You are on page 1of 13

3. STAVBA HMOTY.

MODELY ATMOV
Histria S prvmi atomistickmi nzormi na stavbu hmoty sa stretvame u u grckych filozofov Demokrita a Leukippa. Zaviedli pojem atm. Atmy s nedeliten, nezniiten a neustle sa pohybuj v przdnom priestore. Tieto vahy mali viac-menej pekulatvny charakter, neboli podloen pozorovanm ani pokusmi a nedokali sa veobecnho uznania. K atmovej terii sa vracia a po mnohch storoiach J. Dalton, ktorho uenie meme zhrn asi takto: 1. Prvky s zloen z atmov (nepatrnch astc), ktor s nedeliten a zachovvaj svoj charakter pri vetkch chemickch i fyziklnych zmench. 2. Toko je druhov atmov, koko je prvkov. Atmy uritho prvku maj vetky vlastnosti toton. Atmy rznych prvkov sa lia fyziklno-chemickmi vlastnosami. 3. Atmy sa mu navzjom zluova. Priamy dkaz existencie atmov vak dlho chbal. Priniesli ho a vedeck vskumy v 20. storo. Potvrdili nielen existenciu atmov, ale aj fakt, e atmy nie s najmenie astice hmoty, a e maj zloit vntorn truktru, na ktorej sa podieaj elementrne astice. Rozdielnos vo vlastnostiach atmov zvis od potu a usporiadania. Elementrne astice hmoty Z elementrnych astc hmoty s najviac preskman a pre chmiu najvznamnejie elektrny, protny a neutrny. astica elektrn protn neutrn Oznaenie e p+ n Hmotnos v kg 9,106 1031 1,672 1027 1,68 1027 Nboj 1 1 0

Elektrn objavil nemeck fyzik Hittorf r. 1869 pri tdiu elektrickho vboja v zriedench plynoch. Je nositeom najmenieho (elementrneho) zpornho nboja a m v porovnan s protnom nepatrn hmotnos. Pojem protn zaviedol Rutherford (na jeho objave sa podieali viacer vedci). Ide o asticu s najmenm kladnm nbojom. Neutrn objavil Chadwick r 1932. M hmotnos len nepatrne viu ako protn. Je elektroneutrlny. Protny a neutrny sa podieaj na stavbe jadra atmu a nazvaj sa nukleny. Elektrny s rozmiestnen v obale atmu. 33

STAVBA HMOTY. MODELY ATMOV

Atmov (protnov) slo Z vyjadruje poet protnov v atme prvku a zrove poradie prvku i poet jeho elektrnov atm je elektroneutrlny. Nuklenov (hmotnostn) slo A vyjadruje poet nuklenov (p + n). Neutrnov slo N vyjadruje poet neutrnov v jadre atmu. Plat vzah: A=N+Z Zpis prvku
23 11 Na

vyjadruje, e atm sodka m 11 e, 11 p+ a 12 n. Zrove

charakterizuje nuklid. Nuklid je ltka zloen z atmov, ktor maj zhodn protnov (atmov) slo Z a zhodn nuklenov (hmotnostn) slo A. Izotopy s nuklidy, ktor maj rovnak protnov slo, ale lia sa slom nuklenovm, napr. 16O, 18O. Izobary s nuklidy, ktor maj zhodn nuklenov slo, ale lia sa protnovm slom, napr. 40Ar, 40K, 40Ca. Izotony s nuklidy, ktor maj rovnak poet neutrnov.

Modely atmov
Thomsonov model (sendviov, pudingov) atmu je najjednoduch, je statick, predpoklad pravideln rozmiestnenie elektrnov a protnov po celom atme. Rutherfordov model (planetrny) predpoklad, e okolo kladne nabitho jadra obiehaj elektrny po kruniciach podobne ako planty okolo Slnka. Je vak v rozpore so zkonmi klasickej elektrodynamiky (elektrny by sa po uritej dobe museli zrti do jadra tento jav vak nebol pozorovan). Bohrov model. Bohr vychdza z planetrneho modelu, dospel vak k nzoru, e v atmovch rozmeroch neplat klasick elektrodynamika, ale je potrebn vyui predstavy kvantovej terie. Jej zklady poloil Planck. Planck dospel k zveru, e vyarovanie i pohlcovanie energie sa nedeje spojite, ale v tzv. kvantch, energia je teda kvantovan. Vekos elementrneho kvanta energie zvis od frekvencie iarenia. E = hf
h je Planckova kontanta, f je frekvencia

Bohr svoje poznatky zhrnul do tchto postultov. 1. Elektrn sa me pohybova po iba kruniciach, ktor vyhovuj podmienke: n h = 2 m v rn; n = 1, 2, 3 . Ide o tzv. stacionrne drhy. 2. Ak sa elektrn pohybuje po stacionrnej drhe, nevyaruje energiu. K vyiareniu energie djde a pri preskoku e zo vzdialenejej krunice na krunicu bliiu k jadru. Plat Er1 < Er2 < Er3 34

STAVBA HMOTY. MODELY ATMOV

Bohr tie vypotal polomery prpustnch krunc, plat pre ne: r1: r2: r3 = 12 : 22 : 32, priom r1 = 53 pm; (0,053 nm). Ukzalo sa, e Bohrove vpoty sa nedali uplatni pre zloitejie atmy (platia len pre atm H). Sommerfeldov model predpoklad okrem kruhovch drh aj drhy eliptick. Jadro atmu le v ohnisku eliptickej drhy. Vlnovo-mechanick model vychdza z terie zvanej kvantov mechanika, ktorej zklady vypracovali L. de Broglie, E. Schrdinger, W. Heisenberg a M. Born. Tto teria umouje vypota priestor, v ktorom sa e vyskytuje s vysokou pravdepodobnosou (a 99 %). Takto priestor sa vol orbitl. Elektrn sa pritom vyznauje dualistickm charakterom (sprva sa aj ako astica, aj ako vlnenie). Poda Heisenbergovho princpu neuritosti sa ned sasne presne uri hmotnos (presnejie hybnos) elektrnov a ich poloha, ani vypota ich presn drhy a rchlosti. Stav elektrnu v atme, jeho energia a rozloenie elektrnovej hustoty okolo jadra je uren tyrmi tzv. kvantovmi slami. Hlavn kvantov slo n me nadobda hodnoty n = 1, 2, 3, a vyjadruje poradie orbitlu ponc od jadra. Uruje energiu e.

En =

B n2

kde B = 1312 kJ mol1 En je energia 1 mol e (mlov energia)

Najvntornej orbitl m n = 1, je k jadru najbliie a m najniiu energiu. Orbitly s vym n s od jadra vzdialenejie a maj vyiu hladinu energie. Poty elektrnov na vrstvch O, P a Q s len teoretick. Vedajie kvantov slo l me nadobda hodnoty l = 0, 1, 2, (n 1). Uruje tvar orbitlu a iastone sa podiea na energii elektrnu. Na oznaenie rznych orbitlov sa pouva symbolika: n Vrstva max (e) = 2n2 1 2 K L 2 8 3 M 18 4 N 32 5 O 50 6 P 72 7 Q 98 l Typ 0 s 1 p 2 d 3 f

35

STAVBA HMOTY. MODELY ATMOV

Orbitl s m guovit tvar, p orbitly maj tvar priestorovej osmiky s orientovan vo smere os x, y, z; d a f orbitly maj zloitej tvar.

Obr. 4 Rzne typy atmovch orbitlov Magnetick kvantov slo m je zvisl od hodnoty l, priom plat: m = l, (l 1), 2, 1, 0, 1, 2, (l 1), l Uruje orientciu orbitlu v priestore vo vzahu k ostatnm orbitlom. Napr. orbitl p me ma tri rzne polohy oznaovan px, py, pz, vetky maj rovnak energie; nazvaj sa tie degenerovan. Spinov kvantov slo s udva zmysel rotcie elektrnu okolo vlastnej osi. 1 M len dve hodnoty s = . Tieto hodnoty boli zaveden konvenciou. 2 Zpis elektrnovej konfigurcie pomocou kvantovch sel:
11Na: 17Cl:
2 2 1s22s2 2 px 2 p y 2 p z2 3s1

zjednoduene:

11Na: 17Cl:

1s22p63s1 1s22p63s23p5 3p

2 2 2 2 1 1s22s2 2 px 2 p y 2 p z2 3s2 3 p x 3 p y 3 p z ie:

1s Pomocou tvorekov 13Al:

2s

2p

3s

Obsadzovanie orbitlov nie je nhodn, ale riadi sa tmito pravidlami: Pauliho princp. V iadnom atme nemu existova dva tak elektrny, ktor by sa zhodovali vo vetkch 4 kvantovch slach. Ak sa zhoduj v troch kvantovch slach (n, l, m), musia sa li spinovm kvantovm slom. ie v jednom 36

STAVBA HMOTY. MODELY ATMOV

orbitle mu by maximlne 2 e. Takto elektrny sa nazvaj spren a oznauj sa najastejie protismernmi pkami, . Vstavbov princp (pravidlo n + l). Elektrny obsadzuj orbitly v porad narastajcej energie orbitlov, o nemus by v slade s dobudovanm vrstiev na maximlny poet elektrnov (pozri schmu). Na zaiatku schmy (ponc 1s) s rozdiely medzi energiou orbitlov vek, postupne sa zmenuj, a sa energie orbitlov temer vyrovnaj. Pre urenie poradia orbitlov poda ich narastajcej energie pome pomcka vo forme achovnice, ktor tame vodorovne. Uhlopriene sa dozvieme, ak orbitly s na prslunej vrstve. Napr. vrstva N m 4 typy orbitlov s, p, d, f ; vrstva L len dva s a p. Poet prvkov zatia nie je uzavret, preto s aj vrstvy, ktor nemaj ete vetky orbitly obsaden. Pravidlo n + l. Ak nevieme uri poradie obsadzovania posli nm tzv. pravidlo n + l. Vytvorme set kvantovch sel n + l. Najprv sa obsadzuje orbitl, ktor m men set n + l, pri rovnakej hodnote stu m prednos orbitl s niou hodnotou n. Napr. treba rozhodn o porad orbitlov 4d, 4f, 5s, 5p, 5d, 5f, 6s (pozri tab. 1).

Obr. 5 Schma obsadzovania elektrnovch orbitlov v zvislosti od rastceho atmovho sla (bez kvantitatvneho vyjadrenia).

37

STAVBA HMOTY. MODELY ATMOV

Obr. 6 Schma obsadzovania elektrnovch orbitlov v zmysle energetickho princpu a pravidla n + l Hundovo pravidlo (maximlnej multiplicity). Orbitly s rovnakou energiou sa obsadzuj najprv vetky jednm elektrnom; k spreniu elektrnov prde a potom (pozri tab. 3-2). sprvne:
6C:

1s22s2 2 p1 2 p1 , x y

7N: 7N:

1s22s2 2 p1 2 p1 2 p1 x y z
2 1s22s2 2 p x 2 p1 y

2 nesprvne: 6C: 1s22s2 2 p x ,

Zkladn a excitovan stav. Vetky pravidl o obsadzovan orbitlov elektrnmi sa tkaj zkladnho stavu atmu. Atm vak me prejs aj do tzv. excitovanho (vzbudenho) stavu, ktor m voi zkladnmu stavu energiu vyiu. Kad atm me ma cel rad excitovanch stavov, z nich vak vznam maj len tak, ktor ovplyvuj vzbov schopnosti valenn stavy. Napr. z elektrnovho rozpisu atmu bru vyplva, e by mal by v zleninch jednovzbov; jeho typick vzbovos je vak 3. Zleniny bru s odvoden prevane od jeho excitovanho stavu: 1s B zkladn stav (V=1) 38 2s 2p B
*

1s

2s

2p

excitovan stav (V = 3)

STAVBA HMOTY. MODELY ATMOV

Orbitl 4d 4f 5s 5p 5d 5f 6s

n 4 4 5 5 5 5 6

l 2 3 0 1 2 3 0

n+ l 6 7 5 6 7 8 6

Poradie 2 5 1 3 6 7 4

Prvok
1H 2He 3Li 4Be 5B 6C 7N 80

1s

Orbitly 2s 2px 2py

2pz

Tab. 1 Poradie orbitlov poda pravidla n + l

a) b) Orbitl obsaden a) jednm e b) dvoma e

9F 10Ne

Ak je viac excitovanch stavov, meme ich oznai rmskymi slicami, ako napr. pri atme chlru: Zkladn stav Cl 1s 2s 2p Prv excit. stav I. Cl* 1s 2s 2p Druh excit. stav II. Cl* 1s 2s 2p Tret excit. stav III. Cl* 1s 2s 2p 3s 3p 3d N=1 3s 3p 3d N=3 3s 3p 3d N=5 3s 3p 3d N=7

39

STAVBA HMOTY. MODELY ATMOV

Ako vidno zo schmy, pri excitcii djde k roztiepeniu elektrnovho pru s najvyou energiou a k preskoku nesprenho elektrnu do energeticky najbliieho przdneho orbitlu. Od jednotlivch excitovanch stavov sa potom odvodzuj zleniny s rznym oxidanm slom. Spsoby zpisu elektrnovch konfigurci Ako vyplva z doterajieho textu, mono elektrnov konfigurcie prvkov zapisova rznym spsobom, priom platia zasa urit pravidl (aj vnimky). Take si uveme pravidl.*) 1. Zkladn prvky (s a p) obsadzuj toko vrstiev, ak je slo peridy, do ktorej patria. 2. Zkladn prvky (s a p) maj toko valennch elektrnov, ak je slo skupiny, do ktorej patria. 3. Prvky d maj na valennej vrstve zvyajne 2, menej asto 1 e a dopaj (n 1) d orbitly. 4. Prvky f si dopaj (n 2) f orbitly, na valennej vrstve maj zvyajne 2 e. 5. Set e je zhodn s protnovm slom Z. Napr.
13Al:

2, 8, 3 [Ne], 3 Al: 1s22s22p63s23p1 13 2 1 13Al: [Ne] 3s 3p


13Al:

1s
13Al:

2s 3s

2p 3p

3s

3p

tie 13Al: [Ne]

*)

Pravidl platia pre periodick tabuku usporiadan klasickm spsobom do smich skupn.

40

18. PRVKY p3, V.A PODSKUPINA

b)

daje uveden v tabuke sa tkaj bieleho fosforu

Prvky V. A podskupiny maj na valennej sfre 5 e (ns2np3), ku kyslku sa uplatuje maximlne oxidan slo V. Oxidy R2O5 s anhydridmi kyseln, z nich najsilnejia je HNO3, s rastcim Z sila kyseln kles. S vodkom tvoria hydridy typu RH3; amoniak je stly, s rastcim Z kles stlos hydridov, take bizmutn BiH3 je nestly u pri obyajnej teplote. Pokm dusk sa sprva ako typick nekov, fosfor jav aj niektor vlastnosti kovov (ierny), arzn a antimn s polokovy a bizmut je kov. Pozornos budeme venova predovetkm N a P. Vskyt: Dusk von vo vzduchu (asi 78 %V), viazan v NaNO3 lsky liadok, dleit biognny prvok (bielkoviny, nukleov kyseliny); fosfor len viazan, 3 Ca3(PO4)2 Ca(OH)2 fosforit, Ca5F(PO4)3 apatit, dleit biognny prvok (fos140

PRVKY p3, V.A PODSKUPINA

fatidy, fermenty, estery, vo forme Ca3(PO4)2 v kostiach a zuboch), arzn FeAsS arzenopyrit, As2S3 auripigment, NiAs nikeln, As4S4 realgr, antimn Sb2S3 antimonit, Sb2O3 valentinit, bizmut zriedkavo rdzy, Bi2S3 letenec, Bi2O3 oker. Vroba: Dusk sa vyrba fraknou destilciou skvapalnenho vzduchu; laboratrne sa d zska: a) vedenm suchho vzduchu cez rozeraven meden sieku, T b) termickm rozkladom: NH4NO2 N2 + 2 H2O T c) termickm rozkladom: (NH4)2Cr2O7 Cr2O3 + N2 + 4 H2O Fosfor sa vyrba redukciou Ca3(PO4)2 koksom na kremiitom piesku: Ca3(PO4)2 + 3 SiO2 + 5 C 2 P + 3 CaSiO3 + 5 CO Arzn sa vyrba termickm rozkladom FeAsS bez prstupu vzduchu: T FeAsS FeS + As Sb a Bi sulfidy sa preved praenm na oxidy a tie sa redukuj koksom, alebo elezom. Vlastnosti: F: dusk je plyn (g), bez farby, chuti a zpachu, skvapalnen i tuh je bezfarebn, vo vode temer nerozpustn. Fosfor je znmy v 3 modifikcich biely, erven a ierny (elektricky vodiv), prechod je mon zmenou teploty; tieto modifikcie sa znane lia fyziklnymi a chemickmi vlastnosami. Fosfor je vo vode nerozpustn, rozpa sa v CS2, v C6H6 a inch organickch rozpadlch. Ch: dusk tvor stabiln molekuly N N , je mlo reaktvny, za obyajnej teploty sa zluuje len s ltiom, reaguje za tepla.
t NO2 NO O2 + t MxNy M +

+ H2 t, P, kat.NH3 N2
t + CaC2 CaCN2

Reaktivita fosforu zvis od modifikcie, najreaktvnej, samozpaln a jedovat je biely fosfor P4 (nesmie sa chyta holou rukou, vstrebva sa cez pokoku rozpa sa v tukoch).
t P4O10; P4O6 O2 + t P2S5 S + t MxPy M +

P4

+ Cl2 PCl3; PCl5 + MOH PH3 + HNO3 H3PO4

141

PRVKY p3, V.A PODSKUPINA

Zleniny duska: N2 pouva sa ako inertn atmosfra (ak treba zabrni styku s O2), na vrobu zlenn duska. NH3 amoniak bezfarebn plyn (g), prenikavho zpachu, lept sliznicu, je jedovat, ahko skvapalniten. Vyrba sa priamou syntzou prvkov (). Tvor amnne soli, vyrba sa z neho HNO3 a dusinany. Plynn amoniak reaguje s halognvodkmi na amnne soli.

NH4OH hydroxid amnny vodn roztok amoniaku, obsahuje NH3, NH + 4 a OH, je slab zsada. Sprvnej zpis je NH3H2O. (NH4)2SO4 sran amnny dleit duskat hnojivo. NH4Cl chlorid amnny salmiak, pouva sa pri spjkovan. N2H4 hydrazn, je dvojstna slab zsada

hydrazn

hydroxylamn

NH2OH hydroxylamn je taktie slab zsada. Hydrazn aj hydroxylamn maj siln redukn vlastnosti, pouvaj sa ako redukovadl. NxOy oxidy duska, dusk tvor celkom p oxidov (N2O, NO, N2O3, NO2, N2O5), vznam maj vak len NO a NO2, oba s jedovat. NO oxid dusnat vyrba sa oxidciou amoniaku alebo vzdunho N2 4 NH3 + 5 O2 4 NO + 6 H2O N2 + O2 2 NO NO2 oxid dusiit vznik samovonou oxidciou NO: 2 NO + O2 2 NO2 HNO2 kyselina dusit je slab, nestla kyselina, soli s dusitany; aniny NO2 v pitnej vode s mimoriadne nebezpen najm pre mal deti.

142

PRVKY p3, V.A PODSKUPINA

HNO3 kyselina dusin bezfarebn kvapalina, siln kyselina, siln oxidovadlo, oxiduje kovy (okrem Au, Pt), schematicky: M + HNO3 MNO3 + NO* + H2O
*

) namiesto NO mu vznikn aj in rozkladn produkty HNO3 (N2O, NO2, NH2OH, NH4+) nie vodk !!!

Priebeh reakcie zvis od druhu kovu a od koncentrcie HNO3. Vodk me vznikn len pri reakcii vemi zriedenej HNO3 a Ca resp. Mg. Niektor kovy sa HNO3 (konc.) pasivuj (Fe, Sn, Cr). Oxiduje aj nekovy, priom v konc. HNO3 za horca vznikaj oxidy s najvym oxidanm slom a z nich kyseliny: C CO2 H2CO3 S SO3 H2SO4 P4 P4O10 H3PO4 Kyselina dusin sa pouva na vrobu vbunn, trhavn a traskavn, je aj dleit nitran inidlo v organickej chmii (). HN3 kyselina azidovodkov (azoimid) je o nieo slabou kyselinou ako kyselina octov, silne jedovat bezfarebn kvapalina. Jej soli s azidy, mnoh s vbun, najm azidy akch kovov (AgN3, Pb(N3)2...). Azid sodn sa pouva ako npl do airbagov. V zlomku sekundy sa prudko rozklad za vzniku vekho mnostva duska: 2 NaN3 2 Na + 3 N2 Zleniny fosforu: Px fosfor sa prevane spracva na oxid, kyselinu fosforen, hnojiv a postrekov ltky. Fosfor sa pouva aj pri vrobe zpaliek, bol zneuit aj na vrobu zpalnch bmb (Napalm). PxOy oxidy fosforu vznikaj horenm fosforu, oba oxidy s dimry P4O6 a P4O10 (siln dehydratan inidlo). Od P4O6 je odvoden kyselina fosforit H3PO3, ktor je nestla a za tepla reaguje a na H3PO4 a PH3 (monos vbuchu). Od P4O10 s odvoden viacer kyseliny: polykyseliny fosforen (HPO3)n HPO3 kys. hydrogenfosforen
H 2 PO 4

H4P2O7 kys. tetrahydrogendifosforen P4O10 H3PO4 kyselina trihydrogenfosforen


HPO 2 4 PO 3 4

dihydrogenfosforenan sodn NaH2PO4

hydrogenfosforenan sodn Na2HPO4

fosforenan trisodn Na3PO4

143

PRVKY p3, V.A PODSKUPINA

V molekulch oxokyseln, ak je dostatok atmov kyslka, sa atmy vodka viau na kyselinotvorn atm cez kyslk: H O H O O H O P O H O P O P O H O H O O H kyselina trihydrogenfosforen kyselina tetrahydrogendifosforen

Uveme ete H3PO2 kyselinu trihydrogenfosforn; je prkladom kyseliny, kde N(O) < N(H), v tejto kyseline iba 1 atm vodka sa viae na atm fosforu cez atm kyslka, 2 atmy vodka sa viau priamo na atm fosforu, vzba je nepolrna H a takto vodk sa ned nahradi kovom, preto existuj iba soli typu: MIH2PO2, nie I I M 2 HPO 2 , ani M 3 PO 2 !

H O P O H
Iba tento vodk mono substituova kovom

kyselina trihydrogenfosforn H3PO4 sa vyrba rozkladom Ca3(PO4)2 kyselinou srovou: Ca3(PO4)2 + 3 H2SO4 2 H3PO4 + 3 CaSO4 alebo oxidciou fosforu pomocou HNO3: P + 5 HNO3 H3PO4 + 5 NO2 + H2O Analytick reakcie: Dkaz NO 3 sa rob prstencovou (krkovou) skkou tak, e k vzorke sa prid erstv roztok FeSO4 a premiea sa, zmes sa podvrstv H2SO4 (konc.); na rozhran oboch vrstiev sa v prtomnosti NO 3 objav hned prstenec. Skka nie je pecifick. Dkaz PO 3 : 4 2 PO 3 + 3 BaCl2 Ba3(PO4)2 + 6 Cl 4
PO
3 4

farba zrazeniny biela


3

+ 3 AgNO3 Ag3PO4 + 3 NO FeCl3 FePO4 + 3 Cl

lt, vlokovit bledolt

PO 3 + 4

144