INESS Policy Note 2/2011

Juraj Karpi, Oktber 2011

Stanovisko INESS k naveniu EFSF a rozreniu jeho prvomoc

Slovensko by malo zamietnu navenie EFSF (Eurpsky finann stabilizan nstroj alebo euroval) a rozrenie jeho prvomoc z nasledujcich dvodov: Ako ukazuje jeden a pol ron sksenos, rieenie spovajce v prerozdelen dlhov cestou EFSF nefunguje nkaza sa rozrila aj na alie krajiny a naplnil sa katastrofick scenr ECB mus zachraova aj vek Taliansko. Vzhadom na to, e sa nejedn a problm likvidity problematickch krajn, ale problm ich solventnosti a solventnosti finannch intitci, ktor s ich veritemi, alie premosovacie very situciu iba zhoruj a ohrozuj zdravie ostatnch lenov eurozny a ich prstup na trhy (vi Taliansko). Na fiklnu centralizciu, ktor dlhov nia predstavuje, politici nemaj mandt od volia. Navrhovan rieenie predstavuje neopodstatnen transfery bohatstva od daovch poplatnkov jednej krajiny cez zachraovan krajinu k majiteom a veriteom finannch intitci v inej krajine. Nepriama zchrana finannho sektora v niektorch lenskch krajinch cestou EFSF a ECB, ktor sa zavdzajco komunikuje ako zchrana nezodpovednch krajn, zvyuje nacionalistick tendencie v E a ohrozuje jej dlhodob stabilitu a tm aj existenciu spolonho vonho trhu. Ako ukazuj historick prklady, predpokladom dlhodobho spenho fungovania menovch ni je dveryhodn zvzok, e krajinu , ktor sa dostala do fiklnych problmov, nebude nia zachraova zo zdrojov ostatnch lenov. Bankrot Grcka, ktormu sa snaia predstavitelia E za kad cenu vyhn, by dlhodobej stabilite a sile eura naopak skr prospel. Odmietnutie navenia EFSF preto neznamen koniec menovej nie. Slovensko a EFSF Slovensk HDP nie je vhodnm ukazovateom bohatstva slovenskho obyvatestva. Mzdy a schopnos plati dane s na Slovensku rdovo niie ne v ostatnch lenskch krajinch (s vnimkou Estnska). V hypotetickom prpade, ak by dolo k vyuitiu zruk z EFSF v navrhovanej podobe (celkov objem 780 mld. eur, zruky

Na Vku 8, 811 01 Bratislava, tel.: +421 2 5441 0945, iness@iness.sk, www.iness.sk

Slovenska 7,7 mld. eur) by ich financovanie vyadovalo zvenie dan a odvodov najviac zo vetkch krajn eurozny a o 35%. 1000 eur dlhu prerozdelench v rmci E bude preto vzhadom na vku ich prjmov bolie Slovkov dva a tri krt viac ako naprklad Nemcov. Budce nklady vyplvajce z EFSF budeme musie pokry zvenm dan dva krt vm ako naprklad susedn Raksko.

Zdroj: EUROSTAT, graf INESS

Zdroj: EUROSTAT, graf INESS

Rieenie krzy cez EFSF je preto extrmne nevhodn najm pre Slovensko. Navenm prostriedkov v EFSF zniujeme budcu konkurenn vhodu Slovenska v podobe relatvne nzkych dan oproti ostatnm lenom EM, ani nehovoriac o susednch krajinch V4, ktor tieto nklady nebud nies vbec. Neschopnos

Na Vku 8, 811 01 Bratislava, tel.: +421 2 5441 0945, iness@iness.sk, www.iness.sk

udra nzke dane povedie k niiemu hospodrskemu rastu v budcnosti a pomaliemu dobiehaniu ivotnej rovne starch lenskch krajn E. Slovensko z asti absolvovalo nkladn reformy socilneho systmu a Slovci pred desiatimi rokmi zaplatili extrmne drah oddlenie slovenskho bankovho sektora. Akceptovanie nkladov bohatch krajn s nereformovanm socilnym systmom a nesolventnm bankovm systmom iastone eliminuje pozitvne efekty tchto bolestivch reforiem. Ak akceptujeme dlhy bohatch nereformovanch krajn, slovensk daov poplatnk reformoval a uahoval si opasky zbytone. INESS, v Bratislave 6.10. 2011

Na Vku 8, 811 01 Bratislava, tel.: +421 2 5441 0945, iness@iness.sk, www.iness.sk