EURPSKA KOMISIA TLAOV SPRVA

Predben prognza: mierna recesia s nznakmi stabilizcie v eurozne

V Bruseli 23. februr 2012 Neoakvan stagncia obnovenho rastu, ku ktorej dolo koncom roka 2011, bude poda prognzy pokraova aj poas prvch dvoch kvartlov roku 2012. V druhej polovici roku sa vak op predpoved nvrat mierneho rastu. Poda sasnej prognzy celoron relny rast HDP v roku 2012 zostane v E nezmenen (0,0 %) a v eurozne sa zni o 0,3 %. Naalej pretrvva vek neistota a vvoj v jednotlivch krajinch sa li. Predpove inflcie na rok 2012 sa v porovnan s jesennou prognzou mierne upravila smerom nahor vzhadom na stle vysok ceny energi a na zvyovanie nepriamych dan. V sasnosti dosahuje rove 2,3 % v E a 2,1 % v eurozne. Komisr pre hospodrske a menov zleitosti Olli Rehn skontatoval: Napriek stagncii rastu pozorujeme nznaky stabilizcie eurpskeho hospodrstva. Ekonomick sentiment zostva naalej na nzkej rovni, no naptie na finannch trhoch sa uvouje. Mnoh z opatren, ktor boli nevyhnutn na dosiahnutie finannej stability a na vytvorenie podmienok pre udratenej rast a tvorbu pracovnch miest, s v sasnosti u prijat. Ak budeme kona rozhodne, meme prekona kritick obdobie a prejs od stabilizcie k stimulcii rastu a tvorby pracovnch miest.

prava prognzy rastu v E a eurozne smerom nadol

Vzhadom na zniovanie miery rastu a neustle nzku dveru sa oakva, e relny HDP zostane v roku 2012 v E nezmenen (0,0 %) a v eurozne poklesne o 0,3 %. V porovnan s jesennou prognzou z 10. novembra 2011 to predstavuje pravu smerom nadol o 0,6 percentulneho bodu v E a o 0,8 percentulneho bodu v eurozne. Rozdiely v raste v jednotlivch lenskch ttoch s naalej vemi vrazn. Oakva sa, e rast HDP v roku 2012 bude negatvny v deviatich krajinch, stagnujci v jednej krajine a pozitvny v sedemnstich krajinch. Najvy bude rast v Lotysku, Litve a Posku, najni v Grcku a Portugalsku.

IP/12/163

Vyhliadky domceho a svetovho dopytu

Vhady s podmienen nevemi povzbudivou situciou svetovho hospodrstva a sasnm slabncim svetovm dopytom zaaujcim ist export. Dvera eurpskych podnikov a spotrebiteov zostva slab napriek tomu, e sa nedvno zaznamenalo mierne zlepenie, ke sa vo finannom sektore objavili nznaky stabilizcie. Dveryhodnejie politiky v zranitench krajinch a oraz viditenej neustly pokrok v rieen krzy ttneho dlhu pomohli stabilizova trhy. Vnmanie rizika ttneho dlhu sa v prpade niektorch krajn v poslednom ase trochu oslabilo, avak rozptia s naalej na vysokej rovni a verov podmienky v skromnom sektore sa sprsnili. Hoci celkov situcia na finannch trhoch v E zostva nestabiln a neistota naalej vrazne zaauje skromn investcie a spotrebu, riziko obmedzovania verov sa vaka opatreniam na podporu likvidity, ktor prijala ECB, do vekej miery znilo. Vzhadom na tlm dopytu sa preto neoakva, e verov podmienky obmedzia investcie a spotrebu poas prognzovanho obdobia. Vo veobecnosti sa v druhej polovici roku 2012 oakva postupn obnovenie dvery, ako aj oivenie investci a spotreby.

Postupn zniovanie inflcie

Kee ceny energi s neustle vysok, inflcia zostala v porovnan s jesennou prognzou vyia. Kee hlavn inflcia sa ustlila pribline na 2 % a nedvne zvenia nepriamych dan brnili rchlejiemu poklesu cenovch tlakov, celkov inflcia HISC1 klesala pomalie, ako sa oakvalo. Vzhadom na predpovedan oslabovanie hospodrskej innosti sa oakva, e inflcia bude za prognzovan obdobie naalej pomaly klesa. Poda sasnej predpovede celoron miera inflcie HISC za rok 2012 dosiahne 2,3 % v E a 2,1 % v eurozne.

Vyhodnotenie rizika
Vzhadom na pretrvvajcu neistotu sa odhaduje, e rizik svisiace s vyhliadkami rastu v E na rok 2012 bud ma skr negatvnu tendenciu. Pokia by zhorovanie krzy ttneho dlhu nakoniec vystilo do obmedzovania verov a do kolapsu domceho dopytu, pravdepodobne by to viedlo k hlbokej a dlhodobej recesii. Pozitvne rizik v svislosti s HDP zahaj vraznejie oivenie dvery, ako sa oakvalo, a viu odolnos svetovho dopytu, o by mohlo vyplyn naprklad zo stabilizcie trhu s nehnutenosami v Spojench ttoch. Rizik v svislosti s inflciou sa javia vo veobecnosti ako vyven, priom hlavn negatvne rizik s spojen s vraznejm znenm HDP v porovnan s oakvaniami, o by viedlo aj k zneniu svisiacej dynamiky cien. Na druhej strane preruenie dodvok ropy z dvodu geopolitickch tlakov a vy dopyt v porovnan s oakvaniami na novch trhoch by mohli podnecova inflciu cien komodt. Podrobnejia sprva je k dispozcii na:
http://ec.europa.eu/economy_finance/articles/eu_economic_situation/2012-02-23-interim_forecast_en.htm

Harmonizovan index spotrebiteskch cien

Contacts : Amadeu Altafaj Tardio (+32 2 295 26 58) Vandna Kalia (+32 2 299 58 24) Simon O'Connor (+32 2 296 73 59)