vod do kapitalizmu Kapitalizmus je vo svojej podstate ekonomick systm zaloen na troch veciach: nmezdnej prci (prci za mzdu), skromnom

vlastnctve vrobnch prostriedkov (naprklad tovrn, strojov, fariem a kancelri) a produkcii urenej na vmenu a vytvranie zisku. Niektor udia vlastnia vrobn prostriedky alebo kapitl, no vina nie. Aby sme preili, musme predva nau schopnos pracova, za ktor dostaneme mzdu, alebo sa nejako pretka na podpore. Prv skupina ud sa nazva kapitalistick trieda alebo v marxistickom argne burozia. Druh skupina je pracujca trieda alebo proletarit (viac informci o triede njde niie v texte). Kapitalizmus je zaloen na jednoduchom procese peniaze sa investuj, aby vytvrali viac peaz. Ke peniaze funguj takto, funguj ako kapitl. Ke naprklad firma vyuije svoje zisky a najme viac pracovnkov alebo otvor nov prevdzku, a tak vytvor v zisk, peniaze funguj ako kapitl. Ke sa kapitl zvuje (a ekonomika rastie), nazvame to akumulcia kapitlu, o predstavuje hnaciu silu ekonomiky. Tm, ktor akumuluj kapitl, sa dar lepie, ke doku presva nklady na druhch. Ak me firma zni nklady tm, e nebude chrni ivotn prostredie alebo bude vyplca minimlne mzdy, urob to. Katastroflne klimatick zmeny a rozsiahla chudoba s teda znamenm, e systm funguje normlne. Ba o viac, aby peniaze plodili alie peniaze, mus sa za ne da vymiea oraz viac vec. Prevlda teda tendencia komodifikova (1) vetko od tovarov kadodennej spotreby cez DNA sekvencie a emisie oxidu uhliitho a po a to je dleit nau schopnos pracova. Prve v tomto poslednom bode komodifikcia naej kreatvnej a produktvnej schopnosti, naej schopnosti pracova sa ukrva tajomstvo akumulcie kapitlu. Peniaze sa nepremieaj na viac peaz mvnutm arovnho prtika, ale prostrednctvom naej kadodennej prce. Vo svete, kde je vetko na predaj, potrebuje kad nieo, o me preda, aby si mohol kpi, o potrebuje. T, ktor nemaj na predaj ni okrem vlastnej schopnosti pracova, musia predva tto schopnos tm, ktor vlastnia tovrne, kancelrie at. A, pravdae, ni, o vyrobme v prci, nie je nae patr to naim fom. Navye, kvli dlhmu pracovnmu asu, zvyovaniu produktivity at., produkujeme ovea viac, ako je nutn na to, aby sme preili a vldali alej pracova. Nae mzdy zhruba pokrvaj nklady na tovary, ktor potrebujeme, aby sme preili a mohli kad de chodi do prce (a prve preto je na konci mesiaca stav nho tu v banke len zriedka odlin od predolho mesiaca). Rozdiel medzi naimi mzdami a hodnotou, ktor vytvrame, je zkladom akumulcie kapitlu, resp. tvorby zisku. Tento rozdiel medzi vyplatenmi mzdami a vytvorenou hodnotou sa nazva nadhodnota. Zskavanie nadhodnoty zamestnvatemi je dvodom, preo kapitalizmus povaujeme za systm zaloen na vykorisovan vykorisovan pracujcej triedy. Tento proces je v podstate rovnak pri vetkch nmezdne pracujcich, nielen tch v skromnch spolonostiach. Zamestnanci vo verejnom sektore takisto elia neustlym tokom na mzdy a pracovn podmienky, ktorch cieom je zni nklady a maximalizova zisky v celej ekonomike. (2) Neplaten prca

Akumulcia kapitlu sa tie spolieha na neplaten prcu, naprklad prcu v domcnosti. T zaha reprodukciu pracovnej sily vo forme plodenia a vchovy det (novej genercie pracujcich) a poskytovania sluieb (fyzickch, emocionlnych a sexulnych) sasnej pracovnej sile. Tto neplaten prcu vykonvaj prevane eny. Poskytovanie sluieb muom a deom sli kapitlu: ke sa domce prce a reprodukcia neoznaia za prcu, ale za prirodzen ensk lohu, kapitalizmus m z toho osoh v podobe prce zadarmo. Kapitl dostva vmenou za jednu mzdu vyplaten jednmu z partnerov dvoch pracovnkov. Za prcu v domcnosti sa neplat, take ostva neviditen a v rmci pracujcej triedy oddeuje jej platen a neplaten as na kor oboch. (3) Konkurencia Ak chce f akumulova kapitl, mus na trhu sai so fmi inch firiem. Neme si dovoli ignorova trhov sily, inak strat vplyv v prospech sperov, prde o peniaze, skrachuje, niekto prevezme jeho firmu a napokon prestane by nam fom. Ani fovia teda v skutonosti neovldaj kapitalizmus; ovlda ho samotn kapitl. Prve preto meme tvrdi, e kapitl akoby sm konal alebo mal vlastn zujmy, take asto je presnejie pouva pojem kapitl ako hovori o foch. U fov aj pracujcich dochdza v dsledku toho k odcudzeniu, avak inm spsobom. Z pohadu pracujcich je nae odcudzenie vnman prostrednctvom kontroly zo strany fa; f vnma svoje odcudzenie prostrednctvom neosobnch trhovch sl a konkurencie s ostatnmi fmi. Prve preto s fovia a politici tvrou v tvr trhovm silm bezmocn a musia kona tak, aby zabezpeili neustlu akumulciu (a rozhodne sa im z toho ije celkom dobre!). Nemu kona v naom zujme, lebo akkovek stupky, ktor by nm priznali, by pomohli ich konkurencii na nrodnej alebo medzinrodnej rovni. Ak naprklad vrobca vyvinie nov technolgiu vroby ut, ktor zdvojnsob produktivitu, me prepusti polovicu zamestnancov, zvi svoj zisk a zni cenu svojich ut oproti konkurencii. Ak chce by nejak in firma dobr na svojich zamestnancov a rozhodne sa neprepa, nakoniec ju bezohadnejia konkurencia vytve z trhu alebo prevezme take aj ona bude musie zavies nov stroje a prepusti zamestnancov, aby ostala konkurencieschopn. Pravdae, keby sa firmm nechali celkom von ruky, aby si mohli robi, o sa im zapi, oskoro by vznikli monopoly, konkurencia by zmizla a systm by so kripotom zastal. V mene dlhodobch zujmov kapitlu ako celku preto zasahuje tt. tt Prvotnou funkciou ttu v kapitalistickej spolonosti je udriava kapitalistick systm a napomha akumulcii kapitlu. tt k tomu vyuva represvne zkony a nsilie proti pracujcej triede v prpade, e sa pokame postavi sa za svoje zujmy proti kapitlu. Naprklad prijma zkony namieren proti trajkom alebo posiela polciu i armdu ukoni trajky a demontrcie. Pre kapitalizmus je v sasnosti idelnym typom ttu liberlna demokracia, no aby mohla pokraova akumulcia kapitlu, kapitl niekedy vyuva aj in typy politickch systmov. ttny kapitalizmus v ZSSR alebo faizmus v Taliansku a Nemecku s dva prklady odlinch politickch systmov, ktor boli pre autority v tom ase nevyhnutn, aby ovldli a zniili siln hnutia pracujcich. Hnutia, ktor ohrozovali existenciu kapitalizmu.

Ke vstrelky fov dontia pracujcich brni sa, okrem represie tt niekedy zasiahne aj inak, aby vetko fungovalo ako m. Prve preto existuj nrodn a medzinrodn pravidl tkajce sa ochrany prv pracujcich a ivotnho prostredia. Sila a vynucovanie tchto pravidiel vo veobecnosti stpa a kles v svislosti s rovnovhou sl medzi zamestnvatemi a zamestnancami v uritom ase a priestore. Naprklad vo Franczsku, kde s pracujci lepie organizovan a bojovnej, trv pracovn tde maximlne 35 hodn. Vo Vekej Britnii, kde s pracujci menej bojovn, je tdenn pracovn as maximlne 48 hodn a v USA, kde je pravdepodobnos, e pracujci vyjd do trajku, ete menia, nie je stanoven nijak maximlny tdenn pracovn as. Dejiny Kapitalizmus sa nm predklad ako prirodzen systm vytvoren podobne ako hory alebo dolia psobenm sl, ktor lovek nedoke ovlda; ako ekonomick systm, ktor je vsledkom udskej povahy. Kapitalizmus vak nevznikol ako vsledok psobenia prirodzench sl, ale intenzvneho a rozsiahleho nsilia po celom svete. Najskr dolo v rozvinutch krajinch k ohradzovaniu pozemkov a vyhaniu sebestanch ronkov zo spolonej pdy do miest, kde mali pracova v tovrach. Akkovek odpor bol rozdrven. udia, ktor vzdorovali vnucovaniu nmezdnej prce, sa stali obeou zkonov o tulctve, boli vznen, muen, deportovan i popraven. Poas vldy Henricha VIII v Anglicku popravili za tulctvo 72 000 ud. Neskr sa kapitalizmus ril prostrednctvom invzi a zemnch vbojov zpadnch imperialistickch mocnost do celho sveta. Dolo k brutlnemu znieniu celch civilizci, komunity boli nten opusti svoju pdu a zaa nmezdne pracova. Jedin krajiny, ktor sa tomu vyhli, boli tie, ktor ako naprklad Japonsko prijali kapitalizmus cielene, aby mohli konkurova ostatnm imperialistickm mocnostiam. Vade, kde sa rozvjal kapitalizmus, ronci a prv pracujci vzdorovali, no napokon boli porazen terorom a nsilm. Kapitalizmus nevznikol psobenm prirodzench pravidiel, ktor pramenia z udskej povahy: rozril sa prostrednctvom organizovanho nsilia elity. Koncept skromnho vlastnctva pdy a vrobnch prostriedkov nm teraz mono pripad ako prirodzen stav, ale mali by sme pamta na to, e ho vymyslel lovek a e sa vyntil vbojmi. Podobne aj existencia triedy ud, ktor nemaj na predaj ni okrem vlastnej pracovnej sily, nie je nieo, o tu bolo vdy spolon pda vetkch sa zhabala nsilm a vyvlastnenm uom nezostalo ni in, iba pracova za mzdu pod hrozbou smrti od hladu alebo dokonca popravy. Expanzia kapitlu viedla k vzniku globlnej pracujcej triedy, ktor tvor vina svetovej populcie, ktor kapitl vykorisuje, ale zrove je od nej zvisl. Budcnos Kapitalizmus existuje ako dominantn ekonomick systm vo svete iba o osi viac ako 200 rokov. V porovnan s pol milinom rokov udskej existencie ide o chvkov zblesk. Bolo by teda naivn predpoklada, e bude trva vene. Je celkom zvisl od ns, pracujcej triedy, a naej prce, ktor mus vykorisova. Preije iba tak dlho, ako mu dovolme.

vod do triedy a triedneho boja Najprv treba poveda, e trieda sa d posudzova rznymi spsobmi. udia asto hovoria o triede v kultrnom/sociologickom vzname. Naprklad, stredn trieda m rada zahranin filmy, pracujca trieda futbal, vyia trieda cylindre a podobne.

O triede sa vak d hovori aj na zklade jej ekonomickho postavenia. My pouvame pojem trieda v tomto vzname, lebo to povaujeme za nevyhnutn pre pochopenie fungovania kapitalistickej spolonosti a tie toho, ako ju meme zmeni. Je dleit zdrazni, e naa defincia triedy nesli na triedenie a zaraovanie jednotlivcov do kategri, ale na to, aby sme pochopili sily, ktor utvraj n svet, preo nai fovia a politici konaj tak, ako konaj, a o mme robi, aby sme zlepili nae ivotn podmienky. Trieda a kapitalizmus Ekonomick systm, ktor prevlda v dnenom svete, sa nazva kapitalizmus. Ako sme u spomenuli, kapitalizmus je v podstate systm zaloen na samoexpanzii kapitlu tovary a peniaze vytvraj viac tovarov a viac peaz. Nedeje sa to mvnutm arovnho prtika, ale prostrednctvom udskej prce. Za vykonan prcu dostaneme iba zlomok toho, o vyrobme. Rozdiel medzi vytvorenou hodnotou a sumou, ktor nm vyplatia v podobe mzdy, sa nazva nadhodnota. T si nechva n f v podobe zisku, a bu ju reinvestuje, aby zarobil ete viac peaz, alebo si z nej nakpi bazny, luxusn aut a podobne. Aby mohol tento proces prebieha, mus vznikn trieda ud, ktor nevlastnia ni, z oho by mohli zarba peniaze, t.j. kancelrie, tovrne, ponohospodrsku pdu a in vrobn prostriedky. Tto trieda mus predva vlastn schopnos pracova, aby si mohla kpi zkladn tovary a sluby potrebn na preitie. Tto trieda sa nazva pracujca trieda. Take na jednom konci spektra je tto trieda, ktor nem na predaj ni okrem vlastnej schopnosti pracova. Na druhom konci s t, ktor vlastnia kapitl a najmaj si pracovnkov, aby mohol expandova. Jednotlivci v spolonosti spadaj niekam medzi tieto dva ply, ale z politickho hadiska nie je dleit postavenie jednotlivcov, ale spoloensk vzah medzi triedami. Pracujca trieda Pracujca trieda alebo proletarit, ako sa niekedy nazva, je trieda nten pracova za mzdu alebo preva zo socilnych dvok, ak si prve nevieme njs prcu alebo sme privemi chor i star. Predvame svoj as a energiu fovi v jeho prospech. Naa prca je zkladom tejto spolonosti, a prve fakt, e sa tto spolonos spolieha na nau prcu, priom sa z ns zrove vdy usiluje dosta maximlny zisk, ju rob zranitenou. Triedny boj Ke sme v prci, n as a aktivita nm nepatr. Musme sa podriadi budku do prce, karte zaznamenvajcej n prchod a odchod, manarom, termnom a cieom zamestnvatea. Prca zaber vinu nho ivota. S manarmi sa mono vdame astejie ako s priatemi a partnermi. Aj ke mme niektor strnky naej prce radi, pociujeme ju ako nieo cudzie, nad m mme iba vemi mal kontrolu. Plat to pre zklad samotnej pracovnej innosti, ako aj pre pracovn as, prestvky, dovolenku at. Takto nanten prca ns nti vzdorova. Zamestnvatelia a fovia chc, aby sme odviedli o najviac prce, robili o najdlhie a za o najniiu mzdu. Naopak, my

chceme vychutnva svoje ivoty: netime by prepracovan, chceme krat pracovn as a vyie mzdy. Toto je stredn protiklad kapitalizmu. Toto s oblasti, v ktorch existuje naptie: zamestnvatelia zniuj mzdy, predluj pracovn as, zrchuj pracovn tempo. My sa usilujeme kls odpor: bu potajomky ako jednotlivci, ke sa nejdeme pretrhn, doprajeme si prestvku a pozhovrame sa s kolegami, zavolme, e sme chor, oddeme skr; alebo vzdorujeme otvorene a kolektvne prostrednctvom trajkov, spomalenia prce, okupci at. Toto je triedny boj. Konflikt medzi tmi z ns, ktor musia pracova za mzdu, a naimi zamestnvatemi a vldami, ktor predstavuj kapitalistick triedu alebo buroziu. Ke vzdorujeme vnteniu prce, hovorme, e n ivot je dleitej ako fove zisky. tome na samotn podstatu kapitalizmu, kde je zisk najdleitejou prinou akhokovek konania, a poukazujeme na monos existencie spolonosti bez tried a skromnho vlastnctva vrobnch prostriedkov. Sme pracujca trieda, ktor vzdoruje vlastnej existencii. Sme pracujca trieda bojujca proti prci a triede. Mimo pracoviska Triedny boj sa neodohrva iba na pracovisku. Triedny konflikt sa zjavuje v mnohch aspektoch ivota. Naprklad, cenovo dostupn bvanie je nieo, o sa tka vetkch pracujcich. Cenovo dostupn pre ns vak znamen neziskov pre nich. V kapitalistickej ekonomike je asto rozumnejie stava luxusn bytov domy, hoci desatisce ud nemaj kde bva, ako postavi byty, ktor si meme dovoli. Boje za obranu socilneho bvania alebo obsadenie przdnych priestorov na bvanie s sasou triedneho boja. Podobne me by dejiskom triedneho konfliktu aj poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Vldy alebo firmy sa pokaj zni vdavky na zdravotn starostlivos krtanm rozpotov a zavdzanm poplatkov za sluby, aby preniesli bremeno nkladov na pracujcu triedu, zatia o my chceme t najlepiu zdravotn starostlivos za o najmenej peaz. Stredn trieda Hoci ekonomick zujmy kapitalistov s v plnom protiklade k zujmom pracujcich, menina pracujcej triedy sa m lepie ako ostatn alebo m nad nimi urit mieru moci. Aby sme pochopili sprvanie rozlinch skupn v debatch o dejinch a spoloenskej zmene, je uiton oznai tto as proletaritu za stredn triedu, hoci nejde o oddelen ekonomick triedu. Triedny boj sa d niekedy oslabi vytvorenm alebo rozrenm strednej triedy. Margaret Thatcherov podporovala skromn vlastnctvo domov poas vekch bojov v 80. rokoch v Britnii lacno predvala socilne byty (s vedomm, e pracujci s menej nchyln trajkova, ke maj na krku hypotku) a umonila zlepenie podmienok niektorch pracujcich, no skr ako jednotlivcov, nie kolektvne. Po zvrhnut apartheidu v Junej Afrike vznikla ierna stredn trieda a vaka obmedzenej socilnej mobilite a tomu, e niektor ierni pracujci nadobudli osobn zujem na existencii tohto systmu, dolo k oslabeniu bojov pracujcich. fovia sa usiluj prs na rzne spsoby, ako materilne aj psychologicky rozdeli pracujcu triedu, vrtane mzdovch rozdielov, profesijnho postavenia, rasy a genderu. Treba znovu zdrazni, e defincie tried vyuvame na pochopenie psobenia socilnych sl, nie na oznakovanie jednotlivcov alebo na tvrdenie, e v istej situcii sa bud sprva tak a tak. Zver Pouvanie pojmu trieda v politickom zmysle nie je o tom, ako sa vyjadruje, ale o zkladnom konflikte, ktor vymedzuje kapitalizmus t z ns, ktor musia pracova, aby preili verzus t, ktor profituj z naej prce. V boji za nae zujmy

a potreby proti dikttu kapitlu a trhu kladieme zklady novho typu spolonosti spolonosti bez peaz, tried a kapitalizmu, organizovanej na zklade priameho napania naich potrieb: libertnsky komunistickej spolonosti.

Poznmky: (1) Premiea na tovary (a teda umoova vmenu za peniaze). (2) Pojem vykorisovanie sa pri kritike kapitalizmu ako ekonomickho systmu nepouva v morlnom vzname. Nejde o zneuvanie, ako sa chpe v benej rei, ale o privlastovanie si nadhodnoty. Tento pojem pochdza z diela Kapitl (odporame slovensk preklad tefana Heretika z roku 1985), v ktorom Marx analyzoval kapitalizmus. Pri vysvetovan pojmu kapitl pouva Marx dva zkladn pojmy itkov hodnota (vec je uiton) a hodnota (vec sa d vymiea prostrednctvom peaz). Ak vznik iba itkov hodnota, hovorme o neproduktvnej prci a k vykorisovaniu nedochdza. Marx uvdza v spise Terie o nadhodnote nasledujci prklad: Ke prde krajr ku kapitalistovi domov zai mu nohavice, poskytuje mu len itkov hodnotu. Krajr dostane peniaze a kapitalista zait nohavice, no v tomto vzahu nedolo k akumulcii. Peniaze tu funguj len ako prostriedok obehu, nie ako kapitl. V tomto prpade nedochdza k vykorisovaniu. Niektor povolania v sebe kombinuj neproduktvnu aj produktvnu prcu. Rozdiel medzi oboma typmi prce vysvetuje Marx na inom prklade: Rovnak druh prce (naprklad zhradnctvo, krajrstvo at.) me vykonva ten ist lovek bu v slubch priemyselnho kapitalistu alebo pre bezprostrednho spotrebitea. V oboch prpadoch je pracovnk nmezdnm pracujcim alebo ndennkom, avak v prvom prpade ide o produktvneho pracujceho, v druhom o neproduktvneho, pretoe v prvom prpade produkuje kapitl a v druhom nie; pretoe v prvom prpade je jeho prca okamihom v procese sebazhodnocovania kapitlu, v druhom nie je. (Zdroj: http://www.marxists.org/archive/marx/works/1864/economic/ch02b.htm) Jedna vec je teda by krajrom ako zamestnancom krajrskej firmy, in poskytn svoje sluby osobe, ktor ich potrebuje ako spotrebite (priom je jedno, i je tto osoba kapitalistom alebo nie). Neznamen to vak, e druh spsob sa chpe ako alternatva ku kapitalizmu, kee je zaloen na existencii peanho systmu. Viac k tmu naprklad tu http://www.marxist.com/unproductive-labour1981.htm. (3) Tto pas netvrd, e by bolo sprvne, keby sa za prcu v domcnosti platilo. Poukazuje na fakt, e v kapitalizme sa prehliada funkcia domcej prce, ktor sa berie ako nieo samozrejm. V skutonosti vak podstatnou mierou prispieva k akumulcii kapitlu a reprodukcii a regenercii pracovnej sily.

Capitalism, Class & Class Struggle for (ex) Dummies http://libcom.org/library/capitalism-class-class-struggle-ex-dummies Preklad: Nadia Hladk Poznmky pod iarou: Nadia Hladk, Michal Tulk Nakladatestvo bod zlomu (2012), prv vydanie Nakladatestvo bod zlomu (NBZ) je neziskov vydavatesk projekt zameran na publikovanie prevane prekladov textov a filmovch dokumentov, ktor sa zaoberaj hnutm pracujcich. Funguje ako spolupracujca skupina Priamej akcie - organizcie, ktor sa sstreuje na rieenie problmov na pracovisku a v bydlisku, a na organizovanie solidrnych akci za prva a poiadavky pracujcich u ns aj v zahrani. Od roku 2000 je sekciou Medzinrodnej asocicie

pracujcich (MAP), ktor v sasnosti zdruuje zvzy a skupiny pracujcich zo 16 krajn sveta. Vber z vydanch titulov NBZ (vina dostupn zadarmo na webe www.priamaakcia.sk): Graham Purchase Anarchizmus a ekolgia (2002) Zanon tovre bez fov. Mat, hlina a vroba (CD/DVD, 2005) spen trajk v lodeniciach v Puerto Real - Anarchosyndikalizmus v praxi (2008) Zpisky z triednych bojov. Uiton sksenosti z praxe malch organizci a odborovch zvzov (2008) Venezuela: 10 rokov vldy Huga Chveza (2009) Priame akcie na pracoviskch. Zkladn druhy a konkrtne prklady (2009) Pozor, anarchista! Augustin Souchy (2009) Anarchosyndikalizmus v praxi: Sksenosti zo panielska a Nemecka (2009) NBZ, P.O. BOX 16, 840 08 Bratislava 48; web: nbz.priamaakcia.sk, e-mail: nbz@priamaakcia.sk