EURA Slovakia s.r.o.

, Dukelskch hrdinov 4/7852, 960 01 Zvolen

Krajsk sd Bansk Bystrica Komenskho 12 974 87 Bansk Bystrica

ALOBA PROTI NEZKONNMU ROZHODNUTIU SPRVNEHO ORGNU

alobcu:

EURA Slovakia, s.r.o. zap. v o. r. Okr. sdu Bansk Bystrica, vl. . 16175/S, odd. Sro, IO: 44 649 169 Dukelskch hrdinov 4/7852 , Zvolen 960 01

(alej len alobca) proti Finann riadite stvo Slovenskej republiky Vazovova 2, 815 11, Bratislava

alovanmu:

(alej len alovan)

I. Skutkov stav alobca je importrom textilnch produktov. Vo svojej firme pouva u niekoko rokov operan systm GNU/Linux, ktor dnes patr medzi tandardn operan systmy na svete. Da 1.1.2010 vstpilo na zklade novelizcie zkonom . 471/2009 Z.z. v innos ustanovenie 80 ods. 9 zkona . 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (alej aj ZoDPH) v znen neskorch predpisov, ktor znie: (9) Osoby poda odsekov 1 a 3 s povinn poda shrnn vkaz elektronickmi prostriedkami najneskr do 20 dn po skonen obdobia, za ktor s povinn poda shrnn vkaz. Shrnn vkaz mus by podpsan zaruenm elektronickm podpisom. Shrnn vkaz podan elektronickmi prostriedkami nemus by podpsan zaruenm elektronickm podpisom, ak osoba, ktor podva shrnn vkaz, m s daovm radom uzavret psomn dohodu, ktor obsahuje najm nleitosti elektronickho doruovania, spsob overovania podania urobenho elektronickmi prostriedkami a spsob preukazovania doruenia a ak osoba, ktor podva shrnn vkaz, psomne oznmi daovmu radu daje potrebn na doruovanie na tlaive poda vzoru uverejnenho na internetovej strnke Daovho riaditestva Slovenskej republiky. S innosou od 1.1.2010 tak 80 ods. 9 ZoDPH stanovil, e mesan, resp. tvrron, vkazy na ely dani z pridanej hodnoty sa musia podva vlune elektronickou formou (vi s povinn poda shrnn vkaz elektronickmi prostriedkami). Zkon teda vylil psomn formu a stanovil dve rovnocenn elektronick formy: I.) podanie shrnnho vkazu elektronickmi prostriedkami podpsanho zaruenm elektronickm podpisom ( 80 ods. 9 prv a druh veta ZoDPH) alej aj spsob so ZEP; II.) podanie shrnnho vkazu elektronickmi prostriedkami bez zaruenho elektronickho podpisu a spsobom, ktor ur daov rad v dohode ( 80 ods. 9 prv a tretia veta ZoDPH) daej aj spsob bez ZEP; Obidva elektronick spsoby pritom v praxi prebiehaj iba cez aplikcie poskytnut daovou sprvou. Od 1.1.2010 na tento el fungovala aplikcia eTax, ktor slila ako pre spsob so ZEP, tak aj pre spsob bez ZEP. V marci 2011 bola zverejnen druh aplikcia - eDane, ktor rovnako ako eTax umoovala podva shrnn vkazy s alebo bez elektronickho podpisu. Do janura 2012 fungovali na splnenie tejto zkonnej povinnosti len tieto dve aplikcie. I.) spsob so ZEP prebieha tak, e povinn osoba, podnikate, ktor vlastn zaruen elektronick podpis, pristpi cez pota k internetovej aplikci eDane alebo eTax, vypln prslun formulre, stla tlatko podpsa a vyberie

certifikt. Nsledne aplikcia podpe predmetn podanie jeho kom a odole shrnn vkaz daovmu radu. II.) spsob bez ZEP prebieha tak, e povinn osoba, podnikate, najprv uzatvor s daovm radom osobitn dohodu, tzv. Dohodu o spsobe doruovania psomnost doruovanch elektronickmi prostriedkami, ktor nebud podpsan zaruenm elektronickm podpisom uzatvoren poda 20 ods. 8 zkona . 511/1992 Zb. v znen neskorch predpisov , potom psomne oznmi daovmu radu daje potrebn na doruovanie na tlaive poda vzoru uverejnenho na internetovej strnke Finannho riaditestva Slovenskej republiky. Na zklade toho potom podnikate zska tzv. elektronick znaku. Podnikate potom pristpi cez pota k internetovej aplikci eDane alebo eTax, vypln prslun formulre, stla tlatko Oznai pred odoslanm a vyberie certifikt. Nsledne aplikcia podpe predmetn podanie jeho elektronickou znakou a odole shrnn vkaz daovmu radu. Spor vo veci samej vznikol tm, e aplikcie eDane a eTax s zhotoven tak, aby ich bolo mon pouva vlune iba na produktoch jednej firmy na trhu. Technick rieenie toti vyuva tak uzatvoren prvky, ktor iadna in spolonos neme vyuva. V prpade spsobu so ZEP toti aplikcia vytvrajca zaruen elektronick podpis D.Signer/XAdES - funguje len na jednom operanom systme a za pouitia jedinho prehliadaa, kee vyaduje technolgiu, ktor nie je otvoren a technologicky neutrlna. V prpade spsobu bez ZEP, kde podpisov aplikciu vyuva poda zkona nie je potrebn (vi aj odborn stanovisko NB z 16.6.2010), kee sa nepouva zaruen elektronick podpis, obmedzuje povinn osoby rovnak uzatvoren technolgia. Podnikatelia, ktor si teda zakpili operan systmy od inch firiem, nemu predmetn aplikciu pouva, a teda ani si splni svoju zkonn povinnos. Potvrdzuje to aj vyjadrenie odbornkov zo Sekcie informatiky Daovho riaditestva, ktor ako odpove z da 17.3.2010 na iados (priloen ako dkaz) poda zkona o slobodnom prstupe k informcim uvdza: V sasnej dobe nie je nm znmy iadny spsob pouitia nho rieenia na operanch systmoch Mac OS alebo Linux. Kee zkon zrove vyluuje splnenie zkonnej povinnosti inmi ako elektronickmi prostriedkami ( 80 ods. 9 prv veta ZoDPH), vetky povinn osoby poda 80 ods. 9 by si tak poda nzoru daovej sprvy mali na to, aby mohli repektova zkon, zabezpei produkt jednej firmy. Kee alobca mal zujem repektova zkon, splnil si vkazov povinnos psomnou formou. Dnes za to el 12 pokutm, z ktorch je 11 predmetom tejto aloby. Da 1.2.2010 uzatvoril alobca so alovanm orgnom verejnej moci Dohodu o spsobe doruovania psomnost doruovanch elektronickmi prostriedkami, ktor nebud podpsan zaruenm elektronickm podpisom poda 80 ods. 9 ZoDPH (alej aj Dohoda). Kee ustanovenie l. 4 bod 4.8 Dohody stanovovalo, e Ak z dvodu prekok, ktor nie s na strane sprvcu dane, neme daov subjekt dorui sprvcovi dane psomnosti elektronickou formou,

ktor nebud podpsan zaruenm elektronickm podpisom, v lehote ustanovenej osobitnm zkonom, je povinn dorui psomnosti v zkonom stanovenej lehote miestne prslunmu sprvcovi dane na predpsanch tlaivch inm vhodnm spsobom. a alobca z dvodu technickej prekky alovanho nemohol takto plni, podval alobca v dobrej viere shrnn vkazy poda 80 ods. 9 ZoDPH papierovou formou. Da 25.5.2011, t.j. o viac ako rok neskr, bolo alobcovi doruen rozhodnutie daovho radu vo Zvolene (. 685/230/35371/11/Tu zo da 17.05.2011), ktorm mu tento daov orgn uloil pokutu vo vke 663,87 za zdaovacie obdobie mj 2010. Ilo o prv sankciu za nesplnenie elektronickej formy. alobca sa v zkonnej lehote odvolal. Da ov riadite stvo SR nsledne svojm rozhodnutm (. 1/221/14843-77637/2011/993424-r zo da 25.7.2011) neskr potvrdilo rozhodnutie Daovho radu vo Zvolene. alobca sa preto obrtil na Okresn prokuratru vo Zvolene, priom iadal o preskmanie zkonnosti tohto rozhodnutia o uloen pokuty (doruen osobne do podate ne da 4.10.2011). Okresn prokuratra vo Zvolene neskr podnet postpila na Krajsk prokuratru Bansk Bystrica. Krajsk prokuratra da 5.12.2011 alobcovi oznmila, e napadnut rozhodnutie je zkonn a podnet alobcu odloila. Da 13.12.2011 vydal Daov rad vo Zvolene, zrejme povzbuden odmietavm rozhodnutm Krajskej prukratry Bansk Bystrica, jedens ach rozhodnut o uloen identickch pokt, menovite: rozhodnutie D vo Zvolene . 685/230/92305/11/Tu z da 13.12.2011, rozhodnutie D vo Zvolene . 685/230/92329/11/Tu z da 13.12.2011, rozhodnutie D vo Zvolene . 685/230/92314/11/Tu z da 13.12.2011, rozhodnutie D vo Zvolene . 685/230/92347/11/Tu z da 13.12.2011, rozhodnutie D vo Zvolene . 685/230/92368/11/Tu z da 13.12.2011, rozhodnutie D vo Zvolene . 685/230/92366/11/Tu z da 13.12.2011, rozhodnutie D vo Zvolene . 685/230/92369/11/Tu z da 13.12.2011, rozhodnutie D vo Zvolene . 685/230/92370/11/Tu z da 13.12.2011, rozhodnutie D vo Zvolene . 685/230/92372/11/Tu z da 13.12.2011, rozhodnutie D vo Zvolene . 685/230/92380/11/Tu z da 13.12.2011, rozhodnutie D vo Zvolene . 685/230/92343/11/Tu z da 13.12.2011. Vetky boli vydan v ten ist de poda 35 ods.6 zkona . 511/1992 Zb., v znen neskorch predpisov a ukladali alobcovi dovedna pokuty v celkovej vke 4.978,90 . V ich odvodnen alovan uviedol, e jednotliv pokuty boli uloen z dvodu, e alobca si v zmysle 80 ods. 9 zkona . 222/2004 Z.z., v znen neskorch predpisov, nesplnil svoju zkonn povinnos. Da 30.12.2011 doruil alobca do podatene odvolanie.

Da 10.4.2012 boli alobcovi doruen rozhodnutia Finannho riaditestva SR, ktor vetky potvrdzovali jednotliv rozhodnutia Daovho radu vo Zvolene z da 13.12.2012, menovite: . 1040503/1/39789/2012 z 21.3.2012, doruen alobcovi da 10.4.2012, .1040503/1/39802/2012 z 21.3.2012, doruen alobcovi da 10.4.2012, .1040503/1/39815/2012 z 29.2.2012, doruen alobcovi da 10.4.2012, .1040503/1/39824/2012 z 21.3.2012, doruen alobcovi da 10.4.2012, .1040503/1/39831/2012 z 21.3.2012, doruen alobcovi da 10.4.2012, .1040503/1/39910/2012 z 21.3.2012, doruen alobcovi da 10.4.2012, .1040503/1/39898/2012 z 22.3.2012, doruen alobcovi da 10.4.2012, .1040503/1/39890/2012 z 21.3.2012, doruen alobcovi da 10.4.2012, .1040503/1/39880/2012 z 21.3.2012, doruen alobcovi da 10.4.2012, .1040503/1/39936/2012 z 21.3.2012, doruen alobcovi da 10.4.2012, .1040503/1/39921/2012 z 21.3.2012, doruen alobcovi da 10.4.2012. Dkazy: 1.rozhodnutie Daovho radu vo Zvolene z 17.5.2011, 2.rozhodnutie Daovho riaditestva z da 25.7.2011, 3.podnet na preskmanie zkonnosti rozhodnutia D Zvolen, 4.odloenie podnetu Krajskou prokuratrou z 5.12.2011, 5.oznmenie alobcu na Daov rad Zvolen z 27.01.2011 , 6.dohoda o spsobe doruovania psomnosti doruovanch elektronickmi prostriedkami z 1.2.2010 , 7.zpisnica z 1.2.2010 o stnom pojednvan, kde bola spsan vyie uveden Dohoda, 8.zpisnica o miestnom zisovan Daovm radom Zvolen zo da 14.5.2010 (uveden vsledok, e shrnn vkaz nebol podan z dvodu, e aplikcia DRSR s prispsoben len pre OS Windows) , 9.odborn stanovisko Nrodnho bezpenostnho radu zo da 16.6.2010 10.doruenky potvrdzujce podanie shrnnch vkazov na predpsanch tlaivch sprvcu dane za dotknut obdobia, 11.rozhodnutie D vo Zvolene . 685/230/92305/11/Tu z da 13.12.2011, 12.rozhodnutie D vo Zvolene . 685/230/92329/11/Tu z da 13.12.2011, 13.rozhodnutie D vo Zvolene . 685/230/92314/11/Tu z da 13.12.2011, 14.rozhodnutie D vo Zvolene . 685/230/92347/11/Tu z da 13.12.2011, 15.rozhodnutie D vo Zvolene . 685/230/92368/11/Tu z da 13.12.2011, 16.rozhodnutie D vo Zvolene . 685/230/92366/11/Tu z da 13.12.2011, 17.rozhodnutie D vo Zvolene . 685/230/92369/11/Tu z da 13.12.2011, 18.rozhodnutie D vo Zvolene . 685/230/92370/11/Tu z da 13.12.2011, 19.rozhodnutie D vo Zvolene . 685/230/92372/11/Tu z da 13.12.2011,

20.rozhodnutie D vo Zvolene . 685/230/92380/11/Tu z da 13.12.2011, 21.rozhodnutie D vo Zvolene . 685/230/92343/11/Tu z da 13.12.2011. 22.rozhodnutie FRSR . 1040503/1/39789/2012 z 21.3.2012, 23.rozhodnutie FRSR .1040503/1/39802/2012 z 21.3.2012, 24.rozhodnutie FRSR .1040503/1/39815/2012 z 29.2.2012, 25.rozhodnutie FRSR .1040503/1/39824/2012 z 21.3.2012, 26.rozhodnutie FRSR .1040503/1/39831/2012 z 21.3.2012, 27.rozhodnutie FRSR .1040503/1/39910/2012 z 21.3.2012, 28.rozhodnutie FRSR .1040503/1/39898/2012 z 22.3.2012, 29.rozhodnutie FRSR .1040503/1/39890/2012 z 21.3.2012, 30.rozhodnutie FRSR .1040503/1/39880/2012 z 21.3.2012, 31.rozhodnutie FRSR .1040503/1/39936/2012 z 21.3.2012, 32.rozhodnutie FRSR .1040503/1/39921/2012 z 21.3.2012,. 33.prehlsenie konatea Frantika Slivku o tom, e alobca pouva len operan systm LINUX a nem k dispozcii operan systm Windows, 34.odpove sekcie informatiky DRSR na iados z da 17.3.2010 poda zkona o slobodnom prstupe k informcim a iados, 35.odpove DRSR na iados z da 11.5.2010 poda zkona o slobodnom prstupe k informcim a iados, 36.odpove Ministerstva financi SR na iados z da 29.3.2010 poda zkona o slobodnom prstupe k informcim a iados,

II. Prvomoc, prslunos a in Prvomoc sdu je dan na zklade 7 ods. 2, 244 a 247 OSP. Vecn prslunos Krajskho sdu je dan poda 246 ods. 1 OSP, kee osobitn zkon neustanovuje inak. Miestna prslunos Krajskho sdu v Banskej Bystrici je dan poda 246a ods. 1 druh veta OSP, kee Finann riaditestvo nie je strednm orgnom ttnej sprvy a zrove je orgnom s psobnosou pre cel zemie SR. Krajsk sd v Banskej Bystrici je krajskm sdom, v ktorho obvode je veobecn sd navrhovatea. Rozhodnutia alovanho sprvneho orgnu boli alobcovi doruen 10.4.2012. aloba je teda podan v zkonnej lehote dvoch mesiacov ur enej pod a 250b ods. 1 OSP. Povinn zastpenie v zmysle 250a OSP alobca zabezpe prostrednctvom svojho zamestnanca, ktor m pravnick vzdelanie.

III. Veobecne o nezkonnosti rozhodnutia alobca touto alobou napda nasledovn rozhodnutia Finan nho riadite stva SR: . 1040503/1/39789/2012 z 21.3.2012, doruen alobcovi da 10.4.2012, .1040503/1/39802/2012 z 21.3.2012, doruen alobcovi da 10.4.2012, .1040503/1/39815/2012 z 29.2.2012, doruen alobcovi da 10.4.2012, .1040503/1/39824/2012 z 21.3.2012, doruen alobcovi da 10.4.2012, .1040503/1/39831/2012 z 21.3.2012, doruen alobcovi da 10.4.2012, .1040503/1/39910/2012 z 21.3.2012, doruen alobcovi da 10.4.2012, .1040503/1/39898/2012 z 22.3.2012, doruen alobcovi da 10.4.2012, .1040503/1/39890/2012 z 21.3.2012, doruen alobcovi da 10.4.2012, .1040503/1/39880/2012 z 21.3.2012, doruen alobcovi da 10.4.2012, .1040503/1/39936/2012 z 21.3.2012, doruen alobcovi da 10.4.2012, .1040503/1/39921/2012 z 21.3.2012, doruen alobcovi da 10.4.2012, (alej aj napdan rozhodnutia). alobca m zato, e napdan rozhodnutia sprvneho orgnu vychdzali jednak z nesprvneho prvneho posdenia veci ( 250j ods. 2 psm. a)), a tie e v konan, ktor viedlo k ich vydaniu, existuje tak vada, ktor mala vplyv na zkonnos ich rozhodnutia ( 250j ods. 2 psm. e)). Za namietan vadu pritom alobca povauje konanie daovej sprvy, ktor zmarilo (znemonilo) elektronick splnenie zkonnej povinnosti alobcu v rozpore s niekokmi prvnymi predpismi, a nsledne toto zmarenie potrestalo pouitm verejnoprvnej represie pokuty. Za konanie, ktor viedlo k vydaniu rozhodnutia, alobca povauje sprvanie daovej sprvy pri zabezpeovan technickej innosti a nslednej sinnosti, ktor mali vytvori alobcovi podmienky na splnenie jeho zkonnej povinnosti poda ustanovenia 80 ods. 9 ZoDPH. alobca vid protizkonnos postupu predovetkm pri prvotnom zvolen technickho rieenia, ktor dnes alobca a in nemu pouva, pri formulovan Dohody poda 80 ods. 9 tretia veta ZoDPH, ktor ide zjavne nad rmec 80 ods. 9 ZoDPH, dlhotrvajcej neinnosti pri nprave tohto protiprvneho stavu, ako aj v jeho nslednom vynucovan ukladanm pokt. Postup Finannho riaditestva pri rieen konkrtnych otzok implementcie 80 ods. 9 Z o PDH toti nerepektoval mnoh hmotnoprvne a procesnoprvne normy, a to tak, ako ich rozoberme podrobnejie niie. Tmito rozhodnutiami a postupom, ktor im predchdzal, tak boli nsledne priamo dotknut prva a prvom chrnen zujmy alobcu, ktor sa musel brni pred neoprvnene uloenou administratvnoprvnou sankciou, a tie trpie poruovanie jeho prv

ako s uveden niie. Dosiahnutia npravy, a teda aj vytkania tejto vady, sa pritom alobca me pritom efektvne domha len v tomto konan, kee aloba proti postupu ( 247 OSP) alebo zsahu orgnu verejnej moci ( 250v OSP) neumouje uveden rozhodnutia zrui. Subsidirne alobca napda predmetn rozhodnutia aj v rozsahu 250j ods. 2 psm. b), c), d) z dvodov uvedench niie. alobca m predovetkm za to, e Finan n riadite stvo SR (FRSR) konalo v rozpore s ustanoveniami niekokch predpisov, ke elektronick splnenie zkonnej povinnosti poda 80 ods. ZoDPH podmienilo zaobstaranm a nslednm pouvanm jednho konkrtneho produktu. alovan pritom poruenie niektorch z uvedench predpisov vo svojich vyhlseniach aj sm pripa ( 14 Z o ISVS). Zo strany FRSR bolo konanie, ktor viedlo k vydaniu rozhodnutia v rozpore so: a) smernicou o elektronickom obchode (l. 3 ods. 7), ktor m v tomto prpade priamy inok; b) vntrottnymi ustanoveniami o tandardoch vo verejnej sprve ( 3 ods. 1 a ods. 4, 6 Z o ISVS, 1 Vnosu, 3 ods. 3 a 14 Z o ISVS a bod 8.1 Prlohy .1 k Vnosu); c) zkonom o ochrane hospodrskej sae ( 39 Z o HS); d) stavnm princpom legality a prvneho ttu (l. 1, l. 2 ods. 2 a l. 13 stavy); e) prvom na slobodu podnikania (l.13 ods. 3 a l. 35 stavy) a f) prvom na dobr sprvu veci verejnch (l.30 stavy). Tto protizkonnos, miestami a s intenzitou protistavnosti, predstavuje tak zvan vadu, ktor mus poda 250j ods. 2 psm. e) vies k zrueniu predmetnch rozhodnut. Bez namietanho vynucovania si jednho produktu by toti povinn splnil svoju zkonn povinnos elektronicky a nie papierovo. Toto konanie spsobilo, e alobca splnil svoju zkonn povinnos psomnou formou. Toto konanie je teda aj prinou vydania napadnutch rozhodnut orgnu verejnej moci. alobca m alej za to, e Finan n riadite stvo SR nesprvne interpretovalo ustanovenie 35 ods. 6 zkona . 511/1992 Zb. a 80 ods. 9 ZoDPH, ktor vymedzuj dotknut sprvny delikt a jeho trestanie. alovan sprvny orgn toti okrem cieu samotnej sankcie, nevzal do vahy fakt, e jeho sprvanie, ktor prechdzalo uloeniu pokuty, je sasou skutkovej podstaty sprvneho deliktu. Sprvanie orgnu verejnej moci, ktor viedlo k uloeniu pokuty je toti nedielnou sasou skutkovej podstaty sprvneho deliktu, kee jeho objektvnu strnku (nesplnenie elektronickej formy) priamo vyvolalo (podmienilo). Protiprvne zmarenie splnenia povinnosti, na ktor sa sankcia vzahuje, mus by v dobre spravovanom tte povaovan za okolnos vyluujcu protiprvnos sprvneho deliktu.

Z medilnych vystpen alovanho je zrejm, e sa bude v prejednvanej veci snai zmias sd tm, e ide o vlune technick problm. Bude sa vak mli. Ide o zkladn spoloensk problm digitlneho veku (pozri rozhodnutie SDE vo veci T-201/04). Jednm zo znamen tohto veku je aj fenomn isto elektronickch zkonnch povinnost, a teda povinnost voi ttu, ktor mono splni len elektronicky. Sd stoj pred otzkou slobody a prv obana v tomto novom veku a pri plnen tchto povinnost. V prejednvanom spore toti ide aj o to, i je to tt kto mus bra ohad na slobodu obanov, alebo je to oban, ktor sa mus podvoli arbitrrnym technologickm rozhodnutiam ttu. Tie maj vek spoloensk dopad na slobodu jednotlivca. alobca sa domnieva, e nememe pripusti , aby orgny verejnej moci takto nepriamo rozhodovali o tom, ak si oban mus zabezpei softvrov vrobky. Ak to toti dovolme, a nabudce sa al orgn verejnej sprvy rozhodne, e bude pouva in rieenie pre svoje sluby, ktor je dostupn len pre inho vrobcu, bude si musie potom kad oban alebo cel spolonos kpi ich produkty len aby tak splnili svoju zkonn povinnos? Koko rznych produktov bud potom obania vbec vlastni, aby mohli repektova zkon? alobca je presved en, e tt je tu pre ob anov a nie naopak. Vyplva to i z l. 2 ods. 1 stavy poda, ktorej ttna moc pochdza od obanov. Nie je to teda tt, kto dva prva obanom, ale s to obania, ktor v dobrej viere zveruj sprvu svojich vec ttu. Preto by to mal by tt kto obozretnm zvolenm si technickho rieenia, ktor bude zaloen na otvorench a technologicky neutrlnych tandardoch, umon veobecne prstup obanov zkaznkov rznych softvrovch spolonost - k splneniu si svojich zkonnch povinnost. Dkazy : 1.lnok Hospodrskych novn z da 9.5.2012 s nzvom Odmietol Windows. A tak dostal od daniarov pokutu

IV. Poruenie smernice o elektronickom obchode Sasou slovenskho prvneho poriadku je od 1.5.2004 aj smernica Eurpskeho Parlamentu a Rady 1999/93/ES z 13. decembra 1999 o rmci spoloenstva pre elektronick podpisy (alej aj SoEP). Tto smernica sa vzahuje aj na komunikovanie obana, resp. podnikatea s verejnou sprvou. Okrem inho to potvrdzuje aj odvodnenie . 19 SoEP, ktor uvdza, e elektronick podpisy sa bud pouva vo verejnom sektore v rmci orgnov ttnej sprvy krajn a sprvy spoloenstva a v styku takchto orgnov s obanmi a hospodrskymi subjektami, naprklad v systmoch verejnho

obstarvania, daovej sprvy, socilneho zabezpeenia, zdravotnctva a justcie. Obidva spsoby podvania shrnnch vkazov DPH poda 80 ods. 9 ZoDPH, t.j. podpisovanie I.) zaruenm elektronickm podpisom a II.) bez zaruenho elektronickho podpisu, ale s tzv. elektronickou znakou, je pritom nevyhnutn povaova za pouitie elektronickho podpisu tak, ako ho definuje l. 2 ods. 2 SoEP ("elektronick podpis" (electronic signature) s dta v elektronickej forme, ktor s pripojen alebo logicky pridruen k ostatnm elektronickm dtam a ktor slia ako metda overovania pravosti;). Vzah medzi podvateom shrnnho vkazu a daovm radom je teda vzahom, na ktor sa aplikuje SoEP. alobca je presved en, e zo strany da ovej sprvy nebolo pri technickej implementci 80 ods. 9 ZoDPH dodran jej dleit ustanovenie l. 3 ods. 7 SoEP, ktor znie: lnok 3 Prstup na trh 7. lensk tty mu pouvanie elektronickho podpisu vo verejnom sektore podmieni splnenm alch monch poiadaviek. Tieto poiadavky bud objektvne, transparentn, primeran a nediskriminan a bud sa vzahova vlune na pecifick znaky prslunho pouitia. Tak poiadavky nesm by prekkou cezhraninch sluieb pre obanov. Ustanovenie l. 3 ods. 7 SoEP nie je transponovan v zkone . 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnen niektorch zkonov (alej aj Z o EP). Tabuka zhody so smernicou toti poukazuje na ustanovenie 5 Z o EP. Predmetn ustanovenie vak toto pravidlo vbec nepreber. Je preto potrebn, aby sa uplatnil priamy inok l. 3 ods. 7 SoEP. To ist plat vo vzahu k definci elektronickho podpisu poda 3 ods. 1 Z o EP, ktor je dlhodobo v neslade s l. 2 ods. 2 SoEP (rovnako Rexa, R. Slovensk i eurpsky model elektronickho podpisu? In: Informan technolgie Parlamentn kurir, 2006, str. 46, tie Moravkov, A. Elektronick podpis k k modernm elektronickm slubm, In: Informan technolgie Parlamentn kurir, str. 55). Monos priameho inku l. 2 ods. 2 SoEP a l. 3 ods. 7 SoEP tak mus by preskman vo svetle podmienok judikatry Sdneho dvora Eurpskej nie (SDE) formulovanej najm vo veciach Yvonne van Duyn C-41/74, Ratti C-148/78, Becker C-8/81, Marshall C-152/84, Minerlne vody C-80/86, Lemmens C-226/97. Tieto podmienky znej nasledovne: a) ustanovenie smernice mus by bezpodmienen, b) dostatone urit, c) ide o horizontlny prvny vzah, d) uplynula doba na transpozciu, e) ustanovenie smernice nebolo implementovan vbec alebo nesprvne. Aplikcia l. 2 ods. 2 SoEP a l. 3 ods. 7 SoEP v tomto spore pritom poda alobcu spa vetky podmienky judikatry SDE. l. 2 ods. 2 SoEP stanovuje nijn definciu elektronickho podpisu, je preto bezpodmienen (a). To ist

plat o pravidle zakotvenom v l. 3 ods. 7 SoEP, ktor nie je podmienen vydanm alch ustanoven zo strany lenskch ttov, ale je chpan ako mertko dovolenho. Z rovnakch dvodov povauje alobca obidve ustanovenia za dostatone urit (b). V prejednvanom spore ide o vzah orgnu verejnej moci a prvnickej osoby skromnho prva, ktor namieta rzne zsahy orgnu verejnej moci. Ide teda o horizontlny prvny vzah vzah jednotlivca voi ttu (c). Slovenskej republike uplynula vstupom SR do E, t.j. 1.1.2004, doba na transpozciu predmetnch ustanoven (d). Ustanovenie l. 2 ods. 2 SoEP bolo implementovan nesprvne, kee zkonn defincia poda 3 ods. 1 Z o EP je ovea uia, a l. 3 ods. 7 SoEP nebol transponovan vbec (e). Priamy inok je teda prpustn. Kee sa teda na vzah medzi alobcom a alovanm vzahuje l. 3 ods. 7 SoEP, je nevyhnutn preskma, i poiadavka jedinho produktu, ktor alovan pre pouvanie elektronickho podpisu (i u vo forme spsobu s ZEP alebo spsobu bez ZEP) stanovil, je vbec prpustn. Poda citovanho ustanovenia mus by tto poiadavka kumulatvne: a) objektvna, b) transparentn, c) primeran, d) nediskriminan, e) vzahuje sa vlune na pecifick znaky prslunho pouitia a f) nie je prekkou cezhraninch sluieb. alovan podmienil pouvanie elektronickho podpisu ( i u vo forme zaruenho elektronickho podpisu alebo elektronickej znaky) pouvanm operanho systmu Windows a internetovho prehliadaa Internet Explorer. Obidva produkty s od spolonosti Microsoft. V procese verejnho obstarvania daov sprva pre spsob so ZEP nezabezpeila objednvku certifikcie rieenia, ktor by bolo technologicky neutrlne a otvoren, a teda neviazan na produkty jednho vrobcu. myselne a vedome tak vylila pouvanie konkurennch operanch systmov, ako napr. od spolonosti Apple, GNU/Linux alebo BSD a pod. Rovnako vylila monos, aby podnikate pouval sce operan systm Windows, avak pristupoval prostrednctvom inho prehliadaa, ako napr. Firefox, Chromium, Opera, Safari a pod. Navye v prpade spsobu bez ZEP bola sporn technolgia (certifikovan podpisov produkt) vyadovan napriek tomu, e jej prtomnos zkon vbec nevyaduje, priom jej nasadenm dolo k aliemu obmedzeniu vyuitia elektronickho podpisu elektronickej znaky. Finann riaditestvo vo svojich vyjadreniach, napr. vo svojom vyjadren pre STV z mja 2012 uvdza, e Pre oblas vytvrania ZEP je na strane klienta vyuvan certifikovan SCA produkt D.Signer/XAdES, ktor je aplikane volan cez prvok ActiveX, t.j. je viazan na prostredie OS Windows a internetov prehliadae, ktor podporuj takto aktvne prvky kdu. Limitujcim obmedzenm sluby elektronickho podvania dokumentov na platformu OS

Windows je podpisovac komponent, ktor bol v ase zavedenia sluby jedinm klientskm podpisovacm komponentom spajcim poiadavku na podpisovanie XML dokumentov. Do 23.05.2011 nebol zo strany Nrodnho bezpenostnho radu SR certifikovan iadny produkt na vytvranie ZEP na inej platforme ako OS Windows. [] Finann sprva SR m zujem na tom, aby boli elektronick sluby daovm subjektom poskytovan bez obmedzenia na platformu operanho systmu. Je vak viazan na existenciu produktov certifikovanch Nrodnm bezpenostnm radom SR a existenciu ach komponentov (napr. ovldaov ku klientskym HW komponentom), ktor by umoovali prcu v prostred rznych platforiem. Finann riaditestvo preto poukazuje na to, e podmienka v zmysle l. 3 ods. 7 SoEP vychdza z toho, e NB v danom ase necertifikoval iadny produkt, ktor by mohli na svojich platformch poui. FRSR teda tvrd, e nemohlo poui technologicky neutrlne rieenie, ktor by bolo objektvne, transparentn, primeran a najm nediskriminan, pretoe si ho iadna firma na trhu necertifikovala. Je potrebn ale odli dva rzne prpady. V prpade spsobu so ZEP sa vyaduje takto certifikovan podpisov produkt. V prpade spsobu bez ZEP sa certifikcia iadneho produktu nevyaduje (vi aj odborn stanovisko NB). Spsob so ZEP. FRSR nikdy nevysvetlilo preo popri objednvke aplikci eDane (111 432,10 s DPH) i eTax (3 500 000 s DPH) v hodnote nieko ko milinov eur, nemohla daov sprva vypsa verejn sa aj na takto certifikt. Sm tt by si tak zabezpeil certifikciu pre multiplatformov rieenie, ktor chce pouva. Nik by dnes FRSR nealoval. Problmu jednho produktu sa tak mohla elegantne vyhn, priom vetci obania by mali rovnako prstup k splneniu zkonnej povinnosti. alobca je preto presved en, e takto podmieovanie pouvania zaruenho elektronickho podpisu, nie je ani objektvne nevyhnutn a je naopak bezdvodne diskriminan. Spsob bez ZEP. Podmieovanie pouitia elektronickho podpisu v prpade 80 ods. 9 ZoDPH tretia veta nem plne iadne opodstatnenie. V tomto prpade sa toti pouvanie takejto certifikovanej aplikcie, podpisovaa zaruench elektronickch podpisov, vbec nevyaduje, kee nie je potrebn podpsa iadny zaruen elektronick podpis. Rovnak nzor zastva vo svojom odbornom stanovisku aj NB, ktor uvdza: V zmysle 24 zkona o EP certifikcii, ktor vykonva Nrodn bezpenostn rad, podliehaj iba bezpen produktu pre zaruen elektronick podpis. Vzhadom na vyie uveden skutonosti mono vyslovi zver, e pouvanie certifikovanch bezpench produktov sa vyaduje iba v prpadoch zaruenho elektronickho podpisu. (doloen ako dkaz). V tomto prpade teda takto obmedzenie plne postrda akkovek legitimitu. Sasn technologick obmedzenie zo strany daovej sprvy je preto plne arbitrrne. Pritom nklady vhodnho rieenia pre technologicky neutrlnu implementciu spsobu bez ZEP ( 80 ods. 9 tretia veta ZoDPH) by poda jednej z oslovench firiem psobiacich na trhu

nepresiahla ani dnes sumu 24.000 pri dobe zhotovenia pribline 2 mesiace. alobca je preto presved en, e takto podmie ovanie pouvania elektronickho podpisu, elektronickej znaky, nie je ani objektvne nevyhnutn a je naopak bezdvodne diskriminan. alobca preto vychdza z toho, e podmienka jednho produktu, ktor da ov sprva uloila pri pouvan elektronickho podpisu, i u pri aplikci eDane alebo eTax, a i u pri zaruenom elektronickom podpise alebo elektronickej znake ako forme elektronickho podpisu, je v rozpore s l. 3 ods. 7 SoEP, pretoe nie je objektvna, transparentn a ani primeran, a naopak je diskriminan. Tto podmienka je tie je prekkou cezhraninch sluieb. Pouvatelia inch operanch systmov a inch internetovch prehliadaov s toti neobjektvne, t.j. bez rozumnho dvodu, diskriminovan voi pouvateom operanho systmu Windows a internetovho prehliadaa Explorer. Musia si toti len pre splnenie tejto zkonnej povinnosti zabezpei operan systm, ktor inak nepotrebuj a zkon im jeho pouvanie ani neuklad (l. 2 ods. 3 stavy zsada iura merae facultatis). Zrove s nten, ako alobca, pouva operan systm, ktor nie je vone dostupn. In operan systmy, ktor s dostupn zadarmo, jeden z ktorch pouva aj alobca, neumouj splnenie zkonnej povinnosti. Takto podmienenie pouvania elektronickho podpisu je taktie spsobil vytvra bariry na vntornom trhu, kee aj podnikatelia z inch lenskch ttoch bud musie pouva vlune iba produkty tejto jednej firmy. Je nepochopiten preo v oblast priemyslu funguje mnoho industrilnych rieen a aktivt bez ohadu na operan systm, ale rieenie orgnu verejnej moci mus by takto obmedzen. Poda nzoru alobcu vyie uveden vklad potvrdzuj aj prslun odvodnenia SoEP (.7, .8, .16), ktor uvdzaj, e: (7) vntorn trh zabezpeuje von pohyb osb, nsledkom ktorho obania a obyvatelia Eurpskej nie stle astejie prichdzaj do styku s radmi v inch lenskch ttoch, ne v ktorch maj bydlisko; dostupnos elektronickej komunikcie me by v tomto oh ade vznamnou slubou; (8) rchly technick rozvoj a globlny charakter internetu si nevyhnutne vyaduje otvoren prstup k rozlinm technolgim a slubm, ktor s schopn elektronicky overova pravos dt; (16) tto smernica prispieva k vyuitiu a prvnemu uznaniu elektronickch podpisov v spoloenstve;. alobca je presved en, e nazna en vklad vyie uvedench ustanoven je sprvny. Na druhej strane vak shlas, e kee predmetn ustanovenia ete neboli predmetom vkladu Sdneho dvora E, a kee jednm z elov prva na zkonnho sudcu je to, aby bola zaisten jednotn interpretcia prva E tak, aby v jej celom priestore bolo mon naplni maximu rovnosti pred zkonom prostrednctvom jednotnej interpretcie elu prvnej normy obsiahnutej v nijnom prve (bod 17 sp. zn. II. SR 1009/08 a sp. zn. II.SR 1658/11), navrhujeme sdu, aby ete pred tm ako rozhodne o merite veci, preruil konanie pod a 109 ods. 1 psm. c) a pod a lnku 267 Zmluvy o fungovan

Eurpskej nie poloil Sdnemu dvoru Eurpskej nie uznesenm nasledujcu prejudicilnu otzku: 1. Je ustanovenie l. 2 ods. 2 SoEP ( smernica Eurpskeho Parlamentu a Rady 1999/93/ES z 13. decembra 1999 o rmci spoloenstva pre elektronick podpisy ) vo vzahu jednotlivca voi ttu, v prpade, ak nedolo k jeho sprvnej implementci v nrodnom prve, a zrove uplynula doba jeho implementcie, dostatone urit a bezpodmienen, aby bolo spsobil priameho inku? 2. Je ustanovenie l. 3 ods. 7 SoEP ( smernica Eurpskeho Parlamentu a Rady 1999/93/ES z 13. decembra 1999 o rmci spoloenstva pre elektronick podpisy ) vo vzahu jednotlivca voi ttu, v prpade, ak vbec nedolo k jeho implementci v nrodnom prve, a zrove uplynula doba jeho implementcie, dostatone urit a bezpodmienen, aby bolo spsobil priameho inku? 3. V prpade, ak je odpove na prv a druh otzku pozitvna, je tzv. elektronick znaka pouvan slovenskou daovou sprvou elektronickm podpisom v zmysle l. 2 ods. 2 SoEP? (smernica Eurpskeho Parlamentu a Rady 1999/93/ES z 13. decembra 1999 o rmci spoloenstva pre elektronick podpisy). 4. V prpade, ak je odpove na tretiu otzku pozitvna, je podmienenie prstupu k pouvaniu elektronickho podpisu zo strany verejnej sprvy na pouvanie iba jednho operanho systmu a jednho prehliadaa od jednho vrobcu mon povaova za alie mon poiadavky poda l. 3 ods. 7 SoEP ( smernica Eurpskeho Parlamentu a Rady 1999/93/ES z 13. decembra 1999 o rmci spoloenstva pre elektronick podpisy)? 5. V prpade, ak je odpove na tvrt otzku pozitvna, je takto podmienka, poda ktorej si mus oban zabezpei jeden operan systm a jeden prehliada od jednho konkrtneho vrobcu v slade s l. 3 ods. 7 SoEP ( smernica Eurpskeho Parlamentu a Rady 1999/93/ES z 13. decembra 1999 o rmci spoloenstva pre elektronick podpisy), ak uloeniu takejto podmienky pouvania elektronickho podpisu mohol ttny orgn predchdza tm, e by okrem aplikcie v rmci verejnho obstarvania zabezpeil aj certifikciu otvorenho a technologicky neutrlneho rieenia, ktor sa neviae na konkrtny produkt konkrtneho vrobcu? Dkazy : 1.vyjadrenie Finannho riaditestva SR pre STV z 11.05.2012, 2.vyjadrenie Finannho riaditestva SR pre Hospodrske noviny z da 7.5.2012, 3.lnok Rexa, R. Slovensk i eurpsky model elektronickho podpisu? In: Informan technolgie Parlamentn kurir, 2006, str. 46, 4.odpove Finannho riaditestva na iados z da 16.5.2012,

V. Poruenie vntrottnych ustanoven o tandardoch vo verejnej sprve Konanie daovej sprvy pri vklade 80 ods. 9 Z o PDH, ktor nevyhnutne viedlo k nesplneniu povinnosti elektronickmi prostriedkami zo strany alobcu, a nsledne vydaniu rozhodnutia o sankcii, taktie poruuje cel rd vntrottnych ustanoven. Ba o viac, daov sprva vie o tomto stave, ke naprklad pre Hospodrske noviny da 9.5.2012 uviedla: Uveden skutonos (podnikatelia na podanie vkazu mu pouva iba jeden operan systm pozn. HN) si plne uvedomujeme a mme zujem slubu zladi s platnm vnosom o tandardoch.. Rovnako to potvrdzuje to aj tzv. Vyhlsenie Daovho riaditestva SR k obmedzeniu elektronickho podvania daovch dokumentov na prostredie OS Microsoft a prehliada Internet Explorer z 15. aprla 2010, kde DRSR uvdza: Poruenie Vnosu Ministerstva financi SR: V zmysle platnho Vnosu Ministerstva financi Slovenskej republiky z 8. septembra 2008 . MF/013261/2008132 o tandardoch pre informan systmy verejnej sprvy plat okrem inho aj nasledovn povinnos poskytovatea pre zabezpeenie tandardov prstupnosti a funknosti webovch strnok poda 14. Rieenie sluby elektronickho podvania dokumentov nedodriava ustanovenie bodu 8.1 z prlohy . 1 vyie uvedenho vnosu. Aplikcie eDane a eTax v ase, kedy boli uloen predmetn pokuty, a kedy bolo vynucovan ich pouvanie zo strany povinnch subjektov, teda sama nespala nie len vyie citovan ustanovenia SoEP, ale aj zkona . 275/2006 Z. z. o informanch systmoch verejnej sprvy (alej aj ZoISVS) a Vnosu o tandardoch pre ISVS . 312/2010 Z. z. (alej aj Vnos). Tieto predpisy toti stanovuj, e: 3 Povinn osoby - Z o ISVS (1) Za vytvranie, sprvu a rozvoj informanho systmu verejnej sprvy zodpoved povinn osoba, ktor je sprvcom, zabezpeujca vkon verejnej sprvy na urenom seku verejnej sprvy poda osobitnho predpisu. [..] (4) Povinn osoby uveden v odseku 3, ktor s sprvcami, s povinn i) zabezpeova, aby bol informan systm verejnej sprvy v slade so tandardmi informanch systmov verejnej sprvy (alej len "tandardy"), 6 tandardy - Z o ISVS (1) tandardom je sbor pravidiel spojench s vytvranm, rozvojom a vyuvanm informanch systmov verejnej sprvy, ktor obsahuje charakteristiky, metdy, postupy a podmienky, najm pokia ide o bezpenos a integrovatenos informanch systmov verejnej sprvy. tandardy musia by otvoren a technologicky neutrlne.

1 tandardy pre informan systmy verejnej sprvy - Vnos Tmto vnosom sa ustanovuj tandardy pre informan systmy verejnej sprvy, ktormi s: a) technick tandardy, vzahujce sa na technick prostriedky, sieov infratruktru a programov prostriedky, a to 1. tandardy pre prepojenie, 2. tandardy pre prstup k elektronickm slubm, 3. tandardy pre webov sluby, 4. tandardy pre integrciu dt, b) tandardy prstupnosti a funknosti webovch strnok, vzahujce sa na aplikan programov vybavenie pod a zkona, .. 14 Prstupnos webovch strnok - Vnos tandardom pre prstupnos webovch strnok je dodriavanie pravidiel pod a prlohy . 1 bodov 1.1, 1.2, 1.3, 1.4, 2.1, 2.2, 3.4, 3.5, 3.6, 4.3, 5.1, 5.2, 6.1, 6.2, 6.3, 7.1, 7.4, 8.2, 8.3, 9.1, 10.1, 10.4, 11.4, 12.1, 12.4, 12.5, 13.1, 13.3 psm. a), 13.6, 13.11, 13.14, 13.15, 14.1, 14.4, a ak je funknos dleit a zrove nie je prezentovan ako prstupn rieenie aj na nejakom inom mieste, aj dodriavanie bodu 8.1. 8.1 Prloha .1 Vnosu Programov prvky, ako s skripty a applety, sa robia priamo prstupn alebo kompatibiln s pomocnmi technolgiami. Nie je vhodn, aby obsah ani kd webovej strnky predpokladal, prpadne vyadoval konkrtny spsob pouitia ani konkrtne vstupn alebo vstupn zariadenie. Ak to nie je mon, poskytuje sa prstupn alternatvne rieenie. 8.1.1 Kd ani obsah webovej strnky nepredpoklad alebo nevyaduje, aby mal pouvate konkrtny operan systm, konkrtny prehliada, aktvny zvukov vstup a podobne. Z citcie vyie uvedench stanoven vyplva, e daov sprva mala v prvom rade veobecn povinnos zabezpei, aby informan systm eDane a eTax pouval otvoren a technologicky neutrlne tandardy ( 3 ods. 1 a ods. 4 v spojen s 6 ods. 1 Z o ISVS). Aby sme lepie ilustrovali, o sa otvorenosou a technologickou neutrlnosou v tomto prpade rozumie, je potrebn sa najprv pozrie na nasledovn dokumenty: Nrodn koncepcia informtizcie verejnej sprvy schvlen 21. mja 2008, slo uznesenia vldy 331/2008, ktor uvdza: Informan systmy, resp. softvrov aplikcie verejnej sprvy musia by schopn vzjomnej komunikcie, t. j. vzjomne spolupracova, vyuva a vymiea si daje. Pri nvrhoch ISVS sa bude vychdza z NKIVS a z nariaden stanovench Eurpskym rmcom interoperability [17], ktor definuje mnoinu odporan a usmernen pre poskytovanie sluieb e-Governmentu.,

Koncepcia vyuvania softvrovch produktov vo verejnej sprve schvlen 15. jla 2009, . uznesenia vldy 523/2009 uvdza: Otvoren tandardy s pecifikcie softvrovch rozhran, protokolov, dt, formtov sborov a pod., ktor s detailne popsan a publikovan bez obmedzen, ktor by mohli limitova ich implementciu alebo umoova skryt konkurenn vhodu. (6 Prloha - 6.1 Zkladn pojmy pouvan v dokumente), alebo tie: Sasn politika E preferuje softvr zaloen na otvorench tandardoch, ktor je plne interoperabiln s ktormikovek aplikciami vyuvajcimi tie ist tandardy. Kontatuje, e pouvanie proprietrnych tandardov vedie k zvenej zvislosti od vybranch dodvate ov softvru a potla konkurenciu na trhu. (4.2.1.4 Interoperabilita), Obidva dokumenty priamo odkazuj na tret dokument, European Interoperability Framework (EIF 1.0), prijat Eurpskou niou v roku 2004, ktorho pravidl dokumenty z roku 2008 a 2009 odporaj dodriava. Dokument EIF 1.0 obsahuje definciu otvorenho tandardu, z ktorej vychdza aj skrten defincia definovan v Koncepcii vyuvania softvru verejnej sprvy z 15. jla 2009. Okrem toho bola defincia z EIF 1.0 v upravenej podobe definovan MF SR v Metodickom pokyne na pouvanie odbornch vrazov pre oblas informatizcie spolonosti (slo: MF/014235/2008-132). Spomnan Metodick pokyn definuje tento pojem nasledovne: Otvoren tandard je tak technick pecifikcia, ktor je (1) prijat a udrovan neziskovou organizciou alebo konzorciom, (2) jej al vvoj a modifikcie vychdzaj z otvorenho rozhodovacieho procesu, prstupnho vetkm zujemcom, na zklade zhody alebo rozhodovania vinovm hlasovanm, (3) je zverejnen a prslun dokumenty s prstupn bu volne, alebo za nominlny poplatok a (4) prpadn svisiace duevn vlastnctvo patenty s neodvolatene bezplatne sprstupnen pre vetkch rovnako." Z vyie uvedench dokumentov mono vyvodi aj podmienky technologickej neutrality, a sce: a) orgn nesmie poskytova skryt konkurenn vhodu a b) technick rieenie nesmie by vrazne viac optimalizovan pre konkrtnu platformu (operan systm, hardware) ne pre ostatn. Technolgia pouit v prpade eDane a eTax, pouva produkt D.Signer/XAdES a prvok ActiveX. Rieenie Active X je poda slov samotnho Finannho riaditestva SR: viazany na prostredie OS Windows a internetove prehliadace, ktore podporuju taketo aktivne prvky kodu (z u citovanho vyjadrenie pre STV). Je teda zjavn, e sasn technolgia pre eDane a eTax odporuje ZoISVS. FRSR navye pouvanie takejto prvne vadnej aplikcie ete vynucuje ukladanm pokt. Pritom len ako nsledok zavinenho protiprvneho konania daovej sprvy boli pouvatelia inch konkurennch produktov vylen z jej pouvania.

Navye ZoISVS v 13 splnomocuje Ministerstvo na vydanie veobecne zvznho prvneho predpisu o tandardoch. Tmto predpisom je u citovan Vnos. Ako je zrejm z citovanho znenia 14 Vnosu v spojen s bodom 8.1 Prlohy . 1 Vnosu, prvna norma stanovuje, e Kd ani obsah webovej strnky nepredpoklad alebo nevyaduje, aby mal pouvate konkrtny operan systm, konkrtny prehliada, aktvny zvukov vstup a podobne.. Pouitie tohto pravidla 14 Vnosu podmieuje tm, e hovor, e sa pouije ako zvzn iba ak je funknos dleit a zrove nie je prezentovan ako prstupn rieenie aj na nejakom inom mieste. Cie tejto podmienky je stanovi, aby v prpade, e existuj dve verzie tej istej strnky a jedna z tchto verzi je prstupn rieenie" (ie spa vetky povinn tandardy prstupnosti webovch strnok), tak potom me popri tomto prstupnom rieen existova aj neprstupn rieenie", ktor bude poruova tandardy. V prejednvam prpade vak neexistovalo na splnenie zkonnej povinnosti takto alternatvne technick rieenie, a preto sa 14 Vnosu aplikuje aj na bod 8.1. Navye, je nesporn, e stanovenie elektronickej formy ako jedinej formy splnenia zkonnej povinnosti rob takto funknos ivotne dleitou pre obanov. Aplikcie eDane a eTax preto poruuj aj 14 Vnosu. alovan svojm sprvanm teda poruil platn predpisy v tejto oblasti. Navye svojim konanm spsobil, e firmy ako alobca, nemohli elektronicky splni svoju zkonn povinnos, priom by si ju splni mohli, ak by boli vyie uveden predpisy orgnom verejnej moci repektovan. Preto treba toto konanie povaova za tak zvan vadu, ktor viedla k vydaniu nezkonnho rozhodnutia. Zrove je takto sprvanie orgnu aj sasou hmotnho prva, kee je sasou posudzovania naplnenia znakov skutkovej podstaty. Dkazy : 1.vyhlsenie Daovho riaditestva SR k obmedzeniu elektronickho podvania daovch dokumentov na prostredie OS Microsoft a prehliada Internet Explorer, 2.vyjadrenie Finannho riaditestva SR pre STV z 11.05.2012, 3.lnok Hospodrskych novn z da 9.5.2012 s nzvom Odmietol Windows. A tak dostal od daniarov pokutu

VI. Poruenie zkona o ochrane hospodrskej sae alovan svojm konanm navye poruil aj ustanovenia zkona . 136/2001 Z.z. o ochrane hospodrskej sae a o zmene a doplnen zkona Slovenskej nrodnej rady . 347/1990 Zb. o organizcii ministerstiev a ostatnch strednch orgnov ttnej sprvy Slovenskej republiky v znen neskorch predpisov (alej aj ZoOHS). Ustanovenie 39 ZoOHS toti stanovuje:

 39 SIEDMA AS - IN FORMY NEDOVOLENHO OBMEDZOVANIA SAE Orgny ttnej sprvy pri vkone ttnej sprvy, orgny zemnej samosprvy pri vkone samosprvy a pri prenesenom vkone ttnej sprvy a orgny zujmovej samosprvy pri prenesenom vkone ttnej sprvy nesm zjavnou podporou zvhodujcou uritho podnikate a alebo inm spsobom obmedzova sa. Konanm daovej sprvy toti dolo k nedovolenmu obmedzovaniu hospodrskej sae, ke vetky spolonosti okrem spolonosti Microsoft, boli vylen z monosti sli na komunikovanie so ttom pri plnen tejto zkonnej povinnosti. Kee pouvanie tejto aplikcie sa stalo v slade s 80 ods. 9 ZoDPH povinnosou, tt tak pri vkone ttnej sprvy zjavne zvhodnil vrobky spolonosti Microsoft, ktor ako jedin umoovali splnenie tejto zkonnej povinnosti. Vrobky od ostatnch spolonost, tak boli znevhodnen, kee ich produkty museli trpie konkurennou nevhodou, a sce, e ich podnikatelia nebud mc plnohodnotne vyuva pre komunikciu s daovou sprvou. alobca sa pritom stal obe ou tohto obmedzenia, ke ako pouvate a zkaznk konkurennho produktu bol postaven do situcie, e neme splni svoju zkonn povinnos elektronicky. Na takto konanie pritom upozoruje aj u spomnan Koncepcia vyuvania softvrovch produktov vo verejnej sprve, schvlen Vldou SR 15. jla 2009, ktor uvdza v bode 4.4.1, e Sluby verejnej sprvy by poda najlepch praktk mali poskytova prstup na zklade otvorench tandardov. Predovetkm by nikdy nemali vyadova od verejnej sprvy a ani od verejnosti nkup alebo vyuitie systmov od pecifickch dodvate ov pre prstup k verejnm slubm: toto by znamenalo neprpustn ttom podporovan budovanie monopolistickho postavenia vybranch dodvate ov. " alebo bod 6.1 Prlohy, ktor nepriamo varuje pred ignorovanm otvorench tandardov slovami: Otvoren tandardy s pecifikcie softvrovch rozhran, protokolov, dt, formtov sborov a pod., ktor s detailne popsan a publikovan bez obmedzen, ktor by mohli limitova ich implementciu alebo umoova skryt konkurenn vhodu.. Poda judikatry Najvyieho sdu SR k 39 ZoOHS plat, e el tejto ochrany je nasledovn: Je potrebn zdrazni, e elom regulcie poda ZOHS zkona nie je ochrana jednotlivch saiteov a spotrebiteov, ale ochrana sae ako takej a zabezpeenie efektvneho trhovho prostredia. Verejnoprvnym nstrojom na ochranu hospodrskej sae je zkonom zriaden Protimonopoln rad, ktor z radnej povinnosti preetruje, i nedochdza k porueniu zkona o ochrane hospodrskej sae a pokia takto poruenie zist, je oprvnen uloi sankcie, ktor nepredstavuj nhradu kody, ale s prjmom ttneho rozpotu. (rozhodnutie, sp. zn. 1Shpu 1/2008).

ttny orgn, vedom si monch dopadov, ktor boli proklamovan napr. v spomnanej Koncepcii, objednal a implementoval technick rieenie, ktor a) poskytuje skryt konkurenn vhodu spolonosti Microsoft, pretoe pouva technick rieenie, ktor je vrazne optimalizovan pre konkrtnu platformu (operan systm, hardware), b) vylil a pokrivil sa na trhu danch softvrovch vrobkov, ke ostatn softvrov spolonosti postavil do zjavnej nevhody, kee v tomto segmente tak nemu poskytova sluby, c) prispel k budovaniu monopolistickho postavenia spolonosti Microsoft, kee vylenm sae aj vylil inovciu, sa v tomto segmente.

VII. Poruenie stavnho princpu legality a prvneho ttu Postoj alovanho k celej otzke najlepie zhmotuje vyjadrenie pre Hospodrske noviny z da 14.5.2012, kde uvdza : Aby spolonos mohla uspie naprklad pred sdom vo svojich tvrdeniach, nemohlo by by v dohode o spsobe doruovania psomnost doruovanch elektronickmi prostriedkami ...uveden: daov subjekt akceptuje technick podmienky pre elektronick doruovanie psomnost...vi. l. 5 a tak isto druh bod 5.2, e akceptuje pre elektronick doruovanie psomnost vhradn pouvanie prehliadaa Internet Explorer verzia minimlne 5.5. Ilo o IT prostredie a technick podmienky, ktor v tom ase mala daov sprva k dispozcii. [..] Potvrdilo sa znova u vea krt povedan, podpsan zmluvy, dohody si treba dobre pretudova ale najm uvedomi si pre ns samch z nich vyplvajce nielen prva ale aj povinnosti i zvzky. Postoj alovanho je teda tak, e v prpade vyuvania jednej z monost splnenia zkonnej povinnosti poda 80 ods. 9 tretia veta (bez ZEP), alovan pristpil k uritej dohode a teda sa dobrovone zaviazal, e podmienku jednho produktu bude akceptova. alovan teda inmi slovami hovor, e Dohoda, ktor sa uzatvra na zklade niie citovanho ustanovenie me stanovi aj tak povinnosti podnikateom, ktor s inak v rozpore s l. 3 ods. 7 v spojen s 3 ods. 1 a ods. 4, 6 Z o ISVS, 1 Vnosu, 3 ods. 3 a 14 Vnosu a bodu 8.1 Prlohy .1 k Vnosu, a tie 39 Z o HS, a teda normatvnymi prvnymi predpismi vyej prvnej sily. alovan sa taktie nazdva, e ustanovenm v Dohode me obmedzi aj prvo prvnickej osoby poda l. 1, l. 2 ods. 2 a l. 13, l. 30 a l. 35 stavy. alovan sa navye domnieva, e ustanovenie 80 ods. 9 ZoDPH ho splnomocuje na dohodnutie takch povinnost ako naprklad Daov subjekt akceptuje pre elektronick doruovanie psomnost, ktor nebud podpsan zaruenm elektronickm podpisom, vhradn pouvanie prehliadaa Internet Explorer verzia minimlne 5.5. alebo, e Daov subjekt zodpoved za konanie poverenej osoby. (bod 5.2 a 4.11 Dohody).

Rovnako sa alovan nazdva, e takto Dohoda me svojm ustanovenm vytvori vnimku zo zkonnej povinnej elektronickej formy (bod 4.8), ak uvdza, e Ak z dvodu prekok, ktor nie s na strane sprvcu dane, neme daov subjekt dorui sprvcovi dane psomnosti elektronickou formou, ktor nebud podpsan zaruenm elektronickm podpisom, v lehote ustanovenej osobitnm zkonom, je povinn dorui psomnosti v zkonom stanovenej lehote miestne prslunmu sprvcovi dane na predpsanch tlaivch inm vhodnm spsobom. Oneskoren doruenie psomnost elektronickou formou m rovnak prvne nsledky ako oneskoren doruenie inm spsobom.. Taktie sa alovan domnieva, e v takejto Dohode me deviova z povinnosti psomnej formy v bode 4.6 Dohody: Daov subjekt je povinn preukza podanie psomnosti doruovanej elektronickmi prostriedkami, ktor nebud podpsan zaruenm elektronickm podpisom tak, e do piatich pracovnch dn odo da jej podania doru sprvcovi dane prv stranu doruenej psomnosti a psomn Vyhlsenie o podan psomnosti elektronickou formou poda vzoru, ktor bude zverejnen na internetovej strnke Daovho riaditestva SR (www.drsr.sk). Tto posledne stanoven povinnos doda psomne tzv. kryc list do 5 pracovnch dn pritom azda najviac zara z pohadu sledovanho ciea, ktorm je zniovanie byrokracie, a tie z pohadu striktnho nstojenia daovej sprvy na dodriavan elektronickej formy splnenia povinnosti. alobcovi naprklad doteraz nie je zrejm, i mtce ustanovenie 80 ods. 9 ZoDPH psomne oznmi daovmu radu daje potrebn na doruovanie na tlaive poda vzoru uverejnenho na internetovej strnke Daovho riaditestva Slovenskej republiky sa tka uvdzanej povinnosti dorui daovmu radu tzv. kryc list alebo sa jedn o oznmenie inch dajov. Ak by sa predsa mala tka povinnosti zasiela papierovo tzv. kryc list, tak znenie v dnenej podobe zrejme nedva zmysel, kee nejde o daje potrebn na doruovanie. alovan sa prostrednctvom dohody zrejme snail korigova mon nedokonalosti zkonnej pravy elektronickho plnenia povinnost, na ktor bol viac krt upozorovan u v legislatvnom procese. Tak naprklad, pripomienka Ministerstva dopravy, pt a telekomunikcii vtedy navrhovala: "Navrhujeme dve alternatvy tkajce sa zmeny povinnosti poda shrnn vkaz elektronickmi prostriedkami. Monos poda shrnn vkaz elektronicky, ale aj potou (nie kad zdaniten osoba je pripojen na internet a nie vdy je pripojenie spen) je v slade so smernicou Rady 2008/117/ES v l. 263 ods. 2 (lensk tty povouj a mu poadova, aby sa v slade s podmienkami, ktor stanovia, shrnn vkaz uveden v odseku 1 podval v podobe sboru zaslanho elektronicky)." Podobn podmienku podala aj Slovensk komora daovch poradcov: "V tejto svislosti navrhujeme zakotvi do zkona monos podva shrnn vkaz aj inmi ako elektronickmi prostriedkami, kedy je pouit zaruen elektronick podpis, resp. prostrednctvom uzavretia psomnej dohody s daovm radom v prpade

podvania shrnnch vkazov bez zaruenho elektronickho podpisu aspo poas uritho prechodnho obdobia. Smernica takto monos nevyluuje, a pri zahraninch platiteoch dane zastpench v SR prostrednctvom splnomocnenia je elektronick podvanie vkazov a priznan problematick a ovea menej vyuvan. Pripomienky neboli napokon akceptovan a problm sa daov sprva rozhodla riei v Dohode poda 80 ods. 9 ZoDPH. Pripomeme si vak, e 80 ods. 9 ZoDPH stanovuje: Shrnn vkaz podan elektronickmi prostriedkami nemus by podpsan zaruenm elektronickm podpisom, ak osoba, ktor podva shrnn vkaz, m s daovm radom uzavret psomn dohodu, ktor obsahuje najm nleitosti elektronickho doruovania, spsob overovania podania urobenho elektronickmi prostriedkami a spsob preukazovania doruenia ...

Protistavn kontrukcia 80 ods. 9 ZoDPH

Ustanovenie 80 ods. 9 ZoDPH teda dva orgnu verejnej moci prvomoc na formulovanie dohody, ktor m verejnoprvny charakter, a a na zklade, ktorej bude mc povinn podnikate nsledne vyuva tento spsob splnenia zkonnej povinnosti. Inmi slovami, prvna norma dva prvomoc orgnu verejnej moci na vydanie istho prvneho aktu, ktorm m djs k bliej pecifikci nleitost, spsobu overovania podania a preukazovania doruenia. Obsah tohto prvneho aktu, t.j. prva a povinnosti v om zaloen, nie je mon ovplyvni zo strany alovanho formou kontraktanej slobody. Ide teda o prejav mocenskch oprvnen ttu. Tu sa toti takto dohoda odliuje od skromnoprvnych dohd, ktormi tt zabezpeuje riadnu sprvu veci verejnch (napr. nkup potaov). V prpade 80 ods. 9 ZoDPH plat, e ak povinn subjekt neakceptuje obsah dohody, priprav sa zrove o spsob splnenia zkonnej povinnosti bez zaruenho elektronickho podpisu. alobca nespochybuje, e tt me uzatvra aj takto dohody verejnoprvneho charakteru, ktor s prejavom mocenskch oprvnen ttu, tieto vak musia ma vdy charakter individulnych prvnych aktov a musia tie stavne konformnm spsobom vykonva zveren sprvnu prvomoc. V prpade Dohody poda 80 ods. 9 ZoDPH vak nejde o individulny prvny akt. Pravidl v Dohode musia akceptova vetky povinn subjekty, ktor chc vyui tento spsob splnenia zkonnej povinnosti. Obsah pravidiel Dohody je pre vetky subjekty rovnak. alobca tvrd, e svojou povahou ide teda ide o normatvny prvny akt, ktor sa vak navonok tvri ako individulny prvny akt vydan ako akt aplikcie prva. V skutonosti by takto pravidl sprvania mali by uren priamo v podzkonnch normatvnych aktoch veobecne zvznch prvnych predpisoch. stavn sd vo svojej rozhodovacej innosti zdrazuje, e nie je podstatn to, ako je prslun (individulny) prvny akt formlne oznaen (rozhodnutie,

opatrenie, oznmenie, vyjadrenie a pod.), ale to, i svojimi inkami smeruje na konkrtnych adrestov prva, ktormi im zaklad priamo alebo aj sprostredkovane prva alebo povinnosti (PL. S 21/08, IV. S 265/09-45). Aby sme teda sprvne urili povahu Dohody, musme najprv odli obsah normatvneho prvneho aktu (prvneho predpisu) od individulneho prvneho aktu (aktu aplikcie prva). Tento rozdiel formuluje prvna veda nasledovne: Normatvny prvny akt ako vsledok tvorby prva sa odliuje od individulneho prvneho aktu, ktor je vsledkom aplikcie prva, rozhodnutia ttneho orgnu na zklade zkona i inho normatvneho prvneho aktu. Normatvny prvny akt sa vyznauje veobecnosou najm z hadiska osobnej psobnosti, ako aj vecnej psobnosti, tj. predmetu regulcie prvnych noriem, ktor normatvny akt obsahuje. Pre individulny prvny akt je naopak charakteristick individualizcia a konkretizcia subjektov a predmetu, na ktor sa vzahuje. (PRUSK, J. Teria prva. Vydavatesk oddelenie PFUK, Bratislava: 2001,str. 190). Obsah Dohody je rovnak pre vetky subjekty, ktor sa rozhodn pouva elektronick formu poda 80 ods. 9 tretia veta ZoDPH. Svojou povahou ide teda o veobecn pravidlo sprvania, ktor sa vyznauje veobecnosou o do osobnej psobnosti, ako aj predmetu regulcie. A naopak, tie ist Dohody s inmi subjektami neobsahuj vo svojej podstate individualizciu predmetu tohto mocenskho aktu. Inmi slovami, tieto mocensk akty ttu oznaen ako Dohody s rovnak so vetkmi povinnmi subjektami, ktor ju uzatvraj poda 80 ods. 9 tretia veta ZoDPH. Jedinou individualizciou obsahu je oznaenie strn Dohody, ktor vak z aktu nerobia individulny prvny akt (IPA), kee takto by sme dokzali individualizova akkovek pravidlo obsiahnut v zkone. Navye, z hadiska obsahu by sa takto mali posudzova ustanovenia takejto dohody osobitne. Ide teda nepochybne o normatvny prvny akt, hoci je oznaen inak. Normatvne prvne akty, vak vkonn moc me vydva iba v zkonom stanovenej a uznanej forme (vi zkon . 1/1993 Z.z. o Zbierke zkonov Slovenskej republiky), napr. vo forme vyhlok ministerstiev a ostatnch strednch orgnov ttnej sprvy Slovenskej republiky, resp. inch orgnov ttnej sprvy. S vnimkou nariaden vldy poda l. 120 ods. 2 stavy ich orgny verejnej moci mu vydva iba na zklade pecilneho splnomocnenia tzv. pecilna delegcia. Sprvne by mala teda prvna norma 80 ods. 9 tretia veta ZoDPH znie presnejie a splnomocova prslun orgn vkonnej moci, napr. Finann riaditestvo SR, na vydanie veobecne zvznho prvneho predpisu, ktor na zklade zkona a v jeho rozsahu ur nleitosti elektronickho doruovania, spsob overovania podania urobenho elektronickmi prostriedkami a spsob preukazovania doruenia. Je neprpustn, aby zkon umooval orgnu verejnej moci vydva prezleen normatvne prvne akty, o ktorch vydvan m

rozhodn parlament. Orgny verejnej moci si tak osvojili normotvorn innos parlamentu. Na tomto zvere nemen ni ani fakt, e ustanovenie 80 ods. 9 ZoDPH takto normatvny obsah zrejme predpoklad. V prvnom tte je striktne nevyhnutn chrni debu moci medzi orgnmi verejnej moci, ktor sa vyznauje okrem inho aj tm, e normatvne prvne akty, t.j. veobecne zvzn pravidl sprvania, vydva alebo parlament alebo orgn verejnej moci na zklade splnomocnenia v ustanovenej forme, a individulne prvne akty vydva (prijma) orgn verejnej moci v medziach zkona a stavy. V opanom prpade sa zmae hranica medzi aplikciou a tvorbou prva, priom orgn verejnej moci si tu uzurpuje normotvorbu bez toho, aby musel repektova zkonn formu, postup a princpy stanoven pre veobecne zvzn prvne predpisy. Ako pe prof. Prusk Poda legislatvnych pravidiel mus by splnomocnenie na vydanie vykonvacieho prvneho predpisu vdy urit. Mus z neho jasne vyplva, ktor orgn je splnomocnen, ak otzky a v akom rozsahu me vo vykonvacom prvnom predpise upravi. Nie je mon akceptova neurit splnomocnenie na pravu podrobnost." V slade s legislatvnymi pravidlami je celkom neprpustn presva do neskorch vykonvacch prvnych predpisov pravu otzok, ktor sa nepodarilo vyriei alebo dohodn pri prprave zkona. Zkony musia toti upravova vetky zkladn vzahy v oblasti, ktor je predmetom prvnej pravy. Nariadenie vldy, ako aj in veobecne zvzn prvny predpis, sa musia pohybova v medziach zkona, na vykonanie ktorho boli vydan. Nemu najm: a) rozirova oblas prvnej regulcie nad rmec zkona, b) vypa medzery v zkone, c) meni alebo korigova ustanovenia zkona. (PRUSK, J. Teria prva. Vydavatesk oddelenie PFUK, Bratislava: 2001). Ustanovenie 80 ods. 9 tretia veta ZoDPH teda neobstoj ani ako splnomocovacie ustanovenie na vydanie podzkonneho prvneho predpisu, pretoe nespa podmienky materilneho prvneho ttu vyadovan na kvalitu takhoto splnomocnenia, a zrove nespa ani podmienky prvneho ttu pokia ide udelenie prvomoci orgnu verejnej moci, kee tomu neme by zveren vydvanie normatvny prvnych aktov mimo ttom stanoven a uznan formu. Kontrukcia ustanovenia 80 ods. 9 tretia veta ZoDPH tak nevyhntne vyaduje stavn prieskum stavnm sdom SR. Sd by mal preto pod a 245 ods. 1 OSP preskma aj zkonnos samotnej Dohody, na zvznos, ktorej sa alovan sprvny orgn odvolva ( 245 ods.1 OSP: Pri preskmavan zkonnosti rozhodnutia sprvneho orgnu posdi sd i zkonnos prv urobenho sprvneho rozhodnutia, o ktor sa preskmavan rozhodnutie opiera, ak bolo pre prv uroben rozhodnutie zvzn a ak nie je na jeho preskmanie uren osobitn postup.). Na zvznos tejto Dohody sa toti odvolva aj Finann riaditestvo SR vo svojich napdanch rozhodnutiach, kde uvdza: Ak osoba, ktor podva shrnn vkaz elektronickmi prostriedkami,

m s daovm radom uzatvoren psomn dohodu o podmienkach elektronickho doruovania mus podmienky dodra. Navye alobca upozoruje, e uzatvranie takchto dohd ako spsob podmienenia splnenia zkonnej povinnosti, nie je vbec tandardn, kee prvny poriadok takmito dohodami podmieuje predovetkm realizovanie prv (vi napr. 46 ods. 12 zkona . 4/2004 o slubch zamestnanosti). Akceptovanie vyie uvedenej praxe zo strany sdu by nsledne viedlo k tomu, e by orgny verejnej moci, ako v tomto prpade, pouvali nejasn splnomocujce ustanovenia na ukladanie povinnost, ktor by normatvne prvne akty neuniesli (napr. z dvodu nedostatku generality). Obanov potom orgny verejnej moci zavdzaj tm, e na tom s orgnom verejnej moci dohodli.

Princp prvnej istoty

V druhom rade alobca pochybuje, nakoko ide v prejednvanom prpade zo strany orgnu verejnej moci o ukladanie povinnost zkonom alebo na zklade zkona, v jeho medziach (l. 13 ods. 1 stavy). alovan tvrd, e podmieovanie jednm operanm systmom a prehliadaom len ukladal povinnosti na zklade 80 ods. 9 ZoDPH, priom ustanovenia ako naprklad bod 5.2 alebo bod 4.11 Dohody poda neho len vykonvaj toto ustanovenie (realizuj dan prvomoc). alobca je presved en, e tak dochdza k zsahu do jeho autonmie, a teda pravidla, e Kad me kona, o nie je zkonom zakzan, a nikoho nemono nti, aby konal nieo, o zkon neuklad. (l. 2 ods. 3 stavy). Vo vzahoch so ttom, teda v mocenskch vzahoch, mus by naopak dsledne dodriavan princp legality (l. 2 ods. 2 stavy), ktor stanovuje, e ttne orgny mu kona iba na zklade stavy, v jej medziach a v rozsahu a spsobom, ktor ustanov zkon.. Neoddelitenou sasou veobecnho princpu prvneho ttu garantovanho l. 1 ods. 1 prvou vetou stavy je princp prvnej istoty. Ako asto opakuje stavn sd SR vo svojej judikatre: Integrlnou sasou princpu prvnej istoty je aj dvera obanov v prvny poriadok (m. m. napr. PL. S 36/95, PL. S 37/99 at.). Prvna istota a predovetkm prvna istota ex ante (vopred) vychdza z predvdatenosti rozhodnut orgnov verejnej moci, priom pre obanov, in fyzick osoby a prvnick osoby predstavuje princp prvnej istoty predovetkm ich orientan istotu, od ktorej sa odvja aj ich dvera v prvny poriadok. Obianska sloboda ako imanentn znak demokratickho a prvneho ttu vyaduje spo ahlivos prvneho poriadku, pretoe sloboda znamen predovetkm monos usporiada si ivot pod a vlastnch predstv. (PL. S 29/05-161). Zo znenia ustanovenia 80 ods. 9 ZoDPH nemono za iadnych okolnost predpoklada, e prslun orgn verejnej moci sa me rozhodn splnenie zkonnej povinnosti podmieni jednm softvrovm produktom. Naopak, s

prihliadnutm na in ustanovenie prvneho poriadku (l. 3 ods. 7, 3 ods. 1 a ods. 4, 6 Z o ISVS, 1 Vnosu, 3 ods. 3 a 14 Z oI SVS a bod 8.1 Prlohy .1 k Vynosu, 39 Z o HS) je prirodzen oakva, e rieenie bude otvoren a technologicky neutrlne. Tak dochdza k narueniu dvery obana v prvny poriadok. Orgn verejnej moci sa toti podzkonnm prvnym aktom, opierajc sa o demontratv najm, sna o obmedzenie slobody kona o zkon nezakazuje. Takto konanie by malo by v prvnom tte neprpustn. Pripomeme, e poruovanie princpu legality v prvnom tte je v prpade daovej sstavy astejm javom. Daov sprva nie prvkrt od subjektov vyaduje, a nsledne aj sankcionuje povinnosti, ktor zkon neuklad (rozhodnutie Najvyieho sdu sp. zn. 5Sf/19/2009: S prihliadnutm na l. 59 stavy Slovenskej republiky a zsady sprvneho trestania (najm relevantn odporanie Rady Eurpy) pre Najvy sd vyplva zver, e verejn zujem na riadnom vbere dan a poplatkov vrtane daovch sankci je opodstatnen len vtedy, ak m leglny zklad. Inak je nutn kad kon sprvy dan a poplatkov vyhodnoti ako nezkonn zsah do oprvnenia jednotlivcov kona vetko, o im zkon nezakazuje. Za danej situcie sa preto Najvy sd stotonil s argumentciou alobcu, e mu iadny prvny predpis vslovne nezakazuje vydva doklady z elektronickej registranej pokladnice vo vyom pote.). Ak by podmienku jednho produktu verejn moc formulovala do zkona, bol by jasne protistavn, kee by v tomto prpade absentoval princp veobecnosti prvnej normy, ktor inherentnou sasou prvneho ttu (PL. S 18/06-51). Orgn verejnej moci sa vak rozhodol, e 80 ods. 9 ZoDPH interpretuje o najirie, priom povinnm subjektom uloil aj tak povinnosti, ktor zkon nepredpoklad, a ktor odporuj prvnemu poriadku na inch miestach. Ak tt pristupuje k elektronizci zkonnch povinnost, a teda rozhodne sa, e zkonn povinnos je mon splni iba elektronicky, mus zarui, e prstup k splneniu zkonnej povinnosti m kad. Podmienenie zkonnej povinnosti jednm produktom od jednej spolonosti, akokovek by bol rozren, nemono povaova za sladn s princpom prvneho ttu, kde prstup k splneniu zkona mus by nediskriminan. Inak tt dopredu znemouje svojim obanom sprva sa v slade so zkonom. Konanie daovej sprvy pritom mono pre lepiu zrozumitenos porovna s konanm Najvyieho sdu SR. Ten toti podobne podmieoval realizciu prva splnenm podmienky, ktor zkon nepredpoklad. stavn sd SR sa v rozhodnut I. S 93/06-37 postavil proti takmuto konaniu, ke uviedol V tejto svislosti stavn sd kontatuje, e ukladanie zkonom nepoadovanch ani nepredvdanch povinnost fyzickm osobm a prvnickm osobm internou normou najvyieho sdu je neudraten ani z hadiska princpu legality poda l. 2 ods. 2 stavy, poda ktorho ttne orgny mu kona iba na zklade stavy, v jej medziach a v rozsahu a spsobom, ktor ustanov zkon. Vzhadom

na to, e najvy sd pri realizcii procesnho prva astnkov konania (saovateov) resp. ich prvneho zstupcu pri nazeran do sdneho spisu poadoval od nich splnenie takej povinnosti (predloenie psomnej iadosti o nahliadnutie do sdneho spisu), ak neuklad iadny zkon, stavn sd kontatuje, e najvy sd v tomto smere postupoval protistavne, m poruil oznaen zkladn prvo a lnky stavy, tak ako je to uveden vo vrokovej asti tohto rozhodnutia. Situcia v prejednvanom prpade je o to alarmujcejia, e takto nad rozsah l. 2 ods. 2 stavy nebolo podmienen realizovanie prva, ale splnenie zkonnej povinnosti. V rozpore s l. 1, l. 2 ods. 2 a l. 13 stavy je tak ako sprvanie orgnu verejnej moci tak i samotn prvna norma, ktor je podkladom ukladania elektronickej zkonnej povinnosti. Ustanovenie toti nespa kvalitu uritosti, ktor by podobn ustanovenie malo ma aby sa obania dokzali sprva v slade s nm a anticipova sprvanie ttu. Navye ak orgn verejnej moci kontantne vyklad svojim sprvanm urit prvnu normu tak, e jej prirauje obsah, ktor je mimo stavnoprvnych medz, mal by zasiahnu stavn sd prve s ohadom na princp prvnej istoty. Ustanovenie 80 ods. 9 ZoDPH v dnenej podobe neumouje obanovi urobi si dostaton predstavuje o jeho situci, kee orgn verejnej moci si pravou rznych povinnost v rovine Dohody operatvne prispsobuje situciu svojim aktulnym mocenskch potrebm. Na dleitos takhoto prieskumu pritom upozoruje aj stavn sd SR, ktor naprklad vo veci PL. S 29/05-161 uviedol: Neoddelitenou sasou veobecnho princpu prvneho ttu garantovanho l. 1 ods. 1 prvou vetou stavy je princp prvnej istoty. Tento spova okrem inho v tom, e vetky subjekty prva mu odvodnene oakva, e prslun ttne orgny bud kona a rozhodova pod a platnch prvnych predpisov, e ich bud sprvne vyklada a aplikova (napr. II. S 48/97). Integrlnou sasou princpu prvnej istoty je aj dvera obanov v prvny poriadok (m. m. napr. PL. S 36/95, PL. S 37/99 at.). Prvna istota a predovetkm prvna istota ex ante (vopred) vychdza z predvdatenosti rozhodnut orgnov verejnej moci, priom pre obanov, in fyzick osoby a prvnick osoby predstavuje princp prvnej istoty predovetkm ich orientan istotu, od ktorej sa odvja aj ich dvera v prvny poriadok. Obianska sloboda ako imanentn znak demokratickho a prvneho ttu vyaduje spoahlivos prvneho poriadku, pretoe sloboda znamen predovetkm monos usporiada si ivot pod a vlastnch predstv. Prkaz prvnej istoty m rzne strnky; jeho sasou je najm prkaz uritosti zkona, resp. inch veobecne zvznch prvnych predpisov, zkaz sptnej asovej psobnosti zkonov (zkaz retroaktivity), ako aj prkaz ochrany dvery obanov (resp. fyzickch osb a prvnickch osb) v prvny poriadok. Prkaz dostatonej uritosti zkonov (ako aj inch veobecne zvznch prvnych predpisov) tvoriaci sas princpu prvneho ttu sce nevyaduje od zkonodarcu, aby dkladne a so vetkmi podrobnosami opsal vetky nm

predpokladan skutkov stavy. Zkon toti nie je zdrojom hotovch odpoved na vetky skutkov stavy, ktor nastan poas jeho uplatovania v spoloenskej praxi. Preto nevyhnutne obsahuje tak otvoren, ako aj zakryt priestory uren na konkretizciu v prvno-aplikanej praxi. Zkonodarca je vak povinn formulova nm vydvan prvne predpisy s takou vysokou mierou uritosti, ak je v danom prpade mon so zrete om na el a osobit rty prvnej pravy, ako aj stavn limity. Pri pouvan neuritch prvnych pojmov je zkonodarca so zreteom na princp prvnej istoty vyplvajci z l. 1 ods. 1 prvej vety stavy obmedzen. Z hadiska skutkovch predpokladov a obsahu prslunej prvnej pravy mus zkonodarca koncipova a formulova zkon a v om obsiahnut prvne normy tak, aby zodpovedali poiadavkm jasnosti, prehadnosti a justiciability (jeho prvnej vykonatenosti a uplatnitenosti zo strany orgnov verejnej moci aplikujcich prvnu normu, t. j. najm sdov, ale i inch orgnov verejnej moci), ktor vyplvaj z princpu prvneho ttu. stavn sd v svislosti s uvedenm poukazuje aj na svoj prvny nzor vysloven u v konan sp. zn. PL. S 19/98, poda ktorho Poiadavkou prvnej istoty je, aby zkony v prvnom tte boli pochopen dostatone a aby umoovali ich adrestom urobi si aspo predstavu o svojej prvnej situcii. Nejasnos, viacvznamovos a vgnos pojmu vytvra stav prvnej neistoty, m sa dostva do rozporu s l. 1 stavy. V tomto prpade dolo prve k porueniu princpu prvnej istoty. Prvny poriadok na mnohch miestach (l. 2 ods. 3 stavy, l. 3 ods. 7, 3 ods. 1 a ods. 4, 6 ZoISVS, 1 Vnosu, 3 ods. 3 a 14 Vnosu a bod 8.1 Prlohy .1 k Vynosu, 39 ZoHS) garantoval alobcovi, e me pri svojom podnikan pouva akkovek softvrov rieenia. Nazdval sa v dobrej viere, e kee zkon neuklad pouvanie jednho operanho systmu, me si svoje podnikanie zaloi na ubovolnom operanom systme. Tto orientan istota vak bola naruen, ke alobcovi bolo nanten akceptovanie podzkonnej a podstavnej Dohody, ktor svojm obsahom neguje mnoh ustnanovenia prvneho poriadku. Za repektovanie tejto Dohody a tie prvneho poriadku vo svojej celistvosti bol napokon vystaven administratvnej represii zo strany ttu. Pripomname, e keby aj alobca nepristpil na tto Dohodu, druh zostvajci spsob splnenia zkonnej povinnosti bol taktie obmedzen iba na zkaznkov jednej firmy. Dkazy : 1.Vyjadrenie DRSR pre Hospodrske noviny: Vyjadrenie pre HN IT systmy a finann sprva_2012.odt

VIII. Protistavn zsah do prva na slobodu podnikania Konanie, ktor viedlo k uloeniu pokuty je v rozpore s prvom na slobodu podnikania, a preto je aj samotn rozhodnutie nezkonn. Ak by aj k uloeniu povinnosti v tomto prpade dolo na zklade zkona, o alobca vzhadom na neuritos a kontrukciu 80 ods. 9 ZoDPH spochybuje, jeho vklad, t.j faktick innos orgnu pri aplikovan prva, prekrauje medze stavnosti. Vklad 80 ods. 9 daovou sprvou, poda ktorho je mon stanovi povinnos pouvania jednho operanho systmu protistavne zasahuje do prva podnika v zmysle l. 35 stavy. Poda doktrinlneho rozhodnutia stavnho sdu SR vo veci PL. S 37/1999 plat nasledovn: "Slobodu vkonu povolania mono preto obmedzi v tej miere, v akej to rozumn vaha o veobecnom prospechu pripa za eln. Ochrana zkladnch prv sa preto obmedzuje na odmietnutie protistavnch, nadmerne zaaujcich prav. Slobodu voby povolania mono obmedzi iba vtedy, ak si to nevyhnutne vyaduje ochrana osobitne dleitch hodnt." Ustanovenie 80 ods. 9 je raritou, pretoe medzi prvmi stanovilo, e zkonn povinnos si mono plni iba elektronicky. Ustanovenie na to urilo dva rovnocenn spsoby plnenia zkonnej povinnosti elektronickou formou: I.) podanie shrnnho vkazu elektronickmi prostriedkami podpsanho zaruenm elektronickm podpisom ( 80 ods. 9 prv a druh veta ZoDPH) alej aj spsob so ZEP; II.) podanie shrnnho vkazu elektronickmi prostriedkami bez zaruenho elektronickho podpisu a spsobom, ktor ur daov rad v dohode ( 80 ods. 9 prv a tretia veta ZoDPH) daej aj spsob bez ZEP; Ak si prelome predmetn ustanovenie na nklady pre podnikatea zistme, e na splnenie zkonnej povinnosti, tak ako je uplatovan zo strany daovej sprvy nevyhnutn: I.) vlastni pota, ma prstup k internetu, vlastni zaruen elektronick podpis a ma zakpen jeden z operanch systmov od firmy Microsoft (Windows 2000, Windows XP, Windows 2003 Server, Windows Vista a Windows 7), alebo II.) vlastni pota, ma prstup k internetu a ma zakpen jeden z operanch systmov od firmy Microsoft. Aby tieto nklady na splnenie zkona, a teda tie toto ustanovenie, bolo ospravedlniten vo vzahu k verejnmu zujmu, ktor sleduje (znenie byrokracie), mus etri o najviac prvo podnika, a robi tak proporcionlne. Daov sprva vak pridanm nkladu na operan systm jednho vrobcu jednoznane neetrila slobodu podnikania primerane sledovanmu elu.

Znenie byrokracie elektronickmi prostriedkami je toti mon dosiahnu aj bez povinnho pouvania tohto produktu. Tento argument je o to zvanej, pretoe na trhu existuj aj operan systmy, ktor by tieto nklady pre podnikateov mohli minimalizova, kee s zadarmo a vone dostupn. Tak operan systm pouva prve alobca, ktor nm rone uetr viac ako stovky eur. To, e ho tt v predmetom prpade nti k pouvaniu rieenia od Microsoftu, preto pociuje ako nadbyton nklady, ktor by ist elektronizcia plnenia zkonnch povinnost nevyadovala. Kee vak daov sprva aplikciu obmedzila iba na jeden operan systm, ide tak tmito povinnosami a nkladmi nad rmec toho o je nevyhnutn na dosiahnutie stanovenho elu (znenie byrokracie). Odcitujme teda nzor stavnho sdu SR, ktor v doktrinlnom rozhodnut PL. S 37/1999 v tejto svislosti uviedol: stavn sd k predmetnej problematike zastva prvny nzor, e pri obmedzovan zkladnch prv a slobd sa mus dba na ich podstatu a zmysel a prslun obmedzenia sa mu poui len na ustanoven cie. Slobodu vkonu povolania mono preto obmedzi v tej miere, v akej to rozumn vaha o veobecnom prospechu pripa za eln. Ochrana zkladnch prv sa preto obmedzuje na odmietnutie protistavnch, nadmerne zaaujcich prav. [..] (Rozhodnutie Spolkovho stavnho sdu / SRN/, tzv. lekrensk rozsudok BVerfGe 7, 377 z 11. jna 1958 /1 BvR 596/56). Navye, takto stav nie len, e neetr proporcionlne zkladn prvo, ale vedie tie k nerovnmu zaobchdzaniu pri obmedzovan tohto prva. To je vslovne zakzan l. 13 ods. 3 stavy, ktor znie: Zkonn obmedzenia zkladnch prv a slobd musia plati rovnako pre vetky prpady, ktor spaj ustanoven podmienky. Je zrejm, e obmedzenie slobody podnika, ktor obmedzuje len podnikateov, ktor nie s zkaznkmi firmy Microsoft, neplat rovnako pre vetky prpady. Ak by daov sprva repektovala in ustanovenia prvneho poriadku a poskytla rieenie, ktor je technologicky neutrlne, nedochdzalo by k nerovnmu zaobchdzaniu, a aj nklady prenan na podnikateov by boli zrejme v slade s stavnmi limitmi, kee by dokzali by ospravedlniten snahou o znenenie byrokracie. Ak teda ttny orgn svojim konanm, ktor prechdzalo uloeniu pokuty vyloil ustanovenie 80 ods. 9 tak ako bolo nartnut vyie, a nsledne vynucoval uloenm pokuty stav, ktor je v rozpore s stavnmi limitmi, konal tak mimo stavnch medzi vkladu 80 ods. 9 ZoDPH.

IX. Poruenie prva na dobr sprvu veci verejnch alobca je presved en, e vyadovanie jednho produktu v prpade ak ttny orgn mohol prostrednctvom verejnej sae iada o certifikciu rieenia nezvislho od jednho vrobcu, je v rozpore s poiadavkou objektivity postupu orgnu verejnej moci garantovanho okrem inho l. 30 a l. 46 ods. 1 stavy. K poiadavke objektivity sa vyjadril stavn sd SR vo veci IV. S 387/2010-38, kde uviedol, e : stavnos konan pred orgnom verejnej moci predpoklad aj to, e orgn verejnej moci, pred ktorm sa takto konania uskutouj, kon zsadne nestranne, nezvisle a s vyuitm vetkch zkonom ustanovench prostriedkov na dosiahnutie elu predmetnho konania. stavn sd v tomto smere osobitne pripomna poiadavku objektivity postupu prslunho orgnu verejnej moci (m. m. II. S 9/00, II. S 143/02). Len objektvnym postupom sa v rozhodovacom procese vyluuje svojva, ktorej nebezpeenstvo spova v potencilnom uplatnen nim (objektvne) nepodloenej vahy orgnu verejnej moci bez akchkovek objektvnych limitov, ktor s v podmienkach prvneho ttu okrem inho garantovan zkonnmi spsobmi zisovania skutkovho zkladu pre rozhodnutie. Objektvny postup orgnu verejnej moci sa mus prejavi nielen vo vyuit vetkch dostupnch a pritom leglnych zdrojov zisovania skutkovho zkladu na rozhodnutie, ale aj v tom, e takto rozhodnutie obsahuje (mus obsahova) aj odvodnenie, ktor preukzate ne vychdza z tchto objektvnych postupov a ich uplatnenia v slade s procesnmi predpismi. Ak ttny orgn podmienil splnenie zkonnej povinnosti v prpade dvoch jedinch monch spsobov tm, e vyadoval jeden konkrtny produkt od jednej spolonosti, ide poda nzoru alobcu o prejav svojvle orgnu verejnej moci, ktor neme by nim objektvne podloen. Ako alobca poukzal u na zaiatku tohto podania, v prejednvanom spore ide o vyrieenie otzky, i je to tt kto mus bra ohad na slobodu obanov, alebo je to oban, ktor sa mus podvoli arbitrrnym technologickm rozhodnutiam ttu. alobca je presved en, e tt je tu pre ob anov a nie naopak. Vyplva to i z l. 2 ods. 1 stavy poda, ktorej ttna moc pochdza od obanov. Nie je to teda tt, kto dva prva obanom, ale s to obania, ktor v dobrej viere zveruj sprvu svojich vec ttu. Ten sa potom zavzuje, e bude ich zleitosti spravova objektvne. Preto by to mal by tt kto obozretnm zvolenm si technickho rieenia, ktor bude zaloen na otvorench a technologicky neutrlnych tandardoch, umon veobecne prstup obanov zkaznkov rznych softvrovch spolonost - k splneniu si svojich zkonnch povinnost. Takto zabezpeenie, ako alobca uviedol vyie, je mon zo strany ttu aj v prpade ak neexistuj prslun certifikovan produkty. Daov sprva toti mohla zabezpei certifikciu technologicky neutrlneho a otvorenho rieenia

formou verejnej sae, tak ako zabezpeila samotn technick rieenia eDane a eTax. Je prejavom svojvle orgnu verejnej moci ak ten podmien splnenie zkona pouitm jedinho produktu od jedinej spolonosti bez toho aby mu to umooval zkon. Navrhujeme preto sdu aby zvil podanie ustanovenia 80 ods. 9 ZoDPH na stavn sd SR poda 109 ods. 1 psm. b), ktor by najlepie posdil sladnos jeho zkonnho znenia, prvnej kontrukcie a sasnho kontantnho vkladu orgnmi verejnej moci s l. 1, l. 2 ods. 2, a l. 13 ods 1., l. 13 ods. 3, l. 30, l. 35 a l. 46 ods. 1 stavy. Ak sa toti stavn sd SR stoto s vyie uvedenmi argumentmi alobcu, podkladom napdanej sprvnej sankcie bolo protistavn ustanovenie.

X. Nesprvne prvne posdenie sprvneho deliktu alobca je taktie presved en, e Da ov riadite stvo SR nesprvne vyloilo ustanovenie 35 ods. 6 zkona . 511/1992 Zb. o sprve dan a poplatkov v znen neskorch predpisov (alej aj Z o SDaP) v spojen s 80 ods. 9 ZoDPH. Ustanovenie 35 ods. 6 Z o SDaP stanovuje: Ak daov subjekt nepredlo v ustanovenej lehote hlsenie alebo preh ad pod a osobitnho zkona, 6ec) sprvca dane mu ulo pokutu 66, 38 eura; ak hlsenie alebo prehad daov subjekt nepredlo ani v lehote urenej sprvcom dane vo vzve, sprvca dane mu ulo pokutu 132, 77 eura. Ak daov subjekt v ustanovenej lehote nepredlo shrnn vkaz poda osobitnho zkona, 11ae) sprvca dane mu ulo pokutu 331, 93 eura; ak shrnn vkaz daov subjekt nepredlo ani v lehote urenej sprvcom dane vo vzve, sprvca dane mu ulo pokutu 663, 87 eura. Sprvca dane poda prvej vety alebo druhej vety je oprvnen daovmu subjektu uloi len jednu pokutu.. Skutkov podstata viae uloenie pokuty na cie, ktorm je zabezpeenie informci potrebnch pre tt poda ZoDPH. elom normy teda nie je garantova a vynucova zo strany ttu elektronick splnenie povinnosti. V prpade napdanch pokt boli ttu poskytnut vetky informcie, avak nie v zkonom predpokladanej forme. Finann riaditestvo malo teda vykona teleologick interpretciu prvnej normy, a teda posudzova jej obsah materilne, nie formlne poda doslovnho znenia. Ako sumarizuje vo svojom znmom rozhodnut stavn sd R: Jazykov vklad pedstavuje pouze prvotn piblen se k aplikovan prvn norm. Je pouze vchodiskem pro objasnn a ujasnn si jejho smyslu a elu (k emu slou i ada dalch postup, jako logick a systematick vklad, vklad e ratione legis atd.). Mechanick aplikace abstrahujc, resp. neuvdomujc si, a to bu mysln

nebo v dsledku nevzdlanosti, smysl a el prvn normy, in z prva nstroj odcizen a absurdity (sp. zn. Pl. S 33/97). Je zrejm, e v prpade alobcu dolo k splneniu zkonnej povinnosti doda informcie, avak nie v elektronickej forme (vi aj zpisnicu D vo Zvolene). alobca bol teda podroben sankcii nie za nedodanie informci, ale za nedodranie elektronickej formy. V prpade 35 ods. 6 Z o SDaP je spoloensky chrnenm zujmom (objektom skutkovej podstaty deliktu), zujem ttu na zskan dostatonch informci na ely dani z pridanej hodnoty. Preto tt uplatuje v tomto prpade objektvnu zodpovednos bez ohadu na zavinenie. Vklad, ktorm sa objekt skutkovej podstaty roziruje aj na zujem ttu na bezpodmienenom dodriavan elektronickej formy, expanduje skutkov podstatu sprvneho deliktu aj na spoloensky zanedbatene nebezpen sprvanie daovho subjektu. Navye, ide o administratvnoprvnu represiu zo strany ttu, na ktor sa aplikuje l. 6 ods. 1 Dohovoru o udskch prvach a zkladnch slobodch akkovek trestn obvinenie (rozsudok Najvyieho sdu SR, sp. zn. 8 S 18/2011, 8 S 22/2011, 8 S 23/2011 a 8 S 24/2011, pozri aj lnok BABIAKOV, E.: Analgia v oblasti sprvneho trestania. JR, 64, 2012, s. 343-348, tie rozsudok 2 Sf/44/2011). Z toho, poda nzoru alobcu jednoznane vyplva, e protiprvne sprvanie ttu, ktor sm zavinil, neme by dan na pra subjektu, ktor ako nsledok poru povinnos, ktorej splnenie mu tt sm zmaril. Sprvanie orgnu verejnej moci, ktor viedlo k uloeniu pokuty je toti nedielnou sasou skutkovej podstaty sprvneho deliktu, kee jeho objektvnu strnku (nesplnenie elektronickej formy) priamo vyvolalo (podmienilo). V prvnom tte mus by protiprvne zmarenie splnenia povinnosti, na ktor sa vzahuje nsledn sankcia, povaovan za okolnos vyluujcu protiprvnos sprvneho deliktu. Takto okolnos vyluujca protiprvnos me by odvoden z toho, e spoloensk nebezpenos, ktor tvor materilnu strnku sprvneho deliktu, a ktor je predovetkm stanoven zkonnm vymedzenm dotknutch objektov protiprvneho konania, absentuje v prpade ak protiprvny stav zavinil sm ttny orgn, ktor si jeho dodriavanie nsledne vynucuje zneuvanm verejnoprvnej represie. Sprvne prvo trestn nem vlastn pravu okolnost vyluujcich protiprvnos. Aplikcia okolnost poda 24 a 30 TP nie je vdy dobre mon, pretoe prvne vzahy, ktor administratvne prvo upravuje s viac pecifick. V takomto prpade by preto mala by takto okolnos odvoden z princpu spoloenskej nebezpenosti sprvneho deliktu jeho materilnej strnky. Tento princp je samozrejmou sasou administratvneho trestania a prejavuje sa aj v priamej aplikci administratvno-prvnych sankci. Ak tt naprklad svojm konanm spsob, e povinn elektronick daov priznanie nie je mon objektvne poda naas, napr. preto lebo technick vybavenie zlyhalo na

niekoko tdov, nie je predstaviten aby tt v takejto situci nsledne oneskoren podanie povinnmi subjektmi akokovek sankcionoval. A tt to ani nezvykne robi. Takto sprvanie ttu vak nie je prejav jeho dobrej vle ale toho, e akkovek rozhodnutie o uloen pokuty by bolo protiprvne, kee sprvanie ttu vo fze vytvorenia monost na splnenie zkonnej povinnosti je taktie sasou skutkovej podstaty sprvneho deliktu. Takto okolnos vyluujca protiprvnos umouje obanovi brni sa pred svojvou a vynucovanm neprvosti zo strany ttneho orgnu. Na povinnos aplikova princpy trestnho prva poukazuje napr. rozhodnutie Najvyieho sdu SR vo veci 5S/21-22/2011, ktor uvdza: Judikatra Najvyieho sdu Slovenskej republiky (pozri napr. sp. zn. 3Sn/68/2004, 3S/85/2007, 8So/28/2007, 8So/147/2008) je jednotn v tom, e tieto princpy sa v sprvnom trestan v plnom rozsahu aplikuj, a e trestanie za sprvne delikty (priestupky, sprvne delikty prvnickch osb a sprvne delikty fyzickch osb - podnikateov) mus podlieha rovnakmu reimu ako trestn postih za trestn iny. Z tohto hadiska treba vyklada aj vetky zruky, ktor sa poskytuj obvinenmu z trestnho inu. Hranice medzi trestnmi deliktami, za ktor uklad trest sd a deliktami, za ktor ukladaj sankcie sprvne orgny, s uren prejavom vle zkonodarcu a nie s odvodnen prirodzeno-prvnymi princpmi. Z tchto dvodov nemono akceptova ani nmietku odporkyne (uveden v jej vyjadren z 13. decembra 2011 podanom k veci sp. zn. 6S/19, 23 a 27/2011), e na poruenie zsad sprvneho trestania sd me prihliadnu len na nmietku navrhovatea. V administratvnom trestan treba repektova Odporanie vboru ministrov [Rady Eurpy (91)] z 13. februra 1991 (relative aux sanctions administratives), poda ktorho pre ukladanie administratvnych sankci platia analogicky zsady ukladania sankci trestnch s tm, e sprvny (administratvny) postih protiprvneho chovania mono uplatni len v primeranej lehote. Kee administratvne trestanie m aj poda trasburskej judikatry trestnoprvny charakter, treba vychdza z stavy Slovenskej republiky (l. 50) a analogicky aj z Trestnho zkona. Z judikatry Najvyieho sdu navye vyplva, e aj keby prvna norma 35 ods. 6 zkona . 511/1992 Z o SDaP mala za cie sankcionova nie len dodanie informci na as, ale aj dodranie elektronickej formy, pri trvajcom a opakujcom poruen daovej normy si neme daov rad udeli niekoko pokt naraz hoci za rzne obdobia. Ide to toti proti elu ttnej represie, ktorm je vyntenie si splnenia povinnosti. Poukazuje na to naprklad rozsudok Najvyieho sdu SR vo veci 5S/21-22/2011, ktor uvdza Na rozdiel od Trestnho zkona, prvne predpisy, ktor zakotvuj skutkov podstaty sprvnych deliktov neupravuj postup sprvnych orgnov pri postihu za pokraovac delikt. Pri pokraovacom sprvnom delikte pri nedostatku pecilnej pravy je potrebn poui analogiae legis 122 ods. 10 zkona . 300/2005 Z. z.. Na zklade analgie teda v danom prpade treba aplikova pravidl pre triedenie trestnch inov z asovho hadiska, t. j. sprvny

orgn ulo za viacer iastkov toky jednu sankciu poda ustanoven vzahujcich sa na sprvny delikt. Rozhodujcim znakom pokraovania v trestnom ine je, e jednotliv toky, z ktorch kad napa znaky toho istho trestnho inu s po subjektvnej strnke spojen jednm a tm istm zmerom pchatea v tom vzname, e u od poiatku zama aspo v hrubch rysoch aj alie toky, a e po objektvnej strnke sa jednotliv toky javia ako postupn realizovanie tohto jedinho zmeru. Pokraovanie v trestnom ine pritom vyaduje aj blzku svislos v ase a predmete toku. Aj ke asov svislos nemono presne ohranii, spravidla pjde o niekoko dn, tdov, i mesiacov. Spomenut asov svislos je z objektvneho hadiska najvznamnejia (pozri napr. uznesenie Najvyieho sdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Tz/32/2005). Prax daovch orgnov, ktor takto hromadne ukladaj administratvnoprvne sankcie za niekoko obdob v jedin de pritom vyslovene odmietol Najvy sd SR, ktor v rozhodnut 2Sf/44/2011 uviedol, e Odvolac sd akceptuje argumentciu alovanho, e v danom prpade ilo o samostatnos jednotlivch zdaovacch obdob, v ktorch boli jednotliv sprvne delikty spchan. Ulo vak poda nzoru odvolacieho sdu pozornosti alovanho ako i sprvcu dane, e hoci ilo o samostatnos zdaovacch obdob v danom prpade, v ktorch boli jednotliv sprvne delikty spsoben, avak sprvca dane rozhodoval o vetkch jednotlivch sprvnych deliktoch spsobench alobkyou ako daovm subjektom nie vak osobitne po prvoplatnom rozhodnut tkajcom sa prslunho zdaovacieho obdobia, ale rozhodoval v ten ist de, a to 21.1.2008, 8 samostatnmi rozhodnutiami. V danom prpade vzhadom na tieto skutonosti ni, poda nzoru odvolacieho sdu, nebrnilo sprvcovi dane Daovmu radu Senec, aby v prslunom konan repektoval zsady administratvnoprvneho trestania naviac, ke alobkya dvodila tm, e z jej strany ide o previnenie trvajce a opakovan a mala by jej by uloen iba jedna pokuta ako sankcia za nesplnenie si zkonom stanovenej povinnosti. [] Odvolac sd v tejto svislosti poukazuje i na skutonos, e aj vo veciach priestupkovho charakteru s priestupkov orgny povinn pri ukladan sankci repektova prslun zsady administratvnoprvneho trestania. Poda Eurpskeho sdu pre udsk prva je potrebn dokonca i sankcie v priestupkovch veciach vo forme pokuty povaova za sankcie represvneho charakteru, a v tchto prpadoch dospel Eurpsky sd pre udsk prva k zveru, e taktie ide o trestn veci, a to bez ohadu na relatvne nzke sankcie.. alobca sa nazdva, e ak malo s vbec o spchan sprvny delikt, o alobca spochybuje, tak jedine o pokraovac sprvny delikt. Poda 122 ods. 10 zkona . 300/2005 Z. z. v znen neskorch predpisov sa za pokraovac trestn in povauje, ak pchate pokraoval v pchan toho istho trestnho inu. Trestnos vetkch iastkovch tokov sa posudzuje ako jeden trestn in. alobca je presved en, e toto ustanovenie mus by na zklade analogie legis pouit taktie v prpade administratvnoprvnych sankci. Pokraovac trestn in je v zkone charakterizovan troma znakmi, ktor musia by splnen sasne:

a) rovnak skutkov podstata trestnho inu (v uvedenom prpade poruenie 35 ods. 6 zkona . 511/1992 Z o SDaP), b) vetky iastkov toky toho istho pchate a spja objektvna svislos (v uvedenom prpade dodranie elektronickej formy) - v ase a v spsobe ich spchania, c) subjektvna svislos najm jednotiaci zmer pchatea spcha uveden trestn in (alobca sa cel as domhal plnenia psomnou formou, priom dvod neplnenia elektronicky, ktor bol znmy aj alovanmu, bol cel as rovnak).

XI. Nvrh na odklad vykonate nosti alobca navrhuje pod a 250c OSP odklad vykonate nosti napadnutch rozhodnut, pretoe okamitm vkonom napadnutho rozhodnutia hroz alobcovi zvan ujma v jeho podnikan. alobou napdan rozhodnutia predstavuj spolone za vo vke 4.978,90 , ktor by musel zaplati naraz, pretoe alovan doruil vetkch 11 rozhodnut sasne v jedin de. alobca nedisponuje vonmi prostriedkami o takejtko sume, a u dnes musel vynaloi pomerne vek prostriedky na ochranu svojho prva pred sdom. alobca, ako daov subjekt, sa tie cti ukrten na svojich prvach nezkonnmi rozhodnutiami a postupom daovho orgnu. alobca by sa tmto nvrhom na odklad vykonatenosti chcel vyhn najm tomu aby vedenie tohto sdneho sporu negatvne ovplyvnilo jeho vlastnch zamestnancov a dodvateov v obchodnom styku. Na druhej strane zo strany ttu nedjde k iadnej ujme.

XII. Na zklade uvedenho alobca navrhuje, aby sd vydal tento rozsudok: I. Sd zruuje rozhodnutia Finanho riadite stva SR: . 1040503/1/39789/2012 z 21.3.2012, .1040503/1/39802/2012 z 21.3.2012, .1040503/1/39815/2012 z 29.2.2012, .1040503/1/39824/2012 z 21.3.2012, .1040503/1/39831/2012 z 21.3.2012, .1040503/1/39910/2012 z 21.3.2012,

.1040503/1/39898/2012 z 22.3.2012, .1040503/1/39890/2012 z 21.3.2012, .1040503/1/39880/2012 z 21.3.2012, .1040503/1/39936/2012 z 21.3.2012, .1040503/1/39921/2012 z 21.3.2012 a rozhodnutia Daovho radu vo Zvolene: . 685/230/92305/11/Tu z da 13.12.2011, . 685/230/92329/11/Tu z da 13.12.2011, . 685/230/92314/11/Tu z da 13.12.2011, . 685/230/92347/11/Tu z da 13.12.2011, . 685/230/92368/11/Tu z da 13.12.2011, . 685/230/92366/11/Tu z da 13.12.2011, . 685/230/92369/11/Tu z da 13.12.2011, . 685/230/92370/11/Tu z da 13.12.2011, . 685/230/92372/11/Tu z da 13.12.2011, . 685/230/92380/11/Tu z da 13.12.2011, . 685/230/92343/11/Tu z da 13.12.2011 a vec vracia alovanmu sprvnemu orgnu na alie konanie. II. alovan je povinn nahradi alobcovi trovy konania.

V Berlne a Zvolene, da 28.5.2012 ................................................. Frantiek Slivka, konate