1

KOVOVÁ VÄZBA, MEDZIATÓMOVÉ SILY.

Kovová väzba – kovový kryštál - skupina pravidelne rozložených kladne nabitých iónov, medzi
ktorými prúdi elektrónový plyn, takže v každom okamihu sa medzi nimi nachádza e- sprostredkujúci
vzájomnú väzbu atómov (dobrá elektrická a tepelná vodivosť kovov).
- Elektrón priťahuje oba jadrá.
- Kovová väzba atómov = elektrónový plyn.

- Pokiaľ je e- na spojnici atómov, je e- priťahovaný jadrom. e- môžu obiehať ∝.

- Valenčné elektróny (na valenčných sférach) vytvárajú elektrónový plyn.

ZÁKLADNÉ TYPY KRYŠTÁLOVÝCH MRIEŽOK,

CHARAKTERISTIKY MRIEŽKY.
Kryštalografická mriežka - udáva v priestore pravidelnosť usporiadania kovov. Základom je
kryštálový bunka alebo kryštálový element, ktorý môžeme zaradiť do niektorej kryštalografickej
sústavy.

K12 – Kubická plošne centrovaná – Al, Cu, Ni, Ag, Pb, Feγ (modifikácia gama)
a = b = c, α = β = γ = 90°
- dobre tvárne za studena
a – parameter mriežky (vzdialenosť jadier atómov)
- rohový atóm je spoločný 8 mriežkam
- stredný atóm je spoločný 2 mriežkam
- každý atóm spája 8 mriežok (v rohoch a strede stien)

K8 – Kubická objemovo centrovaná – Cr,Mo,V, W, Li, Na, K, Feα (modifikácia alfa)

- málo tvárne za studena
- tvárnime ich za tepla
- ďalší atóm je v uhlovom strede (telesná uhlopriečka).
- stredový atóm - patrí konkrétnemu atómu.
- rohový atóm - patrí aj 8 mriežkam (v rohoch a telesnej uhlopriečke)

H12 - Hexagonálna mriežka - Mg, Be, Co, Ti, Zn.

- nízka tvárnosť za studena aj za tepla
- Ti – vynikajúci konštrukčný materiál ale sa ťažko tvárni a je drahý.

OZNAČOVANIE ROVÍN A SMEROV V KRYŠTÁLOVEJ MRIEŽKE.

ANIZOTROPIA VLASTNOSTI.
- v skutočných kovoch sa stretávame s nedokonalosťou stavby kryštalickej mriežky
- mriežkové poruchy - výrazne ovplyvňujú vlastnosti kovov a zliatin.
medza pevnosti

teoretická pevnosť

monokryštalické vlákno

materiál so zvýšeným množstvom porúch

žíhaný stav
množstvo porúch v mriežke
 2

BODOVÉ A OBJEMOVÉ PORUCHY.

Bodové poruchy
– cudzí atóm - B
– interstitický atóm (medzerový) - C
– vakancia – D (chýba tam atóm)

o poruchy spôsobujú vznik pnutí

o stúpajú mechanické vlastnosti (pevnosť, tvrdosť).
o čisté kovy majú najmenšie mechanické vlastnosti
o deformácia mriežky spôsobuje vznik pnutí.

ČIAROVÉ PORUCHY V KRYŠTÁLOVEJ MRIEŽKE, ICH

CHARAKTERISTIKA, VLASTNOSTI A DÔSLEDOK.
Čiarové poruchy
- hranová dislokácia - E (vsadená plocha)
- skrutková dislokácia – F (posunutie mriežky,
pri tvárnení)

Hranová dislokácia - vzniká vložením nadbytočnej roviny atómov do mriežky

Dislokácie sa uplatňujú v procesoch tvárnenia kovov, prostredníctvom nich sa realizuje plastická
deformácia.

PLOŠNÉ PORUCHY V KRYŠTÁLOVEJ STAVBE KOVOV.

CHARAKTERISTIKA, VLASTNOSTI.
Plošné poruchy – hranice zŕn. Vznikajú pri kryštalizácií kovov.

KRYŠTALIZÁCIA KOVOV. VZNIK A RAST ZÁRODKOV, DRUHY

ZÁRODKOV KRYŠTALIZÁCIE.
Kryštalizácia kovov - prechod z tekutého do tuhého stavu a to súvisí s usporiadaním atómov do
kryštalickej mriežky. Pozostáva z dvoch etáp:
1. vznik kryštalizačných zárodkov
2. rast zárodkov
Zárodky:
- stále (ak dosiahnu určitý rozmer)
- nestále
Kryštalizujúce zárodky:
- zo základnej fázy
- cudzorodé (Al2O3, TiO2)
Priebeh kryštalizácie ovplyvňujú 2 činitele:
1. kryštalizačná schopnosť – rýchlosť tvorby zárodkov vzniknutých v 1 cm-2 za sek.
2. kryštalizačná rýchlosť – rýchlosť rastu kryštálov sa mení
 3
KRYŠTALIZÁCIA ODLIATKU, RAST DENDRITU.
Schéma rastu dendritu:

1. primárna os
2. sekundárna os
3. terciálna os

Dendritickú štruktúru majú odliatky a je nevýhodná.

zrná
Hranice zrna = oblasť porúch

hranice zŕn
Polykryštal – hranice zrna vznikajú v dôsledku, že rastúce kryštály sú rôzne orientované
a výsledkom je, že:
Ideálne kovy sú monokryštalické. Bežné kovy sú polokryštalické.

Čím je menšie zrno, tým je viacej porúch a z toho dôvodu rozdeľujeme kovy na:
- jemnozrnné - hrubozrnné

Jemnozrnný kov má oveľa lepšie mechanické vlastnosti.

PREKRYŠTALIZÁCIA, KRIVKA OCHLADZOVANIA

POLYMORFNÉHO KOVU.
Prekryštalizácia kovov – zmena kryštalického usporiadania – premena štruktúry v tuhom stave
počas ochladzovania kovu (zliatiny), napr. Fe, Be, Sn, Ce, Ti a i.
Prekryštalizácia: 1) vznik zárodkov – vznikajú predovšetkým na hraniciach zŕn
2) rast zárodkov
Polymorfizmus – schopnosť kovu kryštalizovať v rôznych sústavách v závislosti od T.
Altropizmus – schopnosť zliatin kryštalizovať v rôznych sústavách.

Krivka ochadzovania – ČISTÝ KOV

T – čistý kov
T
[°C] voľné ochladzovanie taveniny
T – tavenina
T – α – tuhá fáza L – bod liquidus
S
- počiatok kryštalizácie
L voľné ochladzovanie tuhej fázy
S – bod solidus
- koniec kryštalizácie
tu prebieha
kryštalizácia

t [s]
 4

Krivka ochadzovania – ZLIATINA

T - zliatina
T
[°C] voľné ochladzovanie taveniny T – tavenina
L – bod liquidus
T → α – tuhá fáza - počiatok kryštalizácie
L
S – bod solidus
S α - voľné - koniec kryštalizácie
ochladzovanie
tu prebieha tuhej fázy
kryštalizácia

t [s]

Polymorfná premena u železa

Tavenina

T K8
[°C]
1535 K 12

1392

nemagnetická K 8
magnetický bod

910
magnetická K 8

768

t [s]

DIFÚZIA, MECHANIZMY DIFÚZIE V KOVOCH.

Difúzia – premiestňovanie atómov v mriežke

Mechanizmus difúzie: 1) teplota

1) vzájomná výmena miest tómov 2) koncentračný spád
2) pohybom po medziuzliach 3) veľkosť zŕn
3) kruhovou výmenou 4) typ mriežky
4) pohybom vakancií 5) od prírody difundujúceho
prvku
6) množstvo porúch
Faktory:
Význam: pri tepelnom spracovaní, pri chemicko-tepelnom spracovaní, pri prekryštalizácií
 5

KRYŠTALICKÁ STAVBA ZLIATIN. MECHANICKÉ ZMESI,

PODSTATA ICH STAVBY A VLASTNOSTI.
Zliatina – kovový materiál skladajúci sa z dvoch alebo viac kovov – komponent, alebo kovu
a nekovu (binárne, ternárne).
Komponenty – základ chemickej časti sústavy, z ktorých sa môžu vytvárať jednotlivé fázy
sústavy.
Sústava – definovaný súhrn fáz medzi ktorými alebo v ktorých môžu prebiehať chemické
fyzikálne alebo fyzikálno-chemické reakcie.
Fáza – fyzikálna súčasť sústavy oddelená od iných hranicami. Môže meniť svoje zloženie,
vzniknúť alebo zaniknúť.
Legúra – prísada v zliatine (napr. uhlík v oceli)

Prvky tvoriace zliatinu sú v tekutom stave obvykle navzájom dokonale rozpustené, v tuhom stave
môžu byť:
 úplne rozpustené
 čiastočne rozpustené
 nerozpustené

Z hľadiska rozpustnosti v tuhom stave rozoznávame 5 hlavných druhov vnútornej stavby:

 Mechanická zmes
 Tuhý roztok
 Chemická zlúčenina
 Elektrónové zlúčeniny
 Intersticiárne zlúčeniny

Mechanická zmes – vzniká ak sú tie komponenty v tuhom stave navzájom nerozpustné. Jej
stavba je tvorená zrnami jedného i druhého kovu uloženými vedľa seba. Každý má odlišnú
mriežku (napr. Fe + Pb, Zn + Cu).
A

TUHÉ ROZTOHY, PODSTATA ICH VNÚTORNEJ STAVBY,

ROZDELENIE, VLASTNOSTI.
Tuhý roztok – vzniká pri úplnej alebo čiastočnej rozpustnosti komponent. Atómy prísadového
kovu sa rozmiestňujú v mriežke základného kovu. Vzniká jednofázová štruktúra.
Označujeme: α, β, γ.

=A(B)
β=B(A)

Substitučný tuhý roztok – vzniká ak atómy prísadového kovu nahradzujú v mriežke

atómy základného kovu
• obmedzený (ohraničený)
A
• neobmedzený
B
 6

Interstitický (adičný) – atómy prísadového kovu, ktoré sú malé (C, H, N, O) sú umiestnené

v medzerách kryštalickej mriežky základného kovu (FE(C)).

A
B

INTERMEDIÁLNE FÁZY, PODSTATA ICH VNÚTORNEJ STAVBY,

ROZDELENIE, VLASTNOSTI.
Intermediálne fázy - vznikajú v kovových sústavách a vytvárajú samostatnú fázu pri určitom
konštantnom alebo pomernom zložení prvkov, majú iné fyzikálne a mechanické vlastnosti (sú
tvrdé a krehké)

Chemická zlúčenina – vzniká pri určitom vákuovom (stechiometrickom) pomere prvkov, ktorý sa
dá vyjadriť stechiometrickým pomerom – napr. Fe3C. Má má svoju mriežku odlišnú od
jednotlivých prvkov a rozloženie atómov, má usporiadaný charakter.

A
B 1:1

Intermetalická zlúčenina – chemická zlúčenina medzi dvoma kovmi.

Elektrónové zlúčeniny – CuZn, Cu5Zn8.

Intersticiárne zlúčeniny – karbidy, nitridy (W2C, WC, Mo3, VC, Fe4N, FeN).

Prítomnosť tvrdých fáz zvyšuje tvrdosť zliatin.

POPÍSAŤ ĽUBOVOĽNÝ ROVNOVÁŽNY DIAGRAM 2

KOMPONENT A DEFINOVAŤ KOMPONENTY, FÁZY
A ŠTRUKTÚRNE ZLOŽKY.
Princíp konštrukcie rovnovážnych diagramov – znázorňujú zmeny, ktoré sa dodhrávajú v sústave
v závistoti od zmeny teploty a koncentrácie.
Zostrojujú sa experimentálno-termickou analýzou.

Liquidus – udáva zloženie kvapalnej fázy

Solidus – pevnej fázy

Pákové pravidlo - určuje pomer vylúčenej tuhej fázy a taveniny pri určitej teplote.
 7
ROVNOVÁŽNY DIAGRAM 2 KOMPONENT V TUHOM STAVE
VÔBEC NEROZPUSTNÝCH.
- vytvárajú charakteristický typ diagramu, ktorý sa vyjadruje eutektickým bodom.

Rovnovážny diagram 2 komponent nerozpustných v tuhom stave ZnSn.

Z1 Z2
Z2 Z1
T
[˚C] T
T T
1
[˚C] 1
419 T→Zn
T→E
T→E
232
2 E E 2
Zn+E

0 100% Sn t t
100% 0 Zn
podeutektické zliatiny nadeutektické zl.
Diagram je charakteristický tým, že sa spájajú v 1 bode E. E bod je daný stavbou a vlastnosťami.

ROVNOVÁŽNY DIAGRAM 2 KOMPONENT V TUHOM STAVE

DOKONALE ROZPUSTNÝCH

Rovnovážny diagram 2 komponent dokonale rozpustných v tuhom stave CuNi.

T zliatina Z1
[˚C] Tavenina T T
T [°C]
[˚C] T→α
1450
Cu

Ni α
Tuhý kov
1080 α

0 20% 40% 60% 80% 100% Ni t [s]

100% 80% 60% 40% 20% 0 Cu
 8
ROVNOVÁŽNY DIAGRAM 2 KOMPONENT V TUHOM STAVE
ČIASTOČNE ROZPUSTNÝCH

Rovnovážny diagram 2 komponent čiastočne rozpustných v tuhom stave AgCu.

T Z1 T T Z1
[˚C] 1 [˚C]
Tavenina
1 T→ α
2 T+α T+β
2
α E β α
A
3
α+E β+E 3
α→β
B

0 100% Cu t
100% 0 Ag

β - segregát
Segregácia – vylučovanie fázy na hraniciach zŕn

α – Ag(Cu) A – maximálna rozpustnosť medi v striebre

β – Cu(Ag) B – maximálna rozpustnosť pri teplote okolia

EUTEKTICKÁ A EUTEKTOIDNÁ REAKCIA. NAKRESLITE

ROVNOVÁŽNY DIAGRAM 2 KOMPONENT S ICH
PREKRYŠTALIZÁCIOU V TUHOM STAVE.
Eutektická reakcia – prebieha v bode E (eutektický bod) – pri konštantnej teplote T saz taveniny
striedavo vylučujú vedľa seba kryštaly Zn + Sn.

T → Zn + Sn (mechanická zmes)

Druhy eutektík:

- lamelárne

- globulárne

- tyčinkovité

- ihlicové

SEGREGÁCIA
Segregácia – vylúčenie tuhého roztoku po hraniciach zŕn - segregát (sekundárna fáza).
Segregát zhoršuje mechanické vlastnosti zliatiny z hľadiska tvárnosti ahúževnatosti.
 9
PÁKOVÉ A FÁZOVÉ PRAVIDLO.

Pákové pravidlo - určuje pomer vylúčenej tuhej fázy a taveniny pri určitej teplote.

VNÚTORNÁ STAVBA KOVOV

Dôležitou vlastnosťou kovov je ich kryštalická stavba- častice, z ktorých kov pozostáva (atómy)
sú v priestore uložené úplne zákonite v určitých pravidelných priestorových útvaroch. Vlastnosti
kovov a zliatin súvisia s ich vnútornou stavbou.
Najrozšírenejšia skupina materiálov:

Oceľ – zliatina Fe + C + Mn, Si, P, S (C<2,08%) (→Cementit)

Liatina – zliatina Fe + C + Mn, Si, P, S (C>2,08%) (→Grafit)

Vlastnosti: pevnosť, tvrdosť, tvárnosť, elektrická a tepelná vodivosť, kovový lesk

Stavba atómu

Atóm sa skladá:
- z kladne nabitého jadra v ktorom je sústredená takmer celá hmotnosť atómu. Priemer jadra
oproti atómu je 10-14 m a priemer atómu je 10-9-10-10 m. Jadro má skoro celú hmotnosť
atómu.
- atómového obalu – záporné elektróny s malou hmotnosťou obiehajúce okolo jadra po
určitých dráhach

Jadro atómu sa skladá:

- protóny – hmotnostné častice s jednotkovým kladným nábojom (Z – atómové číslo)
- neutróny (N) – o rovnakej hmotnosti ako neutróny, ale bez el. náboja. A=Z+N –
hmotnostné číslo.

Atómový obal sa skladá:

- jeden alebo viac elektrónov obiehajúcich okolo jadra veľkými rýchlosťami. Môžu sa
pohybovať len po určitých energetických hladinách. Pohyb elektrónov v obale sa dá
popísať kvantovými číslami –n, l, m, s.
Hlavné kvantové číslo – n=1-7. Určuje príslušnú kvantovú dráhu –veľkosť energie C. Označenie:
K, L, M, N, O, P, Q – sféry. Počet elektrónov na sfére: m=2.n2

K n=1 2 O n=5 50
L n=2 8 P n=6 72
M n=3 18 Q n=7 98
N n=4 32

Vedľajšie kvantové číslo – l. Označenie: s, p, d, f (eliptické dráhy).

Magnetické – m – popisuje priestorovú polohu magn. momentu vytvoreného pohybom

v elektrónovom obale.

Spinové číslo -s – elektrón vykonáva ešte rotačný pohyb okolo vlastnej osi.

Pauliho vylučovací princíp: v obale nemôžu existovať 2 e- s rovnakými kvantovými číslami.

 10
-
Vnútorné sféry – sú plne obsadené s e .
Valenčné sféry – vonkajšie sféry, ktoré nie sú plne obsadené. Elektróny na týchto sférach sa
nazývajú valenčné elektróny a určujú chemické vlastnosti atómu.

Atóm je navonok elektricky neutrálny.

Príklad: Stavba hliníka Al (má 13 elektrónov)

K L M
1s2 2s2 2p6 3s2p1 = 13 elektrónov

Plne obsadenú sféru majú inertné (vzácne) plyny. Napr. argón – nedokážu sa viazať s inými
zlúčeninami. Nereagujú s okolím.

Atóm + e- Ak pridáme elektrón vzniká záporný ión.

Atóm - e- Ak odoberieme elektrón vzniká kladný ión, tzv. katión.

Kov sa skladá z atómov.

Väzby medzi atómami:

Reagujúce atómy Väzba

nekov - nekov kovalentná
nekov - kov iónová
kov - kov kovová

Kovová väzba – kovový kryštál si môžeme predstaviť ako skupinu pravidelne rozložených kladne
nabitých iónov, medzi ktorými prúdi elektrónový plyn, takže v každom okamihu sa medzi nimi
nachádza e- sprostredkujúci vzájomnú väzbu atómov (dobrá elektrická a tepelná vodivosť kovov).
Elektrón priťahuje oba jadrá. Kovová väzba atómov = elektrónový plyn.

Pokiaľ je e- na spojnici atómov, je e- priťahovaný jadrom. e- môžu obiehať ∝.

Valenčné elektróny vytvárajú elektrónový plyn.

VLASTNOSTI KOVOV A ZLIATIN

Látky sú charakterizované súborom vlastností determinovaných ich vnútornou stavbou, druhom
atómov, kryštálovou mriežkou, štruktúrou a poruchovosťou kryštálov.

Fyzikálne vlastnosti: • pevnosť

• merná hmotnosť [kg.m-3] • tvárnosť
• E (modul pružnosti v ťahu) • húževnatosť
• elektrická vodivosť • plastičnosť
• tepelná vodivosť
• teplotná rozťažnosť Chemické vlastnosti:
• magnetické • korózne
o diamagnetické´ • optické
o paramagnetické • emisné
o feromagnetické (Fe,Co,Ni)
Technologické vlastnosti:
Mechanické vlastnosti: Udávajú vhodnosť materiálu pre danú
• pružnosť technologickú operáciu.
 11
• zlievateľnosť • zvariteľnosť
• tvárniteľnosť • obrobiteľnosť

Vlastnosti materiálu závisia od jeho stavu:

Liaty stav – základný stav materiálu, charakterizujúci východiskové materiály pre tavenie
a kovové odliatky.

Mäkký stav – sa považuje za rovnovážny stav. Dosiahne sa pomalým ochladzovaním,

rekryštalizáciou alebo žíhaním.

Stav po tvárnení za tepla – po tvárnení za tepla je materiál čiastočne spevnený, má vyššiu

pevnosť, nižšie plastické vlastnosti.

Stav po tvárnení za studena – materiál je spevnený, má vyššiu pevnosť, nižšiu ťažnosť.

MECHANICKÉ VLASTNOSTI MATERIÁLOV. POPÍŠTE

ZÁVISLOSŤ NAPÄTIE – DEFORMÁCIA.

Mechanické vlastnosti: pružnosť, pevnosť, tvárnosť, húževnatosť, plastičnosť...

Druhy zaťaženia:
F rázové
- statické (tlak, ťah, ohyb, krut, strih) cyklické
- dynamické
 cyklické
 rázové statické

t
Druh zaťaženia závisí od časového zaťaženia sily.

DEFINÍCIA NAPÄTIA. NORMÁLOVÉ A ŠMYKOVÉ NAPÄTIE

Napätie
- pôsobením vonkajšej sily na teleso vzniká napätie v priereze telesa
- je to pomer sily a prierezu
F  N 
δ= = [ Mpa]
S 0  mm 2 
FN = F . cos α FS = F . sin α
F F
δ= N τ= S
F – normálová zložka S1 S1
N
FS – šmyková zložka
normálové napätie šmykové napätie

1


0,5

0 45 90
 12

DEFORMÁCIA, DRUHY, MECHANIZMY PLASTICKEJ

DEFORMÁCIE. TEÓRIA SKLZU.
2. Defomácia – zmena tvaru a rozmerov pôsobením vonkajšej sily
- pružná (elastická) – dočasná zmena tvaru a rozmeru, po odstránení vonkajšej zaťaženia
sa teleso vráti do pôvodného stavu (je ohraničená medzou pružnosti)
- trvalá (plastická) – trvalá zmena tvaru a rozmeru, po odstránení vonkajšieho zaťaženia
teleso ostane v zdeformovanom tvare

medza pružnosti (Re) celková

Fmax
F ∆l = l − l0
pomerne
Re predĺžená
() lom ∆l l − l0
ε= =
A l0 l0

A – práca potrebná na porušenie

vzorky materiálu

Δl ()
pružné trvalé lom

Mechanizmus plastickej deformácie: tvárny krehký

- sklzom (sklzová rovina, smer sklzu) - povrch je matný - povrch je lesklý,
zrnitý
- dvojčatením

Dôsledky plastických deformácií

- spevnenie materiálu
- vznik deformačnej textúry
- anizotropia mechanických vlastností
- zvýšenie množstva porúch

Odstránenie dôsledkov plastických deformácií

a.) ohrevom materiálu a podľa teploty materiálu hovoríme o ozdravení mriežky. Čiastočná obnova
vlastností, zníženie pnutí.

ohrev na T < Trekr. Trekr = 0,35 – 0,4 Ttav

b.) rekryštalizáciou

ohrev na T > Trekr.

Prekryštalizačným žíhaním tieto dôsledky odstránime.

Prekryštalizačná deformácia zŕn na nedeformované úplne odstráni dôsledky plastickej deformácie.
 13

ZÁKLADNÉ MECHANICKÉ VLASTNOSTI.

Pružnosť – schopnosť materiálu pred porušením vrátiť sa do pôvodného stavu

F
R e = 0 [ Mpa ]
S0
Materiál je dokonale pružný, ak sa pôsobením napätia deformuje a po jeho odstránení sa tvarovo
aj rozmerovo vráti dopôvodného stavu (napr. pružiny)

Pevnosť – schopnosť materiálu znášať zaťaženie. Medza pevnosti je napätie, pri ktorom sa
materiál poruší, rozdelí na dve časti.
F
R m = max [ Mpa ]
S0
Je schopnosť materiálu zachovať si celistvosť za pôsobenia vonkajších síl.

Kontrakcia – je pomerné zúženie skušobného materiálu vyjadreného v percentách

S −S
Z= 0 [ %]
S0

Tvrdosť – je odpor materiálu ktorý kladie proti vnikaniu iného tvrdšieho telesa [Brinel HB,
Vickers HV, Rockwel HRC]

Plastičnosť – schopnosť materiálu sa pred porušením plasticky (trvalo) deformovať. Čím je

väčšia schopnosť deformácie, tým je materiál plastickejší. Charakteristikou je
Ťažnosť – je pomerné predĺženie skušobného materiálu vyjadreného v percentách
l − l0
A= .100 [ %]
l0
Húževnatosť – schopnosť materiálu pred porušením spotrebovať mechanické energiu
(prácu). Čím je práca na porušenie väčšia, tým je kov húževnatejší. Vyjadruje mieru
plastických schopností materiálu. Opakom je krehkosť materiálu.

Základné mechanické vlastnosti sa určujú z diagramu ťahovej skúšky.

STATICKÁ ŤAHOVÁ SKÚŠKA.

Princíp: Skúšobné teleso predpísaného rozmeru a tvarov sa zaťažuje v skúšobnom stroji opmaly
rastúcou silou (jednoosí ťah). Sila F až do porušenia, pričom stroj zaznamenáva ťahovú krivku.

Výsledkom skúšky je ťahový diagram:

Závislosť F – Δ L; σ - ε

σ Δ l – celková deformácia
Fmax (medza pevnosti Rm)
Rm ε - pomerná deformácia
RK K
bod lomu (porušenie) σU – medza úmernosti
σE – medza pružnosti
RE E NCO
RU U

ε
 14

Diagram s výraznou medzou sklzu (nízkouhlíkové ocele)

L0 ΔL

A0 Δ L = l – l0

ΔL l – l0
F F
ε = –––– = ––––––––
l0 l0
l

Jednotlivé časti priložíme po skúške a zmeriame Δ l po defiormácii.

Hookov zákon – deformácia je priamo úmerná napätiu => ε = α . σ
1
α = ––– α – konštanta úmernosti
E E – modul pružnosti v ťahu

EFe = 210 000 MPa

EAl = 70 000 MPa
ETi = 108 000 MPa
ECa = 110 000 MPa

Po medzu úmernosti platí Hookov zákon, je to priamka, po túto medzu samateriál deformuje
priamo.
FE Fe
σE – medza pružnosti σ E = [ MPa] σK – medza sklzu σ K = [ MPa]
S0 S0
Pri ťahovej skúške sú to hodnoty R – ε
Vyhodnotenie ťahovej skúšky:

Medza sklzu:

Fe
Re = [ MPa]
S0

Medza pevnosti: Fmax – medza pevnosti Rm (ako max.)

Fm
Rm = [ MPa]
S0

Dohovorená medza sklzu – napätie,ktoré vyvolá 0,2% deformácie dĺžky l0.

 15
Plastičnosť:
Lu − L0 S0 − Su
Ťažnosť: A= .100[ %] Zúženie: Z = .100[ %]
L0 S0