Q1 2012

Manpower Index trhu prce Slovensk republika

Vsledky prieskumu 1. tvrrok 2012

Obsah Index trhu prce na Slovensku

Regionlne porovnanie Porovnanie v rmci odvetvia

Index trhu prce vo svete

Medzinrodn porovnanie Severn a Jun Amerika Medzinrodn porovnanie zia a Pacik Medzinrodn porovnanie EMEA

Predstavenie a metodika Indexu O spolonosti Manpower

Q1/12
1 8 18 20

Manpower Index trhu prce Slovensk republika

Index trhu prce na Slovensku

V rmci projektu Manpower Index trhu prce na prv tvrrok 2012 bola vetkm astnkom vybranej reprezentatvnej vzorky 750 zamestnvateov na Slovensku poloen otzka: Ako oakvate, e sa zmen celkov poet zamestnancov vo vaej spolonosti v nasledujcom tvrroku do konca marca 2012 v porovnan s aktulnym tvrrokom?
Nrast % 10 12 Pokles % 9 10

Zamestnvatelia na Slovensku predpovedaj na prv tvrrok 2012 opatrn nborov aktivity. 10 % zamestnvateov oakva nrast potu pracovnch sl, 9 % predpoved znenie pracovnch sl a 70 % zamestnvateov nepredpoklad iadne zmeny. Na zklade tchto dajov vykazuje ist index trhu prce pre Slovensko na prv tvrrok 2012 hodnotu +1 %. V porovnan s predchdzajcim tvrrokom s nborov aktivity relatvne stabiln. V tomto dokumente pouvame termn ist index trhu prce. Hodnotu tejto veliiny zskame tak, e od percenta zamestnvateov, ktor predpokladaj nrast pracovnch sl, odtame percento zamestnvateov, ktor predpokladaj naopak pokles potu pracovnch sl. Hodnota tohto istho rozdielu teda me by kladn alebo zporn.

1. tvrtrok 2012 4. tvrrok 2011

Bez zmeny % 70 68

Nevie % 11 10

ist index trhu prce % +1 +2

50 40 30 20 10 0 -10 -20 2004 2005 2006 2007 2008 2009

ist index trhu prce

2010 2011 2012

Absencia stpca predstavuje nulov ist index trhu prce.

Manpower Index trhu prce Slovensk republika

Regionlne porovnanie v rmci Slovenska

Zamestnvatelia v Bratislave a na Strednom Slovensku oakvaj na prv tvrrok 2012 zvenie potu pracovnch sl v hodnotch Indexu +6 % a +2 %. Stagnujci trh prce predpovedaj zamestnvatelia v zpadnom regine s Indexom 0 %. Zamestnvatelia vchodnho reginu hlsia negatvne nborov plny s Indexom -6 %. V porovnan s predchdzajcim tvrrokom tri reginy zo tyroch hlsia slabie nborov prostredie. Najviditenej je pokles v Bratislave o 4 percentn body a na Zpadnom Slovensku o 3 percentn body.

Bratislava Stredn Slovensko Vchodn Slovensko Zpadn Slovensko -10 -5 -6 +3 0 0 -5 ist index trhu prce z minulho obdobia +1 +2

+10 +6

5 ist index trhu prce

10

Bratislava +6%
Zamestnvatelia v Bratislave predpovedaj na nasledujci tvrrok mierny nrast pracovnch sl, s hodnotou istho indexu trhu prce +6 %. V porovnan s predchdzajcim tvrrokom sa Index znil o 4 percentn body.

Stredn Slovensko +2 %
Zamestnvatelia v regine Stredn Slovensko oakvaj na prv tvrrok 2012 mierne optimistick nborov prostredie s hodnotou istho indexu trhu prce +2 %. V porovnan s predchdzajcim tvrrokom Index zostva relatvne stabiln.
40 30 20 10 0 -10 -20

40 30 20 10 0 -10 -20 -30 2007 2008 2009 2010

ist index trhu prce

2011 2012

-30 2007 2008 2009 2010

ist index trhu prce

2011 2012

Vchodn Slovensko -6 %
Zamestnvatelia na Vchodnom Slovensku predpovedaj na nasledujci tvrrok negatvne nborov aktivity s hodnotou istho indexu trhu prce -6 %. V porovnan s predchdzajcim tvrrokom Index zostva relatvne stabiln.
40 30 20 10 0 -10 -20 -30 2007 2008 2009 2010

Zpadn Slovensko 0 %
Uchdzaov o prcu na Zpadnom Slovensku ak v nasledujcom tvrroku stagnujci trh prce s hodnotou istho indexu trhu prce 0 %. V porovnan s predchdzajcimi tromi mesiacmi sa Index znil o 3 percentn body.
40 30 20 10 0 -10 -20

ist index trhu prce

2011 2012

-30 2006 2007 2008 2009

ist index trhu prce

2010 2011

Absencia stpca predstavuje nulov ist index trhu prce.

Manpower Index trhu prce Slovensk republika

Porovnanie poda odvetvia v rmci Slovenska

Zamestnvatelia v piatich odvetviach z 10 predpovedaj na prv tvrrok 2012 zlepenie nborovho prostredia. Odvetvie Spracovatesk priemysel a Vekoobchod a maloobchod hlsi najvy Index vo vke +8 %. Oakvan nrast pracovnch sl s Indexom +4 % hlsia aj zamestnvatelia odvetvia Vroba a rozvod elektriny, plynu a vody. Zamestnvatelia v troch odvetviach predpovedaj negatvne nborov prostredie, predovetkm v Stavebnctve a Ponohospodrstve, poovnctve, lesnctve a rybolove, obe odvetvia s hodnotou Indexu -12 %. Zamestnvatelia v odvetv ttna sprva, zdravotnctvo, vzdelvanie a kultra predpovedaj utlmen nborov aktivity s Indexom -3 %. V porovnan s predchdzajcim tvrrokom, zamestnvatelia v tyroch odvetviach z desiatich hlsia zlepenie hodnoty Indexu. K najviemu nrastu Indexu o 13 percentnch bodov dolo v odvetv ttna sprva, zdravotnctvo, vzdelvanie a kultra a mierne zlepenie je evidentn i v odvetv Ubytovanie a stravovanie, kde sa Index zvil o 3 percentn body. Index sa naopak znil v tyroch odvetviach. Najv pokles Indexu o 19 percentnch bodov zaznamenalo odvetvie Stavebnctvo. Pokles o 7 percentnch bodov hlsi Spracovatesk priemysel. V odvetviach Vekoobchod a maloobchod a Financie, poistenie, nehnutenosti a alie sluby podnikom je Index slab o 4 percentn body.

Doprava, skladovanie a komunikcie Financie, poistenie, nehnutenosti a alie sluby podnikom ttna sprva, zdravotnctvo, vzdelvanie a kultra Stavebnctvo -12 aba nerastnch surovn Ubytovanie a stravovanie Vekoobchod a maloobchod Vroba a rozvod elektriny, plynu a vody Ponohospodrstvo, poovnctvo, lesnctvo a rybolov Spracovatesk priemysel -20 -15 -10 -5 0 -14 -12 -3 -3 -1 -13 0

2 2 4 0

2 12 8 2 4

15 8 5 ist index trhu prce 10 15

ist index trhu prce z minulho obdobia

Doprava, skladovanie a logistika +2 %

Na prv tvrrok 2012 hlsia zamestnvatelia pomal nrast pracovnch prleitost s istm indexom trhu prce v hodnote +2 %. Nborov plny zostali od minulho tvrroku nezmenen.

Financie, poistenie, nehnutenosti a alie sluby podnikom 0 %

Zamestnvatelia v tomto odvetv predpovedaj na prv tvrrok 2012 stagnujce nborov prostredie s hodnotou Indexu 0 %. V porovnan s predchdzajcim tvrrokom sa nborov aktivity znili o 4 percentn body.

40 30 20 10 0 -10 -20 -30 2007 2008 2009 2010

40 30 20 10 0 -10 -20

ist index trhu prce

2011 2012

-30 2007 2008 2009 2010

ist index trhu prce

2011 2012

ttna sprva, zdravotnctvo, vzdelvanie a kultra 0 %

Zamestnvatelia v tomto odvetv nedvaj uchdzaom o prcu prli vek ndeje na pracovn prleitosti a hlsia na prv tvrrok 2012 stagnujce nborov plny s istm indexom trhu prce 0 %. V porovnan s predchdzajcim tvrrokom vak Index vrazne posilnil o 13 percentnch bodov.

Stavebnctvo -12 %
Zamestnvatelia v odvetv Stavebnctvo oakvaj na prv tvrrok 2012 vemi zl nborov prostredie s istm indexom trhu prce -12 %. V porovnan s predchdzajcim tvrrokom sa Index znane prepadol o 19 percentnch bodov.

40 30 20 10 0 -10 -20 -30 2007 2008 2009 2010

40 30 20 10 0 -10 -20

ist index trhu prce

2011 2012

-30 2007 2008 2009 2010

ist index trhu prce

2011 2012

Manpower Index trhu prce Slovensk republika aba nerastnch surovn -3 %

Na prv tvrrok 2012 zamestnvatelia hlsia negatvne nborov plny s istm indexom trhu prce -3 %. V porovnan s predchdzajcim tvrrokom sa nborov plny nezmenili.

Ubytovanie a stravovanie +2 %
Zamestnvatelia v tomto odvetv predpovedaj na prv tvrrok 2012 len slab nborov aktivity s istm indexom trhu prce +2 %. V porovnan s predchdzajcim tvrrokom je Index o 3 percentn body silnej.

40 30 20 10 0 -10 -20 -30 2007 2008 2009 2010

40 30 20 10 0 -10 -20

ist index trhu prce

2011 2012

-30 2007 2008 2009 2010

ist index trhu prce

2011 2012

Vekoobchod a maloobchod +8 %
Zamestnvatelia oakvaj na nasledujci tvrrok pozitvne nborov prostredie s istm indexom trhu prce +8 %. V porovnan s predchdzajcim tvrrokom vak Index oslabil o 4 percentn body.

Vroba a rozvod elektriny, plynu a vody +4 %

Na prv tvrrok 2012 zamestnvatelia v tomto odvetv predpovedaj mierny nrast nborovch aktivt s istm indexom trhu prce +4 %. V porovnan s predchdzajcim tvrrokom je Index o 2 percentn body vy.
40 30 20 10 0 -10 -20

40 30 20 10 0 -10 -20 -30 2007 2008 2009 2010

ist index trhu prce

2011 2012

-30 2007 2008 2009 2010

ist index trhu prce

2011 2012

Ponohospodrstvo, poovnctvo, lesnctvo a rybolov -12 %

Zamestnvatelia v tomto odbore oakvaj na prv tvrrok 2012 zl nborov prostredie s hodnotou istho indexu trhu prce -12 %. V porovnan s predchdzajcim tvrrokom vak Index posilnil o 2 percentn body.
40 30 20 10 0 -10 -20 -30 2007 2008 2009 2010

Spracovatesk priemysel +8 %
Uchdzai o prcu mu v nasledujcom tvrroku oakva dobr pracovn prleitosti, kde zamestnvatelia hlsia ist index trhu prce +8 %. V porovnan s predchdzajcim tvrrokom je vak Index slab o 7 percentnch bodov.
40 30 20 10 0 -10 -20

ist index trhu prce

2011 2012

-30 2007 2008 2009 2010

ist index trhu prce

2011 2012

Manpower Index trhu prce Slovensk republika

Globlny Index trhu prce

Spolonos Manpower Group vykonva pravideln tvrron prieskum, ktor sleduje predpokladan trendy v oblasti nboru zamestnancov* na 41 najvch svetovch trhoch prce.
Viac ne 65 000 zamestnvateov v 41 krajinch a oblastiach sveta sa zastnilo prieskumu nborovch plnov na obdobie janur marec 2012. Zamestnvatelia v 31 zo 41 krajn a oblast, kde sa prieskum ManpowerGroup vykonva, oakvaj, e v prvom tvrroku roku bud v rznej miere zvyova poet svojich zamestnancov aj napriek pretrvvajcim ekonomickm problmom a neistote na globlnom trhu prce. Zamestnvatelia v Indii, Brazlii, na Taiwane a v Paname hlsia na prv tvrrok z globlneho hadiska najsilnejie nborov plny. Predpovede v Grcku, Maarsku a Taliansku s najviac pesimistick. V porovnan s predchdzajcim tvrrokom sa nborov aktivity znili v 30 krajinch a oblastiach a v medzironom porovnan sa spomalili v 23 krajinch a oblastiach. Otzka eurpskych dlhov stle ovplyvuje nborov plny zamestnvateov po celom svete a m vplyv i na nskych zamestnvateov vzhadom na to, e Eurpa predstavuje pre nu najv exportn trh. Znan medziron pokles nborovch aktivt v ne meme prisudzova aj zmernm snahm nskej vldy o spomalenie ekonomickho rastu. Predpovede v Spojench ttoch s v porovnan s predchdzajcim tvrrokom i v medzironom porovnan lepie, prpadne stabiln v 13 odvetviach. Zamestnvatelia v Japonsku hlsia najsilnejie nborov plny od Q3 2008. Z regionlneho hadiska zamestnvatelia v celom regine zia-Pacik stle hlsia pozitvny ist index trhu prce. Zujemcovia o prcu v Indii mu ai z najsilnejieho nborovho prostredia zo vetkch 8 krajn a oblast v regine a agresvny nbor talentov v odbore IT ete zvi boj o talenty na rchle rastcom trhu prce. Naopak, dopyt zamestnvateov po talentoch je ni oproti minulm trom mesiacom v iestich krajinch a oblastiach, vrtane vznamnho poklesu dvery nskych zamestnvateov. Nborov aktivity v Japonsku s z celho reginu najniie, i ke v porovnan s predchdzajcim tvrrokom i v medzironom porovnan sa mierne zlepili. Nborov plny vo vetkch 10 krajinch, ktor prieskum ManpowerGroup sleduje v regine Jun a Severn Amerika zostvaj pozitvne. V porovnan s minulm tvrrokom je Index silnej alebo relatvne stabiln v iestich z desiatich krajn. V medzironom porovnan je regin rozdelen ist index trhu prce posilnil v piatich krajinch a znil sa v piatich krajinch. Najsilnejie nborov prostredie sa v nasledujcich troch mesiacoch oakva v Brazlii a najslabie v Spojench ttoch, ale i tu sa nborov plny bud mierne zlepova. V regine Eurpa, Stredn vchod a Afrika (EMEA) sa oakvania zamestnvateov rznia. 13 z 23 sledovanch krajn oakva na nasledujci tvrrok pozitvne nborov plny. V porovnan s predchdzajcim tvrrokom je Index mierne slab v 18 z 23 krajn. V medzironom porovnan oakvaj mierne znenie Indexu v 12 krajinch, kde je mon medziron porovnanie. Najsilnejie nborov plny s v Turecku, Izraeli, Nemecku, Nrsku a vdsku, a najslabie v Grcku a Maarsku, kde zamestnvatelia na budci tvrrok oakvaj zmrazenie nborovch aktivt.

Respondenti prieskumu poda oblast

zia a Pacifik 24 % Severn a Jun Amerika 46 %

Eurpa, Stredn vchod & Afrika (EMEA) 30 %

V rmci prieskumu istho Indexu trhu prce Manpower bolo na prv tvrrok 2012 oslovench viac ne 65 000 personlnych riaditeov a nborovch manarov z verejnho i skromnho sektoru po celom svete. 46 % respondentov bolo z desiatich krajn v Severnej a Junej Amerike, 24 % z smich krajn a oblast v zii a Paciku a 30 % z 23 krajn reginu EMEA.

Q1 2011 % Severn a Jun Amerika ARGENTNA 20 (18) BRAZLIA 36 GUATEMALA 9 KANADA 5 (13) KOLUMBIA 10 KOSTARIKA 22 (18) MEXIKO 14 (16) PANAMA 21 PERU 25 (21) USA 4 (8) zia a Pacik AUSTRLIA NA HONGKONG INDIA JAPONSKO NOV ZLAND SINGAPUR TAIWAN

ist index trhu prce Q4 2011 % 17 (18) 38 13 12 (13) 22 19 (17) 13 (13) 26 18 (16) 5 (7)

Q1 2012 % 16 (14) 33 13 6 (15) 17 20 (16) 13 (14) 24 19 (15) 5 (9)

Medzikvartlna zmena Medziron zmena Q4 2011 k Q1 2012 Q1 2011 k Q1 2012 % %

-1 (-4) -5 0 -6 (2) -5 1 (-1) 0 (1) -2 1 (-1) 0 (2)

-4 (-4) -3 4 1 (2) 7 -2 (-2) -1 (-2) 3 -6 (-6) 1 (1)

21 (22) 38 (37) 20 (20) 41 (42) 2 (8) 16 (18) 27 (29) 32 (38)

16 (15) 25 (20) 21 (21) 34 (39) 8 (10) 23 (21) 31 (31) 37 (35)

13 (14) 17 (17) 14 (14) 41 (41) 5 (11) 16 (18) 16 (18) 23 (30)

-3 (-1) -8 (-3) -7 (-7) 7 (2) -3 (1) -7 (-3) -15 (-13) -14 (-5)

-8 (-8) -21 (-20) -6 (-6) 0 (-1) 3 (3) 0 (0) -11 (-11) -9 (-8)

Eurpa, Stredn vchod & Afrika (EMEA) BELGICKO 4 (5) 4 (4) BULHARSKO 4 13 ESK REP. -5 1 FRANCZSKO -1 (1) 4 (3) GRCKO -15 -13 HOLANDSKO 1 (3) 2 (1) RSKO -5 (-2) 0 (0) IZRAEL * 16 JUHOAFR. REP. 5 (3) 2 (3) MAARSKO 1 1 NEMECKO 7 (11) 12 (12) NRSKO 5 (7) 14 (12) POSKO 5 7 RAKSKO -7 (-2) 6 (6) RUMUNSKO -2 11 SLOVENSKO * 2 SLOVINSKO 2 -2 PANIELSKO -4 (-2) -2 (-1) VDSKO 5 (9) 11 (10) VAJIARSKO 4 (4) 2 (2) TURECKO 27 20 TALIANSKO 2 (3) -11 (-9) V. BRITNIA 0 (2) 2 (1)

3 (5) 4 -4 -1 (1) -18 1 (3) -5 (-2) 13 1 (-1) -14 6 (10) 6 (8) 3 -2 (3) 6 1 0 -8 (-6) 4 (8) 0 (0) 22 -8 (-7) -2 (0)

-1 (1) -9 -5 -5 (-2) -5 -1 (2) -5 (-2) -3 -1 (-4) -15 -6 (-2) -8 (-4) -4 -8 (-3) -5 -1 2 -6 (-5) -7 (-2) -2 (-2) 2 3 (2) -4 (-1)

-1 (0) 0 1 0 (0) -3 0 (0) 0 (0) * -4 (-4) -15 -1 (-1) 1 (1) -2 5 (5) 8 * -2 -4 (-4) -1 (-1) -4 (-4) -5 -10 (-10) -2 (-2)

*sla vychdzaj zo seznne oistench dt (SO), aby sa odstrnil vplyv seznnych vkyvov v nborovej aktivite. Tieto dta vak nie s dostupn pre vetky krajiny vzhadom na to, e k seznne oistenm dtam potrebujeme daje za minimlne 17 tvrronch obdob.

Manpower Index trhu prce Slovensk republika

Medzinrodn porovnanie Severn a Jun Amerika

V desiatich krajinch Severnej, Strednej a Junej Ameriky oslovila ManpowerGroup takmer 30 000 zamestnvateov za elom sledovania ich nborovch plnov na prv tvrrok 2012. Vsledky vykazuj rznu mieru pozitvnych nborovch plnov na budci tvrrok vo vetkch 10 krajinch reginu. V porovnan so tvrtm tvrrokom 2011 zostva oakvan hodnota istho indexu trhu prce relatvne stabiln alebo je vyia, v iestich z desiatich krajn. V porovnan s rovnakm obdobm minulho roku je Index rovnomerne rozdelen v piatich krajinch sa zvil a v piatich znil. Rovnako ako v predchdzajcom tvrroku, najlepie podmienky na trhu prce v regine s v Brazlii, Paname a Kolumbii. Viac optimistick nborov plny ne Brazlia predpoved len India. Takmer polovica oslovench brazlskych zamestnvateov v odvetviach Sluieb a Dopravy oakva v budcom tvrroku nrast pracovnch sl. Naproti tomu optimizmus miestnych zamestnvateov v typicky silnom odvetv, ako je Spracovatesk priemysel, silne poklesol v medzironom i medzikvartlnom porovnan. Tento pokles odra znenie dopytu po strojnom zariaden a tlak na zisk z importovanho tovaru. V Spojench ttoch zamestnvatelia v odvetv Ubytovanie a stravovanie predpokladaj, e v budcich troch mesiacoch bud pokraova v agresvnom nbore novch pracovnch sl, a zvia tak pvodn poet 350 000 pracovnkov z janura 2010. V odvetv Stavebnctvo sa oakva pokles nborovch aktivt na tret nsledn tvrrok. Musme bra do vahy, e politick gest, spojen s vobami v USA, ktor bud v nasledujcich 12 mesiacoch prebieha, sa bud zameriava na rast ekonomiky a poet pracovnch sl, ale nim neprispej k posilneniu dvery zamestnvateov v ich nborov plny. Trh prce v Mexiku zostva priazniv vaka pozitvnym plnom zamestnvateov v odvetv aba nerastnch surovn, Spracovatesk priemysel a Doprava a logistika. Oakva sa, e nborov prostredie v Kanade sa mierne zlep, predovetkm v nadvznosti na narastajci optimizmus zamestnvateov v odvetv vroby tovaru dlhodobej spotreby.

Argentna
50 40 30 20 10 0 -10 -20 Seznne oisten dta 2003 2004 2005 2006 2007 2008 ist index trhu prce 2009 2010 2011 2012

Brazlia
50 40 30 20 10 0 -10 -20 2003 2004 2005 2006 2007 2008 ist index trhu prce 2009 2010 2011 2012

Argentna sa k prieskumu pripojila na 1. tvrrok 2007.

Brazlia sa k prieskumu pripojila na 4. tvrrok 2009.

Guatemala
50 40 30 20 10 0 -10 -20 2003 2004 2005 2006 2007 2008 ist index trhu prce 2009 2010 2011 2012

Kanada
50 40 30 20 10 0 -10 -20 Seznne oisten dta 2003 2004 2005 2006 2007 2008 ist index trhu prce 2009 2010 2011 2012

Guatemala sa k prieskumu pripojila na 2. tvrrok 2008.

10

Kolumbia
50 40 30 20 10 0 -10 -20 2003 2004 2005 2006 2007 2008 ist index trhu prce 2009 2010 2011 2012

Kostarika
50 40 30 20 10 0 -10 -20 Seznne oisten dta 2003 2004 2005 2006 2007 2008 ist index trhu prce 2009 2010 2011 2012

Kolumbia sa k prieskumu pripojila na 4. tvrrok 2008.

Kostarika sa k prieskumu pripojila na 3. tvrrok 2006.

Mexiko
50 40 30 20 10 0 -10 -20 Seznne oisten dta 2003 2004 2005 2006 2007 2008 ist index trhu prce 2009 2010 2011 2012

Panama
60 50 40 30 20 10 0 -10 -20 2003 2004 2005 2006 2007 2008 ist index trhu prce 2009 2010 2011 2012

Absencia stpca predstavuje nulov ist index trhu prce.

Panama sa k prieskumu pripojila na 2. tvrrok 2010.

Peru
60 50 40 30 20 10 0 -10 -20 Seznne oisten dta 2003 2004 2005 2006 2007 2008 ist index trhu prce 2009 2010 2011 2012

USA
50 40 30 20 10 0 -10 -20 Seznne oisten dta 2003 2004 2005 2006 2007 2008 ist index trhu prce 2009 2010 2011 2012

Peru sa k prieskumu pripojilo na 2. tvrrok 2006.

Absencia stpca predstavuje nulov ist index trhu prce.

11

Manpower Index trhu prce Slovensk republika

Medzinrodn porovnanie zia a Pacik

Viac ne 15 500 zamestnvateov bolo oslovench v Austrlii, ne, Hongkongu, Indii, Japonsku, na Novom Zlande, v Singapure a na Taiwane za elom sledovania ich nborovch plnov na prv tvrrok 2012. Oakvania zamestnvateov celho reginu s stle optimistick a zamestnvatelia v Indii, na Taiwane, na Novom Zlande a v Singapure hlsia najsilnejie nborov plny. Nborov prostredie v Indii je najoptimistickejie zo vetkch 41 krajn a oblast, kde sa prieskum v tomto tvrroku vykonval. Optimizmus zamestnvateov v Japonsku je najslab v celom regine, ale Index v tejto krajine sa od Q3 2008 stle mierne zvyuje a v sasnosti je silnej ne kedykovek za poslednho tri a pol roku. Zamestnvatelia v iestich z smich sledovanch krajn a oblast oakvaj na budci tvrrok spomalenie nborovch aktivt. Najviditenej je pokles Indexu v Singapure, ktor sa dostal na najniiu rove za posledn 2 roky, hoci je stle pozitvny. V porovnan s rovnakm obdobm minulho roku sa nborov plny znili v iestich krajinch a oblastiach. Najv pokles zaznamenala na, kde sa Index znil vo vetkch odvetviach v kvartlnom i medzironom porovnan. Zamestnvatelia hlsia najmenej optimistick nborov plny za posledn dva roky, o mono pripsa zmernm snahm nskej vldy o spomalenie ekonomickho rastu a pokraujcej nannej neistote v Eurpe, ktor je najvm nskym exportnm trhom. Optimizmus indickch zamestnvateov pramen z ambiciznych nborovch plnov v odvetv Sluieb, kde nrodn i nadnrodn spolonosti plnuj agresvny nbor talentov v oblasti IT, ktor podpor ich stratgie internetovho obchodovania. Objavuj sa nznaky, e poet pracovnch sl v krajine nebude stai dopytu a nedvno vydan sprva Konfedercie indickho priemyslu odhaduje, e v budcom roku bude v Indii chba a 5 milinov pracovnkov. Napriek oakvanej stagncii v regine, predovetkm v ne, neslad vo vyuit talentov bude i naalej vnym problmom pre zamestnvateov i uchdzaov o prcu a kandidti s patrinmi znalosami a sksenosami bud ma stle vemi dobr pracovn prleitosti.

Austrlia
50 40 30 20 10

na
50 40 30 20 10 0 -10

0
-10 -20 Seznne oisten dta 2003 2004 2005 2006 2007 2008 ist index trhu prce 2009 2010 2011 2012

-20

Seznne oisten dta 2003 2004 2005 2006 2007 2008

ist index trhu prce 2009 2010 2011 2012

Absencia stpca predstavuje nulov ist index trhu prce.

na sa k prieskumu pripojila na 2. tvrrok 2005.

12

Hongkong
50 40 30 20 10 0 -10 -20 Seznne oisten dta 2003 2004 2005 2006 2007 2008 ist index trhu prce 2009 2010 2011 2012

India
50 40 30 20 10 0 -10 -20 Seznne oisten dta 2003 2004 2005 2006 2007 2008 ist index trhu prce 2009 2010 2011 2012

Absencia stpca predstavuje nulov ist index trhu prce.

India sa k prieskumu pripojila na 3. tvrrok 2005.

Japonsko
50 40 30 20 10 0 -10 -20 Seznne oisten dta 2003 2004 2005 2006 2007 2008 ist index trhu prce 2009 2010 2011 2012

Nov Zland
50 40 30 20 10 0 -10 -20 Seznne oisten dta 2003 2004 2005 2006 2007 2008 ist index trhu prce 2009 2010 2011 2012

Nov Zland sa k prieskumu pripojil na 2. tvrrok 2004. Absencia stpca predstavuje nulov ist index trhu prce.

Singapur
70 60 50 40 30 20 10 0 -10 -20 -30 -40 -50 -60

Taiwan
50 40 30 20 10

0
-10
Seznne oisten dta 2003 2004 2005 2006 2007 2008 ist index trhu prce 2009 2010 2011 2012

-20

Seznne oisten dta

2003 2004 2005 2006 2007 2008

ist index trhu prce

2009 2010 2011 2012

Absencia stpca predstavuje nulov ist index trhu prce.

Taiwan sa k prieskumu pripojil na 2. tvrrok 2005.

13

Manpower Index trhu prce Slovensk republika

Medzinrodn porovnanie EMEA

V regine Eurpa, Stredn vchod a Afrika (EMEA) bolo oslovench viac ne 19 500 zamestnvateov z 23 krajn za elom sledovania ich nborovch plnov na prv tvrrok 2012. Hoci zamestnvatelia predpovedaj pozitvne nborov aktivity v 13 z 23 sledovanch krajn, ich oakvania s v porovnan s minulmi troma mesiacmi slabie v 18 krajinch a v medzironom porovnan v 12 krajinch. Najsilnejie nborov plny predpoved Turecko, Izrael, Nemecko, Nrsko a vdsko. Najslabie nborov prostredie op oakva Grcko, kde je Index stle negatvny u 7 za sebou nasledujcich tvrrokov. Vemi zl situciu na trhu prce hlsi aj Maarsko. Negatvne nborov plny predpovedaj aj zamestnvatelia v Taliansku, panielsku, eskej republike, rsku. V Junej Afrike zamestnvatelia hlsia prv negatvnu hodnotu Indexu od zaiatku vykonvania prieskumu v roku 2006. Nborov aktivity v Nemecku s stle optimistick. rove nezamestnanosti je tu najniia na celom kontinente, o vak predstavuje stlu vzvu pre zamestnvateov pri hadan talentov. Najv dopyt sa oakva v odvetv Financie, poistenie, nehnutenosti a alie sluby podnikom. Zamestnvatelia v Nemecku si ale musia poka na prliv sksench pracovnkov, ktor mu prs v rmci nedvno prijatej legislatvy o pohybe pracovnch sl v rmci E. Nedostatok talentov predstavuje stly problm a zamestnvatelia sa mrne snaia njs poadovan sksenosti a znalosti, ktor uspokoja oakvan dopyt. Trh prce v Nrsku a vdsku zostva stabiln, kde pribline osem z desiatich zamestnvateov oakva, e poet pracovnch sl zostane v budcich troch mesiacoch na rovnakej rovni. Trh prce vo Vekej Britnii stle stagnuje, predovetkm v odvetv Financie, poistenie, nehnutenosti a alie sluby podnikom, kde sa Index zniuje v troch za sebou nasledujcich tvrrokoch. Vek banky ako Barclays, RBS a HSBC naznauj, e stle zvauj kroky vedce k zneniu nkladov, aby zmiernili nsledky mench ziskov a prlinej regulcie, o me znamena i zniovanie pracovnch sl. S vnimkou Turecka a Slovinska, nie s zamestnvatelia v sledovanch krajinch vchodnej Eurpy prli presveden o svojich schopnostiach nboru novch pracovnch sl. V porovnan s predchdzajcim tvrrokom sa nborov plny znili v iestich krajinch vrtane Maarska, kde viac ne jeden z piatich zamestnvateov oakva zniovanie potu pracovnch sl. Nborov prostredie v Turecku zostva aktvne vaka silnmu dopytu vo farmaceutickom priemysle a odvetv Financie, poistenie, nehnutenosti a alie sluby podnikom a Spracovatesk priemysel.

Belgicko
50 40 30 20 10 0 -10 -20 Seznne oisten dta 2003 2004 2005 2006 2007 2008 ist index trhu prce 2009 2010 2011 2012

Bulharsko
50 40 30 20 10

0
-10 -20 2003 2004 2005 2006 2007 2008 ist index trhu prce 2009 2010 2011 2012

Absencia stpca predstavuje nulov ist index trhu prce.

Bulharsko sa k prieskumu pripojilo na 1. tvrrok 2011.

14

esk republika
50 40 30 20 10

Franczsko
50 40 30 20 10 0 -10
ist index trhu prce

0
-10 -20 2003 2004 2005 2006 2007 2008

-20

Seznne oisten dta 2003 2004 2005 2006 2007 2008

ist index trhu prce 2009 2010 2011 2012

2009

2010

2011

2012

esk republika sa k prieskumu pripojila na 2. tvrrok 2008.

Absencia stpca predstavuje nulov ist index trhu prce.

Grcko
50 40 30 20 10 0 -10 -20 ist index trhu prce 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012

Holandsko
50 40 30 20 10 0 -10 -20 Seznne oisten dta 2003 2004 2005 2006 2007 2008 ist index trhu prce 2009 2010 2011 2012

Grcko sa k prieskumu pripojilo na 2. tvrrok 2008. Absencia stpca predstavuje nulov ist index trhu prce.

rsko
50 40 30 20 10 0 -10 -20 Seznne oisten dta 2003 2004 2005 2006 2007 2008 ist index trhu prce 2009 2010 2011 2012

Izrael
50 40 30 20 10

0
-10 -20 2003 2004 2005 2006 2007 2008 ist index trhu prce 2009 2010 2011 2012

Absencia stpca predstavuje nulov ist index trhu prce.

Izrael sa k prieskumu pripojil na 4. tvrrok 2011. Absencia stpca predstavuje nulov ist index trhu prce.

Juhoafrick republika
50 40 30 20 10 0 -10 -20 Seznne oisten dta 2003 2004 2005 2006 2007 2008 ist index trhu prce 2009 2010 2011 2012

Maarsko
50 40 30 20 10 0 -10 -20 ist index trhu prce 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012

Juhoafrick republika sa k prieskumu pripojila na 4. tvrrok 2006.

Maarsko sa k prieskumu pripojilo na 3. tvrrok 2009. Absencia stpca predstavuje nulov ist index trhu prce.

15

Manpower Index trhu prce Slovensk republika Nemecko

50 40 30 20 10

Nrsko
50 40 30 20 10 0 -10

0
-10 -20 Seznne oisten dta 2003 2004 2005 2006 2007 2008 ist index trhu prce 2009 2010 2011 2012

-20

Seznne oisten dta 2003 2004 2005 2006 2007 2008

ist index trhu prce 2009 2010 2011 2012

Posko
50 40 30 20 10 0 -10 -20 2003 2004 2005 2006 2007 2008 ist index trhu prce 2009 2010 2011 2012

Raksko
50 40 30 20 10

0
-10 -20 Seznne oisten dta 2003 2004 2005 2006 2007 2008 ist index trhu prce 2009 2010 2011 2012

Posko sa k prieskumu pripojilo na 2. tvrrok 2008.

Absencia stpca predstavuje nulov ist index trhu prce.

Rumunsko
50 40 30 20 10 0 -10 -20 2003 2004 2005 2006 2007 2008 ist index trhu prce 2009 2010 2011 2012

Slovensko
50 40 30 20 10

0
-10 -20 2003 2004 2005 2006 2007 2008 ist index trhu prce 2009 2010 2011 2012

Rumunsko sa k prieskumu pripojilo na 2. tvrrok 2008. Absencia stpca predstavuje nulov ist index trhu prce.

Slovensko sa k prieskumu pripojilo na 4. tvrrok 2011.

16

Slovinsko
50 40 30 20 10

panielsko
50 40 30 20 10

0
-10 -20 2003 2004 2005 2006 2007 2008 ist index trhu prce 2009 2010 2011 2012

0
-10 -20 Seznne oisten dta 2003 2004 2005 2006 2007 2008 ist index trhu prce 2009 2010 2011 2012

Slovinsko sa k prieskumu pripojilo na 1. tvrrok 2011.

Absencia stpca predstavuje nulov ist index trhu prce.

vdsko
50 40 30 20 10 0 -10 -20 Seznne oisten dta 2003 2004 2005 2006 2007 2008 ist index trhu prce 2009 2010 2011 2012

vajiarsko
50 40 30 20 10 0 -10 -20 Seznne oisten dta 2003 2004 2005 2006 2007 2008 ist index trhu prce 2009 2010 2011 2012

Absencia stpca predstavuje nulov ist index trhu prce.

vajiarsko sa k prieskumu pripojilo na 3. tvrrok 2005. Absencia stpca predstavuje nulov ist index trhu prce.

Taliansko
50 40 30 20 10 0 -10 -20 Seznne oisten dta 2003 2004 2005 2006 2007 2008 ist index trhu prce 2009 2010 2011 2012

Turecko
50 40 30 20 10

0
-10 -20 2003 2004 2005 2006 2007 2008 ist index trhu prce 2009 2010 2011 2012

Absencia stpca predstavuje nulov ist index trhu prce.

Turecko sa k prieskumu pripojilo na 1. tvrrok 2011.

Vek Britnia
50 40 30 20 10 0 -10 -20 Seznne oisten dta 2003 2004 2005 2006 2007 2008 ist index trhu prce 2009 2010 2011 2012

Absencia stpca predstavuje nulov ist index trhu prce.

17

Manpower Index trhu prce Slovensk republika

Predstavenie a metodika Indexu

Prieskum Manpower Index trhu prce sa vykonva kad tvrrok za elom sledovania zmerov zamestnvateov zni alebo zvi poet zamestnancov v priebehu nasledujceho tvrroku. Prieskum prebieha u 50 rokov a stal sa jednm z najdveryhodnejch prieskumov nborovej aktivity na svete. Zkladom spechu Manpower Indexu trhu prce je niekoko faktorov: Jedinen: bezkonkurenn vo svojej vekosti, rozsahu, zameran a mnohoronej tradcii. S vhadom do budcna: prieskum Manpower Index trhu prce je najrozsiahlej vhadov prieskum v oblasti nborovch aktivt na svete sledujci plny zamestnvateov na zvenie i znenie potu svojich zamestnancov poas nasledujceho tvrroku. Ostatn prieskumy a tdie sa oproti tomu zameriavaj na retrospektvne dta, ktor vypovedaj o tom, o sa stalo v minulosti. Nezvisl: prieskum sa vykonva na reprezentatvnej vzorke zamestnvateov z krajn, kde prebieha. astnci prieskumu nie s vyberan z databzy klientov spolonosti Manpower. Na pevnom zklade: prieskum je zaloen na kladen otzok viac ne 65 000 zamestnvateom z verejnho i skromnho sektoru naprie 41 krajinami a oblasami za elom stanovenia predpokladanch trendov v oblasti nboru novch pracovnch sl na kad tvrrok. Tto vzorka umouje, aby bola vykonan analza pecickch oborov a reginov, ktor poskytne alie detailn informcie. Jasne zameran: u viac ne 5 desaro prieskum odvodzuje vetky informcie z jedinej otzky.

ist index trhu prce

V tomto dokumente pouvame termn ist index trhu prce. Hodnotu tejto veliiny zskame tak, e od percenta zamestnvateov, ktor predpokladaj nrast pracovnch sl, odtame percento zamestnvateov, ktor predpokladaj pokles potu pracovnch sl. Vsledkom tejto kalkulcie je ist index trhu prce.

Seznne oisten dta

Za elom presnejch vsledkov prieskumu sa pouva tzv. seznne oistenie dt zskanch v Argentne, Austrlii, Belgicku, ne, Franczsku, Holandsku, Hongkongu, Indii, rsku, Taliansku, Japonsku, Junej Afrike, Kanade, Kostarike, Mexiku, Nemecku, na Novom Zlande, v Nrsku, Peru, Raksku, Singapure, panielsku, vdsku, vajiarsku, na Taiwane, vo Vekej Britnii a v Spojench ttoch americkch. Toto oistenie umouje posudzova dta bez seznnych vkyvov v oblasti nboru pracovnkov, ktor sa bene objavuj kad rok v rovnak as, a tm poskytn presnejie dta v prslunom obdob. Manpower plnuje v budcnosti vykonva seznne oistenie dt v alch krajinch potom, o bud k dispozcii historick dta. V prvom tvrroku 2008 Manpower pouil metdu seznneho oistenia dt TRAMO-SEATS.

Otzka kladen pri prieskume

Vetkm zamestnvateom, ktor sa zastuj na celosvetovom prieskume, je poloen rovnak otzka: Ako oakvate, e sa zmen celkov poet zamestnancov vo vaej spolonosti v nasledujcich troch mesiacoch do konca marca 2012 v porovnan s aktulnym tvrrokom?

Metodika
Index trhu prce Manpower sa vykonva pomocou osvedenej metodiky v slade s najvymi tandardmi prieskumu trhu. Tm, ktor vykonva prieskum v 41 krajinch a teritrich, zaha intern tm Manpower a Infocorp Ltd. truktra prieskumu bola vytvoren tak, aby reprezentovala nrodn ekonomiku kadej krajiny, zapojenej do prieskumu. Vka odchlky pre vetky nrodn, regionlne a globlne daje je maximlne +/- 3,9 %.

18

Histria prieskumu
1962 Uvedenie prvej genercie prieskumu Index trhu prce Manpower (Manpower Employment Outlook Survey) v Spojench ttoch americkch a v Kanade. 1966 Fililka Manpower vo Vekej Britnii predstavila ekvivalent americkho prieskumu Quarterly Survey of Employment Prospects (tvrron prieskum pracovnch prleitost). Prieskum pouil rovnak formt vhadu do budcna ako v Spojench ttoch americkch a bol prv svojho druhu v Eurpe. 1976 Zavedenie tvrtej genercie prieskumu Indexu trhu prce Manpower v Spojench ttoch americkch a v Kanade. Nov metodika prieskumu vyuva najnovie poznatky z oblasti prieskumu trhu. 2002 Manpower Quarterly Survey of Employment Prospects vo Vekej Britnii je aktualizovan a preber modern vylepen metodiku prieskumu. Fililky Manpower v Mexiku a rsku zavdzaj prieskum vo svojich krajinch. 2003 Uvedenie tvrtej genercie prieskumu Indexu trhu prce Manpower a jeho rozrenie do 18 krajn po celom svete: Austrlie, Belgicka, Franczska, Holandska, Hongkongu, rska, Japonska, Kanady, Mexika, Nemecka, Nrska, Rakska, Singapuru, Spojench ttov americkch, panielska, vdska, Talianska a Vekej Britnie. 2004 Fililka Manpower na Novom Zlande zavdza prieskum Manpower Employment Outlook Survey. 2005 Fililky Manpower v ne, Indii, vajiarsku a na Taiwane zavdzaj prieskum Manpower Employment Outlook Survey. 2006 Fililka Manpower v Kostarike a Peru sa pripojila k prieskumu. Na prieskumy v Austrlii, Belgicku, Franczsku, Holandsku, Hongkongu, rsku, Japonsku, Mexiku, Nemecku, Nrsku, Raksku, Singapure, panielsku, vdsku a Taliansku sa pouilo seznne oistenie dt v treom tvrroku. Fililka Manpower v Juhoafrickej republike zavdza prieskum Manpower Employment Outlook Survey. 2007 Fililka Manpower v Argentne sa zapja do projektu prieskumu. Na prieskum na Novom Zlande je v prvom tvrroku pouit seznne oistenie dt. 2008 Fililky Manpower v eskej republike, Grcku, Guatemale, Kolumbii, Posku a Rumunsku sa zapjaj do projektu. Pri prieskume v ne a na Taiwane je v druhom tvrroku pouit seznne oistenie dt. India a vajiarsko pripjaj seznne oisten dta v 3. tvrroku. 2009 Fililka Manpower v Maarsku a Brazlii sa zapja do prieskumu Manpower Employment Outlook Survey. 2010 Fililka Manpower v Paname sa pripja k projektu prieskumu Indexu trhu prce a roziruje program na celkov poet 36 krajn a oblast po celom svete. Peru v tvrtom tvrroku pridva seznne oisten dta. Kostarika pridva seznne oisten dta na tvrt tvrrok. 2011 Fililky Manpower v Bulharsku, Slovinsku a Turecku sa pripjaj k projektu prieskumu Indexu trhu prce. Argentna a Jun Afrika pridva na prv tvrrok seznne oisten dta. V tvrtom tvrroku sa k prieskumu pridal Izrael a Slovensko.

19

Manpower Index trhu prce Slovensk republika

O spolonosti Manpower Inc.

Spolonos ManpowerGroup (NYSE: MAN) je svetovm ldrom v poskytovan sluieb a rieen na mieru, ktor pokrvaj ivotn cyklus zamestnanca a pomhaj jej klientom dosiahnu ciele a zvi svoju konkurencieschopnos. ManpowerGroup, spolonos s obratom $22 milird a s viac ne 60-ronmi sksenosami v obore, ponka komplexn ponuku rieen v oblasti udskch zdrojov, ktor pomhaj klientom uspie v nastupujcom Veku loveka. Tieto rieenia pokrvaj vetky potreby zamestnvateov od vyhadania a nboru talentov, ich hodnotenia, trning a rozvoj, riadenie kariry, po agentrne zamestnvania a outsourcing. ManpowerGroup disponuje najvou svetovou sieou v oblasti udskch zdrojov s takmer 3 900 pobokami vo viac ne 80 krajinch sveta. Vytvra tak dynamick kombinciu bezkonkurennej globlnej psobnosti so znalosami a sksenosami na regionlnych trhoch prce, aby vyhovela potrebm svojich 400 000 zkaznkov rone, ku ktorm patria ako menie a stredn podniky vetkch odvetv, tak najvie svetov nadnrodn korporcie. ManpowerGroup poskytuje svoje rieenia v rmci svojich spolonost ManpowerGroup Solutions, Manpower, Experis a Right Management. Zistite si viac informci o tom, ako vm ManpowerGroup me pomc uspie vo Veku loveka na www.manpowergroup.com.

Na Slovensku sa Manpower kad mesiac star o personlnu a mzdov agendu pre viac ako 2 000 pridelench zamestnancov, ktorch vyhadal a ktor pracuj u jeho klientov. Vaka svojej sieti 5 poboiek Manpower rone njde pre 500 klientov 6 000 novch spolupracovnkov.

Viac informci o spolonosti Manpower njdete na www.manpower.com a www.manpower.sk.

20

21

Manpower Slovensk republika, Lazaretsk 8, 811 08 Bratislava, Slovensk republika Tel.: +421 2 5710 6900 Fax +421 2 5710 6109 www.manpower.sk 2011, Manpower Slovensko s.r.o. Vetky prva vyhraden.