SOCILNA POLITIKA

1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. Pojem socilna politika a jej charakteristika. Socilna politika, jej sasti a nstroje. Socilna pomoc, pomhanie, pomoc k svojpomoci, filantropia, charita. Zkladn princpy a funkcie socilnej politiky. Subjekty a objekty socilnej politiky. Vzah socilnej prce a socilnej politiky. Miesto socilnej prce v ivote obana. Zkladn typy socilnej politiky.(krtka charakteristika) Socilna udalos a socilny konflikt, pecifik danch socilnych situci. Transformcia socilnej sfry po roku 1989 (z pohadu socilnej politiky aj socilneho zabezpeenia 10. Charakterizujte vzdelvaciu politiku v SR. 11. Charakterizujte zdravotn politiku v SR. 12. Charakterizujte rodinn politiku v SR. 13. Charakterizujte bytov politiku v SR. 14. Problematika nezamestnanosti v SR. 15. Nstroje politiky zamestnanosti a trhu prce. 16. Chudoba a jej zkladn charakteristiky. 17. Systm socilneho zabezpeenia v SR a zdroje jeho financovania. 18. Socilnoprvna ochrana det a socilna kuratela charakteristika a zkladn pojmy. 19. Prvne postavenie rodiny a rieenia dysfunkci v rodine.(legislatvne vymedzenie v kontexte socilnej prce) 20. Legislatvna prava ttnych socilnych dvok a zkladn nstroje - ivotn minimum, rieenie nepriaznivej ivotnej situcie. Presun kompetenci ttu na vyie zemn celky a na obce. 21. Socilna pomoc nhradn zdroje v hmotnej ndzi. 22. Verejn socilna sprva, systm a kompetencie orgnov verejnej sprvy v socilnej oblasti. Transformcia verejnej socilnej sprvy po roku 1989. 23. Systm socilnej starostlivosti v SR. 24. Poisovac systm Slovenskej republiky- Dchodkov zabezpeenie a nemocensk poistenie. 25. Legislatvna prava razovho poistenia, garannho poistenia a poistenia v nezamestnanosti 26. Monosti socilnej starostlivosti o seniorov v podmienkach SR. 27. Socilne sluby v kontexte socilnej prce a jej legislatvneho ukotvenia (poskytovanie socilnych sluieb a socilna prca). 28. Systm siete socilnych sluieb. 29. Sprvne prvo a sprvne konanie v innostiach socilneho pracovnka. 30. loha nettnych subjektov v systme socilneho zabezpeenia SR.

1. Pojem socilna politika a jej charakteristika

Socilna politika je shrn ttnych opatren ktor maj za lohu zlepi ivotn podmienky obyvateov v rmci danch hospodrskych a politickch monosti. Je uvedomelou a cieavedomou spoloenskou innosou jednotlivch subjektov (ttu, zamestnvateov, odborovch orgnov, verejnoprvnych intitci, obianskych zdruen, dobroinnch spolkov, cirkevnch organizci), ktor zabezpeuje ciele a zmery socilneho a vestrannho rozvoja osobnosti loveka - v rmci irokho poatia mono socilnu politiku vymedzi ako konkrtnu innos ttu, ktorou sa ovplyvuje socilna realita danej spolonosti. - v rmci uieho poatia sa socilna politika vymedzuje ako oblas i sas hospodrskej politiky. - v najuom poat ide o sbor opatren v oblasti dchodkovho a nemocenskho zabezpeenia, socilnej pomoci a pomoci rodinm s demi. Socilna politika sa realizuje prostrednctvom uritch subjektov, z ktorch ako hlavn vystupuje tt. Je to tm, e tt uruje obsah, ciele, lohy a chpanie socilnej politiky. Na nich stupoch riadenia, ale aj v jednotlivch zemnch celkoch psob vea alch subjektov. V najnovom chpan lenme subjekty na ttne a nettne. Subjekty pripravuj a realizuj socilnu politiku v rmci svojej psobnosti. Zkladn truktru socilnych subjektov tvoria : - tt a jeho orgny - zamestnvatelia - zamestnaneck a zamestnvatesk odborov orgny - obce - charitatvne organizcie - cirkev (ako charita) - obania, rodiny a domcnosti Socilna politika je vybudovan na zkladnch princpoch: 1. socilna spravodlivos 2. socilna solidarita 3. subsidiarita 4. participcia 5. zsluhovos Kovm princpom socilnej politiky je socilna spravodlivos. Cie - zlepi ivotn podmienky obyvateov v rmci danch hospodrskych a politickch monost krajiny

2. Socilna politika, jej sasti a nstroje

Socilna politika je shrn ttnych opatren ktor maj za lohu zlepi ivotn podmienky obyvateov v rmci danch hospodrskych a politickch monosti. Je uvedomelou a cieavedomou spoloenskou innosou jednotlivch subjektov (ttu, zamestnvateov, odborovch orgnov, verejnoprvnych intitci, obianskych zdruen, dobroinnch spolkov, cirkevnch organizci), ktor zabezpeuje ciele a zmery socilneho a vestrannho rozvoja osobnosti loveka Sasou socilnej politiky je: politika socilneho zabezpeenia politika zamestnanosti zdravotn politika rodinn politika bytov politika

 vzdelvacia politika Politika soc. zabezpeenia je shrn zkonnch opatren, ktor chrnia jednotlivca a jeho rodinu pred nsledkami doasnho, i trvalho preruenia prjmov z pracovnej innosti, za elom udrania socilne primeranej ivotnej rovne. Socilne zabezpeenie na Slovensku m tri zkladn formy : - socilne poistenie nemocensk, dchodkov (starobn a invalidn), garann, razov a poistenie v nezamestnanosti - socilna podpora pvodn kompetencia hovorila o ttnej soc. podpore. Teraz niekoko kompetenci prelo na samosprvy. Rodinn dvky financovan zo ttneho rozpotu, prostrednctvom ktorch sa tt podiea na rieen niektorch ivotnch situcii (napr. narodenie, viva a vchova dieaa, smr rodinnho prslunka). Nrok na tieto dvky nie je podmienen platenm prspevkov i prjmovmi pomermi oprvnench osb. - socilna pomoc predstavuje systm nhradnch zdrojov, najastejie v situcich hmotnej ndze najzranitenejch skupn obyvateov. Oban, ktor je bez prjmu, m nrok na pomoc zo strany ttu formou dvok v hmotnej ndzi. Tie nemu by trvalou, ale len doasnou nhradou pracovnho prjmu. Regulcia ivotnho minima a hmotnej ndze, vrtane dvok. Soc. prvna ochrana a kuratela, socilne sluby a tie sluby zamestnanosti, kompenzcia zdravotnho postihnutia a pod. Politika zamestnanosti nstroje politiky zamestnanosti: - legislatvny nstroj kompetenn zkon, zkon o slubch zamestnanosti, zkon o pomoci v hmotnej ndzi, zkon o orgnoch ttnej sprvy v oblasti socilnych vec, rodiny a sluieb zamestnanosti, stava, zkon o sprvnom konan - intitucionlne nstroje PSVaR (evidencia nezamestnanch), Socilna poisova (podpora v nezamestnanosti) Politika zamestnanosti je sasou hospodrskej a socilnej politiky ttu. Jej cieom je njs zamestnanie a umoni pracova tm, ktor mu a chc pracova. Tento cie vychdza z repektovania zkladnho socilneho prva v pracovnoprvnych vzahoch prva na prcu. Realizciu tohto ciea zabezpeuj najm UPSVaR a Nrodn rad prce. Upravuje ho zkon . 5/2004 Zkon o slubch zamestnanosti. Zdravotn politika jej cieom je prevencia - je garantovan stavou SR (l. 41) kad oban m prvo na ochranu zdravia a na zklade zdravotnho poistenia m prvo na bezplatn zdravotn starostlivos a na zdravotncke pomcky. Rodinn politika rodina ako objekt rodinnej politiky socilna a rodinn politika Koncepcia ttnej rodinnej politiky v SR princpy rodinnej politiky Rodinn politika spova v prstupe k rodine ako k intitcii s nezastupitenmi funkciami sbor cieavedomch innost, vymedzench ciemi, ktor maj dopad na ivot a socilnu situciu rodn miera zasahovania ttu do ivota rodiny je zvisl od politickch rozhodnut a je spojen s otzkou prerozdeovania zdrojov zaha opatrenia smerom k podpore rodn s nezaopatrenmi demi, ale aj starmi, i invalidnmi lenmi Bytov politika - bvanie patr medzi zkladn potreby loveka - je najvznamnejou ivotnou investciou

- podstatou je systm prideovania bytov Existuj dva zkladn typy socilnych udalost spojench s bvanm: 1) Zskanie, nadobudnutie bytu. 2) Udranie bytu (platenie). Bytov politika je iastkovou. Jej podstatou je rozdeovanie a zabezpeovanie bytov. Zmyslom je, aby kad oban mal monos zska primeran byt. Vzdelvacia politika je shrn kokrtnych innost a opatren, ktormi tt a ostatn subjekty ovplyvuj vzdelanie a vzdelvaciu sstavu. Je to rozhodovanie o vzdelvacch intitciach o prstupe k vzdelaniu o cieoch o obsahu vzdelania a o spsobe riadenia a financovania v kolstve. Cieom vzdelvacej politiky je zabezpei sasn a budci rozvoj poznvacej a duchov. kapacity populcie , jej morlno hodnotov orientciu a celkov poznatkov a vedomostn fond. Ciele ttu.: 1. maximalizova individulne vzdelvanie sebavzdelvanie 2. optimalizova primeran vzdelanie vo vzahu k jednotlivcom a pre potreby zamestnanca Nstroje socilnej politiky Nstroje socilnej politiky s prostriedky, ktormi subjekt socilnej politiky psob na objekt, alebo na in subjekt. Nstroje socilnej politiky Nstroj je prostriedok za pomoci ktorho sa napaj zmery soc. politiky. Mu to by: 1. Prvne predpisy 2. Finann prostriedky 3. Intitcie 4. Masovo komunikan prostriedky 5. Ntlakov akcie 6. Kolektvne vyjednvanie Ekonomick nstroje: vetky opatrenia, ktor ovplyvuj zskavanie a prerozdeovanie zdrojov tak, aby bol dosiahnut zaman cie. Jednotliv nstroje socilnej politiky s: Regulcia Subjekt ttnej socilnej politiky iada in subjekty, aby nieo poskytli (dane), nieo vykonali ( poskytli zvodn stravovanie), zdrali sa uritho konania alebo strpeli urit konanie inch subjektov (dovolenku zamestnanca). Pean dvky - mu by jednorazov, opakovan, nvratn, nenvratn, nrokov, dar. najastejie. Vecn dvky - v zsade plat, e pean dvka je lacnejia a praktickejia ne vecn. Ak sa ale vyskytne podozrenie, e by prjemca dvky mohol zneui pean prspevok, m prednos vecn dvka. Sluby - rozsah sluieb v poslednch rokoch narast a pre starnutie populcie i vaka zlepujcej sa technike sa bude zrejme alej rozirova. Prekkou alieho rozirovania by mohol by nedostatok finannch prostriedkov ale aj udskch i materilnych kapact. Rozoznvame sluby poskytovan v stave, doma, prechodne, sstavne, profesionlne, laicky, ambulantne a pod. Niekoko prkladov: rzne druhy poradenstva, provizrne alebo doasn ubytovanie (osamel matky s dieaom, azylov domy, nocahrne pre bezdomovcov), denn pobyty pre zdravotne postihnutch, pre dchodcov, kluby dchodcov, poskytovanie stravy ( jedlne pre dchodcov, rozvoz stravy do domcnost starm a zdravotne postihnutm uom), opatrovatesk sluby, krzov centr, socilno-prvna ochrana, stavn socilna starostlivos ( domovy dchodcov).

3. Socilna pomoc, pomhanie, pomoc k svojpomoci, filantropia, charita

Socilna pomoc sa zrodila na zaiatku transformanch procesov po roku 1989 v procese, ktor sa d formulov ako proces prechodu od socilnej starostlivosti k socilnej pomoci. Podstatu socilnej pomoci tvor solidarita a humnny zklad demokratickej spolonosti v rmci socilne orientovanej trhovej ekonomiky. V jej rmci sa poskytuj prv dvky a sluby socilnej pomoci zdravotne a socilne postihnutm, uom, ktor s znevhodnen z rznych dvodov a prin, m sa realizuje subsidiarita ako princp socilneho zabezpeenia. V sasnosti tvoria truktru socilnej pomoci v irom zmysle najm tieto systmy: - Hmotn ndza a ivotn minimum s upraven v zkone . 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej ndzi a v zkone . 601/2003 Z. z. o ivotnom minime. Hmotn ndza sa v sasnosti definuje ako stav, ke prjem obana a spolone posudzovanch osb nedosahuje ivotn minimum a uveden osoby si nemu prjem zabezpei alebo zvi vlastnm priinenm. Zkladn ivotn podmienky s jedno tepl jedlo denne, nevyhnutn oatenie a prstreie. ivotn minimum sa definuje ako spoloensky uznan minimlna hranica prjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastva stav jej hmotnej ndze. Obanovi v hmotnej ndzi a fyzickm osobm, ktor sa s obanom spolone posudzuj, sa poskytuje dvka na zabezpeenie zkladnch ivotnch podmienok. V svislosti s dvkou sa poskytuje prspevok na zdravotn starostlivos, aktivan prspevok, prspevok na bvanie, ochrann prspevok a jednorazov dvka v hmotnej ndzi. - socilne sluby Zkladnm prvnym prameom regulcie socilnych sluieb je zkon . 448/2008 Z. z. o socilnych slubch. Z hadiska systmov socilneho zabezpeenia a socilnej pomoci zkon ustanovuje prvne vzahy pri poskytovan socilnych sluieb, ich financovanie a dohad nad poskytovanm socilnych sluieb. Zkon ustanovuje vzah medzi socilnymi slubami a socilnou prcou v 2 ods. 5. Socilna sluba sa vykonva najm prostrednctvom socilnej prce, postupmi zodpovedajcimi poznatkom spoloenskch vied a poznatkom o stave a vvoji poskytovania socilnych sluieb. - socilna pomoc ako sstava kompenzci akho zdravotnho postihnutia Zkon . 447/2008 Z. z. o peanch prspevkoch na kompenzciu akho zdravotnho postihnutia obsahuje prvne vzahy pri poskytovan peanch prspevkov na kompenzciu socilnych dsledkov akho zdravotnho postihnutia a niektor prvne vzahy pri administratvnych konoch (vydvanie preukazov). Sasou systmov socilnej pomoci je socilnoprvna ochrana det a kuratela (prvna prava je obsiahnut v zkone . 305/2005 Z. z. o socilnoprvnej ochrane det a o socilnej kuratele). Zkon ustanovuje, okrem inho, e opatrenia socilnoprvnej ochrane det a socilnej kurately sa vykonvaj pre diea, plnolet fyzick osobu, rodinu, skupinu a komunitu najm prostrednctvom socilnej prce v slade s princpom lege artis. Socilnu pomoc alej pln systm socilnej prce v oblasti kolstva a vzdelvania (pozri k tomu prslun pravu o priznvan socilnych tipendi, podpory bezplatnho vzdelvania at.), poskytovania zliav na dopravu iakov, tudentov, dchodcov a zdravotne postihnutch obanov, ako i systmy penitencirnej starostlivosti, postpenitencirnej starostlivosti, probcie a medicie at. POMHANIE Pomoc je prirodzenou a nevyhnutnou kategriou udstva. lovek na preitie potrebuje pomoc svojej rodiny. V najstarch dejinch bola pomoc sasou ivota, existencie udskej spolonosti a vyskytovala sa v svislosti s niektorou z foriem aktneho ohrozenia ako boli napr.choroba, osirenie, chudoba a telesn postihnutie. Medzi prv organizovan intitcie

zaraujeme pitly, ktor slili ako nemocnice, tulky pre chudobnch, chorch, slabch, starch, vdovy a siroty. Socilna prca je zaraden medzi pomhajce profesie. POMOC K SVOJPOMOCI V naich podmienkach je vnman socilna prca ako innos, ktor je orientovan na zskavanie a spracvanie informci o princh vzniku hmotnej ndze a socilnej ndze, ako aj o potrebe poskytovania socilnej pomoci, o vobe adekvtnej formy socilnej pomoci a sledovan jej innosti(Zkon .448/2008)zkladnm cieom je pomoc k svojpomoci. Socilna prca je charakteristick tm, e m: -verejn charakter-je dostupn pre vetkch obanov, oban o nej vie a v prpade potreby me navtvi intitcie socilnej prce -intitucionlnu formu- na vetkch sekoch praktickej socilnej prce s vytvoren intitciettne samosprvy, ako dkaz pre garantovanch poskytovanch sluieb pre klientov a mimovldne intitcie nahrdzaj tieto chbajce socilne sluby. -preventvny charakter-socilna prca m dve oblasti-oblas prevencie a oblas npravy,resp.represie. Prevencia ako organizovan plnovan innos je zameran na predchdzanie alebo minimalizovanie vvoja patologickch javov v spolonosti(drogy,alkohol,tabakizmus,AIDS) Prcu socilneho pracovnka vystihuje slovn spojenie pomoc k svojpomoci. Je to vlastne nasmerovanie klienta, aby bol schopn a ochotn samostatne riei svoju ivotn situciu a vedie sa postara sm o seba. Filantropia je poda slovnka cudzch slov (SCS) udomilnos, dobroinn pomhanie, lska k loveku. Filantrop je lovek, ktor nezitne pomha uom v ndzi. Charita poda SCS je dobroinn innos, lska k blnemu (poda cirkevnch predstv). Slovo charita pochdza z latinskho slova caritas a znamen empatick lsku, ktor rozumie loveku v ndzi a nezitne mu pomha. Dieczne charity pomhaj opustenm deom a mladm, rodinm v ndzi, postihnutm uom, chorm, starm, zomierajcim, uom bez domova, migrantom a uteencom, tehotnm enm a matkm s demi v ndzi. Slovensk katolcka charita Sekretarit koordinuje nrodn projekty a innos diecznych chart v prvnej, medilnej a zahraninej oblasti a organizuje humanitrnu i rozvojov pomoc.

4. ZKLADN PRINCPY A FUNKCIE SOCILNEJ POLITIKY

Princpy socilnej politiky : socilnej spravodlivosti je kovm princpom socilnej politiky Mysl sa tm: spravodlivos v prvnom slova zmysle, t.j. shrn prvnych noriem a zsad socilnu spravodlivos , ktor mono vymedzi pravidlami, poda ktorch s v spolonosti rozdeovan predpoklady a prostriedky verejnho blahobytu medzi jednotliv subjekty. 3 zsady socilnej spravodlivosti s znme u z r. 1925 (J.Macek ): - kadmu rovnako (pomernos, proporcionalita mernos ast v rmci celku) - kadmu poda jeho potrieb - kadmu poda jeho zsluh O socilnej spravodlivosti nemono hovori ako o kategrii absoltnej, jednoznane vymedzitenej. Odpora sa rozliova iastkov hadisk pri posudzovan socilnej spravodlivosti: hadisko vkonu i zsluhovosti hadisko sladu medzi vstupmi a vstupmi hadisko rovnosti hadisko rovnakch prleitost hadisko potrebnosti.

Socilna spravodlivos sa potom jav ako vhodn kombincia rozlinch iastkovch princpov (hadsk) v rznych oblastiach socilnej politiky s tm, e vo svojom celku me inklinova k prevahe uritho princpu. Princp socilnej spravodlivosti patr k rozhodujcim a zkladnm princpom. Vnmanie socilnej spravodlivosti rznymi autormi, ale i irokmi vrstvami spolonosti je isto subjektvne a je vystaven silnm tlakom vonkajch vplyvov, zujmov. Je zle, ke miera subjektivizmu presiahne optimlnu mieru. Spravodlivos m svoje stanoven mylienky humanizmu. Obyajne sa spravodlivos stavia proti nespravodlivosti. Poklad sa za mravn a nboensk hodnotu a meriame ou medziudsk vzahy. V rozvinutch krajinch sa socilna spravodlivos chpe ako vsledok usilovnosti jednotlivca. Sasne aj ako jeho va pomc slabm, chorm, nezamestnanm, socilne odkzanm. Treba ho chpa ako relatvny, na ktor pozerme z viacerch hadsk. Spravodlivos sa v spolonosti vnma ako vsledok rznych iastkovch, subjektvnych hodnoten a chpan socilnych rozdielov a nerovnosti. socilnej solidarity - je zaloen na vzjomnej podpore a harmonickej spoluprci medzi umi. lovek svojou existenciou zvis od spoluitia a iastone je odkzan aj na druhch solidarita zdravch s chormi, zamestnanch s nezamestnanmi. Princp socilnej solidarity je zaloen na vzjomnej podpore, harmonickej spoluprci medzi umi. Vychdza z tzy, e lovek svojou existenciou v uritej miere zvis od spoluitia, e je iastone odkzan na druhch. Je vrazom udskho porozumenia, sdrnosti, zodpovednosti a pospolitosti. Vychdza zo slobodnej vle ud a ich ochoty podriadi sa zujmom irokho spoloenstva. Svis s utvranm a rozdeovanm ivotnch podmienok a prostriedkov jednotlivcov a socilnych skupn v zujme idey socilnej spravodlivosti. Socilna solidarita sa realizuje prostrednctvom transferovej a redistribunej politiky ttu. Nesmie zabudn na rozvjajce sa solidarity charity, spolkov, zdruen, ktor s zaloen na filantropii. subsidiarity - vzjomn podpora zdola nahor. Samotn jednotlivec m ma podmienky na to, aby predchdzal socilnej udalosti a tm ju v podstate rieil. Ak ju nedoke riei sm, pomoc by mu mala poskytn rodina. V prpade, e ani rodina nedoke riei jeho alebo svoju socilnu udalos, mali by by jedincovi k dispozcii obec, obianske zdruenia, charita, zamestnvatelia, odbory. A v situcii, e uveden subjekty socilnej politiky nedoku riei socilnu udalos, nastupuje tt. Princp subsidiarity znamen, e kad subjekt je povinn najprv si pomc sm, ke tto monos nem, mus mu pomc rodina. Rodina si tie m pomha sama svojimi silami. Ke si nevie pomc, vol na pomoc in spoloenstv: priateov, charitu, obec a nakoniec tt. tt je teda na poslednom mieste, je povinn stara sa o vytvranie podmienok, aby si kad mohol pomc vlastnm priinenm. Ke s vetky druhy pomoci vyerpan, pomha tt. Princp subsidiarity znamen, e vetky socilne intitcie s tu pre loveka a nie naopak. Tento princp predpoklad tie, e vetky spoloensk tvary jednotlivcovi nielen umonia, aby prevzal zodpovednos sm za seba, ale tie ho k tomu povzbudia motivuj. participcie - Ide o fakt, aby obania mali relnu monos podiea sa na tom, o bezprostredne ovplyvuje ich ivot /staroba, choroba, zdravie, nezamestnanos/. Napanie tohto princpu vyjadruje postupne proces prechodu od loveka ako objektu socilnej politiky k loveku ako subjektu, ktor je zodpovedn, repektovan a plnoprvny. Princp participcie znamen, e obania, ktorch ivot je ovplyvovan uritmi opatreniami a rozhodnutiami, musia ma monosti zastni sa procesov, ktor ved k ich prijmaniu a realizcii. Ide o fakt, aby obania mali relnu monos podiea sa na tom, o bezprostredne ovplyvuje ich ivot. Bez tejto spoluasti ( participcie ), bez stotonenia sa ud so socilnymi, ale asto i politickmi opatreniami, s efekty tchto opatren obmedzen. lovek prestva by pasvnym prjemcom socilnej politiky a sm sa na jej tvorbe podiea a spolurozhoduje o jej realizcii. Veobecn uplatovanie princpu participcie vytvra

predpoklady na priamy prstup jednotlivcov i skupn k politickm rozhodnutiam a vytvra predpoklady na uplatnenie plnej demokracie. Funkcie socilnej politiky: Ochrann funkcia socilnej politiky riei u vzniknut socilnu situciu, ke sa jednotlivec i rodina dostali do nevhodnej situcie vo vzahu k ostatnm. Socilna politika sa realizciou ochrany sna odstrni i zmierni dsledky nepriaznivej socilnej situcie, ako s nezamestnanos, choroba, staroba, mrtie i pokles prjmov vo viacdetnch rodinch. Je to historicky najstaria funkcia socilnej politiky, ktor primrne vyplva z humanitnch snh spolonosti a sekundrne z potreby ochrany loveka ako pracovnej sily. Rozdeovacia (prerozdeovacia) funkcia je jednou z najzloitejch a najvznamnejch funkci. zko svis s realizciou princpu spravodlivosti. V rmci tejto funkcie nejde len o rozdeovanie dchodkov, prjmov, ale i ivotnch situci, anc, monost. Prerozdeovanm by sa malo zmierni vchodiskov nerovnak postavenie obanov v miere, ktor tt uzn za iaducu. Stimulan funkcia podporuje, stimuluje k iaducemu socilnemu konaniu i sprvaniu jednotlivca, rodiny. Tm, e socilna politika stimuluje k chcenmu vvoju, konaniu, ovplyvuje i ekonomick oblas. iaduce konanie jednotlivcov sa zkonite mus prejavi v produktivite prce. Zaha tie opatrenia socilnej politiky, ktor svojimi efektmi ovplyvuj vkonnos pracovnho potencilu, jeho produktivitu, ako aj opatrenia, ktor sa nepriamo premietaj do celkovho prospechu spolonosti. Ide najm o opatrenia politiky zamestnanosti, zdravotnej politiky, o rozmer kpnej sily sprostredkovan v nemalej miere vvojom socilnych prjmov a i. Preventvna (profylaktick) funkcia socilnej politiky vedie k prijmaniu takch opatren, ktor odstrauj priny nepriaznivch socilnych situci. Jej snahou je predchdza uritm kodm, ktor vznikn pri nepriaznivch socilnych situcich (choroba, staroba, nezamestnanos, narodenie det). Predpoklad rozsiahlu osvetov innos, rozvinutie poradenstva (pre vobu povolania, pre nezamestnanch, toxikomanov, psychologick a prvne poradenstvo a p.). Homogenizan funkcia (rovnorodos) socilnej politiky je zko spt s rozdeovacou a prerozdeovacou funkciou a m za cie smerova k uritmu prjmovmu vyrovnaniu, k zmierovaniu socilnych rozdielov v ivotnch podmienkach socilnych subjektov a k odstraovaniu neodvodnench rozdielov. Homogenizcia neznamen novelizciu podmienok ivota, ale proces, kedy spolonos poskytuje rovnak ance vzdelva sa pracova, stara sa o svoje zdravie at. a to poda individulnych schopnost a predpokladov, ktor s zkladom odvodnench a prirodzench rozdielov medzi umi.

5.SUBJEKTY A OBJEKTY SOCILNEJ POLITIKY

Subjekty socilnej politiky Subjektmi s t, ktor realizuj a vytvraj socilnu politiku, je to kad systm, resp. kad jednotlivec alebo organizcia, ktor vytvra a zrove realizuje socilnu politiku 1.jednotlivec (oban) ke aktvne pristupuje k rieeniu svojej ivotnej situcie takm spsobom, aby z nej nevznikla socilna udalos (pomha sm sebe); lohou SP je vytvra podmienky na to, aby jednotlivec bol schopn pomha sm sebe, aby sa nestal objektom SP 2.rodina jej lohou je pokrva vetky potreby kadho svojho lena a tm predchdza vzniku soc. udalost lohou SP je vytvra a poskytova tak podmienky, prostredie a nstroje, aby rodine umonila pomha svojim lenom aby sa rodina nestala, (ani jej jednotliv lenovia) objektom SP 3.obec nastupuje, ak zlyh rodina, pomha vasnou intervenciou, obec tieto aktivity financuje z dotovanch peaz od ttu (grant) alebo obec vyber vlastn miestne dane zriadenie domova dchodcov, zariaden opatrovateskch sluieb,...

4.nettne subjekty - mimovldne organizcie, intitcie tretieho sektora - /obianske zdruenia, charity, rehole, nadcie, neinvestin fondy, dobrovonctvo/ - vykonvaj socilnu prcu tam, kde nezasahuje tt 5.odbory ich objektom s ich vlastn lenovia, orientuj sa predovetkm na problmy tkajce sa vyplcania miezd, pracovno-prvnych vzahov a pod. 6.zamestnvatelia vytvraj a realizuj SP v podniku (podnikov politika, starostlivos o zamestnancov, bezpenos a ochrana zdravia pri prci BOZP) a takto predchdzaj vzniku socilnej udalosti 7.medzinrodn organizcie s zameran na organizovanie medzinrodnej pomoci, pracuj na harmonizci a zosladen silia jednotlivch lenskch krajnOSN, Medz.org.prce, Rada Eurpy, EU 8.tt - vykonva socilnu politiku prostrednctvom ttnych orgnov /PSVaR/ a verejnoprvnych intitci /soc. poisova/. tt mus intervenova, ak zlyhali vetky ostatn subjekty a nstroje SP a to minimlne v miere, ktor zaruuje stava (stava=zmluva medzi obanom a ttom) tt je najsilnejm formalizovanm subjektom SP vytvra prvny rmec pre prva zaruovan stavou. tt uruje obsah, ciele, lohy i chpanie socilnej politiky v rznych etapch rozvoja spolonosti, ponechva si svoju rozhodujcu a integrujcu lohu. tt je najsilnejm socilnym subjektom. Jeho cieom je vytvranie podmienok pre socilny zmier, regulovanie socilnej klmy, a vytvranie stabilnho socilneho prostredia. Na nich stupoch i rovniach riadenia, ale aj v jednotlivch zemnch celkoch psob vea alch subjektov. V svislosti s integranmi procesmi hovorme o tzv. nadnrodnch subjektoch. V najveobecnejom chpan lenme subjekty na ttne a nettne. Mon lenenie je i na ttne, trhov, netrhov subjekty. Subjekty koncipuj, pripravuj a realizuj socilnu politiku v rmci svojej psobnosti. Objekty socilnej politiky Pod objektmi socilnej politiky rozumieme vetkch obyvateov ttu, ale i urit skupiny obyvateov a jednotlivcov, ku ktorm socilne opatrenia subjektov smeruj. Objekty socilnej politiky s poda charakteru a potrebnosti jednotlivch socilnych opatren rzne truktrovan. Mu by poda ekonomickej aktivity, vzdelania, poda prjmu, pohlavia i veku. Socilna politika sa usiluje o starostlivos, o blahobyt ud. Jednoznane sa orientuje na udsk bytos, jej jedinenos, schopnos, zujem, potreby. Ciele socilnej politiky charakterizujeme ako iaduce, chcen stavy socilnej sfry v budcnosti. Vdy ide o sstavu cieov, ktormi sa napa veobecn cie, tzv. rozvoj loveka /indivdua/, spsob jeho ivota, jeho tvoriv sily a dispozcie. Tento cie sa dosahuje uplatovanm veobecnch princpov socilnej politiky, ale tie iastkovch socilnych politk. Cel proces tvorby, formulcie a napania cieov je znane konfliktn. Konflikty vznikaj tak medzi subjektmi, ako aj v rmci voby prostriedkov a nakoniec cieov. Objektom socilnej politiky s adresti, ku ktorm smeruje socilna politika a ktor z nej maj prospech. Me to by: jednotlivec nosite socilnej udalosti nem dostatok sl a zdrojov na, aby sm zvldol ivotn situciu, ktor prerstla do socilnej udalosti (nezamestnanos, alkohol, chudoba) rodina ak preva spolon socilnu udalos napr. alkoholizmus komunita (znaky soc. skupiny) spolon zemie objektom sa stva, ke preva spolon socilnu udalos spolonos

6. VZAH SOCILNEJ PRCE A SOCILNEJ POLITIKY. MIESTO SOCILNEJ PRCE V IVOTE OBANA
Socilna politika - je shrn ttnych opatren, ktor maj za lohu zlepi ivotn podmienky obyvateov v rmci danch hospodrskych a politickch monost. - je uvedomelou a cieavedomou spoloenskou innosou jednotlivch subjektov (ttu, zamestnvateov, odborovch orgnov, verejnoprvnych intitci, zujmovch obianskych zdruen, dobroinnch spolkov, cirkevnch organizci, at.), ktor zabezpeuje ciele a zmery soc. a vestrannho rozvoja osobnosti loveka irie poatie ako konkrtna innos ttu, ktorou sa ovplyvuje socilna realita danej spolonosti. Uie poatia ako sas hospodrskej politiky s cieom elimincie ekonomickch dopadov, ktor sprevdzaj fungovanie trhovho mechanizmu; systm opatren predovetkm v oblasti zamestnanosti, mzdovho vvoja a socilneho zabezpeenia. Najuie poatie sbor opatren v oblasti dchodkovho a nemocenskho zabezpeenia, socilnej pomoci a pomoci rodinm s demi. V Ottovom nunom slovnku je socilna politika vymedzen ako politick snaha, aby spoloensk celok bol usporiadan o najidelnejie. Socilna politika je: sbor aktivt, opatren, ktor cieavedome smeruj k rozvoju loveka, spsobu jeho ivota k zlepovaniu ivotnch podmienok obyvateov, k zabezpeeniu socilnej suverenity i bezpeia v rmci danch politickch, hospodrskych monosti krajiny. Socilna politika je: cieavedom innos ttu, organizci, intitci, subjektov, ktor zabrauje vzniku prin socilnej nerovnovhy, vytvra priestor podieania sa na vyvenom vvoji jednotlivca, skupn, komunt a spoloenstva. Podstatnou strnkou ivota obanov s ich komplexn socilne podmienky (ivotn, pracovn, reprodukn, ekologick a pod.) Vrazne sa soc. politika prejavuje v koncepnej starostlivosti o ud, ktor nedoku vzniknut soc. udalosti prekona vlastnmi silami. Socilnu politiku meme chpa ako oblas zaoberajcu sa: - tdiom jednotlivch soc. systmov, - vzahu ttu a jednotlivca, - povinnosami ttu v oblasti soc. zabezpeenia svojich lenov, ale aj ako sas terie soc. prce pre vznam, ktor soc. politika danho ttu m na realizciu praktickho vkonu v socilnej prci. Pod pojmom soc. politika rozumieme vetky sluby a opatrenia, ktor s vytvoren na zvldnutie ivotnch situci zo strany ttu (socilneho ttu). Osoby alebo skupiny obyvatestva s vymedzen pecifickmi socilno-politickmi kritriami raz, choroba, nezamestnanos, staroba, osobitn nroky na opateru, predstavuj spravidla sluby realizovan v rmci rozdeovania miezd a majetku. Socilna politika je odrazom politickho, ekonomickho a historickho vvoja kadej krajiny je neoddelitenou sasou kompletnej politiky ttu, najm hospodrstva je ovplyvnen mentalitou a tradciami nroda je spojen so socilnym postavenm ud v spolonosti Predpokladom spenej realizcie socilnej politiky je existencia rznych vzjomne sptch systmov, podsystmov, intitci, intittov, noriem, predpisov, opatren, prostrednctvom ktorch s ciele socilnej politiky naplovan. Socilna prca je: - odbor, ktor pecilnymi metdami zabezpeuje socilnu starostlivos o loveka na profesionlnom zklade. Aplikuje vedeck poznatky do praktickej innosti. Zaober sa optimlnym fungovanm socilnych intitci zameranch na starostlivos, zabezpeenia a pomoc jednotlivcom, skupinm alebo komunitm.

- je vedeck fundovan odborn disciplna, ktor pecilnymi pracovnmi metdami zaisuje starostlivos o loveka na profesionlnom zklade - konkrtna prca socilneho pracovnka a jednotlivch socilnych intitci na realizcii socilnej politiky na jednotlivch rovniach a rznych oblastiach ivota ud a spolonosti vo vzahu ku klientom v rznom asovom horizonte. Socilna prca neme by zameran len na rieenie iastkovch prejavov spoloenskch kd, ale mus by neoddelitenou sasou socilnej politiky, celospoloenskej praxe a socilnych zmerov. aisko aktivt spolonosti je potrebn prena do prevencie. Zkon 195/1998 o socilnej pomoci definoval socilnu prcu ako zskavanie a spracvanie informci o princh vzniku alebo monho vzniku hmotnej ndze alebo socilnej ndze a no potrebe poskytovania socilnej pomoci, voba a uplatovanie foriem socilnej pomoci a sledovanie innosti ich psobenia. Ciemi socilnej prce z hadiska spolonosti s: by v slade s ciemi a funkciami socilnej politiky, tvori neoddeliten sas komplexnej socilnej starostlivosti v zhode s platnou legislatvou, odhaova socilne problmy, zabraova spoloenskm konfliktom, realizova zkladn udsk prva v spolonosti, sprstupova pramene pomoci Socilna prca je chpan ako sas soc. politiky. Ich spsob myslenia je vak in. Ak soc. pracovnk mysl na postihnutho obana a jeho soc. situciu, politikom ide o to, ako zaloi, obhji, podpori, zaleni socilne projekty. Musia vedie, e zmer je spojen s prijatenmi programami, s realizovatenmi pravidlami, s trendom, s ktorm bude verejnos shlasi. Ich myslenie je taktick, do podstatnch otzok sa paj len ak s nevyhnutn pre informovanos. To, e soc. prca je asou soc. politiky, vidme najm v oblasti ekonomickch dotci do oblasti soc. prce. Pri klesajcom hospodrskom raste a s nm spojenej ttnej krze verejnho rozpotu s najastejie obmedzovan socilne a vzdelvacie investcie: zastavenie prijmania odbornho personlu, znenie osobnch prplatkov, likvidcia pracovnch miest, zatvranie zariaden a tendencia k reprivatizcii. M to aj kvalitatvne dsledky: regulcia soc. rovnovhy je znovu realizovan prevane privtnou oblasou rodiny a menej verejnmi vchovnmi organizciami. Krtenie soc. sluieb a tendencie k reprivatizcii vchovnch sluieb id spolu ruka v ruke. Vzah medzi soc. politikou a soc. prcou meme porovna aj na ich realizanej rovni. Pokia soc. politiku vnmame predovetkm ako oblas realizujcu sa predovetkm v problmoch na rovni vldy, parlamentu a i jednotlivch rezortnch ministerstvch, soc. prca sa realizuje na problmovej rovni, v priamom kontakte s klientom. Socilna politika a socilna prca s navzjom prepojen, priom socilna politika vytvra aksi rmec, v ktorom sa pohybuje a uskutouje socilna prca. Hovor sa, e poda socilnej politiky sa d uri vyspelos ttu. Ak je socilna politika na dobrej rovni a v spolonosti nie s vek socilne rozdiely, je takto spolonos vyspel a kles potreba socilnej

7. ZKLADN TYPY SOCILNEJ POLITIKY

Typy socilnej politiky stoja na tom, ak loha patr jednotlivm socilnym subjektom. Nzory sa lia na tom, ak lohu a v akom rozsahu m zohrva tt a ostatn subjekty socilnej politiky.

3 zkladne typy: -liberlny (V.Britnia, USA, Kanada, Austrlia) -socilno-demokratick (kandinvske tty) -konzervatvny(Nemecko,Raksko) 1. Liberlny typ charakteristick: - minimlny zsah ttu, aj to len v nevyhnutnej miere ( kad si m pomc sm a to poistenm v povinnom systme poistenia a dobrovonm poistenm) - funguje na princpe subsidiarity ( tt pomha, a ke zlyh vetko ostatn) - v tomto systme archu nkladov nesie predovetkm oban (zamestnanec), potom zamestnvate a nakoniec tt - socilna politika je chpan ako garant minimlneho tandardu pre vetkch obanov, priom dochdza k presvaniu zodpovednosti zo ttu na jedinca Prevauje socilna pomoc testujca majetkov pomery, nzka rove univerzalistickho prerozdeovania a skromn socilne poistenie. Je zameran na klientov s nzkymi prjmami ( v USA, Kanada, Austrlia, V. Britnia,) 2. Socilno demokratick typ charakteristick: - plonm systmom socilnej pomoci a podpory a to ete pred vznikom SU (socilnej udalosti) zo ivotnej situcie - rozsiahlou podporou intitci (rodina) - nklady zna predovetkm tt, a potom zamestnvate a nakoniec zamestnanec Vychdza zo zsad univerzalizmu socilnych prv, ktor roziruje i na nov stredn triedy, ide o socilny tt poskytujci rovnos minimlnych potrieb. Zluuje socilne zabezpeenie a prcu. Socilny tt sa zavzuje k plnej zamestnanosti a sm je plne zvisl na jej dosiahnut ( vdsko, Nrsko, Dnsko aj Fnsko) 3. Konzervatvny typ charakteristick: - vychdza z priority uspokojova potreby na zklade pracovnho vkonu a zsluhy - tt garantuje len spolonosou uznan minimlne ivotn tandardy - miera redistribcie je menia - vytvoren priestor pre psobenie nettnych subjektov tt je pripraven nahradi trh ako zdroj socilneho zabezpeenia. Je kladen draz na zachovanie statusovch rozdielov a redistributvne psobenie je preto zanedbaten, asto prevlda siln vplyv cirkvi (Raksko, Nemecko, Franczsko a Taliansko) SOCILNA UDALOS A SOCILNY KONFLIKT, PECIFIK DANCH SOCILNYCH UDALOST Socilna udalos je kad ivotn situcia, ktor lovek nedoke zvldnu vlastnmi silami. Na jej preklenutie je potrebn socilna pomoc. Charakterizuje ju nedostatok zdrojov a sl na jej rieenie. Je verejnoprvne uznan a je s ou spojen socilne opatrenie nrok na niektor z dvok socilneho zabezpeenia v prospech postihnutho. Socilne udalosti delme : -Predvdaten (staroba) -Nepredvdaten (choroba, raz, strata zamestnania) Napr. staroba je neodvrtiten, ale predvdaten socilna udalos. Socilne udalosti: Nezamestnanos nezamestnan lovek, ktor me a chce pracova, je veden v evidencii uchdzaov o zamestnanie na UPSVaR. Tto intitcia organizuje rekvalifikan kurzy, 8.

prpravu a vzdelvanie na trh prce, poskytuje odborn poradensto. Socilna poisova vyplca dvky podpora v nezamestnanosti. Chudoba- stav, kedy nedostatok finannch prostriedkov neumouje zabezpei zkladn potreby na primeranej rovni. Delenie chudoby - absoltna chudoba, relatvna chudoba, objektvna chudoba, subjektvna Dsledok chudoby: Stav socilnej ndze sa riei socilnymi slubami Stav hmotnej ndze sa riei peanmi alebo vecnmi dvkami. Choroba pri chorobe alebo oetrovan lena rodiny vyplca socilna poisova, vyplva to zo zdravotnho poistenia. Invalidita je to trval alebo doasn telesn i duevn pokodenie, alebo strata uritej funkcie organizmu a v dsledku toho i znen pracovn schopnos a spoloensk uplatnenie. Socilna politika pomha : vytvra podmienky pre zamestnvanie invalidov v chrnench dielach, integrcia do spolonosti zdravch ud, pean prspevok na kompenzciu ZP a na osobn asistenciu, prspevok na pravu bytu, na kpu motorovho vozidla Staroba je to socilna udalos, ktor svis s dkou veku loveka, jeho aktivitou, prjmom, socilnymi kontaktmi. Je prirodzenm obdobm udskho ivota, v ktorom sa pozvona obmedzuj funkcie udskho organizmu. Sie socilnych sluieb : opatrovatesk sluba, spolon stravovanie, prepravn sluba, starostlivos v zariadeniach socilnych sluieb Smr socilna politika reaguje na tto socilnu udalos vyplcanm jednorzovej dvky na pohrebn, spolu s touto udalosou svisia aj dvky na zabezpeenie primeranej ivotnej rovne pozostalm vdovsk, vdoveck, sirotsk dchodok Materstvo a rodiovstvo socilna politiky riei rodinu cez nstroje rodinnej politiky, sem patria dvky : rodiovsk prspevok, matersk prspevok, prspevok pri naroden dieaa, prdavky na diea. 9. TRANSFORMCIA SOCILNEJ SFRY PO ROKU 1989 V minulosti platil zkon . 100/1988 Z.z. o socilnom zabezpeen nasledoval zkon 195/1998 o socilnej pomoci, ktor sa rozpadol do iastkovch zkonov, napr. 448/2008 o socilnych slubch, 305/2005 o soc.ochrane a soc.kuratele, 461/2003 o soc.poisten a pod. Transformcia sa konala na princpoch: trhovej ekonomiky a plurality (rozmanitos) obianskej spolonosti. Cieom transformcie bolo: utvori nov soc.vzahy a mechanizmus socilne spravodlivej spolonosti, ktor funguje na princpoch trhovej ekonomiky. Princpy tranf.soc.sfry: 1.odttnenie soc.sfry, ktor sa udialo zkonom, ktor ponkol nettnycm subjektom realizciu soc.sluieb 2.Pluralizcia soc.sfry(viac poskytovateov) 3.Demokratizcia soc.sfry (participcia obanov na svojom systme, ivote, spolonosti) 4.Privatizcia soc.sfry (Domovy dchodcov, domovy soc.sluieb, SOS, socilne poradenstvo 5.ttne zruky soc.sfry ( do akej miery...?) Socilna transformcia je zaloen na: osobnej participci, soc. solidarite a ttnej zruke. lohy transformcie: 1.presadzovanie zkladnch princpov soc.politiky (spravodlivosti ...) 2.socilna nosnos politickch a hosp.zmien a udriavanie a rozvoj udskch zdrojov 3.socilny rozvoj, soc.stabilita a soc.zmier, (tripartita) 4.podiel SR na integrcii soc.sfry na Eurp.a svetovch dimenzich (medzinrodn adopcie,...)

Transformcia soc.sfry napa hospodrske, kultrne a soc.prva obanov-zabezpeuje to stava SR a alie prvne normy v svislosti s procesom aktivt. Transformcia soc.sfry nebola ukonen ! Priority tranf.soc.sfry: 1.aplikcia medzin.paktov, dokumentov a noriem, ktormi je SR viazan ( napr. Madridsk zmluva chrni stariu prac.silu, povinnosti zamestnvatea v svislosti s vekom zamestnancov by mali by zakotven v Zkon.prce) 2.psobenie SR v medzinrodnej org.prce Synchronizovanie soc.a pracovnej legislatvy s Eurpskou soc.chartou a almi dokumentami Rady Eurpy. Nov soc.politika SR sa riadi Transformciou soc.sfry, ktor m tri previazan oblasti: 1.socilna pomoc a rodinn politika 2.trh prce a politika zamestnanosti 3.systm dchodkovho zabezpeenia zo soc.poistenia Kad oblas obsahuje: 1.motivcia obana 2.aktivita obana 3.odmena pre obana Transforman zkony (reformn): 1.Zkon o soc.pomoci+vyhlaka o soc.odkaznosti 2.zkon o pomoci v hmotnej ndzi 3.zkon o ivotnom minime 4.zkon o prdavku na det 5.novela zkon.prce 6.zkon o slubch zamestnanost 7.zkon o soc.poisten 8. vek dchodkov reforma Poradie poda objemu vyplcania dchodkov: dchodcovia, inval.dchodcovia, poberatelia prdavku na diea, poberatelia kompenzanch prspevkov, (o garantuje tt, vyplca tt) Dvky me poskytova: 1.tt rodi.prspevok, prdavky na diea, prspevok pri naroden dieaa 2.Socilna poisova dvky soc.poistenia (vdovsk, nemocensk) 3.Obec prenos kompetenci zo ttu v oblasti poskytovania dvok, prenesen kompetencie refunduje tt 4. Zamestnvate

10. Charakterizujte vzdelvaciu politiku v SR.

Vzdelvacia politika - shrn kokrtnych innost a opatren, ktormi tt a ostatn subjekty ovplyvuj vzdelanie a vzdelvaciu sstavu. Je to rozhodovanie o vzdelvacch intitciach, o prstupe k vzdelaniu, o cieoch, o obsahu vzdelania a o spsobe riadenia a financovania v kolstve. Cie - zabezpei sasn a budci rozvoj poznvacej a duchovnej kapacity populcie, jej morlno-hodnotov orientciu a celkov poznatkov a vedomostn fond. Ciele ttu - 1. maximalizova individulne vzdelvanie sebavzdelvanie 2. optimalizova primeran vzdelanie vo vzahu k jednotlivcom a pre potreby zamestnanca Vhody - pre spolonos - zvyuje sa produktivita, zvyuje sa rove udskho kapitlu, vzdelanie zniuje chudobu a zvyuje spoloensk integrciu, ovplyvuje zlepovanie pozcii na trhu prce, vzdelanie ovplyvuje aj udsk zdravie, podporuje as obanov na politickom a spoloenskom ivote.

- pre indivdum - prejavuje sa to v mzde, zvyuje sa profesionlny a socilny status, prina prspevok k osobnmu rozvoju, ovplyvuje kvalitu ivota jednotlivca a jeho rodiny. Sasn a budce problmy vzdelvacej politiky - spjanie otzky financovania a jej optimalizcie s kvalitou vzdelvacieho systmu. - financovanie vzdelvania a naplnenie rovnosti prleitosti - privatizcia vzdelvania Nov kolsk sstava pozostva - predkolsk zariadenia predprimrne vzdelvanie (M) - sstava zkladnch a strednch kl primrne (Z) a sekundrne (S) vzdelvanie, nadstavbov tdium, pomaturitn tdium, pecilne koly (v osobitnch vyuovacch podmienkach a metdach) - vysok koly vedeck a vzdelvacie ustanovizne, tvoriv umeleck innos a/ univerzitn Mgr. b/ neuniverzitn Bc. tuduje sa na 3 stupoch, tret stupe je doktorandsk tdium. V sasnej dobe je kreditn systm. Vzdelvanie je prvkom socilneho a udskho rozvoja. Je jednm z faktorov, ktor ovplyvuje socilnu truktru spolonosti. Dostva sa do popredia celoivotn vzdelvanie. Zvenie potu pracujcich ien zmenilo tradin miesto rodiny. Informan technolgie sa prejavili novmi poiadavkami na nov zrunosti. Zmenili sa aj nvyky spotrebiteov na ivotn tl. Sebavzdelvanie- trend.

11. Charakterizujte zdravotn politiku v SR.

Zdravotn politika - iastkovou politikou socilnej politiky. Cieom zdravotnej politiky by mala by v prvom rade prevencia, a potom nsledne rieenie zdravotnch opatren. V rmci prevencie v zdravotnej politike meme hovori napr. pri: - zkone o preventvnych prehliadkach (zubri ak neprde na preventvnu prehliadku, al rok plat nklady cel) - prevencia genetickch ochoren genetick poradenstvo - 1.pred poatm (genetick anamnza potencilnych rodiov) 2. po poat (v prenatlnom obdob zastavi tehotenstvo, ak je nejak porucha) 3. po naroden (vasn zachytenie porch diea si zvykne na kompenzan pomcky, ahie sa nau s nimi i a nepriapad mu to ako handicap napr. strojek na ui) - prevencia v rodine nvyky hygienick, nvyk starostlivosti o zdravie, zdrav viva, dostatok pohybu, predchdzanie obezity a pod. Zdravie - neprtomnos nemoci, o zdravie sa starme prevenciou, terapiou, rehabilitciou. Choroba - hovorme o ne, ak djde k narueniu rovnovhy biologickho a psychickho stavu. Invalidita - je prechodn alebo trval telesn i duevn pokodenie alebo strata uritej funkcie, i asti organizmu a v dsledku toho i znen pracovn schopnos alebo spoloensk uplatnenie. - stupne invalidity - 1.- bezmocnos - najvy stupe 2.- pln invalidita 3.- stredn invalidita 4.- nzka invalidita Prceneschopnos ak choroba znemon loveku vykonva pracovn aktivitu. Me by - pln napr. pri hospitalizcii - iaston napr. pri ambulantnej liebe - pecilna zdravotn spsobilos pre prcu s potravinami ttna zdravotn politika je zahrnut aj v stave SR, l. 40 Kad m prvo na ochranu zdravia. Na zklade zdravotnho poistenia maj obania prvo na bezplatn zdravotn starostlivos a na zdravotncke pomcky za podmienok, ktor ustanov zkon.

Zdravotn poistenie - je to sbor nstrojov, ktor patr do zdravotnej politiky a pomha riei socilnu udalos Zdroje financovania zdravotnictva - 1. poistenie hlavn zdroj financovania vo svete 6070% nkladov, u ns 90% nkladov. 2. ttny rozpoet vo svete 20-30% nkladov, u ns 10% nkladov (z tohto zdroja sa platia predovetkm nkladn a zriedkav vkony, lieba rakoviny, transplantcia orgnov...) 3. individulna spoluas vo svete 10% a viac, u ns 1-2%. SR - prli vysok spotreba liekov, priom vekm problmom je, e lekri predpisuj drahie dovozov lieky. - nesprvna prepojenos medzi poisovami, lekrmi a lekrskou komorou. Nklady na obsluhu poistenca s vysok, preto poisovne nie s schopn zaplati vetkm oetrenm pacientom lekrsky vkon. V praxi to vyzer takto: Poisova uzatvra vzahy s lekrmi a lekri s komorou. Poisova ur kadmu lekrovi limit na oetrenie pacientov. Tak sa me sta, e sa preerp mesan limit pred koncom mesiaca a ostatn pacienti u v danom mesiaci nemu by oetren. Nemocensk poistenie poskytuj sa nemocensk dvky - nemocensk dvky - ide o dvku vyplvajcu zo zravotnho poistenia, ktor sa vyplca zo zdravotnej poisovne v prpade prceneschopnosti (choroba, raz) oetrovn dvky ak oetruje lena rodiny. matersk dvky - vyrovnvacia dvka - pre tehotn eny, pracujce v zdravie ohrozujcom prostred.

12. Charakterizujte rodinn politiku v SR.

Rodinn politika - sbor praktickch opatren, ktor s smerovan ku rodine ako zkladnej socilnej a spoloenskej jednotke. Rodina - spoloensky schvlen forma trvalho spoluitia osb viazanch zvzkom krvi, manelstva alebo adopcie. Rozvrat v rodine - situcia, ke manelia ij v spolonej domcnosti, ale prichdzaj do konfliktnch situci a tieto konfliktn situcie negatvne vplvaj na formovanie dieaa (psychickho a fyzickho vvinu). Rozpad rodiny - nastva, ak sa rodina rozpadla rozvodom. Funkcie rodiny - 1) Biologicko-reprodukn - 2) Vchovn funkcia - 3) Emocionlna funkcia - 4) Ekonomicko-zabezpeovacia funkcia - 5) Ochrann funkcia Rodi - biologicky pokrvn prbuzn dieaa. Socilny rodi - me by aj bez pokrvnej prbuznosti s dieaom, ke sa rodiom stal napr. adopciou. Manelstvo - trval zvzok medzi muom a enou zaloen na dobrovonosti, vzjomnej lsk, vernosti, pomoci, cty, Zkladn princpy rodinnej politiky - 1) Demokratick princp rodina ako samostatne autonmna jednotka, zsah ttu je minimlny, ke rodina zlyh. 2) M prierezov charakter nielen jeden rezort poskytuje pomoc, ale aj in rezorty sa spolupodieaj (kolstvo, zdravotnctvo, vstavba). 3) Rodina ako intitcia - rodinu treba chpa ako komplex a pristupova k nej ako k celku napr. Detsk domov srodenci nemono ich rozdeli.

lohy ttu voi rodinm - 1. Prvna ochrana rodiny a jej lenov - prostredie prvnej istoty, prvny zvzok, podporuje stabilitu manelstva a kvalitu partnerskch vzahov, prvo det na rodiovsk starostlivos. 2. Socilno-ekonomick zabezpeenie rodn - vytvranie systmu ttnej socilnej podpory na ttom uznan ivotn udalosti - narodenie dieaa soc. dvkou Prspevok pri naroden dieaa, -existencia nezaopatrenho dieaa v rodine Prdavok na diea. -existencia dieaa a osobn celodenn starostlivos o diea Rodiovsk prspevok. -pestnska starostlivos: jednorzov prspevok na hradu zkladnej vbavy - in prspevky: -ak sa v rodine narodia tri a viac det, alebo opakovanie v dvoch rokoch narodili opakovane dvojat. -mrtie Prspevok na pohreb. (nemus tu by prbuzensk vzah) 3. Vchova det a mldee, prprava na manelstvo a rodiovstv - za vchovu det s zodpovedn rodiia, ale pomhaj aj intitcie kola, cirkev, vplyvy a vzory dospelch, masmdia 4. Ochrana zdravia lenov rodiny - tt zabezpeuje kadmu prvo na ochranu zdravia a ivota na rovni aktulnych vedeckch poznatkov, repektuje prvo rodiov slobodne sa rozhodn o pote det, chrni rodinu a deti pred rznymi druhmi zvislost, realizuje programy komplexnej starostlivosti pre starch obanov. Jednotliv socilne udalosti, ktor v rodine mu nasta - Materstvo- ena pred prodom odchdza z prce- vznik nrok na matersk prspevok, ktor ju hmotne zabezpeuje. Pri naroden dieaa prspevok pri naroden jednorazov dvka - Rodiovstvo rodiovsk prspevok do troch rokov veku dieaa od narodenia / pozor a po materskom prspevku ke m nrok. - Detstvo prdavok na diea do skonenia prpravy na povolanie / najdlhie do 25 rokov denn tudent - Nhradn starostlivos krtkodob zlyhanie ochorenie rodia - dlhodob zlyhanie znik rodiny smrou, zlyhanie rodiov- alkoholizmus, tranie, zanedbvanie - - Smr rodinou socilnou udalosou sa stva vtedy , ak umrie len rodiny alebo ivite - pohrebn jednorazov dvka - vdovsk, vdoveck, sirotsk dchodok

13.Charakterizujte bytov politiku v SR

Bytov politika - je iastkovou politikou socilnej politiky, jej podstatou je systm rozdeovania a zabezpeovania bytov. Zmyslom je, aby kad oban mal monos zska primeran byt. Zkladnm cieom bytovej politiky je vytvranie takch legislatvnych, technickch a ekonomickch podmienok, aby bvanie bolo pre obyvatestvo dostupn a aby si kad domcnos mohla zabezpei bvanie primeran vke vlastnch prjmov. spenos realizcie bytovej politiky vyaduje i jej sprvne intitucionlne usporiadanie a legislatvne zabezpeenie. Zkladn typy bytovej politiky: a) prdelov systm (rozdeuje byty poda uritch kritri, tm, ktor to najviac potrebuj)

b) trn (trhov) systm (byty s tovarom a rozdeuj sa na zklade cien ponuky a dopytu, dleitm prvkom je tu cena domu, bytu pri kpe do vlastnctva a cena njomnho) Modely bytovej politiky: 1) socilno-demokratick (zaloen na vyuit obianskej solidarity poskytovanm socilnych sluieb. Podporuje rovnak prstup vetkch obanov k bvaniu kandinvske krajiny) 2) karporativistick (odvja sa z pracovnej aktivity obanov, ale vnma socilnu diferenciciu obyvatestva SNR, Franczsko, Holandsko, Raksko) 3) liberlny (draz dva na individulnu aktivitu. tt sa zaujma len o tch, ktor s v hmotnej a socilnej ndzi, nie s schopn sami si vyriei situciu, adresn pomoc Vek Britnia) 4) ponechva starostlivos o bvanie na obanovi (tt sa angauje len minimlne, a to len cez socilnu zchrann sie- Grcko, Portugalsko) Vlastnctvo bytov: skromn vlastnctvo, drustevn byty, obecn byty Zdroje financovania bytovej politiky: a) stavebn sporenie (sporenie formou pravidelnch a mimoriadnych vkladov) b) hypotekrny ver (dlhodob elov ver uren na financovanie bytovch potrieb) c) ttny fond rozvoja bvania (doplnkov nstroj hospodrskej politiky) tt ovplyvuje bytov politiku nasledovne: a) priamou finannou podporou bvania (mladm a slobodnm obanom, prspevkom na bvanie osobm a rodinm s nimi prjmami) b) nepriamou finannou podporou (ttnym prspevkom k stavebnmu sporeniu, bonifikciou rokov hypotekrnych verov, znenm daovho zaaenia vlastnkov) Nstroje bytovej politiky: a) prspevok na bvanie (vznamn nstrojposkytuje sa obanom v hmotnej ndzi za splnenie uritch podmienok) b )priama podpora ttu (domcnostiam s nzkymi prjmami na hradu vdavkov spojench s uvanm bytu/rod.domu) c) socilne bvanie (socilne byty, je neefektvne, pretoe podporuje aj rodiny, ktor to nepotrebuj. M tie nedostatky, pretoe dochdza ku koncentrcii najchudobnejch vrstiev obyvatestva a vznikaj GHETT (tzv. chudobn tvrte). Socilne bvanie je spojen s finanne dostupnmi tandardne vybavenmi malometrnymi bytmi, ktor spravuj verejnoprvne subjekty - obce, neziskov organizcie). 14. Problematika nezamestnanosti v SR Nezamestnanos je jednm zo zvanch ekonomickch problmov naej spolonosti. Vyjadruje stav v ekonomike, ke prceschopn osoby v produktvnom veku si nevedia njs vhodn zamestnanie na trhu prce. Vysok miera nezamestnanosti je signlom, e ekonomika je mlo vkonn. Skuton hrub domci produkt nedosahuje svoju rove, v dsledku toho sa zniuje dchodok obyvatestva a to vedie k zhoreniu ivotnej rovne. To m vplyv nielen na ekonomick, ale aj socilne, psychologick a zdravotn problmy obanov (rozpad rodn, trestn innos, socilnopatologick javy). Nezamestnanos je stav, v ktorom lovek schopn prce a ochotn pracova nem platen zamestnanie. Typy nezamestnanosti:

a) frikn (udia, ktor s medzi dvoma zamestnaniami, resp. zmena zamestnania. Zva krtkodob nezamestnanos) b) trukturlna (technologick - napr. rozpad neefektvnych podnikov) c) cyklick /seznna (zvisl od hospodrskych procesov - vznik v ponohospodrstve, stavebnctve, lesnctve) d) skryt (nezamestnan nehad prcu, ani sa nikde neregistruje) e) nepln (na znen vzok, skrten pracovn as aj na kor svojej kvalifikcie) f) dlhotrvajca (pre zdravotn stav) g) iaston (nedostaton odbyt vrobkov nedostatok prce) Poda dky trvania je meme rozdeli na: a) krtkodob (0-6 mesiacov) b) strednodob (6-12 mesiacov) c) dlhodob (12 a viac mesiacov) Uchdza o zamestnanie je oban, ktor me pracova, chce pracova a had zamestnanie. Zrove je veden v evidencii uchdzaov o zamestnanie. Zujemca o zamestnanie je oban, ktor si had in zamestnanie a nie je uchdza o zamestnanie. Znevhodnen uchdza o zamestnanie: - oban mlad ako 25 rokov, skonil sstavn prpravu (denn tdium) na povolanie (absolvent koly, ktor 2 roky nepracoval po skonen tdia a je v evidencii na P) - oban star ako 50 rokov - dlhodobo nezamestnan oban (veden v evidencii 12 mesiacov za predchdzajcich 16 mesiacov) - oban, ktor je rodi / nhradn rodi starajci sa o tri a viac deti / osamel oban, ktor sa star o diea - oban so znenou pracovnou schopnosou (zdravotne postihnut) - cudzinec, ktormu bol udelen azyl

15. Nstroje politiky zamestnanosti a trhu prce

Politika zamestnanosti je sasou hospodrskej a socilnej politiky ttu. Cieom politiky zamestnanosti je najm: a) zabezpeova prcu pre vetkch, ktor mu a chc pracova a hadaj zamestnanie b) umoova slobodn vobu zamestnania c) vytvra a udriava rovnovhu medzi ponukou a dopytom po prci d) zniova nezamestnanos e) vytvra podmienky na vznik pracov. prleitosti vytvranm novch pracovnch miest f) vytvra podmienky na udranie zamestnanosti a predchdzanie hromadnmu prepaniu

Sluby zamestnanosti na zem Slovenskej republiky poskytuj: - stredia a rady prce, socilnych vec a rodiny - prvnick / fyzick osoba, ktor vykonva sprostredkovanie zamestnania na zklade uzatvorenej psomnej dohody v rmci partnerstva alebo za hradu - agentra doasnho zamestnvania a podporovanho zamestnvania Nstroje politiky zamestnanosti:

a) legislatvne (zkony) stava SR (l.35 a nasledujce kad oban m prvo pracova), zkon o socilnom poisten, zkon o slubch zamestnanosti (pre nezamestnanch), zkonnk prce (pre zamestnanch) b) intitucionlne MPSVaR (metodick a koordinan orgn), stredie PSVa R (2 stupov odvolvac orgn), rady PSVaR (evidencia nezamestnanch, je ich 46), nettne subjekty, inpektorty prce, socilna poisova c) aktvne evidencia uchdzaov o zamestnanie, informan a poradensk sluby, vzdelvanie, prspevky na samostatn zrobkov innos a ostatn prspevky. b) pasvne dvka v nezamestnanosti Politiku zamestnanosti rieia 2 zkladn prvne normy, a to: - zkon . 453/2003 o orgnoch ttn. sprvy v oblasti socilnych vec, rodiny a sluieb zamestnanosti (vymedzuje prvomoci a psobnosti orgnov v oblasti soc.vec a zamestnanosti MPSVaR, PSVaR) - zkon . 52/2010 o slubch zamestnanosti, ktorm sa dopa a men zkon . 5/2004 (vecne riei problematiku zamestnanosti hadanie zamestnania, zmenu zamestnania, obsadzovanie vonch prac.miest, uplatovanie aktvnych opatren na trhu prce) - zkon . 461/2003 o socilnom poisten
Politika trhu prce - sas politiky zamestnanosti, je to systm podpory a pomoci obanom pri ich zaleovan sa na pracovn miesta na trhu prce. Jej hlavnou loh je zabezpeova prvo obanov na prstup k zamestnaniu poskytovanm pomoci pri: a) hadan vhodnho zamestnania b) vzdelvan a prprave pre trh prce potrebnej na uplatnenie na trhu prce Trh prce je vrazne ovplyvovan pracovnoprvnymi a socilnoprvnymi predpismi, napr. pravou pracovnej doby, stanovenou minimlnou mzdou, podmienkami pre poberanie dchodkov, ale i napr. dkou kolskej dochdzky. Za tvorbu politiky trhu prce zodpoved Ministerstvo PSVaR SR a realizuje ju tm, e uruje ciele a priority politiky trhu prce celottneho charakteru.

16. CHUDOBA A JEJ ZKLADN CHARAKTERISTIKY CHUDOBA - stav, kedy nedostatok finannch prostriedkov neumouje zabezpei zkladn ivotn potreby na primeranej rovni. Dlhodob pretrvvanie na hranici prpadne pod hranicou chudoby predstavuje socilno patologick jav, ktor sa me negatvne prejavi naprklad zniovanm v oblasti vzdelania, bvania (chtranie bytovho fondu a technickho vybavenia), odstrauje spoloensk nvyky Spoloensko ekonomick vvoj spolonosti del chudobu na: absoltnu stav, ke nedostatok prostr. neumouje uspokoji zkladn potreby nevyhnutn pre ivot do takej miery, e je ohrozen samotn existencia loveka (bvanie, odev, jedlo). relatvnu chudobu stav, v ktorom jedinec, rodina alebo socilna skupina uspokojuj svoje potreby na vrazne niej rovni ako je priemern rove v danej spolonosti (tte) V sasnej Eurpe sa vyskytuje predovetkm relatvna chudoba, absoltna chudoba sa vyskytuje skr v rozvojovch krajinch (Afrika), kde spsobuje vysok mrtnos hlad. Meranie chudoby : objektvna stav, v ktorom poda nzoru ttu nie s uspokojovan zkladn udsk potreby na prijatenej rovni. subjektvna stav, o ktorom sa ten, kto je v tejto situcii, domnieva, e je chudobn lebo neme uspokojova svoje potreby poda vlastnch predstv. Vychdza z pozorovania spotreby bohatch, nie z priemernej spotreby.

V svislosti s chudobou meme hovori aj o jej dsledkoch, povaujeme za ne: Nepriazniv socilnu situciu poda Z 448/2008 je to ohrozenie FO socilnym vylenm alebo obmedzenie jej schopnosti sa spoloensky zaleni a samostatne riei svoje problmy, (predtm poda Z 195/1998 socilna ndza) stav, ke si oban neme sm zabezpei starostlivos o svoju osobu, domcnos, ochranu a uplatovanie svojich prv a prvom chrnench zujmov alebo kontakt so spoloenskm prostredm vzhadom na svoj vek, zdravotn stav, socilnu neprispsobivos alebo stratu zamestnania. Nepriazniv socilnu situciu pomhaj riei socilne sluby. Stav hmotnej ndze - stav, ke prjem obana a spolone s nm posudzovanch fyzickch osb nedosahuje ivotn minimum a oban a FO s nm posudzovan si prjem nemu zabezpei alebo zvi vlastnm priinenm (najm prcou). Je to prechodn stav. ivotn minimum - spoloensky uznan hranica prjmov, pod ktorou nastva stav hmotnej ndze. Sli na otestovanie prjmov domcnosti a nsledne ako zklad pri stanoven vky dvok socilnej pomoci. M sa vyuva aj pri stanoven minimlnej mzdy , dchodkovom zabezpeen, prave dchodkov ako jedinho zdroja prjmov. Vku upravuje vdy k 1.7. MPSVaR, od 1.7.2011 je to 189,83 EUR. M rozliujeme existenn pokrva zkladn ivotn potreby na minimlnej rovni, a socilne minimum znamen uspokojovanie aj inch potrieb, ktor nie s nevyhnutn (kultra, vzdelvanie) Chudobou s najviac ohrozen tieto socilne skupiny: deti a mlde, seniori, eny (matky samoiviteky) , obania so zdravotnm postihnutm, (nie ZP), udia s nim vzdelanm, nezamestnan, nepln rodiny s demi, rmska etnick minorita, bezdomovci a imigranti. Faktory, ktor najastejie zapriuj chudobu: vzdelanie osoby, zamestnaneck status osoby (postavenie na trhu prce), lokalita domcnosti, demografick zloenie domcnosti (najm poet det), etnick prslunos (najm rmska), vchova v rodine Opatrenia na predchdzanie vzniku a zmiernenie nsledkov chudoby: Prevencia realizovan socilnou politikou ttu prostrednctvom socilneho zabezpeenia (soc. poistenienemocensk, dchodkov, razov, ), politiky zamestnanosti, politiky vzdelvania a rodinnej politiky. Ekonomickm nstrojom prevencie chudoby s stanovenie minimlnej mzdy (na rok 2012 327,20 EUR)a ivotnho minima. Zmierovanie nsledkov chudoby: socilna pomoc, ttne socilne dvky, vznamnm prnosom je soc. prca, charita, individulna pomoc. 17. SYSTM SOCILNEHO ZABEZPEENIA V SR A ZDROJE JEHO FINANCOVANIA Socilne zabezpeenie je sbor prvnych, finannch a organizanch nstrojov a opatren, ktorch cieom je kompenzova nepriazniv finann a socilne nsledky rznych ivotnch okolnost a udalost. Ide o ivotn situcie, s ktormi SZ spja nrok na niektor z dvok alebo sluieb SZ. Pri poskytovan dvok a sluieb sa uplatuje socilny, zsluhov alebo kombinovan princp. Nepriamu formu SZ tvoria daov bnusy a podpora zamestnanosti. Poskytuje ochranu a pomoc uom v prpade tchto ttom uznanch udalost: nezamestnanos, chudoba, choroba a raz, invalidita, staroba, smr, manelstvo a rodiovstvo SZ tvoria 3 piliere: 1. Socilne poistenie 2. Socilna podpora 3. Socilna pomoc Socilne poistenie je poistenie v prpade budcej poistnej udalosti, zabezpeuje jednotlivca alebo rodinu pri vskyte udalosti, ktor mono predvda a proti ktorm je poisten. SP je povinn, zkonom uloen prspevkov poistenie zamestnancov a SZO. Do systmu soc. poistenia patr aj soc. zabezpeenie poistencov tzv. silovch rezortov (policajti, vojaci). Pri poskytovan SP sa uplatuje systm zsluhovosti, t.j. vka poistnej dvky bude adekvtna odvedenej asti prostriedkov do systmu SP. Vkon SP zabezpeuje Socilna poisova. SP obsahuje:

nemocensk p.- sli na finann zabezpeenie osb v prpade choroby, tehotenstva a materstva. Nemocensk dvky = nemocensk, oetrovn, matersk a vyrovnvacia dvka. dchodkov p.- je hmotn zabezpeenie obanov v starobe, pri strate alebo obmedzen pracovnej schopnosti, v prpade smrti ivitea. Patr sem starobn a invalidn poistenie, z ktorch sa vyplcaj dchodkov dvky = starobn a predasn starobn dchodok, invalidn, vdovsk, vdoveck a sirotsk dchodok. razov p. - sli na finann zabezpeenie osb v prpade pokodenia zdravia alebo mrtia v dsledku pracovnho/ sluobnho razu, choroby z povolania. razov dvky = razov prplatok, renta, jednorzov vyrovnanie a odkodnenie, pracovn rehabilitcia a rehabilitan rekvalifikcia a rekvalifikan, nhrada nkladov spojench s lieenm, pohrebom, nhrada za boles a saenie spoloenskho uplatnenia garann p. pre prpad platobnej neschopnosti zamestnvatea. Dvka garannho poistenia = na uspokojenie nrokov zamestnanca, hradu prspevkov na starobn dchodkov sporenie. poistenie v nezamestnanosti pre prpad straty prjmu v dsledku nezamestnanosti. Poskytuje sa dvka v nezamestnanosti, ak posledn 3 roky pred zaradenm do evidencie nezamestnanch obanov bol oban poisten v nezamestnanosti najmenej 2 roky (730 dn). Socilna podpora - ide o dvky financovan zo ttneho rozpotu, prostrednctvom ktorch sa tt podiea na rieen niektorch ivotnch udalost (napr. narodenie, viva a vchova dieaa, smr rodinnho prslunka). Nrok na tieto dvky nie je podmienen platenm prspevkov i prjmovmi pomermi oprvnench osb. Soc. podpora sa realizuje najm ako: Dvky ttnej soc. podpory jednorzov / opakovan = prspevok pri naroden dieaa, prplatok k prspevku pri naroden dieaa, prdavok na diea, prplatok k prdavku na diea (ak nemono uplatni daov bnus), rodiovsk prspevok, prspevok rodiom, ktorm sa sasne narodili 3 alebo viac det alebo ktorm sa v priebehu 2 rokov narodili opakovane dvojat, prspevok na pohreb. Nhradn vivn s dvkou nhradn vivn Prspevky na podporu nhradnej starostlivosti o diea - jednorzov a opakovan prspevok pri zveren dieaa do nhr. rodinnej starostlivosti a jednorzov prspevok pri zniku nhr. rodinnej starostlivosti, opakovan a osobitn opakovan prspevok nhradnmu rodiovi Socilna pomoc riei predovetkm zabezpeenie zkladnch ivotnch podmienok (1 tepl jedlo denne, nevyhnutn oatenie a prstreie) v stavoch hmotnej ndze a nepriaznivej soc. situcii. Oban, ktor je v hmotnej ndzi m nrok na pomoc zo strany ttu v peanej, vecnej alebo kombinovanej forme: - dvky na zabezpe. zkl. ivotnch podmienok = prspevok na zdravotn starostlivos, na bvanie, aktivan prspevok, ochrann prspevok a jednorzov dvka v hmotnej ndzi. Dvka sli na zabezpeenie zkladnch potrieb, nie na vyrovnanie pohadvok. - poskytovania soc. sluieb = soc. poradenstvo, oetrovatesk starostlivos, pracovn terapia, ubytovanie, stravovanie, pranie a drba atstva, vykonvanie zkl. osob. hygieny, tlmoenie - kompenzci akho zdravotnho postihnutia - soc. pomoc v oblasti kolstva (dotcie)=soc. tipendia, zavy v doprave pre iakov/tudentov ZDROJE FINANCOVANIA SOCILNEHO ZABEZPEENIA Dane: priame - z prjmov prvnickch a fyzickch osb) nepriame DPH, spotrebn dane, s hlavnm zdrojom financovania soc. zabezpeenia Odvody (prspevky): zamestnancov (as uhrdza zamestnvate), SZO a dobrovone poistench osb. S to zdroje na hradu zdravot. starostlivosti a dvok vyplcanch Soc. poisovou. Odvody sa vzahuj len na ekonomicky aktvne FO, za ekonomicky neaktvnych obanov ich plat tt z prostriedkov vybranch na daniach.

18. SOCILNOPRVNA OCHRANA DET A SOCILNA KURATELA CHARAKTERISTIKA A ZKLADN POJMY

SPOD a SK upravuje zkon . 305/2005 Z. z., ktorho predmetom je zabezpeenie: - predchdzania vzniku krzovch situci v rodine - ochrana prv a prvom chrnench zujmov det - predchdzanie porch psychickho, fyzickho a socilneho vvinu det a plnoletch FO - zamedzenie nrastu socilno-patologickch javov Opatrenia SPOD a SK sa vykonvaj pre diea, plnolet FO do 25 rokov veku a in plnolet FO s obvyklm pobytom na zem SR, rodinu, skupinu, komunitu v prirodzenom /nhradnom rodinnom prostred, otvorenom prostr. v prostr. utvorenom a usporiadanom na vkon opatren Socilnoprvna ochrana det - je sbor opatren na zabezpeenie : - ochrany dieaa, ktor je nevyhnutn pre jeho blaho a ktor repektuje jeho najlep zujem poda medzinrodnho dohovoru (Dohovor o prvach dieaa 1989 OSN) - vchovy a veobecnho vvinu dieaa v jeho prirodzenom rodinnom prostred - nhradnho prostredia dieau, ktor neme by vychovvane vo vlastnej rodine Medzi najdleitejie innosti SPO patr: vchovn innos, organizovanie nhradnej starostlivosti, navrhovanie vchovnch opatren a alia innos. Vchovn innos - psob na zlepenie rodinnch, manelskch a inch socilnych vzahov, v ktorch je vchova dieaa vne naruen, u det s poruchami sprvania, ktor maj za nsledok zkolctvo, branie omamnch ltok, trestn innos. Organizovanie nhradnej starostlivosti pre malolet deti, odkzan na pomoc spolonosti a deti, o ktor sa rodiia nevedia, nemu alebo nechc stara alebo zvanm spsobom zanedbvaj i zneuvaj svoje povinnosti. Navrhovanie vchovnch opatren, ktorch vsledkom je vydvanie rozhodnut o uloen vchovnch opatren, ak rodiia, in obania zodpovedn za vchovu dieaa alebo in obania ohrozuj i naruuj riadnu vchovu dieaa, nevytvraj podmienky na vchovu, vzdelvanie a vestrann vvoj poda schopnosti dieaa alebo, ak sa u dieaa prejavuj poruchy sprvania. Orgn SPOD a SK rozhodnutm o uloen vchovnho opatrenia neme oda diea z osobnej starostlivosti rodiov alebo inej osoby. aliu innos, ktorou je najm vkon kolzneho opatrovnka a opatrovnka maloletch, podvanie nvrhov sdu na nariadenie a zruenie stavnej starostlivosti, nvrhov na zruenie vchovnch opatren uloench sdom, nvrhov na obmedzenie alebo pozbavenie rodiovskch prv, sledovanie vvoja det v nhradnej starostlivosti a pod. Vkon tejto innosti chrni prva det pred sdom, prokuratrou, orgnmi innmi v trestnom konan a inmi intitciami. Socilna kuratela sbor opatren na odstrnenie, zmiernenie a zamedzenie prehlbovania alebo opakovania porch psychickho, fyzickho alebo socilneho vvinu dieaa a plnoletej FO a poskytovanie pomoci v zvislosti od poruchy a situcie , v ktorej sa osoba nachdza Opatrenia SK zabezpeuj orgny SPOD a SK pre: Diea maloletho a mladistvho pchatea trestnho inu, diea, ktor sa dopustilo priestupku, ktor je lenom skupiny, ktor ho negatvnym vplyvom ohrozuje, diea zneuvajce drogy, hrajce hazardn hry, s poruchami sprvania, pre diea, ktorho jednorzov alebo krtkodob sprvanie vyaduje pre svoju zvanos pomoc Plnolet FO po prepusten z vkonu trestu odatia slobody alebo vkonu vzby, ak je astnkom probcie alebo medicie, ak zneuva drogy alebo je zvisl od drog, po prepusten zo zdravotnckeho zariadenia pre drogovch a inch zvislost, po zniku stavnej starostlivosti, ak poiada o pomoc pri rieen nepriaznivej ivotnej situcie Opatrenia SPOD a SK vykonvaj: orgny SPOD a SK - stredie a rady prce soc. vec a rodiny, Centrum pre medzinrodnoprvnu ochranu det a mldee, obce, VC, akreditovan subjekt, prvnick alebo FO.

19. PRVNE POSTAVENIE RODINY A RIEENIA DYSFUNKCII V RODINE Zkladn zsady rodin.prva s zakotven v zkone . 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnen niektorch zkonov. Tento zkon o upravuje prvne vzahy vznikajce medzi manelmi, medzi rodimi, demi a ostatnmi prbuznmi ako aj prvne vzahy svisiace s vivnm, s urenm - zapretm otcovstva, s osvojenm. Prvne vzahy a z nich vyplvajce prva a povinnosti vznikaj, menia sa a zanikaj na zklade prvnych skutonost predvdanch prvnymi normami. Teda pre oblas rodinnho prva plat veobecn zsada, e za prvne skutonosti sa povauj len tak skutonosti, s ktormi objektvne prvo spja vznik, zmenu alebo znik prv a povinnost, prvnych vzahov.( vymedzuje vznik manelstva, vzahy medzi manelmi, rozvod a znik manelstva, vzahy medzi lenmi rodiny, nhradn starostlivos, vyivovaciu povinnos, urenie a zapretie otcovstva) Zkon o rodine stanovuje, e jeho ustanovenia je treba pouva v duchu zkladnch zsad: Dobrovonosti a slobodnho rozhodovania pri uzavret manelstva Rovnoprvnosti mua a eny Ochrany manelstva, rodiny a matky dieaa Vzjomnej pomoci lenov rodiny poda schopnost a monost Monogamie Rovnosti civilnho soba a cirkevnho soba Rodina sa najastejie vymedzuje ako dvoj alebo viacgeneran socilna skupina, medzi jej lenmi s prbuzensk vzahy a ktorej zkladnou funkciou je primrna socializcia jej detskch lenov dospelmi. Rodina pln mnoh funkcie. Za najdleitejie sa pokladaj tieto z nich: biologicko - reprodukn, ekonomick (materilne podmienky strava a bvanie), ochrann funkcia (pocit bezpeia a stability), emocionlna (citov zzemie), socializan funkcia (odovzdva jazyk, hlavn vzory sprvania zvzn v danej spolonosti, zvyklosti a obyaje, uvdza ich do sveta mravnch a kultrnych hodnt), vchovn funkcia (hlavn lnok vo vchove a vzdelvan, vytvra osobnos). Rodina ako primrna socilna skupina m preto prednostn prvo aby jej socilna prca venovala zven pozornos. Hlavnm dvodom je, e prve rodina vytvra predispozcie pre alie sprvanie jednotlivca. Ak teda dochdza k zlyhvaniu o i len jednej funkcie rodiny, i u biologicko reproduknej, ekonomickej, socializanej alebo vchovnej, potom nastva stav, ktor vedie ku vzniku klinickej rodiny. Nazvame ju aj dysfunkn, patologick alebo problmov rodina. Problmov rodina vykazuje poruchy niektorch funkci, tieto vak nie s natoko zvan, e by ohrozovali existenciu rodiny a vchovu det (rodina je schopn tieto problmy riei vlastnmi silami). V nefunknej rodine s poruchy tak zvan, e prestva plni svoje zkladn funkcie a vne ohrozuje vchovu alebo zdravie det (deti musia by umiestnen v nhradnom vchovnom prostred). V dysfunknej rodine sa vyskytuj vnejie poruchy funkci, ktor ohrozuj stabilitu rodiny a vchovu det (rodina vyaduje sstavn pomoc zo strany odbornkov). Socilna prca s rodinou - najviac vyuvanmi metdami socilnej prce s rodinou je socilne poradenstvo, vyjednvanie, intervencia a medicia - zastupovanie. Dleitm prvkom je zachovanie dvernosti informci a dstojnosti klienta. Hlavnou stratgiou je motivovanie rodiny k zmene ivotnho tlu. Patolgia rodiny Problmy sasnej rodiny Financie, nedostatok pracovnch prleitosti, vkon trestu odatia slobody, nedostatok asu na vchovu v dsledku pracovnho vyaenia, nevera, nsilie v rodine, bytov situcia viac genercii v jednom byte, alkoholizmus, zvislosti - patologick hrstvo, drogy... Intitcie ttnej sprvy zohrvaj dleit lohu pri zabezpeovan soc.prevencie v rodinch aj prostrednctvom zkona NR SR . 305/2005 Z.z. o socilnoprvnej ochrane det a socilnej

kuratele. U zo samotnho predmetu pravy je mon vyvodi vrazn preventvny rozmer zkona s aiskom na predchdzanie krzovm situcim aj v rodine, na predchdzanie prehlbovania a opakovania porch psychickho vvinu, fyzickho vvinu a socilneho vvinu det a plnoletch fyzic.osb a na zamedzenie rastu socilno-patologickch javov. Opatrenia na predchdzanie vzniku krzovch situci v rodine(primrne) 10 v zmysle toho zkona s: a)organizovanie alebo sprostredkovanie asti na programoch, trningoch a aktivitch zameranch na podporu plnenia rodi.prv a povinnosti, plnenia funkcii v rodiny, na utvranie a upevovanie vzahov medzi manelmi, medzi rodimi a demi, rozvoj schopnost riei problmov situcie a adaptova sa nov situcie. b) organizovanie alebo sprostredkovanie asti na programoch a aktivitch zameranch na predchdzanie socilno-patolog. javom. c) sprostredkovanie kultrnych, zujmovch a inch aktivt zameranch na podporu vhodnho vyuvania vonho asu det Sekundrna prevencia: problm existuje, nie plne rozvinut zameranie na rizikovch (ohrozench) jedincov rodiny (patol.situcia v rodine tak zloit situcia ako je rozpad manelstva), vchovn opatrenia: napomenutie, dohad..., Tercirna prevencia: problm plne rozvinut zameranie na npravu, zastavenie alieho negat.vvoja, resp. zabrnenie jeho opakovaniu v rodine Sancia rodiny alebo obnovenie rodinnho prostredia - je vlastne tercirna prevencia. Sancia rodiny je proces, pri ktorom odbornci hadaj spolu s rodinami nov cesty a rieenia v procese obnovy rodinnch vzahov a vzieb. Sancia je v podmienkach Slovenska vemi mlad pojem, ktorho obsah (najm konkrtne cielen programy) sa stle had a formuje. tt rodine na prekonanie neiadceho poklesu jej ivotnej rovne poskytuje ttnu soc.podporu, ktor upravuje niekoko zkonov. S to jednorzov fin.prostriedky ako: prspevok pri naroden dieaa (z.235/1998 Z.z.), prspevok rodiom, ktorm sa sasne narodili 3 alebo viac det, prplatok k prspevku pri naroden 1. dieaa, jednor.prspevok dieau pri jeho zveren do nhradnej starostlivosti (z.627/2005 Z.z.), prspevok na pohreb. Opakovan fin.prostriedky: prplatok na diea(z.600/2003), prplatok k prdavku( ), rodiovsk prspevok(280/2002Z.z.), opakovan prspevok dieau zverenho do nhradnej starostlivosti (627/2005Z.z.), opakovan prspevok nhradnmu rodiovi (),opakovan prspevok na starostlivos o diea do 3 alebo 6 rokov s dlhodobo nepriaznivm zdrav.stavom (561/2008Z.z.) 20. LEGISLATVNA PRAVA TTNYCH SOCILNYCH DVOK A ZKLADN NSTROJE IVOTN MINIMUM, RIEENIE NEPRIAZNIVEJ IVOT.SITUCIE. PRESUN KOMPETENCI TTU NA VYIE ZEMN CELKY A NA OBCE Systm ttnej socilnej podpory (dvky) a socilnej pomoci s jednm z prostriedkov realizcie prva obanov a rodiny na socilne zabezpeenie, ktor zaruuje stava SR. Tvor sstavu priamych finannch prostriedkov zo ttneho rozpotu. Vka prjmov nie je elovo viazan, ale len podmienen vznikom uritch ivotnch udalost (napr. narodenie, mrtie). Tto problematiku upravuje niekoko zkonov. ttna soc.podpora (dvka) pozostva z jedorzovch a opakovanch prspevkov. Jednorzov: 1.Prspevok pri naroden dieaa (235/1998 Z.z.)je ttna jednorazov socilna dvka, ktorou tt prispieva na pokrytie vdavkov spojench so zabezpeenm nevyhnutnch potrieb novorodenca. 2.prspevok rodiom, ktorm sa sasne narodili 3 alebo viac det, alebo ktorm sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojat (235/1998 Z.z.) sa vyplca ttna socilna dvka, ktorou tt prispieva raz za rok rodiom alebo osobe, ktor prevzala deti do starostlivosti

nahradzajcej starostlivos rodiov na zklade prvoplatnho rozhodnutia sdu, na zven vdavky, ktor vznikaj v svislosti so starostlivosou o sasne naroden tri deti alebo viac det alebo v priebehu dvoch rokov opakovane naroden dvojat. 3. Prplatok k prspevku pri naroden dieaa - je ttna jednorazov socilna dvka, ktorou tt priplca na zven vdavky spojen so zabezpeenm nevyhnutnch potrieb dieaa, ktor sa matke narodilo ako prv, druh,trietie diea, ktor sa doilo aspo 28 dn. Nrok nevznik: maloletej matke, ktor nem sdom priznan rodiovsk prva a povinnosti alebo ak sa nezastovala gynekologickch prehliadok 4. Jednor.prspevok dieau pri jeho zveren do nhradnej starostlivosti (z.627/2005 Z.z.)prspevok ttu na nhradn starostlivost o diea, ak nhradn starostlivost o diea vykovva osoba na zklade rozhodnutia sdu, alebo na zklade rozhodnuti pslunho organu in fyz.osoba ako rodi. 5. Prspevok na pohreb (238/1998 Z.z.) prspevok ttu na hradu vdavkov spojench so zabezpeenm pohrebu zomretho. Podmienky nroku: zabezpeenie pohrebu oprvnenou osobou, trval pobyt alebo prechodn pobyt (len u cudzincov) oprvnenej osoby aj zomretho na zem SR. Opakovan fin.prostriedky: 1.prdavok na diea (z.600/2003Z.z.), je ttna socilna dvka, ktorou tt prispieva oprvnenej osobe na vchovu a vivu nezaopatrenho dieaa. Podmienky: starostlivost osoby o nezaopatren diea, poskytuje sa najdlhie do 25.rokov veku dieaa, ak sa sstavne pripravuje na povolanie, tudium. 2.prplatok k prdavku( 532/2007 Z.z ) prdavok na diea nevznik ak sa oprvnen osoba a nezaopatren diea zdriavaj v tte, ktor nie je lenskm ttom E. 3.rodiovsk prspevok( 571/2009 Z.z.)(novelizovan z. 513/2010 - je ttna socilna dvka, ktorou tt prispieva rodiovi na zabezpeenie riadnej starostlivosti o diea do troch rokov veku dieaa, s dlhodobo nepriaznivm zdravotnm stavom do iestich rokov dieaa alebo do iestich rokov dieaa, ktor je zveren do starostlivosti nahrdzajcej starostlivos rodiov, najdlhie tri roky od prvoplatnosti rozhodnutia sdu o zveren dieaa do tejto starostlivosti. 4. opakovan prspevok dieau zverenho do nhradnej starostlivosti (627/2005) 5. Opakovan prspevok nhradnmu rodiovi (627/2005) 6. Osobitn opakovan prspevok nhradnmu rodiovi (627/2005) Prspevky na podporu nhradnej starostlivosti o diea Je ttna socilna dvka. Poskytovanm prspevkov, tt podporuje nhradn starostlivos o diea. 7.opakovan prspevok na starostlivos o diea do 3 alebo 6 rokov s dlhodobo nepriaznivm zdrav.stavom(561/2008Z.z.)(V knike od Derevj. sa uvdza aj ten prspevok)(?prspevok rodi. Z.561/2008 Z.z.
o prspevku na starostlivos o diea a o zmene a doplnen niektorch zkonov od 1.1.2011 zruen zkonom 513/2010 Z.z. ktorm sa men a dopa zkon . 571/2009 Z. z. o rodiovskom prspevku a o zmene a doplnen niektorch zkonov a o zmene a doplnen zkona . 561/2008 Z. z. o prspevku na starostlivos o diea a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen zkona . 571/2009 Z. z..)

Spolone pre vetky dvky plat, e sa poskytn na zklade psomnej iadosti oprvnenej osoby. iados sa predklad spravidla radu prce, socilnych vec a rodiny prslunmu poda miesta trvalho pobytu oprvnenej osoby. Zkon .601/2003 o ivotnom minime ustanovuje ivotn minimum ako spoloensky uznan minimlnu hranicu prjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastva stav jej hmotnej ndze. Vku ivot. minima uruje kadorone MPSVaR SR na zklade tatistickho radu SR v zmysle konkrtnych ukazovateov, ktormi s rast ivotnch nkladov nzkoprjmovch domcnosti a ist pean prjmy na osobu. Nov vka iv. minima sa upravuje vdy k 1.7. prslunho roka. Ak s prjmy spolone posudzovanch osb vyie ako zkonom stanoven hranica iv. minima, osoba alebo domcnos nie je v hmotnej ndzi a nem nrok na dvky a prspevky. Ak s prjmy domcnosti niie ako suma ivot. minima, domcnos sa nachdza v hmotnej

ndzi ale to ete neznamen, e m nrok aj na pomoc v hmotnej ndzi. T sa poskytuje formou dvky a prspevkov priom ich vka je stanoven v zkone o pomoci v hmotnej ndzi . 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej ndzi a o zmene a doplnen niektorch zkonov. ttne socilne dvky sa odvjaj od ivotnho minima, valorizuj sa kad rok k 1.7. ivotn minimum v roku 2011 je 189,83 EUR. PRESUN KOMPETENCI TTU NA VYIE ZEMN CELKY A NA OBCE zkon 416/2001 Prechod kompetenci z orgnov ttnej sprvy na obce a samosprvne kraje Zkon . 416/2001 Z. z. o prechode niektorch psobnost z orgnov ttnej sprvy na obce a na vyie zemn celky pokia ide o sek socilnej pomoci ustanovil pokraovanie decentralizcie v oblasti poskytovania socilnych sluieb posilnenm psobnosti, prvomoci a zodpovednosti obc a vych zemnch celkov pri poskytovan socilnych sluieb. S innosou od 1. janura 2003 prelo zkonom . 416/2001 Z. z. poskytovanie opatrovateskej sluby obanom, ktor pre svoj nepriazniv zdravotn stav potrebuj pomoc inej osoby, na samosprvne orgny z orgnov ttnej sprvy. Prvna prava prechodu tejto psobnosti na samosprvne orgny obsahuje dualitu prechodu tejto psobnosti, a to na prslun obce a na prslun vyie zemn celky (samosprvne kraje). V prpade psobnosti vo veci poskytovania opatrovateskej sluby ustanovenej pre samosprvne kraje, tto je vykonvan pre zemn obvod obc, ktor neposkytuj tto opatrovatesk slubu na zem prslunho samosprvneho kraja. V procese prechodu kompetenci na seku opatrovateskej sluby z orgnov ttnej sprvy mali teda obce prvo slobodnej voby prevzatia tejto psobnosti a v prpade jej neprevzatia na prslun samosprvny kraj prela psobnos zo zkona pre zemn obvod obce, ktor sa rozhodla neprevzia tto psobnos, po zven manipulanho priestoru pre uplatnenie princpu subsidiarity. V kompetennom zkone prijat prvna kvalifikcia prechodu psobnosti opatrovateskej sluby do samosprvnej psobnosti obce, resp. vyieho zemnho celku z orgnov ttnej sprvy m za nsledok poskytovanie decentralizanej dotcie finannho vzahu transferu urenho na financovanie tejto psobnosti samosprvnych orgnov z prostriedkov ttneho rozpotu. Ustanovenie samosprvnej psobnosti samosprvnych orgnov v oblasti socilnej pomoci na jednej strane zvyuje svojprvnos samosprvnych orgnov vylenm monosti riadenia a kontroly vkonu vldou a monosou uklada samosprvnym orgnom povinnosti len zkonom, na druhej strane vak nevznik povinnos ttu poskytn obci, resp. samosprvnemu kraju potrebn finann a in materilne prostriedky nad rmec decentralizanej dotcie. Prechod kompetenci z orgnov ttnej sprvy na obce Na obce prechdzaj kompetencie na seku socilnej pomoci tieto: 1. poskytovanie starostlivosti v zariadeniach socilnych sluieb (domov dchodcov, zariadenie opatrovateskej sluby) 2. rozhodovanie poskytovan opatrovateskej sluby a o hrade za tto slubu, poskytovan prepravnej sluby a o hrade za tto slubu, povinnosti obana zaplati hradu za prepravn slubu, ktor sa poskytla neprvom, bez hrady alebo za niiu hradu, 3. zriaovanie a kontrola zariaden socilnych sluieb (domov socilnych sluieb pre deti, ktorm sa poskytuje starostlivos celorone, detsk domov, krzov stredisko, resocializan stredisko), 4. oznamovanie obvodnmu radu obanov, ktor sa odmietli zastni na vykonvan mench obecnch sluieb organizovanch obcou. Prechod kompetenci z orgnov ttnej sprvy na samosprvne kraje Na samosprvne kraje prechdza psobnos na seku socilnej pomoci:

1. poskytovanie starostlivosti v zariadeniach socilnych sluieb (domov socilnych sluieb pre deti, ktorm sa poskytuje starostlivos tdenne, domov socilnych sluieb pre dospelch, ktorm sa poskytuje starostlivos celorone a tdenne, zariadenie chrnenho bvania, domov pre osamelch rodiov, stanice opatrovateskej sluby, zariadenie pestnskej starostlivosti, tulok, rehabilitan stredisko, domov socilnych sluieb pre deti, ktorm sa poskytuje starostlivos denne), 2. vypracvanie a zverejovanie koncepcie socilnych sluieb, socilnej prevencie a socilneho poradenstva na svojom zem, 3. rozhodovanie poskytovan opatrovateskej sluby a prepravnej sluby a o hrade za tieto sluby, poskytovan starostlivosti v zariadeniach socilnych sluieb, ktor zriadil ako svoju organizan jednotku, o skonen poskytovania starostlivosti v tomto zariaden a o hrade za poskytnut starostlivos v tomto zariaden, povinnosti obana zaplati hradu za opatrovatesk slubu a prepravn slubu, ktor sa poskytli neprvom, bez hrady alebo za niiu hradu, povinnosti obana zaplati hradu za poskytnut starostlivos v zariadeniach socilnych sluieb, ktor zriadil, ak sa starostlivos poskytla neprvom, bez hrady alebo za niiu hradu, odat socilnej sluby, o zastaven poskytovania socilnej sluby, o znen alebo zven hrady za poskytnut slubu a o neplaten hrady za socilnu slubu, zamietnut iadosti prvnickch osb alebo fyzickch osb o registrciu na poskytovanie socilnych sluieb, vmaze subjektu, ktor poskytuje socilnu pomoc z registra subjektov, ktor poskytuj socilne sluby, zkaze poskytovania socilnej sluby subjektu, ktor poskytuje socilnu pomoc. 4. rozhodovanie v druhom stupni vo veciach, v ktorch v sprvnom konan v prvom stupni kon a rozhoduje zariadenie socilnych sluieb, ktor zriadil ako rozpotov alebo prspevkov organizciu, 5. uzatvranie dohd hrade za socilnu slubu, ktor poskytuje, alebo za poskytnut starostlivos v zariadeniach socilnych sluieb, ktor zriadil, 6. vedie register zariaden, 7. uzatvranie zmlv o poskytovan finannho prspevku na hrady nkladov za socilnu slubu, socilnu prevenciu, socilne poradenstvo alebo vybran innosti socilnoprvnej ochrany, zmlv o poskytovan finannho prspevku obc a o poskytovan jednorzovho finannho prspevku, 8. kontrola rovne poskytovania socilnych sluieb alebo socilneho poradenstva a rove vykonvania socilnej prevencie alebo vykonvania vybranch innost socilnoprvnej ochrany, hospodrenia s finannm prspevkom poskytnutm subjektu, ktor poskytuje socilnu pomoc a obci a hospodrenie s jednorazovm elovm finannm prspevkom, 9. ukladanie opatren na odstrnenie zistench nedostatkov v rovni plnenia socilnych sluieb, socilneho poradenstva, socilnej prevencie a vybranch innost socilnoprvnej ochrany, 10. vypracvanie a zverejovanie koncepcie socilnych sluieb na svojom zem, 11. vedenie evidencie zariaden socilnych sluieb vo svojom zemnom obvode, 12. koordinovanie innost obc a alch prvnickch osb a fyzickch osb, ktor psobia na seku socilnych sluieb, 13. organizovanie vchovno-rekreanch tborov pre deti, 14. organizovanie spolonho stravovania. 21. SOCILNA POMOC NHRADN ZDROJE V HMOTNEJ NDZI

Socilna pomoc sa zrodila na zaiatku transformanch procesov po roku 1989 v procese, ktor sa d formulova ako proces prechodu od socilnej starostlivosti k socilnej pomoci. Podstatu socilnej pomoci tvor solidarita a humnny zklad demokratickej spolonosti v rmci socilne orientovanej trhovej ekonomiky. V jej rmci sa poskytuj prv dvky a sluby socilnej pomoci zdravotne a socilne postihnutm uom, ktor s znevhodnen z rznych dvodov a prin, m sa realizuje subsidiarita ako princp socilneho zabezpeenia. Po postupnom zruen komplexnho zkona (kdexovho typu) . 195/1998 Z.z. o socilnej pomoci v rokoch 20042008 dolo k dekodifikcii systmov socilnej pomoci do rznych oblast a do osobitnch prvnych reimov. Socilna pomoc ako sstava kompenzcii akho zdrav. postihnutia 447/20008 Z,z o peanch prspevkoch na kompenzciu akho zdrav. postihnutie obsahuje prvne vzahy pri poskytovan peanch prspevkov na kompenzciu socilnych dsledkov akho zdravotnho postihnutia a niektor prvne vzahy pri administratvnych konoch (vydvanie preukazov. Sasou systmov socilnej pomoci je aj socilnoprvna ochrana det a kuratela (prvna prava je obsiahnut v zkone . 305/2005 Z.z. o socilnoprvnej ochrane det a o socilnej kuratele.). Zkon ustanovuje okrem inho, e opatrenia socilnoprvnej ochrane det a soc.kurately sa vykonvaj pre diea, plnolet fyzick osobu, rodinu, skupinu a komunitu najm prostrednctvom socilnej prce v slade s princpom lege artis. Socilnu pomoc alej pln systm kolstva a vzdelania (socilne tipendi, podpory bezplatnho vzdelvania), poskytovanie zliav na dopravu iakov, tudentov, dchodcov a zdravotne postihnutch obanov ako i systmy penitencirnej a postpenitencirnej starostlivosti, probcie, medicie a pod. truktru socilnej pomoci v irom zmysle tvoria najm tieto systmy: Hmotn ndza a ivotn minimum s upraven v zkone 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej ndzi a v zkone . 601/2003 Z.z. o ivotnom minime. Hmotn ndza poda zkona je stav, ke prjem obana a fyzickch osb, ktor sa s obanom spolone posudzuj, nedosahuje ivotn minimum a oban a fyzick osoby, ktor sa s obanom spolone posudzuj, si prjem nemu zabezpei alebo zvi vlastnm priinenm. Zkon o pomoci v hmotnej ndzi definuje poskytovanie dvky a prspevkov, a to: dvka, prspevok na zdrav. starostlivos, prspevok na bvanie, ochrann prspevok, jednorazov dvka v hmotne ndzi, na zakpenie kolskch pomcok pre nezaopatren deti, a pod. Dvky a prspevky sa poskytuj v peanej forme, vecnej forme alebo kombinovanej forme. Dvka vo vecnej forme je jedno tepl jedlo denne, nevyhnutn oatenie a prstreok. (I ke je oban v prvom rade zodpovedn sm za seba, socilna pomoc prispieva k rieeniu situcie, ktor je nad jeho sily. Jej zmyslom je preklen ndzu, a pokia mono navrti obana do normlnej situcie. Socilna pomoc je zaloen na prioritnom rieen potrieb obana a poskytuje sa v hmotnej ndzi formou peanch dvok, sluieb, azylov a v socilnej ndzi formou poradenstva, vytvranm klubov nezamestnanch a pod. Za nstroje socilnej pomoci sa pokladaj hlavne: socilna prca, soc. rehabilitcia, sluby soc.pomoci, poradenstvo, socilno-prvna ochrana, pean pomoc, vecn pomoc).
( socilna

pomoc - predstavuje systm nhradnch zdrojov, najastejie v situcich hmotnej ndze najzranitenejch skupn obyvateov. Oban, ktor je bez prjmu, m nrok na pomoc zo strany ttu formou dvok v hmotnej ndzi. Tie nemu by trvalou, ale len doasnou nhradou pracovnho prjmu. Patria sem aj socilne sluby).

22. VEREN SOCILNA SPRVA, SYSTM A KOMPETENCIE ORGNOV VEREJNEJ SPRVY V SOCILNEJ OBLASTI. TRANSFORMCIA VEREJNEJ SOCILNEJ SPRVY PO ROKU 1989

Veren sprva- diferencovan systm na zabezpeenie sprvy verejnch vec tkajcich sa jednotlivch politickch komunt. Predstavuje vkonn moc demokratickho ttu. V.Prcha (1999) definuje verejn sprvu: ako sprvu spolonosti, sprvu ttu ako celku a jeho jednotlivch zemnch jednotiek ako zloiek zemnej organizcia ttu, teda ako sprvu verejnch zleitost v spolonosti organizovanej do ttu, ktor je prejavom realizcie vkonnej moci v tte, vrtane pecifickho postavenie tzv. samosprvnej moci. Zkladn charakteristika verejnej sprvy: - je typom dynamicky sa rozvjajcej komplexnej organizcie - zabezpeuje verejn veci vo verenom zujme na verejn el (najm chod ttu) - ako praktick innos je prejavom vkonnej moci, ktor je vymedzen platnou legislatvnou pravou (platnmi prvnymi normami) - je meditorom (sprostredkovateom) medzi politickmi komunitami a ich obyvatemi a medzi politickmi komunitami navzjom je oblasou udskch vzahov, v rmci ktorch dochdza k vmene hodnt objektom jej zujmu s udia, nie veci (tie s iba prostriedkami na dosiahnutie elu) je ovplyvovan personlno, materilno, organizane a funkne politickm dianm (tento vplyv je diferencovan v zvislosti od danej zloky verejnej sprvy a jej stupa) je nevyhnutnou a integrovanou sasou akhokovek ttneho tvaru. Organizan princpy verejnej sprvy: - princp centralizcie a decentralizcie - princp koncentrcie a dekoncentrcie - princp subordincie - princp koordincie - princp rezortnho a zemnho usporiadania - princp monokratick a kolegilny - princp volebn a menovac Veren sprva pozostva z 3 zloiek: - ttna sprva - samosprva - verejnoprvne korporcie (intitcie) Veobecn princpy verejnej sprvy:- posilnenie obianskej spolonosti - presadenie princpu subsidiarity - efektvnos - transparentnos - flexibilita ttna sprva samostatn a najrozsiahlej druh organizovanej innosti ttu, ktor m vkonn a nariaovac charakter a uskutouje sa v mene ttu a za pomoci jeho donucovacej sily. Ciele, metdy a formy uskutoovania ttnej sprvy reguluje prvo. V medziach tohto prva sa uskutouje aj iniciatvny prvok ttnej sprvy a vymedzuj sa intern normatvne akty. innos ttnej sprvy uskutouj predovetkm orgny ttnej sprvy v rmci zkonnho zmocnenia, ttne a in organizcie. ttna sprva poda M. Gapara (1993) sstava ttno-politickho riadenia upriamen na bezprostredn a praktick realizciu funkci ttu na bze prvnej regulcie. - organizan ponmanie: hierarchicky usporiadan sstava ttnych orgnov S na zem

Slovenska. - funkn ponmanie: organizujca a mocensko-ochrann innos ttu vkonnho podzkonnho a nariaovacieho charakteru. innosti ttnej sprvy: - vkonn a nariaovacia - podzkonn - donucovacia. truktra ttnej sprvy: Vlda SR poda l. 108 stavy SR vrcholn orgn vkonnej moci stredn t. sprva, kde spadaj ministerstv (je ich 14) a in stredn orgny t. sprvy Ministerstvo stredn orgn, ktor vykonva svoju psobnos v rmci uritho odvetvia alebo sfry t. sprvy, je zkladnm typom stred. org. t. sprvy, je to monokratick orgn, so pecilnou psobnosou, orgn na zabezpeenie jednotnho vkonu t. sprvy. Sstavu ttnej sprvy tvor: Miestna ttna sprva, ktor tvoria orgny so veobecnou psobnosou, orgny so pecilnou psobnosou, sstava urench vkonnch orgnov zemnej samosprvy, ktor vykonvaj delegovan t. sprvu. Osobitn skupinu tvoria orgny s celoslovenskou psobnosou: Colne riaditestvo, Daov riaditestvo, Potov rad, Pamiatkov rad, Bankov rad ... Orgny t. sprvy so veobecnou psobnosou: - obvodn rad Psobnos obvodnho radu: ivnostensk podnikanie veobecn vntorn sprva civiln obrana krzov riadenie (riadenie ttu v krzovch situcich mimo asu vojny a vojnovho stavu) Orgny t. sprvy so pecializovanou psobnosou: - UPSVaR Ministerstvo prce soc. vec a rodiny stredie (Bratislava) rady Ministerstvo PSVaR sa len na sek SVaR a sek sluieb a zamestnanosti sek SVaR: 1. ttne soc. dvky 2. pomoc v hmotnej ndzi 3. pean prspevok na kompenzciu 4. posudkov innos 5. socilnoprvna ochrana det - psycholgovia sek sluieb zamestnanosti: - sluby zamestnanosti: I. as- sluby zamestnvateom II. as sluby zamestnancom - sluby zamestnatenosti - zvyovanie zamestnatenosti - informan poradensk sluby kolenia na zvyovanie kvalifikcie - oddelenie eurpskeho socilneho fondu Samosprva- samostatn nezvisl a slobodn sebasprva. Jej zkladom je slobodn jedinec spjajci sa s ostatnmi na bze uritch spolonch zujmov, politickho zmania, profesie alebo zemia, na ktorom ije. Tri druhy samosprvy: - zemn (miestna) ss - zujmov (profesn) ss - ekonomick, profesn, kultrna, politick - pecilna (akademick) ss akademick sent zemn (miestna) ss - OBEC - zkon . 369/1990 Zb. o obecnom zriaden (l. 64 stavy SR) - obec samostatn zemn samosprvny a sprvny celok SR zdruujci osoby, ktor maj

na jej zem trval pobyt. - prvnick osoba, ktor samostatne hospodri s vlastnm majetkom a prjmami. Obyvate obce- osoba, ktor m na jej zem trval pobyt Samosprvu vykonvaj obyvatelia: - orgnmi obce (obecn zastupitestvo a starosta obce) - miestnym referendom - verejnmi zhromadeniami obyvatemi obce ORGANY OBCE Obecn zastupitestvo zastupitesk zbor obce zloen z poslancov zvolench v priamych vobch obyvatemi obce. Starosta obce je predstaviteom obce a najvym vkonnm orgnom. Starosta je tatutrnym orgnom v majetkovoprvnych vzahoch obce a v pracovnoprvnych vzahoch zamestnancov obce, administratvnych vzahoch je sprvnym orgnom. Obecn rada me ju zriadi obecn zastupitestvo, Je zloen s poslancov obecnho zastupitestva. Obecn rada je iniciatvnym, vkonnm a kontrolnm orgnom obecnho zastupitestva a zrove pln funkciu poradnho orgnu starostu. Obecn zastupitestvo me zriaova komisie ako svoje stle alebo doasn poradn, iniciatvne a kontroln orgny. Komisie s zloen z poslancov obecnho zastupitestva a z alch osb zvolench obecnm zastupitestvom, ktor uruje aj zloenie a lohy. Obecn rad je vkonn orgn obecnho zastupitestva a starostu. Zabezpeuje organizan a administratvne veci obecnho zastupitestva a starostu a aj orgnov zradench obcou. VEREJNOPRVNE INTITCIE PO(soc. poisova, Slov. televzia, Slov. rozhlas), ktorm bola zveren moc samostatne plni verejne lohy. VC samostatn zemn samosprvy a sprvny celok SR, ktor spolu s obcou tvor zemn samosprvu (l. 64stavy SR). Zujmov samosprva: Zklad zujmovej samosprvy tkvie v profesionlnom odbornom zameran uritch fyzickch alebo prvnickch osb, prpadne v uren pecifickho vyuitia osobitne definovanch finannch prostriedkov alebo majetku. Zdruenie v rmci zujmovej samosprvy me by: 1. fakultatvne (dobrovon) 2. obligatrne (nevyhnutn) Zujmov ss sa z hadiska predmetu zdruenia len na: - zujmov ss zdruujcu fyzick alebo prvnick osoby (stavovsk organizcie) - zujmov ss zdruujcu finann prostriedky alebo majetok (verejn fondy) Znaky zujmovej ss: - verejnoprvny charakter - verejnoprvne oprvnenie autoritatvne rozhodova - prvna zodpovednos za rozhodovanie - obmedzen rozsah kontroly zo strany t. moci. Transformcia verejnej sprvy po roku 1989 - transformcia verejnej sprva nadviazala na spoloensk zmeny po roku 1989; - do roku 1989 bola miestna verejn sprva vykonvan prostrednctvom nrodnch vborov; - v roku 1990 prijala NR SR zkon . 369/1990 Zb. o obecnom zriaden obnova miestnej samosprvy na rovni obc, vznikli nov obce, dolo k oddeleniu ttnej sprvy a zemnej samosprvy a k zavedeniu tzv. oddelenho modelu verejnej sprvy, bola zruen krajsk rove ttnej sprvy a miestna ttna sprva bola na zem SR organizovan v 38 okresoch a 121 obvodoch; - 1996 alia reorganizcia, bolo zruench 121 obvodov a znova sa zaviedla krajsk rove ttnej sprvy, SR sa rozdelila na 8 krajov a 79 okresov, zkonom . 221/1996 Z.z.

o zemnom a sprvnom usporiadan SR bolo rozhodnut o symetrickom usporiadan miestnej ttnej sprvy a druhej rovne miestnej samosprvy na rovni kraja, pokraoval nrast obc; - r. 1999 vlda SR vzala na vedomie STRATGIU REFORMY VEREJNEJ SPRVY, v zmysle ktorej je ver. Sprva na Slovensku zabezpeovan na troch rovniach: 1. tt 2. VC 3. obec - k 01. januru 2002 vznikla druh rove miestnej samosprvy, v rmci hranc administratvnych krajov v zmysle stavy hovorme o vyom zemnom celku; - rok 2002 Koncepcia decentralizcie a modernizcie VS ktorej hlavnm cieom je posilnenie stavnho prva obanov vplva na ttnu moc a posilnenie postavenie volench zstupcov obanov vo vetkch rovniach VS - pod spolonm nzvom reforma verejnej sprvy sa od roku 2002 realizuj tyri reformy: zemnosprvna reforma, administratvna r., decentralizcia ttu a modernizcia verejnej sprvy. Decentralizcia sprvy vo verejnch veciach m 3 dimenzie: - decentralizcia kompetenci - decentralizcia financi - decentralizcia politickej moci. Typy (oblasti) reformy: 1. Daov reforma: od r. 2004 - rovnak zdanenie prjmov pre PO a FO 19% - znenie sadzby dane z prjmov pre PO z 25% na 19% - rovnak sadzba DPH -19% 2. Dchodkov reforma:- vznik 3 pilierov: 1.p-tzv. prieben dchodkov systm 2.p.-skromn, kapitalizan, prioritn syst. 3.p.-doplnkov dchodkov poistenie 3. Zdravotncka reforma: - vznik viacerch zdravotnch poisovn, zruenie poplatkov, vznik nettnych zdrav. zariaden.... 4. Fiklna decentralizcia: - prechod psobnost zo ttu na obce, tka sa obecnch vec, kde sa tt zbavil uritch psobnost a presunul ich do psobnosti obce 5. Transformcia socilnej sfry: reforma v tejto oblasti bola odtartovan na zklade STRATEGIE PODPORY RASTU ZAMESTNANOSTI PROSTREDNCTVOM ZMIEN SYSTMU A TRHU PRCE vychdza z troch princpov: 1. demonopolizcia prechod od monopolu k slobodnmu vytvraniu soc. intitci 2. decentralizcia presun uritch loh zo ttu na samosprvu 3. demokratizcia zvenie obianskej soc. iniciatvy pri rieen soc. problmov. Hlavnm zmerom transformcie socilneho systmu bolo vytvorenie novch pilierov alebo systmov socilneho zabezpeenia: - socilne poistenie - ttna socilna podpora - socilna pomoc.

23. SYSTM SOCILNEJ STAROSTLIVOSTI V SR

Socilna starostlivos shrn postupov na dosiahnutie spokojnosti loveka. Je to interdisciplinrna starostlivos o vchovu a vzdelvanie, o zdravotn starostlivos, bvanie,

vytvorenie ivotnch a pracovnch podmienok i zabezpeenie duevnho zdravia loveka. Pre pojem socilna starostlivos je charakteristick : a) soc.pracovnk rozhoduje o vbere foriem soc.starostlivosti, o miere poskytnutej starostlivosti a o dke jej trvania b) klient, ktor starostlivos prijma je vnman ako ten, ktor nedoke riei vlastn problmy, je odkzan na starostlivos odbornka, m sa zdrazuje jeho pasvny pozcia v tomto vzahu Socilna starostlivos je innos, ktor pomha uspokojova spolonosou uznan tzv. objektvne soc.potreby obanov. Sama soc.starostlivos me by zameran na : -klienta klientom me by jednotlivec, skupina, spolonos -soc.prostredie v prpade, e psob v rozpore so zujmami jednotlivca alebo spolonosti / asocilne / Soc. starostlivos na rozdiel od benej starostlivosti poskytovanej v rodine, susedstve, kamartmi at., ktor v prevanej miere m neformlny charakter, je formlne organizovanou starostlivosou. Existuj intitcie, organizcie, ktor vytvraj socilnu sie, v ktorej sa soc. starostlivos realizuje. Na jej realizcii sa podieaj : -tt prostrednctvom ttnej sprvy -obce a nimi zriaovan soc.intitcie -socilna poisova -nrodn rad prce -cirkevn, charitatvne organizcie, nettne zariadenia -obianske zdruenia -nadcie a spolky, at. Socilna starostlivos vystupuje ako ir pojem, priom zaha v sebe aj obsah pojmu socilna pomoc.

24. POISOVAC SYSTM SLOVENSKEJ REPUBLIKY DOCHODKOV ZABEZPEENIE A NEMOCENSK POISTENIE

Dchodkov poistenie je jednm z piatich typov socilneho poistenia, ktor zaviedol

zkon . 461/2003 Z. z. o socilnom poisten v znen neskorch predpisov. Pred 1. janurom 2004 existovalo dchodkov zabezpeenie ako sas socilneho zabezpeenia. V rmci dchodkovho poistenia existuj dva podsystmy: a. starobn poistenie ako poistenie na zabezpeenie prjmu v starobe a pre prpad mrtia b. invalidn poistenie ako poistenie pre prpad poklesu schopnosti vykonva zrobkov innos v dsledku dlhodobo nepriaznivho zdravotnho stavu poistenca a pre prpad mrtia. Zo systmu starobnho poistenia sa poskytuje:

starobn dchodok predasn starobn dchodok vdovsk dchodok vdoveck dchodok sirotsk dchodok

Zo systmu invalidnho poistenia sa poskytuje:

invalidn dchodok vdovsk dchodok vdoveck dchodok sirotsk dchodok

Nemocensk poistenie je poistenie pre prpad straty alebo znenia prjmu zo zrobkovej
innosti a na zabezpeenie prjmu v dsledku doasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Zo systmu nemocenskho poistenia sa poskytuj nemocensk dvky:

nemocensk oetrovn vyrovnvacia dvka matersk

25. LEGISLATVNA PRAVA RAZOVHO POISTENIA, GARANNHO POISTENIA A POISTENIA V NEZAMESTNANOSTI.

Socilne poistenie v Slovenskej republike tvor jednu z najdleitejch sast socilneho zabezpeenia. Meme teda poveda, e zkladom socilneho zabezpeenia je socilne poistenie. Socilne poistenie tvor: nemocensk poistenie

dchodkov poistenie razov poistenie garann poistenie poistenie v nezamestnanosti

razov poistenie razovm poistenm rozumieme poistenie pre prpad pokodenia zdravia alebo mrtia v dsledku pracovnho razu. Na dvku razovho poistenia m nrok pokoden, ktor utrpel pracovn raz alebo bola u neho zisten choroba z povolania. Nrok na razov dvku m zamestnanec alebo in fyzick osoba, ktor je poisten z razovho poistenia zamestnvatea poda zkona . 461/2003 Z. z. o socilnom poisten. Z razovho poistenia je po splnen zkonom ustanovench podmienok poskytovanch 13 razovch dvok prevane peanho charakteru : razov prplatok, razov renta, jednorazov vyrovnanie, pozostalostn razov renta, jednorazov odkodnenie, pracovn rehabilitcia (vecn dvka) a rehabilitan, rekvalifikcia (vecn dvka) a rekvalifikan, nhrada za boles a nhrada za saenie spoloenskho uplatnenia, nhrada nkladov spojench s lieenm, nhrada nkladov spojench s pohrebom. razov prplatok Zamestnancovi vznik nrok na razov prplatok, ktor bol v dsledku pracovnho razu alebo choroby z povolania uznan za doasne prceneschopnho. Nrok mu vznik od prvho da doasnej pracovnej neschopnosti, poskytuje za dni . Suma razovho prplatku je: 55 % dennho vymeriavacieho zkladu urenho poda 84 zkona v znen neskorch predpisov od prvho da doasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dsledku pracovnho razu alebo choroby z povolania do tretieho da tejto doasnej pracovnej neschopnosti, 25 % dennho vymeriavacieho zkladu urenho poda 84 zkona v znen neskorch predpisov od tvrtho da doasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dsledku pracovnho razu alebo choroby z povolania.

razov renta razov renta je pravidelnou peanou dvkou razovho poistenia, ktor m pokodenmu zmierni pokles zrobku v dsledku pracovnho razu alebo choroby z povolania po jeho optovnom zaraden sa do pracovnho procesu a kompenzova pokles schopnosti vykonva doterajiu innos, t.j. innos vykonvan pred vznikom pracovnho razu alebo choroby z povolania.

Nrok na razov rentu vznik pokodenmu, ak je jeho pokles pracovnej schopnosti v dsledku pracovnho razu alebo choroby z povolania poda posudku vydanho posudkovm lekrom socilneho poistenia v ako 40 % a nedovil dchodkov vek alebo mu nebol priznan predasn starobn dchodok . Zkladn suma sa ur ako sin 30,4167-nsobku sumy zodpovedajcej 80 % dennho vymeriavacieho zkladu (DVZ) pokodenho, urenho z prslunho rozhodujceho a koeficientu urenho ako podiel sla zodpovedajceho percentulnemu poklesu pracovnej schopnosti a sla 100. Jednorazov vyrovnanie elom dvky je kompenzova finannou nhradou pokles pracovnej schopnosti pokodenho v dsledku pracovnho razu alebo choroby z povolania, ktor dosiahol minimlne 10 % a maximlne 40 %. Suma jednorazovho vyrovnania sa ur ako sin 365- nsobku dennho vymeriavacieho zkladu a koeficientu urenho ako podiel sla zodpovedajcemu percentulnemu poklesu pracovnej schopnosti a sla 100. Pozostalostn razov renta Pozostalostn razov renta je pravideln pean dvka razovho poistenia, ktor m zabezpei osoby, ktorm pokoden, ktor zomrel v dsledku pracovnho razu alebo choroby z povolania, bol povinn poskytova vivu na zklade rozhodnutia sdu a v ase mrtia nedovil dchodkov vek alebo mu nebol priznan predasn starobn dchodok Vka pozostalostnej razovej renty sa ur v sume urenho vivnho alebo prspevku na vivu. Suma vak nesmie presiahnu sumu razovej renty, na ktor by mal pokoden nrok pri 100% strate pracovnej schopnosti. Jednorazov odkodnenie Na preklenutie nepriaznivej finannej situcie rodiny, ktor je spsoben stratou prjmu pokodenho, ktor zomrel v dsledku pracovnho razu alebo choroby z povolania sa poskytuje manelovi, manelke a nezaopatrenmu dieau pokodenho jednorazov odkodnenie. Na jednorazov odkodnenie, ako dvku poskytovan z razovho poistenia, m nrok po splnen podmienok ustanovench zkonom manel, manelka a kad nezaopatren diea pokodenho (aj ke neilo s pokodenm v spolonej domcnosti). Suma jednorazovho odkodnenia manela alebo manelky je 730-nsobok dennho vymeriavacieho zkladu pokodenho, najviac 1 000 000 Sk . S innosou od 1. janura 2009 sa stanoven limitujca suma jednorazovho odkodnenia pre manela alebo manelku zvyuje vdy od 1. janura nasledujceho kalendrneho roka o percento zvenia dchodkovej dvky. Maximlna suma jednorazovho odkodnenia manela/manelky platn od od 1. janura 2010 po zven je 46 485,40 EUR. Pracovn rehabilitcia a rehabilitan Pracovn rehabilitcia je vecn razov dvka. Podmienkou jej poskytnutia je pokles pracovnej schopnosti v dsledku pracovnho razu alebo choroby z povolania a je predpoklad optovnho zaradenia pokodenho do pracovnho procesu. Pracovn rehabilitcia je vcvik potrebn na zskanie pracovnej schopnosti a na vkon doterajej innosti pokodenho alebo inej vhodnej innosti. Inou vhodnou innosou rozumieme innos fyzickej osoby zodpovedajca zdravotnej spsobilosti na prcu. Pracovn rehabilitciu zabezpeuje Socilna poisova a tie uhrdza nklady. Ak sa pokodenmu poskytuje pracovn rehabilitcia, m nrok aj na rehabilitan. Suma rehabilitanho je 80% dennho vymeriavacieho zkladu. Rehabilitan sa poskytuje za dni, okrem dn, v ktorch sa nezastnil rehabilitcie alebo mal nrok na nhradu prjmu pri doasnej pracovnej neschopnosti alebo ak bola rehabilitcia preruen. Ak sa

poberateovi rehabilitanho sasne vyplca predasn starobn dchodok alebo invalidn dchodok, suma rehabilitanho sa ur ako rozdiel sumy rehabilitanho a sumy predasnho starobnho dchodku alebo invalidnho dchodku pripadajcej na jeden de. Rekvalifikcia a rekvalifikan Rekvalifikcia je fakultatvna, vecn razov dvka, ktor sa poskytuje pokodenmu, ktor v dsledku pracovnho razu alebo choroby z povolania m pokles pracovnej schopnosti a ak poda lekra mono predpoklada optovn zaradenie do pracovnej innosti. Pri rozhodovan sa prihliada na vek a zdravotn stav pokodenho. Tto rekvalifikcia je zmena doterajej kvalifikcie, ide teda o zskanie novch znalost, zrunost a je teoretickou a praktickou prpravou na pracovn uplatnenie. Rekvalifikciu zabezpeuje Socilna poisova a nie je poskytnut ak pokoden je poberate starobnho dchodku. Pokoden, ktormu sa poskytuje rekvalifikcia m nrok na rekvalifikan. Je to, obligatrna, razov, pean dvka, ktor sa poskytuje za dni. Suma rekvalifikanho je 80 % dennho vymeriavacieho zkladu pokodenho. Ak sa poberateovi rekvalifikanho sasne vyplca predasn starobn dchodok alebo invalidn dchodok, suma rehabilitanho sa ur ako rozdiel sumy rehabilitanho a sumy predasnho starobnho dchodku alebo invalidnho dchodku pripadajcej na jeden de Nhrada za boles a nhrada za saenie spoloenskho uplatnenia Nhrada za boles je dvkou razovho poistenia, ktor sa poskytuje pokodenmu jednorazovo, a jej elom je kompenzova boles, ako ujmu spsoben pokodenm zdravia nsledkom pracovnho razu alebo choroby z povolania. Nhrada za saenie spoloenskho uplatnenia je dvkou razovho poistenia, ktor sa poskytuje pokodenmu jednorazovo a jej elom je kompenzova znenie monosti spoloenskho uplatnenia , alebo na plnenie jeho spoloenskch loh, jeho lieenm alebo odstraovanm jeho nsledkov. Nhrada za boles a saenie spoloenskho uplatnenia mus by primeran povahe nsledkov a ich predpokladanmu vvoju, a to v rozsahu, v akom s obmedzen monosti pokodenho uplatni sa v ivote a v spolonosti. Pri uren vky sa vychdza z celkovho potu bodov v lekrskom posudku, a zo sumy za jeden bod poda prslunho predpisu. Suma nhrady je uren ako sin potu bodov a sumy za jeden bod. Nhrada nkladov spojench s lieenm Pokoden m nrok na nhradu nkladov spojench s lieenm, ktor elne vynaloil na svoje lieenie v dsledku pracovnho razu alebo choroby z povolania a v spojitosti s pokodenm ide o nklady na dopravu do zdravotnckeho zariadenia a alie nklady svisiace s lieenm. Nhrada sa poskytuje v sume poda predloench dokladov, ktor nebola uhraden zo zdravotnho poistenia a ktor boli posden posudkovm lekrom socilneho poistenia ako elne vynaloen nklady spojen s lieenm v prinnej svislosti s pokodenm zdravia nsledkom pracovnho razu alebo choroby z povolania. Suma nhrady nkladov spojench s lieenm je najviac 500 000 Sk. Nhrada nkladov spojench s pohrebom Je to jednorazov, razov dvka.

Nrok na nhradu nkladov spojench s pohrebom pokodenho, ktor zomrel v dsledku pracovnho razu alebo choroby z povolania, m ten, kto tieto nklady spojen s pohrebom uhradil. Za nklady spojen s pohrebom sa poda zkona povauj najm: nklady tovan pohrebnou slubou, ktor poskytla sluby spojen so zabezpeenm pohrebu, nklady na spopolnenie, ak nie s sasou nkladov tovanch pohrebnou slubou, cintornske poplatky, nklady na zriadenie pomnka alebo nhrobnej tabule, nklady na pravu hrobu. Fyzick osoba, ktor s pokodenm, ktor zomrel v dsledku pracovnho razu alebo choroby z povolania, ila ku du jeho smrti v domcnosti a nezaopatren diea pokodenho maj nrok na nhradu: jednej tretiny vdavkov vynaloench na smton oatenie, najviac v sume 3 000 Sk pre kad fyzick osobu a nezaopatren diea, a cestovnch vdavkov vynaloench na ich prepravu z miesta trvalho pobytu na miesto pohrebu a sp. Suma nhrady nkladov spojench s pohrebom je najviac 50 000 Sk Garann poistenie Garann poistenie je poistenie pre prpad platobnej neschopnosti zamestnvatea na uspokojovanie nrokov zamestnanca a na hradu prspevkov na starobn dchodkov sporenie nezaplatench zamestnvateom do zkladnho fondu prspevkov na starobn dchodkov sporenie. Zamestnanec m nrok na dvku garannho poistenia, ak sa jeho zamestnvate stal platobne neschopn a neme uspokoji jeho nroky vyplvajce z pracovnoprvneho vzahu. Nrok na dvku garannho poistenia m: zamestnanec, ktor si uplatnil nrok na dvku garannho poistenia, je alebo bol v pracovnoprvnom vzahu u zamestnvatea, ktor sa stal platobne neschopn a neuspokojoval nroky zamestnanca z pracovnoprvneho vzahu, a to z: pracovnho pomeru dohody o vykonan prce dohody o brigdnickej prci tudentov dohody o pracovnej innosti

Zamestnvate je platobne neschopn, ak bol podan nvrh na vyhlsenie konkurzu. De vzniku platobnej neschopnosti zamestnvatea je de doruenia nvrhu na vyhlsenie konkurzu prslunmu sdu. Uplatnenie nroku Zamestnanec si uplatuje nrok na dvku garannho poistenia v poboke Socilnej poisovne prslunej poda miesta tvaru zamestnvatea, ktor vedie evidenciu miezd alebo

poda sdla zamestnvatea alebo jeho organizanej zloky, ak evidenciu miezd vedie in prvnick osoba alebo fyzick osoba, alebo ak tvar, ktor vedie evidenciu miezd je mimo zemia Slovenskej republiky, do 60 dn od vzniku platobnej neschopnosti zamestnvatea alebo od da skonenia pracovnoprvneho vzahu. Zamestnanec m prvo uplatni si nrok na dvku garannho poistenia aj po uplynut tejto lehoty. Nrok na dvku garannho poistenia si zamestnanec uplatuje na zklade psomnej iadosti. Zamestnvate ako aj sprvca konkurznej podstaty s povinn psomne informova zstupcov zamestnancov, ako aj oznmi poboke Socilnej poisovne platobn neschopnos, tie oznmi poboke vetky informcie svisiace s poskytnutm dvky garannho poistenia, alej potvrdi zamestnancovi nroky z pracovnoprvneho vzahu. Dvka garannho poistenia sa poskytuje v sume prslunho nroku znenho o poistn na - zdravotn poistenie - nemocensk poistenie - starobn poistenie - invalidn poistenie - poistenie v nezamestnanosti, ktor je povinn plati zamestnanec, - prspevok na doplnkov dchodkov poistenie, ktor plat zamestnanec poda osobitnho predpisu - preddavok na da alebo da z prjmov zo zvislej innosti a funknch poitkov, vypotanch poda podmienok platnch v prslunom kalendrnom mesiaci, za ktor Vm uveden nrok vznikol Maximlna vka dvky garannho poistenia je v sume trojnsobku jednej dvanstiny veobecnho vymeriavacieho zkladu urenho ku du vzniku platobnej neschopnosti zamestnvatea. Poistenie v nezamestnanosti Poistenie v nezamestnanosti je poistenie pre prpad straty prjmu z innosti zamestnanca v dsledku nezamestnanosti a na zabezpeenie prjmu v dsledku nezamestnanosti. Poistenec m nrok na dvku v nezamestnanosti. Nrok na dvku, po splnen vetkch podmienok na priznanie, vznik odo da zaradenia do evidencie uchdzaov o zamestnanie a zanik uplynutm iestich mesiacov, resp. tyroch mesiacov. Toto obdobie je oznaovan ako podporn obdobie v nezamestnanosti. Povinne poisten v nezamestnanosti je fyzick osoba, ktor je povinne nemocensky poisten. Nrok na dvku v nezamestnanosti m: Uchdza o zamestnanie, ktor splnil niie uveden podmienky nroku na tto dvku. 1. Povinne poisten osoba v nezamestnanosti - zamestnanec: fyzick osoba v prvnom vzahu, ktor jej zaklad prvo na pravideln mesan prjem okrem fyzickej osoby v prvnom vzahu na zklade dohd o prcach

vykonvanch mimo pracovnho pomeru a iaka strednej koly a tudenta vysokej koly pri praktickom vyuovan v obdob odbornej (vrobnej) praxe. 2. Dobrovone poisten osoba v nezamestnanosti: fyzick osoba po doven 16 rokov veku, ktor m na zem Slovenskej republiky trval pobyt, povolenie na prechodn pobyt alebo povolenie na trval pobyt, ktor sa na toto poistenie prihlsi. Poistenec si uplatuje nrok na dvku v nezamestnanosti v poboke Socilnej poisovne prslunej poda miesta trvalho pobytu na zklade psomnej iadosti, za ktor sa povauje rozhodnutie o zaraden do evidencie uchdzaov o zamestnanie vydan prslunm radom prce, socilnych vec a rodiny. Zkladn podmienka nroku na dvku v nezamestnanosti poistenec v poslednch troch rokoch pred zaradenm do evidencie uchdzaov o zamestnanie bol poisten v nezamestnanosti najmenej dva roky, t. j. 730 dn. Predpoklad nroku na dvku v nezamestnanosti je podmienen dobou asti na poisten v nezamestnanosti. Spsob skonenia pracovnho pomeru nem vplyv na nrok na dvku v nezamestnanosti, jej vku ani na dobu jej poskytovania. Dvka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni a jej vka je 50 % dennho vymeriavacieho zkladu. 50 % x DVZ x poet dn v mesiaci. Denn vymeriavac zklad (DVZ) na urenie sumy dvky v nezamestnanosti je podiel stu vymeriavacch zkladov, z ktorch poistenec zaplatil poistn na poistenie v nezamestnanosti alebo poistn na vsluhov prspevok poda zkona o socilnom zabezpeen policajtov a vojakov dosiahnutch v rozhodujcom obdob, a potu dn rozhodujceho obdobia. Obdobie dobrovonho poistenia v nezamestnanosti sa zapotava na vznik nroku na dvku v nezamestnanosti len vtedy, ak za toto obdobie poistenec zaplatil poistn na poistenie v nezamestnanosti najneskr v posledn de splatnosti poistnho na poistenie v nezamestnanosti.

26. MONOSTI SOCILNEJ STAROSTLIVOSTI O SENIOROV V PODMIENKACH SR

Hlavnou zasadou i cieom socialnej a zdravotnej starostlivosti o seniorov je snaha o najdlhie udra starich udi vo svojom povodnom, rodinnom prostredi. Toto prostredie je preho optimalne a prioritne

Rodina je najdoleitejim prvkom v pomoci stariemu loveku vyrovna sa so zmenami, ktore prinaa starnutie. Formalnu, organizovanu starostlivos o seniorov delime na neintitucionalnu, polointitucionalnu a intitucionalnu. V poslednych rokoch vyznamne stupa aj uloha obianskych zdrueni, cirkevnych iniciativ a dobrovonictva. Intitucionalna starostlivos moe by kratkodoba (akutna) a dlhodoba (chronicka). Poskytuje sa tym osobam, ktore zo zdravotnych, socialnych alebo inych priin nie su schopne i s rodinou alebo samy vo svojom byte Ustavnu socialnu starostlivos pre starych udi poskytuju viacere zariadenia socialnych sluieb. Medzi ustavne zariadenia pre dospelych patria : - domovy dochodcov penziony pre dochodcov - domovy socialnych sluieb pre dospelych Najpoetnejou skupinou su obyvatelia Domovov dchodcov, medzi ktorymi prevladaju stari a stari udia. Poet DD je vak naalej aj v naich podmienkach nedostatony, kee populacia starne a zhoruje sa monos opatrovateskej starostlivosti v rodinach. V DD sa poskytuje starostlivos obanovi, ktory: - je poberateom starobneho dochodku, - pre svoj nepriaznivy zdravotny stav vyaduje sustavnu starostlivos inej osoby, ktoru obanovi nemoe zabezpei rodina ani poskytovanie opatrovateskej sluby, alebo - poskytovanie starostlivosti potrebuje z inych vanych dovodov (5). Medzi ulohy dlhodobej intitucionalnej starostlivosti patri (poda druhu zariadenia): - poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti (stravovania, byvania, zaopatrenia), - alej starostlivosti (poradenstva, zaujmovej i kulturnej innosti), - osobneho vybavenia, - podporovanie uasti na spoloenskom ivote, - zabezpeenie uschovy cennych veci. Za zaopatrenie sa povauje upratovanie, pranie, ehlenie, poskytovanie postenej bielizne, istenie, poskytnutie pomoci na zabezpeenie nevyhnutnych ivotnych ukonov, prac a kontaktu so spoloenskym prostredim. V zariadeniach sa okrem zakladnej, nevyhnutnej starostlivosti poskytuje aj oetrovateska, rehabilitana a lekarska starostlivos,

27. SOCILNE SLUBY V KONTEXTE SOCILNEJ PRCE A JEJ LEGISLATVNEHO UKOTVENIA (POSKYTOVANIE SOCILNYCH SLUIEB A SOCILNA PRCA).
ZKON 448 z 30. oktbra 2008 o socilnych slubch a o zmene a doplnen zkona . 455/1991 Zb. o ivnostenskom podnikan (ivnostensk zkon) v znen neskorch predpisov

 1 Predmet zkona = Tento zkon upravuje prvne vzahy pri poskytovan socilnych sluieb, financovanie socilnych sluieb a dohad nad poskytovanm socilnych sluieb. 2 Socilna sluba = odborn innos, obslun innos alebo alia innos alebo sbor tchto innost, ktor s zameran na a) prevenciu vzniku nepriaznivej socilnej situcie, rieenie nepriaznivej socilnej situcie alebo zmiernenie nepriaznivej socilnej situcie fyzickej osoby, rodiny alebo komunity, b) zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti fyzickej osoby vies samostatn ivot a na podporu jej zalenenia do spolonosti, c) zabezpeenie nevyhnutnch podmienok na uspokojovanie zkladnch ivotnch potrieb FO, d) rieenie krzovej socilnej situcie fyzickej osoby a rodiny, e) prevenciu socilneho vylenia fyzickej osoby a rodiny. Nepriazniv socilna situcia = ohrozenie fyzickej osoby socilnym vylenm alebo obmedzenie jej schopnosti sa spoloensky zaleni a samostatne riei svoje problmy a) z dvodu, e nem zabezpeen nevyhnutn podm. na uspokojovanie zkl. ivotnch potrieb, b) pre svoje ivotn nvyky alebo pre spsob ivota, c) pre ak zdravotn postihnutie alebo nepriazniv zdravotn stav, d) z dvodu, e dovila vek potrebn na nrok na starobn dchodok poda osobitnho predpisu e) pre vkon opatrovania fyzickej osoby s akm zdravotnm postihnutm, f) pre ohrozenie sprvanm inch fyzickch osb alebo g) z dvodu, e sa stala obeou obchodovania s umi. Zabezpeenie nevyhnutnch podmienok na uspokojovanie zkladnch ivotnch potrieb FO = zabezpeenie ubytovania, stravy, nevyhnutnho oatenia, obuvi a nevyhnutnej zkladnej osobnej hygieny. Krzov socilna situcia = ohrozenie ivota alebo zdravia FO a rodiny, ktor vyaduje bezodkladne rieenie socilnou slubou. Socilna sluba sa vykonva najm prostrednctvom socilnej prce, postupmi zodpovedajcimi poznatkom spoloenskch vied a poznatkom o stave a vvoji poskytovania socilnych sluieb. 3 astnci prvnych vzahov a) prijmate socilnej sluby, b) poskytovate socilnej sluby, c) Ministerstvo prce, socilnych vec a rodiny Slovenskej republiky (alej len ministerstvo), d) obec, e) vy zemn celok, f) partnerstvo. Prijmate socilnej sluby je fyzick osoba, ktor je a) oban Slovenskej republiky, ktor m na zem SR trval pobyt alebo prechodn pobyt

b) cudzinec, ktor je oban lenskho ttu E, ttu, ktor je zmluvnou stranou dohody o Eurpskom hospodrskom priestore a vajiarskej konfedercie ,m registrovan trval pobyt na zem SR a je zamestnan alebo tuduje na ttom uznanej kole na zem Slovenskej republiky, c) cudzinec, ktor je obanom ttu Eurpskeho hospodrskeho priestoru a m registrovan trval pobyt na neobmedzen as na zem SR d) rodinn prslunk cudzinca, ktor m povolenie na trval pobyt na zem SR e) cudzinec, ktor je rodinn prslunk obana SR s trvalm pobytom na zem SR a ktor m povolenie na trval pobyt na zem SR f) cudzinec, ktor nie je obanom ttu Eurpskeho hospodrskeho priestoru a ktorho prva vyplvajce poda tohto zkona zaruuje medzinrodn zmluva, ktorou je SR viazan, g) cudzinec, ktormu bol udelen azyl h) cudzinec, ktor je obanom ttu Eurpskeho hospodrskeho priestoru a ktor m registrovan trval pobyt na zem SR i) cudzinec, ktor nie je obanom ttu Eurpskeho hospodrskeho priestoru, m povolenie na prechodn pobyt alebo trval pobyt na zem SR a ktorho prva poda tohto zkona nie s upraven medzinrodnou zmluvou, j) cudzinec, ktormu sa poskytla doplnkov ochrana k) cudzinec, ktormu sa poskytlo doasn toisko l) Slovk ijci v zahrani, ktor sa zdriava na zem SR v priebehu jednho kalendrneho roka nepretrite aspo 180 dn; Poskytovateom socilnej sluby je obec, prvnick osoba zriaden obcou alebo zaloen obcou, prvnick osoba zriaden vym zemnm celkom alebo zaloen vym zemnm celkom (alej len verejn poskytovate socilnej sluby) a in osoba (alej len neverejn poskytovate socilnej sluby). - Vy zemn celok je poskytovateom socilnej sluby, len ak poskytuje zkladn socilne poradenstvo. - Neverejn poskytovate socilnej sluby me by aj cudzinec 4 Partnerstvo = je zoskupenie osb vytvoren na el realizcie projektov alebo programovnia predchdzanie vzniku alebo zmiernenie nepriaznivch socilnych situci fyzickch osb alebo na rieenie tchto situci a projekty alebo programy komunitnej prce. Partnerstvo me by vytvoren najm obcou, vym zemnm celkom, radom prce, socilnych vec a rodiny, zstupcami komunity a inou osobou (psomn zmluva). 6 Prva pri poskytovan socilnej sluby FO m prvo: vberu socilnej sluby a formy jej poskytovania a prvo vberu poskytovatea Prijmate socilnej sluby v zariaden socilnych sluieb m prvo aj na utvorenie podmienok, nenaruovanie svojho osobnho priestoru, podiea sa na urovan ivotnch podmienok v zariaden, m prvo na nhradu kody spsobenej poskytovateom. Povinnosti poskytovatea: a) prihliada na individulne potreby prijmatea socilnej sluby, b) aktivizova prijmatea socilnej sluby poda jeho schopnost a monost, c) poskytova socilnu slubu na odbornej rovni, d) spolupracova s rodinou, obcou a komunitou...

 8 Obec a vy zemn celok v rozsahu svojej psobnosti zabezpeuje dostupnos socilnej sluby pre FO, ktor je odkzan na socilnu slubu a prvo vberu socilnej sluby. 12Druh socilnej sluby a) socilne sluby na zabezpeenie nevyhnutnch podmienok na uspokojovanie zkladnch ivotnch potrieb v zariadeniach, ktormi s 1. nocahre, 2. tulok, 3. domov na pol ceste, 4. nzkoprahov denn centrum, 5.zariadenie ndzovho bvania, b) socilne sluby na podporu rodiny s demi, ktormi s 1. pomoc pri osobnej star. o diea a podpora zoslaovania rodinnho ivota a pracovnho ivota, 2. poskytovanie socilnej sluby v zariaden doasnej starostlivosti o deti,3.poskytovanie socilnej sluby v nzkoprahovom dennom centre pre deti a rodinu, c) socilne sluby na rieenie nepriaznivej socilnej situcie z dvodu ZP, nepriaznivho zdravotnho stavu alebo z dvodu dovenia dchodkovho veku, ktormi s: 1. poskytovanie socilnej sluby v zariaden pre FO, ktor s odkzan na pomoc inej FO a pre FO, ktor dovili dchodkov vek, 2. opatrovatesk sluba, 3. prepravn sluba, 4.sprievodcovsk sluba a preditatesk sluba, 5. tlmoncka sluba, 6. sprostredkovanie tlmonckej sluby, 7. sprostredkovanie osobnej asistencie, 8. poiiavanie pomcok, d) socilne sluby s pouitm telekomunikanch technolgi, ktormi s 1. monitorovanie a signalizcia potreby pomoci, 2. krzov pomoc poskytovan prostrednctvom telekomunikanch technolgi, e) podporn sluby, ktormi s 1. odahovacia sluba, 2. pomoc pri zabezpeen opatrovnckych prv a povinnost, 3. poskytovanie socilnej sluby v dennom centre, 4. poskytovanie socilnej sluby v integranom centre, 5. poskytovanie socilnej sluby v jedlni, 6. poskytovanie socilnej sluby v provni, 7. poskytovanie socilnej sluby v stredisku osobnej hygieny. Socilne sluby poda odseku 1 mono elne a vhodne spja. 13Forma socilnej sluby - Socilna sluba sa poskytuje ambulantnou formou, ternnou formou, pobytovou formou alebo inou formou poda nepriaznivej socilnej situcie a prostredia, v ktorom sa FO zdriava. 14Rozsah poskytovania socilnej sluby = neurit as alebo na urit as. 16Odborn innosti a) zkladn socilne poradenstvo, b) pecializovan socilne poradenstvo, c) pomoc pri odkzanosti FO na pomoc inej FO d) pomoc pri uplatovan prv a prvom chrnench zujmov, e) socilna rehabilitcia, f) oetrovatesk starostlivos v zariaden, g) pracovn terapia, h) tlmoenie, i) sprostredkovanie 1. tlmoenia, 2. osobnej asistencie, j) pomoc pri vkone opatrovnckych prv a povinnost. Odborn innos poda psm. a) mono vykonva samostatne na zklade zpisu do registra poda 64. Odborn innosti poda psm. b) a e) mono vykonva samostatne na zklade akreditcie poda 88.

 17Obslun innosti = s ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, ehlenie a drba bielizne a atstva. 18alie innosti = s utvranie podmienok k vkonu obslunch innost; na vykonvanie nevyhnutnej zkladnej osobnej hygieny; vzdelvanie; zujmov innos; osobn vybavenie FO 19Socilne poradenstvo = je odborn innos zameran na pomoc fyzickej osobe v nepriaznivej socilnej situcii. Socilne poradenstvo sa vykonva na rovni zkladnho socilneho poradenstva a pecializovanho socilneho poradenstva. 20Pomoc pri uplatovan prv a prvom chrnench zujmov = odborn innos, ktor sa vykonva s psomnm shlasom plnoletej fyzickej osoby a je zameran najm na poradenstvo pri vybavovan radnch zleitost, pomoc pri vybavovan osobnch dokladov, pri spisovan a podvan psomnch podan, vypisovan tlav, pri psomnej komunikcii v radnom styku a vybavovan inch vec v zujme FO. 21 Socilna rehabilitcia = odborn innos na podporu samostatnosti, nezvislosti, sebestanosti fyzickej osoby rozvojom a ncvikom zrunost alebo aktivizovanm schopnost a posilovanm nvykov pri sebaobsluhe, pri konoch starostlivosti o domcnos a pri zkladnch socilnych aktivitch. 24Fyzick osoba je odkzan na socilnu slubu na zabezpeenie nevyhnutnch podmienok na uspokojovanie zkladnch ivotnch potrieb, ak nie je schopn svoje zkladn ivotn potreby uspokojova sama. Pri vobe formy socilnej sa zohaduje spsob ivota fyzickej osoby a prostredie, v ktorom sa zdriava. 25Nocahre a) poskytuje 1. ubytovanie poskytnutm prstreia na el prenocovania, 2. socilne poradenstvo, b) utvraj podmienky na 1. vykonvanie nevyhnutnej zkladnej osobnej hygieny, 2. prpravu stravy, vdaj stravy alebo vdaj potravn. 26 tulok a) poskytuje 1. ubytovanie na urit as, 2. socilne poradenstvo, 3. nevyhnutn oatenie a obuv, b) utvraj podmienky na 1. vykonvanie nevyhnutnej zkladnej osobnej hygieny, 2. prpravu stravy, vdaj stravy alebo vdaj potravn, 3. pranie, ehlenie a drbu bielizne a atstva, 4. zujmov innos. 27Domov na pol ceste - po skonen poskytovania SS v zariaden, alebo po skonen pobytu v zariaden alebo po skonen starostlivosti zariaden SPOaSK alebo po prepusten z vkonu trestu z vzby. a) poskytuje 1. ubytovanie na urit as, 2. socilne poradenstvo, 3. pomoc pri uplatovan prv a prvom chrnench zujmov, 4. pracovn terapia, b) utvraj podmienky na 1. prpravu stravy, vdaj stravy alebo vdaj potravn, 2. vykonvanie zkladnej osobnej hygieny, 3. pranie, ehlenie a drbu bielizne a atstva, 4. zujmov innos. 28Nzkoprahov denn centrum a) poskytuje 1. socilne poradenstvo, 2. pomoc pri uplatovan prv a prvom chrnench zujmov, 3. nevyhnutn oatenie a obuv,

b) utvraj podmienky na 1. prpravu stravy, vdaj stravy alebo vdaj potravn, 2. vykonvanie nevyhnutnej zkladnej osobnej hygieny, 3. zujmov innos. 29Zariadenie ndzovho bvania = fyzickej osobe, na ktorej je pchan nsilie, ktor je obeou obchodovania s umi, osamelej tehotnej ene a rodiovi alebo rodiom s demi, fyzickej osobe, ktor dovila dchodkov vek alebo ktor je odkzan na pomoc inej fyzickej osoby bvanie. 32Zariadenie doasnej starostlivosti o deti 33Nzkoprahov denn centrum pre deti a rodinu 34Zariadenie podporovanho bvania = pre FO, ktor je odkzan na pomoc inej FO 35Zariadenie pre seniorov a) poskytuje 1. pomoc pri odkzanosti na pomoc inej fyzickej osoby, 2. socilne poradenstvo, 3. socilna rehabilitcia, 4. oetrovatesk starostlivos, 5. ubytovanie, 6. stravovanie, 7. upratovanie, pranie, ehlenie a drba bielizne a atstva, 8. osobn vybavenie, b) utvraj podmienky na schovu cennch vec, c) zabezpeuje zujmov innos. 36Zariadenie opatrovateskej sluby 37Rehabilitan stredisko 38 Domov socilnych sluieb a) poskytuje 1. pomoc pri odkzanosti na pomoc inej fyzickej osoby, 2. socilne poradenstvo, 3. socilna rehabilitcia, 4. oetrovatesk starostlivos, 5. ubytovanie, 6. stravovanie, 7. upratovanie, pranie, ehlenie a drba bielizne a atstva, 8. osobn vybavenie, 9. vreckov a vecn dary poda osobitnho predpisu - dieau s nariadenou stavnou starostlivosou, ktormu sa poskytuje celoron pobytov socilna sluba, b) zabezpeuje 1. pracovn terapia, 2. zujmov innos, c) utvraj podmienky na 1. vzdelvanie, 2. schovu cennch vec. + vchova ak sa jedn o diea 39pecializovan zariadenie +zdravotn problmy 40Denn stacionr - len na urit as poas da. 41Opatrovatesk sluba - pri konoch sebaobsluhy, starostlivosti o svoju domcnos a zkladnch socilnych aktivitch

 63Fyzick osoba, ktor iada o zpis do registra, mus by spsobil na prvne kony v plnom rozsahu a bezhonn. Odborn spsobilos je splnenie stupa vzdelania. Splnenie kvalifikanho predpokladu sa posudzuje a preukazuje dokladmi. Ak iada o zpis do registra osoba, ktor m zujem vykonva pecializovan socilne poradenstvo alebo socilnu rehabilitciu, podmienkou zpisu do registra je akreditcia na tto odborn innos udelen ministerstvom 71Financovanie socilnych sluieb a) z rozpotu verejnho poskytovatea socilnej sluby, b) z hrad za SS od prijmatea socilnej sluby na zklade zmluvy o poskytovan SS c) z prostriedkov prijatch na zklade psomnej darovacej zmluvy, d) z prostriedkov zdruenia obc, zdruenia vych zemnch celkov a zdruenia osb, e) z vsledku hospodrenia z vedajej innosti, ktor vykonvaj zariadenia v zriaovateskej psobnosti alebo zakladateskej psobnosti obce alebo vyieho zemnho celku s jeho shlasom, f) z prjmu zo socilneho podniku g) z inch zdrojov. 79Psobnos ministerstva 80Psobnos obce 81Psobnos vyieho zemnho celku 82Komunitn rozvoj, komunitn prca a komunitn rehabilitcia 83Komunitn pln socilnych sluieb a koncepcia rozvoja socilnych sluieb

28. SYSTM SIETE SOCILNYCH SLUIEB Sie socilnych sluieb tvor tt prostrednctvom . ttnej sprvy - UPSVaR samosprvy zariadenia socilnych sluieb verejnoprvnych intitcii Socilna poisova Najlepie fungujce s komunitn soc. siete, ktor s uren pre loklne potreby, konkrtne socilne prostredie s dobrou znalosou problmov miestnych podmienok danej komunity. Takto sie je: Adresn, dostupn, akceptovan, stabiln, flexibiln, znma Sasou loklnej siete s aj intitcie a organizcie zriaovan ttom, pretoe sa v danej lokalite nachdzaj. Nettne subjekty vznikaj ako dsledok chbajcich sluieb zriaovanch ttom. Socilne sluby poda druhu s a) socilne sluby na zabezpeenie nevyhnutnch podmienok na uspokojovanie

zkladnch ivotnch potrieb v zariadeniach, ktormi s 1. nocahrne 2. tulok, 3. domov na pol ceste, 4. nzkoprahov denn centrum, 5. zariadenie ndzovho bvania, b) socilne sluby na podporu rodiny s demi, ktormi s 1. pomoc pri osobnej starostlivosti o diea a podpora zosladovania rodinnho ivota a pracovnho ivota, 2. poskytovanie socilnej sluby v zariaden doasnej starostlivosti o deti, 3. poskytovanie socilnej sluby v nzkoprahovom dennom centre pre deti a rodinu, c) socilne sluby na rieenie nepriaznivej socilnej situcie z dvodu akho zdravotnho postihnutia, nepriaznivho zdravotnho stavu alebo z dvodu dovrenia dchodkovho veku, ktormi s 1. poskytovanie socilnej sluby v zariaden pre fyzick osoby, ktor s odkzan na pomoc inej fyzickej osoby a pre fyzick osoby, ktor dovrili dchodkov vek, 2. opatrovatesk sluba, 3. prepravn sluba, 4. sprievodcovsk sluba a preditatesk sluba, 5. tlmoncka sluba, 6. sprostredkovanie tlmonckej sluby, 7. sprostredkovanie osobnej asistencie, 8. poiiavanie pomcok, d) socilne sluby s pouitm telekomunikanch technolgi, ktormi s 1. monitorovanie a signalizcia potreby pomoci, 2. krzov pomoc poskytovan prostrednctvom telekomunikanch technolgi, e) podporn sluby, ktormi s 1. pomoc pri zabezpeen opatrovnckych prv a povinnost, 2. poskytovanie socilnej sluby v dennom centre, 3. poskytovanie socilnej sluby v integranom centre, 4. poskytovanie socilnej sluby v jedlni, 5. poskytovanie socilnej sluby v provni, 6. poskytovanie socilnej sluby v stredisku osobnej hygieny.

29. Sprvne prvo a sprvne konanie v innostiach socilneho pracovnka.

Sprvne prvo (prvo verejnej sprvy) - je osobitn odvetvie slovenskho verejnho prva, ktor zaha verejnoprvne normy upravujce organizciu a innos verejnej sprvy, vrtane administratvnoprvnych vzahov, ktor vznikaj medzi sprvnymi orgnmi a fyzickmi osobami, prvnickmi osobami a medzi sprvnymi orgnmi navzjom. Predmetom sprvneho prva - je verejn sprva, ktorej zkladnmi zlokami s ttna sprva, zemn a zujmov samosprva a tzv. ostatn verejn sprva, ktor prevane vykonvaj verejnoprvne korporcie. Systm sprvneho prva Sprvne prvo sa poda obsahu del na normy veobecn a osobitn: - veobecn as - tvorba, realizcia a aplikcia prva, zaha intitty spolon pre cel verejn sprvu - osobitn as - upravuje intitty typick pre urit odvetvie verejnej sprvy, napr. vntorn sprva, policajn sprva, sprva zahraninch vec, kolstva, zdravotnctva.. alm delenm je delenie na sprvne prvo hmotn a procesn: - sprvne prvo hmotn (materilne sprvne prvo) - obsahuje normy upravujce kompetenciu

sprvnych orgnov, prva a povinnosti fyzickch a prvnickch osb - sprvne prvo procesn - je tvoren normami, ktor upravuj procesn postupy subjektov v svislosti s aplikciou hmotnoprvnej normy na konkrtny prpad v oblasti verejnej sprvy. Rozhodnutie je vsledkom a zverom sprvneho konania, vydan sprvnym orgnom. Ide o priznanie, odatie, zmenu, alebo zistenie uritch prv, alebo povinnosti astnkov konania Prameom sprvneho prva - s veobecne zvzn prvne predpisy, ktor s vydan ttnymi, alebo ttom splnomocnenmi orgnmi. (stava, stavn zkony, vyhlky, veobecne zvzn nariadenia, prvne zvzn akty E) SPRVNE ORGNY sprvne konanie Sprvnym orgnom na sprvne konanie s orgn ttnej sprvy, t.j. zemn orgn ttnej sprvy a miestny orgn ttnej sprvy, samosprvne orgny a orgny verejnoprvnych korporcii, ak ich na to vslovne splnomocuje zkon. Vnimone mu nimi by aj orgny nettnych (spoloenskch) organizciu, len vtedy ak na konanie, v ktorom rozhoduj bola osobitnm zkonom rozren platnos sprvneho konania. Orgn, ktor je povolan uskutoni konanie mus ma prslunos; - vecn - uruje orgn ktorej kategrie (sprvy) a ktorho stupa (miestne) s kompetentn rozhodova v sprvnom konan v I. stupni. Rozhodnutie vydan inm ne vecne prslunm orgnom sa poklad za paakt. Vecn prslunos treba posudzova aj poda procesnoprvnych a hmotno-prvnych predpisov. - funkn - uruje, ktor as alebo tvar organizanho celku vecne prslunho SO Je povolan vo veci kona a v ktorom stupni (odbor, komisia). Rozhodnutie vydan inm funkne neprslunm SO sa poklad za zruiten akt. Funkn psobnos zabezpeuje eln debu prce medzi jednotlivmi asami celku. - miestna - uruje, ktor z vecne prslunch SO je na uritom zem oprvnen vo veci rozhodn. Kritria urenia miestnej prslunosti: - v konan o nehnutenos - miesto tejto nehnutenosti - v konan, v ktorom Ide o innos astnka SK - miesto jeho innosti (priestupok) - ak sa neur poda predchdzajcich, ur sa miestom trvalho bydliska astnka, sdlom PO. Kompetenn konflikty! - pozitve - viac orgnov s miestnou prslunosou chce vo veci kona. Pri pozitvnom kompetennom konflikte uskuton sprvne konanie ten sprvny orgn, ktor ho zaal, t.j. urobil vo veci prv procesn kon. - negatvne - ani jeden 2 viacerch s miestnou prslunosou nechce kona. Sprvny orgn najbliieho vyieho stupa ur, ktor 2 viacerch orgnov nepokladajcich sa 2a prslun, vykon konanie. SUBJEKTY SPRVNEHO KONANIA Subjekty sprvneho konania - s nositelia procesnch prv a povinnosti, ktor maj podstatn vplyv na zaiatok, priebeh a vsledok sprvneho konania a bez ktorch by bolo sprvne konanie nemysliten. Subjekty sprvneho konania: - sprvne organy, ktor uskutouj sprvne konanie a rozhodn o veci, ktor Je predmetom konania (orgny samosprvy a orgny verejnoprvnych korporcii, ak ich na to vslovne splnomocuje zkon) - astnci sprvneho konania fyzick alebo prvnick osoby o prvach, prvom chrnenom zujme alebo o povinnosti, ktorch sa ma v konan rozhodn. 30. LOHA NETTNYCH SUBJEKTOV V SYSTME SOCILNEHO ZABEZPEENIA

Pod nettnymi socilnymi subjektmi rozumieme zdruenia, hnutia (nadcie, neziskov organizcie, neinvestin fondy), ktor s od vldy nezvisl, psobia na neziskovom zklade a ich poslanm je obhajova, rozvja humanitn a socilne zujmy. Charakteristickmi rtami vzniku i fungovania tchto zdruen, organizci je samoorganizcia, participcia, dobrovonos, neziskovos, sebauvedomenie, solidarita, o ich rad i k socilnym subjektom MIMOVLDNE ORGANIZCIE Charakteristika MVO: tret sektor - ktor psob v priestore medzi ttom a trhom, s neziskov (prpadn zisk investuj do alch verejnoprospench programov), dobrovoncky charakter vysok podiel dobrovonckej prce, aj ke v sektore psobia aj platen zamestnanci, nezvisl od ttu a trhu, s samosprvne MVO plnia lohy: - sprostredkovatea medzi ttom a obanmi - prispieva k rieeniu problmov a tvorbe kompromisov medzi rznymi skupinami v spolonosti - upozoruje vldnych initeov, orgny a intitcie na zujmy obanov - povzbudzuje jednotlivcov pri aktivitch pre verejn blaho a napomha pri rieen socilnych, ekonomickch a politickch otzok na Slovensku maj MVO 4 prvne formy: obianske zdruenia, nadcie, neinvestin fondov a neziskov organizcie, ktor poskytuj verejnoprospen sluby. 1. Nadcie - elov zdruenie vec, peanch prostriedkov, cennch papierov a inch peniazmi ocenitench hodnt, ktor zriaovate uril na plnenie veobecne prospenho elu Nadcia sa zriauje najm za elom rozvoja duchovnch hodnt, realizcie a ochrany udskch prv alebo inch humanitnch cieov, ochrany a tvorby ivotnho prostredia, zachovania prrodnch a kultrnych hodnt a na podporu zdravia a vzdelvania. Najtypickejou cieovou skupinou nadci s deti a mlde a zdravotne postihnut deti a dospel. 2. Obianske zdruenia - organizcie zdruujce fyzick alebo prvnick osoby. Inicitormi vzniku obianskych zdruen mu by napr. mest a obce, cirkvi. Najastejmi adrestmi innosti obianskych zdruen v tejto oblasti s: zdravotne postihnut obania, star obania, mlde, bezdomovci, nepln rodiny, toxikomani. Najastejie poskytovanmi slubami s: socilne poradenstvo, ternna socilna rehabilitcia, denn stacionr 3. Neinvestin fondy - s neziskov prvnick osoby, ktor zdruuj pean prostriedky uren na plnenie veobecno-prospenho elu alebo na plnenie individulne urenej humanitnej pomoci pre jednotlivca alebo skupinu osb, ktor sa ocitli v ohrozen ivota alebo potrebuj naliehav pomoc pri postihnut ivelnou pohromou. Prospenm elom je najm: rozvoj a ochrana duchovnch hodnt, ochrana udskch prv, ochrana a tvorba ivotnho prostredia, zachovanie prrodnch a kultrnych hodnt, ochrana a podpora zdravia a vzdelvania, rozvoj socilnych sluieb 4. Neziskov organizcia poskytujca veobecne prospen sluby. Je to prvnick osoba, ktorej predmetom je poskytovanie tchto veobecne prospench sluieb: rozvoj a ochrana duchovnch a kultrnych hodnt, tvorba a ochrana ivotnho prostredia, humanitn starostlivos, doplnkov vzdelvanie pre deti a mlde. el: rozvoj a ochrana duchovnch hodnt, ochrana a tvorba ivotnho prostredia, humanitn starostlivos, doplnkov vzdelvanie mldee a det, poskytovanie socilnych sluieb OBIANSKA SPOLONOS

predstavuje tret sektor spolonosti existujci popri tte a trhu. Tvoria ju MVO, ale i portov kluby, zujmov spolky, vonoasov zdruenia, patria sem aj obianske iniciatvy, kluby a aktivity, ktor nemaj intitucionalizovan a formalizovan podobu a nedisponuj vlastnou prvnou subjektivitou. Na druhej strane sem vak patria aj odborov a zamestnvatesk zvzy, stavovsk zdruenia, profesijn komory a alie intitcie organizovanch zujmov, z ktorch niektor maj svoje konkrtne postavenie, lohy a kompetencie upraven priamo v zkone. pecifick a autonmnu sas obianskej spolonosti predstavuj cirkvi a nboensk spolonosti Obianska spolonos je vytvran slobodnmi aktivitami obanov, ktor s nezvisl od verejnej moci (tt, verejn sektor, veobecn vlda, politick moc) a ktorch elom nie je dosahovanie zisku (trh, podnikatesk sektor), ale verejn kontrola, realizcia nejakho zujmu, i u je to zujem vy, verejn, veobecn, alebo iastkov, skupinov, i individulny. O utvran, resp. obnove obianskej spolonosti v tomto vzname mono teda hovori a po pde komunistickho reimu v roku 1989. V totalitnom reime boli (a na vnimky) aj obianske aktivity podobne ako ekonomika pod kontrolou politickej moci. obianska spolonos na Slovensku sa prejavuje ako vznamn prekka presadenia nedemokratickch tendenci a m vysok schopnos mobilizcie v konflikte s politickou mocou, ktor takto tendencie presadzuje