David Duke
Moje prebudenie
Predslov
I.časť - Syn Ameriky
Syn AmerikyÚtočisko v knihách a prírodeSyn juhuTransformáciaPohlavie a spoločnosť
II. časť - Židovská otázka
Židovská otázkaŽidovská supremáciaKresťanstvo a judaizmusŽidia, komunizmus a občianske právaKto ovláda médiá?Korene antisemitizmu
Židovský vplyv v politikeKorene antisemitizmu IIIzrael: židovská supremácia v praxiIzrael: založený na terorizmeIzraelský teror voči Spojeným štátom
Židmi vedená cudzia inváziaŹidovská evolučná stratégia a tvrdenia o židovskej nadradenosti
III. časť - Boj za pravdu
Začiatky mojej činnostiLousiansky biely tigerVo svetePolitické víťazstvoSpracované podľa materiálov uverejnených an internetovej stránkewww.prop.sk
- September 2003 -
1
Predslov
Glade WhitneyPočas dvoch tisícok rokov bol Francois Marie Aroquet jedným z najvplyvnejších sociálnych kritikovosvietenstva. Napriek tomu, že Voltaire považoval za opatrné písať anonymne pod cudzím menom, bol za to11 mesiacov väznený a rok strávil v exile. Jeden z jeho najslávnejších citátov sa stal pilierom americkejrevolúcie. Bolo to v roku 1770, kedy Voltaire napísal: „Monsieur l´Abe, nesúhlasím s tým čo hovoríte, aleobetoval by som svoj život za vaše právo povedať to.“O 225 rokov neskôr, so vymoženosťou žitia „v krajine slobody“, pod ochranou prvého dodatku ústavy,garantujúceho slobodu prejavu a s ďalšími akademickými vymoženosťami v inštitúciách, ktorých jediný účel je hovoriť pravdu, s chvejúcim sa perom píšem tento predhovor.David Duke má povesť jediného amerického politika, ktorý je zákernejšie osočovaný ako Patrick Buchanan.S celým zriadením proti nemu : tlač, cirkev, štát vyhral verejný úrad ako štátny zástupca. Vo voľbách oguvernéra porazil prvého kandidáta, republikánskeho guvernéra a súperil s nevieryhodným demokratom sreputáciou úplatkára. Sloganom jeho protivníkov, ktorí mali niekoľkonásobne väčšie finančné prostriedkybolo: „Voľte podvodníka, záleží na tom“. A podvodník vyhral. Korupcia bola politickej elite výhodnejšia.Napriek tomu Duke získal viac než 60% európsko - amerických hlasov v obidvoch voľbách.Počas desaťročí podstúpil Duke nesmierne osočovanie. Ak si prečítate túto knihu, pochopíte, prečo bolmocnými tak napádaný. Spochybňuje všetky nemenné zákonitosti moderného života a robí tak sinteligenciou a citom.Voltaire a David Duke sú bojovníci v konflikte, ktorý je starý ako sama civilizácia. Harvardský biológ, historika vedecký filozof Ernst Mayr navrhol teóriu, že ako sa ľudstvo vyvíja od barbarstva k civilizácii, tak aj jehoprístup k vedomostiam je určovaný jednou z dvoch ciest. Jedna vedie k modernej racionalite, včítane hodnôtpostosvietenských slobodných spoločností a pátranie po pravde, ktorá formuje modernú vedu. Druhá vedie ktotalite, založenej na dogmatickej autorite. Smerovanie k slobode, ktoré nachádzame už vo filizofiáchstarovekého Grécka je vlastné západoeurópskej civilizácii.Smerovanie k racionalite a vede vedie k prvému zaznamenanému západnému filozofovi, Thálovi z Milétu /636 - 546 p.n.l./. Tháles zdôrazňoval, že k získaniu vedomostí a porozumenia by mal človek začať pozorovaním prírody, t.j. udalostí, ktoré existujú v reálnom svete. Až potom by sme mali hľadať prirodzenévysvetlenia prírodných fenoménov. Tretí prijateľný spôsob je pýtanie sa a spochybňovanie existujúcichvysvetlení, zaujímanie rozdielnych stanovísk, sloboda kritiky na zdokonalenie vedomostí a teórií. Tieto triprincípy, ktoré idú späť k začiatkom západného sveta zachytávajú podstatu modernej slobody a vedy. Odčias Thálesa až po Davida Duka sa tento prístup stal menšinovým a je pod neustálym útlakom.Cesta k dogme začína tvrdením faktu založeného na autorite. Marxistickí ekonómovia, boaskí rovnostkári afreudovské psychoanalytické teórie rovnako dobre ilustrujú dogmatický systém viery. Každý, kto ichspochybní je umlčaný, vyvrhnutý, postavený mimo zákona a označený nálepkou heretik alebo „hater“. DavidDuke je takýmto človekom.Z David Dukovej autobiografie je zrejmé, že bol inteligentným, vyspelým dieťaťom a slobodným mysliteľomuž od počiatku. Nestranný klinický psychológ by v jeho sebaopise spozoroval prvky protikladnej osobnosti.Podstatná charakteristika takéhoto dieťaťa je provokatívny odpor k autorite. Takéto dieťa sa pýta otázky „prečo?“ o čosi častejšie. Ak je dostatočne bystré, nachádza potešenie v overovaní faktov. Študent, ktorý sahrabe v knižnici pôvodných materiálov je vzácny. DSM-3, psychiatrický diagnostický návod vraví: „Najpozoruhodnejšia charakteristika je vytrvalosť opačného názoru, napriek tomu, že je pre dieťa alebodospievajúceho deštrukčný.“ Hľadači pravdy, meniči paradigiem, inovátori civilizácie zdieľajú tútocharakteristiku, či už to je Sokrates, Tomáš Akvinský, Martin Luther, Galileo Galilei, Isaac Newton, WilliamShockley alebo David Duke.Je ľahké si predstaviť ako musí byť výnimočné dieťa s tradičným kresťanským pozadím, ale opozičnýmitendenciami hlboko ovplyvnené vyrastaním v južnom meste počas nepokojov občianskeho hnutia. Začínajúcod prijatia kresťanských a amerických ideálov /v ktoré stále verí/, ktorým ho naučil domov, kostol, škola amédiá: rovnosť pre všetkých, milujúce bratstvo pre všetkých, pravidlo kto do teba kameňom, ty do nehochlebom... Predstavte si šok pre takéto dieťa, ktoré sa intelektuálne a duchovne stotožňuje s nápisom naJeffersonovom monumente: „Nič nie je v knihe viery písané istejšie ako viera, že títo ľudia /černosi/ majúbyť voľní“ a ktoré neskôr odhalí časť citátu, ktorá bola z nápisu vybratá : „Nič nie je istejšie ako to, že tietodve rasy, rovnako slobodné, nemôžu žiť spolu pod jednou vládou.“ David Duke hovorí svoj príbehprebudenia lepšie ako ho ja môžem parafrázovať.Prebudenie Davida Duka je tu prezentované v troch hlavných prepojených témach jeho objavov čestnejpravdy, ktorá je politicky nesprávna. Jednou z týchto čestných právd je, že z úplného ponorenia domodernej vedy nadobúda presvedčenie, že rasový egalitarizmus je vedecky ekvivalentný teórii, že Zem jerovná doska. Odmieta osočovanie „rasista“ a vraví, že skutočné pravdy nie sú tie, ku ktorým sme bolivedení, aby sme im verili. Ďalšou z jeho právd je, že mocná a kohézna, sebe slúžiaca skupina podporujenečestnú a pokryteckú verziu egalitarizmu, ktorá je nepriateľská záujmom západnej civilizácie. Odmietapojem „antisemita“ a vraví, že skutočné informácie sú rozdielne od tých, ktoré väčšina z nás nachádza vmasmédiách.
2
V štýle, ktorý môžeme očakávať od úprimného protivníka, ktorý hlása pravdu ako najlepšie vie, DavidovaDukova výzva k čitateľovi nie je, aby mu veril, ale aby si informácie overil sám. Na podporu svojhostanoviska uvádza viac než tisíc odkazov a referencií. Rukavica je jasne hodená. Tu je dôkaz, tu sú zdroje:overte si to.Je to silný prístup. Je to prístup západnej civilizácie majúcej pôvod až v Thálovi. Žiadna dogma, osočovanie, „hate speach“ zákony, internetové filtre, kriminalizácia histórie, dokonca ani totálna karanténa zákazu kníhnevydrží jednoduchého sprievodcu tam, kde sa nachádza pravda. Ak ostatní občania budú tento príbehprebudenia Davida Duka čítať, možno ich prebudí tiež a v procese otrasie civilizáciou do samého jadra.Ako je možné, že píšem predhovor ku knihe, ktorú napísal človek, ktorého som nikdy osobne nestretol?David Duke nám hovorí o tom, ako sníval, že sa stane vedcom a namiesto toho, vyrastajúc na turbulentnom juhu, obrátil svoj život k politike. Ja som mal na druhej strane šťastie, alebo smolu, že som sa narodil vMontane, v Minesote. Kým som sa prvýkrát stretol s rasovou alebo etnickou rozmanitosťou, bol som dospelýa navyše som nikdy neinklinoval k politike. Fascinovaný prírodou som bol tiež od detstva vnímavýmpozorovateľom vtákov a zameral som sa na vedeckú kariéru na rozhraní evolúcie, genetiky a psychológie.Vyrastajúc v Minesote som sa stal Hubert Humphreyovým liberálom - a ostal som nim dodnes. Rovnosť príležitostí pre každého, rovnaké zaobchádzanie pred zákonom v poriadkumilovnej spoločnosti sú ideály,ktoré ochraňujem.Jeden z mojich obľúbených starších kolegov, mentor na mojej univerzite ma varoval, že napriek tomu, že sazaoberám genetikou správania, bolo by prudérnym vyhnúť sa „ľudskému biznisu“. Povedal, že keďže som z južanskej univerzity, nemal by som patričnú dôveryhodnosť a nikto z nás nepotrebuje takúto škvrnu. Razvydal školský článok zaoberajúci sa testovaním inteligencie čiernych a bielych detí - a bol nemilosrdnenapadnutý krutými ad homimem útokmi a osobnými hrozbami. Boli to problémy, ktoré som nepotreboval,najmä keď existovalo mnoho iných intelektuálne zaujímavých príležitostí. Bolo ľahké vyšplhať sa na vrcholzákladného výskumu.V priebehu rokov som sa venoval výskumu a nasledoval ostatných, vychoval deti a nezaujímal sa o politiku.Stále však existovali debaty na tému rasová diskriminácia pod nálepkou „afirmatívne akcie“. Nepripravení,neschopní a strápnení ľudia boli privádzaní do situácií, ktoré boli pre nich nevhodné, kým kompetentní saodvrátili. S postupom času sa verejná rétorika stávala ešte vzdialenejšou vedeckým skutočnostiam.Technická otázka stále bola prečo, čo boli príčiny veľkej intelektuálnej medzery medzi černochmi a belochmi?S objavom vedeckých údajov sa stalo zrejmým, že dedičné rozdiely hrali značnú úlohu v tomto rozpore. Naverejnosti sa však stalo politicky nesprávnym dokonca i spomenúť, že akýsi rozdiel existuje.Bolo znepokojujúce, že niektorí z mojich rešpektovaných vedeckých kolegov neboli práve najúprimnejší.Súkromné debaty na vedeckých stretnutiach si záhadne protirečili s verejnými prehláseniami. Vedci jednoducho klamali vynechaním faktov a nie príkazom. Niektorí zastávali názor, že masám nemôže byť zverená pravda. Známy Richard Lewontin vraj napísal: „Niekedy aj vedci vedome klamú, aby presvedčili.“Česť bola pre mňa vždy prvou a najvyššou vedeckou požiadavkou. Niektorí z mojich kolegov však zastávaliiný názor.Nazávisle od Davida Duka, moje zistenia viedli v podstate k rovnakým miestam a rovnakým uzáverom akésú vyjadrené v tejto knihe.Moje vlastné „prebudenie“ zahŕňalo druhé veľké uvedomenie si zakázaných oblastí. Malo za následokpriateľstvo so širokou rodinou, americkou kresťansko - libanonskou vetvou rodiny. Cez dlhé rozhovory sostrýkom Mikeom, milým lekárom, ktorý bol rodinný priateľ, som sa dozvedel o agresii Izraela vočipalestínskemu obyvateľstvu. Pomaly som začal chápať medzinárodný rasizmus, ktorý bol aspoň takýzhubný, ako ten, namierený proti Davidovi Dukovi. Zároveň som objavil, že Dukov „rasizmus“ nemá pôvod vnenávisti, ale vo vede a v dejinách.Dnes verím, že v západnej vede musí byť priznaný dôležitý rozdiel medzi jednotlivcami a judaizmom, akoskupinovým úsilím.Sú jednotlivci, vedci židovského pôvodu, ktorí pokryli celé spektrum interperetácií a prístupov k rase adedičnosti. Spomeniem dvoch takých jednotlivcov - Richard Herrnstein, autor The Bell Curve /1994/ aMichael Levin, autor Why race matters /1997/, ktorý musel za vypovedanie pravdy podstúpiť mnoho hnevu.Z osobných skúseností v akademickom prostredí je občas ťažko veriť, že Židia tvoria len 2 alebo 3% celkovejpopulácie. Jednotlivci židovského pôvodu sú v značnej menšine medzi úspešnými vedcami. Patria medzi nichmoji najlepší študenti a najbližší priatelia.Organizované židovstvo na druhej strane sa dogmatricky pokúša udržať všeobecnú verejnosť od povedomiafaktov nových vedeckých výskumov. Organizácia Anti - Defamation League of B´nai B´rith bola založená vroku 1913 zo svojej otcovskej organizácie B´nai B´rith. Táto propagovala socialistickú a egalitárnurevolúciu. Bola založená v desaťročí komunistického manifestu a rozšírená po celej Európe. Od toho času ježidovský šovinizmus, komunizmus a sionizmus prepletený.Ohromenie a zmätok semitizmu a socializmu, ktorý sa objavil na začiatku, trvá dodnes. Antiliberalizmus je vžidovskej komunite často mýlený s antisemitizmom. Na ilustráciu - v novinách Details, v júli 1997, ktorévydáva The Jewish Policy Center, rabín Daniel Lapin vysvetľuje, prečo sú antisemitizmus a židovskýliberalizmus prepletené: „Uvedomili si, že liberalizmus...je z veľkej miery zodpovedný za fakt, že život vAmerike sa stal za posledných 30 rokov nižším, drahším a nebezpečnejším. Napriek tomu mnoho slušnýchAmeričanov je znepokojených nad židovskou podporou liberalizmu a liberárnych vecí. Aj keď Američania sú
3
Search History:
Result 00 of 00
00 results for result for
p.
David Duke - Moje prebudenie
Prebudenie Davida Duka je tu prezentované v troch hlavných prepojených témach jeho objavov čestnej pravdy, ktorá je politicky nesprávna. ... nadobúda presvedčenie, že rasový egalitarizmus je vedecky ekvivalentný teórii, že Zem je rovná doska. Odmieta osočovanie…
(More)
11.7K
Reads
1
Readcasts
8
Embed Views
Recommended
More From This User
Notes
Load more
