You are on page 1of 49

N ROZHOVOR

RONK I/1996. SLO 12 V TOMTO SEIT


N rozhovor ........................................... 1 AR seznamuje: Penosn pehrva CD Philips AZ 7261 .................................. 3 Nov knihy ............................................... 4 AR mldei: Svtiv diody, jejich innost a pouit ............................. 5 Jednoduch zapojen pro voln as ....... 6 Transceiver 145 MHz FM SMD ................ 8 Jednoduch speech procesor ............... 11 Nov KV transceiver ............................. 11 Poplachov zariadenie s nulovm odberom ............................. 12 Ochrana autobaterie ped nedoucm vybitm ....................... 14 Blikajc vnon stromeek .................... 15 Indikan panel pro motocykl ................. 16 Univerzln kompenztor teplotn zvislosti ................................... 17 Dvojit laboratrny zdroj ....................... 18 Teplotn senzor AD22100 ..................... 23 Jednoduch DC-DC mni z 0,8 V na 5 V/100 mA .......................... 24 Inzerce ....................................... I-XLIV, 47 Mal katalog ..................................... 25, 26 Obvody s fzovm zvsem ................ 27 Doplky k tai z PE 5/96 ..................... 29 PC hobby ............................................... 31 CB report ............................................... 40 Z radioamatrskho svta .................... 41 Mlde a radiokluby ............................... 45 Objednvka pedplatnho ..................... 48 Obsah ronku ............................... A a D

s pan Milu Mikulovou, spolumajitelkou firmy GM electronic, zabvajc se prodejem elektronickch soustek, zazen a pstroj.
Ped pti lety jsem pipravoval interview se zanajc firmou GM electronic. Tehdy jsme se dohodli, e k nim zajdu po pti letech, abych se dozvdl, co je novho. Dnes jsem vak ji piel do renomovan firmy, kter je ve svm oboru mon nejvt v republice a tak se mohu jen pdit po tom, jak se to pihodilo?

Pan Milue Mikulov Velkoobchodn zkaznci dnes m dl astji kladou draz hlavn na kvalitu dodvanch elektronickch soustek. Firma se sna dodvat kvalitn soustky pokud mono pedevm od vrobc, kte se prezentuj nkterm z certifikt ISO. Tm se vysvtluj i argumenty nkterch zkaznk, e nkter soustky jsou dra ne u na konkurence. Myslm vak, e pesun ke kvalit je patrn i u vrobc u ns. Proto krom naich nejznmjch dodavatel (nap. SGS Thomson, LCC Thomson, Hewlett Packard), u kterch je kvalita a tm i certifikty ISO samozejmost, vyhovuje normm ISO i n dal sortiment (nap. pasivn soustky SMD, ventiltory Sunon k PC, olovn hermetizovan akumultory, akustick mnie, konstrukn krabiky Fibox, mic pstroje, rel, objmky, ploch kabely Belden, adov rezistory, krystaly CQ, svorkovnice PTR atd.). Dalm astm poadavkem zkaznk je rychlost dodvek. Nyn se sname, aby zbo, pokud je na sklad, bylo expedovno do 24 hodin, piem sklad velmi pravideln doplujeme. Podnikatelm tak poskytujeme pi velkch odbrech individuln slevy nebo pi jedn objednvce nad 100 000 K poskytujeme automatickou slevu 10 %. asem bychom chtli jet rozit a zmodernizovat skladov prostory tak, aby nm to ppadn umonilo zskat pro na firmu certifikt ISO.
Kde jsou v souasnosti vae prodejn msta a jak sluby nabzte zkaznkm v maloobchodu?

Praktick elektronika A Radio


Vydavatel: AMARO spol. s r. o. Redakce: fred.: Lubo Kalousek, OK1FAC, redaktoi: ing. Josef Kellner (zstupce fred.), Petr Havli, OK1PFM, ing. Jan Klabal, ing. Jaroslav Belza, sekretarit: Tamara Trnkov. Redakce: Dldn 4, 110 00 Praha 1, tel.: 24 21 11 11 - l. 295, tel./fax: 24 21 03 79. Ron vychz 12 sel. Cena vtisku 20 K. Pololetn pedplatn 120 K, celoron pedplatn 240 K. Roziuje PNS a. s., Transpress spol. s r. o., Mediaprint & Kapa a soukrom distributoi. Pedplatn: Informace o pedplatnm pod a objednvky pijm administrace redakce (Amaro spol. s r. o., Dldn 4, 110 00 Praha 1, tel./fax: (02) 24 21 11 11 - l. 284), PNS, pota, doruovatel. Objednvky a predplatn v Slovenskej republike vybavuje MAGNET-PRESS Slovakia s. r. o., P. O. BOX 169, 830 00 Bratislava, tel./fax (07) 213 644 - predplatn, (07) 214 177 - administratva. Predplatn na rok 297,- SK, na polrok 149,- SK. Podvn novinovch zsilek povoleno jak eskou potou - editelstvm OZ Praha (.j. nov 6005/96 ze dne 9. 1. 1996), tak RPP Bratislava (j. 721/96 z 22. 4. 1996). Inzerci v R pijm redakce, Dldn 4, 110 00 Praha 1, tel.: 24211111 - linka 295, tel./fax: 24 21 03 79. Inzerci v SR vyizuje MAGNET-PRESS Slovakia s. r. o., Teslova 12, 821 02 Bratislava, tel./fax (07) 214 177. Za pvodnost a sprvnost pspvk odpovd autor (plat i pro inzerci). Nevydan rukopisy nevracme. ISSN 1211-328X, MKR 7409

Od doby, kdy jsme se poprv pedstavili vaim tenm, prola firma GM electronic adou rozshlch zmn. Obrat se zvtil 6krt, zmny postihly veden firmy i zamstnance, podstatn se zvtil sortiment, zmnilo se sdlo firmy a rozili jsme svoji psobnost v rmci republiky. Vlastn dnes ji meme hovoit i o zahrani, protoe Slovensk republika se ad ji mezi nae zahranin sousedy. Pokud bychom se chtli jet vrtit trochu do historie firmy GM, musm pipomenout, e nae firma zanala vznikat ji na zatku roku 1990 se souasnmi majiteli (pan Gronsk, viz prvn interview v roce 1991, a pan Mikulov - pozn. red.). Z potench psmen pijmen vznikl i nzev firmy GM. V ervenci roku 1990 byla zaloena spol. s r. o., ta v prbhu t msc pibrala dal dva spolenky, kte vak bhem let odeli. V souasn dob vedeme firmu opt pouze sami dva.
Jak je skladba vaich zkaznk?

Dnes vedeme firmu podle svch pvodnch pedstav tak, aby dokzala vyhovt a uspokojit vechny sv drobn zkaznky i podnikatele jak v i sortimentu a cench, tak i v dodacch lhtch. Proto tak klademe velk draz na s maloobchodnch prodejen a zsilkovou slubu. Firma vak v dnm ppad nezapomn ani na velkoobchodn zkaznky. Pomr mezi tmito dvma hlavnmi skupinami se sname udrovat tak, aby to mlo pzniv vliv na stabilitu firmy. Na snahou je, aby zanajc mlad radioamati a elektronici byli s naimi slubami spokojeni a vraceli se k nm i jako budouc zkaznci velkoobchodu.
Na velkoobchodnm trhu je dnes pkn husto. Jak se vm na nm da udret si pozice?

AMARO spol. s r. o.

Ke kvalitnm slubm zkaznkm pat nejen pstup jednotlivch zamstnanc, ale i prosted a kulturnost prodeje. Proto jsme zatkem tohoto roku zmnili sdlo firmy velkoobchodu v Praze a pesthovali se do vtch prostor na Karlnsk nmst 6. Tato zmna pinesla firm i mnohem vt skladovac plochy a tm monost

Praktick elektronika A Radio - 12/96

dalho rozen sortimentu. Od doby zaloen firmy vak vznikly i nov provozovny nejenom v Praze, ale v prvn ad v Brn, kde ji od nora roku 1992 nabz sv sluby jak velkoobchod, tak i maloobchodn prodejna. V t dob byla zzena tak maloobchodn prodejna v Liberci, kter v souasn dob pracuje ve spoluprci s a. s. Elitron Liberec. V polovin roku 1993 jsme oteveli na zklad velk poptvky slovenskch zkaznk poboku v Bratislav. Po vce ne dvouletm hodnocen tto poboky, kter prola nkolika personlnmi zmnami, jsme se rozhodli, e v Bratislav ponechme pevn maloobchodn prodej a zsilkovou slubu. Velkoobchod jsme pesunuli v rmci vzjemn spoluprce s firmou Didaktik do Skalice, kde maj v oboru elektroniky dlouholet zkuenosti a vme, e se nae spoluprce bude spn. Nakonec nesmme zapomenout ani na nai posledn otevenou poboku v Ostrav, kter ji od nora roku 1994 velmi dobe zsobuje severomoravskou st na republiky. V souasn dob tam eme problmy s velikost prodejnch ploch. Nemalmi zmnami prola vak i nae maloobchodn prodejna v Praze na Sokolovsk ulici 32 a 21. Velk zjem zkaznk ns donutil, abychom prodejnu, kter byla pvodn pouze na Sokolovsk 21, rozili jet do jednoho objektu v Sokolovsk 32, hned naproti prvn prodejn (u viaduktu). Zde jsou nyn oteveny ji ti podla, ve kterch najdete n veker sortiment, kter se sname neustle roziovat. V tchto prostorch je umstn tak servis, kter se v souasn dob zabv nejenom zrunmi opravami nmi prodvanch vrobk, ale i pozrunmi opravami (nai technici byli vykoleni pmo u vrobc), o kter je velk zjem vzhledem k tomu, e m servis vhodu v levnjch nhradnch dlech a soustkch a v rychlejch dodvkch. Dle je v Sokolovsk 32 tak umstna nae zsilkov sluba.
Jak jsou vae dal plny na rozvoj firmy?

slueb i na mic pstroje zakoupen jinde ne u ns. Dle uvaujeme o rozen na firmy do Polska a pobaltskch republik, k tomu jsme ji podnikli prvn kroky a jen as uke, zda nae volba byla sprvn. Od ptho roku bude pln v provozu nae strnka na Internetu, na n najdete informace o aktulnch cench, novinkch a ppadnch slevch. Sousn budeme mt na Internetu i schrnku E-mail. V souasnosti je tato sluba ve zkuebnm provozu.
O kter vrobky jste rozili v posledn dob svoji nabdku?

V prvn ad bychom chtli dokonit opravu velkoobchodu v Ostrav, kde bude i maloobchodn prodejna se sortimentem, jak je v Praze na Sokolovsk ulici. Jeho oteven je plnovno na konec ptho roku. Nov prodejn prostory by mly umonit rozit sortiment a zlepit obsluhu zkaznka. Po uvolnn druhho patra na Sokolovsk 32 potme s celkovou rekonstrukc k vyuit celho objektu pro obchodn innost. Vybudovn vtahu by mlo umonit snadn pstup do vych pater. N zkaznk by tu ml nalzt ve od soustek a po finln celky a to ve na pti podlach. Zrove potme s rozrenm servisnch

Co se tk sortimentu, rozili jsme ho napklad o stavebnice firmy Veleman, krabiky firmy Fibox, potaov komponenty (v maloobchod) a mic pstroje od firmy Escort. Do budoucna bychom chtli jet nabdku vrobk rozit o vrobky dalch firem tak, aby ml zkaznk monost srovnvat pomr kvality a ceny. V nabdce potaovch dl chceme mt jejich nabdku takovou, aby umonila naim zkaznkm sloit si pota na mru. Co se tk micch pstroj, je nam clem mt v nabdce mic pstroje jak pro zatenky v cen do 300 K s DPH, tak i pstroje pro profesionly s mnohostrannm vyuitm. Nechceme se vzdt ani prodeje analogovch pstroj, protoe poptvka po nich je stle jete velk a jejich vhody jsou zejm. Dle potame s rozenm sortimentu runho nad. Mlo by se to tkat hlavn roubovk a klet profesionln kvality. Nae leton nvtva na Taiwanu a v Honkongu nm umonila nahldnout do nkterch vrobnch zvod naich stlch dodavatel a tak vybrat novinky, je by obohatily n sortiment. Namtkou uvdm napklad digitln multimetr DT 101 pro zatenky a mlde, kter stoj pouze 270 K (vetn DPH). Pro podnikatele bude mon zajmav alfanumerick nekonen displej, kter nepotebuje pro naprogramovn pota (viz II. strana oblky). Automobilisty by mohl zaujmout digitln mi voln vzdlenosti za vozidlem pi couvn, jeho cena by nemla peshnout 5000 K. Na vnonm trhu by se mohly uplatnit dva nov druhy kvalitnch sluchtek (SL2000 a SLPX924), ktermi lze napklad nahradit nekvalitn sluchtka k walkmanu. Hitem by tak mly bt svtic flie v rznch barvch s velmi malou spotebou. Jsou vhodn jak pro reklamu, tak napklad pro nouzov orientan osvtlen. Budou dodvny v standardnch rozmrech nebo na objednvku v rznch tvarech. Orientan cena bude asi 2 K/cm2.

Pro nejrznj silnoproud aplikace nabzme ucelen sortiment kontrolnch, ochrannch a asovch rel z produkce firmy Electromatic. S jejich pouitm lze elegantn eit sledovn frekvence (srie EFAC), napt (srie EUKC T), proudu (srie EILC), fzov symetrie (srie EUYC) a dalch parametr. Firma Electromatic je tak vrobcem cel ady induknch, kapacitnch a optickch snma a idel, urench pro pouit v prmyslovm prosted. Nabdku tohoto vrobce zavruje velmi atraktivn ada rel SSR pro nron aplikace, kontroler a vkonovch modul pro asynchronn motory do 22 kW, kter jednodue umon plynul rozbh, dobh, reverzaci i dynamick brzdn motoru.
Zaujaly m mic pstroje od firmy Escort. Kter oblasti mic techniky zahrnuj?

Tato firma vyrb kvalitn pstroje pro profesionly. Jsou to napklad multimetry, kleov multimetry, mie RLC, funkn genertory, tae a celou adu digitlnch tester pro automechaniky, vetn testeru s osciloskopickou obrazovkou LCD. Za upozornn stoj napklad kapesn (ELC 131D - viz test v PE 6/96) a stoln (ELC 3131D) mie RLC. Zajmav jsou rozmtan genertory funkc s vestavnmi kmitotomry EGC 3230 (2 MHz) a EGC 3233 (3 MHz). pikovm vrobkem firmy je takzvan palmscope, co je penosn digitln pamov osciloskop LCD, multimetr, osmikanlov logick analyztor a ta v jednom. Lze jej napjet z vestavnch akumultor i ze st, displej m 320 x 240 bod a je podsvtlen diodami LED. Osciloskop pracuje do 20 MHz a m 2 vstupy, 33/4mstn multimetr m automatick pepnn rozsah a m skuten efektivn hodnoty a sedmimstn ta m kmitoet do 20 MHz. Pstroj lze tak pipojit pes rozhran RS 232 k PC.
Jak informujete sv zkaznky o stlm sortimentu a novinkch?

Zastujeme se pravideln vstav jako je Amper, Invex a chceme se zastovat i rznch regionlnch elektronickch vstav. Dle se sname vydvat pravideln dvakrt ron katalog v nkladu asi 30 000 vtisk. M pes 200 stran a prodvme ho za vrobn cenu (nyn 50 K). Mme v myslu jej dle roziovat, uvdt v nm tak vce aplikanch zapojen a umonit v nm prezentaci naim vrobcm.
Dkuji za rozhovor a ke vem plnm vm peji mnoho spch a doufm, e za 5 let budeme opt v tomto rozhovoru pokraovat.
Rozmlouval ing. Josef Kellner

Praktick elektronika A Radio - 12/96

SEZNAMUJEME VS
Penosn pehrva kompaktnch desek Philips AZ 7261
Celkov popis
Tento pstroj umouje reprodukci kompaktnch desek za nejrznjch provoznch podmnek. Lze jm poslouchat desky doma, pi chzi, pi jzd dopravnm prostedkem nebo v prod. Poslech je samozejm mon pouze na sluchtka. K pstroji jsou dodvna dv miniaturn sluchtka, kter se zasunuj pmo do u. Pstroj lze napjet bu z vloench suchch lnk nebo ze st pomoc adaptru. Do pstroje se vkldaj dva lnky typu AA (tukov), kter maj bt alkalickho proveden, protoe odbr za provozu je vt ne 200 mA. Vrobce v nvodu k, e alkalick lnky vydr napjet pstroj a 6 hodin. Stav napjecch lnk je indikovn na displeji pstroje tak, e se na nm nejprve zobraz upozornn, kdy jsou ji lnky tm vyerpan a pak upozornn, e jsou lnky zcela vyerpan. Ihned potom se napjen automaticky odpoj. Pstroj lze napjet t sovm napjeem (ss napt 4,5 V s kladnm plem na stedovm kolku), kter je v psluenstv. Pstroj je vybaven vemi bnmi funkcemi, kter jsou u podobnch zazen obvykl. M funkci SHUFFLE, co znamen, e um reprodukovat vechny skladby na desce, ale v nhodn volenm poad, dle m funkci REPEAT, kter umouje opakovat bu jednu skladbu nebo vechny skladby na desce. Lze t naprogramovat a 15 skladeb, kter jsou pak reprodukovny v poad, kter si uivatel sm zvolil. I tyto informace jsou indikovny na displeji. Pehrva je dle vybaven pepnaem DBB (Dynamic Bass Boost), kterm lze v ppad poteby zdraznit v reprodukci hloubky. Tpolohov pepna umouje zaadit funkci RESUME nebo HOLD (ve tet poloze jsou ob funkce vypnuty). Pokud aktivujete funkci RESUME, pamatuje si pstroj po vypnut tlatkem STOP msto na desce a po optnm zapnut pak pokrauje reprodukce od tohoto msta.

Podmnkou je, e mezitm nesm bt oteveno vko pehrvae. Aktivujete-li funkci HOLD, jsou vyazena z funkce vechna tlatka, take zstv zablokovna ta funkce, kterou jste pedtm zvolili. To je velice eln napklad pi penen pstroje v aktovce nebo v jinm obalu jako ochrana proti nedoucmu zapnut (v ppad reprodukce pak k nedoucmu vypnut).

Technick daje podle vrobce


Kmitotov rozsah: 20 a 20000 Hz. Odstup signl/um: 88 dB. Zkreslen: 0,05 %. Typ mnie D/A: Bitcheck Continuous Calibration. Napjec lnky: 2 x AA, LR6 nebo UM3. Rozmry ( x v x h): 13,5 x 3,0 x 15,5 cm. Hmotnost (bez nap. lnkl): 250 g.

Funkce pstroje
Pstroj pracoval naprosto bezchybn a z vloench desek poskytoval velmi dobrou reprodukci. Posuzovat pstroje tohoto druhu lze bohuel pouze subjektivn a pokud jsem si peetl testy obdobnch pstroj, doetl jsem se tam o pehrvach rznch vrobc zajmav hodnocen: napklad zvuk je nezivn a nudn, zvuk psob zajmav, zvuk je slit zejmna na basech a vkch. Nebo v jinm testu: zvuk je hrub, bez detail, pstroj m uritou chladnost pednesu, ve zvuku se ztrc transparentnost, ale pstroj pesto pat do nadprmru, ztrc se atmosfra koncertu, zvuk m absenci detail, stedy a vky jsou jemn skpnuty, zvuk se stahuje do stedu, ve zvuku vynikaj nekonkrtn basy a trochu neist vky. Tyto vty, kter jsem opsal ze dvou sel jednoho na-

eho asopisu, podle mho nzoru tenm naprosto nic neeknou a jev se mi jako zcela samoeln. Je jen s podivem, kam autoi na tyto podivuhodn formulace chod. Domnvm se toti, e prvnm poadavkem na kvalitn reprodukci jsou pedevm pouit sluchtka a solidn mechanika pstroje. V dnen dob jsou toti jak mechanick, tak i elektronick st tm unifikovny a init jednoznan zvry z hodnocen jen jedinho pstroje uritho typu povauji nejen vi tenm, ale i vi vrobcm za velmi neserizn. Sm jsem v nedvn dob porovnval nkolik pstroj zcela shodnho typu a pitom jsem mezi nimi nael jeden, kter vysloven nevyhovoval, zatmco ostatn byly v podku. A te si pedstavme, e by ten, kdo dl testy, dostal do ruky prv zmnn pstroj a mahem by tento typ odsoudil. Jsem pesvden, e kad, kdo se odhodl k podobn innosti, by ml velmi peliv rozvaovat, co me bt kusov a tedy vjimen zvada a kritizovat pouze to, co je neoddiskutovateln typovou zvadou. A to nen vbec jednoduch. A pokud nem testujc k dispozici nkolik vrobk jednoho typu, pak mus bt v posuzovn vlastnost velmi opatrn. Jako mal pklad bych se chtl zmnit o jedn hudebn sestav, u n se pi reprodukci kompaktnch desek v reprodukci zcela nepravideln objevoval jaksi st nedefinovateln kratik pazvuk, obas to zase vypadalo jako kratik vynechn reprodukce. Tento jev byl tak nenpadn, e ho mnoz ani neregistrovali, avak tm, kte o tom vdli a ekali, kdy se to v reprodukci objev, to zanalo velmi vadit. Zmnn jev se nkdy opakoval po minut, jindy na sebe nechal ekat teba deset minut. A tm jsme se dostali k tomu, co jsem j naznail a

Praktick elektronika A Radio - 12/96

co je problmem test vech obdobnch zazen a zvlt tch, jejich parametry jsou pomrn hluboko pod lidskou poznatelnost. Jev, kter nebylo mon nim objektivn mit a kter ani neposkytoval as ke zjitn jeho prav piny, byl definitivn odstrann vmnou pehrvac jednotky v hudebn sestav. Kde vak byla zvada, to patrn dodnes nikdo nezjistil, protoe vzkumn hledn piny by bylo podstatn dra ne cena pehrvac jednotky. Neodpovdn testovatel by vak mohl takov pstroj zcela zatratit, akoli se ve skutenosti zcela jednoznan jednalo o zvadu kusovou a navc naprosto vjimenou. Vrame se vak k testovanmu pstroji. Ten se mi po zvukov i funkn strnce jevil zcela v podku. Ono toti je t velkm problmem, pdme-li se u pstroje tohoto druhu po nejvy vrnosti zvuku a pouvme-li pitom na vstupu sluchtka. dn sluchtka na svt nejsou schopna nahradit dojem z pmho poslechu, protoe posluchai pemsuj zvukov zdroj kamsi do stedu hlavy, co nelze v pravm slova smyslu povaovat za vrn poslech, kter by odpovdal skutenmu vjemu v koncertnm sle. Dle je teba se zeptat, k jakmu elu m penosn pehrva CD desek svmu majiteli slouit. Poloil jsem tuto otzku nkolika pznivcm podobnch zazen a z jejich odpovd jsem si vytvoili nzor, e by to mla bt v podstat jaksi kvalitnj obmna kazetovho penosnho pskovho pehrvae (walkmana). Zde si je ovem teba uvdomit, e deskov pehrva je podstatn vt a ji od vtiny vrobc nen na penen (napklad na opasku) uzpsoben. Do kapsy se nm tak nevejde a krom toho je v kadm ppad nchylnj na prudk pohyby nebo na otesy. Kompaktn kazeta s pskem je podstatn men a skladnj ne kompaktn deska, kter je navc znan choulostiv na hrub zachzen a na zneitn. Z tohoto srovnn tedy prozatm vechno hovo pro kazetov pehrva. CD pehrvai lze dt pednost pouze v parametru odstupu signlu od umu a v parametru kolsn (v tomto parametru je ovem penosn pehrva ve velk nevhod, nebo tuto podmnku spluje pouze za idelnch podmnek, kter nemus bt vdy splnny a pak je situace podstatn hor). Zbv tedy jednoznan odstup signlu od umu. Pokud deskov pehrva pouvme v bnm dennm provozu, kdy okoln hluk dosahuje 60 a 70 dB (a to jsem jet velmi tolerantn), pak je otzka odstupu signlu od umu naprosto nesmysln. I kdy se pouij dnes velmi bn sluchtka, kter se vkldaj pmo do u, je vjem okolnho hluku potlaen pouze sten a odstup 90 dB neme bt ani zdaleka vyuit. V neposledn ad pistupuje i to, e si lze

do kapsy bez problm sebou vzt i nkolik kazet s oblbenmi nahrvkami, zatmco nkolik kompaktnch desek se nm do kapes nevejde. A malikou poznmku nakonec: pehrva kompaktnch desek bv dvakrt a tyikrt dra ne pehrva kazet. Prosm tene, aby mi tentokrt prominuli tuto mon trochu zdlouhavou vahu, ale jsem pesvden, e je sprvn tyto skutenosti, kter se tkaj objektivity test, zdraznit a tene na n upozornit. Jet bych se chtl zmnit o mal nesrovnalosti, kter se objevila na obalu testovanho pstroje i v jeho originlnm cizojazynm nvodu. Na obalu, v nm je pstroj prodvn, je toti informace Battery Recharger, co snad m majitele upozornit na to, e je v pstroji vestavn nabje akumultor (pokud majitel pouv akumultory namsto suchch lnk). O nabjen akumultor je hovoeno tak v originlnm vcejazynm nvodu. Rd bych to uvedl na pravou mru vysvtlenm, e akumultory sice lze k napjen pehrvae pout, nabjet je vak v pstroji v dnm ppad nelze. esk nvod, kter je k pstroji pikldn, tyto nesprvn informace neobsahuje.

NOV KNIHY

Zvr
Pehrva AZ 7261, kter jsem testoval, povauji za velice dobr pstroj, kter spluje vechny poadavky bnch uivatel. To podporuje i jeho pomrn pzniv cena, za n je tento pstroj nabzen (3690,- K). Od tho vrobce jsem ml k dispozici jet obdobn pstroj vy tdy (s typovm oznaenm AZ 7362), kter se od testovanho li v tom, e m monost naprogramovat a 25 skladeb, dle je vybaven tstupovm zdraznnm hloubek (DBB) a m osvtlen displej. Reprodukn vlastnosti jsou, podle subjektivnho posouzen, zcela shodn s pedelm typem. Typ AZ 7362 je vak navc vybaven elektronickm pohlcovaem otes. Jeho funkci jsem vyzkouel, ale neshledal jsem ji tak pesvdivou, abych ji vyadoval. Na rozdl od pedelho typu m vak AZ 7362 skuten vestavn nabje napjecch akumultor. V pstroji vak lze nabjet pouze akumultory, prodvan v mechanicky spojen dvojici, nikoli jednotliv akumultory tukovho proveden. V prostoru pro napjec lnky je toti zvltn spna, kter propoj nabjen pouze pi vloen tchto mechanicky spojench akumultor. Tm se zabrauje nedoucmu nabjen bnch suchch lnk, co by mohlo vst k nepjemnm dsledkm. Typ AZ 7362 je prodvn za 4990,- K. Uvdn prodejn ceny jsou ceny doporuen a za tyto ceny by mly bt oba typy prodvny. Adrien Hofhans

Vlach J., Vlachov V.: Neptel pota. Vydalo nakladatelstv BEN - technick literatura, rozsah 64 stran B6, obj. slo 110829, MC 49 K.
Tato publikace je urena vem zjemcm o potaovou techniku z jinho pohledu - takovho, aby v n kad nael alespo nco pro sebe. Dotk se takovch tmat, jako jsou multimediln prostedky, Internet, modemy apod. Krom toho by kniha mla slouit jako pestr ten ve chvlch odpoinku a relaxace dky humornm kresbm s potaovou tmatikou. Nastala doba, kdy se potae konen staly ji bnou soust naeho kadodennho ivota. Setkvme se s nimi prakticky na kadm kroku. Tato kniha se vs pokus pesvdit, e sebe ani potae kolem ns nesmme brt vdy pli vn. Vdy pota je koneckonc zase jen dlem lovka.

Zapletal, P.: Video - technika kamery. Vydalo nakladatelstv Rubico, rozsah 360 stran A5, vzan, obj. slo 120839, MC 199 K.
Kniha je urena vem, kte vlastn nebo si chtj podit televizor, videomagnetofon nebo videokameru. Publikace obsahuje popis, ovldn a porovnn nejpouvanjch pstroj a psluenstv, rady pro nkup, drbu a pedevm rady a pomcky pro amatrsk naten a stih. Tato kniha, na rozdl od jinch, nejen rad, avak i vysvtluje, a navc obsahuje celou oblast videotechniky, co pomh lepmu pochopen popisovanch funkc. Knihy si mete zakoupit nebo objednat na dobrku v prodejn technick literatury BEN, Vnova 5, Praha 10, 100 00, tel. (02) 782 04 11, 781 61 62, fax 782 27 75. Dal prodejn msta: Slovansk 19, sady Ptatictnk 33, Plze; Cejl 51, Brno; Zsilkov sluba na Slovensku: bono, P.O.BOX G-191, Jun trieda 48, 040 01 Koice, tel. (095) 760430, fax (095) 760428.

Praktick elektronika A Radio - 12/96

AR ZANAJCM A MRN POKROILM


SVTIV DIODY, JEJICH INNOST A POUIT
(Dokonen) V minulm pokraovn naeho serilu jsme si uvedli nkolik typickch zapojen displej s IO U2..B pro stejnosmrn vstupn napt. Kapitolu o tchto integrovanch budich LED ukonme ukzkou zapojen displeje k indikaci velikosti vstupnho nf signlu s pti svtivmi diodami; pro indiktor s 10 svtivmi diodami by bylo teba zapojit U257B + U267B (podobn jak bylo ukzno na obr. 73). Indiktor je na obr. 77.

Elektronick kolo tst


Na zvr serilu o LED si uvedeme zapojen, kter pracuje v podstat jako hzec kostka s tm rozdlem, e maximln poet ok nen 6, ale 10. Zkladem zapojen jsou dva integrovan obvody, tynsobn hradlo CD4093 a nm ji znm obvod CD4017B, Johnsonv destkov ta/ /dekodr - tomu jsme se podrobn vnovali poprv v PE ARadiu . 5 a pak i v nkolika dalch slech. Prvn z integrovanch obvod slou jako genertor nhodnch impuls, po stisknut tlatka Tl se uvede do provozu, vysl impulsy po dobu asi 3 s a ty zpsob, e vech 10 LED pracuje jako bc svtlo. Po uveden dob bude trvale svtit jedna z 10 LED na vstupech IO2. Dioda svt asi po dobu 6 sekund a po tto dob se pro sporu baterie samoinn pstroj vypne. Kolo tst lze pak kdykoli uvst do chodu optnm stisknutm tlatka Tl.

Hradlo IO1a tvo spolu s R2, C3 osciltor (kmitoet asi 20 Hz). Pi stisknut Tl se nabije kondenztor C2, zapojen se rozkmit a vstupn impulsy IO1a jsou vedeny na vstup 14 IO2 a LED na vstupech IO2 se postupn rozsvcej. V klidovm stavu je na vvodu 1 IO1a log. 0, osciltor nepracuje, na jeho vstupu je log. 1. Proto nevede D11, kondenztor C4 se nabj pes R3, na vstupu IO1b je log. 0, T1 nevede, klidov proud obou IO je proto zanedbateln. Jednotliv diody je vhodn opatit na panelu slicemi 1 a 10. Prmrn odbr proudu je asi 8 mA, proto i mal destikov baterie vydr v zapojen po dobu asi 20 000 stisknut Tl. Protoe je kmitoet osciltoru velmi nzk, bylo by mon po urit dob cviku ovlivnit trval rozsvcen urit (vdy stejn) diody. V takovm ppad lze zmnit kapacitu kondenztoru C3 nap. na 10 nF - pak ji nelze volbu sla ovlivnit. Literatura: AR-A, AR-B, Radio-Electronics 1992, ELV journal, firemn katalogy.

Obr. 77. Indiktor rovn nzkofrekvennho signlu; pro rezistory a kondenztory podle obrzku oznauj jednotliv LED rovn: D1 -20 dBW, D2 -10 dBW, D3 -3 dBW, D4 0 dBW, D5 +3 dBW (vztaeno k vkonu 1 W) Pi realizaci jist nebude problmem deska s plonmi spoji - lze pout s minimlnmi pravami nap. desku z obr. 76 (pro jeden IO) i desku z obr. 74 (pro dva IO). Podle doporuen vrobce mohou bt soustky i tyto: R1 - 1,1 k, R2, R3 - 51 k, C1 680 nF a C2 - 0.

Obr. 78. Zapojen elektronickho kola tst


D10 D1

D9 D11 IO1 IO2 D2

R4

R2

C4 D8 R3 R5
+ +

R1 T C C1 C3 C2 D4
+

D6

Tl

Obr. 79. Deska s plonmi spoji kola tst a jej osazen soustkami (skuten rozmr desky je pod obrzkem)

Praktick elektronika A Radio 12/96

0V

9V

D7

D3

D5

Jednoduch zapojen pro voln as


Elektronick pouta
M-li jakkoli pouta zaujmout pozornost divka, mus bt aktivn, protoe npisy, kter aspo nemrkaj, nikoho nezaujmou. Navrhovan elektronick pouta nen obdobou prmyslov vyrbnch pouta, tj. bcch psmen a slic, nebo m sotva 20 % z potu diod LED oproti zmnnmu bc svtlu. Cena LED je na dnenm trhu pijateln a je mono je podit do 2 K za kus. Veker nklady na dle popsan pouta zvis na vlastnm nvrhu konstruktra. Cel pouta je navren z klasickch - u ns dostupnch - soustek. Elektronick skladba poutae obr. 1 dicm prvkem elektroniky je IO MAS562. Jeho funkce byla dostaten popsna v [1] a [2], proto se budeme v popisu vnovat jen tomu, v em se odliuje od ve uvedench odkaz. Sp0 1 a Sp0 8 jsou spnac obvody, kter rozsvcuj sloupce (ady) LED, kter jsou zapojen v kolektorech spnacch tranzistor T1 a T8. Sloupce (ady) se rozsvcuj v rytmu krokovn vstupnho napt z klopnch obvod. Funkce oddlovacch a kombinanch diod bude popsna dle. Sloupce diod LED tvo svteln panel poutae. Zdroj je individuln zleitost konstruktra. Jeho orientan nvrh je v zvru lnku. Pasvn prvky v obvodu IO MAS 562 jsou shodn - viz [2]. Zdrazujeme, e rozhodujcm initelem pi celkovm nvrhu je konstruktr, ten uruje poet dk zvolenho sloganu i npisu, tvar psmen a z toho plynouc celkov poet svtivch diod a vkon transformtoru ve zdroji. Nejefektivnj je t a tydkov panel poutae. Pokud budeme navrhovanou elektroniku pouvat k jinm elm, ne je uvedeno, me se stt i to, e spnac obvody nebudou zeny pes kombinan diody, a to v ppad, e budeme spnat vech 8 sloupc i ad diod LED. V tomto krajnm ppad pipojme drtovou propojkou vstupy 1 a 8 se spnacmi obvody pmo. Svit ad (sloupc) na svtelnm panelu se proln, dlku kroku IO je mono ovlivnit a obvody nastavovat, jak je uvedeno v [2]. Vzjemn propojen elektronickch st Na obr. 1 je zakresleno ve, co nle k poutai. Detailn jsou zakresleny obvody IO a spnac, polodetailn sloupce i ady LED a jen zdroj je za-

Obr. 1. Schma zapojen poutae

kreslen schmaticky. Dvod je ten, e posledn dva obvody jsou voliteln, jak ji bylo uvedeno. Obvody dic elektroniky jsou na desce s plonmi spoji a spolu se zdrojem jsou umstny v polystyrnov krabice, zhotoven na mru. Panel s diodami LED bv znan vzdlen a proto je s elektronikou v krabice spojen vceilovm kabelem i plochm vodiem. Poet il je dn uvaovanm potem Sp0 plus jeden vodi pro pvod kladnho napjecho napt. Zde upozorujeme, e nen vhodn pout ten nejten kablk nebo ploch vodi typu PNLYm a to z dvodu mal mechanick odolnosti (lmavost pi jeho instalaci a manipulaci s nm). Nen-li k dispozici vhodn kabel, posta i svazek barevn odliench lankovch vodi o prezu vtm ne 0,15 mm2, svazkovanch po cel dlce motouzem. Diody LED oznaen slicemi 1 a 8 jsou umstny na krabice elektroniky a indikuj, zda mstn vzdlen LED na panelu svt. Jakkoliv zvada v obvodu kolektor a zdroje je tm uren. Volba spnacch tranzistor T1 a T8, pouitch ve spnacch obvodech, zvis na tom, kolik srioparalelnch ad nebo sloupc diod LED je v jejich kolektorech zapojeno. Tzn. jak kolektorov proud tee uvaovanm tranzistorem. Pro spnn dvou paralelnch ad posta KC507, pro 3 a vce KF507(8), KSY34 apod. Pi nvrhu T1 a T8 dbme, aby nebylo pekroeno jejich UCE, IC a PC max., tranzistory je mono v ppad poteby opatit chladicm hlinkovm kidlkem nebo hvzdic. Na desce s plonmi spoji (obr. 2) je na na tuto monost pamatovno vtm odstupem Sp0, aby se chladic kidlka vzjemn nedotkala. Pitom jednotliv Sp0 nemus bt azen seln za sebou tak, jak je zakresleno na obr. 3, ale podle toho, jsou-li opateny jejich tranzistory chladii. Je-li v kolektorech tranzistor vce paralelnch ad (sloupc) LED, pak je nutno, aby k indikanm LED1 a LED8 byly pipojeny paraleln rezistory (na obr. 1 a 3 oznaeny Rp1 a Rp8). Proud LED volme nap. 15 mA (tj. 0,015 A), bytek napt na LED je asi 2 V. Pkon LED je dn ULEDxILED=2 V x 15 mA = 30 mW, vnitn (dynamick) odpor LED (pibl.) ULED:ILED = 2 V : 15 mA = 133 , paraleln rezistory Rp pak stanovme pro: - jednu adu LED = bez Rp, - dv ady LED paraleln = 133 , tj. zhruba 2x 68 v srii, - vce ad LED paraleln - obecn: Rp =U LED:(I C-15 mA), kde ULED a ILED jsou napt a proud LED a IC je celkov proud kolektoru v mA. Tolerance mezi vypotenm a skutenm odporem paralelnho rezistoru Rp me bt a 15 %.

Praktick elektronika A Radio 12/96

Obr. 2, 3. Deska s plonmi spoji a jej osazen soustkami Poet LED v dcch (sloupcch) zvis na tvaru psmen (znak), tj. potu LED v nich - tedy vhradn na zmrech konstruktra. Dbme vak na to, aby jejich poet v srioparalelnm zapojen byl v jednotlivch dcch (sloupcch) srovnateln (seln), tmto opatenm se zjednodu napjen jak bude dle popsno pi nvrhu panelu. Deska s plonmi spoji a rozmstn soustek - obr. 2 a 3 Soustky na desce s plonmi spoji jsou zapjeny nastojato [3]. Indikan LED1 a 8 jsou upevnny na krabice a k desce s plonmi spoji vyvedeny kablkem (k pjecm bodm oznaenm ipkou na obr. 3). Nen uveden nkres desky s plonmi spoji zdroje, pokud to bude vhodn, lze pout desku z A Radia . 4/96, obr. 7 a 8. Dry pro soustky jsou vrtny pevn vrtkem o 0,8 mm. Dry pro kombinan diody (v diodovm poli) nevrtme vechny! Jejich poet a polohu na plonch spojch ve sloupcch 1 a 8 a dcch oznaench a a l si musme nejprve stanovit vahou o potu ad LED (sloupk, pop. barev LED) a o potu Sp0. K tomu elu si podme 2 a 3 kopie obr. 1. Do nich si pak zakreslujeme rozmstn kombinanch diod. A jsme s nvrhem subjektivn spokojen, pak teprve (podle poslednho nvrhu) vyvrtme potebn dry a to v prsecch dk a a 1 a sloupc 1 a 8". Tot plat i o volb - potu Sp0 a nslednm vrtn dr pro soustky v nich obsaen. Spojen x objasuje obr. 4 - zapojen kombinanch diod. Nvrh svtelnho panelu poutae - obr. 5 Nejde o zsadn nvrh, ale o nmt pro pouta, slouc k objasnn vech zmr konstruktra: a) Zvolme si slogan, npis, oznmen apod. Napeme jej do 3 a 4 dk tak, aby dval slovn smysl i pi dvoudkovm ten. Zvolme si tvar psmen a zakreslme na tverekovan rastr. Posoudme, zda jsou iteln, svtiv diody kreslme jako mal krouky, ostatn soustky jako mal obdlnky. Ze zvolench tvar psmen sestavme nkolikadkov slogan a nakreslme do rastru 5 mm naisto. b) Spotme, kolik LED je v kadm dku. Z diod pak sestavme srioparaleln kombinace o piblin stejnm potu - viz obr. 5 a vysvtlivky dle. Cyril Bk (Pokraovn)

Obr. 5. Pklad nvrhu svtelnho panelu

Malina, V.: Digitln technika. KOPP nakladatelstv: . Budjovice 1996.


Poprv u ns vychz kniha pro zjemce o digitln techniku, kter nepedpokld pedbn znalosti z oboru, ani neklade vt nroky pi studiu. Je proto urena irok tensk veejnosti. Postupn seznamuje se zkladnmi integrovanmi obvody TTL, jejich innost prakticky ovuje na nepjivm kontaktnm poli nebo na univerzln desce s plonmi spoji. Aby toto praktick ovovn bylo usnadnno, je cel jedna kapitola vnovna nvrhu jednoduchho zapojovacho pracovit, kter obsahuje adu obvod, dokumentovanch podrobnmi stavebnmi nvody. Pracovit umouje realizovat bezpen a rychle i sloit zapojen. Knihu uvtaj pedevm mlad teni, kte v n naleznou vklad pimen svmu vku, vyznaujc se nzornost a vhodnm didaktickm postupem. Autor se ostatn podobn prezentoval ji v spn knin ad Poznvme elektroniku, uren rovn mldei. Zjemci v knize naleznou popis logickch len, kombinanch a sekvennch obvod, seln soustavy, pamov leny, klopn obvody, posuvn registry, tae, dlie kmitotu, dekodry i zobrazovac jednotky. Kniha pivede tene a k funknmu zapojen dvoudekdovho tae s slicovkami. Samozejmost jsou pravdivostn tabulky, asov diagramy i sprvn nzvoslov. Systmem vkladu a prce si kniha zsk tene a nepmo je vybz ke studiu dal odborn literatury. Knihu lze objednat pmo na adrese vydavatele: KOPP nakladatelstv, umavsk 3, 370 01 esk Budjovice, tel./fax: (038) 602 43, E-mail: knihy@kopp.cz

Obr. 4. Zapojen kombinanch diod

Praktick elektronika A Radio 12/96

Poplachov zariadenie s nulovm odberom


Peter Blava
Podnetom pre vznik tohoto zapojenia bol akumultor, ktor od svojho prvho kontaktu s automobilom zvdzal mrny sboj s vrobcom udvanou kapacitou. Vsledkom minimalizcie odberu je poplachov zariadenie, ktor nem v pohotovostnom stave iaden odber a vyhovie najm motoristom, ktor pouvaj auto len obas. Verm vak, e jeho vlastnosti zaujm i ostatnch.

Popis zapojenia
Zkladom zapojenia s asovacie obvody z IO1, doplnen tranzistormi T1, T2, T5 a rel Re1 (obr 1). Jednoduch zariadenie so sirnou postavte i s tmito siastkami. Zariadenie je zapnut trvale. Spna S1 sli vo vnimonch prpadoch, ke chcete funknos zariadenia utaji (napr. nvteva servisu). Preto ho umiestnite na neprstupn miesto, najlepie pod demontovaten kryt, prpadne vypustite. V kudovom stave s vetky spnae pripojen ku kontaktom 1 a 2" rozpojen. Tranzistor T1 je uzavret a tak nie je asova napjan. Po zopnut spnaa kontaktu 1 alebo 2 sa otvor tranzistor T1 prdom pretekajcim rezistorom R4 a didou D2, resp. D1. asova IO1/2 je zapojen ako monostabiln klopn obvod a je spusten okamite po pripojen napjacieho naptia impulzom na vvode 8. Na vstupe MKO (vvod 9) je naptie, ktorm sa otvra cez rezistor R5 tranzistor T2 a udruje pripojen napjanie. asova IO1/1 je zapojen ako Schmittov klopn obvod. Pokia je zopnut spna kontaktu 1, nabja sa kondenztor C5 cez rezistor R9 a prechod b-e tranzistora T4. Asi za 10 seknd sa klopn obvod preklop, otvor sa tranzistor T5 a spust sa poplach. Pokia je zopnut len spna kontaktu 2, nabja

sa kondenztor C5 cez rezistor R11 a otvoren tranzistor T4. Poplach sa teraz spust do 1 sekundy. Do jednej sekundy sa poplach spust tie po rozpojen spnaa kontaktu 1. Pri zopnutom ktoromkovek kontakte 1 alebo 2 zariadenie nevypne (C2 je vybjan cez D3), pokia nebude odstrnen prina aktivcie. Po rozpojen spnaov sa pomaly nabja kondenztor C2 cez rezistor R6. Po nabit C2 sa na vvode 9 objav nulov naptie, zatvor sa T1 a T2, poplach sa ukon a zariadenie sa vrti do pohotovostnho stavu. Poplach aktivuje i nhly pokles naptia v rozvode. Kondenztor C11 je toti nabit na pln kudov naptie a tranzistor T1 sa otvor prdom pretekajcim cez iarovku vntornho osvetlenia. Svietiv dida LED2 sa spna tyristorom a indikuje, e bol spusten poplach. Zostane svieti i po jeho skonen, pokia dodrte uveden typ tyristoru a odpor rezistoru R15. Inak bude treba zosladi prdrn prd tyristoru s odberom LED2. LED2 umiestnite tak, aby bola dobre viditen zvonku auta. Signalizuje, e zariadenie bolo poas vaej neprtomnosti v innosti. Aktivovan signalizcia LED2 nem vplyv na innos poplachovho zariadenia. Oznamuje prv spustenie poplachu. Tyristor s obubou prijma sn i neexistujce impulzy a za chodu motora ho treba blokova, rovnako ako cel zariadenie. Alarm je blo-

kovan zopnutm spnaa S2a a LED2 rozopnutm S2b. Aktivovan blokovan zariadenie je signalizovan svietivou didou LED1. Po preruen vetkch kontaktov 1 a 2 LED1 zhasne a zariadenie je v pohotovostnom stave za 1 a 3 sekundy. Tie LED1 umiestnite tak, aby bola viditen zvonku z kadej strany auta aj pri slnenom osvite. Aktivovan neblokovan zariadenie nie je signalizovan. Pri poplachu (T5 je otvoren) spna rel Re1 pripojen sirnu. asova IO 2/1 je blika svetiel a IO 2/2 je preruova blikania v asi 20 sekundovch intervaloch so 40 sekundovm vodom danm charakteristikou obvodu. Kto nechce poui preruova blikania, pouije len IO 2/1 (vvod 4 a R18 sa pripoja na kolektor T5), alebo me poui obvod 555. Druhou monosou je pripoji D10 na vvod 9 obvodu IO2/2. Potom bude sirna i blikajce svetl v innosti preruovane, poda predchdzajceho textu. Pri tomto zapojen odpor rezistoru R14 mono zvi a na 14 k. Treou monosou je pripoji R17 na kolektor T5 a nastavi as napr. na 5 mint. To ocente, ak kontakty 1 a 2 nebud rozopnut. Sirna zostane v innosti, ale znan odber svetlami prestane. Na blokovanie pouijeme v jednoduchom prpade skryt spna. Zdatnej kontruktri mu poui elektronick spna (tranzistor) riaden vhodnm typom diakovho ovldania. Jeho popis presahuje rozsah tohto lnku. V poslednch rokoch vak na strnkach AR bolo uverejnench niekoko vemi podnetnch schm. Kontakty 1, 2 a 9 s citliv i na slab impulzy a preto sa ich vyvarujte i pri kontrukcii ovldania. Prvodn vodi by mal by o najkrat. Idelne je umiestni prijma blokovania na t ist dosku s plonmi spojmi ako poplachov zariadenie. Citlivos kontaktov 1 a 2 stlmte zvenm kapacity C1. Pre pouitie reproduktoru ako sirny, ponkam upraven schmu policajnej sirny, ktor bola u niekokokrt uverejnen (obr.2). Je to vak na jmu

Obr. 1. Schma zapojenia poplachovho zariadenia

Praktick elektronika A Radio - 12/96

hlasitosti. Hodnoty R31, C31 s maximlne, pretoe pri ich zven sa IO2/1 zablokuje (svetl neblikaj, tn nemoduluje). Odpor rezistoru R32 prispsobte reproduktoru.

Oivenie
Pripojte vetky siastky okrem C11. Kontakt 9 pripojte na 0 V (kostra auta). Napjanie (+12 V) privete cez amprmeter. Ben amatrsky amprmeter i na najcitlivejom rozsahu m ukazova nulu, a to i pri odpojen kontaktu 9 od nulovho naptia (pohotovostn stav). Potom spojte 1 (2) s nulovm naptm a rozsvieti sa LED1. Odpojte 9 a odber m zodpoveda IO1 a LED1. Potom s 10 sekundovmi prestvkami niekokokrt za sebou odskajte aktivciu poplachu oboma okruhmi (1 a 2) i blokovanie. Zariadenie mus vdy zopn na poplach i blokova. Po skonen m amprmeter v pohotovostnom stave optovne ukazova nulu. Ak tomu tak nie je, spravili ste chybu a muste ju njs. Zanite vvodmi IO1 a zmerajte rezistory R7 a R8, prpadne zmenite ich odpor. Km nedosiahnete nulov odber, zariadenie nebude spoahlivo pracova. Potom pripojte C11 a optovne preskajte jednotliv funkcie zariadenia. Po ich overen a odstopovan asov pripojte na 9 vstup z blokovacieho zariadenia a vyskajte jeho funknos. Pri zavretch dverch a vypnutom zapaovan zmerajte odber z akumultora auta pred i po intalcii u hotovho poplachovho zariadenia. Mus by rovnak. Potom zoslate svoje biorytmy s elektrorytmami zariadenia a a potom pripojte sirnu. Kad funkcia m svoje opodstatnenie. Pre spoahliv kontakt nezabudnite obrsi dverov spnae. Pri pozornejom pohade na schmu sa priam nkaj niektor vylepenia. Hlavne u IO1 ich neodporam. V uvedenom zapojen zariadenie pracuje spoahlivo, bez zkmitov a falonch poplachov.

Rel Re2 m pouit vetky tyri kontakty spolu, pretoe sa pota s vekm odberom prdu svetlami. Rel vak umouje pripoji blikanie i na obe smerovky. Okolie kolkov na doske radej vyrete a na upevnenie rel pouite otvory A 2,4. Prvod napjania na kontakt 8 urobte dostatone dimenzovanm kblom medzi kolky a zapjajte na obe strany. Svetl pripojte ku kontaktu 5 radej dvomi kblami do spolonho bodu. Kto chce vyui kad kolk samostatne, elegantne to vyriei nastoknutm kbla na kolk a zacnovanm jeho konca. Mus vak rel upevni pskou a necha od dna krabiky medzeru 20 mm. Dno krabiky zvntra pre istotu izolujte, napr. vloenm koenky. Jazky rel skontrolujte, poda potreby prihnite tak, aby vetky medzery boli v zopnutom i rozopnutom stave asi 1 mm. Takto nastaven rel by nemalo robi problmy 1 a 2 roky. Po tomto ase ho treba pre istotu skontrolova. Rel, o ktorom hovorm, je predvan

ako LUN a oznaenie na jeho kryte je RGI, TGL.... Cel zariadenie je v krabike z pocnovanho plechu pripjanho ku doske s plonmi spojmi vo vetkch tyroch rohoch. Na to na plechu nastrihnite a vyhnite mal vnelky asi 3 x 3 mm. Zkladu (dno) plechu nechajte na jednej alebo dvoch stranch dlhie a vyvtajte tam diery na upevnenie ku karosrii. Rohov spoje, krabika i skrutka s maticou s vodimi a ukostruj cel zariadenie. Z pocnovanho plechu mete vyhotovi i vodotesn krabiku. Jej rozmery s dan vekosou dosky s plonmi spojmi. Vka krabiky je 8 a 10 mm na pjanej strane (dno), vka na strane so siastkami je dan vkou rel (asi 34 mm), plus hrbka dosky. Po zaletovan mete krabiku nastrieka kamuflou. Na pripojenie kblov je u dnes pomerne irok sortiment konektorov, vyhovie vak i okoldka, ale konce kblov zacnujte a zvzok kblov upevnite.

>

+ "0" "7" "6" "8" "0"

Praktick zapojenie
Rel Re1 m pouit dva a dva kontakty pre napjanie sirny (7 kladn, 6 nulov naptie). Nulu sirny mono pripoji priamo na kostru a na uvonen kontakty pripoji alie zariadenie.
A2,4 Re1 (sirna) C2,4 B1,3 B2,4 A1,3 C1,3 D11 D10 D9 D13 D12 Re2 (svetl) R18 1 U R19 C10 C9 D7 R16 C5 R17 C C6 R7 D6 C3 R20 D4 R9 R14 T5 E D8 R13 C 1 U T1 C2 R6 K G Ty A D14 C11 R3 R4

R15 "4" D2 R2 R1 D1 D3 R8 R5 C1 "2"

C4 T4

R10 D5 C R11 "3" R12 "9" T3 C "1" T2

C8

C7

Obr. 2. Genertor zvuku policajnej sirny

"0"

"8" +

"5" +

Obr. 3. Doska s plonmi spojmi a rozmiestenie siastok

"0"

Praktick elektronika A Radio - 12/96

Ochrana autobaterie ped nedoucm vybitm


Kadmu motoristovi se u urit stalo, e pi oputn vozidla zapomnl bu zhasnout svtla, nebo vypnout autordio. V prvnm ppad se bn autobaterie o kapacit 40 Ah vybije zhruba za 4 hodiny, ve druhm ppad asi za dva dny, jestlie uvaujeme odbr autordia se zesilovaem 2x 10 W asi 0,6 A. Sta rovn nechat u auta oteven dvee v gari, nebo v lt u vody na dovolen, aby se autobaterie za 2 a 3 dny spolehliv vybila, protoe dven spna zapne rovky pro vnitn osvtlen a ty pi svm pkonu 2x 3 W odebraj asi 0,5 A. Nebezpe vybit baterie hroz zvlt tzv. svtenm idim, kte nemaj vypstovan patin nvyky. Po nkolikerm plnm vybit se pak podstatn zkrt doba ivota akumultoru v aut. Proto se vyplat investovat necelou stokorunu a nkolik hodin prce do zhotoven zazen, kter odstrauje nebezpe nedoucho vybit akumultoru. Elektrick schma zazen je na obr. 1. Po namontovn do auta budou vechny elektrick spotebie fungovat beze zmny a do urit doby po otoen klku ve spnac skce do neutrln polohy. Tato doba se nastavuje potenciometrem P1 a jako optimln se mi jev po desetiletm uvn asi 15 minut. Po uplynut tto doby se odpoj od akumultoru veker elektrick spotebie a pokud byla rozsvcena svtla, zstane svtit jen lev pedn a zadn parkovac svtlo. Take teba autordio meme nechat stle zapnut, protoe se vypne samo do 15 minut po oputn vozidla. Pokud mme v aut vestavn dvoustupov EKOTESTER, co je v podstat dvouhladinov snma podtlaku v sacm potrub, kter signalizuje neekonomickou jzdu, m-

eme ho doplnit o obvod akustick signalizace plinho selpnut plynovho pedlu (obr. 2). Odpor 100 /2 W podle obr. 1 pitom zpsob, e pi sepnut 1. stupn podtlakovho snmae bude znt zvuk mn hlasit a po sepnut 2. snmae bude znt naplno. Pi jzd za tmy pak je akustick signalizace vypnuta, aby idie neruila, protoe rovkov indikace pln postauje. Toto zapojen tak upozorn na zapnut zapalovn pi zastavenm motoru. Spnaem S1 je mono v ppad poteby zazen vyadit z provozu. Schma zapojen je zpracovno pro vozy koda 120, 130. Oznaen ppojnch mst je pevzato ze schmatu elektrick instalace, kter je soust Nvodu k obsluze a drb. slem 133 je oznaen oton 3polohov spna obrysovch a hlavnch svtel, kter je pipojen na svorkovnici 134, na jej prvn svorku je zapojeno +12 V z akumultoru pes pojistku . 1. Vvod . 2 vede na obrysov svtla prav a lev, a vvod . 3 na pepna hlavnch a tlumench svtel, kter jsou spnna spnacmi rel 144, 147. Cel zazen je teba umstit do vhodn krabiky co nejble ppojnm bodm v automobilu a pipojit fastony. Rel je mono pout jakkoliv se temi pepnacmi kontakty (nap. LUN 12 V). Ing. Miroslav Chrastina

Obr. 1. Zapojen doplku pro automatick odpojen autobaterie

Obr. 2. Akustick signalizace ekotesteru C3 39 pF C5 15 F (tantal) C7, C9 22 F C11 min 100 F D5, D7 Zenerova dida asi 5 V D14 1N 5004 LED1, LED2 poda potreby ostatn didy 1N 4004 a pod. (pre vinu did vkonnostne postauje i slenen dida KA..) T1 KFY 16 (KF 517) a pod. p-n-p T2, T4 KC 239 a pod. n-p-n T3, T5 KC 308 a pod. p-n-p IO 1,2 dvojit asova 556 Ty Tyristor KT 508 Re1, Re2 Rel LUN (RGI, TGL....) pre naptie 12 V Pri prave poda obr. 2 R31 R32 R33 R34, R35 C31 C32, C33 T31 3,3 k 56 k 3,6 k 1,5 k 50 F 10 nF KD 367 a pod. Darl. n-p-n

>

Zapojenie kontaktov
1 - pripojenie k spnaom vntornho osvetlenia vo dverch. Zopnutie tohto spnaa vyvol poplach a za 10 seknd, o nm poskytne as na zablokovanie alarmu. 2 - dalie spnae (napr. otrasov spna, spna kapoty motora). Po zopnut spnaa sa vyvol poplach do jednej sekundy. 3 - pripojenie indikanej LED. LED svieti, pokia je alarm zapnut a zablokovan. 4 - pripojenie indikcie poplachu. LED sa rozsvieti pri spusten poplachu a zostane svieti aj po jeho skonen. Indikciu vynulujeme rozopnutm spnaa S2b. 5 - pripojenie svetiel. Pri poplachu svetl blikaj. 6 a 7 - pripojenie sirny. Sirna je zapnut po cel dobu poplachu, pri zapojen D10 na vvod 9 obvodu IO2 preruovane. 8 - napjanie +12 V.

9 - blokovanie alarmu. Pri zopnutom spnai je alarm zablokovan.

Zoznam siastok
R1, R2 R3 R4 R5 R6 R7 R8 R9 R10 R11 R12 R13 R14 R15 R16 R17 R18 R19 R20 C1, C4, C6, C8, C10 C2 30 k 6,8 k 3,6 k 330 k 3,3 M (asi 3,5min) 15 k 14 k 390 k 68 k 36 k 1,2 k 12 k 680 1,2 k 10 k 910 k 15 k 47 k 27 k 10 nF 47 F

Praktick elektronika A Radio - 12/96

Blikajc vnon stromeek


Tato stavebnice je vhodn pro zanajc radioamatry a elektroniky, kte ji zvldli zklady pjen soustek na deskch s plonmi spoji. Stavba je nenron, vyaduje vak pelivou prci. Je teba si dt zvlt pozor na monost pokozen pjecch bod dlouhm pjenm. Zapojen blikajcho vnonho stromeku je velice jednoduch: tvo jej genertor impuls s integrovanm obvodem NE555 a soustkami R1, R2 a C1. Kmitoet blikn LED uruje kondenztor C1. Zmnou kapacity C1 lze kmitoet blikn upravit pi vt kapacit je blikn pomalej. Pmo na vstup asovae NE 555 jsou zapojeny pes omezovac rezistor R3 tyi erven LED D1 a D4, tvoc hvzdiku. Nsledujc ta 4017 posouv v rytmu asovacch impuls svteln bod vdy souasn dvou protilehlch zelench LED D5 a D24, kter znzoruj vtviky stromku. Jako napjec zdroj lze pout baterii 9 V, komu by se vak svit LED zdl nedostaten, me pout sov napje s naptm 12 a 15 V. Napt 15 V vak nedoporuuji pekraovat, mohly by se pokodit integrovan obvody. Pouit obvod CMOS 4017 je choulostiv na elektrostatick nboj, kter by jej mohl pokodit. Proto je pouita objmka DIL16, do kter obvod po kompletnm zapjen vech soustek zasunete. Osazovn je vhodn zat temi pjecmi mstky, drt je ke stavebnici piloen. Pak zapjejte vechny soustky, nakonec svtiv diody. V osazo-

vacm vkresu jsou sice zakresleny kulat LED, efektnj jsou vak obdlnkov, kter jsou ve stavebnici pouity. Nejprve zapjejte diody D1 a D4 (erven). Pozor na sprvnou polaritu: u obdlnkovch LED je krat vvod katoda. Diody zapjejte tak, aby byly asi 5 mm nad deskou a pak je opatrn otote asi o 45 stup, take budou naformovny do tvaru psmene X. To je tedy hvzdika stromku. Dal (zelen) LED pjme vdy po trojicch, pp. tveicch tak, jak jsou uspodny ve vtvikch. Po zapjen je rovn natome o 45 stup tak, aby tvoily adu. Kablk s kontakty mus bt pipojen se sprvnou polaritou: erven vvod na pjec bod oznaen + a ern na . Nakonec zasute do objmky CMOS 4017. Pozor na jeho sprvnou orientaci, stejn jako na polaritu elektrolytickch kondenztor. Ne pipojte napjec zdoj, zkontrolujte jet jednou, je-li ve v podku. Opan pipojen napjec napt by mohlo pokodit integrovan obvody!

Seznam soustek
R1 R2 R3 R4 C1 C2 IO1 IO2 D1 a D4 D5 a D24 1,5 k 100 k 180 330 2,2 F/50 V, elektrolytick 100 F/16 V, elektrolytick NE555 4017 obdlnkov LED erven obdlnkov LED zelen

Obr. 1. Schma zapojen blikajcho vnonho stromeku

Stavebnici blikajcho vnonho stromeku obdrte na dobrku na adrese: ELEKO Z. Kotisa, Pellicova 57, 602 00 Brno za 136,80 K plus poplatky za potovn. Zdenk Kotisa

Obr. 2. Deska s plonmi spoji a rozmstn soustek

Praktick elektronika A Radio - 12/96

Indikan panel pro motocykl


Kamil ez
Motocykly star vroby byly krom tachometru zdka vybavovny dalmi indikanmi prvky (kontroln svtilny apod.). dn podobn doplnk se nevyskytuje ani na trhu. Proto jsem se rozhodl doplnk zkonstruovat. O jednoduch zapojen se jedn proto, aby konstrukce byla pstupn i motocyklistm bez hlubch znalost elektroniky. Popisovan obvod byl realizovn a odzkouen na malm motocyklu SIMSON S51 (v popisu mechanick konstrukce bude na toto vozidlo odkazovno). S drobnmi pravami by ho bylo mon pout pro jakkoliv jin motocykl. Popis zapojen
Zapojen indikuje innost smrovch svtel, brzdovho svtla, stav hlavnho svtlometu (tlumen/dlkov svtlo), funkci dobjen a nezapnut osvtlen po nastartovn motoru. K indikaci je pouito diod LED. Pro dobrou rozliitelnost za dennho svtla je vhodn pout nkter ze supersvtivch typ (nap. od HP). Pro indikaci dobjen je pouita samoblikajc LED. Jej ovldn zajiuje jednoduch tranzistorov kompartor. Dle by bylo mon zazen vylepit nap. doplnit indiktor napt akumultoru (LED voltmetr s A277D nebo LM3914), pp. indikaci dobjen nebo pebjen akumultoru. Schmata na n lze najt tm v jakkoliv elektronick literatue. svtel (pi sepnut spnae je zkratovna - obr. 3). LED signalizujc funkci dobjen (samoblikajc - pozor na polaritu!) je zapojena mezi + pl zdroje (aku) a kolektor dicho tranzistoru (viz schma zapojen - obr. 2). Kontrolky smrovch svtel jsou pipojeny na pepna blinkr - obr. 5. Ped vpotem pedadnch rezistor pro LED je vhodn promit napt v ppojnch bodech (na magnetu 6 V bylo pi 6000 ot/min nameno tm 12 V - pozn. autora). Signalizace stavu hlavnho svtlometu (1 nebo 2 LED) je ovldna bnmi kemkovmi diodami (pipojen viz obr. 3).

DOB REGUL DOB.

+ AKU -

Obr. 2. Pipojen kontrolky dobjen


+ S+

spna osvtlen
S-

pepna tlumen/dlkov D

Obr. 3. Pipojen kontrolky rozsvcen svtel a kontrolky tlumen/dlkov


B+

Obr. 4. Pipojen kontrolky brzdovho svtla

BBRZDOV SPNA

PERUOVA

PEPNA BLINKR

Mechanick konstrukce
Proveden znan zvis na typu motocyklu. Prototyp byl sestaven na tech deskch s plonmi spoji (obr. 6, 7, 8) a vestavn do nhodn zakoupen krabiky. Proto nkres mechanick konstrukce a nvrh desky s plonmi spoji jsou pouze informan - jako ppadn inspirace. LED byly sestaveny do symbolickho tvaru motocyklu pi pohledu shora. Celek je propojen s pvodnmi vodii konektorem SCART pro usnadnn ppadn demonte (nen to nutn). Pozornost musme vnovat dobrmu utsnn proti vlhkosti.

Popis jednotlivch st obvodu


Schma zapojen je na obr. 1. LED (krom indiktor brzdovho svtla, dobjen a osvtlen) jsou pipojeny katodou ke koste (- pl akumultoru na koste). Na to je teba dbt u st, napjench ss naptm z akumultoru. U st napjench st naptm z magneta na polarit LED nezle. Spna brzdovho svtla spn proti koste, proto katoda LED neme bt ukostena (v orig. konstrukci byla LED s pedadnm rezistorem pipojena paraleln pmo k rovce brzdovho svtla - obr. 4). LED signalizujc nezapnut svtel (s pedadnm rezistorem) je zapojena paraleln ke spnai
LEV BLINKR PRAV BLINKR BRZDOV SVTLO

Obr. 5. Pipojen kontrolek blinkr noduch doplnk, kter si me postavit kad zanajc elektronik.

Seznam soustek
R1, R2 270 R3 a R7 510 R8 120 R9 600 D1 a D4 LED, zelen D5, D6 LED, lut D7 a D9 LED, erven D10 LED, erven, samoblikajc D11 a D13 KY130/80 T1, T2 KF508
DOBJEN

Zvr
Clem tohoto pspvku nebylo pedstavit sloitou konstrukci, ale jedROZSV. SVTEL TLUMEN/DLKOV

B+

S+

*T D13 D11

R9 R1 D1 D2 D3 R2 D4 R3 D5 R4 D6 R5 D7 R6 D8 R7 D9 DOB R8 T1

D10 T2

D12

D10

B-

SPPOJN MSTO

Obr. 1. Schma zapojen

D12 CHRN SAMOBLIKAC LED PED PEPLOVNM

D4 D12 D5 D7 12
BR1 R2 R3 R4

D3 D8 D9

D6

D10

10
S+

11 D2

8 1 2
R5

Obr. 7. Deska diod LED

6
D D11

7
D13 R6

D1
1 10 8

B+ DOBDOB+ S-

R9 T1 C

D10

D9

D8

D6

D5

vstup dob.

E R8

D1

Obr. 6. Deska kompartoru dobjen (D13 pipojena dodaten do pvodnho kabelu - nen na desce)

Obr. 9. Nvrh pednho panelu pvodn velikost. Je vak teba zajistit, pokud tomu tak nen, aby kompenzovan obvod ml dostaten velkou vstupn impedanci. Rovn je nutn si uvdomit, e modul odstrauje jen linern dl teplotn zvislosti. -JH[1] A. Belousov: Universal compensator neutralizes temperature coefficient. EDN 40 (1995), 25. kvtna, s. 92.

Univerzln kompenztor teplotn zvislosti


Zajmav a uiten zapojen se nedvno objevilo v [1]. Obvod (obr. 1), umon zmenit teplotn zvislost zeslen, napov nesymetrie, citlivosti nebo obecn eeno penosu zazen s teplotnm koeficientem (TK) obou polarit v rozsahu 0,6 %/C. Tvo jej mstek, v jeho protilehlch vtvch jsou zapojeny dva shodn termistory (NTC) RT doplnn linearizanmi rezistory - paralelnm RP a sriovm RS. Ty jsou vypoteny tak, aby nelinearita zvislosti vstupnho napt mstku na teplot v rozsahu teplot 0 a 50 C nepevila 1,2 %. Kompenzan mstek se pedad zazen, jeho teplotn zvislost chceme zmenit, napj se tedy jeho vstupnm naptm. Vstupn napt se odebr z jezdce potenciometru P, zapojenho ve vstupn uhlopce mstku. Je-li jezdec v lev krajn poloze, m TK nejvt kladnou velikost +0,6 %/C, v prav

mezn poloze dosahuje TK minimln zporn velikosti o stejn velk absolutn hodnot. Mezi tmito extrmy lze nastavit polohou jezdce P, nezvisle na vstupnm napt, v konkrtnm ppad potebnou velikost TK. Nastaven TK nezvis na vstupnm napt, penos kompenzanho modulu U2/U1 je 0,5 pi 25 C. Je ovem teba, aby termistory byly v dobrm teplotnm kontaktu s kompenzovanm objektem. Autorem [1] pouit termistory mly pi 25 C odpor 1 k a konstantu B = 3100. Pi pouit termistor s odlinou konstantou B se me mrn zvtit nelinearita teplotn zvislosti mstku. Aby nevznikla chyba vlastnm ohevem termistoru, nemlo by napt U1 bt vt ne 10 V. Pi nalezen vhodn polohy jezdce P se postupuje tak, e nejprve pi jeho stedn poloze zmme vstupn napt za modulem pipojenho kompenzovanho zazen pi pokojov teplot. Pot zazen podle konkrtn situace ohejeme nebo ochladme na teplotu blzko k mezn teplot 0 nebo 50 C a potenciometr P nastavme tak, aby se vstupn napt vrtilo na

Obr. 1. Modul pro kompenzaci teplotn zvislosti elektronickho zazen

D2

D7

k D10 T2 C

D3

D4

P L 12 11 3 6 5 2

Obr. 8. Deska rezistor

R7 4

9 7

Dvojit laboratrny zdroj


Marian Tak
Uveden zdroj obsahuje dva plne oddelen zdroje, z ktorch kad m rozsah vstupnho naptia regulovaten od 1,3 do 30 V a monos obmedzenia prdu a do 5 A. Tie je k dispozcii pevn naptie 5 V s maximlnym odberom 1 A. V zdroji je pouit prepna sekundrneho vinutia transformtoru, m sa pri malch vstupnch naptiach a vekch prdoch zmenia straty a preto me by menia aj plocha chladiov. Mme pripja zariadenia nron na odber prdu.
Zdroj vyuva vemi populrny a znmy obvod LM317T. Zapojenie zdroja vychdza z katalgovch dajov tohto obvodu. Je posilnen tranzistorom, ktor je stavan na ovea vie prdy. Stabiliztor nie je nutn chladi, prechdza nm len budiaci prd tranzistora. Prdov obmedzenie je roben pomocou OZ 741. V zdroji fixnho naptia 5 V/1 A je pouit obvod 7805. Zdroj obsahuje dve slicov meradl, ktor je mon prepna pre meranie prdu alebo naptia. Ako zobrazovacie jednotky s pouit 31/2 miestne displeje LCD, buden prevodnkmi A/D 7106. Presnos merania zvis od nastavenia. Vstupn U/I: 2x 1,2 a 30 V/0 a 5 A, dosiahnutie nast. prdu indikovan ervenou LED, 5 V/1 A. slicov. L1 transformtora. Na sekundrnej strane m 8 vinut. L1, L2 napjaj samotn zdroj, L4 kompartor s relovm vstupom, L5 napja zdroj 5 V a L6 napja indikan LED, ktor signalizuje zapnutie prstroja a tie zdroj napjacieho naptia pre meradl. Vinutia L2, L3, L4 s pouit dvakrt, tie napjaj druh zdroj s kompartorom. Oznaenie siastok je v obidvoch zdrojoch rovnak, nakoko s plne zhodn. Naptie s L3 alebo s L2 + L3 (zvis od vst. U) usmernia didy D1 a D4, ktor s na chladioch a vyfiltruj kondenztory C1, C2. Stabiliztorom IO1 a tie rezistorom R1 zane tiec prd, ten otvor tranzistor T1 a nm prechdza vstupn prd. Informcia o vekosti vstupnho prdu vznik na R7, ktor tie sli ako bonk k slicovm meradlm prdu. Vstupn naptie regulujeme potenciometrom P1, ktor je ako vetky ostatA 4 3 na chladi T1 Imax D9 S2 7 5 6 2 1 slicov voltmeter/amprmeter

Meranie: Presnos:

poda nastavenia asi 0,5 %. Rozmery (v x x h): 105 x 200 x 300 mm. Rozlenie: pri U - desatiny voltu, pri I - desiatky miliamprov.

Popis innosti
Sieov naptie je cez jednoplov spna a poistku priveden na primr
V

Technick daje
Napjanie: 230 V, 50 Hz, spotreba max. 340 VA .

3 L2 L3

5 +1,3 a 30 V 0 a 5 A

stabilizovan zdroj A L4 Po1

A -

S1 U

P1 L1 PE transformtor U U P1 N L2 L3 Imax Imax

P2

P2

+1,3 a 30 V 0 a 5 A stabilizovan zdroj B B _ 3 4 5 V A

L4 L5 L6

T1 na chladi power D26

D9 Imax

S3

3 4 1 zdroj 9 V 2

slicov voltmeter/amprmeter

Obr. 1. Blokov schma zdroja

+5 V / 1 A max zdroj 5 V -

Praktick elektronika A Radio - 12/96

230 V 50 Hz PE

T1 BD250 Tr1 R1 33R 3 in

IO1 LM317T adj 1 R3 680R D7 D8 out

R7 0R22 5W 2 R8 10k 7 IO2 741 4 3 C7 1

R16 1k

R17 2k2

+1,3 a 30 V max. 5 A

4xKY710 L2 D1 Re1 D2 C1 4m7 63 V C2 4m7 63 V

S1 L3

6 D9 Imax C6 1n5 R6 47k

C8 470 50 V

D11

D4

D3 R2 220R R4 220R P1 5k/N D5 D6 C4 47 63 V R5 1k D10 8V2 R9 8k2 P2 10k/N

Po1 C5 10 C3 47 63 V

L1

R18 68k

D12 L4

D13 R11 47k R10 3k3 7 3 2 D16 15 V C10 100n IO3 741 4 6 R13 4k7

Re1 LUN24V D17 R12 4k7 T2 BC639 R19 47k

D14 D15 4xKY132 C9 470 40 V

Obr. 2. Schma zdroja


L5

1 3

4xKY132/150 D18 D19

in

IO4 7805 gnd 2

out

+5 V 1 A max

D21

D20

C11 3m3 16 v

C12 100n

C13 100n

C14 47 10V -

4xKY132/150 D22 L6 D25 D24 D23 R14 680R power D26 R15 470R

C15 100 25 V

D27 9V1

n potenciometre typu ARIPOT (10otkov). Je mon miesto neho poui kombincie potenciometrov asi s desansobnm rozdielom odporov, napr. 4,7 k + 470 . Prv by slil na hrub a druh na jemn nastavenie. Prdov obmedzenie je tvoren pomocou OZ 741, ktor potrebuje aj zporn napjanie. To je zskan z me40 R3 M1 C1 100p C2 100n OSC1

nia, ktor je tvoren C3, C4, D5, D6, R5 a Zenerovou didou D10. Maximlny odoberan prd nastavme potenciometrom P2. Rozsah prdovej ochrany uruj rezistory R8, R9 a trimer R6. Kondenztor C6 zabrauje rozkmitaniu IO2. Dida D9 svojm svitom signalizuje, e bol dosiahnut nastaven prd. Rchla dida D11 za-

39

OSC2

38

OSC3

33

C ref

34 C3 220n R4 47k C4 470n R2 M1 3 R1 100R 4 T1 T2 R5 M82

C ref

27

28

29 IO1 7106 IN HI 2-25 O1 4DR821B

31

C5 22n 30 IN LO

brauje naptiu opanej polarity na vstupnch svorkch. Naptie z vstupu je veden na neinvertujci vstup OZ IO3, ktor pracuje ako kompartor s hysterziou. T zabrauje rozkmitaniu IO3 a je tvoren rezistorom R11. Referenn naptie poskytuje Zenerova dida D16. Jej naptie je 15 V, tzn., e pri 15 V kompartor preklop a pripoj vinutie L2 na vstup zdroja. Na vstupe IO3 je tranzistor T2, ktor spna rel Re1 s ochrannou didou D17. Rel je typu LUN 24 V. Zapojenie zdroja 5 V je vemi znme, preto ho netreba bliie predstavova. Tie aj zapojenie zdroja 9 V pre slicov meradl. V slicovch meradlch s pouit prevodnky A/D 7106. S to spoahliv a kvalitn obvody. Zapojenie digitlnych meradiel je asto pouvan, ale opme funkciu aspo zkladnch prvkov. T1 a T2 maj ochrann funkciu. R6, R7, R8, R9 tvoria zdroj UREF. R3 a C1 uruj frekvenciu - teraz 50 kHz. Z toho vyplva merac cyklus 3 merania za sekundu. Tranzistor T1 spna desatinn bodku D1 alebo D2 poda toho, i je prepna S2 (S3) v polohe merania prdu alebo naptia. Poda toho privdzame na vstupn svorky meradla naptie zskan deliom R18, R19 (na doske zdroja) a R1 (na doske slicovch meradiel) alebo naptie z bonka R7 upraven tie deliom. Schma zapojenia slicovch meradiel je na obr. 3.

2xKC238B 32 R6 22k R7 1k R8 470R R9 M1

Uvedenie do prevdzky - oivenie


Dosku zdroja osadme poda obr. 5, dosku islicovch meradiel poda obr. 7. Vetky celky zdroja prepojme poda obr. 1. Skontrolujeme plon spoje, sprvne umiestnenie siastok. Po osaden vetky trimre natome do strednej polohy. Mme zdroj zapn. Po zapnut sa nm na vstupe objav naptie. K vstupu pripojme rezistor napr. 2,2 - 50 W alebo in, ak je k dispozcii. Potenciometer P2 vyto-

COM ref LO ref HI 37

35

36

+ 21 R10 M56

T3

1 R11 1M

26

DT1 KC238B 16

DT2 12

Obr. 3. Schma slicovho meradla


5 6 7

Praktick elektronika A Radio - 12/96

208

Obr. 4. Doska s plonmi spojmi zdroja

C1

C1

C2

C2 ET1
15 V 17 V

D3 D2 D1
ET1 R1 IO1 D9 R2 R6 C6 P1
+

D3 D2 D1
CT1 R7
+

L3 L2

L3 L2

D4

D4 Re1 Re1

D12 D13

R12

D12 D13 D14 D15

B T1
D7 R3 D8 IO2
U

L4 C3 D5 D6 1

C10 U

T2 R13 R12
+

L4

C7 R5 C4 R8

D17 D17 1 R13 T2 U IO3 C3


D6

15 V 17 V

C9 D10 D16
+

IO3 R11 L6
D22 D23 D24 D25

D14

D15

R11

D5

R1 B T1 C IO1 T1

Obr. 5. Osadzovac pln

R10 D16 R6 R9 1 U IO2

C9
C10

C4 + D10
R3

R9 P2 C5
D11
+

R4 L5
D12 D19 D20 D21

C11 D26

R10 C15 R14


+

C7

P2

R5 D8

R8

C8 R19 R12

C13 R17 R16 5 3 4


+

C12

- + vstup

R15 C14 IO4 + 5 V/1 A

R16 D27 2 1 R17 R18 + vst. R19 5 4 3

C6 D9 D11
+

D7 P1

R2 R7

C5 + R4 C8

Praktick elektronika A Radio - 12/96

Obr. 6. Doska s plonmi spojmi slicovch meradiel

1 4 3 R1

O1

O1

3 4

R7

R6

Obr. 7. Osadzovac pln meradiel

IO1 R2

IO1

U
C5 R2

T1 T2 1 R5 C5 C4 R4 C3 C2 R8 R10

C1 R3 R10

R11 R4 T3

C4 C2 C3

R6

R9

C1

R9 R11 T3 1 6 5

R8

R7 R3

R5

R1 T1 T2

me do koncovej polohy a trimrom R6 nastavme maximlny vstupn prd na 5 A. Prd sa mus da plynule regulova. Potom rezistor odpojme. Naptie sa mus da regulova od 1,3 do 30 a 32 V, priom pri asi 15 V mus rel pripoji vinutie L2. To ist urobme pri druhom zdroji. Zdroj 5 V netreba oivovova - funguje hne po zapnut. slicov meradl s pripojen na napjacie naptie svorkami 1, 2. Pomocou trimra R7 nastavme naptie na vvode 36 na 100 mV v oboch meradlch. Prepna S2 (S3) prepneme do polohy merania naptia, na zdroji nastavme maximlne naptie, a natame trimrom R19 dovtedy, km vekos naptia, ktor ukazuje slicov voltmeter, nie je sprvna. K vstupnm svorkm pripojme rezistor, nastavme meradlo prdu natanm trimra R17. S2 (S3) je v polohe merania prdu. Tmto je nastavenie prstroja ukonen a po zakrytovan je prstroj pripraven na pouvanie.

Obr. 8. Horn a doln kryt

200

na spodnom kryte 4xM3 / 4,2 1,5 15 40 52,5 15 300 15

40

50

25

40

35

20

20 35

2xKR4

10xKR3 KR18,5

Mechanick kontrukcia
Cel skrinka je z Al plechu. Do hornho krytu vyvtame rad vetracch otvorov, ktor zaisuj odvod tepla z did, stabiliztora a transformtora. Didy s priskrutkovan na chladioch tvaru U, priom tie didy veda seba, ktor maj spojen andy, s na spolonom chladii. Reltka osadme do objmiek. Na stabiliztor 7805 je tie potrebn chladi - hlinkov psik rozmerov 20 x 60 mm, hrbky 3 mm. Tranzistory BD250 s priskrutkovan k chladiom dky 10 cm a od nich odizolovan sudovmi podlokami a izolanmi priechodkami. Stykov plochy potrieme tenkou vrstvou silikonovej vazelny. Transformtor mus spa vetky bezpenostn poiadavky. Jeho navjac predpis je uveden v zozname siastok.
/65/ 105 20 3 3

20

35

10

45

15 200

10

40

17,5

17,5

Obr. 9. Zadn panel

Zver
S tmto zdrojom som plne spokojn. Vyrovn sa parametrami a vzhadom kvalitnm a tie drahm laboratrnym zdrojom. Stabilita je vyhovujca, prdov rezerva dostaton a presnos merania vemi dobr. A to s vlastne nroky na kvalitn laboratrny zdroj.

Pouit literatra
[1] ELMIX 2/1994 s. 18 a 19. Zapojenia s LM117/317. [2] ELMIX 1/1995 s. 26 a 27. Zapojenia s LM117/317. [3] Firemn literatra TELEDYNE SEMICONDUCTOR - obvody TSC7106, 7107.

Praktick elektronika A Radio - 12/96

18

200

18 5

14 2

14

127 4

16

2xM3 4xKR10,5

105

13

17

15

4xKR3

4xKR3 24 4xM3

40 7 5 7

20

7,5 15 7,5 176 200

20

40

25 7 5

19,5

12,5

33

46

13

46

30

C14 47 F/10 V C15 100 F/25 V Polovodiov siastky D1 a D4 KY710 D5, D6 KY132/150 D7, D8 1N4148 D9 erv. LED 5 mm D10 KZ260/8V2 D11 KY197 (BAT43) D12 a D15 KY132/150 D16 KZ260/15 V D17 KA222 D18 a D25 KY132/150 D26 zel. LED 5 mm D27 KZ241/9V1 T1 BD250 (alebo ekvivalent MJ4502) T2 BC639 IO1 LM317T IO2, IO3 741 IO4 7805 Ostatn siastky Re1 Rel LUN 2621 24 V Po1 F 3,15 A S1 kolskov 4 A/250 V S2, S3 2x 3 Isostat s aretciou Chladie na didy KY710 Svorky prstrojov -ierna 3x WK 484 11, -erven 3x WK 484 09, -lt 1x WK 484 10 Samolepiace prstrojov noiky 4 ks Gombky na potenciometre - ed na 6 mm, 4x WF 243 16 Objmky na LED 5 mm, 3 ks Objmky a driaky na rel, 2 ks Objmky DIL 40 na 7106, 2 ks Objmky na 4DR821B jednorad SIL 20 P, 4 ks Chladie na vkonov tranzistor dky 10 cm, 2 ks Poistkov pzdro REMOS Transformtor M 34 x 52, 2,55 z/V, 17,68 cm2, 340 VA. L1 - primr - 230 V, 1,48 A, 590 z, 0,825 mm, CuL, L2, L2` - 15 V, 5 A, 38 z, 1,5 mm CuL, L3, L3` - 18 V, 5 A, 46 z, 1,5 mm, CuL, L4, L4` - 18 V, 0,5 A, 46 z, 0,5 mm CuL, L5 - 8 V, 1 A, 20 z, 0,71 mm, CuL, L6 - 12 V, 0,2 A, 31 z, 0,3 mm, CuL.

20

14

32

14

10

14

6,5 40

KR10*
19 19

18

KR10
40 25

25 105

40

22,5

10

5 10

22,5

32 45

7xKR10* 4xKR3,2 26 17

5 5 20 25 30 25 200 25 30 25 20

Obr. 10. Predn panel a subpanel


40 40 10

2xKR6,5

4xKR6,2

35

4xM3

95

35

25

3xM3 10 10

Obr. 11. Bonice

15 5

65

15

12

44

80

80

39

12

slicov meradl
R1 R2 R3 R4 R5 R6 R7 R8 R9 R10 R11 C1 C2 C3 C4 C5 T1, T2, T3 IO1 O1 100 100 k 100 k 47 k 820 k 22 k 1 k, TP 095 470 100 k 560 k 1 M 100 pF, ker. 100 nF, MKT 220 nF, MKT 470 nF, MKT 22 nF, MKT KC238B (BC546B) 7106 4DR821B

Zoznam siastok
Zdroj
Rezistory R1 R2 R3 R4 R5 R6 R7 R8 R9 R10 R11 R12 R13 33 , 0,5 W 220 680 220 1 k 47 k, TP 095 0,22 , 5 W 10 k 8,2 k 3,3 k 47 k 4,7 k 4,7 k

R14 R15 R16 R17 R18 R19 P1 P2

680 470 1 k 2,2 k, TP 095 68 k 47 k, TP095 5 k/N, ARIPOT 10 k/N, ARIPOT

Kondenztory C1, C2 4700 F/63 V, TE 125 C3, C4 47 F/63 V C5 10 F/40 V C6 1,5 nF C7 1 F/100 V C8 470 F/50 V C9 470 F/40 V C10, C12, C13 100 nF, ker. C11 3300 F/16 V

Praktick elektronika A Radio - 12/96

Obr. 12. Pohad na predn a zadn panel

Obr. 13. Odkrytovan zdroj - pohad zhora


technice pi men, zen a monitorovn teploty, i kompenzaci jejch vliv. Dostupn je i senzor AD22103, uren pro systmy napjen naptm 3,3 V a pro teplotn rozsah 0 a 100 C. JH [1] Voltage Output Temperature Sensor with Signal Conditioning AD22100. Katalogov list Analog Devices C1898b-9-12/94. [2] Voltage Output Temperature Sensor with Signal Conditioning AD22103. Katalogov list Analog Devices C2006-18-3/95.
Us

Teplotn senzor AD22100


Obvod AD22100 od firmy Analog Devices je monolitick teplotn senzor s jedinm napjenm 4 a 6 V, kter na ipu obsahuje i obvody zpracovn signlu, take poskytuje ji napov signl s rovn, kterou lze bez dalho pivst nap. na pevodnk A/. Zjednoduen schma vnitnho zapojen je na obr. 1. RT je teplotn zvisl rezistor, jeho odpor se v pracovn oblasti teplot senzoru mn prakticky linern. Tento rezistor je napjen zdrojem proudu, jeho velikost je mrn napjecmu napt obvodu US. Operan zesilova zesl a posune napt na RT tak, e na vstupu je napt U 2 , jeho velikost zvis na teplot tA a napjecm napt US podle zjednoduen rovnice U 2 = (U S /5).(1,375 + 0,0225.t A ). V teplotnm rozsahu -50 a +150 C a napjen 5 V se U2 mn od 0,25 a do 4,75 V. Vstupu nevad ani trval spojen se zem i US. Vzhledem k topologii vstupu obvodu vak nen vhodn zt pipojovat mezi vstup a U S (sprvn mezi vstup a zem). Pro zmenen chyby v dsledku samoohevu by neml vstupn proud pekroit 1 mA. Klidov odbr samotnho obvodu je 0,5 mA pi 5 V. Celkov chyba men teploty nepesahuje 2 % a nelinearita sama 1 % z rozsahu (200 C). Chyby plynouc z toleranc strmosti a posuvu v uvedenm vztahu lze kalibrac do znan mry eliminovat. Z hlediska chyby je vak pece jen vhodnj provozovat senzor pi konstantnm napjecm napt, nebo

skuten zvislost vstupu na napjen nen tak jednoduch, jak uvd ve uveden rovnice. Pi zvten napjecho napt z 5 V na 5,5 Vse tato chyba zvtuje se s teplotou nejve o 0,2 C. K tmto chybm mohou vak pistoupit dal, vznikajc nap. nedokonalm teplotnm kontaktem senzoru s menm pedmtem. Jako nejvhodnj zpsob doporuuje vrobce pilepen tepeln vodivm lepidlem i epoxidovou pryskyic. Rychlost reakce na zmnu teploty charakterizuje asov konstanta, kter pi umstn senzoru v plastovm pouzde TO-92 (bez chladie) v klidnm vzduchu je asi 15 s, v proudcm vzduchu 3,5 s. Senzor se vyrb i v 8vvodovm pouzde SOIC. AD22100 je zvlt vhodn pro levn mic, ppadn dic systmy s 8bitovmi mikroprocesory i mikrokontrolry, kter ji asto maj na svm ipu i pevodnk A/. Tm, e vstupn napt senzoru je pmo mrn i napjecmu napt, odpad poteba pesnho referennho zdroje pro pevodnk A/. Podle obr. 2 lze napjet senzor a referenn vstup napjecm naptm 5 V, co pi rozsahu vstupu AD22100 mezi 0,25 a 4,75 V (pro teplotu mezi -50 a +150 C) pedstavuje dostaten vyuit 5 V vstupnho rozsahu pevodnku. Vhodn je vstup pevodnku oddlit jednoduchm filtrem RC. Pi 8bitovm pevodu bude rozlien 0,87 C. Nen samozejm dn problm, aby senzor byl napjen konstantnm naptm, nap. pmo z referennho napt 5 V, kdy to budou senzory ostatnch mench signl vyadovat. Nejastji bude nov senzor patrn uvn v mic sti prmyslovch dicch systm, autoelektronice, pstrojov

I U2

RT

Obr. 1. Blokov schma senzoru teploty AD22100


+5 V reference A/ pevodnk vstup 100n

AD22103

U2

1k

Obr. 2. Pipojen senzoru teploty AD22100 k pevodnku A/

Praktick elektronika A Radio - 12/96

Jednoduch DCDC mni z 0,8 V na 5 V/100 mA


Realizovat stejnosmrn mni napt (DC-DC converter) je pi pouit modernch integrovanch obvod celkem jednoduchm kolem. Americk spolenost Maxim nabz ucelenou adu IO urench k pevodu stejnosmrnch napt. Pi pevodu malch napt kolem 1 V a souasnm poadavku na vstupn proud du destek mA ji nelze pout mnie, pracujc na principu nbojov pumpy (charge pump). V tchto ppadech je nejvhodnjm eenm zvyujc impulsn regultor. Monolitick integrovan obvody MAX856/858 maj vstupn napt (Uvst) pepnateln bu 3,3 nebo 5 V a pracuj od vstupnho napt 0,8 V. Obvody MAX857/859 maj vstupn napt nastaviteln od 2,7 do 6,0 V vnjm odporovm dliem. Protoe obvody um napt pouze zvtovat, mus bt vstupn napt men ne vstupn, nejve vak 6 V. Tab. 1. Nkter parametry obvod MAX856 a 859
Parametr Typ. Max. Min. start. napt 0,8 1,8 V Min. pracovn napt 0,8 V Spoteba, Ivst=0 25 60 A Spoteba, SHDN=0 1 A Referenn napt, U3 1,25 1,27 V Stabilita ref. napt U3 0,8 2,0 % innost min. 80 85 %

Obvody MAX856 a MAX859 vysta v provozu s minimem vnjch soustek. Zapojen mnie je na obr.1. IO obsahuje spnan regultor, vkonov MOSFET s vodivost N, pesnou napovou referenci 1,25 V a detektor zmenen vstupnho napt pod stanovenou mez. Spnan regultor pracuje na principu pulsn-frekvenn modulace (PFM) s proudovm omezenm. Tento princip spojuje velk vstupn vkon a innost klasickch mni na principu pulsnkov modulace (PWM) s mimodn malm klidovm proudem tradinch modultor PFM (mni). Spnac kmitoet zvis na velikosti zte a na velikosti vstupnho (napjecho) napt a me bt a 500 kHz. Jak ji bylo zmnno, obvody maj pesn zdroj referennho napt 1,25 V,

kter je vhodn i pro zen dalch externch obvod (nap. pevodnku A/D apod.). Referenn napt je pstupn na vvodu 3, kter me bt zaten proudem a 250 A. Je-li ke zdroji referennho napt pipojena zt (na vvod 3), je doporueno zvtit kapacitu C3 ze 100 na 220 nF. Vvod 3/5 (MAX856/858) je intern chrnn diodami zapojenmi mezi GND a OUT a neml by bt pipojen na napt, kter se nenachz v tomto rozsahu. Vvody SHDN a LBO (open drain) mohou bt pipojeny na napt a 7 V, v zvislosti na vstupnm napt. Vvod 1 SHDN (z angl. ShutDown) je uren k vypnut obvodu a souasnmu zmenen vlastn spoteby proudu z piblin 25 A na asi 1 A. Obvod je vypnut, je-li SHDN=L. Vstupn napt se u MAX856/858 pepn naptm na vvodu 2. Je-li na tomto vvodu logick rove L (ppadn vvod 2 spojen s vvodem 7), je vstupn napt 5 V, pi rovni H (vvod 2 spojen s 6) pak vstupn napt 3,3 V. U obvod MAX857/859 se velikost vstupnho napt nastavuje zptnou vazbou, pivdjc vzorek vstupnho napt na vstup vnitnho kompartoru (FB, vvod 2). Velikost vstupnho napt je tedy urena odporovm dliem R1 a R2. Pitom plat nsledujc vztah:

rove pepnut monitoru se nastav rezistory R3 a R4 podle vztahu: U R3 = R4( LBI 1) , Uref kde ULBI je dan rove pepnut. Rezistory R3 a R4 mohou bt stejn jako R1 a R2 s vtm odporem (10 a 300 k). Jednoduchm pipojenm rezistoru s odporem 10 k nebo vtm mezi vvody LBO a OUT lze zskat napov vstup pro zen logiky CMOS. Nen-li napov monitor pouit, je teba LBI pipojit na Uvst a LBO nechat nezapojen. Induknost cvky L1 nen kritick a me bt 10 a 100 H. Je vak nutn pamatovat, e impulsn proud prochzejc cvkou je asi 500 mA u MAX856 a MAX857 a 125 mA u MAX858 a MAX859. U cvky s menm dovolenm saturanm proudem se pi saturaci zmen induknost, co m za nsledek zmenen innosti. Stejn tak vt sriov odpor cvky vede ke zmenen innosti celho obvodu.
7,8
9,5

Obr. 2. Konstrukce cvky L1. Cvka m asi 30 zvit lakovanm drtem o 0,5 mm navinutm na feritov kostice z hmoty H61. RDC=0,1 , ISAT=1,3 A Podobn se podl na celkov innosti i kvalita kondenztor C1 a C2, pedevm jejich ekvivalentn sriov odpor ESR. Ve vtin ppad vyhov kvalitn tantalov kondenztory. Pro optimln funkci je na mst D1 doporuena Schottkyho spnac dioda. Pro malou zt vyhov i bn dioda 1N4148, ovem za cenu men innosti mnie.

( R1 + R2) , R2 kde Uref=1,25 V. Protoe proud vstupu FB je maximln 100 nA, mohou bt ke zhotoven dlie pouity rezistory s vtm odporem (10 a 300 k). Aby chyba nepeshla 1%, ml by bt proud tekouc R1 nejmn stonsobkem IFB (IFBMAX= =100 nA). Soust IO je i monitor napjecho napt nap. pi napjen z bateri me slouit jako indiktor vybit baterie. Jestlie se napt na vstupu LBI zmen pod Uref (1,25 V), vstup LBO (open drain) se pipoj na zem (GND). Uv
st

= Uref

Obr. 3. Zapojen vvod obvod MAX856 a 859, pouzdro SMD Pi nvrhu desky s plonmi spoji je nutn vnovat pozornost zvlt dobrmu zemnn vvodu 7 (GND) IO a dodret maximln dlku veden zemnch konc C1 a C2 do 5 mm. Dle je teba zachovat co nejmen monou dlku vech pvod k vvodm FB a LX. Optimlnm eenm pro dosaen maximln innosti a minimlnho zvlnn vstupnho napt je pouit oboustrann desky, u n je jedna cel strana zapojena jako zemnic plocha. lnek byl zpracovn podle firemn literatury MAXIM. Uveden obvody je mono zakoupit (psemn nebo telefonicky) u dovozce integrovanch obvod MAXIM, spolenosti SE Spezial Electronic, Hotel Praha, Suick 20, 166 35 Praha 6. Cena obvod MAX856-859 je 67,- K vetn DPH, vhodn cvka s induknost 47 H za 26,- K. Martin Peka

Obr. 1. DC-DC mni s obvody MAX856 a 859. Doporuen kapacita kondenztor C1 a C2 je 68 F pro MAX856 a 857, resp. 22 F pro MAX858 a 859.

Praktick elektronika A Radio - 12/96

Obvody s fzovm zvsem


Ing. Robert Lnek
Pomoc fzovho zvsu PLL (Phase-Lock Loop) lze snadno realizovat adu elektronickch zapojen. Nejastji se PLL vyuv pi demodulaci rdiovch signl (tuner PLL), nebo v synteztorech kmitotu. Zkladn principy fzovho zvsu byly znmy u ped vlkou, ale praktick pouit umonila a technologie integrovanch obvod. Tyto obvody jsou pomrn levn a proto se vyplat i jejich netypick zapojen.
Systm PLL obsahuje naptm zen genertor VCO (Voltage-Controlled Oscillator) signlu s pravohlm prbhem napt a fzov detektor PD (Phase Detector). Fzov detektor porovnv fzi vstupnho signlu s vstupnm signlem VCO. Vstup PD je filtrovn doln propust a takto zskanm stejnosmrnm naptm je zen kmitoet VCO. Pomoc zptn vazby se VCO automaticky dolauje na kmitoet vstupnho signlu. Napt na vstupu doln propusti je mrn kmitotu vstupnho signlu a pedstavuje tedy demodulovan napt kmitotov modulovanho signlu (obr. 1). dum a nejdostupnjm je CMOS 4046 (obr. 3). Na vstupu (vvod 14) tohoto obvodu je zapojen zesilova s kaskdou tvarovacch invertor. Obvod umouje pmo pipojit logick signl s rovnmi H>0,7UN a L< 0,3UN anebo kapacitn pipojit signl pes vazebn kondenztor (amplituda piblin 1 V). Obvod obsahuje dva nezvisl fzov kompartory: Jednodu fzov detektor je tvoen hradlem EXOR (vlun nebo) a sloitj dynamick detektor, kter vyuv principu erpn nboje. Vnjmi asovac-

dulovan signl. Pedpokld se pouit emitorovho sledovae doplnnm rezistoru R3. Vnitn Zenerovu diodu je mon pout pro jednoduchou stabilizaci napjecho napt. I kdy je mon pout pro fzov porovnn dvou signl libovoln logick hradlo, pouv se EXOR (XOR), protoe m nejstrmj pevodn charakteristiku (obr. 4). Na vstupu hradla je signl pravohlho prbhu, jeho stedn velikost je mrn fzovmu posuvu signlu. Na tuto stedn velikost napt se nabj kondenztor integranho lnku a tmto naptm se souasn d kmitoet VCO. Uveden pedstava zen kmitotu je ponkud zjednoduen, protoe v tomto obvodu nelze doshnout naprost shody fze, ktermu odpovd nulov dic napt. Urit fzov posuv mezi obma naptmi je toti pro funkci genertoru nezbytn a bv piblin devadest stup (U9 = UN/2). Nevhodou tohoto een je zvislost stedn velikosti napt na std vstupnho signlu. Pi nvrhu se vol asov konstanta integranho lnku = RC vt ne je perioda nejniho kmitotu vstupnho signlu. Popsan typ PD se vyznauje dobrou odolnost proti umu, ale m men psmo zachycen synchronnho stavu oproti psmu udren synchronizace se

Obr. 1. Princip fzovho zvsu Zaadme-li do smyky zptn vazby dliku kmitotu (ta), bude se ve fzovm detektoru porovnvat vstupn signl se signlem, jeho kmitoet byl nkrt snen. Na vstupu VCO proto bude signl s nkrt vym kmitotem ne je kmitoet vstupnho signlu a cel zapojen bude pracovat jako nsobika kmitotu (obr. 2). Protoe pi zapojen programovatelnho tae lze ovldat dlic pomr dliky pomoc slicovho signlu, je mon tmto zpsobem relativn jednodue realizovat digitln ladn. Obvod, kter vyuvaj fzovho zvsu, je cel ada, ale nejjednosignl FM

Obr. 3. Blokov schma obvodu 4046 mi soustkami C1, R1 a R2 se uruje kmitotov rozsah VCO. Jako doln propust se nejastji pouv integran lnek RC. Uvnit obvodu je jet oddlovac tranzistor pro demovstupnm signlem. V [1] je uveden vztah pro kmitotov psmo zachycen: 1 2( fMAX fMIN ) B= .

Obr. 2. Nsobika kmitotu

Obr. 4. Kompartor fze s XOR

Praktick elektronika A Radio 12/96

Krom jednoduch propusti tvoen integranm lnkem se pouvaj isloitj lnky. Jejich pesn nvrh ioptimalizace je matematicky nronj (teorie regulace). Vztahy pro piblin nvrh jsou nap. v[4]. Druh typ PD stzv. erpnm nboje vyuv dvou zdroj proudu, ktermi se nabj filtran kondenztor. Tyto zdroje jsou realizovny unipolrnmi tranzistory. Vobr. 5 jsou vak pro lep pochopen funkce zakresleny tranzistory obyejn.

Obr. 5. Zapojen dynamickho detektoru fze

Kladn impuls na vstupu Q1 klopnho obvodu D spn zdroj kladnho nabjecho proudu (horn tranzistor) avstup Q2 zapn zporn zdroj vybjecho proudu (spodn tranzistor) vnjho kondenztoru. Klopn obvody D maj dynamick vstupy, take reaguj na hrany vstupnch signl. Aby se zabrnilo souasnmu sepnut obou zdroj, resetuj se pomoc hradla AND oba klopn obvody D vokamiku, kdy se oba vstupy Q dostanou do stavu log. 1. Impuls, kter pijde dve, sepne odpovdajc zdroj proudu aopodn impuls jej vypne. Kondenztor je dobjen (vybjen) zkmi proudovmi impulsy avdob jejich trvn se na nm linern zvtuje (zmenuje) napt. Do pchodu dalho impulsu se napt na kondenztoru nemn, protoe dic vstup (vvod 9) VCO, kter je pipojen na kondenztor, je osazen polem zenmi tranzistory s velmi velkm vstupnm odporem anboj zkondenztoru nem kam odtci. Je jasn, e lze pout pouze kvalitn fliov nebo tantalov kondenztor se zanedbatelnm svodem. Ikdy by principiln bylo mon pout msto doln propusti pouze kondenztor, zapojuje se opt lnek RC. Dvodem je to, e vnitn zdroje proudu maj pomrn mal odpor atento odpor je vhodn zvtit, aby se omezila velikost nabjecch avybjecch piek proudu azvtila se asov konstanta obvodu. Ani utohoto een nen mon pi dosaen synchronismu se vstupnm signlem doshnout absolutn shody fze. Vlivem nestejn rychlosti klopnch obvod (hazard) se opakuj st-

dav kladn azporn impulsy proudu arozdl fze nepatrn kols okolo nuly. Vtinou se dv dynamickmu PD pednost, protoe reaguje na hrany signlu anezle proto na std signlu. Psmo zachycen nezvis na typu doln propusti aje rovno nastavenmu kmitotovmu rozsahu VCO. Kompartor nevyhovuje vppad malho odstupu vstupnho signlu od umu. Na vstupu 1 (Z) hradla NOR jsou impulsy srovn log. 0, synchronizovan sproudovmi nabjecmi avybjecmi pikami kondenztoru. Po vt dobu periody jsou vstupy Q obou klopnch obvod D ve stavu log. 0 atomu odpovd rove H na vstupu hradla NOR. Vokamiku proudovch impuls se logick rovn na vstupech hradla NOR li ana vstupu je nulov impuls. Pi pouit dynamickho kompartoru lze pout vstup hradla EXOR spolu svstupem 1 kindikaci synchronizace (zaven) obvodu. Vzasynchronizovanm stavu budou impulsy zvstup 1 a2 mt po vtinu asu periody opanou logickou rove. Na vstupu vnjho hradla NOR proto bude log. 0 akondenztor bude vybit. Na vstupu dalho hradla bude log. 1 adioda nebude svtit. Jakmile synchronizace vypadne, kondenztor se nabije pes diodu aLED se rozsvt. Po optovnm dosaen synchronizace se kondenztor vybije pes rezistor do vstupu prvnho hradla adioda zhasne (obr. 6). Pro opanou indikaci zaven je mon zapojit LED katodou na zem aanodou na ochrann rezistor.

bude vzjemn pepoet . = .  7 Praktitj je potat s kmitotem vhertzech (Kf = f/U), take po prav ( = 2f) bude

Pro volbu kapacity je kritick nejni kmitoet fMIN.Typick amplitudy proud meme piblin odhadnout na IMAX = 1 mA. Vhodnj je velikost proudu urit zOhmova zkona: I MAX = U N /(3000 + R), kde se pedpokld, e vnitn odpor zdroj proudu je piblin 3000 aodpor R je odpor rezistoru vnjho lnku RC. Za kmitotovou citlivost vhertzech lze dosadit K f = (f MAX- f MIN)/U N . Po dosazen dostaneme pro kapacitu kondenztoru filtru vsledn vztah: & = I0$; I0,1  .  + 5 I0,1

& = ,0$; .I  I

Obr. 7. Princip VCO obvodu 4046 Naptm zen genertor signlu prvohlho prbhu je zaloen na podobnm principu jako astabiln klopn obvod sasovaem 555. Vnj asovac kondenztor C1 (obr. 7) se nabj tak dlouho, a napt na nm doshne urit rovn. Pak napov kompartory pepnou akondenztor se zane vybjet. Pro zen kmitotu VCO se vyuv naptm zen zdroj proudu. Vtm proudem se kondenztor nabije rychleji akmitoet se zv. Obvod obsahuje dva polovodiov pepnae, kter zajiuj nabjen kondenztoru podle obrzku. Vzhledem ktomu, e pro linern nabjen kondenztoru ze zdroje proudu plat jednoduch vztah U = It/C 1 a napt na kondenztoru se za polovinu periody zvt na polovinu napjecho napt, je vztah pro kmitoet signlu velmi jednoduch: f = I/C 1 U N . Bohuel zdroj proudu nen dokonal avelikost proudu nen zvisl pouze na dicm napt anastavovacch asovacch prvcch C1 , R1, ale ina napjecm napt UN. Kmitoet je tedy funkc ty promnnch (R1,C1,U9 aUN). Proto bv zvykem vynet parametrick zvislosti kmitotu na jednotlivch veliinch do graf. Velmi piblin plat pro stedn kmitoet pi U9 = UN/2 apro UN = 10 V vztah: I=   5& (Pokraovn)

Obr. 6. Obvod indikujc vpadek synchronizace Pro piblin nvrh potebn kapacity kondenztoru v PD meme vyjt z rovnice pro linern nabjen kondenztoru. Pro zmnu U napt, vyvolanou IMAX bhem trvn impulsu t, meme z rovnic Q = CU a Q = It odvodit , W 8 = 0$; Pro pevod zasov do hlov oblasti lze pout pmou mru: W  7 =   Po dosazen za t do pedchoz rovnice adefinovn fzov citlivosti PD . =  8 dostaneme vztah pro kapacitu:

&

&=

Na zklad vztahu pro zmnu hlovho kmitotu =  7 a zavedenm kmitotov citlivosti kompartoru . =  8

,0$; .  I

Praktick elektronika A Radio 12/96

Doplky k tai z PE 5/96


Milo Zajc
Vzhledem k velikmu zjmu bych chtl zodpovdt nejastj dotazy a popsat nkter rozen a vylepen. Dosti znan poet itatel se myln domnv, e rozliovac schopnost tae je dna pouze potem zobrazova. Ve skutenosti i tento ta m s vnitnm rozlienm na 7 dekd a zobrazuje se vlastn jen urit st daje. Pi zvolen vtho rozlien se vy dy nezobraz (peteou). Konstrukce tae popsan v uvedenm lnku byla podzena maximln jednoduchosti a tm tak nzk cen. Pvodn verze mla slouit pouze jako slicov stupnice k tuneru, ale postupn byla rozena a do stvajc podoby. Z toho vyplvaj urit omezen jako nap. del mc doby na vych kmitotech s vtm rozlienm a nemonost mit kmitoty v rozsahu 1 a 2 MHz. Pro zjemce o rozen monost a zlepen parametr jsou ureny nsledujc dky. tlumov lnek na vstupu. Vstupn impedance je vt ne 10 k. Tvarova je vhodn pro pipojen rznch snma i v reimu otkomru. Vzhledem k velkmu zeslen je nutn dobe blokovat napjec napt kompartoru v jeho blzkosti kondenztorem.

Vstupn obvod do 30 MHz


Vzhledem k tomu, e pouit dlika potebuje pi kmitotech kolem 2 MHz ji velk signl, meme pro tyto signly pout zapojen z obr. 2, kter pracuje od destek Hz a asi do 30 MHz. Nahrazuje dliku ECL pomoc obvod HCMOS. Citlivost je podle typu IO asi 30 a 100 mV. Opt je nutn dkladn zablokovat napjec napt kondenztorem v blzkosti IO. Jinou monost je pout peddliku deseti ke vstupu 1 MHz. Pro men kmitotov oblasti do 30 MHz by bylo nejlep zmenit dlic pomr na 1:32 a upravit program. Doba men by se tm zkrtila 8krt.

dlika mus bt zapojena tak, aby na vstupu byla stda signlu 1:1. Vstupn ochrann diody je pro tyto kmitoty vhodn odpojit nebo nahradit vhodnm typem schottky. Pokud poadujeme maximln citlivost, meme vypustit t vstupn dli R1 a R3. Dal monost je pout dliku tymi, realizovanou obvodem 74HC(T)74 (obr. 4). Mezn kmitoet je v tomto ppad asi 1000 MHz. Zobrazen daj je nutno nsobit 4x, co je nepohodln a proto by bylo lep upravit program. Problm je, e se tymi diodami v ovldn je mono volit pouze 16 variant, co je mlo. Opt bych chtl upozornit, e uveejnn ta byl konstruovn s ohledem na co nejjednodu zapojen. Tyto nmty vznikly a na zklad dotazu ten a ve snaze vyut zapojen na maximum. Pro spoustu zjemc me vak nahradit mnohem dra pstroje, kter jsou pro n nedostupn.

Popis verze programu 2.1


U verze tae popsan v PE 5/96 se pedpokldalo, e se diodami nastav napevno poadovan funkce a deska se vestav do pslunho zazen. Vzhledem k velk univerzlnosti vak vtina uivatel chce vyuvat vechny funkce podle poteby. Pro tuto variantu bylo nutno diody zapojit pes pepna s mnoha kontakty, co bylo sloit a pracn. Na zklad tchto zkuenost vznikla dle popsan verze, kter se ovld pouze dvma tlatky. To umonilo zvtit poet funkc i rozsah a vytvoit tak za velmi nzkou cenu pstroj s irokmi monostmi. Velkou vhodou je, e deska s plonmi spoji zstv naprosto stejn vetn vech soustek, take i majitel starch verz mohou pstroj jednodue inovovat. Rozdl je pouze v tom, e nejsou osazeny diody D3 a D5. Msto diod D3 a D4 jsou pipojena jednoduch spnac tlatka (pi pouit miniaturnch typ je lze zapjet pmo do desky). Vzhledem k tomu, e se nepedpokld souasn stisknut obou tlatek, nejsou nutn ani oddlovac diody. Samozejm byl t upraven a rozen program mikropotae.

Vstupn zesilova do 1 MHz


Pro men na nich kmitotech je na desce pouze vstup TTL. Ten vznikl vlastn programovm vyutm volnho vvodu procesoru. Pouitm tvarovae z obr. 1 lze mit i velmi mal signly. Pouit IO je kompartor se zavedenou kladnou zptnou vazbou (hysterez). Citlivost je dna prakticky pouze velikost hystereze. Ta je nutn, protoe jinak mohou na nzkch kmitotech vznikat zkmity a pak se zobraz chybn daj. Doporuuji zvolit hysterezi asi 20 mV (R*=5,6 k). Pi velk rovni vstupnho signlu by mla bt hystereze vt, ppadn je vhodn pout

Rozen rozsahu do 1300 MHz


Pouit vf dlika IO1 SAB6456 pracuje a do 1300 MHz. Lze tedy zvit i nejvy miteln kmitoet. Nejjednodu een je zaadit mezi dliku a mikroprocesor dal dli 10. daj na displeji potom musme nsobit 10x. V zapojen na obr. 3 je pouit obvod 74LS90 (v proveden HC nebo HCT se z neznmho dvodu nevyrb). Jin podobn obvody nelze pout, protoe

Ovldn
Tlatka maj tyto funkce: lev (msto D3) slou pro volbu rozsahu. Pi jeho stisku se na chvli zobraz nzev aktuln zvolen funkce. Pokud v tto dob dojde k dalmu stisku, zmn se funkce na nsledujc. Jinak se vrt zpt k men beze zmny funkce. K zobrazen nzvu funkce je pouito dostupnch znak na sedmisegmentovm zobrazovai. Nen to ideln, ale clem bylo bez dalch prav maximln vyut stvajc hardware. Prav tlatko (msto D4) slou k volb rozsahu. Ve vech ppadech lze nyn mnit rozsahy postupn po dekdch a tm si nastavit nejvhodnj zpsob zobrazen na displeji.

Obr. 1. Vstupn zesilova do 1MHz

Obr. 2. Vstupn obvod (peddlika) do 30 MHz

Praktick elektronika A Radio - 12/96

Funkce i rozsahy je mono pepnat kdykoliv, samozejm se vak ztrc posledn namen daj. Prakticky ve vech reimech signalizuje desetinn teka bliknm stav hradla (GATE). Vidme tedy, kdy se pepe nov daj na displej. F Hi Vysok frekvence Slou pro men kmitot v rozsahu 2 a 250 MHz. Jsou k dispozici 4 rozsahy s rozlienm 100 kHz, 10 kHz, 1 kHz, 100 Hz. Vdy po zvolen fukce se zapne automatick pepnn rozsah. ta sm zvol mc interval tak, aby na displeji byl daj zobrazen cel s maximlnm rozlienm. V tomto reimu se nevyuv poslednho rozsahu s nejvym rozlienm, protoe vzhledem k dlouh mc dob by pi zmn kmitotu byla dlouh i reakce. Automatick pepnn rozsah meme kdykoliv vypnout stiskem tlatka Rozsah. Pak lze normln pepnat rozsahy podle poteby. Automatiku lze optn zapnout jednm stiskem tlatka Funkce. F Lo Nzk frekvence M kmitoty od 0 do 1 MHz. Opt m 4 rozsahy s rozlienm 100 Hz, 10 Hz, 1 Hz a 0,1 Hz. Automatick pepnn rozsah zde pracuje shodn s pedchoz funkc. F Mf Digitln stupnice Je urena pro men kmitotu osciltoru u pijma typu superhet. M kmitoet shodnm zpsobem jako u funkce F-Hi, ped zobrazenm je vak ke zmenmu daji piten (nebo odeten) mezifrekvenn kmitoet. Ten se nastavuje v nsledujcm menu. Displej potom zobrazuje skuten pijman kmitoet. I zde pracuje automatick pepnn rozsah. Mf Mezifrekvenn kmitoet Pomoc tlatka Rozsah si vybereme dan mezifrekvenn kmitoet. Znamnko minus zna, e se mf kmitoet bude odetat. Jsou zde vechny bn mf kmitoty: 10,7 MHz; 10,695 MHz; 9,0 MHz a 455 kHz. Po dohod s autorem lze program rozit i pro jin mf kmitoty. Po zapnut je nastaven mf kmitoet -10,7 MHz. Nastaven mezifrekvennho kmitotu zstv zachovno a do dal zmny nebo vypnut. Poc Poitadlo Klasick poitadlo impuls s nulovnm. Rozsah je a do 9999999 im-

puls. Zobrazen lze pepnat ve tyech rozsazch s rozlienm 1000, 100, 10 a 1 impuls, take kdykoliv meme zjistit cel slo s pesnost na jeden impuls. Poitadlo se vynuluje po stisku tlatka Funkce. Poitadlo meme vyut pro potn potu kus, zvit a spoustu jinch aplikac. Ve spojen s pevodnkem I/f lze mit kapacitu bateri. Mezn kmitoet je opt 1 MHz a pro tn pomalch impuls je vhodn jej dle snit lenem RC. Omez se tm monost prniku ruen. Mechanick kontakt mus bt oeten proti zkmitm, jinak tn nen spolehliv. Stop Jednoduch stopky Tlatkem Rozsah ovldme Start/ Stop a tlatkem Funkce se stopky nuluj. Rozlien se mn podle men doby automaticky tak, aby nepetekl displej, tj. do 1 minuty na 0,01 s, do 1 hodiny na 1 s a do 24 hodin je rozlien 1 minuta. Stopky maj 24 hodinov cyklus, take pokud je nechme v chodu, pracuj jako hodiny. Pokud stopky b, desetinn teka blik kmitotem 1 Hz. Ot Otkomr Slou pro men otek motor a to libovolnho typu (spalovac, elektrick atd.). Pro men je nutno na vstup pipojit pslun idlo nap. optick, magnetick nebo upraven impulsy ze zapalovn (odstrann zkmit). Inspiraci pro zapojen tchto obvod lze najt v publikovanch digitlnch otkomrech ve starch slech AR. Rozsah men je do 99950 ot/min s rozlienm na 50 otek za minutu. Displej zobrazuje otky v tiscch, tj. max 99.95. Tlatkem Rozsah se nastavuje dlitel v rozsahu 1 a 4, jm lze korigovat zpsob snmn. Je to slo, kter udv poet impuls ze snmae na 1 otku, nap. poet list vrtule. Pro tyvlcov tytaktn motor, u kterho je snmn signl z peruovae, nastavme dlitel 2. OtLo Otkomr pomal Pi men malch otek metodou tn impuls vychz doba men pli velk, nebo je rozlien mal. V tomto ppad se m perioda vstupnch impuls a ta je potom pepotena na na daj o potu cykl za minutu. Ke zmen sta prakticky jeden impuls. Vyuiteln mic rozsah je od 1 do 1000 ot/ /min s rozlienm 1 ot/min. Desetinn

teka v tomto ppad zobrazuje pmo stav na vstupu (svt pi rovni H). Minimln ka impulsu je asi 0,3 ms. daj se zobraz okamit po kadm ukonenm impulsu. Pokud tedy kmitoet impuls nebude konstantn, bude kolsat i daj na displeji. Pokud na vstupu nen ptomen dn signl, zstv zobrazen posledn zmen (a pepoten) daj. V tomto ppad se nemus jednat pouze o men otek, ale po doplnn pslunmi vstupnmi obvody meme pmo mit nap. tepovou frekvenci srdce nebo poet takt atd.

Verze programovho vybaven


Pokud potebujeme zjistit slo verze programu, pouijeme tento postup: pi vypnutm napjen spojme se zem vvod 11 mikroprocesoru (je to spolen vvod diod nebo tlatek) a zapneme. Asi na 1 s se zobraz slo verze programovho vybaven. Vypneme pstroj a spojku odstranme. Doposud publikovan verze (stav k 28.9.1996): 1.2 standardn, mf -10,7 MHz, oproti PE 5/96 doplnna funkce otkomru. 2.0 zde popsan verze pro ovldn tlatky. 2.1 jako verze 2.0, navc automatick pepnn rozsah. 5.0 jenom ta a stupnice, pevn voliteln mf kmitoet 9 a 10,7 MHz. 5.1 jako verze 1.2, mf kmitoet 70 kHz pro VKV FM pijmae s obvody ady TDA7000. 5.2 jako verze 1.2, mf kmitoet 10,695 kHz pro CB.

Zvr
Vzhledem k pouit programovatelnho obvodu nejsou jet vechny monosti vyerpny. Je mon jet dal roziovn a doplovn funkc. Zjemci o komfortnj verzi tae do 1,3 GHz s estimstnm displejem (ppadn o stavebnici z PE 5/96) nech si vydaj informace na adrese autora: Milo Zajc, Hlkova 739, 289 11 Peky. Kompletn stavebnice tae (uveejnn v PE 5/96) s programem verze 1.x stoj 499 K plus potovn vlohy, s programem verze 2.x za 549 K plus potovn. Samotn naprogramovan procesor V2.x stoj 290 K. Peprogramovn procesoru na vy verzi za 100 K vetn potovnho. Nezapomete uvst poadovanou verzi programu. Zde popsan rozen nejsou soust stavebnice.

Obr. 3. Rozen rozsahu do 1300 MHz

Obr. 4. Peddlika tymi rozen do 1000 MHz

Praktick elektronika A Radio - 12/96

You might also like