Tri Poslať nás hneď po tomto stretnutí rovno na vyučovanie mi pripadalo nenormálne kruté, ale presne to Kirovová urobila

. Lissu odviedli. Pozorovala som ju, ako odchádza, a bola som rada, že vďaka nášmu putu budem môcť aj naďalej sledovať jej citové rozpoloženie. Mňa vlastne najprv poslali ku školskému poradcovi. Bol to staručký moroj, ktorého som si pamätala ešte z čias pred naším náhlym odchodom. Šokovalo ma, že je stále tu. Ten chlapík bol nenormálne starý a už dávno mal byť na dôchodku. Alebo mal dôstojne zomrieť. Celé stretnutie trvalo možno päť minút. Ani len nespomenul môj návrat do Akadémie. Akurát mi položil zopár otázok týkajúcich sa predmetov, ktoré som mala v Chicagu a v Portlande. Porovnal ich s mojím starým záznamom a narýchlo načarbal nový rozvrh. Namosúrene som ho schmatla a pobrala som sa na svoju prvú hodinu. 1. hodina 2. hodina 3. hodina 4. hodina 5. hodina 6. hodina Pokročilé bojové techniky pre strážcov Teória pre osobných strážcov a osobná ochrana 3 Posilňovanie a kondičný výcvik Jazyk a literatúra (pre nováčikov) – Obedňajšia prestávka – Správanie a fyziológia zvierat Matematika

A
upirska akademia 1.indd 32

32

B
5.11.2012 10:01

7. hodina 8. hodina

Morojská kultúra 4 Slovanské umenie

Fúha. Úplne som zabudla, aký dlhý je tu na Akadémii vyučovací deň, či vlastne noc. Nováčikovia a moroji mali doobeda oddelené vyučovanie, čo znamenalo, že Lissu až do obedňajšej prestávky neuvidím – a aj to len za predpokladu, že budeme mať nejaké spoločné hodiny poobede. Väčšinou šlo o štandardné predmety pre vyššie ročníky, takže som dúfala, že je na to celkom dobrá šanca. Tipovala som, že slovanské umenie nie je práve najpopulárnejší voliteľný predmet, a tak som dúfala, že ju tam šupli tak ako aj mňa. Dimitri a Alberta ma na prvú hodinu odprevadili do telocvične pre strážcov, pričom sa tvárili, akoby som ani neexistovala. Ako som tak za nimi kráčala, všimla som si, že Alberta je ostrihaná a má krátky chlapčenský účes, takže jej bolo vidieť odhalený symbol zloženého sľubu a molnijské znaky. Bolo to bežné pre mnohé strážkyne. Zatiaľ mi na tom nejako nezáležalo, keďže som na krku nemala žiadne tetovanie, ale vlasy som si teda nikdy nechcela dať ostrihať. Alberta a Dimitri nič nehovorili a len kráčali, ani keby to bol úplne všedný deň. No len čo sme dorazili na miesto, reakcie mojich spolužiakov svedčili o pravom opaku. Keď sme vošli do telocvične, študenti práve chystali náradie a presne tak ako v jedálni, aj tu sa všetky pohľady okamžite sústredili na mňa. Nevedela som sa rozhodnúť, či sa cítim ako roková hviezda, alebo skôr ako nejaký exot z cirkusu. V poriadku. Ak tu mám nejaký čas pobudnúť, nebudem sa predsa správať, ani keby som sa ich bála. S Lissou sme mali na škole už aj predtým vybudovaný rešpekt a teraz bol ten pravý čas im to všetkým pripomenúť. Prezerala som si nováči-

A
upirska akademia 1.indd 33

33

B
5.11.2012 10:01

kov s vypúlenými očami a roztvorenými pusami a hľadala som medzi nimi nejakú známu tvár. Väčšinou to boli samí chalani. Pohľad sa mi pri jednom z nich zastavil a ledva sa mi podarilo zamaskovať svoj úškrn. „Počuj, Mason, prestaň slintať a utri si ksicht. Ak si ma fakt už musíš predstavovať nahú, venuj sa tomu aspoň vo svojom voľnom čase.“ Všetci tam stáli ohúrení a ticho prerušilo len občasné frknutie alebo zachechtanie, ktoré Masona Ashforda vytrhlo z jeho upreného zízania na mňa. Potom sa na mňa potmehúdsky usmial. Mal hrdzavé vlasy, ktoré mu trčali do všetkých možných strán, a tvár mal posypanú pehami. Vyzeral celkom dobre, ale nie ktovieako sexi. Bol to zároveň jeden z najvtipnejších chalanov, akých som poznala. Predtým sme boli celkom dobrí kamoši. „Hathawayová, ale toto je môj voľný čas. Dnešnú hodinu totiž vediem ja.“ „Čo nepovieš?“ odvetila som. „V tom prípade je potom úplne namieste, ak si ma predstavuješ nahú, však?“ „Predstavovať si ťa nahú je vždy namieste,“ dodal niekto, kto stál nablízku, a ešte viac tým uvoľnil napätie, ktoré tam panovalo. Eddie Castile. Môj ďalší kamoš. Dimitri pokrútil hlavou a odišiel. Voľačo si pritom mumlal po rusky, ale veľmi lichotivo to neznelo. Ale čo sa týka mňa... bez akýchkoľvek problémov som bola opäť jedným z nováčikov. Boli to celkom správne decká, ktorým bolo jedno, kto má aký snobský pôvod, tak ako to bolo v prípade morojov. Celá trieda ma obkolesila a ja som si odrazu uvedomila, že sa smejem a dívam sa na ľudí, na ktorých som takmer zabudla. Všetci chceli vedieť, kde sme boli – zjavne sme sa tu s Lissou stali legendami. Samozrejme, nemohla som im povedať, prečo

A
upirska akademia 1.indd 34

34

B
5.11.2012 10:01

sme odišli, a tak som ich len naťahovala vetami typu tobystealechcelivedietčo a úplne to postačilo. Naša radostná stretávka pokračovala ešte niekoľko minút, až kým k nám neprišiel dospelý strážca, ktorý dozeral na tréning, a nevynadal Masonovi, že zanedbáva svoje povinnosti. Ten mal ešte stále na tvári úškrn, keď sa pustil na ostatných štekať svoje pokyny a vysvetľovať, ktorými cvikmi začneme. Znepokojene som si uvedomila, že väčšinu z tých cvikov nepoznám. „Poďme, Hathawayová,“ povedal a zobral ma za ruku. „Budeš moja partnerka. Pozrieme sa, čo si celý ten čas robila.“ Po skončení hodiny poznal odpoveď. „Príliš si netrénovala, že?“ „Au,“ zastonala som a chvíľku som nebola schopná normálnej reči. Natiahol ruku a pomohol mi vstať zo žinenky, na ktorú ma sotil – asi tak päťdesiatkrát. „Nenávidím ťa,“ utrúsila som a masírovala som si miesto na stehne, na ktorom bude zajtra poriadna modrina. „Keby som sa kontroloval a nešiel naplno, nenávidela by si ma ešte viac.“ „Nó, asi máš pravdu,“ súhlasila som, a zatiaľ čo ostatní odpratávali náradie, ja som sa ledva potácala. „V podstate to dnes nebolo až také zlé.“ „Čože? Veď som práve dostala od teba riadnu nakladačku.“ „Jasné, že som ti dobre naložil. Veď sú to už dva roky. Ale ešte stále stojíš na vlastných nohách, či nie? A to nie je na začiatok najhoršie.“ Posmešne sa uškrnul. „Povedala som ti už niekedy, že ťa nenávidím?“ Hodil na mňa ďalší úsmev, ale potom odrazu zvážnel. „Vieš, dúfam, že to nepochopíš zle... ale si na tom dosť nafigu a absolútne nemáš šancu urobiť na jar skúšky.“

A
upirska akademia 1.indd 35

35

B
5.11.2012 10:01

„Povedali mi, že musím chodiť na extra tréningy,“ vysvetlila som mu. Aj keď mi na tom ktovieako ani nezáležalo. Mala som totiž v pláne dostať nás odtiaľto ešte pred tým, ako sa tými tréningami budem musieť zaoberať. „Budem pripravená.“ „Extra tréningy s kým?“ „S tým vysokým týpkom. S Dimitrim.“ Mason zastal a zahľadel sa na mňa. „Ty budeš mať navyše hodiny s Belikovom?“ „Mhm. A čo je na tom?“ „Len to, že ten chlapík je sám pán boh.“ „Tak trošku preháňame?“ nadhodila som. „Nie, fakt. Myslím to vážne. Teda, väčšinou je ticho a veľmi sa s nikým nebaví, ale keď bojuje... to je fakt bomba. Ak ťa všetko bolí teraz, garantujem ti, že po hodine s ním budeš mŕtva.“ Super. Ďalšia vynikajúca správa. Štuchla som doňho lakťom a odišla som na druhú hodinu. Tento predmet sa zaoberal teoretickými základmi osobnej ochrany pre osobných strážcov a bol povinný pre všetkých maturantov. Bol vlastne tretím pokračovaním v sérii, ktorá sa začala ešte v zimnom semestri tretieho ročníka. To, samozrejme, znamenalo, že aj tu som bola pozadu, ale dúfala som, že ochrana Lissy v reálnom živote ma trochu vyzbrojila. Naším učiteľom bol Stan Alto, ktorého sme za chrbtom volali jednoducho Stan a pri oficiálnom styku Strážca Alto. Bol o niečo starší ako Dimitri, ale nebol ani zďaleka taký vysoký a vždy vyzeral, ani keby bol napajedený. Ale keď dnes vošiel do triedy a zbadal ma tam, vyzeral ešte nahnevanejšie. Spravil si kolo po triede, a keď sa zastavil pri mojej lavici, posmešne vypúlil od prekvapenia oči. „Čo to má znamenať? Nikto mi neoznámil, že na dnešnej hodine budeme mať hosťa. Rose Hathawayová. Aká pocta! Je

A
upirska akademia 1.indd 36

36

B
5.11.2012 10:01

to od vás nesmierne veľkorysé, že ste si na nás našli čas a prišli ste sa s nami podeliť o svoje vedomosti.“ Cítila som, ako mi horia líca, ale preukázala som obrovskú dávku sebakontroly a neposlala som ho do riti. Určite som sa však o to postarala svojím výrazom na tvári, pretože sa na mňa vyškieral ešte viac. Rukou mi naznačil, aby som sa postavila. „Len poďte, poďte! Nebudete predsa sedieť! Poďte dopredu, aby ste mi mohli asistovať pri prednáške.“ Zaborila som sa do stoličky. „To nemyslíte predsa...“ Provokačný úsmev mu zmizol z tváre. „Hathawayová, myslím to presne tak, ako hovorím. Choďte k tabuli.“ V triede zavládlo ticho, ktoré by sa dalo krájať. Stan bol obávaný učiteľ a väčšina žiakov bola ešte stále v šoku, takže sa ani nezasmiali na tom, ako ma ponižoval. Odmietla som porážku a rozhodným krokom som sa vydala k tabuli a otočila som sa tvárou k spolužiakom. Venovala som im nebojácny pohľad a vlasy som si prehodila cez ramená. Od niekoľkých kamarátov som si vyslúžila zopár súcitných úsmevov. Potom som si všimla, že moje publikum je väčšie, ako som si myslela. Niekoľko strážcov – vrátane Dimitriho – sedelo v zadnej časti miestnosti. Mimo Akadémie sa strážcovia sústreďovali na osobnú ochranu jedného chránenca. Tu každému strážcovi pripadla ochrana niekoľkých osôb a navyše tiež museli zaúčať nováčikov. Takže miesto toho, aby sledovali jednu osobu, pracovali na zmeny, počas ktorých strážili celú školu a kontrolovali vyučovanie. „Takže, Hathawayová,“ natešene sa ozval Stan a tiež sa presunul za mnou k tabuli. „Poučte nás trochu a porozprávajte nám o svojej ochrannej technike.“ „Mojej... technike?“ „Ale iste. Pretože predpokladám, že ste mali dopredu vypracovaný – pre nás nepochopiteľný – plán, keď ste z Akadé-

A
upirska akademia 1.indd 37

37

B
5.11.2012 10:01

mie odviedli neplnoletú kráľovskú morojku a vystavili ste ju tak neustálemu ohrozeniu zo strany strigojov.“ Znelo to presne tak isto ako stará známa prednáška od Kirovovej, akurát že tu bolo viac svedkov. „Nikdy sme na žiadnych strigojov nenarazili,“ odvetila som stroho. „Zjavne,“ povedal s úškrnom. „To som si už domyslel, keďže ste ešte stále nažive.“ Mala som chuť naňho zrevať, že možno by som tých strigojov dokázala poraziť, ale po nakladačke, ktorú som zinkasovala na predošlej hodine, mi začínalo byť jasné, že by som asi neprežila ani súboj s Masonom, tobôž nie s ozajstným strigojom. Keďže som nič nehovorila, Stan začal pred tabuľou nervózne pochodovať. „Tak ako ste to urobili? Ako ste sa postarali o to, aby bola v bezpečí? V noci ste radšej nikam nechodili?“ „Väčšinou.“ Bola to pravda – hlavne krátko po našom úteku. Ale po pár mesiacoch bez útoku sme sa trochu upokojili. „Väčšinou,“ zopakoval vysokým hlasom a moja odpoveď zrazu znela neuveriteľne hlúpo. „Takže potom tipujem, že cez deň ste spali a v noci ste boli na pozore.“ „Mmm... nie.“ „Nie? Ale to je predsa jedna z taktík, o ktorej sa píše v kapitole o strážení jednou osobou. Ale moment, to vy vlastne nemôžete vedieť, keďže ste tu neboli.“ Prehltla som v sebe ďalšie nadávky. „Keď sme niekam išli, sledovala som celú lokalitu,“ odvetila som, keďže som cítila potrebu sa obhájiť. „Ale? No to je zaujímavé. A použili ste Carnegieho metódu kvadrantového sledovania alebo skôr rotačný prieskum?“ Ostala som ticho.

A
upirska akademia 1.indd 38

38

B
5.11.2012 10:01

„Aha. Potom tipujem, že ste použili Hathawayovej poobzerajsaokolosebakeďsinatospomenieš metódu.“ „Nie!“ nahnevane som skríkla. „To nie je pravda. Chránila som ju. Pokiaľ viem, ešte stále je nažive, či nie?“ Znova ku mne podišiel a sklonil sa až k mojej tvári. „Pretože ste mali šťastie.“ „Ale strigoji nečíhajú za každým rohom,“ prešla som do protiútoku. „Nefunguje to tak, ako sme sa to učili. Tam vonku je oveľa bezpečnejšie, ako nám tu tvrdíte.“ „Bezpečnejšie? Bezpečnejšie? So strigojmi vedieme vojnu!“ vrieskal. Nakláňal sa ku mne tak blízko, že som mu z dychu cítila kávu. „Hocktorý strigoj k vám mohol pokojne podísť a vykrútiť vám ten váš peknučký krk a ani by ste si nepískli – a navyše by sa pri tom ani trošku nezapotil. Možno ste o niečo rýchlejšia či silnejšia ako moroji alebo obyčajní ľudia, ale v porovnaní so strigojmi ste úplná nula, absolútna nula. Oni sú mocní a ich útoky smrteľné. A viete, prečo sú takí mocní?“ Nemala som v úmysle dopriať tomu chmuľovi potešenie z toho, že sa rozplačem. Odvrátila som od neho zrak a snažila som sa svoj pohľad sústrediť na niečo iné. Padol na Dimitriho a ostatných strážcov. S kamenným výrazom na tvári sledovali moju potupu. „Vďaka morojskej krvi,“ zašepkala som. „Ako prosím?“ opýtal sa nahlas Stan. „Nezachytil som to.“ Znovu som sa otočila tvárou k nemu. „Morojská krv! Sú mocní vďaka morojskej krvi.“ Spokojne prikývol a o pár krokov odo mňa ustúpil. „Áno. Je to tak. Vďaka morojskej krvi sú mocnejší, a tak sa ťažšie dajú zničiť. Zabíjajú a pijú z ľudí aj z dampírov, ale po ničom inom netúžia tak veľmi ako po morojskej krvi. Vyhľadávajú ju. Obrátili sa na temnú stranu, aby získali nesmrteľnosť, a za kaž-

A
upirska akademia 1.indd 39

39

B
5.11.2012 10:01

dú cenu sa ju snažia udržať. Zúfalí strigoji už dokonca napadli morojov aj na verejnosti. Skupiny strigojov zaútočili na presne také isté akadémie, ako je táto naša. Niektorí strigoji chodia po svete už celé tisícročia a celý ten čas sa pasú na generáciách morojov. Zabiť ich je takmer nemožné. A práve preto počet morojov neustále klesá. Nie sú totiž dostatočne silní – dokonca ani so svojimi strážcami –, aby sa ochránili. Niektorí moroji sa už dokonca ani nesnažia pred nimi utiecť a jednoducho sa sami menia na strigojov. A tak ako miznú moroji...“ „... miznú zároveň aj dampíri,“ dokončila som zaňho vetu. „Nuž,“ povedal a jazykom si z pery oblízal vyprsknuté sliny. „Zdá sa, že aspoň niečo ste sa naučili. Uvidíme, či sa dokážete naučiť dosť na to, aby ste zvládli tento predmet a kvalifikovali sa na prax v teréne, ktorá bude budúci semester.“ Au. Zvyšok tej hroznej hodiny som chvalabohu strávila na svojom mieste a dookola som si v mysli prehrávala tie posledné slová. Prax v maturitnom ročníku bola najlepšou časťou celého nováčikovského štúdia. Pol semestra nemajú maturanti žiadne vyučovanie. Namiesto toho je každému nováčikovi pridelený morojský študent, ktorého treba chrániť a sledovať. Dospelí strážcovia nás-maturantov pozorujú a testujú na nainscenovaných útokoch a pri ďalších nebezpečenstvách. Úspešné zvládnutie praxe je takmer rovnako dôležité ako všetky ostatné ročníky dohromady. Úspech môže potom predurčiť, ktorého moroja dostane ten-ktorý strážca po maturite na stráženie. A ja? Ja som chcela len jedinú morojku. Po ďalších dvoch hodinách som sa konečne dočkala úniku v podobe obedňajšej prestávky. Ako som tak kráčala cez školský kampus smerom k jedálni, pripojil sa ku mne Dimitri. Až taký božský nebol – ak si teda človek odmyslí to, ako božsky vyzeral.

A
upirska akademia 1.indd 40

40

B
5.11.2012 10:01

„Zrejme ste videli, čo sa stalo na Stanovej hodine,“ poznamenala som bez toho, aby som sa unúvala s nejakými titulmi. „Áno.“ „A nemyslíte si, že to bolo nespravodlivé?“ „Mal pravdu? Naozaj ste si mysleli, že ste dostatočne pripravená na to, aby ste chránili Vasilisu?“ Pozrela som sa na zem. „Prežila to so mnou,“ zašomrala som si popod nos. „Ako vám dnes išlo bojovanie so spolužiakmi?“ To bola krutá otázka. Neodpovedala som, lebo som vedela, že to nie je potrebné. Po Stanovej hodine som mala ďalší tréning a bolo mi jasné, že Dimitri bol svedkom ďalšej nakladačky, ktorú som tam dostala. „Keď nedokážete zvládnuť ani ich...“ „Áno, áno, viem,“ vyprskla som. Spomalil svoj dlhý krok, aby ho zosúladil s tým mojím, uboleným. „Od prírody ste silná a rýchla. Len potrebujete naďalej neustále trénovať. Venovali ste sa nejakým športom, kým ste boli preč?“ „Samozrejme,“ pokrčila som ramenami. „Sem-tam.“ „Vstúpili ste do nejakých športových tímov?“ „To by už bolo priveľa. Keby som chcela toľko trénovať, mohla som zostať tu.“ Hodil na mňa rezignovaný pohľad. „Nikdy nebudete schopná skutočne chrániť princeznú, pokiaľ sa nezdokonalíte. Vždy budete v niečom pozadu.“ „Budem ju vedieť chrániť,“ prudko som odvetila. „Nemáte žiadnu záruku, že vás k nej pridelia – či už teraz na prax, alebo po maturite.“ Dimitriho hlas bol hlboký a pevný. Najpríjemnejšieho a najkamarátskejšieho doučovateľa mi teda nedali. „Nikto nechce, aby vaše vzájomné puto vyšlo nazmar

A
upirska akademia 1.indd 41

41

B
5.11.2012 10:01

– ale zároveň jej ani nikto nepridelí neadekvátneho strážcu. Ak chcete byť s ňou, potom pre to musíte niečo aj urobiť. Máte k dispozícii vyučovanie. Máte mňa. Je na vás, či to využijete. Keď obe zmaturujete, budete pre Vasilisu ideálnym strážcom – ak preukážete, že ste toho hodná. Ja dúfam, že áno.“ „Lissa, volajte ju Lissa,“ poopravila som ho. Neznáša svoje celé meno a oveľa viac sa jej páči jeho zamerikanizovaná podoba. Odišiel a odrazu som sa už necítila ako nepremožiteľná tvrďaska. Od skončenia predošlej hodiny som už premrhala dosť veľa času. Ostatní už dávno došprintovali do jedálne, aby maximálne využili obedňajšiu prestávku a aby si pokecali s kamošmi. Už som bola skoro tam, keď na mňa zrazu odo dverí ktosi zavolal. „Rose?“ Zahľadela som sa smerom, odkiaľ prichádzal hlas, a zbadala som Viktora Daškova. Stál pri stene, opieral sa o palicu a na prívetivej tvári mu žiaril úsmev. Jeho dvaja strážcovia stáli v príslušnej vzdialenosti neďaleko od neho. „Pán Daš... vlastne... vaša výsosť. Dobrý deň.“ Pristihla som sa včas, ale uvedomila som si, že som takmer zabudla použiť morojské kráľovské oslovenie. Keď sme žili medzi ľuďmi, tituly sme nepoužívali. Moroji si vyberali svojich vládcov z dvanástich kráľovských rodín. Najstaršiemu členovi rodiny patril titul „princ“ alebo „princezná“. Tento titul teraz pripadol Lisse, z jej rodinnej línie zostala nažive už len ona. „Aký si mala prvý deň?“ opýtal sa. „Ešte sa neskončil.“ Snažila som sa nadhodiť nejakú ľahšiu tému na rozhovor. „Prišli ste nás na chvíľku navštíviť?“ „Odchádzam dnes poobede, len čo sa rozlúčim s Natalie. Keď som sa dopočul, že sa Vasilisa – a ty – že ste sa vrátili, jednoducho som vás musel prísť pozrieť.“

A
upirska akademia 1.indd 42

42

B
5.11.2012 10:01

Prikývla som, ale nevedela som presne, čo by som mala povedať. Viktor Daškov bol skôr Lissin priateľ než môj. „Chcel som ti povedať...“ váhavo prehovoril. „Uvedomujem si závažnosť toho, čo si vykonala, ale myslím si, že riaditeľka Kirovová by mala predsa len niečo uznať. Vasilisa bola vďaka tebe celý ten čas v bezpečí. A to je obdivuhodné.“ „Ale nebolo to zase až také, že by som musela čeliť strigojom a tak,“ namietla som. „Ale niečomu si iste čeliť musela, nie?“ „To áno. Raz na nás zo školy poslali psychopsy.“ „To je obdivuhodné.“ „Ani nie. Vyhnúť sa im nebolo až také ťažké.“ Zasmial sa. „Pár razy som s nimi poľoval. Ale až také jednoduché to zase pri ich sile a inteligencii nie je.“ Bola to pravda. Psychopsy patrili k ojedinelým magickým tvorom, ktoré brázdili tento svet bez toho, aby o nich obyčajní ľudia vedeli, a ak na ne niekto niekedy aj natrafil, neveril tomu. Psychopsy sa pohybujú vo svorkách a disponujú akousi schopnosťou nadprirodzenej komunikácie, vďaka ktorej sú pre svoju korisť smrteľne nebezpečné. A navyše sa svojím vzhľadom podobajú na zmutované vlky. „Čelila si ešte niečomu inému?“ Pokrčila som ramenami. „Len sem-tam, ale nešlo o nič podstatné.“ „Naozaj obdivuhodné,“ zopakoval. „Myslím, že som len mala šťastie. Ukázalo sa totiž, že čo sa týka celého tréningového programu pre strážcov, vo všetkom zaostávam.“ Ani keby som počula Stanove slová. „Si šikovné dievča. Dobehneš to. A navyše je tu vaše puto.“ Odvrátila som pohľad. Svoju schopnosť „cítiť“ Lissu som držala v tajnosti už tak dlho, až mi teraz pripadalo zvláštne, že o tom vie aj niekto iný.

A
upirska akademia 1.indd 43

43

B
5.11.2012 10:01

„História je plná príbehov o strážcoch, ktorí dokázali vycítiť, keď boli ich zverenci v nebezpečí,“ pokračoval Viktor. „Štúdium týchto prepojení, ako aj rôznych starovekých zvykov sa mi stalo koníčkom. Počul som, že je to nesmierna výhoda.“ „Asi hej.“ Pokrčila som ramenami. To je ale dobre nudný koníček, pomyslela som si a predstavila som si ho, ako sa prehrabáva v prastarých dokumentoch v nejakej zatuchnutej knižnici plnej pavučín. Viktor naklonil hlavu nabok a jeho tvár prezrádzala zvedavosť. Keď sme spomenuli naše prepojenie, Kirovová aj všetci ostatní mali na tvári presne ten istý výraz. Pripadala som si, ani keby sme boli nejaké laboratórne potkany. „Aké je to – teda ak ti táto moja otázka neprekáža?“ „Je to... neviem. Akoby som v sebe neustále cítila také jemné hučanie a vnímala to, čo ona. Väčšinou ide len o pocity. Nedokážeme si posielať odkazy ani nič také.“ O tom, ako sa dokážem premiestniť do jej mozgu, som mu nepovedala. Tomu som ani ja celkom dobre nerozumela. „Ale opačným smerom to nefunguje? Ona teba necíti?“ Pokrútila som hlavou. Tvár mu žiarila od úžasu. „Ako k tomu došlo?“ „Neviem,“ odvetila som a pohľad som mala ešte stále uprený mimo. „Začalo sa to asi pred dvoma rokmi.“ Zachmúril sa. „Približne v tom čase, keď sa stala nehoda?“ Váhavo som prikývla. Rozhodne som nemala chuť rozprávať sa o nehode. Lissine spomienky boli dosť zlé aj bez toho, aby som do toho montovala svoje vlastné. Pokrútený kov. Pocit horúčavy, potom chladu a zase horúčavy. Lissa sa nado mnou zohýba a kričí... kričí, aby ma prebrala, kričí, aby prebrala svojich rodičov a svojho brata. Ale nikto sa neprebral. Len ja. A aj to považovali lekári za zázrak. Povedali, že tú nehodu som nemala prežiť.

A
upirska akademia 1.indd 44

44

B
5.11.2012 10:01

Viktor zrejme vycítil, že mi je to nepríjemné, a tak to nechal plávať a vrátil sa k svojmu pôvodnému nadšeniu. „Ešte stále tomu nemôžem uveriť. Také niečo sa nestalo už tak dlho. Ale keby sa niečo také stávalo častejšie... len si predstav, aký by to mohlo mať dosah na bezpečnosť všetkých morojov. Kiežby také niečo mohli okúsiť aj iní. Budem to musieť hlbšie preskúmať a zistiť, či by sa to nedalo nejako replikovať aj na ostatných.“ „Mhm.“ Aj keď som ho mala veľmi rada, začínala som byť netrpezlivá. Natalie vždy veľa rapoce a teraz bolo jasné, po ktorom rodičovi túto vlastnosť zdedila. Z obedňajšej prestávky mi stále ubúdalo, a aj keď moroji a nováčikovia majú spoločné poobedňajšie vyučovanie, veľa času na to, aby som sa porozprávala s Lissou, mi nezostane. „Snáď by sme mohli...“ Rozkašľal sa. Bol to záchvat kašľa, pri ktorom sa celý natriasal. Jeho choroba, takzvaný Sandovského syndróm, si vybrala za obeť jeho pľúca a teraz ho čoraz viac približovala k smrti. Prosebne som sa pozrela na jeho strážcov, a tak jeden z nich pristúpil bližšie. „Vaša výsosť,“ povedal zdvorilo, „už musíte ísť dovnútra. Tu vonku je príliš chladno.“ Viktor prikývol. „Áno, áno. A Rose sa určite chce aj najesť.“ Obrátil sa ku mne. „Ďakujem, že si sa so mnou porozprávala. Nevieš si predstaviť, čo to pre mňa znamená, že je Vasilisa v bezpečí – a to vďaka tebe. Jej otcovi som prisľúbil, že ak by sa mu niečo stalo, postarám sa o ňu. Keď ste odišli, mal som pocit, že som úplne zlyhal.“ Zovrelo mi žalúdok, keď som si ho predstavila, ako sa po našom zmiznutí sužuje pocitom viny. Doteraz som sa vlastne nikdy nezamyslela nad tým, aký musel mať náš odchod vplyv na ostatných.

A
upirska akademia 1.indd 45

45

B
5.11.2012 10:01

Rozlúčili sme sa a konečne som vošla dnu. Okamžite som vycítila, že v Lisse stúpol pocit úzkosti. Ignorovala som svoju bolesť v nohách a pridala som do kroku. A takmer som do nej vrazila. Ale ona ma nevidela. Ani tí, čo stáli pri nej: Aaron a to dievča, čo vyzeralo ako malá bábika. Zastala som a snažila som sa načúvať, ale zachytila som už len koniec rozhovoru. Dievča sa naklonilo k Lisse, ktorá viac než čokoľvek iné vyzerala ohromená. „Mne to skôr pripadá, ani keby si to kúpila na nejakej burze. Myslela som si, že členovia veľaváženej Dragomírovskej rodiny majú trochu vyššiu úroveň.“ Pri vyslovení slova Dragomírovskej z nej sršalo opovrhnutie. Schmatla som tú bábikovskú dievčinu za rameno a odsotila som ju. Bola taká ľahká, že sa asi meter potácala a takmer spadla. „Ona má úroveň,“ vyhlásila som, „a práve preto sa tvoj rozhovor s ňou skončil.“

upirska akademia 1.indd 46

5.11.2012 10:01