru sa uskuton poda 45 ods. 1 psm. a). 18
Miesto dovozu tovaru

(1) Miestom dovozu tovaru je lensk tt, na ktorho zem sa tovar nachdza v ase, ke vstupuje na zemie Eurpskej nie s vnimkou poda odseku 2. (2) Ak m dovan tovar pri jeho vstupe na zemie Eurpskej nie postavenie doasne uskladnenho tovaru alebo ak je umiestnen do slobodnho colnho psma alebo do slobodnho colnho skladu, alebo ak je prepusten do colnho reimu uskladovanie v colnom sklade, do colnho reimu aktvny zuachovac styk, do colnho reimu doasn pouitie s plnm oslobodenm od dovoznho cla alebo do colnho reimu vonkaj tranzit, alebo ak je vpusten do teritorilnych vd, miestom dovozu je lensk tt, v ktorom sa skonia tieto coln opatrenia.
Daov povinnos
19
Daov povinnos pri dodan tovaru a sluby

(1) Daov povinnos vznik dom dodania tovaru. Dom dodania tovaru je de, ke kupujci nadobudne prvo naklada s tovarom ako vlastnk. Pri prevode alebo prechode nehnutenosti je dom dodania de odovzdania nehnutenosti do uvania, ak je tento de skor ako de zpisu vlastnckeho prva k nehnutenosti do katastra nehnutenost. Pri dodan stavby na zklade zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dom dodania de odovzdania stavby. Pri dodan tovaru poda 8 ods. 1 psm. c) je dom dodania tovaru de odovzdania tovaru njomcovi. (2) Daov povinnos vznik dom dodania sluby. (3) Ak sa dodanie tovaru alebo sluby uskutouje iastkovo alebo opakovane, povauje sa tovar alebo sluba za dodan najneskr poslednm dom obdobia, na ktor sa platba za opakovane alebo iastkovo dodvan tovar alebo slubu vzahuje s vnimkou poda psmen a) a d). Za iastkov dodanie tovaru alebo sluby sa povauje tak dodanie tovaru alebo sluby, ktor predstavuje as celkovho plnenia, na ktor je uzavret zmluva. Za opakovan dodanie tovaru alebo sluby sa povauje dodanie rovnakho druhu tovaru alebo sluby v opakovanch dohodnutch lehotch. Ak a) je dohodnut platba za iastkovo alebo opakovane dodvan tovar alebo slubu in ako v psmene b) za obdobie dlhie ako 12 kalendrnych mesiacov, povauje sa tovar alebo sluba za dodan poslednm dom kadho 12. kalendrneho mesiaca, a km sa dodanie tovaru alebo sluby neskon, b) sa sluba s miestom dodania poda 15 ods. 1, pri ktorej je povinn plati da prjemca sluby, uskutouje iastkovo alebo opakovane poas obdobia dlhieho ako 12 kalendrnych mesiacov a platba je dohodnut za obdobie dlhie ako 12 kalendrnych mesiacov, povauje sa sluba za dodan poslednm dom kadho kalendrneho roka, a km sa dodanie sluby neskon, c) platite poaduje za kad obdobie opakovane poskytovanho njmu nehnutenosti popri njomnom osobitne hradu za presne dodan mnostvo elektriny, plynu, vody a tepla, povauj sa tieto tovary za dodan dom vyhotovenia faktry, ktorou platite poaduje platbu za tieto tovary, d) sa opakovane poskytuj elektronick komunikan siete a elektronick komunikan sluby a spolu s nimi elektronick sluby osobami, ktor maj na poskytovanie uvedench siet a sluieb povolenie poda osobitnho predpisu,6a) za de dodania sluby sa povauje najneskr de vyhotovenia faktry a ak faktra nie je vyhotoven do konca tretieho kalendrneho mesiaca nasledujceho po kalendrnom mesiaci, v ktorom bola sluba dodan, daov povinnos vznik poslednm dom tretieho kalendrneho mesiaca nasledujceho po kalendrnom mesiaci, v ktorom bola sluba dodan; tto vnimka sa nevzahuje na opakovane poskytovan elektronick komunikan siete a elektronick komunikan sluby a spolu s nimi poskytovan elektronick sluby, ak da z tchto sluieb je povinn plati prjemca sluby. (4) Ak je platba prijat pred dodanm tovaru alebo sluby, vznik daov povinnos z prijatej platby dom prijatia platby. (5) Pri dodan tovaru na zklade komisionrskej zmluvy vznik komitentovi daov povinnos v ten ist de, ke vznik daov povinnos komisionrovi. (6) Pri obstaran sluby poda 9 ods. 4 vrtane obstarania opakovane alebo iastkovo dodvanch sluieb sa sluba obstaran osobou, ktor kon vo svojom mene, povauje za dodan dom vyhotovenia faktry, ktorou obstarvate poaduje hradu za slubu, a ak faktra nie je vyhotoven do konca tretieho kalendrneho mesiaca nasledujceho po kalendrnom mesiaci, v ktorom bola sluba dodan, daov povinnos vznik poslednm dom tretieho kalendrneho mesiaca nasledujceho po kalendrnom mesiaci, v ktorom bola sluba dodan; de dodania sluby poda tohto odseku sa neur, ak sa obstar sluba s miestom dodania poda 15 ods. 1, pri ktorej je povinn plati da prjemca sluby. Daov povinnos vznik nositeovi autorskch prv dom prijatia platby od organizcie kolektvnej sprvy autorskch prv, ak tto organizcia vyber vo svojom mene pre nositea autorskch prv odmeny a nhrady odmien za poskytnutie prva na pouitie diela. (7) Pri dodan tovaru prostrednctvom predajnch automatov, prpadne inch obdobnch prstrojov uvdzanch do chodu mincami, bankovkami, znmkami alebo inmi platobnmi prostriedkami nahrdzajcimi peniaze vznik daov povinnos dom, ke sa vyber peniaze alebo znmky z prstroja alebo inm spsobom sa zist vka obratu. (8) Ak je tovar odoslan alebo prepraven z tuzemska do inho lenskho ttu a jeho dodanie spa podmienky na oslobodenie od dane poda 43 ods. 1 a 4, za de dodania tovaru sa povauje a) 15. de kalendrneho mesiaca nasledujceho po kalendrnom mesiaci, ke bol tovar dodan, alebo b) de vyhotovenia faktry, ak bola faktra vyhotoven pred 15. dom poda psmena a). (9) Ak je tovar odoslan alebo prepraven z tuzemska do miesta urenia na zem tretieho ttu ( 47 ods. 1 a 2), za de dodania tovaru sa povauje de vstupu tovaru z zemia Eurpskej nie, ktor je potvrden colnm orgnom v colnom vyhlsen alebo v zjednoduenom colnom vyhlsen.
11. 9. 2011
Page 9 z 37
(10) Daov povinnos zo zlohovanch obalov6aa) dodanch na trh spolu s tovarom vznik platiteovi, ktor ako prv uvdza na trh v tuzemsku zlohovan obaly spolu s tovarom, a to poslednm dom prslunho kalendrneho roka z rozdielu medzi celkovm potom zlohovanch obalov, ktor spolu s tovarom ako prv uviedol na trh v tuzemsku v prslunom kalendrnom roku, a celkovm potom tchto zlohovanch obalov, ktor sa mu vrtili z trhu v tuzemsku v prslunom kalendrnom roku; ak je rozdiel v prslunom kalendrnom roku zporn, uvedie sa zklad dane a vka dane v doklade o pouit poda 71 ods. 9 a v daovom priznan so zpornm znamienkom. Platite, ktor v kalendrnom roku dodva zlohovan obaly spolu s tovarom, ktor uvdza na trh v tuzemsku ako prv, a ktor dodva aj zlohovan obaly spolu s tovarom, ktor neuvdza na trh v tuzemsku ako prv, neme uplatni zporn rozdiel v daovom priznan. Zkladom dane je sin zistenho rozdielu poda prvej vety a vky zlohy za zlohovan obal urenej osobitnm predpisom,6ab) ktor je platn posledn de prslunho kalendrneho roka, znen o da. 20
Daov povinnos pri nadobudnut tovaru v tuzemsku z inho lenskho ttu

(1) Daov povinnos pri nadobudnut tovaru v tuzemsku z inho lenskho ttu vznik a) 15. de kalendrneho mesiaca nasledujceho po kalendrnom mesiaci, ke sa uskutonilo nadobudnutie tovaru, alebo b) dom vyhotovenia faktry, ak bola faktra vyhotoven pre nadobdatea tovaru pred 15. dom poda psmena a). (2) Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z inho lenskho ttu sa povauje za uskutonen, ak by takto tovar bol povaovan za dodan v tuzemsku. (3) Daov povinnos pri nadobudnut novho dopravnho prostriedku v tuzemsku z inho lenskho ttu osobou, ktor nie je registrovan pre da poda 4 a 7, vznik dom nadobudnutia novho dopravnho prostriedku. 21
Daov povinnos pri dovoze tovaru

(1) Daov povinnos pri dovoze tovaru vznik a) prepustenm tovaru do colnho reimu von obeh, b) prepustenm tovaru do colnho reimu aktvny zuachovac styk v systme vrtenia, c) ukonenm colnho reimu doasn pouitie s iastonm oslobodenm od cla, d) pri sp dovanom tovare prepustenm do colnho reimu von obeh z colnho reimu pasvny zuachovac styk, e) nezkonnm dovozom tovaru, f) odatm tovaru colnmu dohadu, g) v ostatnch prpadoch, ke vznikne coln dlh pri dovoze tovaru. (2) Daov povinnos pri tovare poda odseku 1 vznik dom prijatia colnho vyhlsenia na prepustenie tovaru do prslunho colnho reimu alebo dom, v ktorom coln dlh vznikol inm spsobom ako prijatm colnho vyhlsenia. Da je splatn v lehote pre splatnos cla poda colnch predpisov. (3) Pri tovare prepustenom do colnho reimu doasn pouitie s iastonm oslobodenm od cla sa da vypota vo vke, v akej by sa vypotala pri tomto tovare, ak by tovar v okamihu prepustenia do colnho reimu doasn pouitie s iastonm oslobodenm od cla bol prepusten do colnho reimu von obeh.
Zklad dane a sadzba dane

22
Zklad dane pri dodan tovaru a sluby

(1) Zkladom dane pri dodan tovaru alebo sluby je vetko, o tvor protihodnotu, ktor dodvate prijal alebo m prija od prjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo sluby, znen o da. Do zkladu dane sa zaha aj dotcia alebo prspevok, ktor dodvate prijal alebo m prija k cene tovaru alebo sluby. (2) Do zkladu dane poda odseku 1 sa zahaj aj a) in dane, cl a poplatky vzahujce sa na tovar alebo slubu, b) svisiace nklady (vdavky), ako naprklad provzia, nklady na balenie, nklady na prepravu a nklady poistenia poadovan dodvateom od kupujceho alebo zkaznka. (3) Do zkladu dane poda odseku 1 sa nezahaj vdavky platen v mene a na et kupujceho alebo zkaznka, ktor dodvate poaduje od kupujceho alebo zkaznka (alej len prechodn poloky). Pri dodan tovaru v zlohovanch obaloch sa do zkladu dane poda odseku 1 nezaha zloha na zlohovan obaly, ktor s dodan spolu s tovarom. (4) Ak je v ase dodania tovaru alebo sluby poskytnut zava z ceny alebo ak je poskytnut zava za skoriu hradu ceny, zklad dane sa zni o sumu zavy. (5) Pri dodan tovaru poda 8 ods. 3 je zkladom dane cena, za ktor bol tovar nadobudnut vrtane nkladov svisiacich s nadobudnutm, a ak bol tovar vytvoren vlastnou innosou, zkladom dane s nklady na vytvorenie tovaru vlastnou innosou; pri dodan tovaru, ktor je poda osobitnho predpisu26) odpisovanm majetkom, je zkladom dane zostatkov cena majetku zisten poda osobitnho predpisu.30) Pri dodan sluby poda 9 ods. 2 a 3 s zkladom dane nklady na slubu. (6) Zkladom dane pri premiestnen tovaru poda 8 ods. 4 je cena, za ktor bol tovar nadobudnut vrtane nkladov svisiacich s nadobudnutm, a ak bol tovar vytvoren vlastnou innosou, zkladom dane s nklady na vytvorenie tovaru vlastnou innosou, priom pri uren zkladu dane sa primerane uplatnia odseky 2 a 3. (7) Pri dodan tovarov a dodan sluieb v rmci predaja podniku alebo asti podniku tvoriacej samostatn organizan zloku4) sa zklad dane ur na zklade dohodnutej ceny vzahujcej sa na jednotliv prevdzan hmotn majetok a nehmotn majetok a jednotliv in majetkovo vyuiten hodnoty. Zklad dane sa neme zni o zvzky, ktor prechdzaj na kupujceho. (8) Ak pri dodan tovaru alebo dodan sluby osobm, ktor maj osobitn vzah k platiteovi, ktor dodva tovar alebo slubu, je protihodnota niia ako trhov hodnota na vonom trhu a prjemca plnenia nie je platiteom alebo je platiteom, ktor pri tomto tovare alebo slube nem prvo na odpotanie dane v plnom rozsahu, zkladom dane je trhov hodnota na vonom trhu. Trhovou hodnotou na vonom trhu je suma, ktor by prjemca plnenia musel zaplati pri obstaran prslunho tovaru alebo sluby v tuzemsku na rovnakom obchodnom stupni ako na tom, na ktorom sa dodanie tovaru alebo dodanie sluby uskutouje, nezvislmu dodvateovi tovaru alebo sluby v ase tohto dodania za podmienok spravodlivej hospodrskej sae. Ak nie je mon zisti porovnaten dodanie tovaru alebo sluby, trhov hodnota na vonom trhu je a) pri dodan tovaru suma, ktor nie je niia ako kpna cena prslunho tovaru alebo podobnho tovaru, a ak kpna cena neexistuje, nklady na vytvorenie tovaru vlastnou innosou prslunho tovaru v ase jeho dodania, b) pri dodan sluby suma, ktor nie je niia ako nklady na tto slubu. (9) Na ely odseku 8 osobami, ktor maj osobitn vzah k platiteovi, s a) fyzick osoby, ktor s tatutrnym orgnom platitea, ktor dodva tovar alebo slubu, alebo lenom tatutrneho orgnu platitea, ktor dodva tovar alebo slubu, ako aj fyzick osoby, ktor s im priamo podriaden, b) fyzick osoby, ktor s lenom dozornej rady platitea, ktor dodva tovar alebo slubu,
11. 9. 2011
Page 10 z 37
c) osoby, ktor priamo alebo nepriamo vlastnia alebo kontroluj 10 % alebo viac akci alebo podielov platitea, ktor dodva tovar alebo slubu, a fyzick osoby, ktor s ich tatutrnym orgnom alebo lenom ich tatutrneho orgnu, d) osoby, v ktorch priamo alebo nepriamo vlastn alebo kontroluje 10 % alebo viac akci alebo podielov platite, ktor dodva tovar alebo slubu, a fyzick osoby, ktor s ich tatutrnym orgnom alebo lenom ich tatutrneho orgnu, e) osoby, ktor s lenom platitea, ktor dodva tovar alebo slubu, f) fyzick osoby, ktor s v pracovnoprvnom vzahu voi platiteovi, ktor dodva tovar alebo slubu, g) fyzick osoby, ktor s osobou blzkou6ac) fyzickej osobe uvedenej v psmene a), b), c), d) alebo f), h) prvnick osoby, ktorch tatutrny orgn alebo spolonk je aj tatutrnym orgnom alebo spolonkom platitea, ktor dodva tovar alebo slubu, i) osoby, ktor spolone podnikaj s platiteom, ktor dodva tovar alebo slubu, na zklade zmluvy o zdruen alebo inej obdobnej zmluvy, j) fyzick osoby, ktor ij s platiteom, ktor dodva tovar alebo slubu, v domcnosti,24a) k) osoby blzke6ac) platiteovi, ktor je fyzickou osobou a ktor dodva tovar alebo slubu. 23
Zklad dane pri nadobudnut tovaru v tuzemsku z inho lenskho ttu

(1) Zklad dane pri nadobudnut tovaru v tuzemsku z inho lenskho ttu poda 11 a 11a sa ur poda 22 ods. 1 a 4 okrem nadobudnutia tovaru poda odseku 2. (2) Pri nadobudnut tovaru v tuzemsku z inho lenskho ttu poda 11 ods. 8 sa zklad dane ur poda 22 ods. 6. 24
Zklad dane pri dovoze tovaru

(1) Zkladom dane pri dovoze tovaru je hodnota uren na coln ely poda colnch predpisov. (2) Ak nie s zahrnut do hodnoty urenej na coln ely, zahaj sa do zkladu dane pri dovoze tovaru aj a) dane, cl a in platby splatn v zahrani a splatn pri dovoze tovaru okrem dane, ktor sa m vymera, b) svisiace nklady (vdavky), ako naprklad provzia, nklady na balenie, nklady na prepravu a nklady poistenia vzniknut do prvho miesta urenia v tuzemsku. (3) Prv miesto urenia v tuzemsku poda odseku 2 psm. b) je miesto uveden v nkladnom liste alebo inom sprievodnom dokumente sprevdzajcom dovan tovar do tuzemska. Ak takto miesto nie je uveden, za prv miesto urenia v tuzemsku sa povauje miesto prvej prekldky tovaru v tuzemsku. (4) Do zkladu dane sa zahaj aj nklady (vdavky) poda odseku 2 psm. b), ktor sa tkaj prepravy tovaru na in miesto urenia na zem Eurpskej nie, ako je tuzemsko, ak toto miesto je pri dovoze tovaru znme. (5) Do zkladu dane sa nezaha zava z ceny tovaru a zava za skoriu hradu ceny tovaru. (6) Pri sp dovanom tovare prepustenom do colnho reimu von obeh z colnho reimu pasvny zuachovac styk je zkladom dane hodnota spracovateskch operci vykonanch v treom tte a poloky poda odseku 2. 25
Oprava zkladu dane

(1) Zklad dane pri dodan tovaru alebo sluby a pri nadobudnut tovaru v tuzemsku z inho lenskho ttu sa oprav a) pri plnom alebo iastonom zruen dodvky tovaru alebo sluby a pri plnom alebo iastonom vrten dodvky tovaru, b) pri znen ceny tovaru alebo sluby po vzniku daovej povinnosti, c) pri zven ceny tovaru alebo sluby. (2) Ak sa po nadobudnut tovaru v tuzemsku z inho lenskho ttu vrti nadobdateovi spotrebn da zaplaten v lenskom tte, z ktorho bol tovar odoslan alebo prepraven, zklad dane sa zni o sumu vrtenej spotrebnej dane. (3) Rozdiel medzi pvodnm zkladom dane a opravenm zkladom dane a rozdiel medzi pvodnou daou a opravenou daou sa uvedie v daovom priznan za zdaovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave zkladu dane, a pri oprave zkladu dane pri nadobudnut tovaru v tuzemsku z inho lenskho ttu alebo pri dodan tovaru alebo sluby, ke je povinn plati da nadobdate tovaru alebo prjemca sluby, rozdiel sa uvedie v daovom priznan za zdaovacie obdobie, v ktorom nadobdate tovaru alebo prjemca sluby obdral doklad o oprave zkladu dane. (4) Coln orgn vrti alebo odpust da pri dovoze tovaru na zklade iadosti v prpadoch poda l. 235 a 242 nariadenia Rady (EHS) . 2913/1992 s vnimkou prpadu, ak platite me odpota da z dovezenho tovaru v plnom rozsahu; tto vnimka sa nevzahuje na prpad poda l. 236 nariadenia Rady (EHS) . 2913/1992. (5) Ak pri dovoze tovaru vznikne daov povinnos v tuzemsku prvnickej osobe z inho lenskho ttu, ktor nie je zdanitenou osobou, coln orgn vrti tejto osobe da zaplaten pri dovoze, ak a) ide o tovar odoslan alebo prepraven z zemia tretieho ttu a miestom urenia tovaru je in lensk tt ako tuzemsko a b) tto osoba preuke, e nadobudnutie tovaru bolo predmetom dane v lenskom tte urenia tovaru. (6) Zklad dane a da sa nemus opravi, ak platite zni cenu tovaru alebo sluby po vzniku daovej povinnosti voi inmu platiteovi za predpokladu, e na takom postupe sa obidve strany psomne dohodli. (7) Pri oprave zkladu dane sa pouije sadzba dane, ktor bola platn v ase vzniku daovej povinnosti pri zdanitenom obchode, na ktor sa oprava zkladu dane vzahuje. 26
Prepoet cudzej meny a zaokrhovanie dane

(1) Ak sa poaduje platba pri dodan tovaru, dodan sluby alebo nadobudnut tovaru v tuzemsku z inho lenskho ttu v cudzej mene, prepota sa na ely urenia zkladu dane na eur referennm vmennm kurzom urenm a vyhlsenm Eurpskou centrlnou bankou alebo Nrodnou bankou Slovenska5a) v de predchdzajci du vzniku daovej povinnosti. Osoba povinn plati da me pouva na prepoet cudzej meny na eur kurz platn poda colnch predpisov v de vzniku daovej povinnosti; rozhodnutie pouva kurz platn poda colnch predpisov sa mus psomne oznmi daovmu radu pred jeho prvm pouitm a je zvzn poas celho kalendrneho roka. Pri oprave zkladu dane poda 25 sa pouije kurz, ktor sa pouil pri vzniku daovej povinnosti. (2) Pri prepote cudzej meny na eur pri uren zkladu dane pri dovoze tovaru sa postupuje poda colnch predpisov. (3) Da vypotan pri dodan tovaru, dodan sluby a nadobudnut tovaru v tuzemsku z inho lenskho ttu sa zaokrhuje na najbli eurocent do 0,005 eura nadol a od 0,005 eura vrtane nahor. (4) Da vypotan pri dovoze tovaru sa zaokrhuje na najbli eurocent do 0,005 eura nadol a od 0,005 eura vrtane nahor. 27
11. 9. 2011
Page 11 z 37
Sadzby dane
(1) Zkladn sadzba dane na tovary a sluby je 19 % zo zkladu dane s vnimkou zkladnej sadzby dane ustanovenej v 85j ods. 1 na obdobie poda 85j ods. 1. Na tovary uveden v prlohe . 7 sa uplatuje znen sadzba dane 10 % zo zkladu dane. (2) Na ely sprvneho zatriedenia tovaru do selnho kdu poda prlohy . 7 sa pouije zvzn informcia o nomenklatrnom zatrieden tovaru vydan colnm orgnom poda osobitnho predpisu.6b) (3) Pri zmene sadzby dane sa pouije pri kadom vzniku daovej povinnosti sadzba dane platn v de vzniku daovej povinnosti.
Oslobodenie od dane
28
Potov sluby
Osloboden od dane s univerzlne potov sluby.7) Osloboden od dane je aj dodanie tovaru, ktor svis s poskytovanou univerzlnou potovou slubou. 29
Zdravotn starostlivos
(1) Osloboden od dane je poskytovanie zdravotnej starostlivosti ttnymi a nettnymi zdravotnckymi zariadeniami poda osobitnho predpisu8) a tovary a sluby s ou priamo svisiace poskytovan tmito ttnymi a nettnymi zdravotnckymi zariadeniami. Osloboden od dane nie je dodanie liekov a zdravotnckych pomcok. (2) Osloboden od dane je aj a) oetrovatesk starostlivos a prodn asistencia, b) kpen starostlivos, a ak kpen starostlivos nadvzuje na predchdzajcu ambulantn starostlivos alebo stavn starostlivos, aj sluby s ou priamo svisiace, c) poskytovanie zdravotnej starostlivosti zubnmi lekrmi a dodanie zubnch nhrad zubnmi lekrmi a zubnmi technikmi, d) zchrann zdravotn sluba a doprava osb do zdravotnckeho zariadenia a zo zdravotnckeho zariadenia poskytovan v svislosti so zdravotnou starostlivosou. (3) Osloboden od dane je dodanie udskch orgnov a tkanv, udskej krvi a krvnch prpravkov a materskho mlieka. 30
Sluby socilnej pomoci

(1) Osloboden od dane s sluby socilnej pomoci a sluby svisiace s ochranou det a mldee poskytovan v zariadeniach socilnych sluieb poda osobitnho predpisu;11) osloboden od dane je aj tovar dodan spolu s tmito slubami, ak s dodanm tchto sluieb priamo svis. (2) Osloboden od dane s sluby a tovar poda odseku 1 dodan aj inou prvnickou osobou alebo fyzickou osobou, ak tto osoba spa jednu podmienku alebo viac z tchto podmienok: a) vykonva innos na in el, ako je dosahovanie zisku, a akkovek prpadn zisk mus by v plnom rozsahu uren na pokraovanie alebo zlepenie dodvanch sluieb, b) je zriaden a spravovan na zsade dobrovonosti osobami, ktor nemaj priamy alebo nepriamy finann prospech na vsledkoch jej innosti, c) uplatuje ceny schvlen prslunmi radmi alebo ceny neprekraujce takto schvlen ceny a pri slubch, ktor nepodliehaj povinnosti schvlenia ceny, uplatuje niiu cenu, ako za obdobn sluby uplatuj osoby, ktorch cieom je dosiahnu takouto innosou zisk. 31
Vchovn sluby a vzdelvacie sluby

(1) Osloboden od dane s vchovn sluby a vzdelvacie sluby poskytovan a) poda osobitnch predpisov,12) b) prvnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktor spa jednu podmienku alebo viac podmienok poda 30 ods. 2, c) ako odborn vcvik a rekvalifikcia poskytovan poda osobitnho predpisu.13) (2) Osloboden od dane je aj dodanie tovaru a dodanie sluieb zko svisiacich s vchovnmi slubami a vzdelvacmi slubami poda odseku 1 osobami, ktor poskytuj vchovn sluby a vzdelvacie sluby poda odseku 1. 32
Sluby dodvan lenom

(1) Osloboden od dane s sluby dodvan ako protihodnota lenskho prspevku pre vlastnch lenov politickch strn a hnut, cirkv a nboenskch spolonost, obianskych zdruen vrtane odborovch organizci a profesijnch komr, ak toto oslobodenie od dane nenaruuje hospodrsku sa; osloboden od dane je aj tovar dodan tmito osobami v zkej svislosti s dodanou slubou. (2) Osloboden od dane s sluby, ktor svojim lenom dodva prvnick osoba, ak a) vetci jej lenovia vykonvaj innos, ktor je osloboden od dane poda 28 a 41, alebo innos, ktor nie je predmetom dane, b) tieto sluby s priamo nevyhnutn na vykonvanie innosti poda psmena a), c) tto prvnick osoba poaduje od svojich lenov len hradu podielu na spolonch vdavkoch a d) toto oslobodenie od dane nenaruuje hospodrsku sa. 33
Sluby svisiace so portom alebo telesnou vchovou

Osloboden od dane s sluby, ktor zko svisia so portom alebo telesnou vchovou, dodvan osobm, ktor sa zastuj na porte alebo telesnej vchove, ak s tieto sluby dodvan prvnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktor spa jednu podmienku alebo viac podmienok poda 30 ods. 2. 34
Kultrne sluby
Osloboden od dane s kultrne sluby a dodanie tovarov zko s nimi svisiacich, ak s poskytovan a) prvnickou osobou zriadenou zkonom,14)
11. 9. 2011
Page 12 z 37
b) prvnickou osobou zriadenou Ministerstvom kultry Slovenskej republiky, vym zemnm celkom alebo obcou poda osobitnho predpisu,15) c) prvnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktor spa jednu podmienku alebo viac podmienok poda 30 ods. 2. 35
Zhromaovanie finannch prostriedkov

Osloboden od dane je dodanie tovarov a sluieb osobami, ktorch innos je osloboden od dane poda 29 a 34, na podujatiach, ktor s usporiadan na el zhromaovania finannch prostriedkov pouitch na ich vlastn innos, za podmienky, e toto oslobodenie od dane nenaruuje hospodrsku sa. 36
Sluby verejnoprvnej televzie a verejnoprvneho rozhlasu

Osloboden od dane je vysielanie verejnoprvnej televzie a verejnoprvneho rozhlasu okrem vysielania reklm, telenkupu a sponzorovanch programov vrtane ich propagcie. 37
Poisovacie sluby
(1) Osloboden od dane je poisovacia a zaisovacia innos vrtane sprostredkovania poistenia a sprostredkovania zaistenia. (2) Osloboden od dane je poisovacia innos Socilnej poisovne17) a poisovacia innos zdravotnch poisovn.18) 38
Dodanie a njom nehnutenosti

(1) Osloboden od dane je dodanie stavby alebo jej asti vrtane dodania stavebnho pozemku,19) na ktorom stavba stoj, ak je dodanie uskutonen po piatich rokoch od prvej kolaudcie stavby alebo jej asti, na zklade ktorej bolo povolen uvanie stavby alebo jej asti alebo po piatich rokoch odo da zaatia prvho uvania stavby alebo jej asti; platite sa me rozhodn, e dodanie uvedenej nehnutenosti nebude osloboden od dane. Byty a nebytov priestory sa na ely oslobodenia od dane poda prvej vety povauj za as stavby. (2) Osloboden od dane je dodanie pozemku okrem dodania stavebnho pozemku. Pokia sa stavebn pozemok dodva so stavbou, vzahuje sa na jeho dodanie odsek 1. (3) Osloboden od dane je njom nehnutenosti alebo jej asti s vnimkou a) njmu v ubytovacch zariadeniach (ubytovacie sluby), b) njmu priestorov a miest na parkovanie vozidiel, c) njmu trvalo intalovanch zariaden a strojov, d) njmu bezpenostnch schrnok. (4) Na ely odseku 3 sa ubytovacm zariadenm rozumie hotel, motel, botel, penzin, turistick ubytova alebo in ubytova pri poskytnut krtkodobho ubytovania, ktorm sa rozumie ubytovanie na obdobie kratie ako tri mesiace, chata, kemping a ubytovanie v skrom. (5) Platite, ktor prenajma nehnutenos alebo jej as zdanitenej osobe, sa me rozhodn, e njom nebude osloboden od dane. (6) Odseky 3 a 5 sa vzahuj aj na podnjom nehnutenosti alebo jej asti. 39
Finann sluby
(1) Osloboden od dane s: a) poskytnutie, dojednvanie a sprostredkovanie veru, poskytnutie a sprostredkovanie piky, sprva veru a piky osobou, ktor ich poskytla, a sprostredkovanie sporenia, b) poskytnutie, dojednvanie a sprostredkovanie verovej zruky a inej zruky za pean zvzok, ako aj sprva verovej zruky osobou, ktor poskytla ver, c) innosti tkajce sa vkladov a bench tov vrtane ich sprostredkovania, d) innosti tkajce sa platieb, prevodov platieb, ekov, prevoditench dokumentov, dlhov s vnimkou vymhania dlhov, e) vydanie a sprva elektronickch platobnch prostriedkov a cestovnch ekov, f) innosti tkajce sa cennch papierov a obchodnch podielov vrtane sprostredkovania tchto innost; osloboden od dane nie je sprva cennch papierov a schova cennch papierov, g) otvorenie akreditvu, h) obstaranie inkasa, i) innosti tkajce sa peaz pouvanch ako zkonn platidlo vrtane sprostredkovania tchto innost, j) zmenrensk innos, k) sprva podielovho fondu sprvcovskou spolonosou poda osobitnho predpisu,20) sprva dchodkovho fondu dchodkovou sprvcovskou spolonosou poda osobitnho predpisu20a) a sprva doplnkovho dchodkovho fondu doplnkovou dchodkovou spolonosou poda osobitnho predpisu,20b) l) obchodovanie na vlastn et alebo na et klienta pri termnovanch obchodoch a opcich vrtane kurzovch a rokovch obchodov. (2) Cenou sluby pri zmenrenskej innosti je dohodnut odplata a vnos (prjem) dosiahnut z rozdielu kurzov v prslunom zdaovacom obdob. (3) Cenou sluby pri obchodoch poda odseku 1 psm. l) je dosiahnut zisk z tchto obchodov po odpotan prpadnej straty z tchto obchodov v prslunom zdaovacom obdob. 40
Predaj potovch cenn a kolkov

Osloboden od dane je sprostredkovanie predaja platnch potovch cenn urench na pouitie v rmci potovch sluieb, kolkov a inch radnch cenn, ak sa predvaj za nominlnu hodnotu. 41
Prevdzkovanie lotri a inch podobnch hier

(1) Osloboden od dane je prevdzkovanie lotri a inch podobnch hier osobou, ktor m povolenie na ich prevdzkovanie poda osobitnho predpisu.21)
11. 9. 2011
Page 13 z 37
(2) Od dane je osloboden aj innos spovajca v zabezpeen prevdzkovania lotri a inch podobnch hier, ktor je vykonvan v mene a na et osoby, ktor m povolenie na prevdzkovanie poda osobitnho predpisu. Zabezpeenm prevdzkovania lotri a inch podobnch hier sa rozumie prjem stvok, predaj rebov, vplata vhier a alie sluby priamo s nimi spojen, poskytovan mandatrom. 42
Oslobodenie od dane pri dodan tovaru, pri ktorom nebola odpotan da

Osloboden od dane je dodanie tovaru, ktor sa pouval vlune na innosti osloboden od dane poda 28 a 41 bez monosti odpotania dane poda 49 ods. 3, a dodanie tovaru, pri ktorho nadobudnut nie je monos odpotania dane poda 49 ods. 7. 43
Oslobodenie od dane pri dodan tovaru z tuzemska do inho lenskho ttu

(1) Osloboden od dane je dodanie tovaru, ktor je odoslan alebo prepraven z tuzemska do inho lenskho ttu predvajcim alebo nadobdateom tovaru alebo na ich et, ak nadobdate je osobou identifikovanou pre da v inom lenskom tte. (2) Osloboden od dane je dodanie novho dopravnho prostriedku, ktor je odoslan alebo prepraven z tuzemska do inho lenskho ttu kupujcemu predvajcim alebo kupujcim alebo na ich et. (3) Osloboden od dane je dodanie tovaru, ktor je predmetom spotrebnej dane, odoslanho alebo prepravenho z tuzemska do inho lenskho ttu kupujcemu predvajcim alebo kupujcim alebo na ich et, ak kupujci je zdanitenou osobou poda prva inho lenskho ttu, ktor nie je identifikovan pre da, alebo prvnickou osobou, ktor nie je zdanitenou osobou poda prva inho lenskho ttu a nie je identifikovan pre da, a ak povinnos plati spotrebn da vznik kupujcemu v lenskom tte, v ktorom sa skon odoslanie alebo preprava tovaru. (4) Osloboden od dane je premiestnenie tovaru zdanitenej osoby z tuzemska do inho lenskho ttu na ely jej podnikania ( 8 ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre in osobu bolo osloboden od dane poda odseku 1. (5) Platite je povinn preukza, e s splnen podmienky oslobodenia od dane poda odsekov 1 a 4. Platite je povinn preukza dodanie tovaru do inho lenskho ttu kpiou faktry, a a) ak prepravu tovaru zabezpe dodvate alebo odberate inou osobou, prepravnm dokladom alebo inm dokladom o odoslan, v ktorom je uveden miesto urenia, b) ak prepravu tovaru vykon dodvate, psomnm potvrdenm prijatia tovaru odberateom alebo osobou nm poverenou, c) ak prepravu tovaru vykon odberate, psomnm vyhlsenm odberatea alebo nm poverenej osoby, e tovar prepravil do inho lenskho ttu, d) inmi dokladmi, ako naprklad zmluvou o dodan tovaru, dodacm listom, dokladom o prijat platby za tovar. (6) Osloboden od dane je dodanie tovaru a dodanie sluby a) pre diplomatick misie a konzulrne rady inch ttov ako Slovenskej republiky zriaden na zem inho lenskho ttu a ich pracovnkov, ktor nie s obanmi Slovenskej republiky a nemaj trval pobyt v Slovenskej republike, b) Eurpskej nii, Eurpskej nii pre atmov energiu a orgnom nimi zriadenmi, Eurpskej centrlnej banke a Eurpskej investinej banke v rozsahu a za podmienok ustanovench medzinrodnou zmluvou,21a) c) medzinrodnm organizcim inm, ako s uveden v psmene b), a ich pracovnkom v rozsahu a za podmienok poda medzinrodnch zmlv,24) d) do inho lenskho ttu pre ozbrojen sily lenskho ttu, ktor je stranou Severoatlantickej zmluvy, uren na pouitie tmito ozbrojenmi silami alebo civilnmi zamestnancami, ktor ich sprevdzaj, a na zsobenie ich stravovacch zariaden, ak tieto ozbrojen sily nie s ozbrojenmi silami ttu urenia dodvok a ak sa podieaj na spolonom obrannom sil. (7) Platite je povinn preukza oslobodenie od dane poda odseku 6 potvrdenm na radnom tlaive na oslobodenie od dane, ktor je vyhotoven prslunm ttnym orgnom inho lenskho ttu a ktor odberate odovzdal platiteovi. (8) Ak prepravu tovaru z tuzemska do inho lenskho ttu vykon odberate alebo ju zabezpe odberate inou osobou, platite je povinn ma doklady poda odseku 5 psm. a) alebo c) do konca iesteho kalendrneho mesiaca nasledujceho po skonen kalendrneho mesiaca, v ktorom sa uskutonilo dodanie tovaru. Ak platite nem doklady poda odseku 5 psm. a) alebo c) v lehote poda prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daovho priznania za zdaovacie obdobie, v ktorom uplynula tto lehota. 44
Oslobodenie od dane pri nadobudnut tovaru v tuzemsku z inho lenskho ttu

Osloboden od dane je nadobudnutie tovaru v tuzemsku z inho lenskho ttu, ak a) by dodanie takho tovaru platiteom v tuzemsku bolo osloboden od dane, b) by dovoz takho tovaru bol osloboden od dane poda 48 ods. 1 a 2 a ods. 4 a 9 alebo c) tento tovar je uren bezprostredne na alie dodanie tovaru z tuzemska do inho lenskho ttu alebo na zemie tretieho ttu a toto dodanie je osloboden od dane s monosou odpotania dane. 45
Oslobodenie od dane pri trojstrannom obchode

(1) Trojstrannm obchodom sa rozumie obchod, ak a) sa na obchode zastuj tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istho tovaru, ktor je odoslan alebo prepraven priamo od prvho dodvatea k druhmu odberateovi z jednho lenskho ttu do inho lenskho ttu, b) osoby zastnen na obchode s identifikovan pre da v troch rznych lenskch ttoch, c) prv odberate nie je identifikovan pre da v lenskom tte druhho odberatea a voi prvmu dodvateovi a druhmu odberateovi pouije rovnak identifikan slo pre da, d) tovar odoslal alebo prepravil prv dodvate alebo prv odberate, alebo in osoba na ich et, e) druh odberate pouije identifikan slo pre da pridelen lenskm ttom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skon, a f) druh odberate je osobou povinnou plati da. (2) Ak s splnen podmienky pre trojstrann obchod poda odseku 1, prv odberate nie je povinn plati da pri nadobudnut tovaru z inho lenskho ttu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa povauje za zdanen. (3) Pri trojstrannom obchode prv odberate vyhotov pre druhho odberatea faktru, ktor nebude obsahova sumu dane a v ktorej uvedie, e ide o trojstrann obchod. (4) Zo zznamov vedench na urenie dane mus by zrejm a) u prvho odberatea, ak pouije pri trojstrannom obchode identifikan slo pre da pridelen v tuzemsku, dohodnut odplata za dodanie tovaru druhmu odberateovi a nzov alebo meno a adresa druhho odberatea, b) u druhho odberatea, ak pouije pri trojstrannom obchode identifikan slo pre da pridelen v tuzemsku, zklad dane, suma dane a nzov alebo meno a adresa prvho odberatea.
11. 9. 2011
Page 14 z 37
46
Oslobodenie prepravnch sluieb od dane

(1) Osloboden od dane je preprava tovaru na ostrovy a z ostrovov, ktor tvoria autonmne oblasti Azory a Madeira, a preprava tovaru medzi tmito ostrovmi. (2) Osloboden od dane je doprava osb na zem tuzemska, ak ide o dopravu a) z tuzemska do zahraniia, b) zo zahraniia do tuzemska, c) z miesta v zahrani do miesta v zahrani cez tuzemsko, d) medzi dvoma miestami v tuzemsku, ktor tvor sas medzinrodnej leteckej alebo vodnej dopravy. (3) Doprava batoiny a motorovho vozidla, ktor sprevdzaj dopravovan osoby, a dodanie sluieb vzahujcich sa na dopravu osb s osloboden od dane, ak je samotn doprava osb osloboden od dane poda odseku 2. 47
Oslobodenie od dane pri vvoze tovaru a sluieb

(1) Osloboden od dane je dodanie tovaru, ktor je odoslan alebo prepraven predvajcim alebo na jeho et do miesta urenia na zem tretieho ttu. (2) Osloboden od dane je dodanie tovaru, ktor je odoslan alebo prepraven kupujcim alebo na jeho et do miesta urenia na zem tretieho ttu, ak kupujci nem v tuzemsku sdlo, miesto podnikania, prevdzkare ani bydlisko, s vnimkou dodania tovaru, ktor prepravil kupujci na ely vybavenia, zsobenia pohonnmi ltkami a potravinami vletnch lod, skromnch lietadiel alebo akchkovek dopravnch prostriedkov na skromn pouitie. (3) Odoslanie alebo prepravenie tovaru do miesta urenia na zem tretieho ttu poda odsekov 1 a 2 je platite povinn preukza colnm vyhlsenm, v ktorom je colnm orgnom potvrden vstup tovaru z zemia Eurpskej nie, a dokladom o odoslan alebo preprave tovaru; platite mus ma coln vyhlsenie, v ktorom je potvrden vstup tovaru z zemia Eurpskej nie, najneskr do konca iesteho kalendrneho mesiaca nasledujceho po skonen zdaovacieho obdobia, v ktorom uplatnil oslobodenie od dane. (4) Osloboden od dane je dodanie tovaru v daovom sklade povolenom poda osobitnho predpisu6) v tranzitnom priestore medzinrodnch letsk a prstavov a na palubch lietadiel vlune fyzickm osobm, ktor bezprostredne opustia, prpadne opustia s medzipristtm v inom lenskom tte, ak je pri takom medzipristt zamedzen opustenie tranzitnho priestoru, zemie spoloenstva. Tovar osloboden od dane smie by predan tmto osobm a po overen, e ich cieov letisko alebo cieov prstav je v treom tte. Prvnick osoba alebo fyzick osoba, ktor uskutouje tak predaj, je povinn zabezpei, aby na predajnom doklade bolo vyznaen meno a priezvisko fyzickej osoby, slo letu alebo plavby, cieov letisko alebo prstav kupujceho, obchodn nzov tovaru a cena tovaru. (5) Osloboden od dane s spracovatesk opercie na hnutenom majetku, ktor bol dovezen z zemia tretieho ttu alebo nadobudnut na ely vykonania takch spracovateskch operci v tuzemsku a ktor je odoslan alebo prepraven z zemia Eurpskej nie osobou, ktor tieto sluby dodala, alebo na jej et alebo zkaznkom, ktor nem v tuzemsku sdlo, miesto podnikania, prevdzkare ani bydlisko, alebo na jeho et. (6) Osloboden od dane s sluby vrtane prepravnch a s nimi svisiacich doplnkovch sluieb, in ako sluby osloboden od dane poda 28 a 41, ktor s priamo spojen s vvozom tovaru a s tovarom pod colnm opatrenm poda 18 ods. 2. (7) Osloboden od dane je dodanie tovaru na zsobenie plavidiel a) pouvanch na plavbu po otvorench moriach, ktor vykonvaj prepravu cestujcich za odplatu, obchodn, priemyseln alebo rybrsku innos, b) pouvanch na zchrann akcie a poskytovanie pomoci na mori alebo na pobren rybolov s vnimkou dodania potravn pre plavidl vykonvajce pobren rybolov, c) vojnovch, kdu kombinovanej nomenklatry ex 8906 00 10, ktor opaj tuzemsko a smeruj do zahraninho prstavu alebo kotviska. (8) Osloboden od dane je dodanie, oprava, prava, drba a njom nmornch plavidiel poda odseku 7 psm. a) a b), dodanie, oprava, drba a njom vybavenia vrtane rybrskej vbavy a dodanie inch sluieb nevyhnutne spojench s nmornmi plavidlami. (9) Osloboden od dane je dodanie tovaru na zsobenie lietadiel uvanch leteckm dopravcom, ktor vykonva prevane medzinrodn dopravu za odplatu. (10) Osloboden od dane je dodanie, oprava, prava, drba a njom lietadiel uvanch leteckm dopravcom, ktor vykonva prevane medzinrodn dopravu za odplatu, dodanie, oprava, drba a njom vybavenia intalovanho alebo pouvanho v tchto lietadlch a dodanie inch sluieb potrebnch priamo pre tieto lietadl alebo ich nklad. (11) Osloboden od dane je dodanie zlata centrlnym bankm. (12) Osloboden od dane je obstaranie dodania tovarov a sluieb poda odsekov 1 a 11, ak sa obstaranie vykon v mene a na et inej osoby, a alej je osloboden od dane obstaranie tovarov a sluieb uskutonen mimo zemia Eurpskej nie, ak sa obstaranie vykon v mene a na et inej osoby; oslobodenie od dane sa nevzahuje na obstaranie sluieb cestovnho ruchu, ktor s dodan v inom lenskom tte. 48
Oslobodenie od dane pri dovoze tovaru

(1) Osloboden od dane je dovoz tovaru, ak ide o tovar, ktorho dodanie v tuzemsku platiteom by bolo osloboden od dane. (2) Tovar, ktor je prepusten do colnho reimu von obeh s oslobodenm od cla poda osobitnho predpisu,22) je osloboden od dane, ak ide o a) mal zsielky tovaru neobchodnho charakteru a ak ide o dovoz kvy alebo aju, oslobodenie sa vzahuje na 1. 500 gramov kvy alebo 200 gramov kvovho extraktu a esencie, 2. 100 gramov aju alebo 40 gramov ajovho extraktu a esencie, b) zsielky, ktorch hodnota nepresahuje 22 eur, c) osobn majetok fyzickch osb sahujcich sa z tretieho ttu na zemie Eurpskej nie, d) tovar dovan pri prleitosti uzavretia manelstva, e) osobn majetok nadobudnut dedenm, f) vybavenie a tudijn potreby a zariadenie domcnosti iakov a tudentov, g) premiestnenie obchodnho majetku z tretieho ttu na zemie Eurpskej nie; oslobodenie od dane sa nevzahuje na obchodn majetok, ktor je dovezen na ely innost, ktor s osloboden od dane poda 28 a 41, h) ponohospodrske vrobky, i) osiv, hnojiv a vrobky na obrbanie pdy a pestovanie rastln,
11. 9. 2011
Page 15 z 37
j) zvierat, biologick alebo chemick ltky uren na vskum, ak s poskytnut bezodplatne a s uren pre zariadenia vykonvajce vzdelvanie a vedeck vskum, k) lieiv a lieky udskho pvodu a inidl na urovanie krvnej skupiny a typu tkaniva, l) farmaceutick vrobky pouvan pri medzinrodnch portovch podujatiach, m) tovar pre charitatvne alebo dobroinn organizcie, n) tovar dovan v prospech obet ivelnej pohromy, o) estn vyznamenania a ocenenia, dary venovan v rmci medzinrodnch vzahov a tovar uren pre predstaviteov ttu, p) vzorky tovaru nepatrnej hodnoty, r) reklamn tlaoviny a reklamn predmety, s) tovar pouvan alebo spotrebovan poas vstavy alebo podobnho podujatia, t) tovar dovan na skky, analzy alebo pokusy, u) zsielky uren osobm prslunm na konanie vo veciach ochrany autorskch prv, v oblasti priemyselnho vlastnctva a v oblasti technickej normalizcie, v) turistick propagan materil, w) rzne dokumenty a predmety, x) doplnkov materil, ktor sli na uloenie a ochranu tovaru poas prepravy, ak je sasou zkladu dane dovanho tovaru, y) podstieku, krmivo a napjanie pre zvierat poas ich prepravy, z) paliv a maziv v cestnch motorovch vozidlch a pecilnych kontajneroch, za) tovar uren na vstavbu, drbu alebo vzdobu pamtnkov alebo cintornov vojnovch obet, zb) rakvy, urny a ozdobn pohrebn predmety. (3) Dovoz tovaru, ktor je odoslan alebo prepraven z tretieho ttu a ktorho odoslanie alebo preprava sa skon v inom lenskom tte, je osloboden od dane za podmienky, ak u dovozcu ( 69 ods. 8) je dodanie tohto tovaru z tuzemska do inho lenskho ttu osloboden od dane poda 43 ods. 1 a 4. Oslobodenie od dane sa uplatn, ak v ase dovozu tovaru dovozca, ktor je platiteom, alebo jeho zstupca poskytne colnmu orgnu najmenej tieto informcie: a) svoje identifikan slo pre da pridelen v tuzemsku alebo osobitn identifikan slo pre da daovho zstupcu, ktor zastupuje dovozcu vo veci uplatnenia oslobodenia od dane poda 69a, b) identifikan slo pre da zkaznka pridelen v inom lenskom tte alebo svoje identifikan slo pre da pridelen v lenskom tte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skon, c) dkaz, e dovan tovar m by odoslan alebo prepraven z tuzemska do inho lenskho ttu, najm zmluvu o preprave tovaru alebo prepravn doklad. (4) Osloboden od dane je sptn dovoz tovaru v takom stave, v akom bol vyvezen osobou, ktor ho vyviezla, ak sa na vzahuje oslobodenie od cla. (5) Osloboden od dane je dovoz tovaru a) osobami, ktor povaj vsady a imunity poda medzinrodnho prva,23) ak sa na tento dovoz vzahuje oslobodenie od cla, b) Eurpskou niou, Eurpskou niou pre atmov energiu a orgnmi nimi zriadenmi, Eurpskou centrlnou bankou a Eurpskou investinou bankou v rozsahu a za podmienok ustanovench medzinrodnou zmluvou,21a) c) medzinrodnmi organizciami inmi, ako s uveden v psmene b), a ich pracovnkmi v rozsahu a za podmienok poda medzinrodnch zmlv.24) (6) Osloboden od dane je dovoz tovaru ozbrojenmi silami inho ttu, ktor je stranou Severoatlantickej zmluvy alebo zastnenm ttom v Partnerstve za mier, a inho ttu na pouitie tmito ozbrojenmi silami alebo civilnmi zamestnancami, ktor ich sprevdzaj, vrtane tovaru urenho na zsobenie stravovacch zariaden tchto ozbrojench sl podieajcich sa na spolonom obrannom sil. (7) Osloboden od dane je zlato dovezen Nrodnou bankou Slovenska. (8) Osloboden od dane s sluby vzahujce sa na dovan tovar, ak hodnota tchto sluieb je zahrnut do zkladu dane poda 24. (9) Osloboden od dane je dovoz plynu prostrednctvom sstavy zemnho plynu alebo siete, ktor je k takejto sstave pripojen, alebo privdzanho z plavidla urenho na dopravu plynu do sstavy zemnho plynu alebo aobnej siete, dovoz elektriny a dovoz tepla alebo chladu prostrednctvom teplrenskch siet alebo chladiarenskch siet. 48a
Oslobodenie od dane pri dovoze tovaru v osobnej batoine cestujcich

(1) Na ely tohto ustanovenia sa rozumie a) cestujcim leteckou dopravou osoba cestujca leteckm dopravnm prostriedkom okrem dopravnho prostriedku skromnho rekreanho lietania, b) skromnm rekreanm lietanm pouitie lietadla jeho vlastnkom alebo inou osobou na zklade njomnho vzahu alebo inho vzahu na in ako obchodn ely alebo na in ely ako je preprava cestujcich alebo tovaru alebo poskytovanie sluieb za protihodnotu alebo pre potreby orgnov verejnej moci, c) osobnou batoinou batoina, ktor me cestujci pri ukonen svojej cesty predloi colnmu orgnu, a tie batoina, ktor me cestujci predloi tomuto colnmu orgnu neskr, za predpokladu, e tto batoina bola na zaiatku jeho cesty zaregistrovan ako prrun batoina spolonosou, ktor je zodpovedn za jeho prepravu; pohonn ltky in ako v odseku 12 sa za osobn batoinu nepovauj, d) neobchodnm dovozom dovoz tovaru, ak 1. je tovar uren na osobn spotrebu cestujceho alebo osobn spotrebu jeho domcnosti,24a) alebo je uren ako dar, 2. povaha a mnostvo tovaru nevzbudzuje podozrenie, e tovar sa dova na obchodn ely a 3. dovoz sa uskutouje prleitostne, e) cigarkou cigara s jednotkovou hmotnosou najviac 3 gramy. (2) Osloboden od dane je neobchodn dovoz tovaru v osobnej batoine cestujceho z zemia tretch ttov. (3) Oslobodenie od dane poda odseku 2 sa okrem tovaru uvedenho v odsekoch 6 a 12 uplatn na dovoz tovaru, ak jeho hodnota celkom nepresahuje a) 300 eur na osobu in ako uveden v psmench b) a c), b) 430 eur na osobu, ak cestuje leteckou dopravou, c) 150 eur na osobu mladiu ako 15 rokov bez ohadu na dopravn prostriedok.
11. 9. 2011
Page 16 z 37
(4) Na ely uplatovania peanch limitov poda odseku 3 sa hodnota jednotlivho tovaru neme rozdeli. (5) Na ely uplatovania oslobodenia od dane poda odseku 3 sa neprihliada na hodnotu osobnej batoiny cestujceho, ktor sa dova doasne alebo sa dova sptne po jej doasnom vvoze, a hodnotu liekov nevyhnutnch na osobn potrebu cestujceho. (6) Oslobodenie od dane poda odseku 2 sa pri dovoze tabakovch vrobkov uplatn na jednho cestujceho najviac na mnostvo a) 200 kusov cigariet na osobu, ak cestuje leteckou dopravou, a 40 kusov cigariet na osobu, ak cestuje inak ako leteckou dopravou, b) 100 kusov cigariek na osobu, ak cestuje leteckou dopravou, a 20 kusov cigariek na osobu, ak cestuje inak ako leteckou dopravou, c) 50 kusov cigr na osobu, ak cestuje leteckou dopravou, a 10 kusov cigr na osobu, ak cestuje inak ako leteckou dopravou, d) 250 gramov tabaku na fajenie na osobu, ak cestuje leteckou dopravou, a 50 gramov tabaku na fajenie na osobu, ak cestuje inak ako leteckou dopravou. (7) Kad mnostvo ustanoven v odseku 6 psm. a) a d) predstavuje 100 % celkovho povolenho mnostva pre oslobodenie od dane na tabakov vrobky. Oslobodenie od dane na tabakov vrobky sa me uplatni na akkovek kombinciu tabakovch vrobkov uvedench v odseku 6 psm. a) a d), ak shrnn percentulny podiel jednotlivch povolench mnostiev nepresahuje 100 % celkovho povolenho mnostva. (8) Oslobodenie od dane poda odseku 2 sa pri dovoze alkoholu a alkoholickch npojov inch ako tich vno a pivo uplatn na jednho cestujceho najviac na mnostvo a) jeden liter alkoholu a alkoholickho npoja s obsahom alkoholu viac ako 22 % objemu alebo nedenaturovanho etylalkoholu s obsahom alkoholu 80 % objemu a viac, b) dva litre alkoholu a alkoholickho npoja s obsahom alkoholu 22 % a menej. (9) Kad mnostvo ustanoven v odseku 8 psm. a) a b) predstavuje 100 % celkovho povolenho mnostva pre oslobodenie od dane na alkohol a alkoholick npoje. Oslobodenie od dane na alkohol a alkoholick npoje sa me uplatni na akkovek kombinciu alkoholu a alkoholickch npojov uvedench v odseku 8, ak shrnn percentulny podiel jednotlivch povolench mnostiev nepresahuje 100 % celkovho povolenho mnostva. (10) Oslobodenie od dane poda odseku 2 sa uplatn na dovoz tichho vna najviac v mnostve 4 litrov a na dovoz piva najviac v mnostve 16 litrov. (11) Oslobodenie od dane poda odsekov 6 a 10 sa neuplatn, ak cestujcim je osoba mladia ako 17 rokov. (12) Oslobodenie od dane poda odseku 2 sa uplatn na dovoz pohonnch ltok, ktor sa nachdzaj v benej ndri motorovho dopravnho prostriedku, a pohonnch ltok v prenosnej ndri, ktorch objem nepresahuje desa litrov.
Odpotanie dane
49
Odpotanie dane platiteom

(1) Prvo odpota da z tovaru alebo zo sluby vznik platiteovi v de, ke pri tomto tovare alebo slube vznikla daov povinnos. (2) Platite me odpota od dane, ktor je povinn plati, da z tovarov a sluieb, ktor pouije na dodvky tovarov a sluieb ako platite s vnimkou poda odsekov 3 a 7. Platite me odpota da, ak je da a) voi nemu uplatnen inm platiteom v tuzemsku z tovarov a sluieb, ktor s alebo maj by platiteovi dodan, b) nm uplatnen z tovarov a sluieb, pri ktorch je povinn plati da poda 69 ods. 2 a 4, 7 a 9 a 12, c) nm uplatnen pri nadobudnut tovaru v tuzemsku z inho lenskho ttu poda 11 a 11a, d) zaplaten sprvcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. (3) Platite neme odpota da z tovarov a sluieb poda odseku 2, ktor pouije na dodvky tovarov a sluieb, ktor s osloboden od dane poda 28 a 42, s vnimkou poisovacch sluieb poda 37 a finannch sluieb poda 39, ak s poskytnut zkaznkovi, ktor nem sdlo, miesto podnikania, prevdzkare ani bydlisko na zem Eurpskej nie, alebo ak s tieto sluby priamo spojen s vvozom tovaru mimo zemia Eurpskej nie. Platite, ktor dodva investin zlato osloboden od dane poda 67 ods. 3, a platite, ktor sprostredkovva dodanie investinho zlata osloboden od dane poda 67 ods. 3, neme odpota da z tovarov a sluieb poda odseku 2, ktor pouije na tto innos, s vnimkou dane z tovarov a sluieb poda 67 ods. 5 a 6. (4) Ak platite pouije tovary a sluby pre dodvky tovarov a sluieb, pri ktorch me odpota da, a sasne pre dodvky tovarov a sluieb, pri ktorch neme odpota da poda odseku 3, je povinn postupova pri vpote pomernej vky dane, ktor me odpota, poda 50. (5) Platite, ktor nadobudne hmotn majetok, ktor je poda osobitnho predpisu odpisovanm majetkom,26) a pri nadobudnut tohto majetku predpoklad jeho pouitie na ely svojho podnikania, ako aj na in el ako na podnikanie, sa me rozhodn okrem investinho majetku uvedenho v 54 ods. 2 psm. b) a c), e neodpota as dane, ktor zodpoved rozsahu pouitia hmotnho majetku na in el ako na podnikanie. Ak sa platite rozhodne, e neodpota as dane, ktor zodpoved rozsahu pouitia hmotnho majetku na in el ako na podnikanie, nepovauje sa pouitie tohto hmotnho majetku na in el ako na podnikanie v tomto rozsahu za dodanie tovaru za protihodnotu ( 8 ods. 3) alebo dodanie sluby za protihodnotu ( 9 ods. 2). Ak platite pouije prijat sluby a nadobudnut hmotn majetok in ako hmotn majetok, ktor je poda osobitnho predpisu odpisovanm majetkom,26) na ely svojho podnikania, ako aj na in el ako na podnikanie, odpota da len v pomere zodpovedajcom rozsahu pouitia na podnikanie k celkovmu rozsahu pouitia; ak platite uplatuje vdavky (nklady) na spotrebovan pohonn ltky vo forme paulnych vdavkov poda osobitnho predpisu24b) a neme preukza rozsah pouitia pohonnch ltok na ely svojho podnikania a na in el ako na podnikanie, me odpota da z kpy pohonnch ltok do vky paulnych vdavkov poda osobitnho predpisu.24b) Ustanovenie odseku 4 tmto nie je dotknut. (6) Platite me odpota da aj v prpade, ak tovary a sluby pouije na podnikanie v zahrani, ak by tto da bola odpotaten, keby tto innos bola vykonvan v tuzemsku. (7) Platite neme odpota da pri a) kpe tovarov a sluieb na ely pohostenia a zbavy, b) prechodnch polokch poda 22 ods. 3. (8) Pri prevdzkovan podniku po vyhlsen konkurzu me platite odpota da len z tovarov a sluieb, ktor pouije na prevdzkovanie podniku; platite neme odpota da z tovarov a sluieb, ktor pouije na udriavanie a sprvu konkurznej podstaty, a z tovarov a sluieb, ktor s hotovm vdavkom sprvcu konkurznej podstaty a s pohadvkou proti konkurznej podstate. 49a Da uplatnen na investin majetok uveden v 54 ods. 2 psm. b) a c), ktor je zahrnut v majetku platitea a ktor platite pouije na ely podnikania, ako aj na in el ako na podnikanie, odpota platite len v rozsahu pouitia tohto investinho majetku na podnikanie. Ustanovenie 49 ods. 4 tmto nie je dotknut. 50
Pomern odpotanie dane

(1) Pomern vku odpotatenej dane poda 49 ods. 4 platite vypota ako sin dane a koeficientu vypotanho poda odseku 2 a zaokrhlenho na dve desatinn miesta nahor.
11. 9. 2011
Page 17 z 37
(2) Koeficient sa vypota ako podiel, v ktorho itateli s vnosy (prjmy) bez dane z tovarov a sluieb za kalendrny rok, pri ktorch je da odpotaten, a v ktorho menovateli s vnosy (prjmy) bez dane zo vetkch tovarov a sluieb za kalendrny rok. Pri vpote koeficientu sa do itatea ani do menovatea koeficientu neuvdzaj vnosy (prjmy) z a) predaja podniku alebo asti podniku tvoriacej samostatn organizan zloku, b) predaja majetku, ktor platite pouval na ely svojho podnikania, okrem zsob, c) finannch sluieb oslobodench od dane poda 39, ak ich platite poskytol prleitostne, d) prleitostnho prevodu nehnutenosti a prleitostnho njmu nehnutenosti. (3) V jednotlivch zdaovacch obdobiach v priebehu kalendrneho roka platite pouije koeficient z predchdzajceho kalendrneho roka. Ak nemono poui koeficient z predchdzajceho kalendrneho roka, ur platite koeficient na prslun kalendrny rok odhadom poda charakteru svojej innosti so shlasom sprvcu dane. (4) Po skonen kalendrneho roka vypota platite spsobom poda odseku 2 koeficient z dajov z tohto skonenho kalendrneho roka a vypota odpotaten da za tento kalendrny rok. Rozdiel medzi odpotanou daou v jednotlivch zdaovacch obdobiach a daou vypotanou poda prvej vety vysporiada platite v poslednom zdaovacom obdob kalendrneho roka na archu alebo v prospech ttneho rozpotu. Tm istm spsobom postupuje aj platite, ktor sa v priebehu kalendrneho roka stal platiteom alebo v priebehu kalendrneho roka prestal by platiteom, a to za obdobie kalendrneho roka, v ktorom mal postavenie platitea. (5) Ak je tovnm obdobm platitea hospodrsky rok, na ely odsekov 2 a 4 sa kalendrnym rokom rozumie hospodrsky rok. 51
Uplatnenie prva na odpotanie dane

(1) Prvo na odpotanie dane poda 49 me platite uplatni, ak a) pri odpotan dane poda 49 ods. 2 psm. a) m faktru od platitea vyhotoven poda 71, b) pri odpotan dane poda 49 ods. 2 psm. b) je da uveden v zznamoch poda 70, c) pri odpotan dane poda 49 ods. 2 psm. c) m faktru od dodvatea z inho lenskho ttu a v prpade premiestnenia tovaru platitea z inho lenskho ttu do tuzemska doklad o premiestnen tovaru, d) pri odpotan dane poda 49 ods. 2 psm. d) m dovozn doklad potvrden colnm orgnom, v ktorom je platite uveden ako prjemca alebo dovozca. (2) Platite vykon odpotanie dane poda 49 ods. 2 psm. a), c) alebo psm. d) najskr v zdaovacom obdob, v ktorom prvo na odpotanie dane vzniklo, a najneskr v poslednom zdaovacom obdob kalendrneho roka, v ktorom prvo na odpotanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daovho priznania za zdaovacie obdobie, v ktorom uplatuje prvo na odpotanie dane, m doklad poda odseku 1 psm. a), c) alebo psm. d). Ak platite nem doklad poda odseku 1 psm. a), c) alebo psm. d) do uplynutia lehoty na podanie daovho priznania za posledn zdaovacie obdobie kalendrneho roka, v ktorom prvo na odpotanie dane vzniklo, vykon odpotanie dane v tom zdaovacom obdob, v ktorom dostane doklad poda odseku 1 psm. a), c) alebo psm. d). Platite vykon odpotanie dane poda 49 ods. 2 psm. b) najskr v zdaovacom obdob, v ktorom prvo na odpotanie dane vzniklo, a najneskr v poslednom zdaovacom obdob kalendrneho roka, v ktorom prvo na odpotanie dane vzniklo. (3) Ak je tovnm obdobm platitea hospodrsky rok, na ely odseku 2 sa kalendrnym rokom rozumie hospodrsky rok. (4) Odpotanie dane platite vykon tak, e od celkovej vky dane za prslun zdaovacie obdobie odpota celkov vku odpotatenej dane za prslun zdaovacie obdobie. 52
Odpotanie dane pri dodan novho dopravnho prostriedku

Osobe, ktor prleitostne dod nov dopravn prostriedok z tuzemska do inho lenskho ttu, vznik v ase dodania novho dopravnho prostriedku prvo odpota da zahrnut do kpnej ceny alebo zaplaten pri dovoze, alebo pri nadobudnut novho dopravnho prostriedku v tuzemsku z inho lenskho ttu, a to do vky, ktor neprekro da, ktor by bola povinn tto osoba uhradi, ak by pri dodan novho dopravnho prostriedku z tuzemska do inho lenskho ttu bola povinn plati da. Prvo odpotania dane me by uplatnen len za mesiac, v ktorom bol nov dopravn prostriedok dodan. 53
Oprava odpotanej dane

(1) Ak bola vykonan oprava zkladu dane poda 25, ktor m za nsledok znenie zkladu dane, je platite, ktor odpotal da, povinn opravi odpotan da. Oprava odpotanej dane sa vykon v tom zdaovacom obdob, v ktorom platite dostal doklad o oprave zkladu dane. (2) Ak bola vykonan oprava zkladu dane poda 25, ktor m za nsledok zvenie zkladu dane, m platite, ktor odpotal da, prvo opravi odpotan da. Oprava odpotanej dane sa vykon v tom zdaovacom obdob, v ktorom platite dostal doklad o oprave zkladu dane. (3) Ak da zaplaten pri dovoze tovaru bola dodatone vrten v plnej vke alebo iastone poda colnch predpisov, platite je povinn opravi odpotan da. Oprava odpotanej dane sa vykon v tom zdaovacom obdob, v ktorom coln orgn vrtil da. (4) Ak da zaplaten pri dovoze tovaru bola dodatone zven poda colnch predpisov, platite me opravi odpotan da. Oprava odpotanej dane sa vykon v tom zdaovacom obdob, v ktorom bola dodatone zven da zaplaten colnmu orgnu. (5) V prpade krdee tovaru, pri ktorom platite odpotal da, je platite povinn odvies da vo vke odpotanej dane; ak je tovar predmetom odpisovania poda osobitnho predpisu,26) zni platite odvod dane o pomern as dane zodpovedajcu odpisom. Ak bol odcudzen tovar, ktor bol predmetom njmu s dojednanm prvom kpy prenajatej veci, odvedie platite da znen o da, ktor z tohto tovaru u odviedol, najviac vak do vky odpotanej dane. Platite da odvedie za to zdaovacie obdobie, v ktorom zistil krde tovaru. (6) Ak bola vykonan oprava sadzby dane, ktor m za nsledok znenie dane, je platite, ktor odpotal da, povinn opravi odpotan da v tom zdaovacom obdob, v ktorom bola vykonan oprava sadzby dane, alebo v prvom nasledujcom zdaovacom obdob. Ak bola vykonan oprava sadzby dane, ktor m za nsledok zvenie dane, m platite, ktor odpotal da, prvo opravi odpotan da v tom zdaovacom obdob, v ktorom bola vykonan oprava sadzby dane, alebo v prvom nasledujcom zdaovacom obdob. Opravu sadzby dane a opravu odpotanej dane nie je povinn vykona platite pri uplatnen nesprvnej sadzby dane pri nadobudnut tovaru v tuzemsku z inho lenskho ttu alebo pri dodan tovaru alebo sluby, ke je povinn plati da nadobdate tovaru alebo prjemca sluby, ak platite me pri tomto zdanitenom obchode odpota da v plnom rozsahu. 54
prava dane odpotanej pri investinom majetku

(1) Platite uprav odpotan da, ak v obdob nasledujcom po zdaovacom obdob, v ktorom nadobudol investin majetok alebo ho vytvoril na vlastn nklady, zmen el jeho pouitia. (2) Investinm majetkom na ely tohto zkona s a) hnuten veci, ktorch obstarvacia cena bez dane alebo vlastn nklady s 3 319,39 eura a viac a ktorch doba pouitenosti je dlhia ako jeden rok, b) budovy, stavebn pozemky, byty a nebytov priestory,
11. 9. 2011
Page 18 z 37
c) nadstavby budov, prstavby budov a stavebn pravy budov, bytov a nebytovch priestorov, ktor si vyadovali stavebn povolenie poda osobitnho predpisu.27) (3) Zmenou elu pouitia investinho majetku sa rozumie, ak platite a) investin majetok, pri ktorom odpotal da, pouva na dodvky tovarov a sluieb bez monosti odpotania dane alebo na dodvky tovarov a sluieb s monosou pomernho odpotania dane, b) investin majetok, pri ktorom nemohol odpota da, pouva na dodvky tovarov a sluieb s monosou odpotania dane alebo na dodvky tovarov a sluieb s monosou pomernho odpotania dane, c) investin majetok, pri ktorom odpotal pomern vku dane, pouva na dodvky tovarov a sluieb s monosou odpotania dane alebo na dodvky tovarov a sluieb bez monosti odpotania dane; za zmenu elu pouitia investinho majetku, pri ktorom platite odpotal pomern vku dane, povauje sa aj zmena vky ronho koeficientu ( 50 ods. 4) o hodnotu viu ako 0,10. (4) Obdobie na pravu odpotanej dane pri zmene elu pouitia investinho majetku poda odseku 1 je p kalendrnych rokov vrtane roka, v ktorom investin majetok platite nadobudol alebo na vlastn nklady vytvoril okrem investinho majetku poda odseku 2 psm. b) a c), pri ktorom je obdobie na pravu 20 kalendrnych rokov, a obdobie na pravu odpotanej dane zana plyn v roku, v ktorom bol investin majetok uveden po prvkrt do uvania. Ak platite dod investin majetok poda odseku 2 psm. b) a c) pred uvedenm do uvania a zmen el pouitia, uprav odpotan da v kalendrnom roku, ke dod investin majetok. (5) pravu odpotanej dane platite vykon v poslednom zdaovacom obdob kalendrneho roka, v ktorom zmenil el pouitia investinho majetku. Platite postupuje pri prave odpotanej dane poda prlohy . 1. Na ely vpotu pravy dane odpotanej pri investinom majetku sa da, ktor platite neme odpota, povauje za odpotanie dane vo vke 0. (6) pravu odpotanej dane platite nevykon, ak absoltna hodnota vyjadrujca zmenu elu pouitia investinho majetku predstavuje 0,10 a menej; hodnota vyjadrujca zmenu elu pouitia investinho majetku je rozdiel sla A a sla B poda prlohy . 1. (7) Ak v priebehu obdobia na pravu odpotanej dane platite dod investin majetok s uplatnenm dane, posudzuje sa tento investin majetok a do uplynutia obdobia na pravu odpotanej dane, akoby bol pouvan na podnikanie s monosou odpotania dane. Ak v priebehu obdobia na pravu odpotanej dane platite dod investin majetok s oslobodenm od dane, posudzuje sa tento investin majetok a do uplynutia obdobia na pravu odpotanej dane, akoby bol pouvan na podnikanie s oslobodenm od dane. (8) Ak je tovnm obdobm platitea hospodrsky rok, na ely odsekov 4 a 5 sa kalendrnym rokom rozumie hospodrsky rok. 54a (1) Platite uprav da odpotan poda 49a, ak v obdob nasledujcom po zdaovacom obdob, v ktorom investin majetok uveden v 54 ods. 2 psm. b) a c) uviedol do uvania, zmen rozsah pouitia tohto investinho majetku na ely podnikania, ako aj na in el ako na podnikanie. (2) Obdobie na pravu odpotanej dane poda odseku 1 je 20 kalendrnych rokov vrtane roka, v ktorom investin majetok uveden v 54 ods. 2 psm. b) a c) platite uviedol do uvania. Ak platite dod investin majetok uveden v 54 ods. 2 psm. b) a c) pred uvedenm do uvania, uprav odpotan da v kalendrnom roku, v ktorom tento majetok dod. (3) pravu odpotanej dane platite vykon v poslednom zdaovacom obdob kalendrneho roka, v ktorom zmenil rozsah pouitia investinho majetku uvedenho v 54 ods. 2 psm. b) a c), a to za kad kalendrny rok do skonenia obdobia na pravu odpotanej dane vrtane kalendrneho roka, v ktorom zmenil rozsah pouitia tohto majetku. Platite postupuje pri prave odpotanej dane poda vzorca uvedenho v prlohe . 1, priom slo A vyjadruje percento dane odpotanej pri nadobudnut alebo vytvoren investinho majetku uvedenho v 54 ods. 2 psm. b) a c) vydelen stomi a slo B vyjadruje percento zmenenho rozsahu pouitia investinho majetku uvedenho v 54 ods. 2 psm. b) a c) v kalendrnom roku, v ktorom sa zmenil rozsah jeho pouitia, vydelen stomi. (4) Ak v priebehu obdobia na pravu odpotanej dane platite dod investin majetok uveden v 54 ods. 2 psm. b) a c) s uplatnenm dane, posudzuje sa tento majetok a do uplynutia obdobia na pravu odpotanej dane, akoby bol pouvan len na podnikanie. Ak v priebehu obdobia na pravu odpotanej dane platite dod investin majetok uveden v 54 ods. 2 psm. b) a c) s oslobodenm od dane, posudzuje sa tento majetok a do uplynutia obdobia na pravu odpotanej dane, akoby bol pouvan len na in el ako na podnikanie. 55
Odpotanie dane pri registrcii platitea

(1) Osoba, ktor sa stala platiteom, me odpota da viaucu sa k majetku, ktor nadobudla pred dom, ke sa stala platiteom, ak tento majetok nebol zahrnut do daovch vdavkov poda osobitnho predpisu27a) v kalendrnych rokoch predchdzajcich kalendrnemu roku, v ktorom sa stala platiteom, okrem zsob. Da pri majetku, ktor je poda osobitnho predpisu odpisovanm majetkom,26) platite zni o pomern as dane zodpovedajcu odpisom; platite, ktor nie je tovnou jednotkou, pouije pri znen odpotatenej dane postup ako platite, ktor je tovnou jednotkou. Platite neme odpota da, ak majetok nepouije na dodvky tovarov a sluieb ako platite. (2) Platite me odpota da poda odseku 1 v rozsahu a za podmienok poda 49 a 51. (3) Osoba, ktor nesplnila povinnos poda iados o registrciu pre da alebo podala iados o registrciu pre da oneskorene a toto oneskorenie je viac ako 30 dn, m za obdobie, v ktorom mala by platiteom, prvo na odpotanie dane inej ako poda odseku 1 viaucej sa na tovary a sluby, ktor pouila na dodanie tovarov a sluieb, v rozsahu a za podmienok poda 49 a 51. Odpotanie dane sa uplatn v tom istom daovom priznan, v ktorom sa uvdza da poda 78 ods. 9. Obdobm, v ktorom osoba mala by platiteom, sa rozumie obdobie, ktor sa zana 31. dom po dni, ke osoba bola povinn najneskr poda iados o registrciu pre da. 55a (1) Zahranin osoba, ktor m v inom lenskom tte sdlo, miesto podnikania, prevdzkare, bydlisko alebo sa v inom lenskom tte obvykle zdriava a iada o vrtenie dane (alej len iadate), m nrok na vrtenie dane z tovaru a sluby, ktor jej dodal platite v tuzemsku, a nrok na vrtenie dane vyrubenej pri dovoze tovaru v tuzemsku za podmienok a v rozsahu poda odsekov 2 a 5 a 55b a 55e. (2) iadate m nrok na vrtenie dane, ak a) je identifikovan pre da v lenskom tte, v ktorom m sdlo, miesto podnikania, prevdzkare, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdriava, b) v obdob, za ktor podva iados o vrtenie dane, nemal v tuzemsku sdlo, miesto podnikania, prevdzkare ani bydlisko a ani sa v tuzemsku obvykle nezdriaval, c) v obdob, za ktor podva iados o vrtenie dane, nedodal tovar ani slubu v tuzemsku s vnimkou dodania 1. prepravnch sluieb a s nimi svisiacich doplnkovch sluieb, ktor s osloboden od dane poda 47 ods. 6, 8, 10 a 12 a 48 ods. 8, 2. sluby a dodania tovaru s intalciou alebo montou, ak je osobou povinnou plati da prjemca poda 69 ods. 2 a 3, 3. tovaru poda 13 ods. 1 psm. e) a f), ak je osobou povinnou plati da osoba, ktorej je tento tovar dodan poda 69 ods. 9, 4. tovaru z tuzemska do inho lenskho ttu, ktor bol dovezen z tretieho ttu iadateom, ktor bol zastpen daovm zstupcom poda 69a, 5. tovaru v rmci trojstrannho obchodu poda 45, na ktorom sa zastnil ako prv odberate a osobou povinnou plati da je druh odberate. (3) iadate m nrok na vrtenie dane, ak uskutouje zdaniten obchody, pri ktorch vznik prvo na odpotanie dane v lenskom tte, v ktorom m sdlo, miesto podnikania, prevdzkare, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdriava. Ak iadate uskutouje v lenskom tte, v ktorom m sdlo, miesto podnikania, prevdzkare, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdriava, zdaniten obchody, pri ktorch me
11. 9. 2011
Page 19 z 37
odpota da, a sasne zdaniten obchody, pri ktorch neme odpota da, m nrok na vrtenie pomernej vky dane, ktor vypota poda pravidiel platnch v lenskom tte, v ktorom m sdlo, miesto podnikania, prevdzkare, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdriava. (4) iadate m nrok na vrtenie dane, ak by takto da bola odpotaten poda 49. (5) iadate nem nrok na vrtenie dane, ktor dodvate neuplatnil v slade s tmto zkonom, a dane uplatnenej pri tovare, ktor je alebo me by osloboden od dane poda 43 alebo 47 ods. 2. Ak iadate uplatuje osobitn pravu uplatovania dane pre cestovn kancelrie, nem nrok na vrtenie dane pri slubch cestovnho ruchu. 55b (1) iadate uplatuje nrok na vrtenie dane podanm iadosti o vrtenie dane v elektronickej forme prostrednctvom elektronickho portlu v lenskom tte, v ktorom m sdlo, miesto podnikania, prevdzkare, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdriava. iados o vrtenie dane sa podva najneskr do 30. septembra kalendrneho roka, ktor nasleduje po obdob, za ktor sa uplatuje nrok na vrtenie dane. Daov rad Bratislava I bezodkladne elektronickmi prostriedkami oznmi iadateovi dtum prijatia iadosti o vrtenie dane. (2) iados o vrtenie dane mus obsahova a) priezvisko a meno alebo nzov iadatea a adresu jeho sdla, miesta podnikania, prevdzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdriava, b) elektronick adresu iadatea, c) opis podnikateskej innosti iadatea, pre ktor tovar a sluby nadobudol, uvedenm zodpovedajceho selnho kdu poda osobitnho predpisu,27b) d) obdobie poda 55c ods. 1, na ktor sa iados vzahuje, e) vyhlsenie iadatea, e spa podmienku poda 55a ods. 2 psm. c), f) identifikan slo pre da iadatea alebo jeho daov registran slo pridelen v inom lenskom tte, g) daje o bankovom te iadatea vrtane medzinrodnho bankovho sla tu (IBAN) a medzinrodnho kdu banky (BIC). (3) iados o vrtenie dane mus obsahova okrem dajov poda odseku 2 daje z kadej faktry o dodan tovaru alebo sluby a z kadho dovoznho dokladu, z ktorch iadate iada vrtenie dane, a to: a) priezvisko a meno alebo nzov dodvatea a adresu jeho sdla, miesta podnikania, prevdzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdriava, b) identifikan slo pre da dodvatea pridelen v tuzemsku okrem dovozu tovaru, c) dtum vyhotovenia faktry, slo faktry a dtum a slo dovoznho dokladu, d) zklad dane a sumu dane v eurch, e) vku odpotatenej dane poda 55a ods. 3 a 4, f) v prpade potreby pomern vku odpotatenej dane poda 55a ods. 3 vyjadren v percentch, g) seln kd poda odseku 4, ktor prislcha nadobudnutmu tovaru a slube, a pri pouit selnho kdu 10 druh nadobudnutho tovaru a sluby, h) bliie urujci kd poda osobitnho predpisu27ba) pri pouit selnho kdu 9 poda odseku 4 psm. i). (4) Druh nadobudnutho tovaru a sluieb sa vyjadruje tmito selnmi kdmi: a) pohonn ltka selnm kdom 1, b) njom dopravnch prostriedkov selnm kdom 2, c) vdavky tkajce sa dopravnch prostriedkov s vnimkou tch, ktor svisia s tovarom a slubami poda psmen a) a b), selnm kdom 3, d) poplatky za uvanie ciest a dianic selnm kdom 4, e) cestovn nklady tkajce sa osobnej dopravy selnm kdom 5, f) ubytovacie sluby selnm kdom 6, g) jedl, npoje a retauran sluby selnm kdom 7, h) vstupn na vetrhy a vstavy selnm kdom 8, i) vdavky na luxusn predmety, pohostenie, zbavu a reprezentciu selnm kdom 9, j) in tovary a sluby ako s uveden v psmench a) a i) selnm kdom 10. (5) Ak je zklad dane vo faktre alebo dovoznom doklade 1 000 eur a viac alebo vo faktre o kpe pohonnch ltok 250 eur a viac, je iadate povinn spolu so iadosou o vrtenie dane elektronickmi prostriedkami predloi kpiu faktry alebo dovoznho dokladu. (6) daje v iadosti o vrtenie dane a alie poadovan informcie poda 55d ods. 1 a 2 uvdza iadate v slovenskom jazyku. (7) Ak sa iadate d zastupova zstupcom, na zstupcu sa nevzahuje ustanovenie osobitnho predpisu.27bb) 55c (1) iados o vrtenie dane sa podva za obdobie najviac jednho kalendrneho roka a suma dane, ktorej vrtenie sa iada, mus by najmenej 50 eur. iados o vrtenie dane sa me poda za obdobie kratie ako jeden kalendrny rok, ale nie kratie ako tri kalendrne mesiace, ak suma dane, ktorej vrtenie sa iada, je najmenej 400 eur. Vrtenie dane sa me vzahova na obdobie kratie ako tri kalendrne mesiace, ak toto obdobie predstavuje zvyok kalendrneho roka a suma dane, ktorej vrtenie sa iada, je najmenej 50 eur. (2) iados o vrtenie dane sa vzahuje na a) kpu tovarov a sluieb, ktor boli fakturovan poas obdobia, na ktor sa iados o vrtenie dane vzahuje, ak daov povinnos vznikla pred vyhotovenm faktry alebo v ase vyhotovenia faktry, alebo v svislosti s ktormi daov povinnos vznikla poas obdobia, na ktor sa iados o vrtenie dane vzahuje, ak kpa bola fakturovan pred vznikom daovej povinnosti, b) dovoz tovaru, ktor sa uskutonil poas obdobia, na ktor sa iados o vrtenie dane vzahuje. (3) iados o vrtenie dane sa me vzahova aj na faktry alebo dovozn doklady, ktor nie s zahrnut do predchdzajcich iadost o vrtenie dane a tkaj sa transakci, ktor sa uskutonili poas obdobia prslunho kalendrneho roka. (4) Ak sa po podan iadosti o vrtenie dane uprav odpotaten as dane poda zkona platnho v lenskom tte iadatea, iadate je povinn opravi sumu dane, o vrtenie ktorej iadal, alebo sumu dane, ktor sa mu u vrtila. (5) Oprava poda odseku 4 sa vykon v iadosti o vrtenie dane vzahujcej sa na obdobie kalendrneho roka, ktor nasleduje po kalendrnom roku, za ktor iadate iadal vrtenie dane. Ak iadate za obdobie kalendrneho roka, ktor nasleduje po kalendrnom roku, za ktor iadate iadal vrtenie dane, nepodva iados o vrtenie dane, opravu dane poda odseku 4 vykon v samostatnom vyhlsen podanom prostrednctvom elektronickho portlu v lenskom tte, v ktorom m sdlo, miesto podnikania, prevdzkare, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdriava. 55d (1) Daov rad Bratislava I oznmi iadateovi rozhodnutie o iadosti o vrtenie dane do tyroch mesiacov odo da prijatia iadosti s vnimkou poda odsekov 5 a 6. Ak vznikn odvodnen pochybnosti o sprvnosti uplatovanho nroku na vrtenie dane, Daov rad
11. 9. 2011
Page 20 z 37
Bratislava I me v lehote poda prvej vety elektronickmi prostriedkami poiada iadatea, prslun orgny lenskho ttu, v ktorom m iadate sdlo, miesto podnikania, prevdzkare, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdriava, alebo in osobu o dodaton informcie; in osobu ako iadatea alebo prslun orgn lenskho ttu, v ktorom m iadate sdlo, miesto podnikania, prevdzkare, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdriava, me poiada elektronickmi prostriedkami, iba ak s tieto prostriedky dostupn jej adrestovi. (2) Ak nie s dodaton informcie dostaton, me Daov rad Bratislava I poiada o alie dodaton informcie. iados o dodaton informcie a iados o alie dodaton informcie sa povauj za doruen dom odoslania dtovej sprvy na elektronick adresu iadatea uveden v iadosti o vrtenie dane, na elektronick adresu prslunch orgnov lenskch ttov alebo elektronick adresu inch osb; na doruovanie sa nevzahuje ustanovenie osobitnho predpisu.27bc) (3) Dodatonmi informciami poda odseku 1 a almi dodatonmi informciami poda odseku 2 s aj originl alebo kpia faktry alebo dovoznho dokladu, ktor sa tkaj uplatovanho nroku na vrtenie dane, a to aj takch, v ktorch zklad dane je ni ako zklad dane poda 55b ods. 5. (4) Osoba, od ktorej Daov rad Bratislava I iada dodaton informcie a alie dodaton informcie poda odsekov 1 a 2, je povinn poadovan informcie poskytn do jednho mesiaca odo da, kedy jej bola poiadavka doruen. (5) Ak Daov rad Bratislava I iada dodaton informcie poda odseku 1, oznmi iadateovi rozhodnutie o iadosti o vrtenie dane do dvoch mesiacov od prijatia poadovanch informci, a ak nedostal poadovan informcie, oznmi rozhodnutie do dvoch mesiacov od uplynutia lehoty poda odseku 4; ak dvojmesan lehota na oznmenie rozhodnutia uplynie skr ako uplynie es mesiacov odo da prijatia iadosti, Daov rad Bratislava I oznmi rozhodnutie najneskr do iestich mesiacov odo da prijatia iadosti. (6) Ak Daov rad Bratislava I iada alie dodaton informcie poda odseku 2, oznmi iadateovi rozhodnutie o iadosti o vrtenie dane najneskr do smich mesiacov odo da prijatia iadosti. (7) Ak Daov rad Bratislava I rozhodne o vrten dane, vrti da najneskr do desiatich pracovnch dn od uplynutia lehoty na oznmenie rozhodnutia o iadosti o vrtenie dane poda odseku 1, 5 alebo 6. (8) Daov rad Bratislava I vrti da na et veden v banke v tuzemsku alebo na zklade iadosti iadatea na et veden v zahraninej banke v inom lenskom tte. Pri vrten dane na et veden v zahraninej banke v inom lenskom tte sa od sumy dane odpotaj bankov poplatky za prevod peanch prostriedkov. (9) Rozhodnutie, ktorm sa zamieta iados o vrtenie celej dane alebo asti dane, mus obsahova odvodnenie. Proti rozhodnutiu o zamietnut iadosti o vrtenie celej dane alebo asti dane sa me iadate odvola spsobom a v lehote poda osobitnho predpisu.27c) (10) Ak da bola vrten na zklade nepravdivch dajov alebo sa vrtenie dane dosiahlo podvodnm spsobom, iadate je povinn zaplati Daovmu radu Bratislava I neoprvnene vrten da a pokutu uloen poda osobitnho predpisu.27d) Ak iadate uloen pokutu nezaplat, Daov rad Bratislava I m prvo odmietnu alie vrtenie dane a do vky nezaplatenej pokuty. (11) Daov rad Bratislava I vrti da za obdobie kalendrneho roka, na ktor sa iados o vrtenie dane vzahuje, znen alebo zven o sumu, ktor zodpoved oprave dane vykonanej poda 55c ods. 4 a 5. Ak sa oprava dane vykon podanm samostatnho vyhlsenia poda 55c ods. 5, Daov rad Bratislava I rozhodne o zven alebo znen dane na zklade samostatnho vyhlsenia o oprave dane. (12) Na ely odsekov 1, 5 a 6 sa rozhodnutie povauje za oznmen dom odoslania dtovej sprvy na elektronick adresu uveden v iadosti o vrtenie dane. 55e (1) Ak Daov rad Bratislava I nevrti iadateovi da v lehote poda 55d ods. 7, iadate m nrok na rok vo vke ustanovenej poda osobitnho predpisu.27e) (2) iadate nem nrok na rok poda odseku 1, ak nepredloil dodaton informcie alebo alie dodaton informcie v lehote poda 55d ods. 4, alebo ak nepredlo kpiu faktry alebo dovoznho dokladu poda 55b ods. 5.
Podanie iadosti o vrtenie dane v inom lenskom tte

55f (1) Platite registrovan poda 4 alebo 4b uplatuje nrok na vrtenie dane v lenskom tte, v ktorom mu boli dodan tovary a sluby alebo do ktorho doviezol tovar, podanm iadosti o vrtenie dane elektronickmi prostriedkami prostrednctvom elektronickho portlu Daovho riaditestva Slovenskej republiky. iados o vrtenie dane me platite registrovan poda 4 poda, ak v lenskom tte, v ktorom iada vrtenie dane, nem sdlo, miesto podnikania, prevdzkare, bydlisko alebo sa v om obvykle nezdriava. iados o vrtenie dane sa podva najneskr do 30. septembra kalendrneho roka, ktor nasleduje po obdob, za ktor sa uplatuje nrok na vrtenie dane. Na obsah iadosti o vrtenie dane sa primerane vzahuje 55b ods. 2 a 4; iados o vrtenie dane sa nepovauje za podan, ak tieto daje neobsahuje. (2) Na spsob podania iadosti o vrtenie dane sa nevzahuje osobitn predpis.27f) 55g (1) Daov riaditestvo Slovenskej republiky bezodkladne elektronickmi prostriedkami odole platiteovi potvrdenie o prijat iadosti. (2) Daov rad Bratislava I neodole iados o vrtenie dane lenskmu ttu, ktormu je iados uren, ak v obdob, za ktor sa iada vrtenie dane, platite nebol platiteom alebo vykonval vlune innosti, pri ktorch neme odpota da. Neodoslanie iadosti oznmi Daov rad Bratislava I elektronickmi prostriedkami platiteovi.
Vrtenie dane uplatnenej v cench tovarov a sluieb Vrtenie dane zahraninej osobe z tretieho ttu
56 (1) Zahranin osoba, ktor nem na zem Eurpskej nie sdlo, miesto podnikania, prevdzkare, bydlisko alebo sa na zem Eurpskej nie obvykle nezdriava (alej len zahranin osoba z tretieho ttu), m nrok na vrtenie dane uplatnenej pri hnutenom majetku a slubch, ktor jej dodal platite v tuzemsku, a nrok na vrtenie dane uplatnenej pri dovoze tovaru za podmienok uvedench v odseku 2. (2) Zahranin osoba z tretieho ttu m nrok na vrtenie dane, ak a) je identifikovan pre da alebo obdobn veobecn da zo spotreby v tte, v ktorom m sdlo, miesto podnikania, prevdzkare, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdriava, b) v obdob, za ktor podva iados o vrtenie dane, nemala na zem Eurpskej nie sdlo, miesto podnikania, prevdzkare ani bydlisko a ani sa na tomto zem obvykle nezdriavala, c) v obdob, za ktor podva iados o vrtenie dane, nedodala tovar ani slubu v tuzemsku s vnimkou dodania 1. prepravnch sluieb a s nimi svisiacich doplnkovch sluieb, ktor s osloboden od dane poda 47 ods. 6, 8, 10 a 12 a 48 ods. 8, 2. sluieb a dodania tovaru s intalciou alebo montou, ak je osobou povinnou plati da prjemca ( 69 ods. 2 a 3), 3. tovaru poda 13 ods. 1 psm. e) a f), ak je osobou povinnou plati da osoba, ktorej je tento tovar dodan ( 69 ods. 9), 4. tovaru z tuzemska do inho lenskho ttu, ktor bol dovezen z tretieho ttu zahraninou osobou, ktor bola zastpen daovm zstupcom poda 69a, 5. tovaru v rmci trojstrannho obchodu poda 45, na ktorom sa zastnila ako prv odberate a osobou povinnou plati da je druh odberate, d) by da bola odpotaten poda 49.
11. 9. 2011
Page 21 z 37
(3) Zahranin osoba z tretieho ttu nem nrok na vrtenie dane, ktor dodvate neuplatnil v slade s tmto zkonom, a dane uplatnenej pri tovare, ktor je alebo me by osloboden od dane poda 43 alebo 47 ods. 2. 57 (1) Zahranin osoba z tretieho ttu uplatuje nrok na vrtenie dane podanm iadosti o vrtenie dane Daovmu radu Bratislava I; vzor tlaiva iadosti o vrtenie dane je uveden v prlohe . 2. iados o vrtenie dane sa podva za obdobie kalendrneho roka, a to najneskr do 30. jna kalendrneho roka, ktor nasleduje po kalendrnom roku, za ktor sa uplatuje nrok na vrtenie dane. iados o vrtenie dane me zahranin osoba z tretieho ttu poda, ak suma dane, ktorej vrtenie sa iada, je najmenej 50 eur. (2) Zahranin osoba z tretieho ttu k iadosti o vrtenie dane mus doloi a) originl faktry vyhotovenej platiteom v tuzemsku, v ktorej je uveden suma dane v eurch, a v prpade dovozu tovaru prslun dovozn doklad a doklad preukazujci platbu dane, b) potvrdenie daovho radu ttu, v ktorom m sdlo, miesto podnikania, prevdzkare, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdriava, osvedujce, e zahranin osoba z tretieho ttu je identifikovan pre da alebo obdobn veobecn da zo spotreby, priom potvrdenie nesmie by starie ako jeden rok; vzor tlaiva potvrdenia je uveden v prlohe . 3. (3) Zahranin osoba z tretieho ttu mus v iadosti o vrtenie dane vyhlsi, e a) spa podmienky poda 56 ods. 2, b) daje uveden v iadosti o vrtenie dane s pravdiv, c) sa zavzuje vrti sp akkovek neoprvnene vrten da. 58 (1) Daov rad Bratislava I rozhodne o iadosti o vrtenie dane do iestich mesiacov odo da podania iadosti. Faktry a dovozn doklady priloen k iadosti o vrtenie dane Daov rad Bratislava I vrti zahraninej osobe z tretieho ttu do 60 dn od ich predloenia; tieto faktry a dovozn doklady me pred vrtenm oznai. (2) Ak Daov rad Bratislava I rozhodne o vrten dane, vrti da v lehote na rozhodnutie o iadosti poda odseku 1. Da vrti v eurch na et veden v banke v tuzemsku alebo na zklade iadosti zahraninej osoby z tretieho ttu na et veden v zahraninej banke v inom tte. Pri vrten dane na et veden v zahraninej banke v inom tte sa od sumy dane odpotaj bankov poplatky za prevod peanch prostriedkov. Daov rad Bratislava I me vrti da aj prostrednctvom zstupcu zahraninej osoby z tretieho ttu, ak zstupca predlo daovmu radu plnomocenstvo na zastupovanie zahraninej osoby z tretieho ttu tkajce sa vrtenia dane. Ak sa zahranin osoba z tretieho ttu d zastupova zstupcom, na zstupcu sa nevzahuje ustanovenie osobitnho predpisu.27bb) (3) Rozhodnutie, ktorm sa zamieta iados o vrtenie celej dane alebo asti dane, mus obsahova odvodnenie. Proti rozhodnutiu o zamietnut iadosti o vrtenie celej dane alebo asti dane sa me zahranin osoba z tretieho ttu odvola spsobom a v lehote poda osobitnho predpisu.27c) (4) Ak da bola vrten na zklade nepravdivch dajov alebo sa vrtenie dane dosiahlo podvodnm spsobom, Daov rad Bratislava I ulo pokutu poda osobitnho predpisu27d) a ak zahranin osoba z tretieho ttu nevrti neoprvnene vrten da alebo nezaplat uloen pokutu, Daov rad Bratislava I m prvo odmietnu alie iadosti o vrtenie dane poas dvoch kalendrnych rokov nasledujcich po podan iadosti o vrtenie dane na zklade nepravdivch dajov. (5) Nrok na vrtenie dane z tovarov a sluieb nem zahranin osoba z tretieho ttu, ak tt, v ktorom m tto zahranin osoba sdlo, miesto podnikania, prevdzkare alebo bydlisko, neposkytuje vrtenie dane zdanitenm osobm, ktor s platitemi poda tohto zkona.
Vrtenie dane cestujcim pri vvoze tovaru

59 (1) Fyzick osoba, ktor nem trval pobyt alebo prechodn pobyt na zem Eurpskej nie a ktor v cestovnom styku vyva z zemia Eurpskej nie tovar neobchodnho charakteru v osobnej batoine, me poiada o vrtenie dane zaplatenej v cene vyvezenho tovaru, ktor kpila v tuzemsku od platitea, s vnimkou pohonnch ltok. (2) Trval pobyt a prechodn pobyt na ely odseku 1 je miesto, ktor je zapsan v cestovnom pase. Ak tak daj nie je v cestovnom pase zapsan, preuke cestujci tento daj inm hodnovernm dokladom. (3) Cestujci me poiada o vrtenie dane, ak a) celkov hodnota vrtane dane vyvezenho tovaru uveden v doklade o kpe tovaru je vyia ako 175 eur, b) m doklad o kpe tovaru vyhotoven platiteom, c) vvoz tovaru je uskutonen najneskr do troch mesiacov od konca mesiaca, v ktorom bol tovar kpen, d) vvoz tovaru je potvrden colnm radom toho lenskho ttu, v ktorom tovar opust zemie Eurpskej nie, na tlaive, ktor vyd Ministerstvo financi Slovenskej republiky (alej len tlaivo na vrtenie dane). (4) Vrtenie dane sa uplatuje u platitea, ktor tovar predal, alebo u osoby, ktor platite poveril vrtenm dane. (5) Nrok na vrtenie dane zanik, ak sa platiteovi alebo poverenej osobe nepredloia doklady uveden v odseku 3 do iestich mesiacov od konca mesiaca, v ktorom bol tovar predan. 60 (1) Platite me pri predaji tovaru na poiadanie vyda tlaivo na vrtenie dane, v ktorom uvedie tieto daje: a) svoje obchodn meno a identifikan slo pre da, b) dtum predaja tovaru, c) druh a mnostvo predanho tovaru, d) predajn cenu s daou, sadzbu dane a sumu dane, e) meno, priezvisko a bydlisko cestujceho. (2) Po overen oprvnenosti nroku na vrtenie dane ( 59 ods. 3 a 5) sa vrti da na zklade predloenho dokladu o kpe tovaru a tlaiva na vrtenie dane, v ktorom je potvrden vvoz tovaru colnm radom. (3) Da vrten poda odseku 2 uvedie platite v daovom priznan za zdaovacie obdobie, v ktorom bola da vrten. Vrten da je platite povinn evidova poda jednotlivch zdaovacch obdob. V evidencii uvdza platite poradov slo tlaiva na vrtenie dane a sumu dane. (4) Tlaivo na vrtenie dane uchovva platite poas desiatich rokov od konca kalendrneho roka, v ktorom vrten da uplatnil v daovom priznan.
Vrtenie dane osobm, ktor povaj vsady a imunity poda medzinrodnho prva a oslobodenie od dane
61 (1) Osoby inch ttov, ktor povaj vsady a imunity poda medzinrodnho prva,23) a medzinrodn organizcie24) a ich pracovnci (alej len zahranin zstupca) maj nrok na vrtenie dane zaplatenej v cench tovarov a sluieb urench na ich spotrebu. (2) Zahraninmi zstupcami s
11. 9. 2011
Page 22 z 37
a) diplomatick misie a konzulrne rady so sdlom na zem Slovenskej republiky s vnimkou konzulrnych radov vedench honorrnym konzulom, b) diplomatick misie a konzulrne rady, ktor s akreditovan pre Slovensk republiku a maj sdlo mimo zemia Slovenskej republiky, s vnimkou konzulrnych radov vedench honorrnym konzulom, c) medzinrodn organizcie alebo oblastn radovne medzinrodnch organizci (alej len medzinrodn organizcia), ktor s zriaden poda medzinrodnch zmlv, d) diplomatick zstupcovia misie, ktor nie s obanmi Slovenskej republiky a nemaj trval pobyt v Slovenskej republike, e) konzulrni radnci, ktor nie s obanmi Slovenskej republiky a nemaj trval pobyt v Slovenskej republike, s vnimkou honorrnych konzulov, f) lenovia administratvneho a technickho personlu misie, ktor nie s obanmi Slovenskej republiky a nemaj trval pobyt v Slovenskej republike, g) konzulrni zamestnanci, ktor nie s obanmi Slovenskej republiky a nemaj trval pobyt v Slovenskej republike, s vnimkou zamestnancov konzulrnych radov vedench honorrnym konzulom, h) pracovnci medzinrodnej organizcie, ktor nie s obanmi Slovenskej republiky, nemaj trval pobyt v Slovenskej republike a s trvalo pridelen na vkon radnch funkci v Slovenskej republike. (3) Vrtenie dane sa poskytuje zahraninm zstupcom len tch ttov, ktor tak vrtenie dane alebo obdobn zvhodnenie poskytuj osobm Slovenskej republiky. Ak in tt tak vrtenie dane alebo obdobn zvhodnenie neposkytuje osobm Slovenskej republiky v rozsahu vrtenia dane poskytovanho Slovenskou republikou, prizn sa zahraninm zstupcom tchto ttov vrtenie dane len v takom rozsahu, ako poskytuje tento tt osobm Slovenskej republiky. Ak in tt tak vrtenie dane alebo obdobn zvhodnenie poskytuje osobm Slovenskej republiky vo vom rozsahu, ako poskytuje Slovensk republika, prizn sa zahraninm zstupcom tchto ttov vrtenie dane v takom rozsahu, ako poskytuje tento tt osobm Slovenskej republiky. Vzjomnos poda tohto odseku sa nevzahuje na medzinrodn organizcie a ich pracovnkov. (4) Zahraninmu zstupcovi poda odseku 2 psm. a) sa vrti da zaplaten v cench tovarov a sluieb najviac do vky 99 581,76 eura za kalendrny rok. Do uvedenho limitu sa nezaratva da zaplaten v cench automobilov, pohonnch ltok, stavieb a stavebnch prc. (5) Zahraninmu zstupcovi poda odseku 2 psm. c) sa vrti da zaplaten v cench tovarov a sluieb najviac do vky 99 581,76 eura za kalendrny rok. Do uvedenho limitu sa nezaratva da zaplaten v cench automobilov a pohonnch ltok. (6) Zahraninmu zstupcovi poda odseku 2 psm. a) a c) sa vrti da zaplaten a) v cene jednho osobnho automobilu na kadho akreditovanho lena alebo radnka poas dvoch rokov, b) v cench najviac troch itkovch automobilov poas dvoch rokov vrtane dane zaplatenej v cench pohonnch ltok, c) v cench pohonnch ltok na jeden osobn automobil v rozsahu najviac 4 000 litrov rone. (7) Zahraninmu zstupcovi poda odseku 2 psm. d) a g), ktorho diplomatick misia alebo konzulrny rad m sdlo na zem Slovenskej republiky, vrti sa da zaplaten v cench tovarov a sluieb na osobn spotrebu s vnimkou dane zaplatenej v cene osobnho automobilu a pohonnch ltok v rozsahu celoronho limitu. Celoron limit vrtenia dane je pre a) vedceho misie 3 319,39 eura, b) vedceho konzulrneho radu 3 319,39 eura, c) lena diplomatickho personlu 2 655,51 eura, d) lena administratvneho a technickho personlu 1 991,64 eura. (8) Zahraninmu zstupcovi poda odseku 2 psm. d) a e), ktorho diplomatick misia alebo konzulrny rad m sdlo na zem Slovenskej republiky, sa vrti da zaplaten v cene dvoch osobnch automobilov poas dvoch rokov a da zaplaten v cench 3 200 litrov pohonnch ltok rone a zahraninmu zstupcovi poda odseku 2 psm. f) a g), ktorho diplomatick misia alebo konzulrny rad m sdlo na zem Slovenskej republiky, sa vrti da zaplaten v cene jednho osobnho automobilu poas dvoch rokov a da zaplaten v cench 3 200 litrov pohonnch ltok rone. (9) Zahraninmu zstupcovi poda odseku 2 psm. b) sa vrti da zaplaten v cench tovarov a sluieb najviac do vky 8 298,48 eura za kalendrny rok. (10) Zahraninmu zstupcovi poda odseku 2 psm. d) a g), ktorho diplomatick misia alebo konzulrny rad m sdlo mimo zemia Slovenskej republiky, vrti sa da zaplaten v cench tovarov a sluieb urench na osobn spotrebu s vnimkou dane zaplatenej v cene osobnho automobilu v rozsahu celoronho limitu. Celoron limit vrtenia dane je pre a) vedceho misie 1 659,70 eura, b) vedceho konzulrneho radu 1 659,70 eura, c) lena diplomatickho personlu 995,82 eura, d) lena administratvneho a technickho personlu 497,91 eura. (11) Zahraninmu zstupcovi poda odseku 2 psm. h) sa vrti da zaplaten v cench tovarov a sluieb urench na osobn spotrebu s vnimkou dane zaplatenej v cene osobnho automobilu a pohonnch ltok najviac do vky 1 991,64 eura za kalendrny rok. (12) Zahraninmu zstupcovi poda odseku 2 psm. h) sa vrti da zaplaten v cene jednho osobnho automobilu na jeho osobn spotrebu poas dvoch rokov a da zaplaten v cench 3 200 litrov pohonnch ltok rone. (13) Ak v priebehu dvoch rokov od registrcie osobnch automobilov alebo itkovch automobilov s pridelenm diplomatickm evidennm slom EE alebo ZZ, pri ktorch sa vrtila da poda odsekov 6, 8 a 12, tieto automobily sa zniia alebo odcudzia, zahraninmu zstupcovi sa vrti da zaplaten v cene alieho osobnho automobilu alebo itkovho automobilu. Ak zahranin zstupca pred uplynutm dvoch rokov od registrcie automobilu poda prvej vety, pri ktorom uplatnil vrtenie dane, automobil pred alebo daruje, je povinn vrten da vrti; to neplat, ak zahranin zstupca pred alebo daruje tento automobil inmu zahraninmu zstupcovi. Ak zahranin zstupca poda ods. 2 psm. d) a h) uplatnil vrtenie dane zaplatenej v cene osobnho automobilu a kon svoje psobenie v Slovenskej republike pred uplynutm dvoch rokov od registrcie tohto automobilu, vrti prslun as dane, ktor sa viae na obdobie chbajce do uplynutia dvoch rokov. (14) Zahraninmu zstupcovi poda odseku 2 psm. a) sa vrti da zaplaten pri dodan stavby a stavebnch prc, ak cena vrtane dane nepresiahne 3 319,39 eura; ak cena vrtane dane presiahne 3 319,39 eura, vrti sa da iba v prpade, ak vysielajci tt potvrd Ministerstvu zahraninch vec Slovenskej republiky priznanie nroku na vrtenie dane alebo obdobn zvhodnenie v rovnakom rozsahu slovenskm diplomatickm misim a konzulrnym radom. (15) Dodanie tovaru zahraninmu zstupcovi v daovom sklade povolenom poda osobitnho predpisu6) je osloboden od dane. Oslobodenie od dane sa poskytne najviac v rozsahu, v akom je umonen vrtenie dane poda odsekov 4, 5, 7, 9, 10 a 11, priom nrok na vrtenie dane sa pomerne zni. Podrobnosti uplatnenia oslobodenia od dane a vrtenia dane ustanov opatrenie, ktor vyd Ministerstvo financi Slovenskej republiky a ktor sa vyhlasuje v Zbierke zkonov Slovenskej republiky. 62 (1) Zahranin zstupca uplatuje nrok na vrtenie dane podanm iadosti o vrtenie dane Daovmu radu Bratislava I na tlaive, ktorho vzor je uveden v prlohe . 4. Prlohou k iadosti o vrtenie dane zahraninmu zstupcovi je potvrdenie Ministerstva zahraninch vec Slovenskej republiky o splnen podmienky vzjomnosti poda 61 ods. 3. iados o vrtenie dane sa podva za obdobie kalendrneho tvrroka do 30. da po skonen kalendrneho tvrroka.
11. 9. 2011
Page 23 z 37
(2) Zahranin zstupca k iadosti o vrtenie dane mus doloi originl faktry alebo inho dokladu o kpe tovaru alebo sluby od platitea, v ktorom je uveden suma dane v eurch s potvrdenm platby dane. Ak vysielajci tt zahraninho zstupcu poda 61 ods. 2 psm. a) umouje vrtenie dane na zklade predloenia kpie faktry alebo inho dokladu o kpe tovaru alebo sluby od platitea, me tento zahranin zstupca namiesto originlu faktry alebo inho dokladu o kpe tovaru alebo sluby od platitea doloi k iadosti o vrtenie dane kpiu tchto dokladov potvrden vedcim misie alebo vedcim konzulrneho radu. (3) Vrtenie dane me zahranin zstupca iada len v prpade, ak celkov cena vrtane dane na jednom doklade o kpe tovarov alebo sluieb s vnimkou dokladu o kpe pohonnch ltok je najmenej 33,19 eura. Ak in tt viae vrtenie dane osobm Slovenskej republiky na doklad o kpe tovarov alebo sluieb, na ktorom je celkov cena vyia ako 33,19 eura, me zahranin zstupca tohto ttu iada vrtenie dane z takho dokladu, na ktorom je celkov cena najmenej vo vke urenej tmto ttom. (4) Daov rad Bratislava I opatr odtlakom radnej peiatky vetky faktry a in doklady o kpe tovarov a sluieb priloen k iadosti o vrtenie dane a do 60 dn od podania iadosti o vrtenie dane za prslun kalendrny tvrrok ich vrti zahraninmu zstupcovi. (5) Daov rad Bratislava I vrti zahraninmu zstupcovi da na et veden v banke v Slovenskej republike do 60 dn od podania iadosti o vrtenie dane za prslun kalendrny tvrrok. (6) Nrok na vrtenie dane me zahranin zstupca uplatni najneskr za kalendrny tvrrok nasledujci po kalendrnom tvrroku, v ktorom bol tovar alebo sluba dodan, inak mu nrok zanik. 62a
Vrtenie dane Eurpskej nii a medzinrodnm organizcim

Eurpska nia, Eurpska nia pre atmov energiu a orgny nimi zriaden, Eurpska centrlna banka a Eurpska investin banka maj nrok na vrtenie dane z vntrottnych nkupov tovarov a sluieb v rozsahu a za podmienok ustanovench medzinrodnou zmluvou,21a) ak je hostiteskm ttom ich orgnov Slovensk republika. 63
Vrtenie dane ozbrojenm silm

(1) Ozbrojen sily inho ttu, ktor je stranou Severoatlantickej zmluvy alebo zastnenm ttom v Partnerstve za mier, maj nrok na vrtenie dane zaplatenej v cench pohonnch ltok, olejov a mazv pre sluobn vozidl, lietadl a lode ozbrojench sl alebo civilnch zamestnancov, ktor ich sprevdzaj, a v cench potravn a stravovacch sluieb pre ich stravovacie zariadenia, ak sa tieto ozbrojen sily podieaj na spolonom obrannom sil. (2) Ozbrojen sily inho ttu iadaj o vrtenie dane Daov rad Bratislava I prostrednctvom Ministerstva obrany Slovenskej republiky. K iadosti o vrtenie dane musia by doloen doklady o kpe tovaru a sluieb, v ktorch je uveden suma dane v eurch. (3) Ak s tovary a sluby poda odseku 1 dodan ozbrojenm silm inho ttu Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, m Ministerstvo obrany Slovenskej republiky nrok na vrtenie dane z dodanch tovarov a sluieb. Nrok na vrtenie dane sa uplatuje podanm iadosti o vrtenie dane Daovmu radu Bratislava I. K iadosti o vrtenie dane sa musia doloi doklady o kpe tovarov a sluieb, v ktorch je uveden suma dane v eurch, a doklady o dodan tovarov a sluieb ozbrojenm silm inho ttu. 64
Vrtenie dane neziskovm organizcim poskytujcim veobecne prospen sluby a Slovenskmu ervenmu kru
(1) Neziskov organizcia poskytujca veobecne prospen sluby28)a Slovensk erven kr mu poiada o vrtenie dane zaplatenej v cene tovaru, ktor vyviezli mimo zemia Eurpskej nie na humanitrnu, dobroinn alebo vzdelvaciu innos. (2) Neziskov organizcia poskytujca veobecne prospen sluby a Slovensk erven kr uplatuj nrok na vrtenie dane podanm iadosti Daovmu radu Bratislava I. K iadosti o vrtenie dane sa mus doloi a) doklad o kpe tovaru od platitea, v ktorom je uveden suma dane v eurch s potvrdenm platby dane, b) psomn coln vyhlsenie o vvoze tovaru.
Osobitn prava uplatovania dane

65
Osobitn prava uplatovania dane pre cestovn kancelrie a cestovn agentry

(1) Platite, ktor obstarva od inch zdanitench osb sluby cestovnho ruchu a pri predaji vystupuje voi zkaznkom vo vlastnom mene (alej len cestovn kancelria"), je povinn postupova poda odsekov 2 a 9. Sluby cestovnho ruchu obstaran od inch zdanitench osb, vlastn sluby cestovnej kancelrie a prirka cestovnej kancelrie sa povauj za dodanie jednej sluby cestovnou kancelriou zkaznkovi. (2) Cestovn kancelria neme odpota da pri slubch cestovnho ruchu obstaranch od inch osb. (3) Zkladom dane pri predaji sluieb cestovnho ruchu je kladn rozdiel medzi celkovou predajnou cenou poadovanou od zkaznka a stom cien sluieb cestovnho ruchu obstaranch od inch osb vrtane vlastnej sluby cestovnej kancelrie. Tento rozdiel predstavuje prirku cestovnej kancelrie, ktor sa povauje za cenu s daou. (4) Ak cestovn kancelria dodva vlastn slubu, na ely vpotu dane poda odseku 3 zahrnie do celkovej predajnej ceny poadovanej od zkaznka tto slubu s daou, priom pri dodan vlastnej sluby jej vznik osobitne daov povinnos. (5) Daov povinnos pri predaji sluieb cestovnho ruchu zkaznkovi vznik dom poskytnutia poslednej sluby; ak je platba prijat pred poskytnutm poslednej sluby, vznik daov povinnos z kadej platby dom prijatia platby. (6) Ak je cestovn kancelria povinn postupova pri odpotan dane poda 50, pri vpote koeficientu neuvdza do itatea ani menovatea sluby cestovnho ruchu obstaran od inch osb. (7) Prirka cestovnej kancelrie je osloboden od dane, ak sluby cestovnho ruchu obstaran od inch osb s poskytovan mimo zemia Eurpskej nie. Ak s sluby cestovnho ruchu obstaran od inch osb poskytovan iastone mimo zemia Eurpskej nie a iastone na zem Eurpskej nie, je osloboden od dane iba pomern as prirky cestovnej kancelrie vzahujca sa na sluby poskytovan mimo zemia Eurpskej nie. (8) Cestovn kancelria, ktor predva sluby cestovnho ruchu v mene a na et inej cestovnej kancelrie, uplatuje da len za sprostredkovanie predaja sluieb cestovnho ruchu okrem sprostredkovania, ktor je osloboden od dane poda 47 ods. 12. Sprostredkovanie predaja sluieb cestovnho ruchu v mene a na et inej cestovnej kancelrie, ak s tieto sluby poskytovan iastone mimo zemia Eurpskej nie a iastone na zem Eurpskej nie, je osloboden od dane v pomernej asti. (9) Platite, ktor prevdzkuje cestovn kancelriu a postupuje poda odsekov 1 a 7, je povinn vies podrobn zznamy o obstaranch a predanch slubch cestovnho ruchu na ely urenia zkladu dane poda odseku 3. (10) Postup poda odsekov 1 a 7 cestovn kancelria neuplatuje, ak predva sluby cestovnho ruchu zdanitenej osobe na jej podnikanie. 66
Osobitn prava uplatovania dane pri umeleckch dielach, zberateskch predmetoch, staroitnostiach a pouitom tovare
(1) Na ely tohto ustanovenia
11. 9. 2011
Page 24 z 37
a) umeleckmi dielami a zberateskmi predmetmi s predmety uveden v prlohe . 5, b) staroitnosami s predmety in ako umeleck diela alebo zberatesk predmety, ktor s starie ako sto rokov, c) pouitm tovarom sa rozumie hnuten hmotn majetok, ktor je vhodn na alie pouitie v nezmenenom stave alebo po oprave, in ako umeleck diela, zberatesk predmety, staroitnosti, drah kovy a drah kamene, d) obchodnkom je zdaniten osoba, ktor v rmci svojho podnikania kupuje, nadobda v tuzemsku z inho lenskho ttu alebo dova na ely alieho predaja pouit tovar, umeleck diela, zberatesk predmety alebo staroitnosti, a pri tom kon vo svojom mene na svoj et alebo vo svojom mene na et inej osoby na zklade zmluvy, poda ktorej m prvo na odplatu za obstaranie kpy alebo predaja, e) predajom pouitho tovaru je aj odovzdanie pouitho tovaru njomcovi na zklade njomnej zmluvy s dojednanm prvom kpy prenajatej veci, pri ktorom bez zbytonho odkladu po ukonen doby njmu m prejs vlastncke prvo k predmetu njmu z prenajmatea na njomcu. (2) Obchodnk pri predaji umeleckch diel, zberateskch predmetov, staroitnost a pouitho tovaru, ktor mu boli dodan na zem Eurpskej nie, je povinn uplatova osobitn pravu, ak uveden tovary boli dodan a) osobou, ktor nie je identifikovan pre da v tuzemsku ani v inom lenskom tte, b) osobou, ktor je identifikovan pre da v tuzemsku alebo v inom lenskom tte, a dodanie tovaru bolo osloboden od dane poda 42 alebo poda zodpovedajceho ustanovenia zkona platnho v inom lenskom tte, c) inm obchodnkom, ktor uplatuje da poda osobitnej pravy tohto zkona alebo zkona platnho v inom lenskom tte. (3) Zkladom dane pri predaji tovaru poda odseku 2 je kladn rozdiel medzi predajnou cenou a kpnou cenou znen o da. Ak ide o predaj pouitho tovaru poda odseku 1 psm. e), zklad dane poda prvej vety sa rozdel pomerne poda vky jednotlivch spltok a na daov povinnos sa vzahuje 19 ods. 3. (4) Na ely odseku 3 je a) predajnou cenou vetko, o tvor protihodnotu, ktor obchodnk prijal alebo m prija od kupujceho alebo od tretej osoby vrtane dotci priamo spojench s tmito plneniami, dan, cla, poplatkov a svisiacich nkladov (vdavkov) ako provzia, nklady na balenie, dopravu a poistenie, ktor obchodnk poaduje od kupujceho, okrem prechodnch poloiek a zliav a ak ide o predaj pouitho tovaru poda odseku 1 psm. e), sasou predajnej ceny je aj celkov suma spltok dohodnut v njomnej zmluve, b) kpnou cenou vetko, o tvor protihodnotu poda psmena a), ktor obchodnk zaplatil alebo m zaplati dodvateovi. (5) Osobitn pravu uplatovania dane me obchodnk poui aj pri dodan a) umeleckch diel, zberateskch predmetov a staroitnost, ktor doviezol; v tch prpadoch sa kpnou cenou poda odseku 4 rozumie vetko, o tvor zklad dane pri dovoze tovaru, a da vymeran colnm orgnom, b) umeleckch diel, ktor mu dodal autor umeleckho diela alebo jeho prvny nstupca. (6) Ak sa obchodnk v prpadoch poda odseku 5 rozhodne pre osobitn pravu uplatovania dane, je povinn tento postup uplatova najmenej dva kalendrne roky. (7) Platite pri kpe tovarov poda odseku 1 od obchodnka, ktor uplatuje osobitn pravu, neme odpota da vzahujcu sa k zkladu dane poda odseku 3. (8) Obchodnk, ktor uplatuje osobitn pravu, neme odpota da a) zaplaten pri dovoze umeleckch diel, zberateskch predmetov a staroitnost, ktor doviezol, b) voi nemu uplatnen pri dodan umeleckho diela autorom umeleckho diela alebo jeho prvnym nstupcom. (9) Obchodnk, ktor uplatuje osobitn pravu, je povinn na ely urenia zkladu dane poda odseku 3 vies osobitne zznamy o predajnch cench a kpnych cench tovarov. (10) Obchodnk, ktor uplatuje osobitn pravu, nesmie v iadnom doklade o predaji tovaru poda odseku 1 uvies samostatne sumu dane. (11) Obchodnk sa me rozhodn pri dodan tovaru poda odseku 1 poui ben reim dane uplatnenm dane zo zkladu dane poda 22 ods. 1 a 4. Ak sa obchodnk rozhodne poui ben reim dane, me odpota da a) zaplaten pri dovoze umeleckch diel, zberateskch predmetov a staroitnost, ktor doviezol, b) voi nemu uplatnen pri dodan umeleckho diela autorom umeleckho diela alebo jeho prvnym nstupcom. (12) Odpota da poda odseku 11 me obchodnk najskr v zdaovacom obdob, v ktorom vznikne daov povinnos pri dodan tovaru, ktorho sa odpotavan da tka. (13) Osobitn prava uplatovania dane sa nevzahuje na nov dopravn prostriedky ( 11 ods. 12) dodan z tuzemska do inho lenskho ttu. (14) Nadobudnutie pouitho tovaru, umeleckch diel, zberateskch predmetov a staroitnost v tuzemsku z inho lenskho ttu, ak je predvajcim obchodnk z inho lenskho ttu alebo organiztor predaja verejnou drabou z inho lenskho ttu a uveden tovar bol zdanen poda osobitnej pravy uplatovania dane v inom lenskom tte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru zaala, nepovauje sa za nadobudnutie tovaru v tuzemsku z inho lenskho ttu poda 11. (15) Ustanovenia o zsielkovom predaji tovaru a o osloboden od dane dodania tovaru do inho lenskho ttu poda 43, prpadne poda 45 sa nevzahuj na dodanie pouitho tovaru, umeleckch diel, zberateskch predmetov a staroitnost, pri ktorch sa uplatuje osobitn prava. 67
Osobitn prava uplatovania dane pri investinom zlate

(1) Na ely tohto ustanovenia investinm zlatom a) je zlato vo forme prtu alebo tehly, ktorho hmotnos akceptuje trh drahch kovov a ktor m rdzos 995 tiscin a viac, b) s zlat mince, ktor maj rdzos 900 tiscin a viac a boli razen po roku 1800 a s alebo boli zkonnm platidlom v krajine pvodu a predvaj sa za cenu, ktor nepresahuje trhov hodnotu zlata obsiahnut v minciach viac ne o 80 %. (2) Nrodn banka Slovenska vydva zoznam zlatch minc, ktor spaj kritri poda odseku 1 psm. b). Zoznam bude uverejnen vo Vestnku Nrodnej banky Slovenska. Nrodn banka Slovenska informuje kadorone do 1. jla Eurpsku komisiu o zlatch minciach, ktor sa obchoduj v Slovenskej republike. (3) Od dane je osloboden dodanie investinho zlata, nadobudnutie investinho zlata z inho lenskho ttu a dovoz investinho zlata vrtane investinho zlata vo forme certifiktu na alokovan alebo nealokovan zlato alebo obchodovanho na et zlata vrtane piiek v zlate a swapovch obchodov, ktor obsahuj vlastncke prva alebo in prva tkajce sa investinho zlata, ako aj obchody tkajce sa investinho zlata zahajce futurity a forwardy, ktor ved k prevodu vlastnckych prv alebo inch prv tkajcich sa investinho zlata. Sprostredkovanie dodania investinho zlata v mene a na et inej osoby je osloboden od dane. (4) Platite, ktor vyrba investin zlato alebo pretvra zlato na investin zlato, me sa rozhodn, e dodanie investinho zlata inmu platiteovi bude zdaova. Sprostredkovanie dodania investinho zlata v mene a na et inej osoby me by tie zdaovan, ak sa toto sprostredkovanie tka dodania investinho zlata, ktorho dodanie sa platite rozhodol zdaova. (5) Platite, ktor dodva investin zlato osloboden od dane, me odpota da a) voi nemu uplatnen pri dodan investinho zlata inm platiteom, ktor vyuil monos zdanenia poda odseku 4,
11. 9. 2011
Page 25 z 37
b) voi nemu uplatnen pri dodan inho ako investinho zlata inm platiteom, ktor je nm alebo na jeho et nsledne pretvoren na investin zlato, c) nm uplatnen pri nadobudnut inho ako investinho zlata v tuzemsku z inho lenskho ttu, ktor je nm alebo na jeho et nsledne pretvoren na investin zlato, d) zaplaten pri dovoze inho ako investinho zlata, ktor je nm alebo na jeho et nsledne pretvoren na investin zlato, e) voi nemu uplatnen pri dodan sluieb inm platiteom, ktor spovali v zmene podoby, hmotnosti alebo rdzosti zlata vrtane investinho zlata. (6) Platite, ktor vyrba investin zlato alebo pretvra zlato na investin zlato, me odpota da z tovarov a sluieb prijatch na tto innos. 68
Osobitn prava uplatovania dane pre nezaloen osoby, ktor elektronicky dodvaj sluby
(1) Na ely tohto ustanovenia sa rozumie a) nezaloenou osobou osoba, ktor nem sdlo, miesto podnikania, prevdzkare ani bydlisko na zem Eurpskej nie a nie je identifikovan pre da v tuzemsku ani v inom lenskom tte, b) elektronicky dodvanmi slubami sluby poda 16 ods. 18, c) lenskm ttom identifikcie lensk tt, ktor si nezaloen osoba zvol pre oznmenie, e zaala na zem Eurpskej nie elektronicky dodva sluby, d) lenskm ttom spotreby lensk tt, v ktorom je miesto dodania elektronicky dodvanch sluieb uren poda 16 ods. 14, e) daovm priznanm podanie, ktor obsahuje nevyhnutn daje potrebn na urenie vky dane, ktor sa stala splatnou v kadom lenskom tte. (2) Ak sa nezaloen osoba, ktor elektronicky dodva sluby osobe, ktor nie je zdanitenou osobou a ktor m sdlo, bydlisko alebo sa obvykle zdriava v tuzemsku, rozhodne identifikova v tuzemsku, Daov rad Bratislava I vyd nezaloenej osobe povolenie na uplatovanie osobitnej pravy. Nezaloen osoba je povinn uplatni osobitn pravu na vetky elektronicky dodvan sluby v rmci Eurpskej nie. (3) Nezaloen osoba je povinn oznmi elektronicky Daovmu radu Bratislava I zaatie innosti a skonenie innosti alebo zmenu innosti v takom rozsahu, e alej nebude spa podmienky na osobitn pravu uplatovania dane. Oznmenie o zaat innosti mus obsahova obchodn meno, adresu, elektronick adresu vrtane webovch strnok, nrodn slo pre da, ak jej bolo pridelen, a vyhlsenie, e nie je identifikovan pre da v rmci Eurpskej nie. Nezaloen osoba mus oznmi akkovek zmeny uvedench dajov. (4) Daov rad Bratislava I pridel nezaloenej osobe identifikan slo pre da a toto slo jej elektronicky oznmi. (5) Daov rad Bratislava I odnme nezaloenej identifikovanej osobe identifikan slo pre da, ak a) oznmi Daovmu radu Bratislava I, e nebude alej elektronicky dodva sluby, b) mono predpoklada, e ukonila innos, c) nebude alej spa podmienky na osobitn pravu uplatovania dane, alebo d) opakovane poruuje povinnosti poda osobitnej pravy uplatovania dane. (6) Nezaloen identifikovan osoba je povinn poda elektronicky daov priznanie za kad kalendrny tvrrok, a to aj v prpade, ak elektronicky dodvan sluby poskytnut neboli. Daov priznanie sa podva do 20 dn od skonenia kalendrneho tvrroka, za ktor sa daov priznanie podva. (7) Nezaloen identifikovan osoba je povinn v daovom priznan uvies a) identifikan slo pre da a b) celkov hodnotu bez dane elektronicky dodanch sluieb poskytnutch v zdaovacom obdob, vku dane a sadzbu dane, a to v lenen poda lenskch ttov spotreby, v ktorch vznikla daov povinnos, a celkov vku dane. (8) daje v daovom priznan uvdza nezaloen identifikovan osoba v eurch. Ak sa hrada za elektronicky dodan sluby uskuton v inej mene ako v eurch, pouije sa na prepoet tejto hrady na eur kurz platn posledn de zdaovacieho obdobia publikovan Eurpskou centrlnou bankou pre tento de alebo nasledujci de, ak nebol v ten de kurz publikovan. (9) Nezaloen identifikovan osoba je povinn zaplati da v eurch do 20 dn po skonen kalendrneho tvrroka. (10) Nezaloen identifikovan osoba nie je oprvnen odpotava da poda 49; je oprvnen iada vrtenie dane poda 56, priom sa nevyaduje splnenie podmienky poda 56 ods. 2 psm. c) a 58 ods. 5. (11) Nezaloen identifikovan osoba je povinn vies zznamy o elektronicky dodanch slubch, pri ktorch uplatnila osobitn pravu, v takom rozsahu, aby sprvca dane v lenskom tte spotreby mohol zisti, e da v daovom priznan je uveden v sprvnej vke. Nezaloen identifikovan osoba je povinn na poiadanie elektronicky sprstupni evidenciu Daovmu radu Bratislava I a sprvcovi dane v lenskom tte spotreby. Nezaloen osoba uchovva zznamy po dobu desiatich rokov od konca roka, v ktorom elektronicky dodala sluby. 69
Osoby povinn plati da sprvcovi dane

(1) Platite, ktor dodva tovar alebo slubu v tuzemsku, je povinn plati da, ak tento zkon neustanovuje inak. (2) Zdaniten osoba, ktor m sdlo, miesto podnikania, prevdzkare alebo bydlisko v tuzemsku, je povinn plati da pri slubch uvedench v 16 ods. 1 a 4, 10 a 11 a pri tovare dodanom s intalciou alebo montou, ktor jej dodala zahranin osoba z inho lenskho ttu alebo zahranin osoba z tretieho ttu, ak miesto dodania sluby alebo tovaru je v tuzemsku. (3) Zdaniten osoba a prvnick osoba, ktor nie je zdanitenou osobu a je registrovan pre da poda 7, s povinn plati da pri slube dodanej zahraninou osobou z inho lenskho ttu alebo zahraninou osobou z tretieho ttu, ak je miesto dodania sluby poda 15 ods. 1 v tuzemsku. (4) Na ely urenia osoby povinnej plati da poda 69 sa za zahranin osobu povauje aj tak osoba, ktor m v tuzemsku prevdzkare, ale tto prevdzkare sa nezastuje na dodan tovaru alebo sluby v tuzemsku touto osobou. (5) Kad osoba, ktor, uvedie vo faktre alebo v inom doklade o predaji da, je povinn zaplati tto da. (6) Pri nadobudnut tovaru v tuzemsku z inho lenskho ttu je povinn plati da osoba, ktor tovar nadobudne poda 11 a 11a. (7) Pri trojstrannom obchode poda 45 je povinn plati da osoba, ktor je druhm odberateom. (8) Pri dovoze tovaru je povinn plati da osoba, ktor je dlnkom poda colnch predpisov, alebo prjemca tovaru, ak pri dovoze tovaru je dlnkom poda colnch predpisov zahranin osoba, ktor je driteom jednotnho povolenia poda osobitnho predpisu28a) vydanho colnm orgnom inho lenskho ttu, a tento dlnk nepouije dovezen tovar na ely svojho podnikania. (9) Platite alebo osoba registrovan pre da poda 7 alebo 7a, ktorej je dodan tovar poda 13 ods. 1 psm. e) a f), je povinn plati da pri tomto tovare, ak je dodan zahraninou osobou.
11. 9. 2011
Page 26 z 37
(10) Pri dodan zlata vo forme suroviny alebo polotovaru o rdzosti 325 tiscin alebo vyej je povinn plati da z tohto tovaru platite, ktormu je takto zlato dodan. Ak dodanie zlata poda prvej vety sprostredkuje sprostredkovate, ktor kon v mene a na et inej osoby, osobou povinnou plati da je platite, ktor je prjemcom sprostredkovateskej sluby. (11) Pri dodan investinho zlata poda 67 ods. 1 psm. a) platiteom, ktor vyuil monos zdanenia poda 67 ods. 4, je povinn plati da platite, ktormu je takto zlato dodan. Ak dodanie zlata poda prvej vety sprostredkuje sprostredkovate, ktor kon v mene a na et inej osoby, osobou povinnou plati da je platite, ktor je prjemcom sprostredkovateskej sluby. (12) Pri dodan kovovho odpadu a kovovho rotu v tuzemsku a pri prevode emisnch kvt sklenkovch plynov poda osobitnho predpisu28b) v tuzemsku je povinn plati da platite, ktormu je tento tovar alebo sluba dodan. Na ely tohto zkona sa kovovm odpadom a kovovm rotom rozumie kovov odpad a rot z vroby alebo z mechanickho opracovania kovov a kovov predmety alej u nepouiten vzhadom na ich zlomenie, rozrezanie, opotrebenie alebo z podobnch dvodov. (13) Osoba, ktor nesplnila povinnos poda iados o registrciu pre da alebo podala iados o registrciu pre da oneskorene a toto oneskorenie je viac ako 30 dn, je za obdobie, v ktorom mala by platiteom, povinn plati da z dodania tovarov a sluieb v tuzemsku, ktor dodala v tomto obdob, s vnimkou, ak osobou povinnou plati da je poda odsekov 2 a 4 prjemca. (14) Platite, ktormu bol dodan tovar alebo sluba v tuzemsku, ru spolone a nerozdielne za da z predchdzajceho stupa uveden na faktre, ak vyhotovite faktry vykzan da myselne nezaplatil alebo myselne sa stal neschopnm zaplati da a platite pri uzavret zmluvy mal o tom vedomos. 69a
D a ov zstupca pri dovoze tovaru

(1) Dovozca, ktor je zahraninou osobou a nie je platiteom poda tohto zkona, sa vo veci uplatnenia oslobodenia od dane poda 48 ods. 3 me da zastpi daovm zstupcom. Daovm zstupcom me by len platite so sdlom alebo bydliskom v tuzemsku. Daov zstupca mus ma na zastupovanie dovozcu udelen psomn plnomocenstvo s radne overenm podpisom a osobitn identifikan slo pre da pridelen Daovm radom Bratislava I. (2) Psomn plnomocenstvo poda odseku 1 mus obsahova a) vyhlsenie splnomocnitea, e ide o daov zastpenie v mene a na et dovozcu vo veci uplatnenia oslobodenia od dane poda 48 ods. 3 a nslednho dodania tovaru do inho lenskho ttu, b) vyhlsenie, e splnomocnite je zahraninou osobou a nie je platiteom poda tohto zkona, c) splnomocnenie daovho zstupcu na podanie daovho priznania a shrnnho vkazu. (3) Daov rad Bratislava I vyd na iados platitea daovmu zstupcovi osobitn osvedenie o pridelen osobitnho identifikanho sla pre da, pod ktorm daov zstupca kon v mene zastpenho dovozcu. Osvedenie vyd Daov rad Bratislava I najneskr do siedmich dn odo da doruenia iadosti. Daov zstupca pod tmto osobitnm identifikanm slom pre da me kona v mene viacerch zastpench dovozcov. (4) Daov zstupca je povinn vies zznamy o dovoze tovaru a jeho nslednom dodan do inho lenskho ttu osobitne za kadho zastpenho dovozcu. Zznamy musia obsahova nzov alebo meno zastpenho dovozcu a adresu jeho sdla alebo bydliska. (5) Daov zstupca je povinn poda za zastpench dovozcov daov priznanie Daovmu radu Bratislava I za obdobie kalendrneho tvrroka, a to do 25 dn po skonen kalendrneho tvrroka. K daovmu priznaniu je daov zstupca povinn priloi zoznam zastpench dovozcov s uvedenm sumy vetkch zkladov dane nm deklarovanch dodan tovaru osobitne za kadho zastpenho dovozcu. (6) Daov zstupca je povinn poda za zastpench dovozcov shrnn vkaz poda 80 Daovmu radu Bratislava I. (7) Daov zstupca m prva a povinnosti zastpenej osoby v rozsahu, v akom kon za zastpenho dovozcu vo veci oslobodenia od dane poda 48 ods. 3 na zklade udelenho plnomocenstva. (8) Ak daov zstupca opakovane poru povinnosti poda odsekov 4 a 6, Daov rad Bratislava I odnme daovmu zstupcovi osobitn osvedenie o pridelen osobitnho identifikanho sla pre da. (9) Ak si dovozca, ktor je zahraninou osobou, zvol daovho zstupcu, nie je povinn poda iados o registrciu pre da poda 5.
Povinnosti os b povinn ch plati da

70
V edenie zznamov
(1) Platite je povinn vies podrobn zznamy poda jednotlivch zdaovacch obdob o dodanch tovaroch a slubch a o prijatch tovaroch a slubch; osobitne vedie zznamy o dodan tovarov a sluieb do inho lenskho ttu, o nadobudnut tovaru z inho lenskho ttu, o prijat sluieb z inho lenskho ttu a o dovoze tovaru. V zznamoch sa uvdzaj daje rozhodujce pre sprvne urenie dane. Na ely odpotania dane vedie platite zznamy v lenen na tovary a sluby s monosou odpotania dane, bez monosti odpotania dane a s monosou pomernho odpotania dane,v zznamoch platite uvedie zdaovacie obdobie, v ktorom vykonal odpotanie dane alebo pomern odpotanie dane. Platite vedie zznamy aj o platbch prijatch pred dodanm tovarov a sluieb a o platbch poskytnutch pred dodanm tovarov a sluieb. len skupiny je povinn vies osobitne zznamy o dodan tovarov a sluieb ostatnm lenom skupiny. (2) Platite vedie osobitne zznamy o tovare poda 8 ods. 4, ktor bol odoslan alebo prepraven z tuzemska do inho lenskho ttu, a o tovare poda 11 ods. 8, ktor bol odoslan alebo prepraven do tuzemska z inho lenskho ttu. (3) Platite vedie osobitne zznamy potrebn na identifikciu hnutenho hmotnho majetku z inho lenskho ttu, na ktorom vykon prce alebo ho oceuje, ak tieto prce vykonva pre osobu identifikovan pre da v inom lenskom tte. (4) Osoba registrovan pre da poda 7 alebo 7a je povinn vies zznamy o a) nadobudnutch tovaroch z inho lenskho ttu, b) dodanch slubch s miestom dodania v inom lenskom tte poda 15 ods. 1, c) prijatch slubch, pri ktorch je povinn plati da poda 69 ods. 3. (5) Platite, ktormu vznik daov povinnos zo zlohovanch obalov poda 19 ods. 10, vedie na ely urenia zkladu dane osobitne zznamy o pote vetkch zlohovanch obalov uvedench spolu s tovarom na trh v tuzemsku a o pote vetkch przdnych zlohovanch obalov vrtench z trhu v tuzemsku. (6) Zznamy poda odsekov 1 a 5 sa uchovvaj do konca kalendrneho roka, v ktorom uplynie desa rokov od skonenia roka, ktorho sa tkaj. 71
F aktra pri dodan tovaru a slu by v tuzemsku

(1) Pri kadom dodan tovaru a dodan sluby v tuzemsku pre zdaniten osobu a pre prvnick osobu, ktor nie je zdanitenou osobou, je platite povinn vyhotovi faktru. Platite je povinn vyhotovi faktru aj v prpade, ak je platba prijat pred dodanm tovaru a predtm, ako je poskytovanie sluby skonen. Platite vyhotov faktru najneskr do 15 dn od vzniku daovej povinnosti. Ak v kalendrnom mesiaci vznikne platiteovi daov povinnos prijatm jednej alebo viacerch platieb a zrove aj dodanm tovaru alebo dodanm sluby, na ktor prijal jednu alebo viac platieb, me platite vyhotovi jednu faktru, a to najneskr do 15 dn od vzniku poslednej daovej povinnosti vzahujcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie sluby v tomto kalendrnom mesiaci. Platite nie je povinn na ely dane vyhotovi faktru, ak ide o tovar alebo slubu, ktor je dodan s oslobodenm od dane poda 28 a 42.
11. 9. 2011
Page 27 z 37
(2) Faktra mus obsahova a) meno a adresu sdla, miesta podnikania, prpadne prevdzkarne platitea, ktor dodva tovar alebo slubu, a jeho identifikan slo pre da, b) meno a adresu sdla, miesta podnikania, prpadne prevdzkarne alebo bydliska prjemcu tovaru alebo sluby a jeho identifikan slo pre da, ak mu je pridelen, c) poradov slo faktry, d) dtum, ke bol tovar alebo sluba dodan, alebo dtum, ke bola platba poda odseku 1 prijat, ak tento dtum mono uri a ak sa odliuje od dtumu vyhotovenia faktry, e) dtum vyhotovenia faktry, f) mnostvo a druh dodanho tovaru alebo rozsah a druh dodanej sluby, g) zklad dane, jednotkov cenu bez dane a zavy a rabaty, ak nie s obsiahnut v jednotkovej cene, h) uplatnen sadzbu dane alebo daj o osloboden od dane, i) vku dane spolu v eurch, ktor sa m zaplati. (3) Za faktru sa povauje aj a) dohoda o platbch njomnho, ktor je sasou njomnej zmluvy, ak obsahuje daje poda odseku 2, b) dohoda o platbch, ktor je sasou zmluvy o dodan elektriny, plynu, vody, tepla, ak dohoda o platbch pokrva obdobie najviac 12 kalendrnych mesiacov a ak obsahuje daje poda odseku 2. (4) Za faktru sa povauje aj a) cestovn lstok vydan prevdzkovateom verejnej hromadnej dopravy osb, ktor je platiteom, ak cestovn lstok obsahuje jeho obchodn meno, dtum vyhotovenia a cenu vrtane dane, b) podkladov as nlepky, ktorou sa preukazuje zaplatenie hrady za uvanie dianic, ciest pre motorov vozidl a ciest I. triedy v tuzemsku, ktor ostane prjemcovi sluby po oddelen nalepovacej asti nlepky, ak podkladov as nlepky obsahuje obchodn meno dodvatea sluby a jeho identifikan slo pre da, dtum predaja nlepky, cenu vrtane dane a sumu dane. (5) Ak cena tovaru alebo sluby vrtane dane nie je viac ako 1 659,70 eura, za faktru sa povauje aj doklad vyhotoven elektronickou registranou pokladnicou, ktor mus obsahova daje poda odseku 2 s vnimkou daja poda odseku 2 psm. b) a s vnimkou jednotkovej ceny poda odseku 2 psm. g). (6) Ak platite vo faktre alebo v inom doklade o predaji uvedie vyiu sumu dane, ako je povinn plati poda tohto zkona, je povinn plati tto vyiu sumu dane. (7) Ak platite uplatuje osobitn pravu poda 65 alebo 66, mus vo faktre uvies odkaz na tto pravu, odkaz na lnok 306 alebo 313 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spolonom systme dane z pridanej hodnoty v znen smernice Rady 2006/138/ES z 19. decembra 2006 alebo informciu, e uplatuje osobitn pravu. Ak platite dod investin zlato osloboden od dane poda 67 ods. 3, mus vo faktre uvies odkaz na 67 ods. 3, na lnok 346 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spolonom systme dane z pridanej hodnoty alebo informciu, e dodva investin zlato osloboden od dane. Ak platite dod tovar alebo slubu, pri ktorej je povinn plati da prjemca tovaru alebo sluby poda 69 ods. 10, 11 alebo 12, mus vo faktre uvies odkaz na 69 ods. 10, 11 alebo 12, na lnok 198 ods. 2 alebo lnok 199 ods. 1 psm. d) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spolonom systme dane z pridanej hodnoty alebo informciu, e osobou povinnou plati da je osoba, ktorej je tovar alebo sluba dodan. (8) Pri zsielkovom predaji je platite povinn vyhotovi pre zkaznka faktru s dajmi poda odseku 2. Platite je povinn vyhotovi faktru aj v prpade, ak je cel platba alebo jej as prijat pred dodanm tovaru. Platite vyhotov faktru najneskr do 15 dn od vzniku daovej povinnosti. (9) Pri dodan tovaru poda 8 ods. 3 a dodan sluby poda 9 ods. 2 a 3 je platite povinn do ptnstich dn odo da vzniku daovej povinnosti vyhotovi doklad. Doklad mus obsahova nleitosti primerane poda odseku 2 a na ely tohto zkona sa povauje za faktru. Platite, ktormu vznikne daov povinnos poda 19 ods. 10, je povinn do 15 dn odo da vzniku daovej povinnosti vyhotovi doklad o pouit, ktor mus obsahova nleitosti poda odseku 2 psm. a), e), g), h) a i), a tento doklad sa povauje za faktru. (10) Ak tovar alebo slubu dodva skupina, uvedie sa vo faktre ako daj poda odseku 2 psm. a) meno a adresa sdla, miesta podnikania, prpadne prevdzkarne lena skupiny, ktor dodva tovar alebo slubu, a identifikan slo pre da skupiny. 72
Faktra pri dodan tovaru do inho lenskho ttu

(1) Pri dodan tovaru z tuzemska do inho lenskho ttu osobe, ktor je identifikovan pre da v inom lenskom tte, je platite povinn vyhotovi faktru. Platite je povinn vyhotovi faktru aj v prpade, ak je platba prijat pred dodanm tovaru. Platite vyhotov faktru najneskr do 15 dn od dodania tovaru alebo prijatia platby. (2) Faktra mus obsahova a) meno a adresu sdla, miesta podnikania, prpadne prevdzkarne platitea, ktor dodva tovar, a jeho identifikan slo pre da, b) meno a adresu sdla, miesta podnikania, prpadne prevdzkarne nadobdatea tovaru a jeho identifikan slo pre da, pod ktorm tovar objednal, c) poradov slo faktry, d) dtum, ke bol tovar dodan, alebo dtum, ke bola platba poda odseku 1 prijat, ak tento dtum mono uri a ak sa odliuje od dtumu vyhotovenia faktry, e) dtum vyhotovenia faktry, f) mnostvo a druh dodanho tovaru, g) cenu tovaru, jednotkov cenu bez dane a zavy a rabaty, ak nie s obsiahnut v jednotkovej cene, h) odkaz na 42 alebo 43, odkaz na lnok 136 alebo 138 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spolonom systme dane z pridanej hodnoty v znen smernice Rady 2006/138/ES z 19. decembra 2006 alebo informciu, e dodanie tovaru je osloboden od dane, i) pri dodan investinho zlata oslobodenho od dane poda 67 ods. 3 odkaz na 67 ods. 3, na lnok 346 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spolonom systme dane z pridanej hodnoty alebo informciu, e investin zlato je osloboden od dane, j) pri dodan tovaru poda 13 ods. 1 psm. e) a f), pri ktorom je osobou povinnou plati da kupujci v inom lenskom tte, odkaz na lnok 195 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spolonom systme dane z pridanej hodnoty alebo informciu, e osobou povinnou plati da je osoba, ktorej je tovar dodan. (3) Pri dodan tovaru z tuzemska do inho lenskho ttu poda 8 ods. 4 je platite povinn vyhotovi bezodkladne doklad o premiestnen tovaru. Doklad mus obsahova nleitosti poda odseku 2 a na ely tohto zkona sa povauje za faktru. (4) Kad osoba, ktor dod nov dopravn prostriedok z tuzemska do inho lenskho ttu, je povinn vyhotovi faktru najneskr do 15 dn od dodania novho dopravnho prostriedku alebo odo da prijatia platby za nov dopravn prostriedok, ak bola platba prijat pred dodanm novho dopravnho prostriedku. Faktra mus obsahova nleitosti primerane poda odseku 2 a daje o dodanom novom dopravnom prostriedku poda 11 ods. 12.
11. 9. 2011
Page 28 z 37
(5) Ak tovar z tuzemska do inho lenskho ttu dodva skupina, uvedie sa vo faktre ako daj poda odseku 2 psm. a) meno a adresa sdla, miesta podnikania, prpadne prevdzkarne lena skupiny, ktor dodva tovar, a identifikan slo pre da skupiny. 73
Faktra pri dodan sluby do inho lenskho ttu

(1) Pri dodan sluby, pri ktorej je miesto dodania poda 15 ods. 1 v inom lenskom tte a osobou povinnou plati da je prjemca sluby, je zdaniten osoba registrovan pre da v tuzemsku povinn vyhotovi faktru. Zdaniten osoba je povinn vyhotovi faktru aj v prpade, ak je platba prijat predtm, ako je poskytovanie sluby skonen. Zdaniten osoba vyhotov faktru najneskr do 15 dn od dodania sluby alebo prijatia platby. (2) Faktra mus obsahova a) meno a adresu sdla, miesta podnikania, prpadne prevdzkarne zdanitenej osoby, ktor dodva slubu, a jej identifikan slo pre da, b) meno a adresu sdla, miesta podnikania, prpadne prevdzkarne prjemcu sluby a jeho identifikan slo pre da, pod ktorm slubu objednal, c) poradov slo faktry, d) dtum, ke bola sluba dodan, alebo dtum, ke bola platba poda odseku 1 prijat, ak tento dtum mono uri a ak sa odliuje od dtumu vyhotovenia faktry, e) dtum vyhotovenia faktry, f) rozsah a druh dodanej sluby, g) cenu sluby, h) odkaz na lnky 193 a 196 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spolonom systme dane z pridanej hodnoty v znen smernice Rady 2006/138/ES z 19. decembra 2006 alebo informciu, e osobou povinnou plati da je osoba, ktorej je sluba dodan. (3) Ak slubu, pri ktorej vznik povinnos plati da zkaznkovi v inom lenskom tte, dodva skupina, uvedie sa vo faktre ako daj poda odseku 2 psm. a) meno a adresa sdla, miesta podnikania, prpadne prevdzkarne lena skupiny, ktor dodva slubu, a identifikan slo pre da skupiny. 74
Faktra pri nadobudnut tovaru z inho lenskho ttu a prijat sluby zo zahraniia
Osoba povinn plati da pri nadobudnut tovaru v tuzemsku z inho lenskho ttu ( 69 ods. 6) alebo pri prijat sluby alebo tovaru dodanho s intalciou alebo montou zo zahraniia ( 69 ods. 2 a 4) mus ma faktru od dodvatea. Vo faktre me osoba povinn plati da doplni prepoet ceny bez dane na eur, sadzbu dane, prpadne oslobodenie od dane, a vku dane v eurch. 75
Vyhotovenie faktry
(1) Platite me vyhotovi za viac samostatnch dodan tovaru alebo sluby alebo za viac platieb prijatch pred dodanm tovaru alebo dodanm sluby shrnn faktru, ktor me pokrva najviac obdobie kalendrneho mesiaca; platite vyhotov faktru najneskr do 15 dn od skonenia kalendrneho mesiaca. (2) Vyhotovenie faktry me platite zabezpei aj prostrednctvom inej osoby, priom faktra mus by vyhotoven v mene a na et platitea, ktor dodva tovar alebo slubu. (3) Faktru v mene a na et platitea, ktor dodva tovar alebo slubu, me vyhotovi aj jeho zkaznk za podmienky, e medzi platiteom a zkaznkom je uzavret psomn dohoda o vyhotovovan faktr, ktor mus obsahova podmienky, ktor musia by splnen, aby dodvate akceptoval faktry vyhotoven zkaznkom. (4) Za sprvnos dajov vo faktre a za vasnos jej vyhotovenia zodpoved platite, ktor dodva tovar alebo slubu, a to aj v prpade, ak je faktra vyhotoven prostrednctvom inej osoby alebo zkaznkom. (5) Ak je faktra vyhotoven alebo prijat v cudzom jazyku, je platite povinn na poiadanie daovho radu zabezpei jej preklad do slovenskho jazyka. (6) Faktra me by poslan psomne alebo so shlasom zkaznka me by poslan alebo sprstupnen elektronicky. Vierohodnos pvodu a neporuenos obsahu faktry poslanej alebo sprstupnenej elektronicky mus by zaruen elektronickm podpisom poda osobitnho predpisu29) alebo prostrednctvom elektronickej vmeny dajov, ak zmluva tkajca sa tejto vmeny ustanov pouitie postupov zabezpeujcich vierohodnos pvodu a neporuenos obsahu dajov. Elektronickou vmenou dajov sa rozumie prenos dajov elektronickou formou z potaa do potaa s vyuitm schvlenej normy truktry odkazu elektronickej vmeny dajov. Odkaz elektronickej vmeny dajov pozostva zo sboru dielov, truktrovanch na zklade schvlenej normy, vyhotovench vo formte itatenom potaom, ktor mu by automaticky a nedvojzmyselne spracovan. (7) Kad doklad, ktor men alebo dopa pvodn faktru a vslovne a jednoznane sa na u vzahuje, sa povauje za faktru. Tento doklad mus okrem povinnch dajov obsahova aj poradov slo pvodnej faktry. Dokladom, ktor men alebo dopa pvodn faktru, me by aj shrnn faktra vystaven poda odseku 1. 76
Uchovvanie faktr a inch dokladov

(1) Platite je povinn uchovva kpie faktr, ktor vyhotovil alebo ktor boli vyhotoven v jeho mene zkaznkom alebo inou osobou, originly vetkch prijatch faktr a faktr poda 71 ods. 9 a 72 ods. 3 po dobu desiatich rokov nasledujcich po roku, ktorho sa tkaj. Platite je povinn uchovva prijat faktry vzahujce sa na investin majetok uveden v 54 ods. 2 psm. b) a c) do konca obdobia na pravu odpotanej dane poda 54 a 54a. (2) Uchovva prijat faktry je povinn aj zdaniten osoba, ktor nie je platiteom, a prvnick osoba, ktor nie je zdanitenou osobou, po dobu desiatich rokov nasledujcich po roku, ktorho sa tkaj. (3) Kad osoba, ktor pred nov dopravn prostriedok do inho lenskho ttu, a kad osoba, ktor kpi nov dopravn prostriedok z inho lenskho ttu, je povinn uchova faktru o predaji alebo kpe novho dopravnho prostriedku po dobu desiatich rokov nasledujcich po roku, v ktorom dolo k predaju alebo kpe. (4) Osoby poda odsekov 1 a 3 s povinn pri uchovvan faktr zarui vierohodnos pvodu, neporuenos obsahu a itatenos faktry po cel dobu schovy. (5) Faktry poslan alebo sprstupnen elektronicky po dobu schovy musia by itaten a nesm by menen. (6) Platite je povinn uchovva dovozn a vvozn doklady potvrden colnm orgnom do konca kalendrneho roka, v ktorom uplynie desa rokov od skonenia roka, ktorho sa tkaj. 77
Zdaovacie obdobie
(1) Zdaovacm obdobm platitea je kalendrny mesiac, ak tento zkon neustanovuje inak. (2) Ak platite dosiahol za predchdzajci kalendrny rok obrat ni ako 331 939,19 eura, zdaovacm obdobm je kalendrny tvrrok.
11. 9. 2011
Page 29 z 37
(3) Ak platite za predchdzajci kalendrny rok nedosiahol obrat a predpoklad, e za kalendrny rok, v ktorom sa stal platiteom, dosiahne obrat ni ako 331 939,19 eura, zdaovacm obdobm je kalendrny tvrrok. Platitelia, ktor podnikaj spolone na zklade zmluvy o zdruen, zapotavaj do obratu svoje obraty a obrat zo spolonho podnikania. (4) Platite poda odseku 2 alebo 3 si me zvoli za zdaovacie obdobie kalendrny mesiac a tto skutonos oznmi psomne daovmu radu. Zmenu zdaovacieho obdobia me platite vykona od prvho mesiaca po uplynut kalendrneho tvrroka a takto zvolen zdaovacie obdobie plat do konca kalendrneho roka. (5) Ak je na platitea prvoplatne vyhlsen konkurz, kon sa prebiehajce zdaovacie obdobie platitea dom, ktor predchdza vyhlseniu konkurzu. alie zdaovacie obdobie platitea sa zana dom prvoplatnho vyhlsenia konkurzu a kon sa poslednm dom kalendrneho mesiaca, v ktorom bol prvoplatne vyhlsen konkurz. Po skonen zdaovacieho obdobia poda druhej vety je zdaovacm obdobm takho platitea kalendrny mesiac. (6) Dom zruenia konkurzu sa kon prebiehajce zdaovacie obdobie platitea. alie zdaovacie obdobie platitea sa zana dom nasledujcim po zruen konkurzu a kon sa poslednm dom kalendrneho mesiaca, v ktorom bol konkurz zruen. Po skonen zdaovacieho obdobia poda druhej vety je zdaovacm obdobm takho platitea kalendrny mesiac, a to a do konca kalendrneho roka, v ktorom bol konkurz zruen, a pre nasledujci kalendrny rok sa ur zdaovacie obdobie poda odsekov 1 a 4. 78
Daov priznanie a splatnos vlastnej daovej povinnosti

(1) Platite je povinn do 25 dn po skonen zdaovacieho obdobia poda daov priznanie a v tej istej lehote zaplati vlastn daov povinnos. Platite registrovan poda 5 a 6 nie je povinn poda daov priznanie, ak mu nevznikla v zdaovacom obdob daov povinnos alebo prvo na odpotanie dane, s vnimkou platitea, ktor je povinn plati preddavok na da poda 78a, a s vnimkou platitea, ktor v zdaovacom obdob dodal tovar osloboden od dane poda 43 alebo poda 47 alebo dodal tovar poda 45. (2) Na ely tohto zkona sa vlastnou daovou povinnosou rozumie prevenie celkovej vky dane za prslun zdaovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru nad celkovou vkou odpotatenej dane za prslun zdaovacie obdobie. (3) Ak osobe, ktor nie je platiteom, vznikne povinnos plati da ( 69), je tto osoba povinn poda daov priznanie do 25 dn po skonen kalendrneho mesiaca, v ktorom vznikla daov povinnos, a v tej istej lehote zaplati da s vnimkou poda odseku 4. (4) Osoba, ktor nie je registrovan pre da poda 4 a 7, pri nadobudnut novho dopravnho prostriedku z inho lenskho ttu je povinn poda daov priznanie do siedmich dn od nadobudnutia novho dopravnho prostriedku a v tej istej lehote zaplati da. (5) Kad osoba, ktor prleitostne nadobudne nov dopravn prostriedok z inho lenskho ttu, je povinn priloi k daovmu priznaniu aj radne overen kpiu dokladu o kpe novho dopravnho prostriedku a na poiadanie daovho radu poskytn alie informcie potrebn na sprvne urenie dane. (6) Osoba, ktor nie je platiteom a prleitostne dod nov dopravn prostriedok do inho lenskho ttu, uplatuje odpotanie dane v daovom priznan. Daov rad vrti uplatnen odpotan da do 30 dn od podania daovho priznania. (7) Kad osoba, ktor je povinn poda daov priznanie, uvedie v daovom priznan vetky daje potrebn na vpoet celkovej dane a na vpoet celkovej odpotatenej dane vrtane celkovej hodnoty tovarov a sluieb vzahujcej sa na celkov da a na odpotavan da a celkovej hodnoty tovarov a sluieb oslobodench od dane. Hodnota tovarov a sluieb oslobodench od dane sa uvdza v daovom priznan za zdaovacie obdobie, v ktorom bol tovar alebo sluba dodan. daje v daovom priznan sa zaokrhuj na najbli eurocent do 0,005 eura nadol a od 0,005 eura vrtane nahor. (8) Ustanovenie odsekov 2 a 7 sa nevzahuje na podanie daovho priznania pri uplatnen osobitnej pravy poda 68. (9) Osoba, ktor nesplnila povinnos poda iados o registrciu pre da alebo podala iados o registrciu pre da oneskorene, je povinn poda jedno daov priznanie za obdobie, v ktorom mala by platiteom, do 60 dn odo da zistenia daovm radom, e osoba nesplnila povinnos poda iados o registrciu pre da, alebo do 60 dn od podania oneskorenej iadosti o registrciu pre da, ak toto oneskorenie je viac ako 30 dn. V daovom priznan osoba prizn da, ktor je povinn plati poda 69 ods. 13, a v lehote na podanie daovho priznania je povinn tto da zaplati po odpotan dane poda 55 ods. 3; ak odpotanie dane poda 55 ods. 3 prevyuje da, ktor je povinn plati poda 69 ods. 13, daov rad vykon kontrolu a da vrti v lehote desiatich dn od skonenia kontroly. 78a
Platenie preddavku na da pri predaji tovaru na trhovom mieste

(1) Zahranin osoba, ktor je platiteom, je povinn plati preddavok na da splatn za prslun zdaovacie obdobie pripadajcu na tovar predvan na trhovom mieste.29a) Preddavok na da sa plat vo vke 50 % z dane pripadajcej na mnostvo tovaru urenho na predaj na trhovom mieste v prslunom zdaovacom obdob, najmenej 165,97 eura. Pri vpote preddavku na da sa vychdza z predpokladanej predajnej ceny tovaru. (2) Preddavok na da poda odseku 1 je splatn najneskr posledn pracovn de predchdzajci du, v ktorom platite zane po prvkrt v prslunom zdaovacom obdob predva tovar na trhovom mieste. (3) Platite, ktor zaplatil preddavok na da, uprav svoju vlastn daov povinnos alebo nadmern odpoet v prslunom zdaovacom obdob o sumu zaplatenho preddavku na da. 79
Nadmern odpoet
(1) Ak v zdaovacom obdob vznikne platiteovi nadmern odpoet, odpota platite nadmern odpoet od vlastnej daovej povinnosti v nasledujcom zdaovacom obdob s vnimkou poda odseku 2. Ak platite neme odpota nadmern odpoet od vlastnej daovej povinnosti v nasledujcom zdaovacom obdob, daov rad vrti neodpotan nadmern odpoet alebo jeho neodpotan as do 30 dn od podania daovho priznania za zdaovacie obdobie nasledujce po zdaovacom obdob, v ktorom nadmern odpoet vznikol alebo do 30 dn od uplynutia lehoty na podanie daovho priznania, ak platite nebol povinn poda daov priznanie ( 78 ods. 1) za zdaovacie obdobie nasledujce po zdaovacom obdob, v ktorom nadmern odpoet vznikol. Na ely tohto zkona sa nadmernm odpotom rozumie prevenie celkovej vky odpotatenej dane za prslun zdaovacie obdobie nad celkovou vkou dane za prslun zdaovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru. (2) Daov rad vrti nadmern odpoet do 30 dn od uplynutia lehoty na podanie daovho priznania za zdaovacie obdobie, v ktorom nadmern odpoet vznikol, ak a) zdaovacm obdobm platitea je kalendrny mesiac, b) platite bol platiteom najmenej 12 kalendrnych mesiacov pred skonenm kalendrneho mesiaca, v ktorom nadmern odpoet vznikol, a c) platite nemal v obdob 12 kalendrnych mesiacov pred skonenm kalendrneho mesiaca, v ktorom nadmern odpoet vznikol, daov nedoplatky a coln nedoplatky voi daovmu radu a colnmu radu a nedoplatky na povinnch odvodoch poistnho poda osobitnch predpisov.29b) (3) Platite, ktor spa podmienky poda odseku 2, vyzna tto skutonos v daovom priznan za zdaovacie obdobie, v ktorom nadmern odpoet vznikol. (4) Ak daov rad v lehote na vrtenie nadmernho odpotu poda odseku 1 alebo odseku 2 zane daov kontrolu, vrti nadmern odpoet do desiatich dn od skonenia daovej kontroly, a to vo vke zistenej daovm radom. Ak po vrten nadmernho odpotu vznikne kladn rozdiel medzi nadmernm odpotom uvedenm v prvoplatnom rozhodnut a vrtenm nadmernm odpotom poda prvej vety, vrti daov rad tento rozdiel do desiatich dn odo da nadobudnutia prvoplatnosti rozhodnutia. Ak daov rad daovou kontrolou, ktor zaal v lehote na vrtenie nadmernho odpotu poda odseku 1 alebo odseku 2, nezist nadmern odpoet a prvoplatnm
11. 9. 2011
Page 30 z 37
rozhodnutm sa prizn nadmern odpoet, vrti daov rad nadmern odpoet uveden v prvoplatnom rozhodnut do desiatich dn odo da nadobudnutia prvoplatnosti rozhodnutia. Ak platite neumon vykonanie daovej kontroly do iestich mesiacov odo da jej zaatia, nrok na vrtenie nadmernho odpotu zanik poslednm dom iesteho mesiaca. 80
Shrnn vkaz
(1) Platite je povinn poda shrnn vkaz za kad kalendrny mesiac, v ktorom a) dodal tovar osloboden od dane poda 43 ods. 1 z tuzemska do inho lenskho ttu osobe, ktor je identifikovan pre da v inom lenskom tte, b) premiestnil tovar osloboden od dane poda 43 ods. 4, c) sa zastnil na trojstrannom obchode ako prv odberate poda 45, d) dodal slubu s miestom dodania v inom lenskom tte poda 15 ods. 1 zdanitenej osobe alebo prvnickej osobe, ktor nie je zdanitenou osobou a je identifikovan pre da, a tto osoba je povinn plati da. (2) Platite me poda shrnn vkaz za kalendrny tvrrok, ak hodnota tovarov poda odseku 1 psm. a) a c) nepresiahne v prslunom kalendrnom tvrroku a sasne v predchdzajcich tyroch kalendrnych tvrrokoch hodnotu 100 000 eur; monos poda shrnn vkaz za kalendrny tvrrok prestva plati od skonenia kalendrneho mesiaca, v ktorom hodnota tovarov poda odseku 1 psm. a) a c) presiahne v prslunom kalendrnom tvrroku hodnotu 100 000 eur, a platite je povinn poda shrnn vkaz osobitne za kad kalendrny mesiac prslunho kalendrneho tvrroka. (3) Shrnn vkaz je povinn poda aj zdaniten osoba registrovan pre da poda 7 alebo 7a za kad kalendrny tvrrok, v ktorom dodala slubu poda odseku 1 psm. d). (4) Shrnn vkaz mus obsahova a) identifikan slo pre da osoby, ktor podva shrnn vkaz, b) pri dodan tovaru poda odseku 1 psm. a) identifikan slo pre da nadobdatea, pod ktorm mu bol tovar dodan, a celkov hodnotu dodanho tovaru pre kadho nadobdatea osobitne, c) pri dodan tovaru poda odseku 1 psm. b) identifikan slo pre da, ktor m platite pridelen v lenskom tte, v ktorom sa skon odoslanie alebo preprava tovaru, a hodnotu tovaru zodpovedajcu zkladu dane urenho poda 22 ods. 6, d) pri trojstrannom obchode poda odseku 1 psm. c) identifikan slo pre da druhho odberatea pridelen v lenskom tte, v ktorom sa skon odoslanie alebo preprava tovaru, a hodnotu tovaru dodanho druhmu odberateovi, e) pri dodan sluby identifikan slo pre da prjemcu sluby, pod ktorm mu bola sluba dodan, a celkov hodnotu dodanch sluieb pre kadho prjemcu sluieb. (5) V shrnnom vkaze sa neuvdzaj sluby osloboden od dane poda zkona platnho v lenskom tte, v ktorom je miesto dodania sluby. (6) Hodnota dodanch tovarov a dodanch sluieb poda odseku 4 sa uvdza v shrnnom vkaze za obdobie, v ktorom vznikla daov povinnos. daje v shrnnom vkaze sa uvdzaj v eurch a zaokrhuj sa na cel eur do 0,5 eura nadol a od 0,5 eura vrtane nahor. (7) Pri oprave zkladu dane poda 25 sa v shrnnom vkaze uvdza suma, o ktor sa zklad dane opravil, a to za obdobie, v ktorom bola oprava zkladu dane oznmen nadobdateovi tovaru alebo prjemcovi sluby. (8) Ak osoba, ktor podala shrnn vkaz, zist pred uplynutm lehoty na podanie shrnnho vkazu, e daje uveden v shrnnom vkaze s nepln alebo nesprvne, pod opravn shrnn vkaz. Ak osoba, ktor podala shrnn vkaz, zist po uplynut lehoty na podanie shrnnho vkazu, e daje v shrnnom vkaze s nepln alebo nesprvne, pod dodaton shrnn vkaz, v ktorom uvedie len doplnen alebo opraven daje. (9) Osoby poda odsekov 1 a 3 s povinn poda shrnn vkaz elektronickmi prostriedkami najneskr do 20 dn po skonen obdobia, za ktor s povinn poda shrnn vkaz. Shrnn vkaz mus by podpsan zaruenm elektronickm podpisom. Shrnn vkaz podan elektronickmi prostriedkami nemus by podpsan zaruenm elektronickm podpisom, ak osoba, ktor podva shrnn vkaz, m s daovm radom uzavret psomn dohodu, ktor obsahuje najm nleitosti elektronickho doruovania, spsob overovania podania urobenho elektronickmi prostriedkami a spsob preukazovania doruenia a ak osoba, ktor podva shrnn vkaz, psomne oznmi daovmu radu daje potrebn na doruovanie na tlaive poda vzoru uverejnenho na internetovej strnke Daovho riaditestva Slovenskej republiky. (10) Shrnn vkaz sa podva na tlaive, ktorho vzor ustanov opatrenie, ktor vyd Ministerstvo financi Slovenskej republiky a ktor sa vyhlasuje v Zbierke zkonov Slovenskej republiky uverejnenm jeho plnho znenia.
Zruenie registrcie
81 (1) Platite registrovan poda 4 me poiada o zruenie registrcie pre da najskr po uplynut jednho roka odo da, ke sa stal platiteom, ak jeho obrat nedosiahol za 12 predchdzajcich po sebe nasledujcich kalendrnych mesiacov sumu 49 790 eur. Platitelia, ktor podnikaj spolone na zklade zmluvy o zdruen, zapotavaj do obratu svoje obraty a obrat zo spolonho podnikania. (2) Platite me poiada o zruenie registrcie pre da, ke skon v tuzemsku innos, ktor je predmetom dane. (3) Platite registrovan poda 6 me poiada o zruenie registrcie pre da, ak v benom kalendrnom roku celkov hodnota dodanho tovaru bez dane nedosiahne 35 000 eur a sasne v predchdzajcom kalendrnom roku hodnota dodanho tovaru bez dane nedosiahla 35 000 eur, ak nevykonva v tuzemsku in innos ako zsielkov predaj. (4) Daov rad zru registrciu pre da a) na zklade iadosti platitea poda odsekov 1 a 3, ak zist, e s splnen podmienky na zruenie registrcie, b) ak nie s dvody na registrciu. (5) Daov rad pri zruen registrcie pre da ur platiteovi posledn zdaovacie obdobie. Skonenm poslednho zdaovacieho obdobia platite prestva by platiteom a zanik platnos jeho osvedenia o registrcii pre da a platnos identifikanho sla pre da. Platite je povinn do desiatich dn od skonenia poslednho zdaovacieho obdobia odovzda daovmu radu osvedenie o registrcii. (6) V poslednom zdaovacom obdob vznik platiteovi daov povinnos vzahujca sa na majetok, pri ktorho nadobudnut alebo vytvoren vlastnou innosou bola da plne alebo iastone odpotan, a na majetok, ktor nadobudol bez dane ( 10 ods. 1) a pri ktorho nadobudnut alebo vytvoren vlastnou innosou bola da u predchdzajceho vlastnka plne alebo iastone odpotan. Da sa vypota zo zostatkovej ceny majetku zistenej poda osobitnho predpisu30) ku du skonenia poslednho zdaovacieho obdobia a z ceny zsob zistenej poda osobitnho predpisu31) ku du skonenia poslednho zdaovacieho obdobia. Platite, ktor nie je tovnou jednotkou, pouije pri vpote odvodu dane postup ako platite, ktor je tovnou jednotkou. (7) Ak platite odpotal da pomerne poda 50 alebo vykonal pravu odpotanej dane poda 54, zohadn tieto skutonosti pri vpote dane z majetku poda odseku 6. Pri vpote dane poda odseku 6 sa pouije sadzba dane platn v ase vzniku daovej povinnosti. (8) Daov povinnos poda odseku 6 nevznik pri zniku platitea bez likvidcie, ke prvny nstupca je platiteom alebo sa stva platiteom poda 4 ods. 6. (9) Ak platite oprav zklad dane alebo zmen vku dane pri tovare alebo slube, ktor dodal osobe, ktor prestala by platiteom, je tto osoba povinn vrti daovmu radu odpotan da alebo jej pomern as viaucu sa na vykonan opravu zkladu dane, ak tto suma
11. 9. 2011
Page 31 z 37
dane nebola zahrnut v daovej povinnosti poda odseku 6. Odpotan da alebo jej pomern as vrti do desiatich dn odo da vyhotovenia faktry. 81a (1) Daov rad zru registrciu skupiny k 31. decembru kalendrneho roka, ak zstupca skupiny pod iados o zruenie registrcie skupiny najneskr do 31. oktbra kalendrneho roka. Ak je iados o zruenie registrcie skupiny podan po 31. oktbri kalendrneho roka, daov rad zru registrciu skupiny najneskr k 31. decembru kalendrneho roka nasledujceho po podan iadosti. (2) Daov rad zru registrciu skupiny z radnej moci, ak nie s splnen podmienky poda 4a. (3) Platnos osvedenia o registrcii skupiny a jej identifikanho sla pre da zanik ku du zruenia registrcie skupiny. lenovia skupiny s povinn do desiatich dn od zruenia registrcie skupiny odovzda daovmu radu osvedenia o registrcii pre da. (4) V de nasledujci po dni zruenia registrcie skupiny prechdzaj prva a povinnosti skupiny vyplvajce z tohto zkona na lenov skupiny v rozsahu, v akom sa vzahuj na plnenia uskutonen a prijat lenmi skupiny, a lenovia skupiny sa stvaj samostatnmi platitemi; tmto platiteom daov rad vyd osvedenia o registrcii pre da a pridel identifikan sla pre da. 82 (1) Osoba registrovan poda 7 me poiada o zruenie registrcie pre da, ak v benom kalendrnom roku celkov hodnota tovaru bez dane nadobudnutho v tuzemsku z inho lenskho ttu nedosiahne 13 941,45 eura a sasne v predchdzajcom kalendrnom roku celkov hodnota tovaru bez dane nadobudnutho v tuzemsku z inho lenskho ttu nedosiahla 13 941,45 eura. (2) Daov rad zru registrciu pre da na iados osoby poda odseku 1, ak zist, e s splnen podmienky na zruenie registrcie. Zruenm registrcie zanik platnos osvedenia o registrcii pre da a platnos identifikanho sla pre da. Osoba je povinn do desiatich dn od zruenia registrcie odovzda daovmu radu osvedenie o registrcii pre da. 83 (1) Fyzick osoba, ktor pokrauje v ivnosti poda osobitnho predpisu32) po mrt platitea (alej len osoba pokraujca v ivnosti), poiada najneskr do 15 dn odo da mrtia platitea prslun daov rad poruitea, aby vyznail v osveden o registrcii pre da zomretho platitea dodatok, v ktorom uvedie meno, priezvisko a bydlisko osoby pokraujcej v ivnosti. Osvedenie o registrcii pre da s vyznaenm dodatku je platn do konca zdaovacieho obdobia, v ktorom sa skon konanie o dedistve. (2) V ase od mrtia poruitea do skonenia konania o dedistve sa osoba pokraujca v ivnosti povauje za platitea. Osoba pokraujca v ivnosti vo faktrach vyhotovench do skonenia jej poslednho zdaovacieho obdobia uvdza aj svoje meno, priezvisko a bydlisko s vnimkou faktr poda 71 ods. 5. Poslednm zdaovacm obdobm osoby pokraujcej v ivnosti je zdaovacie obdobie, v ktorom sa skon konanie o dedistve. V daovom priznan za posledn zdaovacie obdobie vznik osobe pokraujcej v ivnosti daov povinnos poda 81, priom pri vpote dane vychdza z ceny majetku zistenej ku du skonenia konania o dedistve. Daov povinnos nevznik pri majetku, ktor pripadol dediovi, ktor bude pokraova v ivnosti a ktor je platiteom alebo ktor poiada o registrciu za platitea bezodkladne po skonen konania o dedistve. Daov rad zaregistruje tohto dedia za platitea ku du nadobudnutia majetku dedistvom. (3) Ak sa po mrt platitea nepokrauje v podnikan, pod jeho prvny nstupca daov priznanie do troch mesiacov po skonen poslednho zdaovacieho obdobia. V daovom priznan za posledn zdaovacie obdobie, ktorm je zdaovacie obdobie, v ktorom dolo k mrtiu platitea, vznik prvnemu nstupcovi daov povinnos poda 81. Uplynutm poslednho zdaovacieho obdobia zanik platnos osvedenia o registrcii pre da a platnos identifikanho sla pre da. 84 Na sprvu dane sa pouij ustanovenia osobitnho predpisu,33) ak tento zkon neustanovuje inak. Pri dovoze tovaru je sprvcom dane coln orgn a na sprvu dane sa pouij coln predpisy, ak tento zkon neustanovuje inak.
Prechodn a zveren ustanovenia

85 (1) Poda doterajch predpisov sa a do uplynutia posudzuj vetky lehoty, ktor zaali plyn pred innosou tohto zkona. (2) Registrcia platiteov vykonan poda doterajch predpisov sa povauje za registrciu pre da poda 4 tohto zkona. (3) Ak pri prevode alebo prechode nehnutenosti alebo jej asti, ktor bola nadobdateovi odovzdan do uvania do 30. aprla 2004 vrtane, nevznikla daov povinnos do 30. aprla 2004 vrtane, ur sa vznik daovej povinnosti poda doterajch predpisov. (4) Pri opakovanom a iastkovom dodan tovaru alebo sluby, pri ktorom nevznikla daov povinnos do 30. aprla 2004 vrtane, sa vznik daovej povinnosti uruje poda 19 ods. 3 a 4 tohto zkona. (5) Pri oprave zkladu dane zdanitenho plnenia uskutonenho do 31. decembra 2003 vrtane sa pouije sadzba dane platn v ase vzniku daovej povinnosti pri pvodnom zdanitenom plnen. (6) Na odpotanie dane, ktor sa vzahuje na zdaniten plnenia uskutonen do 30. aprla 2004 vrtane a ktor sa vzahuje na tovar dovezen do 30. aprla 2004 vrtane, sa vzahuj doterajie predpisy s vnimkou odpotania dane viaucej sa na majetok, ktor platite me odpota pri registrcii pre da. (7) Pri predbenom odpotan dane poda 50 tohto zkona v zdaovacch obdobiach roku 2004 pouije platite koeficient vypotan poda doterajch predpisov. (8) Na investin majetok poda 54, pri ktorom platite odpotal da po 31. decembri 2002, sa vzahuje prava odpotanej dane poda tohto zkona s vnimkou poda odseku 9. (9) Ak bol platite povinn vykona pravu odpotanej dane pri investinom majetku z dvodu zmeny elu pouitia tohto majetku v roku 2003, pouije pri prpadnej alej zmene elu pouitia investinho majetku na pravu odpotanej dane doterajie predpisy. (10) iadosti o zruenie registrcie pre da podan pred innosou tohto zkona, o ktorch daov rad nerozhodol do 30. aprla 2004 vrtane, sa posudzuj poda 81 tohto zkona. (11) Lekre a vdaja zdravotnckych pomcok na zklade spisu zsob liekov a zdravotnckych pomcok, pri ktorch nebolo mon poda doterajieho predpisu odpota da, me odpota da z tchto zsob poda spisu zsob liekov a zdravotnckych pomcok vykonanho k 30. aprlu 2004. (12) Platite, ktor m zdaovacie obdobie kalendrny tvrrok, je povinn osobitne poda za posledn dva mesiace druhho kalendrneho tvrroka 2004 daov priznanie vydan poda vzoru ustanovenho tmto zkonom; daov priznanie za prv mesiac druhho kalendrneho tvrroka 2004 je platite povinn poda do 25. jla 2004 poda vzoru daovho priznania platnho k 30. aprlu 2004. (13) Na nadmern odpoet za zdaovacie obdobia do 31. decembra 2003 sa vzahuje 23 zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znen innom do 31. decembra 2003. (14) Daov rad vrti da pri projektoch zahraninej pomoci poda doterajch predpisov, ak je iados o vrtenie dane podan daovmu radu do 30. aprla 2004 vrtane. (15) Pri tovare, ktor je k 30. aprlu 2004 v tuzemsku a pri vstupe do tuzemska bol predloen colnmu radu a m postavenie doasne uskladnenho tovaru alebo je umiestnen do slobodnho colnho psma alebo do slobodnho colnho skladu alebo prepusten do colnho reimu uskladovanie v colnom sklade, do colnho reimu aktvny zuachovac styk, do colnho reimu doasn pouitie s plnm oslobodenm od dovoznho cla a tento stav trv k 1. mju 2004, platia doterajie predpisy a do asu, km sa pre tovar doasn uskladnenie alebo colne schvlen urenie neskon. (16) Pri tovare, ktor bol do 30. aprla 2004 vrtane prepusten do spolonho tranzitnho reimu34) alebo inho colnho reimu tranzit a tento reim trv k 1. mju 2004, platia doterajie predpisy a do asu, km sa tento coln reim neskon.
11. 9. 2011
Page 32 z 37
(17) Ako dovoz tovaru, ktor je predmetom dane, sa posudzuje a) vyatie tovaru vrtane neoprvnenho vyatia z colnho reimu doasn pouitie, do ktorho bol tovar prepusten do 30. aprla 2004 vrtane za podmienok poda odseku 15, ak tento tovar bol vo vonom obehu v tte, ktor je lenskm ttom k 30. aprlu 2004 alebo sa stane lenskm ttom 1. mja 2004, b) vyatie tovaru vrtane neoprvnenho vyatia z doasnho uskladnenia, z umiestnenia alebo colnho reimu poda odseku 15, do ktorch bol tovar prepusten alebo umiestnen do 30. aprla 2004 vrtane za podmienok poda odseku 15, ak tento tovar bol vo vonom obehu v tte, ktor je lenskm ttom k 30. aprlu 2004 alebo sa stane lenskm ttom 1. mja 2004, c) skonenie reimu poda odseku 16 alebo poruenie podmienok reimu poda odseku 16, ktor bol zaat do 30. aprla 2004 vrtane za podmienok poda odseku 16, ak tento tovar bol vo vonom obehu v tte, ktor je lenskm ttom k 30. aprlu 2004 alebo sa stane lenskm ttom 1. mja 2004, s vnimkou, ak sa preuke tovar, e tovar nie je dodan za protihodnotu osobou, ktor je zdanitenou osobou poda prva prslunho ttu. (18) Ak bol tovar vyvezen do 30. aprla 2004 vrtane zo ttu, ktor je lenskm ttom k 30. aprlu 2004 alebo sa stane lenskm ttom 1. mja 2004, a osoba, ktorej bol tovar dodan, pouije tento tovar po 30. aprli 2004, posudzuje sa toto pouitie tovaru ako dovoz tovaru, ktor je predmetom dane, ak a) dodanie tohto tovaru bolo osloboden od dane poda prva ttu, z ktorho sa tovar vyviezol, a b) tovar nebol do 30. aprla 2004 vrtane dovezen do tuzemska poda doterajch predpisov. (19) Tovar poda odsekov 17 a 18 nie je predmetom dane, ak a) tovar je odoslan alebo prepraven na zemie tretch ttov, b) tovar poda odseku 17 psm. a) je sp odoslan alebo prepraven do lenskho ttu, z ktorho bol vyvezen, a to osobe, ktor tento tovar vyviezla, okrem dopravnch prostriedkov, alebo c) tovarom poda odseku 17 psm. a) je dopravn prostriedok, ktor bol nadobudnut alebo dovezen do 30. aprla 2004 vrtane v slade s daovmi podmienkami platnmi na domcom trhu ttu, ktor je lenskm ttom k 30. aprlu 2004 alebo sa stane lenskm ttom 1. mja 2004, a nebol pri vvoze osloboden od dane ani da viauca sa na dopravn prostriedok nebola vrten; tto podmienka sa povauje za splnen, ak dopravn prostriedok bol prvkrt pouit pred 1. mjom 1996 alebo ak je vka dane pri jeho dovoze zanedbaten. (20) Tovar, ktor bol colnm radom vvozu prepusten do colnho reimu vvoz do 30. aprla 2004 vrtane a do tohto da vrtane neopustil tuzemsko, sa posudzuje ako vvoz tovaru poda 37 doterajieho predpisu, ak tovar vystpil z tuzemska do ttu, ktor je lenskm ttom k 30. aprlu 2004 alebo sa stane lenskm ttom 1. mja 2004, a vstup tovaru platite preuke namiesto potvrdenia colnho radu vstupu tmito dokladmi: a) prepravnm dokladom alebo inm dokladom o odoslan, v ktorom je uveden miesto urenia, ak prepravu tovaru zabezpe dodvate alebo odberate inou osobou, b) potvrdenm prijatia tovaru odberateom alebo osobou nm poverenou, ak prepravu tovaru vykon dodvate, c) vyhlsenm odberatea alebo nm poverenej osoby, e tovar prepravil, ak prepravu tovaru vykon odberate. 85a
Prechodn ustanovenia k pravm innm od 1. janura 2005

(1) Ustanovenie 11a sa me uplatni aj v prpade, ak zahranin osoba je platiteom poda tohto zkona k 1. januru 2005 len z dvodu nadobudnutia tovaru v tuzemsku z inho lenskho ttu poda 11 ods. 8 a jeho nslednho dodania. Na dodanie tovaru, ktor je k 31. decembru 2004 uskladnen pre platitea, ktormu m by dodan, sa vzahuje doteraj predpis. (2) Zahranin osoba poda odseku 1 poiada o zruenie registrcie pre da najneskr do podania daovho priznania za zdaovacie obdobie, v ktorom vznikla posledn daov povinnos. (3) Osobitn prava uplatovania dane poda 66 sa nevzahuje na njom ojazdenho osobnho automobilu na zklade njomnej zmluvy, ak obchodnk pri jeho kpe odpotal da do 31. decembra 2004. 85b (1) Vedci Zastpenia Eurpskej komisie v Slovenskej republike m nrok na vrtenie dane zaplatenej v cench tovarov a sluieb urench na jeho spotrebu za obdobie od 1. mja 2004 do 30. jna 2005 poda podmienok a v rozsahu, v akom m nrok na vrtenie dane poda 61 vedci diplomatickej misie. (2) lenovia administratvneho a technickho personlu Zastpenia Eurpskej komisie v Slovenskej republike, ktor nie s obanmi Slovenskej republiky a nemaj trval pobyt v Slovenskej republike, maj nrok na vrtenie dane zaplatenej v cench tovarov a sluieb urench na ich spotrebu za obdobie od 1. mja 2004 do 30. jna 2005 poda podmienok a v rozsahu, v akom maj nrok na vrtenie dane poda 61 lenovia administratvneho a technickho personlu diplomatickej misie. (3) Na uplatnenie nroku na vrtenie dane osobm poda odsekov 1 a 2 sa vzahuje 62. 85c

(1) Daov povinnos pri nadobudnut tovaru v tuzemsku z inho lenskho ttu poda 20 ods. 1 nevznikne, ak vznikla daov povinnos poda 20 ods. 4 doterajieho predpisu. (2) Ak sa doklad o oprave zkladu dane pri nadobudnut tovaru v tuzemsku z inho lenskho ttu alebo pri dodan tovaru alebo sluby, ke je povinn plati da nadobdate tovaru alebo prjemca sluby, vyhotovil do 31. decembra 2005 vrtane a nadobdate tovaru alebo prjemca sluby obdral tento doklad po 31. decembri 2005, uvedie sa rozdiel medzi pvodnm zkladom dane a opravenm zkladom dane a rozdiel medzi pvodnou daou a opravenou daou v daovom priznan za zdaovacie obdobie, v ktorom obdral doklad o oprave zkladu dane. (3) Na tovar prepusten do colnho reimu doasn pouitie s iastonm oslobodenm od dovoznho cla do 31. decembra 2005 vrtane sa uplatn iaston oslobodenie od dane poda doterajieho predpisu. 85d

(1) Ak bol tovar na zklade njomnej zmluvy, poda ktorej sa vlastnctvo k predmetu njomnej zmluvy nadobudne najneskr pri zaplaten poslednej spltky [ 8 ods. 1 psm. c)], odovzdan njomcovi do 31. decembra 2007 vrtane a njom bol zdaovan ako dodanie sluby, postupuje sa poda doterajieho predpisu a do ukonenia njmu. (2) Platite, ktor ako prv uvdza na trh v tuzemsku zlohovan obaly spolu s tovarom, me odpota da zo zlohovanch obalov, ktor m poda stavu inventarizcie vykonanej poda osobitnho predpisu35) na sklade k 31. decembru 2007 alebo ktor m na sklade poda fyzickej inventry vykonanej k 31. decembru 2007, ak je tovnm obdobm platitea hospodrsky rok. Odpotanie dane me platite poda prvej vety uplatni, ak m faktru o dodan zlohovanch obalov, pri ktorch nemohol uplatni odpotanie dane poda 49 ods. 7 psm. d) doterajieho predpisu. (3) Platite me poui postup poda 65 ods. 10 zkona v znen innom do 31. decembra 2007 voi zdanitenej osobe, ktor nie je platiteom poda tohto zkona, najdlhie do 31. decembra 2008. 85e
11. 9. 2011
Page 33 z 37

(1) Ak zdaniten osoby dosiahli k 31. decembru 2008 obrat poda 4 ods. 1 alebo 2 v znen innom do 31. decembra 2008, s povinn poda daovmu radu iados o registrciu pre da do 20. janura 2009. (2) Do obratu ustanovenho v 4 a 81 ods. 1 v znen innom od 1. janura 2009 sa zaha aj obrat za kalendrne mesiace roku 2008. Obrat za kalendrne mesiace roku 2008 v slovenskch korunch sa prepota konverznm kurzom na eur. (3) Ak sa oprava zkladu dane poda 25 vykon po 31. decembri 2008 a tka sa zdanitenho obchodu, pri ktorom vznikla daov povinnos najneskr 31. decembra 2008 a platba bola poadovan v eurch, pouije sa pri oprave zkladu dane a dane kurz, ktor sa pouil pri vzniku daovej povinnosti. (4) Ak sa oprava zkladu dane poda 25 vykon po 31. decembri 2008 a tka sa zdanitenho obchodu, pri ktorom vznikla daov povinnos najneskr 31. decembra 2008 a platba bola poadovan v inej mene ako v slovenskch korunch alebo eurch, pouije sa pri prepote slovenskch korn na eur konverzn kurz. (5) Ak sa po 31. decembri 2008 vykon oprava zkladu dane poda 25, ktor m za nsledok znenie dane, a tka sa zdanitenho obchodu, pri ktorom vznikla daov povinnos najneskr 31. decembra 2008 a platba bola poadovan v slovenskch korunch, da sa me opravi najviac vo vke priznanej pvodnej dane prepotanej konverznm kurzom. (6) Pean limit na vrtenie dane poda 57 ods. 1 v znen innom do 31. decembra 2008 sa vzahuje na vrtenie dane za obdobie, ktor uplynie najneskr 31. decembra 2008. (7) Pean limit na vrtenie dane poda 59 ods. 3 psm. a) v znen innom do 31. decembra 2008 sa vzahuje na vrtenie dane zaplatenej v cene tovaru kpenho najneskr 31. decembra 2008. (8) Vo faktre, ktor bola vyhotoven po 1. januri 2009 a vzahuje sa k zdanitenmu obchodu, pri ktorom vznikla daov povinnos pred 1. janurom 2009 a platba bola dohodnut v slovenskch korunch, sa daje o zklade dane a vke dane uved v eurch aj v slovenskch korunch. 85f
Prechodn ustanovenia k pravm innm od 1. aprla 2009

(1) Ustanovenia 55 ods. 3, 69 ods. 13 a 78 ods. 9 v znen innom od 1. aprla 2009 sa nepouij, ak povinnos poda iados o registrciu pre da vznikla pred 1. aprlom 2009. (2) Ustanovenia 79 ods. 2 a 3 v znen innom od 1. aprla 2009 sa prvkrt pouij na zdaovacie obdobie, ktorm je aprl 2009. 85g
Prechodn ustanovenia k pravm innm od 1. jla 2009

(1) Zdaniten osoba, ktor dosiahla obrat 35 000 eur poda 4 ods. 1 alebo 2 v znen innom do 30. jna 2009 a stala sa platiteom, me poiada o zruenie registrcie pre da, ak k poslednmu du kalendrneho mesiaca, ktor predchdza kalendrnemu mesiacu, v ktorom podala iados o zruenie registrcie pre da, nedosiahla obrat 49 790 eur za najviac 12 predchdzajcich po sebe nasledujcich kalendrnych mesiacov. (2) Daov rad po prijat iadosti o zruenie registrcie pre da bezodkladne ur platiteovi de, ktorm platite prestva by platiteom, a tmto dom zanik platnos osvedenia o registrcii pre da a platnos identifikanho sla pre da. Platite je povinn odovzda daovmu radu osvedenie o registrcii pre da do desiatich dn odo da, ke prestal by platiteom. (3) Platite, ktor poiada o zruenie registrcie pre da poda odseku 1, neme odpota da poda 55 ods. 1 a 2 okrem odpotania dane z majetku, ktor dodal ako platite; ak platite odpotal da poda 55 ods. 1 a 2, v poslednom zdaovacom obdob mu vznik daov povinnos poda 81 ods. 6 a 7. (4) Zdaniten osobu, ktor dosiahla obrat 35 000 eur poda 4 ods. 1 alebo 2 v znen innom do 30. jna 2009 a nedosiahla obrat poda 4 ods. 1 alebo 2 v znen innom od 1. jla 2009 a ktor podala iados o registrciu pre da do 30. jna 2009, daov rad nezaregistruje s vnimkou, ak tto zdaniten osoba do 15. jla 2009 psomne oznmi daovmu radu, e jej iados o registrciu pre da sa m povaova za podan poda 4 ods. 4. (5) Ak zdaniten osoba dosiahla k 30. jnu 2009 obrat poda 4 ods. 1 alebo 2 v znen innom do 30. jna 2009 a nedosiahla obrat poda 4 ods. 1 alebo 2 v znen innom od 1. jla 2009, nie je povinn poda iados o registrciu pre da do 20. jla 2009. (6) Ak zdaniten osoba bola povinn poda iados o registrciu pre da poda 4 ods. 1 alebo 2 v znen innom do 30. jna 2009 a iados o registrciu pre da nepodala, daov rad neulo pokutu poda osobitnho predpisu,33) ak zdaniten osoba nedosiahla obrat 49 790 eur za najviac 12 predchdzajcich po sebe nasledujcich kalendrnych mesiacov k poslednmu du kalendrneho mesiaca, ktor predchdza kalendrnemu mesiacu, v ktorom zdanitenej osobe vznikla povinnos poda iados o registrciu pre da. 85h

(1) Ak je sluba dodan inak ako poda odseku 2 zahraninou osobou z inho lenskho ttu alebo zahraninou osobou z tretieho ttu pred innosou tohto zkona a osobou povinnou plati da bol prjemca sluby a daov povinnos nevznikla do 31. decembra 2009 alebo vznikla iastone v rozsahu prijatej platby poda 19 ods. 4, vznik daov povinnos poda 19 ods. 2 v znen innom do 31. decembra 2009. (2) Ak sa dodanie sluby uskutouje iastkovo alebo opakovane a platba je dohodnut za obdobie dlhie ako 12 kalendrnych mesiacov a daov povinnos nevznikla do 31. decembra 2009 z celkovho zkladu dane, vznik daov povinnos poda 19 ods. 3 psm. b) v znen innom od 1. janura 2010. (3) Ustanovenia 55a a 55g sa vzahuj na iadosti o vrtenie dane podan po 31. decembri 2009. (4) Na iadosti o vrtenie dane zahraninm osobm z tretch ttov za obdobie do 31. decembra 2009 sa vzahuj ustanovenia 56 a 58 v znen innom do 31. decembra 2009. 85i

(1) Na odpotanie dane, ktor sa vzahuje na kpu a njom osobnho automobilu registrovanho v kategrii M1, sa vzahuje 49 ods. 7 psm. a) a 49 ods. 8 a 9 v znen innom do 31. decembra 2009, ak zmluva o kpe osobnho automobilu registrovanho v kategrii M1 a zmluva o njme osobnho automobilu registrovanho v kategrii M1 bola uzavret do 31. decembra 2009 a osobn automobil bol odovzdan kupujcemu alebo njomcovi do 31. decembra 2009. (2) Dodanie osobnho automobilu registrovanho v kategrii M1 je osloboden od dane, ak pri jeho nadobudnut bolo vylen odpotanie dane poda 49 ods. 7 psm. a) v znen innom do 31. decembra 2009. 85j

(1) V obdob od 1. janura 2011 do poslednho da kalendrneho roka, v ktorom Eurpska komisia (Eurostat) uverejn daje36) o tom, e aktulny schodok verejnej sprvy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je zkladn sadzba dane na tovary a sluby 20 % zo zkladu dane. Skonenie obdobia uplatovania zkladnej sadzby dane 20 % poda prvej vety vyhlsi Ministerstvo financi Slovenskej republiky veobecne zvznm prvnym predpisom.
11. 9. 2011
Page 34 z 37
(2) Ak platite investin majetok uveden v 54 ods. 2 psm. b) a c) nadobudol alebo vytvoril do 31. decembra 2010, uplatn 9 ods. 2 predpisu innho do 31. decembra 2010. (3) Ak bol platite povinn vykona jednu alebo viac prav odpotanej dane pri investinom majetku uvedenom v 54 ods. 2 psm. b) a c) za obdobie rokov 2004 a 2010, je obdobm na pravu dane odpotanej pri tomto majetku desa rokov poda 54 ods. 4 predpisu innho do 31. decembra 2010 a platite pouije pri kadej zmene elu pouitia postup poda prlohy . 1 predpisu innho do 31. decembra 2010. (4) iados o vrtenie dane poda 55a ods. 1 a 55f ods. 1 za obdobie roku 2009 sa me poda najneskr do 31. marca 2011. (5) Lehota poda 79 ods. 4 predpisu innho od 1. janura 2011 na znik nroku na vrtenie nadmernho odpotu sa nevzahuje na nadmern odpoty uplatnen za zdaovacie obdobia, ktor sa konia najneskr 31. decembra 2010. 86 Tmto zkonom sa preberaj prvne zvzn akty Eurpskej nie uveden v prlohe . 6. 87 Zruuj sa: 1. zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znen zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 200/1996 Z. z., zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 386/1996 Z. z., zkona . 371/1997 Z. z., zkona . 60/1999 Z. z., zkona . 153/1999 Z. z., zkona . 342/1999 Z. z., zkona . 246/2000 Z. z., zkona . 524/2001 Z. z., zkona . 555/2001 Z. z., zkona . 511/2002 Z. z., zkona . 637/2002 Z. z., zkona . 144/2003 Z. z. a zkona . 255/2003 Z. z., 2. vyhlka Ministerstva financi Slovenskej republiky . 93/1996 Z. z. o rozsahu a spsobe vrtenia dane z pridanej hodnoty osobm inch ttov, ktor povaj vhody poda medzinrodnch zmlv v znen vyhlky . 174/1998 Z. z., vyhlky . 281/2000 Z. z. a vyhlky . 424/2001 Z. z., 3. vyhlka Ministerstva financi Slovenskej republiky . 94/1996 Z. z. o rozsahu a spsobe vrtenia dane z pridanej hodnoty, ktor vyplva z medzinrodnej zmluvy v rmci projektov zahraninej pomoci. 88 Tento zkon nadobda innos dom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristpen Slovenskej republiky k Eurpskej nii. Pavol Hruovsk v. r. Mikul Dzurinda v. r. Prloha . 1 k zkonu . 222/2004 Z. z. POSTUP PRI PRAVE ODPOTANEJ DANE PRI INVESTINOM MAJETKU Pri prave poda 54 postupuje platite poda vzorca Vzorec 01 kde DD je vsledok pravy odpotanej dane, ktor v prpade zpornho znamienka predstavuje dodatone odpotaten da a v prpade kladnho znamienka predstavuje dodatone neodpotaten da, DV je da vzahujca sa na obstarvaciu cenu investinho majetku alebo vlastn nklady investinho majetku, A je slo 1, ak platite odpotal da v plnej vke, alebo slo 0, ak platite neodpotal da, alebo hodnota koeficientu vypotanho po skonen kalendrneho roka, ak platite pomerne odpotal da, B je slo, ktor predstavuje koeficient vypotan po skonen kalendrneho roka, v ktorom platite zmenil el pouitia investinho majetku, alebo slo 0, alebo slo 1, a to poda zmeny elu pouitia investinho majetku poda 54 ods. 3, R je poet kalendrnych rokov, ktor zostvaj do skonenia obdobia na pravu odpotania dane vrtane roka, v ktorom dolo k zmene elu pouitia investinho majetku. Prloha . 2 k zkonu . 222/2004 Z. z. Vzor 02 Prloha . 3 k zkonu . 222/2004 Z. z. Vzor 03 Prloha . 4 k zkonu . 222/2004 Z. z. Vzor 04 Prloha . 5 k zkonu . 222/2004 Z. z. UMELECK DIELA A ZBERATESK PREDMETY Umeleck diela s a) obrazy, kole a podobn dekoratvne plakety, maby a kresby zhotoven celkom rune umelcom in ako plny a nkresy na architektonick, technick, priemyseln, komern, topografick alebo podobn ely, rune maovan alebo ozdoben priemyseln vrobky, maovan pltna na divadeln dekorcie, na atelirov pozadia alebo podobn ely [seln kd harmonizovanho systmu (alej len kd) 9701], b) pvodn rytiny, pvodn tlae a pvodn litografie, ktormi sa rozumej ierne alebo farebn odtlaky bezprostredne obtiahnut z jednej alebo viacerch dosiek, ktor umelec vypracoval celkom rune, priom nezle na pouitej technike alebo materili okrem akhokovek mechanickho alebo fotomechanickho postupu (kd 9702 00 00), c) pvodn sochy a ssoia z akhokovek materilu, ktor s zhotoven celkom umelcom, odliatky sch, ktorch vroba je obmedzen na osem kpi, nad ktorou dohliada umelec alebo jeho prvny nstupca (kd 9703 00 00), d) tapisrie (kd 5805 00 00) a nstenn textlie (kd 6304 00 00) zhotoven rune poda pvodnch predlh poskytnutch umelcami za predpokladu, e z kadej nie je viac ne osem kpi, e) individulne kusy keramiky zhotoven celkom umelcom a nm podpsan, f) emaily na medi zhotoven celkom rune, obmedzen na osem oslovanch kpi, ktor nes podpis umelca alebo ateliru okrem predmetov biutrie a vrobkov zlatotepcov a striebrotepcov, g) fotografie zhotoven umelcom, nm alebo pod jeho dohadom vytlaen, podpsan a oslovan a obmedzen najviac na 30 kpi vrtane vetkch vekost a rmov. Zberatesk predmety s a) potov znmky, kolky, odtlaky potovch peiatok, oblky prvho da, potovn ceniny a podobn vrobky opeiatkovan alebo neopeiatkovan, ale nemajce vplatn hodnotu v krajine urenia (kd 9704 00 00), b) zbierky a zberatesk predmety zoologickej, botanickej, mineralogickej, anatomickej, historickej, archeologickej, paleontologickej, etnografickej alebo numizmatickej hodnoty (kd 9705 00 00).
11. 9. 2011
Page 35 z 37
Prloha . 6 k zkonu . 222/2004 Z. z., v znen zkona . 656/2006 Z. z. ZOZNAM PREBERANCH PRVNE ZVZNCH AKTOV EURPSKEJ NIE 1. iesta smernica Rady 77/388/EHS zo 17. 5. 1977 o zosladen prvnych predpisov lenskch ttov tkajcich sa dan z obratu spolon systm dane z pridanej hodnoty: jednotn zklad jej stanovenia (Mimoriadne vydanie . v. E, 09/zv. 01) v znen smernice 80/368/EHS z 26. 3. 1980 (Mimoriadne vydanie . v. E, 01/zv. 01), v znen smernice 84/386/EHS z 31. 7. 1984 (Mimoriadne vydanie . v. E, 09/zv. 01), v znen smernice 89/465/EHS z 18. 7. 1989 (Mimoriadne vydanie . v. E, 09/zv. 01), v znen smernice 91/680/EHS zo 16. 12. 1991 (Mimoriadne vydanie . v. E, 09/zv. 01), v znen smernice 92/77/EHS z 19. 10. 1992 (Mimoriadne vydanie . v. E, 09/zv. 01), v znen smernice 92/111/EHS zo 14. 12. 1992 (Mimoriadne vydanie . v. E, 09/zv. 01), v znen smernice 94/4/ES zo 14. 2. 1994 (Mimoriadne vydanie . v. E, 09/zv. 01), v znen smernice 94/5/ES zo 14. 2. 1994 (Mimoriadne vydanie . v. E, 09/zv. 01), v znen smernice 94/76/ES z 22. 12. 1994 (Mimoriadne vydanie . v. E, 09/zv. 01), v znen smernice 95/7/ES z 10. 4. 1995 (Mimoriadne vydanie . v. E, 09/zv. 01), v znen smernice 96/42/ES z 25. 6. 1996 (Mimoriadne vydanie . v. E, 09/zv. 01), v znen smernice 96/95/ES z 20. 12. 1996 (. v. ES L 328 z 28. 12. 1996), v znen smernice 98/80/ES z 12. 10. 1998 (Mimoriadne vydanie . v. E, 09/zv. 01), v znen smernice 99/49/ES z 25. 5. 1999 (Mimoriadne vydanie . v. E, 09/zv. 01), v znen smernice 99/59/ES zo 17. 6. 1999 (Mimoriadne vydanie . v. E, 09/zv. 01), v znen smernice 99/85/ES z 22. 10. 1999 (Mimoriadne vydanie . v. E, 09/zv. 01), v znen smernice 2000/17/ES z 30. 3. 2000 (Mimoriadne vydanie . v. E, 09/zv. 01), v znen smernice 2000/65/ES zo 17. 10. 2000 (Mimoriadne vydanie . v. E, 09/zv. 01), v znen smernice 2001/4/ES z 19. 1. 2001 (Mimoriadne vydanie . v. E, 09/zv. 01), v znen smernice 2001/115/ES z 20. 12. 2001 (Mimoriadne vydanie . v. E, 09/zv. 01), v znen smernice 2002/38/ES zo 7. 5. 2002 (Mimoriadne vydanie . v. E, 09/zv. 01) v znen smernice Rady 2006/58/ES z 27. jna 2006 (. v. E L 174, 28. 6. 2006), v znen smernice 2002/93/ES z 3. 12. 2002 (Mimoriadne vydanie . v. E, 09/zv. 01), v znen smernice 2003/92/ES zo 7. 10. 2003 (Mimoriadne vydanie . v. E, 09/zv. 01), v znen smernice 2004/7/ES z 20. 1. 2004 (Mimoriadne vydanie . v. E, 09/zv. 02), v znen smernice 2004/15/ES z 10. 2. 2004 (Mimoriadne vydanie . v. E, 09/zv. 02), v znen smernice 2004/66/ES z 26. 4. 2004 (. v. E L 168 z 1. 5. 2004), v znen smernice Rady 2005/92/ES z 12. decembra 2005 (. v. E L 345, 28. 12. 2005). 2. Smernica Rady 2007/74/ES z 20. decembra 2007 o osloboden tovaru, ktor dovaj osoby cestujce z tretch krajn, od dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane (. v. E L 346, 29. 12. 2007). 3. Smernica Rady 78/1035/EHS z 19. 12. 1978 o odpusten dovoznej prirky malch tovarovch zsielok nekomernho charakteru z tretch krajn (Mimoriadne vydanie . v. E, 09/zv. 01) v znen smernice 81/933/EHS zo 17. 11. 1981 (Mimoriadne vydanie . v. E, 09/zv. 01), v znen smernice 85/576/EHS z 20. 12. 1985 (Mimoriadne vydanie . v. E, 09/zv. 01). Smernica Rady 2006/79/ES z 5.10. 2006 o osloboden od dan pri dovoze malch zsielok tovaru neobchodnho charakteru z tretch krajn (kodifikovan znenie) (. v. E L 286, 17.10. 2006). 4. Smernica Rady 2008/9/ES z 12. 2. 2008, ktorou sa ustanovuj podrobn pravidl pre vrtenie dane z pridanej hodnoty ustanoven v smernici 2006/112/ES zdanitenm osobm, ktor nie s usaden v lenskom tte vrtenia dane, ale ktor s usaden v inom lenskom tte (. v. E L 44, 20. 2. 2008). 5. Smernica Rady 83/181/EHS z 28. 3. 1983 urujca rozsah platnosti lnku 14 (1) d) smernice 77/388/EHS vzhadom na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pre finlny dovoz uritho tovaru (Mimoriadne vydanie . v. E, 09/zv. 01) v znen smernice 85/346/EHS z 8. 7. 1985 (Mimoriadne vydanie . v. E, 09/zv. 01), v znen smernice 88/331/EHS z 13. 6. 1988 (Mimoriadne vydanie . v. E, 09/zv. 01), v znen smernice 89/219/EHS zo 7. 3. 1989 (Mimoriadne vydanie . v. E, 09/zv. 01), v znen smernice 91/680/EHS zo 16. 12. 1991 (Mimoriadne vydanie . v. E, 09/zv. 01). 6. Trinsta smernica Rady 86/560/EHS zo 17. 11. 1986 o harmonizcii zkonov lenskch ttov tkajcich sa dan z obratu postup vrtenia dane z pridanej hodnoty osobm podliehajcim zdaneniu, ktor nesdlia na zem Spoloenstva (Mimoriadne vydanie . v. E, 09/zv. 01). 7. Smernica Rady 2006/112/ES z 28.11. 2006 o spolonom systme dane z pridanej hodnoty (. v. E L 347, 11.12.2006) v znen smernice Rady 2006/138/ES z 19.12. 2006 (. v. E L 384, 29.12. 2006). 8. Smernica Rady 2008/8/ES z 12. 2. 2008, ktorou sa men a dopa smernica 2006/112/ES, pokia ide o miesto poskytovania sluieb (. v. E L 44, 20. 2. 2008). 9. Smernica Rady 2008/117/ES zo 16. 12. 2008, ktorou sa men a dopa smernica 2006/112/ES o spolonom systme dane z pridanej hodnoty s cieom bojova proti daovm podvodom spojenm s transakciami v rmci Spoloenstva (. v. E L 14, 20. 1. 2009). 10. Smernica Rady 2009/69/ES z 25. jna 2009, ktorou sa men a dopa smernica 2006/112/ES o spolonom systme dane z pridanej hodnoty, pokia ide o daov niky svisiace s dovozom (. v. E L 175, 4. 7. 2009). 11. Smernica Rady 2009/162/EU z 22. decembra 2009, ktorou sa menia a dopaj niektor ustanovenia smernice 2006/112/ES o spolonom systme dane z pridanej hodnoty (. v. E L 10, 15. 1. 2010). 12. Smernica Rady 2010/23/E zo 16. marca 2010, ktorou sa men a dopa smernica 2006/112/ES o spolonom systme dane z pridanej hodnoty, pokia ide o voliten a doasn uplatovanie mechanizmu prenesenia daovej povinnosti v svislosti s poskytovaniami uritch sluieb, pri ktorch existuje riziko podvodu (. v. E L 72, 20. 3. 2010). 13. Smernica Rady 2010/66/E zo 14. oktbra 2010, ktorou sa men a dopa smernica 2008/9/ES, ktorou sa ustanovuj podrobn pravidl pre vrtenie dane z pridanej hodnoty ustanoven v smernici 2006/112/ES zdanitenm osobm, ktor nie s usaden v lenskom tte vrtenia dane, ale ktor s usaden v inom lenskom tte (. v. E L 275, 20. 10. 2010). Prloha . 7 k zkonu . 222/2004 Z. z., v znen zkona . 656/2006 Z. z ZOZNAM TOVAROV SO ZNENOU SADZBOU DANE seln kdy Spolonho colnho sadzobnka1) ex2844 40 Opis tovaru
Rdioaktvne prvky a izotopy a zleniny, in ako podpoloiek 2844 10, 2844 20 alebo 2844 30; zliatiny, disperzie (vrtane cermetov), keramick vrobky a zmesi obsahujce tieto prvky, izotopy alebo zleniny; rdioaktvne zvyky - len pre zdravotnctvo Sacharn a jeho soli Antibiotik Farmaceutick vrobky Diagnostick alebo laboratrne reagencie na podloke a pripraven diagnostick alebo laboratrne reagencie, tie na podloke, in ako v poloke 3002 alebo 3006; certifikovan referenn materily Ostatn sanitrne vrobky z plastov - len sedaka do vane na pouitie pre ako zdravotne postihnutch obanov Hygienick vloky a tampny, detsk plienky a podobn hygienick vrobky len na pouitie pri inkontinencii Tlaen knihy, brory, letky a podobn tlaiarensk vrobky, tie v jednotlivch listoch, okrem knh, bror, letkov a podobnch tlaiarenskch vrobkov, tie v jednotlivch listoch, v ktorch reklama a inzercia predstavuj jednotlivo alebo spolu viac ako 50 % celkovho obsahu vrobku Obrzkov kniky, predlohy na kreslenie alebo maovanie, pre deti Hudobniny, tlaen alebo v rukopise, tie viazan alebo ilustrovan Panuchov tovar s odstupovanou kompresiou (napr. panuchy na kov ily) Vychdzkov palice, palice so sedadielkom, bie, jazdeck biky a podobn vrobky - len pre nevidiace a iastone vidiace osoby Ostatn zdvhacie, manipulan, nakladacie alebo vykladacie stroje a zariadenia len vaov zdvihk na pouitie pre obanov s akm zdravotnm postihnutm
2925 11 00 2941 30 3822 00 00 ex3922 90 00 4818 40 4901
4903 00 00 4904 00 00 6115 10 ex6602 00 00 ex8428 90 95
11. 9. 2011
Page 36 z 37
ex8471 49 00 ex8518 40
Ostatn zariadenia na automatick spracovanie dajov, predkladan vo forme systmu - len zariadenia s hlasovm alebo hmatovm vstupom pre nevidiacich a slabozrakch Elektrick nzkofrekvenn zosilovae (audiofrekvenn) len individulne zosilovae pre nedoslchavch, zosilovae pre indukn sluky pre nedoslchavch, indukn sluky pre nedoslchavch, skupinov zosilovae pre vyuovanie sluchovo postihnutch det Ostatn elektrick akustick alebo vizulne signalizan prstroje (in ako poloky 8512 alebo 8530) len pre osoby so sluchovm a zrakovm postihnutm Vozky pre telesne postihnut osoby, tie motorizovan alebo s inm mechanickm pohonom asti, sasti a prsluenstv vozkov pre telesne postihnut osoby Kontaktn oovky Okuliarov oovky zo skla Okuliarov oovky z ostatnch materilov Ortopedick zariadenia vrtane bariel, lieebnch a chirurgickch psov a band; dlahy a ostatn pomcky na lieenie zlomenn; umel asti tela; navacie pomcky a ostatn zariadenia nosen alebo dopravovan na tele alebo v tele implantovan, na kompenzovanie nejakej chyby alebo neschopnosti.
ex8531 80 95 8713 8714 20 00 9001 30 00 9001 40 9001 50 9021
Prloha . 8 k zkonu . 222/2004 Z. z. v znen zkona . 593/2007 Z. z. ZOZNAM INNOST 1. Telekomunikan sluby 2. Dodanie vody, plynu, elektriny a tepla 3. Preprava tovaru 4. Prstavn a letiskov sluby 5. Preprava osb 6. Dodanie novho tovaru vyrobenho na predaj 7. innosti pdohospodrskych sprostredkovateskch agentr tkajce sa pdohospodrskych produktov vykonvan poda predpisov o spolonej organizcii trhu s tmito produktmi 8. Organizovanie obchodnch vetrhov a vstav 9. Skladovanie 10. Reklamn sluby 11. Sluby cestovnho ruchu 12. Prevdzkovanie predajn pre zamestnancov, prevdzkovanie jedln pre zamestnancov a prevdzkovanie podobnch prevdzok 13. innosti verejnoprvnej televzie a verejnoprvneho rozhlasu in ako tie, ktor s osloboden od dane poda 36.
1) Naprklad zkon . 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmonkoch v znen zkona . 238/2000 Z. z., zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 233/1995 Z. z. o sdnych exektoroch a exekunej innosti (Exekun poriadok) a o zmene a doplnen alch zkonov v znen neskorch predpisov, zkon Slovenskej nrodnej rady . 323/1992 Zb. o notroch a notrskej innosti (Notrsky poriadok) v znen neskorch predpisov, zkon . 237/1991 Zb. o patentovch zstupcoch v znen zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 90/1993 Z. z., zkon Slovenskej nrodnej rady . 10/1992 Zb. o skromnch veterinrnych lekroch a o Komore veterinrnych lekrov Slovenskej republiky v znen zkona . 337/1998 Z. z. 2) Zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 82/1994 Z. z. o ttnych hmotnch rezervch v znen neskorch predpisov. 3) Naprklad 829 Obianskeho zkonnka. 4) 476 a 488 Obchodnho zkonnka. 4a) 66a Obchodnho zkonnka. 5) Zkon . 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerlneho oleja v znen neskorch predpisov. Zkon . 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vna v znen neskorch predpisov. Zkon . 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnen zkona . 467/2002 Z. z. o vrobe a uvdzan liehu na trh v znen zkona . 211/2003 Z. z. v znen neskorch predpisov. Zkon . 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakovch vrobkov v znen neskorch predpisov. Zkon . 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znen neskorch predpisov. Zkon . 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemnho plynu a o zmene a doplnen zkona . 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerlneho oleja v znen neskorch predpisov v znen neskorch predpisov. 5a) 28 ods. 2 zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 566/1992 Zb. v znen zkona . 659/2007 Z. z. l. 12 ods. 12.1 Protokolu o tatte Eurpskeho systmu centrlnych bnk a Eurpskej centrlnej banky (. v. E C 321E, 29. 12. 2006). l. 111 ods. 1 a 3 Zmluvy o zaloen Eurpskeho spoloenstva v platnom znen (. v. E C 321E, 29. 12. 2006). 6) Naprklad zkon . 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva. 6a) Zkon . 610/2003 Z. z. o elektronickch komunikcich. 6aa) 7 ods. 1 a 2 zkona . 529/2002 Z. z. o obaloch a o zmene a doplnen niektorch zkonov. 6ab) Vyhlka Ministerstva ivotnho prostredia Slovenskej republiky . 732/2002 Z. z. o zozname zlohovanch obalov, ktor nie s opakovane pouiten, a o vke zlohy za ne a o vke zlohy za zlohovan opakovane pouiten obaly. 6ac) 116 Obianskeho zkonnka. 6b) l. 12 nariadenia Rady (EHS) . 2913/92 z 12.10.1992, ktorm sa ustanovuje Coln kdex Spoloenstva (. v. ES L 302,19.10. 1992). 16 a 18 zkona . 199/2004 Z. z. Coln zkon a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov. 7) 3 zkona . 507/2001 Z. z. o potovch slubch. 8) Zkon . 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, slubch svisiacich s poskytovanm zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov. 11) Naprklad zkon . 195/1998 Z. z. o socilnej pomoci v znen neskorch predpisov. 12) Zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 279/1993 Z. z. o kolskch zariadeniach v znen neskorch predpisov. Zkon . 29/1984 Zb. o sstave zkladnch a strednch kl (kolsk zkon) v znen neskorch predpisov. Zkon . 131/2002 Z. z. o vysokch kolch a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov. 13) Zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 5/2004 Z. z. o slubch zamestnanosti. 14) Naprklad zkon . 385/1997 Z. z. o Slovenskom nrodnom divadle, zkon . 114/2000 Z. z. o Slovenskej filharmnii, zkon . 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znen zkona . 183/2000 Z. z. 15) Zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 303/1995 Z. z. o rozpotovch pravidlch v znen neskorch predpisov.
11. 9. 2011
Page 37 z 37
17) Zkon . 461/2003 Z. z. o socilnom poisten v znen neskorch predpisov. 18) Zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 273/1994 Z. z. o zdravotnom poisten, financovan zdravotnho poistenia, o zriaden Veobecnej zdravotnej poisovne a o zriaovan rezortnch, odvetvovch, podnikovch a obianskych zdravotnch poisovn v znen neskorch predpisov. 19) 43h zkona . 50/1976 Zb. o zemnom plnovan a stavebnom poriadku (stavebn zkon) v znen neskorch predpisov. 20) Zkon . 594/2003 Z. z. o kolektvnom investovan a o zmene a doplnen niektorch zkonov. 20a) Zkon . 43/2004 Z. z. o starobnom dchodkovom sporen a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen zkona . 186/2004 Z. z. 20b) Zkon . 650/2004 Z. z. o doplnkovom dchodkovom sporen a o zmene a doplnen niektorch zkonov. 21) Zkon Slovenskej nrodnej rady . 194/1990 Zb. o lotrich a inch podobnch hrch v znen neskorch predpisov. 21a) l. 343 Konsolidovanho znenia Zmluvy o fungovan Eurpskej nii (. v. E C 83, 30. 3. 2010). Dohoda medzi vldou Slovenskej republiky a Komisiou Eurpskych spoloenstiev o vykonvan protokolmi o vsadch a imunitch Eurpskych spoloenstiev (oznmenie Ministerstva zahraninch vec Slovenskej republiky . 553/2004 Z. z.). 22) Nariadenie Rady (EHS) . 918/83 z 28. marca 1983 ustanovujce v spoloenstve systm osloboden od cla (radn vestnk Eurpskej nie L 105 z 23. 4. 1983) v platnom znen. 23) Naprklad vyhlka ministra zahraninch vec . 157/1964 Zb. o Viedenskom dohovore o diplomatickch stykoch, vyhlka ministra zahraninch vec . 32/1969 Zb. o Viedenskom dohovore o konzulrnych stykoch. 24) Naprklad vyhlka ministra zahraninch vec . 21/1968 Zb. o Dohovore o vsadch a imunitch medzinrodnch odbornch organizci. 24a) 115 Obianskeho zkonnka. 24b) 19 ods. 2 psm. l) tret bod zkona . 595/2003 Z. z. o dani z prjmov v znen zkona . 60/2009 Z. z. 26) 22 zkona . 595/2003 Z. z. o dani z prjmov v znen neskorch predpisov. 27) 76 zkona . 50/1976 Zb. v znen neskorch predpisov. 27a) Zkon . 595/2003 Z. z. v znen neskorch predpisov. 27b) Nariadenie Rady (EHS) . 3037/90 z 9. oktbra 1990 o tatistickej klasifikcii ekonomickch innost v Eurpskom spoloenstve (Mimoriadne vydanie . v. E, kap. 2/zv. 4; . v. ES L 293, 24. 10. 1990) v platnom znen. 27ba) Nariadenie Komisie (ES) . 1174/2009 z 30. novembra 2009, ktorm sa stanovuj pravidl vykonvania l. 34a a 37 nariadenia Rady (ES) . 1798/2003, pokia ide o da z pridanej hodnoty poda smernice Rady 2008/9/ES (. v. E L 314, 1. 12. 2009). 27bb) 10 ods. 2 zkona Slovenskej nrodnej rady . 511/1992 Zb. v znen neskorch predpisov. 27bc) 17a zkona Slovenskej nrodnej rady . 511/1992 Zb. v znen zkona . 609/2003 Z. z. 27c) 46 zkona Slovenskej nrodnej rady . 511/1992 Zb. v znen neskorch predpisov. 27d) 35 ods. 1 psm. g) zkona Slovenskej nrodnej rady . 511/1992 Zb. v znen neskorch predpisov. 27e) 63 ods. 6 zkona Slovenskej nrodnej rady . 511/1992 Zb. v znen neskorch predpisov. 27f) 20 ods. 4, 8 a 10 zkona Slovenskej nrodnej rady . 511/1992 Zb. v znen neskorch predpisov. 28) Zkon . 213/1997 Z. z. o neziskovch organizcich poskytujcich veobecne prospen sluby v znen zkona . 35/2002 Z. z. 28a) l. 496 nariadenia Komisie (EHS) . 2454/93 z 2. jla 1993, ktorm sa vykonva nariadenie Rady (EHS) . 2913/92, ktorm sa ustanovuje Coln kdex spoloenstva (Mimoriadne vydanie . v. E, kap. 2/zv. 6; . v. ES L 253, 11.10.1993) v platnom znen. 28b) Zkon . 572/2004 Z. z. o obchodovan s emisnmi kvtami a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov. 29) Zkon . 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen zkona . 679/2004 Z. z. 29a) Zkon . 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja vrobkov a poskytovania sluieb na trhovch miestach a o zmene a doplnen zkona . 455/1991 Zb. o ivnostenskom podnikan (ivnostensk zkon) v znen neskorch predpisov v znen neskorch predpisov. 29b) Zkon . 461/2003 Z. z. v znen neskorch predpisov. Zkon . 580/2004 Z. z. o zdravotnom poisten a o zmene a doplnen zkona . 95/2002 Z. z. o poisovnctve a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov. 30) 25 zkona . 595/2003 Z. z. v znen neskorch predpisov. 31) Zkon . 431/2002 Z. z. o tovnctve v znen zkona . 562/2003 Z. z. 32) 13 ods. 1 zkona . 455/1991 Zb. o ivnostenskom podnikan (ivnostensk zkon) v znen zkona . 279/2001 Z. z. 33) Zkon Slovenskej nrodnej rady . 511/1992 Zb. o sprve dan a poplatkov a o zmench v sstave zemnch finannch orgnov v znen neskorch predpisov. 34) Oznmenie Ministerstva zahraninch vec Slovenskej republiky . 187/1996 Z. z. o pristpen Slovenskej republiky k Dohovoru o spolonom tranzitnom reime v znen oznmenia . 193/2003 Z. z. 35) 29 zkona . 431/2002 Z. z. o tovnctve v znen neskorch predpisov. 36) l. 14 nariadenia Rady (ES) . 479/2009 z 25. mja 2009 o uplatovan Protokolu o postupe pri nadmernom schodku, ktor tvor prlohu Zmluvy o zaloen Eurpskeho spoloenstva (kodifikovan znenie) (. v. E L 145, 10. 6. 2009). 1) Nariadenie Rady (EHS) . 2658/87 z 23. 7. 1987 o colnej a tatistickej nomenklatre a o Spolonom colnom sadzobnku v znen nariadenia Rady (EHS) . 3528/89 z 23. 11. 1989, nariadenia Rady (EHS) . 3845/89 z 18.12. 1989, nariadenia Rady (EHS) . 2913/92 z 12. 10. 1992, nariadenia Rady (EHS) . 1969/93 z 19. 7. 1993, nariadenia Rady (ES) . 254/2000 z 31. 1. 2000.
presun na zaiatok
Pridajte si ns na Facebooku
Sledujte ns na Twitteri
RSS kanly
O projekte
S-EPI s.r.o. 2010-2011 | Pracuje na systme AToM 2
Podmienky pouitia
Kontakty
Podporte ns
Napte nm
Mapa webu
11. 9. 2011

222/2004 - Zákon o DPH (Zákon o Dani Z Pridanej Hodnoty), Účinný Od 1.1.2011

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

222/2004 - Zákon o DPH (Zákon o Dani Z Pridanej Hodnoty), Účinný Od 1.1.2011

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

Zkon o dani z pridanej hodnoty - . 222/2004 Z. z. - Znn 01.01.

Zkon o dani z pridanej hodnoty - . 222/2004 Z. z. - Znn 01.01.2011

Zkon o dani z pridanej hodnoty - . 222/2004 Z. z. - Znn 01.01.2011

Zkon o dani z pridanej hodnoty - . 222/2004 Z. z. - Znn 01.01.2011

Zkon o dani z pridanej hodnoty - . 222/2004 Z. z. - Znn 01.01.2011

Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z inho lenskho ttu

Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z inho lenskho ttu v osobitnom prpade

Zkon o dani z pridanej hodnoty - . 222/2004 Z. z. - Znn 01.01.2011

Miesto zdanitenho obchodu

Miesto dodania tovaru

Miesto dodania tovaru pri zsielkovom predaji

Miesto dodania sluby

Zkon o dani z pridanej hodnoty - . 222/2004 Z. z. - Znn 01.01.2011

Zkon o dani z pridanej hodnoty - . 222/2004 Z. z. - Znn 01.01.2011

Miesto nadobudnutia tovaru z inho lenskho ttu

Miesto dovozu tovaru

Daov povinnos pri dodan tovaru a sluby

Zkon o dani z pridanej hodnoty - . 222/2004 Z. z. - Znn 01.01.2011

Daov povinnos pri nadobudnut tovaru v tuzemsku z inho lenskho ttu

Daov povinnos pri dovoze tovaru

Zklad dane a sadzba dane

Zklad dane pri dodan tovaru a sluby

Zkon o dani z pridanej hodnoty - . 222/2004 Z. z. - Znn 01.01.2011

Zklad dane pri nadobudnut tovaru v tuzemsku z inho lenskho ttu

Zklad dane pri dovoze tovaru

Oprava zkladu dane

Prepoet cudzej meny a zaokrhovanie dane

Zkon o dani z pridanej hodnoty - . 222/2004 Z. z. - Znn 01.01.2011

Sluby socilnej pomoci

Vchovn sluby a vzdelvacie sluby

Sluby dodvan lenom

Sluby svisiace so portom alebo telesnou vchovou

Zkon o dani z pridanej hodnoty - . 222/2004 Z. z. - Znn 01.01.2011

Zhromaovanie finannch prostriedkov

Sluby verejnoprvnej televzie a verejnoprvneho rozhlasu

Dodanie a njom nehnutenosti

Predaj potovch cenn a kolkov

Prevdzkovanie lotri a inch podobnch hier

Zkon o dani z pridanej hodnoty - . 222/2004 Z. z. - Znn 01.01.2011

Oslobodenie od dane pri dodan tovaru, pri ktorom nebola odpotan da

Oslobodenie od dane pri dodan tovaru z tuzemska do inho lenskho ttu

Oslobodenie od dane pri nadobudnut tovaru v tuzemsku z inho lenskho ttu

Oslobodenie od dane pri trojstrannom obchode

Zkon o dani z pridanej hodnoty - . 222/2004 Z. z. - Znn 01.01.2011

Oslobodenie prepravnch sluieb od dane

Oslobodenie od dane pri vvoze tovaru a sluieb

Oslobodenie od dane pri dovoze tovaru

Zkon o dani z pridanej hodnoty - . 222/2004 Z. z. - Znn 01.01.2011

Oslobodenie od dane pri dovoze tovaru v osobnej batoine cestujcich

Zkon o dani z pridanej hodnoty - . 222/2004 Z. z. - Znn 01.01.2011

Odpotanie dane platiteom

Pomern odpotanie dane

Zkon o dani z pridanej hodnoty - . 222/2004 Z. z. - Znn 01.01.2011

Uplatnenie prva na odpotanie dane

Odpotanie dane pri dodan novho dopravnho prostriedku

Oprava odpotanej dane

prava dane odpotanej pri investinom majetku

Zkon o dani z pridanej hodnoty - . 222/2004 Z. z. - Znn 01.01.2011

Odpotanie dane pri registrcii platitea

Zkon o dani z pridanej hodnoty - . 222/2004 Z. z. - Znn 01.01.2011

Zkon o dani z pridanej hodnoty - . 222/2004 Z. z. - Znn 01.01.2011

Podanie iadosti o vrtenie dane v inom lenskom tte

Zkon o dani z pridanej hodnoty - . 222/2004 Z. z. - Znn 01.01.2011