You are on page 1of 44

Obsah Predkladacia sprva ................................................................................................................. 2 1. Makroekonomick predpoklady rozpotu ........................................................................ 3 2.

Vchodiskov rmec rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 a 2016............................ 4 2.1. Rmec na zostavenie rozpotu verejnej sprvy............................................................... 4 2.2. ttny rozpoet v metodike ESA 95 ............................................................................... 9 2.3. Konsolidovan bilancia rozpotu verejnej sprvy......................................................... 11 2.4. Dlh verejnej sprvy ....................................................................................................... 12 3. Rozpotovanie prjmov verejnej sprvy .......................................................................... 15 3.1. Rozpotovanie daovch a odvodovch prjmov verejnej sprvy................................ 15 3.2. Akrulne dane pre nvrh rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 a 2016 ................... 20 3.3. Porovnanie aktulneho odhadu dan s rozpotom verejnej sprvy na roky 2013 a 2015 ................................................................................................... 23 3.4. Rozpotovanie inch ako daovch prjmov ttneho rozpotu ................................... 25 3.5. Daov vdavky ............................................................................................................ 31 4. Rozpotovanie vdavkov ttneho rozpotu ................................................................... 38 5. ttne finann aktva ........................................................................................................ 39 5.1. Prjmov opercie .......................................................................................................... 39 5.2. Vdavkov opercie ...................................................................................................... 41

Prlohy 1. Rozpotovanie prjmov a vdavkov ostatnch subjektov verejnej sprvy v metodike ESA 95 2. Rozpotov vzahy SR a E 3. Prehad hospodrenia podnikov ttnej sprvy 4. Informcia o podmienench zvzkoch subjektov verejnej sprvy 5. Implicitn zvzky 6. Stratgia riadenia ttneho dlhu na roky 2011 a 2014 (aktualizcia 2013)

Predkladacia sprva
Nvrh rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 a 2016 je vypracovan v intencich Programovho vyhlsenia vldy SR. Zkladnm cieom fiklnej politiky je zabezpeenie dlhodobo udratench verejnch financi, o si vyaduje pokraovanie v konsolidcii aj po roku 2013, priom konsolidcia sa uskutouje v zmysle pravidiel rozpotovej zodpovednosti vyplvajcich z domcej legislatvy a medzinrodnch aktov. Makroekonomick predpoklady s postaven na prognze, ktor bola prezentovan na 30. zasadnut Vboru pre makroekonomick prognzy v jni 2013. Poda odhadov Ministerstva financi SR slovensk ekonomika v roku 2013 dosiahne rast 0,5 % HDP. Pozitvny impulz zo strany zahraninho dopytu sa oakva na konci roka 2013 a v nasledujcom roku by mal rast HDP dosiahnu 2,2 %. Na konci prognzovanho obdobia by sa tempo rastu ekonomiky malo vrti k rovniam okolo 3 %. Makroekonomick predpoklady boli zkladom pre vypracovanie aktulnych prognz daovch prjmov verejnej sprvy na roky 2014 a 2016, ktor bola podroben hodnoteniu v rmci Vboru pre daov prognzy da 24. jna 2013. Nvrh rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 a 2016 vychdza z uvedench prognz a m stanoven cielen schodky rozpotu verejnej sprvy v roku 2014 na rovni 2,90 % HDP, v roku 2015 na rovni 2,57 % HDP a v roku 2016 na rovni 1,50 % HDP. Makroekonomick prognza zo septembra 2012, na ktorej bol zaloen platn rozpoet verejnej sprvy, a ktor bola vinou lenov Vboru charakterizovan ako realistick, sa ukzala ako optimistick. Prognza tak bola revidovan kadm alm kolom prognz smerom nadol. Hlavnm dvodom bolo vrazn zhorenie vonkajieho prostredia. Km v septembri 2012 sa oakval ven rast HDP naich obchodnch partnerov na rok 2013 na rovni 1,1 %, v sasnosti je to -0,2 %. Predpoklady vonkajieho prostredia sa preberaj od zahraninch intitcii. Podobne ako Ministerstvo financi SR aj Eurpska komisia revidovala svoje prognzy pre Slovensko smerom nadol. Slovensk republika vta iniciatvu Eurpskej komisie, ktorou prostrednctvom listu svojho viceprezidenta Olliho Rehna zo da 3. jla 2013 oznmila, e krajiny spajce urit podmienky mu upravi svoje konsolidan silie. Tmto sa potvrdzuje, e striktn dodriavanie stanovenho tempa konsolidcie, me v tomto obdob negatvne ovplyvni ekonomiku krajiny a jej hospodrsky rast. Na dosiahnutie deficitu v roku 2014 vo vke 2,9 % HDP je potrebn prija dodaton opatrenia v celkovej sume 702,8 mil. eur. Konkrtne pjde najm o zefektvnenie innosti verejnej sprvy a boj proti daovm nikom vrtane zvenia efektivity vberu dan. V nadvznosti na rozhodnutie o konkrtnych opatreniach bud upraven limity kapitol ttneho rozpotu ako aj nvrhy rozpotov ostatnch subjektov verejnej sprvy. Nvrhy limitov kapitol ttneho rozpotu a nvrhy rozpotov subjektov verejnej sprvy zohaduj aktualizciu makroekonomickej prognzy a prognzu daovch a odvodovch prjmov, ako aj aktualizciu prostriedkov E a spolufinancovania. Aj napriek skutonosti, e v slach kapitol ttneho rozpotu nie s zapracovan definitvne konsolidan opatrenia, po abstrahovan od vdavkov na obsluhu ttneho dlhu, transferu Socilnej poisovni, E prostriedkov, spolufinancovania a odvodov do E, klesaj 2

medzirone vdavky ttneho rozpotu o 271,4 mil. eur. Po prijat opatren bude toto znenie ete vraznejie. Materil nebol predmetom medzirezortnho pripomienkovho konania. Vzhadom na charakter materilu sa doloka vybranch vplyvov nevypracovva.

1. Makroekonomick predpoklady rozpotu


Poda odhadov Ministerstva financi SR slovensk ekonomika v roku 2013 dosiahne rast HDP 0,5 %. Dvodom je nepriazniv situcia v ekonomikch naich obchodnch partnerov a slab domci dopyt. Spotreba domcnost bude tlmen nepriaznivou situciou na trhu prce a pokraujcou fiklnou konsolidciou, km recesia v eurozne bude negatvne psobi na rast exportu a investci. Pozitvny impulz zo strany zahraninho dopytu sa oakva na konci roka 2013 a v nasledujcom roku by mal rast HDP dosiahnu 2,2 %. Na konci prognzovanho obdobia by sa tempo rastu ekonomiky malo vrti k rovniam okolo 3 %. Situcia na medzinrodnch finannch trhoch sa v protiklade s makroekonomickm vvojom alej zlepovala. Vrazn rast zaznamenali ceny akci. Na trhu bol o cti prebytok likvidity spsoben kvantitatvnym uvoovanm v rich americkej, japonskej a eurpskych centrlnych bnk. Vnosy dlhopisov panielska a Talianska, ktor vzhadom na svoju vekos predstavuj najvnejie rizik pre osud eurozny, pokraovali v poklese a dosiahli za posledn mesiace dlhodob minim na rovniach 4,2 % a 4,5 % (10 ron dlhopisy). Do relnej ekonomiky sa vak zlepovanie situcie na finannch trhoch prelieva len pomaly. very podnikom v eurozne klesaj, v prpade domcnost rast len minimlne. Vvoj je navye nevyrovnan. Klesajce rokov sadzby v jadre eurozny reflektuj prebytok likvidity a lep prstup miestnych bnk na kapitlov trhy. Naopak, rokov sadzby na perifrii sa zniuj len minimlne, predovetkm kvli vysokmu podielu zlyhanch verov a pretrvvajcej nedvere vo finann systm tchto krajn. Vzhadom na rchlo sa meniace podmienky na finannch trhoch a veobecne vysok zadlenos perifrnych krajn bude pokraova len pomal zlepovanie situcie v relnej ekonomike. Recesia v eurozne sa aj z tchto dvodov alej prehlbuje, ke vvoj HDP zaznamenal pokles u iesty kvartl po sebe. Vvoj v prvom tvrroku bol mierne hor ako mjov predpoklady Eurpskej komisie. Hlavnmi dvodmi zhorenia situcie s vysok verejn aj skromn dlhy, pokraujca konsolidcia a zhorovanie situcie na trhu prce. Zmiernenie konsolidcie ako aj oakvan rast svetovho obchodu by mali v alch rokoch postupne dopyt v eurozne zvyova. Rast HDP na Slovensku by mal v tomto roku dosiahnu 0,5 %. Spomalenie ekonomiky odra nepriazniv situciu v krajinch naich obchodnch partnerov. Zhorenie v externom prostred sprevdzan poklesom ziskov firiem sa podpsalo aj pod vznamn znenie investinej aktivity. Zhorovanie situcie na trhu prce viedlo domcnosti k dodatonmu obmedzovaniu spotreby. Zahranin dopyt by sa mal oivi v druhej polovici tohto roka, no oivenie domceho dopytu me by oneskoren. Napriek rastu relnej mzdy bude vina domcnost v najblich kvartloch pri spotrebe stle opatrn. Pokraujci pokles verov podnikom nenaznauje, e by malo djs k obratu v investinej aktivite s vnimkou ohlsench 3

investci v automobilovom sektore (VW a Continental) a plnovanej vstavby dianic. Pri predpokladanom stabilnom zahraninom dopyte by sa domci dopyt mal postupne zvyova. V alch rokoch by mal rast slovenskej ekonomiky dosiahnu rove nad 3 %. V porovnan s janurovmi oakvaniami bude zlepenie na trhu prce prebieha pomalie. Spomalenie ekonomickej aktivity sa vytvranie novch pracovnch miest. Najviac postihnut by mali by sektory stavebnctva a priemyslu. Nezamestnanos v roku 2013 me dosiahnu rove 14,5 %. Obrat na trhu prce by mal nasta u v roku 2014 spolu s rchlejm rastom HDP. V nasledujcich rokoch by mala miera nezamestnanosti klesa a k rovni 12,5 % v roku 2016. Relna mzda by v roku 2013 mala po dvoch rokoch prepadu rs o 0,3 %, a to aj napriek pomaliemu rastu ekonomiky a zmrazeniu miezd v ttnej sprve. V alch rokoch by sa na vyom raste miezd v skromnom sektore mal postupne oraz viac prejavova rast produktivity prce a mzda by sa mala zvyova rchlejm tempom. Po relatvne vysokej inflcii v predchdzajcich rokoch sa rast cien v roku 2013 vrazne spomal na 1,7 %. Hlavnm dvodom poklesu inflcie je vrazne pomal rast regulovanch cien, v menej miere prispievaj aj nzke hodnoty istej inflcie. Oproti minulmu roku ceny elektriny klesaj, ceny plynu vzrstli len mierne. ist inflcia alej poklesne vplyvom nevraznho domceho dopytu. V nasledujcich rokoch by sa mala inflcia stabilizova na rovniach okolo 2 %.
Prognza vybranch indiktorov ekonomiky SR (jn 2013) Skutonos P. . 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 Ukazovate HDP; v bench cench HDP; relny rast Skromn spotreba; relny rast Skromn spotreba; nominlny rast Vldna spotreba Fixn investcie Export tovarov a sluieb Import tovarov a sluieb Zamestnanos (registrovan) Priemern mesan mzda za hospodrstvo; nom. rast Priemern mesan mzda za hospodrstvo; relny rast Miera nezamestnanosti Index spotrebiteskch cien m. j. mld. eur % % % % % % % % % % % % 2011 69,1 3,2 -0,5 3,4 -4,3 14,2 12,7 10,1 1,8 2,2 -1,6 13,6 3,9 2012 71,5 2,0 -0,6 3,1 -0,6 -3,7 8,6 2,8 -0,1 2,5 -1,1 14,0 3,6 2013 72,6 0,5 -0,7 0,9 -1,9 -5,3 2,6 0,5 -0,7 2,0 0,3 14,5 1,7 Prognza 2014 75,8 2,2 0,8 2,7 -0,4 3,5 4,3 3,5 0,4 2,6 0,7 14,2 1,9 2015 79,5 2,9 2,3 4,4 -3,2 0,1 4,9 3,3 0,7 3,7 1,7 13,4 2,0 2016 83,8 3,5 2,8 4,9 0,5 0,6 5,2 4,0 0,8 4,1 2,0 12,5 2,1

Zdroj: SR, MF SR

2. Vchodiskov rmec rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 a 2016


2.1. Rmec na zostavenie rozpotu verejnej sprvy Nvrh rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 a 2016 vytvra zkladn predpoklady pre zabezpeenie konsolidcie verejnch financi v strednodobom horizonte. Konsolidcia verejnch financi je zkladnm predpokladom pre udraten rozvoj Slovenska. Pri zostavovan nvrhu rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 a 2016 je presadzovan princp,

aby konsolidcia verejnch financi o najmenej negatvne psobila na ekonomick aktivitu a hospodrsky rast Slovenska. Nvrh rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 a 2016 m stanoven cielen schodky rozpotu verejnej sprvy v roku 2014 na rovni 2,90 % HDP, v roku 2015 na rovni 2,57 % HDP a v roku 2016 na rovni 1,50 % HDP. Makroekonomick prognza zo septembra 2012, na ktorej bol zaloen platn rozpoet verejnej sprvy, a ktor bola vinou lenov Vboru charakterizovan ako realistick, sa ukzala ako optimistick. Prognza tak bola revidovan kadm alm kolom prognz smerom nadol. Hlavnm dvodom bolo vrazn zhorenie vonkajieho prostredia. Km v septembri 2012 sa oakval ven rast HDP naich obchodnch partnerov na rok 2013 na rovni 1,1 %, v sasnosti je to -0,2 %. Predpoklady vonkajieho prostredia sa preberaj od zahraninch intitcii. Podobne ako Ministerstvo financi SR aj Eurpska komisia revidovala svoje prognzy pre Slovensko smerom nadol.
Vvoj prognz na rok 2013 mj/jn 2012 MF SR - Slovensko EK - Slovensko MF SR - Ven rast obchodnch partnerov EK - eurozna Vvoj prognz na rok 2014 MF SR - Slovensko EK - Slovensko MF SR - Ven rast obchodnch partnerov EK - eurozna 3.9 1.7 3.5 3 1.4 1.4 2.9 1.8 2.2 2.8 1.4 1.4 zdroj: MF SR, EK 2.6 2.9 1.4 1 sept. /nov. 2012 2.1 2 1.1 0.1 janur 2013 1.2 0.5 mj/jn 2013 0.5 1 -0.2 -0.3

Slovensk republika vta iniciatvu Eurpskej komisie, ktorou sa po splnen uritch podmienok umouje upravi konsolidan silie s cieom zamedzi negatvnemu vplyvu na ekonomick aktivitu a hospodrsky rast. Prostrednctvom listu svojho viceprezidenta Olliho Rehna zo da 3. jla 2013 Eurpska komisia uvdza, e v preventvnej asti Paktu stability a rastu bude zvaova povolenie doasnch vnimiek zo trukturlneho deficitu v rmci strednodobho rozpotovho ciea stanovenho v odporaniach pre jednotliv krajiny, alebo strednodobho rozpotovho ciea pre lensk tty, ktor maj dosiahnu, za predpokladu, e: 1) hospodrsky rast lenskho ttu zostva negatvny alebo hlboko pod svojim potencilom; Slovensk ekonomika je dlhodobo podchladen. Poda ostatnch analz Ministerstva financi SR aj Eurpskej komisie je produkn medzera (rozdiel medzi skutonm a potencilnym hrubm domcim produktom) od krzy v roku 2009 a mala by sa postupne uzatvra a na konci prognzovanho obdobia v roku 2016. Od zaiatku krzy sa ekonomika nachdza dlhodobo pod rovou svojho potencilu.

Odhady output gapu za Slovensko 2008 Output gap MF SR metodika Output gap EK metodika 2.5 5.4 2009 -4.1 -3 2010 -1.2 -1.1 2011 -0.5 -0.6 2012 -0.5 -1.1 2013 -1.5 -2.9 2014 -1.2 -3.2 2015 -0.6 2016 0.4 -

zdroj: MF SR, EK

2) odchlka nevedie k porueniu stropu deficitu verejnch financi na rovni 3 % HDP a je dodran pravidlo verejnho dlhu; a 3) odchlka je spojen s nrodnmi vdavkami na projekty spolufinancovan z E v rmci trukturlnych fondov a kohznej politiky, Transeurpskych siet a Nstrojom na prepojenie Eurpy s pozitvnym, priamym a overitenm dlhodobm vplyvom na rozpoet. V nvrhu rozpotu verejnej sprvy, v ktorom je na rok 2014 cielen deficit na rovni 2,90 % HDP, s u zapracovan vdavky spajce podmienku uveden pod bodom 3 v celkovej vke 480 mil. eur. Nvrh rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 a 2016 vychdza z nvrhu vchodsk rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 a 2016 a je zostaven na zklade jnovej prognzy makroekonomickho vvoja a prognzy daovch a odvodovch prjmov. Zrove bola zapracovan aktualizcia prostriedkov E a spolufinancovania. Pri tvorbe nvrhu rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 a 2016 je potrebn zohadni aktulny predpoklad vvoja rozpotu verejnej sprvy v roku 2013. Na zklade dostupnch informci o pozitvach a rizikch vvoja rozpotu verejnej sprvy v roku 2013 by deficit rozpotu verejnej sprvy mohol dosiahnu rove 3,04 % HDP. V rmci vvoja verejnch financi v roku 2013 predstavuje najvie negatvum vpadok daovch a odvodovch prjmov verejnej sprvy vo vke 651,2 mil. eur. Vyie uveden negatvum je kompenzovan najm neerpanm rezervy na otvorenie II. piliera vo vke 229,1 mil. eur, ako aj pozitvnym vplyvom z predaja ndzovch zsob ropy a ropnch produktov vo vke 380 mil. eur (nov koncepcia sprvy ndzovch zsob ropy a ropnch produktov). Napriek tomu, e tt si pln svoje ciele, stle existuje riziko v hospodren zemnej samosprvy. Aktulny monitoring plnenia Memoranda o spoluprci uzavretho medzi vldou SR, Zdruenm miest a obc Slovenska a Zdruenm samosprvnych krajov SK8 indikuje negatvny vvoj v hospodren zemnej samosprvy, m me djs k zveniu deficitu rozpotu verejnej sprvy o 0,2 % HDP. Ak by zemn samosprva nezmenila do konca roka svoje avizovan hospodrenie, v zmysle podpsanho Memoranda, hroz Slovenskej republike nesplnenie medzinrodnch zvzkov vyplvajcich z Rozhodnutia Rady ECOFIN z 2. decembra 2009, ktor v slade s l. 126 (6) Zmluvy o fungovan Eurpskej nie zaradila Slovensk republiku do procedry nadmernho deficitu. Sasne s l. 126 (7) Zmluvy o fungovan Eurpskej nie boli zo strany Rady E schvlen odporania pre Slovensko, medzi ktormi je aj zvzok udratenm spsobom zni deficit verejnch financi v roku 2013 pod rove 3 % HDP. V prpade, e negatvny vvoj v hospodren samosprvy bude naalej pretrvva, vlda SR bude musie prija dodaton opatrenia na splnenie zvzku Slovenskej republiky.

Nasledujca tabuka poskytuje prehad o zkladnch parametroch fiklneho rmca na roky 2014 a 2016, a to o konkrtnych vkach schodku ttneho rozpotu v metodike ESA 95 v jednotlivch rokoch zostavovanho rozpotu a predpokladanom vvoji hospodrenia ostatnch subjektov verejnej sprvy.
m. j. Cielen podiel schodku RVS na HDP Cielen schodok RVS Potreba dodatonch konsolid. opatren Schodok rozpotu VS na HDP Schodok rozpotu VS spolu Ostatn subjekty rozpotu VS ttny rozpoet HDP v b. c. % mil. eur mil. eur % mil. eur mil. eur mil. eur mil. eur -5,06 -3 497,7 108,9 -3 606,6 69 108,3 -4,35 -3 106,9 594,5 -3 701,4 71 463,0 -2,94 -2 186,5 562,0 -2 748,5 74 371,8 2011 S 2012 S 2013 R 2013 OS -2,94 -2 135,4 71,2 -3,04 -2 206,6 -4,6 -2 202,0 72 632,2 2014 N -2,90 -2 198,8 702,8 -3,83 -2 901,6 360,1 -3 261,7 75 820,2 2015 N -2,57 -2 043,1 1 099,1 -3,95 -3 142,2 582,7 -3 724,9 79 496,3 2016 N -1,50 -1 257,4 1 506,3 -3,30 -2 763,7 509,1 -3 272,8 83 828,5

Konsolidan opatrenia potrebn na dosiahnutie cielench schodkov rozpotu verejnej sprvy bud realizovan v oblastiach, ktorm vlda v sasnosti venuje mimoriadnu pozornos, priom tieto opatrenia nie s zahrnut v nvrhu rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 a 2016. V sasnosti ide najm o opatrenia uveden v nasledovnej tabuke.
(v tis. eur) Zefektvnenie innost verejnej sprvy Boj proti daovm nikom a zvenie efektivity vberu dan Zmrazenie rastu platov stavnch initeov Odpredaj nepotrebnho majetku 2014 N 414 637 150 000 8 240 20 000 2015 N 330 229 150 000 13 357 20 000 2016 N 334 798 150 000 19 833 20 000

Cieom reformy verejnej sprvy je zefektvnenie vkonu verejnej sprvy a s tm spojen zvenie hospodrnosti. Pjde predovetkm o modernizciu a elektronizciu procesov, ako aj konsolidciu portflia poskytovanch sluieb a zabezpeovanch funkci. Skvalitnenie sluieb prinesie pridan hodnotu pre obanov a podnikateov, priom racionalizcia organizanho zabezpeenia verejnch funkci prinesie finann spory s priamym vplyvom na ttny rozpoet. V oblasti boja proti daovm nikom a zvenia efektivity vberu dan s navrhovan opatrenia v priamych daniach zameran najm voi tzv. daovnkom nezmluvnch ttov, priom pre vymedzen transakcie uskutoovan s takmito daovnkmi, napr. za poskytovanie sluieb, sa navrhuje zavies s innosou od 1. janura 2014 zven sadzba zrkovej dane vo vke 35 %. Vo vzbe na zkon o pouvan registranej pokladnice sa m navrhovanmi opatreniami zabezpei, aby podnikatesk subjekty neobchdzali povinnosti svisiace s pouvanm elektronickch registranch pokladnc a nedochdzalo ku krteniu prijatch trieb. V oblasti dane z pridanej hodnoty sa navrhuje zavies predkladanie tzv. kontrolnho vkazu, ktor bude zoznamom dajov o vymedzench transakcich platitea dane umoujcim finannej sprve prostrednctvom automatizovanho systmu krovej kontroly tchto dajov skontrolova da na vstupe u dodvatea s daou na vstupe odberatea. Hlavnm cieom novely zkona o spotrebnej dani z minerlneho oleja je v tomto smere rozdelenie minerlnych olejov, na ktor nie je ustanoven sadzba dane, a ktor podliehaj kontrole a postupu pri preprave, na skupinu vysokorizikovch minerlnych olejov a na skupinu menej rizikovch, a to v zvislosti od vekosti prepravnch obalov, v ktorch sa tieto minerlne oleje prepravuj. Zrove boli prijat aj zmeny s cieom eliminova prepravy minerlneho oleja zo susednch ttov, pri ktorch dochdza k ich prebaovaniu. Odhad uveden v tabuke na rovni 150 mil. eur je z pohadu Ministerstva financi SR konzervatvny. 7

Za elom dosiahnutia cieov fiklnej konsolidcie sa navrhuje ako jedno z opatren na roky 2014 a 2016 nezvyova platy stavnch initeov, sudcov, prokurtorov a ttnych zamestnancov vo verejnch funkcich a ich platy ponecha na rovni roku 2013. Z dvodu prebytonosti nehnutenho majetku vo vlastnctve ttu v sprve sprvcov kapitol ttneho rozpotu a ich podriadench organizci sa ako jedno z konsolidanch opatren navrhuje jeho odpredaj. Bilann zostatky ostatnch subjektov verejnej sprvy
(v mil. eur) Ostatn subjekty rozpotu VS spolu Obce Vyie zemn celky Socilna poisova Verejn zdravotn poistenie Nrodn jadrov fond Fond nrodnho majetku SR Environmentlny fond ttny fond rozvoja bvania rad pre dohad nad ZS Slovensk pozemkov fond Slovensk konsolidan, a. s. Verejn vysok koly Rozhlas a televzia Slovenska RTVS, s.r.o. * TASR rad pre dohad nad vkonom auditu Audiovizulny fond Prspevkov organizcie spolu 2011 S 108,9 -69,1 4,1 173,5 107,0 99,9 -287,7 6,3 84,4 2,0 10,2 -5,8 -1,2 24,1 0,2 -0,2 0,0 0,9 -39,7 2012 S 594,5 82,3 1,4 91,4 153,6 144,2 -23,2 12,6 78,5 1,1 13,7 -9,8 26,1 -0,7 0,2 0,2 -0,1 -0,3 23,3 2013 R 562,0 136,2 12,9 40,0 16,3 155,7 -17,1 120,5 93,4 0,1 5,6 0,6 0,2 1,2 -0,1 0,0 -0,1 0,0 -3,4 2013 OS -4,6 128,3 12,1 -14,0 49,1 139,5 -442,7 26,7 92,3 0,1 6,0 -6,8 22,0 -13,5 -0,1 -0,3 0,0 0,1 -3,4 2014 N 360,1 29,7 21,4 44,1 27,1 128,2 -15,8 36,6 81,6 0,2 5,0 2,8 0,0 1,0 0,4 0,0 0,1 -2,3 2015 N 582,7 253,9 24,8 25,1 10,0 150,0 -6,6 36,6 82,0 0,6 4,3 1,8 0,0 1,0 0,4 0,0 0,0 -1,2 2016 N 509,1 146,9 33,3 29,1 10,9 170,2 -4,7 36,6 82,4 0,8 5,2 0,2 0,0 0,9 0,4 0,0 0,0 -3,1

* V slade so zkonom . 340/2012 Z. z. o hrade za sluby verejnosti poskytovan Rozhlasom a televziou Slovenska bola k 31.1.2013 zruen obchodn spolonos RTVS, s.r.o.

V roku 2014 sa predpoklad prebytkov hospodrenie ostatnch subjektov verejnej sprvy vo vke 360,1 mil. eur. Na tomto vvoji sa na jednej strane podiea prebytkov hospodrenie niektorch subjektov verejnej sprvy, a to hlavne prebytok hospodrenia Nrodnho jadrovho fondu vo vke 128,2 mil. eur, ttneho fondu rozvoja bvania na rovni 81,6 mil. eur, Socilnej poisovne vo vke 44,1 mil. eur, Environmentlneho fondu vo vke 36,6 mil. eur, obc vo vke 29,7 mil. eur, verejnho zdravotnho poistenia vo vke 27,1 mil. eur, vych zemnch celkov vo vke 21,4 mil. eur, Slovenskho pozemkovho fondu vo vke 5 mil. eur a Slovenskej konsolidanej, a. s. vo vke 2,8 mil. eur. Na druhej strane je to schodkov hospodrenie Fondu nrodnho majetku SR na rovni 15,8 mil. eur. Ostatn nespomenut subjekty verejnej sprvy maj vo vine neutrlny vplyv na celkov hospodrenie ostatnch subjektov verejnej sprvy. Hospodrenie ostatnch subjektov verejnej sprvy zobrazuje tabuka a detaily s uveden v prlohe . 1 tohto materilu. Schodok ttneho rozpotu poda metodiky ESA 95 je pretransformovan pomocou modifikujcich faktorov na hotovostn saldo. Takto zskan schodok ttneho rozpotu na hotovostnom princpe spolu s prognzovanmi hotovostnmi prjmami ttneho rozpotu vytvraj priestor pre realizciu vdavkov ttneho rozpotu.

Rmec ttneho rozpotu


m. j. Schodok ttneho rozpotu v metodike ESA 95 Modifikujce faktory Schodok ttneho rozpotu na hotovostnom princpe Prjmy ttneho rozpotu na hotovostnom princpe Vdavky ttneho rozpotu na hotovostnom princpe mil. eur mil. eur mil. eur mil. eur mil. eur 2011 S -3 606,6 -330,9 -3 275,7 12 002,3 15 278,0 2012 S -3 701,4 109,3 -3 810,7 11 830,0 15 640,7 2013 R -2 748,5 336,8 -3 085,3 13 916,2 17 001,5 2013 OS -2 202,0 599,1 -2 801,1 12 897,8 15 698,9 2014 N -3 261,7 391,3 -3 653,0 13 222,7 16 875,7 2015 N -3 724,9 192,6 -3 917,5 12 757,0 16 674,5 2016 N -3 272,8 556,2 -3 829,0 11 911,4 15 740,4

Celkov pozitvnu hodnotu modifikujcich faktorov ttneho rozpotu v roku 2014 tvor predovetkm pozitvny vplyv salda rozpotovch operci ttnych finannch aktv bez finannch operci, a to vo vke 300,4 mil. eur. Podrobn identifikciu modifikujcich faktorov ttneho rozpotu obsahuje nasledujca as. 2.2. ttny rozpoet v metodike ESA 95 Na schodok ttneho rozpotu na hotovostnom princpe maj vplyv modifikujce faktory, ktor predstavuj najm rozdiel medzi rozpotovanm na hotovostnom a na akrulnom princpe (metodika ESA 95). Modifikujce faktory tvoria hlavne saldo rozpotovch operci ttnych finannch aktv bez finannch operci a zahrnutie poloiek asovho rozlenia daovch prjmov a rokov svisiacich s obsluhou ttneho dlhu.
(v tis. eur) Modifikujce faktory, z toho: 1. Saldo rozpotovch operci FA bez FO 2. Vplyv as. rozlenia platench rokov 3. asov rozlenie daovch prjmov 4. Akrulna alikvtna as hrady DPH v rmci PPP R1 5. Odvod do rozpotu E za rok 2013 6. Odvod do rozpotu E za rok 2012 7. Prevzatie zvzkov zdravotnckych zariaden 8. Medziron zmena stavu pohadvok E 9. Zmena stavu zvzkov ttu voi elezn. spolon. 10. Medziron zmena stavu mimorozpotovch tov 11. Ostatn pravy 2011 S -330 934 -30 552 -107 776 28 282 161 588 0 0 -100 338 60 035 -424 557 18 309 64 075 2012 S 109 256 256 433 101 661 -3 935 -5 788 0 -19 554 -130 000 -113 094 238 058 -74 838 -139 687 2013 R 336 813 352 840 -99 842 83 815 0 0 0 0 0 0 0 0 2013 OS 599 113 796 535 -113 762 111 421 -5 788 -21 500 19 554 -100 000 -87 347 0 0 0 2014 N 391 275 300 425 15 969 59 169 -5 788 21 500 0 0 0 0 0 0 2015 N 192 631 143 453 11 743 43 223 -5 788 0 0 0 0 0 0 0 2016 N 556 207 122 608 -22 870 462 257 -5 788 0 0 0 0 0 0 0

2.2.1. Saldo rozpotovch operci ttnych finannch aktv bez finannch operci je uveden v asti 5. ttne finann aktva. 2.2.2. Poloky asovho rozlenia ttneho rozpotu obsahuj vplyv asovho rozlenia platench rokov (rozdiel medzi objemom hotovostnch a akrulnych rokov) svisiacich so ttnym dlhom. Oakvan vvoj platench rokov zobrazuje nasledovn tabuka.

Platen roky (v tis. eur) Prostriedky zskan z fin. oper. ARDAL Hotovostn princp ttny rozpoet - Transfer na MR ttny rozpoet - Manipulan poplatky SPOLU Prostriedky zskan z fin. oper. ARDAL Akrulny princp ttny rozpoet - Transfer na MR ttny rozpoet - Manipulan poplatky SPOLU Rozdiel

2011 S 0 1 006 647 1 006 647 0 1 114 423 1 114 423 -107 776

2012 S 0 1 248 537 1 248 537 0 1 146 876 1 146 876 101 661

2013 R 8 460 1 326 011 355 1 334 826 8 460 1 425 853 355 1 434 668 -99 842

2013 OS 8 461 1 263 141 355 1 271 957 8 461 1 376 903 355 1 385 719 -113 762

2014 N 5 916 1 426 688 355 1 432 959 5 916 1 410 719 355 1 416 990 15 969

2015 N 16 026 1 482 233 355 1 498 614 16 026 1 470 490 355 1 486 871 11 743

2016 N 53 654 1 580 939 355 1 634 948 53 654 1 603 809 355 1 657 818 -22 870

Pozn.: V roku 2012 sa v zmysle zkona . 291/2002 Z. z. o ttnej pokladnici a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov pre efektvne fungovanie obsluhy ttneho dlhu zriadil samostatn mimorozpotov et (tzv. saldo et ttneho dlhu). Uveden mimorozpotov et sli pre prjmov aj vdavkov transakcie vykonvan ARDALom v mene MF SR. Stav mimorozpotovho tu sa ku koncu mesiaca vyrovnva transfero m z vdavkovho tu ttneho dlhu tak, aby koncom roka vykazoval nulov zostatok.

2.2.3. asov rozlenie daovch prjmov ttneho rozpotu (as 3.2. Akrulne dane pre nvrh rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 a 2016) je alm faktorom, ktor ovplyvuje schodok ttneho rozpotu. Ide o rozdiel hotovostnch a akrulnych dan, ako aj vdavkov urench na verejnoprospen el (2 %).
Daov prjmy ttneho rozpotu (v tis. eur) Akrulny princp Hotovostn princp Vdavky na verejnoprospen el Rozdiel 2011 S 8 770 351 8 700 099 41 970 28 282 2012 S 8 503 044 8 462 284 44 695 -3 935 2013 R 9 042 229 8 912 036 46 378 83 815 2013 OS 8 518 682 8 361 800 45 461 111 421 2014 N 8 657 827 8 549 030 49 628 59 169 2015 N 8 736 993 8 649 725 44 045 43 223 2016 N 9 147 666 8 638 353 47 056 462 257

Poznmka: Z hadiska konzistentnosti materilu s daje na akrulnom aj hotovostnom princpe uveden vrtane sankci.

2.2.4. V roku 2011 bol schodok rozpotu verejnej sprvy jednorazovo pozitvne ovplyvnen imputciou pohadvky voi spolonosti Granvia v dsledku zaplatenia DPH spojenou s PPP projektom rchlostnej cesty R1 vo vke 173 639 tis. eur, priom nasledujcich 30 rokov bude pomern as z tejto hodnoty zniova stav poskytnutch preddavkov svisiacich s projektom. Alikvotn ron iastka predstavuje 5 788 tis. eur. 2.2.5. Zaiatkom roku 2014 djde k hotovostnmu vysporiadaniu zvzku v rmci odvodu Slovenskej republiky do rozpotu E za rok 2013. Uveden opercia nebude ma dopad na schodok rozpotu verejnej sprvy v roku 2014. Schodok ttneho rozpotu na hotovostnom princpe upraven o modifikujce faktory predstavuje schodok ttneho rozpotu v metodike ESA 95 a v rokoch 2014 a 2016 sa predpoklad nasledovne.
(v tis. eur) Schodok R na hotovostnom princpe Modifikujce faktory Schodok R (ESA 95) 2011 S -3 275 716 -330 934 -3 606 650 2012 S -3 810 675 109 256 -3 701 419 2013 R -3 085 308 336 813 -2 748 495 2013 OS -2 801 065 599 113 -2 201 952 2014 N -3 652 991 391 275 -3 261 716 2015 N -3 917 509 192 631 -3 724 878 2016 N -3 829 009 556 207 -3 272 802

10

2.3. Konsolidovan bilancia rozpotu verejnej sprvy


(v metodike ESA 95 na konsolidovanej bze) Prjmy verejnej sprvy Prjmy verejnej sprvy Vdavky verejnej sprvy Vdavky verejnej sprvy Schodok verejnej sprvy Schodok verejnej sprvy m. j. mil. eur % mil. eur % mil. eur % 2011 S 22 992,9 33,2 26 490,6 38,3 -3 497,7 -5,1 2012 S 23 650,7 33,1 26 757,6 37,4 -3 106,9 -4,3 2013 R 25 435,7 34,2 27 622,2 37,1 -2 186,5 -2,9 2013 OS 24 520,4 33,8 26 726,9 36,8 -2 206,5 -3,0 2014 N 24 659,9 32,5 27 561,5 36,3 -2 901,6 -3,8 2015 N 24 832,9 31,2 27 975,1 35,2 -3 142,2 -4,0 2016 N 25 889,9 30,9 28 653,6 34,2 -2 763,7 -3,3

Verejn prjmy poklesn v roku 2014 v porovnan so schvlenm rozpotom na rok 2013 o 1,7 p. b. HDP. Tto skutonos je iastone kompenzovan poklesom vdavkov o 0,8 p. b. Tieto sla s ete iastone skreslen erpanm eurofondov, ktor navyuj rove verejnch prjmov aj vdavkov (poda metodiky ESA 95 s eurofondy, ktor vyuij verejn subjekty sasou verejnch prjmov aj vdavkov). Ak by sme od eurofondov abstrahovali, prjmy verejnch financi dosiahnu v roku 2014 rove 30,9 % HDP a oproti schvlenmu rozpotu na rok 2013 klesn o 1,3 % HDP. Vdavky verejnch financi bez E fondov v roku 2014 dosiahnu 34,8 % HDP. V porovnan so schvlenm rozpotom na rok 2013 klesaj o 0,4 %. Po prijat konsolidanch opatren tento podiel ete poklesne.

11

Konsolidovan prjmy a vdavky sektora verejnej sprvy Nasledujca tabuka prezentuje ESA klasifikciu prjmov a vdavkov sektora verejnej sprvy.
(v mil. eur) Prjmy spolu - v % HDP Dane z vroby a dovozov Ben dane z prjmu, majetku Kapitlov dane Socilne prspevky Prjmy z majetku In Daov zaaenie Vdavky spolu - v % HDP Kompenzcie zamestnancov Medzispotreba Socilne platby z toho dvky v nezamestnanosti rokov vdavky Dotcie Tvorba hrubho fixnho kapitlu Kapitlov transfery In ist piky poskytnut / prijat - v % HDP HDP
D.1P P.2 D.62P+D.631P D.2R D.5R D.91R D.61R D.4R P11+P12 +P131+D.39R+D.7R+D.9R D.2+D.5+D.61+D.91D.995 TE

ESA kdy
TR

2011 S 22 992,9 33,2 7 269,2 3 755,2 0,0 8 634,7 648,0 2 685,7 19 659,1 26 490,6 38,3 4 913,8 3 111,4 12 756,7 163,3

2012 S 23 650,7 33,1 7 057,4 3 973,3 0,0 9 065,1 834,6 2 720,3 20 095,8 26 757,6 37,4 5 013,5 3 087,6 13 291,1 175,8 1 322,1 993,5 1 364,9 583,2 1 101,5 -3 106,9 -4,3 71 463,0

2013 R 25 435,7 34,2 7 345,7 4 447,3 0,0 10 008,5 638,9 2 995,2 21 801,5 27 622,2 37,1 4 708,8 3 183,2 13 607,4 171,9 1 416,2 906,0 1 299,4 567,4 1 933,8 -2 186,5 -2,9 74 371,8

2013 OS 24 520,4 33,8 7 150,3 4 183,0 0,0 9 843,9 662,9 2 680,4 21 177,1 26 726,9 36,8 4 823,6 2 749,5 13 523,7 185,7 1 362,1 885,9 1 351,4 448,7 1 581,9 -2 206,5 -3,0 72 632,2

2014 R 24 659,9 32,5 7 050,3 4 313,5 0,0 9 794,4 603,7 2 897,9 21 158,3 27 561,5 36,3 4 877,8 3 236,8 13 742,5 186,0 1 381,2 969,1 1 034,0 543,7 1 776,5 -2 901,6 -3,8 75 820,2

2015 N 24 832,9 31,2 6 926,6 4 571,7 0,0 10 176,1 585,0 2 573,5 21 674,4 27 975,1 35,2 4 894,9 3 738,3 14 235,0 186,1 1 433,1 928,6 665,3 449,8 1 630,2 -3 142,2 -4,0 79 496,3

2016 N 25 889,9 30,9 7 164,2 4 877,9 0,0 10 621,7 573,8 2 652,4 22 663,8 28 653,6 34,2 4 933,7 4 326,3 14 730,8 186,8 1 572,4 955,2 523,7 111,5 1 500,0 -2 763,7 -3,3 83 828,5

D.41P D.3P P.51 D.9P D.2P+(D.4D.41)+D.5P+D.7+P.52+P.5 3+K.2+D.8 B.9

1 084,4 862,8 1 586,5 916,7 1 258,3 -3 497,7 -5,1 69 108,3

2.4. Dlh verejnej sprvy Hrub dlh verejnej sprvy1 dosiahol na konci roku 2012 rove 52,1 % HDP. Za predpokladu naplnenia rozpotovch cieov do roku 2016 sa tempo nrastu dlhu postupne spomal, priom v roku 2014 dosiahne maximlnu rove v prognzovanom obdob vo vke 56,9 % HDP. V nasledujcich dvoch rokoch sa oakva stabilizcia na rovni 56,5 % HDP. Takto vvoj dlhu by znamenal postupn prekroenie niektorch hranc definovanch zkonom o rozpotovej zodpovednosti, s ktormi s spojen sankcie (box . 1).

Vetky uvdzan hodnoty s potan v metodike, ktor sa pouva pri posudzovan plnenia maastrichtskho kritria pre vku hrubho dlhu verejnej sprvy tzv. maastrichtsk hrub dlh verejnej sprvy.

12

Hrub dlh verejnej sprvy (% HDP, stav k 31.12.) 2011 S Hrub dlh verejnej sprvy - ttny dlh (bez vplyvu medzinr. zvzkov) - podiel SR na dlhu EFSF - vklad do ESM - dlh ostatnch zloiek verejnej sprvy 43,3 41,4 0,2 0,0 1,7 2012 S 52,1 48,2 2,1 0,4 1,5 2013 OS 54,7 50,0 2,7 0,7 1,3 2014 N 56,9 52,1 2,7 0,9 1,3 2015 N 56,5 52,0 2,6 0,8 1,2 2016 N 56,5 52,2 2,4 0,8 1,1

K nrastu hrubho dlhu verejnej sprvy bude najvraznejie prispieva hotovostn schodok ttneho rozpotu. V prognzovanom obdob kles vka hotovostnho schodku, napriek tomu predstavuje hlavn faktor nrastu dlhu. Druhm faktorom s vplyvom na prognzu hrubho dlhu verejnej sprvy je systm ttnej pokladnice. Vvoj prostriedkov ttnej pokladnice vyuitch pre financovanie potrieb ttu v roku 2012 bol ovplyvnen zvenm vonch zdrojov systmu 2. V roku 2013 sa predpoklad pouitie asti tchto naakumulovanch prostriedkov na spomalenie nrastu dlhu. Vvoj prostriedkov ttnej pokladnice v rokoch 2013 a 2015 bude ovplyvnen aj mimoriadnymi prjmami. V roku 2013 sa oakvaj prjmy zo superdividendy3 vo vke 400 mil. eur a v roku 2015 prjmy z predaja aktv ttu vo vke 1 mld. eur. Tretm faktorom s medzinrodn zvzky SR voi Eurpskemu nstroju finannej stability (EFSF) a Eurpskemu mechanizmu pre stabilitu (ESM). Zvzky EFSF vznikaj v svislosti s poskytnutm finannej pomoci rsku, Portugalsku a Grcku. EFSF sce u nebude vstupova do novch finannch programov, ale bude pokraova v spravovan pomoci poskytnutej tmto krajinm do jej plnho splatenia. A do tejto doby bud zvzky EFSF priamo ovplyvova vku dlhu poda podielu Slovenska na dlhu EFSF. Na vku hrubho dlhu maj vplyv aj vklady Slovenska do ESM. Na zklade rozhodnutia Eurostatu4 nie s zvzky ESM, na rozdiel od EFSF, priamo presmerovan do dlhu verejnej sprvy lenskch ttov. Samotn vklady Slovenska do ESM s vak faktorom, ktor zvyuje dlh. Vklady toti zniuj disponibiln prostriedky ttnej pokladnice vyuiten pre financovanie potrieb ttu, m prispievaj k nrastu hrubho dlhu. tvrtm faktorom s vplyvom na hrub dlh je hospodrenie ostatnch subjektov VS (najm obc a VC). Samosprvy ovplyvuj vku dlhu najm prostrednctvom prijatch bankovch verov. Naopak, spltky istn bankovch verov a piiek dlh zniuj. Predpoklad sa, e hospodrenie samosprv bude najm v roku 2013, ale aj v rokoch 2015 a 2016, vku dlhu zniova. Piatym faktorom je vplyv diskontu pri emisich a spltkach dlhovch nstrojov. Diskont pri emisii ttnych dlhopisov a ttnych pokladninch poukok zvyuje dlh, kee
Relatvne priazniv podmienky na finannch trhoch spojen s poklesom rokovch sadzieb boli vyuit na vytvorenie hotovostn ej rezervy, ktor sa uklad v komernch bankch a NBS. Prjmy zo superdividend svisia s distribciou majetku danej spolonosti (naprklad ide o prjmy z precenenia majetku spolonosti, rozpustenia rezervnch fondov). Na rozdiel od dividend, ktor sa vyplcaj z podnikateskej innosti, nepredstavuj prjem ve rejnej sprvy poda ESA 95. 4 Eurostat vo svojom stanovisku (2013-117666) z 30. janura 2013 potvrdil, e ESM spa kritria intitucionlnej finannej jednotky a tm pdom me samostatne zaklada zmluvn vzahy. Na zklade tohto rozhodnutia nebud zvzky ESM pripsan lenskm ttom, ale priamo ESM.
2 3

13

v okamihu emisie dlhopisov narast zvzky ttu o menovit hodnotu dlhopisov. tt vak zskava v hotovosti niiu sumu (znen prve o diskont). Opan situcia nastva v ase splatnosti cennho papiera. Vka platenho diskontu tvor sas hotovostnch vdavkov ttneho rozpotu, avak tto suma neprispieva k nrastu dlhu. Spsob vpotu predpoklad, e ak hotovostn deficit ttneho rozpotu v plnej vke zvyuje ttny dlh, potom diskont pri splaten ttnych dlhopisov m pozitvny vplyv na dlh. Dvodom je skutonos, e k nrastu dlhu dochdza u pri emisii dlhopisov, a to v menovitej hodnote dlhopisu a nie pri ich splaten. ist vplyv tchto dvoch protichodnch efektov bude vraznej v roku 2015, kedy prispeje k nrastu dlhu. Naopak, v roku 2016 bud celkovo prispieva k poklesu dlhu. Prognza dlhu uvauje aj s vplyvom kurzovch rozdielov z asti dlhu denominovanho v zahraninej mene, ktor nie je zabezpeen voi kurzovm zmenm. Vraznej vplyv mono oakva v roku 2013, nakoko sa predpoklad oslabenie japonskho jenu voi euru.
Vplyv na zmenu hrubho dlhu verejnej sprvy (v mil. eur) 2012 S A. Hrub dlh verejnej sprvy (k 1.1.) B. Celkov medziron zmena hrubho dlhu VS - deficit R na hotovostnom princpe - prostriedky P vyuit pre financovanie potrieb ttu - podiel SR na dlhu EFSF - vklady Slovenska do ESM - emisn diskont - splatenie dlhopisov (diskont) - saldo prijatch a splatench verov (obce a VC) - kurzov rozdiely - prevzat zvzky nemocnc - ostatn C. Hrub dlh verejnej sprvy (k 31.12.) 29 911 7 333 3 811 2 051 1 321 264 151 -311 -62 -8 130 -14 37 245 2013 OS 37 245 2 458 3 085 -1 211 443 264 62 -69 -107 -10 0 0 39 702 2014 N 39 702 3 457 3 040 164 91 132 111 -118 38 0 0 0 43 159 2015 N 43 159 1 782 2 925 -1 106 0 0 100 -79 -55 -3 0 0 44 941 2016 N 44 941 2 397 2 433 54 0 0 30 -67 -50 -4 1 0 47 337

Pozn.: Plusov poloky zvyuj dlh verejnej sprvy k 31.12. prslunho roku, mnusov poloky dlh zniuj.

14

BOX 1 Uplatnenie ustanoven zkona o rozpotovej zodpovednosti pri aktulnej prognze dlhu Prognza dlhu na roky 2013 a 2016 predpoklad prekroenie alch hranc stavnho zkona spojench so sankciami. Na konci roku 2013 by mal dlh dosiahnu rove 54,7 % HDP, o znamen prekroenie 53% hranice dlhu. Po zverejnen tejto hodnoty pravdepodobne v aprli roku 2014 by vlda mala predloi na rokovanie nrodnej rady nvrh opatren, ktormi navrhuje zabezpei znenie dlhu a sasne sa znia platy lenov vldy na rove v predchdzajcom roku. Hranica 55 % HDP by mala by prekroen na konci roku 2014, kedy sa odhaduje dlh vo vke 56,9 % HDP, o by bolo zverejnen pravdepodobne v aprli roku 2015. Znamen to, e okrem predchdzajceho postupu (prekroenie hranice 53 %) ministerstvo financi od mesiaca nasledujceho po zverejnen vky dlhu viae 3 % z celkovch vdavkov ttneho rozpotu znench o vdavky na obsluhu ttneho dlhu, prostriedky E a spolufinancovanie, odvody do rozpotu E, transfery Socilnej poisovni a vdavky na likvidciu kd spsobench ivelnmi pohromami. Vlda zrove nesmie predloi nrodnej rade nvrh rozpotu na rok 2016, ktor obsahuje medziron nominlny rast vdavkov verejnej sprvy (okrem vdavkov na sprvu ttneho dlhu, prostriedkov E a spolufinancovania, odvodov do rozpotu E a vdavkov na likvidciu kd spsobench ivelnmi pohromami) a samosprvy s povinn schvli vdavky rozpotu maximlne vo vke vdavkov rozpotu predchdzajceho roka (okrem prostriedkov E a spolufinancovania a vdavkov na likvidciu kd spsobench ivelnmi pohromami). Sasne nemono poskytova prostriedky z rezervy predsedu vldy a z rezervy vldy.

V medzinrodnom porovnan je vka dlhu na Slovensku pod rovou dlhu eurozny aj Eurpskej nie (E275). Spomedzi krajn eurozny malo Slovensko v roku 2012 tret najni dlh. V roku 2012 bolo Slovensko krajinou s desiatym najnim dlhom spomedzi krajn E27. Do roku 2014 predpoklad Eurpska komisia nrast dlhu v eurozne na rove 96 % HDP a E27 na 90,6 % HDP.
Medzinrodn porovnanie vky dlhu (ESA 95, v % HDP) 2011 Eurpska nia (EU27) Eurozna Slovensko Pozn.: Eurpska komisia zostavuje prognzu dlhu len do roku 2014 82,5 87,3 43,3 2012 85,3 90,6 52,1 2013 89,8 95,5 54,7 2014 90,6 96,0 56,9 2015 56,5 2016 56,5

Zdroj: Eurostat, MF SR, EK

3. Rozpotovanie prjmov verejnej sprvy


3.1. Rozpotovanie daovch a odvodovch prjmov verejnej sprvy Makroekonomick predpoklady uveden v predchdzajcej asti tohto dokumentu boli zkladom pre vypracovanie aktulnych prognz daovch prjmov verejnej sprvy na roky 2014 a 2016. Aktulna prognza bola podroben hodnoteniu v rmci Vboru pre daov prognzy da 24. jna 2013. Vsledkom je celkov hodnotenie charakteru prognzy Ministerstva financi SR na zklade stanovenho kritria6. Strednodob prognza daovch prjmov a socilnych odvodov Ministerstva financi SR bola vetkmi lenmi Vboru oznaen ako realistick.
5 6

daje za E28 (vrtane Chorvtska) zatia nie s k dispozcii. Ak je priemern odchlka prognzy lena (vyjadren v %) od prognzy MF SR v intervale <-1; 1>, prognza MF SR je realistick, ak je via ako 1, tak prognza MF SR je podhodnoten a ak je menia ako -1, vtedy je nadhodnoten. Jednotliv odchlky v rokoch maj rozdielne vhy pri vpote celkovej odchlky od prognzy MF SR v zvislosti od dleitosti pre najbli rozpotov rok.

15

Odhad jednotlivch dan Aktulna prognza na roky 2013 a 2016 zohaduje okrem makroekonomickho rmca a platnej legislatvy aj skuton vnosy dan za rok 2012 poda metodiky ESA 95 (okrem DPFO z podnikania a DPPO, ktor s odhadmi) a aktulne hotovostn plnenie dan za janur a mj 2013. Vnos dane z prjmu fyzickch osb zo zvislej innosti je v porovnan s rozpotom verejnej sprvy na roky 2013 a 2015 negatvne ovplyvnen horm makroekonomickm vvojom ne sa pvodne oakvalo, priom dynamika vvoja dane v alch rokoch je ovplyvnen aj vzjomnm vzahom vvoja priemernej mzdy a nezdanitenej asti zkladu dane. Nezdaniten as zkladu dane na daovnka (NZD) bude v roku 2014 definovan ako 19,2-nsobok ivotnho minima platnho k 1. januru prslunho roka. Vzhadom na ivotn minimum platn k 1. januru 2014 vo vke 198,09 eur sa NZD na rok 2014 predpoklad vo vke 3 803,33 eur. Klesajca NZD (tzv. milionrska da) sa v roku 2014 zane uplatova pri hrubej mesanej mzde pribline 1 906 eur, od mzdy pribline vo vke 3 370 eur bude NZD nulov. Uveden hranica zrove uruje rove prjmu, od ktorej sa bude uplatova druh sadzba dane z prjmu vo vke 25 %. Na rozdiel od NZD na daovnka, ktor sa men vdy k 1. januru prslunho roka, vka daovho bonusu na diea sa valorizuje vdy od 1. jla prslunho roka. V roku 2014 sa predpoklad priemern mesan vka daovho bonusu na diea vo vke 21,62 eur. Od 1. janura 2009 maj zamestnanci s najnimi mzdami pri splnen zkonom stanovench podmienok nrok na zamestnaneck prmiu. Odhadovan vka maximlnej zamestnaneckej prmie za cel zdaovacie obdobie roka 2014 dosiahne rove pribline 39 eur (zvis od vky minimlnej mzdy na rok 2014, ktor ete nie je schvlen), priom cel vka zamestnaneckej prmie im bude vyplaten v rmci ronho ztovania dane v marci 2015. Nrok na maximlnu vku zamestnaneckej prmie zskaj zamestnanci s prjmom od polovice minimlnej mzdy do rovne minimlnej mzdy pri splnen alch zkonom stanovench podmienok. Negatvny vplyv na vnos dane z prjmov fyzickch osb z podnikania okrem aktualizcie makroekonomickch prognz v porovnan s rozpotom verejnej sprvy na roky 2013 a 2015 malo aj horie vyrovnanie dane za rok 2012 ne boli pvodn oakvania. Niia rove vyrovnania je dsledkom poklesu vyrovnania dane od SZO ako aj rastceho podielu vyrovnania svisiaceho s podanm daovch priznan typu A, ktor sa ztovvaj v rmci vnosu DPFO z podnikania. V porovnan so schvlenm rozpotom verejnej sprvy na roky 2013 a 2015 dochdza k vraznmu zneniu prognzy dane z prjmov prvnickch osb (DPPO) na rok 2013 o 202 mil. eur. Hlavn dvody s nenaplnenie predpokladov o vyrovnan preddavkov dane v roku 2012, zhorenie prognzy vvoja makroekonomickho prostredia (HDP), oakvan pokles ziskovosti podnikov, ktor zaal u v druhej polovici roka 2012. Z dvodu znenej ziskovosti podnikov v roku 2012 a predpokladu jej pokraujceho trendu v roku 2013 je rizikom pre nasledujce roky aj zven rove umorovania strt. Neistotou pri prognze dan z prjmov fyzickch a prvnickch osb je monos daovnkov poukza podiel zo zaplatenej dane na osobitn ely (verejnoprospen aktivity mimovldnych neziskovch organizci). V roku 2012 dosiahla suma prostriedkov prevedench na verejnoprospen el 44 694 tis. eur (z toho fyzick osoby previedli 18 548 tis. eur a prvnick osoby previedli 26 146 tis. eur). Predpoklad sa, e suma 16

prostriedkov urench na osobitn ely dosiahne v roku 2013 rove 45 461 tis. eur a v roku 2014 hodnotu 49 628 tis. eur. Prognza dane z prjmov vyberanej zrkou na roky 2013 a 2016 vychdza z odhadovanho negatvnejieho vvoja priemernej rokovej miery a objemu z vkladov. Vnos dane z prjmov vyberanej zrkou je v znanej miere ovplyvnen aj licennmi poplatkami, ktorch vka priamo nesvis s makroekonomickm vvojom. Je pomerne ast, e dochdza k jednorazovm vkyvom v ich platbe, a to najm z dvodu, e as licennch poplatkov sa plat jednorazovo v stanovenej vke pri spusten vroby novho produktu. Vnos dane v roku 2013 je v porovnan s pvodnmi predpokladmi pozitvne ovplyvnen jednorazovou hradou vznamnho daovho subjektu vo vke 11,8 mil. eur. Vnos dane z pridanej hodnoty (DPH) bude ni ako sa predpokladalo pri zostavovan rozpotu verejnej sprvy na roky 2013 a 2015. Hlavnm dvodom je oakvan zhorenie makroekonomickho prostredia. Okrem horieho vvoja konenej spotreby domcnost sa z dvodu konsolidcie verejnch financi oakva aj vznamn pokles medzispotreby vldy a vldnych investci. Tieto vldne vdavky rovnako podliehaj zdaneniu DPH, a preto ich zniovanie sa negatvne prejav na vnose dane, samozrejme spora na vdavkovej strane bude vrazne vyia ako vpadok na prjmovej strane. Medziron rast vldnych vdavkov sa z dvodu prijatch konsolidanch opatren predpoklad a v roku 2016, dovtedy bude rast vnosu DPH zvisie vlune od konenej spotreby domcnost. Rizikom pre odhad dane je neistota ohadom makroekonomickho vvoja a s tm spojen pokles konenej spotreby domcnost. Odhad vnosov spotrebnch dan na roky 2013 a 2016 je znane ovplyvnen horm plnenm v prvch piatich mesiacoch roka 2013 v porovnan s oakvaniami pri tvorbe rozpotu verejnej sprvy na roky 2013 a 2015 a aktualizciou makroekonomickho vvoja. Ni ekonomick rast sa prejav v znenej spotrebe nafty a negatvne tak ovplyvn vnos spotrebnej dane z minerlnych olejov. Opatrnos pri odhade vnosu spotrebnej dane z minerlnych olejov vyvolva aj kontinulne dlhodob pokles spotreby benznu na Slovensku. Plnenie spotrebnej dane z tabaku je poas prvch mesiacov roka 2013 rovnako za oakvaniami, o me by spsoben zmenou sprvania spotrebiteov predovetkm prechodom od lacnejch znaiek smerom k balenmu tabaku a alternatvnym vrobkom. Samotn substitcia by neznamenala vpadok dane, nakoko fajenie zdanenho tabaku nepredstavuje vrazn finann sporu pre spotrebiteov. Existuj vak indikcie, e na trhu je pomerne vznamn mnostvo neleglneho (nezdanenho) tabaku, ktorho cena je niia ako samotn spotrebn da. Predchdza predvaniu nezdanenho tabaku bude mon prostrednctvom povinnho kolkovania tabaku, ktor sa v sasnosti nachdza v legislatvnom procese. Plnenie spotrebnej dane z liehu sa v obdob rokov 2014 a 2016 oakva v slade s rastom spotreby domcnost. Spotrebn da z piva bude rs pribline rovnakm tempom ako spotreba domcnost v stlych cench, priom mierne riziko predstavuje trend dlhodobo klesajcej spotreby piva a zmena preferenci spotrebiteov v prospech inch druhov npojov. Poda zkona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunlne odpady a drobn stavebn odpady, ktor upravuje da z nehnutenost, dane za pecifick sluby a da z motorovch vozidiel, maj stanovenie vky sadzieb dan v kompetencii jednotliv obce (da z nehnutenost a dane za pecifick sluby) a VC (da z motorovch vozidiel). Odhad Ministerstva financi SR pri tchto daniach je preto len indikatvny, nakoko subjekty samosprvy si zostavuj vlastn rozpoty.

17

Odhad vnosu ostatnch dan je tvoren odhadom vnosov z podielu na vybratch finannch prostriedkoch E, z hrad za dobvac priestor, z hrad za uskladovanie plynov alebo kvapaln, z hrady za sluby verejnosti poskytovan RTVS, z osobitnho odvodu z podnikania v regulovanch odvetviach (innos opatrenia je len do konca roku 2013, rozpotovan prjem v roku 2014 predstavuje platbu za december a vyrovnanie za rok 2013) a z osobitnho odvodu vybranch finannch intitci. Vnos z podielu na vybratch finannch prostriedkoch E je tvoren 25 % zo sumy vlastnch tradinch zdrojov E pripadajcich na dovozn clo a ponohospodrske poplatky, ostvajcich 75 % plynie priamo do rozpotu E. Znenie prognzy podielu na vybratch finannch prostriedkoch E oproti rozpotu verejnej sprvy na roky 2013 a 2015 je dsledkom oakvanho zniovania rovne priemernej colnej tarify. Prognza na rok 2016 reflektuje aj predpoklad znenia podielu lenskch ttov na vbere ciel zo sasnch 25 % na 20 %. Vnos dane z hrad za uskladovanie plynov alebo kvapaln, ktor je prjmom Environmentlneho fondu, sa oakva v rokoch 2013 a 2016 na rovni 0,5 mil. eur. Prognza hrady za sluby verejnosti poskytovan RTVS predpoklad, e jej vnos v rokoch 2013 a 2016 sa bude pohybova na rovni 70 mil. eur. Osobitn odvod vybranch finannch intitci sa v SR zaviedol od roku 2012. Odvod je sasou ttnych finannch aktv a m tvori zdroje na krytie prpadnch problmov vo finannom sektore. Vka odvodu je stanoven ako 0,4 % z hodnoty pasv bnk, znench o sumu vlastnho imania. Sadzba sa bude postupne v nasledujcich rokoch zniova v zvislosti od celkovej sumy uhradench odvodov, o ovplyvn priamo merne vnos osobitnho odvodu. V roku 2012 bol sasou vnosu aj mimoriadny odvod s rovnakou zkladou a sadzbou 0,1 %, ilo vak iba o jednorazov opatrenie. Sasou ostatnch dan s aj zruen majetkov dane, z ktorch naalej plyn dobiehajce platby do ttneho rozpotu. V roku 2012 dosiahol vnos z tchto dan 190 tis. eur. V nasledujcich rokoch sa u tieto dane nerozpotuj. Odhad odvodov od ekonomicky aktvneho obyvatestva do Socilnej poisovne a zdravotnch poisovn bol v porovnan s rozpotom verejnej sprvy na roky 2013 a 2015 korigovan na zklade aktualizcie odhadovanho vvoja makroprostredia, kee sa naalej predpoklad jeho vvoj v slade s vvojom mzdovej bzy. Kvantifikcia daovch a odvodovch prjmov Medzi hlavn rizik prognzy patr samotn makroekonomick vvoj. Aktulna prognza daovch prjmov je postaven na predpoklade rastu ekonomiky v roku 2013 na rovni 0,5 % a v roku 2014 na rovni 2,2 %, priom mon nenaplnenie tohto odhadu by sa prirodzene premietlo aj do niieho vnosu daovch prjmov. Daov prjmy na hotovostnej bze s prezentovan v nasledovnej tabuke. Poda rozpotovej klasifikcie sa sankn roky (alej len sankcie) uloen v daovom konan k jednotlivm daniam rozpotuj v rmci samostatnej kategrie.

18

Daov a odvodov prjmy (hotovostn princp, v tis. eur) Dane z prjmov, ziskov a kapitlovho majetku Da z prjmov fyzickch osb DPFO zo zvislej innosti DPFO z podnikania do ttneho rozpotu do obc do VC Da z prjmov prvnickch osb Da z prjmov vyberan zrkou Dane na tovary a sluby Da z pridanej hodnoty Spotrebn dane Z minerlnych olejov Z liehu Z piva Z vna Z tabaku a tabakovch vrobkov Z elektrickej energie Zo zemnho plynu Z uhlia Dane z medzinrodnho obchodu a transakci Dovozn clo Dovozn prirka Podiel na vybratch finannch prostriedkoch Ostatn coln prjmy Miestne dane Da z nehnutenost Dane za pecifick sluby Da z motorovch vozidiel Ostatn dane Da z emisnch kvt Osobitn odvod vybranch finannch intitci Osobitn odvod z podnikania v regulovanch odvetviach hrada za sluby verejnosti poskytovan RTVS Da z hrad za dobvac priestor do ttneho rozpotu do obc Da z hrad za uskladovanie plynov alebo kvapaln Majetkov dane (do R) In dane Fondy socilneho a zdravotnho poistenia (FSZP) Socilna poisova Ekonomicky aktvne obyvatestvo + dln - EAO - dln transfer spor z DSS do SP- od vystpench Zdravotn poisovne Ekonomicky aktvne obyvatestvo + dln z toho: ron ztovanie Daov prjmy VS spolu Daov prjmy R ttne finann aktva Daov prjmy obc Daov prjmy VC Daov prjmy STV Daov prjmy SRo Daov prjmy Rozhlasu a televzie Slovenska (RTVS) Environmentlny fond FSZP spolu Daov prjmy a prjmy FSZP spolu

Skutonos 2011 2012 3 442 244 3 728 513 1 681 506 1 830 692 1 622 054 1 744 885 59 452 111 812 1 176 434 393 260 1 617 538 143 200 6 742 793 4 741 352 2 001 441 1 073 667 203 665 57 653 4 028 623 374 16 029 22 441 584 38 748 54 3 38 691 0 567 542 274 564 164 707 128 271 105 231 29 438 0 0 73 917 598 104 494 1 186 151 -59 6 941 222 4 567 706 4 567 706 4 256 265 311 441 2 373 516 2 373 516 18 531 10 896 558 8 683 725 0 1 616 199 521 531 0 0 73 917 1 186 6 941 222 17 837 780 85 807 234 068 1 196 096 400 528 1 730 677 167 144 6 277 236 4 298 797 1 978 439 1 042 786 199 307 56 629 3 985 635 507 16 616 22 639 970 30 759 83 5 30 670 1 611 265 304 478 172 162 134 625 284 664 10 028 169 922 30 381 72 375 743 104 639 1 021 190 4 7 185 879 4 758 063 4 713 829 4 465 555 248 274 44 234 2 427 816 2 427 816 34 846 10 932 437 8 450 210 200 303 1 673 375 535 153 0 0 72 375 1 021 7 185 879 18 118 316

2013 3 801 640 1 870 717 1 797 133 73 584 225 013 1 232 868 412 836 1 750 501 180 422 6 165 514 4 266 534 1 898 980 983 535 193 448 55 569 4 118 621 610 16 656 23 270 774 27 000 0 0 27 000 0 626 665 315 284 174 738 136 643 374 057 0 206 136 94 869 71 511 531 106 425 1 010 0 0 8 194 177 5 613 917 5 374 216 5 150 310 223 906 239 701 2 580 260 2 580 260 49 871 10 994 876 8 348 556 301 005 1 723 315 549 479 0 0 71 511 1 010 8 194 177 19 189 053

Prognza 2014 2015 3 975 458 4 262 816 1 965 112 2 066 510 1 852 786 1 955 630 112 326 256 897 1 279 693 428 522 1 856 566 153 780 6 240 854 4 338 772 1 902 082 982 023 194 413 55 826 4 140 624 773 16 738 23 391 778 27 540 0 0 27 540 0 647 195 326 473 179 980 140 742 230 069 0 154 602 3 202 70 724 531 106 425 1 010 0 0 8 220 593 5 534 570 5 534 570 5 292 800 241 770 2 686 023 2 686 023 67 075 11 121 116 8 535 743 157 804 1 786 571 569 264 0 0 70 724 1 010 8 220 593 19 341 709 110 880 266 810 1 348 229 451 471 2 022 056 174 250 6 145 315 4 230 417 1 914 898 985 309 197 379 56 715 4 199 629 812 16 971 23 723 790 28 090 0 0 28 090 0 668 403 338 059 185 380 144 964 174 697 0 103 068 0 70 088 531 106 425 1 010 0 0 8 573 293 5 764 308 5 764 308 5 518 004 246 304 2 808 985 2 808 985 71 682 11 279 321 8 636 627 103 068 1 872 093 596 435 0 0 70 088 1 010 8 573 293 19 852 614

2016 4 576 931 2 192 704 2 074 313 118 391 279 776 1 433 089 479 839 2 155 242 228 985 5 938 314 4 004 119 1 934 195 994 162 201 070 57 727 4 273 634 714 17 264 24 180 805 22 920 0 0 22 920 0 690 310 350 056 190 941 149 313 174 206 0 103 068 0 69 597 531 106 425 1 010 0 0 8 973 702 6 025 831 6 025 831 5 774 242 251 589 2 947 871 2 947 871 76 957 11 402 681 8 625 343 103 068 1 974 511 629 152 0 0 69 597 1 010 8 973 702 20 376 383

19

Predpokladan vka sankci k jednotlivm daniam je uveden v osobitnej tabuke.


Predpokladan vvoj sankci* (v tis. eur) SANKCIE spolu Da z prjmov fyzickch osb Da z prjmov prvnickch osb Da z prjmov vyberan zrkou Da z pridanej hodnoty Spotrebn dane Miestne dane Ostatn dane + dane z medzinrodnho obchodu a transakci Sankcie uloen v daovom konan Socilna poisova Zdravotn poisovne * Sankcie s identick poda hotovostnej a akrulnej metodiky Skutonos 2011 38 440 5 339 2 842 54 11 907 1 359 839 0 5 582 6 746 3 772 2012 32 845 2 627 2 420 5 8 368 7 0 210 839 16 360 2 009 2013 28 678 4 037 3 014 6 8 368 512 590 0 859 8 310 2 982 Prognza 2014 28 678 4 037 3 014 6 8 368 512 590 0 859 8 310 2 982 2015 28 678 4 037 3 014 6 8 368 512 590 0 859 8 310 2 982

3.2. Akrulne dane pre nvrh rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 a 2016 V nasledujcej tabuke s uveden rozdiely medzi akrulnymi a hotovostnmi odhadmi dan. V celom prognzovanom obdob sa oakva vnos dan na akrulnej bze vy ako na hotovostnom princpe, o je aj v slade s oakvaniami7.
Odhad rozdielu medzi akrulnymi a hotovostnmi prognzami v rokoch 2013 a 2016 (v tis. eur) Daov prjmy VS ttny rozpoet ttne finann aktva obce VC Socilna poisova Zdravotn poisovne 2013 OS 190 939 156 882 0 0 5 495 18 175 10 387 2014 130 391 108 797 -3 202 0 5 662 12 043 7 091 2015 121 941 87 268 0 0 5 832 18 860 9 981 2016 547 458 509 313 0 0 6 008 21 222 10 915

(+) znamen, e vnos dan v metodike ESA 95 je vy ako na hotovostnej bze; (-) e je ni ako na hotovostnej bze

Rozdiel medzi akrulnym vnosom dan a hotovostnm vnosom dan je spsoben najm samotnm spsobom vberu dan. Vina daovch prjmov sa plat a po ukonen obdobia, napr. da z prjmov fyzickch osb a odvody sa platia a v nasledujcom mesiaci, daov priznanie k DPH a spotrebnm daniam a v nasledujcom mesiaci alebo kvartli. V prpade DPPO a DPFO z podnikania sa poas roka platia preddavky na zklade poslednho zdaovacieho obdobia a a v nasledujcom roku sa ztovvaj. Zrove na rozdiel medzi akrulnym a hotovostnm vnosom pozitvne vplva najm odlin zaznamenvanie sumy 2 % poukazovanch na osobitn el z dan z prjmov fyzickch a prvnickch osb. Km pri hotovostnom princpe suma poukzan na osobitn el ovplyvuje vku vnosu dane znenm prjmov verejnej sprvy, akrulne dane nie s tmto prevodom ovplyvnen. Vyplva to z ekonomickej podstaty transakcie, ktor nezniuje vku daovej povinnosti voi verejnm financim (akrulnu da), ale na zklade zkona schvlenho NR SR, sa as peaz pouije na financovanie tretieho sektora. Uveden suma teda nezniuje prjmy, ale zvyuje verejn vdavky a tmto spsobom negatvne ovplyvuje hospodrenie v metodike ESA 95.

Vina daovch prjmov sa plat a po ukonen obdobia, napr. da z prjmov FO a odvody sa platia a v nasledujcom mesiaci, daov priznanie pri DPH a spotrebnch daniach a v nasledujcom mesiaci alebo kvartli a pod.

20

V svislosti s prevodom prostriedkov na osobitn el sa v rokoch 2014 a 2015 pri sasnom legislatvnom nastaven oakva pokles objemu prostriedkov prevedench na verejno-prospen el v dsledku postupnho zniovania poukazovanho podielu zaplatenej dane prvnickmi osobami z 2 % na 0,5 % v roku 2020 (pokles sa prejav s ronm odstupom, kee za rok 2014 sa asignuje a v roku 2015).
Vplyv prevodu prostriedkov na verejnoprospen el (VP) na rozpoet (ESA 95, v tis. eur) PREVOD NA VP spolu z toho prevod na VP z DPFO z toho prevod na VP z DPPO 2011 S 41 970 16 526 25 444 2012 S 44 694 18 548 26 146 2013 OS 45 461 20 040 25 421 2014 49 628 21 000 28 628 2015 44 045 22 021 22 024 2016 47 056 23 634 23 422

Niie s prezentovan daov a odvodov prjmy na akrulnej bze (metodika ESA 95) bez sankci.

21

Daov a odvodov prjmy (ESA 95, v tis. eur) Dane z prjmov, ziskov a kapitlovho majetku Da z prjmov fyzickch osb DPFO zo zvislej innosti DPFO z podnikania (2012 je odhad) do ttneho rozpotu do obc do VC Da z prjmov prvnickch osb (2012 je odhad) Da z prjmov vyberan zrkou Dane na tovary a sluby Da z pridanej hodnoty Spotrebn dane Z minerlnych olejov Z liehu Z piva Z vna Z tabaku a tabakovch vrobkov Z elektrickej energie Zo zemnho plynu Z uhlia Dane z medzinrodnho obchodu a transakci Dovozn clo Dovozn prirka Podiel na vybratch finannch prostriedkoch Ostatn coln prjmy Miestne dane Da z nehnutenost Dane za pecifick sluby Da z motorovch vozidiel Ostatn dane Da z emisnch kvt Osobitn odvod vybranch finannch intitci Osobitn odvod z podnikania v regulovanch odvetviach hrada za sluby verejnosti poskytovan RTVS Da z hrad za dobvac priestor do ttneho rozpotu do obc Da z hrad za uskladovanie plynov alebo kvapaln Majetkov dane (do R) In dane Fondy socilneho a zdravotnho poistenia (FSZP) Socilna poisova Ekonomicky aktvne obyvatestvo + dln - EAO - dln transfer spor z DSS do SP- od vystpench Zdravotn poisovne Ekonomicky aktvne obyvatestvo + dln z toho: ron ztovanie Daov prjmy VS spolu Daov prjmy R ttne finann aktva Daov prjmy obc Daov prjmy VC Daov prjmy STV Daov prjmy SRo Daov prjmy Rozhlasu a televzie Slovenska (RTVS) Environmentlny fond FSZP spolu Daov prjmy a prjmy FSZP spolu

Skutonos 2011 2012 3 533 461 3 663 197 1 730 541 1 865 096 1 641 484 1 780 910 89 057 160 846 1 176 435 393 260 1 659 720 143 200 6 709 362 4 710 914 1 998 448 1 071 161 204 797 57 653 4 043 622 918 15 928 21 360 588 38 739 45 3 38 691 0 572 719 274 564 164 707 133 448 115 259 39 466 0 0 73 917 598 104 494 1 186 151 -59 6 977 809 4 592 541 4 592 541 4 281 100 311 441 2 385 268 2 385 268 18 526 10 969 540 8 751 529 0 1 616 200 526 708 0 0 73 917 1 186 6 977 809 17 947 349 84 186 268 472 1 196 096 400 528 1 630 957 167 144 6 295 486 4 322 147 1 973 339 1 036 456 195 046 56 082 4 151 640 366 16 800 23 465 973 30 759 83 5 30 670 1 615 885 304 478 172 162 139 245 279 403 0 169 922 35 148 72 375 743 104 639 1 021 190 4 7 275 080 4 848 745 4 804 511 4 556 237 248 274 44 234 2 426 335 2 426 335 35 457 10 884 730 8 393 116 205 070 1 673 375 539 773 0 0 72 375 1 021 7 275 080 18 159 810

2013 3 934 736 1 917 611 1 810 175 107 436 271 907 1 232 868 412 836 1 836 703 180 422 6 189 300 4 282 767 1 906 533 987 894 193 959 55 770 4 136 623 940 16 724 23 333 777 27 000 0 0 27 000 0 632 160 315 284 174 738 142 138 374 057 0 206 136 94 869 71 511 531 106 425 1 010 0 0 8 222 739 5 632 092 5 392 391 5 168 485 223 906 239 701 2 590 647 2 590 647 49 883 11 157 253 8 505 438 301 005 1 723 315 554 974 0 0 71 511 1 010 8 222 739 19 379 992

Prognza 2014 2015 4 060 218 4 314 742 1 985 260 2 097 343 1 878 163 1 984 361 107 097 277 045 1 279 693 428 522 1 921 178 153 780 6 264 891 4 355 438 1 909 453 986 277 194 907 56 023 4 158 627 051 16 804 23 452 781 27 540 0 0 27 540 0 652 857 326 473 179 980 146 404 226 867 0 154 602 0 70 724 531 106 425 1 010 0 0 8 239 727 5 546 613 5 546 613 5 304 843 241 770 2 693 114 2 693 114 67 087 11 232 373 8 644 540 154 602 1 786 571 574 926 0 0 70 724 1 010 8 239 727 19 472 100 112 982 297 643 1 348 229 451 471 2 043 149 174 250 6 180 657 4 258 533 1 922 124 989 479 197 861 56 909 4 217 632 046 17 037 23 782 793 28 090 0 0 28 090 0 674 235 338 059 185 380 150 796 174 697 0 103 068 0 70 088 531 106 425 1 010 0 0 8 602 134 5 783 168 5 783 168 5 536 864 246 304 2 818 966 2 818 966 71 695 11 372 421 8 723 895 103 068 1 872 093 602 267 0 0 70 088 1 010 8 602 134 19 974 555

2016 4 617 576 2 222 902 2 104 356 118 546 309 974 1 433 089 479 839 2 165 689 228 985 6 406 982 4 465 687 1 941 295 998 269 201 541 57 918 4 291 636 901 17 329 24 238 808 22 920 0 0 22 920 0 696 318 350 056 190 941 155 321 174 206 0 103 068 0 69 597 531 106 425 1 010 0 0 9 005 839 6 047 053 6 047 053 5 795 464 251 589 2 958 786 2 958 786 76 970 11 918 002 9 134 656 103 068 1 974 511 635 160

69 597 1 010 9 005 839 20 923 841

22

3.3. Porovnanie aktulneho odhadu dan s rozpotom verejnej sprvy na roky 2013 a 2015 Niie uveden tabuka prezentuje rozdiely jnovej prognzy dan a odvodov v metodike ESA 95 oproti rozpotu verejnej sprvy na roky 2013 a 2015. Jnov prognza je v porovnan so schvlenm rozpotom v roku 2013 niia o 531,1 mil. eur, v roku 2014 o 951,5 mil. eur a v roku 2015 o 1 444,4 mil. eur. Znenie prognzy daovch prjmov na rok 2013 je spsoben najm oakvanm zhorenm vvojom makroekonomickho prostredia a zohadnenm skutonho plnenia DPPO za rok 2012 a priebenho plnenia pri spotrebnch daniach v roku 2013.
Rozdiely aktulneho odhadu dan s rozpotom verejnej sprvy na roky 2013 a 2015 (ESA 95, v tis. eur) Daov prjmy VS spolu v % HDP Dane z prjmov, ziskov a kapitlovho majetku Da z prjmov fyzickch osb Da z prjmov prvnickch osb Da z prjmov vyberan zrkou Da z pridanej hodnoty Spotrebn dane Dane z medzinrodnho obchodu a transakci Miestne dane Ostatn dane Socilna poisova (EAO + dln)
*

2 013 -531 147 -0,7 -266 154 -59 696 -202 295 -4 163 -138 099 -121 234 -20 233 18 938 -4 365 -106 242 -70 614 -708 003 -1 865,00 -709 868 -917 55,00 -971,60

2 014 -951 479 -1,3 -467 199 -125 119 -302 092 -39 988 -248 404 -178 759 -20 647 15 183 -51 653 -238 614 -129 670 -1 319 763 -1 594,00 -1 321 357 -3 183 -207,00 -2 975,67

2 015 -1 444 369 -1,8 -573 528 -169 315 -344 712 -59 501 -620 743 -237 269 -21 070 11 073 -2 832 -307 155 -169 721 -1 921 245 -1 735,00 -1 922 980 -4 085 -764,00 -3 320,82

Zdravotn poisovne (EAO + dln) Daov prjmy a prjmy FSZP spolu Sankcie Daov prjmy a prjmy FSZP vrtane sankci Vdavky na VP Da z prjmov fyzickch osb Da z prjmov prvnickch osb (+) indikuje aktulny odhad vy ako rozpoet, (-) indikuje aktulny odhad ni ako rozpoet * vrtane jednorazovho transferu od vystupujcich z II. piliera

Jednorazov daov a odvodov prjmy V oblasti daovch a odvodovch prjmov na roky 2010 a 2016 boli identifikovan nasledujce jednorazov opatrenia, t. j. prjmy alebo vdavky, ktorch objem v prslunom rozpotovom roku prevyuje 0,05 % HDP, nem trval alebo opakujci sa charakter a m asovo obmedzen vplyv na saldo rozpotu verejnej sprvy, podnikov ttnej sprvy, podnikov zemnej samosprvy alebo Nrodnej banky Slovenska (NBS): 1. Zvenie nezdanitenej asti zkladu dane tkajce sa dane z prjmov fyzickch osb. Toto opatrenie bolo zaveden v rmci protikrzovch opatren vldy s vopred ohranienou innosou na roky 2009 a 2010. V oboch uvedench rokoch dolo k vpadku daovch prjmov zhodne vo vke 0,3 % HDP. 2. Prjmy Socilnej poisovne z oddlenia zdravotnctva, ktor sa uskutonilo v priebehu roku 2011. Zdravotncke zariadenia uhradili Socilnej poisovni dln poistn za predchdzajce obdobie v celkovej vke 0,09 % HDP.

23

3. Prjmy dane z pridanej hodnoty z odovzdania dokonench sekov rchlostnej cesty R1 stavanej prostrednctvom PPP projektu. V ase odovzdania jednotlivch sekov (v rokoch 2011 a 2012) dolo k zaplateniu DPH zo strany investora, o sa prejavilo na daovch prjmoch verejnej sprvy. Vzhadom na to, e uveden projekt je zaznamenan mimo bilancie verejnej sprvy, zaplaten DPH zo strany ttu sa rovnomerne zaznamen poas celho obdobia trvania koncesie (30 rokov) spolu s platbami ttu za dostupnos. 4. Mimoriadny odvod v bankovom sektore predstavuje dodaton jednorazov opatrenie pre finann intitcie v tvrtom tvrroku 2012 vo vke 0,06 % HDP (vrtane negatvneho vplyvu na DPPO). 5. Doasn odvod z podnikania v regulovanch odvetviach predstavuje konsolidan opatrenie na roky 2012 a 2013. Celkov vplyv v roku 2013 je na rovni 73,0 mil. eur, o zodpoved 0,1 % HDP. 6. Monos vstupu z 2. piliera. Ak sa sporitelia rozhodli vystpi z II. piliera prostriedky zo systmu starobnho dchodkovho sporenia sa presunuli do priebenho systmu. Presun sa dotkne celch aktv naakumulovanch od jeho zapojenia sa do druhho piliera, z ktorch as pripadajca na predchdzajce roky spa definciu jednorazovej zloky. Jednorazov transfer od vystupujcich z II. piliera zodpovedal 0,06 % HDP v roku 2012 a 0,33 % HDP v roku 2013.
Jednorazov a doasn opatrenia (ESA95, v tis. eur) 1. Doasn zvenie NZD u DPFO 2. Prjmy Socilnej poisovne z oddlenia zdravotnctva 3. Prjem DPH z PPP projektu 4. Mimoriadny bankov odvody Vplyv na DPPO Prjmy osobitnch odvodov 5. Osobitn odvod z podnikania v regulovanch odvetviach Vplyv na DPPO Prjmy osobitnch odvodov 6. Monos vstupu z II. piliera CELKOVO (1+2+3+4+5+6+7) 2010 -211 011 -211 011 2011 59 068 170 085 229 153 2012 42 817 40 165 -9 421 49 586 44 234 127 215 2013 OS 73 049 -21 820 94 869 239 701 312 750 2014 N 0 2015 N 0 2016 N 0

V roku 2012 in vplyv osobitnho odvodu v regulovanch odvetviach 31,4 mil. eur (0,044 % HDP) a z tohto dvodu nespa definciu jednorazovch opatren v minimlnej vke 0,05 % HDP Pozn.: (+) zlepenie salda, (-) zhorenie salda

Medzi jednorazov opatrenia v oblasti daovch a odvodovch prjmov na roky 2010 a 2016, ktor nespaj podmienku objemu vo vke 0,05 % HDP v prslunom rozpotovom roku patr: 1. Doasne zaveden da z emisnch kvt, ktor mala pvodne zdaova prevod a drbu nadbytonch emisnch povoleniek CO2 v rokoch 2011 a 2012. V roku 2011 sa tmto jednorazovo zvili prjmy verejnej sprvy o 0,04 % HDP. Z dvodu konania Eurpskej komisie a stavnho sdu SR v tejto veci bola da z emisnch kvt s innosou od roku 2012 zruen. 2. Doasn odvod z podnikania v regulovanch odvetviach za rok 2012, kedy celkov vplyv z uvedenho opatrenia bol na rovni 28,5 mil. eur, o je pribline 0,04 % HDP.

24

3. Jednorazov zdanenie nerozdelench ziskov spred roku 2004 daou z prjmu vyberanou zrkou. Oakvan pozitvny vplyv tohto opatrenia v roku 2013 je na rovni 0,02 % HDP. Vyjadrenia lenov daovho vboru k prognzam Prognza daovch prjmov Ministerstva financi SR bola podroben hodnoteniu v rmci Vboru pre daov prognzy. Zasadnutie Vboru sa konalo 24. jna 2013. Prognza daovch prjmov a socilnych odvodov Ministerstva financi SR bola vetkmi lenmi Vboru oznaen ako realistick. 3.4. Rozpotovanie inch ako daovch prjmov ttneho rozpotu
v tis. eur Spolu Zahranin transfery Dividendy Ostatn nedaov prjmy a tuzemsk transfery 2011 S 3 302 229 2 031 346 475 780 795 103 2012 S 3 342 110 2 127 345 589 530 625 235 2013 R 5 004 160 3 563 656 530 306 910 198 2013 OS 4 536 030 2 790 742 561 629 1 183 659 2014 N 4 673 724 3 173 198 501 690 998 836 2015 N 4 107 231 2 958 032 441 543 707 657 2016 N 3 273 013 2 112 916 422 172 737 925

3.4.1. Zahranin transfery Zahranin transfery predstavuj prostriedky zo veobecnho rozpotu Eurpskej nie v rmci druhho a od roku 2014 aj tretieho programovho obdobia. V rokoch 2014 a 2016 sa rozpotuj prostriedky E pre programy Nrodnho strategickho referennho rmca a ponohospodrske fondy na zklade odhadov erpania vdavkov v jednotlivch rokoch, ktor boli predloen prslunmi rezortmi, plniacimi funkcie riadiacich orgnov. Bliia pecifikcia tchto prostriedkov je uveden v prlohe . 2 materilu. Vvoj plnenia tchto prjmov je nasledovn:
v tis. eur Zahranin transfery 2011 S 2 031 346 2012 S 2 127 345 2013 R 3 563 656 2013 OS 2 790 742 2014 N 3 173 198 2015 N 2 958 032 2016 N 2 112 916

3.4.2. Dividendy Dividendy tvoria prjmy z dividend podnikov s majetkovou asou Fondu nrodnho majetku SR a prjmy z podnikania z vlastnckeho podielu ttu, ktor je zastpen prslunmi rezortnmi ministerstvami v akciovch spolonostiach s majetkovou asou ttu. Ich vvoj je nasledovn:
v tis. eur Dividendy Fond nrodnho majetku Kapitoly ttneho rozpotu 2011 S 475 780 364 018 111 762 2012 S 589 564 505 864 83 700 2013 R 530 306 441 171 89 135 2013 OS 561 629 492 909 68 720 2014 N 501 690 458 764 42 926 2015 N 441 543 384 129 57 414 2016 N 422 172 394 165 28 007

25

Fond nrodnho majetku Slovenskej republiky V roku 2014 sa navrhuj prostrednctvom FNM SR dividendy v objeme 458,8 mil. eur, o predstavuje oproti schvlenmu rozpotu roku 2013 nrast o 17,6 mil. eur, t. j. o 4 %. Najvie zvenie objemu sa oakva pri Slovenskom plynrenskom priemysle, a. s. v sume 70 mil. eur. Predpoklad sa, e vetky prjmy z dividend bud v rokoch 2014 a 2016 transferovan prostrednctvom ttnych finannch aktv do prjmov ttneho rozpotu, okrem roku 2015 kedy si FNM SR ponech as prjmov z dividend (30 mil. eur) na hradu predpokladanch zvzkov. Vvoj a aktulny nvrh dividend vybranch spolonost zobrazuje nasledovn tabuka:
v tis. eur Dividendy v tom: Slovensk plynrensk priemysel, a.s. Bratislava Zpadoslovensk energetika, a.s. Stredoslovensk energetika, a.s. Vchodoslovensk energetika, a.s. Slovak Telecom, a.s. In spolu 2011 S 364 018 225 926 48 154 37 356 32 907 19 500 175 2012 S 505 864 380 905 51 179 33 519 20 907 13 800 5 554 2013 R 441 171 300 000 51 395 37 357 35 700 16 610 109 2013 OS 492 909 360 000 39 684 51 503 33 944 7 200 578 2014 N 458 764 370 000 39 452 7 650 30 396 11 158 108 2015 N 414 129 300 000 34 415 27 775 36 516 15 157 266 2016 N 394 165 300 000 34 284 27 775 31 773 0 333

Kapitoly ttneho rozpotu Objem dividend od spolonost, v ktorch je vlastncky podiel ttu zastpen prslunm ministerstvom, sa v roku 2014 navrhuje vo vke 42,9 mil. eur, o je v porovnan so schvlenm rozpotom na rok 2013 menej o 46,2 mil. eur.

26

Vvoj tchto prjmov zobrazuje nasledovn tabuka:


v tis. eur Prjmy z podnikania dividendy Ministerstvo financi SR Slovensk konsolidan, a.s. Tipos, a.s. SEPS, a.s. SZRB, a.s. EXIMBANKA Ministerstvo zahraninch vec a eurpskych zl. SR Sprva sluieb diplomatickmu zboru Ministerstvo hospodrstva SR Jadrov a vyraovacia spolonos, a.s. Slovak Telecom, a.s. Transpetrol, a.s. Ministerstvo prce, socilnych vec a rodiny SR Technick inpekcia, a.s. Ministerstvo dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja SR Verejn prstavy, a.s. Letisko Koice - Airport Koice, a.s. Technick ochrana a obnova eleznc, a.s. Ministerstvo pdohospodrstva a rozvoja vidieka SR UniCreditbank Slovakia, a.s. Lesy, .p. 2011 S 111 762 23 364 13 403 0 9 961 0 0 105 105 87 044 32 506 44 200 10 338 23 23 926 575 351 0 0 0 0 2012 S 105 042 37 879 14 842 0 21 374 1 663 0 151 151 46 280 5 000 31 280 10 000 33 33 676 676 0 0 20 056 56 20 000 2013 R 89 135 37 834 2 632 0 26 000 9 202 0 178 178 45 461 0 37 600 7 861 12 12 650 350 300 0 5 000 0 5 000 2013 OS 68 720 43 527 1 175 2 036 39 316 500 500 178 178 19 565 0 16 320 3 245 35 35 415 0 415 0 5 000 0 5 000 2014 N 42 926 16 917 1 300 3 065 11 552 500 500 194 194 24 888 1 624 21 817 1 447 16 16 911 573 338 0 0 0 0 2015 N 57 414 20 293 2 485 3 258 13 050 1 000 500 209 209 36 352 3 188 30 920 2 244 18 18 542 189 353 0 0 0 0 2016 N 28 007 21 551 4 370 3 448 12 233 1 000 500 209 209 5 509 3 170 0 2 339 20 20 718 236 482 0 0 0 0

3.4.3. Nedaov prjmy a tuzemsk transfery Nedaov prjmy vznikaj z innosti jednotlivch kapitol ttneho rozpotu a mu ma podobu prjmov z vlastnctva, poplatkov a platieb, kapitlovch prjmov, rokov. Vvoj tchto prjmov na roky 2014 a 2016 zobrazuje nasledovn tabuka:
v tis. eur Spolu Nedaov prjmy Tuzemsk transfery 2011 S 795 103 759 464 35 639 2012 S 625 235 612 981 12 254 2013 R 910 198 895 532 14 666 2013 OS 1 172 508 1 143 414 29 094 2014 N 998 836 976 004 22 832 2015 N 707 656 684 660 22 996 2016 N 737 925 714 064 23 861

27

Rozpotovanie nedaovch prjmov


v tis. eur Nedaov prjmy Prjmy z vlastnctva Administratvne a in poplatky a platby Kapitlov prjmy roky z tuzem. a zahr. verov, piiek a vkladov In nedaov prjmy 2011 S 759 464 8 551 367 609 18 238 2012 S 612 981 8 364 275 550 13 360 2013 R 895 532 8 416 435 131 123 108 2013 OS 1 143 414 8 459 299 210 501 662 2014 N 976 004 8 485 307 298 101 887 2015 N 684 660 8 449 308 939 101 392 2016 N 714 064 8 351 308 028 101 501

55 428

30 495

11 666

14 987

10 653

25 321

53 945

309 638

285 212

317 210

319 096

547 681

240 559

242 239

Prjmy z vlastnctva Uveden prjmy sa na rok 2014 rozpotuj vo vke 8,4 mil. eur. V porovnan s predchdzajcimi rokmi sa ich rove podstatne nemen. Ide predovetkm o prjmy z prenajatch pozemkov, budov, strojov a podobne. Administratvne poplatky a in poplatky a platby Pri administratvnych poplatkoch a inch poplatkoch a platbch vka prjmov zvis od potu jednotlivch aktov konania v priebehu roka. Vvoj tchto prjmov v jednotlivch rokoch zobrazuje nasledovn tabuka:
v tis. eur Spolu Administratvne poplatky v tom: sdne trby z predaja kolkovch znmok puncov poplatky ostatn poplatky licencie Pokuty, penle a in sankcie Poplatky a platby z nepriemyselnho a nhodnho predaja a sluieb 2011 S 367 609 155 457 29 342 87 295 465 38 252 103 57 194 2012 S 275 550 163 499 29 316 83 564 425 50 099 95 53 416 2013 R 435 131 206 538 32 001 89 710 809 80 735 3 284 58 836 2013 OS 299 210 200 925 30 000 85 000 809 81 816 3 300 65 055 2014 N 307 298 214 031 35 011 42 500 603 132 615 3 302 54 718 2015 N 308 939 215 027 35 011 0 603 176 111 3 302 55 009 2016 N 308 028 214 003 35 011 0 604 175 086 3 302 55 261

154 958

58 635

169 757

32 613

38 549

38 903

38 764

V rmci novely zkona . 145/1995 Z. z. o sprvnych poplatkoch k 1. januru 2014 bolo schvlen zruenie hrady poplatkov formou kolkovch znmok. Z dvodu, e hrada poplatkov formou kolkovej znmky je najastej a najpouvanej spsob platenia poplatkov, navrhlo sa posunutie zruenia kolkovch znmok s innosou od 1. jla 2014. Uveden nvrh vlda SR schvlila da 10. jla 2013. Tto skutonos je premietnut aj v nvrhu rozpotu verejnej sprvy.

28

Kapitlov prjmy Vka kapitlovch prjmov zvis od objemu nadbytonho hnutenho a nehnutenho majetku v sprve jednotlivch kapitol ttneho rozpotu, ktor bude predmetom predaja v prslunch rozpotovch rokoch. V porovnan s rozpotom na rok 2013 dochdza k poklesu kapitlovch prjmov o 21,2 mil. eur. Tento pokles svis najm so zmenou koncepcie sprvy ndzovch zsob ropy a ropnch vrobkov (- 99,7 mil. eur), ke vlastnctvo a udriavanie ndzovch zsob ropy a ropnch vrobkov bude presunut zo Sprvy ttnych hmotnch rezerv SR na novovytvoren prvnick osobu, Agentru pre ndzov zsoby ropy a ropnch vrobkov. Zrove sa zvyuj prjmy z predaja kapitlovch aktv z dvodu zvenia prjmov kapitoly Ministerstva ivotnho prostredia SR v svislosti s innosou zkona o obchodovan s emisnmi kvtami vo vke 84 mil. eur. Vvoj tchto prjmov je nasledovn:
v tis. eur Kapitlov prjmy v tom: z predaja kapitlovch aktv z predaja hmotnch a mobilizanch rezerv z predaja pozemkov a nehmotnch aktv alie kapitlov prjmy 2011 S 18 238 10 086 0 7 393 2012 S 13 360 4 182 0 9 147 2013 R 123 108 17 676 100 440 4 985 2013 OS 501 662 17 000 480 000 4 655 2014 N 101 887 89 610 700 11 278 2015 N 101 392 89 311 800 10 982 2016 N 101 501 89 311 900 10 991

56

31

299

299

299

roky z tuzemskch verov, piiek, nvratnch finannch vpomoc a vkladov


v tis. eur Spolu roky z tov finannho hospodrenia so P roky z nvratnch fin. vpomoc a ttnych zruk Z verov a piiek roky zo zahraninch vkladov roky z vldnych verov poskytnutch do zahraniia ostatn platby 2011 S 55 428 12 131 11 066 111 3 135 33 17 412 2012 S 30 495 3 869 26 541 60 5 20 0 2013 R 11 665 2 036 9 542 66 7 14 0 2013 OS 14 987 2 639 12 334 0 0 14 0 2014 N 10 653 2 304 8 337 0 5 7 0 2015 N 25 321 17 687 7 629 0 5 0 0 2016 N 53 945 47 104 6 836 0 5 0 0

Uveden roky sa na rok 2014 rozpotuj vo vke 10,6 mil. eur. V porovnan s predchdzajcim rokom sa ich rove podstatne nemen. roky z tov finannho hospodrenia zo P predstavuj roky z kreditnch zostatkov peanch prostriedkov vedench na toch P v NBS, banke alebo poboke zahraninej banky, vrtane rokov z finannch operci vykonanch P a klientom znen o roky platen P, a prjmy z poplatkov za sluby poskytovan P znen o nklady svisiace s ich poskytnutm. Rozpotovanie tchto prjmov vychdza z rokovch sadzieb ECB KEY RATE a EONIA a vvoja priemernch zostatkov na toch klientov P, najm na toch ttnych finannch aktv a na toch prostriedkov ES.

29

roky z realizovanch ttnych zruk s za Vodohospodrsku vstavbu, . p., v zmysle platnch spltkovch kalendrov. roky zo zahraninch verov, piiek, nvratnch finannch vpomoc a vkladov tvoria najm roky z vldnych verov poskytnutch do zahraniia. S prjmami kapitoly Veobecn pokladnin sprva. V rmci kapitoly Ministerstva zahraninch vec a eurpskych zleitost SR a Ministerstva obrany SR ide o kreditn roky tov zastupiteskch radov Slovenskej republiky v zahrani. In nedaov prjmy Tvoria ich vrten neoprvnene pouit alebo zadran finann prostriedky a ostatn prjmy. Vka tchto prjmov je v priebehu rozpotovho roka ovplyvnen najm objemom vrtench neoprvnene pouitch finannch prostriedkov od neziskovch organizci, rozpotovch organizci, obc a ostatnch prjmov, medzi ktor patria najm odvody a vratky. Najv objem z tchto prjmov predstavuj prjmy z hazardnch hier, ktor s rozpotovan v kapitole Veobecn pokladnin sprva. V porovnan s rozpotom na rok 2013 dochdza k zveniu uvedench prjmov o 5,5 mil. eur. Uveden zvenie prjmov vyplva zo skutonho plnenia tchto prjmov v roku 2012 a oakvanho plnenia v roku 2013. V rmci kapitoly Sprvy ttnych hmotnch rezerv SR sa od roku 2014 nerozpotuje poplatok vyberan poda sasnho zkona o ndzovch zsobch ropy a ropnch vrobkov a bude nahraden platbou vybranch podnikateov za sluby agentre v slade so zkonom o ndzovch zsobch ropy a ropnch vrobkov a o rieen stavu ropnej ndze. Tuzemsk transfery V rmci tuzemskch transferov sa rozpotuje prspevok zdravotnch poisovn na innos operanch stredsk zchrannej zdravotnej sluby, na innos Nrodnho centra zdravotnckych informci a multilicenn poplatky v kapitole Ministerstva financi SR.
v tis. eur Tuzemsk transfery z toho: Prspevky zdravotnch poisovn na innos operanch stredsk zchrannej zdravotnej sluby Prspevky zdravotnch poisovn na innos Nrodnho centra zdravotnckych informci Transfery ostatnch subjektov verejnej sprvy 2011 S 35 639 2012 S 12 254 2013 R 14 666 2013 OS 29 094 2014 N 22 832 2015 N 22 996 2016 N 23 861

11 747

12 254

12 538

12 566

12 846

12 938

13 426

0 23 892

0 0

0 2 128

14 421 2 107

9 909 77

9 981 77

10 358 77

Prspevok na innos operanch stredsk zchrannej zdravotnej sluby poukazuj zdravotn poisovne v slade so zkonom . 581/2004 Z. z. o zdravotnch poisovniach, dohade nad zdravotnou starostlivosou a o zmene a doplnen niektorch zkonov. Prspevok na innos Nrodnho centra zdravotnckych informci od 1. jla 2013 poukazuj zdravotn poisovne v slade s novm zkonom . 153/2013 Z. z. o nrodnom zdravotnckom informanom systme a o zmene a doplnen niektorch zkonov. 30

3.5. Daov vdavky Rovnak ciele verejnej politiky je z pohadu rozpotovej politiky a posudzovania vvoja verejnch financi asto mon dosiahnu dvoma spsobmi. Prvm je navenie vdavkov rozpotu. Druhm je poskytnutie selektvneho daovho zvhodnenia. Vplyv na saldo verejnej sprvy me by v oboch prpadoch rovnak, rozdielna je len forma opatrenia. Pre transparentn a zrozumiten verejn financie je preto dleit poskytova informcie o selektvnych daovch zvhodneniach (tzv. daovch vdavkoch) podobnm spsobom, ako je to pri ostatnch vdavkoch rozpotu. stavn zkon . 493/2011 Z. z. o rozpotovej zodpovednosti (lnok 9 odsek 4) zaviedol povinnos v rozpote verejnej sprvy uvdza daje o daovch vdavkoch. Motivciou pre zavedenie tejto povinnosti je najm zvenie transparentnosti rozpotu, ktor by pomohla objektvnejie posdi nklady politk realizovanch vldou SR 8. Navye, dodaton pravidl zvyujce rozpotov disciplnu (naprklad vdavkov limity) by sa bez vykazovania daovch vdavkov mohli min inkom9. Presn defincia daovho vdavku10 nie je v stavnom zkone uveden, priom ani odborn literatra v sasnosti neposkytuje jednoznan definciu daovch vdavkov ani spsob ich vyslenia11. Prezentciu daovch vdavkov v tomto rozpote je preto potrebn vnma ako prv nvrh metodiky, ktor bude postupne v budcnosti spresovan. Rovnako nie je mon dnes kvantifikova vetky daov vdavky, predovetkm z dvodu nedostupnosti dajov. Pozornos sme venovali najm opatreniam s najvm rozpotovm vplyvom. Vo veobecnosti mono za daov vdavok oznai odchlku medzi platnm daovm systmom a hypotetickm daovm systmom, ktor by neobsahoval iadne daov avy12 (alej oznaovan ako benchmark). Vsledkom takhoto porovnania je suma daovch vdavkov, rovn hypotetickej strate daovch prjmov. Poda slovenskho stavnho zkona s daovmi vdavkami len poloky, ktor zniuj prjem rozpotu verejnej sprvy z dan a z poistnho a prspevkov platench do poistnch fondov. Stanovenie benchmarku pre vpoet daovch vdavkov je pomerne komplikovan13. Nie je mon vo vetkch prpadoch jednoznane uri, ktor prvky daovho systmu s sasou benchmarku (s prirodzenou sasou daovho systmu) a ktor nie14. Na to,

Objektvne vyhodnotenie nkladov je potrebn aj z hadiska vyhodnocovania efektvnosti politk realizovanch vldou. Existencia daovch vdavkov nevyhnutne neznamen, e ide o neefektvne nstroje verejnej politiky. Niektor nstroje hospodrskej politiky, najm v oblasti trhu prce, si astokrt vyaduj interakciu opatren v rmci viacerch sborov nstrojov (napr. daovo-dvkov systmy). V takom prpade me by poskytovanie zvhodnen cez daov systm najefektvnejie, administratvne najjednoduchie a najlacnejie. Vek lohu pritom zohrvaj prve nklady na administrovanie opatren, ktor aj napriek tomu, e ide o nhradu vdavkovej subvencie, je menej nkladn spravova cez daov systm (prkladom me by zamestnaneck prmia). 9 Vdavkov limity maj by na zklade stavnho zkona . 493/2011, l. 7 uren osobitnm zkonom. Sasne smernica o poiadavkch na rozpotov rmce (2011/85/E) obsahuje povinnos zavies numerick fiklne pravidl, priom jednou z monost je zavedenie vdavkovch limitov. 10 V angl. terminolgii tax expenditure 11 Rzne krajiny/autori pouvaj rzne prstupy. Jednotn metodika neexistuje ani na rovni organizcie OECD, ktor m v daovej oblasti najvie sksenosti. Povinnos publikova daov vdavky vyplva aj zo smernice o poiadavkch na rozpotov rmce (2011/85/E), spolon metodika vak rovnako neexistuje. 12 Najastejie ide o vnimky zo zkladu dane, oslobodenia prjmov, odpotaten poloky, znen sadzby, daov bonusy, daov avy a pod. 13 Na ilustrciu me sli naprklad zkladn nezdaniten as zkladu dane z prjmov fyzickch osb, ktor sce je istou formou daovej avy, na druhej strane je vak trukturlnou sasou tejto dane, kee zabezpeuje jej progresivitu. 14 Prkladom benchmarku je naprklad plnenie medzinrodnch zmlv v oblasti dan (zmluvy o zamedzen dvojitho zdanenia) alebo povinn oslobodenia od dane vyplvajce z legislatvy v E (najm v nepriamych daniach).
8

31

aby dan daov ava, resp. pecilny daov reim bol z pohadu MF SR klasifikovan ako daov vdavok, mal by sasne spa obe nasledujce podmienky: vplyv na prjmy a saldo hospodrenia verejnej sprvy daovm vdavkom je tak opatrenie, ktor zniuje prjmy verejnej sprvy. V niektorch prpadoch je dleit okrem vplyvu na prjmy sledova aj vplyv na saldo verejnej sprvy. Typickm prkladom s napr. ttne socilne dvky (ich zdanenie by automaticky viedlo k adekvtnemu zveniu vdavkov verejnej sprvy, kee z pohadu zchrannej siete s podstatn disponibiln prjmy obyvateov v hmotnej ndzi). selektvnos ava nie je plon, ale je uren iba pre vybran osoby, prjmy, spotrebu, transakcie alebo majetok. Pri definovan benchmarku sa vychdza primrne z existujceho, a nie idelneho daovho systmu. Takto prstup obmedzuje rozsah diskusie, ktor by bola spojen so snahou definova idelny daov systm. Na druhej strane, v prpade vraznej daovej reformy v budcnosti bude zrejme potrebn dnes stanoven benchmark upravova. S tm s spojen aj problmy s interpretciou vvoja daovch vdavkov v ase, kee prpadn zmeny benchmarku naraj konzistentnos vpotov medzi jednotlivmi rokmi.
BOX - Prklad definovania benchmarku pre DPFO Da z prjmov fyzickch osb upravuje zkon . 595/2003 Z. z. o dani z prjmov. Z pohadu daovch vdavkov ide zrejme o najkomplikovanejiu da a stanovenie benchmarku pri tejto dani zvykne by sprevdzan irokou diskusiou. Nasledujci text uvdza najdleitejie asti zkona o dani z prjmov fyzickch osb, ktor MF SR povauje za trukturlnu sas slovenskho daovho systmu (benchmark), a teda nie s daovmi vdavkami: Sadzby dane a daov psma (15 psm. a). Ide o neselektvne sasti daovho systmu, ktor vyjadruj celospoloensk rove a progresivitu zdanenia (progresivita sa vnma ako implicitn sas zdaovania prjmov fyzickch osb). Aj v prpade aktulnych daovch zmien, ktor znovuzavdzaj viacero sadzieb a daovch psem hovorme o zmene benchmarku, bez vplyvu na mnostvo daovch vdavkov (t. j. druh sadzbu nepovaujeme za al daov vdavok, ale sas benchmarku, ktor vak svojim zavedenm ovplyvn vku ostatnch daovch vdavkov). Zkladn nezdaniten as zkladu dane (NZD) na daovnka ( 11 ods. 2 psm. a). Nakoko nespa podmienku selektvneho opatrenia pre urit skupinu daovnkov (nrok vznik kadmu daovnkovi), neme by definovan ako daov vdavok. Spolu so sadzbou dane tvoria zkladn truktru zdanenia. Degresivita NZD zaveden v roku 2007 ( 11 ods. 2 psm. b) by mohla by vnman ako selektvne obmedzenie NZD pre vysokoprjmovch daovnkov, a teda chpan ako negatvny daov vdavok. No ak vychdzame z predpokladu, e za benchmark pokladme vetky daov sadzby a psma, degresivita NZD predstavuje iba aliu pravu benchmarku. Logiku tohto argumentu mono ilustrova prkladom. V prpade, ak by sa s innosou od roku 2013 prijala daov reforma s dvomi sadzbami a tromi daovmi psmami (prv nulov by zodpovedalo vke dnenej NZD) so sasnm zruenm degresivity NZD, pri sprvnom nastaven by sme mohli dosiahnu identick daov zaaenie ako pred rokom 2013 (s jednou sadzbou a degresvnou NZD). Najvyia daov sadzba by pritom plnila takmer identick lohu ako degresivita NZD pred rokom 2013, a preto by sme tieto dve alternatvy mali z pohadu daovch vdavkov klasifikova rovnako. Degresvna NZD je v podstate alternatvou druhej, vyej sadzby dane, a preto argument o selektvnosti neplat. Oslobodenie prjmov vychdzajce z repektovania medzinrodnch zmlv v oblasti dan a inch medzinrodnch zmlv (zmluvy o zamedzen dvojitho zdanenia).

32

Daov vdavky je mon rozdeli do niekokch zkladnch skupn, poda toho, akm spsobom sa v daovej legislatve daov avy a pecilne reimy uplatuj : A. Zdaniten osoby V niektorch prpadoch daov legislatva definuje skupiny osb, ktor s osloboden od dane. 1. Priamo Zkon priamo identifikuje fyzick alebo prvnick osoby nepodliehajce zdaneniu. 2. Nepriamo Zkon stanovuje podmienku, ktor dan skupina osb mus splni15. 3. pecifickm prpadom

Socilne a zdravotn poistenie naopak definuje okruh povinne poistench osb (osobn rozsah), a teda nie vnimky. V takomto prpade je pomerne zloit uri, ktor nezaaen skupiny osb by mali by zdaovan, a teda patri do benchmarku. B. Zklad dane Na rozdiel od poistnch fondov daov zkony priamo nedefinuj zdaniten osoby, ale zameriavaj sa primrne na zdaniten zklad (prjem, pridan hodnota, spotreba, majetok, transakcia). Vnimky mu vo veobecnosti nadobda tri formy: 1. Vnimky z predmetu dane a oslobodenia od dane

Zkladnm a zrejme najviac rozrenm typom daovch vdavkov s oslobodenia zo zkladu dane. V praxi to znamen, e vo veobecne definovanom zklade dane existuj pecifick poloky, ktor bu nie s predmetom dane alebo s od dane osloboden. Je potrebn citlivo rozliova, i ide o objektvne priny (napr. medzinrodn dohody o zamedzen dvojitho zdanenia) alebo ide skutone o selektvnu avu s vplyvom na prjmy verejnej sprvy. 2. Nezdaniten asti zkladu dane a in znenia zkladu dane

Najm v prpade dane z prjmov existuj poloky definovan zkonom, ktor selektvne zniuj vypotan zklad dane. Ide o tzv. nezdaniten asti zkladu dane. V prpade socilneho a zdravotnho poistenia mono do tejto kategrie zaradi koeficient, ktorm sa upravuje vymeriavac zklad pre SZO (do roku 2012 vo vke 2, resp. 2,14), prpadne sumu poistnho zaplatenho v predolom obdob, o ktor si SZO me zni vymeriavac zklad v danom roku. 3. In

Posledn skupinu tvoria opatrenia s vplyvom na zklad dane, ktor nie je mon zaradi medzi predol kategrie. Patr sem naprklad umonenie inho ako rovnomernho odpisovania16 (zrchlen odpisovanie) alebo preferenn reim pre finann leasing.
15 16

Napr. limit prjmov pre registrciu na DPH alebo limit prjmov pre povinnos plati socilne odvody. Z ekonomickho pohadu (v idelnom daovom systme) by sasou benchmarku malo by daovo uznaten tovn odpisovanie majetku, ktor by malo najvernejie zobrazova opotrebenie a stav danho majetku. Z praktickch prin sa vak za benchmark povauje rovnomern odpisovanie (problematick kvantifikcia rozdielov oproti tovnm odpisom, tandardn pouvanie rovnomernho odpisovania vo svete).

33

C. Sadzba dane alou asto vyuvanou formou daovch vdavkov s znen sadzby dane. Typickm prkladom me by da z pridanej hodnoty, ktor m v sasnosti dve sadzby (20 % a 10 %). Kee zkon priamo definuje zkladn, a teda benchmarkov sadzbu17, daov vdavok je mon uri jednoznane. V prpade dane z prmov vak me by situcia ovea komplikovanejia (vi predchdzajci box). D. Daov povinnos Daov avy, ktor zniuj konen daov povinnos daovho subjektu, mu ma nasledujce formy: 1. Daov bonus

Ide o avu na konenej daovej povinnosti, uren selektvne pre vybran skupinu. Od roku 2004 sa uplatuje daov bonus na nezaopatren diea a od roku 2009 zamestnaneck prmia. Obe tieto avy mu nadobda aj formu transferu. 2. Daov przdniny a stimuly

Spolonosou zrejme najviac vnmanou formou daovch vdavkov s daov stimuly alebo przdniny v prpade dane z prjmov prvnickch osb poskytovan vybranm podnikom. 3. In

Do tejto skupiny patr naprklad tzv. asigncia daovej povinnosti, teda pouitie podielu zaplatenej dane fyzickej alebo prvnickej osoby na osobitn ely.

17

Navye smernica Rady . 2006/112/ES o spolonom systme DPH, v slade s ktorou mus by nrodn legislatva upravujca DPH, priamo definuje obmedzen okruh vybranch tovarov a sluieb, ktor mu spada do znench sadzieb.

34

BOX - Problm agregovania daovch vdavkov Daov vdavky sa asto navzjom ovplyvuj, a preto nie je mon daov vdavky kvantifikovan ceteris paribus mechanicky spotava pre zskanie sprvnej agregovanej sumy poskytovanch daovch vdavkov. Najlepie to mono ilustrova na jednoduchom prklade v prpade dane z prjmov fyzickch osb18 (DPFO) : Agregcia daovch vdavkov (v eurch, mesane) hypotetick systm Prjem 1 Prjem 2 - osloboden Odvody iastkov zklad dane NZD .1 - nrok 297 eur NZD .2 - nrok 297 eur NZD .3 - nrok 33 eur Uplatnen suma NZD Zklad DPFO Vplyv na DPFO 703 0 94 609 297 297 15 609 0 zruenie NZD .2 703 0 94 609 297 zruen 33 330 279 +53,0 zruenie NZD .3 703 0 94 609 297 297 zruen 594 15 +2,9 zruenie odpot. odvodov 703 0 zruen 703 297 297 33 627 76 +14,4 zruenie kombincia oslobodenia vetkch prjmu 2 703 100 108 695 297 297 33 627 68 +12,9 +83,2 703 100 zruen 803 297 zruen zruen 297 506 +96,1

mechanick set jednotlivch opatren =

Hypotetick daov systm poskytuje tri nezdaniten asti zkladu dane (. 1 -3), oslobodzuje odvody od platenia dane a oslobodzuje jeden druh prjmu (prjem 2). Vzhadom na nzke prjmy daovnka si tento v plnej miere (33 eur) nedoke uplatni tretiu nezdaniten as zkladu dane. V prpade zruenia ktorhokovek inho daovho vdavku nastva situcia, kedy si daovnk doke spomnan nezdaniten as (. 3) uplatni a iastone tak kompenzova negatvny vplyv na disponibiln prjem vyplvajci zo zruenia inej nezdanitenej asti. V prpade, ak uvaujeme so zruenm individulneho daovho vdavku, tento prstup verne zobrazuje vekos dodatonch prjmov pre verejn sprvu (bez zohadnenia potencilnych dynamickch efektov). V prpade zruenia NZD . 2 by tak verejn sprva zskala prjmy vo vke 53,0. Jednotlivo vypotan daov vdavky preto nie je mon navzjom mechanicky spotava pre zskanie presnej agregtnej sumy poskytnutch daovch vdavkov, resp. ulch prjmov verejnej sprvy, kee niektor efekty sa tmto spsobom zapotavaj viackrt. V uvedenom prklade je mechanick set jednotlivch daovch vdavkov vo vke 83,3, priom skutone poskytnut suma daovch vdavkov je vo vke 96,2.

daje za daov vdavky preto uvdzame za rovnak asov horizont, na ak sa zostavuje rozpoet verejnej sprvy19. V zmysle defincie stavnho zkona sa za daov vdavky povauj len opatrenia, ktor zniuj prjmy z dan a z poistnho a prspevkov platench do poistnch fondov. Poda tejto defincie by do daovch vdavkov nemali
Prklad vychdza z legislatvy platnej pre rok 2011. NZD . 1 je nezdaniten as na daovnka, NZD . 2 je nezdaniten as na manela/manelku a NZD . 3 predstavuje daov zvhodnenie elovho sporenia, ivotnho poistenia alebo doplnkovho dchodkovho sporenia. 19 Subjekty verejnej sprvy s povinn zostavova svoj rozpoet najmenej na tri rozpotov roky. Sasou nvrhu rozpotu je aj schvlen rozpoet na ben rozpotov rok, daje o oakvanej skutonosti benho rozpotovho roka a daje o skutonom plnen rozpotu za predchdzajce dva rozpotov roky.
18

35

by zahrnut negatvne daov vdavky, ktor naopak daov prjmy zvyuj . Poda MF SR s pre informovan diskusiu dleit obidve, pre lepiu orientciu ich preto uvdzame aj samostatne.
Prehad daovch vdavkov poda typu dane alebo poistnho (ESA 95, tis. eur)* Da z prjmov fyzickch osb Da z prjmov prvnickch osb Da z pridanej hodnoty Spotrebn dane Da z nehnutenost Socilne poistenie - z toho daov vdavky - z toho negatvne daov vdavky Zdravotn poistenie Orientan vka daovch vdavkov** - z toho daov vdavky - z toho negatvne daov vdavky Orientan vka daovch vdavkov v % HDP** - z toho daov vdavky - z toho negatvne daov vdavky Zmena vky daovch vdavkov** - z toho daov vdavky - z toho negatvne daov vdavky Zmena vka daovch vdavkov v % HDP** - z toho daov vdavky - z toho negatvne daov vdavky 2011 450 425 97 209 156 054 118 037 13 768 134 023 196 489 -62 466 204 603 1 174 119 1 236 585 -62 466 1.7 1.8 -0.1 2012 364 904 100 693 143 000 124 568 15 538 138 458 201 892 -63 434 208 726 1 095 886 1 159 321 -63 434 1.5 1.6 -0.1 -78 233 -77 264 -968 -0.2 -0.2 0.0 2013 364 152 105 372 141 697 115 317 16 089 -52 176 103 804 -155 979 117 759 808 210 964 189 -155 979 1.1 1.3 -0.2 -287 676 -195 131 -92 545 -0.4 -0.3 -0.1 2014 366 185 114 082 144 101 111 306 16 660 -77 930 83 008 -160 937 114 376 788 781 949 718 -160 937 1.0 1.3 -0.2 -19 430 -14 471 -4 958 -0.1 -0.1 0.0 2015 372 786 112 513 140 895 108 190 17 252 -99 147 72 932 -172 079 117 046 769 535 941 614 -172 079 1.0 1.2 -0.2 -19 245 -8 103 -11 142 -0.1 -0.1 0.0 2016 381 075 119 036 147 749 110 066 17 864 -111 889 72 352 -184 241 122 922 786 823 971 064 -184 241 0.9 1.2 -0.2 17 288 29 450 -12 162 0.0 0.0 0.0

* Pokia pri zruen daovho vdavku dochdza k rozloeniu vplyvu na viac rokov, uvdza sa pln efekt opatrenia * * Vypotan ako set samostatne kvantifikovanch daovch vdavkov, o je spojen s chybou vznikajcou pri vzjomne sa ovplyvujcich daovch vdavkoch.

Celkov vka daovch vdavkov je kvli vzjomnmu ovplyvovaniu sa jednotlivch vdavkov len orientan. V roku 2011 dosiahla rove daovch vdavkov 1,2 mld. eur (1,8 % HDP). V alch rokoch (2012 a 2013) dochdza k poklesu daovch vdavkov kumulatvne pribline vo vke 0,6 % HDP (289 mil. eur). Tento pokles je zaprinen najm rozirovanm daovch zkladn v prpade dane z prjmov fyzickch osb a vymeriavacch zkladov u odvodov svisiacich s konsolidciou verejnch financi. Prijat konsolidan opatrenia v roku 2013 prispej k zneniu daovch vdavkov o cca 0,3 % HDP (195 mil. eur). Medzi najvznamnejie opatrenia, ktor zaprinili pokles daovch vdavkov v rokoch 2012 a 2013 patria: V prpade dane z prjmov fyzickch osb dolo v roku 2012 k zneniu daovch vdavkov najm kvli zrueniu uplatovania nezdanitench ast na neaktvne prjmy (23,5 mil. eur) . Zrove sa prejavilo zruenie nezdanitenej asti zkladu dane na elov sporenie a doplnkov dchodkov sporenie (52,8 mil. eur). Obmedzenie zvhodnen v socilnych a zdravotnch odvodoch pre prjmy z dohd o prcach vykonvanch mimo pracovn pomer sa odhaduje na rovni 133 mil. eur. Od roku 2013 tak dolo k pribleniu rovne daovo-odvodovho zaaenia zamestnancov a dohodrov, ktor do konca roku 2012 boli takmer plne osloboden od platenia odvodov. Naalej vak boli ponechan vnimky pre vybran skupiny fyzickch osb s prjmami z dohd. Ich odvodov zaaenie je vo vine prpadov

36

niie ako u zamestnancov, no oproti roku 2012 djde aj u nich k vraznmu zveniu odvodovej povinnosti. V prpade zdravotnho poistenia vychdzame z predpokladu, e charakter zdravotnho poistenia je toton s daou z prjmov a takto sme definovali aj benchmark. Rozdiel medzi daou z prjmov a zdravotnm poistenm spova v tom, e zdravotn poistenie m horn hranicu pre platenie odvodov a uiu zkladu. Z pohadu defincie daovch vdavkov a stanovenho benchmarku (neohranien zdaovanie prjmov), predstavuje ava pre poistencov s prjmom nad maximlnym vymeriavacm zkladom pre zdravotn poistenie daov vdavok (55 mil. eur).
Detailn prehad daovch vdavkov poda typu dane alebo poistnho (ESA 95, v tis. eur) Da z prjmov fyzickch osb B1 - Vnimky z predmetu dane a oslobodenia od dane B2 - Nezdaniten asti zkladu dane a in znenia zkladu dane - z toho : NZD na manelku - z toho : NZD na DDS, ivotn poistenie a elov sporenie - z toho : NZD pre dobrovon prspevky (2%) do II. piliera D1 - Daov bonus - z toho : Daov bonus na nezaopatren diea - z toho : Zamestnaneck prmia D3 - In : Asigncia dane - pouitie 2% zaplatenej dane na osobitn ely Da z prjmov prvnickch osb B3 - In D2 - Daov przdniny a stimuly D3 - In : Asigncia dane - pouitie 2% zaplatenej dane na osobitn ely Da z pridanej hodnoty C - Sadzba dane - z toho : znen sadzba DPH na lieky Spotrebn dane B1 - Vnimky z predmetu dane a oslobodenia od dane C - Sadzba dane - z toho : znen sadzba na tich vno - z toho : znen sadzba na "erven naftu" Da z nehnutenost Pozemky Stavby Byty a nebytov priestory Socilne poistenie B1 - Vnimky z predmetu dane a oslobodenia od dane - z toho : dohody o prcach vykonvanch mimo pracovn pomer B2 - Nezdaniten asti zkladu dane a in znenia zkladu dane B3 - In : neslad max. vymeriavac zklad pre poistn a pre vpoet dvok Zdravotn poistenie B1 - Vnimky z predmetu dane a oslobodenia od dane - z toho : dohody o prcach vykonvanch mimo pracovn pomer B2 - Nezdaniten asti zkladu dane a in znenia zkladu dane B3 - In : maximlny vymeriavac zklad 2011 450 425 8 393 151 242 74 910 52 845 0 274 265 258 713 15 552 16 526 97 209 34 965 36 800 25 444 156 054 156 054 135 616 118 037 53 439 64 599 48 297 0 13 768 3 854 9 222 692 134 023 141 040 141 040 55 449 -62 466 204 603 47 973 47 973 17 077 139 552 2012 364 904 4 353 76 735 76 735 0 0 265 268 261 504 3 765 18 548 100 693 42 767 31 780 26 146 143 000 143 000 124 424 124 568 65 485 59 082 48 250 0 15 538 3 733 10 998 807 138 458 144 919 144 919 56 974 -63 434 208 726 49 293 49 293 17 547 141 886 2013 364 152 5 061 73 605 72 795 0 810 265 447 261 716 3 731 20 040 105 372 52 573 27 378 25 421 141 697 141 697 123 291 115 317 55 443 59 874 49 024 0 16 089 3 865 11 389 836 -52 176 48 843 47 651 54 961 -155 979 117 759 13 736 13 233 17 032 86 991 2014 366 185 5 210 72 562 63 611 0 8 950 267 414 263 729 3 684 21 000 114 082 54 936 30 518 28 628 144 101 144 101 125 383 111 306 52 316 58 990 48 079 0 16 660 4 002 11 793 865 -77 930 50 337 49 149 32 670 -160 937 114 376 14 156 13 655 10 513 89 707 2015 372 786 5 346 74 242 64 882 0 9 360 271 177 267 993 3 184 22 021 112 513 58 332 32 157 22 024 140 895 140 895 122 593 108 190 49 837 58 354 47 261 0 17 252 4 145 12 211 896 -99 147 52 402 51 215 20 530 -172 079 117 046 14 933 14 434 7 039 95 075 2016 381 075 5 517 76 069 66 282 0 9 787 275 855 273 104 2 752 23 634 119 036 61 788 33 826 23 422 147 749 147 749 128 556 110 066 50 678 59 388 48 091 0 17 864 4 292 12 645 928 -111 889 54 294 53 109 18 058 -184 241 122 922 15 704 15 207 6 191 101 027

37

4. Rozpotovanie vdavkov ttneho rozpotu


v tis. eur Vdavky ttneho rozpotu Z toho: Vdavky na obsluhu ttneho dlhu Zdroje E Spolufinancovanie Odvod a prspevky do rozpotu E (vrtane rezervy) Transfer Socilnej poisovni 1 006 647 2 091 380 454 155 587 414 1 446 193 1 248 537 2 015 349 407 444 626 222 1 408 333 1 326 366 3 563 656 639 007 740 375 721 565 1 263 496 2 703 394 443 979 757 853 792 410 1 427 043 3 173 198 624 585 758 939 1 152 839 1 482 588 2 958 032 497 815 760 963 1 173 918 1 581 294 2 112 916 357 110 784 597 1 187 588 2011 S 15 278 042 2012 S 15 640 711 2013 R 17 001 505 2013 OS 15 698 894 2014 N 16 875 745 2015 N 16 674 464 2016 N 15 740 375

Celkov vdavky ttneho rozpotu sa rozpotuj v roku 2014 v objeme 16 875,7 mil. eur. V porovnan s rozpotom na rok 2013 dochdza v svislosti so zabezpeenm platobnej schopnosti Socilnej poisovne k nrastu transferu pre Socilnu poisovu o 431,3 mil. eur, rast vdavky na obsluhu ttneho dlhu o 100,7 mil. eur a zvyuje sa odvod a prspevky do rozpotu E (vrtane rezervy) o 18,6 mil. eur. Na druhej strane dochdza k zneniu vdavkov z rozpotu E a vdavkov svisiacich so spolufinancovanm k tmto prostriedkom o 404,9 mil. eur. Tento pokles svis najm s ukonenm 2. programovho obdobia. Zrove sa vak rozpotuj vdavky na operan programy 3. programovho obdobia, ktor s v svislosti s procesom schvaovania Partnerskej dohody Slovenskej republiky 2014 2020 rozpotovan v kapitole Veobecn pokladnin sprva. K tomuto objemu prostriedkov sa automaticky rozpotuje prslun objem spolufinancovania. Rozpoet za oblas vdavkov z prostriedkov E a spolufinancovania je zostaven na zklade podkladov jednotlivch kapitol ttneho rozpotu a ich odhadov o plnovanom erpan. Po abstrahovan od tchto vdavkovch titulov sa v porovnan s rozpotom na rok 2013 zniuj vdavky ttneho rozpotu o 271,4 mil. eur. Zrove je v rmci vdavkov v rozpote zabezpeen naprklad financovanie v svislosti s kompenzciou finannch dopadov pre eleznice Slovenskej republiky v sume 22,5 mil. eur vyplvajcich zo znenia poplatku za prstup k elezninej infratruktre v svislosti s opatreniami na konsolidciu elezninej nkladnej dopravy SR. Vo vdavkoch ttneho rozpotu na roky 2014 a 2016 zatia nie s premietnut konsolidan opatrenia, priom objem opatren potrebnch na dosiahnutie cielench schodkov rozpotu verejnej sprvy bude predmetom alch fz prpravy a schvaovania nvrhu rozpotu verejnej sprvy. V nadvznosti na rokovania o rozpote verejnej sprvy bud upraven limity jednotlivch kapitol ttneho rozpotu, vrtane ukazovateov zamestnanosti.

38

5. ttne finann aktva


ttne finann aktva s definovan zkonom . 523/2004 Z. z. o rozpotovch pravidlch verejnej sprvy v znen neskorch predpisov. Finann opercie, ktor ovplyvuj stav ttnych finannch aktv, sa tak na strane prjmov ako aj na strane vdavkov vyluuj z prjmov a vdavkov ttneho rozpotu poda metodiky ESA 95.
Rozpotov opercie FA (v tis. eur; ESA 95) 1. Prjmy - zvenie FA 1.1. dividendy z FNM SR 1.2. spltka NFV VHV, . p. - kapitlov transfer 1.3. osobitn odvod vybranch finannch intitci 1.4. spltka NFV S Cargo Slovakia, a. s. 1.5. prevod pe. prostr. zo zost. zru. vkladov na doru. 1.6. prijat spltky vl. v. a vld. poh. zo zahr. (FO) 1.7. prjmy zo spltok ver. a pi. - NFV (FO) 1.8. predaj aktv ttu (FO) 1.9. osobitn odvod z podnikania v regul. odvetviach 1.10. posilnenie FA zo zost. min. rokov FNM SR 1.11. NFV mestu ilina 1.12. dodaton vnosy z predaja zlata z MMF (FO) 2. Vdavky - znenie FA 2.1. prevod prostr. z dividend od FNM SR do R 2.2. poskyt. ver. a p., as v medz. org. (FO) 2.2.1. Doplnenie zdrojov IDA a prspevok k financovaniu MDRI (KT) 2.3. Eurpsky mechanizmus pre stabilitu (FO) 2.4. vklad do ZI Eximbanky SR (FO) 2.4.1. as vkladu na umorenie naakumulovanch strt z minulch rokov (KT) 2.5. vklad do ZI SZRB, a. s. (FO) 2.6. vklad do MH Invest 2.7. vklad do KI Vojensk lesy a majetky, .p. 2.8. Spolonos pre zavedenie unitrneho VZP, a. s. 2.9. zvenie ZI Letisko M.R.tefnika - Airport Bratislava, a.s. 2.10. prostriedky na oddlenie zdravot. zariaden 2.11. vklad do ZI MDVaRR Letisko Slia (FO) Saldo rozpotovch operci Vylenie finannch operci vylenie prjmovch FO vylenie vdavkovch FO Ostatn pravy Saldo rozpotovch operci bez FO (vplyv na RVS v metodike ESA 95) 2011 S 715 989,6 439 055,0 22 007,6 0,0 0,0 0,0 665,2 20 198,7 0,0 0,0 213 865,0 20 198,1 0,0 726 097,6 373 979,0 896,2 710,0 0,0 0,0 0,0 0,0 1 060,5 161,9 0,0 0,0 350 000,0 0,0 -10 108,0 -20 677,7 -20 863,9 186,2 233,3 -30 552,4 2012 S 775 123,1 535 864,0 27 007,6 169 752,5 9 750,0 0,0 561,7 308,2 0,0 30 380,6 0,0 0,0 1 498,5 845 022,0 505 864,0 2 496,5 880,0 263 680,0 60 000,0 6 835,0 10 000,0 2 368,8 174,1 25,0 413,6 0,0 0,0 -69 898,9 326 093,1 -2 368,4 328 461,5 238,8 256 433,0 2013 R 833 303,9 441 170,7 30 339,5 203 000,0 19 500,0 0,0 595,1 38 698,6 0,0 100 000,0 0,0 0,0 0,0 720 742,4 441 170,7 15 891,7 0,0 263 680,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 112 561,5 240 278,0 -39 293,7 279 571,7 0,0 352 839,5 2013 OS 1 339 070,2 892 909,0 30 339,5 206 136,0 19 500,0 0,0 6 618,1 38 698,6 0,0 144 869,0 0,0 0,0 0,0 776 140,7 492 909,0 15 891,7 890,0 263 680,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 3 420,0 0,0 0,0 240,0 562 929,5 233 605,0 -45 316,7 278 921,7 0,0 796 534,5 2014 N 778 131,4 458 764,0 23 003,4 154 602,0 97 719,6 26 000,0 402,5 17 639,9 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 706 479,9 458 764,0 15 875,9 900,0 131 840,0 50 000,0 0,0 50 000,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 71 651,5 228 773,5 -18 042,4 246 815,9 0,0 300 425,0 2015 N 1 531 711,7 384 129,0 24 964,5 103 068,0 19 500,0 0,0 0,0 50,2 1 000 000,0 0,0 0,0 0,0 0,0 436 449,7 384 129,0 17 320,7 4 080,0 0,0 35 000,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 1 095 262,0 -951 809,5 -1 000 050,2 48 240,7 0,0 143 452,5 2016 N 538 923,5 394 165,0 120,0 103 068,0 19 500,0 0,0 0,0 22 070,5 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 481 292,9 394 165,0 2 127,9 80,0 0,0 35 000,0 0,0 50 000,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 57 630,6 64 977,4 -22 070,5 87 047,9 0,0 122 608,0

5.1. Prjmov opercie 5.1.1. Z hadiska finannho objemu medzi najdleitejie prjmov opercie ttnych finannch aktv patria prjmy z Fondu nrodnho majetku SR z dividend od spolonost s majetkovou asou Fondu nrodnho majetku SR. Vetky riadne dividendy (v zmysle metodiky ESA 95 ide len o dividendy zskan z hospodrskej innosti) sa preved do prjmov ttneho rozpotu. Mimoriadne dividendy (napr. zskan precenenm majetku spolonosti) posilnia ttne finann aktva a zostvaj k dispozcii na alie pouitie.

39

Predpoklad sa, e cel objem dividend transferovan v roku 2014 z FNM SR vo vke 458,8 mil. eur tvoria iba riadne dividendy. 5.1.2. Ide o prjem za zrealizovan ttne zruky voi Vodohospodrskej vstavbe, . p., ktor v minulosti ovplyvnili schodok a dlh verejnej sprvy. Tento objem bude splaten v roku 2015 so zostatkom 120 tis. eur na rok 2016. Od tohto momentu bud vetky spltky VHV, . p. predstavova finann operciu (vo vyie uvedenej tab. zahrnut v poloke 1.7). 5.1.3. Odvod pre vybran finann intitcie prispieva k vytvoreniu mechanizmov podieania sa tchto finannch intitci na nkladoch budcich finannch krz v bankovom sektore, k zabezpeeniu spravodlivho rozdelenia zae a k predchdzaniu vzniku rozsiahlych vdavkov pre daovch poplatnkov, vldu a hospodrstvo v prpade rieenia finannch krz, k stimulovaniu vybranch finannch intitci obmedzova systmov rizik a k ochrane stability finannho sektora Slovenskej republiky. 5.1.4. Ide o prjem zo splcania nvratnej finannej vpomoci poskytnutej S Cargo Slovakia, a. s. zo ttnych finannch aktv v roku 2009 vo vke takmer 166 mil. eur na zklade uznesenia vldy SR . 173/2009. Nakoko uveden transakcia ovplyvnila schodok a dlh verejnej sprvy v roku 2009, realizovan spltky sa povauj v zmysle metodiky ESA 95 za kapitlov transfer. 5.1.5. Na zklade 879i Obianskeho zkonnka prvo na vplatu zostatkov zruench vkladov na doruitea, ktor si vkladatelia alebo in oprvnen osoby neuplatnili a nepreukzali najneskr do 31. 12. 2006, prelo 31. 12. 2006 na tt. Vetky takto aktva bola banka alebo poboka zahraninej banky povinn previes k 31. 12. 2006 poda pokynov MF SR na nm uren et ttnych finannch aktv. Okamihom prevodu aktv vznikol zvzok ttu na vplatu nhrad osobm, ktor do prevodu tchto aktv mali prvo na ich vplatu. Nrok na vplatu tchto nhrad si oprvnen osoby mohli pvodne uplatni najneskr do 31. 12. 2011. Z dvodu pretrvvajceho zujmu o vplaty nhrady zostatku zruenho vkladu na doruitea bola NR SR schvlen novela zkona . 40/1964 Zb. Obiansky zkonnk, ktor s innosou od 1. 3. 2012 umouje uplatni nrok na vplatu peanch prostriedkov v rozsahu nhrad zostatkov zruench vkladov na doruitea najneskr do 31. 12. 2013. V zmysle metodiky ESA 95 ide o prjmov kapitlov transfer prijat vldou od obyvatestva s pozitvnym vplyvom na schodok verejnej sprvy (obyvatestvo darovalo vlde vklady). 5.1.6. Prjmy z vymhania zahraninch pohadvok, ktor Slovensk republika zskala pri delen majetku bvalej SFR, sa na zklade vsledkov doterajch rokovan s dlnckymi krajinami a aktulneho stavu zmluvnej dokumentcie predpokladaj v roku 2014 vo vke 402,5 tis. eur. Od roku 2015 sa nepredpokladaj prjmy z tohto titulu. rokov prjmy zo zahraninch verov, piiek a vkladov s prjmom ttneho rozpotu a s zapracovan v rozpote ttneho dlhu (kapitola Veobecn pokladnin sprva). 5.1.7. Medzi finann opercie ttnych finannch aktv na strane prjmov zaraujeme aj prjmy zo splcania poskytnutch verov a piiek istn i nvratnch finannch vpomoc. Nasledovn tabuka uvdza prjmov finann opercie poda psobnosti a zodpovednosti prslunch kapitol ttneho rozpotu.

40

(v tis. eur) Ministerstvo financi SR Ministerstvo pdohospodrstva a rozvoja vidieka SR Veobecn pokladnin sprva z toho: - z konkurzov a ostatnch prjmov - prjem z predaja ubytovacch kapact zahraninch investorov - Kia/Hyundai - MH SR - spltka NFV poskytnutej Bratislav. samosprv. kraju - spltka NFV MH Invest Samsung (uzn.vl. .1070/2006; uzn.vl. .229/2007; uzn.vl. .802/2011) - spltka NFV mesto ilina - mesto Koice - spltka NFV mesto ilina - KIA Hyundai (uzn. vl. 750/2009) - spltka NFV VHV, . p. Celkom

2011 S 23,8 731,7 19 443,2 10,8 0,0 0,0 8 300,4 0,0 9 105,3 1 931,9 0,0 20 198,7

2012 S 20,0 288,0 0,2 0,2 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 308,2

2013 R 17,0 66,4 38 615,2 49,8 31 032,4 4 813,1 2 719,9 0,0 0,0 0,0 0,0 38 698,6

2013 OS 17,0 66,4 38 615,2 49,8 31 032,4 4 813,1 2 719,9 0,0 0,0 0,0 0,0 38 698,6

2014 N 17,0 0,0 17 622,9 49,8 0,0 0,0 0,0 17 573,1 0,0 0,0 0,0 17 639,9

2015 N 17,0 0,0 33,2 33,2 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 50,2

2016 N 17,0 0,0 22 053,5 33,2 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 22 020,3 22 070,5

Do psobnosti Ministerstva financi SR patr sprva a vymhanie pohadvok ttu z titulu prdelu doplnkovho pozemkovho majetku presdlencom z Maarska na zklade Dohody medzi eskoslovenskom a Maarskom o vmene obyvatestva publikovanej pod . 145/1946 Zb. Celkov pohadvka ttu voi tmto fyzickm osobm bola k 30. jnu 2013 v sume 316,95 tis. eur. Prjmy z tohto titulu sa v jednotlivch rokoch predpokladaj kontantne na rovni 17 tis. eur. Prjmy z realizovanch ttnych zruk od nefinannch subjektov a spltok nvratnch finannch vpomoc s v psobnosti kapitoly Veobecn pokladnin sprva a v zmysle spltkovch kalendrov sa v jednotlivch rokoch rozpotovho rmca 2014 a 2016 oakvaj v objemoch ako je uveden vo vyie uvedenej tabuke a v nasledovnom texte: odhaduje sa, e z prebiehajcich konkurznch konan, v ktorch si Ministerstvo financi SR uplatnilo svoje pohadvky, mono zska prjmy vo vke 49,8 tis. eur; mestu ilina bola v zmysle uznesenia vldy SR . 850 zo da 26. 10. 2005 poskytnut nvratn finann vpomoc zo ttnych finannch aktv v sume 17,57 mil. eur na financovanie vstavby obytnho sboru Krasany. V zmysle uzavretej zmluvy mali by finann prostriedky vrten do ttnych finannch aktv k 30. 6. 2009. V zmysle uznesenia vldy SR . 750/2009 vlda shlasila so zmenou termnu splatnosti na 31. decembra 2014; Vodohospodrska vstavba, . p. Bratislava m v sasnosti platn dve Zmluvy o nvratnej finannej vpomoci, za zrealizovan ttne zruky, a to z roku 2002 a 2006. Tieto s zo strany VHV, . p. riadne splcan v zmysle spltkovch kalendrov, avak od roku 2016 sa tieto spltky bud vykazova ako finann opercie. Doterajie spltky predstavovali riadny prjem ESA 95. Bliie je uveden v bode 5.1.2.

5.1.8. V roku 2015 sa plnuje realizova predaj aktv ttu v objeme 1 mld. eur. Pjde o finann operciu, ktor nem vplyv na schodok rozpotu verejnej sprvy v metodike ESA 95. 5.2. Vdavkov opercie 5.2.1. Prjmy z Fondu nrodnho majetku SR z dividend od spolonost s majetkovou asou Fondu nrodnho majetku SR sa v jednotlivch rokoch rozpotovho rmca 2014 a 41

2016 v rovnakej vke ako vstpili do prjmov ttnych finannch aktv preved do prjmov ttneho rozpotu. To znamen, e z pohadu bilancie ttnych finannch aktv je tto opercia neutrlna. 5.2.2. Medzi finann opercie na strane vdavkov ttnych finannch aktv sa zarauje aj poskytovanie verov a piiek, as na majetku a splcanie istiny. V jednotlivch rokoch rozpotovho rmca 2014 a 2016 sa rozpotuj v niie uvedench iastkach.
(v tis. eur) IDA* - Medzinrodn zdruenie pre rozvoj Prspevok na doplnenie zdrojov IDA IDA* - Medzinrodn zdruenie pre rozvoj Prspevok k financovaniu Iniciatvy na multilaterlne odpustenie dlhov (MDRI) IBRD - Medzinrodn banka pre obnovu a rozvoj Rezerva na valorizciu akcii SR IBRD* - Medzinrodn banka pre obnovu a rozvoj Zvenie kapitlu EIB* - Eurpska investin banka Poskytnutie zruky SR v prospech EIB na zklade zrunej zmluvy EIB - Eurpska investin banka Zvenie zkladnho imania EIB MIB - Medzinrodn investin banka Zvenie zkladnho imania MIB MMF* - pouitie dodatonho vnosu z predaja zlata MMF na program znenia chudoby a rastu (uz.vl.460/2012) SPOLU * - oficilna rozvojov pomoc (ODA) 2011 S 710,0 2012 S 880,0 2013 R 820,0 2013 OS 820,0 2014 N 830,0 2015 N 4 000,0 2016 N 0,0

0,0

0,0

70,0

70,0

70,0

80,0

80,0

0,0

0,0

1 600,0

1 600,0

1 600,0

1 600,0

1 600,0

0,0

0,0

0,0

0,0

0,0

4 661,9

0,0

186,2

285,5

401,9

401,9

476,0

478,9

447,9

0,0

0,0

12 999,8

12 999,8

6 499,9

6 499,9

0,0

0,0

0,0

0,0

0,0

6 400,0

0,0

0,0

0,0 896,2

1 331,0 2 496,5

0,0 15 891,7

0,0 15 891,7

0,0 15 875,9

0,0 17 320,7

0,0 2 127,9

IDA - Medzinrodn zdruenie pre rozvoj prspevok na doplnenie zdrojov V roku 2010 prebehli rokovania lenskch ttov IDA tkajce sa 16. doplnenia zdrojov IDA. Uveden navenie je po schvlen v rmci IDA v aprli 2011 a schvlen vldou SR da 17. augusta 2011 (uznesenie . 545/2011). V tejto svislosti je potrebn zabezpei financovanie prspevku SR v roku 2014 vo vke 830 tis. eur. V priebehu roka 2013 bud prebieha rokovania lenskch ttov IDA tkajce sa 17. doplnenia zdrojov IDA, ktor m by inn v rokoch 2015 2017. Prspevok SR v rmci 17. doplnenia zdrojov IDA by mal by, po jeho schvlen vldou SR, uhraden v jednej spltke v roku 2015 vo vke cca 4 mil. eur (presn suma bude zvisie od konenho vsledku celkovch rokovan v rmci 17. doplnenia zdrojov IDA, ktor bude znmy v poslednom tvrroku 2013). Prspevky s vykazovan ako oficilna rozvojov pomoc SR. IDA - Medzinrodn zdruenie pre rozvoj prspevok k financovaniu Iniciatvy na multilaterlne odpustenie dlhov Pristpenm SR k financovaniu Iniciatvy pre multilaterlne odpustenie dlhov (MDRI) v rmci Medzinrodnho zdruenia pre rozvoj (IDA), schvlen uznesenm vldy SR . 479 zo da 9. jla 2008, sa oakvaj vdavky v celkovej vke 630 tis. eur a do roku 2018. Prspevok bude uhraden v roku 2014 vo vke 70 tis. eur a v rokoch 2015 a 2016 vo vke 80 tis. eur rone. Prspevky s vykazovan ako oficilna rozvojov pomoc SR. IBRD - Medzinrodn banka pre obnovu a rozvoj rezerva na valorizciu akci SR V rmci rozpotovho rmca na roky 2014 a 2016 je potrebn vyleni 4,8 mil. eur (1,6 mil. eur rone) ako rezervu na valorizciu akci Slovenskej republiky, a to v svislosti s tm, e hodnota akci, nakoko je evidovan v USD, sa men v zvislosti od zmeny kurzu EUR voi USD.

42

IBRD - Medzinrodn banka pre obnovu a rozvoj zvenie kapitlu Vlda SR uznesenm . 718 zo da 20. oktbra 2010 schvlila nvrh na as Slovenskej republiky na veobecnom naven kapitlu Medzinrodnej banky pre obnovu a rozvoj. Dvodom na navenie boli a s predovetkm zven poiadavky na poskytovanie finannch zdrojov IBRD z dvodu globlnej finannej a hospodrskej krzy. hrada zvenia kapitlu sa uskuton v roku 2015 v celkovej vke 4 661,9 tis. eur. Vdavok je mon vykza ako oficilnu rozvojov pomoc SR. Vyie uveden vdavkov tituly, ktor bud hraden zo ttnych finannch aktv vyplvaj z lenstva Slovenskej republiky v rmci skupiny Svetovej banky (World Bank Group), ktorej sasou s Medzinrodn banka pre obnovu a rozvoj (IBRD), Medzinrodn zdruenie pre rozvoj (IDA), Medzinrodn finann korporcia (IFC), Mnohostrann agentra pre investin zruky (MIGA) a Medzinrodn centrum pre rieenie investinch sporov (ICSID). EIB - Eurpska investin banka - poskytnutie zruky SR v prospech EIB na zklade zrunej zmluvy Vlda SR uznesenm . 606 z 10. septembra 2008 shlasila s uzatvorenm Zrunej zmluvy medzi lenskmi ttmi EIB a EIB ohadom verov, ktor poskytne EIB v prospech investinch projektov v ttoch Afriky, Karibiku a Tichomoria a v zmorskch krajinch a zemiach. SR poskytne na zklade tejto zrunej zmluvy zruku v prospech EIB. Oakvan ist angaovanos SR z titulu uplatnench zruk predstavuje sumy vo vke 476 tis. eur v roku 2014, 478,9 tis. eur v roku 2015 a vo vke 447,9 tis. eur v roku 2016. Tieto prostriedky predstavuj aktva SR a bud roen do okamihu uplatnenia zruky. Vdavky s vykazovan ako oficilna rozvojov pomoc SR. EIB Eurpska investin banka zvenie zkladnho imania Na rokovan Eurpskej rady, ktor sa uskutonilo 28. a 29. jna 2012 v Bruseli a nsledne rozhodnutm Rady riaditeov EIB z 3. septembra 2012 bolo schvlen zvenie zkladnho imania EIB o 10 mld. eur. Celkov navrhovan podiel SR na zvenom zkladnom iman EIB je vo vke 25 999,5 tis. eur (ako distribun k je pouit podiel lenskej krajiny na zkladnom iman EIB, priom podiel SR na zkladnom imanm EIB je 0,260 %). as SR na zvenom splatenom zkladnom iman bola schvlen uznesenm vldy SR . 521 z 3. oktbra 2012, priom as SR bude splaten v troch spltkach v rokoch 2013 2015. V tejto svislosti je potrebn zabezpei financovanie asti SR na splatenom zkladnom iman EIB v rokoch 2014 a 2015 vo vke 6 499,9 tis. eur rone. MIB Medzinrodn investin banka zvenie zkladnho imania Da 6. jna 2013 Bankov rada MIB prerokovala otzku zvenia zkladnho imania MIB vo vke minimlne 100 mil. eur z prspevkov lenskch ttov MIB. as SR na zvenom splatenom zkladnom iman MIB sa predpoklad vo vke cca 6,4 mil. eur, ktor by mala by uhraden v roku 2013 v celej vke alebo len iastone, resp. uhraden v celej vke, alebo v zostvajcej iastke a v roku 2014. 5.2.3. Eurpsky mechanizmus pre stabilitu (alej len EMS) (tzv. permanentn euroval) tvor sas druhej vlny balka opatren urench na poskytovanie pomoci lenskm ttom eurozny ocitvajcich sa vo vnych finannch problmoch s cieom zabezpei stabilitu samotnej eurozny. EMS je nasledovnkom EFSF, ktor bol vytvoren na dobu urit, t. j. do jna 2013. EMS bol zaloen ako medzivldna organizcia zaloen na zklade medzivldnej zmluvy (Zmluva, ktorou sa zriauje EMS nadobudla platnos 27. septembra 2012 a EMS oficilne vznikol 8. oktbra 2012, kedy sa uskutonilo inauguran stretnutie vetkch lenskch ttov mechanizmu). Na rozdiel od EFSF, ktor funguje na bze zruk za dlhopisy emitovan EFSF, sa do EMS bude prispieva priamo, a to formou upisovania akci na 43

zkladnom iman spolonosti. Slovensk republika bude musie svoj podiel vo vke 659,2 mil. eur splati v piatich rovnakch spltkach, priom prv dve spltky v sume 263,68 mil. eur boli uhraden 12. oktbra 2012. Tretia spltka v sume 131,84 mil. eur bola uhraden 30. aprla 2013. tvrt spltka by mala by uhraden v septembri 2013 a posledn spltka v prvej polovici roku 2014. 5.2.4. V slade s Programovm vyhlsenm vldy SR na roky 2012 - 2016 sa predpoklad, e oakvan rast slovenskej ekonomiky, vzhadom na jej otvorenos, bude v nasledujcich rokoch spojen s vraznm rastom vvozu. Vie aktivity a iastone aj intenzvnejie smerovanie na nov teritri by mali vytvra siln predpoklad rastu dopytu po slubch EXIMBANKY SR. Celkov rozsah a monosti psobenia EXIMBANKY SR s trvale limitovan objemom kapitlovho vybavenia. V roku 2012 bola spracovan koncepcia rozvojovej stratgie EXIMBANKY SR do roku 2020, ktor predpoklad kontinulny rast obchodnch aktivt prostrednctvom verovch, zrunch a poisovacch produktov. Jednou z podmienok splnenia tohto ciea je schvlenie kontinulneho posilnenia jej kapitlovho vybavenia, konkrtne navenia prostriedkov obchodnch fondov. Toto je mon vyriei cez zvenie zkladnho imania EXIMBANKY SR a nsledn transfer tchto prostriedkov do jednotlivch fondov (fondu na krytie neobchodovatench rizk a fondu na zruky). Uveden prostriedky zvia kapacitu na krytie angaovanosti z prslunch obchodnch innost tak, aby EXIMBANKA SR mohla podpori objemovo vie obchodn prpady financovania a poisovania verov pri zachovan sasnej hranice akceptcie rizika, o realizciu ktorch u eviduje zujem slovenskch exportrov. 5.2.5. Hlavnmi zdrojmi financovania SZRB, a. s. s vlastn zdroje zskan od ttu ako akcionra a cudzie zdroje poskytnut zo zahraninch verovch liniek. Niektor zahranin finann intitcie vak vznamne sprsnili poskytovanie svojich dlhodobch zdrojov a zvenie obchodnej kapacity SZRB, a. s. cez navenie cudzch zdrojov sa obmedzilo len na Rozvojov banku Rady Eurpy (CEB) v sume 30 mil. eur. Tieto zdroje vak nepokryj celkov potreby banky, priom v rokoch 2014 a 2016 bude celkov objem cudzch zdrojov klesa. Preto banka v tomto obdob potrebuje navenie zkladnho imania zo ttnych finannch aktv. Uveden zdroje bud okrem financovania MSP, VC, obc a miest pouit aj na financovanie verejnch environmentlnych a bytovch projektov a produktov pre pdohospodrov (nkup pdy).

44