Univerzitet “Sveti Kiril i Metodij”  Filozofski fakultet ­ Skopje  Institut za Defektologija 

Multipla skleroza
(S em mi in na ar rs sk ka a ra bo ot ta a) ) (Se rab

Mentor: Doc. d-r Vladimir Trajkovski Skopje, dekemvri 2005

Izrabotil: Aleksandra Simonoska

  Voved ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­  ­ ­  ­  ­ ­ ­ ­ 3  Etiologija i patogeneza ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­  ­ ­ ­ ­ ­ 4  Patolo{ka anatomija­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ 4  Klini~ka slika ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­5  Tek na bolesta ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­6  Dijagnoza ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­  ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ 7  Lekuvawe na MS ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ 7  Kako da se ishranuvaat pacientite so MS ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­  ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­8  Zaklu~ok ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­9  Literatura ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ 10  Voved 2  .Sodr`ina  str.

  Koga  odreden  del  od  mielinskata  obvivka  e  o{teten.25%  od slu~aite (3). Multipnata skleroza vo mozokot  i  'rbetniot  mozok gi opfa}a aksonite dolgite  prodol`etoci  koi  povrzuvaat  razli~ni  delovi  od  ner­vniot  sostav.  kako  na  pr.Multipnata  skleroza  e  tipi~en  pretstavnik  na  demielinizira~kite  bolesti  na  CNS.  Po~esto  se  javuva  vo  Telo severni­te  zemji  a  vo  tropski­te predeli e mo{ne  retka.  Multipnata  skleroza  e  bolest  na  sredip{niot  nerven  sostav  koj  se  sostoi  od  dva dela: mozok i 'rbeten mozok. Pred napolneti  15  godini  ovaa  bolest  se  obvivka Zavr{ni sinapsi javuva  samo  kaj  0. a opkru`eni se  so za{titna obvivka.  no  poradi  Mal mozok naj~esto  zas­tapena  symptomatologija  na  'Rbeten mozok  medula  spinalis  naj~esto  se  opi{uva  vo  boles­tite na 'rbetniot mozok(2).  pogre{no  Dendriti ili voop{to gi nema(4).  Taa  pretstavuva  zaboluvawe  koe  go  zafa}a  nervniot  sistem  vo  ce­lina  i  toa  kako  Golem mozok centralniot  taka  i  periferniot.  Za~estenosta  na  ovaa bolest e raz­li~na vo  razni  delo­vi  na  svetot.  isprekinato. koja  se  narekuva  mielin.  prenosot  na  impul­sot  preku  aksonot  e  poremeteno.  O{ te et tu uv va aw we e na el li in ns sk ka at ta a ob vi iv vk ka a O{t na mi mie obv 3 . Funkcijata  Mozo~ni na  ovoj  sostav  e  zna~aen  vo  postojaniot  i  nervi dovolen  tek  na  nervnite  impulsi  {to  osiguruva normalno funkcionirawe na celiot  organizam.  Multipnata  skleroza mo`e da zapo~ne  Akson vo  bilo  koj  del  od  nivniot  peri­od  no  naj~esto  se  javu­va  vo  Ogolen akson O{tetuvawe na mielinska tretata  i  ~et­vrtata  decenija. Vo  MS ­  poedini  delovi  na  mielinskata  obvivka  propa|aat  i  zatoa  se  smeta  deka  e  demielinizira~ka  bolest.  Aksonite  variraat  vo  svojata  dol`ina od  nekolku centimetri do okolu 10 centimetri.  pa  poradi  toa  porakite  doa|aat  so  zakasnuva­we.  Taa  e  so  belkasta  boja  i  izgradena  e  od  tkiva  koi  sodr`at  masti  i  belkovini.  a  ovozmo`uva brzo ramnomerno i efikasno prenesuvawe na nervnite impulsi v dol` aksonot.  uspore­no.  o~i  i  dr.  prenesuva  informacii  izme|u  mozokot  i  celiot  organ.  noze.

  No  dene{nite  pretpostavki  za  etiopatogenezata  na  multipna  skleroza  e  da  se  raboti  za  tipi~no  dvoimuno  za­boluvawe  a  vo  vrska  so  tn.  Patolo{ka anatomija  Na presekot na mozokot i 'rbetniot mozok se zabele`uvaat `ari{ta so raz­li~na golemina (od  nekolku milimetri od nekolku centimetri) so nepravilen oblik. Patogenezata na slow (bavni virusi) bi  pretpostavuvala  infekcija  mnogu  porano  i  koja  predizvikuva  osobena  imunolo{ka  reakcija.  tuberkulozata  bila  dva  pati  na  dneven  red  i  objaveno  bilo  deka  izoliranite  bacili  bile  sli~ni  na  tuberkulozata.  Plakite  se  rasfrleni  vo  razni  delovi  od  mozokot  na  CNS  iako  postojat  i  odredeni  pre­dilekcioni  mesta.  Se  smeta  deka  ~esta  e  pojavata  na  dijabetes  vo  familiite  kade  ima bolni od multipna skleroza.  Nekoi  smetaat  deka  pri~i­nitel  e  vaskularna  abnormalnost.  Me|utoa  80%  od  pacientite  koi  boleduvaat  od  MS  nemaat  bli`ni  rodnini  bolni  od  isti  bolesti.  Povreda  na  glavata  ili  emocionalniot  {ok  mo`e  da  precipitiraat  egzacerbacija  na  bolesta  kaj  pacienti  so  klini~ka  ili  pretklini~ka  MS.  kongenitalni  i  psiholo{ki  poremetu­vawa.  Pove}e  od  stotina  godini  se  smetalo  deka  virusnite  infekcii  ili  bakterii e edna od glavnite pri~initeli za razvoj na multipnata skleroza (4).  tumori  i  itn.  Iako  MS  ne  e  nasledna  bolest  sepak  postoi  odredeno  nasledna  sklonost  za  razvivawe  na  bolesta.  Vo  tekot  na  pos­lednite  50  godini.  Publikovani  se i retki slu~aevi na zaboluvawa kaj bra}ata i sestrite i se  Vi ru us si i ka ko o mo `e en n pr i~ ~i in ni it te el l  Vir kak mo` pri smeta  deka  taa  e  dokaz  na  vlijanieto  na  heriditetot  (2). pa bila napravena i vakcina.  Drugi  avtori  ova  go  objasnuvale  so  prenesuvaweto  na  infekcii.  Denes  e  najprifatena  teorija  deka  MS  e  predizvikana  od  kombinacija  na  deluvawe  na  nekolku  razli~ni  pri~i­niteli  kako  {to  se  genetska  predispozicija  okolinata  i  izlo`enost  na  virusi  vo  tekot  na  detstvoto.  dodeka  skepticite  smetale  deka  ne  se  raboti  za  multitna  skleroza.  alergii  vo  samiot  organizam(4).  poremetuvawa  vo  hormonite  i  en­zimite.  I  zaradi  toa  se  smeta  deka  `ari{tata  nastanuvaat  poradi  dejstvo  na  nekoja  supstancija  koja  sozdava  mielin  i  koja  doa|a  do  krvnite  sadovi  ili  se  raboti  za  nekoe  poremetuvawe  vo  ishranata  na  tkivata  zaradi  tromboza  na  malite  krvni  sadovi.  (2)  opti~ki  nervi.  Trauma ­ fizi~ki ili emocionalen stres mo`e da ja predizvikuva  MS no ovaa teorija e dosta  kontraverzna.  tuku  za  he­riditarna  cerebralna  ataksija  ili  za  encefaliti.Ima slu~ai so po~etok na multipna skleroza posle akutni infekcii vo  tekot na bremenosta. ­ nekoi tvrdele deka  toa  e  nekoj  izoliran  pri~initel  (1).  Pove}e  pati  bilo  soop{teno  deka  toa  e  izoliran virus. Pretpostavkata  vo  alergiskata  reakcija  na  centralniot  nerven  sis­tem  na  toksini  koi  sozdavaat  infektivni  agensi  ima  i  denes  svoi  pristapi  (1).  MS  ne  e  zarazna  bolest.  Vo  hemisferite  na  golemiot  mozok  se  lokaliziraat  periventri­kularno  i  kortikalno (3).  Vo  verojatnite  pri~initeli  denes  se  izdvojuva  i  naslednosta  i  infekcii. Po pravilo pove}e se rasporedeni vo belata masa.  slow ­  virusna infek­cija.  Nekoi  mo`at  da  se  najdat  i  okolu  krvnite  sadovi. me|utoa ponekoga{ mo`at da bidat  i  vo  sivata  masa. laktacijata posle operacija i trauma. koi se sivkast ili sivkasto ­ crvenkasti  i  ne{to  providen  izgled  na  plaki.Etiologija i patogeneza  Etiologijata na ovaa bolest mnogu godini bila predmet na razni hipotezi.  mala  e  verojatnosta  da  traumata  e  bazi~en  pri~initel  na  bolesta.  a  toa  se  'rbetniot  mozok. Ovie faktori ponekoga{ mo`at da dovedat  do pojava na ovaa bolest.  metaboli~ki  poremetuvawa.  mozo~noto  steblo  i  maliot  mozok.  Pri  ovie  plaki  doa|a  do  propa|awe  na  mielinskata  obvivka  na  nervite  {to  go 4 . Na slednata sklonost za  MS se zgolemuva kaj poedinci od  familija  ili  bolni  ~le­novi. me|utoa mo{ne retko (1).

  trechlearis.  vo  sfinketerite. Bolesta naj~esto zapo~nuva so pojava  na  parestezii  vo  odredeni  delovi  na  teloto  i  so  slabat  vo  vid  na  hemipareza. Va`no e da se prepoznaat znacite na stresot.  golemi  promeni  vo  apetitot i vo telesnata te`ina. no ako se  javi  obostrano.  oculemotoricus.  Potrebno e da se pravi toa {to se saka. Relativno ~esti znaci  i o{tetuvawa na  senzibilitetot mo`e da se objasni so povredi na motornite i senzitivnite pati{ta zaradi nivnata dol`ina  (1). umor. Stanuva  zbor za povozrasni lu|e.  dlaboko di{ewe. Me|u prvite znaci mo`e da bide i nejasen vid.  Ogolemiot  akson  ne  gi  prenesuva  nervnite impulsi a podocna po~nuva da propa|a.  Se  javuva  i  o{tetuvawe  na  senzibilitetot  koj  ~esto  se  odnesuva  na  pozicionen  i  vibraciski  senzibilitet  ili  se  javuva  vo  vidot  na  subjektivni  pre~ki  (parastezija). Po pravilo ova e o{tetuvawe na vidot na ednoto oko. odnosno zamatuvawe na vidot koj za  nekolku dena se razviva vo slepilo.  mo`e da bidat depresivni.razgoluva  aksonot  ­  poradi  gubeweto  na  mielinskata  obvivka. Ogni{tata se od razli~na starost (2).  Tie  mo`at da bidat emocionalni  mislovni.  Tek na bolesta 5  . Tuka e zastapeno i intelektualno propa|awe.  pa ke se izgubat potpolno ili ostavaat izvesna posledica (1). pojava na nistagmus. slabosti.  opticus.  parapareza.  Taa relak­sacija kaj pacientite so  MS se odbira tehnika za sozdavawe oset za te`ina na celoto telo.  Bolnite  se  obi~no  eufori~ni. intencionalen tremor i  skandirano zboruvawe ­ kako odraz na o{tetuvawe na  maliot mozok; parapareza  ili paraplegija so  poka~eni  tetivni  refleksi  i  pozitivni  refleksi  na  babinski  i  otsutni  abdominalni  refleksi  kako  posledica  na  lezija  na  medula  spinalis.  facialis.  Parastezijata  mo`e  da  bide  trajna.  Klini~ka slika  Simptomatologijata na multitnata skleroza e mo{ne bogata i raznovidna. Po izvesno vreme mo`e da se popravi potpolno  vidot.  a  remisijata  mo`e  da  trae  nekolku  godini. joga i dr. Kaj razli~ni  lu|e stresot razli~no se  manifestira. Ne se po{tedeni ni kranijalnite nervi  pri  {to  se  o{tetuvaat:  n. Nistagmusot e ~esto zastapen vo docnite stadiumi na bolesta.  Intencionen tremor ­ e isto taka zastapen vo podocne`niot tek na bolesta. nedostatok na energija.  Mo`e  da  se  javi  poremetuvawe  vo  govorot. nemir.  Kaj  multipnata  skleroza  sekoga{  se  raboti  za  retrobulbaren  nevritis. da se dru`at lu|eto so drugi pozitivni i raspolo`livi lica (3).  vo  razni  opasnosti.  Se  nao|aat  simptomi  od  strana  na  o{tetenite  piramidni pati{ta so pojava na spasti~ni parezi.  Nistagmus ­ mo`e da nastani vo po~etok na bolesta zaedno so vrtoglavica i mo`e da trae so  nedeli.  koj  ne  dava  promeni  na  o~noto  dno. metidacija. a isto stanuva zbor i za deca.  trigeminus. vizualizacija na mirno i udobno mesto. Bolesta naj~esto po~nuva so pojava na edna ili pove}e `ari{ni znaci koi traat izvesno vreme.  Vaka  ne  mo`e  da  se  dade  dijagnoza  dodeka ne se pojavat i drugi znaci na zaboluvaweto.  ograni~ena  na  edna  strana  ili  vo  vidot  na  kratkotrajno ~ustvo na treperewe koe li~i  na udar na struja.  fizi~ki. Taa zavisi pred se  od  lokalizacijata  na  ogni{teto  {to  mo`e  da  se  najdat  vo  predelot  na  piramidnite  pati{ta  vo  maliot  mozok i vo 'rbetniot mozok.  statoacusticus i dr (3)  Stres  ­  Sposobnost  za  reagirawe  na  stres  ni  ovozmo`uva  deluvawe  na  vreme. razdrazlivi i so promenlivo raspolo`enie. taga (4).  abducens.  Se  smeta  deka  i  depresijata  e  dosta  ~esta  kaj  pacienti  so  MS. paralizi. glavobolka. Naj~esto zapo~nuva vo tretata odnosno vo ~etvrtata decenija. no opi{ani se slu~aevi so po~etok izme|u 9­15  godini.  Osnovni  sim­ptomi  na  depresijata  se:  gubitok  na  interes  i  zadovolstvo  vo  sekojdnevni  aktivnosti.  ili  monopareza (3).  toa  nikoga{  ne  e  istovremeno  (3). fokusirawe na problem i aktivno deluvawe. a vo nekoi slu~ai se zabele`uva i  blaga dimencija.

 Istra`uvawata poka`ale deka kaj bremena `ena ne  se menuva tekot na bolesta gledano niz dolgo vremensko  rastojanie.  No  sepak  mnogu  `eni  do`veale  remisija  na  bolesta  za  vreme  na  bremenosta  i  posle  poroduvaweto.Remisijata  mo`e  da  trae  dol­go  duri  i  do  25  godini  no  od  druga  strana  Benigen mo`e  da  postojat  te{ki  slu­~ai  so  smrten  ishod  za  nekolku  meseci.  Prose~no  edna  egzacerbaci­ja se javuva za ne{to podolgo  od dve godini. a kaj 5% mnogu kasno  po 10 godini ili poveke  ­ Vo sekundarno progresivna forma nema oporavuvawe.  e  Prostor  pome|u  dve  bolesti  mo`e  da  trae  nekolku meseci.  ­ Vo mnogu retki slu~ai bolesta ima primarno progresiven tek. Remitentniot tek  S t e  karakteris­ti~en  za  ovaa  bolest  i  toa  e svojstvo go ispolnuva vtoriot del na nejzi­  p nata  definicija  ­  diseminiranost  vo  e vremeto.  Tekot  na  bolesta  mo`e  da  bide  remitenten. Bolesta e obi~no  hroni~na  progredientna so pojava  na {ubovi pri {to  sekoj  {ub  ostava  poveke  ili  pomalku  sekveli. no najmnogu iz­nesuva 1­  Vreme 2  godini. zo{to so tek na vreme doa|a do se  pogolemi o{tetuvawa.  Dijagnoza  ­  Vo  slu~ai  mo`e  da  se  konstatiraat  multipnite  `ari{ta  i  tek  so  remisija  i  egzecerbacija    dijagnozata  e  lesna.  Te{kotijata  pretstavuva  oblikot  kade  razvojot  na  paraplegijata  e  postepen  i  davaat  slika  na  kompresija  na  6 .  t Egzacerbacijata  nastapuva  vo  vreme  od  u Primarno nekolku dena ili 1 do 2 nedeli.  a Sekundarno Spo­red  te`inata  na  klini~kata  slika  i  Progresiven prognozata se razlikuvaat poveke formi na  o { multipna skleroza:  t ­  Kaj  poveke  bolni  (85%)  bolesti  e zapo~nuva  kako  remitentna  forma.  ­  Vo  progresivna  remitentna  forma  ­  Bolesta  se  vlo{uva  od  samiot  po~etok  i  taa  kontinuirano  napreduva.  n Prognozata  mo`e  da  bide  mo{ne  razli~na.  Bolesta  mo`e  da  ima  i  benigen  tek.  Vo  70­80%  kaj  pacientite  posle  prviot  napad  ne  ostanuvaat  vidlivi  posledici.  Izme|u  w {ubovite  nema  napreduvawe  na  bolestite.  Vtoriot  napad  nastanuva  kaj  25% od pacientite.  bez  trajni  o{tetuvawa  i  posle  15  godini  traewe  na  bolesta. trae 1 do 3  v Progresiven a meseci  i  prateni  se  so  remisija.Remitentno sekundarno progresi­ven.  primarno  progresiven  i  Relapsno .  privremeno vlo{uvawe na simptomite (1).  Progresivniot  tek  e  po~est  kaj  n bolnite so podocne`en po~etok na bolesta.

  Pri  dijagnosticiraweto  e  potrebno  da  se  zapo~ne  de­talna istorija na bolesta. mini­malno  bolen.  no  pritoa mora da vnimava da se odr`uva i aktivniot `ivot {to podolgo.  B1  i  mnogu  drugi  lekovi. So krvta se pro­me{uva zdrava plazma ili  humani albumini i potoa se vra}a vo organizmot (4).  lumbalna  punkcija. kompjuterska tomografija.  a  negovoto  zemawe  mo`e  da  dovede  do  hipertenzija. Fizioterapijata isto taka mo`e da  bide od korist za spre~uvawe na kontrakturi i ubla`uvawe na spasticitet (2). lekuvawe so  tuber­kulostatici  so  vitamin  B12.  Nekade  se  koristele  lekovi  koi  zamenuvale  insulin  (Tolbusamid i dr. Vitamin  D ­ go zabrzuva metabolizmot  na kalciumot (4).  Mitoxantron  ­  e  citostatik.  Me|utoa  rezultatite  vo  le~eweto  na  MS  se  slabi. Naj~esto se sre}ava atrofija na mozokot so eventualno malo o{tetu­vawe periventrikularno vo  belata  supstancija.  Dodeka ne se utvrdi etiologijata na ovaa bolest le~eweto mo`e da bide sim­ptomatsko.  Masloto  Evering  Primrose  Oil  sodr`i  pomalku  masni kiselini  i dosta vredno kako dodatok na te­rapijata  i  vo  ishranata kaj pacientite so  multipna skleroza.  histamin  i  dr. potoa fizikalen preg­led (2).  A  treba  da  se  spomene  i  koenzimot  Q10. Go namaluvaat  brojot na egzacerbaci i natrupuvaweto na promenite vo glavata (3). ovo{je.  Plazmaforeza  ­  e  metoda  so  koja  krvta  se  pro~istuva  i  taka  pro~istena  se  vra­}a  vo  organizmot.  Za  da  se  postavi  definitivna  dijagnoza  potrebno  e  da  se  napravi  analiza  na  cerebralni­ot  likvor. a mo`e i po 12 kapsuli (4) 7 .  Kako da se ishranuvaat pacientite so MS?  Mo{ne e va`en na~inot na ishrana kaj pacientite so MS.  Syclosparin  A  ­  peptidna  molekula  koja  postignuva  organizacija    na  T  ­  kletki. B1 biten za sozdavawe energija. Se  poka~eni i belkovinite vo  likvorot. Mo`e  da  se  dadat  preparati  koi  povolno  deluvaat  na  op{tata  sostojba  na  pacientot. gi uni{tuva lim­focitite.  Imterferon ­ beta e lek koj go izrazil svoeto vlijanie na prirodniot tek na MS. Treba da se izbegnuva mrsna hrana. Posle punkcijata pacientot mora da  le`i  vo krevet 24 ~asa za da se  izbegne pos­tpunkciska  glabovolka.  Tuka  pred  se  se  vitaminite.  Jmukan ­ deluva imunosupresiski i ja usporuva brzinata na progresija na bolesta.  Lekuvawe na MS  Ma gn ne et tn na a re zo on na an nc ca a  Mag rez Lekuvaweto  na  multipnata  skleroza  se  menuvalo  prema sfa}awata za etiolo­gijata na ovaa bolest.). osobeno gama ­  imuno­globulini.  Magnetnata  rezonanca  e  denes  e  dosta  primenuvana  metoda  vo  postavuvaweto  na dijagnoza na MS (1).  Magnetna rezonanca ­ se zabele`uva  samo  mal  broj  na  lezii.  Bolniot  mora  da  izbegnuva  zamor.  Denes  na  nekoi  kliniki  se  primenuva  nikotinska  kiselina  ACTH.  Za  MS  e  tipi~no  postoewe na plazma kletki koi gi nema vo likvorot na zdravi osobi. Primena na ovoj lek mo`e da dovede  do trombocitopenija (4).'rbetniot  mozok.  Napadi  na  vrtoglavica  se  lekuvaat  so  seda­tivi.  ­  cerebrospinalniot likvor se dobiva so lumbalna punkcija. Se aplicita  edna{ ili dva pati mese~no i se dava vo hroni~ni oblici na MS (4).  ubijci. Se davaat najrazli~ni lekovi kako {to se:  Cytoxan ­ deluva na metabolizmot na belite krvni kletki. Dosta e bitno vnesu­vaweto na vitamini kako {to se vitamin V12 koj {to  go zgolemuva imunitetot.  Od  aminokiselinite  poznati  se  cistein  i  glutathione. Se zema dnevna doza najmalku 3 dnevno. Plazmata koja sodr`i limfociti se otstranuva.  mielografija).  dva pati nedelno e potrebno da se jade riba {to e isto taka bitno kaj zdravite lica. Poka`ano bilo antisifilisno lekuvawe.  Kaj  3/4  od  pacientite  se  nao|a  blago  poka~uvawe  na  limfociti.  Od  mineralite  se  najpoznati  selen  i  germanium. magnetna rezonanca. sok itn. Treba da se koristi  zelen~uk. Zafatot e bez rizik.  Vo  takvi  slu~ai  potrebni  se  dopolnitelni  dijag­nosti~ki  metodi  (radiografija  na  'rbetniot  stolb.  Kaj  pacienti  koi  go  koristele  ovoj  lek  bilo  zabele­`ano  namaluvawe na brojot na novonastanati demielinizira~ki lezii.

8 .

 doveduva do podobri rezultati.  ­ i da upotrebuvaat pravilna ishrana. relak­sacija. izbegnuvawe  na stresovi. Sekako so pomo{ na ve`bi.Zakl~ok:  Multipnata  skleroza  e  te{ko  zaboluvawe  me|utoa  sepak  so  pomo{  na  terapija  mo`e  da  dovede do podobruvawe na samata sostojba.  ­ na ovie lica da im se ovozmo`i da `iveat normalen `ivot. infekcii. 9  .

 Radojčič B.org 10  . Trajkovski V. Medicinski osnovi na invalidnosta 1. Skopje 2005  4. medicinska knjiga. Internet:  www.Nevrologija i psihijatrija.. Klinička neurologija. Prosvetno delo. Skopje 1996  3.mult­sclerosis­org  www.Literatura  1. Beograd/Zagreb 1962  2.nmss. Stefanovski S.