EURPSKA RADA

V Bruseli 9. decembra 2011 (09.12)

VYHLSENIE HLV TTOV ALEBO PREDSEDOV VLD EUROZNY

Eurpska nia a eurozna vykonali toho za poslednch 18 mesiacov vea v zujme zlepenia sprvy ekonomickch zleitost a prijatia novch opatren v reakcii na krzu ttnych dlhov. Naptie na trhu v eurozne vak vzrstlo, a preto musme zvi nae silie o rieenie sasnch vziev. Dnes sme sa dohodli na vytvoren silnejej hospodrskej nie. To si vyaduje opatrenia v dvoch smeroch: nov fiklna dohoda a posilnen koordincia hospodrskych politk, rozvoj naich stabilizanch nstrojov, aby sme mohli eli krtkodobm vzvam.

SK

Posilnen truktra pre hospodrsku a menov niu 1. Na dosiahnutie stability a integrity hospodrskej a menovej nie a Eurpskej nie ako celku je potrebn, aby sa urchlene a rzne vykonali opatrenia, ktor sa u dohodli, a aby sa kvalitatvne postpilo vo vytvran skutonej nie fiklnej stability v eurozne. Okrem jednotnej meny je nevyhnutn siln hospodrsky pilier. lohou posilnenej sprvy bude zlepi fiklnu disciplnu, prehbi integrciu na vntornom trhu a posilni rast, konkurencieschopnos a socilnu sdrnos. Aby sme tento cie dosiahli, budeme vychdza z toho, o sa dosiahlo za poslednch 18 mesiacov, a budeme to vylepova: posilnen Pakt stability a rastu, realizcia eurpskeho semestra, ktor sa zana tento mesiac, nov postup pri makroekonomickch nerovnovhach a Pakt Euro Plus. 2. Majc na pamti tento hlavn cie a s plnm odhodlanm spolone prekona sasn akosti sme sa dnes dohodli na novej fiklnej dohode a na vrazne silnejej koordincii hospodrskych politk v oblastiach spolonho zujmu. 3. Je preto potrebn, aby sa nov dohoda lenskch ttov eurozny zakotvila do spolonch ambiciznych pravidiel, ktormi sa ich siln politick odhodlanie premietne do novho prvneho rmca.

SK

Nov fiklna dohoda 4. Zavzujeme sa stanovi nov fiklne pravidlo s tmito prvkami: Rozpoty verejnej sprvy maj by vyrovnan alebo v prebytku; tto zsada sa povauje za dodran spravidla vtedy, ak ron trukturlny deficit nepresiahne 0,5 % nominlneho HDP. Takto pravidlo sa zavedie aj v rmci vntrottnych prvnych systmov lenskch ttov na stavnej alebo rovnocennej rovni. Bude zaha automatick korekn mechanizmus, ktor sa uplatn v prpade odchlenia sa od pravidla. Kad lensk tt stanov uveden pravidlo na zklade zsad navrhnutch Komisiou. Uznvame prvomoc Sdneho dvora overi vntrottnu transpozciu tohto pravidla. lensk tty maj smerova k svojej referennej rovni poda harmonogramu navrhnutho Komisiou. lensk tty, na ktor sa vzahuje postup pri nadmernom deficite, predloia Komisii a Rade na schvlenie program ekonomickho partnerstva, v ktorom sa podrobne opu trukturlne reformy potrebn na zabezpeenie innej a trvalej korekcie nadmernch deficitov. Komisia a Rada bud monitorova realizciu tohto programu a ron rozpotov plny, ktor bud s tmto programom v slade. Zavedie sa mechanizmus, v rmci ktorho bud lensk tty podva predben sprvy o nrodnch plnoch na vydvanie ttnych dlhopisov.

SK

5.

Vo vzahu k lenskm ttom eurozny sa posilnia pravidl, ktormi sa riadi postup pri nadmernom deficite (lnok 126 ZFE). Hne ako Komisia potvrd, e lensk tt prekroil 3 % strop, djde k automatickmu uplatneniu dsledkov, pokia kvalifikovan vina lenskch ttov eurozny nebude proti. Prijm sa kroky a sankcie, ktor navrhne alebo odporu Komisia, pokia kvalifikovan vina lenskch ttov eurozny nebude proti. V novch ustanoveniach je potrebn zakotvi kritrium dlhu vyjadren selnou referennou hodnotou na znenie dlhu (pravidlo 1/20) pre lensk tty, ktorch verejn dlh prekro 60 %.

6.

Urchlene preskmame nov pravidl navrhnut Komisiou 23. novembra 2011, pokia ide o (i) monitorovanie a posudzovanie nvrhov rozpotovch plnov a korekciu nadmernho deficitu v lenskch ttoch eurozny a (ii) posilnenie hospodrskeho a rozpotovho dohadu nad lenskmi ttmi, ktor maj zvan akosti v svislosti so svojou finannou stabilitou v eurozne alebo s takmito akosami ohrozen. Vyzvame Radu a Eurpsky parlament na urchlen preskmanie tchto nariaden, aby boli inn v nasledujcom rozpotovom cykle. Komisia v tomto novom prvnom rmci preskma predovetkm kov parametre fiklnych pozci v nvrhoch rozpotovch plnov a v prpade potreby k nim prijme stanovisko. Ak Komisia zist, e dolo k obzvl zvanmu porueniu Paktu stability a rastu, poiada o revidovan nvrh rozpotovho plnu.

7.

Z dlhodobho hadiska budeme pokraova v prci na spsoboch alieho prehlbovania fiklnej integrcie s cieom lepie zohadni rove naej vzjomnej previazanosti. Tieto otzky bud sasou sprvy, ktor predseda Eurpskej rady vypracuje v spoluprci s predsedom Komisie a predsedom Euroskupiny v marci 2012. Bud informova aj o vzahoch medzi E a euroznou.

Intenzvnejia koordincia politk a silnejia sprva 8. Dohodli sme sa, e budeme aktvnejie vyuva posilnen spoluprcu v otzkach, ktor s kov pre hladk fungovanie eurozny, bez toho, aby sa ohrozil vntorn trh.

SK

9.

Sme odhodlan pracova na vytvoren spolonej hospodrskej politiky. Vytvor sa postup na zabezpeenie toho, aby vetky hlavn reformy hospodrskej politiky, ktor plnuj lensk tty eurozny, boli predmetom rokovan a koordincie na rovni eurozny na ely referennho porovnvania najlepch postupov.

10.

Sprva eurozny sa posiln v slade s dohodou dosiahnutou na samite eurozny 26. oktbra. Predovetkm sa bud pravidelne kona samity eurozny, a to najmenej dvakrt do roka.

Posilnenie stabilizanch nstrojov 11. Dlhodobejie reformy, ako s naprklad reformy uveden vyie, sa musia spja s okamitmi opatreniami na rozhodn rieenie sasnho naptia na trhoch. 12. Prostrednctvom dvoch konkrtnych monost, na ktorch sa Euroskupina dohodla 29. novembra, sa bude v rmci Eurpskeho nstroja finannej stability (ENFS) urchlene vyuva pkov efekt. Vtame pripravenos ECB zastupova ENFS pri jeho opercich na trhu. 13. Dohodli sme sa, e urchlime nadobudnutie platnosti zmluvy o Eurpskom mechanizme pre stabilitu (EMS). Zmluva nadobudne platnos vo chvli, ke ju ratifikuj lensk tty, ktorch spolon podiel na kapitlovch zvzkoch predstavuje 90 %. Nam spolonm cieom je, aby EMS nadobudol innos v jli 2012.

SK

14.

Pokia ide o finann zdroje, dohodli sme sa na tom, e: ENSF sa bude naalej aktvne vyuva vo financovan programov spustench do polovice roka 2013, ako sa ustanovuje v rmcovej dohode; naalej bude poda potreby zabezpeova financovanie prebiehajcich programov; v marci 2012 optovne posdime primeranos celkovho stropu ENFS/EMS vo vke 500 milird EUR (670 milird USD); poas postupnho zvyovania splatenho kapitlu sme pripraven zrchli platby kapitlu, aby sa zachoval minimlny 15 % pomer medzi splatenm kapitlom a nesplatenou sumou emisi EMS a zabezpeila kombinovan skuton verov kapacita vo vke 500 milird EUR;eurozna a alie lensk tty zvia a do desiatich dn potvrdia, i sa MMF poskytn alie zdroje vo vke do 200 milird EUR (270 milird USD) vo forme bilaterlnych piiek, aby sa zabezpeilo, e MMF m dostaton zdroje na rieenie krzy. Oakvame paraleln prspevky od medzinrodnho spoloenstva.

15.

Dohodli sme sa na tchto pravch Zmluvy o zaloen EMS, ktor mechanizmus zefektvnia: V otzke zapojenia skromnho sektora sa budeme prsne dra zavedench zsad a postupov MMF. To sa jednoznane odzrkadl v preambule zmluvy. Jasne znovu potvrdzujeme, e rozhodnutia o grckom dlhu prijat 21. jla a 26. 27. oktbra, s jedinen a vnimon; do podmienok vetkch novch ttnych dlhopisov lenskch ttov eurozny sa zahrn tandardizovan a identick doloky o spolonom postupe, a to spsobom, ktor zabezpe zachovanie trhovej likvidity. S cieom zabezpei, aby bol EMS schopn prija potrebn rozhodnutia za akchkovek okolnost, sa pravidl hlasovania v EMS zmenia tak, aby zahali postup v naliehavch prpadoch. Pravidlo o vzjomnej dohode sa nahrad 85-percentnou kvalifikovanou vinou v prpade, e Komisia a ECB dospej k zveru, e je potrebn naliehavo rozhodn o finannej pomoci, pretoe je ohrozen finann a hospodrska udratenos eurozny1.

Pod podmienkou potvrdenia zo strany fnskeho parlamentu.

SK

16.

Vtame opatrenia prijat Talianskom, ako aj odhodlanie novej grckej vldy a strn, ktor ju podporuj, plne realizova svoj program; vtame aj vrazn pokrok, ktor pri plnen svojich programov dosiahlo rsko a Portugalsko. * * *

O niektorch z uvedench opatren mono rozhodn prostrednctvom sekundrnych prvnych predpisov. Hlavy ttov alebo predsedovia vld lenskch ttov eurozny sa nazdvaj, e alie opatrenia by sa mali zahrn do primrnych prvnych predpisov. Vzhadom na to, e lensk tty E nedospeli k jednomysenmu rozhodnutiu, sa rozhodli prija ich prostrednctvom medzinrodnej dohody, ktor sa podpe v marci alebo aj skr. Cieom aj naalej ostva o najskr zahrn tieto opatrenia do zmlv nie. Hlavy ttov alebo predsedovia vld Bulharska, eskej republiky, Dnska, Litvy, Lotyska, Maarska, Poska, Rumunska a vdska uviedli, e sa po prpadnej konzultcii so svojimi parlamentmi mono do tohto procesu zapoja. ____________________

SK