You are on page 1of 3

Vtipy patria k ivotu

V tejto krtkej vahe sa budem venova anekdote ako udovmu rozprvaniu a rozprvaniu prbehov a budem sa sstredi na jej praktick vznam pre ivot. vod tejto vahy bude viac teoretick a vysvetlm v om o za anekdotu povaujem a o nie, rovnako ako vymedzm, m sa budem zaobera a m nie. Hlavn as prce vak bude vesel, kee aj tma prce k tomu nabda. Budem v nej pouva rzne humorn prbehy zo ivota a na a tm nich akoby budem stanovi nzorne jedin vysvetova sprvny ich zmysel na tto a opodstatnenie. V tejto prci sa nehodlm zvzne a presne vyjadri o anekdote pohad problematiku, ale skr budem vychdza z osobnej sksenosti a o tme budem vyjadrova isto svoj subjektvny nzor bez nroku na shlas. Anekdotou rozumiem dve veci, za prv to je vtip a za druh smieny prbeh zo ivota (toto oznaenie je iba pracovn). Vtip sa od smieneho prbehu li tm, e nemus by zaloen na pravde, je vymyslen, asto v om vystupuj fiktvne alebo typizovan postavy, ako s naprklad svokra, blondna, zlat rybka a podobne. Anekdotou sa me celkom dobre oznaova aj smieny prbeh zo ivota. Ten je bu cel pravdiv alebo je aspo na skutonej udalosti zaloen a je iba prikrlen. Vystupuj v om konkrtne jednotliv postavy, ktor by mali by aspo rozprvaovi prbehu znme. Za anekdotu naopak nepovaujem iadne aforizmy, samotn smiene udalosti, slovn hraky, beletriu, komix a podobne. Anekdota sa vyznauje predovetkm rozprvanm a prbehom. Vtip by sa dal povaova za umel anekdotu a prbeh zo ivota za prirodzen anekdotu. O oboch typoch anekdoty by sa dala napsa samostatn vaha, prpadne vaha, ktor by bola zameran na porovnvanie tchto dvoch typov. Ja som sa vak z osobnch dvodov rozhodol, e budem psa len o jednom type a tm je smieny prbeh zo ivota. Prde mi zaujmavej prve tm, e je zaloen na skutonej udalosti. Obas vak spomeniem aj vtip, ke to bude potrebn pre lepie vysvetlenie.

Je zrejm, e anekdota ako prbeh zo ivota je populrnejie ako vtip. Dvod je jednoduch, tka sa kadho. Niekto nemus ma ku vtipu iaden vzah, bu mu neprdu vtipn alebo ich iba nerd pova alebo rozprva. S prbehmi je to vak in, pretoe tie stretn kadho, i u chcene alebo nechcene a existuje len mlo ud, ktor by sa s chuou nezasmiali veselej prhode, i u stretla ich samch alebo ich znmych. Ja sn ani nikoho takho, kto by ivotnmi prbehmi opovrhoval nepoznm. Preo je tomu tak? Nie je to sn preto, e anekdota je neodlitenou sasou ivota benho loveka? Ja si myslm, e to tak je. Anekdota toti preva ako udov rozprvanie, nie vaka tomu, e je zbavn, ale vaka tomu, e je takto rozprvanie pre loveka plne prirodzen. Anekdota iste nie je prirodzen tak, ako s telesn potreby, dchanie, jedenie, pitie a podobne, ale je prirodzen na vyej rovni. Nejakm zvltnym spsobom doke obohacova n ivot a rob ho lepm a znesitenejm. Preto si myslm, e anekdota m v ivote loveka nezastupiten vznam. V om vak spova toto aro anekdoty pre ivot? Tu mi prde vemi vhodn poui prirovnanie, anekdota je ako korenie. V jedle je to len mal nepostrehnuten ksok, ale na chuti sa to doke vrazne prejavi. Taktie je v jedle dleit sprvny pomer korenia k jedlu, aby mu dodalo t sprvnu chu, ako aj v ivote doke psobi blahodarne v tom sprvnom mnostve. Tak isto, ako aj korenie v jedle nevidno ale cti, ani psobenie anekdoty na loveka nie je viditen, ale aj tak podstatn. Anekdota je akmsi zvltnym korenm ivota. Chcel by som poveda, e anekdota rob svet optimistickejm, ale bojm sa, e by to bolo prli siln tvrdenie, pretoe k optimizmu vedie predovetkm ndej a viera. No aj napriek tomu poviem, e vaka anekdote je (niektor) lovek v optimista. A preo je to tak? To ukem na tomto jednoduchom prklade: Vonku pr, je jese, chladno a mldenci s dievatami sedia vo svojej obbenej krmike a popjaj pivko. A kde zaznie viac anekdot ako v krme? Zatia som na takom mieste nebol. Ku stolu si prisad nov spolonk cel zmoknut prichdzajci z rodinnej oslavy. Tak jeden
2

kamart zane anekdotu typickou uvdzacou vetou: Pamtte sa ako sme boli pred dvoma rokmi na stanovake v Raji? A ke sme ili na tru a prechdzali sme cez ten potok o tam tiekol. A Rado o mal v batohu najviac vec ke prechdzal po tom dreve cez potok ako do neho padol, ke ten tlav pes zatekal a on sa zakol. Vtedy bol ete mokrej ako teraz. A potom cel cestu omral ako vrana a vyzeral ako zmoknut kura. A Rado u si prisad k rozradostenm kamartom, tie s smevom na tvri. A o sa to prve stalo? Celkom banlna vec, niekto povedal prbeh, ktor vetci poznaj a vina ud sa ho aj zastnila. Nechcel tm poveda iadnu zvratn pravdu ani ni novho, len si spomenul na zbavn historku a podelil sa s ou. Za touto vednou zleitosou sa vak skrva aj nieo hlbokho. Jednoduch prbeh dokzal zlepi nladu celmu kolektvu. Kolektv u nevid dadiv poasie za oknom, ale tepl slnen de v prrode, kedy Rado padol do potoka. Okrem tejto vlny optimizmu postihla kolektv aj vlna sdrnosti. Okrem toho, e sa anekdoty podobaj koreniu, podobaj sa aj lepidlu. Je nebadaten, ale spja to o je oddelen. Tak aj anekdoty nie len e spjaj a udruj kolektv, ale pomhaj njs sdrnos aj samotnmu loveku vo svojom vntri. Tak aj n Rado z anekdoty si povedal, e to nebolo a tak zl, teraz ke u je potom rovnako ako nie je zl ani oslava z ktorej priiel, pretoe u je medzi kamartmi a je mu dobre. A to aj vaka anekdote, ktor si vyslil svojim prchodom. Podobnmi prkladmi by sa dalo pokraova aj alej, ale to u nebolo mojim cieom, ja som len chcel ukza, e anekdota m dleit postavenie v ivote loveka, aj ke to nie na prv pohad zrejm. Prve pre tto nezjavnos sa mi anekdota najviac podob na korenie a lepidlo. Ako som u povedal skr, nie je to iadne zvzn tvrdenie, ale skr len mj ist nzor na to ako sa veci maj a pripam aliu podnetn diskusiu alebo kritiku na tto tmu.