Projektovanie výrob III.

Bc DŠ

8. VÝBER VÝROBNÝCH PROSTRIEDKOV

Výroba daných objektov výroby (polovýrobku, súčiastky, uzla a pod.) môže sa

vykonať na veľkom počte rôznych výrobných strojov a zariadení, ktoré sa navzájom odlišujú
technologickou metódou a štruktúrou, technickými a prevádzkovými parametrami.
Výber výrobných strojov pre technologický postup alebo technologický projekt sa
v praxi často spravidla rieši iba približne, najčastejšie intuitívne. S ohľadom na veľký počet
premenných parametrov, s ktorými sa pri výbere výrobného zariadenia uvažuje, potrebné je
využívať výpočtovú techniku a metódy rozhodovania podľa heuristickych postupov.
Osobitným problémom je obnova výrobných zariadení s ohľadom na ich fyzické a
morálne opotrebovanie. Okrem výberu typu zariadenia, vtedy treba riešiť aj otázku
optimálneho času, v ktorom sa obnova realizuje.
Metóda výberu výrobných zariadení
Pri výbere výrobných zariadení si treba ujasniť celkovú koncepciu technológie výroby.
Stupeň detailizácie technológie závisí od toho, či výber výrobných zariadení sa robí:
• pri zostavovaní technologického postupu v existujúcej výrobe,
• pri riešení technologického projektu novej alebo rekonštruovanej, resp.
modernizovanej výroby,
• pri obnove výrobných zariadení.
Ako minimálne východiskové vstupné údaje pri výbere výrobných zariadení treba
uvažovať:
• výrobný program a objem výroby,
• určenie metód a štruktúr technologického spracovania, manipulácie a riadenia,
• technologicko-organizačnú štruktúru výroby, špecifikovanú najmä sériovosťou,
stupňom automatizácie a pružnosti.
V súčasnosti sú rozpracované všeobecné metodické zásady, ktorými možno rámcovo
priradiť určitým špecifikovaným výrobným podmienkam druhy výrobných zariadení. Pri
kategórii výrobných strojov vychádza sa pri ich priraďovaní z charakteru súčiastkovej
základne, sériovosti výroby a stupňa automatizácie.
Pri kategórii priemyselných robotov a iných manipulačných zariadení, pri ich
priraďovaní sa vychádza z charakteru toku materiálu, nadväznosti na technologické
zariadenia, flexibility a stupňa automatizácie.
Pri kategórii riadiacich zariadení pri priraďovaní sa vychádza z hierarchie riadiacich
funkcií a nadväznosti na technologické a manipulačné zariadenia .
Osobitný prístup sa vyžaduje, ak jednotlivé výrobné zariadenia budú súčasťou
výrobných komplexov, najmä:
• výrobných liniek,
• integrovaných výrobných úsekov,
• pružných výrobných systémov,
• robotizovaných systémov,
• integrovaných výrobných zoskupení riadených počítačom.
V tomto prípade prioritu nadobúda vzájomná kompaktibita výrobných zariadení a ich
zatriedenie do generačných vývojových tried. Vysoký podiel výrobných prostriedkov
aplikovaných vo výrobných zoskupeniach je v súčasnosti najmä vo výrobách vyšších typov
Pri perspektívnom riešení výberu druhov výrobných zariadení je dôležitý dynamický
prístup na stanovenie výberových parametrov na ich podrobnú analýzu a príslušnú

9650422.doc 89
Projektovanie výrob III.Bc DŠ

extrapoláciu.
V popredí záujmu je hodnotenie parametrov výrobných zariadení, ktoré určujú
charakter výrobných operácií a stimulujú zavádzanie progresívnych technologických
princípov a výrobných štruktúr s vyšším stupňom automatizácie.

Výber výrobných zariadení na základe analýzy technických parametrov

Z hľadiska hodnotenia výrobných prostriedkov a systémov je dôležitá analýza tzv.
metriky, ktorá okrem klasických parametrov operuje aj s doposiaľ zriedka využívanými
parametrami. V popredí záujmu je hodnotenie parametrov výrobných prostriedkov a
systémov, ktoré určujú charakter výrobných operácií a stimulujú zavádzanie progresívnych
technologických princípov a výrobných štruktúr najmä s vyšším stupňom automatizácie.
Pri riešení je výhodné vychádzať z tzv. technologicko-systémovej koncepcie
výrobných prostriedkov a systémov. Model je uvedený na obr.8.1.

Obr. 8.1 Technologicko-systémová koncepci výrobných prostriedkov

9650422.doc 90
Projektovanie výrob III.Bc DŠ

Pri takomto prístupe sú výrobné prostriedky a systémy charakterizované množinami

parametrov, ktoré ich hodnotia nielen z konštrukčnej stránky, ale aj z funkčného,
štrukturálneho, resp. iného hľadiska.

Odporučiť je možné nasledovné úrovne:

•
Základné parametre opisujúce vonkajšie systémové okolie, napr. súčiastkovú
základňu, sociálne a ekonomické podmienky, dostupnosť prostriedkov a systémov
danej kategórie a pod..
• Technologická koncepcia opisuje základné používateľské vlastnosti výrobných
prostriedkov a systémov a ich bezprostredné väzby na aktívne prvky výrobného
procesu.
• Konštrukčná koncepcia udáva základné vlastnosti z pohľadu tvorcu výrobných
prostriedkov a systémov a ich výrobcov.
• Detailné technické parametre, ktoré spresňujú predchádzajúce kvantitatívne údaje.
Všeobecné charakteristiky systémového okolia sú hierarchicky nadradené, vymedzujú
druh výrobných prostriedkov a systémov a intervenčným spôsobom pôsobia na konštrukčnú a
technologickú koncepciu.
Na určenie druhu na základe všeobecných výrobných podmienok nadväzuje podrobná
analýza technických, technologických a ekonomických parametrov typov a typorozmerov
výrobných prostriedkov a systémov.
Pre prax je možné odporučiť analýzu na základe parametra, ktorý najviac vplýva na
jeho funkčnú činnosť, pričom ostatné parametre sa analyzujú na úrovni obmedzujúcich
podmienok. Porovnávať je potrebné najmä technologické požiadavky viazané na výrobu a
technologické operácie s technickou charakteristikou výrobných prostriedkov a systémov.
Výhodné je formulovať množinu technických a technologických možností výrobného
systému G, pričom jej prvkami sú množiny obmedzujúcich podmienok podľa zvolených
parametrov (Gi ) .

G = G i  i = 1,2, ..., a

kde: i - parametre výrobného zariadenia

G1 - množina aplikovateľných technologických metód n - počet uvažovaných parametrov výberu

G6 - konštrukčno-technologické parametre
G2 - množina aplikovateľných technologických štruktúr
G7 - príslušenstvo a špeciálne zariadenia (nástroje )
G3 - maximálne rozmery výrobku
G8 - dosahovaná kvalita technolog. spracovania
G4 - dovolené dynamické účinky výrobku (kinetická energia )
G9 - ekonomicky prípustný počet kusov výrobkov v dávke
G5 - dovolené statické účinky výrobku (hmotnosť výrobku)

9650422.doc 91
Projektovanie výrob III.Bc DŠ

Pri voľbe vhodných typorozmerov výrobných prostriedkov sú dôležité údaje o

výrobku (napr. geometrický tvar, polohy funkčných plôch, rozmery, tolerancie, prídavky,
materiál, stav povrchovej vrstvy, požadovaná akosť povrchu a pod.) a údaje o metóde a
štruktúre výroby.
Pri využívaní systémového prístupu je potrebné sa zamerať aj na nové parametre
metriky výrobných systémov, akými sú :
• Schopnosť systému prežiť zmeny. Závisí od miery prispôsobovania sa systému novým
podmienkam. Reprezentovaná je spôsobilosť meniť prvky, väzby, štruktúru, správanie
sa bez prerušenia hlavných funkcií.
• Minimálnosť systému. Charakterizuje dosahovanie cieľov vo vzťahu k minimalizácii
zdrojov, funkčných prvkov a väzieb (JIT systémy).
• Reálnosť systému. Vyjadruje pravdepodobnosť dosiahnutia stanovených cieľov za
daný čas.
• Úroveň štrukturalizácie. Vyjadruje sa hodnotením systémovotvorných vzťahov.
Silný systém je charakterizovaný silnou závislosťou časti od celku.
Na určenie druhu výrobného zariadenia na základe všeobecných výrobných
podmienok nadväzuje podrobná analýza technických parametrov typov a typorozmerov
výrobných zariadení. V praxi sa výber typu výrobného zariadenia často robí na základe
parametra, ktorý najviac vplýva na jeho funkčnú činnosť, pričom ostatné parametre sa
analyzujú na úrovni obmedzujúcich podmienok. Podľa uvedených množín a obmedzení
možno zostaviť algoritmus výberu typorozmerov výrobných strojov (obr. 8.2).
Algoritmus má všeobecnú platnosť a možno ho použiť jednak pri klasickom spôsobe
navrhovania technologických postupov, jednak pri automatizovanom spôsobe na počítači.
Pri výbere vhodných typorozmerov výrobných strojov sa vychádza z údajov o
súčiastke (napr. geometrický tvar, polohy funkčných plôch, rozmery, tolerancie, prídavky,
materiál, stav povrchovej vrstvy, požadovaná akosť povrchu a pod.) a z navrhnutej metódy a
štruktúry technologického spracovania.
Vlastný výber vhodných typorozmerov sa vykoná postupným porovnávaním
vhodností jednotlivých parametrov stroja.
Uvedená metodika dáva dobré výsledky pri výbere vhodných typov výrobných
strojov za predpokladu, že parametre výberu sa prispôsobia konkrétnym podmienkam
výrobnej jednotky. V projektoch nových výrob a pri modernizácii a rekonštrukcii treba
rozšíriť výberové parametre najmä o:
• stupeň automatizácie,
• stupeň pružností,
• spoľahlivosť,
• životnosť,
• úroveň riadenia,
• programové vybavenie.
V súčasných podmienkach sa pri niektorých výrobných zariadeniach zdôrazňuje výber
z hľadiska energetickej náročností. Napríklad porovnanie konvenčných strojov s obrábacími
NC strojmi ukazuje, že pri rovnakej veľkosti súčiastok sú NC stroje 1,5 až 2~násobne
energeticky náročnejšie.
.Analýzu energetickej náročnosti však treba posudzovať v spojitosti s výrobnosťou.
Ak zvýšenie výrobnosti automatizovaného výrobného stroja je väčšie ako zvýšenie jeho
energetickej náročnosti, možno tento výrobný stroj aj z energetického hľadiska pokladať za
efektívnejší.

9650422.doc 92
Projektovanie výrob III.Bc DŠ

Zavádzanie automatizovaných výrobných strojov má pozitívny efekt z energetického

hľadiska, predovšetkým vo zvýšení smennosti, ktorou sa dosahuje rovnomerné energetické
zaťaženie a čerpanie lacnejšej nočnej energie. Pre vysokoautomaíizované výrobné procesy
novým závažným kritériom výberu typov výrobných zariadení sa stáva ich ergonomickosť.
Vyplýva to z toho, že pri automatizovanej výrobe vznikajú zložité vzťahy „človek-
automatizované zariadenie", najmä pri:
• nastavovaní výrobného zariadenia pri prechode na novú výrobnú úlohu,
• diagnostike porúch a ich odstraňovaní,
• technickej príprave výroby a obsluhe.
Pod ergonomickosťou sa všeobecne rozumejú vlastnosti výrobného zariadenia, ktoré
umožňujú dynamické spolupôsobenie človeka s výrobným zariadením, pri plnení výrobných
úloh. Hodnotenie ergonomickosti sa vykonáva podľa špeciálne určených ukazovateľov,
charakterizujúcich vplyv ergonomických faktorov na funkčnú činnosť systému „človek-
výrobné zariadenie" (fyzická záťaž, informačná záťaž, stresové situácie a pod.).
Funkčné relácie systému „človek—výrobné zariadenie" sa menia v priebehu času a
závisia predovšetkým od osvojenia si výrobného zariadenia a zmien pracovnej schopnosti
operátora. Pritom treba rozlišovať potenciálnu úroveň funkčnej činnosti, ktorá predpokladá
bezchybnú prácu operátora a realizovateľnú úroveň s určitou hladinou chýb operátora.
Pri výbere typov výrobných zariadení treba rešpektovať existujúcu úroveň operátorov,
resp. zvýšiť ich úroveň na základe výberu podľa fyziologických vlastností a špeciálnej
prípravy.

Vstupné údaje
Výrobky, operácie a pod.

KATALÓGY
STROJOV Výber druhu výrobného stroja
Výberové metódy a nástroje
Výber i-tého typorozmeru
KATALÓGY výrobného stroja
STROJOV

2 Vyhovuje stroj
výrobkom ?

Vyhovujú parametre
stroja operáciám ?
Rozhodovacie metódy a
nástroje

Vyhovuje úroveň
automatizácie ?

Vyhovuje úroveň
pružnosti a pod. ?
A

MODELY Ekonomický prepočet

EKONOMICKÝCH
VÝPOČTOV

Porovnávanie
investičných a
prevádzkových nákladov
?

Optimálny výrobný stroj

9650422.doc 93
Projektovanie výrob III.Bc DŠ

Obr.8.2 Postup pri výbere výrobného stroja

Vstupné údaje
Výrobky, operácie a pod.

Upnutie na technologickú
základňu. ?
KATALÓGY
STROJOV
Výberové metódy a nástroje
Prepočet rozmerového obvodu

KATALÓGY
STROJOV Výber upínacej základne

Výber i-tého spôsobu upnutia

Vyhovuje tuhosť
Rozhodovacie metódy a a presnosť upnutia
nástroje

Vyhovuje úroveň
automatizácie, pružnosti
a pod. ?

Ekonomický prepočet

MODELY
EKONOMICKÝCH
VÝPOČTOV
Porovnávanie
investičných a
prevádzkových
nákladov ?

Optimálny výrobný stroj

Obr.8.3 Postup pri výbere prípravku

Ekonomické hodnotenie výberu

Východiskom pre ekonomické hodnotenie variantov sú náklady na výrobu typového

výrobku (No ) . Možno ich zjednodušene vypočítať zo vzťahu:
n
N0 = Nm + ∑ [ N ( 1 + 0,01 Nr ) + Nost ]
i=1 z

9650422.doc 94
Projektovanie výrob III.Bc DŠ

Nm - náklady na materiál ,
Nz - mzdy pracovníkov,
Nr - režijné náklady,
Nost - ostatné výrobné náklady,
n - počet technolog. operácií
V celkových nákladoch sa pri klasickej výrobe najvýraznejšie prejavujú mzdy.
Ostatné zložky nákladov možno pri hrubých porovnaniach zahrnúť do režijných nákladov.
Dôležitým faktorom určujúcim ekonómiu výroby je cena výrobných prostriedkov a
systémov a technologická racionálnosť ich konštrukcie. Racionálnosť sa vyjadruje stupňom
zložitosti výroby a montáže. Pri rozhodovaní je potrebné orientovať sa podľa možnosti na
výrobné prostriedky a systémy s vysokou produktivitou a minimálnymi nákladmi na výrobu.
Porovnanie ekonomickej efektívnosti dvoch rôznych variantov a k nim viazaných
ostatných prostriedkov možno urobiť porovnaním nákladov na výrobu komplexu typových
výrobkov . Výpočtom je možné určiť koeficient ekonomickej efektívnosti - kef

N1 N1 - náklady na výrobu typových výrobkov 1. variant

kef = ------
N2 N2 - náklady na výrobu typových výrobkov 2.Variant

V prípade, že jednorazové (investičné) náklady jedného variantu sú vyššie a vlastné

výrobné náklady sú nižšie, stanoví sa ekonomická efektívnosť výrobného zariadenia
porovnaním úspor na vlastných výrobných nákladoch s jednorazovými nákladmi:

N1 - N2 N1-N2 - rozdiel vlastných výrobných nákladov (ročná úspora )

kef = ----------- I2 - I1 - rozdiel jednorazových (investičných) nákladov

I2 - I1

kef = 0,4 - ekonomicky efektívne zariadenia

kef = ( 0,4 - 0,125 ) - ohraničené efektívne zariadenia
kef = 0,15 - neefektívne zariadenia (čas návratnosti je väčší ako čas odpisov)
Pri stanovovaní koeficientu ekonomickej efektívnosti zariadení sa do jednorazových
nákladov započítavajú aj náklady na výskum, vývoj, výrobu a skúšky prototypov.
Z koeficientu ekonomickej efektívnosti možno stanoviť aj čas návratnosti (D)
jednorazových nákladov:
1 I2 - I1
D = ----- = ------------
kef N1 - N2

Pri porovnávaní väčšieho počtu variantov výrobných zariadení treba ekonomickú

efektívnosť posudzovať z podmienky:
( Ni + kef Ii ) = min

Pri zavádzaní nových výrobných zariadení do výroby (produktívnejších, presnejších s

vyšším stupňom automatizácie) treba stanoviť tzv. ekonomickú cenu výrobného zariadenia.
Ekonomická cena výrobného zariadenia je hranicou, ktorú v daných výrobných
podmienkach nemožno prekročiť :

9650422.doc 95
 Projektovanie výrob III.Bc DŠ

Qn ( k1 + k2 )s . k3s ( N + kef I )s
Cn = --------------------------------------------- . Cs
Qs ( k1 + k2)n k3n ( N + kef I )n

kde :C je obstarávacia cena zariadenia (Sk)

Q - výrobnosť výrobného zariadenia (ks/h),
N + kef I - náklady na prevádzku zariadenia ( Sk / h )
k1 , k2 , k3 - korekčné koeficienty hodnotiace vlastnosti výrobného zariadenia ( presnosť,
stupeň automatizácie)

C ( k1 + k2 ) k3 ( N + kef I )
= konšt. index s
Q
hodnoty pre
staré výrobné
zariadenia
index n - hodnoty pre nové výrobné
zariadenie

Uvedené ekonomické vyhodnotenie variantov výrobných zariadení možno pokladať

za dostatočné vtedy, keď ide o zariadenia na rovnakej úrovni. Pri vyhodnocovaní zariadení so
značnými rozdielmi v technickej úrovni (stupni automatizácie, mobilnosti a pod.) treba
ekonomické hodnotenie rozšíriť o ďalšie ukazovatele, ako sú:
• skrátenie priebežného času výroby (zníženie objemu obežných prostriedkov viazaných
v zásobách nedokončenej výroby),
• zníženie počtu výrobných robotníkov (zisk, ktorý uvoľnení robotníci môžu
vyprodukovať),
• zvýšenie využitia výrobných zariadení skrátením prípravných časov pri prechode na
nové výrobné úlohy a zvýšením smennosti,
• zníženie nákladov na prípravu výroby,
• zvýšenie kvality výroby elimináciou vplyvu ľudského faktora,
• vyššia pružnosť výroby ekonomizovaná zlepšením odbytu výrobkov.
Obnova výrobnej základne
So zvyšovaním inovačnej úrovne výroby vznikajú problémy súvisiace s optimálnym
využívaním výrobných prostriedkov, ich modernizáciou a postupnou obnovou.
Optimalizovať je potrebné protiklady medzi prehnanou preventívnou modernizáciou a
obnovou, ktorá zaručuje stopercentnú bezporuchovosť, nízke prevádzkové náklady, vysokú
výrobnosť a medzi oneskoreným riešením problému spojeným so stratami, vznikajúcimi
narastajúcimi nákladmi na obsluhu a údržbu zastaralých výrobných prostriedkov a systémov.
Zohľadňovať je potrebné aj skracovanie inovačných cyklov a zavádzanie progresívnejších
výrobných technológií. Analytické riešenie stanovenia optimálneho času používania
výrobných prostriedkov a systémov vyplýva zo všeobecných štádií ich využívania počas ich
životnosti. Potrebné je rozlišovať:
• Začiatočné obdobie, v ktorom výrobné prostriedky a systémy majú konštantné
východiskové technické, technologické a ekonomické parametre.
• Obdobie využívania, počas ktorého sa stav výrobných prostriedkov a systémov v
závislosti od času, resp. od počtu vyrobených výrobkov mení lineárne.

9650422.doc 96
Projektovanie výrob III.Bc DŠ

• Obdobie používania výrobných prostriedkov a systémov, počas ktorého sú

opotrebované časti obnovované výmenou a opravami, resp. sú modernizované za
účelom zlepšenia prevádzkových a iných vlastností.
• Obdobie zvyšujúcich sa nákladov na prevádzku výrobných prostriedkov a systémov
(zvýšená spotreba energie, práce a pod.).
• Obdobie, keď sa prevádzkové vlastnosti výrobných prostriedkov a systémov
vyčerpajú, odstavujú sa z prevádzky a realizuje sa jeho zvyšková hodnota.
• Výpočet optimálneho času pre začatie modernizácie, resp. obnovy, zohľadňuje
ekonomické hľadiská. Model pre výpočet je uvedený na obr.8.4. Špecifikácia
nákladov je uvedená v tab.8.1.
Náklady

Stroj-1
Stroj-2

N1X
N1T a
b
N2T
T1
T2

Topt t (čas)

Obr. 8.4 Model pre výpočet optimálneho času začatia modernizácie resp. obnovy

9650422.doc 97
Projektovanie výrob III.Bc DŠ

Špecifikácia nákladov na výrobné prostriedky počas ich životnosti Tab. 8.1

Druh nákladov Charakteristika

- za nákup zariadení , kde : Nj - jednorázové náklady
Jednorázové Nj = C n - C z Cn - nákupná cena
Cz - zostatková cena
Lineárne závisle - náklady na energiu, mzdy, a pod., kde : t – čas
N1 = k . t k – koeficient závislosti nákladov na jednotku produkcie
- spôsobené skracovaním práce zariadenia medzi jeho
dvoma opravami a pod.,
kde : t - čas
Exponenciálne narastajúce
kex - koeficient, určujúci normovanú hodnotu
Aex = kex . tδ exponenciálnych nákladov používateľa
δ - exponent charakterizujúci stupeň rastu
nákladov počas starnutia

Celkové náklady - celkové náklady na zariadenie počas doby jeho užívania

Ncelk = Nj + N1 + Nex
Optimálny čas využívania

δ Nj
Topt = ------------ - tento čas možno vypočítať z extrému funkcie

√
pomerných nákladov za jednotku času
(δ - 1 ) . kex

Nj n
- tento čas možno vypočítať zo sumárnej funkcie
Topt = --------- + k + ∑ ki . tδ i - 1 pomerných nákladov ,
i=1
T kde n je počet uvažovaných zložiek
exponenciálnych nákladov

Pri výpočte optimálneho času sú zohľadnené obstarávacie náklady, zvyšková hodnota

výrobných prostriedkov a systémov, náklady používateľa na udržiavanie práceschopnosti na
jednotku produkcie a intenzita rastu nákladov počas starnutia .
Pri realizácií výpočtov je dôležité presne vyjadriť exponenciálne rastúce náklady zo
δ
stárnutia výrobných prostriedkov a systémov.
Obyčajne sa tu zahŕňa : - zníženie výrobnosti (k1 t)

√ - zvýšenie spotreby energie (k2 t)

- zložitejšia obsluha a údržba (k3 t)
- straty pri lepšom využití vložených prostriedkov (k4 t)
Pri výrobných prostriedkoch a systémoch s rôznou dĺžkou životnosti prvkov a uzlov
výpočet vyžaduje určiť optimálny čas činnosti jednotlivých modernizovaných a obnovujúcich
sa prvkov, uzlov a jednotiek a potom optimálny čas používania výrobného zariadenia ako
celku.
Ak je obdobie parciálnej modernizácie a obnovy vzájomným násobkom, možno určiť
obdobie výmeny výrobných prostriedkov a systémov zo sumárnej funkcie pomerných
nákladov.
Okrem fyzického opotrebovania výrobné prostriedky a systémy podliehajú analýze na
morálne opotrebovanie. Morálne opotrebovanie sa prejavuje v zmene ekonomickej hodnoty
daných výrobných prostriedkov a systémov voči moderným produkčnejším a lacnejším

9650422.doc 98
Projektovanie výrob III.Bc DŠ

variantom.. Morálne opotrebovanie je nepretržitým procesom vyplývajúcim z vedecko-

technického pokroku. Analyzovať je potrebné dva druhy morálneho opotrebovania.
Prvé vyplýva zo zníženia obstarávacích a prevádzkových nákladov nových výrobných
prostriedkov a systémov pri konštantných výkonnostných parametroch, druhý zo zvýšenia
výrobnosti a ekonomických charakteristík nových výrobných prostriedkov a systémov
pri tých istých obstarávacích nákladoch.
Korekciu času používania s ohľadom na morálne opotrebovanie druhého druhu je
potrebné realizovať vtedy, ak používateľ má možnosť obstarať si výkonnejšie výrobné
prostriedky, resp. systémy . Je treba určiť, kedy sa majú staré výrobné prostriedky a systémy
pred obdobím ich ekonomického využitia modernizovať, resp. vymeniť za nové, výkonnejšie.
Korekcia vychádza z porovnania nákladov na jednotku výrobnej produkcie porovnávaných
prostriedkov a systémov obr. 7.5.
PM

α1

β1
Tkor BT t (čas)

B
∆ T1 2
T

Obr.8.5 Korekcia času začatia modernizácie, resp. obnovy

vzhľadom na morálne opotrebovanie
Obidva druhy morálneho opotrebovania sú navzájom nezávislé a umožňujú vznik
kombinácií morálneho opotrebovania.
Posúdenie fyzického a technického stavu sa člení na dve časti :
• Posúdenie intervalov optimálneho využívania medzi termínmi ich zdokonaľovania
(opravami) a momentom morálneho zastarania v závislosti od charakteristík nárastu
produktivity práce, ktoré možno dosiahnuť na danom zariadení (modernizáciou).
• Určenie hraníc technickej novosti na základe produktivity práce zabezpečovanej podľa
plánu v jednotlivých etapách zdokonaľovania.
Presné výpočty hraníc technickej novosti výrobných zariadení a systémov sa doteraz
ešte naplno nepoužívajú. Používajú sa predovšetkým približné metódy hodnotenia. Najviac sa
používajú metódy nepriameho určenia technického stavu výrobného prostriedkov a systémov
podľa času uvedenia nových modelov na trh. Prax ukazuje, že za 10 až 15 rokov sa realizuje
vývoj a priemyselné osvojenie si nových druhov výrobných prostriedkov a systémov. Tým sa
prakticky určuje aj interval technického zastarania existujúcich výrobných prostriedkov a
systémov.

9650422.doc 99
Obr. 22 Postup tvorby modulovej pracovnej stanice syntézou stavebnicových prvkov