1. Technológia liekov. Galenika. Systematické triedenie liekov a ich foriem. Latinské názvoslovie liekových foriem.

Technológia liekov – galenika: - farmaceutický vedný odbor, kt. sa zaoberá zložením, formuláciou, výrobou, hodnotením a zaistením akosti lieku individuálne pripravovaného alebo hromadne vyrábaných - študuje podmienky, za kt. je možné LČ a PL pretvárať na lieky, zákonitosti, akými sa tieto procesy riadia a vzťahy liekov k účinkom v nich aplikovaných lč. Predmetom technológie liekov sú tieto oblasti: - lieky ako systémy zložené z LČ a PL, podmienky koexistencie zložiek liekov - postupy a zariadenia na prípravu a výrobu liekov → mechanizmy procesov - hodnotenie a zaistenie akosti liekov z hľadiska technológie, zloženia a štruktúry - farmaceutické PL → konštitutívne, stabilizujúce, korigujúce - vzťahy medzi liekmi a biologickou dostupnosťou v nich obsiahnutých liečiv - stálosť liekov a možnosti ich zabezpečenia - obalové materiály a obalová technika liekov Systém triedenia liekov a ich foriem: - základné klasifikačné kritérium je charakter disperzného systému a podľa toho sa lieky delia na: - homogénne (vlastnosti rovnaké) - heterogénne (vlastnosti rôzne, minimálne dve a viac homogénnych častíc je rozdelených rozhraním - problém technolog. aj v stabilite) - homogénna časť heterogénneho systému je fáza- spojitá – koherentná, nespojitá – inkoherentná Liek je aplikačný a disperzný systém: - jednofázový / viacfázový (je to dané počtom homogénnych častíc v heterogénnom systéme) - monoformné / polyformné (vychádzajú z toho, aký majú dispergované častice tvar) - monodisperzné / polydisperzné (týka sa to veľkosti častíc) Podľa veľkosti disperg. častíc rozdeľujeme disperzie na: − molekulové a iónové (<1 nm) − koloidné (1 nm - 1μm) − hrubé (>1 μm) Podľa skupenstva delíme lieky na: − plynné − kvapalné − polotuhé − tuhé Liekové formy sú uspriadané do 4 skupín: − na perorálne použitie − na vonkajšie použitie − na špecifické − na veterinárne

Podľa aplikačných skupín: - lieky gastrointestinálne: - orálna aplikácia: bukálna a linguálna (sublinguálna) → liek sa vkladá pod jazyk (s miestnym alebo sytémovým účininkom), absorpcia z ústnej dutiny je dobrá, nástup úč. rýchly, zamedzuje sa pôsobeniu žalúdočnej šťavy - perorálne aplikácia: vstrebávanie lč v žalúdku a v čreve, ide väčšinou o látky pôsobiace sytémovo, technologicky je možné absorbciu lč presunúť do tenkého až hrubého čreva, liečivá sa dostávajú do pečene kde sú metabolizované (first pass efect). - lieky parenterálne:- svalová i.m. - žilná i.v. - podkožná s.c. - lieky topické:- aplikácia na vonk. pokrývku tela a do tel dutín - najväčšia časť pôsobí na kožu - dermálne - ďalej – ušné, nosné, očné, rektálne, vaginálne - väčšinou pôsobenie miestne - so systémovým účinkom: transdermálne, inhalačné Ako disperzný systém: - lieč. prípravky so znakmi iónových, molekulových a koloidných disperzií - liečivé roztoky - aromatické vody, liehy, sirupy - hydrogély a slizy - lč. mydlá, náplasti - liečivé prípravky získané vyluh. rastl. drog - tinktúry, extrakty, nálevy, odvary - instilácie, kolýria - očné lamely - parenterálne prípravky - lieč. prípravky so znakmi hrubých disperzií, tvarovo neurčité: - lč. aerodisperzie - lč. peny - lč. emulzie - mikroemulzie - lč. suspenzie - lč. topické gélové prípravky - lč. prášky - lieč prípravky so znakmi hrubých disperzií, tvarovo určité: - pilulky - kapsuly - tablety - obduktety - liekové mikroformy - retardety - čapíky - pošvové gulôčky, tampóny, tablety

Latinské názvy: lieky na p.o použitie: granuláty (Granulata) - šumivé - obalené - acidorezistentné - s riadeným uvoľňovaním kapsuly (Capsulae) - tvrdé - mäkké - kps perly - acidorezistentné kvapaliny na p.o použitie (Liquida peroralia) p.o prášky (Pulveres perorales) tablety (Compressi) orálne lieky (Preparationes buccales) lieky na vonkajšie použitie . dermálne kvapalné lieky (Preparattiones liquidae ad usum dermicum) lieč peny (Musci medicati) topické polotuhé lieky (Unguenta) - masti - krémy - pasty - kataplazmy topické prášky (Pulveres ad usum dermicum) transdermálne náplasti (Emplastra trascutanae) tyčinky (Styli) lieky so špecifickým použiťím: lieč tampóny (Tamponae medicatae) lieky na inhaláciu (Inhalanta) lieky na výplachy (Preparationes ad irrigationem) lieky v tlakových obaloch (Preparationes pharmaceutica in vasis cum pressu) nosové (Nasalia) očné (Ophtalmica) parenterálne (Parenteralia) rektálne (Rectalia) ušné (Auricularia) vaginálne (Vaginalia) premixy do liečivých kŕmnych zmesí na veterinárne použitie (Praeadaminta ad alimenta medicata ad usum veterinarium) intramamálne lieky na veterinárne použitie (Preparationes intramammaria ad usum veterinarium) intraruminálne telieska (Preparationes intraruminales)

liečivo:

- chem. jednotná alebo nejednotná látka syntetického alebo biologického pôvodu, kt. je nositeľom biolog. účinku využiteľného na ochranu pred chorobami, na diagnostiku, liečenie a ovplyvňovanie fyziologických funkcií liek: - produkt získaný z liečiv a farmaceutických PL určitým technologickým postupom, má liekovú formu. lieková forma: - je charakteristikou lieku, opisuje jeho tvar a vnútornú štruktúru, liek ju získava vo výrobe farmaceutická pomocná látka: - chem. jednotná alebo nejednotná látka, kt. v množstve používanom na výrobu alebo prípravu sama nemá terapeutický úč. ale umožňuje alebo uľahčuje výrobu alebo prípravu lieku, jeho podávanie - zlepšuje jeho kvalitu alebo stabilitu a biolog dostupnosť liečiva obsiahnutého v lieku. lieky prvej generácie: - štandardné lieky a liek. formy určené predovšetkým na aplikáciu pre okamžitý účinok lieky druhej generácie: - vyvinuté pre riadené uvoľňovanie lieky tretej generácie: - s cieleným uvoľňovaním (transdermálne náplaste) lieky s riadeným uvoľňovaním liečiva: - lieky, pri kt. sa rýchlosť alebo miesto uvoľňovania liečiva odlišujú od rýchlosti alebo miesta uvoľňovania liečiva z liekov s konvenčným uvoľňovaním - toto zmenené uvoľňovanie liečiva sa dosiahne osobitnou formuláciou alebo výrobným postupom. lieky s predĺženým uvoľňovaním liečiva: - lieky s riadeným uvoľňovaním liečiva, z kt. sa liečivo uvoľňuje ako z liekov s konvenčným uvoľňovaním, pri aplikácii tou istou cestou, predĺženie sa dosiahne osobitnou formuláciou alebo výrobným postupom. lieky s oneskoreným uvoľňovaním liečiva: - lieky s riadeným uvoľňovaním z kt. sa liečivo uvoľňuje oneskorene

2. Liek ako disperzný systém. Aplikačné cesty liekov.
- lieč. prípravok je disperzný systém, kt obsahuje LČ a PL - je to systém zložený najmenej z 2 látok

- disperzum (disperg podiel) - dispergens (disperg. prostredie) - jedna látka je rozptýlená v druhej - rozdelenie: a) homogénne - ak sú ich vlastnosti vo všetkých častiach sytému rovnaké b) heterogénne - zlož. z 2 a viac homog. častí rozdelených rozhraním - homogénna časť heterogénneho systému => fáza - každá fáza sa môže skladať z 1 alebo viac zložiek a) vonkajšia - dispergujúce prostredie b) vnútorná - disperg podiel - fázy môžu byť: a) spojité (koherentné) b) nespojité (inkoherentné)  keď sú častice disperz systému rovnakého tvaru => monoformný  rozdielneho tvaru => polymorfný  častice rovnakej veľkosti - monodisperzný  častice rôznej veľkosti – polydisperzný Na základe veľkosti dispergujúcich častíc rozdeľujeme: a) molekulové (iónové) disperzie častice sú menšie ako 1 nm sú homogénne, jednofázové patria sem: zmesi plynov, kvapalín, ako aj pravé roztoky tuhých látok b) koloidné disperzie častice od 1 nm do 1μm patria sem: koloidné roztoky roztoky makromolekúl roztoky asoc. koloidov koloidné sóly – inkoherentné, koloidné gély – koherentné c) hrubé disperzie častice > 1μm sú heterogénne – zložené najmenej z dvoch fáz napr. suspenzie, emulzie Podľa skupenstva látok:  plynné - aerodisperzie  kvapalné - lieč. roztoky  polotuhé - masti, krémy, pasty  tuhé – prášky, zásypy, tbl Systém: - vymedzená časť priestoru od svojho okolia oddelený myslenými alebo skutočnými stenami (hranice systému) - izolovaný - adiabatický - uzavretý, tepelne izolovaný - uzavretý - otvorený Zložka: - vnútorný obsah systému z hľadiska látk. zloženia

intranasálna . . každá z nich má iné usporiadanie kryšt. . .sublinguálna .a.intrakardiálna . látky nachádz.intradermálna .u prvkov sa výskyt tuhých modifikácií nazýva alotropia (C – grafit. .intrapleurálna – do pohrudnice .i. .s. .v. . → dispergujúca fáza (prostredie) . v kt.intrabulbálna .i.c.d. syst.intracerebrálna – do mozgu .i. alebo chem vl.i. menia skokom. modifikáciach.i.ak je vzájomná premena 2 modifikácii uskutočniteľná obojsmerne = enantiotropia .do miechy .u anorg. zlúč. nespojito − jednofázový systém je rovnorodý (homogénny) − viacfázový systém je nerovnorodý (heterogénny) Disperzie: . sa fyz. sa v systéme predstavuje jednu zložku − jednozložkové sytémy − viaczložkové systémy Fáza: ..med. Polymorfia tuhých látok.podľa skupenstva spojitej fázy delíme systémy na: a) plynné b) kvapalné c) tuhé Aplikačné cesty: .i. modifikácie) .rektálna 4. sa zlúčenina v tuhom skupenstve vyskytuje sú polymorfy (rozličné kryšt.chem.m.i.ak je táto premena možná iba v jednom smere = monotropia . vlastnostiach → žltá a červená modifikácia HgO .intramedulárna .je rovnorodá časť systému oddelená ad jeho časti rozhraním.do tepny . nezáv. . diamant) .do brušnejdutiny .súvislá spojitá fáza disper. → odlišnosti vo fyz.v nej rozptýlené čiastočky → dispergovaná fáza .liečivá existujú vo viacerých kryšt.i.per os .jednotlivé formy.p. Vzťah k biologickej dostupnosti. na kt. mriežky = polymorfia → ide o vnútorné usporiadanie . podoby tej istej látky => kryšt.zmenami teploty a tlaku môžu polymorfné modifikácia navzájom prechádzať jedna na druhú . .sú látkové sytémy charakteristické tým.card.lumb . že v homogénnej a spravidla súvislej fáze jednej látky sú rozptýlené častice inej látky (alebo inej fázy rovnorodej látky) .

stabilita závisí na tlaku a teplote: pri nízkej teplote je stála energ. môžu vznikať pri rozdrobňovaní.ostatné sa v závislosti od času samovoľne menia na stálu formu . ióny tvoria 3 rozmernú sieť – dodáva im objem a tvar − priestorové usporiadanie – kryštalická štruktúra . zložkou molekuly rozpúšťadla → kryšt.rôzne kryšt.za pravé tuhé látky sú považované látky kryštalické .v neusporiadenej štruktúre sú stavebné jednotky pútané nerovnako pevne . granulácii.kryštalické modifikácie tej istej látky sa odlišujú vo viacerých fyzikálnych vlastnostiach (v rozpustnosti a rýchlosti rozpúšťania. na prípravu lieku s lepšou rozpustnosťou . modifikáciach – len jedna z nich je pri danej teplote a tlaku stála . kryšt. TUHÉ SKUPENSTVO charakteristika: − veľká súdržnosť častíc – značne obmedzená ich pohyblivosť − molekuly. tým sú čistejšie) . mení sa aj tvar kryštálov). tokov. lisovaní . formy sa volajú HYDRÁTY biologická dostupnosť (absorpcia) je limitovaná rýchlosťou rozpúšťania (+344 LF) . TAG. pevnosťou .kryštalická podoba podmieňuje stálosť v tuhom stave (PNC . zlúčenín . často nemajú pravid.vykazujú urč.pri malej rýchlosti transformácie existuje nestála (metastabilná) forma . usporiadanie PSEUDOPOLYMORFNÉ: kryšt. vznikajú pri náhlom ochladení roztoku. pri náhlej zmene rozpúšťadla alebo lyofilizáciou.môžme ju technologicky využiť napr. modifikácie sa odlišujú morfológiou (ak sa mení kryšt. štruktúre sa podieľajú tiež cudzorodé zložky ak sú cudz.u organ. kt. teplotu. zložkou molekuly vody → kryšt. zlúč. → α. na kt. β modifikácie Glc. látka existuje v dvoch a viacerých kryšt. steroidov .prechod amorfnej látky do stabilnej formy môže spôsobiť aj rozpúšťadlo AMORFNÉ: zrazeniny tuhých látok. mriežka.radu kryštalických látok je možné previesť na sklovitú amorfnú formu rýchlym ochladením ich taveniny pod urč. sušení. zlúčenín → u molekul. Van der Walsovými.G je menej stály v amorfnej ako kryštalickej podobe) .u rôznych modifikácií tej istej zlúčeniny vzhľadom na rozdielny stav jej vnútorného usporiadania môžme badať rozdielnú vnútornú energiu (danú medziónovými väzbami. oblasť pri zmene tuhej látky na kvapalinu (napr. atómy.. chudobná modifikácia . modif. vodíkovými) → u ión. formy sa volajú SOLVÁTY ak sú cudz. tuky. mriež. vosky) .tuhé látky bez kryštalickej štruktúry sú amorfné .ak lč. formy.kryšt.kryštalické látky sa vyznačujú ostrou teplotou topenia (čím je ostrejšia. vlastnostiach a stálosti v tuhom stave) .vyznačujú sa vysokým stupňom uspriadania svojich stavebných častíc v trojrozmernej kryštalickej mriežke .

ktorá pokračuje neobmedzene v čase b) Plastická (tvárna) deformácia – zväčšuje sa. Vrstva dotýkajúca sa steny rúrky má nulovú rýchlosť. je to trvalá nevratná deformácia c) Elastická (pružná) deformácia – trvá. Najrýchlejšie prúdi kvapalina v strede. teleso nadobudne pôvodný tvar. 3. − hrany urč dĺžky − uhly medzi nimi − mriežkové parametre − kryštalická štruktúra – líši sa druhom častíc a charakt. 4. 2. bunka – najmenšia zostava priestorovo uspor. síl medzi nimi typy: 1. pri ktorej zostáva zachovaná spojitosť materiálu. je to dočasná vratná deformácia Viskózna deformácia. nízka teplota topenia 3. kujnosť. vodíkové mostíky. súdrž. Reológia kvapalín a disperzných sústav: Reológia je vedný odbor.stavba: − zákl. pre každú kryštalickú štrukt. kým pôsobí vonkajšia sila. tepelná a elektrická vodivosť iónová . 5. Štruktúrna viskozita. ktorý študuje správanie látok alebo sústav látok pri mechanickom namáhaní za rôznych vonkajších podmienok.slabé medzimolekulové súdržné sily. deformácia ustane a teleso si zachová deformovaný tvar. napr diamant – kovalentné väzby vrstevnatá kovová . častíc charakt.katióny a anióny – elektrostatické sily. malá vrdosť. je to deformácia. Rozoznáva sa: a) Viskózna deformácia alebo tok – pôsobením vonkajšej sily sa deformácia stále zväčšuje rýchlosťou úmernou pôsobiacej sile.veľmi tesné usporiadanie. Deformácia je taká zmena tvaru telesa spôsobená vonkajšou silou. keď prestane pôsobiť. F=ηAv/h A – plocha kvapaliny . krehkosť. atómová .v prvku. Viskozita. len čo prestane pôsobiť. tok kvapalín: Tok je trvalou deformáciou kvapalín. Reológia liekov. pokiaľ pôsobí vonkajšia sila. vysoká teplota topenia molekulová .

ktoré sa riadia Newtonovou rovnicou sa nazývajú ideálne viskózne kvapaliny. ktoré obsahujú vláknité. oleje i málo koncentrované molekulové alebo iónové roztoky látok. benzol. ale skutočnou krivkou a v prípade.s) Pa. sú nenewtonské kvapaliny alebo viskózne anomálne kvapaliny.s) Keď pôsobia na kvapalinu vonkajšie sily. ktorá spôsobí šmýkanie sa vrstiev po sebe. sa volá šmykové namáhanie kvapaliny. voda. Ich viskozita závisí od tvaru a veľkosti molekúl kvapaliny a od charakteru a veľkosti intermolekulových síl. Napr. Newtonov viskozitný zákon τ = -η dv/dh Negatívne znamienko vyjadruje. v ktorých tok Newtonova rovnica neopisuje. Aj závislosť viskozity od tangenciálneho napätia je lineárna. Výraz – dv/dh voláme gradientom rýchlosti a výraz v/h = D rýchlostným spádom. Odchýlka od Newtonovej rovnice sa vysvetľuje tým. laminárne alebo veľmi rozvetvené molekuly a ktorých častice sú pospájané rôznymi väzbami podmieňujúcimi charakteristickú gélovú štruktúru. chloroform. Viskozita je látkovou konštantou newtonských kvapalín. vnútorné sily bránia zmene jej tvaru. Reogram D – T nie je priamkou. Newtonova rovnica: τ = η. rýchlostný spád D a viskozita η sú základné reologické parametre.h – vzdialenosť od najrýchlejšie sa pohybujúcej vrstvy kvapaliny po najpomalšiu v – rýchlosť najrýchlejšie sa pohybujúcej karty F – sila Konštantou úmernosti η je miera vnútorného trenia zvaná dynamická viskozita η = F h / A v ( Pa. nevychádza zo súradnicového začiatku. Ich viskozita od veľkosti a často aj času šmykového namáhania. Vonkajšia sila. Pre ľubovoľnú rovinu v kvapaline rovnobežnú s doskami platí tzv. disperzie. rýchlosť unášanej kvapaliny klesá. Pri takýchto sústavách . v ktorej pri rýchlostnom spáde 1 za sekundu vzniká dotyčnicové napätie 1 pascalu. Závisí len od teploty. Pred skončením tohto procesu kvapalina tečie pomalšie. že so vzdialenosťou od roviny. že je to vždy priamka vychádzajúca zo súradnicového začiatku. že časť pôsobiacej vonkajšej sily (šmykového napätia) sa spotrebuje na priestorové preorganizovanie pokojnej štruktúry. ktoré vyvolá sila 1 newtonu rovnomerne rozložená a dotyčnicová na rovnej ploche 1 m2. v ktorej pôsobí príčinná sila F. τ = F / A ( Pa ) Pascal je mechanické napätie. Nenewtonské sú napr.s je dynamická viskozita laminárne prúdiacej kvapaliny. Ideálne viskózne sú kvapaliny s malými sféroidnými molekulami. Takáto krivka sa nazýva toková krivka alebo reogram D – τ kvapaliny. Pri grafickom znázornení závislosti D od T je viskozita daná kotangensom uhla α.D η = τ/D (Pa. odporujú vonkajším silám a v kvapaline vzniká tangenciálne (dotyčnicové) napätie τ. Tangenciálne napätie T. Graf: Nenewtonské kvapaliny a sústavy: Kvapaliny. Pre reogram newtonskej kvapaliny je charakteristické. Kvapaliny. že je priamkou.

Hraničné napätie plasticky deformovateľných látok je ich dôležitým parametrom. preto sa nazýva kváziviskozita alebo štruktúrna viskozita ηQ. Ich toková krivka vychádza zo súradnicového začiatku. n je exponent vyjadrujúci mieru pseudoplastických vlastností. podľa ktorého platí τ = τB + η. krémy.D. Dilatantné sústavy svoju viskozitu s rastúcim šmykovým namáhaním zvyšujú. Pre vzťah τ a D platí mocninový Ostwaldov vzťah τ = K. 3. Ich toková krivka vychádza zo súradnicového začiatku.a ηpl = τ – τB / D Plasticky sa deformujú liekové formy gélového charakteru. pri malých hodnotách τ je vypuklá k osi τ. Čím je n menšie než 1. hydrogély. pri ktorom sa počítala. nazývané aj binghamské plastické látky. lebo platí len pre τ. ale exponent n je väčší ako 1. v ktorom toková krivka prechádza do linearity. ktorú určuje na osi τ kolmica spustená z bodu. Dilatantné správanie sa kvantitatívne opisuje aj Ostwaldovým mocninovým vzťahom. Podľa tvaru a polohy tokovej krivky sa rozlišujú: a) Nenewtonské sústavy s časovo nezávislým tokom 1. Rozlišujú sa tri hraničné napätia. τ m je maximálne hraničné napäie a je určené hodnotou tangenciálneho napätia. medza toku alebo hraničné napätie τh.Dn-1 K je koeficient konzistencie úzko súvisiaci s viskozitou.bývajú vo výslednej deformácii zastúpené zložky elasticity. plasticity i toku. Pseudoplastické sú roztoky polymérov. ale aj flokulované koncentrovanejšie suspenzie. v ktorom sa toková krivka z nej skutočne odvetvuje. čapíky. 2. Plastické látky s priamkovou tokovou krivkou sú ideálne plastické látky. τ B je Binghamovo hraničné napätie. okrem teploty aj τ alebo D. Binghamov model na kvantitatívny opis plastických vlastností.j. S plastickou deformáciou sa stretávame aj pri lisovaní niektorých tabliet.Dⁿ alebo log τ = log K + n log D Pre viskozitu pseudoplastických látok platí η = K. aloemasti. Ich toková krivka sa preto odvetvuje od osi τ pri istej hodnote τ ≥ 0. emulzie a pod. za ktorých sa stanovila. mydiel. pri vyšších hodnotách τ prechádza do priamky. Toková krivka môže mať tvar priamky alebo krivky.j. Plastické látky alebo disperzné sústavy začínajú tiecť až po prekročení určitej hodnoty šmykového napätia zvanej hranica toku. Dilatantný tok vykazujú najmä suspenzie s vysokým podielom tuhej fázy (nad 50%). τ h je skutočné hraničné napätie a je určené bodom sa osi τ. t. tým viac sa sústava líši od ideálne viskóznej kvapaliny. Vypočítaná viskozita nie je materiálovou konštantou týchto látok. ale nevychádza zo súradnicového začiatku. čo sa prejavuje na tvare a polohe tokovej krivky v súradnicovom systéme. makrogólové masti. pri nižších hodnotách τ je vypuklá k osi D. Pri jej údaji sa musia vždy uviesť podmienky. je určené priesečníkom extrapolovanej lineárnej vetvy tokovej krivky s osou τ. ďalej flokulované suspenzie. Pri τ nižšom ako τh má sústava vlastnosti elastického telesa. Pseudoplastické sústavy svoju viskozitu s rastúcim šmykovým namáhaním znižujú. Graf: . t.

Zvýšenie viskozity nastáva obyčajne pri dlhšie pôsobiacom malom šmykovom namáhaní. Meraním reologických vlastnosí nenewtonských sústav sa zaoberá reometria. ktorú sústava nadobudne opakovanou aplikáciou konštantného šmykového namáhania. Čím je táto plocha väčšia. Je daná bodom na osi viskozity. nie dĺžky času jeho pôsobenia. Aj reopexia je reverzibilná. Dôležitou charakteristikou tixotropných sústav je rovnovážna viskozita. Tixotropné sú látky alebo disperzné sústavy. dilatantných a plastických sústav je funkciou šmykového namáhania. opäť svoje pôvodné vlastnosti. Názov reverzibilná izotermná premena vyjadruje. Dôkaz nezávislosti viskozity od času pôsobenia šmykového namáhania získame aj tak. tým je časová závislosť toku väčšia. 1. reverzibilné a mechanickým namáhaním zapríčinené zníženie viskozity. Oneskorenie čiže hysteréza regenerácie štruktúry sa kvantifikuje plochou. Látky a sústavy s dvoma vetvami tokovej krivky majú tok časovo závislý (tixotropné).. tzv. Vhodné sú najmä rotačné viskozimetre. Reopexia je na rozdiel od tixotropie charakterizovaná tým. 2. že doformované tixotropné sústavy nadobudnú po istom čase.b) Nenewtonské sústavy s časovo závislým tokom Viskozita pseudoplastických. Zistíme. Reologickou tixotropiou sa rozumie izotermné. Graf: Reologické vlastnosti liekových foriem: . Významným parametrom tixotropných sústav je aj čas potrebný na regeneráciu ( tR ) ich deštruovanej štruktúry. že s rastúcim šmykovým namáhaním sa viskozita zvyšuje. po ktorý toto namáhanie pôsobí. ktorú ohraničujú obidve vetvy tokovej krivky. čase regenerácie bez zmeny teploty. To sú charakteristické znaky látok a sústav s časovo nezávislým tokom. Tixotropia je reverzibilná izotermná premena gél → sól → gél. Je to najnižšia viskozita. v ktorom ju pretína s časovou osou rovnobežná dotyčnica na túto krivku. ktorých viskozita je funkciou veľkosti šmykového namáhania i času. že pri konštantnom rýchlostnom gradiente sa opakovane zisťuje τ a vypočíta sa viskozita. Štruktúra zdeformovaná šmykovým namáhaním sa okamžite regeneruje. že jej hodnota je vždy rovnaká.

hydrogély a iné masťové základy. ktorá je v nadbytku .vznikajú nové molekul.Charakter nenewtonských kvapalín majú slizy. kt. teplote . suspenzie. Roztoky. vznikajú interakciou medzi rozpúšťadlom a plynnou. kvapalnou alebo tuhou rozpúšťanou látkou .pomer rozpustenej látky a rozpúšťadla potrebný k vytvoreniu homogénnej zmesi pri stanovenej teplote alebo potrebný k vytvoreniu termodynamickej rovnováhy v danej jednofázovej sústave . Solubilizácia.sú kvapalné prípravky. solvat. suspenzné injekcie a pod. roztoky (solutiones) . emulzie. . molekulové alebo koloidné disperzie látok rôzneho skupenstva vo vhodnom rozpúšťadle určené na vnútorné užitie alebo na iné upotrebenie.rýchlosť rozpúšťania definuje Noyesov-Whitneyov vzťah: dm/dt = KD/h .rozdelenie: podľa toho.v roztoku sú častice rozpustenej zložky a rozpúšťadla homogénne dispergované → rozpúšťanie a jeho rýchlosť . čapíky. O (cs – c) dm/dt – množstvo látky. Dôležité sú reometrické merania pri hodnotení akosti. častíc . ak sily v molekul. je látka držaná v tuhom alebo kvapalnom skupenstve .sú chemickými a fyzikálnymi vlastnosťami rovnorodé sústavy 2 a viac látok. krémy. ktoré v časovej jednotke prejde do roztoku K – rýchlostná konštanta O – povrch rozpúšťanej látky cs – nasýtená koncentrácia c – koncentrácia odpovedajúca času t D – difúzny koeficient h – hrúbka difúznej vrstvy → rozpustnosť: .sily: adhezívne – medzi molekulami rôzneho druhu kohezívne – medzi molekulami rovnakého druhu . 5. reverzibilné asociáty častíc.2 zložky: solvendum – zložka rozpustená – dispergovaná solvens – rozpúšťadlo – je tá zložka .k rozpúšťaniu dôjde len vtedy. iónové. k rozpusteniu 1 g látky pri obyč. alebo iónové disperzie.v liekopise: udaná množstvom rozpúšťadla potreb.mechanizmus ovplyvňujú medzimolekulové sily existujúce v sústave molekúl rozpustenej zložky a rozpúšťadla . rozpúšťadla (VdW. či obsahujú rozpustenú látku v iónovej alebo molekulovej disperzii => pravé roztoky alebo v koloidnej => nepravé roztoky Pravé roztoky: . H) prevážia nad silami. Rozpustnosť.

syntetické alebo polosyntetické makromolekuly .ak sú v rotoku dispergované makromolekuly → molekulové koloidy .koloidné disperzie so spojitou disperg.u obmedzene rozpustných látok dané množstvo rozpúšťadla je schopné rozpustit len urč.koncentráciou iných prítomných zložiek . časťou – koloid. látka bobtná – sú homogéne .rozdelenie: podľa afinity častíc k disperz.podľa schopnosti tvoriť roztoky: látky neobmedzene miešateľné – nedosahujú rovnováhu obmedzene miešateľné prakticky nemiešateľné .rozpustnosť je určovaná: Množstvo rozpúšťadla potrebné k rozpusteniu 1 g látky menej ako 1 od 1 do 10 od 10 do 30 od 30 do 100 od 100 do 1000 od 1000 do 10000 viac ako 10000 . sedimentujú v ultracentrifuge podľa charakteru disperg.Označenie rozpustnosti podľa SL1: Stupeň rozpustnosti veľmi ľahko rozpustný ľahko rozpustný dobre rozpustný mierne rozpustný ťažko rozpustný veľmi ťažko rozpustný prakticky nerozpustný .miera rozpustnosti: Hildenbrandove parametre . množstvo rozpúšťanej látky => roztok je nasýtený – je v termodynamickej rovnováhe s rozpustenou látkou v tuhom skupenstve . častíc: -roztoky makromolekúl: dispergovanými časticami sú silne hydratované prírodné. majú schopnosť prechádzať v gél . termodynamicky stále − vyznačujú sa Faraday – Tyndallovým efektom (rozptyl svetla) − pomalou difúziou častíc. slabým osmotickým tlakom − vykonávajú Brownov pohyb − neprechádzajú membránami. čím majú bližšie hodnoty ich rozpustných parametrov (kohezívnych síl) Nepravé roztoky: . roztoky a sóly .teplotou .koloidné disperzie – častice od 10-3 až 1 μm .2 látky sa vzájomne rozpúšťajú tým lepšie.koloidné disperzie s nespojitou disperg.makromolekuly zvyšujú viskozitu roztoku.roztoky mimo rovnovážnu oblasť sú nenasýtené alebo presýtené . lyofilné disperzie: častice interagujú s rozpúšťadlom. lyofóbne disperzie: vznikajú umelým dispergovaním látky alebo agregáciou subkoloidných častíc => KOLOIDNÉ SÓLY 2.ak vznikli asociáciou nízkomolekulových látok → asociačné koloidy .v malej miere tlakom . prostrediu 1. časťou – gély koloidné roztoky − vznikajú samovoľným rozpúšťaním ako jednofázové sústavy s 2 alebo viac zložkami − sú homogénne.

častíc . ale na rozpúšťadlo → micelárna solubilizácia: . tenzidy koloidné sóly .vodné – menj koncentrované roztoky → slizy (mucilagines) roztoky asociačných koloidov: . látku.vznikajú umelým vonkajším zásahom (dispergáciou. kys.vodné micelárne roztoky tenzidov preto najlepšie rozpúšťajú lipofilné látky.sprostredkované rozpúšťanie napr.nutné ich stabilizovať. kondenzáciou) . prostredia ale aj disperg. pektínu Solubilizácia: . schopnosti rozpúšťadla: .napr koloid soly striebra. kt. aby sa po zriedení liečivo z komplexu uvoľnilo a jeho účinok sa tým nezmenil . málo rozpustného LČ v oveľa väčšom množstve solubilizátora než v stechiometrickom pomere .z málo rozpustnej látky a solubilizátora sa v reakcii v stechiometrickom pomere vytvorí komplex s lepšou rozpustnosťou.komplex by mal byť špecifický a v každom prípade vratný. spojitosťou nielen disperz.dispergovanými časticami sú asociačné micely . hormóny) → zmena rozpúšť.predstavuje vstup rozpustenej látky do koloidných miciel tenzidov.komplexom s cyklodextrínmi možno previesť do roztoku aj veľmi lipofilné lč (ster. der.vznikajú samovoľne v pravom roztoku pôsobením slabých medzimolekulových síl po prekročení tzv kritickej micelárnej koncentrácie.. sa zabudujú do vnútra miciel alebo tvoria s tenzidom zmiešané micely. nepôsobí na rozp. a nestechiometrický .podstatné zlepšenie rozpustnosti pridaním ďaľšej látky (solubilizátora) do roztoku tri mechanizmy: → vytvorenie komplexu . pri prekročení Ck sa látka môže v micele naviazať a jej absorpcia sa z týchto agtregátov spomalí .makromolekulové koloidy: želatina. mydlá. sú fázove alebo heterogénne koloidy .sú termodynamicky nestále. ak je nízka konc.solubilizácia (sprostredkované rozpúšťanie) .rozpustnosť a absorpcia liečivej látky sa zlepšuje. škrobu . po prekročení Ck sa vo vodných roztokoch tenzidov vytvárajú micely s hydrofilným povrchom a lipofilným jadrom . tenzidu.tzv uzáverové komplexy → medzi málo rozpustným lč a prírodnou modifikáciou cyklodextrinov a makrocyklickými zlúčeninami . často však vzniká komplex až po rozp. algínová. HLR sa pohybuje od 14 do 17 . aby nedošlo ku koagulácii .účinok je nešpecifický.sú charakt. málo špecif. pektíny. nestechiometrický. kt. micelárna solubilizácia povrchovo aktívnymi látkami.navzájom sú sieťovito prestúpené – pripomína pevné teleso .menšie koncentrácie niektorých solí aj polárnych látok rozrušujú asociované štruktúry vody a majú hydrotropný efekt → inaktivujú malú rozpúšťaciu schopnosť vody voči málo polárnym látkam .napr gél želatíny. Au gély .sú termodynamicky nestále . arabská klovatina. napr.

zahŕňa difúziu . Vzťah k biologickej dostupnosti.celkovú rýchlosť určuje stupeň. .6.rozpúšťanie tuhej látky predstavuje niekoľkostupňový heterogénny proces na fázovom rozhraní medzi rozpúšťanou látkou a rozpúšťadlom . kt. Rýchlosť rozpúšťania tuhých látok.

roztoku a privádzaním čistého rozpúšťadla cs – c => zostáva konštantné − rýchlosť rozpúšťania je konštantná → za rovnaký čas sa vždy rozpustí rovnaké množstvo rozp. c – koncentrácia rozp. v difúznej vrstve konc. v druhom stupni solvatované častice rozpúšťanej látky svojim tepelným pohybom opúšťajú povrch kryštálov. ktoré sa rozpustí v čase dt D – difúzny koeficient rozp. l . D aj cs → dokonal. => kinetika 0.aby sa častice rozpúšťanej látky dostali od povrchu kryštálov do celkového objemu. sa nepohybuje = difúzna vrstva . látky S – celková plocha fáz rozhrania h – hrúbka difúznej vrstvy cs – koncentrácia nasýteného roztoku rozp. − najväčšia koncentrácia nasýteného roztoku je na fázovom rozhraní s kryštálmi. časovo sa nemení − možno to dosiahnuť prietokovým rozpúšťaním: kontinuálnym odvádzaním vznik.v dôsledku adhézie sú kryšt. v prvom stupni sa molekuly rozpúšťadla stýkajú s povrchom kryštálov rozpúšťanej látky. kt. poriadku rozpúšťanie za sink podmienok − keď koncentrácia vznikajúceho roztoku zostáva stála. v celkovom objeme rozpúšťanie možno urýchliť: → zväčšením plochy S (zlepšenie zmáčania. musia prekonať uvedenú vrstvu difúziou 1.. adsorbujú sa a solvatujú vrstvu molekúl alebo iónov na povrchu kryštálov 2. miešaním sa zmení hrúbka difúznej vrstvy rozpúšťanie v uzavretom systéme (batch podmienky) − rozpúšťanie dsotatoč. roztoku rastie exponenciálne c = cs(1 – e –kt) − rýchlosť rozpúšťania dostatoč. l . množstva látky v uzavretom systéme sa teda riadi kinetikou 1. poriadku (+344 LF) . postupne klesá až na hodnotu koncentrácie celkového objemu − najpomalší z celých rozpúšťacích dejov je difúzny stupeň → určuje rýchlosť rozpúšťania rýchlosť rozpúšťania: Noyes – Whitneyova rovnica: dn – množstvo látky. rozp. rozpúšťanej látky obalené tenkou vrstvou kvapaliny. vo vznik. v treťom stupni nastáva transport rozpustenej látky difúziou smerom od povrchov kryštálov cez difúznu vrstvu do celkového objemu. nadbytku rozp. l . koef.l. desorbujú sa a prechádzajú fázové rozhranie – vytvárajú nasýtený roztok s koncentráciou cs 3. látky v danom rozpúšťadle za rovnomerného miešania pri stálej teplote − rýchlosť rozpúšťania tu klesá a konc. l. rozp. zmydelnenia) → zvýšením teploty sa zväčší difúz.

Rozpustnosť sa musí vždy posudzovať vo vzťahu k pH (1 – 8).každú fázu látkového systému oddeľuje od druhej tzv. etape sa rozpúšťa lč.medzimolekulové príťažlivé sily. fázové rozhranie . ktorými na seba pôsobia molekuly dvoch nerovnakých susedných fáz = adhezívne sily .dokonalá deformovateľnosť => pohyblivé fáz.l. čím sa dostáva do krvi . Povrchové javy: .medzimolekulové príťažlivé sily. črevo).nepatrná objemová stlačiteľnosť . ktorými na seba pôsobia molekuly vo vnútri danej fázy = kohezívne sily . aby ich absorpcia prebiehala v čase. kde absorpcia prebieha (žalúdok. − prípravou tuhých roztokov v disperzii .keďže rozpúšťanie predchádza absorpciu. každá zmena rýchlosti rozpúšťania sa prejaví v rýchlosti absorpcie 7. zvýšenie roztoku sa dosahuje − pridaním solubilizátorov.absorpcia väčšiny tuhých látok prebieha v tenkom čreve v dvoch etapách: • v 1.p. Povrchové a medzipovrchové javy v kvapalných sústavách.o. etape vzniknutý roztok opúšťa lúmen čreva. veľká rozpustnosť sa neupravuje. rozhranie . Pri malej rozpustnosti sú potrebné opatrenia na jej zvýšenie.aby tuhé látky pôsobili systémovo musia sa rozpustiť v GIT sekrétoch. pretože len rozpustené látky sa môžu vstrebávať. Musia sa rozpúšťať určitou rýchlosťou. prestupuje stenou čreva do krvi.sú dôsledkom jednak vlastností fáz. keď budú v tých miestach GIT. rozhraní a jednak mechanických vlastnosti kvapalín prejavuje sa tu: . v GIT sekréte • v 2. podávanie: .

pôsobenie medzimolekulových síl na povrchu je nesymetrické .je podiel uvedenej povrch.m-2) .adhezívne sily na rozhraní termodynamicky stálych fáz sú menšie než kohezívne sily vo vnútri týchto fáz. vznik kvapiek kvapky majú guľovitý tvar.prejavuje sa na fázovom rozhraní dvoch obmedzene miešateľných kvapalín v dôsledku nerovnosti kohezívnych síl a adhezívnych . sily (F) a dĺžky (l) myslenej povrch čiary na kt.. povrch napätia oleja (γB) a medzipovrchového napätia γAB oboch kvapalín a) γA < γAB + γB – kvapka oleja sa udrží pohromade b) γA > γAB + γB – samovoľné rozprestieranie .väčšina kvapalín je čiastočne miešateľná a jedna druhou sa navzájom nasýti Antonovovo pravidlo γAB = γA – γB γA.veľké povrchové napätie má práve voda . že sa zhromažďujú v povrchovej vrstve roztoku. že keď na ne kohezívne sily pôsobia symetricky zo všetkých strán.ak umiestnime na hladinu vody kvapku oleja alebo inej kvapaliny (nemiešateľnej s vodou) môže zostať pohromade v podobe čočkovitej kvapky alebo sa rozprestrie po hladine.snaha čo najviac zmenšiť povrch kvapaliny . .jednoduchým dôsledkom existencie povrch napätia je odkvapkávanie kvapaliny. táto sila pôsobí σ = F / l N.veľkosť povrch napätia odráža úroveň kohéznych síl medzi molekulami za danej teploty .m-1 . . kt je v každom bode kolmá na myslenú čiaru vedenú povrchom Povrchové napätie: . O tom. lebo sa snažia zaujať čo najmenšiu plochu povrchu . napätie vodného roztoku tým.amfifilné látky (väčšina org. takže molekuly na seba pôsobia značne veľkými kohéznymi silami a kvapalina je takmer nestlačiteľná – molekuly vždy zaujmú takú polohu.povrchové napätie roztokov závisí na vzájomných interakciách zložiek .navonok sa preto len javí výslednica kohéznych síl rovnobežných s povrchom kvapaliny . potrebnú na zväčšenie povrchu kvapaliny o jednotkovú plochu. napínaná určitou povrchovou silou. sa ich účinok navzájom ruší .medzimolekulové vzdialenosti sú v kvapaline veľmi malé. γB – povrch napätie navzájom nasýtených kvapalín A.povrchová vrstva kvapaliny sa správa ako tenká blana.povrchové napätie udáva prácu.B rozprestieranie jednej kvapaliny na druhej: . ktorý jav nastane rozhoduje rovnováha síl povrch napätia vody (γA).polárne molekuly sú totiž v kvapalnom skupenstve navzájom asociované (priestorovou sieťou H väzieb). táto práca sa označuje merná povrchová energia (J. látok) sú povrchovo aktívne – znižujú povrch. kde oslabujú kohezívne sily a znižujú povrch E Medzipovrchové napätie: .

kvapalného 3.asociačné FÁZOVÉ KOLOIDY: . plynného 2. ale tvoria odlišnú fázu . kvapalinou a vzduchom je krajový alebo kontaktný uhol = uhol zmáčania – charakterizuje adhéziu tuhá látka . n. KOLOIDNÉ SYSTÉMY. dobrá zmáčanlivosť 0 ° < α <90 ° 3. heterogénnych systémov (sóly) MOLEKULOVÉ A ASOCIAČNÉ KOLOIDY .meranie povrchového napätia a) stalagnometrická metóda – úmera medzi povrch. mikrokvapôčky.najčastejšie v kvapalnom prostredí . úplná zmáčanlivosť α = 180 ° kvapalina netvorí kvapky alebo sa rozprestiera v tenkej vrstve . kraj. tuhého skupenstva → tvoria prechod medzi homogénnymi molekulovými disperziami a heterogénnymi hrubými disperziami . uhlom 1.častice nezmáčanej alebo zle zmáčanej práškovanej látky plávajú na hladine kvapaliny → nastáva flotácia . FÁZOVÉ A MOLEKULOVÉ KOLOIDY. úplná zmáčanlivosť α = 0 ° 2.kvapalina ostrý krajný uhol − ukazuje tendenciu kvapaliny rozprestierať sa na tuhom povrchu. do otvorov tupý krajný uhol − hladina kvapaliny je pokleslá − prejavuje sa kapilárna depresia − nevniká do otvorov 4 stupne zmáčanlivosti tuhej látky: charakt.tento jav sa dá odstrániť znížením povrchového napätia kvapaliny 8.dispergujúca fáza koloidného systému môže byť: 1.dispergované častice sú jemne rozomleté. zlá zmáčanlivosť90 ° < α < 180 ° 4.podľa látkového charakteru dispergovaných častíc sa delia na: .medzi koloidnými časticami a dispergujúcou fázou je ostré ohraničenie – fázové rozhranie . KOLOIDNÉ SYSTÉMY: . kvapalina vzlína po stenách nádoby = kapilárna elevácia − vniká do poréznych materiálov.fáza dispergujúca plynná – aerodisperzie má znaky viacfáz.fáza dispergujúca kvapalná – v nej tuhé látky. kt. a tiažou kvapaliny odkvapkávajúcej z kvapkadla b) kapilárna elevácia – meria sa vzostup stĺpca kvapaliny oproti okolitej hladine zmáčanie tuhej látky .sú druhom disperzných systémov zložených z dispergujúcej fázy a dispergovaných častíc.molekulové .500 nm (najnovšie1 – 1000 nm) .fázové koloidy . bubliny plynu .fyzikálnou veličinou popisujúcou kontakt medzi tuhou látkou. rozmery sú 1 .

prejavujú sa vo fázových koloidoch a v hrubých suspenziách anorg. škrob. v dostatočnom množstve rozpúšťadla .sú roztoky molekúl koloidov → roztoky org. akrylové a metakrylové) . l. alebo polosyntetických polymérov vo vhodnom rozpúšťadle (želatina.. . s nie príliš veľkou konc koloid častíc. látok vo vodnom prostredí.sú deje.sú termodynamicky stále . menej v molekulových koloidoch. makromolekul. celkový el. Na povrchu disperg. takže všetky častice danej disperzie získajú náboj rovnakého znamienka a ich povrch sa stane jednou vrstvou elektrickej dvojvrstvy. soly sú nestabilné. vo vode (Ag. kys.obsahujú voľné klbká makromolekúl. častíc na väčšie a stálejšie útvary . javoch v uvažovanej disperzii.-kinet. časticami. voľne disperg. je jeho dráha viditeľná ako pruh rozptýleného svetla = TYNDALLOV EFEKT . časti ich el. že sa disperg. sóly javia ako zakalené kvapaliny v dôsledku rozptylu a odrazu svetla koloid. významné sú soly tuhých anorg. polymérov . l . fáze (hydrosóly) . ELEKTROFORÉZA  pohyb častíc disperzie v el. poli. Mg(OH)2. prírodných alebo synt. El. látok prírod. ktoré sú dôsledkom vzniku a vlastností elektrickej dvojvrstvy na rozhraní medzi disperg.-kinet. pole uvádza do pohybu difúz. ich rozpad je nevratný KOLOIDNÉ ROZTOKY: . Rýchlosť je úmerná veľkosti ξ potenciálu  metóda čistenia fázových a molekulových koloidov ELEKTROOSMÓZA  el. dvojvrstiev spolu s disperz.kvap.disperg častice . stárnutím koagulujú. sedim. Al(OH)3 .u asociačných koloidov: asociáty zhluky molekúl alebo iónov nízkomol. viskozita je vysoká GÉLY: . časticou a disperg. jeho znemienko a veľkosť rozhodujú o el.fázové koloid.opticky sa kvap.sa vytvárajú z koncentrovaných koloidných disperzií tak..spojovanie disperg. častice navzájom spojujú na súvislú sieťovú štruktúru ELEKTROKINETICKÉ JAVY: . v plynnej (aerosóly) alebo kvapalnej disperg. Ak prechádza koloidným systémom úzky svetelný paprsok. kvapalinou. potenciál dvojvrstvy: Nerstov potenciál častice (E) E=ψ+ξ ξ – elektrokinetický potenciál (zeta – potenciál).farm.vznikajú samovoľným rozpúšťaním makromol. častíc sa už pri príprave disperzie podľa použitého prostredia adsorbujú určité ióny. nerozp. koloidov: makromolekuly org látok. kvapalinou  odvodňovanie silikagélu KOAGULÁCIA: . látok SÓLY: . syst. poľa na koloidný systém i hrubé disperzie. Druhou opačne nabitou sú ióny v priľahlej kvapaline. javy nastávajú pôsobením el. povrch napätie je nízke.u makromolekul. Rovnako nabité častice sa odpudzujú a takto sa udržujú v dispergovanom stave.

na ktorých sa vytvorila • adsorpčná vrstva je monomolekulová alebo viacmolekulová • hrúbka monomolekulovej vrstvy je daná rozmermi molekuly tenzidu • adsorpciou na rozhraní fáz znižuje tenzid ich medzipovrchové napätie • schopnosť tenzidov znížiť medzipovrchové napätie na rozhraní vzájomne nemiešateľného oleja a vody sa využíva na prípravu a stabilizovanie emulzií (emulgátory) • schopnosť tenzidov znižovať medzipovrchové napätie na rozhraní kvapaliny a tuhej látky sa využíva na prípravu a stabilizovanie suspenzií . dvojvrstvy okolo častíc . sa vysoko solvatujú.koagulačné zrazeniny – gély – je možné premeniť na sól peptizáciou – spôsobuje vznik novej el. oleofilné smerom k vzduchu alebo do oleja (v sústavách z vody a oleja) • adsorpciou tenzidu vznikne na rozhraní dvoch prostredí (fáz) adsorpčná vrstva. oleofilné skupiny k menej hydrofilnému prostrediu • vo vodných roztokoch sa hydrofilné skupiny tenzidov orientujú smerom do vody. ktorá keď je rozpustená v kvapaline.molekulové koloidy – sú v roztoku stabilizované najmä solvatáciou prísluš makromolekúl.obsahuje najmenej jednu funkčnú skupinu . podobný úč. a zvyšok. lieky. je viac VYSOĽOVANIE – koagul. neelektrolyty. Je nevratná. kyseliny. kt. 9. Koloidná fáza tenzidov. sólu. v ktorej je koncentrácia tenzidu vyššia než v prostrediach. močoviny. stárnutím sólu alebo prídavkom cudzieho elektrolyt. koagulujú preto až po pridaní väčších koncentrácií solí a koagul. . tu spočíva v konkurenčnom odstránení solvatačného obalu vplyvom iónov pridanej soli. micelárne roztoky. majú aj rozp. ale tiež na rozhraní dvoch kvapalín a kvapaliny a tuhej látky preto.koagulácia fázových koloidov nastáva samovoľne.− premena koloidných systémov na hrubé disperzie spojená so sedimentáciou − náchylné najmä nestabilné sóly fázových koloidov . lebo tým dosiahnutá poloha je pre ne energeticky najvýhodnejšia • adsorpcia tenzidov na rozhraní dvoch prostredí je orientovaná – hydrofilné skupiny sa stáčajú (orientujú) k hydrofilnejšiemu prostrediu. asociačné koloidy Tenzidy • najpoužívanejšie stabilizátory agregátneho stavu hrubo disperzných farmaceutických sústav • povrchovoaktívne látky (povrchovoaktívna je zlúčenina. zásady nad prahom koagulácie. sa prednostne hromadí – adsorbuje na jej rozhraní s iným prostredím • molekula tenzidu je amfifilná . ktorá má afinitu k polárnym kvapalinám (hydrofilná skupina). ktorý má afinitu k nepolárnym kvapalinám (oleofilná) • takéto molekuly sa hromadia (pozitívne adsorbujú) na rozhraní kvapaliny a plynu.

100 . 0.ďalšou vlastnosťou tenzidov je spontánna asociácia ich molekúl v objeme roztoku tvorba miciel. zvyšky alebo ich kombinácie • lipofilný charakter všetkých týchto skupín je tým výraznejší. éterová. (1 – súčet molekulových hmotností lipofilných skupín ) molekulová hmotnosť zlúčeniny HLR je nepomenované číslo v rozsahu 0 až 50 HLR menej ako 10 vyjadruje prevahu oleofilných skupín v molekule. tenzid je lepšie rozpustný v lipofilných kvapalinách než v hydrofilných HLR väčšie ako 10 znamená prevahu hydrofilných skupín v molekule. pretože pri nej sa skokom mení závislosť niektorých fyzikálnych vlastností roztokov ako povrchové napätie. lineárne alebo rozvetvené. preto sa používa Griffinom navrhnutý empirický kvantitatívny parameter. nazývaný hydrofilno-lipofilná rovnováha – HLR • HLR = súčet molekulových hmotností hydrofilných skupín . zmáčadlom. že po prekročení ck sa tvoria vo vodnom roztoku micely tenzidu. akú hodnotu HLR má mať tenzid. tzv. amóniová. oxyetylénová • exaktne definovať polaritu molekuly amfifilnej látky je ťažko. s lamelovými micelami pseudoplastickej kvapaliny • tenzidy rozpustené v olejoch tvoria tzv. kritická koncentrácia pre tvorbu miciel (ck) • asociácia molekúl tenzidu je tiež orientovaná (oleofilné časti molekúl sa stáčajú k sebe a väčšie hydrofilné časti smerujú do vody) • asociáty zvané micely majú rôzny tvar a veľkosť • pri najnižšej koncentrácii blízkej kritickej koncentrácii pre tvorbu miciel vznikajú asociáciou 20 až 50 molekúl tenzidu sférické (guľovité) micely. tenzid je lepšie rozpustný v hydrofilných než oleofilných kvapalinách Griffinov prínos je aj v tom. ktoré neovplyvňujú reologické vlastnosti sústavy • pri vyšších koncentráciách tenzidu vznikajú elipsovité micely • pri vysokých koncentráciách vznikajú lamelové alebo valcové micely • sústava s valcovými micelami má vlastnosti tixotropného gélu. ktoré sú schopné solubilizovať (sprostredkovať rozpúšťanie) aj vo vode nerozpustné látky chemické zloženie tenzidov: • oleofilnými skupinami bývajú nasýtené alebo nenasýtené. keď po obsadení rozhrania s iný prostredím je ich koncentrácia v objeme roztoku dostatočne vysoká. medzipovrchové napätie od jeho koncentrácie (prudká zmena závislosti sa využíva aj na stanovenie kritickej koncentrácie pre tvorbu miciel) • z hľadiska prípravy liekových foriem je dôležité. amidová. amínová. inverzné (obrátené) micely (ich vnútro je hydrofilné a povrchový film oleofilný) • koncentrácia pre tvorbu miciel je dôležitou charakteristikou tenzidu. aby bol emulgátorom v/o. že určil. esterová.2 molekulová hmotnosť zlúčeniny HLR = 20 . karboxylát. emulgátorom o/v a solubilizátorom HLR 3–8 8–9 využiteľnosť emulgátor v/o zmáčadlo • • • • • . cyklické a aromatické uhľovodíky. čím majú vyššiu molekulovú hmotnosť • najčastejšie hydrofilné skupiny sú: alkylsulfonát. hydroxylová. preto sa nazývajú aj asociatívne koloidy • asociovať začínajú vtedy.

DISPERZNÉ SYSTÉMY TUHEJ LÁTKY V KVAPALINE.nedokonale zmáčaný prášok sa síce ponorí ale jeho častice sa spájajú do väčších zhlukov → flokuly (nerozdelia sa ani intenzívnym trepaním a keď áno tak sa opäť spájajú) .8 – 18 13 – 15 14.tuhá látka je úplne zmáčaná kvapalinou ak φ = 0°.neiónový: polysorbáty.povrchové napätie kvapaliny γS/L .5 . že prášok má väčšiu hustotu . Zmáčanie tuhej látky kvapalinou: = schopnosť kvapaliny vniknúť do nerovností povrchu častíc a priestorov medzi nimi a vytlačiť vzduch . sa hromadia na povrchu a to aj napriek tomu.stav pri φ = 90° zodpovedá krajnej podmienke keď sa látka ešte nezmáča .zmáčanie je povrchový jav .katiónové: kvartérne amóniové zlúčeniny (lecitíny.exaktnou mierou zmáčania je UHOL ZMÁČANIA (okrajový uhol) .heterogénny dvojfázový systém vytvorený z tuhej látky a kvapaliny je suspenzia. kt zviera dotyčnica kvapky s tuhým povrchom . kt.18 • • emulgátor o/v detergent (prací prostriedok) solubilizátor veľmi dôležitou vlastnosťou tenzidov je ich schopnosť disociovať vo vode podľa toho rozlišujeme 1. Disperzie tuhých látok v kvapaline: . potom platí : γS = γS/L + γL .nezmáčaný prášok sa pri styku s kvapalinou ihneď zoskupuje do flokúl.dobre zmáčaný prášok sa ihneď ponorí do kvapaliny a jeho jednotlivé častice sa v nej rozptýlia . SEDIMENTÁCIA.aniónové: mydlá a alkylsírany . tým je tuhá látka lepšie zmáčaná .vzťah medzi ním a povrchovým napätím každej fázy a ich medzipovrchovým napätím Youngova rovnica cos φ = (γS –γS/L) / γL γS – povrchové napätie tuhej látky γL .uhol φ. želatína) .čím je ostrejší.5 – 100 μm → zriedené suspenzie – podiel tuhých častíc max 2 % koncentrované suspenzie – viac ako 10 % Fyzikálne aspekty suspenzií: 1. estery vyšších alifatických kyselín 10. iónové tenzidy . vzniká rozptýlením tuhých častíc (vnútorná fáza) v kvapaline (vonkajšia fáza) → hrubé suspenzie – d > 100 μm jemné suspenzie – d = 0.

preto takéto flokuly vystupujú k povrchu – flotujú . uhličitany (vápenatý. Flokulácia a flotácia: . takéto suspenzie sa volajú neflokulované suspenzie ..častice nezmáčané vytvárajú flokuly s vysokým obsahom vzduchu – malá hustota. grafit a mnohé org. napr. čo prestáva vyhovovať definícii suspenzií .proces tvorby flokúl – flokulácia – vytvorí sa flokulovaná suspenzia (nestabilné suspenzie) . dusičnany. preto sa objem sedimentu postupne zmenšuje a supernatant je ihneď číry .najmenšie častice (r < 1 – 2 μm) vykonávajú Brownov pohyb a nesedimentujú . hydratačná vrstva – ak sa adsorbuje voda . horečnatý).flotuje celý objem tuhej fázy alebo iba jeho časť.hydratácia.lyosorpcia – priťahovanie molekúl dispergujúceho prostredia a ich adsorpcia (vrstva – lyosféra) . je takou aj suspenzia . titaničitý). usiluje sa systém zmenšiť medzipovrchovú energiu a to buď znížením medzipovrchového napätia alebo celkového medzipovrchu – flokuly → tuhé látky.vo flokulovaných susp.adhézne sily medzi tuhou látkou a kvapalinou > ako kohézne sily medzi časticami . vysycujú silové pole svojho povrchu aj priťahovaním vlastných molekúl.aby sa dosiahol stabilný stav.aj flokuly sa zoskupujú pomocou Van der Waalsových síl a vytvorí sa súvislá sieťovitá štruktúra . solvatačná vrstva – ak veľká schopnosť adsorbovať . kt zhoršujú až znemožňujú roztrepateľnosť. zlúč. látky. sa nezmáčajú s vodou sú hydrofóbne (aerofilné): síra.oxidy (zinočnatý.dispergovaním tuhej látky na jemné častice sa zväčší ich celkový povrch a tým aj voľná medzipovrchová energia v suspenzii. je takou aj suspenzia ak je prostredie nenewtonovská kvapalina. ale sa s ňou alebo inými polárnymi látkami zmáčajú – hydrofilné: kyslíkaté anorg. kt.neflokulované suspenzie vznikajú z tuhých látok dobre zmáčaných . v dôsledku čoho sa zoskupujú do flokúl (je v nich uzavretá kvapalina aj vzduch) .flotované suspenzie nie sú vhodné na farmaceutické použitie . sírany → tuhé l . kým zvyšok sedimentuje .najväčšie sedimentujú najrýchlejšie .reologicky podobné nenewtonovským kvapalinám kritérium Supernatant Objem sedimentu Objem sedimentu Roztrepateľnos´t sedimentu Reologický typ suspenzia neflokulovaná zakalený Malý S časom sa zväčšuje S časom sa zhoršuje Ako dispergujúce prostredie flokulovaná Číry veľký S časom sa zmenšuje Trvale dobrá Nenewtonovský . je spojitá aj vnútorná fáza. sa nerozpúšťajú vo vode.solvatácia.sediment je ľahko roztrepateľný .častice.suspendované častice sa pôsobením gravitácie pohybujú .od schopnosti zmáčať povrch tuhých častíc závisí: vnútorná štruktúra priebeh sedimentácie vlastnosti sedimentu reologické vlastnosti .častice v sedimente sú blízko seba a môžu vznikať medzi nimi väzby.celá dispergovaná fáza sedimentuje súčasne.ak je prostredie newtonovská kvapalina. sulfónamidy 2. kt povrch sa neúplne zmáča. systém je termodynamicky nestály .kt.

kt. tenzidu natoľko že sa vytvorí bimolekulová adsorpčná vrstva − v suspenzii hydrofil. bráni flokulácii – peptizácia − peptizátory: citran draselný. náboj a) tenzidy v suspenziách: − znižujú medzipovrchové napätie − adsorbujú sa na povrch orientovane − zosilňujú neúplný solvatačný obal alebo ho nahrádzajú − účinok tenzidu závisí od jeho koncentrácie.antiflokulačne pôsobia pomocné látky. keď nesedimentujú Stokesova rovnica (za predpokladu.parametrom flokulácie je STUPEŇ FLOKULÁCIE podiel konečného objemu sedimentu flokulovanej VF a celkom deflokulovanej suspenzie VD 2) Kinetická stabilita suspenzií: . vo vodných suspenziách hydrofilných tuhých látok pôsobia naopak proflokulačne.sa vyvoláva v suspenzii dobre zmáčaných tuhých látok. kt. alebo elektrolyty. lebo orientáciou svojich hydrofilných skupín k hydrofilnému povrchu a hydrofóbnych do vody tento povrch hydrofobizujú. keď sa zvýši konc. tuhej látky v hydrofóbnej kvapaline treba povrch hydrofobizovať tenzidmi rozpustnými v hydrofóbnych kvapalinách b) elektrolyty (peptizátory) v suspenziách: − adsorpciou iónov vhodných elektrolytov získavajú tuhé častice súhlasný el. dvojvrstvy s elektrokinetickým potenciálom dzéta. že všetky častice sú guľovité a rovnako veľké) V = 2r2 (ρ1 . flokuly sa opäť rozpoja.elektrický náboj udeľujú aj aniónové tenzidy a pôsobia tak dvojitým mechanizmom Fyzikálna stabilita suspenzií: 1) Kontrolovaná flokulácia: . sa musí prispôsobiť celkovému povrchu častíc − vplyv konc. prislúcha vonkajšej strane dvojvrstvy − celkový potenciálový rozdiel v obidvoch vrstvách je Nernstov potenciál − stabilné neflokulované suspenzie vznikajú. náboj. Antiflokulačné opatrenia: . pyrofosforečnan sodný. pikran a galan sodný a draselný alebo ich kyseliny − tvorba el. keď potenciál dzéta je asi 100 mV . kt. tenzidu možno kontrolovať meraním uhla zmáčania − potrebné množstvo býva najviac 0. kt. ktorých adsorpciou získavajú častice el. šťavelan sodný.3. aby sa zabránilo vzniku ťažko roztrepateľného až spečeného sedimentu → elektrolytmi – vyvolávajú flokuláciu vtedy keď adsorbovaný ión má opačný elektrický náboj ako dispergované častice → tenzidmi . zosilňujú slabú solvatačnú vrstvu alebo ju nahrádzajú (tenzidy). síran draselný.suspenzie sú kineticky stále .5 % − inhibujú flokuláciu hydrofóbnych látok vo vode.ρ2) x g / 9η .

Rozdiel medzi hustotami obidvoch prostredí (ρ1 .od jeho hodnoty závisí smer pohybu častíc → ak kladné číslo . pre ktoré je už roztok nasýtený.v polydisperznom systéme vždy nastane stav.proti uvedeným procesom pôsobia slizy s ochranným koloidným účinkom použité na zvýšenie viskozity 11. CHEMICKÁ A TERAPEUTICKÁ EKVIVALENCIA LIEKOV. Viskozita dispergujúceho prostredia: .častice sa pohybujú pomalšie čím sú menšie. Avšak extrémne malé častice majú veľkú energiu.tieto zmeny zhoršujú kinetickú stabilitu suspenzií a negatívne ovplyvňujú aj ich biofarmaceutické parametre . keď sa nemení stupeň disperzity jej vnútornej fázy . t. zmenšovaním stupňa disperzity .po dosiahnutí tohto stavu sa rozpustené molekuly začnú ukladať na tie častice.stupeň disperzity sa vyjadruje stredným priemerom častíc alebo pomerom povrchu častíc k ich objemu . pri ktorom je sústava pre najväčšie častice už nasýtená. ktorú sa snažia znížiť na minimum v prášku agregáciou a v suspenzii flokuláciou. čo sa samozrejme prejaví zväčšovaním stredného priemeru častíc a zmenšovaním celkového povrchu tuhej fázy. t.následkom toho sa zmenšuje podiel najmenších častíc.suspenzia je agregátne stabilná. Koncentrácia tuhej fázy v suspenzii: . na najväčšie.suspenzie sú v skutočnosti hrubé disperzie tuhých látok v ich nasýtenom roztoku . ktoré zaistia vysokú viskozitu a zároveň tekutosť po pretrepaní.ρ2) . ktoré sa tým ešte zväčšujú .j. preto v nich prebieha sedimentácia pomalšie ako v zriedených Vo flokulovaných je rýchlosť sedimentácie daná veľkosťou a pórovitosťou flokúl STUPEŇ SEDIMENTÁCIE K = Vk (konečný objem sedimentu) / Vs(pôvodný objem suspenzie) K < 1 neflokulované susp K = 1 kineticky stabilné 3) Agregátna stabilita suspenzií: .častice vystupujú k povrchu suspenzie (iba flokuly veľmi nedokonale zmáčaných tuhých látok) Polomer častíc r: .nasýtený roztok vznikne rozpustením najmenších častíc . CHEMICKÝ EKVIVALENT .častice sedimentujú → ak záporné číslo .j.čím je vyššia tým pomalšie sa častice pohybujú a sedimentujú. Úprava polymérmi vytvárajúcimi tixotropné slizy. kým podiel veľkých častíc sa zväčšuje.v koncentrovaných suspenziách si častice navzájom prekážajú v pohybe. pre menšie ešte nenasýtená .

= látka.často ovplyvňujú uvoľňovanie liečiv z liekovej formy. kt. forma.konštitutívne pomocné látky vytvárajú habitus každej liekovej forme . Chemický ekvivalent. KONŠTITUTÍVNE POMOCNÉ LÁTKY (ZÁKLADY) . Chemický ekvivalent. kt. a tým aj biologickú dostupnosť . ktoré majú porovnávací parameter PPK.) periodickým rytmom podmienená zmena interakcie medzi liečivom a organizmom. liek. ktorý po podaní tým istým jedincom v rovnakom dávkovaní v biorytmicky rovnocenných časových úsekoch má rovnakú biologickú dostupnosť TERAPEUTICKÝ EKVIVALENT = chemický ekvivalent s rovnakým terapeutickým účinkom. po podaní pokusným osobám v biorytmicky rovnocenných časových úsekoch vykazujú rovnakú biologickú dostupnosť in vivo: rovnaká dávka.od nich závisia vonkajšie znaky liekovej formy a jej fyzikálne a mechanické vlastnosti – konštituujú liekovú formu . tie isté osoby. Cmax. tmax v intervale 80 – 125 % hodnoty štandardu 15. je ovplyvnená aj biologická dostupnosť BIOEKVIVALENCIA = rovnocennosť dvoch alebo viac látok obsahujúcich rovnaké množstvo liečiv. za norm.. podmienok sú určité koncentračné krivky bioekvivalentné sú tie lieky. ktorý po podaní tým istým osobám v rovnakej dávke v biorytmicky rovnocenných časových úsekoch vykazuje rovnaký terapeutický účinok BIORYTMIKA BIOLOGICKEJ DOSTUPNOSTI = denným (cirkadiálnym) a ročným (cirka. ktorá obsahuje v rovnakej liekovej forme rovnaké množstvo terapeuticky rovnako účinnej látky v zodpovedajúcich požiadavkách liekopisných noriem BIOEKVIVALENT = chemický ekvivalent s rovnakou biologickou dostupnosťou.

veľmi často však na dosiahnutie potrebných vlastností treba kombinovať viaceré látky . krémový..lisovanie .sú špecifické pre jednotlivé liekové formy 13. . krémoch.metódy: . FILTRÁCIA. zákaly alebo hrubé disperzie nežiaducich zložiek či reakčných splodín .v niektorých liekových formách (mastiach.liekovú formu môže konštituovať jedna pomocná látka.technologickou úlohou je fázu mechanicky separovať a získať číry roztok požadovaných vlastností.v takých prípadoch sa konštitutívna pomocná látka alebo ich súbor nazýva základom liekovej formy (masťový. roztokov sa niektoré medziprodukty alebo finálne produkty získajú vo forme kvapalných heterogénnych disperzií s objemovo a hmotnostne veľmi malým podielom suspendovaných zložiek – mechanické nečistoty.filtrácia . čapíkový základ) alebo i vehikulom liekovej formy . ROZDEĽOVANIE KVAPALNÝCH HETEROGÉNNYCH DISPERZIÍ. čapíkoch) je podiel konštitutívnych pomocných látok niekoľkonásobne väčší ako podiel liečiva .pri príprave lieč. .

keramické filtre)  deriváty celulózy a iných makromolekúl (membránové filtre) LISOVANIE − oddelenie kvapaliny od tuhej látky. vata. S Q – prietokový objem. ∆p. kedy sa kvapalina z tuhej látky vytlačuje − uplatňuje sa pri separácii hrubých disperzií s prevládajúcou tuhou fázou − vylisovaná tekutina nebýva číra.jemne zrnité až veľmi jemne práškovité materiály. čistotou. CaCO3. pevnosťou azbestocelulóz. pretečie v čas. Δp/d . kremelina.kontinuálne . pórovitosťou. alebo slabo kyslé tekutiny  xyz materiály (napr. kt. plstené (napr. piesok. papier) vata: k oddeleniu hrubých disperzií – v tenkej vrstve k oddeleniu jemných suspenzií – v hrubšej vrstve filtr.. nasákavosťou. jednotke dV/dt K – súčiniteľ permeability / zahŕňa pórovitosť filtračnej prepážky S – plocha prepážky ∆p – rozdiel tlakov nad a pod prepážkou d – hrúbka prepážky η – viskozita kvapaliny . čeriť SEDIMENTÁCIA a CENTRIFUGÁCIA . azbest. η . voľne uložené na filtr.filtračné zariadenia: . musí sa filtrovať alebo sa nechá usadzovať. papieri (napr.centrifugácia FILTRÁCIA: . pórovitou prepážkou Q = K . S.sedimentácia .s tlakom hydrostatickým (za podtlaku alebo za pretlaku) .filtračné prepážky: . 1/η .čírenie zakalených roztokov  textilné alebo iné vlákna voľne uložené alebo zlisované.úplné oddelenie tuhých častíc z kvapalín alebo plynov vhodnými filtračnými prepážkami .: celulózové a azbestové vlákna voľné alebo zlisované filtrácia veľmi jemných častíc a zrazenín všetkých druhov uvoľňujú vlákna  z tkaných alebo z plstených textílii alebo iných vlákien na cedenie vlnené alebo bavlnené plachtičky – vhodné pre slabo zásad. charakt. živočíšne uhlie. papier: čistá celulóza. prepážku . ale aj o adsorpciu na filtr.prietokový objem vzrastá s K.periodické .platí Poiseuilleov zákon o toku kvapaliny kapilárou resp. množstvo filtrátu.nejde len o mechanické rozdelenie.s filtračnými prepážkami rôzneho typu . MgCO3) . klesá s d.

na ovplyvnenie výkonu filtrácie: 1. prepážky – závisí na veľkosti častíc tuhej fázy . 57. spojivá. kĺzadlá. ako sú plnivá. zvýšením teploty 4. . . látky schopné meniť správanie lieku zažívacej sústave.usadzovacie (sedimentačné) . mazadlá. kde ich možno prelomiť. .získavajú sa zvyčajne lisovaním rovnakých objemov častíc.ich povrch môže byť plochý alebo zaoblený a hrany môžu byť zošikmené.jemnejšie – v póroch filmu alebo na jeho povrchu TABLETY (otázka: 12. koláča – zachovať porov.u disperzie so zákalom alebo s veľmi jemnými čiastočkami prebieha sedimentácia pomaly . sa skladajú z jedného liečiva alebo z viacerých liečiv a z excipientov alebo bez excipientov.separačné (oddelenia fáz v emulziách) FILTRÁCIA . . môže byť na nich symbol výrobcu alebo iné označenie. farbivá povolené národnou autoritou a korigenciá.môžu byť obalené. zväčšenie plochy filtra – vytvorenie skladaných filtrov 2. hlinité soli.filtračné (oddelenie fáz v suspenziách) . 78. bielkoviny.častice. rozvoľňovadlá. 98) Definícia podľa SL1: . 56. niektoré sa prehĺtajú celé. zníženie viskozity napr. . od kvapaliny (zo suspenzii) a rozdeľovanie 2 kvapalných fáz (z emulzií) sa uskutočňuje v odstredivkách.založená na Stokesovom zákone o pohybe guľových častíc v kvapaline za pôsobenia gravitačného alebo mnohonásobne väčšieho odstredivého zrýchlenia .rozlišujú sa tieto druhy tabliet: .tablety majú spravidla tvar valca alebo kotúča. každá tableta obsahuje jednotlivú dávku jedného alebo viacerých liečiv. kým sa liečivo neuvoľní. redukcia hrúbky filtru 5. niektoré sa pred užitím rozpúšťajú alebo dispergujú vo vode a iné sa zadržiavajú v ústach.činnosť filtr.hrubé častice – zostávajú na prepážke . 18. rozdielu ∆p 3. .sú určené na perorálne použitie. z ktorých sa tablety pripravujú. . zvýšenie tlak. redukcia odporu filtrač. štruktúru .preto ak je záujem o tekutú fázu (nie o sediment) urýchľuje sa sedimentácia aj následná filtrácia vhodnými flokulačnými a absorpčnými prísadami napr. .oddeľovanie tuhej f.môžu mať linky alebo ryhy označujúce miesto. biela hlinka → čerenie .odstredivky .. iné po prežutí. 77. .tablety sú tuhé jednodávkové lieky.

pórovité výlisky z práškovitých zmesí liečiv a pomocných látok určené na vnútorné užitie alebo iné upotrebenie. liečivá so systémovým účinkom • šumivé tablety: (tabulettae effervescentes) príprava liečivého roztoku. • orodispergovateľné tablety. antacíd alebo ATB • pastilky: (molded tablets. vyberú sa z nich a sušia sa. LIEČIVÉ LÁTKY V TABLETÁCH . • gastrorezistentné tablety. implantáty pod kožu.liečivo obsiahnuté v tabletách sa pri styku s tráviacimi šťavami rozpúšťa a uvoľňuje podľa svojich vlastnosti sa absorbuje v žalúdku alebo v tenkom čreve. Spojivá vo vyššej konc.tablety sú tuhá dávkovaná lieková forma pripravená lisovaním práškovitej zmesi tabletoviny s obsahom liečivých a pomocných látok. tvarovo určité. stopy ťažkých kovov). • dispergovateľné tablety.: (tabulettae pro injectione) príprava inj.príprava zo zmesi liečiv a pomocných látok. • šumivé tablety. Sublinguálne tablety majú systémový úč. lokálne pôsobiace • tablety na prípravu roztokov: (tabulettae pro solutione) príprava roztoku ex tempore na dezinfekciu. • rozpustné tablety. látok. systémový účinok • tablety na prípravu injekčných roztokov. ex tempore • vaginálne tablety: (tabulettae vaginales) aplikácia do pošvy. lozenges).rozlišujeme: • perorálne tablety: (tabulettae perorales) prehĺtajú sa v celku • orálne tablety: (tabulettae orales) obsahujú liečivá s lokálnym účinkom • sublinguálne tablety: (tabulettae sublinguales) pod jazyk.navlhčené prášky sa vtláčajú do foriem. ďalej sú nevhodné látky ovplyvňujúce negatívne organoleptické vlastnosti. a absorbujú sa len neionizované formy liečiv. od tabliet sa líšia spôsobom výroby . .z hľadiska tvorby tabliet je dôležitá neprítomnosť znečistenín ovplyvňujúcich stálosť prípravkov (napr. Látky podporujúce rozpad naopak dostupnosť zlepšujú.• neobalené tablety. ktoré uľahčujú vznik výlisku a zaručujú jeho požadované vlastnosti. výplachy • diagnostické tablety: (tabulettae diagnosticae) na laboratórnu diagnostiku mikroorganizmov a dôkaz účinnosti ATB • žuvacie tablety: (tabulettae manducabiles) určené na žutie v ústnej dutine pre deti s obsahom vitamínov. . Používajú sa korigenciá chuti alebo menej rozpustné varianty úč. obklady. spravidla zo zmesi laktózy a sacharózy v rôznom pomere . a kĺzne látky hydrofóbnej povahy dostupnosť spomaľujú. alebo sa rozpúšťajú. . systémový účinok • implantačné tablety: (tabulettae implantabiles) chirurg.zmes sa navlhčuje roztokom s vysokým obsahom etanolu. . BIOLOGICKÁ DOSTUPNOSŤ LIEČIVÝCH TABLIET . BD ovplyvňuje proces formovania tabliet a použitie pomocných látok. • tablety s riadeným uvoľňovaním Definícia podľa ČSL4: . • obalené tablety. V styku s vodou a tráviacimi šťavami sa rozpadajú na častice z ktorých vznikli. roztoku. Od chem.podľa ČSL4: sú tuhé.

zaručuje 100% vlhkosť . že v skutočnosti môžu na tbl.vykonávajú sa tzv.dobre sa rozpadá a ľahko sa z nej uvoľňujú liečivá . ak je úč.stálosť za podmienok zvýšenej vlhkosti: umiestnenie do exikátora s nasýteným roztokom vhodnej soli napr.tieto látky sú potrebné na proces lisovania a látky podporujúce rozpad majú význam z hľadiska BD 1. pretože aglomeráty majú guľovitý tvar .  laktóza: .. svetlo.sú to PS zložené z glukózových jednotiek .na základe výsledkov týchto skúšok sa rozhoduje o procese granulácie.j.Amylum oryzae. Je nutné poznať stálosť v rôznych prostrediach.je dobre rozpustná vo vode. hranica pre tabletu je 100mg.v styku s liečivami je veľmi stála . hydrát a aglomerovaná .technolog. nie v liehu . Je treba brať do úvahy.faktory vplývajúce na stálosť sú: teplo.ďalej je nutné zvážiť vzájomnú znášanlivosť liečivých a pomocných látok.pri zahriatí tvorí hydrogel .má tvoriť 40 – 50 % tabletoviny.štruktúry závisí stálosť liečivej látky.vyrobená zo srvátky kravského mlieka . ktorá má schopnosť viazať kvapalinu bez toho aby zvlhla . Liečivé látky podliehajú hydrolytickým a oxidačným reakciám.  natívne škroby: . látky menej zvyšok sa doplní plnivom látkou ktorá je dobre lisovateľná a indiferentná. je prognóza stálosti veľmi dobrá . Stálosť teploty: (40 –60 °C ) 30 dní ak sa neprejavia zmeny.rozdeľujú sa podľa svojej funkcie: plnivá (zrieďovadlá. urýchlené testy stálosti.vo vode napučiavajú .regulujú aj obsah vlhkosti .  mikrokryštalická celulóza: .používa sa ako plnivo a spojivo. síranu draselného.plnivo môže mať aj funkciu adsorbenta t. na tablety. Robí sa skúška stability v roztoku POMOCNÉ LÁTKY NA TABLETY .s mikrokryštalickou celulózou sa hodí na priame lisovanie .stoRx1500 vhodný na priame lisovanie. pôsobiť jednotlivé vplyvy súčasne a tak môžu byť skúšky zavádzajúce. . kyslík a najmä vlhkosť . adsorbenciá) spojivá a mazadlá (antiadhezíva) kĺzadlá a látky podporujúce rozpad a rozpúšť. . ale aj ako látka podporujúca rozpad . . plnivá: .býva MB kontaminovaný . o obale a o spôsobe uskladnenia.látky indiferentné a súčasne sa zúčastňujú na regulácii vlhkosti .používa sa ako bezvodá. tritici  modifikované škroby: .aglomerovaná laktóza (sušená rozprašovaním) má lepšie tokové a spojivové vlastnosti.odolnosť voči oxidácii sa testuje v atmosfére 40% kyslíka. Sleduje sa vplyv zvýšenej teploty atď. látky. na základe výsledku tohto testu sa uváži prídavok antioxidačných látok .

vyrába sa rafináciou repového cukru . ktoré sa aktivujú rozpúšťadlom na granuláciu . Sugartab.v nevodných roztokoch sa používa aj polyvinylpyrolidón .používa sa v zmesiach na priame lisovanie .uplatňuje sa ako plnivo. ktorý je hygroskopický a vo vode lepšie rozpustný fosforečnan vápenatý: . sacharóza a mikrokryštalická celulóza 3.  metylcelulóza: . chuťový korigens .používa sa ako vlhčivo  hydroxypropylcelulóza a hydroxypropylmetylcelulóza .plnivo do žuvacích tabliet .rozpúšťa sa v studenej vode.roztoky spojív používané pri vlhkej granulácii sa nazývajú vlhčivá . 2. spojivá: .pridávajú sa na zvýšenie spájacích vlastností . absorpcii .ďalej sacharóza a glukóza.pridávajú sa do tabletoviny ako roztok alebo gél alebo ako suché látky.nie je hygroskopický síran vápenatý: .má výborné tokové a rozpadavé vlastnosti a pevnosť.    .je vhodný pretože nereaguje s mnohými látkami.zlé tokové vlastnosti .pri dlhšom skladovaní – horšia rozpadavosť . rozpúšťadlách .veľmi ľahko rozpustná vo vode .  sodná soľ karboxymetylcelulózy: . spojivo pri vlhkej granulácii.môže sa použiť aj arabská guma alebo tragant ale hrozí MB kontaminácia . tie sú dôležité pre priame lisovanie .jeho optickým izomérom je Sorbitol. suché spojivo.plnivo pre zmesi ktoré sa granulujú .sú to roztoky vo vode. rozpúšťaniu.medzi suché spojivá patria sušená laktóza.dobre tečúca látka . ktoré pôsobia bez toho.musia dodávať dostatočné kohezívne vlastnosti zmesiam. látky podporujúce rozpad tabliet: . vo vode a liehu alebo iných org. uplatňuje sa pri granulácii . manitol: .musia byť kompatibilné so súčasťami . je lacný sacharóza: . ale nesmú brániť ich rozpadu. želatína a celulózové deriváty.Avicel – plnivo na priame lisovanie .Methylcelulosum 450. aby prechádzali do roztoku.najdôležitejšie spojivá sú škrob.sú aj suché spojivá. ale zvyšujú lámavosť .vyrába sa napr.

môžu pôsobiť dvojakým mechanizmom . čistená celulóza a kyselina algínová.pridávajú sa buď pred granulovaním (intragranulárne) alebo až k suchému granulátu (extragranulárne) .väčšina látok tejto skupiny má schopnosť plniť obe funkcie dobre a preto hranica medzi nimi nie je ostrá . b) antiadhezívne látky: .sú to látky podporujúce plynulý tok tabletoviny do lisovnice . na ktorej je hydrofilná vrstva kovových oxidov .rozlišujeme: klzné látky (kĺzadlá) antiadhezívne látky (antiadherenciá. uľahčujú presné plnenie dutiny lisovania b) zmenšujú trenie medzi tabletou a stenou lisovnice pri vysúvaní tablety a zabraňujú prilepeniu tabletoviny na lisovnicu . klzné a antiadhezívne látky: . celulóza: .kasein: .kukuričný škrob.pretože mazadlá sú hydrofóbne spomaľujú rozpad a rozpúšťanie .pri hydromechanickom mazaní sa pohybujú dve vrstvy.náuka o trení (tribológia) a) kĺzadlá: . avšak ich požitie je obmedzené. rozpad pozitívne ovplyvňujú aj tenzidy.známa je Guaraguma.sú prírodné vysokopolymerizované látky obsiahnuté v endosperme semien .prášok vo vode nerozpustný .  formaldehyd. mazadlá) .je nerozpustný vo všetkých rozpúšťadlách.. minerálne oleje)-u tabliet sa nepoužívajú .vyrovnávajú povrchové nerovnosti častíc (granulátových zŕn) ich povrch sa stáva hladkým a interpartikulárne trenie sa zníži .pri stykovom mazaní vyplýva mazací účinok z priľnavosti polárnej časti mazadla ku kovovému povrchu lisovnice. zmáčadlá 4. je účinná ak tvorí 10% hmotnosti tabletoviny  galaktomanány: . zlepšuje tokové vlastnosti a rozpadavosť tabliet. ako by boli oddelené spojitou vrstvou mazadla (napr. Aerosil – koloidný oxid kremičitý .rozpad je nevyhnutý pre rozpúšťanie a absorpciu liečivej látky .účinkuje podobne ako škrob.lepšia rozpadavosť na jemnejšie kúsky .rozpadavý účinok majú škroby a mikrokryštalická celulóza . CabOSil.rozpad ovplyvňuje kapilárne  používa sa aj Bentonit.dve funkcie: a)zlepšujú tokové vlastnosti tabletoviny. môže sa použiť len do 3%.ide buď o kvapalinové (hydromechanické) alebo stykové mazadlá .druhý spôsob je výhodnejší .výrazný vplyv na rozpadavosť majú modifikované škroby (Ultramylopektin)  mikrok.účinok škrobu sa vysvetľuje jeho schopnosťou vytvoriť vo výlisku kapilárne kanáliky. ktorými môže preniknúť voda inhibujúca účinnosť fyzikálnych väzobných síl .

prípravku v jednotlivých vzorkách c) zlepšujú sa tokové vlastnosti surovín d) zlepšuje sa farebná homogénnosť fareb.guľový mlyn: na prípravu veľmi jemných materiálov.pridávajú sa extragranulárne. pri vlhkej granulácii. ich účinná koncentrácia je pod hranicou 1% . mlecia komora a zásobník. rovnorodosť rozmerov častíc umožňuje rovnomerné sušenie .vyrábajú sa lisovaním zmesi liečiv a pomocných látok v tabletovacích lisoch . ktoré sa otáčajú tesne okolo jej steny .. v ktorom sa pomletý materiál hromadí. .vo vode rozpustné ak má byť po rozpustený číry roztok: benzoan a octan sodný chlorid sodný polyetylénglykol olejan sodný laurylsíran horečnatý VÝROBA JEDNODUCHÝCH PERORÁLNYCH TABLIET .miešačka musí mať dostatočne veľký objem aby expandujúci materiál. . uplatňuje sa tlaková sila a vytvára sa náhodné rozdelenie častíc . ktorý vzniká pri miešaní mal dostatok voľného priestoru .nevýhody: a) pri mletí polymorfných látkach môže vzniknúť nestála modifikácia b) pri mletí sa zvyšuje teplota čo podporuje oxidačný rozklad c) mení sa hustota látok d) statická elektrina pri procese podporuje vznik aglomerátov e) na veľkom povrchu častíc sa adsorbuje vzduch.na tento proces slúžia mlyny. na BD) b) zlepšuje sa rovnorodosť zlož.pri tomto procese sa zväčšuje objem.rozdrobovanie tuhých látok: . ktoré privádza materiál do mlyna.jedná sa o premenu veľkých tuhých častíc na menšie jednotky pôsobením mechanickej sily .kladivový mlyn: v mlecej komore sú na hriadeli upevnené kladivá.tabletovina sa získava zmiešaním potrebných na určitý stupeň rozdrobených súčastí. miešanie tuhých látok s tuhými látkami: . valcovitá nádoba naplnená kovovými alebo porcelánovými guľami . na princípe trenia a nárazov častíc.tlakom sa častice lámu . . skladajú sa zo zariadenia. je možné získať častice o veľkosti 30 mikrometrov MIEŠANIE TUHÝCH LÁTOK: . prípravkov. lisovania a balenia tabliet . čo zhoršuje zmáčavosť . strihom režú a vplyvom napätia sa od seba oddeľujú.vo vode nerozpustné(účinnejšie): stearáty kyselina stearová mastenec vosky .rozdrobovaním sa: a) zväčšuje povrch častíc (pozit.prúdový mlyn: nemá pohybujúce sa súčasti.mazadlá menia povrch častíc a ovplyvňujú väzbové sily čoho výsledkom sú mechanicky menej odolné tablety.proces kedy sa častice jednej látky dostávajú medzi častice inej látky 1.výroba sa skladá z prípravy tabletoviny. . ktoré sa do mlecej komory vháňajú prúdom vzduchu.

získava sa buď len jednoduchým zmiešaním potrebných súčastí alebo miešaním spojeným s vytvorením zhlukov.základom je aglomerácia . ktorá sa nepohybuje a pohyb materiálu zabezpečuje miešadlo . písmena V. .pre miešanie je najdôležitejšia veľkosť častíc a granulometrické zloženie zmesi. ktoré sa už od seba nemôžu oddeliť .vznikajú pri miešaní spojenom s rozdrobovaním a uplatnením adhezívnych síl . .patrí sem pásový miešač .stupeň zmiešania závisí od času.výhodou je malé trenie.materiál sa uvádza do pohybu pohybom miešačky alebo pohybom miešadla .miešačky sú diskontinuálne .predpokladom aglomerácie je dostatočne nízke medzipovrchové napätie medzi tuhou a kvapalnou fázou aby sa tuhá látka kvapalnou dobre zmáčala . miešacie zariadenia: .nové častice vzniknuté adhéziou obsahujú všetky súčasti miešanej zmesi. kocky. -výhody: a) látka nie je vystavená pri výrobe vlhkosti a teplu a tak nie je ovplyvnená jej stálosť b) liečivá látka sa rozpadá priamo na primárne častice c) je to nenáročný proces .nežiadúce je vytvorenie pastovitej hmoty 3. miešačky.dlhšie miešanie je neúčinné. miešanie tuhých látok s kvapalinami: .priame lisovanie .. veľká kapacita .adhezívne sily sa prejavia keď sa do miešania pridá rozpúšťadlo. .mieša sa len dovtedy. príprava tabletoviny jednoduchým zmiešaním liečivých a pomocných látok: . veľkosti častíc ich tvaru a veľkosti miešačky. ktoré obsahuje a tým je miešanie ľahšie. .j. ramenový hnetač a kužeľový miešač so závitkou PRÍPRAVA TABLETOVINY: . treba pridať tenzid . . t.kvapalná fáza zvlhčuje povrch tuhých častíc a na základe kapilarity migruje do nich . .ak tomu tak nie je.poznáme 4 typy miešačiek bez miešadla: tvaru valca.druhým spôsobom je miešanie spojené s tvorbou nových organizovaných jednotiek .aby sa častice dostali medzi seba je potrebný tlak.ak sa na tabletovanie použije tabletovina pripravená jednoduchým zmiešaním liečiv a pomocných látok. tým sú menšie rozdiely vo veľkosti častíc. kým sa dosiahne prijateľná náhodnosť rozdelenia častíc. dvojitého kužeľu . granuláciou za sucha alebo vlhka.nevýhodou je: . zŕn tzv.miešačky s miešadlom majú nádobu.zvlhčené častice sa spájajú a tvoria sa aglomeráty . v ktorom sa čiastočne rozpúšťa spojivo.sú identické v celom objeme . hmotnostný podiel častíc určitej veľkostnej triedy. 1.aj napriek týmto výhodám sa tablety vyrábajú suchou a najmä vlhkou granuláciou . 2. ktorý vzniká pri vírivom a turbulentnom pohybe miešačky.veľmi jemný materiál má zlé tokové vlastnosti a uplatňuje elektrostatické sily. .čím je materiál granulometricky homogénnejší.

suchá granulácia: .používa sa len pri liečivách.najčastejšie používaná metóda . najmä liečiv ktoré sú zastúpené v malých dávkach d) pri nestálych liekoch sa používajú nevodné rozpúšťadlá Granulácia rozpájaním vlhkej granuloviny: . granulátových zŕn umožňuje roztok spojiva (vlhčivo) .je postup pri ktorom vytvorenie zhlukov.kĺzne vlastnosti sa upravujú Aerosilom .primárne častice sa zliepajú.tak lepšie plnia svoju funkciu antiadhezívne a klzné látky Fluidná granulácia: .prechodné agregáty sú buď veľké tablety (brikety) alebo inak tvarované výlisky .po skončení procesu sa častice vo fluidnej vrstve vysušia teplým vzduchom .a) ak je liečivo vo vyššej dávke b) výber pomocných látok je zložitejší ako pri granulácii c) treba dbať na zrieďovaciu kapacitu – pomer hmotností pomocných látok k hmotnosti liečiva.pri sušení vznikajú aglomeráty a preto treba vysušený granulát zhomogenizovať rozdrobením .liečivá a PL sa za sucha dobre premiešajú a zvlhčia sa roztokom spojiva . na lisovanie stačí menší tlak b) liečivá vo vyšších dávkach získavajú granuláciou vhodné tokové vlastnosti c) za vlhka sa dosiahne veľmi pravidelné rozdelenie všetkých súčastí.pre jej použitie je však viacero dôvodov: a) k liečivám sa pridávajú pomocné látky. ktoré sú nestále a neznášajú vlhko ako napr.najúčinnejšie spojivá ako MKC a antiadhezívne látky ako stearan horečnatý majú zlé tokové vlastnosti . spojivá) ešte zachovávajú svoju lisovateľnosť .potom sa granulát suší . pri ktorom si pomocné látky (plnivá.následne sa granulovina pretlačí cez sitá .SG je zrnenie bez použitia rozpúšťadla a tepla na sušenie .tabletovina musí mať vhodné tokové vlastnosti. 3.pri tomto procese sa prechodne vytvoria väčšie zhluky (agregáty) a tie sa potom rozdrobovaním dezagregáciou rozdelia na granulátové zrná .pri výrobe sa používajú lisy na briketovanie .potom sa pridávajú extragranulárne súčasti . ktorá dodáva výliskom pevnosť už 3 – 5% koncentrácii .najmä mikrokryštalická celulóza.k suchému granulátu primiešajú látky ktoré majú byť prítomné extragranulárne (mimo zŕn) .častice sa vo fluidnej vrstve zvlhčujú nástrekom vlhčiva .hrozí riziko krížovej kontaminácie – prach z jedného prípravku sa môže dostať do iného súčasne vyrábaného prípravku .nesmie byť vyvinutý vysoký lisovací tlak . ASA.lisovateľnosť dobre ovplyvňujú suché spojivá . kým sa nevytvoria zrná potrebnej veľkosti a tvaru .je vhodná pre látky citlivé na teplo a vlhkosť . ktoré výrazne ovplyvňujú lisovateľnosť. aby sa nelepila na lisovník a lisovnicu .toto sa rieši odmiešavaním 2. vlhká granulácia: .

k výstredníku je pripojený horný lisovník. nevhodne volený lisovací tlak.balia sa do pruhov.zmena tlaku sa sleduje tenzometrickým snímačom 3.rozlišujeme tieto štádiá: a) preskupenie a nová orientácia častíc tabletoviny (vyplňujú sa voľné miesta medzi časticami) b) deformácie na dotykových plochách (elastické a plastické). ktorá sa zalepuje druhou tenkou rovnou fóliou (blister angl. čisté povrchy.môžu sa vyskytnúť prejavy nerovnosti povrchu a tovaru.max priemer tabliet je 20mm 2. väzbové miesta. BALENIE JEDNODUCHÝCH PERORAĹNYCH TABLIET: . po vysunutí tableta prechádza štádiom elastickej obnovy. pľuzgier) . pásov (angl.nútené plnenie: pri látkach so zlými tokovými vlastnosťami. keď sa zväčšuje jej objem) 1.pohybujú sa lisovnice aj lisovníky. výstredníkové tabletovacie lisy: . dostávajú sa pod násypku (plnenie). problémy pri lisovaní tabliet: .pri lisovaní na materiál pôsobí tlak . stripe) z celofánových alebo hliníkových fólii . drobením sa zvyšuje hustota) d) väzba (väzba tuhých častíc.pachu sa tablety zbavujú prechodom cez vibračné sito .tieto lisy majú výstredník – mechanické zariadenie na premenu rotačného pohybu na pohyb vratno-posuvný . chyby v tabletovacích lisoch. intermolekulová interakcia na dotykových plochách prebieha na čistých povrchoch) e) deformácia tuhých látok (pri ďalšom zvýšení tlaku sa väzbou vzniknuté tuhé látky ďalej spevňujú a dosahujú najvyššiu hustotu vplyvom plastickej alebo elastickej deformácie) f) vysunovanie (keď prestane pôsobiť axiálny tlak.často sa vkladajú do tuhej tvarovanej fólie. pôsobí ešte tlak lisovnice.fázy lisovania: plnenie lisovanie vysúvanie .sú spôsobené chybami vo výbere PL.tablety sú vysúvané do zásobníka .max priemer až 20mm . rotorové tabletovacie lisy: .umožňujú ho upravené násypky a pohyb tabletoviny umožňujú miešadlá alebo je tabletovina pod tlakom vzduchu .časť tabliet sa balí do sklenených fľaštičiek so širokým hrdlom .LISOVANIE TABLIET: . pohyb dolného lisovníka ovláda vačka . pod lisovacie kotúče (lisovanie) a k zberaču (odsunutie tablety do zásobníka) .v lisovacom stolíku je upevnená lisovnica a po ňom sa pohybuje násypka .hmotnosť tabliet sa kontroluje nepriamo sledovaním lisovacieho tlaku . zväčší sa povrch dotykových plôch a vytvárajú sa väzbové miesta c) drobenie častíc (vytvoria sa nové.vysoké množstvo vyrobených tabliet za hodinu 100 – 600 tisíc . ktoré neochotne vypĺňajú priestor lisovnice . odlamovanie hrán alebo úplné rozlomenie tablety .

VÝROBA KOMBINOVANÝCH PERORÁLNYCH TABLIET: - sú to : plášťové vložkové vrstvové tablety 1. plášťové tablety: - skladajú sa z jadra a nalisovaného obalu (korigencium chute, farby) - výhodou v porovnaní s obaľovanými je suchý výrobný proces - majú význam pri výrobe tabliet s postupným uvoľňovaním - princíp výroby: - do lisovnice sa nasype obalový chuťovo korigujúci granulát približne do 1/3 až štvrtiny jej objemu - na tento granulát sa umiestni jadro (tableta) a to tak, aby medzi stenou lisovnice a jadrom ostal voľný priestor - lisuje sa pri malom tlaku a vyplní sa voľný priestor potom sa pridá ďalšia dávka obaľovacieho granulátu - tableta sa lisuje ako celok a potom sa vysúva z lisovnice - kohezívnosť a pružnosť obalu zaručuje granulát s 2% arabskej gumy a 1,75% želatíny - musí byť elastický, aby sa prispôsobil zmenám vyvolaným tlakom na jadro - takáto tableta je citlivá na proces vysúvania, pretože je styčná plocha s lisovacou je v porovnaní s jednoduchou tabletou väčšia - pridáva sa väčšie množstvo antiadhezívnej látky (stearan horečnatý) 2. vložkové tablety: - časť jadra je neobalená, jeho horná plocha je voľná - vyrábajú sa na lisoch pre plášťové tablety - vyžaduje menej obaľovacieho materiálu - sú vhodné pre tablety s riadeným uvoľňovaním, iniciálna dávka je v jadre a dávka zabezpečujúca prolongovaný účinok v obale 3. vrstvové tablety: -vyrábajú sa z dvoch alebo troch granulátov, ktoré sú vo vrstvách zlisované do výlisku, na boku ktorého je možné tieto vrstvy rozoznať - často bývajú farebne odlíšené - výroba sa od jednoduchých nelíši, snáď len v plnení lisovnice - táto forma je vhodná pre inkompatibilné látky, ktoré je možné oddeliť inertnou bariérou - nevýhoda je hrúbka tablety a technologický problém súdržnosti vrstiev

OSTATNÉ DRUHY TABLIET: 1. šumivé: - sú určené na prípravu šumivého roztoku s rozpustenými účinnými látkami, ktoré majú systémový účinok - pomocné látky na šumivé tablety: - šumenie vzniká uvoľňovaním oxidu uhličitého pri reakcii kyslej a zásaditej zložky vo vode - kyslou zložkou môžu byť kyseliny, anhydridy kyselín a kyslé soli

najčastejšie sa používa kyselina citrónová, lebo je dostatočne kyslá a dobre rozpustná nevýhodou je, že je hygroskopická ďalej kys. vinná a jablčná hlavnou zásaditou zložkou je hydrogénuhličitan sodný, ľahko rozpustný vo vode a nehygroskopický. - pri príprave treba dbať na neprítomnosť vlhkosti, ktorá by mohla odštartovať reakciu - látky musia byť bezvodé alebo vysušené alebo hydráty s pevne viazanou vodou - z konštitutívnych PL sú to spojivá a antiadhezíva - ako spojivo dobre rozpustný polyvinylpyrolidón - antiadhezívum makrogol, laurylsíran sodný, benzoan sodný - používa sa aj tzv. vonkajšie mazanie pre nedostatočnú mazavosť antiadhezív - pri výrobe sa môže uplatniť vlhká aj suchá granulácia - ako vlhčivo sa používa kryštálová voda (hydrát k. citrónovej) - po zvlhnutí sa zmes rozdelí na site a vysuší - vhodnejší je etanol alebo izopropanol, ktorý nereaguje so šumivou zmesou - sypká granulovina sa privedie k lisovaciemu zariadeniu . - ako najvhodnejšie balenia sa osvedčili rúrky zo skla alebo plastu hermeticky uzavreté, ktoré bránia hygroskopii 2. sublingválne tablety (bukálne): - do týchto foriem sa dávajú liečivá, od ktorých očakávame takmer okamžitú reakciu a odpoveď organizmu ako je napríklad nitroglycerín - pripravujú sa z liečivej látky, ktorá má priaznivú rozdeľovaciu konštantu voda/lipid - v lingvetách sa nesmie podávať látka s nepríjemnou chuťou, nemalo by sa po jej aplikácii jesť, piť, hovoriť, prehĺtať, pretože liečivo stratí svoj účinok, dávka by mala byť malá - majú byť vyrobené tak, aby sa rýchlo rozpadali, rozpúšťali (MK celulóza, PVP, laktóza, škrob) - bývajú takto balené aj hormóny 3. orálne: - sú príjemne chutiace výlisky s pomalým uvoľňovaním určené na lokálne použitie - vitamíny, ATB, antiseptiká, LA, AH - určené na liečbu ochorení ústnej dutiny - výroba: analogická s výrobou perorálnych tabliet - odlišnosti sú s výberom PL, ktoré musia byť volené tak, aby sa tableta pomaly rozpadala a rozpúšťala, samozrejme musí mať príjemnú chuť - ako plnivo sa používa cukor, manitol, sorbitol, MK celulóza - použitie polyetylénglykolov (4000 –6000) má vplyv na rozpadavosť - spojivá: arabská guma, tragant, želatína, PVP - antiadhezívne l. :mastenec, k. stearová - chuťové, čuchové a farebné korigenciá (potravinárske) 4. žuvacie tablety: - obľuba u detí a geriatrických pacientov - liečive a pomocné látky príjemnej chuti - pri spracovaní sa využíva prítomnosť látok, ktoré viažu liečivo s nepríjemnými organoleptickými vlastnosťami v ústach a v žalúdku alebo TČ ho uvoľňujú ako napr. kremičitan horečnatý a ionomenné živice - plnivá: sacharóza, invertné cukry, dextrín, manitol, sorbitol, xylitol - antiadhezíva aby boli lisovateľné: stearan horečnatý, vápenatý a kyselina stearová - tieto látky umožňujú lisovateľnosť aj z negranulovanej tabletoviny

-

HODNOTENIE AKOSTI TABLIET: 1.) 2.) 3.) 4.) 5.) 6.) rozpadavosť disolúcia priemerná hmotnosť obsahová rovnomernosť stanovenie popola mechanická odolnosť

14.

VODY VYSOKEJ ČISTOTY A ICH PRÍPRAVA.

- je najvýznamnejším farmaceutickým rozpúšťadlom - farmaceuticky výhodné vlastnosti vody: - rozpúšťa väčšinu anorganických i organických liečiv na roztoky - je bez chuti a zápachu, nie je toxická - je kvapalná pri bežných teplotách - nie je horľavá - je lacná a ľahko dostupná - farmaceuticky nevýhodné vlastnosti vody: - nie je selektívnym rozpúšťadlom - vo vodnom prostedí sa množia mikroorganizmy - podporuje väčšinu chemických reakcií – tým je sťažené uchovávanie vodných roztokov liečiv - pri odparovaní vodných roztokov sa spotrebuje oveľa viac energie ako u iných rozpúšťadiel - získava sa z pitnej vody technologickými postupmi - pitná voda musí odpovedať normám. Z hľadiska úpravy je dôležitá jej tvrdosť.

- celková tvrdosť vody je súčtom tvrdosti prechodnej (hydrouhličitanovej, varom odstrániteľnej) a tvrdosti trvalej (síranovej, varom neodstrániteľnej). - optimálna tvrdosť je 1,5 – 2,5 mmol.l-1 - nadmerná tvrdosť má za následok tvorbu kotolého (vodného) kameňa v destil. prístrojoch – zníženie trvanlivosti prístrojov VODY VYSOKEJ ČISTOTY: - spĺňajú požiadavky na vodu úplne zbavenej rozpustných solí demineralizáciou, reverz. osmózou, destiláciou a mikróbov sterilizáciou - chem. čistota vody sa sleduje meraním el. Vodivosti - tá je závislá na množstve solí rozpustených vo vode - základná jednotka el. vodivosti je siemens (S), prevrát. hodnotou el. odpor – ohm (Ω), jednotka mernej vodivosti je mSm-1 (čistá voda < 0,8, apyr. v. < 0,3 mSm-1) - základné metódy úpravy vody: - destilácia - demineralizácia - reverz. osmóza DESTILÁCIA: - ide o prípravu čistej vody kondenzáciou pary získanej odparovaním u parenterálnych prípravkoch - je dôležité realizovať destiláciu tak, aby sa odstránili aj pyrogénne látky, kt. sú termostabilné a nerozkladajú sa ani pri teplotách steriliz. v autokláve - depyrogenizácia pri destilácii je možná, pretože molekuly čistej pary sú o niekoľko rádov menšie než molekuly pyrogénov - preto je nepravdepodobné, že molekulu pyrogénu strhne čistá para do ďaľšej časti prístroja a do destilátu, ale nie je to záruka, lebo vlhká para obsahuje vedľa molekúl aj kvapky vody - pre akosť destilovanej vody je účelné dbať na mikrobiologickú akosť vstup. pitnej vody - jednostupňová - vstupná voda sa zahrieva a vzniknutá para sa po ochladení kondenzuje - nenáročná stavba a ľahká obsluha - nevýhody: energetická náročnosť, vysoká spotreba vody, malý výkon - termokompresová - založená na miernom znížení tlaku v priestore výparníka pomocou čerpadla, voda vrie pri nižšej teplote - odčerpávaná para je vedená do kondenz. potrubia (chladič), nepotrebuje chladiacu vodu - nevýhody: vyššia cena, nutnosť demineralizácie vstup. vody - viacstupňová - v 1. stupni z predhriatej napáj. vody vzniká para, v 2. stupni kondenzuje - pri jednotlivých stupňoch para sa uvádza do rotačného pohynu a vďaka odstredivej sile sú z nej oddeľované vodné kvapky obs. pyrogény a iné nečistoty DEMINERALIZÁCIA: - denionizácia - je získavanie čistej vody prechodom stĺpcom iónomeničov – odstránenie vš. katiónov a aniónov - prístroje so zmesnými kolónami, kt obsahujú meniče rovnomerne premiešané - viacstupňová demineralizačná jednotka - vodíkové ióny, kt sa tvoria pri výmene katiónov hneď reagujú s OH iónmi z výmeny aniónov, systém poskytuje vodu vysokej akosti (0,08 μs.m-1) - nevýhoda: potreba regenerovať vyčerpané iónomeničové jednotky

- novšie typy – s oddelenými náplňami – automatická regenerácia - demineralizovaná voda je čistejšia ako destilovaná, pokiaľ sa podieľ katexov a anexov prispôsobí zloženiu vstup. vody, kt. sa zbaví filtráciou znečistenín, odchlóruje sa a iónomeniče sa včas a podľa návodu regenerujú - treba sústavne sledovať mikrobiologickú akosť, môžu sa do vody dostať MO zo stĺpcov iónomeničov => dezinfekcia REVERZNÁ OSMÓZA: - prestup vody polopriepustnou membránou, ktorá zachytáva rozp. soli a ďaľšie pôsobením tlaku, ktorý je vyšší ako osmotický tlak - úsporná metóda - polopriepustné membrány sú z polyamidu alebo octanu celulózy – zachytávajú jednomocné ióny 90 – 95 %, viacmocné 98 – 99 %, org látky s menšou mol. 95 – 99 %, org. l. s väčšou molekulou, koloidné častice, MO a pyrogény talmer úplne ULTRAFILTRÁCIA: - (molekulová filtrácia) – je oddeľovanie látok s malou Mr od látok s veľkou Mr na selektívnych membránach (možno zachytiť aj pyrogény) ČSL4 – aqua purificata, apyrogenata, sterilisata, pro injectione SL1 – aqua purificata, ad injectabilia

17. ZÁKLADY MASTÍ, KRÉMOV, GÉLOV
Masťové základy: - masťovým základom sú oleofilné alebo hydrofilné gély 1. uhľovodíkové oleomasťové základy – uhľovodíkové oleomasti: prírodné alebo umelé zmesi tuhých a tekutých uhľovodíkov nerozpúšťajú sa vo vode ani sa s ňou nemiešajú emulzne sú schopné viazať najviac 5-10% vody rozpúšťajú sa v organických rozpúšťadlách a miešajú sa s rastlinnými olejmi chemicky aj mikrobiologicky sú stále v tenkej vrstve sú priesvitné na povrchu kože sa zle rozotierajú a vytvárajú na nej relatívne hrubú vrstvu, lebo neprenikajú do jej kapilárneho systému preto brzdia odparovanie perspiráciou uvoľnenej vody, táto sa pod nimi akumuluje a hydratuje rohovú vrstvu pokožky sú nedráždivé, vhodné na ošetrenie chronických ochorení kože, nie sú vhodné na seboroickú kožu sú vhodným základom pre masti, od ktorých sa očakáva ochranný a povrchový účinok 2. triacylglycerolové oleomasťové základy – tiracylglycerolové oleomasti: prírodné alebo umelé gélové zmesi olejov, tukov, upravovaných olejov syntetických triacylglycerolov často obsahujú aj vosky oleje a tuky obsahujú aj malý podiel mono- a diacylglycerolov s vlastnosťami emulgátorov typu v/o

čím zvlhčujú a zmäkčujú vrstvu zvyšku gélu na koži nazývajú sa zvlhčovadlami a zmäkčovadlami hydrogélov ak je však ich koncentrácia v géle vysoká (nad 20%). ktoré sa neodparujú a viažu aj časť vody. zabraňujú však vysychaniu kože a tvorbe chrást podporujú epitelizáciu a regeneráciu kože dobre ich znáša koža sebostatického typu liečivé látky sa v nich lepšie rozpúšťajú. zmenšuje negatívny vplyv oleomasti na perspiráciu a pozitívne ovplyvňuje penetráciu liečivej látky často sa nazývajú aj absopčné masti 4. dobre ich znáša najmä seboroický typ kože uprednostňujú sa pri ošetrovaní akútnych štádií chorôb kože. práve naopak pri otvorenej aplikácii ju skôr vysušujú z gélov obsahujúcich ako tekutú zložku vodu sa táto pri otvorenej aplikácii odparuje. kde sa ráta aj s ich chladivým a protizápalovým účinkom dobre sa v nich rozpúšťajú liečivá rozpustné vo vode. zmena farby. preto na nej vytvárajú tenší film rohovú vrstvu menej hydratujú. preto sa z nich aj rýchlejšie uvoľňujú 5. ľahko dispergovateľné až rozpustné vo vode a preto ňou ľahko zmývateľné často sa nazývajú aj hydratačnými masťovými základmi nehydratujú však vodu.nevýhodou prírodných olejov a tukov je premenlivosť ich zloženia a chemická nestabilita tuchnú – nepríjemný zápach. ale sú schopné emulzne trvalo viazať viac ako 10% vody ľahšie sa v nich dispergujú práškované liečivé látky a viskózne hydrofóbne látky (kamennouhoľný decht. polosyntetických alebo umelých polymérov alebo anorganických zlúčenín kremíka v hydrofilných kvapalinách sú hydrofilné. sú v nich stále a lepšie sa z nich uvoľňujú ako z uhľovodíkov liečivé látky z nich prestupujú do kože aj transfolikulárne 3. emulgujúce oleomasťové základy – emulgujúce oleomasti: uhľovodíkové alebo triacylglycerolové oleomasti s obsahom emulgátora typu v/o vodu neobsahujú. dehydratujú kožu výhodou hydrogélov oproti oleomastiam je menšia závislosť konzistencie od teploty a možnosť sterilizovať ich v autokláve nevýhodou je väčšia dispozícia na mikrobiologickú kontamináciu sú vhodné na ošetrenie kože citlivej na tuky a parafíny. makrogolové masťové základy – makrogolové hydromasti: sú gély pripravené z tuhých a tekutých makrogolov vzhľadom sa podobajú bielemu vazelínu. balzamy) možno v nich dispergovať aj hydrofilné kvapaliny emulgátor zlepšuje rozostieranie a priľnavosť na kožu. rýchlo difundujú. preto majú chladiaci účinok po jej odparení sa však ich vrstva na koži drobí a má malú priľnavosť preto sa k nim pridávajú takmer vždy neprchavé a hygroskopické viacsýtne alkoholy. ale na rozdiel od neho sa dobre rozpúšťajú vo vode. dráždenie kože triacylglycerolové základy sa na kožu lepšie natierajú a lepšie sa na nej roztierajú ako uhľovodíkové. a preto sa ňou aj ľahko zmývajú - . hydrogélové masťové základy – hydrogélové hydromasti: sú plasticky deformovateľné koloidné sústavy prírodných.

emulgátorom a obsahom vody mnohé liečivé látky sa z nich lepšie uvoľňujú ako z oleomastí sú veľmi rozšírené v kozmetike ako tzv. preto masťové základy z nich bývajú mikrobiologicky nezávadné aj bez konzervantov rozpúšťajú niektoré plasty a laky kožu nedráždia. neodporúčajú sa však ako základy pre očné masti na kožu sa dobre natierajú a dobre na nej lipnú sú veľmi hygroskopické.. pretože ich uvoľňovanie môže začať až po dosiahnutí osmotickej rovnováhy medzi makrogolovým základom a kožou čas potrebný na ustálenie tejto rovnováhy závisí od hrúbky vrstvy masti na koži čím je vrstva hrubšia. a tým ju čistia vysoká hygroskopickosť je však nevýhodou pri pôsobení liečivých látok. mastné krémy podľa toho či obsahujú emulgátor alebo len kváziemulgátor rozoznávame pravé a nepravé oleokrémy alebo aj chladivé oleokrémy pravé oleokrémy (oleocremores veri) sú dvojfázové plasticky deformovateľné emulzné sústavy. stabilizované jedným alebo viacerými emulgátormi typu v/o s hodnotou HLR 3-6 . salicylová.- rozpúšťajú sa v nich mnohé liečivé látky (k. sa prejavuje zmäknutím makrogolové masti sú fyzikálne inkompatibilné aj s vodou. táto inkompatibilita. tým je dlhší táto vlastnosť sa dá zmierniť pridaním 1-5% vyšších alifatických alkoholov (cetylalkoholu alebo cetylstearylalkoholu) Krémové základy: . rezorcinol. s vodou a inými polárnymi kvapalinami iba obmedzene sú nepriesvitné aj v tenkej vrstve ich chemická stabilita závisí od zloženia olejovej fázy fyzikálna nestabilita sa prejavuje oddeľovaním kvapôčok alebo súvislej vrstvy vody na ich povrchu svojou štruktúrou sa najviac približujú prirodzenému kožnému filmu.. antioxidantmi alebo obidvoma 1. oleokrémové základy – oleokrémy (oleocremores) sú plasticky deformovateľné sústavy emulzného typu v/o. preto odnímajú tekuté výlučky poranenej alebo chorej kože. pretože primiešaním 310% vody strácajú masťovitú konzistenciu makrogoly pôsobia baktericídne. boritá. ktorý má tiež charakter emulzie typu v/o dobre sa na koži rozotierajú i na ňu natierajú. benzokaín. dobre na ňu lipnú a zmäkčujú u ich film na koži nevyvoláva pocit mastnoty a menej brzdí perspiráciu než film oleomastí sú vhodné na kožu normálnu a so sklonom k sebostáze ich zloženie možno regulovať zložením olejovej fázy. ktorá sa pripisuje tvorbe komplexov.) s mnohými sú však inkompatibilné. ktoré obsahujú 15-60% vodnej fázy majú bielu až žltkastú farbu a miešajú sa s olejmi v každom pomere. . chloramfenikol.sú plasticky deformovateľné emulzné sústavy. podľa potreby stabilizované konzervantmi. k.

prúd kožu vysušujú. ale majú iné vlastnosti hlavný rozdiel je v tom. preto sa ňou aj dobre zmývajú s lipofilnými tekutými a polotuhými látkami sa miešajú iba obmedzene voda sa z nich ľahko odparuje – chladivý účinok. vodu. že sú fyzikálne stabilné. ktorý obsahuje vosk. že ambifilné krémy majú koherentné obidve fázy. laurylsíran sodný – znižuje povrchové napätie vody chladivé oleokrémy pôsobia na koži po odparení vody ako oleomasti keď obsahujú rastlinné oleje. ktorý je výraznejší než u nepravých oleokrémov vedú el. často kombinované aj s voskami a syntetickými estermi vyšších alifatických kyselín a niekedy aj so silikónmi vodná fáza vždy obsahuje niektorý viacsýtny alkohol a podľa potreby sa zahusťuje polymérmi (napr. KOH. vorvaninu. ambifilné krémy – (cremores ambiphilici) sú odvodené od hydrokrémov sú tiež stabilizované komplexným emulgátorom. rastlinné oleje. a preto nemajú chladivý účinok nepravé oleokrémy . majú trvale imobilizované kvapky vodnej fázy v olejovej fáze. trietanolamín) na mydlo. čo spôsobujú hygroskopické viacsýtne alkoholy takmer vždy prítomné vo vodnej fáze sú vhodné na ošetrenie seboroickej kože v kozmetike sú známe ako tzv. étermi celulózy alebo polyakrylátmi) ich pH býva 7 alebo nižšie stearínové hydrokrémy (hydrocremores stearini) obsahujú stearín jeho časť sa neutralizuje roztokom vhodnej alkálie (NaOH. ktoré sa tým spevňuje a časť je dispergovaná vo vodnej fáze. najčastejšie voskom alebo vorvaninou obsah vnútornej fázy býva u nich 15-25% chladivý účinok majú preto. NaCO3. preto sú obľúbené v kozmetike (cold cream) 2. neodparuje sa z nich voda. že aj olejová aj vodná fáza sú rozdelené v lamelárnych micelách emulgátora - . že pri natieraní na kožu sa málo stabilný emulzný stav naruší. majú veľmi dobré zmäkčujúce vlastnosti. suché alebo polomastné krémy podľa emulgátora a mechanizmu tvorby gélovej štruktúry hydrokrémy s komplexným emulgátorom a stearínové hydrokrémy v hydrokrémoch stabilizovaných komplexnými emulgátormi bývajú olejovou fázou uhľovodíky alebo triacylglyceroly. parabény – konzervanty. geraniový olej – úprava vône.chladivé oleokrémy (oleocremores refrigerantes) sú plasticky deformovateľné emulzné sústavy stabilizované lipofilnými kváziemulgátormi. voda sa oddelí od olejovej fázy a odparuje sa stabilizujú sa konzervantmi jediným predstaviteľom v ČSL4 je chladivý krém (cremor refrigerans).obsah emulgátora spôsobuje. takže plní funkciu olejovej fázy najkrajší vzhľad a lesk majú krémy s trietanolamínovým mydlom 3. hydrokrémové základy – hydrokrémy (hydrocremores) sú gélové základy emulzného typu o/v vonkajšia vodná fáza činí 50-90% ich celkovej hmotnosti miešajú sa s vodou v každom pomere. galan propylový – stabilizátor. kým hydrokrémy iba vonkajšiu vodnú fázu bikoherentnosť je daná tým. časť sa ukladá do miciel mydla.

či je alebo nie je chemicky príbuzná s tekutou fázou koncentrácia tuhej fázy v géloch s chemicky príbuznou tekutou fázou býva podstatne vyššia ako v géloch s rozdielnym chemickým zložením tuhej a tekutej zložky príkladom gélov s chemicky blízkymi fázami sú vazelín a makrogolová masť zložená z tekutého a voskovitého makrogolu príkladom gélov s chemicky rozdielnymi zložkami sú hydrogély makromolekulových látok rozdielnosť alebo blízkosť chemického zloženia tuhej a tekutej fázy má vplyv aj na prípravu a vlastnosti gélov gély s chemicky príbuznou tuhou a tekutou zložkou sa spravidla pripravujú zmiešaním roztopenej tuhej zložky s rovnako teplou tekutou zložkou a miešaním do vychladnutia konzistencia týchto gélov značne závisí od teploty hydrogély vznikajú napučiavaním polymérov vo vode obyčajnej teploty alebo vyššej teploty . bez nežiaducich vedľajších účinkov.žiada sa. v ktorých je koherentné dispergujúce prostredie i dispergovaná fáza – bikoherentné systémy ich štruktúra má koloidný charakter. mikrobiologicky nezávadné. ale pri tejto teplote a tiež teplote tela roztierateľné. priľnavé na kožu a sliznicu . aby boli kompatibilné s liečivami a schopné sprostredkovať ich účinok na očakávanom mieste Gélové základy: 1. chemicky aj fyzikálne stále. gélové masťové základy obsahujú najmenej jednu tekutú zložku a jednu v nej dobre solvatujúcu tuhú zložku sú to disperzné systémy. že ambifilné krémy tvoria prechod medzi hydrokrémami a oleokrémami slabo vedú el. ale pomaly neobmedzene sa miešajú s vodou aj s olejom – univerzálne použitie pre vznik ambifilného krému je dôležitý celkový obsah komplexného emulgátora a pomer o/v a v/o emulgátora v ňom dôležitý je aj obsah olejovej fázy Požiadavky kladené na masťové a krémové základy: .- voda je lokalizovaná medzi polárnymi časťami emulgátorov.musia byť pri obyčajnej teplote tvarovo stále. preto sa považujú podobne ako koloidné roztoky za homogénne systémy podiel tuhej fázy v géloch závisí od toho. prúd voda sa z nich odparuje. ľahko odstrániteľné z ošetreného miesta a musia pôsobiť na kožu alebo na sliznicu očakávaným spôsobom .musia byť jednotné (rovnorodé). olej je uzatvorený medzi oleofilnými zvyškami emulgátorov takéto uloženie oleja a vody spôsobuje.

ktoré sú emulznou sústavou o/v.ich konzistencia sa s teplotou mení podstatne menej ako konzistencia oleogélov alebo makrogolových gélov 2.gélový charakter masťových a krmových základov a ním daná plastická deformovateľnosť zabezpečuje mastiam a krémom stálosť tvaru pri obyčajnej teplote a potrebnú deformovateľnosť pôsobením vonkajšej sily pri natieraní - Znaky gélových masťových základov: Znak Chemické zloženie zložiek Koncentrácia tuhej zložky Príprava Závislosť viskozity gélu od teploty Hydrogély polymérov veľmi rozdielne nízka rozpúšťaním malá Makrogolové gély príbuzné vysoká (cca 50%) roztopená tuhá zložka sa mieša s tekutou do vychladnutia veľká Oleogély príbuzné vysoká roztopená tuhá zložka sa mieša s tekutou do vychladnutia veľká . gélové krémové základy gélový charakter krémov je daný predovšetkým gélovou štruktúrou ich vonkajšej fázy v hydrokrémoch. jednak je lokalizovaná medzi hydrofilnými skupinami v micelách gélovú štruktúru hydrokrémov stabilizovaných mydlom spevňuje aj krystalinický stearín v hydrokrémoch stabilizovaných komplexným emulgátorom spevňuje gélovú štruktúru emulgátor v/o v oleokrémoch majú gélovú štruktúru používané olejové fázy . sú gélotvornými jednotkami laminárne micely tenzidu o/v voda je jednak hydratačne viazaná na hydrofilné skupiny tenzidu.

palmitostearylglycerol. glycerole. Eudragit RL 2.perorálne prípravky s riadeným uvoľňovaním liečiva = retardety Pomocné látky na retardety: 1. spojivo je to etyléter celulózy je nerozpustná vo vode. Pomocné látky na riadené uvoľňovanie liečiv z perorálnych liekov . ktoré spomaľujú rozpad. skupina tukov. acetón-metanol. najčastejšie v kombinácii s hydroxypropylcelulózou octan a ftalan celulózy – zmiešaný ester celulózy je prakticky nerozpustný vo vode. voskov. liehu rozpúšťa sa v tlmivých roztokoch pri pH ≥ 6 uplatňuje sa na obaly odolné proti žalúdočnej šťave ftalan hydroxypropylmetylcelulózy sa získava esterifikáciou hydroxypropylmetylcelulózy anhydridom kyseliny ftalovej rozpúšťa sa v zmesi acetón-etanol.19. stearylalkohol Precirol je zmes mono-. éteri. polyméry a) akrylové živice vytvárajú permeabilné membrány (filmy) skladajú sa z neutrálnych esterov kyseliny polyakrylovej a chloridu trimetylamóniummetylmetakrylátu pôvodne boli vo forme roztokov v organických rozpúšťadlách neskôr sa vyvinuli vodné disperzie (latexy) získavajú sa emulznou polymerizáciou esterov akrylovej kyseliny a kyseliny metakrylovej použili sa pôvodne ako enterosolubilné obaly vyrábajú sa pod chráneným názvom EUDRAGIT na výrobu retardet sú určené tri typy živíc: 1.a triesterov kyseliny oktadekánovej a hexadekánovej s glycerolom nerozpúšťa sa vo vode. rozpustný je v organických rozpúšťadlách na spomalenie uvoľňovania liečiv z perorálnych prípravkov sa odporúča v množstve 10-40% 2. čiastočne rozpustný je v etanole. acetóne. acetylované monoacylglyceroly. Eudragit NE . celulózové deriváty etylcelulóza – filmotvorná látky. vyšších alifatických kyselín a ich esterov túto skupinu predstavuje včelí vosk a iné vosky. Eudragit RS 3. monostearylglycerol. v tlmivých roztokoch s pH ≥ 5 slúži ako obal odolávajúci žalúdočnej šťave a aj ako spojivo pri granulácii 3. di. propylénglykole rozpúšťa sa v metanole. etanole. cyklohexáne používa sa na obaly.

- - obaly z Eudragitov sú nerozpustné vo vode a tráviacich šťavách. sú indiferentné proti enzýmom tráviacich štiav vlastnosti filmov sa môžu obmeňovať miešaním oboch typov v rôznych pomeroch filmy sú transparentné. racionálne. aktivity – uvoľňovania kapsulách hydrolýza esterov vzhľadom na viacvrstvové tablety . že sa nerozkladá pred úplným uvoľnením liečiva Pomocné látky na prípravky s riadeným uvoľňovaním liečivej látky: Spôsob riadeného uvoľňovania vytvorenie jednoduchého obalu (bariéry) Pomocné látky Mechanizmus uvoľňovania Vlastnosti Konečná lieková forma rôzne druhy šelaku. tvorí sa kopolyméry styrénu alebo tekutiny GIT matricová tableta a kyseliny maleínovej prenikajú bariérou. včelí postupná erózia uvoľňovanie je tablety lisované liečivej látky do vosk. sa obsahujúce častice obalené koacerváty želatíny.látku a tvoria v nej nasýtený roztok vmiešanie glycerínpalmitostearát. ktorý má výhodu. rozpúšťanie závisí látkou a plniva membrány karboxymetylcelulóza. stearylalkohol a enz. octan lisovaní lámať granulátu alebo pelety je možný aj rozpad a maselnan celulózy. iné vosky. v závislosti od pH ťažkosti pri riadení obalené častice v želat. produkty degradácie sa z organizmu vylúčia – to je ich hlavná výhoda (nemusia sa odstraňovať) konečnými rozkladnými produktmi sú kyselina mliečna a glykolová kyselina polymliečna slúži ako biologicky degradovateľný implantát pri aplikácii antagonistov narkotík osobám závislým na heroíne. kapsúl uvoľ. látky. možno ich farbiť pigmentami obaľovanie akrylátovými živicami je rýchle. obaly sa môžu pri filmom obalené zrná akrylové živice. závisí od 1. glycerínmonostearát. látky a pórov obalených pomocnou polyvinylchlorid. naplnené do žel. z prípravku. polymliečna. pomalé a neúplné z obaleného granulátu nosiča glycerínmonostearát. dosiahne keď voda pomocnou látkou. lesklé. pomalé a neúplné etylcelulóza.j. napučiavajú však a stávajú sa priepustnými. t. liečivo prechádza permeáciou priepustnosť filmov je nezávislá od pH. polyglykolová a kopolyméry kyseliny mliečnej a glykolovej sú biodegradovateľné polyméry. dietyléntriamín. polyamid. aktivity konštantné uvoľ. prípravky majú štandardné vlastnosti iným produktom zo skupiny akylátov je polyakrylová kyselina – Carbopol produkt získaný polymerizáciou kyseliny akrylovej v prítomnosti sulfátového katalyzátora b) kyselina polymliečna. ktoré sa v biologickom prostredí postupne degradujú (rozkladajú) keď sa degradácia polyméru dokončí. rozpúšťajú lieč. včelí difúzia a dialýza uvoľňovanie je filmom obalené tablety vosk. od pH a enzýmovej lisované tablety acetylované monoglyceridy. kyselina tablety s obsahom častíc rozpustnosti lieč. ďalej sa implantáty z kyseliny polymliečnej skúšajú na aplikáciu kontraceptív mužov a žien a pri niektorých formách rakoviny c) ďalší skúšaný polymér je kaprolaktón.6-hexandiamín.

. metakrylátové hydrogély. na uvoľ. obsahuje lč. menej táto bariéra riadi rozpustnosťou ďalšie rozpúšťanie polyméru.je ihneď dobre rozp. metylmetakrylát. silikónové uvoľňuje po vhodné pre látky prípravky. lč.vo vode. kým a uvoľňovanie napučaná vrstva polyméru ostane intaktná octan a ftalan celulózy a mnohé látky používané na vytvorenie jednoduchého obalu (bariéry) prípravok musí obsahovať iniciálnu dávku rozpúšťanie v závislosti od pH a enz. vonk. iniciálnu dávku..je riadené polyetylénglykoly matrici sa vytvára difúziou lč. enz. typu obalovej látky. etylcelulóza.obalu nie sú to prípravky udržiavacia dávka splňujúce všetky nároky riadeného uvoľňovania polyetylén.látka musí byť hydroxypropylmetylcelulóza kt. neúplné polyvinylchlorid.látky v GIT.látky.aktivity. vonk. konc. penetrácii rozpustné v vode etylakrylát tráviacich štiav do matrica je matrice vylučovaná vo faeces bez zmeny uvoľ. polyvinylacetát.zložený obal obalená nerozpustná matrica obalená rozpustná matrica nepravidelnosti spôsobuje variabilita vyprázdňovania iniciálna dávka sa žalúdka uvoľ. mobility GIT karboxymetylcelulóza. opatrenom enterosolubilným obalom nalisovaný obal na jadre opatrenom enterosolubilným obalom viacvrstvové tablety tablety obalené lisovaním viacvrstvové tablety lisovaním obalené tablety .je závislé od rozpustná rozpúšťa rýchlo.aktivity variabilitu pH a enz. karboxymetylcelulóza. liečivá látka sa uvoľňovanie.obal obsahuje pomalé alebo polymetakrylát.látku. viskózna bariéra. aktivity obduktety s nalisovaným obalom cukrový obal na jadre.z vonk. absorbovateľná. je celkom nezávislé od pH.obal sa uvoľ.závisí len od rozpustnosti lč.

sú prípravky na rektálnu aplikáciu . 30.ČAPÍKY. 53) .SUPPOSITORIA (otázka 20.

. viskozitu.vaginálna aplikácia sa na systémové podanie nepoužíva POMOCNÉ LÁTKY NA SUPPOSITORIA: .presné anatomické rozhranie prúdenia venóznej krvi v tejto oblasti je obtiažne určiť. či krv odchádzajúca z rekta míňa prvý prechod pečeňou.celkový úč. dôležitú rolu hrá veľkosť častíc . ktorej pH je blízke pH krvi 7. rozpustené alebo emulgované . ktoré sú v ňom zle rozpustné a teda suspendované . alebo sa ho zúčastňuje .sú to telieska torpédovitého alebo valcovitého jednostranne zahroteného tvaru. pre deti 1g a 1-2 cm dlhé BIOLOGICKÁ DOSTUPNOSŤ LIEČIV Z ČAPÍKOV . Čapíkové základy: . že táto veľkosť by nemala byť viac ako 50 mikrometrov .prázdny konečník obsahuje 1-3ml viskóznej tekutiny. ktoré tvoria sliz .spravidla 1–4cm dlhé o hmotnosti 2–3g.z čapíkového základu sa uvoľňujú horšie tie liečivá.sú v slize lepšie rozpustné a aj lepšie absorbovateľné .ak je liečivo v základe suspendované.okrem čapíkových základov (ďalej ČZ) sa používajú aj látky ovplyvňujúce teplotu topenia. ktoré majú k nemu vyššiu afinitu ako tie. . antioxidanty.vnútornú stenu rekta tvorí sliznica bez klkov s mnohými pohárikovitými bunkami. ktorým malý objem slizovitej kvapaliny neumožňuje dokonalé rozpustenie a tým aj absorpciu sú neúplne vstrebávané . závisí od anatómie a fyziológie konečníka. od vlastností liečivej látky a čapíkového základu. pretože vény sú tu poprepájané početnými anastomózami.4 .liečivé látky v čapíkoch účinkujú miestne alebo systémovo . obchádza pečeň a dostáva sa do veľkého krvného obehu .3 – 7. ktoré tvoria hustú sieť plexus venosus rectalis.pravdepodobnejšie je.sú tuhé dávkované tvarované prípravky určené na rektálnu aplikáciu.poznáme ešte čapíky uretrálne a pošvové. za obyčajnej teploty plasticky deformovateľné . .empiricky bolo zistené. ktoré sú v základe suspendované. .ak je liečivo v základe rozpustené. rozlišuje sa v ňom horná časť (pars ampularis) a dolná časť (pars analis) .výhodu majú lipofilnejšie látky . rozhodujúcim faktorom je rozdeľovacia konštanta voda/lipid ..systémovú dostupnosť ďalej ovplyvňujú vlastnosti liečiv a PL . farbivá a povrchovoaktívne látky 1.látky. že táto krv len z malej časti obchádza pečeň a tak rektálna aplikácia spadá pod enterálnu a nie parenterálnu.rozdeľujú sa na: vo vode nerozpustné vo vode rozpustné .z hornej časti konečníka krv odchádza cez vena rectalis cranialis do vena portae a tým do pečene rovnako ako venózna krv z celého GIT . ktoré sa pri teplote ľudského tela topia alebo sa rozpúšťajú .venózna krv z dolnej časti rekta prechádza cez vena rectalis caudalis a vena rectalis medialis do dolnej dutej žily (vena cava caudalis).je sporné.látky rozpustné vo vode sa majú podávať v hydrofóbnych základoch a lipidické látky naopak .skladajú sa z čapíkového základu a liečiv.konečník nadväzuje na hrubé črevo.

ktoré sa topia už pri 20°C.vo vode nerozpustné: sú tukové základy z mono-. podlieha oxidačným zmenám tuchnutie sa dá spomaliť. pretože rektálny sliz nepostačuje na rozpustenie a okrem iného dráždia rektálnu sliznicu tým. di. s rastúcim množstvom liečivých látok sa zvyšuje viskozita taveniny a následne sa zhorší uvoľňovanie mnoho látok tvorí s acylglycerolmi eutektiká s nižšími teplotami topenia  neutrálne tuky: náhrada za kakaový olej. suší a filtruje. Pre svoje NÚ je ich použiteľnosť obmedzená. .  glycerolželatínový základ: . že ČZ pri odlievaní nestuhne po pridaní vody k oleju môžu vznikať kváziemulzie nevýhody: malá objemová kontrakcia. čím sa zmes zbaví voľných kyselín.4-sorbitánmonostearát) väčšinou v zmesiach s tukmi topí sa pri (36 – 40)°C. ktoré sa líšia teplotou topenia a tuhnutia teplotu topenia 34 °C má len stála modifikácia beta keď sa kakaový olej zahreje nad 36°C.vo vode rozpustné základy: v súčasnosti makrogoly ale aj gély želatíny a mydla. preto sa formy odporúčajú potrieť mydlovým liehom alebo tekutým parafínom. v chlade a na mieste chránenom pred svetlom nevýhodou je jeho polymorfia existuje v 6 kryštálových modifikáciách. nespĺňa nároky na pevnosť a tuchne. nedráždi obsahuje nenasýtené MK a preto tuchne.  makrogoly: polykondenzačné produkty etylénglykolu sú hydrofilné základy na prípravu vaginálnych čapíkov ako rektálne základy sa veľmi nepoužívajú. používa sa aj Cetylium phtalicum. má minimálny rozdiel medzi teplotou tuhnutia a topenia. Musia byť vhodné na tvorbu čapíkov. nedráždi a liečivá sa z neho dobre uvoľňujú. ak ho skladujeme v suchu.a triacylglycerolov.vo vode dispergovateľné základy: povrchovoaktívne látky blízke makrogolom. katalyzátorov a farbív výhody: rýchlejšie tuhne. ľahko vznikajú nestabilné modifikácie. ester kyseliny ftalovej a cetylalkoholu . potrebná objemová kontrakcia. (adeps neutralis) Witepsol vyrába sa esterifikáciou glycerolu vyššími alifatickými kyselinami východiskovou látkou je kokosový a palmojadrový olej olej sa hydrolyticky štiepi a nenasýtené kyseliny sa hydrogenujú a tým sa odstránia nenasýtené zložky ďalej sa frakcionujú a esterifikujú glycerolom a nakoniec bieli. lepšie vlastnosti. fyziologicky je indiferentný. že jej odnímajú vodu  základy dispergovateľné vo vode: Tween 61 (polyoxyetylén.vo vode dispergovateľné . čo má za následok. Príklady čapíkových základov:  kakaový olej: je prírodný tuk pomerne úzky rozsah teploty topenia blízkej teplote ľudského tela (32 – 35)°C dobre sa znáša.

inak je ich prítomnosť nežiaduca . že sa oddeľujú pri tuhnutí . Witepsol.pri výrobe treba dbať na tieto požiadavky: 1. Antioxidanty: . Látky ovplyvňujúce teplotu topenia čapíkov: .) liečivo sa má zo základu rýchlo uvoľňovať a absorbovať. 3. 4. majú byť dobre znášané . obsahuje liečivo citlivé na oxidáciu. cetacetum.) nerozpustné farbivá (laky a pigmenty) majú v základe tvoriť čo najjemnejšiu disperziu.tokoferol. Látky ovplyvňujúce viskozitu čapíkov: . 2.vhodnou látkou na zvýšenie viskozity je koloidný oxid kremičitý (1.5 – 2)% 4. VÝROBA ČAPÍKOV: 1.) supp.) farbivá rozpustné vo vode sa použijú ako roztok. askorbylpalmitát 5.najvhodnejším riešením je výber acylglycerolového základu.látky zvyšujúce viskozitu sa do supp. 6.) inou možnosťou je adsorbovať roztok farbiva na práškovú celulózu alebo uhličitan vápenatý.glycerolmonostearát. Formulácia čapíkov: . pretože vytvára hyperosmotické prostredie.každá látka v ČZ znižuje jeho teplotu topenia . Povrchovoaktívne látky: . gáfor a éterické oleje môžu teplotu topenia natoľko znížiť. aby sa zlepšila rozprestierateľnosť základu na sliznici rekta.na zvýšenie teploty topenia sa používa včelí vosk. ktorý po znížení teploty topenia spôsobenej liečivom bude mať teplotu topenia v rozmedzí 34 – 37°C 3.nie sú vhodné všetky potravinárske farbivá . aluminiumstearát . ktorá má priamy vzťah k absorpcii liečiva. spôsobujú tixotropiu základu .proces farbenia: 1.pridávajú sa. že sa supp. butylhydroxytoluol. pokiaľ je základ schopný prijať malé množstvo vody napr.pridávajú sa len keď supp.tieto nerozpustné mydlá sa v olejoch rozpúšťajú až pri vysokej teplote. stávajú neaplikovateľné . Farbivá: .farba uľahčuje identifikáciu prípravku a zlepšuje vzhľad . . cetylalkohol . 2.- je vhodný na prípravu vaginálnych čapíkov rozpúšťa sa vo vode a topí sa pri teplote ĽT glycerol podmieňuje pevnosť gélu a odolnosť voči MB kontaminácii. pomalé uvoľňovanie má význam pri lokálnom alebo protrahovanom účinku 2.) v olejoch rozpustné sa odporúča rozpustiť s malým množstvom oleja a liečiva a následne pridávať k základu. aby sa zlepšením zmáčavosti liečiva suspendovaného v hydrofóbnom základe podporila schopnosť jeho penetrácie a aby sa zvýšila permeabilita slizničnej membrány.nevýhodou je.veľmi lipofilné liečivá ako gvajakol. dávajú na spomalenie sedimentácie suspendovanej liečivej látky do špičky čapíka pri jeho odlievaní a tuhnutí.

pre zle rozpustné liečivá sa používajú základy s vyššími hodnotami tohto čísla 3.tieto chyby môžu byť odstránené výpočtom potrebného množstva čapíkoviny.ak ide o dobre rozpustnú látku. (chem.supp.fyzikálna stabilita: základy s vyšším hydroxylovým číslom majú tendenciu pri skladovaní zvyšovať teplotu topenia aj o viac ako 2°C .často dochádza k iritácii rektálnej sliznice liečivom alebo k núteniu na stolicu. ak častice nie sú väčšie ako 100 mikrometrov . čím je rozpustnosť liečiva lepšia vo vode a čím menšia v ČZ. obalením liečiva polymérnym filmom) .problémy a ich príčiny pri dávkovaní: a) formy majú nie vždy rovnaký objem pri odlievaní b) čapíkovina sa odmeriava podľa hmotnosti ale čapíky sa dávkujú podľa objemu c) pri formovaní čapíkov nemožno zabrániť stratám čapíkoviny .čím je sedimentácia rýchlejšia. pretože sa dobre a bezbolestne zavádzajú. sú vhodné ČZ s vysokým hydroxylovým číslom a s nízkou teplotou topenia.) 4. je sedimentácia vo výrobnom kotly . znižujú teploty topenia a liečivá v nich môžu vykryštalizovať .hydroxylové číslo je mierou obsahu parciálnych acylglycerolov . na sliznici .najvhodnejšie je pripravovať supp. . tým skôr sa častice liečiva dostávajú na rozhranie tuk – voda. aj fyz.emulzné čapíky sú nevhodné z hľadiska MB a stabilitných dôvodov (musia byť použité konzervanciá) .) liečivá v supp.uvoľňovanie je tým rýchlejšie.kompromisným riešením pre liečivá dobre rozpustné vo vode je veľkosť častíc v intervale 100 – 150 mikrometrov .experimentálne bolo zistené. emulgované alebo rozpustené .z tohto hľadiska sú vhodnejšie väčšie častice .dôležitým faktorom je rozpustnosť liečiva . .pre uvoľňovanie liečiva z čapíkov z tukovým základom je dôležitá rozpustnosť vo vode . ASA a jej vápenatá soľ.a tak je vhodné zmenšiť častice a tým efektívne ovplyvniť sedimentáciu . ktorý je vytesnený liečivom tzv. pri hemoroidálnych supp. ktoré obsahujú rozpustené liečivo.3. že sedimentácia je malá.) výroba nemá spôsobiť technologické ťažkosti . so suspendovaným liečivom . tento problém sa rieši použitím solí namiesto kyselín (napr.v prípade liečiv zle rozpustných vo vode je účelné čo možno najjemnejšie rozdrobenie 2. musia vykazovať dostačujúcu stálosť. je limitujúcim faktorom uvoľňovania sedimentácia častíc v roztopenom základe . Dávkovanie liečivých látok v čapíkoch: . pridaním lokálneho anestetika.pre liečivá rozpustné vo vode je vhodné používať základy s HČ pod 15 .technologickým nedostatkom pri suspenzne pripravovaných supp.aplikačné aspekty: napr.čapíky môžu obsahovať liečivo suspendované.. vytesňovací koeficient .rektálna znášanlivosť . Výber vhodného základu: .sedimentácia priamo závisí od štvorca polomeru častíc . pričom sa vychádza z týchto údajov: a) presný objem tvarovacej dutiny daný ciachovacím koeficientom b) objem čapíkoviny.

Obsah v špičke sa nesmie líšiť od obsahu v celom čapíku o viac ako 10%. plniaca komora – dvojplášťová.príprava čapíkoviny: liečivá a práškovitý tukový základ sa premiešajú pri 30°C.forma je dvoj.ďalej je potrebné odpočítať to množstvo ktoré zaberá liečivá látka . vreteno s piestom. . vtokové kanáliky. mieša sa s liečivom a priamo sa lisuje .2 alebo 3 g ČZ .c) objem stratenej čapíkoviny tzv. supp glyceroli (sodné mydlo s glycerolom)  antihemoroidálne: Aviril  neuroleptiká : supp Prochlorperazini  antiemetiká: supp Thietilperazini HODNOTENIE AKOSTI ČAPÍKOV: 1) čas topenia hydrofóbnych čapíkov: stanoví sa vložením čapíku do vody 37°C.pri lisovaní čapíkov rozlišujeme malé lekárenské lisovanie a priemyselné.je potrebné ešte zohľadniť straty. rovnomerné rozloženie liečiva.podľa objemu tvarovacej dutiny a druhu čapíkového základu sa skutočná hmotnosť čapíkov od tejto hodnoty odchyľuje .keď zistenú hmotnostnú odchýlku dáme do pomeru k predpokladanej požadovanej hmotnosti dostaneme ciachovací koeficient . ktorým sa pri formovaní nedá predísť 2-10% 4. 3) hydrofilné čapíky sa musia rozpustiť pri 37°C v 50ml vody za 60min. násypka. ktoré do seba zapadajú a po spojení skrutkami tvoria jeden celok . . potom sa schladia na 4°C a pretlačia sa cez sito (granulácia). ktoré vytesňuje určité množstvo účinnej látky získame vynásobením jej hmotnosti vytesňovacím faktorom .množstvo ČZ. 6) skúška uvoľňovania liečiva z čapíku .sedimentácii sa zabraňuje intenzívnym miešaním čapíkoviny a jej rýchlym ochladením. forma s tromi tvarovacími dutinami. ktoré je podobné lisovaniu tabliet .uskutočňuje sa buď lisovaním alebo odlievaním . stratovým koeficientom . bisacodyli .teda skutočný objem formy je súčin teoretickej hodnoty a ciachovacieho koeficientu . lebo pri ňom nedochádza k zvýšeniu teploty .lisovanie je vhodnejšie pre termolabilné látky. alebo sa granuluje len základ.formy na čapíky sú z kovu.to udáva vytesňovací koeficient – koľko g ČZ svojim objemom vytesňuje 1g liečiva . Musí sa roztopiť do 30 min. Formovanie čapíkov: . 2) čas úplnej deformácie pri 37°C nesmie presiahnuť 15 – 20 min.skladá sa zo zrkadlovo súmerných častí. 4) hmotnostná tolerancia pri 10 môže 9 byť 10% a 1 20% 5) rovnomernosť disperzie: sa stanoví liečivo v hornej a dolnej časti.alebo viacdielna .upravené tabletovacie lisy: vyššia výrobnosť. odpadá nežiaduca sedimentácia. PREHĽAD POUŽÍVANÝCH ČAPÍKOV:  laxatíva : supp. majú obsah 1.vretenovité lisy: pre lipofilné ČZ. lisovník a lisovnica.pri odlievaní čapíkov sa roztopená čapíkovina nalieva do foriem .

.

.

Hydrofilné skupiny sa orientujú smerom k hydrofilnejšiemu prostrediu.21. lebo tým dosiahnutá poloha je pre ne energetiicky najvýhodnejšia. Asociácia je tiež orientovaná a nastáva po dosiahnutí tzv. Stabilizátory fyz. Pomocné látky stabilizujúce disperzné systémy tuhých látok v kvapalinách. sférické (guľovité)vznik pri konc blízkej Ck asociácia 20 až 50 molekúl oleofilné jadro a hydrofilný film neovplyvňujú reologické vl. Adsorpcia je orientovaná. kritickej konc. nestabilita kinetická a agregátna. kt keď je v kvapaline sa prednostne hromadí (adsorbuje) na jej rozhraní s iným prostredím.Molekula tenzidu je amfifilná.Hromadia sa na rozhraní kvapaliny a plynu. Ďaľšou vl. Adsorpčná vrstva je monomolekulová alebo viacmolekulová.V sústavach zložených z vody a oleja sa hydrofilné orientujú do vody a oleofilné do oleja. Micely majú rôzny tvar a veľkosť. pre tvorbu miciel (Ck). dvoch kvapalín a na rozhraní kvapaliny a tuhej látky preto. elipsovitépri vyšších konc. tenzidov je spontánna asociácia ich molekúl a tvorba miciel. vlastností hrubo disperzných sústav (emulzných a suspenzných) a) agregátneho stavu (tenzidy) b) kinetických vlastností (látky zvyšujúce viskozitu) A Tenzidy (povrchovo aktívne látky) Povrchovo aktívna je zlúčenina. Vo vodných roztokoch sa hydrofilné orientujú do vody a oleofilné smeorm k vzduchu. To sa využíva na prípravu a stabilizovanie emulzií (emulgátory). lamelovépri vysokých konc vlastnosti pseudoplastickej kvaplaliny valcové (hexagonálne)pri vysokých konc vlastnosti tixotropného gélu . oleofilné k menej hydrofilnému prostrediu. Adsorpcoiu na rozhraní fáz znižuje tenzid ich medzipovrchové napätie. Stabilizujúce látky sa pridávajú do liečivého prípravku aby zaistili stálosť jeho fyzikálnych a chemických vlastností.

tenzid lepšie rozpustný v lipofilných kvapalinách HLR > 10 prevaha hydrofilných skupín. amidová. Pri Ck sa skokom mení závislosť niekt. lineárne al. Micely tenzidu sú schopné solubilizovať aj vo vode nerozpustné látky.2 HLR < 10 prevaha olefilných skupín. neiónové) Iónové sa rozlišujú na aniónové (disociujú na záporne nabitý organický ión. alkylsulfónany.tenzid lepšie rozpustný v hydrofilných kvapalinách HLR využiteľnosť ako 3-8* emulgátor v/o 9-9 zmáčadlo 8-18* emulgátor o/v 13-15 detergent 14. estery. Príčinou je že sa všetkým hydrofilným skupinám pripisuje rovnaká aktivita. zvyšky alebo ich kombinácie. medzipovrchové napätie. karboxylát. éterová. chem zloženie tenzidov oleofilné skupiny: nasýtené al. kvartérne amóniové zlúč. solubilizátory) 3. amidy a i. amóniová. Čím vyššia mol. nenasýtené. perorálnu aplikáciu 4. parenterálnu. Davies vyjadril hydrofílitu jednotlivých skupín číslom a pre výpočet navrhol vzťah HLR = 7 + Σ skupinových čísel hydrofilných skupín – Σ skupinových čísel oleofilných skupín → rozšírenie stupnice na 0-50 → hodnota HLR má aditívny charakter Systematika tenzidov 1. étery. amínová. nositeľ povrchovej aktivity) . alkylsírany.. hydroxylová. čo nie je pravda. Nie vždy sa zhoduje vypočítané HLR s experimentálne zistenou hodnotou.inverzné (obrátené) micely. roztokov od konc.) 2. nazvaný hydrofilno-lipofilná rovnováha – HLR (rozsah 0-50) HLR = (Σ Mr hydrofilných skupín/ Mr zlúčeniny) x 100 x 0. cyklické a aromatické uhľovodíky. tenzidu (povrchové napätie. fyz. podľa vhodnosti na topickú. vl. hydrofilné skupiny: alkylsulfát. hmotnosť tým lipofilnejšie. esterová. el vodivosť). oxyetylénová (v smere klesajúcej polarity) Na vyjadrenie polarity amfifilnej látky sa používa Griffitov empirický kvantitatívny parameter. podľa schopnosti disociovať vo vode (iónové. amíny. podľa funkcie (emulgátory.5-18* solubilizátor * uvedenú využiteľnosť má jeden tenzid s hodnotou HLR v danom rozmedzí alebo zmes tenzidov zostavená tak. čo sa využiva na stanovenie Ck. rozvetvené. podľa chem štruktúry (soli vyšších alifatických kyselín. alkylsulfonát. zmáčadlá. aby mala príslušnú hodnotu HLR Maximálne pomerné zastúpenie 100% zodpovedá hodnote 20. ich vnútro je hydrofilné a film oleofilný.Tenzidy rozpustné v olejoch tvoria tzv.

vhodný na stabilizovanie emulzií o/v aj v/o . glycerogélov a na prípravu želatínových kapsúl . So soľami kovov Ca2+.silne asociujúce tenzidy .na prípravu lipozómov Želatína (gelatina) bielkovinová amfolytická povrchovoaktívna látka používa sa ako gélotvorná pomocná látka na prípravu slizov.5). sójový lecitín . antiseptický úč. zn. draselné.nositeľ povrchovej aktivity) kvartérne amóniové zlúčeniny: bromid benzododecínia (ajatín). K.Mydlá a alkylsírany . zmáčadlá. inosit a pod. kys. trietanolamín) .mydlá rozpustné vo vode sú sodné.ako emulgátory o/v (in situ t. zásadou býva uhičitan Na.používajú sa ako emulgátory o/v. hydrogélov.(palmitovej. Schopnosť Sapo medicinalis tvoriť v liehu gél sa využíva na prípravu opodeldoku.HLR približne 40 .HLR 18-20 Sodné a draselné mydlá sú soli slabých kyselín a silných zásad.Mg2+ a Zn2+ reagujú za vzniku vo vode nerozpustných mydiel a sú emulgátormi v/o.ako emulgátory o/v v suspenziách tuhých látok vo vode ako dezagregačné činidlo a katiónové (disociujú na kladne nabitý organický ión.dobré dispergačné vl.ako emulgátory detergenty. reakciou zásady a kyseliny v procese prípravy emulzie. zmáčadlá. Alkylsírany .kys. NH4OH. etanolamín. solubilizátory.vhodný na prípravu emulzných infundibílií .roztoky približne neutrálne pH cetylsíran sodný (natrium cetylsulfuricum) laurylsíran sodný (natrium lauralsulfuricum) . solubilizátory . preto ich vodné roztoky reagujú alkalicky (pH 8-8. bromid karbetopendecínia (septonex) emulgátory o/v. v suspenziách . detergenty. solubilizátory . hydrofilnou sú fosfátové skupiny a cholín. amónne alebo trolamínové soli vyšších nasýtených alif. príp.soli silných alkylsírových kyselín a silných zásad . Mydlá sú inkompatibilné s katiónovými zlúčeninami. Najmenej sú alkalické roztoky trietanolamínového mydla (pH blízke 7). stearovej) ale aj nenasýtenej olejovej . – konzervanty b amfolitycké dve alebo viac funkčných skupín schopných disociovať vo vodnom prostredí a v závisloti od jeho pH poskytovať aniónový alebo katiónový tenzid Lecitíny (fosfolipidy) oleofilnou časťou sú alkylové reťazce vyšších alif. preto sa toto mydlo preferuje ako emulgátor.HLR 10 .

a sacharózy . vit A. kys. l.zaujímavé pre vysoké HLR sú étery polyetylénglykolu a monoesterov glycerolu s vyššími alif. akými sú vosk z ovčej vlny alebo lanalkol Mydlá alkalických zemín a viacmocných kovov Vo vode nerozpustné neiónové tenzidy majú vl. diestery a povvrchovo aktívnejšie monoestery Parciálne estery anhydridu sorbitolu a vyšších alif. kt urýchľujú koalescenciu tekutých kvapiek alebo tvorbu agregátov tuh. kys. Neiónový tenzid .ako emulgátory o/v. obmedzí sa počet zrážok. vo vode a ako solubulizátory. kt vo vodnom roztoku nedisociuje ROZPUSTNÉ VO VODE: estery a étery polyetylénglykolu Polysorbát 60 ester kys. laurovou. Spomalí sa tak pohyb dispergovaných častíc. napr. Estery vyšších alif. . Aniónové sú inkompatibilné s katiónovými liečivami a pomoc látkami a naopak. v dvoj a viacfázových heterogénnych sústavach. napr cholesterol alebo vo forme upravených prírod. a polyetylénglykolu Étery vyšších alif alkoholov a polyetylénglykolu .palmitovej. l. zmáčadlá tuh.stearovej a polyetylénglykol-300-monoanhydrosorbitanéteru Polysorbát 80 ester kys. Mono alebo triestery k laurovej.je amfifilná zlúč. K aj pre parenterálne použ. a to kys.Amidoalkylbetaíny Pri tenzidoch treba dávať pozor na inkompatibility.olejovej a polyetylénglykol-300-monoanhydrosorbitanéteru . kys. častíc a spomalí sa sedimentácia. stearovou Kopolyméry etylénoxidu a propylénoxidu Estery vyšších alifatických kys.stearovej a olejovej s rastúcim počtom C klesá HLR triestery majú výrazne nižšie hodnoty Stearínové alkoholy sa používajú v čistej forme. emulgátorov v/o a zmáčadiel tuh. l.ako emulgátory o/v monolauralester a monostearylester VO VODE NEROZPUSTNÉ: vyššie alifatické alkoholy: cetylalkohol a cetylstearylalkohol konzistencia vosku parciálne estery glycerolu. silíc. v olejoch rozpustené vo vyšších konc vytvárajú gélové sústavy Stabilizátory kinetických vlastností Zvyšovanie viskozity dispergukúceho pr.

preto v nich prebieha sedimentácia pomalšie ako v zriedených. časticiach spomaľuje rozpúšťanie najmenších a bráni ukladaniu a kyštalizácii rozpustených molekúl na väčších. vosky. keď sa nemení stupeň disperzity jej vnútornej fázy. tvrdí parafín.ρ2). Vo flokulavaných je rýchlosť sedimentácie daná veľosťou a pórovitosťou flokúl Stupeň sedimentácie K = Vk (konečný objem sedimentu) / Vs(pôvodný objem suspenzie) K < 1 neflokulované susp K = 1 kineticky stabilné Agregátna stabilita suspenzií Suspenzia je agregátne stabilná. pre menšie ešte nenasýtená. j. že všetky častice sú guľovité a rovnako veľké) V = 2r2 (ρ1 . V polydisperznom systéme nastane vždy stav kedy je sústava pre najväčšie častice už nasýtená. Rozpustené molekuly sa začnú ukladať na tie častice.-častice vystupujú k povrchu suspenzie (iba flokuly veľmi nedokonale zmáčaných tuhých látok) Polomer častíc r. Od jeho hodnoty závisí smer pohybu častíc → ak kladné číslo . sa zvyšuje oleofilnými látkami schopnými tvoriť v olejoch gély (mydlá viacmocných kovov a alkalických zemín. . ktorú sa snažia znížiť na minimum v prášku agregáciou a v suspenzii flokuláciou. Proti pôsobia slizy s ochranným koloidným úč použité na zvýšenie viskozity. Koncentrácia tuhej fázy v suspenzii.častice sedimentujú → ak záporné č. koloidný SiO2 Fyzikálna stabilita suspenzií Suspenzia je stabilná.ρ2) x g / 9η Rozdiel medzi hustotami obidvoch prostredí (ρ1 . Adsorpčná vrstva na jednotl. Stupeň disperzity sa vyjadruje ako stredný priemer častíc alebo pomer medzi povrchom a objemom. resp. čo sa často využíva v olejových susp.Viskozita hydrofilných prostredí sa zvyšuje hydrofilnými gélotvornými látkami. Avšak extremne malé častice majú veľkú energiu. pre kt je už roztok nasýtený t. keď sa v nej s časom nemení veľkosť častíc ani rovnomernosť ich rozptýlenia v dispergujúcom prostredí Kinetická stabilita suspenzií Suspenzie sú kineticky stále . Úprava polymérmi vytvárajúcimi tixotropné slizy. kt zaistia vysokú viskozitu a zároveň tekutosť po pretrepaní. Viskozita dispergujúceho prostredia. na najväčšie kt. Čím je vyššia tým pomalšie sa častice pohybujú a sedimentujú. Viskozita oleofilných dispergujúcich pr. V koncetrovaných susp si častice navzájom prekážajú v pohybe. sa ešte zväčšujú . slizmi z nich pripravenými. keď nesedimentujú Stokesova rovnica (za predpokladu. Častice sa pohybujú pomalšie čím sú menšie. Rast častíc inhibuje aj adsorpčná vrstva tenzidov.zmenšuje sa stupeň disperzity.

éterová. Micely tenzidu sú schopné solubilizovať aj vo vode nerozpustné látky. oleofilné k menej hydrofilnému prostrediu. amínová. Ďaľšou vlastnosťou tenzidov je spontánna asociácia ich molekúl a tvorba miciel. karboxylát.inverzné (obrátené) micely. nazvaný hydrofilno-lipofilná rovnováha – HLR (rozsah 0-50) HLR = (Σ Mr hydrofilných skupín/ Mr zlúčeniny) x 100 x 0. tenzidu (povrchové napätie. CHEM. lamelovépri vysokých konc vlastnosti pseudoplastickej kvaplaliny valcové (hexagonálne)pri vysokých konc vlastnosti tixotropného gélu Tenzidy rozpustné v olejoch tvoria tzv. To sa využíva na prípravu a stabilizovanie emulzií (emulgátory).tenzid lepšie rozpustný v hydrofilných kvapalinách HLR využiteľnosť ako 3-8* emulgátor v/o 9-9 zmáčadlo 8-18* emulgátor o/v . dvoch kvapalín a na rozhraní kvapaliny a tuhej látky preto. medzipovrchové napätie. klasifikácia tenzidov. kritickej koncentrácie pre tvorbu miciel (Ck). sférické (guľovité)vznik pri konc blízkej Ck asociácia 20 až 50 molekúl oleofilné jadro a hydrofilný film neovplyvňujú reologické vl. ich vnútro je hydrofilné a film oleofilný. príklady účinných tenzidov. . Adsorpcia je orientovaná. Vo vodných roztokoch sa hydrofilné orientujú do vody a oleofilné smeorm k vzduchu. povrchová aktivita.oleofilné skupiny: nasýtené / nenasýtené lineárne / rozvetvené cyklické a aromatické uhľovodíky. alkylsulfonát.V sústavach zložených z vody a oleja sa hydrofilné orientujú do vody a oleofilné do oleja. el vodivosť). elipsovitépri vyšších konc. amóniová. TENZIDY (POVRCHOVO AKTÍVNE LÁTKY) Povrchovo aktívna je zlúčenina. Tenzidy.22. Pri Ck sa skokom mení závislosť niekt.hydrofilné skupiny: alkylsulfát. oxyetylénová (v smere klesajúcej polarity). vl. Micely majú rôzny tvar a veľkosť. Hromadia sa na rozhraní kvapaliny a plynu. ZLOŽENIE TENZIDOV . tým lipofilnejšie. Adsorpčná vrstva je monomolekulová alebo viacmolekulová. Asociácia je tiež orientovaná a nastáva po dosiahnutí tzv. kt. roztokov od konc. Adsorpcoiu na rozhraní fáz znižuje tenzid ich medzipovrchové napätie. fyz. hmotnosť. zvyšky alebo ich kombinácie čím vyššia mol. amidová. Hydrofilné skupiny sa orientujú smerom k hydrofilnejšiemu prostrediu. keď je v kvapaline sa prednostne hromadí (adsorbuje) na jej rozhraní s iným prostredím. hydroxylová. tenzid lepšie rozpustný v lipofilných kvapalinách HLR > 10 prevaha hydrofilných skupín. esterová. Molekula tenzidu je amfifilná.2 HLR < 10 prevaha olefilných skupín. čo sa využiva na stanovenie Ck. lebo tým dosiahnutá poloha je pre ne energeticky najvýhodnejšia. na vyjadrenie polarity amfifilnej látky sa používa Griffitov empirický kvantitatívny parameter. chemická štruktúra.

Schopnosť Sapo medicinalis tvoriť v liehu gél sa využíva na prípravu opodeldoku. preto ich vodné roztoky reagujú alkalicky (pH 8-8. draselné. zmáčadlá. NH4OH. amidy a i. Davies vyjadril hydrofílitu jednotlivých skupín číslom a pre výpočet navrhol vzťah: HLR = 7 + Σ skupinových čísel hydrofilných skupín – Σ skupinových čísel oleofilných skupín → rozšírenie stupnice na 0-50 → hodnota HLR má aditívny charakter SYSTEMATIKA TENZIDOV 5. trietanolamín) . podľa chem štruktúry (soli vyšších alifatických kyselín. estery. podľa schopnosti disociovať vo vode (iónové.silne asociujúce tenzidy .soli silných alkylsírových kyselín a silných zásad .5).13-15 detergent 14. Najmenej sú alkalické roztoky trietanolamínového mydla (pH blízke 7).HLR približne 40 . preto sa toto mydlo preferuje ako emulgátor. aby mala príslušnú hodnotu HLR Maximálne pomerné zastúpenie 100% zodpovedá hodnote 20. solubilizátory . nositeľ povrchovej aktivity) MYDLÁ A ALKYLSÍRANY .mydlá rozpustné vo vode sú sodné. neiónové) . solubilizátory . alkylsírany.roztoky približne neutrálne pH cetylsíran sodný (natrium cetylsulfuricum) laurylsíran sodný (natrium lauralsulfuricum) . amónne alebo trolamínové soli vyšších nasýtených alif. že sa všetkým hydrofilným skupinám pripisuje rovnaká aktivita. čo nie je pravda.používajú sa ako emulgátory o/v.. amíny.iónové sa rozlišujú na aniónové (disociujú na záporne nabitý organický ión. Príčinou je.5-18* solubizátor * uvedenú využiteľnosť má jeden tenzid s hodnotou HLR v danom rozmedzí alebo zmes tenzidov zostavená tak. perorálnu aplikáciu 8. podľa vhodnosti na topickú. parenterálnu. reakciou zásady a kyseliny v procese prípravy emulzie. detergenty. Nie vždy sa zhoduje vypočítané HLR s experimentálne zistenou hodnotou. stearovej) ale aj nenasýtenej olejovej .(palmitovej.ako emulgátory detergenty.ako emulgátory o/v (in situ t. Mydlá sú inkompatibilné s katiónovými zlúčeninami. Alkylsírany .ako emulgátory o/v .kys. zn. zásadou býva uhičitan Na. alkylsulfónany.HLR 18-20 Sodné a draselné mydlá sú soli slabých kyselín a silných zásad. kvartérne amóniové zlúč.) 6. K. zmáčadlá. So soľami kovov Ca2+. étery.Mg2+ a Zn2+ reagujú za vzniku vo vode nerozpustných mydiel a sú emulgátormi v/o. podľa funkcie (emulgátory. solubilizátory) 7.

solubilizátory.vhodný na stabilizovanie emulzií o/v aj v/o . zmáčadlá. K aj pre parenterálne použ.stearovej a polyetylénglykol-300-monoanhydrosorbitanéteru Polysorbát 80 ester kys.ako emulgátory o/v. Neiónový tenzid . kys. l. hydrofilnou sú fosfátové skupiny a cholín. laurovou. kt vo vodnom roztoku nedisociuje ROZPUSTNÉ VO VODE: estery a étery polyetylénglykolu Polysorbát 60 ester kys. a polyetylénglykolu Étery vyšších alif alkoholov a polyetylénglykolu . stearovou Kopolyméry etylénoxidu a propylénoxidu Estery vyšších alifatických kys. antiseptický úč. hydrogélov. Aniónové sú inkompatibilné s katiónovými liečivami a pomoc látkami a naopak. v suspenziách . bromid karbetopendecínia (septonex) emulgátory o/v. a sacharózy .dobré dispergačné vl. kys. a to kys.v suspenziách tuhých látok vo vode ako dezagregačné činidlo a katiónové (disociujú na kladne nabitý organický ión. Estery vyšších alif. vit A.olejovej a polyetylénglykol-300-monoanhydrosorbitanéteru . príp.zaujímavé pre vysoké HLR sú étery polyetylénglykolu a monoesterov glycerolu s vyššími alif. etanolamín.ako emulgátory o/v monolauralester a monostearylester .na prípravu lipozómov Želatína (gelatina) bielkovinová amfolytická povrchovoaktívna látka používa sa ako gélotvorná pomocná látka na prípravu slizov. vo vode a ako solubulizátory.je amfifilná zlúč. glycerogélov a na prípravu želatínových kapsúl Amidoalkylbetaíny Pri tenzidoch treba dávať pozor na inkompatibility. napr. silíc. kys.HLR 10 . zmáčadlá tuh. sójový lecitín .nositeľ povrchovej aktivity) kvartérne amóniové zlúčeniny: bromid benzododecínia (ajatín). inosit a pod. – konzervanty b amfolitycké dve alebo viac funkčných skupín schopných disociovať vo vodnom prostredí a v závisloti od jeho pH poskytovať aniónový alebo katiónový tenzid Lecitíny (fosfolipidy) oleofilnou časťou sú alkylové reťazce vyšších alif.vhodný na prípravu emulzných infundibílií .

l.2 HLR < 10 prevaha olefilných skupín. kys. l.tenzid lepšie rozpustný v hydrofilných kvapalinách HLR 3-8* 9-9 8-18* 13-15 využiteľnosť ako emulgátor v/o zmáčadlo emulgátor o/v detergent . diestery a povvrchovo aktívnejšie monoestery Parciálne estery anhydridu sorbitolu a vyšších alif.VO VODE NEROZPUSTNÉ: vyššie alifatické alkoholy: cetylalkohol a cetylstearylalkohol konzistencia vosku parciálne estery glycerolu. napr cholesterol alebo vo forme upravených prírod. Mono alebo triestery k laurovej.palmitovej. v olejoch rozpustené vo vyšších konc vytvárajú gélové sústavy 23. Na vyjadrenie polarity amfifilnej látky sa používa Griffitov empirický kvantitatívny parameter. tenzid lepšie rozpustný v lipofilných kvapalinách HLR > 10 prevaha hydrofilných skupín. HLR = (Σ Mr hydrofilných skupín/ Mr zlúčeniny) x 100 x 0. HYDROFILNO-LIPOFILNÁ ROVNOVÁHA TENZIDOV.stearovej a olejovej s rastúcim počtom C klesá HLR triestery majú výrazne nižšie hodnoty Stearínové alkoholy sa používajú v čistej forme. emulgátorov v/o a zmáčadiel tuh. nazvaný hydrofilno-lipofilná rovnováha – HLR (rozsah 0-50). akými sú vosk z ovčej vlny alebo lanalkol Mydlá alkalických zemín a viacmocných kovov Vo vode nerozpustné neiónové tenzidy majú vl.

.oxidovať sa môže lieč. Nie vždy sa zhoduje vypočítané HLR s experimentálne zistenou hodnotou. antioxidanty – účinkujú. CHELATOTVORNÉ LÁTKY.fyzikálne a mechanické zmeny (napr. Príčinou je že sa všetkým hydrofilným skupinám pripisuje rovnaká aktivita.vznik degradačných produktov . aby mala príslušnú hodnotu HLR Maximálne pomerné zastúpenie 100% zodpovedá hodnote 20. ktoré inhibujú rozkladné procesy vyvolávané aktívnymi formami kyslíka . látka ako aj vehikulum .rýchlosť oxidácie ovlyvňuje pH. svetlo. len keď je rozpustený ANTIOXIDANTY ROZPUSTENÉ VO VODE . vylúčenie fatorov. konzistencie) Opatrenia na bránenie oxidačným procesom: 1.sekundárne dôsledky. čo nie je pravda. vlhkosť) 2. teplo.5-18* solubizátor * uvedenú využiteľnosť má jeden tenzid s hodnotou HLR v danom rozmedzí alebo zmes tenzidov zostavená tak. ANTIOXIDANTY. Davies vyjadril hydrofílitu jednotlivých skupín číslom a pre výpočet navrhol vzťah HLR = 7 + Σ skupinových čísel hydrofilných skupín – Σ skupinových čísel oleofilných skupín → rozšírenie stupnice na 0-50 → hodnota HLR má aditívny charakter 24. keď zníženie pH nestačí .primárne dôsledky .antioxidanty sa pridávajú do roztokov vtedy. s klesajúcim rastie stabilita voči oxidácii . kt. ako redukčné činidlo . iniciujú a urýchľujú oxidačný proces (vzduch.používajú sa anorganické zlúč síry a kyselina askorbová .j. zmena farby.pôsobia ako donor protónov t.14.antioxidanty sú pomocné látky.

synergicky pôsobia látky. vytlačia z nich vzduch a s ním aj kyslík .stabilizuje lanalkol butylhydroxytoulén kyselina nordihydroguajaretová. že sa vytvorí hydroperoxid a voľný radikál nenasýtenej zlúč (opakuje sa xy krát) 3. ktoré: 1. lanalkol. na vzniknutý radikál sa aduje molekula kyslíka za tvorby peroxidového radikálu.nie je však úplne fyziologicky indiferentná ANTIOXIDANTY. majú potom očakávaný účinok aj pri nižších koncentráciách .tokoferoly α β γ .sú účinné.oxid uhličitý sa rozpúšťa vo vode a okyseľuje ju. kt. rastlinné oleje. rozklad hydroperoxidov a vznik nových radikálov. je v polohe alfa voči dvojitej väzbe 2. ak sa pridajú kým neprebehne 2.. vznik voľného radikálu a to odtrhnutím atómu vodíka z uhľovodíkového reťazca na uhlíku. viažu do komplexov stopy kovov katalyzujúcich oxidáciu .stabilizuje sa ním bravčový tuk.oxidácia brebieha v štyroch stupňoch 1. prerušenie reťaz.1 % vhodná na perorálne. vytvárajú priaznivé pH pre antioxidanty 4. vznikajú aldehydy a ketóny 4. viažu radikály 3. kt. γ najväčší . askorbylstearát a askorbyllaurát . SA ĽAHŠIE OXIDUJÚ AKO LÁTKY KT. Proces autooxidácie sú schopné brzdiť antioxidanty kt. včelí vosk a iné vosky) .askorbylpalmitát. sa zlučujú s voľnými radikálmi. hydrogensiričitan sodný a draselný. peroxidový radikál reaguje s ďaľšou nenasýtenou molekulou tak. . je rozpustný butylhydroxyanizol.0. MAJÚ CHRÁNIŤ . vosk z ovčej vlny. rozkladjú vzniknuté peroxidy 2. majú dvojité väzby (živočíšne tuky.dusík a oxid uhličitý: keď sa roztoky plnia v ich atmosfére. . pri reakciách vznikajú voľné radikály antioxidantu. disiričitan sodný.kys askorbová: 0. reakcií niektorou so vzájomných reakcií radikálov .01 . tiomočovina → z toxikologického hľadiska nevhodné . cysteín.α má najmenší účinok.v ČSL4 sú siričitan sodný.oxidáciou sa znehodnocujú látky. siričitan a disiričitan draselný. stupeň autooxidácie . preto je menej vhodný ANTIOXIDANTY PRE OLEJOVÉ SÚSTAVY . formaldehydsulfoxylan sodný → v injekčných prípravkoch lebo majú zlú chuť a zápach → nie sú úplne fyz indiferentné (sulfonácia) → teplom sa rozkladajú .org zlúč síry: kys tioglykolová. v emulziách migruje do vodnej fázy v kt. kt. sú však málo reaktívne a preto nevyvolávajú daľšiu reťazovú reakciu. KT.fenolické antioxidanty: galan propylový. parenterálne aj topické použ.opísaný oxidačný rozklad sa nazýva aj autooxidácia olejov a tukov (tuchnutie).účinok antioxidantov sa zvyšuje kombináciou so synergistami.

v polysacharidových slizoch sa uvoľňuje kvasným procesom CO2. skupina: injekčné prípravky. pretože produkujú toxické endotoxíny. skupina: liečivá a pomocné látky. Používajú sa v 2. či látky. Týmto požiadavkám musia vyhovovať aj nesterilné veterináriá ak nie je predpísané inak. Požiadavky na mikrobiologickú čistotu sa vyjadrujú prípustným počtom MO v 1 g al. látky.. vínna. . Ohrozenie mikroorganizmami: . Konzervanty sú chem. prípravky určené na rany a popáleniny musia byť sterilné 2.patogénne priamo ohrozujú zdravie . dvojsodná alebo vápenatá soľ kys etyléndiaminotetraoctovej 25. Nesmú byť prítomné patogénne a vybrané druhy MO. estery kyselín napr. KONZERVANTY. do nosa. 3. v heterogénnych oddelenie fáz a pod.v parenterálnych prípravkoch aj nepatogénne sú nebezpečné.pripúšťa sa najviac 100 nepatogénnych MO. fosforečná. skupina: ostatné prípravky pripúšťa sa najviac 1000 baktérií a 100 plesní a 100 kvasiniek. Nesmú byť prítomné patogénne a vybrané druhy MO.kys citrónová. skupine a nie na dosiahnutie sterility. ktoré svojim pôsobením na mikroorganizmy zabraňujú ich rastu alebo ich usmrcujú. Nesmú byť prítomné patogénne a vybrané druhy MO. pri veľkej kontaminácii menia prípravok až tak. skupina: prípravky určené na použitie intravaginálne. a 3. Musia umožniť prípravu liečivých prípravkov v požadovanej kvalite. 4. citrónovej. v tubách krémov spôsobuje CO2 tzv. MIKROBIOLOGICKÁ NEZÁVADNOSŤ. 1. že nevyhovuje chem. bombáž . do ucha . 1 ml prípravku. požiadavkám (biodeteriorácia) . citrakónová. lecitín. Pripúšťa sa najviac 10 000 baktérií a 100 plesní a 100 kvasiniek. očné prípravky.plesne spôsobujú povrchové zafarbenie polotuhých prípravkov alebo stekutenie. a fyz.

adsorbujú sa na elastoméry ANIÓNOVÉ ORG ZLÚČ ORTUTI tiomerzal (thiomersalum) .Vybrané druhy MO: mikróby čeľade Enterobacteriacae.len v kyslom pr.inkompatibilné s aniónovými látkami.bakteriostaticky a cídne.para krezoly: bakteriostaticky až baktericídne niekt parenterálne prípravky metylparabén (methylparabenum): bakteriostaticky propylparabén (propylparabenum): bakteriostaticky a slabo fungistaticky ORGANICKÉ KYSELINY sorbová. ich zatvárajú do miciel FENOLICKÉ KONZERVANTY fenol (Phenolum) pri 2. že koagulujú cytoplazmu -org zlúč ortuti blokujú SH systémy . tým. viacfázové sústavy s vodou ako dispergujúcou (vonkajšou) fázou amfifilné molekuly . sorbová bráni oxidačným procesom aktivitu ovplyvňuje: koncentrácia aktuálna acidita (pri disociujúcich) iné pomocné látky reakcie s inými zložkami prípravku rozdeľovacia konštanta olej / voda v emulzných sústavach aktivitu znižujú tenzidy. oleofilná ich penetráciu do bunkovej membrány alebo až permeáciu do bunky MÚ: .iba na MO produkujúce katalázu benzoová.hydrofilná časť umožňuje rozpustnosť vo vode.predovšetkým vodné roztoky.účinkuje vo všetkých liekových formách KATIÓNOVÉ DUSÍKATÉ ZLÚČENINY bromid benzododecínia a karbetopendecínia.inkompatibilné s aniónovými liečivami a pomocnými látkami a s iónmi Cl-. Staphylococcus a anaeróbne mikróby .inaktivuje ich metylcelulóza .alkohyl a fenoly dezorganizujú koloidný stav v bunke napr.5% vírusocídne: imonogloulíny a očkovacie látky orto – meta .topická nosná a očná aplikácia .sirupy ALIFATICKÉ A AROMATICKÉ ALKOHOLY chlórbutanol benzylalkohol KATIÓNOVÉ ORG.kys. . Br. kt. fungistaticky a cídne . ZLÚČENINY ORTUTI boritan fenylortutnatý a dusičnan a octan .adsorbujú sa na elastoméry chlórhexidín .a I. druhy Pseudomonas aeruginosa.

rozdrobených.celkový počet živých aeróbnych mikroorganizmov: najviac 105 aeróbnych baktérií a 104 húb na gram alebo mililiter .topické prípravky Antibakteriálne pôsobia aj niekt alkoholy používané ako rozpúšťadlá: lieh.enterobaktérie a iné určené gramnegatívne baktérie: najviac 101 enterobaktérií na gram alebo mililiter. Lieky na rastlinnom základe. ktoré sa pred požitím nezalievajú vriacou vodou: . KATEGÓRIA Lieky. .celkový počet živých aeróbnych mikroorganizmov: najviac 102 aeróbnych baktérií a húb na gram alebo mililiter .bronopol. propylénglykol.najviac 102 Escherichia coli na gram alebo mililiter B.nom článku liekových foriem. sú vylúčené: .neprítomnosť Pseudomonas aeruginosa (1. rastlinné alebo minerálne).0 ml). Lieky na rastlinnom základe.celkový počet živých aeróbnych mikroorganizmov: najviac 103 aeróbnych baktérií a 102 húb na gram alebo mililiter . A. KATEGÓRIA Lieky určené na miestnu aplikáciu a do dýchacích ciest s výnimkou produktov. KATEGÓRIA Lieky na rastlinnom základe obsahujúce výhradne jednu alebo niekoľko rastlinných drog (celých. . aeruginas .neprítomnosť Staphylococcus aureus (1.tekuté makrogolyMIKROBIOLOGICKÁ KVALITA LIEKOV 1.neprítomnosť Escherichia coli (1. pri ktorých sa vyžaduje sterilita: .pôsobí aj na P. .celkový počet živých aeróbnych mikroorganizmov: najviac 104 aeróbnych baktérií a 102 húb na gram alebo mililiter . a iné produkty označené ako sterilné: 2.neprítomnosť Escherichia coli (1. KATEGÓRIA A.0 ml) 3. ktoré sa pred použitím zalievajú vriacou vodou: .0 ml).0 g alebo 1.0 ml) . Lieky na rastlinnom základe opísané v 4.0 g alebo 10.0 g alebo 1. kategórii.0 g alebo 1. ktoré nemžno antimikrobiálne upraviť a pre ktoré kompetentná autorita povolí mikrobiálnu kontamináciu surovín nad 103 živých mikroorganizmov na gram alebo mililiter.celkový počet živých aeróbnych mikroorganizmov: najviac 107 aeróbnych baktérií a 105 húb na gram alebo mililiter . Lieky určené na perorálnu a rektálnu aplikáciu: .0 g alebo 1. alebo práškovaných).neprítomnosť Staphylococcus aureus (1. Perorálne lieky s obsahom látok prírodného pôvodu (zvieracie.0 ml).0 g alebo 1. 4.neprítomnosť Salmonella (10.enterobaktérie a iné určené gramnegatívne baktérie: najviac 102 enterobaktérií na gram alebo mililiter .0 ml) B. pri ktorých sa vyžaduje sterilita v príslš.

0 ml).0 ml). . .0 g alebo 10.neprítomnosť Escherichia coli (1.enterobaktérie a iné určené gramnegatívne baktérie: najviac 103 enterobaktérií na gram alebo mililiter .0 g alebo 1.neprítomnosť Salmonella (10..

ktoré sa z nich uvoľňuje do organizmu za určitý čas a tento prívod je zabezpečený napr. technologicky využívať a viedli k takým významným objavom. čo sú lieky alebo liečebné pomôcky.tieto pasívne zistenia biogaleniky sa od samého začiatku začali aktívne.riešenie sa ukazuje v tzv. ktorý sa počas dňa mení) . že právom hovoríme a liekoch druhej a tretej generácie. regulovať prívod liečiva podľa stavu choroby .ich ďalší vývoj smeruje k prípravkom. ktorú obsahujú. zásadne odlišných od konvenčných liekov prvej generácie .terapeutické systémy sa navrhli nielen na aplikáciu perorálnu.rovnomerný prívod liečiva do biofázy umožňujú tzv. ktoré sa líšia od liekov prvej generácie tým. ktorá poukazuje na vplyv biorytmov na potrebu liečiva (napr. ktoré sú schopné prispôsobiť sa cirkadiánnym biorytmom.vzťah lieku k biologickej dostupnosti sa stal predmetom biogaleniky. 8 hodín . pri ktorých uvoľňovanie prebieha kinetikou prvého poriadku. samočinne sa programujúcich systémoch. s akou absorpcia prebieha alebo pomer množstva liečiva v systémovej cirkulácii k množstvu podanej látky . udržiava sa konštantná koncentrácia liečiva v krvi počas 8-12 hodín .v rámci farmakokinetiky sa začala rozvíjať chronofarmakokinetika. ktorá však tiež rýchlo klesá . intrauterinnú. ale aj na transdermálnu. čo znamená. že rozhodujúci vplyv na biologickú dostupnosť majú fyzikálne vlastnosti vplývajúce na rýchlosť uvoľnenia liečiva z liekovej formy. očnú . terapeutické systémy. Biogalenika.keď sa liečivo uvoľňuje z prípravku kinetikou nultého poriadku a prípravok obsahuje iniciálnu dávku.z potreby chronofarmakokinetiky odvodzuje chronobiogalenika nový prístup k prípravkom s riadeným uvoľňovaním . Dostupnosť liečiva z lieku. ale množstvo liečiva. na rozpustnosť a rýchlosť rozpúšťania . biogalenika – študuje vzťah liečivých prípravkov a liekov k biologickej dostupnosti liečiv a odpoveď organizmu na podaný liek biologická dostupnosť – ukazovateľ množstva absorbovaného liečiva a rýchlosti. ktoré sa realizovali pri aplikácii inzulínu .podávanie liekov s kinetikou uvoľňovanie a absorpcie podľa prvého poriadku je spojené s rizikom poddávkovania a predávkovania .sú to prípravky vzniknuté z kritiky liekov prvej generácie.26. retardety . dávka.za lieky druhej generácie považujeme perorálne prípravky s riadeným uvoľňovaním a absorpciou liečiva – tzv. privádza sa do organizmu v každej časovej jednotke rovnaké množstvo liečiva. parenterálnu. že ich necharakterizuje obsah liečiva. že po podaní lieku sa liečivo pomerne rýchlo uvoľní a absorbuje a vytvorí sa jeho terapeutická koncentrácia. krvný tlak. ktorá dokázala.perorálny terapeutický systém je založený na uvoľňovaní riadenom osmózou . ktorou sa rýchlo dosiahne potrebná terapeutická koncentrácia.

pomocné látky schopné splniť túto neľahkú úlohu . gen. čo je príčina vedľajších a nežiadúcich účinkov . monoklonálne protilátky. poriadku → dávka 2. t. hľadali sa nosiče.posudzovala sa schopnosť cesty cez prekurzory liečiv..j. gen.lyzozomotropné nanočastice majú schopnosť dostávať sa do buniek fagocytózou a zotrvávať na požadovanom mieste 1.monoklonálne protilátky by sa mali uplatniť pri terapii nádorových ochorení . lyzozomotropné nanočastice . poriadku → množstvo/čas 3. vo vnútri lipozómov sa môže viazať liečivo.lieky tretej generácie sú lieky s riadenou distribúciou liečiva. ktoré sa uvoľní až reakciou s bunkovými lyzozómami.príklad nosičov na cieľovú terapiu: lipozómy. gen. problém rovnomerného rozdeľovania podaného liečiva v organizme ako celku.lipozómy sú spontánne vytvorené viacvrstvové mechúrikovité útvary zložené z fosfolipidov. → DDS . → kinetika 1. prípravky schopné usmerniť liečivo k cieľovému orgánu a tkanivu pri výraznom poklese jeho koncentrácie v irelevantných orgánoch a tkanivách . → kinetika 0.liekmi tohto typu sa má riešiť malá špecifická afinita liečiv k určitým orgánom a tkanivám. po aplikácii smerujú do RES a organizmus sa k nim správa ako k cudzorodej látke .lieky schopné priviesť liečivo do cieľového orgánu (drug delivery systems) boli predmetom intenzívneho štúdia .

rozpúšťanie. čím menšia je viskozita difúznej vrstvy spôsob a intenzita miešania – významne vplýva na priebeh rozpúšťania Prístroje a metódy na stanovenie rýchlosti rozpúšťania: . rozpúšťanie však nezávisí len od veľkosti povrchu. Disolučný test. zmáčavosť vyjadruje rozdiel medzi povrchovým napätím kryštálov rozpúšťanej látky a povrchovým napätím rozpúšťadla viskozita – ovplyvňuje difúzny koeficient. prívod a vývod disolučnej tekutiny stredovým otvorom prechádza hriadeľ. pretože povrch vzorky vystavenej rozpúšťadlu ostáva počas celého stanovenia konštantný tableta sa upevňuje parafínom do držadla.na stanovenie rýchlosti rozpúšťania sa používa: 1.j. O (cs – c) dm/dt – množstvo látky. ktoré sa so vzorkou otáča v nádobe obsahujúcej skúšobnú tekutinu (rozpúšťadlo) 37 oC teplú 2. metóda rotujúceho košíka v ČSL4 je oficinálna pod názvom skúška disolúcie prístroj tvorí sklená nádoba. ktoré úzko súvisia s biologickou dostupnosťou .Whitneyov vzťah: dm/dt = KD/h . kadičková metóda vzorka (tableta) sa uloží na dno kadičky. a to nepriamo úmerne. koncentrácia však nezávisí od rozpustnosti. hnací motor. na ktorý sa pripája košík hnací motor otáča košíkom. od jeho zmáčavosti. Fyzikálny základ metód na stanovenie rozpúšťania a uvoľňovania: . Uvoľňovanie liečiv z liekov.rýchlosť rozpúšťania definuje Noyesov . ale od rýchlosti rozpúšťania povrch – rýchlosť rozpúšťania je priamo úmerná povrchu. košík tvorí sieťka zasadená do prstencov stanovenie sa robí s 900 ml disolučnej tekutiny pri teplote 37 oC do košíka sa vkladá 1 jednotka prípravku v určenom časovom intervale sa odoberá z nádobky potrebné množstvo vzorky a stanoví sa obsah účinnej látky na skúšku sa použije 6 jednotiek prípravku . je jedným z faktorov. preto sa všetky stanovenia robia pri teplote 37 oC rozpustnosť – ovplyvňuje rýchlosť rozpúšťania. prevrství skúšobnou tekutinou mieša sa trojlistovým vrtuľovým miešadlom môžeme ju tiež nazvať miešadlovou metódou 3. ale aj od jeho vlastností. presnejšie rýchlosť rozpúšťania. košík z nehrdzavejúcej ocele a vodný kúpeľ sklená nádoba je opatrená vrchnákom s otvormi pre teplomer.ovplyvňuje rýchlostnú konštantu a difúzny koeficient. rozpúšťanie je tým rýchlejšie. t. ktoré v časovej jednotke prejde do roztoku K – rýchlostná konštanta O – povrch rozpúšťanej látky cs – nasýtená koncentrácia c – koncentrácia odpovedajúca času t D – difúzny koeficient h – hrúbka difúznej vrstvy teplota . pretože od nej závisí člen (cs – c).27. metóda rotujúceho kotúča je vhodná na stanovenie skutočnej rýchlosti rozpúšťania.

skúška sa opakuje s ďalšími 6 jednotkami zo skúšaných 12 jednotiek musí vyhovieť 10 jednotiek 4. čerpadlo. rozpúšťacia banka.ak nevyhovuje stanoveným limitom. prietoková metóda zásobník rozpúšťacieho média. filter a analytický prístroj na kvantitatívne stanovenie rozpustenej látky rozpúšťacia banka je valcovitá. Absorpcia liečiv vo vzťahu k liekovej forme a miestu aplikácie lieku. uložená je vertikálne alebo horizontálne rozpustená látka ostáva v blízkosti vzorky a nerozdeľuje sa rovnomerne v celom objeme skúšobnej tekutiny rozpúšťadlo prúdi v prístroji zostupne alebo vzostupne 28. držadlo na tabletu. výmenník tepla.absorpcia účinných látok z roztoku je rýchlejšia ako z liečivých prípravkov typu hrubých disperzií tvarovo neurčitých i určitých . Biologická dostupnosť liečiv z pravých roztokov a z koloidných disperzií: .

intravenózna injekcia sa používa ako štandard na porovnanie biologickej dostupnosti iných liekových foriem .Biologická dostupnosť liečiv z nosových a ušných instilácií: . podaním vo forme vodnej alebo olejovej suspenzie .rýchlosť absorpcie závisí od prestupu membránami tkaniva a kapilár do krvi a lymfy . strómy a rohovkového endotelu . jej disociačná konštanta a rozdeľovací koeficient.liečivá látka sa technologickým procesom upraví na depotný prípravok. napr. prekrvenie a charakter membrán .priepustnosť nosovej sliznice sa zvyšuje pri zápaloch . ktorá má preniknúť rohovkou.prestup ovplyvňuje pH aplikovanej liečivej látky. typ tkaniva.rohovkový endotel prepúšťa vodu aj katióny .vo všeobecnosti je absorpcia nosovou sliznicou veľká.liečivá látka sa však so slzami môže dostať do kanálikov. možnosť systémového účinku môžeme celkom vylúčiť Biologická dostupnosť liečiv z kolýrií: .sliznicou nosa môžu permeovať liečivé látky rozpustné vo vode aj v tukoch . že liečivá látka.bunky epitelu bránia prestupu iónov a všetkých látok nerozpustných v tukoch. veľkosť častíc suspendovanej látky Biologická dostupnosť liečiv z aerodisperzií: . napr. môže sa absorbovať a vyvolať neočakávaný systémový účinok .absorpcia nosovou sliznicou závisí od molekulovej hmotnosti látky .biologická dostupnosť systémovo účinného liečiva podávaného inhalačnou cestou je veľmi dobrá .lieky aplikované do ucha majú miestny účinok. fáza uvoľňovania a absorpcie odpadá .prípravky aplikované intravenózne privádzajú liečivú látku priamo do krvi a ňou do celého tela.k horným dýchacím cestám patrí nosná dutina. hrtan priedušnica .pre penetráciu liečivej látky je rozhodujúci jej prestup rohovkou . pretože tu pôsobia ešte ďalšie faktory.z toho vyplýva. zatiaľ čo lipoidné látky prepúšťa .liečivá látka uvoľnená z aplikačnej formy sa kontinuálne odplavuje slznou tekutinou .rohovka sa skladá z troch vrstiev: rohovkového epitelu.k dolným dýchacím cestám patrí priedušnica.rohovková stróma je priepustná pre hydrofilné látky a fyziologické elektrolyty. nosohltan.absorpcia účinnej látky sa tým ďalej spomaľuje. bronchioly.aplikácia liečivej látky do oka je jedinou možnosťou ako terapeuticky ovplyvňovať predné očné segmenty. musí mať hydrofilno – lipofilný. a preto možno tento spôsob využiť aj na vyvolanie systémového účinku . lebo liečivá látka sa musí najprv z tkaniva dostať do krvi .od liečivých látok podávaných do oka sa očakáva buď účinok na jeho povrchu alebo v prednej a zadnej očnej komore . alveoly .obmedzený čas kontaktu liečiva s rohovkou je pri roztokoch 5-6 min Biologická dostupnosť liečiv z parenterálnych prípravkov: .liečivé aerodisperzie sa aplikujú inhalačne a externe .intramuskulárne a subkutánne aplikované liečivé látky majú nástup účinku oneskorený. pretože do kvapaliny komôr systémovo podané liečivé látky prakticky nepreniknú . bronchy. ambifilný charakter . ktorými sa slzy odvádzajú. zadržuje však lipoidné látky .

absorpcia lymfatickými cestami je možná len z emulzií. najmenšie olejové kvapky sa môžu absorbovať pinocytózou . pre lokálnu aplikáciu do úst a nosa častice okolo 12-30 μm a pre aplikáciu na kožu častice okolo 50-200 i viac μm Biologická dostupnosť liečiv z emulzií: .3 μm sú až z 80% vydychované späť preto sú pre systémový účinok pri inhalácii potrebné častice v optimálnom rozsahu 0.závislosť rýchlosti rozpúšťania od veľkosti častíc je tým väčšia. čo má vplyv na zvýšenie sekrécie GIT a povzbudenie peristaltiky . ktorých olejovou fázou sú ľahko stráviteľné tuky . absorbujú sa až v tenkom čreve . vysvetľuje absorpcia vit.5-5 μm . väčšina z nich sa zachytí a účinkuje už v ústnej dutine častice 4 μm sa v nosnej dutine zachytávajú len z 50% v dolných cestách sa vyskytujú len častice menšie ako 10 μm. že jej vnútornú fázu neovplyvňuje žalúdočná šťava .- aktívna plocha stien dýchacieho ústrojenstva postupne narastá až na 70-100 m2 u alveol v horných cestách sa zachytávajú len častice väčšie ako 12 μm.pre absorpciu liečivých látok z topických emulzií platia rovnaké zákonitosti ako pre absorpciu z krémov Biologická dostupnosť liečiv zo suspenzií: .pri absorpcii lipofilných liečivých látok z emulzií je okrem difúzie dôležitá aj hydrolýza olejových kvapiek pri trávení.liečivé látky sa z perorálnych emulzií absorbujú v hornej časti tenkého čreva .aj suspendované liečivé látky sa môžu absorbovať iba v tej časti tráviacej rúry.liečivá látka sa uvoľňuje z emulzií typu o/v spravidla difúziou .výhodou podania lipofilnej látky v takejto emulzii je. keď nie je rozpustená . tie sú unášané do alveol.pritom sa predpokladá difúzia z vnútornej fázy do vonkajšej a až potom do tráviacich tekutín . tým je ich celkový povrch väčší a tým rýchlejšie sa rozpúšťajú .liečivá látka sa neabsorbuje. naopak častice veľkosti 0.perorálne sa podávajú iba emulzie typu o/v . kde sa najúčinnejšie uplatnia častice veľkosti okolo 1 μm. A z olejov) . v ktorej sa rozpúšťajú .prechod emulzie GIT-om závisí od jej viskozity.rýchlosť difúzie sa dá regulovať viskozitou vonkajšej fázy a veľkosťou kvapiek vnútornej fázy emulzie .lipofilná účinná látka asociuje na molekuly tuku potravy a v tejto forme sa môže dostať do systémovej cirkulácie (takto sa napr.absorpciu ovplyvňujú všetky tie faktory. ktoré ovplyvňujú rýchlosť rozpúšťania a difúziu: celkový povrch tuhej liečivej látky.pretože ich rozpustnosť vo vodnom prostredí je pomalá a spravidla menšia ako 1%.pre absorpciu je rozhodujúci rozdeľovací koeficient liečivej látky vo fázach emulzie . ale zasa podporiť absorpciu svojím pôsobením na membrány . čím je látka v danom prostredí horšie rozpustná .veľkosť povrchu suspendovanej látky je daná veľkosťou ej častíc. čím je vyššia.tenzid prítomný v emulzii môže spomaliť uvoľňovanie micelárnou asociáciou liečiva. tým je prechod zo žalúdka do čreva pomalší . viskozita dispergujúcej fázy a povrchové javy na biologickej membráne .rýchle prenikajú na miesto absorpcie. čím sú menšie.

za ktorý sa dosiahne najvyššia koncentrácia liečivej látky v krvi pri veľmi viskóznych suspenziách sa absorpcia nielen spomaľuje. látky podporujúce rozpad a rozpúšťanie biologickú dostupnosť zlepšujú . že mnohé liečivá sa GIT-e rozkladajú a inaktivujú. od vlastností liečivej látky. ktoré pôsobia miestne alebo celkovo .celkový účinok závisí od anatómie a fyziológie konečníka. každá zmena rýchlosti rozpúšťania sa prejaví v rýchlosti absorpcie . prestupuje stenou čreva do krvi. lebo najmä lieh má významne menšie povrchové napätie ako voda tenzidy v nízkej koncentrácii podporujú absorpciu zlepšovaním zmáčavosti biologickej membrány vodnou tekutinou i zlepšovaním permeability membrán viskozita.absorpcia väčšiny tuhých. tým sa v ňom molekuly liečivej látky pohybujú pomalšie.v prvej etape sa rozpúšťa liečivá látka v gastrointestinálnom sekréte. veľkosť častíc a povrchová aktivita sú nástrojom na riadenie biologickej dostupnosti liečivej látky zo suspenzie Biologická dostupnosť liečiv z perorálnych prípravkov: . keď tvoria s liečivou látkou komplex absorpcia zo suspenzií obsahujúcich lieh alebo propylénglykol je rýchlejšia ako z vodných suspenzií. čím sa dostáva do krvného obehu . absorbujú sa neionizované formy liečiv . treba uvážiť prechod na vhodnejšiu chemickú formu danej látky .ak je rozpúšťanie výrazne pomalšie ako absorpcia. orálne aplikovaných látok prebieha v tenkom čreve v dvoch etapách . v druhej vzniknutý roztok opúšťa lúmen čreva.- štandardná veľkosť častíc je jedným zo základných predpokladov štandardnej biofarmaceutickej akosti suspenzií viskozita ovplyvňuje rýchlosť difúzie molekúl liečivej látky čím je dispergujúce prostredie viskóznejšie.spojivá použité vo vyššej koncentrácii a klzné látky hydrofóbnej povahy dostupnosť spomaľujú. čapíkového základu a pomocných látok .liečivo obsiahnuté v perorálnych tabletách sa pri styku s tráviacimi šťavami pri rozpade a rozpúšťaní tabliet uvoľňuje a podľa svojich vlastností sa absorbuje v žalúdku alebo tenkom čreve .absorpcia sa ďalej komplikuje tým. ale aj kvantitatívne zmenšuje pomocné látky spomaľujú absorpciu vtedy.čapíky obsahujú liečivé látky. v ktorej sa už pri prvom prechode významne metabolizujú Biologická dostupnosť liečiv z čapíkov: . teda aj absorbujú pomalšie.nevýhodou perorálnych liekových foriem je na prvom mieste obmedzenosť absorpcie liečiv v GIT-e . a že všetky absorbované látky prechádzajú pečeňou.pretože rozpúšťanie predchádza absorpciu. čo sa prejaví predĺžením času.absorpcia cievami ústnej dutiny je veľmi dobrá.na absorpcie je vymedzených len niekoľko hodín. sťažujú ju značné rozdiely v zložení žalúdočnej a črevnej tráviacej šťavy .pomalá rýchlosť rozpúšťania sa upravuje zmenšením veľkosti častíc a ak sa rýchlosť rozpúšťania nezvýši.rýchlosť rozpúšťania sa môže zvýšiť aj adsorpciou liečivej látky na pomocnú látku s veľkým povrchom Biologická dostupnosť liečiv z tabliet: . absorpcia je obmedzená .

ktoré majú pôsobiť len lokálne Biologická dostupnosť liečiv z topických gélových prípravkov: . upozorňujú na pravdepodobnosť nedostačujúcej absorpcie tých látok.) základná (stratum basale) 2. purínové deriváty a pentózy) Obsahuje aj nepatrné množstvo vody. zámša a podkožie.podľa toho kam sa až liečivá látky dostane rozoznávame: 1) liberácia – uvoľnenie liečiva zo základu na jeho rozhranie s rohovou vrstvou 2) penetrácia – preniknutie liečivej látky do rohovej vrstvy 3) permeácia – prestup liečivej látky rohovou vrstvou do bazálnej vrstvy epidermy a do zamše 4) absorpcia – prestup liečivej látky do krvného alebo lymfatického riečišťa . tvoreným voskami.) lesklá (stratum lucidum) 5. ktoré sú nerozpustné a preto v suspenzii z toho vyplýva.) rohová (stratum corneum) Jednotlivé vrstvy sa líšia tvarom buniek a zložením. Pokožka je pokrytá tenkým vodou odpudzujúcim filmom. ako látky. a naopak.) zrnitá (stratum granulosum) 4. v ktorej sa môže rozpustiť liečivá látka. dôležitú úlohu má veľkosť častíc. 1. Najvrchnejšia vrstva rohová je tvorená keratinizovanými odumretými bunkami. malé množstvo kvapaliny.do vrstiev pod rohovú vrstvu prestupuje spravidla iba liečivá látka . ktorá umožňuje perspiráciu (perspiratio insensibilis – dýchanie kože) a nepozorovateľné odparovanie vody.- fyziologické pomery. čo môže byť príčinou nežiadúcich vedľajších účinkov tých látok. Uvoľňovanie liečivých látok z topických prípravkov. rozhodujúcim faktorom je rozdeľovacia konštanta lipid – voda suspendované častice by nemali byť väčšie ako 50 μm určitú výhodu pri absorpcii majú lipofilnejšie látky. ktoré k nemu majú väčšiu afinitu a v ňom sa rozpúšťajú. látky rozpustné v tukoch v hydrofilných čapíkových základoch pošvová aplikácia sa na podanie systémovo pôsobiacich liečiv nevyužíva sliznica pošvy je však schopná účinnú látku absorbovať. triacylglycerolmi a nenasýtenými MK vylučovanými mazovými žlazami. ktorým malé množstvo slizovitej kvapaliny nedostačuje na rozpustenie ak je látka v čapíkovom základe suspendovaná. ktoré sa rozpúšťajú v rektálnom slize a pre svoju lipofilnosť ľahšie prechádzajú slizničnou bariérou z čapíkových základov sa horšie uvoľňujú tie látky. polypeptidy. ich prestup do kože a cez kožu (uvoľňovanie = U) Anatómia a fyziológia kože: Na transverzálnom reze kožou rozlišujeme tri vrstvy pokožka. Potné žlazy – pot kyslý pH = 4. medzi ktorými sa nachádza kožný tuk (cholesterol. že látky rozpustné vo vode sa majú podávať v hydrofóbnych tukových základoch. AK. Lipofilná vrstva na epiderme je emulznou sústavou v/o.účinok topicky aplikovaného liečiva sa pri dermatikách očakáva v rohovej vrstve alebo bezprostredne s ňou súvisiacich vrstvách .) tŕnitá (stratum spinosum) 3. ak je v čapíkovom základe rozpustená. Pokožka (epidermis) je najvrchnejšia časť kože tvori ju päť vrstiev buniek na sebe poukladaných.mierou biologickej dostupnosti topicky aplikovaného liečiva je jeho koncentrácia v istej vrstve kože a rýchlosť. ktoré regulujú hygroskopické AK (5 – . akou sa táto koncentrácia dosahuje Otázka 29.5. esterifikované kyseliny.

Najpriestupnejšie je podkožné tkanivo. Mierou biologickej dostupnosti liečiva z topického prípravku je jeho koncentrácia v istej vrstve kože a rýhlosť akou bola táto koncentrácia dosiahnutá. prípadne zámšu . hydrokortizon sa relatívne rýchlo metabolizuje týmito enz. liečivá látka sa adsorbuje na rohovú vrstvu a účinkuje iba na pvrchu. Aplikujú sa prípravky určené na liečbu ohnísk pod miestom aplikácie alebo transdermálne prípravky na systémový účinok. Tvori sa tu pot je to zriedený roztok NaCl. Intracelulárny je aktívny proces. Transfolikulárny sa uskutočňuje cez vývody mazových žliaz. hrúbka 5 – 10 mikrom) Chráni telo pred stratami vody. Látky nerozp. Najmenej priestupná je rohová vrstva a lesklá vrstva. Priestupnosť oleofilných látok zavisí od rozdeľovacej konštanty základ/rohová vrstva. Prítomnosť látky v krvi je ln indikátorom. Zámša (corium dermis) Obsahuje až 70% vody a sú v nej uložené miazgové a krvné cievy. Od rohovej vrstvy smerom dole sa pH zvyšuje až po 7. Sebostatis znížená produkcia mazu – suchosť kože. Potné žlazy (glandulae sudoriferae) najviac na dlaniach a chodidlách. Hodnotenie aké poznáme pri perorálnych liekoch v tomto prípade nie je na mieste. Bráni prestupu vody a elektrolytov. mazové a potné žlazy. Na akútne ochorenia – hydrofilné základy odparujúce vodu a na chronické oleofilné MZ pod ktorymi sa hydratuje rohová vrstva. vagíy a konečníka má histologické osobytosti . liečiva na rozhraní rohovej vrstvy Penetrácia – preniknutie liečiva do rohovej vrstvy Permeácia – prestup do bazálnej vrstvy a do zámše Absorpcia – prestup do krvného alebo lymfatického systému Podľa miesta účinku sa rozlišujú masti a krémy: Epidermálne: U. Pod rohovú vrstvu prestupujú len liečivá masťový základ alebo krém zostávajú nad ňou. Prestup liečiv kožou: Liečivá prestupujú kožou transepidermálne alebo transfolikulárne. Podľa toho kam sa liečivá látka dostane rozlišujeme: Liberácia – U. močoviny. Sliznica ústnej dutiny. ktorý vyžaduje energiu z biochemických procesov. Úlohou je vytvárať lipofilný film nakoži. Vrstvy nad ňou majú redukujúce vlastnosti a pod ňou oxidačné. Pre normálny typ sú vhodné krémové základy. vo vode aj v tukoch intaktnou kožou neprestupujú. Smerom k zámši sa priestupnosť zlepšuje. že látka dosiahla spodné časti epidermy. . Transepidermálny môže byť intercelulárny alebo intracelularny. Lesklá vrstva: tenká keratínová mambrána nazývaná aj Szakallova bariera. V starobe opäť menej. tam pôsobí alebo sa absorbuje do krvného obehu. Na kožu sebostatickú sú vhodné mastné základy a na seboroickú naopak nemastné alebo len málo mastné základy. Pre dermatiká sa účinok predpokladá v rohovej vrstve. Priestupnosť kože: Závisí od zloženia jej jednotlivých vrstiev.4.10% vody. ale jeho fluorované deriváty prechádzajú nezmenené. kyseliny mliečnej a amoniaku. Tuhé nerozpustné látky prestupujú kožou vtedy keď sa pri teplote ľudského tela odparujú. Pre prestup liečiv nemajú zásadný význam. ktoré podmieňujú aj prestup vo vode rozpustných látok. V puberte je produkcia mazu vplyvom androgénov zvýšená. Vo vode je nerozpustná ani v zriedených lúhoch a kyselinách. Endodermálne: penetračné s účinkom v rohovej vrstve Diadermálne: Liečivo prestúpi do bazálnej vrstvy epidermy a zámše. Porušená koža je priestupnejšia ako intaktná. Seborrhoea maz je lesklý a má patologické zloženie. Mazové žlazy (glandulae sebaceae) sú rozosiate na celom tele. ukončenia nervov a adnexy (vedlajšie útvary kože) ako napr. Z hľadiska účinku má význam aj enzýmové vybavenie kože tak napr.

týka sa suspenzných mastí. Rozdieľ medzi koncentráciou difundujúcej látky nad a pod rohovou vrstvou. keď sa liečivá látka hromadí v rohovej vrstve. Rýchlosť akou liečivo ubúda zo základu sa rovná rýchlosti prestupu liečiva kožou. indukčnej periódy sa za každú jednotku času uvoľní z prípravku rovnaké množstvo liečiva. keď je trvalo veľký rozdiel medzi konc.je permeované množstvo liečivej látky D – difúzny koeficient liečivej látky v bariere A – plocha ošetrená masťou K – rozdeľovacia konštanta liečiva medzi barierou a masťou l . Po opusteni základu sa poruší rovnováha medzo rozpusteným a tuhým liečivom. cs dt dt l Mp – je množstvo liečivej látky v masti Mk . opisuje liberáciu z krémov rovnica: . Závislosť množstva liečiva ktoré zostáva v základe od času je lineárna. Rýchlosť je závislá od koncentračného spádu. Vzniká rezervoár liečiva ktoré sa U. že dispergovanú fázu tvoria drobné kvapky a jej podieľ je malý. V suspenznej masti predpokladáme tieto deje po nanesení na kožu: Rozpustené liečivo difunduje k rohovej vrstve a U. K dt l c = ka c c – je koncentrácia rozpustenej liečivej látky v masti ka – rýchlostná konštanta liberácie pri pseudostacionárnej difúzii Rozdiel oproti predchádzajúcej rovnici je v tom. _ d Mp = d Mk = D . K cs = k . Liberácia prebieha podľa chemickej reakcie prvého poriadku. Roztokové masti: Liberácia z nich je najväčšia pri maximálnej termodynamickej aktivite liečiva a to je pri jeho nasýtenej koncentrácii. Závisloť množstva liečiva U. Rovnováha sa obnovuje tým že liečivo sa rozpúšťa tak rýchlo ako sa U. Vpriebehu liberácie sa znižuje koncentrácia liečiva v masti a zmenšuje sa aj koncentračný spád. Pseudostacionárna – koncentrácia liečiva sa počas difúzie zmenšuje a týka sa roztokových mastí. Uvedené vzťahy pre stacionárnu a pseudostacionárnu difúziu nie su platné vtedy ak nie su splnené sink podmienky. Napr. Liberácia z dvojfázových krémových základov: Za predpokladu že liečivá látka je rozpustená v obidvoch fázach.hrúbka bariery cs – nasýtená koncentrácia liečiva v základe k . (d Mk/dt = 0) _ d Mp = D. aj po odstránení prípravku z kože. sa zo základu.Intercelulárny sa riadi zákonom difúzie. Difúziu liečiva rozlišujeme: Stacionárnu – koncentrácia rozpusteného liečiva v prípravku sa nemení. liečivej látky nad a pod rohovou vrstvou. Masť je stále nasýteným roztokom liečiva. Za predpokladu že zmena koncentrácie na bariere je v závislosti od času nulová. z prípravku od času nie je lineárna ani závisloť zostávajúceho množstva v masti. Je to výraz pre absorpčnú situáciu.konštanta rýchlosti transportu Po uplynutí času kedy sa rozbehnú v koži všetky procesy tzv. Tzv sink. že cs je konštantná a c sa neustále zmenšuje. A. A .

Má mať hodnotu 1 a vyššiu. hyaluronidáza takisto zvyšujú dostupnosť. Možnosti zvýšenia penetrácie cez intaktnu kožu: . Keď sa koža natrie pred aplikáciou organickým rozpúšťadlom zvýši sa prestup vody. závisí liberácia aj od veľkosti častíc. V roztokových mastiach je dostupnosť závislá od termodynamickej aktivity. .optimalizácia rozdeľovacej konštanty (liečivo má byť horšie rozpustné v základe ako v rohovej vrstve) . Spomaľujú tým že micelárnou solubilizáciou znižujú koncentráciu voľného liečiva v prípravku a tým aj jeho termodynamickú aktivitu. Aniónové tenzidy urýchlujú penetrácia viac lebo reagujú s keratinizovanými bunkami aj s lipidickým prostredím. liečiva s kožou a základu s kožou. Hydratácia zvyšuje permeáciu liečiv rozpustných vo vode. Difúzia cez intaktnú rohovú vrstvu je pomalšia ako liberácia a preto limituje rýchlosť penetrácie a permeácie. Penetráciu do rohovej vrstvy zvyšujú svojim priamym pôsobením na ňu. Interakcia liečiva so základom – vplyv na liberáciu.De = D1 V1 + K V2 1 + 3 V2 . Tenzidy spomaľujú aj urýchlujú. V susp.zníženie odporu rohovej vrstvy proti difúzii Rozdeľovacia konštanta: Medzi rohovou vrstvou a základom závisi od rozpustnosti liečiva v každom z tychto prostredí. Mukolytické enzými ako napr.zvýšenie koncentrácie liečiva . Liberáciu liečiva možno ovplyvniť jeho agrgátnym stavom – suspenzia alebo roztok.D1 K D2 + 2 D1 De – efektívny difúzny koeficient sústavy D1 – difúzny koeficient liečivej látky vo vonkajšej fáze D2 – difúzny koeficient liečivej látky vo vnútornej fáze V1 – objemová frakcia vonkajšej fázy V2 – objemová frakcia vnútornej fázy K – rozdeľovacia konštanta Možnosti ovplyvnenia dostupnosti liečiv z topických prípravkov: Ovplyňuje ju interakcia liečiva so základom. Pretože konštanta je ťažko stanoviteľná určuje sa na modelovom systéme kde n-oktanol simuluje rohovú vrstvu a voda alebo olej simulujú základ. Zápal alebo erózia rohovej vrstvy urýchlujú difúziu liečiva. látky menia permeabilitu kože priamou rekciou s ňou. Ia neiónových tenzidov s rohovou vrstvou má za následok stekutenie lipidických zložiek rohovej vrstvy. Niektoré chem. To znamená že liečivo sa má dobre rozpúšťať v obidvoch prostrediach eventuélne lepšie v lipidickej fáze rohovej vrstvy. Dimetylsulfoxid pridaný do masti zvyšuje dostupnosť liečiv rozpustných v ňom. Ia základu s kožou – vplyv na penetráciu a Ia liečiva s kožou – vplyv na absorpciu. K D2 . roztoky by mali byť nasýtené. Môžu reagovať s keratinizovanými bunkami alebo s lipidickým intercelulárnym prostredím.

v druhej vzniknutý roztok opúšťa lúmen čreva. sťažujú ju značné rozdiely v zložení žalúdočnej a črevnej tráviacej šťavy .absorpcia väčšiny tuhých.medzi perorálne lieky patria: pilulky.čapíky obsahujú liečivé látky. absorbujú sa neionizované formy liečiv . Biogalenické aspekty perorálnych liekov. prípravky s riadeným uvoľňovaním a riadeným rozdeľovaním liečivej látky a čapíky . orálne aplikovaných látok prebieha v tenkom čreve v dvoch etapách . lisované a obalené tablety. a že všetky absorbované látky prechádzajú pečeňou.absorpcia sa ďalej komplikuje tým.rýchlosť rozpúšťania sa môže zvýšiť aj adsorpciou liečivej látky na pomocnú látku s veľkým povrchom Biologická dostupnosť liečiv z tabliet: .spojivá použité vo vyššej koncentrácii a klzné látky hydrofóbnej povahy dostupnosť spomaľujú.v prvej etape sa rozpúšťa liečivá látka v gastrointestinálnom sekréte. želatínové tobolky.nevýhodou perorálnych liekových foriem je na prvom mieste obmedzenosť absorpcie liečiv v GIT-e . v ktorej sa už pri prvom prechode významne metabolizujú Biologická dostupnosť liečiv z čapíkov: .sú to liečivé prípravky so znakmi hrubých disperzií. ktoré pôsobia miestne alebo celkovo . absorpcia je obmedzená . .31.pomalá rýchlosť rozpúšťania sa upravuje zmenšením veľkosti častíc a ak sa rýchlosť rozpúšťania nezvýši.liečivo obsiahnuté v perorálnych tabletách sa pri styku s tráviacimi šťavami pri rozpade a rozpúšťaní tabliet uvoľňuje a podľa svojich vlastností sa absorbuje v žalúdku alebo tenkom čreve .ak je rozpúšťanie výrazne pomalšie ako absorpcia. látky podporujúce rozpad a rozpúšťanie biologickú dostupnosť zlepšujú . treba uvážiť prechod na vhodnejšiu chemickú formu danej látky . že mnohé liečivá sa GIT-e rozkladajú a inaktivujú.na absorpcie je vymedzených len niekoľko hodín. každá zmena rýchlosti rozpúšťania sa prejaví v rýchlosti absorpcie . tvarovo určité Biologická dostupnosť liečiv z perorálnych prípravkov: . prestupuje stenou čreva do krvi. čím sa dostáva do krvného obehu .absorpcia cievami ústnej dutiny je veľmi dobrá.pretože rozpúšťanie predchádza absorpciu.

malé množstvo kvapaliny. dôležitú úlohu má veľkosť častíc. ktoré majú pôsobiť len lokálne . čapíkového základu a pomocných látok fyziologické pomery. ktoré k nemu majú väčšiu afinitu a v ňom sa rozpúšťajú. a naopak. látky rozpustné v tukoch v hydrofilných čapíkových základoch pošvová aplikácia sa na podanie systémovo pôsobiacich liečiv nevyužíva sliznica pošvy je však schopná účinnú látku absorbovať. ktoré sa rozpúšťajú v rektálnom slize a pre svoju lipofilnosť ľahšie prechádzajú slizničnou bariérou z čapíkových základov sa horšie uvoľňujú tie látky. upozorňujú na pravdepodobnosť nedostačujúcej absorpcie tých látok. ak je v čapíkovom základe rozpustená. ktoré sú nerozpustné a preto v suspenzii z toho vyplýva.- celkový účinok závisí od anatómie a fyziológie konečníka. čo môže byť príčinou nežiadúcich vedľajších účinkov tých látok. že látky rozpustné vo vode sa majú podávať v hydrofóbnych tukových základoch. ako látky. ktorým malé množstvo slizovitej kvapaliny nedostačuje na rozpustenie ak je látka v čapíkovom základe suspendovaná. rozhodujúcim faktorom je rozdeľovacia konštanta lipid – voda suspendované častice by nemali byť väčšie ako 50 μm určitú výhodu pri absorpcii majú lipofilnejšie látky. od vlastností liečivej látky. v ktorej sa môže rozpustiť liečivá látka.

vyznačujúca sa špecifickou látkovou permeabilitou . absorbovať sa a vyvolať celkový účinok . Terapeutické systémy.32. ale množstvo liečiva.príklady: • Nitroderm .za určitých podmienok však liečivá môžu kožou prechádzať. transdermálnych mastiach a transdermálnych terapeutických systémoch .používa sa na prevenciu kinetóz . fenfluramín.umožňujú rovnomerný prívod liečiva do biofázy .obsahuje skopolamín . a teda aj liečiv .transdermálny terapeutický systém svojím vzhľadom pripomína náplasť . atropín. ktoré sa líšia od liekov 1. dostať sa do jej prekrvených vrstiev a nižšie uložených tkanív.koža je orgán. pretože by vyvolal zápal kože • Scopoderm . generácie tým. parenterálnu.prípravok sa nemôže lepiť stále na rovnaké miesto. propranolol. dávka. ktorá umožňuje prilepenie prípravku na povrch kože a je vybraná tak. intrauterinnú. 8 hodín .náplasti (Emplastra) sú podľa ČSL4 lepivé prípravky určené na priloženie na kožu .perorálny terapeutický systém (OROS) je založený na uvoľňovaní riadenom osmózou .transdermálne sa podávajú aj liečivá ako efedrín. ktoré sa z nich uvoľňuje do organizmu za určitý čas a tento prívod je zabezpečený napr. Terapeutické systémy: . kyselina nikotínová. Transdermálne náplasti.transdermálny terapeutický systém pozostáva zo zásobníka liečivej látky.táto vlastnosť kože sa využíva pri transdermálnych prípravkoch. ktorý chráni telo pred prenikaním cudzorodých látok.terapeutické systémy sa navrhli nielen na aplikáciu perorálnu. že ich necharakterizuje obsah liečiva.v súčasnosti sa používajú lepivé kaučukové náplasti (Collemplastra) . amfetamínové deriváty .aplikuje sa na kožu ušného laloka . ktorý z jednej strany prekrýva nepriepustná membrána a na ktorý z druhej strany prilieha membrána s mikropórmi.po odstránení prípravku z kože sa koncentrácia liečivej látky v krvi rýchlo výrazne zníži .poslednou vrstvou je snímateľná fólia. očnú Transdermálne náplasti: .sú to lieky alebo liečebné pomôcky.obsahuje nitroglycerín . aby kládla prechodu liečivej látky len veľmi malý odpor .k nemu patrí aj adhezívna vrstva.olovnatá náplasť má význam ako poloprodukt na prípravu diachylovej masti (Unquentum plumbi simplex) .koncentrácia v krvi aj po odstránení prípravku určitý čas pretrváva . ktorá chráni prípravok pred vonkajšími vplyvmi a ktorá sa pred nalepením odstráni . ale aj na transdermálnu.

absorpcia účinnej látky sa tým ďalej spomaľuje. veľkosť častíc suspendovanej látky 35. podaním vo forme vodnej alebo olejovej suspenzie .intramuskulárne a subkutánne aplikované liečivé látky majú nástup účinku oneskorený. typ tkaniva. Výluhy z rastlinných drog a čerstvých rastlín. prekrvenie a charakter membrán . pretože tu pôsobia ešte ďalšie faktory.33.intravenózna injekcia sa používa ako štandard na porovnanie biologickej dostupnosti iných liekových foriem . Riadená dostupnosť liečiva pri parenterálnej aplikácii.liečivá látka sa technologickým procesom upraví na depotný prípravok. fáza uvoľňovania a absorpcie odpadá . .prípravky aplikované intravenózne privádzajú liečivú látku priamo do krvi a ňou do celého tela. napr. napr. jej disociačná konštanta a rozdeľovací koeficient. depotné lieky. Biologická dostupnosť liečiv z parenterálnych prípravkov: .prestup ovplyvňuje pH aplikovanej liečivej látky. lebo liečivá látka sa musí najprv z tkaniva dostať do krvi .rýchlosť absorpcie závisí od prestupu membránami tkaniva a kapilár do krvi a lymfy .

. dekoktáciou.pripravujú sa vždy čerstvé. nálevy. ktoré preniklo do buniek a rozpustené latky musia preniknúť bariérou bunkových stien. extrakciou. pretože s teplotou sa zmenšuje viskozita prostredia a klesá s rastúcou veľkosťou difundovaných častíc: Stokesov – Einsteinov vzťah: D = R.látky sa musia rozpustiť vo vylúhovadle. ale riadi sa v podstate zákonitosťami rozpúšťania a difúzie 2. vnútro buniek sa obnaží tak. tinktúry a extrakty Fyzikálno-chemické aspekty: .rozdrobením drogy sa bunkové stney rozrušia .z rastlinných drog sa extrakčnými metódami pripravujú výluhy. Fickov zákon : dc dt = .záporné znamienko svedčí o toku v smere klesajúcej koncentrácie .v extrakčnom systéme droga vylúhovadlo možno rozlíšiť dvoma mechanizmami 1.výluh drog je jedným z typov extrakcie v systéme tuhá látka . dc dx dc/dt – rýchlosť difúzie D – difúzny koeficient A – plocha h – hrúbka difúznej vrstvy dc/dx – koncentračný spád . v čase potreby (ex tempore) – maceráciou.sú vodné spravidla za tepla získané výluhy z drog rozdrobených na predpísaný stupeň . inoxia = 20:100 . Mechanizmus rozpúšťania: . zo sliznatých drog = 5:100. kvetov a vňatí = 10: 100.rýchlosť difúzie vzrastá so vzrastajúcim koncentračným gradientom.prevod týchto látok potom nie je závislá na permeácii heterogénnou bariérou bunkových membrán. difúznym koeficientom a plochou a so zmenšujúcou sa hrúbkou difúznej vrstvy . ODVARY A NÁLEVY (Decocta a Infusa) . separanda majú stanovený pomer 10: 100. a to urýchlene. ktorá sa riadi zákonitosťami prívodu hmoty difúziou resp.j.T N .môžeme ich stabilizovať metylparabénom Príprava: . odvary.podľa Stokesovho vzťahu sa rýchlosť difúzie zväčšuje s teplotou T.A h . že časť extrahovateľných látok sa dostáva do priameho styku s vylúhovadlom . infúziou. permeáciou . Mechanizmus vylúhovania a permeácie: . za vyššej teploty z listov. t.podieľajú sa na ňom tie extrahovateľné látky.kvapalina. 1 6πξr R/N – Boltzmanova konštanta .D. ktoré sa nachádzajú vo vnútri intaktných buniek .časový priebeh difúzie možno popísať diferenciálnou rovnicou prvého Fickovho zákona difúzie: I.

) prevlhčenie 15 min..v liekovkách na chladnom mieste TINKTÚRY (Tincturae) . citrónovej Príprava O a Z z drog s obsahom saponínov: Decoctum Radicis Primulae Infusum Floris Verbasci . drení.slúžia k vnútornému užívaniu – cajoviny (podla typu drogy) .) rozdrobenie 2.rozpustí sa toľko g suchého extraktu. potom sa nechá 45 minút stáť pri obyčajnej teplote a nakoniec sa prefiltruje. Decoctum Radicis Althaeae Infusum Radicis Liquiritiae . Príprava O a Z vírivou extrakciou: Decoctum Corticis Frangulae Infusum Herbae menthae piperitae . z plodov a semien hrubo práškovaných (IV) 1. vňatí a koreňov veľmi drobno rezaných (III).z kvetov.) rozpúšťaním suchého extraktu Tinctura Ipecacuanhae 2.1g NaHCO3) Príprava O a Z z drog s obsahom slizov: Infusum. aby obsah účinných látok v roztoku bol rovnaký ako v množstve drogy Použitie: .prevlhčená droga sa preleje zvyšným množstvom vriacej vody a vloží sa na 30 minút do vriaceho vodného kúpeľa a nakoniec sa prefiltruje. Decocta – Odvar: . Inoxia v pomere 20:100 . Príprava O a Z z drog s obsahom alkaloidov: Decoctum Corticis Chinae Infusum Radicis Ipecacuanhae . kloktanie a výplachy Uchovávanie: .z drog hrubo rezaných ( I ) macerácia za obyčajnej teploty 30 minút. chinae 2x toľko k.difúzia účinných látok Prehľad vybraných nálevov a odvarov: 1.sú obyčajné liehové výluhy z drog (ak je treba odtučnených) alebo liehové roztoky suchých extraktov.) dlhodobou maceráciou (3-7 dní). 3 – 5x množstvom vody .droga rozdrobená na potrebný stupeň sa rozmieša s 3 – 5x množstvom kyseliny citrónovej (toľko kyseliny koľko je drogy) u c. 2. Infusum – Zápar: .vhodne rozdrobená droga sa nasype do vírivej vody (mixér) 5 minút Príprava O a Z rozpúšťaním suchých extraktov: Extractum ipecacuanhae siccum .na vonkajšie použitie – obklady. Príprava: 1. kôr. listov.droga na predpísaný stupeň rozdrobená sa premieša s 3 – 5x množstvom NaHCO3 (1g na 0.prevlhčená droga sa preleje zvyšným množstvom vriacej vody a vloží sa do vriaceho kúpeľa na 5 minút.

perkolujeme čistým rozpúšťadlom až do úplného vylúhovania drogy.u tinktúr 10 minút Hodnotenie akosti: 1.) perkoláciou Tinctura aconiti. digestívum. prevlhčenie – 6 hodín 2. strychni a valerianae 4. vylúhuje drogu nevylúhovanú . chinae.droga sa navlhčí po dobu 6 hodín a maceruje sa po dobu 14 hodín .sú tekuté zahustené alebo suché vodné alebo liehové výluhy z drog rozdrobených na predpísaný stupeň . valerianae a gentianae Perkolácia: .02% prvá časť perkolátu : 850g druhá časť perkolátu: dôkazy tretia časť: lisovanie Príprava: . odstavíme na 12 hodín Vírivá extrakcia: .extrakčná metóda založená na intenzívnom vírení drogy s vylúhovadlom za súčasného postupného rozdrobovania drogy reznými nožmi . gentianae. karminatívum.drogu vysušíme a vylisujeme.periodicko – kontinuálny dej .) vírivou extrakciou Tinctura chinae. externum Prehľad tinktúr v ČSL4: Tinct. spazmolytikum.krátkodobá macerácia. aconiti. chinae. stanovenie sušiny – obsah extrahovaných látok 4.podľa stupňa zahustenia: • tekuté (fluida) • riedke (tenuia) • husté (spissa) • suché (sicca) Perkolácia: 1. kým neobsahuje už účinne látky. belladonnae. stanovenie hustoty piknometricky 3. ktorý sa postupne koncentruje. že čisté vylúhovadlo vylúhuje drogu a výluh. dolejeme vylúhovadlo a macerujeme 24 hodín 3. organoleptické 2. po zachytení 850g perkolátu – odstavíme predlev . myrrhae EXTRAKTY (Extracta) . alkaloidy – činidlom Zajcevovým. stanovenie liehu 5.amarum.droga uložená v perkolátore je vylúhovaná tak. skúšky totožnosti – chromatografia Použitie: .pripravujú sa extrakciou z rastlinných alebo živočíšnych drog v rôznom pomere vylúhovadle k droge .Tinctura amara a Tinctura auranti 3.extrakty obsahujú viac sušiny alebo odparku ako tinktúry a teda majú i vyšší obsah účinných látok . nealkaloidy – až kým sušiny nie je menej ako 0.ak sme zastavili 500 g perkolátu zastavíme prívod . stomachikum. amara.

thymi.niektoré granuláty sa priamo prehltnú. hustota.takmer pre každý extrakt je podľa obsahových látok predpísané špecifické vylúhovadlo .granuláty obsahujú jedno liečivo alebo viac liečiv s excipientmi alebo bez nich a v prípade potreby môžu obsahovať aj korigenciá a farbivá povolené kompetentnou autoritou (ŠÚKL) . granuláty. vzhľad.každá dávka z viacdávkového obalu sa aplikuje pomocou vhodnej aplikačnej pomôcky.granuláty sa dodávajú v jednodávkových alebo viacdávkových obaloch . rhei.ako extrakčné metódy slúžia: najviac perkolácia. dimacerácia i polymacerácia pri obyčajnej i zvýšenej teploty . prípadne v inej vhodnej kvapaline . chuť.sú určené na perorálne použitie . obsah účinných látok Typy priebehu extrakcie: kontinualny(protiprudova maceracia). metódami sušiacimi rozprašovaním .rozlišujú sa tieto druhy perorálnych granulátov: • šumivé granuláty .akostné ukazovatele: konzistencia.granuláty sa skladajú z tuhých a suchých agregátov práškovitých častíc dostatočne odolných proti mechanickému namáhaniu . Definícia: .výluhy sa zahusťujú odparovaním vo vákuu. faecis. valerianae Hodnotenie akosti: . periodicky(maceracia). jednostupňová macerácia. frangulae. iné sa žujú a niektoré sa pred aplikáciou rozpúšťajú alebo dispergujú vo vode.jednodávkové granuláty sú naplnené v individuálnom obale. polokontinualny(perkolacia) 37. farba. belladonnae. aby sa odmeralo predpísané množstvo . odparok.. glycerolu. rozpustnosť. napríklad vo vrecku alebo v injekčnej liekovke .uchovávajú sa chránené pred svetlom Prehľad extraktov v ČSL4: Extr. percentá liehu. Granulácia.

technolog. ktorý je hygroskopický a vo vode lepšie rozpustný  fosforečnan vápenatý: . ale aj ako látka podporujúca rozpad . pretože aglomeráty majú guľovitý tvar . plnivá: .vo vode napučiavajú .používa sa ako bezvodá. látky.dobre sa rozpadá a ľahko sa z nej uvoľňujú liečivá .sú to PS zložené z glukózových jednotiek . tritici  modifikované škroby: .plnivo môže mať aj funkciu adsorbenta t.nie je hygroskopický  síran vápenatý: .látky indiferentné a súčasne sa zúčastňujú na regulácii vlhkosti .pri zahriatí tvorí hydrogel .  mikrokryštalická celulóza: .j.je dobre rozpustná vo vode. látky menej zvyšok sa doplní plnivom látkou. nie v liehu .jeho optickým izomérom je Sorbitol. ktorá je dobre lisovateľná a indiferentná.Amylum oryzae.rozdeľujú sa podľa svojej funkcie: plnivá (zrieďovadlá.s mikrokryštalickou celulózou sa hodí na priame lisovanie .používa sa v zmesiach na priame lisovanie .• obalené granuláty • gastrorezistentné granuláty • granuláty s riadeným uvoľňovaním liečiva Pomocné látky na granuláty: .vyrobená zo srvátky kravského mlieka . ak je úč. adsorbenciá) spojivá a mazadlá (antiadhezíva) kĺzadlá a látky podporujúce rozpad a rozpúšťanie .plnivo do žuvacích tabliet .regulujú aj obsah vlhkosti .aglomerovaná laktóza (sušená rozprašovaním) má lepšie tokové a spojivové vlastnosti.  laktóza: .býva MB kontaminovaný .používa sa ako plnivo a spojivo.v styku s liečivami je veľmi stála . ktorá má schopnosť viazať kvapalinu bez toho aby zvlhla . hranica pre tabletu je 100mg.tieto látky sú potrebné na proces lisovania a látky podporujúce rozpad majú význam z hľadiska BD 1.zlé tokové vlastnosti .stoRx1500 vhodný na priame lisovanie.má výborné tokové a rozpadavé vlastnosti a pevnosť.dobre tečúca látka .  natívne škroby: .má tvoriť 40 – 50 % tabletoviny.  manitol: . hydrát a aglomerovaná .Avicel – plnivo na priame lisovanie .

- plnivo pre zmesi ktoré sa granulujú - je vhodný pretože nereaguje s mnohými látkami, je lacný  sacharóza: - vyrába sa rafináciou repového cukru - veľmi ľahko rozpustná vo vode - uplatňuje sa ako plnivo, spojivo pri vlhkej granulácii, suché spojivo, chuťový korigens - pri dlhšom skladovaní – horšia rozpadavosť - vyrába sa napr. Sugartab. 2. spojivá: - pridávajú sa na zvýšenie spájacích vlastností - musia byť kompatibilné so súčasťami - musia dodávať dostatočné kohezívne vlastnosti zmesiam, ale nesmú brániť ich rozpadu, rozpúšťaniu, absorpcii - pridávajú sa do tabletoviny ako roztok alebo gél alebo ako suché látky, ktoré sa aktivujú rozpúšťadlom na granuláciu - sú aj suché spojivá, ktoré pôsobia bez toho, aby prechádzali do roztoku, tie sú dôležité pre priame lisovanie - najdôležitejšie spojivá sú škrob, želatína a celulózové deriváty.  metylcelulóza: - Methylcelulosum 450, uplatňuje sa pri granulácii - rozpúšťa sa v studenej vode.  sodná soľ karboxymetylcelulózy: - používa sa ako vlhčivo  hydroxypropylcelulóza a hydroxypropylmetylcelulóza - roztoky spojív používané pri vlhkej granulácii sa nazývajú vlhčivá - sú to roztoky vo vode, vo vode a liehu alebo iných org. rozpúšťadlách - môže sa použiť aj arabská guma alebo tragant ale hrozí MB kontaminácia - ďalej sacharóza a glukóza, ale zvyšujú lámavosť - v nevodných roztokoch sa používa aj polyvinylpyrolidón - medzi suché spojivá patria sušená laktóza, sacharóza a mikrokryštalická celulóza 3. látky podporujúce rozpad tabliet: - rozpad je nevyhnutý pre rozpúšťanie a absorpciu liečivej látky - pridávajú sa buď pred granulovaním (intragranulárne) alebo až k suchému granulátu (extragranulárne) - druhý spôsob je výhodnejší - lepšia rozpadavosť na jemnejšie kúsky - rozpadavý účinok majú škroby a mikrokryštalická celulóza - účinok škrobu sa vysvetľuje jeho schopnosťou vytvoriť vo výlisku kapilárne kanáliky, ktorými môže preniknúť voda inhibujúca účinnosť fyzikálnych väzobných síl - výrazný vplyv na rozpadavosť majú modifikované škroby (Ultramylopektin)  mikrok. celulóza: - účinkuje podobne ako škrob, je účinná ak tvorí 10% hmotnosti tabletoviny  galaktomanány: - sú prírodné vysokopolymerizované látky obsiahnuté v endosperme semien - známa je Guaraguma.  formaldehyd- kasein: - prášok vo vode nerozpustný

- rozpad ovplyvňuje kapilárne  používa sa aj Bentonit, čistená celulóza a kyselina algínová, avšak ich požitie je obmedzené, rozpad pozitívne ovplyvňujú aj tenzidy, zmáčadlá 4. klzné a antiadhezívne látky: - dve funkcie: a)zlepšujú tokové vlastnosti tabletoviny, uľahčujú presné plnenie dutiny lisovania b) zmenšujú trenie medzi tabletou a stenou lisovnice pri vysúvaní tablety a zabraňujú prilepeniu tabletoviny na lisovnicu - rozlišujeme: klzné látky (kĺzadlá) antiadhezívne látky (antiadherenciá, mazadlá) - väčšina látok tejto skupiny má schopnosť plniť obe funkcie dobre a preto hranica medzi nimi nie je ostrá - náuka o trení (tribológia) a) kĺzadlá: - sú to látky podporujúce plynulý tok tabletoviny do lisovnice - vyrovnávajú povrchové nerovnosti častíc (granulátových zŕn) ich povrch sa stáva hladkým a interpartikulárne trenie sa zníži - kukuričný škrob, CabOSil, Aerosil – koloidný oxid kremičitý - je nerozpustný vo všetkých rozpúšťadlách, zlepšuje tokové vlastnosti a rozpadavosť tabliet, môže sa použiť len do 3%. b) antiadhezívne látky: - môžu pôsobiť dvojakým mechanizmom - ide buď o kvapalinové (hydromechanické) alebo stykové mazadlá - pri hydromechanickom mazaní sa pohybujú dve vrstvy, ako by boli oddelené spojitou vrstvou mazadla (napr. minerálne oleje)-u tabliet sa nepoužívajú - pri stykovom mazaní vyplýva mazací účinok z priľnavosti polárnej časti mazadla ku kovovému povrchu lisovnice, na ktorej je hydrofilná vrstva kovových oxidov - pretože mazadlá sú hydrofóbne spomaľujú rozpad a rozpúšťanie - mazadlá menia povrch častíc a ovplyvňujú väzbové sily čoho výsledkom sú mechanicky menej odolné tablety. - pridávajú sa extragranulárne, ich účinná koncentrácia je pod hranicou 1% - vo vode nerozpustné(účinnejšie): stearáty kyselina stearová mastenec vosky - vo vode rozpustné ak má byť po rozpustený číry roztok: benzoan a octan sodný chlorid sodný polyetylénglykol olejan sodný laurylsíran horečnatý Výroba: -pri výrobe, balení, uchovávaní a distribúcii granulátov sa musia prijať vhodné opatrenia, aby sa zabezpečila ich mikrobiologická kvalita Suchá granulácia: - pri tomto procese sa prechodne vytvoria väčšie zhluky (agregáty) a tie sa potom rozdrobovaním dezagregáciou rozdelia na granulátové zrná - prechodné agregáty sú buď veľké tablety (brikety) alebo inak tvarované výlisky

- SG je zrnenie bez použitia rozpúšťadla a tepla na sušenie - je vhodná pre látky citlivé na teplo a vlhkosť - pri výrobe sa používajú lisy na briketovanie - hrozí riziko krížovej kontaminácie – prach z jedného prípravku sa môže dostať do iného súčasne vyrábaného prípravku - používa sa len pri liečivách, ktoré sú nestále a neznášajú vlhko ako napr. ASA. Vlhká granulácia: - je postup pri ktorom vytvorenie zhlukov, granulátových zŕn umožňuje roztok spojiva (vlhčivo) - najčastejšie používaná metóda - pre jej použitie je však viacero dôvodov: a) k liečivám sa pridávajú pomocné látky, ktoré výrazne ovplyvňujú lisovateľnosť, na lisovanie stačí menší tlak b) liečivá vo vyšších dávkach získavajú granuláciou vhodné tokové vlastnosti c) za vlhka sa dosiahne veľmi pravidelné rozdelenie všetkých súčastí, najmä liečiv ktoré sú zastúpené v malých dávkach d) pri nestálych liekoch sa používajú nevodné rozpúšťadlá Granulácia rozpájaním vlhkej granuloviny: - liečivá a PL sa za sucha dobre premiešajú a zvlhčia sa roztokom spojiva - následne sa granulovina pretlačí cez sitá - potom sa granulát suší - pri sušení vznikajú aglomeráty a preto treba vysušený granulát zhomogenizovať rozdrobením - k suchému granulátu primiešajú látky ktoré majú byť prítomné extragranulárne (mimo zŕn) - tak lepšie plnia svoju funkciu antiadhezívne a klzné látky Fluidná granulácia: - častice sa vo fluidnej vrstve zvlhčujú nástrekom vlhčiva - primárne častice sa zliepajú, kým sa nevytvoria zrná potrebnej veľkosti a tvaru - po skončení procesu sa častice vo fluidnej vrstve vysušia teplým vzduchom - potom sa pridávajú extragranulárne súčasti Hodnotenie: 1. stanovenie veľkosti a rozdelenia veľkosti zŕn granulátu 2. stanovenie zdanlivého merného objemu a zdanlivej mernej hmotnosti granulátu 3. stanovenie granulárnej mernej hmotnosti zrnených práškov 4. výpočet celkovej pórovitosti 5. stanovenie mechanickej pevnosti zrnených práškov 6. stanovenie rozpadavosti zrnených práškov 7. stanovenie vlhkosti zrneného prášku 8. stanovenie sypkosti zrnených práškov 9. obsah prepadu a mechanická odolnosť zrneného prášku Uchovávanie: -ak liek obsahuje prchavé zložky alebo ak jeho obsah treba chrániť, uchovávajú sa vo vzduchotesných obaloch

38. Perorálne želatínové kapsuly
Definícia podľa SL1: - capsulae gelatinosae - kapsuly sú tuhé prípravky s tvrdými alebo mäkkými stenami rôzneho tvaru a objemu, zvyčajne obsahujú jednu dávku liečiva - sú určené na perorálnu aplikáciu - steny kapsúl sú zo želatíny alebo z iných látok - ich konzistencia sa upravuje pridaním látok, ako je glycerol alebo sorbitol - môžu obsahovať excipienty, ako napríklad povrchovo aktívne látky, opalizujúce plnivá, antimikrobiálne látky, sladidlá a farbivá povolené kompetentnou autoritou a korigenciá kapsuly môžu mať povrchové označenie - obsah kapsúl môže byť tuhý, kvapalný alebo pastovitý - skladá sa z jedného alebo z viacerých liečiv, s excipientmi, ako sú rozpúšťadlá, plnivá, klzné látky a látky podporujúce rozpad, alebo bez nich - obsah nesmie porušovať stenu kapsúl - stenu kapsúl však rozrušujú zažívacie šťavy, aby sa uvoľnil ich obsah - rozlišujú sa tieto druhy kapsúl: tvrdé kapsuly mäkké kapsuly gastrorezistentné kapsuly kapsuly s riadeným uvoľňovaním liečiva škrobové kapsuly Definícia podľa ČSL4: - kapsuly (tobolky, capsulae) sú duté telieska, spravidla zo želatíny, rôzneho tvaru, veľkosti a konzistencie, ktoré slúžia ako obal na plnenie tuhých alebo tekutých lipofilných liečiv alebo roztokov a sú to aj liečivé prípravky, vyrobené naplnením liečiv do týchto obalov - rozlišujú sa tieto druhy kapsúl: tvrdé želatínové kapsuly mäkké želatínové kapsuly želatínové perly enterosolventné želatínové kapsuly Definícia podľa PhEur: - tuhé liekové formy s tvrdým alebo mäkkým obalom, vyrobené z vhodného typu želatíny - líšia sa tvarom a objemom, obsahujú spravidla jedno liečivo a sú určené na perorálne použitia

Pomocné látky na výrobu želatínových kapsúl: - želatínové kapsuly sa vyrábajú zo zmesi želatíny, vody, glycerínu a farbív - často obsahujú aj konzervačné látky - želatína je polymér, ktorý tvorí stenu kapilár, voda je rozpúšťadlo, glycerín alebo sorbitol sú zmäkčovadlá - želatína na výrobu kapsúl sa získava z kolagénu, ktorý je hlavnou súčasťou kože a spojivových tkanív - želatína sa z kolagénu získa termickou alebo chemickou depolymerizáciou, rozložením molekúl kolagénu - produkt získaný odbúraním kolagénu je rozpustnejší vo vode - cieľom prípravy želatíny je depolymerizovať kolagén tak, aby bola získaná želatína vo vode rozpustná, ale nestratila jeho pevnosť - želatína sa neuplatňuje len pri výrobe želatínových kapsúl, ale je to pomocná látka, ktorá sa uplatňuje vo viacerých liekových formách na zvýšenie viskozity, ako emulgátor a stabilizátor - pri géloch zabraňuje syneréze, tlmí zmeny pH, pretože má amfolytický charakter - má neutrálnu chuť, je bez nepríjemného zápachu, fyziologicky je celkom neškodná, stráviteľná, lebo je to čistý proteín prírodného pôvodu - želatína na výrobu želatínových kapsúl musí spĺňať náročné fyzikálne, chemické a mikrobiologické požiadavky - z fyzikálnych ukazovateľov sú najdôležitejšie mechanické vlastnosti gélov viskozita slizov želatíny - mechanické vlastnosti gélov vyjadruje tzv. Bloomovo číslo, ktoré sa definuje ako sila, potrebná na vtlačenie tyčinky, ktorej styčná plocha má povrch 1 cm2 4 mm hlboko do 6,66% želatínového gélu, ktorý sa udržiava pred skúškou najmenej 17 hodín pri teplote 10 oC - chemickými charakteristikami želatíny je pH, izoelektrický bod, obsah popola a neprítomnosť ťažkých kovov, sírnikov, fosforečnanov a arzénu - pri mikrobiologických skúškach sa sleduje neprítomnosť patogénnych aj nepatogénnych zárodkov, pretože tobolky majú byť sterilné alebo aspoň mikrobiálne neškodné - želatínová hmota je pre mikroorganizmy vhodnou živnou pôdou, preto sa do želatínovej hmoty pridávajú antibakteriálne látky, alebo sa kapsuly sterilizujú etylénoxidom - želatínové kapsuly sa dajú upraviť aj na acidorezistentný (enterosolventný) obal, a to ponorením do roztoku pripraveného z 5 častí roztoku formaldehydu a 95 častí 95% liehu a vysušením - pôsobením formaldehydu sa želatína denaturuje a vzniká tzv. formaldehydželatína - formaldehydželatína sa vo vode nerozpúšťa a v závislosti od stupňa denaturácie odoláva aj pôsobeniu kyslej žalúdočnej šťavy Výroba želatínových kapsúl: - tvrdé želatínové kapsuly sa vo farmaceutických závodoch len plnia, zatvárajú a balia - mäkké želatínové kapsuly a želatínové perly sa vo farmaceutickej výrobe súčasne formujú a plnia, potom sa balia 1. tvrdé želatínové kapsuly: definícia podľa SL1: tvrdé kapsuly sa skladajú z dvoch valcovitých častíc polguľovitým dnom (tela a vrchnáku), ktoré sa dajú navzájom zasunúť výroba podľa SL1: liečivá zvyčajne v tuhom stave (prášky alebo granuláty) sa plnia do jednej časti, ktorá sa potom uzatvára nasunutím vrchnáka na telo kapsuly, bezpečnosť uzáveru sa musí vhodným spôsobom zabezpečiť pri výrobe tvrdých želatínových kapsúl sa želatína rozpúšťa v kotloch z nehrdzavejúcej ocele pri teplote 65 oC

32% vody želatína sa nechá napučať vo vode. aby neboli veľmi krehké do želatínovej hmoty sa pridávajú farbivá. Plnia a uzatvárajú v jednej operácii. malé i väčšie tablety. zafarbí. konzervuje antimikrobiálnou látkou a zbaví vzduchu liečivé látky musia byť kvapalné z tuhej látky sa pripraví roztok v nevodných rozpúšťadlách (oleje) alebo sa pripraví stabilizovaná olejová suspenzia. ktoré zodpovedajú tvarom a priemerom telu a vrchnáčiku kapsuly. ale môžu byť vytvorené aj pred plnením. ich objem je od 0. mäkké želatínové kapsuly: definícia podľa SL1: mäkké kapsuly majú hrubšie steny ako tvrdé kapsuly. v ktorých sú formy vždy na jednu polovicu kapsuly tlakom otáčajúcich sa valcov sa z pásov vyseknú polovice budúcej kapsuly. aby sa zabezpečila biologická dostupnosť liečiva do kapsúl sa najčastejšie plní prášok alebo zrnený prášok na zlepšenie tokových vlastností sa k nim pridávajú klzné látky plniť sa však môžu aj pelety. 24% glycerínu. steny kapsúl tvoria jeden celok rôzneho tvaru výroba podľa SL1: mäkké kapsuly sa zvyčajne tvarujú. mikrokapsuly. pridajú sa ďalšie súčasti a zmes sa v kotli s planétovým miešadlom rozpustí. charakteristickou vlastnosťou želatínových kapsúl je ich farebnosť (až 50 farebných odtieňov) pri výrobe sa namočia valcovité tyčinky (formy). obduktety naplnené tvrdé želatínové kapsuly sa môžu ďalej upravovať k úpravám patrí potlač. aby na nich vytvorený film stuhol po usušení sa z formy stiahnu. orežú na žiadanú dĺžku a spoja tak sa vytvorí dvojdielna prázdna želatínová kapsula dodávajú sa v 7 veľkostiach. aby sa dosiahla rovnorodosť dávkovania. vyrobené kapsuly majú obsahovať 12-15% vody. na okrajoch sa zvaria a dávkovacie čerpadlo vtlačí medzi steny kvapalný liečivý prípravok naplnená kapsula sa potom ihneď uzavrie a obidve časti sa zlepia formy sú najčastejšie guľovité alebo podlhovasté - .voda použitá ako rozpúšťadlo musí byť demineralizovaná a sterilizovaná. ktorá sa po naplnení a uzatvorení nemôže otvoriť bez poškodenia prípravok.13-1. prípadne emulzia zo zahriatej viskóznej želatínovej hmoty sa v príslušnom zariadení formujú dva pásy tie sa vedú na valce. ktorý sa má plniť do želatínových kapsúl musí spĺňať dve požiadavky: a) musí byť vhodný na spracovanie na automatických plničkách. odstránenie prachu a leštenie. zapečatenie a páskovanie a vytvorenie odolností proti žalúdočnej šťave 2. tuhé látky sa zvyčajne rozpúšťajú alebo dispergujú vo vhodných vehikulách alebo základoch a vytvárajú roztok alebo disperziu pastovitej konzistencie na rozdiel od tvrdých sa v jednej operácii formulujú aj plnia východiskovým produktom je želatínová hmota obsahujúca spravidla 44% želatíny. ktoré sú najväčšie veľkosť 0 je najvýhodnejšia na prehltnutie coni-snap-supro je kapsula.37 ml. b) musí sa z kapsúl uvoľňovať. do roztopenej želatínovej hmoty potom sa formy vytiahnu a otáčajú v prúde vzduchu. kvapaliny sa plnia ako kvapalné látky. môžu obsahovať 781644 mg liečiva ich veľkosť sa označuje číslami 5-000.

v lekárenskom benzíne sa zbavujú uľpievajúceho tekutého parafínu. pred aplikáciou sa na niekoľko sekúnd ponoria do vody. kapsuly s riadeným uvoľňovaním definícia podľa SL1: sú to tvrdé alebo mäkké kapsuly. znížená spotreba pomocných látok. ktoré majú odolávať žalúdkovej šťave a uvoľňovať liečivo alebo liečivá do črevnej šťavy. kým účinná látka rozpustená v oleji vnútornou časťou súosej dvojihly vytvára sa tým trubica. oxacilínu a chloridu tetracyklínia .06-20 ml 3. sú liekovou formou kardiovaskulárnych liečiv. ale ich tvar môže byť vždy len guľovitý farbenie kapsúl je v zásade možné pridávaním farbiva do želatínovej hmoty alebo sa môžu farbiť po vysušení. odstredením sa zbavujú rozpúšťadla a sušia vzduchom výhodou tohto spôsobu je. ich obsah.kapsuly obsahujú antibiotiká. čistenej vody a konzervačnej prísady (metylparabén) zahriata na teplotu 60 oC tečie vonkajšou. CO2 a svetlom. ktorá vyteká do chladiacej kvapaliny (tekutý parafín) upravenej na určitú hustotu. teploty 4-6 oC v chladiacom kúpeli sa vplyvom povrchového napätia vytvárajú kapsuly ochladené kapsuly sa oddeľujú od chladiacej kvapaliny na site.výhody kapsúl: dobrá biologická dostupnosť liečiva. choleretiká. čas uvoľňovania alebo miesto. škrobové kapsuly definícia podľa SL1: škrobové kapsuly sú tuhé prípravky s tvrdou stenou. indometacínu. glycerínu. vitamínov A a D. aby sa zmenila rýchlosť uvoľňovania liečiva. že sa kapsuly naplnia granulátom. presné a rovnomerné . pripravujú sa zvyčajne tak. položia sa na jazyk a prehltnú sa s malým množstvom vody. alebo v niektorých prípadoch použitím tvrdých alebo mäkkých kapsúl s gastrorezistentnou stenou (enterálne kapsuly) 6. prípadne aj po niekoľkomesačnom skladovaní 4. ochrana liečiv pred O2. antiflogistiká a antiastmatiká . stena alebo oboje sa pripravuje s osobitnými pomocnými látkami alebo osobitným postupom tak. kde sa uvoľňovanie uskutoční patria sem kapsuly s predĺženým uvoľňovaním a kapsuly s oneskoreným uvoľňovaním 5.v ČSL4 sú oficinálne 4 prípravky. zmenšené problémy formulačné. želatínové perly: formujú a plnia sa v jednej operácii rovnako ako mäkké líšia sa tým. a to kapsula ampicilínu. vyrábajú sa z nekvaseného cesta zvyčajne z ryžovej múky a skladajú sa z dvoch tvarovaných plochých častí.- sformované kapsuly sa vysušia pri obyčajnej teplote v prostredí s nízkou relatívnou vlhkosťou vnútorný obsah kapsúl je 0. plnia sa liečivom (liečivami) a sú to jednodávkové lieky Prehľad želatínových kapsúl a ich použitie: . že na svojom obvode nemajú šev roztopená želatínová hmota zložená zo želatíny. že zariadenie je pomerne jednoduché e že nevyžaduje klimatizáciu výrobnej prevádzky ľahko sa prechádza na inú veľkosť kapsúl. buď časticami s gastrorezistentným obalom. gastrorezistentné kapsuly definícia podľa SL1: gastrorezistentné kapsuly sú kapsuly s oneskoreným uvoľňovaním.

majú neutrálnu chuť Hodnotenie akosti želatínových kapsúl: 1) organolepticky – tesnosť uzatvorenia. možnosť pripraviť kapsuly enterosolventné s riadeným uvoľňovaním liečiva. ľahko sa prehĺtajú. depotné. tvar.dávkovanie. zafarbenie 2) priemerná hmotnosť a hmotnostná premenlivosť obsahu 3) skúška na uvoľnenie obsahu 4) obsah účinnej látky . veľkosť. racionálna a hygienická výroba.

.

obalené tablety sa spravidla vyznačujú aj zvýšenou mechanickou odolnosťou . enterosolventný. terapeutická funkcia. Pomocné látky na obaľovanie jadier. vlhkosť.39. sú mechanicky pevné tvarovo určité prípravky ktoré sa skladajú z jadra (tablety. acidorezistentný) . svetlo) 3. korekčná funkcia – obal upravuje chuť a vzhľad jadra 2.riadenie účinku (obal enterosolubilný. Sú určené k perorálnej aplikácii. Funkcia obalu 1. ochranná funkcia – obal chráni pre vonkajšími vplyvmi (vzdušný kyslík. Obduktety. Obalom sa môžu oddeliť aj dve liečivé látky u ktorých je predpoklad vzájomnej interakcie 4. výlisku) a z jednovrstvového alebo viacvrstvového obalu.

.zeín. propylénglykol. ftaláty. polyvinyl alkoholu. deriváty kyseliny akrylovej a metakrylovej (eudragit). veľkosť. parafín. ktoré spájajú obal a jadro prípravku pôsobením vnútorných a vonkajších (adhezívnych a kohezívnych) síl . ricínový olej. roztok polyvinylpyrolidónu. makrogoly. splnenie požadovanej funkcie dražé – vyhovujúci tvar. mechanická odolnosť. uhličitan vápenatý. tvar obaly – hladký povrch. . rovnomerný farebný tón. deriváty celulózy (celoftal).sacharóza.sacharózový sirup so želatínou alebo arabskou gumou. škrob. kapsuly eudragit L a S − kopolymerizáty kyseliny metakrylovej a metylesteru kyseliny metakrylovej aniónového chrakteru − v žalúdočnej šťave nerozpustné a pre vodu nepriepustné . dobrá dávkovacia presnosť.kaolín. makrogoly. glukózový (škrobový) sirup. aeorosil vlhčivá (spojivá): sú látky. roztok karboxymetylcelulózy farbivá – pigmenty a farbivá rozpustné vo vode leštivá: ich úlohou je dať prípravku lesk a súčasne chrániť obalovú vrstvu pred vlhkosťou . tenzidy.cerezín. . šelak.monostearan glycerolu. dobrá dávkovacia presnosť. ktoré po odparení kvapalnej fázy vytvárajú na jadrách vrstvu ochranného filmu . mastenec. zmäkčovadlá: . obal. rozpad podľa potreby.mastenec. stearín. triacetín filmotvorné (lakotvorné látky): kvapaliny. bentonit.požiadavky na jadrá. dostatočne vysušené. stálosť pri skladovaní. polyvinyl pyrolidon eudragit E − kopolymerizát katiónového charakteru na báze dymetylaminoetyl metakrylátu a metylesteru kyseliny metakrylovej − rozpustný v žalúdočnej šťave − vytvára bezfarebné transparentné filmy − tvorba konečných filmov pre obduktety. dobrý rozpad v žalúdku alebo čreve. dražé jadrá – vysoká mechanická odolnosť. estetický vzhľad pomocné látky používané pri obaľovaní plnivá : . neporušený povrch. tvrdosť. včelí vosk.sorbimakrogoly.

obaľovanie suspenziou plnív v roztokoch spojív 3. obaľovanie tuhým plnivom a spojivom v roztoku 2. obaľovanie vodnou disperziou lakotvorných látok 6. normálne alebo automatizované obaľovanie tuhým plnivom a spojivom v roztoku jadrá sa navlhčujú roztokom spojiva (vlhčivom) a zasypávajú tuhým. pumpy. tráviacich šťavách − napučiavajú a sú priepustné pre dyfundujúcu liečivú látku − depotné (retardované) liekové formy všetky typy eudragitov sa dajú pomocou pigmentov farbiť metódy obaľovania – podľa spôsobu nanášania obalov na jadrá 1. obaľovanie suspenziou plnív vo vodnej disperzii lakotvorných látok 7. čerpadlá atd. zariadenia pre fluidné obaľovanie 4. obaľovanie suspenziou plnív v roztokoch lakotvornej látky 5. veľkoobjemové bubny valcovitého tvaru sú vhodné pre obaľovanie pomocou suspenzie alebo roztoku lakotvornej látky 3. nanášanie základného obalu − nanášanie funkčných obalov − hladenie − farbenie . dražovací bubon (najmä pri obaľovaní pomocou vlhčív a plnív) 2. nalisovaním obalu (obduktety s nalisovaným obalom) technologické postupy 1. práškovým plnivom základné operácie: − úprava dražovacieho bubna. dražovaním (obduktety dražované) 2. poťahovaním filmotvornými látkami (obduktety poťahované) 3. obaľovanie plnivom a spojivom v suchom stave výrobné zariadenie používané pri dražovaní 1. − úprava jadier − krytie. špeciálne tabletovacie lisy prvé dva môžu byť doplnené prídavnými zariadeniami ako sú striekacie pištole. obaľovanie roztokom filmotvornej látky 4. zariadenie na prívod a odvod vzduchu.− rozpúšťajú sa v neutrálnej až slabo alkalickej oblasti tráviacich štiav − tvorba acidorezistentných obalov eudragit RL a RS − kopolymerizáty kyseliny akrylovej a metakrylovej s malým obsahom kvartérnych amóniovych skupín − nerozpustné vo vode.

ktoré môžu meniť rýchlosť uvoľňovania a absorpciu účinných látok v tráviacom trakte . spansule.sú to mechanicky pevné. ich základné typy: 1.spansule boli tvrdé želatínové kapsuly naplnené upravenými peletami. Dôvody pre výrobu a použitie retardiet: . dávkované prípravky s riadeným účinkom. obsahujúce amfetamín .od roku 1961 sa v priemyselnej výrobe stretávame s retardetami rôznych typov Faktory ovplyvňujúce formuláciu retardiet. ktorých obal tvoril vosk alebo glycerolmonostearát .vrstvy mali rôznu hrúbku.prekročenie terapeutickej koncentrácie vedie k vystupňovaniu vedľajších účinkov . iné pomalšie a výsledkom bol prísun liečiva do organizmu počas 12 hodín .pri aplikácii štandardných liekov viackrát za deň hladina liečiva v krvi kolíše pomerne v širokom rozmedzí .Retardettae . Definície: . Retardety.perorálne lieky s riadeným uvoľňovaním sa v hromadnej výrobe uplatnili od roku 1952 ako tzv.− leštenie 40. vyrábané za použitia špeciálnych prísad alebo postupov.v oblasti optimálnej terapeutickej koncentrácie je hladina liečiva len relatívne krátky čas (1-2 hodiny) . a preto niektoré pelety uvoľňovali liečivo rýchlejšie.

ktorej kinetiku v tele možno opísať jednoduchým otvoreným jednokompartimentovým modelom. aby sa dosiahla požadovaná terapeutická koncentrácia (iniciálna dávka) udržovacia dávky je určená násobením rýchlostnej konštanty uvoľňovania nultého rádu k0u žiadaným časom predĺženého účinku h W = Di + k0uh - - . akým spôsobom sa uvoľňuje liečivá látka z liekovej formy (aký musí byť prívod liečivej látky).cieľom prípravkov s riadeným uvoľňovaním je tento čas predĺžiť na 80 – 90% .pod terapeutickou koncentráciou liečivo neúčinkuje pri aplikácii štandardných tabliet či kapsúl sa teda pacient lieči len 40 – 60% času. patient compliance) c) znižuje sa riziko vedľajších a nežiadúcich účinkov d) ak sa prípravok aplikuje na miesto alebo k miestu. kde má pôsobiť. Rýchlosť uvoľňovania a dávka: . že sa predlžuje ich životnosť a použiteľnosť f) vytvorením prípravku s riadeným uvoľňovaním je možné získať patentovú ochranu a predĺžiť tak chránené využitie pôvodného liečiva na dlhší čas 2. aby sa vytvoril požadovaný koncentračný profil uvoľňovanie liečivej látky kinetikou nultého poriadku je najvýhodnejším spôsobom uvoľňovania ak sa má udržať konštantná koncentrácia liečivej látky. niektoré prípravky s riadeným uvoľňovaním (implantáty) môžu zabezpečiť prívod liečiva na veľmi dlhý čas (aj na 1 rok) b) zjednodušeným systémom aplikácie sa zväčšuje pravdepodobnosť dodržiavania stanoveného terapeutického režimu. spĺňa súčasne úlohu riadenej distribúcie liečiva e) zdokonaľujú sa vlastnosti liečiv tým. ka. v ktorom liek užíva . akou sa eliminuje: rýchlosť vstupu = rýchlosť výstupu = k0u = ctkeVd ct je koncentrácie liečiva v krvi v určitom čase ke je rýchlostná konštanta úplnej eliminácie Vd je distribučný objem liečivej látky na určenie celkového množstva liečivej látky v prípravku sa k udržovacej dávke pripočíta ešte množstvo liečivej látky potrebné na to.doteraz používané prípravky uvoľňujú liečivú látku tak.pri tvorbe prípravkov sa vychádza zo schémy. ktorá opisuje pohyb liečivej látky v tele ku ka ke a) LIEK → GIT → KRV → MOČ ku ke b) LIEK → KRV → MOČ → ku. liek sa nemusí aplikovať viackrát za deň.dôvody. ke sú rýchlostné konštanty uvoľňovania. že jej uvoľnené množstvo je v určitom časovom úseku konštantné . absorpcie a eliminácie pretože pri prípravkoch s riadeným uvoľňovaním limitujúcim faktorom je rýchlosť uvoľňovania (ku≤ ka) môžeme model zjednodušiť a rýchlosť absorpcie neuvažovať keď chceme udržať konštantnú koncentráciu v určitom cieľovom tkanive. pre ktoré sa retardety presadzujú možno zhrnúť takto: a) zjednodušuje sa systém aplikácie. ochota pacienta spolupracovať s lekárom a presne ho informovať o priebehu liečenia (tzv. musíme ju privádzať rovnakou rýchlosťou.

ml-1. nezávisle od koncentrácie: dc/dt = k0u a) prípravky zásobníkové typu: .j. potom má vzťah tvar: W = Di + ctkeVd/ k1u 3. ktorá by ich rozpúšťanie účinne spomaľovala. rozpustnosť vo vode má byť 0. difúzii (permeácii) alebo osmóze . ktoré sa obalili polymérom sa lisujú na tablety alebo plnia do želatínových kapsúl.fyzikálno – chemické a biologické vlastnosti: a) veľkosť dávky – ak jednotlivá dávka dosahuje hranicu 500 mg. nehodia sa ani látky. ktorý sa skladá striedavo z vrstvy liečivej látky a polyméru . pri uvoľňovaní riadenom rozpúšťaním sa liečivá látka rozpúšťa spolu s polymérom. nemožno pripraviť liekovú formu s riadeným uvoľňovaním.1. pretože také látky buď prestupujú do tkaniva veľmi pomaly. čím sa uvoľní celý obsah liečiva . sú pre predĺženie účinku nežiadúce. Základné typy retardiet: . zjavujú sa výrazne odchýlky od kinetiky nultého rádu . pretože tieto prípravky by boli priveľké b) rozpustnosť vo vode – veľmi dobrá. alebo veľmi rýchlo a potom sa v tkanivách hromadia d) stálosť liečivých látok – je potrebné. ak sa liečivá látka uvoľňuje z liekovej formy kinetikou nultého poriadku.zásobníkový prípravok sa skladá z jadra a obalu (membrány) .uvoľňovanie je rovnomernejšie. Vlastnosti liečivej látky: .častice. ak rýchlosť metabolizácie nie je priveľká a ak sa spôsob metabolizácie nemení pri prechode látky GIT-om i) dĺžka účinku – s látkami s krátkym polčasom a potrebnou vysokou terapeutickou dávkou vznikne veľký. aby liečivá látka bola stála vo všetkých častiach GIT.W je celková dávky Di je iniciálna dávky ak sa liečivá látka uvoľňuje kinetikou prvého rádu.rizikom je prasknutie membrány. ako aj zlá rozpustnosť vo vode.výstup liečiva zo zásobníka je založený na rozpúšťaní. najmä v tenkom čreve e) veľkosť molekuly – za hornú prijateľnú hranicu sa považuje relatívna molekulová hmotnosť 500 – 700 f) absorpcia – dolná ešte prijateľná rýchlostná konštanta absorpcie je 0.je veľmi výhodné. sa môžu podávať v tejto forme. t. musí sa však pridať časť neobalenej liečivej látky (iniciálna dávka) - . ktorým je obalená . pri veľmi dobre rozpustných látkach ťažko nájsť pomocnú látku.1 mg.keď je rozpúšťanie spojené s napučiavaním alebo sa podstatne mení dotyková plocha. ktoré sú rozpustné len v kyslom prostredí c) rozdeľovacia konštanta – veľká hydrofília a veľká lipofília sú nevhodné. ak má prípravok obal. min. ovláda uvoľňovanie liečiva do biofázy . že prípravok prechádza organizmom 10 – 12 hod g) rozdeľovanie – látky s veľkým distribučným objemom sa neodporúčajú h) metabolizmus – látky. ktoré sú ľahko metabolizované.jadro tvorí liečivo v tuhom alebo kvapalnom skupenstve. obal je tvorený polymérom. ktorý má riadiacu funkciu.pri liečivách s obalom rôznej hrúbky sa obal rozpustí a celé množstvo liečivej látky sa môže rozpúšťať a absorbovať . objemný prípravok a pri látkach s dlhým biologickým polčasom je účinok už aj tak predĺžený j) terapeutický index – látky s úzkym terapeutickým indexom a nepoužívajú 4.25 h-1 pri predpoklade.

koncentračný gradient a difúzny koeficient sa nesmú meniť) vzniknuté zmeny sa prejavia odchýlkami od kinetiky nultého poriadku pri uvoľňovaní riadenom difúziou je liečivá látka obalená polymérom. uvoľňovaním a absorpciou 2. ktorý zaručuje uvoľňovanie až v tenkom čreve tretia a štvrtá frakcia majú obaly z pomaly sa rozpúšťajúcich látok.- na tablety možno naniesť ešte vonkajší obal a ním ešte zlepšiť rovnomernosť uvoľňovania liečivej látky z prípravku táto forma je vhodná pre relatívne nerozpustné liečivé látky môžeme rozlíšiť dve podskupiny prípravkov . treba aby pravá strana rovnice ostala nezmenená (čiže difúzna plocha. ale priepustný polymér. ktorý prispieva k udržaniu jej koncentrácie v krvi asi 12 hod tieto prípravky sú zložené len z 3 -4 frakcií prvá frakcia obsahuje iniciálnu dávku (nemá obal). pri styku s tráviacimi šťavami sa rozpustnú polymér rozpustí. polyetylénglykoly. na ktoré sa obal nalisoval. ale plynulým rozpúšťaním. rozpúšťajú liečivú látku a tá vystupuje cez neho z prípravku do biologického prostredia ak ide o čiastočne rozpustný polymér (zmes vo vode nerozpustného a rozpustného polyméru). ktorými potom vystupuje rozpustná liečivá látka prípravky tejto skupiny sú obalené tablety.prípravky s s opakovaným (nárazovým) uvoľňovaním a prípravky s plynulým (kontinuálnym) uvoľňovaním a) na prípravu liekových foriem s opakovaným uvoľňovaním sa používajú pomaly sa rozpúšťajúce pomocné látky (sacharidy a celulózové deriváty. na princípe riadenej difúzie je založená veľká časť prípravkov s riadeným uvoľňovaním liečiva priebeh uvoľňovania môžeme na základe Fickovho zákona vyjadriť vzťahom: dM/dt = ADKΔC/l A . takže v kontakte s tráviacimi šťavami sa vždy uvoľní určitý podiel liečivej látky. alebo z tablety či častice. v obale sa vytvoria otvory. vosky) prípravky tvorí zmes častíc obalených vrstvami rôznej hrúbky. tráviace šťavy vstupujú cez obal do prípravku. rýchlo sa rozpúšťa. utvorené z jadra. pri lisovaní sa časť obalov na časticiach poruší b) prípravky s plynulým uvoľňovaním požadovaná koncentrácia liečivej látky v krvi sa netvorí nárazovým uvoľnením niekoľkých frakcií za sebou. ktorý je vo vode nerozpustný alebo čiastočne rozpustný ak ide o nerozpustný. na ktoré sa obal naniesol vo fluidnej dvojvrstve pre rýchlosť uvoľňovania je určujúcim faktorom veľkosť povrchu a hrúbka obalovej vrstvy . ale hrúbkou obalu finálnou liekovou formou týchto prípravkov sú kapsuly alebo tablety lisovanie obalených častíc do tabliet môže zmeniť ich vlastnosti. absorbuje a vytvára v krvi potrebnú terapeutickú koncentráciu druhú frakciu tvorí acidorezistentný obal. pričom sa od seba nelíšia obalovou látkou. dĺžka difúznej vrstvy.plocha D – difúzny koeficient K – rozdeľovacia konštanta liečivej látky v membráne l – dĺžka difúznej vrstvy (hrúbka steny obalu) ΔC – koncentračný spád v membráne aby sa dosiahla konštantná rýchlosť uvoľňovania.

dV/dt – prítok vody . skelete) . v nose alebo vagíne . a preto sa obsah tablety otvorom vytláča (čerpá) do biologického prostredia .rýchlosť uvoľňovania závisí od rýchlosti vstupu (nasávania) vody do prípravku dV/dt = k . liečivo sa z neho uvoľňuje rozpúšťaním a difúziou.keď sa tuhá látka vyčerpá. ako je objem.- na obaľovanie sa používajú nerozpustné filmy. GIT-e.v prípravku.3. je biodegradovateľný a liečivo sa z neho uvoľňuje rozpúšťaním . ako má prostredie. alebo sa v biologickom prostredí postupne rozkladá a rozpúšťa. ktorá dovoľuje prestup vody.rozhodujúcim prvkom prípravkov s uvoľňovaním riadeným osmózou je semipermeabilná membrána .základný význam pre pravidelné uvoľňovanie majú vlastnosti membrány a veľkosť výstupného otvoru b) prípravky matricového typu: . odpadá riziko náhleho uvoľnenia a vstrebania celej dávky liečiva . rovnica sa zjednodušuje dV/dt = k . ktorý má vyšší osmotický tlak. v ktorej je malý otvor. preniká do tablety touto membránou voda. tableta uvoľní v každom časovom intervale taký istý objem nasýtenej kvapaliny.ΔP – rozdiel hydrostatického tlaku .matricový skelet je jednoduchší a lacnejší . keď sa na tablete utvorí semipermeabilná membrána. metylcelulóza. ktorá vytláča roztok liečivej látky otvorom v obale prípravku . hydroxypropylcelulóza s polyvinylacetátom a pod.tableta nasáva vodu semipermeabilnou membránou konštantnou rýchlosťou určenou permeabilitou membrány a osmotickým tlakom vnútri prípravku . (Δπ) .obalovým materiálom je semipermeabilná membrána.tým sa dosiahne riadené plynulé uvoľňovanie liečivej látky .ako matricový sa označuje prípravok. .A a l – plocha a hrúbka membrány . uvoľňovanie prebieha podľa kinetiky nultého poriadku . ktorý sa nerozpadá. množstvo uvoľnenej látky sa rýchlo zníži na nulu .keď je hydrostatický tlak relatívne malý v porovnaní s osmotickým tlakom. A/l . prípadne pomocnú látku .uvoľňovanie liečiva je pravidelnejšie.príkladom môžu byť prípravky typu OROS (orálna lieková forma založená na osmóze . ktoré sú schopné udržať relatívne konštantnú dĺžku dráhy z vnútra tablety von. ktoré sú priľnavé a udržia sa v ústach. zmes polyvinylpyrolidónu a acetylovaného monoglyceridu. (Δπ – ΔP) .osobitnou skupinou prípravkov matricového typu sú bioadhezívne systémy. rozpúšťa liečivú látku. na ich tvorbu sa použila etylcelulóza. vzniká nasýtený roztok.pretože je vnútorný objem konštantný. v ktorom je liečivo dispergované v určitom objeme polyméru (v matrici.osmotický tlak je hnacou silou. A/l .polymér sa buď v biologickom prostredí nerozpúšťa.Δπ – rozdiel osmotického tlaku .ak je pravá strana rovnice konštantná. ale bráni prestupu liečivej látky . ktorý nasaje .k – konštanta .

v tlmivých roztokoch s pH ≥ 5 slúži ako obal odolávajúci žalúdočnej šťave a aj ako spojivo pri granulácii 6. možno ich farbiť pigmentami obaľovanie akrylátovými živicami je rýchle. acetón-metanol. lesklé. Eudragit RL 2. prípravky majú štandardné vlastnosti . monostearylglycerol. napučiavajú však a stávajú sa priepustnými. racionálne. polyméry a) akrylové živice vytvárajú permeabilné membrány (filmy) skladajú sa z neutrálnych esterov kyseliny polyakrylovej a chloridu trimetylamóniummetylmetakrylátu pôvodne boli vo forme roztokov v organických rozpúšťadlách neskôr sa vyvinuli vodné disperzie (latexy) získavajú sa emulznou polymerizáciou esterov akrylovej kyseliny a kyseliny metakrylovej použili sa pôvodne ako enterosolubilné obaly vyrábajú sa pod chráneným názvom EUDRAGIT na výrobu retardet sú určené tri typy živíc: 1. liečivo prechádza permeáciou priepustnosť filmov je nezávislá od pH. acetylované monoacylglyceroly. skupina tukov. v ktorom má pôsobiť Pomocné látky na retardety: 4. etanole. éteri. celulózové deriváty etylcelulóza – filmotvorná látky. čiastočne rozpustný je v etanole. Eudragit NE obaly z Eudragitov sú nerozpustné vo vode a tráviacich šťavách. glycerole. sú indiferentné proti enzýmom tráviacich štiav vlastnosti filmov sa môžu obmeňovať miešaním oboch typov v rôznych pomeroch filmy sú transparentné. stearylalkohol Precirol je zmes mono-. Eudragit RS 3. di. palmitostearylglycerol.- majú schopnosť privádzať liečivo vo zvýšenej miere na miesto. ktoré spomaľujú rozpad. voskov. spojivo je to etyléter celulózy je nerozpustná vo vode. propylénglykole rozpúšťa sa v metanole.a triesterov kyseliny oktadekánovej a hexadekánovej s glycerolom nerozpúšťa sa vo vode. rozpustný je v organických rozpúšťadlách na spomalenie uvoľňovania liečiv z perorálnych prípravkov sa odporúča v množstve 10-40% 5. vyšších alifatických kyselín a ich esterov túto skupinu predstavuje včelí vosk a iné vosky. najčastejšie v kombinácii s hydroxypropylcelulózou octan a ftalan celulózy – zmiešaný ester celulózy je prakticky nerozpustný vo vode. acetóne. cyklohexáne používa sa na obaly. liehu rozpúšťa sa v tlmivých roztokoch pri pH ≥ 6 uplatňuje sa na obaly odolné proti žalúdočnej šťave ftalan hydroxypropylmetylcelulózy sa získava esterifikáciou hydroxypropylmetylcelulózy anhydridom kyseliny ftalovej rozpúšťa sa v zmesi acetón-etanol.

-

-

iným produktom zo skupiny akylátov je polyakrylová kyselina – Carbopol produkt získaný polymerizáciou kyseliny akrylovej v prítomnosti sulfátového katalyzátora b) kyselina polymliečna, polyglykolová a kopolyméry kyseliny mliečnej a glykolovej sú biodegradovateľné polyméry, t.j. látky, ktoré sa v biologickom prostredí postupne degradujú (rozkladajú) keď sa degradácia polyméru dokončí, produkty degradácie sa z organizmu vylúčia – to je ich hlavná výhoda (nemusia sa odstraňovať) konečnými rozkladnými produktmi sú kyselina mliečna a glykolová kyselina polymliečna slúži ako biologicky degradovateľný implantát pri aplikácii antagonistov narkotík osobám závislým na heroíne, ďalej sa implantáty z kyseliny polymliečnej skúšajú na aplikáciu kontraceptív mužov a žien a pri niektorých formách rakoviny c) ďalší skúšaný polymér je kaprolaktón, ktorý má výhodu, že sa nerozkladá pred úplným uvoľnením liečiva

Pomocné látky na prípravky s riadeným uvoľňovaním liečivej látky: Spôsob riadeného uvoľňovania
vytvorenie jednoduchého obalu (bariéry)

Pomocné látky

Mechanizmus uvoľňovania

Vlastnosti

Konečná lieková forma

rôzne druhy šelaku, včelí difúzia a dialýza uvoľňovanie je filmom obalené tablety vosk, glycerínmonostearát, pomalé a neúplné etylcelulóza, polyamid, obaly sa môžu pri filmom obalené zrná akrylové živice, octan lisovaní lámať granulátu alebo pelety je možný aj rozpad a maselnan celulózy, naplnené do žel. kapsúl uvoľ. závisí od 1,6-hexandiamín, kyselina tablety s obsahom častíc rozpustnosti lieč. polymliečna, dietyléntriamín, látky a pórov obalených pomocnou polyvinylchlorid, rozpúšťanie závisí látkou a plniva membrány karboxymetylcelulóza, od pH a enzýmovej lisované tablety acetylované monoglyceridy, aktivity konštantné uvoľ. sa obsahujúce častice obalené koacerváty želatíny, dosiahne keď voda pomocnou látkou, tvorí sa kopolyméry styrénu alebo tekutiny GIT matricová tableta a kyseliny maleínovej prenikajú bariérou, rozpúšťajú lieč.látku a tvoria v nej nasýtený roztok vmiešanie glycerínpalmitostearát, včelí postupná erózia uvoľňovanie je tablety lisované liečivej látky do vosk, iné vosky, z prípravku, pomalé a neúplné z obaleného granulátu nosiča glycerínmonostearát, v závislosti od pH ťažkosti pri riadení obalené častice v želat. stearylalkohol a enz. aktivity – uvoľňovania kapsulách hydrolýza esterov vzhľadom na viacvrstvové tablety variabilitu pH prípravok musí obduktety s nalisovaným a enz. aktivity obsahovať iniciálnu obalom dávku zložený obal octan a ftalan celulózy rozpúšťanie nepravidelnosti cukrový obal na jadre, a mnohé látky používané na v závislosti od pH spôsobuje opatrenom vytvorenie jednoduchého a enz.aktivity variabilita enterosolubilným obalom obalu (bariéry) vyprázdňovania iniciálna dávka sa nalisovaný obal na jadre žalúdka

obalená nerozpustná matrica

obalená rozpustná matrica

nie sú to prípravky splňujúce všetky nároky riadeného uvoľňovania polyetylén, polyvinylacetát, vonk.obal obsahuje pomalé alebo polymetakrylát, iniciálnu dávku, neúplné polyvinylchlorid, liečivá látka sa uvoľňovanie, etylcelulóza, silikónové uvoľňuje po vhodné pre látky prípravky, metylmetakrylát, penetrácii rozpustné v vode etylakrylát tráviacich štiav do matrica je matrice vylučovaná vo faeces bez zmeny uvoľ.závisí len od rozpustnosti lč.látky v GIT, je celkom nezávislé od pH, enz.aktivity, konc., mobility GIT karboxymetylcelulóza, vonk.obal sa uvoľ.je závislé od rozpustná rozpúšťa rýchlo, typu obalovej látky, karboxymetylcelulóza, obsahuje lč.látku, lč.látka musí byť hydroxypropylmetylcelulóza kt.je ihneď dobre rozp.vo vode, , metakrylátové hydrogély, absorbovateľná, na uvoľ.je riadené polyetylénglykoly matrici sa vytvára difúziou lč.látky, viskózna bariéra, menej táto bariéra riadi rozpustnosťou ďalšie rozpúšťanie polyméru, kým a uvoľňovanie napučaná vrstva polyméru ostane intaktná

uvoľ.z vonk.obalu udržiavacia dávka

opatrenom enterosolubilným obalom

viacvrstvové tablety tablety obalené lisovaním

viacvrstvové tablety lisovaním obalené tablety

Výroba retardiet: spôsob prípravy retardiet pri využívaní akrylátov: kombinácia neutrálnych permeabilných polymérov s anionickými rozpustnými umožňuje realizáciu žiadaného priebehu uvoľňovania z granulátu sa pripravia výlisky, vznikne prípravok matricového typu liečivo sa uvoľňuje difúziou spoľahlivejšie riadenie uvoľňovania sa dosiahne v prípravkoch, ktoré sa skladajú z viacerých upravených jednotiek obsahujúcich liečivo a pomocné látky (multi dose units) jednotkami (entitami) sú obalené pelety, granuláty alebo kryštály ich obal tvorí permeabilný alebo čiastočne rozpustný lak po aplikácii sa rozdeľujú a liečivo sa z nich uvoľňuje kinetikou nultého poriadku uvoľňovanie sa predlžuje na 5-7 hod obalené častice veľkosti 0,2-1,0 mm je možné po pridaní 20-50% plasticky deformovateľnej pomocnej látky zlisovať na tablety zvyčajnou cestou pri výrobe retardiet je aj kombinácia obalových látok kombinovať rôzne pomocné látky na jedno jadro sa ťažko realizuje, podstatne jednoduchšie je obaľovanie jednotlivých peliet rôznym obalovým materiálom Prehľad retardiet: v ČSL4 je jediný prípravok: Xanidil retard – retardeta nikotínanu xantinólia, vazodilatans v zozname československých farmaceutických prípravkov sú uvedené:

-

Ferronat retard – antianemikum Iso-Mack–retard – vazodilatans Nit–Ret – vazodilatans Nitro–Mack retard – vazodilatans Oxyphenon duplex – parasympatolytikum, spazmolytikum Agapurin retard – vazodilatans

Hodnotenie akosti retardiet: stanovenie priemernej hmotnosti a hmotnosti premenlivosti, disolúcie a obsahu liečiva podmienky sú zhodné so skúškami predpísanými pre tablety

41.

DEFINÍCIE PARENTERÁLNYCH LIEKOV. MIESTA PARENTERÁLNEJ APLIKÁCIE.

PARENTERÁLNE LIEKY Parenteralia - parenterálne lieky sú sterilné, určené na podanie injekciou, infúziou alebo implantáciou do ľudského alebo zvieracieho organizmu - rozlišujú sa: injekcie intravenózne infúzie koncentráty na injekcie a intravenózne infúzie prášky na injekcie a intravenózne infúzie implantáty INJEKCIE

- injekcie sú sterilné roztoky, emulzie alebo suspenzie. Pripravujú sa rozpúšťaním, emulgovaním alebo suspendovaním liečiv a pomocných látok pridaných do vody na injekciu R, do vhodnej sterilnej nevodnej kvapaliny alebo do zmesi týchto vehikúl. INTRAVENÓZNE INFÚZIE - intravenózne infúzie sú sterilné vodné roztoky alebo emulzie s vodou v spojitej fáze. Sú zvyčajne upravené na izotonické s krvou. Sú určené na podanie vo veľkom objeme. Intravenózne infúzie nesmú obsahovať antimikrobiálne látky. KONCENTRÁTY NA INJEKCIE A INTRAVENÓZNE INFÚZIE - koncentráty na injekcie a intravenózne infúzie sú sterilné roztoky určené na injekciu alebo na infúziu po zriedení. Riedia sa na predpísaný objem vhodnou predpísanou kvapalinou pred podaním. Po zriedení musia vyhovovať požiadavkám na injekcie alebo na intravenózne infúzie. PRÁŠKY NA INJEKCIE A INTRAVENÓZNE INFÚZIE - prášky na injekcie a intravenózne infúzie sú tuhé sterilné látky plnené do finálnych obalov, ktoré po pretrepaní s predpísaným objemom sterilnej kvapaliny rýchlo vytvárajú buď číry roztok bez cudzorodých častíc, alebo homogénnu suspenziu. Po rozpustení alebo suspendovaní musia vyhovovať požiadavkám na injekcie alebo na intravenózne infúzie. IMPLANTÁTY - implantáty sú sterilné tuhé lieky vhodného tvaru a veľkosti na parenterálnu implantáciu umožňujúce uvoľňovanie liečiv po dlhší čas. Dodávajú sa v individuálnych sterilných obaloch. SPÔSOBY PARENTERÁLNEJ APLIKÁCIE 1. intradermálna - do kože medzi jej vonkajšiu a vnútornú vrstvu (dermis a epidermis) max. 0,15 ml 2. subkutánna, hypodermálna – pod kožu 0,3-1,0 ml 3. intramuskulárna – do svalu 5 ml 4. intravenózna – do žily 500 ml 5. intralumbálna – do miechy 6. intramedulárna – do kostnej drene 7. intrakardiálna – so srdcového svalu ZLOŽENIE PARENTERÁLNYCH PRÍPRAVKOV - obsah úč látok sa uvádza v hmotnostnej koncentrácii t.j. ako podiel hmotnosti zložky rozpustenej látky a objemu roztoku (kg.m-3, g.l-1, mg.l-1, μg.l-1) - obsah iónov sa vyjadruje v látkovej koncentrácii,čo je podiel látkového množstva rozpustenej zložky a objemu roztoku (mol.dm-3) - pri parenterálnych roztokoch na umelú výživu - energetická hodnota (kJ.g-1) - infúzne roztoky charakterizuje ešte osmotický tlak, udávaný v kPa a v mosm.l-1 Jednotkami osmol a miliosmol sa vyjadruje a porovnáva osmotická účinnosť roztokov, kt. nie je určená hmotnosťou účinnej látky ale počtom častíc utvorených pri rozpúšťaní. osm =M/ni

M - je mólová hmotnosť rozpustenej látky v g ni - je počet osmoticky aktívnych častíc vznikajúcich z jednej molekuly VÝHODY PARENTERÁLNEJ APLIKÁCIE presnosť dávkovania dobrá biologická dostupnosť rýchly účinok nezaťažuje tráviace ústrojenstvo NEVÝHODY bolestivosť poteba školeného personálu zvýšené náklady na výrobu

42.

VLASTNOSTI PARENTERÁLIÍ: PRIEZRAČNOSŤ, PH, OSMOTICKÝ A ONKOTICKÝ TLAK, STERILITA, BEZPYROGÉNNOSŤ.

S výnimkou koloidných disperzií, emulzných a suspenzných prípravkov musia byť číre, sterilné a bezpyrogénne a majú byť izotonické (izoosmotické)a izoacidné (izohydrické). ČÍROSŤ PARENTERÁLNYCH PRÍPRAVKOV - musia byť číre ak sú pravými roztokmi - nesmú obsahovať nijaké viditeľné častice a aj počet malých bez zväčšenia neviditeľných častíc musí byť obmedzený IZOTÓNIA PARENTERÁLNYCH PRÍPRAVKOV - ak má parenterálny prípravok menší osmotický tlak ako krv plazma treba upraviť - pribúdaním molekúl rozpustenej látky: 1. zvyšuje sa osmotický tlak 2. znižuje sa tlak nasýtených pár 3. znižuje sa teplote tuhnutia 4. zvyšuje sa teplota varu

n je počet iónov na ktorý disociuje príslušná molekula . rozpustenej látky a s teplotou sa zvyšuje.sterilný = je prípravok (predmet).Ide o koligatívne vlastnosti. Vlastný osmotický tlak koloidných roztokov zvyšuje napučiavací tlak a v prítomnosti difúzibilných iónov ho znižuje protitlak Donnanovej rovnováhy.0 g.aktuálna acidita (pH) parenterálnych prípravkov buď zodpovedá pH telových tekutín (7. robí sa čiastočná úprava (pH 4. Skutočný osmotický tlak sa vypočíta: P = icRT kde i = 1+ α (n-1) α je stupeň disociácie. Je priamo úmerný mólovej konc. kt. ktoré molekuly rozpúšťadla do roztoku prenikajú.l-1 c) osmotický tlak 670 .81 Mpa Izotonické s telovými tekutinami: a) teplotu tuhnutia v porovnaní s vodou nižšiu o 0.v infundibiliách sa nesmie použiť kyselina boritá.580 °C b) osmotickú molaritu 280 . V koloidných roztokoch. sú schopné prijímať a viazať vodu. Veľká odchýlka od fyz hodnoty pH vyvoláva bolesť. najlepšie tými.35 . ktorých ióny obsahuje aj liečivá látka . teda od toho. Vant Hoffova rovnica P = cRT kde c = n / v . je osmotický tlak. Osmóza = tlak kompenzujúci silu. Ak koloidný roztok obsahuje aj ióny vzniká komplikovaný stav tzv Donnanova rovnováha. pretože sa podáva malé množstvo.osmotický tlak elektrolytov je vyšší ako neelektrolytov pri rovnakej koncentrácii.7. v ktorom alebo na ktorom sa zničili všetky živé organizmy. pretože pri hypotonických vstupuje do červených krviniek voda tak dlho až praskajú (hemolýza).45) alebo sa vhodnými prísadami upravuje.310 mosm. tetraboritan sodný. na koľko častíc disociuje príslušná molekula a od stupňa disociácie. z ktorého sa odstránili. Stav sterility je absolútny. zápalové procesy až nekrózu tkaniva.0).0 .800 kPa Hypotonické roztoky sa upravujú na izotonické. prípadne koaguláciu albumínov následkom čoho sa znižuje biologická dostupnosť. Ak pre ohrozenie stability nie je možná úprava na izohydrický roztok.86 K. lebo osmotický tlak závisí od koligatívnych vlastností roztoku. draselné soli. podľa Raultovho zákona (rovnako ako osmotický tlak) je úmerné mólovej koncentrácii rozpustenej látky (c) Tt = ick kde i je vantHoffov koeficient a k kryoskopická konštanta 1. IZOHYDRIA PARENTERÁLNYCH PRÍPRAVKOV .l-1 . Taký roztok sa volá euhydrický. vzniká okrem osmotického tlaku aj napučiavací tlak. pretože závisia len od množstva rozpustených častíc a nie od kvality.0.73 . kt. prípadne kyselinami alebo zásadami.osmotický tlak sa pôvodne určoval nepriamo na základe zníženia teploty tuhnutia. pH parenterálnych prípravkov sa upravuje tlmivými prísadami. .dm3 .izotonický s ľudskou krvou je roztok NaCl s koc 9.520 až 0. Injekčné prípravky môžme bez následkov aplikovať aj keď ich pH je od fyziologického odlišné. nepoznáme stupne sterility. Výsledný osmotický tlak koloidných častíc roztoku sa nazýva onkotický tlak. STERILITA PARENTERÁLNYCH PRÍPRAVKOV . Sú to roztoky izohydrické.mol-1.8.osmotický tlak krvnej plazmy pri 37 °C sa uvádza v rozmedzí 0.

STERILIZAČNÉ METÓDY . keď nie je možná sterilizácia. Každá strelizačná metóda sa musí pre daný prípad validovať.aseptický postup je spojený s rizikom opätovnej konataminácie a používa sa vtedy. horúceho vzduchu.ak sa skúška neurobila prípravok sa označuje ako sterilizovaný STERILIZÁCIA = proces alebo úkon. bakteriálna filtrácia. Fyzikálne: pôsobenie tepla pôsobenie žiarenia bakteriálna filtrácia chemické použitie mikrobicídnych plynov.sterilizáciou je teda použitie nasýtenej pary pod tlakom. s hustotou.metódy sterilizačné. prípravkoch a na predmetoch na vypočítateľný.Ako sterilné je možné označiť iba tie prípravky a predmety. prijateľný stupeň Faktory vplývajúce na rast MO: živné látky teplota pH osmotický tlak kyslík svetlo vlhkosť Životné funkcie MO sa dajú ovplyvniť: teplom vlhkom žiarením chem. Teplo sa šíri: vedením (od molekuly k molekule. . . Tlak je tým vyšší čím je nádoba viac naplnená. pár a konzervačných látok . ktorým sa zníži počet životaschopných foriem MO v látkach. vlhkosťou a teplotou materiálu sa zvyšuje. pre použitie na človeka a zviera. Kvôli riziku praskania sa povoľuje napĺňať len na 80% uvádzaného objemu. Čím je tepelná vodivosť väčšia tým rýchlejšie sa dosiahne požadovaná sterilizačná teplota v celom materiáli. aseptický postup je ošetrenie predmetov kvapalinami ničiacim MO. žiarenia. baktericídnych plynov a pár. v tuhých látkach) prúdením (v kvapalinách) Tepelná vodivosť = materiálová konštanta. keď táto podmienka nie je splnená . látkami Priebeh sterilizácie ovplyvňuje: tepelná vodivosť materiálu tlak v naplnenej nádobe jednotkový a celkový objem sterilizovaného materiálu jeho rozloženie v sterilizačnom zariadení.pri sterilizácii prípravkov naplnených do fliaš stúpa v nádobach tlak plynnej fázy.aseptický postup.sterilizácia pri vyššej teplote (tepelná sterilizácia) . pri ktorých sa odstránenie MO uskutočňuje v obale zaručujúcom zachovanie sterility po ukončenej sterilizácii . ktoré boli zbavené všetkých MO a ich sterilita bola dokázaná predpísanou skúškou. .

Zahrievanie sa opakuje trikrát vždy po 24 hodinách.embránové: pre baktérie 0. pri teplote 100°C neničí spóry bacilov spoľahlivo .vysušovanie prebieha zvoľna a je pomalé.sterilizácia suchým teplom je opakované preťahovanie predmetu cez plameň alebo jeho žíhanie a zahrievanie v horúcom vzduchu v určenom zariadení (140 – 300 °C) -sterilizujú sa kovové predmety.3 MPa: 110 °C – 30 min 120 °C – 15 .180 °C): 160 °C . glycerol . autokláv STERILIZÁCIA ZA OBYČAJNEJ ALEBO MIERNE ZVÝŠENEJ TEPLOTY .materiál sa môže zahrievať odporovými telesami alebo infračerveným žiarením.kombinuje sa sito s absorpsiou v hĺbke filtra (azbestocelulózové. oleje.sterilizácia chemickými látkami . preto stačí 10 min. keramické) .30 min 180 °C .ak sa var opakuje s prestávkami 24 hod.sterilizácia vyváraním pri normálnom tlaku.zariadením je horúcovzduchový sterilizátor (160 . polyester. sklenné) .5 .j.podobnú účinnosť ako var má prúdiaca para pri 100 °C 45min. polykarbonát. parafín. tyndalizácia . sklené nádoby. t.sa používa na sterilizáciu pravých roztokov liečiv citlivých na teplo . niekt masťové základy.3 MPa) .2 0. .17 μm .12 – 0. Metóda opakovanej sterilizácie je tzv.kondenzovaná voda hydratuje MO a robí ich citlivejšími na teplo  za normálneho tlaku  za zvýšeného tlaku . tuky. strácajú vlhkosť. Používa sa Arnoldov a Kochov sterilizátor.20 min .sterilizácia ionizujúcim a UV žiarením Bakteriálna filtrácia .všetky MO sa spoľahlivo zničia ak sa zvýši teplota pary na 120 . Predpokladá sa trojnásobný var. zásypy.134 °C zvýšením tlaku na 0.sterilizácia pri obyčajnej teplote alebo len mierne zvýšenej (studená sterilizácia) STERILIZÁCIA ZA ZVÝŠENEJ TEPLOTY  suché teplo (horúci vzduch)  vlhké teplo (horúca nasýtená vodná para) Suché teplo: ničí MO vysušovaním.22 μm vírusy 0. v bunke sa zvyšuje konc iónov .filtruje sa na princípe sita (membránvé. lebo vzduch je zlý vodič tepla . spóry vyklíčia a opätovným varom sa ničia.materiály: celuózové estery (octany).nasýtená vodna para. Vlhké teplo .bakteriálna filtrácia . teflón a iné .20 min 134 °C – 10 – 5 min .. a materiál sa medzitým urdržuje pri obyčajnej teplote.filtrácia sa musí podporovať podtlakom alebo pretlakom (1. IČ žiariče majú sterilizačnú teplotu 300 °C .60 min 170 °C .

vyvíja svoj účinok po rozpustení vo vodnm filme) teplota (je stálym plynom len pri teplotách nad 80 °C) kocentrácia formaldehydu (20 .60 min) .Chemberlandova z kaolínu . . niger alebo Bacillus stearotermophillus) Kyselina peroctová . nie je metódou voľby .účinkuje reakciou s karboxylovými.nevýhodou je. skvapalnený má sklon k polymerizácii.35 .doštičky z porézneho borosilikátového skla . na vzduchu oxiduje na kys.roztok (30 . nosa.výhodou je chem stálosť. predovšetkým železo Formaldehyd . neovplyvňujú . nevýhodou krehkosť a ťažšie čistenie azbestocelulózové filtre. trikrezol.nie je stály.1200 mg na 1 l.dráždi sliznicu očí.alkyláciou biologických zlúč.dekontaminačný a sterilizačný úč ovplyňujú: relatívna vlhkosť (60 – 100 %.vo forme filtračných sviečok . vlhkosť najmenej 40 %. hydroxylovými. trichlórmonofluórmetán) .pri sterilizácii materiálov v kt sú prítomné Cl-. amínovými. benzylalkohol.Berkefeldova je z infúzoriovej hlinky .sklenné filtre.vyžaduje sa sledovanie konc plynu.zmeny teploty jej úč.l-1) Antimikróbne látky: fenol.nesmú sa pridávať do injekcií aplikovaných i.40 % roztok sa volá formalín . tvorí so vzduchom výbušnú zmes.azbest uvoľňuje vlákna chryzofilu. mravčiu . chlórkrezol. dichlórdifluórmetán. v objeme väčšom ako 15 ml a do injekcií aplikovaných intracisternálne a peridurálne. kt sú kancerogénne.40 – 60 °C. etylénoxid podlieha hydrolýze a vznikajú etylénchlórhydrín(toxický) a etylénglykol. Ich použitie nie je prípustné v infúznych roztokoch.pary (20 min) . chlórbutanol. sulfhydrilovými skupinami proteínov .za studena prebieha aj sterilizácia chemickými látkami. ničí metabolizmus a reprodukciu MO . pretože jeho lipnutie na povrchu je reverzibilné . plastov a gumy .sterilizácia predmetov zo skla. teploty. fenylortutnaté soli .30 mg.najčastejšie používaný plyn. formaldehydu a zmes etylénoxidu a oxidom uhličitým Etylénoxid: .odstráni sa opláchnutím predmetov vodou alebo vyfukovaním pr´´udom sterilného czduchu. priedušiek .v. RADIAČNÁ STERILIZÁCIA . dávka 600 . že ju rozkladajú kovy. pri výyrobe parenterálií sa nesmú používať keramické filtre.spoľahlivosť sa overuje bioindikátormi (Bacillus subtillis var. expozícia minimálne 90 min .v zásade povrchový účinok a nepreniká do materiálov . preto sa používa v zmesi s inertným plynom (CO2. času expozície a vlhkosti v sterillizačnej komore. plynmi (parami) a baktericídnymi (konzervačnými látkami) ČSL4: pary kyseliny peroctovej.

kde žiarenie pôsobí na malú vzdialenosť a dlho . 60Co .pretože nepreniká do hĺbky môže sa používať iba povrchovo .polyamidové a acetátcelulózové membrány v zariadeniach na reverznú osmózu . polytetrafluóretylén) majú špecifickú afinitu k endotoxínu destilácia a filtrácia cez vrstvu aktívneho uhlia . Endotoxíny sa tak vlastne spália.azbestocelulózové filtre .skutočnú sterilitu možno dosiahnúť len v malých priestoroch.alifatické polyméry (polypropylén.sterilizácia ionizujúcim žiarením napr.sklo.rýchly a presný dôkaz endotoxínov LAL-test (Limulus amebocyte lysate) umožňuje meranie subpyrogénnej hladiny andotoxínu. leukocytózu a koagulopatiu.bez použitia zvýšenej teploty . nástroje sa zbavujú pyrogénov spoľahlivo pri teplote 250 °C a expozícii najmenej 30 min. napr farba skla. preto sa vyžaduje prítomnosť kyslíka a neprítomnosť antioxidačných látok .pri sterilizácii obväzového materiálu UV( baktericídne 210 . vlhkosti prostredia . polyetylén.materiál v obaloch . že z vody vzniká peroxid vodíka . musí sa vykonať skúška na ich neprítomnosť .absorbovaná energia indukuje vznik voľných radikálov .neostáva zvyšok sterilizačného prostriedku . kt. tlaku.účinok sa pripisuje oxidácii.účinok podporuje vyššia relatívna vlhkosť . priezračnosť a mechanické vlastnosti polymérov .endotoxín je zložený z lipopolysacharidov zložených z troch odlišných molekulových zložiek. Endotoxíny pôsobia aj na aktiváciu komplementu.injekcie s väčším objemom ako 5 ml a všetky infundibília nesmú obsahovať pyrogénne látky (vyvolávajúce horúčku).330 nm) .na zníženie počtu zárodkov v čistých priestoroch . ODSTRAŇOVANIE ultrafiltrácia: (pyrogény predstavujú pomerne veľkú molekulu) .z hľadiska injekčných prípravkov je najväčšou nevýhodou. .nezávisí od tepelnej vodivosti materiálu. polyvinylidenfluorid. kovy.pyrogény sú mikróbneho aj nemikróbneho pôvodu. savylučuje z gramnegatívnych baktérií .zdrojom sú germicídne žiariče BEZPYROGÉNNOSŤ PARENTERÁLNYCH PRÍPRAVKOV . jediný najdôležitejší pre farmaceutickú výrobu je endotoxín. z ktorých lipid A je zodpovedný za vznik horúčky. teploty.menia sa vlastnosti niektorých mateiálov. test je efektívny pri dôkaze deštrukcie alebo odstránení endotoxínu alebo pri validácii procesu depyrogenácie. .= redukcia MO žiarením rôznej vlnovej dĺžky (žiarenie gama a urýchlené elektróny z neionizujúceho UV žiarenia) .

Pri stratách vody. náhrada vody. Ca. r. tkanivový mok a lymfa tvoria vnútorné prostredie (homeostázu). Cl. octany a fosforečnany molekulovodisperzné roztoky (rozpustné cukry.Vnútorné prostredie zaisťuje stabilitu objemu a prietoku telesných tekutín.v.Do skupiny infundibilií na úpravu porúch objemu a zloženia telesných tekutín patria: iónovodisperzné roztoky obsahujú ióny Na.44. K. HCO3 mliečnany. pretože by mala za nádsledok chem. Mg NH4CL: silne okysľujúci roztok Roztoky na korekciu acidózy s alkalizačným účinkom: NaHCO3 . keď sa zisťuje odchýlka od normálnych hodnôt pH krvi 7.H2O2) je v praxi nepoužiteľná. r. ktorá prevažuje nad stratou iónov vzniká hyperosmolalita a pri zvýšenej strate iónov hypoosmolalita. K. mliečnany. NH4. Roztok NaCl: izotonický fyziologický roztok Okysľujúci účinok (nadbytok chloridových iónov vyvoláva acidózu) sa používa na úpravu alkalózy. ČSL4: Infusio natrii chlorati isotonica Ringerov roztok: Infusio ringeri – polyiónový roztok obsahujúci Na.depyrogenácia chemickými činidlami (HCl. zmeny v prípravku Otázka 44 Použitie i. Mg. NaOH. Ca. iónov. aktivity vodných iónov a teploty. Cl. octanu sodného Metabolizujú sa v organizme na uhličitany r.Infúzne roztoky sa aplikujú aj pri poruchách acidobázickej rovnováhy. osmolality a iónového zloženia . močovina. plazmaexpandery.36 – 7. operáciách a pri liečbe porúch acidobázickej rovnováhy. infúzii. Cl má taktiež okysľujúci účinok Hartmanov roztok: Na. mliečnanu sodného.. ktoré sú metabolickým predstupňom plazmatických iónov.pri ťažkých metabolických acidózach .(infusio natrii lactici isotonica). AK) Roztoky elektrolytov: môžu obsahovať ióny vlastné ľudskej plazme alebo iné ióny. Ca. trometanolu: .nepriaznivo ovplyvňuje dýchacie centrum Izotonické roztoky iónov pri strate štiav tráviaceho traktu : . umelá výživa Tekutá časť krvi. Používajú sa na doplnenie objemu extracelulárnej tekutiny pri ťažkých popáleninách. Patologické zmeny v rozdelení vody a iónov v organizme sú veľmi časté.

Amoniaku : inf... Hypertonický R. keď sa toxická látka vylučuje obličkami Manitol... Používajú sa v pediatrii. cukrov v alkoholoch cukrov v c = 50g/l Rýchlo sa v organizme metabolizujú a uvoľňujú vodu Roztoky cukrov. lipoovú. obsahujúce len množstvo elektrolytov prítomných v extracelulárnej tekutine. R. R. viacsýtnych alkoholov a močoviny: inf.. acidózach a popáleninách keď sa už obnovila funkcia obličiek.. sorbitolu v c = 400g/l Manitolu v c = 100 – 200g/l Po parenterálnej aplikácii vyvolávajú presun vody z intra.so sorbitolom (cum sorbitolo) Glc.s octanom Na (Infusio elektrolytica cum natrio acetico) .Solutio Cook I.. L – Arginínu: Inf. Sorbitol. Močovina Kombinované R. Znížené množstvo elektrolytov vzhľadom na extracelulárnu tekutinu obs. Táto pri oligúrii a anúrii spôsobenej nedostatkom vody podnecuje obnovenie funkcie obličiek.Darrowov infúzny roztok = náhrada K Doteraz uvedené R.s mliečnanom Na a KCl (et kalio chlorato) .. obs. L – Arg a L – jablč.s mliečnanom Na (. KCl. Glut . R. glc.s mliečnanom Na a glukózou ( . II = NaCl. je z hľadiska technológie nevýhodný.sorbitol a xylitol. ktorú tieto roztoky obsahujú sa v org. alebo L – Arg a k. prostredia a spôsobujú osmotickú diurézu. bilančné R.. do extracel.et glucosa) . ktoré sa metabolizujú na glykogén Inf. Glc.. : Izotonické R. za sorbitol. pri hnačkách. Frc Roztoky invert. určené na udržanie rovnováhy vnútorného prostredia. cukry na podporu činnosti pečene kys. R. pri zvýšenej koncentrácii amoniaku v krvi a v mozgu. Použitie: liečba niektorých otráv. ČSL4: Infúzne R.. NaCl (30g/l alebo 50g/l) liečba hypotonických stavov – ťažká intoxikácia vodou Hypertonický R. elektrolytov: . s octanom Na a sorbitolom Zavodňovacie R. Tieto sa nazývajú obličkové štartéry ich úlohou je obnoviť funkciu obličiek po patologických stratách vody. kys..cum natrio lactico) . cholín. mliečnan a glc. s mliečnanom Na a glc. kys. lipoová a cholín zabraňujú ukladaniu tuku do pečene Expandéry plazmy: . vit.. Rieši sa to úpravou pH (HCl) alebo zámenou glc. Cukrov – zo sacharózy kyslou hydrolýzou Osmoticky účinne R. Hypertonický R. Ak strata vody je väčšia ako strata elektrolytov vtedy sa podávajú R.. metabolizuje a vzniká CO2 a neizotonická voda.na detox. tým že dodávajú do organizmu vodu a najnevyhnutejšie množstvá iónov.50g/l . mliečnan Na . obsahovali také koncentrácie iónov aké sa vyskytujú v krvnej plazme Sú teda vhodné v takých prípadoch keď organizmus stratil rovnaké množstvá iónov aj vody. v prítomnosti mliečnanu karamelizuje. AK . : hypertonický R..plus vit. tzv. obsahujúce určitú AK a podávajú a pri pečeňových ochoreniach.. obs. R. R.. Inf.. skupiny B . .

10 . viskozita Po obnovení funkcie dobrá metabolizácia Dextrán: Vysokomolekulový polysacharid (6% R. Glu a Asp) .aplikácia katétrom do hornej a dolnej dutej žily Roztoky AK: Infúzny R. S krvnou plazmou sú izotonické.20 % . priestoru do krvného riečišťa. Najčastejší pomer 50:30:20 čo znamená (cukry : tuky : AK). majú viskozitu podobnú vode a sú inertné. fruktózy. NaCl Flórokarbónové oleje: Majú schopnosť rozpúšťať dostatočné množstvo O2 a CO2 podpora dýchania. Niekedy na zvýšenie energetickej hodnoty sa pridáva aj etanol. majú rovnakú viskozitu.. v izoton R. Chemicky upravená želatína = lineárne reťazce pretvorené na rozvetvené. Lys. Zabraňujú prestupu vody z krvnej plazmy do tkanivového moku (udržujú tlak na potrebnej výške) Požiadavky: Inertnosť Izotónia Priemer. cukrov (10. potrebná pre náhradu strát energie a N. pri jeho podaní voda prechádza z extracel. Cu. Tvoria prísady : a) hypertonických R. Ďalej modifikovaná tekutá želatína. : Možnosť prenosu O2 tkanivám. R.o.20. Hemoglobín infúzny R. Inf. Pri príprave R. zostávajú v krvnom riečišti dlhšie ako molekulovodep. želatíny zgélovatejú v závislosti od teploty . poškodzujú stenu cievy. Vodné R. vodu. AK s cukrami. Roztoky nie sú toxické ale Hg sa rýchlo vylučuje z krvného obehu. NaCl) je hyperonkotický roztok. R. Rheodextran Spofa – hyperonkotický R. stopové prvky(Zn. pôsobia najmä svojim onkotickým tlakom. emulzie Rozdelenie: a) doplnková keď chorý dostáva časť per os b) úplná Základná energetická hodnota pre pacienta na lôžku je od 1000 – 11000 kJ. musí obsahovať všetky AK. Na krátkodobú výživu (1 – 3 dni) vystačí podávanie cukrov v izoton. Náhrada potravy p. cukrov alkoholov cukrov b) R. dextránu s Mr = 75000 izoton R. Parenterálna výživa dodáva aj elektrolyty. AK c) tuk. ČSL4 uvádza ako Infusi Dextrani HO alebo Infusio Dextrani HO cum Glucosa Roztoky želatíny : Želatína sa vyrába štiepením kolagénu alebo kyslou hydrolýzou. glukózy. je treba zaistiť rovnováhu medzi AK. Mg. Obnovujú opotrebované tkanivo. vit. I) Roztoky cukrov a alkoholov cukrov: Na parenterálnu výživu sa používa hypertonický R. ktoré a) uvoľňujú vodíkový ión (Arg. invertózy a xylitolu. Prípravky na parenterálnu výživu: Dodávajú telu potrebné živinu a udržujú normálnu funkciu organizmu.predovšetkým do periférnych žíl viac ako 20 % . Met) b) sú schopné ho viazať (kys.40%) Jedná sa o R. Napr. Koncentrované R. His. Hydroxyetylškrob: Vyrába sa ako 6% R.Náhrada krvnej plazmy. jedná sa o infúzne prípravky koloidnodisperzného charakteru. Plnohodnotná výživa poskytuje zmesi AK s cukrami alebo tukové emulzie.

tekutiny na dialyzačnej membráne s dialyzačným R.R. Jedná sa o zdroj MK. Peritoneálna: Využíva pobrušnicu ako prirodzenú dialyzačnú membránu. AK) Emulzie tukov: Tuky majú 2x vyššiu energetickú hodnotu ako cukry a AK.NUTRAMIN C ( R. obs. jablčnej) NOTRAMIN NEO 4% alebo 8% NUTRAMIN V (esenciálne AK His. Roztok musí byť sterilný – ČSL4 – Maxwelow inf.osmóza . kys. Glc. MgCl2. R. (Infusio Maxweli pro dialysi).2 tepny líšia sa obsahom glukózy . Mimotelová: Je účinnejšia a je realizovaná pomocou umelej obličky. najčastejšie cievkové dialyzátory. Tyr) NUTRAMIN VLI (L-formy esencia. Používajú sa na dialýzu extracelulárnej tekutiny pri funkčnom zlyhaní a ochorení obličiek. Na parenterálnu výživu sa hodia rastlinné oleje sójový a bavlníkový.ultrafiltrácia . Olejová fáza sa disperguje vo vodnej s obsahom emulgátora. sú izotonické a nepoškodzujú žily.: NaCl. Roztoky na dialýzu: Dialyzačné roztoky patria svojim zložením medzi elektrolytové infúzne roztoky. Podstata: Styk extracel.dialýza . pretože má veľký povrch. . Hlavnou súčasťou je dialyzačná membrána. Jeho zloženie sa podobá zloženiu extracelulárnej tekutiny. sorbitolu.mliečňan sodný. CaCl2. Pro. AK . V dialyzačnom prístroji prebiehajú tri základné procesy : .

(hyperosmolalita. alkalóza) pH krvi zlúčiteľné so životom 6. Rovnováhu vnútorného prostredia zaručuje voda a v nej prítomné ióny.obsahom Na+. Tuhou látkou naplnenou do injekčných liekoviek sú injekcie antibiotík. ďalej chloridy. AK a iné. .sa podobá zloženiu ľudskej plazmy Hartmanov infúzny roztok . mliečnany.Použitie intravenóznych infúzií: náhrada vody. injekcie hydrokortizónacetátu a testosterón-izobutyrátu. Vo forme olejových injekcií sa vyrábajú niektoré hormonálne prípravky a vitamínové. Roztoky elektrolytov Roztok chloridu sodného . K+. teploty. mliečnanu sodného (Infusio natrii lactici isotonica) a octanu sodného. horečnaté. propylénglykolu. aktivity vodíkových iónov.nadbytok chloridových iónov spôsobuje acidózu. pH krvi je 7. Mikrokryštalickými suspenziami vo vode sú inzulínové injekcie. injekčné prípravky Aplikácia liečiv takmer zo všetkých farmakologických skupín. iónov. močoviny. hydrogénuhličitany.7. izotonizačné a tlmivé prísady. draselné. glycerolu. tekutín patria iónovodisperzné roztoky obsahujúce ióny sodné. Obsahujú často stabilizačné. Cl. hypoosmolalita). Na korekciu acidózy: infúzny roztok hydrogénuhličitanu sodného(Infusio natrii hydroencarbonici isotonica). Ca2+. Na úpravu porúch objemu a zloženia tel. Olejovou suspenziou je injekcia trypsínu. Ringerov infúzny roztok . octany a fosforečnany Molekulovodisperzné roztoky. vápenaté. umelá výživa. preto sa okysľujúci úč využíva na úpravu alkalózy (Infusio natrii chlorati isotonica). imunologické prípravky antitoxické globulíny očkovacie látky rádiofarmaká infúzne prípravky infundibiliá na úpravu porúch objemu a zloženia telových tekutín Vnútorné prostredie zaisťuje stabilitu objemu a prietoku telových tekutín.44 (acidóza. vznikajúce rozpustením nízko molekulových organických látok ako sú cukry. niekedy amónne.8-7. Väčšina sú roztoky liečiv vo vode alebo vo vode s určitým podielom liehu. sa upravuje silne okysľujúcim izotonickým roztokom chloridu amónneho (Infusio ammonii chlorati isotonica). osmolality a iónového zloženia.36-7. plazmaexpandéry.vznikol z Ringerovho nahradením časti chloridov mliečnanovým iónom a pridal sa Mg2+ Alkalóza kt sa nezvládne roztokom NaCl.

Najfyziologickejšou látkou na udržanie stáleho pH je hydrogénuhičitan sodný. Je však nestály. pretože sa v organizme rýchlo metabolizujú a uvoľňujú čistú vodu. obličiek po patologických stratách vody tým..l-1 K+ a väčšie množstvo mliečnanu sodného Často sa pridáva glukóza. črevná a pankreativká šťava NaCl. KCl. ktorá sa využíva na náhradu vody tam. kt. ktorý spolu s kyselinou uhličitou tvorí telu vlastný tlmivý systém. je obnova f. pH sa posúva na alkalickú stranu. Niekedy sa odporúča nahradiť roztokom fruktózy (napr pri cukrovke).. prísada chelatonu a sterilizácia bakteriálnou filtráciou Ako alkalizačný prostriedok sa pri ťažkých metabolických acidózach používa aj infúzny roztok trometamolu.l-1. Osmoticky účinné roztoky Hypertonické roztoky sorbitolu a manitolu Po parenterálnej aplikácii vyvolávajú presun vody z intracelulárneho prostredia do extracelulárneho a spôsobujú osmotickú diurézu (pri otravách. že dodávajú dostatočné množstvo vody. pri edémoch) Manitol . sú určené na udržiavanie rovnováhy vnútorného prostredia (Butlerowov roztok) Hypertonické roztoky Hypertonický roztok NaCl 30 g. xylitolu a invertózy v konc 50 g.. určený na liečenie hypotonických stavov Roztoky cukrov. ale len najnevyhnutnejšie množstvo iónov V ČSL4 sú uvedené ako infúzne roztoky elekrolytov: s octanom sodným. viacsýtnych alkoholov a močoviny Izotonické roztoky cukrov a alkoholických cukrov typu glukózy. kt podporuje presun draslíka z extracelulárnej tekutiny do buniek (Infusio Darrowi cum glucoso) Tieto roztoky sú však nevhodné ak strata vody prevažuje nad stratov elektrolytov Obličkové štartéry – hl. S Ca2+ zo skla tvorí zrazeninu. sa nazyývajú zavodňovacie roztoky. bilančné roztoky. príp 50 g. Pri strate štiav tráviaceho traktu izotonický roztok Solutio Cook І obsahuje NaCl. mliečnan sodný Na náhradu draslíka Darrovov infúzny roztok (Infusio Darrowi) 35 mmol. asi polovičné množstvo elektrolytov vzhľadom na extracelulárnu tekutinu a cukry (20 100 g.l-1).l-1. Znížené. obsahujú tzv. f. mliečnanom sodným. počas sterilizácie vzniká uhličitan sodný. sorbitolu. NH4Cl Pri náhrade strát žalúdočnej šťavy izotonický roztok Solutio Cook ІІ Pri náhrade alkalických štiav ako je žlč. => úprava pH kys mliečnou. KCl. Najčastejšie sa aplikuje infúzny roztok glukózy (Infusio glucosi).l-1. kde jej strata nie je spojená so stratou elektrolytov. mliečnanom sodným a glukózou.

Hartmanovho roztoku) Nebezpečenstvo inkompatibilít vizuálne: 1. ďaľšími prisadami bývajú vitamíny zo skupiny B. apl nepreniká b. ďalej sorbitol a xylitol.− po i. zákal. postrehnuteľné 2. Pri infúznej terapii je veľmi často potrebné podávať aj vitamíny. ale v nižšej konc. cholínom. Na podporu činnosti pečene sa pripravujú infúzne roztoky.v. Koncentrované infundibiliá Pri liečbe porúch vodnej a elektrolytovej rovnováhy sa používajú infúzne roztoky štandardného zloženia. ktoré sa aj v poškodenej pečeni dobre metabolizujú na glykogén. vazodilatanciá. sorbitolu) alebo roztokov elektrolytov (NaCl. tuhá látka na injekciu alebo lyofiizovaný prípravok sa musia najprv rozpustiť c) ak je to možné len malý počet injekčných prípravkov d) nemiešať roztoky s veľmi rozdielnymi pH e) ak vznikne zrazenina. Kombinácia s jednou alebo viecerými injekciami je zložený infúzny prípravok alebo infúzna zmes. hormóny. Ringerovho. cukrami. Sorbitol − osmotické diuretikum Močovina − spôsobuje osnotickú diurézu Kombinované roztoky L-arginínu L-arginín + kys L-jablčná L-arginín + kys glutámová − pri pečeňových ochoreniach. ATB a iné.5 M a skladujú sa najviac jeden mesiac. Pridávajú sa najčastejšie do roztokov cukrov (glukózy. kt sú pripravené v konc 1 M. ktoré sa podľa potreby. vitamínmi. príp 0. kt obsahujú uvedené AK. nepostrehnuteľné Príčiny a) veľké rozdiely v hodnotách pH zložiek b) hydrolytický rozklad liečiv c) vzájomné reakcie Do zásoby sa nesmú pripravovať(spotreboveť do 24 hod) Zásady pri príprave a) ako vehikulum voliť indiferentný prípravok b) pridávaný prípravok musí byť vždy v roztoku. Zložené infundibiliá Infúzne prípravky okrem vlastného účinku môžu byť súčasne vehikulom iných intravenózne podávaných látok. pri cirhóze − detoxikačnú činnosť potencuje L-ornitín a kys L-asporágová. f) jednotlivé zložky pridávať postupne a za stáleho miešania . spolu s kyselinou lipoovou. farebná zmena treba upustiť od takej komb. membránami a zvyšuje osmotický tlak krvnej plazmy. podľa stavu pacienta upravujú koncetrovanými roztokmi. pri zvýšenej konc amoniaku v krvi a mozgu. elektrolytmi aj.

45 000 Hydroxyetylškrob − podobný dextránu − nevyvoláva alergické reakcie − ako 6 % roztok v izotonickom roztoku NaCl Flourokarbónové oleje Majú schopnosť v dostatočnom množstve rozpúšťať O2 a CO2. majú rovnakú viskozitu. Dextrán − vysokomolekulový polysacharid Dextran s priemernou relatívnou mol hmotnosťou 75 000 alebo 40 000 Dextran Spofa je 6% roztok dextránu 75 000 v izotonickom prostredí NaCl. doplnková 2. potrebná pre chorého pripútaného na posteľ sa pohybuje okolo 9000 – 11 000 kJ. izotonické a s primeranou viskozitou. Na krátkodobú výživu (1-3) dni sa vystačí s podávaním cukrov alebo izotonicých roztokov AK bez cukrov. Nie sú rozpustné vo vode. Zmes 20-40% fluorokarbónov. úplná Základná energetická hodnota.5 % .10 % emulgátora. elektrolyty.1 – 4 %) Rheodextran Spofa je 10 % dextrán 40 000 v izotonickom roztoku NaCl alebo Glc. zostávajú v krvnom riečišti dlhšie ako infúzne molekulovodisperzné roztoky. modifikovaná tekutá želatína) Infúzne roztoky obsahujú 3-6 % modifikovanej želatíny s Mr 35 000 . Ale ukázalo sa že sa ukladajú v pečeni. po vnútrožilovom podaní spôsobovali embóliu. Úbytok sa nahrádza elektrolytovým roztokom alebo sa použije izoonkotická konc (3. nedráždivé. pr. tlmivé prísady. bielkovín. viskozita podobná vode a sú inertné. 2. Plnohodnotnú výživu poskytujú zmesi AK s cukrami alebo tukové emulzie. Je to hyperonkotický roztok. v organizme sa odbúrať a neboli by antigénne. pôsobia najmä svojim onkotickým tlakom. Roztoky želatíny − želatíny sa vyrábajú štiepením kolagénu alkalickou alebo kyslou cestou − Mr 60 000 .Koloidné parenterálne disperzie Infúzne koloidnodisperzné prípravky sú náhradné roztoky krvnej plazmy (expandery plazmy) S krvnou plazmou sú izotonické. Zabraňujú prestupu vody z krvnej plazmy do tkanivového moku. Glc.80 000 Chemickým upravením (lineárne reťazce sa pretvorili na rozvetvené) znížila sa tendencia tvoriť gély (oxypolyželatína. Na stredne dlhý čas 5 dní treba kombinovať cukry sAK. plazm. Látky kt by boli schopné splniť koloidne osmotickú f. preto voda prechádza z extracel. Prípravky na parenterálnu výživu a) hypertonické roztoky cukrov a alkoholických cukrov b) roztoky AK c) tukové emulzie 1. do krv. riečiska. Dlhodobá aj tukové emulzie (50:30:20) (sacharidy : AK : tuky) .

Fruktóza Metabolizuje sa rýchlo a nezávisle od inzulínu Zvýšená konc kys mliečnej je často príčinou metabolickej acidózy Invertný cukor 5-40% roztok Sorbitol Neredukujúci cukor stabilný pri sterilizácii Xylitol stabilný pri sterilizácii roztoky aminokyselín v L forme preto lebo tú využíva organizmus bezozvyšku esenciálne asistujúce aminokyseliny ťažko sa rozpúšťajú. sójový lecitín) Pridávajú sa cukry (sorbitol. Prítomné sú drobné kvapočky tuku tzv. Frc. v ktorých podstatnú zložku tvoria acylglyceroly nenasýtených kyselín . xylitolu Niekedy sa pridáva aj etanol 10-20 % sa aplikujú do periférnych žíl Viac ako 20 % né katétrom do hornej alebo dolnej dutej žily Glukóza Sterilizácia teplom ak pH neprekročí 3 . pôsobia izotonizačne a súčasne antiketogénne. a 40% Roztoky Glc. Dôležitá je ich fyzikálna stabilita a vysoký stupeň disperzity (vhodné rastlinné oleje.Roztoky cukrov a alkoholických cukrov Hypertonické roztoky cukrov s obsahom 10. sorbitolu.13 .16 μm) Emulzie sa homogenizujú v ultrazvukových prístrojoch. invertózy. 20.4. sterilizujú teplom.0. kt dráždia steny ciev. rozpúšťanie sa uľahčí ak sa rozpráškujú 2-10 % Emulzie tukov Tuky majú takmer dvonásobnú energetickú hodnotu ako sacharidy a AK. plnia v atmosfére dusíka.sójový a čiastočne bavlníkový olej) Olejová fáza sa disperguje vo vodnej obsahujúcej emulgátor ( vaječné alebo sójové fosfolipidy. príp. lipomikróny (0. xylitol) alebo glycerol. skladujú pri teplote 4-8 C Roztoky na dialýzu Elektrolytové infúzne roztoky Na dialýzu extracelulárnej tekutiny Dialýza slúži na vychytávanie odpadových splodín keď zlyhali obličky Podstatou je styk extracelulárnej tekutiny na dialyzačnej membráne s dialyzačným roztokom .5 Pri neutrálnom pH je nestabilná a farbí sa na hnedo rozkladnými produktami.

aby sa zachovali jej fyziologické vlastnosti Skladovanie pri 4 . skúšky totožnosti.7 Leukocytový koncentrát Najviac 24 hod Trombocytový koncentrát Najviac 24 hod Krvné deriváty Purifikované frakcie zmiešanej krvnej plazmy Antihemofilický kryoprecipitát (faktor VΙΙΙ). ľudský albumín.vizuálne (infúzne roztoky) .Prípravky z ľuskej krvi Krv sa odoberá do antikoagulačného roztoku citronanu sodného s obsahom Glc.6 °C max 21 dní Transfúzne prípravky Bunkové alebo plazmatické súčasti z konzervovanej krvi Krvná plazma Tekutá súčasť nezrazenej krvi obsahujúca bielkoviny. ľudský fibrinogén.pozorovanie ampuliek vo svetle 100 W žiarovky VZDUCHOTESNOSŤ UZÁVEROV (NÁDOB) .od max 12 darcov s rovnakou krv skupinou Zmiešaná .farebným roztokom (injekcie) alebo prístrojmi založenými na vodivosti OBJEM INJEKČNEJ TEKUTINY . ľudský trombín. lebo pri aplikácii vznikajú straty roztoku. elektrolyty a vodu Skupinová . Skutočný objem tekutiny v ampulke musí byž väčší. stanovenie obsahu špecifické skúšky priezračnosť vzduchotesnosť na strerilitu a pyrogénne látky objem injekčných tekutín hmotnostná rovnomernosť injekcií tvorených tuhou látkou SKÚŠKA PRIEZRAČNOSTI . .objem sa odmeria v kalibrovanej odmernej nádobe. čistoty. stabilný roztok plazmatických bielkovín. fibrínová pena. ako je určený objem. imunoglobulíny. - AKOSTNÉ UKAZOVATELE PARENTERÁLIÍ.od max 12 darcov rôznej krv skupiny Zmrazená pri -30 °C jeden rok V tekutom stave pri +1 +5 °C pol roka Sušená plazma (Plasma humanum siccatum) 5 rokov Erytrocytová masa Hematokrit má byť 0. plazmín 45.

sledujú sa zmeny rektálnej teploty po aplikácii do ušnej žily. objem nesmie byť menší a väčší než 15% HMOTNOSTNÁ ROVNOMERNOSŤ .4 °C. aeróbne baktérie. niektoré ATB. kt inhibujú tvorbu gélu (glykozidy.v kalibrovanej injekčnej striekačke alebo valci. inhibítory enzýmov ako sú SH skupiny. semikvantitatívne na základe tvorby gélu. Vyhovuje.vzorky sa naočkujú na predpísané živné pôdy pre anaeróbne. → lipopolysacharidové endotoxíny.založený na reakcii endotoxínov s krvnými telieskami (amebocytmi) kraba Limulus polyphemus in vitro. Vyhodnotenie kvalitatívne.membránová filtrácia a následné očkovanie na živnú pôdu (kvalita aj kvantita) DÔKAZ NEPRÍTOMNOSTI PYROGÉNOV .nehodí sa pre olejové roztoky a pre liečivá. vírusové pyrogény a nízkomolekulové látky zodpovedné za pyrogénne reakcie Limulus alebo LAL test: . citráty a fosfáty) → len na lipopolysacharidové endotoxíny OBJEM INJEKČNÝCH TEKUTÍN . kvasinky a plesne (kvalita) . ± 7 %.6 °C alebo ak súčet teplôt nie je väčší ako 1. . ± 10 % . alebo kvantitatívne nefelometricky alebo kolorimetricky. pseudopyrogény.ČSL4 vyžaduje skúšku na králikoch. ak sa pri žiadnom z troch králikov teplota nezvýši o 0.SKÚŠKA NA STERILITU . povolená odchýlka je v závislosti od obsahu ± 5 %.najmenej 10 ampuliek.

1-1 mm nadobudli na význame v súvislosti s rozvojom výroby želatínových kapsúl a prípravkov s riadeným uvoľňovaním liečiva 2. môžu mať farebný atraktívny vzhľad. mikrokapsuly mikrotobolky sú tiež prípravky zložené z jadra a obalu . pravidelnosť povrchu. Pelety. umožňujú korekciu chuti liečiva.vyznačujú sa výhodnými fyzikálnymi vlastnosťami (vyššia hustota.liekové mikroformy sú tvarované poloprodukty zložené z liečiv a pomocných látok určené na výrobu kapsúl. Liekové mikroformy. tabliet a retardiet .patria sem: 1. definície: . mikrodražé sú obalené pelety možno v nich rozoznať jadro (peletu) a obal získavajú sa z peliet nanášaním obalu z pomocných látok vyrábajú sa obaľovaním vopred pripravených peliet pomocné látky a technika ich nanášania sú zhodné s látkami a postupmi používanými pri výrobe obduktiet veľkosť mikrodražé je v oblasti milimetrov 3. parou a vzdušným kyslíkom .46. že ho chránia pred vodou. Úvod. Fázová separácia vo výrobe mikrokapsúl. Mikrokapsuly. pelety sú guľovité častice s vysokou tvarovou a veľkostnou homogenitou zložené z liečiva alebo z liečiva a pomocnej látky ich veľkosť sa pohybuje v rozmedzí 0. výhodné tokové charakteristiky). môžu priaznivo ovplyvňovať stálosť liečiva tým.

výroba mikrokapsúl a) fázová separácia z vodného prostredia (koacervácia) pri jednoduchej koacervácii sa používa jeden koloid. strojoch podobných vysokootáčkovým odstredivkám s plnými stenami častice nadobúdajú guľovitý tvar rotáciou a pôsobením odstredivej sily existujú tiež prístroje. výroba mikrodražé vyrábajú sa obaľovaním primárnych častíc polymérmi vo fluidných aparatúrach ich výroba je zhodná s výrobou obaľovaných tabliet 3. ktoré sa rotujúcim nožom rozdeľujú na valčeky. že sa pripravujú napr. Marumenizer). potom sa sušia b) pri alternatívnom postupe sa navlhčená hmota rozpája pretlačovaním cez dierovanú kovovú platňu s guľatými otvormi zo zariadenia vystupujú povrazce. ktoré sa obaľujú. sféronizáciou c) sféronizácia je zaoblenie hranatých ešte plasticky deformovateľných častíc (granulátových zŕn) vyrobených spravidla pretláčaním (extrúziou) realizuje sa vo sféronizéroch (napr. v ktorých sa častice formujú i sféronizujú (Mikropelet) d) môžu sa vyrábať aj z cukrových guľôčok. úplná mikrokapsula sa tvorí v jednej operácii v tom sa odlišujú od mikrodražé veľkosť mikrokapsúl sa pohybuje v oblasti mikrometrov v ČSL4 sú mikrokapsuly (microcapsulae) spomenuté v článku kapsuly uvádza sa.- jadrom môže byť tuhá aj kvapalná liečivá látka obal tvorí polymérový film rozličnej hrúbky formujú sa spravidla fázovou separáciou. rýchlosťou otáčania a množstvom privádzaného vlhčiva sformované pelety vystupujú z taniera na jeho obvode. ktorých veľkosť sa reguluje sklonom taniera. ktorý tvorí stenu mikrokapsúl najčastejšie to býva želatína. želatína a arabská guma) s opačnými nábojmi koacervát vznikne ich interakciou jednoduchá i zložená koacervácia sú nenáročné metódy na prípravu mikrotoboliek stačí vhodný kotol s miešadlom a filtračné zariadenie častice. ktoré majú hladký povrch a dostačujúcu súdržnosť potom sa ich tvar upravuje tzv. ktorej koacervácia sa vyvolá roztokom vhodného elektrolytu (najčastejšie síranu sodného) vzniknuté mikrokapsuly sa spevňujú denaturáciou želatíny formaldehydom dôležité je zbaviť mikrokapsuly zvyškov elektrolytu aj formaldehydu vymývaním studenou vodou zložená (komplexná) koacervácia sa líši od jednoduchej tým. ktoré sa nechajú nasiaknuť roztokom liečiva a potom vysušia vtedy obsahujú asi 50% liečiva. obal tvorí spravidla 3-30% hmotnosti mikrokapsúl . koacerváciou želatínových roztokov obsahujúcich liečivo v suspenzii a plnia sa do želatínových kapsúl s vrchnáčikom alebo sa upravujú do inej aplikačnej formy Princíp výroby liekových mikroforiem: 1. že sa používajú dva hydrofilné koloidy (napr. zvyšok tvorí cukor 2. výroba peliet a) v granulačných tanieroch – tuhá látka sa privádza do stredu taniera a spojivo sa na ňu nanáša postrekom jemné častice sa zbaľujú do guľôčok. môžu mať rôznu veľkosť.

ak sa namiesto gravitačného oddeľovania uplatní odstredivé (centrifugačné) oddeľovanie pri tomto oddeľovaní je možné regulovať veľkosť mikrotoboliek priemerom ústia rúrok. tu sa rozprašuje a suší suspenzia obaľovanej látky v roztoku polyméru d) gravitačná a odstredivá extrúzia v prístroji na gravitačnú extrúziu sú dve rúrky vonkajšia obsahuje roztok materiálu. rýchlosťou rotácie a rýchlosťou prietoku kvapalín. pri rovnakej rýchlosti otáčania a rovnakom priemere ústia rúrok sa získavajú väčšie mikrokapsuly naopak. ktorá sa má obaliť vylučovanie polyméru na dispergovaných častiach alebo kvapkách sa vyvolá pridaním rozpúšťadla. v ktorej je tuhá látka suspendovaná . kvapalina. etylcelulóza. ktorý sa má stať jadrom mikrokapsuly obidve kvapaliny vystupujú zo spoločného ústia tak. pri rovnakom priemere ústia rúrok a rovnakej rýchlosti prietoku kvapalín. v ktorom sa dispergujú častice tuhej alebo kvapky kvapalnej látky. ale len tak. sa rozpúšťa v cyklohexáne pri teplote 80 oC pri zmene teploty (ochladení) sa polymér vylučuje na časticiach. ktoré sa do tohto roztoku suspendovali c) sprejové (rozprašovacie) sušenie môže sa použiť na mikroobaľovanie kvapalných aj tuhých látok ak ide o kvapalnú látku. pripraví sa z nich tavenina a postup je potom rovnaký ako pri kvapalných látkach extrúzia vyvolaná gravitáciou (samovoľným výtokom) má niektoré nedostatky veľkosť kapsúl je obmedzená a ani kapsuly nemajú rovnorodý tvar tieto problémy sa odstránia. najskôr sa pripraví emulzia obaľovací materiál je v spojitej fáze. v ktorom sa obalový polymér nerozpúšťa pre výber takej kvapaliny sú užitočné trojuholníkové fázové diagramy vytvorené kapsuly sa oddeľujú od kvapalnej fázy a sušia fázovú separáciu z nevodného prostredia možno vyvolať aj zmenou teploty napr. že jedna obklopuje druhú a hneď sa rozdeľujú na kvapky. že sa obalí ch suspenzia a mikrokapsuly obsahujú kvapalinu. z ktorých sa mikrotobolky tvoria ak sa zvýši rýchlosť prietoku kvapalín. vnútorný roztok. ktorá je vhodným polymérom na vytvorenie obalu. ktoré – majú účinkom medzipovrchového napätia guľatý tvar vytvorené kvapky sa spevňujú v kúpeli z chladenej kvapaliny. v ktorej sa polymér nerozpúšťa alebo s ktorou reaguje a mení sa na nerozpustný produkt metóda je určená na formovanie mikrokapsúl z kvapalných látok ak sa majú použiť tuhé látky. v dispergovanej fáze pri rozprašovaní do horúceho vzduchu sa rozpúšťadlo odparuje a polymér vytvorí obal výsledkom je práškový produkt s obsahom kvapalnej látky rovnaký postup je pri obaľovaní tuhých látok. ktorá sa má obaliť.b) fázová separácia z nevodného prostredia je potrebný roztok polyméru v organickom rozpúšťadle. ktorý tvorí stenu. podmieni zvýšenie rýchlosti otáčania tvorbu menších mikrotoboliek odstredivou extrúziou sa vyrábajú mikrotobolky priemeru 100-200 mikrometrov e) polymerizácia a polykondenzácia na medzipovrchu medzipovrchová polymerizácia a polykondenzácia sa uplatňuje pri mikroobaľovaní kvapalín môžu sa obaliť aj tuhé látky.

ktorý obklopuje dispergovanú kvapalinu (suspenziu) vytvorené mikrokapsuly sa oddeľujú z reakčnej zmesi sprejovým sušením. ako polyamidy (silon). z ktorého sa lisujú tablety. tvoria náplň tvrdých želatínových kapsúl . odparením. filtráciou alebo inou separačnou technikou na polymerizáciu na medzipovrchu sa použili rôzne látky. polykarbonáty a polysulfonáty veľkosť mikrokapsúl môže byť veľmi rozdielna.liekové mikroformy sú poloproduktom.pre svoje vlastnosti sa využívajú aj v niektorých dermálnych a parenterálnych liekových formách . v ktorej sa na fázovom rozhraní spojitej a dispergovanej fázy stretávajú dve spolu reagujúce látky ich reakciou vzniká tuhý polymér. polyuretány. polyestery. polysulfónamidy.- princíp procesu je v utvorení emulzie. uvádza sa v hraniciach od 3 do 2000 mikrometrov Použitie liekových mikroforiem: . jadrá na obalené tablety.

emulzný a suspenzný sa teda vyjadruje druh disperzie liečivej látky v masťovom základe 2. Krémy (Cremores) skladajú sa z krémového základu a liečivej látky krémový základ je plasticky deformovateľná emulzná sústava. Masti (Unguenta) skladajú sa z masťového základu a liečivej látky masťový základ je jednofázový plasticky deformovateľný oleofilný alebo hydrofilný gél predponou oleo. ktoré sú emulznou sústavou v/o a sú základom oleokrémov. ktorá obsahuje viac ako 10% vnútornej dispergovanej fázy podľa charakteru vonkajšej fázy sa rozlišujú oleokrémové základy. hydrofilné gély základom hydromastí hydromasťovým základom je buď hydrogél makromolekulovej látky – hydrogélový masťový základ.sa vyjadruje rozpustnosť gélu v olejoch alebo neobmedzená miešateľnosť s nimi predponou hydro. vzniká trojfázový suspenzno-emulzný systém 3. Topické lieky Úvod a definície: .podľa základu sa rozlišujú masti a krémy 1. Okulenty (Oculenta. ak sa v ňom suspenduje. ktoré sú bikoherentné a sú základom ambifilných krémov ak sa v krmovom základe liečivá látka rozpúšťa.rozpustnosť gélu vo vode alebo neobmedzená miešateľnosť s ňou oleofilné gély sú zložené z z tuhých a tekutých oleofilných látok a sú základom oleomastí. očné masti) samostatná plasticky deformovateľná lieková forma patria medzi liekové formy s vyššími požiadavkami na mikrobiologickú čistotu . tvorí sa roztoková jednofázová masť. alebo makrogolový gél – makrogolový masťový základ ak sa liečivá látka v masťovom základe rozpúšťa. ak sa v ňom emulguje.47. vznikne emulzná dvojfázová masť a ak sa v ňom suspenduje. sú základom hydrokrémov a ambifilné krémové základy. krém ostáva dvojfázovým emulzným systémom.liečivé topické gélové prípravky sú plasticky deformovateľné prípravky určené na natieranie na neporušenú alebo patologicky zmenenú kožu a sliznicu alebo na poranené alebo chirurgickým výkonom obnažené tkanivo alebo podkožie . hydrokrémové základy.skladajú sa spravidla z gélového základu a liečivej látky . vznikne suspenznoemulzná trojfázová masť pojmom roztokový. ktoré sú emulznou sústavou o/v. potom vzniká suspenzná dvojfázová masť keď sa jedna liečivá látka emulguje a iná súčasne suspenduje.

oleokrémové pasty (Oleocremorpastae) a hydrokrémové pasty (Hydrocremorpastae) Gélová štruktúra masťových a krémových základov: 3. mastenca a škrobu spravidla v gélovom základe podľa charakteru základu možno rozlíšiť oleopasty (Oleopastae). v ktorých je koherentné dispergujúce prostredie i dispergovaná fáza – bikoherentné systémy ich štruktúra má koloidný charakter. ktoré sú emulznou sústavou o/v.4. gélové masťové základy obsahujú najmenej jednu tekutú zložku a jednu v nej dobre solvatujúcu tuhú zložku sú to disperzné systémy. Pasty (Pastae) samostatná lieková forma sú to prípravky s obsahom viac ako 25% suspendovanej tuhej látky. gélové krémové základy gélový charakter krémov je daný predovšetkým gélovou štruktúrou ich vonkajšej fázy v hydrokrémoch. hydropasty (Hydropastae). najmä oxidu zinočnatého. sú gélotvornými jednotkami laminárne micely tenzidu o/v voda je jednak hydratačne viazaná na hydrofilné skupiny tenzidu. preto sa považujú podobne ako koloidné roztoky za homogénne systémy podiel tuhej fázy v géloch závisí od toho. jednak je lokalizovaná medzi hydrofilnými skupinami v micelách gélovú štruktúru hydrokrémov stabilizovaných mydlom spevňuje aj krystalinický stearín v hydrokrémoch stabilizovaných komplexným emulgátorom spevňuje gélovú štruktúru emulgátor v/o v oleokrémoch majú gélovú štruktúru používané olejové fázy . či je alebo nie je chemicky príbuzná s tekutou fázou koncentrácia tuhej fázy v géloch s chemicky príbuznou tekutou fázou býva podstatne vyššia ako v géloch s rozdielnym chemickým zložením tuhej a tekutej zložky príkladom gélov s chemicky blízkymi fázami sú vazelín a makrogolová masť zložená z tekutého a voskovitého makrogolu príkladom gélov s chemicky rozdielnymi zložkami sú hydrogély makromolekulových látok rozdielnosť alebo blízkosť chemického zloženia tuhej a tekutej fázy má vplyv aj na prípravu a vlastnosti gélov gély s chemicky príbuznou tuhou a tekutou zložkou sa spravidla pripravujú zmiešaním roztopenej tuhej zložky s rovnako teplou tekutou zložkou a miešaním do vychladnutia konzistencia týchto gélov značne závisí od teploty hydrogély vznikajú napučiavaním polymérov vo vode obyčajnej teploty alebo vyššej teploty ich konzistencia sa s teplotou mení podstatne menej ako konzistencia oleogélov alebo makrogolových gélov 4.

najpriepustnejšie je podkožné tkanivo .tuhé nerozpustné látky ňou prestupujú vtedy.účinok topicky aplikovaného liečiva sa pri dermatikách očakáva v rohovej vrstve .látky nerozpustné vo vode ani v tukoch nemôžu cez intaktnú kožu prestupovať vôbec .vo vode veľmi dobre rozpustné látky za normálnych okolností do kože nevstupujú . na ktorý sa potrebná energia získava zložitými enzymatickými a biochemickými procesmi . keď sa pri teplote tela odparujú . akou sa táto koncentrácia dosahuje Prestup liečiv kožou: 1) transepidermálny prestup: a) intercelulárny: prestup medzi bunkami b) intracelulárny: prestup cez bunky 2) transfolikulárny prestup: prestup cez vývody mazových žliaz .gélový charakter masťových a krmových základov a ním daná plastická deformovateľnosť zabezpečuje mastiam a krémom stálosť tvaru pri obyčajnej teplote a potrebnú deformovateľnosť pôsobením vonkajšej sily pri natieraní Znaky gélových masťových základov: Znak Chemické zloženie zložiek Koncentrácia tuhej zložky Príprava Závislosť viskozity gélu od teploty Hydrogély polymérov veľmi rozdielne nízka rozpúšťaním malá Makrogolové gély príbuzné vysoká (cca 50%) roztopená tuhá zložka sa mieša s tekutou do vychladnutia veľká Oleogély príbuzné vysoká roztopená tuhá zložka sa mieša s tekutou do vychladnutia veľká Uvoľňovanie liečivých látok z topických prípravkov.mierou biologickej dostupnosti topicky aplikovaného liečiva je jeho koncentrácia v istej vrstve kože a rýchlosť.. ich prestup do kože a cez kožu: . ale sa aj absorbuje do krvného a lymfatického riečiska .intercelulárny a transfolikulárny prestup sa riadia zákonmi difúzie .podľa toho kam sa až liečivá látky dostane rozoznávame: 5) liberácia – uvoľnenie liečiva zo základu na jeho rozhranie s rohovou vrstvou 6) penetrácia – preniknutie liečivej látky do rohovej vrstvy 7) permeácia – prestup liečivej látky rohovou vrstvou do bazálnej vrstvy epidermy a do zamše 8) absorpcia – prestup liečivej látky do krvného alebo lymfatického riečišťa .intracelulárny prestup je aktívny prestup. kde pôsobí.podľa miesta účinku sa rozlišujú masti a krémy: 1) epidermálne – uvoľnená liečivá látka sa adsorbuje na rohovú vrstvu a účinkuje iba povrchovo 2) endodermálne – s účinkom v rohovej vrstve 3) diadermálne – liečivo prestúpi do bazálnej vrstvy epidermy a do zamše.do vrstiev pod rohovú vrstvu prestupuje spravidla iba liečivá látka .najmenej priestupná je rohová vrstva a lesklá vrstva .

.koncentračný spád ovplyvňuje aj zmena koncentrácie rozpusteného liečiva v aplikovanom prípravku nastávajúca počas difúzie.bariérovú funkciu rohovej vrstvy ovplyvňuje stupeň jej hydratácie a účinok niektorých chemických zlúčenín vrátane tenzidov Pomocné látky na topické gélové prípravky: .v suspenzných prípravkoch závisí liberácia aj od veľkosti častíc dostupnosť z roztokových mastí závisí od termodynamickej aktivity liečiva koncentráciu liečiva treba zosúladiť so základom tak. preto limituje rýchlosť penetrácie a permeácie . že tuhé liečivo sa rozpúšťa rovnakou rýchlosťou akou sa uvoľňuje . aby roztok liečiva v ňom bol nasýtený uvoľnené liečivo má difundovať cez rohovú vrstvu difúzia cez intaktnú rohovú vrstvu je pomalšia než liberácia. v ktorom sa v prípravku i v koži rozbehnú všetky procesy. sa za každú jednotku času uvoľní z prípravku a prestúpi kožou rovnaké množstvo liečiva . týka sa suspenzných mastí 2) pseudostacionárna – koncentrácia liečiva v prípravku sa počas difúzie zmenšuje.podľa nich rýchlosť difúzie určuje koncentračný spád. po tzv. týka sa roztokových mastí .interakcie liečiva zo základom majú vplyv na liberáciu. že rýchlosť akou ubúda liečivá látka zo základu. keď sa prípravok odstráni z ošetreného miesta Možnosti formulácie ovplyvniť dostupnosť liečiv z topických prípravkov: . že masť je stále nasýteným roztokom liečiva . že zmena obsahu liečivej látky v bariére v závislosti od času je nulová (vzorec str.j. keď sa liečivá látka hromadí v rohovej vrstve.v suspenznej masti nasledujú po nanesení na kožu tieto deje: molekuly rozpusteného liečiva difundujú smerom k rohovej vrstve a uvoľnia sa zo základu . sink podmienky) platí.liberácia a transport liečiva prebieha ako chemické reakcie prvého poriadku za predpokladu.za predpokladu.roztokové masti: liberácia z nich je najväčšia pri nasýtenej koncentrácii liečiva . podľa toho sa rozlišuje difúzia liečiva: 1) stacionárna – koncentrácia rozpusteného liečiva v prípravku sa nemení. indukčnej perióde.rovnováha sa obnovuje tým. 217) . poruší sa rovnováha medzi rozpusteným a tuhým liečivom . sa rovná rýchlosti.218) . interakcie základu s kožou na penetráciu a interakcie liečiva s kožou na permeáciu a absorpciu .uvedené vzťahy pre stacionárnu a psuedostacionárnu difúziu neplatia.koncentračný spád závisí od rýchlosti transformovania liečiva v koži na inú látku alebo od rýchlosti jej odvádzania do iných orgánov . vtedy vznikne akýsi rezervoár liečivej látky.keď opustia rozpustené molekuly základ.liberáciu liečiva možno ovplyvniť agregátnym stavom liečiva – suspenzia alebo roztok . akou liečivá látka prestupuje kožu (vzorec str. t.dôležité je. keď nie sú splnené sink podmienky. rozdiel medzi koncentráciou difundujúcej látky nad rohovou vrstvou a pod ňou . že liečivo sa po prechode rohovou vrstvou ihneď transformuje na inú látku alebo sa absorbuje (tzv.to prebieha teoreticky až do rozpustenia celého množstva liečiva .po uplynutí istého času. napr.závislosť množstva liečiva uvoľňovaného z prípravku od času nie je lineárna a nie je lineárna ani závislosť množstva liečiva zostávajúceho v masti od času . z ktorého sa táto postupne uvoľňuje ešte aj vtedy.

má výhodné reologické vlastnosti a znáša sa s väčšinou liečivých látok. olivae). ricini). tie sa v ňom zle rozpúšťajú. syntetické triacylglyceroly 12. cera alba). syntetické estery vyšších alifatických kyselín: oleyloleát. cacao). jecoris aselli) 10. olivový (o. kakaový (o. vorvanina (cetaceum) 13. rybí (o. s Mr 1500-6000 sú voskovité makrogolová masť sa skladá z kvapalného makrogolu 300 a tuhého makrogolu 1500 c) hydrofilné kvapaliny: 1. tekutý parafín (paraffinum liquidum) 4. ktorá svojou hygroskopickosťou zabraňuje úplnej strate tekutiny zo systému. oleje: slnečnicový (olleum helianthi). ktoré robí trvale plastickými alebo elastickými zmäkčujúco pôsobia viacsýtne alkoholy d) emulgátory emulgujúcich masťových a krémových základov: emulgátory sú v krémoch v prvom rade stabilizátormi agregátneho stavu hrubých kvapalných disperzií zúčastňujú sa aj na tvorbe gélovej štruktúry ich vonkajšej fázy. metylsilikónový olej (dimetylsiloxan) 8. vosky: včelí vosk (cera flava. cerezín (ceresinum) 7. izopropylmyristát. izopropylpalmitát 14. voda 2. hydrogenované alebo stužené oleje 11. ricínový (o.1. lini). vazelín: je prírodná zmes tekutých a tuhých parafínov podľa stupňa vybielenia sa rozoznáva žltý (vaselinum flavum) a biely (vaselinum album) obsahujú 50-80% tekutých parafínov. kvapalné makrogoly 5. ostatné sa pridávajú ako zvlhčovadlá a zmäkčovadlá zvlhčovadlo (humektant) – látka. umelé uhľovodíkové gély (umelé vazelíny): pripravujú sa z tuhých a tekutých prírodných alebo syntetických parafínov 3. bravčový tuk (adeps suillus): je to prírodná zmes triacylglycerolov 9. mäkký parafín (paraffinum molle) 5. zvyšok tvoria kryštalické a mikrokryštalické parafíny pevné stavebné jednotky vazelínu sa nazývajú trichyty je chemicky a fyzikálne stály. preto býva základom suspenzných mastí 2. ľanový (o. 65-70% roztok sorbitolu voda je základnou tekutou zložkou hydrogélov a hydrokrémov. polyetylénglykoly: makrogoly s Mr 200-600 sú tekuté. vyššie alifatické kyseliny: stearín b) hydrofilné polyméry na masťové základy: makrogoly. tvrdý parafín (paraffinum durum) 6. propylénglykol 4. preto sa priraďujú aj ku konštitutívnym pomocným látkam krémových základov . Súčasti základov: a) oleofilné súčasti základov mastí a krémov: 1. glycerol 3. do ktorého sa pridáva zmäkčovadlo (emolient) – látka pridávaná k tvrdým drobivým látkam.

cetylstearylalkohol) v pomere alkoholu k alkylsíranu 9:1 alebo 25:1. emulgátory typu v/o: a) vosk z ovčej vlny (cera lanae) b) lanalkol (lanalcolum. uhľovodíkové oleomasťové základy – uhľovodíkové oleomasti: prírodné alebo umelé zmesi tuhých a tekutých uhľovodíkov nerozpúšťajú sa vo vode ani sa s ňou nemiešajú emulzne sú schopné viazať najviac 5-10% vody rozpúšťajú sa v organických rozpúšťadlách a miešajú sa s rastlinnými olejmi chemicky aj mikrobiologicky sú stále v tenkej vrstve sú priesvitné na povrchu kože sa zle rozotierajú a vytvárajú na nej relatívne hrubú vrstvu. preto sa vždy kombinujú s emulgátormi s nízkou hodnotou HLR (cetylalkohol. od ktorých sa očakáva ochranný a povrchový účinok 7. tieto kombinácie tvoria komplexný emulgátor 2.masťovým základom sú oleofilné alebo hydrofilné gély 6. triacylglycerolové oleomasťové základy – tiracylglycerolové oleomasti: prírodné alebo umelé gélové zmesi olejov. alkoholy vosku z ovčej vlny) c) cholesterol (cholesterolum) – kombinuje sa s voskom z ovčej vlny a s bielym voskom d) parciálne estery glycerolu 2. vhodné na ošetrenie chronických ochorení kože. upravovaných olejov syntetických triacylglycerolov často obsahujú aj vosky oleje a tuky obsahujú aj malý podiel mono. zmena farby.a diacylglycerolov s vlastnosťami emulgátorov typu v/o nevýhodou prírodných olejov a tukov je premenlivosť ich zloženia a chemická nestabilita tuchnú – nepríjemný zápach. Základy na topické gélové prípravky: a) masťové základy: . emulgátory typu o/v: a) cetylsíran a laurylsíran sodný – majú vysokú hodnotu HLR (40). dráždenie kože triacylglycerolové základy sa na kožu lepšie natierajú a lepšie sa na nej roztierajú ako uhľovodíkové. lebo neprenikajú do jej kapilárneho systému preto brzdia odparovanie perspiráciou uvoľnenej vody. polysorbáty: Polysorbát 80 a 60 3. zabraňujú však vysychaniu kože a tvorbe chrást podporujú epitelizáciu a regeneráciu kože dobre ich znáša koža sebostatického typu . tukov. táto sa pod nimi akumuluje a hydratuje rohovú vrstvu pokožky sú nedráždivé. estery sacharózy Emulcera C – komplexný emulgátor pre Aquasorb. preto na nej vytvárajú tenší film rohovú vrstvu menej hydratujú. nie sú vhodné na seboroickú kožu sú vhodným základom pre masti. skladá sa z cetylalkoholu a etoxylovaných vyšších alifatických kyselín 2.- - 1.

táto inkompatibilita. ktoré sa neodparujú a viažu aj časť vody.) s mnohými sú však inkompatibilné. sú v nich stále a lepšie sa z nich uvoľňujú ako z uhľovodíkov liečivé látky z nich prestupujú do kože aj transfolikulárne 8. salicylová. práve naopak pri otvorenej aplikácii ju skôr vysušujú z gélov obsahujúcich ako tekutú zložku vodu sa táto pri otvorenej aplikácii odparuje.liečivé látky sa v nich lepšie rozpúšťajú. makrogolové masťové základy – makrogolové hydromasti: sú gély pripravené z tuhých a tekutých makrogolov vzhľadom sa podobajú bielemu vazelínu.. zmenšuje negatívny vplyv oleomasti na perspiráciu a pozitívne ovplyvňuje penetráciu liečivej látky často sa nazývajú aj absopčné masti 9. ľahko dispergovateľné až rozpustné vo vode a preto ňou ľahko zmývateľné často sa nazývajú aj hydratačnými masťovými základmi nehydratujú však vodu. preto majú chladiaci účinok po jej odparení sa však ich vrstva na koži drobí a má malú priľnavosť preto sa k nim pridávajú takmer vždy neprchavé a hygroskopické viacsýtne alkoholy. pretože primiešaním 310% vody strácajú masťovitú konzistenciu makrogoly pôsobia baktericídne. čím zvlhčujú a zmäkčujú vrstvu zvyšku gélu na koži nazývajú sa zvlhčovadlami a zmäkčovadlami hydrogélov ak je však ich koncentrácia v géle vysoká (nad 20%). emulgujúce oleomasťové základy – emulgujúce oleomasti: uhľovodíkové alebo triacylglycerolové oleomasti s obsahom emulgátora typu v/o vodu neobsahujú. benzokaín. sa prejavuje zmäknutím makrogolové masti sú fyzikálne inkompatibilné aj s vodou. rýchlo difundujú. ale na rozdiel od neho sa dobre rozpúšťajú vo vode. boritá. dehydratujú kožu výhodou hydrogélov oproti oleomastiam je menšia závislosť konzistencie od teploty a možnosť sterilizovať ich v autokláve nevýhodou je väčšia dispozícia na mikrobiologickú kontamináciu sú vhodné na ošetrenie kože citlivej na tuky a parafíny. rezorcinol. ktorá sa pripisuje tvorbe komplexov.. . balzamy) možno v nich dispergovať aj hydrofilné kvapaliny emulgátor zlepšuje rozostieranie a priľnavosť na kožu. preto masťové základy z nich bývajú mikrobiologicky nezávadné aj bez konzervantov rozpúšťajú niektoré plasty a laky - . dobre ich znáša najmä seboroický typ kože uprednostňujú sa pri ošetrovaní akútnych štádií chorôb kože. kde sa ráta aj s ich chladivým a protizápalovým účinkom dobre sa v nich rozpúšťajú liečivá rozpustné vo vode. polosyntetických alebo umelých polymérov alebo anorganických zlúčenín kremíka v hydrofilných kvapalinách sú hydrofilné. chloramfenikol. k. hydrogélové masťové základy – hydrogélové hydromasti: sú plasticky deformovateľné koloidné sústavy prírodných. a preto sa ňou aj ľahko zmývajú rozpúšťajú sa v nich mnohé liečivé látky (k. preto sa z nich aj rýchlejšie uvoľňujú 10. ale sú schopné emulzne trvalo viazať viac ako 10% vody ľahšie sa v nich dispergujú práškované liečivé látky a viskózne hydrofóbne látky (kamennouhoľný decht.

vodu. antioxidantmi alebo obidvoma 4. že pri natieraní na kožu sa málo stabilný emulzný stav naruší. vorvaninu. majú trvale imobilizované kvapky vodnej fázy v olejovej fáze. voda sa oddelí od olejovej fázy a odparuje sa stabilizujú sa konzervantmi jediným predstaviteľom v ČSL4 je chladivý krém (cremor refrigerans). pretože ich uvoľňovanie môže začať až po dosiahnutí osmotickej rovnováhy medzi makrogolovým základom a kožou čas potrebný na ustálenie tejto rovnováhy závisí od hrúbky vrstvy masti na koži čím je vrstva hrubšia. preto odnímajú tekuté výlučky poranenej alebo chorej kože. s vodou a inými polárnymi kvapalinami iba obmedzene sú nepriesvitné aj v tenkej vrstve ich chemická stabilita závisí od zloženia olejovej fázy fyzikálna nestabilita sa prejavuje oddeľovaním kvapôčok alebo súvislej vrstvy vody na ich povrchu svojou štruktúrou sa najviac približujú prirodzenému kožnému filmu.sú plasticky deformovateľné emulzné sústavy. podľa potreby stabilizované konzervantmi. ktorý obsahuje vosk. ktoré obsahujú 15-60% vodnej fázy majú bielu až žltkastú farbu a miešajú sa s olejmi v každom pomere. oleokrémové základy – oleokrémy (oleocremores) sú plasticky deformovateľné sústavy emulzného typu v/o. ktorý má tiež charakter emulzie typu v/o dobre sa na koži rozotierajú i na ňu natierajú. a tým ju čistia vysoká hygroskopickosť je však nevýhodou pri pôsobení liečivých látok. geraniový olej – úprava vône. mastné krémy podľa toho či obsahujú emulgátor alebo len kváziemulgátor rozoznávame pravé a nepravé oleokrémy alebo aj chladivé oleokrémy pravé oleokrémy (oleocremores veri) sú dvojfázové plasticky deformovateľné emulzné sústavy. - . dobre na ňu lipnú a zmäkčujú u ich film na koži nevyvoláva pocit mastnoty a menej brzdí perspiráciu než film oleomastí sú vhodné na kožu normálnu a so sklonom k sebostáze ich zloženie možno regulovať zložením olejovej fázy. a preto nemajú chladivý účinok nepravé oleokrémy . rastlinné oleje.kožu nedráždia. najčastejšie voskom alebo vorvaninou obsah vnútornej fázy býva u nich 15-25% chladivý účinok majú preto. tým je dlhší táto vlastnosť sa dá zmierniť pridaním 1-5% vyšších alifatických alkoholov (cetylalkoholu alebo cetylstearylalkoholu) b) krémové základy: .chladivé oleokrémy (oleocremores refrigerantes) sú plasticky deformovateľné emulzné sústavy stabilizované lipofilnými kváziemulgátormi. neodparuje sa z nich voda. že sú fyzikálne stabilné. neodporúčajú sa však ako základy pre očné masti na kožu sa dobre natierajú a dobre na nej lipnú sú veľmi hygroskopické. emulgátorom a obsahom vody mnohé liečivé látky sa z nich lepšie uvoľňujú ako z oleomastí sú veľmi rozšírené v kozmetike ako tzv. stabilizované jedným alebo viacerými emulgátormi typu v/o s hodnotou HLR 3-6 obsah emulgátora spôsobuje.

laurylsíran sodný – znižuje povrchové napätie vody chladivé oleokrémy pôsobia na koži po odparení vody ako oleomasti keď obsahujú rastlinné oleje. ambifilné krémy – (cremores ambiphilici) sú odvodené od hydrokrémov sú tiež stabilizované komplexným emulgátorom. čo spôsobujú hygroskopické viacsýtne alkoholy takmer vždy prítomné vo vodnej fáze sú vhodné na ošetrenie seboroickej kože v kozmetike sú známe ako tzv. hydrokrémové základy – hydrokrémy (hydrocremores) sú gélové základy emulzného typu o/v vonkajšia vodná fáza činí 50-90% ich celkovej hmotnosti miešajú sa s vodou v každom pomere. ktorý je výraznejší než u nepravých oleokrémov vedú el. často kombinované aj s voskami a syntetickými estermi vyšších alifatických kyselín a niekedy aj so silikónmi vodná fáza vždy obsahuje niektorý viacsýtny alkohol a podľa potreby sa zahusťuje polymérmi (napr. že ambifilné krémy majú koherentné obidve fázy. ktoré sa tým spevňuje a časť je dispergovaná vo vodnej fáze. preto sa ňou aj dobre zmývajú s lipofilnými tekutými a polotuhými látkami sa miešajú iba obmedzene voda sa z nich ľahko odparuje – chladivý účinok. trietanolamín) na mydlo.parabény – konzervanty. KOH. ale pomaly neobmedzene sa miešajú s vodou aj s olejom – univerzálne použitie pre vznik ambifilného krému je dôležitý celkový obsah komplexného emulgátora a pomer o/v a v/o emulgátora v ňom dôležitý je aj obsah olejovej fázy Požiadavky kladené na masťové a krémové základy: . časť sa ukladá do miciel mydla. olej je uzatvorený medzi oleofilnými zvyškami emulgátorov takéto uloženie oleja a vody spôsobuje. kým hydrokrémy iba vonkajšiu vodnú fázu bikoherentnosť je daná tým. NaCO3. majú veľmi dobré zmäkčujúce vlastnosti. takže plní funkciu olejovej fázy najkrajší vzhľad a lesk majú krémy s trietanolamínovým mydlom 6. suché alebo polomastné krémy podľa emulgátora a mechanizmu tvorby gélovej štruktúry hydrokrémy s komplexným emulgátorom a stearínové hydrokrémy v hydrokrémoch stabilizovaných komplexnými emulgátormi bývajú olejovou fázou uhľovodíky alebo triacylglyceroly. prúd kožu vysušujú. étermi celulózy alebo polyakrylátmi) ich pH býva 7 alebo nižšie stearínové hydrokrémy (hydrocremores stearini) obsahujú stearín jeho časť sa neutralizuje roztokom vhodnej alkálie (NaOH. galan propylový – stabilizátor. že aj olejová aj vodná fáza sú rozdelené v lamelárnych micelách emulgátora voda je lokalizovaná medzi polárnymi časťami emulgátorov. ale majú iné vlastnosti hlavný rozdiel je v tom. preto sú obľúbené v kozmetike (cold cream) 5. prúd voda sa z nich odparuje. že ambifilné krémy tvoria prechod medzi hydrokrémami a oleokrémami slabo vedú el.

v hydrogéloch sa však rozpúšťa najviac liečivých látok pri príprave sa liečivá látka rozpúšťa spolu s konzervantom v tekutej zložke hydrogélu skôr než polymér suspenzné masti sa pripravujú z čo najjemnejšieho prášku liečivej látky (sito VII) .žiada sa. miešanie a homogenizovanie . mentol. rozdrobovanie. emulznej.. aby boli kompatibilné s liečivami a schopné sprostredkovať ich účinok na očakávanom mieste Výroba topických gélových prípravkov: . miešanie: zabezpečuje homogénne rozptýlenie dispergovanej fázy v disperznej fáze a rovnomerný prenos tepla v miešanom materiáli tak pri jeho zahrievaní.plnia sa do vhodných obalov. triedenie 3. najprv základ a až do hotového základu sa spracuje liečivo alebo sa v jednom postupe spracujú všetky zložky prípravku vrátane liečiva 1. triedenie.musia byť jednotné (rovnorodé).vyrábajú sa buď v dvoch oddelených postupoch. t. ľahko odstrániteľné z ošetreného miesta a musia pôsobiť na kožu alebo na sliznicu očakávaným spôsobom . bez nežiaducich vedľajších účinkov. v ktorej je všetka liečivá látka rozpustená roztoková oleomasť vznikne rozpustením liečivej lázky v roztopenom oleomasťovom základe po úplnom rozpustení liečivej látky sa masť prestane zahrievať a mieša sa do vychladnutia v oleomasťových základoch sú dobre rozpustné gáfor. tymol – pre svoju prchavosť sa musia rozpúšťať v základe zahriatom na najnižšiu potrebnú teplotu (zmäknutom). že ich tuhé zložky sa roztopia pri teplote asi 80 oC a zmiešajú sa s rovnako teplými tekutými zložkami zahrieva sa na vodnom kúpeli alebo pod infražiaričom roztopená zmes sa zbaví nečistôt precedením cez tkanivovú filtračnú priehradku a nechá sa vychladnúť sa neustáleho miešania v prípade potreby sa základy sterilizujú zahrievaním v prúde horúceho vzduchu pri teplote 140 oC 90 min hydrogély sa sterilizujú v uzatvorených nádobách zahrievaním vo vodnej pare pod tlakom pri teplote 105 oC 50 min príprava hydrogélových masťových základov ako príprava slizov a gélov výroba roztokovej. znižujú teplotu topenia tuhej zložky masťového základu a tým oslabujú jeho gélový skelet a znižujú hraničné napätie masti lepšie ako v oleomasťových základoch sa rozpúšťajú liečivé látky v makrogolovom základe. chemicky aj fyzikálne stále. ale pri tejto teplote a tiež teplote tela roztierateľné.musia byť pri obyčajnej teplote tvarovo stále. priľnavé na kožu a sliznicu . ako aj chladení miešačky s miešadlami. suspenznej masti: roztoková masť je masť.j.pri príprave a výrobe mastí a krémov sa používajú zariadenia na rozdrobovanie. téglikov a túb . hnetacie zariadenia 2. homogenizovanie: masťový mlyn výroba masťových základov: základy sa pripravujú tak. mikrobiologicky nezávadné.

rozpustí sa v nej ešte pred emulgovaním od jeho rozdeľovacej konštanty potom závisí. suspenduje sa liečivá látka v olejovej fáze a potom sa v suspenzii disperguje voda pravé suspenzné oleokrémy sa môžu mlieť na masťovom mlyne suspenzné hydrokrémy: liečivá látka (sito VII) sa predmieša s hydrokrémovým základom alebo s kvapalinou miešateľnou s jeho vonkajšou fázou. pri obyčajnej alebo vyššej teplote pri vyššej teplote sa voda disperguje na menšie kvapky pri obyčajnej teplote vznikajú väčšie kvapôčky stabilný oleokrém sa pripraví iba vtedy. dezagregačný efekt predmiešavania zlepšujú tenzidy potom sa po častiach primiešava zvyšok základu a po pridaní celého množstva sa mieša. emulzné a suspenzno-emulzné masti sa nesterilizujú výroba krémových základov: oleokrémové základy sa pripravujú anglickou metódou podľa zloženia olejovej fázy. potom sa odstaví prívod tepla a mieša sa do vychladnutia nakoniec sa dováži voda rovnakej teploty hydrokrémy s komplexným emulgátorom a ambifilné krémy sa pripravujú postupom opísaným pri príprave emulzií s komplexným emulgátorom výroba krémov s rozpusteným a suspendovaným liečivom: keď sa liečivo rozpúšťa v jednej z fáz krémového základu.liečivo sa predmiešava s približne rovnakým množstvom zmäknutého alebo roztopeného základu alebo tekutého parafínu predmiešava sa tak dlho. kým sa nerozpoja agregáty častíc. až sú častice rovnomerne rozptýlené v celom prípravku príprava sa skončí úpravou suspenznej masti na masťovom mlyne emulzné masti vznikajú dispergovaním kvapalnej liečivej látky alebo roztoku liečivej látky do lyofóbneho základu pripravujú sa anglickou metódou suspenzno-emulzné masti obsahujú dispergované tuhé liečivo a nie viac ako 10% tekutého liečiva najprv sa pripraví suspenzná masť a do nej sa disperguje kvapalina alebo naopak suspenzné. ktorú je schopné trvalo viazať 100 g olejovej fázy pri obyčajnej teplote závisí od zloženia olejovej fázy a od zloženia a koncentrácie emulgátora stearínové hydrokrémy sa pripravujú in situ mydlo vzniká reakciou stearínu a uhličitanu draselného alebo trietanolamínu reakčná zmes sa zahrieva asi 30 min za stáleho miešania. ďalej ako pri hydrokrémoch Prehľad vyrábaných topických gélových prípravkov a ich upotrebenie: - . koľko ho bude v každej fáze hotového krému termolabilné látky sa primiešavajú k vychladnutému krému suspenzné oleokrémy sa pripravujú z liečivej látky (sito VII). ďalej sa postupuje ako pri oleokrémoch suspenzné ambifilné krémy: predmiešava sa s ambifilným krémovým základom alebo hydrofilnou či oleofilnou kvapalinou. ktorá sa predmiešava s oleokrémovým základom 1:1 alebo jeho niektorou tekutou zložkou keď sa nepoužije vopred pripravený krémový základ. vyjadrujúci hmotnosť vody v g. keď sa do olejovej fázy disperguje toľko vody. koľko je schopná s pomocou prítomného emulgátora emulzne viazať táto schopnosť sa kvantifikuje vodným číslom vodné číslo je číselný údaj.

chemickými skúškami: totožnosť liečivej látky totožnosť konzervačnej prísady.bioadhezívny základ: zmes prírodných. antioxidantu obsah liečivej látky obsah vody 3. indulona technicko-diagnostické: napr.okrem priľnavosti sa vyžaduje pomalá zmývateľnosť zo sliznice a dobré chuťové vlastnosti .sú to prípravky dobre priľnavé na sliznici . keď hydrofilné polyméry čiastočne nabobtnajú .na ochranu a liečenie ústnej dutiny . zvlhčovadla. lubrikačné prípravky liečebno-kozmetické: masti a krémy. v ktorej by polyméry nabobtnali gél z nej vznikne až pri aplikácii natieraním na sliznicu. fyzikálnymi skúškami: charakter základu: masťový alebo krémový na špecifikovanie masťových základov sa využíva ich: a) rozdielna rozpustnosť vo vode a v chloroforme b) stanovenie čísla zmydelnenia c) stanovenie vodného čísla krémy sa identifikujú podľa: a) miešateľnosť s vodou b) farbenie vonkajšej fázy Sudanom III a metylénovou modrou c) veľkosť častíc d) stanovenie vody azeotropnou destiláciou 4.neobsahuje vodu.vysokomolekulový polyetylén zabezpečuje dobrú priľnavosť a pomalú zmývateľnosť . zmyslovo: farba vôňa priehľadnosť homogénnosť 2. upravených prírodných a umelých polymérov s tekutým parafínom . reologické parametre: hranica toku plastická viskozita tixotrópia konzistencia Bioadhezívne prípravky: .- liečebné: hlavne dermatiká ochranné: napr. ktoré obsahujú liečivé látky len v subterapeutických dávkach kozmetické: masti a krémy Hodnotenie akosti topických gélových prípravkov: 1.

predaplikačným štádiom aerodisperzie je prípravok pre aerodisperziu. prachotvorný poloprodukt .z hľadiska veľkosti dispergovaných častíc patria k liečivým aerodisperziám: a) aerodisperzie s časticami amikroskopickými – t. tkanív. rozprachy.Aerodispersiones . s časticami rozmerov amikroskopických.k horným dýchacím cestám patrí nosná dutina.sú určené k ošetreniu kože.pripravujú sa z prípravkov pre aerodisperzie .48. t. zmesi plynov alebo pár b) aerodisperzie s časticami 0. koloidných až hrubo disperzných .biologická dostupnosť systémovo účinného liečiva podávaného inhalačnou cestou je veľmi dobrá . k inhalácii. najčastejšie vo vzduchu. alveoly . parotvorný. k dezinfekcii alebo k aromatizácii ovzdušia .liečivé aerodisperzie sa aplikujú inhalačne a externe . hrtan priedušnica .aerosolom sa nazvalo všetko. čo tryská z tlakovky . bronchy. LIEČIVÉ AERODISPERZIE: Definície: . bronchioly.1-5 μm – liečivé suché hmly a spreje c) aerodisperzie s časticami hrubo disperznými – liečivé vlhké hmly a spreje . LIEČIVÉ AERODISPERZIE A LIEČIVÉ PENY.j. dymotvorný.vydáva sa v úprave vhodnej pre prípravu aerodisperzie metódami kondenzačnými a dispergačnými Predaplikačné štádium Poloprodukty na prípravu aerodisperzií parotvorné hmlotvorné dymotvorné prachotvorné Aplikačné štádium roztoky plynov.j.k dolným dýchacím cestám patrí priedušnica.sú to disperzie plynu. prachové mraky prachové mraky Biologická dostupnosť liečiva z aerodisperzií: .aktívna plocha stien dýchacieho ústrojenstva postupne narastá až na 70-100 m2 u alveol . kvapaliny alebo tuhej látky v plyne. hrubé aerosóly aerodisperzie pary suché hmly a spreje vlhké hmly a spreje dymy vlhké dymy rozprachy. nosohltan. hmlotvorný. slizníc.

3 μm sú až z 80% vydychované späť preto sú pre systémový účinok pri inhalácii potrebné častice v optimálnom rozsahu 0. ako spolu s propelentmi (hnacími plynmi) upravujú tlak v tlakovom balení. frigen. stabilizujúce látkové zloženie. priľnavosť na kožu. ďalej prísady filmotvorné.alebo propelentné plyny..N2O.sú rozpustné v jadre .vypĺňajú priestor tlakovky nad jadrom . trichlóretán. prísady antikorózne.musia byť kompatibilné s obsahovými látkami . zmäkčovadlá.N. dichlórmetán.fluorované chlórparafíny . 1.delia sa na dve skupiny a) stlačiteľné neskvapalňujúce hnacie plyny: . glycerol.freón.číslo na mieste stoviek plus 1 značí počet atómov uhlíka ..označujú sa dvoj alebo trojmiestnymi číselnými symbolmi . rozpúšťadlá: . N2O. ako rýchlo sa vyparujú. ako rozpúšťajú liečivá. acetón. pritom môžu.- v horných cestách sa zachytávajú len častice väčšie ako 12 μm.volia sa podľa toho.v tlakovom balení zaručujú konštantný tlak až do úplného vyprázdnenia obsahu . naopak častice veľkosti 0. zmáčavosť kože.nesmú byť toxické a dráždivé . makrogoly. minerálne oleje . CO2 nie sú úplne indiferentné z chemického a fyziologického hľadiska b) stlačiteľné. indiferentnosť. či reagujú s liečivami a materiálom. tie sú unášané do alveol. metylénchlorid.ďalej sú to tenzidy vo funkcii emulgátorov. ale nemusia skvapalňovať .výhody dusíka – ľahká dostupnosť. izopropanol. kaltron. . kde sa najúčinnejšie uplatnia častice veľkosti okolo 1 μm. etylacetát. zvlhčovadlá. roztierateľnosť a pod.pre technické použitie býva rozpúšťadlom kerozín 2.číslo na mieste jednotiek značí počet atómov fluóru .číslo na mieste desiatok mínus 1 značí počet atómov vodíka .volia sa podľa zloženia jadra a požadovaných podmienok . ktoré korodujú kovové časti tlakovky a rozkladajú obsahové látky . stabilizujúcich emulzie.nevýhody dusíka – nerozpustnosť . solubilizátorov. CO2 . propelenty musia byť za obyčajnej teploty ľahko stlačiteľné. hnacie plyny .sú to hlavne rozpúšťadlá a hnacie plyny .v jadre sú buď nerozpustné alebo s časti rozpustné . väčšina z nich sa zachytí a účinkuje už v ústnej dutine častice 4 μm sa v nosnej dutine zachytávajú len z 50% v dolných cestách sa vyskytujú len častice menšie ako 10 μm. upravujúce čuchové vnemy. suspenzie. bez chuti a zápachu . podporujúce resuspendovateľnosť sedimentu. ľahko skvapalňujúce hnacie plyny: . aké sú riziká pri aplikácii .5-5 μm .za prítomnosti vody a kovu hydrolyzujú za vzniku halogénvodíkov.počet atómov chlóru je daný rozdielom medzi počtom valencií základného uhľovodíku a počtom atómov fluóru .. pre lokálnu aplikáciu do úst a nosa častice okolo 12-30 μm a pre aplikáciu na kožu častice okolo 50-200 i viac μm Pomocné látky v prípravkoch pre aerodisperzie v tlakových baleniach: .etanol. prísad antiaglomeračných.

tlaková nádoba (tlakovka) . Nevýhoda: vysoké náklady na chladenie a nebezpečenstvo vzniku kondenzačnej vody. pary a dym sa vdychujú 2. ocele. balení a iných dispergačných (rozprašovacích) zariadení .jadro sa plní a s hnacím plynom adjustuje do tlakoviek 1. z upravených siličných. preto sú opatrené odolným vnútorným ochranným filmom zo syntetických lakov . tlakovkou hermeticky uzavretou (obr. dichlórdiflórmetán – CCl2F2. 2. výhoda ľahkosť .najčastejšie sú tlakovky z pocínovaného alebo hliníkového plechu. izobután Príprava aerodisperzií: 1..) postup za podtlaku v uzavretom systéme: po naplnení jadra a propelentov a po zakleštinovaní sa v tlakovke vytvorí dva až viacfázová náplň. Do otvorenej tlakovky sa nadávkuje jadro a po zakleštinovaní ventilom sa dávkuje propelent tlakovým plnením cez ventil. . živicových a alkaloidných drog a chemických liečiv. znečistením . je nádržou pre hnací plyn.rozprašovač: nasadený na uzavretom ventile.) funkčné prvky: ventil ponorná trubica rozprašovač krytka adaptér .ventil: má za úlohu umožniť tlakové plnenie. plechu či hliníkového plechu alebo z plastu 2. n-bután.nevýhoda korózia.má tri funkcie: je primárnym adjustačným obalom . dispergačným zariadením. zo silíc. emulziách. emulgované alebo suspendované.postupy a) ako pri liečivých roztokoch. umožňujú aplikáciu aerodisperzie do úst.aplikátory: nasadzujú sa na ventil.j.sú bežné pre niektoré vybrané aplikácie predovšetkým vdychovaním . nosa a telových dutín. str. náplň po dávkach alebo plynule vypúšťať. častíc. tlakové plnenie.) nádobka: vyrobená zo skla.podstata: dispergácia prípravku pre aerodisperziu z tlak. Liečivá a pomocné látky sú v tekutej fáze propelentu rozpustené.v technických prípravkoch sa ako hnacie plyny uplatňujú propán.) postup za zníženej teploty a normálneho tlaku: do otvorenej tlakovky sa pri alebo pod teplotou varu daného propelentu (40 – 60 C). má za úlohu po stlačení uviesť ventil do chodu a pretvoriť náplň na aerodisperziu požadovaných ukazovateľov . digesciou pri zapálení.krytka: chráni ventil pred nežiadúcim otvorením. Str.narušujú ozónovú vrstvu . suspenziách a práškoch b) výber vhodného rozpúšťadla a tenzidov výroba tlakového balenia: . Nadávkuje jadro (schladené) a skvapalnený propelent a tlakovka sa zakleštinuje. dichlórtetrafluóretán – C2Cl2F4 . 187).) postup za obyčajnej teploty a zvýšeného tlaku: tzv. produkuje aerodisperziu . Spolu s rozprašovačom ju dispergovať v požadovanej jemnosti z homogeniz. dispergačné metódy: .podstata: náhle schladenie a kondenzácia presýtených pár alebo exhalátov vznikajúcich z prípravku pre liečivých aerodisperzie t.zloženie: 1. 286 výroba jadra: .má udržať rozsah teplôt od 20 –70 oC . kondenzačné metódy: .jadro je zmes liečiv a pomocných látok bez hnacieho plynu .trichlórfluórmetán – CCl3F. . 3. ktorá koroduje tlakovku.

balenie musí byť označené nápisom: „nestriekať do ohňa“. že obsahuje viac ako 10% horľaviny. a nápisom „horľavina“ alebo symbolom plameňa v prípade. nebolestivá.“ .tlakové balenia sa uchovávajú pri teplote 15-25 oC. pred slnkom a ostatnými tepelnými zdrojmi nad 50 oC.plastický obväz: Akutol .. v suchu.premenu náplne. a tým chránený pred vlhkosťou. prechádza ventilom a expanduje asi na 200-300 násobok pôvodného objemu 3) pri troj alebo viacfázovej náplni je mechanizmus podobný Prehľad prípravkov pre liečivé aerodisperzie: . b) keď propelent je stlačený skvapalniteľný plyn a jadro je v jeho kvapalnej fáze rozpustené alebo solubilizované 2) troj a viacfázový prípravok: ak obsahuje náplň nerozpustnú tuhú látku alebo nemiešateľnú kvapalinu príprava vlastnej aerodisperzie: . nárazmi. chránené pred slnkom. v prípade.po stlačení prechádza náplň ventilom kontinuálne alebo po dávkach a disperguje sa vo vzduchu. Aerodispersio salbutamoli . pohodlná.náplň tlakovky tak môže byť : 1) dvojfázový prípravok: a) keď propelentom je stlačený neskvapalniteľný plyn a jadro je kvapalné.) Hodnotenie dispergačného zariadenia: a) skúšky bezpečnosti tlakovky: tlak v tlakovom balení sa po temperácii na vodnom kúpeli pri 20°C a 50°C meria manometricky b) odolnosť proti deformácii a deštrukcii . ktorá sa v tlakovke nachádza pod tlakom propelentu na vlastnú aplikovateľnú aerodisperziu prevádza pacient sám . znečistením a mikroorganizmami b) tlakové balenie je vždy a okamžite pripravené k aplikácii c) lokálna aplikácia i na veľkých plochách tela je rýchla. kyslíkom. Neničte násilím.lokálne antiseptikum a dezinficiens: Septonex. 1) pri dvojfázovej náplni so stlačiteľným neskvapalniteľným propelentom sa jadro po otvorení ventilu vytlačuje ponornou trubicou a v expanznom priestore rozprašovača sa rozptyľuje a tryská do okolitého priestoru 2) pri dvojfázovej náplni so stlačeným a skvapalneným propelentom je jadro rozpustené v tekutej fázy propelentu. po otvorení ventilu tekutá fáza stúpa ponornou trubicou.na každom vonkajšom i vnútornom obale musí byť zreteľne od ostatného textu napísané upozornenie: „Tlakové balenie je pod stálym tlakom. hygienická d) rýchlosť účinku pre pulmonálnu aplikáciu sa vyrovná rýchlosti parenterálnej aplikácie Označovanie a uchovávanie: . vo vetraných skladoch Hodnotenie: 1. Chráňte pred deťmi. Stopangin Výhody aerodisperzií: a) obsah tlakového balenia je v prostredí inertného plynu hermeticky a svetlo nepriepustne uzavretý. Neodhadzujte do ohňa. CO2. že obsahuje viac ako 45% horľaviny .antimykotikum: Hexadecyl .ČSL4: Aerodispersio carbethopendecinii bromati.

koalescencia a agregácia Rozdelenie metód : metódy priame a nepriame 1) priame: získavajú pravdivejšiu predstavu o chovaní a štruktúre aerodisperzného mraku.c) skúška pevnosti pri transporte d) skúška horľavosti. 2) nepriame: vážením. tenzidy. ktoré zabezpečujú vytvorenie peny.obsahujú jedno liečivo alebo viac liečiv.Spumae .pena polyedrická– pena suchá: vzniká. testuje sa krátkodobá plynotesnosť pri 50°C nesmú unikať bublinky plynu a dlhodobá plynotesnosť vyjadrená ako úbytok v mg/kg za rok. zmenšeniu stupňa disperzity .ukazovatele.odtekanie kvapalnej fázy z medzipriestorov polyedrických pien. povrchové napätie γ pri atmosférickom tlaku (Pa) je nepriamo závislé na priemere bubliny (r) . oleodisperzné) systémy . ďalej rýchlosť prietoku v g/s.liečivé peny sa zvyčajne tvoria z kvapalných prípravkov v tlakových obaloch v čase podávania .liečivé peny určené na vážne poškodenú kožu alebo na veľké otvorené rany musia byť sterilné Definícia podľa ČSL4: . mikroskopicky alebo elektromikroskopicky. tzv.liečivé peny sa skladajú z veľkých objemov plynu dispergovaného v kvapaline . patria medzi lyodisperzné (hydrodisperzné.obal je vybavený zariadením na otváranie ventilu stlačiteľným aplikačným nadstavcom na aplikáciu peny . ktoré majú význam pre aplikáciu a terapiu a) koncentrácia častíc v jednotlivom objeme aerodisperzie b) veľkosť a tvar častíc c) koagulácia. bubliny sa tesne zhlukujú a deformujú v polyédri .pena guľová: vzniká. 2.samovoľné zmeny vo veľkosti bublín: tlak plynu bubliny Pb v kvapaline.) Hodnotenie liečivých aerodisperzií: .sú to disperzie bublín plynu v kvapaline. pena vlhká .drenážovanie alebo odvodňovanie peny: vplyvom gravitácie a povrchového napätie. nestálosť vedie k zmenšeniu povrchovej energie. metódy sedimentačné. zápalnosti a bodu vzplanutia vystrekovanej aerodisperzie e) skúška spoľahlivosti a správnosti funkčných zariadení . filtračné a impakčné. bubliny sa navzájom dotýkajú a nie sú deformované.zamerané na funkciu ventilu.dispergované častice bubliny svojou veľkosťou sa pohybujú od koloidov až po hrubé disperzie. Metódy halografické za pomoci héliového . ak objem plynu v bublinách prekračuje 74% objemu peny. LIEČIVÉ PENY: Definícia podľa SL1: . a rôzne iné excipienty . scintilačné analyzátory).liečivé peny sú zvyčajne určené na aplikáciu na kožu alebo na slizničné membrány . keď objem plynu v bublinách je menej ako 74% celkového objemu peny. Sú to metódy optické (prietokové ultramikorskopy nefelometry. Rozdelenie: .pena je systém termodynamicky nestabilný s nadbytkom povrchovej energie.neónového laseru. postupné stenčovanie až kolaps kvapalinovej blany a koalescencia bublín .

vznikajú na princípe metód dispergačných alebo kondenzačných v kvapalinách vhodného povrchového napätie. sa nazývajú aerodisperzie . dechtom) . poprípade kvapalná i tuhá látka. Čistá kvapalina. Výroba kvapalných liekov aplikovaných na kožu (disperzie molekulové. Vybrané prípravky pre liečivé peny: .aerodisperzie vznikajú v prírode alebo umelo pretvorením plynnej zmesi.2γ Pb = Pa + r Pb malých bublín je väčšie ako Pb veľkých bublín. ktorá neobsahuje povrchovo aktívne látky a pevné častice nepení. stanoví sa pomerná hmotnosť kvapaliny.hustota peny ρ20 : stanovenie pyknometricky . .dispergované častice sú amikroskopických.s obsahom kyseliny mliečnej.veľkosť a rozdelenie veľkosti častíc . rezorcinolom.kozmetika – pena na holenie Hodnotenie akosti: . ktorá za určitú dobu z intrapartikulárneho priestoru peny odtečie 49.pena sa aplikuje na kožu. kde v plynnom dispergens. Peny sú na fázovom rozhraní stabilizované ako emulzia.drenáž peny : vyjadruje správanie peny z hľadiska stability. koloidných alebo hrubo disperzných rozmerov . najčastejšie vo vzduchu. hranica toku. Malé bubliny sa zmenšujú a väčšie narastajú.kondenzácia vo forme kvapiek nastáva z presýtenej pary alebo za prítomnosti kondenzačných jadier (vznik hmly) . dispergácia v rozprašovacej hlave tlakových balení .dnes peny z tlakových balení (tlakové peny) .staršie peny liečivých mydiel (so sírou. Vplyvom kapilárnych síl sa bubliny zhlukujú tak. emulzie. ktoré sa vplyvom kapilárnych síl zhlukujú na povrchu alebo vo vnútri kvapaliny alebo na stenách nádoby a vytvárajú penu pomaly alebo rýchlo rozpadavú. je dispergovaný plyn alebo kvapalina alebo tuhá látka.reologický charakter : viskozita. V guľatých bublinách je ρ plynu < ρ kvapaliny podľa rovnice stúpajú k hladine. Potom dochádza k porušenie kvapalinovej blany – deštrukcia bublín aj peny. suspenzie alebo iných vhodných systémov metódami kondenzačnými alebo dispergačnými . je to napr. rozotrie sa . → kondenzáciou: pena sa tvorí vtedy. ak z pôvodne molekúl disperzného roztoku plynu v kvapaline pri zmene tepelných a tlakových podmienok sa plyn z roztoku uvoľňuje v podobných bublinách.dispergácia kvapalín na častice koloidných až hrubo disperzných dimenzií je založená na zákonitostiach deformácie a rozpadu kvapalinového lúča prudko tryskajúceho z kapilárneho otvoru. Triamcinolón . V dôsledku tlakového rozdielu difunduje plyn z malých do väčších bublín. tuhosť . Príprava peny ako aplikovateľného prípravku: . že postupne celý objem kvapaliny sa zmení na penu pomaly alebo rýchlo rozpadavú. hrubé).koeficient napenenia (expanzia) K: udáva koľkokrát sa pôvodný objem kvapaliny v jadre zväčšil K = 1/ ρ20 . viskozity a zloženia → dispergáciou: sa vytvorí pena vtedy. kvapaliny. keď sa v kvapaline disperguje plyn / vzduch vo forme bublín – rýchlym prebublávaním a pretrepávaním.systémy.

. triedenie.vyrábajú sa buď v dvoch oddelených postupoch. je termodynamicky nestály . t. hnetacie zariadenia 2. homogenizovanie: masťový mlyn výroba masťových základov: . ako aj chladení miešačky s miešadlami. najprv základ a až do hotového základu sa spracuje liečivo alebo sa v jednom postupe spracujú všetky zložky prípravku vrátane liečiva 1.nestálosť sa prejavuje samovoľným pohybom dispergovaných častíc (sedimentácia.j. miešanie a homogenizovanie . emulzné. koalescenciou 50. suspenzné).pri príprave a výrobe mastí a krémov sa používajú zariadenia na rozdrobovanie. triedenie 3. t.prachový alebo kvapalinový aerodisperzný oblak má nadbytok povrchovej energie. ortokinetickou a perikinetickou koaguláciou.j.práca spotrebovaná na zväčšenie fázového rozhrania dispergovaných častíc a plynu je priamo úmerná povrchovému napätiu kvapaliny a rozdielu medzi povrchom kvapaliny pred a po dispergácii . t. Výroba topických gélových prípravkov: . téglikov a túb .j. koagulácia. miešanie: zabezpečuje homogénne rozptýlenie dispergovanej fázy v disperznej fáze a rovnomerný prenos tepla v miešanom materiáli tak pri jeho zahrievaní. viskozitou a silami vzájomného pôsobenia častíc. rozdrobovanie. resp. ďalej odporom prostredia. Výroba polotuhých topických liekov (systémy roztokové. koalescencia) a riadi sa zákonitosťami gravitačného poľa v súhlase so Stokesovým sedimentačným vzťahom.plnia sa do vhodných obalov.

tymol – pre svoju prchavosť sa musia rozpúšťať v základe zahriatom na najnižšiu potrebnú teplotu (zmäknutom). že ich tuhé zložky sa roztopia pri teplote asi 80 oC a zmiešajú sa s rovnako teplými tekutými zložkami zahrieva sa na vodnom kúpeli alebo pod infražiaričom roztopená zmes sa zbaví nečistôt precedením cez tkanivovú filtračnú priehradku a nechá sa vychladnúť sa neustáleho miešania v prípade potreby sa základy sterilizujú zahrievaním v prúde horúceho vzduchu pri teplote 140 oC 90 min hydrogély sa sterilizujú v uzatvorených nádobách zahrievaním vo vodnej pare pod tlakom pri teplote 105 oC 50 min príprava hydrogélových masťových základov ako príprava slizov a gélov výroba roztokovej. v hydrogéloch sa však rozpúšťa najviac liečivých látok pri príprave sa liečivá látka rozpúšťa spolu s konzervantom v tekutej zložke hydrogélu skôr než polymér suspenzné masti sa pripravujú z čo najjemnejšieho prášku liečivej látky (sito VII) liečivo sa predmiešava s približne rovnakým množstvom zmäknutého alebo roztopeného základu alebo tekutého parafínu predmiešava sa tak dlho. koľko je schopná s pomocou prítomného emulgátora emulzne viazať táto schopnosť sa kvantifikuje vodným číslom vodné číslo je číselný údaj. keď sa do olejovej fázy disperguje toľko vody. mentol. vyjadrujúci hmotnosť vody v g. suspenznej masti: roztoková masť je masť.základy sa pripravujú tak. emulznej. kým sa nerozpoja agregáty častíc. znižujú teplotu topenia tuhej zložky masťového základu a tým oslabujú jeho gélový skelet a znižujú hraničné napätie masti lepšie ako v oleomasťových základoch sa rozpúšťajú liečivé látky v makrogolovom základe. ktorú je schopné trvalo viazať 100 g olejovej fázy pri obyčajnej teplote závisí od zloženia olejovej fázy a od zloženia a koncentrácie emulgátora - . pri obyčajnej alebo vyššej teplote pri vyššej teplote sa voda disperguje na menšie kvapky pri obyčajnej teplote vznikajú väčšie kvapôčky stabilný oleokrém sa pripraví iba vtedy. emulzné a suspenzno-emulzné masti sa nesterilizujú výroba krémových základov: oleokrémové základy sa pripravujú anglickou metódou podľa zloženia olejovej fázy. až sú častice rovnomerne rozptýlené v celom prípravku príprava sa skončí úpravou suspenznej masti na masťovom mlyne emulzné masti vznikajú dispergovaním kvapalnej liečivej látky alebo roztoku liečivej látky do lyofóbneho základu pripravujú sa anglickou metódou suspenzno-emulzné masti obsahujú dispergované tuhé liečivo a nie viac ako 10% tekutého liečiva najprv sa pripraví suspenzná masť a do nej sa disperguje kvapalina alebo naopak suspenzné. dezagregačný efekt predmiešavania zlepšujú tenzidy potom sa po častiach primiešava zvyšok základu a po pridaní celého množstva sa mieša. v ktorej je všetka liečivá látka rozpustená roztoková oleomasť vznikne rozpustením liečivej lázky v roztopenom oleomasťovom základe po úplnom rozpustení liečivej látky sa masť prestane zahrievať a mieša sa do vychladnutia v oleomasťových základoch sú dobre rozpustné gáfor.

použitie zásypov. ktorá sa predmiešava s oleokrémovým základom 1:1 alebo jeho niektorou tekutou zložkou keď sa nepoužije vopred pripravený krémový základ. upravený. koľko ho bude v každej fáze hotového krému termolabilné látky sa primiešavajú k vychladnutému krému suspenzné oleokrémy sa pripravujú z liečivej látky (sito VII).má vyhovujúce tokové vlastnosti a priľnavosť. ako aj s ňou súvisiacu kryciu schopnosť a schopnosť adsorbovať vodu alebo oleje .Pulveres adspersorii: . má však zlé tokové vlastnosti .pôsobí dezinfekčne a adstringentne 3. Zásypy . oxid zinočnatý (zincum oxydatum) . rozpustí sa v nej ešte pred emulgovaním od jeho rozdeľovacej konštanty potom závisí. mastenec (talcum) . ktoré sa nachádzajú v pote .musia byť sterilné .jednoduché alebo zložené prášky určené na aplikáciu na kožné alebo podkožné tkanivo alebo na zavedenie do telových dutín .prírodný.skladajú sa zo zásypového základu a z liečivej látky . oleje vôbec nie . oxid horečnatý (magnesium oxydatum) .zásypové konštitutívne látky sú: 1. ďalej ako pri hydrokrémoch - 51.veľmi jemný prášok dobre adsorbujúci oleje i vodu. veľmi jemný prášok s dobrou priľnavosťou na kožu . ktorá má mať dobré tokové vlastnosti a priľnavosť.je voluminózny.zásypovým základom je spravidla zmes práškových látok nerozpustných vo vode. ale zle lipnúci na povrch tela . Zásypy.stearínové hydrokrémy sa pripravujú in situ mydlo vzniká reakciou stearínu a uhličitanu draselného alebo trietanolamínu reakčná zmes sa zahrieva asi 30 min za stáleho miešania.treba ho sterilizovať v prúde horúceho vzduchu pri teplote 180 oC 120 min 2. vodu však adsorbuje iba málo.adsorbuje vodu. potom sa odstaví prívod tepla a mieša sa do vychladnutia nakoniec sa dováži voda rovnakej teploty hydrokrémy s komplexným emulgátorom a ambifilné krémy sa pripravujú postupom opísaným pri príprave emulzií s komplexným emulgátorom výroba krémov s rozpusteným a suspendovaným liečivom: keď sa liečivo rozpúšťa v jednej z fáz krémového základu.pripravujú sa z najjemnejších práškov (VII) . veľmi jemne práškovaný kremičitan horečnatý . ďalej sa postupuje ako pri oleokrémoch suspenzné ambifilné krémy: predmiešava sa s ambifilným krémovým základom alebo hydrofilnou či oleofilnou kvapalinou.sterilizujú sa zahrievaním v prúde horúceho vzduchu pri teplote 140-170 oC 20 min . suspenduje sa liečivá látka v olejovej fáze a potom sa v suspenzii disperguje voda pravé suspenzné oleokrémy sa môžu mlieť na masťovom mlyne suspenzné hydrokrémy: liečivá látka (sito VII) sa predmieša s hydrokrémovým základom alebo s kvapalinou miešateľnou s jeho vonkajšou fázou.neutralizuje zapáchajúce organické kyseliny.

pridávajú sa na zlepšenie priľnavosti na suchú kožu 7. .obsahujú ako účinné látky mentol.prírodný hydrátovaný kremičitan hlinitý . adstringentné zásypy .musia mať schopnosť adsorbovať tuk .zásypy a antibiotikami a sulfónamidmi majú za základ laktózu alebo močovinu 5. stearany (hlinitý. ktorá adsorbuje UV lúče 8. zásaditý galan bizmutitý a pod.sú rozpustné vo vode .obsahujú často kyselinu salicylovú.musia dobre adsorbovať vodu.používa sa ako základ tzv. gáfor. protisvrbivé zásypy . sterilizovaná biela hlinka (bolus alba sterilisata) . zásaditý dusičnan bizmutitý a pod.často sa upravuje ich farba a vôňa Tekuté zásypy – Pulveres adspersorii liquidi: . koloidný oxid kremičitý .liečivou látkou býva trieslovina. škroby (amyla) .4. veľmi dobre lipnúce na kožu.zásypy sú topické liečivé prípravky prevažne s povrchovým účinkom . zo zmesi oxidu zinočnatého.dobre adsorbuje vodu i oleje 8. detské zásypy .aplikujú sa na miesta povrchu tela.málo sa používajú. . oxid titaničitý . lokálne anestetiká. . laktóza (saccharum lactis) alebo jej zmes s močovinou . ale nesmú gélovatieť 6.účinnou látkou býva síra alebo kyselina salicylová 3. bentonit (bentonitum) . protifurunkulózne zásypy . ktoré treba sušiť. kyselinu boritú. aby ju chránili pred nepriaznivými vonkajšími vplyvmi a z estetických dôvodov .nanášajú sa na zdravú pokožku.sú často zložené iba z konštitutívnych pomocných látok.má veľmi dobrú priľnavosť a tokové vlastnosti a výborne adsorbuje vodu a oleje 6. zbavovať patologických výlučkov. 4. horečnatý a zinočnatý) . absorbovateľných zásypov .mastné prášky. ktoré odrážajú UV lúče . napr. kyselinu salicylovú a pod.využíva sa adstringentné pôsobenie oxidu zinočnatého .ako účinná látka sa pridáva trieslovina. pretože sú dobrou živnou pôdou pre mikroorganizmy 10.od základu sa očakáva chladivý účinok 2.aplikujú sa v nich antiseptiká. dezinfekčné zásypy . látky na obmedzenie potenia a pod. potu alebo ktoré treba chladiť .dobre adsorbuje vodu 9. vodu a tuky nesajú. protisvrbivé látky. mastenca a sterilizovanej bielej hlinky.použitie zásypov: 1.musia dobre adsorbovať vodu a pritom si zachovať dobrú klznosť 7. . zásypy na mokvajúce miesta .má výbornú kryciu schopnosť 5. zásypy chrániace kožu pred pôsobením UV lúčov . kozmetické zásypy .

polotuhé alebo tuhé produkty . očné lamely. ktorý má rovnaký osmotický tlak ako slzy.ČSL4 povoľuje spracovávať do topických suspenzií gáfor. instilácie do oka alebo na očný kúpeľ a vypláchnutie očí . vnútroočné injekcie. zmáčanie kontaktných šošoviek ÚPRAVA KOLÝRII OSMOTICKÝ TLAK VODNÝCH KOLÝRII .môže to byť aj zmes tuhých látok.pre vysušujúci účinok na koži sa nazývajú aj vysušujúce suspenzie . adtringenciá. antipsoriatiká a iné . antipruriginóza. sú to tekuté prípravky určené na vkvapkávanie..slzná tekutina má určitý osmotický tlak daný prítomnosťou rozpustených kryštaloidov a koloidov. zásypy na mihalnice KOLÝRIÁ: .prípravky určené na očnú aplikáciu.sú určené na aplikáciu na očnú guľu. fluoresceínový papier.obsah tuhej fázy býva až 50%.aplikujú sa na nemokvajúce zapálené alebo svrbivé miesta . ktoré slúžia na čistenie.do tejto suspenzie sa však predpisujú aj liečivá so špecifickým účinkom. antiseptiká a dezinficienciá. antiflogistiká. éterické oleje a dechty s acetónom ako technickou pomocnou látkou .patria sem kolýriá. mentol. Oculostillae b) očné vody – Aquae ophthalmicae .očné lieky sú sterilné kvapalné. OČNÉ LIEKY VLASTNOSTI OČNÝCH LIEKOV. vodné roztoky.sú koncentrované tixotropné suspenzie určené na vonkajšie upotrebenie .rozlišujú sa : a) očné kvapky – Oculoguttae. z ktorých sa očné kvapky pripravujú rozpúšťaním v čase potreby . napr.kvapaliny na kontaktné očné šošovky.tuhú fázu tvorí najčastejšie zmes rovnakých častí oxidu zinočnatého a mastenca . uchovávanie. niekedy obsahuje aj lieh .tekuté zásypy sa nechávajú na koži 24 hodín i viac 52. dezinfekciu.hypotonické kolýriá sa upravujú pomocou izotonizačnej prísady na roztoky izotonické so slzami . jeho aplikácia nie je bolestivá . dispergujúcim prostredím je zmes vody s glycerolom alebo propylénglykolom.kinetická stabilita sa zaisťuje bentonitom alebo koloidným oxidom kremičitým . na spojovku alebo na zavedenie do spojovkového vaku . antiseboroiká. očné aerodisperzie.vysoký obsah tuhej fázy podmieňuje vysušujúci účinok . očné gély.Ophthalmica .pre chladivý alebo sušiaci účinok sa často aplikuje základná suspenzia oxidu zinočnatého a mastenca (Suspensio zinci oxydati PhBs4) . oplachovanie. DEFINÍCIA SL1: . Ak sa do oka aplikuje prípravok.rozlišujú sa tieto druhy očných liekov: • očné instilácie • očné locióny • prášky na očné instilácie a očné locióny • polotuhé očné lieky • očné lamely OFTALMIKÁ: .

3). ktorá má teplotu tuhnutia – 0.pre kolýria IPL sa vyžaduje neprítomnosť patogénnych a nepatogénnych kmeňov.hypertonické sa neupravujú lebo by to bolo možné len ich zriedením a tým by sa zmenila ich koncentrácia účinných látok .4. aby boli očné prípravky sterilné .odolné voči mikroorganizmom príklady: metylcelulóza hydroxyetylcelulóza polyvinylalkohol polyvinylpyrolidón POVRCHOVÉ NAPÄTIE VODNÝCH KOLÝRII: . ktorých pH je blízke pH sĺz (7.93 mPa) .izotonicko-euacidné (boristanové a fosforečnanové roztoky) VISKOZITA VODNÝCH KOLÝRII: .povrchové napätie znižujú aj katiónové konzervačné látky MIKROBIOLOGICKÁ AKOSŤ KOLÝRII: .za roztoky izotonické so slzami sa považuje 0.N/m. VII) AKTÚALNA ACIDITA VODNÝCH KOLÝRII: -bolestivosť aplikácie závisí aj na pH.520 C (úprava pozri ČSL4 tab.8 a vyššie ako 11.02 – 1.viskozita kolýria sa môže zvýšiť až na (25 – 30mPa) .vo vode číro rozpustné .všeobecne sa vyžaduje.povrchové napätie sĺz je 46 m. aktuálna acidita sa upravuje len keď je to v predpise výslovne napísané. . lebo sa zlepší zmáčanie liečivej látky a vytvárajú sa predpoklady pre jej lepší kontakt so slznou tekutinou . látkami . Úprava pH sa robí len pri očných vodách (vzhľadom na väčší objem) pri očných kvapkách len pri veľmi výrazných odchýlkach Izoacidné: majú rovnakú aktuálnu aciditu ako slzy Euacidné: majú chemicky aj fyzikálne vhodnú aciditu pre rozp.dobrá znášanlivosť s lieč. látky Roztoky pri ktorých je uprav.prípravky vyššej viskozity vyvolávajú nepríjemné pocity a upchávajú slzný kanálik Pomocné látky na úpravu viskozity: .2 – 7. na zabezpečenie MS čistoty sa pridáva boritan fenylortuťnaty a bromid benzododecínia . pH aj osmotický tlak: .9g NaCl v 100ml vody. Nižšie povrchové napätie je žiadúce najmä u suspenzných prípravkoch. vyvolávajú intenzívne pohyby mihalníc a zvyšujú vylučovanie sĺz . kolýrium rýchlo steká do spojovkového vaku. Čiže výhodné by bolo aplikovať zásadité kolýriá a to nie je možné z hľadiska stability látok.musia byť chemicky inertné .tenzidy vo vyšších koncentráciách oko dráždia. ktorý môže prijať len 1/5 jednej kvapky. Zvyšuje sa vylučovanie sĺz. Oko reaguje bolestivo na roztoky.liečivé látky podávané do oka sú neracionálne využívané. Následkom tohto dôvodu je snaha predĺžiť čas styku prípravku s rohovkou zvýšením viskozity. Bolo by žiadúce aplikovať kolýriá.viskozita sĺz je nízka (1.izotonicko-izoacidné . Hypotonické sa na izotonické upravujú vždy. ktorých pH je nižšie ako 5..

lipoidné látky prepúšťa .kolýrium bromidu neostigmínia – liečba glaukomu . boritá. ATB) -liečivé látky. . ktoré prenikajú do očných komôr.rohovkový endotel: prepúšťa vodu a katióny .na čistých pracovných miestach umývaných aspoň jeden raz za deň dezinfekčným prostriedkom.ak je na predpise s. Sťažené je to tým. .kolýrium síranu zinočnatého – mierne hypertonický roztok . . Na2B4O7 . vzduch privádzaný laminárnym prúdením . Na2B4O7 a konzervačných látok.) v prednej a zadnej očnej komore (bežné liečivé látky alkaloidy.suspenzné kolýriá: aseptickým postupom za sterilizácia liečivých látok a sterilizácie vehikul napr. borita.kolýrium sodnej soli sulfacetamidu – bakteriostatický úcinok .kolýrium chloridu trimekainu – lokálne anestetický účinok . ktorá má preniknúť rohovkou musí mať lipofilno-hydrofilný-amfifilný charakter. čistená voda alebo olej na injekciu → na úpravu osmotického tlaku: NaCl.sterilizovaná voda. sa aplikujú na povrch rohovky a spojovky.kolýrium síranu guanetidínia – pri liečbe glaukomu . PREHĽAD KOLÝRII: .boraxové kolýrium – mierne hypertonický roztok kyseliny boritej. Na2B4O7 KVAPALINY NA ŠOŠOVKY: . musí sa použiť stála modifikácia.od liečivých látok podávaných do oka sa očakáva účinok: 1.rohovka: . Plnenie do sklenených liekoviek al. k. kortikoidy ktoré tvoria viac kryštálových modifikácii.mikrobiálne nezávadné.. KNO3 → aktuálna acidita: tlmivé prísady boritánový a fosforečnanový roztok → viskozita: metylcelulóza → mikrob. POMOCNÉ LÁTKY NA PRÍPRAVU KOLÝRII: .príprava: naváženie liečivých a PL. že liečivá látka uvoľnená z aplikačnej formy sa odplavuje zbernou tekutinou. izoosmotické. (sine antimicrobico) potom sa nesmie pridať antimikróbna prísada a kolýrium sa musí sterilizovať alebo použiť bakteriálny filter BIOLOGICKÁ DOSTUPNOSŤ LIEČIVÝCH LÁTOK Z KOLÝRII: . aby sa predĺžil kontakt s rohovkou.nádoby: vyčistené a opláchnuté sterilizovanou vodou a sterilizované .kolýrium s chloramfenikolom – chloramfenikol. metyl a propylparabén → konzervanty: tiomerzal (inkompatibilný s NaI a KI) PRÍPRAVA KOLÝRII: . Môže sa so slzami dostať do kanálikov a vyvolať systémový účinok.stróma: priepustná pre hydrofilné látky a elektrolyty.) na povrchu (diagnostický alebo antiseptický) 2.látka.a. ich rozpustenie a filtrácia (membránovými filtrami). Do roztoku sa pridáva látka zvyšujúca viskozitu. liekoviek z polyetylénu s kvapkadlom .rohovkový epitel: bariéra bráni prestupu iónov. Pre penetráciu je rozhodujúci prestup rohovkou. čistota: fenylboritan ortuťnaty. Jej permeabilita je rozhodujúca pre účinok liečivej látky – jej treba podriadiť prípravu a zloženie kolýria. kortikosteroidy. . k. zadržuje lipoidné . izohydrické.kolýrium chloridu pilokarpínia – liečba glaukomu .kolýrium s kyselinou boritou – izozotonický vodný roztok kyseliny boritej s prísadou boritanu fenlyortuťnatého. povrchovo aktívne.

Lamela je nasýtená liečivou látkou. polyakrylamid. rozpúšťať nečistoty..uchovávajúce: keď práve nie su na oku aby nevysychali a nekontaminovali sa . ktoré sa vkladajú do spojovkového vaku. VÝROBA: .čistiace: po vybratí z oka. dobre musia zmáčať povrch šošovky. Tieto prípravky sú vhodné na liečbu glaukómu.tuhé očné prípravky. čistotu a stanovenie obsahu liečiv roztoky OČNÉ LAMELY: . metylakrylát. . Po vložení do spojovkového vaku sa rozpustí v slznej tekutine. je sterilná. zápalov rohovky a spojovky. polyvinylpyrolidón.používajú sa polyméry ako napr. tenzidov . Sú v očnej tekutine rozpustné alebo nerozpustné – umožňujú riadené uvoľňovanie účinnej látky.upokojujúce: sterilný roztok hydrochloridu fenylefrinu HODNOTENIE AKOSTI: . tozylchloramidu.zmáčajúce: na nové a suché šošovky .skúšky na totožnosť. Sú to tenké kotúčiky z inertného materiálu.

emulzie a suspenzie: . tvarované prípravky. môžu sa pridať excipienty.Globuli vaginales. s objemom a konzistenciou vhodnou na zavedenie do pošvy .54.vaginálne lieky sú kvapalné.ak treba. adsorbenty.sú hladké a majú rovnorodý vonkajší vzhľad Vaginálne roztoky. a to plnivá.vaginálne guľôčky sú tuhé jednodávkové lieky .obsahujú jedno liečivo alebo viac liečiv vo vhodnom základe alebo vehikule . suspendované alebo emulgované . polotuhé alebo tuhé lieky určené na zavedenie do pošvy. dávkované.tuhé.vaginálne kapsuly majú rôzny tvar. spravidla vajcovitý. odlišujú sa navzájom len tvarom a veľkosťou . emulzie a suspenzie • tablety na vaginálne roztoky a suspenzie • polotuhé vaginálne lieky • vaginálne peny • liečivé vaginálne tampóny • vaginálne inzerty Vaginálne guľôčky: . Suppositoria vaginalia . spravidla oválny . emulzie a suspenzie sú určené na dosiahnutie miestneho účinku.sú to telieska guľovitého. Definícia podľa ČSL4: . antimikrobiálne látky a farbivá povolené kompetentnou autoritou (ŠÚKL) Vaginálne tablety: . určené na vaginálnu aplikáciu .všeobecne zodpovedajú definícii neobalených alebo filmom obalených tabliet Vaginálne kapsuly: . ktorý môže byť rozpustný alebo dispergovateľný vo vode alebo sa môže pri teplote tela topiť .vaginálne tablety sú tuhé jednodávkové lieky .vaginálne kapsuly sú tuhé jednodávkové lieky .majú rôzny tvar.môžu obsahovať jedno liečivo alebo viac liečiv dispergovaných alebo rozpustených vo vhodnom základe.rozlišujú sa tieto druhy vaginálnych liekov: • vaginálne guľôčky • vaginálne tablety • vaginálne kapsuly • vaginálne roztoky.Vaginalia .vo všeobecnosti sú rovnaké ako mäkké kapsuly. na výplach alebo na diagnostické účely . Vaginálne lieky.pri teplote ľudského tela sa topia alebo rozpúšťajú Definícia podľa SL1: . spravidla na dosiahnutie miestneho účinku .vaginálne roztoky. povrchovo aktívne látky.liečivá sú v základe rozpustené. mazadlá. vajcovitého alebo mandľovitého tvaru .

manitol.4. mení sa vo vzťahu k ovulácii. vaginálna sliznica – sieť krvných a lymfatických ciest umožňujú absorpciu liečiva a jeho prechod do systémovej cirkulácie. celkový účinok je nežiadúci Pomocné látky vaginálnych prípravkov: . hydrofóbne základy sa neodporúčajú.uplatňujú sa: glukóza. etoxylované zmesi mono-.môžu obsahovať excipienty. citrónovú. vaginálne prípravky musia toto pH udržiavať 4.polotuhé vaginálne lieky sú masti. pričom sú výhodnejšie základy hydrofilnejšie 7. sorbitol. pri ochorení teplota stúpa 2. na zvýšenie rozpustnosti liečiva (liečiv) alebo na stabilizáciu lieku .. di. kolísavá. čo sa rieši vložením vatového tampónu 6.excipienty nemajú mať terapeutický účinok a v použitej koncentrácii nesmú lokálne dráždiť Tablety na vaginálne roztoky a suspenzie: . dispergovania alebo na prevenciu zhlukovania.ak ide o šumivé vaginálne tablety. ktoré sa úplne rozpúšťajú vo vode . aktuálna acidita vaginálnej tekutiny – je premenlivá.0 g. alginovú.môžu obsahovať excipienty na uľahčenie rozpúšťania.liečivé vaginálne tampóny sú tuhé jednodávkové lieky určené na zavedenie do pošvy na určitý čas Vaginálne inzerty: Biogalenické aspekty vaginálnej aplikácie: . polosyntetické tuky. glycerogel želatíny. vaginálna teplota – odpovedá telovej teplote. prevažujúcou časťou tejto tekutiny je voda 3.3 – 1. v čase medzi menštruáciami sa pH pohybuje medzi 3. obsahujú kyselinu vínnu. makrogoly. modifikované škroby .obal musí byť vybavený vhodným aplikátorom Vaginálne peny: Liečivé vaginálne tampóny: . deriváty vyšších alifatických alkoholov.tablety na vaginálne roztoky a suspenzie sú jednodávkové lieky. ktoré majú byť v tabletách obsiahnuté v miernom nadbytku.a triacylglycerolov a makrogoly . menštruačná krv má pH 7. afinita vehikula k pošvovému epitelu – liečivá nerozpustné vo vode sa majú suspendovať v hydrofilnom nosiči. Polotuhé vaginálne lieky: .uvoľňovanie liečiv z vaginálnych prípravkov závisí od viacerých faktorov: 1. aby sa udržalo kyslé prostredie . sacharóza a laktóza. napríklad na úpravu viskozity lieku. krémy alebo gély . udáva sa v rozmedzí 0. množstvo vaginálnej kvapaliny – je veľmi premenlivé. v ktorej by mali pôsobiť 5. ktoré sa rozpúšťajú alebo dispergujú vo vode v čase aplikácie .5. polohy pošvy – problém vytekania prípravkov z pošvy.vaginálne tablety majú obsahovať len tie pomocné látky.často sa dodávajú v jednodávkových obaloch . pre liečivá vo vode rozpustné sa môžu použiť tukové základy.5 – 4. na úpravu alebo stabilizáciu pH. čo môže vaginálne prípravky posunúť z pošvovej klenby k jej vstupu.ako vehikulum pošvových guľôčok sa podľa ČSL4 môžu používať kakaový olej. liečivo sa z nich dostáva do hydrofilnej vaginálnej tekutiny len veľmi zvoľna. čím opúšťajú oblasť. pohyb pošvovej steny – sťahujúci.pre riziko tvorby granulómov sa nesmie používať mastenec ako klzná látka .

niekedy sa k nim pridáva aplikátor .pre vaginálne tablety nepredpisuje ČSL4 žiadne špecifiká.ČSL4 predpisuje pre hodnotenie pošvových guľôčok stanovenie času deformácie. Fungicidin (nystatín).pošvové guľôčky sa vyrábajú rovnako ako čapíky . Furantoin (nitrofurantoín) Hodnotenie vaginálnych prípravkov: . obsahu účinných látok. dostatočne pevné.balia sa do hliníkových vrstvených fólií .v ČSL4 je oficinálna pošvová guľôčka so štvorboritanom sodným (globulus cum natrio tetraborico). zápalových ochoreniach a na aplikáciu miestne pôsobiacich antikoncepčných látok . rovnomernosti disperzie .- ďalej musia obsahovať uhličitany alebo hydrogénuhličitany stabilita vytvorenej peny sa zvyšuje prísadou tenzidov pomocnou látkou vaginálnych tampónov sú textilný materiál. pre ktorú je ako základ predpísaná glycerolželatína .používajú sa pri terapii rôznych typov fetoru.vyžaduje sa . hodnotia sa ako ostatné tablety .pošvové tampóny: liečivo sa suspenduje vo vehikulu obdobnému čapíkovým základom. čapíkové základy a ďalšie látky Výroba vaginálnych prípravkov: .u nás sa hromadne vyrábajú vaginálne tablety: Agostilben (dietylstilbestrol). pridávajú sa látky podporujúce uvoľňovanie liečiva a jeho rozprestieranie na pošvovej sliznici.vaginálne tablety sa vyrábajú ako ostatné tablety . času rozpúšťania. z ostatných základov odlievanie a lisovanie .pre hodnotenie vaginálnych tampónov nie sú dosiaľ všeobecne záväzné smernice vypracované . roztopená zmes sa nanáša na tampón Prehľad pošvových prípravkov a ich použitie: .pre prípravky z glycerolželatíny je vhodnou metódou odlievanie. hmotnostnej premenlivosti. Canesten (klotrimazol). aby guľôčky boli celistvé. neporušeného hladkého povrchu a liečivá v nich boli rovnomerne rozptýlené .

v ktorej sú kvapky rozptýlené. stabilizátory kvapalných hrubo disperzných systémov. tvarovo neurčité. kvapalina.dispergovaná kvapalina je vnútornou diskontinuálnou fázou emulzie. Disperzné systémy kvapaliny v kvapaline.sú to liečivé prípravky so znakmi hrubých disperzií. tvorené najmenej dvoma fázami.jedna z kvapalín je dispergovaná na kvapky s priemerom d = 1-10 μm.55. . hrubé disperzie s časticami väčšími ako 1 μm. tzn. ktoré sú rozptýlené v druhej kvapaline . je vonkajšou kontinuálnou fázou emulzie .hrubé disperzie kvapaliny v kvapaline sú emulzie .tvoria ich dve alebo viaceré vzájomne sa nemiešajúce alebo obmedzene sa miešajúce (lyofóbne) kvapaliny . nemajú vlastný tvar .

sú pomocné látky.jeho jednotkou je newton na meter (N. ktorá pôsobí na dĺžkovú jednotku čiary vedenej povrchom kvapaliny .tieto podmienky pomáhajú vytvoriť stabilizátory emulzií zvané emulgátory Emulgátory: . ktorý sa má novo vytvoriť . v ktorej sú kvapky vody rozptýlené v oleji.medzipovrchové napätie núti kvapaliny zaujať čo najmenší styčný povrch .množstvo potrebnej práce závisí od medzipovrchového napätia a od veľkosti povrchu. treba v nej vytvoriť také podmienky.podľa Antonovho pravidla sa medzipovrchové napätie dvoch vzájomne nasýtených kvapalín spravidla rovná rozdielu ich povrchových napätí . dispergovanou fázou je olej.pôsobí na rozhraní dvoch kvapalín .medzipovrchové napätie na rozhraní dvoch kvapalín je tým menšie. kvapka) .závisí od povrchového napätia obidvoch stýkajúcich sa kvapalín . voda je vnútorná a olej vonkajšia fáza • dvojitá emulzia o/v/o. v ktorého kvapkách sú kvapôčky vody Fyzikálne aspekty emulzií: povrchové napätie γ . že zmenšuje povrch dispergovanej olejovej fázy splývaním (koalescenciou) jej kvapiek až sa vytvorí súvislá vrstva oleja.číselne sa rovná povrchové napätie sile. ktorých γi je 10 mN. vonkajšou fázou je olej a dispergovanou fázou voda.pri γi = 0 sa kvapaliny vzájomne miešajú .aby vytvorená emulzia zostala zachovaná.súvisí s pôsobením medzimolekulových (kohéznych) síl . tým je väčšie aj povrchové napätie .m-1) .čím sú tieto sily väčšie. tým sú aj takto vznikajúce kvapky väčšie . každá kvapka je emulziou o/v • dvojitá emulzia v/o/v. aby raz vytvorené kvapky nezanikli splývaním s inými kvapkami .každá fáza sa pri príprave emulzie stane nasýteným roztokom druhej fázy .rozlišujú sa dva základné typy emulzií: • emulzia olej vo vode (o/v) je dvojfázová sústava. preto je emulzia termodynamicky nestála sústava . ktorá núti kvapalinu zaujať čo najmenší povrch (guľa.pre vznik a stabilitu emulzie dávajú dobrý predpoklad dve kvapaliny.vzájomne nasýtené fázy majú nižšie povrchové napätie než čisté kvapaliny . ktoré stabilizujú emulzné sústavy .usiluje sa zbaviť medzipovrchovej energie tým. čím sa vzájomne lepšie rozpúšťajú .stanovuje sa stalagmometrickou metódou váženia alebo počítania kvapiek alebo sa stanovuje metódou odtrhávania platinového prstenca z povrchu kvapaliny medzipovrchové napätie γi .čím je povrchové napätie väčšie. mN. pravé emulgátory – tenzidy: .práca vynaložená na dispergovanie zostáva zachovaná vo forme medzipovrchovej energie.povrchové napätie je sila. vonkajšou fázou je voda.podľa mechanizmu účinku sa rozlišujú: 1. v ktorej sú kvapky oleja rozptýlené vo vode. olej je vnútornou a voda vonkajšou fázou • emulzia voda v oleji (v/o) je dvojfázová sústava.charakteristická veličina každej kvapaliny stýkajúcej sa so vzduchom .. v ktorej kvapkách sú ešte drobnejšie kvapky oleja. čo spôsobí zánik emulzie .m-1 a nižšie .m-1.

ako sú mydlá dvojmocných kovov. tvoria na nich film. dôjde ku klinovitému usporiadaniu týchto častí molekúl tenzidu a k zakriveniu rozhrania emulgátorový film preto obkľúči tú kvapalinu. ku ktorej má tenzid väčšiu afinitu. v ktorej sa lepšie rozpúšťa alebo disperguje pri tvorbe emulzie hrá významnú úlohu chemická štruktúra emulgátora dôležitý je predovšetkým podiel hydrofilných a oleofilných skupín v molekule (HLR) voľbou iného emulgátora sa interakcie menia. môžu sa zmeniť až do tej miery. z ktorej sa vytvoria kvapky a vznikne emulzia o/v klinová teória vzniku a stabilizácie emulzií: emulgátor zabráni koalescencii kvapiek v emulzii len vtedy. s hodnotami HLR 8-14 pre emulzie o/v od koncentrácie tenzidu závisí veľkosť kvapiek a kvalita filmu na rozhraní fáz .j. lebo len za tejto podmienky môže dôjsť k zakriveniu filmu a k tvorbe kvapiek z jednej fázy príčinou nerovnosti γe/o a γe/v je odlišnosť interakcií oleofilnej časti emulgátora s olejovou fázou a jeho hydrofilnej časti s vodnou fázou čím je interakcia emulgátora s fázou väčšia. čoho dôsledkom je zakrivenie filmu smerom k nej a vytvorenie kvapiek z nej. ktorú obsadzuje väčšia časť jeho molekuly aby bol čo najsúvislejší aj na druhej strane. keď je interakcia hydrofilných skupín emulgátora s vodnou fázou väčšia než jeho oleofilných častí s olejovou fázou.- znižujú povrchové napätie kvapalín. ktorý bráni koalescencii rozhodujú aj o type vznikajúcej emulzie mechanizmus tohto ich účinku vysvetľuje teória medzipovrchových napätí podľa tejto teórie sa považuje emulgátorový film za medzifázu alebo aj za tretiu fázu v emulzii predpokladá sa medzipovrchové napätie medzi emulgátorovým filmom a olejovou fázou γe/o a medzi emulgátorovým filmom a vodnou fázou γe/v emulzie vznikne keď γe/o ≠ γe/v . tým je medzipovrchové napätie medzi ňou a emulgátorovým filmom menšie keď prevažuje interakcia emulgátora s olejovou fázou je medzipovrchové napätie γe/o menšie ako γe/v väčšie povrchové napätie medzi emulgátorovým filmom a vodnou fázou spôsobuje ťah emulgátorového filmu k tejto fáze. že sa z obsahovo i zložením rovnakých fáz pripraví opačný typ emulzie podľa systému HLR sú tenzidy s hodnotou HLR 3-6 emulgátormi pre emulziu v/o. v ktorých sa rozpúšťajú a aj medzipovrchové napätie na ich rozhraní s inými kvapalinami adsorbujú sa v povrchu dispergovaných kvapiek. do ktorej je orientovaná menšia časť molekuly a vytvorí z nej guľovité kvapky – kvapalina sa stane vnútornou fázou emulzie pri emulgátoroch v/o. γe/v ≤ γe/o. emulgátorový film sa zakriví smerom k olejovej fáze. keď ich oddelí od kontinuálnej fázy súvislým filmom molekula emulgátora je geometricky nesúmerná pri jej orientovanej adsorpcii na rozhraní dvoch fáz bude film súvislejší na tej strane rozhrania. do ktorej smeruje menšia časť emulgátora vzťah tenzidu k typu emulzie určuje jednoducho Bancroftovo pravidlo: vonkajšou fázou emulzie sa stane tá z obidvoch kvapalín. emulgátorový film obklopí kvapky vody. sa podľa tejto teórie klinovite orientuje do olejovej fázy ich geometricky väčšia časť. medzipovrchové napätie medzi emulgátorovým filmom a obidvoma fázami sa vyrovná (γe/o = γe/v) naopak. vznikne emulzia v/o keď skončí proces tvorby kvapiek vody. t.

nazýva sa sekundárny emulgátor .nazývajú sa aj kvázi. nerozpustné emulgátory: . cholesterol) . zostávajú jeho molekuly v objeme tej fázy. cetylstearylalkohol.kváziemulgátorom emulzií o/v bývajú organické alebo anorganické hydrofilné koloidy s výraznou schopnosťou hydrátovať vo vode. ktoré v nej dobre solvatujú.nimi vytvorený film je súvislý iba na strane obrátenej do vonkajšej fázy .nepravé emulgátory sú pomocné látky.to umožňuje kombinovať emulgátory s výrazne väčšou hydrofilnou časťou (laurylsíran sodný) s emulgátormi s výrazne väčšou oleofilnou časťou (cetylalkohol) . kombinujú sa dva alebo aj viaceré emulgátory tohto typu.keď sa po dosiahnutí tohto stavu pridáva do sústavy ďalší emulgátor.alebo pseudoemulgátory a emulzie nimi stabilizované sú nepravé emulzie alebo kvázi.tenzid sa musí použiť v takej koncentrácii. napr. ktoré majú v molekule voľnú skupinu –OH a nemajú dvojitú väzbu (cetylalkohol.takáto dvojica emulgátorov. použijú sa slizy alebo gély príslušných hydrofilných koloidov .sú citlivejšie na vplyvy prostredia než pravé emulzie . pseudoemulzie .emulgátor v/o stabilizuje vytvorený systém. komplexné emulgátory: . koloidný oxid kremičitý 4.ako sekundárne pre komplexné emulgátory sú vhodné emulgátory v/o. asociujú sa micely .vo viskóznom prostredí sa spomalí pohyb dispergovaných kvapiek. a tak sa zníži počet ich vzájomných zrážok vedúcich ku koalescencii .emulgátory o/v s nedobre vyváženou hydrofilnou a oleofilnou časťou nedokážu vytvoriť na povrchu kvapiek po obidvoch stranách súvislý film.preto sa za typ emulzie zodpovedný emulgátor o/v nazýva primárny emulgátor . estery sorbitanu.komplexy vznikajú spojením nepolárnych skupín obidvoch emulgátorov Van des Waalsovými silami a polárnych skupín vodíkovými väzbami . vyššie alifatické kyseliny a vosky. cetylalkohol s voskom z ovčej vlny 3.sú tuhé najjemnejšie práškované amfifilné látky. že film na rozhraní dvoch kvapalín sa môže skladať aj z dvoch druhov amfifilných molekúl .iónové emulgátory stabilizujú emulziu aj tým. vzájomné odpudzovanie kvapiek s rovnakým nábojom bráni ich koalescencii 2.pri niektorých spolupôsobí aj ich ochranný koloidný účinok a malá povrchová aktivita (arabská guma. ktorá poskytne dostatok molekúl na vytvorenie súvislého a dostatočne pevného filmu na kvapkách dispergovanej fázy .na odstránenie tohto nedostatku sa využíva poznatok.resp. nepravé emulgátory: . ktoré sú aspoň do istej miery zmáčané olejovou i vodnou fázou - .v emulziách v/o sa viskozita vonkajšej olejovej fázy zvyšuje oleofilnými látkami. metylcelulóza) . ku ktorej má väčšiu afinitu .komplexnými emulgátormi sa stabilizujú emulzie o/v .micely zvyšujú viskozitu vonkajšej fázy . že udeľujú kvapkám súhlasný náboj. napr.ak na zaistenie stálosti emulzie v/o nestačí jeden emulgátor v/o. jedného o/v a druhého v/o sa nazýva komplexný emulgátor . ktorý je podmienkou stálosti emulzie . ktoré stabilizujú emulziu najmä zvýšením viskozity jej vonkajšej fázy .keď tu prekročí ich koncentrácia kritickú koncentráciu pre tvorbu miciel.

emulzie v/o s takým vysokým obsahom vody sú prevodnené emulzie . ktorý nastáva.z praxe sú však známe aj emulzie s vyšším podielom vnútornej fázy .krémovatenie a sedimentovanie dispergovaných kvapiek porušuje homogenitu rozdelenia dispergovaných kvapiek v súvislej fáze. vápenatý. viskozitu a do veľkej miery aj pre jej typ . ktorá mechanicky bráni ich koalescencii vonkajšou fázou sa stáva kvapalina. že vyplňujú celý objem vonkajšej fázy a nemôžu sa v nej pohybovať . keď sa kvapky pohybujú a hromadia pre hladine emulzie . že zaberajú 74.podľa Ostwaldovej teórie objemu fáz založenej na čisto stereometrických základoch možno gule (kvapky) rovnakého priemeru natesnať vedľa seba tak.deformované kvapky sa dajú natoľko nahustiť. pretože kvapky v nich sú také natesnané. krémovatenie – smotanovatenie: . η je viskozita vonkajšej fázy a g je gravitačné zrýchlenie . trepaním obnoví. hydroxid hlinitý.práve týmto emulziám hrozí nebezpečenstvo inverzie typu .faktory ovplyvňujúce rýchlosť tohto pohybu vyplývajú zo Stokesovej rovnice v = 2.v emulziách o/v je hustota vnútornej olejovej fázy menšia než hustota vonkajšej fázy. horečnatý.za predpokladu. vnútornej fázy. zlomenie (rozbitie) emulzie: .jav. sú najstálejšie emulzie obsahujúce 74% obj.napriek tomu je nežiadúca. zinočnatý Obsah dispergovanej fázy v emulzii: .ich existencia sa vysvetľuje polydisperznosťou skutočných emulzií.(ρ1 – ρ2) .- hromadia sa na fázovom rozhraní a na dispergovaných kvapkách utvárajú vrstvu. preto je táto zmena emulzie reverzibilná .obsah dispergovanej fázy v emulzii je dôležitý pre jej stabilitu. ρ1 je hustota vnútornej a ρ2 hustota vonkajšej fázy.splývaním sa kvapky postupne zväčšujú a zmenšuje sa povrch rozhrania fáz .r je polomer kvapiek.02% celkového objemu .η .od obsahu vnútornej fázy závisí aj viskozita emulzie .emulzie o/v s takýmto vysokým obsahom olejovej fázy sa nazývajú premastené emulzie.reťazovitá koalescencia má za následok čiastočné alebo úplné rozbitie emulzie 3. s obsahom 75-80% vody je už pseudoplastická až plastická Fyzikálna stabilita emulzie: . v ktorých najmenšie kvapky vypĺňajú priestory medzi väčšími a tvarovou deformáciou kvapiek . preto sa jej kvapky pohybujú v smere pôsobenia zemskej príťažlivosti.r2.rozlišujú sa 4 druhy fyzikálnej nestability: 1. že sa použije vhodný emulgátor. napr.emulzia je stabilná.v emulziách v/o má voda väčšiu hustotu. poruší sa a kvapky splývajú 2. ktorá sa však ľahko. lebo pri pohybe kvapky na seba narážajú a keď emulgátorový film nie je dostatočne pevný a pružný. keď sa počas skladovania nemení veľkosť povrchu rozhrania jej fáz. homogénnosť rozdelenia dispergovaných kvapiek a jej typ . ktorá tuhý emulgátor lepšie zmáča bentonit.emulzia v/o z rovnakých dielov oleja a vody je tekutá.čím je vyšší. g / 9. sedimentujú . koalescencia – splývanie: . preto je rozdiel hustôt záporný a kvapky oleja vystupujú k hladine . tým je emulzia viskóznejšia . že vyplnia až 98% objemu .

tým sa zmenšuje jej aktivita. pri ktorej sa dostáva hydrofilná časť molekuly do rovnováhy s lipofilnou . za ktorou zostáva konštantná .naopak voda. že nestačí na vytvorenie súvislého filmu na celom pôvodnom počte kvapiek oleja. koaleskujú a vytvoria súvislú fázu . keď sa zmenia podmienky. že časť vnútornej fázy je ešte dispergovaná na kvapky. inverzia emulzie: .je to nestabilita rozdelenia fáz . za ktorých bol určitý typ emulzie stabilizovaný do tej miery.nastane.interakciou sa zmenší koncentrácia sodného mydla natoľko.emulzia s nízkou koncentráciou emulgátora invertujú pri relatívne nízkych teplotách.príčinou bývajú zmeny chemického alebo fyzikálneho charakteru . lebo sa stáva geometricky čoraz menšou. keď sa napr. ktorá spôsobí zmenu rozpustnosti emulgátora v obidvoch fázach .je to zvrat emulzie na opačný typ emulzie .teplota pri ktorej sa to stane.b) fyzikálnou zmenou spôsobujúcou inverziu. časť je vylúčená v súvislej vrstve na povrchu (o/v) alebo na dne (v/o) emulzie . kvapky sa začnú zhlukovať. o/v emulzie je taká zmena podmienok v nej.inverzia emulzie nastáva pri tej teplote.reakciou vznikne vo vode nerozpustné vápenaté mydlo stabilizujúce emulziu typu v/o .v emulziách stabilizovaných komplexným emulgátorom závisí teplota inverzie aj od vzájomného pomeru primárneho a sekundárneho emulgátora - .a) chemické zmeny emulgátora zapríčiňujú jeho chemické interakcie s elektrolytmi . pri ktorej je teplota inverzie najvyššia . že pôvodne dispergovaná fáza je makroskopicky oddelená od druhej fázy . závisí od druhu a koncentrácie emulgátora .vyvolávajúcim faktorom je najčastejšie zvyšovanie teploty .chemická reakcia nastáva.čiastočné rozbitie znamená. že sa stanú vhodnými pre stabilitu opačného typu emulzie . znižuje sa aj hodnota HLR a rozpustnosť emulgátora vo vode .za vhodnú sa považuje tá koncentrácia. a tak utvorí dispergovanú fázu .úplné rozbitie emulzie znamená.obidve zmeny sú ireverzibilné 4. do emulzie o/v stabilizovanej sodným mydlom pridá soľ obsahujúca dvojmocný katión (Ca2+) .pri zvyšovaní teploty emulzie sa dehydrátuje hydrofilná časť emulgátora. s jeho rastúcou koncentráciou sa zvyšuje teplota inverzie až po určitú hranicu. sa obaľuje molekulami reakciou vzniknutého vápenatého mydla. ktorá sa nachádza medzi kvapkami.

oxid uhličitý. alebo keď pre ich priepustnosť a netesnosť unikajú z prípravku plyny a pary alebo do neho vstupujú .sekundárnym faktorom sú vtedy.v praxi stanovuje akostné ukazovatele oficinálnych liečivých prípravkov liekopis . ktoré ju ovplyvňujú: .rýchlosť rozkladných procesov závisí od agregátneho stavu liekovej formy . keď rozkladný proces indukujú alebo katalyzujú látky.3. indikujú alebo urýchľujú rozkladné procesy . reaktívne látky – kyslík. katalyzátory – ťažké kovy z výrobného zariadenia. ktoré z nich migrujú alebo keď adsorbujú a absorbujú zložky prípravku . Inkompatibilita.primárnym faktorom sú.2.pri liečivých prípravkoch ide vždy o relatívnu stálosť ohraničenú časom . prípadne znečisteniny liečivých a pomocných látok.akákoľvek zmena je prejavom nestálosti . biologickú dostupnosť liečivej látky. ich koncentrácia a vzájomný pomer v prípravku. energia – svetlo a teplo . napr. čo sa starnutím (skladovaním) nemení .sú to: . enzýmy produkované mikroorganizmami .za stály sa pokladá prípravok.vstupujú do prípravku z prostredia mimo neho . vonkajšia vlhkosť . kým obsahuje 90% deklarovaného množstva účinných látok a kým vzniknuté chemické a fyzikálne zmeny a zmeny mikrobiologického pôvodu neovplyvňujú negatívne jeho aplikáciu. Vymedzenie pojmu stálosti a faktory. ťažké kovy. ktoré katalyzujú chemické reakcie a vnútorná vlhkosť surovín určených na spracovanie do tuhých liečivých prípravkov b) vonkajšie faktory .1. obaly – sú primárnym alebo sekundárnym faktorom . nezvyšujú toxicitu a nevyvolávajú pochybnosti a nedôveru k jeho akosti .4. pH prostredia. Stabilita liekov.59. keď nedostatočne chránia obsah pred pôsobením vonkajších faktorov.umožňujú.od stálosti závisí čas použiteľnosti prípravku príčiny a následky nestálosti: a) vnútorné faktory .stabilné je.k vnútorným faktorom patrí chemický charakter liečivých a pomocných látok.

étery a hydroxymetylketóny .. benzokaín.oxidácia sa najčastejšie riadi kinetikou reakcií prvého poriadku .- podľa príčin a následkov zmien sa rozlišuje stabilita. teplo.hydrolýza sa veľmi urýchľuje pri tepelnej sterilizácii .najvážnejšími následkami fyzikálnych zmien je zhoršenie biofarmaceutickej kvality (biogalenickej nestálosti).stupeň disperzity – zmenšuje sa v suspenziách rekryštalizáciou rozpustenej časti suspendovanej látky a flokuláciou.). nenasýtené vyššie alifatické kyseliny. kyselina askorbová). skopolamín. teplo) spravidla oxidáciu urýchľujú .redukcia – znehodnocuje napr. kyselina sorbová. mechanické vplyvy a polymorfia . . vitamín A.oxidáciu možno spomaliť vhodným pH .príčinou chemických zmien sú: a) hydrolýza. racemizácia alebo dekarboxylácia zložiek b) reakcie dvoch zložiek prípravku c) reakcie zložky prípravku s obalom . prírodné oleje a tuky .). morfín. adrenalín. zvýšenie teploty topenia čapíkov . kokaín.v tuhých liekových formách je pre hydrolýzu určujúcim faktorom schopnosť pomocných látok viazať vodu . olefíny. kyselina askorbová. amidy (nikotínamid. pri ktorom je hydrolýza najpomalšia .hydrolýza sa riadi kinetikou reakcií prvého poriadku . rezorcinol. . v práškoch agregáciou. éterické oleje.. v emulziách koalescenciou kvapiek vnútornej fázy .tenzidy spomaľujú hydrolýzu micelárne solubilizovaných esterov . hyosciamín. oxidácia. . prokaín.. cinchokaín. fyzikálna a mikrobiologická Chemické zmeny: .oxidácia – oxidačným zmenám podliehajú najmä fenoly.z liečiv sú to napr. dekarboxylácia aj od teploty a svetla Fyzikálne zmeny: . ktoré pri tejto reakcii vznikajú. nestálosť chemická. rutín. étery a glykozidy (náprstníkové glykozidy. ktoré sa redukujú na kovovú ortuť a kovové striebro . éter. streptomycín. roztoky ortuti a striebra.hydrolýza – podliehajú jej estery (kyselina acetylsalicylová. fyzostigmín. endioly.takou zmenou je napr. atropín. zlá lokálna znášanlivosť a zlá roztierateľnosť mastí a krémov . svetlo.racemizácia a dekarboxylácia – závisia od pH.) . čo negatívne ovplyvňuje kvantitu účinku .hlavným vonkajším prooxidačným faktorom je kyslík.pre stálosť je dôležité optimálne pH. lidokaín.soľ tlmivého roztoku môže katalyzovať hydrolýzu . rezerpín. redukcia. prednizolón. laktóny a laktámy (penicilín. nepresnosť dávkovania.tenzidmi micelárne solubilizované látky oxidujú rýchlejšie než látky v pravých roztokoch .chemickou reakciou účinnej látky so zložkami lieku alebo s látkami z okolia sa znižuje jej koncentrácia v prípravku.rozkladnú produkty. môžu mať iný účinok než liečivá látka alebo sú dokonca toxické.príčinou týchto zmien je nevyváženosť sústavy. ostatné vonkajšie faktory (vlhkosť. apomorfín.. mení sa kvalita účinku .rýchlosť reakcie ovplyvňuje pH .. zmenšenie stupňa disperzity. resp..v zriedených roztokoch je oxidácia rýchlejšia než v koncentrovaných .primárne fyzikálne zmeny nastávajú bez zmeny látkového zloženia prípravku .rýchlosť oxidácie v roztokoch závisí aj od koncentrácie reagujúcej látky . tetrakaín.

ktorý napadá liečivý prípravok a intenzita jeho rastu v ňom závisí jednak od možnosti priamej kontaminácie prípravku pri výrobe a uskladňovaní. ktoré spôsobujú mikroorganizmy. zelené. že sa spracuje do prípravku metastabilná forma.v prípade. zapríčinené plynmi vznikajúcimi rozkladom niektorých obsahových látok b) zníženie viskozity prípravkov stabilizovaných prírodnými alebo aj upravenými prírodnými polymérmi c) zmena farby a vône. vplýva vo veľkej miere ich druh a ich rozmnožovanie .). hydrogélov. napr. v emulziách aj smotanovatenie . prednizolón. kvasinky.makroskopicky pozorovateľné zmeny spôsobované činnosťou mikroorganizmov sú: a) zväčšovanie objemu a zmena vnútornej štruktúry. chloramfenikol . kortizón.polymorfné liečivé látky sú napr. úbytkom rozpúšťadla zo zle tesniaceho alebo priepustného obalu Zmeny spôsobené činnosťou mikroorganizmov: .na overenie stálosti pro formulačných a vývojových prácach sa používajú zrýchlené testy - .zmena hydratácie – dôsledkom hydratácie vo vlhkom prostredí je zmena vzhľadu suchých extraktov . pyrogény . krémov a pod. v tlmivých roztokoch s pH 3. určuje sa obsah sledovanej látky a podľa možnosti sa identifikujú a stanovujú aj rozkladné produkty . plesne. pH i technológie a) teplota: látka sa skladuje pri teplote 60 oC 30 dní b) svetlo: podľa rozpustnosti látky sa pripraví jej roztok alebo suspenzia vo vode a disperzia sa ožaruje 24 hodín xenónovou lampou c) vlhkosť: látka sa skladuje 30 dní pri 25 oC a pri relatívnej vlhkosti 80%. zmenu farby zapríčiňujú plesne produkujúce v olejoch rozpustné farbivá.zisťuje sa pôsobenie teploty. roztoky.druh mikroorganizmu. roztok či suspenzia sa uchováva 30 dní pri teplote 25 oC . zákal a pod. 5. ktoré sú pre rast mikroorganizmu v prípravku vytvorené . jednak od životných podmienok. mení sa postupne na stabilnú s inou teplotou topenia i rozpustnosťou .cieľom je získať rýchlu informáciu o stálosti účinnej látky samej a jej zmesi s ďalšími zložkami prípravku . hodnotenie stálosti zamerané na zistenie optimálneho zloženia prípravkov . slizy.na rozsah zmien.enzýmy produkované mikroorganizmami katalyzujú rozkladné procesy liečivých i pomocných látok .najzávažnejšia je prítomnosť pyrogénov .jednotlivé vzorky sa hodnotia senzoricky (farba. môžu vzniknúť červené. vlhkosti.polymorfia – polymorfia triacylglycerolov sa prejavuje najmä v zmenách teploty tuhnutia a topenia . miestne bodové a škvrnité zafarbenie d) zjavenie sa kolónií mikroorganizmov v roztoku alebo plesní na povrchu. endotoxíny.nutrične hodnotné pre mikroorganizmy sú najmä prípravky obsahujúce vodu. vôňa. zisťuje sa aj zvýšenie jej hmotnosti (hygroskopickosť) d) pH: látka sa rozpustí alebo suspenduje v roztoku HCl. emulzie o/v a suspenzie . steroidy.nehomogenita – nehomogenitu rozdelenia dispergovanej fázy v suspenziách zapríčiňuje sedimentácia.za fyzikálnu nestabilitu prípravku sa považuje aj postupné oddeľovanie tuhých látok z roztoku zapríčinené prchaním. svetla. 7 a 9 a v roztoku NaOH. Hodnotenie stability: 1. predovšetkým výluhy z drog.baktérie.

agregátneho stavu a pod. čírosť roztokov: zmena pomeru vody a liehu zapríčiňuje zákal.pri zrýchlených testoch sa urýchľujú rozkladné chemické procesy prebiehajúce v prípravku a na základe ich kinetiky sa predpokladá stabilita. za ktorý sa zníži obsah sledovanej látky o 10% . zmena zložiek liečivého prípravku alebo lieku.podľa príčiny a charakteru sa rozlišuje inkompatibilita chemická a fyzikálna . farby. 1 / T . za ktorý sa rozloží 10% látky. konzistenciu čapíkoviny znižujú ichtamol a peruánsky balzam. .opakom je inkompatibilita (neznášanlivosť).rýchlosť reakcie prudko rastie s teplotou . v koloidných disperziách nastáva pri kritickej koncentrácii etanolu ich dehydratácia a koagulácia polyméru .liečivá látka. čapíkov.303 R . ktorú možno zistiť len analytickými prípadne fyzikálnymi skúškami Fyzikálna inkompatibilita: .uskladňovacia skúška je dlhodobá skúška .hodnotenie stálosti pri skladovaní liečivých prípravkov a liekov sa robí uskladňovacími testami .exaktnú závislosť rýchlostnej konštanty od absolútnej teploty vyjadruje Arrheniova rovnica log k = log A – E / 2.rýchlosť reakcie je za danej teploty priamo úmerná okamžitej koncentrácii reagujúcej látky .úspešne sa dajú zrýchlené testy využiť na predpovedanie stálosti injekčných a iných roztokov . za ktorý klesne jej začiatočný obsah na 90% . konzistencie. pomocná látka – pomocná látka alebo liečivá látka – pomocná látka . krémov.fyzikálne sú inkompatibilné látky.možno jej podrobiť všetky liekové formy 2. vône.obmedzujúcim faktorom je aj lieková forma .podľa rozpoznateľnosti sa delí na zjavnú a skrytú . pri ktorých sa mení niektorá fyzikálna vlastnosť prípravku do tej miery. vzájomne nereagujú .dosadením tejto rýchlostnej konštanty do základnej rovnice k = AeE/RT príslušného rádu vypočítame buď úbytok látky za určitý čas alebo vypočítame čas.skrytá je inkompatibilita.2. sypkosť práškov a pod. t.j.úbytok látky A bude teda za jednotku času najväčší na začiatku reakcie zrýchlené testy sú vhodné na skúšky na stálosť len za podmienky. že prípravok nespĺňa kritériá akosti danej liekovej formy (čírosť roztokov. zmena konzistencie masťového základu: zjavuje sa po rozpustení väčšieho množstva niektorých liečivých látok.) .) . skúšky určené na zistenie stálosti hotových prípravkov v priebehu skladovania Inkompatibilita: .dáva najobjektívnejšie podklady na stanovenie času použiteľnosti .inkompatibilitu spôsobuje reakcia liečivá látka .pri určovaní závislosti rýchlosti reakcie od teploty sa zistí jej rýchlostná konštanta najmenej pri troch rozličných teplotách . za ktorý sa rozloží určité množstvo látky . ktorá sa pozná zmyslami (zmena čírosti. spravidla sa vypočíta čas. že rozkladný proces prebieha pri vyššej teplote rovnakým mechanizmom ako pri obyčajnej teplote .1.pri reakciách prvého rádu sa molekula látky A premieňa na jednu alebo viac molekúl .zjavná je inkompatibilita.spravidla nás zaujíma čas.z rovnice môžeme vypočítať rýchlostnú konštantu reakcie pri 20 oC alebo inej ľubovoľnej teplote .kompatibilita (znášanlivosť) je stav liečivého prípravku alebo lieku. konzistencia mastí. pri ktorom sa jeho zložky vzájomne neovplyvňujú. teplota topenia. ktorá nastáva a môže sa dokázať pri príprave lieku alebo bezprostredne po nej .

že sa osobitne pripraví roztok každej zložky v časti vody a obidva roztoky sa zmiešajú . vysolenie kyseliny alebo bázy inou soľou s rovnakým iónom .e) príprava dvoch prípravkov s rovnakou liekovou formou .c) zníženie koncentrácie reagujúcich liečivých látok v roztoku a prispôsobenie dávkovania .rozpustnosť kyseliny. jej farmakodynamický účinok a jej biologická dostupnosť: . pri ktorom sa zachová požadované dávkovanie účinnej látky. vysolenie kyseliny alebo bázy alebo iónové reakcie rozpustených zložiek . jej vzniku sa predíde tým.reakcie alkaloidov: reakciou alkaloidov s bromidovým a jodidovým iónom vznikajú zrazeniny.najspoľahlivejším ukazovateľom je chemická štruktúra a fyzikálne vlastnosti všetkých zložiek.pri kritickej hodnote pH sa začína zo soli vylučovať kyselina vo forme nerozpustnej zrazeniny.chemicky sú inkompatibilné kombinácie liečivých a pomocných látok.reakcia konzervantov: boritan a dusičnan fenylortutnatý sú inkompatibilné s halogenidmi . v prípade neúspechu zisťujeme.inkompatibilita je zjavná. vplyv pH na rozpustnosť solí slabých kyselín a zásad: .d) zámena účinnej látky iným liečivom s rovnakým alebo podobným farmakodynamickým účinkom .príčinou je zmena pH roztoku. bázy alebo soli sa zhorší aj vtedy.- inkompatibilita sa rieši pridaním vhodných pomocných látok s vyššou teplotou topenia ako oleomasťový alebo čapíkový základ 3.f) príprava inej liekovej formy . ktoré spolu chemicky reagujú . zrazeniny ako následok iónových reakcií .3.a) úprava technologického postupu bez zásahu do zloženia . keď sa do jej nasýteného alebo skoro nasýteného roztoku pridá druhá soľ s rovnakým iónom . prejavuje sa znížením viskozity.vhodný je ten spôsob riešenia.1. zmes gáfru a mentolu. pri ktorej zostáva ešte číry .b) zámena alebo doplnenie konštitutívnych pomocných látok . ktoré zložky spôsobujú nežiadúce vlastnosti prípravku experimentálne tak.2. mentolu a rezorcinolu) v heterogénnych sústavách je dôsledkom inkompatibility rozrušenie ich disperzného stavu.inkompatibilita hydrofilných koloidov: organické aniónové polyméry sú inkompatibilné s katiónovými liečivými a pomocnými látkami. že zo zloženého roztoku pripravíme modelovo jednoduchšie roztoky . poznanie kritickej hodnoty pH umožňuje predvídať inkompatibilitu a nastaviť pH roztoku na optimálnu hodnotu. biela hlinka) adsorpcia je príkladom skrytej fyzikálnej inkompatibility Chemická inkompatibilita: . v suspenziách je to flotácia 4. či zrazeniny . ktorá má výrazne nižšiu teplotu topenia ako jej jednotlivé zložky. keď sa manifestuje zmenou farby alebo tvorením zákalu. vznikom zrazeniny a tvorbou komplexov (skrytá inkompatibilita) Riešenie fyzikálnych a chemických inkompatibilít: . napr. zmena agregátneho stavu: príkladom je eutektikum (zmes dvoch tuhých látok. inkompatibilitou zhoršujúcou biologickú dostupnosť liečivých látok je ich adsorpcia na pomocné látky (bentonit.

za stály sa pokladá prípravok.pri liečivých prípravkoch ide vždy o relatívnu stálosť ohraničenú časom .akákoľvek zmena je prejavom nestálosti . ktoré ju ovplyvňujú: . kým obsahuje 90% deklarovaného množstva účinných látok a kým vzniknuté chemické a fyzikálne zmeny a zmeny mikrobiologického pôvodu . čo sa starnutím (skladovaním) nemení .stabilné je. Vymedzenie pojmu stálosti a faktory. Ochrana pred hydrolýzou a oxidáciou. Stabilizácia liekov.60.

. biologickú dostupnosť liečivej látky.sekundárnym faktorom sú vtedy. prokaín.. napr. fyzikálna a mikrobiologická Chemické zmeny: . katalyzátory – ťažké kovy z výrobného zariadenia.hydrolýza – podliehajú jej estery (kyselina acetylsalicylová. .) . čo negatívne ovplyvňuje kvantitu účinku . ktoré z nich migrujú alebo keď adsorbujú a absorbujú zložky prípravku . lidokaín. redukcia. ktoré pri tejto reakcii vznikajú. enzýmy produkované mikroorganizmami .pre stálosť je dôležité optimálne pH.podľa príčin a následkov zmien sa rozlišuje stabilita.).rozkladnú produkty. indikujú alebo urýchľujú rozkladné procesy . pH prostredia. skopolamín.soľ tlmivého roztoku môže katalyzovať hydrolýzu . cinchokaín.chemickou reakciou účinnej látky so zložkami lieku alebo s látkami z okolia sa znižuje jej koncentrácia v prípravku. keď rozkladný proces indukujú alebo katalyzujú látky. tetrakaín. energia – svetlo a teplo . nestálosť chemická.sú to: ...3. ich koncentrácia a vzájomný pomer v prípravku. nezvyšujú toxicitu a nevyvolávajú pochybnosti a nedôveru k jeho akosti . kokaín.. alebo keď pre ich priepustnosť a netesnosť unikajú z prípravku plyny a pary alebo do neho vstupujú .príčinou chemických zmien sú: d) hydrolýza..tenzidy spomaľujú hydrolýzu micelárne solubilizovaných esterov . kyselina askorbová). reaktívne látky – kyslík. ktoré katalyzujú chemické reakcie a vnútorná vlhkosť surovín určených na spracovanie do tuhých liečivých prípravkov d) vonkajšie faktory . resp. racemizácia alebo dekarboxylácia zložiek e) reakcie dvoch zložiek prípravku f) reakcie zložky prípravku s obalom . prípadne znečisteniny liečivých a pomocných látok. oxidácia. laktóny a laktámy (penicilín.v praxi stanovuje akostné ukazovatele oficinálnych liečivých prípravkov liekopis . ťažké kovy. môžu mať iný účinok než liečivá látka alebo sú dokonca toxické. atropín. rutín.).1.rýchlosť reakcie ovplyvňuje pH .vstupujú do prípravku z prostredia mimo neho .. oxid uhličitý. keď nedostatočne chránia obsah pred pôsobením vonkajších faktorov.k vnútorným faktorom patrí chemický charakter liečivých a pomocných látok.4. hyosciamín.od stálosti závisí čas použiteľnosti prípravku príčiny a následky nestálosti: c) vnútorné faktory .umožňujú. amidy (nikotínamid. étery a glykozidy (náprstníkové glykozidy. obaly – sú primárnym alebo sekundárnym faktorom .primárnym faktorom sú. mení sa kvalita účinku .hydrolýza sa veľmi urýchľuje pri tepelnej sterilizácii .rýchlosť rozkladných procesov závisí od agregátneho stavu liekovej formy .neovplyvňujú negatívne jeho aplikáciu. benzokaín. vonkajšia vlhkosť . streptomycín.v tuhých liekových formách je pre hydrolýzu určujúcim faktorom schopnosť pomocných látok viazať vodu .2. pri ktorom je hydrolýza najpomalšia . .hydrolýza sa riadi kinetikou reakcií prvého poriadku .

zvýšenie teploty topenia čapíkov . ktoré sa redukujú na kovovú ortuť a kovové striebro racemizácia a dekarboxylácia – závisia od pH. éterické oleje. že sa spracuje do prípravku metastabilná forma.polymorfné liečivé látky sú napr. prednizolón. svetlo. slizy. mechanické vplyvy a polymorfia . zmenšenie stupňa disperzity. pyrogény . éter. rezorcinol.najvážnejšími následkami fyzikálnych zmien je zhoršenie biofarmaceutickej kvality (biogalenickej nestálosti).polymorfia – polymorfia triacylglycerolov sa prejavuje najmä v zmenách teploty tuhnutia a topenia .baktérie. ktoré spôsobujú mikroorganizmy. zlá lokálna znášanlivosť a zlá roztierateľnosť mastí a krémov . nepresnosť dávkovania.stupeň disperzity – zmenšuje sa v suspenziách rekryštalizáciou rozpustenej časti suspendovanej látky a flokuláciou. predovšetkým výluhy z drog.v prípade. roztoky. endotoxíny. ostatné vonkajšie faktory (vlhkosť. vplýva vo veľkej miere ich druh a ich rozmnožovanie . endioly. ktorý napadá liečivý prípravok a intenzita jeho rastu v ňom závisí jednak od možnosti priamej kontaminácie prípravku pri výrobe a uskladňovaní.na rozsah zmien.zmena hydratácie – dôsledkom hydratácie vo vlhkom prostredí je zmena vzhľadu suchých extraktov . nenasýtené vyššie alifatické kyseliny. prednizolón. étery a hydroxymetylketóny z liečiv sú to napr. v práškoch agregáciou. chloramfenikol . prírodné oleje a tuky hlavným vonkajším prooxidačným faktorom je kyslík. kyselina sorbová.nehomogenita – nehomogenitu rozdelenia dispergovanej fázy v suspenziách zapríčiňuje sedimentácia. steroidy. adrenalín. jednak od životných podmienok. teplo.enzýmy produkované mikroorganizmami katalyzujú rozkladné procesy liečivých i pomocných látok . teplo) spravidla oxidáciu urýchľujú oxidáciu možno spomaliť vhodným pH tenzidmi micelárne solubilizované látky oxidujú rýchlejšie než látky v pravých roztokoch rýchlosť oxidácie v roztokoch závisí aj od koncentrácie reagujúcej látky v zriedených roztokoch je oxidácia rýchlejšia než v koncentrovaných oxidácia sa najčastejšie riadi kinetikou reakcií prvého poriadku redukcia – znehodnocuje napr. emulzie o/v a suspenzie . kortizón. dekarboxylácia aj od teploty a svetla Fyzikálne zmeny: . v emulziách aj smotanovatenie .- oxidácia – oxidačným zmenám podliehajú najmä fenoly. úbytkom rozpúšťadla zo zle tesniaceho alebo priepustného obalu Zmeny spôsobené činnosťou mikroorganizmov: .príčinou týchto zmien je nevyváženosť sústavy.druh mikroorganizmu. kyselina askorbová. olefíny. vitamín A.takou zmenou je napr. fyzostigmín. ktoré sú pre rast mikroorganizmu v prípravku vytvorené . mení sa postupne na stabilnú s inou teplotou topenia i rozpustnosťou .primárne fyzikálne zmeny nastávajú bez zmeny látkového zloženia prípravku . morfín.za fyzikálnu nestabilitu prípravku sa považuje aj postupné oddeľovanie tuhých látok z roztoku zapríčinené prchaním. rezerpín. v emulziách koalescenciou kvapiek vnútornej fázy .najzávažnejšia je prítomnosť pyrogénov .nutrične hodnotné pre mikroorganizmy sú najmä prípravky obsahujúce vodu. kvasinky. plesne. roztoky ortuti a striebra. apomorfín.

spravidla nás zaujíma čas.rýchlosť reakcie prudko rastie s teplotou . 7 a 9 a v roztoku NaOH. hydrogélov. určuje sa obsah sledovanej látky a podľa možnosti sa identifikujú a stanovujú aj rozkladné produkty . za ktorý sa rozloží určité množstvo látky . vlhkosti. v tlmivých roztokoch s pH 3.úbytok látky A bude teda za jednotku času najväčší na začiatku reakcie zrýchlené testy sú vhodné na skúšky na stálosť len za podmienky.cieľom je získať rýchlu informáciu o stálosti účinnej látky samej a jej zmesi s ďalšími zložkami prípravku . svetla.exaktnú závislosť rýchlostnej konštanty od absolútnej teploty vyjadruje Arrheniova rovnica log k = log A – E / 2. 1 / T .úspešne sa dajú zrýchlené testy využiť na predpovedanie stálosti injekčných a iných roztokov .obmedzujúcim faktorom je aj lieková forma . krémov a pod.- makroskopicky pozorovateľné zmeny spôsobované činnosťou mikroorganizmov sú: a) zväčšovanie objemu a zmena vnútornej štruktúry. zisťuje sa aj zvýšenie jej hmotnosti (hygroskopickosť) h) pH: látka sa rozpustí alebo suspenduje v roztoku HCl. za ktorý klesne jej začiatočný obsah na 90% . že rozkladný proces prebieha pri vyššej teplote rovnakým mechanizmom ako pri obyčajnej teplote .uskladňovacia skúška je dlhodobá skúška .jednotlivé vzorky sa hodnotia senzoricky (farba.j. napr. za ktorý sa zníži obsah sledovanej látky o 10% .zisťuje sa pôsobenie teploty. za ktorý sa rozloží 10% látky.na overenie stálosti pro formulačných a vývojových prácach sa používajú zrýchlené testy pri zrýchlených testoch sa urýchľujú rozkladné chemické procesy prebiehajúce v prípravku a na základe ich kinetiky sa predpokladá stabilita. zmenu farby zapríčiňujú plesne produkujúce v olejoch rozpustné farbivá.303 R . zelené. t. roztok či suspenzia sa uchováva 30 dní pri teplote 25 oC . vôňa.). 5. môžu vzniknúť červené. Hodnotenie stability: 1. zákal a pod. spravidla sa vypočíta čas.rýchlosť reakcie je za danej teploty priamo úmerná okamžitej koncentrácii reagujúcej látky .hodnotenie stálosti pri skladovaní liečivých prípravkov a liekov sa robí uskladňovacími testami .dáva najobjektívnejšie podklady na stanovenie času použiteľnosti .pri určovaní závislosti rýchlosti reakcie od teploty sa zistí jej rýchlostná konštanta najmenej pri troch rozličných teplotách .z rovnice môžeme vypočítať rýchlostnú konštantu reakcie pri 20 oC alebo inej ľubovoľnej teplote . miestne bodové a škvrnité zafarbenie d) zjavenie sa kolónií mikroorganizmov v roztoku alebo plesní na povrchu. hodnotenie stálosti zamerané na zistenie optimálneho zloženia prípravkov .pri reakciách prvého rádu sa molekula látky A premieňa na jednu alebo viac molekúl . zapríčinené plynmi vznikajúcimi rozkladom niektorých obsahových látok b) zníženie viskozity prípravkov stabilizovaných prírodnými alebo aj upravenými prírodnými polymérmi c) zmena farby a vône.dosadením tejto rýchlostnej konštanty do základnej rovnice k = AeE/RT príslušného rádu vypočítame buď úbytok látky za určitý čas alebo vypočítame čas. pH i technológie e) teplota: látka sa skladuje pri teplote 60 oC 30 dní f) svetlo: podľa rozpustnosti látky sa pripraví jej roztok alebo suspenzia vo vode a disperzia sa ožaruje 24 hodín xenónovou lampou g) vlhkosť: látka sa skladuje 30 dní pri 25 oC a pri relatívnej vlhkosti 80%.

zapríčinené plynmi vznikajúcimi rozkladom niektorých obsahových látok b) zníženie viskozity prípravkov stabilizovaných prírodnými alebo aj upravenými prírodnými polymérmi c) zmena farby a vône. kvasinky..baktérie. ktoré sú pre rast mikroorganizmu v prípravku vytvorené .na rozsah zmien. môžu vzniknúť červené. zmenu farby zapríčiňujú plesne produkujúce v olejoch rozpustné farbivá. emulzie o/v a suspenzie . pyrogény . zelené.enzýmy produkované mikroorganizmami katalyzujú rozkladné procesy liečivých i pomocných látok . predovšetkým výluhy z drog. ktorý napadá liečivý prípravok a intenzita jeho rastu v ňom závisí jednak od možnosti priamej kontaminácie prípravku pri výrobe a uskladňovaní.makroskopicky pozorovateľné zmeny spôsobované činnosťou mikroorganizmov sú: a) zväčšovanie objemu a zmena vnútornej štruktúry.druh mikroorganizmu. skúšky určené na zistenie stálosti hotových prípravkov v priebehu skladovania 61.nutrične hodnotné pre mikroorganizmy sú najmä prípravky obsahujúce vodu. vplýva vo veľkej miere ich druh a ich rozmnožovanie . jednak od životných podmienok. Zmeny spôsobené činnosťou mikroorganizmov: .možno jej podrobiť všetky liekové formy 2.najzávažnejšia je prítomnosť pyrogénov . roztoky. endotoxíny. slizy. plesne. Mikrobiologická stálosť liekov. miestne bodové a škvrnité zafarbenie . ktoré spôsobujú mikroorganizmy.

má stabilnú ochrannú funkciu. liek označuje nevhodný obal môže negatívne ovplyvniť stabilitu a znášanlivosť prípravku a zapríčiniť jeho pyrogenitu ZVLÁŠTNE TYPY BALENÍ garančné balenie s uzávermi a detské bezpečnostné obaly a uzávery − garančné – má zaisťovať originalitu balenia t. nesmie ich znehodnocovať a ani sám sa nesmie meniť účinkom vonkajších vplyvov − sú integrovanou súčasťou lieku. preprave a skladovaniu liečiv a liekov a k ochrane pred pôsobením vonkajších vplyvov − musí byť s liečivom a liekom kompatibilný. dávkovaniu. chráni primárny obal pred poškodením. napr. ampulka).d) zjavenie sa kolónií mikroorganizmov v roztoku alebo plesní na povrchu. FUNKCIE OCHRANNÁ. zjednodušuje či umožňuje jeho aplikáciu (liekovka. KOMUNIKAČNÁ. hydrogélov. nezúčasťňujú sa však terapeutického procesu ZÁKLADNÉ TYPY OBALOV A BALENÍ primárne (vnútorné) – obal ktorý prichádza do bezprostredného styku s liečivým prípravkom. FARMACEUTICKÝ OBAL.j. tuba. krémov a pod. FARMACEUTICKÉHO OBALU: farmaceutická obalová technika – záverečná fáza výroby liekov – spôsob balenia farmaceutické obaly – predmety a pomôcky z rôznych materiálov používané k formovaniu. 62. s liekom nebolo žiadnym spôsobom manipulované od jeho zabalenia šróbovacie uzávery z plastov s garančným prstencom membrána v hrdle tuby – potreba perforácie uzáverom pred použitím . EKONOMICKÁ. sekundárny – uzatvára primárny spolu s príbalovým letákom prípadne s aplikačným zariadením do jedného celku (papierová skladačka).

blistre a skripy FUNKCIE OBALOV .priespustnosť obalového materiálu pre prchavé aromatické látky môže byť príčinou prijatia cudzieho zápachu alebo zmeny vône prípravku ekonomická – je racionálnou.úlohou obalu je ochrana liečivého prípravku pred fyzikálnym. že obal izoluje svoj obsah od vonkajšieho okolia. čím je väčšia kryštalinita a hustota plastu tým je nižšia permeabilita. silikónové priže sterilizácia vodnou parou pod tlakom – polypropylén. vytvára sa na druhej strane vo vnútri mikroklíma a určitá vlhkosť. predpoklad je rozpustnosť plynov a pár v plaste.môže mať za následok: zvýšenie koncentrácie účinnej látky znížením hmotnosti obsahu. deformáciou) b) svetelným žiarením (nepriepustnosť najmä pre UV a VID) . predaji a aplikácii komunikačná − ovplyvňuje psychiku pacienta . funkcia ekonomická a komunikačná ochranná funkcia: ochrana pred: a) mechanickými vplyvmi (pevnosť proti stlačeniu. chemickým a biologickým znehodnotením a to v priebehu skladovania.plasty – inkorporácia absorbérov UV žiarenia – aj u priehľadných obalov z polypropylénu s TiO2 – sú nepriehľadné c) mikrobiologickou kontamináciou . transportu. nárazmi. polyamidy. Mechnizmus priestupu pár a plynov obalmi z plastov sa vysvetľuje na základe difúzie. . predovšetkým plesní. distribúcie a spotreby 1. Tým. žlté obaly) . materiál už zabalený do obalu z plastu (jednorázové injekčné striekačky. sterilizácia plastov – etylénoxidom. manipulačnou jednotkou vyhotovenou pre manipuláciu pri doprave. hnedé.len u obalov z plastov . znehodnotenie prípravku vytekaním rozpúšťadla . funkcia ochranná 2.môže ísť o permáciu rozpúšťadiel alebo aromatických látok . kovov. Diskutabilné sú spoje jednotlivých obalov. .chráni pred prienikom atmosferickej vlhkosti kyslíka prístupu CO2. tesnosť uzáverov a prepichovacích zátok pri viacnásobnom odbere. ktorá keď prekročí istú hodnotu môže pozitívne ovplyvniť rast mikroorganizmov.mal by byť pre svetlo nepriepustný alebo by mal filtrovať fotochemickú aktívnu časť (červené.charakteristický koeficient priepustnosti – je množstvo prejdenej pary (plynu) v gramoch fóliou s plochou 1 m2 určitej hrúbky za 24 h e) permeáciou prchavých súčastí z prípravku . výdaji. skladovaní. transfúzne súpravy) d) prienikom plynov a pár .dôležitá je sterilizácia obalov horkovzdušná sterilizácia – u skla.všetky druhy obalového materiálu na výrobu primárnych obalov sú nepriepustné pre mikroorganizmy.absolútne nepriepustné sú kovové obalové materiály – hliníkové tuby pre masťové prípravky fólie– žlto až oranžovo sfarbené z PVC .

grafické spracovanie.− bezpečné a spoľahlivé užívanie − čiarové kódy. príbalový leták .

nevýhodou skla je jeho rozbiteľnosť a väčšia hmotnosť .63. značná odolnosť proti fyzikálnym a chemickým vplyvom. k iným účelom sa môžu použiť aj nádoby a predmety zo skla III. transmitancia musí byť najmenej 10% . alebo IV.ČSL4 požaduje. nerozbiteľnosť . v ich stene nesmú byť cudzorodé častice 2. nie sú vzduchotesné Fyzikálne a chemické skúšky polymérov: .nevýhody: nie vždy sú priehľadné. a preto sa pri nej musia presne dodržať experimentálne podmienky stanovené v liekopise pre duté výrobky a ostatné sklenené predmety .výhodami skla je jeho tvrdosť.stanovenie odolnosti skla proti vode pri 121 oC je konvenčná skúška. indikátorom je roztok metylovej červenej . triede odolnosti proti vode pri 121 oC. priehľadnosť.výluhy zo skla sa skúšajú aj na neprítomnosť ťažkých kovov 2. ampuliek a i. chemických alebo terapeutických vlastností liečivých prípravkov alebo liekov.skúša sa výluh. Obalové materiály. aby jeho vplyvom nemohli nastať zmeny fyzikálnych.pre infúzne a transfúzne fľaše sa používa stanovenie posunu pH. 1. svetelná priepustnosť: určuje sa prístrojom na spektrofotometrické meranie v UV oblasti (290 – 450 nm).sklenené nádoby a predmety na prípravu a uchovávanie injekcií a infundibilií. ako aj pre možnosť zhotovovania rozmanitých.výhody: malá hmotnosť.fyzikálne a chemické hodnotenie akosti polymérov sa robí buď s celým obalom alebo s výluhom . pre skladovanie liečiv prispôsobených nádob. dokonalá trvanlivosť. odolnosť proti fyzikálnym a chemickým vplyvom. Polyméry a obaly z polymérov: . ktorý sa získa za zvýšenej teploty pričom vzorky sa udržiavajú pri teplote 121 oC 60 minút .výluh sa pri použití štandardu titruje roztokom HCl. Sklo a obaly zo skla: .celý obal alebo rez steny obalu musí vyhovieť týmto skúškam: 1.zo spotreby odmerného roztoku HCl vyplýva zaradenie skla do tried odolnosti I – V/121 . alebo II. trvanlivosť. kolýrií a roztokov liečiv citlivých na zmenu pH musia byť zo skla vyhovujúceho I. vlastnosti povrchu: obaly z polymérov majú mať hladký povrch. liekoviek. . aby sklo malo takú akosť. pri ktorom sa zisťuje zmena pH roztoku NaCl zahrievaného 60 minút v autokláve pri 121 oC . triedy odolnosti proti vode pri 121 oC . s ktorými prichádzajú do styku .

tekutina v nádobe musí zostať bezfarebná 9. ktorá sa filtruje bielym filtrom a na filtri nesmú byť okom viditeľné nijaké častice uzáverového polyméru 8. doplní na predpísaný objem príslušný vylúhovadlom a uzatvorí inertným uzáverom . odolnosť proti olejom: určuje sa sledovaním zmien hmotnosti a objemu vzorky polyméru vystaveného pôsobeniu slnečnicového alebo olivového oleja počas 16 hodín pri 70 oC. že na vzorku polyméru sa vo vhodnej nádobe naleje predpísané množstvo vylúhovadla. penivosť výluhu: 5 ml výluhu po 3 min trepania nesmie vytvoriť penu.po vylúhovaní sa tekutina ihneď zleje do sterilnej nádoby. ťažké kovy. cín. potom sa sušia.2% 6.3. amíny.na ďalšie fyzikálne a chemické vyhodnotenie akosti plastov sa pripravujú výluhy . ktoré sa volí podľa charakteru a vlastností látok. ktorý je pre ne predpísaný.pripravujú sa tieto výluhy: a) vodný výluh b) liehový výluh c) olejový výluh . výluhy z elastov nesmú byť zakalené viac ako porovnávací roztok 2. s ktorými skúšaný polymér príde do styku .002 g 11. bárium. farba výluhu: vodné a liehové výluhy musia byť bezfarebné. zvážia a skladujú 15 dní pri teplote 20 oC a max.02 MPa. po jednej hodine sa opláchnu prúdiacou vodou. vzduchotesnosť nádob: vyprázdnené skúšané nádoby sa naplnia vzduchom pri pretlaku 0. infúzne uzávery pri 36 – 40 N 7.výluhy musia spĺňať tieto požiadavky: 1. rozdiel objemov nie viac ako 5% 10. po uplynutí tejto lehoty nesmie byť úbytok hmotnosti vyšší ako 0. olejový výluh nesmie byť zafarbený viac ako kontrolný roztok 3. injekčné uzávery sa musia prepichnúť pri pôsobení sily 15 N. ktoré sa použili na skúšku fragmentácie. zvyšok po spálení: 2 g vzorky sa spaľujú priamym plameňom. chemicky sa vo výluhoch sleduje amónium.robia sa s výluhmi určenými na fyzikálne a chemické skúšky . aktuálna acidita: rozdiel medzi aktuálnou aciditou výluhu a kontrolného roztoku nesmie byť väčší ako 1 pH 6. či z nich neunikajú vzduchové bubliny 4. ochladí. ponoria do vody 22 oC teplej a pozoruje sa. po sterilizácii nesmú byť poškodené 5. priepustnosť pre vodnú paru: nádoby naplnené vodou a uzatvorené sa sterilizujú v autokláve 30 minút pri teplote 110 oC. sa ponoria do roztoku chloridu metyltionínia tak. organické nečistoty sa určujú na základe absorbancie Biologické skúšky polymérov: . dôkaz ťažkých kovov. nádoba sa otočí uzáverom dolu a odoberie sa z nej vzorka. redukujúce látky 7. aby mali ponorené celé hrdlo. čírosť výluhu: výluhy z plastov musia byť číre. zvyšok vyžíhaný do konštantnej hmotnosti po vychladnutí nesmie byť väčší ako 0. po každom prepichnutí sa obsah nádoby pretrepe. cínu a sulfidov . rozdiel hmotnosti môže byť najviac 7%. fragmentácia: uzávery sa 2 – 4 krát prepichnú.vylúhovanie plastov aj elastov sa urobí tak. chloridy. ktorá by do 2 min celkom neopadla 5. sírany. vpich: meraním na vhodnom prístroji sa zisťuje sila potrebná na prepichnutie uzáverov z elastov. zinok. chuť a zápach výluhov: výluhy nesmú mať cudziu chuť a zápach 4. relatívnej vlhkosti 65%. tesnosť po vpichu: nádoby. tepelná odolnosť pri sterilizácii: nádoby sa sterilizujú spôsobom.

obaly kožných prípravkov musia vyhovieť skúške akútnej toxicity. hemolytický účinok.k biologickým skúškam patrí ešte sledovanie nepriepustnosti obalu pre mikroorganizmy a skúška sterility . pyrogénne látky.obaly perorálnych a očných prípravkov a prípravkov aplikovaných na sliznicu sa musia podrobiť skúške na akútnu toxicitu.nádoby určené na infúzne roztoky a injekčné prípravky musia vyhovieť týmto biologickým skúškam: akútna toxicita. intradermálna dráždivosť. intradermálnej a kožnej dráždivosti . intradermálnu a očnú dráždivosť. očná dráždivosť .. skúška na srdci potkana in situ. prežívanie krysích spermií.

COOH. Farmaceutická akosť.66. .v neiónových tenzidoch – sa molekuly solubilizovanej látky umiestňujú do palisádovej vrstvy micely PODMIENKY − použitý tenzid musí byť miešateľný s rozpúšťadlom − musí sa znášať so solubilizovanou látkou − nesmie mať nepríjemnú chuť a zápach − nesmie byť prchavý − účinný musí byť v malom množstve ROZDELENIE 1. parenterálnu a exter. balzamov 64. silíc. vodné solubilizátory vit A. solubilizácia pridaním hydrotropných látok. solubilizácia asociačnými koloidmi: iónogénnymi a neiónogénnymi tenzidmi.v roztokoch iónových tenzidov – sú nepolárne látky lokalizované v jadre micely a polárne látky na jej povrchu . že hydrotropné látky sú schopné sa silne. pri určitej Ck pre tvorbu miciel Mechanizmus: látka sa ukladá na povrchu alebo vo vnútri micely alebo medzi palisádami − solubilizačný efekt sa využíva pre p. jedno a viacsýtne alkoholy) etanol. látok s hydrofilnými skupinami (látky s OH. 2. pričom spôsob väzby závisí na povahe solubilizačnej látky i disperzného prostredia . propylénglykol. . D..sú micelárne koloidy majúce schopnosť rozpúšťať látky vo vode veľmi málo rozpustné . amidy. hydratovať a H mostíkmi vytárať s nerozpustnými lč. estrogénových hormónov. SOLUBILIZÁTORY. zásady správnej výrobnej praxe.o. sorbitol a niektoré ich estery. HLR = 15 – 18. vo vode rozpustné asociáty. E.látky sa solubilizujú väzbou na micelu. glycerol. aplikáciu − napr. étery Tu môžme solubilizáciu vysvetliť tak. kt.

ktorými sa zabezpečuje spoľahlivosť a bezpečnosť medikamentóznej terapie . biochemickými. nadvýrobná (štátna) kontrola .súhrn kontrolných činností v období výskumu a vývoja lieku.sledovanie akosti liekov v priebehu ich výroby .b) klinické hodnotenie rozhoduje. ktoré prichádzajú do veľkodistribučných skladov.c) postklinická kontrola je trvalé sledovanie prípravku v klinickej praxi (monitorovanie) 2. mikrobiologickými a klinickými .hodnotenie akosti môžeme rozdeliť do troch tried: 1. medziproduktov a galenických prípravkov. skladoch a lekárňach .lekárne robia obmedzenú kontrolu dodaných liečivých látok 3.medzioperačnou kontrolou sa znižujú ekonomické straty .akosť liečivých prípravkov sa hodnotí metódami organoleptickými. ale najvýznamnejšieho akostného ukazovateľa . poloproduktov a obalov dodávaných do výrobného podniku . výstupnú kontrolu prípravkov vyrobených v zariadeniach uvedených podnikov a kontrolu liekov pripravených v lekárňach náhodným výberom .zahŕňa posúdenie všetkých akostných ukazovateľov.LKL robia vstupnú kontrolu všetkých surovín. môžeme nazvať galenickými skúškami . výrobná (podniková) kontrola . fyzikálnymi. tokových vlastností mastí a pod.a) preklinická kontrola zahŕňa laboratórne skúšky na sledovanie vzájomnej znášanlivosti všetkých súčastí lieku. sú tzv. ktorými sa kontrolujú vlastnosti liečivých prípravkov a liekov závisiace od štruktúry lieku.je úlohou Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠUKL) .) .majú zväčša fyzikálny charakter (napr.vonkajšími kontrolovateľnými prejavmi akosti. farmakologickými. ktorých hodnotenie predpisuje liekopis alebo iná norma . predvýrobná kontrola .týka sa spravidla len jediného. od jeho technologického spracovania. ktoré sa môžu testovať a skúšať. či vyvinutý liek zaradia do výroby na základe potvrdenia očakávaného terapeutického efektu . jeho stability a biologickej dostupnosti účinnej látky .ten posudzuje akosť vzoriek liekov.liek je akostný.tú časť metód.b) medzioperačnú (priebežnú) kontrolu organizuje výrobca počas určitej operácie a medzi výrobnými operáciami . akostné ukazovatele . ktoré sa pri inšpekčnej činnosti odoberajú vo výrobných závodoch. ktoré sa uskutočňujú na úrovni preklinickej. rozpadavosti tabliet.a) vstupná kontrola je hodnotenie akosti surovín. chemickými.. fyzikálno-chemickými. na ktorú je určený .akostné ukazovatele majú štatistický charakter .c) výstupná kontrola je kontrola hotového výrobku pred jeho expedíciou . ak v určenom čase a na žiadanom mieste vyvolá očakávanú biologickú odpoveď organizmu .rozdeľuje sa na vstupnú.hodnotenie (kontrola) akosti liečivých prípravkov a liekov je súhrn opatrení a činností.akosť liečivých prípravkov a liekov je súhrn vlastností podmieňujúcich jeho spôsobilosť plniť bezchybne funkciu.podnikovou kontrolou sú u nás poverené aj laboratóriá pre kontrolu liečiv (LKL) a lekárne . klinickej a postklinickej . medzioperačnú (priebežnú) a výstupnú . skúška stupňa disperzity práškov.

asociáty a komplexy molekúl a iónov . . že podľa jeho akosti sa posudzuje akosť celej šarže 63.- v ideálnom prípade by bolo správne kontrolovať akosť každého jednotlivého výrobku nie je to možné z dvoch dôvodov: a) lieky sa vyrábajú v šaržiach kontrolovať každú jednotku by vyžadovalo neúnosne veľa času b) mnohé skúšky sú deštruktívne z danej šarže sa preto hodnotí určitý výber zostavený tak. KOLIGATÍVNE VLASTNOSTI . IZOTÓNIA. KOLIGATÍVNE VLASTNOSTI ROZTOKOV. pri dostatočnom zriedení alebo nízkej koncentrácii rozpustenej látky v danom roztoku . ióny.kvapalné roztoky majú dve základné koligatívne vlastnosti: zníženie tlaku pary .častice: molekuly.koligatívne vlastnosti skutočných reálnych roztokov – plnia túto podmienku len približne. nie však na druhu týchto častíc a na vlastnostiach rozpúšť. l.ideálnych kvapalných roztokov závisia len na počte častíc rozpustených látok v určitom objeme.

l. ZVÝŠENIE TEPLOTY VARU roztoku neprchavej látky je priamym dôsledkom zníženia tlaku pary. Potom rozpúšťadlo spontánne preniká difúziou do roztoku. ale neprepúšťa molekuly alebo ióny rozp.zníženie teploty tuhnutia i – Vant Hoffov faktor – závisí na počte iónov Kk – kryoskopická konštanta vody i = 1 pre neeloktrolyty i = 2 silné elektrolyty NaCl i = 3 zriedené roztoky solí MgCl2. látok zníženie teploty tuhnutia roztoku oproti čistému rozpúšťadlu ZNÍŽENIE TLAKU PARY NAD ROZTOKOM za danej teploty vyjadruje Raultov zákon: (p1° .osmotický tlak . prepúšťa molekuly rozpúšťadla. nad roztokom x2 – molár. kt.p1) / p1° = x2 p1° .p1 => absolútne zníženie tlaku pary nad roztokom (p1° . Tlak nasýtenej pary rastie exponenciálne s teplotou a keď dosiahne veľkosť okolitého tlaku nastáva VAR. čím sa roztok zrieďuje a zväčšuje sa jeho objem. tlakom do koncentrovaného roztoku s vyšším osmotickým tlakom = OSMÓZA . . Na2SO4 OSMOTICKÝ TLAK . ZNÍŽENIE TEPLOTY TUHNUTIA vyplýva zo zníženého tlaku nasýtenej pary rozpúšťadla nad roztokom ∆T = icKk ∆T . je treba pôsobiť.parc. kt. dosiahne hodnoty okolitého tlaku až pri vyššej teplote než para nad rozpúšťadlom. blany (červené krvinky) . tlak nasýtenej pary nad čistým rozpúšťadlom p1 . látok.pre vodné roztoky sú semipermeabilné mnohé bunk.p1) / p1° => relatívne zníženie tlaku pary nad roztokom Zníženie tlaku pary sa prejavuje pri každej teplote. Pretože para nad roztokom má nižší tlak. Jedným z prejavou je samovoľná destilácia čistého rozpúšťadla do roztoku.parc.osmotický tlak.je tlak.ak je roztok oddelený od čistého rozpúšťadla semipermeabilnou membránou. v roztoku p1° . .zo zníženia tlaku pary nad roztokom oproti tlaku pary nad čistým rozpúšťadlom sa potom odvodzujú ďalšie koligatívne vlastnosti: zvýšenie teploty varu roztoku neprch.osmotický tlak sa vyjadruje Vant Hoffov rovnicou . aby sa zabránilo prenikaniu rozpúšťadla cez polopriepustnú membránu. zlomok rozpust. tlak nasýtenej pary rozpúšť.rozpúšťadlo difunduje zo zriedeného roztoku s nižším osmot.

nezmáčaný prášok sa pri styku s kvapalinou ihneď zoskupuje do flokúl. slz. ktoré sa neponoria do nej. ktorý zviera dotyčnica kvapky s tuhým povrchom .52 K − hypotonické majú menšie a hypertonické väčšie zníženie teploty tuhnutia od 0.52 °C ∆T = 0.je to uhol φ . tekutiny cca 720 kPa pri 37 °C) .Vant Hoffov faktor c – látk. koncentrácia R – univerzálna plynová konštanta ( 8.kryoskopické merania: na základe zníženia teploty tuhnutia − rotoky izotonické s fyz. a to napriek tomu.dobre zmáčaný prášok sa ihneď ponorí do kvapaliny a jeho jednotlivé častice sa v nej rozptýlia . že prášok má väčšiu hustotu ako kvapalina . sa navzájom neovplyvňujú potom π = π1 + π2 roztoky s rovnakým osmotickým tlakom ako krv. sérum s nižším s vyšším izotonické hypotonické hypertonické HODNOTENIE IZOTÓNIE (osmotický tlak séra krvi.π = icRT π – osmotický tlak i .zmáčanie je schopnosť kvapaliny vniknúť do nerovností povrchu častíc a priestorov medzi nimi a vytlačiť z nich vzduch . Význam zmáčania tuhých látok.čím je tento uhol ostrejší.exaktnou mierou zmáčania je uhol zmáčania .nedokonale zmáčaný prášok sa síce ponorí. tak sa opätovne v krátkom čase vytvoria . ktoré sa nerozdelia ani intenzívnym miešaním.K-1) T – absolútna teplota roztoku − osmotický tlak je úmerný koncentrácii a teplote roztoku − má aditívny charakter – ak je v jednom roztoku rozpustených viac látok. prostredím začínajú tuhnúť pri t = -0.52 K HODNOTENIE IZOTÓNIE VODNÝCH ROZTOKOV OSMOLARITOU 67. a keď sa rozdelia. tým je tuhá látka kvapalinou lepšie zmáčaná . Zmáčanie tuhej látky kvapalinou: .314 J. ale jeho častice sa v kvapaline spájajú do menších alebo väčších zhlukov zvaných flokuly.rýchlu informáciu o zmáčavosti prášku tuhej látky získame pozorovaním jeho správania pri sypaní do miešanej kvapaliny . ale hromadia sa pri jej povrchu. kt.

rovnováha nastane.táto podmienka sa splní buď znížením medzipovrchového napätia alebo zmenšením celkového medzipovrchu . ak je nenewtonskou kvapalinou. síra.od schopnosti dispergujúceho prostredia zmáčať povrch tuhých častíc závisia také základné vlastnosti suspenzií. ΔA . ZnO. MgCO3. grafit. BaSO4) . preto tekutina nad sedimentom zostáva veľmi dlho alebo trvalo zakalená . ktoré sa vo vode nerozpúšťajú. že adhézne sily. spôsobené zväčšením celkového medzipovrchu ΔA. lebo im znemožňuje stýkať sa čistými povrchmi a zoskupovať sa .flokuly vznikajú.jej vznik je dôkazom.najväčšie častice sedimentujú najrýchlejšie.tuhá látka je úplne zmáčaná kvapalinou. pôsobiace medzi tuhou látkou a kvapalinou. usiluje sa systém zmenšiť voľnú medzipovrchovú energiu .dispergovaním tuhej látky na jemné častice sa zväčší ich celkový povrch.medzi časticami môžu vznikať väzby. keď uhol zmáčania φ = 0 (cos φ = 1) .častice si zachovajú svoju individualitu a v suspenzii sa aj samostatne pôsobením gravitácie pohybujú . keď sa systém dostáva do rovnováhy zmenšovaním medzipovrchu . je takou i suspenzia. ktoré zhoršujú až znemožňujú opätovnú roztrepateľnosť sedimentu – takéto suspenzie sa nazývajú neflokulované suspenzie . je nenewtonskou i suspenzia . nazývajú sa aj aerofilnými látkami Flokulácia a flotácia: . keď sa látka ešte nezmáča . Bi(NO3)3.keď je tuhá látka dobre zmáčaná dispergujúcim prostredím. CaCO3.reologické vlastnosti koncentrovaných suspenzií môžu do istej miery ovplyvniť solvatačné obaly . ktoré sa nezmáčajú vodou.najmenšie častice pôsobením Brownovho pohybu nesedimentujú vôbec alebo len veľmi pomaly.aby sa dosiahol stabilný stav. priebeh sedimentácie.pre suspenzie je vznik solvatačnej vrstvy dôležitý. γL je povrchové napätie kvapaliny a γS/L je medzipovrchové napätie na rozhraní tuhej látky a kvapaliny .γS je povrchové napätie tuhej látky. a tým aj voľná medzipovrchová energia v suspenzii .čím sú hrubšie.vzťah medzi zmáčaním a povrchovým napätím každej fázy a ich medzipovrchovým napätím vyjadruje Youngova rovnica: cos φ = γS – γS/L / γL . v prípade adsorpcie vody o hydratácii a hydratačnej vrstve . sulfónamidy). tým suspenzia pomalšie tečie - .ak má tuhá látka veľkú schopnosť adsorbovať molekuly dispergujúceho prostredia. sa dá vyjadriť rovnicou: Δδ = γS/L . keď Δδ = 0 . vysycuje sa silové pole pôsobiace okolo povrchu jej častíc priťahovaním molekúl dispergujúceho prostredia a ich adsorpciou .ak je prostredie newtonskou kvapalinou.tuhé látky. vlastnosti sedimentu a reologické vlastnosti .tuhé látky.jav sa nazýva lyosorpcia a adsorbovaná vrstva lyosféra .ak majú dipólový moment. ale sa ňou alebo inými polárnymi kvapalinami zmáčajú sú hydrofilné (napr. sú silnejšie ako kohézne sily pôsobiace medzi časticami tuhej látky . ako je ich vnútorná štruktúra. adsorbujú sa orientovane . hovoríme o solvatácii a solvatačnej vrstve. sú hydrofóbne (napr.zväčšenie voľnej medzipovrchovej energie Δδ.systém je termodynamicky nestály .stav pri φ = 90o (cos φ = 0) zodpovedá krajnej podmienke. na ne sa navrstvujú častice s postupne menším polomerom .

dokonca často aj menšia.za vhodnú sa považuje koncentrácia. ktorá prestupuje celú sústavu flokuly sú v nej pospájané slabými Van der Waalsovými silami komplex javov prebiehajúcich pri príprave suspenzie z tuhej látky. ako je hustota dispergujúceho prostredia.vplyv koncentrácie tenzidu na zmáčavosť tuhej látky možno kontrolovať meraním uhla zmáčania . ktoré sa aj na tuhý povrch adsorbujú orientovane . sa nazýva flokulácia. ktoré vznikajú zhlukovaním častíc suchého prášku aj flokuly sa zoskupujú. preto takéto flokuly v ňom vystupujú k povrchu – flotujú flotuje celý objem tuhej fázy alebo iba jeho časť.- neflokulované suspenzie vznikajú z tuhých látok dobre zmáčaných dispergujúcim prostredím (t.zmenšovaním medzipovrchového napätia možno flokulácii zabrániť . ktoré zosilňujú slabú solvatačnú vrstvu alebo ju nahrádzajú (tenzidy) alebo elektrolyty. ktorej povrch sa neúplne zmáča dispergujúcim prostredím. najviac 0. pri ktorej má sediment suspenzie požadované vlastnosti . v dôsledku toho sa častice zoskupujú do zhlukov. ktorých adsorpciou získavajú častice elektrický náboj 1.množstvo tenzidu potrebné na zabránenie flotácie alebo aj flokulácie býva relatívne nízke.celkový povrch častíc závisí od koncentrácie tuhej látky v suspenzii a od veľkosti častíc . vytvorená suspenzia je flokulovaná suspenzia vo flokulovaných suspenziách je spojitá i vnútorná fáza. preto sa objem sedimentu postupne zmenšuje a supernatant je ihneď číry sediment je ľahko roztrepateľný reologicky sú nenewtonskými kvapalinami.tá sa musí prispôsobiť celkovému povrchu častíc .5% . vysycujú silové pole svojho povrchu aj priťahovaním vlastných molekúl. nezodpovedajú teda fyzikálnochemickej definícii suspenzií koloidná chémie ich hodnotí ako nestabilné suspenzie vo flokulovaných suspenziách sedimentuje celá dispergovaná fáza súčasne. ktorej povrch sa neúplne zmáča dispergujúcim prostredím. a to až tak. v ktorých zostáva uzavretá aj kvapalina a vzduch takéto zoskupenia sa volajú flokuly na rozdiel od agregátov.antiflokulačne pôsobia pomocné látky. často aj s tokom časovo závislým častice tuhej látky nezmáčané dispergujúcim prostredím vytvárajú flokuly s vysokým obsahom vzduchu ich hustota je oproti hustote čistej tuhej látky menšia. keď medzi časticami pôsobia dostatočne veľké odpudivé sily .účinok tenzidu v suspenzii závisí od jeho koncentrácie . že dispergovaná fáza utvorí súvislú sieťovitú štruktúru. kým zvyšok sedimentuje flotované suspenzie nie sú vhodné na farmaceutické upotrebenie Antiflokulačné opatrenia: .medzipovrchové napätie sa znižuje tenzidmi. keď sú adhézne sily väčšie ako kohézne) častice tuhej látky. Tenzidy v suspenziách: . hydrofilizujú povrch tuhej častice .j.molekuly tenzidu zosilňujú neúplný solvatačný obal alebo ho nahradzujú a sprostredkujú plynulejší prechod medzi hydrofóbnou časticou a vodou.tuhá látka v suspenzii neflokuluje alebo až neflotuje.

že sa môže vytvoriť bimolekulová adsorpčná vrstva . ktorý bráni ich flokulácii . ktoré sa pritom používajú sú peptizátory (napr. vonkajšia strana (Gouyova vrstva) je usporiadaná voľnejšie a difúzne zasahuje do vody . keď potenciál dzéta je asi 100 mV .stabilné neflokulované suspenzie vznikajú. Elektrolyty (peptizátory) v suspenziách: . nastane flokulácia .celkový potenciálový rozdiel v obidvoch vrstvách je Nernstov potenciál E . tvorbou adsorpčnej vrstvy i udeľovaním elektrického náboja Kritériá na určenie typu suspenzie: Kritérium supernatant objem sedimentu objem sedimentu roztrepateľnosť sedimentu reologický typ Suspenzia neflokulovaná flokulovaná zakalený číry malý veľký s časom sa zväčšuje s časom sa zmenšuje s časom sa zhoršuje trvale dobrá ako dispergujúce prostredie nenewtonský - . pikran a galan sodný. síran draselný. keď sa zvýši koncentrácia tenzidu natoľko. citran draselný. vonkajšej strane dvojvrstvy prislúcha potenciálový rozdiel ξ (dzéta).v suspenziách hydrofilných tuhých látok v hydrofóbnych kvapalinách treba v záujme odstránenie flokulácie povrch tuhých látok hydrofobizovať . preto stabilizujú suspenzie obidvoma mechanizmami.preto sú peptizátormi stabilizované suspenzie citlivé na iné elektrolyty . šťavelan sodný.vnútornej strane dvojvrstvy zodpovedá potenciálový rozdiel φ.peptizátory optimálne pôsobia v malých a veľmi malých koncentráciách . ktorý priťahuje kladný náboj a vzniká elektrická dvojvrstva . kyseliny týchto solí) .zisťuje sa podľa rýchlosti elektroforetickej migrácie častíc . lebo orientáciou svojich hydrofilných skupín k hydrofilnému tuhému povrchu a hydrofóbnych skupín do vody tento povrch hydrofobizujú .nízke koncentrácie tenzidu inhibujú flokuláciu hydrofóbnych tuhých látok vo vode vo vodných suspenziách hydrofilných tuhých látok pôsobia naopak proflokulačne. pyrofosforečnan sodný. ktorý sa nazýva elektrokinetický potenciál .z potenciálových rozdielov sa dá merať iba potenciál dzéta . že kohézne sily prevažujú nad elektrostatickými odpudivými silami.elektrický náboj udeľujú časticiam aj aniónové tenzidy.flokuly sa opäť rozpoja.hydrofóbnym časticiam vo vode zvyčajne udeľujú záporný náboj.vnútorná strana (Helmholtzova vrstva) je fixovaná na rozhraní častice a dispergujúceho prostredia.toto protiflokulačné opatrenie sa volá peptizácia a soli.keď sa antagonistickým nábojom zníži potenciál dzéta natoľko.používajú sa na to tenzidy rozpustné v hydrofóbnych kvapalinách 2.adsorpciou iónov vhodných elektrolytov získavajú tuhé častice súhlasný elektrický náboj.

69.

BIOLOGICKÁ DOSTUPNOSŤ – F (BD)

- sekundárny farmakokinetický parameter - udáva množstvo (podiel) liečiva, ktoré sa po podaní do organizmu v nezmenenej forme dostane do systémového krvného obehu a súčasne vyjadruje aj rýchlosť tohto deja - týka sa konkrétneho prípravku v danej liekovej forme – nie liečiva ako takého! - hodnotí sa na zdravých dobrovoľníkoch zmeraním koncentrácie látky v systémovom krvnom obehu po jednorazovom (alebo opakovanom) podaní liečiva v určitej liekovej forme – dostávame krivku koncentrácií liečiva v danom čase v systémovom obehu.

c

cmax

AUC

0

t0

tmax

t

ZÁKLADNÉ FARMAKOKINETICKÉ PARAMETRE PRE HODNOTENIE BIOLOGICKEJ DOSTUPNOSTI: AUC – plocha pod krivkou (Area Under Curve) ⇒ MIERA BD cmax – maximálna dosiahnutá koncentrácia liečiva v systémovom obehu

tmax – čas, za ktorý bola dosiahnutá cmax ⇒ RÝCHLOSŤ DOSIAHNUTIA BD

ABSOLÚTNA BIOLOGICKÁ DOSTUPNOSŤ F - porovnanie miery BD lieku po extravaskulárnom podaní s mierou BD lieku po intravaskulárnom podaní - porovnanie dvoch rôznych liekových foriem resp. aplikačných ciest podania lieku

F=

AUCextravas . pod . AUCint ravas . pod .

- podiel liečiva podaného, ktorý sa dostáva do systémovej cirkulácie bez ovplyvnenia prvým prechodom pečeňou

RELATÍVNA BIOLOGICKÁ DOSTUPNOSŤ - porovnanie BD (miery aj rýchlosti) dvoch alebo viacerých rovnakých liekových foriem s tou istou účinnou látkou od dvoch alebo viacerých výrobcov - napr. porovnanie BD originálneho a generického lieku

c

Prípravky: A, B, C AUCA > AUCB > AUCC AUCA AUCB AUCC
0 tmaxA = tmaxB = tmaxC

c

Prípravky: A, B, C AUCA = AUCB = AUCC

t

0

tmaxA < tmaxB < tmaxC
Sechser T. Farmakoinentika pro lékaře, Remedia 3, 1993, č.1, 42 - 48

t

Sechser T. Farmakoinentika pro lékaře, Remedia 3, 1993, č.1, 42 - 48

70. Kinetika uvoľňovania liečiva z lieku.
Fyzikálny základ metód na stanovenie rozpúšťania a uvoľňovania:

- rozpúšťanie, presnejšie rýchlosť rozpúšťania, je jedným z faktorov, ktoré úzko súvisia s biologickou dostupnosťou - rýchlosť rozpúšťania definuje Noyesov - Whitneyov vzťah: dm/dt = KD/h . O (cs – c) dm/dt – množstvo látky, ktoré v časovej jednotke prejde do roztoku K – rýchlostná konštanta O – povrch rozpúšťanej látky cs – nasýtená koncentrácia c – koncentrácia odpovedajúca času t D – difúzny koeficient h – hrúbka difúznej vrstvy teplota - ovplyvňuje rýchlostnú konštantu a difúzny koeficient, preto sa všetky stanovenia robia pri teplote 37 oC rozpustnosť – ovplyvňuje rýchlosť rozpúšťania, pretože od nej závisí člen (cs – c), koncentrácia však nezávisí od rozpustnosti, ale od rýchlosti rozpúšťania povrch – rýchlosť rozpúšťania je priamo úmerná povrchu, rozpúšťanie však nezávisí len od veľkosti povrchu, ale aj od jeho vlastností, od jeho zmáčavosti, zmáčavosť vyjadruje rozdiel medzi povrchovým napätím kryštálov rozpúšťanej látky a povrchovým napätím rozpúšťadla viskozita – ovplyvňuje difúzny koeficient, a to nepriamo úmerne, t.j. rozpúšťanie je tým rýchlejšie, čím menšia je viskozita difúznej vrstvy spôsob a intenzita miešania – významne vplýva na priebeh rozpúšťania Prístroje a metódy na stanovenie rýchlosti rozpúšťania: - na stanovenie rýchlosti rozpúšťania sa používa: 5. metóda rotujúceho kotúča je vhodná na stanovenie skutočnej rýchlosti rozpúšťania, pretože povrch vzorky vystavenej rozpúšťadlu ostáva počas celého stanovenia konštantný tableta sa upevňuje parafínom do držadla, ktoré sa so vzorkou otáča v nádobe obsahujúcej skúšobnú tekutinu (rozpúšťadlo) 37 oC teplú 6. kadičková metóda vzorka (tableta) sa uloží na dno kadičky, prevrství skúšobnou tekutinou mieša sa trojlistovým vrtuľovým miešadlom môžeme ju tiež nazvať miešadlovou metódou 7. metóda rotujúceho košíka v ČSL4 je oficinálna pod názvom skúška disolúcie prístroj tvorí sklená nádoba, hnací motor, košík z nehrdzavejúcej ocele a vodný kúpeľ sklená nádoba je opatrená vrchnákom s otvormi pre teplomer, prívod a vývod disolučnej tekutiny stredovým otvorom prechádza hriadeľ, na ktorý sa pripája košík hnací motor otáča košíkom, košík tvorí sieťka zasadená do prstencov stanovenie sa robí s 900 ml disolučnej tekutiny pri teplote 37 oC do košíka sa vkladá 1 jednotka prípravku v určenom časovom intervale sa odoberá z nádobky potrebné množstvo vzorky a stanoví sa obsah účinnej látky na skúšku sa použije 6 jednotiek prípravku ak nevyhovuje stanoveným limitom, skúška sa opakuje s ďalšími 6 jednotkami zo skúšaných 12 jednotiek musí vyhovieť 10 jednotiek 8. prietoková metóda

-

zásobník rozpúšťacieho média, čerpadlo, výmenník tepla, rozpúšťacia banka, držadlo na tabletu, filter a analytický prístroj na kvantitatívne stanovenie rozpustenej látky rozpúšťacia banka je valcovitá, uložená je vertikálne alebo horizontálne rozpustená látka ostáva v blízkosti vzorky a nerozdeľuje sa rovnomerne v celom objeme skúšobnej tekutiny rozpúšťadlo prúdi v prístroji zostupne alebo vzostupne

73. Sterilizácia teplom.
Sterilizácia za zvýšenej teploty  suché teplo (horúci vzduch)  vlhké teplo (horúca nasýtená vodná para) Suché teplo ničí MO vysušovaním, strácajú vlhkosť, v bunke sa zvyšuje konc iónov. Vysušovanie prebieha zvoľna a je pomalé, lebo vzduch je zlý vodič tepla.

niekt masťové základy.134 °C zvýšením tlaku na 0. Kondenzovaná voda hydratuje MO a robí ich citlivejšími na teplo. 110 °C – 30 min 120 °C – 15 . Zahrievanie sa opakuje trikrát vždy po 24 hodinách.  za normálneho tlaku  za zvýšeného tlaku Sterilizácia vyváraním pri normálnom tlaku. glycerol Zariadením je horúcovzduchový sterilizátor (160 . Tyndalizácia Podobnú účinnosť ako var má prúdiaca para pri 100 °C 45min. 2. varenie vo vode pri 100 °C 30 min. pri 180 °C 20 min 3.180 °C) 160 °C .20 min Materiál sa môže zahrievať odporovými telesami alebo infračerveným žiarením. sa opakuje 3 x po 24 hod.30 min 180 °C . zahrievanie priamymi zdrojom tepla (žíhanie) 2. zahrievanie v prúde horúceho vzduchu. Všetky MO sa spoľahlivo zničia ak sa zvýši teplota pary na 120 . zahrievanie v prúdiacej vodnej pare (asi 100°C) 45 min. preto stačí 10 min.Sterilizácia suchým teplom je opakované preťahovanie predmetu cez plameň alebo jeho žíhanie a zahrievanie v horúcom vzduchu v určenom zariadení (140 – 300 °C) Sterilizujú sa kovové predmety.60 min 170 °C . sklené nádoby. oleje. Používa sa Arnoldov a Kochov sterilizátor. spóry vyklíčia a opätovným varom sa ničia. IČ žiariče majú sterilizačnú teplotu 300 °C . zahrievanie v minerálnom oleji pri 160 °C 30 min Vlhké teplo Spoľahlivo ničí vegetatívne formy MO a spór.20 min 134 °C – 10 – 5 min Nasýtená vodná para. a materiál sa medzitým udržuje pri obyčajnej teplote. Metóda opakovanej sterilizácie je tzv. Predpokladá sa trojnásobný var. kt. t j pri teplote 100 °C neničí spóry bacilov spoľahlivo Ak sa var opakuje s prestávkami 24 hod. tuky. pri170 °C 30 min. zásypy. pri 160 °C 60 min. varenie vo vode pod tlakom 300 kPa 134 °C 30 min 3. autokláv metódy sterilizácie vlhkým teplom sa dajú konkretizovať takto: 1.2 0. sa opakuje 3 x po 24 hod. .3 MPa. metódy sterilizácie suchým teplom sa dajú konkretizovať takto: 1. kt. parafín.

. nepoznáme stupne sterility. ktoré boli zbavené všetkých MO a ich sterilita bola dokázaná predpísanou skúškou. z ktorého sa odstránili. ktorým sa v prostredí ničia všetky mikroorganizmy – choroboplodné zárodky vrátane spór STERILIZAČNÉ METÓDY . STERILIZÁCIA. zahrievanie vo vodnej pare pod tlakom K ohrevu parenterálií pri sterilizácii teplom je možné využiť aj zdroje krátkych vĺn (frekvencia 2450 Hz) 72. STERILITA PARENTERÁLNYCH PRÍPRAVKOV .metódy sterilizačné.sterilizácia je postup.sterilný je prípravok (predmet). ASEPTICKÝ POSTUP. pri ktorých sa odtránenie MO uskutočňuje v obale zaručujúcom zachovanie sterility po ukončenej sterilizácii. STERILIZÁCIA . v ktorom alebo na ktorom sa zničili všetky živé organizmy. STERILIZOVANÝ. Ak sa skúška neurobila prípravok sa označuje ako sterilizovaný.ako sterilné je možné označiť iba tie prípravky a predmety. STERILNÝ. DEZINFEKCIA. . Stav sterility je absolútny.4.

sterilizujú sa kovové predmety.ničí MO vysušovaním. preto stačí 10 min. .. STERILIZÁCIA TEPLOM.aseptický postup je spojený s rizikom opätovnej konataminácie a používa sa vtedy. strácajú vlhkosť. tuky.180 °C) 160 °C .aseptický postup je ošetrenie predmetov kvapalinami ničiacim MO. keď nie je možná sterilizácia . bakteriálna filtrácia . v bunke sa zvyšuje konc iónov. VLHKE TEPLO .sterilizácia suchým teplom je opakované preťahovanie predmetu cez plameň alebo jeho žíhanie a zahrievanie v horúcom vzduchu v určenom zariadení (140 – 300 °C) . IČ žiariče majú sterilizačnú teplotu 300 °C . zásypy. glycerol Zariadením je horúcovzduchový sterilizátor (160 . baktericídnych plynov a pár .suché teplo (horúci vzduch) . parafín.každá strelizačná metóda sa musí pre daný prípad validovať 73.vlhké teplo (horúca nasýtená vodná para) SUCHÉ TEPLO . žiarenia. niekt masťové základy. lebo vzduch je zlý vodič tepla. sklené nádoby.20 min Materiál sa môže zahrievať odporovými telesami alebo infračerveným žiarením.sterilizáciou je teda použitie nasýtenej pary pod tlakom.30 min 180 °C . oleje. Vysušovanie prebieha zvoľna a je pomalé. STERILIZÁCIA ZA ZVÝŠENEJ TEPLOTY . keď táto podmienka nie je splnená . horúceho vzduchu.60 min 170 °C .aseptický postup.

keramické) .filtruje sa na princípe sita (membránvé. . pri výyrobe parenterálií sa nesmú používať .5 .17 μm materiály: celulózové estery (octany). Metóda opakovanej sterilizácie je tzv.všetky MO sa spoľahlivo zničia ak sa zvýši teplota pary na 120 . polyester.kombinuje sa sito s absorpsiou v hĺbke filtra (azbestocelulózové.2 0. „STUDENÉ“ METÓDY STERILIZÁCIE. STERILIZÁCIA ZA OBYČAJNEJ ALEBO MIERNE ZVÝŠENEJ TEPLOTY − bakteriálna filtrácia − sterilizácia chemickými látkami − sterilizácia ionizujúcim a UV žiarením BAKTERIÁLNA FILTRÁCIA .sterilizácia vyváraním pri normálnom tlaku.22 μm vírusy 0. Používa sa Arnoldov a Kochov sterilizátor.12 – 0.134 °C zvýšením tlaku na 0. nevýhodou krehkosť a ťažšie čistenie . sklenné) .kondenzovaná voda hydratuje MO a robí ich citlivejšími na teplo.membránové pre baktérie 0.3 MPa. autokláv 74. BAKTERIÁLNA FILTRÁCIA.. Zahrievanie sa opakuje trikrát vždy po 24 hodinách. spóry vyklíčia a opätovným varom sa ničia.3 MPa) . tyndalizácia . teflón a iné filtrácia sa musí podporovať podtlakom alebo pretlakom (1.keramické filtre vo forme filtračných sviečok Berkefeldova je z infúzoriovej hlinky Chemberlandova z kaolínu .20 min 134 °C – 10 – 5 min .ak sa var opakuje s prestávkami 24 hod. kt sú kancerogénne. 110 °C – 30 min 120 °C – 15 . a materiál sa medzitým urdržuje pri obyčajnej teplote.sa používa na sterilizáciu pravých roztokov liečiv citlivých na teplo .sklenné filtre doštičky z porézneho borosilikátového skla výhodou je chem stálosť. za normálneho tlaku za zvýšeného tlaku . polykarbonát.podobnú účinnosť ako var má prúdiaca para pri 100 °C 45min.azbestocelulózové filtre azbest uvoľňuje vlákna chryzofilu. Predpokladá sa trojnásobný var.nasýtená vodna para. t j pri teplote 100 °C neničí spóry bacilov spoľahlivo .

odstráni sa opláchnutím predmetov vodou alebo vyfukovaním pr´´udom sterilného czduchu. vlhkosť najmenej 40 %.40 – 60 °C. preto sa používa v zmesi s inertným plynom(CO2. amínovými.roztok (30 .za studena prebieha aj sterilizácia chemickými látkami.dekontaminačný a sterilizačný úč ovplyňujú: relatívna vlhkosť (60 – 100 %. etylénoxid podlieha hydrolýze a vznikajú etylénchlórhydrín(toxický) a etylénglykol .1200 mg na 1 l.pri sterilizácii materiálov v kt sú prítomné Cl-.sterilizácia predmetov zo skla. v objeme väčšom ako 15 ml a do injekcií aplikovaných intracisternálne a peridurálne. predovšetkým železo Formaldehyd .spoľahlivosť sa overuje bioindikátormi (Bacillus subtillis var.40 % roztok sa volá formalín . niger alebo Bacillus stearotermophillus) Kyselina peroctová . tvorí so vzduchom výbušnú zmes.l-1) ANTIMIKRÓBNE LÁTKY fenol.je redukcia MO žiarením rôznej vlnovej dĺžky (žiarenie gama a urýchlené elektróny z neionizujúceho UV žiarenia) .v zásade povrchový účinok a nepreniká do materiálov . sulfhydrilovými skupianami proteínov.60 min) . neovplyvňujú . chlórkrezol. priedušiek . dichlórdifluórmetán. Ich použitie nie je prípustné v infúznych roztokoch. trichlórmonofluórmetán) . hydroxylovými.STERILIZÁCIA CHEMICKÝMI LÁTKAMI .absorbovaná energia indukuje vznik voľných radikálov .v.nesmú sa pridávať do injekcií aplikovaných i. benzylalkohol. ničí metabolizmus a reprodukciu MO .sterilizácia ionizujúcim žiarením napr. fenylortutnaté soli .alkyláciou biologických zlúč. formaldehydu a zmes etylénoxidu a oxidom uhličitým.nie je stály.zmeny teploty jej úč. trikrezol. nosa. času expozície a vlhkosti v sterillizačnej komore.účinkuje reakciou s karboxylovými. expozícia minimálne 90 min . pretože jeho lipnutie na povrchu je reverzibilné. ČSL4: pary kyseliny peroctovej. plastov a gumy .nevýhodou je že ju rozkladajú kovy.vyžaduje sa sledovanie konc plynu. na vzduchu oxiduje na kys mravčiu .nie je metódou voľby . dávka 600 .dráždi sliznicu očí. chlórbutanol. plynmi (parami) a baktericídnymi (konzervačnými látkami).35 .(60Co) . . Etylénoxid .najčastejšie používaný plyn .30 mg. RADIAČNÁ STERILIZÁCIA . vyvíja svoj účinok po rozpustení vo vodnm filme) teplota (je stálym plynom len pri teplotách nad 80 °C) kocentrácia formaldehydu (20 . . teploty.pary (20 min) . skvapalnený ma sklon k polymerizácii.

Pretože nepreniká do hĺbky môže sa používať iba povrchovo. tlaku. preto sa vyžaduje prítomnosť kyslíka a neprítomnosť antioxidačných látok. vzájomné prepojenie vodíkovými väzbami − medzi jednotlivými molekulami vody a ich zhlukmi sa nachádzajú voľné priestory. VODA AKO FARMACEUTICKÉ ROZPÚŠTADLO. oxidáciu. . kde žiarenie pôsobí na malú vzdialenosť a dlho.bez použitia zvýšenej teploty . Voda – rozpúšťadlo: 1.nezávisí od tepelnej vodivosti materiálu. nie je toxická − je telu vlastná látka − kvapalná pri bežných pomienkach − nie je horľavá − je lacná a ľahko získateľná Nevýhodné vlastnosti vody: − nie je selektívna − vo vodnom prostredí sa množia mokroorganizmy − podporuje väčšinu chemických reakcií − napr.na zníženie počtu zárodkov v čistých priestoroch. teploty. Účinok podporuje vyššia relatívna vlhkosť. glycerolom) v teoretickom modeli kvapalnej vody − základná stavebná jednotka . Skutočnú sterilitu možno dosiahnúť len v malých priestoroch.. Pri rozpúšťaní sa do týchto priestorov vklinia častice molekuly rozpúsťanej zlúčeniny schopné vytvárať vodíkové alebo iné väzby.neostáva zvyšok sterilizačného prostriedku .pri sterilizácii obväzovéo materiálu UV( baktericídne 210 . Z hľadiska injekčných prípravkov je najväčšou nevýhodou že z vody vzniká peroxid vodíka.330 nm) .materiál v obaloch . tým tieto častice výrazne zasiahnu do organizácie molekúl vody Výhodné vlastnosti vody: − rozpúsťa veľký počet anorganických aj organických liečiv − je bez chuti a zápachu. vlhkosti prostredia . v binárnych a viaczložkových zmesiach s inými rozpúšťadlami (s etanolom. mateiálov. Účinok sa pripisuje oxidácii. priezračnosť a mechanické vlastnosti polymérov. Zdrojom sú germicídne žiariče. sama 2. činnosť EZ − pri odparovaní vodných roztokov veľká spotreba energií − podľa liekopisu nie je pitná voda prípustná pre výrobu liekov ČSL4: . hydrolýzu. bezfarebná.menia sa vlastnosti niekt. napr farba skla.štvorsten OH4 s centrálnym atómom kyslíka. 75.

treba sústavne sledovať mikrobiologickú akosť. odchlóruje sa a iónomeniče sa včas a podľa návodu regenerujú .nevýhody: energetická náročnosť. vody .viacstupňová .viacstupňová demineralizačná jednotka . môžu sa do vody dostať MO zo stĺpcov iónomeničov => dezinfekcia Reverzná osmóza: .vodíkové ióny.založená na miernom znížení tlaku v priestore výparníka pomocou čerpadla.prístroje so zmesnými kolónami.nenáročná stavba a ľahká obsluha .termokompresová . kt.nevýhody: vyššia cena.nevýhoda: potreba regenerovať vyčerpané iónomeničové jednotky .je získavanie čistej vody prechodom stĺpcom iónomeničov – odstránenie vš.m-1) . pokiaľ sa podieľ katexov a anexov prispôsobí zloženiu vstup.novšie typy – s oddelenými náplňami – automatická regenerácia .odčerpávaná para je vedená do kondenz. malý výkon . pyrogény a iné nečistoty Demineralizácia: .denionizácia . stupni z predhriatej napáj.− aqua purificata − aqua apyrogenata − aqua sterilisata − aquq pro injectione SL1: − aqua purificata − aqua ad injectabilia Základné metódy úpravy vody: − destilácia − demineralizácia − reverzná osmóza Destilácia: .preto je nepravdepodobné. stupni kondenzuje .jednostupňová .je dôležité realizovať destiláciu tak.v 1.demineralizovaná voda je čistejšia ako destilovaná. pretože molekuly čistej pary sú o niekoľko rádov menšie než molekuly pyrogénov .ide o prípravu čistej vody kondenzáciou pary získanej odparovaním u parenterálnych prípravkoch .depyrogenizácia pri destilácii je možná.08 μs. vody.pre akosť destilovanej vody je účelné dbať na mikrobiologickú akosť vstup. sa zbaví filtráciou znečistenín. nutnosť demineralizácie vstup.vstupná voda sa zahrieva a vzniknutá para sa po ochladení kondenzuje . lebo vlhká para obsahuje vedľa molekúl aj kvapky vody . voda vrie pri nižšej teplote . vysoká spotreba vody. katiónov a aniónov .pri jednotlivých stupňoch para sa uvádza do rotačného pohynu a vďaka odstredivej sile sú z nej oddeľované vodné kvapky obs. kt. sú termostabilné a nerozkladajú sa ani pri teplotách steriliz. nepotrebuje chladiacu vodu . pitnej vody . že molekulu pyrogénu strhne čistá para do ďaľšej časti prístroja a do destilátu. potrubia (chladič). ale nie je to záruka. systém poskytuje vodu vysokej akosti (0. aby sa odstránili aj pyrogénne látky. vody vzniká para. v 2. kt sa tvoria pri výmene katiónov hneď reagujú s OH iónmi z výmeny aniónov. kt obsahujú meniče rovnomerne premiešané . v autokláve .

CO2 . . alebo z časti rozpustné (N2O.vyplňujú priestor tlakovky nad jadrom .v tlakovom balení zaručujú konštantný tlak až do úplného vyprázdnenia obalu . byť toxické a dráždivé .v jadre sú buď nerozpustné N2.zloženie: 1. nepravidelné vyprázdňovanie tlakovky .N2O.indiferentné z chemického a fyziologického hľadiska Stlačiteľné ľahko skvapalňujúce hnacie plyny: . Hnacie plyny: . N2 – ľahká dostupnosť.) nádobka: vyrobená zo skla. ktoré korodujú kovové časti tlakovky a rozkladajú obsahové látky. sú nehorľavé a v dávkach (krátka expozícia) u pacienta sú menej toxické než chlórované uhľovodíky.rozkladajú molekuly ozónu a narušujú ozónovú vrstvu Tlaková nádoba (tlakovka) . chemická a fyzikálna indiferentnosť. Hnacie plyny.polopriepustné membrány sú z polyamidu alebo octanu celulózy – zachytávajú jednomocné ióny 90 – 95 %.vo farmaceutických prípravkoch: trichlorfluormetán dichlordifluormetán dichlortetrafluordimetán .) funkčné prvky: ventil ponorná trubica rozprašovač krytka .prestup vody polopriepustnou membránou. soli a ďaľšie pôsobením tlaku.fluorované chlorparafíny: majú ekologickú škodlivosť (freón. plechu či hliníkového plechu alebo z plastu 2..má tri funkcie: je primárnym adjustačným obalom .musia byť za obyčajnej teploty ľahko stlačiteľné.(molekulová filtrácia) – je oddeľovanie látok s malou Mr od látok s veľkou Mr na selektívnych membránach (možno zachytiť aj pyrogény) 76.Za prítomnosti vody a kovu ako katalyzátora hydrolyzujú za vzniku halogénvodíkov.delia sa na dve skupiny podľa toho ako sa skupensky menia pri obyčajnej teplote a v podmienkach tlak. Tlakové balenie aerodisperzií. bez chuti a zápachu. MO a pyrogény talmer úplne Ultrafiltrácia: .N2. ledón).musia byť kompatibilné s obsahovými látkami a materiálom tlakovky . môžu alebo nemusia byť skvapalnené . produkuje aerodisperziu . balenia Stlačiteľné neskvapalňujúce hnacie plyny: . viacmocné 98 – 99 %. dispergačným zariadením.nesmú zamorovať ovzdušie.sú spravidla rozpustné v jadre . koloidné častice. l. org.CO2).CO2 . N2O.úsporná metóda . ktorá zachytáva rozp. s väčšou molekulou. je nádržou pre hnací plyn. ocele. ktorý je vyšší ako osmotický tlak . 95 – 99 %. nerozpustnosť. org látky s menšou mol. frigén.

187). náplň po dávkach alebo plynule vypúšťať.- adaptér má udržať rozsah teplôt od 20 –70 oC najčastejšie sú tlakovky z pocínovaného alebo hliníkového plechu. rozprašovač: nasadený na uzavretom ventile. preto sú opatrené odolným vnútorným ochranným filmom zo syntetických lakov ventil: má za úlohu umožniť tlakové plnenie. znečistením aplikátory: nasadzujú sa na ventil. výhoda ľahkosť nevýhoda korózia. tlakovkou hermeticky uzavretou (obr. Spolu s rozprašovačom ju dispergovať v požadovanej jemnosti a homogenite častíc. umožňujú aplikáciu aerodisperzie do úst. nosa a telových dutín . str. má za úlohu po stlačení uviesť ventil do chodu a pretvoriť náplň na aerodisperziu požadovaných ukazovateľov krytka: chráni ventil pred nežiadúcim otvorením.

enterosolventné sa nesmú rozpadnúť v umelej žalúdočnej sťave do 2 hod. napodobňuje sa tak napr. SKÚSKY UVOĽŇOVANIA LIEČIVA : 3 možnosti 1. sa banka uvedie do krúživého pohybu. výstup do ďalšieho kvapalného prostredia (z hydrofóbneho do hydrofilného alebo naopak) dvojfázové skúšky 3. pričom na site nesmie zostať nerozpustený alebo nerozpadnutý zvyšok. výstup liečiva z lieku do kvapalného média (jednofázové skúšky) 2. uvolnenie liečiva z čípku v rekte. metóda rotujúcej banky: vypuklá banka sa s vloženou tabletou.Sledovanie rozpustnosti práškovitých liečiv alebo mikrotoboliek (346 LF) . hydrofóbne – skúška teploty topenia – musí sa roztaviť do 30 min. zisťuje sa fyzikálna dostupnosť u liečiv ktoré sa aplikujú v nízkych dávkach ale sú vysoko účinné 3. 15 min. sleduje fyzikálnu dostupnosť z tabliet a čípkov 2. Komôrka je spojená so zásobníkom kvapaliny hadičkami. predpísaný čas rozpadu max. tabliet. metóda rotujúceho disku: tableta sa vkladá a upevňuje parafínom do držiaka ktorý je s tabletou ponorený do kvapaliny a vykonáva rotačný pohyb. toboliek. metóda rotujúceho košíčka: košíček s vloženou tabletou vykonáva rotačný pohyb v kvapaline.78. Do komôrky sa vkladá tableta so sklenenými guličkami. SKÚŠKY ROZPADU TUHÝCH DÁVKOVANÝCH LIEKOV: použitie u zrnených práškov. tableta je v kontakte s kvapalinou jednou stranou. metóda prietokového stĺpca: sa skladá z komôrky tvorenej dvoma časťami v tvare náleviek s prepážkami. oblalených tabliet.39 °C.metódy: 1. Po uplynutí doby sa obsah kadičky preleje sitom 4. Musí sa rozpustiť do 1 hod. v žalúdočnej šťave . rozpúsťajúcou kvapalinou otáča vo vodnom kúpeli 6. Prietok kvapaliny zabezpečuje perist.obalené tablety do 1 hod. kadičková: nádoba a miešadlo určitého tvaru a veľkosti. Do 10 min. → tablety alebo tobolky: -prístroj zo šiestich rúrok zo sitom 3 upevnený v koši. ktorý sa dvíha a spúsťa v nádobe s vodou alebo umelou žalúdočnou šťavou (roztok pepsínu a HCl vo vode) pri teplote 37 °C. . . SKÚŠKY ROZPADU A DISOLÚCIE TUHÝCH DÁVKOVANÝCH LIEKOV. u liečiv s prolongovaným účinkom 4. uvolnenie liečiva s perorálnej tuhej dávkovej formy v GIT. metóda oscilujúceho košíčka: ako u rozpadavých tabliet. sa musí zrnený prášok rozpadnúť alebo rozpustiť. čípkov → zrnené prášky: 1 gram zrneného prášku občas premiešame v kadičke (50 ml vody) pri t 35 . môže nasledovať výmena liečiva uvolneného do hydrofilnej fáze so susediacou fázou hydrofóbnou a jej pokračovanie do ďalšej fázy hydrofilnej – trojfázové skúšky JEDNOFÁZOVÉ DISOLUČNÉ MODELY – sleduje sa prechod liečiva z liekovej formy do rozpúsťacej kvapaliny. Metóda pre veľmi zle sa rozpúšťajúce výlisky 5. pumpa. ale musia sa rozpadnúť v duodenálnej sťave do 1 hod → čípky: hydrofilné – do kuželovej banky na 100 ml obsahujúcej 50 ml vody s 37 °C sa vloží 1 čípok a vždy po 5 min.

n-heptán. Podmienky sa musia presne dodržať aby výsledky boli štandardné a aby sa mohli porovnávať. TROJFÁZOVÉ DISOLUČNÉ MODELY: − zisťuje sa prechod liečiva z hydrofilného prostredia cez hydrofóbnu membránu do hydrofilného prostredia − hydrofóbna vrstva (rastlinný olej. emulzia. doplňovať skúšobná kvapalina hodnotenie rozpúsťacích kriviek hodnotou TM alebo Mt: TM – vyjadruje čas do ktorého sa z liekovej formy uvolní m % liečiva Mt – udáva množstvo liečiva uvolneného za t min. rozpúšťací model sartorius: podmeinky ako v GIT. . implatačných liekových foriem 37 °C . ekvivalencia liekov: vzorka sa vpraví do rozpúšťacej kvapaliny a v určitých časových intervaloch sa potom odoberajú vzorky s uvolňovaným liečivom. vaginálnych. dostupnosti DVOJFÁZOVÉ DISOLUČNÉ MODELY: − nejde len o zistenie priebehu uvolňovania liečiva. všeobecné podmienky disolučných testov.čistená voda alebo tlmivé roztoky – s rastom viskozity sa rýchlosť rozpúsťania znižuje OBJEM ROZP. do jednej sa umiestni testovaný roztok. do druhej hydrofilná kvapalina a sleduje sa rýchlosť difúzie liečiva membránou. rektálnych. očných. Uvolenené liečivo prechádza do hydrofóbnej fázy C a odtiaľ do B (krvné riečisko). rozdiel je v tom.u perorálnych. skupina podmienok súvisí so zložením a vlastnosťami rozpúšťacej kvapaliny TEPLOTA: .rozp.KVAPALINY: . Do komory A s hydrofilnou tekutinou (GIT) sa vloží tabletka. Získa sa závislosť množstva uvolneného liečiva na čase. určia sa smernice získanej priamky → získa sa údaj o fyz. kriviek: krivky sa linearizujú. chloroform) − 2 komory (AB) medzi ktorými je spojitá hydrofóbna fáza (C). dostupnosť (RD) = PPK / CP 100 % parametrami linearizácie rozp. suspenzia. ale sleduje sa aj fyzikálny predpoklad prestupu liečiva lipofilnou membránou − medzi 2 hydrofilné kvapaliny (vnútorné prostredie GIT a krvného riečiska) sa vkladá membrána predstavujúca biologickú membránu − 2 komôrky oddelené membránou.s rastúcou koncentráciou liečiva sa rýchlosť rozpúsťania znižuje . že hodnota Mt sa získa z jedného odberu v čase t pri hodntoe TM sa musí určiť celý priebeh uvolňovania liečiva na základe plochy pod rozpúsťacou krivkou: rozpúšťacia dostupnosť = podielu plochy pod krivkou rozpúsťania (PPK) k celkovej ploche (CP) CP je daná súčinom 100% uvolneného liečiva a času stanovovania uvolneného liečiva ts .má sa prispôsobiť fyziologickým podmienkam . parenterálnych.u dermálnych 30 °C ROZPÚŠŤACIA KVAPALINA: . 2 komory pre dve vzorky. môže sa meniť pH.7.1.

Biogalenické aspekty pľúcnej aplikácie.so zvyšovaním pH sa u slabých kyselín zvyšuje rýchlosť rozpúsťania liečiva a u slabých zásad sa naopak rýchlosť znižuje POVRCHOVÁ AKTIVITA LÁTOK: .mierne zvyšujú rýchlosť rozpúsťania ENZÝMY: . SL1: Lieky na inhaláciu – Inhalanda: Definícia: . doplňujúce rozpúšťadlá (kosolventy). Inhalácie.lieky na inhaláciu môžu obsahovať hnacie plyny.lieky na inhaláciu sú kvapalné alebo tuhé prípravky určené na podanie vo forme pary alebo aerodisperzie do pľúc na vyvolanie miestneho alebo systémového účinku .dokazuje sa stanovovaním uvolňovania liečiva z lieku.zvyšovaním rýchlosti toku kvapaliny okolo tablety sa znižuje hrúbka difúznej vrstvy a rozpúsťanie sa urýchľuje . . veľkosť nádoby.lieky rôznych výrobcov.zvyšujú rýchlosť rozpúsťania liečiva tvar.HODNOTA pH: . tvar a rýchlosť otáčok miešadla: . jeho biologickej dostupnosti farmakokinetickými štúdiami 81. ktoré obsahujú rovnaké liečivo v rovnakej dávke a analytickej čistote terapeutická (biologická) ekvivalencia: . Lieky aplikované do pľúc.disolučné testy hrajú dôležitú úlohu pri posudzovaní EKVIVALENTNOSTI a štandardnej akosti liekov chemická ekvivalenosť: .obsahujú jedno liečivo alebo viac liečiv rozpustených alebo dispergovaných vo vhodnom vehikule .

ktoré sú určené na aplikáciu vo forme disperzií tuhých alebo kvapalných častíc v plyne.také postupy by mali zabezpečiť. stabilizátory atď. aby všetky inhalátory vyhovovali požiadavkám liekopisu . ktorý má obsahovať antimikrobiálnu látku.lieky určené na premenu na paru sú roztoky. disperzie alebo tuhé lieky . musia vyhovovať požiadavkám . okrem liekov.disperzie musia byť ľahko dispergovateľné trepaním a musia zostať dostatočne dlho stále. že účinnosť zvolenej antimikrobiálnej látky spĺňa požiadavky kompetentnej autority (ŠÚKL) . ktorými sa skúša viac inhalátorov .veľkosť častíc aerodisperzie.lieky. lieky na inhaláciu v tlakových obaloch s dávkovacím ventilom . ktorých dávku určuje dávkovací ventil • počet aplikácií z inhalátora na dosiahnutie minimálnej odporúčanej dávky.pri hodnotení dávkovej rovnorodosti môžu výrobcovia zvoliť alternatívne postupy. kvapaliny na rozprašovanie 3. ak je to vhodné Kvapalné lieky na inhaláciu: Definícia: .tlakové inhalátory s dávkovačom sa skúšajú na tesnosť . ktoré sa majú inhalovať. sa podávajú niektorou z týchto pomôcok: • rozprašovačom • tlakovým inhalátorom s dávkovacím ventilom • inhalátorom na prášok Výroba: . Lieky určené na premenu na paru Definícia: . solubilizátory. aby sa ich rozhodujúci podiel ukladal v pľúcach .ak sa dodávajú v tlakových obaloch. sa upravuje tak.inhalátory sa skúšajú na kontamináciu cudzorodými časticami Označovanie: . ak je to vhodné • počet aplikácií na jeden inhalátor .zrieďovadlá.môžu sa použiť vhodné pomocné látky (excipienty) 1.kvapalné lieky na inhaláciu sú roztoky alebo disperzie .pri vývoji lieku na inhaláciu.rozlišujú sa tri druhy kvapalných liekov na inhaláciu: 1.štítok na obale udáva názov každej pridanej antimikrobiálnej látky. aby sa mohla odmerať a podať správna dávka . výrobca musí dokázať. v závislosti od typu prípravku . lieky určené na premenu na paru 2.štítok na obale lieku s dávkovacím ventilom udáva: • aplikovanú dávku.pomocné látky nesmú mať nepriaznivý vplyv na funkciu mukóznej membrány dýchacích ciest alebo na ich riasinky (cílie) .spravidla sa pridávajú do horúcej vody a vznikajúca para sa inhaluje .lieky na inhaláciu sa dodávajú v jednodávkových alebo viacdávkových obaloch . antimikrobiálne látky.

solubilizátory alebo stabilizátory .dávka sa určuje pridávaním množstva aplikačnou pomôckou k podávanej dávke .vodné lieky na inhaláciu dodávané vo viacdávkových obaloch môžu obsahovať vhodnú antimikrobiálnu látku vo vhodnej koncentrácii. že dávka aerosólu sa môže inhalovať jedným dychom 3.dodávajú sa v zvláštnych obaloch vybavených dávkovacím ventilom.5 .umožňujú inhalovať dávku vhodnou rýchlosťou s časticami s vhodnou veľkosťou na ich zachytenie v pľúcach . ako je uvedené v príbalovej informácii pre pacienta . ktoré sa používajú v zvislej polohe.lieky na inhaláciu v tlakových dávkovacích obaloch sú roztoky.dávková rovnorodosť: obaly sa zvyčajne používajú v obrátenej polohe . sa aplikuje zodpovedajúca skúška s použitím postupov.na zvýšenie rozpustnosti liečiva sa môžu použiť vhodné doplňujúce rozpúšťadlá (kosolventy) .rozprašovače s dávkovacím ventilom sú zariadenia.suspenzie a emulzie musia byť ľahko dispergovateľné trepaním a musia zostať dostatočne dlho stále. ultrazvuku alebo inou metódou . Kvapaliny na rozprašovanie Definícia: .2. Lieky na inhaláciu v tlakových dávkovacích obaloch Definícia: .prístroj na aplikáciu dávky musí zabezpečiť kvantitatívne podanie dávky . ktoré premieňajú kvapaliny na aerodisperzie (aerosóly) stlačenými plynmi.kvapaliny na rozprašovanie sa môžu pripravovať aj z práškov . aby sa mohla odmerať a podať správna dávka . v ktorých sú stlačené vhodnými hnacími plynmi alebo vhodnými zmesami skvapalnených hnacích plynov. ak liek sám osebe nemá zodpovedajúce antimikrobiálne vlastnosti .pri niektorých prípravkoch sa dávka určuje dávkovacím ventilom . ktorá sa pacientovi podáva pomocou inhalátora . suspenzie alebo emulzie . suspenzie alebo emulzie . ultrazvukom alebo inou metódou .celkový počet takto uvoľnených dávok z inhalátora nie je menší ako počet deklarovaný na štítku (táto skúška sa môže vykonať spolu so skúškou dávkovej rovnorodosti) Prášky na inhaláciu: . ktoré zabezpečujú úplné podanie dávky .počet podaných dávok na jeden inhalátor: stláčaním ventilu najmenej v 5-sekundových intervaloch sa uvoľní celý obsah z inhalátora .môže sa určiť aj priamo Skúšky: .pri obaloch.kvapaliny na rozprašovanie v koncentrovanej forme na použitie v kontinuálnych rozprašovačoch sa pred použitím riedia na predpísaný objem predpísanou kvapalinou .objem kvapaliny určenej na inhaláciu sa odmeriava tak.vo všetkých prípadoch sa použije inhalátor tak.kontinuálne rozprašovače sú zariadenia na premenu kvapaliny na aerodisperziu (aerosól) účinkom stlačených plynov.hodnota pH kvapaliny na použitie v kontinuálnych rozprašovačoch nesmie byť nižšia ako 3 a vyššia ako 8. ktoré môžu mať aj funkciu rozpúšťadiel .aplikovaná dávka je dávka.kvapaliny na inhaláciu určené na premenu na aerodisperziu (aerosól) v kontinuálnych rozprašovačoch alebo dávkovacích rozprašovačoch sú roztoky.môžu sa do nich pridávať vhodné kosolventy.

počet podaných dávok na jeden inhalátor pre viacdávkové inhalátory: stláčaním ventilu vo vopred určených intervaloch sa uvoľní celý obsah z inhalátora . čo sa využíva pri výrobe glycerínových čapíkov PRÍPRAVA MYDIEL: . príprava neutralizáciou VMK: .vo všetkých prípadoch sa použije inhalátor tak. pretože pri vyššej koncentrácii tvoria micely − micely sú schopné rozpúšťať hydrofóbne látky. vytvárajú gély. liečivá sa môžu kombinovať s vhodným nosičom .pri inhalátoroch. sa aplikuje zodpovedajúca skúška s použitím postupov.aby sa uľahčilo ich použitie. na kt. sa vo vodnom alebo liehovom prostredí pôsobí hydroxidmi alebo uhličitanmi alkalických kovov podľa reakcie . ktoré sa používajú v zvislej polohe.podaná dávka je dávka aplikovaná z inhalátora .pri obaloch. kt. preto sa mydlá použili ako prvé solubilizátory − mydlá zvyšujú rozpustnosť látok. ktoré zabezpečujú úplné podanie dávky .dávková rovnorodosť: obaly sa zvyčajne používajú v obrátenej polohe .celkový počet uvoľnených dávok nesmie byť menší ako počet deklarovaný na štítku 84.neutralizáciou vyšších mastných kyselín a zmydelnením tukov a olejov 1.Definícia: . ako je uvedené v príbalovej informácii pre pacienta .pri niektorých prípravkoch dávka môže byť odmeraná alebo vopred určená . MYDLÁ A PRÍPRAVKY OBSAHUJÚCE MYDLO.vychádza sa z kyseliny oktadekánovej alebo hexadekánovej alebo ich zmesi (stearín). obsahovať liečivé prísady alebo byť súčasťou liečivých prípravkov VLASTNOSTI MYDIEL: − patria do skupiny asociačných koloidov.môže sa určiť aj priamo Skúšky: . sa vo vode nerozpúšťajú a s vodou sa nemiešajú (terapeutické použitie) − pri vhodnej konc. LIEČIVÉ MYDLÁ (Sapones medicati) : − sú soli jednomocných kovov s vyššími alifatickými kyselinami (VAK) − môžu plniť úlohu liečivého prípravku. sa dávka vytvára dávkovacím mechanizmom inhalátora .pri vopred dávkovaných systémoch sa inhalátor plní práškami rozdelenými do kapsúl alebo do inej vhodnej liekovej formy .dávka sa určuje pridávaním množstva k podávanej dávke aplikačnou pomôckou .prístroj na aplikáciu dávky musí zabezpečiť kvantitatívne podanie dávky . ktoré majú zásobník prášku.zaznamená sa počet uvoľnených dávok z inhalátora .prášky na inhaláciu sú jednodávkové alebo viacdávkové prášky .spravidla sa aplikujú inhalátormi určenými na prášky .

má obsahovať 40 % VAK − mydlový lieh (Spiritus saponatus) .má obsahovať 85% kyselín . C3H5 + 3 NaOH → 3 R.. − vznikajú soli vyšších alif.R.liehový gél sodného mydla s prídavkom gáfru. skúšky na čistotu . .COO)3 .antireumatický liniment − krezolový roztok mydla (Kresolum saponatum) . draselné nie. menšia schopnosť desolvatácie miciel mydla ako ióny sodné − draselné mydlá sú mazľavé − vysolené mydlo sa premýva. čiže vysoľovaním.roztok krezolu (solubilizát) v draselnom mydle a vode ..ako lubrifikačná prísada do antireumatických linimentov a ako detergent .roztok draselného mydla v liehu s prísadou levanduľového oleja .zmes draselných solí VAK ľanového oleja . v roztoku zostáva NaCl a glycerol − vysoliť sa dajú len sodné mydlá.na vytieranie čapíkových foriem − lieh s draselným mydlom (Spiritus saponis kalini) .j. glycerínestery vyšších alifatických kys. mydlo a glycerol − mydlo sa vyzráža pridaním elektrolytu (NaCl).je zmes sodných solí vyšších alif. sa pri výrobe zmydelňujú hydroxidmi alebo uhličitanmi alkalických kovov (R. príprava zmydelnením olejov alebo tukov: . COONa + H2O 2. pretože to vyplýva z ich postavenia v lyotropnom rade – menšia afinita k vode. k. lisuje. t.tiež roztok draselného mydla v liehu s prísadou levanduľového oleja .oleje a tuky.zmydelnením slnečnicového oleja v prostredí liehu . aby sa zbavilo zvyškov glycerolu a ďalej upravuje formovaním.v niektorých dermatologických prípravkoch − opodeldok (Linimentum saponato – camphoratum) .ale vyšší obsah VAK .perorálne aj externe − draselné mydlo (Sapo kalinus). strúhaním a pod PRÍPRAVKY: − sodné mydlo.COOH + NaOH → R.COONa + C3H5(OH)3 − zmes tukov a olejov sa zahrieva s koncentrovaným roztokom hydroxidov alebo uhličitanov alkalických kovov. levanduľového a rozmarínového oleja a amoniaku . liečivé mydlo (Sapo medicinalis).je mazivo . kys.dezinfekčný prostriedok HODNOTENIE AKOSTI: 1.

takže v kontakte s tráviacimi šťavami sa vždy uvoľní určitý podiel liečivej látky. ktorý má riadiacu funkciu. 6. 5. 3. polyetylénglykoly.2. difúzii (permeácii) alebo osmóze rizikom je prasknutie membrány. zjavujú sa výrazne odchýlky od kinetiky nultého rádu pri liečivách s obalom rôznej hrúbky sa obal rozpustí a celé množstvo liečivej látky sa môže rozpúšťať a absorbovať uvoľňovanie je rovnomernejšie. čím sa uvoľní celý obsah liečiva 1. ktorý sa skladá striedavo z vrstvy liečivej látky a polyméru častice. Prípravky zásobníkového typu: zásobníkový prípravok sa skladá z jadra a obalu (membrány) jadro tvorí liečivo v tuhom alebo kvapalnom skupenstve. ktoré sa obalili polymérom sa lisujú na tablety alebo plnia do želatínových kapsúl. vosky) prípravky tvorí zmes častíc obalených vrstvami rôznej hrúbky. pri uvoľňovaní riadenom rozpúšťaním sa liečivá látka rozpúšťa spolu s polymérom. ktorým je obalená keď je rozpúšťanie spojené s napučiavaním alebo sa podstatne mení dotyková plocha. stanovenie obsahu VAK stanovenie povrchového napätia stanovenie penivosti stanovenie zmáčavosti stanovenie detergenčnej účinnosti ich roztokov 85. Prípravky zásobníkového typu.prípravky s s opakovaným (nárazovým) uvoľňovaním a prípravky s plynulým (kontinuálnym) uvoľňovaním a) na prípravu liekových foriem s opakovaným uvoľňovaním sa používajú pomaly sa rozpúšťajúce pomocné látky (sacharidy a celulózové deriváty. ovláda uvoľňovanie liečiva do biofázy výstup liečiva zo zásobníka je založený na rozpúšťaní. musí sa však pridať časť neobalenej liečivej látky (iniciálna dávka) na tablety možno naniesť ešte vonkajší obal a ním ešte zlepšiť rovnomernosť uvoľňovania liečivej látky z prípravku táto forma je vhodná pre relatívne nerozpustné liečivé látky môžeme rozlíšiť dve podskupiny prípravkov . obal je tvorený polymérom. ktorý prispieva k udržaniu jej koncentrácie v krvi asi 12 hod . 4. ak má prípravok obal.

ktorý sa nerozpadá.ak ide o čiastočne rozpustný polymér (zmes vo vode nerozpustného a rozpustného polyméru). na ich tvorbu sa použila etylcelulóza. rýchlo sa rozpúšťa. vzniká nasýtený roztok. ktorými potom vystupuje rozpustná liečivá látka .plocha D – difúzny koeficient K – rozdeľovacia konštanta liečivej látky v membráne l – dĺžka difúznej vrstvy (hrúbka steny obalu) ΔC – koncentračný spád v membráne aby sa dosiahla konštantná rýchlosť uvoľňovania.prípravky tejto skupiny sú obalené tablety. dĺžka difúznej vrstvy. A/l . (Δπ – ΔP) dV/dt – prítok vody . a preto sa obsah tablety otvorom vytláča (čerpá) do biologického prostredia tým sa dosiahne riadené plynulé uvoľňovanie liečivej látky rozhodujúcim prvkom prípravkov s uvoľňovaním riadeným osmózou je semipermeabilná membrána rýchlosť uvoľňovania závisí od rýchlosti vstupu (nasávania) vody do prípravku dV/dt = k . pričom sa od seba nelíšia obalovou látkou. ktoré sú schopné udržať relatívne konštantnú dĺžku dráhy z vnútra tablety von.ak ide o nerozpustný. treba aby pravá strana rovnice ostala nezmenená (čiže difúzna plocha.na obaľovanie sa používajú nerozpustné filmy. ktorý je vo vode nerozpustný alebo čiastočne rozpustný .v prípravku. preniká do tablety touto membránou voda. na ktoré sa obal nalisoval.3.- - tieto prípravky sú zložené len z 3 -4 frakcií prvá frakcia obsahuje iniciálnu dávku (nemá obal). v obale sa vytvoria otvory. na princípe riadenej difúzie je založená veľká časť prípravkov s riadeným uvoľňovaním liečiva priebeh uvoľňovania môžeme na základe Fickovho zákona vyjadriť vzťahom: dM/dt = ADKΔC/l A . rozpúšťajú liečivú látku a tá vystupuje cez neho z prípravku do biologického prostredia . ako má prostredie. v ktorej je malý otvor. . pri lisovaní sa časť obalov na časticiach poruší b) prípravky s plynulým uvoľňovaním požadovaná koncentrácia liečivej látky v krvi sa netvorí nárazovým uvoľnením niekoľkých frakcií za sebou. hydroxypropylcelulóza s polyvinylacetátom a pod. ktorý zaručuje uvoľňovanie až v tenkom čreve tretia a štvrtá frakcia majú obaly z pomaly sa rozpúšťajúcich látok. metylcelulóza. pri styku s tráviacimi šťavami sa rozpustnú polymér rozpustí. utvorené z jadra. ktorý má vyšší osmotický tlak. ale priepustný polymér. prípadne pomocnú látku . na ktoré sa obal naniesol vo fluidnej dvojvrstve . rozpúšťa liečivú látku. keď sa na tablete utvorí semipermeabilná membrána. koncentračný gradient a difúzny koeficient sa nesmú meniť) vzniknuté zmeny sa prejavia odchýlkami od kinetiky nultého poriadku pri uvoľňovaní riadenom difúziou je liečivá látka obalená polymérom. absorbuje a vytvára v krvi potrebnú terapeutickú koncentráciu druhú frakciu tvorí acidorezistentný obal.pre rýchlosť uvoľňovania je určujúcim faktorom veľkosť povrchu a hrúbka obalovej vrstvy . ale plynulým rozpúšťaním. alebo z tablety či častice. tráviace šťavy vstupujú cez obal do prípravku. ale hrúbkou obalu finálnou liekovou formou týchto prípravkov sú kapsuly alebo tablety lisovanie obalených častíc do tabliet môže zmeniť ich vlastnosti. zmes polyvinylpyrolidónu a acetylovaného monoglyceridu. uvoľňovaním a absorpciou 2.

- - k – konštanta A a l – plocha a hrúbka membrány Δπ – rozdiel osmotického tlaku ΔP – rozdiel hydrostatického tlaku . v ktorom má pôsobiť - .ak je pravá strana rovnice konštantná.keď sa tuhá látka vyčerpá. skelete) . v ktorom je liečivo dispergované v určitom objeme polyméru (v matrici. GIT-e.uvoľňovanie liečiva je pravidelnejšie. A/l .základný význam pre pravidelné uvoľňovanie majú vlastnosti membrány a veľkosť výstupného otvoru Prípravky matricového typu: . uvoľňovanie prebieha podľa kinetiky nultého poriadku príkladom môžu byť prípravky typu OROS (orálna lieková forma založená na osmóze . ktorá vytláča roztok liečivej látky otvorom v obale prípravku .tableta nasáva vodu semipermeabilnou membránou konštantnou rýchlosťou určenou permeabilitou membrány a osmotickým tlakom vnútri prípravku .osmotický tlak je hnacou silou. v nose alebo vagíne majú schopnosť privádzať liečivo vo zvýšenej miere na miesto. množstvo uvoľnenej látky sa rýchlo zníži na nulu .pretože je vnútorný objem konštantný.keď je hydrostatický tlak relatívne malý v porovnaní s osmotickým tlakom. rovnica sa zjednodušuje dV/dt = k . odpadá riziko náhleho uvoľnenia a vstrebania celej dávky liečiva .ako matricový sa označuje prípravok. ktoré sú priľnavé a udržia sa v ústach. ale bráni prestupu liečivej látky . liečivo sa z neho uvoľňuje rozpúšťaním a difúziou. je biodegradovateľný a liečivo sa z neho uvoľňuje rozpúšťaním matricový skelet je jednoduchší a lacnejší .obalovým materiálom je semipermeabilná membrána. ktorý nasaje .polymér sa buď v biologickom prostredí nerozpúšťa. tableta uvoľní v každom časovom intervale taký istý objem nasýtenej kvapaliny. alebo sa v biologickom prostredí postupne rozkladá a rozpúšťa. ktorá dovoľuje prestup vody. (Δπ) .osobitnou skupinou prípravkov matricového typu sú bioadhezívne systémy. ako je objem.

plastické látky alebo elastoméry. ak je to možné.pri parenterálnych liekoch sa môže vyžadovať používanie pomocných látok (excipientov).pri vývoji parenterálneho lieku. aby dovoľovali prienik ihly s čo najmenším možným oddelením častíc uzáveru .parenterálne lieky sa dodávajú v sklenených obaloch alebo v iných obaloch. Identifikácia a označovanie parenterálií. s výnimkou obalov na implantáty a v iných povolených prípadoch . musia byť dostatočne pevné a pružné. z ktorých sa uzáver skladá. napríklad plastových a v naplnených injekčných striekačkách . zvýšenie rozpustnosti. ktorý má obsahovať antimikrobiálnu látku.uchovávajú sa v sterilných vzduchotesných poistných obaloch Označovanie: .obaly na parenterálne lieky sa vyrábajú. zabrániť kontaminácii a rastu mikroorganizmov .87.rozlišujú sa tieto druhy parenterálnych liekov: • injekcie • intravenózne infúzie • koncentráty na injekcie a intravenózne infúzie • prášky na injekcie a intravenózne infúzie • implantáty Výroba: .parenterálne lieky sa pripravujú z takých látok a takými metódami.uzávery musia zaručovať dobrú tesnosť. určené na podanie injekciou. SL1: Parenterálne lieky – Parenteralia: Definícia: .uzávery na viacdávkové obaly musia byť dostatočne pružné. z dostatočne priehľadných materiálov. aby bola možná vizuálna kontrola obsahu. napríklad na izotonizáciu lieku s krvou.vhodným spôsobom sa musí zabezpečiť tesnosť obalov .voda používaná pri výrobe parenterálnych liekov musí vyhovovať požiadavkám na vodu na injekciu v zásobníkoch Uchovávanie: . ktoré musia zabezpečiť ich sterilitu. zabraňovať vniknutiu mikroorganizmov a iných kontaminantov a spravidla dovoľovať odber častí obsahu bez toho. infúziou alebo implantáciou do ľudského alebo zvieracieho organizmu . že účinnosť zvolenej antimikrobiálnej látky spĺňa požiadavky ŠUKL . úpravu pH.parenterálne lieky sú sterilné. aby sa uzáver odstránil . v použitých koncentráciách nesmú pôsobiť toxicky ani lokálne dráždiť . aby zabezpečili tesnosť vpichu po vytiahnutí ihly . výrobca musí dokázať.tieto látky nesmú nepriaznivo ovplyvňovať terapeutický účinok. na zabránenie deteriorácie (rozkladu) liečiva alebo na dosiahnutie zodpovedajúcich antimikrobiálnych vlastností .

. Koncentráty na injekcie a intravenózne infúzie: Definícia: .vodné lieky.emulzie na injekciu nesmú prejavovať oddelenie fáz . alebo ak ide o podanie intraokulárne alebo retrookulárne . Intravenózne infúzie: Definícia: .sú určené na podanie vo veľkom objeme . Injekcie: Definícia: . emulgovaním alebo suspendovaním liečiv a pomocných látok pridaných do vody na injekciu R.emulzie na intravenóznu infúziu nesmú prejavovať žiadne oddeľovanie fáz 3.koncentráty na injekcie a intravenózne infúzie sú sterilné roztoky určené na injekciu alebo na infúziu po zriedení .po zriedení musia vyhovovať požiadavkám na injekcie alebo na intravenózne infúzie . ak • objem.roztoky na intravenóznu infúziu pozorované za vhodných podmienok viditeľnosti sú číre a v podstate bez cudzorodých častíc . napríklad intracisternálna.roztoky na injekciu skúšané za vhodných podmienok viditeľnosti musia byť číre a v podstate bez cudzorodých častíc . aby vznikla dostatočne stabilná suspenzia v čase potrebnom na odmeranie a podanie určenej dávky . aby liek na parenterálne použitie bol vo viacdávkovom obale.intravenózne infúzie nesmú obsahovať antimikrobiálne látky .ak treba.pripravujú sa rozpúšťaním. môžu obsahovať vhodné antimikrobiálne látky vo vhodnej koncentrácii . ktorý sa má injikovať ako jedna dávka.intravenózne infúzie sú sterilné vodné roztoky alebo emulzie s vodou v spojitej fáze .také lieky musia byť v jednodávkových obaloch 2.injekcie sú sterilné roztoky. epidurálna. prekračuje 15 ml. ak je to vhodné 1.sú zvyčajne upravené na izotonické s krvou . ak nie je určené inak • liek je určený na aplikáciu cestou. do vhodnej sterilnej nevodnej kvapaliny alebo do zmesi týchto vehikúl . v ktorej z terapeutických dôvodov nie je antimikrobiálna látka prijateľná.štítok na obale udáva: • názov a koncentráciu každej pridanej antimikrobiálnej látky • že roztok sa aplikuje s použitím finálneho filtra.suspenzie na injekciu môžu mať sediment ľahko dispergovateľný pretrepaním. musí sa docieliť bezpečnosť aplikácie a najmä uchovávania do odberu ďalšej dávky .antimikrobiálne látky sa nepridávajú.riedia sa na predpísaný objem vhodnou predpísanou kvapalinou pred podaním . ktoré sa pripravujú v aseptických podmienkach a ktoré sa nemôžu po príprave sterilizovať. ktoré samy o sebe majú zodpovedajúce antimikrobiálne vlastnosti . intratekálna aplikácia alebo každá iná umožňujúca vstup lieku do cerebrospinálnej tekutiny. emulzie alebo suspenzie .viacdávkové vodné injekcie musia obsahovať vhodnú antimikrobiálnu látku vo vhodnej koncentrácii s výnimkou tých.

alebo homogénnu suspenziu . GÉLY: GÉLY.lyofilizované prípravky na parenterálne použitie sa považujú za prášky na injekcie alebo na intravenózne infúzie 5. . Implantáty: Definícia: .dodávajú sa v individuálnych sterilných obaloch 90.prášky na injekcie a intravenózne infúzie sú tuhé sterilné látky plnené do finálnych obalov. ktoré po pretrepaní s predpísaným objemom sterilnej kvapaliny rýchlo vytvárajú buď číry roztok bez cudzorodých častíc.po rozpustení alebo suspendovaní musia vyhovovať požiadavkám na injekcie alebo na intravenózne infúzie .4. Prášky na injekcie a intravenózne infúzie: Definícia: .implantáty sú sterilné tuhé lieky vhodného tvaru a veľkosti na parenterálnu implantáciu umožňujúce uvoľňovanie liečiv po dlhší čas . GÉLOVÁ ŠTRUKTÚRA.

nevratné krehké xerogély ako napr. Keď je dispergujúcim prostredím kvapalina ide o lyogely. suspenzia bobtnajúceho oxidu kremičitého. napr. Gely sú takto polotuhé až tuhé koloidné systémy. kt sú charakterizované spojitosťou (koherenciou) nielen disperzného prostredia. − sú termodynamicky nestále ( vznik synergie) − niektoré sa radia k sústavám homogénnym iné k heterogénnym − gély želatíny. Môžu vznikať gelatináciou roztoku pravého alebo koloidného. že sa disperg. že celok je imobilizovaný a svojimi vlastnosťami pripomína vlastnosti tuhého telesa. samovoľné oddeľovanie kvapaliny z gélu Do súvislej vnútornej priestorovej siete niekt. roztoku niektorých makromolekúl alebo bobtnaním rôznych polymérov. kt. častice navzájom spojujú na súvislú (koherentnú) sieťovú štruktúru. čím sa sieť spevní a gel získa vlastnosti tuhej látky. Tá sa v prípade potreby rozomelie a znovu disperguje vo vodnom prostredí. Niektoré kvapalné soly i koloidné roztoky prechodne čiastočne gelovatia už pri státi a vzniknutý gel sa môže opäť mechanicky roztrepať na kvapalný systém. je k dispozícii v rozličnom zrnení (Aerosil) INÉ GÉLY SA PRIPRAVUJÚ: − koaguláciou − zmenou teploty − skoncentrovaním kvapalných systémov − v príp. pektínov pohlcovaním vody bobtnajú (prechádzajú na hydrogél až koloidný roztok) HYDROGÉLY (HYDROGELATA) A SLIZY (MUCILAGINES) − koloidné disperzie − hydrofilné molekulové koloidné disperzie vznikajúce napučiavaním a rozpúšťaním makromolekulových látok (polymérov) GÉLY − polotuhé až tuhé koloidné systémy . ktoré majú koherentnú nie len dispergujúcu fázu ale aj dispergované koloidné častice. prípadne ióny rozpustenej látky. molekulových koloidov nabobtnaním tuhých polymérnych látok HYDROGÉLY SLÚŽIA AKO: − regulátory viskozity − stabilizátory suspenzií a emulzií − spojiva − čípkové základy a mazivá . anorganických fázových gélov sa zapojujú aj molekuly vody. Gély fázových a molekulových koloidov sa za určitých podmienok vytvárajú z koncentrovanejších koloidných disperzií tak.vratné elastické xerogély molekulových koloidov. Dispergované gély hydroxidu horečnattého. želatíny. Disperzné prostredie i dispergovaná časť sa sieťovito prestupujú tak. hlinitého a fosforečnanu hlinitého slúžia ako antacidá a adsorbenty. ale aj dispergovanej časti. vysušený gél kyseliny kremičitej (silikagél) alebo oxidu hlinitého sú pre svoju pórovitú štruktúru dobrými adsorbentmi . uvedená vlastnosť sa volá tixotropia (napr.koloidné disperzie. pektínu a pod. v prípade vodného prostredia o hydrogély − vlastnosti nestálych viacfázových (zrnitých) systémov − pozoruje sa u nich synerzia.odstránením dispergujúcej kvapaliny vznikne xerogél .

gélotvornej látky na tvorbu gélu VLASTNOSTI GÉLOV: tixotropia − reverzibilná. Al2O3 alebo so zinočnatými mydlami hydrofilné gély – hydrogély − z vody. v kt.tvar guľovitý – nad 5 % pravidelná štr. etanolu a z gelotvorných látok ako je škrob. tým je potrebná menšia konc. disperzie molekúl koloidov. deriváty celulózy.sóly – málo konc.5 % polysacharidy tvoria . trepaní. zvyčajne z tekutého parafínu s polyetylénom al. karboxyvinylové polyméry a Mg – Al kremičitany − charakteristická vnút. pri ktorých sa hydratované čiastočky dotýkajú − pôsobením sekundárnych medzimolekulových síl sa tvorí vnútorná sieť. kt. sila prestane pôsobiť – viskozita sa zvyšuje – narušená štruktúra gélu sa obnoví štruktúrna viskozita.) uvedených do formy gélu gelotvornými látkami (dispergovaná fáza) hydrofóbne gély – oleogély − zlož.− SL-1 v článku topické polotuhé lieky − dermálne polotuhé lieky − skladajú sa z kvapalín (dispergujúce prostr. glycerolu. koloid.ireverzibilný . SiO2.v pôvodnom rozpúšťadle rozpustný obmedzene alebo vôbec (odparením H2O zo škrobového mazu) . retikulárnu) – čiastočky majú tvar vlákien – do 0. . kváziviskozita − viskozita gélov – odlišná od newtonovských kvapalín − nie je materiálovou konštantou gélov. ešte nevzniká gelová štr. prestupuje dispergujúce prostredie a celý systém spevňuje – vznik koherentnej (spojitej) aj dispergovanej fázy. preto sú gély bikoherentnou sústavou PODĽA TVARU ČIASTOČIEK POLYMÉRU ROZOZNÁVAME KOLOIDNÚ ŠTRUKTÚRU: -lineárnu (vláknitú. štruktúra vytvárajúca sa pri urč.sférokoloidnú. z alif. závisí od ich štr. alkoholov s koloid. arabská guma) .laminárnu – tvar dostičiek – do 5 % neusporiadaná špongiová štruktúra bentonitové disperzie .xerogel = suchý gel − zvyšok po odparení roupúšťadla zo slizov a hydrogélov . .reberzibilný – v pôvodnom rozpúšťadle rozpustný neobmedzene (drogy ako tragant. aplikácii − vonkajšia sila pôsobí – viskozita sa znižuje – výhodné pre aplikáciu − vonk. propylénglykolu. resp. izotermná premena gel – sól – gél − schopnosť gélov obnoviť svoju štr.čím je štruktúra nepravideľnejšia. makromolekúl. tragant. rozrušenú mechanickou silou napr pri miešaní. pri reologickom meraní − slizy menj viskózne ako gély . konc.

algínová (SL1) Acidum alginicum . použitie − spojivo pri výrobe granulátov a obaľ tabliet Tragant – Tragacantha (ČSL4. nezanechavajú pocit mastnej pokožky POMOCNÉ LÁTKY NA PRÍPRAVU HYDROGÉLOV A SLIZOV 1) polyméry. sú vo vzájomnej rovnováhe a obsahujú rovnaké zložky ale v rozdielnych pomeroch (využíva sa pri príprave mikrokapsúl) CITLIVOSŤ NA PH − amfotérne látky (želatína) − pri pH jej izoelektrického bodu je konc nedisociavaných molekúl maximálna a hydratácia je najmenšia – už stopy elektrolytu spôsobia vyvločkovanie MIKORBIOLOGICKÁ NESTABILITA − vysoký obsah vody – vhodné prostredia pre rast MO − stabilizovanie konzervantmi − mnohé polyméry inaktivujú konzervanty preto sa používa vysoká konc. použ. K solí kys. Mg. manitol) → interakcie polymérov s opač. a polyméry AK Arabská guma − Gummi arabicum ČSL4 − Acaciae gummi SL1 − zmes Ca. konzervantov .slizy – stabilizátor emulzií a suspenzií na vnút. vyvločkovaním polyméru − elektrolyty odnímajú vodu z hydratovaných vrstiev – desolvatácia. kovov spevňujú sliz arabskej gumy → s neelktrolytmi – látky s hydroxylovými skupinami v molekule (glycerol.gély – masťové základy kys. gély netvorí − Mucilago gumi arabici – 33 % sliz arabskej gumy v kontervačnej vode. vo vode sa rozpúšťa pomaly. polyarabínovej − aniónový polyelektrolyt. etanol.u pacientov sú hydrogély obľúbené jednoduchá apl.ČSL4 − na stabilizovanie emulzií a suspenzií na vnút.5 – 5 % . dehydratácia polyméru – spevnenie slizu. SL1) − polysacharid. kt.prírodné organické polyméry polysacharidy najčastejšie s voľnou alebo esterifikovanou skup. gélu – vysoľovanie − napr amónne soli dehydratujú proteíny (želatína) − ióny ťažk.inkompatibilita slizov a hydrogélov → s elektrolytmi − prejaví sa koaguláciou. nábojmi − žealtína (+) s arabskou gumou (-) = koacervácia – rozvrstvenie sústavy na dve fázy. aniónový polyelektrolyt − roztoky do 2% . chladivý úč. sorbitol. − roztoky s obsahom tragantu 2.

galakturónovej čiastočne esterifikovanej metanolom − anión. napuč. regulátory vis. solani. zŕn alebo prášku − rozpúšťa sa vo vode.väzbami do veľkých agregátov. teplote 2. aplikáciu 1 % slizy. želatiny − viskózne disperzie 1.o. spôsobia zakalenie a spevnenie disperzie (retrogradujú najmä obilninové slizy.masť základy pektíny − polyméry kys. lebo jej molekuly sú najmenej hydratované − získava sa z kostí a kože − želatína A – spracovaním kyselinami − želatína B – spracovaním zásadami − vyskytuje sa vo forme pružných listov. propylénglykole. stárnutím retrogradujú − retrogadácia = náhodné spájanie molekúl amylózy H. žel. Oryzae amylum – ryžový A. oryzae. zemiakové obsahujú menej amylózy) − spojivo pri výrobe granulátov − ako masťový základ slúži glycerogél škrobu želatína (Gelatina animalis ČSL4) Gelatina SL1 polymér AK − amfotérny charakter – obsajuje bázické aj kyslé skupiny − pH roztoku pri ktorom má amfión najvyššiu konc sa volá izoelektrický bod. repný a iné − slizy – 1 – 2 % disperzie pektínu – stabilizujú E a S − gély – vyššie koncentrované disperzie s vápnikom – masť základy škroby – Amyla (ČSL4) A.-. ireverzibilne napučiavajú – škrobové mazovatenie − príprava S a G – nahriatím škrobovej disperzie v rozpúšťadle na teplotu mazovatenia − škrobové slizy i gély sú lepkavé. kt.stabilizátory E aS. roztokov na topickú a p. pri obyč. egrešový. Tritici amylum – pšeničný − polysacharidy − v studenej H2O škrobové zrná reverzibilne napučiavajú a len nepatrne menia objem − pri vyššej teplote intenzívne. NH4 slizy. Maydis Amylum (SL1).spojivo pri výrobe granulátov gély. K. Solani amylum – zemiakový A. glycerole. tritici. nerozpúšťa sa v liehu a acetóne − pri obyčajne teplote – možno pripraviť len roztoky s nízkou konc.− − − − − aniónový polymér slizy a gély najčastejšie z jej Na+ solí ale aj Ca. maydis. citrusový. pri tomto pH má najmenšiu viskozitu.kukuričný škrob A. makrogole a pod. polyméry − jablčný. zahrievanie sústavy na vodnom kúpeli − S a G – spojivo pri výrobe granulátov − G – čapíkový základ 2) upravené prírodné organické polyméry .

rozpúšťadlách − napučiavanie a rozpustnosť závisia od priemerného stupňa substitúcie. okolo 6 % . iónmi ťažkých kovov.4 – 2. upravujú viskozitu očných kvapiek − gély 10 – 15 % .0 − aj v org. sa už v studenej vode. slizov a gélov v čase potreby − viskozita disperzií – závislá od pH. rozpúšťadlách: 2.ÉTERY CELULÓZY: − skupina derivátov rozpustná vo vode alebo org. filmotvorné látky metylcelulóza Methylcelulosum (ČSL4 aj SL1) − najlepšie rozpustná v studenej vode − povrchovoaktívna − disperzie do 2 % .gély − stabilizujú E a S. polyelektrolyt – inkompatibilita s katiónmi. spojivo pri výrobe granulátov. očných kvapiek.masť. E a S. a rozpúšť. najvyššia pri 7 . E aS.0 – 3.ČSL4) − anión. mastí ÉTERY ŠKROBU karboxymetylškrob – karboxymetyléter škrobu − známy aj ako ultraamylopektín − anión. polyelektrolyt − vzhľadom podobný natívnemu škrobu avšak napuč. pri výrobe obaľovaných tabliet − gély – masť základ OH – propylcelulóza − stabil.od počtu éterifikovaných OH skupín v glukopyranózovej jednotke − vo vode: 0.0 − dôležitý je aj druh substitúcie a stupeň polymerizácie − ako ochranné koloidy. základy − vynikajúce mukoadhezívne vlastnosti – súčasť oftalmík gélového charakteru Ca soľ karboxymetylcelulózy − látka podporujúce rozpad − slizy – pri výrobe granulátov OH.etylcelulóza – Hydroxyethylcellulosum (SL1) − hydrofilnejšia ako metylcelulóza − inkompatibilná s trieslovinami a ichtamolom − rozpustná v studenej vode − slizy – stabil E a S.slizy. v krátkom čase – prípr. tekuté kryštály. spojivo pri výrobe granulátov − gély – masť základ Na soľ karboxymetylcelulózy (Karboxymethylcellulosum natricum . vlhčivá. upravujú vis. E a S. ichtamol ju dehydratuje − rozpustná v studenej i teplej vode − slizy – stab. filmotvorná látka pri obaľovaní tbl OH – propylCH3 celulóza − stab. gélov.

akrylovej − biely prášok vo vode takmer nerozpustný − vo vode majú pH asi 3 a viskozitu približne ako voda − koloidný charakter získavajú až po neutralizácii anorg. zásadami (trietanolamin.ochranné koloidy − gély – 12 – 15 % kyselina polyakrylová − tuhý aniónový polymér kys. alebo org.4 % roztok – vehikulum očných kvapiek − slizy – 2. vysoko viskózny gél − na výrobu transparentných gélových základov. roztoku polyvinylalkohol – Polyviol – PVA − so zvyšovaním stupňa polymerizácie sa zhoršuje jeho rozpustnosť vo vode − rozpustný v teplej i studenej vode − jeho roztoky možno sterilizovať − 1. plastické vlastnosti − tepelná stabilita – možná sterilizácia – vhodné na prípravu koloidného infúz. pri výrobe tbl − gély – 10 – 15 % disperzie. zeminami. roztok amoniaku alebo hydroxidu sodného) − po dosiahnutí pH 6 – 7 vznikne transparentný. metakrylovej − vyrábané pos názvom Eudispert − nerozpustné vo vode − viskózne až po neutralizácii alkáliami. SL1) prírodná alebo upravená zemina obsahuje viac Na bentonit. Ea S. kt.  Magma betonity – Bentonitová magma . kvapiek − slizy – stabil. majú atraktívny vzhľad.pre hydratáciu sodných iónov sa vyznačujú veľkým napučiavaním a schopnosťou tvoriť sústavy s gélovou štruktúrov . S. zásypov (stabilizuje) 2 druhy: bentonity sodné. alkalick.ČSL4 súčasť tekut.− slizy – stab.5 – 5 % . na koži prakticky nezanechávajú zvyšok. spojivá granulátov − gély – masť základy Na soľ karboxymetylškrobu – Carboxymethylamylum natricum (SL1) 3) umelé plyméry polyvidón – Kollidon – Polyvinylpyrolidon – PVP − neiónový polymér − zvyšuje viskozitu oč. pôsobia silno chladivo − v topických S a E a hydrokrémoch ako zahusťovadlá polyméry kys. amínmi − stabilizátory topických suspenzií ANORGANICKÉ NAPUČIAVAJÚCE KREMIČITANY A KOLOIDNÝ SIO2 Bentonity – Veegum − ílové zeminy zo skupiny hydratovaných hlinitých kremičitanov bentonity vápenaté – meta alebo subbentonity napučiavajú slabo Bentonit – Bentonitum (ČSL4.

ľanové semeno POUŽITIE . predmiešanie jemne prášk. ak niektoré alkoholy sú použité ako rozpúšťadlá: lieh.slizy možno pripraviť aj maceráciou drog obsahujúcich slizy. propylénglykol PRÍPRAVA HYDROGÉLOV A SLIZOV 1.látok napr. obaľovaných tbl . do kt. napr.− v perorálnych suspenziách – bentonit adsorbuje v sústave prítomné liečivé l. dispergácia jemne prášk.o. ako antacidá a adsorbenty – dispergované gély Mg(OH)2. jednoduché rozpúšťanie 2. navrstvenie (rozprášenie jemne prášk. propylenglykol a pod. kvapalinou. polyméru na povrch rozpúšťadla) 3. sa nerozpúšťa (lieh. p. roztok sorbitolu(65 – 70%) KONZERVANTY metylparabén zmes metyl – propyl parabénu v pomere 2:1 alebo 4:1 antibakteriaálne pôsobia. pást − klzná l. − súčasť zub. Al(OH)3 .riadenie biolog. glycerol. zmes sa spracuje potom ako v bode b alebo c . E a S . v kt. E a S .masťové a čapíkové základy . pri výrobe tbl ROZPÚŠŤADLÁ . z kolýrií. demulcenciá. svojou hygroskopickosťou zabraňujú úplnej strate tekutiny zo systému. sa pridávajú zmäkčovadlá (emolienty).spojivá pri príprave granulátov. za zníženej teploty. kt. zmiešanie jemne prášk.v terapii: antidiaroiká. polyméru s inou práškovanou látkou rozpustnou vo vode.ďalšiu skupinu tvoria: zvlhčovadlá (humekanty). polyméru do rozpúšťadla 4. robia trvale plastickými alebo elastickými (propylénglykol. chránené pred svetlom HODNOTENIE AKOSTI podľa funkcie prípravkov: . a topic. a tým môže spomaliť ich absorpciu − inkompatibilný s aniónovými látkami − sterilizácia kys.technológia: .úprava chuti. ale menej polárnou org. súčasti klyziem.látky pridávané k tvrdým drobivým látkam. susp. ktorej vnímanie sa spomaľuje zvýšením viskozity . peroctovou aj keď je anorganický koloidný SiO2 – Silicium dioxydatum colloidale(ČSL4) Aerosil − aniónový charakter − H2O disperzie na stabiliz. glycerol.látky.nádoby dobre uzavreté. kt. dostupnosti lieč.základnou tekutou zložkou hydrogélov je čistená voda – Aqua purificata lieh . nosových kvapiek.) 5.v diagnostike ako mazivá UCHOVÁVANIE .regulátory viskozity tekutých liekových foriem – stabil. polyméru s vodou miešateľnou.

vizuálne – rovnorodosť disperz. a polyméry AK Arabská guma − Gummi arabicum ČSL4 − Acaciae gummi SL1 − zmes Ca. slizy a gély . POLYMÉRY VO FUNKCII FARMACEUTICKÝCH POMOCNÝCH LÁTOK. Mg. vo vode sa rozpúšťa pomaly.spojivá v granuláte a pri výrobe tbl: hodnotenie vpplyvu na rozpadavosť tbl .5 – 5 % .stabilizátory viacfázových heterogénnych sústav. gély netvorí − Mucilago gumi arabici – 33 % sliz arabskej gumy v kontervačnej vode. masťové základy: reometrické stanovenie štrukt.slizy – stabilizátor emulzií a suspenzií na vnút. − roztoky s obsahom tragantu 2. iónových i neiónových. viskozity.vznik hydrogélov POMOCNÉ LÁTKY NA PRÍPRAVU HYDROGÉLOV A SLIZOV 1) polyméry.čapíkové základy: rýchlosť rozpúšťania a rozpustnosť gélu pri 37 °C 91. SL1) − polysacharid. polyarabínovej − aniónový polyelektrolyt.ČSL4 − na stabilizovanie emulzií a suspenzií na vnút.podmienená prítomnosťou väčšieho počtu hydrofilných skupín. POLYMÉRY AKO MAKROMOLEKULOVÉ LÁTKY . aniónový polyelektrolyt − roztoky do 2% .ich napučiavaním a rozpúšťaním v dostatočnom množstve rozpúšťadla vznikajú molekulové koloidné disperzie (veľkosť častíc 1-1000 nm).gély – masťové základy .prírodné organické polyméry polysacharidy najčastejšie s voľnou alebo esterifikovanou skup.štrukturálne– predstavujú celý polymérny reťazec získaný polymerizáciou alebo polykondenzáciou jednotlivých molekúl nízkomolekulových látok . použitie − spojivo pri výrobe granulátov a obaľ tabliet Tragant – Tragacantha (ČSL4. (disperzia nesmie obsahovať voľným okom viditeľné napúčané častice a klky) .. zistenie miery tixotropie a času regenerácie .rozpustnosť vo vode. K solí kys. použ.

oryzae. egrešový. roztokov na topickú a p.kukuričný škrob A. zahrievanie sústavy na vodnom kúpeli − S a G – spojivo pri výrobe granulátov − G – čapíkový základ . Oryzae amylum – ryžový A. tritici. propylénglykole. zŕn alebo prášku − rozpúšťa sa vo vode. glycerole. makrogole a pod.-.väzbami do veľkých agregátov. algínová (SL1) Acidum alginicum − aniónový polymér − slizy a gély najčastejšie z jej Na+ solí ale aj Ca.stabilizátory E aS. repný a iné − slizy – 1 – 2 % disperzie pektínu – stabilizujú E a S − gély – vyššie koncentrované disperzie s vápnikom – masť základy škroby – Amyla (ČSL4) A. NH4 − slizy. polyméry − jablčný. spôsobia zakalenie a spevnenie disperzie (retrogradujú najmä obilninové slizy.kys. stárnutím retrogradujú − retrogadácia = náhodné spájanie molekúl amylózy H. zemiakové obsahujú menej amylózy) − spojivo pri výrobe granulátov − ako masťový základ slúži glycerogél škrobu želatína (Gelatina animalis ČSL4) Gelatina SL1 polymér AK − amfotérny charakter – obsajuje bázické aj kyslé skupiny − pH roztoku pri ktorom má amfión najvyššiu konc sa volá izoelektrický bod. citrusový. kt. K. teplote 4.spojivo pri výrobe granulátov − gély. solani. Tritici amylum – pšeničný − polysacharidy − v studenej H2O škrobové zrná reverzibilne napučiavajú a len nepatrne menia objem − pri vyššej teplote intenzívne.o. žel. lebo jej molekuly sú najmenej hydratované − získava sa z kostí a kože − želatína A – spracovaním kyselinami − želatína B – spracovaním zásadami − vyskytuje sa vo forme pružných listov. Solani amylum – zemiakový A. pri obyč. aplikáciu − 1 % slizy. pri tomto pH má najmenšiu viskozitu.masť základy pektíny − polyméry kys. želatiny − viskózne disperzie 3. regulátory vis. ireverzibilne napučiavajú – škrobové mazovatenie − príprava S a G – nahriatím škrobovej disperzie v rozpúšťadle na teplotu mazovatenia − škrobové slizy i gély sú lepkavé. nerozpúšťa sa v liehu a acetóne − pri obyčajne teplote – možno pripraviť len roztoky s nízkou konc. Maydis Amylum (SL1). galakturónovej čiastočne esterifikovanej metanolom − anión. napuč. maydis.

slizy. okolo 6 % . základy − vynikajúce mukoadhezívne vlastnosti – súčasť oftalmík gélového charakteru Ca soľ karboxymetylcelulózy − látka podporujúce rozpad − slizy – pri výrobe granulátov OH. rozpúšťadlách: 2.od počtu éterifikovaných OH skupín v glukopyranózovej jednotke − vo vode: 0. očných kvapiek.0 − aj v org. E a S. polyelektrolyt – inkompatibilita s katiónmi. E a S. spojivo pri výrobe granulátov − gély – masť základ Na soľ karboxymetylcelulózy (Karboxymethylcellulosum natricum . polyelektrolyt .0 − dôležitý je aj druh substitúcie a stupeň polymerizácie − ako ochranné koloidy. gélov.ČSL4) − anión. spojivo pri výrobe granulátov.4 – 2. upravujú viskozitu očných kvapiek − gély 10 – 15 % . tekuté kryštály.masť. rozpúšťadlách − napučiavanie a rozpustnosť závisia od priemerného stupňa substitúcie. mastí ÉTERY ŠKROBU karboxymetylškrob – karboxymetyléter škrobu − známy aj ako ultraamylopektín − anión. iónmi ťažkých kovov. E aS.gély − stabilizujú E a S.0 – 3. vlhčivá. filmotvorná látka pri obaľovaní tbl OH – propylCH3 celulóza − stab.etylcelulóza – Hydroxyethylcellulosum (SL1) − hydrofilnejšia ako metylcelulóza − inkompatibilná s trieslovinami a ichtamolom − rozpustná v studenej vode − slizy – stabil E a S. filmotvorné látky metylcelulóza Methylcelulosum (ČSL4 aj SL1) − najlepšie rozpustná v studenej vode − povrchovoaktívna − disperzie do 2 % . pri výrobe obaľovaných tabliet − gély – masť základ OH – propylcelulóza − stabil.2) upravené prírodné organické polyméry ÉTERY CELULÓZY: − skupina derivátov rozpustná vo vode alebo org. upravujú vis. ichtamol ju dehydratuje − rozpustná v studenej i teplej vode − slizy – stab.

4 % roztok – vehikulum očných kvapiek − slizy – 2. alebo org. slizov a gélov v čase potreby − viskozita disperzií – závislá od pH. akrylovej − biely prášok vo vode takmer nerozpustný − vo vode majú pH asi 3 a viskozitu približne ako voda − koloidný charakter získavajú až po neutralizácii anorg. kvapiek − slizy – stabil.5 – 5 % . v krátkom čase – prípr. na koži prakticky nezanechávajú zvyšok. amínmi − stabilizátory topických suspenzií . Ea S. zeminami. pôsobia silno chladivo − v topických S a E a hydrokrémoch ako zahusťovadlá polyméry kys. metakrylovej − vyrábané pos názvom Eudispert − nerozpustné vo vode − viskózne až po neutralizácii alkáliami. plastické vlastnosti − tepelná stabilita – možná sterilizácia – vhodné na prípravu koloidného infúz.− vzhľadom podobný natívnemu škrobu avšak napuč. pri výrobe tbl − gély – 10 – 15 % disperzie. roztoku polyvinylalkohol – Polyviol – PVA − so zvyšovaním stupňa polymerizácie sa zhoršuje jeho rozpustnosť vo vode − rozpustný v teplej i studenej vode − jeho roztoky možno sterilizovať − 1. roztok amoniaku alebo hydroxidu sodného) − po dosiahnutí pH 6 – 7 vznikne transparentný. kt. S. a rozpúšť. vysoko viskózny gél − na výrobu transparentných gélových základov. spojivá granulátov − gély – masť základy Na soľ karboxymetylškrobu – Carboxymethylamylum natricum (SL1) 3) umelé plyméry polyvidón – Kollidon – Polyvinylpyrolidon – PVP − neiónový polymér − zvyšuje viskozitu oč. sa už v studenej vode. alkalick.ochranné koloidy − gély – 12 – 15 % kyselina polyakrylová − tuhý aniónový polymér kys. zásadami (trietanolamin. najvyššia pri 7 − slizy – stab. majú atraktívny vzhľad.

obsahujú aj tlmivé roztoky (citrónanové. ktoré zväčša neobsahujú liečivá . Instilácie. ale aj liečivá so systémovým účinkom .ako vehikulum sa používajú aj rastlinné alebo syntetické oleje s číslom kyslosti do 0. prípadne izotonický roztok NaCl .nesmie sa použiť tekutý parafín a ľanový olej .prípravky určené na aplikáciu do ucha alebo na ušné výplachy sa označujú Auristillae.nosová aplikácia je vyhradená prevažne pre lokálne pôsobiace liečivé látky .5 .nosové masti sú hydromasti. suspenzie. emulzie.nosové a ušné instilácie charakteru roztokov sa pripravujú rozpúšťaním.absorpcia nosovou sliznicou je veľká.sliznicou nosa môžu permeovať liečivé látky rozpustné vo vode aj v tukoch . Biologická dostupnosť liečiv z nosových a ušných instilácií.lieky aplikované do ucha majú lokálny účinok Pomocné látky: . ktoré pôsobia lokálne.prípravky na rozprašovanie sú vodné alebo olejové roztoky.ČSL4: Instillatio emulsa naphazolini nitrici.absorpcia nosovou sliznicou závisí od molekulovej hmotnosti látky .nosové prášky sa aplikujú v podobe práškových disperzií insufláciou .priepustnosť nosovej sliznice sa zvyšuje pri zápaloch .základným vehikulom je voda.makrogolové deriváty uľahčujú miešateľnosť hydrofóbnych vehikúl s nosovým hlienom . Definície: .instilácie (Instillationes) sú kvapalné prípravky určené na vkvapkávanie do telových dutín vystlaných sliznicou . ktoré umožňujú ich aplikáciu vo forme aerodisperzie .boritanový tlmivý roztok a kyselina boritá sa nepoužíva . po ktorom nasleduje filtrácia a plnenie prípravku do nádob s uzávermi uľahčujúcimi ich aplikáciu Prehľad vybraných instilácií: .môžu sa stabilizovať antimikróbnymi látkami Príprava a výroba: . a preto možno tento spôsob využiť aj na vyvolanie systémového účinku . emulzie. Instillatio naphazolini nitrici soluti . oleomasti alebo hydrokrémy Biologická dostupnosť: .lipnutie nosových prípravkov na sliznici sa môže podporiť látkami zvyšujúcimi viskozitu .92.na nosové výplachy slúžia izotonické vodné roztoky. fosforečnanové a trometamolové) .väčšinou sú to roztoky.obsahujú liečivá. suspenzie . nosové prípravky Naristillae .

Vitazulen pri individuálne pripravovaných nosových instiláciách sa často stretávame s roztokmi diacetyltanninoalbuminátu striebra.sú určené na aplikáciu do nosových dutín. vodné nosové lieky dodávané vo viacdávkových obaloch musia obsahovať vhodnú antimikrobiálnu látku vo vhodnej koncentrácii s výnimkou tých.ak treba. napríklad na úpravu viskozity.pri vývoji nosového lieku. pomocné látky zvyšujúce rozpustnosť liečiva alebo stabilizáciu lieku .1. ktoré musia zabezpečiť ich sterilitu. aby sa zabezpečila vhodná veľkosť častíc vzhľadom na predpokladané požitie Uchovávanie: . . ktoré majú zabraňovať vstupu mikrobiálnej kontaminácie . že účinnosť zvolenej antimikrobiálnej látky spĺňa požiadavky ŠÚKL . aby sa dosiahol systémový alebo miestny účinok . polotuhé alebo tuhé prípravky . ktorý má obsahovať antimikrobiálnu látku.uchovávajú sa v dobre uzavretých obaloch .vodné nosové lieky sú zvyčajne izotonické a môžu obsahovať pomocné látky.- Mukoseptonex.pri výrobe nosových liekov obsahujúcich dispergované častice sa musia prijať také opatrenia.štítok na obale udáva: • názov každej pridanej antimikrobiálnej látky • že liek je sterilný.nosové lieky sa dodávajú v jednodávkových alebo viacdávkových obaloch. balení.nosové lieky sú kvapalné.nosové lieky majú byť pokiaľ možno nedráždivé a nesmú mať nežiaduci účinok na nosovú sliznicu a riasinky . na úpravu alebo na stabilizovanie pH.vhodná metóda skúšky a kritériá na posúdenie antimikrobiálnych vlastností sa uvádzajú v článku Účinnosť antimikrobiálnej konzervácie (5.sterilné nosové lieky sa pripravujú z takých látok a takými metódami.pri výrobe. zabrániť kontaminácii a rastu mikroorganizmov . aby sa zabezpečila ich mikrobiologická kvalita .ak je liek sterilný.obsahujú jedno liečivo alebo viac liečiv .ak nie je určené inak. uchovávaní a distribúcii nosových liekov sa musia prijať vhodné opatrenia.3). ak je to vhodné SL1: Ušné lieky – Auricularia: . v ušných instiláciách s liehom a roztokom peroxidu vodíka SL1: Nosové lieky – Nasalia: Definícia: .rozlišujú sa tieto druhy nosových liekov: • nosové instilácie a kvapalné nosové aerodisperzie. obal je vybavený vhodnou aplikačnou pomôckou . uchováva sa v sterilných vzduchotesných poistných obaloch Označovanie: . výrobca musí dokázať. • nosové prášky • polotuhé nosové lieky • nosové výplachy • nosové tyčinky Výroba: . ktoré samy o sebe majú zodpovedajúce antimikrobiálne vlastnosti . Sanorin.

ak má obsahovať antimikrobiálnu látku. nesmú obsahovať antimikrobiálne látky a musia byť naplnené do jednodávkových obalov .sterilné ušné lieky sa pripravujú z takých látok a takými metódami. sa musia prijať také opatrenia. keď je perforovaný bubienok alebo pred chirurgickým zákrokom. musia byť sterilné. rozprašovanie. ktoré musia zabezpečiť ich sterilitu. tento čas nesmie byť dlhší ako 4 týždne. polotuhé alebo tuhé lieky určené na instiláciu. uchováva sa v sterilných vzduchotesných poistných obaloch Označovanie: . aby sa zabezpečila ich mikrobiologická kvalita . uchovávaní a distribúcii ušných liekov sa musia prijať vhodné opatrenia.štítok na obale udáva: • názov každej pridanej antimikrobiálnej látky • že liek je sterilný.ak je liek sterilný. že účinnosť zvolenej antimikrobiálnej látky spĺňa požiadavky kompetentnej autority (ŠÚKL) .rozlišujú sa tieto ušné lieky: • ušné instilácie a aerodisperzie • polotuhé ušné lieky • ušné prášky • ušné výplachy • ušné tampóny Výroba: . vybavených vhodnou aplikačnou pomôckou.uchovávajú sa v dobre uzavretých obaloch .pri výrobe ušných liekov. ak nie je predpísané a povolené niečo iné . aby sa zabezpečila vhodná veľkosť častíc a ich kontrola vzhľadom na predpokladané použitie Uchovávanie: .môžu obsahovať pomocné látky napríklad na úpravu osmotického tlaku alebo viskozity. zabrániť kontaminácii a rastu mikroorganizmov . na úpravu a stabilizáciu pH.ušné lieky sú kvapalné. na stabilizáciu liekov alebo na zabezpečenie zodpovedajúcich antimikrobiálnych vlastností . ktoré majú charakter emulzií alebo suspenzií.Definícia: .pomocné látky nesmú nepriaznivo ovplyvňovať zamýšľaný účinok lieku a v použitých koncentráciách nesmú byť toxické ani miestne dráždivé .ak nie je určené inak.ušné lieky sa dodávajú vo viacdávkových alebo jednodávkových obaloch. za ktorý sa musí obsah spotrebovať po otvorení obalu.lieky určené na použitie do poraneného ucha najmä v prípade.ušné lieky spravidla obsahujú jedno liečivo alebo viac liečiv vo vhodnom vehikule alebo v základe .pri výrobe. na zvýšenie rozpustnosti liečiv. ktoré samy o sebe majú zodpovedajúce antimikrobiálne vlastnosti .pri vývoji ušného lieku. insufláciu do zvukovodu alebo na výplach uší . ak treba. musí výrobca dokázať. ktorá musí zabrániť vniknutiu kontaminantov . balení. ak je to vhodné • pri viacdávkových obaloch čas. vodné ušné lieky dodávané vo viacdávkových obaloch musia obsahovať vhodnú antimikrobiálnu látku vo vhodnej koncentrácii s výnimkou liekov.

z ktorých jedna je rozptýlená v druhej v podobe drobných kvapôčiek .tekuté liečivé prípravky zložené z dvoch vzájomne sa nemiešajúcich alebo obmedzene sa miešajúcich tekutín. Liečivé emulzie Definície: .93.

ktorej plocha je aritmetickým priemerom plôch všetkých meraných kvapiek 3.voda sa z nich ľahko odparuje. na koži vyvolávajú pocit chladu . stredným priemerom: d = Σnidi / Σni .závisí od viskozity vonkajšej fázy.emulzia je tým stabilnejšia čím väčší podiel vnútornej fázy je rozdelený na kvapky.väčšina emulzií má bielu alebo svetložltú farbu 2.rozlišujeme: a) veľmi jemné s polomerom kvapiek do 2 μm b) jemné s polomerom menej ako 5 μm c) hrubé s polomerom viac ako 5 μm .priemer kvapky. stredným objemovým priemerom: dV = 3√Σnid3i / ni .je určená ich vonkajšou fázou 1.veľkosť kvapiek sa udáva: 1.priemer kvapky. miešajú sa so všetkými nepolárnymi kvapalinami. Emulzie o/v: .sú aj tixotropné . Emulzie v/o: .ich farba závisí od indexu lomu obidvoch fáz a od koncentrácie a veľkosti kvapiek vnútornej fázy . nepriehľadné tekutiny .nezanechávajú pocit mastnoty a z povrchu kože sa ľahko zmývajú . .. koncentrácie emulgátora.je dôležitým kritériom pri posudzovaní emulgačnej schopnosti emulgátora.musia sa konzervovať .označujú sa aj ako vodné emulzie 2.emulzie sú spravidla opalizujúce.čím sú kvapky menšie. ktorej objem je aritmetickým priemerom objemov všetkých odmeraných kvapiek 4. ale nerozpúšťajú sa v nich . vhodnosti emulgačnej techniky i zariadenia 3. Viskozita: .majú vlastnosti olejov. zakalené. Veľkosť kvapiek: .25 – 25 μm .tokové vlastnosti sa merajú rotačným viskozimetrom 4.A je plocha rozhrania.polotuhé plasticky deformovateľné emulzné sústavy obsahujúce viac než 10% dispergovanej vnútornej fázy sú krémy (cremores) Vlastnosti emulzii: 1. Optické: . stredným plošným priemerom: dA = √Σnid2i / ni .ni je počet kvapiek s priemerom di 2. vnútornej fázy a stupňa disperzity vnútornej fázy . ale nerozpúšťajú sa v nich . V je objem vnútornej fázy . miešajú sa s vodou a inými polárnymi kvapalinami. tým je stupeň disperzity väčší .väčšina emulzii má charakter nenewtonských kvapalín .majú mnohé vlastnosti vody.emulzie sú polydisperzné systémy s priemerom kvapiek od 0. Miešateľnosť emulzii s inými kvapalinami : . stupňom disperzity = A(cm2) / V(cm3) = cm-1 .tekuté emulzie určené na aplikáciu na kožu sa označujú mazivá (linimenta) alebo emulzné omývadlá (lotiones emulsae) .

tým je prechod zo žalúdka do tenkého čreva pomalší . Septonex . benzén .zloženie vodnej fázy: voda s prídavkom viacsýtnych alkoholov.emulgátory pre emulzie o/v: komplexné emulgátory: cetylstearylalkohol.rýchlosť difúzie sa dá regulovať viskozitou vonkajšej fázy a veľkosťou kvapky vnútornej fázy Pomocné látky na liečivé emulzie: 1. cetylstearylalkohol. Vplyv teploty: . Pomocné látky na perorálne emulzie typu o/v: . galan propylový. kombinácia Polysorbátu 60 a 80 s cetylalkoholom alebo s cetylstearylalkoholom.kváziemulgátory (stabilizátory): arabská guma. Ajatín. tekutý parafín. chlórkrezol. propylénglykolu alebo roztoku sorbitolu . vyššie alifatické kyseliny.liečivá látka sa z perorálnej emulzie absorbuje v hornej časti GIT (tenké črevo) .prechod emulzie GIT-om závisí od jej viskozity. chloroform.antioxidanty: tokoferol. Polawax. a tým vytvárajú podmienky pre koalescenciu až rozpad emulzie . draselné. cetylalkohol. čím je vyššia. tekutý parafín. chlórbutanol a fenylboritan ortutnatý.nebezpečné sú aj teploty pod bodom mrazu vodnej fázy Biologická dostupnosť liečivých látok z emulzie: . sorbitanstearát . voda niekedy s liehom. zabraňujú po aplikácii emulzií o/v úplnému odpareniu vodnej fázy a vykryštalizovaniu v nej rozpustených liečiv . butylhydroxytoluén 3.voda sa z nich neodparuje .konzervanty: metylparabén a jeho zmes s propylparabénom 2. sodné a amónne kombinované so stearínom . tragant. izopropylmyristát a palmitát.. ich zmes 1:1 alebo metylcelulóza .stabilizátory: konzervanty (konzervujú sa emulzie o/v) a antioxidanty (stabilizujú sa emulzie v/o) . vosk z ovčej vlny.zloženie olejovej fázy: rastlinné oleje a tuky.tieto prídavky plnia aj funkciu humektanta – zvlhčovadla: pretože sú hygroskopické. že jej vnútornú fázu neovplyvňuje žalúdočná šťava . izopropylmyristát (palmitát).konštitutívne pomocné látky pre emulzie o/v sú rastlinné oleje.teploty nad 35 oC znižujú viskozitu. Pomocné látky na parenterálne emulzie: . vosky.výhodou podania lipofilnej látky v takejto emulzii je.označujú sa ako mastné alebo olejové emulzie 5. monoglycerid kyseliny stearovej.emulgátory pre emulzie v/o: vápenaté a horečnaté mydlá. glycerolu.tenzidy : Polysorbát 80 a iné Polysorbáty (Tweeny).perorálne sa podávajú iba emulzie typu o/v . Pomocné látky na topické emulzie: . vazelín. zriedkavo s glycerolom.a propylparabén. 70% roztok sorbitolu alebo propylénglykolu . mydlá trietanolamínové. Teginacid. lanalkol. uhľovodíky. butylhydroxyanizol. Emulcera C Spofa (z cetanolu a etoxylovaných vyšších alifatických kyselín).možno použiť emulzné sústavy obidvoch typov .liečivá látka sa z emulzie uvoľňuje spravidla difúziou z vnútornej do vonkajšej fázy a až potom do tráviacich tekutín .konzervanty: metyl. estery sacharózy a lecitín .

Anglická: . Kontinentálna: .emulgátor sa suspenduje v tej fáze.pri jej určovaní sa využíva stanovenie teploty inverzie fáz emulzie . NH4 alebo trietanolamín) .nesmú sa k nim pridávať konzervanty Príprava a výroba emulzii: Výber emulgátora: .emulzie o/v najlepšie stabilizuje zmes emulgátorov .emulgátor sa rozpustí v tej fáze.pri emulgovaní sa pridáva po častiach vnútorná fáza do vonkajšej .vodná fáza: apyrogénna voda .má mať zloženie blízke zloženiu olejovej fázy a musí byť stály pri pH emulzie Technika emulgovania: 1.význam má aj chemický typ emulgátora .emulgovať sa začína pri teplote 70 oC Príprava fáz emulzie: . ako hydroxidy alebo uhličitany (K.optimálna je koncentrácia emulgátora.pri výbere emulgátorov je vhodné opierať sa o systém .systém HLR pomôže vybrať emulgátory tak.pripravujú sa ňou emulzie stabilizované mydlami .stabilizátory: lecitín. oxid olovnatý . nepomáha však pri určovaní ich optimálnej koncentrácie .emulguje sa pri obyčajnej alebo zvýšenej teplote 2. 3.možno použiť anglickú techniku .reagujúcou látkou vodnej fázy emulzie v/o sú hydroxid vápenatý a horečnatý.emulgátor vzniká v priebehu emulgovania reakciou jednej zložky vodnej a jednej zložky olejovej fázy .komplexný emulgátor je zložený z emulgátorového typu o/v a v/o . pri ktorej je teplota inverzie fáz najvyššia . v ktorej je rozpustnejší (vonkajšia fáza) .k jadru sa potom primieša zvyšok vonkajšej fázy. v ktorej je horšie rozpustný .reakcia sa urýchľuje zahrievaním 4. aby zodpovedali polarite olejovej fázy. Na.hodnota HLR emulgátora pre typ v/o : 3 – 6 a hodnota pre typ o/v : 8 – 14 .. primieša sa časť vodnej fázy a mieša sa do vzniku viskóznej emulzie – emulzné jadro . emulgátor sa rozpustí len v časti vonkajšej fázy .reagujúcou látkou vodnej fázy emulzie o/v sú anorganické zásady.do tejto suspenzie sa primieša druhá fáza .keď je obsah vnútornej fázy malý.možno však tiež obidva emulgátory spracovať s olejovou fázou . Z komplexného emulgátora: . In situ: .reagujúcou zložkou olejovej fázy sú: vyššie alifatické kyseliny (súčasť olejov a tukov) .napr.olejová fáza: rastlinný olej (olej na injekciu) . syntetické tenzidy – Pluronic (kopolyméry propylénoxidu s propylénglykolom a etylénoxidom) .inverziu fáz indikuje zmena vodivosti elektrického prúdu alebo prudká zmena konzistencie emulzie . arabská guma sa suspenduje v olejovej fáze.

preto spomaľujú emulgovanie. perorálne emulzie typu o/v – používajú sa na aplikáciu olejov nepríjemnej chuti a vône. vit.1.emulzia je vystavená mechanickému namáhaniu. osobitne to platí pre fázu. nesmie byť chladnejšia Emulgovanie: .vhodná lieková forma na podávanie liečivých látok rozpustných v oleji.v priebehu chladnutia je naopak výhodnejšie miešať pomalšie. požadovaného stupňa disperzity a množstva oleja. tým viac práce treba vynaložiť na dosiahnutie rovnakého stupňa disperzity . ventily a pod. transport – transportom sa pri výrobe rozumie nútený tok emulzie cez čerpadlá. vodná fáza rovnako alebo o 5 stupňov viac. ktorá sa bude dispergovať . rybieho oleja .olejová fáza ako roztok všetkých lipofilných súčastí v nepolárnej kvapaline alebo v zmesi nepolárnych tekutín .práca. ktorú treba vynaložiť.faktory ovplyvňujúce emulgovanie: .samovoľná emulgácia: nastáva pri vzájomnom dotyku dvoch kvapalín. teplota – so stúpajúcou teplotou sa znižuje viskozita fáz a zvyšuje pohyblivosť kvapiek. čo priaznivo ovplyvňuje emulgovanie .2. napr. aby sa čo najrýchlejšie dosiahol čo najvyšší stupeň disperzity vnútornej fázy .keď pri chladnutí nadobudnú zasa dobrú rozpustnosť vo vode. rúra. aby sa už vytvorený stupeň disperzity zachoval . ktorých medzipovrchové napätie je blízke nule . zníži sa aj potrebné množstvo práce .olejová fáza sa zahreje na 65-75 oC. emulgovať treba intenzívnym miešaním. ktoré treba dispergovať . .je to technologický postup. závisí od medzipovrchového napätia. čo má za následok zvýšenie viskozity emulzie Prehľad emulzií. na druhej strane sa zvýšením teploty zníži medzipovrchové napätie.vodná fáza sa pripraví ako roztok všetkých súčasti emulzie rozpustných vo vode .alebo tiež egalizácia .3. nastane inverzia emulzie .spotreba práce pri príprave emulzie v/o je vyššia ako pri o/v .rozdelenie podľa spôsobu aplikácie: 1. tieto účinky teploty podporujú koalescenciu kvapiek.emulzia sa homogenizuje po ochladení na 60-50 oC a potom ešte po vychladnutí na 30 oC alebo na obyčajnú teplotu . to znamená tak..mechanická energia: uplatňuje sa pri emulgovaní trepaním alebo miešaním . spôsob a rýchlosť miešania .teplota ovplyvňuje aj rozpustnosť emulgátora .na povrchu dispergovanej časti sa adsorbuje emulgátor .rýchlosť chladenia súvisí s miešaním. ktoré ju môže deformovať Homogenizácia emulzie: .každá fáza musí byť homogénna. že preferujú vznik emulzie v /o .niektoré emulgátory o/v dobre rozpustné vo vode obyčajnej teploty sa stávajú pri vyšších teplotách až tak zle rozpustnými. ktoré treba chrániť pred deštrukčným vplyvom žalúdočnej šťavy alebo keď ich priamy perorálny príjem nie je možný . ktorým sa hrubá emulzia zjemňuje unifikáciou veľkosti dispergovaných častí .čím je vyššia viskozita.keď sa tenzidom zníži medzipovrchové napätie. sulfónamidy. A a D .emulgovanie: jedna fáza sa disperguje na kvapky a tie sa rozptyľujú v druhej . ich použitie a upotrebenie: .podávajú sa v nich steroidy.homogenizáciou sa zväčšuje stupeň disperzity vnútornej fázy.

topické emulzie o/v – sú vhodné na ošetrenie veľkých plôch alebo vlasatých častí tela. prúd a emulzia v/o nevedie el. stanovenie veľkosti kvapiek 4. Pretože MO sú v ovzduší fixované na tuhých častiach. organoleptické skúšky: vzhľad. označujú sa ako instant Hodnotenie emulzii: 1. parenterálne – sa podávajú emulzné infundibiliá typu o/v 3.do emulzie sa ponoria dve elektródy. predfilter zbavuje vzduch hrubých častíc. Vháňaný čistý vzduch prúdiaci turbulentne víril tuhé častice.na povrch asi 3mm hrubej vrstvy emulzie sa rozptýli niekoľko kryštálov metylénovej modrej (zafarbenie vodnej fázy) – o/v alebo Sudanu III (zafarbenie olejovej fázy) v/o – červené. chuť. aseptické alebo sterilné boxy. vôňa 2. emulzie sa instilujú aj do nosa 5. čistota sa v priebehu dňa zhoršovala. − priestory na prípravu výrobu injekcií a infundibilií Čistý priestor je pracovisko alebo miestnosť v ktorej počet tuhých častíc určitej veľkosti (prach) v objemovej jednotke (m3) je limitovaný. . pozoruje sa vedenie prúdu. Pôvodným typom čistých priestorov boli tzv.3 mikrometra.emulzie v/o sa perorálne nepodávajú 2. MO sa v krátkom čase s priestoru eliminujú.0.8 ms-1 prúdi laminárne. skúšky totožnosti 5.patria sem emulzné mazivá. obmedzenie prachových častíc spôsobuje zníženie mikrobialnej kontaminácie. masážne emulzie. BIOČISTÉ PRIESTORY. Tieto priestory spĺňali nároky na čisté prostredie len čiastočne. ktoré sa uvoľnili činnosťou strojov a aktivitou pracovníkov. pleťové mlieka 4. typ emulzie: určuje sa podľa vlastností jej vonkajšej fázy . farba. emulzia o/v vedie el. Pracovisko s prívodom laminárne prúciaceho čistého vzduchu sa môže považovať za sterilné o 10 15 min po spusrení zaradenia. čím sa docieli neustála výmena vzduchu a vznikajúce nečistoty.  preto laminárne prúdenie vzduchu Ak privádzame vzduch rýchlosťou 0.5 . suché emulzie – sú to prášky získané vysušením emulzie o/v rozprašovaním . Čistenie privádzaného vzduchu – filtračné priehradky. Prefiltrovaný a usmerenený vzduch je v miernom pretlaku.97 % častíc od 0. lebo sa dobre natierajú i zmývajú . prúd 3. Laminárne prúdenie je prúdenie usmernené v smere horizontálnom alebo vertikálnom. obsah liečiva 6. .aplikujú sa v nich antiparazitárne liečivé látky a kortikoidy ..v čase potreby sa z nich pridaním vody a premiešaním veľmi rýchlo pripraví tekutá emulzia. obsah vody 88. jemný filter a vysoko účinný filter zachytávajú 99.

polyvinylidenfluorid. jediný najdôležitejší pre farmaceutickú výrobu je endotoxín. 89. Pyrogény sú mikróbneho aj nemikróbnrho pôvodu. Vyžaduje sa v priestoroch na prípravu a plnenie parenrerálií 2. pri 4. (1 mg formaldehydu na 1 l vzduchu pri relatívnej vlhkosti 70 %.Pracovný priestor sa dezinfikuje prostriedkami vo forme pary alebo hmly. PYROGÉNY. stupeň 600 nepatogénnych MO a 350 000. ktoré sa po naplnení do obalov sterilizujú. prachových častíc v 1 m3. Osobitná starostlivosť sa má venovať osobnej hygiene pracovníka. 4. Endotoxín je zložený z lipopolysacharidov zložených z troch odlišných molekuloých zložiek. Na prípravu a plnenie parenterálií. z ktorých lipid A je zodpovedný za vznik horúčky. BEZPYROGÉNNOSŤ PARENTERÁLNYCH PRÍPRAVKOV Injekcie s väčším objemom ako 5 ml a všetky infundibília nesmú obsahovať pyrogénne látky (vyvolávajúce horúčku). Rýchly a presný dôkaz endotoxínov LAL-test (Limulus amebocyte lysate) umožňuje meranie subpyrogénnej hladiny andotoxínu. 6 hod) 4 stupne s limitmi počtu MO a pracovných častíc: 1. kt savylučuje z gramnegatívnych baktérií. nástroje sa zbavujú pyrogénov spoľahlivo pri teplote 250 °C a expozícii najmenej 30 min. leukocytózu a koagulopatiu. stupni čistoty nie sú limity určené Pri práci v čistom priestore sa predpokladá vhodné sterilné oblečenie pracovníka. viac ako 2000 nepatogénnych MO a 3 500 000 prachových častíc v 1 m3. . Endotoxíny pôsobia aj na aktiváciu komplementu. Test je efektívny pri dôkaze deštrukcie alebo odstránení endotoxínu alebo pri validácii procesu depyrogenácie. v prostredí 1. kovy.sklo. polytetrafluóretylén) majú špecifickú afinitu k endotoxínu destilácia a filtrácia cez vrstvu aktívneho uhlia . 3. polyetylén. stupňa čistoty sa pripúsťa najviac 35 nepatogénnych MO v 1 m3 a 3500 prachových častíc. ODSTRAŇOVANIE ultrafiltrácia (pyrogény predstavujú pomerne veľkú molekulu) − polyamidové a acetátcelulózové membrány v zariadeniach na reverznú osmózu − azbestocelulózové filtre − alifatické polyméry (polypropylén. Endotoxíny sa tak vlastne spália. musí sa vykonať skúuka na ich neprítomnosť. DÔKAZY NEPRÍTOMNOSTI.

NaOH. intenzita zákalu koreluje s koncentráciou endotoxínu. ktorý sa stanoví fotometricky pri vlnovej dĺžke 405 nm. výsledok je možné vyhodnotiť spektrálnym fotometrom a na základe kalibračnej krivky kvantifikovať b) chromogénny test – zo substrátu sa oddelí p – nitroanilin. z kalibračného grafu sa určí obsah endotoxínov c) gélový test – kvantitatívna odpoveď sa získa vytvorením rady zriedených roztokov . tri postupy: a) zákalový (turbidimetrický test). pretože by mala za nádsledok chem.H2O2) je v praxi nepoužiteľná. kt. zmeny v prípravku. pri styku s endotoxinmi koaguluje alebo tvorí gél.Depyrogenácia chemickými činidlami (HCl. LAL-test (Limulus amebocyte lysate) reagens je lyzát z ambocytov kraba Limulus polyphemus.

Tekuté zásypy: (pulveres adspersorii liquidi) .pripravujú sa z liečivých látok nestálych vo vode Vlastnosti suspenzii: . v rôzne koncentrovanom liehu.o.sú koncentrované suspenzie s obsahom tuhej látky do 20% vo vode. Suspenzné omývadlá: (lotiones supensae) . Liečivé suspenzie (suspensiones) Definícia: . vzniká v neflokulovaných suspenziách.na vnútorné použitie p.obsah tuhej fázy býva až do 50% . na vonkajšie použitie suspenzné omývadlá a tekuté zásypy 1. sú to mixtúry. niekedy s liehom Suchá suspenzia (Suspensio sicca) -alebo zložený prášok na suspenziu . ktorý je potrebný na odobratie dávky (podľa ČSL4 po 2 min) Resuspendovateľnosť sedimentu: . stabilizuje sa slizmi .94. z ktorých sa v čase potreby nariedením pripraví suspenzia .keď sa sedimentácia neprejaví dlhší čas.pre vysušujúci účinok na koži sa nazývajú aj vysušujúce suspenzie .koncentrované tixotropné suspenzie určené na vonkajšie upotrebenie .je hlavným akostným ukazovateľom . Mixtúry: .spečený sediment: .disperzie tuhých látok vo vode alebo aromatickej vode.zmes tuhých liečiv a pomocných látok. určené na vnútornú aplikáciu 2.ten ktorý sa v určenom čase a určeným spôsobom rovnomerne nerozptýli. keď sa sedimentované častice krátkym pretrepaním rovnomerne rozptýlia . dispergujúcim prostredím je zmes vody s glycerolom alebo propylénglykolom.disperzie čo najjemnejších práškovaných látok v tekutom prostredí .keď majú častice požadovanú veľkosť . v zmesiach vody s glycerolom alebo propylénglykolom 3.suspenzia sa pokladá za vyhovujúcu.

podľa ČSL 4 pre perorálne suspenzie veľkosť častíc: 80% častíc s priemerom 40 μm 20% častíc do 100 μm . aplikáciu sa uprednostňujú neflokulované suspenzie .vyjadruje sa pojmami flokulovaná alebo neflokulovaná suspenzia.absorpcia zo suspenzie obsahujúcej lieh je rýchlejšia ako z vodných suspenzií .čím je dispergujúce prostredie viskóznejšie.kinetické vlastnosti sa neupravujú -agregétne vlastnosti sa upravujú mydlami.topické suspenzie veľkosť častíc: 80% do 40 μm 18% do 60 μm 2% do 100 μm Agregátny stav: . umelým sladidlom alebo aromatickou vodou . iba ojedinele glycerolu alebo propylénglykolu .perorálne suspenzie (mixtúry): najčastejším dispergujúcim prostredím je voda.suspenzie s hydrofilným prostredím možno riediť hydrofilnými kvapalinami. lieh alebo zmes vody s viacsýtnymi alkoholmi .na parenterálnu a p.tekuté zásypy: obsahujú okolo 50% tuhej fázy v hydrofilnom prostredí vody a glycerolu .agregátne vlastnosti sa upravujú prísadou povrchovoaktívnych látok (Polysorbát 80) .suspendované liečivé látky sa absorbujú v tenkom čreve . .chuť suspenzie sa upravuje sirupmi.na topickú aplikáciu sa uprednostňujú flokulované suspenzie Miešateľnosť suspenzie: .konzervanty: Ajatin a Septonex .MB čistota sa zabezpečuje prísadou 0.o.čím sú častice látky menšie. menia biologickú dostupnosť liečivej látky aj tým. veľkosť častíc a povrchová aktivita sú nástrojom na riadenie biologickej dostupnosti liečivej látky zo suspenzie Pomocné látky v suspenziách: .Veľkosť častíc: . tým sa v ňom molekuly pohybujú pomalšie. teda sa aj absorbujú pomalšie .suspenzia musí mať také reologické vlastnosti aby po pretrepaní tiekla Biologická dostupnosť: . voda s prísadou liehu. liehovými roztokmi mydiel alebo vo vode nerozpustnými tenzidmi (laurylsíran a cetylsíran sodný) . keď tvoria s liečivou látkou komplex .tenzidy podporujú absorpciu zlepšovaním zmáčavosti biologickej membrány . že vplývajú na peristaltiku GIT.všetky tri faktory: viskozita. s lipofilným dispergujúcim prostredím lipofilnými kvapalinami Reologické vlastnosti: . tým rýchlejšie sa rozpúšťajú .pomocné látky používané na úpravu viskozity.3% metylparabénu alebo 0.tuhú fázu tvorí najčastejšie zmes rovnakých častí ZnO a mastenca . absorpciu spomaľujú vtedy.vysoký obsah tuhej fázy podmieňuje vysušujúci účinok .určuje sa polydisperznosť a tvarová rozmanitosť a nepravidelnosť častíc .topické locióny: dispergujúcim prostredím je voda. konc.15% zmesi metylparabénu a propylparabénu 2:1 .kinetické vlastnosti sa stabilizujú organickými polymérmi (metylcelulózou) .

ČSL4 povoľuje spracovať do topických suspenzii gáfor.základná suspenzia mastenec a ZnO (suspensio zinci oxydati) . po odparení rozpúšťadla zostanú adsorbované na časticiach prášku a spolu s nimi sa rozptyľujú  roztretie s hydrofilným tenzidom a zmiešaním rozteru s dispergujúcou fázou 2. Dichlorchinolinolu) . erytromycin.olejové suspenzie: dispergujúce prostredie – rastlinný olej. ktoré boli v prášku a flokuly.stabilizuje sa antioxidantmi (galan propylový a tokoferol) . aby prášok. ktorý sa bude rozptyľovať zodpovedal situ VII .ako adsorpčné uhlie a antacidá .antiseptiká a dezinficienciá (rezorcinol a kys. ktoré vznikli pri jeho styku s kvapalinou. antiseboroiká (susp.) tekuté zásypy: . Ampicilin.koncentrovaná suspenzia získaná predmiešaním sa riedi postupným primiešavaním zvyšku dispergujúceho prostredia .adstringenciá.na zjemnenie suspenzie sa používa homogenizácia koloidnými mlynmi .častá lieková forma ATB (susp.na nemokvajúce zapálené alebo svrbivé miesta . kým sa nerozpoja všetky agregáty.kryštalizácia sa vyvolá zmenou teploty (ochladenie alebo zahriatie roztoku).ich rovnomerné rozptýlenie v suspenzii umožní:  zmiešanie ich koncentrovaných roztokov v prchavých organických rozpúšťadlách s tuhou fázou.dezagregácia sa zrýchli aj tým že sa do tekutiny pridá tenzid . ktoré ju majú tvoriť . upotrebenie: perorálne: .črevné dezinficienciá (susp. mentol.) .viskozita sa zvyšuje mydlami viacmocných kovov alebo koloidným oxidom kremičitým .parenterálne suspenzie: dispergujúcim prostredím je aqua pro injectione alebo olej na injekciu Príprava a výroba suspenzii: 1. ktoré sa mieša s pôvodným rozpúšťadlom alebo zmenou pH Prehľad suspenzii.založené na princípe kryštalizácie liečivej látky z jej molekulovej alebo iónovej disperzie . Kondenzáciou . a kým nie je tuhá látka dokonale zvlhčená .osobitne sa pripravuje tuhá aj dispergujúca fáza .dispergujúca fáza sa pripraví rozpustením všetkých liečivých látok aj pomocných látok v kvapaline alebo v zmesi kvapalín.v kozmetike. balzamy).tuhá látka sa upraví rozdrobovaním a triedením tak. Ichtamoli) . suspenzia síri v liehovom roztoku . éterické oleje.vlastné rozptyľovanie začína predmiešaním tuhej fázy s rovnakým objemom dispergujúcej fázy. pridaním rozpúšťadla.. Rozptyľovaním .kinetická stabilita sa zaisťuje bentonitom alebo koloidným oxidom kremičitým . dechty s acetónom . použitie. Salicylová) omývadlá: .do topických suspenzií sa pridávajú aj husté hydrofóbne kvapaliny (decht.RTG diagnostiká na vyšetrenie GIT (BaSO4 susp. amox. tekutý parafín . ktoré sa nemiešajú s vodou a nedajú sa rovnomerne dispergovať .

suspenzia sa vleje do odmerného valca .adhézne sily sú väčšie ako kohézne Flokulované suspenzie: .pôsobením vonkajších (trepaním) síl sa flokuly ľahko rozpoja Nestabilné suspenzie .v odmernom valci – zisťuje sa objem sedimentu v stanovenom čase . flokuly s vysokým obsahom vzduchu vystupujú k povrchu . chemickou analýzou sa stanovuje totožnosť a obsah liečiv Roztrepateľnost: . veľkosti častíc.uzatvorená liekovka sa 40x obráti o 180 stupňov a späť. najmenšie len veľmi pomaly – supernatant je zakalený .má vyhovovať vlastnostiam a z liekovky samospádom vytekať Stupeň sedimentácie a agregátny stav: . sediment na dne liekovky a na stenách povlaky . Prehľad masťových základov a mastí: Názov latinský slovenský Liekopis Charakteristika .sedimentuje celá dispergujúca fáza súčasne.častice sa vplyvom gravitácie pohybujú. Príklady liekopisných mastí.flotujú .vznikajú z tuhých látok dobre zmáčaných v dispergujúcom prostredí . sedimentujú .takéto suspenzie nie sú vhodné na farmaceutické upotrebenie 95. určenie roztrepateľnosti.v liekovke nesmie zostať neroztrepateľný zvyšok.Hodnotenie akosti suspenzií: . ktorá je nedokonale zmáčaná zostupuje do zhlukov.po pretrepaní: senzorické.po zmiešaní nesmie byť viditeľný sediment Veľkosť častíc: . rýchlosti stupňa sedimentácie.najväčšie častice sedimentujú najrýchlejšie. v ktorých je uzavretá kvapalina aj vzduch = flokuly – sú pospájané Van der Waalsovými silami .tuhá látka. potom častice s menším polomerom. štruktúry.meria sa mikroskopicky Dodatky: Neflokulovaná suspenzia: . Masti. tokových vlastností. preto sa objem zmenšuje a supernatant sa číri Flotovaná suspenzia: .častice nezmáčané.vypočíta sa podľa vzťahu: K = Vk/Vs Vk – koncentračný objem sedimentu Vs – pôvodný objem suspenzie .

lanalcoli Ung. kebuzoni Ung. monostearini Ung. nystatini Ung. octan a vínan hlinitý je adstringens aniónový hydrokrémový základ. paraffini stearínová masť Holtova masť cetanolová masť emulgujúca aniónová masť emulgujúca neiónová masť glycerolová masť lanalkolová masť makrogolová masť monostearínová masť jednoduchá masť mäkká masť parafínová masť ČSL4 ČSL4 ČSL4 ČSL4 ČSL4 ČSL4 ČSL4 ČSL4 ČSL4 ČSL4 ČSL4 ČSL4 ČSL4 ČSL4 ČSL4 ČSL4 ČSL4 ČSL4 ČSL4 ČSL4 ČSL4 stearínový hydrokrémový základ. macrogoli Ung. Krémy. emulsificans anionicum Ung. pripravuje sa z nej oleokrém emulgujúca hydromasť s anionovým emulgátorom o/v určená na výrobu Cremor anionicus emulgujúca hydromasť s neiónovým emulgátorom o/v určená na výrobu Cremor nonionicus hydromasťový základ. emulgátor vzniká z KCO3 a stearínu stearínový hydrokrém zahustený škrobovým hydrogélom obsahujúci Tinctura carbonis detergens ako liečivo emulgujúca oleomasť. obsahuje jednoduchú olovnatú náplasť suspenzná triacylglycerolová oleomasť Ung. obsahuje 10% ichtamolu v lanalkolovej masti suspenzno-emulzná hydromasť s 10% kebuzónu suspenzná oleomasť s nystatínom roztoková oleomasť.Ung. Prehľad krémových základov a krémov: Názov latinský slovenský Cremor aluminii krém s octanom acetico – tartarici a vínanom hlinitým Cremor anionicus aniónový krém Cremor cetylicus cetanolový krém Liekopis Charakteristika ČSL4 ČSL4 ČSL4 oleokrém. acidi salicylici koncentrovaná concentratum salicylová masť Ung. cetylicum Ung. emulgátor cetylalkohol emulgujúci oleomasťový základ. Príklady liekopisných krémov. molle Ung. plumbi simplex Ung. emulsificans nonionicum Ung. emulgátor . emulgátor vosk z ovčej vlny emulgujúci oleomasťový základ. emulgátor vosk z ovčej vlny. cinchocaini chlorati cinchokaínová masť Ung. ichtamoli ichtamolová masť Ung. emulgátor vosk z ovčej vlny suspenzná uhľovodíková oleomasť suspenzná uhľovodíková oleomasť obsahujúca 10% kys. acidi borici bórová masť Ung. simplex Ung. zinci oxydati kebuzónová masť nystatínová masť diachylová masť zinková masť 96. emulgátor monoacylglycerol stearínu emulgujúca oleomasť triacylglycerolu. emulgátor cetylsíran sodný a cetylstearylalkohol oleokrémový základ. emulgátor cetylalkohol. salicylovej uhľovodíková oleomasť s ichtamolom a gáfrom a suspendovaným ZnO emulzná oleomasť s 1% cinchokaínu emulzná oleomasť. emulgátor lanalkol hydromasťový základ makrogolový emulgujúca oleomasť. stearini Ung. glyceroli Ung. gáfrová masť camphoratoichtamolicum s ichtamolom Ung. glycerogél škrobu emulgujúca oleomasť. Holt Ung.

voda 50% neiónový hydrokrémový základ. emulgátor monoacylglycerol stearínu. kyselinami a v/o emulgátor Cremor monostearini monostearínový krém Cremor nonionicus Cremor refrigerans Cremor Aquasorbi neiónový krém chladivý krém Aquasorbový krém . emulgátor lanalkol oleokrémový základ. emulgátor kondenzačný produkt etylénoxidu s vyššími alif. emulgátor Polysorbat 60 a cetylalkohol nepravý oleokrémový základ neiónový hydrokrémový základ.cetylalkohol Cremor lanalcoli Cremor leniens lanalkolový krém zmäkčujúci krém ČSL4 ČSL4 ČSL4 ČSL4 ČSL4 ČSL4 oleokrémový základ. voda 20% oleokrémový základ. emulgátor monoacylglycerol stearínu.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful