Pomocn vedy historick

Paleografia - veda o psme - pomocn veda historick, - sprvne tanie psma - predmet vskumu star psma - antick a vasno stredovek psma - pre ns : latinsk paleografia(latinsk psmo) bez ohadu na pou van jazyk - paleografia grcka nadvazuje na u slovansk, arabsk, osmansk, nska, indick a ja - z hadiska predmetu vskumu: 1. elementrna paleografia (zkladn)- skma formu psma, jeho grafick prvky, druhy psma isrske znaky, psmen = litery, poskytuje podklady pre sprvne tanie a nsledn prepis kripcia 2. kritick paleografia - uruje vek psma, miesto vzniku psomnost, rekon trujuje poru e xt [ ] - znaka identifikuje chyby pisrov, diktatovan alebo komolenm slov = koruptela (chyba, prekl ep) paleografick kritika m e hodnoti aj mlad ie pravy textu (doplnky, vsuvky), hodnot aj p os a datuje poda psma palimpsest text napsan na predchdzajcom inom texte, najm na pergamene

Jean Babillon vo svojej 1. a 5. tej knihe 1681 zakladate paleografie zaviedol ter mn Bernard Montfaucon sasnk Babbilona paleographia grecea - psmo rozdelil na kni n a listinn - na slovensku zakladate Alexander H ava dejiny a vvoj n ho psma 1951 - v sasnosti Dr. Juraj ediv v BA - pomcka- Paleografick tanka Jozef Novk a kol. 2001 - edovanie (vydvanie) historickch prameov editorstvo sprstupnenie irokej verejnost uahenie prce pre bdateov, - rozvoj paleografie v Uhorsku od 18. storoia aj editorstvo - v 18st. Spi sk a ari sk historik Karol Wagner vydal zbierku prameov Analecta Scepusii sacri et profani tyry zvzky a po 1773-1778 spisy spi a cirkevn a svetsk v 19.st uhorsk a arpdovsk diplomatr Juraj Fejer, Gustv Wenzel (arpdovsk) v 20.st prakticky orientovan odbor, celouhorsk edcie prameov - predov etkm maarsk historici - Imre Szentptery, Elemr Mlyusz, Borsa, - v druhej polovici 20.st eskoslovensko Richard Marsina prof. Trnava autorom Slov eskho diplomatra (diploma = listina) Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae I . II. - Vincent Sedlk slovensk regestr ( regest = v ah z listiny) - od zaiatku 14 stor. 1301 1323 dva zvzky Regesta diplomatica nec non et epistolar ia Slovaciae regesty listn ako aj listov slovenska vvoj latinky psmo delme z hadiska etp jeho vvoja 1. formovanie latinskho psma od 6st. BC a po 2st. AD kov na apeninskom odvoden od zpado grckeho

2. vrcholo rmske psmo 2st AD a po 3st AD (z pvodnch 21 psmen sa latinka roz rila en)a v 18 storo 25 psmen 3. neskor antika 3st AD po 5/6st. AD po zaiatok stredoveku zanka rmska r a