kolsk asopis pre iakov Zkladnej koly Kysuck Nov Mesto na Ulici Nbrenej Ronk: 9 slo:38 www.zsnabreznaknm.

sk Cena:0,50 september oktber novembra 2011

Z OBSAHU: Slovo riaditea / Pr riadkov z histrie koly / Kam sa rozutekali nai absolventi / Z dielne mylienok naich iakov / Projektov dni dejepis a anglitina / Cesta do Poska / rozhovor s Evkou Iliovou / De jabok / arkanida / klkri u ns na nvteve / Spoznvame Kysuce / Budci vedec Marek?/ portoviny / majsterka Katka Koutov / Straideln diktt / Obzretie sa za aktivitami z jna 2011/ a vea inho

Przdniny u dedka v echch od LAURY BRHELOVEJ, 6.C V jedno krsne augustov rno sme sa spolu so sestrou a rodimi vybrali na przdniny ku dedkovi do iech, na jeho chatu v Zub. Po prchode na chatu sme si ugrilovali msko a cel de sme sa hrali v jej okol. alie dni sme strvili prechdzkami po prrode, zbieranm hb, bicyklovanm a aj nvtevou kpaliska i inmi letnmi hrami. Najviac sa mi pil vlet do Orlovej a nealekho Dinoparku. Hne po prchode sme pouli zvuky, ktor vydvali dinosaury, vlastne ich makety v ivotnej vekosti. Najskr sme si dinosaurov popozerali pri prechdzke pei, potom sme sa odviezli po celom parku v dinovliku, a napokon, pred odchodom na chatu, sme si ete pozreli krtke 3D kino o ivote tchto veliknov. U sa tem, ako si nvtevu Dinoparku op niekedy zopakujem. Rozprvka s vybranmi slovami od MATA ERVIENKU, 6.A Kde bolo, tam bolo, il raz jeden rytier Bystrk. Raz sa zamyslel a povedal si, e si mus njs enu. Vybral sa teda on na pytaky, lene iadna sa mu nepila. Jedna bola pyn, druh jazynica, tretia hnevliv, tvrt sa prila... A tak sa vybral hada nevestu inde. Hadal od Povaskej Bystrice a po Vychylovku. A raz sa dopoul, e pri Kysuckom Novom Meste ije princezn bez jedinej chybiky. Ke tam priiel, kr Ryav brada mu povedal: Ak chce moju dcru za enu, tak mus vedie odpoveda na moju otzku: Ak i / y sa pe v slove kr-t? Rytier sa usmial a odvetil: To je jednoduch! Predsa to mkk i. Kr sa zaradoval a vystrojil prepychov svadbu. Rytier s princeznou astne ili a do smrti.
Prvkrt pri mori od Viktrie Valiakovej, 6.C Prv, o mi zostalo v pamti z Chorvtska, bolo krsne umiv more. Kpala som sa v om vak a na druh de po ubytovan... po prchode, po tom, ako mi more zaalo umie v hlave, nasledovalo ubytovanie sa v stanoch. Chodievali sme aj na rzne vlety, naprklad raz sme boli v mesteku Zadar - bolo tam krsne, poda mojich predstv. Druhkrt sme boli na vlete loou na druhej strane ostrova. Mali sme aj rzne sae a nechbal nm karneval. Ja som bola Bibi dlh panucha. Strava bola vborn slovensk. Varila nm kuchrka teta Klemka. A veda kempingu predvali chorvtsku zmrzlinu Mam. Boli tam super udia, spoznala som skvelch ud a aj novch kamartov. Dokonca nm vylo aj poasie, tak nm ni nechbalo. A som rada, e som tam mohla by. akujem. Vodn svet v Turianskych Tepliciach od Soniky Masarcovej, 6.C Ke som sa rno zobudila, zaala som sa chysta. Hne, ako som sa nachystala, tak sme vyrazili. Po prchode sme sa ili prezliec do plvok a potom hne do bazna. O chvu sme sa rozhodli, e sa pjdeme aj mykn na dhov mkaku. Ili sme na ,,Div rieku", v ktorej si sa toil dookola. Potom sme si chvu pokojne poplvali v bazne a neskr sme ili na tobogn, ktor bol suprov, pobudla som na om dos dlho. Vonku u bolo chladnejie, a tak sme ili do vntra, kde sa nachdzali vrivky. De vo vode, v pokojnej aj v divokej, to bol mj najkraj de cez przdniny... a bol to aj posledn de przdnin.

Mil iaci! Przdniny sa skonili a my sme sa 5. septembra op zili, aby sme spolu privtali nov kolsk rok 2011/12. Isto bolo o om rozprva, ve dva krsne letn mesiace Vm, verm, priniesli nov zitky, priatestv. Dfam, e vetci ste mali monos ui si radostn chvle v kruhu najblich, oddchnu si od kolskch povinnost , naerpa nov sily, fyzick a psychick pohodu . Bude to rok pre mnohch ak ale zrove slvnostn. V tomto kolskom roku si naa kola pripomna 50 rokov svojej existencie. Tto vznamn udalos je prleitosou, aby sme si pripomenuli najvznamnejie okamihy v jej ivote. Ke v roku 1961 zasadli do lavc novej koly prv iaci a predstpil pred nich novovytvoren pedagogick zbor, netuili, e s prvou kapitolou histrie intitcie, ktor si dokzala vydoby vznamn miesto medzi kysuckmi kolami. Jubileum je vdy vanou prleitosou na spomienky, na stretnutia. V zrkadle spomienok sa vynraj iaci, ktor vrchovatou mierou prispeli k dobrmu menu koly, absolventi, ktor sa vemi dobre uplatnili a uplatuj v spolonosti, a ktor dnes zastvaj popredn miesta v kolstve, vede, v spoloenskom i hospodrskom ivote. Za dobu svojej histrie brnami koly prelo takchto iakov niekoko tisc. Pre ma osobne m toto jubileum viacrozmern vznam. Tvrdm to ako bval iak tejto koly, neskr ako jej pedagg a v sasnosti riadite. Touto cestou by som chcel poakova svojim predchodcom v riadiacich funkcich koly, vetkm zamestnancom, ktor poas 50ronej existencie nechali v nej as svojho ja a dosiahli svojm obetavm prstupom hodnotn vsledky. Musme v nich pokraova a vi si ich. Spomnal som, e ns ak aj ak kolsk rok. Najm pre deviatakov, ktor sa bud usilovne pripravova na monitor, aby ho zvldli o najlepie. Stoj pred nimi budcnos a na nich zle, akm smerom sa vyber. Je dleit , aby si vybrali kolu, ktor je pre nich t prav a pome im alej pokraova v ivote tak, aby sa naplnili ich predstavy. Niektor z nich ete presne nemaj uren ciele, preto je dobr, ke sa o tom porozprvaj so svojimi uitemi, ktor im ochotne poradia. Ale samozrejme na kole nie s iba deviataci. Chcem zaela vetkm iakom spen dni a mesiace v kolskch laviciach. Aj tento rok sa sname pripravi tie najlepie podmienky pre vae tdium. Podarilo sa nm zrealizova niekoko skvelch vec: predovetkm je to intalcia kolskho rozhlasu; o nieo prjemnejie bude

zvonenie predeujce jednotliv vyuovacie hodiny a prestvky; novinkou je takmer 100%-tn pokrytie koly internetom; rozbiehame rekontrukciu dievenskch WC v hlavnej budove, ako aj umvarku v dievenskej atni pri telocviniach; nov tvr dostali aj uebne a ostatn priestory v budove na Komenskho ulici, kde sa uia nai najmlad; na rekontrukciu ak portov arel s atletickou drhou; spolu so iakmi zo kolskho parlamentu pripravujeme Pasovanie prvkov, o je novinka, ktor, predpokladm, njde miesto v kadoronom plne koly; pedaggovia a mnoh z vs sa stan 16. novembra sasou pripravovanej slvnostnej akadmie pri prleitosti oslv spomnanho jubilea koly. V tento de budete ma vetci riaditesk vono. Zaujmavosou je, e kola m konene aj svoju piese. M nzov Nbren a jej autormi s DJ Pavol Kubica, hudobn skladate Emil onka a jeho Rentky. Verm, e aj tento symbol koly si njde svoje miesto medzi Vami a jej priatemi. Tem sa u teraz na tanen sprievod k tejto hymne, ktor bude ma premiru prve na akadmii v dome kultry. Rovnako sa tem spolu s vami na aktivity, ktor pripravuj na tento kolsk rok Vai uitelia zjazd do Viedne, jazykovo poznvac zjazd do Londna, pokraova bude spoluprca so Skromnm bilingvlnym gymnziom v iline ako aj lektormi nemeckho jazyka, turnaj medzi kolami vo florbale O pohr predsedu rodiovskej rady, na prvom stupni u tradine zorganizujeme hodiny tematickho integrovanho vyuovania s malmi klkarmi , ale rovnako aj makarn ples. Pre tch najlepch a najaktvnejch je aj tento rok pripraven zjazd na zver /urite si mnoh pamtaj minuloron Budape/. Verm, e nm vetkm tento kolsk rok prinesie vea pozitvneho a uitonho. elm vm vea pevnho zdravia, sl a elnu. Nech z vaich tvr iba smev iari, ktor zaha chmry. Nech plody Vaej prce zbierate dennodenne, ale i po rokoch. Nech nm vetkm - pracovnkom, iakom, rodiom po 10 mesiacoch neutchajci kolsk zvonek zvon do svedomia a pripomna suby, ktor sme si dali na zaiatku kolskho roka. PaedDr. Igor Drexler

Naa kola oslavuje! Veru aj kola m svoje narodeniny. U v prv septembrov de, ke vetkch vtal na kolskom ihrisku pn riadite PaedDr. Igor Drexler, ste mohli pou, e kolsk zvonek tu otvoril u 50-tykrt kolsk rok. Oslavujeme teda okrhle narodeniny naej koly

Dnes m kola modern, jemne lt vzhad a okolo koly je vybudovan run asfaltov cesta. Nie vdy to vak bolo tak. Kedysi to bola perifria mesta s kusom poa porastenho burinou. Neboli tu ani tenisov kurty, ani retaurcia a veru ani Lidl. Zrazu na poli vyrstla kola a s ou priiel ivot a detsk smiech aj do tejto asti mesta. Druhci v k.roku 1969/1970, p.u. Suchnkov kola dostala meno Z kapitna Nlepku, a neskr bola premenovan na Z Nbren. Do lavc vtedy zasadlo a 1414 det. Kee kapacita koly nestaila, zdedilo kolstvo v meste aj mal budovu pri elezninej stanici, ktor bola postaven v roku 1907. Bolo tu k dispozcii p uebn pre prvkov a druhkov. Vek poet det spsobil aj dvojzmenn vyuovanie, pripomna z histrie koly sasn riadite PaedDr. Igor Drexler. Budovu pri elezninej stanici dnes mnoh z vs poznaj ako Zkladn umeleck kolu so zelenkavou fasdou a novou koncertnou slou. Kedysi naozaj patrila k naej kole a uili sa v nej najm prvci. Przemie tejto budovy bolo postaven v r.1907, o je u viac ako 100 rokov! Veda jedlne sa v minulosti vyuovali druhci. Tretiaci a tvrtci chodievali do koly a poobede! T zaali chodi do koly rno a poas vldy Mgr. Jozefa Petra, ktorho si ete vina z vs dobre pamt. U v minulosti, ke kolu Budova koly pri stanici, kde sa uili prvci. mono navtevovali prve vai rodiia ete ako mal iaci, deti pracovali v zujmovch krkoch, starali sa o kolsk pozemok, chodili do kolskej kninice, pravidelne sa zastovali brigd na skrovanie okolia. Na kole fungoval divadeln sbor (manelia Krlikovci) aj spevcky sbor (p.u. Rfusov). ikovn iaci

vystupovali v kultrnych programoch pre mesto a patrontny zvod mesta ZVL. kolsk kronika, ktor sa v tomto obdob na naej kole otvra astejie ako po in roky, taktie uvdza, e v k. roku 1979/1980 iaci nazbierali najviac odpadovch surovn za existencie koly predstavte si a 6950 kg papiera, 1600 kg eleza, 97 kg pok! Na kole samozrejme v minulosti P.u. Ernest Krlik so iakmi pri prci na k. pozemku. fungovala pionierska organizcia. Pionieri rozvinuli dopisovanie so kolou z bvalho Sovietskeho zvzu, dnenho Ruska, ktor pokraovalo a do osemdesiatych rokov. Ilo samozrejme o dopisovanie listami, nie emailom, kee vtedy internet neexistoval. Pionieri tie psali sprvy do miestnych novn Kysuck priekopnk. Predchodcom dnenho kolskho asopisu Zkolk sa stal asopis Iskra. Zaiatkom 70-tych rokov vznikla na kole matematick trieda pre talentovanch iakov a neskr sa tu otvorila aj trieda Kolektv uiteov pod vedenm Mgr. Jozefa Petra. zameran na vubu jazykov. Dnes Kokch z nich poznte, hm? u sa kad povinne u anglitinu, ale kedysi najviac ud u ns hovorilo po rusky a neminu s anglitinou a francztinou ovldal len mlokto. Spomnali sme, e kola mala vye 1000 iakov. Po vybudovan alch dvoch zkladnch kl v meste (to znamen Z Clementisovej, ktor sa kedysi volala tie in a Z Dolinsk potok) klesol poet iakov pribline na 600. Toto slo si udruje kola dodnes.

.**.....;; \ Nbren ! .\.**... ..\

.**.....;; \, Nbren ! .\.**... ..\

Tento rozhovor by sa vlastne ani nemusel uskutoni, pretoe by stailo itatea odporui na internetov strnky. Do vyhadvaa si zadte: Dr. Eva Iliov a dozviete sa, e: absolvovala tdium na Trnavskej univerzite s aprobciou slovensk jazyk katechetika, je rodka z Ponitria, u na Z Nbren v KNM ai. V sasnosti je EVKA ILIOV tie poveren riadenm novovytvorenho Pastoranho centra v naom meste. U poas tdi mala sen pomha uom a zastni sa na misijnej prci v Afrike. Internet tie prezrad, e splnenie svojho sna nala nakoniec a na Filipnach. Tto alek krajinu navtvila u tyrikrt a strvila v nej dovedna rok aj dva mesiace . Je to dos na to, aby o nej vedela zasvtene rozprva. Ke vonku pad jesenn d, prjemn je s ou sedie pri ajku a pova a pova...

E: Mojou tbou bolo dosta sa do nejakej africkej krajiny a pomha deom. Nakoniec prila ponuka na Filipny. Mala som obavy, neovldala som jazyk a nevedela, do oho idem. Absolvovala som rzne kurzy a prpravn stretnutia, asi po roku som vycestovala. V hlavnom meste Manile som strvila jeden mesiac, kde som sa uila tagalog, o je radn jazyk tamojch obyvateov. R: Kadho iste bude zaujma, ak bolo tvoje poslanie a aj to, i sa tvoje predstavy o pomoci naplnili. E: Moje poslanie bolo vemi jednoduch: by medzi domorodcami. Treba prizna, e zo zaiatku to bolo dos nron, kee som nevedela dobre jazyk. Postupne som sa s nimi dokzala rozprva, vypou ich. Pomhala som rehonm sestrm z Misijnej kongregcie Ducha Svtho, ktor tam psobia u niekoko rokov. lohou bolo zabezpei naprklad medical mission teda zdravotn starostlivos; chodili sme i do koly, kde sme s demi trnovali anglitinu; pomhali sme enm, ktor tam vyrbaj krsne nhrdelnky a nramky z korlok, tie sme od nich kupovali a predvali alej; no a samozrejme to bola katechza pre deti a dospelch. Moje oakvania sa naplnili nadmieru. Predstavovala som si, e ako im ja budem pomha, ale v skutonosti to boli oni, ktor ma nauili mnoh veci a pomohli mne. R: Naprklad? E: Znovu si uvedomm, o je v ivote najdleitejie, e to nie s peniaze, majetok, ale vntorn rados, sloboda, vzjomn porozumenie a tak obyajn pohoda. R: Spomnala si, e udia v osadch ij vemi skromne. o si Ty, vzdelan a civilizovan Eurpanka berie so sebou, ke sa tam vracia?

E: Ke sa balm, beriem si veci, ktor im tam potom mem necha. Do lietadla sa d zobra batoina do dvadsiatich piatich kl. Ke sme ili do osd, ktor s vysoko v horch, myslela som, e potrebujem vetko. Ke som si ale predstavila trojhodinov cestu v teple s akm ruksakom, jeho obsah som vemi rchlo pretriedila . Take zubn kefka a pasta , no a nieo na prezleenie. To bolo vetko. A ete faa vody. R: Ak budcnos ak deti v osadch, ktor s vo veku naich deviatakov? T nai sa chystaj na stredn koly. E: Na Filipnach je americk spsob vzdelvania, teda primary a potom high school. Mlad vo veku naich deviatakov vinou u ako pracuj na poliach, aby pomohli uivi srodencov. Niektor z nich chodia do kl, ale je to komplikovan, pretoe za tdium sa plat. Aj v tejto oblasti im pomhaj sestry, ktor sa im snaia zabezpei ubytovanie a njs sponzorov. R: A teraz smiena otzka. Nae detiky rieia rno pred odchodom z domu mnohokrt vek problm, o na seba. Ako je to s mdou na ostrovoch? E: V mestch maj deti od klky a po vysok kolu uniformy, take v tomto to maj jednoduchie. Mimo koly nosia ben veci ako u ns. No a tie v horch s na tom horie. Topnky nemaj a kad m aspo nejak to triko i kraasy, ktor sa dedia po srodencoch. R: o a vdy nti vrti sa aj napriek vekm vdavkom za cestu? Niekto si mono pomysl, e z toho plyn pre Teba nejak materilne vhody. E: Vraciam sa tam vemi rada z jednoduchho dvodu. Kvli uom, ktorch poznm. Vdy mi to d nov silu a rados do ivota. Takho vhody ja z toho mm . No na nezaplatenie... R: akujem za rozhovor. Rozhovor pripravila: Mgr. A. Vlkov

GABRIELA PAUKOV, jej triednou bola V. Bodov

Rok ukonenia: ...myslm, e to bolo 1993. Kde a ako ije? ijem u 6 rokov so svojm poskm priateom vo Vekej Britnii, v meste LEICESTER, robm vo vekosklade KENWOOD ako teamleader, prca je ak, ale u som si zvykla a som spokojn. Myslm, e tu mm lepie pracovn podmienky a plat ako na Slovensku. Som tak mix: naroden v echch, som zo Slovenska, teraz ijem v UK a mj priate je Poliak o Ti najviac chba? Rodiia. Vemi - vemi - vemi... Ako si spomna na Z? Vemi rada spomnam na Z, bolo to plne in ako teraz, vetky knihy, zoity sme dostali.... pamtm na asy, ke sme museli s do koly v sobotu, ak bolo vono v tdni... a pamtm aj na zber papiera, pomaranovej krky... haha... aj na lampinov sprievod.... iadne potae, ani mobil... nemali sme vetko to, o maj dnen kolci, ale myslm, e nm tak bolo dobre. Pozdravujem Nbren!

KATARNA KUBNKOV, jej triednou bola p.u.Grekov

Rok ukonenia: 1994. Kde a ako ije? Bvam s manelom Luxemburanom v Luxembursku. Bva sa nm celkom dobre, ijem ivot iastone stereotypn, ale to asi kad z ns... Pre vytrhnutie zo vednho da podnikme mini vlety do okolia. Som spokojn, udia ma akceptuj ako cudzinku, prispsobila som sa prostrediu relatvne rchlo, no s jazykom je to obas aie;-( o Ti najviac chba? Chba mi slovensk kuchya, t od mojej mamy, samozrejme, taktie pr drobnost (niektor potraviny - ale tie si vdy donesiem so sebou, ke sa d).S rodinou sa snam by v neustlom kontakte. Ako si spomna na Z? Z to s prv lsky, kolsk vlety (hlavne cesty v autobuse). Prv kontakt s cudzm jazykom - ten sme si vili! Pamtm si aj nezmyseln prechdzanie sa dookola po chodbe cez vek prestvku. Neznala som hodiny hudobnej vchovy- kde sme sa hrvali hru " ide piese dokola, okolo stola"- neviem spieva, tak som to nemala rada.

ADRIN KISS
Z som ukonil v k.roku 2004/05. Spomnam si na to, ak sme mali dobr kolektv a dodnes sa s mojimi spoluiakmi stretvam, hlavne s tmi o vyznvaj skateboarding, napr. Erik Igaz, Mio Radolsk, ale rd sa vidm aj s ostatnmi. Prezeral som si fotky z tohto obdobia a pripomenul som si mnoho akci, ktor sme spolone absolvovali. Dvam sa prve na fotku, kde sme si zorganizovali brigdu a maovali lavice v triede a bola pritom sranda. Dnes tudujem na Lekrskej fakulte Palackho univerzity v Olomouci odbor Zubn lekrstvo. Som v treom ronku a dfam, e moje tdium spene zavim.

VERONIKA PONIJAKOV, jej triednou bola . Kultanov

Rok ukonenia: 2005, odila som u z 8. ronka. Kde a ako ije? Teraz tudujem MSci. International Relations and Global Issues

na University of Nottingham, minul rok som sa zastnila vmennho programu na University of Connecticut v USA. Teraz som v tretiaku, a budci rok konm s titulom Master in Science, o je ekvivalent slov. magistra. Som vemi rada, e som tu, milujem to multikultrne prostredie, kde kad repektuje toho druhho, nech je hocijak. V Britnii m lovek ancu prejavi sa tak, ak je... o vemi oceujem. Spokojn som, o sa tka koly, pretoe University of Nottingham je jedna z najlepch kl v Britnii a je to slo 75 na svete! Som tie spokojn so tudentskm ivotom, pretoe lovek tu m strane vea prleitost: udia sa mu zapoji do rznych aktivt ako napr. ja som v karate klube, som aj viceprezidentkou slovensko-eskej spolonosti.
o Ti najviac chba? Zo Slovenska mi samozrejme chba moja skvel rodina a jazveika Bellka, a aj priatelia. A tie aj monos len tak vypn a konene si oddchnu. Roky na Z? bola to dobr prleitos ako spozna skvelch ud, s niektormi som stle v kontakte, tie mi zkladn kola pomohla vyvin sa akademicky, skvel uitelia ma podporovali v tvrdej prci, a mem im zato prvom poakova... vypestovali vo mne dobr nvyky, trpezlivos, repekt a tie vieru, aby som sa nikdy neprestala veri svojm snom.

BARBORKA KUBKOV, jej triednou bola ...

Na Z som si vytvorila priatestv, ktor trvaj doteraz, sprvni uitelia vo mne vzbudili nadenie pre predmety, ktorm som sa venovala na S i na V. Bol to tak odrazov mostk ku vetkmu, o nasledovalo potom :) Som tudentkou Masarykovej univerzity v Brne, odbor Pravek archeolgia Blzkeho Vchodu. Som u tretiaka a chcem urite pokraova na magisterskom tdiu a potom pokraova cestou akademickou, ie robi oktorandku a ui v mojom odbore na tejto kole, pretoe my sme zakladajci ronk, n odbor vznikol vtedy, ke som tam nastpila a chcem ho rozvja. Z Brna a pod ztitou univerzity by som chcela zha granty a vykonva vlastn vskumy na Blzkom Vchode a asom sa sta mono i profesorkou

EVA ZELNKOV, jej triednou bola M. Kovov

Kde a ako ije? Take po ukonen Z som nastpila OA v KNM. Bola som spokojn, ale popri kole som sa venovala aj mjmu hobby, o sa mi u aj stalo prcou modelingu. Pol roka som sa pripravovala na Miss Carat Tuning 2011, ie jeden mj kolsk polrok sa mj as na kolu trochu obmedzil, o sa odrazilo neskr aj na vsledkoch. Bola som trochu sklaman zo seba, no zrove sa moje sklamanie obrtilo na rados, vyhrala som jeden z titulov. Tak som dostala alie ponuky na prcu, medzi nimi bola tie prca v Milne. Take som odcestovala do Milna, o nebol problm, pretoe po taliansky hovorm. kolu na Slovensku som si dala individulne - uenie je teraz mojou zbavou. kolu plnujem urite dokoni, dokonca sa mi viac zapila anglitina a nala som si aj profesora na skromn hodiny. o Ti najviac chba? Medzi prvmi urite star mama, ktor bola mojou denno-dennou sasou, t urite najviac... a potom priatelia! Kadopdne, urite mnoho alch vec, ve Slovensko je stle moja rodn krajina! A mem urite poveda, e plat: "vade dobre, doma najlepie". Roky na Z? Pekn spomienky! Som sa tam trpila, ako mnoh al Zrove som zskavala zkladn vedomosti. akujem uiteom, ktor sa mi dlh roky snaili vbi do hlavy, e to budem raz potrebova Mrz ma kad hodina, na ktorej som vtedy nedvala pozor...

Jesenn obdobie sa neodmyslitene spja s vekou zbavou. K tradinm radovnkam patria aj detsk hry so arkanmi. V pondelok 3. oktbra preili deti prvho ronka v spolonosti rznych arkanov, i drakov. Fkal nm ten sprvny vietor, a tak sa po oblohe prehali arkany rznych tvarov, farieb, i vekost. Lku s lietajcimi drakmi zaplnili nielen deti prvho ronka, ale aj drobizg s Materskej klky na Komenskho ulici. smevy na tvrach sa objavovali vetkm zastnenm. Mgr. Jarmila Bandurov

Pri prleitosti Svetovho da jablka sme oslavovali. Slvnos sa konala vo tvrtok 6. oktbra. Hne zrna si deti opsali zsterky a zmenili sa na usilovnch kuchrov . Pustili sa do vekej prce, ktorej vsledkom bol chutn, voav kolik. Obdivova ich zrunos a kuchrske umenie prili deti z Materskej klky 9. mja, ktor boli naimi hosami. Udalos bola spestren mnostvom loh, ktor sa podarilo hravo zvldnu tak prvkom, ako aj predkolkom. Pekn de sme ukonili jablkovou hostinou. Na zver ponkame recepty na Jablkov koliky: 1. 3 vajcia dobre vyahme s kg jemnho krytlovho cukru a 1 vanilkou. Pridme kg postrhanch jabk, kg polohrubej mky a 1 prok do peiva. Upeen ozdobme okoldovou polevou. 2. 60 dkg postrhanch jabk, 50 dkg krytlovho cukru, 40 dkg polohrubej mky a 1 prok do peiva, 12 dkg posekanch orechov, hrozienka a 2 vajcia. Upeen kol potrieme lekvrom a ozdobme okoldovou polevou. Dobr chu.
Mgr. Jarmila Bandurov

Koncom oktbra ste mohli v priestoroch naej koly Z Nbren stretn rzne straidl. Zastnili sa celho vyuovacieho da. Nebli sa ani modernej didaktickej techniky a nevhali napsa si straideln diktt na interaktvnej tabuli poas hodiny slovenskho jazyka. Na hodine dejepisu sa dozvedeli o histrii jesennch sviatkov (Halloween, Sviatok vetkch svtch, Duiky) a zastnili sa pripravench hrzostranch aktivt. A to, ako straideln kostmy i masky iakom 9.A pristali, poste sami, vy, ktor ste ich nestretli, poda fotografi. Kadopdne, zmysel pre humor deviataci ukzali

Text a foto : Mgr. Monika Mojtov, vyuujca SJ, DEJ organiztorka podujatia

Na vyfarbenie Rieenie straidelnch loh na hodinch DEJ v 5.C a 7.B

Do pohra nalejem ti krvavho vna a zaelm straidelnho Halloweena. Ak prde Martin na bielom koni, metelica metelicu hon. Ak prde Martin na ervenom Berlingu, naenie do roboty aj sfingu.

9. september de ako hociktor in. De, kedy musme rno vsta, s do koly a strvi tam niekoko hodn,... Ale je to naozaj len obyajn de? Pre ns mono no, no nie pre 6 000 000 ud, ktorm nsilne skonil ivot kvli svojvli nacistov v obdob II. svetovej vojny, a to len kvli tomu, e uznvali inho Boha. Nie pre ud, ktor poctili na vlastnej koi rasov nenvis, nie pre ud, ktor ni nespchali a aj tak boli potrestan tm najkrutejm spsobom. A my iaci 9.A a 9.B - sme si v tento de - v De obet holokaustu a rasovho nsilia- pripomenuli a uctili ich pamiatku. Ja osobne som vemi rada, e naa triedna a dejepisrka v jednom Mgr. Monika Mojtov pre ns zorganizovala projektov de venovan tejto tme. Myslm, e za cel triedu mem poveda: Sme vm van, pani uiteka. Pretoe ste ns v tento de prostrednctvom rznych aktivt, diskusi a vho rozprvania nauili, e ivot si mme vi. akujeme. Martina Doov 9.A V piatok 9.9. som mal vemi zmiean pocity. Ke som poul niektor veci, naskakovali mi zimomriavky. U predtm som poul o koncentranch tboroch, ale nemyslel som si, e to bolo a tak hrozn. Nechpem, ako mohol niekto pcha tak zverstv. A hlavne nechpem preo. Zabi za dva-tri roky vye 6 000 000 ud? To je chor! Som rd, e som sa zastnil tejto akcie. Dfam, e u nebude iadna vojna a holokaust. Takchto pounch akci by mohlo by viac. Dvid Svrek 9.A Dtum 9.9. mi ete pred pr dami ni nehovoril, no zmenilo sa to poas dejepisnho projektovho da. Nedovome, aby sa histria opakovala! Pavol Kluka9.A 9.9. de s vekm D, na ktor by sme nemali nikdy zabudn. A aj preto, lebo s dkazy, e rasizmus existuje dodnes. Simona Lehotsk 9.A Neviem si ani predstavi, ak to bolo pracova a potom umrie len preto, e by som bol id. Uvedomil som si, e by som nemal posudzova niekoho len preto, e je vzhadom podobn niekomu, koho nemm rd. Dozvedel som sa vea o holokauste a pili sa mi aj zmyslupln aktivity, ktorm sme sa poas da venovali. Dominik Kotr 9.A Projektov tematick de pri prleitosti pamtnho Da holokaustu a rasovho nsilia je aj tento rok sasou dlhodobho dejepisnho projektu Nezabudnime iakov 9. ronka, ktorho jednm z cieov je podpori rozvoj kladnch morlnych hodnt, vies iakov k tolerancii a znanlivosti, sdrnosti a spoluprci. Vaka patr aj pnovi riaditeovi za monos kadorone realizova toto podujatie na naej kole. Mgr. Monika Mojtov, vyuujca dejepisu a autorka - organiztorka projektu

V pondelok 24. oktbra 2011 sa iaci 9. ronka naej koly zastnili dejepisnej exkurzie na zemie susednho Poska. Navtvili jeden z najvch koncentranch tborov z obdobia 2.svetovej vojny tbor Osvienim a k nemu patriace priestory tbora Birkenau. iakov sprevdzali lektorky, ktorch vysoko profesionlny vklad vo vetkch zanechval vemi siln dojmy. Ale najviac, samozrejme, na nvtevnkov zapsobia samotn priestory tbora autentick baraky, ostnat drty, stajne preroben na ubytovacie priestory, osobn veci ud, ktor v tbore zahynuli, ndoby na uskladnenie smrtiaceho CYKLONU B, kreman pece, i mr poprv. A fotografie obet, astokrt mladch ud s neskutone smutnm a bezndejnm pohadom. Na zver prehliadky si iaci pozreli film, ktor zachytval hrzostran skutonos v ase oslobodenia tbora v januri 1945. V druhej asti da u na vetkch akal prjemnej program prehliadka historickej asti mesta Krakov. Najskr si mohli pozrie priestory krovskho zmku Wawel, kde viac ako 500 rokov ili posk krli. Potom nasledovala prehliadka Hlavnho rnku nmestia s mnostvom krsnych stredovekch kostolov, s neopakovatenou atmosfrou, umocnenou nielen architektrou, ale aj starobylmi koiarmi a fiakrami, ktor po meste rozvaj nvtevnkov. Pripjame nzory a dojmy niektorch astnkov exkurzie:
-Bolo to vemi smutn. Ale aj napriek tomu, e sme ili na tak miesto, to bola asn exkurzia. Oplatilo sa navtvi aj koncentrky, kde sme sa dozvedeli vea informci. Na konci exkurzie sme navtvili kostoly a zmok to bolo vemi pekn. Videli sme asn stavby, maby ... Nika Ch. , 9.D -Smtok, bezndej, boles, utrpenie, bezmocnos. Miro D.,9.B -Myslm, e to inak ani nemohlo by. Smutn tvre, hlava pln pochmrnych mylienok... T udia, ktor v tbore zahynuli! Prakticky ani za to nemohli. Sprievodkya nm hovorila velijak prbehy a citty o ivote, respektve o smrti v tbore. Bolo to smutn ... Celkovo by som exkurziu ohodnotila na jednotku Monika M., 9.D -Exkurzia sa mi pila, ale nie to , o robili cez vojnu s umi v tbore. Najvic ma zaujali tie kufre, fotky a veci, ktor zostali po uoch, o tam boli . Bolo mi ich to, ak tam mali hrozn podmienky a nevedeli, kde id. Take ja som rada tu a ako ijem ! Lucka V., 9.D -Pilo sa mi mesto Krakov, ktorho nmestie je obklopen mnostvom krsnych pamiatok. Neuveritene bol krsny ten kostol so stropom pomaly takm dlhm a do neba a s desiatkami okien! Ale aj ndvorie zmku Wawel a prekrsne star uliky. Romana T. , 9.D -Vemii sa mi pilo mesto, hlavne ten kostol a vetky pamiatky. A zaujalo ma aj to, o sme videli v koncentranom tbore, aspo som videla tie podmienky, v ktorch udia ili a to prostredie naokolo. Jlia . ,9. D Spracovala PaedDr. Zita evkov, vyu. DEJ, grafick prava a foto Mgr. Monika Mojtov, vyu.DEJ

Mesiac jn bol na Zkladnej kole Nbren v znamen besied. Zaalo sa to najskr nvtevou Angliana Jamesa Baxtera, ktor vaka ochote p. riaditeky zo Skromnho bilingvlneho gymnzia v iline, PaedDr. N. Zvodskej, priiel iakom smeho ronka porozprva, samozrejme v anglitine, o svojej rodnej krajine. Spolone so iakmi zopakoval londnske pamiatky a napokon iaci Angliana, ktor miluje slovensk haluky, aj vyspovedali. V rmci multikultrnej vchovy sa iaci viacerch ronkov stretli aj s mulatom Ndikuriyo Pamphile, ktorho korene siahaj do africkej krajiny Burundi. Svojou inakosou a milm vystupovanm si Ndiko zskal priaze iakov. T sa v priateskej atmosfre dozvedeli nielen mnostvo zaujmavost o africkej krajine, ale aj o prejavoch rasizmu v Eurpe i v Afrike. Tak, ako je dleit spoznva svet, je dleit spoznva aj okolie - regin, v ktorom ijeme. Preto nasledovali dve besedy s archeologikou Kysuckho mzea v adci Mgr. Dankou Majerkovou. iakov 5. a 6. ronka zaujala nielen prednka na tmu Archeolgia na Kysuciach, ale najm monos navtvi archeologick lokalitu blzko nho mesta. Verme, e vaka snahe vyuujcich, sa iaci aj v kolskom roku 2011/12 stretn so zaujmavmi umi. Uveden podujatia boli zorganizovan v rmci projektu Premena tradinej koly na modern-Pre ivot , nie pre kolu sa ume. Mgr. Jolana Kubiov ( vyuujca anglitiny a francztiny) a Mgr. Monika Mojtov ( vyuujca dejepisu a sloveniny )- vyuujce zapojen do projektu za predmet anglitina a dejepis

Vo tvrtok 13. oktbra zavtali do priestorov naej koly deti z materskej klky z Komenskho ulice. Hostitemi boli iaci prvho ronka a ich pani uiteky. Ako hlavn chod si pripravili pre svojich kamartov De hravho uenia. Cestika budcich prvikov viedla zemm Legokrovstva, krajom Ovocnkov a Zeleninkova i krajinou Zvieratkovo. V Legokrovstve drobizg spolone staval lego, spieval, plnil rozmanit lohy. Z krajiny Ovocnkov a Zeleninkova sa na deti usmievali rzne druhy ovocia a zeleniny. Krajinou Zvieratkovo sprevdzal predkolkov mot itko. Ten mal pre deti pripraven rozlin lohy, ktor sa im darilo hravo zvldnu. Kad budci kolik si od ns odniesol mal pozornos vesel omaovnku a pamtn list na dnen de. Op sa stretneme v decembri, kedy sa budeme tei z Vianonho arovania. Mgr. Jarmila Bandurov

21. oktbra cestovali dve triedy deviatakov, 9.C a 9.D, do Londna. Ako ibnutm arovnho prtika sme spolone pochodili po pamiatkach navtvili sme londnsku pevnos The Tower of London, pozreli sme si Van Goghove Slnenice v Nrodnej galrii na Trafalgarskom nmest, cestovali sme metrom aj iernym londnskym taxkom, kmili sme holuby pri fontnach, preli sme pei cez Westminstersk most k Londnskemu oku, pooddychovali sme na lavike v najstarom londnskom parku St. Jamess Park, kde sme takmer stretli krovn Albetu II. a stihli sme toho ovea ovea viac... Veru, takto asn de strvili vyuujce anglickho jazyka Mgr. Adrina Ondejov a Mgr. Jolana Kubiov s deviatakmi. Najskr mali deviataci strach, ako s jednou vyuujcou preij 6 hodn vkuse, ale napokon skontatovali, e to nebolo a tak zl a e by sme si to mohli aj znova zopakova (Jaro, 9.C). Dozvedeli sme sa vea vec a neuili sme sa, pridva Marek (9.C). koda len, e sme si zabudli zmeni eur na libry, a tak sme nemohli ochutna prav anglick Fish and Chips. Jedna skupina dokonca vytvorila npadit trik a vtedy aj Pea Baliarov zmkla a pracovala oduu! Dokonca povedala, e ju to bav ! Uznvam: viacer ste v ten de boli asn. T, ktor ete mte zujem navtvi Londn naivo, nevhajte a prihlste sa na exkurziu do Anglicka, ktor sa bude kona v aprli 2012! Ete je zopr vonch miest! JK

Sra, 9.B: Na kole sa mi pia 2 uiteky, Drexlerov a Kultnov, pretoe Kultnov m mil prstup ku iakom a Drexlerov toho vea nau. Alica, 8.A: Pi sa mi obnova koly, kola vyzer lepie a krajie. Ivan Jurkovi: Pi sa mi zrekontruovan telocvia, m prjemn farby a iaci tam mu cvii v prjemnom prostred. Dominika, 5.B: Pi sa mi, ke ideme s p. riaditeom do interaktvnej uebne, lebo si nemusme psa poznmky. Pani kolnka: Pia sa mi kvety, lebo to okrli kolu a sprjemn prostredie. Luk, 9.D: Najviac na kole sa mi pia pekn baby, lebo som dobre orientovan. Monika, 6.B: Mm rada, ke zazvon na koniec vyuovania, lebo meme s domov. Zita evkov: Najviac na kole sa mi pi kolektv uiteov: je dobr a pomha si. Mirka. 6.A: Pia sa mi prestvky na oddych, lebo sa nemusme ui. Janka, 9.A: Pia sa mi uitelia, lebo ns toho vea nauia. Miriam, 9.B: Mme dobr pani upratovaky, kad bodrel po ns uprac. Anna Ochodnianov: Mm rada von hodiny, lebo mme as vypi si v pokoji kviku. Tomko, 4.B:. Mne sa pia nstenky na kole, dobre vyzeraj. Pea, 6.B: Dobr kolektv v naej triede, lebo sa nehdame a povame jeden druhho.

Miroslava Kovov: Najviac na kole sa mi pia upratan triedy a iaci, ktor sa chc ui. V istom prostred sa ctime predsa super. Pn riadite: Niektor uitelia, lebo vymaj nov metdy. Lenka, 6.C: Najviac sa mi pia pekn projekty iakov, o s vyvesen po kole. Lucia, 6.C: Pi sa mi kolsk kninica. Alenka Kavack: Najviac sa mi pi, ke mme vono cez vkend, lebo meme by s rodinou. Marika, 7.C: Pi sa mi hymna, lebo je naa vlastn, dokonca to bol vmysel uiteov!? Monika, 9.D: Nstenka z nboenstva je asn, spestruje nm chodbu.

PavlnKa Pavluskov, 9.B Naa trieda - planta opc . Klasifikan - vynlez skazy. Ven sen iakov - 2 roky przdnin . iaci a uitelia - vojna a mier. Zborova - sdlo nepriateov. Odpove pri tabuli - sm vojak v poli. Naepkvanie - pomoc v pravej chvli. 1z matematiky - zzraky sa dej len raz. Koniec vyuovania - to sladk slovo *sloboda*. Vstup do triedy - vstup do neznma. Przdniny - najkrajia as roka. Ospravedlnenka - ni mi nebolo, ale u mi je lepie. Domca lohy - prestvka je v riti.
Ke na Katarnu stoj hus na ade, na Vianoce bude st na blate. Na Sv. Katarnu schovaj sa pod perinu. Sv. Albeta za pln kok sviatkov prina.

Leto je za rohom, jese sa rehoce, v hypermarketoch s u Vianoce .

Najmilejia moja zkladn kola Nbren,

k Tvojmu vnimone okrhlemu vroiu som sa Ti rozhodla venova pr riadkov. Nie preto, e sa to patr, ale preto, e si to zasli so vetkmi poctami. Je to u 11 dlhch rokov, o som a opustila na svojej ceste za ivotom a snami. Ke sa obhliadnem cez plece do minulosti, vidm tu mal Veroniku s bodkovanou aktovkou v pletenom hryzavom svetri od starej mamy, s ktorou si psala a tala, drala jej palce, verila jej malej dui. Celch 9 rokov sa kadodenne teila, o si na u vymysl. Napriek vetkm jej udskm chybm, postrcanm prezuvkm, polmanm pastelkm, rozliatym ajom, nedojedenm obedom i jej venm vmyslom si ju uila a viedla. Vaka Tebe si vie vi, cti a repektova, milova a snva. Aj vaka Tebe pochopila kto je, o vdy bola a mono, e nikdy nebola. Je to Tvoje dielo, mal vivn polotovar, s ktorm ijem v jednom tele. Nostalgicky astn a zrove stle v strese, o zase vymysl, kam polet, i vlastne dolet a koko rn si utedr. Obas si hovorm, e by u mala s, ale t jej ndej a viera mi vniesli do ivota krsu. akujem Ti teda za tu mal Veroniku, z ktorej vyrstla t vek - ja. Preila som s Tebou prekrsne nezabudnuten roky. Nauila si ma vetko, o si mohla a ja Ti za to nesmierne akujem. Napriek vekoleposti kl, gymnzi a slvnych univerzt, v laviciach, ktorch som v plyncom ase svojho ivota zasadla, Ty ostva kolou pre ma najvou. Prajem Ti, aby si i naalej ostala tm arokrsnym miestom mdrosti pre vetky mal kolcke duiky, voala po novch uebniciach, huala nenavnm krikom det, ktor tak ako dnes ja bud raz na Teba s lskou spomna. Vetko najlepie k narodeninm! S pozdravmi ostvam, Veronika Zelenohorsk (rod. Bugalov)

RADY pre riaditea koly alebo Keby DEVIATACI boli riaditemi...

zruili by v piatok vyuovanie, skrtili by vyuovacie hodiny na 30 mint, postavili by plavre aj kolsk kaplnku pre iakov koly, zrekontruovali by chlapensk a dievensk zchody, zvili by kolsk bufet, zabezpeili by iakom koly, aby chodili astejie na koncerty, zruili by zoity a namiesto toho by povolili notebooky, namiesto jedlne by vystavali Mc. Donald, alebo by aspo zruili knedle v k. jedlni... namiesto schodov by urobili eskaltory, chodili by viac oddychova, nezanali by vyuovanie o 7h45, op by zamestnali p.u. Paria, zruili by hodiny technickej vchovy, zaviedli by uniformy, povolili by chovanie domcich zvieratiek. Preloen z prc iakov, ktor robili z anglickho jazyka na tmu nerelne podmienky (The Second Conditional). IACI 9.A a 9.B

Saili a vyhrali ...

Aj takto sa daj trvi letn przdniny!

Przdniny s u dvno za nami, mnoh spomname na krsne horce slnieko, kpalisk, ninerobenie. Ale s medzi nami aj tak, ktor ete aj poas przdnin robia dobr meno svojej kole i mestu. U sme o nich raz psali v naom asopise a s tu zas vesel dievence Valria Zelinov (6.C), Monika Vesel (6.A), Klaudia Wiltschov (6.A), Eva Suchrov (7.B) a Kristnka Ochodnianov (5.A). Zastnili sa medzinrodnej sae ,,Mlad chovate, ktor sa tento rok konala a v Michalovciach. Pripravovali sa na u po cel k. rok v rmci krku ,,Mlad zoolg pod vedenm pani veterinrky Mvdr. Zuzky Bobkovej a boli naozaj vemi ikovn. Valika bojovala v kategrii maiek a umiestnila sa na vemi peknom 3.mieste. Monika saila za maky a vtky, umiestnila sa na peknom 4. mieste. Klaudia spolu s Evkou sa umiestnili na krsnom 1.mieste v kategrii hlodavce a maky, Kristnka Ochodnianov sa umiestnila v kategrii terriov zvierat korytnaky na 1.mieste. iadna zo saiacich neodila s przdnymi rukami. Ako ceny zskali naprklad pomcky na chov domcich zvierat, pamtn pohre, trik, iltovky a najm si odniesli mnostvo novch zitkov a sksenost. Vetkm sa sa vemi pila. Prajeme im, aby sa im aj naalej darilo.

Kto pozn nho deviataka, Mareka Macua (9.C), urite si jeho meno spja s latinskmi nzvami, so znalosami z botaniky, akvaristiky a tie aj zhradkrstva. U p rokov tento chlapec spene reprezentuje nau kolu nielen na biologickej olympide ,,Poznaj a chr, ale aj v sai ,,Mlad zhradkr. Ete v jni minulho kolskho roka sa spolu s Monikou Mintchovou (9.D) zastnili okresnho kola spomnanej sae, kde Monika obsadila pekn 4. miesto a Marek 1. miesto, o mu zabezpeilo as na Medzinrodnej sai det v zhradkrskych vedomostiach, ktor sa konala 30.9. - 2.10.2011 v Ostrave. Tu obsadil vo vekej konkurencii krsne 6. miesto. O dva tdne neskr sa zastnil V. ronka nrodnho kola vedomostnej sae ,,Mlad zhradkr, ktor sa konala op v Pieanoch. Aj tu ukzal svoje vek vedomosti a zskal asn 2. miesto. Gratulujeme a akujeme za skvel reprezentovanie naej koly a mesta. Nae poakovanie patr aj p. u. D. Galgakovej, ktor ho na sae pripravuje. ,,Marek len tak alej! Mgr. Janka Vakov

K.Kakov, K.Kekelyov, 7.A

Exkurzia - ,,Poznvame nae Kysuce

kolsk rok je u v plnom prde. Oddchnut a pln chuti zskava nov vedomosti a poznatky sme op zasadli do kolskch lavc. Nae vyuovanie bva kadorone spestren aj rznymi exkurziami. Tento k. rok sme sa zastnili hne prvej pod nzvom ,,Poznvame Kysuce, ktor zorganizovali pani uiteky biolgie v spoluprci s p. u. z CV. A tak rno 14. oktbra sme pln oakvania nasadli do autobusu, v ktorom ns u akala prjemn pani sprievodkya botanika Eva Pietorov, ktor pracuje v CHKO- Kysuce. Poinformovala ns o cieoch naej cesty, lebo nebol jeden, ale hne viac. Dozvedeli sme sa, e naa prv zastvka bude na Makove na hornch Kysuciach, kde sme si pozreli zkonom chrnen strom- chrnen prrodn vtvorBREST U PAPAJ ,ktor ns ohril svojou vekosou. Zistili sme, e m u asi 400 rokov, podarilo sa nm ho aj obja ,, iestim statnm deviatakom. asn stretn takhoto velikna! Dozvedeli sme sa, e prve tento strom a naa krsna LIPKA za mestom- boli prv dva stromy vyhlsen za zkonom chrnen prrodn vtvory na Kysuciach. Naa dobrodrun vprava pokraovala smerom na ROPN PRAME V KORNI. Nielene sme videli skuton vyvieranie ropy, zactili typick zpach, ale mohli sme sa aj pokocha pohadom po krsnej kysuckej prrode. Dozvedeli sme sa , e v minulosti ho vyuvali ako zdroj svetla do petrolejovch lmp. Uzimen sme op nasadli do vyhriateho autobusu a zastali sme a v alej kysuckej dedinke v KLOKOOVE, kde sme sa vybrali po krsnej cestike cez hory na KLOKOOVSK SKLIE, kde sme mohli vidie asn prrodn vtvor- PIESKOVCOV GUU, ako aj miesto po vypadnutch guovitch tvaroch. Podobn zaujmav tvary sa nachdzaj aj v dedinke Miloov as Megoky, kde ich je podstatne viac. Jedn sa o ojedinel prrodn vtvor nielen u ns na Slovensku, ale aj na svete. Asi 200 metrov od skalnej steny sme si mohli vyska chdzu po mkkukom kobereku z machorastov - plonka obyajnho a raelinnka obyajnho, ktor vytvraj KLOKOOVSK RAELINISKO ZEMIE EURPSKEHO VZNAMU, ktor je sasou sstavy NATURA 2000.(Natura 2000 je nzov sstavy chrnench zem lenskch krajn EU. Hlavnm cieom jej vytvorenie je zachovanie eurpskeho prrodnho bohatstva najvzcnejch a najohrozenejch biotopov a druhov na zem ttov E.) Dozvedeli sme sa, e tu rast vzcne rastlinky napr. pupkovnk obyajn, adenec barinn, sitina kostrbat, rebrovka rznolist. Viacer z ns po prvkrt videli a drali ozajstn iv raelinnk, z ktorho vznik raelina. A to bola naa posledn zastvka. S vytpanmi lkami a nadchan erstvho horskho vzduchu sme sa spokojn vracali sp domov. Zistili sme, e nae Kysuce s naozaj zaujmav a jedinen, podobne ako cel naa prroda. akujeme za krsny zitok! iaci 9. Ronka

V poslednch doch sa vea hovorilo o naroden 7-miliardho lovieika na naej plante. Vetci vieme, e ud na Zemi pribda, ale nie vetci sa mu ma aspo tak dobre ako Slovci. S preto potrebn humanitrne akcie pre pomoc uom z rozvojovch krajn. Tie mu ma rzne formy. Na strnkach Zkolka ste sa mohli u viackrt stretn s tmou multikultry, ktor nm pomha uvedomi si, e vo svete ije mnostvo kultr, s ktormi tvorme jeden celok: vzjomne sa ovplyvujeme, vzjomne sa musme repektova, musme tolerova svoje inakosti a pritom sme kad jedinen. Multikultra nm pomha uvedomi si aj potrebu naui sa cudz jazyk, aby sme mohli s inmi kultrami komunikova a dozvedie sa o nich to, o ns zaujma. Na celom svete sa udomcuje vea z americkej kultry, my vak ponkame naim itateom prbeh Slovenky Majky Kuriakovej z Afriky. Tento prbeh nm sprostredkovala p.u. Vnukov, ktor Majku pozn... Pekn tanie.
"Hadm priateov. "Je to u takmer zabudnut vec," povedala lka. Znamen to vytvori put." "Vytvori put?" "Pravdae, " povedala lka. "Ty si pre ma zatia len mal chlapec podobn sttiscom inch malch chlapcov. A nepotrebujem a. A ani ty ma nepotrebuje. Ja som pre teba iba lka podobn sttiscom inch lok. No ak si ma skrot, budeme jeden druhho potrebova. Bude pre ma jedin na svete. Ja budem pre teba jedin na svete..." "Spoznme len tie veci, ktor si skrotme," povedala lka. "o mm teda urobi?" sptal sa mal princ. "Mus by vemi trpezliv," odpovedala lka. "Najprv si sadne do trvy trochu alej odo ma, asi takto. Ja sa budem na teba pozera ktikmi o, a ty nebude ni vravie. Re je prameom nedorozumen. Ale kad de si bude mc sadn ksok bliie..." (Antoine de Saint-Exupry: Mal princ, kapitola 21) Ke som sa v novembri musela odsahova zana odznova. Bytk, ktor som si mala z Machavy (tvr, kde som bvala a kde sdli prenaja ete nebol k dispozcii, a tak som do organizcia YWAM), mrzelo ma to. Cel ulica konca roka bvala s manelmi dobrovonkmi, ma poznala, kad ma ktor tu pracuj. Pravidelne som zdravil. V pekrni oproti Utekajme! (Biela) u ide! cestovala do Machavy ui som dostvala prednos v anglitinu a doma som as rade. Ke som bola trvila hlavne prpravami hodn. unaven, rada som sa Vedela som, e tu v centre s prechdzala len tak po okol tudenti, vea det, vetci ma a s mojimi bohmi poznali (kto by ma tu jazykovmi znalosami sa eventulne mohol prehliadnu, snaila komunikova s vak?), ale pre ma to boli len umi. Vdy som si pri tom t udia tam vonku. V novom oddchla a dobre sa roku som sa presahovala do pobavila. Milovala som to mjho apartmnu uprostred Bom dia, Majka. Como bytov pre tudentov s rodinami. est? Ke som sa Stala som sa ich susedkou. Ete nasahovala do mjho stle si pamtm t neistotu a kolskho centra v Laulane pochybnosti v ich oiach pri (tvr, kde teraz bvam), pozdravoch, ke som ctila som sa unaven. prechdzala okolo. Zvl jedno Opustila som novch mal dievatko sa ma vemi priateov, milch ud, blo a kedykovek som sa miesto srdcu blzke. Nemala som iadnu energiu priblila, utekala plac k mame. Nehovoriac o

tom, e moje srdieko sa zmietalo v podobnch pocitoch.

niekto potrebuje. A mte to vidie, ke odchdzam alebo sa vraciam, okolo ma sa ozva: Mana Majka, mana Majka, mana Majka (mana je oslovenie pre slobodn enu). U viac nie sme iba t biela baba a t udia tam vonku. alia historka by bola o ulici, kde je moja autobusov zastvka. Mm tam svoj obchodk, kde nakupujem zeleninu, al na maslo, stnok na ovocie, chlieb Nikdy toho s predavakami vea nenahovorm. Ale teraz sme nieo ako kamoky. udia ma poznvaj na zastvkach, v autobusoch. Jednoducho ma poznaj, lebo kad de prechdzam ksok poveda. Po skonen kurzu na konci aprla som sa rozhodla nepokracova hne v alej rovni, ale popracova na zapadnut do skupiny. Portugalina je sce dos logick jazyk, ale princpy a vnimky sa musia iba nadrvi. Napr. je tu asi 18 asov a spsobov, o znamen, e pre kad sloveso treba vedie 66 tvarov. Dohromady to znamen, e lovek by mal vedie a by schopn pouva 2508 rznych tvarov. No a to u zaberie nejak t chvu.) Zaala som teda 3-4krt do tda chodi do Machavy, prespva u koleg, pomha im na rznych projektoch, hlavne s malmi nedleitmi manulnymi innosami a fotenm. Dokzala som sa s nimi u trochu rozprva, hoci hlbie konverzcie stle trochu bolia A o myslte?! Napriek vetkmu mm alch priateov. A navye som si zskala priaze nielen mojich kolegov, ale aj ud, s ktormi a pre ktorch pracuj. Jedna pani dokonca zmenila meno svojej dcrky na Majka.

Postupne, de za dom sme si na seba oraz viac zvykali. Nauila som sa men det, men mm, priezvisk otcov. Po veeroch som sedvala s mamami (mama je oslovenie vydatch ien aspo myslm) okolo oha rozprvajc sa pri zohrievan vody na umvanie. Nerozumela som takmer ni alebo vemi mlo. Tak som tam len tak sedela ni nehovoriac Neskr som sa zaala hrva s demi. Nauili ma ich obben hru Quebelesa, darfu, darfu a kopec alch. Bola som ich obbenec, aj ke vinou plne nem hr. Tie menie deti som zvykla bra na ruky, ale ke som sa unavila a nevedela, o s nimi alej, zaala som ich ui slovensk hry. Ich najobbenejia je Kolo, kolo mlynsk, ale maj rady aj Varila myika kaiku a Zlat brna otvoren. Raz veer, ke som prila von, mama M pilarovala mlela/tkla kukuricu na mku. Nedalo sa nesksi! T bro, vetky mamy okolo sa na mne smiali do popuku!! Obe ruky av a celkov zjav... proste sranda! Myslela som, e mi ruky odpadn, a tak som im nzorne predviedla, o spsob kvalitn svalovica na druh de. V ten veer sme sa vetci dobre pobavili. U viem pilarova a vyzerm pri tom celkom obstojne. Akurt ruky mm stle slab a na africk tandard sa dos rchlo unavm. Ale vetci si to spolu uvame. Niektor mal deti sa dokonca nauili zaspva mi v nru pri naich veernch besiedkach. Niekedy pomham s anglitinou alebo dokonca matematikou, ke

alia Majka, Majka z Afriky.

Posledn jnov vkend (25.-26.6.2011) sa v bulharskom prmorskom letovisku PRIMORSKO uskutonili 12. Majstrovstv Eurpy iakov v rdio orientanom behu. Slovensko reprezentovala v kategri dievat lenka klubu ROB klub Kysuca Katarna Koutov. Najlepia portovkya za rok 2010 v KNM obhajovala strieborn medajlu z 11.majstrovstiev z Bojnc. Katarna nielen e obhjila striebro v pasme 2m, ale v druhom preteku v psme 80m sa stala Majsterkou EURPY!! Preteky sa beali za mornej horavy 35 C, zastnilo sa 10 krajn Eurpy. Katka zvazila s nskokom dvoch mint pred ruskou a ukrajinskou pretekrkou. 10.-11.9.2011sa nealeko Rumunskho mesta Oradea konali u 18.majstrovstv v rdio orientanom behu. Po prvkrt sa objavil medzi tradinmi disciplnami, teda pretek v psme 3,5 Mhz a 144 Mhz, aj print v psme 3,5 Mhz. V slovenskej reprezentcii mali zastpenie aj beci z ROB klubu KYSUCA z Kysuckho Novho Mesta. Medzi juniorkami saila Katarna Koutov, iaka naej koly, trieda 9.A, ktor ako erstv majsterka Eurpy z Bulharska dostala op ancu bojova aj medzi eurpskou juniorskou elitou. Zlepovala sa od preteku k preteku, no tentokrt to stailo najlepie na ieste miesto. Kee m iba 14 rokov nemus sa za svoje vystpenie vbec hanbi, cie uspie v Bulharsku do bodky splnila u na zaiatku sezny. Vek ndeje vkladala slovensk robka do naich juniorov, kde ROB klub Kysuca mal hne dvoch zstupcov, Martina Kouta a Jakuba Kuriaka. Budci rok sa uskutonia Majstrovstv sveta, hostiteom bude Srbsko. Zver sezny sa neodvratne bli, no ete ns akaj prestne trojdov preteky JURASIC CUP v Posku a potom u iba majstrovstv Slovenskej republiky na dlhej trati. Prevzat z webovej strnky mesta, napsal trner ROB klub KYSUCA Jn Kout

Fotografia z vchovnho protidrogovho koncertu ilinskej skupiny AYA s naimi kolskmi celebritami Nikou, Palkom, Katkou, Simonou L. a Simonou . z 9.A.

Da 7.10.2011 sa konalo v Liptovskom Mikuli krajsk kolo v CEZPONOM BEHU na 3 km. Aj tento rok sme tam mali naich zstupcov, pretoe sme skonili v okrese na 1.mieste, v jednotlivcoch taktie na 1.mieste (Michal Kuera). Traja reprezentanti na ele s p.u.Alenou Kavackou cestovali so zkonnm zstupcom iaka autom. V konenom porad si z Liptova Michal Kuera, Stanislav Jeo a Samuel Lobodass priviezli po strastiplnej ceste cenn 2.miesto ako drustvo a 2.miesto aj M.Kuera ako jednotlivec. akujeme za obetavos pri zabezpeovan cestovania. A akujeme za reprezentciu koly.

...pr snmkov pri 50.vro naej koly...

1961- 2011

U ns bol kedysi priate len naozaj blzky lovek. Kad mohol ma vemi vea znmych a kamartov, ale mal len pr priateov. V anglickom jazyku oproti tomu existuje len jeden vraz friend, ktorm oznauj ako priateov, tak aj kamartov. Nemaj veobecne zauvan frzu pre naozaj blzkych priateov. Priatestvo s nstupom facebooku toti zskalo plne nov pojem... (zdroj: internet)

Priate je osoba, ku ktorej mem by primn. Pred nm mem rozma nahlas. (Ralph Waldo Emerson)
Vedci z Oxfordskej univerzity spotali, e lovek doke ma maximlne 150 priateov. S tokmi osobami je schopn vytvori si blzky vzah, viac jedincov u nezvldne. Limit vychdza z prepotov, ako asto sme schopn komunikova s priatemi, lebo priatestvo vyaduje komunikciu a tm aj as, ktor je obmedzen. (zdroj: Moja psycholgia)

Pri artovan nikoho neurajme. Radej nerozprva vtip, ktor povaujeme za vydaren, ne strati priatea. (Marcus Tullius Cicero)
T, ktor nemaj priateov, riskuj upadnutie do depresie. Ukzal to nov vskum z Ameriky. Pre mnoho plachch a uzatvorench ud mu by priatelia formou ochrany proti smtku. U len jeden jedin kamart me ochrni diea od vylenia zo skupiny a me pomc proti zkosti a zlm nladm. (zdroj: internet)

Pri novch priateoch nezabdaj na starch. (Slovensk prslovia)

Priatelia nm pomhaj pri formovan naej udskej osobnosti. Potrebu ma priatea pociujeme po cel n ivot. Najskr si vyberte priateov, ktor s dobrmi spolonkmi pri detskch hrch, potom priateov, s ktormi sa meme zabavi, s ktormi sa ctime v bezpe, ktor s nami zdieaj lsky, elania a potreby. A neskr priateov, o ktorch sa meme oprie, ke je nm ako, priateov, ktor s zodpovedn tak, ako sa ctime by zodpovedn i my, priateov, ktor ns maj radi a potaj s nami. (zdroj: internet)

Nedovote, aby mal nezhody ranili vek priatestvo. (Dalajlma)

Kad potrebuje priateov. Nemusia vs zvoli za najpopulrnejch v triede alebo za predsedu, ale kad potrebuje niekoho. Kamartsky vzah je zaloen na nieom pevnom. Mu to by rovnak postoje alebo nzory; estn komunikcia; zujem o aktivitu, ktor je pre oboch dleit, ako naprklad port alebo potae; spsob, ktorm sa navzjom inpiruj alebo povzbudzuj; alebo mu by jednoducho radi spolu. (zdroj: internet)
Ak nm chcete napsa nieo zaujmav, da nm tip na niekoho ikovnho z Vaej triedy, posla fotku, napsa nm o vlete, i nevednom vyuovanm, o tom, ako prevate von as, je tu pre vetkch e-mail: zaskolak.nabrezna@gmail.com Zaujmav prspevky, tipy a npady odmenme! Na tomto sle spolupracovali: Mgr. Monika Mojtov, Mgr. Janka Vakov, Mgr. Jarka Bandurov, Mgr. Anna Vlkov, Mgr. Ivan Jurkovi, PaedDr. Igor Drexler, PaedDr. Zita evkov, PaedDr. Eva Iliov Prispeli iaci zo 6.C, 6.A, 7.A, 9.A, 9.B, 9.C a 9.D Redaktor: Mgr. Jolana Kubiov