Jean Paul Sartre Mr Literrny druh: epika Lit.

. ner: poviedka Metda: existencializmus Miesto a as: faistick vzenie v panielsku poas obianskej vojny Tma: prevanie hlavnej postavy, ktor stoj pred istou smrou, pohad do jej zmania ako aj prevanie spoluvzov; hodnota ivota, jeho zmysel a rozpory Postavy: Pablo Ibbieta - hlavn hrdina, anarchista Ramon Gris - Pablov priate, anarchista, je uiton pre panielsko viac ako Pablo, mus sa skrva Concha - Pablova mil Juan Mirbal - jeho brat Jos je anarchista, no o sebe tvrd, e sa do politiky nikdy nemieal, spoluvze Tom Steinbock - r, spoluvze belgick lekr - pod zmienkou uahi odsdencom posledn hodiny ich ivota pozoruje ako reaguj na blzku smr zastrelenm, ktorej sa nevyhn Dej: Prbeh zana vypovanm zajatcov vo vekej bielej sle, kam nahnali aj Pabla. Vzov po jednom ved k stolu, kde sa ich ptaj na zkladn informcie ako aj na veci, za ktor by mohli by odsden. Pablo pri vypovan popiera, e by vedel, kde sa nachdza jeho priate Ramon Gris. Cestou do cely sa vaka Tomovm otzkam dozvedaj, e v skutonosti nelo o vsluch, ale o sd. Tom a Pablo tuia, e ich ak trest smrti, no nepodliehaj panike - aj pri rozhovoroch o popravch prejdenm nkladnmi autami v Zaragze ostvaj pokojn, aj ke im vzali obleenie a je im zima. Veria, e mladmu Juanovi, ktor je u vtedy okovan a vystraen, neurobia ni. Veer im prdu oznmi rozsudky vetci s odsden na smr a maj by rno zastrelen. Pridelia im belgickho lekra, ktor m s nimi osta po cel noc pred popravou. Juan aj napriek svojej mladosti zo strachu a utrpenia ostarol, Pablo cti, e by sa ho patrilo utova, ale jemu sa scit brid, preto cti voi chlapcovi skr hnus. Cel situcia ho nti myslie iba na smr a jej okolnosti. U aj Tom, ktor si situciu nechcel uvedomi jej podlieha. Belgick lekr, ktor priiel s dvoma dozorcami tvrd, e im chce uahi posledn hodiny a ponka im cigarety a cigary. Pablo vak lekra i jeho falon scit spoznal, no ne stihol nieo poriadne poveda, uvedomil si na vlastn prekvapenie, e lekrova prtomnos je mu ukradnut. Lekr skma vzov a ich sprvanie v tejto situci. Vimne si, e Pablo sa neuveritene pot, hoci v cele bola vek zima. A vtedy si nebojcny Pablo uvedom, e je cel premoen od potu a hnev sa na lekra, pretoe je presveden, e ten v tom vid takmer patologick prejav strachu. Zlos a chu na lekra zatoi vak zase vystrieda ahostajnos. Tom sa rozhovor, aby nemusel privemi rozma, hovor o svojich mylienkach na popravu, ako si nevie predstavi obyajn ivot ostatnch ud, ktor bude pokraova aj po jeho smrti,... Pablo vid, e aj napriek tomu, e s Tomom nemaj ni spolon, ich spolon smr z nich spravila rovnak siv a ete dchajce mtvoly. Ke sa Tom dostane k otzke, i z loveka skutone ni nezostane, uke sa, e sa pomoil. Nepripa si to a ani strach Belgian znova predstiera starostlivos a takisto si znova nieo zapisuje. Pablovi sa stle vracia obraz vlastnej popravy, spomienky sa mu hmria v mysli a hoci je unaven, nechce spa, aby nestratil posledn as a nebol ommen spnkom pri poprave: .. nechcel som umrie ako hovdo, chcel som pochopi. ivot preho strca cenu, pretoe sa kon, vid ho ako zavret vrece. Dokonca je mu u jedno, i umrie o niekoko hodn alebo rokov, pretoe stratil predstavu, e je ven. Ke im belgick lekr oznmi, e je u pol tvrtej, mlad Juan sa rozplae z tosti nad sebou samm. Pablovi sa tie chce na okamih plaka nad svojim osudom, ale ke sa pozrie na chlapca, opust ho pocit udskosti a sm pre seba si povie, e chce umrie. Ako sa zane rozvidnieva u je pou zvonku vstrely. oskoro prdu pre Juana a Toma, Pablo ostane sm, od nervozity by si klbal vlasy, no chce osta ist. Pabla neskr prived k dvom dstrojnkom ptaj sa na Ramona Grisa ; ak Pablo povie, kde je, zachrni sa - dvaj mu as na rozmyslenie. Pablo samozrejme vie, kde sa Gris ukrva je u bratrancov tyri kilometre od mesta a je rozhodnut neprezradi ho za iadnu cenu. Nie je to kvli priatestvu (to pre Pabla zaniklo spolu s lskou k jeho Conche a vou i u pred svitom) alebo preto, e by Ramonov ivot mal viu cenu ako ten jeho (i u pre panielsko, anarchiu alebo veobecne). Pablovi sa zd vetko oraz viac smiene. Dstojnkovi povie, e Ramon sa ukrva na cintorne v krypte alebo v mrnici, aby si z nich vystrelil. Chcel vidie, ako dleito sa bud sprva. Ke oddu predstavuje si ako nenavne prehadvaj vetky mon miesta na cintorne bezspene a prilo mu to vetko vemi smiene. Avak asi po polhodine sa jeden z dstojnkov vrti so sprvou, e Pabla maj vyvies na dvor, nebude toti zastrelen a m ma riadny sd. Pablo je

prekvapen, pta sa na dvody, no odpove nedostva. Na dvore stretne podveer znmeho pekra Garciu, ktor mu povie, e Gris je mtvy. Zver poviedky: Stlmil hlas: --Dostali Grisa. Roztriasol som sa. --Kedy? --Dnes rno. Urobil hlpos. Odiiel od bratranca v utorok, pohdali sa. Kok by ho boli skryli, ale on u od nikoho ni nechcel. Vraj: K Ibbietovi by som iel, ale toho u maj, tak sa schovm na cintorne. --Na cintorne? --Uhm. Bola to hlpos. Pravda, dnes rno ta prili, akoe aj inak. Nali ho v mrnici. Strieal do nich, nu ho tam odpravili. --Na cintorne! Svet sa so mnou zakrtil, a zrazu som sa naiel na zemi: tak som sa smial, a mi slzy vhkli do o. Hlavn mylienka: Prbeh vyjadruje Sartrove existencialistick mylienky tkajce sa udskho ivota i smrti. Na konci kadho ivota je toti smr, nech sa ivmu zd jeho existencia akokovek ven. Cena vetkch ivotov je rovnak, nemono jeden uprednostni pred inm. Pablo sa sna pochopi, njs zmysel, no nie je mu to umonen, na konci prbehu je vystaven absurdnosti vlastnej slobody a preitia. V prbehu sa opakuje motv mru ako nejakho predelu, hranice medzi vzenm a slobodou, smrou a ivotom, jedincom a spolonosou. Mr, pri ktorom s vzni popravovan tie pripomna bezvchodiskovos jedin mon koniec ivota je smr.