OBSAH

Predslov ..................................................................................................................= .................... 9 Predslov k druhmu v yd a n iu ..................................................................................................... 12 Predslov k tretiemu vy d a n iu ..................................................................................................... 14 t. O om je logika 1.1. Kde vade nm me logika pomc? ...................................... 15 1.2. Logick hdanky .......................................................................... 18 1.3. Paradoxy a logika ....................................................................... 20 1.4. O om logika nie je: logika a poriadok nie je to ist ........................................................................ 23
1 .5 . Logika neskm a zkonitosti skutonho myslenia ................. 25

[((^A

))

'- > ?

1.6. Gramatick pravidl verzus logick .........................................27 1 .7 . D sa naui logicky myslie? ................................................... 28 1.8. Vea prvd o tom istom alebo plat, e kad m svoju pravdu? ............................................. 29

1.9. Logicky zluiten tvrdenia o tom istom .................................................................32 2. Sofistika a logika (Aristotelovsk logika) 2 . 1. Sofistika alebo ako mono dokza, e priateov otec je pes .................................... 33 2 .2 . Subjekt-prediktov truktra vroku ......................................................................... 39 2 .3 . Logick tvorec ............................................................................................................... 45 2 .4 . Deduktvne vyplvanie a kategorick sylogizmus ..................................................... 47 3. Vyplva z prems, ako si meme zachrni ivot? (Vrokov logika) 3.1 . K lasick vrokov logika - jej princpy ....................................................................... 57 3 .2 . Konjunkcia ........................................................................................................................ 59 3 .3 . Negcia .............................................................................................................................. 62 3 .4 . Disjunkcia a alternatva .................................................................................................. 63 3 .5 . Implikcia .......................................................................................................................... 65 3 .6 . Vyjadruje implikcia prinn vzbu? ......................................................................... 66 3 .7 .... vtedy, k e ......................... ............................................................................................... 72 3 .8 . ...vtedy a len vtedy, k e ................................................................................................. 74 3 .9 . ...len vtedy, k e .................................................................................. ............................. 75 3 . 10 . ..., ibae.......... ........... ................................................................................................... 79

3.11. ...,in a k ................................................................................................................................. 82 3.12. ani n ie ..., ani n ie ...............................................................................................................83 3.13. L ogick usudzovanie ................................................................................................... 86 3.14. U sudzovanie vo vrokovej logike ............................................................................ 87 3.15. O dvoden pravidl sprvneho usudzovania a logick zkony ...............................96 3.16. Tabukov metda - tautolgie, kontradikcie, neutrlne fo rm u ly ..........................108 3.17. A k o ted a zisti o nejakom sudku, e je logicky sprvny ...................................... 112 3.18. Rieenia logickch hdaniek ...................................................................................... 123 l . R ozum ie p a p a g j to m u , o h ovor? O om v lastne s v razy jazy k a ? 4.1 . Pojem a m eno pojm u .................................................................................................... 129 4.2 . Obsah a rozsah pojmu .............................................. .................................................... 131 4-.3. Predsudok: bezobsan pojm y .................................................................................... 133 4 .4 . Rozsahov pom ery p o jm o v ........................................................................................... 134 4 .5 . m ir rozsah pojmu, tm chudobnej obsah p o jm u ? .........................................136 4 .6 . Pojem verzus predstava ................................................................................................. 138 4 .7 . Veernica = z o rn ic a ......................................................................................................... 144 4 .8 . Zm ysel a denott mena ................................................................................................. 149 4 .9 . Stavitesk princpy v logickej smantike? .................................................................. 153 4 .1 0 . Rovnocennos, rovnoznanos a mnohoznanos slov ........................................ 156 S . P red ik to v logika S . I . Kde nevystam e s aristotelovskou a vrokovou logikou? ..................................... 159 5 .2 . P red ik ty ............................................................................................................................. 161 5 .3 . In d iv d u ................................................................................................................... ......... 169 5 .4 . Indivduov prem enn a kv an tifik to ry............................................... ...................... 174 5 .5. V stavba formlneho jazyka prediktovej logiky ................................... ................ 180 5 .5.1. Jazyk a m etajazyk ....................................................................................................... 180 5 .5.2. Slovnk jazyka PL ...................................................................................................... 182 5 .5.3. Syntaktika ........................................................................................... .......................... 183 5 .5.3.1. Gramatika - utvrajce pravidl ................ ...................................................... 183 5 .5.3.2. Pravidl logickho odvodzovania .............................................................. .......... 185 5 .5.4. Intepretcia logickho kalkulu ................................................................................ 190 5 .6. Jazyk prediktovej logiky prvho rdu ..................................................................... 5 ,7. K orektn dosadenie za prem enn ................................................................................ 194 5 .8. Zkladn pravidl odvodzovania v PL ..................................................................... 196 5 .9. O hodnotenie premennch .........'................................................................................... 199

5.10. Smantick - interpretan funkcia............................................................................201 5.11. Intepretcia ................................................................. ................................................. 202 5.12. Pravdiv verzus logicky pravdiv ............................................................................. 207 5.13. Rovnocennos vrazov vo vrokovej a v prediktovej lo g ik e ................................209 5.14. Odvoden pravidl a zkony PL ............................................................................... 210 5.15. Prklady a ich rie e n ia ................................................................................................ 217 6. A ko m u statick p o jm y p o stih o v a m eniacu sa rea litu ? 6.1. K to je vznamnej: B ill Clinton alebo prezident USA? .......................................... 230 6.2. Jazyk a logicky mon svet ......................................................................................... 236 6.3. Ako mu nemenn pojm y postihova dynamick realitu? ..................................241 6.4. K entaurusje polok-pololovek. Kentaurovia vak neexistuj. O om vlastne hovorme? ................... ,............................................................. 247 6.5. Kto objavil 11. plantu Slnenej sstavy? ..................................................................254 7. H ovorm e v benej rei z sad n e o inom ako v m atem atik e? 7.1. N evedko si mysl, e Zem j e kockat. Me to by pravda...................................... 265 7.2. Z m y se l v ra z u j e t m , o o m j e v ra z ? ....................................................................268 7.3. K o n tru k c ie v e rz u s v sle d o k k o n tru k c ie .............................................................273 7.4. Znova o synonymii; tru k t ra v ra z o v v e rz u s tru k t ra k o n tr u k c i...............2 7 5 7.5. Je medzi prirodzenm jazykom a jazykom matematiky naozaj priepas? ...................................................................................................... 276 8. M e b y v n ejakom ja z y k u i m eno to h to ja zy k a ? 8.1. Nepomenovaten v ja z y k u ............................................................................................. 279 8.2. M e by v jazyku jeho meno? ...................................................................................... 282 8.3. Paradox pomenovania ...................................................................................................... 285 8.4. A ntinm ia luhra:od paradoxu k pravde .................................................................. 286 8.5. Paradox h o li a ................................................................................................................. 289 8.6. Naozaj Sokrates vedel, e ni nevie? ....................................................................... 290 8.7. S sebevzan tvrdenia vdy paradoxn? .............................................................. 291 8.8. Existuj nedokzaten pravdy? ................................................................................. 294 9. D oplnky L B oolova algebra lo g iky .........................................................................................................304 II. Aristotelov kategorick sylogizmus z pohadu B oolovejalgebry (Vety ako rovnice a usudzovanie ako v p o e t)............................................... 307

III. Pravidl tvorenia dkazov - strategick pravidl odvodzovania pre vrokov logiku systmu prirodzenej d edukcie.................................................. 320 IV. D kazy odvodench pravidiel a zkonov vrokovej lo g ik y ................................. 327 V. Dkazy odvodench pravidiel a zkonov prediktovej logiky ..............................339 VI. Elementy terie m n o n .................................................................................................... 352 VII. Teria definci....................................................................................................................369 V n . Argumentcia (slovnek zkladnch typov argum entov)........................................ 378 IX. Dkaz existencie Boha u Toma Akvinskho z inne j p rin y ...............................383 X. V lastnosti logickch systmov a formalizovanch teri (Zklady metalogiky a terie m odelov)................................................... .............389 Vecn register .............................................................................................. Menn register ....................................................................................426 Zoznam zkladnch logickch k o n t n t .....................................427 Literatra 428 ............. 421

PREDSLO V

Populmo-vedeck kniha Logika pre kadho je uren - ako napove d u jej samotn nzov - kadmu, kto m zujem o logiku a logick analzu prirodzenho jazyka. Je to kniha z oblasti modernej filozofickej logiky, ktor je na rozdiel od matematickej logiky zameran na potreby uvateov prirodzenho jazyka. Prirodzen jazyk ako svoj kadodenn nstroj potrebuj pouva dostatone presne a logicky korektne nielen stredokolci a tudenti humanitnch faklt vysokch kl, ale aj vetci t, ktorch kvalita vkonu zvis od presnosti vyjadrenia a adekvtnosti tex tovho zachytenia mylienok, kde z formulci maj jednoznane vypl va elan logick dsledky. itateovi nehroz iadna zplava symbolkov a formlnych dkazov symbolick apart je pouvan v minimlnej miere, priom itate nepo trebuje vbec iadne predben znalosti z logiky a okrem benej znalosti a ovldania prirodzenho jazyka sa predpoklad iba zkladn intucia poj mov, ako s pojmy mnoina a funkcia. Kniha m niekoko horizontov obtianosti a ani nebolo zmerom auto ra, aby m ohla by hladko pretan jednm dychom. Prv tyri kapitoly tematicky i nronosou zodpovedaj tomu, o sa o logike uievalo u ns na gymnzich (a inde vo sveta aj stle u) a o by mohol i mal z logiky vedie kad kultrne rozhaden lovek. Samotn vklad je okorenen rznymi logickmi hdankami, hlavola mami, zvedavmi otzkami a problmami, ktorch rieenie had autor spolu s itateom, priom sa itate oboznamuje s logickm apartom, potrebnm na ich rieenie. N a ilustrciu logickch pravidiel, zkonov a princpov s uvdzan prklady, ktor s spravidla formulovan v priro dzenom jazyku a vzat z benho ivo ta. itate najskr me njs nielen vodn vklad toho, o je logika, kde vade nm me pomc, ale aj to, kde s hranice jej pouitenosti, resp. kde ju meme nanajv iba zneui. al vklad sleduje postup, ktor sa v zkladnch obrysoch kryje s vvinom logiky v dejinch: od sofistiky cez aristotelovsk logiku k stoickej vrokovej logike. Vetko je vak vysvetovan z pohadu a na pozad modernej logiky. Dleitou

kapitolou je tvrt kapitola o smantike, kde okrem tradino-logickho vkladu toho, o om s vrazy jazyka (obsah pojmu, rozsah pojmu at.) s prstupnm spsobom vysvetlen princpy modernej fregeovskej smantiky. Druh horizont nronosti tvoria ostatn tyri kapitoly - tto ltka spo lu s prvmi tyrmi kapitolami pokrva (a v nieom aj prekrauje) ltku zkladnch vysokokolskch kurzov logiky na humanitnch fakultch (fi lozofia, filologick kombincie, psycholgia, sociolgia, prvo, politol gia, urnalistika, pedagogick kombincie). Samozrejme, ani tto as kni hy nie je uren iba tudentom, ale kadmu, pre koho je prirodzen jazyk chlebom ivota, kto sa potrebuje o najpresnejie vyjadrova, kto chce s istotou usdi na logick zver z podmienok uvedench napr. v zmluve, kto chce vedie kls logicky korektn a pragmaticky zmyslupln otzky. Okrem prediktovej logiky tu itate me njs na zklade objasnenho intrumentu logicky monho sveta vysvetlenia starch problmov: ak je rozdiel medzi osobou a radom, ktor zastva (napr. Bill Clinton ver zus prezident USA); ako mu nemenn pojmy postihova dynamick realitu; ako je to s existenciou neexistujcich bytost; zklady terie otzok a odpoved a pod. V siedmej kapitole s prstupnm spsobom vysvetlen tzv. intenzionlne kontexty (XY si mysl, e ... a pod.) a na zklade radiklne korigovanej smantickej schmy je ukzan prekvapu jca sptos prirodzenho jazyka s jazykom matematiky. V poslednej kapitole itate me njs spsoby rieenia niektorch znmych antinmi (antinmia luhra a pod.) a niektor zaujmav problmy spt s vkladom povahy jazyka, pomenovania a sebevzanch tvrden, priom sa autor sna osvetli a uvies trochu na prav mieru patafyzick vklady najznmejieho, no hdam najzrteuvanejieho (meta)logickho tvrdenia o existencii nedokzatench prvd. Pri koncipovan populrneho vkladu autor vyuil mnoh postupy a prklady, ktor u patria do folklru logickej obce - bu ich pvodca je neznmy, alebo je to kolektvne dielo, ku ktormu priloili svoju tehliku mnoh autori (a nie je vdy jasn, ktor autor ktor tehliku). Preto tieto zdroje ani nemu by bliie uvdzan. riedlami, z ktorch autor najviac erpal, s: z antiky okrem prc dnes najznmejieho grckeho myslitea Aristotela postupy vkonom v logike urite nemenieho, hoci veobecne

menej znmeho stoika Chrysippa, o ktorom sdob udia vraveli, e ak by sa bohovia zaoberali logikou, tak by to bola Chiysippova logika; z predmodemch logikov je to najm vynikajci B. Bolzano a z modernej logi ky najm prce klasikov - G. Fregeho, B. Russella, R. Camapa a A. Churcha. Vlastn vklad vrokovej a prediktovej logiky sa opiera o rozpracovanie systmu prirodzenej dedukcie v prcach L. Borkowskho. Z prc sas nch logikov sa autor opiera najm o koncepciu transparentnej intenzionlnej logiky P. Tichho a prce P. Cmoreja. Autor akuje P. Cmorejovi nielen za pozorn pretanie rukopisu, mnostvo oprv, rd a pripomienok, ktor zlepili kvalitu a zrozumitenos mnohch pasi knihy, ale pri tejto prleitosti najm zato, e autora svojho asu takpovediac voviedol do sveta logiky ako uite i ako kolega. V Bratislave 3.8.1994 Frantiek Gahr

Predslov k druhmu vydaniu

Niektor veci zraj k lepiemu asom, niektor veci opravami, doplo vanm, brsenm a cizelovanm. Pre vno plat zrejme to prv, pre knihy skr to druh. V tomto druhom vydan autor urobil oproti prvnmu nieko ko oprv, zmien a doplnkov, ktor - ako dfa - vylepia obsah a itate nos knihy. Mnoh opravy, zmeny a doplnenia vychdzali z upozornen a pripom ienok tudentov, za kter im autor primne akuje. A u to rje van predovetkm prof. PhDr. P. Matemovi, DrSc. nielen za to, e ho osobne upozornil na njden chyby, ale aj za to, e pozitvne ocenil tto publikciu. S poteenm vyslovuje poakovanie RNDr. M. Du, CSc. za podrobn pretanie a neobyajne priatesk recenziu prvho vydania. V neposlednom rade akujem svojmu kolegovi dr. V. underlkovi, PHD., za pozorn pretanie niektorch doplnkov knihy a za cenn pripomienky a rady k ich pvodnm formulcim. Autor rozril kniku o dev doplnkov - apendixov. Prv dva doplnky sa tkaj Boolovej algebry : v prvom autor podva jej strun nrt; v druhom podva dkazy vetkch modov kategorickho sylogizmu v hoolovej algebre. V treom doplnku charakterizuje pravidl tvorenia dkazov strategick pravidl dokazovania. tvrt a piaty apendix sa tka dkazov odvodench pravidiel a zkonov vrokovej, resp. prediktovej logiky; pedagogick prax si vyntila potrebu ich dostupnho zverejnenia. V ies tom doplnku autor uvdza strun prehad najzkladnejch pojmov z terie mnon spolu s niektormi prkladmi, ktor pre humanisticky orientova nch tudentov demontruj vhodn pouitie terie mnon. V siedmom doplnku je vklad terie defincii a v smom je slovnek najznmenjch typov argumentcie (vtane eristickch skokov). Posledn doplnok sa tk najdleitejch vlastnost logickch systmov a formalizovanch teri spolu s elementrni terie modelov; alej s v om uveden rozrenie pre diktovej logiky prvho rdu (P L l) na PLl s identitou a na PL druhho rdu. Niektor asti z problematiky, ktorej s venovan doplnky, neboli doteraz po slovensky publikovan. Kniha je doplnen o vecn a menn re gister, zoznam symbolov a na konci knihy je uveden prehadn zoznam logickch pravidiel a zkonov.

Autor si bol vedom u pri prvom vydan, e sa ned pre predpoklada n typy itateov na ploche jednej kniky poda vyerpvajci a svisl vklad logiky od Aristotela a po najmodernejie terie. Ani si tak cie nekldol. Aj preto pre itatea s hlbm zujmom napr. o logick smanti ku a modeme poat problematiku pojmov odpora k aliemu tdiu niektor prce, uveden v zozname pouitej literatry - napr. monografiu P. M atemu Svet pojm a logika, ktor vyla v roku 1995 v Prahe. V Bratislave, 29.8.1998 F. G.

Predslov k tretiemu vydaniu Roky pouvania knihy Logika pre kadho pri vube mi priniesli niektor nov sksenosti, ktor ma viedli k menm pravm jej textu. Reagoval som na sksenos, e tempo vkladu v niektorch vcelku tri vilnych astiach (naprklad Vennove diagramy pri kategorickch sylogizmoch i niektor dkazy) bolo pre nezanedbaten as tudentov na podiv rchle a vytvralo pre ich pochopenie danej ltky ako prekonaten bariru. Zrejme to svis s poklesom matematickho vzdelania te rajch populci maturantov, podmienen aj nepovinnosou maturity z ma tematiky. V tchto astiach som zvolil o najjednoduch a o najpomal postup. V novch prkladoch, najm pre vrokov a prediktov logi ku som vyuil sksenosti s vuby logiky pre prvnikov a seminrne pr ce, ktor pod mojm vedenm vypracovali tudenti, ktorm tmto chcem poakova za spoluprcu. V tomto treom vydan som doplnil niektor vysvetlenia tak, aby boli zrozumitenejie, opravil som zisten chyby, pre klepy a doplnil som literatru najm o niektor novie tituly a vloil som nov doplnok Dkaz existencie Boha u Toma Akvinskho z inne'jpr iny. akujem vetkm kolegom i tudentom, ktor prispeli ku skvalitne niu textu. Vo Svtom Jure, 12.12. 2003 F. G.

I. O OM JE LOGIKA

1.1. Kde vade nm me logika pomc Bonifc: Logika je tak zvltna veda, e nm me pomc skoro vade tam, kde vstupuje do hry jazykov komunikcia. Logika nm me zachrni ivot, zska bohatstvo i vymota sa z bludiska, pravdae, iba pokia sa o tom rozhoduje silou argumentu, a nie argumentom sily. Servc: Ako vdy, preha. Nechce hdam poveda, e logika sa zaober vetkm. Bonifc: To v iadnom prpade. Obvam sa, e si v mojej formulcii prehliadol slovko me a cel podmienku - tam, kde vstupuje do hry jazykov komunikcia. K tomu prvmu - i auto ns me dovies do elanho ciea, ale nem us - a k ho nevieme vbec poui alebo ho pouije me zle. K tomu druhmu - i auto meme spene poui iba v uritch podmienkach - napr. tam, kde s zjazdn cesty, ale nie na prepravu po mori. Ako a kde pouijeme logiku, nezle od logiky, ale od ns. Servc: Ako tomu mm rozumie? Hdam chce poveda, e kad m svoju logiku a zle od neho, ako a kde ju pouije. Bonifc: Stle mi nerozumie. Ve i fyzika je tie ibajedna, ale niektor ju pouvaj na kontruovanie jadrovej bomby, in na zostrojenie jadrovho reaktora a niektor ju nepouvaj vbec. To vetko zvis od okolnost mimo fyziky. Rovnako to je i s logikou. Servc: Vedel by si m a presvedi o tom, e tdium logiky je vbec potrebn? Bonifc: Mm ti dokza , e tdium logiky je potrebn. Servc: no. Bonifc: ,A ko vak bude vedie, e to bude naozaj dkaz, a nie iba klam?

Servc: Hm. Bonifc: No vid, u len nato, aby si vedel, i tdium logiky je alebo nie je potrebn, potrebuje tudova logiku. Take som ti dokzal, e t dium logiky je potrebn. Servc: Hm. Dobre, tvoje zdvodnenie je aksi rafinovan a neviem voi nemu ni namieta, ale sks mi bliie vysvetli, kde je teda logika potrebn. Bonifc: Lepie to pochop na prirovnan: ak a bolia zuby, ide k zubrovi, ak m odtrhnut podovu na topnkach, zjde k obuvnkovi, ak nevie vypota nejak rovnicu, obrti sa na matematika. Ak probl my mus ma, aby si bol nten pta sa na ich rieenie logika? Servc: i je alebo nie je nieo logick. Bonifc: Neznme vysvetuje neznmym. Poksim sa ti ukza pou itie logiky na jednoduchch prkladoch. Pravdivos tvrden, e vetky kovy sa teplom rozahuj a me je kov, skma fyzik. Ak s tieto tvrdenia (sdy) pravdiv, tak nemusme robi iadne alie fyziklne pozorovanie na stanovenie pravdivosti tvrdenia, e me sa teplom rozahuje. Pravdivos Ivrdenia p, e v zozname vetkch novodobch rmskych cisrov nie je ani jedna ena, zisuje historik. A kje vak pravdiv, potom bez alieho historickho skmania iba na zklade logickch vzahov a poznatku q, e M ria Terzia bola ena, vieme, e bene rozren tvrdenie, e Mria Terzia bola rmska cisrovn, je ne pravdiv, lebo je v rozpore s tm, e obe tvrdenia p, q s pravdiv. Historik matematiky skma, i je pravda, e B. Bolzano (1781-1848) zaviedol ako prv pojem mnoiny do matematiky i to, i sa B. Bolzano narodil v Prahe. Ak si over, e oba sdy s pravdiv, tak u na zklade logiky me tvrdi, e ako prv zaviedol pojem mnoiny do matematiky rodk z Prahy. Ak je pravdiv sd, e pjde tudova na Univerzitu Komenskho ale bo na Karlovu univerzitu a nie je pravda, e pjde tudova na Karlovu univerzitu, tak logickm dsledkom je pravdivos sdu, e pjde tudova na Univezitu Komenskho. Ak s pravdiv sdy (t.j. mylienky, ktor vyjadrujeme oznamovacmi vetami - v logike vrokmi), e vetky elmy s cicavce a vetky psy s

elmy, tak logicky meme usdi, e vetky psy s cicavce, bez toho, aby sme skmali, i psy maj mliene azy a pod. Strune povedan, pravdivos mnohch sdov zvis od stavu vec a ned sa uri bez pomoci sksenosti i dmyselnch experimentov. Sprv nos sudku vak meme zisti nezvisle od toho, i poznme, ak je empiricky (sksenostne) zistiten stav vec, a to porovnanm logickej truktry sudku so truktrou pravidla logicky sprvneho usudzovania. Takto metda zisovania logickej sprvnosti usudzovania nevyaduje iaden experiment a opiera sa iba o logick znalosti a o logick analzu sudku; takto metdu zvykneme tie nazva analytickou metdou. Ka d, kto sprvne usudzuje, riadi sa logickmi pravidlami, i u intuitvne, alebo vedome. Logika skma tak vzahy medzi pojmami, ktor zvisia od spsobu ich spojenia do sdu, resp. vzahy medzi sdmi, ktor zvisia od spsobu spojenia jednoduchch sdov do zloench sdov. Z gramatic kho hadiska zloen sdy, ktor skma logika, s vyjadrovan priraova cmi a niektormi podraovacmi svetiami. Poznanie tchto vzahov logi ka vyuva predovetkm pri skman toho, i niektor sd vyplva z inch, t.j. logika skma sprvne usudzovanie. Vyie uveden prklady boli vlast ne ukkami rozlinch sudkov. To, e s logicky sprvnymi sudkami, zabezpeuje logick truktra predpokladov, a nezvis to od toho, ako sa veci v skutonosti maj. Analogicky - to, e zloen molekula je elektricky neutrlna, nezvis od toho, i ide o chemicky spojen sodkov katin s chlrovm aninom alebo draslkov katin s flurovm aninom, ale iba od toho, i je spojen katin s rovnomocnm aninom . Chmia skma spsob skladania jedno duchch ltok ponc atmami v chemicky zloen ltky - molekuly roz linej zloenosti a po obrovsk molekuly organickch zlenn, vzniknut zreazenm niekokch stovk i tiscok jednoduchch molekl. Logika tie skma skladbu - kontrukciu, ale nie molekl, ale pojmov a sdov. Jednoducho povedan, logika skma kontrukciu stavieb zloe nch z inch tehliiek ako skma napr. chmia. Zkladn tehliky - jedno duch - atomme pojmy mu by poskladan do vch blokov-paneIov a z tchto blokov mu byt: skontruovan ete vie bloky, a po ucelen stavbu. Taltto sa meme na logiku pozera ako na teriu zvlt

nych kontrukci - kontrukci, na ktor je zameran kadho myse, ke mysl urit pojem, sd i sudok. Napr. ak si Janko Hrako mysl, e jedna a jedna s dve a Hucklebeixy Finn si mysl, e one plus one are t\vo, tak ich myse je upriamen na t ist kontrukciu, vyjadre n v m edzinrodnom jazy k u aritm etiky vrokom 1+1=2 . ie, nezle na tom, v ktorom prirodzenom i umelom jazyku je mylienka vyjadren, i tak si meme rozu mie, ak chpeme t logick kontrukciu, ktor je v jednotlivch vetch zachyten a ktor je tm, o maj takto vety v rozlinch jazykoch spolon. Teraz ti opem tak ivotn situcie, ktor by si bez schopnosti logic kho myslenia nevyrieil.

1.2. L ogick h d an k y

Logick hdanka .l: Ako zska krovstvo. Jeden mdry kr mal troch synov - povedzme, e jednm si bol ty a jedno krovstvo, ktor chcel pre necha niekomu mladiemu. Kee deli veci na tri rovnak diely nie je vdy ahk (napr. 100 zbrojnoov, je den hrad, jednu korunu a jedno ezlo) a, na dvaok, krovstvo by sa roz delenm mohlo oslabi, tak sa rozhodol, e krovstvo dostane najmdrej z jeho synov. Preto vyhtal pre svojich synov skku, kde kad z nich me prejavi svoju mdros. Kr vzal tri ierne a tri biele iapky, zavie dol synov do tmavej miestnosti, posadil ich tak, aby kad z nich videl na ostatnch, nasadil kadmu iapku tak, aby nevedeli ak (my vieme, e

kadmu bielu). Ich lohou bolo v prpade, e uvidia na hlave aspo jedn ho bielu iapku, zdvihn ruku a pritom o situcii poveda o najviac na zklade vlastnej mdrosti, priom na vlastn iapku si nevideli. Kr osvetlil miestnos, vetci synovia zdvihli ruku a po chvli jeden z nich povedal: Ja mm tie bielu iapku. Kr dal krovstvo prve tomu synovi. Otzka: Ako tento syn logicky usdil, e m bielu iapku? (Rieenie je na str. 123)

LH2.:Ako njs cestu z bludiska. Predstav si, e si v bludisku a stle nevie njs cestu von, hoci u bldi tak dlho, e si na smr vyhladnut a unaven. Tvojou poslednou ndejou s dvaja bratia na rzcest, ktorm vak me da iba jednu zisovaciu otzku (na ktor sa odpoved no alebo nie). Problm spova v tom, e jeden z nich je pravdovravn (vdy hovor pravdu) a druh je noto rick luhr (vdy hovor nepravdu), pri om nevie, ktor je pravdovravn a kto r luhr. Otzka pre teba: Akou otzkou doke poda odpovede jednho z nich zisti cestu k vchodu z bludiska a zachrni sa pred istou smrou vyhla dovanm a vysilenm? (Rieenie je na str. 124)

LH3: Ako si zachrni ivot na ostrove xenofobickho vladra. Plav sa na lodi, ktor stroskot na tesoch v blzkosti ostrova, ktorho vldca nem rd cudzincov, hoci m zmysel pre logiku. Aby sa na ostrove nemohli usadi iadni cudzinci a pritom by vladra nemohli oznai za otvorenho poruovatea udskch prv, vydal dekrt, poda ktorho sa samozrejme kad cudzinec me na ostrove usdli, ale najprv mus pove

da jeden vrok. Ak tento vrok bude vyjadrova pravdiv sd, tak cudzi nec bude zastrelen, ak bude vyjadrova nepravdiv sd, tak bude obese n. Mus uzna, e tento vladr bol napokon vekorys. Otzka: Ak vrok ti zachrni ivot? Servc: Zd sa mi, e som to u nie kedy poul. T hdanka m urite riee / O Q ; y nie. Bonifc: Chce poveda, e tm v rokom je T hdanka m uite rieenie? Servc: Samozrejme nie. Bonifc: No ve preto, lebo ak m hdanka rieenie, potom by tento vrok vyjadroval pravdiv sd a teba by zastrelili, a ak hdanka nem rieenie, tak by a obesili. Poviem ti ete jednu pekn hdanku. (Rieenie je na str. 124)

Sevc: Maj tieto hdanky vbec rieenie ? Bonifc: Samozrejme. Niektor dokonca viacero. Servc: s,Tak mi ich povedz. Bonifc: Vsledky ti mem poveda, ale o z toho, ke nebude rozu mie tomu, ako som k nim priiel. Jednoducho musme s krok za krokom a vytvori si prostriedky na ich rieenie. Ak chce, budeme to robi spolo ne. M to okrem inho i t vhodu, e sa nau riei nielen tieto hdanky, ale i vetky obdobn a neukrtim a o poteenie zo samostatnho objavova nia. Vyskame si to na mnohch zaujmavch prkladoch a vsledky vet kch si bude mc overi na konci kapitoly 3. o vrokovej logike. 1.3. Paradoxy a logika Bonifc: Logika vznikla i preto, lebo naprklad niektorch starogrc kych filozofov rozuovali niektor sofisti a ich preiban hdanky i ich prefkan spsoby presvedovania.

Servc: Ako to mysl? Uve nejak prklady, aby som si vedel uro bi predstavu. Bonifc: Dobre, uvediem ti niekoko starch paradoxov i klamnch sudkov. LH5:KrokodIsky sofizmus Bersky krokodl na Nle ukradol jednej matke diea. Matka ho prosila, aby mu ho vrtil. Krokodl nielene vedel rozprva, ale patril medzi vyb janch sofstov, a preto matke odpovedal: ,.Ak uhdne, o s dieaom spra vm, vrtim ti ho cel a zdrav. Ak ne~ uhdne, zjem ho. Krokodl uvao val: Ak povie Vrti mi ho, tak ho zjem, lebo neuhdla. Matka uvao vala: Ak poviem Zje ho, tak ho ne me zjes, lebo by som uhdla, o s nm sprav a musel by mi ho vrti. Otzky pre teba: Me krokodl vrti diea, ak sa dsledne dr pod mienky a matka odpovie: Zje ho? Me ho nevrti? (Odpove je na str. 126) LH6: Euathlos a Protagoras. Slvny uite rtoriky a umenia argumentcie Protagoras vyuoval iaka menom Euathlos. Kee Protagoras bol vekorys a Euathlos chudobn, dohodli sa, e Euathlos mu zaplat ho norr, ak vyhr prv sdny spor. Ke vak po vyuen Euathlos neviedol iaden sdny spor a nezaplatil svojmu uiteovi honorr, Protagoras ho zaaloval, usudzujc tak to: Euathlos mi mus zaplati, i spor vyhr alebo prehr. V prvom prpade poda naej dohody, v druhom prpade poda rozhodnutia sdu . Euathlos vak usudzoval takto: i u spor vyhrm alebo prehrm, zaplati nemusm. V prvom prpade poda rozhodnutia sdu, v druhom poda naej dohody.

Otzka: Ako maj sudcovia spor rozhodn? (Rieenie je na str. 126)

LH7: Paradox kata. U kkou brilantnho soflstickho argumentanho sporu je paradox, tra dovan ako paradox kata. Ist sd odsdil obvinenho na trest smrti. Kat priiel do cely odsdenho a povedal: Budci tde prdem po teba( a odvediem a na popravisko. Chcem vak, aby si netrpel v oakvan na de popravy a preto ti nepoviem, v ktor de prdem po teba. Prisahm na svoju es, e prdem v tak de, ke nebude mc ma istotu, e prdem. Bolo veobecne znme, e v nedeu sa popravy nevykonvali. Odsden odpovedal, e porozumel katovej prsahe. Otzka: V ktor dni mohol kat prs po odsdenho, ak sa pridriaval svojej prsahy? (Rieenie je na str. 126)

LH8: EubuIidov paradox - paradox luhra. Najznmejm paradoxom je paradox lu hra, o ktorom vyn ikajci stoick logik Chrysippos zo Solov napsal 29 knh, filozof Fil tos dokonca kvli nemu zomrel (z mornho uvaovania nad jeho rieenm) a logici jeho rieeniu venuj svoje silie podnes. Znmych je niekoko verzi. Do Grcka sa priplav star zanmy Kran a podpichne Grkov, ktor stoja na brehu, vetou: Vetci Krania su luhri. Grci rozmaj, o vlastne povedal - pravdu alebo nepravdu.

Otzka pre teba je rovnak: Povedal Kran pravdu alebo nepravdu? 1.158*: O tde sa Kran op priplavil a riekol: Vetci Krania s luhri a to, o hovorm, je pravda. Hoci Grci na brehu horko-ako zistili, o povedal prvkrt, teraz boli akosi bezradn. Formulcia paradoxu luhra, ktor uvdzali stoick logici: Ak niekto povie o sebe, e luh, hovor pravdu alebo luh? Servc, ak povie, e luh a hovor pravdu, tak luh. Ak povie, e luh a hovor lo, tak hovor pravdu. (Rieenie LH8 a LH8* je v asti 8.4. poslednej kapitoly.)

LH9: Paradox holia. Analogick paradox k paradoxu luhra vyhtal anglick logik, filozof a matematik B. Russell (1872-1970). V jednej dedine il holi, ktor holil z dediny kadho, kto sa neholil sm. Otzka: Me holi oholi sm seba a neporui zsada, e hol iba tch, ktor sa neholia sami? (Rieenie je na str. 278)

1.4. O om logik a n ie je: logik a a p oriad ok nie je to ist. Servc: Akosi sa mi z toho mot hlava. Pome od inho konca. Po vedz mi, o om logika nie je . Bonifc: Viem si predstavi i ahiu otzk u. Obvam sa, e nedokem tto otzku vyerpvajco zodpoveda. Poksim sa vak upozorni na naj rozrenejie predsudky, ktor pripisuj logike neoprvnen kompetencie.

Logika od dvnych ias bola zneuvan na zdvodovanie logicky nezdvodniteFnch postojov, najm v ideologickej oblasti. Znme s pro pagandistick hesl typu Faizmus zvaz, lebo zvazi mus i el svt prostriedky s dovetkom preto te b a urobi dobro kadmu i proti jeho vli vetkmi dostupnmi prostriedkami (i muenm). V skutonosti je to s logikou plne naopak - logika je vbornm, hoci vemi krehkm nstrojom proti propagande. Inm typom chyby je, ak sa o zkonitostiach medzi vecami v priesto re a ase alebo o vzahu medzi prinou a nsledkom (inkom), hovor ako o logickch zkonoch i logickch vzahoch. N a druhej strane je prav dou, e v pecilnej logike, venovanej skmaniu vzby prina nsledok, meme o spsobe jazykovho zachytenia vzahu medzi prinou a in kom poveda nieo bliie. Vemi irok pouvanie oznaenia logick m pvod ete v pvodnom ponmam slova logos grckymi uencami. Slovo logos je neobyajne mnohoznan a me znamena: 1. slovo; 2. pojem; 3. sd; 4. rozum; 5 veobecn zkonitos; 6. zkon, ktor vyjadruje urit zkonitos; 7. ete vea iinch vznamov (v Grcko-anglickom lexikne s uveden tri husto popsan strany rozlinch vznamov slova logos). Prve v spojen dvoch okruhov vznamov slova logos zkonov rozumu a veobecnch zkonitost meme pochopi jedno z najbenejch spsobov pouitia slova logick: o je v slade s po riadkom, alebo jednoducho samotn poriadok. To by vak mohlo vies a tak aleko, e logici by psali cestovn poriadky. Tak ambcie vak logici nemaj, ich predmet skmania je predsa len o nieo u. Vklad toho, m sa zaober, i nezaober logika, zle od prijatho filozofickho vchodiska. Pre rozlin filozofick koncepcie to mu by takmer neprekrvajce sa oblasti - od akejsi protofilozofie a po etiku a estetiku. Zakorenenm predsudkom je vak nzor, poda ktorho prostrednctvom logiky meme dokazova existenciu vec v priestoroase. Logikou vak nememe dokza, ani vyvrti existenciu UFO, zlatej hory, vskyt neja kej civilizcie vo vesmre i existenciu Boha (napr. dkaz jestvovania Boha z krsy a elnosti sveta, z prvej priny a pod.).

1.5. L ogik a n eskm a z k o n ito sti skuton h o m yslenia. Logika neskma zkonitosti skutonho myslenia, ale stanovuje akoby normy pre to myslenie, ktor m za cie pravdu a logick sprvnos. N had, poda ktorho logika skma zkonitosti myslenia, prpadne dokon ca zkonitosti vzniku a vvinu myslenia, priom je vlastne pecilnym odvetvm psycholgie, je silne zakorenenm predsudkom. Tento nhad zabda na to, e myse kadho i jeho mylienkov pochody s osi pri vtne, subjektvne, neopakovaten a vo svojej pecifickej individulnosti nekomunikovaten. Due i mysle inch ud s pre ns v svojej jedine nosti bezprostredne neprstupn. alm omylom, ktor je v pozad tohto nzoru, je nezohadnen fakt, e udia sa mlia. Ak by sme teda i myln sudky chpali ako prpady zkonov, tak tieto zkony by platili pre sprvne sudky spolu s nesmiernym mnostvom vnimiek (nesprvnych sudkov), a neboli by ani tak zkonmi, ako skr pravdepodobnostnmi tvrdeniami. Pri mylienkovch aktoch hr dominantn lohu to, o zabezpeuje psychologick istotu zveru sud ku, o nemus by v shlase so zabezpeenm pravdivosti tohto zveru sudku, ak s pravdiv jeho premisy. ahko by sme sa na zklade tohto nhadu mohli dosta do situcie podobnej tej, ako ke by sme na zklade obmedzenho poznania prrodnch zkonitost formulovali zkon gravit cie a dodatone skmali, i ho vetky teles dodriavaj, a potom tie prpa dy priaho vania telies, ktor by ho nedoriavali i nespali, povaovali za vnimky zo zkona. Prrodn zkonitost i vak takto vnimky nepripa j a logick zkony s im v tomto ohade podobn a na rozdiel od prvnych zkonov a morlnych pravidiel nepripaj vnimky, a ani sa s asom nemenia. Men i vyvja sa iba nae poznanie logickch zkonov tak, ako sa vyvja poznanie prrodnch zkonitost. Logick pravidl a zkony meme odvodene chpa skr ako no r m y sprvneho m yslenia, ktormi sa myslenie jednotlivcov me (ale ne mus) riadi pokia tomuto mysleniu ide o pravdivos a logick sprv-

1Sm proces myslenie sa riadi pecifickmi prrodnmi zkonmi, ktor nie s logic kmi zkonmi; myslenie sa vak vo svojich vsledkoch me o logick zkony opiera.

nos, a nie iba o psychologick presvedivos i psychologick istotu, tak sa nimi aj naozaj riadi: pridriavujc sa logickch pravidiel a zkonov meme demontrova zaruen cestu od jednch prvd k inm pravdm. Veakrt to vak tak nie je. To, i je nejak sudok sprvny alebo nie, nezvis od toho, i si to niekto tak mysl alebo nie. Dokonca i v prpade, e by cel udstvo zachvtila nejak choroba mozgu a vetci by zhodne tvrdili, e jeden a ten ist sd me by zrove v tom istom ohade prav div aj nepravdiv, nebola by to ani na okamih pravda a zkon negovania logickho sporu by neprestal plati ani na okamih. Zkon negovania lo gickho sporu by samozrejme platil i v prpade, e by neexistovala ani jedna mysliaca bytos, ktor by ho mohla myslie. Tak, ako Pytagorova veta platila pred jej objavenm, aj logick zkony platia nezvisle od toho, i si ich niekto mysl, alebo nie a nezvisle aj od toho, i ich niekto pouva ako vzorov cesty od jednch prvd k inej pravde, alebo nie. Objavovanie i spoznvanie logickch zkonov je in zleitos. Je to proces, ktor prebieha na hranici mylienkovho (vdy do istej miery subjektvneho) a objektvneho, ktor svojou povahou nie je nim vlu ne duevnm, subjektvnym. Proces, ktorm meme uchopi logick poj my, uzna urit sdy za pravdiv a niektor sudky za logicky sprvne, je sn naj taj plnej zo vetkch. Podkladom tohto procesu je aksi iesty zmysel (i radej siedmy, pretoe iesty sa zvykne pripisova iba enm) meme ho v prenesenom vzname nazva logick zrak alebo poda stoikov kataleptick (jasnozriv) logick fantzia. Do vlastnho skmania logiky vak nepatr skmanie toho, ako sa tento proces deje - to je samo statn otzka, ale skmanie vzahov a svislost v oblasti entt, ku ktorej sa pomocou tohto procesu dostvame. Pre vedeck skmanie bva vemi d leit, ak sa doku jedny problmy a otzky oddeli od inch a samostat ne skma bez zmieavania s tmi, ktor s pre toto skmanie nepodstan a iba by ho nepotrebne komplikovali. Nemlo krt sa vo vede skonilo skmanie nespene len preto, e hoci sa na podujali vynikajci vedci, precenili svoje schopnosti a vzali si na plecia naraz prli vea - nevedeli skman problm zjednodui rozloenm na viacero relatvne samostat nch a rieitench problmov.

Logikovi teda sta fakt, e me pouva logick fantziu, ale nepo trebuje ju skma, rovnako ako chemik potrebuje vidie, ucha, chutna, ale neskma proces vytvrania zrakovch, uchovch alebo chuovch pocitov, ani komplexnejch zmyslovch vnemov. Do vlastnch metd skmania logiky teda nepatr sebapozorovanie, ktor nie je zbaven individulnych psychickch nnosov. Skmanie logiky sa opiera o exaktn metdy, t.j. metdy, ktor s kontrolovaten a priamo prstupn kadmu (individulna myse nie je priamo prstupn inej oso be), s kedykovek zopakovaten a ich vsledok nezvis od vle a myslenia ktorhokovek nhodne vybratho jednotlivca. Plodnou metdou skmania logiky sa ukazuje metda symbolizmu metda presnho kontruovania krok po kroku umelho jazyka, ktorho truktra zachytva logick svislosti priezrane, bez nepravidelnost a vnimiek prirodzenho jazyka, ktor s pre presn zobrazenie logickch svislost nepriazniv. Hlavnou ideou tohto postupuje, e pravidl tohto symbolickho jazyka verne stelesuj logick pravidl. Nejak zloitej logick problm, formulovan v prirodzenom jazyku, sa riei potom tak, e sa preformuluje, prelo do takto vytvorenho symbolickho jazyka, v symbolickom jazyku sa vy riei a vsledok rieenia sa op p r e l o a l e teraz zo symbolickho jazyka sp do prslunho prirodzenho jazyka. Uvidme, e takto metda nm me vemi rchlo a efektvne pomc.

1.6. G ram atick pravidl verzu s logick Meme sa stretn i s nzorom, ktor nedostatone odliuje povahu gramatickch-pravidiel jazyka od po vahy logickch pravidiel. Zatia o gramatick pravidl s zasti zleitosou konvencie (kodifikcia spisovn ho jazyka je vlastne veobecn dohoda, ktor do istej miery vychdza z podb ivho jazyka) a podliehaj zmenm, logick zkony sa asom nijako nemenia a ne maj ani v najmenom povahu dohody, hoci nae poznanie logickch z konov sa men a me vleova ist dvku dohody. iadne gramatick

pravidlo nm nebrni vytvori nezmyseln vetu Aristoteles j e ostrouhl alebo Platn j e prvoslo , i priam vesel hraku : Modr mylienka sa odvne bla p ri pde z doliny na kopec. Logick smantika nm dvod tejto nezmyselnosti vysvetuje (sla i geometrick objekty s idelnymi objektami - vlastne pojmami a ich vlastnosti nememe prisudzova ale bo upiera indivdum, resp. pojmy nemaj vlastnosti ndivdu a pod.). Skmanie logiky nm umouje zbavi sa okovov toho-ktorho priro dzenho jazyka a pochopi to, o maj rozlin jazyky ako prostriedky ko munikovania informci spolon. Medzi takto okovy jazyka mu patri i niektor jeho gramatick pravidl, pokia nm skresuj logick trukt ru toho, o je v om vyjadrovan, alebo ns zvdzaj k nesprvnym zve rom. Preto lohou logiky je aj oisti v jazyku vyjadrovan kontrukcie pojmov od vetkho cudzorodho a od prpadnch logickch nedokonalost toho -ktorho j azyka.

1.7. D sa n au i logick y m yslie? U star uenci zdrazovali, e nato, aby sme logicky mysleli, nemus me bezpodmienene tudova logiku, rovnako ako nepotrebujeme tudo va anatmiu a fyziolgiu nato, aby sme sa vedeli pohybova a trvi. Predpokladom uenia sa logiky je u zkladn a v praxi vea krt vyskan spontnna schopnos myslie v slade so zkonmi a pravidla mi logiky, o sa skrtene, hoci nie presne vyjadruje slovnm spojenm logicky myslie. Ve kad vo svojom ivote nespoetne krt uchopil pojmy pospjan v ucelen m ylienku (sd), vyjadren jednoduchou oznamovacou vetou (v logike sa skr pouva vraz vrok), jednoduch sdy v zloen sdy (vyjadren napr. priraovacm svetm), i usdil, e z uritch predpokladov logicky vyplva urit zver. Naa iveln logick intucia i fantzia vak v mnohch kritickch situcich nevie njs rieenie alebo ponka nesprvne rieenie. A prve tu, kde zlyhva ben logick intucia, spova oprvnenos a potreba systema tickho cvienia a uenia sa logiky. Bez preczne rozpracovanej logiky bez modernej logiky, vyuvajcej dmyseln symboliku a formlne me

tdy dkazu, by nebolo mon rozpracova mnoh oblasti matematiky, bez rozpracovania terie logickch obvodov, ideovo sa opierajcej o vrokov kalkul, by neboli potae a vetko to, o od toho zvis a je dnes pre ns u samozrejm. Pre ns najzaujmavejou aplikciou logiky bude jej pouitie na analzu prirodzenho jazyka, t.j. logick analza toho, o om vlastne v prirodzenom jazyku hovorme.

1.8. Vea p rvd o tom istom alebo plat, e k ad m svoju p ravd u ? (Mu by rozlin nzory na jeden problm sasne pravdiv?) Bonifc: Znmym a znane rozrenm nzorom je, e kad me ma svoju pravdu o jednom a tom istom problme. Povedan, s Protagorom - lovek je mierou vec, a preto vetko, ako sa komu zd, je pravdiv. Strune povedan, vetky sdy, nech ich mysl ktokovek, ak ich niekto mysl, tak s pravdiv. Servc: Je to odvne tvrdenie a popravde som sa s nm u stretol, a hoci s nm intuitvne neshlasm, nevedel som ho vyvrti. Bonifc: Myslm, e spolonm silm sa nm ho ahko podar vy vrti. Ak domyslme tento krajn relativizmus v otzke pravdivosti s dov do dsledkov, zistme, e je logicky sporn. Servc: o mysl tm logicky sporn? Bonifc: Ak pripustme platnos tvrdenia, e naozaj vetky sdy nie km myslen s pravdiv, tak je pravdiv i sd, e Protagoras nem prav du, ak si takto sd naozaj niekto mysl. Take, ak si mysl, e Protagoras v tejto veci nem pravdu - e sa jednoducho mli, tak v slade s princpom relatvnosti pravdy m pravdu a princp relatvnosti pravdy je vyvrten. Protagoras vak bol zrejme ovea bystrej, ako si domame, a tak mu pripisujeme mono neprvom nzory, ktor mu by hrubou skomoleninou jeho skutonch nhadov. ia, Protagoras sa u neme brni a jeho samho mono brni iba kritickou analzou tch zlomkov jeho textov, ktor sa dochovali.

Zopakujme: z dvoch sdov, z ktorch jeden tvrd logick opak druh ho (je jeho negciou), me by pravdiv nanajv jeden. Servc: Ako tomu mm rozumie? Protagoras by pripustil, e nem pravdu? Bonifc: Ak tvrd, e kad lovek je mierou vec a teda, e kad si mysl pravdiv sd, ak si mysl ktorkovek, tak mus pripusti, e sd, e Protagoras nem pravdu, je pravdiv u za podmienky, e si ho mysl ty alebo ja. Servc: To vak urite nebolo cieom silia Protagora. Bonifc: Zrejme nie, avak nepriamo pomohol ukza nielen neudr atenos krajnho relativizmu v otzke pravdivosti, ale i oemetnos ne podloench zoveobecnen i prli zoveobecujcich tvrden, ktor hovoria osi o tvrdeniach bez akhokovek obmedzenia. Servc: Dobre, dajme tomu e som od teraz presveden, e o tom istom neme by vea prvd, ktor by si navzjom logicky odporovali. Ale nem u by o tom istom aspo nejak dva sdy pravdiv, ktor by si nhodou odporovali? Zd sa mi, e s takmi prpadmi som sa mnohokrt stretol. Bonifc: Predpokladajme, e m pravdu. Ilustrujme si tvoju domienku na nejakch prkladoch. Naprklad o nejakom ernochovi meme po veda, e je ierny a zrove, kee m biele zuby, e je biely, a teda usdi, e je pravda, e je ierny aj biely. Servc: No vid, prve tak som to myslel. Bonifc: V uvedenej vahe som sa myselne dopustil jednej z najbe nejch chb. Presnejia formulcia skmanch tvrden by mala by takto: Ple nejakho ernocha je ierna; zuby tohto ernocha s biele. Takto er noch teda nie je ierny plne, ale iba vzhadom na svoju ple, a nie je biely plne, ale iba s ohadom na svoje zuby. Prve v takejto situcii - vzhadom na to ist - plat zkon negovania logickho sporu: nemu by zrove pravdiv dve vzhadom na to ist protikladn tv rdenia, ktor sa tkaj toho istho predmetu. Pri podobnch formulcich, ako s tie o nejakom ernochovi, je zrejm, e tieto sdy nie s o tom istom - iba zjednoduen vyjadrenie budilo dojem, e predmet vpovede je toton. Servc: Ak som tomu dobre porozumel, tak neplatia zrove napr klad tvrdenia Je de a Nie j e de.

B: no, pokia je pojem de dostatone ostr a prve od istho oka mihu svitania je sd Je de pravdiv a sd Nie j e de nepravdiv. Sd Par j e mesto je v roku 1993 pravdiv a sd Par nie j e mesto je v roku 1993 nepravdiv, hoci v niektorom obdob bol zrejme pravdiv druh sd (prve v obdob, ke bol Par osadou, ale nie mestom) a v nejakom obdo b (napr. 30 000 pred.n.1.) Par zrejme ete vbec neexistoval a ani jeden z uvedench sdov nebol pravdiv (a ani nepravdiv). S: Ale preo sa potom vyjadrujeme tak, e me vznikn dos z van nedorozumenie? B: asto sme pri tvoren viet v prirodzenom jazyku za elom vedenia diskusie prli strun alebo leniv - vyjadrujeme sa asto v skratkch, za mlujeme podmet vpovede alebo podmet iba nazname zmenom a spo liehame sa na situciu prehovoru - na to, e posluch v diskusii chpe ako samozrejm ist zamlan predpoklady a svislosti. Jednoducho vychdza me z kontextu diskusie. Druhou stranou mince neudratenho krajnho relativizmu - nzoru, e kad m svoju pravdu - je pln skepticizmus, nzor, e niet iadnej pravdy, vetko je iba zdanie a klam. S: Oproti bezbrehej tolerancii a nezdravej vekorysosti v otzke prav dy je to pokus o pln spochybnenie akejkovek monosti dosiahnu neja k pravdu. B: Samozrejme, ist kritinos i metodick skepsa pri vedeckom sk man je potrebn ako so, ak sa vak jedlo presol, ned sa jes. Hlsate takhoto nzoru - nejak domnel dokonal pochybova nielene nem, poprie, e pri pochybovan pouva pojmy, ale dokonca ak by chcel niekomu o i len poveda, e iaden sd nie je pravdiv, ale iba klamom a zdanm, tak by sm tvrdil ako pravdiv sd, e iaden sd nie j e pravdiv. A to je situcia nie nepodobn antinmii luhra. Milmu pochybovaovi tak nezostva ni in, ako radej nikdy ni nepoveda, ani ni nenapsa, a vlastne nesmie ani potichuky o vetkom pochybova (bolo by pravdi v, e pouva pojm y)...

1.9. Logicky zluiten tv rdenia o tom istom Okrem logicky sa vyluujcich tvrden o tom istom (vzhadom na to ist) meme o tej istej veci poveda vea zluitench tvrden. Napr.: Tento strom j e vysok", Tento strom j e irok; Tento strom j e star at. Vlastnosti by vysok, by irok, by star a pod. s logicky zlu iten - me ich ma ten ist predmet v tom istom ase. Logicky zluiten je aj to, e niekomu sa zd, e p j e pravdiv, a nieko mu inmu sa zd, e p j e nepravdiv. Oba vroky (sdy) mu by pravdi v, priom sa to netka pravdivostnej hodnoty vroku p, pretoe je re o tom, i sa niekomu zd, e vrok p je pravdiv, alebo sa mu zd, e vrok p je nepravdiv. Inak povedan, re je o roz linch poznvacch postojoch k vroku (sdu), ak mi s napr. postoje presvedenia, domnievania sa, pochybovania at. Zrejme aj toto (alebo iba toto) mohol ma na zreteli Protagoras, a v takom prpade by sme mali da klobk dolu pred jeho vkonom a striktne odli takto vklad jeho nzorov od prv ho vkladu. Ak vak ten ist lovek tvrd, e sa mu zd, e p je pravdiv a zrove tvrd, e sa mu nezd, e p je pravdiv, tak si jednoducho sm odporuje - je h o tvr denia s logicky sporn (no nie s to pvodn tvrde nia p a non p, ale tvrdenie, e sa mu zd, e p j e pravdiv a tvrdenie, e sa mu nezd, e p j e pravdiv).

2. SOFISTIKA A LOGIKA (ARISTOTELOVSK LOGIKA)

2.1. Sofistika alebo ako meme dokza, e priateov otec je pes. S: Z toho, o sme si doteraz povedali, som si vytvoril aksi uritejiu predstavu o logike. Predsa by ma vak zaujmalo, o asi historicky najbez prostrednejie podnietilo sstavn tdium logiky. Viem si dobre predstavi, e vzniku aritmetiky zrejme predchdzalo naprklad opakovan spotava nie vlastnch a nepriateskch bojovnkov za elom zistenia, kto m po etn prevahu alebo potanie peaz v pokladni spolu s vdavkami a dlhmi (najzaujmavejie to bolo vtedy, ke v pokladni ni nebolo a vsledok bol zporn). Prv geometri boli hdam podobne inpirovan pravidelnm rozmeriavanm pozemkov po zplavch. Dfam, e si nemyslel doslova to, e vznik logiky iniciovali logick paradoxy a antinmie, z ktorch niektor boli vymyslen mono iba na drdenie i popletenie rozumu alebo prinajlepom na mmenie asu. B: Niektor logick paradoxy a antinmie s plastickm stelesnenm znane rozrench logickch chb; in za.s v sebe vemi priezrane ukazu j na asto nevyrieen problmy a prostrednctvom takchto zhutnench balkov informcii sa akoby odoslali problm y nielen predstaviteom inch mylienkovch prdov, ale aj nasleduj cim genercim. Take logic k paradoxy a antinmie s asto u vsledkom innosti, ktor podnietila sstavn tdium logiky. V tom zmysle m pravdu. Jednm riedlom zujmu o logiku boli opakovan argumentan spory i u v manelstve (tam sa logick argumentcia presadzuje hdam naj aie), na zhrom aden obanov, ke ich renci presvedovali napr. o nutnosti vojenskho aenia, i o potrebe budovania opevnenia (oboje vyadovalo vea peaz) alebo o odvodnenosti prijatia novch zkonov

mestskho ttu. N ie je nhodou, e medzi tri zkladn predmety, ktor sa uili v kolch starovekho Grcka, patrila okrem rtoriky a gramatiky prve logika. Vtedy sa logika nazvala aj dialektikou, ktor sa tradine povaovala za vedu o veden sprvnej diskusie v jazyku prostrednctvom otzok a odpoved. Je samozrejm, e renci sa pred zhromadenmi obanmi nespoliehali ani tak na ich logick myslenie, ale vychdzali najm z dobrho odhadu ich hlbch zujmov a vojakom subovali nielen es a slvu, ale aj vek ko ris, obanom zas uhjenie ich majetku za hradbami pred vonkajm nepria teom alebo prostrednctvom novch zkonov pred vntornm nepriateom. Boli vak oblasti, kde u samotn logick chyby mohli pripravi obana o majetok alebo o zdravie: v sdnictve, ke prehral sdny spor a v lekrstve, ke lieite zle uril z prznakov choroby a lieiteskch zoveobecnen diagnzu, resp. postup lieenia. S: Op mi tak situcie trochu bliie - napr. z toho sdnictva, B: Shlas s tm, e mnoh udia sa pri dosahovan svojich cieov' nettia nioho, pokia im to len prina osoh. S: ia, nie je ich mlo. B: Takto udia vemi radi pouvaj elov, nie logick argument ciu -je d n o d u ch o sa snaia presvedi napr. sudcov alebo publikum, e nimi presadzovan nzor je odvodnen bez ohadu na skuton stav vec. V sdnictve to vak vedie k presadeniu svojvonho rozhodovania oproti spravodlivmu, resp. sprvne odvodenmu z faktov poda zkonov. Vsle dok prvneho sporu, pokia mali by zkony uznvan obanmi (napr. Atny sa usilovali o tzv. demokraciu, na rozdiel od despocie v niektorch zijskch ttoch, kde o-ako svojvon rozhodnutie panovnka platilo ako zkon) nesmel zvisie od svojvle sudcov, ani od elovosti argumentcie alobcu i obhajcu a ich schopnosti presvedova mimologickmi prostried kami (renckym umenm). Vsledok sporu mal by uren faktami a ich svislosou, a teda nemal by ani v rozpore s intuitvnym pochopenm s vislosti tchto faktov. Kee niektor z profesionlnych uiteov mdros ti a rtoriky - sofistov (z gr. sofos - mudrc) boli ochotn za peniaze ui schopnosti rafinovanho klamlivho argumentovania i skr presvedova nia, zvykli sa neskr nzva takto sudky sofizmami a takto spsob usudzovania sofistika.

Starovek grcky sofista Hippias z Elidy (5.stor. p.n.l.) sa vraj povao val za veveda a vystatoval sa, e me hovori o vetkch tmach zo svojho bohatho repertoru a vie odpoveda na vetky otzky, ktor mu hocikto polo a vraj nikdy v takchto diskusnch erm ovakch nenarazil na protivnka, ktor by ho porazil. N znmy potuln sofista Protagoras z A bdr (485-410 p.n.1.) al rozprvkov spechy na svojich sofistickch vystpeniach a prednkach, ktor si posluchi vopred museli zaplati. Kvalita a dka prednky nejakho znmeho sofistu urovala cenu, ktor posluchi zaplatili. Dokonca niektor takto predstavenia mali pevn cenu - napr. ist re Prodika z Keu (* asi 470-460 p.n.l.) stla pdesiat drachiem, in - men hereck kus - iba jednu drachmu. Slvny sofista Gorgias z Leontn na Siclii (asi 483-380 p.n.l.) dostval za svoje sofisticko-rtorick vstupy vemi vysok honorre - mono na t dobu porov naten s dnenmi honorrmi najlepie platench portovcov. Na obhajobu sofistov treba poveda, e nie vetci boli v slubch rafi novanho klamlivho usudzovania a mnoh sofisti (aj vyie uveden) naopak - svojm skmanm jazyka z gramatickho hadiska i z hadiska vznamu slov pripravili pdu pre samotn logiku ako aj pre systematick analzu jazyka z hadiska logiky. S: Lepie to pochopm na konkrtnych prkladoch. Uve nejak! B: Skontruujem domnel dialg medzi nami, a tvojou lohou je uri, jakej chyby v usudzovan som sa dopustil. S: Dobre, ale u ma nenapnaj! Bonifc: Servc, m psa? Servc: no, dokonca vemi ostrho. Bonifc: M aj tence? Servc: no a tie tak ostr. Bonifc: A ich otec je teda ten pes? Servc: no, sm som videl ako sa pril so sukou. Bonifc: A o, nie je ten pes tvoj? Servc: Je. Bonifc: Je teda zrove otec a aj tvoj, take pes je tvojm otcom a ty bratom teniec? Servc: Hm?

Bonifc: Odpovedz mi ete na jednu otzoku: Bije toho psa? Servc: no, lebo, ia, teba ne mem bi. Bonifc: Potom bije svojho vlast nho otca. Servc: Bolo by vak ovea spra vodlivejie, keby som bil tvojho otca, o si vbec zmyslel splodi takho pre pekulovanho syna. Bonifc: Servc, o som prve predviedol, je takmer presne vemi zn my sofizmus, ktor meme njs u Platna v dialgu Eutydemos. Je to pr klad usudzovania, ktor je logiclty nekorektn aj pre sedliacky zdrav ro zum, a nie je zaako objasni, akej chyby som sa dopustil pri usudzovan. Avak v dobe, ke asto ete vldla mgia slov (u len vyslovenie nejakho slova mohlo psobi ako prina dobrej i zlej udalosti) a neboli znme lo gick pravidl sprvneho usudzovania, nemuselo by hne jasn, o ak chybu ide. Logick pravidl sa vtedy pouvali iba intuitvne: ich vzory boli odpozorovan z postupov usudzovania, ktor sa lovek uil spolu s tm, ako sa uil hovori a psa. Vetko to boli urit automatizmy, ktor nemali in zdvodenie ako to, e sa viackrt opakovali v benej praxi, priom ne logick postupy sa vyskytovali porovnatene asto. Dnes u vieme hne poveda, e v uvedenom sofizme dolo k zmene druhho lena vzahu by otcom ... na zklade viacznanosti privlastova cieho zmena tvoj (jeho vznam zvis od kontextu a situcie prehovoru od toho, ku ktorm vrazom sa viae a o vlastne oznauje). Teda, presko il som od slova tvoj, pouitho vo vzname, e ti patr pes a slova otec vo vzname otec teniat, k spojeniu tvoj otec, t.j. slov sa navonok zachovali, ale ich spojenie a to, o takto oznauj, sa zsadne zmenilo. Chb, ktorch sa pri usudzovan meme dopusti, je vea - niektor s priehadn a bez zvltneho kolenia v logike sa im priemerne bystr lovek poahky vyhne, in s zludnejie a aie odhaliten. Prve kvli tm druhm je trning v logike oson. Ak nem ni proti tomu, tak by som rd uviedol ete zopr starch sofizmov.

Servc: Nedbm, len si v nich nerob zo ma arty. Bonifc: Vie, na o sa a chcem opta? Servc: Nie. Bonifc: Vie vak, e dobro je dobr? Servc: no. Bonifc: A prve na to sa a chcem opta. Vie teda, na o sa a chcem opta, hoci pred chvou si to poprel. Servc: A to bol sofizmus ? B: no, tie vemi star. Teraz uvediem ete zopr.

Mono dva to, o nemme? Sofista: no. Lalcomec dva peniaze s tosou. Avak lakomec nem peniaze s tosou, teda lakomec dva to, o nem.

Miluj vetky matky svoje deti? (Poda grckych bj Medea zavradila svoje a Isonove deti.) Vetky matky miluj svoje deti; Mdea nemilovala svoje deti; teda Mdea nebola matkou.

Diogenes nie je lovek. Ak Diogenes nie je Sokrates a Sokrates je lovek, tak Diogenes nie je 1m, m je Sokrates, teda Diogenes nie je lovek. S: Tieto sofzmy s oividn a chyby ah ko postrehnuten. B: Shlasm, ve myselne som uviedol najkrikavejie prpady. Avak vylenie vedomch i nevedomch logickch chb predpoklad vysvetli,

ak s pravidl platn nielen pre jeden alebo zopr prpadov, ale ak s pravidl, ktor s platn veobecne - s nvodom pre overenie vetkch prpadov, ktor sa vyskytli alebo iba mu vyskytn. Veobecn formulcia toho, ktor chyby sa vyskytli v uvedench sofizmoch, nie je u tak ahk. Vie o, zap si niekde na papier tvoje rieenie tchto sofizmov a neskr ich porovnaj s tm, k omu prdeme spolone. Mimochodom, znane klamliv je, ak sa niekto spolieha na to, e tomu ro zumie, hoci to nevie vysvetli. Dobrm kritriom toho, i tomu dostatone rozumieme, je to, i to vieme strune formulova a takto odovzda a vy svetli niekomu inmu. S: Chce poveda, e ak to viem napsa a vysvetli inmu, tak som to pochopil? B: Presnejie takto: Ak to nevie strune sformulova a niekomu inmu jasne vysvetli, tak je pravdepodobn, e si to ete plne nepochopil, hoci me ma v mysli vrazn pocit, e si do problmu prenikol. Spome si, e sa niekedy domnieva, e tomu rozumie, ale ke m niekomu vysvetli jadro problmu alebo uvies ilustratvny prklad, tak zrazu nenachdza in slov ako: Viem to, iba to neviem poveda. Po uritom ase si zrazu povie Aha! a rieenie problmu pochop tak, e ho vie poveda aj niekomu inmu. Teraz ti uvediem prklady takch sudkov, kde me pri urovaJi ich korektnosti zlyha vroden logick intucia, pretoe chyba je v nich viac zahalen. S: Dfam, e naozaj bud trochu komplikovanejie ako predchdzajce.

J e vesmr neobmedzen? Zstanca nzoru, e vesmr je neobmedzen - eleatsk filozof Melissos zo Samu (5. stor.p.n.l.) - podal takto dkaz tejto tzy: Ponajprv uviedol predpoklady, s ktormi diskutujci shlasili: 1. Ak by nieo vzniklo, malo by poiatok a malo by koniec. 2. Avak vesmr nem poiatok, ani koniec. 3. Ni, o m poiatok a koniec, nie je ven ani neobmedzen. Potom vyslovil zver, ktor poda neho z uvedench predpokladov logic ky vyplva: Ak teda vesmr nevznikol, tak nem poiatok ani koniec, aleje

ven a neobmedzen. Tvojou lohou je stanovi, i naozaj vyplva zver z predpokladov. Chcem a vak upozorni na jednu vec. Ak by aj zver ne vyplval z predpokladov, to neznamen, e neme by pravdiv. Me sa ukza, e niektor predpoklad neplat alebo platia nejak in, z ktorch zver vyplva. Take my nezisujeme nejak absoltnu platnos tvrdenia uvedenho v zvere, ale iba jeho odvoditenos z uvedench predpokladov i je platn vzhadom na ist predpoklady. Platnos - sprvnos celho sudku nie je podmienen pravdivosou alebo nepravdivosou jeho predpo kladov - logik alebo hocikto, kto usudzuje, asto ani presne nevie, i s predpoklady pravdiv. Pravidlo bude sprvne - bude vzorom logickho vyplvania, ak jeho truktra zabezpeuje, e v prpade pravdivosti prems je vdy pravdiv aj zver. Take v logike meme zisti iba osi tak ako platnos i presnejie sprvnos sudku, zloenho z prems a zveru, nie vak platnos nejakho osamotenho (empirickho) vroku. (Rieenie je na str. 104.) S: Tento prklad sa mi zd prli pekulatvny - v benom ivote sa s niem podobnm sotva stretnem.

2.2. Subjekt-prediktov truktra vroku B: Dobre, teda pekne poporiadku. Platonov iak Aristoteles zo Stageiry (384-322 p.n.l.) sa usiloval njs odpove na otzku: Akm spsobom spjame pojmy do sdov? alebo na otzku Ak truktru m jednodu ch oznamovacia veta? a podotzku Ako sa d zisti truktra vety? S: Vid, to by ma zujmalo - akou metdou skmame logiku? B: Aristotelovo skmanie nadviazalo na dovtedajie jemn gramatick analzy jazyka, o ktor sa priinili napr. sofisti. Jednoducho tal kultivova nejie texty filozofov a hadal, ktor zloky s v kadej jednoduchej ozna movacej vete, s ktorou sa oboznmil. Zistil, e v oznamovacch vetch je jednak vraz, ktor zastupuje to, o om s tieto vety - o om sa v nich vypoved -- tento vrazje z gramatickho hadiska podmetom vety, a jednak vraz, ktor zastupuje to, o sa vo vete prisudzuje podm etu - prsudok vety. Podmet vety logici nazvali subjektom vety a prsudok oznamovacej vety nazvali prediktom vety. Subjekt vety je spojen s prsudkom spo

nou - kopulou, naprklad vo vete udia s smrten je subjektom vety vraz udia, prediktom vraz sm rten a kopulou s (od slovesa by v 3.osobe jednotnho sla je kopulou slovo je). Oznamovacie vety poda Aristotela maj v zsade rovnak logick truktru a to S0 P kde S zastupuje ubovon subjekt, zachytva sponu a P zastupuje ubo von predikt, ktorm sa o tom, o zachytva subjekt, osi zmysluplne vypoved. Poda tejto schmy sa nazva Aristotelova logika aj subjektprediktov logika. S: Podob sa to zatia skr na gramatiku. Ale mi napadlo, a o logick truktra viet Pr Sne Hrm? Tam predsa iadny subjekt vety nie je ? B: Z gramatickho hadiska m pravdu - tebou uveden prklady viet s neplnmi vetami, kde je podmet zamlan. Kee vak nositeom deja je prrodn ltka i ivel, ktor s veobecne znme (d, sneh, hrom) a prsudok u pecifikuje tento podmet, ustlila sa skrten forma vyjadre nia. Napr. pvodnejie Sneh pad sa zmenilo na Sne . Ak by sme videli pada piesok, tak by sme u nepovedali Pr, ale skr Piesok pr i Piesok pad, alebo v lepom prpade - v prpade peench holu bov: Padaj peen holuby. Take jazykov zachytenie nejakej mylien ky i sdu sa nemus kvli snahe o strunos vyjadrenia plne kry s jej logickou truktrou, hoci prve jazykov zobrazenie sdu vo vete je nvodnm prostriedkom k postihnutiu logickej truktry sdu. Gramatiku zaujma truktra a skladba jazykovch vrazov (slov, viet), logiku vak zaujma najm truktra toho, o je tmito vrazmi vyjadren (truktra pojmov, sdov, sudkov). S: Ak som tomu dobre porozumel, vety Pr a D pr vyjadru j jeden a ten ist sd, hoci t drah veta zachytva jeho logick truktru priezranej ie. Dajme tomu, e je to tak. Ale kde je spona je alebo s? B: Samotn spona nie je ani tak stavebnm kameom logickej stavby ako skr jej spojivom, ktor spja dva logick kamene - subjekt a predikt do vyieho logickho celku - do sdu. O jej lohe, ktor hr v sde a ktor je pre logiku vemi dleit, si ete povieme podrobnejie. Nateraz iba to ko, e je to skr otzka tylistiky a nie logiky, i sa ustli zvrat D pr alebo D je priaci. Jednoducho, vieme preformulova kad jedno

duch oznam ovaciu vetu na tak, ktor vyjadruje to ist, a pritom m zjavne truktru S P. M noh z takto preform ulovanch viet by nm pripadali vzhadom na vit jazykov intuciu a zvyk znane umelo a kostrbato. S: Ak m pravdu, tak preo sa jazykovedci neusiluj o to, aby sa pre sadili tie formulcie, ktor lepie ukazuj na logick truktru toho, o je nimi vyjadren? Potom by sme nemuseli velijako pekulova nad tm, o je vlastne vo vete vyjadren - bolo by to hne zrejm. . B: Je vea znmych dvodov, preo nie je vdy truktra jazykovho iSyrazu a toho, o je nm vyjadren, zhodn, priom niektor dvody mono ani nepoznme. Prirodzen jazyk je historicky vzniknut a ivelne sa rozvjajci systm znakov, pouvan nejakou spolonosou predovet km na komunikciu, dorozumievanie - napr. odovzdvanie informci. Jazyk vak pln aj in funkcie. Pouitie jazyka me ma za cie vyvol vanie rozmanitch estetickch alebo emocionlnych zitkov i ilzi, me psobi ako podnecovate subjektvnej predstavivosti alebo ako inn prostriedok hypnzy, sugescie i najefektvnej nstroj na dosiahnutie masovho ialenstva. Je nesporn, e pvodne jazyk spal vetky tieto funkcie akoby v nerozlitenej jednote. V historickch asoch mgie slov sa slovm prisudzovali nadpriro dzen sily - napr. u samotn vyslovenie mena tabuizovanej osoby, ivo cha i rastliny sa spjalo s privolanm zlho ducha. Ak niekto z km ea ochorel, napr. na nejak duevn chorobu, tak sa to vysvetovalo tm, e do neho vstpil zl duch a jeho meno sa nesmelo vyslovova. Pokia ho vak nevylili z kmea, o sa rovnalo vlastne trestu smrti, tak ho museli nejako oslovova, a mono prve k tomuto elu - na obdenie tabu-zkazu - boli pvodne vytvoren osobn zmen. Zo zreteom na uveden mnohofunknos jazyka musme oceni vkon tch, k tor dokzali zbada jeho informan funkciu ako zkladn a odli ju od jeho ostatnch funkci. Formovaniejazyka vak pri plnen jeho rozmanitch funkci ovplyvuj aj pecifick vntrojazykov faktory: 1. zvukov (fonetick) strnka, jej pravidl a monosti - slov a slov n spojenia musia by zretene vysloviten a navzjom dostatone odliten (napr. vrazy hhhhhhkkk a hhhhhkk to zrejme nespaj a ni

nepatria do slovnej zsoby), priom by sa mal minimalizova poet fonetic kch homonm (akmi s napr. p lo t- p lo d , v i - vy, snop - snob). 2. gramatick strnka a jej pravidl a monosti, t.j. morfologick strnka (tka sa slov a ich ohbania) a syntaktick strnka (tka sa slov nch spojen - kontrukci a ich tvorby). Z hadiska zkladnej informanej funkcie jazyka ide napr. o minimalizovanie gramatickch homonm, ako s napr. nesci (nehodiaci sa) - nesci (od slova nies), v stane - vstane , i mnohoznanosti slovnch spojen (syntaktick mnohoznanos), akmi s napr. prkaz Obesi nie oslobodi! (sta nenapsa iarku a prkaz me ma dva diametrlne odlin vznamy) alebo vety Otrokom sc slobodnm si sa z mojej vle stal, Pdesiat muov stratil sto m bosk Achileus a pod. Meme zhrn, e prirodzen jazyk bol u v dobe, ke ho logici zaa li systematicky skma, dvno vystavan a plnil vea funkci, a preto ne mohli zsadnejie zmeni jeho stavbu. Aby si vak logici skmanie jeho logickej truktry uahili a nemuseli pritom stle zohadova jeho roz lin funkcie a odliova od jazykovej truktry viet logick truktru nimi vyjadrench sdov, vytvorili si neskr umel - symbolick jazyk, ktor je uspsoben iba na plnenie zkladnej funkcie na zachytenie a odovzdvanie informci a zobrazuje logick truktru sdov a sudkov verne a jednoznane, bez akchkovek nejasnost a mnohoznanosti. Kri tri presnosti a jednoznanosti s kladen na jazyky, pouvan vo vede, v prve, v programovan - vade tam, kde je potrebn presn odovzdva nie informci, prkazov, nariaden a noriem. Avak zmerne s do uritej miery poruovan kritria jednoznanosti a presnosti jazykovej komunikcie naprklad v umeleckej literatre, najm v niektorch poetickch tloch, kde sa vyuvaj rozlin homonymie, metafory a in bsnick prostriedky, pri om cieom takhoto diela nie je odovzdva informcie, ale nanajv vyvola ist predstavy, nlady, emcie. Hadanie odpovede na otzku, o chcel autor poveda itateovi, je v takchto prpadoch asto nezmyseln i smiene. S: Je to aksi alamnske. Bume vak pri zemi! Dvno mi u vta v hlave, ako je to myslen, ke niekto povie Zhorci s praten - mys l tm vetkch zhorkov alebo nie? Vie, ja som tie zhork... B: Na zhorka m vborn postreh. Vety, ako Zhorci s prte-

n, Franczi s vtipn, Slovci s dobrosrden a pod., s z logickho hadiska nepln a je v nich zamlan, i sa tm myslia vetci zhorci (Franczi, Slovci), alebo iba niektor. Logici poda vzoru nemeckho logi ka G. Fregeho (1848-1925) slov vetci, kad, niektor, existuje aspo j e den a pod., nazvaj kvantifiktory. Tento problm vak skmal u Aristo teles a rozdelil z tohto hadiska vroky na dve skupiny: veobecn vroky - napr. Vetci zhorci s praten a iaston vroky - napr. Niektor zhorci s praten. Nato, aby sme zistili, e takto veobecn vrok je nepravdiv, sta, aby sme nali jednho zhorka, ktor nie je praten. S: akujem za poklonu. B: Nem zao - ten jeden nie si ty, ale m ancu. Nato, aby sme vak mohli s istotou tvrdi, e tento veobecn vrok je pravdiv, by sme museli preveri o kadom zhorkovi, i je naozaj praten. To vak - dfam rd uzn - nie je ahk loha, Na drahej strane, uveden iaston sd je pravdiv, ak existuje o i len jeden zhork, ktor je naozaj praten, hoci ostatn zhorci by vbec neboli praten. S: Benejia je vak situcia, ke niektor indivdu maj ist vlast nos, a niektor tto vlastnos nemaj, take ak poviem iaston vrok, je via ndej, e sa nepomlim, ako ke tvrdm veobecn vrok - napr.: Niektor portovci s nefajiari oproti Vetci portovci s nefajiari. B: Pri mnohch vlastnostiach je to bezpochyby tak. Ty si my vak dal dobr nahrvku - v ostatnch vrokoch si nehovoril o pozitvnej vlastnosti portovcov, ale o negatvnej. Nemyslm teraz pozitvna vlastnos v neja kom morlnom vzname, ale v logickom vzname. Ak si chce o niekom overi, i je fajiar, tak sta, ak ho pravidelne niekokokrt uvid faji. Avak ako si over o niekom, e je fajiarsky abstinent? Zrejme neposta, ak ho pravidelne niekokokrt uvid, e nefaj. aie sa overuje, i niekto nejak vlastnos nem, ne i nejak vlastnos m - pozitvne vykazuje. No a na tejto intucii je zaloen rozdelenie vrokov (sdov) na pozitvne (kladn) vroky, a negatvne (zporn) vroky. Poda oboch delen mme teda vroky: 1.veobecn kladn K ad S je P 2.iaston kladn - Niektor S s P 3.veobecn zporn - iadne S nie je P 4.iaston zporn - N iektor S nie s P

1. Naprklad vroky Kad lovek je smrten alebo Vetci udia s smrten vyjadruj jeden a ten ist veobecn kladn sd. truktru ta khoto vroku navrhol vo vemi rozrenej prruke Summulae Logicales zapisova stredovek logik Peter H ispnsky (1226-1277; stal sa ppeom Jnom XXI.) schmou S a P, kde psmeno .reprezentuje konkrtnu sponu medzi subjektom a prediktom i veobecn kvantifktor; psmeno a bolo vzat kvli zapamtaniu zo slova ajjlrmo (lat.tvrdm) a vyjadrovalo teda veobecnos a kladnos vroku. 2. iaston kladn vrok je vyjadren napr. vrokom Niektor cicav ce s lietavce (Existuje aspo jeden cicavec, ktor lieta) a jeho logick truktru zapisovali logici schmou S i P , kde spona medzi subjektom a prediktom spolu s existennm kvantifiktorom je zachyten psmenom i (afjirmo), ktor vyjadruje iastonos a kladnos sdu. 3. Vrok iadna ryba nie je cicavec vyjadruje veobecn zporn sd, ktorho logick truktru zachytva schma S e P , kde psmeno e je zo slova nego (Iatpopieram) a vyjadruje veobecn kvantifktor a zpor n sponu. S: Viem trochu nemecky i anglicky a spomnam si, e tam plat pravid lo jednho zporu vo vete - bu pouijem slovo iaden (keine , none), ktor vyjadruje okrem kvantifikcie u aj zpor, alebo zporn asticu nie.{nicht, not). Preo v slovanskch jazykoch je prpustn dvojnsobn zpor, ktor znamen to ist, ako vlastne jeden zpor? B: M dobr postreh. Dvod je jednoduch - jeden zpor iba literr ne zdrazuje prv, take naozaj nejde o dva logick zpory, ale iba o je den. Logickejie vyjadrenia, napr. iadna ryba je cicavec alebo Kad ryba nie je cicavec 1 nm vak znej akosi umelo, prpadne meme im prisudzova in zmysel. Podobn situcia vznik pri negatvnych otzkach - napr. na otzku Nebol si v kine? odpovie v prpade, e si v skutonosti nebol v kine Nie, nebol som v kine, hoci logick sprvne by bolo: no, nebol som v kine alebo Je pravda, e som nebol v kine. Mimochodom, tento zdrazovac zpor popri logickom zpore sa pvodne vyskytoval aj

' Naprklad Stoici povaovali za sprvne utvoren vetn negciu iba tak, kde zpor j e pred celm vrokom, 6o v prpade uvedej vety by bolo Nie: kad ryba j e cicavec.

anglitine, a iba sstredenm silm matematikov a logikov sa od 19. storoia nepouva, hoci niektor modern anglicky puci spisovatelia ho op zavdzaj. Z rejm eje to pre nich zsada, ktor stoj za poruenie. N elogizm ovje v prirodzenom jazyku vea, o vak prirodzen jazyk zsadnejie neznehodnocuje oproti umelm jazykom, pretoe vieme tieto nelogizmy prepsa do korektnch formulcii, resp. im tak rozumieme. Napr. vroku Zvil sa mu plat - bude dostva raz toko kad presne rozumie a hdam nikto okrem jazykovo nepokazench det sa nebude pozastavova nad tm, e ak by sme to chpali doslova, tak je to vntorne logicky protireiv tvrdenie: plat sa mu zvi a zrove bude dostva raz toko, t.j. presne toko ako predtm. Jednoducho sme si zvykli, e slovko ete sa zo slovnho spojenia ete raz toko vytratilo. S: Zd sa, e za mnohmi nelogickmi slovnmi spojeniami je snaha vyjadri sa o najstrunejie -- niekedy aj na kor presnosti a logickosti vpoved. B: ia, bva to niekedy tak. Aby sme vak nezabudli, kvli plnosti ti poviem ete osi o iastonch zpornch sdoch, ktor s vyjadren napr. vo vetch: Niektor vtky nevedia lieta alebo Niektor lekri nie s enat. Logick truktru tchto sdov zachytva schma S o P, kde psme no o j e druh samohlska zo slova nego (popieram) a vyjadruje sponu a kvantifktor iastonho zpornho sdu. S: Zana to by aksi nudn a kolometsk. Ako nm toto vetko po me pri logickom myslen a usudzovan?
y

2.3. Logick tvorec B: Ist pouenie je hne napordzi - vieme rozli \pri vrokoch s rovnakm subjektom a prediktom, ktor s kontrme, kontradiktrick a subkontrrne. S: Niektor z tchto slov som poul, ale - aby som sa priznal - ni mi nehovoria. B: Z dvoch vrokov - veobecnho kladnho (SaP) a veobecnho zpornho (SeP), ktor maj rovnak subjekt aj predikt, me by pravdiv nanajv jeden

(teda iaden alebo prve jeden) - takto s navzjom kontrrne (s vo vzahu protivy). Vroky Vetky vtky lietaj a iadne vtky nelietaj vyjadruj kontrrne sdy, ktor s zhodou okolnost oba nepravdiv. Z kontrm ych sdov, vyjadrench nasledujcim i vrokmi, je iba prv pravdiv: Vetky dreviny maj by, iadna drevina nem by. S: ie toto plat o kadch dvoch vrokoch SaP a SeP, ktor maj rovnak subjekt a predikt, bez ohadu na to, m konkrtne tento subjekt a predikt je, a aj bez ohadu na to, i im rozumiem? B: Presne tak. am zkonom je, e vroky veobecn kladn (SaP) a iaston zporn (SoP) s rovnakm subjektom a prediktom s navz jom kontradiktorick i logicky protikladn (tie sa hovor: logicky spor n - protireiv ), t.j. tak, pre ktor vdy plat, e prve jeden z nich je pravdiv - napr.: Vetci udia s smrten a Niektor udia nie s smr ten. Kontradiktorckmi vrokmi s aj vroky veobecn zporn (SeP) a iaston kladn (SiP), napr.: iaden mudrc nie je z neba spadnut a Niektor mudrci s z neba spadnut . S: Take pravdivos jednho z kontradiktorickch vrokov automatic ky zaruuje nepravdivos druhho a naopak? B: Vborne, vidm e na tvojej spontnnej logickosti sa d stava. Dleit je ete prpad vrokov iastonho kladnho (SiP) a iastonho zpornho (SoP) s rovnakm subjektom a prediktom. U ben intucia nm napoved, e z takchto dvoch vrokov je najmenej jeden pravdiv (prve jeden alebo oba) a tieto vroky nazvame subkontrrne (s vo vzahu podprotivy). Naprklad Niektor cicavce m aj mliene azy a Niektor cicavce nemaj mliene azy, alebo Niektor morsk ivo chy s cicavce a Niektor morsk ivochy nie s cicavce . S: Vlastne je to vemi jednoduch. Je tam ete nieo zaujmav? B: Hdam ete jedna ahko odhaliten okolnos. A k je pravdiv ve obecn kladn vroky, tak je pravdiv i iaston kladn vrok s rovnakm subjektom a prediktom a naopak, ak je nepravdiv u iaston kladn vrok, tak je zaruen nepravdivos aj veobecnho kladnho vroku. Ta kto vroky s vo vzahu subsumpcie (subaltercie) - podradenosti vzhadom na pravdivos (pravdivos sdu S iP je podraden pravdivosti sdu SaP) a v opanom porad vo vzahu podradenosti vzhadom na ne pravdivos (z nepravdivosti vroku SiP plynie nepravdivos vroku SaP).

V rovnakom vahu subsum pcie i podradenosti s i vroky veobec n zporn a iaston zporn, pokia maj rovnak subjekt a predikt (pravdivos vroku SeP zabezpeuje i pravdivos vroku SoP; nepravdi vos vroku SoP stanovuje zasa nepravdivos vroku SeP)2. Tieto vetky vzahy medzi vrokmi s rovnakmi subjektami a predi ktmi boli vraj Apuleiom (asi *125 n.l.; predstavite tzv. druhej sofisti ky) zachyten pom ocou m nem otechnickej pom cky - tzv. logickho tvorca. SaP kontrrne S eP

2.4. D eduktvne vyplvanie a kategorick sylogizmus S: Zatia sme vak skoro ni nepovedali o sbenom logickom usudzo van okrem niekokch prpadov nesprvneho usudzovania. B: Ten as je prve teraz. Urobili sme si dostaton prpravu nato, aby sme mohli o usudzovan poveda nieo ucelen. Najprv si povieme o usu dzovan, ktor sa viae na aristotelovsk subjekt-prediktov logiku. Je

2Aristoteles pouval pri dkazoch ete tzv. obraty : 1) jednoduch obrat (conversio simplex ), pri ktorom sa zachov kvantita sdov - zo sdu SeP vyplva sd PeS a zo sdu SiP vyplva PiS; 2) obrat po prpade (conversio p e r accidens), pri ktorom sa kvantita men - zo sdu SaP vyplva PiS; 3) kontrapozcia - zo sdu SaP vyplva Kad nonP je nonS (KonP)a(NonS).

podivuhodn, e hoci tento typ usudzovania postihuje iba fragment z usu dzovania, ktor udia u dvno uskutoovali a iba nepatrn zlomok moder nej logiky, ktor bola formulovan v pol. 19. storoia a intenzvne rozvjan na zaiatku 20. storoia, predsa sa v kolch skoro v nezmenenej podobe uil kategorick sylogizmus ako vlastn jedin typ usudzovania a do tridsiatych rokov 20. storoia (vytrval viac ako 2000 rokov). Hoci pre mo dern vedu m kategorick sylogizmus v svojej pvodnej podobe mal vznam, predsa sa mu budeme venova na niekokch stranch. Dvodom je jednak jeho zaujmavos z hadi ska historickho, jednak jeho jednodu chos, a v neposlednom rade i to, e optika aristotelovskej logiky ovplyvnila skoro vetku spisbu z filozofie a spoloenskch vied v eurpskej kultre do 19. storoia. Mnoh zauvan termny a ich vznam pramenia prve v nej. Nzov sylogizmus je vzat z grtiny a znamen sudok subjekt-prediktovej logiky a prvlastok kategorick napoved, e sa nebud v sudkoch vyskytova sdy, ktor maj in modalitu ako jednoduch tvrdenia (asercie). Modlne sdy typu Je mon, e..., Je nevyhnutn, e ..., kde tri bodky zastupuj nejak z vyie uvedench tyroch zkladnch typov s dov, v kategorickom sylogizme nevystupuj. Uvediem prklad kategorick ho sudku: P(2.1) Vetky elmy s cicavce Vetky psy s elmy Vetky psy s cicavce Kad sylogizmus je zloen z dvoch sdov, ktor vystupuj v lohe prems a jednho sdu, ktor je zverom (konklziou). V tchto sdoch vystupuj tri veobecn pojmy - dva, ktor s zachyten subjektom a pre diktom zveru a stredn pojem , ktor sprostredkuvva vzah medzi prvmi dvoma, avak nevystupuje v zvere. Vyia prem isa vyjadruje vzah pojmu, zachytenho prediktom zveru (terminus major ) a stredn ho pojmu, vyjadrenho strednm termnom (terminus medius - skrtene M). Niia premisa vyjadruje vzah pojmu, vyjadrenho subjektom zveru (terminus minor) a strednho pojmu. Zver vyjadruje vzah pojmov, vy jadrench subjektom a prediktom. Tieto tri pojmy (z lingvistickho h a

diska vrazy ) meme za uvedench podmienok skombinova do tyroch rozlinch schm - figr sudkov. Prv figra MP SM SP Druh figra PM s m: SP Tretia figra MP MS SP tvrt figra PM MS SP

Prklad (2.1.) je sudok poda prvej figry a je jednoznane charakterizovan povahou jednotlivch sdov - vetky s veobecn klad n, o meme zaznai usporiadanou trojicou (a,a,a), ktor sa od stredoveku kvli zapamta niu nazvala modus Barbara. Ku kadej figre meme njs schmy jednotlivch sprvnch sudkov - tzv. mody. V stredoveku vymysleli pecilne men pre vetky takto mody, kde bolo zakdovan, akej povahy s jednotliv sudky aj akm spsobom sa daj previes na mody inch fi gr. Tieto dmyseln mnemoteclmick pomcky vak mali s logickou tvo rivosou, fantziou Aristotela u mlo spolonho, a podobali sa skr na vypracovvanie ornamentov a letenie nbytku, ako na stavanie originl nej stavby. S: Ako ale vlastne viem, ktor sudok je logicky sprvny a ktor je nesprvny? B: Zsadn otzka. Logici doli na to, e pri skman sprvnosti sud kov netreba skma vetky jednotliv sudky, ktorch je bezpoet, ale iba to, o maj spolon - logick formu sudkov - ich schmu, modus. Podstata tejto obdivuhodnej metdy spova na pochopen a vyuit pre mennch. Bez pouvania premennch si dnes u ani nevieme predstavi vedeck skmanie - kad vedeck zkon je formulovan pomocou pre mennch. I tam, kde to nekri, to tak je. Napr. formulcia Archimedovho zkona Teleso ponoren do kvapaliny ... m na zreteli kad teleso, nie iba niektor alebo jedno celkom urit. Logika m v tomto ohade historic k primt - prvkrt v dejinch vedeckho myslenia pracoval systematic

ky prve Aristoteles s intrumentom premennej, a to v kategorickom sylogizme. Vrazy S, P, M (Aristoteles pouval samozrejme grcke psmen a to zo zaiatku abecedy) boli men premennch, ktor zastupovali ve obecn pojmy, priom men jednotlivch veobecnch pojmov (napr. lo vek, ivoch, dvojnoh) hrali vlastne lohu kontnt - hodnt tchto pre mennch. Vrazy pre sponu spolu s kvantifiktorom, ktor v scholastike zapisovali niektorm z psmen a, e, i, o, zastupovali logick ppercie - lo gick kontanty. Podobne to je aj v aritmetike, kde v zloenom vraze y = x+x.z psme n x, y, z, reprezentuj premenn, ktorch oborom prem ennosti s cel sla, a vrazy s vlastn men aritmetickch opercii a kee tieto opercie s pecifickm predmetom skmania matematiky, zvykn sa nazva matematickmi kontantami. sudokje sprvny, ak je uskutonen poda spr vnej schmy usudzova nia -- poda sprvneho (platnho) modu. Modus alebo schma usudzova nia ie sprvna, ak pri iadnom dosaden nejakch veobecnch mien pojmov za jednotliv prslun premenn S, P, M, t.j. nejakho subjek tu, prediktu a strednho termnu, nenastane prpad, e by premisy boli pravdiv a zver nepravdiv. M odusje sprvny vtedy, ak kad sudok utvoren poda neho v prpade, e m pravdiv premisy, m pravdiv aj zver. Take to, e zver vyplva z prems, vieme zisti u skmanm sa motnej schmy - formy sudku - na zklade zistenia logickej truktr;,' prems a zveru. Uvediem prklady rozlinch sudkov a veda napem mody, poda ktorch sa dej:

U (l.) iaden Grk nie j e Egypan Niektor logici s Grci Niektor logici nie s Egypania U(2.) iaden Grk nie je Egypan Niektor logici nie s Grci Niektor logici nie s Egypania

M eP S iM SoP M eP SoM SoP

U(3.) iaden Grk nie je Egypan Niektor logici nie s Grci Niektor logici s Egypania

M eP SoM S iP

Vetky tieto sudky s uskutonen poda modov prvej figry. Teraz je lohou uri, i tieto mody s platn. Prv modus je sprvny, pretoe pri iadnom dosaden nejakch trojc veobecnch mien za M, P, S nenastane prpad, e by prem isy boli pravdiv a zver nepravdiv. Inak povedan, nenjdeme protiprklad - sudok s rovnakou logickou formou ako U (l.) a pravdivmi premisami, ale nepravdivm zverom. Druh dva sudky maj rovnak premisy. Zver sudku U(2.) je prav div a niekto by si mohol myslie, e su dok je aj sprvny. Dosame vak za premenn M, P5 S, v porad men Grk, Egypan, Khiran (vo vz name Egypan, bvajci v Khire). Zistme, e v tomto prpade zver Nie ktor Khirama nie s Egypania nie je pravdiv a tak tento protiprklad vyluuje sprvnos nielen sudku U(2.), ale aj vetkch, ktor s nm maj rovnak logick formu - s uskutonen poda toho istho modu. Sprvnos sudku U(3.) overme napr. dosadenm mien Grk , Egypan , Japonec za premenn M, P, S . Zver takto vzniknutho sudku je neprav div, hoci premisy s pravdiv, a preto sudok U(3.) a vetky sudky, vy tvoren poda toho istho modu, s nesprvne. S: Rozumiem defincii sprvneho sudku, ale vbec si nepovedal, ako efektvne zistm, ktor sudky s sprvne, kee metda protiprkladu je efektvna iba pre prpad nesprvneho sudku. B: M pravdu, bezprostredne na zklade defincie sprvneho sudku nevieme napsa zoznam vetkch sprvnych modov. Cel kategorick sy logizmus sa d vystava plne exaktne - axiomatickou metdou3, to by a
3Aristoteles n Prvch analytikch nartva niekoko axiomatickch systmov: naprklad tyri dokonal (zver nie je zoslaben) mody prvej figry povauje za aximy a uvdza k nim (roztrsene) ete sedem metapravidiel, ktor umouj redukova ostatn platn mody inch figr na niektor zo tyroch axiomatick vzatch modov. V r. 1847 G. Boole ukzal, ako mu by zachyten vetky typy kategorickch vrokov v jazyku algebry a ako mu by v systme boolovej algebry dokzan platn mody - toto je obsahom doplnku II. tejto Icnihy s podnadpisom Vety ako rovnice a dkazy! ako vpoet. In axiomatick systm, ktor zachytval to, o kategorick sylogizmus, skontruoval J. Lukasiewicz v r. 1951.

vak mohlo nudi. Z dnenho pohadu predstavuje kategorick sylogiz mus obdobu iba malho fragmentu terie mnon, ktor vlastne chpu u iaci na zkladnch kolch. V sdoch kategorickho sylogizmu vystupuj iba veobecn pojmy a tie s v terii mnon reprezentovan mnoinami. Ak jednotliv pojmy chpeme ako mnoiny, tak kategorick sylogizmus je osi ako odvodzovanie vzahu medzi mnoinou S a mnoinou P zo znmych vzahov medzi mnoinami M a P a mnoinami S a M. U na zkladnej ko le si iaci kreslia mnoiny ako kruhy, take cel kategorick sylogizmus meme pochopi prostrednctvom kreslenia kruhov a zachytvania toho, i maj spolon prienik alebo nie, i jeden je plne v druhom, at. Ak dvo jica pojmov nem spolon prienik, budeme to zaznaova do diagramu symbolom pre przdnu mnoinu 0 a cel prslun vsek bude jem ne bodkovan. Ak dva pojmy maj poda premi sy neprzdny prienik, tak to budeme znai zaiernenm prslunho prieniku. Ak dvojica pojmov nem spolon prienik (S e P), t.j. ich prienik je przdny, tak to budeme zaznaova do prslunho vseku diagramu sym bolom pre przdnu mnoinu a tento vsek bude jem ne bodkovan. Mnoina S m przdny prienik s mnoinou M:

Ak dva pojmy maj poda premisy neprzdny prienik (S i M), tak to budeme znai zaiernenm prslunho prieniku alebo vpsanm znaku + do prslunho vseku, o je v prpade rukou zaznaovanch diagramov jednoduchie. Mnoina S m neprzdny prienik s mnoinou M:

Ak vetky prvky z mnoiny S s z mnoiny M (S a M), tak to nezazname zaiernenm prieniku alebo vpsanm znaku + do tohto vseku, pretoe by to zachytvalo iba informciu, e niektor S s z M, ale nie informciu, e vetky prvky z S s z M. Poadovan informciu zachytme tak, e sym bol pre przdnu mnoinu vpeme do vseku, v ktorom by boli nejak prvky z S, ak by neplatilo, e vetky s pod M. ia d en p rv o k m noiny S nie j e m im o m noiny M :

Ak niektor prvky z S s mimo M, tak zazname zaiernenm prslu nho vseku alebo vpsanm znaku + do tohto vseku. Niektor prvky mnoiny S s m im o m noiny M:

Platnos niektorch modov je podmienen neprzdnosou niektorej z mnon S, M, P, o vyjadrme jednou z akoby nultch prems S * 0 , M * 0 , P*0. Platnos niektorch m odov je podm ienen neprzdnosou niektorej z mnon S, M, P, o vyjadrme jednou z akoby nultch prem s S^-0, 0, P0. Tento spsob logickho usudzovania je bezpochyby jednoduch a ka d, kto rozumie jazyku a je priemerne bystr, rob bene takto sudky. Napriek tomu njdenie veobecnch schm v zahe jazykovo rozlinch prpadov - sformulovanie veobecnch pravidiel, poda ktorch sa dej takto sudky, pokia s sprvne, bol nesporne genilny vkon.

Platn mody prvej figry: S 0 S*0 MaP MaP MeP MeP MaP MeP SaM SaM SaM SaM SiM SiM SaP SiP SeP SoP SiP SoP Platn mody druhej figry: S*0 S*0 PeM PeM PaM PaM PeM PaM SaM SaM SeM SeM SiM So m : SeP SoP SeP SoP SoP SoP Sprvne mody tretej figry: M *0 *0 MaP MiP MaP MeP MoP MeP MaS MaS MiS MaS MaS MiS SiP SiP SiP SoP SoP SoP Sprvne mody tvrtej figry: P*0 S^0 PaM PaM PaM PiM MaS MeS MeS MaS SiP SeP SoP SiP M *0 PeM PeM MaS MiS SoP SoP

Prklady niektorch sprvnych sudkov spolu s diagramami:

M

MaP Vetky cicavce s stavovce SaM Vetky veryby s cicavce SaP Vetky veryby s stavovce

MeP iaden cicavec nem iabre SaM Vetky veryby s cicavce SeP iadna veryba nem iabre

MeP iadna huba nem by SiM Niektor povatiny s huby SoP Niektor povatiny nemaj by

PaM SeM SeP

Vetky dreviny maj by iadna huba nem by iadna huba nie j e drevina

PeM iaden plaz nie je mkk SaM Kad lastrnik je mkk SeP iaden lastrnik nie je plaz

Neplatn (nesprvne) mody: Nasledujci modus je neplatn, pretoe zver nevyplva z prems, hoci prem isy aj zver v prvom sudku poda tohto modu s pravdiv a v druhom je vak u zver zrejme nepravdiv': PaM Kad prevavec je prnokopytnk SaM Kad jele je prnokopytnk SaP Kad jele je prevavec

PaM Kad dravec je cicavec SaM Kad prevavec je cicavec SaP Kad prevavec j e dravec

alie platn mody a sudky: MaP Vetky kozy s zvedav MaS Vetky kozy s prevavce SiP Niektor prevavce s zvedav

MeP iaden mudrc nespadol z neba MiS Niektor mudrci s logici SoP Niektor logici nespadli z neba

PaM Vetky perlovky s lastrniky MaS Vetky lastrniky s mkke SiP Niektor mkke s perlovky

PeM iaden prokurtor nie je sudca MiS Niektor sudcovia s fajiari SoP Niektor fajiari nie s prokurtori

Nov prklady i prklady sudkov na ostatn platn mody spolu s dia gramami si me u kad ahko urobi sm. Dkazy vetkch platnch modov kategorickho sylogizmu v boolovej algebre s uveden v doplnku II. na konci knihy.

3. V Y PL V A Z P R E M S , A K O SI M E M E Z A C H R N I IV O T ? (V R O K O V L O G IK A )

3.1. Klasick vrokov logika - jej princpy S: To, o sme si povedali o subjekt-prediktovej logike a kategorickom sylogizme je sce zaujmav, ale neviem, ako nm to pome pri rieen 1ch loh, ktor si uviedol v prvej kapitole? B: Aristotelovsk logika dobre poslila vedeckmu skmaniu, ktor bolo vtedy v klasifikanom tdiu. Vedci zhali zkladn poznatky, triedili ich a spjali a na ich zklade klasifikovali napr. ivochy a rastliny do kme ov. tried, rodov a druhov. Nie vetko sa vak d takto klasifikova a samot n klasifikcia je len prprava pre hlbie vedeck skmanie. A tak mimo ka tegorickho sylogizmu zostalo vea spsobov usudzovania nepovimnutch. Avak rozvoj lekrstva, sdnictva i filozofie vyadoval prepracovanej a vkonnej prostriedok usudzovania. Aristoteles naprklad priamo nesk mal, ako meme spja dva alebo viac kategorickch vrokov do jednho zloenho vroku, hoci ich sm bene spjal. Prve spsoby skladania jed noduchch vrokov do zloench systematicky skmali stoici, ktor boli programovo v opozcii voi Aristotelovi a jeho iakom - peripatetikom. Ak budeme kls draz na jazykov strnku podobne ako Aristoteles, tak bude me hovori o vrokoch. Ak vak budeme ma na zreteli predovetkm to, o tieto vroky zachytvaj, tak budeme hovori o mylienkach i o sdoch (pripadne pouijeme technickej termn propozcia). asto vak bud jazy kov a logick rovina tak zviazan, e obe bud v centre naej pozornosti a v takom prpade pouijeme jeden z termnov v ztvorke - napr. vrok (sd, resp.propozcia), prpadne zrete na druh strnku bude v pozad. U samot n druh nzov kapitoly vak prezrdza, e je zauvanejie hovori o vro koch ako o sdoch, ktor s tmito vrokmi vyjadren.

Najvynikajcej predstavite stoickej logiky Chrysippos zo Solov (asi 280-206 p.n.l.) sa snail dsledne pridriava dvoch princpov, ktor v modernej formulcii znej nasledovne : 1.princp dvojhodnotovosti - sd (propozcia) je pravdiv alebo ne pravdiv - tretiu pravdivostn hodnotu pre sdy nepripal - ertium non datur. 2.princp skladobnosti - pravdivos tn hodnota zloenho sdu je jed noznane uren iba pravdivostnmi hodnotami jeho zloiek - jednodu chch sdov a povahou spojenia tchto zloiek, t.j. logickou povahou vrokovej (sudovej i propozinej) spojky. To, o sa tradine nazvalo v duchu aristotelovskej filozofie obsah v roku, pri skladan vrokov (sdov) prostrednc tvom logickch spojok poda stoikov priamo neovplyvovalo pravdivostn hodnotu zloenho vroku (sdu) a nevstupovalo pri skladan vrokov (sdov) vbec do hry, pretoe stailo pracova s ich pravdivostnmi hodnotami. Tmto postrehom sa dokzali stoici zbavi tch svislost, ktor boli pre samotn skladanie s dov a pre vyplvanie zverov z prems nepodstatn a iba zakrvali povahu tchto logickch operci. V tomto zjednoduen bola ich genialita, a preto mohli urobi v skman logiky neobyajn pokrok. Presne definovali vi nu pouvanch vrokovch spojok, akmi s spojky: nie je pravda, e ... a ...; bu ..., alebo...; ak ..., tak .... (tri bodky zastupuj nejak v rok) a in. To, o pochopili u stoici, meme takto preformulova. Pravdivostn hodnota zloenho sdu zvis od dvoch faktorov: a) od logickho faktora, t.j. od toho, z akch zloiek a akm spsobom je sd poskladan; ak si vmame rovinu jazykovho zachytenia sdu, tak meme o tomto faktore hovori ako o jazykovom faktore a o tom, akm spsobom a z akch vrokov je zloen vrok poskladan. b) od mimologickho faktora, t.j. od toho, ak je stav sveta i stav vec, ktorch sa tka sd (vrok). Tento faktor je mimo vlastnej kompeten cie logiky a je zleitosou benej sksenosti alebo empirickch discipln. Stoici formulovali prv systm sdovej (vrokovej) logiky, v ktorom bolo p nedokzatench - zkladnch pravidiel sprvneho usudzova nia, z ktorch sa vetky ostatn logick zkony a pravidl dali logicky od vodi. ia, tieto objavy sa v dobch neprajnch pre vedu (rozpad tzv.

Zpadormskej re - strata ttnosti v zpadnej asti Eurpy a padok kultrnej funkcie civilizcie, ktor bola touto ttnosou podmienen) tak mer plne stratili z udskej pamti na viac ako dve tiscroia a nezachovalo sa iadne pvodn dielo z tejto stoickej logiky, iba komentre nepriateov. Znovuobjavenie sudovej logiky sa podarilo a koncom 19.stor. modernmu nemeckmu logikovi Gottlobovi Fregemu. G. Frege vytvoril prv axioma tick systm vrokovej logiky, pre ktor skontruoval pecilny symbolick jazyk.

3.2. Konjunkcia Pustime sa i my spolu pekne do vrokovej logiky a preskmajme najprv lohu vrokovch spojok. Skmajme nasledujce tri zloen vroky: (1) Bratislava je mesto SR a v Bratislave je sdlo prezidenta SR (2)22= 4 a 23= 8 (3) Bratislava je mesto SR a 22= 4 Vetky tri vety s z gramatickho hadiska pri raovacmi svetiami utvorenmi spojenm dvoch jednoduchch viet priraovacou spojkou a. Prv dve svetia okrem toho s tak, e ich zloky maj osi spolon: v (1) je to vraz Bratislava v lohe podmetu a meme poveda, e obe jednoduch vety s o Bratislave, v (2) s o mocninch dvojky. Preto by niekto mohol poveda, e s mylienkovo blzke a v ich spojen vyjadrujeme prve tto ich spolon rtu. Zloky tre tieho svetia vak nevyjadruj iadnu takto spolon rtu a s na rozdiel od zloiek (1) aj (2) plne nezvisl: pravdivostn hodnota prvej zloky (3) je plne nezvisl od pravdivostnej hodnoty druhej zloky - prv vyjadruje empirick fakt a druh matematick fakt. Naopak, pravdivostn hodnota druhej zloky v (1) nie je plne nezvisl od pravdivostnej hodnoty prvej zloky, pretoe sdlo prezidenta nejakho ttu bva zvyajne v nejakom meste tohto ttu. Podobne, sdy vyjadren zlokami v (2) s vdy pravdi

v, a neme nasta prpad, e by bol jeden pravdiv a druh nepravdiv. Tto okolnos - zvislos pravdivostnch hodnt jednotlivch elementr nych sdov, ns me zavdza, pretoe nie je platn pre vetky prpady spjania sdov, ako to dokumentuje (3). Aby sme mohli skma spjanie sdov (v jazykovej rovine tomu zodpoved spjanie vrokov) vo veobec nosti, nebudeme vopred ni predpoklada o pravdivostnch hodnotch ele mentrnych sdov, tzn. budeme ich povaova za navzjom nezvisl, ako je to zrejm v prpade (3). Spjan sdy vstupuj takto do spojenia iba svo jou pravdivostnou hodnotou. Preto ni nestratme, naopak, situciu si zjed nodume, ak nebudeme skma stovky konkrtnych priraovacch svet, ale jednotliv elementrne sdy i skr vroky nechme zastupova vroko vmi premennmi a budeme skma jedin vrokov kontrukciu i sch mu (zauvan nzov je vrokov i vrokovologick form a)
p Aq

ktor nm z hadiska logickho spjania dostatone reprezentuje logick truktru vetkch jednotlivch vrokov, zloench pomocou spojky a. Spojku a zachytvame pomocou znaku a nazvame konjunktor (niektor autori pouvaj symbol &, alebo symbol )'. Kontrukciu i formulu vro kovej logiky p a q, ktor m ako spojku konjunktor, nazvame konjunkcia. Vrokov premenn p, q, r, (prpadne P1 , P2 , /V ) maI ako obor premennosti dvojprvkov mnoinu pravdivostnch hodnt {Pravda, Nepravda j . Pravdivostn hodnotu Pravda budeme oznaova znakom 1, a pravdivost n hodnotu Nepravda budeme oznaova znakom 0 (v literatre aj F z anglickho fa lse a T z anglickho tru). Vrokov premenn s inej kategrie ako prediktov premenn v subjekt-prediktovej logike, priom vo vrokovej logike odhliadame od vn tornej truktry jednoduchch vrokov - chpeme ich ako netrukturova1 V ber symboliky je v zsade vecou konvencie, avak aby sa t-ktor symbolika aj ujala, nezvis iba od jej vhodnosti i vrenosti, ale aj od tradcie, nvykov toho-ktorho prostredia. N ejestvuje ani m edzi logikmi tak zhoda, e by vetci pouvali rovnak symboliku. Vo vbere symboliky sme vychdzali z asti z toho, ak symbolika sa pouva napr. v logike v rmci terii mnon na gymnzich, a z asti sme sa snaili o jej primeran vstinos a v neposlednom rade i o to, aby sa neplietla s inmi oznaeniami. Nami vybran symbolika sa takmer plne zhoduje so sym bolikou reprezentatvnej publikcie [Chang - Keisler 1992], Amsterdam -N e w Y o rk - O x fo r d -T o k y o knihy [Gamut 1991],

n tehly, z ktorch s pomocou spojok postaven zloen truktrovan bloky, ktor s op vrokmi. Vo veobecnosti mu nasta iba 4 kombincie pravdivostnch hodnt dvoch nezvislch vrokovch premennch, priom vsledn konj unkcia bude pravdiv iba v jedinom prpade, ak obe zloky bud pravdiv. Me me si to prehadne znzorni tabukou:

P q

PAq

11 1 1 0 0 0 1 0 0 0 0 Tto tabuku meme povaova za presn definciu konjunktora vrokovej spojky a. Z hadiska sasnho stavu vec a poznatkov matema tiky s poda tejto defincie vroky, vyjadren v (1), (2), (3) pravdiv, pre toe obe ich zloky s pravdiv. Presne vzat, pravdivos alebo nepravdi vos je vlastnos sdov, a iba odvodene aj vlastnos vrokov i viet, ktor ich vyjadruj. V prenesenom zmysle vak meme hovori i o pravdivosti tchto vrokov i viet, pokia to nebude zavdza. Slovn spojenia tento vrok j e pravdiv i tto veta j e pravdiv s ben a my ich tie budeme pouva. Vrok (4) M arsje planta a Trnava j e sdlom, prezidenta SR je nepravdiv (vyjadruje nepravdiv sd), pretoe drah zloka je nepravdiv. Vetu Danielpriiel domov a otvoril okno vak nebudeme povaova za konjunkciu, hoci na prv pohad tak vyzer, pretoe tto veta vyjadruje skr asov nslednos dvoch dejov ( ...a potom ...) ako ich logick konjunkciu; pri konjunkcii meme zmeni poradie lenov bez zmeny zmyslu (z p q vyplva q a p), o s uvedenou vetou urobi nememe (,JDaniel otvoril okno a priiel dom ov ). Ani slovn spojenie ...a sasne... nie je vo veobecnosti toton s konjunktorom: vetu Pavol Dobinsk sa narodil r. 1828 a zomrel r. 1885 meme chpa ako konjunkciu, pretoe jednotli v zloky maj od okamihov, v ktorch sa mali udia opisovan okolnosti, nemenn pravdivostn hodnotu, ale nememe ju zmysluplne preformulo va na vetu Pavol Dobinsk sa narodil r. 1828 a sasne zomrel r. 1885. Podobnos s konjunkciou tu vak v jednom ohade bezpochyby je: svetia o asovej nslednosti i asovej sbenosti s pravdiv iba vtedy, ke obe

ich zloky s pravdiv, ale naviac mus by zachovan ete nslednos, resp. sbenos dejov. V slovnch spojeniach typu Bednr a syn spojka a nepln lohu vrokovej spojky.

3.3. N egcia Ako prv vrokov spojka sa zvyajne uvdza tro chu zvltna spojka, pretoe nespja dva vroky do jed nho, ako by sa na slun spojku patrilo, ale pripja sa iba k jednmu vroku. Jedn sa o spojku nie je pravda, e ..., alebo v jednoduchej formulcii n ie .... loha tej to spojky, ktor nazvame negtor a zname znakom -i (asto sa pouva aj tilda ~ , prpadne znak ' za alebo pred formulou vrokovej logiky, i vodorovn iara nad formulou) je zrej m: ak pvodn vrok je pravdiv/, tak zloen vrok, ktor vytvorme pred loenm spojky negtor pred pvodn vrok, bude nepravdiv. Takto zlo en vrok m formu negcie ip. Spojka negtor je teda jednoargumentov (singulma) a jej tabukov defincia je oividn: p P 1 O O 1 Vrok Quebec j e samostatn s t je za danho stavu vec (18.11. 1997) nepravdiv, a pravdiv je jeho negcia Nie j e pravda, e Quebec j e samostatn t t alebo v inej rovnocennej formulcii Quebec nie j e samostatn tt V slovenine vyjadrujeme niekedy negciu aj pomocou predpony ne a slovesa. Naprklad k vroku Jano pe je vrok Jano nepe jeho ne gciou. Avak nie kad vrok utvoren pomocou predpony ne a slove sa je negciou pvodnho vroku: vrok Niektor filozofi neportuj nie je negciou vroku Niektor filozofi portuj, ve oba vroky mu by pravdiv. So sprvnym negovanm mu by niekedy vne problmy. Naprklad kontatovanm Niektor krajiny nespaj vetky podmienky vstupu do EU sa vlastne zamalo oznmi nieo in, ako je doslova vyjadren, a to zrej

me asi toto: Niektor krajiny spaj nie vetky podmienky vstupu do E U alebo Niektor krajiny nespaj niektor podmienky vstupu do EU. Existuj ete tri singulme spojky asertor (as), verum (vr) a falsum (fl), ktor vak nemaj vyjadrenie v prirodzenom jazyku. Asertor nemen prav divostn hodnotu pvodnho vroku, verum prirauje kadej pravdivostnej hodnote vroku Pravdu a falsum Nepravdu: P 1 O as (p) 1 O iCp) O l vr (p) 1 1 A(P) O O

3.4. D isju n k cia a altern atva Vemi asto spjame vroky spojkou alebo. V prirodzenom jazyku je vak toto slovo dvojznan. Vimnime si nasledujce vroky: (5) Na dovolenku pjdeme do Grcka alebo do Poska (6) Osobn aut maj predn alebo zadn nhon (7) Tento mu je enat alebo slobodn To, ktor logick spojku srne vlastne pouili v uvedench vrokoch, ne mus by hne jasn. Ponajprv upozornime na rozdiel medzi jazykovm zachytenm a vlastnou logickou stavbou vrokov (sdov). Vo vroku (5) v druhej zloke z spornch dvodov neopakujeme na dovolenku pjde me {do Poska ) a vo vroku (6) okrem obdobnho spornho opatrenia sme zamlali kvantifktor, t.j. e hovorme o vetkch i kadom osob nom aute. N aa pozornos je vak zameran na spsob spojenia jedno duchch vrokov. Pri sde, vyjadrenom vrokom (5), je zrejme zamla n predpoklad, e mem e s iba na jednu dovolenku (pokia bud uetren peniaze vbec stai aspo na jednu), a teda z dvoch monost si vyberieme prve jednu. V tom prpade vrok vyjadruje sd, ktor m formu alternatvy.

Alternatva2je pravdiv, ak je pravdiv prve jedna jej zloka (alterna tva), resp. nepravdiv, ak s obe zloky pravdiv alebo obe nepravdiv. Spojka, ktor spja dva vroky (najastejie vroky, ktor vyjadruj navz jom sa vyluujce, nezluiten alternatvy) tak, e zloen vrok je pravdi v vtedy a len vtedy, ke je pravdiv prve jeden z jeho podvrokov, sa nazva vyluujci disjunktor. Tto spojku budeme znai w a jej plne znenie je bu..., alebo..., resp. menej vhodn alebo..., alebo... Takto spo jenie vrokov pouvame napr. vtedy, ak klasifikujeme predmety do oddele nch (navzjom sa neprenikajcich) tried, skupn, oblast. Vrok (7) vyjad ruje zrejme dve navzjom sa vyluujce alternatvy, take je v om pouit ako spojka vlastne vyluujci disjunktor a bu je zamlan. V prpade, e by sme pri vypovedan (5) nezamlali iadny obm edzu jci predpoklad a ni nm nebrni s na dovolenku aj do Grcka aj do JPoska, tak pravdivos prvej a pravdivos druhej zloky vroku (5) sa nevyluuje - pouili sme spojku nevyluujci disjunktor, skrtene iba disjunktor. Takmto spsobom sme pre kadho, kto sa trochu rozumie autm, spojili aj elementrne vroky v (6), pretoe je pravda, e (8) Osobn aut mu ma predn nhon, alebo zadn nhon, alebo predn aj zadn nhon Prve vo vete (8) sme pouili dvakrt vyluujci disjunktor na vyjadrenie nevyluujcej disjunkcie, ktor nm takto vlastne etr miesto (ako je to v (6)): namiesto troch alternatvnych vrokov uvedieme dva nevyluujce sa vroky. Je zrejm, e vrok (7) vyjadruje alternatvny zloen sd. Dis junktor budeme znai znakom v (z Iat.vel - alebo) a vyjadrujeme ho slov nm spojenm alebo. Kvli jednoznanosti vznamu spojky alebo sa v niektorch jazykoch zvykne doplni svetie dvoma spsobmi, ktorm by
2 V razy alternatva a disjunkcia nie s pouvan jednotne. V znmej encyklopdi i [Edwards 1967, G lossary o f Logical Terms, 63] Boruch pouva vraz altem ation vo vzname vyluujcej disjunkcie; Borkowski pouva vraz Alternatve \reobecne vo . vzname disjunkcie (vyluujcej i nevyluujcej) [Borkowski 1976, 86]; C hurchnaproti tom u pouva vraz altemation vo vzname nevyluujcej disjunkcie fChurch 1956, 37]. Grcke meno diezeugmenon oznaovalo pvodne spojku, ktorej vznam bol vyluujci a a okolo 2. storoia sa pouval v raz paradiezeugm enon na oznaenie nevyluujceho spojenia [Gahr 2000, 172 ff].

zodpovedali naprklad nasledujce svetia: D anielje chor alebo Mio j e v kole, ale nie obidvoje (alebo vo vzname vyluujcej disjunkcie); Napoleon diktoval, alebo sa prechdzal, alebo obidvoje miesto kratieho Napoleon diktoval alebo sa prechdzal (v tejto kratej formulcii je ale bo pouit vo vzname nevyluujcej disjunkcie). Tabukov defincia vyluujcej a nevyluujcej disjunkcie: p q pwq pvq

1 1 1 0 0 1 0 0

0 1
1

'

1 1 1 0

Vo vzname vyluujcej disjunkcie sa pouvaj okrem uvedench spo jen aj slovn spojenia i ..., alebo i ... a i ..., i .... Spojenie i ..., ale bo i ... je pouvan najm v alternatvnych otzkach v nepriamej rei napr.: Otec sa ma sptal, i zostanem doma, alebo i pjdem s nm.

3.5. Im p lik cia Vrokov spojka, ktor vyvolvala a vyvolva najviac nedorozumen, dipt a o ktorej bolo popsanch hba knh, je spojka, ktorou vytvrame podmienkov podraovacie svetia (lingvistick pohad), t.j. t, ktor naj astejie zachytvame korelovanou dvojicou a k ..., t a k ... Vrok alebo vrokov formu, vytvoren pomocou korelovanej dvojice a k t a k . . . , nazvame v logike im plikcia a jej prv zloku nazvame tak, ako je to zvykom od-stredoveku - antecedent a druh zloku konzekvent. Hoci tto spojku dverne poznali stoici pred viac ako 2 000 rokmi, jej pochopenie sa akosi stratilo a. ete v 20. stor. meme njs v uebniciach nielen neadektvtnu, ae priam nsiln logick analzu implikcie v duchu subjekt-prediktovej logiky: vo vete Ke prde jese, opustia ns sahova v vtci je vraj podmetom (subjektom) sahovav vtci a prsudkom (prediktom) opustia ns prchodom jesene.

Predtm, ako presne definujeme podmienky pravdivosti sdu, vyjadre nho podmienkovm svetm, preskmame konkrtne prklady takchto svet. Preverovanie jednotlivch prkladov, uvdzanch v prirodzenom jazyku, m v logickom skmam podobn lohu ako vyhodnocovanie expe rimentov vo fyzike. Tak, ako v experimentlnom vsledku pozorovania pdu nejakho telesa treba oisti vplyv vlastnej gravitcie od vedajch faktorov (odpor vzduchu, zvisl od pecifickho tvaru telesa; zanedbanie vplyvu pralivosti telesa na Zem a pod.) a definova idealizujce podmien ky (predpoklad kontantnosti gravitanho zrchlenia-jeho nezvislosti od vky nad zemskm povrchom), aj v logike musme oisti pri skman skladania vrokov (sdov) logick svislosti od mimologickch. Skmajme pravdivostn podmienky nasledujcich vrokov: (9) Ak svieti Slnko, tak je de (10) Ak sa zablska, tak zahrm (11) Ak pr, ulice s mokr

3.6. Vyjadruje im plikcia prinn vzbu? Na prv pohad sa zd, e v (9) vyjadrujeme prinn svislos (kauzlny vzah) medzi prinou - svietenm Slnka - a inkom, nsledkom, t.j. tm, e je de. Tento sd me reprezentova cel triedu sdov o kauzlnej vzbe, o meme vyjadri schmou: Ak nastva nejak prina, tak nastva jej inok. Zamlanmi predpokladmi s tzy, ktor zachytvaj prijman vklad priinnosti. Najbenej typ prinnosti vystihuj tieto dve tzy: TK1: kedykovek nastva nejak prina, vdy spsobuje svoj nsledok TK2: kad nsledok m svoju jedin prinu. Ak prijmeme tento vklad prinnho psobenia, tak pravdivostn pod mienky sdu, vyjadrenho vrokom (9), s nasledovn: a) sd je pravdiv v dvoch prpadoch - bu antecedet aj konzekvent je pravdiv, alebo oba s nepravdiv; b() prpad, e by antecedet bol pravdiv (prina by nastala) a konzekvent nepravdiv (jej inok by nenastal), je v rozpore s tzou TK l o prin nosti;

b2 ) prpad, e by antecedent bol nepravdiv (prina nepsob) a kon zekvent pravdiv (inok nastal), je v rozpore s tzou TK2 o prinnosti. Voi tomuto vysvetleniu, s ktorm by mnoh shlasili, vak mu by vznesen viacer nmietky. Jednak nemus by akceptovan vklad prinnosti, ako ho zachytvaj zamlan predpoklady -- najm linernos prin nho psobenia, vyjadren v tze TK2, je problematick. Problematickos by nezmizla ani v prpade, e by sme tzu TK2 modifikovali na tzu TK2*: kad nsledok m svoju jedin prinu alebo jedin sbor spoluprin. Nemenej vnu nmietku vak vyvolva okolnos, e pravdivostn hodnota celej implikcie by vbec zvisela ete od nejakej mimologickej terie prinnosti, a to by ete vbec nebolo jasn, od ktorej z mnohch monch teri prinnosti. Vo vroku (10) je vyjadren urit posun oproti (9). Samotn blskame u nie je prinou hrmenia, pretoe blskanie i hrmenie s sprievodn in ky jednho procesu - elektrickho vboja v atmosfre. Jav blskania iba po ukazuje na psobenie priny, ktor spsobuje i neskorie vnmaten jav hrmenia. Take vrok (10) je o dvoch javoch, z ktorch prv vdy predch dza druhmu. Tento vrok by sme mohli preformulova vyuitm asovej spojky najprv..., potom...: (10a) Najprv sa blska, potom hrm. Hoci tieto javy maj spolon prinu - my to u vieme - t je vak skryt a o nej nemus ani hovoriaci, ani posluch vedie, pokia nemaj primera n poznatky z fyziky. Take podmienky pravdivosti vrokov (10) i (IOa) by mali by rovnak ako pri vroku (9), a nemali by zvisie od mimologickch koncepci prinnosti. Je zrejm, e vrokom (11) sme vyjadrili veakrt pozorovan okolnos, e d vdy zamokr miesta, kde pad, a teda aj ulice. Poda vetkho je sd, vyjadren vo vroku (11), za bench okolnost vdy pravdiv, hoci m sksenostn povahu, kede nenastva situcia, e by antecedent bol pravdiv (pralo by) a konzekvent nepravdiv (ulice by neboli mokr). Na zklade sksenosti vak vieme, e ulice s mokr aj v prpade, e nepralo -- sta, e ich poliali vodou z polievacch ut. Je tento prpad v rozpore so zmerom vyslovi pravdiv sd, ktor je vyjadren vrokom (11)? Vyl

ili sme vetky in priny mokrosti ulc okrem daa, alebo sme iba tvr dili, e neme nasta situcia, e by pralo a ulice by neboli mokr? Je nad slnko jasn, e nememe vyli vetky in priny, ktor mu sp sobova mokros ulc, pretoe ich ani vetky nepoznme a keby sme aj vetky znme priny vylili, me sa njs nov, nm neznma prina mokrosti ulc, ktor sme nemohli vyli. Ulice me polieva ktokovek, ulice mu by zaplaven nejakm potokom, vodou z prerazenho potru bia at. Take v tvrden sdu (11) ako pravdivho tvrdenia vyluujeme iba situciu, e by pralo a ulice by neboli mokr. Podmienky pravdivosti vroku (11) sa zdaj by odlin od podmienok pravdivosti vrokov (9) a (10), a to vaka zmene vkladu prinnosti z tzy TK2 na tzu TK2**: jeden a ten ist stav me by spsoben rozlinmi nezvislmi prina mi. Takto vklad prinnosti je u natoko von, e u nijako nepreduruje pravdivostn podmienky implikatvneho sdu a nevyluuje ani pr padn platnos linernej prinnosti v nejakej obmedzenej oblasti. Zd sa, e pouenie z doterajej analzy podmienkovch viet, ktor vyjadruj implikatvne sdy, je iba negatvne - nezistili sme, e by mali rovnak prav divostn podmienky. Je nae zistenie naozaj odvodnen? Neunhlili sme sa v nejakom kroku? Aby sme znili monos chybnho zveru, skmaj me ete in prpady implikatvnych sdov - naprklad tchto: (12) Ak existuj ufni, tak zjem kefu (13) Ak 2 + 2 = 5, tak: som ppe Dfam, e nikto nepochybuje o tom, e kely ako jedlo nem autor vrokov (12) a (13) rd, presnejie nezjedol by nejak kefu ani za ni. Take miera jeho presvedenia o neexistencii ufnov je poda vroku (12) najmenej tak, ako nenvid kefu ako jedlo. To, o chce pove da kad, kto tvrd (12), je, e vrok je pravdi v a kee konzekvent je zjavne nepravdiv, mus by antecedent nepravdiv a pravdiv je jeho negcia, t.j. e ufni neexistuj. Medzi existenciou ufnov a jedenm key niekm nemus by iadna prinn svislos, ani pravideln asov

nslednos; jedinou istou svislosou je tu logick svislos medzi prav divostnmi hodnotami antecedentu a konzekventu: pravdivos prvho je logickou podmienkou pravdivosti druhho, resp. nepravdivos anteceden tu a pravdivos celho tvrdenia logicky nestanovuje nutne pravdivos kon zekventu, a teda nezavzuje autora vroku (12) zjes kefu v prpade ne existencie ufnov. Uite, ktor chce iakovi nepriamo napoveda, e jeho odpove je ne pravdiv, me na to poui implikatvny vrok, v ktorom antecedent bude tvori iakova odpove a konzekvent bude zjavn nepravda - napr., e uite je ppe. Cel uiteovo tvrdenie je samozrejme pravdiv - pragma tickm predpokladom je, e uite nelue. Take neostva ni in, iba to, e iak pochop chybnos - nepravdivos svojej odpovede - samozrejme pod podmienkou, e rozumie slovnmu spojeniu ak..., tak... Rovnako, ako v predchdzajcom prpade, spojenm antecedentu a konzekventu autor vroku nemieni hovori o nejakej prinnej svislosti, ani o asovej n slednosti, ale iba o vzahu logickej podmenenosti pravdivosti konzekven tu pravdivosou antecedentu. V predchdzajcich prkladoch bola vopred zrejm zaman pravdi vostn hodnota celej implikcie i jej konzekventu, na zklade oho me kad, kto rozumie implikatvnemu spojeniu, uri pravdivostn hodnotu antecedentu. Skmajme vak nasledujci vrok bez takchto zjavnch po ukazov a preberme vetky mon kombincie pravdivostnch hodnt jeho zloiek a zistme, ako tieto uruj pravdivostn hodnotu celej implikcie. (14) Ak j e de, tak rozprvam Prpad, e je de a rozprvam, nevzbudzuje pochybnosti - cel implikcia je pravdiv. Prpad, e je de a nerozprvam, znamen splnenie podmienky a nespl nenie konzekventu, take implikcia je nepravdiv. Prpad, e nie je de a rozprvam, a prpad e nie je de a nerozpr vam, maj spolon to, e nie je splnen podmienka. Fakt, i je alebo nie je de a fakt, i rozprvam alebo nerozprvam, s navzjom kauzlne ne zvisl - niet medzi nimi iadnej prinnej podmienenosti. Jedin zjavn vzba, ktor je medzi nimi, je logick podmienenos, stanoven tm, kto

tvrd, e sd A k je de, tak rozprvam je pravdiv alebo jednoducho tm, e tvrd sd Ak j e de, tak rozprvam. Takto logick podmienenos je vak jednosmern - iba v prpade splnenia podmienky v antecedente mus by konzekvent pravdiv, aby bola cel implikcia pravdiv. Vprpade nesplnenia podmienky j e cel implikcia automaticky pravdiv bez ohadu na pravdivos alebo nepravdivos konzekventu. Cel nae pojednanie o implikatvnom spojen vrokov meme plne presne zhrn do kratukej tabukovej defincie logickej spojky a k t a k ..., ktor samotn nazvame vlastnm menom impliktor alebo materilna implikcia a zname symbolom (pouvaj sa aj in znaky - napr. sym bol o , resp. =>). Prvlastok materilna nezna, e medzi antecedentom a konzekventom je nejak hlbia materilna alebo fyzick i obsahov svislos; tento prvlastok bol zaveden v stredoveku a znamenal vo vte dajej koncepcii pouitia vrazov iba to, e implikcia neoznauje nieo odlin od samotnho vrazu (nie je pouit suppositio formalis ako ve obecn men a in vlastn vrazy) - zastupuje iba samu seba - repre zentuje seba ako znak - priamo svoj materil znaku (je pouit supposi tio materialis ako vetky tzv. nevlastn - pomocn vrazy). Def. materilnej implikcie:

p q 11 i o
0 1

p - >q i o
1

oo

Pouenie: na pravdivos materilnej implikcie nem vplyv to, i nho dou v antecedente je vyjadren prina, resp. asov predchodca toho, o je vyjadren v konzekvente. Na pravdivos implikcie maj vplyv iba pravdi vostn hodnoty jej zloiek a samotn spsob spojenia - povaha logicke j spojky - impliktora. Preto nasledujce vroky (15) Ak 5 je menej ako 3, tak Martin je hlavn mesto SR (16) Ak slo tyri je prvoslo, tak som ppe maj zmysel a s pravdiv. Prostrednctvom podmienkovej vety so spojkou ak.., tak... meme vy jadri aj prinn vzbu, aj pravideln asov nslednos. V tchto prpa

doch vak spojka ak..., tak... nie je materilnou implikciou, ale zachytva prinn vzbu i nslednos, alebo spojku ak..., tak... sme pouili vo vz name materilnej implikcie a jedna logick monos - nepravdiv ante cedent a pravdiv konzekvent - me by vylen mimologickou (nie nelogickou!) povahou prinnej i asovej vzby. Tto okolnos ns vak nesmie mli pri chpan pre nau komunikciu veobecnejej vzby logickej podmienky. Preto podmienky pravdivosti sdov, vyjadrench vrokmi (9) a (16), s rovnak a zachyten v tabukovej defincii mate rilnej implikcie. To, o je v podmienkovom svet vyjadren naviac oproti logickej vzbe (prpadn obsahov svislos medzi okolnosami, ktor s reprezentovan zlokami svetia), alebo o je tam odlin od ho lej implikcie, nemus by vbec ahko identifikovaten. V prpade za chytenia kauzlnej vzby pomocou kauzlnej implikcie je potrebn jej vznam upresni postultmi a pod. Take materilna implikcia priamo nikdy nevyjadruje prinn vzbu a najfrekventovanejie pouitie slov nho spojenie ak..., tak... m vznam odlin od vyjadrenia prinnej vz by i asovej nslednosti. Implikuje nie je to ist o vyplva Niekedy sa slovo implikuje pouva vo vzname logickho vypl vania (na strednch kolch na hodinch matematiky). Vraz impliku je nie je synonymn s vrazom logicky vyplva, hoci pecilne kon truovanou implikciou meme zachyti aj pojem logickho vyplva nia. Jednoducho povedan, implikcia vo veobecnosti me by pravdi v alebo nepravdiv v zvislosti od empiricky zistitenho stavu vec, ale implikcia, ktorou vyjadrujeme logick vyplvanie, je vdy pravdiv bez ohadu na stav vec. V sudku Ak: ak j e de, tak j e svetlo a j e de, tak: j e svetlo , ktor m vrokovologick truktru (((p > q) a p) > q) je pouit spojka (korelovan dvojica) ak-tak dvakrt. Medzi empirickmi faktami Je de a Je svetlo nie je vzah logickho vyplvania, take vo vete Ak j e de, tak j e svetlo je pouit spojka ak-tak vo vzname materilnej implikcie. Ide o empiricky - pri bench podmienkach - pravdiv vetu, ktor za extrmnejch okolnost (zatmenie slnka, vie mnostvo popoleka v ovzdu z vbuchu sopky, a pod.) nemus by pravdiv. Z komplexnho faktu Akj e de, tak j e svetlo a j e de vak vrokovologicky vyplva fakt

Je svetlo, a preto spojka afc-tafcmedz nimi je pouit vo vzname logickho

vyplvania. Zhrnutie: spojka ak-tak sa pouva na vyjadrenie: 1. materilnej implikcie 2. prinnej svislosti 3. asovej nslednosti 4. logickho vyplvania

3.7. ...vted y, k e ... Podmienkov svetie, ale s obrtenm poradm antecedentu a kon zekventu, meme vytvori pomocou spojky ... vtedy, ke ... Naprklad zloen vrok (15) Grcke vojsk vyhrvali boje vtedy, ke o ich vsledku rozhodo vala individulna fyzick zdatnos je zhodn s implikatvnym, ak jeho druh zloku chpeme ako antecedent a prv ako konzekvent. Z tohto dvodu nazvame toto spojenie obrten implikcia alebo reimplikcia (replikcia) a samu spojku obrten impliktor zname symbolom (pouvaj sa aj symboly c , resp. <=). Op sa vak, rovnako ako pri materilnej implikci, nesmieme mli zdanlivm vznamom spojenia ...vtedy, ke ... iba ako asovej spojky, a to aj napriek tomu, e asov predchdzanie jednho deja pred druhm meme tie za chyti slovnm spojenm ...vtedy, ke... . Avak v takom prpade m in vznam ako logick spojka obrten (materilna) implikcia, alebo vyjadru jeme asov nslednos dvoch dejov pomocou veobecnejieho implikatvneho spojenia. Vo vroku (18) Zatelefonujem ti vtedy, ke sa zobudm vyjadrujeme v druhej zloke podmienku uskutonenia deja, vyjadrenho v prvej zloke, priom v rovnakom porad, ako tieto deje nadvzuj na

seba i v ase. Logick monos, e by druh zloka bola nepravdiv a prv pravdiv, me by vylen nejakmi zamlanmi predpokladmi, ktor vyjadruj ist mimologick zvislos pravdivostnej hodnoty jednej zloky od pravdivostnej hodnoty druhej. Naprklad zo situcie prehovoru me by zrejm, e prve idem spa, a teda monos, e by som ti zavolal ete pred zaspanm, sa vyluuje. Pritom sa ete uznva ako samozrejm, e ak niekto sp, tak neme telefonova. Veobecn pravdivostn podmienky vroku, zloenho z dvoch vo veobecnosti nezvislch vroko v pomocou spojky vtedy, ke zachytva strun tabukov defincia obrtenej impli kcie: Def. obrtenej implikcie:

pq
11

p <- q
i

i o oi
oo

i o
i

Slovn defincia: obrten implikcia je nepravdiv v jedinom prpade -- v prpade, e prv zloka je nepravdiv a druh pravdiv. Zaujmav je spojka pokia, ktor vdy uvdza podmienku, take ak je pouit na zaiatku svetia, tak vyjadruje impliktor, a ak je pouit pred druhou zlokou svetia, tak vyjadruje obrten impliktor. Naprklad v roky: (19) Pokia Rm roziroval svoje zemia, jeho otrokrske zriadenie dobre fungovalo (20) Otrokrske zriadenie Rma dobre fungovalo, pokia roziroval svoje zemia vyjadruj implikatvnym, resp. reimplikatvnym spojenm rovnocenn zlo en sdy - pravdivostn hodnoty oboch zloench sdov v zvislosti od iastkovch sdov s zhodn.

3.8. ...v te d y a len vtedy, ke ... So spojkou vtedy, ke sa. niekedy chybne zamiea odlin spojka, ktor oznaujeme slovnm spojenm prve vtedy, ke, i slovami vtedy a len vtedy, ke. Posledn formulcia je najpriezranejia a priamo poukazuje na povahu tejto spojky: spojka vtedy a len vtedy, ke vyjadruje obojstrann podmienku - obojstrann implikciu. Tto spojku nazvame ekvivalentor, zname symbolom - (okrem tohto symbolu sa pouvaj tie symboly s, resp.<=>) a pomocou nej vytvoren zloen vrok alebo vrokov formu nazvame ekvivalencia. Ekvivalenciaje pravdiv, ak oba vroky maj rovnak pravdivostn hodnotu, resp. ekvivalencia je nepravdiv, ak jej zloky maj nerovnak pravdivostn hodnotu. Def. ekvivalencie:

p q
11 10

p<-*q i
o

o i o o

o i

Ak vo vroku (17) pouijeme miesto obrtenho impliktora ekvivalentor (21) Grcke vojsk vyhrvali boje vtedy a len vtedy, ke o ich vsled ku rozhodovala individulna fyzick zdatnos pravdivostn podmienky novho vroku sa oproti pvodnmu zmenia: v sde, vyjadrenom vrokom (21), vyluujeme monos, e by Grci vyhr vali boje aj v inch prpadoch ako tch, y ktorch rozhoduje o vsledku in dividulna fyzick zdatnos. Rozdiel medzi reimplikciou a ekvivalenciou meme doslova pocti v prpade platnosti nasledujcich vrokov: (2.2) Dm ti facku vtedy, ke ma oklame (23) Dm ti facku vtedy a len vtedy, ke ma oklame. Na zklade pravdivosti sdu, vyjadrenho vrokom (23), ak ma neoklame, tak neme dosta facku, ale poda vroku (22) me v takomto prpade facku dosta a pravdivos vroku (22) bude zachovan.

3 .9 .... len vtedy, ke ... Aby sme to v tom naom jazyku nemali tak ahk, vyskytuje sa v om spojka, zachyten rozlinmi slovnmi zvratmi, napr. ...le n vtedy, k e ... , ..., iba a k . . . , ...,le n pokia.. . , ktor sa na prv pohad podob na obr ten impliktor, prpadne na ekvivalentor. Toto zdanie vak klame. Uveden slovn spojenia pouvame vade tam, kde chceme uvies nutn podmienku pravdivosti nejakho vroku, ako to asto bva uveden v najbenejch dohodch ( Vymenm ti tto znmku, iba ak mi poiia bicykel) i dleitch zmluvch alebo v prvnych normch a pod. Napr. v nasledujcom vroku (24) tam historick knihy len vtedy, ke mm as a chu ta knihy vyjadrujem v prpade pravdivosti tohto vroku, e nutnou podmienkou toho, e tam historick knihy, je, e mm as (o je skoro samozrejm podmienka) a e mm chu ta knihy. Avak z toho, e skutonos je tak, e mm as, a z pravdivosti sdu, vyjadrenho vrokom (24), sa ned usdi na to, e tam historick knihy. Takmuto sudku nenapome ani to, ak bude faktom aj okolnos, e mm chu ta knihy. Avak sudok v opanom smere je sprvny: A k je faktom, e tam historick knihy a vrok (24) vyjadruje pravdiv sd, tak je pravdiv aj sd, e mm as, aj sd, e mm chu ta knihy. To vak neznamen ni in, ako to, e prv zloka svetia (24) tam historick knihy vyjadruje jednoznan poukaz, prznak toho, o je vyjadren v druhej asti svetia (24) Mm as a chu ta knihy. Druh zloka svetia (24) vyjadruje nut n podmienku okolnosti, vyjadrenej prvou zlokou. Naopak, z platnosti nutnej (nie vak postaujcej) podmienky nejakej okolnosti nememe vo veobecnosti usdi na skutonos okolnosti; ak vak okolnos nastala, meme usdi, e (vetky) jej nutn podmienky nastali. Teda uveden slovn spojenia, aj ke to na prv pohad vyzer opane, nevyjadruj ni in ako implikatvne spojenie, kde prv len - an tecedent - vyjadruje nejak okolnos a druh len - konzekvent - vyjad ruje jeho nutn podmienku (podmienky), ak je cel vrok pre dan oblas vdy pravdiv. Take vetky uveden spojenia s z logickho hadiska jednou spojkou, a to impliktorom.

Majme vak na pamti, e v svetiach so spojkou len vtedy, ke alebo v svetiach so spojkami, ktor s s ou rovnoznan, prv len nevyjadru je psobiacu prinu a drah len inok. Vetu (24) meme preformulo va na logicky rovnocenn: (24*) Ak tam historick knihy, tak mm as a chu ta knihy tanie knh nie je prinou toho, e mm as a chu ta knihy. Okrem nutnej podmienky nejakej okolnosti, kde vzba je zaloen na mimologickch svislostiach, napr. na prinnosti, spsobe vysvetlenia i stanovisku zmluvnch strn a pod., meme hovori ete o logicky nutnej podmienke, kde ide o isto logick (alebo neempirick) vzbu. Aby sme dostatone odlili tieto dva druhy nutnch podmienok, pre oznaenie logic ky nutnej podmienky budeme pouva miesto nutn slovo nevyhnutn. Z hadiska vyplvania nazvame kad konzekvent vdy pravdive j implikcie logicky nevyhnutnou podmienkou (nie kauzlne alebo inak nutnou podmienkou) antecedentu, pretoe z takejto implikcie a platnosti antecedentu meme vdy (bez ohadu na stav vec) usdi na pravdivos konzekventu. Slovom vdy tu myslme pre kad hodnotu premennch, kto r vystupuj v danej logickej forme. Kede tmto trochu predbiehame sys tematick vklad, pre ilustrciu si poiiame ahko pochopiten prklad z aritmetiky. Nevyhnutnou podmienkou toho, e slo n je deliten iestimi, je okolnos, e slo n je deliten troma, o vyjadrme implikciou: Ak je slo n deliten iestimi, takj e deliten troma; odlinou, ale taktie nevy hnutnou podmienkou toho je, e slo n je deliten dvoma, o op vyjad rme implikciou: Akj e slo n deliten iestimi, takje deliten dvoma. Ani jedna z tchto nevyhnutnch podmienok sama osebe nie je logicky postaujcou podmienkou delitenosti sla iestimi, t.j. fakt, e slo n je deliten troma ete nezabezpeuje, e je deliten iestimi a teda neza bezpeuje pravdivos implikcie: Ak j e slo deliten troma, tak j e deli ten iestimi pre kad slo n. Podobn je aj sitcia s druhou nevyhnut nou podmienkou - ani t nie je postaujcou podmienkou. Avak postaujcou podmienkou pre delitenos sla dvoma, resp. tro ma, je jeho delitenos iestimi. ie antecedent vdy (pre kad hodnotu jej premennch) pravdivej implikcie je logicky postaujcou podmien

kou nejakho analytickho faktu (logickho, matematickho), ktor je vy jadren konzekventom tejto implikcie. Pri kauzlnych alebo inch empirickch vzbch bva zreten asy metria medzi nutnmi a postaujcimi podmienkami. Zva a cel sbor nutnch podmienok povaujeme za postaujcu podmienku nejakej okol nosti, priom me viacero takchto odlinch a nezvislch sborov nut nch podmienok vystupova v lohe postaujcivh podmienok (mokros ulc me by spsoben pranm spolu so zamlanmi predpokladmi (napr. e ulice nie s zakryt, e d sa nevypar ete pred zamokrenm zeme a pod.), alebo polievanm spolu s inmi zamlanmi predpokladmi at.). V takomto prpade by vlastne disjunkcia konjunkci nutnch pod mienok bola akousi plnou postaujcou podmienkou nejakej okolnosti. Nasledujcim svetm zachytvame vzbu okolnos - kauzlne nut n podm ienka okolnosti a vyjadrujeme, e prechdzanie elektrickho prdu iarovkou je kauzlne nutnou podmienkou okolnosti, e svieti: (25) iarovka svieti, iba ak ou prechdza elektrick prd Kauzlne nutn podmienku, vyjadren vo vroku (25) spolu so sborom inch podmienok meme povao va ako sbor za postaujcu podmienku a o zvykne me aj nazva ako prinu javu svietenia iarovky. Niekedy sa pod prinou nejakho javu rozumie iba jedna podmienka z celho sboru nutnch podmienok a to t, ktorej realizcia i znik sa na rozdiel od ostat nch podmienok deje ovea astejie a je to podmienka pozitvna. Toto by sme vyjadrili vrokom: Ak iarovkou prechdza elektrick prd, tak svieti. Avak tento vrok nie je pravdiv za kadch okolnost, pretoe v prpade, e iarovkou prechdza slab elektrick prd, tak nespsob jej svietenie, t.j. to, e by sme iarenie, ktor vyaruje, mohli pozorova v okom vnma tenom spektre. Take to, o bene povaujeme za prinu nejakej okolnosti, nebva ani kauzlne postaujcou podmienkou a u vonkoncom nie je jej logicky' postaujcou podmienkou. Nejak okolnos je postaujcou okol nosou pre in okolnos vtedy, ke jej realizcia zabezpeuje, e nastva aj okolnos ou podmienen (povaovan za jej dsledok, inok a pod.).

Nasledujcim svetm (25*) Ak iarovka svieti, tak ou prechdza elektrick prd vyjadrujeme sd, ktorm meme zachyti in vzbu, a to vzbu medzi dvoma okolnosami: vzbu (zjavn) okolnos - (skryt) okolnos, hoci poradie viet v svet sa nezmenilo. Vrok (25*) zachytva sd, ktorm na pozad znmej fyziklnej koncepcii signalizujeme vskyt jednej okolnosti inou okolnosou: zjavn okolnos - svietenie iarovky - je poukazom na skryt okolnos - poukazuje na to, e ou prechdza prd. V takomto pr pade pouvame uveden svetie na vysvetlenie; kee pozorujeme zjav n inok, urite boli realizovan vetky jeho nutn podmienky, a to aj tie, ktor nie s priamo pozorovaten. Skmajme nasledujci vrok: (26) Nov auto si kpim, iba ak vyhrm milin korn

Je zrejm, e preformulovanm tohto vroku na zjavn implikciu (26*) Ak si kpim nov auto, tak vyhrm milin korn by sme plne zakryli rozdiel medzi nutnou podmienkou, ktor v prpade relnych procesov predchdza podmienenm okolnostiam (zrejme najprv musm vyhra milin korn, aby som si poda vroku (26) mohol kpi auto), a konzekventom implikcie. Nsledok v relnych procesoch nepred chdza prine, zachytenej v podmienke. Take korektn preformulovanie vroku (26) mus sledova asov nslednos - to, e kauzlne nutnej podmienke neme asovo predchdza realizcia podmienenej okolnosti, a znelo by nasledovne: (26**) Ak si kpim nov auto, tak som vyhral milin korn alebo ak vetko dme do minulho asu (26***) Ak som si kpil nov auto, tak som vyhral milin korn

kde sme vak op stratili jemn jazykov ditinkeiu medzi konzekventom veobecne a nutnou podmienkou. Tto sksenos ns iba utvrdzuje v oprvnenosti pouvania prve takch slovnch spojen, akmi s zvraty ...iba vtech;, ke... , ..., len pokia ... a spojenie ..., iba ak ... Z hadiska klasickej vrokovej logiky vetky vyjaduj implikatvne spojenie, ale hlbia jazykov intucia nm hovor, e zachytvaj naviac ete to, e v takejto implikcii je povaovan jej konzekvent za nutn podmienku okolnosti, vyjadrenej v antecedente. Toto vak v materilnej implikcii vo veobec nosti nie je zachyten.

3 .1 0 ...., ibae ... Hoci sa v prirodzenom jazyku vraz ibae vo vzname vrokovej spoj ky vyskytuje zriedkavejie, na prekvapenie je hojne pouvan v prvnych textoch. Kee prvne formulcie bvaj znane komplikovan, presk mame povahu tejto spojky analyzovanm menej komplikovanch svet, priom vbec nevyluujeme, e v prirodzenom jazyku me by slovo ibae pouit aj v nejakom inom vzname: (27) Ak som mal as a chu, tak som tal historick knihy, ibae som iiel na huby Toto svetie meme preformulova na vznamovo zhodn svetie (27*) Ak som mal as a chu, tak som tal historick knihy, s vnim kou, e som iiel na huby Zd sa, e v niektorch prpadoch vyjadruje to ist ako prve vtedy, ke nie', ale v niektorch inch zas to ist ako vtedy, ke nie; pokia nie; ak nie. Situcia v prpade spojky ibae je podobn ako v prpade spojky alebo

1Tak chpu jej vznam autori diela TGamut 1991,33,49 ffl i autor tejto knihy v jej prvom vydan [Gahr 1994],

- m dve mon tania. Tak, ako sa vo veobecnosti priklame pri spojke alebo k jej taniu ako nevyluujcej disjunkcie (z hadiska logickho vyplvania vetky logick dsledky pri takomto tan s zaruene sprvne, hoci pri druhom tan platia ete naviac niektor dsledky), podobne sa budeme prikla aj pri spojke ibae k je j veobecnejiemu vznamu vtedy, ke nie. Slovn spojenie s vnimkou, e zrejme vyjadruje to ist, o spojenie pokia nie, take svetie (27) meme preformulova na svetie, v kto rom bud vystupova iba tie spojky, ktor u poznme: (27**) Ak som mal as a chu, tak som tal historick knihy, pokia som neiiel na huby Okolnos, ktor zachytvame vrokom (zva zloenm) pred ibae, je okolnosou v istom zmysle hlavnou, frekventovanejou - je akoby a iskom toho, o om je cel svetie. Vrok za ibae vyjadruje vnimku, nieo menej frekventovan i menej elan v porovnan s okolnosou, .vy jadrenou pred ibae (by). Vimnime si nasledujce jednoduchie svetie a abstrahujme od toho, e vyjadruje logick vzbu budcich, a nie sasnch i minulch stavov vec . Kvli zjednodueniu situcie si dovolme mierne poruenie gramatickch pravidiel: (28) Zostanem doma pri deoch, ibae by si ma zastpil Toto svetie meme preformulova na logicky ekvivalentn svetie: (28*) Zostanem doma pri deoch, pokia ma nezastpi p < ---- iq Z hadiska vrokovej logiky, t.j. z hadiska znane aproximatvneho, je spojka ibae rovneenn so spojkou s rovnakou tabukou hodnt v zvislosti od ohodnotenia vrokovch premennch, a to nevyluujcim disjunktorom. Nasledujci logicky rovnocenn prepis pomocou nevyluujceho disjunkto ra vak strca dleit ditinkciu medzi spravidla sa vyskytujcou okolnos ou a vnimonou okolnosou, vyjadrenou zlokou svetia za spojkou iba

e, pretoe disjunkcia je symetrick a nena-poved, e okolnos vyjadren

niektorou z jej zloiek je frekventovanejia: (28**) Zostanem doma pri deoch alebo ma zastpi p v q Logicky ekvivalentn prepisy so zmenenm poradm viet v svet (pri om cel svetia s v minulom ase) s: (28) Pokia si ma nezastpil, zostal som doma pri deoch -.q >p (28) Zastpil si ma alebo som zostal doma pri deoch qv p O tom, e je to naozaj tak, ns me presvedi tabukov defincia spojky ibae ; zrove uvedieme logicky ekvivalentn formulcie. Def. Logicky rovnocenn formulcie p F 1 0 0 q l 0 1 0 p<---- 1 q I 1 1 0 pvq 1 1 0 -iq p 1 1 1 0 qvp T~ 1 1 0

Sd, vyjadren svetm (27), meme vyjadri logicky aj kognitvne rovnocennmi svetiami prirodzenho jazyka: (27***) Ak som mal as a chu, tak som (spravidla) tal historick knihy, s vnimkou toho, e som iiel na huby Vrok Pes, ktor tek, neke, ibae by tekal ( ip<---- >q) inm spsobom vyjadruj to ist, o vrok Pes, ktor tek, ke len vtedy, ke tek (p-q). e je to naozaj tak, nm dokumentuje zkon kontrapozcie implikcie2 .
2Avsak v slovnku (imko, J.: Anglicko slovensk slovnk, SPN, Bratislava 1971, tretie vyd.) uveden preklad vety I shall not: do it unless absolutely necessary -- Urobm to, iba ak to bude celkom nevyhnutn navodzuje, e spojku unless meme priamo preklada do sloveniny ako iba ak. Samozrejme spojka iba ak nie je rovnocenn so spojkou ak

Ak by sme vak preformulovali vetky svetia so spojkou ibae na s vetia so spojkou alebo, tak by sme sce z hadiska vrokovej logiky neu robili nekorektn operciu, ale z hadiska jemnejej analzy, ako je t, ktor sa opiera iba o intrumentrium vrokovej logiky, je to vo veobec nosti neprpustn. Take takto reformulcie pomocou nevyluujceho disjunk-tora nie s plne opodstatnen, avak z hadiska vrokovo-logickho vyplvania ich meme plne bez obv vyuva (napr. ak ide o uda losti, ktor sa udiali v minulom ase), priom ich hlb smantick rozdiel by sme mali ma stle na zreteli.

3 .1 1 ...., in a k ... Niekedy sa meme stretn so svetiami, ktorch hlavnou spojkou je vraz inak. Napr. vo vete: (29) Vodi trolejbusu mal dobr postreh, inak by narazil
nie, ke nie: prv reprezentuje podmienkov spojenie, ktorm vyjadrujeme v druhej vete nutn podmienku okolnosti, vyjadrenej v antecedente; spojkou ak nie vyjadrujeme to, e okolnos opsan v druhej vete je vnimon voi okolnosti opsanej v prvej vete: chceme ou poveda (ak mienime hovori pravdivo), e ak neplat druh okolnos, prv plat. Z logickho hadiska prv spojka iba ak spolu s vetami ako zlokami reprezentuje implikciu - P Q. Druh spojka ak nie s vetami ako zlokami reprezentuje obrten implikciu, priom druh veta. je negovan: P ----- .Q. Podmienky pravdivosti tchto viet nie s toton - prv je nepravdiv v prpade (Pravda, Nepravda), druh v prpade (Nepravda, Nepravda), take ide o zjavne odlin spojky. Vrme sa k prekladu anglickej vety. Preklad, ktor by zachoval logick truktru pvodnej vety, by znel: Neurobm to, akto nebude celkom nevyhnutn. akos sposobil negtor, ktoi vystupoval v prvej zloke svetia a ktor nesvis s logickou spojkou unless, ktor je zachyten polotunm psmom. Logick truktra svetia je preto nasledovn: n P < -----Q1 Poda zkona kontrapozcia implikcie je logicky platn ekvivalencia medzi .P < ---- iQ a P Q, take preklad svetia so spojkou unless v slovnku zachoval nezmenen pravdivostn podmienky voi originlu iba vaka tomu, e v prvej zloke bol ete negtor. Take prekladom spojky unless naozaj nie je spojka iba ak, ako sa to uvdza v mnohch prrukch, hoci ju pomocou tejto spojky, ale spolu s dodanm negtorom vieme zachyti: P unless Q je ekvivalentn Non P iba ak Q.

Zrejme to ist meme vyjadri vetou: (29*) Ak by vodi trolejbusu nemal dobr postreh, tak by narazil Ak si zjednodume situciu a odhliadneme od podmieovacieho spsobu vo vete (29*), meme v takomto priblen povaova vetu (29*) za vrok a spojku inak za vrokov spojku. Formulcia vety (29*) je pre ns zrejme u dostatone priezran nato, aby sme zbadali, o ak spojku ide, resp. e je to spojka, utvoren podobne ako spojka ibae kombinciou impliktora a negtora, s tm rozdielom, e je negovan prv len svetia, a nie druh. Symbolicky meme logick schmu vety (29) zachyti nasledovne: (29**) -i p -> q Veta, ktor m rovnak logick schmu ako (29**), je nepravdiv v jedi nom prpade, a to ak oba leny s nepravdiv. To vak znamen, e prira ovacia spojka ZHaitnevyjadixije z hadiska vrokovej logiky ni in ako nm u dobre znmu spojku nevyluujci disjunktor. Op - podobne ako pri spojkch iba ak a ibae - je medzi tmito priraovacmi spojkami hlb smantick rozdiel: spojka inak sa pouva napr. na vysvetlenie, a to asto v svetiach s podmieovacm spsobom, na o vak spojku alebo nememe a tak spene poui. Vrokovo-logick analza spojok iba ak ibae, inak a s ou sa vynoriace akosti poukazuj na hranice adek vtneho pouitia takejto metdy a jej vsledky s iba prvm priblenm k adekvtnejiemu vkladu.

3.12. ani nie ..., ani nie ... V hovorovej rei sa asto vyskytuj spojenia pomocou vzby ani nie ani nie..., ktor meme strieda s akopdnejou, ale logicky o osi priezranej ou vzbou ani nie je pravda, e..., ani nie je pravda, e ... Takto utvoren vrok pouijeme naprklad na odpove na otzku Vyhral Slovan alebo Inter? v prpade, e sa ich vzjomn zpas skonil rem zou: (30) Ani Slovan nevyhral, ani Inter nevyhral

Polotun vytlaen zporn astice ne v slovesch s sasou spojky - tto spojka vyjadruje i zpor - n je v jej vzname zahrnut. Take tto spojka spja vo vroku (30) dva jednoduch vroky: Slovan vyhral, resp. Inter vyhral (nie vroky Slovan nevyhral a Inter nevyhral). Slovn vyjad renie tejto spojky v anglitine ns o tom me skr presvedi - neither..., nor..., kee zpor integrovan vo vzname spojky je aj prznane integro van v spojke - v slovnom zachyten (zaiaton psmeno n), a nie je umiestnen ako negatvna astica k slovesu. To, o vyjadrujeme pomocou spojenia ani nie ..., ani nie ... (pre tto spojku budeme pouva symbol ; pouva sa aj oznaenie .|. -N icodova funkcia, resp. Lukasiewiczov symbol 4,), vieme vyjadri aj pomocou inch spojok - napr. negtora a disjunktora i(pvq). Z tohto dvodu dostala tto spojka aj meno antidisjunktor. Na rovnocenn zastpenie tejto spojky meme poui aj spojky konjunktor a negtor: - iq. Napr.: Ani Slnko nie je biely obor, ani Srius nie j e erven trpaslk }e rovnocenn s tm, e Slnko nie j e biely obor a Srius nie j e erven trpaslk. Def. antidisjunkcie: p q_____ pAAq__________ -I(Pvq) ~iP A-iq

1 I O O

1 O 1 O

O O O 1

O O O 1

O O O 1

Vimnime si vrok: (31) Hoci kapitn Scott vedel o nstrahch cesty na Jun pl, predsa sa na u odhodlal V prvej asti svetia sa hovor o okolnostiach, ktor s nepriazniv pre platnos toho, o sa hovor v druhej asti. Tto vetu meme parafrzova rovnocennou vetou s inou truktrou: (31*) Nie je pravda, e ak kapitn Scott vedel o nstrahch cesty na Jun pl, tak sa na u neodhodlal

a symbolicky (31**) - i( p - > iq )

Vrok (31) m zhodn pravdivostn podmienky ako: (31 ***) Kapitn Scott vedel o nstrahch cesty na Jun pl, ale sa na u odhodlal (p q ) Posledn svetie je vlastne obyajnou konjunkciou dvoch vrokov, pri om je svetm odporovacm, ale naviac je zachyten pvodn predpoklad, e prv oklonos mala podmieni neuskutonenie druhej okolnosti. Ak vak vo vrokovej logike odhliadame od vtomej logickej truktry uvedench vrokov, tak sa spojenie hoci-predsa (i k e ...) neli od konjunktora, priom odlinos m skr tylistick i kognitvnu povahu. Preto tie meme zmeni poradie zloiek bez zmeny vznamu: (31 ) Kapitn Scott sa odhodlal na cestu na Jun pl, hoci vedel o n strahch tejto cesty ( q p) (31) N ieje pravda, e kapitn Scott sa odhodlal na cestu na Jun pl, iba ak nevedel o nstrahch tejto cesty -i(p .q) Rovnako to je so spojkami a le , avak (ak po nich nenasleduje zpor). Spojkou, ktor si ete hdam zasli priamu pozornos, je s p o j k a ale nie... , ktor sa nazva antiimpliktor; vrok vytvoren pomocou nej je pravdiv v tom jedinom prpade, v ktorom je implikcia nepravdiv, t.j. ke je prv zloka pravdiv a druh nepravdiv. Vetkch funkci, vyjadrench dvojargumentovmi spojkami (t.j. vet kch rozlinch priraden zo tyroch dvojc pravdivostnch hodnt ako argumentov do dvoch pravdivostnch hodnt ako monch funknch hodnt) je 16, ale v prirodzenom jazyku sa nepouvaj vetky, take pre niektor nemme ani zauvan ich slovn zachytenie. Nie je to nedostatok prirodzenho jazyka, pretoe pomocou pouvanch spojok vieme jedno znane vyjadri vetky tieto ostatn funkcie. Dokonca pomocou negtora

a jednej spojky z trojice konjunktor, disjunktor, impliktor, s prehadne definovaten vetky ostatn. 10 Tabuka 16 binrnych vrokovch spojok: Pq 11 10 01 00 1 1 1 1 pvq p-q 1 1 1 0 p-^q p< -> q PA q -.(pAq) pvvq 1 0 0 0 0 1 1 1 0 0 1 1 1 0 0 1 ->(p-q) 0 0 1 0 0 1 0 1 A q ->(p<-q) pA 0 0 1 0 0 0 0 1 0 0 0 0

1 1 1 1 1 1 1 0 0 0 0 0 1 1 0 1 0 1 0 1

Ako sme naznaili, na vrokov spojky sa meme pozera aj tak, e v nich vidme reprezentantov zvtneho druhu funkci. Nie selnch funk ci, ako s naprklad aritmetick opercie, pretoe seln funkcie prirau j slam op sla (napr. funkcia + prirauje dvojiciam sel prve jedno slo - ich set). Vrokov spojky v tomto pohade zachytvaj funkcie, ktor prirauj jednoznane pravdivostnm hodnotm (to je ich definin obor) pravdivostn hodnoty (to je ich obor hodnt), a prve v tom, e repre zentuj jednoznan priradenia, s zhodn so vetkmi funkciami. Jazykoveda pozn ete vea inch spojok, ktor vak nemusia by vrokovmi spojkami, a vyjadruj in druh spojenia, hoci sa na vrokov spoj ky podobaj. Naprklad mnoh podraovacie spojky spjaj hlavn vetu s vedajou vetou, priom vak vedajia veta u nie je rovnocennou s asou celho slovnho vyjadrenia, ako to je v prpade priraovacch s vet alebo - poda logiky - niektorch podraovacch svet (napr. pod mienkovch). Mnoh spojky s vak iba odlinm jazykovm zachytenm uvedench vrokovch spojok, alebo z hadiska vrokovej logiky sa od uvedench vrokovch spojok nijako nelia.

3.13. Logick usudzovanie In lohu, ako plnia ben vrokov spojky, pln slovo ... teda ... Z nasledujceho prkladu bude zrejm, e spojkou teda zva uvdzame logick zver nejakho sudku.

(U l) Ak pot prechdza pokokou, tak pokoka m pry, avak pot prechdza pokokou, teda pokoka m pry vyjadruje logick sudok, o vak meme zachyti i prehadnejie: (Ul*) Ak pot prechdza pokokou, tak pokoka m pry Avak pot prechdza pokokou Teda pokoka m pry

Premisy nejakho sudku uvdzame slovom pretoe , niekedy tie slo vom kee, prpadne lebo. Skmanie logickho vyplvania i dsledkovho vzahu je strednm zujmom vetkho logickho skmania a analza vrokovch spojok je pr prava na efektvne skmanie logickho vyplvania. Vo vedeckej oblasti me me vroky (resp. nimi vyjadren sdy - propozcie) rozdeli na dve skupiny: A) vroky, ktor vyjadruj zkladn princpy alebo veobecne platn vedeck pravdy (zkony). Takto vroky nie s dokzaten z inch tvrden danej vedeckej oblasti. B) vroky, ktor s odvoditen z prvch nejakou konenou postupnos ou jednoduchch logickch krokov. Logika skma predovetkm tie pravidl, poda ktorch meme pre hadne, opakovatene a prstupne pre kadho zdvodni platnos jednch vrokov (sdov) platnosou zkladnch vrokov (sdov), ktor s nedok zaten. Logiku nezaujma to, oho sa konkrtna vedeck disciplna tka i je to fyzika, matematika, prvo, informatika alebo kriminalistika. Lo giku zaujma spsob zdvodovania - redukovatenos jednch tvrden na in - zkladn tvrdenia.

3.14. Usudzovanie vo vrokovej logike Ktor sudky s sprvne? Naprklad tie, ktor maj rovnak logick truktru ako zkladn pravidl sprvneho usudzovania. Ktor s zkladn pravidl sprvneho usudzovania, ktor u nemu by redukovaten na jednoduchie pravidl?

Modus ponens Naprklad sudok (U l) m nasledovn logick truktru, resp. deje sa poda sudkovho vzoru - jednoduchho pravidla (I. MP) prv premisa druh premisa zver p-q JP____ q

Poda tohto pravidla sme u utvorili vea sudkov a povaujeme ho za intuitvne sprvne. Jeho sprvnos si meme overi. Zopakujme si defi nciu logickej sprvnosti pravidla (logickho vyplvania): pravidlo usu dzovania je logicky sprvne (zver vyplva z prems), ak j e vylen prpad, e by vetky prem isy boli pravdiv a zver by bol nepravdiv. Predpokladajme, e premisy pravidla (MP) s pravdiv, t.j. pravdiv je implikcia aj jej antecedent a skmajme, i me by v takomto prpade konzekvent, ktor tvor zver pravidla, nepravdiv? Zrejme nie, pretoe implikcia, ktorej antecedent je pravdiv, je pravdiv (o je predpoklad) iba v prpade, e aj jej konzekvent je pravdiv. J ednoduchou vahou sme overili, e pravidlo (MP) nepripa u svojou logickou truktrou, kon trukciou svojich prems monos, e by premisy boli pravdiv a zver nepravdiv. Tmto sme sa utvrdili v tom, e pravidlo M P je sprvne a nemusme skma sprvnos vetkch jednotlivch sudkov, ktor maj rovnak schmu ako sudok (Ul), t.j. dej sa poda pravidla MP a sprv nos tohto pravidla zabezpeuje aj ich sprvnos. Ak zistme, e premisy takhoto sudku s pravdiv, nemusme empiricky overova pravdivos konzekventu - jeho pravdivos je nutnm logickm dsledkom pravdivos ti prems. Akokovek by sa zdala asn a obdivuhodn naa schopnos pracova s malm potom mylienkovch reprezentantov, zastupujcich vek (nekonen) poet objektov, ni nespochybuje jej efektvnos a korektnos jej vsledkov. Pravidlo MP sa nazva od ias scholastiky Modus ponens a slovensk nzov je pravidlo odlenia.

Pravidl odstrnenia a pravidlo zavedenia konjunkcie Zrejme za intuitvne sprvne povaujeme i nasledujce sudky (U2a) Rimania dobyli Kartgo a Galovia dobyli Rm Rimania dobyli Kartgo Rimania dobyli Kartgo a Galovia dobyli Rm Galovia dobyli Rm

(U2b)

Schmy tchto sudkov zachytvaj pravidl (2. OK) pa q pa q

ktorch logick sprvnos je nepochybn - ak je konjunkcia vrokov (s dov) pravdiv, tak je pravdiv kad vrok (sd), ktor je jej zlokou. Tri vilne sprvne s vetky sudky, utvoren poda pravidiel OK. Toto dvojpravidlo nazvame Pravidlo odstrnenia konjunkcie. Vimnime si akoby obrten sudok k sudkom U2a a U2b. (U4) Rimania dobyli Kartgo Galovia dobyli Rm _____ ___________ Rimania dobyli Kartgo a Galovia dobyli Rm

Schmu tohto sudku zachytva pravidlo (3. ZK) p

q
PAq ktorho sprvnos je oividn -- ak s dva vroky pravdiv, tak je pravdiv aj ich konjunkcia. Toto pravidlo sa nazva pravidlo zavedenia konjunkcie. Teraz nm u nebude robi problm njs zkladn pravidl, ktor sa tkaj disjunkcie a ekvivalencie:

Pravidlo zavedenia disjunkcie (4. ZD) p___ pvq p___ qv p

A kje pravdiv nejak vrok, tak je pravdiv aj vrok disjunktvne spoje n s hocijakm vrokom, resp. hociak vrok disjunktvne spojen s tm to vrokom. Pravidlo odstrnenia disjunkcie (5. OD) p v q -1 P pvq __
p

Akje pravdiv disjunkcia vrokov a nepravdiv jeden z nich, tak je zaruene pravdiv druh z nich. Akje pravdiv iba disjunkcia vrokov, nememe za ruene usdi na pravdivos ani jednho z nich, hoci vieme, e prinajmenej jeden z nich je urite pravdiv, no nevieme ktor konkrtne. Take chybou je, ak z platnosti disjunkcie usudzujeme na platnos niektorho jej lena - napr. ak je pravda, e Teleso sa vo fyziklnom poli pohybuje po najkratej alebo po najdlhej drhe, tak z toho nememe usdi jednoznane ani na pravdivos vroku Teleso sa vo fyziklnom poli pohybuje po najkratej drhe, ani na pravdivos vroku Teleso sa vo fyziklnom poli pohybuje po najdlhej dr he. Nato, aby sme mohli jednoznane tvrdi pravdivos jednho lena disjun kcie, mus by ete pravdiv negcia druhho lena disjunkcie. Pravidlo zavedenia ekvivalencie (6. ZE) p >q

q-p
p <- q A kje pravdiv implikcia dvoch vrokov zava doprava a implikcia spra va doava, tak je pravdiv ich ekvivalencia.

Pravidlo odstrnenia ekvivalencie (7. OE) p< >q p q

p -> q

q^p

A kje pravdiv ekvivalencia vrokov, tak je pravdiv ich implikcia zava doprava a implikcia sprava doava. Inmi slovami povedan, konjunkcia implikcie a obrtenej implikcie vrokov je rovnocenn ekvivalencii tchto vrokov. Tchto sedem zkladnch pravidiel sprvneho usudzovania (odvodzova nia) tvor tak systm, e kad in sprvne pravidlo vrokovej logiky je z nich odvoditen. Skr, ako si povieme osi bliie o odvodzovan ostat nch sprvnych pravidiel, uvedieme, ktor vrazy vlastne tvoria slovnk jazyka vrokovej logiky (miesto vrokovej logiky budeme pouva skrat ku VL), definujeme formulu jazy ka vrokovej logiky a povieme si voao o vbere systmu zkladnch pravidiel odvodzovania. U skr sme si povedali, preo je vhodn pracova s vrokovmi pre mennmi i vrokovmi formami, resp. pravidlami usudzovania: skmanm jednej vrokovej formy meme zisti nieo zaujmav o celej mnome vrokov s rovnakou logickou truktrou, resp. skmanm jedinho pravidla usudzovania vieme poveda osi dleit o celej mnoine sudkov, ktor sa dej poda takhoto pravidla. Ako je z predchdzajceho textu u zrejm, na zachytenie vrokovch foriem a pravidiel vrokovej logiky pouvame zvltny jazyk vrokovej logiky, ktor m ahko zapamtaten slovnk a vemi jednoduch zkladn gramatiku (syntaktiku v uom slova zmysle). Slovnk jazyka vrokovej logiky: 1) vrokov premenn - p, q, r, resp. P1 , p2 , p3 , ...; 2) vrokov spojky , a , v , -, 3) ztvorky - (,) . Zreazenm znakov zo slovnka jazyka vrokovej logiky meme utv ra rozlin postupnosti znakov, z ktorch ns bud zaujma iba tie, ktor bud gramaticky sprvne utvoren a tie budeme nazva formuly jazyka vrokovej logiky. Sprvne utvorenmi postupnosou znakov zo slovnka

jazyka VL s napr. vetky schmy vrokov, ktor sme doteraz uviedli, a lej napr.: (p >(q >r)), (p-->((q~->p)<->(p >q))) a pod. Nesprvne utvorenmi postupnosami znakov zo slovnka jazyka VL s napr.: p, p-, (pq) a pod. Presn defincia formuly jazyka VL nm pome jednoznane uri o ubovonej postupnosti znakov zo slovnka jazyka VL, i je sprvne utvorenou (je formulou jazyka VL), alebo nie. Def. formuly jazyka vrokovej logiky (FJVL): i) kad vrokov premenn je FJVL; ii) ak A je FJVL, ta k iA je FJVL; iii) ak A, B s FJVL, tak (AaB),(AvB), (A B), (A-B) s FJVL; iv) kad FJVL vznikne konenm potom pouitia pravidiel i) - iii). Uveden rekurzvna (induktvna) defincia zachytva nvod, ako me me kontruova formuly jazyka VL. Zkladn gramatika jazyka VL je vtesnan v jedin definciu - v definciu formuly jazyka VL. Formula ja zyka vrokovej logiky je vlastne zoveobecnen analogon oznamovacej vety na pde vrokovej logiky: v prirodzenom jazyku hovorme prostred nctvom viet - vo vrokovej logike prostrednctvom forml. Ak nebude hrozi nedorozumenie, tak budeme vonkajie ztvorky vynechva. A teraz nieo o vbere zkladnch pravidiel sprvneho usudzovania (odvodzovania). Vber zkladnch pravidiel nie je nijako preduren. D vod tohto je jednoduch - tak, ako si meme vybra ako zkladn vro kov spojky iba niektor a ostatn pomocou nich definova, meme si do systmu zkladnch (pokia mono o najjednoduchch a intuitvnych) pravidiel zvoli iba niektor a ostatn pomocou nich odvodi. Spomedzi odvoditench pravidiel by sme mohli pri inom vbere vzia niektor za neodvoditen - stali by sa v tomto logickom systme zkladnmi a prv vybrat pravidl ako nedokzaten by sa stali odvodenmi pravidlami. Takto rozlin systmy zkladnch pravidiel alebo, ak si za zkladn vy berieme aj nejak nedokzaten pravdy, t.j. aximy, tak takto systmy axim a pravidiel vak maj spa niektor kritri:

1. nezvislos systmu pravidiel (prpadne nezvislos axim), t.j. jed notliv zkladn pravidl kadho sboru s navzjom nezvisl - ned sa niektor z nich odvodi z ostatnch, pretoe v opanom prpade by toto odvoditen pravidlo bolo v zozname zkladnch pravidiel nadbyton. Tu vak hraj npomocn lohu - ako sme u naznaili - i mimologick krit ri: ak si napr. zvolme prli mlo pravidiel, prpadne axim, tak bvaj komplikovanejie a aie sa s nimi pracuje; ak si ich vak vyberieme prli vea, meme strati prehad. Ako zkladn vrokov spojky sme zobrali tak, ktor s v prirodzenom jazyku najpouvanejie, avak ich poet sme mohli zni tak, aby sme vybrali ako pravidl usudzovania iba tie, ktor s naozaj nezvisl. Kee spomnan vrokov spojky sa daj (ako sme u naznaili a neskr ete ukeme) definova pomocou iba niektorch z nich (napr. negciou a konjunkciou alebo negciou a disjunkciou), pravidl usudzovania, ktor sme vybrali, tto poiadavku nezvislosti nespaj. 2. logick korektnos systmu pravidiel (korektnos systmu axim) - z danho sboru zkladnch pravidiel (axim) nesmie by odvoditen logicky nesprvne pravidlo (logicky sporn tvrdenie), pretoe v danom lo gickom systme by na zklade niektorho sprvneho pravidla (niektorch axim) platilo nejak tvrdenie, a na zklade nesprvneho pravidla (inch axim) negcia tohto tvrdenia. Avak z logickho protireenia (sporu) vyplva okovek - toto si bliie ukeme pri pravidle Dunsa Scota. Tak to by sme v logickom systme nedokzali odli logicky sprvne pravidl od nesprvnych, resp. logicky pravdiv tvrdenia od nepravdivch - Pravda by prestala by odlin od Nepravdy a systm by vlastne skolaboval. 3. plnos systmu pravidiel (axim) - vetky logicky sprvne pra vidl a logicky pravdiv formuly s v systme odvoditen (logicky prav div - pravdiv pri kadom ohodnoten premennch; k pojmu logicky pravdiv (platn) sa ete vrtime). Inak povedan, bokom systmu nie s nijak logicky sprvne pravidl, resp. logick pravdy. Tto poiadavka sa mono zd samozrejmou a bezproblmovou. Pri systmoch vrokovej lo giky a jednoduchch systmoch prediktovej logiky je naozaj splniten, avak pri bohatch logickch systmoch, resp. formalizovanch terich

u jej splnenie nie je tak trivilne, a dokonca o niektorch dostatone bo hatch terich - napr. takch, v ktorch sa d vybudova aritmetika - je dokzan, e je nesplnen, a dokonca je nesplniten. Historicky prv systm pravidiel usudzovania, ktor u mohol spa uveden poiadavky, bol stoick pravidlov systm logiky, ktorho pvod com bol zrejme Chrysippos zo Solov. Dokzatene pln systm vrokovej logiky sformuloval - nepoznajc priamo stoick logiku - G. Frege. Stoick systm bol pravidlov, no Fregeho axiomatick. Frege si za vchodisko nevybral systm zkladnch pravidiel, ale systm zkladnch logicky prav divch forml, v ktorch vystupovali iba dve zkladn spojky - impliktor a negtor, spolu s jedinm odvodzovacm pravidlom Modus ponens. Ako metalogick pravidlo intuitvne pouval pravidlo substitcie (dosadenia). Neskr poet novch logickch systmov vrokovej logiky rstol, a sa tto innos mohla zda samoelnou. Okrem inch systmov bol vytvoren aj pln systm vrokovej logiky s jedinou spojkou a jedinou aximou - J.G.P. Nicod v roku 1917. Tou spojkou bola spojka ...je nezluiten s ... (jedna z Nicodovch funkci, tie tzv. Shejferov fimktor), ktor zname symbolom |. Meme ju vyjadri spojenm nie j e pravda, e ... a ..., prpadne zreae nm to, e ... j e nezluiten s tm, e..., o vak me by chybne chpan ako nie j e mon ... a ... Tto spojku meme objasni aj nasledovne: (p|q) je logicky ekvivalentn s i(pAq), t.j. p j e nezluiten s q je nepravdiv v je dinom prpade, ak p je pravdiv a q je pravdiv. Pomocou tejto spojky vieme definova ostatn - napr. negtor-----'P ^ llfP;P, resp. konjunktor (pAq) < H > df(p|q)|(p|q). Avak iba s primeranou dvkou vekorysosti a fantzie meme povaova jedin aximu tohto systmu za dostatone jednoduch a u na prv pohad logicky pravdiv. Poste vak sami: A l. (p I (q I r)) j {(t | (t 11)) | [(s | q) j ((p | s) | (p | s))]} Nicod ako zkladn pravidlo odvodzovania pouil modifikciu pravid la modus ponens: z teormy A|(B|C) a teormy A vyplva teorma C. Kee A|(B|C) je ekvivalentn s -( - i(B C)) a toto meme prefor mulova na (A -r-i(BaC)), resp. (A >(BaC)), tak tomuto pravidlu v naom systme by zodpovedalo nasledovn pravidlo: ((A >(BaC)) a A) (C (symbol |- reprezentuje vzah vyplvania, resp. odvoditenosti).

Kvli porovnaniu uvedieme iba historicky prv systmy VL a znmy systm J. Lukasiewi cza. Stoick pravidlov systm vrokovej (sdovej) logiky 1. p >q _p_ _ q 2. p q --q p 3 .-i(p A q ) ____P _ -.q 4. p v v q P iq 5. p v v q - q

Fregeho axiomatick systm vrokovej logiky3 Aximy: 1. (q (p q))

ax. tvrdenia konzekventa (paradoxu mat. impl.) 2. (p (q >r)) ((p >q) >(p : >r) axima samodistributvnosti implikcie (Fregeho sylogizmus) 3. (p >(q *r)) >(q >(p >r)) ax. zmeny (komutcie) antecedentov 4. (p q)-(-iq->-ip) ax. kontrapozcie (transpozcie) ax. dvojitej negcie 5. ( . .p >p) ax. zavedenia dvojitej negcie 6. (-*--)

Pravidlo MP: p >q Pra1 ilo substitcie. P q Metalogick pravidlo dosadenia (substitcie): predtm, ako uvedieme jeho znenie, opeme operciu dosadenia. Dosadenieje opercia, pri ktorej za kad vskyt nejakej premennej v nejakej formule VL dme nejak formulu VL. Podobne dosadzujeme i v matematike, ke za premenn v nejakej rovnici dosadme na kadom mieste jej vskytu nejak sprvne utvoren vraz. Pravidlo substitcie (dosadenia): ak dosadme za premenn v teor me (axime alebo dokzanej formule) na kadom mieste ich vskytu neja k formulu VL, takto vzniknut formula bude tie teormou.
3[Frege 1879, ss. 25-50: formuly . 1, 2, 8, 28, 31, 41],

J. Lukasiewicz dokzal, e tretia axima Fregeho axiomatickho syst mu sa d dokza z ostatnch axim pomocou pravidiel tohto systmu a miesto axim 4. a 6. sta vzia aximu kontrapozcie v inej podobe:
(iCj> ip) > ( p K j).

Jeden z najznmejch implikano-neganch systmov J. Lukasiewicza m tri aximy: 1 . (p >q) K(q >r) K p-r)) 2. (-ip->p) >p 3. p-> (-.p >q).

3.15 O dvoden pravidl sprvneho usudzovania a logick zkony vrokovej logiky Poet odvoditench logicky sprvnych pravidiel usudzovania a logic ky pravdivch forml - zkonov je nekonen, a teda prli vek nato, aby sme sa pokali o i len prezrie ich zoznam. Avak niektor z nich skr tie jednoduchie - v sebe priezranejie stelesuj pre ns dleitej ie logick vlastnosti i hutnejie poukazy na vlastnosti celho systmu. Tie hlavnejie si uvedieme.

Pravidlo hypotetickho sylogizmu 8. Hyp.syl. p q q r p >r

Ak jablo vemi zostrihme, tak m vie prrastky. Ak m vie prrastky, tak m meniu rodu. Ak jablo vemi zostrihme, tak m meniu rodu.

Pravidlo a zkon Dunsa Scota Poda p. Dunsa Scota z logickho sporu vyplva okovek, t.j. ubo von vrok:

9. PDS:

p -

q
Na zklade tohto pravidla meme zo spornch prems dokza oko vek - napr. aj to, o nie je pravdiv, napr., e sme v Rme. Povedzme, e plat vrok p: Sokrates sa prechdza a plat aj vrok ip: Sokrates sa ne prechdza (v tom istom ase). Na zklade pravidla zavedenia disjunkcie meme logicky usdi z platnosti p na platnos pvq, kde q je trebrs ne pravdiv vrok: Sme v Rme. Potom vak z premisy ip a disjunkcie pvq meme na zklade pravidla odlenia disjunkcie odvodi, e plat samot n q, t.j. e sme v Rme. Samozrejme, tento nepravdiv zver meme od vodi iba z prems, z ktorch aspo jedna je nepravdiv, resp. premisy s logicky sporn. Take usudzova z evidentne nepravdivch prems, akmi s napr. logicky protireiv vroky, je pre poznanie bezcenn a usveden logick spor v systme axim i postultov znehodnocuje cel takto systm - obrazne povedan, je jeho smrtenou chorobou. Analgiou pravidla Dunsa Scotaje zkon Dunsa Scota: (-) q) alebo v rovnocennej formulcii: (p s> ( ip >q)). O tom, e formuly, ktor s teormami, s logicky pravdiv (t.j. prav div vdy - bez ohadu na to, ak pravdivostn hodnotu vrokov pre menn nadobdaj), sa meme ahko presvedi aj tabukovou metdou. Pri tabukovej metde sa riadime definciami vrokovch spojok a princ pom, e pravdivostn hodnota zloenho vroku (formuly) je uren prav divostnmi hodnotami jednoduchch vrokov (podforml), priom tto urenos stanovuje jednoznane povaha vrokovej spojky, ktor spja jed noduchie vroky do zloench vrokov. Postupujeme od vntomejch podforml k vonkajm (to nm ukazuj aj ztvorky):
P q (~ (- -> q))

11 10 0 1 0 0

1 1 1 1

0 0 1 1

1 1 1 o

Vo vslednom stpci pravdivostnch hodnt (vytlaen polotun) s sam jednotky, t.j. tto formula je tautolgiou - pri kadom ohodnoten premennch nadobda pravdivostn hodnotu pravda. pln zkon dvojitej negcie Ak o nejakom vroku tvrdme, e nie je pravda, e je nepravdi v, tak vlastne tvrdme, e je pravdiv, priom sa opierame o tzv. pln zkon dvojitej negcie - ubovon vrok je ekvivalentn s dvakrt negovanm vrokom: 10. ZDN (p i ip)

Prklad: Pao je ediv vtt4nie je pravda, e Pao nie je ediv. Pouenie z tohto zkona je zrejm: prny poet negtorov pred ubo vonou formulou meme krtn a zostvajca formula je s pvodnou logicky ekvivalentn - logicky rovnocenn. V slovanskch jazykoch musme by vak obozretn a odliova dvojit logick zpor vo vete od jednho logickho zporu s literrnym zdraznenm, ako je to napr. vo vete Nie, nebol som na hokeji, ktorou autor vpovede neoznamuje, e bol na hokeji.

Pravidlo Reductio ad absurdum Podobn lohu ako pravidlo Dunsa Scota pln aj pravidlo reductio ad absurdum (dovedenie do absurdnho, reductio ad impossibile): 11. RAA p q Ak vie, e si mtvy, tak si mtvy (neme vedie nieo nepravdiv) p iq Ak vie, e si mtvy, tak nie si mtvy (mtvy neme ni vedie) ip Nevie, e si mtvy

4 Miesto vtedy a len vtedy, ke budeme pouva skratku vtt.

Ak nejak vrok implikuje in vrok aj jeho negciu, tak z toho vyplva platnos negcie prvho vroku. Pravidlo reductio ad absurdum sa pou va vtedy, ke chceme dokza, e nejak vrok nememe povaova za pravdiv, pretoe z neho vyplvaj sporn tvrdenia, a teda e pravdivm vrokom je negcia pvodnho vroku (princp nepriamych dkazov ako je napr. znmy dkaz, e dka uhloprieky tvorca nie je smeraten s dkou jeho strany prostrednctvom dkazu, e druh odmocnina dvojky nie je racionlne slo).

Claviov zkon 12. CZ (p -ip) > 1 p) Prklad: Ak to, e luem, implikuje, to, e neluem, tak (z toho vyplva) neluem. Poda tohoto zkona usudzujeme pri antinmich i logickch paradoxoch - napr. pri krokodlskom sofizme, antinmii luhra a pod.

Zkon o nepriamom dkaze U Aristoteles pri dkazoch platnosti modov v kategorickom sylogizme vyuval vrokovo-logick zkon, ktor (presnejie iba v tvare obrte nej implikcie) povaoval za samozrejme platn: nato, aby dokzal plat nos nejakho modu postaovalo, aby dokzal platnos inho modu, kto rho premisami s prv premisa a negovan zver pvodnho modu a z verom je negovan druh premisa pvodnho modu. 13. ZoND ((p a q). > r) ((p - ir) > -iq)

Pravidlo negovania disjunkcie 14. (ND) ~i(pvq) Nie je pravda, e Nl je najdlhia alebo Mississippi najvia rieka Zeme. ipA q Nl nie je najdlhia a Mississippi nie je najvia rieka Zeme.

Zkon vylenia tretieho - tertium non datur alm pilierom klasickej vrokovej logi ky je zkon vylenia tretej pravdivostnej hodnoty, ktor je zko spt s princpom dvojhodnotovosti. Princp dvojhodnotovosti hovor, e kad vrok je bu pravdi v', ale bo nepravdiv. Zkon vylenia tretieho ho vor, e z dvoch logicky spornch vrokov je prve jeden pravdiv. Take bu je pravdiv vrok, alebo jeho negcia - tTetia monos, tretia pravdi vostn hodnota je vylen5. Naprklad, bu je pravda, e Bratislavaje mesto, alebo nie je pravda, e Bratislavaje mesto - iadnu in pravdivost n hodnotu vrok Bratislava j e mesto neme ma. 15. ZVT (pv ,p) Tento zkon plat aj pre vroky, ktorm z nedostatku poznatkov nevieme priradi pravdivostn hodnotu - napr. ako je vrok: Poet hviezd v naej galaxii j e prny. Tento princp je v klasickej logike - a to je t, o ktorej hovorme - prijman, avak v neklasickch logikch nemus by platn. Naprklad, ke sa uvauje ako tretia pravdivostn hodnota je mon (vrok je pravdiv alebo nepravdiv alebo mon) v svislosti so skmanm pravdivostnch podmienok nejakej vpovede o tom, o sa stane v budcnosti. Jednu z prvch vah v tomto duchu njdeme u Aristotela, ke hovor o zajtrajej nmornej bitke. Skrtene me me jeho vahu reprodukova asi takto: Aristoteles sediac na pobre pozoruje dve vzdialen nepriatesk vojnov zoskupenia lod a uvauje: Je nieo vo veciach, o zabrauje tomu, aby sa mohla zajtra uskutoni bitka tchto zosku pen? Zrejme nie (prpadne o tom nevieme), take zajtra sa me bitka udia

5 Kee zkon vylenia tretieho neformulujeme pomocou vyluujcej disjunkcie, mali by sme trval rozliova medzi a) tzv, princpom dvojhodnotovosti (bivalencie PB): kad vrokje bupravdiv alebo nepravdiv, o meme formulova aj nasledovne: z dvoch logicky spornch vrokov (propozci) nemu by oba spolu pra vd iv ; b) princpom vylenia tretieho (PVT): z dvoch logicky spornch vrokov (propozci) nemu by oba spolu nepravdiv; c) princpom sporu (PS): z dvoch logicky spornch vrokov (propozci) j e jeden nepravdiv.

a o vroku Zajtra bude nmorn bitka nememe s istotou poveda, e je ne pravdiv. Aristoteles uvauje alej: !rJe nieo vo veciach, o stanovuje, e zajtra sa nutne bitka uskuton? Zrejme nie (resp. nevieme o tom), pretoe me prs brka, ktor potop obe zoskupenia alebo niektor z nich, a bitka sa nebude mc uskutoni. Take nie je ani nutne pravda, e bitka nebude, ani nutne pravda, e bude, ale je pravda, e je mon. V 20. storo boli vytvoren nielen trojhodnotov logiky (J. Lukasiewicz, E. Post), ale aj logiky, ktor pracovali s viac ako troma pravdivostnmi hodno tami. Vea z toho, o sa podarilo vysvetli v mnohohodnotovch logikch na rozdiel od klasickej dvojhodnotovej logiky, sa dar vysvetli i v miernych modifikcich klasickej logiky - napr. ak sa okrem dvoch pravdivostnch hodnt Pravda a Nepravda bude pota i so situciou, v ktorej je pravdivost n hodnota vroku nedefinovan. Je to mierna korekcia v tom zmysle, e vlastnmi funknmi hodnotami vrokov zostan iba dve - Pravda a Neprav da a tam, kde z istch dvodov nie je definovan jeho pravdivostn hodnota, nehovorme vbec o nejakej hodnote. Podobne postupujeme pri matematic kch funkcich - napr. funkcia delenia nie je definovan pre hodnotu delitea rovn 0, take pre iadne cel slo n vraz n:0 nedva nejak slo. Take zkon vylenia tretej pravdivostnej hodnoty pri prehben vkladu povahy vrokovch spojok ako parcilnych (nie vade definovanch) funkci me vydra niektor otrasy a zosta platnm i po rozren hranc pouitia princ pov klasickej logiky.

Zkon negovania sporu Tento zkon, ktor sa tradine nazva aj zkon logickho sporu, o vak me zavdza (akoby logika poehnvala spor), sme u v neforml nom vyjadren uvdzali. Povauje sa za zkladn pilier klasickej logiky a opierala sa o neho u Aristotelova logika: N ieje pravda, e nejak vrok a jeho negcia s pravdiv: 16. ZNS -i(pA-^p) kde p reprezentuje ubovon v rok. Tento zkon neplat iba pre jednodu ch vroky, ale aj pre ubovone zloit vroky, o zachytva jeho metajazykov podoba pre formuly, ktor mu zastupova aj zloen vroky: -i(A a -iA), kde A reprezentuje ubovon formulu vrokovej logiky.

Zkon logickho sporu plat pre kad dosadenie vrokovej formuly za vraz A, napr. ak za A dosadme (pvq), tak zkon bude ma tvar: ,(Cpvq)A-.(pvq)). Tento postup je veobecn a vyjadruje ho u spomnan (meta) - prin cp dosadenia rozren aj na pravidl, podobn tomu, ktor sa pouva v matematike pri rieen rovnc: z kadho pravidla sprvneho usudzova nia alebo logickho zkona zskame op pravidlo sprvneho usudzovania, resp. logick zkon, ak za vrokov premenn na kadom mieste ich v skytu dosadme ubovon (ale vdy t ist) formulu VL. Take kad pravidlo i zkon je vlastne reprezentantom celej triedy trukturlne zhod nch pravidiel i zkonov. Dsledkom zkona negovania sporu (negovania protireenia) je, e ak niekto o nejakom vroku povie ,je to pravda aj nie je to pravda, tak hovor oividne nepravdu, alebo nehovor zakadm o tom istom. Aby bol zjavne vylen ten druh prpad, u Aristoteles v subjekt-prediktovej logike dodva v tom istom ase a vzhadom na to ist. Ak by sa v nejakom exaktnom systme objavil skryt logick spor v aximach, ktor zachyt vaj pecilno-vedn intucie, malo by to za nsledok, e by sme logickm vyplvanm nemohli rozliova vroky na vroky platn v systme a na vroky v systme neplatn.

Modus tollens asto sa vyskytuj chyby v usudzovan, ktor poruuj pravidlo odle nia (modus ponens). V prvom prpade sa zabda na nesymetrinos implik cie, na o u upozornil napr. Aristoteles, hoci implikatvne spojenie nebolo predmetom jeho zvltneho logickho skmania. Aristoteles uvdza pr klad: z platnosti predpokladu A kpr, na oblohe s mraky a platnosti kon zekventu Na oblohe s mraky nevyplva P r (lebo je logicky m on.. a asto to meme dokonca aj pozorova, e na oblohe s mraky a nepr). Ak plat implikcia A >B, nemus plati implikcia B A. ie nasledu jce sudkov schmy nie s pravidlami (sprvneho - deduktvneho) usu dzovania:

Nesprvne schmy: p q p- q p-^q p Prklad nesprvneho sudku poda poslednej nesprvnej schmy: Ak som dostal sto korn, bol som v kine; teda ak som nedostal sto korn, ne bol som v kine. V premise sudku nie je vylen prpad, e som mohol is do kina aj v prpade, e som nedostal sto korn, ie pravdivos zveru sudku nie je zabezpeen pravdivosou premisy. Naopak, platnmi blencami k pravidlu modus ponens je pravidlo usu dzovania modus tollens (MT): z implikcie a negcie konzekventu vypl va negcia antecedentu a pravidlo kontrapozcie (transpozcie) (PK) pravdivos nejakej implikcie logicky zabezpeuje pravdivos obrtenej implikcie negovanch lenov: 17. MT p - q 18. PK

-q
-

p-q
i(J > ip

Z pravdivosti vroku Akpr, na oblohe s mraky a pravdivosti vroku Na oblohe nie s mraky, vyplva pravdivos vroku Nepr, resp. z prav divosti uvedenej implikcie vyplva pravdivos obrtenej implikcie ne govanch lenov: Ak na oblohe nie s mraky, tak nepr. Sprvnos tchto pravidiel meme overi. Modus tollens: predpokladajme, e premisy s pravdiv, take kon zekvent implikcie je nepravdiv a cel implikcia je vtedy pravdiv, iba ak je jej antecedent nepravdiv, t.j. pravdiv je negcia antecedentu, o je prve zverom pravidla. Take neme nasta prpad, e by premisy boli pravdiv a zver nepravdiv. Pravidlo transpozcie: v prpade platnosti implikcie je vylen pr pad, e antecedent je pravdiv a konzekvent nepravdiv (1,0); ak vezme me negovan leny (teraz je vylen prpad (0,1)) a obrtime ich poradie (vylenm bude prpad (1,0)), tak je zrejm, e sme zskali op pravdiv implikciu. Prklad: Ak Jano zaspal, tak priiel do prce neskoro Ak Jano nepriiel do prce neskoro, tak nezaspal

Na zklade zkona dvojitej negcie vieme stanovi sprvnos ete troch modifikci tohto pravidla:

p q -tq- -i p

ip >q -iq >p

p--> iq q > ip

ip-> -iq ~q-> p

Ben chybu v usudzovan meme demontrova na sudku O neobmedzenosti vesmru, ktorho sprvnos, resp. nesprvnos bolo treba zis ti. Tento klamliv sudok - paralogizmus - je zjednoduenou verziou sudku starogrckeho filozofa Melissa. Ohybnos tohto sudku je skrytej ia vaka tomu, e je troku zloitej a jeho logick truktra je menej prehadn. Predpokladmi (premisami) sudku s nasledujce vroky: (I.) Ak (osi) vzniklo, m poiatok a m koniec (2.) Avak vesmr nem poiatok ani koniec (3.) Ni, o m poiatok a koniec, nie je ven ani neobmedzen Zver: Ak teda (osi) nevzniklo, tak nem poiatok, ani koniec, ale je ven a neobmedzen. Vroky (1.),(3.) a zver hovoria o omkovek, o spa v nich uveden podmienku, my ich vak budeme konkretizova tak, ako je to vo vroku (2.), t.j. na vesmr a zapeme schmu tohto sudku:
(1 *) p >(qAr) Ak vesmr vznikol, tak m poiatok a koniec (2*) -.qA-ir Avak vesmr nem poiatok, ani koniec (3*) (qAr) 5>(-iVA-iw) Ak m vesmr poiatok a koniec, nie je ven, ani neobmedzen (Z*) -ip >((-iqA-)A(vAw)) Ak vesmr nevznikol, tak nem poiatok, ani koniec, ale je ven a neobmedzen

Z prvej a tretej premisy na zklade pravidla hypotetickho sylogizmu ((A )( C)) |-{A->C) (symbol p reprezentuje vzah vyplvania), by sme vedeli odvodi formulu p (~iva~iw), ale formulu .p (vaw) by sme z uvedench prems odvodili iba vtedy, ak z implikcie A >B by vyplvala aj implikcia A -JB, o zrejme neplat, ve ani z pravdivosti vroku Ak pr, takj e pda vlhk nevyplva pravdivos vroku Ak nepr, tak pda ni j e vlhk. Podobne to je z druhou asou konzekventu zveru. Druh premisu ( iqA >r) meme zapsa poda De Morganovho zkona (ten si bliie

ozrejmme neskr) rovnocenne ako i(qvr). Z prvch dvoch prems sa d poda odvodenho pravidla modus tollens {[(A B)a-iB] |- -iA}, kde za A dosadme p a za B dosadme (qAr), v prpade, e odhliadneme od inak vbec nezanedbatenho rozdielu medzi (qAr) a (qvr), odvodi negcia antecedentu prvej premisy, t.j. e vesmr nevznikol, o je zrove antece dent zveru. Cel zver vak z uvedench predpokladov nevyplva, preto e formulu p K-iqA-ir) by sme z uvedench prems odvodili op iba vtedy, ak z implikcie A >B by vyplvala aj implikcia iA > iB, o zrejme neplat. Takto nemyselne chybn sudky sa nazvaj paralogizinatni a argumentcia, ktorej jedinm cieom je vyhra spor bez ohadu na sprvnos alebo klamlivos postupu, sa nazva eristikou. Pravou chybou Melissovho argumentu teda nie je tvrdenie tzy o neobmedzenosti vesmru - t me by pravdiv, ale spsob jej dkazu. Je samozrejme mimologickm problmom, i vbec me by osi, o m poiatok a nevzniklo. Melissova tza o neobmedzenosti vesmru by bola korektne dokzate n, ak by sa prijala premisa: Ak nie j e ven ani neobmedzen, tak m poiatok alebo koniec. Tmto by sa vak nielen zmenilo intuitvne chpa nie vzahu pojmov ven, neomedzen a ma poiatok, ma koniec, ale aj prv premisa by sa stala nadbytonou - zver by platil aj s p vodnm antecedentom ( ip) i s jeho negciou (p), resp. s hocijakm logic ky od neho nezvislm vrokom.

De Morganove zkony negovania konjunkcie a disjunkcie Zkony, poda ktorch meme negciu konjunkcie rovnocenne vyjad ri disjunkciou negovanch lenov a negciu disjunkcie pomocou konjun kcie negovanch lenov, poznali urite u v stredoveku (Peter Hispnsky, William Ockham - (pribline 1295-1349)), avak dostali pomenova nie poda anglickho logika Augusta De Morgana (1806-1871), ktor sa kriticky staval k aristotelovskej logike pre znan obmedzenie jej pouitia. Pripisuje sa mu nzor, e cel aristotelovsk logika nevie zdvodni, e z premisy K j e z\era vyplva zver Hlava koa j e hlavou zvieraa. A.

De Morganje spolu s G. Boolom priekopnkom modernej (klasickej) logi ky, v ktorej s pouvan algebraick symbolick prostriedky. De Morganov zkon negovania konjunkcie: 19. ZNK (De M) -i(pAq) ( -.pv-.q) Prklad: N ieje pravda, e Kaspick more je more a Austrlia je konti nent, vtt Kaspick more nie je more alebo Austrlia nie je kontinent. Na zklade plnho zkona dvojitej negcie, poda ktorho prny poet negtorov meme krtn, zskame v prpade, e niektor z lenov kon junkcie (alebo oba) je negovan, ete derivovan podoby ZNK: ZNK* 1( ipAq) (pv iq) ZNK** -i(pA iq) (-ipvq) ZNK*** 1( ipA iq) < -> (pvq) De Morganov zkon negovania disjunkcie: 20. ZND (De M) -i(pvq) O (--ipA-iq) Prklad: N ieje pravda, e mostom s najvm rozptm strednho ob lka je Golden Gate alebo most cez Bospor vtt Golden Gate nie je mostom s najvm rozptm strednho oblka a most cez Bospor nie je mostom s najvm rozptm strednho oblka. Op na zklade zkona dvojitej negcie s platn nasledujce zkony negovania disjunkcie: ZND* -i(-ipvq) < --> (pA-iq) ZND** -i(pv-,q) ^ (-ipAq) ZND*** -i(-ipv-iq) < H > (pAq) Ak vo formulch ZNK*** a ZND*** chpeme prav len ekvivalencie ako definovan vraz a av ako definujci vraz, meme formulu ZNK*** povaova za definciu disjunkcie pomocou negcie a konjun kcie a formulu ZND*** za definciu konjunkcie pomocou negcie a dis junkcie.

Zkony nahradenia implikcie To, o meme poveda pomocou implikcie, meme poveda rovno cennmi vrokmi alebo formulami, kde nebude spojka ak...,tak... vystu pova, ie meme tto spojku nahradi dvojicami spojok - naprklad negtorom a konjunktorom, resp. disjunktorom a negtorom - tento zkon nazvame zkon nahradenia implikcie pomocou konjunkcie a negcie: 21. ZNaINK (p >q) o -i(p A -iq ) Implikcia lenov je ekvivalentn negcii konjunkcie prvho lena a negcii druhho lena implikcie. Prklad: Ak pr, tak s ulice mokr vtt nie je pravda, e pr a ulice nie s mokr.

Zkon nahradenia implikcie pomocou disjunkcie a negcie: 22. ZNaIDN (p q) <-> (-ipvq) Prklad: Ak pr, tak s ulice mokr vtt nepr alebo ulice s

mokr.

Zkon negovania implikcie Implikcia je nepravdi v vtedy a len vtedy, ke jej antecedent je pravdi v a konzekvent nepravdiv, preto negovan implikcia je rovnocenn konjunkcii antecedentu a negovanho konzekventu: 23. ZNI i(p q) <-> (p A- iq) Prklad: N ieje pravda, e ak pr v Bratislave, tak v Prahe svieti slnko, vtt pr v Bratislave a v Prahe nesvieti slnko. Niektor alie pravidl a zkony VL: 24. Zkon negovania ekvivalencie (NE) -i(p<->q)<->((pA .q)v(qA ,p)) 25. Komutatvnos konjunkcie (KK) (p a q) h (q a p) 26. Komutatvnos disjunkcie (KD) (p v q) o (q v p) 27. Asociatvnos konjunkcie (AK) (p a (q a r)) <-> ((p a q) a r)

28. Z.exportcie a importcie zdruenia antecedentov (Exp., ZZA) (p->(q >r)) ((p a q) >r) 29. Z. idempotentnosti pre konjunkciu (Idemp.K) (pAp)<->p 30. Z. idempotentnosti pre disjunkciu (Idemp.D) (pv p)f->p 31. Zkon absorbcie (Abs. 1) (p (p v q)) p 32. Zkon absorbcie (Abs.2) (p v (p q)) < H >p 33. Zkon absorbcie (Abs.3) (p > (p a q)) (p > q) 34. Kontruktvna dilema (KDI) 35. Detruktvna dilema (DDI) p->q p->q r - s r -> s pvr iq v is qvs -i p v -i r 36. Distributvnoskonj. voi disj. (DistKD) (pA(qvr))<-K(pAq)v(pAr)) 37. Distributvnos disj. voi konj. (Dist.DK) (p v (q a r)) <r> ((p v q) a (p v r))

3.16. Tabukov m etda - tautolgie, kontradikcie, neutrlne form uly Tabukovou metdou meme zisti pravdivost^ n podmienky kadej zloenej vrokovo-logickej f -------- formuly. Jej pvodcom je nemeck logik Emst >---------Schrder (1841 - 1902), no nefonnlne ju pouvali v-m jf ' J .. .... u stoici a Gottlob Frege. Tabukov metdu rozpracoval Ludwig Wittgenstein (1889-1951). Metda sa opiera o nm u znme tabukov defincie vrokovch spojok (z toho je j nzov). Na zklade tchto definci vieme kadej dvojici pravdivostnch hodnt zloiek (jednoduchch vrokov alebo forml) jednoznane priradi vsledn pravdivostn hodnotu zloenho vroku alebo formuly, priom po stupujeme od elementrnych vrokov alebo podforml k zloitejm, a k celkovmu vroku alebo k vslednej formule. Pre tri vrokov premenn je to 8 kombinci, vo veobecnosti pre n premennch je to 2n, pretoe s to varicie n-tej triedy z dvoch prvkov (pravdivostnch hodnt) s opakovanm.

Postupujeme od stpcov pravdivostnch hodnt najvntornejch podforml, t.j. od ohodnotenia vrokovch premennch p, q, r k stpcom I . , I.*, I.**, I.***, potom od stpcov I. a I.* k stpcu II. a od stpcov I.** a I.*** k stpcu II.*, nakoniec od stpcov II. a II.* k vslednmu stpcu III.
I. [ n . I.* ( q 1 0 0 0 1 0 0 0 III J ** JJ * J * **

p q r 1 1 1 1 1 0 1

(- -
0 0 0 0 1 1 1 1 1 0 0 0

r)]
1 1 1 1 1 1 1 1

[(p v q)
1 1 1 1 1 1 0 0

1 1 1 1 1 0 0 0

(p v r)]
1 1 1 1 1 0 1 0

1 0 1 0 0 0 0 1

1 1 1 1

1 0 1

0 0 0 0 0

Vo vslednom stpci je kadej kombincii pravdivostnch hodnt vro kovch premennch priraden pravdivostn hodnota Pravda. Uveden for mula pri kadom ohodnoten vrokovch premennch nadobda pravdi vostn hodnotu Pravda, je vdy - s logickou nevynutnosou bez ohadu na stav vec, t,j. bez ohadu na nhodn hodnotu vrokovch premennch pravdi v. Preto tie hovorme, e je logicky pravdiv alebo e je tautolgiou. Z hadiska zachytenia nejakej zaujmavej empirickej informcie s ta utolgie vlastne bezcenn - nemu nies iadnu empirick informciu, pretoe pravdivostn hodnota, ktor nadobdaj, nezvis od stavu vec, a teda nevyluuj ani neuruj, ako sa veci v skutonosti maj. Hoci s tautolgie z empirickho hadiska bezcenn (niekedy sa o nich hovor, e nemaj (empirick) zmysel), avak nie s (logicky) nezmyseln a maj zsadn vznam pre logick usudzovania: v axiomatickch systmoch je ich dleitos oividn, pretoe niektor zkladn tautolgie prehlsime za

nedokzaten aximy a z nich pomocou pravidiel sprvneho usudzovania odvodzujeme ostatn logick teormy; v pravidlovch systmoch s tau tolgie dleit jednak priamo - dokzan formuly s tautolgiami, a jed nak nepriamo, pretoe mnoh (zkladn i odvoden) pravidl sprvneho usudzovania vieme preformulova do analogickej formuly, ktor je tauto lgiou. Opakom tautolgi s kontradikcie - formuly, ktor pri kadom ohod noten vrokovch premennch nadobdaj pravdivostn hodnotu Ne pravda, t.j. s to logicky (vdy) nepravdiv formuly bez ohadu na em piricky zistiten stav vec. O kontradikcich podobne ako o tautolgich sa hovor, e nemaj (empirick) zmysel, ale nie s, presne vzat (logicky) nezmyseln, ale logicky nepravdiv. Pre empirick vedy z hadiska monosti zachytenia nejakho (empiric kho) poznatku s zaujmav jedine neutrlne formuly, ktor aspo pri jednom ohodnoten vrokovch premennch nadobdaj pravdivostn hodnotu Pravda (vtedy s splnen) a aspo pri jednom ohodnoten vroko vch premennch nadobdaj pravdivostn hodnotu Nepravda (vtedy s nesplnen). Iba vroky, ktor s z hadiska logickej stavby neutrlnymi formulami, mu vyjadrova empirick poznatky, t.j. stanovova, e nimi opsan stav vec nie je logicky nutn, avak zhodou okolnost nastva (ak je vrok pravdiv), resp. nenastva (ak je vrok nepravdiv) - preto sa aj niekedy nazvaj faktulie. Neutrlne formuly spolu s tautologickmi formulami sa nazvaj spl nitenmi formulami, kee aspo pri jednom ohodnoten vrokovch premennch nadobdaj pravdivostn hodnotu Pravda, t.j. s splnen. Prve idea, e zkladn opercie s vrokmi (napr. urenie pravdivost nej hodnoty zloenho vroku na zklade pravdivostnch hodnt jeho podvrokov) doke uskutoova i dmyselne zostrojen stroj, a teda e doke istm spsobom pota s vrokmi rovnako ako s slami a logick problm objektvne vypota tak, ako doke u mechanick kalkulaka vypota vsledok aritmetickch operci, bola vedcim motvom logicizmu. Takto star zmer jednotnej vedy - Mathesis universalis - prcami G. Boola a najm G. Fregeho dostal zklad, ktor ideovo umonil kontruk ciu elektronickch potaov.

O jednotnej vede, v ktorej by sa rieenia mnohch problmov mohli priam doslova vypota, nielen hovoril u Ramon Lull (1232 - 1316), ale aj opsal prv mechanick kalkulaku (Lullov mlynek) pre niektor oper cie vo vrokovej logike (poda vetkho vak tento mlynek existoval iba v jeho fantzii). alie kontry univerzlnej vedy nartol Ren Descartes (1596-1650) a G.W. Leibniz (1646-1716) ju podrobnejie rozpracoval do troch sasti: univerzlny jazyk (charakteristica universalis), v ktorom by mohli by jednoznane zachyten vetky poznatky, logick kalkul (calculus ratiotinato), ktor by bol nvodom, ako presne pota s tmito poznatka mi, a tretiu sas malo tvori umenie stanovenia pravdivostnej hodnoty jednoduchho vroku (ars judicandi). Samozrejme, posledne spomnan ars judicandi u presahuje kompetencie logiky i aplikabilitu logickho kalkulu. Dnes elektronick potae doku nielen tabukovou metdou zisova pravdivostn hodnoty forml, ale dokonca doku odvodzova jedny for muly z druhch.

Meme pravidl nahrdza aximami a naopak? ubovon pravidlo VL meme prepsa do rovnocennej implikatvnej formuly, a to naprklad tak, e konjunkcia prems tohto pravidla tvor ante cedent formuly a zver je konzekventom formuly. Ak sa jedn o logicky sprvne pravidlo usudzovania (presne vzat, iba takm by sme mali hovori pravidl usudzovania), tak formula bude logicky pravdiv - bude logickm zkonom, t.j. implikcia medzi premisami a zverom pravidla neme by na rozdiel od bench implikat vnych vroko v nepravdiv ani v jednom prpade a je jedno, ktor vroky bud reprezentovan premennmi, t.j. kto rou pravdivostnou hodnotou bud ohodnoten jednotliv premenn. Obdobne meme vetky aximy aj ostatn teormy (z axim odvoden formuly) v tvare implikcie prepsa na prslun pravidl (sprvneho) usu dzovania. V zsade meme aj aximy inch tvarov prepsa do prslu nch pravidiel, prpadne pri takch, kde by sa to nepodarilo, meme axi my i teormy povaova za pecilny prpad pravidiel, a to takch, ktor nemaj premisu. Take rozdiel medzi pravidlami usudzovania a aximami

z hadiska vrokovej logiky nie je zsadn, nehadiac na odlinosti proce su ich osvojovania - na ich rozdielnu intuitvnos.

3.17. Ako teda zisti o nejakom sudku, e je logicky sprvny? Vyrieenie otzky sprvnosti nejakho sudku vo vrokovej logike spova v niekokch krokoch: 1. Urme schmu, i pravidlo usudzovania, poda ktorho sa skman sudok deje - jednoducho zapeme jeho logick truktru pomocou vro kovch premennch a vrokovch spojok. 2. Porovnme toto pravidlo so zoznamom zkladnch pravidiel a ak tam tak njdeme, sudok je sprvny; ak nenjdeme, tak sa pokame zo zklad nch pravidiel odvodi toto pravidlo; ak sa nm to podar, tak sme zistili, e sudok je logicky sprvny. Samozrejme, sprvnos sudku je nezvisl od toho, i to aj zistme alebo nie. 3. Ak sa nm nedar dokza dan pravidlo usudzovania, tak sksime metdou protiprkladu usvedi dan pravidlo, e nie je pravidlom sprv neho usudzovania. Metda protiprkladu spova v tom, e njdeme tak intepretciu (dosadenie vrokov /ich pravdivostnch hodnt/ za vrokov premenn), e premisy bud pravdiv a zver nepravdiv. lohy: 1. Zistite, i nasledujce sudky s logicky sprvne.
1.1. Ak sa Rimania domnievali, e s v nebezpeenstve alebo chceli napravi ne jak stratu, tak zaali upevova vojensk disciplnu. Rimania sa domnievali, e s v nebezpeenstve, ke viedli vojnu proti Latinom, nrodu zvyknutmu na boj. Ak Rimania viedli vojnu proti Latinom, nrodu zvyknutmu na boj, a zaali upevova vojensk disciplnu a Manliov syn zvazil nad nepriateom bez jeho rozkazu, tak Manlius vydal na smr svojho vlastnho syna. Rimania viedli vojnu proti Latinom, nrodu zvyknutmu na boj. Alc Manliov syn zvazil nad nepriateom bez jeho rozkazu, tak Manlius vydal na smr svojho vlastnho syna.

1.2. Rm nedobyli ani Galovia, anii Ostrogti, pokia nezoslabol a nerozril iba svoj prepych a bohatstvo. Rm dobyli Galovia a Ostrogt i . _______ ______________________________ Rm zoslabol alebo rozril iba svoj prepych a bohatstvo. 1.3. Ak Rimania bojovali proti inm nrodom, tak sa zriekli starch obyaj, po kia odpozorovali lepie a ni im nebrnilo vzda sa svojho mea v prospech panielskeho a obstara si numidsk kone, krtske luky a rhdske lode. Rimania odpozorovali lepie obyaje a ni im nebrnilo vzda sa svojho mea v prospech panielskeho. Ak Rimania bojovali proti inm nrodom, tak sa zriekli starch obyaj. 2. Nasledujce prvne normy zapte v jazyku vrokovej logiky (1) Emitent zodpoved za kodu, ktor vznikne uskutoovanm premeny podoby cennho papiera, ibae ju spsobil niekto in. (2) stny nvrh zanik, ak sa neprijal ihne, ibae z jeho obsahu vyplva nieo in. (3) Pokia osobitn zkon neustanovuje inak, stva sa kupujci majiteom listinnho cennho papiera, aj ke predvajci nemal prvo tento cenn papier previes, ibae kupujci v ase prevodu vedel, e predvajci nem prvo cenn papier previes. (4) Ak nie je prvnym predpisom ustanoven alebo astnkmi dohodnut inak, s podiely vetkch spoluvlastnkov rovnak. (5) Ak nemono vadu odstrni a ak nemono pre u vec uva dohod nutm spsobom alebo riadne, je nadobdate oprvnen domha sa zruenia zmluvy. Inak sa me nadobdate domha bu primeranej zavy z ceny, alebo opravy alebo doplnenia toho, o chba. (6) Ak sa cena dohodla poda rozpotu, nesmie sa bez shlasu objednvatea zvi. Prce a nklady do rozpotu nezahrnut mono tova iba vtedy, ak ich schvlil objednvate psomne alebo ak prce dodatone psomne objednal. (7) Objednvate je oprvnen po oznmen novej ceny od zmluvy odstpi; ak bez zbytonho odkladu od zmluvy neodstpi, je povinn zaplati zhotoviteovi nov cenu, ibae k zveniu ceny dolo po prekroen dohodnutej doby vykonania diela. (8) Ak objednvate odstpi od zmluvy, je povinn zaplati zhotoviteovi sumu pripadajcu na vykonan prcu a vzniknut nklady poda pvodne dohodnutej ceny, iba ak mal z iastonho plnenia zmluvy majetkov prospech.

(9) Ak cenu pri uzavret zmluvy nemono dojedna pevnou sumou, mus sa uri aspo odhadom. Ak zhotovite dodatone zist, e bude treba cenu uren odhadom podstatne prekroi, je povinn na to objednvatea bez mekania psomne upozorni a oznmi mu novouren cenu; inak nem prvo na zaplatenie rozdielu v cene. (10) Objednvate je oprvnen po oznmen novourenej ceny od zmluvy odstpi; ak od zmluvy odstpi, je povinn zaplati zhotoviteovi sumu pripadajcu na vykonan prcu a vzniknut nklady poda pvodne urenej ceny, len pokia mal z iastonho plnenia zmluvy majetkov prospech. (11)A k sa objednvateovi zhotovuje stavba na objednvku, zodpoved zhotovite za pokodenie alebo znienie stavby a do prevzatia zhotovenej stavby, ibae by ku kode dolo aj inak. (12) Ak kupujci tovar neprezrie alebo nezariadi, aby sa prezrel v ase pre chodu nebezpeenstva kody na tovare, me uplatni nroky z vd zis titench pri tejto prehliadke, len ke preuke, e tieto vady mal tovar u v ase prechodu nebezpeenstva kody na tovare. (13) Ak ide o omekanie s plnenm veci, zodpoved dlnk za jej stratu, pokodenie alebo znienie, ibae by k tejto kode dolo aj inak. (14) astnci mu uzavrie zmluvu aj v prospech tretej osoby. Ak nie je v tomto zkone ustanoven alebo astnkmi dohodnut inak, je tto oso ba zo zmluvy oprvnen okamihom, ke s ou prejav shlas. Dlnk m proti nej tie ist nmietky ako proti tomu, s km zmluvu uzavrel. Ak sa tto osoba vzd svojho prva, zanikne dlh, ak nebolo dohodnut, e v tomto prpade m sa plni tomu, s km dlnk zmluvu uzavrel. (15) Ak nie je prvnym predpisom ustanoven alebo astnkmi dohodnut inak, s podiely vetkch spoluvlastnkov rovnak. (16) Ak nie je vka ceny dojednan zmluvou alebo ustanoven osobitnmi predpismi, treba poskytn primeran cenu. (17) Poskytnutie dokladov, dajov a informci me odoprie ten, kto by tm poruil zkonom uloen alebo uznan povinnos mlanlivosti, ibae by ho tejto povinnosti zbavil prslun orgn alebo ten, v koho zujme tto povinnos m. (18) Uschovvate zodpoved za kodu na uloenom listinnom cennom papieri, ibae ju nemohol odvrti pri vynaloen odbornej starostlivosti. (19) Ak zo zmluvy o schove cennch papierov alebo z prejavu vle zloitea nevyplva v svislosti s vyzdvihnutm uloenho cennho papiera inak, povauje sa zmluva tie za vypovedan, ak zloite vyzdvihol vetky uloen listinn cenn papiere. (20) Ak z prvneho konu nevyplva, e niekto kon za niekoho inho, piati, e kon vo vlastnom mene.

(21) Pokyny dan splnomocnencovi, ktor nevyplvaj z plnomocenstva, ne maj vplyv na prvne inky konania, ibae by boli znme osobm, voi ktorm splnomocnenec konal. (22) A k je splnomocnite dobromysen alebo ak vedel alebo musel vedie o uritej okolnosti, prihliada sa na to aj u splnomocnenca, ibae ide o okolnosti, o ktorch sa splnomocnenec dozvedel pred udelenm plno mocenstva. (23) Ak splnomocnenec prekroil svoje oprvnenie vyplvajce z plnomocen stva, je splnomocnite viazan, len pokia toto prekroenie schvlil. Ak vak splnomocnite neoznmi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj neshlas bez zbytonho odkladu po tom, o sa o prekroen oprv nenia dozvedel, plat, e prekroenie schvlil. (24) Ak splnomocnenec pri konan prekroil svoje oprvnenie kona za splno mocnitea alebo ak niekto kon za inho bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazan sm, ibae ten, za koho sa konalo, prvny kon doda tone bez zbytonho odkladu schvli. (25) Ak splnomocnite neschvli prekroenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, me osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca poadova bu splnenie zvzku, alebo nhradu kody spsobenej jeho konanm. (26) Ak splnomocnite oznmil inej osobe, e udelil plnomocenstvo splno mocnencovi na urit kony, m e sa voi nemu dovolva odvolania plnomocenstva, len ak jej toto odvolanie oznmil pred konanm splno mocnenca, alebo ke tto osoba v ase konania splnomocnenca o tomto odvolan vedela. (27) Psomn prvny kon je platn, ak je podpsan konajcou osobou; ak prvny kon robia viacer osoby, nemusia by ich podpisy na tej istej listine, ibae prvny predpis ustanovuje inak. (28) A k je prvny kon v rozpore so veobecne zvznm prvnym predpi som o cench, je neplatn iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto pred pisu, ak sa ten, kto je takm konom dotknut, neplatnosti dovol. (29) Ak sa dvod neplatnosti vzahuje len na as prvneho konu, je neplat nou len tto as, pokia z povahy prvneho konu alebo z jeho obsahu alebo z okolnost, za ktorch k nemu dolo, nevyplva, e tto as ne mono oddeli od ostatnho obsahu. (30) Verite sa me domha, aby sd uril, e dlnkove prvne kony, po kia ukracuj uspokojenie jeho vymhatenej pohadvky, s voi nemu prvne neinn. Toto prvo m verite aj vtedy, ak je nrok proti dln kovi z jeho odporovatenho konu u vymhaten alebo ak bol u uspokojen.

(31) Odporova mono prvnym konom, ktor dlnk urobil v poslednch troch rokoch v mysle ukrti svojich veriteov, ak tento mysel musel by druhej strane znmy, a prvnym konom, ktormi boli veritelia dlnka ukrten a ku ktorm dolo v poslednch troch rokoch medzi dlnkom a osobami jemu blzkymi ( 116, 117), alebo ktor dlnk urobil v uvedenom ase v prospech tchto osb, s vnimkou prpadu, ke druh strana vtedy dlnkov mysel ukrti veritea aj pri nleitej starostlivosti nemohla pozna. (32) Nvrh neme by odvolan a) poas lehoty, ktor je v om uren na prijatie, ibae z jeho obsahu vyplva prvo ho odvola aj pred uplynutm tejto lehoty, alebo b) ak je v om vyjadren neodvolatenos. (33) Ak sa spoluvlastncky podiel prevdza, maj spoluvlastnci predkupn prvo, ibae ide o prevod blzkej osobe ( 116, 117). (34) Kad, kto od inho prevzal vec, ktor m by predmetom jeho zvzku, zodpoved za jej pokodenie, stratu alebo znienie, ibae by ku kode dolo aj inak. (35) Prevdzkovate poskytujci ubytovacie sluby zodpoved za kodu na veciach, ktor boli ubytovanmi fyzickmi osobami alebo pre nevnesen, ibae by ku kode dolo aj inak. (36) Ak ide o zjavn vady alebo o vady, ktor mono zisti z prslunej evidencie nehnutenost, nemono uplatova nrok zo zodpovednosti za vady, ibae scudzite vslovne ubezpeil, e vec je bez akchkovek vd. (37) Ak sa vec prenech ako stoj a le, nezodpoved scudzite za jej vady, ibae vec nem vlastnos, o ktorej scudzite vyhlsil, e ju m, alebo ktor si nadobdate vslovne vymienil. (38) Ak sa nemonos tka len asti plnenia, zanikne povinnos, len pokia ide o tto as; verite m vak prvo ohadne zvyujceho plnenia od zmluvy odstpi. Ak vak z povahy zmluvy alebo z elu plnenia, ktox bol dlnkovi znmy v ase uzavretia zmluvy, vyplva, e plnenie zvyku zvzku nem pre veritea iaden hospodrsky vznam, zanik zvzok v celom rozsahu, ibae verite bez zbytonho odkladu po tom, o sa o nemonosti asti plnenia dozvedel, oznmi dlnkovi, e na zvyku plnenia trv. 3. Zistite, za akch okolnost z uvedench noriem vyplva, e nadobdate je oprvnen domha sa primeranej zavy z ceny. Ak nemono vadu odstrni a ak nemono pre u vec uva dohodnutm spsobom alebo riadne, je nadobdate oprvnen domha sa zruenia zmlu vy. Inak sa me nadobdate domha bu primeranej zavy z ceny, alebo opravy alebo doplnenia toho, o chba.

4.

Zistite, za akch okolnost z uvedenej normy vyplva, e ten, kto spsobil ko du, je a) za u zodpovedn, resp. b) nie je za u zodpovedn. Kto spsobil kodu, ke odvracal priamo hroziace nebezpeenstvo, ktor sm nespsobil, nie je za u zodpovedn, okrem ak toto nebezpeenstvo za danch okolnost bolo mon odvrti inak alebo ak spsoben nsledok je zrejme rovnako zvan alebo ete zvanej ako ten, ktor hrozil.

Rieenie: 1.1. Schma sudku je nasledujca (Piv P2 ) ^ r (P1 q) o meme pri zmene poradia vrokov zapsa ako (q->pj) ((q S1 ) > s2 )

q____________
Premisy vypeme ako predpoklady dkazu a pomocou zkladnch pravidiel sa sname odvodi zver sudku: 1. (P1v p2 ) r priamy predpoklad 2. (q - P1 ) priamy predpoklad 3. ((q a r AS1 ) > S2) priamy predpoklad 4. q priamy predpoklad 5. P1 na zklade pravidla modus ponens z riadkov 2. a 4. 6 (p, v p2 ) na zklade pravidla zavedenia disjunkcie z 5. riadku 7. r poda pravidla modus ponens z riadkov L a 6. 8. S1 o antecedente zveru predpokladme, e je pravdiv, pretoe v opanom prpade je zver automaticky vdy pravdiv (im plikcia 0 5 -1 je pravdiv) a nemuseli by sme dokazova, i vyplva z prems 9. ( q a r) na zklade pravidla zavedenia konjunk cie pouitho na riadky 4. a 5. 10. (q a r a S1 ) na zklade pravidla zavedenia konjunk cie na riadky 9. a 8.
Si S2

11. S2

poda pravidla modus ponens z riadkov

10. a 3. Odpove: sudok v prklade . 1. je logicky sprvny - jeho zver logicky vyplva z prems, o om sme sa presvedili pouitm zkladnch pravidiel usudzovania. Rieenie prkladov 1.2. a 1.3. ponechvame na itatea. 2. Vrokovologick spojky s kvli prehadnosti zvraznen v texte noriem polotunm psmom. Vedajie vety, ktor nie s spojen s hlavn mi vetami vrokovologickmi spojkami, v logickej truktre nezobrazuje me ako samostatn zloky.
(I) Emitent zodpoved za kodu, ktor vznikne ... papiera, ibae ju spsobil niekto in . P q

(2) stny nvrh zanik, ak sa neprijal ihne, ibae z jeho obsahu vyplva nieo in.
P ^ tC[ ^-------

(3) Pokia osobitn zkon neustanovuje inak, stva sa kupujci majiteom listinnho cennho papiera, aj ke predvajci nemal prvo tento cenn papier previes, ibae kupujci v ase prevodu vedel, e predvajci nem prvo cenn papier previes. -> P [(q,, a > q 2) <r- -i r] Poznmka: spojka aj ke je vrokovologicky ekvivalentn s konjuktorom, preto sme ju prve takto kvli jednoduchosti zachytili, hoci sme u skr upozornili na ich s mantick rozdiel pri jemnejej optike skmania. (4) A k nie je prvnym predpisom ustanoven alebo astnkmi dohodnut inak, s podiely vetkch spoluvlastnkov rovnak. Na zklade syntaktickej truktry sa meme prikloni k zpisu a) i(p v q) >r a predpokladme, e v druhej podvete bolo vynechan iba sponov sloveso ,je a negtor je akoby pred ztvorkou; samozrejme po doplnen tohto vynechanho slova nezskame syntakticky adekvtny tvar:

A k nie j e prvnym predpisom ustanoven alebo astnkmi j e dohodnut inak, s podiely vetkch spoluvlastnkov rovnak, ale musme aj negtor preformulova n spojenie nie j e pravda, e... A k nie j e pravda, e j e prvnym predpisom ustanoven alebo astnkmi j e do hodnut inak, s podiely vetkch spoluvlastnkov rovnak. Tieto komplikcie by ns mohli vies k tomu, e adekvtny by mohol by in zpis: b) (-> p v q ) r v tom prpade by priezran formulcia vety v prirodzenom jazyku mala by nasledov n: Ak nie j e prvnym predpisom ustanoven alebo astnkmi nie j e dohodnut inak, s podiely vetkch spoluvlastnkov rovnak. V tomto druhom prpade ide o sylepsu (t. j. o zloen vpustku (elipsu) slovnho spo jenia), nie o jednoduch elipsu, ako to bolo v prvom prpade. Pomocou pravdivostnej tabuky vak meme ahko ukza, e tieto zpisy nie s ekvivalentn a adekvtny k zamanej propozcii by mal by iba jeden. Ak by sme sa na zklade vznamovej analzy priklonili k prvmu zpisu, tak by sa ponkalo zove obecnenie, e v takchto zloench formulcich je vypusten iba jedno slovo a poz cia negtoraje chpan tak, e j e umiestnen pred ztvorkou, hoci jeho slovn zachyIcnie tomu nenasveduje ani priezrane ani jednoznane. (5) Ak nemono vadu odstrni a ak nemono pre u vec uva dohodnutm sp sobom alebo riadne, je nadobdate oprvnen domha sa zruenia zmluvy. Inak sa me nadobdate domha bu primeranej zavy z ceny, alebo opravy alebo doplnenia toho, o. chba. Pri analze tejto normy budeme abstrahova od deontickch5modalt a budeme ju chpa iba ako dva zloen vtoky. Ak by sme pri analze prvho vroku pouili na druh zloen as jeho antecedentu pravidlo, ktor sme vyaili pri analze prkladu (4), tak zskame nasledujci zpis vo vrokovej logike:
!I)

(-, P0 -,(p v q)) r poda tohto zpisu by jeho priezranejia formulcia v prirodzenom jazyku mala liy:

A k nemono vadu odstrni a ak nie j e pravda y Ie mono p re u vec uva do hodnutm spsobom alebo mono p re u vec uva riadne, j e nadobdate oprvne n domha sa zruenia zmluvy.

5 Deontick modality (z grckeho don povinnos, prleitos) vyjadruj, e nieo je prikzan, dovolen alebo zakzan a s charakteristick pre prvne nomy. Deontick modality s systematicky skman v deontickch logikch - najm od vydania diela G. H. von Wrighta An Essay in Modal Logic (North-Holland Publishing, Amsterdam, 1951).

ie musme urobi dve zmeny - negtor preformulova zo slovesnej predpony na samostatn a umiestni ho pred ztvorku a spojenie mono pre u vec uva_doplni do druhej vety. Takto vrazn prava by mohla vyvola pochybnosti o jej adekvt nosti, a mohlo by sa diskutova o inom zpise - naprklad: b) (-! P0 (-,p v -!q)) r V tomto prpade by priezran formulcia asti antecedentu v prirodzenom jazyku vyzerala nasledovne: ak nemono p re vadu uva vec dohodnutm spsobom alebo nemono p re vadu vec uva riadne. Na zklade vznamovej analzy sa meme prikloni skr k tejto formulcii: ak sme kpili prku s neodstrnitenou vadou (zrejme sa mysl neodstrnitenou v pre dajni) a neperie kvli nej riadne, tak by sme mali ma prvo domha sa zruenia zmluvy; podobne v situcii, ke sme kpili prku s neodstrnitenou vadou a nepe rie kvli nej dohodnutm spsobom; jednoducho negcia jednej z dvoch okolnost (riadne pouvanie... ; pouvanie... dohodnutm spsobom) sta na to, aby sme v prpade neodstrnitenej vady mali prvo domha sa zruenia zmluvy. Asi nebolo zaman stanovi ako podmienku prva domha sa zruenia zmluvy okrem neodstrnitenosti vady aj konjunkciu dvoch negci, resp. nie je to jednoznane zachyten syntaktickou jazykovou truktrou. V takomto prpade by pravidlo z prkladu (4) nebolo veobecn a syntaktick analzu musme dopa smantickou analzou. Ta kto rieenie nahrva lohe smantiky a ukazuje, e syntaktick truktra viet v priro dzenom jazyku nemus by postaujca u na urenie vrokovologickej truktry toho, o om je tto veta. To je vak v rozpore s autonmnym vznamom vrokovch spojok, t. j. s princpom, e ich smantick loha nezvis od vznamu vrokov, ktor spjaj. Lingvistika pri analze takchto viet zva kontatuje, e sa im d rozumie dvojako - e s interpretovaten rozline. Logika skr zdrazuje, e takto nejed noznan vety prirodzenho jazyka maj by nahraden jednoznanmi, t. j . formu lovanmi s priezranou logickou truktrou. Druh svetie In ak sa me nadobdate domha bu primeranej zavy z ceny, alebo opravy alebo doplnenia toho, o chba, zana spojkou inak, take priamo nad vzuje na prv svetie. Preto obe svetia zachytme jednou formulou: --1P0 A (-,p v -,q)) r] [S1 v v (s2 v s3)], ktor na zklade zkona negovania implikcie meme upravi na ekvivalentn formulu:
[(-> P0 (-1P v - )) - ' rI [si v v ( v s3)]

Rieenia ostatnch prkladov ponechvame n a itatea. 5. Nonnu sme v predchdzajcom rieen zachytili nasledovnou formulou: (i) [(-, p0 a (-,p v -,q)) a ,r] [s, v v (s2 v s3)]

Ak nastala komplexn okolnos (zloen fakt) (ii) [(-,p 0 a (-,p v -,q)) -], tak na zklade pravidla Modus ponens z normy (i) a komplexnej okolnosti (ii) vyplva: (iii) [S1 v v (s2 v si,)]. Ak druh len vyluujcej disjunkcie je nepravdiv, t. j. ak nenastala ani jedna z okolnost s S3, tak poda modifikovanho pravidla odstrnenia disjunkcie pre vylu ujcu disjunkciu (pozri 5. pravidlo stoickho systmu vrokovej logiky) vyplva sp t. j. nadobdate je oprvnen domha sa primeranej zavy z ceny. Odpove: Ak nastali okolnosti: a) nemono vadu odstrni a nemono pre u vec uva dohodnutm spsobom alebo nemono pre u vec uva riadne, a nadobdate sa nedomhal6 zruenia zmluvy; b) nadobdate sa nedomhal ani opravy ani doplnenia toho, o chba; vyplva z uvedenej normy, e nadobdate je oprvnen domha sa primeranej zavy z ceny. 6. Kto spsobil kodu, ke odvracal priamo hroziace nebezpeenstvo, ktor sm nespsobil, [ten] nie je za u zodpovedn, okrem ak toto nebezpeenstvo za danch okolnost bolo mon odvrti inak alebo ak spsoben nsledok je zrejme rovnako zvan alebo ete zvanej ako ten, ktor hrozil. Na zklade intucie by sme odpovedali, e za uritch okolnost z normy vyplva, e dotyn je zodpovedn a za inch uritch okolnost z normy vyplva, e nie je zodpovedn. Preverme, i ns intucia neklame. Analza: Vedajiu vetu ktor sm nespsobil meme preformulova na vetn len hlav nej vety: [ten, kto spsobil kodu] odvracal priamo hroziace nebezpeenstvo nm nespsoben a cel antecedent normy by mal nasledovn truktru: 00 (P1 ^ -P 0)> alebo ju povime na hlavn vetu ,,toto nebezpeenstvo sm nespsobil, ktor je spojen s predchdzajcou vetou konjunktorom a jej podmet je uren vznamom anaforickho7 (odkazovacieho) zmena toto (priamo hroziace). (a*) ( P1 * - (P2 a P3 )), kde lohu p() zastupuje konjunkcia (p2 a p3 ). s Modalitu monosti (nadobdateje oprvnen domhasa zruenia zmluvy) v prpade, e ju nevyuil, musme zmeni na okolnos, e sa nedomhal. Podobne aj v alej asti normy. 7Anaforaje ben nstroj na skracovanie textu a je vemi asto vyuvan vade tam, kde sa chceme vyjadrova konczne, strune. Pouvanie anafory vak nem by na kor presnosti a jednoznanosti textu.

Vznam spojenia okrem ak meme deifrova ako vznam spojky ibae a cel normu nasledovne:
( )

(p ,

< - (P

3) )

[- ,q

<-

( r ,v r

2v

r 3) ]

Ak nastala komplexn okolnos (zloen fakt)

(2) ( Pi <- (P2a p3 )), tak na zklade pravidla Modus ponens z normy (1) a komplexnej okolnosti (2) vyplva: (3) [-,q < - - i ( t , v r 2 v r3)]. Ak v (3) zmenme vetosled, tak z obrtenej implikcie zskame implikciu
(4) [-, (r,v r2 v r3) -> ,q], z ktorej v prpade, e plat antecedent (zloen okolnos) (5) (r,v r? v r3), vyplva poda pravidla Modus ponens z riadku (4) a (5) zver

(6)

-q,

t. j. e dotyn nie je zodpovedn. Odpove: Ak nastali okolnosti: a) niekto spsobil kodu, ke odvracal priamo hroziace nebezpeenstvo, ktor sm nespsobil; b) toto nebezpeenstvo za danch okolnost bolo mon odvrti inak alebo ak spso ben nsledok je zrejme rovnako zvan lebo ete zvanej ako ten, ktor hro zil; vyplva z uvedenej normy, e dotyn nie je zodpovedn. Na otzku, za akch okolnost z normy vyplva, e je zodpovedn, musme odpoveda, e poda danej analzy za iadnych, pretoe ak mme premisu v tvare:
(7 ) A > iB,

tak ani z platnosti predpokladu A , ani z platnosti predpokladu A nevyplva platnos zveru B. Pri vyie uvedenej analze je jednoducho norma asymetrick a sli na ochranu aktra, na vyvodenie toho, e nie je zodpovedn, ale nie na vyvodenie toho, e je zodpovedn. Norma by bola symetrick a dala by sa z nej odvodi aj zodpovednos aktra, ak by sa vznam spojenia okrem ak, resp. ibae analyzoval ako vznam spojenia prve vtedy, ke nie ( vtedy a len vtedy, ke nie). Potom by norma mala tvar: [ .q <-> (T1V r2 v r3)] (I*) ( P1 - (p2 a p3 )) a v prpade platnosti zloenej okolnosti (2) a okolnosti (8) (rtv r2 v r3), ktor je negciou okolnosti (5), by vyplval poda pravidla extenzionlnosti ekviva lencie zver q, t.j. e dotyn je zodpovedn. K takejto analze -taniu spojky ibae (angl. unless) v silnejom vzname - sa vak priklaj autori iba vnimone (pozri [Gamut 1991, 33, 49flf], [Gahr 1994]), priom ide o obdobn problm, ako s chpanm vznamu spojky alebo (v nevyluuj

com alebo vyluujcom vzname): spojku ibae meme chpa vo vzname spojenia pokia nie (slab vznam), resp. vo vzname spojenia prve vtedy, ke nie (silnej vznam). Slab vznam spojky ibae meme povaova za frekventovanej a potvrdzova n zamanmi vznamami noriem v prklade 4., kde sa naprklad rozliuje medzi hypotetickou sankciou a em piricky zistitenou okolnosou. Ve ak by sme tali v prvej norme (1) spojku ibae ako prve vtedy, ke nie , tak by z negcie hypotetickej sankcie, e emitent nie je zodpovedn za kodu... a z uvedenej normy (1) vyplval zver, e niekto in spsobil kodu..., o vak m by fakt, ktor sa m empiricky zis ti, nie odvodi z normy.

3.18. Rieenia logickch hdaniek

L H l. Ako zska krovstvo

Prpad, e vetci traja synovia zdvihn ruky, me nasta iba v dvoch situcich: a) dvaja maj biele iapky a jeden iernu b) vetci traja maj biele iapky V prpade a) jeden vid dve biele iapky a druh dvaja jednu bielu a jednu iernu, take kad z tchto dvoch me hne usdi, e aj on sm mus ma bielu iapku. Tto situcia by vaJk ne umoovala nijako dokza svoju mdros tomu s iernou iapkou - podmien ky sae by nedvali kadmu rovnak an]) Cu a kr by vlastne vopred preduril vaza z dvojice synov s bielymi iapkami, o by bolo v rozpore s jeho elanm, aby o jeho n stupcovi rozhodla iba mdros. V prpade b) maj Ten najmdrej usudzoval takto: ak by som mal iernu iapku (nastal by prpad a), tak kad z ostatnch dvoch by hne, bez dlhieho otania, mohol poveda o sebe, e m biel u iapku; to vak ani jeden neurobil ani po chvli, take aj ja mm bielu iapku.

LH2. Ako njs cestu z bludiska Vhodn je kad otzka, ktorej logick truktra zabezpe, e je jedno, i sa pta lu hra a i pravdovravnho, odpove bude vdy jednoznane urova skuton stav vec, t.j. ktor cesta vedie z bludiska. Takou je napr klad otzka Co by povedal tvoj brat, ak by som sa ho sptal, i cesta naavo vedie z bludiska? Ak by si sa optal pravdovravnho, tak ten by iba zreprodukoval odpo ve svojho brata, ktor by v slade so svojou povahou luhal. Take jeho odpove by oznaovala skutone sprvnu cestu za nesprvnu. Ak by si sa sptal luhra, tak ten by bratovu sprvnu odpove negoval a skutone sprvna cesta by bola oznaen ako nesprvna. Preto je jedno, koho sa nhodou spta, vdy sa daj na opan cestu, ako je t, ktor je poda od povede sprvna. Take, ak ti odpovie no, tak cho napravo, ak ti odpo vie nie, tak cho naavo.

LH3. Ako si zachrni ivot na ostrove xenofobickho vladra V skutonosti vladr ostrova je naozaj ve kodun pre kadho, kto m zmysel pre logiku, pretoe rozlinch odpoved, ktormi si me zachrni ivot a usdli sa na ostrove, je viac, ako viet, ktor doke vyslovi aj za niekoko ivotov. Dokonca mu by vytvoren poda rozlinch schm. Uvediem niekoko: (3.1.) Nezastrelte ma Ak by bol vrok (3.1.) pravdiv, tak poda vladrovho dekrtu ho maj zastreli, avak v tom prpade by sa stal nepravdivm a poda nariadenia by ho mali obesi. V prpade, e by ho obesili, vrok (3.1.) je pravdiv a mali ho zastreli. Kee justcia ostrova nesmie porui vladrov dekrt,

neme a ani obesi, ani zastreli, ale ani nevie, o s tebou spravi. Tribu nl sa vak me prikloni k milosrdenstvu a necha a usdli, pretoe je asto menm zlom niekoho nepotresta, ako ho potresta neoprvnene. (3.2.) Obeste ma Situcia je obdobn, ako v prpade vroku (3.1.). Akby vrok (3.2.) uzna li za pravdiv, tak a maj zastreli, m by sa vak tvoj vrok stal neprav divm a mali by a obesi. Ak by ho teda povaovali za nepravdiv, mali by a obesi, m by sa vak tvoj vrok stal pravdivm. Vhodnou odpoveou me by i zloen vrok, napr.: (3.3.) Ak ma zastrelte, tak ma obeste. V prpade, e je antecedent implikcie pravdiv (zastrelia a), je ne pravdiv konzekvent a cel implikcia je nepravdiv, take a mali obesi. Akje pravdiv konzekvent (obesia a), tak je pravdiv i cel implikcia bez ohadu na pravdivostn hodnotu antecedentu a mali a zastreli. Vetky takto odpovede sa ponaj na antinmiu luhra a podobn sofizmy. ivot si vak me zachrni aj vrokmi z inho sdka - povie jednoducho vrok, ktorho pravdivos alebo nepravdivos je nezistiten, hoci objektvne m prve jednu pravdivostn hodnotu. Jeden tak uvdzali s obubou stoici: (3.4.) Poet vetkch hviezd je prny Podobne me skontruova vea inch, i u jednoduchch alebo zloe nch. Naprklad takto: (3.5.) slo, ktor sa rovn potu vnnych bob, ktor dozreli v roku 1997 vo svtojurskch viniciach, je deliten piatimi.

LH5: Krokodlsky sofiznaus Krokodl neme diea vrti matke, pretoe potom by neuhdla, o s nm sprav a poda prsahy by ho musel zjes. Krokodl vak diea ne me ani nevrti a zjes, pretoe v tom prpade by matka uhdla, o s nm sprav a poda prsahy ho m vrti cel a iv. Op je pred nami neriei ten dilema i bludn kruh, pokia len neprijmeme ako presvediv dia lektick rieenie, poda ktorho krokodl diea matke aj vrti, aj nevrti, zje aj nezje. Podobn nerozhodn rieenie by vyjadrovala odpove, poda ktorej by krokodl mal polovicu dieaa zjes a polovicu dieaa vrti zdrav a iv. Kad chpe absurdnos takchto dajnch rieen.

LH6: Euathlos a Protagoras Sudcovia rozhodli, e aloba Protagora na Euathla bola neoprvnen, pretoe Euathlos doteraz ete neviedol iadny sdny spor, a teda ani iadny nemohol vyhra. Takto ani poda rozhodnutia sdu, ani poda dohody ne musel Euathlos zaplati Protagorovi. Ak by vak vzpt Protagoras aloval Euathla za to, e mu poda ich dohody mal zaplati po prvom vyhratom spore a neurobil tak, sd by u rozhodol v prospech Protagora, pretoe Euathlos u viedol sdny spor a vyhral ho.

LH7: Paradox kata1 Kat priiel hne v pondelok zdvodujc: Dodral som svoju prsa hu, e prdem po teba v de, ke nebude mc ma istotu, e prdem po teba. Ve som mohol prs v ktoromkovek nasledujcom dni tda a do soboty, a ty si nemohol s istotou vedie, ktor de si vyberiem. Odsden: Mli sa, mil kat. V sobotu by si nemohol prs, pretoe ak by si nepriiel do piatku do polnoci, tak by som si bol ist, e mus
1Upraven poda E. Grodzinski: Paradoksy semantyczne, Ossolineum, 1983

prs v sobotu. Ale v piatok by si nemohol prs, pretoe ke by si do toho da nepriiel, tak by som bol presveden - vediac, e sobota odpad - e prde v piatok. Ke by si vak nepriiel do tvrtka, / tch istch dvodov, ako som uviedol - vediac, e odpad aj piatok - by som mal istotu, e prde vo tvrtok, at., a do pondelka. Take tvoj dnen prchod po ma nielen e nieje pre ma neoakvan, ale naopak, bol som naisto presveden, e mus prs prve dnes. Preto, ak chce naozaj by estn a dodra svoju prsahu, mus ods a necha ma na pokoji. Kat: Tvoja argumentcia je nesprvna. Ak - ako tvrd - ktorkovek de by som priiel, uvdzal by si pred m ojm prchodom, e prve v ten de ma s plnou istotou oakva a takch dn je es - od pondelka do soboty, avak iadnemu z nich neme da prednos ako tomu jedinmu du, v ktorom ma s istotou oakva a ja v ten de naozaj prdem. Take neme ma istotu, e prdem dnes, a nie zajtra i pozajtra, at.. Preto mm pln prvo bez poruenia mojej prsahy zobra a a doprevadi a na popravisko, o aj zaraz urobm. Odsden vbec nemienil pripusti, e kat m vyhran a preto protiargumentoval: Chybne usudzuje na to, kat, e som a s istotou neoakval v niektorom dni, nevediac poda vyie uvedenho, v ktorom presne. Na opak, povaujem a za estnho loveka a verm, e chce dodra samm sebou na svoju es mne dan prsahu, a preto som presveden, e pre ma vbec neprde, pretoe podobne, ako som sa ja sm s istotou pre svedil, e nie je tak de v tdni, v ktorom - ak prde po ma - nebu dem ma prvo s pevnm presvedenm a s istotou ti oznmi: Kat, bol som si ist, e prde po ma prve dnes. Ak napriek vetkmu si teda po ma priiel, poruil si prsahu. Ak chce naozaj zosta estnm lovekom, mus ods bezo ma. Kat: plne si sa zaplietol v svojich vvodoch. Tvrd, e si si bol ist, e prve dnes prdem, a zrove vyhlasuje, e si mal istotu, e vbec ne prdem poas celho tda, a teda nevykonm sdom vyrieknut trest. Zjavne si sm sebe odporuje a neodvodnene ma iada, aby som nevy konal rozsudok sdu, ktor ma zavzuje. Avak ani v tejto situcii nemienil odsden zloi zbrane v tomto ar

gumentanom sboji, ve mu ilo o jeho ivot, a preto namietal: Vbec nie je iadny rozpor v tom, o som doteraz povedal. Najprv som sa pre svedil, e ktorkovek de v tdni je tak, e ak by si pre m a priiel, tak vdy mem plnm prvom vyhlsi, e som si bol ist, e prve v ten de prde. Neskr som prijal za pravdiv dva alie predpojdady - a to, e ty si taktie toto pochopil a e naozaj chce dodra svoju prsahu, tak e neprde v de, v ktorom by som a mohol s istotou oakva. A na zklade tchto dvoch dodatonch predpokladov som sa presvedil, e pre ma vlastne vbec neprde. Kat akal prve na takto vylsenie a ukonil argumentan sboj slo vami: Sm si teraz vyhlsil, e si nadobudol istotu, e vbec neprdem, a teda e si ma neoakval v iaden de, a teda ani dnes. Take tm, e som pre teba priiel dnes - v pondelok - som dodral svoju prsahu. Kat vzpt odviedol odsdenho na popravisko. Nov otzky: 1. Dodral kat naozaj svoju prsahu? 2. Ak urobil ods den nesprvny krok v argumentcii, tak ak? 3. Je obhjiten nejak tak vklad lohy, ktor by umonil zachrni odsdenmu ivot?

4. ROZUMIE PAPAGJ TOMU, O HOVOR? O OM VLASTNE S VRAZY JAZYKA?

4.1. Pojem a meno pojmu Bonifc: Kee pojm y s zkladn kamene, z ktorch s vystavan sdy a zo sdov zas sudky, mnohm chybm zamedzme tm, e pojmy o naj presnejie urme - definujeme. Definovanie pojmu ti pome vyhn sa zmene jednho pojmu za dru h poas vedenia sporu. N a zmene pojmov, ktor sa nhodou vyjadrovali rovnakmi alebo vemi podobnmi slovami, s za loen mnoh klamliv sudky. Ma na zreteli pri pout tch istch slov stle jeden a ten ist pojem je predpokladom sprvneho usudzovania. Servc: Nie je naprklad jav, ktor sme v kole nazvali homonymia, podkladom takejto chyby? B: Homonymia (viacznanos, mnohovznamovos (ekvivokcia)) vznik pri pouit jednho mena na zachytenie odlinch pojmov (hoci niekedy i vznamovo podobnch). Me by podkladom najbenejch a zrove aj najoividnejch logickch chb (napr. slovo rys raz vo vzname druh elmy a in raz vo vznam e vkres i inokedy vo vzname rta; slovo banka ako finann intitcia alebo ako ndobka a pod.). Zo situcie prehovoru i z kontextu vak bva zva zrejm, v ktorom vzname je to-ktor slovo pouit. Nevinn vyuitie homonymie bva skr dvodom k sme vu a asto s na nej zaloen pointy vtipov. Zvltnou, ale na prekvapenie nie vdy ahko odhalitenou chybou, je z mena vrazu - povedzme jeho fonetickej podoby - s tm, o tento vraz oznauje. Tto chybu v zjavnej podobe dokumentuje star sofizmus: Ak hovor nieo, prechdza to tvojimi stami; hovor o voze, teda voz prechdza tvojimi stami

Takto chyba nespsobuje vnejie problmy v benej praxi - kad, kto rozumie jazyku, vie, e slovo voz (my povame na oznaenie sa motnho vrazu zva vodzovky alebo kurzvu) je jednoslabin, avak nem koles, na druhej strane voz m koles, ale nem iadne slabiky. Mohli by sme nadobudn dojem., e niet oblasti, kde by tto chyba mohla robi akosti. N a prekvapenie vak zmena slov a toho, o oznauj, me by ve mi zkernou chybou tam, kde oznaen predm et je znane abstraktn a robustn zmysel pre nzornos ns vedie k mylnej poiadavke, aby ozna en predmet vdy vykazoval dvku nzornosti alebo materilnosti. Poia davka nzornosti je splnen, ak sa namiesto predmetu upriamime na jeho meno, znak, ktor je materilny, pokia ho napeme (zhluk atramentovch kvn), vyslovm e (postupnos zvukovch vn), ukeme (znakov re hluchonemch) i zachytme plasticky (Braillovo psmo pre nevidomch). Tejto chyby sa dopame naprklad pri tdiu matematiky, ale znaky bo dov na tabuli alebo atramentov, kvrny v zoite stotoujeme so samotn mi bodmi, slice stotoujeme s slami a pod. Ve znak bodu na tabuli m nenulov dku a rku, km bod v geometrii nie, rozlinmi slicami meme zapsa jedno a to ist slo - arabskmi, latinskmi, priom slice m aj odlin vlastnosti ako sla (slo 6 je deliten slami 1, 2, 3, 6, slica 6 ako znak nie je deliten inmi znakmi - napr. slicami 1,2, 3, 6). Matematick objekty patria v zsade do tej istej kategrie idelnych entt ako pojmy, ktor vyjadrujeme v prirodzenom jazyku, km znaky pojmov, bodov a sel nie. Meno pojmu je osi, o je zloen z psmen (grafm) alebo hlsok (fonm),. prpadne z inch fyzickch objektov (v prpade elektromagnetickch pamovch mdi s to zmagnetizovan domny i inak odlen mikrooblasti). Ten ist pojem m rozlin men v rozlinch jazykoch - napr. pojem loveka m v anglitine meno man, v nemine Mensch, vo franczti ne homme a pod. Ktor meno je prisden tomu-ktormu pojmu je zva arbitrrna zleitos, je to vec spoloenskej dohody, ktor zvis od tradcie a kultry; ke sa takto oznaenie pojmu vije, tak berieme tak to kd ako danos jazyka, t.j. ume sa ho spolu s jazykom bez toho, aby sme hlasovali o tejto dohode.

4.2. O bsah a rozsah pojm u B: Inm zdrojom logickch chb, nebezpench aj v bench situ cich, me by nerozliovanie medzi pojmami a predmetami, ktor pod tieto pojmy spadaj, resp. nerozliovanie medzi vlastnosam i pojmov a vlastnosami jednotlivch predmetov, ktor pod ne spadaj. S: To ma zaujma. U viem, ak je rozdiel napr. medzi menom ryba a pojmom ryby. Ak je vak rozdiel medzi pojmom ryby a nejakou ry bou? B: Rozdiel je vrazn a prve odlinos pojmov (ide) a vec zdraz oval Sokrates a jeho iak Platn: pojmom ryby sa nezasti, rybou no, pojem ryby nem vhu, dku, rchlos, ani tvar i in asopriestorov Adastnosti na rozdiel od ivej ryby; pojem ryby, ktor si v komunikcii odovzdvame, je jeden, rb je vak vea - tie vak nie s zlokami sdov, ale skr jedl. Pojem iyby sa ned predstavi ani nakresli, avak tvar i podoba ubovonej ryby i meno ryby sa daj predstavi aj nakresli. Normlny, priemerne nadan lovek pouva pojmy pri benej komu nikcii dostatone efektvne. Veobecn poznatky o samotnej povahe poj mov uho vak spravidla neprekrauj vklad a pouky tradinej logiky, ktorej jadro sa sformovalo u v 17. stor. a bolo zachyten v tzv. Port Royalskej logike1 . Zmieavali sa tu problmy logick s problmami metodolo gickmi, filozofickmi a psychologickmi. Napriek vbornm postrehom v jednotlivch oblastiach sa v celkovej koncepcii logiky nepodarilo vraz ne postpi, priom poznatky zo stoickej logiky a logiky stredoveku boli skoro plne zabudnut alebo odmietan. Za povimnutie stoja vsledky skmania problematiky pojmov, a to ani nie tak pre ich prenikavos, ako kvli tomu, e sa hlboko zakorenili v mylienkovej tradcii. Tradin logi ka a jej vklad pojmov sa uil na kolch ete za prvej eskoslovenskej
1 Port Royalskou logikou sa nazva logika, ktorej pvodcami boli franczski autori Antoine Arnauld a Pierre Nicole a vyla pod nzvom La Logique ou l'Art de penser (Logika alebo umenie myslenia - prvkrt roku 1662, vychdzala poas viac ako 200 rokov v niekokch desiatkach vydan, napr. ete v r. 1879); autori boli ovplyvnen racionalistickou teriou poznania Ren D scarta (najm Rozpravou o metde) a geometrickou metdou Blaisa Pascala (Esprit geomtrique).

republiky. Prv uebnica logiky napsan po slovensky (J. Kore, 1923 v Preove) bola cel v duchu tradinej logiky. Hlavnmi intrumentami pri vklade povahy pojmov boli kategrie obsah pojmu a rozsah pojmu. Nebudeme verne reprodukova tradin vklad pojmov a jeho nedostatky, ale skr hovori jednak o tom, o sa v tradci najviac udomcnilo, a jednak o tom, o by vzniklo, ak by sme tradin vklad povahy pojmov s najlepou vou vylepili a opravili, zachovajc jeho pvodn jadro. Obsah pojm u2 je sbor vetkch atribtov (vlastnost), ktor nut ne prislchaj vetkm a iba tm predmetom, ktor spadaj pod po jem. Naprklad do obsahu pojmu strom bud patri vlastnosti: 1) by i vou rastlinou, 2) ma koreov sstavu, 3) ma km e a 4) ma korunu. Kad tto vlastnos vykazuje kad (dospel) strom. Ak niektor iv organizmus vykazuje vetky uveden vlastnosti okrem 3), tak u nie je stromom, ale drevinou. Nutn atribty sa nazvali dakedy aj podstatnmi i esencilnymi atribtmi. Rozsah pojm u3 je trieda predmetov, ktor spadaj pod dan po jem. Naprklad pri pojme strom je j eho rozsahom trieda (neskr sa pou val vraz mnoina) vetkch dospelch stromov. Okrem tohto vkladu rozsahu pojmu (per exempl) pochdza ete od Aristotela in vklad rozsahu pojmu (per notones), ktor sa opiera o hierarchick klasifikciu pojmov: rosahom pojmu je trieda jeho (najbli ch) podpojmov - naprklad rozsahom pojmu iv bytos je trieda, kto rej prvkami s pojmy ivoch, rastlina. Poda rozsahu sa pojmy rozliuj na: 1. rozsahovo przdne (bezpredmetov) a 2. rozsahovo neprzdne (predmetov). Pojmy, pod ktor by mal spada prve jeden predmet, avak nespad iadny, nazvame - poda terminolgie, navrhnutej P. Matemom - striktne przdne pojm y - napr. pojem najvie prvoslo. Pojmy, pod ktor m

2 V Port Royalskej logike bol pouit vraz comprhension (I, 6) : obsah idey veobecnho termnu je sbor vlastnost, ktor obsahuje a ktor nememe odleni bez toho, aby sme neporuili tto ideu; v nemine mu zodpovedal vraz Inhalt, v anglitine intension, prpadne u J.S. Milla, avak iba pribline connotation o f terms. 3 V Port Royalskej logike bol pouit vraz tendue (I, -6), v nemine Umfang, v anglitine extemion, prpadne (Mill) denotation.

spada cel trieda (mnoina) predmetov, avak nespad iadny, nazvame kvziprzdne pojmy, pretoe aj przdna mnoina je mnoina - napr. pojem tvorhrann kruh. Pojmy, ktor s przdne iba zhodou okolnost, naz vame empiricky przdne pojm y -- napr. zlat hora, >>dinosaurus, okrdlen k a pod. Pojmy s rozsahovo przd n e z rozlinch dvodov -p reto e: i) s logicky sporn - napr. tvorhran kruh, (predmet nie je logicky mon - existencia predmetu, ktor by vykazoval obe vlastnosti, je v roz pore s chpanm pojmov tvorhranosti a kruhovosti, kee tieto vlastnosti sa navzjom vyluuj), teleso ohranien troma stenami, najvie priro dzen slo at.; ii) s imaginrne - zodpovedajce predmety s logicky mon, ale nie s skuton - napr. zlat hora, pernkov chalpka, sklen vrch, alebo s to iba vymyslen postavy, zvierat i veci z legied alebo literatry, napr.: Herkules, jeibaba, Pegas, Permonk, sedemhlav drak, arovn prtik, resp. Hamlet, Gulliver a pod.; iii) reprezentuj tzv. idelne obiektv. ktor s kontruovan idealiz ciou niektorch vlastnost skutonch objektov - napr. dokonale pevn teleso, dokonale prun teleso, absoltne ierne teleso, idelne hladk te leso a pod.

4.3. P redsudok: b ezob san p ojm y asto meme pou slovn zvrat bezobsan p o jem . Uveden przdne (bezpredmetov) pojmy nie s v iadnom prpade bezobsan. Naopak, ak by boli doslova bezobsan, tak by to neboli pojmy a nemohli by sme uri, i ich rozsah je alebo nie je-przdny. Slovnm spojenm bezobsan pojem sa skr o niektorom pojme mieni, e oproti jeho p vodnej lohe v uritom pojmovom systme je jeho loha v novej koncep tulnej sstave zanedbaten alebo vlastne nem v nej iadne miesto napr. pojem kame mudrcov v alchmii a v sstave pojmov modernej chmie; pojem teru v klasickej optike a v modernej relativistickej optike. Podobne sa niekedy hovor o nejakej vete, e je bezobsan; v takomto prpade je vlastnm adrestom tejto bezobsanosti najskr zmysel vety

pre svoju zanedbaten informan hodnotu i pre svoju nezaujmavos, a nie pre obsahovo-pojmov przdnos. Rozsahovo neprzdne (predmetov) pojmy mu ma ako rozsah: i) jeden predm et - hovorme o jedinench i singulrnych poj m och4 - napr. prirodzen obenica Zeme, eskoslovensk kozmona u t^ prv eskoslovensk kozmonaut, nosite Nobelovej ceny z SR, udstvo, (n) vesmr, Pytagorova veta, a pod. Poda tradinej logi ky kad pojem bol veobecn, o znamenalo, e m pod neho vdy spa da viac predmetov (aspo dva). Tento nhad nebol presvedivo zdvod nen a kede je stle iv, meme ho povaova za predsudok. Poda tohto problematickho kritria doteraz uveden typy pojmov by pojmami neboli. ii) konen poet predmetov - napr. planty Slnenej sstavy, s asn hri Slovana Bratislava, rmski cisri, knihy, ktor som pretal a p o d .; iii) neobmedzen poet predmetov (vo vzname konen, ale vemi vek i neuriten poet, alebo nekonen poet) - napr. hviezdy naej galaxie, atmy Eiffelovej vee, resp. prirodzen sla, body nejakej priamky a pod.; takto pojmy sa zvykn nazva veobecnm i pojmami.

4.4. Rozsahov pomery pojmov.

O veobecnch pojmoch nememe hovori, e maj v alebo men rozsah, pretoe nepoznme sla, ktor by presne vyjadrovali zodpoveda jce poty predmetov a ktor by sme dvali do pomeru. O takchto poj m och vak predsa osi meme poveda poda toho, v akom kvalitatv nom pomere s ich rozsahy. Je to podobn spsob, ako ke porovnvame rovnako nekonen mnoiny - ani jedna nie je via i menia, a predsa
4 Tradin vklad uvaoval singulrne vrazy a k nim prslun individulne idey, avak za tak vrazy boli povaovan vlastn men a nebolo zrejm, ako sa tieto dajn individulne idey odliuj od predstv, pridruench k tmto vlastnm menm. In koncepciu vlastnch mien nachdzame u J.S. Milla - k tomu sa ete vrtime.

jedna me by podm noinou druhej - napr. m noina prnych sel je vlastnou podmnoinou prirodzench sel, priom obe m aj nekonen mohutnos. Dva pojm y mu by z hadiska rozsahu v nasledujcich pomeroch: 1) nezluiten - nemaj ani jeden predmet spolon (napr. pojem lovek a pojem kame, pojem pmy a pojem pravouhl, po jem ostrouhl trojuholnk a pojem tupouhl trojuholnk; pojem telesa a pojem plochy); prpadom nezluitench pojmov s aj pojmy, ktorch rozsahy spolu vyerpvaj cel univerzum vahy - tzv. komplementrne pojmy (v pr pade celch sel vch ako nula pojmy pme sla a nepme sla). 2) zluiten - mu ma spolon prvky rozsahu. Zluiten pojmy mu by: i) prekrvajce sa - ich rozsahy m aj neprzdny prienik, ale doplnky tohto prieniku nie s ani v jednom prpade rozsahu pojmu przdne. Napr. pojmy: fajiari, portovci; tudenti, vojaci; vodn ivo c h y ^ cicavce at.; ii) jeden podraden druhmu - rozsah jednho je iba asou (presne: vlastnou podmnoinou) _^ druhho. Napr. raloky, ryby; udia, ci- ( ^ N cavce; ostrouhl trojuholnky, >>troj uholnky a pod.; vzah rozsahovej podradenosti (pozor! nie podriadenosti) by sme si nemali zamiea s inmi vzahmi - napr. vza hom celku a asti asopriestorovch predmetov, ako ho demontruj dvo jice pojmov: lovek a ruka (tohto) loveka, resp. strom a konr (tohto) stromu, pretoe ani ruka loveka nie je nejakm lovekom, ani konr nie je nejakm stromom, ale kad ralok je rybou, kad lovek je cicavcom a pod.; iii) ieden nadraden druhmu - je to opan (inverzn) vzah k podradenosti-rozsah jedn- f ) ho pojmu vleuje rozsah druhho pojm u ako ----- ^

vlastn podmnoinu. Napr. prklady z ii) vzat v opanom porad alebo pojmy: stavovce, ryby; m nohobunkov ivochy, cicavce; mnohouholnky, trojuholnky a pod,; iv) rovnocenn - ich rozsahy sa kryj (splvaj) - s toton. Napr. obyvatelia hlavnho A mesta SR, obyvatelia najvieho mesta SR; \ rovnostrann trojuholnky, rovnouhl trojuholnky.

4.5. m ir rozsah pojmu, tm chudobnej obsah pojmu?

Monosti porovnvania pojmov z hadiska ich obsahov s znane ob medzen. O niektorom pojme meme poveda, e je obsahovo bohat ako druh, ak obsahuje vetky atribty (vlastnosti) - zloky obsahu druh ho a ete nejak atribt naviac. Napr. pojem rovnoramenn pravouhl trojuholnk je obsahovo bohat ako pojem pravouhl trojuholnk (o zloku rovnoramennosti). Tu sa ponka zoveobecnenie, e rozsahy tchto pojmov s v obrtenom pomere ako ich obsahy, ve mnoina rovnoramennch pravouhlch troj uholnkov je vlastnou podmnoinou mnoi ny pravouhlch trojuholnkov. Takto zoveobecnenie bolo poven na veobecne platn pouku: obsahy pojmov s v nepriamom pomere k ich rozsahom alebo inak: m chudobnej pojem, tm ir (veobec nej) pojem. Pouka bola potvrdzovan napr. vade tam, kde boli pojmy kontruova n tak, e odrali klasifikciu predmetov - napr. do rodov, druhov, radov a pod. Veobecnej pojem nejakho rodu predmetov u neobsahoval ani pecifikcie radov, ani druhov charakteristiky, ale iba spolon urenie pre cel rod predmetov. O tento princp ako vemi hlbok m dros sa opierali mnoh filozofick smery ete donedvna, ba niektor sa opieraj a podnes. Vklad obsahu pojmu bol v niektorch ohadoch nejasn. Nebolo dos tatone jasn, i do obsahu pojmu okrem jednotlivch nutnch vlastnost tch predmetov, ktor spadaj pod pojem, patr aj spsob spojenia tchto vlastnost - spsob spojenia zloiek obsahu, resp. ak lohu tento spsob

spojenia atribtov hr pre totonos pojmu. Vynikajci prask logik, m atematik a filozof Bernard Bolzano (1781-1848) postrehol, e ak za obsah pojm u budeme povaova sbor zloiek bez ohadu na spsob ich spojenia, potom niektor pojmy maj ten ist obsah, ale odlin rozsah, o bolo neoakvan zistenie. Napr. v prpade pojmu uen syn neuenho otca a pojmu neuen syn uenho otca nastva problm, ako uri zloky ich obsahov. Ak sa priklonme k princpu, e jednotliv zloky s zachyten jednoduchmi vrazmi, tak zloky obsahov oboch pojmov s rovnak, ale vaka odlinmu spsobu ich spojenia maj pojmy odlin rozsah a s nepochybne odlinmi pojmami. To znamen, e pojem nie je identifikovaten takto urenm obsahom. Bolzano iiel v kritike tradino-logickho vkladu povahy pojmov alej a naiel protiprklad k pouke o nepriamom pomere obsahov pojmov k ich rozsahom: Porovnajme pojmy znalec eurpskych jazykov (ZEJ) a znalec ivch eurpskych jazykov (ZEJ). Ak by sme chceli v duchu tradinho vkladu pojmov stanovi obsahy tchto pojmov, tak by sme postupovali nasledovne: urili by sme vetky atribty, ktor nutne vykazu je kad, kto je naozaj znalcom eurpskych jazykov, resp. kad, kto je znalcom ivch eurpskych jazykov. To by vak m ohla by loha nad nae sily a mono i nad sily kadho smrtenka, pretoe tch atribtov by bolo vemi vea. Ako vak meme rozum ie pojmu, ktorho tradine chpan obsah m tak vea zloiek? Ako si meme takto pojem osvo ji? Tieto otzky neboli v tradinom vklade nijako bliie vysvetlen a zodpovedan, hoci pre teriu poznania to boli otzky prvoradho vz namu. Vchodiskom by mohol by Bolzanov prstup, poda ktorho obsah pojmu je rivodne, ikonick verne zachyten truktrou jeho jazykovej podoby. Take obsah pojmu znalec eurpskych jazykov m tri zloky: znalec, eurpskych, jazykov; obsah pojmu znalec ivch eurp skych jazykov m tyri zloky - jeho obsah je bohat o zloku ivch. Obsah pojmu ZEJ je teda chudobnej ako obsah pojmu ZEJ o zloku ivch (ostatn zloky maj rovnak). W Z J Zdrazujeme, e ide o takch a takch znalcov, nie o jazyky. ^ Poda pouky by mal by rozsah pojmu ZEJ ir ako roz- \ sah pojmu ZEJ. Avak je zrejm, e kad znalec eurp

skych jazykov je aj znalcom ivch eurpskych jazykov; opan implik cia neplat, pretoe niektor znalci ivch eurpskych jazykov nie s znal cami niektorch mtvych jazykov - napr.: latininy alebo staroslovieniny a pod. Ak by mal niekto nmietky voi tomu, e v tchto pojmoch nie je do slova zachyten to, e sa jedn o tch, ktor s znalcami vetkch eurp skych, resp. vetkch ivch eurpskych jazykov, me to by v jazyko vom zachyten pojmov uroben explicitne: znalec vetkch eurpskych jazykov, resp. znalec vetkch ivch eurpskych jazykov; situcia ohadom platnosti pouky sa nezmen - vzah medzi obsahom a rozsahom tchto dvoch pojmov bude protiprkladom k tejto pouke. Podobnmi protiprkladm i s dvojice pojmov: opravr vetkch chladniiek a opravr vetkch zahraninch chladniiek; znalec vetkej literatry a znalec vetkej franczskej literatry, milovnk kadej hudby a milovnk kadej rockovej hudby a pod. Pouka takto prestva by veobecn - neplat pre vetky nejako kontruovan pojmy, hoci pre mnoh zostva v platnosti. To naznauje, e vklad povahy po jmov, ako sme ho uviedli, potrebuje dopracovanie.

4.6. Pojem verzus predstava

B: Najhorou, ale aj najzkernejou chybou, ktorej sa meme najastejie dopa v svis losti s povahou pojmov, je zamieanie si pojmov s predstavami. S: Take napr. predstava ryby a pojem ryby nie je to ist? B: Pojem ryby je nenzom - ani vek, ani mal, ani stredn, ani chutn, ani klzk, ani chladn - je metdou vylenenia, ktor o ubovo nej rybe d ako vsledok kladn odpove - no, predmet splna toto krit rium a o kadom inom predmete d ako vsledok negatvnu odpove nie, predmet nespa toto kritrium. V pojme ryby ako metde identifik cie mu by ako zloky z vlastnost, ktor niektor ryby vykazuj, iba tie, ktor maj vetky ryby, a nie tie vlastnosti, ktor niektor ryby maj a nie

ktor nemaj, a nie s pre vetky ryby typickmi vlastnosami. Inak pove dan, nhodn vlastnosti jednotlivch rb sa nepremietaj do pojmu ryby. Na druhej strane jedna ryba sa odliuje od druhej ryby prve takmito vzhadom na rybovos nhodnmi, pecifickmi vlastnosami. O ka dej rybe, ktor sme videli, si meme utvori viac alebo menej jasn pred stavu, ktor zachyt aj jej pecifick vlastnosti, napr. tvar, vekos a farbu tejto ryby. Take predstava nejakej ryby nie je reprezentantom vetkch rb, nie je nvodom na vylenenie kadej ryby - mohla by by nanajv nvodom na vylenenie tch predmetov, ktor sa podobaj, priom toto kritrium podobnosti by stelesovala prve samotn predstava. Takto by vak do jednho vreca spadli nielen niektor iv ryby, ale aj ich neiv, ale vern makety. Okrem uvedench rozdielov medzi nejakm pojmom a predstavou, asociovanou s menom tohto pojmu, je vrazn a vemi dleit ete jeden rozdiel. Kad lovek si vytvra svoju predstavu ryby, pretoe predstava je spoluurovan psychickmi osobitosami jednotlivca; naproti tomu po jem , ktor si odovzdvame v jazykovej komunikcii, nezvis od zvlt nosti psychiky toho-ktorho loveka - m objektvnu povahu. Kad predstava je neopakovaten psychick akt, deje sa v hlave jed notlivca, a teda prebieha v ase, m rozlin dvku nzornosti a emociona lity, asti predstavy maj rozlin a pritom kolsav jasnos a ostros. Aj ten ist lovek m v dvoch rozlinch asovch okamihoch rozlin pred stavy, spojen s tm istm menom i vonkajm podnetom. Predstavy vo veobecnosti sa neviau iba na jeden zmyslov orgn a jeho podnety predstava me by komplexom, vytvorenm na zklade zrakovch, slu chovch, uchovch, hmatovch, chuovch a somatickch vnemov, pri om v tej-ktorej predstave me prevlda vplyv hociktorho z nich. u dia sa napr. lia aj v tom, ktor typ predstavivosti je u nich dominantn niektor udia maj vborn zrak a v ich predstavch prevldaj prve zrakov zitky, inm vo vine predstv znie nejak hudba, daktor maj obrazn fantziu akoby spojen s hudobnou fantziou a pod. Rozlin u dia alebo t ist v inom ase mu spja s rovnakm vrazom rozmanit predstavy, naprklad chemik, fyzik a biolg bud pravdepodobne asocio va s menom voda rozlin predstavy, v ktorch bud premietnut odli n sksenosti, poznatky i spomienky.

Mnoh men pojmov mu pri pout vyvolva okrem chpania po jm u aj psychicky vrazn a typick pridruen predstavy, a prve tieto si m em e s pojmami mylne zamiea - napr. vraz trojuholnk me v ns vyvola nejak predstavu trojuholnka - povedzme ostrouhlho a v vahe meme omylom kadmu trojuholnku prisdi vlastnosti, kto r s vlastn iba ostrouhlm trojuholnkom (napr. prve uveden ostrouhlos alebo z nej vyplvajce vlastnosti - napr., e kad uhol v troj uholnku je men ako 90). Naprklad, ke spisovate N.V. Gogo pe: Koko udnho, koko vbivho a neskutonho a zzranho je v slove cesta. A ak arovn je ona sama, t cesta., tak v prvej vete hovor o svojej predstave cesty s cie om podnieti itateovu predstavivos - aby si vytvoril svoju predstavu cesty, ktor me by v nieom podobn autorovej predstave, a v druhej vete hovor o niektorej jednotlivej ceste - predmete, nie pojme. Krsna literatra pouva jazyk ani nie tak na hol komunikciu - prenos inform ci, ale skr na vyvolvanie umeleckch zitkov u itatea, a to asto prostrednctvom podnecovania imagincie, emocionality, ktor potom u itatea vyvolvaj neopakovaten predstavy a zitky. Znme s prpady vemi sugestvnych pozitvnych predstv, asociova nch so slovami vlas, rodn kraj , rodn dom, ale aj vemi smut nch predstv asociovanch s tmi istmi slovami. Ktor z nich si lovek predstav, zvis od jeho nlady. Takto zafixovan predstavy sa asto via u na hlbok emocionlne zitky z detstva a s asto zdrojom imagincie umelcov. Avak k niektorm menm pojmov si ako predstavme tak pridrue n nzorn objekt, aby sme ho vedeli odli od pridruenho objektu m ena inho pojmu. Napr. ako odlime predstavu, pokia iju vbec dokeme vytvori, pridruen k vrazu tiscuholnk od predstavy, pri druenej k vrazu tiscjedenuholnk . N a druhej strane je zrejm, e po jmy, ktor vyjadruj tieto vrazy, s zretene odlin a niet dvodu, aby sme ich nejako zamieali. Pre vytvorenie nejakej predstavy nie je vdy potrebn zodpovedajci predmet - napr. deti aj dospel udia s tzv. eidetickou predstavivosou si doku predstavi predmet bez toho, aby bol v ich okol a nejako ho vn mali, priom sugestvnos tejto predstavy ich vedie k presvedeniu, e

prslun predmet ako domnel vzor predstavy aj naozaj nezvisle od nich existuje. Podobn sitcie nastvaj pod vplyvom halucinognnych chemic kch ltok i pri uritch psychickch poruchch. Vetko s to zleitosti subjektvne, kde rozhodujcu lohu hr psychika jednotlivho loveka. Spoznan i presnejie niekm niekedy skontruovan pojmy i rm ce celch pojmovch sstav - ako hovorieva P. Cmorej - sa po zverejne n stvaj spolonm vlastnctvom vetkch, ktor rozum ej jazyku, a nezvisia od individulnych psychickch danost jednotlivch ud. Ak si predstavujeme nejak strom, tak tto predstavu vytvrame a men sa poda naej im agincie: raz to m e by predstava irokho koatho duba, inokedy thlej vysokej jedle. V pojme stromu nebude znak irokosti i vysokosti, ani listnatosti i ihlinatosti. Ak ako ben uvatelia pojmov napr. myslme, alebo presnejie chpeme pojem stro mu, tak tento pojem nevytvrame, ani ho nemenme - je pre ns rovnako objektvny ako fyzick strom, ktor pozorovanm taktie nevytvrame, ani nemenme. Sstava zkladnch pojmov spolu so zkladnmi spsobmi kontruo vania novch pojmov, t.j. jadro konceptulneho systmu, je zkladom mylienkovej tradcie - najbohatieho dedistva, ktor neme nikto niko mu uprie, pokia mu nezabrni naui sa nejak jazyk, ktor nesie toto dedistvo. Jadro konceptulneho systmu je to, o zdieame s naimi pred kami z dvnej histrie, je fundamentom, ktor nm umouje pochopi naich predkov, ich postoje k ivotu, ich spsob uvaovania. Sstava z kladnch pojmov je po dare ivota najzzranejm a najfantastickejm dedistvom ak len mohol niekto niekedy niekomu porui. Toto dedi stvo dostvame do vienka spolu s materskm mliekom, ke matka spon tnne u napovedanm svoje diea hovori. Kto vyrastie v prostred, kde mu nikto nebude ni hovori, tak sa, ia, jazyk, ktor zachytva pojmy, nenau. Zvierat sa prostrednctvom sstavy signlov mu upozorni na bliace sa nebezpeenstvo, na vskyt potravy a pod. V tejto rei si vak zvierat neodovzdvaj nijak pojmy, ale iba imituj podnety, ktor spra vidla ved k nabudeniu rovnakho psychickho stavu u adresta. Papa gj me pravidelne pri uritch sitciach vydva artikulovan zvuky, hovori, ale nerozumie tomu - nechpe pojmy, ktor my vyjadrujeme t mito zvukmi - neme pozna kdy tchto slov, pretoe nem vyvinut

druh signlnu sstavu. Deti predtm, ako pochopia zmysel slov, iba ich opakuj ako magnetofn - ete im nepriraduj prislchajce pojmy. Na druhej strane predstavy, ktor m niekto v hlave, kvli svojej prin cipilnej subjektvnosti nie s ako celok komunikovaten - nikto neme odovzda vetky svoje individulne zitky, sksenosti, pocity, emcie, ani in individulne danosti alebo dispozcie svojej osobnosti niekomu inmu - s jeho, s vsostne privtne. Tak, ako neme by jedno indiv duum toton s inm indivduom, neme by predstava spojen s jednm vrazom u dvoch indivdu toton, hoci pojem, vyjadren tmto vrazom, bud tieto indivdu, pokia si ho adekvtne osvoja, chpa vo vetkch situcich rovnako. Ak by sme vetami jazyka komunikovali iba vlastn subjektvne pred stavy, tak by nemohol by iaden rozpor medzi tvrdeniami a neexistovalo by iadne bojisko zpasov o pravdu. Ak by aj v predstavch bolo osi objektvneho, nevedeli by sme to odseparova od subjektvneho, a takto predstavy by stle nemohli by zkladnm prostriedkom komunikcie, pretoe by niektor m ali predstavu, e 2+3=5, a niektor by mohli ma predstavu, e 2+3=6. Bolo by to podobn tomu, ako ke hovorme o jed lch - niekomu nejak jedlo chut (2+3=5), inmu nechut (2+3^5). Ak aj hovorme o predstavch, tak to robme prve pomocou pojmov. Pojmy nie s vlastnctvom jednotli vch individulnych mysl, du. V tomto ohade sa pojmy nemenia tm, e ich spoznvame. Pojmy stoja mimo nho myslenia a proti nemu podobne ako fyzick teles, s tm roz dielom, e pojmy nie s v priestore, ani v ase. Rovnako - ako fyzick en tity existuj v asopriestore nezvisle od toho, i ich niekto vnma alebo nie - pojmy maj svoju logick existenciu nezvisle od toho, i ich nie ktor lovek mysl alebo spoznva. Ustlen slovn spojenia myslenie pojmov, zkony logickho myslenia a pod., klamn navodzuj, akoby sme zakadm pri myslen pojmu pojem vytvrali a logick zkony akoby sa tkali zkonitost naej psychiky. Myslie pojem znamen skr zame ra sa na, ako ke sa zameriavame pri vnman na strom pred nami; po jm y skr reprodukujeme. Svet logickch entt si osvojujeme, spoznvame, ale ho tm nemenme. Samozrejme vyvstva ak otzka, ako sa deje spoznvanie pojmov? Tto problematika vak nie je zleitosou logiky - t vychdza z faktu, e

dokeme pojmy chpa, hoci meme tto okolnos povaova za naj viu zhadu, s ktorou m udstvo do inenia. Problem atika poznania a spoznvania pojm ov je zleitosou kom plexnej terie poznvania (kognitvnych vied), avak nie je redukovaten na skmanie psychickch procesov (napr. psycholgmi, psychiatrami, neuroyziolgmi), pretoe poj my svojou povahou prekrauj psychino - a na dvaok, kad takto skmanie sa nezaobde bez takch intrumentov, akmi s prve u osvo jen pojmy. Osvojovanie pojmov jednotlivcom je zleitosou, ktor sa deje na hranici objektvneho a subjektvneho, priom objektvny moment nie je redukovaten na subjektvny. Pojmov sstavy s obohacovan o nov pojmy alebo cel od zkladu utvran menou skupinou tvorivch ud, a ostatn udia ich iba spozn vaj i reprodukuj, avak vetci - aj tvorcovia - ich po utvoren pouva j v slade s prijatmi pravidlami. astokrt mnoh pojmy nepoznme alebo niektor sme uchopili iba nepresne, nejasne a mme sklon pripisova tto nejasnos, nepresnos poznania poj mov povahe samotnch pojmov a neodvodnene hovori, e ten alebo onen pojem je nejasn, nepresn a pod. V tejto svislosti vznik jedna z najach otzok, i tto tvorcovia pojmy iba objavuj - rekontruuj nejako jestvujce pojmy, alebo i tieto pojmy alebo rmce pojmovch sstav naozaj kontruuj. Uspokojivo presvediv je nzor P. Cm oreja [1992b, s. 753], poda ktorho tvorcovia novch pojmov kontruuj sstavu pravidiel, intrumen tov na generovanie celej sstavy pojmov, nekontruuj osamoten pojmy; tvorca nejakej konceptulnej sstavy nekontruuje vetky mon pojmy tejto sstavy, ale iba nejak jadro spolu s vytvrajcimi pravidlami. Takto je zabezpeen existencia ktorhokovek pojmu danej sstavy - a to aj v prpade, e by nikto jeho kontrukciu neuskutonil. Pojmy, zadan ta kmto rmcom, hoci tento rmec je udsk kontrukt, s pre ns a aj pre samotnho tvorcu u objektvne a nezvisl - kontrolovaten prstupn pre kadho, kto rozumie jazyku, v ktorom je tento pojmov rmec zachy ten. Take meme bez nejakch rozporov hovori o pojmoch ako o ud skch kontruktoch, ale aj o celej Iriede pojmov, ktor nikto nikdy priamo neskontruuje, neuchop a neprirad k nim ich meno, hoci nepriamo s uren pravidlami vytvrania, m maj zabezpeen logick existenciu. Nesmieme zabda ete na jednu dleit okolnos, e iadny tvorca

netvor pojmov rmec z nioho - pracuje prostriedkami, predovetkm pojmami u hotovho pojmovho rmca, ktor je zachyten v rodnom ja zyku a na budovan ktorho sa podieali predchdzajce genercie. Ako vznikol prv pojmov rmec i ako vznikla druh signlna sstava u nejakho loveka bez toho, aby mal jej jestvujci vzor pre imitovanie bez toho, aby mu ju niekto vtlal, implantoval napovedanm - to je neme nej zaujmav problm, ale aj neobyajne ak; tmto problm om sa vak zaober napr. paleopsycholgia, a nie logika.

4.7. V eernica = zornica? Ako sme videli, vklad povahy pojmov pomocou intrumentov obsahu a rozsahu pojmu v tradinej logike nebol v niektorch ohadoch uspokoji v a pvodne bol prli v zajat psychologizmu, ke sa asto zamieali poj my s predstavami, ktor boli pridruen k menm jednotlivch pojmov (my sme sa ho snaili poda bez tohto psychologizmu). Tradin nzor na obsah pojmu zrejme implicitne predpokladal, hoci to explicitne neartikuloval, e pojem je viac ako iba nejak sbor nutnch (podstatnch), ale navzjom nijako nezviazanch atribtov predmetov, spadajcich pod dan pojem. Zhovievav vklad tradinho nzoru na pojm y pripa doplnenie, poda ktorho s jednotliv zloky obsahu pojmu - nutn atribty - spojen akoby konjunktvnou vzbou. Naprklad obsah pojmu tvorec vo svetle tohto dovysvetlenia meme vyjadri takto: nejak predmet x je tvorcom vtt x je tvoruholnk a x je pravouhl a x je rovnostrann. Identifikova nejak geometrick tvar ako tvorec znamen identifikova na om zrove tvoruholnkovos, pravouhlos a rovnostrannos. Ak by sme pojem chpali ako metdu vylenenia, tak pojem tvorca je metda vylenenia, ktor sa sklad z troch uvedench nezvislch iastkovch metd identifikcie. Adekvtnos aj takto doplne nej tradinej koncepcie povahy pojmov je spochybnen. Jednak nie je vysvetlen, ako si meme osvoji a pouva pojmy, ktorch obsahy s tvoren vekm potom zloiek (vetkch podstatnch atribtov predmetov, ktor spadaj pod pojem), a najm ak niektor zloky nie s jednoduchm i, ale zloenmi atribtmi (napr. tvoruholnkovos

ako vlastnos geometrickch tvarov, urench tyrmi stranami, ktorch set vntornch uhlov je 360 stupov). Druh nm ietka voi konjunktvnem u chpaniu pojm ov vychdza z toho, e pojmy, ktor tvoria obsah nejakho pojmu, s pojmami vlast nost, atribtov tch predmetov, ktor pod dan pojem spadaj. Avak po jem neuen alebo pojem otec, ktor s zlokami bolzanovskho ob sahu pojmu, nie s nutnmi vlastnosami predmetov, ktor spadaj pod pojem uen syn neuenho otca. Tretia nmietka voi tradinmu chpaniu pojmov sa opiera o to, e pri pouit pojmu ako metdy vylenenia predmetov nepostupujeme tak, e nezvisle preverujem e na predm etoch jednotliv atribty, ale ame / uritej logickej vzby tchto atribtov v pojme, ktor bva spravidla silnejou ako konjunktvna vzba. Napr. pri pojme tvorec najprv vyle nm tvoruholnky, potom iba tie z nich, ktor s pravouhl a nakoniec z takchto iba tie, ktor s aj rovnostrann. Takto identifikcia sa vrazne opiera prve o vntorn logick truktru pojmu - o jeho kontrukciu, nielen o jednotliv zloky, ktor s aj zachyten v jeho rozvedenej jazyko vej podobe. Jazykov zachytenie ns neoboznamuje iba zo zlokami poj mu, ale naznauje aj spsob logickej vzby tchto zloiek. Take pojem ako metda vylenenia predmetov je uren nielen zlokami, ako na to upozoroval tradin vklad, ale najm spsobom logickej vzby tchto zloiek. Take pojmy uen syn neuenho otca a neuen syn uen ho otca sa lia prve v spsobe skladby zdanlivo zhodnch obsahovch zloiek a s ako metdy vylenenia predmetov zretene odlin. Presne vzat, nie vetky zloky, z ktorch sa skladaj kontrukcie tchto pojmov, s zhodn: prvm pojmom vyleujeme tch synov, ktor maj neuench otcov a sami s uen; druhm pojmom vyleujem e tch synov, ktor maj uench otcov a sami s neuen. ie zlokami pojmov ako istch stavieb, kontrukci vo veobecnosti nie s nejak atribty, vzat len ako sbor nezvislch tehliiek, ani konjunktvne pospjan takto atribty, ale skr atribty alebo aj in zloky5 v uritch logickch pozcich, logic
' Bolzanojasne ukzal, e asami pojmov mu by aj propozcie - napr. tvor, ktor sdli na Zemi m ako as to, o je vyjadren vedajou vetou (Ten,)ktor sdli na Zemi.

kch rolch, ktor nemusia by vonkoncom rovnocenn a navzjom zame niten. Nov koncepciu vkladu povahy pojmov s antipsychologickm zame ranm, ktor zdrazovala na pojme prve jeho logick skladbu, ponkol G. Frege a poloil zklady modernej terie vznamu slov, resp. terie o tom, o reprezentuj vrazy. Pvodcami prvej ucelenej verzie takejto te rie boli stoici pred viac ako dvetisc rokmi, ktor rozliovali tri veci: 1. vraz (fone) ako oznaujce (to semainon), 2. oznaovan (to semainomenon alebo lekton) a 3. vonkaj predmet - vec. Dokumentuje to zlomok zo Sexta Empirika (Proti logikom II, 11- 12): Stoici hovoria, e Tri veci s spojen: oznaen (semainomenon), oznaujce (semainon) a vec, kto r j e uren. Pritom oznaujce (jazykovm znak) j e hlas (fn), napr. slovo Din oznaovan j e prve predmet, na ktor sa hlasom poukazuje a ktor chpeme, priom existuje v naom myslen a ktor cudzinci nech pu, hoci pouj hlas; vec, ktor j e uren, j e to, oho dianie m vonkaj zklad, toti ako sama osoba Dina. Dve z nich s telesn, toti hlas a ur en vec; naproti tomu jedno j e netelesn, toti oznaen predmet (lekton). V nadvznosti aj na ich terminolgiu bola teria o tom, o reprezen tuj vrazy, nazvan smantikou. Osnova Fregeho uvaovania (s uritmi pravami) viedla k inej sch me a bola asi takto: Majme nejak tvrdenie o totonosti - povedzme tvrdenie (1) a = b. oho totonos sa tu tvrd, ak je toto tvrdenie pravdiv? Nka sa nm via cero monch odpoved, a preto ich preskmame trochu podrobnejie: i) Je v (1) tvrden totonos znakov? Zrejme nie, pretoe znak a je odlin od znaku b, take ako znaky s odlin, netoton. K inej odpo vedi by ns mohlo zvies tvrdenie typu (2) a=a, o je vak mlo zaujmav trivialita a odpove na otzku, o om je tvrdenie (1) skr skrva ako odha uje. Totonos a=b v prpade, e je pravdivm tvrdenm, me na rozdiel od (2) vyjadrova zaujmav informciu, cenn poznatok. Teda tvrdenie (1) nie je o totonosti znakov. ii) Je v (1) tvrden totonos predmetov, oznaench uvedenmi znak mi? Skmajme nejak konkrtny prpad totonosti. Astronmovia v starom Grcku skmali, ktor objekt poas roka je najjasnej hviezdny objekt (hviezda alebo planta, okrem Mesiaca a Slnka) rannho neba; pre najjas -

iiej hviezdny objekt rannho neba sa ustlila skratka zornica, take skmali, ktor objekt hr lohu zornice (gr. Fosforos , lat. Lucifer svetloH uv). Tto astronmovia pritom skmali aj to, ktor objekt poas roka je na jjasnejm hviezdnym objektom veernho neba; pre najjasnej hviezd ny objekt veernho neba sa ustlila skratka veernica (gr. Hesperos ; poda grckych bj boli Fosforos a Hesperos synovia bohyne rannch zr I kiie, lat. Auror). N a zklade dlhodobch pozorovan a pomocou vpo tov urili oben drhy tchto objektov. Porovnanm obench drh oboch objektov zistili, e ich drhy s toton, take ide o t ist plantu, ktor volme Venua. Take mohli tvrdi nielen nasledujci zaujmav empirick poznatok (3) zornica = veernica, :ilo vaka tomu, e pomenovali samotn plantu vlast nm menom Venua, aj tieto dve nov tvrdenia: (4) zornica = Venua (5) veernica = Venua. Tvrdenie (3) sa odliuje od trivilneho tvrdenia (6) Venua = Venua pretoe (6) nevyjadruje iadny empirick poznatok, ale vyjadruje: a) trivilnu totonos dvoch postupnost fyzicky odlinch m ateril nych znakov: obe postupnosti fyzickch znakov V e n u a s vskytmi jedinej postupnosti idelnych znakov - vzorov V e n u a; v, e, >m, u, , a, alebo b) trivilnu totonos oznaenho objekte so sebou samm, ktor plat pre kad predmet. Naproti tomu na urenie pravdivosti tvrdenia (3) bolo potrebn urobi lozlin pozorovania, empirick testy. Je v (1) tvrden iba totonos toho, co znaky a a b oznauj, t.j. totonos dvoch jazykovch konvenci?

Ak by to tak bolo, tak by totonos a = = b znamenala iba to, e meno a dostalo jazykovou dohodou za lohu oznaova ten ist predmet, ako do stalo meno b. Jazykov konvencia je v zsade arbitrrna zleitos (u bovon predmet meme oznaova akmkovek znakom) a pre ten-ktor jazyk to je nhodn, hoci pre ns uvateov zvzn dohoda. Takto jazykov konvencia nem informatvny charakter tvrdenia o svete, ale iba tvrdenia o jazykovej dohode, platnej pre dan jazyk. V tvrden (3) sa nestanovuje ani totonos samch metd, ale totonos vsledku tchto dvoch metd - priezranej ie by sme mali totonos a = b psa skr /(a ) =Xb), kdeXa) je vsledok identifikcie pomocou metdy a a f(b) je vsledok identifikcie pomocou metdy b. Tvrdenia (4) a (5) zachytvaj jednotliv vsledky dvoch odlinch metd identifikcie predmetov. Tvrdenie (4) vyjadruje, e vsledkom, ku ktormu vedie metda identifikcie, je planta Venua. Tto metdu m eme opsa nasledovne: porovnvaj poas roka iarivos hviezdnych objektov rannho neba a najjasnej z nich je ten vsledn. Tvrdenie (5) vyjadruje, e vsledkom, ku ktormu vedie metda iden tifikcie, je planta Venua. Metdu meme opsa nasledovne: porovn vaj poas roka iarivos hviezdnych objektov veernho neba a najjasnej z nich je ten vsledn. To, e Venuu meme identifikova dvoma odlinmi metdami - to, e pln aj lohu najjasnejieho hviezdneho objektu rannho neba, aj lohu najjasnejieho hviezdneho objektu veernho neba, je nhoda. Skratky veernica a zornica s skratkami dvoch odlinch spsobov identifi kcie predmetov, spsobov vylenenia predmetov i spsobov danosti predmetov. Vo vlastnom mene Venua ni tak nie je skryt - meno Venua je vlastnm menom planty, iba akousi jej nlepkou. Take tvrdenie typu a=b, pokia je pravdiv, je o tom, e dva odlin spsoby vylenenia, pomenovan znakmi a, b, vyleuj nhodou ten ist predmet. V tvrden typu (1) sa teda netvrd trivilna totonos Venue sa mej so sebou, ani totonos dvoch m etd identifikcie. V inej kontelcii
6 Spojenie (a) zmysel (vrazu) je pojmom (concept oj) denottu pochdza od Churcha (1956, 01); kvli ahiemu ohbaniu dvame prednos vrazu koncipuje a frzu zmysel koncipuje denott pouvame ako synonymum vrazu (a).

Slnenej sstavy by mohol by veernicou Merkr a zornicou Mars alebo nejak plne in objekty, napr. nejak komty. Spsob danosti predmetu, ktor je vyjadren vrazom (menom), nazvame poda Fregeho zmysel zmysel vrazu a predm et, oznaen tmto v razom nazvame denott; vrazu. Take Ivrdenie (S) zornica = veernica je o totonosti denottov dvoch vrazov, ktor vyjadruj odlin zmysly (vznamy). Denott vrazu zvis od zmyslu, kto r vyjadruje tento vraz - hovorme, e zmysel vrazu je p o jm o m 6 denottu vrazu alebo e zmysel vrazu koncipuje denott vrazu.

4.8. Z m ysel a d en ott m ena Rozlenie medzi zmyslom (vznamom) a denottom m ena meme mzri aj pre in druhy vrazov, ktor povaujeme za men. Men me me zaradi do rozlinch skupn poda toho, ak denott oznauj. Men mu oznaova napr.: jedinen predmety, mnoiny predmetov, mnoiny usporiadanch dvojc (w-tc) predmetov. i) Jednoznan opisy indivdu (indivduov deskripcie) s men, kto r oznauj prve jeden predmet, jedno indivduum - okrem u spomenu tch skratiek zornica a veernica, s to napr. vrazy: autor romnu
mdivduov koncept najjasnej hviezdny objekt

Kee pre Fregeho pojem ete stle mal by veobecn, nepovaoval zmysel mil v Uhlovho opisu za pojem; uvdzan vklad je skr Churchove dopracovania Fregeho
I.H iK 'cpcie.

Sto rokov sam oty (oznauje Gabriela Garcu M rqueza), olympijsk vaz z roku 1998 v Atlante v C l (M ichal M artikn), k Alexandra Macednskeho (Bucefalos), najvia rieka Zeme (Amazon), najv ia eurpska sopka (Etna). Takto opisy indivdu vyjadruj nejak jed noznan metdu vylenenia indivdua - individuov pojem 7 (koncept) a oznauj samotn indivduum. Denott opisu indivdua zvis od indivduovho pojmu, ktor je tmto opisom vyjadren - hovorme, e indivduov pojem koncipuje denott. asto rozumieme takmuto opisu, ale ne vieme o ktor indivduum ide - napr. pri opise v sasnosti najmlad obyvate Bratislavy. Vlastn men indivdu nevyjadruj nejak metdu identifikcie indi vdu - nevyjadruj indivduov pojmy, ale s skr konvennmi oznae niami i bezprostrednmi nlepkami indivdu. Stva sa, e niektor indi vdu maj viacero vlastnch mien, resp. pseudonymov - napr. Jn Botto (1822-1876) a Ivan Krasko.Vlastn men poda Johna Stuarta Milla (1806-73) maj - na rozdiel od veobecnch mien, ktor maj aj konotciu8 (connotation - sbor atribtov, ktor definuj dan pojem) aj denotciu - iba denotciu, a nemaj konotciu. ii) Men vlastnost vyjadruj nejak vlastnosti indivdu a oznauj* m noinu indivdu, ktor maj tto vlastnos. vlastnos Napr. men zelen, mlad lovek, rozumn ivoch, obyvate hlavnho mesta SR, obyva koncipuje vyjadruje te najvieho mesta SR a pod., vyjadruj roz lin vlastnosti a oznauj v porad tieto mnoiny: m noinu zelench predmetov, m noinu mladch ud, m noinu rozum nch ivochov, m noinu m eno m noina bratislavanov, mnoinu Bratislavanov. Posledn vlastnosti indivdu dve men vlastnost maj zhodou okolnost rovna k denott - hoci vrazy obyvate hlavnho mesta SR a obyvate naj vieho mesta SR vyjadruj odlin vlastnosti, odlin metdy vylene
8 Vysvetlenie povahy vlastnch mien Mill vlastne preber od T. Hobbsa, ale Hobbsov vcelku nominalistick prstup pre veobecn vrazy odmieta ako neadekvtny a podrobuje ho kritike, priom zavdza prve pojem. connotation (1962,1, V). * U Fregeho pojmov slovo oznaovalo pojem, nie mnoinu.

nia objektov, vsledok vylenenia je zhodou okolnost ten ist. Jednotliv prvok z denottu, t.j. prvok mnoiny indivdu, ktor je denottom vrazu, nazvame aj designt* a hovorme, e dessigat exemplifikuje dan zmysel alebo e zmysel je exemplifikovan danm designtom. Napr. vlastnos by slovenskm bsnikom exemplifikuje P. O. H viezdo slav, Janko Kr, A. Vlek alebo vlastnos by slovenskm vodnm slalomrom je "by o b ^ ateto m D in au jc Biatisiavaim J J r J hlavnho mtsta SR." exemplifikovan M. Martiknom. iii) M en vzahov vyjadruj nejak vzahy medzi indivduami a oznauj mnoiny usporiadanch -t c indivdu (skrtene: relcie). Napr. men star ako prbuzn s by uiteom ..., by medzi.......by medzi.................... vyjadruj rozlin vzahy a oznauj v porad mnoiny usporiadanch: dvojc indivdu, kde prv indivduum kadej dvojice je starie ako druh; resp. prbuzn s druhm; uiteom druhho; trojc indivdu, kde prv indivduum je medzi druhm a tretm indivduom, tvorc indivdu, kde prv indivduum je medzi druhm, tre tm a tvrtm indivduom. Prv vzah je stelesnen napr. usporiadanou dvojicou (Sokrates, Platn); druh usporiadanou dvojicou (P.astn, A.Sastn), tret dvojicou (Aristoteles, Alexander Macednsky), tvrt je exemplifikovan trojicou sel (5, 4, 6), piaty tvoricou ttov (Washin gton, Oregon, Idaho, Kanada) a pod9.
9 Prklady pre men vzahov, ktor vyjadruj odlin vzahy, ale oznauj tie ist relcie, sa v prirodzenom, jazyku hadaj aie ako podobn prklady pre men vlastnost. Ilustrova takto prklad meme nasledovne: majme mikrouniverzum U tvoren indivduami {a,b,c}; uvaujme clva parametre na tchto indivduch - vku a hmotnos; nech vka (a) =1,8 m, vka (b) =1,9 m, vka (c) =1,75 m; nech hmotnos (a) =.75 kg, hmotnos (b) = 95 kg, hmotnos (c) = 73 kg; vzah by vy ako koncipuje v tomto mikrosvete relciu R= {{b,a), (a,c), (b,c)} a vzah by hmotnej ako koncipuje v tomto mikrosvete relciu S={(b,a), (a,c), (b,c)}; uveden vzahy s zjavne odlin (reprezentuj in metdu identifikcie), ale nimi uren relcie s nhodou toton. Ak uveden indivdu mali nasledujci vek: vek (a) -- 17 rokov, vek, (b) = 19 rokov, vek (c) = 25 rokov, tak vzah by star ako koncipuje relciu T={<b, a>, <c, b>, <c, a>}, ktorej prienikom s relciou R je relcia V = (<b, a>}. * Vraz "designt" je, ia, viacznan ajeden z jeho vznamov je toton s vznamom vrazu denott.

vzah

vzah prbuznosti

meno vzahu

oznauje

[ ^ a

"byprbuzn s ..." omacuJe

relcia prbuznch indivdu

iv) S vroky men? Vo vrokovej logike sme pracovali s vrokmi (oznamovacmi vetami) ako vrazmi, ktor vyjadrovali sdy (propozcie) a oznaovali pravdivostn hodnoty. Prenesen do novej terminolgie, sd (propozcia) je zmyslom vroku a pravdivostn hodnota je denottom vroku. To, e sd ako pecilny druh zmyslu, spsobu danosti predmetu, vyleuje ako predmet pravdivostn hodnotu, je pre ns u osi samozrej m. Avak na druhej strane, denottom vroku, ktor vyjadruje sd, nemu s by automaticky pravdivostn hodnota. Frege sa snail v boji proti subjektvno-idealistickm vkladom, aby denott bol osi materilne alebo tvoren materilnym. Pravdivostn hod nota vak nie je materilna. Zdvodnenie, e prve nematerilna pravdi vostn hodnota je denottom vroku, bolo zhruba takto: denottom vro ku je to, o zostane nezmenen aj v prpade, e niektor jeho podmeno (meno, ktor je zlokou vroku) nahradme inm menom s rovnakm de nottom. Napr. z nasledujceho vroku: (1) Obyvatelia hlavnho mesta SR privtali delegciu z Nrska nahra denm slovnho spojenia ..hlavn mesto SRinm zloenm menom s rovnakm denottom - najvie mesto SR zskame vrok (2) Obyvatelia najvieho mesta SR privtali delegciu z Nrska. Oba vroky m aj rovnak napr. pravdivostn hodnotu (sdy, ktor vyjadruj uveden vroky, s zrejme odlin). Kee pri takomto nahra den jednho mena druhm menom s rovnakm denottom sa nezmenila pravdivostn hodnota, prve ju meme povaova za denott vrokov. To, e nem priamo materilnu povahu, sa d filozofickou interpretciou

sd

Dunaj je rieka

uvies na prav mieru: pravdivostn hodnota Pravda reprezentuje bytie ako celok (je akoby jeho vlastnm menom), pravdivostn hodnota Neprav da zastupuje nebytie a rozmanit vroky vyjadruj rozlin sdy - spso by danosti i vylenenia bytia, resp. nebytia. Pravdaje spolon denott vetkch vrokov, ktor vyjadruj rozlin aspekty komplexnej pravdy bytia. Sdy s akoby rozmanitmi pohadmi na to ist - pravdiv na bytie a nepravdiv na nebytie (nemusme predpoklada nejak nezvisl exis tenciu tohto nebytia - jednoducho nepravdiv sdy s opakom pravdi vch, netriafaj do ciea). M eme zhrn: vroky vyjadruj sdy (propozcie) a oznauj pravdivostn hodnoty. Sd ako zmysel vroku vyleuje, koncipuje pravdivostn hodnotu, ktor je denottom tohto vroku.

4,9. Stavitesk princpy v logickej smantike? Pri zdvodnen toho, e pravdivostn hodnota je denottom vroku, sme sa opierali vlastne o princp, e denott zloenho mena je uren denottmi jeho zloiek, a teda nahradenie jednho mena inm menom s rovnakm denottom nevedie k zmena denottu zloenho mena. V skutonosti sme pecilny prpad tohto princpu vyuvali u skr, pri vroko vej logike: pravdivostn hodnota (vlastne denott) zloenho vroku je uren pravdivostnmi hodnotami (denottmi) jednoduchch vrokov a spsobom ich spojenia (logickou spojkou).

Princp skladania denottov pripomna aksi stavitesk princp - to, ak je stavba, zvis od stavebnho materilu a druhu spojiva, malty. M eme ma dom kamenn, tehlov, kamenno-tehlov, kvdrov a pod., spjan maltou vpennou, cementovou, vpeimo-cementovou, alebo neja kou inou. Tento pohad nm poskytuje iba zkladn daje o stavbe a z ha diska kvality stavby s to daje ete dos hrub, pretoe z tohto pohadu dva rovnak domy (napr. tehlov s vpennou maltou) mu by vrazne odlin - mu ma rozdielne dleit vlastnosti, napr. statick, tepelno izolan a in. Nahradenm jednch tehl druhmi nezmenme zkladn urenie stavby - stle to bude tehlov dom, ale vrazne meme zmeni kvalitu tejto stavby, ktor zvis od kvality kadej tehly. Analogicky nahra denm jednho vrazu druhm vrazom s rovnakm denottom, ale odli nm zmyslom v nejakom zloenom mene nezmenme celkov denott mena, ale zmenme jeho celkov zmysel. Jemnej pohad na truktru toho, o reprezentuj jazykov vrazy, si zabezpeme, ak si budeme vm a nielen ich denotty, ale aj spsoby vylenenia tchto denottov (zmysly) a postup ich spjania. Takto hlb pohad meme v stavebnckej terminolgii opsa asi nasledovne: staveb n kvalita bloku zvis (je funkciou) od stavebnej kvality materilu, z kto rho je postaven, a od kvality spojiva - malty. Pre viacer rovne: sta vebn kvalita celej stavby (domu) zvis od kvality blokov a technolgie ich spjania a kvalita blokov zvis od kvality podblokov (tehl, kameov, kvdrov,...) a technolgie ich spjania. Na zklade tchto vah o skladan meme sformulova dva princpy skladobnosti: P I: D enott zloenho m ena je uren denottm i jeho zloiek. tohto princpu vyplva, e ak ns zauj ma iba denott zloenho mena, meme jeho podmen nahrdza inmi menami s rovnakm deno ttom bez toho, aby sa zmenil celkov denott. Napr. vo vroku (3) Autor romnu Hlava X X lI sa druh raz oenil nahradme opis indivdua inm opisom s rovnakm denottom napr. autor romnu Gold nad zlato (tm je Joseph Heller) a pravdivostn hod nota vroku sa zachov:

(4) Autor romnu Gold nad zlato sa druh raz oenil, t.j. ak je pravdiv vrok (3), tak je pravdiv aj vrok (4).

Neporuuj przdne men princp skladobnosti? Princp skladobnosti pre denotty nara na jeden problm: o je de nottom zloenho mena, ak jedno z podmien je przdne meno - t.j. vraz, ktor nem denott. Napr. o je denottom tohto vroku : (5) Sasn slovensk kr je slep Nato, aby sme vedeli zisti, i sasn slovensk kr je naozaj slep a teda vrok (5) je pravdiv, alebo i nie je slep a vrok (5) nepravdiv, tak mus existova lovek, ktor je tm sasnm slovenskm krom obsadzuje tento rad. Kee vak Slovenskoje republikou, a nie monar chiou, nikto nie je sasnm slovenskm krom, a preto neme by v sledok nejakho empirickho testu ani pozitvny, ani negatvny. Nemusme opusti princp skladobnosti - sta, ak urme podmienku, za ktorej sa nm skladanie riadi a ak podmienka nie je splnen, tak skladanie denottov nedva iadnu hodnotu. Hovorme, e denott taktoto vroku nie je defi novan - podobne, ako nie je definovan funkcia delenie pre nulu v me novateli. Vo veobecnosti: denott zloenho mena, ktor obsahuje ako zloku przdne meno, nie je definovan. Celkom in situcia je pri vroku (5) z pohadu jeho zmyslu - kad, kto rozumie jednotlivm slovm (uchopuje ich zmysly), rozumie aj zmys1 0 Tento princp Frege explicitne neformuloval a z jeho prc podobn princp vydestiloval a A. Church (1956, 01): Zmysel zloenho mena sa nezmen, ak nahradme niektor z mien, ktor s jeho zlokami, inm menom s rovnakm zmyslom. 1 1 Ak m Frege na zreteli rozklad pojmu, ktor je vyjadren jednoduchm menom, na jeho podpojmy - zloky (rozsah per notiones), tak sa prikla skr k tradinmu konjunktvnemu chpaniu, hoci v ranej koncepcii jeho pojmov obsahiBegrifflicherlnhalt) mohol vies i k modernejiemu vysvetleniu; v tomto ohade je Bolzano asi modernej, pretoe explicitne zdrazuje rozhodujcu o'auspsobu spojenia zloiek obsahu pojmu, priom predpoklad vea rozlinch spsobov spjanie zloiek, nielen chudobn konjunktvnu vzbu.

Iu celho vroku - chpe sd, ktor je nm. vyjadren. Take, hoci vrok (5) nem definovan denott, jeho zmysel je jasn a ahko komunikovaten. Podobne, ak sa v rozprvkach hovor o jeibabch, sedemhlavch drakoch, arovnch prtikoch, at. naa myse sa neupriamuje na denott takchto vrokov, ale skr na ich zmysel. Hoci przdne men ni neozna uj, predsa len vyjadruj zmysel, ktor meme chpa. Preto sformulu jem e princp skladobnosti pre zmysly vrazov, ktor nem tak obmedze nia, ako princp skladobnosti pre denotty: P210: Zmysel zloenho1 1 mena je uren zmyslami (vznamami) jeho zloiek a spsobom spojenia tchto zloiek. Z tohto princpu je zrejm, e v zloenom mene meme nahrdza jednotliv podmen bez toho, aby sme zmenili celkov zmysel, iba mena mi s rovnakmi zmyslami. Uveden prklad nahradzovania vo vroku (3), resp. (4) nespa toto prsnejie kritrium: vrok (3) vyjadruje in sd (propozciu) ako vrok (4), pretoe opis indivdua autor romnu Hlava X X Iri vyjadruje odlin spsob identifikcie indivdua - odlin indivduov pojem ako opis autor romnu Gold nad zlato. Ak nahradme v nasle dujcom vroku (6) Immanuel Kant bol star mldec vraz star mldenec za vraz neenat star mu, ktor vyjadruje rovnak zmysel (meme ho povaova za skratku prvho), tak zskame vrok, ktor vyjadruje rovnak sd ako (6) - t.j. ich pravdivostn pod mienky s rovnak: (7) Immanuel Kant bol neenat (star) mu.

4.10. Rovnocennos, rovnoznanos a mnohoznanos vrazov

Vrazy, ktor maj rovnak denotty, nazvame rovnocenn vrazy, alebo cudzm, ale zdomcnenm slovom ekvivalentn vrazy. Ukzali sme, e ma na zreteli pri komunikcii iba denotty vrazov je dos hrub

pohad, ktor nm dva do toho istho vreca vetky vrazy s rovnakm denottom bez ohadu na to, ak zmysel vyjadruj . Nahradzovanie vrazov iba na zklade ich ekvivalencie me asto vies k zmene komunikovanej informcie, hoci sa nemen pravdivostn hodnota vyjadrench sdov. V mnohch jazykovch situcich s prpust n iba jem nejie typy nahradzovania vrazov, pri ktorch sa nemen sa motn zmysel vrazov. Vrazy, ktor maj ten ist (toton) zmysel, nazvame rovnoznan -- synonymn vrazy. Vrazy s totonmi denottmi nemusia ma toton zmysly, ale vrazy s totonmi zmyslami maj vdy rovnak denotty. Kritrium totonosti zmyslov vrazov je teda ovea prsnejie ako krit rium totonosti denottov vrazov. Okrem prsnej synonymie sa najm v krsnej literatre vyuva aj synonymia vrazov s pribline totonmi alebo blzkymi zmyslami (vznamami). Synonym (prsne alebo vonejie) pouvame z rozlinch tylistickch dvodov: aby sme, napr. neopakovali veakrt v jednom texte tie ist slov (oblok - okno, garbiar - koiar, navrtilec - reemigrant); aby sme vyuili odlin emocionlne zafarbenie (vznamov) slov (pes - psisko, nohy - ongle), ich tylistick i expre svnu hodnotu (bea - uteka, hovie si - hovka si, svah - bo). Logiku nezaujma vina synonm, uvdzanch v bench synonymickch slov nkoch, pretoe ich rozdiely s bu iba emocionlnej i tylistickej pova hy, ktor neovplyvuj logick truktru sdov, alebo z logickho hadis ka to vbec nie s (prsne) synonymn vrazy a ich vznamov zhoda je vemi slab a opiera sa napr. iba o spolon pvod - o rovnak etymol giu pomenovania alebo iba blzkos vznamov, nie o totonos vznamov. Striktne vzat, prsne synonym maj z logickho hadiska najm jedno opodstatnenie: vyjadri to ist skrtenm alebo priezranejm spsobom. Za takto synonym povaujeme napr. definin skratky. Mnoh slov, ako sme u skr uviedli, vyjadruj dva, tri, prpadne mnoho viac i menej odlinch zmyslov, vznamov. Takto slov nazva me dvojznan, resp. mnohoznan a jav mnohoznanosti polysmiou. Podkladom mnohoznanosti slov s napr. rozlin druhy homonymi (tex tovch, zvukovch; zkladnch tvarov, tvarov pri ohban a pod.) a z lo gickho hadiska s defektom jazyka, pokia ide o jeho zkladn komuni kan funkciu a s prejavom istej lenivosti tvorcov a uvateov jazyka.

Homonymiu meme prirovna k situcii, ke na dva alebo viac kdov pouijeme iba jednu ifru. Predstavte si, e by niekto zaifroval dleit sprvu, poda ktorej sa m zajtra uskutoni atentt na dleitho loveka a adrest by tto sprvu deifroval ako sprvu, poda ktorej sa zajtra usku ton oslava dleitho loveka. Skste sa vi do postavenia oslvenca i vlastne obete a bute ako slun uvatelia jazyka naalej tolerantn ku vetkm homonymm.

5. PREDIKTOV LOGIKA (PL)

5.1.Kde nevystame s aristotelovskou a vrokovou logikou? Skmajme, i nasledujci sudok je logicky sprvny: ( 1) Vetky kovy s vodie elektrickho prdu (2) Koruna uhorskho kra j e zo zlata (3) Zlato j e kov (4) Koruna uhorskho kra j e vodi elektrickho prdu Na zklade intucie bez toho, aby sme robili nejak empirick skmania, meme hne poveda, e tento sudok je sprvny, pretoe pravdivos prems zaruuje pravdivos zveru. Opiera sa naa intucia v tomto prpa de o platn pravidl kategorickho sylogizmu alebo o pravidl sprvneho usudzovania vrokovej logiky? To, e to nie je sudok kategorickho sylogizmu, vieme u z toho, e v uvedenom sudku s tri premisy, km kategorick sylogizmus pripa iba dve premisy. Po prepise do jazyka vrokovej logiky meme zisti, i je dan sudok utvoren poda niektorho sprvneho pravidla vrokovologickho usudzovania: (1) Vetky kovy s vodie elektrickho prdu (2) Koruna uhorskho kra j e zo zlata (3) Zlato j e kov _____ _ (4) Koruna uhorskho kra j e vodi elektrickho prdu p q r s

Je zrejm, e pravidlo, poda ktorho je uveden sudok utvoren, nie je pravidlom sprvneho vrokovo-logickho usudzovania. Naopak, vieme

uvies ubovon poet nesprvnych sudkov (protiprkladov) rovnakej vrokovo-logickej truktry - napr.: p: B ratislavaje mesto q: Dunaj je rieka r: Kriv ie vrch s: Vh je v ako Volga Zlyhva intucia alebo logika? Ani jedno. Pretoe vrokov logika postihuje iba tak vyplvanie, ktor nie je zaloen na vzahoch medz truktrami elementrnych vrokov (sdov) a uveden sudok je prve takho druhu, musme sa poobzera po takej asti logiky, ktor ide v ana lze vrokov hlbie ako vrokov logika - ktor nepovauje elementrne vroky za posledn stavebn kamene logickch stavieb, ale za bloky, zlo en z ete jednoduchch kameov. Takou logikou je tzv. prediktov logika (PL). Hoci nzov prediktov logika poukazuje na prinajmenej etymologic k sptos s pomenovanm jednej zloky vroku v aristotelovskej logike (vrok v aristotelovskej logike sa sklad zo subjektu , prediktu . a repre zentantov logickej vzby, ktor je zachyten kvantifktorom a sponou), mme na zreteli modern logiku, ktorej zklady boli sformulovan a kon com 19.storoia a ktor pouva modern symbolick apart, podobn tomu, ktor sa bene pouval v algebre. Termn predikt v prediktovej logike zastupuje okrem vlastnosti indivdu, ako to bolo v aristotelovskej logike, aj vzahy medzi indivduami. PL prekrauje svojimi vsledkami nielen aristotelovsk teriu usudzo vania (kategorick sylogizmus), ktor vychdza zo subjekt-prediktovej truktry vroku, ale aj cel vrokov logiku, priom - a to si treba zapa mta - platn pravidl a zkony vrokovej logiky prechdzaj do predi ktovej logiky - s jej sasou.

5.2. Predikty
Ako zistme, e niektor vraz je prediktom? Orientane by sme moh li poveda, e to je spravidla vraz, ktor pln z gramatickho hadiska lohu prsudku oznamovacej vety. Cestu identifikcie prediktovho vra zu si ozrejmme. Vimnime si napr. nasledujcu vetu: (1)Toto jablko j e zelen Ak ponechme ten ist gramatick prsudok a meni budeme iba vhodn podm et (t.j. tak, ktor zna objekt vykazujci farbu), meme zska nasledujce vety: (2) Tto hruka j e zelen (3) Toto hrozno j e zelen (4) Tento meln j e zelen Ak v lohe vlastnch m ien jednotlivch vec pouijeme kvli jednodu chosti ako skratky psm en zo zaiatku abecedy a, b, c, d, ... - takmto symbolom hovorme indivduov kontanty, tak tieto vety zapeme na sledovne: (1*) (2*) (3*) (4*) a je b je c je d je zelen zelen zelen zelen

Ponka sa zoveobecnenie, ktor meme v poloformlnom jazyku za chyti vrokovm vrazom: (5) x j e zelen

kde vraz x chpeme tak, e reprezentuje hociktor jednotliv predmet, ktormu meme zmysluplne prisdi alebo uprie vlastnos zelenosti. Ak za vraz x dosadme vraz, ktor reprezentuje ubovon vhodn konkrt

ny predmet, zskame vetu, ktorou by sme vypovedali osi pravdiv alebo nepravdiv. V benom prirodzenom jazyku nemme slov, ktor by plne presne reprezentovali to, o nm vo vrokovom vraze (5) reprezentuje psmeno x, ktor v matematickom jazyku alebo v inch symbolickch jazy koch reprezentuje premenn. Umel jazyky, ktor s pouvan pre vedeck ely (matematika, logika, fyzika, programovanie) vznikli a v obdob, v ktorom bol prirodzen jazyk dvno sformovan a uspokojivo plnil lo hu dorozumievaceho prostriedku, take dodaton systematick pouva nie prem ennch sa v om neujalo. V nim kou s slovn form ulcie vedeckch zkonov, tvrden, pouiek, prpadne niektorch ustlench slovnch spojen, akmi s napr. osoba X Y, x-krt opakovan a pod. lohu premennch pribline plnia v prirodzenom jazyku niektor osob n alebo ukazovacie zmen (on, ten, tento ) alebo slovn zvraty ten-ktor, t-ktor a pod. T as vetnch vrazov, ktor zostvala nemenn a ktor maj vety (1) - (5) spolon, je vraz, ktor reprezentuje vlastnos zelenosti. Z ha diska skladby vety meme teda vraz, reprezentujci atribt, uri tak, e je to t as zmysluplnej holej oznamovacej vety, ktor z nej zostane po odlenen mena veci, ktor pln lohu podmetu vety. Ak si vmame iba jazykov vrazy, tak prediktov vraz je tak vraz, ktor v kombincii s menom nejakho indivdua dva vrok, resp. oznamovaciu vetu. V symbolickch jazykoch zname premenn napr. symbolmi x, y, z,' a predikty vekmi psmenami F, G, H, take zoveobecnenie (5) x j e zelen

meme zapsa v symbolickom jazyku nasledovne: (6) F(x)

kde znak F zastupuje predikt by zelen, ktor meme v prpadoch, ke je vlastnm predmetom naej pozornosti, vyjadri podstatnm menom zelenos. o je vak prediktom vo vetch, akou je napr. tto:

(7)

Juro Jnok j e silnej ako Hrajnoha

alebo po pouit indivduovch kontnt (7*) a j e silnejie ako b

ve tu meme meni dve men indivdu, nie jedno? Predikt zelenosti a jem u podobn meme prisudzova alebo upiera jednej veci (alebo aj skupinm niekokch vec, vtedy vak takto skupi nu, kolektv chpeme ako jeden nedielny celok, ako je to vo vete Dukla Trenn je majster SR), avak predikt by silnej ako, by mdrej ako, by a ako at., pouijeme zmysluplne iba ak nimi zviaeme vdy prve dve veci, dve osoby (alebo dva kolektvy, dve triedy, ktor vak vtedy ch peme ako nedielne celky - napr. vo vete Slovan j e silnej ako Inter), o meme zachyti pomocou premennch nasledovne: (8) x j e silnejie ako y

Tkto predikty s akoby dvoj-nenasten - iba v kombincii s dvoma menami indivdu tvoria pln celok, vetu ako zkladn vrazov jednot ku. Na rozdiel od vlastnost, ktor s reprezentovan jedno-nenastenmi prediktmi, dvoj- a prpadne viac-nenastenmi prediktmi s reprezento van vzahy, v ktorch s viacer indivdu. Tto strnku prediktov stupe nenastenosti - nazvame rnosou a pri vlastnostiach hovorme o jedno-mych i jednomiestnych (singulmych) prediktoch a pri vza hoch o dvoj-m ych alebo dvojmiestnych (binrnych), troj-rnych alebo trojmiestnych (temmych), resp. viac-rnych alebo viacmiestnych (-rnych) prediktoch. Pri istom zjednoduen meme hovori, e v matematike a v klasickej logike (PL je jej najrozrenejia podoba) sa skmaj vlastnosti nepriamo prostrednctvom skmania mnon prvkov, ktor (prvky) vykazuj tieto vlastnosti, a vzahy sa skmaj prostrednctvom skmania relci - mno n usporiadanch -tie prvkov, ktor (prvky) s v tchto vzahoch. Nie kad matematik by s tmto shlasil, pretoe explicitne sa v mnoinovej matematike skmaj mnoiny, a nie vlastnosti. Napriek tomu vak nebude

me niekedy v alom texte kapitoly kvli zjednodueniu rozliova medzi vlastnosami a mnoinami indivdu, resp. vzahmi a relciami, priom zmysel prediktovch vrazov v tchto kontextoch zatlame do pozadia a v popred bud iba denotty tchto vrazov. Presne vzat, toto zjednodu enie hocako vhodn pri prvom vklade sa v alch kapitolch uke ako prli hrub a vyhovujce iba ak pri statickom pohade na veci. Prkladom troj-meho prediktu je vzah da niekomu nieo, ktor je zachyten vo vroku: (9) Romeo dal Jlii kyticu

ktorho schmu meme zachyti takto: (10) a dal b c

Jednoznanos uvedenej schmy je vak na rozdiel od vyjadrenia v priro dzenom jazyku ohrozen, pretoe nie je vylen chpanie so zmenenm poradm indivdu b (osoba) a c (predmet), o by mohlo vies pri preklade sp do prirodzenho jazyka k vete (11) Romeo dal kytici Jliu ktor vyjadruje nielen zmysel odlin od pvodnho sdu (9), ale tento nov sd je v omsi absurdn. Symbolick jazyk nm vak poskytuje nie len dostatok prostriedkov na presn zachytenie vety (9), ale umon nm zbavi sa okovov toho-ktorho prirodzenho jazyka v tom zmysle, e symbolick jazyk bude zbaven chb a nedostatkov, ktormi nhodne trp ten-ktor prirodzen jazyk. Aby sa pvodca prvho formalizovanho systmu PL* G. Frege vyhol nedostatkom prirodzenho jazyka pri plnen jeho komunikanej funkcie a reprodukovan logickej truktry vpoved, pouil pri vklade predikto vej logiky exaktn pojem funkcie, rozpracovan v matematike. Zoveo becnenm pojmu funkcie vysvetlil pojmy prediktu a subjektu sdu spso
* Novie vskumy ukazuj, e fragment PL vypracovali u stoici [Gahr 2000, 239 263], [Gahr 2001b], [Gahr 2002a].

bom, ktor zodpovedal potrebm vtedajej m atematiky a logiky. V ta komto vklade prediktov vraz vyjadruje zvltny druh funkcie a to, o vyjadruje podmet vroku u nebolo vyjadrovan subjektom vroku, ako sa to ustlilo v tradinej logike po vzore aristotelovskej logiky, ale menom argumentu funkcie (menami argumentov funkcie). Funkciaje vo veobecnosti nejak opercia, ktor, ak ju aplikujeme na nieo, co je jej argumentom, tak dva urit vec ako hodnotu fiinkcie pre tento argument. N a fankciu sa meme pozera i ako na iernu skrinku, ktor m vstup a vstup: ak do nej nieo vlome (argument), tak z nej na vstupe osi dostaneme (hodnotu funkcie pre vloen argument). Funkcia vo veobecnosti nedva hodnotu pre ubovon objekt, ale iba pre objekty z defininho oboru. Definin obor nejake j funkcie meme vymedzi ako mnoinu objektov, na ktor je funkcia aplikovaten. V matematike napr. trigonometrick funkcia snus pre nejak relne slo x z defininho oboru - meme tie hovori p o aplikcii funkcie snus na nejak relne slo x - dva funkn hodnotu sinx, ktorou je nejak relne slo z intervalu (-1,1), priom tento interval je oborom hod nt tejto funkcie. Schematicky to meme pre niektor hodnoty premennej - pre niektor argumenty - zachyti takto: argument x 0 /6 /2 funkcia sin > > > funkn hodnota sinx 0 1/2 1

Dovtedy (koniec 19.stor.) bol pojem funkcie chpan vlune iba ako seln priradenie: funkcia je nejak priradenie a do defininho oboru takhoto priradenia patria sla (prpadne dvojice, trojice i -tice sel) a do oboru funknch hodnt patria op sla. Frege rozril pojem funkcie aj na neseln priradenia, ktorch funknmi hodnotami boli pravdivost n hodnoty. Ak aj argumentami takchto funkci s pravdivostn hodnoty (prpadne dvojice i -tice pravdivostnch hodnt), tak sa tieto funkcie zvykn nazva pravdivostnmi funkciami.

Takto chpan pojem funkcie umonil jednak: a) vklad vrokovch spojok ako vyjadrujcich zvltny druh pravdi vostnch funkci, o sme vyuvali u pri vklade vrokovej logiky: vro kov spojka vyjadruje funkciu, ktor napr. dvojiciam pravdivostnch hod nt prirauje op pravdivostn hodnoty - napr. konjunkcia vyjadruje funkciu, ktor prirauje dvojici pravdivostnch hodnt (Pravda, Pravda) pravdivostn hotnotu Pravda a ostatnm dvojiciam pravdivostnch hodnt prirauje Nepravdu. b) vklad, poda ktorho predikty vyjadruj tak druh pravdivostnch funkci, ktor indivdum, resp. usporiadanm -ticiam indivdu prirauj ako ftinkn hodnotu jednu z pravdivostnch hodnt. Schematicky me me zachyti vybran funkcie pre niektor argumenty (hodnoty premennej) podobne ako pri funkcii snus: argument vraz vyjadrujci funkciu konjunkcia > > by bsnikom Janko Kr Aurel Stodola Jozef Murga Samuel B. Hrobo Ch. Morgenstern by v ako (Slnko, Zem) (Zem, Mars) (Venua, Zem) > > > Pravda Pravda Nepravda > > > > > Pravda Nepravda Nepravda Pravda Pravda funkn hodnota

(Pravda, Pravda) (Pravda, Nepravda)

Pravda (1) Nepravda (O)

N a druhej strane pouitm intrumentu funkcie v prediktovej logike dostalo vysvetlenie povahy prediktov exaktenej rmec. Ak sa predikt vyklad ako vyjadrujci funkciu, ktor je aplikovan na prslun argu

ment, tak takto funkcia dva ako funkn hodnotu pravdivostn hodnotu poda toho, i argument vykazuje dan predikt - i m dan vlastnos, resp. i zloky argumentu s v danom vzahu. B. Russell, ktor nadviazal na Fregeho vysvetlenie prediktov ako funkci, nazval tieto funkcie propozinm ifunkciam i (propositionalfunctions), pretoe kontituovali pro pozcie (sdy). Veobecn poznatky z terie funkci, zskan v matematike, mohli by tak to istm spsobom prenesen aj na oblas toho, o vyjadruj predikty. Napr. pouka o totonosti funkci (dve funkcie s toton, ak maj rovnak defini n obor a obe pre kad argument dvaj rovnak funkn hodnotu) bude plati i pre funkcie, vyjadrovan prediktmi. Predikty takto vyjadruj pecil ny druh funkci a ako vetky funkcie, tak aj tieto bud ma definin obor a obor funknch hodnt. Definin obor funkci, vyjadrovanch prediktmi, je mnoina indivdu (prpadne mnoina usporiadanch n-t c indivdu), na ktor ako na argumenty (na hodnoty premennej) me by takto funkcia ap likovan. Vo veobecnosti nemus by tto mnoina indivdu bliie charak terizovan, avak asto zo situcie prehovoru je zrejm, e uvaovan defini n obor prediktov ako funkci je zen, napr. iba na ud. Toto nm napove d u pouitie'vrazne udskch vlastnost, akmi s tie, ktor vyjadrujeme vrazmi dobromysen, lakom, ctiiadostiv a in, pretoe nezvykneme pri sudzova alebo upiera neivm predmetom, rastlinm i zvieratm takto vlastnosti, hoci v rozprvkach a fiktvnych prbehoch takto antropomorfia je ben, o om svedia mnoh diela krsnej literatry.1 Oblasti, kde s jednotliv predikty definovan, tvoria spolu aksi univezlnu zsobre predmetov, o ktorch meme hovori. Tejto zso brni zkladnch predmetov hovorme aj univerzum vahy. Funkcie vyjadrovan prediktmi sa od bench matematickch funkci, akmi s napr. aritmetick opercie stavania, odtavania, nsobenia a delenia, neodliuj iba inm univerzom vahy, ale aj pecifickm obo
1 Napr. v stredoveku bol cel dve storoia obben Romn o rui (zaal ho psa v r. 1240 Guillaume de Loris a dopsal ho Jean Chopinel), kde hlavnmi postavami s udsk vlastnosti v akejsi alegorickej sstave spolu s inmi hyperidealizovanmi postavami: Zahka otvra brnu milencov, Veselos pozva do tanca, Amor dr za ruku Krsu v kruhu Zmonosti, tedrosti; vystupuj tam Ndej, Pohoda, Krasore, Spanilos, Nebezpeenstvo, Klebeta at.

rom funknch hodnt: ako sme u uviedli, hodnotami funkci, vyjadrova nch prediktmi, nie s sla, ale pravdivostn hodnoty Pravda (1) a N e pravda (0). Ako predikty (prediktov symboly) budeme niekedy kvli ahiemu chpaniu pouva okrem psmen F, G, H aj vek zaiaton psmen i zaiaton slabiky mien vlastnost a vzahov z prirodzenho jazyka. Indivduov premenn alebo kontanty budeme psa za prediktovmi vraz mi - napr.: F(x) (tame: x m vlastnos F), G(y) (y m vlastnos G), H(z), resp. vrok (I*): Z (a) (a je zelen); v prpade binrnych vzahov, ktor budeme znai psmenami R, S, T, sa asto pouva tradin infxov z pis: xR>> (tame: x je vo vzahu R ku y-nu) alebo zpis R(x*y). V prpade troj- a viac-mych vzahov vak infxov zpis nevyhovuje (bezprostred ne veda psm ena mme v linernom zpise iba dve m iesta - naavo a napravo od neho), a preto budeme pouva zpis, kde usporiadan -tica argumentov nasleduje za prediktovm vrazom v ztvorke - napr.: R(x,y,z), resp. vrok (9) zapeme nasledovne: (12) D(a,b,c)

kde psmeno D zna predikt d a ....... (ako v spojen da niekomu nieo) a indivduov kontanty znaia po porad a - Romeo, b - Jlia, c - kytica. V prirodzenom jazyku s vrazy pre tvor- a viac-me vzahy vnimo n, avak v logike, matematike, programovan a v niektorch inch oblas tiach sa pracuje so tvor- a viac-mymi prediktovmi vrazmi bene. Niekedy si mlime vzahy s vlastnosami, naprklad ke vraz ... by otcom ... (vo vroku J o ze f Miloslav Hurban j e otcom Svetozra Hurbana Vajanskho) stotonme s vrazom ...by otcom (vo vzname by musk ho rodu a by otcom aspo jednho dieaa ako vo vroku Imanuel Kant nebol otcom (nikoho). Vzahov predikt... by otcom ... je zrejme zkladnej, pretoe relan vlastnos ... by otcom ho vleuje ako zloku pomocou neho je kontruovan. Z viac-meho prediktu meme zska predikt niej mosti zaplnenm niekokch jeho vonch miest mena mi indivdu: napr. z dvojmeho prediktu (vzahu) ... by sy n o m ... dosa denm mena indivdua Alexandra Vekho na druh von miesto zska me meno relanej (vzahovej) vlastnosti by synom Alexandra Vekho.

5.3. Indivdu
Porozumenie kategrii prediktov pre ben pouitie prirodzenho ja zyka nie je zvl nron a m ho kad, kto jazyku naozaj rozumie a pouva ho bez vch nedorozumen. Ako sme si ukzali, predikty ako vrazy vyjadruj nm u dvno dverne znme vlastnosti osb, zvie rat, rastln, vec, a vztahv medzi nimi. Ako spolon nzov pre univerzum vahy -- pre osoby, zvierat, rastliny, veci, t.j. pre vetky mon argumen ty prediktov, sme pouvali nie plne bez zmeru vraz indivdu. Poro zumenie pojmu atribt2 vyadovalo sasn porozumenie pojmu indivduum. Trochu podrobnejie opeme, ako chpeme pojem indivdua, aby sme predili monm nedorozumeniam a upozornili na niektor zako renen predsudky. Indivdu sme charakterizovali ako ubovon objekty, ktorm me me zmysluplne prisdi alebo uprie vlastnosti, vyjadren j edno-mymi prediktmi a ktor mu by s inmi objektami v uritch vzahoch, vy jadrench viac-m ym i prediktmi. Indivduum i jednotlivinu meme vyleni ukzanm, jednoznanm opisom alebo priamo oznaenm vlast nm menom. Vlastn men jednotlivch predmetov s vlastne jazykovmi konven ciami3 oznaovania, ktor bezprostredne reprezentuj jednotliv predmety, priom kontituovanie vlastnch m ien indivdu sa riadi istmi zvykmi
2Ako shrnn nzov pre vlastnosti a vzahy sa niekedy pouva vraz atribt, resp. predikt majc na zreteli prslun pojem na rozdiel od prediktom ako vrazu; pri istej nedbalosti sa vak zabudne na koncovku -or vo vraze prediktor, a sme svedkami homonymie vrazu predikt: raz je to vraz, inokedy pojem, vyjadren vrazom; ia, tto viacznanosje zakorenen a me vies k nedorozumeniam. 3 Totoje idea, ktor pramen zrejme ete v starovekej grckej filozofii a ktor v zastval John Stuart Mill ( 1806-73) v jeho System o f Logic (1843); poda Milla vlastn men na rozdiel od veobecnch mien iba oznauj - maj denotciu, ale nemaj konotciu (conotation). Konotciu meme chpa ako sbor atribtov, ktor tvoria obsah, vznam danho pojmu zachytenho v defincii; nominalistom (Ockham) i svojmu obbenmu Hobbsovi Mill takto vytka, e si pri vrazoch vmali iba to, o oznauj, ale nie to, o konotuj. Konotcia je pribline tm, o Frege nazva zmysel vrazu. U Fregeho vak meme njs nznaky inej - tie starej koncepcie (gramatickch) vlastnch mien, poda ktorej vlastn men pvodne boli opismi indivdu - indivduovmi deskripciami.

a tradciou tej-ktorej kultry, take hoci s to oznaenia na zklade dohody, nie s to svojvon oznaenia. Vlastn men chpeme v logike ako nlep ky indivdu, ktor nenes nejak pecifick opis indivdua, hoci historicky mnoh priezvisk vznikli z blich uren, a to i u opisom miesta (prdomok), odkia pochdza alebo opisom charakterizujcej innos i zvltne ho znamenia tej -ktorej osoby a pod.; napr.: Zenn z Eley, Frantiek z Assisi, Jn Zlatosty, Albert Vek, Filip Pekn, Jn Bez Strachu. Dnes pri mno hch vlastnch mench u nevieme identifikova, i vznikli z vrazov, ktor pvodne aj vyjadrovali nejak opis, a naopak - mnoh vlastn men (najm ich priezviskov as) vznikli z mien innost, ktor ich dnen nositelia vbec nevykonvaj - napr. Kolr, Debnr, Remenr, Kov (napr. Roman Kov - podpredseda vldy SR v jni 1994). Vlastn men vo veobecnosti nevyjadruj nejak pojmov sprostredkovanie (nemaj konotciu) a povau jem e ich skr za osi podobn ako s etikety predmetov. V sasnosti, ke vea ud v tom istom meste me ma to ist krstn meno i priezvisko, sa v radnch evidencich presadzuje identifikcia osb pomocou rodnho sla, ktorho jedna zloka sa odvodzuje od dtu mu narodenia a druh je prideovan konvenne v slade s uritmi pra vidlami na matrike. V histrii udstva je aj mnostvo prpadov opanej tendencie: z pvodne vlastnch mien sa stali veobecn men; napr. z vlastnho mena G.C. Maecena - bohatho priatea a poradcu rmskeho cisra Augusta na zklade toho, e bol vekm podporovateom vedy, umenia a literatry, sa utvorilo veobecn meno mecn, mecen na oznaenie vetkch tch ud, ktor podporuj vedu, umenie a literatru, prpadne nejak in podobn innosti. Pri ukzan na konkrtne indivduum (napr. ke nevieme jeho vlastn meno alebo nem vlastn meno) pouvame ukazovacie zmeno (tento, tto, toto,...), avak pre spen vylenenie zamanho indivdua mus by posluch oboznmen so situciou prehovoru, aby vedel, koho alebo o presne sa mysl ukazovacm zmenom. S mnohmi osobami, ivoch mi a vbec predmetami sa prvkrt oboznamujeme prve takto. Mal deti sa uia chpa zkladn vlastnosti - napr. farby - ukzanm na ich vskyt na jednotlivch predmetoch, ktor (predmety) s vyleovan asto tie iba ukzanm. Jednoznan opis predmetu je tak charakteristika predmetu, ktor m

z univerza vahy spa prve jeden predmet: najvia rieka Zeme, naj vy vrch Eurpy, najhlbie jazero Zeme, autor romnu Vojna a mier at. s zrejme takmito opismi Amazonu, Mont Blancu, Bajkalu, L. N. Tostho. V bench situcich meme tieto opisy predm etov poui vade tam, kde pouvame vlastn men tchto predmetov. akosti mu vznik n vtedy, ak takto jednoznan opis nespa iadne indivduum (napr. najvie prirodzen slo, sasn kr Slovenska) alebo ide o domnel jednoznan opis - spa ho viacero indivdu (napr.: autor zbierky povie dok Krakonoova Zahrada (Josef Capek a Karel apek), objavite infinitezimlneho potu (nezvisle Newton a Lebniz), vaz pretekov, ak v tch to pretekoch skonili dvaja na prvom mieste ex aequo (mtve preteky)). Takto prpady a ete in dleit rozdiel medzi vlastnmi menami a jed noznanmi opismi indivdu rozoberieme neskr. Bolo by omylom si myslie, e identifikcia indivdua - napr. pouitm jeho vlastnho mena alebo jednoznanho opisu - predpoklad znalos akchsi zkladnch poznatkov o tomto indivduu, ktor nie s zachyten v jeho identifikujcom opise (vo vlastnom mene nie s o indivduu zachy ten iadne pecifick inform cie4, ak neberieme do vahy to, e napr. v slovenine sa zvykn priezvisk osb enskho pohlavia tvori prechyovanm - pridvanm koncovky -ov, resp. pri rodnch slach to, e prv zloka je odvoden od dtumu narodenia a prpadne i pohlavia). Ak veta (1) Prezident SR navtvil Medzev zachytva udalos, ktor sa skutone stala, tak ben posluch obozn men so slovenskmi reliami me z nej usdi (2) R udolf Schuster navtvil Medzev alebo
4 S vlastnmi menami znmych osobnost si meme spja urit predstavy na zklade napr. poznatkov o ich ivote, diele, skutkoch, ale kad poda svojich poznatkov, take takto predstavy, spjan s jednm a tm istm vlastnm menom, mu by vemi rozdielne a sotva by mohli by tmto menom naozaj objektvne komunikovan.

(3)

Predseda NR SR z roku 1990 navtvil Medzev

Hoci tieto vety vzhadom na empirick fakty vyjadruj pravdiv sdy propozcie, ak je pravdiv vrok (1), tak z vroku (1) vonkoncom logicky nevyplvaj - logick stavba premisy nazabezpeuje platnos zverov (2) a (3). Svis medzi nimi je iba nhodn - je to zleitos empirick, o ktor sa me oprie iba ten, kto pozn sasn slovensk relie (1997) alebo si zadovi vhodn empirick poznatky. Ak by poul presn preklad vety (1) v svojom rodnom jazyku nejak posluch, ktor nem empirick poznat ky o sasnej slovenskej politickej scne (napr. nejak prslunk kmea Zuluov alebo nejak farmr neslovenskho pvodu z USA), tak by neusudzoval z (1) na (2) a (3), hoci by vetkm sdom presne rozumel. Napr klad je mon, e sa nejak obyvate SR preberie z bezvedomia trvajce ho od r. 1992 a bude rozumie tomu, o om sa hovor v (1) a usdi, e poas jeho choroby sa do stavy SR zrejme zalenil a tm kontituoval rad prezidenta a ten, kto ho obsadzuje, bol v Stropkove, ale nebude ma dvod z toho usdi na (2) a (3). Pouenie, ktor si nateraz z uvedenho meme zobra, je pre potre by logickho usudzovania asi takto: rozumie nejakej identifikcii indi vdua nepredpoklad pozna nejak dodaton informcie (poznatky) o tomto indivduu, a preto meme o indivduu hovori bez toho, aby sme poznali nejak sbor jeho pecifickch vlastnost i nejak vlun vlastnos (okrem tch, ktor s prpadne zachyten v jeho jednoznanom opise). Inak povedan, pojem indivdua je znane chudobn pojem a in divduum je vlastne osi hol, zbaven atribtov, ktor nutne nemus ma, priom je k tmto atribtom otvoren, pretoe ich me, ale nemus vykazova. Pred uskutonenm dodatonho em pirickho skm ania toho, ako sa veci maj, nememe indivduu pravdivo prisdi alebo uprie nhodn vlastnosti (napr. by mdry, by estn, by bohat a pod.). Ve niekto, kto bol mdry, estn a chudobn, sa me sta neestnm a bohatm , a stle je to ten ist lovek, hoci so zmenenmi nhodnmi vlastnosami. Pre t-ktor vahu meme ind iv d u chpa ako alej u logicky neanalyzovaten objekty, ale v rozlinch vahch nemusme ma na zreteli stle to ist univerzum vahy - t ist mnoinu indivdu. Raz m-

zeme hovori o kvarkoeh a glunoch, vzpt o elementrnych asticiach, inokedy o atmoch, niekedy zas o molekulch, v inej vahe o telesch i o osobch a pod. V neposlednom rade pri veobecnch (napr. filozofic kch, logickch) vahch univerzum meme chpa bez akchkovek ohranien - vtedy s v om univerz iastkovch vah obsiahnut a spo lonm pomenovanm prvkov univerza takejto veobecnej vahy je prve meno indivduum. Hoci poda veobecne znmych poznatkov fyzikov sa teles skladaj z molekl, tie zas z atmov, a tieto z elem entrnych astc, a tieto zas z kvarkov, ktor s zglejovan glunmi, ak univerzum vahy tvoria na prklad teles, tak ich povaujeme z logickho hadiska za relatvne kom paktn celky, ktor nemaj iadne logicky analyzovaten asti - povau jem e ich akoby za logick atmy - alej nedeliten kamene logickej stavby. Samozrejme, logick stavba sdu, ktorej truktra je zobrazen v truktre vety, na rozdiel od stavby fyziklnych telies nie je osi, o by bolo v asopriestore - patr do re logickch entt, do re vznamov, po dobnej tej, o ktorej hovoril starogrcky filozof a otec eurpskej filozofie Platn ako o ri ide. Pre fyziku zrejme neexistuj iadne prav - nedeliten atmy. Pri rodzen jazyk sa vak v zsade sformoval dvno predtm, ako vbec vznikla fyzika, take zkladn vklad sveta, ktor je zachyten v osnove prirodzenho jazyka, nemohol by ovplyvnen vedeckmi poznatkami. Logick stavba sveta, ktor predpoklad prirodzen jazyk, zodpoved vo svetle prediktovej logiky mono primitvnej, ale znane vonej kon cepcii bytia (ontolgii) - meme ju pripodobni k ontolgii doby ka mennej. Take sa nedivme, e v prirodzenom jazyku, ale aj v mnohch umelch jazykoch, ktor slia na prehadnej a asto presnej prepis toho, o je zachyten v prirodzenom jazyku, sa hovor o takch historic kch skamenelinch a ich atribtoch a vzbch, akmi s hol nezloen indivdu. Z indivdu pom ocou vlastnost a vzahov je vystavan svet logickch stavieb, prostrednctvom ktorho sa poda prediktovej logiky (prvho rdu) hovor v prirodzenom jazyku bezprostredne vetko o indiv duch. Hol indivdu ako zkladn stavebn kamene na rozdiel od svojich atribtov, reprezentovanch vlastnosami a vzahmi, maj akoby nevyer

paten ontick hbku - iadne rozloenie indivdua na nejak mnoinu jeho ast alebo rt ho nevyerpva, nedva spolu toto indivduum. Na prklad lovek ako indivduum nie je sbor orgnov i inch ast, inak by to bolo, napr. po transplantcii niektorho z jeho orgnov u in indivdu um; dokonca kad badaten zmena niektorej jeho asti (plastick ope rcia a pod.) by mohla ma za nsledok zmenu totonosti tejto asti, a tm i prpadn zmenu totonosti celho indivdua. Identita indivdua spova v tom, o zostva vntorne nezmenen v priebehu takchto vonkaj ch zmien. Kad indivduum m teda akoby dve strnky - jednu, ktor sa nemen, je stla a zachytvaj pojem holho indivdua; druh, ktor je prem enliv a vopred nie je nejako uren - s to najm tie vlastnosti a vzahy, ktor indivduum me zskava a strca bez zmeny svojej to tonosti. Takto meme pripodobni indivduum k veiaku, na ktor meme naveiava, ale i z neho zveiava rozlin nhodn atribty. Chudobnos pojm u indivduum na druhej strane je jeho vhodou jeho rolu v stavbe sdu me plni hocijak kompaktn objekt, o ktorom predpokladme, e m nevyerpaten hbku, o pomha vysvetli zna n vyjadrovaciu silu a prunos prirodzenho jazyka pri formulovan no vch vedeckch teri, ktor pracuj s novoobjavenmi objektami: o-ako fantastick s vedeck terie, stle sa daj vo vekej miere prerozprva v prirodzenom jazyku v podobe dos zrozumitenej aj irej mimovedeckej verejnosti.

5.4. Indivduov premenn a kvantifiktory

Veda obohatila prostriedky symbolickho jazyka oproti prirodzenmu jazyku o vemi dleit intrument premennej, ktorho zrodky v priro dzenom jazyku boli, ale tento nstroj sa nerozvinul v prirodzenom jazykom a nekontituoval sa na svojbytn bytos. Zhodou okolnost, prv zreten pouitie premennej sa udialo na pde logiky, ke Aristoteles pouval sym boly, ktor reprezentovali ubovon subjekt, resp. predikt vroku. Aby sme si priblili dvody zavedenia premennej, zrekontruuje me, ako asi mohol Archimedes objavi zkon o hydrostatickej vztlakovej sile - pjde nm o logick hadisko, nie historick. Dajme tomu, e zistil

o telese a, e pri ponoren do kvapaliny je nadahovan hydrostatickou vztlakovou silou, ktor sa rovn tiai kvapaliny vytlaenej telesom a, o skrtene po istom zjednoduen zapeme ako F(a). O telese b zistil to ist, t.j. e teleso b po ponoren do kvapaliny je nadahovan hydrostatickou vztlakovou silou, ktor sa rovn tiai kvapaliny vytlaenej telesom b, ie F(b). Povedzme, e Archimedes ponral alie teles c, d, e , ... a tu zistil, e F plat o kadom z nich. Vsledky svojho doterajieho skmania mohol zapsa ako konjunkciu vrokov o jednotlivch telesch - v logike sa v roky o jednotlivom indivduu nazvaj singulme vroky (z lat. singularis -je d n o tliv , patriaci jednotlivcovi), ie ako konjunkciu singulmych vrokov, vyjadrujcich singulme sdy: F(a) a F(b)
a

F(c)

F(d)

F(e)

...

Je zrejm, e pri vom pote telies bude zpis prli dlh. Ak m by vak Archimedovo zistenie fyziklnym zkonom, tak mus plati nielen pre vybran teles, ale pre vetky. V tom prpade by bola dka zpisu toh to zkona mern potu telies, take pri dostatone vekom, prpadne ne konenom pote telies sa horeuvedenm spsobom fyziklny zkon ned zapsa. A prve pouitie premennej nm umouje krtky a hutn zpis takhoto zkona v tvare: (2) (V xeT ) F(x) kde symbol V je veobecn kvantifktor a spojenie (Vxe T) tame pre kad x, ktor j e telesom plat, e... Vrokov vraz F(x) sm osebe nie je vrokom - nevyjadruje ni, o by mohlo by pravdiv alebo nepravdiv, ale me nadobudn pravdivostn hodnotu: 1) ak za premenn x dosadme indivduov kontantu 2) ak ho skombinujeme napr. s vrazom (Vxe T), m sa v novom v raze stane premenn x, ktor sa vyskytuje vo vraze F(x), viazanou. Po za veden existennho kvantifktora objasnme bliie pojmy viazan pre m enn^ von premenri a dosah kvantifiktora. Vrok (2) je poda pouitho kvantifktora veobecnm vrokom a vyjadruje veobecn propozciu (sd). (2) meme rovnocenne zapsa aj trochu inak:

(3) (Vx)(TW >F(x)) o tame p re kad x plat, e ak x j e telesom, tak F(x). Tento zpis sa povauje za tandardn. Ak chceme form ulova slabie zistenie, ktor plat iba pre niektor bliie neuren indivdu - napr. Niektor udia s mrnotratn, meme to v symbolickom jazyku zachyti takto: (4)(3x)((x)
a

M(x>)

kde symbol 3 je znak pre existenn kvantifktor a spojenie (3x) tame existuje (aspo jedno) x tak, e ... alebo p re niektor x plat, e ...,C reprezentuje predikt by lovekom a M by mrnotratn a cel to tame: Existuje x tak, e x je lovekom a zrove x je mrnotratn. Takto vrok nazvame existennm a vyjadruje existenn propozciu (sd). Vraz A vo vraze (Vx)A alebo vo vraze (Bx)Aje dosahom kvantifiktora. Vskyt premennej x vo vraze A sa nazva viazanm vskytom premennej x v A, ak tento vskyt je vskytom v takej zloke vrazu (for muly) A, ktor m tvar (Vx)B alebo (3x)B; v opanom prpade sa vskyt premennej x nazva vonm vskytompremennej x v A. Vo vraze F(x) sa premenn x vyskytuje neviazan kvantifiktorom - m v om von v skyt. Vrokov vraz, akm je napr. F(x), t.j. vrokov vraz s vskytom (aspo jednej) vonej premennej, nazvame vrokov form a. V PL s okrem rozlinch druhov vrokov, ktor sme poznali u vo vrokovej logike, aj in druhy: vroky bez kvantifktora, vroky iba so veobecnm kvantifiktorom bez negtora, resp. iba s existennm kvan tifiktorom bez negtora. Samozrejme kom binciou vrokov vetkch tchto druhov meme vytvra nov druhy vrokov. Ako prklad niektor uvedieme: a) singulrny vrok - napr.: Jano je mdry M(a) b) veobecn vrok - napr.: Kad havran je ierny (Vx)(H(x) >C(x)) c) existenn vrok - napr.: Niektor udia s znesiten (z!x)(C(x) a Z(x)) Ak si spomenieme na tyri zkladn druhy vrokov z aristotelovskej

subjekt-prediktovej logiky a dopustme sa kontrolovatenej homonymie, ke vek psmen bud oznaova jednak subjekt a predikt v aristote lovskej logike, jednak predikty v PL, meme ich prepsa do jazyka PL poda vzoru vynikajceho anglickho logika, matematika a filozofa Bertranda Russella (1872-1970) takto (tzv. Russellove prechody5 ): stredoveky zpis Russellov zpis (5) Vetci udia (S) s smrten (P) SaP (Vx)(S(xj P(x)) (6) iadny lovek (S) nie je vtkom (P) SeP (Vx)(S(xj - -iP(x)) (7) Niektor udia (S) s bsnici (P) SiP (3x)(S(xj a P(x)) ( 8 ) Niektor udia (S) nemaj vlasy (P) SoP (3x)(S(x^) a -iP(x)) Vimnime si, e logick truktra toho istho vroku je v prediktovej logike zobrazen inak ako v ari stotelovskej logike: v prepise do PL sa vrok (5) jav ako zloen - vystupuje v om vrokov spojka (implik tor), kdeto v subjekt-prediktovom prepise iadna takto spojka nie je zlokou vroku. Vo vroku (6) v Russellovom zpise figuruj dokonca dve vrokov spojky - negtor a impliktor, zatia o v aristotelovskej logike to je jednoduch veobecn zporn vrok. Zsadn monos for mulcie zkladnch druhov vrokov aristotelovskej subjekt-prediktovej logiky v jazyku prediktovej logiky naznauje, e prv je iba zlomkom druhej, o bude napokon zrejm z pravidiel sprvneho usudzovania v PL. Skoro plne do zadia sme zatlaili otzku, akej povahy je premenn, o je to za stvoru? V mnohch matematickch aj logickch knihch sa o povahe premennch pe vemi mlo. Prevlda charakteristika, e pre menn je vlastne iba psmeno, samo osebe ni nevyjadruje a vznam me ma iba cel vrokov vraz, v ktorom premenn (premenn) vystupuje. M ohli by sme sa stretn i s takm nzorom, e premenn reprezentuje

5 Logick truktru kategorickch vrokov pomocou vrokovch spojok a neuritch zmen, ale bez kvantifiktorov zachytvali u stoici -napr. takto: Ak niekto j e lovek, tak je smrten. Ete pred Russellom. ale ekvivalentne s jeho zpisom, zachytval kategorick vroky pomocou kvantifiktorov a vrokovch spojok Frege vo svojej pecilnej symbolike (Begriffsschrift, s. 23-4) a povaoval za ekvivalentn tieto formulcie: Ak nieo m vlastnos S, tak m aj vlastnos P, Kad S je P, resp. Vetky S s P.

przdne miesto, zastupuje osi ako m edzeru i dieru v logickej stavbe a sama sa na stavbe nijako nepodiea. Individuov premenn akoby iba re zervovala miesto pre indivdu, ktor s jej monmi hodnotami. Ak sa neuspokojme s ro formalistickm vkladom premennej ako psmena, tak pri objektulnom vklade toho, o om s vroky, t.j. ke hovorme o logickch stavbch - kontrukcich, ktor s vo vrokoch zachyten, mala by premenn, rovnako ako in zloky logickej stavby, plni nejak stavebn lohu. Inak by sme boli nten hovori znane paradoxne o tom, ako z przdnych m iest spolu s vlastnosami a vzahmi (ako logickmi entitami) s vystavan aksi stavebn bloky. Premenn vak nie je iba bliie neurenm przdnym miestom, hoci sa zd by nanajv tieom plnokrvnch objektov, akmi s indivdu. Ak si vak spomenieme na to, e indivdu s ponajprv chpan vlastne ako hol objekty bez nhodnch atribtov, ktor im pripisujeme a na zkladne empirickch poznatkov, tieovos premennch sa zmieruje. Ve jedno a to ist indivduum me by v jednom obdob obrovskm stromom, v inom obdob kusom uhlia, a napokon kpkou popola a kdoom dymu; in indivduum me by raz drahm a rchlym autom, inokedy zas ku som bezcennho rotu6. Od vetkch podobnch nhodnch vlastnost pri pojme indivdua abstrahujeme, a napriek tomu je plnohodnotnm staveb nm kameom logickch kontrukci. Pojem premennej je vsledkom ete silnejej abstrakcie, nie je vak iba nejakou przdnou formou i anonymnou nezaplnenou medzerou. Premen n je najjednoduchou stavebnou zlokou logickch kvdrov a so sym bolmi, ktor zachytvaj v jazyku tieto premenn, vieme kontrolovaten manipulova poda uritch pravidiel. M eme to poveda aj inak - z kladn kamene logickch kontrukci, ako s indivdu alebo tie, ktor

6 Takto chpanie identity indivdu je jedno z monch a je charakterizovan ako antiesencialistick, pretoe vyluuje to, e by identitu indivdu zabezpeovali nejak esencilne vlastnosti, ktor dan indivduum m a neme nema, priom by tito vlastnosti boli empirick (nie analytick); poda esencializmu ak by indivduum stratilo o i len jednu zo svojich (empiricky zistitench) esencilnych vlastnost, stratilo by svoju identitu. Take esencialista by mohol prisudzova svojmu autu ako esencilnu vlastnos autovos, a teda, ak by sa premenilo na kus rotu, bolo by to poda neho in indivduum.

s vyjadren prediktmi a symbolmi pre premenn, sa na ulov a in ka mene nepodobaj vzhadom na ich fyzick rysy, ale vzhadom na ich ana logick stavebn upotrebenie. Premenn je charakterizovan svojm obo rom premennosti - nejakou mnoinou predmetov istho typu, ktor s jej monmi hodnotami, priom jej konkrtna stavebn loha na tom-ktorom mieste vskytu zvis od oboru premennosti a od toho, i je viazan alebo von, resp. ktorm kvantifiktorom je viazan. T-ktor premenn svojm postavenm v truktre vrazu takto prinajmenej kvalifikuje, bli ie uruje przdne miesto. Prediktov logika, v ktorej sa pracuje iba s premennmi, ktorch oborom premennosti s vlune indivdu, sa na zva prediktovou logikou prvho rdu na znak toho, e sa nepracuje s premennmi vych rdov, ktorch obor premennosti by boli vlastnosti indivdu a vzahy medzi indivduami, prpadne vlastnosti vlastnost indi vdu a pod. Ak by sme chceli poveda veobecn tvrdenie nie o indivduch, ale o ich vlastnostiach (predikova nejak vyiu vlastnos nim vlast nostiam), museli by sme veobecnm kvantifiktorom zviaza premenn, ktorej oborom premennosti by u neboli indivdu, ale vlastnosti indivdu, o prekrauje vyjadrovacie schopnosti prediktovej logiky prvho rdu. Naprklad Leibnizov princp totonosti nerozlitenho, ktor hovor, e ak s dve veci toton, tak vetky vlastnosti maj rovnak, by sme zapsali nasledovne: (Vx)(Vy) {x = > (Vd>)(cD(x) <-> ())} kde vraz by bola premenn, ktorej oborom premennosti by boli vlast nosti indivdu, a nie indivdu.

5.5. V stavb a form alizovan h o ja zy k a p rediktovej logik y 5.5.1. Jazyk a metajazyk Vstavba formalizovanho (symbolickho) jazyka predpoklad u nejak hotov jazyk, v ktorom opeme slovnk, logick syntaktiku (utvrajce (gramatick) a odvodzovacie pravidl) a smantiku (pravidl pre oznaovanie) form alizovanho jazyka. Formulova A tB p ty symbolick jazyk, jeho pravidl, je podobn procedra W m ako napsa anglick gramatiku po slovensky: anglick slov a ich spojenia s oznaovan vybranmi sloven skmi vrazmi. Tieto slovensk vrazy sa odliuj od tch slov, ktor bene neoznauj slov, ale entity, ako s indivdu, ich vlastnosti a vzahy. Odlinos spova v tom, e s pouit na oznaenie inch vrazov, t.j. entt rovnakho druhu. Podobne budeme postupova aj my, ke na vstavbu symbolickho jazyka prediktovej logiky pouijeme vhodn as sloveniny. Nepjde vak o ben preklad, pretoe nechceme, aby sa do novho jazyka preniesli vetky nedostatky a chyby prirodzenho jazyka, akm je i slovenina. Preto budeme vyuva iba t as sloveni ny, ktorej slov a ich spojenia netrpia mnohovznamovosou, nejasnosou i nadmernou neostrosou. Jazyk PL bude objektom naej pozornosti - jazykom-objektom, ktor budeme nazva ohybnej m nzvom, hoci s pre nesenm vznamom objektov jazyk. Tri as sloveniny (alebo inho ja zyka), ktorou hovorme o objektovom jazyku PL (alebo inom objektovom jazyku) spolu s intuitvne pouvanmi formlnymi prostriedkami (napr. pri defincii formuly a pravidiel odvodzovania objektovho jazyka a pod.), nazvame metajazyk. Takto m etajazykov pouitie vrazov je ben napr. pri jazykovom rozbore, ke povieme: (1) My je jednoslabin slovo a odliujeme ho od benho pouitia slova my vo vete (2) My je tvornoh zviera

Aby nevznikali pochybnosti, o ktor pouitie slova ide, zaviedli sa rozli n odlenia m etajazykovho pouitia slova od jeho benho pouitia (v objektovom jazyku). Jednm z prostriedkov odlenia s rozlin druhy vodzoviek, napr.: (3) Havran je podstatn meno alebo in druh psma (kurzva) (4) Havran je dvojslabin slovo vnimone in hrbka psmen (polotun), pretoe tento spsob sa pou va najm na zdraznenie kovch pojmov (5) Havran sa sklouje poda vzoru dub. Kvli zvrazneniu niekedy predchdza metajazykovo pouit vraz zvrat slovo ..., vraz ... a pod. iadne nedorozumenia by nevznikali, ak by sme vrazy oznaovali plne novmi menami, ktor sa v jazyku bene nepou vaj. Toje vak akopdne, pretoe by sme sa tento metajazyk - vetky jeho zkladn kdy, museli naui naspam. Presne vzat, vraz v vo dzovkch je in ako ten ist bez vodzoviek, pretoe samotn vodzovky meme chpa ako alie dve psmen. Take takto konvencia spa v istch obmedzeniach nielen poiadavku presnosti, ale je aj sebavysvetujca - nemusme sa ui iadne nov kdy, pretoe denott metajazyko vho vrazu je zrejm 7.

7 V niektorch situcich vak mu vznikn nedorozumenia a komplikcie, pretoe vodzovky vo veobecnosti nemusia reprezentova nejak dobre definovan funkciu, ktor nejakm slovm prirauje men vec; aby sme dobre definovali takto funkciu, je potrebn urenie doplni istmi podmienkami. Na tieto okolnosti okrem inho upozornil A. Tarski v lnku The Semantic Conception of Tmth and the Foundations of Semantics, 1944, Philosophy and Phenomenological Research; slov. preklad Smantick koncepcia pravdy a zklady smantiky vyiel v r. 1995 v asopise Organon F, .l, II.

O potrebe niekedy a zkostlivho rozliovania objektovho jazyka a metajazyka budeme podrobnejie ete hovori, strune meme iba pouk za na jeden dvod - a to na hrozbu tzv. logickch a smantickch antin mi, napr. typu u skr spomenutej antinmie luhra. Ak nehroz zmena benho pouitia s metajazykovm, meme poui vraz na oznaenie seba samho, ako sme to urobili vo vroku (1). Takto pouitie vrazu, ke je menom seba samho, je autonymn pouitie (poda vzoru nemec kho logika R. Cam apa (1891-1970), ktor psobil vo Viedni, Prahe a Chicagu). Americk logik a iak R. Cam apa W.v.O. Quine navrhol rozliova pouitie ( use) vrazu od zmieovania (mention) sa o vraze. Vo vete Havran ije v kdoch je slovo havran pouit a vo vete Slovensk pre klad nemeckho der Rabe sa sklad zo iestich psmen je slovo havran zmieovan, ale nie je pouit; vo vete Havran j e dvojslabin slovo je slovo havran pouit aj zmieovan. Ako si itate mohol u vimn, v predchdzajcom texte sme z uve dench odlen uprednostovali kurzvu; okrem kurzvy budeme pouva vodzovky, polotun psmo, ale nezriekame sa ani ostatnch odlen, ak ich budeme povaova za vhodn.

5.5.2. Slovnk jazyka PL V prvom kroku budovania jazyka PL musme uri jeho slovnk. Slov nk je zoznam jednotlivch zkladnch symbolov jazyka, ktor meme pouva, priom kad vraz jazyka PL bude zloen vlune iba zo symbolov, uvedench v slovnku. V prirodzench jazykoch psmen abecedy samy osebe zva ni ne oznauj a slov s tvoren linernou postupnosou takchto psmen (hl sok). V slovnku jazyka PL bud u jednoduch symboly osi oznaova, resp. nadobda hodnotu. V prirodzenom jazyku nie vetky zreazenia ps men s nositemi nejakho vznamu - mnoh kombincie psmen sloven skej abecedy nenjdeme v iadnom slovnku slovenskho jazyka - nepatria do jeho lexiky (napr. ubozvun duga, alebo priam nevysloviten kchjj). V Krtkom slovnku slovenskho jazyka je asi 50 000 najpouva

nejch slov (hesiel) a cel slovn zsoba sasnej spisovnej sloveniny (zreazenia psmen, ktorm je priraden nejak zmysel, vznam) sa odha duje na viac ako 150 000 000 hesiel (odvodench slov, zskanch ohba nm, obsahuje samozrejme ovea viac). Hoci poet rozlinch konench kom binci zo 42 znakov slovenskej abecedy je spotaten, nositelia vznamov z toho tvoria iba nepatrn fragment. Ktor to s, o tom rozho duje tradcia, rozlin pragmatick kritri (vslovitenos, nezamenitenos s inm slovom a pod.). A b y jazy k plnil lohu dorozumievacieho prostriedku, jeho slov a zo slov zloen vety musia by konen i jedno ducho o najkratie mon, aby nielen jednoznane (presne) zachytvali informcie, ale aby tieto informcie boli odoslaten a prijmaten v krt kom ase - boli o najstrunejie, najhutnejie (konczne). V umelom ja zyku musme kontrolovatenou metdou uri, ktor postupnosti elemen trnych symbolov zo vetkch monch kombinci elementrnych sym bolov budeme povaova za nositeov vznamov. Toto zabezpeme pra vidlami utvrania sprvnych vrazov - gramatikou jazyka.

5.5.3. Syntaktika 5.5.3.1. Gramatika -pravidl utvrania Gramatick pravidl alebo syntaktika v uom slova zmysle (as ele mentrnej logickej syntaktiky) jazyka PL uruje, ktor zreazenia zklad nch symbolov zo vetkch monch konench kombincii zkladnch symbolov bud sprvne utvoren a mu vyjadrova nejak zmysel. Tak to zreazenia zkladnch symbolov jazyka PL nazvame formulami. For mula je zoveobecnen analg oznamovacej vety. Zadanie slovnka a gramatiky jazyka PL mus by na rozdiel od priro dzench jazykov efektvne, o znamen zada metdu, ktorou vieme (i) rozhodn o ktoromkovek symbole (presnejie: jeho vskyte, pretoe ten ist symbol, znak sa me vyskytova v kombincich vea krt), i patr do slovnka a (ii) o ktorejkovek kombincii symbolov slovnka, i s sprvne utvorenm vrazom - formulou. V slovnkoch a gramatikch prirodzench jazykov nenjdeme takto

efektvnu metdu, pretoe je v nich obrovsk mnostvo vnimiek a nepra videlnost, take knihy o gramatike tchto jazykov s len neplnm a dos neefektvnym priblenm sa ich skutonm pravidlm. V tomto ohade je nauenie sa formalizovanmu jazyku PL priam neporovnatene ahie ako pochopenie gramatiky sloveniny. Medzi gramatikami prirodzench jazykov a gramatikou formalizovanch jazykov je ete jeden dleit rozdiel. Gramatikou formalizovanho jazyka sa sname o najvernejie zachyti logick truktru takho jazy ka, ktor je z hadiska plnenia loh odovzdvania informci a zskavania skrytch informci usudzovanm idelnym jazykom. Gramatika takhoto idelneho logickho jazyka, o ktor sa usilujem e, nepodlieha asovm zmenm. Skuton gramatiky jednotlivch prirodzench jazykov sa na vzjom lia, napr. v tom, do akej m iery intruktvne, priezrane ved k logickej truktre, priom sa as od asu menia a neriadia sa iba plnenm informanej funkcie jazyka. Gramatiky prirodzench jazykov podliehaj zmenm v zvislosti od najrozlinejch okolnost, nevynmajc mdne vrtochy, vplyv radnckych jazykovch nvykov i zlozvykov a pod. Tieto zmeny gramatickch pravidiel sa mu kodifikova na zklade veobec nej dohody m omentlne rozhodujcej asti (nie nutne najpoetnejej) jazykovedcov a presadzuj sa cez uenie na kolch a prostrednctvom stelesnenej gramatiky v produkcii masmdi (cez hovoren slovo v telev zi, rozhlase, a cez psan slovo v novinch, asopisoch), prostrednctvom dotaznkov a krsnej literatry. Pravidl formlne budovanch jazykov, ktor uruj, ktor zreaze nia zkladnch symbolov s sprvne utvoren formuly, nazvame utv rajce alebo forman pravidl. Jonathan Swift opisuje v Gulliverovch cestch lagadsk akadmiu, v ktorej profesor Vevedec zostrojil stroj, pomocou ktorho aj najnevedomej, ale dostatone trpezliv lovek s trochou telesnej nmahy me psa knihy filozofick, bsnick, prvnick, matematick a teologick, bez akejkovek pom oci ducha alebo nejakho tdia. Stroj jednoducho postupne kombinuje zo vetkch slov slovnka, zadanch vo vetkch sp soboch, pdoch, resp. asoch, ich rozlin kombincie - vety. V dnenej dobe by podobn objav bol v princpe ahko realizovaten na elektro nickch potaoch. M to vak hiky: pri realizcii prvej aj druhej va

rianty tohto objavu vak popri gramaticky sprvnych kombincich vy produkuje stroj zahu gramaticky nesprvnych zmtench kombinci slov, ie neupotrebiten balast; zo zlomku gramaticky sprvnych kombi nci (potau zrejme meme zada program tak, aby produkoval iba gramaticky sprvne kombincie) by vak stroj nevedel rozhodn, ktor vety s zaujmavejie, informatvnejie, ktor menej a ktor s z tohto hadiska skoro bezcenn nemaj skoro iadnu vpovedn hodnotu a o ktorch prenesene hovorme, e s bezobsan. O vpovednej hodnote vety sa bez pouitia ducha zrejme ned kvalifikovane rozhodn. Samozrejme. Swift to uvdzal skr ako skvel ukku toho, o sa dnes nazva patafyzika. Podobn vahu o produkovan textov, ale z pohadu tatistiky, vyslovil posk spisovate J. Lem, ke kontatoval, e je nenulov (kladn) prav depodobnos toho, e nejakm nhodnm procesom generovania reazcov znakov nejakej abecedy me vznikn presne tak postupnos postupnos t znakov, ktor je zachyten v najvej encyklopdii - vo vye dvadsa zvzkovej encyklopdii Encyclopaedia Britanniea, ie poas dostatone dlhho asovho seku sa to me nhodou sta. Inak povedan, nejak opica nhodnm ukanm do psacieho stroja, bez toho, aby vedela, o pe, me napsa akkovek uen knihu a to aj encyklopdiu Britannica. Samozrejme, mus by dostatone trpezliv, o by predpokladalo, e bude i vemi, vemi, vemi, ..., vemi dlho. My nebudeme produkova vety i formuly takmto bezduchm spsobom, ale cez krajinu logickch entt - forml - budeme cestova tak, e si budeme vma iba tie, ktorch vpovedn hodnotu naa logick fantzia dostatone ocen.

5.5.3.2. Pravidl logickho odvodzovania Pri vstavbe jazyka PL meme alej pokraova v zsade dvoma postupmi - axiomatickou alebo pravidlovou metdou. A) axiomatick metda spova v tom, e niektor formuly z mnoiny forml jazyka PL (JPL) prehlsime za aximy - zkladn logicky pravdi v tvrdenia; alej vezmeme niektor sprvne pravidl odvodzovania jed nch forml z druhch za zkladn. Tieto zkladn pravidl odvodzova

nia (usudzovania) i transforman pravidl uruj, e z nejakch fo r m l ako prems bezprostredne vyplva in form ula ako zver. Dkazom bude konen postupnos forml, priom kad formula postupnosti je aximou alebo bezprostredne vyplva z predchdzajcich forml prostrednctvom jednho zo zkladnch pravidiel odvodzovania. D kaz sa vzahuje na posledn formulu postupnosti forml - hovorme, e je dkazom tejto formuly. Dokzaten formuly nazvame teormami (axi my meme povaova za teormy, ktorch dkaz sa sklad iba z jedinho riadku - samej aximy). Axiomatick metda je najrozrenejia a znma z Euklidovej geometrie, poda oho ju filozofi aj nazvali m etda more geometrico. Ak sa buduje formalizovan jazyk pre ely niektorej vedeckej discip lny, tak sa obohat slovnk jazyka o pecilne termny. alej sa popri lo gickch aximach ako zkladn vezm aj tzv. postulty - v danej oblasti pravdiv tvrdenia, v ktorch vystupuj pecilne termny a ktor pecifi kuj tto vedeck oblas, ale nemusia plati v inch oblastiach. V aritme tike by to boli napr. zkony pre jednotliv zkladn aritmetick opercie (napr. komutatvnos, asociatvnos, distributvnos stavania i nsobe nia a pod.). Tieto postulty, ktor sa tie niekedy nazvaj aximami, u nepatria k samej logike - s mimologickej (ale nie nelogickej) povahy. Take v takchto systmoch sa rozliuj logick aximy a mimologick aximy - tzv. postulty. B) Pravidlov metda spova najm vo vylenen niekoko mlo sprvnych zkladnch pravidiel odvodzovania (usudzovania). To, o sme povedali o dkaze pri axiomatickej metde zostva v platnosti s tm rozdielom, e nemme iadne aximy a nie kad form ula v dkazovej postupnosti je teormou, hoci posledn formula dkazovej postupnosti (pri priamom dkaze) ou urite je. Dkaz nejakej form uly, t.j. toho, e vypl va z uritch prems, je vlastne rozloenie, transformcia prechodu z pre ms na zver na postupnos iba bezprostrednch krokov poda zkladnch alebo skr odvodench pravidiel z form l, ktor su premisami, a na fo r mulu, ktor j e zverom. Pre ely logickej analzy prirodzenho j azyka m axiomatick met da urit nevhody voi pravidlovej metde: udia sa skr dohodn na pravidlch sprvneho usudzovania (pravidlch hry), ako na nejakch ve

nch pravdch, zachytench v aximach. Ben sudky nerobme tak, e by sme vychdzali z nejakej mnoiny axim a z nej pom ocou pravidel odvodzovali zver. Skr vychdzame z nejakch znmych (vyslovench alebo asto aj zamlanch) tvrden ako prems, ktor v danej vahe spolu s ostatnmi posluchmi povaujeme za pravdiv a opierajc sa o zklad n pravidl usudzujem e na zver, ktor m z prem s logicky vyplva. Kee v benom ivote intuitvne pouvame skr spolon sbor zklad nch sprvnych pravidiel ako nejak ostro vylenen m noinu axim, uprednostnme pravidlov metdu, hoci sa neskr uke, e mnoh logic k aximy (nie postulty) sa daj ahko preformulova na pravidl odvo dzovania a naopak, take rozdiel medzi uvedenmi metdami nie je vbec priepastn. Za zkladn sprvne pravidl, t.j. tak, e pravdivos prems zabezpe uje svojou logickou truktrou pravdivos zveru, vezmeme tie, ktor sa v prirodzenom jazyku bene pouvaj, a preto takto budovan logick systm nazvame systm prirodzenej dedukcie (modern systmy priro dzenej dedukcie sformulovali v roku 1934 nezvisle: nemeck logik a matematik G. Gentzen (1909 - 1945) a posk logik S. Jakowski (1906 a 1965)). Neformlne meme zachyti zkladn pravidl sprvneho usu dzovania nasledovne (priom budeme hovori najm o vlastnostiach indi vdu, ale tieto pravidl platia aj pre vzahy medzi indivduami, o budeme vyuva pri ich ilustrcii na prkladoch): (1) Pravidlo konkretizcie - ak kad predmet m nejak vlastnos, tak tto vlastnos m aj ubovon alebo celkom urit predmet. Napr. ak kad lovek je smrten., tak aj ubovon lovek aj celkom urit - napr. Sokratesje smrten. (V prirodzenom jazyku meme rozdiel medzi vz namami vrazov ubovon a kad opsa takto: vrazom ubovon, ak kovek mme na zreteli bliie neuren jeden predmet z uritej oblasti, priom nezle na vbere tohto predmetu', vrazom kad mme na zreteli skr to, o sa tka vsledku vetkch vberov z predmetov uritej oblasti, a tm pdom vak tie nezle na niektorom jednom vbere predmetu. Tento rozdiel m v jazyku PL najm technick opodstatnenie; toto sa bude tka aj inch pravidiel, pokia sa v ich tan bud vyskytova niektor z tchto vrazov). (2) Pravidlo univerzlneho zoveobecnenia (univerzlnej abstrakcie)

- ak ubovon predmet m nejak vlastnos, tak kad predmet m tto vlastnos. Napr. ak ubovon predmet je toton sm so sebou, tak kad predmet je toton sm so sebou. (3) Pravidlo existennho zoveobecnenia (existennej abstrakcie) ak nejak vlastnos m ubovon alebo celkom urit predmet, tak exis tuje (aspo jeden) predmet, ktor tto vlastnos m. Napr. ak M esiacje obenicou Zeme, tak existuje predmet, ktor je obenicou Zeme. (4) Pravidlo partikularizcie - ak existuje (aspo jeden) nejak pred met, ktor m urit vlastnos, tak celkom urit predmet m tto vlast nos. Napr. ak nejak predmet je tvrd ako korund, tak Hviezda Afrikj' (najv rezan diamant na svete, ktor zdob britsk korunovan kleno ty) je tvrd ako korund. Sprvnos zkladnch pravidiel, a tm aj vetkch dkazov uskutone nch iba pomocou nich, nezvis od empiricky zistitench faktov. Zabez peenie korektnho postupu od prems k zveru sa opiera: A) o pochopenie dvoch zkladnch nedefinovatench logickch kvalt - Pravdy a Nepravdy (shlasu no i plat a neshlasu nie i neplat) ktormi ohodnocujeme vroky. Tieto dva zkladn pojmy maj sman tick povahu a patria do metajazyka, v ktorom hovorme o objektovom jazyku PL. Pravidl odvodzovania meme definova bez pouitia akchkovek smantickch pojmov - iba syntaktickmi prostriedkami metajazyka, pri om pravdivostn hodnoty sa povaovauj za arbitrrne postulovan objekty (bez priamej vzby na ben smanticky zakotven pojmy pravdivosti, resp. nepravdivosti). Vstavba formalizovanho jazyka vlu ne syntaktickmi prostriedkami - redukciou smantiky na ru syntaktiku umouje maximlnu presnos. Neskr sa vak ukzalo, e da za tto presnos zaplatme na inom mieste, kde sa predsa len preval potreba smanticky zakotvench poj mov: ak budujeme bohatie jazyky vlune syntaktickmi prostriedkami, tak niektor smanticky pravdiv tvrdenia s v takchto jazykoch nedok zaten prostriedkami tohto jazyka, resp. metajazyk, v ktorom je rmcova n objektov jazyk, mus by bohat ako tento objektov jazyk - pln redukcia smantiky na syntaktiku j e .mon iba oddalovanm smantickej zakotvenosti do bohatieho metajazyka i metametajazyka at. Tento

problm vak v svojej hbke a rke presahuje n rmec zujmu - je zna ne komplikovan, no napriek tomu sa v poslednej kapitole8k tejto otzke predsa len vrtime; B) o pochopenie logickej truktry prems a zveru, ktor je dostatone priezrane zachyten v ich zpise - v skladbe zkladnch symbolov slov nka, bez ohadu na to, o konkrtne oznauje to-ktor meno (t-ktor mimologick kontanta). i v danej vahe oznauje kontanta a Sokrata alebo Cicerna a prediktov symbol F mnoinu filozofov ale mnoinu prvnikov, je pre vyplvanie jedno, avak v celej vahe mus t-ktor kon tanta alebo symbol oznaova stle to ist (neme v niektorej premise oznaova kontanta a Sokrata a v zvere sudku Cicerna). To, i zver vyplva z prems, meme uri u z logickej truktry prems bez toho, aby sme poznali, o presne oznauje a a F. Rozumie logickej truktre vak predpoklad, e rozumieme vetkm pecificky logickm vrazom (logickm kontantm), ktor v premisch vystupuj. Toto rozumenie logickm kontantm opierame o predteoretick osvojenie si toho, o vyjadruj v prirodzenom jazyku, o vak v samom logickom systme meme jednoznane a dostatone presne zachyti pra vidlami, poda ktorch z pravdivosti forml nejakej truktry meme stanovi pravdivosti formuly istej truktry. To znamen, e ak u rozu mieme zkladnm smantickm pojmom Pravda a Nepravda, resp. po jmom pravdiv vrok, nepravdiv vrok, tak vieme zmysel ostatnch logickch kontnt jednoznane reprezentova sborom formlnych pravi diel manipulcie s jazykovmi symbolmi. V pozad takchto formlnych pravidiel manipulcie so symbolmi je vak rovina logickch kontrukci a ich truktr. K sprvnym vsledkom vlastne dospievame vaka tomu, e manipulcia so symbolmi ikonick verne zodpoved istej logickej kon trukcii, hoci sa meme tvri, e sa zaoberme vlune symbolmi. For mlne pravidl zaobchdzania so symbolmi s zleitosou jazykovej konvencie v ovea menej miere ako gramatick pravidl prirodzench jazykov: meme si slobodne vybra z variety symbolov, ale ich spjanie mus sledova lniu logickej kontrukcie; slobodne meme vybera iba
8 K tomuto problmu sa vzahuj aj niektor vahy v X. doplnku O vlastnostiach logickch systmov a formalizovanch teri.

z minimlne tylisticky odlinch zachyten, ktor vak jednoznane reprezentuj rovnak logick stavbu. Ak pojmy Pravdy a Nepravdy nepostulujeme, ale ich chpeme ako zkladne smatick pojmy (metajazyka), pravidl odvodzovania, presne vzat, u nie s definovan isto syntaktic kmi prostriedkami a nemali by sme ich zaraova pod syntaktiku. Avak toto lenenie m siln tradciu, a preto sme sa ho drali aj my. V tejto tra dcii sa pravidl odvodzovania stanovuj isto syntaktickm postupom, take vrazy premisa, bezprostredne odvodzova, zver maj iba ten vz nam, ktor im je udelen sammi pravidlami odvodzovania. Slovnk jazyka spolu s utvrajcimi (formanmi) a odvodzovacmi (transformanmi) pravidlami (prpadne logickmi aximami) tvor pri mitvnu bzu logickho systmu. Potiato bolo skmanie v kompetencii logickej syntaktiky (presnejie elementrnej logickej syntaktiky). Zada nm primitvnej bzy logickho systmu budovanie jazyka ete neskonilo, pretoe sme zatia zskali iba neintepretovan logick kalkul. Zostva nm explicitne uri, o oznauj jednotl iv zkladn mimologick sym boly (v prpade kontnt), ak je obor premennosti premennch a o ozna uj alebo ak hodnoty nadobdaj sprvne utvoren kombincie zklad nch symbolov - formuly.

5.5.4. Interpretcia9 logickho kalkulu

Intepretova kalkul meme dvoma spsobmi: A: 1) stanovme veobecn rty interpretcie, ktor nezvisia od faktov a ktor vyrastaj z logiky, na ktorej je cel jazyk PL zaloen. Tu po zvo len univerza vahy vysvetlme pojem ohodnotenia premennch a s jeho pomocou urme lohu premennch;
9 Vraz interpretova sa nielen bene, ale i vo filozofii pouva skr v inom vzname ako v tom, o ktorom budeme hovori v svislosti s logickm kalkulom; jeho ben vznam spova v bliom i jasnejom vysvetlen toho, o bolo vyjadren zloenm vrazom resp. spova vo vyjadren pvodnej my lienky v jazyku so slovnkom, osvojenm danm spoloenstvom, prpadne jednotlivcom (v jeho idiolekte); poda nho pojiminterpretcie je takto vraz u interpretovan rovnako, ako s u interpretovan vetky vrazy uritho dobudovanho jazyka - napr. niektorho prirodzenho jazyka.

2) presne urme, ktor indivdu s oznaen tmi-ktormi indivduovmi kontantami a ktor mnoiny indivdu, resp. relcie indivdu s oznaen tmi-ktormi prediktovmi symbolmi. Takmuto priradeniu hovorme smantick alebo interpretan funkcia. Takto by sme zskali jeden formalizovan jazyk. B: stanovme iba veobecn rty inteipretcie, ktor meme priradi k logike; vysvetlme pojem, ohodnotenia premennch a lohu premen nch v zloench vrazoch - formulch PL. Neurme iadnu konkrtnu smantick (interpretan) funkciu, ale iba veobecn princpy skladob nosti, t.j. princpy toho, o oznauje zloen vraz v zvislosti od toho, o oznauj jeho podvrazy alebo inak: ak hodnotu nadobda dan vraz v zvislosti od hodnoty podvrazov; hodnota tchto podvrazov bude zvisie od hodnoty ich zloiek a po zkladn symboly, o zachy tme rekurzvnou definciou. o presne oznauj mimologick kontan ty, ponechme otvoren a v prpade potreby pre t-ktor vahu to dopl nme. To znamen, e nebudeme skma jedin jazyk, ale cel varietu jazykov, ktor maj t ist logiku (primitvnu bzu logickho systmu) a lia sa iba univerzom a konkrtnymi hodnotami smantickej funkcie pre zkladn mimologick symboly. Vhodou tohoto druhho postupuje, e takto smanticky nie plne dobudovan jazyk meme detailnejie intepretova poda potreby v sla de s rozlinmi prirodzenmi jazykmi, a kee logika tchto jazykov bude t ist, sta urobi jeden jedin dkaz pre vetky rozlin sudky, ktor s utvoren poda tej istej schmy, hoci patria do rozlinch jazykov. ie takto cesta zabezpeuje ekonomickos v dokazovan mnohch sudkov jednm postupom, ktor ich sumarizuje v dkaze jednej logickej schmy s rovnakou logickou truktrou, ako maj tieto sudky. Od veobecnch smantickch pravidiel, ktor rmcovo uruj inter pretciu, oakvame, e zabezpeia, aby zver sprvneho sudku bol vdy pravdiv, ak s pravdiv premisy. Pri axiomatickej vstavbe formalizova nho jazyka sa ete vyaduje, aby aximy boli logicky pravdiv, t.j. prav div pri kadej intepretcii. Takto interpretcie nazvame adekvtnymi interpretciami a iba tie ns bud zaujma.

5.6. Jazyk prediktovej logiky prvho rdu

Jazyk prediktovej logiky obsahuje iba niekoko druhov zkladnch znakov, priom jeho gramatika - as logickej syntaktiky (tzv. elemen trna syntaktika) je oproti gramatike prirodzench jazykov ovea jedno duchia - d sa zachyti niekokmi definciami. Ide o definciu sprvne utvorenho vrazu, definciu zkladnch odvodzovacch pravidiel spolu s metapravidlami tvorenia dkazov a metapravidlami dosadenia a nahradenia. Jazvk PL i e uren: 1.Slovnkom elementrnych vrazov, ktor obsahuje 1. 1.Logick symboly a) symboly individuovch premennch - x , y, z; x ]t x,, Xi,... b) symboly vrokovch premennch - p, q, r; p|5 p2, p3,... c) znaky logickch spojok , a, v, >, <e>; d) znaky kvantifiktorov - V, ; 1.2. Mimologick kontanty (ktor pecifikuj ten-ktor jazyk) a) symboly pre predikty: jednoargumentov-- F, G, H; F 1 , Fj, F3 ,...; dvojargumentov - R2, S2, T2, ...; R2 , R2 , R2,...; viacargumentov - Rn , S", T",...; R , R, R",...; b) indivduov kontanty - a, b, c ; a|5 a2 , a3 , ... 1.3.Pomocn symboly: znaky avej a pravej ztvorky - (,). 2.Elementrnou logickou syntaktikou - prehadnou sstavou utv rajcich a odvodzovacch pravidiel spolu s metapravidlami dosadenia a nahradenia a tvorenia dkazov. Pomocou utvrajcich pravidiel zo zkladnch sprvne utvorench vrazov utvrame nov sprvne utvoren vrazy. Tto as syntaktiky ur uje, ako sa sprvne utvraj formuly jazyka PL (JPL), ktor s zoveo becnenm analgom oznamovacch viet prirodzenho jazyka. Defincia formuly jazyka PL: i) vrokov premenn (p, q, r , ...) s atomme formuly JPL; ii) ak P je w-my prediktov symbol a vrazy t , t2,...,tns indivduo v premenn alebo indivduov kontanty, tak vraz (^, t2 ,...,tn ) je atommou formulou JPL; iii) ak vraz A je formulou JPL, tak vraz iA je formulou JPL;

iv) ak vrazy A, B s formuly JPL, tak vrazy (A B), (A v B), (A B), (A<-B) s formulami JPL; v) ak vraz A je formulou JPL, tak vrazy (Vt)A, (Bt)A s formuly JPL; vi) formulou JPL je iba vraz, ktor vznikne konenm potom poui t pravidiel i)-v ).1 0 Poznmka: Jazyk PL bol objektom naej pozornosti - objektovm ja zykom; definciu formuly JPL sme vymedzili v jazyku, ktorho vrazy oznaovali op vrazy jazyka, a nie indi vdu, vlastnosti a vzahy, ako je to zvyajne v prirodzenom jazyku. Takto jazyk, ako sme u skr uvied li, nazvame metajazyk. V metajazyka okrem opisnch mien vrazov jazyka PL sme pouili aj polotun psmo, m sme ich odlili od vrazov objektovho jazyka, ktor oznauj; v neposlednom rade sme pouili autonymne symboly pre spojky a kvantifiktory. Defincia formuly JPL zachytva spsob kontruovania zloench for ml z jednoduchch forml, resp. jednoduchch - atommych forml. Ide o tzv. induktvnu alebo rekurzvnu definciu; rekurzvne defincie sa hojne pouvaj v matematike, logike a programovan. V alom texte ak nebude hrozi nedorozumenie - budeme niektor hromadiace sa ztvor ky kvli jednoduchosti vynechva, alebo prpadne kvli prehadnosti pouijeme aj in typ ztvoriek; rovnako budeme vynechva horn indexy pri prediktoch, ak bude ich mos zrejm.

1 0 Ztvorky v defincii formuly PL vo vraze P(t, t2, ...,t ) a vo vrazoch jazyka PL rovnakho typu neplnia iba lohu lenenia textu, ale symbolizuj pri funkcionlnom vklade toho, Co vyjadruj predikty, aj zkladn operciu - aplikciu funkcie na argum ent/y ; pouitie ztvoriek iba na lenenie textu je v princpe eliminovaten z jazyka PL (nahraditen inm zpisom), toto druh pouitie ztvoriek (alebo s nm analogick zpis - naprklad obyajn kladenie vrazov veda seba (juxtapozcia) pri zpisoch matematickch funkci: vo vraze sinx juxtapozcia vrazu sin a vrazu x symbolizuje aplikciu funkcie na argument, ktor je hodnotou premennej) u nie je z jazyka PL eliminovaten a sm pojem aplikcia fukcie na argument je v metajazyku pri takomto funkcionlnom vklade vznamu prediktov zkladn a nie je v om definovaten.

Ilustrcia pouitia defincie formuly JPL: Poda bodu i) defincie formuly JPL (Def.FJPL) vrazy p, q, r s formuly JPL; poda bodu ii) Def.FJPL vrazy F(a), F(x), R(a,b), R(x,y) at. s formuly JPL; poda bodov i), ii), iii) a iv) Def.FJPL s vrazy iq, (p- -iq ), ,,-iG(x), (G(x) >(F(x)), (G(b)->F(a)) a pod. formuly JPL; poda bodov i), ii), iii), iv) a v) Def.FJPL. s napr. vrazy (Vx)F(x), (Vx)p, (Vx)(G(x) >(F(x)) formulami JPL, priom trochu nezvyajn vraz (Vx)p sa svojimi monmi hodnotami neli od vrazu p, ibae m nadbyton zloku (Vx)\

5.7. K orektn dosadenie za prem enn

Predtm, ako si presne stanovme odvodzovacie pravidl PL, ktor zodpovedaj pravidlm logicky sprvneho odvodzovania, potrebujeme si bliie opsa pomocn pojem korektnho doadenia. Dosadenm rozumieme vo veobecnosti nejak operciu, ktorou tm, e v nejakom vraze JPL dosadme za von premenn na kadom mieste jej vskytu vraz rovnakej syntaktickej kategrie, vznikne op vraz JPL; vraz, ktor vznikne dosadenm, oznauje alebo nadobda rovnak prav divostn hodnotu ako pvodn vraz. Prklad 1.: (12) (3 x )x je odlin od> kde x,y s indivduov premenn s rovnakm oborom premennosti (dajme tomu, e je to mnoina ud), priom x je vo vraze (12) viazanou premen nou a j je vonou premennou. Vraz (12) nadobda pravdivostn hodnotu Pravda, ak existuje aspo jedno ohodnotenie premennch tak, e hodnota x je odlin od hodnoty v. Ak dosadme za von premenn y ubovon indivduov kontantu, napr. at (t.j. meno nejakho indivdua), pravdivost n podmienky vrazu (12) sa nezmenia - nadobda pravdivostn hodnotu Pravda, ak existuje aspo jedno ohodnotenie tak, e hodnota x je odlin od hodnoty y, t.j. od ar

Ak by sme vak za viazan premenn x dosadili naprklad premen y , tak by vznikol vraz s inmi pravdivostnmi podmienkami: (13) (Hx) y je odlin od y pretoe pri iadnom ohodnoten premennej y nie je vraz (13) pravdiv (presne: ak by sme zaviedli identitu = do PL5tak PL-zkonom by bolo tvr denie (Vx)(x = x), t.j. iadne x nie je netoton so sebou, odlin od seba). Ak by sme do vrazu (12) dosadili za obe premenn - za viazan i za von - rovnak indivduov kontantu, napr. a2, tak by sme zskali vraz (14) (Hx) a2je odlin od a2 ktor, ak odhliadneme od nadbytonho vrazu (Hx), meme povao va za nepravdiv vrok. Prklad 2.: Vrokov vraz Niekto je otcom y-ona meme v PL pre psa ako vraz: (14) (Hx) x je otcom y o po prijat adekvtnych postultov, postihujcich povahu vzahu by otcom, by bol pre univerzum ud vdy pravdiv vraz - kad lovek m otca. Ak za von premenn dosadme indivduov vraz otec x- (otec in divdua x), tak zskame vraz (15) (Hx) x je otcom otca x ktor je pre univerzum ud a vzhadom na povahu vzahu by otcom nepravdiv pre vetky hodnoty premennej x (niekto neme by vlastnm dedom). Uvedomme si, e takmto nekorektnm dosadenm sme na mies te, kde vystupovala von premenn, obdrali vraz, v ktorom sa premen n stala po dosaden viazanou. Pouenie z tchto nekorektnch dosaden meme zosumarizova.

Podmienky korektnho dosadenia: 1. Dosadzujeme iba za von premenn. 2. Na kadom mieste vskytu vonej indivduovej premennej, za ktor dosadzujeme, dosadzujeme vdy ten ist vraz. 3. Dosadzovan vraz mus by tej istej syntaktickej kategrie ako pre menn, za ktor dosadzujeme (v naom prpade ide o kategriu indivduovch vrazov) 4. iadna von premenn v dosadzovanej formule sa nesmie sta via zanou premennou vo vsledku dosadzovania. Presnejie: Vo vraze A nememe dosadi za premenn u indivduov vraz (kontanta alebo premenn) , v ktorom m vskyt premenn w, ak vraz A obsahuje ako svoj podvraz vraz (Vw) B alebo (3w) B a wje vo n premenn vo vraze B. Dohoda: Vraz A (u/t) je vsledok korektnho dosadenia vrazu t za premenn u. Inak: Formula A(uZt) vznikne z formuly A dosadenm vrazu t za von premenn u vtt formula A(u/t) vznikne z A dosadenm toho istho vrazu t na kad miesto vskytu premennej u, ktor je v A von, pokia u vo vraze A nevystupuje v dosahu kvantifktora, ktor viae premenn, kto r vystupuje ako von premenn v dosadzovanom vraze t.

5.8. Zkladn pravidl odvodzovania v PL

Podobne, ako sme niektor jednoduch sprvne pravidl usudzovania vzali ako zkladn, nedokzaten vo vrokovej logike, zoberieme nieko ko mlo pravidiel odvodzovania ako zkladn aj v PL. Budeme dva prednos termnu odvodzovanie pred termnom usudzovanie vade tam, kde je v popred technick strnka dokazovania a manipulcia s vrokov mi vrazmi, v ktorch vystupuj premenn - t.j. s formulami; pri usudzo van mme na zreteli skr manipulciu s postupnosami konkrtnych v rokov najm prirodzenho jazyka, ktor (postupnosti vrokov) vyjadruj sudky. Za (deduktvne) sprvny sudok budeme povaova zrejme kad, kto

r bude utvoren poda nasledujcej schmy: ak kad indivduum z univerza vahy m nejak vlastnos, tak tto vlastnos m aj ubovon ale bo celkom urit indivduum. O rozdiele medzi ubovonm a kadm sme u hovorili a iba pripomenieme, e m najm technick opodstatnenie v jazyku PL. Toto zkladn pravidlo volme pravidlo konkretizcie alebo technickejie pravidlo odstrnenia veobecnho kvantifktora a jeho metajazykov formulciu, resp. formulcie v jazyku PL zazname takto : 1. Pravidlo konkretizcie (odstrnenia veob. kvantifktora - OV) Schma pravidla (v metajazyku); (Vn)A A(u/t) Prklady poda tejto schmy v jazyku PL (Vx)F(x) (Vx)F(x) (Vx)F(x) (Vx)(Vy)R(x,j/) (Vx)p F(x) FO) F(a) R(,b) p Prklad sudku, ktor m rovnak logick truktru ako pravidlo kon kretizcie: Kad lovek je cicavec Tento lovek je cicavec Prklady pravidla konkretizcie ako metajazykovej schmy sme formu lovali iba pre predikty, ktor v jazyku PL vyjadruj vlastnosti, resp. binrne vzahy - 1.j. iba pre jedno-me a dvoj-me predikty; kvli jedno duchosti aj alej budeme v odvodzovacch pravidlch hovori predovet km o jedno- a dvojargumentovch prediktoch a nimi vyjadrench vlast nostiach, resp. vzahoch, priom sa vak vetky odvodzovacie pravidl daj rozri aj na viacargumentov predikty a nimi vyjadren vzahy. Preto budeme niekedy predpoklada, akoby toto rozrenie bolo uskuto nen. 2.Pravidlo univerzlneho zoveobecnenia (zavedenia veobecnho kvantifktora - ZV): Ak ubovon predmet m nejak vlastnos, tak kad predmet m tto vlastnos; resp. ak ubovon dvojica predmetov je v nejakom vzahu, tak kad dvojica predmetov je v tomto vzahu.

Schma pravidla: B (premenn u nie j e vonou premennou v B) A(u) (Vu)A Technick tanie: ak z vrazu B, v ktorom u nie je von, meme odvodi (z neho vyplva) vraz A, v ktorom sa premenn u vyskytuje vo n, tak z A meme odvodi (Vu)A. Prklady poda tejto schmy: F(x) Rfcj-Q_______ S(xx X1 , ...,x ) ____________________ (Vx)F(x) (Vx)(Vy)R(x,>') (VxlX if x j . . . (Vxi)S ix l,Xr X3, - , x ) 3. Pravidlo existennho zoveobecnenia (pravidlo zavedenia exis tennho kvantifktora - Z3): Ak nejak vlastnos m ubovon alebo celkom urit predmet, tak existuje aspo jeden predmet, ktor tto vlast nos m; ak v nejakom vzahu je ubovon alebo celkom urit w-tica predmetov, tak existuje aspo jedna urit n-tica predmetov, ktor je v tomto vzahu. Schma pravidla (v metajazyku): A(u/t) (Bu)A Prklady tejto schmy v jazyku PL F(x) (3x)F(x) FQQ (3x)F(x) F (a) (3x)F(x) R(a,b) (3x)(3>-)R(x,j) P (3x)p

______ S(x;, x2, x3, x ) _______ (3;)(J . . . (Bxii)Sixr, ,x )

4. Pravidlo partikularizcie (odstrnenia exist. kvantifktora 0 3 ) Ak existuje nejak predmet, ktor m urit vlastnos, tak celkom ur it predmet m tto vlastnos, resp. ak existuje nejak w-tica predmetov, ktor je v nejakom vzahu, tak celkom urit -tica predmetov je v tomto vzahu (podobne, ako pri vrazoch ubovon a kad, je rozdiel medzi

vrazmi nejak a celkom urit opodstatnen technickmi potrebami od vodzovania, nie iba ich odlinm pouvanm v prirodzenom jazyku). Schma pravidla: (3u)A A(Wt) Prklady poda tejto schmy v jazyku PL (3x)F(x) F(a) (3x)(3y)R(x,y) R(a,b) (Bxr)(Eix2 ).. .(Bxffix,, xf x ..., x ) S(a;, a a3, ..., a j

Indivduov vraz t, resp.vrazy indivduov kontanta a a dvojica indivduovch kontnt (a,b), resp. w-tica indivduovch kontnt (aj5 a2, aj5..., a j vystupuje v dkaze prvkrt. Pri dkazoch musme najprv poui pravidlo 0 3 a potom pravidlo OV (ak sa pouije tvar OV s indivduovou kontan tou). Prklad chybnho pouitia 03:
(16) Niektor obyvatelia Bratislavy maj 90 rokov (17) Niektor obyvatelia Trnavy maj 90 rokov (18) Celkom urit oban a Bratislavy aj Trnavy m 90 rokov (3x)(B(x)a S(x)) (3x)(T(x)aS(x)) B(a)AT(a)AS(a)

Poznmka: Zostvajca as elementrnej logickej syntaktiky - pravid l tvorenia dkazov (v zjednoduenej podobe) a pravidlo nahradenia - je uveden v doplnku III. s nzvom Pravidl tvorenia dkazov.

5.9. Ohodnotenie prem ennch

Vo vrokovej logike sme pracovali s vrokovmi premennmi a pojem ohodnotenia premennch bol v ich prpade jednoduch, pretoe oborom premennosti vrokovch premennch bolo iba dvojprvkov univerzum {0,1}. Aby sme prstupnm spsobom vysvetlili pojem ohodnotenia premen nch pre indivduov premenn, budeme predpoklada, e univerzom va

hy bude aksi mikrouniverzum U, ktor obsahuje iba dva prvky U={a,b}. Indivduovch premennch x f xf X 3,... bude spotatene neko nene vea (toko, koko je prirodzench sel). Prvky univerza meme usporiada do rozlinch spotatene nekonench postupnost (sekvenci) - napr: a,b,a,b,a,b,... b,a,b,b,a,a,b,b,... a,a,a,a,b,a,b,b,... kde indivdu s na rozlinch miestach (pozcich) - maj rozlin vskyty. Takchto rozlinch postupnost prvkov univerza je i v prpa de dvojprvkovho univerza nespotatene nekonene vea. Vo veobec nosti meme kad takto postupnos vetkch prvkov univerza znai a,& 2, a3 ,.. kde a. je indivduum na /-tom mieste vskytu danej postupnosti. Vetky premenn meme takisto usporiada do (spotatene neko nenej) postupnosti, napr. tm, e ich tie oslujeme - x x 2, Xj,..., priom x zna premenn na /'-tom mieste danej postupnosti. Kadej takejto po stupnosti vetkch premennch meme jednoznane priradi nejak po stupnos indivdu.

Ohodnotenie (valucia) je jednoznan priradenie prvkov nie ktorej postupnosti vetkch indivdu indivduovm premennm (ka dej premennej x. je priraden prvok z univerza, ktor je na /-tom mieste danej postupnosti indivdu). Nazname naprklad tri ohodnotenia - valucie V 1, v2 , V3 (univerzum U={a,b}): v. V1 X 1-> a X 1-> a x ,- > a x2-> b x2 -> a x. -> a x3 -> b x3 -> a x -> a X4 - > b x5->a X5 -> a
J* t . V C T * Hodnoty premennch pri rozlinch ohodnoteniach - valuciach v za peme takto:
AI 'X *

X I *

V1 (X1 )=a V1 (X2 )=b V1 (X3 )=a

V2 (X1 )=b v2(x2 )=a v2(x3 )=b

V3(X1 )=a v3(x2 )=a V3(X3 )=a

Vskyt premennej vo vraze ovplyvuje jeho hodnotu naprklad nasle dovne: Ak sa vo vraze vyskytuje nejak von premenn, tak jeho hodno ta zvis od konkrtnej valucie - nadobda hodnotu v zvislosti od hod noty premennej pri tejto valucii. Napr. ak F s hokejsti a a oznauje P. Bondm a b M. Martikna, tak vrokov forma F(X1 ) pri valucii V 1(V 1 (X 1) - a) nadobda pravdivostn hodnotu Pravda a pri valucii v2 (V 2(X 1) = b) nado bda. pravdivostn hodnotu Nepravda.

5.10. Sm antick - interpretan funkcia

Smantika je vo veobecnosti teria vznamu vrazov jazyka - skma, o vrazy jazyka oznauj, prpadne o vyjadruj. lohou smantiky je naprklad uri, ako zvis denott zloenho vrazu od denottov jeho zloiek - napr. ako zvis denott zloenho vrazu Napoleon prehral bitku pri Waterloo od denottov jednotlivch podvrazov Napoleon, prehral ........bitka pri Waterloo. Intuitvne je smantick vzba aksi kd, kde gramaticky sprvne utvo renm jazykovm vrazom je priraden to, o reprezentuj tieto vrazy a o si odovzdvame pri jazykovej komunikcii. Naui sa nejak jazyk predpoklad naui sa urit systm kdov. Jednotliv prirodzen jazyky s zo smantickho hadiska vlastne rozlin systmy kdovania toho istho - tch istch vznamov, prostrednctvom viac alebo menej rozli nch slov (prbuzn jazyky maj mnoh kdy - najm ich fonetick strn ku - rovnak i blzke). Vkladov slovnky nm zachytvaj takto jed notliv systmy kdovania, priom pomocou zkladnch nedefinovanch kdov (takto kdy v jazyku PL zachytva smantick funkcia) a pravidiel oznaovania s uren vetky ostatn kdy. Interpetcia jazyka je osi ako kompletn kd vetkch - zkladnch aj zloench (sprvne utvorench) vrazov jazyka. Prekladov slovnky zas deifruj jeden systm kdov pomocou druhho systmu kdov. Takmto slovnkom je napr. aj slovnk

slovensko-anglick, anglicko - slovensk, i slovnk z anglitiny do mor zeovky. V kapitole 4. sme povedali, e zmysel (vznam) vrazu zachytva sp sob danosti predmetu, spsob vylenenia predmetu, ktor je jeho denot tom, resp. prvkom denottu (designt). Mnoh vrazy v prirodzenom jazy ku, hoci vyjadruj rozlin vznamy, mu oznaova rovnak denott. Na zaiatku kapitoly o prediktovej logike sme si povedali, e v jazyku PL budeme zva abstrahova od roviny vznamov, zmyslov vrazov, a po zornos sstredme najm na denotty, ktor s tmito vrazmi oznaen. Prijat idealizan predpoklad, e to, o vrazy zastupuj, si meme jed noznane reprezentova prve denottmi tchto vrazov, nm v mnohom uahuje al postup. Bezproblmov pouitie takejto idealizcie m svoje hranice a pre smantick analzu prirodzenho jazyka sa uke ne skr ako znane obmedzen. Take v slade s tmto idealizanm zjedno duenm indivduov kontanty, ktor plnia lohu vlastnch mien indivdu a s uritmi obmedzeniami i lohu jednoznanch opisov indivdu, ozna uj indivdu z univerza vahy; predikty, ktor vyjadruj vlastnosti, oznauj mnoiny tch indivdu, ktor vykazuj ten-ktor atribt-vlastnos; predikty, ktor vyjadruj vzahy, oznauj relcie, t.j. mnoiny usporiadanch -tc indivdu, ktor spaj tie-ktor vzby. Take smantick alebo interpretan funkcia I prirauje vzhadom na dan univerzum U: 1) indivduovm kontantm prvky univerza U - indivdu, o bu deme znai l(a.); 2) jednoargumentovm prediktom podnmoiny univerza U, t.j. mnoiny indivdu (I(F.));

3) viacargumentovm prediktom mnoiny usporiadanch -tc indivdu, t.j. relcie indivdu (I(R")).

5.11. Interpretcia
Pravidl interpretcie vrazov formlne budovanho jazyka s ure n prijatou logikou (primitvnou bzou logickho systmu) a zvisia vo veobecnosti od univerza vahy a od smantickej - interpretanej

funkcie. Konkrtna intepretcia Ije uren neprzdnym univerzom U a s mantickou (interpretanou) funkciou I - I = (U, I). Preto ak smantick funkcia I prirauje vrazom af Ff R',..., R", v prslunom porad indivdu t. z U, mnoiny P.ako podmnoiny U, binrne relcie P 2 , ..., n-me relcie P", tak interpretcia / je vlastne uren mnoinou (U, t , P., P.2 P.); vrazy a, Ff R ",..., Rj"v prslunom porad sa teda vlastne stali menami indivdu t., mnon P., binrnych relci P , ..., w-mych relci P . Interpretova nejak vraz logickho kalkulu znamen priradi mu hodnotu uren danou interpretciou (pri valucii v), preto meme pojem intepretcie " pre formuly PL definova cez pojem hodnota formuly ... pri intepretcii a valucii, kde tri bodky bud nahraden nejakou formu lou PL: vraz ,,H1J ...] budeme ta ako hodnota vrazu ...priin tepre tcii I a valucii v alebo skrtene hodnota vrazu ...p r i valucii v, pri om sa m na zreteli, e hodnota vrazu je vdy vzahovan k nejakej in tepretcii I. Veobecn urenie toho, ak je hodnota formuly jazyka PL pri intepretcii 1 a valucii v, je trochu komplikovan a urobme to rekurzvnou definciou pomocou urenia hodnoty zloench vrazov v zvislosti od hodnoty podvrazov a po urenie hodnoty tch vrazov, ktorch hod nota je uren priamo valuciou (univerzom U) a smantickou funkciou I. Predtm, ako uvedieme definciu pravidiel interpretcie i smantic kch pravidiel oznaovania, sa poksime na prkladoch ozrejmi pojem hodnota formuly ... pri interpretcii I a valucii v: i) Vraz F(x) nem pravdivostn hodnotu, ale ju nadobda v zvislosti od toho, ktor mnoinu indivdu oznauje predikt F a od konkrtnej valucie, ktor uruje hodnotu vonej premennej. Napr. ak univerzum vahy je mnoina ud a F oznauje mnoinu pleatch indivdu, tak v prpade, e premenn x pri valucii V1nadobda hodnotu a, ktor povedzme ozna uje S. Chruova, nadobudne vraz F(x) pravdivostn hodnotu Pravda; ak

" V rozlinch diskusich - napr. filozofickch - je predmetom zujmu (ako sme u uviedli) in pojem interpretcie, a to ten, ktorm mme na zreteli dodaton vklad textu (hovorenho prejavu alebo inho zznamu komunikcie). Takto text je vak formulovan pomocou vrazov, ktor s v naom slova zmysle u interpretovan, resp. vrazov, ktor patria do nejakho jazyka, ale nie do neinterpretovanho kalkulu.

pri valucii V 2nadobudne premenn x niektor z hodnt b, c, ktor v uve denom porad oznauj W.Churchilla, S. Gorbaova, nadobudne vraz F(x) op pravdivostn hodnotu Pravda. Ak pri valucii v3nadobudne pre menn x hodnotu d, ktor povedzme oznauje Viktora Klimu, tak vraz F(x) nadobudne hodnotu Nepravda. ii) Skmajme rozlin intepretcie nasledujcej formuly PL:
( 1)

(Vx)(3y)(F(x)

(GO)

R(x,>))

Nech I1 je uren nasledovne: smantick funkcia prirauje prediktu F mnoinu ud, prediktu G mnoinu plant Slnenej sstavy a prediktu R relciu obyvate planty ... Pri danej interpretcii vraz (1) nadobda, pravdivostn hodnotu Pravda, pretoe naozaj pre kadho loveka existuje nejak planta, ktorej je obyvateom. Uvaujme nejak odlin interpretciu tej istej formuly - naprklad interpretciu I2 , ktor je uren nasledovne: F je mnoina ud, G mnoina ttov a R relcia obyvate krajiny ... Je zrejm, e i pri takejto interpret cii je hodnotou vrazu (1) pravdivostn hodnota Pravda, pretoe kad lovek je obyvateom nejakej krajiny. Skmajme interpretcie formuly, ktor vznikne iba modifikciou p vodnej - zmenou poradia kvantifiktorov. (2 )(3y)(Vx)(F(x) -> (GCv) R(x,v)) V prpade interpretcie I1nadobudne vraz (2) hodnotu Pravda, pretoe naozaj existuje planta (Zem), ktorej je kad lovek obyvateom. V prpade intepretcie I2vak vraz (2) nadobudne hodnotu Nepravda, pretoe nie je pravda, e existuje krajina, ktorej obyvatemi by boli vetci udia.

Pravidl interpretcie prediktovho kalkulu meme zhrn nasle dovne: A) indivduov premenn nadobdaj hodnoty z neprzdnej mnoiny indivdu, ktor je univerzom U; B) vrokov premenn nadobdaj ako hodnotu jednu z pravdivos-

nch hodnt Pravda (1), Nepravda1 2 (0) (t.j. valucia v(p.) = 1 alebo valucia v(p.) = 0); C) hodnota forml jazyka PL pri interpretcii 1=(11, t., P., P.2 ,..., Pi")) a ohodnoten v je uren takto: i) H1 Jp.] = v(p.) (hodnota vrokovej premennej je uren jej valuciou); ii) Hlv[F.(a.)] = 1 (Pravda) vtt I(a.) je prvkom I(Fi) (indivduum t. je prv kom mnoiny P. alebo indivduum t. m vlastnos P); iii) H ^ X R ^ a , ^ , a n )] = 1 vtt usporiadan -tica (!(a^, I(a2 ),..., I(an )) je prvkom I(R"), t.j. usporiadan -tica (tiS X 2, . . . , t n) je pivkom relcie P. alebo je vo vzahu P") ; iv) HjJF.(x.) j = 1 vtt vfc) je prvkom I(F.) - premenn x. nadobda pri valucii v ako hodnotu indivduum t., v ktor m vlastnos P.: r v) HJ R .n (x;, x2 , ..., x )] = 1 vtt usporiadan w-tica (v(x;),v(x2 ),..., v(xj) je prvkom I(R n ) - jednotliv premenn pri ohodnoten v nadobdaj ako hod notu v porad indivdu t]5 X 2, . . .,tn , ktor s vo vzahu P."; vi) HlvH A ] = 1 vtt H J A ] = 0; vii) HJ A a B] = I VttH1JA] = I a H1JB] = 1; viii) H L [AvB] = 1 vtt H'V [A] = 1 alebo H, [B] = 1; ix) H J A B] = 1 vtt H1JA] = 0 alebo H1JB] = 1;

1 2Zkladn logick kvality Pravda a Nepravda nemaj v jazyku PL meno, pretoe ich berieme ako zkladn, nedefinovaten smantick pojmy metajazyka. Tak to bolo u v prpade vrokovej logiky. Pravda a Nepravda tvoria obor premennosti vrokovch premennch a vrokov vrazy z jazyka PL (t.j. objektovho jazyka) ich nadobdaj ako hodnoty v zvislosti od valucie a interpretcie; pri isto syntaktickom prstupe bvaj tieto pojmy jednoducho postulovan ako zkladn metajazykov entity; Frege ako platnsky realista by odmietol postulovanie takchto entt - poda neho ony jestvuj; Frege ich jednoducho zaradil ako dva zkladn logick objekty - das Wahre a das Falsche veda indivdu do univerza vahy (Grundgesetze, s. 7). A. Tarski zas definoval pojem pravdivosti pomocou smantickho pojmu spania, ktor sa takto chpal ako zkladnej pojem.

x) H JA *B ] = 1 vtt H J A ] = 1 a H J B ] = 1, alebo H1JA] = 0 a H J B ]= 0 ; xi*) ak formula A neobsahuje iadnu von premenn, tak HiJ(Vxi)A] = H JA ] (denott vrazu (V x)Aje ten ist ako denott vrazu A); xi**) ak formula A neobsahuje premenu x ako von, tak H1J(V x)A ] = HlvJA] pri kadej valucii v* vetkch vonch premennch formuly A, ktor sa od valucie v odliuje nanajv hodnotou v*(x.); xi***) ak premenn x. je jedinou vonou premenou formuly A, tak H J(V x)A ] = I VttH1JA j= I pre kad hodnotu premennej x.; xi****) ak premenn x je jedinou vonou premenou formuly A, tak H1 J(Vyi)A] = HivJAjpri kadej valucii v* vonej premennej xp ktor sa od valucie v odliuje nanaj v hodnotou v*(V); Posledn tyri pravidl oznaovania s len pecilnymi pravidlami predchdzajcich pravidiel a pravidla, ktor znie nasledovne: xi) H1 [(Vxi)A] = 1 vtt HlvJ A ]=1 pri kadej valucii v*, ktor sa od valucie v odliuje nanajv hodnotou v*(x.) (tj. pri kadej valucii v* vetkch vonch premennch formuly A je HlvJA] = 1); xii) H1J(Vx)A] = 0 vtt aspo pri jednej valucii v*, ktor sa od valu cie v odliuje nanajv hodnotou v*(x.), je HlvJA] = 0; xiii) H1J(Bx)A] = 1 vtt HlvJA] =1 aspo pri jednej valucii v*, ktor sa od valucie v odliuje nanajv hodnotou v* (x). Z uvedenej - mono trochu dlhej, ale na pochopenie nie a tak akej - defincie hodnoty forml jazy ka PL pri intepretcii Ije zrejm, e pri zisovan pravdivostnch hodnt forml je dleit, i formuly obsahuj von vskyt nejakej premennej alebo nie. Ak formula neobsahuje von vskyt iadnej premennej, tak hovorme, e formula je uzavret - je vro kom. Hodnota uzavretej formuly pri nejakej interpretcii nezvis vbec od konkrtnej valucie v.

5.12. Pravdiv verzus logicky pravdiv

Na zklade pojmu interpretcie forml jazyka PL meme presne defi nova niektor dleit pojmy : 1. Formula A je pravdiv pri interpretcii I vtt HlvJA] = 1 pri kadej valucii v*. 2. Formula A je logicky pravdiv vtt A je pravdiv pri kadej interpre tcii. 3. Formula B logicky vyplva z forml A 1 , A2 , A3 , ..., Abvtt formula B je pravdiv pri kadej interpretcii, pri ktorej s pravdiv formuly

A3 , ..., An .

4. Formula A je logicky ekvivalentn s formulou B vtt pre kad in terpretciu I plat: Hlj [A] = Hlj [B], Z uvedench definci je zrejm rozdiel medzi pojmami pravdiv formula a logicky pravdiv formuLa: nejak formula je pravdiv v zvislosti od interpretcie, avak hodnota logicky pravdivej formuly (tautolgie) nez vis od iadnej konkrtnej interpretcie, a preto nenesie iadny empirick obsah - iadnu empirick informciu a zvykne sa kvli tomu hovori, e je bez zmyslu (v doslovnom preklade ,^mysIuprzdna), hoci nie je vbec nezmyseln. To ist plat aj o kontradikcich - logicky nepravdivch for mulch - ich hodnota nezvis od iadnej konkrtnej interpretcie. V terii modelov a niekedy aj v logike sa pouva miesto vrazu in terpretcia jazyk a vraz model jazyka a miesto form ula ja zyka j e pravdiv pri interpretcii spojenie formula jazyka je platn v mode li. Kee teria sa tu chpe ako urit mnoina forml nejakho jazyka, tak miesto vrazu interpretcia terie sa pouva vraz model terie, priom modelom terie je tak interpretcia jazyka terie, pri ktorej s platn (pravdiv) vetky aximy a postulty terie. Take defincii fo r mula jazyka j e platn v terii vtt form ula j e pravdiv p ri kadej inter pretcii terien zodpoved defincia formula je platn (pravdiv)

v terii vtt formula je platn v kadom modeli terie.

l3Akjazyk terie neobsahuje iadne mimologick kontanty (teria je bez postultov), tak ide vlastne iba o logick systm a vraz formula pravdiv pri kadej interpretcii terie je ekvivalentn vrazu logicky pravdiv fo rm u la - ide o tautolgiu danho systmu.

PL poskytuje jemnejiu analzu prirodzenho jazyka ako vrokov logika, pretoe na rozdiel od vrokovej logiky, v ktorej je pravdivostn hodnota zloenho vroku uren pravdivostnmi hodnotami jednodu chch vrokov, ktor s u nerozloiten - u nemaj logick truktru, PL skma zvislos pravdivostnej hodnoty jednoduchho vroku od toho, o reprezentuj jeho nevrokov podvrazy, t.j. od toho, o prediktom a indivduovm vrazom prirauje smantick funkcia. Pravdivostn hod nota jednoduchho vroku v PL vo veobecnosti zvis od toho, o repre zentuj jeho zloky (predikty a indivduov vrazy). Naprklad z dvoch nasledujcich vrokov (1)Milan Kako je poslanec parlamentu SR. (2) Milan Kako je znmy slovensk herec. meme vo vrokovej logike v prpade ich pravdivosti usdi na pravdi vos ich konjunkcie, t.j. e (3) Milan Kako je poslanec parlamentu SR a je znmy slovensk herec ale nememe z nich usdi na pravdivos vroku (4) Niektor znmi slovensk herci s poslancami parlamentu SR PL - vyplvanie zachyt i tie prpady, ktor vrokov logika nezist zo truktry vrokovch forml, pretoe vzah prediktovo-logickho vypl vania sa opiera aj o vntorn truktru inak jednoduchch vrokovch forml, t.j. o ich kontrukciu z prediktovch symbolov, indivduovch kontnt, indivduovch i vrokovch premennch a kvantifiktorov.

5.13. R ovnocennos vrazov vo vrokovej a v prediktovej logike

Vo vrokovej logike s rovnocenn - logicky ekvivalentn tie formuly (prpadne vroky), ktor nadobdaj rovnak pravdivostn hodnoty pre vetky hodnoty vrokovch premennch, t.j. ich tabuky maj rovnak vsledn stpce pravdivostnch hodnt. Naprklad vroky (5) Ak pr, tak s ulice mokr (6) Nepr alebo s ulice mokr s rovnocenn, pretoe logick schmy, poda ktorch s utvoren, s lo gicky ekvivalentnmi formulami (pri kadej valucii vrokovch premen nch je formula (p >q) rovnocenn s formulou (-ipvq), t.j. ekvivalentnos tchto forml nezvis od ohodnotenia vrokovch premennch a je logic km zkonom. Jednotliv formuly nie s pri kadej interpretcii pravdiv, ale pri kadej intepretcii nadobdaj rovnak hodnotu: obe nadobdaj pravdivostn hodnotu Pravda alebo obe nadobdaj pravdivostn hodnotu Nepravda. V prediktovej logike bude plati okrem rovnocennosti na zklade vrokovo-logickej ekvivalencie i nov rovnocennos (ekvivalentnos) forml a poda nich utvorench vrokov, ako napr.: (7) iadny logik nespadol z neba (8) Neexistuje logik spadnut z neba Vroky (7) a (8) maj rovnak logick truktru ako prediktovo-logicky rovnocenn formuly, o zistme analzou ich pravdivostnch podmienok po prepise do jazyka PL: (7*) (Vx)(L(x)~> - , Nr (X)) (8*) -i(3x)(L(x) N(jc)) PL-ekvivalencia forml, poda ktorch s utvoren uveden vroky, sa d v PL dokza zo zkladnch pravidiel sprvneho odvodzovania. Pri tch

intepretcich, pri ktorch je vrokov vraz (7) pravdiv, je pravdiv aj vraz (8) i obrtene - pri tch intepretcich, pri ktorch je pravdiv (8*), je pravdiv aj (7*). Pouenie: Nie kad PL-ekvivalencia je aj vrokovo-logickou ekviva lenciou, hoci kad VL-ekvivalencia je PL-ekvivalenciou.

5.14. O dvoden pravidl a zkony PL

Ilustrujme si PL-vyplvanie dkazom sprvnosti sudku zo zaiatku kapitoly: sudok sudkov schma (1) Vetky kovy s vodie elektrickho prdu (Vx)(K(x) V(x)) (2) Koruna uhorskho kra j e zo zlata Z(a) (3) Zlato j e kov__________________________ (Vx)(Z(x)- K (x)) (4) Koruna uhorskho kra j e vodi el.prdu V(a) priom predikty K, V 1 Z oznauj v prslunom porad mnoinu kovov, mnoinu vodiov elektrickho prdu, mnoinu zlatch predmetov a indivduov kontanta a oznauje korunu uhorskho kra. Na zklade zklad nho pravidla konkretizcie (OV) (o plat pre kad indivduum, to plat aj pre indivduum a) meme premisy(l) a (3) upravi: (5) (K(a) V(a)) (6) (Z(a) K(a)) V nasledujcom kroku pouijeme pravidlo modus ponens na formuly (6) a (2) a zskame: (7) K(a) Op pouijeme pravidlo modus ponens, a to na formuly (5), (7) a dosta neme singulmy vrok : (8) V (a)

poda ktorho koruna uhorskho kra je vodi elektrickho prdu, ie tento dkaz stanovuje nielen sprvnos sudku zo zaiatku kapitoly, ale sprvnos kadho sudku, ktor je utvoren poda uvedenej sudkovej schmy, priom symboly K, V , Z a a by mohli by celkom inak intepretovan. Nasledujce odvoden pravidl a zkony bud formulovan zva pre jednomiestne (singulme) predikty, ktor vyjadruj vlastnosti. plne analogick pravidl a zkony vak platia aj pre viacmiestne predikty, kto r vyjadruj vzahy, a itate si ich tam, kde ich neuvedieme, urite ahko dopln poda vzoru prvch pravidiel.

Zkon negovania veobecnho kvantifktora 5. NV

-,(V jc )F(X) <-> (3x)-,F(x)

N ieje pravda, e kad indivduum m vlastnos F vtt existuje indiv duum, ktor nem vlastnos F. Nech univerzum vahy pre nasledujce prklady, pokia neuvedieme inak, bude mnoina ud, konkrtnym prpa dom tohto zkona je napr.: Nie je pravda, e kad lovek je beloch vtt existuje lovek, ktor nie je beloch. Pre binrne predikty: <Vx)(Vy)R(x,y) <-> (3x)(3y)-^R(x,y) Pre w-me predikty:
-'(Vjfi)(Vx2) . . .( )(;,? .. ., )<>(3,)(3_,). . .( ^ - , ^ : . . j )

Dohoda: miesto vrazu (Vx)(Vy) budeme psa skrtene (Vx,y), resp. miesto vrazu (Vxi)(Vx2 ) 1^(Vxn ) vraz (VxijX2 , ... ,xj) a miesto vrazu (3x)(3y) budeme psa vraz (3x,y), resp. miesto vrazu (3x;)(3x j . . .(3xn ) vraz (Bxi,X2 ,... ,xJ; tieto definin skratky sa pouvaj obvykle aj v ma tematike.

Zkon negovania existennho kvantifktora

6. ZNB

i(3x)F(x) <h> (Vx)-iF(jc)

To, e nie je pravda, e existuje indivduum s vlastnosou F, je logicky ekvivalentn s tm, e iadne1 4 indivduum nem vlastnos F. Prklad: Neexistuje lovek s desiatimi hlavami vtt iadny lovek nem desa hlv. Pre M-me predikty: -^(Bx,^cf
..

.j;J T ix i^ 2 , ...,X j

( V x irK2 , . ..^cJ-TriXr

X2 , --rO

Zkon nahradenia veobecnho kvantifktora existennm a ne gciou 7. NaVB

(Vx)F(x) < -> ~i(3x) iF(x)

Kad indivduum ma nejak vlastnos vtt neexistuje indivduum, kto r nem tto vlastnos. Prklad: Kad lovek m ed mozgov kru vtt neexistuje lovek bez edej mozgovej kry.

Zkon nahradenia existennho kvantifktora veobecnm a ne gciou 8. Na3V

(3x)F(x) <-> -,(Vx)--,F(x)

To, e existuje indivduum s nejakou vlastnosou je logicky ekvivalent n s tm, e nie je pravda, e iadne indivduum nem tto vlastnos.

1 4 Ako sme u spomnali pri aristotelovskej logike, v slovenine vo veobecnom zpornom vroku miesto vrazu kad (morfologicky ide o kvantitatvne vymedzovacie zmeno) sa pouvaj popierace zmen iaden, nijak, z logickho hadiska vak oba tieto vrazy reprezentuj veobecn kvantifktor a nimi pvodne indikovan zpor iba literrne zdrazuje zpor vyjadren asticou pri slovese alebo jeho predponou.

Prklad: Existuje lovek s absoltnou pamou vtt nie je pravda, e iaden lovek nem absoltnu pam. Poznmka: Tieto zkony zachytvaj urit komplementmos ve obecnho a existennho kvantifktora - umouj plne nahradi (defi nova) jeden kvantifktor pomocou druhho (a negtora) - v jazyku PL by stailo vzia ako zkladn iba jeden z nich. Avak kvli prehadnosti vzby na prirodzen jazyk sa ber oba ako zkladn, m sa vak niektor zkladn pravidl stvaj nadbyton (bu pre veobecn kvantifktor, ak by sme ako zkladn vzali iba existenn kvantifktor, alebo opane) a sstava zkladnch pravidiel nespa poiadavku nezvislosti. To ist meme teda vyjadri pozitvnym spsobom tak, e budeme hovori, e vetky predmety maj nejak vlastnos, alebo negatvnym spsobom tak, e neexistuj predmety, ktor ju nemaj. Negatvny spsob vpovede, ktor je reprezentovan druhmi zlokami uvedench zkonov, sa stal benm literrnym ornamentom, ktor akoby bol menej kategoric k a spoloensky uhladenej. Pre zapamtanie: jeden kvantifktor me me nahradi druhm tak, e pred neho i za neho (pred formulu) dme ne gtor: (V jc ) ...<- -i (:) - i...; (3x )...< -> - i (Vjc ) - i... Pravidlo rozloenia veobecnho kvantifktora na zloky implik cie 9. RVZI
(V jt)( F(Jt) -> G(jc)) (Vjr)F(X) - > (V jc)G(X)

Ak; pre kad indivduum plat, e ak m urit jednu vlastnos, tak m urit druh vlastnos, tak; ak kad indivduum m prv vlastnos, tak kad indivduum m druh vlastnos. Konkrtne pre univerzum U ivochov nech F je mnoina eliem a G mnoina cicavcov je zrejm, e z toho, e Kad elma j e cicavec, vyplva, e Ak kad ivoch j e el ma, tak kad ivoch j e cicavec (zver je pravdiv, pretoe implikcia O 3* 0 je pravdiv). Obrten pravidlo vak neplat: nech F je naprklad mnoina stavovcov a G mnoina cicavcov, tak plat implikcia Ak kad ivoch j e stavovec, tak kad ivoch j e cicavec (implikcia 0 >0 je pravdiv), ale neplat, e Kad stavovec j e cicavec.

Pravidlo rozloenia veobecnho kvantifktora na zloky ekviva lencie 11. RVZE

(VjcXF(x)
(V jc) F ( x)

G(x)) (Vx)G(x)

Ak; kad indivduum m urit vlastnos vtt m urit druhu vlast nos, tak; kad indivduum m prv vlastnos vtt kad indivduum m druh vlastnos.

Zkon rozloenia veobecnho kvantifktora na zloky konjun kcie 12. RVZK

(Vjc)(F(jc)
a

G (x ))

<- ((Vx)FQc) a (V x )G (x ))

Prklad: Kad lovek m schopnos myslenia a ctenia vtt kad lo vek m schopnos myslenia a kad lovek m schopnos ctenia.

Pravidlo rozloenia existennho kvantifktora na zloky konjun kcie 13. R3ZK (Bx)(Fjx) a *))___ (Bx)F(x) a (3x)G(x)

P: Ak; existuje indivduum, ktor je maliarom a bsnikom, tak; existuje indivduum, ktor je maliarom a existuje indivduum, ktor je bsnikom.

Pravidlo vylenenia veobecnho kvantifktora pred disjunkciu 14. VVD

(Vjc)F(X)
v

(V x )G (x )

(Vx)(F(x) v G(x)) P: Ak; kad cicavec m mliene azy alebo kad cicavec je vajcorod, tak; kad cicavec m mliene azy alebo je vajcorod. (Premisa je

pravdiv, pretoe jej prv zloka je pravdiv (na zklade defincie cicav ca, kee vtkopysk je vajcorod cicavec, zver nielen vyplva z premisy, ale jeho druh zloka m naozaj zmysel). Obrten pravidlo neplat: z toho, e kad lovek je muom alebo enou, nememe sprvne usdi na zver, e kad lovek je muom ale bo kad lovek je enou.

Zkon rozloenia existennho kvantifktora na zloky disjunkcie 15. R3ZD

(3x)(F(x) v G(x)) *-> ((3x)F(x) v (3x)G(x))

P: Niektor lovek je zvistliv alebo neprajn vtt niektor lovek je zvistliv alebo niektor lovek je neprajn.

Zkon presunu veobecnho kvantifiktor na konzekvent impli kcie (Podmienkou je, e v antecedente nevystupuje premenn x ako vo n)
16. PVCI (Vx)(p
G ( jc>) <* (p - (V jc)G (X ))

P: Kad zviera, ak sa zablska, tak sa zakne vtt ak sa zablska, tak sa kad zviera zakne.

Zkon presunu existennho kvantifiktor na konzekvent impli kcie (Podmienkou je, e v antecedente nevystupuje premenn x ako von) 17.P3KI
()( G(x)) (p -> (3x)G(x))

18. (Vx)(G(x)-> p) p. presunu V na antecedent implikcie (PPVAI) (Vx)G(x) >p 19. (Vx)(G(x) p) < -> ((3x)G(x) > p) z. presunu V na antecedent implikcie (ZPVAI) 20. (3x)(G(x) >p) <-> ((Vx)G(x) > p) z. presunu 3 na antecedent implikcie (ZP3AI)

21. ((Bx)G(x) > p) pravidlo vylenenia 3 pred implikciu (PV31) (3x)(G(x) -> p) 22. (Vx)(p v F(x)) o ( p v (Vx)F (x)) z. presunu V na len disjunkcie (PVD) 23. (3x)(p F(x)) o - (p (3x)F(x)) z. presunu 3 na len konjunkcie (P3K)

Zkony pre formuly s viacermi kvantifiktormi

Zkon zmeny poradia veobecnch kvantifiktorov

24. ZPVV

(Vx)(Vv)R(JC 3 J) o

(V (V x )R (x ,_ y )

Zkon zmeny poradia existennch kvantifiktorov

25. 3

(3x)(3y)R(xj;) <-> (3>)(3x)R(xj/)

26. (3x)(3y)R(x,y)-~i(V x)(Vy)-iR(x,y) z. nahradenia existennch kvnt. V (Na33VV) 27. (Vx)(Vy)R(x,y)<-> -i(3x)(3y)-,R (x,y) z. nahradenia veobecnch 3(NaVV33) 28. Pravidlo zmeny poradia existennho a veobecnho kvantifik-

tora (ZP3V)
(3x)(V^)R(x,v) (Vj)(3x)R(x,v) P: Nech obor premennosti x s udia a y planty: Ak existuje tak pla nta, e kad lovek je jej obyvateom, tak pre kadho loveka existuje tak planta, e je jej obyvateom. Obrten schma vo veobecnosti ne plat - nech oborom premennosti x s tty a y udia: Z toho, e je pravda, e pre kadho obyvatea y exis tuje tak tt x, e je obyvateom ttu x , nevyplva, e existuje tt x tak, e kad lovek je jeho obyvateom.

Niektor alie zkony a pravidl PL platn iba pre jednoargumentov predikty: 29. (Vx)(3y)(F(x) - G(y)) (3y)(Vx)(F(x) -> G(y>) 30. (Vx)(3y)(F(x) G(y)) (3y)(Vx)(F(x) G(y))

5.15. Prklady a ich rieenia

Zapte v j azyku PL1: 1. Kad auto m svojho majitea (pouite ako predikty A (by autom), (by lovekom), M (by majetkom ...)). 2. N ie je tak jedlo, ktor by kadmu chutilo (C (by lovekom), Ch (chu ti ...), J (by jedlom)). 3. Kad m niekoho rd alebo niekoho nenvid (C, R, N). 4 .1 . Niekto dal Jlii kyticu (predpokladme, e darova a by obdarovan m e iba lovek (C) a predmetom darovania s iba veci (V); D (daro va ......... ), K (by kyticou), a (Romeo), b (Jlia)). 4. 2. Niekto dal Jlii nieo. 4. 3. Niekto dal niekomu kyticu. 4. 4. Niekto dal niekomu nieo. 4. 5. Romeo dal Jlii nieo. 4. 6. Romeo dal niekomu kyticu. 4. 7. Romeo dal niekomu nieo. 4. 8. Romeo dal Jlii kyticu. 4. 9. Niekto nedal Jlii kyticu. 4 .1 0 . Niekto nedal niekomu nieo. 4. 11. Niekto dal kadmu nieo. 4. 12. Kad dal niekomu nieo. 4 .1 3 . N ie kad dal kadmu nieo. 4. 14. Kad dal kadmu vetko. 4 .1 5 . Kad dal niekomu vetko. 5. 6. Kad fanik pozn zo svojho klubu vetkch hrov (F - by fani kom klubu ...,P -pozna..., K - by klubom, HK - by hrom klubu...). Zapte vrok a jeho negciu v jazyku PL tak, aby negtor vystupoval za kvantifiktorom: Niektor udia niektorch ud obdivuj, ale niektor vetkch zatracuj. (Univerzom vahy s udia, O - vzah ...obdivova..., Za - vzah ....za tracova...)

Zapte normy z prkladu 4. z asti Vrokov logika (str. 113) v ja zyku PLl Ako by ste dokzali platnos sudku, ktor sa poda A. de Morgana nedal dokza v aristotelovskom kategorickom sylogizme: Ak kad k je zviera, tak kad hlava koa je hlavou zvieraa. Ak nieo je asou nieoho inho a toto je telesn, tak aj tto as je tele sn. lovek j e telesn. Dua ie asou loveka. Dua je telesn. (as - vzah by asou..., L - vlastnos by lovekom, T - vlastnos by telesnm, D - vlastnos by duou). Zistite, i z prvho vroku logicky vyplva druh vrok: L Niekto kadho chvli pred niekm, ale nikoho nechvli pred niekm inm. II. N ie je tak, koho kad pred kadm chvli alebo pred nikm nechvli. Horka sa liei chladom Protikladn sa liei protikladnm; protikladom horky je chlad; teda pre dan horku je vhodn chlad. [Sextos Empirikos, Zklady pyrrhonskej skepsy II, 239]

Spravodliv je dobr
Spravodliv je mravn; ale mravn je dobr; teda spravodliv je dobr. [Sextos Empirikos, Zklady pyrrhonskej skepsy II, 163]

Bohatstvo je dobrom
,3ohatstvo je alebo dobrom, alebo zlom, alebo ahostajnou vecou, ale nie je ani zlom, ani ahostajnou vecou, teda je dobrom. [Sextos Empirikos, Zklady pyrrhonskej skepsy II, 13]

Nemonos pohybu poda Diodora Krona

Ak sa nieo pohybuje, pohybuje sa to na mieste, kde je, alebo na mieste, kde nie je. Tam kde je, sa nepohybuje: lebo ak je tam, tak tam ostva, ale ani na mieste, kde nie je, lebo kde nieo nie je, tam neme ani ni robi, ani ni podstupova. Teda ni sa nepohybuje.

Nie je pravda, e sa Boh star o vetky veci

Kto uznva existenciu boha, ten tvrd, e boh sa bu o veci vo svete sta r, alebo sa nestar, ak sa star, tak o vetky, alebo len o niektor. N o ak by sa staral o vetky, potom by nebolo ni zl, ani nijak neres vo svete. A le hovor sa, e vetko je pln zla. Teda nebudeme tvrdi, e boh sa star o vetky veci. [Sextos Empirikos, Zklady pyrrhonskej skepsy III, 9]

Rieenie:
1. (Vx)(A(x) > (3_y)((y) a M (x ,v ))) alebo logicky ekvivalentnou formulou: (Vx)(3j;)(A(x) >((y;)AM(x,y))). O ich ekvivalencii sa presvedme na zklade zkona presunu existennho kvantifktora na konzekvent implikcie. Z tejto formuly vyplva poda teormy (p > (qAr)) (pAq)-r)) aj formula, ktor je slabia: (Vx)(3>>)((A(x)a(Cv)) > M(x,j/)). Z tejto poslednej formuly vak iadna z prvch dvoch forml nevyplva, take adekvtny prepis tvoria iba prv dve formuly. 2. -.(Bjc) (J(x)

(V>>)((y)
a

Cli(x,y)) (z)
a

3. (Vx) ((x) > (3>',z)((y)

(R(x,y) v -,N(x,z))))

4 . 1 . (3x,z)(((x) a K(z)) a D(x,b,z)) 4. 2. (3jt,z)(((x) a V ()) a D(x,b,z)) 4. 3. (3x,y,z)(((x) a (y) a K(z)) a D(x,y,z)) 4. 4. (3x,y,z)(((;c) a (y) a V(z)) a ,,)) 4. 5. (3z)(V(z) a D(a,b,z)) 4. 6. (3y,z)(((y) a K(z)) a D(a,>',z)) 4. 7. (3y,z)(((y) a V( z)) a D(a,>,z)) 4. 8. (3z)(K(z) a D(a,b,z)) 4. 9. (3x,z)(((x) a K(z) a D(x,b,z)) 4. 10. (3x,y,z)((x) a (j -) a V(z)) a - , D (x,y,z)) 4 .1 1 . (Bx) {(x) a (Vy)['(y) -> (Bz) (V(z) a D(x,>,z))] } 4. 12. (Vx){(x) (3v;z)[((y) a V(z)) a D(x,b,z)]} (Vx) (3y,z) {(x) -* [((y) a V(z)) a D(x,b,z)]} 4. 13. -,(V x^){((.x) a (y)) -> (3z)(V(z) a D(x ,j ,z))} (Bx,7 ){( (x)a (y)) a - , (3z)(V(z) a D(xj>^))} . Slovne: Existuj tak dvaja udia, e prv nedal druhmu iadnu vec. 4. 14. (Vx,y,z)(((x) a (y) a V(z)) -> D (x ,y j)) 4. 15. (Vx){(x) -> (3>)[0;) a (Vz) (V(z) D (x ^ ) )] } 5. (Vx,y,z){(K(y)
a

F(x,y)

H(z:,y)) - P(x,z)}.

6. Zpis vroku: (Bx) (3y)0(x,y) A(Bz)(Vt)Za(z,t).

Negcia vroku: -i{(3x)(3y)0(x,y) A(Bz)(Vt)Za(z,t)}. pravy: i(3x)(3y)0(x,y) v ~-i(3z)(Vt)Za(z,t) negovanie konjunkcie (Vx) -i(3y)0(x,y) v (Vz) i(Vt)Za(z,t) negovanie exist., resp. ve obecnho kvnt. (Vx) (Vy) -i 0 (x ,y ) v (Vz)(Bt) - Za(z,t) negovanie exist., resp. ve obecnho kvnt.

Negcia vroku slovne: Nikto nikoho neobdivuje alebo kad niekoho nezatra cuje. (Pouitie zporu pred prsudkom, ktorho vlastn lexikalizovan vznam je u negatvny, v prpade, e k nemu nemme lex ikal izovan kladn vraz, a preto sa nememe zbavi jednho zporu, chpeme z hadiska predpisu pouvania popieracch zmen pri zpornom prsudku zrejme ako prsudok vlastne kladn (akoby dvakrt negovan), take nepo uvame popierace zmen, ale tzv. kvantitatvne vymedzovacie zmen (kad) alebo neurit zmen (niekto). 7. I. Aby sme normu (I) Emitent zodpoved za kodu, ktor vznikne uskutoovanm prem eny podoby cennho papiera, ibae ju spsobil niekto in zachytili adekvtne v PL1, musme si uvedomi, e je veobecnm tvrdenm, t.j. e sa tka kadho emitenta, kadej kody... Preto ju parafrzujeme nasledovne: (I*) Ak j e niekto emitentom a nieo j e kodou, ktor vznikne uskutoova nm premeny podoby cennho papiera, tak j e za u zodpovedn, ibae ju spsobil niekto in. Ak E je vlastnos by emitentom, S je vlastnos by kodou, ktor vznikne..., Z je vzah by zodpovedn za..., S je vzah spsobi..., je vzah by odlin od ...', tak normu meme zachyti nasledovne: (Vx)(Vy) {[(E(x) a (y)] [Z(x,y) (3z)(S(z,y) a x * z ) ] } . 7. 2. Aj normu (2) stny nvrh zanik, ak sa neprijal ihne, ibae z jeh o obsahu vyplva nieo in. najprv preformulujeme na vznamovo ekvivalentn, ale bliiu truktre, ktor vieme priezrane zachyti v P L l: (2*) Ak nieo j e stnym nvrhom, tak zanik, ak sa neprijal ihne, ibae z jeh o obsahu vyplva nieo in. Ak U je vlastnos by stnym nvrhom, Z je vlastnos by zaniknutm, P je vlastnos by prijatm ihne, V je relan vlastnos z obsahu... vyplva, e nezanik p o okamitom neprijat (toto posledn zjednoduenie je u znane skresujce a zrejme nerepektuje teoretickotypov charakteristiky zloiek

' V systme prediktovej logiky prvho rdu s identitou je vzah b yt toton s... logickou kontantou, a preto je vzah by netoton ..., resp. vzah by odlin od... definovaten pomocou negcie a totonosti (identity) - bliie o tom pozri v doplnku IX.

vznamu; ia, v PLl nemme na to vhodn prostriedky2), tak normu meme zachyti nasledovne: (Vx) {U(x) -> [(Z(x) < - -JP(x)) - -iV (x)]}. 7. 3. Ak p je vrok osobitn zkon ustanovuje nieo in, K je vzah by kupujcim..., M je vzah by majiteom..., LC Pje vlastnos by listinnm cennm papierom , P je vzah by predvajcim ..., P P je vzah ma prvo previes..., V je vzah v ase prevodu ... vie, e ... nem pr vo previes... (toto je op vemi skresujce zjednoduenie, pretoe postoje typu vie, e... nie s adekvtne reprezentovaten v extenzionlnej logike typu P L l), tak normu meme zachyti nasledovne: (Vx)(Vy)(Vz){[ p -> (LCP(y) a K(x,y)] - [(M(x,y) a -,PP(z,y))<- -,V (x, z, y)]}. Rieenia ostatnch prkladov ponechvame na itatea s upozornenm, e v niektorch prpadoch tto loha je splniten iba po vraznom, ba niekedy a skresujcom zjednoduen logickej truktry normy. 8. sudok meme zapsa v jazyku PL v nasledujcom tvare: Premisa: (Vx)(K(x) > Z(x)). A) Relan (vzan) vlastnos s nastenm pravm lenom - napr. by hla vou koa meme v propozcii vyjadri pomocou vzahu (byhlavou...) v konjunkcii s vlastnosou, ktor bude toton s pravm oborom relcie (byzvieraom) - tak sme to vlastne u robili aj v predchdzajcich prkla doch. V terii mnon tomu zodpoved Iema o tom, e ak jedna mnoina je podmnoinou druhej, tak aj zenia nejakej relcie na tieto mnoiny s vo vzahu podmnoiny. Analogicky to plat pre vzan vlastnos, ktor vznikla nastenm temmeho vzahu (napr.: da make mlieko, napsa milej list) : Zver: (Vx)(Vy) {(H(y,x) a K(x)) > (H (y,x) a Z(x))} (Pre kad x a pre kad y plat, e ak y j e hlavou x a x j e k, tak y j e hlavou x a x j e zviera) Dkaz: 1. (Vx)(K(x) > Z(x)) priamy predpoklad 2. i(Vx) (Vy) {(H(y,x) a K( x )) > (H(y,x) a Z(x))} nepriamy predpoklad 2 V tejto a podobnch normch je smantick loha spojenia nieo in a slova inak (pouitho nie vo vzname vrokovej spojky) zaujmav a netrivilna, hoci na prv pohad sa zd by vznam tchto vrazov jednoduch. Ide o anaforick (odkazujci na predchdzajci text) alebo kataforick (odkazujci na nasledujci text) vraz, ktorho pln vznam je spoluuren predchdzajcim, resp. nasledujcim textom. Bliie o jave anafory pozri naprklad [Gahr 2002a, 130 - 155]

3. (3x)(3y) -i{(H(y,x) a K(x)) -> (H(y,*) a Z(x)) [ 4. ,{(H(b,a) a K(a)) -> (H(b,a) a Z(a))} 5. (H(b,a) a K(a)) a (H(b,a) a Z(a)) 6. H(b,a) a K(a) 7. (H(b,a) a Z(a)) 8. H(b,a) 9. K(a) 11. K(a) > Z(a) 12. Z(a) 13. i H(b,a) -O K r o 9.
'ct'

ZNV (2.) 0 3 (3. x/a; y/b,) ZNI (4.) OK (5.) OK (5.) OK (6.) OK (6.) NK (7.) O V (l.) MP (11., 9.) OD (10., 13.) spor (8., 13.)

Prv premisa: Ak nieo je asou nieoho inho a toto je telesn, tak aj tto as je telesn (Vx)(Vy){[(as(x,y) a T(y)] - T(x)}. Druh premisa nehovor o niektorom konkrtnom loveku, e je telesn, ale zrejme to, e kad lovek j e telesn. (Vy)(L(y) >T(y)). Tretia premisa nehovor o niektorej jednej konkrtnej dui, e je asou jednho konkrtneho loveka, ale skr to, e kad dua j e asou nejakho loveka. Preto tto premisu zachytme nasledovne: (Vx){D{x) >(3y)(L(y)Aas(x,y))}. Zver je op zaman ako veobecn tvrdenie Kad dua j e telesn, o zachytme nasledovne: (Vx)(D(x) -*T(x)). Dkaz: 1. (Vx)(Vy){[(as(x,y) a T(y)] - T(x)} priamy predpoklad 2. (Vy)(L(y) ->T(y)) priamy predpoklad 3. (Vx) {D(x) >(3y)(L(y) a as(x,y))} priamy predpoklad 4. -n(Vx)(D(x) -T(x)) nepriamy predpoklad >T(x)) negovanie veob.kvantif. (4.) 5. (3x) -i(D(x) odstrnenie exist. kvantif. (5., x/a) 6. -i(D(a) ->T(a)) 7. D(a) a iT(a) negovanie implikcie (6.) 8. (Vy){[(as(a,y) a T(y)] T(a)} odstrnenie veob. kvnt. (1., x/a) 9. D(a) -^(3y)(L(y) a as(a,y>) odstrnenie veob. kvnt. (3., x/a) odstrnenie konjunkcie (7.) 10. D(a) 11. odstrnenie konjunkcie (7.) 12. (3y)(L(y) A as(a,y)) modus ponens (9., 10.) odstrnenie exist. kvnt. (12., y/b) 13. L(b) a as(a,b) 14. [(as(a,b) a T(b)] > T(a) odstrnenie veob. kvnt. (8., y/b) 15. L(b) odstrnenie veob. kvnt. (2., y/b) T(b)

N r >

odstrnenie konjunkcie (13.) modus ponens (15., 16.) odstrnenie konjunkcie (13.) zavedenie konjunkci (18., 17) modus ponens (14., 19.) spor (21., 11.) Dkaz je skonen, pretoe sme z prems a negcie zveru odvodili spor. Take z uvedench prems logicky vyplva zver, e kad dua je telesn.

16. 17. 18. 19. 20.

L(b) T(b) Cas(a,b) as(a,b) T(b) T(a)

10. Horka sa liei chladom

Pri preklade vrokov nesmieme zabudn na to, e tzv. popieracie zmeno nikto reprezentuje to ist ako kvantitatvne vym edzovacie zmeno kad s tm rozdielom, e sa viae na zporn prsudok, take symbolicky: I. (Bx) {(Vy)(Bz)Chv(x,y.z) a (Vy)(3t) -,Chv(x,y,t)} II. >(3y) (Vx) {(Vz)Chv(x,v,z) v (Vt) -,Chv(x,y,t)} (Poradie lenov vzahu by chvlen ...pred... nie je zameniten, preto aj prv len vzahuje v oboch formulch reprezentovan premennou x a druh premennou y, hoci gramatick podmet prvej vety je in ako podmet druhej vety). Upravujme prv vrok: I (3x) {(Vy)(3z)Chv(x,y,z) a (Vy)(Bt)-,Chv(x,y,t)} predpoklad 2. (Bx)(Vy){(3z)Chv(x,y,z) a (Bt) -,Chv(x,y,t)} z. vyle. V kvnt, pred konj. (1.) 3 (Vy) (3x) {(3z)Chv(x,y,z) a (Bi) ~,Chv(x,y,t)} prav. zmeny por. B a V kvnt. (2.) 4. -,(By) -,(Bx) {(Bz)Ch v(x,y,z) a (Bt) -,Chv(x,y,t)} zkon nahradenia VB (3.) 5. -,(By)(Vx) ,{(Bz)Chv(x,y,z) a (Bt)-,Chv(x,y,t)} zkon nahradenia BV (4.) 6. -,(By)(Vx) {-,(3z)Chv(x,y,z) v -,(Bt) -,Chv(x,y,t)} z. negovania konj. (5.) 7. -,(By)(Vx) {(Vz) -tChv(x,y,z) v (Vt) ,Chv(x,y,t)} z. neg. 3 kvnt. (6.) 8. -,(By)(Vx) {(Vz)-iChv(x,y,z) v (Vt) Chv(x,y,t)} z. dvojitej negcie (7.) 9. -T(By)(Vx) {(Vt) Chv(x,y,t) v (Vz) -iChv(x,y,z)} z. komutatvnosti disj. (8.) Vrok v riadku 9. je toton s vrokom II. a na vber premennch z a , ktor nem vplyv na interpretciu, o meme napravi vzjomnm nahradenm premen nch z a t; preto druh vrok logicky vyplva z prvho. 11. Pri tandardnom chpan univerza vahy (indivdua ako predmety z asopriestoru) a prediktov nad takmto univerzom (vlastnosti indivdu a vzahy medzi indivduami) by sme v PLl nevedeli zachyti uveden sudok, pretoe v tomto sudku sa nehovor o indivduch (i vykazuj nejak vlastnos, t. j. o hodnotch funkci), ale priamo o vlastnostiach (horka, chlad, t.j. o funkcich) a vzahoch medzi nimi (by protikladn

s..., t. j. o hodnotch funkci vyieho rdu). Kee zatia nemme vybudovan vhodn systm logiky, musme z pedagogickch dvodov odhliadnu od vyie spomnanej okolnosti a zjednoduen truktru sudku budeme reprezentova v PL1. Prv premisa: Protikladn sa liei protikladnm. (Vx,y)(Pr(x,y) L(x,y)) Pr - vzah by protikladn s ..., L - vzah liei... Druh premisa: Protikladom horky j e chlad. (Vx,y)((H(x) a CH(y)) - Pr(x,y)) H - vlastnos by horkou, CH - vlastnos by chladom Zver: Teda pre horku j e vhodn chlad.Tento zver meme preformulo va takto: Horka sa liei chladom. (Vx,y) ((H(x) ACH(y)) - L(x,y)) Dkaz: 1. (Vx)(Vy)(Pr(x,y) -> L(x,y)) 2. (Vx)(Vy)((H(x) a CH(y)) - Pr(x,y)) 3. - > ( Vx)(Vy)((H(x) a CH(y)) L(x,y)) 4. (3x) 1 (Vy)((H(x) a CH(y)) -> L(x,y)) 5. ~ '(Vy)((H(a) a CH(y)) - > L(a,y)) 6. (3yM (H (a) a CH(y)) - L(a,y)) 7. -i((H(a) a CH(b)) - > L(a,b)) 8. ((H(a) a CH ( b ) ) a i L (a,b ) ) 9. (H(a) a CH (b)) 1 0 . -iL(a,b) > L(a,y)) 11. (Vy)(Pr(a,y) 12. Pr(a,b) L(a,b) 13. (Vy)((H(a) a CH(y)) - Pr(a,y)) 14. (H(a) a CH(b)) Pr(a,b) 15. Pr(a,b) 16. L(a,b) Odpove: dokzali sme, e sudok je logicky sprvny

priamy predpoklad priamy predpoklad nepriamy predpoklad ZNV(3.) 0 3 (5., x/a) ZN3(5.) 0 3 (6., y/b) ZNI (7.) OK. (8.) OK. (8.) 0V (1 x/a) O V (ll., y/b) OV(2 x/a) OV(2 y/b) MP (14., 9.) MP (12., 15.) spor (16., 10.)

12. Spravodliv je dobr

Aj pri tomto sudku je otzne, i je adekvtne zachytiten v systme PL l. V rmci PLl sa mu asi najviac pribliuje zachytenie, v ktorom aj premisy aj zver bud veobecn tvrdenia, pretoe sa v nich nehovor o iadnom

konkrtnom indivduu (ani o konkrtnom skutku i udalosti). Takto parafrzovan sudok by znel: Vetko spravodliv je mravn; ale vetko mravn je dobr; teda vetko spra vodliv je dobr alebo ete bliie k prediktovej logike prvho rdu: Ak je niekto spravodliv, tak je mravn a ak je niekto mravn, tak je dobr, teda ak je niekto spravodliv, tak je mravn. Nech S je spravodliv, M je mravn a D je dobr. Potom meme zachyti sudok nasledovne: Prv premisa: Vetko spravodliv je mravn (Ak je niekto spravodliv, tak je mravn). (Vx)(S(x) - M(x)) Druh premisa: Vetko mravn je dobr (Ak: je niekto mravn, tak je spravodliv). ('VxVMCx') -> D( x ) i Zver: Vetko spravodliv je dobr OVkje niekto spravodliv, tak je dobi). (Vx)(S(x) D(x)) Dkaz: 1. (Vx)(S(x) M(x)) 2. (Vx)(M(x) - D(x)) 3. ~1 (Vx)(S(x) -> D(x)) 4. (Bx) -n(S(x) - D(X)) 5. ~i(S(a) -> D(a>) 6. S(a) a ,D(a) 7. S(a) 8. >D(a) 9. S(a) - M(a) 10. M(a) 11. M(a) -> D(a) 12. D(a) Dokzali sme, e sudok je logicky sprvny. 13. Bohatstvo je dobrom sudok je zachytiten u vo vrokovej logike a v nej sa d ukza, e je logicky sprvny. Pri takom zachyten sa vak strca jeden jeho aspekt, a to, e vetky premisy i zver s vlastne veobecnmi tvrdeniami podobne ako v prklade 11. Pre zpis tohto sudku v PLl plat obdobn zjednoduenie ako v prklade 10. Prv premisa: Bohatstvo j e alebo dobrom, alebo zlom, alebo ahostajnou

priamy predpoklad priamy predpoklad nepriamy predpoklad NV (3.) 0 3 (4., x/a) ZNI (5.) OK (6.) OK (6.) OV l.(x/a) MP (9., 7.) OV 2. (x/a) MP (11. 10.) spor (12., 8.)

vecou. A by bola zrejm predpokladan zaman veobecnos, m eme ju parafrzova nasledovne: A k je nieo bohatstvom, tak j e alebo dobrom, alebo zlom, alebo ahostajnou vecou. (Vx)(B(x)->(D(x) v v (Z(x) v v L(x)))). Pre vyluujcu disjunkciu plat podobne ako pre nevyluujcu disjunkciu zkon asociatvnosti, preto je jedno, ako lenme trojlenn disjunkciu. Druh premisa: Bohatstvo nie j e ani zlom, ani ahostajnou vecou. Po parafrzovan: Ak j e nieo bohatstvom, tak nie j e ani zlom, ani ahostajnou vecou. (Vx)(B(x) > ( iZ(x) a -iL(x))). Zver: Bohatstvo j e teda dobrom. Po parafrzovan: Teda ak j e nieo bohatstvom, tak j e dobrom (Vx)(B(x) -> D(x)) Dkaz: (D(x) v v (Z(x) v v L(x)))) 1. (Vx)(B(x) 2. (Vx)(B(x) - (~iZ(x) A -~iL(x))) D(x)) 3. -i(Vx)(B(x) 4. (Bx)-i(B(x) D(x)) 5. -(B (a ) -> D(a)) 6. 7. B(a) 8. 'D(a) (-iZ(a) a -,L(a)) 9. B(a) > (D(a) v v (Z (a) v v L(a))) 10. B(a) 11. iZ(a) a iL(a) 12. D(a) v v (Z(a) v v L(a)) 13. Z(a) v v L (a ) 14. -Z (a ) 15. -L (a ) 16. L(a) 'cs' Q < '3' P Q

priamy predpoklad priamy predpoklad nepriamy predpoklad NV(3.) (4., x/a) ZNI(5.) OK(6.) OK(6.) OV(2 x/a) O V (l., x/a) MP(9., 7.) MP (10., 7.) OD (12., 8.) O K ( ll.) O K (ll.) OD (13., 14.) spor (16., 15.) Odpove: Dokzali sme ,e sudok je logicky sprvny.

14. Nemonos pohybu poda Diodora Krona

Aby sme mohli zachyti tento sudok v systme PL1, budenie predpoklada op ist zjednoduenia. Vznamy zloench vrazov pohybova sa na mies te, kde je \ resp. pohybova sa na mieste, M e nie j e budeme explikova ako

jednoduch predikty prvho rdu - PM, resp. PMN. Univerzom vahy s telesn veci. Prv premisa: A k sa nieo pohybuje, pohybuje sa to na mieste, kde je , alebo na mieste, kde nie je. (Vx)(P(x)-(PM(x) v PMN(x))) Druh premisa: Tam kde je, sa nepohybuje lebo ak j e tam, tak tam ostva, ale ani na mieste, kde nie je , lebo kde nieo nie je, tam neme ani ni robi, ani ni podstupova Tto premisu meme parafrzova asi takto: N i sa nepohybuje na mieste, kde j e ani na mieste, kde nie je: -,O xj(PM fx)) a -i(3x)(PMN(x)) Zver: N i sa nepohybuje

-<ax)(P(x))
Dkaz: 1. (Vx)(P(x) >(PM(x) v PMN(x))) 2. i(3x)(PM(x)) a i(3x)(PMN(x)) 3. i-,(3x)(P(x)) 4. (3x)(P(x)) 5. P(a) 6. i(3x)(PM(x)) 7. -.(3x)(PM N(x)) 8. (Vx)-,(PM(x)) 9. (V x )-.(PMN(x)) 10. -.PM(a) 11. .PMN(a) 12. P(a)-(PM(a) v PMN(a)) 13. PM(a) v PMN(a) 14. PMN(a) priamy predpoklad priamy predpoklad priamy predpoklad EE(ZDN, 3) 0 3 (x/a) OK(2.) OK(2) N 3 (6) N 3 (6) OV (8., x/a) OV (9., x/a) OV (1., x/a) MP(12 5.) 0D (13 10.) spor (14., 11.)

Odpove: Dokzali sme, e sudok je logicky sprvny. Kee jeho zver je pre zdrav rozum zjavne neintuitvny, niektor z prems nie je pravdiv, hoci obe sa zdaj na prv pohad akceptovaten. Cie uvedenho argumentu nemusme vidie v spochybnen pohybu vbec, ale skr v spochybnen istho - zdanlivo prijatenho - spsobu vysvetlenia pohybu. Tm je tento argu ment stle cenn.

15. Nie je pravda, e sa Boh star o vetky veci

Ked? e v prvej premise nie je uveden, i sa star o vetky, alebo len o niektor veci vesmru a jej zloka sa opakuje v antecedente druhej premisy,

tak ju meme upravi bez ovplyvnenia sprvnosti sudku takto: Ak nieo j e Bohom, tak sa o vesmr star, alebo nestar (Vx)(Bfx) -> (S(x,a) v -iS(x,a))) Po obdobnej prave druh premisa znie: A k s a Boh star o vesmr, tak sa star o vetky veci (vo vesmre), alebo len o niektor veci (vo vesmre). (Vx)[(B(x)AS(x,a)H((Vy)(V(y) S(x,y)) v {(3y)(V(y) S(x,y)) (3y)(V(y) a S(x,y)})] Tretiu premisu meme zjednodui zhruba takto: Ak sa Boh star o vetky veci, tak neexistuj zl veci. resp.: Ak nieo j e Bohom, tak sa star o vetky veci len vtedy, ke neexistuj zl veci. (Vx)[B(x) -> (Vy)(V(y) -> S(x,y))] -> -,(3y)(V (y) a Z(y)) tvrt premisa Vetko j e p ln zla me by zoslaben na prijatelnejiu Existuj zl veci. (3y)(V(y) a Z(y)) Zver: Nie j e pravda, e sa Boh star o vetky veci. (Vx)(B(x) -> i(Vy)(V(y) a S(x,y)))

Dkaz (S(x,a) v -iS(x,a))) 1. (Vx)(B(x) >((Vy)(V(y) >S(x,y))v{(3y) 2. (Vx)[(B(x)AS(x,a)) (V(y)AS(x,y))A(3y)(V(y)A ,S(x,y)})] 3. (Vx)[B(x) -> (Vy)(V(y) -> S(x,y))] ~'(3y)(V(y) a Z(y)) 4. (3y)(V(y) a Z(y)) <(Vx)(B(x) -> i(Vy)(V()') a S(x,y))) 5. 6. (5) (3x) r(B(x) -> -i(Vy)(V(y) a S(x,y))) i(Vy)(V(y) a S(a,y))) 7. (5)-i(B(a) 8. (5) B(a) A-r-<Vy)(V(y)AS(aor)) 9. (5)B(a) 10. (5) -i i (Vy) (V(y) a S(a,v)) 11. (5) (Vy)(V(y)AS(a,y)) 12. (5) V(b) a S(a,b)) 13. (5) S(a,b) 14. (3) [B(a) - (VyKV(y) -> S(a,y))] -+ -<3y)(V(y) i[B(a) - (Vy)(V(y) - S(a,y))] 15. (3., 4.) r(Vy)(V(y) -> S(a,y)) 16. (3., 4.) B(a) a 17. (3., 4.) -i(Vy)(V(y) - S(a,y)) 18. ( 3 , 4.) (3y) .(V(y) - S(a,y))

PP PP PP PP NP N3 (5.) 0 3 (6.) NI (7.) 0K(8.) OK(9.) EE (ZDN, 10.) OV (11., y/b) OK (12.) Z(y)) OV (3., x/a)
MT (14., 4.)

NI (15.) OK (16.) N (17.)

0 3 (1 8 .) NI (19.) OK (20.) spor (13., 21.) Poznmka: Prv a druh premisa neboli vyuit pri dkaze, o znamen, e pre uveden zver s nadbyton a na logick odvodenie tohto zveru sta tretia a tvrt premisa.

19. (3., 4 .) -i(V(b) > S(a,b)) 20. (3., 4.) V(b) a i S(a,b) 21. (3., 4.) i S(a,b)

6. A K O M U STATICK POJM Y M ENIACU SA REALITU?

TIHOVAT

6.1. Kto je vznam nej: Bill CIinton aleti)0 prezident USA?

Hne na prv pohad je zrejm podivnos ta kejto otzky. Nato, aby bola uveden otzka zmys lupln, mus by zrejm, oho vznamnos sa m porovna a i je zmyslupln porovnva vz namnos prvej veci s vznamnosou druhej. Co je prvou vecou - presnejie - kto je Bill Clinton, o tom niet pochb pre nikoho, kto pozn sasn politick relie (v roku 1997). Je to oban USA, ktor sa narodil vtedy a vtedy, tam a tam, vytudoval, oenil sa, pracoval do r. 1992 ako ... at. Bill Clinton je vak veobecne znmy vaka tomu, e kandidoval na rad prezidenta USA za demokratick stranu a zhodou okolnost vyhral prezidentsk voby v USA nielen v roku 1992, ale aj v roku 1996 a bol 20. janura 1997 znova inaugurovan za prezidenta USA. Zd sa, ako by sa otzka tkala porovnania vznamnosti Clintona a Clintona, alebo prezi denta USA a prezidenta USA, a bola teda pragmaticky nezmyseln. Je to tak, ak sa otzka tka sasnho stavu vec a vrazu prezident USA ro zumieme tak, e je to Clinton. Prezident U SA je vak naj vy ttny rad v politickom systme Spo jench ttov Severoamerickch, kde je tzv. prezidentsk systm. V stave U S A je pojem tohto radu uren (definovan) tmito kritriami: prezi dentom USA sa me sta iba osoba, ktor zskala obianstvo Spojench ttov zrodenm, dosiahla vek 35 rokov, bva aspo 14 rokov v USA (ba tak obania mu by registrovan za kandidtov na prezidenta); prei-

dentom sa stva ten, kto vyhraje prezidentsk voby a zlo stavou pred psan sub. Tieto nleitosti mus spa kad, kto vykonva rad prezi denta USA - s pre neho nutnmi vlastnosami, pretoe s to ki bez podmienen nleitosti tohto radu, tejto roly. Napr. I. Ledsa poda tej to stavy neme sta prezidentom USA, pretoe sa narodil ako oban SSR, a nie ako oban USA, hoci teraz-m americk obianstvo. Medzi nleitosti indivduovho radu prezident USA nepatr vlastnos by muom, ani vlastnos by belochom, napriek tomu, e doteraz steles ovali tento rad ponc G.Washingtonom iba mui, a to iba belosi. Tieto zhodn vlastnosti doterajch obsadzovateov radu prezident USA nie s podmienkou vykonvania tejto dleitej funkcie - s to ich nhodn vlastnosti vzhadom na tento rad. Jednoducho je mon, e prezidentom IJSA sa stane ena alebo Afoamerian i Indin, pripadne Afroamerianka i Indinka. Medzi nevyadovan - a v tom zmysle nhodn - vlastnos ti stelesovateov tohto radu patr lenstvo v politickej strane, hoci u vye sto rokov sa vo funkcii striedaj iba republikni s demokratmi; n hodnou vlastnosou je aj vierovyznanie (rmsko-katolcke i nejak re formn) a pod. Sasn prezident je nhodou demokrat, ale mohol sa nm sta republikn G. Bush alebo R. Perot. Vrme sa k otzke v nadpise paragrafu. Je zrejm, e vznamnos neja kho loveka - naprklad v politickej oblasti, je rmcovan povahou funkci - radov, ktor zastva. Nato, aby mohol zastva tie-ktor rady, mus vy kazova tie nutn vlastnosti (nleitosti roly), ktor mus vykazova kad, kto chce obsadzova tieto rady. Skuton vznamnos funkcionra vak zvis aj od inch - vzhadom na vykonvan rad nhodnch - vlastnost, Jiocijeho radn kompetencie mu vrazne pridvaj, resp. uberaj priestor realizcie osobnch kvalt a predpokladov ako politickho initea. Vznamnos samotnho raduje uren kompetenciami, ktor poskytuje jeho stelesovateovi. V tomto zmysle meme oprvnene porovnva iba samotn rady a poveda, e rad prezident USA je vznamnej ako rad guvemr ttu Ohio (i f OOP) alebo porovnva iba osoby a poveda, e Bill Clintonje vznamnej ako Jsir Arafat, alebo e Zbigniev Brzezinsky, ktor teraz nezastva iadny vznamnej rad, je vz namnej ako vea ud, ktor zastvaj navonok vznamn rady. To, e niekedy plne presne rozliujeme medzi radom a jeho stelesovateom, t.j.

medzi pojmom a osobou, dokumentuje aj slovn spojenie, e niekto sa chce sta prezidentom USA, hoci je zrejm, e sa tm nemieni sta B. Clintonom a zmeni svoju totonos. Podobne, ak povieme, e sasn prezident USA obhajuje prva homosexulov, tak vlastnos by obhajcom prv homosexulov prisudzujeme B. Clintonovi, a nie radu prezidenta USA. Rozliovanie medzi radmi-pojmami a ich stelesovatemi-osobami a nsledne medzi nleitosami radov (zlokami pojmov) a nhodnmi vlastnosami ich obsadzovateov meme rozri na cel oblas opisov indivdu (indivduovch opisov), nielen opisov osb. radom - indivduovm pojmom je aj rola najvia rieka Zeme. To konkrtne indivduum, ktor hr tto lohu, mus spa nasledujce vlast nosti: by riekou Zeme a zo vetkch riek Zeme by najvou, t.j. ma najv priemern prietok. Zhodou okolnost tto rolu obsadzuje rieka Amazon. Indivduov opis najvia rieka Zeme vyjadruje metdu iden tifikcie indivdua - indivduov pojem najvia rieka Zeme a oznau je ako denott rieku Amazon. V paragrafe o zmysle a denotte mien sme povaovali vzbu vraz-denott za stlu: kadmu (jednoznanmu) menu je priraden kontantn, stle jeden denott. Zd sa, e pri niektorch in divduovch radoch to naozaj tak je: Amazon je stle najvou riekou Zeme, Venua je stle najjasnejm hviezdnj'm objektom rannho, ale aj veernho neba, M esiacje obenicou Zeme, Jonathan Swiftje a zatia nik in nie je autorom romnu Gulliverove cesty, Oliwer Cromwell bol lor dom-protektorom (ale nik pred nm a zatia nik po om). Avak pri niektorch indivduovch opisoch to oividne tak nie je: in divduov opis prezident USA oznauje v rozlinch obdobiach rozli n indivdu - napr. v r. 1783 G.Washingtona, v r. 1863 A. Lincolna, v r. 1962 J. F. Kennnedyho a v sasnosti B. Clintona; indivduov opis najvyia obvan budova Zeme oznaoval v r. 1931 Empire State Building v New Yorku, v r. 1973 World Trade Center v New Yorku, v r. 1974 Sears Tower (443 m) v Chicagu. Ak bude postaven a obvan bu dova vyia ako je 443 m, tak Sears Tower u nebude stelesova rolu najvyej obvanej budovy Zeme. Takto rozlenie ns me vies k tomu, aby sme delili indivduov opisy do dvoch skupn: a) tie indivduov opisy, ktor v priebehu asu bezo zmeny oznauj ten ist denott;

b) tie indivduov opisy, ktor oznauj denott v zvislosti od asu, t.j. ich denott zvis od meniaceho sa stavu vec. Samotn skupina indiv duovch opisov s menlivmi denottmi vak nabrava jednotn smantic k koncepciu, poda ktorej sa vrazy nezvisle od asu jednoznane vzahuj k denottom, resp. e vraz chpeme, ak poznme denott toh to vrazu. Mohli by sme povaova vrazy s premenlivm denottom za vnimon a pre hlavn oblas vrazov zachova pvodn smantic k vzbu vraz-denott, priom zmysel vrazu by bol iba sprostredkova teom medzi vrazom a denottom, kee zachytva iba metdu vyle nenia, identifikcie denottu. Zvme, i poet vnimiek nie je prli vek. Ako to bude s vrokmi alebo nevrokovmi zloenmi menami, v ktorch vystupuj ako zloky men s premenlivm denottom? Bude aj ich denott premenliv? Skmajme, i denott nasledujcich vrokov je nemenn: (1) Prezident USA hrval vo westemovch filmoch (2) Prezident USA hrval v dezovej kapele Ak by niekto tvrdil vrok (1) a popieral vrok (2) v roku 1986, tak by mal v oboch prpadoch pravdu, pretoe R. Reagan bol znmym filmovm hercom, ale nehrval v dezovej kapele. Ak by niekto v sasnosti (1998) tvrdil opak - popieral vrok (1) a tvrdil (2), tak by mal pravdu, pretoe B. Clinton nebol hercom, ale hrval v dezovej kapele. Meme presvedivo zhrn: vrok, v ktorom sa vy skytuje meno s premenlivm denottom, me ma v zsade tie premen liv denott. Alebo inak - pravdivostn hodnota niektorch vrokov zvis od stavu vec a vzba vrok-pravdivostn hodnota nie je trval - raz me oznaova ten ist vrok pravdivostn hodnotu Pravda, inokedy zas prav divostn hodnotu 'Nepravda. Takchto vrokov meme sformulova vea a asto ich aj pouvame - hovorme im empirick vroky. To vak zna men, e vnimonch vrazov, ktor sa nesprvaj poda smantickej schmy s trvalou vzbou vraz-denott, je prli vea. Meme sa preto vybra inou cestou - premenlivos denottov (ich zvislos od asu i veobecne stavu vec) budeme povaova nie za vnimon prpad, ale za normlny a preverme, i aj niektor typy vrazov so zdalivo nemennou

vzbou na denott sa nesprvaj v skutonosti inak, t.j. i aj ich denott neme by zvisl od stavu vec. Zrejme pre kadho obyvatea Slovenska sa vrazom hlavn mesto SR (HMS) mysl Bratislava - v naej terminolgii oznauje Bratislavu. Naozaj, stav vec je tak, e prve mesto leiace pri stoku riek Moravy a Dunajaje hlavnm mestom Slovenska. Ak sa v histrii vrtime pred rok 1918, tak zistme, e o post hlavnho mesta Slovenska v rmci prvej re publiky sa neuchdzala iba Bratislava, ale matiiari presadzovali Martin a z geografickho hadiska sa skr nkala Bansk Bystrica. Zhodou okol nost sa hlavnm mestom vtedy stala Bratislava a zostala nm aj pri konti tuovan samostatnej Slovenskej republiky. Logicky boli v roku 1918 mo n alternatvne cesty vvoja udalost, t.j. bol logicky mon stav vec, v ktorom by post hlavnho mesta krajiny zastval Martin, alebo stav vec, v ktorom by hlavnm mestom bola Bansk Bystrica. Dnes vieme, ak bol vvoj udalost a e niektor mon stavy vec sa neuskutonili. Analogick vahu meme urobi aj o vraze najvie mesto Slo venska (NMS) a jeho denotte. Iba zhodou okolnost je najvm mes tom Slovenska Bratislava a iba nhodou hr Bratislava dve roly: rolu hlav nho mesta SR aj rolu najvieho mesta SR. Vo svete je vea krajn, kde hlavn mesto vbec nie je najvm mestom (USA - Washington, New York; Austrlia - CanbetTa, Sydney; at.). Hoci sa zd, e Bratislavaje nemennm, rigidnm denottom indivdovch opisov HMS, resp. NMS, bolo logicky mon, e by nm nebola a je logicky mon, e nm nebude. Prve v tomto spova najdleitej smantick rozdiel medzi pravmi vlastnmi menami a indivduovmi opismi: vlastn men povaujeme zrejme za trval nlepky indivdu - vzba vlastn meno denott je ne menn; vzba indivduov opis - denott je vo veobecnosti nhodn a denott indivduovho opisu zvis od stavu vec. Plat to aj pre tie opisy, ktor boli stelesovan v histrii iba jedinm indivduom: autor romnu Gulliverove cesty , lord-protektor, prv kozmonaut vo vesmre, pretoe to, e oznauj v porad J. Swifta, O. Cromwella a J. Gagarina, je iba zhoda okolnost - otzka empirickch faktov, a aj ten, kto nepozn, ktor osoby konkrtne tieto opisy oznauj, me rozumie tmto vrazom. Neostva nm ni in, ako zmeni pvodn vklad toho, o om vlastne s vrazy jazyka - ukazuje sa, e pri komunikcii sme tolerantn k rozli

nm stavom vec a naa myse sa upriamuje skr bezprostredne na samot n zmysly vrazov, ktor by sme nemali povaova iba za sprostredkova teov denottov, ale za primrne jie entity pri komunikcii. To, e denott vrazu nepoznme, ns nediskvalifikuje pri jeho korektnom pouvan, ani nm vlastne nebrni vrazu rozumie. Priezrane to ukazuje indivduov opis najmlad obyv ate Bratislavy: rozumie mu kad uvate jazyka, do ktorho patr toto zreazenie slov, hoci ako me niekto poveda, e pozn najmladieho obyvatea Bratislavy, a teda e naprklad vie, i je to chlapec alebo dieva. To, kto je najmladm obyvateom Bratislavy, sa men kad chvu, a hoci sa to d principilne v kadom okamihu zisti, ako me niekto s uritosou poveda, e vie, ktor osoba to je. Nato, aby sme vedeli, i je vrok (3) Najmlad obyvate Bratislavyje chlapec pravdiv, musme pozna t osobu, ktor hr v danom ase tto rolu alebo si nejako zadovi empirick poznatok o jej pohlav. Do intrumentria logiky vak nepatria iadne empirick metdy a ani posluch, ktor pou je vetu (3), na jej rozumenie nepotrebuje vedie, i je nhodou pravdiv alebo nepravdiv - nepotrebuje by oboznmen s jej denottom, ale sta, ak rozumie jej zmyslu. Uveden vahu ns vedie k radiklnej korekcii vkladu toho, o om s vrazy jazyka: jazykov vrazy s primrne o tom, o vyjadruj - s o pojmoch, o metdach identifikcie i vylenenia svojich denottov, a nie s primrne o samotnch denottoch. Bezprostrednm svetom, o ktorom hovorme v jazyku, je svet pojmov; svet vec je pre jazyk a v druhom pl ne, hoci z pragmatickch dvodov je svet hmatatench vec dleitej pre fyzick ivot a mohlo by sa zda, e primme o om je jazykov ko munikcia. Trvalou smantickou vzbou, nezvislou od stavu vec, nie s vo veobecnosti zviazan vrazy a ich denotty, ale vrazy a ich zmysly, t.j. vrazy a nimi zachyten pojmy. Zmysel.vrazov musme povi z lohy iba sprostredkovatea toho, o vraz reprezentuje, na samotn lo hu toho, o vraz reprezentuje. Naui sa jazyk znamen naui sa, ak zmysel je kdovan tm-ktorm vrazom, a nepredpoklad naui sa, o presne je denottom toho- ktorho vrazu (to sa pri vine vrazov zrejme

ani ned). Vaka tomu meme rozumie aj rozsahovo przdnym pojmom a komunikova ich.

6.2. Jazyk a logicky mon svet.

V predchdzajcej asti sme dospeli k nzoru, e jazykov vrazy s primme o pojmoch, ktor s nimi zachyten a tto vzba nezvis od sta vu vec. Je naase, aby sme bliie vysvetlili, ako vlastne chpeme pojem stav vec, pretoe iba povrchn intucia tohto pojmu by mohla spsobi vne kody. V naej vahe si vypomeme podobnou vahou P. Cmoreja [Cmorej 2001a, 95]. Majme dve indivdu a, b, ktor bud tvori skman mikrouniverzum a F, G dve navzjom nezvisl zkladn vlastnosti, ktor mu tieto indivdu vykazova. V prpade kadho indivdua a zkladnej vlastnosti mu nasta dva prpady: indivduum m alebo nem dan vlastnos. V nasledujcej tabuke si prehadne zachytme vetky monosti rozloenia tchto zkladnch vlastnost na indivduch, priom budeme v stpci pod kadou vlastnosou uvdza jej denott: F G 1. {a} {a} 2. {a} {b} {a, b} 3. {a} 4. {a} 0 5. {b} {a} 6 {b} {b} 7. {b} {a, b} 8. {b} 0 {a} 9. {a, b} 10. {a, b} {b} 11. (a, b} {a, b} 12. {a, b} 0 13. 0 {a} 14. 0 {b} 15. 0 {a, b} 16. 0 0

Z tabuky je zrejm, e je monch 16 odlinch distribci dvoch z kladnch vlastnost na dvoch indivduch. Kad takto distribciu vet kch zkladnch vlastnost na indivduch univerza povaujeme za jeden logicky mon zkladn stav vec. Ak je vak nieo (logicky) mon, vbec to ete neznamen, e je to skuton. Okrem jednho z kladnho stavu vec, ktor je skuton, je v naej vahe monch ete 15 alternatvnych zkladnch stavov vec. Na urenie toho, ktor zo zklad nch stavov by bol v naej vahe skuton, by sme potrebovali urobi empirick testy - zisti vykazovanie 2 vlastnost na 2 prvkoch univerza, t.j. pozna pravdivostn hodnotu 4 prslunch singulmych empirickch vrokov. Ak by univerzum malo tri indivdu, tak by zkladnch monch sta vov vec pri dvoch uvaovanch vlastnostiach bolo 4 krt viac (64), a iba jeden z nich by mohol by skuton. Na zistenie skutonho zklad nho stavu vec (skutonho sveta) by sme potrebovali urobi 3x2, t.j. 6 empirickch testov. Ak poet indivdu v univerze vahy zodpoved potu indivdu, o kto rch bene hovorme v prirodzenom jazyku (nech ich je aspo 100, hoci v prirodzenom jazyku nepredpokladme iadnu horn hranicu ich potu) a poet zkladnch vlastnost je 10, tak poet alternatvnych zkladnch stavov vec je obrovsk - v ako 21 0 0 0 . Aby sme poznali presne, ktor zo zkladnch monch stavov vec by za tchto podmienok mohol by rea lizovan, museli by sme pozna pravdivostn hodnotu 100x10, t.j. 1000 prslunch empirickch vrokov, ktor by zachytvali zkladn fakty o takomto minivesmre. Poznanie pravdivostnej hodnoty kadho takhoto vroku by nm umoovalo rozdeli cel obrovsk mnoinu monch sta vov vec na dve dsjunktn podmnoiny - na t, ktor by bola s nm zlui ten (v ktorej by tento vrok bol pravdiv) a z ktorej jeden zkladn stav vec by mohol by realizovan, a na t, v ktorej by tento vrok neplatil. Poznanie alieho empirickho faktu - pravdivostnej hodnoty inho em pirickho vroku - by nm pomohlo rozleni prv podmnoinu zklad nch monch stavov vec op na dve disjunktn podmnoiny, kde v jed nej by boli tie zkladn mon stavy vec, ktor by boli zluiten s obo ma empirickmi vrokmi. Postupnm poznvanm faktov by sa zuovala mnoina kandidtov na skuton zkladn stav vec, avak definitvna

identifikcia skutonho stavu vec pri takom vekom pote indivdu, kto r zodpoved benm potrebm komunikcie, a pri tom vekom pote zkladnch vlastnost, ktor na tchto indivduch bene identifikujme, prekrauje nae prakticky uskutoniten spoznvanie. Aj pri obrovskej trpezlivosti by sme mali problmy so zistenm a zapamtanm si tokch faktov. Zkladn vlastnosti indivdu si meme modelova napr. ako typ fyzi klnych, biologickch a inch zkonov, ktor platia veobecne v tch-ktorch zkladnch stavoch vec. Pribline vieme, ak rysy mj stavy vec, ktor s zluiten so skutonm zkladnm stavom vec: meme pove da, e hoci nepoznme presne aktulny stav, neplatia v om (presne: v stavoch, ktor s v zsade zluitench s teoretickm modelom skuton ho stavu) prli odlin fyziklne zkony od tch, ktor poznme z fyziky. Ak by to tak nebolo, kontrukcie nielen strojov a potaov, ale aj lietadiel, kozmickch lod a neutrnovch bmb i jadrovch reaktorov by boli vlastne zzrakom. Inmi slovami povedan, s logicky mon stavy, v kto rch by platili in fyziklne, biologick a ostatn prrodn zkony ako tie, ktor platia v skutonom svete, ale poda vetkch dostupnch poznatkov tieto mon stavy zrejme nie s fakticky zluiten so skutonm svetom. Okrem zkladnch vlastnost indivdu, ktor uruj zkladn rysy sta vov vec, meme uvaova ete pecifickejie vlastnosti, ktor napr. mu indivdu v priebehu asu nadobda a strca, hoci zkladn rysy stavov vec sa nebud meni. Kad zikladn stav vec bude reprezento va cel klu alternatvnych pecifickch stavov vec, ktor sa bd li v distribcii tchto pecifickch vlastnost na indivduch (hoci distribcia zkladnch vlastnost bude rovnak). Ak nebudeme rozliova medzi zkladnmi a pecifickmi stavmi vec a budeme hovori iba o stavoch vec, tak kad maximlnu logicky mysliten mnoinu faktov1budeme povaova za stav vec. Kad stav vec sa me meni v zvislosti od asu - distribcia vlastnost na indiv duch me by v rozlinch asovch okamihoch rozlin. asov po stupnos stavov vec (maximlnych logicky myslitench mnon faktov) budeme nazva mon svet.
1Bliie pozri [Materna 1995, 44],

Upozorujeme, e vrazom svet najm v spojen (logicky) mon svet nerozumieme nejak sbor vec i celok vehobytia, ale shrn logicky zluitench faktov, ktor mu plati - ktor si neodporuj. Je zrejm, e v kadom okamihu zo v etkch monch stavov vec je iba jeden stav vec tak, e je skuton, t.j. jedin maximlny konzistent n sbor faktov je aj sborom skutonch faktov. Skutonm i aktul nym svetom nazvame asov postupnos takchto sborov skutonch faktov. ie v rmci kadho monho sveta budeme rozoznva jeho jed notliv stavy v ase - jeho asov dimenziu i jeho histriu. Identifikova plne stav vec znamen identifikova svet a jeho asov okamih. Sbor (logicky) monch svetov je rmcom konceptulnej optiky, ktorou pristu pujeme k svetu - je to aprirna zleitos. Ktor z monch svetov je skuton, je zas zleitosou empirickou. Pri bench predpokladoch mohutnosti univerza vahy a pote zvaovanch vlastnost je zrejmm analytickm faktom, e nikdy nebudeme vedie presne, ktor z monch svetov je skuton - nebudeme pozna vetky empirick pravdy (fakty). Hoci sa o to vedci sveta usiluj, nie s ani v shrne vetkch doterajch generci vevedci. Intrument monho sveta s jeho asovou dimenziou nm umouje ovea hlb prienik do povahy pojmov a ponka elegantn rieenia mno hch zhad okolo pojmov. Naprklad diskusiu o rozdiele medzi totonos ami: (4) veernica = zornica (5) veernica = Venua (6) zornica = Venua (7) Venua = Venua meme presvedivo uzavrie, hoci sme u k tomu rieeniu smerovali: vrok (4) je pravdiv v tch svetoch a okamihoch, kde to ist indivduum hr lohu najjasnejieho hviezdneho objektu veernho neba aj lohu najjasnejieho hviezdneho objektu rannho neba; vrok (5) je pravdiv v tch svetoch a okamihoch, kde Venua hr lohu najjasnejieho hviezd neho objektu veernho neba; vrok (6) je pravdiv v tch svetoch a okamihoch, kde Venua hr lohu najjasnejieho hviezdneho objektu

rannho neba; pravdivostn hodnota vroku (7) nezvis od stavu veci ani od sveta, ani od okamihu, pretoe plat v kadom svete a okamihu kad indivduum je toton samo so sebou, ie vrok (7) vyjadruje lo gicky pravdiv (analytick) propozciu (sd). Totonos denottov dvoch indivduovch opisov je vo veobecnosti nhodn a neplat nevyhnutne ani v kadom logicky monom svete, a ani v kadom jeho asovom okami hu (vnimku tu tvoria napr. vrazy v matematike). Hoci s niektor indivduov opisy v skutonom svete akoby natrvalo obsaden jedinmi indivduami - prv kozmonaut vo vesmre, autor knihy Gulliverove cesty a pod. - s mon svety, v ktorch by tieto lohy zast vali in indivdu, take mme v intrumente monho sveta nstroj na odlepenie takchto radov od ich nhodnch obsadzovateov. Intrument monho sveta nm umomxje stanovi ovea presnejie kritrium rovnoznanosti (synonymie) pojmov, o je dleit, napr. pre prekladanie z jednho jazyka do druhho: dva pojmy s rovnoznan, ale maj rovnak denott v kadom monom svete a asovom okamihu, t.j. ak s rovnocenn vdy v kadom monom svete. Takmito prsnejmi synonymami nie s vrazy veernica a zornica, ani vrazy obyvatelia najvieho mesta SR a obyvatelia hlavnho mesta SR, ale s nimi napr.: definin skratky (zornica =d f najasnej hviezdny objekt rannho neba; pozemsk tvor = tvor, ijci na Zemi; star mldenec = = d f neenat mu), ekvivalentn matematick vrazy (7 a 5+2) a pod. To, e nepoznme presne aktualizovan stav vec, potvrdzuje korigova n smantick schmu: pri hovoren v jazyku sme nten by tolerantn k rozlinm stavom vec a komunikova predovetkm o pojmoch, o zmysloch vrazov - o metdach vylenenia denottov, a nie o samot nch denottoch, ktor asto ani nepoznme, alebo ich spoznanie prekra uje nae praktick poznvacie monosti. Ve kto z tch, ktor chpu zmysel vrazu obyvatelia najvieho mesta SR aj naozaj pozn denott tohto vrazu, t.j. kto pozn napr. vetkch tch, ktor s 1.1.1998 o 12 hod. obyvatemi Bratislavy? Vo svetle intrumentu monch svetov sa jav vysvetlenie toho, o om s vrazy, prostrednctvom skmania iba ich denottov a vzahov medzi tmito denottmi, ktor sme uskutonili vo vrokovej a prediktovej logi ke, ako dos hrub aproximcia. Na ospravedlnenie tohto zjednoduenia

meme uvies dve okolnosti. Jednak si meme vyklada svet, ktor postihujeme vo vrokovej i prediktovej logike akoby ustrnut v ase ako statick rez dynamicky sa meniaceho sveta, t.j. ako jeho jeden oka mit stav; takto idealizcia mala filozofick podklad2 a ako zjednodue nie bola asi potrebn nato, aby sa v logickom skman vbec pokroilo. Druh okolnos, ktor me ospravedlni redukciu vkladu toho, o om s vrazy, iba na skmanie denottov tchto vrazov, spova v tom, e vrokov i prediktov logika v jej modernej podobe boli konci povan nielen na ely analzy prirodzenho jazyka, ale vo vekej miere aj - alebo presnejie - skr pre potreby matematiky. Prve na pde mate matickho skmania nali logick systmy najbezprostrednejie uplatne nie. Kee svet matematickch entt a ich vzahov sa nemen v zvislosti od empirickho stavu vec, t.j. matematika je vo vetkch monch svetoch a v kadom ich asovom okamih u ro vnak, nevznikla hne aktna potreba reflektova v logike ani len zmeny zvisl od asu, a nieto ete od mon ho stavu vec.

6.3. Ako mu nemenn pojmy postihova dynamick realitu?

Intrument (logicky) monho sveta nm umouje vysvetli aj jednu pradvnu a saby ven a nerieiten zhadu, s ktorou sa borila a bor nielen filozofia od svojich poiatkov, ale aj matematika a logika: ako m eme nemennmi pojmami postihova, poznva stle sa meniacu, dyna mick realitu? Na rieenie tejto zhady boli pecilne vytvoren cel koncepcie. Na ich vyvrtenie boli zas vymyslen prenikav protiprklady typu antinmi pohybu: antinmia Achilla a korytnaky, antinmia letiaceho pu a pod. Jedno z filozofickch rieen sa opieralo o stanovisko, e vhodnmi poj2 Tento extenzionalistick prstup bol posilovan napr. nominalisticky orientovanmi filozofmi a logikmi, poda ktorch veobecn men s iba skratkami na hovorenie o jednotlvinch z istho sboru a samm veobecnm metlm nezodpoved ni mimo tchto jednotlivn - existencia logickch pojmov ako uritch univerzlii sa tu nepredpoklad.

mami na postihnutie dynamickej reality nie s nemenn pojmy, ale tie, ktor sa menia i vyvjaj adekvtne so zmenami i vvinom nezvislej empirickej reality. Naprklad ak sa men alebo vyvja lovek - men sa jeho populcia alebo sa vyvja jeho druhov podstata, tak sa primerane m meni alebo vyvja aj pojem loveka. Zhraba takto sa k tomuto problmu stavali filozofick koncepcie, ktor sa v 19. a 20. storo nazvali dialektic k. Tieto dialektick koncepcie inpirovan aj modernm prrodovednm princpom organickho vvinu sa vak dostvaj do zsadnho rozporu so zkonmi logiky, pretoe sa v nich niekedy akceptuj tvrdenia, ktor s kon tradikciami - napr.: Vec je tk, a zrove nie je tak, Vec sa nemen, a zrove men i analogicky pre oblas pojmov - Pojem veci (napr. loveka) sa nemen, a zrove men (t.j. vyvja sa) a pod. Nie je vak dos jasn, ako sa me nieo meni bez toho, aby sa nezachovvalo ne zmenen to, na om sa dej zmeny. Pojem loveka -- zmysel vrazu lovek3- sa nemus meni s asom, hoci populcia ud sa s asom men. Zmysel vrazu lovek v danom, jazyku ako metda vylenenia i identifikcie indivdu je fixovan, nau ili sme sa ho spolu s inmi pojmami pri osvojovan jazyka a je nezvisl od empirickch faktov. Vsledok identifikcie pomocou pojmu lovek na univerze indivdu bude zvisie od empirickch faktov - od toho, ktor z monch svetov je aktulny a ktor jeho okamih histrie prve nastva. Podobne vlastnos zelenosti sa ako pojem s asom v danom konceptu lnom systme nemen, hoci populcia zelench predmetov sa v zvislosti od stavu vec men - napr. dozrievanm eren i paradajok evidentne nie ktor indivdu prestvaj by zelen a stvaj sa ervenmi. Analogicky vzah by rchlej ako sa ako pojem nemen s asom, hoci dvojice in-

3 Meme odhliada od neobyajnej mnohoznanosti tohto vrazu a chpa ho iba v niektorom presne urenom vzname - napr.: lovek, = d r dvojnoh neoperen ivoch s plochmi, nechtami (ide o korigovan Platnovu definciu, ktor zrejme nezachytva podstatn znaky loveka) alebo v nasledujcom vzname: Clovek2-spoloensk ivoch (Aristotelova defincia, ktor predpoklad, e iba lovek ije v spoloenstvch) alebo v nejakom inom vzname - napr.: Clovek2=^f ivoch schopn pojmovho myslenia s vyhranenm hodnotovm vedomm, v ktorom, s dominantn hodnoty tvorivosti, sebarealizcie a vzjomnosti.

divdu, ktor s v tomto vzahu v jednom asovom okamihu, nemusia v om by v inom asovom okamihu (naprklad pretekri v printe na dvoch rozlinch pretekoch). Podobne sa pracuje s funkciami v matema tike - funkcia snus je nemenn a trval odlin od inch funkci, napr. od funkci kosnus, tangens, druh mocnina a pod., ale jej hodnoty zvisia od vstupu - od argumentu. Nemennos pojmov naej konceptulnej sstavy, zachytenej v nejakom jazyku, umouje to, e rozumieme naim predkom, starm Grkom i ne znmym nrodom, ktorch psmo sme deifrovali. Samozrejme, mnoh pojmy naich predkov i starch Grkov kvli ich neuitonosti pre dne n prax vypadli zo spolonej zsoby aktvne pouvanch pojmov, ktor sa reprodukuje ako mylienkov tradcia. Na druhej strane tto spolon z soba aktvne pouvanch pojmo v je obohacovan o nov, predtm nepo uvan pojmy. Kontinuitajadra spolonej zsoby pojmov - kontinuita mylienkovej tradcie je podmienkou toho, e rozumieme uom, ktor ili v inom ase, v inch podmienkach a pouvali in jazyk. Vrazmi, za ktormi oi vidne rozliujeme statick telo pojmu - pojem ako nemenn metdu vylenenia - od menlivej hodnoty tohto pojmu v zvislosti od asu, s napr. men fyziklnych velin. Napr. pojem rch losti nejakho telesa je v klasickej fyzike presne definovan a nemenn (povedzme: rchlos (priemern) telesa = drha, ktor prekon teleso za jednotku asu). Rchlos nejakho telesa, t.j. hodnota pojmu rchlos pre nejak teleso, je vo veobecnosti funkciou asu - v - /( t) . Okrem pojmov, ktorch hodnota zvis od stavu vec, s v jazyku za chyten aj pojmy, ktorch hodnota nie je zvisl od stavu vec. Napr. vet ky vlastn men indivdu s natrvalo spojen s tmi istmi indivduami bez ohadu na empiricky zistiten stav vec; vrazy cnos, farba, se dem hlavnch hriechov oznauj v naom konceptulnom systme nez visle od stavu vec stle to ist: cnosami oznaujeme tie vlastnosti ud, ktor boli tradciou vyzdvihnut ako hlavn pozitvne vlastnost ud (pravdovravnos, estnos, skromnos,...), priom sbor cnost sa v danej kultre nemen so zmenou stavu vec, hoci populcia cnostnch i pecil ne pravdovravnch alebo estnch ud sa men (ak nie je przdna...). Vraz farba oznauje urit mnoinu vlastnost indivdu - napr. zelenos, ltos, ervenos, modros, falovos a pod., ale nie hmotnos, rchlos

i estnos; slovn spojenie sedem hlavnch hriechov reprezentuje v kresanskej tradcii tieto vlastnosti ud: pchu, zvis, oberstvo, la komstvo, smilstvo, mrzutos, hnev; populcia pynch, zvistlivch, ... ud je premenliv a zvis od stavu vec, ale sbor hlavnch hriechov m trval leny - uveden vlastnosti. Matematick vrazy, ako napr. men sel, men mnon i relci mate matickch objektov, vyjadruj pojmy, ktorch hodnota sa nemen so zme nou empirickch faktov. Mnoiny prirodzench siel, prnych siel i pr vosiel s nemenn a nezvisl od empiricky zisovatenho stavu vec. Na tomto ni nemen ani fakt, e nepoznme vetky prirodzen sla, ani vetky prne sla i prvosla - nevieme ich vetky po jednom vypsa a tmto jednoznane uri uveden mnoiny, Tieto mnoiny vieme jednoznane uri tm, e vieme presne definova nvod na kontrukciu tchto sel. Od monho sveta s nezvisl aj logick kontanty, ktor zachytva me spojkami (ak...,tak... a pod.), menami opertorov (kvantifiktorov: kad..., niektor...); hodnota tchto pojmov ako pravdivostnch i inch funkci nezvis od stavu vec. V danom konceptulnom aparte plat vo vetkch monch svetoch t ist logika a t ist matematika. Spolu s ur itmi zkladnmi teoreticko-poznvacmi predpokladmi (epistemologickmi vchodiskami) tvor logika a matematika konceptulnu schmu skelet, rmec celho nho poznvania. Takto skelet i leenie poas vstavby nejakej konkrtnej budovy adekvtneho poznania nemenme. Zhrnieme: i) vetky pojmy nejakej konceptulnej schmy s ako me tdy vylenenia objektov nemenn; ii) pojmy4, ktorch hodnota zvis od stavu vec - od monho sveta a okamihu, budeme nazva intenzie;
4 V tejto kapitole s v naej pozornosti pojmy predovetkm ako funkcie, ktorch hodnota v prpade empirickch pojmov zvis od stavu vec - od logicky monho sveta a asovho okamihu. Druh, nemenej dleit strnku povahy pojmov - ich skladbu, truktru - v tejto kapitole zatlame do zadia a nebudeme iju vma. Avak, ako sme u skr naznaili a ako sa s plnou vnosou uke v kapitole 7., tto strnka povahy pojmov je nemenej dleit a pre vysvetlenie mnohch jazykovch javov nenahraditen. Aj preto vklad povahy pojmov z tejto kapitoly bude potrebn ete alej dopracova a korigova. Dvody, ktor viedli autora k dvkovanmu vysvetleniu, s predovetkm pedagogicko-psychologick.

iii) pojmy, ktorch hodnota nezvis od stavu vec, budeme nazva extenzie. Vrazy jazyka z hadiska pojmovho zachytenia sveta meme preto rozdeli do nasledujcich skupn (pri tomto hadisku odhliadame od vra zov (napr. citosloviec a pod.), k tor nezachytvaj poznvac obsah, ale iba subjektvne emcie a duevn stavy): A) vrazy, ktor maj pragmatick charakter a ktorch hodnota zvi s od konkrtnej situcie prehovoru, priom takto situcia akoby zahala i skrvala aj zvislos od monho sveta a okamihu - napr. od toho, kto je autorom vpovede (napr.: Som unaven), kto je prtomn v danej situ cii a o predchdzalo danej situcii (napr. Nm sa to nepi) a pod. Takto pragmatick (egocentrick i indexov) vrazy sa vzahuj k denottu za neoddelitenej spoluasti pojmovho sprostredkovania (logicko-smantick aspekt) a kontextulnosti (pragmatick aspekt). Kontextulnos tch to vrazov - zvislos toho, o oznauj, od situcie prehovoru - je neod strniten. Kontextulnos toho, o je ich denottom, je neodstrniten, ale treba zdrazni, e ich zmyslu rozumieme bez ohadu na kontext. B) vrazy, ktor zachytvaj pojmy, ktorch hodnota nezvis od stavu vec - t.j. s to men extenzi; C) vrazy, ktor zachytvaj pojmy, ktorch denott zvis od stavu vec - t.j. s to men intenzi; D) nevlastn vrazy (interpunkn znamienka: bodka, iarka, medze ra a pod.), ktor napomhaj rozleni text na vznamupln jednotky - na slov a vety, priom samy nereprezentuj iadne pojmy. Men pojmov, t.j. men extenzi a intenzi, s pre poznvaciu funkciu jazy ka dominantn a konkrtne men intenzi s zrejme najfrekventovanejie, ve vetky ben empirick vlastnosti a vzahy s intenziami. Ani men intenzi, ani men extenzi nemaj vo veobecnosti charakter kontextulnosti - nato, aby sme im presne rozumeli, nepotrebujeme pozna nejak kontext - z hadis ka reprezentcie zmyslu s to autonmne vrazy. Men intenzi vykazuj kontextulnos inho charakteru: ako pojmy s nezvisl od stavu vec (nekontextulne), ale ich hodnoty s zvisl od stavu vec a na urenie ich hodno ty potrebujeme empirick poznatky, ie ich kontextulnos sa netka zmys lov vrazov a ich rozumenia, ale iba ich hodnt - ktormi s najm fregeovsk denotty, ale mu nimi by i irttenzie (pozri [Matema 1995,43]).

Intenzie ako druh pojmov s vlastne funkcie, ktor dvojici argumentov (mon svet, okamih) prirauj napr. fregeovsk denott alebo jeho obdo bu ako funkn hodnotu. Indivduov pojmy ako napr. prezident USA s funkciami, ktor dvojiciam argumentov (svet, okamih), i skrtene svetamihom5 , prirauj to indivduum, ktor v danom svetamihu obsadzuje tento rad, ie tto funkcia ako svoj priebeh uruje pre kad mon svet chronolgiu prezidentov (vo veobecnosti chronolgiu indivdu, ktor obsadzuj indivduov rad). Pred vznikom ttu USA nebol tento rad kontituovan a nebude kontituovan aj v prpade premeny USA na mo narchiu, i v prpade zniku ttu USA. Take funkcia prezident USA nie je definovan pre kad svetamih - nie je definovan v celom logic kom priestore; tak funkcie, ktor nie s definovan pre vetky argumenty, sa nazvaj parcilnymi funkciami. Mnoh intenzie s prve takmito parcilnymi funkciami. Je to obdobn situcia, ako ke funkcia delenia v aritmetike nie je definovan pre delite nulu. Parcilnos indivduovho pojmu ako funkcie na svetamihoch nm umouje presvediv rieenie problmu, ak pravdivostn hodnotu m propozcia vyjadren vrokom typu (9) Sasn franczsky kr je holohlav ke je zrejm, e nik v sasnosti nevykonva rad franczskeho kra, kee Franczsko je republikou, a nie monarchiou. Odpove je jedno duch: propozcia vyjadren vrokom (9) nenado bda iadnu pravdivostn hodnotu, pretoe vrok (9) vyjadruje tvrdenie o indivduu, ktor vykon va rad franczskeho kra, a o jeho holohlavosti, avak iadne indivduum nestelesuje tento rad, take nepecifiku je nejak indivduum, na ktorom by sme mohli testova vlastnos holohlavosti. Empirick sd (propozcia) me by v zvislosti od stavu vec pravdiv, nepravdiv alebo nedefinovan. Tmto modifikujeme princp
5 Vraz svetamih pouvame poda nvrhu P. Cmoreja; vraz pre kad svetamih je takto skratkou vrazu v kadom monom svete a pre kad asov okamih;

dvojhodnotovosti, avak nie spsobom, e by sme pripali viac ako dve pravdivostn hodnoty. Veobecne: empirick propozcie s funkcie, ktor svetamihom prirauj ako funkn hodnotu pravdivostn hodnotu, ak s vak pre ten-ktor svetamih ako funkcie definovan; propozcia (sd) pre to me nadobda pravdivostn hodnotu Pravda, Nepravda alebo iadnu hodnotu (nemus by totlnou - vade v logickom priestore definovanou funkciou). Empirick vlastnosti ud, ako usilovnos, lenivos, pleatos, hlpos a pod., s intenziami a ako tak s funkciami na logickom priestore, ktor v kadom logicky monom svete vyleuj v porad chronolgiu mnon usilovnch, lenivch, pleatch, resp. hlpych ud. Pre rozlin mon svety s to odlin asov postupnosti mnon (trebrs aj przdnych) ud. Zo vetkch monch chronolgi tchto mnon ud iba jedny s skuto n - s v aktulnom svete, hoci nevieme presne, ktor s to.

6.4. Kentaurus je polok-pololovek. Kentaurovia vak neexistuj. O om vlastne hovorme?

Je plne ben, ak o nieom, o je vopred bliie charakterizovan, prehlsime, e to ne existuje. Ve mytologick i rozprvkov by tosti, akmi s kentaurovia (spolovice kone, spolovice udia), pegasovia (okrdlen kone), strigy, arodejnice, arovn prtiky a pod., v skutonosti naozaj neexistuj. Analogicky ' ) neexistuj idealizovan objekty, ako je zdroj venho pohybu i ven motor (perpetuum mobile ), absoltne ierne teleso, dokonale prun teleso at. Tvrdenia o neexistencii ta kchto bytost i objektov formulovan v pri rodzenom jazyku nevyvolvaj iadne nedorozumenia. Ak vak chceme takto tvrdenia prepsa do jazyka prediktovej logiky prvho rdu, mu vznikn problmy. Zapme do jazyka PL nasledujci vrok:

(I)Kentaurasneexistuje Ak zavedieme symbol E pre predikt existencie a K bude znai vlastnos by kentaurom, meme (1) zapsa takto: (1*) (3x)(K(x)
A i

E(x))

o doslova tame: Existuje x tak, e j e kentaurom a neexistuje, o je vak logickou kontradikciou, pretoe najprv' predpokladme prostrednctvom existennho kvantifktora existenciu ohosi, a vzpt prostrednctvom negcie prediktu existencie tomu existenciu upierame. Je otzne, ako meme chpa existenciu ako predikt vlastnos in divdu, kee existencia kadho indivdua je predteoretickm predpokla dom: nato, aby sme mohli na indivduu testova nejak empirick vlastnos, mus toto indivduum by k dispozcii - mus vopred existova. Preto ne meme na nejakom indivduu testova, i existuje alebo neexistuje; ne gatvny vsledok testu nememe zska a pozitvny vsledok je u predpokladom zmyslupnosti testu. Tto okolnos si vimli dvnejie u mnoh filozofi a niektor dospeli k nzoru, e existencia nie je predi ktom - vlastnosou indivdu (I. Kant), a preto je nezmyseln dokazo va existenciu ohokovek. Poda niektorch autorov u prediktov logika nm vraj poskytuje urit prostriedky nato, aby sme nejako vyrieili tento problm v jej rmci. Takto dajn cestu rieenia vidia aj v nasledovnom: existenciu, zachyten existennm kvantifiktorom, navrhuj chpa ako monos skutonej existencie, ako potencilnu existenciu, ktor vopred prisudzu j kadmu objektu vahy; skuton existencia je poda nich zachyten a prediktom existencie - niektor indivdu maj iba potencilnu exis tenciu (v skutonosti neexistuj), in okrem potencilnej existencie aj skutone existuj. Vo svetle takhoto rozlenia by tvrdenie (1*) nemalo by kontradiktorick. Takto rieenie vak nie je zaleka uspokojujce: nielene je vym yslen a dodatone - ad hoc a bez dostatonej opory v logickej intucii, ale aj sm pojem potencilnej existencie je znane nejasn a hmlist. V intenzionlnej logike, kde sa presne rozliuje medzi pojmom-unk-

ciou na svetamihoch a hodnotou pojmu pre svetamihy ako argumenty, sa ponka presvedivejie a aj veobecnejie rieenie: okrem elementrnej, predteoretickej existencie indivdu, ktor nememe indivdum upiera, meme predikova o samotnch pojmoch odvoden pojem existencie v zvislosti od toho, i s v danom stave vec niem exemplifikovan, ale bo nie. Presne vzat, tento druh existencie je odvodenou (relanou) vlastnosou pojmov, pretoe pojmy ako funkcie maj zabezpeen logic k existenciu podobne ako sla v rmci danej konceptulnej sstavy, fixo vanej v nejakom jazyku. Ak tvrdme, e neexistuj kentaurovia, tak vlast ne tvrdme, e pojem kentaurus je przdny - v danom stave vec nie je nikm exemplifikovan, hoci v grckej mytolgii je tento pojem ako me tda vylenenia indivdu dostatone pecifikovan (existuje ako logick entita). plne analogicky je to s tvrdeniami o neexistencii pegasov, aro dejnc, strg, sedemhlavch drakov i stolekov prestri sa - jednoducho s to za danho stavu vec nikm alebo nim nestelesnen, neexemplifikovan pojmy. Podobne meme hovori o neexistencii pri indivduovch pojmoch, napr. vo vpovediach, datovanch rokom 2003, ktor zachytvaj pravdi v sdy: (2) Sasn franczsky kr neexistuje (3) Sasn rusk cr neexistuje kee v r. 2003 nem Franczsko kra a Rusko cra. Jednoducho tieto in divduov rady s neobsaden, pretoe Franczsko i Rusko s republiky a v ich stavach nie s zakotven tieto rady; v sudoch, zachytench v poveami (2) a (3), sa nepopiera existencia nejakho indivdua, ani exis tencia indivduovho pojmu. Vo veobecnosti meme pracova s tokmi druhmi odvodenej, sekundrnej existencie ako vlastnosti pojmov, koko druhov pojmov mme v konceptulnej sstave. Z hadiska tohto rozlenia logick dkazy existencie i neexistencie bytost maj vyhlasovan cie - nedokazuj existenciu nejakch indiv du, ale tkaj sa nanajv iba nejakch pojmov a ich logickej existencie alebo nanajv toho, e nejak abstraktnej pojem je exemplifikovan nejakmi menej abstraktnmi pojmami. To, i je nejak empirick pojem

v danom svetamihu nejakm indivduom exemplifikovan, alebo nie, meme zisti iba empirickm testom, nie logickm dkazom. To, e udia vedeli pochopi i skontruova neexemplifikovan pojmy a komunikova ich, hovori o nich, je vynikajcim dokumentom ich logic kej fantzie. Skontruova pojem, ktor nebol nim exemplifikovan v asopriestore, vyadovalo znan dvku fantzie v oblasti objavovania i tvorenia pojmov. Bliia analza povahy przdnych pojmov ukazuje, e s to asi vdy pojmy zloen z jednoduchch pojmov, priom tie najjed noduchie zloky s pojmami spravidla neprzdnymi - stelesnenmi neja kmi indivduami. Napr. jestvuj kone a jestvuj okrdlen bytosti, avak nejestvuj okrdlen kone. Przdne pojmy s dokladom logickej schop nosti prekraova empirick realitu prostriedkami konceptulneho apartu - pomocou kontruovania zloench pojmov z jednoduchch pojmov poda stanovench pravidiel. Tto schopnos prinala plody u na svite civilizcie - pri tvorbe mtov a prastarch legiend. Przdne pojmy meme rozdeli na urit druhy poda povahy przdnosti: A) analyticky przdne - ich kontrukcia je v rozpore s logickmi princpmi i matematickmi zkonmi, t.j. s analytickou nutnosou (napr. najvie prirodzen slo, tvorhrann kruh); takto pojmy s analyticky neexemplifikovaten vzhadom na t-ktor konceptulnu sstavu (kon trukcii takchto pojmov rozumieme, avak tto nedva ako vsledok lo gicky dobre postaven pojmov stavbu); B) empiricky przdne, pretoe s v rozpore s empirickou nutnosou alebo s przdne iba zhodou okolnost, nhodou. Pojmy, ktorch povaha protire empirickej nutnosti - prrodnm zkonom, s empiricky nestelesniten (napr. perpetuum mobile, pretoe je v rozpore so zkonom zacho vania a premeny energie). Pojmy, ktor nie s v rozpore ani s analytickou, ale ani empirickou nutnosou, mu by przdne zhodou okolnost - nho dou (napr. sasn franczsky kr, brontosaurus, neandertlec). Neprisl cha logike rozhodova, ktor pojmy s empiricky nestelesniten a ktor iba nhodou nestelesnen. Tto otzka je nielen neahk, ale zsadne mimologick - prrodovedeck. Mono by napr. biolgovia vedeli zdvod ni, e okrdlen kone nemu z hadiska biologickch zkonov jestvova, t.j. e nie je empiricky mon stav vec, v ktorom by niektor indivdu

boli okrdlenmi komi. .Je vak celkom mon, e biolgovia vedia zd vodni opan tzu, alebo je mon, e tto otzka je pre biolgov otvore n. Zvltnu skupinu przdnych pojmov tvoria tie pojmy, ktor s zachyte n menami vymyslench literrnych postv - napr. Odyseus, Hamlet, Gulliver a pod. Niektor ich rt).' s realistick, niektor fantazmagorick, niektor neurit. Meme ich chpa ako indivduov pojmy - indivduov roly, ktor mu by umelecky stelesnen mnohmi hercami alebo aj jedi nm hercom. Tto herci nie s bytostne toton s Odyseom, Hamletom i Gulliverom, ale iba stelesuj Odysea, Hamleta i Gullivera, pretoe Odyseus, Hamlet, Gulliver s indivduov pojmy, a nie indivdu. Rozlili sme tri typy existencie: existenciu logick (pojmy), predteo retick (indivdu) a sekundrnu (neprzdnos pojmov - existencia stelesovateov pojmov). Zd sa, e musme zvi ete jeden druh existen cie, ktor je odlin od uvedench typov. Skmajme, o om s nasleduj ce jednoduch vroky: (4) Sokrates je filozof (5) Sokrates je lekr Odpove, ktor sa nm vnucuje ako prv, je, e uveden vroky s o Sokratovi a o tom, e je filozofom (o je pravdiv), resp. o tom, e je le krom (o je nepravdiv). Niekto by vak mohol voi takejto odpovedi na mieta: ale ve Sokrates neije, tak ako mu meme prisudzova i upie ra vlastnosti, ktor mu vykazova iba iv bytosti? Sdy, vyjadren vrokmi (4) a (5), mohli by pravdivmi alebo nepravdivmi iba v ase, kedy Sokrates naozaj il, a inokedy s vlastne nedefinovan. Jazykov zvyklosti vak tieto nmietky celkom nepotvrdzuj, resp. nae hovorenie o bytostiach a veciach si situciu trochu zahuje a zjednoduuje: indiv duum Sokrates je vsledkom naj elementrnej ej logickej idealizcie, ktorej bezprostrednm podkladom, vzorom, bola iv asopriestorov bytos, ktorej meno je Sokrates. Vetky indivdu, ktor tvoria univerzum vahy, s produktami elementrnej logickej idealizcie, ktorej podkladom boli asopriestorov bytosti a predmety. Vhoda hovorenia o indivduch je v tom, e meme prostrednctvom indivdu ako najbezprostrednejch

zstupcov asopriestorovch objektov hovori o nich bez toho, aby sme ili v ich dobe alebo aby sme vdy presne vedeli, v ktorom asovom inter vale t-ktor asopriestorov bytos ila. V obdob, kedy danmu indiv duu u nezodpoved empiricky testovaten bytos i vec, toto indivduum neme presne vzat vykazova iadne empirick vlastnosti, a teda ani nejak empirick vlastnosti, ktor s odlin od tch, ktor boli zistiten na bytosti - vzore (ak Sokrates vzor u neije, neme by prvnikom). Preto logick idealizcia indivdua, o ktor sa opiera to, e indivduu bu deme navdy pripisova tie empirick vlastnosti, ktor mala bytos-vzor (niekedy) poas svojho ivota, nemus vies k iadnym vnym nedoroz umeniam i kontradikcim. Ak vak tomu istmu indivduu prisudzujeme navzjom vyluujce sa empirick vlastnosti - napr.: (6) Sokratesje diea (7) Sokrates je dospel je zrejm, e sme zili uvaovan stav vec, resp. asov obdobie. V prpa de vroku (6) hovorme o tom stave vec, kde indivduum Sokrates reprezen tuje bytos Sokrata-dieaa, a v prpade vroku (7) Sokrata-dospelho. Tieto stavy vec sa prinajmenej empiricky vyluuj, ale kee benm pragmatic km predpokladom je, e zamame vdy hovori pravdivo, tak za tohto predpokladu nemusme chpa vroky (6) a (7) ako sporn, a viaeme ich k odlinm stavom vec. Ak prijmeme vznamov postult, e kad diea je nedospel a kad dospel nie je dieaom, tak s stavy vec, zachyten vrokmi (6) a (7), nezluiten. Teoreticky me nasta extrmna situcia, e by predsa niek to s vnosou vyslovil nasledujcu vpove: (8) Sokratesje diea a Sokratesje dospel pri ktorej by sme u nemohli ani pri najlepej vli rozli dve vvinov fzy Sokrata-bytosti a dva odlin stavy vec, pretoe tvrdenie (8) m ur i jeden mon stav vec, v ktorom m indivduum Sokrates zastupova jedin bytos-vzor; stav vec, ktor je uren tvrdenm (8), vak nie je vzhadom na prijat vznamov postult logicky mon - tvrdenie (8) je

logickou kontradikciou. Takto zlyhanie je vak prakticky zanedbaten a prednosti idealizcie indivdua z bytosti-vzoru s neoddiskutovaten. Take logick idealizcia, poda ktorej z hadiska hovorenia ven indiv du reprezentuj bytosti-vzory, je benou a spahlivou oporou naich jazy kovch zvyklost a me spsobi nedorozumenie iba v prpade, e vypne me zkladn racionlne korektvy. O indivduu Sokrates preto kudne meme hovori, e je mdre alebo hlpe, vlasat alebo holohlav, s vyso km alebo nzkym elom a pod., priom niekedy mme pravdu a niekedy nie, hoci sa so Sokratom-bytosou u nememe stretn. Elementrnym pragmatickm predpokladom hovorenia o teraz neivch bytostiach je, e takto vpovede vzahujeme k stavom vec, v ktorch ili. Ak by sme to zachytvali minulm asom slovesa - napr.: (9) Sokrates bol filozof mali by sme problmy, ako potom jednoducho opsa situciu, ke nie ktor vlastnos ist as vykazoval, a od nejakho asu u evidentne nevy kazoval - napr.: (10) Sokrates bol siln. Totoje vak skr technick- gramatick zleitos, nie logick zdvod nenie. Samozrejme, nezabdajme, e o mnohch empirickch vlastnos tiach Sokrata aj tak nikdy nebudeme vedie rozhodn na zklade docho vanch sprv, i ich mal alebo nemal. Pouenie: u najjednoduchie objekty naej konceptulnej sstavy - in divdu - s vsledkom istho predpojmovho kognitvneho spracovania nezvislej skutonosti. Je nepochybn, e uchopeniu indivdu a logickch pojmov predchdza vea kognitvnych predstupov osvojenia si nezvislej skutonosti, akmi s napr. pocity, vnemy, predstavy. U tieto stupne pred pokladaj schopnos spracovania vekho mnostva dt a informci, kto r k nm prichdzaj rozlinmi mdiami - svetelnm iarenm, zvukov mi vlnami a pod. Zloitos u tejto rovne poznania dokumentuje napr. simulcia rozlenia tanku od kopy eleza prostrednctvom technickch spravodajskch zariaden typu Awacs i problematika, skman v umelej

inteligencii. Ak mme toto na zreteli, tak je jasn, e schopnos uchopi pojmy - logick fantzia - je priam zzran vec; logika tento zzrak nevysvetuje, a ani neme, ale na om stavia. Logik pouva logick fan tziu tak, ako kad in uvate jazyka - ako to, o ho priam zzrane spja so svetom logickch entt.

6.5. Kto objavil 11. plantu Slnenej sstavy?

asto sa stretvame so situciou, e niekto napr. politik, na nejak otzku odmieta odpove da, pretoe ju povauje za zle formulovan i ne zmyseln, spsoben hlbokm nedorozumenm. Dvody, ktor ho mu vies k vhradm voi po vahe otzok alebo k vyhbaniu sa tmto otzkam, mu tkvie v jeho osobnch i politickch zuj moch. Ns bud zaujma iba tie aspekty povahy a stavby otzok, ktor s v kompetencii skmania logiky - ku ktorm m logika o poveda. Budeme skma tie typy ot zok, ktor s zachyten najm v nasledujcich opytovacch vetch: (1)Je v Bratislave nkladn rieny prstav? (2) Ak vyhr milin korn, kpi si a.uto? (3) Je pondelok alebo utorok? (4) Kto objavil Austrliu? (5) Je sasn kr Slovkov slep? (6) Kto objavil 11. plantu Slnenej sstavy? (7) Preo vznikla prv svetov vojna? (8) Kedy zanikla Zpadormska ra? (9) Koko synov mal Svtopluk? Ponajprv porovnajme opytovciu veta (1) a oznamovaciu vetu: (1 *) V Bratislave je nkladn rieny prstav.

V om spova ich odlinos? Prv odlinos, okrem zmenenho slovosle du, by sme mohli vidie v tom, e o vete (1*) m zmysel hovori, i je pravdiv alebo nie, ale o vete (1) to zmysel nem. Je to spsoben Odli nm smantickm vznamom alebo pragmatickm postojom? Vety (1) a (1 *) zachytvaj ten ist stav vec ten ist sd; rozdiel spova v tom, e ten, kto vypoved tieto vety, m k tomuto sdu odlin postoj: vo vete (1*) oznamuje, e tak a tak stav vec nastva aje pragmatickm predpo kladom, e tm mieni hovori pravdu, t.j. tento sd tvrd - m k nemu asertvny postoj; vo vete (1) sa hovoriaci pta, i tento stav vec je aktul ny - pta sa na pravdivostn hodnotu sdu - m k nemu opytovac postoj. Take budeme vychdza z toho7 , e rozdiel medzi vetami (1) a (1*) je teda pragmatickej, nie smantickej povahy. Vhodnou odpoveou (t.j. smanticky sprvnou, no nie nutne pravdi vou) na otzku (1) je meno ktorejkovek pravdivostnej hodnoty a sprv nou odpoveou alebo, presne, vhodnou pravdivou odpoveou6bude meno tej pravdivostnej hodnoty, ktor nadobda prslun sd v danom svetamihu. Takto odpove v prirodzenom jazyku vyjadrujeme shlas nm no alebo neshlasnm nie. Otzky, na ktor vhodne odpovedme uvedenm pravdivostnej hodnoty prslunho sdu, nazvame zisovacie (rozhodovacie) otzky. Samozrejme, miesto pravdivostnej hodnoty ako
6 Jazykov zvyklos chpa slovnm spojenm5/)raFa odpovet/vIastnc vhodn pravdiv odpove je zavdzajca, ia, je tak silne zakorenen, e sa jej budeme do istej miery pri dra aj my, aby nevznikli zbyton nedorozumenia, hoci prednos budeme dva druhej formulcii. 7 Presne vzat o problematike otzok a odpoved budeme hovori najm z pohadu extenzionlnej smantiky, t.j. tej, ktor skma iba extenzie vrazov a vzahy medzi nimi. Hoci sme u hovorili o intenzich vrazov a niektor pojmy terie otzok sa sname charakterizova u z pohadu ntemzionlnej logiky, podrobnejia a systematick analza terie otzok a odpoved z tohto stanoviska prekrauje rmec tejto knihy; bliie o tom [Cmorej 2001a, 172 -194]. Iba orientane meme naznai, e vhodnou odpoveou na otzky typu Kto... ?, Co... ?, Kedy... ?, Kde... ? z pohadu intenzionlnej logiky s men objektov prslunch typov, nie cel vety, pretoe na dve odlin otzky, naprklad Kto je prezidentom USA? a. Ktorej krajine je G. Bush prezidentom? by bola vhodnou odpoveou jedna a t ist veta G. Bush je prezidentom USA.. Zstancovia vetnch odpoved by sa mohli brni tm, e vhodn odpovede by sa lili slovosledom, resp. tylisticky - G. Bush je prezidentom USA, resp. USA je krajina, ktorej prezidentom je G. Bush.

odpove meme uvies aj cel oznamovaciu vetu i jej skratku: M auto? Mm. Zisovacie otzky mu by aj zloen - ako napr. tto: (2) Ak vyhr milin korn, kpi si auto? Touto otzkou sa nezisuje budci stav vec - i vyhr milin korn, resp. i si kpi auto, pretoe nezvis iba od nzoru adresta otzky, i nastal alebo nastane stav vec, e vyhr milin korn a nemal by takto podklad na odpove. Uvedenou otzkou sa vak zisuje, i adrest otzky dva do logickej vzby dva stavy vec, t.j. i povauje vhru jednho milina ko rn za logick podmienku toho, e si kpi auto. Ak shlas s tou implik ciou, tak odpovie no, ak neshlas, tak odpovie nie. Samozirejme, povaha implikanho spojenia je tak, e sa kladnou odpoveou nevyluuje pr pad, e nevyhr milin korn, a predsa si kpi auto. Otzku Otvoril si olmo alebo dvere? meme chpa dvojako. Jednak ako zisovaciu otzku, ktorou sa chceme dozvedie, i nastala aspo jedna z dvoch okolnost bez bliieho urenia, ktor (mohol som otvori okno a dvere, resp. okno, resp. dvere, resp. ni v prvch troch prpadoch by sprvnou odpoveou bolo no , a iba v poslednom prpade by sprvnou odpoveou bolo nie); jednak ako otzku, ktorou chceme zisti, ktor z dvoch udalost nastala, ako je zrejmejie v prpade otzky (3): (3) Je dnes pondelok alebo utorok? Otzku (3) u asi nechpeme ako zisovaciu otzku typu no-nie, pretoe elementrne stavy Dnes je pondelok, resp. Dnesje utorok sa u vyluuj, ale ako otzku, ktorej cieom je zisti, ktor z dvoch alternatvnych ele mentmejch stavov vec nastva. Tto otzku meme preformulova na rovnoznan otzku: (3a) Ktor je de - pondelok alebo utorok? Z tejto formulcie je u plne zrejm, e je to otzka, na ktor sa iada odpoveda celou vetou. Vhodnou pravdivou (sprvnou) odpoveou bude vrok, zachytvajci ten sd, ktor z uvedenej disjunkcie je v danom

svetamihu pravdiv. Otzky, ktor vyaduj celovetn odpovede (u ne sta no i nie), nazvame doplovacie otzky. Stavba vhodnch (sprvnych) odpoved na doplovacie otzky je pred uren u stavbou samotnch otzok. Na otzku (4)Kto objavil Austrliu? bude vhodnou pravdivou odpoveou t, kde opytovacie zmeno bude na hraden menom moreplavca, ktor skutone objavil Austrliu. Vhodnmi odpoveami na tto otzku s napr.: (4*a) James Cook objavil Austrliu (4*b) Kritof Kolumbus objavil Austrliu (4*c) Willem Janszoon objavil Austrliu Vetky vhodn odpovede na tto otzku (sprvnou, resp. vhodnou pravdi vou odpoveou je (4*c)) maj tvar. (4**) x objavil Austrliu kde x je individuov premenn so zenm oborom premennosti na mno inu ud. Tto schma odpovede je preduren truktrou otzky - osno vou otzky (podkladom i danosou otzky - lat. dtum questionis). Tto trukturlna zhoda odpovede s otzkou potvrdzuje, e rozdiel medzi otz kou a celovetnou odpoveou nie je v smantickej rovine. Tto zhoda je pri zisovacch otzkach trivilna, pretoe no odpoveje len skrtenm vyjadrenm celho tvrdenia sdu, ktor bol predmetom opytovania (nieodpoveje poprenm tohto sdu). Odpove, ktor vychdza z osnovy otzky, sa tradine nazva vlastn odpove. Vlastn odpove kontruu jeme z osnovy otzky tak, e premenn nahradme napr. vlastnm menom indivdua. Otzky, ktor s formulovan tak, e nie je zrejm osnova, t.j. to, o je predmetom opytovania, s nejasn otzky.

Pozitvnym predpokladom zodpovedatenosti otzky je, e aspo jedna jej vlastn odpove je pravdiv. Negatvnym predpokladom informanej zmysluplnosti otzky je, e aspo jedna vlastn odpove tejto otzky je nepravdiv - inak by sme nemali dvod pta sa. Otzky, ktor nespaj pozitvny alebo negatvny predpoklad, s otzky z pragmatickho (nie smantickho) hadiska neo podstatnen, hoci mu by logicky sprvne formulovan. Zisovacie otzky spaj pozitvny aj negatvny predpoklad, ak jedna zo vetkch - t.j. dvoch vlastnch odpoved (no ako skratka tvrdenia sdu; nie ako skratka popierania sdu, pretoe osnova otzky sa neli od vyjadrenho sdu v otzke i v odpovedi) je pravdiv a jedna nepravdiv. Ak doplovacia otzka - napr. otzka (4) spa pozitvny predpoklad, tak z tohto predpokladu vyplva platnos tvrdenia: (4p0 ) Niekto objavil Austrliu O platnos tohto tvrdenia sa opiera kad vhodn odpove na otzku (4) a je jedno, i je pravdiv alebo nepravdiv. Takto tvrdenie nazvame presupozcia sdu, zachytenho v otzke. Ak by presupozcia (4P 0 ) nebola pravdiv, otzka (4) je nezodpovedten a nebola by pravdivou iadna vhodn odpove na u. Preto zodpovedaten otzka nesie v sebe urit informciu (pravdiv sd), ktorou je presupozcia celho sdu, zachyten ho v otzke. Defincia presupozcie: Ak pravdivos nejakho sdu Pje pre vetky svetamihy (pre vetky mon stavy vec a asov okamihy) nutnou pod mienkou toho, aby sd Q nadobdal pravdivostn hodnotu (aby bol defi novan), tak sd P je presupozciou sdu Q. V nasledujcej zisovacej otzke: (5) Je sasn kr Slovkov slep?

je zachyten opytovac postoj k sdu, ktorho presupozciou je sd: (5P S ) Existuje sasn kr Slovkov.

Kee tto presupozcia nie je pravdiv - indivduov rad kr Slovkov nie je v aktulnom svete a okamihu kontituovan, a teda neme by niekm obsaden, nie je splnen pozitvny predpoklad zodpovedatenosti otzky (5) a tto otzka nem iadnu pravdiv, ani nepravdiv odpo ve. O tejto otzke preto meme poveda, e ako otzka je pragmaticky nezmyseln, hoci sdu, voi ktormu mme v nej opytovac postoj, plne rozumieme - smanticky je zmyslupln. V nasledujcej otzke: (6) Kto objavil 11.plantu Slnenej sstavy? sa ptame na sd, ktorho presupozciou je nasledujce tvrdenie: (6P S ) Niekto objavil 11.plantu Slnenej sstavy. Tto presupozcia sdu m sama ete presupozcia:

(6psps ) Existuje 11.planta Slnenej sstavyK

Indivduov rola 11.planta Slnenej sstavy je vak nestelesnen a tto presupozcia nie je pravdiv. Otzka (6) je takto akoby dvojnsobne nezodpovedaten i prenesenepragmaticky nezmyseln, hoci sdu, na ktoi sa v nej ptame, plne rozumieme. Aby bola zmysluplne zodpovedaten mala aspo jednu pravdiv odpove - museli by by obe presupozcie (6P S ) a (6p s p s) pravdiv. V tom prpade by niesla dve informcie: existuje 1 1.planta Slnenej sstavy a niekto ju objavil. Presupozcia sdu, na ktor sa ptame, vyplva z kadej vlastnej odpo vede. Pri zisovacch otzkach presupozcia sdu, na ktor sa ptame, vyplva aj z pravdivej odpovede, aj z jej negcie: to, e niekto objavil Austrliu, vyplva aj z toho, e Willem Janszoon objavil Austrliu (prav div (sprvna) odpove), aj z toho, e Willem Janszoon neobjavil Austr liu (nepravdiv (nesprvna) odpove), t.j. obe odpovede tto presupozciu nutne predpokladaj. Kladenm otzok, ktor nespaj pozitvny predpoklad zodpovedatenosti vnucujeme opytovanmu ako pravdiv presupozciu sdu, ktor je

v otzke zachyten. To znamen, e pokia optan s istotou nevie, e pre supozcia je nepravdiv, povauje ju z prakticko-psychologickch dvo dov za pravdiv a sna sa njs na dan otzku odpove. Otzky, kto rch presupozcia je nepravdiv alebo iba hypotetick a optujci sa o tomto vie, nazvame sugestvne otzky. Sugestvne otzky* sa napr klad nesm kls pri vypovan obvinench alebo svedkov. Svedkovi sa nesm kls ani otzky, ktorch presupozciou je to, o sa m na zklade vpovede tohto svedka ete len zisti. Inm typom klamlivch otzok s otzky kapcizne. Cieom takchto otzok je printi optanho - bez toho, aby to postrehol - k odpovedi, z ktorej spolu s nejakm veobecne uznanm tvrdenm vyplva sd, ktor je v rozpore s tm, o mienil prizna alebo doteraz akceptoval, alebo je do konca v rozpore sjeho predchdzajcimi odpoveami. Naprklad ak vs pri riaden auta zastav policajt a polo vm otzku, i ste ochotn zapla ti pokutu; v prpade, e odpoviete no, tak z vaej odpovede spolu so veobecne uznanm tvrdenm Kto neurobilpriestupok, nieje ochotn zapla ti pokutu vyplva poda pravidla modus tollens (a pravidla konkretizcie), e ste urobili priestupok. Kapcizne otzky mu by ovea rafinovanejie a zvery z nich a z nejakch veobecne uznanch tvrden pre optanho vemi prekvapiv a znane neelan. Klamliv otzky, akmi s sugestvne, kapcizne a podobn otzky sa klad vade tam, kde je cieom manipulcia s vslovne priznanm stano viskom optanho, ako napr. pri ideologicky usmernenom kladen otzok verejnm initeom, politikom,... Klamliv otzky boli znme starm Grkom -jednou z najznmejch je sugestvna otzka Prestal si bi svojho otca?, ktorej presupozciou je, e si bil svojho otca a vnucovanou vhodnou odpoveou je no (B il som svojho otca, ale u som ho prestal bi), resp, nie (B il som svojho otca a ete som ho neprestal bi). Ak vak presupozcia otzky nie je pravdiv,
* Z psychologickho hadiska s sugestvne otzky tie, ku ktorm ns ptaj ci navdza da niektor odpove nie na zklade vznamu otzky, ale na zklade sprievodnch mimologickch prostriedkov (intoncie, mimiky, citovho psobenia, a pod.). Zo irieho logic kho hadiska meme za sugestvne povaova aj tak zdvodnenie, ktor k otzke, ktor zachytva nejak problm, uvedieme dvody iba pre jednu z monch odpoved.

odpovieme Nikdy som svojho otca nebil alebo Ani som ho nezaal, ani neprestal, t.j. popierame pravdivos presupozcie sdu, ktor je v otzke. Vemi ast s tie otzky typu Preo ... ? ako naprklad nasledujce otzky: (i) Preo klokany ij v Austrlii? (7) Preo vznikla prv svetov vojna? Odpoveou na takto otzky je podanie vysvetlenia prin toho stavu vec, ktor je v otzke zachyten, priom povaha odpovede - jej dka a truk tra - nie je osnovou otzky presne preduren (odpoveou me by jed na veta alebo aj cel kniha). Pragmatickm predpokladom preo - otzok je, e vysvetujeme iba pr avdiv sdy. Z tohto dvodu meme odmiet nu odpoveda na otzky typu: (ib) Preo klokany ij v Antarktde? (7b) Preo vznikla tretia svetov vojna? hoci v tchto otzkach zachyten sdy mu by (je to logicky mon) v niektorch svetamihoch pravdiv a ich pravdivos nie je vylen ani v naom svete v niektorom budcom asovom obdob. Vhodnou odpoveou na otzky typu Kedy...?, akou je napr. otzka: (8) Kedy zanikla Zpadormska ra? je uvedenie dtumu (s uritou presnosou) udalosti; presupozciou sdu v otzke (8) je, e Zpadormska ra zanikla (presne vzat pod menom Zpadormska ra neexistovala iadna ra; toto oznaenie zaviedli histo rici iba dodatone - v skutonosti ,,Rmska ra oznaen dodatone ako Vchodormska ra existovala nepretrite alej). Otzkami typu Koko ... ? sa ptame na poet - ako napr. v otzke: (9) Koko synov mal Svtopluk

priom presupozciou sdu v uvedenej otzke je, e je pravdou, e Svto pluk mal nejakch synov. Niekedy sa meme stretn s podivnm hodnotenm odpovede na nejak otzku - a to, e odpove je polopravdiv, alebo iastone pravdi v, i dokonca neplne pravdiv. Ukeme, e vetky takto hodnotenia i frzy s skomoleninami. Okrem vlastnch odpoved na otzky, ktor vychdzaj z osnovy otzky, sa vyskytuj aj odpovede, ktor nevychdzaj z osnovy otzky, a predsa nejako uspokojuj zmer optajceho sa. Tak odpovede budeme nazva nevlastn odpovede. O odpovedi (vlastnej alebo nevlastnej) meme hovori, e je plnou odpoveou, ak zachytva sd, z ktorho vyplva jedna alebo viac vlast nch odpoved na dan otzku. Take oividne vlastn odpovede s odpo veami plnmi a to jednoduchmi plnmi odpoveami, aby sme ich odlili od tch plnch odpoved, z ktorch nevyplva priamo nejak vlastn odpove, ale iba na zklade poznatkov, o ktorch meme predpo klada, e ich optajci sa pozn. Napr. na otzku: (10) Je delfn ryba? me optan odpoveda: (10**) Delfn je cicavec z ktorej spolu s poznatkom, e iadny cicavec nie je rybou, vyplva jedno duch pln odpove (10*) Delfn nie je ryba O odpovedi hovorme, e je iastonou odpoveou, ak zachytva sd, z ktorho sce nevyplva iadna vlastn odpove, ale ktor vyluuje spo medzi vetkch monch vlastnch odpoved niektor, prpadne z nej vy plva alternatva niektorch vlastnch odpoved, nie vak vetkch. Napr. na otzku:

(4) Kto objavil Austrliu? je iastonou odpoveou tto: (4bb) Nejak Holanan objavil Austrliu alebo na otzku Kto z vs krial ? je iastonou odpoveou odpove Ja som nekrial alebo odpove Krial Jano alebo Mio. Anijedna z uvede nch iastonch odpoved nie je iastone pravdiv alebo neplne pravdi v; iadny sd, vyjadren vrokom, neme by iastone pravdiv alebo neplne pravdiv. Ak pouvame slovn spojenia iastone pravdiv a neplne pravdiv na vyjadrenie nejakho vznamu, a nie iba ako przd ne frzy, tak nimi vyjadrujeme iba to, e ide o iaston odpove na dan otzku alebo iaston informciu o danom problme. iaston odpove na nejak otzku je pravdiv alebo nepravdiv, neme vak by iastone pravdiv alebo neplne pravdiv. Odpovede na otzky mu by vyerpvajce alebo nevyerpvajce. Vyerpvajcou odpoveou je tak (pravdiv) odpove, z ktorej vypl va kad vlastn pravdiv odpove. Ak odpove nie je tak, tak je nevy erpvajca. Napr. monmi vlastnmi odpoveami na otzku: (11) Kto bojoval na strane Spojencov v bitke pri Waterloo? s nasledujce nevyerpvajce, ale pritom pln odpovede:
(1 l*a)

Angliania bojovali na strane Spojencov v bitke pri Waterloo (1 l*b) Prusi bojovali na strane Spojencov v bitke pri Waterloo (1 l*c) Holanania bojovali na strane Spojencov v bitke pri Waterloo To znamen, e kad vyerpvajca odpove je pln, avak nie kad pln odpove je vyerpvaj ca. Pragmatickou poiadavkou je, aby otz ky boli stavan tak, aby niektor vlastn odpovede boli aj vyerpvajcimi odpoveami. Napr. otzku (11) meme v duchu tejto poiadavky prefor mulova na otzku:

(11**) Kto vetko bojoval na strane Spojencov v bitke pri Waterloo? Vlastn odpove na dan otzku je vyerpvajca vtedy a len vtedy, ke je jedinou pravdivou odpoveou, alebo ke z nej vyplva kad pravdiv (sprvna) vlastn odpove. V prpade nevyerpvajcich odpoved sa nie kedy pova zavdzajci vraz polopravda; situcia je rovnak, ako v pr pade slovnch spojen iastone pravdiv odpove i neplne pravdiv odpove: iadny sd neme by polopravdiv, ale me by nevyerp vajcou (pravdivou alebo nepravdivou) odpoveou na nejak otzku. Z pragmatickho hadiska je zvltnou situciou t, v ktorej uite kla die otzky iakom i tudentom. Cieom takchto didakticky kladench otzok nie je njdenie pravdivej odpovede, ve t uite pozn (...alebo aspo vie, kde je napsan); pravm cieom je zisti iakove vedomosti a poznatky, ie to, i iak pozn pravdiv (sprvnu) odpove.

7.

HOVORM E V BENEJ R E I ZSADNE o inom a k o v m atem atike:?

7.1. Nevedko si mysl, e Zem je kockat. Me to byt pravda?

U v predchdzajcich paragrafoch sme po zvona presvali aisko toho, o om s vrazy prirodzenho jazyka, z fregeovskho denottu v razu na zmysel vrazu. Dvodom bola najm okolnos, e pri empirickch vrazoch je denott vrazu zvisl od stavu vec a me by ako zistiten i kognitvne znane neprstupn. Vlastn predmet komunikcie by vak mal by ahko a rchlo prstupn. Na druhej strane vzba vraz - zmysel vrazu je pre ten-ktoi jazyk trvcnejia, nemen sa s kadou zmenou stavu vec: pri jednoduchch vrazoch ide o vzbu na zklade jazykovej konvencie, pri zloench vra zoch ide o logicko-smantick vzbu, kde zmysel vrazu je uren zmysla mi podvrazov, priom je dleit spsob poskladaniajednotlivch zmyslov vrazov (logick oblas), ktor sa manifestuje v zreazen samotnch vra zov (jazykov rovina). Zmysel vrazu sme u nepovaovali iba za nejakho sprostredkovatea medzi vrazom ajeho denottom, ale skr za to, o mme na zreteli, ke medzi sebou komunikujeme. Na potvrdenie tejto korekcie smantickej schmy jestvuje etejeden vemi presvediv dvod. Skmajme, o om je vrok z nadpisu paragrafu: (I)Nevedko si mysl, e Zemje kockat Me by sd, vyjadren vrokom (1) pravdiv? Nepochybne no, hoci

hdam kad vie, e Zem nie je kockat. Nevedko, alebo ktokovek in, si naozaj me myslie o nieom, e je to naozaj tak, hoci to v skutonosti tak nie je - napr. Nevedkoje presveden, e Mesiac nieje v ako tanie rik. Jednoducho sa me z najrozlinejch dvodov mli a to, e sa mli, je faktom - pravdou. Akoje to vak mon, ke poda princpu skladob nosti sa m denott podvrazu - pravdivostn hodnota Nepravda - vedaj ej vety (Iv) Zem je kockat - podiea na vslednom denotte, a to na pravdivostnej hodnote Pravda. Ako me by Nepravda zlokou Pravdy (bez akejkovek vrokovej spojky)? U G. Frege zistil, e vo vetch typu (1) neme s o vzah medzi osobou a denottom vedajej vety - jej pravdivostnej hodnoty. V opa nom prpade by sa nasledujce vety (2) Napoleon vedel, e jeho vojsku hroz nebezpeenstvo na pravom krdle (3) Napoleon vedel, e rchlos svetla je 300 000 km/s nijako neodliovali, pretoe obe vedajie vety (2v) a (3v) oznauj ten ist denott - pravdivostn hodnotu Pravda, avak vsledn denotty s zrejme rozlin: beh vec bol tak, e (2) vyjadruje pravdivostn hodnotu Pravda a (3) pravdivostn hodnotu Nepravda (rchlos svetla nebola za ias Napoleona dostatone presne zmeran). Ako riei tto situciu? Frege navrhol rieenie, ktor je vnimkou z jeho smantickej schmy: vrazy v nepriamych kontextoch (vedajie vety s prpadom nepriame ho kontextu) denotuj to, o je ich obvyklm zmyslom (t.j. to, o vyjad ruj v priamom kontexte). Take ani v (2), ani v (3) sa nehovor o vzahu Napoleona k pravdivostnej hodnote vedajej vety (2v), resp. (3v), ale k sdom, ktor tieto vedajie vety vyjadruj. Takto vzah k sdu naz vame sudovm postojom alebo postojom k sdu. K sdom meme ma rozlin postoje, ktor vyjadrujeme pomocou slovnch spojen ako vie, e..., mysl, e ..., je presveden, e ..., tvrd, e..., domnieva sa, e ..., zd sa mu, e..., tu, e pochybuje, e ... a pod. Napoleon mal uveden postoj k sdu (2v), a preto vyjadruje vrok (2) pravdiv sd, kdeto uveden postoj k sdu (3v) nemal, a preto vrok (3) vyjadruje zjavne odlin nepravdiv sd (sdy (2v) a (3v) s evidentne

odlin). Frege prijal toto separtne rieenie - vnimku zo smantickej schm}?, aby zachrnil princp skladobnosti. Nepodarilo sa vak zabrni, aby jeho koncepcia netrpela vnymi trhlinami na inch miestach. Najbo avejmi a najneprjemnejmi dsledkami boli: systematick dvojzna nos vrazov a hrozba bludnho kruhu pri urovan vznamu zloenho vrazu. Dvojznanos vrazu, bola podmienen tm, e sa me vyskytova v dvoch kontextoch - priamom a nepriamom - a vznam, zmysel vrazu bol uren poda dvoch schm: poda regulrnej v priamom kontexte a poda vnimonej v nepriamom kontexte. Z dvojznanosti vrazov vak vyplvala hrozba bludnho kruhu: zmy sel jednoduchho vrazu zvis od kontextu, a teda od celkovho zmyslu zloenho vrazu; na druhej strane vak zmysel zloenho vrazu zvis od zmyslov vetkch jednotlivch podvrazov, a teda aj od zmyslu danho jednoduchho vrazu. Nezostalo vak iba pri tchto slabinch koncepcie - trhlina dvojzna nosti vrazov sa premenila na nevylieiten systematick mnohoznanos. Jednoducho v jazyku nemme iba jednu rove nepriamych kontex tov, ale v zsade neobmedzen hierarchiu takchto nepriamych kontextov, priom dva susediace s navzjom rozdielne v rovnakej miere ako priamy a prv nepriamy kontext. Na ilustrciu uveme nasledujci vrok s ne priamym kontextom v nepriamom kontexte (4) Wellingtom tuil, e Napoleon vie, e jeho vojsku hroz nebezpeenstvo na pravom krdle. Vedajia veta (4v) Napoleon vie, e jeho vojsku hroz nebezpeenstvo na pravom krdle sa podiea svojim obvyklm zmyslom (sdom - propozciou, ktor vyjadruje) na denotte celej vety (4); avak samotn vedajia veta (4v) m vedajiu vetu (4vv), ktor sa podi ea na jej denotte svojim obvyk lm zmyslom. Ako alebo m sa podiea veta (4w) na denotte vety (4)? Je to osi ako zmysel obvyklho zmyslu vrazu? Ak no, o to je? Zd sa, e takto terapia prina nov a mono ete aie lieiten chorobu. Ak by sme nepovaoval i toto rieenie iba za vnimon, ale za ve obecn, uveden neelan dsledky by mohli by vylen.

7.2. Zmysel vraz je tm, o om je vraz?

Ukazuje sa, e jazykov vraz je skr o tom, o v pvodnej smantic kej schme vyjadroval. Jednoducho samotn zmysel vrazu alebo in, rovnako abstraktn entita, je tm, o om vraz priamo je. Prvm kandid tom na to, o om je vraz, je fregeovsk zmysel (Sinn) vrazu. Preverme si, ako sa mu v tejto lohe bude dari. Najprv sa vak zriekneme doteraj ieho pouvania vrazu oznauje z fregeovskej smantickej schmy, poda ktorej vraz oznauje denott, priom denott vrazu bol asto situ ovan do asopriestoru alebo asopriestorov objekty boli jeho prvkami, priom denott asto zvisel od stavu vec. Pochopenie toho, o om je vraz, neme zvisie od empirickch okolnost. Aby sme sa nedopali nekontrolovatenej homonymie, budeme vraz oznauje pri pouit v novom vzname (zachytenie vzby medzi vrazom a tm, o om je v raz) zo zaiatku psa s hviezdikou - oznauje*. Takto vzah oznaovania* je pre dan jazyk nezvisl od stavu vec a je zleitosou jazykovej konvencie pri jednoduchch vrazoch alebo aj zleitosou logickej skladby pri zloench vrazoch. Naopak to, o uruje zmysel vrazu, t.j. o je fregeovskm denottom vrazu, je vo veobecnosti (napr. v prpade intenzi) zvisl nielen pd tohto zmyslu ako logickej entity (funkcie na svetamihoch), ale aj od stavu vec, t.j. empiricky spoluuren, a preto skmanie toho, o je denottom vrazu, prekrauje kompetenciu logickej smantiky (logika nepouva empirick prostriedky skmania). Vysvetlenie toho, preo sa prve denott vrazu spenejie natskal do lohy toho, o om je vraz, ako zmysel vrazu, je zrejme zloit. Daj sa vak vystopova psychologicko-poznvacie dvody: najbenejie denot ty, resp. ich prvky, s materilnej povahy a vaka svojej nzornosti a zmyslovej vnmatenosti je s nimi spt silnej sprievodn emocionlny zitok i predstava. Fregeho separtne rieenie otzky, o om s vrazy v nepriamych kon textoch, prijat ako veobecn rieenie, modifikuje naprklad podmienky korektnho nahradzovania vrazov: to, o om je zloen vraz sa nezme n, ak niektor z jeho podvrazov nahradme inm vrazom, ktor oznau je to ist ako prv podvraz - podmienka totonosti denottov nahradzo

vanch vrazov nie je postaujcou podmienkou. Take nememe nahra dzova vedajie vety s rovnakm denottom (pravdivostnou hodnotou), ak chceme ma istotu, e pravdivostn hodnota celej vety sa nezmen. ia, ani takto korekcia smantickej schmy nie je dostatone radikl na, pretoe sa hojne vyskytuj jazykov situcie, v ktorch nezabrni tto schma, aby vsledok nahradzovania bol v rozpore s intuciou a jazykovou praxou. To diskvalifikuje fegeovsk zmysel v lohe toho, o om skutone vraz je - zmysel vrazu nedoke presvedivo hra v niektorch jazykovch situcich rolu toho, o om vraz je. Do popredia pozornosti logickej s mantiky vak okrem zmyslu vrazu vstupuje v prpade zloench vrazov prve ich skladba, ktor reprezentuje osi, o me by zo smantickho hadiska vemi dleit. Dleitos truktry zloench vrazov pre to, o om vrazy naozaj s, sa markantne ukazuje v prpadoch u uvdzanch postojov k sdom (postojov k propozcim). Postoje k propozcim, vyjad ren slovnm spojenm ...vie, e ... sa odliuj od ostatnch postojov tm, e cel propozcia (sd) je pravdiv iba vtedy, ak propozcia vyjadren vedaj ou vetou je pravdiv. Skmajme nasledujce podraovacie svetie: (5)Daniel vie, e New York m 16 milinov obyvateov Nahrame vraz 16 milnov vrazom, ktor oznauje to ist - vyjadruje rovnak zmysel (a samozrejme aj rovnak denott). V matematike plat fakt, e 16 O O O 000 = 42. 2 . 56, alebo po prave: (6)16 000 000 = 21 0 . 56 Vsledkom po nahraden bude veta: (5a) Daniel vie, e New York m 21 0 . 56obyvateov alebo (5b*) Daniel vie, e poet obyvateov New Yorku sa rovn nsobku desiatej mocniny dvojky a iestej mocniny pky.

Za predpokladu, e premisa (5) je pravdiv a veta (6) vyjadruje naozaj matematick fakt (pravdiv za kadho stavu vec), tak uvedenm nahra denm by sme mali zska vetu, ktor, je o tom istom ako (5). Avak v pr pade, e (5) je pravdiv, ale Daniel nie je ete v matematike tak zbehl, aby vedel, e (6) plat, tak nielen e vsledok nahradenia (5a) nie o tom istom ako (5), ale dokonca denotuje na rozdiel od (5) pravdivostn hodno tu Nepravda. Neporuili sme iadny princp, a predsa sme vyvodili z prav divho predpokladu nepravdiv zver. Niektor princp, o ktor sme sa opierali, nie je veobecne platn. Je to princp sktadobnosti, alebo sman tick schma? Ukazuje sa, e princp skladobnosti je vemi uiton a nezastupiten, a hoci by sme mohli aj v jeho prpade urobi korekciu alebo prija nejak in princp pre vnimon situcie, ponechme ho za tia v platnosti. Kee sme sa u raz pomlili v uren smantickej schmy - v obsade n roly o om je vraz fregeovskm zmyslom vrazu, vyvstva otzka, i sme urobili prve ohadom nej dostaton opravu. Na pde systmu transparentnej intenzionlnej logiky, ktorej autorom je esk logik P. Tich (1936 - 1994; od roku 1970 psobil na Novom Zlande), je rozpra covan koncepcia, ktor sa opiera o radiklnu zmenu smantickej schmy: vrazy jazyka s bezprostredne o kontrukcich, ktorch skladba je verne zachyten jazykovou truktrou vrazov. Kontrukcie s logick entity, ktor meme pripodobni k ceste; dve odlin kontrukcie - napr. 16 000 000 a 21 0 . 5s dvoma odlinmi cestami k tomu istmu cieu - prv vraz je vlastne skratkou kanonickej kontrukcie sla v desiatkovej sstave, t.j. sla
1.107 +6.106 +0.105 +0.104 +0.103 +0.102 +0.10M-0.100

a druh vraz je to ist slo, kontruovan ako nsobok desiatej mocniny dvojky a iestej mocniny pky. Ak niekto vie, ktor slo kontruuje kontrukcia, zachyten vrazom 16 milinov, nemus vedie, e to ist slo kontruuje aj niektor in kon trukcia. Podobne, ako ke niekto pozn jednu cestu z mesta A do mesta B, ale nepozn in cestu z mesta A do mesta B. To ist slo meme za da mnohmi navzjom odlinmi kalkulanmi cestami, kontrukciami. Takto kontrukcie s navzjom ekvivalentn - kontruuj to ist slo obrazne povedan ako cesty smeruj do toho istho ciea.

Jazykov vrazy s o kontrukcich, a pretoe rozdiel v kontrukcii nejakho objektu (napr. sla), zachyten v jazykovej rovine odlinou skladbou slovnch spojen, sa ukazuje smanticky ako vemi dleit, rozrime pojem kontrukcie aj na neseln logick objekty - budeme ich chpa ako urit procedry, nvody na intelektulne kroky. Kontrukcie budeme rozliova jednak poda toho, z oho sa skladaj, a jednak poda toho, o je ich vsledkom. V zsade meme hovori o kontrukcich, ktor kontruuj indivduov koncepty, vlastnosti, vzahy, propozcie (sdy), in kontrukcie a pod. Vedajia veta v podraovacom svet (5) sa odliuje od vedajej vety svetia (5b) tm, e oznauje* odlin kontrukciu tej istej propozcie (sdu), t.j. s to odlin propozin kontrukcie. To, e tieto vedajie vety zachytvaj naozaj odlin, a pritom vak ekvivalentn propozin kon trukcie, uruje okolnos, e sa lia iba v spsobe zadania selnho daja, priom tieto spsoby zadania uruj pre kad stav vec stle to ist slo. Jadro doterajch vah o kontrukcich zachytme v smantickej sch me. Tto schmu budeme nazva priezranou smantickou schmou, pretoe sa riadime princpom, e truktra kontrukci je priezrane zachy ten truktrou jazykovch vrazov - skladba kontrukci sa ikonick verne zobrazuje v skladbe slovnch zreazen, a netrebaju vo veobecnos ti (v dostatone yyvinutch jazykoch) prcne dolova pod rovou po vrchovch jazykovch truktr z nejakch hbkovch jazykovch truk tr1 . Jazykov vraz priezrane zachytva kontrukciu, ktor me by jednoduch alebo zloen: preto jazykov vraz je o kontrukcii. Ak sa pridriavame princpu, e to, o om je vraz, je tmto vrazom oznaen, tak musme hovori, e vraz oznauje* kontrukciu. Kontrukcia na rozdiel od niektorch fregeovskch denottov nie je v iadnom prpade asopriestorov predmet, ale rdzo abstraktn entita. Na druhej strane sa od fregeovskho zmyslu, ktor je u abstraktnou, ale netrukturovanou entitou, sa li, a to aj v prpade dopracovania povahy tohto zmyslu na intenziu, pretoe t je iba plochm zobrazenm, definovanm na svetamihoch: vo veobecnosti je kontrukcia truktrovanou entitou. Tie kon
1Vnimku tvoria elidovan tvary (skrten vpustkou), idiomatick vzby a pod.

trukcie, ktor s oznaen* vrazmi, ktor poda intucie reprezentuj pojmy, kontruuj (identifikuj) intenzie, extenzie, kontrukcie alebo ni (striktne przdne pojmy).
pojem

Obr.: Transpartentn (priezran) smantick schma Podrobnej vklad povahy kontrukci a vzahov medzi kontrukciami a pojmami, s ktorm sa me itate oboznmi v knihe P. Maternu Svet pojm a logika (1995), vrazne presahuje rmec tejto knihy, a preto si vimneme iba niektor ich rty, a to do takej miery, aby sme mohli aspo v zsade porovna prirodzen jazyk a jazyk matematiky. T ist matematick funkciu meme zada rozlinmi spsobmi. Naprklad zadanm (7) f(x) = 2x(x-2)

alebo zadanm (8) f(x) = 2x2 -4x

Prv zadanie zobrazuje kontrukciu, ktor meme zachyti v prirodze

nom jazyku nasledovne: dvojnsobok hodnoty premennej x vynsob hod notou premennej x , od ktorej si odtal slo dva. Druh zadanie zobrazuje in kontrukciu: od dvojnsobku druhej moc niny hodnoty premennej x odtaj tvornsobok hodnoty premennej x. Obe kontrukcie s zloen - kontrukcia, zachyten zadanm (7), je zloen z premennej x (dva vskyty), sla 2 (dva vskyty), opercie nso benia (dva vskyty) a opercie odtania; druh kontrukcia je zloen z inch zloiek: sel 2, 4; premennej x (dva vskyty), opercie nsobenia (dva vskyty), funkcie druhej mocniny a opercie odtania. Hoci zadania (7) a (8) ikonick zobrazuj rozlin kontrukcie - odli uj sa aj v zlokch (slo 4 a funkcia clruhej mocniny sa vyskytuj iba v druhej kontrukcii), aj v spsobe ich spojenia - predsa s zadaniami tej istej funkcie: pre hodnotu argumentu 1je funknou hodnotou -2, pre 2 je to 0, pre 3 je to 6 at. Funkciaje priradenie, ktor sme u skr prirovnali k iernej skrinke: na vstupe vlome hodnotu premennej, ktor je argu mentom funkcie, a ako vsledok na vstupe dostaneme funkn hodnotu (hodnotu funkcie pre hodnotu premennej ako argumentu). Obe zadania i kalkulan schmy dvaj pre rovnak vstup vdy rovnak vstup, o je postaujce kritrium pre totonos funkci. Funkcia nem truktru - nie je zloen; podobne, ako si vysvetujeme iernu skrinku - do jej vntra nememe vidie - pre ns je jej mechanizmus akoby priamo neprstup n, alebo sprostredkovane prstupn iba cez rozlin kontrukcie. 7.3. Kontrukcie verzus vsledok kontrukcie Pokia si pomeme prirovnanm kontrukcie nejakej funkcie k ceste a prirovnanm vsledku takejto kontrukcie k cieu cesty, meme pove da: tak, ako cesta nie je sasou ciea, ani kontrukcia nie je sasou kontruovanej entity. Cesta bva zloen -vedie cez rozlin mest, ale jej cie neobsahuje tieto miesta ako zloky: Aj v prpade, e cestujeme z Bratislavy do Prahy cez Brno, nestva sa Bmo zlokou Prahy. Tak, ako je vea rozlinch ciest z Bratislavy do Prahy, existuje vea (presnejie ne konene vea) rznych kontrukci jednej a tej istej entity - napr. jednej a tej istej funkcie. Tieto kontrukcie nazvame rovnocennmi z hadiska vsledku, t.j. ekvivalentnmi kontrukciami.

Kontrukcie mu by vemi rozmanitch typov a mu kontruova nielen sla, matematick funkcie a pod., ale aj entity, akmi s naprklad indivduov koncepty, vlastnosti, vzahy, propozcie (vetky s to intenzie - funkcie na monch svetoch a asovch okamihoch), extenzie, v nepo slednom rade in kontrukcie; niektor kontrukcie mu by dokonca tak, e nekontruuj nejak objekt. Pokia s kontrukcie nielen ekvivalentn, ale tie zloen z tch istch zloiek - stavednch kameov, tak s (poda Matemu) kvzi-identickmi kontrukciami. V alom sa budeme venova iba tzv. uzavretm kontruk cim - zhruba povedan takm kontrukcim, ktor kontruuj, identifikuj prslun logick objekt (intenziu, extenziu), prpadne ni. Prkladom kvziidentickch kontrukci s ostrouhl trojuholnk, resp. trojuholnk, ktor ho vetky uhly s ostr - syntaktick odlinos vrazov, ktor oznauj* vyie uveden kontrukcie, sa zrejme nepremieta do smantickej roviny. Takto vrazy s synonymn1 (silne synonymn). Niektor - zvyajne najjednoduchiu - kontrukciu z celej triedy kv zi-identickch kontrukci spravidla povaujeme za kanonick kontruk ciu. Meno, ktor oznauje takto kanonick kontrukciu, me plni aj lohu akoby vlastnho mena celej takejto mnoiny kvzi-identickch kon trukci. Ostatn kvzi-identick kontrukcie sa od kanonickej nelia ani vo vsledku, ani v tom, z akch zloiek s kontruovan (a na premeno vanie premennch). Odlinos kvzi-identickch kontrukci nepovauje me z hadiska poznania za vznamn v tom zmysle, e ke poznme jed nu - napr. prve t, ktor sme vybrali za kanonick - tak poznme vetky jednoduch zloky (s vnimkou premennch) i vsledok vetkch ostat nch. A prve takto mnoiny kvzi-identickch (uzavretch) kon trukci povauje P. Matema (1995, s.83) za explikciu toho, o sa tradi n chpalo ako pojem. Poznvacia (kognitvnu) odlinos ekvivaletnch, ale nie quasi-identic kch kontrukci je zrejm naprklad pri zadan toho istho sla v desiat kovej sstave v porovnan s jeho zadanm v dvojkovej sstave, resp. po mocou nsobenia rznych mocnn rznych sel, ako to bolo v prpade zadania potu obyvateov New Yorku.
1Tu sa pridriavame terminolgie navrhnutej M. Dui v lnku Propozin postoje, homonymie, synonymie a ekvivalece vrazu (1996). V ztvorke je Matemov nvrh.

7.4. Znova o synonymii; truktra vrazov verzus truktra kontrukci

Naprklad vraz najdlhia rieka na Zemi oznauje* in kontrukciu ako vraz najvia rieka na Zemi; tieto kontrukcie kontruuj odlin indivduov koncepty (intenzie), ktor nadobdaj v skutonom svete v sasnosti nhodou t ist hodnotu - o vrazoch meme poveda, e s empiricky ekvivalentn, ale v iadnom prpade, e s synonymn. Vroky (1) New York je v ako Moskva (2) Moskvaje menia ako New York oznauj odlin propozin kontrukcie, obe vak kontruuj propozcie, ktor vo vetkch monch svetoch a asovch okamihoch nadobdaj tie ist hodnoty (v skutonom svete v roku Oiadnu, v roku 1800 n.l. Neprav du a v roku 1996 Pravdu), take s to toton propozcie a samotn vrazy s ekvivalentn, ale nie s synonymn (oznaen kontrukcie s ekviva lentn, ale nie s quasi-identick -maj odlin zloky (v prvej je vzah by v ako..., v druhej vzah by men ako...). Vrazy prirodzen obenica Zeme a mimozemsk nebesk teleso, kde prvkrt stl lovek oznauj odlin kontrukcie. Prv kontrukcia kontruuje vlastnos (intenziu), druh indivduov koncept (intenziu); uveden vlastnos v aktulnom svete vykazuje jedin indivduum - Me siac, ktor nhodou obsadzuje aj on indivduov rolu. Vrazy vak patria k odlinm smantickm kategrim. Je dleit nejako rozliova truktru jazykovch vrazov od trukt ry kontrukci, ktor s tmito vrazmi oznaen? Poda toho, o sme u povedali, zrejme no. Pre logiku je na kontrukcich zaujmav predovet km to, o je dleit z hadiska logickho vyplvania. Z hadiska vypl vania vroky (3) Grci porazili Peranov pri Plataj ch (4) Perania boli porazen Grkmi pri Platajch

neoznauj nejako odlin truktry. Z lingvistickho hadiska s to vak nepochybne odlin truktry. Lingvistick pohad nesleduje primme ciele logickho vyplvania, ale okrem zkladnej komunikanej funkcie to mu by estetick a in ciele - napr. si vma rozlin tylistick obraty a ornamenty, slovosled, citliv vber medzi neprsnymi synonymami na zklade vznamovch odtieov a zafarben, etymolgie, na neposlednom mieste fonetick strnku jazykovho prejavu ako s rytmus, ubozvu nos, plynulos a pod. Poda tohoto porovnania je logick smantika, kto r rozliuje rzne typy kontrukci, dostatone jemnm nstrojom na ely logickho vyplvania a logickej analzy prirodzenho jazyka, avak hru bm nstrojom na dosahovanie niektorch cieov, ktor m zreteli lingvis tika.

7.5. Je medzi prirodzenm jazykom a jazykom matematiky naozaj priepas?

Niektor kontrukcie s oproti inm prehadnejie i spornejie. Na prklad slo, kontruovan nasledovnou kontrukciou 1 0 1 0 1 0 1 0
10
10

1 0 10 by sme v knonickej kontrukcii desiatkovej sstavy nevedeli zapsa ani do jednho riadku, ani na jednu stranu, a v prirodzenom jazyku zrejme ani nemme meno pre sla takhoto rdu. Ak sme prijali priezran smantick schmu za dostatone adekvtnu, poahky meme njs most podobnosti medzi prirodzenm jazykom a jazykom matematiky, o ktorch panuje nzor, e je medzi nimi neprekroiten priepas odlinosti. Vroky prirodzenho jazyka poda radiklne korigovanej - transparentnej smantickej schmy - s o kontrukcich

10

propozci (sdov). Tieto kontrukcie kontruuj propozcie, ktor s (vo veobecnosti) v zvislosti na stave vec pravdiv alebo nepravdiv (pokia s definovan). Pvodn fregeovsk smantika neponkala pre vklad toho, o om je matematika, jej tvrdenia, ni pvabn: vetky matematick tvrdenia mali by o tom istom - o pravdivostnej hodnote Pravda. Nielen Fregeho toto vysvetlenie neuspokojovalo, kee hadal adekvtnej vklad, ale drviv vinu matematikov zrejme vbec netrpilo, e im bola prisden takto nudn rola - robili matematiku s rovnakm zpalom alej. V benom, t.j. fregeovskom vklade je rovnica (1) 5 + 7=12 o pravdivostnej hodnote Pravda, a to preto, lebo sa v nej v slade s faktami matematiky tvrd totonos denottov dvoch mien - denottu zloenho mena 5+ 7 a denottu jednoduchho mena 12 , t.j. o tom, e slo dvans m dve uveden men. Takto totonos je zrejme trivilna a nie je o ni zaujmavejia ako totonos dvoch rozlinch konvennch pomenovan toho istho objektu. Ak pouijeme optiku kontrukci, situcia je zsadne odlin: zloen vraz 5+ 7 zobrazuje zloen kontrukciu, ktor je ekvivalentn sjedno duchou kontrukciou, zachytenou vrazom 12. Matematika sa poda tohto vysvetlenia zaober predovetkm zisova nm ekvivalentnosti rozlinch a niem zaujmavch kontrukci, ktor kontruuj rozmanit matematick objekty, funkcie, in kontrukcie a pod. Rozdiel medzi tvrdeniami matematiky a tvrdeniami, vyjadrovanmi v prirodzenom jazyku, nespova ani tak v abstraktnosti objektov matema tiky a konkrtnosti objektov prirodzenho jazyka. Hlbia logick anal za prirodzenho jazyka ukazuje, e propozin kontrukcie, zachytvan vetami prirodzenho jazyka svojou abstraktnosou v princpe nezaostvaj za matematickmi kontrukciami. akos pochopenia matematickch kontrukci oproti kontrukcim, ktor s zachyten v prirodzenom jazyku, m zrejme okrem inho aj jeden prozaick dvod: prirodzen jazyk a teda aj v om zachyten manipulcie s propozinmi kontrukciami trnujeme od malika niekoko hodn den

ne; narbanie s matematickmi kontrukciami v symbolickom jazyku matematiky trnujeme priemerne iba zlomok asu oproti tm v prirodze nom jazyku. Podobn rozdiel je medzi profesionlnym portovcom, ktor trnuje dan port od tleho detstva a amatrom, ktor si dan port obas zo zuby zahr. Pretoje rozdiel vo vkonoch pochopiten. Predsa vak jeden vznan a pre matematiku pecifick rozdiel je medzi tm, o om s tvrdenia v symbolickom jazyku matematiky a tm, o om s vety prirodzenho jazyka: to, o uruje vsledok matematicke j kontrukcie, je - ak vbec - analyticky zistiten, vypotaten bez oha du na empiricky zistiten stav vec; to, o uruje propozin kontrakcia v prirodzenom jazyku zvis vo veobecnosti od stavu vec - je vo ve obecnosti podmienen msi, o meme zisti iba empirickm testom. Tento rozdiel je vrazn a trval. Meme zhrn: v prirodzenom jazyku aj v jazyku matematiky hovorme v zsade o rovnakch veciach - o propozineh (sudovch) kontrukcich; v matematike sa vak nehovor o empirickch propoz cich a ich kontrukcich, ako je to ben v prirodzenom jazyku.

8. M E BY V NEJAKOM JA ZYKU I MENO TOHTO JAZYKA?

8.1. Nepomenovaten v jazyku

U v mnohch predchdzajcich vahch sme si vykladali jazyk, pres nejie iba jeho slovnk, ako urit systm kdov, kde na jednej strane s znaky to, m kdujeme, a na druhej strane to, o kdujeme - logick entity, ktor najastejie nazvame pojmami a vysvetujeme si ich ako zmysly, ktor tieto znaky-kdy vyjadruj alebo ako kontrukcie, ktor znaky - kdy zachytvaj. Za bench okolnost by nm otzka v nadpise kapitoly ani na um ne prila, a ak by smej niekomu poloili, tak by jednm dychom - okrem toho, e by sa otzke zjavne poudoval - odpovedal asi takto: Samozrej me no, v naom jazyku je tm menom slovenina, v jazyku, ktorm ho voria Nemci a Rakania, je tm menom das Deutsch i die deutsche Sprache, v jazyku, ktorm hovoria Rusi russkijjazyk (samozrejme v azbu ke), v rodnom jazyku Anglianov English language at. Najprv poukeme na to, e v prirodzenom jazyku nememe ma z praktickch dvodov vlastn meno pre kad objekt z univerza vahy,
' Okrem fyzickch znakov, z ktorch kad dva - ako vbec vetky fyzick entity - s navzjom odlin, hovorme ete aj o idelnych znakoch, z ktorch kad me ma vea vskytov- exemplifikci - a to prve v podobe fyzickch znakov. Psmeno a ako idelny znak je jedin, priom napr. v slove mama m dva vskyty - exemplifkuj ho dve fyzicky odlin psmen, ktor sa vak na seba tak podobaj, e hovorme o vskyte jedinho (idelneho) psmena a. Dva fyzick znaky ako exemplifikcie toho istho idelneho znaku sa odliuj nielen v prpade, e ich peme rukou (zrejme nenapeme dva plne presne rovnak), ale aj v prpade, e ich generuje nejak stroj -takto znaky maj odlin napr. asopriestorov sradnice.

pokia toto univerzum povaujeme za nekonen. alej poukeme na to, e v prirodzenom jazyku nememe ma principilne pomenovanie kad ho pojmu. Nsledne sa poksime spochybni presvedivos spomnanej spontnnej odpovede a zdvodni podklad otzky v nadpise kapitoly. Abeceda uritho prirodzenho jazyka je nejak konen mnoina ele mentrnych znakov. Kad slovo je poda uritch pravidiel utvoren konen linerna postupnos elementrnych znakov - psmen abecedy. Ak by sme pripustili, e slov mu ma nekonen dku, tak by sme museli pripusti, e bu vieme nekonene rchlo ta, alebo na tanie mme nekonene vea asu, pretoe inak by sme takto slovo nepretali a nepo rozumeli, oho kdom je - ak je jeho vznam. Vety s poda uritch pravidiel utvoren konen linerne postupnosti slov, t.j. konen liner ne postupnosti konench linernych postupnost elementrnych znakov. Ak by sme pripustili nekonene dlh postupnosti slov ako vety, situcia by bola obdobn ako pri nekonench slovch. Pragmatick obmedzenia dky slov a viet pouvanch jazykov napo vedaj, e slov a vety nebvaj ubovonej konenej dky, ale skr ultrafinitnej dky, priom pre ten-ktor jazyk je priemern dka slov a viet ako aj jej horn hranica rozlin a presn zistenie tchto dok je empiric ky vemi ak. Ak teda predpokladme, e pre skman jazyk existuje nejak horn hranica dky slov i dky viet (nech je to napr. pri slovch 1000 znakov a pri vetch 1000 slov), tak na zklade kombinatoriky vieme, e poet vetkch kombinci elementrnych znakov do slov m horn hranicu ako aj poet vetkch kombincii takchto slov do viet m horn hranicu. Ak vak budeme o univerze vahy predpoklada, e m spota tene nekonene vea prvkov (t.j. univerzum m rovnak mohutnos ako mnoina prirodzench sel, o bva benm predpokladom, napr. preto, aby sme mohli hovori prve aj o prirodzench slach) alebo dokonca nespotatene vea prvkov (napr. toko, koko je relnych sel), tak pre niektor z nich nebudeme ma v takomto jazyku vlastn meno, a to ani jednoslovn, ani viacslovn. Samozrejme tieto pragmatick obmedzenia a ich dsledky sa netkaj idelneho jazyka, v ktorom neexistuje horn hranica dky slov i viet. Existuj vak aj pre tento jazyk s ubovone konene dlhmi slovami a vetami nejak principilne vyjadrovacie obmedzenia?

Ukazuje sa, e no, pokia bude jeho slovnk tvori konen poet ele mentrnych znakov a slov i vety bud ma konen dku. Rozlinch slov v takomto jazyku je spotatene nekonene vea. Ako ukzal naprklad A. Church [1956, s. 20], nie kad relne slo bude ma v takomto jazyku vlastn meno, pretoe relnych sel je poda klasickej terie nespotatene vea a je znmym matematickm faktom, e neexistuje jedno-jednoznan zobrazenie (v naom prpade kdovacia funkcia) z mnoiny slov takhoto jazyka na mnoinu relnych sel. Nieo tak ako nekonen desatinn roz voj nememe povaova za meno prslunho relneho sla, pretoe fak ticky tento rozvoj neme by v tomto jazyku plne dopsan, ani vlenen ako as nejakho fakticky zapsanho vroku i vyslovenej vpovede. Ta kto nekone desatinn rozvoj vo svojom faktickom zpise zachytva skr kontrukciu celej triedy relnych sel, ktorch takto dajn men by mali prvch n slic rovnakch, ale nezachytva meno jedinho relneho sla. V logickch systmoch, ako je spomnan transparentn intenzionlna logika, kde v prvom priblen s pojmy funkciami na svetamihoch (mno ina asovch okamihov m rovnak mohutnos ako mnoina relnych sel), je analogickm dsledkom to, e nie kad pojem me ma svoje pomenovanie v jazyku s konenm slovnkom elementrnych znakov a konenou dkou slov a viet. Zastavme sa ete pri predpoklade nekonenej mohutnosti univerza va hy. Je veobecne znme, e neexistuje najvie prirodzen slo a e mnoina prirodzench sel je spotatene nekonen. Preto ak v priro dzenom jazyku chceme hovori aj o prirodzench slach, geometrickch objektoch a pod., je vhodn predpoklada nekonen mohutnos univerza vahy. Niekto by mohol namieta, e to nie je potrebn, pretoe v kone nom ase, ktor je porovnaten s priemernou dkou ivota loveka, sa nejako stretneme alebo oboznmime iba s konenm potom objektov. V tomto ohade by mal pravdu, avak nie je jasn s ktormi objektami bude prve v kontakte. Na druhej strane duch terie vaka abstrakcii a idealizcii vdy akosi prekrauje praktick potreby i monosti a z hadiska potrieb terie je predpoklad nekonenho univerza vahy vemi pohodln. Napokonje zrejm, e v prpade konenej mohutnosti univerza vahy by sme ako nachdzali dos dobr dvod pre to, aby poet objektov mal by prve takto, a nie in.

Ako je to teda s tm menom jazyka v slovnku tohto jazyka? Ak sa budeme pridriava vkladu povahy jazyka ako istho systmu kdovania, meme uvaova nasledovne. Vetky lexiklne vrazy nejakho priro dzenho jazyka, t.j. vrazy, ktorm v jazykovej tradcii bol priraden ne jak pojem, tvoria bezpochyby konen mnoinu a s usporiadateri napr. poda abecedy do slovnkov. V stredne rozvinutch prirodzench jazykoch m ich lexika niekoko stotisc jednotiek. Krtky slovnk sloven skho jazyka lexikograficky opisuje najpouvanejiu slovn zsobu v rozsahu asi 50 000 slov. Kvli jednoduchosti a prehadnosti meme miesto jednotlivch slov takhoto slovnka pouva slice, ktor reprezentuj ich poradie. Kdo van entity - pojmy - budeme reprezentova znakmi, ktor nepatria ani do abecedy, ani do lexiky tohto prirodzenho jazyka. Princp celho systmu kdovania meme zachyti nasledujcou schmou: (1) kdujce znaky 1.
2.

kdovanie J -------- .>

--------------- >

kdovan pojem
0

3.

>

Niekde, povedzme na m-tom mieste postupnosti znakov-kdov sa vy skytuje v tomto slovnku predpokladan meno tohto jazyka - meno tohto systmu kdovania. Sksme zaznai, o by takto znak mal vlastne kdo va: m - - > {(i.;Q), <2.;0>, <3.;V>,.. (m.;{(l.;D); , <2.;0>, <3.;V),..., {(m.; (l.;D), <2.;< > ), <3.;V),..., (m.;{<l.;D>, <2.;0), <3.;V), ... Je zrejm, e sa nm nepodar vntri tohto systmu kdovania zachyti to, o by malo kdova meno tohto systmu kdovania, t.j. samotn sys tm kdovania zloen zo vetkch jednotlivch kdov. Je to kvli naej neikovnosti alebo to nie je mon v princpe? Zd sa, e ani ovea via ikovnos by nm nepomohla, pretoe pri rieen uvedenho problmu sme v bludnom kruhu: systm kdovania J je

uren plnm sborom jednotlivch dvojc (kdujci znak; kdovan entita), priom jednu tak dvojicu, kde ptvou zlokou by bolo meno tohto systmu kdovania, by sme vedeli uri a potom, ke by bol tento systm kdovania J kompletn - plne uren; tento systm kdovania J je ure n ako celok a potom, ak s uren vetky dvojice elementrnych kdov, a teda aj dajn dvojica (meno m; mnoina vetkch elementrnych kdov), t vak zvis od tohto kdovania u kompletnho. Kee napriek tomu v naom rodnom jazyku mme meno tohto jazyka - vraz slovenina, adekvtnej vklad prirodzenho jazyka mus by ete ovea prepracova nej, ako uveden chpanie kdovania, ktor me by dobrm odrazo vm mostkom alieho skmania. V pvodnom vklade povahy jazyka budeme ete pokraova. Podobnou situciou, ako hadanie mena spomnanho kdovania v om samom, by bolo stavanie nejakej stavby z blokov, priom niektor blok by bol hotov, a ke by bola hotov kompletn stavba. Tak stavbu by sme nemohli nikdy dokoni, pretoe by sme boli v bludnom kruhu. Bludn kruh je chyba, ktor m na svedom mnoho antinmi a poda B. Russela vylenm chyby bludnho kruhu meme vyli antinmie, ako je antinmia luhra i tzv. Russellova antinmia a im podobn. Zkaz bludnho kruhu meme vyjadri i nasledovne: pecifikcia nejakho priradenia neme zvisie od urenia hodnoty tohto priradenia pre nejak hodnotu vstupu, ktor (toto urenie) by zviselo od hotovej pecifikcie samotnho priradenia. Tak, ako neme by mnoina prvkom seba samej (na ilustrciu: mnoina stoliiek nie je prvkom seba samej nie je stolikou, ve na mnoinu sa asi ned sadn ...), neme by ani funkcia (priradenie) v pravom slova zmysle aplikovan sama na seba ako na hodnotu premennej. Meme zhrn: pri prijatom vklade povahy jazyka ako systmu k dov neme by v slovnku jazyka meno tohto jazyka. Zdrav rozum vak nie je ochotn akceptova tento zver, ve v be nch prirodzench jazykoch mme predsa men tchto jazykov. Kde je vchodisko z tchto rozpornch nzorov?

Pri vklade povahy jazyka ako systmu kdovania sme vzali do pozor nosti iba as benej slovnej zsoby - aksi jednoduch - objektov ja zyk, v ktorom vlastne nie s iadne vrazy, ktor by naprklad hovorili o inch jazykovch vrazoch (t.j. vylili sme metajazykov vrazy). Me dzi vrazmi takhoto rudimentmeho jazyka naozaj neme by meno tohto jazyka. Prirodzen jazyk -jeho slovnk-je vak komplikovanejm systmom kdovania - v jeho slovnej zsobe s vrazy, ktor s menami jazykovch vrazov, napr. slov slovo, meno, sloveso at., prpadne men celch sys tmov kdovania - napr. slovenskjazyk. V nejakom metajazyku MJ meme hovori naprklad aj o pravidlch objektovho jazyka J, ktor je v om prpadne vnoren: v truktre meta jazyka me by truktra objektovho jazyka akoby vraten. Samozrej me, v neposlednom rade meme tento objektov jazyk v tomto bohatom jazyku MJ pomenova - meno J nebude patri do slovnka jazyka J, ale do slovnka (meta)jazyka MJ. Ak vak skmame pvodn objektov jazyk pomocou nejakho meta jazyka, prsne vzat, v tomto metajazyku nememe hovori o jeho vra zoch a ani v om neme ma jeho meno - vraz MJ nepatr do slovnka MJ. Situcia sa opakuje - pri jeho tdiu musme vystpi do nejakho vyieho metajazyka MMJ, ktor je oproti pvodnmu objektovmu jazy ku u metametajazykom. Hoci v om u meme ma meno pvodnho metajazyka M J, nememe v om ma jeho vlastn meno MMJ. Takto naznaen hierarchia meta...metajazykov nie je v zsade ohranien - je otvorenou hierarchiou bohatch a bohatch jazykov, ktor v svojej truk tre zachytvaj truktru chudobnejch jazykov, priom slovnky bohat ch jazykov mu vleova slovnky nich. Ak teda prenesieme videnie otvorenej, ale vrstevnatej hierarchie jazy kov aj sptne na samotn prirodzen jazyk a jeho truktru, tak meme dos dobre pochopi niektor jeho defekty a ohranienia toho, o sa v om d zmysluplne vyjadri.

8.3. Paradox pomenovania

Mohlo by sa zda, e pre prirodzen jazyk nejestvuj nejak zrejm hra nice toho, o meme v om vbec zmyslupne vypoveda, pomenova i napsa. Naprklad v jednom meste zriadili exkluzvny klub a hadali pre primerane exkluzvny nzov (vlastn meno). Zrejme sa im nepil iadny z navrhovanch nzvov (ani Rotary Club), a preto ponechali klub bez nzvu. Vo verejnosti sa ujal pre tento klub nzov Klub bez nzvu. M teda spome nut klub naozaj nzov Klub bez nzvu, o by znamenalo, e to, e m n zov, je v rozpore s tm, o vyjadruje jeho nzov. Je to nerieiten paradox? Ak by sme slovn spojenie klub bez nzvu chpali ako vlastn meno, t.j. ako Klub bez nzvu, tak iadny paradox nevznik, pretoe vlastn meno nejakho jednoduchho objektu, pokia je naozaj jeho vlastnm menom, a nie zdanlivm vlastnm menom - napr. opisom, je rou nlep kou objektu bez akhokovek pojmovho sprostredkovania. Inak poveda n, vlastn meno Klub bez nzvu nevyjadruje iadnu vlastnos, ktor by pomenovan klub mal vykazova, teda ani t, e m alebo nem nzov. Vlastn meno je ako kontanta a napr. ak sa niekto vol Kratochvl, tak to neznamen, e by vykazoval vlastnos krti si chvu a pod. Komplikovanejia situcia vznik v prpade, e slovn spojenie klub bez nzvu chpeme ako jednoznan opis objektu, t.j. ako indivduov deskripciu, ktor by bola rovnocenn opisu ten jedin klub, ktor nem iadny z nzvov (vlastnch mien) jazyka J. V takom prpade je toto slov n spojenie vrazom o vrazoch jazyka J s referenciou na jazyk J a na ist klub, a patr do metajazyka MJ, a nie je nijako paradoxn aj v prpade, e by sa tento indivduov opis stotonil s vlastnm menom: ilo by o vlastn meno v jazyku MJ, ktor by referovalo na vlastn men jazyka J. Ak budeme slovn spojenie klub bez nzvu chpa doslova ako meno vlastnosti, ktor vykazuje kad nepomenovan klub (vo veobecnosti takchto klubov bez nzvu me by vea - cel mnoina), tak situcia je podobn ako v predchdzajcom prpade s tm rozdielom, e pjde o meno vlastnosti v metajazyku, nie o opis indivdua, pretoe toto slovn spojenie nie je opisom jedinho klubu, ani toho exkluzvneho, ale ve obecnm menom vlastnosti, ktorej zodpoved mnoina objektov, nie jedi n objekt.

8.4. Antinmia luhra: od paradoxu k pravde

Kee automobilistov ete nik neodradil od pouvania ut ako v mnohom stle nenahraditench, hoci nie najbezpenejch doprav nch prostriedkov, zrejme aj ns nikto neodrad od pouvania prirodzen ho jazyka, hoci by poet jazykovch karambolov pri pouvam jazyka bol porovnaten alebo aj v ako poet autonehd na cestch. Zrejme naozaj neme nikto nikomu zamedzi, aby vypovedal ubovon vetu alebo napsal ubovon zreazenie slov, ako naprklad: (1) Vrok (1) je nepravdiv alebo (2) Tto veta je nepravdiv i poetick vetu (3) Zelen mylienka sa smejc veselo kotala z doliny na kopec Vyslovenie i napsanie nejakej postupnosti slov nejakho jazyka, ktor vyzer na nejak meno i vrok, ete vonkoncom neznamen, e touto postupnosou slov je aj zachyten nejak zmysel, hoci autor vroku naozaj zamal osi vyjadri. Jednoducho nikto nikomu nezabrni nekriticky pouva jazyk podobne, ako nikto nikomu neme navdy zabrni, aby nedodriaval pravidl bezpenej premvky a nabral autom a nedoviezol sa do zamanho ciea cesty. Okrem jednoduchch karambolov jazyka sa vak vyskytuj vemi de liktne a rafinovan karamboly, z ktorch sme u niektor skr uviedli ide najm o paradoxy a antinmie. Na ich kontrukciu bolo treba znan dvku abstrakcie. Cie, s ktorm boli zmerne vytvoren, mohol by plne pragmatick: naprklad niektor sofisti, ktor vo veobecnosti boli vlastne prvmi profe sionlnymi skmatemi a znalcami pravidiel jazyka, kontruovanm para doxov a apri chceli dokza, e nejestvuj nejak objektvne logick

pravidl argumentcie a e napr. sdny alebo in argumentan spor nie je rozhodnuten objektvne, ale zvis od nhody, renckeho umenia, zuj mov silnch skupn a pod. V tchto pohntkach me zaznieva nielen mytologick nazeranie sveta a boj o vtlanie idey spravodlivosti aj do spoloenskch a prrodnch zkonov. Mu to by aj nezahladiten do zvuky niektorch pvodnch funkci jazyka, ktor sa s archaickm jazyko vm prejavom spjali a s nepochybne s jazykom spojen podnes: ide o sugestvnu, kontrasugestvnu i hypnotick funkciu jazykovho prejavu. Ve jazyk prostrednctvom rozlinch vchovnch intitci, ale najm prostrednctvom superinnch a iroko-spektrlnych modernch masmdilnych nstrojov psob ako najinnej prostriedok nielen presvedo vania, ale aj duevnho a nzorovho ovplyvovania i manipulcie. Jazyk je zneuiten ako najefektvnejia zbra hromadnho ohlupovania. Racionlnym dvodom zostrojenia paradoxov vak me by snaha upozorni na lohu pravidiel jazyka a na neiadce dsledky, ak sa tieto pravidl poruuj. Vroky (1), (2) s sebevzanmi vrokmi a s zaman tak, e maj vypoveda o tom, e nespaj urit vlastnos - a to pravdivos. S vak paradoxn - s vlastne nezmyselnmi postupnosami slov. V prirodzenom jazyku, ke ostro neodliujeme jazyk-objekt a metaja zyk, mu jedny vety prirodzenho jazyka vypoveda o inch vetch pri rodzenho jazyka - o tom, i maj alebo nemaj tieto vety urit vlastnos ti. Je to ast a nevzbudzuje to iadne obavy. plne benmi vetami s vety, v ktorch sa o istch vetch vypoved, e s jednoduch alebo zloe n, e s jednoriadkov i viacriadkov, stroh i vyumelkovan a pod. V takejto zvyklosti sa me s ete alej a mu sa formulova vety, kto r vypovedaj o vlastnostiach vetkch viet alebo o vlastnostiach samch seba. Vety, ktor vypovedaj o vetkch vetch nejakho jazyka u nemu by jednou z tch viet, o ktorch vypovedaj, pretoe by poruili princp bludnho kruhu a boli by nezmyseln. Takto vety musia by z inho jazy ka (napr. metajazyka), resp. z inej vrstvy i roviny jazyka. Akoje to vak so sebevzanmi vetami? Sebevzan vety (1) a (2) vypovedaj iba o svojej nepravdivosti, avak naozaj by to mohli vypoveda iba vtedy, ak by ich pravdivostn hodnota

bola u uren, ale t neme by uren predtm, ako je stanoven, o tieto vety naozaj vypovedaj, take sme vo venom kruhu i venej slu ke. Znma antinmia luhra m viacero formulcii a niektor z nich sme uviedli skr. V slabej formulcii jeden Kran vrav Grkom: (4) Vetci Krania s luhri Luhrom sa mysl ten, ktor vdy klame (kad jeho vpove ako celok je nepravdiv). V tejto formulcii (za faktickho predpokladu, e existuje aspo jeden in (jfrj Kran, ktor nie je luhr) je toto tvrdenie jednoducho li{. nepravdiv a neparadoxn, priom pravdiv je tvrdenie, e Nieje pravda, e vetci Krania s luhri alebo ekvivalentne Existuje aspo jeden Kran, ktor hovor pravdu, a teda Kran, ktor bol auto rom tvrdenia, luhal. Silnejia je naprklad nasledovn formulcia: (5) Vetci Krania s luhri a to, o prve hovorm, je pravda Ak druh zloku konjunkcie referuje iba na prv zloku, a nie na cel konjunkciu, tak nejde o iaden paradox: prv zloka je nepravdiv v duchu rieenia tvrdenia (4), druh zloka je takto tie nepravdiv a cel konjun kcia je nepravdiv. Ak ponmame druh zloku konjunkcie ako referujcu na cel kon junkciu, tak bude situcia nasledovn. Ak autor a tohto vroku (5) ozname ho pa , hovor naozaj pravdu, tak obe zloky konjunkcie musia by pravdiv, a teda aj prv zloka, t.j. e kad vrok pxkadho Krana je nepravdiv. Potom vak aj vetky vroky ktorhokovek Krana x musia by nepravdiv, a teda aj Krana a. Teda ak je kad vrok Kra na a nepravdiv, tak je nepravdiv aj pecilne vrok p. Z pravdivosti pa sme odvodili jeho nepravdivos, take tvrdenie (5) neme by pravdiv. Me by tvrdenie (5) nepravdiv? Akje konjunktvny vrok pane pravdiv, tak poda zkona negovania konjunkcie je nepravdivos konjun kcie ekvivalentn pravdivosti disjunkcie negovanch zloiek, e aspo

jedna zloka mus by nepravdiv. Ak by bola nepravdivou prv zloka, tak by bolo pravdiv tvrdenie, e existuje Kran, ktor hovor pravdu (za empirickho predpokladu, e naozaj takto pravdovravn Kran existu je) a druh zloka by bola nepravdiv a cel tvrdenie (5) by bolo naozaj nepravdiv. ie iadny paradox nevznik. Treba vak zdrazni, e anti nmia nevznik iba vaka uvedenmu empirickmu predpokladu. Takto rieenie logickho problmu mimologickmi prostriedkami je vlastne dos tatone presvediv iba vzhadom na empirick fakty. In situcia vak nastva v nasledujcom prpade. Epimenides je zn my notorick luhr. Predpokladajme, e Epimenides vyslovil v svojom ivote jedno jedin tvrdenie: (6) Kad moje tvrdenie je nepravdiv a to, o tvrdm, je pravda Hovor Epimenides pravdu? Skmajme prpad, e druh zloka kon junkcie hovor o prvej zloke, a nie o pravdivosti celej konjunkcie. Ak by bolo pravdou tvrdenie (6), tak mus by pravdiv aj tvrdenie, ktor je dru hou zlokou konjunkcie. Toje vak pravdiv, iba ak je pravdiv tvrdenie, e vetky tvrdenia Epimenida s nepravdiv a pecilne aj tvrdenie (6). ie ak je tvrdenie (6) pravdiv, tak je nepravdiv. Me by tvrdenie (6) nepravdiv? Akje nepravdiv, tak mus by as po jedna zloka konjunkcie nepravdiv. Druh zloka je nepravdiv, iba ak je prv zloka nepravdiv, t.j, e Epimenides vyslovil nejak pravdiv tvrdenie. Avak tvrdenie (6) je jeho jedin a je nepravdiv, take prv zloka konjunkcie je pravdiv a druh tie. Zver: z predpokladu neprav divosti tvrdenia (6) sme odvodili jeho pravdivos. Obdobn situcia by bola v prpade, e by sme chpali druh zloku vroku ako referujcu na pravdivos celho vroku.

8.5. Paradox holia

Okrem zjavne patafyzickch rieen tohto paradoxu udov tvorivos objavila mnoh in. Jednm z takchto rieen je vysvetlenie, poda ktorho vlastne nejde o iadny paradox, pretoe je rozdiel medzi holenm sa a holenm na zklade radne povolenej ivnosti. Take holi seba neo

hol na zklade radne povolenej ivnosti, ale bez akchkovek problmov po skonen pracovnej doby ako skromn osoba, o nijako nebude v roz pore s jeho predsavzatm. In rieenie ponkaj niektor matematici a logici, ktor uprednostu j formalistick metdy, ke jednoducho popieraj existenciu takhoto holia. Toto vak me by pochopen vemi skreslene. V iadnom prpa de nie je tm myslen, e by nemohol v skutonosti existova holi, ktor by naozaj urobil uveden prehlsenie. Problm nespova v tom, i niekto existujci ono prehlsenie povedal alebo nepovedal. Bezpochyby vea holiov bez akchkovek vnejch problmov mohlo prija ono predsa vzatie. Jadro problmu ale spova v tom, i mohol aspo jeden holi ono predsavzatie aj naplni. Kad z ns me prija akkovek predsavzatie a mnoh sme aj prija li. Niektor z nich sme nesplnili preto, lebo hne potom, ako sme ich pri jali, sme na ne zabudli, in sme nesplnili preto, lebo sme nemali pevn vu, a niektor zas preto, lebo sa nm postavili do cesty neprekonaten prekky. To predsavzatie, ktor si dal onen holi, vak patr do zvltnej skupiny predsavzat: aj keby sme ako chceli, tak predsavzatia nedoke me splni, pretoe s principilne nesplniten - ich logick kontrukcia odporuje monej realizcii. To znamen, e niektor predsavzatia s v princpe nesplniten a tak lohu by nezvldol ani Herakles. V tomto ohade sa traduje podobn star antinmia: nech vemohci stvor ka me, ktor nezodvihne. Bu vemohci me stvori kame, ktor ne doke zdvihn, alebo vemohci neme stvori kame, ktor nedoke zdvihn. Ak vemohci me stvori kame, ktor nedoke zdvihn, tak nie je vemohci, pretoe onen kame nedoke zdvihn. Ak vemo hci neme stvori kame, ktor nedoke zdvihn, tak nie je vemoh ci, pretoe nedoke stvori onen kame. Teda vemohci nie je vemoh ci. Kde je chyba? 8.6. Naozaj Sokrates vedel, e ni nevie? Chybu, na ktorej spova paradoxnos uvedench tvrden, sme identifi kovali ako chybu bludnho kruhu, ke pravdivos zloky zmysluplnho tvrdenia neme zvisie od pravdivosti celho tohto tvrdenia u hotovho.

Slvny Sokratov vrok (7) Viem, e ni neviem by nebol nim inm, ako paradoxom i jazykovm karambolom (vro kom, ktorho pravdivostn hodnota nie je definovaten), ak oba vskyty slova viem by vyjadrovali ten ist zmysel. Je to prpad postoja k sdu, priorn nieo meme naozaj vedie, iba ak to, o vieme je aj faktom. Nem eme vedie nepravdu, iba sa meme mylne domnieva, e nejak vrok vyjadruje pravdiv sd (propozciu). Hoci prve vklad Sokratovho vroku ako istho paradoxu prevlda ;i bolo poda jeho vzoru sformulovanch vea analogickch paradoxov (Verm, e v ni neverm), jeho zmysel bol neparadoxn a jeho pravdivost n hodnota bola definovan. Zdanlivo paradoxn podoba mohla by zvo len nroky ako barira istej vlunosti, ezoterickosti proti tm, ktor neboli schopn filozofickej reflexie: Sokrates chcel jednoducho poveda, /e hoci nevie vonkoncom toko poznatkov z empirickej oblasti, akchsi aktkov, predsa je povaovan za vekho mudrca a sm si to uvedomuje, pretoe je schopn filozofickej reflexie a uvaovania o tom, e tieto faktky nevie, ale toto u vie naisto - s inou istotou, akou je istota empirickch poznatkov. Tto pecifick istotu ako vchodisko filozofickho skmania vbec nechpu t, ktor s mnohouen, a hoci poznaj vea faktkov, nie h schopn ani len nastpi cestu filozofie.

8.7. S sebevzan tvrdenia vdy paradoxn?

Jedno z vysvetlen antinmie luhra a prbuznch antinmi a parado xov spova v tom, e sa odmieta tza, poda ktorej tieto vroky s nezmy seln a nevyjadruj vlastne iadne tvrdenia. Naopak, tieto vroky maj vyjadrova zmyslupn tvrdenia, avak ich sebevzanos je iba optickou ilziou, pretoe po vhodnej preformulcii, ktor vraj zodpoved zmyslu vypovedajceho, sa m ich sebevzanos strati. Naprklad antinmia luhra by mala vlastne nasledujcu podobu:

(6*) Kad moje tvrdenie okrem tohoto je nepravdiv alebo Sokratov vrok po prave: (7*) Viem, e ni neviem okrem tohoto vedenia alebo v inej formulcii: (7**) Viem, e neviem iadnu pravdu okrem tejto pravdy Nie je jasn, ako naozaj prestali by tieto tvrdenia sebevzan. Nao pak, sebevzanmi stle s, ale nie pozitvne - nepripisuj si nejak vlastnos, ale si ju upieraj. To, m naozaj nie s nutne, je paradoxnos u nemusia by evidentne paradoxn. Take ak by sme identifikovali chybu, na ktorej s zaloen paradoxy, iba ako chybu sebevzanosti, tak by sme neboli dostatone presn. Me me skontruova vea sebevzanch tvrden, ktor nebud zjavne para doxn. Takouje naprklad veta: (8)Tto veta je jednoriadkov Naprklad ak by na Bratislavskom hrade bola napsan jedin jedno riadkov veta: (9) Veta, napsan na Bratislavskom hrade, nie je dvojriadkov tak ide o nevinn sebevzanos - autoreferenciu, ktor neplod iadne problmy. o sa vak mus pridrui k sebevzanosti, aby vznikol para dox? Analyzujme vetu, ktor vznikne z vety (9) malou modifikciou: (10) Veta, napsan na Bratislavskom hrade, nie je pravdiv Je rovnako neparadoxn ako veta (9)? Ak je veta (10) pravdiv, tak je poda svojho zmyslu nepravdiv; ak je nepravdiv, tak je poda svojho zmyslu pravdiv! Paradoxje op tu a zhada nie je vyrieen: sebevza-

nos ako minimlny prpad poruenia princpu bludnho kruhu zrejme neplod vdy paradoxn tvrdenia, Za akch okolnost je sebevzan tvr denie paradoxn? Zhada zrejme svis s prediktom pravdivosti a podobnmi predi ktmi. Predikt pravdivosti sa viae na jazyk ako uzavret systm kdova nia. Predikt pravdivosti je definovaten iba vzhadom na uzavret - pln systm kdovania (jazyk J). Hovori o nieom vak predpoklad poui jeho meno. Kee, ako sme skr ukzali, v slovnku jazyka J ne meme ma meno jazyka J, preto nememe ani hovori o prediktoch, ktor s definovaten iba pomocou mena jazyka J - iba vzhadom na cel systm kdovania J. Take vlastnos by pravdivm tvrdenm v jazyku J nie je definovaten v jazyku J a nememe zmyslupne o nej hovori v jazyku J, hoci by sme to zamali a akokovek intenzvne chceli. Vro ky (1), (2), (4), (5), (6) trpia touto chybou, a ak niektor nae analzy ich niektorch interpretci toto opomenuli, tak v svetle tzy o nedefinovatenosti prediktu by pravdivm tvrdenm jazyka J v samom jazyku J sa stvaj bezpredmetnmi. Paradox luhra a podobn paradoxy vznikaj iba ako dsledky nekritickho pouvania jazyka a je jedno, i ide o zmer, alebo ne chcen poin. Paradox vznik preto, lebo uvate jazyka zabda alebo ignoruje hranice jazyka a predpoklad neohranienos jeho vyjadrovacch monost - jeho expresivity. Predpoklad, e v danom jazyku me pove da okovek, ak to poveda mieni. Svojou zamanou referenciou paradoxn tvrdenia prekrauj hranice a pravidl jazyka, iba v rmci ktorch meme hovori o zmysle jazyko vch vrazov. Expresivitajazyka m hranice, ktor s uren prve celm sborom pravidiel jazyka. Niektor obmedzenia jazyka sa tkaj toho, o me poveda veta jazyka sama o sebe. Kee predikt pravdi vosti vro ku v jazyku nie je v om definovaten, vety nemu poveda o sebe, e s pravdiv v tomto jazyku. Nem zmysel hovori o vzname nejakho vrazu mimo jeho jazykovho rmca - mimo rmcajazykovch pravidiel.

8.8. Existuj nedokzaten pravdy?

Teriaje akoby obrovsk konjunkcia uritch tvrden, ktor s formulo van v istom jazyku. Logick systmy a formalizovan terie si meme v duchu tejto intucie vyklada ako mnoiny forml nejakho symbolick ho jazyka. Formula symbolickho jazyka (bez vonch premench) vyjad ruje tvrdenia a je obdobou vety prirodzenho jazyka. O takchto formulch nejakho jazyka meme zisova, i patria do tej alebo onej mnoiny for ml (terie) a i s v tej alebo onej terii jej dokazovacmi prostriedkami dokzaten. Zaujmavou me by otzka, i kad formula, ktor v nej plat * , je aj odvodzovacmi prostriedkami tejto terie dokzaten. Inak povedan, i kad (aj neevidentn) pravdu danej terie vieme previes zkladnmi krokmi (pravidl odvodzovania danej terie) na zkladn pravdy (aximy a postulty danej terie). Jednoducho, i nie s nejak pravdy bokom ciest, ktormi je povolen v terii cestova. V prpade ne gatvnej odpovede by existovali v terii vzhadom na jej dokazovacie prostriedky nedokzaten pravdy tejto terie. V takom prpade nm me prs na um otzka: Plod predikt nedokzaienosti podobne ako predikt nepravdivosti v prpade sebevzanch tvrden paradox? Ak nie, potom by v nejakej terii mohlo by tvrdenie, ktor pravdivo vypoved o sebe, e je nedokzaten: (11) Som nedokzaten tvrdenie alebo v inej formulcii (12) Neexistuje mj dkaz.

1 Uzavret formula (bezvonch prem ennch, e vrok) danhojazykaplat v terii aleboje pravdiv v terii vtt je pravdiv pri kadej interpretcii, pri ktorej s pravdiv vetkyaximy (vrtanemimologickch postultov) terie. Vtejto asti vrazompravdiv formula, resp. pravda budem e ma na zreteli prve vznam vrazu platn i pravdiv
formula v terii.

Ukazuje sa, e hoci sa podob toto tvrdenie na antinmiu luhra, nemu s by paradoxn. Jednoducho by bolo pravdiv, ale nedokzaten. V prpade svojej dokzatenosti by bolo nepravdivm tvrdenm, o by vak zsadne znehodnocovalo cel teriu, pretoe jej odvodzovacie pra vidl by od zjavnch prvd viedli aj k nepravdm. Takto otzka mohla by zdvodnene formulovan a na podklade roz pracovania metd formalizcie teri, a to sa udialo koncom 19. a v prvch dekdach 20. storoia. Vemi strune nazname jeho motivciu. Striktn odlenenie jazyka a metajazyka, resp. jednotlivch vrstiev ja zyka, hoci pomohlo vysvetli mnoh paradoxy a antinmie, sa ukazovalo / mnohch hadsk prli ostrm a hlbokm rezom. Straty, spsoben ta kmto zkrokom, boli dodatone kompenzovan zmierovacmi pravami. Jednm z dvodov (okrem matematickho skmania na pde rozlinch symbolickch jazykov) boli hlbok intucie spt s prirodzenm jazykom, jeho povahou, jazykovmi zvyklosami a konzervatvnosou. Naprklad nhad, e v prirodzenom jazyku definujeme jeho slovnk, jeho syntaktic k pravidl aj jeho smantiku prve iba pomocou vrokov prirodzenho jazyka, a e teda prirodzen jazyk je akoby sm v sebe uzavret - je sm sebe metajazykom a stelesuje aksi vek bludn kruh. Kee prirodzen jazyk funguje ako prostriedok komunikcie dosta tone efektvne, mohli by sme vybudova nejak formalizovan teriu, ktor by obdobne v sebe mala aj svoju metateriu. Zisk v prpade spechu by bol vek: mal by sme teriu, ktor je ohadom svojej syntaktiky ako by sebazdvvodujca a sebapreverujca - uzavret, take jej aximy a postulty spolu s pravidlami dokazovania by nepotrebovali oporu v inch terich. alej by nebolo potrebn ostr a nie vdy pohodln odliovanie jazyka a metajazyka pri formalizcii teri, pretoe by sa formalizcia dala prin cipilne robi aj bez tohto odliovania, hoci by toto odliovanie bolo pre hadnejie. Formalizovan teria by obsahovala aj svoju metateriu (ako by vnoren) a vetky postupy a ich vsledky, ktor boli metateoretick a pvodne pri ostrom odlen nemohli by prenesen do terie, by boli prstupn a platili by aj v terii. Nemeckmu matematikovi K. Gdelovi (1906 -1978, narodil sa na Morave, psobil vo Viedni, neskr v USA) sa podarilo dokza, e aj pri

najlepej vli - t.j. principilne - vo formalizovanch systmoch vhod nch vlastnost, ak s konzistentn (nie je odvoditen iadne tvrdenie aj jeho negcia) a obsahuj aspo aritmetiku i svoj metajazyk, tak v nich existuj nedokzaten pravdy a jednou z nedokzatench prvd je tvrde nie o konzistentnosti takchto systmov. Dokzal to prostriedkami, ktor boli v terii dokazovania a v matematike bene pouvan a nevyvolvali iadne pochybnosti. Poksime sa naznai iba heuristiku tohto dkazu, pretoe, hoci je jeho idea jednoduch - inpiroval sa starou antinmiou luhra (napr. v podobe Som nepravdiv tvrdenie) - je technicky nron. Predtm chceme upo zorni, e Gdelova veta o neplnosti jednak plat (a m zmysel) iba pre formalizovan systmy istch vlastnost, jednak nespochybuje potrebu budovania formalizovanch systmov ani potrebu logickho prstupu k rozlinm sstavm poznatkov. Gdelova A reta o neplnosti sa vak ne tka iba logickch systmov la systm Principia Mathematica, ktorm Russell s Whiteheadom chceli dokumentova oprvnenos metdy logicizmu: vybudova matematiku ako odvetvie logik}/, t.j. logickmi prostriedka mi fundova cel matematiku (Gdel urobil dkaz vety o neplnosti pre Peanovu aritmetiku prve na bze logickho teoreticko-typovho systmu Principia Mathematica). Neplnos sa tkala celej triedy bohatch teri a napr. aj najznmejej axiomatizcie terie mnon - Zermelo-Fraenkelovej, v ktorej - poda mnohch autorov - je zobraziten cel matematika. Formalizovan teria T meme povaova za ist mnoinu uzavre tch forml nejakho jazyka. K. Gdel ukzal, e cel syntaktika (utv rajce a odvodzovacie pravidl) formalizovanej terie istch vlastnost je jednoznane reprezentovaten v jazyku aritmetiky. Mylienka, e jeden jazyk me by preloen do inho, nie je nov. U napr. R. Descartes ukzal na izomorfizmus analytickej euklidovskej geometrie a aritmetiky: algebraick rovnice sa dali riei metdou krutka a pravtka a geometric k problmy zas algebraickmi prostriedkami. Gdel vlastne ukzal, ako me by v aritmetike izomorfcky zobrazen logick systm PM spolu so vetkmi metalogickmi dkazmi.

Gdelizcia (aritmetizcia) terie: Gl. Kadmu elementrnemu symbolujazyka terie Tje v kdovan prira den presne jedin slo v metajazyku S - v aritmetike prirodzench sel; podobne vetkm vrazom jazyka terie T (to s vlastne urit postupnosti elementrnych symbolov) a postupnostiam takchto vrazov s piiraden ako ich kdy prirodzen sla. Kdovanie mus by tak, aby sa dal efektvne vy pota kd (tzv. Gdelovo slo vrazu) kadho sebazloitejie vrazu z ja zyka terie T . G2. O kadom sle sa d efektvne uri, i je kdom nieoho a ak no, tak presne ktorho symbolu, vrazu i postupnosti vrazov. Ak by ilo o teriu T v prirodzenomjazyku, tak kdovanie i gdelizcia by mohla vyzera nasledovne: Psmen abecedy a, b, c, , d, e, f, g, h, ch, i, j, k,... by boli kdovan s lami v prslunom porad: 1,2, 3, 4, 5,6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 1 3 ... Kee v matematike plat veta, e kad prirodzen slo sa d jednozna ne vyjadri ako sin mocnn prvosel, ktor ho delia, meme toto vyui pre kdovanie vrazov ako postupnost psmen. Napr. slovo baa meme kdova pomocou najmench tyroch prvosel tak, e kdom tohto slova bude sin tchto prvosel, umocnench na kd prslunho psmena v pr slunom porad, t.j. slo 22 . 3 . 54 . 71 , ktor sa rovn slu 52 500. Naopak, slo 9 600 OOOje rozloiten prve na nasledujci sin mocnn prvosel 2, 3 a 5: 2. 31 . 55aje po deifrovan kdom slova, zloenho z de siateho, prvho a piateho psmena abecedy, tj. slova had. In slo - naprklad 63 801 413 353 007 500 je sce obrovsk, ale jednoznane rozloiten na sin mocnn 2, 3, 5, 7, 1 1: 27 . 31 . 53 . 71 3 . 111 a kduje slovofacka. Vo veobec nosti meme kdova ovea bohatie abecedy ako sme tu naznaili - meme kdovanm rozli psmen s diakritikou a bez diakritiky, vek a mal, ps men rozlinch typov psma, take v princpe kad text, kad kniha mu by reprezentovaten jednm jedinm, hoci obrovskm slom. Naznaen kdovanie je iba jedno z mnohch, ktor spaj poiadavku G l. a G2. Pripo meme, e toto kdovanie je jedno-jednoznan zobrazenie z mnoiny sym bolov a vrazov jazyka terie T do podmnoiny prirodzench sel. Pri gdelizcii terie, ktor je formulovan v prirodzenomjazyku, by sme mohli narazi na problmy, ktor s spsoben povahou prirodzenho jazyka: prirodzenjazyk je znane komplikovan, jeho syntaktika nieje plne presne definovan - obsahuje vea vnimiek a kad popisjeho gramatikyje skr iba priblenm sa k jeho ozajstnej gramatike, priom nevieme kontrolovane

a s dostatonou istotou zabrni vzniku monch paradoxov a antinmi. Jed noduchie by sa to dalo vyska na nejakej terii koncipovanej exaktne krok po kroku v symbolickomjazyku, t.j. nejakej o najjednoduchej formalizovanej terii. Alc sato podar s ou, je ndej, e sa to podar aj s teriami, formu lovanmi v prirodzenomjazyku. Ak sa to nepodar ani s takoutojednoduchou a exaktne formulovanou teriou, je to siln poukaz na to, e sa to vonkoncom u neme podari s prslunmi teriami, formulovanmi v prirodzenom ja zyku. Ako sme u uviedli, formal2;ovan teriu si meme vyklada ako mnoi nu forml istho jazyka. Budeme hovori o formalizovanej terii T - t bude objektom nho skmania a o aritmetickej terii S, ktorje v nej nielen vnore n, ale pln aj lohu jej metajazyka, t.j. bude prostriedkom nho skmania, Teria S ako vnoren v Tbude jednak formlne zhodn sbenou obsahovou aritmetikou, jednak bude prostriedkom na vyjadrenie celej syntaktiky terie T . Kadej formule z jazyka terie T zodpoved v jazyku terie Sjej kd (gdelovsk slo), ktor budeme znai . Kdovanie umouje jednoznane reprezentova vetky zkladn syntak tick vlastnosti a vzahy, ktor s dokzaten v T ojej vrazoch, a to vlast nosami (mnoinami prirodzench sel) avzahmi (relciami na prirodzench slach) v S. V systme S vieme jednoznane definova pojem dkazu a efek tvne uri, i nejak postupnos forml je dkazom istej formuly, alebo nie. Dkazom nejakej formuly v (axiomatickej) terii Tje postupnos forml istch vlastnost, kde formula je poslednm lenom takejto postupnosti. Ta kto postupnos forml i dokazovan formula sjednoznane reprezentovan prirodzenmi gdelovskmi slami v S. V terii T plat medzi nimi syntaktic k vzah - by postupnosou forml, ktor je dkazom formuly __ Akje medzi nejakou dvojicou (postupnos forml, formula) takto vzah, potom takejto pravde z T mus zodpoveda nejak aritmetick pravda v S o slach, t.j. e sla, ktor s kdmi onej postupnosti forml a formuly, s v istej relcii, ktor ozname skratkou Dok (od by dkazom ...). Nejak formula je v T dokzaten (to u je vlastnos) prve vtedy, ke kd tejto formuly patr do mnoiny vetkch gdelovskch sel, ktor kduj formuly, pre ktor existuje v T dkazov postupnos. Tto aritmetick vlastnos ozname vrazom Do (od by dokzaten v T ). Ako teriu Tvezmeme o najjednoduchiu teriu, ktor spa skr uvede n poiadavky: bude ou formalizovan aritmetika prirodzench sel, t.j. pri rodzen sla bud hra lohu indivdu ajej jazyk okrem logickch kontnt (spojky, kvantifiktory, identita), nuly, jednotky a aritmetickch operci nasle

dovnka (pripotaniejednotky) Suc, stavania - +a nsobenia - *, obsahu je iba seln premenn a ich predikty. Je zrejm, e poda opisu uvedenho kdovania je takto teria sama sebe metajazykom (S je formlne zhodn s obsahovou aritmetikou T) a pre kad formulu plat: (D l.) Ak formula je v T dokzaten, tak v S je dokzaten, e kd formuly m vlastnos Do. V S mme vedie nielen o vetkch dkazoch v T , ale aj o tom, e to v S vieme. Kad dokzaten formula (teorma) v Sje dokzaten aj v T (S je vnoren v T), a teda ak nejak formulaje dokzaten v T a v S tomu zodpo ved dokzatenos tvrdenia, e kd tejto formuly m vlastnos Do, tak aj toto metatvrdenie je v T dokzaten a v S tomu poda (D 1 .) zodpoved tvrdenie, e kd tohto metatvrdenia m tie vlastnos Do: (D2.) VSje dokzan, e ak plat Do( 1 ), tak plat aj Do( DoT ( )1). Vo veobecnosti sa d efektvne dokza v systme S, e kad formula je pravdiv v terii prve vtedy, ke jej kd m prslun aritmetick vlastnos . ie akje formula pravdivm tvrdenm, tak jej kd patr do istej mnoiny vetkch kdov takchto forml (tto mnoina je uren aritmetickou vlastnos ou ) a obrtene, ak kd formuly patr do istej mnoiny kdov, tak tomuto kdu zodpovedajca formula je pravdivm tvrdenm : (D3.) VSje dokzan,, e ( < H > I). Diagonalizcia Nemeck matematik Georg Gantor (1845-1918, pvodca tzv. cantorovej terie mnon) dokzal, e ku kadmu hocako vyerpvajco zadanmu zo znamu relnych sel z intervalu (0; 1) vieme vdy skontruova slo2 , ktor sav tomto zozname nenachdza, aleje z tohto intervalu. Tto tzv. metdu diagonalizcie uplatnil aj K. Gdel. 'Diagonlna metda Predpokladajme, e postupnos (A) a Q , a a,,..., an , an + 1 , ... 2Presnejie povedan definova nvod najeho kontrukciu.

je zoznamom vetkch relnych sel z intervalu (0; 1). Ukeme, e vieme zo stroji slo, ktor je z intervalu (0; 1), avak sa nenachdza (jeho meno) v zozname (A), t.j. tento zoznam v rozpore spredpokladom nie je pln a ne obsahuje vetky relne sla z intervalu (0; 1). Kad relne slo z intervalu (0; 1) sa djednoznane (tak sa to veobecne predpoklad3 ) zapsa pomocou nekonenho desatinnho rozvoja v tvare 0,bc b,b2...b, b+ 1 ..., kde nekonene vea cifier je odlinch od 0 a pre kad prirodzen slo n je b niektor z cifier 0, 1,2,..., 9. Ak m nejak slo konen rozvoj - napr klad 1 /2 sa d zapsa ako 0,5 - tak ho zamenme nekonenm desatinnm rozvojom s deviatkami: pre 1/2je to 0,4999... Kad takto nekonen desa tinn rozvoj reprezentuje jedin slo z intervalu (0; 1). Postupnos (A) zapeme pomocou desatinnho rozvoja jej lenov:

a,

0,

C1 0

c,,

c,2

C1

Teraz zostrojme tzv. diagonlny nekonen desatinn rozvoj sla tak, ako napovedaj ipky a toto slo bude rzne od vetkch sel z postupnosti (A). Hadan slo m nasledujci nekonen desatinn rozvoj () 0,d0 d,d2...d, d0 + 1 ..., ktorho -t cifra dje zadan predpisom

slo dje rzne od kadho a, pretoe ich desatinn rozvoj sa odjeho de satinnho rozvoja li v -tej cifre. Z toho plynie, e zoznam (A) nie je kom pletnm zoznamom vetkch relnych sel z intrvalu (0; 1), o je v rozpore s pvodnm predpokladom. Podobne postupoval aj Gdel. Pravdiv formuly terie T meme zarado 3 Predpoklad sa, e v tomto idelnom jazyku mu by nekonene dlh vrazy, o neme plati pre iadny jazyk, ktorm by sme dokzali v skutomosti komunikova.

va do rozlinch zoznamov na zklade rozlinch kritri. Jednm vhodnm kritriom me by napr. to, i s prostriedkami danej terie dokzaten. Takto'zoznam pravdivch forml je jednoznane reprezentovan spolonou aritmetickou vlastnosou vetkch ich kdov a tto vlastnos vyleuje mno inu takchto kdov a naopak, tto mnoina kdov jednoznane uruje mno inu (zoznam) dokzatench pravdivch forml. Povedzme, e cieom robenia takchto zoznamov je urobi pln zoznam vetkch pravdivch tvrden terie. Na zklade metdy diagonalizcie vak K. Gdel ukzal, e iadny takto pln zoznam pravdivch tvrden nevieme efektvne definova a kritrium dokzatenosti ns nedovedie ku vetkm pravdivm tvrdeniam terie. Nepome nm ani to, ak by sme pridvali k axiomm terie nov aximy, a to dokonca ani vtedy, ak sme efektvne (rekurzvne) definovali akkovek pridvanie novch axim do terie. Naopak, vdy bud existova pravdiv tvrdenia terie, ktor nebud patri do zoznamu dokzatench tvrden. Zoberme napr. aritmetick vlastnos, ktor vyleuje mnoinu tch kdov forml, ktor s pravdiv v terii, ale nedokzaten. T o ale poda (D3.) zna men, e touto vlastnosou urenej mnoine kdov forml zodpoved mnoi na pravdivch, ale nedokzatench forml. Jednoducho K. Gdel aplikoval (D3.) na zoznam platnch forml a za spolon aritmetick vlastnos ich kdov vybral nedokzatenos. t.j. -,Do. Poda (D3.) plat, e existuje formula, ktor plat v S ( a teda aj v T , kee kad platn formula Sje aj platnou formulou T- Sje vnoren v T) prve vte dy, ke jej kd nepatr do mnoiny vetkch tch gdelovskch sel, ktor re prezentuj dokzaten formuly, hoci v S mme vedie o vetkch dkazoch platnch forml z T . Take existuje pravdiv formula v T , ktorje nedokza ten. Ak by formula bola dokzaten, tak by bola nepravdiv a T by nebo la konzistentn. Avak o konzistentnosti aritmetiky sme hlboko presveden. (GDI) V Tplat, e o - .Do(U l)

Inak povedan, vlastnmi prostriedkami takejto terienevieme docestova ku ka dej pravde, hoci by sm e predpokladali, e tieto cestyved iba k pravdm. Prkladom takhoto pravdivho, ale prostriedkami terie T nedokzaten ho tvrdenia, je konzistentnos (neprotireivos) samotnej terie T , ktor sme predtm iba predpokladali. T o znamen, e hoci by sme aj vedeli zarui, e dokazovacie prostriedky terie ved od pravdy iba k pravde, nevieme zarui, e ns doved ku vetkm pravdm a konkrtne k pravde, e dokazovacie

prostriedky ved iba k pravdm, a nie aj do priepasti nepravdy. O tomto sa vak iba domnievame na zklade hypotzy, ktor vak nememe v samej te rii dokza. Prirodzenjazyk je akoby nevyerpatenou hierarchiou na seba navrstve nch jazykov, v ktorej je jazyk niej rovne vnoren do bohatieho jazyka vyej rovne. V jazyku vyej rovne sa zvyajne vyskytuj nielen vetky vrazyjazyka z niej rovne, ale aj men tchto vrazov i meno tohoto jazy ka ako systmu kdovania, a preto, ak tieto poiadavky m zaruene spa, tak v hierarchii vy jazyk mus by aj bohatmjazykom. Aj takto hierarchia jazykov- kdovacch systmov, napriek svojej neohranienosti a tomu, e nm umouje hovori o niektorchjazykoch pomocou vrazov inchjazykov, m hranice toho, o v nej me by v slade sjej pravidlami zmysluplne vypovedaten. Nemme na zreteli to, i me by nejak vraz vysloven alebo na psan, ale i naozaj aj nieo kduje - i vtedy, ke by ho niekto poul alebo pretal (deifroval), aj naozaj prjme nejak kdovan zmysel. Gdelove vety o neplnosti nes v sebe siln poukaz na to, e pre terie for mulovan v akomkovek bohatomjazyku, v ktorchje obsiahnut aritmetika pri rodzench siel v benom chpan4 , plat, e ak s tieto terie konzistentn, tak s smanticky nepln - o niektorch ich pravdch sa principilne v nich ne meme dozvedie - t.j. pln redukcia smantiky tejto terie na jej syn taktiku nie je principilne uskutoniten - a naprklad prostriedkami tejto terie sa ned dokza ani jej konzistentnos. Jej konzistentnos sa me do kza v nejakej bohatej terii, formulovanej v bohatom jazyku, avak tto teria sama bude op nepln, akje konzistentn ajej konzistentnos je v nej nedokzaten. K takejto neohranienej hierarchii jazykov a teri prichdzame pri o najexaktnejom skman povahyjarkov vbec a hoci sav tomto skman vyu vaj aj prostriedky prirodzenho jazyka, zd sa dos presvediv, e niektor zsadn vsledky tohto skmania meme prenies aj na samotn prirodzen jazyk. V kadom ohade je metda skmania povahy jazyka prostrednctvom metdy formalizcie - jeho umelej rekontrukcie s explicitnm definovanm jeho pravidiel, ktor s zachyten v prslunom metajazyku, jedna z najlepch metd, ochraujcichjazyk pred paradoxami a antinmiami. Metda formali-

4 T.j. v takom, v ktorom kontanty 0, 1, a symboly aritmetickch operci Suc, +, -, * maj ben vznam. Bliie k tomu pozri dodatok X.

zciejazyka vak nieje veliekom a aj ona samaje zneuiten a hojne zneu van. Napr. ke sa vo formalizovauej terii dokazuj tvrdenia z neoverench alebo nepravdivch predpokladov, alebo svis medzi formlnou teriou a dokazovanmi tvrdeniami je iba elanm autora, a v skutonosti, napriek nepochybnej vbivosti, je iba iluzvny. Takje to napr. v prpade svisu medzi Gdelovmi vetami o neplnosti formalizovanch teri a Freudovou teriou psychoanalzy ajej tzami o vzahu podvedomia a vedomia. Zver: Prirodzen jazyk je ako dunga, v ktorej ijeme a kad de sa pohybujeme, ale kde ns vdy me nieo prekvapi, pretoe o-ako dlho sme chodili krom krom, stle zostali mnoh miesta nepreskma n a mnoh z nich s trasoviskami i nebezpenmi prepadliskami. Logic k analza prirodzenho jazyka nm ukazuje, ktor chodnky s bezpen - i presnejie - bezpenejie ako in. Ani prostriedky logickej analzy jazyka, ani jej vsledky nemu zabezpei, e tieto cesty s bezpredpokladovo bezpen i absoltne bezpen a e iba tieto meme pouva. Lep nstroj pre orientciu v dungli prirodzenho jazyka ako je ten, kto r zskame logickou analzou jazyka a jej metdami - najm formalizciou - vak zrejme udstvo ete neobjavilo.

I. BooIova algebra logiky

Anglick matematik a logik George Boole (1815 - 1864) dielom TheMathematical Analysis ofLogic, vydanm v rokul.847, a nezvisle August de Morgan dielom Formal Logic, vydanm v tom istom roku (dokonca sa vraj obe dostali do knhkupectiev v ten ist de), otvraj.obdobie tzv. modernej logiky. Modernos tejto logiky spova najm v pouvan modernch algebraickch prostriedkov na reprezentciu logickch pravidiel a zkonov. Zkladn Boolove intucie boli tieto: d sa koncipova kalkul, v ktorom by sa potalo s inmi entitami ako slami; tento kalkul by bol podobn (nie nutne toton) s aritmetikou. Boole pri vypracovvan tohto kalkul pracoval akoby ro formalistick - pomocou axim definoval dve binrne ajednu unrnu (singulrnu) operciu na bliie neurenom univerze vahy a potom hadal oblasti, kde by tieto aximy boli splnen - tzv. interpretcie. V skutonosti vak u pri koncipovan axiomatickho systmu mal poda vetkho na zreteli najme nej dve zaman interpretcie, ktor mu pomhali formulova jednotliv axi my. Jednou zamanou interpretciou bola zrejme elementrna teria mnon. Druhou zamanou interpretciou bola vrokov logika - reprezentcia spso bov spjania jednoduchch vrokov do zloench. Ak si vzahy medzi pojmami vysvetujeme prostrednctvom vzahov medzi ich rozsahmi (fregeovskmi de nottmi), tak v elementrnej terii mnon meme verne reprezentova vzahy medzi pojmami, v akch vystupuj v jednoduchch vrokoch. Boole svojou al gebrou logiky takto demontroval prevratn objav: dve dovtedy vemi odlin oblasti - oblas pojmov a oblas vrokov - s si vemi blzke a na korektn narbanie s nimi nm sli jeden a ten ist kalkul - t ist logika. Boole ukzal, ako sa daj prepisova zkladn typy jednoduchch vrokov aristotelovskej subjekt-prediktovej truktry - na to pouil mnoinov interpretciu i model. Spjanie jednoduchch viet (vrokov) do svet (zloench vrokov) reprezen toval ako opercie danho kalkulu na pravdivostnch hodnotch, ktor zastupo vali vroky. Takto Boole dokumentoval nemenej dleit sprievodn objav, e logick truktra toho, o om s vety prirodzenho jazyka, sa v zsade d zap sa rovnako exaktne ako v matematike zachytva rovnica to, o om s matema

tick tvrdenia: vety prirodzenho jazyka sa mohli zapisova ako rovnice algebraickho kalkulu. Systm Boolovej algebry: Nech primitvny jazyk Xje uren takto: L= {+ , , 0,1}, kde + , s symbo ly binrnych funkci, ~je symbol unmej (singulmej) funkcie, a 0,1 s symboly kontnt. Teria BooIovej algebry m nasledujce aximy (predpokladme, e vetky von premenn vo formulch s viazan veobecnm kvantifiktorom): Aximy asociatvnosti + , *: x+(y+z) = (x+y)+z , x (y*z) = (xy) . Aximy komutatvnosti +,: + y= y+ , x y = y . Aximy idempotentnosti: x+ x = x, x x = x (u nie analgia soperciam i stu an sobenia 7. aritmetiky - pre sla neplat a+ a=a, resp. a.a=a) Aximy dstributvnosti: x+(yz) = (x+y)(x+z), x (y+z) = (xy)+(x ). Aximy absorbcie: x+(xy) s x, x (x+y) = x. De Morganove zkony: ~(x+y) s (~x*~y) ~ (x*y) = (~x+ ~ y). Zkony pre kontanty: x+ 0 = x, x O= O , x+ 1 s 1, x 1=x,

+~

1,

Axima nedegenerovanosti:
0*1

Axima dvojitho komplementu:

~(~

Kad model tejto terie (kalkulu) M= (U, + , , 0,1) (vetky aximy s v kadom modeli splnen), kde Uje univerzum vahy (obor premennosti), sa na zva Boolova algebra. Miesto modelu terie hovorme aj ojej interpretcii.
M n o i n o v i n t e r p r e t c i a : NechjPoZe mnon B je sbor podmnon ne przdnej mnoiny U takej, e aj przdna mnoina 0, aj mnoina U s v B a B je uzavret vzhadom na opercie n, u, ~na univerze U. ie ( B, n, u, ^ , 0 , U) je Boolova algebra (jedna z mnohch).

V r o k o v o - l o g i c k i n t e r p r e t c i a : Nech pole vrokov P je dvojprvkov mnoina{0,l}, kde Oje pravdivostn hodnota nepravda, 1je pravdivostn hodnota pravda a P je uzavret vzhadom na vrokovo-logick opercie , v , i vzhadom na {0,1}. ie ( P, a , v , - i ,1,0), t.j. ({0,1}, a, v, i , 0,1) je Boolova algebra (jed na z mnohch). Rozdiel medzi mnoinovm modelom a vrokovm modelomBoolovej algeb ry spova najm v tom, e pole mnon vo veobecnosti obsahuje viac ako dva prvky (okrem inho vdy przdnu mnoinu a' univerzlnu mnoinu, ktor m vet ky mnoiny ako svoje podmnoiny), naproti tomu pole vrokov obsahuje prve dva prvky, ktor s toton s kontantami 1a 0 (pravda; nepravda).

I I . A r is t o t e l o v k a t e g o r ic k s y l o g iz m u s

z pohadu B o olov ej algebry (Vety ako rovnice a usudzovanie ako vpoet)

Aristoteles so svojm sklonomk fakticizmujednak nepredpokladal, e by premi sy sprvneho sudku boli nepravdiv (dokonca poadoval ich aksi analytick prav divos), jednak neuvaoval, e by niektor z termnov S, P, M bol przdny. iaden / .termnov S, P , M nemohol by poda Aristotela ani singulmy (akmje naprklad vraz Sokrates), pretoe singulme termny v subjekte sanedaj konvertova (obr ti) napredikt - vymeni subjekt sprediktom a zska platn vrok; obrat bol jed nmzo zkladnch pravidiel jeho logickho systmu, take ilo o systmov dvod, preo nemohli v sylogizme vystupova singulme tennny. Take sudok
Vetci udia s smrten; Sokratesje lovek; teda Sokratesje smrten

nie je sudkom Aristotelovho kategorickho sylogizmu, hoci to niektor autori tvrdia (sm sudokje logicky sprvny). Podobne by nemohli v sylogizme vystupo va ani kategrie (univerzlne termny) - nemu by subjektom vroku (kateg ria je najvy rod, v ktorom sa nieo vypoved o subjekte), hoci mohli plati sudky, v ktorch s vymi termnmi. Na rozdiel od Aristotela vak Boole pracu je u s przdnou mnoinou (mimochodom ete Bolzano sa zdrhal povaova za mnoinu shrn menej ako dvoch prvkov) a s univerzlnou mnoinou (triedou) (jedinou mnoinou, ktor obsahuje ako svoje podmnoiny vetky uvaovan mno iny) Boole navrhol prepisova jednotliv druhy subjekt-prediktovch vrokov kategorickho (asertorickho) sylogizmu ako rovnice v algebre logiky a to takto: Veobecn kladn SaP S n P = S SuP = P Veobecn zporn SeP S n P = 0 iaston kladn SiP SnP0 iaston zporn SoP S n -P 0 SnP^S SuP^P Na tomto zklade pomocou axim a metapravidiel dosadzovania a nahradzo

vania meme v Boolovej algebre dokza vetky platn mody kategorickho sylogizmu. Platn mody prvej figry: Barbara, Barbari, Celarent, Celaront, Darii, Ferio S*0 S*0 MaP MaP MeP MeP MaP MeP SaM . SaM SaM SaM SiM SiM SaP SiP SeP SoP SiP SoP

Dkazy v Boolovej algebre

I . FIGRA

Barbara

Aristotelova formulcia: Aksa vypoved A o kadom B a Bo kadom C, mus sa A vypoveda o kadom C (Prv analytiky, 4. kap.) zpis: stredovek Predpoklady: MaP SaM zaver. SaP Dkaz: v Boolovej alg. M nP = M SnM=S SnP = S prklad v prirodzenomjazyku Kad cicavec je stavovec Kad elmaje cicavec Kad elmaje stavovec Priamy predpoklad Priamy predpoklad nahrad. (M n P/ M) z 1. do 2. asociatvnyz. preprienik na r. 3. nahrad. (S n M = S) (2. do 4.)

LMnP =M 2. S n M = S 3 . Sn(MnP) = S 4. (S n M) n P = S 5. S n P = S

QUOD ERAT DEMONSTRANDUM

Barbari

Predpoklady:

zaver.

S 0 M nP = M SnM=S Sn P#0

pred. neprzdriosti mno. S existuj chabzdy Vetky krky s dreviny Vetky chabzdy s krky Niektor chabzdy s dreviny

Dkaz: rovnak ako dkaz modu Barbara plus jeden krok: zo zveru S n P =S modu Barbara a existennho predpokladu S 0 (ktor meme chpa aj ako

skratku zpisu, e S sa rovn nejakej neprzdnej mnoine) dostaneme nahradenm za S na pravej strane zveru SnP^0, o je iadan zver.
Celarent

Predpoklady: zaver.

M n P= 0 S u M=M
SnP = 0

iadny koreonoec nie je psomnica Kad meavka je koreonoec____ iadna meavka nie je psomnica Priamy predpoklad Priamy predpoklad nahradenie (S u M/M) z 2. do 1 . distributvny z. pre prienik a zjednotenie 3. nahradenie z 1. do 4. (M n P / 0) zjednotenie nejakej mnoiny s przdnou mnoinouje przdna mnoina vtt tto mno ina je tie przdna (zkon Bool. algebry pre zjednotenie sprzdnou mnoinou) Q. E.D. Existuj stonoky iadny lnkonoec nie je mkk Kad stonoka je lnkonoec Niektor stonoky nie s mkke

1 .M n P=0 2. S u M = M 3. (S u M) n P = 0 4. (Sn P)u(MnP)^ : 0 5. (S n P) u 0 = 0 6. S n P = 0

Celaront Predpoklady:

zaver.

S 0 M n P= 0 SuM=M Sn P S

dkaz: rovnak ako dkaz tnodu Celarent plus jeden krok: zo zveru S n P = 0 inodu Celarent a existennho predpokladu S 0 (ktor meme chpa aj ako skratku zpisu, e nejak neprzdna mnoina sa rovn mnoine S) dostaneme na hradenm S za non 0 na pravej strane zveru SnP^S, o je iadan zver. Nepriamy dkaz: v nepriamom dkaze predpokladme okrem priamych pred pokladov aj platnos nepriameho predpokladu, ktormje naprklad negcia zve ru; nepriamy dkaz je skonen, ak odvodme spor - naprklad riadky S 0 a S 0; prpadne riadok 0 0 a pod. Dkaz: l . S * 0 2. M n P = 0 3. S u M = M 4. S n P = S 5 . (S u M) n P = 0 Priamy predpoklad Priamy predpoklad Priamy predpoklad Nepriamy predpoklad (negcia zveru) nahradenie (M /S u M) z 3. do 2.

6. (S n P) u (M n P) = 0 7. (S n P) u 0 = 0 8. S n P = 0 9. S = 0

distrib. zkon pre prienik a zjednotenie 5. nahradenie z 2. do 6. (M n P = 0 ) zjednot. nejakej mno. s przdnou mno. je t ist mno. nahradenie z 4. do 8. (S n P / S) spor medzi riadkami 1. a 9.

Darii
Predpoklady: zver. dkaz: L 2. 3. 4. 5. 6. 7. M nP = M S nM *0 Sn P0 M nP =M S n M i 0 Sn P= 0 S n (M n P) 0 (S n P) n M * 0 0 n M 0 0 * 0 Vetci Rusi s Slovania , Niektor Kyjevania s Rusi Niektor Kyjevania s Slovania

Priamy predpoklad Priamy predpoklad Nepriamy predpoklad nahradenie (M /M n P) z 1. do 2. asociatvny z. pre prienik na riadok 4. nahradenie (S n P/ 0 ) z 3. do 5. prienik przdnej mnoiny s ktoroukovek mnoinou je przdna mnoina (z riadku 6.) spor 7. (pretoe plat, e kad i przdna mnoina je toton so sebou)

Ferio
Predpoklady: zver: M nP = 0 S Sn PS iaden lnkonoec nie je obrkavec n M 0 Niektorpavkovce slnkonoce Niektor pavkovce nie s obrkavce

Dkaz (nepriamy): I. M n P = 0 2. S n M 0 3. S n P = S 4. (S n P) n M 0 5. S n (P n M ) 0 6. S n ( M n P ) 0 7 .S 0 0 8.00

Priamy predpoklad Priamy predpoklad Nepriamy predpoklad (negcia zveru) nahradenie (S /S n P) z 3. do 2. asociatvny z. pre prienik na riadok 4. komutatvnos prieniku (M nP = PnM ) na riadok 5. nahradenie z 1. do 6. (M n P = 0 ) prienik ktorejkovek mno. s przdnou mno. je przdna mnoina spor 8. (pretoe plat, e kad i przdna mnoina je toton so sebou)

II . FIGRA Platn mody druhej figry: Cesaro, Camestres, Camestros, Cesare, S *0 S *0 PaM PeM; PeM PaM SeM SaM SaM SeM SeP SoP

Festino, PeM SiM SoP

Baroco; PaM SoM SoP

SeF

SoP

Cesare zpis: stredovek Predpoklady: PeM SaM zver. SeP

v Boolovej alg. Pn M =0

SnM = S
S n P = 0~

prklad v prirodzenom jazyku iaden lovek nem krdla Kad orol m krdla iadny orol nie je lovek

Dkaz (nepriamy): Priamy predpoklad 1. P n M = 0 Priamy predpoklad 2. S n M = S 3. S n P * 0 Nepriamy predpoklad (negcia zveru) 4. (S n M ) n P * 0 nahradenie (S n M /S) z 2. do 3. 5 . S n ( M n P ) 0 asociatvny zlcon pre prenik na riadok 4. 6. S n (P n M) * 0 komutatvnos prieniku na riadok 5. 7. S n 0 0 nahradenie (0 /P n M ) z 1. do 6. 8 .0 *0 prienik mno. s przdnou mno. je przdna mno. (7.) spor 7. (pretoe kad i przdna m noina je toton so sebou) Cesaro zpis: stredovek v Boolovej alg. Predpoklady: prvky S exist. S* 0 PeM P n M : -0 SaM S n M : :S zaver. SoP Sn P* S

prklad v prirodzenom jazyku Existuj bsnici iaden lovek nem krdla Kad orol m krdla Niektor orly nie s udia

Dkaz (nepriamy): Priamy predpoklad l.S *0 Priamy predpoklad 2. P n M = 0 Priamy predpoklad 3.S n M = S 4. S n P = S Nepriamy predpoklad (negcia zveru) 5. (S n M) n P = S nahradenie ( S n M /S) z 3. do 4. 6. S n (M n P) = S asociatvny zkon pre prenik na riadok 5.

7. S n (P n M ) = S komutatvnos prieniku na riadok 6. 8. S n 0 = S nahradenie (P n MJ 0 ) z 2. do 7. 9. 0 = S prienik mno. s przdnou mno. je przdna mno. (8.) spor (1.,9.)

Camestres
Aristotelova formulcia: Akprislcha M kadmu N, ale neprislcha iadne mu O, nebude ani O prislcha nejakmu N (Prv analytiky, kap. 5). zpis: stredovek v Boolovej alg. prklad v prirodzenom jazyku Predpoklady: PaM PuM = M Kad ryba m iabre SeM SnM =0 iaden cicavec nem iabre zaver. SeP SnP =0 iaden cicavec nie je ryba

Dkaz: LPuM =M Priamy predpoklad 2. S n M = 0 Priamy predpoklad 3. S n (P u M) = 0 nahradenie (P u M / M ) z 1. do 2. 4. ( S n P ) U ( S n M ) = 0 distxibutvny zkon pre prenik a zjednot. (3.) 5. (S n P) u 0 = 0 nahradenie (0 / S n M ) (2., 4.) 6. S n P = 0 zjednotenie nejakej mnoiny s przdnou m noi nou je op tto mnoina (5.) Q.E.D. Camestros stredovek zpis: v Boolovej alg. S*0 Predpoklady: prvky S exist. PaM PnM -P SeM Sn M = 0 zaver. SoP

prklad v prirodzenom jazyku Existuj ryby Kad ryba m iabre iaden cicavec nem iabre Niektor cicavce nie s ryby

SnP

Dkaz (nepriamy): Priamy predpoklad l.S * 0 2. P n M = P Priamy predpokLad 3. S n M = 0 Priamy predpoklad 4. S n P = S Nepriamy predpoklad (negcia zveru) 5. S n (P n M) = S nahradenie (P/P n M ) z 2. do 4. 6. S n (M n P) = S komutatvny zkon pre prienik (5.) 7. (S n M) n P = S asociatvnos prieniku (6.)

8. 0 n P = S 9 .0 = S spor (1., 9.)

nahradenie (S n MJ0 ) (3., 7.) prienik przdnej mno. s nejakou mno. je przdna mnoina (8.)

Festino
zpis: Predpoklady: zaver. stredovek PeM s m : SoP v Boolovej alg. Pn M =0 Sn M * 0 S n P* S prklad v prirodzenom jazyku iadna ena nie je mu Niektor lekri s m ui Niektor lekri nie s eny

Dkaz (nepriamy) Priamy predpoklad 1. P n M = 0 Priamy predpoklad 2. S n M * 0 Nepriamy predpoklad (negcia zveru) 3. S n P = S 4. (S n P) n M * 0 nahradenie (S/S n P) z 3. do 2. 5. S n (P n M ) * 0 asociatvny z. pre prienik na riadok 4. nahradenie (P n Mi = 0 ) z 1. do 5. 6.S n 0 * 0 prienik mno. s przdnou mno. je przdna mno. (6.) 7 .0 *0 spor 7.

Baroco
zpis: stredovek Predpoklady: PaM SoM zaver. SoP v Boolovej alg. prklad v prirodzenom jazyku Pn M =P Kad ryba m iabre Sn M * S Niektor vodn ivo. nemaj iabre Sn P* S Niektor vodn ivo. nie s ryby

Dkaz (nepriamy): Priamy predpoklad LPnM =P Priamypredpoklad 2. S n M * S Nepriamy predpoklad (negcia zveru) 3. S n P = S 4. S n (P n M ) = S nahradenie (P/P n M ) z 1. do 3. 5. (S n P) n M = S asociatvny zkon pre prienik (4.) nahradenie (S n P/S) (3., 5.) 6. S n M = S spor (6., 2.)

III. FIGRA
Sprvne mody tretej figry: Darapti, Disamis, M *0 MaP MiP MaS MaS SiP SiP Darapti
zpis: stredovek v Booiovej alg. prklad v prirodzenom jazyku Predpoklady: exist. prvky M M * 0 MaP M nP =M Kad mlok je obojivelnk MaS M nS =M Kad mlok je stavovec zver. SiP S n P *0 Niektor stavovce s obojivel.

Datisi, MaP MiS SiP

Felapton, M *0 MeP MaS . SoP

Bocardo, MoP MaS SoP

Ferison. MeP MiS SoP

Dkaz (nepriamy): 1. M * 0 2. M n P = M ' 3. M n S = M 4. S n P = 0 5. (M n S) n P = M 6. M n (S n P) = M 7. M n 0 = M 8. 0 = M spor (8.,1.)

Priamy predpoklad Priamy predpoklad Priamy predpoklad Nepriamy predpoklad (negovan zver) nahradenie (M / M n S) z 3. do 2. asociatvny z. pre prienik na riadok 5. nahradenie (S n P / 0 ) z 4. do 6. prienik mno. s przdnou mno. je przdna mno. (7.)

Disamis
zpis: stredovek v Boolovej alg. prklad v prirodzenom jazyku Predpoklady: M iP M nP *0 Niektor plazy s jedovat MaS M n S = M Kad plaz je mnohobunkovec SiP Dkaz (nepriamy): 1. M n P * 0 2. M n S = M 3. S n P = 0 4. (M n S) n P * 0 5. M n (S n P) * 0 SnP *0 Niektor mnohobunkovce s jedovat

Priamy predpokl ad Priamy predpoklad Nepriamy predpoklad (negovan zver) nahradenie (M / M n S) 2. do 1. asociatvny zkon pre prenik na riadok 4.

6. M n 0 * 0 nahradenie (S n P / 0) z 3. do 5. 7. 0 * 0 prienik mnoiny s przdnou mnoinou je przdna (6.) spor (7. - pretoe kad i przdna mnoina je toton so sebou) Datisi zpis: stredovek v Boolovej alg. prklad v prirodzenom jazyku Predpoklady: MaP Mn P=M Vetky nahosemenn rast), s kvit. MiS M nS *0 Niektor nahosemenn rasti, s ihli.
zver. SiP S n P * 0 Niektor ihlinany s kvitnce Dkaz (nepriamy): LM nP =M Priamy predpoklad 2. M n S * 0 Priamy predpoklad 3. S n P = 0 Nepriamy predpoklad (negovan zver) 4. (M n P) n S * 0 nahradenie (M / M n P) z 1. do 2. 5. M n (P n S) * 0 asociatvny z. pre prienik na riadok 4. 6. M n (S n P) * 0 komutatvny zkon pre prienik na riadok 5. 7. M n 0 * 0 nahradenie (S n P / 0 ) z 3. do 6. 8 .0 *0 prienik mn. s przdnou mn. je przdna mn.(7.) spor (8. - pretoe kad i przdna mnoina je toton so sebou)

FeLapton
zpis: stredovek v Boolovej alg. prklad v prirodzenom jazyku Predpoklady: prvky M exist. M * 0 Existuj dvojklne rastliny MeP M n P = 0 iadna dvojklna r. nie je vtrusn MaS M n S = M Kad dvojklna r. je krytosemenn zver. SoP Sn P* S Niektor krytosem. r. nie s vtrusn

Dkaz (nepriamy): 1. M * 0 2. M n P = 0 3. M n S = M 4. S n P = S 5. M n (S n P) = M 6. (M n S) n P = M 7. M n P = M 8. 0 = M spor (8., L)

Priamy predpoklad Priamy predpoklad Priamy predpoklad Nepriamy predpoklad (negcia zveru) nahradenie (S / S n P) (4., 3.) asociatvny zkon pre prenik na riadok 5. nahradenie (M n S/M) (3., 6.) nahradenie (M n P / 0 ) ( 2., 7.)

Bocardo
zpis: stredovek Predpoklady: MoP MaS SoP Dkaz (nepriamy): 1. M n -P * 0 2. M: n S = M 3. S n -P = 0 4. (M n S) n -P * 0 5. M n (S n -P) * 0 6. M n 0 * 0 7 .0 *0 spor 7. v Boolovej alg. M n -P * 0 M nS =M S n -P * 0 prklad v prirodzenom jazyku Niektor huby nie s jedovat Kad huba je vtrusn Niektor vtrusn nie s jedovat

Priamy predpoklad Priamy predpoklad Nepriamy predpoklad (negcia zveru) nahradenie (M / M n S) (2., L) asociatvny zkon pre prienik na riadok 4. nahradenie (S n -P/ 0 ) (3., 5.) prienik mnoiny s przdnou mnoinou je przdna mnoina (6.)

Ferison
zpis: stredovek v Boolovej alg. prklad v prirodzenom jazyku Predpoklady: MeP M n P=0 iadna plese nie je kvitnca MiS M n S* 0 Niektor plesne s saprofytick zaver. SoP Sn P* S Niektor saprofytick nie s kvitnce

Dkaz (nepriamy): 1. M n P = 0 2. M n S * 0 3. S n P = S 4. M n (S n P) * 0 5. M n (P n S) * 0 6. (M n P) n S * 0 7. 0 n S * 0

Priamy predpoklad Priamy predpoklad Nepriamy predpoklad (negcia zveru) nahradenie (S / S n P) (3., 2.) komutatvny zkon pre prienik na riadok 4. asociatvny zkon pre prienik na riadok 5. nahradenie (M n P/ 0 ) (1., 6.) 8 .0 * 0 prienik mn. s przdnou mn. je przdna mn. (7.) spor (8. pretoe kad i przdna mnoina je toton so sebou)

IV. FIGRA
Sprvne mody tvrtej figry: Bramantip, Camenes. Fapesmo, S *0 P *0 PaM PaM PaM MeS MaS MeS SiP SeP SoP Dimaris, PiM MaS SiP Fesapo, M *0 PeM MaS SoP Fresison PeM M iS SoP

Bramantip
zpis: stredovek v Predpoklady: prvky P exist. PaM MaS zaver. SiP Boolovej alg. prklad v prirodzenom jazyku P* 0 Existuj drsnokoce P n M = P Vetky drsnokoce s stavovce M n S = M Kad stavovec je mnohobunkovec Sn P0 Niekt. mnohobunk. s drsnokoce

Dkaz (nepriamy): 1.P *0 2. P n M = P 3.M n S = M 4. S n P = 0 5. P n (M n S) = P 6. (P n M ) n S = P 7. P n S = P 8. S n P = P 9. 0 = P spor (9., 1.) Camenes zpis: stredovek Predpoklady: PaM MeS zaver. SeP

Priamy predpoklad Priamy predpoklad Priamy predpoklad Nepriamy predpoklad (negcia zveru) nahradenie (M / M n S) (3., 2.) asociatvny zkon pre prienik na riadok 5. nahradenie (P n M/P) (2., 6.) komutatvny zkon pre prienik na riadok 7. nahradenie (S n P / 0 ) (4., 8.)

v Boolovej alg. prklad v prirodzenom jazyku PuM =M Kad trojuholnk je mnohouholnk M n S= 0 iaden mnohouholnk nie je kruh SnP =0 iaden kruh nie je trojuholnk

Dkaz: LPuM =M 2. M n S = 0 3. (P u M ) n S = 0 4. (P n S) u (M n S) = 0 5. (P n S) u 0 = 0

Priamy predpoklad Priamy predpoklad nahradenie (M / P u M ) ( L, 2.) distributvny z. pre prienik a zjednotenie (3.) nahradenie (M n S / 0 ) (2., 4.)

6. P n S = 0 7. S n P = 0

zjednotenie mn. s przdnou je t ist mn. (5.) komutatvny zkon pre prienik na riadok 6.

Fapesmo (camenos)
zpis: stredovek v Predpoklady: prvky S exist. PaM MeS Boolovej alg. prklad v prirodzenom jazyku S *0 P u M = M Kad poslanec je lovek M n S= 0 iadny lovek nie je had

zver. SoP Sn PS Niektor hady nie s poslancami Dkaz (nepriamy): LS * 0 Priamy predpoklad 2. P u M = M Priamy predpoklad 3. M n S = 0 Priamy predpoklad 4. S n P = S nepriamy predpoklad (negcia zveru) 5. (P u M ) n S = 0 nahradenie (M / P u M ) (2., 3.) 6. (P n S) u (M n S) = 0 distributvny z. pre prienik a zjednotenie (5.) 7. (P n S) u 0 = 0 nahradenie (M n S/ 0 ) (3., 6.) 8. P n S = 0 zjednotenie mn. s przdnou mn. je t ist mn. (7.) 9. S n P = 0 komutatvny zkon pre prienik (8.) 10. S = 0 nahradenie (S n P/S) (9., 4.) spor (10., 1.)

Dimaris
zpis: stredovek v Boolovej alg. prklad v prirodzenom jazyku Predpoklady: PiM P n M 0 Niektor poslanci s paranoici MaS M uS = S Kad paranoik je duevne chor SiP zaver. SnP*0 Niektor duevne chor s poslancami

Dkaz (nepriamy): 1. P n M * 0 2. M u S = S 3. S n P = 0 4. (M u S) P = 0 5. ( M n P ) u ( S n P ) = 0 6. (M n P) u 0 = 0 7. M n P = 0 8. P n M = 0 spor (8., 1.)

Priamy predpoklad Priamy predpoklad Nepriamy predpoklad (negcia zveru) nahradenie (S i M u S) (2., 3.) distributvny zkon pre prienik a zjed. (4.) nahradenie (S n P/ 0 ) (3., 5.) zjednotenie mn. s przdnou mn. je t ist mn. (6.) komutatvny zkon pre prienik (7.)

Fesapo zpis: stredovek v Boolovej alg. M *0 Predpoklady: P n M= 0 PeM M nS =M MaS Sn P* S zver. SoP Dkaz (nepriamy): 1.M *0 2. P n M = 0 3.M n S = M 4. S n P = S 5. P n (M n S) = 0 6.P n (S n M)= 0 7. (P n S) n M = 0 8. (S n P) n M = 0 9. S n M = 0 10. M n S = 0 11. M = 0 spor (11., 1.)

prklad v prirodzenom j azyku existuj jelene iadna aba ni ej ej ele Kad jele je prnokopytnk Niektor prnokopytnky nie s aby

Priamy predpoklad Priamy predpoklad Priamy predpoklad Nepriamy predpoklad (negcia zveru) nahradenie (M / M n S) (2., 3.) komutatvny zkon pre prienik (5.) asociatvny zkon pre prienik (6.) komutatvny zkon pre prienik (7.) nahradenie (S n P / S) (8., 4.) komutatvny zkon pre prienik (9.) nahradenie (S n M / M) (10., 3.)

Fresison zpis: stredovek v Boolovej alg. P n M= 0 Predpoklady: PeM M n S *0 MiS zaver. SoP Dkaz (nepriamy): 1. P n M = 0 2. M n S * 0 3. S n P = S 4. M n (S n P) * 0 5. M n (P n S) * 0 6. (M n P) n S * 0 7. (P n M) n S * 0 8. 0 n P *0 9 .0 * 0 spor 7.

prklad v prirodzenom jazyku iaden pilot nie je nevidom Niektor nevidom s muzikanti Niektor muzikanti nie s piloti

Priamy predpoklad Priamy predpoklad Nepriamy predpoklad (negcia zveru) nahradenie (S/'S n P) (2., 3.) komutatvny zkon pre prienik (4.) asociatvny zkon pre prenik (5.) komutatvny zkon pre prienik (6.) nahradenie (P n M / 0 ) (7., 1.) prienik przdnej mn. s nejakou mn. je przdna mn. (8.)

III. Pravidl tvorenia dkazov strategick pravidl odvodzovania

pre vrokov logiku systmu prirodzenej dedukcie Pojem vyplvania Pojem logickho vypJvania je centrlnym pojmom logiky. Jeho pecilnym prpadom je pojem vrokovo-Iogickho vyplvania, ktor meme definova takto: Nech formuly A1 , A2,A3 ,.. .A , B (n > 0) s formuly VL, potom plat: Formula B VL-vyplva z mnoiny forml (A 1 , A2 , A 3,...An} vtt pre kad ohodnotenie, pri ktorom kad z forml A1 , A2 , A3 ,.. .Annadobda pravdivostn hodnotu Pravda, plat, e B nadobda pravdivostn hodnotu Pravda. VL-vyplvanie je vzah medzi formulami VL. Aximy nejakho logickho systmu s tie formuly tohto systmu, take vyplvanm meme rozumie pecilne tie vzah medzi mnoinou axim a nejakmi formulami. Tvrdenie, e z mnoiny forml (A1 , A2 , A3 ,.. .An} VL-vyplva ( 1^) formula B meme strune vyjadri takto: {A,, A2 , A3 ,...A 1 1 }| V LB alebo ak vypustme mnoinov ztvorky a index VL pri znaku vyplvania (neskr budeme hovori aj o PL-vyplvan, take vdy bude pojem vyplvania relativizovan k systmu, v ktorom sa budeme pohybova): A , A2 , A3 ,...A J - B Dohoda: skutonos, e formula A je tautolgia VL, budeme zapisova takto: (=A Z defincie tautolgie, pojmu VL-vyplvania a ohodnotenia implikanej for muly sa d dokza metatvrdenie o vzahu medzi VL-vyplvanm a tautolgiami VL: (Aj, A2 , A,,...A1 1 }| - Bvtt I =A1 >{A2 >[A3 > ... ^(A 11 ^B)...]} slovami: formula B VL-vyplva z (A1 , A A3 ,.. .A J vtt A1 ->{A2 >[A3 (Ao B)...]} je VL-tautolgia.

Pre n=0 uveden metatvrdenie hovor, e z przdnej mnoiny forml VL-vyplva formula B vtt B je tautolgia. Na defincii pojmu vrokovo-logickho vyplvania bude zaloen aj defincia pravidla sprvneho usudzovania, pretoe predpokladme medzi premisami a zve rom PSU platnos vzahu VL-vyplvania.

Pravidl sprvneho usudzovania Logick sudkov schmat - forma (LUF) je postupnos (sekvencia) forml VL (PL) A1 , A2,A3 ,...A n/ B , kde formuly A1 , A2,A3 ,... Ans premisami (n > 0)a vrok B je zverom (kon klziou). Vertiklne zachytenie:

A1
A2 A3 An B premisy zver

LUF je pravidlom sprvneho usudzovania (odvodzovania) (PSU) vtt logic kou truktrou prems je vylen prpad, e by premisy boli pravdiv a zver nepravdiv. Inak: PSU je tak LIJF, pre ktor plat, e pri kadom ohodnoten VL-premennch, pri ktorom nadobudn premisy pravdivostn hodnotu pravda, je zver prav div. Ak mme osvojen pojem interpretc;ie, tak meme definova PSU plne veobecne: LUF je PSU vtt pre kad interpretciu, pri ktorej s premisy pravdiv, je zver pravdiv. Pravidl odvodzovania ako technick pendant pravidiel usudzovania meme definova syntakticky ako pravidl, ktor nm z uritch riadkov umouj za vies nov riadky. V takomto prpade smantika je zatlaen do zadia a v popred je iba syntaktick hadisko - otzka odvoditenosti.

Teorma dedukcie Pre logick systmy istch vlastnost plat tzv. teorma dedukcie (znak ... | s kde prv tri bodky zastupuj nejak postupnos (mnoinu) forml a druh tri ne jak formulu, tame v systme Sjez ... odvoditen... kde prv tri bodky zastu puj prslun (mnoinu) postupnos forml a druh tri on formulu): I. Ak A1 , A2, A3 , ...A n | s B , tak A1 , A2 , A3 ,...A 1^ 1 f s (An-B) slovami: ak v systme S meme z forml A 1 , A2 , A3 ,.. .Anodvodi formulu B, tak meme z forml A1 , A2, A3 ,.. .An 0 odvodi v S implikciu (Ao >B). Pre n =1 m tto teorma dedukcie formu: ak A 11 3B , tak K5(A1-^B). ie ak formula B je v S odvoditen z formuly A 1 , tak je odvoditen aj implik cia, ktorej antecedent je formula A 1a konzekvent formula B. Pre n = 0 m tto teorma dedukcie formu: ak f s B , tak | s (C ->B). ie ak formula B je v S odvoditen, tak je odvoditen aj implikcia, ktorej an tecedent je ubovon formula C a konzekvent formula B. Ak teormu dedukcie I. pouijeme ete raz, tak zskame z I. teormu 1.1: L I At, A2 , As ,...A nl js (An >B), tak A1 , A2, A3 ,...A n | s (Ao ., -KAb-B)) Ak teormu dedukcie pouijeme n-krt, tak zskame jej nov formulciu:
II. A 1 , A 2, A j,...A n
\ s

B , tak )3 A j- ^ A j- >[A3 -4 ... -4 (An B)...]}

slovami: ak v systme S meme z forml A j, A2,A3 ,.. .An odvodi formulu B, tak implikcia -{2 ->[3 -> ... -(An- B)...]} je teormou systmu S. Teorma dedukcie naznauje, e predpokladov systmy vrokovej a predi ktovej logiky s ekvivalentn (rovnako siln) s niektormi axiomatickmi syst mami VL, resp. PL. O teormu dedukcie sa opiera aj pojem implikanho rozkladu a nasledujce pravidl tvorenia dkazov v predpokladovom systme.

Implikan rozklad Dohoda: Vo vraze A tvaru A1 > (A2 [A3 ... >(An t An ) ...]} vrazy A1 , A2 , A3 , ..., An0 budeme nazva antecedenty vrazu A a vraz An konzekvent vrazu A. Takto rozdelenie zloiek vrazu budeme nazva implikanm rozkladom vrazu A. Alc vrazy A1 , A2 , A3 , ..., A s v porad antecedenty vrazu A, potom nazvame zvyn as vrazu A: Ahi-* [... >(An0-> An )...] zodpovedajcim konzekventom k uvedenm anteeedentom. Je zrejm, e ak dokeme platnos teormy, ktor m implikan rozklad a je v tvare: A1 > (A2 [A3- ... (An0 Ab ). ..]} lak plat aj odvodzovacie pravidlo v tvare horizontlneho zpisu A1 , A2, Aj,.. .An fY LB, pretoe ich dkazy v SPDVL bud zhodn. My budeme preferova vertiklny zpis pravidiel, pretoe je prehadnej.
P r i a m y p r e d p g k l a d o v d k a z p r a v id l a , ktor stanovuje platnos - logick sprvnos danej logickej usudkovej schmy (formy - skratka UF) uskutoftujeine nasledovne:

1. Premisy LUF vypeme ako predpoklady dkazu.

C fJ d sa urobi implikan rozklad zveru (konklzie) LUF .

2. Ako priame predpoklady dkazu vypeme aj antecedenty zveru UF. 3. Pomocou zkladnch (primrnych) alebo skr dokzanch (sekundrnych) pravidiel (sprvneho) odvodzovania odvodzujeme nov riadky dkazu. 4. Ako riadky dkazu meme zavies skr dokzan teormy. 5. Dkaz je skonen, ak odvodme ako riadok dkazu zodpovedajci kon zekvent zveru LUF. / ned sa urobi implikan rozklad zveru LUF 2. Ako riadky dkazu meme zavies skr dokzan teormy. 3. Pomocou zkladnch (primrnych) alebo skr dokzanch (sekundrnych) pravidiel (sprvneho) odvodzovania zskavame nov riadky dkazu. 4. Dkaz je skonen, ak odvodme ako riadok dkazu zver LUF.

P r i a m y p r e d p o k l a d o v d k a z t e o r m y (logickho zkona), ktor stanovuje, e dan formula VL (FVL) je logickm zkonom, uskutoujeme nasledovne:

aJ d sa urobi implikan rozklad formuly

1. Ako priame predpoklady dkazu vypeme antecedenty FVL. 2. Pomocou zkladnch (primrnych) alebo skr dokzanch (sekundrnych) pravidiel odvodzujeme nov riadky dkazu. 3. Ako riadky dkazu meme zavies skr dokzan teormy. 4. Dkaz je skonen, ak odvodme zodpovedajci konzekvent danej FVL ako riadok dkazu.

/ ned sa urobi implikan rozklad formuly

1. Pomocou zkladnch (primrnych) alebo skr dokzanch (sekundrnych) pravidiel odvodzujeme nov riadky dkazu. 2. Ako riadky dkazu meme zavies skr dokzan teormy. 3. Dkaz je skonen, ak odvodme dan FVT ako riadok dkazu.
N e p r i a m y p r e d p o k j a d o v d k a z p r a v id l a , ktor stanovuje platnos - logic k sprvnos danej logickej sudlcovej formy - LUF uskutoujeme nasledovne:

1. Premisy LUF vypeme ako predpoklady dkazu.

aJ d sa urobi implikan rozklad zveru (konklzie) LUF

2. Ako priame predpoklady dkazu vypeme antecedenty zveru LUF. 3. Ako nepriamy predpoklad vypeme negovan konzekvent zveru LUF. 4. Pomocou zkladnch alebo skr odvodench pravidiel odvodzujeme nov riadky dkazu. 5. Ako riadky dkazu meme zavies skr dokzan teormy. 6. Dkaz je skonen, ak odvodme vyuitm priamych a nepriameho predpo kladu logick spor (riadok tvaru A a riadok tvaru -A).

/ ned sa urobi implikan rozklad zveru LUF

2. Ako riadky dkazu meme zavies skr dokzan teormy. 3. Ako nepriamy predpoklad vypeme negovan LU F. 4. Pomocou zkladnch alebo skr dokzanch pravidiel odvodzujeme nov riadky dkazu. 5. Dkaz je skonen, ak odvodme vyuitm nepriameho predpokladu logic k spor.

N e p r i a m y p r e d p o k l a d o v d k a z t e o r m y (logickho zkona), ktor stano vuje, e dan formula VL (FVL) je logickm zkonom uskutoujeme nasledov ne:

a! d sa urobi implikan rozklad formuly

1. Ako priame predpoklady dkazu vypeme antecedenty FVL. 2. Ako nepriamy predpoklad vypeme negovan zodpovedajci konzekvent FVL. 3. Pomocou zkladnch alebo skr dokzanch pravidiel odvodzujeme nov riadky dkazu. 4. Ako riadky dkazu meme zavies skr dokzan teormy. 5. Dkaz je skonen, ak odvodme vyuitm nepriameho predpokladu logic k spor. / ned sa urobi implikan rozklad formuly 1. Ako nepriamy predpoklad vypeme negovan FVL 2. Pomocou zkladnch alebo skr dokzanch pravidiel odvodzujeme nov riadky dkazu. 3. Ako riadky dkazu meme zavies skr dokzan teormy. 4. Dkaz je skonen, ak odvodme vyuitm nepriameho predpokladu logic k spor. Veta o dosaden - substitcii (SUB) pre vrokov logiku: Pri dosadzovan dosadzujeme do sudkovej schmy (LUF) za vrokov pre menn a to na kadom mieste jej vskytu. Ak vraz A1 , A2 , A3 , ..., An/ B (n je cel slo a n > 0; pre n=0 je cel vraz leormou (zkonom), t.j. toton s B) je pravidlom sprvneho usudzovania (PSU), Ot je vrokov premenn (atomrna formula) a C je formula VL, tak PSU (pre n 0 teormou, zkonom) je aj LUF, ktor vznikne z pvodnho PSU dosadenm Ibrmuly C na kad miesto vskytu vrokovej premennej a v pvodnom PSU. Prklad: do zkona dvojitej negcie (p -r-ip) za premenn p dosadme for mulu (p v q) a zskame nov zkon : (p v q) i (pvq). Veta o nahradzovan alebo extenzionalita ekvivalencie (EE): Operciu, pri ktorej nie je splnen jedna z dvoch podmienok dosadzovania, t.j. /c sa netka iba vrokovej premennej, alebo sa netka kadho miesta jej vskytu, nazvame nahradzovanm. Pri nahradzovan nahradzujeme v sudkovej schme (I .IJF) jednu formulu inou formulou s ou ekvivalentnou, a to na ubovonom

pote miest jej vskytu. Ekvivalencia pln vo vrokovej logike podobn lohu ako rovnos v matematike: ekvivalentn vrazy meme navzjom nahradzova. Dohoda: Ak Caje formula VL, ktor obsahuje ako svoju podformulu formulu A, tak formulu, ktor vznikne z formuly CAnahradenm (na ubovonom pote miest) formuly A formulou B budeme znai Ca v b . EEl: Ak formula A o B Jje riadkom dkazu, tak aj formulu CA H C,,meme 7 J A//B
z a v ie s a k o r ia d o k d k a z u .

EE2: Ak formula A h Bje teormou (zkonom), tak aj formula CaH C w je teormou. EE3: Ak formuly A h B, Ca s riadkami dkazu, tak ako nov riadok meme zavies formulu CA / / B . EE4: Ak f o r m u l y A h B, Ca s t e o r m a m i ( z k o n m i ) , ta k a j f o r m u la Cvmj e
te o r m o u.

Prklad na EE3: v dkazoch asto nahradzujeme formulu, pred ktorou s dva negtory, logicky ekvivalentnou formulou bez dvoch negtorov - naprklad: ak ako riadok dkazu odvodme vraz (v lohe formuly CA ), tak, kee plat zkon (plnej) dvojitej negcie ( i ip H p) (v lohe ekvivalencie A H B, priom nhodou Aje toton s Ca (a plat, e kad formula je sama sebe podformulou)), ktor meme priamo zavies do dkazu, alebo sa na odvola, meme ako ria dok dkazu zavies vraz p:
Ah B . ip H p

V ostatnch prpadoch EE okrem EE3 pre pln zkon dvojitej negcie nebu deme odkaz na EE kvli strunosti uvdza.

IV. Dkazy odvodench pravidiel a zkonov vrokovej logiky

8. p -> q pravidlo hypotetickho sylogizmu
q->r

p - r Dkaz: 1. 2. 3. 4. 5. 9. p P
q

p - q q *r p q r

Priamy predpoklad (PP) PP PP MP(1.,3.) MP (2., 4.)

p. Dunsa Scota (PDS)

Dkaz: I. p 2. p 3. pvq 4. q

PP PP ZD(L) OD (3., 2.)

1 0. -r-.p p pln zkon dvojitej negcie (ZDN) Dkaz: a) i ip >p 1. -i ip PP 2. ip NP spor (2., 1.) - riadok tvaru A (-.p) a -A (-i -.p) b) p - i 1.p 2. i i ip 3. --ip >p PP NP teorma lO.a

4. i i ip > ip 5 .-.p spor (1.,5.) 11. p -q

SUB (3., Ct-p, C= ip) MP (4..1.)

pravidlo Reductio ad absurdum (RAA)

-1 P Dkaz: l.p - > q 2. p -iq 3. , ,p 4. p 5. q 6. i< j spor (5., 6.)

12.

PP PP NP EE (ZDN, 3.) MP (1., 4.) MP f2., 4.)

(p > i p} - i p) Claviov zkon (CZ)

Dkaz: 1. (p
2.

p)
1 1p

3. p 4. -i p spor (3., 4.)

PP NP EE (ZDN, 2.) MP (1.,3.)

13. ((p a q) -> r)) ((p a - i r) ~i q) zkon o nepriamom dkaze (ZoND) Dkaz: a) ((p q) -r)) -((p a - , r) q) PP 1 (p q) >r)) 2. p a - i r PP 3. n iq NP 4. p OIC (2.) 5. i r OK (2.) 6. q EE(ZDN. 3.) 7 P a q ZK (4., 6.) 8. r MP (1., 7.) spor (8., 5.) (p A , r) >iq)) > ((p a q) r) 1. (p a i r) ^ iq) PP 2. p a q PP 3. - NP 4. p OK (2.)

5. q 6. p a - i r 7--q spor (5., 7.) -.(pvq) -,pA ,q Dkaz: a) -,(pvq) 14.

OK (2.) ZK (4., 3.) MP (1., 6.)

pravidlo negovania disjunkcie (ND) ND PP NP EE(ZDN, 2.) ZD (3.) NDe PP NP EE(ZDN, 2.) ZD (3.)

- !-'(pvq) 2. i 'P 3. p 4. pvq spor (4., 1.) b) -.(pvq) J T < 2 - . .q 3. q 4 - pvq spor (4., 1.) Dkaz ND: I--1 Cpvq) 2 'p 3 .-,q 4. - ip A - .q

PP ND a NDp ZK (2., 3.)

15. pv .p zkon vylenia tretieho (ZVT) - tertium NP Dkaz: l.-i(pv-,p) ND(1.) 2. -.p A i ip OK (2.) 3. .p OK (2.) 4 P EE(ZDN, 4.) 5. p Spor (5., 3.)

16. -i(pA-ip) zkon negovania sporu (ZNS) Dkaz: 1. -T i(P A -H P ) NP 2. p A - ip EE(ZDN, 1.) 3. p OIC (2.) 4 .-,p OK (2.) spor (3.,4.) 17. p^q modus tollens (MT)

Dkaz:

1.p->q 2. IQ 3.-1-1P NP 4. p 5. q spor (5.,2.) pH q ,q h -,p

i-p->q

PP PP EE(ZDN. 3.) MP(1.,4.)

18. Dkaz:

pravidlo lcontrapozcie (transpozcie) (PK) PP PP NP EE(ZDN, 3.) MP(1., 4.)

2. -i q 3 -i-ip 4. p 5. q spor (5.,2.)

19.-i(pAq) (-,pv-,q) De Morganov zkon negovania konjunkcie (ZNK) Dkaz: a) .(pAq) > ( ipv--o PP 1 i(PAq) 2. -i(-ipv-iq) NP 3. i ipA i iq ND(2.) 4. pAq EE(ZDN, 3.) spor (4., 1.) Dkaz: b) (-.pv-,q) >-i(pAq) 1. ipv iq 2. -r-.(pAq) 3. pAq PP NP EE (ZDN, 2.)

4. p 5. q EE 6.-T 7. -,p spor (4., 7.)

OK (3.) OK (3.) (ZDN, 5.) OD (1., 6.)

20. -i(pvq) < >(- iq) De Morganov zkon negovania disjunkcie (ZND) Dkaz: a) -i(pvq) >( ipA-iq) PP 1 (pvq) 2. ipA-iq ND(L) [-IpA-iq) h -,(pvq) 1. > q 2. i i(pvq) 3. pvq EE 4 > P 5. > q 6. q spor (6., 5.) PP NP (ZDN, 2.) 0K(1.) OK(L) OD(3., 4.)

21. (p >q) H -^(pA-nq) zkon nahradenia implikcie K a N (ZNaIKN) Dkaz: a) ( p >q) -> - ,(p A - iq ) PP 1.p->q NP 2 -Ii(PA-Iq) 3. pA .q EE(ZDN, 2.) OK (3.) 4 P 5. iq OK (3.) 6. q MP (1.,4,) spor (6., 5.)
b ) i(p A >q) - > ( p >q)

1 1 (PA iq) 2. p 3. .pv iiq 4 ~ i- 'P 5 i > q 6. q

PP PP ZNK(1.) EE(ZDN, 2.) OD(3., 2.) EE(ZDN, 5.)

22. (p q) O ( i p v q) zkon nahradenia implikcie D aN (ZNaIDN) Dkaz: a) (p > q) > (-. p v q) PP I- P q NP 2. .( . p v q) ND (2.) 3. -.-i p a -.q 4. 1 1p OK (3.) OK (3.) 5 - .q EE (ZDN, 4.) 6. p 7. q MP (1., 6.) spor (7., 5.) Dkaz: b) (> p v q) >(p >q) 1. ip v q 2. p 3.-i ,p 4. q 23. i(p ^ q) (p a i q) Dkaz: a) -i(p q) >( p A - iq ) 1. i(p Kj) 2. i(pA-iq) 3. pA-iq Dkaz: b) (pA iq) >-i(p >q) 1 PA-iq
2. i i(p >q)

PP PP EE (ZDN, 2.) OD (1.,3.) zkon negovania implikcie (ZNI) PP EE (ZNalKN, 1.) EE (ZDN, 2.) PP NP EE (ZDN, 2.) 0K(1.) OK(l.) MP (3., 4.)

3. p-*q 4. p 5 .->q 6. q spor (6., 5.)

zkon negovania ekvivalencie (NE) 24. -,(pHq)H((pA ^qMqA-,p)) Dkaz NE: Dkaz: a) 1. .(p H q) PP 2. -i((p a -,q) v (q a -,p)) NP 3. i(p a iq) a i (q a ip) ND (2.) 4. -i(pA-iq) OK (3.) 5. i(q a -,p) OK (3.)

. p -> q 7. q p 8 .p o q
b)

ZNaIKN (4.) ZNaIKN (5.) Z E (6., 7.)

a

1. (p -,q) v (q 2. i i(p < q) 3. (p H q) 4. p >q 5. q h p 6. -,(p - k j) 7. -,(q a -,p) 8. (q a -,p) spor (8., 7.)

-.p)

PP NP EE (ZDN, 2.) OE (3.) OE (3.) ZNaIKN (4.) ZNaIKN (5.) OD (1.,6.)

25.

Dkaz: a) (p

(p a q) H (q a p) a q) - (q a p)
i
p

komutatvnos konjunkcie (KK) PP OK(l.) 0K (1.) ZK (3., 2.) PP OK(l.) 0K (1.) ZK (3., 2.) komutatvnos disjunkcie (KD)

q.

2. p

3. q
4. q
a

b) (q a p) H (p a q) i-(qA p) 2. q 3. p 4. p a q 26. (p v q) < >(q v p) Dkaz: a) (p v q) -> (q v p) 1 .p v q PP 2. -<q v p) 3 - .q 4. ip 5. q spor (5., 3.) Dkaz: b) (q v p) (p v q) 1 .q v p PP 2. -i(p v q)

NP NDa (2.) ND(2.) OD (1.,4.)

NP

3. ip

N D (2.)

4. ^ q 5. p spor (5., 3.)

ND^ (2.) OD (1.,4.)

27. (p a (q r)) o ((p a q) a r) asociatvnos konjunkcie (AK) Dkaz: a) (p a (q a r)) - ((p a q) a r) 1. p A (q A T ) PP 2. p OK(L) 3. q a r OK(L) 4. q OK (3.) 5. r OK (3.) 6. p a q ZK (2., 4.) 7. (p a q) a r ZK (6., 5.) XP a q) a r) (p a (q A r)) l.( p A q )A r PP 2. p a q OK(L) 3. r OK(L) OK (2.) 4-P 5. q OK (2.) 6. q a r ZK (5., 3.) 7. p a (q a r) ZK (4., 6.) 28. (p ^ (q ^ r)) ((p a q) >r) zkon exportcie a impoitcie - zdruenia antecedentov (Exp.) Dkaz: a) (p >r)) -> >((p A a q) c|) >r) ~ -> * (q (q - 1. p > (q >r) PP 2. p a q PP 3. p OK (2.) 4. q OK (2.) 5. q >r MP (1.,3.) 6. r MP (5., 4.)
U A V l l V A j J V l W C iV iV C l U l i p

b) ((p a q) -4 r) h (p -> (q -> r)) 1. (p a q) r PP 2. p PP 3. q PP 4. p A q Z K (2., 3.) 5. r MP (1.,4.)

29. () H p zkon idempotentnosti pre konjunkciu (Idemp.K) Dkaz: a) (pAp) >p 1.pAp PP 2. p OK(L) b) p-> (pAp) 1.p 2. i(p A p ) 3. *pv iP 4 .-,-,p 5. -,p spor (L, 5.) 30. (pvp) h p Dkaz: a) (pvp) >p 1.pvp 2. ip 3. p spor (3., 1.) b) p-* (pvp) 1.p 2. pvp 31. (p a (p v q)) H p Dkaz: a) (p a (p v q))
l . p A (p v q) 2. P P - * (P A (P v q)) l.p 2, i(p A (p v q)) 3. -ip v -,(p v q)

PP NP NK (2.) EE(ZDNj L) OD (3., 4.)

zkon idempotentnosti pre disjunkciu (Idemp.D) PP NP OD (L, 2.)

PP ZD (1.) zkon absorbcie (Abs. 1) p

PP

OK(l.)
PP

4. i 5. i(p v q) 6. -ip spor(l., 6.)

NP NK (2.) EE (ZDN, 1.) OD (3.,4.) NDo(5.)

32. (p v (p a q)) h p zkon absorbcie (Abs.2) Dkaz: a) (p v (p a q)) >p 1. p v (p a q) PP 2. -,p NP 3. pA q OD (1.,2.) 4. p OIC (3.) spor (4., 2.) b) p-* (p v (p a q)) 1.p 2. p v (p a q) 33. (p > (p a q)) o (p h q) Dkaz: a) (p >(p a q)) (p H 1. p (p a q) 2. p 3. p a q 4. q b) (p q) -* (p -> (P a 1 .p n q 2. p 3. q 4. p a q 34. pH q rh s pv r qv s PP ZD(L) zkon absorbcie (Abs.3) q) PP PP MP (1.,2.) OK (3.) q)) PP PP MP (1.,2.) ZK (2., 3.)

pravidlo kontruktvnej dilemy (KDI)

Dkaz: l.p n q 2. r H s 3. p v r 4. -,(q v s) 5 - .q 6. is 7 .-.p 8 .-,r 9. r spor (9., 8.) PP PP PP NP ND (4.) NDp (4.) MT (1.,5.) MT (2., 6.) OD (3., 7.)

35.

P >q rh s -i q v -i s -i p v -i r

pravidlo detruktvnej dilemy (DDI)

Dkaz: Lp >q 2. r s 3. -i q v -i s 5.-I-I p 6. i ir 7. p 8. r 9. q 10. s 11. i iq 12. iS spor (10., 12.) T /f\ 3 * * r I > PP PP PP NP NDo (4.) NDp(4.) EE (ZDN, 5.) EE (ZDN, 6.) MP (L, 7.) MP (2., 8.) EE (ZDN, 9.) OD (3., 11.)

36. (p a (q v r)) H ((p q) v (p a r)) z. distributvnosti konjunkcie voi disjunkcii (Dist.KD) a) (p a (q v r)) -> ((p a q) v (p a 1. (p a (q v r)) 2. -i ((p a q) v (p a r)) 3. n (p a q) a (p a r) 4. -n (p a q) 5. -n (p a r) 6. p 7. q v r 8. ip v q 9. ,p v rr 10.q . 11. -,r 12. r spor(12., 11.) I> ) (( p
a

r)) PP NP PND (2.) OK (3.) OK (3.) OK(L) OK(L) NK (4.) NK (5.) OD (8., 6.) OD (9., 6.) OD (7., 10.)

q) v ( p a r)) - ( p a (q v r)) 1. (p a q) v (p a r) PP

q) H q 3. (p a r) -> r 4. (q v r) 5. (p q) -p 6 ( p a r) - 4 p 7. p v p 8. p 9. p a (q v r)
2 . (p a

Todstrnenie konjunkcie (OK) TO K PKD (1.,2., 3.) TO K TO K KDI (L, 5.,6.) EE (Abs., 7.) ZK (8., 4.)

37. (p v (q a r)) H ((p v q) (p v r)) z. distributvnosti disj. voi konj. (Dist.DK) a) (p v (q a r)) -> ((p v q) a (p v r)) PP 1. p v (q a r) NP 2. -,((p v q) a (p v r)) NK (2.) 3. '(p v q) v i(p v r) 4. (-ip a iq) v ( ip a i r) ND (3.) EE (SUB Dist.KD, 4.) 5. (- a ( > qv i r) OK (5.) 6. -ip OK (5.) 7. -iq v r NK (7.) 8. .(q a r) OD (L, 8.) 9. p spor (9., 6.) q) a (p v r)) - (p v (q Ar)) 1. (p v q) a (p v r) 2. -,(p v (q a r)) 3. -ip a i(q a r) 4. -ip 5. .(q a r) 6. -iq v > r 7 p v q 8. p v r 9. q 10. -,r 11. r spor (11., 10.) PP NP ND (2.) OK (3.) OK (3.) NK (5.) OK(L) OK(l.) OD (7., 4.) OD (6., 9.) OD (8., 4.)

V. Dkazy odvodench pravidiel a zkonov prediktovej logiky

5. -,(Vx)F(x) (3x)-,F(x) z . negovania veobecnho kvantifktora (NV) Dkaz: a) -i(Vx)F(x) (3x) iF(x) 1. ,(Vx)F(x) ' PP 2. i(3x) JF(x) NP Vloen dkaz teormy ZB: 1. iF(x) 2. (Vx) --iF(x) 3. (3x)-iF(x) teorma Z3 3. iF(x) h (3x) iF(x) MT (3., 2.) 4. i iF(x) (ZDN, 4.) 5. F(x) EE ZV (5.) 6. (Vx)F(x) spor (6., 1.) b) (3x) iF(x) > 1( x)F(x) 1. (3x) iF(x) 2. i i(Vx)F(x) 3. (Vx)F(x) 4. -iF(a) 5. F(a) spor (5., 4.) PP NP EE (ZDN, 2.) 03(1.) OV (4.) PP ZV(1.) Z3(2.)

(i. i(3x)F(x) (Vx) -iF(x) z. negovania existennho kvantifktora (N3) I >kiiz: a) .(3x)F(x) >(Vx) iF(x) PP 1. i(3x)F(x) 2. --,(Vx) iF(x) NP 3. F(x) > (3x)F(x) teorma Z3 MT (3., 1.) 4. -,F(x) ZV (4.) 5. (Vx) -,F(x) spor (5., 2.)

b) (Vx) JF(x) >- ,(Bx)F(x) 1.(Vx)-,F(x) 2. .-!(Bx)F(X) 3. (3x)F(x) 4. F(a) 5. JF(a) spor (4., 5.)

PP NP EE (ZDN, 2.) OB (3.) OV(l.)

Zkony nahradenia kvantifiktorov 7. (Vx)F(x) < >-,(Bx) -iF(x) veobecnho existennm a negciou (NaVB) Dkaz: a) (Vx)F(x) > .(Bx) ,F(x) 1. (Vx)F(x) PP 2. -i i(3x) iF(x) NP 3. (Bx) -,F(x) EE(ZDN, 2.) 4. iF(a) 03 (3.) 5. F(a) OV(L) spor (5., 4.) b) i(3x) ,F(x) (Vx)F(x) 1. -,(3x) -iF(x) 2. (Vx) i .F(x) 3. (Vx)F(x) PP N3 (1.) EE(ZDN, 2.)

8. (3x)F(x) h ,(Vx) -iF(x) existennho veobecnm a negciou (NaBV) Dkaz: a) (3x)F(x) -,(Vx) -,F(x) 1. (3x)F(x) PP 2. i ,(Vx) iF(x) NP 3. (Vx) -JF(X) EE(ZDN, 2.) 4. F(a) 03 (1.) 5. ,F(a) OV (3.) b) -,(Vx) -JF(x) -> (Bx)F(x) 1. -,(Vx) iF(x) 2. (Bx) , ,F(x) 3. (3x) F(x) PP NV(L) EE (ZDN, 2.)

9. (Vx)(F(x) h G(x)) pravidlo rozloenia veobecnho kvantifktora na zloky implikcie (RVZI) (Vx)F(x) h (Vx)G(x) Dkaz: 1. (Vx)(F(x) -> G(x)) PP 2. (Vx)F(x) PP 3. F(x) H G(x) OV(l.) 4. F(x) OV (2.) 5. G(x) MP (3., 4.) ZV (5.) 6. (Vx)G(x)
10. (V x )(F( x ) h G ( x ))

(3x)F(x) h (3x)G(x) Dkaz: PP L (Vx)(F(x) > G(x)) PP 2. (3x)F(x) 03 (2.) 3. F(a) 4. F(a) h G(a) OV(L) 5. G(a) MP (4.,3.) 6. (3x)G(x) Z3 (5.)

pravidlo nahradenia veobecnho kvantifiktora existennm a jeho presunu na zloky implikcie (V3ZI)

11. (Vx)(F(x) H G(x)) pravidlo rozloenia veobecnho kvantifkto ra na zloky ekvivalencie (RVZE) (Vx)F(x) (Vx)G(x) Dkaz: 1. (Vx)(F(x) h G(x)) PP 2. F(x) < > G(x) OV(l.) 3. F(x) h G(x) OE (2. ) 4. G(x) h F(x) OE (2.) 5. (Vx)(F(x) h G(x)) ZV (3.) 6. (Vx)(G(x) h F(x)) ZV (4.) 7. (Vx)F(x) H (Vx)G(x) RVZI (5.) 8. (Vx)G(x) H (Vx)F(x) RVZI (6.) 9. (Vx)F(x) H (Vx)G(x) ZE(7.,8.)

12. (Vx)(F(x) a G(x)) h ((Vx)F(x) a (Vx)G(x)) z. rozloenia V na zloky konj. (RVZK) Dkaz: a) (Vx)(F(x) a G(x)) h ((Vx)F(x) a (Vx)G(x)) 1. (Vx)(F(x) a G(x)) PP 2. F(x) a G(x) OV(l.) 3. F(x) OK (2.) 4. G(x) OK (2.) 5. (Vx)F(x) ZV (3.) 6. (Vx)G(x) ZV (4.) 7. (Vx)F(x) a (Vx)G(x) ZK (5., 6.) b) ((Vx)F(x) a (Vx)G(x)) (Vx)(F(x) a G(x)) 1. (Vx)F(x) a (Vx)G(x) PP 2. (Vx)F(x) OK(L) 3. (Vx)G(x) OK(L) 4. F(x) OV (2.) 5. G(x) OV (3.) 6. F(x) a G(x) ZK (4., 5.) 7. (Vx)(F(x) a G(x)) ZV (6.) 13. (3x)(F(x) a G(x)) pravidlo rozloenia existennho kvantifi(3x)F(x) a (3x)G(x) ktora na zloky konjunkcie (R3ZK) Dkaz: 1. (3x)(F(x) a G(x)) PP 2. F(a) a G(a) 03(1.) 3. F(a) OK (2.) 4. G(a) OK (2.) 5. (3x)F(x) Z3 (3.) 6. (3x)G(x) Z3 (4.) 7. (3x)F(x) a (3x)G(x) ZK (5.,6.)

14. (Vx)F(x) v (Vx)G(x)pravidlo vylenenia veobecnho kvantifktora (Vx)(F(x) v G(x)) pred disjunkciu (VVD) Dkaz: 0) pomocnch teorm: TD1 4a (Vx)F(x) h (Vx)(F(x)vG(x)) 1. (Vx)F(x) PP 2. F(x) OV(l.) 3. F(x)vG(x) ZD (2.) 4. (Vx)(F(x)vG(x)) ZV (3.) TD 14b (Vx)G(x) h (Vx)(F(x)vG(x)) 1. (Vx)G(x) 2. G(x) 3. F(x)vG(x) 4. (Vx)(F(x)vG(x)) PP OV(L) ZD (2.) ZV (3.) PP TD14a TDl4b PKD(1 .,2.,3.) Idemp.D (4.)

VVD 1. (Vx)F(x) v (Vx)G(x) 2. (Vx)F(x) -> ( Vx)(F(x)vG(x)) 3. (Vx)G(x) -> (Vx)(F(x)vG(x)) 4. (Vx)(F(x)vG(x)) v (Vx)(F(x)vG(x)) 5. (Vx)(F(x)vG(x)) Nepriamy dkaz bez pomocnch teorm: 1. (Vx)F(x) v (Vx)G(x) 2. -i(Vx)(F(x)vG(x)) 3. (3x)-i(F(x)vG(x)) , 4. (3x)( iF(x)a iG(x)) 5. (3x) .F(x) a (3x)~iG(x) 6. (3x) iF(x) 7. (3x)-iG(x) 8. -,(Vx)F(x) 9. -,(Vx)G(x) 10. (Vx)G(x) spor (10., 9.)

PP NP NV (2.) EE (ND, 3.) R3ZK (4.) OK (5.) OK (5.) EE (NV, 6.) EE (NV, 7.) OD (L, 8.)

15. (3x)(F(x) v G(x)) ((3x)F(x) v (3x)G(x)) z. rozloenia 3 na zl. disj. (R3ZD) Dkaz: a) (3x)(F(x) v G(x)) -((3x)F(x) v (3x)G(x)) 1. (3x)(F(x) v G(x)) PP 2. i((3x)F(x) v (3x)G(x)) NP 3. i(3x)F(x) a i (3x)G(x) ND(2.) 4. i(3x)F(x) OK (3.) 5. -.(Bx)G(x) OK (3.) 6. (Vx) -JF(x) N3(4.) 7. (Vx) iG(x) N3(5.) 8. F(a) v G(a) 03(1.) 9. -iF(a) 0V(6.) 10. iG(a) OV(7.) 11.G(a) OD (8., 9.) spor (11., 10.) In dkaz, ktor je krat, ale sofistikovanej: 1. (3x)(F(x) v G(x)) 2. F(a) v G(a) 3. F(a) - (3x)(F(x) 4. G(a) (3x)(G(x) 5. (3x)F(x) v (3x)G(x) b) dkaz pomocnch teorm: T15a: (3x)F(x) -(3x)(F(x) v G(x)) 1. (3x)F(x) 2. F(a) 3. F(a) v G(a) 4. (3x)(F(x) v G(x)) T15b: (3x)G(x) h (3x)(F(x) v G(x)) 1. (3x)G(x) 2. G(a) 3. F(a) v G(a) 4. (3x)(F(x) v G(x)) dkaz implikcie sprava doava: ((3x)F(x) v (3x)G(x)) - (3x)(F(x) v G(x)) 1. (3x)F(x) v (3x)G(x) 2. (3x)F(x) >(3x)(F(x) v G(x)) 3. (3x)G(x) -4 (3x)(F(x) v G(x)) 4. (3x)(F(x) v G(x)) PP 03(1.) T zB T z3 KD (2., 3 4.)

PP 03(1.) ZD (2.) 23(3.) PP 03(1.) ZD (2.) Z3(3.)

PP T l5a T l5b KDI ( I .,2.,3.)

1 6. (Vx)(p >G(x)) < H >(p -(Vx)G(x))z. presunu V na konzekvent implik. (PVCI) Dkaz: a) (Vx)(p -4 G(x)) - (p - (Vx)G(x)) 1. (Vx)(p > G(x)) PP 2. p PP 3. p G(x) OV(l.) 4. G(x) MP (3. 2.) 5. (Vx)G(x) ZV (4.) b) (p H (Vx)G(x)) -(Vx)(p 1. p > (Vx)G(x) 2. -i(Vx)(p -> G(x)) 3. (3x H p h G(X)) 4. (Bx)(p a i G(x)) 5. p a i G(a) 6. p 7. G(a) 8. (Vx)G(x) 9. G(a) spor (9., 7.) G(x)) PP NP NV (2.) EE (NI, 3.) 03(4.) OK (5.) OK (5.) MP (1.,6.) 0V(8.)

1 7. (3x)(p - 4 G(x)) < >(p (3x)G(x))z. presunu 3 na konzekvent implik. (P3CI) Dkaz: a) (3x)(p >G(x)) ? (p >(3x)G(x)) PP 1. (3x)(p -> G(x)) PP 2. p 03 (1.) 3. p h G(a) MP (3., 2.) 4. G(a) Z3 (4.) 5. (3x)G(x) !p (3x)G(x)) -> (3x)(p -4 G(x)) PP 1. p > (3x)G(x) NP 2. i(3x)(p -4 G(x)) N3 (2.) 3. (Vx)-i(p G(x)) EE (NI, 3.) 4. (Vx)(p a ~iG(x)) OV (4.) OK (5.) 6. p OK (5.) 7. -iG(x) MP (1., 6.) 8. (3x)G(x) ZV (8.) 9. (Vx)-G(x) N3 (9.) 10. i(3x)G(x) spor (8., 10.) o > J O

(V x )(G ( x ) h p) p. presunu V na. antecedent implikcie (PPVAl) (Vx)G(x) h p Dkaz: 1. (Vx)(G(x)-> p) PP 2. (Vx)G(x) PP 3. G(x) h p OV(l.) 4. G(x) O V(2.) 5-P MP (3.,4.)

18.

19. (Vx)(G(x) h p) h ((Bx)G(x) h p) z. presunu V na antecedent implik. (ZPVAI) Dkaz: a) (Vx)(G(x) h p) h ((3x)G(x) h p) 1. (Vx)(G(x) H p) PP 2. (3x)G(x) pp 3 - G(a) 03 (2.) 4. G(a) h p OV (3.) 5. p MP (4., 3.) b) (3x)(G(x) h p) H (Vx)(G(x) h p) Dkaz pomocnej teormy T19: ((3x)G(x) H p)) -> (G(x) H p) 1. (3x)G(x) h p 2. G(x) 3. (3x)G(x) 4. p 1. (3x)G(x) h p 2. ((3x)G(x) h p)) 3. G(x) h p 4. ( V X ) ( G ( X ) H p )

PP PP 23(2.) MP (L, 3.) PP T19 MP (2., 1.) ZV (3.)

(G(x) h

p)

20. (3x)(G(x) h p) h ((Vx)G(x) h p) z. presunu 3 na antecedent implik. (ZP3AI) Dkaz: a) (3x)(G(x) h p) h ((Vx)G(x) h p) 1. (3x)(G(x) H p) PP 2. (Vx)G(x) PP 3. G(a) >p 03 (1.) 4 - G(a) OV (2.) 5 P MP (3., 4.)

b) ((Vx)G(x) -> p) -> (3x)(G(x) -> p) PP 1. (Vx)G(x) >p 2. .(3x)(G(x) p) NP NV (2.) 3. (Vx) -,(G(x) h p) OV (3.) 4 -i(G(x) >p) NI(4.) 5. G(x) ip OK (5.) 6. G(x) OK (5.) 7.-.p 8. (Vx)G(x) ZV (6.) 9. -,(Vx)G(x) MT (1.,7.) spor (9., 7.) 21. (3x)G(x) >p pravidlo vylenenia 3 pred impl (3x)(G(x) h p) Dkaz: PP 1. (3x)G(x) -4 p TO V a Z3 2. (Vx)G(x) (3x)G(x) 3. (Vx)G(x) h>p Hyp.syl. (2. EE (ZP3AI, 4. (3x)(G(x) - p) 22. (Vx)(p v F(x)) < >(p v (Vx)F(x)) z. presunu V r Dkaz: a) (Vx)(p v F(x)) -> (p v (Vx)F(x)) 1. (Vx)(p v F(x)) PP 2. ,(p v (Vx)F(x)) NP ND(2.) 3. -ip i (Vx)F(x) OK (3.) 4 'P 5. -i (Vx)F(x) OK (3.) 6. (3x) -,F(x) NV (5.) 03(6.) 7. -nF(a) 8. p v F(a) OV(l.) 9. F(a) OD(8., 4.) spor (9., 7.) b) (p v(Vx)F(x)) -> (Vx)(p v F(x)) PP 1. p v (Vx)F(x) 2. i(Vx)(p v F(x)) NP NV (2.) 3. (3x)-i(p v F(x)) 4. .(p v F(a)) 03 (3.) ND(4.) 5. -.p -iF(a)

6. .p 7. iF(a) 8. (Vx)F(x) 9. F(a)

OK (5.) OK (5.) OD (L, 6.) OV (8.)

23. ( (p a F(x)) H (p A (3x)F(x)) z. presunu 3 n Dkaz: (3x)(p a F(x)) -> (p a (Bx)F(x)) PP 1. (3x)(p a F(x)) 2. p a F(a) 03(1.) 3.p OK (2.) 4. F(a) OK (2.) 5. (3x)F(x) Z3 (4.) 6. p a (3x)F(x) ZK (3.,5.) (P a (3x)F(x)) h (3x)(p a F(x)) l.p A (3x)F(x) PP 2. i(3x)(p a F(x)) NP OK(l.) 3. p 4. (3x)F(x) OK(L) 5. F(a) 03 (4.) 6. (Vx) -,(p a F(x)) N3 (2.) 7. i(p a F(a)) OV (6.) 8. -ip v-i F(a) NK (7.) 9. F(a) OD (8., 3.) spor (5., 9.) 24. (Vx)(Vy)R(x,y)o (Vy)(Vx)R(x,y)z. zmeny poradia veob. kvnt. (ZPVV) Dkaz: a) (Vx)(Vy)R(x,30 h (Vy)(Vx)R(x,y) 1. (Vx)(Vy)R(x,y) PP 2. (Vy)R(x,y) OV(l.) 3. R(x,y) OV (2.) 4. (Vx)R(x,30 ZV (3.) 5. (Vy)(Vx)R(x,y) ZV (4.) b) (Vy)(Vx)R(x,y) h (Vx)(Vy)R(x,y) 1. (Vy)(Vx)R(x,y) PP 2.(Vx)R(x,y) OV(l.) 3.R(x,y) OV (2.) 4. (Vy)R(x,y) ZV (3.) 5. (Vx)(Vy)R(x,y) ZV (4.)

25. (3x)(3y)R(x,y)<-> (3y)(3x)R(x,y) z. zmeny poradia exist. kvnt. (ZP33) Dkaz: a) (Bx)(3y)R(x,y) >(3y)(3x)R(x,y) 1. (3x)(3y)R(x,y) PP 2. (3y)R(a,y) 03(1.) 3. R(a,b) 03 (2.) 4. (3x)R(x,b) Z3 (3.) 5. (3y)(3x)R(x,y) Z3 (4.) b) (3y)(3x)R(x,y) -4 (3x)(3y)R(x,y) 1. (3y)(3x)R(x,y) PP 2. (3x)R(x,b) 03(1.) 3. R(a,b) 03(2.) 4. (3y)R(a,y) Z3 (3.) 5. (3x)(3y)R(x,y) Z3 (4.) 26. (3x)(3y)R(x,y)<-> -i(Vx)(Vy)-,R(x,y) z. naliradenia exist. lcvant.V (NaBBVV) Dkaz: a) (3x)(3y)R(x,y) -> -,(Vx)(Vy)^R(x,y) 1.(3x)(3y)R(x,y) ' PP 2. i(Vx) i(3y)R(x,y) EE (NaBV, 1.) 3. .(Vx)(Vy)-.R(x,y) EE (N3,2.) b) 1(Vx)(Vy)-iR(x,y) -> (3x)(3y)R(x,y) 1. i(Vx)(Vy) >R(x,y) PP 2. (Bx) -i(V) iR(x,y) EE (NV, 1.) 3. (3x)(3y)R(x,y) EE (Na3V, 2.) 27. (Vx)(Vy)R(x,y)<H> -i(3x)(3y)-iR(x,y) z. nahradenia veob. 3 (NaVV33) Dkaz: a) (Vx)(Vy)R(x,y) >-i(3x)(3y)-iR(x,y) 1. (Vx)(Vy)R(x,y) PP 2. --,(BxKVy)R(Xjy)' EE (NaV3, 1.) 3. ,(Bx)(By)-iR(x,y) EE (NV, 2.) b) -(3)(3) ^ ( ,) H (Vx)(Vy)R(x,y) 1. -,(3x)(3y)-,R(x,y) PP 2. (Vx) ,(3y) ,R(x,y) EE (NB, 1.) 3. (Vx)(Vy)R(x,y) EE (NaBV, 2.)

28. (3x)(Vy)R(x,y) pravidlo zmeny poradia existennho a veobecn(Vy) (3x)R(x,y) ho kvantifktora (PZP3V) Dkaz: 1. (3x)(Vy)R(x,y) PP 2.(Vy)R(a,y) 03(1.) 3. R(a,y) OV (2.) 4. (3x)R(x,y) ZB (3.) 5 (Vy)(3x)R(x,y) ZV (4.) obrten pravidlo neplat - z riadku (Vy)R(a,y) nememe odvodi (3x)(Vy)R(x,y) - v prpade dvoch kvantifiktorov pred jednm vrazom vo ve obecnosti (ak vo vraze vystupuj aj binrne i viacme predikty) musme za vies najprv existenn a a potom veobecn. Pri nepriamom dkaze obrtenho pravidla tomu zodpoved situcia, e najprv by sme potrebovali odstrni ve obecn kvantifktor a a potom existenn, priom oba viau t ist premenn, o nie je korektn opercia. Protiprklad k obrtenmu pravidlu: z toho, e pre kad prirodzen slo existuje slo vie, by malo vyplva, e existuje priro dzen slo, ktor je od kadho prirodzenho sla vie, o je sporn (nech by to bolo slo n, potom n+1 je vie ako n, ktor vak m by vie od kadho).

Zkony zmeny poradia kvantifiktorov platn iba pre jednoargumentov predikty: 29. (Vx)(3y)(F(x) H G(y)) o (3y)(Vx)(F(x) -> G(y)) Dkaz: a) (Vx)(3y)(F(x) -4 G(y)) > (3y)( Vx)(F(x) G(y)) 1 (Vx)(3y)(F(x) G(y)) PP 2. (Vx)(F(x) h (3y)G(y)) EE (P3CI,1.) 3. (Bx)F(x) h (3y)G(y) EE (ZPVAI, 2.) 4. (3y)((3x)F(x) h G(y)) EE (P3C1,3.) 5. (3y)(Vx)(F(x) - G(y)) EE (ZPVAI,4.) b) (3y)(Vx)(F(x) h G(y)) -> (Vx)(By)(F(x) H G(y)) 1.(3y)(Vx)(F(x)->G(y)) PP 2. (3y)((3x)F(x) h G(y)) EE (ZPVAI, 1.) 3. (3x)F(x) h (By)G(y) EE (P3CI, 2.) 4. (Vx)(F(x) -> (By)G(y)) EE (ZPVAI, 3.) 5. (Vx)(3y)(F(x) -> G(y)) EE (P3CI, 4.)

Kee vetky kroky v dkaze a) boli ekvvalennmi nahradeniami, meme ho chpa aj ako dkaz celej ekvivalencie - dokumentuje to naprklad aj to, e dkaz b) je vlastne dkaz a) v obrtenom porad. 30. (Vx)(3y)(F(x) a G(y)) H (3y)(Vx)(F(x) a G(y)) Dkaz: a) (Vx)(3y)(F(x) a G(y)) -> (3y)(Vx)(F(x) a G(y)) PP 1. (Vx)(3y)(F(x) A G(y)) NP 2 .-,(3y)(Vx)(F(x)AG(y)) NB (2.) 3. (Vy) .(Vx) (F(x) a G(y)) NV (3.) 4. (Vy)(Bx) -.(F(x) a G(y)) EE (NalKN, 4.) 5. (Vy)(Bx) (F(x) h -.G(y)) EE (ZP3AI, 5.) 6. (Vy)((Vx)F(x) -4 ,G(y)) EE (PVCI, 6.) 7. (Vx)F(x) h (Vy) ,G(y) EE (P3K, 1.) 8. (Vx)(F(x) a (By)G(y)) OV (8.) 9. F(x) a (3y)G(y) TZ V 10. F(x) -> (Vx)F(x) OK (9.) 11. F(x) OK (9.) 12. (3y)G(y) MP (10., 11.) 13. (Vx)F(x) MP (7., 13.) 14. (Vy) .G(y) N3 (14.) 15. .(By) G(y) spor (12., 15.) b) (3y)(Vx)(F(x) a G(y)) h (Vx)(3y)(F(x) a G(y)) Prpad PZP3V.

V I. Elementy terie mnon

Pod mnoinou intuitvne rozumieme shrn navzjom rozlinch objektov, v ktorom (shrne) odhliadame od spsobu Spojenia (spsob spojenia a usporiada nie objektov je ahostajn). Naprklad mnoina atmov celho pohra a mnoina atmov tohto pohra rozbitho je stle jedna a t ist mnoina. Prelo pohr, ak mme na zreteli jeho truktru a celistvos, nestotoujeme s mnoinou jeho at mov, ani les s mnoinou jeho stromov. Mnoiny s abstraktn objekty. Naprklad skuton pohr i lovek v asopTiestorejeTiiecim viac ako mnoina jeho atmov i buniek. Ak mme na zreteli vitlne a in funkcie loveka, tak ho v iadnom prpade nememe redukova na takto sbor. Presne vzat ani sbor buniek skutonho loveka nie je mnoinou, pretoe tento sbor a jeho bunky s v asopriestore, ale mnoiny s abstraktn objekty mimo priestoru a asu. Kede mnoina ako abstraktn objekt neme zanikn a je jednoznane uren svojimi prvkami, tak v prpade, e jej prvky by boli z asopriestoru a zanikli by, mala by zanikn aj ona sama. Preto presne vzat _aj_prvky mnon musia by abstraktn objekty. Take hruky alebo jabka v neja kom koku tie nie s mnoinou, pretoe na rozdiel od mnon tto kpka hruiek aj jednotliv hruky i jabka s v asopriestore. Ale kee tieto fyzick hruky tvoria sbor, v ktorom ich usporiadanie meme povaova za nedleit, me me pri istom zjednoduen takto sbor povaova za podobn mnoine alebo za ilustrciu mnoiny - jednoducho meme si to tak vysvetova. Tento prstup je vyuvan nielen pri vuke mnoinovej matematiky, ale vyuvame ho napr. v lo gickej smantike. Mnoinov pohad na veci je u zleitosou konceptulneho spracovania reality - nesie v sebe neredukovaten dvku abstrakcie. Mnoinu meme uri vymenovanm vetkch jej prvkov - uvedenm zo znamu jej prvkov (napr. M={a,b,c,d}), alebo urenm charakteristickej vlastnos ti, ktor vykazuj vetky prvky mnoiny a len ony (napr.: M={x:F(x)} - slovne: M. je mnoina (vetkch) tch prvkov, ktor maj vlastnos F). Pri extenzionalistickom pohade kadej vlastnost zodpoved prve jedna mnoina objektov, ktor vykazuj tto vlastnos; obrtene to neplat. Budeme tie psa xe M (x je prv

kom M) namiesto F(x) (x m vlastnos F). Pre dobre definovan predikty (predikty, ktor neved k antinmim) plat aj zkon elimincie opertora abstrakcie: xe {y:F(y)}<H> F(x). Axima extenzionality: dve mnoiny s toton vtt pre kad objekt plat, e je prvkom jednej mnoiny prve vtedy, ke je prvkom drahej mnoiny (vetky prvky maj toton mnoiny rovnak) X=Y H ( x)(xeX h xe Y). Poznmka: Vekmi psmenami X, Y, , V ,Z, M budeme znai mnoiny, malmi psmenami x, y, z budeme znai ich prvky; tento rozdiel sa stane nepodstatnm v prpade, e prvky mnon bud tie mnoiny a nebude hrozi teoreticko-typov chyba. Mnoina X j podmnoinou mnoiny Y: jedna mnoina je podmnoinou dru hej vtt pre kad prvok prvej mnoiny plat, e je aj prvkom druhej mnoiny X c Y h (Vx)(xe X n x e Y ) . Mnoina X je vlastnou podmnoinou mnoiny Y: mnoina je vlastnou podmnoinou druhej mnoiny vtt prv je podmnoinou druhej a druh obsahuje nie ktor prvky, ktor nie s prvkami pv ej mnoiny X c Y ((Vx)(xeX h xe Y) a (Bx)(xe Y x X)). Zjednotenie dvoch mnon (binrny predikt totonosti bude pouvan aj pre prvky mnon aj pre mnoiny): zjednotenie dvoch mnon je tvoren objektami, ktor s prvkami prvej alebo druhej mnoiny X u Y = {x: xe X v xe Y}. Prienik dvoch mnon: prienik dvoch mnon obsahuje iba tie objekty, ktor s prvkami aj prvej aj druhej mnoiny X n Y = = {x: x e X a x e Y} Mnon Zje prienikom dvoch mnon X aY : (Z = X nY ) H (Vxe Z)(xe X a xe Y). Rozdiel dvoch mnon: X -Y = {x: xe X a x Y} Przdna mnoina - 0 = {x: x x} (mnoina tch objektov, ktor nie s to ton samy so sebou - tak objekty neexistuj). Univerzlna mnoina - U = {x: x = =x} (mnoina tch objektov, ktor s to ton samy so sebou - vetky objekty s tak). Usporiadan dvojica objektov x, y: (x, y) = {{x},{x, y}} Usporiadan trojica: (x, y, z) = ( (x, y), z) Veobecn rekurzvna defincia usporiadanej n-tice: (x) = x (x,, x2 , X 3, ... X > = X , , x,, x3 , ... xJ , x ) Aplikcia aximy extenzionality pre usporiadan, dvojice: (Vx, y, z, t)x, y) = (z, t) h x =z a y=t)

Kartezinsky (Descartov) sin X XY dvoch mnon X, Y je mnoina uspo riadanch dvojc, pre ktor plat, e prv prvok kadej dvojice je z mnoiny X a druh prvok z mnoiny Y: X XY = { (x, y ) : xeX a ye Y}. Kartezinsky (Descartov) sin nie je (vo veobecnosti) komutatvny (X xY ^Y xX ), ani asociatvny ((X xY) x Z) (X x (Y x Z)). Veobecne kartezinskym sinom X 1 XX2 XX3 X-XX1 mnon X 1 , X2 , X1 ,..., X 11 rozumieme mnoinu vetkch usporiadanch -tc, v ktorch na /-tom mieste je prvok z X .. Ak X =X2 =X3 =...=Xn , tak ozname takto kartezinsky sin X". Relcie Mnoina Rje binrnou relciou na mnoine X vtt R c XxX. asto budeme hovori o relcich, ktor s podmnoinami T J, kde U je univerzlna mnoina (trieda). Mnoina R je w-rnou relciou na mnome X vtt R c X" (R je podmnoinou X "), t.j. R je ubovon mnoina usporiadanch -tc obsahujcich iba prvky z X. Nech R je binrna relcia na mnoine X: Definin obor (av oblas) relcie - D(R) (domain - Dom(R)) je mnoina vetkch tch x, ku ktorm patr aspo jedno y, ktor je prvkom X a to tak, e (x, y)e R: D(R) = {x:(3 y)(;ye X a ( x , y) e R)} Obor hodnt (prav oblas) relcie - H(R) (range - Rng(R)) je mnoina vetkch tch y, ku ktotm patr aspo jedno x, ktor je prvkom X a to tak, e <x, y)eR: H(R) = {y:(3 x)(xeX a ( x , y)e R)} Pole C (campus) relcie R je zjednotenie defininho oboru a obom hodnt relcie: C(R) = D(R) u H(R); pre kad relciu R plat: R c D(R) X H(R). Kontrukcia prirodzench sel v mnoinovej matematike Rekurzvna defincia (Von Neumann) prirodzenho sla: 1. 0 je prirodzen slo; 2. Ak x je prirodzen slo, tak x u {x} je prirodzen slo; 3. Ni in. Prklad: kontrukcia sla 3: O ... 0 1... 0 u {0}={0}

Poda 1. bodu defincie Poda 2. def. a l. kontrukcie

2 ... {0} u {{0} }= { 0,{0} } Poda 2. def. a 2. kontrukcie 3 ... { 0,{0}} u {{{ 0,{0}}}={ 0, {0}, { 0,{0}}} Poda 2. def. a 3. kontrukcie Zenie relcie na mnoinu Zenie binrnej relcie R (zava) na mnoinu Z je relcia z l R vetkch usporiadanch dvojc (x,y)e R takch, e prv prvok dvojice je prvkom Z: z l R = (<x, y ): xe Z a {x, y) e R} (prklad: R - relcia by dieaom ,Z - vlastnos by muskho pohlavie, Z l R je relcia by synom...) Zenie binrnej relcie R (sprava) na mnoinu M je relcia R vetkch uspo riadanch dvojc (x,y)e R takch, e druh prvok dvojice je prvkom M: R fM = { (x, y) : yeM a (x, y) e R}, (Prklad: R - relcia by manelkou ... , M - vlastnos by uiteom, RM je relcia by manelkou uitea ...). Inverzn rlcia k relcii R je relcia R 1tak, e pre kad x,y plat, yR'x vtt xRy: R"1 = {{y, x) : (x, y) e R} Prklad: R - by manelom . . R 1- by manelkou Definin obor inverznej relcie je toton s oborom hodnt pvodnej relcie D(R ) = H(R) a obor hodnt inverznej relcie je toton s defininm oborom pvodnej relcie - H(R ) = D(R). Skladanie relcii Zloenie relcie R s relciou S je relcia RS: R*S = {(x, z) : (x, y)e R a (y, z)e S} P. L: R - by manelkou ..., S - by bratom..., R S je relcia by manelkou brata ..., t.j. relcia by vagrinou .... P. 2.: R - by bratom ..., S - by rodiom.. RS je relcia by bra tom rodia.. t.j. relcia by strkom .... Zloenie dvoch relci nie je komutatyne (RS S*R), aleje asociatvne (RS) = R(S<*T). Prklad: Ft - by bratom ..., S - by rodiom . . T - by manelkou .. (RS)*T - by strkom manelky ... ; R(ST) - by bratom nie koho zo svokrovcov...

Obraz mnoiny dan relciou Obraz mnoiny M dan binrnou relciou R je mnoina RM vetkch.a iba tch objektov, ktor s s nejakm prvkom mnoiny M v relcii R: RM = {:( y) (ye M (x . y) e R)} Upozornenie: obraz mnoiny dan relci ou je op mnoina a zenie relcie na mnoinu je relcia. Lema L: Obraz zjednotenia mnon danch relciou je toton so zjednotenm obrazov tchto mnon danch relciou

R(XuZ) = (RX) u (RZ)

Prklad: R - relcia by manelkou , . X - vlastnos by bsnikom, Z vlastnos by spevkom, Rlt(XuZ) je mnoina maneliek bsnikov alebo spevkov, ktor je toton s mnoinou (RX) u (RZ), t.j. s mnoinou maneliek bsnikov zjednotenou s mnoinou maneliek spevkov. Lema 2.: Ak j edna mnoina j e podmnoinou druhej, tak aj ich obrazy dan nejakou relciou s vo vzahu podmnoiny X c Z - ) RX cz RZ Prklad: X - mnoina kon, Z - mnoina zvierat (X c Z), R - relcia by hla vou ... , teda mnoina hlv kon (obraz mnoiny X dan relciou R) je podmnoinou mnoiny hlv zvierat (obrazu mnoiny Z danho rel ciou R), inak povedan: kad hlava koa je hlavou zvieraa - toto je mnoinov zdvodnenie sprvnosti sudku, ktorho sprvnos aristo telovsk logika - ako jej to vytkal A.de Morgan - nevedela stanovi. Obraz mnoiny dan zjednotenm relci je toton so zjednotenm obrazov tejto mnoiny, ktor s dan tmito relciami

Lema 3.:

(Ru S)X = (RX) u (SiiX)

P: Niekto je bratom alebo sestrou nejakho muzikanta vtt je bratom muzikanta alebo sestrou muzikanta. Lema 4.: Akjedna relcia je podmnoinou druhej, tak aj obrazy nejakej mnoi ny, ktor s dan tmito relciami, s vo vahu podmnoiny R c S RX c SX P: R - by synom ..., S - by potomkom . . X - mnoina filozofov; kad syn nejakho filozofa je aj potomkom tohto filozofa.

Zobrazenie (funkcia) Zobrazenie alebo funkcia je tak relcia, ktor kadmu argumentu z defini nho oboru prirauje nanaj v jeden objekt ako funkn hodnotu. Relcia je zobrazenm (funkciou)/vtt (Vx)(Vy)(Vz) (((x, y)e f a ( x , z)e J) >y = z) Funkcie (zobrazenia) s vlastne binrne mnoho-jednoznan relcie. Zobrazenm (funkciou) mnoiny X do mnoiny Y (/iX^Y) rozumieme zobraze nie/ ktorho definin obor je podmnoinou X (D(f) c X) a obor hodnt je pod mnoinou Y (H(/) c Y); ak (x, y)e / a/je funkcia, tak to meme znai y = /(x). Zobrazenm (funkciou) z mnoiny X do mnoiny Y (/iX^Y) rozumieme prirade nie, ktor kadmu prvku z X prirad prve jeden prvok z Y (D(/) = X a H(f) cz Y). Zobrazenm (funkciou) z mnoiny X na mnoinu Y (/iX ^Y ) rozumieme tak priradenie, e ku kadmu prvku z Y existuje prvok z X tak, e y = J ( X ) -(D(/) = X a Htf) = Y), t.j. obor hodnt zobrazenia pokrva cel mnoinu Y, ie je zobrazenm na. Prost (binrne jedno-jednoznan) zobrazenie je tak zobrazenie, pre kto r plat, ak x z, tak/()). Inak definovan: ak inverzn relcia/ 1 k zobraze niu/je tie zobrazenie (funkcia), tak/je prost zobrazenie (jedno-jednoznan funkcia -/X ^ Y ): /je prostou funkciou vtt/ je fitnkcioit a (Vt, u, v)(((t, u) e / 1a (t, v) e f 1 ) >u=v) Ak funkcia/je prostm zobrazenm/ na mnoinu Y (/:XY), tak aj inverzn zobrazenie/ je prostou funkciou na X ((f1 :Y t^X). Pojem funkcie meme rozri z funkci s jednou premennou na funkcie s //!-premennmi: Funkciaf. Xn O Y je funkciou s -premennmi, ktorch hodnoty s z mnoiny X, a funkn hodnoty s z mnoiny Y (miesto y =X(x,, x2 , , xm )) p eme iba y =Xxi, x2 , ..., x J). Opercia je funkcia/: Xm c >X, t.j. funkcia, ktor zobrazuje kartzsky sin nejakej mnoiny do nej samej (napr. stavanie je funkcia, ktor dvojiciam sel prirauje ako funkn hodnotu, op slo, ktor je stom prvch dvoch). Vlastnosti binrnych relci Nech R je binrna relcia na mnoine M, t.j. R c M X M: 1. R je reflexvna na mnoine M vtt ( xeM) ((x, x) e R); infxov zpis: (VxeM)(xRx) (naprklad relcia totonosti, relcie na mnoine prirodzench sel) 2. R je antireflexvna (ireflexvna) na mnoine M vtt -i(3xeM) (xRx) (napr klad relcie > na mnoine prirodzench sel; relcie by star ako ..., by mlad ako ... na mnoine ud)

3. R je symetrick na mnoine M vtt (Vx,yeM)(xRy - yRx) (naprklad relcia= na mnoine prirodzench sel, relcie by prbuzn s..., by rovnako star ako..., by spoluiakom s ... na mnoine ud) 4. R je antisymetrick (asymetrick) na mnoine M vtt (Vx,ye M) (xRy >-i(yRx)) (Vx,ye M) ((x, y> e R h (y, x) R) (naprklad relcie <, > na mnoine prirodzench sel, relcie by star ako..., by mlad ako..., by potomkom... na mnoine ud) 5. R je slabo antisymetrick (antisymetrick) na mnome M vtt (Vx,ye M) (xRy a yRx -4 x=y) (Vx.ye M) (x, y) e R a <y, x) e R) x=y) (naprklad relcie >, < na mnoine prirodzench sel) 6. R je trichotomick (svisl) na mnoine M vtt (Vx,ye M) ( -> (xRy v yRx)) (naprklad relcie > na mnoine prirodzench sel, relcie by star ako..., by mlad ako... na mnoine ud) ak iadni dvaja sa nena rodili v tom istom okamihu. 7. Rje tranzitvna na mnoine M vtt (Vx,y,zeM) ((xRy a yRz) -> xRy); v novom zpise: (Vx,y,ze M) [((x, y) e R a (y, z) e R) -> (x, z) e R ]; (naprklad relcie totonosti, relcie <, <, > na mnoine priro dzench sel, relcia implikcie a relcia vyplvania na mnoine forml nejakej formalizovanej terie) Relcie, ktor s reflexvne, symetrick a tranzitvne sa nazvaj ekvivalenn relcie. Pojem usporiadania V odbornej literatre sa meme stretn s niekokmi pojmami usporiadania. 1. iaston usporiadanie (angl.: partial ordering): Binrna relcia R je iastonm usporiadanm mnoiny M (M je iastone usporiadan relciou R) vtt R je reflexvna, slabo antisymetrick a tranzitv na na M. 2. Linere usporiadanie Relcia R je linernym usporiadanm (simple ordering) mnoiny M (M je linerne usporiadan relciou R) vtt R je iastonm usporiadanm M a je trichotomick (svisl) na M, t.j. Rje reflexvna, slabo antisymetrick, tran zitvna a trichotomick (svisl) na M.

Prklad: relcia> pre mnoinu prirodzench siel, relcia by star ale bo rovnako star ako . . pre tak mnoinu ud, kde iadni dvaja nie s rovnako star. 3. Dobr usporiadanie (well ordering) R je dobrm usporiadanm mnoiny M vtt R je linerne usporiadanie, ktor m tak vlastnos, e kad neprzdna podmnona Y mnoiny M m naj men prvok (t.j. prvok y z mnoiny Y tak, e y je vo vzahu R ku kad mu z, ktor je prvkom Y: (3y) (ye Y a (Vz)(ze Y -> yRz). Prklad: relcia, ktor je dobrm usporiadanm mnoiny N prirodze nch siel. 4. Striktn usporiadame (strict ordering) Rje striktnm usporiadanm mnoiny M vtt R je ireflexvna, antisymetrick (asymetrick) a tranzitvna. Pojem striktnho usporiadania na rozdiel od linerneho usporiadania nevy aduje ani podmienku trichotomickosti, ani podmienku reflexvnosti relcie a ru vnimku symetrickosti pre toton prvky. Prklad: by star ako . . by potomkom ... na mnoine ud; relcia < na mnoine racionlnych siel. 5. Striktn dobr usporiadanie (strict well ordering) Rje striktn dobr usporiadanie mnoiny M vtt R je ireflexvna a tak, e reflexvna relcia, ktor zskame zjednotenm danej relcie a relcie identity (R u {(x, x ): x e M}) je dobrm usporiadanm mnoiny M. Ak nejak re lcia je striktnm dobrm usporiadanm mnoiny M, tak z toho vyplva, e tto relcia je na M antisymetrick a tranzitvna. Prklad: relcia < na mnoine prirodzench siel (relcia < u {(x, x ): x e N}) je relcia ktor j e dobrm usporiadanm N. Izomorfizmus a homomorfizmus relci Vo veobecnosti meme intuitvne o dvoch truktrovanch entitch hovori vzhadom na ich truktru, e (i) s plne podobn - maj rovnak truktru (izomorfn); (ii) s iastone podobn ~ maj iastone podobn truktru (homomorfn1 );
' Zrejme me vznikn odlinos medzi vznamom i vznamami bene pouvanho vrazu homomorfia a tm vznamom, ktor m v terii mnon. V slovnku cudzch slov meme njs ako vznamy slova homomorfia: 1. rovnakotvaros, 2. vzah poukazujci na iaston zhodnos truktry.

(iii) nie s vbec podobn - nemaj podobn truktru. Najzaujmavejie s prpady izomorfizmu a homomorfizmu. My budeme hovori pecilne o izomorfizme a homomorfizme relcii, ktorch prpadom s aj zobrazenia. Nech relcia R je podmnoinou U a R' je podmnoinou U'". Potom meme poveda: Rje izomorfn s relciou R' (R izom R') vtt exisluje prost funkcia/tak, e jej defininm oborom je pole relcie R a jej oborom hodnt je pole relcie R' a pre kad X 1, . . .,X n plat, e je medzi nimi relcia R vtt relcia R' je medzi ich obrazmi, danmi funkciou/ R izom R ' existuje/tak, e: /: C(R)^C(R ) a (Vxl,.. .,x )(R(x.. x ) R ''(f(x),.. ., / x ))) Medzi bodmi na mapch i plnoch a medzi zodpovedajcimi miestami v kra jine predpokladme izomorfn relcie. Napr. ak v krajine medzi miestami A a B le miesto C, tak na mape medzi bodmi, ktor zodpovedaj miestam A (A') a B (B') mus lea bod, ktor zodpoved miestu C (C') v krajine. Plat to aj obrtene, kee izomorfizmus je definovan na zklade prostej funkcie na. Rovnako to plat aj pre relciu vzdialenosti medzi miestami v krajine a relciu vzdialenosti medzi bodmi na mape: ak vzdialenos medzi miestami A a B je via ako vzdialenos medzi miestami A a C, tak na mape medzi bodmi, ktor zodpovedaj miestam A (A') a B (B') mus by via vzdialenos, ako vzdialenos medzi bodom A' a bodom, ktor zodpoved miestu C (C') v krajine. Plat to aj obrtene. Zrejme aj relcie medzi notami v notovom zpise s izomorfii s relciami medzi zodpove dajcimi tnmi: ak jedna nota le v notovom zpise vyie ako druh, tak aj me dzi tnmi, ktor zodpovedaj notm, je vzah by vym tnom. D sa ukza, e sm izomorfizmus medzi relciami je relciou a to reflexv nou, symetrickou a tranzitvnou. Reflexvnos nm zabezpeuje funkcia identity, symetrickos existencia inverznej funkcie k prostej funkcii a tranzitvnos to, e zloenie dvoch prostch funkci na je op prost funkcia na. To znamen, e re lcia izomorfie je ekvivalennou relciou. Pre izomorfn relcie plat, e maj tie istformlne vlastnosti. Formlnymi vlastnosami rozumieme tak vlastnosti, ktor sa daj definova iba pomocou jazyka PLli obohatenho o symbol pre relciu by prvkom mnoiny. Naprklad, ak dve opercie s izomorfn a jedna je komutatvna, tak aj druhje komutatvna; ak jedna je asociatvna, tak aj druhje asociatvna at. Meme hovori aj o izomorfi interpretci (modelov) terie.

Homoniorfizmus Relcia R, ktor je podmnoinou U ", je homomorfn s relciou R', ktor je podmnoinou U'"(R homR') vtt existuje funkcia h tak, e defininm oborom Jiinkcie Aje pole relcie R a oborom hodnt funkcie je pole relcie R' a pre kad X1 ,.. .,xnplat, e ak je medzi nimi relcia R , tak medzi ich obrazmi, danmi funk ciou A, je relcia R!; funkcia h na rozdiel od izomorfizmu nemus by prost. R hom R ' H existuje h tak, e:
A: C (R )^ C (R ')
a

(Vx1 , . . .,x )(R (x ,. x ) ^R' (A(x,),.. A(x )))

R: relcia ma rovnak poet psmen ako... medzi napsanmi slovami a R': relcia by rovnako vek ako ... medzi prirodzenmi slami; funkcia A , ktor prirauje dvojiciam rovnako vekch slov dvojicu siel, ktor s rovnako vek ako je poet psmen tchto slov, je mnoho-jednoznan: ak slovo A m rovnak poet psmen ako slovo B, tak A (A) je toton s A(B) (napr. pre slov sud a krk je to slo 3); obrtene jednoznanos neplat: kadmu slu, ktor je po tom psmen, zodpoved cel mnoina dvojc rovnako dlhch slov, nie presnejedi n dvojica (pre slo 3 aj dvojica (la, oko)). Kad izomorfn relcia je aj homomorfn, obrtene to neplat.

Najmenia uzavret mnoina vzhadom na relciu Mnoina M je uzavret vzhadom na binrnu relciu R vtt vetky predmety, ktor s v relcii R ku predmetom, ktor s prvkami M, s tie prvkami M. Def.: Mnoina M je uzavret vzhadom na relciu R vtt (Vx,ye M)((ye M a xRy) H x e M). D sa dokza, e mnoina M je uzavret vzhadom na relciu R vtt obraz mnoiny dan relciou je podmnoinou tejto mnoiny - RM c M. Dkaz: 1. RM c Mo(Vx)(xe RM -xe M) Def. podmnoiny 2. RM c Mh(Vx)[(3y)(ye M a xRy) >xe M)] Elimin. opertora abstrakcie, Def. obrazu mnoiny danho relciou 3. RM c M H(Vx)(Vy)[ (ye M a xRy) Hxe M)] ZPVAI Prav len ekvivalencie je toton s definciou uzavretosti mnoiny M vzha dom na relciu R. ie vraz R M c M meme ta ako mnoina Mje uzav

ret vzhadom na relciu R..

Dohoda: Budeme hovori, e vlastnos F je dedin vkladom na vzah (rel ciu) R vtt vlastnos F maj vetky predmety, ktor s predmetmi, ktor maj vlast nos F, s vo vzahu (relcii) R.

Vlastnos F je dedin vzhadom na relciu R <->(Vx)(Vy)[ (F(y) a xRy) ->F(x))]. Na zklade zkona elimincie opertora abstrakcie ye {x:F(x)}h F(y): (Vx)(Vy)[ (F(y) a xRy) ->F(x))] H(Vx)(Vy)[ (ye (z:F(z)} a xRy) H xe {z:F(z)}]. Vlastnos Fje dedin vzhadom na R vtt mnoina predmetov, ktor vykazuj vlastnos F, je uzavret vzhadom na R. Opane: mnoina M je uzavret vzhadom na relciu R vtt charakteristick vlastnos pre mnoinu M je uzavret vzhadom na R. Prklad: ak sa priezvisk osb v priebehu ivota nemenia, m kad syn osoby s priezviskom P priezvisko P: ma priezvisko P je na takejto mnoine dedin vlastnos vzhadom na relciu S by synom... Inak: mnoina osb s priezviskom P je uzavret vzhadom na relciu S by synom... Mnoina ud je uzavret (ak odhliadame od genetickch anomli) vzhadom na relciu by

dieaom...
Pomocou pojmu mnoiny uzavretej vzhadom na relciu, resp. pojmu dedinej vlastnosti vzhadom na relciu meme definova pojem predchodcu (nasledovnka): x je vo vzahu predchodcu R, ku y vtt x je prvkom kadej mno iny, ktorej je prvkom y a ktor je uzavret vzhadom na relciu R. (Vx)(Vy)(xR,y) <-(VA/)((ye M a K iMcz M) >xe M) G. Frege definoval prve pomocou recie predchodcu prirodzen sla vlune logickmi prostriedkami. Relcia R, sa nazva aj relcia redchodcu, resp. nasledovnka vzhadom k re lcii R. Vraz xR.y sa preto niekedy tie ta: x je -predchodca (R-nasledov nk) y. O relcii nasledovnka vzhadom k relcii R miesto relcie predchodcu vzhadom k relcii R hovorme naprklad vtedy, ke prvky z avho oboru relcia R,, ktor zskame akoby opakovanm skladanm relcie R so sebou (dvojica x, z vo vsledku zloenia xRRz pre relciu R by dieaom... je vo vzahu by vnukom/vnukou...), nasleduj za sebou v ase (potomkovia) alebo napr. v sel nej hodnote ako postupnos prirodzench siel 0 , 1, 2 ,... Pojem predchodcu (nasledovnka) meme definova aj pomocou pojmu dedinej vlastnosti vzhadom na relciu: .xje v relcii nasledovnka R, ku y vtt x m kad vlastnos, ktor m y a ktor je uzavret vzhadom na relciu R. (Vx)(Vy)(xR,y) ()((() a R< 3 ?c ) ->()). Inak povedan, x je nasledovnkom y vtt x m kad vlastnos j-onu, ktor je vzhadom na relciu R dedin.

Prav predchodca (R ) (Vx)(Vy)(xRny) <h>(VM)[(Vz)((zRy >M (z)) a RM c M) >M(x))]. Poda tejto defincie x je pravm predchodcom y vtt x je prvkom kadej mno iny uzavretej vzhadom na R, k prvkom ktorej patr kad R - predchodca >-onu. xR? i) y 4->(V <t>)[ (Vz)((zRy ->()) a R c ) >())]. Poda druhej formulcia defincie pravho predchodcu x je pravm predchod com y vtt x m kad -dedin vlastnos >'-onu, ktor vykazuje kad R- predchod ca j-onu, tj. kad predmet, ktor je vo vzahu R ky-onu. Vraz xR^y meme ta aj xje pravm R-predchocom predmetu y. Prklad: Ak R je relcia by rodiom tak plat: XRp jv Y (x je predok osoby y) vtt x patr do kadej mnoiny, do ktorej patria rodiia osoby y a spolu s da nou osobou patria do nej aj rodiia danej osoby. Prklad: Ak R je relcia by dieaom ..., tak plat: xR^y (x je potomok osoby ) vtt x patr do kadej mnoiny, do ktorej patria deti osoby y a spolu s danou osobou patria do nej aj deti tejto osoby. Relcia predchodcu, resp. nasledovnka je na rozdiel od relcie pravho pred chodcu, resp. pravho nasledovnka reflexvna, v om sa asi odliuje od intuitvne ho vznamu relanch vrazov predok i potomok, ktor v prirodzenomjazy ku nepouvame na vyjadrenie reflexvneho vzahu (osoba x nie je sama voi sebe ani potomkom, ani predkom). Relcie predchodcu a pravho predchodcu s tran zitvne. Pre relciu predchodcu a pravho predchodcu platia tieto teormy: Lema 5: RPP = R R,= R*, R * Lema 6: Rl= I u R PP Relciu pravho predchodcu meme definova aj ako vsledok zloenie rel cie R a relcie predchodcu. Relciu predchodcu zas meme definova ako zjed notenie relcie identity a relcie pravho predchodcu. Z reflexvnosti relcie predchodcu a defincie R-obrazu mnoiny zskame teo rmu: Lema 7: xe P{x}. Z ekvivalencie xeM n{x} c M a predchdzajcej teormy zskame teormu: Lema 8: {x} c R{x}. Tento zkon je iba pecilnym prpadom zkona: M c R M.

D sa dokza, e ak x je v relcii R ku z a z patr do obrazu jednoprvkovej mnoiny {y} danho relciou predchodcu, tak aj x patr do obrazu jednoprvkovej mnoiny {y}danho relciou predchodcu:
L em a

9:

(x R z a z e R { y }) - > x e R { y }.

Mnoina R M je podmnoinou kadej mnoiny, ktor obsahuje mnoinu M a je vzhadom na relciu R uzavret: Lema 10: M c C a R C c C - ) R : M c C

Z tejto lemy po nahraden {y} vrazom C pre ubovon mnoinu a na zklade ekvivalenci {y} c C o ye C, RC c C <H(Vz,u)((uRz a ze C) -> ue C) zskame teormu: Lema 11: [ye C a (Vz,u)((uRz a ze C) ue C)] R {y} c C D sa ukza, e mnoina RM m nasledujce vlastnost: 1. obsahuje mnoinu M (M je jej podmnoinou); 2. je uzavret vzhadom na relciu R; 3. obsahuje kad mnoinu, ktor m vlastnos 1. a 2. Mnoina, ktor m tieto tri vlastnosti, oznaujeme ako najmeniu mnoinu, ktor obsahuje mnoinu M a je vzhadom na relciu R uzavret. Predpokladajme, e F(x) je vrokov forma, ktorej vonou premennou je x a v ktorej nevystupuj vrokov premenn y, z, u a vrazy F(y), F(z), F(u) vznikli dosadenm prslunch premennch do vrazu F(x). Ak v teorme 11. predpokla dme, e C= {x: F(x)} na zklade defincii podmnoiny, R-obrazu mnoiny zska me teormu: Lema 12: [F(y) a (Vz,u)((F(z) a uRz) - F(u))] ->(Vx)(yeR{y} c : F(x). Tejto teorme zodpoved pravidlo usudzovania: F(y) (Vz,u)((F(z) a uRz) F(u)) (Vx)(yeR;{y}cF (x) Z teormy 10. meme podobnm spsobom zska teormu: Lema 13: [(Vye M)F(y) a (Vz,u)((F(z) a uRz) - F(u))] ->(Vx)(ye RM c F(x).

Tejto teorme zodpoved pravidlo usudzovania: (VyeM)F(y) (Vz,u)((F(z) a uRz) > F(u)) (Vx)(ye R; M c F(x) Tieto teormy meme oznai ako princp indukcie pre najmeniu mnoi nu, ktor mnoinu M alebo prvok y obsahuje a je vzhadom na relciu R uzavret. Pojem mnoiny uzavretej vzhadom na binrnu relciu meme zoveobecni aj 11a pojem mnoiny uzavretej vzhadom na vialenn relciu: Mnoina M je uzavret vzhadom na n+l-mu relciu R o RM c M e(V xt,.. .,x^XR^Xj,.. .,x) >ye M). asto sa pouva pojem mnoiny uzavretej vzhadom ku viaclennej relcii v prpadoch operci: mnoina M je uzavret vzhadom na nejak operciu Q vtt opercia Q je na mnoine uskutoniten. Naprklad mnoinu forml vroko vej logiky iba s implikciou meme definova ako najmeniu mnoinu, ktor ob sahuje mnoinu vrokovch premennch a je vzhadom na operciu tvorenia im plikcie z dvoch vrazov uzavret. ie hovorme o implikcii ako opercii, t.j. relcii, ktor je medzi troma formulami, z ktorch prv je implikciou, druh antecedentom a tretia konzekventom implikcie a je jednoznan. Kadej usporiada nej dvojici forml prirad jednoznane implikciu, kde prv formula je antecedentom a druh konzekventom. Pojem najmenej mnoiny, ktor obsahuje mnoinu M a je uzavret vzhadom na relciu, meme zoveobecni aj na pojem najmenej mnoiny, ktor obsahuje mnoinu M aje uzavret vzhadom na triedu relci K : naprklad mnoinu forml vrokovej logiky iba s impliktorom a negtorom je najmenia mnoina forml, ktor obsahuje mnoinu vrokovch premennch a je uzavret vzhadom na dve opercie, a to vzhadom na operciu tvorenia implikcie a operciu tvorenia neg cie. Prv opercia je trojlenn a druh dvojlenn. Def.:Clos(M, K) O(VneN) (VReK) (ReRel"+ 1o R M" cz M) kde vraz Clos(M, K) tame ako mnoina Mje uzavret vzhadom na relcie z triedy K. Defincia hovor, e mnoina M je uzavret vzhadom na relcie z trie dy K vtt pre ubovon prirodzen slo a pre ubovon relciu z triedy relcii K plat, e ak Rje +1 lenn relcia, tak M je uzavret vzhadom na tto relciu. Najmeniu mnoinu, ktor obsahuje mnoinu M a je uzavret vzhadom na relcie z nejakej triedy relci K, ozname vrazom ZK (M): Def.: x e Zk(M) o(V C )((M c C a C1os(C, K)) o xe M) Poda tejto defincie x je prvkom najmenej mnoiny, ktor obsahuje mnoinu M

a je uzavret vzhadom na relcie z triedy K vtt x patr do kadej mnoiny, ktor obsahuje mnoinu M a je uzavret vzhadom na kad relciu z triedy K, Naprklad mnoina forml vrokovej logiky, ktorej sme venovali skmanie v 3. kapitole, je najmenia mnoina, ktor obsahuje mnoinu vrokovch premen nch a je vzhadom na opercie tvorenia negcie, konjunkcie, disjunkcie, implik cie a ekvivalencie uzavret. Mnoinu teorm nejakho axiomatickho systmu meme definova ako najmeniu mnoinu, ktor obsahuje aximy tohto systmu a je uzavret vzhadom na zkladn pravidl odvodzovania tohto systmu. Mnoina forml prediktovej logiky (bez mimologickch kontnt) je najmen ia mnoina, ktor obsahuje mnoinu atommych forml prediktovej logiky a je uzavret vzhadom na opercie tvorenia zloench forml pomocou vrokovch spojok a kvantifiktorov, ktor viau indivduov premenn.

K ardinlne sla M ohutnos Za akch okolnost meme poveda o dvoch sboroch, e s rovnako vek? Jednoduchou metdou urenia toho, e dve mnoiny s rovnako vek, je pro vanie: ak kad prvok z jednej mnoiny vieme sprova s nejakm prvkom z druhej mnoiny, priom prvky aj z jednej aj z druhej mnoiny sa mu vyskyto va iba v jednej dvojici a z druhej mnoiny nm nezostan iadne prvky von, tak takto mnoiny s rovnako vek, resp. maj rovnak mohutnos. Dve mnoiny X, Y maj rovnak mohutnos (X-=Y) vtt existuje prost funkcia z mnoiny X na mnoinu Y, t.j. existuje/iX^Y. Pojem mohutnos je odlin od intuitvneho pojmu poet prvkov, avak pre konen mnoiny sa neodliuj v tom zmysle, e dve konen mnoiny maj rovnak mohutnos vtt maj rovnak poet prvkov. Pri nekonench mnoinch neurujeme poet prvkov naprklad potanm, ako to meme robi pri kone nch mnoinch, ale hadme prost funkciu jednej mnoiny na druh; ak existuje tak priradenie jednej mnoiny na druh, tak meme poveda, e maj rovnak mohutnos. Odlinos pojmu mohutnos od pojmu poet prvkov je markantn prve pri nekonench mnoinch: pre konen mnoiny plat, ak X je vlastn podmnoina Y (XcY), t.j. X m men poet prvkov ako Y, tak tieto mnoiny nemaj rov nak mohutnos ( i (X=Y)). Pre nekonen mnoiny plat, e jedna mnoina me by vlastnou podmnoinou inej mnoiny (t.j. druh mnoina obsahuje okrem vet

kch prvkov prvej mnoiny aj nejak prvky, ktor neobsahuje prv), a napriek tomu mu ma rovnak mohutnos. Naprklad mnoina prnych prirodzench siel (N ={2,4, 6 ,...}) je vlastnou podmnoinou prirodzench siel (N={1,2,3,4,5,...}), a predsa maj rovnak mohutnos, pretoe existuje prost funkciaf. N ^N p a- napr. funkcia y=2x. Je zrejm, e relcia ma rovnak mohutnos ako ...je: i) reflexvna - X=X (funkcia identity I zobrazuje X na X); ii) symetrick - ak X=Y, tak Y=X (ak X=Y, na x ita tak existuje/: X ^Y , o ale znamen, e /'1 :Yc ^X, teda Y=X) a iii) tranzitvna - ak X=Ya Y=Z, tak X=Z (X=Ya Y-Z znamen, e existuje/: Xf^Y a g: Yf^Z a pre skladanie funkci plat, e zloenie dvoch prostch funkci na je tie prost funkcia na, takeJg=h, kde h: X ^ Z / Take relcia ma rovnak mohutnos ako ...je ekvivalennou relciou, a preto sa niekedy o rovnako mohutnch mnoinch ho vor, e s ekvivalentn. Kad ekvivalenn relcia generuje rozklad na triedy ekvivalencie. Relcia rna rovnak mohutnos ako ... generuje rozklad na triedy ekvivalencie tak, e dve mnoiny patria do jednej triedy ekvivalencie vtt maj rovnak mohutnos. Kad takto trieda ekvivalencie definuje kardinlne slo. Preto aj tvrdenie Mnoiny X a Y maj rovnak mohutnos a tvrdenie Mnoina X m rovnak kardinlne slo ako Y s rovnocenn. Kardinlne slo mnoiny vetkch prirodzench siel je slo N0(alef nula). Takto kardinalitu maj vetky mnoiny, ktor s ekvivalentn s mnoinou N vet kch prirodzench siel. Mnoiny, ktor s konen alebo ekvivalentn s mnoinou N vetkch priro dzench siel s spotatene. Mnoina Z je nekonen spotaten vtedy, ke existuje funkcia /: Z|>N. D sa dokonca ukza, e na to, aby nejak mnoina bola nekonen spotaten na sta, aby existovala funkcia/: Nt ^Z , t.j. funkcia, ktor je funkciou z N na Z, ale nemus by prost. Hodnoty takejto funkcie meme zaznai takto: a =7(1), =f{2), &=fi3) , ..., in povedan funkcia/ nm prvky mnoiny Z presluje do postupnosti a| 5a2 , a3 , ... Preto kad funkciu, ktorej defininm oborom je mnoina N vetkch prirodzench siel, budeme nazva nekonenoupostupnosou, alebo skrtene postupnosou. Take mnoinu, ktorej prvky vieme zoradi do nejakej postupnosti, budeme povaova za spotaten. To, e nejakej mnoine X prislcha kardinlne slo a budeme znai IX I = a. Kardinlne sla sa daj usporiada relciou <: kardinlne slo a je menie alebo rovnak ako kardinlne slo ( <) vtt existuje funkcia/: X 1 ^Y , priom Ix l - a a IY I = . Alc mme mnoinu, ktor m n prvkov (jej mohutnos je n), tak

mnoina jej vetkch podmnon m 2" prvkov (mohutnos 2"). Mnoinu vetkch podmnon mnoiny Z budeme znai 2Za zrejme plat, e mohutnos mnoiny 12 *| = 2 , kde n je mohutnos mnoiny X (n= |X|). Inak povedan I 2X |= 2| X | . Naprklad mnoina vetkch podmnon dvojprvkovej mnoiny X= {a,b} m 2| X | prvkov, t.j, 22= {{0}, {a}, {b}, {a, b}}. Poda Cantorovej vety pre ubovon mnoinu plat, e mohutnos nejakej mnoiny je ostro menia ako mohutnos mnoiny jej vetkch podmnon: |X|<2| X | . Take v tch terich mnon, v ktorch plat Cantorova veta (naprklad axiomatizcia Zermelo-Fraenkelova), iadna mnoina neme by ekvivalentn s mnoinou vetkch svojich podmnon. Mnoina vetkch relnych siel je nespotataten nekonen - m mohut nos Nj (alefjedna). Kee mnoina relnych siel sa d kontruova ako mno ina vetkch podmnon mnoiny prirodzench siel, z Cantorovej vety vyplva: I n I < 2| N |a 2| N |= I R, t.j. X1 < N1 . To okrem inho znamen, e neexistuje prost funkcia z prirodzench siel na vetky relne sla - neexistuje/ tak, e: f- NftR a principilne sa nedaj zoradi vetky relne sla do postupnosti (do zoznamu): mnoina relnych siel sa ned dobre usporiada.

Matematick indukcia
Predpokladajme, e nejak vlastnos F prirodzench siel spa nasledujce podmienky: i) 1 m vlastnos F; ii) Ak prirodzen slo n m vlastnos F, tak aj n+ 1 m vlastnos F. Potom kad prirodzen n slo m vlastnos F. Toto je princp matematickej indukcie. V symbolickom zpise: [F(I).a (Vn)(F(n) >F(n+1))] >(Vn)(F(n). Poznmka: Pri niektorch vahch sa skr z technickch dvodov za prv len takejto postupnosti prirodzench siel neberie slo 1, ale slo O (pozri napr. mnoinov model prirodzench siel).

V II. T E R IA D E F IN C I

Slovnou definciou vysvetujeme alebo presnejie vyjadrujeme alebo stanovu jeme vznam jednoduchho alebo zloenho vrazu pomocou vznamov inch vrazov. Pri definovan vznamu jednch vrazov pomocou inch vrazov a tch to zas pomocou nejakch alch nememe s do nekonena. Preto niektor vrazy, ktorm dostatone presne rozumieme, vezmeme ako zkladn (primitv ne). Tieto vrazy u nebud definovaten pomocou inch vrazov, alebo ich vznam bude iba nepriamo a nie jednoznane uren postultmi (pseudodefinciou). V prvom prpade zkladn (primitvne) vrazy tvoria slovnk S, pomocou ktorho by sme mali vedie definova vetky ostatn vrazy danho jazyka L. To, ktor vrazy vyberieme ako zkladn - nedefinovaten, je do istej miery zlei tos konvencie a zvis aj od situcie, ktor rieime a od cieov, ktor sledujeme. Vedn disciplny okrem prirodzenho jazyka pouvaj aj pecilne odborn vrazy - sbor odbornch turminov, z ktorch niektor mu patri medzi nedefi novaten alebo iba pseudodefinovaten vrazy. Tie disciplny, ktor pouvaj predovetkm prirodzen jazyk, asto stanovuj svoju terminolgiu tm, e be nm vrazom z prirodzenho jazyka pri radia definciou spresnen vznam alebo plne novm vrazom priradia na zklade terminologickej dohody poadovan vznam. Zrejme nie je ahk - ak sa to vbec d - definova veobecne vznam slova defincia. Preto uvedieme iba charakteristiky najznmejch typov definci a k nim ilustran prklady.

Aristotelovsk a tradin (normlna) defincia

Problmom defiiiinovania pojmov sa zaoberali sofisti a programovo najm Sokrates, neskrjeho iak Platn (horos (gr.) - hranica, medza). Najstaria ucele n teria defincie pochdza asi od Aristotela (horismos - vymedzenie, ohranie nie, defincia): definitiofit per genus (proximum) et differentiam specificam (lat.) - definovanie urenm (najbliieho ) rodu a druhovej pecifikcie (druhovho rozdielu); aristotelovsk defincia mala tandardn truktru:

-f~ deflniendum = definiens, I I i _ _ kde defmiendiim (Df) je definovan vraz (zvyajne jecfnoTuch), = d je definin /J rovnos a defmiens (Dfs) je definujci zloen vraze. Napr. lovek = rozumn ivoch, kde ivoch je rod a rozumn je druhov pecifikcia, vlastn iba uom; ak by rod ivoch nebol najblim (vym) rodom (za bli vy rod by sme dnes povaovali napr. rod cicavec), tak by podmienka, aby v definiense vdy vystupoval vraz pre najbli rod, nebola splnen. Modifikciou aristotelovskej defincie je tradin alebo tie normlna defin cia, ktor m spa tieto poiadavky: A)
LOG1CKO-SMANTICKJ:

1. preloitenos i nahraditenos definienda definiensom v texte; 2. rozsahov totonos definovanho a definujceho vrazu; ak to defin cia nespa, tak hovorme o zkej, resp. irokej, prpadne posunutej (skrenej) defincii;
B)
LOGICKO-EP1STEMOLOG1CK:

3. definiens m vyjadrova podstatn znaky (atribty) pojmu, resp. pred metov, ktor pod dan pojem spadaj; 4. v definiense maj vystupova iba presn, ostr a jednoznan vrazy (nie neurit, metaforick); 5. definiens m obsahova iba pozitvne vrazy (nie negatvne vrazy, po kia je to mon); 6. defmiens m obsahova iba znme vrazy (nie neznme vrazy). Kritrium 3. nespala napr. modifikovan Platnova defincia loveka: lovek =ifdvojnoh neoperen ivoch s plochmi nechtami, ak za atribty loveka po vaujeme in vlastnosti - napr. schopnos myslie. Ak definovanm vrazom je cel vrok, tak defincia m tvar ekvivalencie, pretoe Dfs bude tie vrok:__________ _____________ ^ detinipndum ^defmiens. Prklad: Osoba a je srodencom osoby b vtt a je sestrou b alebo bratom b.

Je rozdiel, i chceme definova znmy vraz, alebo i chceme definciou za vies nov vraz alebo u pouvanmu vrazu chceme priradi nov vznam. V prvom prpade to robme tzv. analytickou definciou, v druhch dvoch prpa doch tzv. syntetickou definciou.

Analytick defincia
^natyticka defMcia^c defincia jednoduchho alebo zloenho vrazu, ktor

ho vyznm je tradciou pouvania v danom jazyku u uren, fixovan; v definiense analytickej d. by mali vystupova iba zkladn (prpadne zkladnej ie) vrazy. Napr.: arachnolgia=Jf nuka opavkovitch lnkonococh. Analytick defincia me sli na vysvetlenie i presn vyjadrenie v jazyko vej praxi u pouvanho vrazu. O analytickej defincii preto meme hovori, i je alebo nie je pravdiv. Napr. i presne vyjadruje vznam definovanho vrazu napr. i nasledujca defincia domu je v slade s jazykovou praxou pouvania vrazu dom: dom=dfbudova sliaca na bvame.

_______

Syntetick defincia

Syntetick defincia /e definciou vznamu novho vrazu, ktor je tmto do slovnka S1 Jazyka L zaveden, alebo vrazu s novm vznamom dohodou; ide o terminologick konvenciu. Napr. jednotky sstavy SI ako meter, kg, sekunda,

ampr a pod. boli svojho asu zaveden do jazyka syntetickmi definciami. Napr.v roku 1791 bola navrhnut komisii Franczskej akadmie vied ako zkladn jednotka dky miera 1 meter:
lm =df1 0 ~ 71/4 zemskho poludnka, ktor prechdza cez Par

(Jeden meterje jedna desamilintina tvrtiny zemskho poludnka, ktor prech dza cez Par). Urenie skutonej dky 1 m uskutonili tak, e zmerali v uhlovch mierach presne uren as poludnka pomocou starej jednotky dky a vyhotovili etaln prslunho nsobku pvodnej miery, ktor (etaln) bol rovn 1 m. Podobne bol definovan 1kilogram (hmotnos istej vody o objeme IO3m3teploty 0 C). Ne skr boli tieto defincie nahradzovan presnejmi, pretoe si to vyadovala presno praxe - chyba presnosti pri uren zkladnch jednotiek bola u rdov via ako t, ktor pripala tolerancia parametrov niektorch vrobkov. Modern defincia 1 m sa odvja od nsobku vlnovej dky istho iarenia. Dnes u men jednotiek sstavy SI meme povaova vlastne za lexikalizovan, t.j. e patria do slovnka prirodzenho jazyka ako zkladn vrazy. Syntetic-

kou definciou bolo zaveden svojho asu aj oznaenie AIDS ako syndrmu, ktor sa prejavuje sborom istch symptmov. Syntetick defincia, ktorou zavdzame jazykov skratku nejakho zloenho vrazu, sa nazva aj nominlna defincia. Od nominlnej definci sa tradine odliovala tzv. relna d,, ktor mala dfmova priamo predmet (napr. Iogilca Port Royal - definitio nominis a d. rei (1,12)). Kee neskr sa ukzalo zrejmm, e v iadnej defincii nememe definova (fyzick) predmet, ale nanajv iba metdu jeho identifikcie (t.j. nejak vznam vrazu), od oznaovania niektorch definci ako relnych d. sa upustilo. Korektn nominlna defincia mus spa dve kritria: 1 . Pascalove kritrium eliminovatenosti (nahraditenosti! definovanho vrazu z kadho kontextu; 2. Leniewskeho kritrium nekreativity., t.j. z danho systmu a definovan ho vrazu nemu by odvoditen iadne nov teormy - nominlna defincia neprina iadne nov poznatky do systmu. O syntetickej defincii nem zmysel hovori, i je, alebo nie je pravdiv, ale aby bola pragmaticky odvodnenm, a nie svojvonm zavedenm termnu, mus spa podmienku existencie (existuje aspo jeden predmet s poadovanou vlast nosou - tou bol v prpade defincie jednotky dky etaln - od. r. 1799 ty z pla tiny a od r. 1870 nov ty z irdia a platiny s dvoma vrypmi vzdialenmi 1 m pri O 0 C) a podmienku jednoznanosti (ak by nebol uren konkrtny poludnk (tzv. Meridin), 1m by nemal jednoznane uren dku, pretoe dka poludnkov Zeme je rozlin), ktorou zavdzame jazykov skratku nejakho zloenho vrazu. Prpadom syntetickej defincie je tzv. regulujca (spresujca) defincia, ktorou vrazu s pvodne neostrm alebo nieupine presnm vznamom priradme vznam, ktor u jednoznane (prpadne presnejie) uruje triedu predmetov, ktor pod dan pojem spadaj. Niekedy vznam definovanho vrazu je blzky vz namu vrazu, ktorho modifikciou vznikol - napr. vraz mladistv je modifi kciou vznamovo neostrho vrazu mlad ajeho vznamje v prvnom syst me jednoznane definovan (osoba mladia ako 18 rokov a spravidla staria ako 15 (v pracovnom prve aj osoba mladia ako 15 ron, ak m spsobilos sta sa astnkom pracovno-prvneho vzahu)), priom pojem mladistv zaha as skupiny mladch. Podobneje v prve definovan napr. pojem stupe prbuzen stva^
Stupe prbuzenstva dvoch osb sa uruje poda potu zroden, ktormi vpriamom radepochdzajedna od druhej a vpobonom rade obidve od naj bliieho spolonho predka.

Regulujce defincie sa pouvaj v takch vedeckch a technickch disciplnach a oblastiach spolonosti, v ktorch sa pouva najm prirodzen jazyk.

Kontextov defincie

Nie vdy sa nm podar vraz definova tak, e defmiendum je naavo od defininej rovnosti a definiens napravo. Defincie, ktor nespaj s tmto spt poiadavku prekladu, resp. eliminovatenos samho defmienda z textu, sa naz vaj kontextov defincie, nretoze, vznam definovanho vrazu je uren iba v spaieni. v kontexte s nejakmi inmi vvrazrol. Kontextov defincia je deriicia, v ktorej definujeme vraz v spojen s inm vrazom (v kontexte) a takto sa v defmiende vyskytuj vrazy, ktor sa vyskytuj aj v definiense. Napr.:
Zemepisn rka bodu a vuhol, ktor zviera rovina rovnka Q s priamkou, ktor prechdza stredom Zeme S a bodom a.

(vraz bod a vystupuje na oboch stranch defincie - nevieme definova vznam samho vrazu zemepisn rka tradinou definciou, pretoe je to meno vzahu, ale vieme definova meno relanej (vzanej) vlastnosti, ktor vznikne z pvodn ho mena vzahu nastenm jednho jeho vonho miesta pre argument vrazom bodu ). In prklad kontextovej defincie:
X je dedom Y-ona vtt X je otcom otca alebo matky Y-ona.

Najbenejmi typmi kontextovch definci s defincie abstrakciou a rekurzvne defincie. L Defincia abstrakciou,j e prpadom kontextovej defincie, ktor m nasleduj cu truktru (podobu):" Z(a) = Z(b) < d faRb kde Zje meno nejakho parametra predmetu (napr. vek, tvar, vka) a R je prslu n ekvivalenn relcia medzi predmetami, t.j. relcia, ktor je reflexvna, symet rick a tranzitvna (napr. relcie: by rovnako star ako ..., by podobn s ..., by rovnako vysok ako...). Napr. Tvar geometrickho tvaru a je toton s tvarom tvaru b vtt medzi a a b je vzah (relcia) geometrickej podobnosti, ktor je ekvivalennou relciou (existuje jedno-jednoznan (prost) zobrazenie bodov tvaru a na body tvaru b) ~ schematicky:
Tvar(a) = tvar(b) (> j u je geometricky podobn s b.

Rekurzvna (induktvna) defincia S a ko prpad kontextovej defincie je pou van najm v matematike, logike a programovan. Rekurzvnou d. definujeme vlastnos (resp. prslun mnoinu objektov) alebo vzah (resp. relciu) alebo seln funkciu pomocou inch vlastnost (mnon), vzahov (relci) alebo funkci. Pouitie rekurzvnej defincie predpoklad, e argumenty s usporiadan nejakou

relciou do postupnosti. V rekurzvnej defincii vlastnosti, vzahu alebo funkcie urme: 1. ich hodnotu pre prv argument/y z postupnosti argumentov; 2. ich hodnotu pre argument, ktor je nasledovnkom nejakho argumentu v danej postupnosti argumentov, v zvislosti od ich hodnoty pre pvodn argument. Pri r.d. vlastnosti urme: 1. bzu objektov, ktor ako zkladn objekty zjavne vykazuj dan vlastnos; 2. rekurzvne pravidlo alebo pravidl (induktvne kroky), ktor stanovuj, v akom vzahu k objektom, ktor u vykazuj dan vlastnos, musia by in objekty, aby tie vykazovali dan vlastnos; 3. pravidlo, ktor obmedzuje mnoinu objektov vykazujcich dan vlastnos iba na objekty poda bodov 1. a 2. defincie. Toto obmedzujce pravidlo niekedy nebva uvdzan. Napr. vlastnos by potomkom osoby X definujeme tak, e urme: i) bzu objektov:
1. Kad syn alebo dcra osoby X je potomkom osoby X;

ii) rekurzvne pravidlo:

2. Ak Y je potomkom X, tak syn alebo dcra osoby Y je potomkom osoby X.

iii) obmedzujcu podmienku:

3. Niekto j e potomkom X vtt to vyplva z bodov 1. a 2. defincie.

R.d. mnoiny objektov M: 1. B je podmnoinou M; 2. ak x je prvkom M a yRx , tak y je prvkom M; 3. ni in akrem toho, o vyplva z bodov 1. a 2., nie je prvkom M.

1. Synovia alebo dcry osoby X tvoria podmnoinu mnoiny M jeho potomkov; 2. Synovia alebo dcry potomkov osoby X patria do mnoiny M potomkov oso by X; 3. Iba synovia alebo dcry osoby X a synovia alebo dcry potomkov osoby X tvoria mnoi nu M potomkov osoby X. Mnoina M je najmenia zo vetkch mnon, ktor spa j podmienku 1. a s uzavret vzhadom na relciu R by synom alebo dcrou v in duktvnej podmienke 2. (t.j. vetky prvky, kt. s s prvkami z B v relcii R patria do M).

Pri rekurzvnej definciifunkcie , ktorej prvm lenom postupnosti argumentov je 0, urme hodnotu tejto funkcie pre argument 0 a alej hodnotu funkcie pre argument, ktorje nasledovnkom (Suc z lat. successor - nslednk) nejakho sla (v danej postupnosti argumentov), v zvislosti od hodnoty tejto funkcie pre pvod n slo. Take pri r.d. funkcie/ pomocou identity a funkci g, h je uren: 1./(x,,..., xn , 0) = g ( x , , x n , 0); urenie hodnoty/ ak jednm z argumentov je 0
2./(x ,,..., xn , Suciy)) = h (x,,..., xn , y,/(X1 , xn , y));

urenie hodnoty/, ak jednm z jej arg. je nasledovnk nejakho sla y v zvislosti od hodnoty/, ak jednm z jej argumentov je y. Napr. defincia opercie stania sa definuje pomocou relcie totonosti a ope rcie nasledovnka (Suc)'.
1.x + 0 = x 2. x + Suc (y) = Sue(x +y) f (x, 0) = x; (g: aig. (x, 0) prirauje hodnotu x) f (x, Suc(yj) = Suc(f(x,y)); (h: arg. (x, Suc(y)) prirauje hodn. Suc(f(x,yj).

Defincia nsobenia pomocou opercie stavania a opercie nasledovnka: 1. x .0 = 0 (g: arg. (x, 0) prirauje hodnotu 0) 2. x . Suc(y) = x . y +x. (h: arg. (x, Site (y)) prirauje hodn. f(x,y)+x).

Explicitn a implicitn defincie

Niekedy sa rozliuje medzi tzv. explicitnmi a implicitnmi definciami. Explicitn defincia je defincia vznamu vrazu konenou postupnosou vrazovjazyka L, ktor tento vraz vo svojom slovnku neobsahuje, alebo mu je priraden in vznam. Implicitn defincia - urenie vznamu primitvneho vrazu uritho systmu pomocou sstavy axim i postultov, priom ani tento vraz (ako kontanta) sm, ani v spojen s inmi vrazmi jazyka X, ktor tento vraz neobsahuje, nememe definova v jazyku L (kee vznam vrazu nie je priamo definovaten, nazva sa takto urenie jeho vznamu aj pseudodefinieia). Napr. v terii mnon je vz nam vrazu mnoina alebo vrazu byprvkom mnoiny... definovan iba nepriamo prostrednctvom axim a postultov tejto terie, ale nie je jednoznane definova ten pomocou ostatnch vrazov jazyka terie mnon - nie je definovaten ne

jakou konenou postupnosou vrazov jazyka terie mnon bez vrazu mnoi na (resp. bez vrazu by prvkom mnoiny). V implicitnej defincii, ktor sa ned previes na explicitn definciu, je vznam vrazu uren iba syntaktickmi pravidlami, a preto nie je jeho vznam uren jednoznane a pripa zen varietujeho monch interpretci. Niektor autori preto nepovauj takto impli citn defincie vbec za defincie vznamu ,,kontanty, ale za pseudodefinicie, resp. za defincie vznamu celej triedy vznamov akoby homonymnho vrazu.

Ostenzvne defincie - defincie ukzanm

V niektorch situcich pre istho adresta nemus by vhodn slovn defin cia, ale jej lohu me pribline rovnako spene plni ukzanie nejakej innosti alebo predmetu a pod. Na to pouvame napr. tzv. ostenzvne alebo deiktick de fincie. Ostenzvnou (deiktickou) definciou vysvetujeme vznamu vrazu ukza nm na predmet, ktor exemplifikuje dan vznam - je prvkom rozsahu (designtom) vrazu s danm vznamom (Toto j e lt. Aj toto druh j e lt...). Deti sa oboznamuj s prvmi pojmami zvyajne pomocou ostenzvnych definci.

Najbenejie chyby definovania

Neznme cez neznme (ignotum p e r ignotum) - definovanie neznmeho v razu pomocou inho neznmeho vrazu (zvyajne ide o pragmatick, resp. peda gogick chybu, ke defincia nie je zrozumiten pre potencilneho adresta). irok defincia je tak d., ktorej rozsah definiensa obsahuje rozsah defmienda ako vlastn podmnoinu (napr. dom =df vetko, o sli na bvanie (akkovek obydlie napr. aj jaskya, tto vak nie je budovou). Posunut i skren defincia je d., ktorej definiendum a definiens sa rozsa hovo prenikaj, priom okrem spolonej asti sa v nich naviac nachdzaj ete nejak in prvky (napr. pero na psanie = nstroj, ktorm na savom podklade meme zanechva modr kvrny; niektor per nepouvame s modrm atra mentom; na druhej strane aj ceruzkami fixkami meme zanechva na savom podklade modr kvrny). zka defincia je tak d., ktorej rozsah definiensa je iba vlastnou podmnoi nou rozsahu definienda (napr. dom = d; budova z tehl sliaca na bvanie; nie kad dom je z tehl)

Kruh v definovan (circulus in defmiendo) sa tka zva sstavy definci a vznik vtedy, ke to, o bolo definovan sa pouije na definovanie toho, m p vodne bolo toto definovan (napr. Iden= 24 hodn; 24 hodn =d J lden). Bludn kruh (circulus vitiosus) - urenie celku pomocou jeho ast a urenie ast zas pomocou tohto celku; touto chybou trpia tzv. impredikatvne defincie, v ktorch je napr. funkcia definovan tak, eje jednm z prvkom svojho defini nho oboru (je aplikovaten sama na seba); bludn kruh je chyba, ktor poda Russella spsobovala niektor antinmie. Chyba syntaktickej kategrie je prtomn v defincich, kde defniendum je vrazom inej syntaktickej kategria ako definiens; napr. v defincii Driteom je ten, kto s vecou naklad ako vlastnou alebo kto vykonva prvo pre seba sa zd by definovan vraz drite z kategrie dvojmiestnych prediktov (by driteom ...), ale defmiens z kategrie jednomiestnych prediktov (meno vlastnosti); ak sa defniendum dopln na vraz driteom veci alebo prva, tak sa syntaktick kate grie zosladia - Df i Dfs s zjavne menami relanch (vzanch) vlastnost.

VIII. A r g u m e n t c i a

(slovnek zkladnch typov argumentov)

Argumentom rozumieme to, o sli

vysvetleniu nejakho tvrdenia (tzy), o je zkladom dkazu ( v chodiskov/ predpoklad/). Nie kedy pod argumentom mme na zreteli zdvodnenie nejakho tvr denia - tzy, prpadne sm dkaz alebo sudok. V nadvznosti na. to argumentciou rozumieme doka zovanie s cieom dosiahnu shlas n alebo protikladn stanovisko sku tonho alebo fiktvneho partnera v diskusii voi nejakmu tvrdeniu (tze) alebo pravidlu prostrednc tvom postupnosti uznanch tvrden alebo pravidiel. Shlas druhej stra ny sa vak asto dosahuje pros triedkami, ktorch presvedivos sa iba zdanlivo zaklad na logike, ale bo metdami, ktor logiku zjavne ignoruj. Chybn argumentcia me by myseln alebo nemy seln. Argumentciu, ktor dokazu je nejak tvrdenie bez ohadu na logick svislosti a ktor ako hlav n cie sleduje vazstvo v spore, a to vetkmi dostupnmi pros triedkami, nazvame eristiekou ar gumentciou. Eristick argument cia bva zva myselne klamliv. Rozlin typy chybnej argument cie sa snaili niektor skmatelia identifikova (napr. Aristoteles:

O sofistickch dkazoch, Arthur Schopenhauer: Eristick dialektika)

a postupne sa v tradcii ustlili po menovania typickch intelektul nych podrazov alebo inch sp sobov manipulcie s mienkou a presvedenm. Kee v praxi ne bvaj vyuvan jednotliv typy klamlivej argumentcie osamotene, ale skr viacer spolu v uritej kombincii, priom niekedy s do pan i sprvnou argumentciou, musme jednak odli klamliv ar. gumenty od sprvnych, a jednak identifikova v zloenej kombincii jednotliv jednoduch typy klamli vch argumentov. Viac o chybnej argumentcii sa me itate doz vedie napr. v prci Jauris, M. Zastvka, Z. (1992): Zklady nefor mlni. logiky (Praha). Manipul ciou sverejnou mienkou sa zaober aj rtorika, ktor vyuva poznatky inch discipln - napr. psycholgie. vdzame slovnek vybranch hesiel, v ktorom s strune vysvet len: 1 . niektor tandardn logicky sprvne argumenty a 2. niektor
mimologick (kvzilogick) argu menty, ktor stli za to, aby dostali

svoje meno; 3. niektor znmejie

argumentan skoky (nelogick argumenty).

argumentcia entymmatick (z gr.) - arg. so zamlanmi (niektormi) vchodiskovmi predpokladmi, medzi ktormi mu by nepravdi v predpoklady (v tom prpade by bola cel argumentcia bezcenn); proti takejto arg. je zameran po iadavka Dokazujci (ten, na kom
j e bremeno dkazu) m uvies vet ky predpoklady.

z toho, o m ete len by zdvod nen odtia latinsk nzov - p e

titio principii - poadovanie zaiat ku; arg. me by bezprostredne

argumentcia kamuflou - klamliv arg., ktor v prvom plne predklad akceptovaten princp, ktor je vak v skutonosti realizovan ta kmi konkrtnymi formulciami, ktor odporuj jeho zmyslu, argumentcia typu z erta rob anjela ~klamliv arg. zveliujca pozitv ne dsledky kritizovanej tzy, prin cpu i pravidla, priom zmerne neuvdza negatvne dsledky; ide o zosilnen typ arg. s neplnmi dajmi; nprotivkom je arg. stra iakom. argumentcia typu zlodej kri: chy te zlodeja arg., ktorou sa sna ten, kto je zodpovedn za porue nie nejakho princpu i pravidla, odpta pozornos od svojej zod povednosti tm, e pohotovo a ne odvodnene obvin niekoho inho zo zodpovednosti. Tento typ argu mentcie bva kombinovan napr klad s arg. straiakom. argumetcia kruhov (petitio principii) - arg., ktor to, o m by v skutonosti dokzan, predpokla d u ako platn, t.j. vychdza

kruhov (dokazovan tza je iba inou formulciou vchodiskovho predpokladu) alebo sprostredkova ne kruhov (dokazovan tzaje do kazovan reazcom dkazov (sud kov) a je iba inou formulciou vchodiskovho predpokladu cel ho tohto reazca dkazov), prpad ne zamlan kruhov (dokazovan tza je inou formulciou nejakho zamlanho (entymmatickho) predpokladu), argumentcia s neplnmi dajmi arg., ktor vychdza iba z elovo vybratch dajov, informci (ne vhodn, hoci k danej tze relevant n informcie, s zatajen) s cie om dokza vhodn tzu. argumentcia non sequitur - logicky chybn arg., pri ktorej proponovan tza dkazu nevyplva z prems, argumentcia straiakom (z angl. straw man ) - arg. pri ktorej sa myselne zveliuj, premruj najm negatvne dsledky nejakho nzoru, a tm sa vytvraj u poslu chov priazniv podmienky pre prijatie opanho (elovo prefero vanho) nzoru, argument sorits (gr.) - sofistick argument hromada, kopa sa podob matematickej indukcii a meme ho charakterizova aj ako prechod malmi krokmi od

zjavnejpravdy k zjavnej nepravde;

m takto truktru: 0. Podmienka: majme predmety li nerne usporiadan poda toho, v akej miere vykazuj urit vlast nos, napr. od maxima vykazovania uritej vlastnosti (napr. slo 1 je najmenie, a preto bezpochyby mal prirodzen slo) a po pred mety, ktor v minimlnej, resp. iadnej miere vykazuj tto vlast nos (napr. slo 10 000 u nie je mal slo) (toto usporiadanie predmetov je uren vzahom (re lciou), ktor utvorme z prslunej vlastnosti - napr.: vzah by men ako... z vlastnosti by mal; 1 . Bza: predmet, ktor je v po stupnosti prv a m bezpochyby urit vlastnos (napr. slo 1 je bezpochyby mal); 2. Induktvny princp: ak nejak predmet z postupnosti m urit vlastnos, tak aj predmet, ktor je jeho nasledovnkom, zrejme m tie tto vlastnos (ak uje mal s lo, tak aj n+ 1 je mal slo); 3. zver, ktor je sprvne odvode n z uvedench predpokladov, ale je v rozpore s podmienkou, t.j. e ubovon predmet z danej postup nosti m ma tto vlastnos, teda aj posledn, avak poda podmien ky on zjavne tto vlastnos nem (napr. slo 10 000 m by mal slo, hoci zjavne nie je malm slom). In formulcia pre opan uspo riadanie predmetov, z oho m aj

argument nzov: ak 1 zrnko nie je kopou, tak ani dve zrnk nie s ko pou, ani tri, a ak pridanm jedn ho zrnka k potu zrniek, kvor nie s kopou, nezskame kopu, tak akmkovek pridvanm zrniek, ani ke ich bude 1 milin, nezs kame kopu; ale 1 milin zrniek bezpochyby je kopou. Pri argumente sorits ide o neostr vlastnosti, ktorch odvodnen pre nanie na predmety, ktor s v postupnosti nasledujce, nem ostr hranicu: vdy dva predmet;/ veda seba vykazuj tto vlastnos principilne v odlinej (napr. jeden je men ako druh), ale nerozlitenej miere (oba s rovnako mal), a preto sa ako zdanlivo ve obecne platn predpoklad akceptu je induktvny princp, ktor vedie k zveru, ktor je v rozpore s pod mienkou lohy (predmety na opa nom konci (dostatone aleko) usporiadania u nevykazuj tto vlastnos v iadnej miere), argumentum ad auditorem (lat.) argumentcia orientovan na po sluchov so zmerom zska ich na svoju stranu mimologickm zd vodnenm, najastejie odvolva nm sa na city. argumentum ad baculum (lat.) argumentcia bakuou, prpad kvziargumentcie, kde sila, fy zick i psychick vyhranie ale bo ntlak m vies k akceptovaniu zveru.

argumentum ad hominem (perso nm) eristick argumentcia,

argumentum ad populum (lat.)

ktor znevauje i spochybuje osobn, odborn i morlne kvali ty protivnka prekrcanm, urka mi, podozrievanm a obviovanm, m chce presadi u posluchov odmietnutie nzoru protivnka. argumentum e concesso (lat.) do kazovanie na zklade toho, o pro tivnk pripustil alebo predtm uznal, so snahou ukza, e z toho vyplva rozpor s niem, o pred tm tvrdil alebo pripustil, i so z sadami spoloenstva, ktorho (z sady) vyznva i s nimi shlas. Cieom takejto argumentcie je spochybni vhu argumentov protivnka. Me by zkernm eristickm skokom, ale aj korekt nou cestou k odhaleniu chybnho stanoviska. argumentum ad ignorantiam (lat.) myseln zneuvanie nevedo mosti, neikovnosti protivnka, ktor nepozn fakty alebo si ich neme overi, a preto nevie uk za, ktor predpoklad je nepravdi v, a tm spochybni pravdivos zveru sudku. argumentum ad misericordiam (lat.) argumentovanie psobenm na city, dovolvajca sa milosrden stva, zutovania, scitu, priom medzi premisami a zverom nie je vzah logickho vyplvania. argumentum ad oculus (lat.) d kaz poukazom na oividnos.

presvedovanie nie logickmi d kazmi, ale iba demagogickm uv dzanm hotovch (aprirnych), dogmatickch a emocionlne za farbench stanovsk, spolonch pre adresn skupiny ud, ktor s spjan mimoracionlnymi vzba mi alebo spolonmi zujmami (rasa, nrod, banda, sekta a pod.) argumentum ad vanitatem (lat.) klamliv zdvodovanie psobiace na samobos protivnka alebo arbitra sporu (pochlebovastvo). Pozri brilantn opis setry Lichtky v Chvle Blznivosti od Erazma Roterdamskho. argumentum ad verecundiam (lat.) argumentcia psobiaca na ne smelos - argumentovanie odvol vanm sa iba na autority alebo na autority mimo oblasti ich kompe tencie. argumentum a fortiori (lat.) dkaz alebo sudok, v ktorom to, o sa tvrd v zvere, platm tm,skr (sil nejie - a fortiori) vo vzahu k tomu, o sa tvrd v jednotlivch predpokladoch (premisch) vza tch o sebe, napr. sudok:A je vie ako B, B je vie ako C, tm skr (a fortiori) A je vie ako C. argumentum a maiori ad minus (lat.) prpad arg. a fortiori - dkaz z vieho na menie - napr. d kaz z pravidla alebo normy, ktor m viu silu na prpad, ktor

spad pod pravidlo alebo normu s menou silou: ak je prikzan viac, tm skr je prikzan aj me nej - napr. ak j e prikzan chrni ivot, tm skr je aj prikzan ochraova nevyhnutn podmienky ivota. argumentum a minori ad maius (lat.) prpad arg. a fortiori - dkaz alebo sudok z menieho na v ie - napr. dkaz z pravidla alebo normy, ktor obmedzuj menej, na prpad, ktor spad pod pravidlo alebo normu, ktor obmedzuje viac, napr.: ak je zakzan menej, tm skr je zakzan aj viac napr. ak je zakzan fyzicky ubli ova, tak je aj zakzan zabja. argumentum a posteriori (lat.) dkaz na zklade sksenosti. argumentum a priori (lat.) dkaz vlune na zklade neempirickch, predsksenostnch poznatkov napr. na zklade logickch, mate matickch alebo inch od skse nosti nezvislch poznatkov. argumentum ex contrario (lat.) dkaz z protikladu, argument vyu vajci kontrmy alebo lcontradiktorick (logicky protikladn) vrok (sd) miesto pvodnho;

miesto toho, aby sa dokazovala pravdivos nejakho tvrdenia, do kazuje sa nepravdivos jeho logic kho opaku; arg. a contrario je preukazn iba pre kontradiktorick vroky. argumentum a tuto (lat.) dkaz, ktor sa opiera o nekodnos pred pokladov, argumentum ex silentio (lat.) d kaz na zklade mlania protivnka, argumentum per analogiam (lat.) dkaz na zklade podobnosti pred metov, javov, okolnost, zaloen na predpoklade, e ak sa zhoduj v n strnkach (vlastnostiach alebo vzahoch), tak sa bud zhodova aj v inom ohade (inej vlastnosti ale bo vzahu),
argumentum post hoc ergo propter hoc (lat.) potom, teda preto;

logicky chybn sudok, v ktorom sa z asovej nslednosti dvoch uda lost usudzuje na existenciu pr innej vzby medzi nimi. ignoratio elenchi chybn argumen tcia, pri ktorej sa pvodne doka zovan tza myselne alebo ne myselne, ale zva nenpadne zamen inou tzou a t sa dokazuje miesto nej.

IX.

D k a z e x is t e n c ie B o h a u T o m a A k v in s k h o z in n e j p r in y

V diele Summa Theologiae Tom Akvinsk predklad p logickch dka zov existencie Boha. Vraj jeden frantikn sa v 20. storo poksil o stretov rekontrukciujednho z dkazov - dkazu z innej priny (Prma Pars, Art. 3). Predloen rekontrukcia vychdza z toho, ako kriticky analyzoval tto rekon trukciu Vendeln underlk v lnku-4/K/yse Des KamaJprincips in: Science and Philosophy in ShapingModern European Culture ///(Bratislava 1995), v ktorom vak, ia, nieje doloen iadny prame na onoho frantikna. Novm na celom vklade je preklad do novej - voi itateovi stretovejej a modernejej sym boliky, sprehadnenie dkazov a celkov aranmn. Premisy:
PI. Existuje vec, ktor psob, e veci s. P2. Ni nespsobuje seba samo. P3. Nie je mon pri hadan prin ne jakho inku s a do nekone na. Zver: Z l. Existuje vec, ktor psob, e vetky veci s.

Ak by Tom Akvinsk dokzal uveden sudok, tak mus ete dokza, e prve jedna vec je tak, e spsobuje, e vetky in veci s (podmienka jedine nosti). Iba potom me poveda, e takto vec je to, o vetci nazvaj Boh. Prv predpoklad povauje Tom Akvinsk za empiricky pravdiv - vzat zo sksenosti. O druhom predpoklade sa sna ukza, eje logicky pravdiv: Nieo, o by malo spsobova seba samo, muselo by psobi skr, ako by samo bolo, o pova uje za absurdn. To vak nie je ni in, ako urenie antireflexvnosti (ireflexvnosti) vzahu prinnho psobenia. iadny logick zkon neuruje vlastnosti vzahu prinnho psobenia, ani jeho antireflexvnos alebo reflexvnos, take ak to je vbec nejako zdvodnen predpoklad, tak je to nanajv empirick predpoklad, ale nie logick. Prv dva predpoklady s teda empirick, a preto s logicky mysliten aj ich negcie, t.j. e neexistuje vec, ktor psob, e veci s a nieo spsobuje seba samo. Predpoklad P3. meme preformulova na tvrdenie, ktorje s nm vznamovo ekvivalentn: Existuje vec, ktor nie je spsoben inou vecou. Toto tvrdenie sa Tom sna zdvodni asi takto:.* je prv prina j-onu vtt j j e spsoben xOm a x nie je spsoben iadnou inou vecou u. Tto definciu pojmu prvej priny (Def.l.P) nenjdeme explicitne u Toma, ale meme ju pri dobrej vli vyai zo svislost jeho vkladu.

Zamlanm predpokladom u Tomaje aj predpoklad trauziilvnost prin nho psobenia, o sa pri dkaze existenciejedinej prvej innej priny, t.j. Boha, nevyuva. Vzah prinnho psobenia chpe Tom tak, e ak nem iadnu prv prinu, takjnem iadnu inn prinu (P4.). Totoje zjavne najsilnej pred poklad. Z predpokladov Def. I .P a P4. metdou nepriameho dkazu - budeme predpo klada, e kad vec je spsoben inou vecou (negcia predpokladu P3.) odvod me spor, a teda platnos negcie nepriameho predpokladu P3., t.j. pravdivos tvr denia, e existuje vec, ktor nie je spsoben inou vecou (existuje vec, ktor nespsobuje sama seba) alebo inak - reaz prin nejakho inku m koniec. Osnova dkazu: Predpoklad P1. uruje, e denott vzahu prinnho psobe niaje neprzdny, t.j. splnen aspojednou dvojicou vec. Tento predpoklad nebu de vo formlnom dkaze explicitne vystupova, hoci je existennou podmienkou neprzdneho spania vzahu prinnho psobenia. Poda predpokladu nonP3. vetky veci s nejakou od seba odlinou vecou spsoben - nech takou vecou je povedzme c. Z defincie pojmu prvej priny (Def. 1.P) vak vyplva, e c nie je nim spsoben. Ale poda non P3 c m spsobova aj samo seba, o je spor s Def. 1.P. Z toho vyplva, e iadna vec, odlin od c, nespsobuje c. ie nie je pravda, e vetky veci s nejakou vecou spsoben. Dohoda oznaovania: P bude skratkou by prinou nieoho alebo inne psobi (spsobi); l.P bude skratkou by prvou prinou nieoho.

I . (I)(Vx)(Vy)[(x1.Py)-f->((xPy)A-. 3w.(wPx))] 2 -(2) (Vy)[-,(3x)(xl.Py) -. (3x)(xPy)] 3.(3)(Vy)[(3x)((x*y)A(xPy))] 4. (3) (3x)((x=w) a (xPw)) 5. (3) (3x)(x^w) a (3x)(xPw) 6. (3) (3x)(xPw) 7. (2) -i(3x)(xl.Pw) -> -i(3x)(xPw) 8. (2,3) (3x)(xl.Pw) 9.(2,3) cl.Pw 10. (3) (3x)((x;*w) a (xPw)) 11. (3) (3x)(x^w) a (3x)(xPw) 12. (3) (cPw) 13. (l,2,3)(Vy)[(cl .Py)<-^((cPy)A .3w.(wPc))] 14. (l,2,3)(cl.Pw)<->((cPw) a - i 3w.(wPc)) 15. (1,2,3) cPw a i(3w)(wPc)

PP PP NP OV(3.,y/w) R3ZK(4.) 0K(5.) 0V(2.,y/w) MT(7.,6:) 03(8., x/c) OV(3.,y/w) R3ZK(10.) 03(6., x/c) OV(l.,x/c) OV(13.,y/w) EE(14., 9.)

16. (1,2,3) -.(3w)(wPc) 17. (1,2,3) (Vw)-,(wPc) 18.(1,2, 3) -i(cPc) 19. (3) (Vw)(cPw) 20. (3)(cPc) Logick spor (20., 18.)

OK(15.) N3(16.) OV(17., w/c) ZV(12.) OV(19., w/c)

Teda, ak bol otzny iba tret predpoklad, tak sme dokzali, e P3. plat a vypl va z defincie prvej priny a tvrtho predpokladu. Z predpokladov Def. I. P a P4. vyplva P3.: -i(3y)[(Vx)((x.?=y) (xPy))]. Predpoklad P1 nebol priamo vyui t P3. je logicky ekvivalentn (zkon negovania veobecnho kvantifktora a z kon nahradenia implikcie konjunkciou a negciou) vroku: (3y)[(Vx)((x^y)-^ -i(xPy))], t.j. e existuje vec, ktor nie je spsoben nijakou inou vecou. Hoci predpoklad P4. je problematick, je k odvodeniu P3. nutn. Z predpokla dov Toma Akvinskho vak nijako nememe odvodi jedinenos tej veci, ktor nie je spsobovan iadnou inou vecou a nespsobuje seba samu, t.j. e tto prv prina je jedinou - a teda tou vecou a jedinou vecou, o spsobuje vetky veci odlin od seba. Z predpokladov, formulovanch Tomom Akvinskm spo lu s tmi, ktor s excerpovaten iba zo svislost jeho opisu vzahu innej prinn, nememe dokza jedinenos prvej priny i boskej podstaty. Treba zdrazni, e prinn psobenie chpal Akvinsk ako kreciu - vytv ranie, preto bol pre neho vzah prinnho psobenia analogick vzahu otcastvoritea k jeho potomkom. Akvinsk chpal prinn psobenie dulne - v dnenej terminolgii ako s visl i trichotomick relciu: pre kad dve odlin veci plat, e prv je pri nou druhej alebo druhje prinou prvej, t.j. kad dve odlin veci s z hadis ka vzahu prinnho psobenia porovnaten: y x (xPy v yPx). Na to, aby sme dokzali, e t vec, ktor nie je spsoben iadnou inou vecou, ani sebou samou, je t, ktor spsobuje vetky od seba odlin veci (t.j. je prve jedna), potrebujeme predpoklad, ktor neurobil Tom Akvinsk a ktor me me povaova za odchlku od vkladu vzahu prinnho psobenia ako dulneho: tmto predpokladomje existencia spolonej priny i pre veci, ktor nie s v prinnej svislosti. Tento predpoklad nahradenia netrichotomickosti reazcov prinnho psobenia ich spolonm koreom nie je logickm predpokladom, ale skr empirickm predpokladom a skrva v sebe to, o chcel Tom Akvinsk dokza.

P5.: Ak nejak dve navzjom odlin veci nie s jedna druhou spsoben, tak s obe prinajmenej jednou vecou spolone spsoben.

Symbolicky: (Vx)(Vy)(( (y=x)A .(xPy) .(yPx)) > (3z)(zPx. (zPy))) Z defincie prvej priny a z premisy, e ak nieo nem iadnu prv prinu, tak nem iadnu inn prinu (P4.) a z predpokladu spolonej priny pre reazce priamo neporovnatench prin (P5), e dve odlin veci, z ktorch jedna nep sob na druh, s spsobovan nejakou treou vecou a z premisy, e existuje vec, ktor spsobuje niektor veci (PI), meme dokza nielen to, e existuje prinaj menej jedna vec, ktor je prvou prinou vec (P3), ale aj to, e takou vecou je najviac jedna vec, a teda e takou vecou j e prve jedna vec, t.j. je dedukovaten tvrdenie o existencii jedinej prvej psobiacej priny.
Def.l.P: 1.(1)1 (Vx)(Vy) [(xl.Py)-> ((xPy) a -i (3w)(wPx))] . PP P4.: 2.(2) (Vy)[ i(3x)(xl.Py) > i(3x)(xPy)] PP P5.: 3.(3)(Vx)(Vy)(((y*x)A ,(xPy)A ,(yPx))H>(3z)(zPxA(zPy))) PP Pl.: 4.(4.) (3x)(3y) xPy PP 5. (4) cPb OE (4., x/c, y/b) 6. (4) (3x) xPb ZE(5.) 7. (4) --,(3) xPb ZDN(.) 8. - (3)( 1.Pb) -> >(3x)(xPb) 0V(2 y/b) 9. (2,4) .-i(3x) xl.Pb MT (8.,7.) 10.(2,4) (3x) x I.Pb EE (ZDN, 9.) 11. (2,4) Cl.Pb OE (10., x/c) 12. (1) [(cl.Pb) ((cPb) a (3w)(wPc))] OV(l., x/c, y/b), 13. (1,2,4) (cPb) a (3w)(wPc)) EE(11.,12.) 14. (1,2,4) (3w)(wPc) OK (13.) 15. (1,2,4) (Vw) -,(wPc) N3(14.) 16. (16) (w^c) t(wPc) a -i(cPw) Dodaton predpoklad 1. (DPI.): nech ne jak bliie neuren (ubovon) w nie je z hadiska prinnho psobenia porovnaten s c, o ktorom vieme, e je prvou prinou b) 17. (3)((w 5 *c)a -1 (cPw )a -i (w Pc)->(3z)((zPc) a (zPw )) OV(3., x/c, y/w), 18.(16,3) (3z)(zPc) a (zPw) MP(17.,16.) 19. (16, 3) ePc a ePw 03(18. z/e) 20.(16, 3) ePc OK (19.) 21.(1,2,4) -i(ePc) OV(15.,w/e) Z dodatonho predpokladu sme odvodili spor, a preto meme napsa ako riadok dkazu negciu tohto dodatonho predpokladu:

1 slice v ztvorkch oznauj premisy, m je jednoznane zrejm, z ktorch prems je odvoden ten-ktor riadok.

22. (1,2,3,4) -i[(w) i(wPc) -n(xPe)] non DPI. (16.,20.,21.) 23. (23) w f t -i(cPw) Dod. predp. 2. (DP2.): nech nejak bliie neuren w, ktor je odlin od c (o ktorom u vieme, e je prvou prinou b), nie je tmto c spsoben 24. (1,2,4) -,(wPc) OV (15.) 25. (1,2,4,23) w f t a -,(w Pc) a -,(cPw ) ZK + KomK (22., 24.) Logick spor medzi (22.) a (25.) na zklade DP2., take ako riadok dkazu zapeme nov dodaton predpoklad nonDP2.: 26. (1,2,3,4,23) -<(wft) ,(cPw)) nonDP2. (22.,23.,25.) 27. (1,2,3,4,23) (w ft) (cPw) NaIKN (26.) 28. (1,2,4) -,(wPc) 1 OV (15.) 29. (1,2,3,4) ((wft) (cPw)) a H w Pc)) ZK (27., 28.) 30. (1,2,3,4) (w ft) >((cPw) a -i(wPc)) poda pravidla: ((p->q)A r)+ (p >(qAr)) (29.) 31. (1,2,3,4) (V y ) ((y f t) ((c P y ) a ^ y P c )) ZV(30.,w/y) 32. (1,2,4) -i(cPc) OV (15., w/c) 33. (1,2,3,4) -i(cPc) a (Vy)(yft (cPy a HyPc)) ZK(32 31.) 34. (1,2,3,4) (3 x)K xP x ) a (Vy)(y >(xPy a --i('yPx) Z3 (33., c/x) Q.E.D.

T . j. existuje prinajmenej jedna vec, ktorje prvou prinou vec a sama nie je nim zaprinen. Teraz nasleduje dkaz, e existuje najviac jedna vec, ktor je prvou prinou vec. Trochu zjednoduene povedan, ak by prvmi prinami boli dve veci, tak s to veci toton. Aby sme si neliapali po jazyku - ve ako mu by dve veci jednou2 vieme to poveda aj presnejie: Ak by hodnotou dvoch odlinch premennch boli prv priny, tak je to vec jedin. (Vy)(yfti -> (dPy a HyPd)) (Vy)(y^c >(cPy a HyPc)) c=d 1. (Vy)(yAi >(dPy a HyPd)) 2. (Vy)(yc >(cPy a i(yPc)) 3. c^d 4 . c^d >(dPc a HcPd)) 5. d*c -> (cPd a HdPc)) PP PP NP OV (1., y/c) OV (2 y/d)

2Spomeme si na formulciu Leibnizovho princpu totonosti nerozlitenho.

dPc a -i(cPd) 7. cPd a -i(dPc) 8. dPc 9. i(dPc) Logick spor (8., 9.)
6.

MP (4.,3.) MP(5.,3.) OK (6.) OK (7.)

Zsadn nmietka voi vetkm podobnm existecnm dkazom sme uviedli v asti 6.4. V strunostiju zopakujeme. Existencia indivdu (jednotlivn) sa ned dokazova, pretoe existenciu ako predteoretick vlastnos maj vetky indiv du, pretoeje to predpoklad monosti hovorenia o nich a testovania empirickch vlastnost. Indivduu ako prvku univerza vahy nememe existenciu uprie, ani prisdi dodatone, hoci by sme pouili sebadokonalej i najsofistikovanej dkaz. Existencia ako relan vlastnos pojmovje zsadne odlin od predteoretickej existencie indivdu: V tvrden Pegas neexistuje netvrdme, e pojem Pegas neexistuje, pretoe pojmy maj svoju logick existenciu zabezpeen rovnako ako sla; v tomto tvrden vlastne hovorme, e mnoina tch indivdu, ktor ste lesuj (exemplifikuj) pojem Pegas je przdna, alebo inak povedan, Ni nie je Pegasom. To, i nieo alebo niekto stelesuje nejak pojem, alebo nie, je v prpade empirickch pojmov, akm je naprklad pojem okrdlenho koa empirick zleitos. Perfektn analzu Anselmovho dkazu existencie Boha ako neempirickho pojmu - ako to, k omu ni vieho sa ned myslie itate me njs v lnku P. Tichho Existence a Buh v knikeO em mluvme? (Praha 1996).

X. Vlastnosti logickch systmov a formalizovanch teri

( Z k l a d y M e t a l o g ik y a t e r ie m o d e l o v )

Ako sme sa dozvedeli z terie mnon (Doplnok VI.), mnoinaformljazyka vrokovej logiky, ktorej sme venovali skmanie v 3. kapitole, je najmenia mnoi na, ktor obsahuje mnoinu vrokovch premennch aje uzavret vzhadom na relciu uren operciami tvorenia negcie, konjunkcie, disjunkcie, implikcie a ekvivalencie. Mnoinaformljazyka prediktovej logiky z 5. kap. (bez mimologickch kontnt) je najmenia mnoina, ktor obsahuje mnoinu atommych for ml prediktovej logiky a je uzavret vzhadom na relciu uren operciami tvo renia zloench forml pomocou vrokovch spojok a kvantifiktorov, ktor viau indivduov premenn. Mnoina teorm nejakho axiomatickho systmu je podmnoinou mnoiny forml jazyka tohto systmu a pre mnoh systmy je definovaten ako najmenia mnoina, ktor obsahuje aximy tohto systmu a je uzavret vzhadom na relcie uren zkladnmi pravidlami odvodzovania tohto systmu. Napr. Lukasiewiczov axiomatick systm vrokovej logiky z 3. kap. je najmenou mnoinou forml jazyka VL, ktor obsahuje aximy tohto systmu a je uzavret vzhadom relciu, uren pravidlom odvodzovania modus ponens a metapravidlom substitcie. For mulami takhoto systmu s iba teormy. O logickom systme S alebo formalizovanej terii T ako o mnoinch forml1 meme zisti niektor ich vlastnosti. Takto skmanie vlastnost logickch syst mov i formalizovanch teri je o rove vyie oproti pvodnmu skmaniu
' V 7. kap. sme dospeli k nzoru, e to, o om hovorme aj v prirodzenom jazyku aj v matematike, nie s ani tak vety (vroky) i formuly jazyka, ani funkcie (propozcie), ktor boli pvodne tmito vrazmi vyjadren, ale skr propozin kontrukcie, zachyten tmito vetami a formulami. Preto teriu by sme nemali stotoova s mnoinou forml istho jazyka, i s mnoinou propozci ako funkci, ale skr s mnoinou i celou hierarchiou mnon takchto propozinch kontrukci. Avak tento nzor nie je v odbornej literatre veobecne rozren, a preto kvli zrozumitenosti vzhadom na relevantn odborn literatru sa budeme v tejto asti, pridriava toho spsobu hovorenia o terich, ktor je tradinej.

logickho vyplvania alebo odvodzovania v nejakom logickom systme, a preto sa niekedy nazva metalogikou, v prpade matematickch systmov metamatematikou. Z hadiska logiky s najzaujmavejie nasledovn vlastnosti logickch systmov a formalizovanch teri: konzistentnos (neprotireivos), korektnos, plnos, rozhodnutenos. Uvedieme niektor tandardn vsledky ohadom vlastnost lo gickch systmov a formalizovanch teri. Kee nam cieom je predovetkm sprostredkova itateovi na o najmenej ploche najdleitejie z tchto vsled kov, do ich prehadu sme zaradili i tak, ktor najm z dvodov obmedzenosti rozsahu bud uveden bez dkazu. Niektor vlastnosti formlnych systmov sa zarauj medzi syntaktick vlast nosti a niektor medzi smantick vlastnosti. Z hadiska vsledkov sa toto rozlio vanie pre niektor systmy a terie zd zbyton a akoby bolo iba zleitosou tradcie. Niektor vsledky v oblasti metalogiky vak ukzali, e pre bohatie syst my a terie toto rozliovania m oprvnenie. Konzistentnos sa tradine povauje za syntaktick vlastnos terie, t.j. vlastnos, ktorej skmanie patr do kompetencie
logickej syntaktiky.

*Poznmka: Ak hovorme o pravidlch tvorenia sprvne utvorench vra zov - forml (formanch pravidlch), tak mme na zreteli syntaktiku v uom slova zmysle. Logick syntaktika (syntaktika v irom slova zmysle) sa zaober skma nm isto formlnej asti formalizovanhojazyka, v ktorej odhliadame od interpretcie, t.j. skmanm systmov budovanch metdou formalizcie (sym bolizmu) s odhliadnutm od interpretcie. Logick syntaktiku meme rozdeli na elementrnu syntaktiku a teoretick syntaktiku (Church, 08, 1956). Elementrna syntaktikajazyka zaha aj syntaktiku v uom slova zmysle a zaober sa budovanm formalizovanho systmu a zisovanm, i konkrtne vraz}' alebo mnoiny (postupnosti) vrazov s sprvne utvorenmi formulami, aximami, pravidlami alebo dkazmi. Jazykom, v ktorom sa deje toto syntaktic k skmanie, je naprklad fragment sloveniny spolu s nejakou obmedzenou asou formalizovanho metajazyka, prpadne iba formalizovan metajazyk . Dkazy odvodench pravidiel a teorm s povaovan za sas elementrnej syntaktiky (ak spaj poiadavku efektvnosti). Teoretick syntaktika je veobecnou teriou formalizovanch systmov a zaober sa vetkmi problmami, ktor sa tkaj ich formlnej truktry (od hliadnuc od interpretcie). Takto skmanie sa povauje aj za sas matema tickch teri - prpadne metamatematiky. Toto syntaktick skmanie me vyuva jazyk (t.j. metajazyk voi pvodnmu objektovmujazyku), ktor je formalizovan. Formalizcia takhoto metajazyka sa uskutouje pomocou

nejakho metametajazyka. Vhoda takhoto spsobu spova v tom, e pres nejie ukazuje bzu, o ktor sa opieraj zskan vsledky a objasuje spsob a hranice zskavania uritch vsledkov, ak vychdzame s relatvne slabej bzy. Predtm, ako s a . budeme venova skmaniu vlastnost logickch systmov, urobme rozrenie PLl na PLl s identitou.

Prediktov logika prvho rdu s identitou

V niektorch oblastiach matematiky (aritmetika, teria mnon) sa pracuje s pojmom identity ako zkladnm. Ale aj pre logick vahy orientovan na anal zu prirodzenho jazykaje asto vemi vhodn pracova spojmom identity. Z tch to dvodov uskutonme rozrenie PLl na prediktov logiku prvho rdu s iden titou (PLli). Rozrenie PLl meme uskutoni tak, e do slovnka jazyka PL zavedieme nov symbol = pre binrnu prediktov kontantu a vhodne opravme, resp. doplnme logick syntaktiku (definciu formuly a pravidl odvodzovania) a s mantick pravidl - pravidl interpretcie, priom sformulujeme zkony, ktor bud charakterizova identitu. Upozorujeme, e vznam symbolu, = bude pre vetky interpretcie PLli rovnak, preto je aj povaovan za logick kontantu. Dohoda psania: vraz,,= (x, y) bude znamena to ist ako infxov zpis x=y (ktor budeme uprednostova) a budeme ich ta xje toton s y-om; miesto vrazu (x = y) budeme tie psa x*y a ta x nieje toton s y-om. Oprava defincie formuly PLl: vade miesto PLl uvedieme PLli a pridme bod 2 * Ak ti5tj s indivduov kontanty alebo premenn, tak t; = Ijje formula PLli. Doplnenie pravidiel interpretcie: Smantick (inteipretan) funkcia I prira uje binrnemu prediktu = binrnu relciu !(=) medzi indivduami z univerza U tak, e platia tieto zkony: 1. Reflexvnos identity (Vx) x=x 2. Symetrickos identity (Vx,y)(x=y >y=x) 3. Tranzitvnos identity (Vx,y,z)((x=y a y=z) >x=z) Kee identita je reflexvna, symetrick a tranzitvna, je ekvivalennou rel ciou.

Metapravidlo extenzionlnosti identity (EJd) (substitutivity): __ r i ____ A B(t//^) kde formula B vznikne z formuly A korektnm dosadenm (substitciou) ( za t,, t.j. ak (, tj sjednoduch vrazy (indivduov premenn alebo kontanty), tak t, nesmie by na mieste dosadenia viazan kvantifiktorom, ktor viae t, alebo t;; veobecne: iadna von premenn vrazu t, sa nesmie sta vo vsledku dosadenia viazanou premennou. Prklad chybnho pouitia pravidla EId: Povedzme, e plat x = y. Vyplva z toho poda EId, e plat implikcia (Vx)(x=x) >(Vx)(x=y)? Nech x je Bratislava (Ba), y je hlavn mesto Slovenska (HMS), tak pri takejto interpretcii plat, e Ba=HMS5ale neplat, e (Vx)(x=x) > (Vx)(x=HMS). Prklad sprvneho pouitia: dokme formulu (Vx,y)((F(x)A-iF(y))~> x*y), poda ktorej pre vetky indivdu plat, e ak jedno vykazuje nejak vlastnos a druh nie, tak s to indivdu netoton. L i(Vx,y)((F(x)A-JF(y))-> x*y) NP 2. (3x,y) -i((F(x)A~.F(y))~> x^y) NV (1.) 3. i((F(a)A .F(b)) >a*b) oa (2.) 4. (F(a)A-,F(b))A a=b NI(3.) 5. F(a)A-iF(b) of : (4.) 6. a=b OK (4.) 7. F(a) OK (5.) 8. >F(b) OK (5.) 9. F(b) EId (6., 7.) spor (9., 8.)

Metalogika pre logick systmy Konzistentnos - logick neprotireivos

O kadom logickom systme, ktor povaujeme za logicky zdrav, intuitv ne predpokladme, e nie je v om odvoditen logicky sporn tvrdenia. Takto vlastnos systmov nazvame konzistentnos, resp. logick neprotireivos (bezospornos). Intucia sa opiera o pravidlo Dunsa Scota, poda ktorho z logicky spornch tvrden vyplva akkovek tvrdenie, take v takomto systme by sme

nevedeli rozli pravdiv tvrdenia od nepravdivch a systm by bol kognitvne bezcenn, o by sme mohli formulova trochu vone asi takto: Ali nevieme odli pravdu od nepravdy, o potom ete vbec vieme odli? Pre systmy, v ktorch vystupuje klasick negcia, meme formulova kon zistentnos takto: Def I.: S je konzistentn vtt neexistuje iadna formula z Lstak, e v Sje od voditen A aj i A. Dohoda oznaovania: Formula A je odvoditen (dokzaten) v S (A je teormou S) < d fS f -A Def 1 : S je konzistentn vtt neexistuje iadna formula A z jazyka Lstak, e ShAaS|--A. Def I.**: S je absoltne konzistentn vtt existuje aspo jedna formula A z ja zyka Ls , ktor nie je teormou. Veta 1.: Systm S je konzistentn vtt S je absoltne konzistentn. Dkaz: a) (-) nepriamy: predpokladajme, e Sje absoltne nekonzistentn, o znamen, e vetky formuly z Lss teormami systmu S. Potom existuje dvojica teorm A a -A z S, o znamen, e Sje nekonzis tentn. b) (4-) nepriamy: predpokladajme, e Sje nekonzistentn, o zname n, e existuje formula A tak, e A a -A s teormami S. Pretoe poda pravidla Dunsa Scota A, A| B, kde B je ubovon formu la z Ls , bude kad formula z Lsteormou S. To znamen, e S by bol absoltne nekonzistentn. Na zklade tejto vety je vzhadom na S jedno, i hovorme o konzistentnosti alebo absoltnej konzistentnosti. Hovorme, e jazyk L slogickho systmu je rozrenmjazyka Ls vtt L s= Lsu K, kde Kje mnoina logickch symbolov. Systm S' je rozrenm systmu S a S je podsystmom S ' vtt jazyk L s systmu S' je rozrenm jazykaLs systmu S a kad teorma Sje teormou S t.j. mnoina teorm Sje podmnoinou teorm S'. Nutnou a postaujcou podmienkou toho, e systm S' je rozrenm systmu S, je to, e kad axima z S je aximou S nie je vak nutnou podmienkou to, aby kad axima z S' bola aximou S.

Korektnos
O pravidlch odvodzovania nejakho systmu predpokladme, e ved od pravdivch prems vdy iba k pravdivm zverom. Takto korektnos oakvame od vetkch pravidiel odvodzovania danho systmu. Prenesene takto vlastnos vzhadom na cel systm (vzhadom na vetkyjeho pravidl odvodzovania) naz vame korektnosou systmu. Def 2.: S je korektn vtt pre kad formulu Lsplat, e ak je odvoditen z S, tak A je pravdiv pri kadej interpretcii S (je tautolgiou S). Dohoda oznaovania: Formula Aje tautolgiou (pravdiv pri kadej interpre tcii) S > d fS I=A. Def.2*.: Sje korektn vtt pre kad formulu Lspiati: S | A >S | = A . Korektnos sa tradine povauje za smantick vlastnos systmu, pretoe pre jednotliv systmy bva definovan na zklade smantickho (metajazykovho) pojmu pravdiv pri kadej interpretcii, a tenje definovan na zklade sman tickho metajazykovho pojmu splnitenosti, resp. pravdivosti pri interpretcii. Inak povedan, ak S je korektn, tak kad teorma systmu Sje tautolgiou S - vetko, o je z S odvoditen, je logicky pravdiv v S. Veta 2.: Ak -A S, tak S u {A} je korektn. Korektnos systmu S zabezpeuje aj jeho konzistentnos.

plnos
Od pravidiel odvodzovania systmu meme oakva nielen to, e ns vdy doved iba k tautologickm formulm systmu S, ale aj to, e ns doved ku vet km tautolgiam S. Znme s najm dva pojmy plnosti systmu - syntaktick a smantick plnos. Def. 3.: S ie svntaktickv plnv vtt pre kad formulu A, ktorje neodvoditen z S plat, e S U {A} je nekonzistentn. Syntakticky pln systmje maximlny - jeho doplnenie o nejak formulu, ktor je v om nedokzaten, rob systm nekonzistentn.

Def.4.: S je smanticky plnv vtt pre lcad formulu plat, e ak je tautolgiou S, tak je odvoditenou v S (je teormou S). Def.4.*: S je smanticky pln vtt pre kad formulu plat: S \ = A - S | -A. V smanticky plnom systme kad tautolgia systmu je dokzaten odvodzovacmi prostriedkami tohto systmu - je jeho teormou.

Rozhodnutenos
Rozhodovacia metda pre dan systmje metda, umoujca v kadom pr pade konenm potom krokov a operci (t.j. efektvne) rozhodn, ktor odpo ve na dan otzku je pravdiv, napr. uri, i dan formula je teormou systmu alebo dokza, e tak metda neexistuje. Syntaktick rozhodovacia metda sa tka odpovede na otzku, i vieme dok za formulu v S. Smantick rozhodovacia metda sa tka odpovede na otzku, i vieme rozhodn, e dan formula je tautol giou S. Pre systmy, v ktorch s efektvne uren pravidl interpretcie, je rozhodovacia procedra zabezpeen trivilne tmito pravidlami. Syntaktick rozhodnutenos systmu: Def. 5.: S je rozhodnuten vtt existuje efektvna metda zistenia, i dan for mula jazyka Ls je dokzaten v S. Efektvna metda (mechanick, efektvne vysliten metda; algoritmus) sa sklad z konenho potu krokov, v ktorch sa vykonvaj iba tak opercie, ktor s rozloiten na konen poet krokov elementrnych operci. O nejakej postupnosti forml bohatieho systmu ako je vrokov logika m eme vedie rozhodn i je, alebo nie je dkazom formuly, ktor je poslednou formulou v tejto postupnosti. Tto rozhodnutenos budeme znai dolnm inde xom 1 - rozhodnutenosj. Nemusme vak vedie veobecne uri mechanick generovanie dkazov forml v takomto systme. Inak povedan, ak vieme o ka dej postupnosti forml rozhodn,, i je dkazom danej formuly, nemusme vedie rozhodn o kadej formule, i je alebo nie je dokzaten, t.j. nemusme vedie veobecne uri efektvnu procedru, algoritmus, pomocou ktorho by sme utvo rili dkaz ubovonej formuly a rozhodli, e je teormou. Tto rozhodnutenos budeme od prvej odliova dolnm indexom 2 pri vraze - rozhodnutenos2 .

MetaIogika pre vrokov logiku systmu prirodzenej dedukcie (VLspd)

1.VLs p dje konzistentn, tj. neexistuje iadna formula A z jazyka VLs ro tak, ze VLs p d["Aa VLs p d | A. 2. VLs p dje korektn, t.j. pre kad formulu plat, e ak je odvoditen v syst me VLs p d , tak Aje pravdiv pri kadej interpretcii (je logicky pravdiv vo VLs p d- je tautolgiou VLs p d ): VLs p dfA VLSPD (=A. 3.Od pravidiel odvodzovania VLs p d oakvame aj to, e ns doved ku vet km tautolgiam, formulovatenm v jazyku VLs p d . D sa ukza, e VLs f d je smanticky pln, t.j. pre kad formulu plat, e ak je tautolgiou VLs p d , takje vo VLs p dodvoditenou formulou (teormou) - VLs p dfA , ie pre ka d formulu jazyka VLs p dplat: VLs p dH A -> YLs p dhA. Predpokladov systm vrokovej logiky VLs p dje syntakticky aj smanticky pln. Pojem odvoditenej formuly (teormy) a pojem logickej pravdy (tautol gie) sa na pde VLs p d nelia v tom zmysle, e nejestvuje formula, ktor by bola teormou a nebola tautolgiou, ani formula, ktor by bola tautolgiou a nebola teormou, teda pre takto systm vrokovej logiky plat ekvivalencia: VLs p dj=A VLs p d| A . Inak povedan, mnoina tautolgi VLs p d je toton s mnoinou teorm VLs p d . Toto plat aj pre vetky systmy vrokovej logiky, ktor s rovnako siln ako VLs p d , take veobecne hovorme bez relativizcie k systmu VL, e denotty (extenzie) pojmov tautolgia vrokovej logiky a teorma vrokovej logiky s toton. Veobecnou rozhodovacou metdou pre vrokov logiku je tabukov (mati cov) metda - je to smantick rozhodovacia metda pre VL par excellence. Metda dkazu v systme prirodzenej dedukcie alebo v axiomatickom systme vrokovej logiky je syntaktickou, a kee VLs p dje pln, tak aj smantickou roz hodovacou metdou pre VLs p d . Veobecne preto hovorme bez relativizcie k sys tmu VL, e systm vrokovej logiky je rozhodnuten, aj rozhodnuten2 . To znamen okrem inho aj to, e o tom, i dan formula jazyka VLje teormou, vie principilne rozhodn aj stroj - je to efektvne vypotaten problm.

Vlastnosti prediktovej logiky prvho rdu systmu prirodzenej dedukcie (PLl s p B )

Mnoh z metalogiekch vlastnost PLls r o , ktor uvedieme, sa tkaj aj nie ktorch inch systmov prediktovej logiky, take relativizciu k PLls r o budeme nahrdza iba j ednoducho relativizciou k PL1; aleby vak hrozilo nedorozume nie, tak na to upozornme. 1. Konzistentnos PLl je konzistentn, t.j. neexistuje iadna formula A z jazyka PLl tak, e PLl | A aPLl ( iA. 2. Korektnos PLl je korektn (o zabezpeuje aj jej konzistentnos) PLl | -A PLl |= A . Ak A je teormou PLl (dokzaten v PLl), tak je tautolgiou (pravdiv pri kadej interpretcii) v PLl. 3. plnos syntaktick PLl2nie je syntakticky pln - maximlna: neplat pre kad formulu A, ktor je neodvoditen z PLl, e PLlu{A } (resp. PLl u {-i A}) je nekon zistentn. Veta 3.: Ak Anieje dokzaten v PLl, takPLlu{ A} je konzistentn Veta 4: AkAnieje dokzaten v PLl, takPLlu{-A} je konzistentn 4. Smantick plnos PLl K. Godel (1930) dokzal (Gdelova veta o plnosti pre PLl): Veta 5.: Kad logicky pravdiv formula PLl je teormou PLl - dokzate nou formulou PLl. Dsledky: PLl je smanticky pln: kad logicky pravdiv formula PLl je
v PLl dokzaten (prostriedkami PLl).

PLl I =A P L l |A Zdvodnenie smantickej plnosti PLl: a) Predpokladajme, e PLl nie je smanticky pln, t.j. existuje formula B, ktor je pravdiv pri kadej interpretcii, ale nie je teormou PLl (nie je dokzaten).

b) Na zklade vety 2. PLlu{ i B} je konzistentn. To znamen, e pre iB v PLlu{-iB} existuje interpretcia, pri ktorej -JB a aj vetky teormy PLl s pravdiv. Toje vak spor s tm, e B je pravdiv pri kadej interpretcii PLl a neme nasta prpad., e B je pravdiv pri kadej interpretcii PLl a i B je pravdiv pri niektorej interpretcii, pretoe by existovala interpre tcia PLl, pri ktorej by boli pravdiv B aj > B . Kee PLl je korektn aj smanticky pln, tak plat: PLl I=A PLl fA Inak povedan, pojmy logicky pravdiv ormula a teorma pre PLl s e x tenzionlne toton - mnoina logicky pravdivch forml v PLl je toton s mno inou teorm PLl (napr. PLIs p d ). Veta 6. (Rozren veta o plnosti): Nech N je spotatene nekonen mno ina forml jazyka PL1, potom plat: Mnoina forml N je konzistentn vtt N je splniten (pri nejakej interpretcii). Veta 7. (Skolem-Lwenheimova teorma (1922, 1915)): Ak mnoina Nje splniten, tak je splniten v spotatene nekone nom univerze. Skolem-Lwenheimova teorma vlastne hovor, e iadna splniten formula ani splniten mnoina forml neme vies k tomu, aby univerzum bolo nespotatene nekonen, m vyjadruje ist skepticizmus ohadom pojmu nespotaten ho nekonena. Inmi slovami pojem absoltnej nespotatenosti je nevyjadriten - pri axiomatickom prstupe sa vyie nekonenosti vyskytuj iba v relatvnom zmysle. Veta 8. (Teorma o kompaktnosti): Gdel pri dkaze teormy o plnosti PL1(resp. PLli) a plnosti spotatne nekonenej mnoiny forml jazyka PLl (resp. PLli) najprv dokzal teormu, ktor sa dnes nazva teormou kompaktnosti. Mnoina forml N je splniten vtt kad konen podmnoina mno iny Nje splniten. Teorma kompaktnosti sa vyuva aj nato, aby sa ukzalo, e mnoh zaujmav vlastnosti interpretci (modelov) nemu by vyjadren mnoinou prvordovch vrokov (uzavretch forml) - napr. e neexistuje iadna mnoina vrokov, kto rch interpretciami s presne vetky tie, ktorch univerzum je konen.

5. Rozhodnutenos a) PLl je rozhodnuten, v tom zmysle, e o kadej dkazovej postupnosti a danej formule vieme efektvne rozhodn, i je to dkaz danej formuly. b) PLl nie je rozhodnuten2- Church 1936: neexistuje rozhodovacia efek tvna metda, ktor by o kadej formule vedela rozhodn, i je teormou (dokzaten). Inak povedan, nevieme, mechanicky generova ku kadej formule jej dkaz. Takto v rozpore s vbivou intuciou a oakvanm logika u na rovni PLl nie je redukovaten na ru kalkulciu i mechanick potanie. iadny stroj ani najvkonej pota ubovonej genercie s ubovolnou (konenou) rchlosou vykonvania operci neme o kadej formule PLl rozhodn, i je dokzaten. ie vieme o jednej hranici monost ubovonch potaov. Existuj vak triedy efektvne (rekurzvne) rozhodnutench forml: 1. Formuly sjednoargumentovmi prediktmi - rozhodovacou procedrou s Vennove diagramy (manipulcia s mnoinami); 2. Formuly iba so veobecnmi kvantifktormi; 3. Formuly iba s existennmi kvantifktormi; 4. Formuly, kde vetky veobecn kvantifiktory s pred existennmi kvantifiktormi. Vlasnosti PLli Vlasnosti PLli: PLlije takm rozrenm PLl, ktor zachovva jej zkladn metalogick vlastnosti, ie PLlije konzistentn, korektn, syntakticky nepln, smanticky pln, rozhodnuten1a nerozhodnuten2 .

Jazyk a model (Elementy z ; terie modelov)

Predtm, ako sa budeme venova skmaniu vlastnost formalizovanch teri, definujeme niektor potrebn pojmy z terie modelov - napr. pojem model jazyka, pojem splniten formula jazyka, model terie, platn formula terie. Teria modelov je povaovan za sas matematickej logiky a zaober sa vza hom formlnych (formalizovanch) jazykov a ich interpretci alebo modelov. Budeme sa zaobera najm teriou modelov prediktovej logiky prvho rdu, kto r sa me oznai ako klasick teria modelov.

V tomto paragrafe definujeme pojem jazyk; l L prvho rdu a pojem model jazyka L trochu inak ako v 5. kap. knihy. Nam cieom je skma najm terie prvho rdu, ktor bud ma ten ist logick zklad -PLli ako tzv. primitvnu lo gick bzu. Kee odlinosti jazykov tchto teri sa nebud tka logickch symbolov, ale mimologickch symbolov, budeme si akojazyk teraz vma iba tto as jazyka, ktor obsahuje iba mimologick symboly - indivduov kontan ty, prediktov symboly a funkcionlne (operan) symboly. alej definujeme zkladn vzahy medzi modelmi - expanziu a redukciu, izomorfizmus, vzah by podmodelom a extenziu (rozrenie). Urme elementrnu syntaktiku jazyka L de finujc mnoinu termov a forml; ako zkladn odvodzovacie pravidl zostan zkladn pravidl z PLli. Jazykom L v tomto paragrafe rozumieme mnoinu mimologickch symbolov, priom tieto symboly s rozdelen do troch skupn: indivduov kontanty, predi ktov symboly a funkcionlne symboly. Ak L je konen mnoina, tak meme L zachyti nasledovne: L = {a,,..., at , R 1 , ..., R n, Q1,..., Q"1 }. Ak symboly jazyka L s plne tandardn, ako naprklad < pre relciu by men ako ..., +pre stavanie, pre nsobenie at., tak budeme takto jazyk za chytva jednoducho nasledovne: L = {<+,-, 0}, L = {+ , , 0, 1} at. Niekedy budeme prechdza od danho jazyka L ku jazyku L 1 , ktor obsahuje vetky symboly jazyka L plus nejak dodaton symboly. V takom prpade pou ijeme zpis L c U a budeme hovori, e L i je expanziou (rozrenm) L a L je redukciou 1/. Kee L a L s mnoiny symbolov, meme expanziu L zapsa ako L1= L u K , kde K je mnoina novch symbolov. O vrazoch jazyka L predpokladme, e kad indivduov kontanta m ako zaman interpretciu urit objekt (indivduum), kad H-rny prediktov symbol m ako zaman interpretciu -rny predikt (mnoinu indivdu alebo relciu indivdu) a kad m-rny funkcionlny symbol m ako zaman inter pretciu m-me opercie z objektov do objektov. Take mon svet alebo ,,model'1 jazyka L spova predovetkm na neprzdnej mnoine objektov - na univerze U. V tomto univerze kadej kontante a koreponduje objekt t, ktor je prvkom L T
3 V tejto asti budeme jazykom na rozdiel od poslednch kapitol knihy rozumie iba urit mnoinu symbolov (vrazov) a vetko to, o sa tka jazyka ako uritho systmu kdovania vznamov pomocou vrazov, budeme skma pomocou pojmu interpretcie, resp. modelu jazyka.

(teU), kadmu -rnemu prediktovmu symbolu i? koreponduje w -rna relcia P, ktor je podmnoinou kartezinskeho sinu Un(P c U); kadmu m-memu funkcionlnemu symbolu Q koreponduje m-rna opercia O: Um c MJ. Tto kore pondencia je dan interpretanou (smantickou) funkciou I , ktor prirauje sym bolom jazyka L prslun objekty (indivdu), predikty (relcie) a opercie v univerze U. Interpretan (smantick) funkcia spolu s univerzom uruje interpretciu. ie kad interpretcia I jazyka Lje uren univerzom a mnoinou (relanou truktrou) I = (t,, tk, P1, P , O1 , O m ), kde t, a tks indivdu, P1 a Pns predikty a O 1a O c ns opercie. Interpretcia alebo model M jazyka L je uspo riadan dvojica (U, I ), kde U je univerzum vahy (mnoina indivdu) a indivdu (objekty), relcie a opercie s hodnotami interpretanej (smantickej) funkcie I pre indivduov kontanty, prediktov symboly, resp. funkcionlne symboly ja zyka L. Poznamenajme, e v danom univerze existuje vea odlinch interpretci sym bolov jazyka L . Predpokladajme, e M = (U, I ) a M1= (U', ) s modely jazyka L a P, P' s predikty (relcie) z M, resp. M. Budeme hovori, e P 'je korepon dujci predikt (relcia) ku P, ak s interpretciami toho istho prediktovho symbolu i? z L, t.j. I (R) P I() = P ' pre nejak R z L. Podobn konvenciu zavedieme ohadom funkci a indivdu (objektov). Akjazyk je uren takto: L = { a,,..., ak, R 1 , ..., R ", Q1,..., Q '}, tak budeme model jazyka zachytva nasledovne: M = (U, t,,..., Ik, P ',..., P", O1 , ..., O). Ak pjde o znme symbolyjazyka L, tak pre jazyk L = {<,+, 0} budeme model zachytva napr. : M = (U, <, + , , ()). Ak vychdzame z modelu M jazyka L , tak meme tento model rozri na model M jazyka L = L u K tm, e vhodne interpretujeme symboly z K. Ak je nejak interpretcia symbolov z K v univerze U a K je disjunktn s L, tak M 1= (U, 1 u ) je model jazyka V takomto prpade je M expanziou M na L a M je redukciou M na L. Je zrejm, e je vea spsobov expanzie modelu M na model M jazyka L1 . Na druhej strane k danmu modelu M* jazyka L je iba jedna redukcia M na L, pretoe M tvorme zenm interpretanej funkcie jazyka L u K na jazyk L. Pri expanzii a redukcii sa nemen univerzum pre dan model.
=

Kardinalita alebo mohutnos modelu M je mohutnos I U I . O modeli M po vieme, e je konen, spotaten alebo nespotaten, ak I UI je konen, spo taten alebo nespotaten. Avak aj pre konen univerzum U, hoci tam me by iba konen poet odlinch indivdu, prediktov a operci, poet odlinch interpretanch funkci me by vemi vek a zvis od I L I . Hovorme, e dva modely M a Mjazyka L s izomomorfn (M izomM ) vtt existuje funkcia/tak, e:

1./je prost funkcia z U na U' - ((/U ^U ' - defininm oborom/je IJ a oborom hodnt U'); 2. / spa tieto podmienky: i) pre kad w-rny predikt (relciu) Pi" z M a korepondujci predi kt P';" z M ' plat: Pi"(x,,..., x) PV1 (/(XiXy(X2 ), -,Xx1 ,)) pre vetky x x2 , ..., x z U ii) pre kad m-rnu operciu Qj1 " z M a korepondujcu operciu Q 'j z M ' plat: Qi"'(x,,..., xJ Q^m (Ax1 )5 Xx2 ), -,Xxm )) pre vetky x x2 , ..., x,nz U iii) kadej kontantu t, z M je priraden prve jedna kontanta t/ z M : Xti)= !', Hovorme, e funkcia/ ktor spa vyie uveden podmienky, je izomorfiz
mus z M na M, alebo izomorfizmus medzi M a M*.

Budeme pouva oznaenie,,/ M a M na oznaenie toho, e/je izomorfiz mus z M na M a oznaenie M = M miesto M je izomorfn s M4 . Vrazom = = budeme oznaova relciu izomorfie medzi modelmi jazyka L. Je zrejm, e rel cia izomofie je ekvivalennou relciou. alej zachovva mohutnos, t.j. ak M = X 5tak I U m I = I U xI . Ak odhliadame od konkrtnej truktry jednotlivch prvkov U ma U s , tak zo vetkch inch hadsk s M a N tak ist, ak s izomorfn. Model M i sa nazva podmodelom M, ak U' cU a: (i) Kad objekt z U' koreponduje objektu z U; (ii) Kad w-rny predikt P' z M je zenm korepondujceho pre diktu P ra U', t.j. P = P'n (U')"; (iii) Kad w-rna opercia O' z M4je zenm korepondujcej ope rcie O na U', t.j. O = (U')1 "! O'. Vrazom M c M4budeme oznaova to, e M je podmodelom M4a symbo lom c relciu by podmodelom ... medzi modelmi jazyka. D sa ukza, e c je relcia iastonho usporiadania a e ak M c X , tak i UmI < I U.J . Hovorme, e X je extenziou M, ak M je podmodelom X.

Na zklade pojmov izomorfizmu a podmodelu meme hovori, e M je izomotficky vnoren do N, ak existuje model O a izomorfizmusf tak, e/: M sO a O c N .V takomto prpade nazvame funkciu/izomorfickm vnorenm M do N. Ak je M izomorficky vnoren do N, tak N je izomorfck s uritou extenziou M. Na formalizciu jazyka L potrebujeme logick symboly, ktor bud toton s logickmi symbolmi jazyka PLli. Niektor reazce symbolov jazyka i, a logic kch symbolov jazyka PLli tvoria termy. Def.: term jazyka L: i) indivduov premenn je term; ii) indivduov kontanta je term; iii) ak Q je w-rny funkcionlny symbol a t,,..., /,s termy, tak QO .... tJ je term; iv) kad term vznikne konenm potom pouitia pravidiel i) - iii). Def.: atomma formula jazyka JL:: i) vrokov premenn s atomme formuly jazyka L ; ii) ak t t2s termy jazyka L , tak /, = /,je atomma formula L ; iii) ak P je w-rny predikt a t,, /s termy, tak P (t,, .... tJ je ato mma formula jazyka L; Def.: formula jazyka L: i) atomme formuly jazyka L s formuly jazyka L; ii) ak A je formula jazyka L, tak -Aje formula jazyka L; iii) ak A, B s formuly jazyka L, tak (), (AvB), (A-B), (AoB) s formuly jazyka L; iv) ak A je formula jazyka L a je indivduov premenn, tak (), (3) s formuly jazyka L; vi) kad formula jazyka L vznikne konenm potom pouitia pra vidiel i) - iv). Defincie termu a formuly jazyka L meme formulova v rmci terie mno n nasledovne: mnoina termov jazyka L je najmenia mnoina M tak, e M obsahuje vetky kontantn symboly a premenn a kedykovek Q je m-kmy funkcionlny symbol a t /,s z M, tak Q(t tJ je z M. Podobne mnoina forml jazyka L je najmenia mnoina N tak, e kad atomma formula je prvkom N a kedykovek A, B s formuly jazyka L, a je premenn, tak -A, (AaB), (AvB), (A >B), (Ao B)1(), (3) s prvkami N.

Vrokje formula jazyka, v ktorej nie je iadna von premenn, t.j. vrok je uzavret formula. Kompletn pravidl interpretcie jazyka L tu nebudeme uvdza - zklad tvoria pravidl interpretcie, ktor sme uviedli pre jazyk PLl s mimologickmi vrazmi v 5. kapitole.

Teria
V tomto paragrafe budeme hovori veobecne o terich prvho rdu a a na konci tohto doplnku budeme hovori aj o terich druhho rdu, na to vak expli citne upozornme. Teriou T prvho rdu nazvame teriu, ktorej jazyk L sme rmcovo charakterizovali v predchdzajcom paragrafe a ktorho logick bzu tvor PLli - naprklad PLlis p o . Logick systmy prediktovej logiky-napr. PLIs p d a PLlis p omeme povaova vlastne za pecilne prpady prvordovej terie T , t.j. terie T, ktorej jazyk L neobsahuje iadne funkcionlne kontanty. Z pohadu terie mnon deduktvnu formalizovan teriu T prvho rdu meme povaova za mnoinu vrokov jazyka L. Tje uzavret prve vtedy, ke je uzavret vzhadom na relciu ( = . Pre prvordov terie je to na zklade teormy o plnosti rovnak ako poiadavka uzavretosti T vzhadom na relciu ( . T.j. teria Tje najmenia (neprz dna) mnoinu vrokov (uzavretch forml) jazyka L obsahujca aximy (vrtane postultov) terie a uzavret vzhadom na relciu uren zkladnmi pravidlami odvodzovania terie. Vrokmi takejto terie s iba teormy. Mnoina axim terie Tje mnoina vralov, ktor maj rovnak logick d sledky ako T . Kad mnoina vrokov N je mnoinou axim uzavretej terie T vtt T= {A: N f =A}, t.j. Tje mnoinou forml, ktor s pravdiv pri kadej interpret cii, pri ktorej s pravdiv aximy. Teria j efinitne axiomatizovaten vtt m ko nen mnoinu axim. Logick systm S a deduktvna formalizovan teria T sa lia v tom, e v lo gickom systme s za zkladn tvrdenia systmu - aximy - vybrat iba logick tvrdenia (ak nejak) a za zkladn pravidl logick pravidl odvodzovania. Vo formalizovanej terii T okrem takchto logickch axim a pravidiel s vybrat aj mimologick aximy (postulty) terie, ktor pecifikuj kad takto teriu. Z monch interpretci forml jazyka nejakej terie ns zaujmaj iba tie, pri kto rch s pravdiv vetky mimologick aximy. Tak interpretcie terie budeme nazva modely terie. Take miesto o tautolgich ako logicky pravdivch for mulch (pravdivch pri kadej interpretcii) budeme vo formalizovanej terii ho vori o formulch platnch (pravdivch) v danej terie T, t.j. o formulch platnch

(pravdivch) pri kadej inteipretcii, pri ktorej s platn vetky aximy (aj postu lty) terie T, t.j. o formulch platnch v kadom modeli terie. pojmy pre logick systmy:
interpretcia systmu S formula pravdiv pri kadej interpretcii S tautolgia systmu S

pojmy pre formalizovan terie:

model terie T formula platn v kadom modeli terie T formula platn (validn) v T .

Teria T me by zadan viacermi spsobmi. tandardne bva uren kone nou alebo nekonenou mnoinou axim (postultov)4 . Teria Tje potom definovan ako najmenia mnoina forml (vrokov) jazyka L, ktor obsahuje mnoinu axim aje uzavret vzhadom na relciu uren zkladnmi pravidlami odvodzovania. In spsob urenia terie je takto: Nech M je model jazyka L; potom teria modelu M je mnoina vetkch vrokov, ktor platia v modeli. Ak s uren aximy terie, tak pouitm relcie odvoditenosti meme vyleni syntaktickmi prostriedkami vetky dsledky (teormy) terie T . Na druhej strane pouitm relcie splnitenosti meme smantickmi prostriedkami skma vetky modely terie T , a teda vetky formuly platn v T . Pre prvordov terie d vaj oba prstupy v zsade rovnak vsledky. Kee niektor vlastnosti modelov terie T nie s prvordov (nedaj sa definova v terich prvho rdu), druh prstup vedie do oblasti, ktor je dnes znma ako teria modelov. Formula A jazyka JLje splniten modelom M vtt existuje valucia v pre mennch, ktor sa vyskytuj v A, tak, e FL [AJ = 1 (existuje tak valucia, e A je pre u v danom modeli pravdiv). Formula A jazyka L je platn (pravdiv) v modeli M vtt pre kad valuciu y premench v A plat, e Hv i , [A] = 1 (A je pre kad valucia premennch v danom modeli pravdiv). Dohoda oznaovania: Formula A jazyka L je platn (pravdiv) v modeli M O d fM | = A. Miesto M f =A budeme aj hovori, e M je modelom A.
4 Aximy (postulty), ktor zachytvaj funkcionlne symboly, s ichkvzidefmciami (tzv. implicitnmi definciami), pretoe pripaj odlin interpretcie tchto symbolov, zatia o defincie maj jednoznane urova vznam vrazu.

O danej mnoine N uzavretch forml jazyka L povieme, e M je modelom N vtt M je modelom kadej formuly A z mnoiny N. V takomto prpade sa pouva oznaenie: M | = N. Formula, ktor je platn v kadom modeli jazyka L sa jednoducho nazva platn (valid) formula. Symbol | =A oznauje, e Aje platn formula (vrok). Formula alebo mnoina forml je splniten vtt m aspo jeden model. Formula (vrok) A je konklziou5inejformuly B - symbolicky B | = A - vtt ka d model Bje modelom A. Formula Aje konklziou mnoinyforml N (N ( = A) vtt kad model N je modelom A. Z toho vyplva smantick obdoba deduknej te ormy : Nu{B} I=AvttN f =B A Dva modely M a X s elementrne ekvivalentn vtt kad formula, ktor je platn v M , je platn v X" a opane. Tto relciu medzi modelmi budeme znai znakom =. Ak M s X, tak M = X . V prpade, e M je konen, tak plat aj obrten im plikcia. Veta 5L.: (Gdelova veta o plnosti): Formula A jazyka L je teormou vtt A je platn (validn). Ak prijmeme dohody oznaovania: formula A jazyka L je platn | = A; formula A jazyka L je teormou 4 d f| -A, tak vetu o plnosti meme vyjadri takto: [-A > hA. Inak povedan kad uzavret formula jazyka prvho rdu je odvoditen prostriedkami PLli vtt formula Aje platn v kadom modeli tohto jazyka. Veta 6T. (Rozren veta o plnosti): Nech N je spotatene nekonen mnoina forml jazyka L, potom piati: Mnoina forml N je konzistentn vtt N m model. Veta7T. (Skolem-Lwenheimova veta (1922, 1915)): Ak mnoina N m model, tak m spoitaten model. Z viet 6T. a 7T. vyplva veta (ktor sa tie zvykne nazva teorma plnosti a ktor dokzal Gdel, priom veta 6T. bola jednm z jej dsledkov)

5Upozorujeme, e ide o smantick pojem konklzie.

Veta 6T*. (teorma plnosti). Mnoina forml N je konzistentn vtt N m spotaten model. Veta 8T. (Teorma o kompaktnosti): . Mnoina forml N m model vtt kad konen podmnoina mno iny N m model. Defincia modelu terie'. Model Mjazyka L nazvame modelom terie T vtt vetky aximy (postul ty) terie T s platn (pravdiv) v modeli M. Inak povedan modelmi terie T s iba tie interpretcie jazyka L, pri ktorch s pravdiv vetky aximy a postulty terie T . Formula A jazyka L je platn (pravdiv) v terii T vtt je platn v kadom modeli M terie T . Dohoda oznaovania: Formula A terie Tje platn (validn) v terii T < > d fT | = A. Veta 9.: Ak M je model terie T, tak kad teorma T je v M platn. Rozrenie terie Hovorme, ejazyk Uterie prvho rduje rozrenmjazyka Lvtt L1= L u K. Teria T' je rozrenm terie T a Tje podteriou terie T vtt jazyk L terie T' je rozrenm jazyka Lterie T a kad teorma T je teormou T', t.j. mnoina teorm Tje podmnoinou teorm T'. Nutnou a postaujcou podmienkou toho, e teria T' je rozrenm terie T, je to, e kad axima z Tje aximou T'; nie je vak nutnou podmienkou to, aby kad axima z T' bola aximou T . Konzervatvne rozrenie Tje tak rozrenie T', pre ktor plat, e kad for mula jazyka L, ktor je teormou Tr, je tie teormou T . To znamen, e v T' nie s dokzaten iadne nov teormy, ktor obsahuj mimologick kontanty vlune z L. Naprklad pridanie novch indivduovch kontnt k jazyku Ljejej konzerva tvne rozrenie. Veta 10.: Ak teria T' je konzervatvnym rozrenm terie T, tak formula A jazyka Lje teormou T vtt A je teormou T'.

Metalogick vlastnosti teri T

Konzistentnos - logick neprotireivos
Defincie metalogickch vlastnost teri T vychdzaj z ich definci pre lo gick systmy a z defincie pojmu model terie. Pre terie T, v ktoich vystupuje klasick negcia, meme formulova kon zistentnos takto: DeflT.: Tje konzistentn vtt neexistuje iadna formula z T tak, e z Tje odvodi ten A aj i A. Dohoda oznaovania: Formula A je odvoditen (dokzaten) z T (A je teormou T) < d fT f -A DeflT.*: Tje konzistentn vtt neexistuje iadna formula A z jazyka L tak, e T | A aT iA. Def IT.**: Tje absoltne konzistentn vtt existuje aspo jedna formula A z jazyka L, ktor nie je teormou. Veta 11.: Teria Tje konzistentn vtt Tje absoltne konzistentn. Dkaz: a) ( >) nepriamy: predpokladajme, e Tje absoltne nekonzistentn, o znamen, e vetky formuly z L s teormami terie T . Potom existuje dvojica teorm A a -A z T , o znamen, e Tje nekon zistentn. b) ( ) nepriamy: predpokladajme, e Tje nekonzistentn, o zna men, e existuje formula A tak, e A a -,A s teormami T . Pretoe poda pravidla Dunsa Scota A, -,A | -B, kde B je ubo von formula z L, bude kad formula z L teormou T . To zna men, e T by bola absoltne nekonzistentn. Na zklade tejto vety je vzhadom na Tjedno, i hovorme o konzistentnosti alebo absoltnej konzistentnosti.

Veta 12.: Ak teria T' je konzistentn a vznikla rozrenm terie T, tak aj pvodn teria je konzistentn. Dkaz: Predpokladajme, e T' je rozrenm T a Tje nekonzistentn, t.j. exis tuje urit formula a jej negcia, ktor s teormami T . Poda defincie rozrenia s potom aj teormami T', o je v rozpore s tm, a T' je konzistentn. Veta 13.: Ak nejak teria je konzistentn a vznikla konzervatvnym rozrenm inej terie, tak aj pvodn teria je konzistentn. Dkaz: a) ( >) Plat poda vety 12., pretoe konzervatvne rozrenie je rozrenie. b) (f-) nepriamy: predpokladajme, e T' je nekonzistentn, o zna men, e existuje formula A tak, e A a A s teormami T . Kad teorma T' je aj teormou T , a preto A a -A s teormami T . To vak znamen nekonzistentnos T . Z vety 6T. pre teriu ako mnoinu forml vyplva: Veta 14: Teria T je konzistentn vtt T m model.

Korektnos
O pravidlch odvodzovania nejakej formalizovanej terie predpokladme, e ved od pravdivch prems vdy iba k pravdivm zverom. Takto korektnos oakvame od vetkch pravidiel odvodzovania danej terie. Prenesene takto vlastnos vzhadom na cel teriu (vzhadom na vetky jej pravidl odvodzova nia) nazvame korektnosou terie. Def. 2T.: Tje korektn vtt pre kad formulu L plat, e akje odvoditen z T, tak A je platn (pravdiv) v kadom modeli T . Def. 2T*.: Tje korektn vtt pre kad formulu L plat: T (A T f= A .

Korektnos je smantick vlastnos terie, pretoe pre jednotliv terie bva definovan na zklade smantickho (metajazykovho) pojmu platnosti v ka dom modeli (validity), a tenje definovan na zklade smantickho metajazykovho pojmu splnitenosti. Inak povedan, ak Tje korektn, tak kad teorma terie Tje aj platnou for mulou v terii T - vetko, o je z T odvoditen, je pravdiv v kadom modeli T . Veta 15.: Ak -A T, tak T u {A} je korektn. Korektnos terie T zabezpeuje aj jej konzistentnos.

plnos
Zkladn pravidl odvodzovania terie prvho rdu s toton so zkladnmi pravidlami odvodzovania PLli, a preto oakvame, e ns doved ku vetkm platnm formulm terie T . Def. 3T .: Tje syntakticky pln vtt pre kad formulu A, ktor je neodvoditen z T plat, e T u{A} je nekonzistentn. Syiitakticky pln teria je maximlna - jej doplnenie o nejak formulu, ktor je v nej nedokzaten, rob teriu nekonzistentnou. Def. 4T.: Tje smanticky pln vtt pre kad formulu plat, e ak je platn v T , tak je odvoditenou v T (je teormou T). Def. 4T*.: Tje smanticky pln vtt pre kad formulu plat: T | =A -> T f -A. V smanticky plnej terii kad platn formula terie (platn v kadom mo deli terie) je dokzaten odvodzovacmi prostriedkami terie T - je jej teor mou. Dsledky vety o plnosti pre terie ako mnoiny uzavretch forml: Kad prvordov teria Tje smanticky pln: kad formula, ktor je platn v kadom modeli terie T, je prostriedkami PLli dokzaten.

Veta 5T.:

T(=->T|-A

Inak povedan, pre korektn prvordov terie s pojmy platn formula terie (platn v kadom modeli, v ktorom s platn vetky aximy terie) a teor ma terie extenzionlne toton - mnoina platn forml terie je toton s mno inou teorm terie.

Rozhodnutenos terie
Rozhodovacia metda pre dan teriuje metda, umoujca v kadom prpa de konenm potom krokov a operci (t.j. efektvne) rozhodn, ktor odpove na dan otzku je pravdiv, napr. uri, i dan formula je teormou terie alebo dokza, e tak metda neexistuje. Syntaktick rozhodovacia metda sa tka odpovede na otzku, i vieme dok za formulu v T . Smantick rozhodovacia metda sa tka odpovede na otzku, i vieme rozhodn, e dan formula je platn v T. Pre terie, v ktorch s efektvne uren pravidl interpretcie, je smantick rozhodovacia procedra zabezpeen trivilne tmito pravidlami. Avak nie pre kad teriu je problm smantickej rozhodnutenosti trivilny, pretoe defincia platnosti forml v nejakej terii T po mocou pravidiel intepretcie bva neefektvna. Syntaktick rozhodnutenos terie: Def. 5T .: Tje rozhodnuten, vtt existuje efektvna metda zistenia, i dan formula jazyka Lje dokzaten v T .

Formaiizovan terie prvho rdu - prklady 1. Elementrna teria nasledovnka

Nech oborom premennosti indivduovch premennch s prirodzen sla a jazyk L = {S, 0}, kde S (alebo Suc z angl. successor) je interpretovan ako sym bol pre singulrmi operciu (bezprostrednho alebo pravho) nasledovnka a sym bol Oje interpretovan ako nula a v terii platia dve aximy (1), (2) ajedna aximov schma pre matematick indukciu (Ind.) (vetky von premenn x, y s viazan veob. kvantifiktorom):

(1)0* S(x) (2) S(x) = S(y) >x y

(0 nem predchodcu) (S je jedno-jednoznan funkcia)

Schma indukcie pre kad formulu (), kde x nevystupuje vo viazan (vskyt inch premennch, ktor s vo viazan, nebudeme kvli jednoduchosti vyznaova): (Ind.) [(0) ()[(() -> (S(x))]] -> (Vx) (().

Ak; nieo plat pre nulu a pre kad slo plat, e ak to plat pre neho, tak to plat aj pre jeho nasledovnka; tak to plat pre kad prirodzen slo. To, o sme zskali, je podteria terie sel, ktor je smanticky pln (vetky formuly, ktor s platn v terii, vieme v nej dokza), avak nie je konene axiomatizovaten - aximov schma pre indukciu (Ind.) reprezentuje nekonene vea axim a neme by nahraden konenm potom axim.

2. Aditvna teria sel (Presburgerova aritmetika)

Akjazyk L = {+ , S, 0}, kde +je binrna opercia, S je symbol pre singulrmi operciu nasledovnka a Oje nula a platia tyri aximy (1), (2) (3), (4) a jedna aximov schma pre indukciu (Ind.), tak zskanie tzv. aditvnu teriu sel alebo Presburgerovu aritmetiku (vetky von premenn x ay s viazan veobecnm kvantifiktorom): ( I) 0 S(x) (2) S(x) = S(y) x = y (3) x+0 = x, (4) x + S(y) = S(x+y) (0 nem predchodcu), (S je jedno-jednoznan funkcia), (rekurzvna defincia pre stavanie)

Schma indukcie pre kad formulu (), kde x nevystupuje vo viazan: (Ind.) [(0) (\ 7')[(() (8()) (Vx) (().

Tto teria je smanticky pln (Presburger 1929), ale nie je fmitne axiomatizovaten.

3. Elementrna teria nsobenia

Ak jazyk L = pre nsobenie: S, 0} a k aximam (1) a (2) pridme iba aximy (5) a (6)

(5) x-0 = 0, (6) x-S(y) = (x-y) +x 6 a schmu matematickej indukcie, tak pre tto elementrnu teriu nsobenia plat to ist, o pre pre Presburgerovu aritmetiku (T. Skolem): je pln, Tozhodnuterna1 a nie je finitne axiomatizovaten.

4. Peanova aritmetika
Ak k aditvnej terii sel pridme operciu nsobenia, tj. altjazyk L = {+ , , S, 0} a k aximam (1)-(4) pridme aximy (5), (6) pre nsobenie (5) x-0 = 0, (6) x-S(y) = (x-y) +x (rekurzvna defincia pre nsobenie),

tak zskame teriu sel, resp. tzv. Peanavu aritmetiku. Zo vetkch modelov i interpretci PA maj zvtne postavenie tzv. tan dardn interpretcie. tandardn interpretcie PA sa definuje vzhadom na jej kla sick interpretciu, resp. klasick - tandardn model. Standam model terie siel je model (N, + , , S, 0), kde univerzum N tvoria prirodzen sla (univerzum je spoaten), Sje opercia nasledovnka a + ,, 0 maj obvykl vznam. Kad

6 Kee v takejto terii nemme operciu stavania rekurzvne definovan postultmi, nememe vyui priamo tto pohodln rekurzvnu definciu nsobenia (krt), ale musme stavanie najprv definova naprklad pomocou rekurzvne definovanch opercii dvakrt (dvakrt x) a dve na (x-t mocnina dvojky) a zkladnej opercie nsobenia: a) ) dvakrt (0) = 0 ii) dvakrt (S(x)) = S(S(dvakrt(x))) b) i) dve na (0) = S(O) ii) dve na (S(x)) = dvakrt (dve na (x))) c) i) plus (y, z) = x < > [dve na (x) = =krt (dve na (y), dve na (z))] V bode c) ^vz/defincie opercie stavania sme vyuili fakt, e nsobok mocnn toho istho sla sa rovn tomuto slu umocnenmu na mocninu, ktor je stom pvodnch mocnn: 2*=22=2 '.

tandardn model PA je izomorfn s klasickou interpretciou prvordovej PA. Netandardn7modely PA s tie, ktor nie s izomorfn s klasickm modelom PA. Uplna teria siel (pln aritmetika) je mnoina tch vrokov jazyka L , kto r platia v tandardnom modeli PA. Opercie stavania a nsobenia, definovan pomocou opercie nasledovnka s elementrnymi prkladmi tzv. primitvnych rekurzvnychfunkci, rovnako ako samotn opercia nasledovnka. Tieto funkcie s zkladnmi funkciami v moder nej teri rekurzvnych funkci. Ilustrcia definci prirodzench sel:
1= S(O)

2= S(S(0)) 3=S(S(S(0))) O Peanovej aritmetike (PA) dokzal Kurt Gdel (1931), e je v nej definova ten mocnina (x=y) a faktoril (x=y!). Kee PA v tandardnej interpretcii vznikla akoby spojenm dvoch jedno duchch teri - aditvnej terie sel a elementrnej terie nsobenia, z ktoich kadje pln a rozhodnuteni, mohli by sme oakva, e aj PA bude ma tak to vlastnosti, hoci nebude finitne axiomatizovaten. Poda intuitvneho chpania platnosti by teda mala by Peanova aritmetka v tandardnej interpretcii tie sman ticky plnou teriou, kee vznikla z dvoch plnch teri. Ako sa vak ukzalo, v prpade plnosti v rozpore s tmto oakvanm PA tto vlastnos nezdedila. O PA Gdel (1931) dokzal, e ak je konzistentn, tak je smanticky neplnou
7 Existenciu netandardnch interpretci i modelov PA, ktor boli na rozdiel od tandardnch interpretcii pln, ukzal ako prv Skolem (1934). V netandardnch interpretcich plat formula o netandardnom prvku - tento prvok naprklad spa mnoinu {07, Suc(0)*a, Suc(Suc(O))^a, ... }; alebo {l<a, l+l<a, l+l+]<a, ...} (existuje kladn nekonen slo). Existencia netandardnch modelov PA svis s tm, e nieje kategorick, t.j. e nie vetky jej modely s izomorfn. V netandardnom modeli existuje nielen jeden netandardn prvok, ale nekonene vea netandardnch prvkov: S(a), S(S(a)) at.; kee prvok a nie je v netandardnom modeli nulovm prvkom, bude sm nasledovnkom inho prvku, a ten nasledovnkom zas inho prvku at.; alej okrem prvku 2a to bude nekonen postupnos jeho predchodcov a nasledovnkov a podobne pre kad a, kde n je kladn slo. Je znme, e pre kad nekonen kardinl existuje prinajmenej kontinuum neizomorfickch modelov PA danej kardinality. tdiom netandardnch modelov sa zaober netandardn aritmetika. In formulcia: Nech M je mnoina platnch forml PA a pridme k nej mnoinu tvrden H: a^n, kde aje doplnkov objekt (netandardn prvok) a n - 0 ,1,2,... Zjednotenie M uH je netandardn interpretcia PA, ktor je neprotireiv.

teriou: Existuje platn (pravdiv) formula PA (t.j. formula z plnej terie siel), ktor nie je v nej dokzaten. Ako prklady nedokzatench prvd meme uvies formuly, ktor v aritmetike kduj tvrdenia: a) Som nedokzaten formula; b) PA je konzistentn. Niektor podrobnosti o tom itate njde v piatej asti 8. kapitoly (8.5. Existuj nedokzaten pravdy?). ie ak PA v tandardnom modeli je konzistentn, tak nie je smanticky
pln.

Zhrme: PAje rozhodnuten!, a kee PLl je nerozhodnuten,, aj PAje

afortiori nerozhodnuten,. Z teormy o neplnosti vyplva, e pln teria siel

je vlastnm rozrenm terie siel. PA nie je fnitne ani rekurzvne axiomatizovaten - neexistuje efektvne defi novaten spotatene nekonen mnoina forml (axim), z ktorch s odvodi ten vetky platn formuly PA (ak je konzistentn) - nepome nm ani efektvne definovan pridvania novch axim. Inak povedan PAje podstatne nepln: kad efektvne definovan tandardn rozrenie PA (t.j. PA plus rekurzvne za dan pridvanie novch axim, resp. platnch forml) nie je smanticky pln. Kad efektvne definovan teria, ktor obsahuje PA, nie je syntakticky pln - existuje formula A jazyka L tak, e ani A, ani .A nie je nej dokzaten (Gdel na zklade hypotzy -konzistencie3 ; Rosser bez tejto hypotzy). Teda PA nie je maximlna. Upozorujeme, e neplnos PA sa tka jej tandardnho modelu, pretoe ako prvordov teria je poda vety 5T. o plnosti smanticky pln, t.j. kad formula, ktor je platn v kadom modeli PA (nie iba v tandard nch modeloch) je v PA dokzaten prostriedkami PLli.

Prediktov logika druhho rdu (PL2)

Ak chceme formulova nejak jednoduch tvrdenie o vlastnostiach indivdu, tak nm PLli na to nesta, pretoe potrebujeme kvantifikova premenn, ktorch oborom premennosti s vlastnosti. Rozrenie PLli na tak logiku - budeme ju nazva prediktov logika druhho rdu - v ktorej' meme formulova tvrdenia o vlastnostiach, meme uskutoni nasledovnm spsobom.
8 Zjednoduene povedan teria T je -konzistentn vtt neexistuje iadna formula () z jazyka L (ktor m spotatene vea symbolov vrtane kontnt) tak, e plat Tt =< j> (0 ), T b ( D , T h (2),... a T h (3)-(). T je (-pln vtt pre kad formulu () z jazyka L plat: T i=(0), TI= (), TI= (2),... T1 =()().

Slovnk jazyka PLli rozrime o prediktov premenn a to o: singulme (jednoargumentov) prediktov premenn ,, ; O1 1 v P1 , ; 2 , binrne prediktov premenn 2 ,2 , & ; ^,,2 , ,2 , 2 2 , w -rne prediktov premenn ,, ; ^,,1 ', ,", 2 ", prpadne prediktov kontanty (pre kad n nekonene vea prediktovch kontnt). Doplnenie defincie formuly jazyka PLli: vade miesto PLli dme PL2 a opravme druh a piaty bod defincie takto: 2. Def. formulyjazyka PL2 (Lp l2 ): Ak P je H-ma prediktov premenn alebo prediktov kontanta Lp l2 a t ..., tns indivduov kontanty alebo premenn, tak P(t1;..., tn ) je formu la Lp l2 . 5. DefformulyLp i2 : Ak Aje formula Lpu, tak (Vti)A, (^, ( <), (*) s formuly Lp l2 . Pravidl odvodzovania - odstraovania a zavdzania kvantifiktorov bud rozren prslunm spsobom o prpady, ke kvantifiktory viau prediktov premenn. Pravidl interpretcie musme doplni tak, aby sme zohadnili fakt, e na roz diel od PLli, kde sme mali jedin univerzum - univerzum indivdu, v PL2 mme pre kad n (n >0), kde n znamen mos prediktovej premennej, prslun uni verzum (obor premennosti): pre n=l je to mnoina vetkch vlastnost indivdu, pre n=2 je to mnoina vetkch binrnych relci medzi indivduami, pre n=3 je to mnoina vetkch binrnych relci medzi indivduami at. Leibnizov princp totonosti nerozlitenho meme formulova nasledovne: x=y <>()(() H(y)) a znamen, e ubovon dve indivdu s toton vtt vetky vlastnosti maj rov nak. Tento princp bva formulovan aj v slabej verzii - pre ubovon dve in divdua plat, e ak maj vetky vlastnosti rovnak, tak s to indivdua toton (vlastne symbol x oznauje to ist indivduum ako symbol y: ()(() H(y)) x=y. Tento princp by sme mohli vyui na definovanie identity pre indivdu a nepotrebovali by sme zavies identitu pre indivdu ako pecilnu logick kon tantu. Na druhej strane vakje vhodn pracova aj s identitou pre predikty, ktor zachytva axima (pravidlo) extenzionality pre predikty (EP): a) pre singulme predikty ()(() < ->()) =

b) pre rt-rnepredikty

(Vx1 , ..., ,^,,..., x) ^ , ; '( ..., xj) -> "="

pre ubovon predikty plat, e ak maj tie ist prvky, tak s to predikty (extenzionlne) toton. Axima komprehenzie (vylenenia): kad formula (s vonou premennou, resp. vonmi premennmi) definuje predikt, ktorho denottomje mnoina indivdu, resp. relcia medzi indivduami: a) ak A je fomula s jednou vonou premennou: b) ak A je fomula s n vonmi premennmi: (3)()(() o A)

(3")( x ..., .)(" (X(,..., x) < >A)

Kadej vrokovej forme sjednou vonou premennou zodpoved predikt, kto rho denottom je mnoina tch a iba tch indivdu, ktor spaj vrokov for mu. Kadej vrokovej forme s n vonmi premennmi zodpoved predikt, ktor ho denottomje mnoina tch a iba tch usporiadanch ratc indivdu, ktor spaj vrokov formu. Prklady na aximu komprehenzie: (3)()(() o x=x) existencia prediktu, ktor denotuje uni verzlnu triedu; ()()(() o xx) existencia prediktu, ktor denotuje przdnu mnoinu; (3)()(() o ,v P(X)) existencia prediktu, ktor denotuje dopl nok k denottu danho prediktu; (3)()(() < (() a ())) existencia prediktu, ktor denotuje prie nik denottov danch prediktov; (3)()(() (() ())) existencia prediktu, ktor denotuje zjed notenie denottov danch prediktov.

Axima komprehenzie v uvedenej podobe vak neplat veobecne pre teriu mnon, pretoe me vies k antinmim. Naprklad ak formulou A by bola v rokov forma xx, tak neexistuje mnoina tch a iba tch x, ktor ju spaj, pretoe, ak by existovala takto mnoina - povedzme M, tak o nej samej by sme nevedeli rozhodn, i MeM, alebo MgM (Russellova antinmia). Ak by sme predpokladali, e Me M, tak M patr medzi tie mnoiny, ktor spaj vrokov formu, ktor definuje tto mnoinu, t.j. M i M. Ak by sme predpokladali, e Mg M, tak M spa vrokov formu, a preto je jednm zo svojich prvkov, teda MeM. ie MeM vtt Mg M, o je zjavn spor. Vo formulcii veobecne platnej aximy komprehenzie sa zabezpe existencia

mnoiny objektov vylenench ako denott prediktu tm, e tieto objekty musia spa nielen dan formulu, ale musia by prvkami u inej existujcej mnoiny. ie definovan mnoina je podmnoinou u existujcej mnoiny. Take pre singulrny predikt ju meme formulova nasledovne: (Ax. komprehenzie*): V jazyku terie mnon: ()(3)()(() < h >(() a A)) (VY)(3M)(Vx)(xe M o (xe Y a A))

V PL2 meme vyjadri tak ben mylienky, ktor nie s vyjadriten v PLli, ako naprklad Niektor vlastnosti sa niektorm uom nepia (3)(3x)(C(x)A-J>a(x, )). Metalogick vlastnosti PL2: Ak PL2 je konzistentn. Kee PLl je nerozhodnuten2 , PL2 je nerozhodnuten, a fortiori. Triedy rozhodnutench forml: 1 . formuly sjednoargumentovmi predikto vmi premennmi a jednoargumentovmi kontantami (podobne ako v PLl) Veta 16. (O plnosti PL2 - Henkin, 1950; tzv. slab teorma plnosti): PL2 I =A - PL2 j-A ie PL2 je smanticky pln la Henkin. V takomto prpade vak platnmi formu lami PL2 bud nezaujmav formuly, a naopak platnmi nebud niektor formuly, ktor s platn pri vetkch normlnych - tzv. hlavnch interpretcich. Interpre tcia (model) PL2 je hlavn vtt (1) vetky obory -rnych relci s pln v tom zmysle, e obsahuj vetky -rne relcie medzi prvkami univerza a (2) binrna prediktov kontanta = je interpretovan obvyklm spsobom ako relcia identity medzi indivduami. Vzhadom na hlavn interpretcieje PL2 smanticky nepln - podobne ako PA vzhadom na tandardn interpretcie, t.j. je nepln la Gdel. Podobnm spsobom, ako sme naznaili rozrenie PLli na PL2, meme rozri PL2 na prediktov logiku w-tho rdu. V logike tretieho rdu by sme mohli formulova tvrdenia o vlastnostiach vlastnost a vzahov - v extenzionlnej logike ide vlastne o hovorenie o mnoinch istch mnon a relci. Takto by sme nemuseli povaova prirodzen sla za zkladn objekty, ale by sme ich mohli definova podobne, ako to urobil Frege - slo n je mnoina tch mnon indiv du, ktor maj rovnak mohutnos ako prslun vybran mnoina (napr. slo 2 je mnoina tch mnon indivdu, ktor maj rovnak mohutnos ako urit mno

ina pru objektov). V logike tvrtho rdu by sme vedeli definova racionlne sla ako relcie medzi prirodzenmi slami a v logike piateho rdu by sme mohli definova relne sla pomocou relci medzi racionlnymi slami a logickou cestou poloi zklady matematickej analzy. Zjednotenie celej nekonenej hierar chie takchto logk ubovonho rdu je tzv.jednoduch teria typov. Naplnenie Fregem definovanho programu logicizmu - ukza matematiku ako aplikovan logiku - uskutonil Whitehead s Russellom pomocou tzv. rozvetvenej terie typov. Tento program bol predmetom nmietok, pretoe v systme rozvetvenej terie typov boli vzat ako aximy aj tak tvrdenia, ktor neboli veobecne uznan za logick aximy (axima nekonena a axima reduciblity), t.j. tak, ktorch plat nos sa nezdala zdvodnen isto logicky. O oivenie programu logicizmu sa po starali George Bealer [1982], Crispin Wright [1983].

Druhordov Peanova aritmetika

Via expresvnos PL2 oproti PLlije zjavn naprklad pri formulcii Peanovej aritmetiky ako druhordovej terie - PA2 (Peano: Arithmetices Principia 1889): jazyk L ={S, 0} a k PL2 sta prida tri aximy miesto pvodnho neko nenho potu axim v PA (premenn x, y s viazan veobecnm kvantifiktormi): (1) O* S(x) (O nem predchodcu - nie je nasledovnkom iadneho sla) (2) S(x) = S(y) -> x = y (S je jedno-jednoznan funkcia) (3) ()[[((0) ()(() -> O ( S ( X ) ) J o ()()] (axima indukcie v tvare pre singulrny predikt, plat vak pre predikty ubo vonej mosti). Namiesto schmy matematickej indukcie, ktor zastupovala neko nene vea axim, mme v PA2 jedin aximu. Pomocou tejto aximy a prvch dvoch axim sa daj vetky ostatn aximy PA odvodi (opercia stavania sa d definova lcontextulne pomocou opercie nasledovnka a aximy (3):
(Vx,y,z)[x = y+z (V3 )(V u)[^ (u,u,0) (Vx ,,u,y,) (^,,,,) -> 3(S(x,),u,S(y,))] < 3 > 3 (x,y,z)]

a opercia nsobenia pomocou opercie nasledovnka,

(Vx,y,z)[x= y.z (V<I>3 )(Vu)[<&3(0,u,0) (Vx1 ,u,y,) (3 (xii,y,)

stavania a aximy (3):

< E > 3 ((x,+u),u,S(y,))] > 3 (,,)]

PA2 je z hadiska expresivity silnejia ako PA a aleje konzistentn, tak vzha dom na hlavn modely je tie smanticky nepln (Gdel to dokzal pre teriu

ubovonho rdu, ktor obsahuje aritmetiku v tandardnej interpretcii) a nerozhodnutenj, ale na rozdiel od PA je kategorick - vetky jej hlavn interpretcie (modely) s izomorfn. Preto sa aj hovor, e PA2 charakterizuje systm prirodze nch sel a na izomorfizmus - existuje nekonene vea modelov PA2, ktor sa vak trukturlne neodliuj. Toto dokzal u Frege a. Dedekind, pozri [Demopoulosl995 ], [Gahr 2001c]. Z kategorickosti FA2 vyplva, e je syntakticky pln (maximlna).

Vecn register
slice veda hesiel oznauj sla strnok, kde se podva zkladn vklad hesla, alebo sa heslo vyskytuje. Register neobsahuje niektor hesl z doplnkov - itate ich me njs priamo v doplnkoch napr. na zklade vznamu nzvov doplnkov.

alternatva 63-64 antecedent 65, 76 antidisjunktor 84 antinmia luhra 286 argument funkcie 165 axima 92, 182 axiomatick metda 185 axiomatick systm Fregeho 94-95 systm J.R Nicoda 94 systm Lukasiewicza 95 bza logickho systmu (primitvna) 190 deduktvne vyplvanie 47 denott vrazu (mena) 149, 151 vroku 152 designt vrazu (mena) 151 diagonalizcia 299 disjunkcia nevyluujca 64 vyluujca 64 dosah kvantifktora 175 dosadenie 192, 194, 325 dkaz 186 priamy 312 nepriamy 99, 309, 311, 313

ekvivalencia 74 existencia logick 251 predteoretick 251 sekundrna 251 extenzia 245 figra sudku 49 forma (logickho) sudku 50, 51 formula atomma 389 jazyka vrokovej logiky 91 jazyka prediktovej logiky 192 kontradiktorick 110 neutrlna 108, 110 platn v modeli 405, 407 platn v terii 407 tautologick 110 splniten 110 formuly logicky evivalentn 209 funkcia 165, 243 interpretan (smantick) 2 ,0 1 pravdivostn 165 na monch svetoch a asovch okamihoch 246 smantick (interpretan) 201 formalizcia 296 gdelizcia 297

Menn register

Apuleus, L. A., 47 Aristoteles, 39, 151, 171 Amauld, A. 131 Bolzano, B., 11, 137 Boole, G., 106, 110 Borkowski, L., 11 Cantor, G., 299 Camap, R , 11, 182 Cmorej, P., 11, 143 De Morgan, A., 105, 106 Descartes, R., 111, 131 Epimenides, 289 Eubulides, 22 Euklides, 186 Frege, G., 11,43, 108, 110, 164 Gentzen, G., 187 Gorgias, 35 Gdel, K., 295-296 Hippias, 35 Chrysippos, 11, 58 Church5A., 11, 148, 281 Jakowski, S., 187

Lebniz, G.W., 111 tukasiewicz, J., 95,101 Lull, R., 111 Matema, P., 13, 132,272 Melissos, 38, 105 Mli, J. S., 132 Nicole, P., 131 Ockham, W., 105 Pascal, B., 131 Peter Hispnsky, 45,105 Platn, 36, 131, 151 Post, E., 101 Prodikos, 35 Protagoras, 29, 35 Quiine, W.v.O., 182 Russell, B., 11, 177 Sclirder, E., 108 Sokrates, 131, 151 Tich, P., 11,270 Wittgenstein, L., 109 Whitehead, A. N. 296,419

Zoznam zkladnch logickch kontnt

konjunktor negtor alternatva (vyl. disjunktor) disjunktor znak pre identitu impliktor ekvivalentor obrten impliktor antidisjunktor znak pre Nicodovu funkciu veobecn kvantifktor existenn kvantifktor

i VV V = > < > f-

I V 3

AA

LITERATRA: Ajdukiewicz, Kazimierz 1975 Logika pragmatyczna. PWNjWarszawa Aristoteles 1961 Prvni analyliky (Organon III). Nakladatelstv SAV, Praha 1961 Druh analytiky (Organon. IV). Nakladatelstvi SAV, Praha 1978 O sofistickch dkazech (Organon VI ). SAV, Praha Arnauld, Antoine - Nicole, Pierre 1958 Logika czyli sztuka myslenia. Przeloyla i poprzedzila wstepem Sew eryna Roinahnova, PWN Barwise, Jolin (ed.) 1977 Handbook of Mathematica! Logik IV. Amsterdam - New York Oxford Bealer, George 1982 Quality and Concept. Oxford University Press, New York Benthem, van, Johan 2000 Language in Action. Categories, Lambdas and Dynamic Logic. Studies in Logic and The Foundations of Mathematics, Vol 130. North-Holland, Amsterdam - London - New York - Tokyo Boolos, George 1998 Logic, Logic, and Logic. Cambridge5Mass., Harward Univesity Press Bocheski, JozefMaria 1961 A History of FormaI Logic. U.P., Notre Dame Bolzano, Bernard 1981 Vdoslov (vbor). Academia5Praha Borkowski, Ludvik 1976 Formale Logik (Logische Systeme, Einfuhrung in die Metalogik). Akademie Verlag5Berlin Cantor, Georg 1985 Trudy po terii mnoestv. Nauka5Moskva Carnap5Rudolf 1947 Meaning and Necessity. U.P., Chicago and London5(4lhed.1964) Cmorej5Pavel 1990 Vvinpojmov. Filozofia 45, .3, 288-305 1990a Neradostn dsledky vvinovho chpania pojmov. Filozofia 45, . 5, 484-495 1992 Idelne pojmy, ich identita a podobnosti. Filozofia 47, .l, 45-53 1992a Kpovahe idelnych pojmov a k inm problmom. Filozofia 47, . 12, 747-754 2001 vod do logickej syntaxe a smantiky. IRIS, Bratislava 2001a Na pomedz logiky a filozofie. Veda5Bratislava underlk, Vendeln 1995 AnalyseDes Kausalprinzips, In: Science and Philosopfay in Shaping Modern European Culture III. Nadcia Komunikcia, Bratislava

Demopoulos, William (ed.) U. P . Du, Marie 1996 Propozinpostoje, homonymie, synonymie a ekvivalence vrazu. Orga non F, 3, . 2,101-112 2000 De re v ,v . de dicto. Organon F, 7, 4, 365 - 378. 2001 Homonymie, de dicto/de re a vznam. Organon F, 8, 3,235 - 251. Du, Marie - Matema, Pavel 2001 Propositional Attitudes Revised. In: T . Childers (ed.): The Logica Yearbook 2000, F i l o s o f i a , Prague Edwards, Paul (ed.) 1967 The Encyclopedia of Philosophy. vols. 1-8, Maemillan, New York, London Frege, Gottlob 1879 Begriffsschrift, eine der arithmetischen nachgebildete Formelsprache des reinen Denkens. Halle 1884 Die Grundlagen der Arithmetik. Eine logisch mathematische Untersuchung uber den Begriff der Zahl, W. Kbner, Breslau, XI, 119 s.; znovu vydan Darmstadt 1961; nemeck text s paralelnm anglickm prekladom J. N. Austina, Oxford 1950, slovensk preklad P . Balka Zklady aritmetiky. Veda, Bratislava, 2002 1891 Funktion und Begriff. 1892 Ober Begriffund Gegenstand. (slovensk preklad O pojme a predmete. Organon F 7 (2000), . 1 ) 1892a Ober Sinn und Bedeutung. (slov. preklad O zmysle a denotte, Filozofia 47 (1992),.6, 349-363) In: Funktion, Begriff Bedeutung. Fiinf logischen Studien, G. Patzig (Hrs.), Gttingen, 1962 1893 - 1903 Grundgesetze der Arithmetik. Begriffsschriftlich abgeleitet. Band L-II., H. Pohle, Jena, XV; nov vydanie Darmstadt 1962; 1966 1973 Schriften zur Logik. Aus dem Nachlass, Akademie Verlag, Berlin Gahr, Frantiek 1994 Logika pre kadho. IRIS, Bratislava 1996 Logick hdanky, hlavolamy a paradoxy nielen pre deti a mlde. Iris, Bratislava 1998 Problm identity v stoickejfilozofii. In: Organon F, prloha K filozofii jazyka, vedy a inm problmom. Infopress, Bratislava, 99-113 1998 Logika pre kadho. 2. doplnen vydanie, IRIS, Bratislava
1999 Dva druhy indivdu alebo na o sa vzahuj vlastn men. In: Filozofia 54,6,351-376 2000 Stoick smantika a logika z pohadu intenzionlnej logiky. Stimul, 1995 Frege's Philosophy of Mathematics. Cambridge, Mass.; Harward

Bratislava 2000a Stoick logika verzus aristotelovsk. In: Organon F 7, 4, 379 - 415 2000b O om je veta a omu vo vete rozumieme: Bolzano verzus Frege. In:

Zbornk Filozofickej fakulty Univerzity Komenskho: Logica et methodologica 6, Bolzano V l 50 - *Frege 150. Bratislava 2000c Signifikcia verzus supozcia. In: Denoteia, referencia a vznam. Filozofick stav SAV, Bratislava, 68 - 87 2001 O vetnch spojkch: logika verzus lingvistika. In: Jazykovedn asopis. Ro. 52, . 1, s. 23 - 37 2001a Negation andpresupposition. In: The Logica Yearbook 2000. Praha: Filbsofia, s. 133 - 150. 2001b Mali stoici prediktov logiku? (Mohli stoici overova sdob dkazy z aritmetiky?) In: Filosofick asopis, Ro. 49, . 3, 453 - 469 2001c Fregeho filozofia matematiky a program logicizmu. In: Gottlob Frege: Zklady aritmetiky. Veda, Bratislava, s. I -XL1I. 2002 Anafora a pojmov postoje. In: Organon F, prloha Filozofia Ludwiga Wittgensteina, Veda, Bratislava, 130 - 155. 2002a D id the Stoics have Predicative Logic? In: The Logica Yearbook 2001. Praha: Filosofia, s. 67 - 86. 2003 Oivenie logicizmu. In: Havlk, V. (Ed.): Metoda - vznam - intence (Popperovsk motivy v souasnm analytickm myslen), Filosofia, Pra ha, 165-188 2003 Logical, Scientific andReal Possibility. In: Rott, N. - Hork, V. (Eds.): PossibiIity and Reality (Metaphysies and logic), Ontos Verlag, Frank furt - London, 169-186 Gamut, L. T. F. (Benthem, J. F. A. K. - Groenendijk, J. A. G. - de Jongh, D. H. J. Stokhof, M. J. B. - Verkuyl, H. J.) 1991 Logic, Langnage and Meaning. Vol. I Introduction to Logic, Vol. 2 lntensional Logic and Logical Grammar. University Press, Chicago Grzegorczyk, Andrzej 1969 Zarys logiki matematicznej. P WN, Warszawa Gdel, Kurt 1931 Uberformal unentseheidbare Stze der Principia Mathematica und verwandter Systeme I, In: Beika, K. - Kreiser, L.: Logik Texte. Berlin, 1983 1999 Filosofick eseje. Oikmen, Praha Greniewski, Henryk 1955 Elementy logiky formlnej. PWN, Warszava Heijenoort, Jean van 1967 From Frege to Giidcl. A Source Book in Mathematical Logic, 1879 1931, Harvard UP Hiilser, Karlheinz 1987 Die Fragmente zur Dialektik der Stoiker. Band L-IV., Frommann Holzboog, Stuttgart - Bad Canstatt, Chang, C. C. - Keisler, Jerome H. 1992 Model Theory. 3r ded. (Studies in Logic and Foundations of Mathema tics, Vol. 73), North - Holland Amsterdam - New York - Oxford Tokyo. Church, Alonzo 1956 Introduction to Mathematical Logic. Vol.I, U.P. Princeton, New Jersey

Jauris, Miroslav - Zastvka, Zdenk 1992 Zklady neformlni logiky. S&M Kolaf, Petr 1999 Argumenty filosofick logiky. Filosofia, Praha Kotarbiski, Tadeusz 1990 Wyklady z dzicjw logiki. Ossolineum, Lod Lukasiewicz, Jan 1930 Philosophical Remarks on Many valued Systems o f Propositional Logic. (pvodne v nemine) 1934 On History of the Logic of Pmpositions (pvodne v poltine), In: Selected Works. PWN, Warszawa 1970 Matema, Pavel 1995 Svet pojm a logika. Filosofia, nakl. F AV R, Praha 1998 Concept and Object. Acla Philosophica Fennica. Vol. 63, Helsinki Materna, Pavel - tpn, Jan 2000 Filozofick logika: Nov cesta? Olomouc Matema, Pavel - Pala, Karel Zlatuka, Jifi 1989 Logick analza prirodzenho jazyka. Academia, Praha Mil, John Stuarl 1843 System of Logic Racionative and Inductive. London, reprint 1986 Peregrin, Jaroslav 1999 Vznam a truktra. Oikmen, Praha Platn 1990 Dialgy (- (. Tatran, Bratislava Rogers, Rbert 1971 Mathematical logic and formalized theories (A Survey of Basic Concepts and Results). North-Holland Publishing ompany - Amsterdam London Russell, Bertrand 1905 On Denoting. Mind 14, 479 - 493 Sextus Empiricus 1983 Against the Logicians I II. transl. R.G. Bury, Loeb Classical Library Sextus Empiryk 1970 Przeciw logikom. PWN Szomolnyi, Jn 1979 Zkladn logick kalkuly. Filozofick fakulta Univerzity Komenskho vandov, Blaena 2002 Cesty paradoxu. Pedagogick fakulta Masarykovy univerzity v Brn Tich, Pavel 1988 The Foundations of Frege's Logic. W. de Gruyter, Berlin - New York 1996 Existence a Buh, In: O em mluvme. Filosofia, Praha Whitehead, Alfrd North - Russell, Bertrand 1925 Principia Mathematica I. U.P., Cambridge, 2"ded. Wrigth, Crispin 1983 Freges Conccption o Numbers as Objects. Aberdeen University Press

PREHAD LOGICKCH ZKONOV A PRAVIDIEL

F iory a m o d y k a t e g o r i c k h o s y l o g i z m u :

P S N \N/ S P

P -----.M S ----- 'M P S

M ------P M S
Celaront S*0 MeP SaM SoP S*0 PaM SeM SoP M *0 MeP MaS SoP

P 7
M* S
-

s P
Darii MaP SiM SiP

Platn mody prvej figry: Barbara Barbari Celarent S*0 MaP MaP MeP SaM SaM SaM SaP SiP SeP

Ferio MeP SiM SoP

Platn mody druhej figry: S*0 PaM PeM PeM SaM SaM SeM SeP SoP SeP

PeM SiM P

PaM SoM SoP

Platn mody tretej figry: M *0 MaP MiP MaP MaS MiS MaS SiP SiP SiP

MoP MaS SoP M *0 PeM MaS SoP

MeP MiS SoP

Platn mody tvrtej figry: P*0 S*0 PaM PaM PaM MaS MeS MeS SiP SeP SoP

PiM MaS SiIr

PeM MiS SoP

P r a v id l a z k o n y v r o k o v e j i .o c i k y :

1. p > q Modus ponens (MP)

P_____ q

5. P. odstrnenia disj. (OD)

P v q p v q

25__
q
P M

23__
P

2. P. odstrnenia konj. (OK)

P A q

6. P. zavedenia, ekvivalen. (ZE) P *q

3. P. zavedenia konjunkcie (ZK)

P q_____ p q q p_____ p q

pq

q->p

7. P. odstrnenia ekvivalen. (OE)

4. P. zavedenia disjunkcie (ZD)

P_____ _P____

p<->q
p-*q

p<->q
q->p

pv q

qvp

S toick

pravidlov systm vrokovej (sdovej, propozinej) logiky: l.p >q 2. p q 3 . -.(p q) 4. p v v q 5. p v v q p -, q p p -, p

Fbegeho

axiomatick systm vrokovej logiky:

ax. tvrd. konzekventa (par. m at impl.) ax. zmeny (komutcie) antecedentov ax. kontrapozcie (transpozcie) ax. dvojitej negcie

Aximy: 1. (q (p q)) 3. (p->(q-r))-(q-(p-r)) 4. (p >q) >( >q >-ip) 5. f ip >p) 2. (p-Hq-r))-((p-q)-(p-r) ax- samodistr. implik. (Fregeho syl.)

6. (p > i ip) ax. zavedenia dvojitej negcie Pravidl: modus ponens a metapravidlo substitcie.
O d v o d e n z k o n y a p r a v id l v r o k o v e j l o g i k y :

8. p >q

pravidlo hypotetickho sylogizmu (Hyp.s.)

q->r
p -> r 9. p
-

p. Dunsa Scota (PDS)

q
10. i > p 11. p >q
p * .q

pln zkon dvojitej negcie (ZDN) pravidlo Reductio ad absurdum (RAA)

--P

12. (p > i p) > i p)

13. ((p q) > r)) 14. -i(pvq) - -iq 15. pv ip 16. *(pA ip) 17. p -> q

Claviov zkon (CZ)

((p - r) >-i q) z. o nepriamom dkaze (ZoND) p. negovania disjunkcie (ND) z. vylenia tretieho (ZVT) - tertium non datur zkon negovania sporu (ZNS) M odustollens(M T)

-> q
-'P 18. pravidlo kontrapozcie (transpozcie)
p-*q

- ,q - - , p 19. -i(pAq) <- (-npv-,q) 1( ipAq) <-> (pv iq) -i(pA-.q) <- (->pvq) 1( ipA iq) o (pvq) 20.
-i(pvq)

De Morganove zkony negovania konj. (ZNK, ZNK*) ZNK** ZNK*** (def. disj. pomocou K a N ) De Morganove zkony negovania a disj. (ZND, ZND*) ZND** ZND***(def. konj. pomocou D aN )

<- (-,- i q )
(pA-q)

-,(-,pvq)

,(pv ,q) <-> (-,pAq)

-,(-,pv-iq) (pAq)

21. (p-q) o -i(pA-iq) 22. (p q) < -> ( - 1 p v q) 23.

i(p >

z. nahrad. implikcie K a N (ZNaIKN) z. nahrad. implikcie D a N (ZNaIDiJ) z. negovania implikcie (ZNI)

q)

(p

i q)

24. -,(p<->q)<->((pA-rfq)v(qA-ip)) z. negovania ekvivalencie (NE) 25. (p a q) H (q a p) 26. (p v q) <-> (q v p) 27. (p

a

komutatvnos konjunkcie (KK) komutatvnos disj unkcic (KD)

a

(q a r)) o ((p a , q)
a

r)

asociatvnos konjunkcie (AK)

28. (p - (q - ) < -> ((P 29. (PAp) <-> p 30. (pvp) <-> p 31.
(P a

q) - r) z. exportcie - zdr. antec. (Exp.) z. idempotentnosti pre konj. (Idemp.I^) z. idempotentnosti pre disj. (Idemp.D)

(p v q))

p p q)

z. absorbcie (Abs. 1) z. absorbcie (Abs.2) z. absorbcie (Abs.3) 35. p - q detr. dilema (DDI) r >s -i q v s -i p v ,r

32. (p v (p a q)) >(p 33. (p

a

q)) o (p

> q kontr. dilema (KDI) 34. p r - s pv r qv s

36. (p a (q v r)) ( ( p A q) v (p a r)) distr. konj. voi disj. (Dist.KD) 37. (p v (q r))
o

((p v q) a (p v r)) distr. disj. voi konj. (Dist.DK) v p r e d ik to v e j lo g ik e (schma v j. PL) (nzov, skratka) (Vx)F(x) pravidlo konkretizcie F(x) F(x) (Vx)F(x) F(a) (3x)F(x) (3x)F(x) F(a) (odstr. veob. kvnt. OV) p. univer. zoveob. (zav. veob. kvnt. - ZV) p. exist. zoveobecnenia (zav. exist. kvnt. - Z3) p. partikularizcie (odst.exist.kvantif. - 03)

Z k l a d n p r a v id l o d v o d z o v a n ia

(metajazyk. formulcia) 1. (Vu)A A(u/t) 2. B A(u) (Vu)A(u) 3. 4. A(u/t)

(Bu)A(U)

(3u)A(u) A(u)

O d v o d e n p r a v id l o d v o d z o v a n ia a z k o n y v p r e d ik t o v e j l o g ik e

5. -.(Vx)F(x) < -> (3x)-iF(x) 6. -i(3x)F(x)

zkon negovania veob. kvanti. (NV)

(Vx) ->F(x) zkon negovania exist. kvantif. (N3)

Zkony nahradenia kvaritifiktorov: 7. (Vx)F(x) o -i(3x) -iF(x) veob. exist. a negciou (NaV3) 8. (3x)F(x) <-> i(Vx) -iF(x) exist. veob. a negciou (Na3V) 9. (Vx)(F(x) > G(x)) (Vx)F(x) > (Vx)G(x) 10. (Vx)(F(x) > G(x)) (3x)F(x) (3x)G(x) pravidlo rozloenia veobecnho kvantif. na zloky implikcie (RVZl) p. nahradenia veob. kvantif. exist. a jeho presunu na zloky implik. (V3Z)

11. (Vx)(F(x) < G(x)) (Vx)F(x) (Vx)G(x)

pravidlo rozloenia veobecnho kvantif. na zloky ekviv. (RVZE)

12. (Vx)(F(x )a G(x ))<->((V x)F(x)a (Vx)G(x)) z. rozloenia V na zloky konj. (RVZK) 13. (3x)(F(x) G(x)) (3x)F(x) (3x)G(x) 14. (Vx)F(x) v (Vx)G(x) (Vx)(F(x) v G(x)) p. rozloenia existennho kvantifiktora na zloky konjunkcie (R3ZK) pravidlo vylenenia veobecnho kvantifiktora pred disjunkciu (VVD)

15. (3x)(F(x) v G(x)) < ((3x)F(x) v (3x)G(x)) z. rozloenia 3 na zl. disj. (R3ZD) 16. (Vx)(p -> G(x)) < (p - (Vx)G(x)) z. presunu V na konzekvent impl. (PVCI) 17. (3x)(p > G(x)) o (p -> (3x)G(x)) z. presunu 3 na konzekvent impl. (P3CI) (Podmienkou pre 16. a 17. je, e v antecedente nevystupuje premen n x ako von) 18. (Vx)(G(x) >p) (Vx)G(x) -> p p. pres. V na antecedent impl. (PPVAI)

19. (Vx)(G(x) -> p) < ((3x)G(x) -> p) z. pres. V na antecedent impl. (ZPVAI) 20. (3x)(G(x) -> p) > ((Vx)G,(x) -> p) z. pres. 3 na antecedent impl. (ZP3AI) 21. ((3x)G(x) - p) (3x)(G(x) p) p. vylenenia 3 pred impl. (PV3I)

22. (Vx)(p v F(x)) o (p v (Vx)F(x)) z. presunu V na len disj. (PVD) 23. (3x)(p F(x))
o

(p (3x)F(x)) z. presunu 3 na len konj. (P3K)

Zkony pre formuly s viacermi kvantifktormi: 24. (Vx)(Vy)R(x,y)o (Vy)(Vx)R(x,y) z. zmeny por. veob. kvnt. (ZPVV) 25. (3x)(3y)R(x,y)o(3y)(3x)R(x,y) z. zmeny por. exist. kvnt. (ZP33) 26. (3x)(3y)R(x,y)< > i(Vx)(Vy) iR(x,y) z. nahradenia exist. kvnt. V (Na33VV) 27. (Vx)(Vy)R(x,y)o -,(3x)(3y)-,R(x,y) z. nahradenia veob. 3(NaVV33) 28. (3x)(Vy)R(x,y) (Vy) (3x)R(x,y) pravidlo zmeny poradia existennho a veobecnho kvantifiktora(PZP3V)

Zkony zmeny poradia kvantifiktorov platn iba pre jednoargumentov predikty: 29. (Vx)(3y)(F(x) G(y)) (3y)(Vx)(F(x)
o

G(y))

30. (Vx)(3y)(F(x) G(y))

(3y)(Vx)(F(x) G(y))