Voyager 1 na hranici solrneho systmu

Nedvno sme sa mohli v mdich dota o prevratnom pokroku sondy voyager 1, ktor poda vetkho opustila nau heliosfru a ocitla sa v priestore ktor, sa u fakticky nenachdza v naej slnenej sstave. Sonda Voyager 1, tak isto ako jej sestersk druica Voyager 2, s bezpochyby jedny z najasnejch prstrojov ktor kedy lovek vyhotovil. Nzory na to i sonda opustila alebo neopustila hranice naej slnenej sstavy sa vak lia a nikdy, nie je dob necha sa strhn bombastickmi titulkami mdi. 20.3.2013 vydala NASA stanovisko, poda ktorho Edward Sotne (projektov vskumnk, Kalifornskho Technologickho Intittu, Pasadena, Kalifornia) oznamuje: Tm Voyager si uvedomuje, sprvy e Voyager 1 opustil nau slnen sstavu. Ale po dohode tmu Voyageru sa zhoduj, e Voyager 1 stle neopustil n solrny systm a nedosiahol medzihviezdny priestor. V Decembri 2012, tm hlsil e, sonda Voyager 1 sa nachdza v novom priestore nazvanom magnetick dianica, miesto kde, energeticky bohat astice dramaticky menia smer svojej drhy. Predpoklad sa e, zmena smeru magnetickho poa je, poslednm kritickm indiktorom dosiahnutia medzihviezdneho priestoru a tto zmena doposia nebola pozorovan [1]. Poda predchdzajcich sprv vesmrne plavidlo Voyager 1 vstpilo do doposia neobjavenho novho priestoru, ktor iadna vesmrna sonda predtm nedosiahla. Predpoklad sa, e toto je posledn etapa pred dosiahnutm medzihviezdneho priestoru. Vskumnci hovoria o tomto novom regine ako o magnetickej dianici nabitch astc, pretoe magnetick pole nho Slnka je spojen s magnetickm poom medzihviezdneho priestoru. Tento regin dovouje opusti priestor (heliosfru), nzkoenergetickm nabitm asticiam, skupine nabitch astc, ktor slnko emituje v podobe slnenho vetra okolo seba, a naopak dovouje asticiam prenika do vntra naej slnenej sstavy vysoko energeticky nabitm asticiam z vonku, teda medzihviezdneho priestoru. Pred vstupom do tohto regin, sa nabit astice dostavaj do priestoru kde chaoticky poletuj vo vetkch smeroch. Tm Voyageru usudzuje, e tento regin sa stle nachdza vo vntri naej slnenej bubline pretoe smer magnetickch siloiar, magnetickho generovanho naim Slnkom sa stle nezmenil. A je to prve tto zmena magnetickch siloiar, za ktor sa povauje existencia hranice medzihviezdneho priestoru. Poda Edwarda Stone-a aj napriek tomu e, Voyager 1 stle neopustil prostredie naej slnenej sstavy, u teraz meme cti ako to vyzer v medzihviezdnom prostred, tam vonku, pretoe astice poskakuj sem a tam na tejto magnetickej dianici. Verme e toto je posledn as naej cesty k medzihviezdnemu priestoru [2]. Nae najlepie odhady tvrdia e sme pravdepodobne iba par mesiacov nanajv rokov od medzihviezdneho priestoru. Existencia tohto novho priestoru nazvanho magnetick dianica nebol predpokladan, ale od misie Voyager, musme predpoklada i nepredpokladaten.

Od Decembra 2004, ke sonda prekroila bod vo vesmre nazvan terminan ok, vesmrne plavidlo skmalo najvzdialenejiu heliosferick vrstvu, zvan heliosheat obal naej slnenej sstavy. V tomto mieste, sa radilna zloka rchlosti slnenho vetra nhle spomal z nadzvukovej rchlosti (cca 400 km/s na 130 km/s) [3], a dostva sa do turbulentnho stavu. Po 5 a pol roka ke sa sonda nachdzala v tomto prostred, sa slnen vietor spomalil na nulu. Intenzita magnetickho poa v toto ase zaala klesa. Data, z dvoch prstrojov, umiestnench na sonde, ktor maj za lohu mera energiu nabitch astc zaznamenali e plavidlo prv krt vstpilo do magnetickej dianice 28.7.2012, potom tto zmena odznela, ukazuje sa e ete par krt sonda zaznamenala vkyvy v intenzitch tchto hodnt. Zmena sa tkala hlavne 1.9 2.7 MeV protonov a atomov hlia, [4]. 25. 8. 2012 u vkyvy ostali stabiln (intenzita galaktickho kozmickho iarenia vetkch sledovanch energi od 2 400 MeV), o dokazuje homognnos prostredia v ktorom sa sonda nachdza. Poda Stamatios-a Krimigis-a (hlavnho zodpovednho rieitea projektu, ktor ma na starosti prstroje na merania nzko energeticky nabitch astc, Johns Hopking Applied Physics laboratory) : Ak budeme posudzova stav iba, poda nabitch astc, mem usdi e sme dosiahli medzihviezdny priestor., Musme ale bra do vahy, o nm o stave sondy hovoria vetky prstroje a iba as nm uke, i s nae interpretcie o hranici sprvne. Poda Leonarda Burlaga (lena magnetometrckho tmu) sa nachdzame v magnetickom priestore, ktor sa nepodob iadnemu priestoru v ktorom sa sonda nachdzala poas svojej cesty, priestor je teraz 10 x intenzvnej ako pred terminanm okom. Data magnetickho poa sa ukzali by kovm, pri posudzovan i sonda opustila priestor terminanho oku alebo nie. A oakvame e tieto data nm prezradia kedy prv krt vstpime do medzihviezdneho priestoru. NASA predpokad e sa obe sondy Voyager 1 a Voyager 2 odmlia za 8 rokov teda v roku 2020, [5]. Referencie: [1] http://voyager.jpl.nasa.gov/news/voyager_update.html [2] http://www.jpl.nasa.gov/news/ [3] Richardson, et al. 2008 [4] Webber W.R., McDonald F.B., Recent Voyager 1 Data Indicate that on August 25, 2012 at a Distance of 121.7 AU Fromthe Sun, Sudden and Unprecedented Intensity Changes were Observed inAnomalous and Galactic Cosmic Rays, Geophysical Research Letters, 2013, accepted article [5] http://www.national-geographic.cz/detail/sonda-voyager-1-objevilamagnetickou-dalnici-a-opousti-slunecni-soustavu-34498/

Obrazky: http://voyager.jpl.nasa.gov/mission/index.html