ĽUDOVÉ ROZPRÁVKY - Pavol Dobšinský

UDOV ROZPRVKY
Pavol Dobinsk
www.eKnizky.sk
Zadarmo stovky knh na stiahnutie
Ako lo vajce na vandrovku .................................................. 4 Baa a arkan ........................................................................ 9 Cesta k slncu ....................................................................... 16 Cign erta oialil ................................................................ 24 Dreven krava ..................................................................... 27 Hopsa, hor sa zem, otvor sa!" ........................................ 37 Jelenek .............................................................................. 44 Klinko a kompit kr ............................................................ 57 Koza odrat a je ................................................................. 66 Kr asu ............................................................................. 69 Kubove prhody .................................................................. 77 Mtaj .................................................................................. 82 Medve a komr ................................................................ 95 Mechrik-korik s kamartmi ......................................... 97 Mdry Mako a blzni ....................................................... 100 Na boha s kyjom ............................................................... 106 Nebesk slva ................................................................... 114 Nebojsa ............................................................................. 120 O loveku, o nikdy nehreil ............................................. 134 O troch grooch ................................................................ 137 O vlku, o si dal i imy .................................................. 140
2
www.eKnizky.sk
Otcov hrob ........................................................................ 148 Peter a otec nebesk v irokom dol ............................... 166 Pravda ............................................................................... 174 Prorok rak ......................................................................... 188 Psota ................................................................................. 195 Rovnopekn pr ................................................................ 198 Sala na ertovici .............................................................. 207 So nad zlato ..................................................................... 210 Star Bodrk a vlk .............................................................. 219 Star lovek a dvans oviec ............................................. 222 Staton valach ................................................................. 228 Svetsk krsa .................................................................... 236 Traja zhavranen bratia ..................................................... 248 Tri prky .......................................................................... 264 Vaz kuchta ...................................................................... 269 eleznk ............................................................................. 283 ensky dvtip .................................................................... 294
www.eKnizky.sk
Ako lo vajce na vandrovku
Ako lo vajce na vandrovku? Nu urobilo si aj ono, ako si kad robieva: Kot! zakotalo sa a pustilo sa, kadia mu bolo ahie, kadia by nezavadilo do tuhieho od seba. Jednak stalo sa to ete za starch asov, nu vea ani neopytujte sa, ako to mohlo by; dos, o je o tom rozprvka. Za starch asov ilo teda Vajce na vandrovku a stretlo tam raka. Kde ty ide? reie mu ono. A tye kde? reie mu on. Ja idem na vandrovku! A ve ani ja nechcem by hor od teba; pjdem i ja! U teda boli dvaja a bolo im hne smelie. Id, id; stretn kaicu. Kde ty ide? opytuje sa vajce. A vye kde? reie tto. My ideme na vandrovku; po, budeme traja. Kaica pristala; u boli traja. Vetko dobr do tretice! Id, id; stretn moriaka. Kde ty ide? reie vajce. A vye kde? reie tento. My ideme na vandrovku; po do kamartstva!
4
www.eKnizky.sk
Moriak pristal; boli tyria. Id, id; stretn koa. Kde ty ide? reie vajce. A vye kde? reie k. My ideme na vandrovku; po, budeme piati. K iel; bolo ich, koko na ruke prstov. Id, id; stretn vola. Kde ty ide? reie vajce. A vye kde? reie tento. My ideme na vandrovku; po, via hbka pta viac. Vl pristal; u boli iesti. Id, id pekne v hbke; stretn ete kohta. Kde ty ide? reie vajce. A vye kde takto rozbehli ste sa? reie koht. My ideme na vandrovku; po, budeme vetci siedmi! Dobre teda, u boli vetci siedmi dobr tovarii spolu! Vandrovali, koko vandrovali, a raz v temnch smreinch omrkli a nevedeli ani sem, ani tam, a boli veru u aj hladn. Kdee tu prichli sa? Ako tu opatri sa? Veru bolo na ase trocha pohn rozumom. Ale vajce aj malo rozum za vetkch. Poslalo ono kohta na vysok smrek a ten odtia zazrel hne svetielko, ale ete aleko od nich v tmavom lese. Radostne na zakikirkal. Vajce zvolalo:
www.eKnizky.sk
No, len zle skoro v t stranu proti svetlu; uke nm cestu. Ta pjdeme, a o by priam vetci erti tam boli, musia nm da jes a musia ns prenocova. Koht zletel v t stranu a poberali sa tatam vetci ako na hotov. Aj nali chyku v horch, v ktorej svietilo sa. Povie vajce koovi, aby zabchal na dvere. Ten zabcha a z izbiky vyjde star baba. o tu chcete? o tu hadte? Chytro chote pre, bo ke moji chlapci domov djdu, vetkch vs tu zmel na kau! spustila baba na nich. Ech, zmel-nezmel; ty nestaraj sa o to, ale nm siedmim tovariom daj jes, vrav vajce. A o vs vetkch parom poberie, pre takch kadejakch zo sveta pozbieranch klbanov nemm ni! durila sa baba. Tu vajce rozkzalo volovi, aby vzal babu na rohy a zaniesol do lesa. Vl to aj urobil a hodil ju tam dakde do jamy a pribehol nasp. Vzili vetci do izby a tam nali pre siedmich stl zastret, aj peiva a variva dos. Lebo to tam pritrimovali sa siedmi zbojnci a baba im just teraz bola prihotovila dobr veeru. A tto vetci u aj prichdzali s hrmotom, lomozom, len tak hora praala. o tu robi? Dobr rada stoj vdy za vola, vajce ju hne vedelo. Kohtovi kzalo vyletie hore na pnty, vola postavilo do pitvora, koa do izby za dvere, moriaka poslalo na pec, kaicu pod lavicu, raka do krhly a samo zahrabalo sa do pahreby; svetlo vyhasili. Zbojnci djdu a svetla v chyi nevidia. o i t baba zaspala, i o je to? povedaj si.
6
www.eKnizky.sk
Hne sa nazrieme, o je to! Len vy trocha tu pokajte, aby ste nazbjan veci na hromadu nestrepali! povie najv z nich a pobral sa dnu. Vstpi do pitvora. Tu vl vezme ho na rohy a hod otvorenmi dvermi do izby. Tam spoza dvier buchne k doho kopytom. Ej, ke je toto ert? Pokaj, hne ti posvietim do o! reie zbojnk a sko ku pahrebe, e svetlo roznieti. Ako rozhrnul pahrebu a zaal fka, pripieklo erav uhlie na vajce. Fk puklo vajce a nafkalo zbojnkovi pln tvr i oi horcim popolom. Ako podstrelen skoil ku krhle, e si tvr i oi vymyje. Ale ako narie rukou, chyt mu rak prsty do tipcov. Zbojnk trhne rukou, prevrhne krhlu a narob vek hurt! Na ten hurt strepoce kaka krdlami a zakka: tk, tk, tk! Moriak zahrmot na peci lopatami a kvajc hlavou, zahudruje: hudr, hudr! K ete len teraz vyhodil zadnmi nohami nleit zbojnkovi do chrbta a vysotil ho do pitvora, tam vzal ho zasa vl na rohy a vymrtil von na dvor; k tomu vetkmu koht na pntoch celm hrdlom sa ozval: kikir, kokor! Doliapan, doran zbojnk doletel ako bez due ku kamartom. K skaza rob sa to tam? optaj sa ho tto. A tento len tak chyt dych do seba, aby im odrazu vetko vypovedal: Hja, bisue dade, tam je veru zle. Chcel som sa prikrs len tak na prstoch, a oni sami strili ma ta dnu medzi seba. Ako si chcem roznieti, abych aspo videl, s km m do inenia, fk! vybil mi spod kochu pukr zrovna do tvre, dobre e mi oi nevytiekli; iahnem rukou do krhly, e si oi vymyjem, tam krajr s nonicami leban mi vetky prsty odstrihol; a tob medzi lavicami tk rozohnal krosna, tresol ma lnkom po hlave a volal: tak, tak! Na peci pekr
7
www.eKnizky.sk
chytal na ma lopaty a dudlal: udri, udri! Spoza dver vyskoil imr, vybchal ma ete len teraz kopytom a vystril do pitvora. Tu elma sedliak vzal ma na elezn vidly a vyhodil von. astie moje, e nedal som sa mu vyhodi hore na pnty, bo tam u ako na hotovch viselniciach akal na ma kat a volal: sem s nm, sem ho hore! Neakali zbojnci, km by to vetko vyhrnulo sa na nich z chalupy, ale pobrali pty na plecia a zanechali tam aj vetku hotovize, o kedy nazbjali. Nai ale tovarii a sedmor remeselnci zasadli si potom k stolu a k hotovmu jedeniu. Jedli pili, harovali tam, km o stailo. Potom nebodaj kad poiel svojou stranou a neviem, kedy zdu sa zasa takto dovedna, ako tu boli zden k jednmu majstrovskmu ksku.
www.eKnizky.sk
Baa a arkan
Bol jeden baa; a ke bol baom, musel bva aj vysoko na horch na salai. Ke odvaril, syr i inicu do komory odpratal a zamkol, prepustil tak niekedy kolibu dajednmu z oviarov varova a sm si ete zaiel za ovcami zapska na palke, podva sa okolo po horch a dolch, i po tom irokom belastom nebi. Raz bolo to v jeseni, ke id hady do zeme spa zastal si mil baa pri jedli, podoprel sa na vatr a zahadel sa pred seba, dolu do hustej hory. Tu div dobre e nepodlomili sa mu kolen! Sila hadov hrnula sa zo vetkch strn a priliezali vetci ku zpoli, milmu baovi zrovna pred oi. Ke k zpoli doliezli, vzal kad had na jazyk aksi zelinku, o tam rstla, dotkol sa zelinkou skaly, a t otvorila sa mu sama od seba. Hady, jeden po druhom, mizli v tej skale, len akoby boli prepadli sa. Baa htal, htal, o by to bolo, a i sm rozhtal sa na voa. Prikzal psovi Dunaj ovi, aby ovce zavracal, a sm po k zpoli. Musm ja, reie si, vysksi, o to za zelinka a kde to tie hady lez. Zelinka bola ako zelinka neznal ak; ke ju ale odtrhol a dotkol sa ou skaly, skala otvorila sa i jemu. Voiel dnu a tu jaskya priestrann, jej steny len tak ligotali sa od zlata a striebra, ako o by to bolo hviezdami posiato. Naprostred jaskyne stl zlat stl, na stole leal pokrten veliknsky star had; ostatn hady take leali okolo stola a po jaskyni. Spali u vetci, ani nehli sa, ke baa vniiel. Baovi pila sa jaskya, nu poobzeral si ju zo vetkch strn. Potom ale pomyslel si aj na ovce a na sla.
9
www.eKnizky.sk
Eh, reie, ,videl som, o som chcel, idem nasp. Bolo mu ahko riec ,idem, ale ako von? Zpoa zavrela sa i za nm, ako i za hadmi, a on veru nevedel, o robi, aby otvorila sa mu. Mil vtik v klepci probval i tak i tak, ale skala bola nestupn. Nu oe? Ke nemem von, budem i ja spa, rozmyslel sa konene, ukrtil sa do irice, ktor na astie sebou vzal, ahol si a usnul. Nezdalo sa mu, e by dlho spal. ke ho tu aksi ust a umot prebudil. Strhol sa, k ert mu to po kolibe ut, lebo nazdal sa, e sp v kolibe na salai. Ale ke oi pretrel, zasvitlo mu, kde je. Zaligotali sa mu steny jaskyne a naprostriedku zlat stl. Star had leal ete vdy na om pokrten, ale ostatn hady dvhali hlavy, lzali zlat stl a tu i tu zasipeli: i u as? Star had, ten pova ich sipenie, a i sm zdvihne pomaly hlavu a povie: U as! Ako to vypovedal, natiahol sa od hlavy do chvosta ako prt, zliezol zo stola na zem a pobral sa von. Vetky hady liezli za nm. Baa tie roztiahol sa, ako bol dlh, stail si pr rz ete aj zvnu, a tak pobral sa za hadmi, mysliac si pre seba: ,Kadia ony pjdu, pjdem i ja. ahko riec ,pjdem i ja len ako? Star had dotkol sa skaly, t otvorila sa a hady vyliezli von. Za poslednm chcel aj baa, ale zpoa zavalila sa pred nm, len mu tak v oiach mrklo. A star had zvonku hvzdajcim hlasom zasyal: Eh, lovieku, mus osta tu! Eh, o by som tu robil? ozve sa baa. Gazdovstvo tu nemte, robotu mi nedte a spa naveky nebudem. Puste ma von, mm ovce na salai a doma zl enu: bude ma hrei, keby vas neprihnal.
10
www.eKnizky.sk
Ty skorej odtia nevyjde, dokia nezlo trojnsobn prsahu, e nebude vravie, kde si bol a ako si sa dostal k nm, zahvzdol had. o mal baa robi? Vane zaboil sa im do tretice, nie, e nepovie, len aby ho pustili von. Ak nebude prsahu dra, veru povod sa ti zle-nedobre! zahrozil sa had baovi, ke ho von vypal. Ale tu ete len vtedy, ke na biely svet vystpil, zaali sa pod baom kolen podlamova. Preakol sa toho, o videl. Ve ti tu namiesto jesene u rozvit buky a strne okopnel zelenaj sa jarnou paou! Beda mne! zalomil rukami, ja lovieik sprostik, o som to urobil! Ve som ja zimu prespal vo skale! Jaj, ovce moje, kde vs njdem! Jaje, ena moja, o t povie t ma tu umu! Tak bedkajc, pobral sa v t stranu, kde jeho koliba stla. Pri kolibe zazrel enu, e tam voa upratuje. Bojac sa, e hne nanos sa mu do vlasov, schoval sa za koiar. Ako tam up, vid ti raz, e tu odvoakia si prikvitol aksi pekn lovek a dopytoval sa jej, kde m mua. Baova pustila sa do plau a rozprvala tomu pnovi, e jej mu ete hen v jeseni odiiel za ovcami a viac nevrtil sa. Pes Dunaj e ovce podveer priviedol, ale o baovi niet viac ani chru, ani slychu. Iste toho vlci zorali, alebo bosorky na kusy po hore rozvlili, nariekala baova. Ej, nepla, ena moja, ozval sa na to baa spoza koiara, ve som ti ja tu! Nezorali ma vlci, ani ma bosorky po hore nerozvlili;
11
www.eKnizky.sk
lebo som sa bol tu, ha pod lesice uloil, zaspal som a prespal som zimu v koiari. Ej, ale si to mil baa zle poradil! Ako baova slov jeho zaula, nechala pla by plaom a pustila sa nemilo bohu do hreenia, a hora ozvala sa; Bodaj ti sto hrmovitch bohov do due udrelo, ty pochbe, ty puhk! Si ty staton chlap? Ak si ty baa? Poru ovce do vle boej a sm ahne pod koiar a sp ako had v zime! i to kto slchal? Baa si pomyslel v sebe: ,T to u len uhdla, ale mlal ako pe, lebo pravdu poveda nesmel. Ten pekn lovek povedal jeho ene, aby len utila sa, e to nebude tak, ako mu poved, e ten musel kdesi inde zimova; ale e im to ete na dobr vypli, ke len mu pravdu povie, kde bol. Hja, ale baova zaala rozhadzova sa ete len teraz, aby mu dkom vyjavil, kade tlal sa, kde u kadejakch zimoval. Ktovie, o by z toho porobilo sa, keby ten pekn pn nebol baovej voa do hrsti uchol a nahovoril ju, aby u len ticho bola a la radej domov do dediny, e je u aj tak nepotrebn na salai, ke je sm baa tu a zariadi si vetko. Ke baova odila, vzal pekn pn na seba svoju opravdiv podobu a tu videl baa pred sebou ernokanka z hr. Poznal ho hne, pretoe ernokank m v ele tretie oko. ernokank je lovek vemi mocn, sm premen sa na akkovek podobu, a kto by chcel sprotivi sa mu, toho urob hne trebrs i baranom alebo capom. Nie div, e preakol sa i baa nramne, mal pred nm ete v strach ako pred enou. A ernokank vzal si naozaj bau na muku, a len aby hne a naraz vravel, kde bol, baa videl. Baa zanemel, zarazil sa; mohol ho kresa ako drevo, nebol by dom pohol, bl sa starho hada, bl sa ete zrui prsahu; nu mlal. Ke ale ernokank po druh, po tret
12
www.eKnizky.sk
raz, a u hroznm hlasom ptal sa, kde bol a o videl, ba ke postava ernokankova rstla pred nm ako zo zeme, tu zabudol baa na hada i na prsahu. Priznal sa, kde bol, ako dostal sa do skaly a o tam sksil. No, dobre, riekol ernokank, teda po so mnou; uke mi t skalu i t zelinku. Baa musel stpa. Ke prili pod zpou, odtrhol baa zelinku, poloil na skalu a skala otvorila sa. ernokank ale neiel dnu, ani bau nepustil; len vytiahol aksi knihu a zaal z nej ta, a tal len a tal. Baa triasol sa na celom tele ako prt. Zrazu zatriasla sa zem: zo skaly ozvalo sa syanie, hvzdanie a von vyliezol ukrutn arkan, na ktorho bol premenil sa star had. Z papule mu siahal plame, hlava bola hrozitnska, chvostom al napravo i naavo a ktor strom zasiahol, ten prerazil. Ho mu t ohlvku na hrdlo! kzal ernokank, podvajc baovi aksi opraty, pritom ale oi z knihy nespal. Baa vzal ohlvku, ale bl sa o len pristpi k arkanovi. Iba ke mu to ernokank po druh i po tretie rozkzal, vl-nev, poslchol. Jaj, ale beda baovi! Ako mu u ohlvku na iju hodi chcel, arkan zvrtol sa len raz, a baa ani nezbadal sa, ako sedel arkanovi na chrbte, a ten zdvihol sa s nm ponad hory, ponad doly. V tom okamen urobila sa ra tma, len plame, o arkanovi z papule a z o vylahoval, svietil im na cestu. Zem otriasala sa, kamenie sypalo sa z vrchov dolu. Strane ibal arkan chvostom na vetky boky; ktor buek, ktor jedlinu zasiahol, zlomil ako prtik a vody toko hralo z neho na zem, e tiekla po strach vrchov dolu ako Vh. Strach na
13
www.eKnizky.sk
da takho len pomyslie. Baa nebol u ani iv, ani mtvy; len troka marilo sa mu, e je ete pri ivote. Pomaly, pozvona utichoval predsa hnev arkanov, neohal viac chvostom, prestal vodu pa, z papule neahal mu ohe. Baovi hne odahlo na srdci, vydchol si a akal u len na to, kedy zapone arkan spa sa dolu. Ale arkanovi na tom dos nebolo; zaumienil si ete len teraz milho lovieika stresta. Pomaly, pomalunky zdvhal sa s nm od zeme dohora, vdy vyie a vyie, a zdali sa baovi vysoknske vrchy a hole krem ako mravie kpky, a ete vyie vyzdvihoval sa arkan, a baa nevidel ni viac, len slnce, hviezdy a mraky. Tu zastal s nm arkan v povetr visie. Jaj, boe, oe si ponem, tu vism v povetr; ak skom dolu, nezostan zo ma ani franforce, a do neba vyletie nemem! bedkal baa a plakal ako decko. arkan ani neuchnul. arkane, vekomon pane arkane, zmilujte sa! prosil, e by kame bol pohnul sa na jeho prosby. Oj, zletee, zlete dolu, prismbohu vs do svojej smrti nepohnevm. arkan iba o fual a fkal, ale neriekol ani be ani ce, ani nehnul sa. Tu zrazu dona sa k uiam baovm hlas kovrnka. Zaradoval sa baa. A mil kovrnok priletoval k nemu vdy bliie a bliie; ke u nad nm zatrepotal krdelencami, prosil sa mu baa: kovrnku, vtku bohu mil, prosm a, dole e ty k Otcu nebeskmu a vypovedz mu moju biedu! Povedz mu, e ho pozdravujem nastokrt, e volm o boiu pomoc!
14
www.eKnizky.sk
kovrnok zaletel k Otcu nebeskmu a rozpovedal tam, ako vol baa o boie zmilovanie. I zmiloval sa Otec nebesk nad bohm baom, napsal osi zlatm psmom na blanku brezovho listu, dal lstok kovrnkovi do zobka a prikzal mu, aby ho spustil arkanovi na hlavu. Letel kovrnok povetrnmi vavami a zletel nad arkanovu hlavu, pustil na u brezov, zlatm psmom popsan lstok. V tom okamen spustil sa arkan s baom potichuky na zem. Ke opamtal sa baa, videl, e stoj pri svojej kolibe na salai, videl, e Dunaj ako o by ni nebolo stalo sa zavracia ovce dnu do koiara k dojeniu; videl na vbe zvonec rozprvce koniec!
15
www.eKnizky.sk
Cesta k slncu
V jednom krovskom dvore bol raz jeden popolvrik. Ale trebrs bol len popolvr, predsa to bol na vzrast tak drieny uhajek, e keby ho bol do panskch iat poobliekal, neviem, i by bolo bvalo aj v celej krajine poriadnejieho a krajieho chlapeka. Mal tam kr aj dcrku, voa mladiu, ako bol n popolvrik. A deti ako deti skamartili sa spolu, a to natoko prilo, e nebolo da, o by neboli bavili sa vovedne a mil krova dievika prechodila sa a milo ruka v ruke s popolvrikom po krovskej zhrade. Krovm radcom to hne nebolo po vli, e tak a tak kan jedin a s popolvrom zapodieva sa! Star kr sprvu jednm uchom dnu, druhm von, ale navea prevrvania pomrzelo ho to a dal rozkaz, aby popolvrika pre odprili. Jaj, ale tu mlad kan pustila sa do plau a nariekala zle-nedobre, ak by len boli dotkli sa jej popolvrika. Star kr nechcel pova jej nariekania, nu dal jej po vli: Ve je, poved, ete len diea; asom sama prde k lepiemu rozumu. Ostalo teda vetko, ako bolo: deti hrvali sa spolu a nik im viac neprekal. Po kuse prestali by aj demi, ale ich zbavky neprestvali. Po kuse prichodili i do rozumu, ale star priatestvo zaalo ete len teraz medzi nimi prekvita, o de to tuhie, o alej to krajie a milostnejie. Mlad kan bola u hodn na vydaj! Zo vetkch strn prichodili vohai, a to sam krovsk synkovia, a to o jedni odili, to druh hrd nadili. Verue ich mala na kad prst desa; verue mohla prebera si v nich ako v hnilch hrukch mil krovsk panika. Ale ona zave len akoby bola zmizla, tak podela sa od nich; a u ju mohli
16
www.eKnizky.sk
inde nehada krem pri jej milom popolvrovi. A kedykovek otec tak medzi reou nadtrkol, e ktor by pil sa jej z tokch hrdch vohaov, ona povedala mu zave doprosta: Otec mj, veru by ja darmo inak povedala: najlepie bi sa mi len n popolvr, a ak ma mte vydva, nu vydajte ma za neho. Sprvu kr i to prepoval, ale o mnoho, to mnoho, napokon namrzel sa. Ale kdee by aj nie?! Toko krovskch synov a popolvr. Povolal svojich radcov pred seba a predloil im u teraz, o tu robi? Tu tto hne, aby dal popolvra zabi, e bude .po vetkom! Ale dobrmu krovi videlo sa zavea, takto ni po ni nevinnho uhaja da zmrni. No, najjasnej kr, povedal u ako ten najmdrej z tch radcov, ke to za vea poklad, polime my popolvra dobrm spsobom na tak cestu, z ktorej nevrti sa, o by za sto rokov putoval. Polime ho ku slncu, aby prezvedel sa, preo ono do poludnia naveky hore ide a ve vmi a vmi pripek; od poludnia ale preo klon sa dolu a ve slabie hreje? A veru je to rada mdra! dosvedili vetci radcovia a sammu krovi pozdalo sa to, e jeho dcra najskr odvykne od popolvra, ak ho za dlh as nevid. Tu hne zavolali popolvra, dali mu nov aty, dali mu peaz na cestu a vypravili ho k tomu slncu na tie vzvedy. Plac lila sa s nm krova dcra a on tie s akm srdcom poberal sa na alek cestu. Nauenia si nemal od koho pta, nik ho ani len v tom naradi nevedel, v ktor stranu pusti by sa mal. Ale on sm pohol rozumom. Nepustil sa proti slncu, ale dral sa za slncom prosto, kde ono zapad.
17
www.eKnizky.sk
Ide, ide pustmi horami, rudnmi cestami, a po mnohom choden prde do cudzej krajiny, kde jeden vemi mocn, ale slep kr panoval. Ten dopoul o naom popolvrovi, kde ide, in ide. Hne ho dal zavola pred svoj zlat trn; bo aj jemu bola dobr rada potrebn, akej krm slnca nikto nemohol mu da. Prde ta a mil kr, ako oby len svojim uiam chcel veri, optal sa ho: i to ty, syn mj, ide k tomu slncu? e veru on, smelo povedal uhaj. No, ke ty ta ide, optaj e sa ho, o je to za prina, e ja, mocn kr, na moje star dni takto oslepol som. Ak mi to vykon, polovinu mjho krovstva prepustm ti hne. Oj, vykonm, vykonm. oe by nevykonal, ke raz tam budem? prisbil popolvr. A kr kzal mu da peaz a oho mu len bolo treba na cestu. Stpal on za tm slncom alej. Stpal hustmi horami, pustmi dolinami, kde ani hlasu loveieho slcha, ani aku vda nebolo a priiel na kraj mora. More bolo irok a hlbok. Neprichodilo mu obrti sa ani napravo, ani naavo; lebo slnce prve za morom sadalo. Ale ako cez more? Chod po brehu sem i tam a hta si: o tu robi? Ako tak chod a hta, prde k nemu jedna velik ryba. Dopoly bola vo vode a odpoly von z vody, brucho jej bolo sviee ako druhm rybm, ale chrbt uhoren ako uhlk, a to od slnenej iary. Kdee si sa tu vzal, lovee? vrav mu t ryba. Len kde ty chod? o ty chce? Kdee chodm? oe chcem? Rd by som ta za more, lebo tak a tak idem k slncu na vzvedy.
18
www.eKnizky.sk
K slncu?! divila sa ryba. Ale veru ty da poved. I ma len to slnce opek. Mohol by si sa prezvedie, preo ja vek a ak ryba nemem nikdy na spodok vody sadn ako druh ryby. No, i prezvie sa? Ej prezviem, prezviem, reie popolvr. Ale akoe sa prezviem, ke som tu a slnce hentam za morom? No, ve a azda prenesiem; len si sadaj! A naradovan popolvr sedel u na irokom chrbte ryby, ktor ho astne na druh breh preniesla. Alee zas sem prdi! Tu a budem aka, volala ryba za nm, ke on zrezka poberal sa alej. A stpal ete len teraz pustatinami, kde ani vtka ani letka vidno nebolo, nieto dkeho lovieika. U nemusel by aleko od kraja sveta, lebo slnce pred nm k zemi sadalo. Poponhal sa, koko mu len para postaovala. Ke priiel ta, u vtedy slnce na lone svojej mamiky oddychovalo si. Poklonil sa pekne, aj pekne mu zaakovali. Zaal rozprva, a povali ho. Sptal sa: Ej, mojee ty mil slnieko, povedze ty mne, ako je to, e ty do poludnia ve hore a hore ide a ve vmi a vmi pripek a od poludnia dolu sadajc, u len slabne a slabne? I povie mu slnce: Hja, braek mj zlat, sptaj e sa ty tvojho pna, ako je to, e on od narodenia ve len rstol na tele a na moci, a teraz na staros preoe i on schyuje sa k zemi a slabne? I so mnou je to tak. Ma moja mamika kad rno, ako peknho chlapeka, znovuzrod, a kad veer, ako slabho stareka, do svojho lona prijma.
19
www.eKnizky.sk
Tu zas alej rozprval popolvr, preo ten a ten kr! na svoje star dni otemnel, ke on predtm tak jasn a dobr zrak mal. Hja, preoe ostal temnm? Oslepol, ke spynel. Bo chcel rovna sa bohu a dal vystava si sklen nebo, posiate zlatmi hviezdami, aby tak, sediac vysoko, rozkazy vydval po celom svete. Ak poni sa pred pnom bohom do prachu a d stroskota to sklen nebo, hne vyjasnie na svet pred oima jeho a bude vidie ako prv. A t ryba preo neme ako druh ryby sadn na spodok vody? Preto, e nejedia loveieho msa. Alee jej to nevyjav skr, len ke bude za morom a to na hodnom kuse od brehu! Poakoval sa popolvr za dobr radu a poberal sa pre. Ale ho slnieko ete zadralo. Dalo mu tak oblek, o spratal sa mu do jednej oriekovej krupiny. A to boli hatee, deti moje slniekov aty. Ide si on u teraz nasp a prde k tomu moru. Hne ho ryba zane obraca, aby jej povedal, o jej slnce odhadlo. Ale on nedajboe vyjavi jej oby len slova, km neprenesie ho na druh breh. Sadne na chrbt ryba plva s nm, e len tak stvaj zkruty za ou. Naprostred mora zastane s nm a vrav mu: Tu a zvrhnem zo seba, ak mi nepovie!1' Ale on na to ani neuchol; nu mil ryba pobrala sa a niesla ho ako predtm. Ale pri kraji skoil on ako strela z jej chrbta, ale tak na tri siahy na breh a pustil sa v teky. Ke u bol na hodnom kuse, zavolal jej nasp: Ani ty nikdy nesadne na dno, km sa nenaje loveieho msa!
20
www.eKnizky.sk
Ako keby sto ertov bolo do nej skoilo, tak rozpajedila sa t ryba. apla na more chvostom, take vyapen voda siahala popolvrovi do psa. Ale predsa po takej malej vode nedoplvala ryba a k nemu; bo bola vemi velik. Ke ma teraz ert nevzal, u ma viacej nevezme! vydchol si popolvr a zrezka stpal alej vade u teraz proti slncu, aby z cesty nezabldil. Po mnohom putovan priiel k tomu temnmu krovi. No, o si mi vykonal, syn mj, i vie, preo som oslepol? Preto si oslepol, e si spynel a chcel si rovna sa bohu. Ak poni sa pred bohom do prachu a d stroskota toto sklen nebo, hne vyjasn sa svet pred tebou a bude vidie ako predol. Poslchol kr. Stroskotal to sklen nebo nad sebou, ponil sa a do prachu. A hne mu svitlo v oiach, akoby ho z hrobu na bo de bol vyviedol. V tom okamen udelil popolvrovi pol krovstva. Hoc bol n popolvr u krom ako druh, predsa nepozhovel ani chvku, len ponhal sa domov. A dobre, e posporil sa; nech len hodinu zmek, u ti mu je po vetkom. Ete zaleka poul, e tam dnes na vetkch zvonoch prezvaj, a ke ku kostolu doiel, otvrali kostoln dvere dokorn. o to tu za novina? opytuje sa ud. e to veru kr svoju jedin dievku vydva, e to veru prve teraz zvonia a kostol otvraj na sob; to vravia mu vetci a len
21
www.eKnizky.sk
toko, e ho nevysmej, e on o tom nevie, e ve o tom u aj vrabce na streche virikaj. Hne si on rozmyslel, o m urobi. Vytiahol z vrecka orechov krupinku a zo krupinky slniekov aty, obliekol sa a zasadol si do prvej stolice pri oltri. Po chvke ide bohat rad krovskch svadobnkov. Dva sa tu kad na bohatho hosa v prvej stolici a poepkvaj si: Kto to? o to za jednho? Ale nik ho nepozn; nikto nevie, kde vzal sa tu; len ti ho chvlia, e tokho bohatstva na om, e ten veru aj mladho zaa zatieni. Vedie tu aj mlad nevestu druba pred oltr. Nebolo jej treba spytova sa, kto to tam v tej prvej stolici. Poznala si ona svojho popolvra, ako dakedy upopolenho, tak aj teraz v slniekov aty odenho. Vyuchla sa drubovi spod pazuchy, a uch bola u pri svojom milom popolvrovi. A nedajboe viac od neho, nedajboe o sobi s druhm ani len pou. T vec leteli hne oznmi starmu krovi. Ten dal hne slnkovho uhaja pred svoj zlat trn povola. A jeho zlat trn zaligotal sa ete len teraz, ke slniekov uhaj postavil sa pred nm. Vyrozprval popolvr od poiatku a do konca vetko, ako vodilo sa mu. Nu, ako je to, ako s tm slniekom? Povedze nm ty to ete raz, syn mj! povie napokon kr. A. veru ho mamika jeho kad rno ako jarho chlapeka znovu rod a kad veer ako slabho stareka do svojho lona prijma, reie uhaj.
22
www.eKnizky.sk
A veru to i ja rstol som a bol som mocn, ale teraz zoslabol som a schlil som sa dolu. Vy, deti moje, pjdete hore! doriekol kr a dal im svoje poehnanie. Popolvr vzal kan pod pazuchy a viedol ju pred oltr. Bol sob, bola svadba, bolo astn slniekovho uhaja kraovanie!
23
www.eKnizky.sk
Cign erta oialil
Iiel ert k babe, aby mu dala jes, e u dobre od hladu kopyt nevytr. Ona dala mu vajce. Ale ke ho prehltol, nastraila ho, e to vajce bolo zaviazan, a tak aby hotovil sa, e zahne a bude ma chlapca. Nastrchan ert pribehol k Cigovi do poa, kde tento svine psol. Prosil ho, aby mu nej ak spomohol. Oj, vane ti spomem, hovor Cig, len si ahni horeznaky. ert si ahol a ten pask ho vatrom po bruchu, e ho hne vo dve hubky skrilo od toho deru a zjajknu mu ani nedalo, o mu hrdlo zatislo. V tom ale vyskoil z blzkeho krovia tm paskom naplaen zajac a utekal poom do hory. Cig ukazuje ho ertovi: i vid, tamto zaber tvoj chlapec; toho viac nem o obva sa, e by vrtil sa ti. No, chlap si! chvli ho ert a Cig na to: Veru som chlap! i by si takto nemal vu sksi sa so mnou? A preo by nie! No, reie n more, kto z ns vytla zo skaly mlieko? ert schyt abicu a ako ju stisol, vetka rozmrvila sa mu v hrsti. Cig ale ukradky vloil do mlieka omoen chlieb medzi dve skaly a vytlail z neho mlieko. ert naakal sa ho; umykol a nestavil sa iba pri svojej materi. A ma hovor mu: oe si tak naplaen?
24
www.eKnizky.sk
Takto a takto, rozpovedal ert, ako povodilo sa mu s Cigom. Ej, to je nedobre, reie ertova ma. Ten Cig oddal by sa hockedy do teba, ty toho mus skntri. I ete raz k nemu a daj sa s nm na skusy! Ak vydr, d mu za vrece peaz, ak nie, zmmi ho. Dobre. Beal ert k Cigovi: Cig, hybaj sa ete raz na skusy! Dm ti za vrece peaz, ak vydr. Ak nie, zmmim a. A ve dobre, ke tak chce, povedal Cig. Prv dali sa na to, kto viac slivk unesie. ert oberal do koov a Cig zaal z korea vyvraca cel stromy a ukladal na hromadu. oe ty to rob? div sa mu ert. A Cig vrav: oe mm motka sa s kadou mrnou slivokou? Takto si zaberiem odrazu vetko, aj teba s tm stromom, o na om du a zanesiem domov. Naakal sa ert, e by takto priiel o cel zhradu, ba ete aj s nm samm zle by malo by: Nu, reie, nechajme toto tak a pome skusova sa na inie. Druh dali sa na to, kto viac dreva unesie. ert zaal horu rba a veru t len zmizla pod jeho sekerou. Cig vzal dlh povraz a zaal opasova cel horu od duba k dubu. oe to ty zasa vystrja? spytuje sa ert. Ni, odpoved Cig, len nechce sa mi po kadom polienci na plece kls, nu takto opem si cel horu, potrhnem a odnesiem si od korea.
25
www.eKnizky.sk
Nalkal sa ert, e by priiel o horu, nechali aj to tak. Tretie bolo, kto viac vody unesie. ert pozbieral vari vetky dudy zo sveta a naberal tej vody, aby mu ani kvapka neula z nej. Cig nabral dosk a brvien a jal sa hata cel potok. oe hace? spytuje sa ert. oe by som hatal? odpoved Cig. Zastavm vetky vody a unesiem si pre odrazu. Nalkal sa ert, e prde o vetky vody. Daj, poved, pokoj a radej si len vezmi za vrece peaz. Tu s ti! Cig vzal si za vrece peaz a nebolo mu treba viac s ertom ska sa, lebo ten umkol kade ahie!
26
www.eKnizky.sk
Dreven krava
Ve vm to bol dakedy inak svet ako teraz, kde kad iba pod nos had a chmri a utrpa sa od svitu do mraku. Kedysi udia neskrvraili tome, neumrali sa, aby m viac zospieili: ale o mali, to zjedli, zapili, zasmiali sa. Lepie im to potom strovilo. Vtedy ak si neznal dao na art poveda, nebolo ti ani ukza sa medzi umi; lebo vetci boli vesel, zhovoriv, artovliv. No, u to pozde zasa tak bude! Len ete hen vtedy ila jedna krova dievka. T zas nedajboe usmia sa, ani len svojim vohaom. A tch by bola mala na kad prst po desa, tak bola krsna a bohat. Rodiia si nevedeli s ou rady. Napokon dali vytrbi po celej krajine, e toho loveka zlatom odvia, kto by ju rozsmiechotil. Tu iste hrnuli sa smiechotri zo vetkch strn; lene kad s dlhm nosom odiiel. Konene nikto viac nedval sa na to. Ale vraj, naveky njde sa majster do remesla. Pn kr utrpen sedeli pri panne dievke, aby ju trocha rozvraveli, ke tu nachlia sa dvere a ktosi str ta dnuk rozuchran hlavu: "Prosm ponene, i s pn kr doma?" "A kto ty? o ty tu chce, hunct?" okrkol ho kr. "Prosm ponene, priiel som pravdu si potvrdi!" "o za pravdu? i nem doma richtra a stolicu?" I tak by premilho hosa bol kr vyhnal, keby nie vna panna dievka, o teraz po prv raz od troch dn sta otvorila, e tak a tak, kr je na to krom, aby nikoho neodbil. "Len vy," reie, "rozpovedzte, o za galibu mte."
27
www.eKnizky.sk
"No ve, ha, na to som priiel!" ozval sa Kubo, bo to on bol, Kubo, n kraviar z dediny. I veru zosal teraz baranicu z rozuchranej hlavy, ovesil si ju na vatr, a postavil sa tak, ako bol, v surovici, v opasku, v choloniach a v krpciach, pred pna kra a pred t jeho dievku. Zaal si on to len tak po svojom, po sprost; ale pn kr u teraz poval, ke len povala aj t jeho dievka, o kadho odbila, ako sta otvoril. Povajmee i my! Vybubnovali v dedine, e kad, i m kravu, i nem, kraviara splca mus, aby kadmu bolo narovno. ,erta ti mi je narovno,' pomyslel si pn Krajec, ,ke ja kravy nemm, ani len neboiatka teliatka. Pokaj, kmotre, ve ja ti podkrim! Nebudem ti ni po ni hotov plcu do paerka pcha!' Vykresal kravu z dreva a dal pastierovi na pau; ete mu pohrozil, aby ju dobre napsal, a kad veer pekne ako druh do domu dopravil. ,Bude z toho pes!' htal kraviar a krabal sa za uima. Ale kravu prija musel, bo mu plca od nej la. Inak mu neprichodilo, len dreven kravu pekne re nosi na pleciach za stdom a kad veer pnu Krajcovi domov donies. Na zl zhybe padol v jese mrz a kraviarovi zaiel za nechty. Na rom poli drevo nebolo. Pochytil to dreven telivo, porbal a pokldol na ohe. Zohrial sa; ale bolo mu teplo ete len potom! "Kde ti krava?" vol veer star Krajec, ke kravy nebolo. "Veru som ja t tam v poli porbal," povie kraviar. "No pokaj, Kubo, ve ty za u zaplat!"
28
www.eKnizky.sk
Kraviar len uhol plecom, e ve bude, ako bude; ale star Krajec, chytr lka, beal za horca k pnu richtrovi: "Pn richtr," vrav, "mal som kravu; splcal som od nej, ako ste prikzali, aj mi ju ten Kubo cel leto pekne psol s druhmi. Len dnes o neurobil? Porbal kravu v poli, ani mi len znaku z nej nedoniesol; oe vy na to poviete?" "A veru, mj mil Krajec, ja na to len tak poviem, ako pnboh prikzal: kravu za kravu." Dkom poslali pougra ku kraviarovi, aby svoju kravu priviedol pred slvny sd. "Nesca je, pn pougr, vonkoncom je nesca pred slvny sd. Povedzte, nech mlo pozhovej, km ju trochu obeem, obriadim!" S tm dopravil kraviar pougra a pomyslel si, lebo obul, o to m by: ,Od zubov pnom richtrom! Nebudete si vy s mojou telikou gamby masti. Pretiahnem vm popod nos inakm mastnm piercom. Vyviedol on kravu na tok a tam zabil. Mso poveal na pnty, e ho ako na drvih de bude predva a kou vypchal na dreven tuligy, e ve to i Krajcova krava len na takch drevench tuligch stla. Ale tu pn richtr vydali zkaz, e kto opovi sa od kraviara o len za babku kpi, utrat i mso i peniaze a ete ho zavrzgn do klady. Neborik kraviarik neutil ni, bo udia bli sa prestpi richtrov zkaz. No nali sa aj tak, o nebli sa toho. A bol to sm farrov Duno aj s kamartmi. T postavili sa na tok pod pnty a oblizovali si pysky, hadiac hore na mso i krtiac chvostmi.
29
www.eKnizky.sk
"Aha," povie kraviar, "vy by ste radi kpi, ale aak nemte peniaze? No ni to, ve ja vm zverm, len i na dlobu pristanete, a ke si prdem pta, zaplatte?" S tm zosal cely hnt z pnta a kamarti vycerili zuby do toho: "Aha," poved, "u nemete ani doka, km vm ho dm. No, tak sme na jednostajnosti!" I tak hodil im hnt a farrov Duno prv zaal zubmi do peienky; druhch nebolo naim ponka. Ale o s ostatnm msom? Aj tomu ahk obriadok! ,Dm ja toho,' pomyslel si, ,navari, nadusi, nasmai; zavolm vetkch susedov na hostinu, ve azda potom len oko zohn a bud ma rad-radom astova aj so enou aj s demi, tak voliako prechovm sa cez zimu. Ako si pomyslel, tak urobil a milch hostiniarov ak nkal, tak nkal: "Jedztee mi, moji mil pni susedi, jedzte ako doma, berte si ako zo svojho: pnboh ma opatril msom, opatrm si teraz i ja vs!" Mil pni susedi najedli sa, napili sa, zaakovali a rozili sa. Ale alej ani neozreli sa o kraviara. Od susedov mal svt pokoj, ale doma ena kad bohovit de len t jednu piese hdla: "Daj mi u teraz do hrnka, ke si si kravu zmmil! i nevid, e ti deti na peci od hladu dobre neoomr?" Mil kraviar dobre tam neoedivel! Po nease prde mu na pam, e ve on m na fare dlnka. Ide pravo tatam a had, vyzer
30
www.eKnizky.sk
ho ako ihlu po celom dvore, po klni, po stodole, po stajniach, po vetkch ktoch; ale mil uko dobre bol popratal sa. ,Ke sa mi ani na oi neuke,' pomyslel si pastier, ,ve ti ja ahko prejdem cez rozum; pokaj, obalujem a pred pnom!' Iba o hlavu nastril na dvere do farrovej svetlice, zazrie ti na jedno oko slepho Duna rozahova sa pod stolom. "i si tu, ty pes slep?" zavol. "Zapla, o si dlen!" Ale pri stole stl aj sm pn farr a nadbe vm vedie, e aj pn farr bol na jedno oko slep a na druh nedovidel a e si teraz inak nemyslel, len e to pastier naho zavolal. Tu akoby bol hrom doho strelil, tak skoil na kraviara. "Nu ale ty ma ete slepm psom nazva! i nevie, kto som ja? A oe som ja tebe dlen, ty obrk, ty niiga?!" Jaj, u vm pastier nebol viac vo dverch, u zaberal von z domu a Duna zahuckal za nm, dobre mu tam pty neobtrhal. Ale to ete nebolo ni, o ho len psom za jeho spravodliv dlobu vyhuckali z domu. Pn farr by bol za t nectu kraviara na kripec ahal, keby ten nebol pobral nohy na plecia. "Ale," reie farr, "pokaj, elma! I tak mi neujde." A pobral sa hne pred slvnu stolicu a tam neprestal alova, km len pn slny nenasdili kraviarovi sto kyjov kyjovatch. Chudk kraviar iba vtedy zvedel, ke mu drb aj so iestimi chlapmi pred pastierou postavil sa, aby ho pod holymi vidlami odviedli do stolice. Druhej raty nebolo, iba zadnymi dvermi do poa a z poa do reho sveta.
31
www.eKnizky.sk
Chod, chod po tom rom svete od dediny do dediny od mesta do mesta. Raz si tu v meste zastane, oprie sa o vatr a uduje sa, uduje; lebo to ete predsa nevidel tak vysok a k tomu ete vetok zelen dom. ,Ej,' hta si, ie tu divn vpno rastie, ke takto na zeleno bieli. A tie obloky, to s ako u ns dvere. Hej, a i id vysoko nad jedno druh! Ba i tu ozaj sliepky vldzu vylieta hore na pnty, ke je to tak vava? A len kde tu chlievce pre svine a stajne pre kravy; ke tu ani statonch vrt, ani dvora, ani ni?!' A tu rozchichoc sa mu udia za chrbtom, o pozastavili sa pri om, e udoval sa ako tela na nov vrta, a o ho tu vypovali, ako tral. "Nu ty hupk," vravia mu, "i ty ani nevie, kde si? Ve tu stoj pred krovskou palotou!" "Ale ja - pred krovskou palotou? Ej, tak mi bisu svete, voa aj o krovi povedzte!" Tu by ste ich ete len boli pouli, ako sa t smiali, e ve to u aj mal chlapci vedia, e pn kr sbili toho zlatom odvi, kto by ich pani dievku rozosmial - a nechali ho tam ako blzna st. ,Takto zlatom odvi sa, to by nebolo zle! I tak nem nioho ni a doma deti pla!' pomyslel si kraviar a u len ako by mohol dosta sa ta dnu! A tam brna ta dnu irok, - ale oe? Pred brnou prechod sa vaz s holou abou, len tak iskrila sa mu, o bola vemi nabrsen; a on to bol u dvno poul, e tak vaz abli len povie: "ablika rbaj!" a hne je kadmu hlava dolu. Ej, do tej brny nebol by vkroil ani za svet!
32
www.eKnizky.sk
Ale o, len takm vazom to si on ete trfal prejs cez rozum. "Neche si," poved, "t dieru tu vartuje, vtik prelet inokade!" I zaal obchdza okolo domu, e ve len dakde dvor a zhradu ma bude, tam ahko previhne sa cez plot a potom na dvore o by sto psov chovali, tch dobr pastier neakne sa; len raz zahvizdne na palci, hne bud okolo neho chvostmi krti. Lene tu, o alej obchdza, to horie naho. Ve vm tam nebolo ako u ns na dedine poriadneho plota okolo domu, len zasa brny a brny a pod kadou zasa aj po dvaja vazi s iskriacimi abami. Raz predsa - ale aleko, vari a hen u desiateho suseda, bol pust mr. ,Poruenobohu! Od susedov do susedov voliako popreskakuje a hen do pna kra,' pomyslel si a bol u za mrom. Bola to tam nebodaj zhrada. Ale povte, prosm vs, t hlpos: trocha petrlenu alebo mrkvy nikde, ako to treba poriadnym gazdinm, iba kvety a kadejak trva a kriaky. Hoj! a piesku o tam bolo navyvanho! Naa cel dedina by tatam nechcela chodi vyva. A ako ti ho ete pekne poudvali, pouhldzali ten daromn piesok! ,Hop,' mysl si, ,to predsa nebude na art, tatam nesmie v tvojich uprench bakoroch kroi!' Pustil sa teda len po tej trve a pomedzi kvety. Nikdy ste nevideli, ako nasrdili sa na tom jedni traja, o tam v tch kvetoch voa paprili; i ich pleli a i z prachu ofukovali a i o? T zo troch strn do kraviara ako psi tekajci: "Ty lopto, ty nikto, ty nm tu bude kvety liapa!"
33
www.eKnizky.sk
Hej, a boli by ho statone papekmi vyobracali, keby Kubo kraviar nebol mal desa rz lepie nohy ako vetci tak na masle vychovan. Ke t z jednho boku, skoil on na druh bok; ke t zo troch strn, umkol on tvrtou stranou. Aspo ich trochu vytancoval po tych hriadkch. No ale bolo mu u i toho dos. Nechal ich dakoko sto krokov za sebou, a o nevideli, myk on jednmi dvierkami zo zhrady von. Ani nevedel o ast, e u bol na dvore u pna kra. Hej, bisue dade! Ale on to za dvor! oby len jednej smeti na om! Jeho star nikdy tak izbu nezametie. Nu ale predsa kdee tu z tokho domu smeti podievaj, ve ich vari len do kasne neodkladaj? A hnoj e, odpytujem pekne, kde vynaj? Ve ho len ako ihlu ukry nemohli! Zabral sa on smetisko a hnojisko po vetkch ktoch hada. Ale to mu ete len mlo na zl posli. Iba ke ho odrazu aj piati zaobkolesia a za paesy pochytia a obkrknu sa naho: "o ty tu, elma stonoh, po krovskej palote pehuje? Zastrete pehra! Na ibe s nm!" Ej, to by u len nebolo bvalo s kostolnm riadom, takto ni po ni loveka na ibe donies! "Ale, udia," hovor im, "ve ste vari len pochab huby nepojedli? Ve ja kraviar z naej dediny, iba to hadm, kde si tu pri takom gazdovi, ako s pn kr, trus vynate. A potom rd by som ku pnu krovi jeho pani dievku rozosmia." Priam tichie struny natiahli; vetci sa odstpili, iba jeden ostal, a to o najkrajie obleen z nich. "No ve je ni, dobr lovek; ve vm ja nedm ubli," tak ten zaal pekne okolo kraviara. "A ve vs ja," vrav alej, "upravm pravo
34
www.eKnizky.sk
k pnu krovi, len mi tvrt iastku sbte z toho, o dostanete, ke krovu dcru rozosmejete." "Preo nie? vravel kraviar, "len ma tu pokajte!" Nu ten si sadol aka a kraviara na prav cestu nariadil, aj ho ete nauil, ako m cez tri varty prejs. Iiel si on tak pekne, smelo. Lene ete aj tu mal z nh spadn, ke tu kad varta ako hrom zarevala: "Stoj, chlape! o tu chce?" Posmelil sa predsa a riekol kadej: "Idem ku pna krovej pani dievke na smiechy!" Nu tu kad varta pekne okolo neho, vydrankali si po tvrtine z toho, o dostane, ke krovsk dcru rozsmiechot. "A tak tu som vm, pane kru," reie u teraz. "Lebo Kubo kraviar z naej dediny, to je nikto in len ja sm, ako ma tu vidte. A porozprval som vm vetko, ako o vodilo sa mi a rd som, e vaa pani dievka pri tej rozprvke aspo tu i tu pod jeden ktik usmiala sa." "Dobre si urobil, synok," potapkal ho pn kr po pleci, "u teraz len o iada za t rozprvku?" "A ve som vm hne spoiatku povedal, e som si priiel pravdu potvrdi. Pravdu, pn kr, len o je pravda, to mi potvrte: mojich, od slvnej stolice nasdench, sto kyjov kyjovatch!" "Kubo, Kubo," vravel pn kr, "vee u neartuj! Ve ja to myslm naozaj, e a dm zlatom odvi; ke si mi len dcru rozveselil."
35
www.eKnizky.sk
"Ej, pane kru, to i ja myslm naozaj, aby ste mi potvrdili a to pod peaou mojich sto kyjov kyjovatch, ako mj vlastn diel za to, e som vau pani dievku rozveselil, aby som tm tyrom tam vonku ni dlen neostal, o si odo ma po tvrtine z toho vydrankali." "Tak je tak, otecko, len ty to potvr," rozosmiala sa krovsk dievka a zatapkala rukami, "ve nae neoat stre dvno t pruku zaslili!" Tak sa i stalo. Kr podpsal sd aj peaou potvrdil na tch sto kyjov kyjovatch, pre smiechotkra Kuba, ale na nohavice tm tyrom, o si vydrankali po rovnej tvrtine z toho, ke nho Kubka inak pred kra pusti ne chceli. A Kubo, kraviar z naej dediny, tie len pod jeden bajz zasmial sa, ke tm statone nohavice vyprili. Ale tak ni po ni ani nho Kubka od seba prepusti nechceli. Kr! mu dal ukza, kde m svoje stajne, aj o k tomu patr - odptam pekne vae poctiv hlavy - to hnojovisko. Vyviezli ho na tyroch paripch von do poa. Tam na kraj hory stla krovsk staja a v nej cel rieda - sto peknch krv. Povedali mu, e od tchto ias bude nad tou riedou krovskm kraviarom a e si smie aj enu aj deti k sebe poja. Kubovi teda od tch ias bolo dobre aj so enou aj s demi. A o viac, kr mu daroval z tch sto krv jednu na vber. A t krava mala zvonec, u je tej rozprvke koniec.
36
www.eKnizky.sk
Hopsa, hor sa zem, otvor sa!"
Dvaja bratia podelili sa s otizou. Hej, ale bola to za deba! Star zabral si ovce, kone, voly, vetky statky; oral a sial, i kupil ete k tomu a bval na hrdom dvore. Mladieho vypravotil do vedajej chalupy, a o dolezlo sa mu, to mal; biednych pr volkov. Na tchto chodil do hory, rbal javory a z toho dreva robil doma lyice, taniere a tak predval. Ilo to, km v hore javory trvali a bolo z oho strha a toi. Ale tu raz u potom nedajboe v celej hore na voa sceho javora njs! Voly psli sa mu tam dakde na voliakej paseke okolo voza a on sm natlal sa po hore cel de od rna do veera, a ete ni pod sekeru nenaiel. Na mrkan predsa vyzrel na vysokej zpoli krsny javorov strom. No, ve len teba mal som ete dosta do remesla!" riekol sebe a vydriapal sa na zpou. U chcel zaa do milho javora, ke tu pouje pod sebou kroky. Pozrie dolu a vid dvanstich chlapov ako jedle, e vle pln vrecia na pleciach. Upil sa za strom a ani nedchol. Chlapi ale prili pred zpou a predn zavolal: Hopsa, hor sa zem, otvor sa!" Hne otvorila sa zem a t vetci poskladali svoje vrecia tadnu. Ten predn zasa zavolal: Hopsa, hor sa zem, zatvor sa!" Zem zatvorila sa a t vetci ako prili, tak odili. Chodili vraj tam dakde do hostinca na cel noc harova, ke takto svoje poklady uloili.
37
www.eKnizky.sk
Chudobn lovek ver nerozmal dlho, stroma zotna viac nesmel, bo by to t na odchode boli zauli alebo potom zvedeli, e tam dakto pletie sa im, a lo mu u o skapanie i tak, i tak ke do remesla dreva nebolo; zviezol sa teda dolu a postavil sa pred zpolu: Hopsa, hor sa zem, otvor sa!" Hne otvorila sa zem a on vniiel do zpole. Bola tam vraj nesmierna sila bohatstva, a aj naakal sa, o to len zablysklo sa mu pred oami. No dvans vriec bolo hotovch, pozavzovanch a plnch peazmi. Tie si po jednom vydvhal na plece a poodnal napaseku na voz. Ke s ostatnm odchodil, nezapomenul zavola: Hopsa, hor sa zem, zatvor sa!" Zpola zatvorila sa; on potku odiiel, zapriahol a ale, Bodor, hejsa, Sivo," popohal voly a nestavil sa krem pred svojou chalupou. ena doho ako do repy, o tak pozde prichod. Ale ke videla peniaze, uradovan, ani nevedela, o robi; len nasilu ak mera, tak mera peniaze. Dos jej on, aby tomu pokoj dala; t nespoinula, km nevypravila dieva k bohatmu susedovi po mtovnicu. Nu merali tie peniaze a veru ich namerali, o by ani vo snch nebolo pozdalo sa im o tokom bohatstve. Mtovnicu ani neozerali, len poslali hne nasp. Ale tam za obru zavadil sa zlat peniaz. Bohat bratova zlenedobre zaklila na a hne do dievaa: Dieva, o ste to merali?" Nu oe by?" vravelo dieva. Hrach doviezli otec za riad, nu ten sme merali." A veru pekn okrhly hrach, ha, tu zavadil sa vm jeden!"
38
www.eKnizky.sk
Dieva len zdpnelo, ke pani stryn vyala spoza obrue zlat peniaz, a viac netajilo, o to merali a do komrky vyspali. Ete prv, ako dieva, postavila sa bohat vagrov u chudobnho vagra, ktor pred ou nestail ani komrku zaprie, kde to boli tie peniaze vysypali. Nu t doho hne tam nad hbou: Aak sa mi u taji nebudete, vy hlavn remeselnci, z oho ijete! Ve ja to dvno vravm, e to u vs nejde po dobrom len kde by ste brali na tok deti?! Ve teraz inakm uom, ako ste vy, nepostauje. Povedzte pravdu, koho ste to ozbjali, lebo ak nie, ete tej noci vs hore podm pred prvo!" A tak mlela, tekala jazykom, km len mil vagor nevyrozprval vetko, o a ako stalo sa. No, to je u inie, mj mil pn vagor," hovorila naposled bratova, take si len majte, o mte, zde sa aj vm." Sama v sebe si ale pomyslela: Zje ty psa, e by si mal aj to ostatn bohatstvo z tej zpole odvli. Dobr psu mucha a to ostatn bude nm!" A doma nasadila si mua, aby ete v t noc iel ta pre to ostatn bohatstvo, ke zbojnkov doma nieto. Nauila ho, ako to m vravie pri tej zpoli. Ten zapriahol tyri najlepie voly do voza a zatiahol rovno pred zpou. Hopsa, hor sa zem, otvor sa!" zavolal. Hne otvorila sa zpoa a bohatstvo zablysklo sa. Hej," poved, toto mi bude dos aj pre detn deti, a o nikdy krom slamy nepreloia, len o bud trovi a jes a pi!"
39
www.eKnizky.sk
S tm skoil dnu, e bude zabera a na voz naklada. Ale tu zpoa s praskotom zartila sa za nm. Iba ho mrz prejal a v strachu aj zapomenul, ako to m poveda, aby zpoa otvorila sa znovu. Tam ten upel zavrznut; mal aspo asu spomna na svoje star hriechy. Z polnoci ale prili zbojnci domov. Aha, tu si, dobr vtik!" zahrmeli naho. oe ty tu rob?" Jaj, ve to nie ja, ve to mj brat odvlil vm tie vrecia. Jaj, mne dajte pokoj!" Dme ti nevu, ke len lapil si sa do klietky," povedali zbojnci, roztvrtili ho a telo jeho poveali na ten javor ako plty slaniny, aby ho tam vietor prefukoval. ena ak mua domov, ak ho a do bieleho rna a tu nik neprichod. Hne si pomyslela, e u zle povodilo sa s nm. Ale kto tu jej aspo dky vvod d o skapanie i tak, i tak, ke do remesla dreva nebolo; vagre," hovor toto je, na moju vieru, zle s vami." A oe by bolo?" hovor tento. Nu oe by bolo? Mj mu iel tej noci na to miesto, kde ste tch peaz nabrali, a nevrtil sa nasp." Nu a o mne do toho? Ja som mu nekzal!" Ale ja som ho ta vypravila, bo nebudete len vy vetko pova. A teraz alebo si mi mua vystanovte, aj moje tyri voly, o s nimi ta iel, alebo bem pred prvo a jednako len rozpoviem cel celuik vec, aby vs prvho zavrzli, lebo vy muste ma obchod s tmi zbojnkmi. Noe, no, ve ak by to len tak bolo na ,hopsa, hor sa,' mj mu by dvno musel tu by."
40
www.eKnizky.sk
Ako ju oddvna znal, videl, e s touto draicou nikam nezjde, ke si t raz boky podoprie a odd sa do dakoho. Nu ju len hadel uti, e ve on podvol sa na vetko a e ete dos i bohatstva mu dovliec z tej zpole. Ale i naozaj, vagrk mj drah?" Naozaj, naozaj, pani vagrinka. Len viete, o? Ke ten ta iel na tyroch voloch, pjdem ja u teraz na tyroch kooch a dte mi dvans sudov z pivnice. Ale nelkajte sa! Ve to len o jeden bude pln, tamtie ostatn mu by aj przdne." Podvolila sa o len na jeden pln, ke tamtie sudy bud przdne. A on naloil jedens sudov przdnych na voz, ale ten dvansty naozaj pln, a to dobrm, tuhm vnom. Vybral sa ako zemir, ktor do alek vno vezie, a zatiahol tadia tou horou. Prde nealeko zpole a ak ihy", tak hio" z celho hrdla, ako by bohzn ak archu viezol a cele na bezpenom bol. A tu dvansti pri velikej vatre prve dopekali si tie tyri tun voly, o po tom bohovi tam boli nali. Hne poskkali na nohy a predstli ho, e o to vezie. A ver ja vno po svete rozvam," povie tento; napite sa ho, koko chcete, len mne pokoj dajte!" O pokoj sem-tam," hovoria zbojnci; naposledok sa porceme. Ale teraz naozaj ku peienke vna daj! V ktorome sude m najlepie? Hovor pravdu, lebo pust duu!" Nadstavil liehy k vozu, spustil sud a prival im ho ku vatre. Jedli, pili a on musel s nimi. Ke u bolo po veeri, hovoria mu zbojnci:
41
www.eKnizky.sk
oe obzer sa ty toko na ten javor, vari ty vie, ie to dy tam dia sa?" A o bych neznal?" hovor on smelo. Ve ho cel svet poznal boha tu zo susednej dediny. A ve aj toto vno od jeho eny veziem." Hm," re mu, ty zd sa by dobr majster. Povedal by si nm, ako dostali by sme sa najahm spsobom do jeho komr? Chceli by sme mu vrti, o on nm tu chcel vykza." o len to, to je veru ahuk vec." Nu ako?" Nu, ha, takto. Dte mi tie dy a ja vrtim sa s nimi k jeho ene, akoby som ich len tak v hore pri ceste bol naiel, a vs zaveziem tie. Ve na to prve spsob mme. Tie sudy na mojom voze jednako s przdne, ke mi ona bez gazdu viac vna da nechcela. Zadebnm do kadho po jednom z vs, v noci poskladm vs tam z voza a poepkm kadmu, ako o stoj v dome. Kedy za najlepie uznte, oddebnm vs a urobte si, ako sami budete chcie." Podnapitm chlapom pozdalo sa to, e takto aj vyspa sa mu v przdnych sudoch a potom za erstv bohov dom vyzbja. Tu ich on pekne-re zadebnil do przdnych sudov; telo bratovo zosal a veer zatiahol so vetkm do bratovej dvora, odkia bol rno vyiel. Bolo tam bedkania, jajkania nad roztvrtenm telom muovm. Ale o u bolo robi? On ju prehovoril, aby ani vea nebedkala, len telo pekne pozovala, aby ho aspo pochova mohli, a on e jej zatia opatr voz, i sudy, i vetko. A len aby dobre pouzavierala sa, aby udia nedoznali sa o vetkom.
42
www.eKnizky.sk
T teda v tom strachu pozamykala sa a zovala to telo, a u tam aj vykladala nad nm, ako vedela. Dajme jej tam pokoj a prizrime sa nmu majstrovi! Len ten zvol ea a ke v kotloch olej na vriaco hria a sm ide k tm v tch sudoch a poepk im, e ich d zrovna do pitvora posklada, len aby u potom pozor dali, ke im prde druh raz epka, ke u bude vetko v dome spa. I tak hne mil sudy vyvali vetky do pitvora a obrtili hore vrnkami. Ako najlepie varil sa olej, len stoko, e u nezanal sa, kzal majster sluhovi naiera a priiel k prvmu sudu, vrnku odrazil a zavolal: i sp, braek?" Nespm." No, nadlo sta, nalejem ti vna, aby si bol smel, ke a oddebnm." Zbojnk sta nadloil, a ten uch! vylial mu vriaci olej do nich, e odrazu zadusil sa. A tak urobil vetkm dvanstim. Potom u nechal tam bratovu to mtve telo zova a pochovva. Sm iel domov a zobral ete v t noc svoje peniaze na svoj voz a odiiel bva do mesta, kde si kpil najkraj dom. Ale ete aj potom, ke mu trocha schyblo, taiel pod t zpou a rozkzal si, ako vo svojom: Hopsa, hor sa zem, otvor sa!" Zem otvrala sa a na jeho rozkaz zasa i zatvrala sa a on vyberal tam odtia bohatstv na dos pre neho a pre jeho detn deti, a o by nikdy neboli krom slamy preloili, len o si vedeli tej zemi rozkazova.
43
www.eKnizky.sk
Jelenek
Bol raz jeden chudobn horr a mal u druh enu. Od prvej eny mu ostalo dvoje det, jedno dievatko a jeden chlapek; volali ich Evikou a Jankom. Tieto neboat vea vystali pri mrchavej macoche; nikdy im peknho slova nedala, nikdy oko na nich neohriala, len sa jednostajne vadila a kad bohovit de ich drvila a mltila. Po tie asy bolo vemi zko medzi umi a najm u horrov ako najbiednejie vyzeralo, e daraz aj za tri dni nemali v dome ani kska chleba. V jedno rno sptal sa ten horr: ena! o dme jes naim deom? o sa ma to m spytova? povie na to ena. Cho do hory, azda tam da njde. On sa vybral do tej hory, chodil, sliedil do samho mraku, ale okrem jednho vtika nemohol viacej zastreli. Tu m, povie ene, uvar nm tohoto vtika! Vtok sa uvaril, a o sa komu dolo oblizn, na tom musel prista. Na druh de sa ohlsil zasa ten horr: Boe mj, boe mj, oe budeme jes? A ena mu na to odsekla: Eh, boe-neboe, o mi tu m za uami boeka, radej cho a opatri nieo!
44
www.eKnizky.sk
Vybral sa zas do hory a osi-kamsi poastilo sa mu zastreli zajaika. Naradovan odniesol ho ene, aby ho upiekla na veeru; on e ide ete probova astie a s tm sa vrtil do hory. Macocha obriadila zajaika a u ho chcela poloi na pave, skr si ale ete ila po vodu. Vtom sa priplichtila maka, milho zajaika uchytila a zorala. Ako sa s tou vodou vrtila a nevidela zajaca, dobre ju hne tam neporazilo aj od aku aj od jedu. V strachu pred muom, e ju bude parati, schytila n, odrezala si prsnk a hodila na pave. Mu sa veer vrtil domov a ona mu dala jes. Ako tak je, tu i tu pokrca hlavou: Ete som, poved, takto peienku nikdy nejedol. ena, i ty nejde so mnou jes? Ach, mne sa nechce, dnes som cel de dka plan, vyhovrala sa macocha. A tak zjedol vetko sm. Na tretie rno ete ani dobre nesvitalo, zasa len zaal ten horr: Ach, ena, ena, o budeme jes? A t sa ho chytro spta, i bola dobr t verajia veera? Veru bola, prisvedil jej on. Tu mu vyjavila, o to bola za veera. A teraz, poved, vie ty, mu, o? Poreme my tie tvoje puhav deti! ert vymysl, diabol poslchne. Ja pristanem, povie na to horr, ale sa skorej sedem rz sprisahajme, e nikdy na seba nevyvolme.
45
www.eKnizky.sk
Zakliali sa sedem rz a potom sa uradili, e skorej chlapca a za chlapcom dieva zmmia. Ke sa star takto medzi sebou radili, Jank si na peci chrpal, ale Evika u chvku nespala a vypovala vetko. Neboiatko, triasla sa na celom tele ako osika, ale ani len nemrkla. Ako rno povstvali, zavol zlostn macocha: Deti, stpajte do hory nazbiera suchho ra, budeme peienku piec! Evika, Janek sa zachytili a li. Ako to ra zbieraj, povie sestrika braekovi: i zn, Jank, na o my toto ra zbierame? Nu na peienku! Veru na peienku! Na tvoju! A tu mu vyrozprvala, ako sa otec s macochou radili, e ich jedno za druhm chc poreza. Ale sa ty, poved, ni neboj! Len ke prdeme domov, ja budem macochu pta, aby ma kus zaesala. Ty prde do izby a uchyt mi stuku. Ja vybehnem za tebou a potom oba spolu uteieme. Doniesli to ra na dvor a macocha ich chvlila, e sa tak poponhali. Tu Evika prosila macochu, aby ju trochu zaesala. Priam, poved, priam, len be ete, postav vodu do toho vekho hrnka! Evika postavila vodu, vybehla na pjd, kde mala odloen dve plnoky, tie si vzala a la ku macoche. N ako britva naostren blyal sa na stole. Macocha jej vrko rozplietla, stuku na bok odloila a zaala ju preesva. Vtom pribehol Jank, stuku uchytil a po von dverami! Evika sa schytila za nm a volala:
46
www.eKnizky.sk
Daj mi moju stuku! Daj mi moju stuku! Macocha po chvli vyla na dvor, bo ich nepoula vravie; a tu vid, ako t zaberaj a boli u blzko hory. Zbadala, o je vo veci, nramne sa rozpajedila a v zlosti kriala za nimi: Bohdaj ste sa na to premenili, z ej stupaje sa napijete! Braek, sestrika utekali horami dolami, kde ich dve oi viedli. Ale slnko pripekalo a Janka zaal trpi smd. Prili na medveaciu stpaj, kde daov mlka stla. Evika sestrika, ach, ja by som pil! Ach, nepie mi ho, nepi, ve to medveacia stpaj, ostal by si medvedkom. Na ty radej tto plnoku, azda ti smd prejde. Jank pohrzol plnoku a smd mu pominul. Id, id zas na hodnom kuse, tu prili na vliu stpaj a Janka trpil ete v smd. Evika sestrika, ach, ja by som vemi pil. Napijem sa z tejto mlky! Ach, nepie mi ho, nepi, ve to vlia stpaj, ostal by si vlekom. Na ty radej tto plnoku, azda ti smd prejde. Jank pohrzol plnoku a bolo mu ahie. Id, zasa id, ale o alej stpali, slnko vdy viac pripekalo a Jankovi lo u na zamdlenie. Sestrika Evika, daj e mi ete, daj jednu plnoku! Ach, braek mj premilen, ve u viacej nemm. Ale len kus ete dokaj, bude nablzku studnika.
47
www.eKnizky.sk
Prili k jeleacej stupaji. Sestrika Evika, ja nevldzem alej, ja sa musm napi. Ach, nepie mi ho, nepi, ve to jeleacia stpaj, ostal by si jelenkom. Ale len o sa obzrela, on sa zohol ku tej mlke a hne ostal jelenekom. Ako ho takho zazrela, zalomila bielymi rkami a pustila sa do plau: Ach, boe, preboe, mj neastn braek, oe si ja teraz s tebou ponem? Ach, prdu psi, t a potrhaj, prdu poovnci, t a dostrieaj! A smutn jelenek stpal jej po pravom boku. Nepreli ani na desa krokov, stla tu pekn studnika, len ako to najistejie sklo. Dieva sa napilo do chuti a tu sa jej hne zaligotala na ele zlat hviezda a aj vlasy jej ostali zlat. Od tej studniky pobrali sa alej a prili na jednu istinku, na ktorej stla kopa sena. Ach, braek jelenek, tu my, poved, budeme bva, tu ns macocha nenjde! Vydlabali si do tej kopy dieru a tam sa v noci pred vetrom a pred daom kryli. Ke slnieko vychdzalo, Evika si sadla na kopu a preesvala si vlsky, zlat prezlat vlsky a s plaom vykladala: Ach, keby toto moja mamika vedela, e sa ja na tejto kope trasiem a svoje zlat, prezlat vlsky eem! Moja mamika za deviatimi kachli pltence vyva!
48
www.eKnizky.sk
Jelenek sa chodil ps a ona sa jahdkami a korienkami ivila. Tak to trvalo za drahn as. Do tej istej hory chodieval na poovaku mlad kr. Ako tak raz tu von sedela a vlsky si preesvala, pribehol vypachten jelenek a zp za nm pes. Jelenek uchol do kopy a pes, ako dieva zazrel, pomrdal chvostkom a vrtil sa nazad ku svojmu pnovi. Pn mu hodil kus peienky; on ju shytil do pysku a po rovno k milmu dievau; peienku jej na lono vypustil a zas beal k pnovi. To tak spravil aj po druh raz. A pnovi bolo divno, kde t peienku vli. Zahodil mu ete jeden kus, a ke zasa len v t stranu beal, mlad kr sa pustil za nm a pekne-krsne priiel ku Evike. Nu oe ty tu rob? sptal sa jej. A Evika mu vyrozprvala vetko, o a ako sa im vodilo. A i by si neprila so mnou? povie na to krovi. Nie ver ja, lebo by ste vy mne toho jeleneka zastreli dali. Neboj sa, poved, ,,ja ti ho nedm zastreli; len po, pri mne vm dobre bude. Na tie pekn rei pristala s s kroviom; posadali do koa a odviezli sa do zmku. Tu Evika nala vetko, o jej bolo treba. Aj braeka jeleneka dobre opatrili. aty mala na vber, jedny od druhch krajie, e len tak v nich prekvitala. Pritom ju dali ui vo vetkom, o krovnej vedie treba, a ke dorstla, vzal si ju mlad kr za enu. Ale sa jej skorej musel zaprisaha, e nedopust nikdy jelenekovi ubli.
49
www.eKnizky.sk
Dobre lebo nebrs, bvala v krovskom zmku jedna star baba a tto vemi zlostilo, e sa mlad kr takto oenil, lebo sa nazdvala, e si jej dievku vezme. Kr musel ods do vojny a tu poruil tej starej babe, aby krovn statone opatrila, lebo o krtky as mala prs do polohu. Narodil sa chlapek uteen, na ele mu svietila zlat hviezdika; ale krovn pri prode oslabla vemi. Tu si ptala trochu vody, ale star baba jej povedala: Popod oblok Dunaj teie, nachl' sa a pi! Ach, boe mj, akoe sa ja mm nachli, ke som tak ubolen! Komu ako vaka, zahundrala baba, ty sa neschli a ja ti tie vody nedm! Krovn nemohla alej od smdu, nu sa schlila cez oblok, a ako bola tak nachlen, strila ju star baba do vody a hne na jej miesto svoju dievku uloila do postele. Chlapeka so zlatou hviezdou sa jej nevidelo odmrni; dos jej bolo, e mohla dievku podstri. Krovn sa neutopila, len sa na zlat kaku obrtila a s druhmi kakami po Dunaji plvala. Ale chlapek neboiatko, ako matku neul, zaal plaka a vrieska a vonkoncom sa nedal uika. Vtom pribehol jelenek do izby a knsal rokami na znak, aby mu to diea na ne poloili, e ho bude hinta. Star baba si u neznala s nm rady, nu mu ho poloila na tie roky: Cho, poved, zlomte oba grgy!
50
www.eKnizky.sk
Jelenek sa zachytil dolu brehom Dunaja, a ako zazrel plva kaky, postl a zavolal na ne: Kaiky, perliky, i ste nevideli tohto dieaa matku? Videli, videli v tom rokom sdku, odpovedali kaiky. A vtom u letela zlat kaka ku brehu, premenila sa na krsnu paniu, vzala diea a povedala mu: Mj zlat synek, prezlat, okp sa, pridoj sa, povi sa! a to sa priam vetko stalo. Potom ete raz vyobjmala, vybozkvala diea, a tak ho jelenekovi na roky zloila. Tu sa zas spravila na zlat kaku a odletela do Dunaja. To tak lo za hodn as: Jelenek kad de nosieval diea k Dunaju a bolo hodno, krsno ako rua. Navela odpsal kr z vojny, e aby ho vtedy a vtedy akali domov. Tu hne star baba rozkzala dievke, aby si do postele ahla a chorou sa stavala. A ke kr! prde, aby si len z toho jeleneka mso ptala. Krl sa astlivo vrtil domov a vemi sa zradoval krsnemu dieau. Ale nad tou, o na posteli leala, nemohol sa prenaudova a najviac mu bolo divno, e jej nevidel na ele zlat hviezdu a zlat vlasy. Tu star baba vedela hne vykrti, e to veru choros nikoho nepoprav a e zlat hviezda a zlat vlasy preli z krovnej na diea. A t z tej postele zane vola:
51
www.eKnizky.sk
Jaj, jeleacie mso by som jedla, dajte mi toho jeleneka zareza! Ej, povie na to kr, ve som ti musel prisaha, e nesmie nikto jelenekovi ubli. Akoe je to, e ho teraz sama ke zareza? A t ni, len ete vmi volala: Jaj, jeleacie mso by som jedla. Hne mi dajte toho jeleneka zareza! Navea kr privolil a hne zaali noe brsi, vodu hria, e ho bud reza a vari. Vtom sa prebud diea a zane plaka a vrieska. Na ten pla pribehol hne jelenek a knsal rokami. Dos ho star baba ikala; ale to veru nechcelo utchnu a jelenek jednostaj len kval tmi rokami. Krovi divno bolo, o to ten jelenek rob? A star baba mu povedala, e chce to diea na rokoch kolemba. Nu kr rozkzal, aby mu ho poloili. A ten, ako ho na roky dostal, vybehol von dvermi. Kr v strachu, aby sa dieau zle nepovodilo, zachytil sa tie. Jelenek iel rovno dolu brehom, a ako zazrel plva kaky, postl a zavolal na ne; Kaiky, perliky, i ste nevideli tohto dieaa matku? Videli, videli v tom irokom sdku. T hne vyletela z toho Dunaja, premenila sa na krsnu paniu, vzala na ruky diea a povedala mu: Mj zlat synek, prezlat, okp sa, pridoj sa, povi sa!
52
www.eKnizky.sk
To sa priam vetko stalo. Potom ho ete zaala objma a bozkva: Ach, poved, oe rob ten tvoj drah otec: Ach, keby on vedel, o mi urobili, keby vedel, ako ma t baba do Dunaja strila! Tu kr spoza krka vyskoil a objal ju okolo hrdla. Ona sa v tom okamen urobila na zlat kaku a potom bohvie ete na ak potvory. Ale kr ju mocne dral a: Nepustm a, poved, nepustm, km sa mi nesprav na tak, ako si pred tm bola. Sotva to vyriekol, u ho objmala jeho krsna zlatovlas ena a miesto jeleneka kolembal na rukch diea vrny mldenec. Vyteen pobrali sa vetci do zmku a kr voviedol krovn s dieaom a so vagrom do osobitnej izby, take o tom nikto druh nevedel. Star baba sa nazdala, e jelenek aj s dieaom dakde skazu vzal a bola rada. Na druh de rozkzal kr pripravi vek hostinu a dal mnoho panstva zavola. Star baba a tak rstla od pchy, ke videla svoju dievku za vrchstolom pri krovi sedie. Ke najlepie jedli a pili, vstal kr a takto sa ohlsil: Mil pni! Mm vm jednu otzku predloi. Povedzte mi, o by zaslil ten, ktor chcel dvoch nevinnch o ivot pripravi a tretiemu astie pokazi? A star baba chytro na to povie: Ten nezasli inie, len aby ho so vetkm parapom do suda klincami vybitho zadnili a dolu vrchom pustili ho jelenekovi na roky zloila. Tu sa zas spravila na zlat kaku a odletela do Dunaja.
53
www.eKnizky.sk
To tak lo za hodn as: Jelenek kad de nosieval diea k Dunaju a bolo hodno, krsno ako rua. Navela odpsal kr! z vojny, e aby ho vtedy a vtedy akali domov. Tu hne star baba rozkzala dievke, aby si do postele ahla a chorou sa stavala. A ke kr! prde, aby si len z toho jeleneka mso ptala. Krl sa astlivo vrtil domov a vemi sa zradoval krsnemu dieau. Ale nad tou, o na posteli leala, nemohol sa prenaudova a najviac mu bolo divno, e jej nevidel na ele zlat hviezdu a zlat vlasy. Tu star baba vedela hne vykrti, e to veru choros nikoho nepoprav a e zlat hviezda a zlat vlasy preli z krovnej na diea. A t z tej postele zane vola: Jaj, jeleacie mso by som jedla, dajte mi toho jeleneka zareza! Ej, povie na to kr, ve som ti musel prisaha, e nesmie nikto jelenekovi ubli. Akoe je to, e ho teraz sama ke zareza? A t ni, len ete vmi volala: Jaj, jeleacie mso by som jedla. Hne mi dajte toho jeleneka zareza! Navea kr privolil a hne zaali noe brsi, vodu hria, e ho bud reza a vari. Vtom sa prebud diea a zane plaka a vrieska. Na ten pla pribehol hne jelenek a knsal rokami. Dos ho star baba ikala; ale to veru nechcelo utchnu a jelenek jednostaj len kval tmi rokami. Krovi divno bolo, o to
54
www.eKnizky.sk
ten jelenek rob? A star baba mu povedala, e chce to diea na rokoch kolemba. Nu kr rozkzal, aby mu ho poloili. A ten, ako ho na roky dostal, vybehol von dvermi. Kr v strachu, aby sa dieau zle nepovodilo, zachytil sa tie. Jelenek iel rovno dolu brehom, a ako zazrel plva kaky, postl a zavolal na ne: Kaiky, perliky, i ste nevideli tohto dieaa matku? Videli, videli v tom irokom sdku. T hne vyletela z toho Dunaja, premenila sa na krsnu paniu, vzala na ruky diea a povedala mu: Mj zlat synek, prezlat, okp sa, pridoj sa, povi sa! To sa priam vetko stalo. Potom ho ete zaala objma a bozkva: Ach, poved, oe rob ten tvoj drah otec: Ach, keby on vedel, o mi urobili, keby vedel, ako ma t baba do Dunaja strila! Tu kr spoza krka vyskoil a objal ju okolo hrdla. Ona sa v tom okamen urobila na zlat kaku a potom bohvie ete na ak potvory. Ale kr ju mocne dral a: Nepustm a, poved, nepustm, km sa mi nesprav na tak, ako si pred tm bola. Sotva to vyriekol, u ho objmala jeho krsna zlatovlas ena a miesto jeleneka kolembal na rukch diea vrny mldenec. Vyteen pobrali sa vetci do zmku a kr voviedol krovn s dieaom a so vagrom do osobitnej izby, take o tom nikto druh nevedel. Star baba sa nazdala, e jelenek aj s dieaom dakde skazu vzal a bola rada.
55
www.eKnizky.sk
Na druh de rozkzal kr pripravi vek hostinu a dal mnoho panstva zavola. Star baba a tak rstla od pchy, ke videla svoju dievku za vrchstolom pri krovi sedie. Ke najlepie jedli a pili, vstal kr a takto sa ohlsil: Mil pni! Mm vm jednu otzku predloi. Povedzte mi, o by zaslil ten, ktor chcel dvoch nevinnch o ivot pripravi a tretiemu astie pokazi? A star baba chytro na to povie: Ten nezasli inie, len aby ho so vetkm parapom do suda klincami vybitho zadnili a dolu vrchom pustili. Vtom sa roztvorili bon dvere, krovn s dieaom na rukch a vrny mldenec vstpili do izby a kr! rozpovedal vetko, o a ako sa stalo. Star babu aj s dievkou naskutku odviedli a ako sa sama odsdila, tak sa im zviedlo. Kr ale posadil k sebe z pravej strany krovn, z druhej strany vrneho Janka a tak sa teraz naozaj radovali vetci spolu a raduj sa doteraz, ak nepomreli.
56
www.eKnizky.sk
Klinko a kompit kr
Kompit krovej krajine bola jedna dedina a v tej dedine bval otec a mal troch synov, z ktorch nemohlo ni by. Vyviedol ich raz do hory, aby ich sksil, z ktorho by predsa o vystalo. Ak tak chodia po tej hore, zazrie najstar kriv hrb a zavol: Ej, otec, ie by tento hrab sci bol na bahry! No dobre, povie otec, z teba bude kolesr. Stredn syn zazrie o chvku javor a zavol: Ej, otec, ie by to boli za koryt z tohto javora! No dobre, povie otec, z teba bude korytr. Napokon zazrel aj najmlad mlad plnku jablone a zavolal: Ej, otec, pte len na t plnku, ja si ju vysekm, budee to za posekanec! Len na o by ti bol posekanec? vrav otec. Vari len nepust sa s nm po zboji? A trebrs aj po zboji! riekol syn a hne si aj vysekal ten posekanec. Otec tch dvoch dal hne na tie remesl. Na druh jar i tento najmlad odal z plnky svoj posekanec, obielil a oplil ho a iel tie po svojom remesle. Po akch tam chodnkoch chodil, po takch chodil, dos na tom, e v podjese u zasa prikvitol mil Klinko lebo ho tak volali do domu, e on u aj naalej ta vyije zo svojho remesla. Zaul o tom voa aj Kompit kr, akmu to remeslu vyuil sa n Klinko. Dal ho zavola pred seba a tento aj smelo postavil sa pred neho. Ty, Klinko, hovor mu, i je to pravda, e ty dal si sa po zboji?
57
www.eKnizky.sk
A u to si zas vyprosm za slovo, odpovedal Klinko. Po zboji nedal som sa ete, ale vyuil som sa aj tomu. Hm, hm, pokrtil kr! hlavou, a i rozumie sa do svojho remesla? Ako by som sa nerozumel? Skste, ak chcete. No ve aj to som si umienil, e a sksim. A preto, hae, dnes moji rtaj i or pod ozimn na tyroch voloch; ak im dva predn voly ukradne a iadnemu neubli, nu s tvoje; ak ale nie, posadm fa ako zbojnka, ke raz priznal si sa k tomu remeslu, do chldku a potom nahad sa, kedy na boie svetlo vykukne. Dobre; stvka stla. Nachytal si Klinko iernych kuriat po dedine a ukryl sa milm ratajom veda role do chrasti. Ako djdu s brzdou k krytu, vypust pred nich tie kurence. Aha, mlad drozdy! Aha, mlad drozdy! volali rataji a pustili sa kurence po chrasti chyta. Klinko zatia vyiel z kruhu, dvom prednm volom odrezal chvosty a zadnm vopchal do pyskov; odpl okypten a nezastavil sa s nimi iba doma v chlieve. Ratajom klepli sta naprzdno, bo kurence rozutekali sa a pokryli sa im po chrasti. Ale ete len ke vrtili sa k zprahu, dobre od divu neskapali. Ve ti tu zadnm volom iba chvosty prednch z pyskov trali! Hne beali ako bez due k pnovi, e to raz inak by neme, iba e tie zadn voly ta zjedli predn zprah, e ke o chvku dobehli, u iba chvosty z neho v pyskoch omali. Veru zjedli vm v rozum, ak ste si ho prv dakde neprepili, reie kr. i som vm neodkzal, e Klinko prde predn voly ukrs,
58
www.eKnizky.sk
a vy predsa dali ste sa mu takto ovbi?! No ale u je pozde o tom i rei trati, dokladal, ke rozmyslel sa. Ve ho my na druh raz spopckame, ke raz pustil sa do toho! Voly boli Klinkove, ale oe? Kr ho znovu dal zavola pred seba. Ty, Klinko, reie to nebol iaden kunt s tmi volmi, ale ak mi do rna neodvli vetko zboie z toku, o tam maj moji mlackovia na hbe vymlten, nu jednako len ta dostane sa, kde je pre takch vtikov, ako si ty, najlepie miesto. Klinko podvolil sa znovu a kr prihrozil atm mlackom svojim, aby eby cel noc nespali a Klinka cepami dobili, ak by ukzal sa. Mlatci nespali; dobre si oi nevyjeili, tak striehli na vetky strany. Raz prikrda sa im voa, vetkm inom ako Klinko, zboku do kta na tok a prosto ku hbe. Hej, nelenili t! Pochytili cepy a cupilupy! cupilupy! kadia zachytili po hlave, o nohch, po drieku; dunelo to ani na dke bamble. No, nehlo to viac ani nohou ani rukou. Ke mu u tak odzvonili, ahli si a spali do bieleho rna ako bezpen. Rno hba zboia fu! i ju zmok odvlil, i ju do povetria uchytilo? A to ibal Klinko bol doma tie voly na vso zabil a iba bamble z nich poukrcal do povriesel na podobu chlapa a v svojich atch im podstril. Presvedili sa i sami, na o to mltili a tam to ani poveda netreba, e km spali, Klinko hvzdajc vo vreciach odvlil cel hbu zboia. Mal u k msu aj na chleba! Ale kr Kompit pomyslel si aj teraz: Pokaj, elma, neprde ti tak ahko! Musm a privbi do domu. Dal Klinka zavola a povedal mu: Alebo ti pjde u teraz o kou, alebo si vykradne vetku moju slaninu. Pozri, tu di sa v kochu!
59
www.eKnizky.sk
Klinko si to naozaj obzrel a odiiel. Kr ale postavil hne zveera str po koch a prikzal, aby si nabili na ostro a strieali, ak by najmenie v kochu ustlo. Mil ostrostrelci naozaj striehli a raz aj pouj, e ssta sa voa dolu kochom a urob jaj! Traja hne vystrelili hore kochom a to len vyfklo, akoby para z neho vyletela a zmlelo sa dolu kochom, tam im odgeglo pred nohy ako bezdun telo. Na vstrel doplil hne z izby sm kr so svetlom. Prizr sa na bezdunho Klinka a ono ti tu gajdy s prestrelenm, vyfknutm temovom; bo to gajdy nastrojil Klinko zvrchu do komna, tie to zjajkli, ke o steny pritlail sa nafkan temov, tie i paru zo seba vyfkli, ke ich prestrelili. Tto posvietia hore do kochu, u zatia slanina fu! U Klinko dakde doma oblizoval si prsty od masninky. Hne kr! i posielal z druhej strany domu na strechu chyta zbojnka. Tam im Klinko iba przdny pristaven reber zanechal. Mohli si u len zaspieva: Aknhle sa zmrkne, hne slanina sfrkne i sadlo. Klinko naozaj mal aj s otcom na zimu omasty dos! Mrzelo Kompit kra; ale ete raz chcel sksi, ako by portal sa s Klinkom sm. Dobre. Mal Kompit pri dvore husrov a t u len vyuen boli striez, i vo vojne, i kdekovek a nemohol by ich prekabti vari ani sm ert. Kadmu dral po sedlovom a t by radej boli dali oko si vykla ako o koa prs. Na tchto u cele uistil a ubezpeil sa kr, a preto Klinkovi len toko povedal: Ej Klinko, Klinko, ty si predsa len pes! Ale ak ty ete tejto noci mjmu najprednejiemu husrovi neukradne koa z matale, nu a dm roztvrti. O tok veci si ma u priniesol! Tomu ale najprednejiemu husrovi prihrozil: Ty, hae, ak ty d ukrs si toho koa, ty mi naveky pei chodi bude za druhmi!
60
www.eKnizky.sk
Ej, tu u ilo husrovi o poctivos. Tento teda rozostavil stre pred vrta, pred matale, do kadho kta v matali po troch; ete jeden musel koa za kantr dra a druh za chvost a sm prednk sadol si na koa, e by nahadel sa, kto by mu koa ukradol, ke na om bude sedie. Tak t u len s vytiahnutmi abami a s karabnami na pleciach striehli na psa Klinka. Veierkom ide si tadia voliaky kramr s trakom. Stoj, chlape, o to vezie? pristavila ho varta. Ach, nu, oe by? Trocha slivoviky, trocha boroviky v tchto dvoch sdokoch. A veru prepuste ma, bo musm ete dnes na susedn dedinu domov a bojm sa potme, aby ma pes Klinko neozbjal. A i ty pozn Klinka? e i ho poznm? Ve vari cel noci pjal u ma aj s kamartmi, km uil sa svojmu remeslu. Len by som rd kou mu zodrie, bo o cel rok napil, za vetko ma iba s tm odbavil, e mi zaplat na ostatn faiangy. Hop, chlape, tak sme my kamarti! pristavila ho varta naozaj a nedali sa mu ani hn, km od svojho prednka nedoniesli heslo. A tu heslo tak, aby kramr zatiahol dnu, e im aspo Klinka pozn, ak by doiel s kamartmi; bo tu e len Klinka samho treba spopcka. Kramr vzpieral sa ete, ale t strhli mu traky zo ije a hybaj so vetkm dnu do matale na psa Klinka aka. Klinko nechodil. Nebolo mu treba, ke u tam bol. Ale staval sa ako nie ten a len akal, km to daromn streenie a vykvanie naozaj nedomrzelo vetkch. Raz im povie: Chlapci, ale sme my blzni! Takto ma z oho a neui!
61
www.eKnizky.sk
A veru pravdu m, povie sm vrchnk. Tu zmyiem sa o hlade a smde na tom koni. Daj za sklenku! Kramr dal za sklenku tuhho npoja; ale ke po sklenke vypili a chlapi sa rozjarili, potom u sklenka nahala sklenku. Km polnoc prila, chrpali t u kad v svojom kte a ten na tom koni colingal sa z boka na bok, dobre e nespadol a krk si nevyslopil. No a to si n kramr nechcel na svedomie vzia, preto potku priniesol truhlicu, posadil toho z toho koa na u a poprivzoval ho povrieslami, aby nestala sa mu nijak nehoda. Ete aj tomu, o kantr dral, no aj tomu, o mal chvost v ruke, zastril po povriesle do ruk. S tm na konka vysadol sm a odcvlal pre pekne po husrsky. Mali t na o podva sa, ke rno popretierali oi! Klinko, Klinko, ty si elma podkovan! S tebou iba aby peklo dalo sa na skusy! Ostame radej kad pri svojom, hovoril rno kr, ke presvedil sa, ako si to Klinko pekne navliekol i proti tm jeho husrom. Ale ono to skoro prilo aj na tie skusy so samm peklom. Kompit krovi nezadlho skapala jedin dcra a e ju vraj erti uniesli. Naprosil sa Klinkovi aj vo tri vrhy, aby mu ju z toho pekla ukradol. Ale tento u teraz ni, iba ke kr vyhlsil, e tomu d svoju dievku za enu, kto ju z toho pekla vyvedie. Vtedy Klinko vyptal si od neho kriedu, o by vo troje psala, tri funty temianu a tri tehly a s tm poiel. Do pekla ako priiel, urobil okolo seba kr s tou trojitou kriedou, zakadil temianom a rozostavoval tie tehly. Nhle erti temian zavoali, hne zhkli sa okolo neho: Klinko, o tu chce, o tu kad?
62
www.eKnizky.sk
A ve vidte, kostol staviam a kadm si, aby ste vopred znali, ako to bude, ke kazia bud kadi vm tu pod nos. ertom len tak kchalo sa od temiana, nemohli to zdra, nie to ete dopusti, aby im tam dakto kostol staval. Jaj, Klinko, nestavaj! Radej ti dme, o chce. No, ve vy blzni, hne ste mali vedie, po o som priiel. Dajte mi von pnovu paniku! Doviedli mu tam aksi dieva bez ruky. Ach, vy osli, i sa ja dm s takm odpravi! riekol Klinko a kadil ete tuhie a staval ten kostol. Doviedli mu zasa druh dieva bez nohy. Ach, vy hovd, vy, osopil sa Klinko na nich. Dte mi dkom t spravodliv?! erti mu tam ku kru postrkali dvans rovnakch paniiek a len o mu zavreali: Vyberaj si, ktor ti je! a u utekali v druh stranu pekla, lebo tam pre temian obst nemohli. Klinko iba pozeral sa po panikch: vetkm prskalo sa od temianu, iba tej pokonnej nie. T si vzal a iel vo meno boie von s ou. Ide, ide horami, dolami; dobehne za nm prv ert. Stoj, Klinko, panika nie tvoja! A iae by bola? Toho, kto skr dobehne a strat sa za tm vrchom.
63
www.eKnizky.sk
No dobre, bratku, ale ja som ti nie rove; ja som od dlhej chdze u ustat; tamto pod lieskou mj mlad brat vydchan. Poklop na kruh a ubehuj sa s tm! ert pobchal na kruh, z kruha vyskoil zajac a km ert spamtal sa, u ten bol za vrchom. Ide alej horami, dolami; dobehne druh ert za nm. Stoj, Klinko, panika nie tvoja! A iae by bola? Toho, kto druhho o zem hod. Vari alie, eby ja pasoval sa s tebou, o konm cestu i ta i nasp a ty len sem. Ja som ukonan; ale tam, kadia si vyiel pod zpoou mj star brat. Pasuj sa s tm! ert po pod zpou! A tam star medve privtal ho dlabami a hodil nm, e iba nad dierou pekla zastavil sa, ak nebodaj aj nezmlel sa tadnu. Ide alej horami, dolami; dobehne za nm tret ert. Stoj, Klinko, panika nie tvoja! A iae by bola? Toho, kto hlasnejie zahvzdne. ert zahvzdol, a vky stromov otriasli sa a hen siedma hora ohlsila sa mu. Klinko pone po hore chodi a mlad brezy vytna. o to vytna? opytuje sa ert.
64
www.eKnizky.sk
Musm najprv sebe a panike, potom ale aj celmu peklu hlavy zahuvi, aby neroztrieskali sa, ke zahvzdam. Len kr, brachu, hvy, ak chce, aby skr bolo! Uakol sa ert toho a nechal Klinka tam. Klinko potom astne doiel i s panikou a do domu. Kr ako sbil, tak mu ju dal za enu a s ou aj polovicu panstva. Klinko zavesil svoje remeslo na klinec, ke len Kompit krovu dcru dostal a ke u radej mal o obhajova, ako takto kupova za p prstov iestu dla.
65
www.eKnizky.sk
Koza odrat a je
Bola koza rohat, do pol boka odrat; utekala horami a kryla sa dierami. Skryla sa do lej diery. Tu prila lka domov a chcela si vnsf do diery. Tu ti jej u cudz zver v brlohu. A dvha sa hore, dupoce nohami a vol: Ja som koza rohat, do pol boka odrat; cupy-lupy nohami, prebijem ta rohami. Zakla sa lka, utekala, nariekala po horch. Stretne ju vlko: "o plae, ltika, sestrika?" "Ach, vek, braek, akoe by som neplakala? V mojej diere divn zviera!" Po, ja ti ho vyeniem!" "li spolu ku diere a vlko zavolal: Kto si, zvere, v lej diere? A koza zadupoce: Ja som koza rohat, do pol boka odrat; cupy-lupy nohami, prebijem ta rohami. Zlakol sa i vlko. Oba utekali a nariekali po horch. Stretne ich medve: "o plae, ltika, sestrika?" "Ach, mj mil medveu, daj labu, akoe by som neplakala? V mojej diere divn zviera!" "Po, ja ti ho vyeniem." li vetci ku diere a medve zavolal: Kto si, zvere, v lej diere? A koza zadupoce:
66
www.eKnizky.sk
Ja som koza rohat, do pol boka odrat; cupy-lupy nohami, prebijem a rohami. Zakol sa aj medve. Utekali, nariekali po horch. Stretne ich jea: "o plae, ltika, sestrika?" "Ach, akoe by som ja neplakala? V mojej diere divn zviera - a my vetci nememe ho vyhna!" "Pote, ve ho ja vyeniem." "Ach, ty jea, mal bie, oe by si ty? Ve sme tam u my boli, krovia, pnovia, a ni sme nevykonali," re tamt. A ono im: "Hoc som jea, mal bie, predbehnem vs ta!" A bealo, bealo, lebo skrilo sa do gule a tak kotalo sa dolu horou. T u len za nm. Prde ono ku diere a zavol: Kto si, zvere, v lej diere? A koza zadupoce: Ja som koza rohat, do pol boka odrat; cupy-lupy nohami, prebijem a rohami. A ja je - prebijem a tie! zvol tento a zagli sa dnu do diery a zane stsa do toho odranho boku. Zbliakala koza od bolesti a vyskokla von. Na to dobehli tamt. Vlk uchytil kozu a rozdrapil. Mali vetci veeru: medve vypil krv, vlk poral mso a ltika s jeom obhrzali kotialiky. Od tch ias ltika bva spokojne vo svojej diere. Vlk a medve odili po hore sliedif. Jeko ale mal tie nealeko dieru, tam uloil sa na mkk a hrzol plnoky, o si podjese bol nazbieral.
67
www.eKnizky.sk
Deti (oslovia rozprvaa): A akoe si ich zbieral, ke rk nem? Rozprva: Jaj, deti moje, kadej veci spsob! Deti: Nu ale ako? Rozprva: Nu zgli sa do gule a kota sa popod plnku, kde v jeseni plno napadanch jabok v hore. Tie napichaj sa mu na piche. Potom u potichu vystr nky a ide si pozorne ku diere. Km pch sa dnu, iste poodpadaj z neho plnoky, ale tam s mu u pred dierou. Povna si ich po jednom v pyteku. Ale netreba mu pre kad pod jablo beha. Deti: A akoe to zgli sa do guky? Rozprva: Jaj, vy by ste u chceli vetko vedie, a toto jedno by ste museli vidie. Pokajte si, km vyschne blato a bude leto. Ak budete dobr, ulapm vm potom jeka na zhumn. Bude zglen, ale polome ho do v-lovca pri studni a nalejeme vody, hne vystrie nohy a bude jeko-beko. Potom ho pustme a zgli sa vm pred oima. Deti (raduj sa a tapkaj): Jaj, zgli sa nm jeko! Rozprva: A bude gli, kota sa s pichmi trka-vm, rozbehavm deom do boku! (Rozprva pritom popich deti prstami pod pazuchy a tieto rozbehaj sa na vetky strany.)
68
www.eKnizky.sk
Kr asu
Boli raz dvaja bratia. Trebrs boli jednho otca, jednej matere synovia, predsa to nevyzeralo medzi nimi tak ako medzi bratmi. Ten star bol lakom a skpy, a preto i bohat, a ten mlad bol chudobn, ale na statonos nemal pru v celej dedine. Ten mlad nie raz iel prosi sa ku bohatmu stariemu bratovi o pomoc, lebo ho ndza asto tak priprela, e nemal o do st poloi. Mnoho on neptal, len preboha prosil, aby mu dal dao pojes. Ale boh, akoby mu ani bratom nebol, vyvadil sa na a tu ja" poved budem darebkov chova" a vystril ho von. Raz ho brat tie tak nemilosrdne odpravil, a ete nikdy predtm nebol v takej biede ako prve vtedy. U si vonkoncom nevedel inak poradi, iel do hory, e si vraj aspo dkych korienkov pohad. I hadal on, hadal a motal sa po tej hore, a nemohol ni njs, iba pod jednou jabloou napadanch plnok. Nedbal on, e s kysl a e mu zuby tpnu od nich, naobhrzal sa ich do chuti, potom sa prevalil na zem a zaspal, sm nevedel ako. A ako tak spal, prisnilo sa mu, e ho av ruka svrb a e vo svojej chalupe vid ohe. Ke sa prebudil, bol celkom premrznut, triasol sa ako osika, a u zaal i mrak pada. ,Ach, kdee sa ja hrieny lovek teraz zohrejem,' hovoril sm pre seba. ,Brat ma do svojho domu nepripust a v mojej chalupe dvno nebolo oha.' Stoj, prema, o urobi, a mu zrazu svitlo v hlave. Sprobujem,' poved, ,s na sklen vrch; udia hovoria, e tam naveky ohe horieva. Porueno pnubohu!
69
www.eKnizky.sk
Ke sa udia nechc zmilova, azda sa tam dakto zmiluje nado mnou." I zobral sa a iel. U zaleka videl na sklenenom vrchu vek ohe bla a okolo neho dvans divnch ud sedie. Ako bliie priiel a tch dvans ud zazrel, stpol od strachu a vakovak si myslel. Ale si naostatok pomyslel, e ve i tam bude pnboh s nm a iel rovno ta. Ke u ta priiel, poklonil sa a zaal sa prosi: Ach, dobr udia, zmilujtee sa nado mnou; som chudobn lovek, nikto sa o ma ani neobzrie; strane som premrzol a v mojej chalupe nemm ani oha ani dreva. Dovote mi zohria sa trochu pri tomto vaom ohni." Vetci dvansti sa naho poobzerali a preriekli: Synak! Sadni si medzi ns a zohrej sa od daktorho z ns." Sadol si medzi nich, a ke vetci mlali, bl sa i on slovo prehovori; len sa dval do toho oha a prizeral sa na tch dvanstich. Ako sa tak prizeral, videl, e t dvansti rad-radom miesta premieaj. A ke obili ohe dookola a zasa kad bol na svojom mieste zzrak na zzraky! Z plamea vyzdvihol sa star lovek so edivou bradou a do psa a s pleivou hlavou a takto prehovoril k nemu: lovee! Nekr tu dni ivota svojho, usiluj sa a statone spravuj! Naber si trebrs z tohto eravho uhlia, ve by sme ho my i tak vetko strovili." Tu hne dvansti povstvali, nasypali uhlia do hodnho vreca a zodvihli mu ho na plece. On sa im pekne poakoval a vykraoval si za chodnkom s plnm vrecom ete ahie ako ta idci naprzdno, lebo sa bol zohrial a vrece sa mu vemi ahkm by videlo. '
70
www.eKnizky.sk
Prde domov, tu naradovan, e u aspo toho oha maf bude, zaal vyspa to uhlie naprostred izby. Ale, o to zasa za zzrak! Kad iskrika, sotvae doletela na j; premenila sa na zlat peniaz. Mete si pomyslie, ako mu bolo a e neprestal sypa, km vetko nevysypal. Tu stla hromada peaz pred nm a vetky boli jeho. Ani vlastnm oiam nechcel uveri; len ke za hrs duktov zahrnul, uveril, e je predsa len pravda. Tu padol na kolen a akoval pnubohu, e ho tak podivnm spsobom poehnal a pomohol mu zo vetkej biedy. Potom mu prila va t hromadu peaz premera, ale nemal m. Nu iel k svojmu bratovi a prosil ho, aby mu poial merice. Merice poia!'' rozosmial sa boh. Nu oe bude s ou robi, ty trhan?" A on celkom pokorne odpovedal: Sused mi bol za ssek ita dlen, teraz mi ho vrtil, nu by ho chcel premera." Brat sce neveril, ale mu dal t mericu, u len aby zvedel, o chce ou mera, a preto jej dno pomazal smolou. Ten mlad brat ak meral, tak meral tie peniaze a nameral ich mnoho. Ke domeral, vzal mericu a zaniesol ju bratovi. Ale bohat brat hne spozoroval niekoko duktov na dne prilepench a s vekm hnevom okrkol brata: Ty tak a tak potvora! Chcel si ma oklama, ale ti nevyplilo; nazdal si sa, e sa na tvoje dukty ulakomm? i by boli hodn. Ale mi naskutku vyjav, kde si vzal tie peniaze, sce stojme bem a obalujem a, e si tie peniaze ukradol." Mlad brat, ako staton lovek, vetko vyrozprval, ako priiel k tm peniazom.
71
www.eKnizky.sk
Takmto inom mal u i mlad brat dos poehnania. Kpil si zeme i statok a hospodril z pomoci boej, ako najlepie rozumel. Ale pri gazdovstve potreboval i gazdin, nu sa oenil. Vzal si driene dieva za enu a il s ou v pokoji a radosti. Ale ten star brat neprestal zvidie mladiemu bratovi bohatstva, a trebrs sm mal dos, predsa sa mu len vdy viac a viac iadalo. o neurobil? Vybral sa na sklen vrch, e ve i on me tak dobre pochodi ako jeho brat. Prde on na ten sklenen vrch, prde i ku ohu a zane sa prihovra k tm dvanstim: Dobr udia, dovote mne chudobnmu zohria sa pri tomto vaom ohni. Non zima ma celkom zdrobila, vonkoncom nevldzem alej a nemm sa kde zohria." Ale mu jeden z tch dvanstich odpovedal: Synak, ty si sa v astn hodinu narodil, m bohatstva dos, ale si zl a skpy. Pred nami luha nesmie, a e si zluhal, za to a neminie pokuta." Akoby bol hrom doho uderil, tak sa preakol boh, sadol si medzi dvanstich, ale sa bl u potom aj len krkn. Dvansti si zas premieali miesta, a ke kad zasa priiel na svoje, vyzdvihol sa z plamea lovek so edivou bradou a do psa a s pleivou hlavou a takto prehovoril: Zle sa vod zlm uom. Tvoj brat je lovek staton, preto je i poehnan; ale ty si zl, preto a trest neminie." Vtom jeden z dvanstich pochytil milho boha, trhal ho nemilosrdne a podal ho druhmu; druh ho ete horie ponamietal a hodil ho tretiemu, tret tvrtmu, tvrt piatemu, piaty iestemu, a
72
www.eKnizky.sk
tak rad-radom a do poslednho, a posledn, ke ho dobre potrhal, ponamietal, hodil ho tomu starmu lovekovi. Tento ho schytil, mso z neho driapal a jedol, a bezbon boh krial: Neastn je poet trinsty, ale neastnej som ja." Dvansti jedli erav uhlie, a ke koht v dedine zaspieval, zmizlo vetko. Na druh de hadali, vyvolvali boha, ale sa nikde nemohli dozvedie o om. Mlad brat sce badal, o sa sta mohlo, ale nepovedal nikomu ani slova. Ten mlad brat il si v pokoji so svojou enikou. A si tak blhali, e im bolo dobre, a vane pomhali i inm. Ale to ich astie netrvalo dlho. Bol sa raz n mil vybral do poa, a ke sa veer domov navrtil, nemohol njs nikde svoju mil eniku. Chodil sem i ta, volal, spytoval sa, vyzeral; ale o jeho ene ani slychu. Utrpen hadal a vyzeral ju de po dni, ale vdycky nadarmo. U ho potom ni neteilo a nemal nikde pokoja. Vo svojej alosti vybral sa do sveta, e si svoju mil enu, o by kde bola, predsa vyhad. iel on, chudik, smutn, kade ho dve oi viedli, iel za vea dn, a sa naostatok dostal k jednmu jazeru, kde jedna chalupa stla. Tu si, poved, trochu vydchnem, a m by, e sa i daoho dopoujem. I vniiel dnu. Ale ho tam zle privtali. V chalupe nebolo nikoho, iba jedna ena, ktor ako ho zazrela, nastrchan vykrkla: Jaj, pre venho pna boha, lovee, oe ty tu chce, oe tu had, ak sa mjmu muovi na oi uke, hne a zje." A ktoe je v mu?" optal sa pocestn.
73
www.eKnizky.sk
Nu, i to nevie?" odpovedala ena. Mj mu je kr vody, ktor vetko, o je mokr, m pod svojou mocou. Utekaj, preboha, utekaj, bo akonhle prde, naskutku a zoerie." Ach, vee sa len zmilujte nado mnou, kdee sa mm pusti proti noci, skryte ma dakde, kde by ma nezbadal." Tak prosil pocestn, a enu i uprosil a ona ho skryla za pec. Po chvli priiel kr vody a ete len bol pred dvermi, u krial: ena, loveina smrd, naskutku mi ju vystanov, lebo zle bude i s tebou." Darmo by bola tajila; voky-nevoky vydala neastnka. Tento chudik triasol sa ako prt a poal sa vyhovra, e ve on ni zlho neurobil a e sa len opta priiel, i dao nechyrova o jeho ene. No, ke si tak staton," zahomral kr vody, u ti len odpustm; ale ti pomc nemem, lebo o tvojej ene nioho nechyrujem, krem vera som videl pr kac po vode plva a medzi tmi len azda nebude. Medzitm vie ty o? Cho k mjmu bratovi, ten je kr nad ohom, hdam ti ten bude vedie viac poveda." N pocestn bol rd, e po tokom strachu mohol si v pokoji oddchnu. Hne na druh de stpal zasa alej, a priiel ku krovi nad ohom. Ale mu ani ten nevedel viac poveda a upravil ho k tretiemu bratovi, a ten bol krom nad vetrom. Ako ta priiel a rozpovedal mu, kde ide, zamyslel sa kr nad vetrom, krtil hlavou a nevedel mu da istoty. Navea mu aspo toko nadtrkol, e sa mu vid, akoby bol tak a tak ensk pod sklenenm vrchom videl. Akonhle to n pocestn poul, pospolu sa vrtil tou istou cestou, ktorou priiel, lebo sklenen vrch bol nealeko jeho dediny; ale domov ani nenakukol, len sa obrtil hore potokom, ktor tiekol
74
www.eKnizky.sk
popod sklenen vrch. V tom potoku kpalo sa mnoho kac a tie volali za nm: Dobr lovek, dobr lovek, necho ta, lebo tam zahynie." Ale on nedal sa mli a len iel alej, a priiel pod sam vrch. Pod vrchom ukzala sa mu diera do vrchu a on pustil sa tou dierou a iel vdy alej a alej, a priiel do vea ch. Rad-radom pochodil vetky chye a naostatok priiel do tej najvej. Tu ho obstalo mnoho strg a strigov a zo vetkch strn ho okrikovali: o tu chce, o tu chce?" Priiel som si," poved, hada enu, lebo mi povedali, e ju tu videli." , Ej, tu ti je, tu," kriali strigy okolo neho. Ale ju nedostane, iba ak si ju medzi sto enskmi pozn." Nu," poved, akoe by som si ju nepoznal?! Aha, haha, ve je tu!" a ete nebol ani dobre dopovedal, u jej bol okolo hrdla. I ena ho objmala a tak sa teili oba, e boli zasa spolu. A ako sa tak lskali, poepkala mu ena do ucha: Teraz si ma len poznal: ale neviem, i ma i zajtra pozn, lebo ns bude dvesto rovnako poobliekanch. Ale vie ty o! Cho v noci ta na sklenen vrch, tam je kr nad asom a m dvans sluhov, sptaj sa ho, ako by si ma mohol pozna. Ak si dobr, pomu ti; ale ak si zl, zoer a, e ani kotialik neostane z teba." Dobre, dobre," odpovedal jej i on do ucha, pjdem sa spta; ale mi skr povedz, preo si mi tak nenazdajky zutekala?" Ja som," povie ena, nezutekala: ale ma jeden poovnk vyvbil na potok, a ke som prila, len o ma a seba vodou pofkal,
75
www.eKnizky.sk
naraz mi a jemu krdla narstli, on krdlami strepotal a v tom okamihu sme sa premenili na kaice. U som potom voky-nevoky la za nm, a ma doviedol sem a tu ma zasa premenili na enu. Ale u teraz pjdem s tebou, ak si dobr, lebo ma len tak bude mc pozna." S tm sa rozlili. Ona la medzi druh a on sa pobral na sklenen vrch. Sluhovia kra asu sedeli okolo oha, a ke priiel k nim n pocestn, hne ho poznali a spytovali sa, e o chce. Rd by som," poved, zvedie, ako by mohol narno pozna moju enu medzi dvesto enskmi." Jaj, dobr lovek, my ti v tom porady neznme; ale pokaj mlo, a sn n pn bude vedie." O chvu sa zdvihol z plamea star lovek so edivou bradou a do psa a s pleivou hlavou, a ke mu pocestn svoju iados predniesol, odpovedal: Vnuk mj! Vetky bud rovnako poobliekan, len tvoja ena bude ma na pravej nohe v krpeku iernu cverniku." Poakoval sa pekne za dobr radu a ponhal sa dolu. Na druh de medzi dvesto rovnako poobliekanmi vyzeral si svoju enu a po iernej cvernike ju i poznal. Ke raz o mal uhdnu, uhdol, nemohli mu ju ani strigy odkriepi. Nu mu ju vydali a vypravili ich, ako sa svedilo.: Dali im peaz, zboia i kravu a t krava mala zvonec, u je tej rozprvke koniec.
76
www.eKnizky.sk
Kubove prhody
Bole to uhaj volakedysi, ten n Kubo! Cel leto minulo sa mu na holiach na salai, dolu do dediny ani nenakukol; nevedel ani, o je, i je, kde je v dedine. Podjese, ke mali prs koarova role do poa, povedal mu otec, aby pokoaroval t rou, o tam mali nealeko dediny na pokraj isku hory. Kubo zohnal ovce z hole na polia, postavil koiare a pokoaroval rou, e v tej mohlo u len urodi sa toho itka raz toko ako na susedovej. Otec nato prde ku koiaru a len rukami zalom: Nu, Kubo, oe si ty to urobil?" Nu ? Pokoaroval som vm zem!" Pokoaroval si veru susedovu, ale nie moju!" Ej, bisue dade, aj to by bolo?" A u to inak nem; z toho sa nm roa neomast." A ve by som sa bol prisahal, e je toto naa. No ale, otec, ni to preto. Kadej veci spsob; aj tomu spomeme!" Zavolal si honelnka na pomoc a chytili oba zem, jeden za jeden, druh za druh koniec, ako dajak obrus, a prehodili so vetkou omasou na svoju vlastn rou. Tak bola roa omasten. Otec iel s pokojom domov a Kubo poiel ku kolibe. Naraz obzrie sa na rou, len o ti nevid?! Konopa vyrstla zatia na nej, a to tak a do neba! Chytil sa Kubo rozumu a po za iva do neba. Tatam vykriabal sa vm po tej konope ani dky chrst a do samho samuikho neba, e on u tam bude na Abrahmovej lke ovce ps. Jaj, ale mu tam ovce ps nedali a on inie robi
77
www.eKnizky.sk
nevedel. Dobre by mu vraj bvalo so vetkm, lene on takto bez tej robotiky hrozne unval sa. Aj mu zilo na um, o je tu dolu s jeho koiarom a s ovcami. Nu v tom u len m skr chcel tu dolu by. Hore bolo ahko, ale dolu ako? Na zemi bola zatia brka a konopu mu zvalila. Skoi? To bolo privysoko. Krdla? Tie mu nenarstli. Zachytil sa on po nebi povraznkov hada, o by mu uskali povraz, po ktorom spustil by sa; ale tam povraznkov nebolo; nebolo ani len z oho uska si, keby sm bol chcel odda sa do remesla. Vrtil sa zasa k dverm neba a krabal sa za uima, o si on tu pone. Vtom zazrie za dvermi pln sud otrb. Uskal si skoro z nich motz, ktor mu sce dosahoval, ale bol pritenk. Bl sa, aby nepretrhol sa mu hne pri vrchu a on aby takto nezgegol dolu a nedogegol na ven asy. Splietol si ho vo dvoje a spal sa u potom smelo dolu. Pekne zliezol a na koniec motza; ale bol ete aleko od zeme. Poruenobohu i tak! Zamril oi, aby ani nevidel, koko let, a skoil. Letel ako anjel a padol ako ert, zaryl sa do zeme! Akoe tu von? Rozbehol sa domov po motyku a vykopal sa von. Ej, ie si vydchol, ani kto si sto centov z pliec zhod! Potom doma druhej roboty nebolo, iba postara sa o ten mil ohrev na zimu. Zabral sa on, viete, tam do toho vysokho javoria drevo rba a vzal si sekeru t s tm veliiznm obuchom. Na to by nebol ani pomyslel, o v tom obuchu tr. Poloil si ju na plece a ide. Tu ti mu zan tebota korce za uima. Obzer sa, ale ni nevid; vdy mu to len za sammi uima teboce. Pane boe, kdee s teraz tie korce, i s v mojej hlave a i v tom obuchu? Len tu dakde by musia!"
78
www.eKnizky.sk
Hlavu najprv tresn dakde o skalu? Ej, to by predsa bolelo! Pochytil sekeru a tresol tm obuchom o skalu. Vysypalo sa mu toko korcov, ako oby vetky z celho chotra boli utiahli sa na zimovisko do toho obucha. o teraz s nimi? Vreca nemal, ale do jednho vreca ani by neboli popratali sa. Mal na astie so sebou dlh tenk povrzok. Na ten ich skoro postkal, a aby mu to nezavdzalo, okrtil okolo seba a podskoil od radosti, ako si to dobre poradil. Le v tom rozopn sa milm korcom krdla a loveka podchytia a vynes vysoko, vysoko, hore do povetria. Mil Kubo lietal s nimi tam dakde ponad ierno more. Tam, ako zazreli ho udia, zbehli sa na brehy a kriali: ernokank, ernokank let; zraz ho, zvia ho!" Dopoul, ale tak, e mu to volaj: Rozvia, rozvia!" Aj doletvali korce ku brehu, nu si i sm pomyslel, e as bude rozviaza. Rozviazal povrzok a zbavil sa krdel, ale privas. aleko od brehu odcupol do reho mora. No, plvala tadia ryba po vrchu vody, na t treskol, e hne zgegla a vyvrtila sa hore bruchom. Vaz Kubo posadil sa na u ako na koa. Ale oe? Ke tu pripli dvans prov volov za reaz, reaz trhala sa, ale Kuba s tou rybou nevldali na breh vytiahnu. Navea, navea dobehol ku brehu jeden bezrk. Ten pochytil rybu aj s Kubom ako pierce a ukazoval ako na dlani divkom, ktor na to iba sta otvrali a to tak velik sta, e ten bezrk stril to vetko tomu pokonnmu do papule. Tento potom zaplatil za kau. Lebo aby mu to vyali, musel nasypa nahmu pln kapsu peaz, o ktor bezrk a nah podelili sa; ete aj jednmu slepmu obrkovi
79
www.eKnizky.sk
dolezlo sa voa z nich. Slepec potom doviedol nho Kubka z tch alekch krajn domov. Doma ako bol, viezol raz do mlyna ra na chleba zomlie. Zastal pred mlynom, a e bolo mkko, zastril bi do blata, e mu tam lepie bude st ako napred voza za lesicou, aby nestratil sa mu. Bi iste nestratil sa, km on z voza poskladal, ale pte len zasa, o tu stalo sa! Biisko vyrstlo mu zatia na vysok osiku a bi triasol sa tam na vrchu na nej zasdlen. Ni to preto! Mal Kubo dlh vlasy, chytil sa za ticu, vymrtil sa hore do povetria a odlomil si vtek osiky aj s biom, just iba toko, koko mu bolo treba na biisko. ibol kone a bol doma. Raz potom vemi ochorel. Baby pozhali vetky lieky; ale pomc mu nemohli naozaj ani vetky baby sveta. V noci prisnilo sa mu, e oby tam nemoc, eby len podvhal sa a nachytal si do starho hrnca rb a rakov a najedol sa ich do chuti. Bolo to prve v t noc pred svtm Janom Krstiteom. Na de na Jana tedy podvha sa a ide s tm starm hrncom na jarok. Tu cel potok zamrznut ako sklo! Trepe tm hrncom na ad, e si vybije prielubu; ale hrniec rozletel sa mu na ksky. Nahneval sa, schytil svoju vlastn hlavu z pleca a tresol ou na ad. Hne urobila sa mu prieluba. Ale do oho tu u chyta? Pobral sa domov pre druh hrniec. Ako ide, pouje tam v jednom humne mlti. Ej, ke toto skaza o Jane a mltia!" Ide ta a tam naozaj mlti gazda aj s troma kohtmi Kubo mu povie: i si rozum potratil, e si si najal takch mlatcov! i nevid, e o zrno vymltia, kad vyzob a prehltn, ty blzon, ty!"
80
www.eKnizky.sk
Blzon si ty," povie mu gazda, ked bez hlavy po svete chod!" Vtedy opamtal sa n Kubo, e je naozaj bez hlavy. No toko ete vedel, e si ju naposled tam nechal na tom jarku. Vrtil sa po u. Hlava tam bola na ade, ale oe, ke zatia prileteli vrany a vetok rozum mu z nej vyzobali, ak ho mal! Ale vraj, potom u nazbieral si rozumu do hlavy, aby mu przdna nebola!
81
www.eKnizky.sk
Mtaj
Bol raz jeden bohat mlynr, ktor mal pod rukou sedem kameov. Chr mu iel aleko, lebo udia rozprvali o om, e dukty a toliare mtnicou meriava. A mal ten mlynr i pekn, drienu enu, e jej naokolo nebolo pru. Ale mlynra to vetko nevemi teilo pre t prinu, e nemohol doi sa potomka. Chodieval on kad tri roky raz na alek cestu, aby si opatril nov kamene, a vdy astlivo obchodil. Po jeden as vybral sa zasa. I naloil na voz kameov, koko myslel, e ich es koni uvldze. Pomaly vracal sa domov. Asi v polceste prilo mu prejs jeden strm brieok. A predo dom bol uchol hodn d. Len tu veru, ako zaal lapa sa do toho brieku, odrazu mu zaviazli vetky tyri koles a po sam hlavy do blata. Poibe kone, ale voz nepohna sa. "Bude to," poved "pekn robota!" - a sko dolu. Tu ak hij, tak hij, zane rba biom. A es mocnch koni sa vzoprie znovu, ale voz ani pia alej, iba o hlbie viazol. ,Nech si kus vydchnu, potom ho skorej vytrhn,' myslel si mlynr. Kone si vydchli, vzopreli sa znovu z celej sily, ale vetko darmo. Voz len tral v blate. Mlynr ibal kone, a ho navea vetka trpezlivos nechala. "Vari a," poved, "ert dr v tom blate!" "Ej, veru, aby si vedel, e som tu," ozval sa ert spoza voza. "Ale o mi d, ak a vytiahnem?"
82
www.eKnizky.sk
"A o by si chcel?" optal sa mlynr. "Ja peniaze nechcem, mm ich ako pliev," odsekol ert, "ale daj mi, o om doma nevie." Mlynr, ako dobr gazda, nazdal sa, e o vetkom doma zn; nu mu prisbil da, o om by neznal. "Dobre," povie ert, "ale mi na to vydaj psmo!" Mlynr i na to pristal. Tu ert chytr, pustil mu krv z malho prsta a mlynr musel podpsa si meno tou krvou. Ke ert raz psmo v hrsti mal, zachytil voz za oje a vytiahol ho ako pierce. "O dvadsatyri rokov prdem si pre moje!" zavolal mlynrovi a zmizol ako hmla. Mlynr vysadol na voz a dal koom po vli stpa. Ale o viac blil sa k domu, to viac myslel a htal, o by to mohlo by, o om by on doma nevedel. Darmo si lmal hlavu, nevyhtal ni, a i peknekrsne pritiahol do mlyna. Naradovan ena vybehla mu v strety, objala a bozkvala dvno nevidenho mua - a on v sladkom objat milej eny zabudol na erta, na sub a na podpis. Ale ako prah na izbe prekroil, zazrel pri posteli kolsku a v kolske uteenho chlapeka. Tu akoby mu najostrej n do srdca vrazil, zdpnel od laku a obledol ako stena; iba teraz opamtal sa, e bol nechal enu samodruh. Pustil sa do plau a ena i susedia plakali s nm, lebo nazdali sa, e plae od vekej radosti nad synom tak dvno vyiadanm. Po chvli susedia utreli si oi, i ena prestala plaka. Ale minuli dni, minuli mesiace aj roky, a na oiach mlynrovch neobschnali slzy. Mlynr bval jednostajne smutn a zamraen, nikomu, ani len vlastnej ene nedal peknho slova a na toho peknho chlapca ani len nepodval sa. Dos ho nebork ena vakovak zaobchdzala, dos
83
www.eKnizky.sk
naprosila sa mu, aby jej povedal, o takho stalo sa mu. Ale on zakadm odvrtil sa pre a ako skamenen neodpovedal ani slova. Chlapek z roka na rok rstol a bol z neho hodn, bystr uhaj. Chodil on po kolch a vade medzi vetkmi bval sam prv; vade ho mali radi, vade ho nemohli ani dos prenachvli, e ak to poriadny a mdry uhaj. Ale m bol chlapec star a m ho viacej udia chvlili, otec jeho bval tm smutnej a vyzeral u len ako dajak ta. Ke ho ten jeho syn takho videl, neraz prosil sa mu so zoptmi rukami: "Ach, otec mj drah, preoe sa, preo tak na ma hnevte? Povedztee mi,, povedzte, v om by som vm nemal by po vli?" Otca v tak as zaliali slzy - a to bola vetka jeho odpove; odvrtil sa pre a zas len smtil sa a trpil ako drelej. Po kuse prichodil u dvadsiaty tvrt rok. To ako tristocentov kame zaahlo na mlynrovo srdce a strach ho nadchodil velik. V noci mu nedalo ani len oka zamri a vo dne vdy marilo sa mu, e u ert ide s podpisom. Nemohol alej vydra; zavolal enu a syna a rozpovedal im od poiatku do konca, o za neastie postretlo ho vtedy a vtedy a ako nevedomky zapsal syna ertovi. Matka od aku dobre tam neomdlela a pustila sa do nramnho plau. Ale syn nepredesil sa ani ako mny mak. "Netrpte sa," poved, "otec mj drah, aj vy, matka, neplate! Vyberiem sa ja s pomocou boou na cestu, azda poast sa mi to peklo vynjs a ten podpis z ertovch rk vymc! Vari som nadarmo do tch kl chodil?" Tu zasa nastrchan matka:
84
www.eKnizky.sk
"Boechr," poved, "eby si ty beal samochtiac ertom do pazrov. Ja a ani na krok od seba nepustm!" "A u, matka moja," vrav na to syn, "vetko mi jedno, zhyn tak alebo inak. Ale porueno bohu, azda i z pekla vymem sa. Ani na okamenie ma nezdrujte!" I veru nedal zdra sa, ale objal otca, objal matku - a iel vo meno boie hada to peklo. Iiel on, iiel, kde ho oi viedli, a neobzeral sa vea, i to vrch, i dolina, a dostal sa do jednch velikch hr. Dlho motal sa sem a tam po tch horch, km nepriiel na jednu istinu. Naprostred tej istiny bol dom od spodku dovrchu zo samch lovech hlv, iba navrch tta ete jedna chbala. Predo dvermi domu stl zrutn, ako medve obrasten stran chlap, a v ruke dral velik kyjak. Mil iak stpol, ke zazrel ten dom a toho chlapa, ale len kral bliie a poklonil sa pekne: "Pnboh daj astia!" "Dobre, e ide, sto hrmench pralo sa cez tvoju duu!" zareval zrutk. "Prve mi chba ete jedna hlava dovi tt; a t hlava bude tvoja. Preehnaj sa, hne si syn smrti! Lebo aby si vedel, ja som Mtaj, a kto dostal sa do mojich rk, ete kad duu vypustil!" "Ej, niee tak, nie," prosil sa mu iak, "ve vm z toho lahodn osoh, ke ma zabijete, ale by ste mi radej mohli ukza cestu do pekla." "Kde? Do pekla?" opytuje sa zadiven zbojnk. "Vari by si ty chcel s do pekla? A nao?" "Tak a tak," rozprva iak, "otec ma podpsal ertovi, nu idem, keby som mohol nazad dosta ten podpis."
85
www.eKnizky.sk
"To je inie," preriekol Mtaj, "tak ti darujem ivot, ale mus popri svojom aj pre ma da vykona. Dozvedaj sa v tom pekle, ak je tam moja poste, a sptaj sa, ako by som sa mohol od nej oslobodi. Prisahaj, e mi to vykon a e nazad idci ohlsi sa u ma." iak bol rd a vane zloil t prsahu. Teraz u Mtaj celkom inakie ukzal sa. Zavolal uhaja dnu, nachoval ho, napojil ho do dobrej chuti, ete mu aj do kapsy nakldol. "No a," poved, "vezmi si od prhody aj tto ablicu, me zs sa ti dakde. A u len astlivo putuj!" N uhaj si ablicu vzal, a ke u na kuse preiel, Mtaj ete volal za nm: "Alee nezabudni na t moju poste! A tadiato sa mi vr!" Ide on zasa dlho horami, dolami, a navea stretol staruikho obrka. A to bol anjel. "Pnboh vm daj dobr de, star otec!" poklonil sa iak. "Pnboh daj aj tebe!" zaakoval staruk. "Kdee a pnboh sprevdza, syn mj, kde?" "Idem do pekla pre pis, o tam otec za ma dal," povie nato iak. "Ale u dlho sem i tam bldim a nikde nemem to peklo njs. i by ste vy, star otec, nenaradili ma?" "Nradm, syn mj, nradm a vane; ve ja tu len na teba akm. Cho len pravo za tou cestou; prde ku samej skale, o tak odpoly zo zeme tr. Pri tej skale je vchod do samho pekla. Na pravej strane od skaly vyviera studnika a nad studnikou uvid tri pov prty. Na ty tto svtenicu, do nej si narie z tej studniky. Potom tie tri pov prty odlom a ibni kadm po rze kdekovek okolo tej skaly. Naraz otvor sa ti zem. Svtenicu a py dr mocne! Tak vnde
86
www.eKnizky.sk
dnu a zem za tebou zatvor sa zasa. Ty u v samom pekle bude, dia sa tam bude velio okolo teba, ale ty neobzeraj sa na to, aby si dko do strachu nepriiel a neschytili a erti. Ke oni bud oddva sa do teba, ty ich len tou svtenou vodou krop a len krop a ptaj si ten pis! Neboj sa, ve ti ho oni vydaj; nevydria oni dlho to kropenie. Ke si vykon svoje, vr sa tou istou cestou k ztvore pekla a udri zas kadm pom po rze, otvor sa ti hne a bezpene vyjde von. Teraz cho zbohom, syn mj, a dr sa, ako som ti prikzal." Poakoval sa iak starukmu a iel vo meno boie. Tu prde ku tej skale. A ha! Napravo studnika a nad ou tri py. Narel do svtenice, py odlomil, poibal zem a peklo otvorilo sa hne. On vstpi dnu a tu vade strach a hrza. Na jednom mieste topila sa smola s olovom nad vekou vatrou, na druhom mieste erti hdzali zlch ud do tej horcej smoly, na treom zas druhch eravmi klieami trhali a muili. A na vetky strany krik, pla a krpanie zubov tchto preneastnch. iak ale neobzeral sa na to, len rovno stpal alej. Ako ho erti tak idceho videli, hne zhkli sa zo vetkch strn okolo neho, a e o tu vraj chce? Aby naskutku pobral sa pre! Ale iak zaal ich mocne kropi a iba a pritom jednostaj volal: "Dajte mi moje, dajte mi moje!" erti zvjali sa od bolesti ako hady a vreali strane: "o sme ti urobili? o ns bije?" "Budem vs," poved, "bi, ani vs neprestanem, km mi nevrtite psmo, o mj otec na ma vydal." A len ich krop a len ich ibe. Tu t zas do kriku:
87
www.eKnizky.sk
"Ja ho nemm! Ani ja! Ani ja! Jaj, jaj, jaj!" - A to tak radom vetci. Ale on na to ni nedb, len krop a ibe: "Dajte mi moje, dajte mi moje!" Ke u erti alej t boles vydra nemohli, zaali vykrikova: "To psmo akiste tamten kriv Lucifer m! Ptaj od neho! Ptaj od neho!" iak obrti sa k tomu krivmu a zane ho kropi a iba. Ale veru kriv na jeho kropenie a ibanie ni nedbal a tekal proti nemu ak "nedm" - tak "nedm". I veru na iaden spsob da nechcel, a iak zaal zasa vetkch ostatnch dobre kropi, dobre iba. Tu t v hneve vreali vetci na toho krivho: "Dme a na Matajovu poste, ke nechce to psmo vyda." Kriv, trebrs bol najv v pekle, ke poul, e ho chc na Matajovu poste hodi, preakol sa nramne - a hne to psmo zahodil od seba. iak ho uchytil a skryl dobre pod pazuchu. V tej trme-vrme bolo mu zilo z umu, o to bol Ma-tajovi sbil, ale na astie sami erti upamtali ho na t poste. On si pomyslel, e teraz, priam za horca, bude najlepie. Otob zane ertov kropi a iba. erti ak kriia, tak kriia: "oe to zasa rob? Preo ns u toko bije?" "A budem vs ete bi, km mi len neukete Matajovu poste." "Ej, o teba do toho?" zbliakol kriv. "M u svoje, cho!" "Pokaj, ve ju ty uke hne!" vrav iak a krop a ibe celou silou poznovu. "Tu ju nem, tu ju nem, cho ta alej!" zokre-ali erti.
88
www.eKnizky.sk
Ide, ide, prde ku druhej brne. A t bola zo samho eravho eleza, hen na p siah plilo od nej. "Otvor!" zavol na erta. "Kto chce tadnu, nech si otvor," povie ert. iak mu frkol medzi oi svtenej vody a ert zjajkol od ukrutnej bolesti, i vylil sa na sto siah do vky. Ke nazad padol, vyhrabal z popola ke a otvoril brnu. iak vnde dnu; tu vetko plameom blalo, ale spli sa ni nemohlo. Iba erti praili sa a skuali, a loveka mrz prejmal. Ale kam iak kroil, tam vade plame hasol. "i tu Matajova poste?" optal sa. "Nie!" zokreali erti. "Ete o brnu alej!" Ide zasa, ide, prde ku tretej brne, o zo samch ohnivch hadov upleten bola. A t hadi len tak sipeli, jazyky vyplazovali a plame im blnkal z pyskov. "Otvor!" zavol na erta. "Kto chce tadnu, nech si otvor," povie ert. iak mu frkne medzi oi; naraz vylil sa na tristo siah, a ke dolu padol, vyhrabal z popola ke a otvoril brnu. iak vstpil smelo dnu a sptal sa: "i tu Matajova poste?" Tu mu ju ukzali hne pri samej brne. Jeden jej roh ete von tral. Mtaj mal ete len jednho loveka zabi a bola by cel pomykla sa tadnu. iak dobre z nh nespadol, tak stran ukzala sa mu t poste. To len tak voao na nej ihralo ako ohe alebo voda, ale to nebolo ani ohe ani voda. I vytiahol t ablicu, o mu Mtaj od
89
www.eKnizky.sk
prhody dal. A mihne len tak v povetr ponad tou posteou, a tu iba rukoviatka z nej ostala mu v ruke. "Ej, Mtaj, Mtaj, veru tebe nechrno bude lea tuto!" vzdychol si iak a potom optal sa, ako byMtaj oslobodi sa mohol od tej postele? "To ti nepovieme," stavali sa erti. "Nepoviete?" zavolal iak a zaal ich kropi a iba. "Jaj, povieme ti, povieme; len nm u daj pokoj," kreali erti. "Nu akoe vyslobod sa?" "Nu akoe vyslobod sa!" zaal jeden ert nasilu a kad slovo viazlo mu v ggore. "Vyslobod sa, ke - ke - ale i ty to mus vedie?" iak mu zahrozil svtenicou a ert tekal alej: "Ke na tej vysokej skale, skade na ud striehol, holmi palci jamu vyhrabe a zasad do nej ten kyjak, ktorm lud ubjal. Potom mus z tej studniky, z ktorej najviac pjaval vodu, v stach holokolenky a hololak-aky na t skalu nosi a ten kyj polieva. Ak kyj prijme sa mu a obrod, nu oslobod sa Mtaj, ale inak nie! iakovi viac nebolo treba vedie; neobzeral sa alej po ertoch, ale poberal sa nasp. Preiel tretiu aj druh brnu, a ke k prvej priiel, ibol zas po rze kadm pom. Brna otvorila sa hne a on astlivo dostal sa na biely svet. Staruk pri studnike akal a sotvae zazrel iaka prichdza, hne ozval sa peknmi reami: "No, syn mj, akoe vodilo sa ti?"
90
www.eKnizky.sk
"Oj, dobre, star otec, dobre! Podpis otcov je tu. Aj Mtaj ovi som vykonal, o o ma iadal. Tu vm oddvam svtelnicu aj tieto tri py a akujem vm pekne za dobr pomoc." "Nie mne akuj," povie staruk, "ale akuj bohu, lebo aby si vedel, on sm poslal ma sem, aby som ti bol na pomoci. No, a teraz u cho s pnombohom astlivo domov!" A sotva to doriekol, zmizol mu spopred o. Tu iak padol na kolen a vzdychol vanm srdcom k bohu, e ho vytrhol z veitej skazy! Potom pobral sa a stpal po tej istej ceste nasp. Ete bol na dobr strelenie od Matajovho domu, u tento volal proti nemu: "No, akoe je? i si vykonal svoje i moje?" "Vykonal, vykonal!" ozval sa mu iak, a ke bliie priiel, zaal mu rozklada. "Tu je, hla, otcov podpis a aj tvoju poste! som videl, ale t ti veru neim. To len tak trasie sa na nej ako ohe lebo voda, ale je to ani ohe ani voda. Vid, z tvojej able, len raz mihol som ponad t poste, iba tto rukoviatka tu! Neznm ivo, kde aba skapala." Tu Mataja prejal strach. Obledol ako stena, kyjak mu z ruky vypadol, ruky zloil a, hdam, prv raz vo svojom ivote vzdychol: "Ach, boe, boe!" Slzy ho zaliali a hodn chvu mlal. Potom obrtil sa ku iakovi a optal sa ho: "A dozvedel si sa, ako by ete oslobodi som sa mohol od tej postele?"
91
www.eKnizky.sk
"Takto," zaal mu vyklada iak. "Mus na tej skale, z ktorej striehol si na ud, holmi palci jamu vyhraba a do nej svoj kyjak, ktorm si ud ubjal, zasadi. Potom z tej studniky, o si z nej najviac pjaval, holokolenky a hololakaky bude nosi vodu v stach a kyjak polieva. Ke prijme sa ti a obrod, tak si od tej postele osloboden, ale ak nie, zatraten si na ven veky." Mtaj to vetko pozorne vypoval, a ke iak prestal hovori, akoval mu vemi, e prsahu splnil. "A teraz," poved, "po mliko za mnou!" Tu ho viedol chodnkom, a prili na sam vrch vysokej, machom obrastenej skaly. A Mtaj ohlsil sa: "Toto je t skala. Tuto mm tento mj kyjak posadi. Ale by som rd vedie, na ak stav hotuje sa ty." A iak mu odpovedal: "Ja posvtm sa len bohu - budem kazom." "No, ke je tak," ohlsil sa Mtaj, "neche bude tak! Jestli mi to d pnboh, e prijme sa mi tento kyjak, budem vedie, e po smrti prdem do neba. A ty mi sb, e ma ete prde na toto miesto opi, a ak bude treba, aj ospoveda." iak mu to prisbil a s tm rozlili sa. Tu hne Mtaj kakol na kolen: Ach, boe, pomhaje!" zhlboka vzdychol a zaal palcami do skaly hraba. Bolae to rados, ke iak priiel domov, ke otec a ma uvtali syna! Ani nemohli dos naobjma a naboz-kva sa ho. Ale on nemekal dlho doma; iel dokoni koly a stal sa kazom. Ako kaz,
92
www.eKnizky.sk
pre svoju mdros a pobonos, dos skoro priiel do chru a tak dostal sa na hodnos biskupa. Dvno u rodiia jeho prchniveli v hrobe. I sm biskup bol u ediv ako holub a mlad asy marili sa mu pred oami u len ako dvny sen. Vybral sa on raz, ako to biskupi mali vo zvyku, po svojom biskupstve cirkvi prezera. Rozumie sa, e na koi. Ale dko zmlili si cestu a zabldili do jednch hr. Tu ho zarazila uteen va jabk. Cho," povie si jednmu sluhovi, vyhadaj tie voav jablk a dones mi z nich dakoko!" Sluha skoil a po chvli priiel k irokej jabloni, na ktorej krsne erven jablk viseli. Ako chcel z nich odtrhn, tu pouje vola: Netrhaj, nesadils'!" Ale nikoho nevidel. Sluha v strachu beal nazad a povedal biskupovi, o poul. Biskup poslal druhho sluhu po tie jablk. Ako tento naahoval sa, i tomu ohlsilo sa: Netrhaj, nesadils'!" Ale tento bol smel, horko-ako, ale predsa len odtrhol jedno jablko. A tu mu z neho krv dolu rukou teie. mar jablko na zem a obzer sa dookola. Tu zazrie na boku loveka s dlhou edivou bradou, nohy mal len po kolen a ruky po lakte a bol celkom machom obrasten. Sluha, udiven, letel ako bez due ku kou a takto i takto" rozpovedal vec. Len teraz opamtal sa biskup. Ziiel z koa a iel samotn k Matajovi. Mtaj zodvihol hlavu z machu a biskup optal sa ho: Nu, Mtaj, i ty ete ije?" Ach, ijem, ijem," zaeptal tento. Ve azda vie, o si mi bol sbil. Ach, ospovedaj ma, ospovedaj!"
93
www.eKnizky.sk
Tu zloil dovedna kptiky a zaal vyklada svoje hriechy: Zabil som brata!" Vtom hne odpadlo jedno jablko, premenilo sa na holbka a holbok letel do neba. Tak vyznal sestru a druhch z rodiny i vetkch, o po-mrnil. Zakadm odpadlo jablko a z jablka vyletel holbok. A Matajovi odahvalo na dui, akoby mu po cente odber al. U vetky jablk poodpadvali, len v samom vrchov-ci viseli ete dve najvie. Mtaj prestal menova a len dval sa a dval do toho vrchovca. Biskup nazdal sa, e hdam mysl a chce opamta sa, nu mu dal za chvu pokoj. Ale ke Mtaj len nehovoril a nehovoril alej, biskup sptal sa ho: No kohoe si ete zabil?" Ach, to u nepoviem, to u nemem poveda." Ke nepovie," ohlsil sa biskup, daromn ti je vetko, lebo km neprizn sa aj k poslednmu hriechu, neprijme a pnboh na svoju milos." Ach, boe, zmiluj sa!" vyriekol saka Mtaj. Jeden je otec a druh ma!" Tu odpadli aj tie dve jablk a z nich dva holbky leteli do neba. Biskup dal rozhreenie Matajovi a tento v tom okamen skonal. Ete raz preehnal ho biskup, a ako riekol amen", mtvy premenil sa tie na holuba a letel za ostatnmi do neba. Po skonenej prci biskup astlivo vrtil sa domov. Ale ako do izby vkroil, spadol z nh a duu poruil aj on pnubohu.
94
www.eKnizky.sk
Medve a komr
Ziiel sa medve s komrom. Povie medve: Ty, komr, ty sadne na kad stvorenie a nacicia sa, povedz mi, ak krv je najsladia?" Povie mu komr: A veru je udsk krv najsladia." Dobre; vybral sa medve na t udsk krv. Postretne chlapca: Stoj! i si ty lovek?" Ja ete len budem!" podskoil si chlapec hrdo, akoby bol chcel podrs hne na celho loveka. No, len si poskakuj," mrmlal medve, z toho mi i tak ni, o ete len bude." Ide alej, stretne obrka: Stoj! i si ty lovek? Ja som u bol!" zakalal obrk a ukril sa, aby ho vidie nebolo. No, len sa kr," mrmlal medve; o u bolo, z toho mi ani toko." Ide, ide, stretne husra na koni: Stoj! Kto si?" lovek s hlavou!" zahrmel husr a popchol koa. Ale medve zp za nm, len doho a doho. Tu zvrtol sa husr a prosto do medvea paloom, al mu do ivho, e len tak revala krv
95
www.eKnizky.sk
z neho. Medve nebral na art a ukzal husrovi pty. Husr, neleniv, strhol ete karabn z pleca a vyplil za nm. Ziiel sa medve zasa s komrom: Ty, komr, ty me ma pravdu, e je udsk krv najsladia. Alee ma viacej nenavna na u!" Nu a preo?" smial sa komr. Nu preto, e lovek neartuje. Ete len oddval som sa doho, u ti vyplazil na ma jazyk, ale tak velik, o ma aj na siahu pred sebou nm zasiahol, a tak ostr, o mi vnikol a do kosti. U som ho potom i tam nechal, ale ten obrtil sa ete, zapuval za mnou a vari jasnou strelou chriakol mi do boka, e som mal skapa o bolesti; ete mi aj teraz pod koou speje!" vizk komr triasol sa od smiechu na neokrchanom medveovi, len stoko, e ho nepuklo. Ale to, vraj, u nem by, lebo nem sadla, trebrs z kadho stvorenia krv cicia.
96
www.eKnizky.sk
Mechrik-korik s kamartmi
Mechrik-Korik bol sirota. Doma nemal u nikoho a nioho; pustil sa teda po vandrovke, dobrch kamartov hada. Ide, ide vandruje. Pribehne k nemu my a vol naho: Boe daj astia, Mechrik-Korik, vezmi ma so sebou!" A ktoe si ty?" Ja som myka-chocholuka." No, po!" Id, id Mechrik-Korik s mykou chocholukou a vandruj. Stretne ich abka: Boe vm daj astia! Ej, vy ste u dvaja a ja ete sama v svete, vezmitee ma sebou!" A ktoe si ty?" Ja som abka-rapotaka." No, po!" Id, id Mechrik-Korik, myka-chocholuka a abkarapotaka. Stretne ich had: Boe daj astia! Postojtee, vezmitee i ma sebou!" A ktoe si ty?" Ja som po trve myk!" No, po!"
97
www.eKnizky.sk
Id, id Mechrik-Korik, myka-chocholuka, rapotaka a had po trve myk. Stretne ich zajac: Boe daj astia! Vezmitee i ma sebou!" A ktoe si ty?" Ja som po lese skok!" No, po!"
abka-
Id, id Mechrik-Korik, myka-chocholuka, abkarapotaka, had po trve myk a zajac po lese skok. Stretne ich lka: Boe daj astia! Vezmite ma sebou!" A ktoe si ty?" Ja som ltika-kmotrika!" No, po!" Id, id Mechrik-Korik, myka-chocholuka, abkarapotaka, had po trve myk, zajac po lese skok a ltika-kmotrika. Stretne ich vlk: Boe daj astia! Vezmite ma sebou!" A ktoe si ty?" Ja som horsk truba!" No, po!" Id, id Mechrik-Korik, myka-chocholuka, abkarapotaka, had po trve myk, zajac po lese skok, ltika-kmotrika a vlk horsk truba. Stretne ich medve: Boe daj astia! Vezmite ma sebou!"
98
www.eKnizky.sk
A ktoe si ty?" Ja som morsk mrml!" No, po!" Ak tak putuj, tak putuj Mechrik-Korik s mykouchocholukou, s abkou-rapotakou, s hadom po trve mykom, so zajacom po lese skokom, s ltikou-kmotrikou, s vlkom horskm trubaom i s medveom morskm mrmlom a prdu v pustch horch ku jednmu domeku, kde jeibaba svadbu strojila. Hej," povedaj si, ukmee teraz, o vieme!" Tu zastali si na dvore do radu a Mechrik-Korik, ako vadia, tak i teraz, stal sa napredok. Mechrik-Korik nafkal sa a pripravil si huk, e len tak hualo; myka-chocholuka pala; abka-rapotaka rapotala; had po trve myk ahal ako slikom na husliach; zajac po lese skok vyskakoval pred nimi a pekne prepletal nohami; ltika-kmotrika, akoby na krsten bola, tak vyahovala a vyspevovala; vlk horsk truba trbil; medve morsk mrml mrmlal. Ozvala sa hora nairoko a t tamdnu triasli sa, o to za hudci prili im na svadbu. Tu MechrikKorik chcel ete lepie preukza sa, i veru nafkol sa ete raz. Vtom prsk! roztresol sa. Jeho kamarti tak nramne rozchichotali sa na tom a t tamdnu tak naakali sa toho tresku a chichotu, e rozutekali sa na vetky strany. A jeibaba, ke videla, ako svadobnci zaberaj, parila ete popredku. Tto potom vnili do domu, posadali sa za prikryt stoly, jedli a pili z hotovho. A aby im svadba nebola len tak pri slamenom snopku, postavili si medvea za starejieho, vlk si vzal lku za enu a
99
www.eKnizky.sk
dosvadbili sa pri peknom poriadku. Vlk s lkou ij aj doteraz ak nepomreli.
Mdry Mako a blzni
Voiel Mako na vohady; pekne ho uvtali, ete aj ten prach z miesta poutierali, kde si mal sadn. Ke si u takto na posedkch i pobesedovali s nm domci, povie tu otec domov: Mati, zabehnie ty do tej komory; ve vie po o!" A mati len na to akala; odbehla hne do komory, trocha toho oberstvenia donies. Ale mali sa jej naaka; tamt kdesi zavrzla! Otec povie: Ie ty, dievka moja, kde t naa mater tok asy mek." Dievka dobehla; ale neprichdzala ani t. Ej, kho paromae tie tam toko kutia? No akajte! Ve vs ja dovediem!" Rozpepril sa otec a vybehol za nimi. Mil voha. Mako ak vykva, tak vykva; ale neme vyka nikoho. Takto u aj zvlo sa mu niekoko rz, aj ponaprval zhasnajci ohe na kozube, aj velijak inak preberal si driemoty, a tch len nebolo a nebolo. ,A u,' reie, ,i sved sa, i nie, len idem pozrie, o t toko robia v tej komore; vari tam primrzli, a i by ich bol dakto klincami popribjal.'
100
www.eKnizky.sk
Ide - a tam v komore u temer cel svieca dohra, o ma sebou vzala, a t traja tam! Ak nariekaj, tak nariekaj, e to ozvalo sa a do tretch susedov. Nu, oe vy tu nariekate?" vol, pros Mako preboha; ale z tch nem vyvbi ani slova; len vetci traja ak nariekaj, tak nariekaj. Navea, navea spust mater ete na hrubie struny a zane mu vyklada: Nu vid, Mako mj drah,- tadiato je rebrk z komory na povl a tu, hla, sekera na om zavesen. Ke u len tak zoberiete sa s touto mojou Dorkou a budete ma u potom aj diea, ak to dostane sa voliak sem do komory pod t sekeru, potrasie rebrk a t sekera odpadne neboiatku na hlavu a zabije ho, to bude zrmutok! Nu hla, preto my tu teraz nariekame. Ach, neboiatko, chatko s rozvalenou hlavou!" bedkala mati alej a s ou dievka aj otec. Makovi bolo velijako, aj do smiechu, aj nie. Ledva ich util. Napokon ale povedal: Ak ja njdem na svete ete piatich takchto blznov, ako ste vy, potom si vezmem vau dievku. Majte sa zbohom!" S tm pobral sa v ry svet. Ide, ide na tie skusy a dlho neme ni sksi; a raz prde do akejsi dediny. Tu vid velik gazdovsk stavy a prpravy. ,Idem,' poved sebe, ,pozrie, ako tam udia gazduj.' A tam vid, ako gazdin bije, klbe, trepe o zem kvoku. oe t kvoku tak nemilosrdne klbete, trepete?" spytuje sa.
101
www.eKnizky.sk
Ej, psia ma," vrav gazdin, m dvans kureniec a nechce im da cica!" Nauil t gazdin, ako m vajko uvari, obieli, na drobno s patkou poseka alebo ltej kae upari a tak kurence nachova. In nemohol ju presvedi, e kurence nikdy necicaj svoju mater, iba ke u pred ou pekne zobkali a rali. Zaplatila mu dobre. Mako ale naiel prvho blzna, ke nie vieho, aspo takho, ako tamt boli. Nu dobre, toto bol u prv blzon. Ako dochodil do druhej dediny, poul na vetkch zvonoch vyzva. Proti nemu uberal sa von z dediny pohrebn sprievod a to, ako o by mal by sdny de, vetko bolo na nohch. Chlapi niesli truhlu; eny vykladali za truhlou a zalamovali rukami; mlde, stre okolo nich. Truhla bola odkryt, vrchnk z nej len tak niesli: bo krsne mlad dieva lealo v nej iv. Ach, povedztee mi, dobr udia, o vy to predsa robte?" doveduje sa Mako. Ach, nu oe by sme robili?!" vravia mu. Cha dieva richtrovo ilo po vodu, voliak si vopchalo ruku do budka a teraz nemono mu ju nijakm inom von dosta. Dos u cel dedina nalmala si na tom hlavu; dos natrpilo sa dieva, a predsa ni! Malo by dieva tento ozrutn budk vdy takto na ruke nosi, bohvie o by z toho bolo. Nu volme ho odrazu zbavi trpenia a pochova za iva!" Nu ale vy ste blzni!" Bol by si za to slovo od celej dediny util! Ale Mako, neleniv, roztrepal, m to riekol, aj budk a mil dieva oslobodil.
102
www.eKnizky.sk
Hne ho cel dedina odprevdzala pravo do poctivho richtrskeho prbytku. Jednak u vetko bolo hotovo na kar, urobili z toho vesel hostinu. A napokon zbierku naskladali milmu mudrcovi pln misu dvadsiatnikov. Dobre teda, toto mu u boli druh blzni, o dobre platili. Na tretej dedine chceli ma kostol zvonka-zdnuka pekn bieluk. Len, vravia, z oho kam najbel vystava? Ktosi im bol poradil, e najbel bude z tvarohu. Hne a zaraz, kde ak mlieko mali, robili tvaroh a postavili z neho kostol, - ale bez oblokov. Zvonku bol pekn, biely. Ale oe? Zdnuka hor od temnice. Jali sa nosi svetlo vo vreciach. Vetko darmo. Nezadlho ale prileteli z hory vtiky, vyubali diery do tvarohu a v kostole zasvietilo sa. To pnbohovia, ke oni tak svetlo robia! Nachytajme si ich do toho kostola, bud nm v om vo dne v noci svieti." Nedali si to dva razy poveda, bo ten, ktormu vyrieklo sa to prvmu, aj to znal, kde t nosia sa v hore na vysokom strome. Pochytili hne dlhoizn rebrk a niesli ho na pleciach do hory. Ale tu mil reber zavadil sa im o kad strom a kde bola via hava, tam u nedajboe ani sem ani tam. I veru odtnali po kuse z rebrka, kdekovek zavadili. astne dostali sa tmto inom a k vysokmu stromu, ale oe, ke z rebrka nemali u len tri kolky, vetok ho boli poutnali. Le o chlapi, to chlapi! Podvhali sa oni jednodruhmu na plecia, chlap na chlapovi stl rovno, pevne. Ten najvy doiahol a k hniezdu a dostal ho aj s vtkami do hrsti. Ale ako od radosti zvolal tu s", obzrel sa ten najspodnej hore, aby tie voa videl. Tu podmykla sa mu noha, skydol sa. Popadali vetci
103
www.eKnizky.sk
a vtci uleteli. Daromn vetka robota, iba o komu ruka, komu noha, komu hlava dodrzgan. Na tto nehodu doiel Mako k nim. Nauil ich stava kostol z kamenia, necha, kde treba, obloky a mry, steny pobieli vpnom. Ete len to bol kostol pekn, bieluk! Dali mu viac peaz, ako o ich ten kostol stl. Dobre; popri peniazoch naiel si Mako u aj tretch blznov. Vo tvrtej dedine bvali udia u trocha onakvej; a tto mali poriadny mran kostol. Ale poujte len! ahali povrazmi oviazanho bujaka hore na kostol. Mako ani svojim oiam neveril, ale bolo predsa tak. I pta sa ich: Nu ale, dobr udkovia, oe vy tun robte?" oe by sme robili? Umrel u ns bohat msiar a poruil bujaka na kostol; nu ho tatam da chceme, kde je poruen." Mako im bujaka predal a rozpovedal im, ako maj speaenho na kostol vynaloi. - Odmena rozumnej rady neminula ho ani tun. Dobre; naiel tun tvrtch blznov. ,Len i ozaj skoro nahodm aj na piatych,' htal si, ,hoci ak to ide takto na svete, ktovie, i mu aj t bud pokonn?' A veru mu zas nebolo aleko chodi. V piatej dedine, ako dali jedlo na stl, tak udia odstpili sa; myi pribehli zo vetkch ktov domu, napapali sa dosta a udia iba to jedli, o tieto nechali. udia, udia, oe je to u vs?" hovor Mako. Ve by som ja radej hladom poiel, ako by som mal takto len za myami jedva!"
104
www.eKnizky.sk
A ve spoiatku aj nm tak bola hodina," re mu; ale ke to lovek navykne sa aj na ibenicu, navykli sme aj my na to. Dos aj pasce staviame, cel vojnu proti myiam vedieme a ubrni sa im nememe. Vari z celho sveta zbehli sa sem na ns!" A zbehn sa ete len, ak nepomete si," povie im Mako. Ej, lovieku, spom nm, ak si z boha!" prosia sa mu. Mako - rozumie sa, za dobr plcu - opatril im tak zvieratko, o iba myi chytalo, drhlo a ralo. Ale tu milch dedinanov nadiiel strach nramn, o bude ra to divotvorn zviera, ke vetky myi vydrhne. A o tom poradi sa s Makom neprilo im na um, len ke ho u obohatenho vyprevdzali za dedinu a on bol dos aleko od nich. Kriali ete za nm. o vs po tom!" zvolal im Mako nasp a bol u za vkom. Oni rozumeli: o? -.Vs potom!" Nu veru pozdejie, ke u my nebolo a kocra nijak dolapi nemohli, o t nevytrielili? Vypratali, o mohli, a podplili dedinu zo vetkch strn, aby tam aj ten ert s ou zhorel. Ke pohorelo vetko, zazreli kocra sedie v cinteri na navyom nhrobnom kri. Ani vlsok mu nebol okvkol. A kde vzala sa, tam vzala sa, sedela pri om u aj maka. Maiek naplienilo sa im; ale od tchto, ako aj od my, mali napotom pokoj. Kreme ako blzni, museli konene len svojou kodou zmdrie. Makovi ale nebolo treba hada viac blznov. Ktovie, kolko by ich bol ete naiel! Nebola mu ale ani staros o peniaky do gazdovstva. Vrtil sa domov a povedal: Predsa jest vea blznov na svete; piatich som naschvl vyhadal, iesta bude moja ena a siedma cel perep!"
105
www.eKnizky.sk
Ale mu vraj dobre bolo s ou, bo ako vravia: Mdremu muovi netreba mdrej eny, ako je sm" a Len jeden mdry, a vea blznov popri om vyije."
Na boha s kyjom
No, poujte, deti! Ja budem hni, vy budete i, ale to viac nepoujete. A koniec e si dobre "zachovajte! Len veru, raz bol lovek mocn a na vetko odvny. Iba toho neprevldal, do koho neoddal sa, iba t robotu neurobil, do ktorej neprichytil sa, a pal sa vdy do kadho remesla. Ale hoc mu nikto ni odoprie nemohol a zarbal de i noc, predsa nikdy k niomu prs nemohol. Druh udia vdy mali, o im bolo treba, a on vdy iba vtedy opamtal sa, ke zas bol na holej dlani so enou aj s devtoro demi. Domzalo ho to, aj ho domrzelo. Ej," pomysl si, takto to naveky nepjde. Toto u sm boh tak nerovno del: druhm vetko a mne hol dla. Ale dontim ho, o kde je, aby u raz aj mne nadelil, a ke nie, aspo vyvim sa!" Ako si zamyslel, tak schystal sa. Pochytil z kta kyj a z klinca przdnu kapsu. oe chce, kdee pjde?" opytuje sa ho ena. Na boha s kyjom!" odvrkne jej len tak cez plece. oe rob sa ti? Kdee boha njde?" A u ke je svet bohov, dakde v svete aj on by mus! A ty nestar sa mi do toho!"
106
www.eKnizky.sk
S tm vyletel ako pochab z domu a kadial chodil, kadia nechodil, kto by za tm pochodil?! Sm nevedel, kde zaiel, ale boha ete nenaiel. Raz podveer prde na jednu lku, o nemala ani konca, ani kraja. Ej," hovor tu by u raz mohol by, tu! Bolo by aspo kde ponaha sa s nm. Ale u kohokovek tu doplim, na tom vyvim sa; aspo ma trocha zlos minie; ve toto lovek neslchal, tok svet tra sa a takto nadarmo!" Vtom zazrie tam starho obrika o barle. Ide pravo na neho. Kdee ide, kde, lovee?" opytuje sa ho obrik. Na boha s kyjom! A vme o do toho?" oe by mi bolo, trebrs i ni! Lene more nevypije, horu nepreval, boha neprevldze!" A ve u i sm tak voliako htam," reie n lovek. A preto zaumienil som si, e koho prvho njdem, na tom vyvim sa: a to ste vy!" V tom u dvhal kyj, e stareka oval. Ale stretli sa im oi. Hne mu kyj ovisol a divoch skrotol ako baranek. Lebo tvr toho stareka bola tak mil, tak prvetiv, e kto raz nazrel do nej, hne ho to premklo, hne oi zohol. Tak tu stli proti sebe, starek prvetiv a tento hnevlivec s opustenm kyjom. O chvku preriekol starec: Vid, vid, lovee, oe zdol, e ide na boha s kyjom? oe mu urob? Ale vezmi si odo ma tento obrutek a cho nasp! Netreba ti viac aspo o to stara sa, o zje a o vypije, lebo tento
107
www.eKnizky.sk
obrutek d ti vetko, o si ivo zaiada, len o mu povie: Obrutek, prestri sa!" Ako nevedie, kde vzal sa obrik na tej lke, tak o nevidie zmizol mu zasa spred o. A n lovek si na tom ani vea hlavu nelmal, len u chcel vysksi ten obrus. Ale," vrav, nie tuto, ale kde ma svet vid, o ja u teraz mm." I pobral sa hne tam nealeko do hostinca na noc. A tu pred vetkmi vytiahol z kapsy obrus a rozkzal si: Obrutek, prestri sa!" o len ivo zaiadal, priam bolo vetko na obrsku, sam vyberan jedl a peienky. Vnko, rozumie sa, chba nesmelo. A toho dobre potil sa a zaspal. Hostinsk krem na to akala; spravodliv obrsok vzala a miesto neho podstrila mu falon, iba naoko tamtomu podobn. Nevedel o niom ni; nu rno len schystal sa a po pravo domov, nachova enu a deti a jes a pi do sta. Prde domov, ete vo dverch kri: eno, eno, sem sa! Zaiadaj si jes, pi, o len ivo chce, hne bude na stole; ale chytro, chytro len si na pomysli, o iada sa ti, u ako by ti do st liezlo." Vytiahne obrus a zavol: Obrutek, prestri sa!" Ale tu ni! Nasrden zakri: No, hne prestri sa, a kaa s mliekom aby u tu bola!" Ale ani tak ni a ni, o ako srdil sa a krial. Ako bol nasrden, na inie nepomyslel, len e ho to obrik oklamal, dal sa mu len raz najes a naalej u nepamtal ani preho, ani pre enu a deti. Ale pokaj si mi ho, ve mi to odbydne; tam a ete dodrzgam!"
108
www.eKnizky.sk
S tm vyletel z domu ako sre, zasa na boha s kyjom. Ide, ide, aleko u zaiel, podveer prde na t lku. Tam stl zasa obrik a dval sa po irokom svetle. A tento sre dvhal u kyj z pleca, e ho oval. Ale ako pozrel do prvetivej tvre starekovej, hne cele skrotol a kyj mu ovisol. A starek mu povie: Nedvaj sa na to, na o si nenarstol. Jednako si si sm na prine, e sa ti ten obrus tak prevrtil. Aj ti u obrus nedm, ale vola inie, pri tom zadr sa lepie. Tu m, hae, tto kuru; kedy chce, vtedy ti pln hniezdo zlata nanesie." obrik zmizol a n lovek iba vtom opamtal sa, e u mal kuru pod pazuchou. Pobral sa a priiel zasa do toho istho hostinca. Hostinsk ho vemi pekne privtala a klila tak z boku, o zas vytiahne. A ten strhne klobk z hlavy a posad na sliepku ako na hniezdo a povie: Kura, daj zlata!" Hne mal pln klobk zlatch peaz. Rozkzal si veeru pansk o viac! Hostinsk ho ete uponkala ako jedenm, tak aj dobrm tuhm vnkom. Pohr iel za pohrom a nmu loveku udrelo to z ruky do hlavy. Spievajci mohla mu hostinsk preara kuru, aj mu ju prearala. Ako sa prebudil, hne letel, ani nezastavil sa nikde, iba doma, a volal na enu: Po, stark moja; teraz vid, o si ete nevidela!" A aby to skorej bolo, zas iba klobk podloil a uhniezdil kuru naprostred stola a rozkazoval: Kura, daj zlata!"
109
www.eKnizky.sk
Rozkazoval, rozkazoval a do tretice, ale tu ni a ni. Dobre ho u teraz od zlosti tam nevychytilo. Otrepal klobk aj so sliepkou o zem a vyletel ako zbesnen z domu, e ete len teraz ide na toho boha s kyjom. Paril zasa tou istou cestou a raz potom podveer dobehol zasa na t ist lku. Vetril na vetky strany oima, e kde mu ten obrik, o ho zasa takto oklamal, aby ho u teraz tm kyjom na prach zmlel. A obrik aj tam stl naprostred lky a v ruke dral svoju barlu. N chlap, ako bol rozpapren, tak zrovna naho kyjom. Le iba o raz stretli sa im oi, u chlap skrotol a kyj mu ovisol. A starek prvetivo k nemu: lovee, lovee, na o sa to dva, ke ani toko nezdol ako biedna muka? Ale aby si konene videl, e a rd mm, daj sem ten kyj a tu m moju barlu; ako jej raz povie: Barla, bi! hne potom vetko bude dobre." obrik zmizol a n lovek ani nevedel, ako priiel o svoj kyj a mal v ruke starcovu barlu. A teraz u htal: Nepustm sa len tak treskom-pleskom do sveta, sksim ja najprv tu, kde som sm, o to za barla. I veru povedal: Barla, bi!" A barla zaala bi, lomi, ale ke tam nebolo nikoho, nu len jeho samho. Ej, veru mu povystierala dy a kosti v om praali. Ke u ledva zdmal od bolesti a tam omdlieval, vtedy sa mu voliak predsa zavzdychlo: Ach, barla moja, presta!" Barla hne prestala bi a ako sama podala sa mu do ruky.
110
www.eKnizky.sk
Ej," vzdych si u potom, na takto pruku som neakal. Ale nech si je! Ete mem i ja takto pruky po svete rozdva!" 'Zatiahol i teraz pravo do toho hostinca na noc. Hostinsk okolo neho ako vrtielka, e o si rozke na veeru. A ve si voa len rozkem," hovor jej; ale neviem, i bi sa vm bude potom vplaka!" A o by sa mi nebila?" teboce tto okolo neho. Iba si rozkte, o vm dua zaiada, hne bude vetko na stole." Narozkazoval si on toho dos a bolo toho ete aj viac a hostinsk len tebotala okolo neho a bola by ho vnom zaliala, a to vetko len preto, e chcela z neho vyvbi, i ete da takho nem ako prv. Ale on nedal zna sa ani v najmenom. Iba naposled, ako to obyaj v hostincoch, optal sa aj on: No, pani hostinsk, oe som dlen?" A mil prepelika zas len prepeuje: oe by ste boli dlni? Ve sa to njde! Ve sa ete len pobavte u ns! Ete si zajedzte a zapite!" A bola by ho ete unkala, uhostila, a to vetko preto, e na vetok pekn spsob chcela k tomu prs, o by takho sebou niesol, o by mu zameni mohla a da plan za dobr. Ale tu zvrtlo sa koleso. Lebo on povedal zrovna: No ni; u vm len dm vplacku, a hne uvidme aj to, ako bi sa vm bude. Barla, bi!" Barla zaala hostinsk bi, lomi, o len tak praali kosti v nej. Hostinsk zaala meta, hdza sa a kria zle-nedobre na neho, e i jej tak plat. Ale on ni, a barla len bila a lomila a bola by kadho
111
www.eKnizky.sk
dodrzgala, kto by bol priblil sa. Konene hostinsk nevldala u ani kria a len tak ciepala ako kura, ke omdlieva: Jaj, jaj, lovee, prestate, u vm vetko zradm!" o takho?" optal sa n lovek. Jaj, jaj, v spravodliv obrutek u ma!" No, ve som si to hne myslel; ale kura kde?" Jaj, jaj, aj kura tam v kasni pri obrsku na zlatom hniezde sed." Hne beal pravo do kasne, a ke dobre prizrel sa, hne aj poznal, e s toto jeho spravodliv veci, a tamtie, o domov priniesol, e museli by iba podstren. Zanechal hostinsk tam aj s prukou a nestavil sa nikde iba doma. ena, deti!" krial ete vo dverch. Tu je u vetko tak, ako malo by. No len skoro, o si zaiadate jes? Vravte, vravte!" Deti, neboiatka, o ak zdmali od hladu aj kdee by nie, od tokch ias iba to mali v ustiech, o im dobr udia nadelili predsa len schpali sa dovedna okolo otca a volali: Kau s mliekom, kau s mliekom!" Hne to bolo na stole, len o rozkzal: Obrutek, prestri sa!" Najedli sa vetci do dobrej stej vle. A ke najedli sa, zavolal otec: No a teraz, deti, i chcete zlat kajka?"
112
www.eKnizky.sk
Chceme, chceme!" volali u teraz, o im hrdlo dalo. No, postvajte si dookola naprostred izby." Ako postvali si, vzal sliepku so zlatm hniezdom a rozkzal jej, a t niesla zlat vajcia. Deti poskakovali okolo a tapkali si rukami: Jaj, zlat kajka! Jaj, zlat kajka!' No, vidte, takto bude vodi sa vm, ke budete dobr," riekol otec. Vtom ale hne vytiahol barlu a povedal: Barla, bi!" Barla zaala mil deti masti, ke najlepie tapkali si. Deti rozplakali sa vetky. No, vidte," riekol otec, takto vm bude hodina, ke plan budete!" Ale aby zahojilo sa im, kzal barle presta od bitia a deom dovolil, aby si pobrali po zlatom kajku a zabvali sa. Hne bolo vetko v dome na pokoji a od tch ias aj tomuto loveku lepie la hodina, ale nestrojil sa viac na boha s kyjom!
113
www.eKnizky.sk
Nebesk slva
Bol raz jeden bohat pn a mal jedinho syna, ktorho volali Vilkom. Ten pn bol u vemi star, ediv ako holub a slab ako muka; so vetkm u len do hrobu hadel. Ale Vilko bol mocn, zdrav ako ryba vo vode a pritom uhaj krsny, e len tak lipli dievat za nm. Otec ho neslchan rd mal a okrem neho ani nemal inej potechy na svete; iba to jedno nezdalo sa mu, e Vilko nemal iadnej chuti do enenia a e naveky len tral do sveta, e sa on veru neoen skorej, iba ke napred nebesk slvu uvid. Otec dal doasu tomu pokoj; bo si myslel, e to synovi z hlavy vyvetrie. Ale ani nevedie ako, minulo sa Vilkovi dvadsap rokov a on o dievat ani neozrel sa. Tu otec videl, e tmto inom nebude ni a e u mus sm zamiea sa do toho. Ej, syn mj, syn mj," zane mu raz dohovra, ale len pekne, ty si u, chvalabohu, uhaj na mieste a nechyb ti ni, len aby si sa astliv oenil. Hade, ha, ma starho u ni na tom svete nete. Ale by ma ozaj poteilo, keby som mohol zaveseli sa ete na tvojej svadbe. Oe sa, syn mj, oe! Vid, u ti dvadsap rokov minulo, a ty si dosia ani nepomyslel o veci." Hej, ba veru som pomyslel," povie Vilko, ale som sa len tak namyslel, e sa skr neoenm, len ke uvidm nebesk slvu." Zarmtil sa dobr otec nad takouto odpoveou a zabolelo ho srdce vemi. I Vilkovi bolo to, e nemohol po vli urobi dobrmu otcovi; ale on si to u raz tak bol zamyslel. I teraz zabral sa do svojho kostolka, kde aj predtm modlieval sa, aby mu pn boh dovolil, o
114
www.eKnizky.sk
len kovou dierkou podva sa do nebeskej slvy. Otec i rodina ete aj potom nahovrali Vilka, aby len oenil sa; ale to len tak lo kad od boha de, e Vilko modlieval sa na kolench v svojom kostolku, a neenil sa a neenil. Napokon nechali vetko tak. Preli mesiace, preli i roky a Vilkova iados nevypala sa. Navea navea poal sm na inakie mylienky prichdza a prisbil otcovi, e u raz oen sa. Otec neborik, ke toto od Vilka poul, hne o desa rokov omladol. Ani nevedel, o m od radosti poa, e jeho ostatn iados voakedy u raz vypln sa. Hne kzal robi neslchan prpravy ku svadbe. Najkrajie dieva v celej krajine malo by jeho mladou nevestou. Kde ak pn, kad bol povolan na hostinu. Sdok peaz mal sa za sdkom, lebo star pn ni neutoval nakpi, o len bolo drahho a vzcneho na svete; take to mala by svadba, akej od pamti sveta nebolo. Vetko bolo v najlepom poriadku. Kaz stl u pred oltrom; druice pripravili veniec na hlavu mladej nevesty a druba akal napordzi, e ju povedie k sobu. Tu mil Vilko, prve v najlep as, ke vetko u len naho akalo, vykradol sa potichu spomedzi svadbankov a beal do toho svojho kostolka pomodli sa ostatn raz pnu bohu, aby ho pripustil, o len na okamenie, do nebeskej slvy. Modl sa, modl kaiaci na holch kolench. Ako tak modl sa, prde k nemu star, staruik lovieik; a to bol bo posol. No, Vilko, o sa ty tu modl?" opytuje sa ho staruk. Ach, oe sa modlm! Zariekol som sa, e neoenm sa skr, iba ke prv nebesk slvu uvidm. A ha, u mm s na sob a ete som nevidel ni, ani len ako za mak."
115
www.eKnizky.sk
Nu, a i by si predsa len chcel vidie t nebesk slvu?" Ach, chcel, star otec, chcel." No, ke si to tak vemi iada, sadni si na mj chrbt!" Vilkovi to nebolo treba dva razy poveda, vysadol si, a len o si vysadol, zmizol mu spopred o svet. Nikto nevedel, o stalo sa; nikto nevidel, kde podeli sa, ktorou stranou zaleteli starec aj Vilko. Len, vraj, zauchotalo to a tak uteen va rozahl sa po celom svete, e si udia nestaili ani zdravka, o sa im tak vemi kchalo. Posol bo s Vilkom v okamen doletel k nebeskej brne. Tu ho zloil dolu, vyzliekol mu aty, zavesil na nebesk oblek a tak ho pustil do neba. Ale iaden lovek, o by hne sto rz mdrej bol od toho najmdrejieho, nevie poveda, ako vodilo sa Vilkovi tam v tom nebi; len to je ist, e mu vemi dobre muselo by, lebo zabudol na otca i na nevestu i na vetko, o mu tu dolu mil bolo. A ke posol bo priiel k nemu, aby u iel domov: Eh," povedal mu Vilko, ete som len jednu hodinku tu; dopraje mi, dopraj, nech sa pobavm ete za jednu." Minula i druh hodinka tak ahko ako mil sen a Vilkovi nechcelo sa ete dolu; bo ke ho volal posol, prosil sa mu zasa: Ach, noe ma, no, nechaj ete aj za t tretiu hodinku, ve ti u potom pjdem." Staruk dal sa uprosi a Vilko teil sa zas v tej nebeskej slve. Ani nebadal, ako mu chytro preletel as, iba ke u tret raz priiel posol bo k nemu: No, Vilko, u ti mohlo dos by; teraz mus dolu!"
116
www.eKnizky.sk
A nebork Vilko voky-nevoky poberal sa von. Pred brnou ho staruk zase preobliekol, vzal ho na chrbt a zaletel s nm na to ist miesto, skadia ho bol odniesol. Tu Vilko kakol zasa na kolen a akoval pnu bohu, e dal mu podva sa do nebeskej slvy. Len o pomodlil sa, vstal hore: No, u teraz," poved, rd pjdem na sob," a iel von. Ale ak tu zzrak! Ukazovalo sa mu to vetko inak, ako to predtm vdaval. Pretiera si oi, ako zo sna prebuden; obzer sa okolo, ako kto sm sebe never. i mu to od tej nebeskej slvy tak pomtili sa oi, i o je to? Ten ist kostolk, ktor sm dakedy dal vystava. Ale u teraz vyzer voliaky ierny, obarpan, o u azda hen desiate indle na om dohnvali. Pri kostolku pred troma hodinami bol cmiter a teraz tam zelenali sa oziminy. Kde predtm mlynsk voda tiekla, tam bola teraz vynosen cesta, po ktorej hore-dolu vozy behali. Zo vetkho toho nechpal nebork Vilko ani najmenie. Cel kraj mu bol cudz, neznmy, akoby ho po prv raz bol videl. Iba tie velik zpole na vchod slnka, tie stli nezmenen a on ich poznal, e s tie ist, o na ne ete za chlapectva rd dvaval sa. Ach," mysl si sm v sebe, predsa to len pn boh mus by vemi mocn, ke on toto vetko pod tak krtkym asom tak vemi mohol premeni!" Prde do otcovho zmku. I ten bol tak dky star, uaden, akoby ho boli pred pamou sveta stavali. Vnde dnuk, tu mu sam neznmi udia pred oi prichdzaj. A on klania a prihovra sa kadmu prvetiv, bo nazdva sa, e to t hostia, o boli prili na svadbu.
117
www.eKnizky.sk
Hne, hne," vrav, hne u meme s na sob; u som si ja moje veci pokonal." A tu udia dvaj sa naho vyvalenmi oima, povaj ho otvorenmi stami a nikto nesmie opta sa ho: Kto si, o si, skadia si? Len divia sa divnmu loveku a Vilko ete vmi div sa nad ich predivenm. Na astie bol tam jeden star popelvr, o mal vye tristo rokov. Ten poznal svojho mladho pna a zavolal ho po mene. A ktoe si ty, dobr lovek?" opta sa ho Vilko. Nu a i ma nepoznte, svojho popelvra?" Popelvra!" opamtal sa Vilko. Nu a vari ty, mj popelvr, bol by si sa mi tak ostarel?" Jaj, veru ostarel! oe robi, ke ma pn boh nechce k sebe povola?" A kdee je mj otec, moja nevesta?" Jaj, kdee nevesta, kdee otec? Nevesta vydala sa za druhho a dvno u pominula sa i s nm. Otec rozsypal sa u na prach. Ve od toho asu u tristo rokov pominulo!!" Tu svitlo Vilkovi v hlave! Tristo rokov! A on nazdal sa, e to ani tri hodiny! Pozrel do neba, pozrel na zem a od toho okamenia navidomoi starnul a starnul. Oi stemnievali sa mu, lca opadvali, brada pala sa mu biela ako sneh a telo zhrbilo sa mu k zemi, e v niekoko okamihoch nevyzeral ani za mak mlad od popelvra. Tak si tu stli zoi-voi dvaja vye tristoron starci!
118
www.eKnizky.sk
V tom zavial ponad nich tich vetrk a obidvaja rozsypali sa na prach!
119
www.eKnizky.sk
Nebojsa
Kdesi kedysi mal jeden bohat kupec jednho syna, ktor nebl sa no, ale nioho na svete, o by to o bolo bvalo! Ke druhm uom u pri rozprvke vlasy dupkom vstvali, on kade o tom poul, hne to vyhadal. Jemu bolo vetko jedno, i na poludnie, i na polnoc pochodi vetky pust zmky, kostoly, kostnice, cintorny, krne cesty a kde len udia povrvali, e voa ukazuje sa, alebo tak a tak strane mce. Raz u potom umienil si sveta sksi. Ke tun," vravel, niet oho ani naozaj naaka sa, trebrs udia dos o tom tru, pjdem, pokia nesksim, o je to b sa!" Na takto rei synove otec iba na tom trdil si hlavu, ako by mu ete doma dal najes sa strachu, eby do sveta nechodil a tam dakde o ivot nepriiel. Ale veru mil otec zo svojej hlavy nevyhtal ni takho. Po on ku kazovi a sbil tomuto vopred vea peaz, ak njde spsob nastrai toho jeho syna, o by tomuto odnechcela sa t cesta. Ni ahie ako to," hovoril kaz, len ho vy, mj drah, polite ku mne ete dnes veer." Medzi tm asom kaz poradil sa voa so svojm zvonrom a otec poslal veer svojho Nebojsu na faru. oe dobrho, pn farr?" opytuje sa tu Nebojsa. Nu oe by?" hovor mu pn farr. Pletka prav pletka, mj drah Nebojsa! Znenazdajky umrel mi zvonr a niet loveka, o by mi veer na deviatu zazvonil. Vetci vopred tru, e ten zvonr tej noci na vei mta bude, lebo e je to nie s kostolnm riadom, ke tak nanhle
120
www.eKnizky.sk
pominul sa. I veru boj sa toho kad. Ja som si pomyslel, e veru ty si ned takto z przdneho mecha strachu nahna." o len to, nestarajte sa ani mny mak; ve ja zazvonm," hovoril Nebojsa. A kaz pomyslel si: Cho len, cho, ve ty nadde. Lebo bol dal pripravi na zvonov vhu ibenca. Ledvou dokal sa Nebojsa tej deviatej. Pobral sa na veu, makajc po tme hore schodmi a pod zvony, a tu miesto povraza domlatal sa ibencovch noh. Druhho by vari hne tam bol zrdnik vychytil, ale Nebojsa, hoc inak ani nemyslel, len e to ten mtvy zvonr tam vis, pochytil predsa ibenca za nohy: No pokaj," poved, odnechce sa ti tra sa po smrti!" A ahal, koko ahal za tie nohy, aj statone zazvonil. Ale aj ibenec odtrhol sa mu od vhy a hlava skotala sa na jednu stranu a telo odkvclo na druh, len tak zdrochlo. No, dvhaj sa u teraz! Ke si mohol vytvera sa na veu, me aj dolu!" riekol Nebojsa a nechal ho tam. Pod veou ale akal ho u cele naplchan kaz: Nu oe, akoe tam? i nestalo sa ti dao?" I horke stalo!" povie Nebojsa. Neviem, o by sa mi malo sta?! Ale ten zvonr, i je mtvy a i je iv a i ako je s nm, ten veru pochodil! Pomyslite si, ve vm ten tam bol obesen na vhe. o som mal robi s nm! Vyzvonil som za jeho nohy, a to statone, ako ste pouli. Lene, chudk, nevydral, odtrhla sa mu hlava a tam ten zdrochol so vetkm dolu."
121
www.eKnizky.sk
Jaj, preboha, to je zle!" zdpnel kaz. Nu akoe to teraz bude? Ve sme my zvonra ete zveera uloili do truhly v malom kostoleku, kde mtve tel bvaj; aj svetl sme zaplili okolo neho. Len i ten na tej vei ostane a i zasa na svojom mieste bude? A keby mi aspo nebolo treba s o polnoci k nemu svetl poutiera!" To je najmenej," povie Nebojsa, tie poutieram i ja miesto vs; aspo presvedm sa, ako je to, o je to s tmi mtvymi." Kaz iba to chcel, aby Nebojsa iiel sm k tomu mtvemu. Bo naozaj, ako boli uzreen, zvonr tam leal za umrelca v bielych plachtch okrten a u vedel, o robi m. Ke tu potom o polnoci Nebojsa sviece poutieral, dvhal sa tento pomaly z tej truhly a zaal temnm hlasom, akoby to z hrobu ozvalo sa: o ty ma tu nepokoj? Stoj! Tu umrie! ahni na moje miesto ja pjdem miesto teba po rom svete chodi." Nebojsa prikroil k nemu a najprv len pekne povedal: Nu, oe ti je? i si dobre nedomrel! ahni si a bu na pokoji! Ja s mtvymi nemm ni." Ale ten z truhly len udvihoval ruky, nohy a naposled chcel ho obja. Nebojsa na to nahneval sa: oby ti," reie, hrom do matera! Mne sa vid, e nerozehnal si sa nadobro s tmto svetom. Pokaj; dm ti na prpinok na druh svet!" I vylomil nohu zo stolca a milho zvonra tresk po hlave! Naraz mu krvav opekance z nosa i z st vyfrkli a jak dlh bol, tak prestrel sa nasp do truhly. Boloe ti na rno vo fare aj u kupca behania a strachu, ak pletky u teraz u sdu ma bud, ke zvonra nijakovskm spsobom
122
www.eKnizky.sk
vzkriesi nemohli. Radili sa sem i tam; ale aj sto radm jeden koniec bva. Aby Nebojsa, aspo km sa to pozabudne, stratil sa uom z o pustili ho do sveta. Otec mu dal zbroj, koa a peaz na cestu; mati pripravila na rozlun dobr obed: mrvenicu s mliekom, loke s makom a deninu s krpou; do kapsy mu ukrtila postruhnkov, koko spratalo sa, k tomu otiepok a parenicu. A Nebojsa tomu rd, pustil sa hne, o aj proti noci, smelo rym svetom. Prenocoval v hore a oznov kradol sa len hfavami, kde ani da pred sebou ani slnka nad sebou dobre nevidel. Kadejakmi pirfami poprechodil strm boiny, hlbok doliny a zas zrutn zpole a vysoiny, o by ich iba vtk popreletval. Tu i tam nadhodila sa mu dka poTanka alebo i valask lky a cdenice v hatrovch horch; ale o alej to krem hustejie hory, astejie bariny a neprechodn lmy! Ledva kde-tu dku loinku vyhadal si na nocah. Potrava mu vyla, iba o kde tu dkusi t uoriedku alebo brusnicu naiel, alebo ivil sa korienkami a koa na psici popsal. Tak mu to trvalo za vea tdov. Zmoren, vyhladovan doiel konene k jednmu zmku. Zmok vek, uteen, ale pomyslite si, na takej okrhlej skale vystaven, ako oby len to vajce. A ete, o ani nevedel, bol ten zmok od dvanstich duchov zakliaty. Len kadia ta dnu? Dos obchdzal zo vetkch strn; ale prstup nikde. Tam by mu bol bval zmok pred nosom a on predsa na holej zemi cel noc od zimy drkotal, keby veerom nebola otvorila sa mu brna sama. Vnde a tu mata a v matali koa iba ulapi; bo seno za rebrinou nametan, seka s ovsom na vlove nasypan, voda v putni prichystan! Ide po izbch vetko vymret! Iba v jednej palote stl prikryt peknm inovanm obrusom, na stole chlieb a sonika i pohr vna, a na pohri npis: Toto pre oberstvenie putujcemu!"
123
www.eKnizky.sk
Zasadol si, zapil si a jedl mu li na stl, ani sm neznal, ako a odkia. Po veeri ani nepomyslel na inie, iba ako by u raz aj vyspal sa po chuti. V bonej izbe naiel poste pekne odpraven. ahol si a spal si ako v oleji. O polnoci zobud ho tresk-plesk po celom zmku! Zrazu otvoria sa dvere a dnu hrn sa potvory t dvansti duchovia s kyjakmi. A naskoia naho: i si ty ten, o sa neboj nioho? Pokaj, nadenieme ti my strachu! Takto vrtil sa nm dnu do zmku ako zbojnk! U viac sce neujde!" A nedali mu ani cekn a strhli ho medzi seba a mltili na om od hlavy po pty ako na dakom snope. Tam by mu boli dodrzgali vetky hnty; ale v tom uderila hodina duchovia prepadli sa! Po biede dorazil k posteli a na svoje astie naiel tam mas, ktorou ke potrel rany, priam mu nebolo ni a on spal u potom, akoby ho bol zarezal, a do bieleho da. Rno, iba o skoil na nohy a posprval sa, u bolo toho pre oberstvenie putujcemu dos na stole. Aj zajedol si on do chuti. Ale," vraj, pokajte si, potvory, ve vs ja vykutm! Ete ti mi veer ani k slovu nedali prs, len ma lomili. No ve, pozhovrame sa teraz." Ale veru nadaromne kutil a vetko sprevracal. V celom, celuikom zmku ani ivej due, iba o ten konk v matali vyesan, naobroen veselo zarehotal naho a hrabal kopytami. o tu robi? Prechodil sa oznov po zmku a ete raz kad ktik v om prekutal. Naposledy naiel v jednej stene malik dvierka, e ozaj uhn sa mu prilo do nich. Ako ich otvor tu krsna zhrada!
124
www.eKnizky.sk
Naprostred zhrady jazero ako oko a v jazere pekn panna, ale zamoren a po pazuchy vo vode. oe ty tu rob, pekn panna?" opytuje sa Nebojsa. Preoe nejde von?" Ve by som dos rada, ale nemem; ve ja som tu zakliata!" A ktoe a sem zaklial?" Ktoe ma zaklial?! Bvala som tu ja s otcom aj s materou na pokoji. Ale raz oborili sa na ns dvansti duchovia. Otcovi, materi ni urobi nemohli, pretoe mali krovsk pomazanie na sebe. Nu tch len aleko odtiato za more zahnali. Ale ja tu trpm u od dvanstich rokov. Nemem ani pod vodu, ani nad vodu a ani s tebou zhovori by sa nemohla, keby u prv nebol vytrpel si za ma. A ak ete zadr sa dobre po dve noci, vyslobod ma celky. Lene u teraz tie potvory prdu a napred ankaf, vbif, prehovra, aby si o len slova preriekol, a ak prereie, nu skape. Potom ete horie strai a mui a bud, len aby si sa naakal. Ak ani neprereie, ani nenastrcha sa, nu uvid ten div, o tu stane sa." ,,A ve u ako mi pn boh bude na pomoci!" preriekol Nebojsa a teil t paniku, aby ani ona nebola v starosti oho a u len vykala a do pokona. Na druh veer zas vetko ako predtm: chutn veera na stole a Nebojsa len si ujedal a upjal. Po veeri uloil sa, ale u usn nemohol. Mrvil sa, akoby mu po chrbte mravce hniezdo robili, ke u blila sa t hodina. I prihrn sa jeho mil hostia. Ale teraz u pekne okolo neho, prihovraj sa mu, vyspytuj sa, zalieaj sa mu, len aby slova vyvbili z neho. On ale mlal ako stena. Tu t napajeden obskoia ho, pochytia medzi seba a nadchaj ho ani dky mech, dobre tam nerozpukol sa. Potom si ho hdzali po palote od kraja do
125
www.eKnizky.sk
kraja i nadrali si ho tmi kyjaiskami a chytali ho ako dku loptu. On ti ani nezastenal, ani nepredesil sa, len vytrpel. Ke hodina udrela, duchovia prepadli sa. Istenky horko-ako mu bolo dobaka sa k posteli, ale ako potrel sa tou masou, pospolu ozdravel a spal ako v masle. Ke rno do zhrady priiel, u panika bola a po ps odkliata a raz krajia ako predtm. Cel de iba s ou zhovral sa a prechodil sa okolo jazera. I na tret veer chutn veera na stole a Nebojsa ujed si a upja. Ale mu to u tak nechutilo ako predol. Omykal sa, o to asi tret raz s nm bude. Ani nezaspal. A veru mu to trocha aj upelo, ke ho tie potvory razom obhkli a aj najvia z nich postavila sa s velikm eleznm ranom pred samu poste. Ale tie i teraz najprv len pekne ho vtali, vakovsky vbili, aby o len slova z neho vyvbili. A raz zvretia: Ke ty ni, nu my da! Ve ty zastene, ke bude piec sa!" Hne ho natiahli na ten rae a piekli za iva na ohni. Ke u dopekal sa, strhli ho z raa a revali: Ak ti ete nebolo dos, teraz ti dodme, ke po ksku z teba peienku trha budeme!" Ale vtom udrela hodina a potvory prepadli sa! Najtia mu bolo dosta sa k masti, potom u spal zasa ako v oleji, ke ou potrel sa. A veru pospal si hodne po tokej robote! Rno pretiera oi a tu sluhovia chodia okolo na prstoch, aby ho neprebrali, a ak by prebral sa, aby mu boli napordzi. I tak ke vstal, doniesli mu ndhern aty. A ke poobliekal sa do nich, t panika tie uteene vyobliekan uvtala ho u v palote. akovala mu
126
www.eKnizky.sk
za vyslobodenie a darovala mu krsny biely runk, na ktorom bolo vyit i jej vlastn i jej otcovo a matkino meno. Toto ti," poved, bude na zruku, e som tvoja. Ale to by vetko nebola stla vec, ak by si ma nezaviedol k mjmu otcovi. Preto ak ma rd m, po! Tam budeme svadbu dra." I neodstla a neodstla od svojho, km jej nepri-sbil, o ako nezdalo sa mu to. Dobre lebo nebrs! O krtky as schystaj sa oni na cestu a uberaj sa veselo na kooch. Len ti im raz prde nocova v akomsi tam hostinci medzi horami. Kr-mrila tam star striga jeibaba a t mala dievku, ktor hne z prvho videnia chcela vyda za Nebojsu. Len ako to navliec? Ale jeibabe bola ahk vec porobi mu. Vzala ihlu, pichla mu ju do kabta a Nebojsa vyvrtil sa ako mtvy. Rno jeho kan temer o rozum prila od vekho trpenia. Ale u inak nebolo. Pochovala ho, oplakala ho a pustila sa i bez neho k svojmu otcovi. Len o kahya nohu vytiahla z hostinca, u star striga Nebojsu vyhrabala, ihlu mu zo iat vyala a on oil. Na bbinu dievku ani hadie nemohol, nu iba o tmolil sa sem a tam a naveky len t svoju mil vyzeral a hadal. Daromn i to robota. Baba mu tak poarila, e od hostinca ani aleko ods nemohol, a oby ako aleko bol zaiel, vdy nasp priplies sa musel. Raz predsa v tch horch stretne sa s jednou Mdrou enou. Vetkm inom vyzerala tak ako t jeibaba, lene mu tto dobre chcela. Ej, Nebojsa," reie tto, keby si ty vedel, o porobilo sa s tebou?"
127
www.eKnizky.sk
I rozpovedala mu, ako o je s nm. Ale Mdrej ene tie ahko bolo odrobi mu. Na ty," povedala mu, tto zelinku! Vlo si ju do avej imy pod slamu a cho prosto do hostinca nasp! Tvoja gazdin urob sa na maku a bude do teba skka. Ty ju len kopni lvou nohou, pospolu rozleje sa na koloma. Potom zober svoje veci a pr sem ko mne! O alej netrp sa ni!" Dos na alekom bol ete od hostinca, u velik ierna maka proti nemu vybehla, a ak mravk, tak mravk, prosto doho, oi mu vydriapa. Nebojsa iba raz kopol do nej, pospolu rozliala sa na koloma. On si veci zobral a vrtil sa ku starkej. No, star matka, poratee u! Tu som!" Ej, poradm, poradm," hovorila stark. O t tam viac ani neozri sa! Tam t bude rozliata, km ja npravu neurobm. Ty ale cho touto prostrednou cestou! Nevykro ani na jednu ani na druh stranu, len pravo sa dr! Prde k vysokmu a strmmu vrchu, na ktor iba po stupajch dostane sa. Na vrchu njde zhradu a v tej zhrade bude kad kvietok loveou kosou pritlaen. Tie kotialiky do jednho pozbieraj a zahrab! Ak to neurob, vedz, e na to prde, e aj tvojimi kosami druh kvety popritskan bud. Ak ale tm kostiam pohreb urob, prde k tebe potvora, ktor si u predtm na zakliatom zmku videl. Ale ti ona ni neurob, ete pochvli a a opta sa, o iada za ten skutok. Ty si inie neiadaj, len aby ti povedala, kde je teraz tvoja kahya. T potvora to me, lebo je nad vetkmi tvornohmi zvieratami krom." Nebolo mu treba dva razy poveda, iba o poakoval sa, u stpal alej a pekne-krsne dostal sa na ten vrch a do zhrady. Ako tie kosti pozbieral a pochoval, pospolu oerstveli omdlen kvetiny. Tu
128
www.eKnizky.sk
stla u pred nm potvora, len akoby bola zo zeme vyhkla. Chvlila ho za ten skutok a naposled aj optala sa, o si iada za to. Ni inie neiadam," reie uhaj, len mi povedz, kde je moja straten kaha!" To ja, bratku, neviem. Ale pozhovej, zvolm mojich poddanch z celho sveta; t tebe oznmia, ak ju len dakde zbili." I zatrbila potvora, a zem otriasla sa. Kde ak zver, vetka hrnula sa sem a potvora od najmenieho do najvieho vyzvedala sa, e i tak a tak kahu voakde nezbili. Ale tie t veru nikde nezbili. No, ni to preto; vyschne blato, bude leto," hovor potvora. o moji poddan neznaj, to mu zna vtci. Cho tamto do druhej zhrady! Tam njde mjho brata, kra vtkov." Nebojsa iel do druhej zhrady. I tam hne potvora k nemu: oe ty dobrho tu had?" oe by som hadal, len mi povedzte, kde by naiel moju kahu?" Stane sa ti po vli," vrav kr vtkov, lebo pi sa aj mne, os' ty v mjho bratovej zhrade vykonal. Od tch ias aj moje kvety kvitn ako najkrajie. Len trocha pozhovej!" Vtom zatrbi, a zem pukala sa. Ako oby vetky hory druzgom lmali sa, tak zahualo v povetr, o to vetko vtctvo sveta valilo sa sem. i ste nevideli tak a tak kahu?" opytuje sa kr od najmenieho do najvieho.
129
www.eKnizky.sk
A tu kad len, e veru nevideli. U by z celho vtckeho rkoa ni nebolo bvalo, ale vtom zauchoce to ete raz horou a velik star orol zakrtil koleso nad zhradou a spust sa dolu. oe ty tak pozde chod, ke ja raz zatrbim?" hroz sa mu kr. i si azda nedopoul?" Ej, dopoul, pane mj. Ale som prenal a ta za ierne more kan iernomorskho kra." Ve to je ona!" zvolal Nebojsa vyteen, akoby ho bol na koa posadil. A i je," reie, zdrav?" Ako by nebola," hovor orol, ke prve teraz stroji sa na sob!" A s km?" Hja, tam s voliakym kazoviom!" A i by sme mohli doletie ete k tomu sobu?" Aj mohli, aj nemohli," vrav orol. Ja som u star a vldy v sebe nastoko neujem. ahko by sme mohli prepadn sa tam doprostred mora." Ach, orlku mj drah, lene ty sks ete svoje sily! Ve u ako bude, tak bude s nami!" Dobre; ale to tebe bude na dui, ak zhynieme." Bude, ako boh d!" povedal Nebojsa a u sedel na ozornom orlovi. astlivo preleteli za more a spustili sa dolu pri samom meste, kde jej kanin otec bval. Tu Nebojsa zaal orlovi akova za jeho ustvanie a neprestal unva ho, o mu je za to dlen.
130
www.eKnizky.sk
Za dobr dobrm," reie orol napokon. ahaj teda me a zotni mi hlavu!" Ale ja tebe, orlek mj drah? To nikdy!" ahaj me!" hrm orol. Lebo priam aj to ti pozde bude a ty nikdy nezde sa s tvojou kahou. A hne, hae, ako mi hlava odpadne, vytrhni srdce zo ma a rozre tak, aby ete po druhej strane spolu dralo sa. Kedykovek roztvor ho potom, akch drahch vec si zaiada, takch bude ma dos. Len ty ahaj a tni, nech u raz i ja spoiniem: ve u dos naslil som sa svetu. Vo-nevo odal mu hlavu a srdce z neho vytrhol. Ako ho rozkrojil, zaiadal si len tak na skusy sto duktov. Boli mu tam! U len do mesta beal a obsadnul tam v hostinci. Ale tu hostinsk iba krtil naho hlavou, e o je zaho, ke tak nerob, ako druh udia teraz vetci robia. A akoe je to, mj drah pn hostinsk?" optal sa Nebojsa. Nu, tak je to, mj pane," reie mu hostinsk, e iba slep nevid a hluch nepouje. Ve u ns rozkaz na kadej brne pribit a poujte len, ako i teraz trbia mestom, e n pn kr rob svadbu a kad aby tatam stpal, nielen najes a napi sa do dobrej stej vle, ale ete za to dostane na kad hodinu dukt." Aj to je voa!" povie Nebojsa. Ale ke u pna kra tak, tun u ns mus by ete viac!"
131
www.eKnizky.sk
Hostinsk len oi vyvaoval, i tomuto loveku rozum ist sa, i o mu je. Ale ke Nebojsa sypal len a sypal dukty, e a zemi ako bolo, priam inak pozeral. A teraz," hovor, kpte pre ma zlat ko, ttoe, zjednajte mi ea! Jedl hotujte na vber, npoje dajte na stl ak najlepie! A kad, kto ku mne prde na svadbu bo i ja enm sa dostane p duktov na hodinu!" Ke toto rozhlsilo sa po meste, krovsk paloty ostali przdne. o len nohy malo, hrnulo sa do hostinca jes, pi veseli sa, dukty zhrabva. Ke kr videl, o to rob sa, poslal k Nebojsovi pekne prosi, aby mu to nerobil, radej aby pilo sa jemu na krovsk svadbu. O chvu letel u Nebojsov ko do krovho zmku. Lene miesto pna sedel v om preobleen sluha a sm pn tie preobleen za sluhu posadil sa s koiom na bok. Nebojsa chcel si takto urobi art zo svojej zverenice, i ho ete pozn. V zmku Nebojsovho sluhu hne vzali vek pni medzi seba, predkladali mu vyberan jedl, nalievali mu drah vna a zdravkali sa s nm. Naposled ponkli ho aj do tanca, a eby smelo iel zavies si mladuchu. A tento, od pna napred vyuen, jedol a pil hodne, len u do toho tanca odvrval sa, e on je vraj, do toho nesci; ale e m so sebou eadnka ozaj kaavnho, ktormu do tanca na svete pru niet. Sama mladucha to no, len tak jednm uchom dopoula. A len tak, ako nie t, prehodila, e by ona veru vykrtila sa s takm uhajom, ktormu do tanca na svete pru niet. A veru Neboj sa vedel pekne-re zavola a poja si mladuchu do tanca. No, ve on bol naozaj kaavn eadnk! Tu, ako najlepie vykrca sa s mladuchou,
132
www.eKnizky.sk
pust na zem ten runk, o mu ona bola darovala ete na zakliatom zmku. Pospolu ona runk poznala. zdvihla a zvolala: Nebude ten mojm muom, o som mu voky-nevoky prisahala, ale ten, kto tento runk stratil!"
Pod tm asom bol Nebojsa uskoil von. Hne stala sa trmavrma a vetci hadali ho. On iba o obliekol si svoje aty, vystpil sm naprostred paloty. Tu vetci oka nespustili z krsneho uhaja. Aj kaha ho hne poznala a tam pred vetkmi objala. Tak bolo radosti vade plno!
133
www.eKnizky.sk
O loveku, o nikdy nehreil
V jednej dedinke bval raz vemi chudobn, ale pritom aj vemi staton a pobon lovek, lebo hoc u bol ediv ako holub, predsa ete nikdy za ivota nezhreil, nikomu neublil ani o by len najmenm slovom, nikomu ni neprevinil, nikoho neukrivdil. I mrzelo to erta v pekle, krabal sa za uami a vravel: To je predsa len do popukania s tm lovekom. Druh, o ak staton, aspo raz za iva mi posli, ale tento dnes-zajtra zomrie, a ete neurobil mi v niom po vli. No, ale pokaj si ho, ve ti ja vykem!" Chudobn lovek nevedel o niom ni a najmenej o ertovi, ako stroji sa naho. il spokojne vo svojom domeku, modlil sa bohu kad de, neublil nikomu, nepoiadal veci cudzej a spravoval sa vo vetkom poda prikzania boieho. Tu raz kde sa vzal, tam sa vzal, bodaj sa radej prepadol ta do Sitna a na dno! upne mu do izby ert, a to tak, ako ho pnboh stvoril: zuby mal ako koly, nohy ako k, na hlave roky a pekne prepytujem na zadku ete aj chvost, a hne zaal: A heje, ty vie, kto som ja? Od tvojho narodenia neprestajne chodm za tebou, a ete ani raz nemohol som spopcka a pri hriechu. Teraz vyvo si, o chce: alebo zabije loveka, alebo bude rha sa bohu, alebo opije sa! Z tch troch hriechov, chce-nechce, jeden urobi mus! Zajtra zasa prdem, aby som poul, ktor si si vyvolil." Ako dopovedal, vyletel hore kochom. A staton lovek o? Veru neakal sa tak vemi, lebo vedel, e kto s bohom, s tm aj
134
www.eKnizky.sk
pnboh. U len premal, premal cel de, o m urobi. Ale mu to nijak nelo po remesle. tal cel od boha de v pobonch knihch a naostatok aj pomodlil sa a zavzdychol si: Neuve ns v pokuenie, ale zbav ns od zlho." Ale oe? Na druh de rno zas len zviezol sa dolu kochom ert a zastal pred nm: No, rozmyslel si si u?" Ej, rozmyslel, rozmyslel! Ke si ty ert, idi do pekla, kde a Pn Kristus zatvoril, a daj statonm uom pokoj. U ja raz tebe kvli nezhrem!" Ale ja ti zas povedm, e ty tomu nevyhne: lebo niet, ani nebude na svete loveka, ktor by nezhreil aspo raz za ivota. Ak bude protivi sa tomu, tak ti porobm, e dopust sa vetkch tch troch hriechov. Dobre si to rozhtaj! Zajtra zasa prdem." Vtom hybaj ert, pobral sa hore kochom. Chudobn lovek sm ostal za stolom s hlavou o dlane podopretou. Mysl, mysl o veci. m alej lme si hlavu, tm viac presveduje sa, e ten ert voa popovedal. A veru ten predsa mal pravdu," tak htal sm sebe, ve sme vetci hrieni; ve by azda Pn Kristus nebol nadarmo zomrel aj za ma a ja som ete nezhreil. Ej, veru ten ert me ma pravdu! No, nebudem aha sa s nm za palce. Ale loveka zabi? Ej, to by bol vek hriech! Ve cez cel ivot neublil som nikomu, ani najmeniemu dieau, ani len o by malikm prstom nedotkol som sa nikoho a teraz odrazu loveka zabi? Z toho nebude ni! Pnu bohu rha sa, aj to by bol vek hriech! Ve od mojej mladosti chrnil som sa aj uom poveda zl slovo, a teraz na moje star
135
www.eKnizky.sk
kolen mal by som rha sa pnubohu? Ani to neurobm! Opi sa? Hm, to by azda bol najmen hriech, ve s tm nikomu nezhrem! oe? Opijem sa, prdem domov, vyspm sa bude koniec veci, a mm pred ertom pokoj!" Takto premyoval staton lovek a pri ostatnch slovch vstal od stola a poiel do hostinca, kde plnm skleniciam hodne podval sa na dno. Prde domov. Tu hne proti svojmu obyaju zaal robi garazdu. Na neastie rozplakalo sa mal vnatko a on chcel ho udrie po chrbte udrel ho po hlave, e hne na venos onemelo. Tu naraz nebolo hroma, ani paroma, ani erta, ani svtho, ani boha, ktorho by nebol pospomnal, ktormu by nebol rhal sa. Tak, ha, o nerob oranstvo! Keby nebol opil sa, mohol svt umrie a potom nebolo vieho zlolajca, zlodeja a zbojnka od neho! Bo, vraj, najtia len raz opi sa, potom to ide ako po remesle. A ten ierny v pekle radoval sa mu a raduje sa podnes, e nie nadarmo vymyslel plenku!
136
www.eKnizky.sk
O troch grooch
Kopl raz jeden chudobn lovek pri hradskej ceste priekopy. A neviem, ako sa stalo, ako nie, dos na tom, e sm kr! Volakdesi iel po tej ceste a optal sa chudobnho loveka: "Povedze mne ty, mj drah, ak m plcu na de za tto ak robotu?" "Ha, najjasnej kru, ja mm na de tri groe." Zadivil sa kr nad tm a optal sa ho, ako me na tch troch grooch vyi. "Jaj, Vaa Jasnos, oby len vyi, to by ete bolo ahko; ale ja z tch troch groov prv vraciam, druh poiiavam a krem na tom treom sm ijem." Ale tu veru kr nerozumel, o to znamen; trel si rukou elo, e si rozhta, o by to, ako by to mohlo by. No nevyhtal ni, len pekne-krsne priznal, e on veru nerozumie, ako by to mohlo by, z troch groov i vraca i poiiava i vyi. "Nu, najjasnej pane," povie chudobn lovek, "to je takto! Chovm si otca u starho a nevldneho, tomu vraciam; bo on ma vychoval. Ale chovm i jednho malho syna: tomu poiiavam, aby mi vrtil, ke ostariem sa. A na treom groi aj sm potrebujem i. "No dobre, ke je tak," zaradoval sa kr. "Vid, mj drah, ja mm doma dvanstich radcov a m viu im plcu dvam, tm vmi ponosuj sa mi, e nemaj z oho i a trovi. Teraz im ja zahdam tto hdku, o si mi ty povedal. Ale ak by prili k tebe opytova sa, nepovedze im, o to znamen, - pokm len mj obraz neuvid."
137
www.eKnizky.sk
Ako to dopovedal, daroval ete sedliakovi za hrs duktov a odiiel domov. Len o doiel, dal zavola tch dvanstich radcov pred seba: "Vy," poved im, "o na tokch peazoch nemete vyi; jesto tu v krajine jeden lovek, ktor m na de krem tri groe a ete aj z tch jeden vracia, druh poiiava a iba na tom treom sm ije predsa statone vyije. Teraz, ke ste mdri, povedzte mne vy, ako je to mono; lebo ak mi do pozajtrajka nepoviete, dm vs vetkch z krajiny vyhna, aby ste mi aspo darmo chlieb nejedli." Pobrali sa slvni radcovia s ovesenmi nosmi domov a zasadli do rady, o ako by to bolo. Kad chcel by mdrej a ono za rozum prostho loveka iaden pohodi nemohol. Minul de, mal sa i druh; na tretie rno mali u postavi sa pred kra a ete nevedeli tej veci ani vvod ani rozvod. Navea, navea voakto im poepol, kde by vyhadali toho chudobnho loveka, e im ten najskr spod zvozu pome. I vyhadali ho a dostavili sa hne vetci k nemu. Prosbou, hrozbou, zle, nedobre dotierali doho, aby im povedal, ako je to s tmi troma gromi. Ale on veru nezakol sa ich. Rozpovedal krovsk rozkaz a e krem ete ak by mu krov obraz ukzali, tak by mohla by z tej rai mka. "Kdee ti my hrieni udia krov obraz ukeme," hovorili tto, "ve kr na nae slovo k tebe neprde a ty ani tak nesmie pred neho?! Len daj voliak in nakriatnu sa na t rozpove." "A u ke ani to neviete, tak z tej mky chleba nenapeieme!" Poksili sa aj o to ostatn: Nasubovali mu hory, doly; navlili mu vea peaz, e ve u aj bez krovej milosti m na om i, aby im t vec len rozpovedal. Ale on ni! Iba ke u peniaze naozaj na hbu nosili a on u dos navysmieval sa im, e tak mdri pni nevedia
138
www.eKnizky.sk
si porady, vtedy vytiahol z vrecka jeden z tch duktov, o mu kr podaroval a riekol: "No vidte, tun je krov obraz, sm mi ho podaroval, vidm ho dobre; nemm o obva sa, e by som prestpil krov rozkaz. A tak vm o chcem, vyjavi mem." - A vyjavil im hdku! Tu potom na tret de radcovia ahko rozprvali s krom, ke im chudobn lovek svojho rozumu poial. Ale aj kr zavoal, o je vo veci; lebo dal zavola chudobnho loveka a optal sa ho: "Povedze mne ty, ako je to, e si ty in staton lovek a teraz predsa previnil si sa proti mjmu krovskmu rozkazu?" "Neprevinil som sa, najjasnej kru, lebo som mlal ako kame, km som neuvidel v spravodliv obraz. Tu ho mm ete aj teraz, sami ste mi ho darovali" - a vytiahol dukt s obrazom krovm a rozpovedal mu vetku prhodu s tmi dvanstimi, i ako hrozili i prosili, i nadarvali sa mu, i ako on navysmieval sa im. "No," povedal na to kr, "ke si ty tak mdry, e ty viac rozumu m ako moji dvansti radcovia, nebude ty viac priekopy kopa, ale bude ako vek pn v mojom dvore prebva a veda ma v rade zasada." "A vy?" - to zas k tm radcom hovoril. - "i sa vy nehanbte? oe, akoe teraz s vami? Vm nielene platy nepovim, ale vm ete aj z toho utiahnem, o mte!" Neprili t viacej kra o plcu unva.
139
www.eKnizky.sk
O vlku, o si dal i imy
Hmm, htal si raz vlk, ako je to dobre tm uom! Dom ns bosch honia, nedoraj si nohy o ska a drvia, lebo ich maj obut. Ale preo by som ja tie nemohol ma imy?' Po on k imrovi na pokraj inku dediny, akoby len k svojmu susedovi; mohol smelo, bo chudobn imrik nemal iba jednho vyhladovanho krivho pska a ten nezabrechal, utiahol sa radej pred vlkom za chlievce. Vhupol teda do izby, akoby bol z neba spadol. Deti pokryli sa od aku, ktor za pec, ktor do kta, ktor materi pod zsteru. Sm imr vyvalil oi, o to za hosa m. Pn hos ale zaal peknm spsobom; vrav: Pn sused, i by ste mi neuili imy?" Preo nie," hovor imr, len by bola dostcia; ale viete, e ko mne udia iba na pltanku nosia." A o by to bolo treba na t dostciu?" Viete, z oho dobr reme: nu tak naprklad tun jalovica z hlnej riedy." Na veer ju tu mte na zhumn, len si na to pozor dajte! Viete, tak okolo polnoci." Hej, a bolae to za jalovica tun, mastn, o vlk imrovi dovliekol, len aby imy boli m lepie. Hej, a bolae to potom za hostina v dome imrovom! imrka po tri dni iba mso dusila a vetci jedli tak, ako na hody. Jednako voa mastnejieho u oddvna nedostalo sa im na zuby. Kou ale naozaj dali do vrobku. Na tret de priiel si vlk po imy.
140
www.eKnizky.sk
Nu akoe, pn sused, i s my imy u hotov?" Boli by, pn sused mj drah," zaal u n prtepkr prvetivejie, keby len bolo na dratvy. Keby ste vy to ete zaopatrili voa konp a lanu." Bolo toho tam pri moidlch dos u vymoknutho a vyvlenho; vlk naznal mu toho kopu cez noc na zhumnie. Pani prtepkrka na druh de u vysala, trela a teila sa, ako bude prias a tka a deti si zaat. O tri dni ale priiel zasa vlk po imy: Pn sused, i imy u hotov? Aha, tu s; no, veru s hodn; ej, ie mi bud!" Lebo tam stli na lavici naozaj imy nov, uit z remea, o grznr zborgoval vopred na jaloviinu, aby prtepkr mohol raz zasa aj cel imy i. Ale mil, u teraz naozaj imr, zaal poznove, ako predtm: Ej, boli by vm boli, pn sused mj drah; ale to je ten beah, e si tieto rozkzal pn richtr z dediny a vae mm ete len v robote. Le oe mi z tchto i z vaich, ke ich nemm ete m vymasti. Ete takto na t mastku zaopatrite jednho vepra zo ru. Ak mi to splnte, na tret de budete u imy nosi." Cez polnoc bol zasa tun, mastn vepor na zhumn. Bolo potom aj v dome imrovom omasty; ena teila sa, e bude ma aj m zasma, aj na om vypeka. Ke vlk na tret de priiel, imr ukzal mu naozajstn imy, nu ale vlk to obu alebo nosi nemohol. Eh, to ste mi," vrav, piano uili."
141
www.eKnizky.sk
No, ve je ni, pn sused," hovoril imr, ve tu njdu sa imy ete aj pre vs; len som vm chcel ukza, e vy nemete nosi imy ako druh udia. Pripravil som ja to inak; pote len za mnou von." li a prili tam na dvore ku jednej jame, do ktorej bol narobil majster blata z belastej hlinky. No," vrav, pokial chcete ma imy obut, potial skote sem dnu nohami." Vlk skoil, a ke potom dostal sa von, leskli sa naozaj nohy jeho od hlinky. No, vidte, susedko, tu ich mte hne dobre obut, leskl, belast; krajie, ako druh nosia. To som vm ja tak pripravil, aby ste ma pamtali, kedy ste si dali u ma imy i. Len to jedno vm povedm: po skalch, po strach behajte v nich, koko chcete, ale do vody alebo na rosu ani raz nohou! To, hlatee, iba nm imrom atva, ke v imch po vodch!" Posledn nauenie imrovo vlk u ledva i dopoul, bo hrd v imch uhal u zhumnm. A ke bol raz v imch, to si htal: ,Nebude viac tla sa po hore, bude chodi po cestch, kadia chodia druh udia, ke m imy ako oni.' Aj si vykraoval vdy hrdie po hradskej ceste. Ale tu li proti nemu voziari, a ke priblil sa k nim, paholci doho bimi a gazdovia poskkali z vozov so sekerami. Aha, vlk, aha, vlk!" e ho zabij. V tom pomykove nevedel, kadia z konop, skoil do rieky a astie jeho bolo, e rieka bola irok, hlbok, cez ktor nemohli za nm. Ale ke preplval na druh breh, bolo po imch - voda mu ich
142
www.eKnizky.sk
zlzala. No bolo aj po radosti! Keby tam bol bval majster, o ho tak zaobul, bol by ho v zuboch rozsekal, tak ich ceril, tak sekal a vral a hneval sa. Hybaj prosto k imrovi nasp a nepoval ni na jeho vhovorky, len ho vyvolal, aby zajtra v t a t hodinu hotovil sa do bitky, aby si zaopatril dvoch kamartov, vlk e si tie zaopatr svojich a e bi sa bud na ivot a na smr, tam a tam, pri tom dube v hore. Dobre teda. Vlk si zavolal veverku a diviaka na pomoc a akali tam pod tm koatm dubom. imr dlho neiel. Raz u potom povie vlk veverke: Vyjdie ty na toho duba a pozri, i ten ide k nm a i ho mme s tatam roztrha na kusy aj s celou jeho klamrskou perepou!" Veverka vybehla a len zhkla: Jaj, boe mj, veru ten u ide aj s dvoma kamartmi: za jednm sam krvav paloe oplaj sa a ten druh o krok kro, to zohne sa a skaly zbiera. Jaj, to je strach!" A nechcela viacej ani dolu zo stromu. Aj diviak dal si strachy nahna a zaryl sa pod stromy do lstia, o mu ani ufka nebolo vidno. o mal robi vlk opusten? Pustil sa behom do lesa, ni nedbajc, e je zasa len bos a nohy si pred lovekom dotlie a dora. imr naozaj doiel o chvlku a k dubu aj s kamartmi: so svojm kohtom, ktorho erven piera na chvoste vietor rozhal a pred ktorm veverka i teraz triasla sa na dube, akoby to boli ohniv paloe; so svojm krivm pskom, ktor o kroil, to kocnul a predkom do zeme ufol, akoby ozaj kamene bol zbieral, a kocnul i tu naposled a veverka ukryla sa za konr, aby ju voliak tm poslednm kameom nedohodil. Diviak spopod lsa ani nevykukol;
143
www.eKnizky.sk
vlk bol dosia za horami; imrik ako priiel, tak odiiel. Bolo po stranej bitke, ke jej ani nebolo. Ale n vlko poskoril sa radej, kde by dao dostal pod zuby, ve od rna bolo u aleko a on bol hladn, naozaj ako vlk. Psla sa tam dakde na doline pri jazere kobyla aj so zriebom. Vyceril na u zuby a zavral: Kobyla, daj mi to rieb pod zuby, bude ti raz krajie. i podobrotky, i pozlotky, da mus!" A kobyla povie: Dobre, dobre; ale je ete nie okrsten; pred krstom len neme na mry." No, ve ti ho ja okrstm!" Nedbm, ke nasilu chce by kazom. Sta si na breh, dovediem ti ho k vode." Vlk si stal, kobyla sa pohla a rieb za ou. Vlkovi u tiekli slinky a jazykom zalizoval. Vtom ani nepobadal sa, ako kobyla vyhodila kopytami, ako ho zahodila a naprostred jazera. Splkni si sta od peienky!" zavolala mu kobyla a ula aj so zriebom bezpene, km ten voliak po psote, po biede vybdol. Pustil sa u druhou stranou na polia. Tu nealeko jednho humna pouje star kozu baa; koza lealo pri nej. ,Ke na prv ni, bude voa na druh,' pomysl sebe vlk a ide ku koze a spytuje sa: oe tak ba?" A ve vid, o mi je, kozliatko mi odkapalo."
144
www.eKnizky.sk
Podaruj mi ho, ve z toho jednako u ni nem." Akoe ti ho dm, ke je ete neoplakan, neospievan? Pom mi ho aspo pekne oplaka, ospieva." Vlk zaal zavja, a o alej hlasnejie; pil sa sebe, ako dky spevk na pohrebe. Pouli ho mlackovia tam na tom humne, dobehli sem aj s cepami a cupy-lupy", doskoili mu do chrbta a temer mu kou zodreli. No spamtal sa dos zavasu a umkol im do hory. V hore vlk pn, vykrauje si zasa hrdo - trebrs mu od hladu tam dnu kvka a zvonku hnty dodrven. Poletuje si zas tam dakde vta zo stromu na strom a skack z konra na konr. Prikrda sa za nm n vko, e si schmatne. Ale vta mu vdy uletelo a chmatol zakadm naprzdno. Namrzen zavol: Stoj, vta, prehltnem a!" Ete som nedorstol tebe pod zuby," ozve sa vtik. A o by ti z toho prilo, oby si ma i prehltol? Ale ja ti ukem, kde sa me aj najes aj napi, ako ti chu prde; len i ma povne. Veru ti tam bude, ako na svadbe, na vber." Dal sa vlk nahovori a skkal, kade vta letelo. A vta videlo u predtm, kadia eny niesli pln nose jedenia a pitia, kamsi tam na voliaku hostinu. Nu k tmto ta letelo, a ke ich u videli cez havu, kzalo vlkovi za nimi aova a samo preletelo pred eny a tam prplilo sa v prachu na chodnku. Ke eny zazreli vta, nu zavolali: Aha, mlad vta, uchyme ho, bud ma s m zabva sa nm deti doma." Pekne-re poskladali svoje nose na chodnk a pustili sa za vtaom.
145
www.eKnizky.sk
Vta ich vdy alej vbilo, a ke ich u na hodnom kuse odvbilo od havy, vzalo sa na krdla a mihom preletelo nasp na chodnk, kde boli nose zloen. Ono si sadlo na kraj koa a tam do chlebka ubkalo pytekom, bo toho vlk ani neofkol, ke ten tam, odzadu priskoiac, naiel aj msa a u ho bol vetko aj s kotiami pohltal. Ete chcel aj naloka sa, nu stril hlavu do plnho hrnca a lokl. Vtom ale doli u aj eny nasp z havy a porobili krik nramn: Sem sa," volali, sem sa, chlapi, s cepami, drkmi a valakami; tu vlk!" Vtatko hne odletelo a nebolo mu viac ani chru, ani slychu. Ale n vlk ete len teraz nastrchal sa ciep a drkov a valaiek ete k tomu. V tom strachu chcel vytrhn hlavu z hrnca, ale to nelo; zastril si ju ete hlbie tadnu a hrniec zatiesnil sa mu dokonale na hlavu. eny, ako to videli, priskoili odzadu s voliakymi papekmi, o tam pochytili, a lomili ho, o len tak praskalo, po chrbte. Nechcel si da kre zlma, nu len pustil sa behom, sm nevedel, kade let. Let, let za vidna potme. Raz tresne hlavou do stromu a hrniec rozletel sa mu na mrne kusy. Vtedy voliak po biede pretrel si oi prednmi dlabami a u si len raz aspo vydchol a sadol. Hlad, hlad, prizer sa: e je as u podveer a on sed pod tm spravodlivm dubom, kde za rna mal bi sa s imrom. Kamartov tu u nebolo bohvie kde t na bezpenom! Strachy ho objali a hrza primrazila ho na to miesto, kde sedel, e ak by imr ete len teraz doiel so svojimi a privtal ho s kopytom a sklm a nadovetko s tmi ohnivmi palokmi. V tom strachu u len oi zatvoril, aby ani nevidel, o bude robi sa. Ale bolo vetko ticho, ani len muka nepreletela.
146
www.eKnizky.sk
,Boe mj, boe mj,' zane si tu rozma, ,verue som opusten; u nikde ani priatea, ani len nepriatea, o by ma aspo z miesta splail. Ale tak je to, ke som nechodil po svojom remesle a dval som sa na to, na o mi nebolo treba. Mj otec nedval si ani imy i, nedval sa ani za kaza, ani za kantora, ani po svadbch nechodil, a re hory i polia boli predsa jeho, km nestavil sa, kde stavi sa mal u kouniera na klinci. A oe si ja u teraz ponem? ivot ma u domrzel, umrie by sa mi ete nechcelo! Boe, boe, kadee sa dm?' Chcel oi otvori, ale u ani to nestail, bo vtom z jednej strany pif! z druhej paf! Vrazili mu dve guky odrazu do srdca. Dvaja horri, o ho tam vdali plies sa, vyli v prav as sem na postrieku a zastrelili ho. Stavil sa mil vlko naposled tam, kde stavili sa u tok u kouniera na klinci!
147
www.eKnizky.sk
Otcov hrob
Bol raz jeden star kr a mal troch synov a tri dcry, a o viac synovia boli drieni a mocn, dievat zas jedna od druhej krajia. Iba to jedno bolo piano, e dvaja star neradi poslchali a otec sa neraz pomrzel na nich. Mlad po kuse dorastali, ale star nebork zo da na de slabol, a i raz obahol, ani viacej nevstal. Ke videl, e mu je u blzko hodina, kzal zavola synov a dcry, aby ete ostatn raz k nim prehovoril. Synovia a dcry prili hne a on sa im takto ozval: Deti moje! Mne je u raz koniec, musm sa s vami rozli. Ja som vm chcel by dobrm otcom. Ke umriem, dajte ma pochova, ako sa sved. Ale aby sa videlo, e ste ma aj vy radi videli, prdete po tri noci na mj hrob plaka, a to sce prv noc najstar syn s najstarou dcrou, druh noc stredn syn so strednou dcrou a tretiu noc najmlad s najmladou dcrou." Tu synovia a dcry pokakli okolo smrtenej postele a otec ich radom poehnal; potom raz ete dookola pozrel, oi prevrtil a umrel. Na tret de bol slvny pohreb a po pohrebe vek kar. Tu pomaly priiel aj veer a bol as, aby sa najstar brat s najstarou sestrou vybrali plaka na otcov hrob. Ale ten sa vzpieral odprevdza sestru, lebo si otca nerd videl a bl sa jeho hrobu najm v noci. Tak zaal prosi bratov, aby ho i jeden i druh ako najstarieho odmenili, a sa najmlad dal nahovori; pojal najstariu sestru a iel.
148
www.eKnizky.sk
Ticho bolo dookola; brat a sestra plakali na otcovom hrobe. Tu prve o polnoci zahual tuh vietor, a len o sa najmlad brat obzrel, zmizla mu od boku sestra na ohnivom voze odnesen. Medzitm jeho bratia bez starosti, o sa v svete rob, jedli, pili a boli vesel. Rno sa najmlad vrtil domov, a t ako videli, e samotn ide, u zaleka volali na neho: A sestra ti kde?" Na veer prde na vs rad," preriekol on, na otcovom hrobe dostanete odpove!" Ale t, akoby ani neboli pouli, hodovali, tancovali zasa cel de. A ke zapadlo slnko a prila noc, tu zaalo srdce strednho brata strachom ovievaf; lebo aj on nerd poslchal za iva otca a bl sa jeho hrobu. Chor som, chor," zaal pred najmladm bratom vykrca: bol ma celo telo, noe ma, no, odme!" Navea sa dal aj tomu nahovori, pojal stredn sestru a iel. Ticho bolo dookola, brat a sestra plakali na otcovom hrobe. Ale ako prila polnoc, tu zasa zavial tuh vietor a v okamihu skapala mu od boku sestra na ohnivom voze odnesen. Smutn sa vrtil domov, kde si jeho bratia po verajej hostine ete v mkkch perinch hoveli, a ke sa ho sptali, kde sestru nechal, neodpovedal ni, len sedel smutn cel de. Tak sa priblil aj veer a on si mysl: i mm a i nemm s na ten hrob? Ach, porueno bohu, ke som za bratov vedel poslchnu otca, poslchnem ho u len i za seba!"
149
www.eKnizky.sk
S tm pojal najmladiu sestru a li plaka na otcov hrob. Ale o sa mu po dve noci prihodilo, to ho ani teraz neminulo. O polnoci priletel v tuhom vetre ohniv voz a uchytil mu sestru. oe mal robi? Doma ho neakalo inie, iba hriech. ,Eh,' poved, ,pjdem svetom, dokm si nenjdem sestry!' Ale ako u chcel ods, tu zazrie pred sebou svojho otca, starho, bledho, suchho, ako ho pokorn raz na smrtenej posteli videl. Ticho, syn mj, ticho," ozval sa otec; ete i viac mus na svete podstpi, aby sa ti potom dobre darilo. Ty jedin si hoden, aby som a synom pozval, lebo si len ty moju ostatn vu vyplnil a tak i to, o by t boli mali dosta, ty dostane, a tch neposlunkov na ven veky zaklnam, aby sa im nikdy dobre nevodilo. Tu m tieto tri palky, jedna je meden, druh strieborn, tretia zlat. Na akej zapska, hne sa ti tak tto i s takm oblekom pre teba ustanov. Teraz bu zdrav, nech a pnboh poehn, aby si bol astnm na svete!" A vtom mu spopred o zmizol. Najmlad brat si odloil tri palky a vrtil sa domov. Ale tam u medzi tmi dvoma bola rada o om, lebo ho nenvideli vemi; nie pre straten sestry, ale e bol kraj, statonej, smel od nich. Zriekli sa, e ho musia zo sveta znies. Hne ako im na oi priiel, zaali zle-nedobre na neho: Ty nanihodnk nanihodn, kde s ti sestry? A ty by si sa chcel s nami deli o dedistvo otcovsk? Ty tak a tak oplan, o si naveky aloval na ns pred otcom. My a teraz dme skntri, lebo by si ty ete aj ns zmrnil, ako si zmmil nae sestry."
150
www.eKnizky.sk
A tak m alej, tm horie, chceli ho da zabi. On sa im ale len prosil, e nechce tretinu krovstva, aby ho len nechali pri ivote, e im bude radej ako popolvr sli. No," ozval sa na to najstar, ak si si sm vyriekol sd, tak bude ma prvo!" Zdriapali z neho krovsk oblek a v popolvrskych hbach posadili ho na ohnisko do kta. V tie asy kr v susednej krajine mal jednu jedin dcru, ktorej na krsu nebolo pru v celom svete. Vakov ju ptali, ale ona nemala vu ani za jednho z nich. Star kr u na vakov mylienky prichdzal, ako o m urobi, aby ju vydal. A sa ona sama napokon ozvala: Hoj, otec mj drah, ve je to vemi ahko!" Nu akoe mysl, dievka moja?" Takto," reie, spravte: Dajte vystavi jednu batu. Ja si stanem na u a v ruke budem dra zlato jablko. Kto a ku mne na koni vysko a to jablko mi vychyt, za toho vm vane pjdem." Toto sa i starmu krovi zapilo. Hne dal jednu vysok batu vystavi a rozhlsil po krajinch, aby sa rytierstvo zilo na ten a na ten de, na t aj na t hodinu. Ten chr sa do u dostal aj popolvrovm bratom. Tu t zaali hne rozkazy vydva, aby sa chystalo, o treba, sluhovia behali jeden sem, druh tam: to ku kupcom, aby dali drah striebrom-zlatom popretkvan skna; to ku krajrom, aby ili z drahho skna aty; to zas ku remenrom, aby hotovili zlatom a diamanty vybjan kantre zubadla; pritom zhali, o naj inakie kone do krovskho dvora. Nebork popolvr sedel v kte, nikto sa o neobzrel, i on sa do nikoho nepostarel a predsa by bol rd vedel, o to vetko m
151
www.eKnizky.sk
znamena? i azda m by hostina? Ale ve by sa tak na ohnisku praili peienky. i m by vojna? Ale ve by tak brsili able. Sptal sa teda kuchtu: Na to tak behaka po celom palci?" Hej, braek," odpovie mu kuchta, ja by ti povedal, alee ni nehovor! Tu susedn kr m jednu krsnu dcru na vydaj a nechce ju da len tomu, kto k nej na koni vysko a vytrhne jej zlato jabko z ruky. Nai pni by ju chceli dosta. Preto je tak behaka po celom palci. Ak bude svadba, azda sa aj nm voa dostane z kuchyne." Zasmial sa na tom mil popolvr, lebo dobre vedel, ia bude nevesta. Ale nepovedal ni. A ke u boli odili jeho bratia, vytiahol sa ukradky zo dvora, umyl sa, uesal sa, zapskal na medenej palke a hne sa tak tto i s oblekom pred nm ustanovil. On sa obliekol do medench iat, vysadol na ttoa a potapkal ho: Hoj, ttok mj, ke pjdeme popri bratoch, udri ich kopytom do chrbta, aby mali pamiatku z cesty." Len o dopovedal, tto sa vychytil, zaskoil pr rz a u ich dohonil. Tu ako pea na liste odtlail im na chrbte svoju podkovu. V krovskom meste bolo u sila cifrovanch rytierov zo vetkch strn, ktor sa hore dolu motali a obzzali okolo tej baty. Tu sa zaalo skkanie a rytieri skkali jeden za druhm, ale nikto nemohol ku princezke vyskoi. Priiel rad aj na popolvrovch bratov. Darmo; aj tm bolo privysoko. A napokon prikvitne meden rytier na medenom ttoovi; vetko sa len tak ligotalo na om. Dakoko rz sa len tak pomedzi pnov preiel, a jeden raz skrtne ttoa a tak vm ahko hore vyletel ako vtk, vychytil princezke jablko z ruky, obrtil sa a skapal.
152
www.eKnizky.sk
Ke sa jeho bratia domov vrtili, on u sedel zasa vo svojom kte. Tu t na neho: Hoj ty, popolvr, hnusn tvr, keby si bol tam bval, kde sme my boli, bol by si videl najkrajieho rytiera na svete!" Daj ti mi boe," povie na to popolvr, ve som ja ho skorej videl ako vy! A noe ukte chrbty, o tam mte za znaky?" Bratia sa zaplili i od hnevu i od hanby a zatchli. Susedn kr akal a akal, e sa azda ten meden rytier so zlatm jablkom vrti a prde si po princezku; ale mil rytier neiel a neiel. Tak dal poznove rozhlsi, aby sa na ten aj na ten as rytierstvo zilo, a e kto princezke zlat hruku z ruky vychyt, ten ju dostane za enu. Ako to bratia popolvrovi pouli, tu sa hne zasa zaali strojby a vetko bolo na nohch. Kupci merali zlatom pretkvan skna; krajri, remenri a druh remeselnci robili o duu; kone o najinakie sa zhali do krovskho dvora. A popolvr sa sptal kuchtu: o m zasa t behaka znamena?" Ha, braek," povie kuchta. Susedn kr m pekn dcru na vydaj, a e mu za so zlatm jablkom neprichdza, dal rozhlsi po svete, e ju len tomu d, kto jej zlat hruku z ruky vychyt. Ak sa naim pnom dajednmu poast, potom aj nm da odpadne zo stola." Zasmial sa mil popolvr, lebo dobre vedel, ia bude nevesta. Ale nepovedal ni. A ke u bratia hodn kus cesty boli ubehli, zapskal na striebornej palke a v tom okamen strieborn tto veselo
153
www.eKnizky.sk
zamihikal pred nm. On sa obliekol do striebornch iat, vysadol na ttoa a potapkal ho. Hoj, ttok mj, ke pjdeme popri bratoch, udri ich kopytom po hrudiach, aby mali pamiatku z cesty!" Tto zaskoil pr rz, dohonil ich hne a poznail im hrude kopytom. osi-kamsi boli v krovskom meste, kde u rytieri skkali, naahovali sa za zlatou hrukou; ale vetko nadarmo. Ako sa strieborn rytier ukzal, tu sa vetci na neho zahadeli a on len ttoa skrtol. Vyletel hore ako vtk, zlat hruku princezke vychytil, obrtil sa a zmizol. Ke sa jeho bratia vrtili, on u hodn chvu ual vo svojom kte. Tu t zasa do neho: Hoj, ty popolvr, hnusn tvr, keby si bol tam bval, kde my, bol by si videl princa, akho niet na svete." Daj ti mi boe," ohlsil sa ten z kta, skorej som ho ja videl ako vy. A uktee, ak to mte znaky na hrudiach?" Zaplili sa bratia hnevom i hanbou a neozvali sa viac. Kr s princezkou zasa len akali a akali, e sa azda strieborn rytier so zlatou hrukou uke. Ale as za asom sa mal, o striebornom rytierovi ani slychu. A kr by len bol rd dakedy si u dcru vyda. I zaal ju poznove pti, aby toko nepreberala. ,No, otec mj," povie zasa princezka, sprobujme ete takto: Dajte vy tu vo dvore postavi vysok trn; kto ma na tom trne sediacu v skoku pobozk, za toho vm vane pjdem."
154
www.eKnizky.sk
Kr i na to pristal; dal postavi vysok trn na dvore a rozhlsil vade, aby sa rytierstvo vtedy a vtedy zilo. Ako to bratia popolvrovi pouli, dostali chu ete raz astie probova. Mysleli si, e im azda zasa teraz nepadne tak vysoko skka. Tu sa hne zasa v krovskom dvore zaalo vetko miedi; sluhovia behali sem a tam; kupci, remeselnci jedni prichdzali, druh odchdzali. oe sa to zasa rob u ns?" spta sa popolvr kuchtu. o sa rob?" povie na to kuchta. Ten kr, e mu strieborn rytier so zlatou hrukou nejde, dal postavi na svojom dvore trn, a kto vraj princezku sediacu na tom trne v skoku pobozk, ten e ju dostane za enu. Neboj sa, braek, ni, ak sa naim pnom poast, viem, e si nebudeme oblizova such prsty." Usmial sa n popolvr, lebo dobre vedel, ia bude nevesta. Ale ni nepovedal. A ke u bratia jeho nealeko ciea boli, vykradol sa potichu, umyl sa, uesal a zapskal na zlatej palke. Tu sa hne ustanovil zlat tto a pyne otriasol zlatou hrivou pred nm. On sa obliekol do zlatch iat, vysadol na ttoa a potapkal ho: Hoj, ttok mj, ke pjdeme popri bratoch, vytla im podkovy tvoje na el, aby mali pamiatku z cesty." Dva skoky zaskoil, tri kroky zakroil tto a pod tm asom poznail el bratov kopytom i zastal pred brnou dvora krovskho, kde na vysokom trne krsna princezka sedela. Bola tam sila krsnych parp, ale vetka ich krsa dovedna ani sa len tieavy ttoovej nechytila. Sedelo na tch paripch mnoho hrdch rytierov, ale ke videli prichdza rytiera v zlate, vetci mu hne vystpili z cesty.
155
www.eKnizky.sk
Tto dva razy obehol ahkmi skoky ohradu dvora; na treom rze vyletel popod vysok trn a sta rytierove sa dotkli hladkho lca princezky. A v tom okamen star vedomkya spoza chrbta princezky hodila mu na hlavu jeden veniec, ktor t moc mal, e ho iaden iv duch krm samej vedomkyne nemohol sa. Tto jednm skokom doskoil na zem, druhm skokom bol u aleko na ceste domov. Rytier prepustil zlatho ttoa, obliekol si popolvrske hby a sadol do svojho kta. Tu zaal ten veniec z hlavy trha; ale ary vedomkyne boli mocnejie od neho; nemohol ho iadnym inom dolu zdrapi; a ke videl, e si darmo vlasy klbe, nu si celkom hlavu zapopolil, aby mu ten veniec nezazreli a ual vo svojom kte. Po chvli sa vrtili aj jeho bratia a zasa len pichali do neho: Hoj, ty popolvr, hnusn tvr, keby si tam bol bval, kde my, bol by si uvidel najslvnejie kniea na svete!" Daj ti mi boe," ohlsil sa z kta, skorej som ho ja videl ako vy. A ake to mte peate na elch?" T sa hnevom a hanbou zaplili a divili sa vemi nad smelou reou popolvra, skade on to vetko me vedie? Od tch ias ho zaali ete vmi nenvidie a mysleli zasa na to, akoby ho mohli pod peknm spsobom zo sveta odpravi. Ale susedn kr, len o zlat rytier zmizol, vypravil hne na vetky strany poslov, aby ho hadali a poznvali po tom vade, a navea prili k popolvrovm bratom. Tu sa jeden z tch poslov ohlsi: Prichdzame od mocnho kra, otca najkrsnejej princezky; hadme stratenho zaa so zlatm vencom na hlave, hadme ho po celom svete, aby vedel n pn, i jeho za, ktor pobozkal krsnu princezku, bol z toho, i z tamtoho sveta. I priname vm od
156
www.eKnizky.sk
mocnho kra pozdravenie, aby ste dovolili ruky nae vztiahnu na vae krovsk temen." Vztiahli poslovia ruky na temen dvoch bratov a potom makali radom hlavy kadmu od najvieho do najmenieho; ale kde ni tu ni. U sa i smutn zaali odbera pre, tu jeden z nich zazrel popolvra v kte. Hop," poved, pokajme mlo, tohto sme ete nepoprehliadali!" Eh," ohlsili sa bratia, oe by ste mohli krm rno na hnusnom popolvrovi njs?" Aj, nie je to tak," povie ten posol, n kr nm rozkzal, aby sme ani toho najmladieho obrika na ceste neprenechali." Tu hne sluhovia zan popolvra von z kta aha, a ha, vypadne mu z ruky zlato jablko so zlatou hrukou. Zan poslovia hlavu jeho maka, a ha, njdu tam zlat dvno hadan veniec. Tu bratia vyvalili kared oi, ale naradovan poslovia klaali sa pred popolvrom a chceli ho na ruky bra ako svojho budceho kra. Ale popolvr neleniv vyskoil predo dvere, zapskal na zlatej palke, vyvihol sa na ttoa, a km sa t z predivenia opamtali, u on bol aleko, aleko, azda hen pri svojej neveste, ktorej sa tak zapil, e ani nevedela, akm okom sa m na neho pozera. bil sa uhaj dievau, bilo sa dieva uhajovi; i zaradoval sa kr nad krsnym prom a s nm sa radovalo celo poddanstvo. Tu sa hne strojila slvna svadba. Hodovali, veselili sa za mnoho dn a noc. Bolo tam drahch jedl a npojov od vmyslu sveta, bolo hudby a tanca a vakovej zbavy. Jednm slovom vetko tak, ako na krovskej svadbe.
157
www.eKnizky.sk
Po skonenej svadbe il si mlad pr za drah, drah as v pokoji. Tichmi veery rozprval krovi manelke o svojich mladch asoch a mladej krovnej sa zachcelo pozna bratov svojho mua. Otec mj drah," zaala sa prosi, pustee vy ns do cesty, rada by som pozna mojich vagrov." Ach, nejditee, deti moje, nejdite, ve vm je tu doma dobre," odhovral ich star kr. Ale mlad pr priiel aj druh, aj tret raz prosi otca o dovolenie a neprestali ho unva dovtedy, a i on na to pristal. No, tak u len," poved, ite zbohom astlivo! Ale to vm prikazujem: Nesprobujte da ni iadnemu obrkovi na ceste!" Mlad pr bol rd a hne posadali do hrdho koa. Vez sa oni, vez na tom hrdom koi a stretvaj mnoho obrkov. T prosia, kakaj, volaj za nimi. Ale sa pri kadom opamtali na otcov prkaz a len tak preli. Iba ke u blzko ciea boli, vidia na ceste v blate mizernho starho obrka, ako proti nim vystiera vychudnut ruku. Mladej krovnej to prilo nad nm, nemohla sa zdra a podvala mu za hrs duktov. Ale vtom ju chytil obrk za ruku, vytrhol z koa a prepadol sa s ou, bohzn kde hej, kde nie hlboko pod zem na druh svet. Skoil krovi za enou, skoili sluhovia za krovnou. Ale zem sa u bola zavrela. Mrne boli ich kriky a strachy, nikde rady, nikde pomoci; lebo kto zn, za koko sto rokov by sa mohol lovek prekopa na druh svet! Tu v hneve a v iali vekom zvol krovi: Kto mi z vs vyslobod enu? Dm mu pol krovstva!" Ale sluhovia, akoby im sta zakladal, neohlsili sa ani jeden.
158
www.eKnizky.sk
No, ke sa nikto z vs nechce osanova, osanujem sa sm!" preriekol krovi. Tjdite vy len domov a pozdravte starho kra, e sa len tak vrtim k nemu, ke njdem, o som stratil." Sluhovia ili jednou stranou nasp domov. Krovi iiel druhou stranou aleko rym svetom, kde ho viedli oi, kde ho niesli nohy. Bohzn, kade chodil, kade nechodil. Ale aleko musel zjs, lebo mu u slnko i s hviezdami za chrbtom ostvali. Navea, navea priiel ku jednej diere. Porueno bohu,' mysl sm v sebe, ,ako bude, tak bude, idem ja len dolu.' Pustil sa tou tmavou dierou, a m alej dolu dochodil, tm via, tm svetlejia bola diera, a z vychdzajceho mesiaika badal, e je na druhom svete. o mal robi nebork? Nikde vtika ani ivho ducha. Hlad ho u dvno moril a nemal o do st poloi. Ako sa po tom druhom svete obzer, vid nealeko jeden mal domek a v om i svetlo. Hne zamieril kroky na t stranu, vstpi dnu, a ha, o by sa nebol nikdy ponazdal: najstaria jeho sestra sedela tam za stolom a s vekou radosou ho privtala. Ach, braek mj, ach, braek mj, kdee si sa ty tu vzal. Ve tu ani vtika ani letika nevidno, nie to dkeho lovieika!" Hne sa ale zasmtila a posielala ho pre: Tjdi," poved, utekaj, tu si nie na bezpenom mieste, lebo ke mj prde, ten a naraz zje." A on jej na to povedal: Ach, sestrika moja, nedaje ma, nedaj, radej ma dakde ukry!"
159
www.eKnizky.sk
Len o ho ukryla sestra pod koryto, vstpi do izby trojhlav drak. Hoj, ena moja, loveina smrd, sem s ou!" Ach, muk mj, oe by ti smrdela, ve to azda tvoj vagor a priiel navtvi." No, ke je tak, to je inie, prive mi ho sem a daj nm jes!" Smelo u teraz pozdravil krovi svojho vagra a pri veeri mu vyrozprval, o chod, na chod. Najedli, napili sa, naspali sa. Rno povie drak: Veru ja, vagrk mj, neviem, kde tvoja nevesta. Ale tjdi k mjmu bratovi, o m tvoju druh sestru, ten azda bude vedie. Tjdi len prosto za mesiaikom, ve ty nepobldi cestu. A na ty spolu aj tento list, nech mu ho odd tvoja sestra." S vchodom mesiaika odobral sa krovi od rodiny a pri zpade mesiaika dochodil ku strednej sestre. Ach, braek mj, braek," zvolala t, kdee si sa ty tu vzal? Ve tu ani vtika, ani letika neslcha, nie to dkeho lovieika! Ak mj domov prde, azda a naraz zje." Ach, sestrika moja, ukrye ma dakde, ukry, a ke prde domov tvoj mu, daj mu tento list." Sotvae ho ukryla pod koryto, vstpil dnu eshlav drak. Hoj, ena moja, loveina smrd, sem s ou!" Ach, mil mj, oe sa ti to snva, ve to len tento list tu od tvojho brata." Drak preta psmo. Tak je to," vrav, mj vagor tu? No prive ho sem, nech ho privtam, a daj nm jes!"
160
www.eKnizky.sk
Ako dobrho priatea pozdravil drak krovia. Potili sa, vyrozprvali sa, naspali sa. Rno povie drak: Tjdi ty len k mjmu mladiemu bratovi, o m tvoju najmladiu sestru. On bude vedie, kde tvoja nevesta." S vchodom mesiaika pustil sa zasa do cesty a pri zpade mesiaika dochodil do domu najmladej sestry. Tto vystrela proti nemu nruie: Ach, braek mj, braek, kdee si sa mi tu vzal? Ve tu ani vtika, ani letika nevidno, nie to dkeho lovieika! Ak mj domov prde, naraz a zje." Nedaje ma, nedaj, sestrika moja, radej ma dakde ukry a daj tvojmu tento list!" I t ho ukryla pod koryto, a len o ho ukryla, vstpil dnu drak devhlav. Hoj, ena moja, smrd loveina, sem ju!" Ach, kdee by sa ti tu loveina vzala, ve to len tento list od tvojho brata." Ako dotal list: No," poved, ke je mj vagor, prive ho sem, azda mi dku novinu povie z tamtoho sveta, a daj nm jes!" Smelo pozdravil krovi draka a pri veeri mu povedal svoje neastie. Najedli sa, napili sa. Rno mu povie drak:
161
www.eKnizky.sk
Hej, vagrk mj, viem ja, kde tvoja nevesta, ale ju bude ako dosta! Tamto na tom vrchu bva jeden arkan! Ty mus k nemu, lebo tam tvoja drah. On a sce roztrh, ale neboj sa ni! Tu m tto star kobylu, a ke djde ta, povedz tvojej ene, aby ksky tvojho tela do jednho vreca pozbierala a vetko na kobylu vyloila. Kobyla prde ku mne nasp a ja budem vedie, o mm robi." Krovi sa poberal alej, aj vesel aj smutn, a ke mesiaik zapadal, vniiel do domu, kde jeho ena bvala. Ale len o sa pozdravil s drahou, len o jej rozpovedal, ako m robi, navrtil sa star arkan z poovaky a v jednom okamen bol krovi popod vetky lavice, stoly, ohnisk, kty na kusy rozmetan. Po chvli, ke u bol vykypel jed zo arkana, sadol si ku veeri. A krovn, jeho slka, zaala po izbe do vreca zbiera rozmetan telo svojho milho. Hoj, ke si ty krova dcra," zadudral arkan, o sa s tou mrcinou zapodieva." Hoci som ja krova dcra," reie ona, predsa pozbieram a pochovm telo dobrho lovieika, o sa nevedomky sem bol zatlal." Placi pozbierala, placi vrece na kobylu priviazala, placi ju pustila svetom a hadela za ou dlho, dlho, ktorou stranou zamer kroky. Pred nzkym prahom, na irokej skale sedel devhlav drak, a ke videl prichdza kobylu, zavolal proti nej: Hoj, vern mj sluha, i mi nesie moju ndeju?"
162
www.eKnizky.sk
I vzal vrece, kusy roztrhan na koryte pekne poumval, dovedna poskladal, pomastil a horcou parou zadchol po nich. A ha! Krovi sto rz kraj ne predtm vyskoil z koryta na bystr nohy. Oj," poved, naoe si ma zobudil, ako sa mi dobre spalo!" Hej, nie to, nie," odpovie drak, inie teraz budeme robi. Na, tu m tto skalku, ktor pre teba t moc m, e sa obrti, na o len chce. Tjdi ty teraz ku svojej ene a povedz jej, aby sa vyspytovala od starho arkana, v om zle jeho moc? Ty sa ako mucha skry za hradu a povaj! Ak sa ti ho poast zabi, nachytaj do ndoby z jeho krvi. Lebo vedz, e ten arkan je ns troch bratov otec, o ns zaklial, aby sme podobu udsk na seba nevzali, pokm sa v jeho krvi neumyjeme. Vedz, e n otec je ten obrk, o sa s tvojou enou prepadol." Krovi sa zabral nazad, tou istou cestou. Rozpovedal ene, o, ako m robi, a sm sa ako muka za hradu ukryl. O krtky as prihrm star arkan, sadne za stl a hlce do seba surovo mso, pije sudy vna, e mu ani tiec nestailo. Ach, boe mj, pane mj," ozve sa krova dcra, u dvno slim u teba a ete si mi ani len to nepovedal, v om tvoja moc zle." Zahomral arkan a staval sa, akoby ni nebol poul. Ach, boe mj, pane mj!" ozve sa po chvli znovu, ak som ja neastn! Ve ma ty ani nepova, ke sa a spytujem, v om tvoja sila zle?" Tamto pod tou metlou!" zadudral star arkan. Tu sa ona hne zachyt a kakne si pred tou metlou, akoby bohvie o bola.
163
www.eKnizky.sk
Hoj, nie je tam moja sila, nie," rozrehoce sa arkan; ale tu na tej a tej lke jesto studnika, o biela hus po nej plva, v tej husi jesto jedno vajce, v tom je moja sila!" Dobre to poula mucha za hradou, a ke arkan odiiel, mil krovi sa zabral ku studnike, na ktorej biela hus plvala. T sa mu dala ahko ulapi a on z nej vyal vajce. Tak ozbrojen vrtil sa ku ene a akal prchod arkana. Nezavea bolo pou stran mrmlanie, to sa u vracal nahnevan arkan. Ale ako otvoril dvere, krovi mu praskol do ela to vajce. Vajce sa rozpuklo na mnoho kusov a s nm sa rozpukla i hlava obludy. Tu tieklo krvi mnoho. Tieklo najskr do ndoby a potom po celej izbe, akoby zaklal desa vykmench volov. Po astnom vazstve utekali z diabolskho hniezda k najmladiemu vagrovi, a len o ho prvou kvapkou krvi pokropil, razom sa premenil z devhlavho draka na krsneho mladho chlapa. Tak pokropil aj strednho a aj ten sa na krsneho chlapa obrtil. Ako k tretiemu vagrovi dochdzali, ten u vedel, o za novinu nes. Hoj," zvolal proti nim, len si posadajte na mj chrbt! Tam na druhom svete pokropte ma otcovou krvou, aby celkom zruen boli jeho ary." A tak sa aj stalo! Pod bom slnkom vetci sa priatesky pozdravili a vetci akovali svojmu vagrovi za oslobodenie. Ale krovi mlo na to slchal. A budeme," poved, tam, kde mme by, potom sa poteme, ako sa nle." Zachytil sa teda popredku a viedol cel rodinu domov.
164
www.eKnizky.sk
Ili, ili alekmi krajinami a kde sa kovek dovedali ud, o by bolo novho, vade im rozprvali, e tam a tam v tej krajine sedeli dvaja bratia na trne, ale boli zl a dovtedy sa medzi sebou vadili, dovtedy jeden s druhm bili, a sa i pobili. 2e ete m by ich tret brat dakde vo svete, a pretoe za tm akaj, a len tak bez kra trvaj. Krovi vedel hne, kto je to ten tret brat, a len sa m skorej s celou rodinou ponhal ku svokrovi. Ale o sa ako ponhali, predsa strmie la pred nimi poves o nich samch a star kr vyiel im aleko v strety s vekou slvou. Tu bola neslchan rados a rozprvok bez konca-kraja, ke do krovskho palca doli. Vtom sa dostavili aj poslovia tamtej krajiny, aby tretiemu bratovi oddali krovsk korunu. Ale on korunu neprijal: Mm ja," poved, dos po mojej ene. Medzitm, o by po otcovi na ma malo pripadn, to ja prepam mojim trom sestrm a trom vagrom, aby sme mali kad svoje vlastn." Potom ete raz slvili vetci svadbu a po svadbe panovali pokojne a astne, ale najastnejie predsa n bval popolvr. A tak sa vyplnilo pri om slovo jeho otca, o mu bol nad hrobom povedal: Syn mj, syn mj, ete i viac mus na svete podstpi, aby sa ti potom dobre darilo!
165
www.eKnizky.sk
Peter a otec nebesk v irokom dol
Petrova apica
Ke chodili svt Peter s Otcom nebeskm po irokom dol, dostali sa raz v jednej dedine na krstiny. Baby zhrnuli sa okolo Petra, aby dieau nieo udelil; ale e nemal o da, vzala mu babka apicu a posadila ju chlapekovi na hlavu. Rozhneval sa Peter, le Otec nebesk mu riekol: Ke to spsob, neche si ju m to diea t apicu." atm odili. Chlapek rstol a bol neslchan krsny. Ke odrstol, psaval matkino stdo. I iel raz zasa polom, kde chlapec psol, Peter s Otcom nebeskm. Povie tu Peter Otcu nebeskmu: Ote nebesk, koko rokov chodme u po irokom dol, ale veru som ete nevidel takho krsneho chlapca ako tohto pastierika!" To je ten chlapek, o sme mu boli na krsten a o baba tebe vzala apicu," povie Otec nebesk. Bodaj babu!" hneval sa Peter a prosil Otca nebeskho, aby premenil chlapca na karedho. Otec nebesk urobil mu to kvli. Chlapec prihnal ovce domov a iel k materi pta si veeru. Matka iba oi vytretila, o to za chlapisko prilo do domu a ete pta si aj veeru. A ke jej povedal, e je on jej syn, pochytila ohenn metlu a vykrila ho von volajc:
166
www.eKnizky.sk
Cho mi z o! Mj syn bol vrny, pekn a mil vec, a ty si len ohava!" Placi iel chlapec do hory. Priiel tam k jednmu pustovnkovi a prosil si pre boie zmilovanie hoci len korku chleba. Pustovnk povyspytoval sa ho, kto je, o je, odkia je, a ke mu chlapec vetko vyrozprval, dal mu chleba a uloil ho. Rno, ke sa naspali, povie pustovnk: Ale, chlape, ke teba tak doma nechc pozna, mohol by si aj u ma osta. Mm i ja kdelec oviec, psol by si mi ich. No, i zjednme sa?" Zjednali sa tak, e star ovce ostan pustovnkove; ale potom z jahniat a z mladch e polovica bude vdy chlapcova. Chlapec na to iel ps a mal dobr hrivnu: star ovce kotili pekn jahat s rnom a po zem. Ke pustovnk videl, e chlapec takto dobre opatruje ovce, odiiel pre na alek cestu a chlapcovi povedal len toko: Vetkoe mi dobre opatruj ako dosial, aby ti iadna ovca neskapala. No, ve uvidm, ke prdem, i mi pravdu povie!" Chlapec psal a opatroval oveky aj alej. Ale bol toho u veru pekn kde. Tu iel zasa popri kdli Peter s Otcom nebeskm. Divil sa Peter peknmu stdu; ale ke mu Otec nebesk riekol, e to stdo onen chlapec v jeho apici pasie a polovica krsnych jahniat e je chlapcova, prosil Peter Otca nebeskho, aby t vec tak urobil, eby tie chlapcove jahat odkapali. Otec nebesk urobil mu to kvli. Chlapec pretrpel ete i tto kodu. A ke vrtil sa pustovnk, povedal pravdu, ako stalo sa; pustovnkovi oddal jeho ovce a zo
167
www.eKnizky.sk
svojich ukzal mu len koe. I radil mu pustovnk, aby iel do mesta, irchy predal, za uten peniaze zboia nakpil a to zasial. Chlapec poslchol dobr radu. Z poehnania boieho rstlo mu vetko ako z vody a mal tak krsno siaa, e tomu rovnho v celom irokom dol ani vidie nebolo. Zasa iel Peter s Otcom nebeskm okolo role a Peter divil sa tomu krsnemu siau. Ke mu ale Otec nebesk riekol, e to krsne zboie je toho chlapcovo, o m jeho apicu, prosil Peter Otca nebeskho, aby mu na poslal krupicu. Otec nebesk urobil mu to kvli. Prila hmava a krupica a znivoila vetko v poli; chlapcovi nezostalo ani byle. Chlapec pretrpel i tto nehodu. I radil mu pustovnk, aby iel do mesta ku krovi, ktor m tri dievky; aby si len smelo ptal jednu z nich, take ete stane sa krovm zaom. Chlapec i v tom poslchol pustovnkovu radu. Pobral sa rovno do mesta, predstpil smelo pred kra a ptal si jednu z jeho troch dievn za enu. Doviedol ho kr k svojim trom dcram a hovoril im: No, dievat, ktor by z vs mala vu s za toho uhaja?" Eh, radej sa obesm na topo, ako by si svet zaviazala s takm strapkom!" ozvala sa najstaria a odvrtila sa pre. Ja by som radej skoila do Vhu, ako by tak ohavu svojm pomenovala!" riekla stredn a nechcela na to ani hadie. Ej veru, otecko, ja si ho vezmem; ke je nie pekn, bude dobr!" ozvala sa najmladia a vzala si ho.
168
www.eKnizky.sk
Bolo veselie. iel Peter s Otcom nebeskm tm mestom a prili aj na to veselie. Prijali ich pekne a uhostili tedro. I spytuje sa Peter Otca nebeskho, o to za prina, e sa priam na tomto vesel zastavili a kto to ten mlad za. Ten chlapek, o mu baba dala tvoju apicu; i ho nepozn?" odpovedal na to Otec nebesk. Tu mil Peter ke nazrel do uteenej tvre mladuchy a pozrel sa na kared tvr encha, prosil Otca nebeskho, aby urobil ho zasa takm peknm, akm bval. Otec nebesk ale urobil ho dva razy takm peknm, akm bval, e a cel svetlica osvietila sa od krsy umnho mladho zaa. Nevestine hrd sestry tak rozmrzeli sa nad tm, e jedna obesila sa na topo a druh skoila do Vhu. uhaj ale so svojou najmladou kraoval astne.
Peter ako ranostaj
Raz, ke zasa chodil Peter s Otcom nebeskm po irokom dol, nemohli dosta nocahu. Konene prijal ich na nocah jeden sedliak a opatril ich nleit dobrou veerou. Po veeri ukzal im na pec a Peter poponhal sa ahn si k lopatm, e tam teplejie bva; Otec nebesk uloil sa len tak na prpecok. Peter chvlil si sm v sebe, e i na teplom le, i dobr veeru mal a rno, nebodaj, e ete lepie poastuj ich. Len o zbriedilo sa, u sedliak vstval a hne aj volal na pocestnch: Hore, hore!"
169
www.eKnizky.sk
Peter akal, i bude Otec nebesk vstva; ale ke ten nehbal sa, ostal lea aj on. Po chvli zvolal sedliak zasa: Hore, chlapi! Ke ste mali veeru aj nocah, chotee aj do roboty!" A ke Peter zasa nehbal sa, chytil mil gazda lopatu a vyltal ho. Krivo videlo sa to Petrovi a obanoval, e si ahol k lopatm. Medzitm akoby ni nebolo, prosil Otca nebeskho, aby tento preahol si u ako na to teplejie miesto, k lopatm. Otec nebesk urobil mu i v tom po vli. O chvku vrti sa sedliak a zahre: I bodaj a, ve ten pri tch lopatch ete vdy drichme ako medve v zime! A oe tento na tom prpecku?" Buchol tohto statone do chrbta, v domnen, e i druhmu voa dostane sa na pruku. Ke ale Peter predsa nehbal sa, namrzen sedliak iel sm po svojej robote. Peter ale prosil Otca nebeskho, aby m skorej odili zo stavania tohto huga, kde takto na raajok astuj. Otec nebesk bol u podvhal sa hore, neriekol ani tak ani tak, len usmial sa trocha a pobrali sa pre; Peter za nm. I li zasa alej.
Peter lakomec
Ako tak chodia alej po irokom dol, pole raz Otec nebesk Petra, aby kpil peen hus. Peter kpil hus peen, ale lakomec
170
www.eKnizky.sk
oblizol, napamal sa a zjedol po ceste cel stehno. I sptal sa ho Otec nebesk: Peter, kdee ti m hus druh nohu?" T nemala druh!" odsekol Peter nakrtko. Ach, i si to kedy videl, aby hus len jednu nohu mala?" riekol mu na to Otec nebesk. aa. Otku nebesk, tamto stoj hus o jednej nohe!" ukzal Peter na kdelec hs, medzi ktormi jedna stla len na jednej nohe na ade. Otec nebesk nepovedal ani tak ani tak a li alej. Prili do velikej hory a tam nali poklad. Otec nebesk vyal poklad zo zeme a rozdelil na tri diely. Peter dval sa, dval na tie hromdky, behali mu oi z jednej na druh aj na tretiu, a i sptal sa Otca nebeskho: Komue bude, Ote nebesk, ten tret diel, ke sme iba dvaja?" Jeden bude mne, druh bude tebe a ten tret tomu, kto t nohu zjedol!" vyriekol Otec nebesk. No, Otku nebesk, ja som ju zjedol, ke som bol hladn," priznal sa Peter. Otec nebesk pomrzel sa trochu na Petra, e ho ocignil, ale hne zasa udobril sa a dal mu t tretiu hromdku, lebo mal Petra rd.
171
www.eKnizky.sk
Petrova koea
Ale Peter jak si nechrne gazdoval si s pokladom: bo ke chodili zas po irokom dol, roztrhala sa mu koea a nemal za o kpi si nov. Prili k jednmu plotu, na ktorom viselo dakoko koiel chudobnej eny. Reie Peter Otcu nebeskmu, e si jednu z nich vezme. Otec nebesk nechcel na to privoli, ale Peter riekol: Ech, predsa si ju len vezmem!" Aj vzal si ju. Otec nebesk pokrtil hlavou, ale riekol len toko: Ke si vzal, maje si, ale veer pjde pova, o bude baba vravie." Ke veer prila baba koele zbera z plota a zbadala, e jedna chyb, vravela: Eh, o tam, to tam, nech ju Otec nebesk tomu poehn, kto si ju vzal." Zradoval sa naslchajci za plotom Peter takm reiam a iel Otcu nebeskmu to oznmi. Otec nebesk mu ale kzal, aby koeu hne zasa na plot zavesil; bo e nem ukraden vec podra si tam, kde zlodeja poehnvaj. Vo-nevo poslchol a li alej. Prili atm k druhmu plotu, na ktorom viselo mnoho koie bohatej gazdinej. Reie zasa Peter Otcu nebeskmu, e si jednu z nich vezme, e ich je tam mnoho. Ale Otec nebesk nechcel mu privoli. Peter ale vzal si predsa t koeu. No, ke si vzal, maje si, ale veer pjde pova, o bude baba vravie," riekol mu Otec nebesk.
172
www.eKnizky.sk
Peter iel veer na posluchy. Ke prila baba zbera koele a videla, e jedna chyb, zaala hrei: Bodaj toho erti do ohennho pekla odvliekli, kto mne t koeu ukradol!" Ke to Peter Otcu nebeskmu oznmil, riekol Otec nebesk, aby si Peter t koeu podral. To vraj preto, e baba Petra k ertom posielala; aby Peter vedel, ako je ako ukraden vec podra.
173
www.eKnizky.sk
Pravda
ili si jedni traja bratia, ili pekne vovedno, km im otec il, o ich krotil a meril. Ale ke im otec umrel a o de ho pochovali, zaal hne star: "Podelme sa!" A stredn, do toho hotov, len sa sptal: "Nu akoe sa podelme?" "Akoe by sme sa? Po pravde! Mne tak ako tebe!" doriekol mu najstar. Najmladieho ani nesptali sa, ako, o; lebo o om naveky len to vraveli, e ten seku nos pod klobkom. A ke u prilo naozaj na debu, "mne tak ako tebe", tu dvaja star vybrali si, jeden napred domu izbu, druh nazad domu komoru obva a najmladiemu oddelili star staje. A ke pri celej debe dostalo sa tomuto z kadej veci iba, ako vravme, "porisko zo sekery", a ke sa na to saoval, ohriakli ho hne oba: "u! i nepouje, e ti pri kadom trbime do ucha: ,Mne tak ako tebe!' - A to je pravda!" mil deba ete len la, ako la, km kadmu z kadho dolezlo sa o to. Ale kravu zanechal im otec krem jednu jedin. Ako si t podeli, aby cel ostala? Dlho htali i tak i onak, i preda i nepreda ju; a t star mdrej vyhtali, e si oni vystavaj na dvore nov stajne veda tej starej, ktor najmladiemu oddelili, a do ej stajne potom krava vnde sama od seba, ten si ju zadr.
174
www.eKnizky.sk
O niekoko dn u hrd dve stajne stli na dvore veda tej starej a t dvaja vopred hrdili sa, e vyhraj; bo, vraj ani krava nem otruby v hlave a radej u len vnde do novej stajne, ne do starej, oarpanej. Nakldli ete ovsa a sena do jasie, aby hne mala k omu zasta. Najmlad nemal ovsa, sena; zapichol len tak, aby dao bolo, bukov zelen chvoju nado dvere. Ke krava ila veer z poa, veselo zaruala na zelen chvoju, strhla si ju do pysku a stala si na dvne svoje miesto v starej staji, trebrs pred przdne jasle. "To je nie po pravde!" zavolali bratia. "Krava pomlila sa; ale my to u urobme po pravde." I tak hne na druh de zabili kravu, sebe pobrali loj a mso a najmladiemu hodili odrat kou. o mal robi? Ak mu pravdu nadelili, tak si vzal a vystrel kou na slnce. Sila mch, komrov, s a srov nasadala na pchnucu kou. "No, teraz u len rezko a vrtko!" pomyslel si najmlad; kou zachlopil, pozaval, vyhodil na plece, vzal palicu do ruky a hybaj takto do sveta s tou svojou pravdou. Veierkom prde do jednho mlyna a pros o nocah. Ale mlynrka ani pou, e takto a takto, ona sama, ea sa jej rozbehla, ke gazdu doma nieto; a ten e poiel voakdesi a za Hron po mlynsk kamene; ona e sa boj cudzch chlapov prenocva. "Oj, niee tak, mlynrika moja drah, nie!" pros sa pocestn. "Vidte, toto je tu cel moje bydlo, vetka moja pravda; ete by ma aj o t ozbjali, ak by ma dakde v poli noc zastihla. Lene ma len prichrte aj s ou! Ve u ja ako ja, trebrskde do ktika zaleziem, len i moja pravda bude na bezpenom." A s tm hodil mil pravdu pod poste, len tak zahualo v nej. Mlynrka, i e preakla sa huku, i u o, dala sa mu naprosi, ak na
175
www.eKnizky.sk
povaline do najzadnejieho kta zalezie a tam do rna ani neuchne. Dobre i tak! Zaliezol na povl a tam upel. Len ti tu raz pouje vesel vravu a chichot pod sebou a voa zasvieti sa mu. Pozrie dolu krou a tam vo svetlici mlynrka u za stolom aj s voliakymsi pnikom. Ujedaj si kolov a peienky, zapjaj vnkom, artuj a chichoc sa a rados. ,Aha!' mysl si, ,preto si t vykrila vetku ea z domu a ma na povl, e sa chlapov boj!' Vtom ale zauje bcha zvonku na dvere a krik: "ena, otvor!" A ena tamdnu s frajerom nevedia, kde trhn sa. "Vari vetci erti toho mjho starho teraz domov nes," hovor ona. "Len sa ta do komory, frajer mj mil zlatuk! Skry sa mi tam hne pri dverch do toho suda s perm, tam ti bude aspo mkuko a vykuti a tam nevykut ten mj star. Ve u potom bude ako bude a ja vetko popracem." Mil zlatuk frajer skoil v tej komore naozaj do suda, ale v strachu a v srke do kolomanho, a len ke z tohto horko ako vyliezol, vyhadal druh a ukrtil sa do peria. ena popratala kole pod periny, peienku a vno za pec. Star vonku mal nabcha sa na dvere, km mu ena prila odomkn: "Ach", vrav, "lene sa mi nehnevaj, muek mj drah premilen! Bola som trochu zdriemla a preakla som sa ria to bchanie. Nu veru som sa neopamtala priam a zaraz, o sa to rob. Ale je u vetko dobre, ke si mi len tu!"
176
www.eKnizky.sk
"Ej, tu som ti tu! Hnty dodrgan, voz na planej ceste dolman, hlava pln bolesti, a ete jachm o duu a hen z tretieho chotra domov. Zabudli sme si sekeru a nemohli sme si ani ponaprva, o sa nm na voze rozhubilo. Veru by ma ani na tri vozy nezobral, tak som nadurden - a hladn; to si mala u vedie!" "Ach, nu ve len o ti tu dm? Ve vie, e ke teba doma nieto, pre seba ni nevarievam; ani by mi ni bez teba nechutilo. Okrem trocha tej kyslej juchy, o si sa jej nachlpal, ke si mi odchodil, nemm niovho ni." "Ni nem?! A to o m za dudy, o spod tej postele tria? Bolo ti mi treba aj na tie podpoti sa, nedos doral som si nohy po ceste?!" "Jaj, vee sa mi len nehnevaj! Ve to ni! Voliaky pocestn si to tam zloil, e je to vetka jeho pravda." "A kde ten pocestn?" "Kdesi na povale sp." "Zavolaj mi ho! Budem sa s nm trocha o tej pravde dovrva, aspo si vrtochy z hlavy vyeniem." Pocestn zavtal z povaliny: "Pnboh s nami a zl pre, mj mil hospodrku!" "Pnboh usly spolone! - Potee! oe to za pravdu mte?" "Pravduik pravdu! Vetko povie, ni netaj. Iba mi touto palicou na u pobcha treba." "No, pobchajtee, o povie."
177
www.eKnizky.sk
Pocestn pobchal palicou na t kou. Muchy duchy sa pobrili a huali, len tak dunalo. "K zl neva e to hu v tej pravde?" spytuje sa mlynr. "Mj mil hospodsk, ve to tie duchy-proroky, o spravodlivo pravdu vravia." "Nu a oe vravia?" "Hm, veru tm tie kole voaj, o s pod perinami schovan." "Len aspo netrajte! Ete kole - kde by sa tu vzali?" Odkryj periny a tu na vber: makovnky, lekvrniky, bryndzovnky, kchne, kvaky, perace, pletence, mrvne. Hne si zasadli za stl a zajedli si do chuti. Pravda ete huala, trebrs len ticho. "Len o to ete hu v tej pravde?" reie mlynr. Pocestn poklope, prikakne, nadlo ucho a sko s radosou: "Dobre sme, gazdko! Za pecou peienka a vno!" Id, hadaj a tam ete temer cel prasa na peki, kaou obkladan a pln pinta tokajiny. Hej, ie sa oddali schuti aj do toho ako dobr kamarti, trebrs mlynrka hadela do toho ako moriak s ovesenm nosom a nadurenm perm. Ke ale takto pri vneku aj rozveselili sa trochu, povie mlynr: "Noe, bratku kamartku, i by t pravda ete voa nezaprorokovala?" "Oj, oe by nie? Ve vm t uhdne, o om by sa vm ani nesnilo."
178
www.eKnizky.sk
Pocestn poklopal, pravda zadunala. Ale ten veru len hlavou pokrtil, ke ucho priloil. "No, oe je? Ve je vari nie zle?" spytuje sa mlynr. "Ale je so vetkm nie ani dobre. Hdam to u nechajme tak!" "A u to zasa nie. Ke je pravda, von s pravdou!" "Nu ke u in by neme, teda von s pravdou! Vo vaej komore ierny operen ert v sude!" "Ej, aj to by bolo?" krtil mlynr hlavou. "A u to inak nemte. Len berme kyje, o mu chrbt namastme, aby kocrovi odnechcelo sa chodi na cudziu slaninu!" Ke posvietili do komory, vytiahli za paesy zakolomaenho operenho erta zo suda a mltili, a mu kosti praali, km len neprosil sa im: "Joj, nebite, u nebite! Radej vm dm sto zlatch!" Ke vysdzal z vaku peniaze, sam dvadsiatniky ako srie, pustili ho. A ten s namastenm chrbtom dobre vedel, kde mlynr dvere nechal, ke dom robil. Spali potom ako v oleji. Iba ke rno vzal pocestn dudy na plecia, nevidelo sa to mlynrovi ni po ni t pravdu opusti. "Pn bratko," vrav, "mne by nebodaj i alej bola tvrd hodina v dome bez tej pravdy. i by ste mi ju nepredali?" "Vane, pn brat! Ve je to moje remeslo pravdu po svete rozna, i tak jej niet." "A za oe ju dte?"
179
www.eKnizky.sk
"A ve viete, o sme pri nej zarobili." Hne mu odtal tch sto zlatch, o ert za bitku zaplatil, a rozili sa: ten v t stranu za vozom, celkom ubezpeen, e m pravdu v dome na stri, tento vyteen s turikmi domov. Ale ete nebolo iadnych sto krokov od mlyna, ke tu mlynrka za nm vol: "Postojtee, pn bratko, postojte - aspo na jedno slovo!" A u ti mu bola za chrbtom. Ale ho negalibila, len pekne okolo neho, e to veru nebude dobre v dome s tou pravdou; nao by to mu hne o kadej pletke vedel; e len ako by ona mohla sprosti sa tej pravdy a ve e by to neiadala darmo. "Ke vm," hovor, "dal mj mu sto zlatch, ktor ste si krm toho zaslili, dm vm ja dvesto, len aby tej pravdy nebolo!" A nasilu mu strila meec s dvadsiatnikmi do kapsy. No, i on nespieral sa tak vemi a povedal jej, aby rozrezala na tej koi dieroku, o by sa do nej spratal tenk koniec lievika, a mala u vriacu vodu napordzi, tou aby tie muchy, duchy, proroky oparila; ale pozorne, bo ak by vyleteli, na ven veky by t pravdu po dome huali. "Ke je len to, ve ja ju zriadim t mil pravdu!" - a ponhala sa urobi tak. iel s batohom, priiel s hotovm groom najmlad brat a vystavil si nov novuik dom aj s komorou. Len akoby to bolo za de a za noc zo zeme vyrstlo! Aj kravu si kpil z toho zrobku a tamtm prichodilo otcovsk turiky naa, ke chceli kravy ma. Zvideli mu a len, e "kde on to vetko vypriadol?"
180
www.eKnizky.sk
"Hja, kdee pni zmky ber?" odpovedal im. "To mi dohnala t pravda, o ste mi nadelili. A ve vy to ani neviete, ako tam za horou njde sa hlpy, o kpi. Za pletku, nie to ete za pravdu, dobre zaplatia, len treba rozumu ui." Tto neleniv, pobili svoje kravy; mso pohdzali psom, e nao im bude, ke i tak zbohatn; koe vystreli na slnce, a ke muchy duchy doleteli, pozavali, vzali na plecia a po ho do toho mlyna: "i si nekpite pravdu?" "Ej, ve si ho vy kpite odo ma!" zahrmel oklaman mlynr a letel s drkom na nich. A za mlynrom o len ruky a nohy malo a kto o kde pochytil, s tm do nich. Odhdli im t pravdu na chrbtoch; ete aj psov zahuckali za nimi. "No, ve sme my preli pri tebe!" oborili sa tto dodrven a dohryzen na najmladieho, ke domov doliezli. "Noe no, i to dakto slchal, tak kodu, tak posmech! Aj o kravy prs, aj takto na kou si uti!" "Aj, ve ja z toho nemem," reie najmlad, "ke ste vy hlpej od hlpych, e ani hotov tovar preda neviete." "Nu ale ty nm ete nadva bude?" Z rei do rei, tam by ho boli zabili, keby nebol pobral nohy na plecia. Ale sa aj vyvili; roztrepali vetko v dome na mrne ksky: obloky, sklenice, hrnce, misy, rajnice, o len roztrepa sa dalo. Nenechali iba hromadu repov z celho nbytku. Ale najmlad nezarmtil sa tak vemi ani nad tm, len si pomyslel: ,Od blzna mdry skutok neakaj.' ,A ve je vari nikdy nie tak zle, eby z toho lepie by nemohlo.' I tak pozadebnval repy do
181
www.eKnizky.sk
sdkov, naloil na voz, pripriahol konky, o si bol medzi tm asom zadovil - a "ihy, bihy," zabral sa do sveta nov astie hada. Iiel horami, kadia t najchrenej chlapci poza buky chodievaj a na noc zatiahol rovno do hostinca v tch horch. "o za tovar veziete, furmanko?" spytuje sa hostinsk. "A ver s to, mj drah pn hostinsk, krovsk peniaze v tch troch sdkoch. Pni mi kzali len k vm na noc zatiahnu, aby vedeli, kde hada, ak by sa mi voa prihodilo. Dobre mi to tak urobme, ak tie sdky na noc do vaej pivnice zalome a tam zamkneme. Viete, e to potom aj pni voa na to daj, ke takto krovsk imanie prichrnite." Hne zloil sdky do pivnice; hostinsk spustil zvory na dverch a n furman si u len konky v stajni opatril, priiel do izby a urobil sa, akoby spal. Ale nespal; pil on, o v takom hniezde bude robi sa. O polnoci prili dvansti zurvalci, tak dobr chlapci, o znaj po horch kad chodnk. Dovliekli za sdok peaz a hne na hostinskho: "Dobree uschovaj i tieto k tm dvom sdkom plnm, o v pivnici tam za dverami mme; na rno podelme sa so vetkm. A daj jes a pi, bo nm u aldky na chrbt vyliezli a v ggoroch ppce narstli." Jedli, pili, harovali a nad rnom vetci pospali. Tu n furman vzbud potku hostinskho a povie mu: "Dajtee mne vy von tie sdky! Viete, e s takm tovarom ani hodinku zmeka nesmiem, aby ma vojsko hada neprilo."
182
www.eKnizky.sk
"Jaj, lovee, akoe ti ich dm? Ak by tto zbadali, e som sa len pohol, priam by nm boli za ptami. Veru to u nebude, iba ke tto oddu." "A mne zasa treba by za horou, prv ako tto prebudia sa. Ale urobte si, ako chcete, ak vm tak milie, eby ma vojsko krovsk sem hada prilo." "Teda vm radej dm ke a zoberte si peniaze sami." N furman hostinskho navlas poslchol, pivnicu si otvoril, zbojncke sdky s peniazmi vyval na voz a oje obrtil. Zaberal, e by ho ozaj ani na troch kooch nedohonili. Ke zbojnci povstvali a k debe sa mali, nenali v sdkoch len repy. Dos sa ho nadohali, nastriehli na tej ceste, kade mal s alej; vetko nadarmo. To im voliak ani na um nezilo, e furman mohol aj oje obrti; tak im to hlavy pomtilo, e sa naiel majster nad majstrov. A n majster nezastal iba na vlastnom dvore a poslal hne k starm bratom po mericu, e bude peniaze mera. Hne tam boli obidvaja s mericou a hkalie t, ke tento meriku za merikou nosil z voza, vetko toliare a dukty, ako oby ich dnes boli razili. "Len kde si vypriadol zasa tok peniaze?" vravia mu. "A ve vm dvno hovorm, e lovek len dotia k daomu neprde, km rozumom nepohne. Viete tam v horch ten hostinec? Tam hostinsk zavzal sa na to, zo starho nov robi; preto aj mne za tie repy zaplatil duktmi, e ete iadne nehodili sa mu tak do remesla ako moje." "o len to," pomysleli si bratia," z nho bydla vystan aj inakie repy!"
183
www.eKnizky.sk
Potlkli, potrepali vetko v dome na hby; repy zadebnili, na vozy naloili a ak "hij" tak "hij" jeden pred druhm do toho hostinca. Tu zbojnkom hajcim nebolo viac treba, len sdky zazrie, hne ich obskoili: "Ah, vtci, u ste v klietke!" Zobrali im vetko i s vozmi aj so statkom, aj ich temer do nah vyzliekli a tak vyibali do hory. "i vm to," hovoria "bolo treba blznom, takto chyti sa do pasce? A mete radi by, e vs ivch prepame!" Ten najmlad iba usmial sa: ,Mne tak ako tebe, to je po pravde!' ke ich videl, ako vliekli sa domov, bos, nah, vyiban. Ale na druh de nebolo ani jemu tak celkom do smiechu, ke t uzreen hne na svitan vrtili sa mu do domu, a m opamtal sa, u ho poviazali, e ani hn dom nemohol. "U nm teraz neumkne, ty stonoha kadejak!" hovorili mu. "Pripravil si ns o vetko; aj o zdravie a ivoty nm lo a tak i tebe pjde o ivot. Mne tak ako tebe! i rozumie? Len ak si smr vyvol?" oe tu mal robi? U im len to povedal, aby si robili s nm, ako sami chc, len aby krv nevylievali, kee oni vetci traja jednu mater sali. "Ako si si vyvolil, tak ti bude; krv tvoju ani nechceme, ale a hodme do Hrona," povedal na to najstar. A stredn dokladal: "A zaijeme ho do vreca, aby nevidel, kade ta a kade nasp, ak by ete voliako aj poviazan vyplval. Aak to mdre bude?" "Mdre, bratku, mdre," dovetil najstar, "len vrece sem!"
184
www.eKnizky.sk
I tak ti ho strili do vreca a zaniesli na sam kraj Hrona. "Hop, bratku," povie stredn, "len aby sme nepomlili sa u teraz! Akoe ho tadnu hodme, i dolu hlavou a i dolu nohami? Ako by to lepie bolo?" "A veru pravdu m, ako by to lepie bolo?" "Pome poradi sa mdrych lud, ve ho mme u vo vreci. Zatial sa me aspo pomodli." Hajda t do dediny k mdrym uom! A ten v tom vreci ak vol, tak vol: "Nebudem krom, nebudem!" Priiel tatam baa pasci s kdom oviec. "o to vol v tom vreci, o?" "Nebudem krom, nebudem!" "Ete o, e krom? Ktoe a chce za kra?" "Jaj, boe! Nu ktoe? Umrel im tu na zmku kr a druhho nemaj; nu ti ma chc postavi za kra, e som ja najmdrej. A e som sa im spieral, chc ma hodi do vody. A just za to: Nebudem krom, nebudem!" "o je len to," reie baa, "ve ja budem. I tak u zunovalo sa mi de po de iba to jedno, za ovcami chodi. arujme sa!" ara bola hne hotov. Baa vliezol do vreca a tento ho pozaval, aby ho naozaj tam nali. Potom ale prehodil si nov baovu iricu cez plece, vzal posekanec a fujaru, ovce zavrtil za vtek, kde naiel brod a prehnal hne kde na druh stranu rieky. Bratia sa vrtili ako na hotov a tu pouj krik z vreca:
185
www.eKnizky.sk
"U budem krom, u budem!" "Pouje ho, ete krom chce by nad nami; no aj to by bola pravda!" vrav najstar. "Tak jemu pravda: dolu hlavou do Hrona, ke sa ete i na to chce dva, na o nenarstol," povedal stredn. Pochytili vrece za oba konce a hodili bau dolu hlavou do Hrona. Ale si ete nedverovali a hadeli dlho za hodenm, i voliako nevyplva von. No ten istotne tam s rybami a abami skamartil sa na dlh as, ako o: by oni boli mohli von doka. Zrazu ale pouj tto voliake cenganie a baanie z druhho brehu rieky. Zodvihn oi a tu ti ich opravdiv brat tam! Len o si bol dohnal kde oviec nad vodu a popsal ich a preberal na fujare a milo. "Hae ti ho, ha, ve je ten u tam!" "A veru je tam! Brat, i si ty, i nie ty?" "A veru som ja, tak ako ma tu vidte!" "A kde si vzal ten kde a t iricu i fujaru?" "Dar, braekovci, dar! Kchlo sa mi na lan, ke ste sa mi ani najes nedali a dnes je pondelok. Ba nao sa to aj spytujete? i ste nikdy neslchali, ak svet pod vodou? Tam s vm krsne zelen lky, hje, polia. A tak, ha, kdle pas sa po nich. Tento kde mi sm baa ponkol, aby mi bolo na osoh, o blzni vystrjaj na moju kodu." A mil blzni zahadeli sa ete raz do vody, i by to ozaj pravda bola, o to tam pod vodou! A tam naozaj na irokej plni zrkadlilo sa
186
www.eKnizky.sk
stdo a zelen lka z druhho brehu a vetko sa im tak zdalo, ako oby to pod vodou bolo. Ni neakali, km by poradili sa, ako bud skka, len hybaj dolu hlavou pod vodu. Tam t pas ovce a podnes na Abrahmovej lke! Mdry ale zahnal si kde oviec domov a potom oenil sa, ke u mal na om. A ete aj svojim detnm deom vravieval: "Blzni ako blzni - sebe jamu kop!" a "Lakom o vetko prde!"
187
www.eKnizky.sk
Prorok rak
elma sedliak nemal u ni na svojom bydle, krem jednu kravu. Pri jeho hlpej ene bolo prelo sa mu vetko, o kedy mal. Pomyslel si: Predm aj t kravu; nao mi je? Jednak moja ena neopaternica skoro nauila by mi ju ni nejes a za kou neviem, o by som dostal. Hm, ale o, ke ani tej kraviky nebude? Eh, o mm vea hta, njde sa, hdam, aj pre ma voliake remeslo na svete, z ktorho vyijem." Ako si zamyslel, tak urobil; hnal kravu do trhu. Ako to jeho ena vid, vol za nm: Alee ak ju pred, kp mi suku trebrs ak zku!" Dobre, dobre; aj sm som na tej mysli, e voa donesiem pod zuby," volal jej nasp a s tm u bol voakdesi a hen na konci dediny. Na trhu predal kravu hne. Kpil kalendr; no i peen hsku. To stril do kapsy a ostatn peniaze prepil na vne. Sedel pri om a do druhho da. Jeho ena tu doma zakrila si pec, a ke takto pred pecou zohriala sa, pomyslela si, e ke jej u teplo, nao by jej bola star suka i dovtedy, km mu djde s novou. Zvliekla teda star haraburdu a hodila do pece. V peci nielen suka stlela, potlel aj vetok ohe, vychladla aj pec aj izba, km mu tam kdesi pri tom vne sedel. Nu tto tun triasla sa od zimy v tej voliakej, i to dos biednej koelici, o ete ostala na nej. Raz u potom doiel mil mu, a len o dvere otvral, u tto volala spoza tej pece:
188
www.eKnizky.sk
Muek mj, daje mi skoro t suku." Ak suku? Ve som ti ja suku nekpil." ,,I bodaje a, a ve som ti volala, ebys mi kpil u trebrs ak zku." A ve hsku som kpil; aj tebe dm z nej, len u!" A veru bolo jej len ua tam pod kochom, bo takto ako bola, o tej biednej koelici, nemohla uom na oi. Dobre, e ete hodil jej mu tam voa pod zuby. A mu len to chcel, aby ena dakde uala, ke on raz mal t zzran knihu, v ktorej ide znam na znam, iary-ary, haky-baky, jes na vetko. Najsamprv dal vyhlsi sa po dedine, e on vetko uhdne, o komu kde skapalo, aby len ili k nemu ako k dkemu prorokovi. A t zzran knihu, to jest kalendr, obrtil pred seba hore nohami a dolu hlavou, bo literky nepoznal; ale hadel do toho, akoby vedel vetky knihy a vetku mdros lyicou bol pochlpal do seba. Dlho mu nik neprichodil. Ale raz, ako tak sed za stolom, vpli mu sused do izby. Susedko," zane. Ni susedko, ty grobian! i to tak chodia k prorokovi? Vyjdi von, pekne zaklop, a ak ti zavolm: Slobodno, nu prde a klobk zosnme. Potom bude dovrva sa so mnou pekne po pansky ako s prorokom." Mil sused musel von, prikloni sa pekne po pansky a potom u zaa: Pn prorok, skapali mi dva voly, i by ste nevedeli, kto mi ich vzal? Veru vm dm dvadsa rnskych aj kilu hrachu, takho vyberanho ako zlato." Nu vid, kujon, mal si sa hne takto prikloni, aj bez nauenia. Teraz ale prines dvadsa rnskych aj kilu hrachu! Tvoje voly njdu sa."
189
www.eKnizky.sk
Uradovan sused, akoby u voly boli doma, hne doniesol peniaze aj kilu hrachu. Po sem," vrav prorok, a pozri, ak m oi! Tento tun s tmto krivm kolenom," ukazoval v kalendri na znam, odviazal ti ich v noci. Ale ak ti ich do zajtrajka rna na miesto nepostav, nu uvid, e najmie aj na to druh koleno okrivie a potom ho u mme za ticu." Ako hrom roznieslo sa po dedine, e tak a tak, skapan voly vynjdu sa a e s tm o tom krivom kolene zle bude. A nebol to nikto in iba kriv Kubo z dolnho konca. Ten priletel ako bez due a u znal, ako m zaklopa i pekne prikloni sa: Pn prorok, pn vetec, i ste doma?" Doma. oe chce, kriv dua?" riekne prorok. A ten nasp: Ach, ve dua ako dua, t dos vzdychala, ale telu chcelo sa krs. Nu, ve viete, o tie dva volky som priiel, len aby horie nebolo." A oe d, aby horie nebolo?" Oj, ve som var hoden ete i ja toko da ako ten v hlavn sused dal; len u potom aby vetko dobre bolo." Vetko dobre bolo: peniaze i hrtek bol hne zasa u proroka, voly do rna na mieste. A takto pomaly nachodili sa pokapan veci i tomu i tamtomu a metek i komora u proroka naplovali sa. enu choval dobre; ale t suku len nekupoval a nekupoval, u trebrs ak zku, bo si vdy myslel: Dobre tej za kochom, aby mi voliak remeslo nepokazila."
190
www.eKnizky.sk
A ju to predsa krelo, trebrs zjedla i hsku i prasiatko, ete potom i velio polila za tm kochom, o takto ku prorokovi doputovalo. Raz ti tu skape panej v katieli zlat sobny prste; a len ho nebolo a nebolo, ani nikoho, kto by o tom bol vedel i najmenie nadkrkn. Chry rozniesli sa, ako pani ponka u aj sto rnskych tomu, kto by jej prste vynaiel, a ako toho na kolese lma bud, kto ho vzal. Za chrmi doletel raz potom i sluha od pnov k nmu prorokovi a vplil tie do izby s tm, e i vie, o panej skapalo, aby to vyhadal, ke je tak prorok. o tvojej panej skapalo," reie tento, lepie viem ako ty. Ale ty si neokrchan surovec, ke nevie, ako m prikloni sa prorokovi." Vyhnal i tohto von. Iba ke pekne zaklopal a uklonil sa, prijal ho; aj to hne zaal: A pani vekomon mali tie vedie, e prorok k takm pnom pei nechod; ke pol po ma hintov, potom prdem." Pani poslala hintov a prorok, s otvorenm kalendrom pred sebou, hrdo doviezol sa na om do katiea. Vyptal si osobitn izbu, sedem dn asu a sam vyberan jedl a vneka dosta, km by vytal, kde je ten prste. Pani privolili, ke i tak bola pani v dome a pn prve na cel tde bol odiiel z domu. Milho proroka chovali ako pavka, pil na to ako dha, a u o snoval, to snoval za tch sedem dn. Ale tej jeho ene nebrs bolo doma za tou pecou o hlade a zime. Ndza zobdza, zobudila aj tto. Km o hotovho nala, vykutala v dome a potom, hoc just v koelici, pustila sa z domu a hybaj pravo do katiea za muom. A ten mldenec, ktor chodil po proroka, o mu u len chcel voa na protive urobi, pustil ju k nemu. A mil prorok oe si mal s ou
191
www.eKnizky.sk
poa? Chlcholil ju, aby u teraz uala, e tu dobre naje sa, ani jedl nepota, tok daj na stl. A p len," vrav, u sme pri prvom!" Bo prve poul prvho mldenca s veerou na schodoch. Mldenec to zaslyal a iba ho striaslo; lebo on bol prv z tch, o prste ukradli a na inie ani nepomyslel, len e to prorok naho vrav. Zasa ke druh niesol jedlo, zavolal prorok: enika moja, u sme pri druhom!" Aj tohto mldenca striaslo od aku. Zasa ke tret niesol: i som ti nepovedal, e dokme sa aj tohto tretieho!" A tento tret mldenec nestail ani jedlo na stl poloi, u padol pred prorokom na kolen: Ach, oe taji, ke ns tak poznte; veru sme to my traja ten prste potisli. Ale oe, ke tak ahko zomykol sa do vaku?! Len vs u o to prosme, navlete to voliak, aby ste ns neprezradili; ve vm, hdam, ani my nechceme zadarmo. Ete aj u ns njde sa nejakch tch sto ryntiakov. A pani rada bude, ke len prste tu bude, km pn domov prde." No, ve som si hne na vs myslel," zaprorokoval tu mil prorok a vne, po starokazovsky. Ale jasne ukzalo sa mi to len teraz, ke ste tto pokonn veeru na stl nosili. A e vs aj sm utujem, preto som vs upamtal a privolal som vm to takto naozaj do due! Bo zajtra bolo by vm bvalo jaj beda! Aj bude vm ete, ak neurobte, ako vm rozkem. Peniaze doneste hne a na rno dajte prste zora tomu najviemu moriakovi na dvore. Tam to u bude moja staros!"
192
www.eKnizky.sk
Peniaze boli hne tu. Tamtm ete upelo, o to, ako to bude na rno, ale n prorok spal pokojne. Rno skoro by bolo vetko rozilo sa na tom, e pani nechcela da najkrajieho moriaka zareza, e kde by sa tam vzal jej prste. A u toho inde nemte, ani k tomu inak neprdete," povedal prorok, ve azda znam neklame!" Nu u len outovala toho moriaka. A zlat prste, ha, tam ti mu bol v zobole! Hne odtala prorokovi sto rnskych a u len aby poberal sa, km pn nenadde. A ve ja idem," reie tento, ale akoe o hanbu za bieleho da tamto s tou, o prila sem veer o tej jednej i to biednej koelici?" Pani kzala jej da svoje najervenie aty. Nu viezol sa prorok hrdo s hrdou von za brnu katiea. Tun ale stretne ich u pn a zastav, o to, ako to, e tak osoba vezie sa v najkrajch paninch atch. Taji nebolo ako; vylo vetko pekne re najavo. No, ke ste tak prorok, vysksim vs ete i ja!" riekol na to pn. Dal pripravi hostinu velik. Jednak moriak bol u zarezan a druh dvansti pni boli prihlsili sa mu just dnes za hosov. Na stl priniesli i jedl dvanstoro na otvorench misch, len trinste jedlo bolo na prikrytej. Bolo jedlo tak, o pn sebou doniesol a ete tohto roku nebolo na stole, krem dnes po prv raz. Prorok mal uhdnu na prv raz, o by to bolo, a veru nevedel. No hdaj, ale skoro!" dur ho pn. A ten v srke nevedel, kade von z konop, nu len vzdychlo sa mu:
193
www.eKnizky.sk
Ej, Raku, Raku, s tebou je zle!" lebo ho volali Rakom. A pn: No chlap si predsa!" I odkryje misu, a tu na mise vek morsk rak, uvaren na erveno. Vetci iba oi otvorili, u neviem, i len na toho ervenho raka, i aj na t prorock mdros. Ale, vraj kad z tch pnov dal ete potom prorokovi na oferu po sto rnskych a so vetkm dali ho pekne zaviez domov, aby mdros pei nechodila. Mal u zasa s m gazdova. Len s tou enou mal ete neraz praku i omykaku, trebrs mala u t suku nov, a veru nie zku. Le poial jej vdy trocha zo svojho rozumu; nu u potom len lepie ili spolu. Len, vraj, ako jej to poiiaval? Dobr prorok a chlap na svet sci aj to vedel.
194
www.eKnizky.sk
Psota
Bol jeden pn a jedna pani, mlad a bohat, a vemi pekne spolu ili. Raz pribehne k nim aksi malik chlapec a povie im: Vyberte si, i chcete teraz v mladom veku, i vprostred veku a i v starom veku by chudobn. Jedno z toho spln sa vm istotne; lebo aby ste vedeli, ja som Psota a mne nikto neujde. O tret de prdem zasa." O tret de prde a povie: No, ako ste sa dopravili?" Tak sme sa dopravili," odpovie pn, ke in by neme, radej aby sme len v mladom veku psotu, biedu treli; lebo vprostred veku ani tak by sa nm to nechcelo a v starosti nebudeme vlda." Chlp Psota zmizlo a neprichodilo viac a t mysleli, e to u naveky. I tak veselili sa, akoby ni nebolo. Len tu raz, ako boli v susednom meste na tanci, strhne sa krik, e tam voakde hor. Vyjd von a to veru ich spravodliv dom aj s celou dedinou v plameni. Raty nebolo; vetko im zhorelo. No vid, dua moja, u je psota, bieda tu; pome my svetom lepie astie hada." Tak hovoril pn a pani pristala. uom svojim v tej dedine povedali, aby len pracovali a zmhali sa za sedem rokov. Potom e ako bude, tak bude. Pobrali sa pre a prili do jednej hory; tam si sadli a bedkali. Priiel k nim star lovek:
195
www.eKnizky.sk
o tak bedkate?" Pn rozpovedal mu vetok spsob. Oj, o len to, tomu ahk pomoc," hovoril star. Daj mi tvoju enu, dm ti za u meec duktov. Jej bude u ma dobre, lebo som lovek bohat; tebe ale pomu peniaze z biedy." Pani prista nechcela, ale pn pristval, e to veru najlep spsob psotu oklama. Nu naposled pristala i ona. Posla so starm a mladho pna nechali tu i meec duktov pri om. A ten tu mysl si a mysl a veru ni dobrho nenamyslel. Mojej ene," hovor, bude hotov psota, so starm a mne bieda bez nej na svete. Veru sme len seba oklamali!" Trpilo ho to vemi a v tch trapiech aj usnul tam. Raz zakrti sa nad nm havran, zlietne dolu, uchyt meec a po, odkia priletel. Ete len potom, ke prebudil sa, veril mlad pn na psotu; lebo ani eny ani meca nikde viac nebolo! Samotn ako prst pobral sa alej. Nadhodili sa mu tam tesri, o v tej hore tesali drv na stavisk. Popilo sa mu to remeslo, stal teda medzi nich a robil tam za drahn as ako tovari a prekladal t psotu z pleca na plece. Pomaly u aj zabdal na vetky nehody. Raz voliaka pani tam nealeko chcela stava nov dom na pohorenisku. Zjednala sa s tm majstrom, u ktorho tento bedr bol za tovaria. Majster poslal prve tohto tovaria ete i s druhm do hory nastna brvien k tej stavbe. Zotn oni jednu vysok jedu, na ktorej bolo krkavie hniezdo. A tu z hniezda vypadne meec duktov. N tovari poznal si ho hne, e je to ten ist, o mu dakedy star lovek bol dal za enu. Chcel si ho prisvoji; ale ten druh tovari nechcel mu ho da, e on meec ete prv zazrel a e rovnak rbali, e
196
www.eKnizky.sk
teda jemu patr aspo polovica. Ale tento zasa, e tak a tak, e je to spravodliv jeho meec so vetkm, ktor mu dakedy nebodaj len t krkavci mohli vzia a sem zanies. Vec prila pred prvo a to prvo mala rozsdi t ist pani, o ten dom stava dala; lebo to bola aj jej hora, kde tto rbali. A t pani zasa nebol nikto in, len spravodliv ena toho dakedajieho mladho pna a teraz tesrskeho tovaria. Priam ho ona poznala, ke pred ou ustanovil sa, ale on ju nepoznal. Ona prisdila cel meec tomu druhmu tovariovi, ktor ho prv zazrel. Tu si tento vzdychne: Boe, i u moja psota nikdy neodde odo ma?" A ona povie: Neboj sa, odde! Len lepie otvor oi na kad vec!" On pozrie sa jej lepie a pozn, e to jeho ena. Hne objali sa! Od tch ias bolo im dobre; lebo ona to dala ten ich dvaj dom na zhorenisku znovu stava z toho, o jej po onom starom loveku bolo ostalo. Psota koho-toho aspo raz za ivota pohada mus.
197
www.eKnizky.sk
Rovnopekn pr
Stalo sa. Ke sa nestalo, u sa ani nestane, lebo sa u prestali robi divy, ak sa za blahoslavenej pamti kau-kokra robili. Bol raz jeden kr a jedna krovn a t mali bohatstva toko, e sa im iaden druh kr na svete nemohol rovna. Ale to vetko bohatstvo nevea ich teilo, ba o viac z roka na rok boli smutnej, lebo nemali iadneho potomka. Ach, komue my, komu po smrti naej toto krovstvo a vetky nae poklady zanechme!" horekovala krovn. Ktovie, do akch sa to planch rk dostane a potom prde vetko na skazu!" Aj krovi tie mylienky nedali pokoja, ale len predsa teil krovn: Ej, netrpe sa, dua moja, netrp, ete vetko dobre me by, ete aj ns pn boh me poehna." A pn boh ich naozaj poehnal, lebo o rok porodila krovn krsneho syna. Tu bola rados neslchan! Na vetky strany beali poslovia zvolva panstvo z celej krajiny. Hostina trvala za cel tri tdne a hudba vyhrvala de i noc. Lebo by to kr nebol dal za cel svet, e sa mu jeho najvia iados vyplnila. Krovsk rodiia sa teili vo svojom synovi, a z neho vyrstol hodn chlap. Tu otec aj matka pon ho nahovra, aby sa oenil. Urobe nm," vraj, syn mj, t rados, aby sme sa ete na tvojej svadbe na nae star dni hodne poveseli mohli!" Radili mu hne tto, hne tamt princezku, jednu od druhej krajiu, aby si vybral po vli. Ale jemu sa ani jedna nepila, a ke mu
198
www.eKnizky.sk
len predsa pokoja nedali, napokon im povedal, e sa on veru nebude eni. To sa krovi vemi nepilo. Akoe by to," vraj, bolo, keby si sa neoenil?" Tu by po jeho smrti krajina zasa len bez dedia ostala. I veru zasa ho len prehovrali a vakovak zaobchdzali. Aj to nestlo ni. Tu ke videl kr, e u po dobrote nikde s nm nezjdu, natiahol struny a zaal milho syna tuhie obraca. Ale vetko darmo. Naostatok sa kr tak rozhneval, e ho dal do jednej izby zatvori, kde doteraz ete nikto nebval, a postavil k nemu za vartu jednho sluhu. Predo dvermi, tam, kde princa zatvorili, bola hlboizn studa, v tej studni bvala jedna striga. Okolo polnoci, ke u v zmku vetko spalo, vytiahla sa von a tu sa jej svetlo cez kov dierku zablysne. Lebo pri princovi, aj ke zaspal, musela svieca horie. Strige to divno bolo: oe sa to," vraj, v tejto izbe svieti? Musm ja to vidie." Pokukne kovou dierkou a zazrie princa na posteli. Hne sa spravila na muku, vletela dnu a dvala sa na neho, dvala, i pokrcala hlavou: Ake si mi ho," vraj, krsny!" Ke sa u do stosti nadvala, vyletela zasa von a ila po svete bldi. Ako tak hore-dolu bldi, stretne sa s jednm vysokm chudm chlapom, a to bol tie strig. Hne sa vm oni poznali.
199
www.eKnizky.sk
Skadee, vraj, ide?" spta sa jej strig. Od mjho krsneho princa," odpovie mu striga. A ty e odkia?" Od mojej krsnej princezky!" Od tvojej krsnej princezky?" Od mojej krsnej princezky. A aby si vedela, e nad t niet krajej na svete." Daje si pokoj," povie na to striga, mj princ je sto rz kraj, a ke never, be, dones t tvoju princezku; potom sa nahad." Ako strela vychytil sa strig a o chvku doletel aj s princezkou. Dobre. Mil princezku zanes do princovej izby a poloia ju do postele k nemu. Tu sa zan zasa kriepi: Princ je kraj!" Princezka je krajia!" A tak za chvu trvalo. Navea u strigu namrzelo: No, akaj," poved, hne ja urobm hdke koniec." A vtom dupla nohou, len sa tak cel izba striasla. Tu sa naprostred izby jazern priepas otvor a najvy sudca z pekla postav sa pred nimi: No, o chcete?" poved; o mi zasa nedte pokoja?" Nehnevaje sa, nehnevaj," krotila ho striga, len sme sa tu trochu poharkali, e kto je z tchto dvoch kraj? Ja hovorm, e princ, a tento zasa, e princezka. oe ty na to povie?"
200
www.eKnizky.sk
To sa uke hne," zadudral sudca z pekla, uvidme, ako sa jedno k druhmu bud ma." Tu sa vetci traja premenili na muky a sudca z pekla brnkol popod nos princovi, e sa hne prebudil. Ako zazrel pri sebe princezku, zaudoval sa vemi a vlastnm oiam neveril, lebo sa mu zdalo, e sa mu to len snva. Ale ke sa lepie rozhadel, videl, e predsa len nesp. Tu zaal horekova na svojich rodiov: oe si," vraj, oni myslia? Pretoe mi ju neukzali vo dne?" I dva sa na u, dva a m viac sa dva, tm vmi sa mu pi. Ej, keby mi," vraj, tto boli ukzali, ani slova by som nebol riekol. Ake si mi krsna, ake si mi uteeen!" Medzi takou reou premenil svoj prste s princezkinm. Tu zbrnkla zasa mucha: Princ usnul a teraz princezku zobudili. I t, ke princa pri sebe zazrela, sprvu sa zaudovala vemi a potom si akala na rodiov, e preo jej ho neukzali vo dne? Dva sa na neho, dva, a m viacej sa dva, tm vmi sa jej pi. Ej, keby mi," vraj, tohto boli ukzali, ani slova by som nebola riekla. Ake si mi krsny. Ake si mi uteen!" Nato chcela svoj prste s princovm prearaf, ale tu vid, e je u premenen. Vtom zbrnkla mucha a princezka zaspala. Muchy sa premenili zasa, ako boli skorej. Teraz sudca z pekla tak sd vyniesol, e s rovn v krse. S tm sa prepadol a strig zaletel s princezkou, odkia ju bol doniesol. Striga sa spustila do svojej studne.
201
www.eKnizky.sk
Rno, akonhle sa princ prebudil, hne sa spytoval sluhu, o je to za jedna, ktor tej noci pri om spala? Nebork sluha, ktor o niom nevedel, o sa robilo, lebo spal ako zarezan, vakovak sa sprvu vyhovral a napokon zo artu povie, e sa mu to azda len tak snvalo. Ale princ sa na to nahneval vemi, schytil sluhu a chcel ho do tej studne predo dvermi hodi. Len horko-ako sa mu vydriapal z rk a cel prestrchan beal ku krovskmu komornkovi, e vraj mlad princ nemusel dobre s rozumom pochodi, e sa ho za dku paniku dovedoval, o pri om v noci spala, a e ke mu ni o nej poveda neznal, e ho do studne chcel hodi. Komornk nebral vec na art. Naskutku iel ku princovi. Dobro rno! Akoe ste spali?" Ale namrzen princ mu odsekol: o sa to m spytova? Radej mi povedz, o to za jedna, ktor tej noci pri mne spala?" Ja," vraj, o iadnej neviem," vyhovral sa zadiven komornk. A ke sa ho princ len mocne ptil, aby povedal, lebo ak nie, e zle bude, tu aj on poal myslie, e sa veru princ z rozumu musel pohn, a ponhal sa ku sammu krovi. Ke kr poul, o sa s princom stalo, predesil sa vemi a zalomil rukami: Boe mj, boe! oho som sa na moje star dni doil. To ma u mus do hrobu privies! Ach, keby som len nebol tak tvrdo s nm zachodil! Keby som ho len nebol do tej izby zatvoril!"
202
www.eKnizky.sk
Tak bedkajci priiel k synovi. Akoe sa," vraj, syn mj drah, m? oe sa ti stalo?" Ve vy dobre viete, o sa mi stalo," odpovedal princ. Ale, otec mj, to by som sa predsa nebol ponazdal, e so mnou tak arty budete vystrja." Darmo sa kr i tak vyhovral, e on o niom nevie, princ sa nedal upokoji a len vtedy uveril, ke mu otec na krovskej korune prsahu zloil. Ako sa to stalo, princ naskutku ochorel a uahol. T princezka, ktor v noci pri princovi bola, bolo tie tak vyiadan jedink diea bohatch krovskch rodiov. Ke u dorstla na vydaj, ptali ju na vetky strany bohat princovia, ale sa jej ani jeden nepil. Navea sa otec pohneval a dal ju tie do samotnej izby s jednou starou slkou zatvori. Po tej noci, akonhle sa prebudila, hne sa spytovala za toho princa. Tu ke jej o om nikto ni nevedel poveda a napokon sm otec na krovskej korune prsahu zloil, aj ona naskutku ochorela a obahla. Kr s krovnou, v strachu vekom za princezku, dali hne zavola doktorov a kad radil, o vedel. Ale to vetko ni nespomhalo a princezke bolo zo da na de horie. Na astie t star slka mala jednho syna vojaka. Ten sa chytil rozumu a prosil kra, aby ho prepustil, e vraj on, o hne na
203
www.eKnizky.sk
kraj sveta pjde, mus vynjs takho doktora, ktor princezku vyliei. Dobre. Hne na druh de vybral sa na cestu. U sedemdesiat es krajn preiel a ete po vli doktora nenaiel. Tu v sedemdesiatej siedmej prde do toho mesta, kde ten chor princ leal. o tu," vraj, za novina?" spytuje sa lud. Smutn novina!" dostal odpove, Krov syn je na mor chor." I vyrozprvali mu cel vec. On naradovan pobral sa hne do krovskho zmku a ohlsil sa, e je on tak a tak zo sedemdesiatej siedmej krajiny doktor a suboval, e princa vyliei. Daj si pokoj," povedal mu kr; dos tu bolo u doktorov a iaden nemohol spomc." Navea mu ale predsa len dovolil, aby proboval astie. No, dobre," vraj, len sa teraz odstpte mlo a nechajte ma samho s chorm!" Vetci odili z izby a on sa posadil k posteli princovej. Tu zaal rozprva o tej princezke, a o len vedel, vyrozprval vetko. Ako to princ vypoul, nebolo mu treba inieho lieku, naskutku zmocnel tak, e mohol sedie. Vtom sa kr s krovnou vrti a tu vidia, e im syn u sed. Od vekej radosti plakali ako deti. O tde bol princ chlap celkom na mieste. Tu povie doktor princovi, e je u as, aby sa na cestu dali, lebo e by medzitm princezka od vekho iau ahko aj zomrie mohla. A hne sa medzi sebou uradili, o a ako spravia?
204
www.eKnizky.sk
Prichystali si oni ukradomky po pre iat a ptali sa od kra na poovaku. Potom dali osedla kone; vzali so sebou jednho sluhu a li do najbliej hory. Ke u hodne hlboko zali, skoili dolu a kone priviazali o strom. Tu sa princ obrti k sluhovi a povie mu, aby iel nazbiera suchho dreva, e si bud ohe kls. Ako sluha odiiel, rozsekali jeho koa, chytro preobliekli aty a tie, v ktorch z domu vyli, pofkali krvou. Posadali zasa na kone a cvlali alej. Tu prde sluha s drevom, vid rozvlenho koa a zakrvaven aty. Zdesil sa prenramne, lebo sa nazdal, e ich div zver roztrhala. I bl sa vrti domov a len sa hore-dolu potkal. Prde poludnie, princa s doktorom doma akaj. Prde i veer tu ete ni. Kr s krovnou prestrchan, cel noc nemohli oi zamri, a ledvae sa briedi poalo, hne vyslali dvanstich chlapov, aby li princa hada. Chlapi sa vrtili skoro a vyrozprvali, o videli a o nali. Tu bol pla a smtok v celom krovskom meste. Ale princ s doktorom leteli de i noc, a prili do zmku, kde chor princezka leala. Vojak voiel popredku do izby sm. Tu princezka na posteli, viacej u mtva ako iv a kr s krovnou pla, nariekaj nad ou. No, ni vraj, neplate," ohlsil vojak, u som naiel doktora, ten ju istotne vyliei." A kdee je? o si ho hne nedoviedol?" kr s krovnou razom sa spytuj. Tu je, nebojte sa," povie na to vojak; ale vs pros, aby ste sa trochu odstpili, lebo e vraj mus skorej samotn s princezkou hovori."
205
www.eKnizky.sk
Kr s krovnou sa odstpili do bonej izby a vojak zavolal princa. Ako princ dnu vkroil, princezka ho naskutku poznala, vystrela proti nemu ruky a preriekla slabm hlasom: To je on! To je on! Ach, vitaj, vitaj! Dobre, e si priiel. O hodinu bolo by u pozde!" Ej, bol to za doktor! Chor pri om okrievala navidomoi, a ke sa rodiia vrtili, nevedeli od radosti, o robi, e ich dcra za tak mal chvku k sebe prila. Princ sedel jednostaj pri svojej milej, ale sa rodiom do znmosti nedal, a aj princezke povedal, aby bola ticho. Len ke u celkom ozdravela, vyjavila svojim rodiom, e je to on, po ktorom sa dovedala, a on sa im predstavil ako krovsk syn. O krtky as bola svadba rovno-peknmu priku! A ke sa tu dakoko pobavili, vybrali sa vetci, star i mlad, k princovm rodiom, ktor ho dosia ako mtveho oplakvali. No, a tu len ete potom bolo radosti, vtania, objmania, hostiny, hudba, tanec, a o len vetko nie! Po smrti starch krov pripadli obe krajiny na mladho princa. Na vbe zvonec, rozprvke konec.
206
www.eKnizky.sk
Sala na ertovici
Pri redikan, t. j. pri prenan sa a prechoden z jednho salaa na druh, naprklad ke z blich jarnch salaov sahuj sa alej na hole, kde cez leto pobudn, aj inokedy, pri takomto teda redikan neche si baa nezabudne vatru z koliby von vyhdza a strungy na koiari einou zakls, lebo ak to zamek, tedy na takom mieste zl duch - bodaj sa prepadol! - moc svoju provod. Raz redikali sa valasi a zabudli vatru vyhasi a z koliby vymeta a strungy einou zakls. T noc zabldil jeden pocestn v tch horch a bol rd, ke po dlhom sem i tam sa tran na tto kolibu nahodil a v nej ohnk naiel. Ohrial sa pri ohnku a ahol si na laviku a zaspal. Okolo polnoci len ho prebud zvonenie zvoncov, baanie oviec a hkanie valachov. Valasi zohnali ovce na strungy a vstpili do koliby. "A kto to tu?" zavolal jeden z mladch. "A o teba do neho?" okrkol ho baa. "To dky pocestn ustal, nech si odpoinie. Ke odvarme, potom ho zobudme a nachovme." Pocestn dobre tuil, e na neist miesto zabldil, a zimn pot stal mu na elo. Neosmelil sa len jednm polokom kukn, o rob sa to okolo neho. Valasi, chlapi ako buci, zaali valaky do zrubov, zhodili z pleca cedidl, nabili a zapiekli si ppky, umyli ruky a odili na strungy doji. Teraz dostal pocestn trochu ducha, zodvihol hlavu a ako sa zadivil? V kolibe, ktor bol przdnu naiel, stlo vetko, o len na salai treba. Tam popod strechu tiahol sa ist podiiar; nad nm naloen na kolkoch krsne vyrezvan erpky. Nad ohom na kumhre visel kotl a len tak jasal sa od vatry. Vetko, o bolo v
207
www.eKnizky.sk
kolibe, bolo isto, krsno, lene aksi zdun srov tuch zavieval. Zavoal pocestn, ak to tu eliadka pele sa; pomodlil sa, preehnal sa, vzal do ruky modlitebn kniku a uloil sa znovu. Sotva sa uloil, tu u pouje navracova sa svojich hospodrov. Dvaja z nich pritrepali veliizn geletu mlieka a baa sadol si a kagal. Ke zaklagal, odcedil a vyal hrudu syra za polmece velik; potom dali mlieko na kotl a varili urdu. S zkosou akal pocestn, o z toho bude. Ke odvarili a ochladili, nalial baa za erpk a odkrojil syra ako ov pysk a niesol pocestnmu. No, vstae, vsta, u je veera hotov; o mme, dme; zajedz si, zapi si s nami!" Zapla vm pnboh tiscnsobne!" poakval sa pocestn. "Ustal som, bldil som, teraz mi nejde chu do jedla; najlep mi pokoj bo." Pokoj bo?" zakabil sa baa na pocestnho. Ba veru je dobr aj kus syra a erpk inice! Len sa ty napi a zajedz si: potom me spa, trebrs do sdneho da." akujem vm pekne!" odpovedal zasa pocestn. Odlote vy mne to len na rno. Potom mi lepie padne." "Dobre padne vtedy, ke jesto, a zle, ke niet!" zarehotal sa baa hroznm rehotom a cel eliadka za nm, take sa zdalo, e celo stdo koni po hore erd, a pocestnmu vlasy dpkom stli. "Len sa vy napite," nkal ho baa alej, strieajc na oima. "Ve viete, e my valasi to neradi, ke ns niekto ohrdie; potom sa nm ovce zle daria."
208
www.eKnizky.sk
"Ale o sa mu toko ponka?" obrkol sa jeden vza na bau, vyskoil od vatry a vetci ostatn za nm. "Capni mu syrom medzi oi! Nu my jemu dobre, a on nm zle? Do kotla s nm!" Baa zahnal sa rukou, e mu syr medzi oi zaap, a ostatn priskoili, e ho do kotla hodia; ale pocestn bol bystrej: preehnal sa a baovi modlitebn knihu prsk do tvre! Baovi vystrelil ohe pyskom i oima a ostatn hegli sa od kra, akoby ich bol vatrom po pysku zavalil. Z kotla zaala smola kypie; hnusn smradav para kudlila sa z neho a s parou vystupovali vakov udn potvory a zaali tancova "odzeme" okolo pocestnho, ktor medzitm zasa popadol svoj modlitebnk a nm koleso okolo seba urobil. U mu bolo na zadusenie! Vtom zakikirkal aleko v dedine koht a len raz zahvzdlo - ale to nebolo, ako ke valach na ovce zahvzdne, ale ako ke vchor v kuline medzi dvoma skalami zasekne sa a zakvi bolestne, - len raz zahvzdlo, a vetko prepadlo sa a belas plame vybuchol zo zeme. Pocestn ostal bez seba na zemi lea. U bolo slnko vysoko, ke priiel zas ku sebe; vzal si svoju kapsu na plece, tri razy sa preehnal, a modliac sa ptriky, utekal z neistho miesta.
209
www.eKnizky.sk
So nad zlato
Jeden kr mal tri dievky, ktor si varoval ako oi v hlave. Ke mu u dy slabli a hlava snieikom pripadala, asto mu prichdzalo na um, ktor by z jeho troch dievok po jeho smrti krovnou by mala. ako mu bolo voli medzi nimi, bo vetky boli driene a vetky rovnako rd mal. Konene mu prilo na rozum, aby t ustanovil za krovn, ktor by ho najradej mala. Zavolal svoje dievky pred seba a takto im vravel: Dievky moje, star som, vidte, a neznm, i dlho ete budem s vami. Chcem teda ustanovi, ktor z vs po mojej smrti krovnou bude. Skr by som ale rd vedie, dietky moje, ako ma ktor bite. Nu, dcra najstaria, povedz ty najprv, ako bi svojho otca?" Eh, ote mj, mil ste mi nad zlato!" odpovedala dcra najstaria a otcovi pekne pobozkala ruku. No, dobre; a ty, stredn, akoe ty bi svojho otca?" Jaj, ote mj drah, ja vs bim ako mj vienok zelen!" riekla t stredn a ovjala sa otcovi okolo hrdla. No, dobre; a ty, dcrko najmladia, akoe ty ma. bi?" Ja, tatuko, bim si vs ako so!" povedala Maruka a pozrela milo na otca. Eh, ty nanihodnica, i ty otca len zatoko m ako so?" rozkrkli sa na u starie sestry. Veru bim si ho tak, ako t so!" prisvedila Maruka ete raz a ete beznejie pozrela na otca.
210
www.eKnizky.sk
Ale ani u otca nezdolala nioho. Otec rozhneval sa nramne, e i diea len zatoko m ma vlastnho otca ako t mrnu so, ktor kad medzi prsty berie a rozspa. Idi, idi mi z o!" okrkol sa na u, ke si ma zaviac nevi, len ako so! A nastan tak asy, e bude so viacej plati ako zlato, potom sa ohls, bude krovnou." Maruka od tosti ani slova preriec nemohla, ke otec jej lsku takto zaznval. Zvyknut bola otcovo slovo navlas poslchnu a vedela, e by pred sestrami neobstla sa viac v dome, nu zobrala svoje hbky a pobrala sa pre. Dala sa do povetria cez hory a doly, a prila aleko do tmavho lesa. Tu kde sa vzala, tam sa vzala postavila sa jej do cesty star ena. Maruka, Maruka, povedze mi, kdee ide a o si tak uplakan?" Ach, stark moja, oe vm to mm rozprva, ke vy mne spomc nemete!" Ej, devojno, lene mne ty len rozpovedz svoju vec; azda njde sa ti ete u ma porady. i nevie, e kde s ed, tam bvaj i vedy?" Maruka rozpovedala starukej vetku svoju prinu, a len toho si iadala ete doi, aby otec presvedil sa, e ho ona veru rada m. Staruk popredku vedela, o jej Maruka m poveda, bo to bola mdra ena, vetica. Preto Maruke na vetko prisvedila a volala ju hne so sebou, aby stala u nej do sluby. Maruka bola rada, e dakoho nala, komu vyalova sa mohla, a vane pobrala sa za starkou, kde tto pod lesnmi svrinami v malej chyke prebvala. o maj, to daj; nachovala aj stark Maruku, m mohla, a tejto aj zilo sa trocha oberstvenia, lebo bola u aj hladn aj smdn.
211
www.eKnizky.sk
A teraz," poved stark, zrezka do roboty. Len i mne ty zn prias, mota, navja, tka? i mi takto oveky napasie a i mi ich aj podoj?" Neznm ete, stark moja, ale naum sa, len i mne vy to raz ukete," povedala Maruka. No, ve ja ti to vetko poukazujem; a doba dobu njde, zde sa ti to dobre vetko." I tak bola Maruka hne do roboty ako osa; bo hoc ete nevedela vetko, ako u chudobnch ide, ale privykla hne k vetkmu. Vyskan rukvy a biela zsterka k tomu svedili jej ako na svet scej devojnej. Doma za ten as bolo sestrm hrdo. Ustavine otca hladkali, kolo hrdla ovjali sa mu a boli by ho vari zjedli od samej lsky, bo dval a strojil, o len ivo zaiadalo sa ktorej z nich. Najstaria obliekala sa o de do drahch iat a naila sa zlatom; prostredn vystrjala hostiny a tance; obe si hoveli, ako si kedy zamysleli. Skoro obadal sa otec, e starej dcre milie je zlato ako otec, a ke mu prostredn vyjavila, e by rada s za mua, poznal, e so zelenm vienkom skoro aj lska k otcovi uvdne. Naraz mu prila na um aj Maruka, ale oe? O tej u nebolo ani rozprvky. Eh, o?" zahal si pamiatku na u. Ve ma len tak rada mala ako mrnu so." Raz mala by v zmku zasa velik hostina, vari i vohaia mali u prs tej strednej. Tu prilet kuchr ako bez due. Pane kru," jachtal, velik galiba, velik galiba!"' Nu oe ti je, vari si rozum potratil?" povie kr.
212
www.eKnizky.sk
To, to, pane kru, rozum mi zastva. Vetka so, o sme mali, i rozmokla sa, i len ako prepadla sa do zeme, ale niet jej viac ani omrvinky. m ja budem soli?" Ale si ty blzon! Nu poli pre druh!" Kdee polem, ke tak stalo sa v kadom dome a v celej krajine soli niet!" Nu so voam inm, alebo var tak jedl, do ktorch soli netreba!" odpral konene nevrl kr kuchra od seba. Kuchr si pomyslel, ako pn ke, tak by mus, a varil jedl bez soli; najprv ak mu prilo, potom sam sladk. Boli to divn hostiny, neslan! A hostia pomaly porozchodili sa od kra a nov neprichodili viac. Nao by aj, ke tu ani toho nemohlo by, oho inde u najchudobnejieho, chleba so soou a s dobrou vou". Omrzel chodil kr; dcry boli ako oparen, kde podeli sa im ich zlat asy! Ba, ha, zlata dos, ale soli ani omrvinky a o by vari kraj sveta boli po u posielali. T zmizla a zmizla! Pomaly odpadala uom vetka iadza na jedl: len u tej soli o len ako mrny mak bol by si kad iadal na jazyk. Ete aj statky trpeli, kravy a ovce doji prestali, pretoe nemali soli. udia chodili ako ommen a padali do chorb. Kr a jeho dievky vyzerali u len ako tne, ani by ich u nebol poznal od choroby. Bola to boia kra na cel krajinu. Za omrvinku soli boli by teraz zlatom odvili toho, kto by im ju bol doniesol. Teraz poznval kr, ak vzcny dar bo je so, ale biedu svoju bol by ete pretrpel, keby mu Maruka nebola na svedom bvala, a ak jej krivdu urobil!
213
www.eKnizky.sk
Medzitm naej Maruke vodilo sa vemi dobre. Nebolo takej roboty, ktor by nebola nauila sa a k omu by nebola privykla; o biede neznala ni. Nevedela ani o tom, o porobilo sa v otcovskom dome a v jeho krajine. Ale mdra ena o vetkom vedela, aj kedy je omu as. Preto raz zavolala Maruku a takto jej povedala: Dievka moja, ve som ti vravela, e doba dobu njde, o cel svet prejde; doba tvoja dola, as je, aby vrtila si sa domov." Ach, staruk moja dobr, akoe ja pjdem domov, ke ma otec nechce?" povedala Maruka a pustila sa do plau. No len nepla, dievka moja, vetko bude ete dobre. Stala sa tam so drahia nad zlato; smie sa i ty hlsi k otcovi." A s tm rozpovedala vetica vetko, o om ete Maruka neznala, a naostatok doloila: Statone si mi slila; nu vrav u teraz, o si iada za t vern slubu?" Dobre ste ma radili, dobre ste ma chovali, star matko! Za vetko vm iba akujem. Ni si neiadam, iba za zme soli, o by som otcovi doniesla vsluhu." A inieho ni si neiada? i nevie, e ti ja vetko mem vykona?" spytovala sa ete raz mdra ena. Ni neiadam viac, len t so!" odpovedala Maruka. Nu, ke si tak vi soli, nech ti nikdy nechba," vravela naposled vetica. Ale ti ni viac nedm len tento prtik. Ako najprv vietor od poludnia dcha bude, idi po vetre, idi cez tri doliny, cez tri vrchy; potom zasta a ibni tm prtikom na zem! Kde ibne, tam otvor sa zem, a ty idi dnu! o tam njde, vetko tvoje; to tebe bude za svadobn rcho."
214
www.eKnizky.sk
Poakovala sa Maruka za vetko; vzala sebou zlat prtik i pln sajdaku soli a smutno brala sa pre smutno veru, bo jej u starukej vdy dobre bvalo. Ale teila sa, e ve neli sa na venos s dobrou starkou, e si ete prde pre u, len i doma otec udobr sa. Staruk len usmievala sa na to a vravela jej: Zosta ty len, dievka moja, dobr a staton, a dobre ti bude naveky. O ma netrp sa ani najmenie!" Medzi rozprvkou doli a na pokraj lesa. A ke tu Maruka ete raz chcela dobrej starkej akova, u tej viac nebolo, kde zmizla, tam zmizla, ale Maruka ostala samotn ako prst. Tm hlasnejie vzdychlo sa jej teraz za otcom, i zrezka pospiechala v t stranu ku otcovmu zmku. Dola medzi svojich, ale jednak e ju u dvno nevideli, jednak e mala hlavu v obrsku zavinut, nepoznali ju, ani ju nechceli pusti pred kra. Ej, lene ma puste," nstojila Maruka, ve ja nesiem pnu kru dar nad zlato, a to tak, o od toho lieku iste vystrbi sa!" Riekli to krovi a ten hne prikzal, aby ju k nemu pustili. Ke k nemu prila, iadala, aby jej podali chlieb. Kr! jej ho kzal prinies, le vzdychlo sa mu pritom zhlboka: Chleba mme, ale soli nemme!" o nemme, to ma meme!" riekla Maruka, odkrojila otulec chleba, rozviazala sajdaku, posypala chlieb a podala krovi. So!" zaradoval sa kr. Ej, eniko, to je vzcny dar; ako sa ti odmenm? iadaj, o len chce, vetko dostane!"
215
www.eKnizky.sk
Ni neiadam, tatuko, len ma radi majte ako t sol!" povedala Maruka takm milm hlasom, ako dakedy hovorievala k svojmu otcovi, a hlavu si odkryla. Tu kr div neomdlel od radosti, ke si poznal svoju drah Maruku. Prosil ju, aby nebanovala, o stalo sa. Ona si otca len lskala a objmala a toho milho oka svojho ani nepustila z neho. Ve to, vraj, vetko dobre stalo sa!" Roznieslo sa hne po zmku i po meste, e najmladia krova dcra prila a e priniesla soli. Tomu kad zaradoval sa. Radovali sa aj Marukine sestry, nie tak sestre, ako tej soli, e ete aj im dostane sa aspo oblizn. A Maruka zabudla na prkorie, o jej sestry robili, a uvtala aj tieto osolenm okrkom chleba. A kadmu, kto len priiel, nadelila soli zo svojej sajdaky. A ke otec v strachu, aby zasa neostali bez soli, napomnal, aby vetku preboha nerozdala, e, vraj, pomaly s dobrm", ona vdy len to odpovedala: Dos jej tu ete, tatuko!" A naozaj, o by jej koko bola odberala, vdy ete dos soli mala pre kadho, len ako by to naveky bolo v tej sajdake. Vetko okrialo ako na slnci! I kra vetka choroba pominula, len akoby ju bol z neho zosal. V radosti nad tm dal zvola starie hlavy mesta i krajiny a Maruku ustanovil za krovn. Tu, ke Maruku za krovn pod vysokm nebom vyhlsili, poctila ona, e jej tepl vetrk zavial do tvre; dul od poludnia. Zverila sa hne otcovi so vetkm, o a ako jej mdra ena naruila. la po vetre, a ke prela tri doliny a tri vrchy, zastala s prtkom a ibla nm na zem. Ako ibla, rozstpila sa zem a Maruka vnila pravo do zeme.
216
www.eKnizky.sk
Zrazu ani nevedela, kde sa tam vzala prila do veliiznej paloty, ktor bola cel ako z adu: povala, steny a podlaha, vetko to lisklo a blyalo sa, akoby bolo iskry sypalo. Po stranch boli tak leskl tlne a z tchto pribehvali maliik udci s horiacimi kahancami a Maruku vtali: Vitaj nm, vitaj, krovno, u a akme; naa pani nm prikzala, aby sme a vade povodili a vetko ti ukzali, lebo e je to vetko tvoje!" Tak okolo nej tebotali, kahancami harcovali a toili, po stench hore-dolu lazili ako muky, a steny ligotali sa kolom dokola ako drah kamenie. Maruka chodila ako oslepen tokou krsou. udci vodili ju po chodbch a tolniach, kde z povaln viseli adov strechulce, blytiace sa ako len to striebro. Zaviedli ju aj do zhrady, kde boli erven adov rue, stokrsky a velinejak kvety na podiv sveta. udci odtrhli najkrajiu ruu a podali svojej novej krovnej. Ona privoala, ale rua nevoala. Ale, oe je toto?" opytovala sa krovn. Ve som ja ete nikdy tak krsu nevidela!" Toto je vetko so!" odpovedali jej udci. Alee i ozaj? To e rastie so?" divila sa krovn a myslela si, e by koda bolo z toho i najmenie bra. udci ale uhdli, o mysl, a volali: Ba len ber, Maruka; ber len, koko pi sa ti; nikdy nedoberie sa jej, nikdy viac neschybne ti!" Maruka pekne poakovala sa udkom, odobrala sa od nich a vyla von zo zeme. Ale zem zostala za ou otvoren. Ke vrtila sa domov a otcovi ruu ukzala a vetko mu rozpovedala, tu videl kr, e veru t staruk z chyky jeho dcru bohatm svadobnm rchom obdarovala, ako by ju on bol mohol
217
www.eKnizky.sk
vystroji. Ale ani Maruka na staruk z chyky nezabdala. Dala hne zapriahnu do krsneho koa a pobrala sa aj s otcom staruk vyhada, e si ju nikdy viac od seba nepustia. Dobre vedela Maruka cestu, dobre poznala v lese kad chodnek, ale o sto rz krom-krom poprechodili les, na vetky strany ako makov zrno vyzerali, o chyke nebolo ani znaku a o starukej ani hlsku. Len teraz presvedili sa, o to bola za staruk a e by vetko hadanie daromn bolo. Vrtili sa domov. V darovanej sajdake viac soli nebolo, ale Maruka vedela u, kde so rastie: brali, brali, a nikdy nedohrali sa jej, nikdy viac im nechbala.
218
www.eKnizky.sk
Star Bodrk a vlk
Mal baa psa Bodrka, ktor mu u od rokov ujno varoval ovce, ako vo dne, tak i v noci, e vlk ani zbli sa nesmel ku koiaru. Ale oe, ke u star Bodrk ochromel a nemal ani zuba? "So starm psom iba na smetisko!" riekol baa. "Nao chova star psinu, ke viac nevldze?" Mladho pska ale nachovali, pohladkali a pustili von ku koiaru. Leal star Bodrk o hlade na smetisku a bolo mu to, o to porobilo sa s nm. Prila noc. Mlad pes zaliezol do bdy a vystieral sa tam na podstlanom pazder. Star Bodrk ujno spval; obadal vlka aj teraz. Chcel preskoi cez plot, ale nohy nevldali, lebo bol vyhladoven. Smutno uahol zasa a pomyslel si: "Ke ja nemm o, nech m vlk pod zuby!" Ani nezatekal. Ide si rno baa ovce doji, a tu jedna chyb. Po nease svitlo baovi v hlave: "Ech, veru, keby star Bodrk bol striehol, nebol by vlk ovcu odniesol!" Nu veru starho Bodrka privolal zasa k sebe, pekne ho pohladkal a dobre nachoval. Star Bodrk ovjal sa mu okolo noh a skkal od radosti. Veer neleal na smetisku, ani v bde, ale obchdzal okolo koiara, bo vedel, e kde vlk navnadil sa raz, tam prde aj druh raz. Vlk si aj priiel, ako na bezpen. Ale tu postavil sa Bodrk proti nemu: "oe ty tu chce?" "Nu, o chcem, ovcu chcem!" povie vlk. "Cho, oplan, ja ti ovce nedm!" zavral na neho Bodrk.
219
www.eKnizky.sk
"No, len mi ju daj, bude nm do spolku; jednak a gazda nechov." "S vlkom spolky - ert berie ovce i volky!" odpoved mu star Bodrk. "Ma vera gazda nenachoval, bol som lan a slab, nu tebe ahko bolo ovcu odnies; ale ma dnes gazda nachoval dobre, zasa som mocn dos, a ovcu ti nedm." "Ke mne ty ovcu ned, hotuj sa so mnou na potku! i vie, o je to?" duril sa vlk. "A ve, ke ti tak aka, hotuj sa ty sm. m odbavm si postrieku okolo koiara, hne za rna postavm sa ti tamto v hore a budeme potka sa! i vie?" Vlk na to iba zavral a beal do hory zha, lebo chcel vyvi sa u teraz na starom Bodrkovi. Vyhadal si medvea a lku, aby mu pomhali. Pes u dobre poznal vlie obyaje, neiel sm do hory, ale vzal so sebou pran sviu a starho kocra, ako dvnych dvoranov svojich. I sm sce u napadval na jednu nohu, i tto u neboli mlad, ale zato vern a vysksen kamarti. Ke medve a lka zazreli prichdzajcich, preakli sa nramne. "a, braekovci," zvolal medve, "pte, ako ten prv neprestajne zohna sa; ten iste skaly zbiera, ktormi ns ubije." Pes napadval a medve myslel, e o raz uhnul sa, to skalu zdvihol. "aa, ten druh," zvolala lka, "sek abou okolo bokov!" Ohal sa kocr chvostom dohora, a lka myslela, e to abou blska.
220
www.eKnizky.sk
A ke ete zauli sviu rochta, poznali ju po hlase, e je pran a e t v takom spsobe artu nezn, nu veru ani oni nebrali vec na art, medve vydriapal sa na strom a lka uskoila do tnia. Ke nai kamarti doli do hory, kocr vral si veselo: "vrn-vrnvrn." Lka rozumela, e v "tn, v tn", a chce zrovna na u skoi. Neakala, vyskoila z chrasti a zaberala pre. Pran svia zaala pod medveom roch-taf: "hr-hr-hr." Medve rozumel "hor-hor", e zn, e je on tam hor a ona chce pod nm korene stromu podry, bo i krut rpala rypkom svojm. Tu ani tento nemekal, ale skoil dolu a bol aj on za horami, za dolami. Ostal vlk sm a bol rd, ke len mohol ufujazdi aj on s celou koou. Star Bodrk ale zahavkal, a hora ozvala sa. Bol rd, e mu kamarti pomohli a divokov zahnali aleko za hory. Od tch ias bolo mu na koiari dobre a do smrti.
221
www.eKnizky.sk
Star lovek a dvans oviec
Povajte, deti! Idem vm rozprva rozprvku, akej ste ete nepouli; alee dajte pozor, aby ste si ju dobre zapamtali. Nu mal raz jeden chudobn otec troch synov, s ktormi sa vemi psotne ivil. Hockedy im prilo tak, e si u ledva ivoty obrni mohli. Tu raz zavol otec vetkch troch dovedna a takto k nm prereie: "Synovia moji drah, my takto konenm koncom nenabudneme, ale musme pohyn, ak len inakm spsobom nezaratujeme sa medzi umi. Ja som si to tak premyslel, aby dajeden z vs iel do sveta, azdae da vysli, m si aspo na as biedu odtisneme. oe vy poviete na to?" "oe by sme povedali," ohlsili sa synovia, "my pristvame na vs a pjdeme trebrs aj vetci." Ale ich otec nechcel pusti vetkch naraz, e vraj o by si on star doma osamote poal. Vypravili teda najskr toho najstarieho. Ide ten najstar syn, ide neborik dlho, a o ivej dui nikde ani chru, ani slychu. Navela sa stretol s jednm starukm. "Kdee ide, syn mj," poved, "kde?" "A veru, star tatko, sme traja bratia v dome so starm otcom a vemi sme chudobn, nu som sa ja pustil do sveta hada si dku slubiku." "Dobre, syn mj, dobre," povie na to staruk; "aj u ma by sa ti nala sluba, ak by si mal vu." "Nu a oe by ste mi dali za robotu?"
222
www.eKnizky.sk
"Ni inie, syn mj, len dvans oviec ps. Ve ovce ps zn?" "Znm, star tatko, znm." "No, ke zn, po so mnou!" A pobral sa za starukm lovieikom. Hne na druh de pojal staruk sluhu a zaviedol ho k tm svojim dvanstim ovciam. "No," poved, "syn mj, toto s tie moje ovce; take mi ich, hlae, dobre pas a nepus ich z o; ve ti ja za tvoje ustvanie statone zaplatm. A nezahaje ich dko, len ich slobodne pus, nech id, kde sa im len pi; ve sa ti ony bud samy ps. Tu m tto kapsiku; tam si njde, o ti treba. A na ty aj tto palku, na tej si me prebera." Sluha vyviedol ovce na pau a pskajc na palke iel len tak z nohy na nohu za nimi, kadia sa mu rozpsali, a pomaliky prili ku jednej rieke. Tu mil ovce rozbehli sa rovno do vody a preplvali na druh breh. Sluha by bol rd za nimi, ale sa mu nedalo; rieka bola irok a vemi hlbok. Nu tu v strachu o ovce pustil sa do plau, o bude robi, ke sa mu nevrtia. Dlho chodil hore-dolu brehom a pozeral smutn na druh stranu. Potom sa prevalil na zem a pekne krsne zaspal a spal, spal, iba pred veierkom sa prebudil. Ako sa prebudil, prv mu bolo pozrie na druh breh, a ha, mil ovce blili sa prve ku brehu i pekne-krsne preplvali nasp. "Ach, chvlae ti, mil paneboe, ke ste sa mi len astne vrtili!" Tak si vzdychol a veselo pskajci iel zasa pomaly za ovcami a k sammu domu. Tu ho ten staruk u chvu vyzeral.
223
www.eKnizky.sk
"No," poved, "i si mi tie ovce napsol?" "Veru som ich, star tatko, napsol!" "Nu a akoe sa ti vodilo? Noe mi, no, dao vykladaj!" Sluha vyrozprval vetko, ako sa mu vodilo; e pekne iiel pskajc na palke za ovcami a k jednej rieke; tam e mu ovce cez vodu preli a ta kdesi odili a on e nijakm inom prejs nemohol; e potom vemi plakal a v trapiach usnul, a veer, ke sa prebudil, ovce u dobre napasen cez vodu prechdza videl; ale e on veru nezn, kde sa tak dobre napsli, ani kde chodili. "No, dobre, syn mj, dobre," riekol staruk. "A teraz mi povedz, o chce za t slubu, lebo ti u rok vyiel. Dm ti, o si vyvol: i spasenie ven a i peaz. A sluha mu na to odpovedal: "Hej, star tatko, veru by bolo treba aj toho spasenia venho; ale my sme vemi chudobn, nu nm dajte radej len tch peaz!" Nu mu dal tch peaz, koko si len uniesol. Ako priiel domov, vetci sa mu vemi zaradovali, lebo vyslil pekn peniaz. Nezadlho vypravili zas toho strednho, a tomu sa vetkm inom tak vodilo, ako tomu najstariemu. Naostatok vybral sa aj ten najmlad a vravel: "Ke sa vm tak dobre vodilo, i ja ete sksim astia!" Zachytil sa tou istou cestou, ktorou chodili jeho bratia, a idci rozmal i tak i tak, ako mu to bude v tom svete. Zrazu stretne sa aj on s tm starukm lovieikom.
224
www.eKnizky.sk
"Kdee ide, syn mj," reie starec, "tak zamyslen, kde?" "Ach, kdee idem, star tatko! Idem do sveta, hada si u dobrch ud dku slubiku. Doma sme traja bratia s otcom u starm a nemme sa ako preivi. Nu u dvaja star bratia boli v slube, kad doniesol peaz; teraz ale zachytil som sa ja probova astia." "Dobre, syn mj, dobre," hovor staruk. "Aj u ma by sa ti nala sluba, ak by si chcel prs." "Ozaje by nechcel, ba veru chcel; len by som sa do takej prce rozumel, ak by ste mi dali." "i ovce ps zn?" "Znm, star tatko, znm." "No, ke zn, po so mnou!" A zaviedol ho ta, kde bval. Na druh de rno pojal staruk sluhu a zaviedol ho k tm svojim ovciam. "No," poved, "syn mj, toto s tie moje ovce. Dvans ich je, ako vid. Te mi ich dobre pas a nespus ich z o; ve ti ja statone zaplatm. Ale ich dko nezahaj, len ich pus slobodne, kadia sa im samm pi bude. A tu m tto kapsiku aj s touto palkou, pskaj si za ovcami." Sluha zabral sa s ovcami a tie pekne li svojou cestou; ani sa mu nerozbehvali, ani ni, a on len pomaly za nimi pskajci na palke. Tu prili k rieke a mil ovce schytili sa a rovno do vody. Ale najmlad brat nerozmal vea. Chytro zachytil sa jednej ovci za rno
225
www.eKnizky.sk
a peknekrsne preplval s ou na druh breh. A zas len obale pskajci na palke vykraoval za tmi ovcami. osi-kamsi prili ovce na jednu lku a na lke trva tak a do psa a v nej plno oviec, ale tak chud ako len tie chrty. "Ach," pomyslel si ten najmlad brat, "mil mocn boe, oe je to za prina, e s tie ovce tak chud v takejto uteenej trve?" A zas len iel za tmi ovcami, lebo sa tie tam ani neobzreli, ale akoby ich bol na povrzku viedol, li alej na druh lku, na ktorej trvika len vemi mal rstla, ale musela by vemi uiton, bo ovce, o sa na nej psli, boli tak krsne, tak uteen, akoby ich z tisc kdov po jednej navyberal. Tu sa aj tch dvans oviec zastavilo a psli sa, e to bola len mil vec na ne pozera. A kde sa tie ovce len pohli, jedno vemi mil vta vade poletvalo nad nimi. Ke sa tie ovce u napsli, obrtili sa samy od seba a pobrali sa pomaly tou istou cestou, ktorou boli prili. Tak prili zas k tej rieke, a ke prechodili cez vodu, najmlad brat zachytil sa jednej za rno a tak preiel na druh breh. Pred samm veierkom navrtil sa s dobre napasenmi ovcami domov. Staruk ho u chvu vyzeral. "No," poved, "i si mi ovce dobre napsol?" "Veru som ich, star otec, chvalabohu, dobre!" "Nu a i si mj prkaz zachoval? Akoe sa ti vodilo? Noe mi, no, voao vykladaj!" "Ej, veru som zachoval vetko tak, ako ste mi prikzali, lebo som ja za ovcami vade len obale pomaliky iiel." A potom vyrozprval vetko, ako sa mu prihodilo: ako sa prepravil cez t vodu, ako tam prili na lku, kde trva bujn, ale ovce chud, a e jeho ovce tam sa ani nezastavili; ako li rovno na druh
226
www.eKnizky.sk
lku, kde trva bola len malik, ale sa ovce vemi dobre napsli. A e ich naveky jedno vemi uteen vta obletvalo. "No, dobre, syn mj, dobre," pochvlil ho staruk; "spokojn som s tebou. Teraz mi u len povedz, o si iada za t slubu, lebo ti u rok vyiel. Dm ti, o si vyvol; i spasenia a i peaz?" "Ach, star tatko," povie na to sluha, "pravda, e sme traja synovia s otcom u starm a sme vemi chudobn; ale ve u star bratia dao vyslili, u sa azda dko ta vyivme: dajte vy mne len toho spasenia." "Dobre, syn mj drah," potapkal ho staruk; "ke si iada spasenia, m ho ma, lebo si ty staton lovek, ktormu je spasenie viacej ako peniaze. A krm toho dostane ete aj peaz. Vid, syn mj drah, ja som Kristus; tch dvans oviec, o si psol, to s moji dvansti uednci; t lka s bujnou trvou je rozko svetsk a tie chud ovce na nej s synovia sveta tohoto; t lka s tou drobnou trvou je cnos a tie uteen ovce s udia staton. Ako na tamtej lke itku iadneho niet, tak je na tejto druhej velik. A vta, o ponad ovcami poletvalo, som bol ja; lebo ja som s mojimi uedlnkmi naveky." Takto vykladal ten staruk lovieik. Potom poehnal toho najmladieho brata a dal mu aj peaz, koko si len uniesol. Tak, ma, najmlad brat pre svoju statonos dostal aj spasenia aj peaz, a jeho bratia len peaz, lebo sa tm len peniaze iadali.
227
www.eKnizky.sk
Staton valach
V jednej sedliackej izbike za bielym lipovm stolom sedelo raz dakoko dobrch susedov, zhovrajcich sa medzi sebou o gazdovskch veciach. Jeden saoval sa, e m mrcha kone: "Ani neviem," poved, ,,k zl neva stala sa im, i ich sluha dakde prehnal, i s ochvten, i k im je skaza?! Ale oe robi lovek neme vdycky sluhovi za ptami chodi, ako mu zaobchod so statkom." "Eh, ba moje volky s ta!" povedal druh. "Mj uro je naoko dos arbav, ale ku statku je dobr, a moje volky poprvaj sa od polroka tak, akoby kldol na ne." "A u, susedia moji," povie domci gazda, "viete, e ja nerd vea hovorievam, ale o poviem, to stoj. Ke je re o eadi, nu ja vm len toko poviem, e nad mjho valacha nieto v celom svete statonejieho, o by tak verne slil a v niom gazdu neoklamal. A ve vm je to rados len pozrie na tie ovce, o ten pasie, a nikdy ete ni pri nich neschyblo." "Pekn s, pekn, tie vae barance," povie sused, "lebo na to u kad len prisved, e ten v valach rozumie sa do svojho. Ale oklama, neoklama, to semtam. Keby tak na to prilo, verte mi, e je aj v valach len tak stonoha ako ktorkovek druh." "Ale mj Janko?" "Veru, v Janko je tak stonoha ako ktorkovek druh." "A u to zas nie!" povie gazda.
228
www.eKnizky.sk
"A u to veru hej! A ke sa vm vid, e len z pestva hovorm, o stoj stvka no!" "Pre ma trebrs sto zlatch!" "Dobre, stoj tch sto zlatch," povie sused, podvajc gazdovi ruku. "Ak mi v valach nepred najkrajieho baranca a nepovie vm, e mu ho alebo vlk chytil, alebo o tak ja vm dm tch sto zlatch!" Ostatn susedia potvrdili stvku, e "nebude staton lovek, kto ned." Na tret de, ete len briedi sa zaalo, u mil sused bol aleko za dolami, za horami. Stpal hore chodnkom na sla. "Hej, sto zlatch pekn gro pre sedliaka!" podskoil si; ba dobre, e z koe nevyskoil od radosti, lebo ich dral u ako v hrsti. "oe? Dm mu pekn slovo a tvrd toliar ten sa mu tie pekne v oiach zablyt!" U popredku videl, ako mu valach vysad baranca. A medzi takmto premanm tak ahko minul sa mu as, e ani nevedel, kde sa vzal, len ke u psi zhuali naho pri samej kolibe. "Pnboh daj astia, Janko! Akoe sa m?" "Pnboh daj, pnboh daj! Ta akujem pekne vitajte!" Z rei do rei pustili sa do rozprvky ako obyajne na salai. Rozprvali si bohvie o om, len o baranovi nie. Lebo statonos valachova ukazovala sa z kadho slova, o len preriekol. A tto statonos hne spoiatku akoby bola sama zavrtila milho kupca nastoko, e si tento nijak netrfal len tak ni po ni pusti sa do veci. U sa aj bl, e bohdaj ak neprde o tch sto zlatch. A v tom strachu
229
www.eKnizky.sk
aj pozabdal vetko, o si bol popredku cestou premyslel. Ani nevedel, o m alej poveda a jak to navliec. Azda e by bol pri poctivosti ete aj odiiel, ale ho to len omnalo a tie neastn barance zbaali v koiari. Nebodaj obadali svoj as, ke ich valach vypa zvykol. Aj e u bola rosa obschla, taiel tento vyhna si oveky na zelen pau. "Alebo teraz, alebo nikdy!" posmelil sa sused a zaal hne k veci. "Ej, ie to pekn barance! Kokoe ich m?" "Malo by ich by pdesiat a sto; ale veru som ich ja u dvno netal." "Ej, tam ten s s tm zvoncom, ie je pekn! i by si mi ho nemohol prepusti?" "Ej, oe by vm ho nie? Ba veru vm ho prepustm, aj krajieho vm vyberiem; len skorej musm gazdovi poveda." "Eh, oe tam po gazdovi! Azda gazda o vetkom mus vedie? Janko!" tapol mu sused na plece a pozrel mu do o, "Janko! Ja a ty!" "Ja a vy? Hm!" zahadel sa mil Janko do neba, akoby za bieleho da chcel hviezdy ta, lebo nechpal, o to m znamena. "Ve ti ja to azda darmo neiadam," hovor sused, podvajc mu tvrd toliar, "no na, nana, len si vezmi! oe m cifrova sa, lepie zde sa to tebe ako tvojmu gazdovi a len mi daj toho baranca ete sa ti mem dobre odsli; ve to azda nie cel svet, o len jeden baranec daj ti mi boe!" A tak alej prehovral, cifroval, ako vedel najlepie.
230
www.eKnizky.sk
Dobr valach u mu aj p rz chcel da toho baranca na tok unvanie, ale bohvie o mu to nedopustilo; dos i chcel a predsa nemohol. Aj napokon mu ho len nedal a nedal; take pn sused musel s przdnou kapsou nasp do domu. Prde domov, tu ani kysl mlieko! Zamosren, namrzen, nemal nikde posedenia, nikde spoinku: jes sa mu nechcelo, spa nemohol; to mu bolo, e valacha pokal, ale mrzelo ho aj, e nevykonal, o chcel. "Bodaj a, aby a, ve si toto len neslchal; to mi ert musel poepn t cel stvku!" Domci utovali svojho dobrho gazdu, lebo ho radi mali; ale najvmi ho utovala jeho krsna jedink Hanka, lebo ho aj najradej videla. "Ale tatko, pekne vs prosm, povedztee mi, povedzte, o sa vm to stalo? Ve ste rno tak vesel vyli z domu a teraz ste tak ako obaren!" A dotial ho unvala, dotia chodila za nm, km jej vetko nevyrozprval, o prihodilo sa mu. "U by," poved, "neutoval tch sto zlatch, ert tam po nich, len by som mohol dk dosta toho baranca; ve by som hadel potom aj valacha odkodovaf." Zelen hory, krsny hj! Pod nm v hlbokej doline pou hrkotanie bystrho potika; nad nm pou zvonce pucich sa po zelenej paiti barancov. Pekn s to barance, poslun ako dobr deti, lebo ich aj dobr uhaj pasie, spravodliv, o nikdy v niom svojho gazdu neoklamal.
231
www.eKnizky.sk
"Hoj, niee tam, barance moje, krajom havy, nie! Tam ete rosa neobschla; sem sa na istinku, sem, budem vm gajdova, aby ste sa mi lepie psli!" Zahuali gajdy a valach preber na nich dierky. Ale hoci on jak krsne preber, predsa ete sto rz krajmi hlasy ozvala sa k nemu blzka hava. "Ej, ba i by moje gajdy tak pekne vedeli gajdova?" pomysl si uhaj a pristpi k have. A ha, na kraji havy vid susedovie Hanku, ako spievajc zbiera okolo krkov zrel jahody. Prestali gajdy a Janko, akoby sa ni nesalo, zohol sa, aby odtrhol pred nohami pekn jahdku, potom druh, tretiu, a o ja viem, koko vetko to najkrajie jahody. Len ke u ich mal hodn pierko, osmelil sa a podal ich dievau. Usmialo sa dieva na pekn jahody, zaradoval sa uhaj nad smevom dievaa. Pierko a smech oboznmili dve due tak, e potom popri jednodruhom krajc, zbierali krajom hfavy jahody. A ke u pln bol kok jahd a pln bolo srdce uhajovo krsou dievaa, sadli si obidvaja ku pokojne pucemu sa stdu pod tou konristho buka. Zahrvalo sa tu dieva s bielym barancom a zabval sa uhaj s krsnym dievaom; bozkvalo dieva krsneho baranca a dal bozkva sa baranec. Ale ke uhaj dieva chcel bozka pekn dievatko, uhlo ono hlvkou. "Daj mi," poved, "daj mi skorej tohoto baranca!" "Ach, veru by ti ho dal, dua moja! Dal nielen jednho, ale aj viac peknch barancov, keby tak boli moje, ako s nie. Ale oe by mi potom povedal gazda?" "Ve o tom gazda nemus vedie; a ty mu ahko povie, e ti skapalo."
232
www.eKnizky.sk
"Nu ve je tak. Ale hop, to by nebolo dobre, ve by to bolo cignstvo! Ach, ta cho len, ta! Radej a nebozkm, akoby potom pre teba mal cigni." Nezahrvala sa viacej Hanka s tichm barancom a nezabval sa Jank s krsnym dievaom. Ona odchdzala smutn domov a smutn dlho za ou pozeral uhaj. "Prdi," tak vol, "prdi zajtra! Azda namyslme sa inak, alebo ty, alebo ja." Sotva znovu vyl slnce obsuilo studen rosu, vyhnal valach stdo na pau, aby pslo sa ponad havou a on aby akal na krsnu Hanku. I prila ona zasa, a obmietajc sa okolo uhaja, hladkala a objmala jeho biele barance. Ale ke ju on chcel obja, vymykla sa mu ako ryba. "Daj mi, "poved, "daj mi skorej tohoto baranca; ve ty ahko povie gazdovi, e ti skapalo." Myslel nebork valach, myslel, o m urobi, nebolo mu ani tak, ani tak. "Uver mi mj dobr gazda, uver; oe by mi neuveril? Ale, ke to zas len neme by dk po pravde. Eh, ta cho ta! Radej a nebozkm, ako by som mal pre teba gazdu oklama!" Prestalo dieva hladka baranca a smutn poberalo sa pre. Ale ete smutnej za ou pozeral valach. to mu bolo aj dievaa aj baranca, u ju aj nasp chcel vola, e jej ho d; ale to neastn cignstvo zave ho odradilo od toho. "Prdi," tak vol za ou, "prdi na rno, ak inak nebude, mono e ti ho len dm, toho baranca."
233
www.eKnizky.sk
Na tret de rno zdalo sa nmu valachovi, akoby i to slnce bolo popreobliekalo sa do krajch bleskov, akoby tie jeho barance boli krajie, poslunejie; obliekol si teda aj on ist koeu, pristrojil sa ako do kostola a tak vyhnal svoje stdo na zelen pau ku hrubmu buku. Hadali si barance mkk trviku. Onedlho dolo i dieva a hadalo krajom havy zrel jahody a to vedno i s dobrm valachom. A ke u pln bol kok jahodami a pln bolo srdce uhajovo lskou k dievau, zasadli si pod star konrist buk. Hladk tu dieva biele barance a hladk uhaj lce dievaa; bozkva ono tich barance, ale ke ju chce uhaj bozka, uhne skoro hlvku. "Sbil si mi, "poved, "sbil si mi toho baranca." "Ach," zavzdychlo sa dobrmu Jankovi, "sbil som ti ho, sbil; nu porueno pnubohu, ke inak nie, u si ho len vezmi!" A ha, dieva stalo sa tich ako jahniatko a neodchlilo viacej hlvku od dobrho uhaja. Dobre lebo nebrs. Prila tu po kuse noc a chladn vetrk ochladil horcu krv valacha. Nebork valach! Vera, pokm bavil sa pri boku krsneho dievaa, trpila ho lska; a dnes, len o prebudil sa, hne zaala ho obraca star poctivos, volajc k nemu neprestajne: "Valach, valach, kde ti baranec?!" Ako o by u na tret de ni nebol jedol, tak smutno vypal z koiara kde. i by to naozaj tak bolo s tm barancom Preta kde, ale o chyb, to chyb: nemohol nikdy dota do tch sto a pdesiat! m alej, tm vmi kabon sa. Pozer hne na barance, hne do doliny k hrubmu buku; ale tu nem ani baranca ani dievaa.
234
www.eKnizky.sk
"Eh!" zahroz proti have psou, "keby si mi teraz prila, veru by ti nedal toho baranca, oby si sto rz krajia bola! Ale oe? Na Mitra bud poty a baranca nieto! Akoe povie gazdovi?" Podoprie sa na valaku a mysl, mysl za hodn chvku; tu i tu pokrabe sa za uima, tu i tu zakyvk hlavou, ale dk ni nemohol vymyslie. Zrazu vysko naradovan: "No," poved, "u viem, takto: Spta sa ma gazda: .Valach, kde ti je baranec?' Ja mu poviem: ,Hja, gazda, kdee baranec! Ke som psol na sln stdo, zabldil baranec do havy a tam ho ert vzal!' Ale ve mi ho ert nevzal, ve som jej ho sm dal. No, z toho je ni, nepoviem tak; to by bolo cignstvo!" Ako prvej, zas len zamysl sa nebork valach; o pobehne zaha barance, to postane a na valaku podopret mysl mysl: ,Poviem, e mi ho vlk schytil. Hm, to by bolo, ve vlk neraz uchytil baranca; ale oe, ve mi zas len vlk neschytil. No, aj to by bolo cignstvo, ani tak nepoviem. Ale mu len predsa dao musm poveda. Gazda sa ma spta: Valach, kde ti je baranec? Ja, nu kvnem plecom. ,i ti ho ukradli?' Nie!, ,i ti ho vlk schytil?' ,Nie ,i si ho sm predal?' ,Nie!' ,Nu, kdee ti je v pekle?' No, akoe teraz poviem? Eh, poviem, e som ho dal peknmu dievau, aby sa mi dalo bozka. No, na moju pravdu, ha, to bude; to je aspo nie cignstvo. Tak poviem, neche mi gazda stiahne za, ve ja preto ete budem chlap!' Prde tu Demitra, gazdovia sa schdzaj, aby odobrali poty a bau a valachov vzali na otzku. Ale n staton valach veru povedal pravdu a mil sused musel tch sto zlatch zloi.
235
www.eKnizky.sk
Hej, kmotre! ozvali sa druh susedia, to bol drah baranec!
Svetsk krsa
Za dvnych asov, za starch bohov bol raz jeden kr! - bohat, ale bez det. Kaduk de aj s krovnou modlievali sa bohu, aby im len syna poehnal. Na vea modlenia vyslyal ich boh. Krovn bola u na samom zlaen, ke tu krovi prisnilo sa, e naozaj bude syn, ale aby mu za krstnho otca toho zavolal, koho rno najprv na ceste zazrie. Rno pozrie von oblokom a zazrie tam po ulici idceho starho obrika. A tu ti mu aj prdu oznmi, e tej noci astne narodil sa mu syn. Nebrs mu to s tm obrikom bolo po vli, ale v radosti nad synom dal starukho dnu zavola, vyumva, vyoblieka a pekne ku krstu synovmu postavi. Pri krste boli i pni a zemani. Tto krstniatku do krimy nametali pln vankik zlatom, striebrom. Star obrik nemal niovho ni, ale napokon ohlsil sa: "Kee kad svoje dvate, neodtiahnem sa ani ja. Zapisujem nmu krstnmu Svetsk krsu za enu!" Kaz to naozaj zapsal a psmo odloil. S tm pominulo sa na tento as vetko. Krsny chlapec pomaly odrastal a dobre sa uil. Raz, ako doloval po otcovej kasni, prilo mu pod ruky aj to psmo o Svetskej krse. Hne ho pretal a beal s nm k otcovi. "i to," poved, "mne t Svetsk krsu do krimy zapsali?"
236
www.eKnizky.sk
"o by to tam tebe? Horke tvoja Svetsk krsa! Kde by vzala sa ti? Ve to len tak balamutiny!" zahovral otec, a to o nechcel, aby jedin syn iel tla sa po svete. Ale mil syn naveky len o Svetskej krse vyhutoval, e by to na daromnicu neboli napsali a e ak mu aj nepovedia o nej, pjde vyhada si ju sm. Ke de po dni hdol tto jednu pesniku rodiom poza ui, pustili ho naposled t Svetsk krsu hada. Dali mu na cestu zlata, striebra a o len z domu, aj jednho starho vojaka za sprievodka. Osedlali kone a li horami-dolami, rudnmi cestami, a pritlali sa k slncovej materi. "Kdee vzal si sa mi tun, synak mj," reie slncov ma kroviovi: "ve tu nechyrova ani vtika, ani letika!" "Nu, ha, pani matka, priiel som spta sa slnka, i nevie, kde bva Svetsk krsa?" "To je voa inie, ke si ty na to priiel. Ibae neviem, ako pred mojm synom obstoj, bo ten prde domov hladn a v tak as neradila by som nikomu, aby mu iel na oi. Po ale, schovm a dakde." Vopchala ho pod koryto, aby ho slnce nezazrelo. Veer vrtilo sa slnce domov a ledva do izby vkroilo, u volalo: "Mamo, loveina smrd; von s ou, nech ju zjem!" "Ach," odpovie mu ma, "kde by ti tu loveina bola? Ve ti to ete pchne, o si cez de tuho svietil pomedzi ud." Pekne-krsne ho uchlcholila, a naostatok povedal: "No, von s nm, ktokovek je; ni mu neurobm."
237
www.eKnizky.sk
Na to slovo vyiel krovi spod koryta a slnce mu riekne: "oe si to priiel, braek, o?" "Ach, oe by," vrav uhaj, "len i tu voa nechyrujete o Svetskej krse?" "O Svetskej krse? Hm, hm . . ." zamyslelo sa slnce. "O tej ti ja ni neviem poveda. Ale cho k vetrkovi, ten ete aj za mnou dchal, azda ju dakde vydchal." Pobrali sa pre a doputovali k tomu vetrkovi. I tam krem mater doma nali a t hne ku kroviovi: "Kdee berie sa mi tu, synak mj? Nu ve tu nechyrova ani vtika, ani letika!" "Nu, ha, pani matka, priiel som sa spta vetrka, i nevie, kde bva Svetsk krsa." "To je voa inie, ke si ty na to priiel. Ale neviem, ako obde, bo mj syn prde domov hladn a v tak as neradila by som nikomu, aby mu iel na oi. Po ale, schovm a dakde." Vopchala ho pod koryto, aby ho vetrk tak ahko nevyuchal. Veer vrtil sa vetrk domov a ledva do izby vkroil, u volal: "Mamo, loveina smrd; von s ou, nech ju zjem." "Ach, kde by ti tu loveina bola? Ve ti to ete pchne, o nabral si sa tou duchotou po svete." Pekne uchlcholila ho, a naostatok povedal: "No, von s nm, ktokovek je; ni mu neurobm." Na to slovo vyiel krovi spod koryta a vetrk mu riekne:
238
www.eKnizky.sk
"oe si to priiel, braek, o?" "Ach, oe by, len i tu voa nechyrova o Svetskej krse?" "O Svetskej krse? Hm, hm", zamyslel sa vetrk. "A veru som vetko zhurtoval, ale o tej ti ja ni poveda neviem. Pjde k mesiaikovi; ten i druh svet zvysoka vid, ten ti o nej povie." Pobrali sa pre a doputovali k mesiaikovi. Toho u doma nali. "oe ty tu had, braek?" spytuje sa mesiaik. "oe by som hadal?" reie krovi. "Len mi to jedno povedz, i tu voa nechyrova o Svetskej krse. "Ba veru chyrova, bratku! Vysvietil som ju predolej noci. Oj, a i to krsa! ie je to uteen dua! Keby si ju videl, aj rozum by si tam nechal. Ale bva na druhom svete. A i by si ty naozaj rd k nej?" "Veru naozaj, povedz, ako?" "Ako? Aj tomu jesto spsob. A ke len tak chce, sm a zavediem." Ani za okamih nemekali, len li a li. A ete by boli li, ale doli k jednmu mostu. Tu riekne mesiaik: "Zober z toho vojakovho koa vetko dolu a tak poli vojaka popredku; ve priam bude vedie, preo." Krovi pozoberal vetko a vojaka s przdnym koom vypravil cez most. Ledva dupol k na most, vyrtil sa spod mosta ozrutn drak a koa aj s neborkom vojakom prehltol; potom skrtil sa zasa pod most a leal, ani sa nehnul. "Vid," vravel mesiaik, "ten drak len toho, kto prv ide cez most, prehltne. Teraz u i ty sm smelo a bezpene."
239
www.eKnizky.sk
Krovi preiel cez most bez galiby. Za mostom bldil zlmi barinami, dlhmi poami, a napokon priiel do krajiny, kde prve vtedy velik vojna bola odstala. Potoky krvi tiekli tun, e mu k po brucho po nej brodil, a o alej, to hlbie zamral sa, len stoko, e tam nezakapali. Na astie dohonil ich zasa mesiaik a cestu im ukzal. li ete len a li, a prili ku jednej diere, ktor do hlboiny viedla, rovno na ten druh svet. "Tadiato tebe cesta u samotnmu!" ukzal mesiaik. "A ja spustm a dnu po inke. Ke si vetko vykon, pr sem, potras zinku, a ja a zasa vytiahnem." Ke krovi dostal sa na dno diery a vykrtil sa z povrazu, prebehol ete dobr chlp cesty, km doiel k jednmu zmku, nealeko ktorho star jeibaba puky psla. "Daj boh astia, star matka!" poklonil sa krovi. "i by ste ma nevzali do sluby?" "Ale ja?" riekne jeibaba. "Ledvou ivm sa sama. Tamto dr sa hore na zmok. Tam prepustili dnes mldenca zo sluby, tam a hdam prijm, ak len voakedy dostane sa ta hore k nim." "Nu a preoe by som nedostal sa?" "Nu len preto, e tatam iadem duch nedostane sa, ak mu ja cestu neukem." "Ej, nu, dua moja zlat, ved'e mi ju tak len ukte, ve vm ja hdam darmo neiadam." A vtisol jej dukt do hrsti. Jeibaba hne druh struny natiahla a zaviedla ho do zmku do paloty. Tam ho priam a priam za mldenca prijali a dali mu okolo stola obsluhova. K pnovi zmku chodila na obed aj pnova sestra. A to bola t, o ju volali Svetskou krsou, preto, e jej na krsu v elom
240
www.eKnizky.sk
svete rovnej nebolo. Ako vetkm, o Svetsk krsu prv raz videli, povodilo sa aj nmu uhajovi: zaiskrilo sa mu v oiach, ke ju zazrel, a ak by ho neboli zachytili, bol by z nh spadol. Od tch ias ale len za ou mrel. Takto cez sklo med lza, nadaromne ju vda, nijak nevidelo sa mu. Po on dolu k starej ene a u vopred nesie jej dukt. "Pani matka," vrav, "nebanujte, e vs unvam. Ale priiel som si k vm po dobr radu." "Po ake, synak?" "A veru poratee mi, ako by ja mohol Svetsk krsu dosta?" "Oj, synak, o len poradi, to ti ja poradm: ale i ju dostane? Ak si nie dobr strelec, ani nedvaj sa na to, a ak moje slov navlas nezachov, nu ti iba to bude z toho, e a svet vysmeje. Lebo aby si vedel, Svetsk krsa chod do zhrady na pleso kpava sa aj so svojimi dvanstimi dievenci a ona je medzi mimi trinsta. Tam ukry sa a akaj, km prdu a zan kpa sa. Potom, hae, dobre mier, aby si tej najkrajej dievici strelil pravo do srdca. Ak alebo napred zbadaj a, alebo nezhod, tam skape. Ak ale zhod tej najkrajej dievici pravo do srdca, zane Svetsk krsa nad ou vyklada a pozabudne pritom na svoju korunu, ktor pri kpan uklad si do trvy a bez ktorej in by neme. Ty prikradni sa, korunu z trvy uchy, polo sebe na hlavu a utekaj, utekaj! Alee neozri sa, ani korunu jej nikdy potom nedaj, lebo prehr vetko." Dobre lebo nebrs. Ke priiel as kpania, krovi u tam upel v chrasti, ani nemukol. Svetsk krsa zloila si korunu do trvy a spustila sa do rybnka aj s dvanstimi dievenci. Ako najlepie kpala sa, uhaj namieril a najkrajiu dievku jej zastrelil pravo do srdca. Ona ju vzala na ruky a vykladala nad ou, ak jej dobr bvala a len preo
241
www.eKnizky.sk
tak nemilobohu zahyn musela. Krovi pritiahol sa potku ku korune, postavil ju sebe na hlavu a utekal odtia, o mu para staila. Svetsk krsa zloila to zostrelen dieva do trvy, vzala sa na krdla i s jedenstimi kamartkami a letela za uhajom. Ke k nemu dolietla, zaala vola: "Ach, mj drah pn, obzrie sa, obzri, ak krsne lka mm!" Ale on veru neobzrel sa, o koko volala. Dostal sa astne a ku inke a mesiaik ho vytiahol hore. Svetsk krsa vyletela za nm aj hore. Mesiaik nespustil z nej oka - tak krsna bola. Ke u dos naprizeral sa jej, zavol: "Ach, ie je krsna, ie je uteen! Ale by ete krajia vyzerala, keby si jej t korunu postavil na hlavu!" Krovi si pomyslel: "Preo by som to neurobil, ve sme u von z prepadliny a Svetsk krsa mi je v rukch, hdam mi z nich u len neujde." I veru poloil jej korunu na hlavu a chcel sa i sm naprizera sa jej do dobrej vle. Ale Svetskej krse nebolo viac treba, len zasa korunu ma na hlave: u ti mu zmizla. Zaletela do svojho predolho mesta aj s druicami. Mesiaik rozialil sa nad tm tak vemi, e od iau i umrel a taiel pochova sa do iernej doliny. Kroviovi ani zna nedal o sebe, kde mu zmizol. Chudk krovi ani nevedel, ako ostal odrazu bez vetkej potechy, bez pomoci, bez priatea. o mal robi? Vybral sa cez hory-doly hada; bldil hore-dolu a nemohol ni njs. Skedyneskedy dostal sa predsa ku velm a zastavil sa pri nich: "Ach, vielky, vielky, povedztee mi, i tu nechyrova mesiaika?"
242
www.eKnizky.sk
"Ej, ba veru chyrova," riekli vely. "Tam v tej smutnej doline le a na jeho hrobe kvitne tulipn. Ak ten tulipn voakto odtrhne, hne mesiaik, ete raz kraj mldenec, hore vstane." Krovi iel ku hrobu, tulipn odtrhol a mesiaik-mldenek vyskoil erstv z hrobu: "Ej, bratku krovi, ie spalo sa ti mi chutne!" "Ej, spalo, spalo," reie tento, "ale na venos, keby som nebol vyhadal a!" "No, nech ti pnboh odplat, ke si ma len vzkriesil!" povedal mesiaik a boli zasa svoji. Potom poradili sa, e ete raz pjdu Svetsk krsu hada. Mesiaik pohodil hne zasa k tomu vchodu na druh svet a spustil krovia dolu dierou. Tento iel zrovna ku starej ene. Len o zazrela ho, hne ho okrkla: "Ej, u si mi ty zaho! i som ti nepovedala, aby si jej t korunu nikdy nedal, e ti ulet? koda a by, e nevie zavarova si ani to, o raz v hrsti m. Takto veru ni z teba nebude!" "Oj, lene len nehnevajte sa mi, star matka, bude to ete vetko dobre!" riekol uhaj, a vtisol jej zas dukt do dlane. Nie tak priam dala sa mu uti a ete durdila sa. Ale napokon utila sa predsa a hovorila mu: "Synak, ete raz, ale u ostatn raz, poradm ti. Ke Svetsk krsa bude ma prs ku plesu, sprav sa u teraz na chrobka a vlezni tam do tej konskej hlavy, o pometuje sa na brehu. Ke ona zlo si korunu na zem, vylezni razom a sprav sa na loveka, korunu uchy a pober sa v nohy! Alee pozor maj na seba! Bo ak t zbi, e v tej
243
www.eKnizky.sk
konskej kotrube najmenie pohne sa, pole po motyku a rozdrv vetko na prach." Poakoval sa za radu a iel rovno ku plesu, ukry sa do konskej kotrby. Nebolo mu ani aka. Svetsk krsa prila kpa sa a zloila si korunu do trvy. Le iba o troka zmrvil sa v tej kotrbe, e ako von vylezne, u ona zbadala ho: motyku donies kzala a drvila, a melili sa kotiale na prach pod obuchom. Ale on vdy hlbie medzi kosti zaliezal a nedal vyduri sa von. "Ach, obluda, nebudem puhai sa s tebou! Ve u viem, e si tu; korunu si vzia nedm," preriekla napokon Svetsk krsa a motyku odhodila. Len o obrtila sa chrbtom k nemu, e ako do vody vkro, u on vyskoil, korunu uchytil - a zaberal ten, e by ho ani na ttooch nebol dohonil. Ona zasa v letku za nm, a ke ho u dohala, nu volala: "Obzrie sa, obzri, mj pane, ak pekn hrdlo mm!" Ale ho darmo vbila, darmo potom aj modlikala sa mu. On prosto ku diere, potriasol zinku a mesiaik vytiahol ho von. Musela ona za nm a jej dievat za ou, lebo bez tej koruny nemohla by tam na tom druhom svete. On ale dobre varoval si u teraz korunu a Svetsk krsa ostala pri om. atm hne poberali sa k jeho rodiom a mesiaik s nimi. Na noc prili do akhosi hostinca. On i ona li do izby, mesiaik uloil sa pod prah, dievat premenili sa na holubice a vyleteli na vrch dachu nocova. Vetko ticho. Iba tie holubice na tom dachu pon raz medzi sebou hrkta a rozkladaj: "Nho pnov otec m radnka a ten radnk m dievku a t dievku chcel da za nho pna. Nho pnov pn otec dal ko zlatom
244
www.eKnizky.sk
pozlti a radnk otrovou oblia; ak n pn doho sadne i s paou ho otrov. A kto tieto slov vyriekne, nech kamennym stpom ostane!" Mesiaik vetko vypoval, ale nepovedal nikomu ni. Na druh noc prili do druhho hostinca. Pn s paou li do izby, mesiaik uloil sa pod prah a holubice vyleteli na dach. O polnoci zasa medzi sebou hrkta zaali: "Nho pnov pn otec m radnka a ten radnk m dievku a t dievku chcel za nho pna da. A on chov arkana a ten arkan nho pna aj s paou zoerie, ke si na noc do postele ahn. A kto tieto slov Vyreie, nech kamennm stpom ostane!" Mesiaik vetko vypoval, ale nepovedal nikomu ni. Ke u k domovnmu zmku prichodili, leteli proti nim koe, ktor im v strety poslal kroviov otec. Prv ko bol jasn, samm zlatom obit. Mlad za i s mladou nevestou chcel si sadn do toho prvho koa. Ale mesiaik skoro dobehol k nemu a povedal mu: "Braek, poslchni! Nesadaj do toho zlatho koa, ale sadni i s mladou nevestou do samho pokonneho!" "Neviem," vrav krovi, "preo by som nemal sadn si, ako mlad za, do samho prvho, a to o mi sm otec poslal? No ale, e si mi ty vdy dobre radil a verne pomhal, nu a u len poslchnem." I sadol si do ostatnho randavho koa aj so Svetskou krsou. Zlat ko priletel przdny do zmku. Vetci naakali sa, i udia, o boli zhkli sa na divky, a rodiia ete vmi, e krovsk syn aj s
245
www.eKnizky.sk
mladou dakde skazu vzali. Zmok, domy, kostoly i vee iernym sknom zastiera kzali a plau bolo dos. Raz ti vidia, e ete dky ko ide star a randav. Ale v om sedel mlady kr a Svetsk krsa s nm. Priam ierne skna pozberali a udia od radosti ujkali, ukali, len tak ozvalo sa po meste. Kad to u teraz na jedin Svetsk krsu hadelo, dobre si oi nevyhadelo. Kr dval hostinu za hostinou; vetko jedlo, pilo, skkalo, ihralo od velikej, neslchanej radosti. Len sm mesiaik ani nejedol, ani nepil; vedel on, o to ete m by. Iiel si on palo brsi, podm druh harovali. Veer, ke u mladch uloili v komore, prikradol sa potichu mesiaik a stal si ku samm dverm na vartu. O polnoci dvha sa arkan spod prahu, e tch mladch zoerie. Ale mesiaik namieri palo a dotia rbal, al, sekal, dokia vetky hlavy zrutnmu arkanovi od drieku nepoodtnal. Zo arkana cedila sa krv cez prah do pitvora a z pitvora pozatekal krvou cel dvor. Vtom dobehne na t krv radnk, o toho arkana choval, a porob krik, e tak a tak, mesiaik s paloom v ruke hnal sa u na mladho a na mlad, aby ich pobil. Hne bolo vetko na nohch a na mesiaika bolo aj zle-nedobre. Mlad kr radej by sa bol vari pod zemou videl, ako o takto aloby na svojho braeka-mesiaika pova musel. Sprvu ani nepodbal na rei. Ale ke ten radnk alova neprestval a vetci iba to tvrdili, e je veru mesiaik nevern, e to len strach a hrza s holm meom hna na kra, nu tu naposledok vypovedal naho smr. Ke ho u na smr viedli, zastavil sa mesiaik na ceste a prosil mladho kra, aby ho ete raz vypoval:
246
www.eKnizky.sk
"U i tak, i tak, umrie mi je jedno," hovoril mesiaik. "Po, nech vyspovedm sa ti. i ty vie, ke sme v tom prvom hostinci nocovali? Vetci ste spali, len ja som nespal a dobre som vypoval, ako tie holubice tam na dachu hrktali: ,Nho pnov pn otec m radnka a ten radnk m dievku a t dievku chcel da za nho pna. Nho pnov pn otec dal ko zlatom pozlatif a radnk otrovou polia; ak n pn doho sadne, i s paou ho otrov.' A tak u vie, preo nedal som ti sadn do zlatho koa. Ale i vie zasa, ke sme v tom druhom hostinci nocovali? Vetci ste spali, len ja som pod prahom poval, ke holubice na dachu hrktali: ,Nho pnov pn otec m radnka a ten radnk m dievku a t dievku chcel da za nho pna. A ten radnk chov arkana a ten arkan nho pna aj s paou zoerie, ke si na noc do postele ahn.' A tak u vie, o som robil s paloom v ruke pri vaej komore: toho arkana som zabil. Ale tie holubice ete i takto povedali: ,A kto tieto slov vyreie, nech kamennm stpom ostane! Ako mesiaik tieto slov doriekol, priam kamennm stpom ostal. Vetko zdpnelo od laku a mlad kr! iba hodil sa na ten stp a nariekal, nariekal si nad priateom, ktor takto po tch cestch a ete ani doma nemal spania ani v noci, len aby jemu bol na vernej pomoci. A ako dnes, otob kad rno polieval ho slzami, aby mu oil. Ale mesiaik len neoval a neoval. Po drahnom ase mala Zemsk krsa prs do polohu. Pred samm prodom prisnilo sa otcovi, aby tomu dieau, hne, ako narod sa, mal prst podrezal a tou krvou aby kamenn stp pomazal. Ako to urobil, hne kliatba prestala, a mesiaik, desa rz kraj, oil a s priatemi svojimi il ete potom dlho, dlho vemi dlho.
247
www.eKnizky.sk
Traja zhavranen bratia
Mala raz jedna chudobn matka troch synov a jedno vemi uteen dievatko. Chlapci boli u hodn, ale dievatko bolo ete mal, ete ani nebehalo, ani nevravelo. Chlapci, ako obyajne chlapci, boli samopan a veten. Ale by to bolo ete ta ulo, keby len neboli bvali neposlun, bezbon a pakrtn. Neboiatko matka mala s nimi kr! Ke sa stala kde ak koda, t iste jej chlapci urobili; kde sa ak hriech strhol, to iste boli jej chlapci na prine. A doma! Ke si nieo z poludnia odloila k veeri, mohla by ist, e jej ho vyuchaj a vypakrtia. Ba neobstlo sa jej ani mso v hrnci. Ke len mohli prikradn sa k nemu, u ho oni vyvlili a i nedovaren pohltali. U si nevedela s nimi rady. Napomnala ich, prosila, trestala, bila. Vetko nadarmo. Naostatok celkom vyla z trpezlivosti. Raz mala s do kostola. Pristav obed k ohu a zahroz sa chlapcom: Chlapci! Nesprobujtee mi to mso vyvli, km budem v kostole, lebo ak sa mi ho len dotknete, nikdy to ma deom ete neurobila, o vm ja urobm. Ve ja uvidm, i nezlote t ohavn obyaj, vy nehaneblivci!" Chlapci sa jej do o rozchichotali a ona rozhnevan odila do kostola. Sotvae vytiahla nohu z izby, mil chlapci po rovno ku ohnisku, mso vyahali a pojedli. Matka sa z kostola navrtila v tej ndeji, e sa chlapci prsnym zahrozenm odstraili od pakrtenia; ale prdeku ohnisku, nazrie do
248
www.eKnizky.sk
hrnca hrniec przdny. Tu sa neslchanm hnevom rozplila a v hneve vykrkla: Bohdaj ste sa zhavraneli, aby ste sa zhavraneli, eby ste jeden z druhho mso trhali!" Sotva to vypovedala, v tom okamen premenili sa chlapci na troch havranov, iernych ako uhol, strepotali krdlami a trhajc jeden druhho a strane kkajc leteli, sm mil pnboh zn, kam. Matka v hneve svojom neznala spamtova sa a ete, ke havrany leteli, za nimi volala: No lete, puhci, a lietajte po svete dovtedy, km vs vaa najbliia rodina nevyslobod!" O chvu hnev preiel, matka prila ku sebe, srdce jej stislo, rozplakala sa plaom usedavm a zalamovala rukami nad neastnmi synmi a nad svojm akm zakliatm. A tak plakala, dobre si oi nevyplakala, kad bo de. Preli roky, a o synoch nebolo ani chru, ani slychu. Medzitm mal dievatko vyrstlo v hodn dieva, a to dieva krsne, uteen, biele ako hus, erven ako rua, e mu naalekoiroko nebolo pru. Krsne dieva bolo mil, vesel, pracovit; kde prilo, vade ho radi mali a matke pomhalo i okolo domu, i v poli, ako prav ruka. A e bolo tak vesel a spokojn, matka opatrne ukrvala pred ou svoj zrmutok nad neastnmi synmi, ba ani jej to nevyjavila, e dakedy bratov mala. Ale to vemi padlo do o nmu dievatku, e ono ani brata ani sestry nem, a druh ich maj i po viacej. I spytovala sa matky tu i tu, e i nemala braeka alebo sestriku; ale matka zave len vzdychla zhlboka a zave len odpovedala, e nemala. Spytovala sa druhch ud a t jej povedali, e ona veru mala bratov, a to troch, ale e t zrazu skapali a u od viac rokov o nich ani nechyrova.
249
www.eKnizky.sk
Tu prilo zas k materi. Ach, maminka moja sladk," poved, udia povedaj, e som mala troch bratov; povedztee mi, kam sa podeli?" Dievka moja," odpovedala matka, t li svetom," a slzy ju zaliali. Nu, a naoe li svetom? Kame odili? Kedy? i sa viacej nevrtia? Vee mi u len povedzte, o a ako sa stalo s nimi." Ach, nu, dievka moja, o a akoe sa stalo s nimi?!" Tu vyrozprvala matka vetko primne, ak boli, aj ako ich v hneve svojom zakliala, aby sa zhavraneli a aby dovtedy lietali po svete, km ich najbliia rodina nevyslobod. Uspokojte sa, drah mati!" prerieklo dieva na matkine rei. Najbliia rodina ich vyslobod, in nikto. Najbliia rodina som ja. Ja pjdem, ma moja, pjdem, vyhadm ich a vyslobodm, o by mi to ako ako padlo." Ach, dievka moja, nestroje sa tak, nestroj, lebo sa darmo stroj. Ve ich ty nenjde, o koko krajn pochod. Pnbohvie, kde t lietaj. Nu a ma i by si na star dni takto nechala bez vetkej ochrany?" Nebanujte, matka, e vs zanechm. Mne je sden mojich bratov vyslobodi a ja ich vyhadm a vyslobodm, o by hne v sedemdesiatej siedmej krajine lietali." I nedala a nedala sa odhovori a naostatok i matka horko-ako privolila a po dakoko doch ju vypravila do cesty. la ona, horami a dolami, pustmi poami zadlho, a o z domu vyla, ete nevidela lovieika. Navea prila ku mesiaikovej materi.
250
www.eKnizky.sk
Pnboh daj astia, pani matka!" poklon sa pocestn. Pnboh daj, dievka moja, i tebe," odpovedala domca. Nu, kdee si sa ty tu vybehala? Ve tu nechyrova ani vtika, ani vrbika, nie eby to lovieika." Ach, nu kdee som sa vybehala! Prila som sa vs opta, i by ste mi nevedeli dao poveda o troch havranoch, mojich zakliatych bratoch." O troch havranoch, tvojich zakliatych bratoch, ti ja, dievka moja, poveda neviem; ale pokaj, km mj syn prde domov, sptam sa ho, a sn on bude vedie. Ale aby si dko zle neobila, kri sa tuto pod koryto, lebo by a mohol zjes, ak by a uvidel; alee sa ani nepohni!" I utiahla sa pod koryto a akala, o bude alej. Nezadlho priiel mesiac z cesty. Sotva skoil do izby, hne zavolal: ,,Mamo, loveina smrd, sem s ou, nech ju zjem!" Ach, kdee by sa ti tu loveina vzala," odpovedala matka, ve zn, e k nm nikto nechod. To sa ti len tak vid, o si tuho svietil. Na, tu m veeru, najedz sa a potom si oddchni, lebo si sa dokonal." Udobren mesiaik sa chutne najedol. Ako sa najedol, zaalo sa mu driema, a aby skr zaspal, matka mu v hlave skala. Ke zaspval, poklbala ho matka za vlasy. Mamo," zobiduje sa zduren, oe ma tak kvete?!" A ma mu odpovie: Bola som i ja trochu zadriemala a tu sa ti mi snvalo, e sa dakto spytoval, i si troch zhavranench bratov nevidel." Ej horke videl! Slnce lepie vid, to ich skr mohlo vypi." Noe, no," povedala matka, vee len spi!" Ke sa mesiaik naspal, iel do cesty a jeho matka preriekla ku krsnej pocestnej:
251
www.eKnizky.sk
Dievka moja, tu sa nedopta; ale cho zbohom alej touto dolinou popri tom potoku, tam njde slniekov matku, azda ti jej syn dao porad." la ona tou dolinou a bldila horami, dolami, pustmi plami vemi dlho, a sa naostatok predsa dostala ku slniekovej materi. Pnboh daj astia, pani matka!" poklonila sa pocestn. Pnboh daj, dievka moja, i tebe. Nu kdee si sa ty tu zakonala, ve tu nechyrova ani vtika, ani vrbika, kdee by to lovieika." Ach, nu, drah pani matka, prila som sa vho syna opta, i by mi nevedel dao poveda o troch havranoch, mojich zakliatych bratoch." O troch havranoch, tvojich zakliatych bratoch, i bude vedie poveda, ja neznm, medzitm sa ho opta meme. Ale si ty, dievka moja, zle nadila: ke mj syn prde, ahko a zje, lebo on ud rd jedva." Ach, drah pani matka, vee sa u len zmilujte nado mnou," prosila pocestn; skryte ma dakde, kde by bola bezpen." I skryla ju pod koryto. Sotvae ju skryla, prilo slnce a hne volalo: Mamo, loveina smrd, dajte ju sem, nech ju zjem!" Ach, syn mj, kdee by sa ti tu vzala, to sa ti len tak vid, o si tuho svietil a o si sa tou parou po svete nabral. Tu m veeru, o som ti prihotovila, najedz sa a ahni si, lebo si sa dokonal." Slnieko sa najedlo a po chvli zaalo driema, a aby skr zaspalo, matka mu v hlave skala. Ke u zaspvalo, poklbla ho matka za vlasy.
252
www.eKnizky.sk
Ej, mamo!" zobidovalo sa zduren na matku, oe ma tak kvete?!" Ve som a ja nechcela," odpovedala matka; ale som bola i ja zadriemala, a tu sa mi snvalo, e sa dakto opytoval, i si troch zhavranench bratov nevidel." Kdee by som ich videl, ve ja do kadho kta nesvietim; ale vetrk vetko predcha, ten bude skr vedie o nich." Vtom zaspalo a spalo a do rna. Hne zavas rna lo slnieko do cesty a jeho matka zbudila pocestn a takto jej preriekla: Dievka moja, mj syn nevedel ni poveda; ale sa ti kzal u vetrka ohlsi. Cho teda k nemu! i vid, za hentm vrchom bva." Slniekov mati pocestnej cestu ukzala, pekne ju vyprevadila, a ona la horami a dolami, pustmi poami, a prila ku vetrkovej materi. Pnboh daj astia, pani matka!" poklonila sa pocestn. Pnboh daj, dievka moja, i tebe!" zaakovala vetrkova matka. Kdee si sa tu vzala, ve tu nechyrova ani vtika, ani vrbika, kdee by to lovieika!" Prila som sa vho syna opta, i dakde nechyroval o troch havranoch, mojich zakliatych bratoch." O troch havranoch, tvojich zakliatych bratoch? Dobre, optam sa ho, ke prde domov, asne bude vedie. Ale oe tu s tebou urobi? On rd je loveinu. Ak domov prde, veru a zje." Vee ma u len, moja drah pani matka, dko zachrte," prosila pocestn; skryte ma dakde, kde by ma nedopil."
253
www.eKnizky.sk
I skryla ju pod koryto a prsne jej prihrozila, aby ani neuchla. Vetrk priiel cel nafkan domov. Mamo, loveina smrd, sem ju, nech ju zjem!" za-homral ete vo dverch. Matka prikroila k nemu a pekne ho prehovrala: Ozaje loveina? To a len t ludsk duchota zara, o si velmi tuho dchal; hork loveina, kdee by sa tu vzala?" Km bol v ceste, prihotovila mu ma celho upeenho vola a cel okov piva, predloila mu teda chytro veeru, aby ho ukrotila. Tu m," poved, syn mj, veeru, o som ti prihotovila, najedz sa a potom si ahni, aby si si oddchol." Vetrk sa chutne najedol, a ke sa najedol, preriekla k nemu matka: Dokonal si sa, synak, po, lahni si, poskam ti, chutnejie zasp." skala mu, skala, a ke u mal zaspa, poklbla ho za vlas. Vetrk sa z driemot strhol a patn sa zobrykoval na matku, e o ho tak klbe. Vee sa len upokoj!" krotila ho matka. Ve som to bola i ja zadriemala, a tu sa mi snvalo, e sa dakto opytoval, i si o troch zhavranelch bratoch nechyroval." Ba videl som ich; bvaj na sklenenom zmku, tam ich vdam kad de obletva," zahomral vetrk, obrtil sa na druh bok a zaspal. Ako sa naspal, iel do cesty a vetrkova mati privolala krsnu pocestn k sebe a takto k nej preriekla:
254
www.eKnizky.sk
Dievka moja, ty si sa na vek vec podobrala. Tvoji bratia s na sklenenom zmku a sklenen zmok je za hentam tmi horami; ale neviem, ako sa ta dostane. Medzitm dokaj, upeiem ti jednho vtika, toho cestou poobhrza, ale si kotialiky z neho dobre poodklad. Ke prde pod zmok, urob si z tch kotialikov rebrk, a tak vyjde hore ku tvojim bratom." Krsna pocestn za dobr radu poakovala a ke sa vtik dopiekol, odila alej. la ona plami, hustmi horami, kadia jej vetrkova mati ukzala, dlho, vemi dlho. Cestou kotialiky obhrzala a pilne ich odkladala. Navea prila i pod sklenen zmok. Zmok bol vek, krsny a hladk ako oko. Cesty ani schodov nebolo na iadnych. I urobila si z kotialikov poodkladanch rebrk a astlivo sa dostala oblokom do zmku. Vkroila do krsnej svetlice, v ktorej naprostriedku stl stl pre tri osoby prikryt. To je veera mojich bratov," preriekla sama ku sebe, u nezadlho prdu." S tm prikroila k jednmu tanieru, odjedla z neho trochu polievky a potom sa utiahla pod poste. O chvu strepotali traja havrani krdlami pri obloku, a ako na oblok posadali, hne sa popremieali na hodnch mldencov, poskkali do izby a apkali si studenou vodou rany, ktor si boli, trhajc jeden druhho, narobili. Potom si sadli ku stolu. Ke sadli, zvrtli sa vetkm taniere. Hop!" povie najstar, tu mus by dakto z naej rodiny! A mne dakto i z polievky odjedol."
255
www.eKnizky.sk
Ale o by to tam, pletky, kdee by sa ti tu vzal," preriekli druh a jedli pokojne ako inokedy. Najstar sa sce ete i alej kriepil, e dakto na zmku by mus, a zostrojil sa vyhada ho po veeri. Ale po veeri zabudol a zabudol i na druh de. Ke sa rno najedli, vyli na oblok hne sa premenili na havranov, strepotali krdlami a leteli strane kkajci a trhajci mso jeden z druhho, sm pnboh vie kam. Ke sa k veeru chlilo, stl stl pre tri osoby prikryt a tri postele boli odpraven. Pocestn sa spopod postele vytiahla, z jednho taniera odjedla a z jednho pohra odpila z vna, a zasa sa utiahla pod poste. Veer navrtili sa bratia domov, povymvali si rany a sadli ku stolu. Ke sadli, zvrtli sa vetkm taniere. Ej," povie stredn, predsa si ty, brat, vera darmo nehovoril, e je tu dakto z naej rodiny. A ha, ha ve mi i z polievky i z vna chyb. Nech sa len najem, ve ho ja vynjdem, kto je a kde je." Najmlad brat ho prehovral, e sa mu to len tak vid, e kde by sa tu vzal; ale stredn sa zastrojoval, e ho on vynjde, kto je a kde je. Medzitm si po veeri ahol a len v posteli mu prilo na um, na o sa bol zastrojil. No ni to," pomyslel si, ve a ja rno njdem" a rno zabudol, odletel a nehadal. Na tret veer sestra zasa odjedla z jednho taniera, odpila z jednho pohra a povala sa po jednej posteli. Ke sa bratia domov vrtili, rany si studenou vodou povymvali a sadli ku veeri. Ke sadali, zvrtli sa vetkm taniere. Ej," povie najmlad, u je to predsa dao vo veci. Taniere sa kad veer zvrtn, a u teraz mne chyb i polievky i vna." Obzrie sa
256
www.eKnizky.sk
na poste. A poste mi je povan. Ve ho ja vyhadm, ke ste vy zave zabudli." S tm skoil od stola, schytil me a zaal hada po celej svetlici. Pozrie pod poste a tam vid pekn dieva utiahnut. Aha, tu si!" vykrkol; po len von, po, nech vidme, i si dobr, i si zl." Ach, dobr som, dobr," preriekla sestra, vychdzajc spod postele. Ve som ja vaa sestra; prila som vs vyslobodi."' Bratia ju hne poznali a vemi sa jej zaradovali. Dlho sa teili a rozprvali si bratia o svojom zakliat a sestra o matke a o svojej ceste. Naostatok preriekla: Ke som sa u sem zakonala a toko vystla, noe mi povedzte, ako vs mm vyslobodi z tohoto vho zakliatia." Jaj, sestra naa!" preriekli bratia, o ti i povieme, to ty nevyvedie, lebo ten, o ns m vyslobodi, nesmie za sedem rokov, sedem mesiacov, sedem tdov a sedem hodn ani slova prehovori; ak len slovo prereie, vetko ni nestoj, a my zostaneme na ven veky zakliatymi." ak je to, ak," odpovedala sestra; ale porueno pnubohu, ja sa i na to vezmem, ke som sa raz zakonala, a nevrtim sa domov dovtedy, km vs nevyslobodm." Ke bratia pri sestre takto pevn mysel videli, vu jej zlomi nechceli. Ale aby jej ahie bolo sub vyplni, vyrbali do jednho hrubho stromu dieru, v ktorej bezpene st
257
www.eKnizky.sk
mohla, zapravili ju tadnu a len jeden oblik nechali, ktorm jej jes podvali. O ist as, vari o dva, alebo o tri roky, viezol sa mlad kr na tyroch krsnych kooch veda sklenenho zmku. Cesta viedla prve okolo toho hrubho stromu. Ako prili ku stromu, kone beh zrazu sekli a nedajboe z miesta, o by len na vlas. Iba sa spnali a metali, ke ich pohoni poiboval. I nemohol a nemohol mlad kr alej a musel sa vrti. Nezadlho vybral sa mlad kr zasa v t ist stranu, vzal si druh kone, e asn bude astnej; ale sa mu prve tak povodilo ako prv raz. Po strom kone leteli ako ttoe, pri strome zrazu sekli a neli napredok, o by ich tam bol pobil. Netrvalo to dlho, o sa vybral i po tret raz, lebo ho u mrzelo, e od toho stromu nikam nemohol. Dal zapriahnu zasa nov kone a letel na nich ako na arkanoch. Kone leteli a po samuik strom, ale od stromu ani hn. Spnali sa, durili, fkali, hrabali, ale napred ani krok. Tu mlad kr sko z koa a ide ku stromu. U ja to," poved, musm prezrie a vypi, o je to za strom, e sa moje kone tak duria pri om." Obzer ho, obzer, a njde ten oblik; nakukne dnu a v strome zhliadne uteen ensk tvr. Hne pochytil abu i s pohoniom a zaali obidvaja schuti rba do stromu, a po hodnej prci mil dieva vyrbali. Bolo sce len tak posproste, i to u otrhan obleen, ale pri tom vetkom bolo predsa tak krsne, e mlad kr, ako ho uvidel, tak sa do zabil, e si umienil vzia si ho za enu. Ale sa ho spytoval, kto je, skadia je, o rob v strome, neodpovedalo ani slova. Na druh otzky mu len hlavou pokvalo alebo pokrtilo. A ke sa aj naostatok sptal, i by chcela s nm s na
258
www.eKnizky.sk
jeho zmok, iba oi sklopila a uhla plecami. Tu ju mlad kr, uradovan, do koa vysadil a viezol si ju na svoj pekn zmok, mysliac si, e sa asom osmel a prehovor. Ke prili do zmku, dal jej mlad kr hne a hne pekn aty popreoblieka, a ke ju poobliekali, sto rz sa mu lepie pila. Bol jej vemi rd, teil sa v nej a prosil ju, aby prehovorila; ona sa tu i tu lahodne usmiala, na otzky len hlavou kvla alebo pokrtila, ale nikdy neprehovorila. Naposledy si umienil s ou zosobi sa. Ako si umienil, tak i urobil; ale ona ani pri sobi ani slova nepreriekla, len hlavou kvla, e chce krovi vernou osta a do smrti. Od tch ias boli u celkom svoji a ili astlivo. Ale to astie dlho netrvalo. Kr mal nepriateov, musel ods do vojny a svoju krsnu enu zanecha. Rozlil sa s ou vemi rozialen a zanechal ju pod ochranou jednej starej eny, o na zmku bvala a to bola jeibaba. Tto jeibaba mala tie dievku, ale patn, ktor chcela, aby si ju kr vzal za enu, ale ju kr naskrze nechcel. Preto sa jeibaba vemi hnevala na kra, ete vmi na nem krovn, a nezadlho zavdala sa jej i prleitos vylia hnev na u. Km kr bol na vojne, prila krovn do polohu a mala krsneho chlapca so zlatmi vlasmi a so zlatou hviezdou na ele. Tohoto krsneho chlapeka jeibaba krovnej ukradla a podhodila jej tea. Potom pribehla ku obloku, e chlapca vyhod do vody. Ale popod oblok prve preletel havran. Ke ho jeibaba zazrela, vyhodila chlapca za nm a zavolala: Na, ty havran, na!" A havran chlapca uchytil a odniesol ho, pnboh zn kam.
259
www.eKnizky.sk
Jeibaba hne po celom meste rozchrila, e krovn porodila tea, a tto vymyslen novinu odpsala i sammu krovi. Nad takou novinou zarmtil sa kr; ale si enu vemi rd videl a akoby jeibabe veri nechcel, odpsal, e je to ni, e sa to velijako prihod, len aby to tea dobre opatrovali, km sa navrti. Ke priiel domov, naiel namiesto syna tea a vemi smutn krovn, e sa oisti nemohla z takho hroznho podozrenia. Medzitm ju rd vidie neprestal a il s ou ako predtm. Nezadlho zasa bolo treba krovi ods do vojny a krovn blzko k produ nechal zasa pod ochranou jeibabe. Nu oe sa stalo? Krovn zasa porodila krsneho chlapeka so zlatmi vlasmi a so zlatou hviezdou na ele. Jeibaba chlapeka ukradla, havranovi, ktor prve popod oblok preletel, ho vyhodila a krovnej podvrhla maa. Potom po meste zase rozchrila a krovi na vojnu odpsala, e krovn porodila maa. Nad tmto chrom sa kr vemi zarmtil, ale enu rd vidie predsa neprestal, a ke sa domov vrtil, tak bol naproti nej ako predtm, len ho srdce zave bolelo, kedykovek sa podval na to tea a na to maa. Po istom ase sa zasa strhla vojna, kr odiiel a krovn v jeho neprtomnosti porodila uteen dievatko so zlatmi vlasmi a so zlatou hviezdou na ele. I toto dievatko jeibaba ukradla, von oblokom havranovi vyhodila, krovnej trchlo drevo podhodila a krovi na vojnu zasa len odpsala, e krovn miesto dieaa, trchlo drevo porodila. o je mnoho, to je mnoho!" preriekol kr rozhnevan, ked pretal list jeibabin. Ani nehovor a miesto det rod mi kadejak
260
www.eKnizky.sk
potvory; iba ma do posmechu uvedie pred svetom. Ja to alej trpie nebudem." Umienil si, e ju d zmmi. Ke sa vrtil z vojny, odsdil si enu bez vetkho prva na smr, a ona, neboiatko, aby bratov vyslobodila, ani slova nepreriekla ku svojej obrane. Kr ju kzal vyvies do poa a tam ju mali stna. U kat dvhal me. Vtom, kde sa vezme, tu sa vezme, prilet jeden havran, nesci uteenho chlapeka so zlatmi vlasmi a so zlatou hviezdou na ele, a zvol: Hop, kate, stoj! Tu m tohoto peknho chlapeka, pozabvaj sa s nm," a zloil chlapca dolu. Kat zastal, dval sa na uteenho chlapca a zabval sa s nm a zabval sa s nm i kr, a i na stnanie zabudli. Tu sa kr spamtal a zavolal: Kate, do roboty!" Kat me zodvihol, ale ako sa chcel zahna, priletel druh havran, nesci druhho uteenho chlapca so zlatmi vlasmi a so zlatou hviezdou na ele, a zavolal: Hop, kate, stoj! Tu m tohoto peknho chlapca, pozabvaj sa s nm!" Kat me zloil, zaihrval sa s peknm chlapcom a zaihrval sa s nm i sm kr. Po hodnej chvli sa kr spamtoval a zavolal: Kate, do roboty!"
261
www.eKnizky.sk
Kat me zodvihol, zahnal sa, a len na vlase sa zadralo, e nezaal. Vtom priletel tret havran, nesci uteen dievatko so zlatmi vlasmi a so zlatou hviezdou na ele, a zavolal: Hop, kate, stoj! A ty, sestra, vrav!" Prve bolo pominulo sedem rokov, sedem mesiacov, sedem tdov a sedem hodn; traja havran premenili sa na troch hodnch mldencov a krovn prehovorila: U som si, chvalabohu, bratov vyslobodila, u ti teraz, mj najmil, rozpoviem, preo som nehovorila, a ako a jeibaba oklamala, ke mi podhodila tea, maa a trchlo drevo namiesto krsnych det, ktor som ja porodila a ktor ona von oblokom povyhadzovala." Tu rozpovedala vetko od poiatku a do konca, ako sa stalo, a vysloboden bratia dodali, e vyhoden deti oni pochytali, na sklenenom zmku a dosia opatrovali a teraz ich rodiom nasp doniesli. Ke poul kr svoju krsnu enu prehovori a ke videl svoje uteen deti, zaliali ho slzy radosti. Hlboko pohnut odpytoval enu, aby mu odpustila, e oklaman tak nemilosrdne nakladal s ou o ona i rada urobila. Potom ju s vekou slvnosou nasp odviedol do svojho zmku. Naraz dal pristroji velik hostinu a mnoho panstva povola. Pred hostinou dral sd, na ktorom jeibabu na smr odsdil. Na hostine predloil hosom hdku, e sa tam, kde on bol na vojne, tak a tak prihodilo, nu o myslia, o by zaslil ten, o takto tyroch nevinnch ud chcel pripravi o ivot? Jeibaba nevedela, e sa u vetko vyzvedelo a e kr ju mysl, nu vykrkla:
262
www.eKnizky.sk
Hja, oe by zaslil? Ni inieho, len aby ho do suda klincami vybitho zapravili a z vysokho vrchu dolu spustili." No, ty star striga," preriekol kr, ty si tak chcela moju nevinn enu a moje nevinn deti o ivot pripravi. Ak si si sd vyvolila, tak prvo bude ma." Sud ochva vyhotovili, jeibabu do zapravili a spustili ju z vysokho vrchu, aby sa rozdrvila na mrne kusy. Od tch ias il kr s krovnou spokojne. Vysloboden bratia tie ostali pri krovskom dvore, kam i matku na krov rozkaz doviedli, a vetkm sa dobre vodilo, km nepomreli.
263
www.eKnizky.sk
Tri prky
Kedysi v hore bvali tri eny. Muovia im voakedysi predtm, a to vetci traja odrazu, skapali, len tak, ako o by boli prepadli sa bez chru a stopy. eniky u potom iba z toho ivili sa, o bohatm uom z nealekho mesta aty prali. Raz horko-ako vyrobili si z toho prania na jednu meriku zboia. Pekne si ho zomleli, mku na korytce preosiali a veer zpravu do toho dali, e ete .pred polnocou vstan toho chleba napiec, lebo u oddvna ani korky z neho nevideli. Aj vstali a e dobre bolo skyslo, i zamiesili. Tu u mali pec kri, ale v dome ani iskierky oha; voliak im bol vetok vyhasol a kresivo stratilo sa im kdesi, e ho konenm koncom njs nemohli. o bolo robi? Iba skoro do mesta bea, oha poia a donies. Beala po t najstaria; ale dlho neprichdzala, a na koryte u hodne bolo skyslo. Len kde t moce sa?" povie t stredn a odbehla oproti tamtej, aby posporila sa. Tu najmladej doma cesto u von z koryta preksalo, a tie ete neprichdzali. A veru jej aj clivo bolo samotnej, potme. Vyla na priedomie a vyvolvala, ale sa jej nik neohlsil. Nu aj ona chcela pusti sa oproti tm dvom, ale si ete pomyslela, e to veru dobre bude upiec si aspo ksok cesta na uhl, ke tie dve stretne s tm ohom, bo ju u aj hlad upomnal. Vbehla teda dnu, odtrhla si rovnak ksky z toho cesta a pustila sa tm dvom v strety. Be, let ako bez due, aby m skr stretla sa s nimi a prehrzli si koko-toko. Le ani nevedela, iba ke zabldila na aksi pust
264
www.eKnizky.sk
zvoz. Cesta tu hlbok, brehy strm z oboch strn; nevie, ako von, ani i napravo, i naavo dobr cestu hada: nu v tom strachu len be a let vdy alej. Tu stretne akhosi bieleho pna na bielom koni a psek belko beal popred nich; vetci traja boli vemi vychudnut. Boe daj astia, biely pnko," poklon sa ena. i ste nestretli tu dakde dve prky, just tak eny, ako som ja?" Hork mj stretol; ve ja na tejto ceste ani vrbika nestretm, nie to ete udsk parsn. Ale cho, stretne mjho kamarta, o za mnou chod, azda ti ten dao povie o nich." U by bola premykla popri om, ale vtom jej to prilo: Ach, ale ak ste vy vetci vychudnut; vy iste leban ani raz do tda varen nejedte. Vezmitee si aspo tento kolik." A s tm hodila jeden ksok z toho cesta, o doma umiesila. Psek ho hne uchytil a na troje rozdelil. U beala, uhala zasa tm zvozom. Nezadlho stretla bledho pna na bledom koni a Psek bledko beal popred nich. Tto traja boli ete vychudnutej od predolch. Boe daj astia, bled pnko," poklon sa ena. i ste nestretli tu dakde dve prky, just tak eny, ako som ja?" Hork mj stretol; ve ja na tejto ceste ani vrbika nestretm, nie to ete udsk parsn. Ale cho, stretne mjho kamarta, o za mnou chod, azda ti ten dao povie o nich." U by sa bola premykla popri om, ale vtom jej to prilo: Jaj, boe mj, vy ste ete vychudnutej ako tamt; nate aspo tento kolik."
265
www.eKnizky.sk
A s tm hodila druh ksok z toho cesta, o doma umiesila. Psek ho hne uchytil a na troje rozdelil. Zas beala, uhala tm zvozom. Nezadlho stretla ierneho pna na iernom koni a psek-ernu beal popred nich. Tto traja boli u aksi najvychudnutej na tom svete. Boe daj astia, ierny pnko," poklon sa ena. i ste nestretli tu dakde dve prky, just tak eny, ako som ja?" Stretol, nestretol; oe tebe do nich?" Nu ve s to moje kamartky, ili po ohe do mesta. .. Jaj, ale, aha! Ve ste vy ak najvychudnutej na tom svete; natee, nate aspo tento kolik." S tm hodila i ten tret ksok cesta pskovi a ten ho hne na troje rozdelil a podal po ksku tamtm. Ona by bola vari zas len premykla sa popri om kamartky hada, ale ju teraz u zastavil sm ten ierny. Stoje mlo," hovor jej, a pouj, o ja tebe poviem. Ale si zachovaj kad slovo, lebo ak nie, zle bude s tebou aj s nami. Ty by si z tohto zvozu nikdy nevyla, lebo ten to sa kolom dookola ako koleso. Ale zablysne sa ti hne tu stranou svetielko: k tomu cho! Tam na dvore klietka dreva a nad ou vis lampa. T ti posvieti, kadia dnu do domu. Nad prvmi dvermi vis kantr, ten zosnm potichuky, aby si ani neuchla. Ponhaj sa s nm cez tri izby a ani nemukni, o by si tam o videla. V tej tretej izbe sp za stolom na lavici strig. Ho na neho ten kantr, ale odrazu! On sc premen sa ti na arkana, ale ty na to ni nedbaj, len ho vyve na dvor a posa na t klietku dreva a podp tou lampou, nech tam zhor. Vyslobod i seba, i ns, i svoje kamartky. asu m dos. Lebo, e si i ma i mojich kamartov takto
266
www.eKnizky.sk
zastavila a nachovala, budeme sa my bavi na ceste, aby sme pozdejie obili ako inokedy. A najdlhie zabavm sa ja sm; bo ke chce vedie, ja som toho strigova noc, ten predo mnou je jeho mesiac a ten prv jeho de. Tu my tomu slime a on nm prve len toko dva jes, aby sme ani prirchlo, ani prineskoro nebehali. Ale teraz ja tch predo mnou duri nebudem a t tie mali pri om pomeka sa: nu hovorm ti, e m asu dos; len urob, ako som ti rozpovedal. Ale e mj jeden krok a tvoje tri!" ierny pn sa pohol, a ona tie meka nesmela. Nu tu nevon stvora len beala, beala, a zablyslo sa jej to svetielko stranou od zvozu. Prila na dvor a lampa jej posvietila, kadia dnu do domu. Tam nado dvermi visel remenn kantr. Ani nedchla, ani neuchla, km ho zosnmala. Vnde do kuchyne, tu plno velijakho riadu, a to vetko z umrlch kost. Len teraz ete predesila sa. Ide do prvej izby; tu velijak mordrske ninie: kue, noe, paloe, put, reaze a bohvie, o ona o tom nikdy ani nechyrovala. Boe ty mj, dobre tu z nh nespadla od strachu. Ale ni; len ide do tej druhej izby. A tu zas sam klietky ako pre vtkov a udia v nich pozatvran. A to, o si ich ten strig kmil na peienku. Tun boli u aj tie jej kamartky, kad v okremitej klietke. Na astie spalo to tam vetko, ke ete noc trvala, a tak nemal kto kriku porobi. Prekradla sa len tak na prstoch ku tretej izbe. V tretej zlatej palote spal sm strig za stolom, nad ktorm mu naveky lampa horela. Aha, tu si mi!" zareval na u, ako dvermi vrzgla a dvhal sa hore. Just natoko nadvihol sa jej, ako bolo treba ten kantr na neho zahodi. A veru ona poobracala sa a zahodila mu ho na krk. Hne premenil sa na arkana a reval a metal sa nramne. Ona tm tuhie
267
www.eKnizky.sk
chytila ho za ten kantr. Nu tu, ke u videl, e je v jej moci, dal sa jej vies ako kuriatko. Ona ho vyviedla na dvor, posadila na t klietku dreva a tou lampou podplila. Hne drevo praskalo, plame a dym zdvihol sa do neba a strig zhorel tam na prach a popol. Ke dohralo, blil sa u ten biely pn pozaleka, a ke vetko vytuchlo, bol u tam; bol u biely de. A i ma ty," reie ten biely, u nepozn? Ve som ja ten spravodliv, najmlad tvoj, ako najmladej z vs troch mu!" Vtedy ona oi otvorila a poznala, e jej to jej mu. Vtedy vraj i z tch umrlch kost tam udia oili, aj t z tch klietok povychodili a medzi nimi aj kamartky. A doli u ako osloboden aj t dvaja, o ich bola stretla. A to boli zasa jej kamartok mui. Nu tu vetci len jej jedinej za oslobodenie akovali. Aj mali o akova, lebo striga nebolo viacej a v dome jeho nabrali si bohatstva, o potom kadmu dostaovalo na cel ivot.
268
www.eKnizky.sk
Vaz kuchta
Bol raz jeden kr a mal jednho mdreho radcu. o tento radil, obyajne vdy dobre vypadlo a kr by ho nebol ani neviem za na svete od seba pustil. Raz medzi inou reou prereie ten radca: Najjasnej kr, mal by som vm jednu vec predloi." o takho," povie kr, radi by sme pou." A radca zaal rozklada: Vaa Jasnos dobre zn, o za poehnanie mme po celej krajine. Nehodn sme zaakova bohu za t bohat rodu, o nm u od tokch rokov praje. Vai poddan s astn, maj, o im len srdce zaiada. Dal by boh, aby to tak aj naalej bolo! Ale mne sa vetko vid, e na tieto dobr roky ahko mu padn tvrdie asy. A tak by som myslel, e by dobre bolo teraz, ke je vade toko zboia, da nastava po krajine syprne a odloi do nich m najviacej zrna." Krovi sa tto rada zapila. Potapkal ho a pochvlil, e popredku tak staros m o jeho poddanstvo a kzal mu urobi poriadky, aby sa tak vetko stalo. Tu sa hne po celej krajine zaalo budova. Syprne za syprami rstli ako z vody a napokon jednu zo vetkch najviu vystavili v krovskom meste, na samom brehu morskom. Poehnanie za as ete len trvalo. Ale sotvae boli syprne pln, tu akoby ual, bolo po vetkej rode. A teraz sa ukzalo, e ten radca viac mal v jednej hlave ako t ostatn vetci. Keby nie jeho, boli by hdam od psoty pohynuli, lebo z toho, o vysiali, ani sem sa im nevracalo. Takto ale boli pri pokoji.
269
www.eKnizky.sk
Kr rozkzal, aby sa chudobnm zrno darmo rozdvalo. Tto od radosti ehnali dobrho krla a toho radcu dobre na rukch nenosili. Raz ale do o padlo krovi, e sa mu zo syprne na morskom brehu pona dk vemi ma. Prilo mu na um, i to zrno ozaj dakto v noci nekradne a naskutku dal postavi ku syprni vartu. Vart vartoval a ni nevyvartoval, zboie kapalo a kapalo. ,Ej, nech som dobr,' pomyslel si vart, ,so mnou to zle bude, ke sa kr! dozvie, e ito len kape a ja som ni nevystriehol. Napokon ete povedia, e som na varte zaspal.' o teda neurobil? Hne veer vzal k sebe dvans dobre ozbrojench chlapov, rozostavil ich po syprni a sm si naprostred ita zastal. Uvidm sa ja," poved, i a nedostriehnem, kto si o si?" Stoja tam tak a vartuj do samej polnoci. Zrazu ten v prostriedku zbad, e sa spopod neho ito dole melie; prizrie sa lepie a tu vid, e dka potvora s vekou lopatou ito von do lode vli. Sem sa, chlapi, tu je!" zvol na ostatnch. Tu t hne zo vetkch strn priskoili, milho zbojnka poviazali a do chldku zatvorili. Vyteen vart, ete ani dobre nesvitalo, beal ku krovi s novinou. Kr ho statone obdaroval a po chvli zabral sa sm toho zbojnka opi. Dva sa na neho, dva a prezer zo vetkch strn; koncom nemohol uhdnu, o to me by za stvora. Zdalo sa mu, e sa na loveka pona, ale lovek nebol. A zasa sa zdalo, e je dko hovdo, ale ani hovdo celkom nebolo.
270
www.eKnizky.sk
No," poved, ke si ty tak neobyajn potvora, bude ma aj neobyajn temnicu. radnk, daj mu vystavi s troma eleznmi dvermi a len s jednm malikm oblikom!" Na rozkaz kra bola temnica skoro hotov. Zavrzgnut zbojnk krpal od jedu zubami a jaal. Akonhle sa chr rozletel o divnej potvore, tu sa hrnuli udia na divky a sm kr dal oznmi okolitm krom a vekm pnom, aby sa im rilo prs podva na ten zzrak svetsk. Hostia sa schdzali zo vetkch strn, v kuchyni sa varilo a pieklo. Prve vtedy bavil sa na dvore mlad synek krov; mal pri sebe loptu, s tou sa zaihrval. Hne ju hodil dovysoka, hne zas vylil na strechu alebo metal o stenu. Ako ju tak vyhadzuje, tu raz mil lopta myk oblikom do temnice. Mal hr zastane, pomten nezn, o m spravi. Ale po chvli vykriabe sa ku obliku, kukne dnu a splaen sko nazad. Neboj sa," ozval sa hrubm hlasom zbojnk, ja ti ni neurobm. Tvoja lopta je tu, ale ju skorej nedostane, len ke ma stato von vypust." Mil uhaj dlho nerozmal, beal si ku matke a zaal ju prosi, aby mu kus poskala, a hne hlavu do jej lona poloil. Ako mu tak matka ska, on potku ah z vrecka ke. Ke ich u dobre v ruke dral, vybehol von z izby a tu rovno ku temnici; poskrcal na dverch zmky, zbojnka vypustil. No," poved tento, tu m svoju loptu, budem sa ti ete chcie odsli." A s tm skapal.
271
www.eKnizky.sk
Chlapec pospal zas vetky zmky, prilkal sa k matke, aby mu ete kus poskala a medzi skanm pustil ke ta, kde skorej boli. Po chvli prilo poludnie a kr vyal ndhern hostinu. Jes a pi mal kad, koko len kto vldal. Po hostine li hadie zbojnka. Temniiar otvor prv dvere, divci sa tisn za nm, odomkn sa druh, vetko vyvauje oi. Roztvoria sa tretie, tu temnica przdna! Ako by ich bol vyplieskal, vetci ovesili nosy a kr dobre od hanby nezhorel, mlo chybelo, e ho tam hne neporazilo. A o by hne mj vlastn syn, neodpustm iadnej dui, ktokovek mi toto spravil, mus to smrou zaplati," zastrojil sa rozhnevan kr a hostia museli prista, e sa aspo hodne pohostili. Od tejto hostiny prelo viacej rokov a tu sa videlo, e kr! na to vetko aj na svoje zastrjanie dvno u zabudol. Len ti tu raz bolo treba uhajovi pred otcom spomen, e veru toho zbojnka on vypustil. Kr sa nramne rozialil, lebo syna vemi rd mal. Ale darmo, o raz bol odsdil, od toho odstpi nechcel. Dal zavola svojho poovnka a kzal mu, aby jeho syna vyvolal do hory a tam ho zo sveta zniesol. Na znak ale aby mu doniesol z neho srdce. Poovnka, ke ten rozkaz poul, zabolela dua. Ale oe? Sprotivi sa nesmel. Vzal na plece flintu, do ruky motyku s koiarom a tak iel zavola krovskho synka. Neboiatko, dobre z koe nevyskoilo od radosti, e mu otec predsa u raz dovolil vyjs na poovaku. Prevesil si flintiku a iel cel vyteen usmievajc sa a ozberajc, i sa udia naho dvaj. Dostali sa ku dbrave a tou dbravou li dobr hodinu. Tu sa opamt uhaj a spta sa poovnka: Nao mu je t motyka s tm koiarom?"
272
www.eKnizky.sk
Poovnk, ako nem, vzdychol si zhlboka a stpal alej. Len ke u zas na hodn kus zali, tu postoji a vetko mu vyrozprva, na o ho sem otec poslal a o mu s nm spravi kzal. Tu neborik, pustil sa do plau a zaal sa prosi, e by sa skala bola musela pohn. Aby ho len nezabil, e sa on nikdy otcovi svojmu pred oi neuke. Poovnk bol tostiv lovek a dal sa uprosi. ,,No," poved, u ti len darujem ivot, cho, kde a oi poved, ale sa ho domov neopov zbli!" A s tm ho pustil od seba. Potom zabil svojho psa, vyal z neho srdce a v koiari miesto princovho zaniesol krovi. Mlad princ, samotn ako palec, motal sa, tlal sa po tej hore, nikde cesty ani chodnka. Tu sa zrazu strhne , vchor, tma po sam zem zaahne, zane sa krom-krom blska, hrmie a cedi, akoby mal vetkmu by koniec. Nebork, nemal sa inde kde utiahnu, ako pod jeden hust dub. Ale u aj tam zaalo na neho kvapka. Tu sa poznove zblysne, akoby sa nebo otvorilo, a on vid nealeko seba jednu dieru do skaly. Vbehne do tej diery, a to bolo jeho astie! Lebo len o odskoil sa zablysklo, strane schrapalo a do toho istho duba ohniv strela udrela a na tvoro ho rozprala. Ani v tej diere nebol celkom ochrnen. Vietor s daom ibal dnu na neho, e sa vdy alej musel pomykova, a tu zrazu hup, do hlboiznej jamy sa prepadol. Na astie sa neuderil vemi, ale oe? Ke bol celkom premoknut, preziabnut, vylanet, a o viac, tu v takej stranej jame! Nemyslel si inak, len e u tam mus skapa. Vtom sa obzrie nabok. Tu sa ti mu spozaleka zaserie svieca a pri svieci vid ako svoju loptu. Hne mu na um priiel ten zzran zbojnk, ktorho z temnice vypustil. Vtom sa zem zatrasie a ten ist zzrak zrovna k nemu kra.
273
www.eKnizky.sk
No, vitaj," poved, u ns. Dobre, e si tu, aspo sa ti budem mc odsli, lebo aby si vedel, ja som podzemsk kr, a ke sa bude dobre sprva, u ma ti dobre bude. Len to jedno ti povedm, aby si sa ticho dral, lebo moji vojaci takch ud ako si ty, nemu vyst." Vtom ho chytil za ruku a vyviedol ho do jednej osobitnej izby: Tu," poved, v tejto izbe bude teraz bva, a ke sa ticho zadr, krm ma nikto tu o tebe nezvie." il si on v tej osobitnej chyi ticho ako muka, a o mu bolo treba, podzemsk kr to vdy na ist as donal. V jednej skrinke stli pokladen knihy, z tch mu najskorej dal jednu do ruky: Tu m," poved, taj!" A ke t vytal, dostal druh, a tak alej do radu, ale zave len po jednej, k tomu ete cviil ho kad de dva razy vo zbroji a k vojenskm veciam ho prial. Tak preli dva roky. Po dvoch rokoch dal mu do ruky jednu trbku a takto ho oslovil: Vie ty o, ty si sa u pri mne dos velioho nauil, mohol by si u aj svet sprobova. Pjde tu nealeko do jednho mesta ku krovi do sluby. Ale nikdy nesmie vyjavi, e si krovsk syn. A ke bude da potrebova, len vyjdi do hory, tri razy na tejto trbke do zeme zatrb a ja ti naraz prdem na pomoc. Ale si na trbku daj pozor!" Vtom ho zasa chytil za ruku, vyviedol von a k sammu mestu, ete raz ho napomenul, aby si na trbku pozor dal, a naraz sa mu z o stratil.
274
www.eKnizky.sk
Krovsk syn sa zachytil do mesta a v meste zrovna do krovskho dvora. Tu sa ziiel s kuchrom a ptal si od neho dku slubu. Dobre, e si priiel," povie tento, prve potrebujem kuchtu; ak sa ti pi, me u ma osta." Dobre," odpovedal krovsk syn, ja pristanem aj na to." A dal sa hne do svojej roboty. V tejto slube sa n uhaj vo vetkom statone dral a kuchr ho nemohol dos prenachvli, e, poved, nemal ete pri sebe tak hodnho kuchtu. o viac ete, mlad kuchtk bol aj vrny uhaj, krsny ako rua, s umi sa vedel pekne zhovra a tu i tu rozumel sa kus aj do artu. To sa najm mladej krovej dcre pilo. asto sa vykradla do zhrady a tam sa s peknm kuchtkom zabvala. Aj kr ho rd videl a neraz ho do izby zavolal, aby sa s nm jeho diea poihralo, lebo ho aj sm vane okolo seba mval. Takto si kuchta preval v tom krovskom dvore. Sm by sa nebol ponazdal, e mu tak dobre bude. Ale tu raz prilet zl chr krovi, e susedn kr s vekm vojskom na neho ide. Kr sa toho chru vemi zdesil, lebo nepriate bol kde mocnej. oe ale bolo robi? Musel sa oproti postavi. Zohnal, koko mohol, chlapov a tak iel do vojny. Dcru svoju vzal tie so sebou, bo ju nechcel od seba necha, tak ju vemi rd mal. N kuchta dostal vek vu s na vojnu. Ptal sa od kuchra, aby ho pustil do toho a toho mesta, e si tam m da pokona, a kuchr ho pustil. Neiel on do toho mesta, ale rovno do dbravy. Vzal do ruky trbku, tri razy do zeme zatrbil, a tu naraz, kde sa vezme, tu
275
www.eKnizky.sk
sa vezme, zastane pred nm podzemsk kr a spytuje sa ho, o iada? Kuchta ptal pomoc proti tomu a tomu krovi a ete ani dobre nedopovedal, o si iada, u celo vojsko podzemskch ud v rade stlo. On si musel tak aty obliec, ako tamt mali a podzemsk kr ho postavil za hlavu celmu vojsku; ale mu prikzal, aby dal na seba pozor a do predku sa vemi nepal. Prve sa u mala bitka zaa, ke doli na pomoc. Prestrojen kuchta prosil kra, aby ho s podzemskm vojskom popredku do oha pustil, a len keby ho nepriate prevladoval, aby mu na pomoc priskoil. Kto bol radej ako kr? On na to vane privolil. Vojna sa zaala stran, ale osi-kamsi bolo nepriatesk vojsko strepan a sm kr len horko-ako umkol. Vaz kuchta vystpil si hrdo, poklonil sa krovi a neakajc na akovanie, odiiel aj s vojskom do dbravy. Tam tri razy do zeme zatrbil, podzemsk kr sa pred nm postavil, vojsko a aty mu oddal a za pomoc sa mu poakoval. Ke sa u mali rozs, daroval mu podzemsk kr jedno zlato jabko. Domov, pravda, kus pripozde priiel, ale pichol kuchrovi da do hrsti a zas bolo dobre. O pr dn sa vrtil aj kr s vojskom a dal pripravi vek hostinu. Po hostine zaal vychvaova toho cudzieho vaza, a mil princezka na to zateboce: Pravda, pravda, drieny to bol uhaj, ale predsa nie inak, ako je n kuchta!" Tu ho dala hne zavola a do dobrej vle sa s nm zabvala. Medzi zbavou uke jej to zlato jabko. Zlato jabko sa princezke vemi zapilo. Daj mi," poved, to jabko!" Dostane ho," povie kuchta, ak mi nohy po lenky uke."
276
www.eKnizky.sk
Ach, no! Ve to ni takho, budem ma zlato jabko." A po chvli privolila. Kuchta jej dal jabko a alej sa zabvali. Ten druh kr! dusil v sebe jed, rd by sa bol vypomstil. O krtky as zobral ete stranejie vojsko a iel na tohoto kra. Voky-nevoky schystal sa i tento krajinu si brni. Kuchtovi zas prila va vybra sa na vojnu. Zaobiiel si kuchra a kuchr ho pustil. Ide rovno do dbravy, tri razy do zeme zatrbi, kr podzemsk pred nm sa postav a spta sa, e o iada. Priiel som a zas o pomoc prosi," povie na to kuchta. A sotva to dopovedal, stli rady podzemskho vojska dva razy tok ako skorej. Podzemsk kr mu dal preobliec aty a postavil ho za hlavu celmu vojsku: Len," poved, daj pozor na seba, do predku sa vemi nepaj!" A s tm zmizol. Prve sa u mala bitka zaa, ke kuchta dobehol s vojskom. Prosil kra, aby ho zas s podzemskm vojskom popredku pustil, a len keby ho nepriate prevladoval, aby mu na pomoc priskoil. Kr vane na to privolil. Tu hne ako jasn strela zrazili sa vojsk. Sekali, rbali jeden druhho, hlavy padali ako makovice. Tak sa prali obe strany za hodn chvu, ani jedna ani druh popusti nechcela. Tu sa t podzemsk rozpajedia a pustia sa ako besn. osi-kamsi stratilo sa tamto vojsko a sm kr len horko-ako mohol s daktorm unikn. Vaz kuchta vystpil si hrdo, poklonil sa krovi a neakajc na akovanie, odiiel aj s vojskom do dbravy. Tu tri razy do zeme zatrbil, podzemsk kr pred nm sa postavil, on mu vojsko a aty oddal a za pomoc sa poakoval. Ke sa mali rozs, daroval mu
277
www.eKnizky.sk
podzemsk kr zas jedno zlato jabko. Domov, pravda, i teraz kus pripozde doiel, ale pichol kuchrovi do hrsti, a bolo po vetkom. O pr dn sa vrtil aj kr s vojskom a dal ete hrdiu hostinu pripravi. Po hostine nemohol sa dos nachvli toho cudzieho vaza a mil princezka zas len zateboce: Pravda, pravda, drieny to bol uhaj, ale predsa nie inak, ne je n kuchta." Tu ho dala privola a do dobrej vle sa s nm zabvala. Kuchta vytiahne druh jabko, ona si ho pta. Dostane ho," povie kuchta, ak mi nohy po kolen uke." Princezka kus rozmala, rozmala: Ach, no! Ve to ni takho, budem ma u druh jabko." A po chvli privolila. Kuchta jej dal zlato jabko a alej sa zabvali. Kr sa celkom nazdval, e je u bezpen a bude ma pokoj. Len ti tu zas dolet chr, e ten druh kr s nramnou silou cez hranice priiel, a o pred sebou zachyt, vetko morduje a pli. Vek strach obiiel nho kra. Tak nachytre sotva pr tisc chlapov mohol do zbroje postavi. V takom strachu vzdychal v srdci: Ach, len by som mohol vedie, i ten prde, i neprde? Ak neprde, jaj, beda nm, jaj, beda celej krajine!" Porueno bohu, u len iel s tou hstkou vojska a dcru vzal sebou. Sotva preli mu zeme, kuchta sa zas ptal od kuchra, aby mu dovolil s tam a tam do toho mesta. Kuchr ho prepustil a on hybaj
278
www.eKnizky.sk
rovno do dbravy. Tu vezme do ruky trbku, tri razy do zeme zatrbi, kr podzemsk pred nm sa postav a spytuje sa, o iada? Pre seba ni," povie kuchta, len pomoc pre mjho kra, ten druh kr zas ide na neho!" A sotva to dopovedal, stli rady podzemskho vojska tri razy tok ako skorej. Podzemsk kr mu dal preobliec aty a postavil ho za hlavu celmu vojsku: Len," poved, daj pozor na seba, do predku sa vemi nepaj!" A s tm zmizol. V strachu vekom akal kr zaiatok bitky. Vtom prilet prestrojen kuchta a hne pta, aby ho s podzemskm vojskom popredku do oha pustil, a len keby ho nepriate prevladoval, aby mu na pomoc priskoil. Krovi odahlo na srdci a dal mu vane po vli. Ako hrom rtili sa na nepriateov, tto stli radom ako mry. Tri razy udreli podzemsk na tch, tri razy museli ustpi nazad. Kuchtovi dlho u trvala t bitka, zaal by netrpezliv. Skoil doprostriedka nepriateov, rbal a sekal na vetky strany. Ale ke najlepie sekal, aj jemu do nohy sekli a on spadol na zem. Boli by ho iste posekali, doliapali, keby nie zopr jeho vojakov. Ale tto ho schytili a zaniesli do krovskho iatra. Tu hne krsna krovsk dcra vlastnou rukou vyvanm runkom zavzovala mu ranu a za ten as jeho vojaci zdrzgali nepriatea, len mliiko chybelo, e aj samho kra nezajali. Ke sa vojsko vrtilo, vychytil sa kuchta a neakajc na akovanie, odiiel i s vojskom do dbravy. Tri razy do zeme zatrbil,
279
www.eKnizky.sk
kr podzemsk pred nm sa postavil, kuchta mu aty aj vojsko oddal a za pomoc sa poakoval. Ale mu podzemsk kr vzal z ruky i trbku: U ti je," poved, tto trbka viac netreba, ani moja pomoc, lebo sa u tvoje astie pribliuje, a preto u ani ma viac neuvid. Na pamiatku vezmi si ete toto jabko a obr ho sebe k dobrmu. Proti ktormu si bojoval, vedz, e je to tvoj vlastn otec!" Mj otec?" sptal sa mlad vaz celkom udiven. Ale oe bolo robi? o sa stalo, viac sa neodstane! Ete sa chcel podzemskmu krovi za vetku lsku poakova, ale ten mu spopred o zmizol. Obrtil sa domov a tu kuchr zaal sa u mrzie, e tak pozde ide; ale mu pomastil ruku a zas bolo dobre. Kuchta konal svoje prce ako predtm, ale sa musel premha, aby dakto nezbadal, e na jednu nohu krva. O pr dn sa vrtil aj kr s vojskom a tu len ete bola hostina! Po hostine vychvaovali do neba toho cudzieho vaza, a t tebot, princezka, zasa sa len zamieala: Pravda, pravda, drieny to bol uhaj, ale predsa nie inak, ne je n kuchta." Tu hne dala ho zavola a do dobrej vle sa s nm zabvala. Kuchta vytiahol tretie jabko; ona si ho pta. Dm ti ho," odpovedal kuchta, ak bude so mnou spa, ale tak, e medzi nami hol aba bude lea, dvans sviec v chyi horie, dvans vojakov aj s tvojou komornou v chyi vartova." Princezka si rozmala, rozmala: Ach, no! Ve je to tm poriadkom ni takho. Budem ma tretie jabko."
280
www.eKnizky.sk
A privolila aj bez vedomia otcovho. Veer v princezkinej svetlici dvans sviec sa zajasalo, dvans vojakov aj s komornou postavilo na vartu, hol abu naprostriedok do postele poloili a tak sa princezka s kuchtom uloila. Kuchta sa zadal, e sp, ale nespal. Tu, akoby sa chcel na druh bok obrti, zaviazan nohu von vylo tak, e aj runk bolo vidno. Ako ten runk komorn zazrela, beala hne ku krovi rozpoveda vec. Kr naskutku pribehol do tej svetlice a presvedil sa, e je to jeho dcrin spravodliv runk a ten mldenec nikto in, ako ten ranen vaz. Vojakov a komorn poslal naraz von, abu vzal pre, sviece zahasil a nechal ich tam v pokoji. Rno, ke vstali, dal zavola kr teraz u znmeho vaza, akoval mu za pomoc, ako vedel naj inakie, a prosil ho, aby mu povedal, kto je, skadia je? Tu tento zaal rozprva od zaiatku a do konca, ako sa s nm vodilo. Ke sa kr dozvedel, e ten kr, proti ktormu bojoval, bol jeho ochrancov otec, vypravil hne poslov k nemu, aby nemekal prs, lebo e jeho syn je pri om a e mu ako drienemu a statonmu uhajovi svoju dcru za enu prisbil. Ke sa ten druh kr od poslov dozvedel, o je vo veci, nevedel, i m svojim vlastnm uiam veri. Dal zavola toho poovnka a vzal ho na tvrdo, aby povedal, o s jeho synom urobil. Tento videl, e by sa darmo tajil, vyznal vetko, ako bolo, a to srdce, o doniesol, e je z jeho psa. Kr sa mu za tto novinu a za ten staton skutok nemohol dos naakova a bohat ho obdaroval.
281
www.eKnizky.sk
Nato hne dal do koa zapriahnu, pojal so sebou krovn a iel k susednmu krovi. Bolo tam radosti, akej nikto, ako je svet svetom, ete nepamtal. Rodiia nali svojho zabitho syna a zabit syn svojich rodiov. Rodiia jedni dostali hodnho zaa, druh hodn nevestu, mlad samch seba; nepriatesk krovia sa pomerili a od tch ias boli najlep priatelia. O krtky as bola svadba. Po svadbe pojal mlad za svoju nevestu a odobral sa ku svojmu otcovi. Po otcovej smrti stal sa krom, a ke svokor umrel, zdedil aj toho krovstvo a tak panoval nad dvoma krovstvami astlivo a panuje a doteraz, ak neumrel.
282
www.eKnizky.sk
eleznk
Bola jedna ma a mala jednho syna. Nemali nit, iba jeden slivnk a dva voly. Ke bola zima, museli aj ten slivnk vyrba, aby sa voliak zohriali; ke prila jar, zapriahol syn voly a zoral ten slivnk a nasial maku, aby sa voliak vyivili. Ale ke mak dozrieval, vetky vtky iba na om sedeli a boli by im ho iste skazili, keby syn nebol ete dakde z kta vytiahol kuu, o mu po otcovi ostala. Nu s tou kusou tam striehol. Raz, ako tak streie, spust sa mu mlad jastrab na ten mak. Janko pochyt kuu a prsk odstrelil jastrabovi krdlo. "Hej, varovk, nao si mi to krdlo odstrelil?" ozve sa mu jastrab. "A ty nao si mi mak kvril?" ozval sa varovk nasp. "Nao som kvril, nato som kvril, - bol som hladn!" povie zasa jastrab. "Ale to vedz, e je mj otec vetkch jastrabov krom. Ak ty mne to krdlo ned zastrbi, vetci jastraby sa ti tu zhrn, aj mak ti skazia, aj oi ti vyob." "No, ver je tak zle nedobre, jastrabk mj! Pokaj, zanesiem a k materi." I zaniesol ho k svojej materi. A tu ma, mala t roboty, km kdejak zelinky poznala a to krdlo obloila; km stolra vyhadala, o mu ho do dotiiek zapravil, aby sa zrstlo. Navea, navea jastrab vystrbil sa; ale boli aj dva voly pre, o to jastrab pahltn naveky len mso ptal. Bolo to u ako na holej dlani!
283
www.eKnizky.sk
Ej, braek, gazdek, my takto viac nenabudneme!" povie jastrabk, ke u poletova mohol. A akoe nabudneme?" spytuje sa Janko; lebo ho tak volali, toho syna tej matere. Nu tak nabudneme: My dvaja pjdeme k mjmu otcovi, aby ti dal dku vynhradu, o som ti tie voly strovil. A tvoja mater bude zatia tu u kra pece kri, aby voliak vyivila sa." Mater teda ostala u kra na zmku pece kri a tto dvaja pobrali sa svetom. Jastrabk vdy poletoval vopred a Janko dral sa u len za nm. Prili a k moru. Jastrab mlad preletel hne, ale Janko ostal tam na brehu rumdzga, ke viac za nm nemohol. Nerumdzgaj, nerumdzgaj," zavolal mu jastrabk z druhho brehu. U mjho otca njde sa spsob aj na to, ako by lovek cez more preiel." A hne ta letel a nezadlho priletel s jednou ervenou plachtou. T plachtu prestrel na more a t ich hne oboch preniesla na druh breh. Ke u boli tam na druhom brehu, povie jastrabk: No, braek, gazdek, u je nateraz vetko dobre. Najsamprv ti darvam tto erven plachtu, aby si mohol putva aj cez moria. A teraz a zavediem tamto na t horu k mjmu otcovi. Ten a nijak naprzdno neprepust. Zavedie a do troch podzemnch komr. V prvej bud sam ervence, v druhej strieborn a v tretej zlat peniaze. Z kadch ti bude ponka. Neber ani z jednch! Len v tej tretej komore bude za dverami star truhlica; t si vyptaj, s tou ponhaj sa domov; bude ti ete, ako ti nikdy nebolo."
284
www.eKnizky.sk
Jastrab kr van bol synovi i Jankovi, ke sa mu tam postavili a rozpovedali vetko. Hne ho viedol do tch komr a ponkal mu, aby si len bral. Janko ni, iba t star truhlicu ptal, o tam v tretej komore povaovala sa za dverami. Ej braek, ak si ty mudrk," hovoril kr. Ber si vetko, len mi truhlicu nechaj!" A Janko zasa nechcel ni, ak mu truhlicu ned. Naposled mu ju u len dal a prepustil ho domov. Rezko kral si n Janko nasp, nebl sa u mora; preniesla ho ceze erven plachta. Ale za morom chcel si u vypoin. I uloil sa tam na jednej iroiznej lke a veru sa bol u aj vylanel. Len mu tak voa poeplo, e hdam v tej truhlici bude dao na zjedenie. Otvor v nej krajn priepravu. A tu vyhrnie sa z priepravy ukrutne mnoho statku vakovho, vieho, menieho; volov, koov, oviec, kz, hs, sliepok, kaeniec bolo tu do nedovidenia v celch riedach a kdoch. Toto iba keby si choval, nie eby a ono nachovalo," pomysl si Janko a otvor priepravu z druhho kraja. Tu zas vyhrnie sa ukrutne ukrutene mnoho vojska, e to bol len strach, a ete mu vraveli, e ich ani tretia iastka nevystpila von. Tto iba o by mne ui objedli," pomyslel si Janko a nazrel sa aj do prostrednej priepravy. V tej sa ligotali zlat peniaze a hoc by koko bral z nich, nikdy by neboli odsprali sa, iba ete prisprali. Nu si potom tam dakde voa kpil a zajedol. ,Hej, chlape, bolo by u pobera sa alej!' zhovral sa Janko sm so sebou, ke tam nikoho nemal. ,Ale ako? i tie riedy, kdle, vojsk tu necha, i o s nimi robi? Akoe ich zasa dnu vprata?' Nevedel tej veci nijak spsob, nu len sedel a sedel tu utrpen, umuen, akoby
285
www.eKnizky.sk
ho boli na kr pribili. Ako tak sed, prikmotr sa ku nemu chlapisko ozrutn ako dka hora a ierne ako uho. A to bol eleznk. Aak by ti u bolo tie aty dnu zohna?" hovor mu eleznk. Bolo, bolo," povie Janko, len i vie na to dajak spsob?" Ej, akoe by som nevedel, ke som k tebe priiel! Aj ti ich zoeniem, len i mi na holch kolench odprisah, e si krovu dievku za enu nevezme." Spravili sa, e si ju nevezme, lebo dosia nikdy na enenie ani nepomyslel. Ke u bolo po sprve, elezn chlap iba obehol okolo statku a okolo vojska, hne zhrnulo sa vetko nasp do truhlice. Rozili sa kad svojou cestou, iba o ten eleznk Jankovi ete zavolal: Alee pamtaj, nao si mi dnes prisahal; lebo ak nie, kde a pochytm, tam a na mrne kusy roztrhm!" Priiel Janko domov a ukzal matke truhlicu. T sa mu iba vysmiala, e by ona za to ani predo dvere nebola vyla a e nao mu truhlica, ke nem, o by v nej trmal. Ale Janko kzal materi len pastierov jedna, e vak tam s cel stda. T s nechcela. Unval ju dovtedy, km sa len nepobrala. Ale ju tam udia iba vysmiali, o priniesla na zvdavky? Dal jej z tej prostrednej priepravy za zsteru duktov na tie zvdavky. Tu ete len mala o napova sa od ud, nao im pastieri, ke tu nioho nikde ni, ke i tak krem dva volky mali, aj tie si prejedli. No, ve som ti," vrav mu, prila s obnkou do domu; bez toho mohla som zaobs sa." A ve je ni," hovoril syn. Ale mj statok mus predsa na pau."
286
www.eKnizky.sk
I vypustil ho von. riedy, kdle vyhrnuli sa, len tak zaahli zem. A tu ti pastierov ani nebolo treba, lebo tam pri kadom kdli hne aj jeho pastier a kdle rozpsali sa na r, na dia, a mil vec. Vypal Janko svoje statky a tm bolo dobre, lebo chodili po iroiznch krovch lkch. Ale tu raz, ke prila mati tie pece kri, rozhneval sa kr a zle-nedobre do nej, i to jej synove riedy, e ke je tak mocnr, aby hotovil sa naraz rno proti siedmim rotm do boja. Prila mati so strachom domov. Oj, nebojtee sa, mamo moja, nebojte," povie syn. Ke ich kr m sedem, mm ich ja sedemdesiatsedem." Narno vypustil Janko svoje vojsko na lku, kde sa mali bi. Sptal sa Janko svojho vojska: Koke ste dos oproti siedmim rotm?" Aj ma je viac ako dos!" vysko jeden kriv, ale vrtk sprostred vojska. I tak, ke u prilo na bitku, zrazil tento jeden malm prstom sedem rt krovch. Kr sa nahneval a kzal hne druhm siedmim rotm stpa do poa. A tento kriv i druhch i tretch i vari ete aj tvrtch sedem rt tak zbil ako tch prvch, km len vetko krovo vojsko nepohynulo. Teraz ale u Janko inak obrtil. Odkzal on krovi voao. e, vraj, ak mu ned svoju dievku za enu. aby sa hotovil aj s ou jemu pece kri, tak ako jeho matka krievala. A dal si hne katie postavi a kpil si hrd aty. Ke to kr videl, vane mu sbil svoju dcru za enu, aspo radej, ako o by bol mal tie pece podkurova. Viezli sa na sob v krsnom hintove. Iba kde sa vezme, tu sa vezme ten eleznk a let
287
www.eKnizky.sk
pravo na Janka. Janko nemal tu truhlice, nemal obrany, nu len skoil a utekal, ako vldal. elezn chlap sa iba zarihotal a zavolal za nm: Len si ho utekaj! Mm ja asu vojsko z truhlice vypusti a pannu da zavies pre seba, kde sm chcem; mm asu teba ete tri razy dohoni!" Utekal Janko, utekal pustmi horami, rudnmi cestami, dobehol k jednej izbike. Tam bvala jeibaba. Zaklope a vnde dnu: Boe vm daj dobr de, pani matka!" Boe daj i tebe, syn mj! Viem, pred km utek, ale sa ni neboj! Sadni si, zajedz si polievky a msa, vyspi sa! Mj psk je alekohad, a ke tvoj eleznk bude ete na tri mle aleko, zabrechne prv raz; ke bude na dve mle, zabrechne druh raz; ke bude na mu, zabrechne tret raz a u a vtedy zobudm." Sadol si, zajedol si, pospal si, a ke pes tret raz zabrechol, zobudila ho stark, na cestu zastrila mu do kapsy postruhnk a kzala mu uteka. Utekal Janko, utekal pustmi horami, rudnmi cestami. Dobehol k druhej izbike. I tam bvala jeibaba. Zaklopal a vniiel dnu: Boe vm daj dobr de, pani matka!" Boe daj i tebe, syn mj! Viem, pred km utek, ale sa ni neboj! Sadni si, zajedz si polievky a msa, vyspi sa! Mj psk je alekosluch, a ke tvoj eleznk bude ete na tri mle zeme, zabrechne prv raz; ke bude na dve mle, zabrechne druh raz; ke bude na mu, zabrechne tret raz a u a vtedy zobudm."
288
www.eKnizky.sk
Sadol si, zajedol si, pospal si, a ke pes tret raz zabrechol, zobudila ho stark, na cestu zastrila mu do kapsy postruhnk a kzala mu uteka. Utekal Janko, utekal pustmi horami, rudnmi cestami. Dobehol ku tretej izbike. I tam bvala jeibaba. Zaklopal a vniiel dnu: Boe vm daj dobr de, pani matka!" Boe daj i tebe, syn mj! Viem, pred km utek, ale sa ni neboj! Sadni si, zajedz si polievky a msa, vyspi sa! Mj psk je Mocn, a ke tvoj eleznk bude ete na tri mle zeme, zabrechne prv raz; ke bude na dve mle, zabrechne druh raz; ke bude na mu, zabrechne tret raz a u vtedy a zobudm." Sadol si, zajedol si, pospal si, a ke pes zabrechol tret raz, zobudila ho stark, na cestu zastrila mu do kapsy postruhnk a kzala mu uteka. Dobehol Janko k moru, ke mu eleznk bol u za ptami; bol by ho u roztrhal. Ale Janko mal vdy svoju erven plachtu okolo psa okrten. Odpsal si ju hne, rozprestrel a t ho preniesla na druh kraj. eleznk nemal tej pary za nm za more, nu sadol si tam a tam vykval. Ale aj Janko bol u zmoren a ahol si a spa, hen za tri dni! Na tret de zodvihne hlavu, ale tu dobre od aku neskapal! Traja psiskovia - ako jalovice - leali okolo neho zo troch strn! Nemal sa kade hn. iahol do kapsy, e im podhod z tch postruhov, e ho hdam voliak prepustia. A tu z postruhov ani omrvinky, lebo to tie postruhne boli premenili sa na psov a psi neboli iadni druh len ten alekohad, alekosluch a Mocn, o mu takto jeibaby dali na pomoc. Tie zaali teraz okolo Janka chvostami krti a zaliea sa mu, akonhle obadali, e u Janko prebudil sa. Hne vedel, e mu u ni neurobia; zobral sa alej a traja pskovia vadia s nm.
289
www.eKnizky.sk
Ako tak ili, prili do jednho zmku, v ktorom iba jednu paniku nali samotn ako prst. Janko stal u nej do sluby, ke takto nemala nikoho, kto by jej zmok obhajoval aj re hory okolo neho. Tu Janko kad de aj s troma psy chodieval na poovaku po tch horch a vdy len na noc prichodil zmok hji. A t panika zasa chodievala kad de k tomu moru na prechdzky a tam voa vyzerala. Vyzerala ona toho eleznka, e sa vrti na Jankovej plachte, ke ho dohon a roztrh. Lebo to bola ona, o viezla sa s Jankom na sob a eleznk ju sem dopravil s vojskom i s truhlicou a u teraz len naho akala a Janka u nepoznala, ani on ju. Raz u potom zazrel sm eleznk paniku z druhej strany mora a vol na u. Hne sa mu ozvala a poznala ho aj ona. Pekne sa dohovorili proti Jankovi, ako o maj robi. Nevedel Janko ni; veer vrtil sa ako inokedy domov, naveeral sa, poobzeral sa po celom zmku, a ke nikde ni neul, ahol si spa s pokojom a najm nad rnom tuho usnul. Vtom prikradla sa k nemu na prstoch mil panika, potku odviazala mu spravodliv erven plachtu a druh tej podobn priviazala na ps. Len o Janko nohu vytiahol zo zmku, u ona po k moru! Priviezla sa na plachte k eleznkovi a nasp i so eleznkom do zmku. Tam mu ona ukzala, kde Janko spva v izbe a kde psy pred nm v pitvore; aby vedel, ako m si o nastroji, bo eleznk pred psami ani ukza sa nesmel. Vykopal si teda jamu podo dvere v tej izbe, kde Janko nocval a tam aoval naho. Veer, ke Janko vracal sa z poovaky, stratil sa od neho alekohad; ani nevedel, kde podel sa. udoval sa vemi, bo tie tri psy nikdy neodili mu od boku. Iba ke ti ho njde doma lea podo dvermi, a to na tom eleznkovi, o ktorom Janko nazdval sa, e je ete vdy za morom. Dos volal psa k veeri, km druh okolo stola
290
www.eKnizky.sk
obskakovali a uhrzali si, o im podhodil; ale ten nehnul sa z miesta cel noc. Na druh de vykopal si u eleznk jamu pod ohnite a tam sa skryl. Veer ale dobehol vopred alekosluch a ahol si na eleznka. Janko zas len hlavou krtil, volal i bil psa, aby iel ku stolu, ale ten nehnul sa a do rna. Na tret de vykopal si eleznk jamu pod sam stl a myslel si, e Janka pri veeri o len za nohu dochyt. Ale tu veer zas zavalil sa ten Mocn na neho, e do rna ani dom hn nemohol. Museli si to len inak nastroji, ak voa vykona chceli. Len tu mil panika pekne okolo Janka, e tak a tak, tie psy musia chor by, ke tak ani ra nejd, ani sa nepohn, aby ich doma nechal aspo raz, kym si oddychnu, e ich ona bude dobre chova. Dal sa Janko nahovori a pochytal psov do komory na reaze, aby za nm nemohli. Skuali psy na reaziach, km Janko bldil sm po horch a eleznk tri zmky na komoru priprval, aby psy von nemohli. Bldi Janko, bldi a ni zastreli neme; iba jedna myka pletie sa mu ustavine popod nohy. Naposledok ju chcel u odkopn. Ej, Janko, neodkopnie ma, neodkopni!" ozve sa myka. i ty nevie, ako tebe tvoja prsaha draho prichod a ete ti drahie prde, ak sa nezoberie. Tam eleznk zmky zaklad na tvojich psov, a ak ich pozaklad, dobehne za tebou a roztrh a na mrne kusy. Ponhaj sa, aby si ty dobehol, km tie zmky dobre nepozaklad. Ak by ti predsa bolo pripozde, vybehni na t vysok vbu pri vode, a ke a bude elezn chlap vola dolu, zhadzuj mu, o me, zo seba! Ve u potom uvid, ako bude."
291
www.eKnizky.sk
Poslchol Janko myku a beal, o mu para staila. Ale ako dobehval, u eleznk posledn zmku zakladal. Nu len skoro vydriapal sa na t vbu. eleznk vyskoil zo zmku ako zbesnet a vol naho na t vbu: Po dolu, bo a aj s tou vbou na mrne kusy roztrhm!" Janko zhodil mu klobk; hne bol klobk na mrne franforce rozdriapan. eleznk zas len volal a Janko mu zhadzoval po jednom zo seba, o len na sebe mal a eleznk to vetko rozdriapal, e z toho ani nite nezostalo. Ke u Janko nemal o zhadzova zo seba, rozbehol sa eleznk proti tej vbe, e ho hne dolu strasie. Vtom ale odtrhol sa z reaze alekohad, roztrepal dvere a zmky, pribehol a oddal sa do eleznho chlapa. eleznk len raz otrepal psa, hne bolo po om. Rozbehol sa zasa proti vbe a u ju tak rozkyvotal, dobre Janko z nej nesfkol. Vtom odtrhol sa alekosluch, bil sa so eleznm chlapom. Otrepal eleznk alekoslucha o zem; priam bolo po om. Rozbehol sa zasa proti vbe a hdam by ju bol u z korea vyvrtil, keby nie ten Mocny. Ten odtrhol sa z reaze naposled a bil sa so eleznm za pol da. Raz ho predsa otrepal o zem tak, o iba hlina ostala z neho. A to toko tej hliny sa tam navalilo, e z toho povstal cel vrch. Ale to bola hlina len na povrchu, tam dnu bola sam mern ruda na elezo. Od tch ias nazvali ten vrch eleznkom a kopali aj kop v om rudu na elezo. Ten pes Mocn vzkriesil potom aj tch svojich dvoch kamartov a vetci traja oddali sa do tej paniky, e Jankovi bola nevern. Tto potom na mrne kusy roztrhali.
292
www.eKnizky.sk
Ke sa to stalo, premenili sa na ud, aj ten zmok, aj tie hory pust oili a bolo tam ud mnoho. Janko naiel v zmku aj svoju truhlicu a vypustil z nej svoje stda a tie u mali kde ps sa na vlastnom a vypustil z nej aj svoje vojsko a s tm nebl sa u nikoho; a peaz si vyberal, koko kedy chcel a bol u teraz bohat. Poslal si po matku a oenil sa s tou najkrajou panikou v celej krajine.
293
www.eKnizky.sk
ensky dvtip
Kedysi, ale nebodaj i to dos dvno, boli dvaja dvorania: jeden chudobn a druh bohat. Chudobn nemal iba jedno prasiatko; aj tomu nebolo o podhadzova, ke na celom bydle ako na dlani. Bohat mal zo desa tch opanch a asto im podhadzoval jamea, aj na vlovci vdy mali o loka. e to bolo na jednom dvore, prasiatko aj tri razy da dobehlo medzi riedu bohatho dvorana a uchytilo si jamea, nalokalo sa aj na vlovci. Len to raz boha domrzelo, pochytil kyjanicu, puk prasa po ele. Hne sprplilo sa v prachu a bolo po om. Chudobn lovek iel alova sa k stolinmu, ak koda stala sa mu. Bohat brnil sa, ak i jemu koda diala sa, a nechcel plati za prasa. Pn stolin nemohol ich porovna. "No dobre," povie naostatok, "obom stala sa vm koda a toho bude vynhrada, kto z vs zajtra rno vyhda: o je najtunejie, o je najrchlejie a o je najistejie?" Oba prili domov s ovesenmi nosmi. Toho bohatho privtala ena: "No, oe chod ako oparen?" "Ej, daj mi aspo ty pokoj," odvrkol jej, "ve by to ani ert nevymyslel! Ete ti nm hdky zahdal, e vraj toho bude prvo, kto ich uhdne." "Nu, o za hdanky?" "e vraj, o je najtunejie, o najrchlejie a o najistejie?"
294
www.eKnizky.sk
"Nu ale ete aj na tom hlavu lme, ty trubiroh, ty?! Ve si si to hne mohol pomyslie: oe by bolo tunejie ako naa kmnica, ktor u od troch rokov kmime; oe by bolo rchlejie ako nae kone, o ich kad de obrokujeme; a oe by bolo istejie ako naa studa, do ktorej kad rok dva centy soli vrhneme!" "A veru pravdu m, ena moja!" vyjasnila sa tvr bohovi, akoby u bol aj to prvo vyhral, aj ho pn po pleci potapkal, e je mdry lovek. Ke tamten chudobn cez dvere dnu iel, vstala mu od stola v strety jedin estnsron dcra a hne mu na oiach tala, e je to so vetkm nie dobre: "Nu, oe vm je, apko? Bol by to hrom, nie robota, ak by ste boli prehrali!" "Prehra som ete neprehral, ale ani neviem, o dohrm," reie otec a rozpovie si dcre cel vec. "Ni nebojte sa, apko; ve ja si to do rna premyslm," povedala dcrka, a s tm potom uloili sa aj na pokoj. Rno dcra iba voa poukala otcovi do ucha, priam iel tento vyteen pred stolinho. Tam akal u aj bohat a hrdo postavil sa prv do radu. Oj, ale by ste boli videli, ako utiahol sa, ke pn stolin na jeho hdanie len to riekol, aby mu s takmi pletkami ani do domu nechodil. "Nu a ty e? oe si vyhtal?" obrtil sa k tomu chudobnmu. "Nu prosm ponene pna urodzenkho, ja len tak poviem, e najtunejia je naa matika zem, lebo z nej vetci tyjeme; najrchlej je ale mesiac, bo ten kad tyri tdne zem i nebo obehne; a najistejie je slnce, lebo naveky rovnak pekne svieti."
295
www.eKnizky.sk
"Chlap si!" potapkal ho pn stolin po pleci. "Tento tvoj bohat dvoran ani nemal za, pre trocha toho jamea, zabi tvoje prasiatko. Na vynhradu d ti t tun kmnicu, ktor u od troch rokov kmia." S tm prvo odstalo. A bohat hrdo odiiel ticho, ani ho u nebolo. Nesnilo sa mu, e ho pn stolin tak zahanbia a ete mu aj do tunej kmnice utr sta. Ale ke chudobn poakoval sa za prvo a akoby u po vetkom odchodil, tu pn urodzen zakyvkal ho nasp, e vraj ete na jedno slovo. "Ty," hovor mu pn, "ty si to sm nevyhtal, o si mi na tie hdanky odpovedal, lebo na tch u mnoh mdri udia a pni lmali si hlavy a ni vyhda nemohli. Povedz mi hne a zaraz, kto a to nauil!" Chudobn nemal o taji, nu povedal hne, e jeho vlastn dieva tak si to cez noc premyslelo a rno mu do ucha poeptalo. "No, ke ty m tak mdru dievku," vrav na to pn, "na, zanes jej tto zme lanu; just mi ju prv z poa doniesli. Nech mi ju pod troma dami oriafka, uros, usu, vytrie, vyhlad, vyee, spradie a z priadze pltna natk vybieli; z toho pltna nech uije pre ma pekn bielu koeu na sob. Ak mi to urob, ju si povediem na ten sob; ak to neurob, tak budem s ou zachdza ako s takou, o mieala sa mi do prva a mj sd poruila. A teraz poberaj sa mi z o!" Ej, ve poberal sa! Radej by nikdy nebol chodil na to pravo, alebo prehral ho trebrs tri razy. Zo zmene anu cel pekn pnsku koeu, a to ete pod troma dami vyhotovi! To tie ete lovek
296
www.eKnizky.sk
neslchal! - Ale ke doma dievau rozpovedal vec, ono nerobilo si z toho ni, len odlomilo zo stromu jeden jedink mldniek a podalo ho otcovi do ruky. "Vezmite, apo mj," reie, "chote ete raz k tomu pnovi, e som mu odkzala, e ke mi z tohto prtika vyhotov do rna trlicu, kue, vreteno, motovidlo, zvjadl, krosna, kolovrat a o ete k tomu treba, nu mu i ja vetko vykonm, ako si rozkzal." Mil pn iba teraz zvedel, s km to pustil sa do jednaky. Ale u ako hej, ako nie, to my nevieme, dos na tom, e on jej to vetko tak vyhotovil, ako mu odkzala. Potom u aj ona jemu t sobnu koeu na tret de poslala. "Dobre," hovor stolin otcovi, "kee je tvoja dcra tak majstrovkya, neche u teraz prde na sob. Ale nech mi prde ani vo dne ani v noci, ani peky ani vezky, ani nie na koni, po ceste i nie po ceste, ani obleen, ale ani nah, a nech mi pritom donesie aj dar aj nie dar!" Ej, aj toto ete bolo treba pou! Otec na tak robotu krtil hlavou, ale dcra uspokojila ho, aby ete aj toto len na u nechal. A ten pn od tej hodiny neodiiel viac od obloka, o ju naveky vyzeral; ba ani doka sa jej nemohol, lebo vedel, e jej niet rovne iroko-aleko na krsu. Na tret de rno ete vetok svet spal, bo prve len o zaalo zasvitva, ale mil pn u stl v otvorenom obloku. A vid, e dievina mlad ide oproti jeho palote, a to veru takto ani vo dne ani v noci, lebo bolo na svite; ide si ani peky ani vezky ani nie na koni, lebo sedela na capkovi a aj sedela aj nohami ete dostupovala na zem; la aj po ceste aj nie po ceste, bo cap kral koajou, ani obleen ani neobleen, lebo mala sak na sebe, prepsan zsterkou; a na lone
297
www.eKnizky.sk
mala voa zakryt - a to akiste dar aj nie dar. Hne jej poslal komornice v strety s krsnymi sobnymi atami, aby u len v tch priniesla mu ten dar aj nie dar. Krsna ako rua v puku vstpila mu do izby a podvala mu dva holbky. Ako ich chcel do ruky vzia, ona ich pustila. Tieto strepotali a uleteli otvorenm oblokom do reho sveta. Tak mu predsa podala dar aj nie dar; lebo ich mal, ale hne nemal. "No, dua moja," hovoril pn, "my sme od tejto hodiny svoji. Ale prve zato, e si ty tak mdra a ja tie mm svoj rozum, sama uzn, e by mne piano ili koles, keby aj naalej mieala si sa do mjho prva. Preto ti to ete pred sobom pripovedm, eby si nikdy nepostarala sa mi do prva. Ak by som da najmenieho zbadal, ete v ten de odpravil by som a z domu." Ona na to privolila a tak li rovno pred oltr. Len akoby ste tie holbky boli videli v pre, tak si oni ili zaas, km ona nepostarala sa mu do richtrskej palice. Ale o sta sa malo, to nevystalo. Postavili sa raz pred sd dvaja pocestn. Jeden hnal z trhu riedu koni, druh stdo volov a oba nocovali popri jednodruhom. V noci koniarovi orebila sa kobyla a nezbadal. rieb zatralo sa medzi voly; voliar naiel si ho pod volom a nechcel ho tamtomu prepusti. Pn stolin prisdil rieb voliarovi, ke tento, hdam, lepie vedel masti. ,oby aj tak pravdu vetci erti schytili dudlal sebe pod nos namrzen koniar, ke ho pani stretla. "oe vm je, dobr lovek?" pta sa ho pani.
298
www.eKnizky.sk
"Nu ha, vidte, pani moja, prili sme sem na pravdu a tu pravda tak, e vl orebil sa a nie kobyla." I rozpovedal jej cel vec. "No, netrpte sa ni, dobr lovek," vrav mu pani. "Len vy ma poslchnite, nu vetko ete dobre bude. Popoludn pjde mj mu tamto na t lku vedia potoka na prechdzky. Vy si vezmite sebou kosu i sak. Ke on djde a k vm, ulapte kosu a koste vo vode; potom vyskote na breh a robte tak s tm sakom, ako oby ste po trve ryby chytali. To ke zazrie mj mu, hne zastarie sa do vs a vynad vm do oslov. Vy iba toko povedzte: ,Jaj, pn stolin, skr to me by, e ja vo vode trvy nakosm a na trve rb nachytm, ako to, eby vl orebil sa.' Ako mu to poviete, uvidte sa, e rieb bude vae. Alee, preboha, nevyzrate ma, lebo ja by som sa viac v jeho dome neobstla a vidte, e vm len dobre chcem a pravdu hradm." Povedala a beala dnu k muovi. A takou svtou stavala sa, ako oby o niom nevedela. K veierku vyiel si pn na prechdzky. A tu o nevid? Toho koniara po vode kosi a po trve sak na ryby nadstavova! Nu, oe ty tu rob naopak sveta, ty osol Pna Kristov? A veru, odpovedal ten smelo, darmo mne vy, pn stolin, do oslov nadvate. Skr to me by, e ja vo vode trvy nakosm a na trve rb nachytm, ako to vae, eby vl orebil sa. Ako to povedal, hne rozvidnilo sa pnovi, o ten tu chce; ale mu hne to aj svitlo, kto ho mohol na to napravi. Nu tak? hovor. "Ty opovauje sa mi moje pravo prevraca? To z tvojej hlavy nevylo! Povedz naraz, kto a to nauil?" A ve, hla - pn stolin - nu hla - ve sa
299
www.eKnizky.sk
No, ve sa u zamoce! i nevie hne von s pravdou? Povedz, bo in rieb nedostane. Aak a to moja ena tak nauila? Ke u nemohol von z konop, priznal sa ten lovek, e to veru pani urodzen tak nasnuvali. No vid, hovoril pn, mohol si ani neamoti; krm toho hne som to vedel. Teraz i za tm voliarom, aby ti rieb hne nasp dal, e som ja kzal, - i vie? Viem, prosm ponene, pn urodzen," - a u podskoil si a beal uradovan po svoje spravodliv rieb. Ale pnovi - tomu nebrs veselo ilky hrali. Radej by bol doil sa neviem oho, ako tohto. Bo svoju mil, hrktav hrdliku m alej tm radej mal a u neprichodilo mu inak, krem z domu ju prepusti, ke si chcel v slove st. I veru, ako doiel domov, priam jej vypovedal hospodu. "Vezmi si," reie napokon, "o najlepieho lbi sa ti, a i mi z domu!" Ona ni neodvrvala, krem to si naposled vyiadala, aby mu smela pripravi veeru, ak najinakiu, aby ete raz spolu poveerali. Pn privolil. Veera bola chutn a dobr vnko k tomu. Sama mu ho nalievala "ete naostatok," a mil pn veru podval sa pintovke a na dno - i usnul. Mohol by z neho psy dra, nebol by prebudil sa. A pani mala ko u napohotove. Dala pna posadi do koa a sama sadla si k nemu a kzala zatiahnu rovno na jej otcov dvor. Skoila z koa, svoju sedliacku poste odpravila a mua si do nej uloila.
300
www.eKnizky.sk
Rno mal o napretiera si oi urodzen pn stolin, kde je, o je, i by ozaj jeho pansk palota takto za jednu noc bola premenila sa na sedliacku chyu? Tu ona prila k nemu a riekla: Aak si mi dobre spal, mil mj? Vid, dobre sa to spva aj v sedliackej chyi. A veru dobre nm tu bude; tu meme zosta trebrs aj naveky." Nu, ale akoe to, oe si to porobila so mnou?" Nu nezabvaj si, mil mj, e len vera veer odpravil si ma z domu; dovolil si mi krem to vzia sebou, o najlepie bi sa mi. Vzala som si teba!" No, predsa ene nikto cez rozum neprejde!" povedal pn - a bolo zasa vetko dobre. Vrtili sa. I otca pojali so sebou. A pn ete len teraz viezol hrdo svoju nevestu do domu!
301
www.eKnizky.sk

ĽUDOVÉ ROZPRÁVKY - Pavol Dobšinský

Uploaded by

Document Information

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

ĽUDOVÉ ROZPRÁVKY - Pavol Dobšinský

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

UDOV ROZPRVKY

Ako lo vajce na vandrovku

Cign erta oialil

Hopsa, hor sa zem, otvor sa!"

dosvadbili sa pri peknom poriadku. Vlk s lkou ij aj doteraz ak nepomreli.

Mdry Mako a blzni

V tom zavial ponad nich tich vetrk a obidvaja rozsypali sa na prach!

O loveku, o nikdy nehreil

O vlku, o si dal i imy

Peter a otec nebesk v irokom dol

Peter ako ranostaj

Star Bodrk a vlk

Star lovek a dvans oviec

Hej, kmotre! ozvali sa druh susedia, to bol drah baranec!

Traja zhavranen bratia

You might also like