You are on page 1of 30

Zven stupnice platovch tarf od 1.

janura 2010

Zven stupnice platovch tarf od 1. janura 2010

K nariadeniu vldy . 550/2009 Z.z.

Platov tarify ttnych zamestnancov (eur mesane)

strana 7

Zven stupnice platovch tarf od 1. janura 2010

Prloha . 1 k nariadeniu vldy . 578/2009 Z. z.

(eur mesane, platnos od 1. 1. 2010)

Prloha . 2 k nariadeniu vldy . 578/2009 Z. z.

(eur mesane, platnos od 1. 1. 2010)

strana 8

Zven stupnice platovch tarf od 1.janura 2010 Prloha . 3 k nariadeniu vldy . 578/2009 Z.z.

Stupnica platovch tarf poda platovch tried a platovch stupov

strana 9

Zven stupnice platovch tarf od 1.janura 2010

strana 10

Zven stupnice platovch tarf od 1.janura 2010

pracovn trieda jeden

strana 11

Zven stupnice platovch tarf od 1. janura 2010

strana 12

Zven stupnice platovch tarf od 1. janura 2010

pracovn trieda dva

strana 13

Zven stupnice platovch tarf od 1.janura 2010

strana 14

Zven stupnice platovch tarf od 1.janura 2010

pracovn trieda dva

strana 15

Vzdelvanie liek proti krzam


odborov zvz usporiadal 2. decembra 2009 6. ronk odbornej konferencie s medzinrodnou asou na tmu Vzdelvanie liek proti krzam. Na konferencii sa okrem domcich

Odborn konferencia s medzinrodnou asou

S. Kuzin, predseda PRONM mesta Moskva (Rusko)

astnkov zastnili kolegovia z smich eurpskych krajn. Kad krajina prezentovala rove vchovy a vzdelvania vo svojej krajine, ako aj socilne a ekonomick podmienky zamestnancov v kolstve. Cieom konferencie bolo hada vchodisk zo sasnej krzy a poukza na skutonos, e vzdelvanie, veda a vskum s najlepmi prostriedkami v boji proti nezamestnanosti a chudobe. Vzhadom na to, e sa kon funkn obdobie sasnej vldy, konferencia zhodnotila aj plnenie programovho vyhlsenia vldy z pohadu nho zvzu. Predsednctvo Rady Eurpy odpora jednotlivm krajinm investova z verejnch a zo skromnch zdrojov do kolstva aj v ase krzy. Reflektujc na uveden dokument OZ PaV na Slovensku pripravil konferenciu s cieom prezentova nzory pedaggov, vedeckch, vskumnch zamestnancov a politikov na aktulne otzky a problmy slovenskho kolstva v porovnan so kolstvom v zahrani.

V dopoludajej pracovnej asti sa konferencia niesla v znamen nasledovnch nosnch tm: investcie do kolstva investcie proti krze, dsledky krzy na kolstvo v zahrani. V odpoludajch hodinch sa astnci konferencie rozdelili do 4 workshopov: 1. Vznam celoivotnho vzdelvania v ase krzy pre prosperitu krajn strednej a vchodnej Eurpy (garant Slovensk republika) astnci: OZ PaV (Slovensko), STESU (Ukrajina), SNES (Franczsko), 2. Socilno-ekonomick podmienky zamestnancov predkolskej vchovy v ase krzy (garant esk republika) astnci: MOS P (esko), PRONM (Rusko), OZ PaV (Slovensko) 3. Socilno-ekonomick postavenie zamestnancov vysokch kl, vedy a vskumu v ase krzy (garant Posk republika) astnci: ZNP (Posko), SEB (Bulharsko), OZ PaV (Slovensko)

I. Iatsun, predseda STESU mesta Kyjev (Ukrajina)

L. Bogodyazh, A. Bakunovich, predsednky BPRON mesta Minsk (Bielorusko)

Zava: M. Vondrkov, podpredsednka MOS P (R), R. Vadsyov, riaditeka ankety Zlat Amos, R. Szlls, Zlat Amos 2008/2009, F. Dobk, predseda MOS P (R) financovanie kolstva a vedy na rovni programovho vyhlsenia vldy V kolstve sa zatia dar udra zamestnanos, udriava rast relnych platov
J. Czarnovski, podpredseda ZNP (Posko)

OZ PaV na Slovensku apeluje: na prezidenta SR, aby naalej podporoval vzdelvanie, vedu a vskum ako hlavn silu rozvoja Slovenskej republiky na predsedu vldy a vldu SR, na zriaovateov kl a kolskch zariaden, aby ani v ase krzy neetrili na deoch, iakoch a tudentoch na politick strany a ich predstaviteov, aby len nedeklarovali, e kolstvo je prioritou, ale aj v praxi napali svoje suby na zodpovednch predstaviteov v Slovenskej republike a Eurpskej nii, aby zjednoduili administratvu vo vzahu k erpaniu finannch prostriedkov z grantov E a krajn EHP a tak umonili ich efektvnejie vyuitie v prospech obanov SR obanov SR, aby vzdelvanie, vedu a vskum povaovali za prioritu rozvoja Slovenskej republiky na zamestnvateov a podnikateov, aby investovali do vzdelvania, na prpravu svojich budcich zamestnancov na pedagogickch a nepedagogickch zamestnancov kolstva, aby svojou prcou, svojm alm sebavzdelvanm a optimizmom aj v ase krzy prispievali neustle k zvyovaniu kvality vchovy a vzdelvania na Slovensku Vzdelvanie, vchova, veda, vskum: s najlepm prostriedkom v boji proti chudobe a nezamestnanosti zabezpeuj prosperitu a rozvoj spolonosti na kadom stupni zabezpeuj kultru nroda a spolonosti s najlepm liekom na odstrnenie dsledkov krzy s najlepm liekom na predchdzanie krzam v budcnosti Investcie do vzdelvania investcie do budcnosti Jn Gaperan, Eva Klikov

P. Horvth, vedci radu SEH (Maarsko)

4.Financovanie regionlneho kolstva (zkladnho a strednho) v ase krzy (garant Maarsk republika) astnci: PSZ (Maarsko), OZ PaV (Slovensko) BPRON (Bielorusko) Hlavn refert na konferencii predniesol Jn Gaperan, predseda zvzu. S refertmi vystpili Miroslav Gazdk, prezident KOZ SR, Frantiek Palko, ttny tajomnk MF SR, Jn Bujk, viceprezident Rektorskej konferencie, Pavel Sadlo, prezident Asocicie ttnych gymnzi, a al hostia. astnci konferencie na zklade refertov domcich a zahraninch host, ako aj na zklade prce v pracovnch skupinch zskali dobr obraz o dosahu krzy na kolstvo v jednotlivch krajinch. Na zver astnci konferencie prijali zvery, ktor zverejujeme v plnom znen. Zvery: Celkovo mono zhodnoti, e krza m dosah na vetkch obyvateov Slovenska Napriek optimistickm predpokladom oakvame dlhodob vplyv krzy Vlde SR sa podarilo naplni zvzky z programovho vyhlsenia v oblasti legislatvy Vlde SR sa podarilo zni poty iakov v triedach Vlde SR sa nepodarilo vyrovna plat v kolstve na rove platu v NH Vlde SR sa nepodarilo zabezpei

O. Cordelier, viceprezidentka ETUCE, medzinrodn tajomnka SNES-FSU (Franczsko)

strana 17

J. Takeva, predsednka SEB (Bulharsko)

Odborn konferencia s medzinrodnou asou

Eva Feldzmanov modertorka programu

Zdruenie zkladnho kolstva


OZ PaV na Slovensku
nch organizci Odborovho zvzu pracovnkov kolstva a vedy v iline. Mgr. Silvia Hsenicov, uiteka Zkladn kola Demnovsk cesta Liptovsk Mikul, predsednka zkladnej organizcie Odborovho zvzu pracovnkov kolstva a vedy pri Zkladnej kole v Liptovskom Mikuli Zdenka Vighov, lenka Vboru Rady zkladnch organizci Odborovho zvzu pracovnkov kolstva a vedy pre kolsk jedlne Liptovsk Mikul, vedca kolskej jedlne pri Zkladnej kole Janka Kra Liptovsk Mikul Mgr. Mria Potknyov, uiteka Zkladn kola ierny Balog, Jnoovka, zastvala funkciu predsedu zkladnej organizcie Odborovho zvzu pracovnkov kolstva a vedy pri Zkladnej kole ierny Balog Mgr. Dana Schmidtov, uiteka Zkladn kola Jelava, predsednka zkladnej organizcie Odborovho zvzu pracovnkov kolstva a vedy pri Zkladnej kole v Jelave, lenka Rady zkladnch organizci Odborovho zvzu pracovnkov kolstva a vedy na Slovensku Revca Mgr. Mria Brzov, predsednka zkladnej organizcie Odborovho zvzu pracovnkov kolstva a vedy pri Zkladnej kole Uhorodsk, Koice PhDr. Viera Jurekov, vedca vboru celoslovenskej sekcie centier pedagogicko-psychologickho poradenstva a prevencie pri Zdruen zkladnho kolstva Odborovho zvzu pracovnkov kolstva a vedy na Slovensku PaedDr. tefan Dzurovk, predseda komisie bezpenosti a ochrany zdravia pri prci pri Rade zkladnch organizci Odborovho zvzu pracovnkov kolstva a vedy Koice I. Mgr. Vladimr amaj, vedci krajskej sekcie riadiacich pracovnkov pri Rade zkladnch organizci Odborovho zvzu pracovnkov kolstva a vedy na Slovensku Koice I. Mgr. Eva Podobov, uiteka Zkladnej koly Pleivec, predsednka zkladnej organizcie Odborovho zvzu pracovnkov kolstva a vedy na Slovensku pri Zkladnej kole Pleivec Mgr. Elena Kirnerov , uiteka Zkladn kola Gemersk Poloma, predsednka zkladnej organizcie Odborovho zvzu pracovnkov kolstva a vedy na Slovensku pri Zkladnej kole Gemersk Poloma Mgr. Kvetoslava Nagyov, t. . na dchodku bval funkcionrka pracovala pri Rade zkladnch organizci Odborovho zvzu pracovnkov kolstva a vedy na Slovensku v Roave, bola predsednkou zkladnej organizcie Odborovho zvzu pracovnkov kolstva a vedy pri Zkladnej kole Nin Slan

Za funkcionrov Zdruenia Z:
Za aktvnu dlhoron prcu v Odborovom zvze pracovnkov kolstva a vedy na Slovensku a v Zdruen zkladnho kolstva s navrhnut na ocenenie tto funkcionri a pracovnci Zdruenia zkladnho kolstva: Mgr. Klra Strakov, predsednka revznej komisie pri Rade zkladnch organizci Odborovho zvzu pracovnkov kolstva a vedy na Slovensku v Trenne Mgr. Katarna Adamcov, predsednka zkladnej organizcie Odborovho zvzu pracovnkov kolstva a vedy pri Zkladnej kole a Materskej kole Trenianske Jastrabie Ing. Marianna Kapustov, predsednka zkladnej organizcie Odborovho zvzu pracovnkov kolstva a vedy pri Zkladnej kole a Materskej kole v Lysej pod Makytou Mgr. Vincent Holbika, t. . na dchodku, 4 funkn obdobia bol predsedom revznej komisie pri Rade zkladnch organizci Odborovho zvzu pracovnkov kolstva a vedy v iline ubomra Vitosov, uiteka Materskej koly Janka Boroda 6 v iline, predsednka zkladnej organizcie Odborovho zvzu pracovnkov kolstva a vedy pri materskej kole, predsednka sekcie materskch kl pri Vbore Rady zklad-

Odborn konferencia s medzinrodnou asou Ing. Eva Kmecov, predsednka Rady zkladnch organizci Odborovho zvzu pracovnkov kolstva a vedy na Slovensku Trebiov RNDr. Ingrid Gamkov, predsednka Krajskej rady Zdruenia zkladnho kolstva pri Odborovom zvze pracovnkov kolstva a vedy na Slovensku Koice a predsednka Rady zkladnch organizci Odborovho zvzu pracovnkov kolstva a vedy na Slovensku Koice I. Zlata Antalkov, predsednka Rady zkladnch organizci Odborovho zvzu pracovnkov kolstva a vedy na Slovensku Koice II. Mgr. Alena Klusov, uiteka Zkladnej koly M. R. tefnika adca, lenka Vboru Rady zkladnch organizci Odborovho zvzu pracovnkov kolstva a vedy v adci, predsednka sekcie pedaggov zkladnch kl pri Rade zkladnch organizci Odborovho zvzu pracovnkov kolstva a vedy v adci Emlia Parikov, predsednka Rady zkladnch organizci Odborovho zvzu pracovnkov kolstva a vedy v Nmestove Anna Gombask, vedca sekcie kolskch jedln pri Radch zkladnch organizci Odborovho zvzu pracovnkov kolstva a vedy okresov Spisk Nov Ves, Gelnica a Levoa, lenka Vboru Rady zkladnch organizci Odborovho zvzu pracovnkov kolstva a vedy pri okresoch Spisk Nov ves, Gelnica a Levoa Viera Pchyov, podpredsednka Rady zkladnch organizci Odborovho zvzu pracovnkov kolstva a vedy v Levoi a predsednka zkladnej organizcie Odborovho zvzu pracovnkov kolstva a vedy pri Zkladnej kole Nm. Kluberta v Levoi, vedca sekcie kolskch klubov det pri Radch zkladnch organizci Odborovho zvzu pracovnkov kolstva a vedy okresov Spisk Nov Ves, Gelnica a Levoa. Mgr. Margita Hvizdoov, predsednka zkladnej organizcie Odborovho zvzu pracovnkov kolstva a vedy pri Zkladnej kole Hlavn ul., Gelnica Valria Papanov, vedca kolskej jedlne pri Zkladnej kole s Materskou kolou Zluice, predsednka zkladnej organizcie Odborovho zvzu pracovnkov kolstva a vedy pri Zkladnej kole s Materskou kolou Zluice, vedca sekcie kolskch jedln pri Rade zkladnch organizci Odborovho zvzu pracovnkov kolstva a vedy Michalovce a lenka Rady zkladnch organizci Odborovho zvzu pracovnkov kolstva a vedy v Michalovciach Mgr. Daniela Rosinsk, predsednka zkladnej organizcie Odborovho zvzu pracovnkov kolstva a vedy pri Zkladnej kole kpt. Nlepku Nov Mesto nad Vhom, predsednka revznej komisie pri Rade zkladnch organizci Odborovho zvzu pracovnkov kolstva a vedy v Novom Meste nad Vhom Mria Csontosov, predsednka Rady zkladnch organizci Odborovho zvzu pracovnkov kolstva a vedy Koice okolie, riaditeka Zkladnej umeleckej koly v Medzeve PaedDr. Jana Stojkoviov, predsednka zkladnej organizcie Odborovho zvzu pracovnkov kolstva a vedy pre matersk koly v Petralke, lenka Vboru Rady zkladnch organizci Odborovho zvzu pracovnkov kolstva a vedy Bratislava V, riaditeka Materskej koly Turnianska 6, Bratislava Mgr. Aneka Kosteleck, uiteka Zkladn kola Budatnska ul. Bratislava predsednka zkladnej organizcie Odborovho zvzu pracovnkov kolstva a vedy pri Zkladnej kole Budatnska v Bratislave, predsednka sekcie pedaggov zkladnch kl pri Rade zkladnch organizci Odborovho zvzu pracovnkov kolstva a vedy Bratislava V.

Za zriaovateov a zamestnvateov:
Za dlhodobo dobr spoluprcu a prstup ku kolektvnemu vyjednvaniu, k vytvraniu priaznivch pracovnch a mzdovch podmienok zamestnancov kolstva a korektn spoluprcu s odborovou organizciou na pracovisku s na ocenenie navrhnut za zriaovateov a zamestnvateov: Mgr. Anna Hvizdov , riaditeka Zkladnej koly Moskovsk 1, Michalovce Ruena Hospodrov, riaditeka Zkladnej umeleckej koly tefnikova 22, Sobrance Helena Valigov, riaditeka Materskej koly Tomikova 5, Spisk Nov Ves Mgr. Viera Koiov , riaditeka Zkladnej koly Kouchova ul. Spisk Nov Ves PaedDr. Jana Murnov, riaditeka Zkladnej koly s Materskou kolou Mtne, okr. Nmestovo Mgr. Ivan Gecka, riadite Zkladnej koly P. Dobinskho Rimavsk Sobota PaedDr. Vladimr Kollr, riadite Zkladnej koly kpt. Nlepku, Nov Mesto nad Vhom

strana 19

Odborn konferencia s medzinrodnou asou

Zdruenie strednho kolstva


OZ PaV na Slovensku
RNDr. Gejza Koczka, podpredseda rady ZO strednho kolstva Bratislava, Trnava,Nitra, predseda ZO na Gymnziu v Komrne - za aktvnu innos v rade ZO S a zkladnej organizcii Ing. Oga zyov, lenka vboru rady ZO strednho kolstva Bratislava, Trnava, Nitra, predsednka ZO na Gymnziu Piera de Coubertina v Pieanoch - za aktvnu innos v rade ZO S a zkladnej organizcii Mgr. Milan Bok, bval d l h o r o n len vboru rady ZO strednho kolstva Bratislava, Trnava, Nitra a len sekcie gymnzi - za aktvnu prcu v rade ZO S a sekcii gymnzi pri rade Ing. Rbert Goldschmid, len ZO pri Strednej priemyselnej kole v Leviciach - za dlhoron aktvnu prcu v odborovom zvze a spoluprcu s Radou ZO strednho kolstva Bratislava, Trnava, Nitra Mgr. Adam Strie , dlhoron aktvny odborr ZO pri Strednej priemyselnej kole Jozefa Murgaa v Banskej Bystrici - organiztor a riadite nohejbalovch turnajov a inch portovch aktivt Rady ZO Bansk Bystrica, Trenn, ilina, roky prispieva k pozitvnej propagcii odborovho zvzu Ing. Anna Veselovsk, predsednka ZO pri Strednej priemyselnej kole Jozefa Murgaa v Banskej Bystrici -vaka mimoriadnej aktivite a spoluprci so zamestnvateom dlhodobo udruje na kole vysok organizovanos lenov Ing. Jn Baiak, predseda ZO pri Detskom domove v Necpaloch - za dlhoron aktvnu prcu, dlhodob udriavanie 100 % organizovanosti zamestnancov v odborovom zvze Mgr. Rudolf Laco, predseda ZO pri Strednej odbornej kole sluieb v Ruomberku - za dlhoron aktvnu prcu, zskavanie novch lenov do odborovho zvzu a dlhodob udriavanie vysokej organizovanosti na pracovisku Ing. Mariana Vaov, predsednka ZO pri Strednej odbornej kole obchodu a sluieb v Prievidzi - za dlhoron aktvnu prcu, zskavanie novch lenov do odborovho zvzu a dlhodob udriavanie vysokej organizovanosti na pracovisku Ing. Pavol Kotialik, predseda ZO pri Strednej odbornej kole, Pod Sokolicami 14, Trenn - za dlhoron aktvnu prcu a zskavanie novch lenov do odborovho zvzu Katarna Pecuov, lenka vboru Rady ZO strednho kolstva Bansk Bystrica, Trenn, ilina, pred-

sednka revznej komisie rady - za aktvnu innos v zkladnej organizcii a rade ZO, za dlhodob kontroln innos a vypracovanie analz odvodov pre 250 zkladnch organizci v rmci rady ZO Mria Lapkov, lenka vboru rady ZO strednho kolstva Koice, Preov, vedca sekcie nepedagogickch zamestnancov pri rade - za dlhoron aktvnu innos v rade ZO S a zkladnej organizcii Jn Kunierik, predseda ZO pri Strednom odbornom uiliti sluieb v Poprade, len vboru rady ZO strednho kolstva Koice, Preov, len vboru sekcie SOU pri rade

Odborn konferencia s medzinrodnou asou - za dlhoron aktvnu innos v rade ZO S a zkladnej organizcii Ing. Jozef Ondrik, predseda ZO pri Hotelovej akadmii v Kemarku, len vboru rady ZO strednho kolstva Koice, Preov, predseda komisie mladch pri rade ZO S - za dlhoron aktvnu innos v rade ZO S a zkladnej organizcii Ldia Bodnrov , samostatn odborn pracovnka rady ZO strednho kolstva Koice, Preov Zuzana Antreuttiov, samostatn odborn pracovnka rady ZO strednho kolstva Bansk Bystrica, Trenn, ilina - za dlhoron aktvnu prcu v rade ZO S Bansk Bystrica, Trenn, ilina, m vrazn podiel na organizanom a finannom zabezpeovan akci a podujat rady ZO

Za zamestnvateov a zriaovateov zvz oceuje

- za dlhoron aktvnu prcu v rade ZO S Koice, Preov, m vrazn podiel na organizanom a finannom zabezpeovan akci a podujat rady ZO Elena Baurov, samostatn odborn pracovnka rady ZO strednho kolstva Bratislava, Trnava, Nitra, lenka vboru ZO pri odborovom zvze - za dlhoron aktvnu prcu v rade ZO S Bratislava, Trnava, Nitra. M vrazn podiel na vasnom odvode lenskch prspevkov na organizanom a finannom zabezpeovan akci a podujat rady ZO a vasnej a zodpovednej informovanosti zkladnch organizci v psobnosti rady ZO

Mgr. Pavol tefk, riadite Odborn uilite interntne, Lomonosova 6, Trnava - za aktvnu spoluprcu s Radou ZO strednho kolstva Bratislava, Trnava, Nitra Ing. Viera Kovov, vedca finannho odboru Krajskho kolskho radu v Koiciach - za aktvnu spoluprcu krajskho kolskho radu a rady ZO strednho kolstva pri rieen finannch problmov strednch kl hlavne pecilnych kl Koickho kraja

Odborn konferencia s medzinrodnou asou

Zdruenie vysokho kolstva


OZ PaV na Slovensku a priamo riadench organizci
Doc. RNDr. Viera Uherkov, CSc. Od vstupu do odborov v roku 1969 sa aktvne zapjala do odborrskej prce a vykonvala viacero funkci. Posledn tyri roky bola predsednkou zkladnej organizcie na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenkho v Bratislave. Je lenkou Rady odborovej organizcie pri Univerzite Komenskho a bola lenkou Plna Zdruenia V a PRO. Ocenenie dostva pri prleitosti svojho ivotnho jubilea. Doc. Ing. Blaena Papnkov, PhD. Menovan je dlhoronou lenkou a funkcionrkou odborovho hnutia. Poas jej lenstva prela viacermi odborovmi funkciami. Poslednch 8 rokov je vo funkcii predsednky Fakultnej odborovej organizcie na Fakulte chemickej a potravinrskej technolgie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, kde spene presadzuje poiadavky zamestnancov najm pri vyjednvan kolektvnej zmluvy. Je lenkou Plna Zdruenia V a PRO. Ocenenie dostva pri prleitosti svojho ivotnho jubilea. Mgr. Danica Kasanick Menovan pracuje od roku 1977 na Fakulte prrodnch vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde prela rznymi funkciami. Od nstupu do zamestnania je lenkou odborovho zvzu. Od roku 1992, po vzniku Univerzity Mateja Bela, pracuje ako odborn pracovnka refertu miezd a udskch zdrojov. Je nesmiernym prnosom pre prcu v odboroch. M vrazn podiel na udriavan lenskej zkladne, vasnej a zodpovednej odbornej informovanosti lenov, na organizanom a finannom zabezpeen akci a podujat Rady ZO. Od roku 1990 vykonva funkciu tajomnky Rady ZO OZ na univerzite. Popri prci tajomnky pracovala aj ako zstupca zamestnancov v oblasti bezpenosti a ochrany zdravia pri prci na UMB. Ing. Tibor Farag Menovan pracuje na Technickej univerzite v Koiciach od r. 1992. Je fundovanm pracovnkom v oblasti stravovania a je vo funkcii manar vysokokolskho stravovania. V odborovej organizcii psob od r. 1979. Od nstupu na Technick univerzitu vykonval funkciu sekovho dvernka a viac ako 15 rokov je predseda zkladnej organizcie. Zastupuje nzkoprjmov skupinu pracovnkov a vyvja enormn snahu pre zvenie ich ivotnej rovne. V roku 2008 sa stal na zdruen vysokch kl predsedom profesijnej sekcie stravovania na vysokch kolch. Inicioval zaloenie expertnej skupiny odbornkov stravovania pre vysok koly na Ministerstve kolstva SR.

Za zamestnvateov a zriaovateov zvz oceuje:


Doc. PhDr. Frantiek Gahr, CSc. Rektor Univerzity Komenskho v Bratislave. Je dlhoronm lenom odborov. Ako rektor najvej univerzity na Slovensku vytvral optimlne podmienky na prcu odborov najm na vlastnej univerzite. Prve z tohto postu a tie aj ako dlhoron len a predseda Akademickho sentu UK sa vdy usiloval o zlepovanie socilneho postavenia a pracovnch podmienok uiteov a zamestnancov. Dr. h. c. prof. Ing. Mikul Lteka, PhD. lenom odborovej organizcie je od zaiatku svojho psobenia na akademickej pde v roku 1969. Aktvne spolupracoval a spolupracuje s odborovou organizciou nielen ako radov len, ale aj ako riadiaci pracovnk na rznych rovniach. Univerzitn organizcia OZ P a V pri Slovenskej ponohospodrskej univerzite v Nitre m v jeho osobe nielen dobrho lena, ale aj partnera, ktor vhou svojej osobnosti prispieva k aktvnemu dialgu medzi zamestnvateom a odborovou organizciou a k spenmu kolektvnemu vyjednvaniu na univerzite. Vo funkcii rektora SPU podporuje innos odborov na univerzite. Prof. Ing. Michal Pokorn, PhD. Pn profesor je v sasnosti prorektorom pre vzdelvanie ilinskej univerzity v iline. lenom odborov je od roku 1976 a poas svojho psobenia preiel viacermi funkciami. Univerzitn organizcia OZ PaV navrhla menovanho na ocenenie za to, e okrem svojich povinnost vo funkcii prorektora zko spolupracuje a podporuje innos odborov, hlavne kadorone pri tvorbe a obhajobe univerzitnej kolektvnej zmluvy.

strana 22

Odborn konferencia s medzinrodnou asou

rad zvzu
rad zvzu oceuje za dlhoron aktvnu prcu v Odborovom zvze pracovnkov kolstva a vedy na Slovensku nasledovnch zamestnancov a spolupracovnkov: Albeta Dubekov, zamestnankyu sekretaritu radu zvzu. - menovan od roku 1973, hne po skonen strednej koly, a po sasnos zasvtila svoj pracovn ivot innosti pre Odborov zvz pracovnkov kolstva a vedy na Slovensku. Zvz vysoko oceuje jej profesionlny prstup k povinnostiam, tvorivos v oblasti, v ktorej pracuje, jej preczne plnenie zverench loh, organizan schopnosti a sksenosti. - od roku 1986 pracovala v Odborovom zvze pracovnkov kolstva a vedy vo funkcii predsednky Krajskho vboru OZ vtedy pre vetkch zamestnancov kolstva v Banskej Bystrici. Po kontituovan novho odborovho zvzu bola v roku 1990 na mimoriadnom zjazde zvolen do funkcie predsednky Zdruenia strednch kl a podpredsednky zvzu. V sasnom obdob pracuje ako pecialistka Zdruenia vysokch kl a priamo riadench organizci. Je nesmiernym prnosom pre zdruenie a m vrazn podiel na obsahovom a organizanom zabezpeen akci a podujat Zdruenia vysokch kl a priamo riadench organizci.

Eva B e l o v i o v odborn pracovnka Zdruenia zkladnho kolstva Odborovho zvzu pracovnkov kolstva a vedy na Slovensku - nastpila pracova na Slovensk vbor Odborovho zvzu kolstva a vedy v roku 1975 a po niekokoronom psoben na personlnom tvare Slovenskej odborovej rady sa po roku 1990 op vrtila na novokontituovan Odborov zvz pracovnkov kolstva a vedy na Slovensku, kde od roku 1995 pracuje a doteraz ako odborn pracovnka Zdruenia zkladnho kolstva Odborovho zvzu pracovnkov kolstva a vedy na Slovensku. Svojm prstupom k plneniu nronch loh, ktor Zdruenie zkladnho kolstva zabezpeuje vo svojej psobnosti pre rozsiahlu lensk zkladu, dokzala, e je pracovnkou na sprvnom mieste a neoddelitenou sasou tohto zdruenia. Mgr. Katarna Zozukov pecialistka Zdruenia vysokho kolstva a PRO OZ PaV na Slovensku

Dr. Anna Krausov, pecialistka zdruenia strednho kolstva OZ PaV, predsednka ZO pri OZ PaV na Slovensku za dlhoron aktvnu innos na OZ PaV na Slovensku. - podieala sa na prprave mimoriadneho zjazdu odborovho zvzu v r. 1990 a kontituovan OZ PaV na Slovensku v novch podmienkach. Od vzniku zvzu v r. 1990 psob ako pecialistka zdruenia S. M vrazn podiel na obsahovom a organizanom zabezpeen akci a podujat zdruenia S. Okrem plnenia pracovnch povinnost v zdruen S organizane zabezpeovala vetky doterajie zjazdy odborovho zvzu. Je predsednkou zkladnej organizcie pri OZ PaV na Slovensku od jej vzniku. Ing. Jlius Bugr, zvzov inpektor pre BOZP - zvz oceuje vysok angaovanos menovanho pri vkone jeho funkcie, ktor ako zvzov inpektor pre bezpenos a ochranu zdravia pri prci

vykonva pre zvz od roku 1991. Zrove vysoko hodnot odborn fundovanos a organizovanie prednok pre lenov a funkcionrov zvzu. JUDr. Rastislav Bajnek, prvny poradca predsedu OZ PaV - je ocenen za dlhoron aktvnu prcu v oblasti prvneho poradenstva pre lenov OZ PaV, v legislatvnej oblasti a poskytovan pomoci v obianskoprvnych otzkach pre lenov a funkcionrov OZ PaV, za fundovan prednkov innos v rmci kolen odborrskych funkcionrov a lenov a vzdelvacch projektov.

strana 23

Zvz informuje

Zkon v platnosti
ossana, i ukriuj! Boom o zzraku utchol, zvazilo zaklnadlo? Nechcem stava problm na ostrie noa, nie je to mj tl. Zkon o pedagogickch zamestnancoch a odbornch zamestnancoch . 317/2009 Z. z. je inn od 1. novembra 2009, pedagogick a odborn verejnos ho vnma po svojom, mus sa s nm stotoni. Mlo poetn skupina (nositelia II. kvalifikanej skky) s porozumenm, via as kolstva s rozpakmi. Doznievaj rzne, nie vdy vak kompetentn obavy, ako zabezpei proces, ak bud uitelia naha kredity vysedvanm na podujatiach. Omyl. Zkon nepredpoklad kontinulne vzdelvanie in situ dranm sukie a nohavc v laviciach poskytovateov vzdelvania. To si mali kritici vimn a v tomto zmysle stanovi stratgie alieho odbornho rastu vlastnch zamestnancov. Nie zastupovanm chbajcich pedaggov, to je demaggia, treba si ten zkon dkladne preta a v slade s jeho filozofiou manaova kolu, kolsk zariadenie tak, aby pedaggovia a odborn zamestnanci mohli vyuva priestor pre zskavanie odbornch pedagogickch kompetenci aj bez subjektvneho shlasu i neshlasu prajnho i neprajnho fa. Tento zkon to umouje! Navye, kola

m povinnos prija pln kontinulneho vzdelvania, kde me deklarova svoje priority. Osobn ambcie zamestnancov tm vbec nemusia by dotknut. Zamestnanec me zskava kredity aj bez shlasu zamestnvatea a po ich verifikcii si me nrokova patrin benefit. Zskavanie kompetenci kadho pedagogickho a odbornho zamestnanca mus by imperatvom doby, nie barirou, resp. zdvodovanm, ako sa to ned. Dlhujem vysvetlenie prvej vety. Rd vm ho poskytnem, je to mj skromn nzor, zskan v procese tvorby zkona jednoduchou empriou. Vzletn rei o vzdelanostnej spolonosti sa spravidla konia v legislatvnom procese pri zvznej klauzule zkon, vyhlka... nezaklad alie nroky na ttny rozpoet. A to je to zaklnadlo. Myslm, e mi rozumiete... Aj preto nepreiel rozumn argument nho zvzu zapotava sptne vzdelvacie aktivity pedaggov, ktor uskutoovali pred innosou tohto zkona my sme chceli by stretov a kompromisn a nastavi deliacu iaru od roku 2005. M to logiku. Vzdelvacie programy absolvovan v tomto obdob s predsa aktulne, zmyslupln a napaj postult zkona zvyovanie odborno-profesijnch kompetenci zamestnancov. Nikto nm nevyvrtil, e takto pripraven pedagg nezrouje v praxi zskan

kompetencie a tm aj svoje profesijn IQ. ia, vyia moc, v mojej rtorike zaklnadlo, rozhodla, e deliaca iara je platn odvtedy, ke sa zaala reforma nho kolskho systmu, teda od innosti kolskho zkona (1. 1. 2008). Nekomentujem, udujem sa. Vyia moc je vyia moc. Mil kolegyne, mil kolegovia! Dostvame mnostvo psomnch aj telefonickch podnetov od vs, v ktorch n iadate o stanovisko k novej situcii, ktor priniesol zkon a jeho vykonvacie predpisy. Nie je mon reagova individulne na vetky vae podnety, o to viac, e mnoh maj spolonho menovatea. Zvili sme to a pokladme za rozumn, aby sme po ich sstreden do spolonej banky problmov zorganizovali okrhly stl, kde nm tvorcovia tchto predpisov daj kompetentn odpovede. Tento akt sa po dohode so zstupcami M SR uskuton v druhej polovici janura 2010. Viem, e v mnohch prpadoch mte pocit neuspokojenia a krivdy. Ak sa preuke opodstatnenos vaich poiadaviek, mus vm zamestnvate zohadni vetko so sptnou platnosou. Zkon predsa mus sli dobrej veci kvalite vzdelvania a jej protagonistom. Jozef Luk predseda Zdruenia S

kolenie hospodrov rd
a 19. 20. 10. 2009 sa v Kemarskch aboch uskutonilo kolenie hospodrov rd. Lektormi kolenia boli hospodrka KR ZZ ilina Mria Hronsk a Ingrid Gamkov, predsednka KR ZZ Koice. Mria Hronsk podala podrobn vklad k tvorbe a erpaniu rozpotu na hospodrsky rok a v svislosti s tm aj k vyhotoveniu vkazu hospodrenia za sledovan obdobie. Upozornila vetkch prtomnch na povinnos vykonva inventarizciu majetku a inventarizciu pokladnice. Na konkrtnych prkladoch vysvetlila spsob tovania v systme jednoduchho tovnctva. Bol podan podrobn vklad k systmu vedenia peanho dennka. M. Hronsk vetkm prtomnm podala cenn informcie z jej dlhoronej praxe, ktor bud npomocn nm vetkm pri veden hospodrskej agendy rady. Ingrid Gamkov upozornila na prvne normy, ktor sa tkaj vedenia hospodrskej agendy. V svislosti s nimi aj na vntropodnikov prvne akty, ktor si kad organizcia vytvra v nadvznosti na svoje podmienky. Ingrid Gamkov odprezentovala vzorov smernice pre

hospodrenie s majetkom rady. Upozornila na zkon 595/2003 Z. z. o dani z prjmov, ktor okrem inho vymedzuje prjmy na tie, ktor s predmetom dane, nie s predmetom dane, s osloboden od dane a nie s osloboden od dane. Podala podrobn vklad k zdaovaniu prjmov v odborovch organizcich. Po ukonen vkladu a prebrat tm kolenia nasledovala diskusia, poas ktorej lektorky odpovedali na otzky prtomnch hospodrov. Neformlna diskusia pokraovala do neskorch veernch hodn. kolenie pokraovalo aktulnymi informciami OZ PaV na Slovensku, ktor nm predniesla predsednka ZZ Edita Valuchov. A na zver, aby sme nezabudli, pripomnam: D E S A T O R O HOSPODRA RADY ZO OZ PaV 1. Pravidelne tuje prjmy a vdavky do peanho dennka a ronho prehadu plnenia rozpotu. 2. Db, aby finann prostriedky a tovn doklady boli bezpene uloen. 3. Sleduje, i s vdavky v slade so smer-

nicou hospodrenia Rady ZO OZ PaV. 4. Pravidelne prevdza odvod lenskch prspevkov na et zvzu. 5. Vyaduje, aby predseda Rady ZO OZ PaV pravidelne podpisoval prslun tovn doklady . 6. Dodruje pokladnin limit stanoven v smernici o hospodren. 7.Poaduje, aby uznesenia vboru Rady ZO OZ PaV, zasadnutia alebo konferencie rady, tkajce sa hospodrenia, boli odovzdan psomne. 8. Pravidelne, v zmysle platnej legislatvy, odvdza dane. 9. Vyaduje protokolrne odovzdanie hospodrsko-finannej agendy v prpade, e tto bude zabezpeova in funkcionr Rady ZO OZ PaV. 10. V prpade, e revzna komisia nebude vykonva kontroly hospodrenia, upozorn na tto skutonos vbor Rady ZO OZ PaV. Z mjho pohadu toto kolenie bolo vemi prnosn pre vetkch prtomnch a verm, e ak z tchto nadobudnutch informci budeme erpa, tak naa prca bude v slade s legislatvou. Mria Semanov hospodrka Rady Koice I

strana 24

Zvz informuje

Zdruenie VS a PRO riei projekt


GRUNDTVIG PARTNERSTVO
ae zdruenie si uvedomilo, e bez projektovej innosti neme by zaraden v progresvnom prde eurpskych odborovch organizci. V tomto zmysle zneli aj uznesenia plna zdruenia a diskusie na zasadaniach vboru zdruenia. Jednou z vedcich ide Eurpy je socilny dialg, preto sme sa pri psan projektu Grundtvig partnerstvo zamerali na tto oblas. Predseda zdruenia na zklade svojich zahraninch kontaktov v oblasti alieho a celoivotnho vzdelvania intenzvne hadal zahraninch partnerov. D sa poveda, e to bola jedna z najnronejch ast prpravy projektu, lebo aj niektor dobr priatelia a kolegovia sklam v tzv. koncovke. Z deviatich vytypovanch a kontaktovanch zahraninch partnerov podali svoju as projektu predpsanm spsobom len tyria a n zvz sa stal koordintorom projektu, ktorho nzov znie: Vvoj socilneho dialgu a kolektvneho vyjednvania ako vstup z celoivotnho vzdelvania. Projekt na obdobie od 9. 8. 2009 do 31. 7. 2011 m tchto definitvnych partnerov: Slovensko: Odborov zvz pracovnkov kolstva a vedy na Slovensku, koordintor MUDr. Alexander Kurtansk Franczsko: Centre Henri Aiggueperse, UNSA-Education, Yvry-Seine, vedca prof. Dominique Lassarre Portugalsko: Universitade de Aveiro, vedca prof. Lucilia Santos, SPGL, Lisabon, prof. Manuel Pereirra dos Santos panielsko: Centro de Estudios CID, Zaragoza, vedci prof. Javier Ilundain astnci s vedci funkcionri eurpskych a nrodnch odborovch centrl v oblasti vysokch kl, ktor s sasne vymi funkcionrmi vysokch kl. Komunikan jazyk je francztina. Tlmoenie a improvizciu inmi jazykmi vak nevyluujeme. Na realizciu cieov projektu m slovensk strana k dispozcii

24 mobilt, na ktorch bud zastnen najm predstavitelia univerzitnch odborovch rd a vysokokolsk odborri zaoberajci sa problematikou celoivotnho vzdelvania, socilnym dialgom a kolektvnym vyjednvanm, najm ak ovldaj francztinu. Prv tudijn nvteva sa uskutonila v ase od 9. do 14. oktbra 2009 na Slovensku. astnci sa zaoberali socilnym dialgom a kolektvnym vyjednvanm na vysokch kolch zastnench krajn ako relnym nstrojom, ale aj ako tudijnm programom v oblasti celoivotnho a alieho vzdelvania poskytovanho V. Prezentovala sa truktra slovenskch vysokch kl, financovanie verejnch V, truktra odborov na Slovensku, pecilne na V a, samozrejme, v svislosti s hlavnm cieom projektu relna podoba socilneho dialgu a kolektvneho vyjednvania na slovenskch vysokch kolch dan platnou legislatvou a kolektvnou zmluvou vyieho stupa. Hadali sa prklady a monosti poskytovania celoivotnho vzdelvania v tejto oblasti. Kee to bolo prv stretnutie, tak sa aj dohodol harmonogram prce na alie obdobie. Slovensk strana ako koordintor projektu mala morlnu povinnos zorganizova prv stretnutie, na ktorom sme chceli dstojne prezentova slovensk vysok koly a ich odborov organizcie. Preto sme okrem zainteresovanch vborov univerzitnch odborovch rd poiadali o spoluprcu rektorov, prorektorov poverench celoivotnm vzdelvanm, kvestorov a riaditeov univerzitnch centier celoivotnho a alieho vzdelvania. Za ich stretovos a ochotu im aj tmto spsobom akujeme. Pri prprave projektu nm vemi pomhala konzultan innos Nrodnej agentry pre celoivotn vzdelvanie, najm pani riaditeky Mgr. Ireny Fonodovej, vber partnerov za pomoci prof. Rachida Makhloufiho, ata pre univerzitn a vedeck spoluprcu vevyslanectva Franczska v Bratislave, a pri realizcii programu logistick podpora Ing. Petra Bzdcha a Milana Minarecha z firmy PCA-PSA-Peugeot-Citroen v Trnave.

Z radov predsedov univerzitnch odborovch rd pri realizcii programu tudijnej nvtevy prispeli silnou mierou najm doc. PhDr. Jozef Hoo, CSc., PhDr. Richard Grosz, Ing. Peter Trchly, Ing. Jana Suhajov, Ing. Miroslav Habn, CSc., Ing. Viera Janooviov, Ing. Daniela Ukropov, Mgr. Zuzana Piliarov, Mgr. Danica Kasanick. V rmci krtkeho trvania tudijnej nvtevy sme mohli prezentova so zameranm na ciele projektu len tieto vysok koly a ich univerzitn odborov organizcie v tomto asovom slede: Ekonomick univerzita v Bratislave, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Technick univerzita vo Zvolene, Vysok kola v Sldkoviove, Slovensk technick univerzita v Nitre a Univerzita Komenskho v Bratislave. Okrem odbornej nplne programu sme, samozrejme, ukzali aj niektor architektonick a historick pamiatky Slovenska, a to historick centr Bratislavy, Banskej tiavnice, Kremnice, Banskej Bystrice, Zvolena a Nitry. Meme dokumentova, e zahrani astnci boli s odbornou a kultrnou asou programu vemi spokojn. Nam cieom po realizovan tudijnch nvtev v Zaragoze, Lisabone, Aveire a Ivry bolo postupne vykona komparciu nrodnej legislatvy v danej oblasti, poukza na problmy pri realizcii celoivotnho vzdelvania poskytovanho vysokmi kolami, predloi nrodn truktru vysokch kl, odborovch organizci na nrodnej a vysokokolskej rovni. Produktom projektu m by spolon webov strnka s linkami na zastnen subjekty, univerzity a nrodn agentry celoivotnho vzdelvania, alej brora a CD o naznaenej problematike, ale hlavne vypracova tudijn program celoivotnho vzdelvania poskytovanho vysokmi kolami v oblasti socilneho dialgu a kolektvneho vyjednvania zahrujci nielen zamestnancov vysokch kl, ale aj zamestnvateov verejnho a skromnho sektora. Verme, e tento nron cie splnme. Alexander Kurtansk predseda Zdruenia V a PRO

strana 25

Zdruenia informuj

alie vydaren stretnutie


v Kemarskch aboch
doch 24. a 25. jna 2009 sa takmer 90 mladch odborrov rozhodlo upevni u niekokoron tradciu a stretn sa v rekreanom zariaden OZPaV CROCUS v Kemarskch aboch. Vyuili tak monos naerpa aktulne informcie z oblasti odborrskeho diania a kolstva. Po ubytovan a skvelom obede astnkov stretnutia privtala predsednka Z Z PhDr. E. Valuchov, JUDr. R. Bajnek, predsednka krajskej rady ZO v ilinskom kraji N. Zapletajov... Cel popoludnie bolo venovan pripravovanmu novmu kolskmu zkonu a otzkam tkajcim sa postavenia uiteov i vetkch zamestnancov kl. Zastnen sa do vkladu zapjali mnohmi otzkami, na ktor dostali odborn odpovede. Ako bva zvykom, veer sa niesol v uvonenej atmosfre. Pri dobrom jedle a hudbe si mohli odborri nielen zatancova a zaspieva, ale aj vymeni si svoje nzory a sksenosti. Da 25. jna sa na stretnut zastnil i samotn predseda OZ PaV J. Gaperan, ktor za nami pricestoval hne po tom, ako sa zastnil na rokovan vldy o novom kolskom zkone. Tak sme mali monos dozvedie sa tie najnovie informcie tkajce sa tohto pripravovanho zkona. Po vyerpvajcom vklade nasledovali otzky a samotn diskusia. Poakovanie patr PhDr. E. Valuchovej, JUDr. R. Bajnkovi, predsedovi OZ PaV J. Gaperanovi, Mgr. N. Zapletajovej... za ich odbornos a profesionalitu a zorganizovanie alieho bezchybnho stretnutia plnho novch informci a dobrej nlady. Vaka patr tie astnkom, ktor sa na tomto stretnut zastnili naozaj v hojnom pote. Katarna Budoov, Rada mladch adca

Memoril Milana Podhradskho 2009


18. ronk

radcie v kolstve sa tvoria a zachovvaj rznymi spsobmi. Jednm z nich je aj podujatie, ktor sa uskutonilo 9. decembra 2009 v Banskej Bystrici. Uitelia z tohto mesta sa u 18-krt stretli na Memorili Milana Podhradskho, na volejbalovom turnaji, usporadvanom na poes kolegu, psobiaceho pracovne v role pedagga na Strednej priemyselnej kole stavebnej. Srdcom a duou vak najm trnera volejbalu, v ktorom vychoval cel plejdu vynikajcich hrov a hrok a s mldenckymi aj so seniorskmi drustvami dosiahol mnostvo vbornch vsledkov. Przdne miesto po jeho neakanom a tragickom odchode sa v banskobystrickom volejbale dodnes nepodarilo spene zaceli. Spoloensk hodnotu podujatia podporili asou na otvoren PhDr. Ladislav Toposk, prednosta K v Banskej Bystrici, Ing. Iveta Majerov, predsednka Rady ZO OZ PaV strednch kl, a syn uboslav Podhradsk, v minulosti tie vborn portovec.

Osemnstym ronkom turnaj dosiahol vek svojej dospelosti a zastnilo sa na om po 3 zkladnch, strednch a vysokch kl mesta. Viac ako 90 aktrov bojovalo na palubovkch Z Spojov 14 a Strednej zdravotnckej koly o monos dosta sa do finle a zska nielen vazstvo, ale aj o monos pripoji menovku svojej koly na podstavec putovnho pohra memorilu. Po dramatickom zvere vazstvo strhlo na svoju stranu drustvo Fakulty humanitnch vied pred spojenm drustvom Z Spojov a Pieninsk a Gymnziom J. G. Tajovskho. Za preukzan bojovnos a zpolenie v portovom duchu, prejav solidarity a priatestva si ho vak zaslia vetci zastnen uitelia. Ostva len veri, e dosiahnut rove si turnaj zachov aj v budcom roku a priprav tak do r. 2011 pevn pdu na usporiadanie jubilejnho 20. ronka. Iveta Majerov predsednka Rady ZS BB, ilina, Trenn

strana 26

Zdruenia informuj

Zhromadenie predsedov ilinskho kraja v Kemarskch aboch


doch 11. a 12. 11. 2009 privtalo RZ Crocus v Kemarskch aboch predsedov zkladnch organizci OZ PaV strednho kolstva ilinskho kraja, host, lenov vboru, sekci a komisi. Zili sa na dvojdovom zhromaden, aby sa oboznmili s innosou rady za predchdzajce obdobie, s aktulnymi informciami v oblasti kolstva a odborovho zvzu, s novmi prvnymi predpismi a i. Zrove si vymenili svoje sksenosti a podelili sa so svojimi problmami, ktor ich najviac trpia. Rokovanie sa uskutonilo pod vedenm Ing. Ivety Majerovej, predsednky Rady ZO OZ ZS krajov B. Bystrica, Trenn a ilina, a podpredsednky rady za ilinsk kraj PhDr. Alice Virdzekovej. Prtomn predsedovia ocenili as a vystpenie PaedDr. T. Lukcsa, zstupcu K v iline, o sasnej situcii kl a kolskch zariaden v zriaovateskej psobnosti K, o maturitnch skkach 2010, o uplatovan zkona o pedagogickch a odbornch zamestnancoch a i. Ak by bolo rokovanie odborrov OZ PaV bez asti ich predsedu, Ing. Jna Gaperana? Predseda sa vo svojom vystpen k aktulnym otzkam v kolstve aj vo zvze dotkol dosahu krzy na kolstvo, priblil problmy s uzatvranm KZ vyieho stupa v tejto zloitej situcii, ako aj samotn kolektvnu zmluvu. Zaoberal sa aj ttnym rozpotom na rok 2010 pre regionlne kolstvo, analzou platov uiteov nov zkon 317/ 2009 Z. z. prinesie zvenie platov najm pre uiteov s 2. atestciou. Ing. Gaperan zhodnotil aktivity OZ, ktor sa uskutonili v roku 2009, vyzdvihol zskanie grantu z nrskych fondov, ktor bude vyuit na vstavbu Kemarskch abov, ktor sa stan vzdelvacm a regeneranm strediskom urenm pre odborrov. Takisto informoval prtomnch o pripravovanch akcich zvzu. Zdraznil mylienku, e nesmieme zabda na vzdelanie, pretoe s to investcie pre budcnos. PaedDr. Eva Klikov, vedca radu OZ PaV, oboznmila predsedov so vzdelvacmi aktivitami urenmi funkcionrom a lenom OZ, ktor sa uskutouj v RZ Crocus a svisia so zskanm grantom z fondov NFM a z krajn EHP. V sasnom obdob je v centre zujmu uiteskej verejnosti zkon o pedagogickch a odbornch zamestnancoch, inn od 1. 11. 2009. Informcie k tomuto zkonu poskytol PaedDr. Jozef Luk, predseda Zdruenia strednho kolstva, ktor vysvetlil jeho podstatu, ale aj ciele, ktor zkon sledoval: vytvori systm kontinulneho vzdelvania pre pedagogickch a odbornch zamestnancov, ale aj ich mzdov ohodnotenie za dosiahnut aktivity. Dleitou sasou stretnutia boli aj informcie Ing. Majerovej o innosti rady a pripravovanch akcich, JUDr. Duana Kazra o legislatve a prvnom poradenstve, Mgr. Berthu, zvzovho inpektora BOZP, o otzkach BOZP, vystpenie predsednky revznej komisie p. Pecovej o odvodoch lenskch prspevkov, ale aj o nedostatkoch v tejto oblasti. Ing. Slvikov, regionlna manarka SOB, predstavila aktulnu ponuku SOB uren iba odborrom a odborovm organizcim. Rozsiahla diskusia k jednotlivm vystpeniam a k aktulnym problmom pokraovala aj vo veernch hodinch a na druh de rokovania, pretoe program, ktor schvlili prtomn predsedovia, bol vemi rozsiahly a podnetn pre vmenu nzorov a sksenost.

Rade ZO OZPaV ZS BB, TN, ZA sa podarilo aktivizova aj profesijn sekcie, ktor sa pod vedenm svojich vedcich stretli aj v Kemarskch aboch. Zstupcovia jednotlivch typov kl a kolskch zariaden mali lepiu monos poukza na to, o ich trpi, o je pecifick pre t-ktor oblas a zamestnancov a vymeni si sksenosti zo svojej prce. ijeme v zloitej a rchlej dobe, problmy, ktor maj odborri a nielen oni, sa nedaj vyriei okamite, vyaduj si vek silie, energiu a as nielen funkcionrov zvzu, ale ns vetkch. Nesta sa iba pozera a kritizova, ale treba priloi ruku k dielu. Alica Virdzekov lenka Vboru rady ZS, B. Bystrica

strana 27

Zdruenia informuj

Stretnutie vborov
Rd ZO OZ strednho kolstva vo Zvolene

doch 10. 12. septembra 2009 sa uskutonilo tradin stretnutie vborov Rd ZO OZ strednho kolstva v priestoroch hotela ACADEMIC pri Zdruenej strednej kole sluieb vo Zvolene. Organiztorom a hostiteom celoslovenskho stretnutia do 50 odborrov stredokolkov bol vbor Rady ZO OZ v krajoch Bansk Bystrica, Trenn, ilina. Tm organiztorov pripravil pre svojich kolegov z celho Slovenska zaujmav program pozostvajci z dvoch ast pracovnho rokovania a spoznvania stredoslovenskch banskch miest. Pracovn rokovanie otvoril predseda Zdruenia strednch kl PaedDr. Jozef Luk. Privtal delegciu host z Ministerstva kolstva SR veden pani Mgr. Bibianou Obrimkovou, ttnou tajomnkou. Srdene privtal aj zstupcov zriaovateov strednch kl a kolskch zariaden v kraji Bansk Bystrica pna Ing. Miroslava Martia, vedceho odboru vzdelvania a udskch zdrojov Banskobystrickho samosprvneho kraja, a pna RNDr. Ladislava Toposkho, prednostu Krajskho kolskho radu v Banskej Bystrici. Privtal predsedu zvzu Ing. Jna Gaperana a vetkch alch host a astnkov rokovania zstupcov odborrov strednho kolstva z celho Slovenska. Na pracovnom rokovan si astnci pripomenuli legislatvne zmeny, ktor sa dotkli kolstva v tomto roku. Hovorili o financovan kl a kolskch zariaden, o problmoch odbornho kolstva, o novom zkone o pedagogickch a odbornch zamestnancoch, o akostiach spojench s vubou a vchovou iakov, o nronej a stresujcej prci pedagogickch zamestnancov a mnohch alch otzkach, ktor rezonuj v kolektvoch. V neformlnych rozhovoroch sa vymieali nzory, sksenosti, poznatky z pracovnho, ale aj odborrskeho ivota v kolch a v kolskch zariadeniach. Ale pretoe sme nielen prcou iv pripravili organiztori zaujmav a poun program spojen s nvtevou Arborta Technickej univerzity Zvolen na Borovej hore, uniktneho drevenho kostolka zapsanho v zozname svetovho dedistva UNESCO v Hronseku, arel pamtihodnost mesta Kremnica a Bansk mzeum v Banskej tiavnici a tie pecilnu nvtevu zaujmavho miesta stredu Eurpy na Krahuliach. Cieom organiztorov bolo predstavi v roku eura histriu stredoslovenskch banskch miest, ktor sa preslvili abou vzcneho kovu a razenm peaz ak nie na celom svete, tak urite v Eurpe a priamo ovplyvnili histriu Eurpy. Program bol nron ale vetci sme ho astne zvldli. Zskali sme mnostvo novch poznatkov a informci a u teraz sa teme na budcoron stretnutie pod taktovkou odborrov vchodoslovenskho reginu. Iveta Majerov, predsednka Rady ZO OZ ZS v krajoch Bansk Bystrica, Trenn, ilina

Medzinrodn aktivity

Rodov rovnos/RR/ ~ tma, o ktorej sa hovor


R
odov rovnos nie je kadodennou realitou. eny a mui maj zaruen rovnak prva, ale z dvodu rodovej stereotypizcie nedochdza v praxi k ich vyuvaniu. Naalej pretrvvaj ekonomick, socilne, kultrne i politick rodov nerovnosti. Medzi najvraznejie mono zaradi rodov mzdov rozdiel a nevyven zastpenie ien a muov v rozhodovacch a mocenskch pozcich toko sa hovor v preambule Memoranda o uplatovan rodovej rovnosti na Slovensku. Memorandum by malo by podpsan na rade vldy SR zaiatkom novembra t. r. Malo by prispie k zintenzvneniu uplatovania rodovej rovnosti najm pri socilnom dialgu a kolektvnom vyjednvan na Slovensku. Vlda i odbory by mali prija konkrtne opatrenia na podporu rodovej rovnosti a antidiskrimincie. Vlda SR prijala 8. aprla t. r. Nrodn stratgiu rodovej rovnosti na roky 2009 2013 ako svoj zkladn programov dokument. Stratgia je vchodiskom na uplatovanie rodovej rovnosti do roku 2013. Je zameran do tyroch oblast: ekonomickej, hospodrskej, socilnej a oblasti zdravotnctva, oblasti rodiny a ttnej rodinnej politiky, oblasti verejnho a politickho ivota, participcie a reprezentcie, oblasti vskumu, vzdelvania, kolstva, mdi a kultry. Realizanm dokumentom k stratgii RR bude Nrodn akn pln RR. Aktivity plnu implementuj dokumenty OSN, E, Rady Eurpy. Operan ciele plnu RR by sa mali prenies do systmu spoloenskch vzahov s cieom rui umel rmce rodovej stereotypizcie, posilova dstojnos ien a muov, efektvnos, spravodlivos a demokraciu prostrednctvom 8 operanch programov. Na naplnenie aknho plnu RR s potrebn legislatvne, intitucionlne i podporn mechanizmy. Uvedenou problematikou sa zaoberali lenky a lenovia Komisie rovnosti prleitost ien a muov pri KOZ SR pod ztitou p. kulttyho, viceprezidenta KOZ SR, u na dvoch seminroch v mji a oktbri tohto roku. Vetci astnci seminrov si uvedomuj, e problematika rodovej rovnosti je beh na dlh tra, ale zrove maj chu zaobera sa touto problematikou aj alej najm do budcna spolupracova na rozpracovan zvzkov Memoranda, prostrednctvom vzdelvacch aktivt vies socilny dialg /modern komunikan techniky a formy aktvneho uenia sa, mentoring, kouing/. Na Slovensku tma rodovej rovnosti agenda pomerne mlad, neznma. Ako astnka u dvoch medzinrodnch aktivt v rmci ETUCE na seminri o rodovej rovnosti v mji t. r. v Bruseli a konferencii Stratgia zvzov na presadzovanie rodovej rovnosti vo svojich truktrach a v sektore kolstva v oktbri t. r. v Rme som na vlastnej koi zaila a mohla si overi, e v rmci lenskch krajn E s vemi vek rozdiely. S krajiny najm

V slade s programovmi ciemi zvzu nae regionlne odborov orgny rozvjaj medzinrodn spoluprcu so susedskmi partnerskmi odborovmi organizciami. Z viacerch aktivt vyberme prspevky naich kolegov, ktor komentuj u zrealizovan podujatia.

seversk /vdsko, Dnsko, Nrsko/, ale aj UK, Franczsko, Nemecko kde je problematika rodovej rovnosti benou realitou nielen vo vzdelvan, ale aj v spoloenskom ivote. ETUCE preto zaiatkom t. r. oslovila lensk odborov zvzy a poiadala o vypracovanie dotaznka k problematike rodovej rovnosti. Vsledky dotaznka z 26 lenskch krajn E s spracovan a vydan formou Reportu. Na zklade vsledkov Reportu predloila ETUCE na konferencii v Rme nvrh Aknho plnu RR, o ktorom diskutovalo do 100 astnkov v pracovnch skupinch poas dvoch rokovacch dn. V diskusich v pracovnch skupinch sa hovorilo najm o tom, e rovnos prleitost je jeden z kovch princpov vytvrania Eurpskeho spoloenstva, o Lisabonskej stratgii, o trhu prce, flexibilite pracovnej sily, o rovnovhe medzi skromnm a pracovnm ivotom, o tradinch a modernch rodovch lohch a rodovch stereotypoch v Eurpe, o rodovej rovnosti v kolstve, o potrebe vzdelvacch aktivt v problematike rodovej rovnosti, o zniovan rozdielov v odmeovan, dchodkovom veku, prci na kratie vzky, o ocenen resp. neocenen domcej prce ien ap. Akn pln je rozpracovan na dve rovne eurpsku a nrodn a bude predmetom rokovania Kongresu ETUCE v novembri t. r. vo Varave. Nsledne bude potrebn tto problematiku implementova aj do innosti nho odborovho zvzu. Rodov rovnos tma, o ktorej sa hovor a bude hovori. Nebojme sa preto hovori o tejto tme, nejde o ensk ani musk otzku, ale o problm ud. Iveta Majerov, predsednka Rady ZO OZ PaV na Slovensku, Zdruenie strednch kl v krajoch Bansk Bystrica, Trenn, ilina lenka Komisie rovnosti prleitost pri KOZ SR

Na snmke: astnci medzinrodnch aktivt ETUCE v spolonosti generlneho tajomnka ETUCE p. Romera a viceprezidentky ETUCE pani Damianovej.

strana 29

Medzinrodn aktivity

Zveren konferencia ELFE v Blede


a zverenej konferencii projektu Eurpskeho odborovho vboru pre kolstvo (European Trade Union Committee for Education ETUCE) ELFE 2 (European e-Learning Forum for Education Eurpske e-learningov frum pre vzdelvanie), ktor sa konala v slovinskom meste Bled v doch 14. a 15. 9. 2009, sa zastnilo 58 zstupcov odborov z 23 ttov E (nezastnili sa zstupcovia z eskej republiky, Estnska, Luxemburska a Rakska), zstupcovia odborov z Izraela, Kosova a zo vajiarska, ako aj predstavitelia kl z Dnska, Lotyska, Poska a zo Slovinska. Zo Slovenska sa na konferencii zastnili dvaja zstupcovia OZ PaV (V. Kovr, E. Pavelkov) a dvaja zstupcovia Nezvislch kresanskch odborov Slovenska NKOS (. Huava, A. Kubinov). Dvojron projekt ELFE 2, ktor nadvzoval na vsledky prvho ELFE projektu realizovanho v rokoch 2005 2006, bol zameran na identifikciu metodk pouvanch v kolch a intitcich pre vzdelvanie uiteov, ktor sa opieraj o vyuvanie informano-komunikanch technolgi (IKT) a ktor takto podporuj prnos tchto technolgi do vzdelvania (v zmysle vubovch modelov a modelov vzdelvania sa). Koordintorom projektu bol riadiaci vbor, ktorho lenmi (okrem zamestnancov ETUCE) boli zstupcovia odborov z piatich krajn E (Dnsko, Lotysko, Posko, Slovinsko a Spojen krovstvo), dvaja odbornci (z Poska a zo vdska) a jeden hodnotite (zo vdska). Poda zloenia riadiaceho vboru boli potom za skman krajiny vybrat Dnsko, Lotysko, Posko, Slovinsko a Spojen krovstvo. V roku 2009 sa v rmci projektu konali dva regionlne seminre (19. 20. 1. v Bruseli pre 15 starch ttov E a 12. 13. 3 v Rige pre 12 novch ttov E), kde boli predloen predben vsledky projektu (podrobnejiu informciu o regionlnom seminri v Rige pozri v aprlovom sle elektronickho informanho obasnka UOO STU Odborrske OKO na str. 38-44). Cieom zverenej konferencie bolo, aby zstupcovia odborov zo ttov E posdili vsledky obsiahnut v zverench sprvach expertov projektu z ich tudijnch pobytov v 10 kolch a 5 organizcich pre vzdelvanie uiteov vo vetkch 5 cieovch krajin ch projektu, najm vak prispeli k vypracovaniu odporan, ako zabezpei pouvanie sprvnej metodiky pre pouvanie IKT ako sasti stratgie

rozvoja koly vrtane vyuvania IKT v prpravnom a dokoovacom vzdelvan uiteov. Konen znenie odporan podlieha schvleniu relevantnmi orgnmi ETUCE, kee bude aktualizova politiku ETUCE vo vzahu k vyuvaniu IKT vo vube. V prvej asti konferencie (13. 9. 2009) vystpili zstupcovia niektorch kl, ktor boli predmetom vskumu v rmci projektu ELFE 2: pedagogickho intittu Zahle Seminarium v Kodani, Dnsko (T. Graff Nysom) intitt pripravuje uiteov pre Z, m 1 486 tudentov (z toho 1 001 ien), 88 uiteov (z toho 58 ien), f pre IKT je mu, horie vsledky v pouvan IKT dosahuj tudentky, hoci uitelia uia vetkch rovnako, strednej koly v Auce, Lotysko (F. Sarcevichs) 636 tudentov, 52 uiteov, dve potaov miestnosti, spojench kl v Rogowe, Posko (T. Strefnelov) zkladn kola + stredn kola, strednej koly pre elektrotechniku a vpotov techniku v ubane, Slovinsko (S. Tratar) cca 1 000 tudentov, gymnzia v Kodani-Oerestade, Dnsko (A. Kjaer Andersen) 36 tried, 990 tudentov, 100 uiteov, IKT politika 1:1 = kad uite i tudent m svoj pota (laptop), veobecnovzdelvacej strednej koly T. Czackho vo Varave, Posko (M. Stanowski) cca 600 tudentov, 60 uiteov, ako aj zstupcovia odborov: britskho Nrodnho (odborovho) zvzu uiteov National union of teachers = NUT (A. Parry Wiliams) zdruuje uiteov zkladnch a strednch v Anglicku, vo Walese, na Normanskch ostrovoch a na ostrove Man, m takmer 300-tisc lenov, holandskho Veobecnho (odborovho) zvzu vzdelvania Algemene Onderwijsbond = AOb (B. Imminga) zdruuje cca 80-tisc lenov na zkladnch a strednch kolch. Monos opsa situciu na cyperskch zkladnch a strednch kolch vyuil aj A. Apostolides. Vo vystpen zstupcu NUT zaujala informcia o tom, e britsk odbory od roku 1999 bezplatne kolia uiteov v oblasti IKT. Doteraz zorganizovali 1 143 kurzov v 175 mestch (t. . maj 4 druhy kurzov, v jednom kurze je najviac 15 frekventantov) a vykolili 15 400 uiteov. Prvch 7 rokov vykonvali tto aktivitu za vldne peniaze, posledn 3 roky si prostriedky zabezpeuj sami.

Holandsk odborr zaujal okrem inho informciou o Eurpskom pedagogickom IKT preukaze (The European Pedagogical ICT Licence = EPICT), ktor maj v sasnosti monos zska uitelia len v 7 eurpskych krajinch (Grcko, rsko, Island, Maarsko, Raksko, Spojen krovstvo, Taliansko). Ide o iriu verziu Eurpskeho digitlneho vodiskho preukazu (European digital driving licence = ECDL), ktor na rozdiel od ECDL zaha aj pedagogick aspekt. Na podrobnejie informcie o EPICT odkzal B. Imminga astnkov konferencie na strnky www.epict.org a vyzval ich, aby sa na svojich ministerstvch kolstva doadovali monosti zska tento preukaz. Na vod druhho da konferencie (14. 9.), ktor u viedol generlny tajomnk ETUCE M. Romer, odznela informcia o situcii v oblasti IKT v hostiteskej krajine (B. Campelj, ministerstvo kolstva), nsledne G. Van den Bradeov (Eurpska komisia) vo svojom vystpen Vzdelvanie, inovcie a IKT, nov prstup k e-vzdelvaniu okrem inho kontatovala, e ben rove vyuvania IKT v obchodnch a vo verejnch slubch ete ani zaleka nedosahuje vyuvanie IKT v procese vuby a uenia sa. V druhej asti svojho vystpenia podrobne informovala o vsledkoch 18-mesanho projektu (janur 2008 jn 2009) tdium vplyvu technolgie vzdelvania v zkladnch kolch (Study of the impact of Educational technology in Primary Schools = STEPS), ktor bol zameran na hlavn stratgie pre integrciu IKT na zkladnch kolch v 27 lenskch ttoch E, Nrsku, Lichtentajnsku a na Islande, a na ich vplyv na budci vvoj perspektv. S prednkou o perspektvach IKT vo vube vystpil T. Plomp (Twentsk univerzita, Holandsko). Osobitn pozornos venoval vsledkom medzinrodnho summitu EDUsummIT09 o budcnosti IKT vo vube, ktor sa konal v Haagu, Holandsko, 10. 12. 6. 2009. T. Plomp tie upozornil astnkov konferencie na rchlo sa meniacu truktru pracovnch miest, o doloil aj cittom americkho ministra kolstva: Oakvanch hornch 10 pozci v rebrku dopytu pracovnch miest v roku 2010 v roku 2004 ete neexistovalo. Dodal tie, e rozvoj spolonosti je rovnako, ako je to pri pevnosti reaze, dan jej najslabm lnkom. U. Frederiksson a E. Gajekov, lenovia riadiaceho vboru projektu, potom

strana 30

Medzinrodn aktivity predloili obsiahlu zveren sprvu z projektu ELFE 2, ktor je rozdelen na 9 ast (vod, Zdvodnenie projektu, Ciele, Metdy, Vsledky, Diskusia, Zver, Literatra, Prlohy). V popoludajch hodinch najskr H. Laugesen, len riadiaceho vboru projektu, predloil nvrh odporan, nsledne sa astnci rozdelili do troch pracovnch skupn, kde prebehlo prv kolo oponentry nvrhu odporan. Nvrh odporan, ktor bol astnkom konferencie zaslan dopredu, obsahoval odporania rozdelen do 5 oblast (inovcie, kvalita, spoluprca, renie informci, hodnotenie), priom v kadej oblasti boli odporania rozdelen do 7 skupn (pre uiteov, vedenie koly, intitcie pre vzdelvanie uiteov, nrodn a miestne orgny, Eurpsku komisiu a pre Eurpsky odborov vbor pre kolstvo ETUCE). H. Laugesen kvli prehadnosti navrhol odporania v tomto znen: vube; dialg s intitciami pre vzdelvanie uiteov me poas odbornch st vysokokolskch tudentov na kolch tento proces podpori, ! zamerajte sa viac ako doteraz na vskum pouvania IKT vo vube. ! vytvorte kritri na hodnotenie kl v oblasti inovanch aktivt, ktor vezm do vahy priestor na chybu, ! zahrte do svojich nrodnch stratgi pre celoivotn vzdelvanie ucelen sbor cieov svisiacich s digitlnou gramotnosou v zmysle jej defincie v eurpskom referennom rmci kovch gramotnost pre celoivotn vzdelvanie.

Odporania kolskm odborom:

Odporania pre uiteov:

! bute otvoren k pedagogickm zmenm a experimentom s novmi prostriedkami, ! vyadujte as potrebn na premyslenie a vyjadrenie novch pedagogickch postupov, ako aj priestor na inovcie formou pokusov a omylov, ! vytvrajte o najlepie podmienky na kombinovan uenie, v ktorch sa tradin vuba bude spja s IKT, ! pridvajte k procesu uenia vizulne a emocionlne podnety a snate sa zaangaova vetkch tudentov, ! zvte, ako by mohli by IKT vyuit na vytvorenie kontaktov medzi triedami rznych kl a krajn, ! zapjajte sa do procesov profesionlneho rozvoja a do uiteskch siet a sledujte inovatvne novinky.

! podporujte zapjanie uiteov do vhodnho vyuvanie IKT vo vube, ! sledujte zaaenie uiteov a zabrte tomu, aby museli by k dispozcii 24 hodn denne, ! podporujte vmenu sksenost medzi uitemi ako na kolskej, tak aj na medzikolskej rovni, ! zistite, ak s potreby uiteov oblasti IKT, a podporujte ich nepretrit dokoovanie, ! vyzvajte prslun orgny, aby vyleovali potrebn finann prostriedky na vybavenie, podporu, na profesionlny rozvoj a as potrebn na rozvoj vuby, ! pracujte na rozirovan existujcich prostriedkov a zdrojov, ktor zko svisia s ich pridruenmi dennmi potrebami, ! budujte siete pre innos v oblasti vskumu rozvoja uiteov, ! dohodnite rovnovhu medzi ochranou duevnho vlastnctva a disponibilitou relevantnch materilov, ! poukazujte na potrebu vieho mnostva prostriedkov na vskum pouvania IKT vo vube; zvte, ako by odbory mohli podpori takto vskum.

Odporania Eurpskej komisii:

! podporujte lensk krajiny v ich sil zabezpei vetkm uiteom primeran kolenie v pouvan IKT, ! podporujte lensk tty v poskytovan prstupu vetkch kl na internet, ! naalej podporujte vmenu informci medzi kolami, vmenn pobyty a siete pre uiteov a iakov, ! podporujte iniciatvy v kole a vo vskume, ktorch cieom je prehbenie vedomost uiteov o pedagogickom vyuit IKT, ! ovplyvujte medzinrodn prieskumy, ako s TIMSS a PISA, aby sa hodnotenie schopnost 21. storoia stalo viditenejm v publikovanch vsledkoch.

Odporania Eurpskemu odborovmu vboru pre kolstvo (ETUCE):

Odporania nrodnm a miestnym kolskm orgnom:

Odporania pre vedenie koly:

! diskutujte s uitemi o cieoch a politike svojich kolskch IKT a spolu ich rozvjajte; podporujte tto politiku v rozpote koly, ! podporujte rznorodos vuby; uznajte, e vvoj novch postupov vyaduje as na plnovanie a premanie, ! zavete zmenu ako stabiln prvok do vuby; podporujte kultru uenia sa na vlastnch chybch, ! ponknite uiteom vhodn dokoovanie; podporujte spoluprcu medzi uitemi a vmenu sksenost ako na kolskej, tak aj na medzikolskej rovni.

Odporania pre intitcie pre vzdelvanie uiteov:

! zahrte do vzdelvania uiteov vcvik pouvania IKT vo vube, ! vytvorte partnerstv medzi intitciami pre vzdelvanie uiteov a kolami s cieom posilni pouvanie IKT vo

! je dleit, aby kolm boli pridelen potrebn finann prostriedky na realizciu politickch cieov stanovench na vyuvanie IKT v kolch; to by malo zaha prostriedky na zariadenia, podporu a profesijn rozvoj uiteov, ! uistite sa, e politick vzie a oakvania pre vyuitie IKT v kolch zodpovedaj vzdelvacm poiadavkm stanovenm v uebnch osnovch pre vzdelvanie ako celok, ako aj poiadavkm na kad predmet, ! zabezpete IKT infratruktru a jej drbu, ! poskytnite prostriedky na vskum vzdelvania, ! poskytnite prostriedky na pilotn projekty o pedagogickom pouit IKT, ! viac sa zamerajte na pedagogick vyuvanie IKT vo vzdelvan uiteov, ! vybudujte systm renia osvedench postupov medzi uitemi, ! stanovte zsady pre kombinovan a ditann vzdelvanie, ! stanovte zsady pre realizciu rovnostrskej i rznorodej vzie vuby, ! zabezpete organizovanie oficilnych hodnoten, ktor by zohadovali metdy vuby a zhodnotili kvalifikciu, ktor hodnoten zskali pri svojej prprave v kole,

! podporujte tieto odporania v dialgu s lenskmi odborovmi organizciami a v eurpskych intitcich, ! hadajte finann prostriedky pre nsledn projekt zameran na prpravu a dokoovanie vo vyuvan IKT vo vube, ! sledujte vvoj pedagogickho vyuvania IKT formou organizovania seminrov na tto tmu kad 2-3 roky. V tret de (15. 9. 2009) si astnci konferencie najskr vypouli prednku J. Moonena (Twentsk univerzita, Holandsko) venovan nrodnm vzdelvacm programom o IKT v Eurpe (so zameranm na lohu uitea a na meratenos realizcie a udratenos navrhovanej politiky vyuvania IKT v jednotlivch ttoch E). J. Moonen pritom zdraznil, e pri zavdzan IKT do vuby je rozhodujca motivcia aktrov v procese vuby i uenia sa. Potom sa astnci konferencie op v troch pracovnch skupinch venovali oponentre odporan (druh kolo). Nsledne na zverenom spolonom zasadnut hovorcovia jednotlivch pracovnch skupn predniesli pripomienky k nvrhu odporan (vinou technickho charakteru). Viac informci o zverenej konferencii je uverejnench na webovej adrese http://www.elfe-eu.net/flx/english/events_in_elfe_2/closing_conference_bl ed_14_15_september_2009/ Vladimr Kovr len predsednctva zvzu

strana 31

Medzinrodn aktivity

E stavila na jednotu v rznorodosti


E
TUCE zbieralo informcie o stave rodovej rovnosti v rznych krajinch na zklade obrneho formulra poas niekokch mesiacov. Zapojilo sa aj Slovensko a prispelo tak k dajom, ktor bruselsk centrla spracovala a pouila pri prprave mjovho seminra. Tma tohto seminra ete viac zvraznila jednu z najdleitejch pracovnch tm Eurpskej komisie s rovnakch nzvom rodov rovnos. Zstupca komisie Juan Louis Barbolla Casas zdraznil tri oblasti, ktorm sa venuje najvia pozornos pri tme rodovej rovnosti: ! rovnovha medzi pracovnm a rodinnm ivotom, ! stereotypy ! presadzovanie ien do vedcich pozci. E stoj na jednote v rznorodosti. Politika presadzovan cez EI a ETUCE mus vies k rovnosti v prvach, hovor Barbolla Casas. Claudia Menne z eurpskej odborovej centrly ETUCE ukzala, e jej organizcia chce o najvernejie nasledova Eurpsku komisiu v jej politike v tejto oblasti. Sved o tom jej prezentcia o rmcovch krokoch eurpskych socilnych partnerov v oblasti rodovej rovnosti a Charta ETUCE o uplatovan rodovho hadiska v odboroch kolstva. Iba mlo zvzov pracuje na priahovan ien do vedcich funkci, hovor Odile Cordelier, republikov tajomnka franczskeho zvzu SNES. U 38 percent zvzov m deklarciu a dokumenty v oblasti rodovej rovnosti ale potrebuje sa zlepi nadvznos na tieto dokumenty. Stratgia zlepenia prstupu ien k vedcim funkcim vak nie je jasn. Jednou z monost by mohli by regulan kvty pre prtomnos ien. Je to vak kontroverzn spsob dosiahnutia rovnosti. Jennifer Moses z NASUWT (Spojen krovstvo) predstavila prcu svojej organizcie, ktor m 275 000 lenov. Kad regin m zamestnanca, ktor sa venuje iba rodovej rovnosti. Ich Vbor rovnosti prleitost m 5 alch poradnch vborov, z toho jeden s nzvom Komisia ien. Agenda rovnosti je v NASUWT vyvinut do takej miery, e povinnosou vkonnho vboru organizcie je, aby vetky nov predpisy a nariadenia preli agendou uplatovania rodovho hadiska. To ist sa deje v prpade kolektvneho vyjednvania a socilneho dialgu. koly nesm skrva vku i rozdiely v platoch medzi enami a mumi. V pracovnch skupinch sa delegti venovali organizcii otzky rodovej rovnosti v jednotlivch zvzoch a diskutovali aj o stanovch a predpisoch, ktor uplatuj rodov hadisko. Zstupcovia niektorch zvzov sa posaovali, e mnoh z nich nemaj samostatn oddelenie, ktor sa venuje rodovej rovnosti, a na tto otzku nie s vylenen dostaton financie z rozpotu. Martin Romer, f ETUCE, vak na zver delegtov ubezpeil, e jeho cieom je hada aj kreatvne rieenia v presadzovan politiky rovnosti bez toho, aby vne zaaili rozpoet. Ke sa stretneme v Rme, sstredme sa na identifikciu naich budcich cieov. Na to, o funguje, dodal. Michal Mlouek medzinrodn oddelenie zvzu

Odborri bojuj so stresom v Atnach


Z
veren konferencia o strese svisiacom s prcou uitea Systm hodnotenia rizk, inklzia psychologicko-socilnych nebezpeenstiev v socilnom dialgu, stratgie BOZP sa uskutonila v nadvznosti na seminr, ktor sa konal v polovici februra v Bruseli. Na vod Martin Romer, generlny tajomnk ETUCE, zhodnotil fungovanie siete ETUCE pre pracovn podmienky a BOZP a vyzdvihol jej dleitos v ase, ke uitelia vo vetkch krajinch elia nrastu nsilia na kolch a stresu na pracovisku. Tim Tregenza z Eurpskej agentry pre BOZP tvrd, e stres je problmom celho pracoviska a netka sa iba jednotlivca. Rieenie tohto problmu prospieva udra pracovn silu na pracovisku a predchdza prceneschopnosti. Zstupca eurpskej agentry vyzdvihol dleitos socilneho dialgu na eurpskej rovni. ,,Implementcia hodnotenia rizk na kolch na zklade Eurpskej rmcovej direktvy BOZP bola tmou prezentcie Nanny Abildstr movej z Eurpskej federcie zamestnvateov v kolstve, ktor vznikla iba tento rok. Aj ke sa organizcia zaviazala neriei platy a podmienky priamo, m zujem spolupracova so zvzmi na rieen stresu ako dleitej oblasti tkajcej sa pracovnch podmienok. Pracovn program Eurpskej federcie zamestnvateov v kolstve (EFEE) sa vak najm zaober otzkami ako kvalita vzdelvania, demografick zmeny a Proces 2010. Jenny Hambrook, alia delegtka z EFEE, sa venovala tme hodnotenia rizk v oblasti pracovnho stresu na kolch. Dleit kroky zahaj monitoring nebezpeenstiev a osb, ktor im mu by vystaven, a nsledn zhodnotenie vetkch rizk, preventvnych opatren a ich kontroly. Vlasta Sagadin zo slovinskho zvzu ESTUS sa venovala tme pracovn stres v socilnom dialgu prklad Slovinska. A 45,2 % slovinskch uiteov uvdza, e stres vplva na ich prcu. Medzi inmi dleitmi faktormi s zl sprvanie iakov a vek poet iakov v triedach. Evi Veesaar z estnskeho EEPU spomenula platy a podmienky na prcu. Mlad udia v jej krajine nechc ui. Priemern plat uitea sa pohybuje okolo 646 eur, priom priemern plat v hospodrstve je 780 eur /brutto/. D r. G e r h a r t Ti e s l e r, v s k u m n k z Univerzity v Brmach, urobil technick prezentciu o zniovan hluku na kolch. Hluk prispieva k stresu. Pri lepej poutenosti a bezproblmovej hlasovej komunikcii teda dochdza k zneniu rovne stresu na pracovisku a dokonca k zlepeniu sprvania iakov. To je jeden zo zverov Tieslerovho vskumu. Delegti sa na zver konferencie zhodli na vypracovan detailnejieho aknho plnu a stratgie v oblasti boja so stresom na pracovisku. Michal Mlouek medzinrodn oddelenie zvzu

strana 32

Medzinrodn aktivity

Nsilie na kolch
P
rojekt o kybernetickom obaovan je pokraovanm a rozrenm projektu ETUCE o nsil, ktor bol financovan Eurpskou komisiou (2007). Kybernetick obaovanie znamen opakovan a zmern pouvanie informanch a komunikanch technolgi, ako napr. e-mail, chatovanie, diskusn fra, SMS sprvy s cieom ubli ostatnm. Me s o kontinulne posielanie e-mailov uom, ktor si to nepraj, poznmky so sexulnym podtnom, pejoratvne vyjadrenia, zosmieovanie inch v internetovch diskusnch frach, zmern publikovanie nepravdivch informci alebo vyjadren, rozposielanie fotografi alebo filmov cez mobily at. Me s aj o pokodzovanie internetovho prehadvaa alebo encyklopdie s cieom ohrozi prjem obete, jej zamestnanie, poves alebo bezpenos. Ku kybernetickmu obaovaniu dochdza na pracovisku, na webstrnkach organizcie alebo koly, na blogoch, v internetovch recenzich at. Motvmi takhoto obaovanie me by osobn nevraivos, konflikt zujmov na pracovisku alebo pean zisk. Organizcia ETUCE oznaila kybernetick obaovanie ako tmu, ktor si vyaduje pecifick prstup a pozornos. Cieom projektu je pokraovanie v implementcii Strategickej dohody eurpskych socilnych partnerov v oblasti nsilia a obaovania na pracovisku cez lensk organizcie ETUCE a podpora alieho uplatovania Aknho plnu ETUCE pre prevenciu a boj s nsilm na kolch. pecifickmi ciemi projektu s: zvyovanie povedomia o kybernetickom obaovan na kolch a o jeho vplyve na pracovn podmienky a zdravie uiteov, identifikcia a vmena spenej praxe v opatreniach proti kybernetickmu nsiliu na kolch, identifikcia a presadzovanie angaovanosti odborovch zvzov v tejto problematike. Sasou projektu s dva prieskumy/dotaznky, medzinrodn seminr a medzinrodn konferencia. Prpravu vetkch zleitost m na starosti prpravn vbor projektu v spoluprci s centrlou ETUCE v Bruseli. OZPaV prizvali na as v tomto vbore. Sasou novembrovho stretnutia bola prprava programu seminrov a konferencie, diskusia o tmach pre pracovn skupiny, prprava dotaznka a prieskumu k tomuto projektu a ostatnch zleitost, ktor sa tkaj spenej realizcie celho projektu. Na pracovnom stretnut v Bruseli sa zastnili zstupcovia ETUCE a lenovia prpravnho vboru: Jennifer Moses (NASWUT, VB), Nina Lahtinen (OAJ, Fnsko), Martina Schmerr (GEW, Nemecko), Patricio Perez (FECCOO, paniesko) a Michal Mlouek (OZPaV, Slovensko). Michal Mlouek medzinrodn oddelenie zvzu

strana 33

Medzinrodn aktivity

Socilni partneri sa stretli v Bruseli


N
anna Abildstrom, predsednka EFEE, a Ronnie Smith, prezident ETUCE, privtali zstupcov zamestnvateov a zamestnancov v Bruseli a predstavili doterajiu a budcu prcu Eurpskeho vboru rezortnho socilneho dialgu v kolstve. Na toto slvnostn stretnutie prila aj ttna tajomnka Ministerstva kolstva SR Bibina Obrimkov, ako aj zstupcovia Eurpskej komisie. Zamestnvatelia a zamestnanci v tchto doch predkladaj spolon iados o oficilne schvlenie svojho vboru belgickmi radmi. Poda rozhodnutia Komisie z 20. mja 2008 pripojenho ku Komunikcii prispsobi a presadzova socilny dialg na rovni Komunity (COM, 1998, 322), Eurpsky odborov vbor pre kolstvo (ETUCE) a Eurpska federcia zamestnvateov v kolstve (EFEE) predloia Eurpskej komisii na konci septembra iados o zaloenie Vboru socilneho dialgu v kolstve. EFEE a ETUCE sa vzjomne na vetkch rovniach uznvaj ako zstupcovia zujmov zamestnvateov a zamestnancov v sektore kolstva Eurpskej nie, s predmetnm odkazom na uiteov, prednajcich, odbornch koliteov a vskumnkov. Prca vboru zoberie do vahy pecifick vvoj vo verejnch slubch vo vzahu k rezortu kolstva v rmci E a bude repektova pecifickos nrodnch kontextov, ktor sa od seba lia v spsobe organizcie a poskytovania vzdelvania a vo fungovan socilneho dialgu, kolektvneho vyjednvania a praxe. Vbor si dva za cie radi Eurpskej komisii iniciatvy v kolstve, socilnej politike a vo vvoji eurpskej politiky, ktor by mohla ma dosah na sektor kolstva, ktor je definovan ako predkolsk vzdelvanie, zkladn a stredn kolstvo, odborn vzdelvanie a kolenie, vyie vzdelvanie a vskum. Sna sa zrove podporova a presadzova socilny dialg na vetkch rovniach v sektore kolstva, ako prspevok k rozvoju kvalitnho vzdelvania pre vetkch. Chcel sa tie zastova na socilnom dialgu na eurpskej rovni s pouitm dialgu, ktor je vhodn vzhadom na oakvan vsledok. (Naprklad spolon vyjadrenia, nstroje, deklarcie, dohodovacie texty, pripomienkovacie dokumenty a dohody.) Vbor bude na dosiahnutie stanovench cieov vytvra niekokoron pracovn program pokrvajci stanoven asov sek, vytvra pracovn skupiny poda potreby. Bud ma pecificky stanoven mandt a asov harmonogram, ktor ur vbor. Tieto pracovn skupiny bud predklada svoje odporania pre vbor a zanikn po naplnen svojho mandtu. Iba vbor m vhradn prvo rozhodova. Eurpsky vbor rezortnho socilneho dialgu v kolstve bude zvaova a rozhodova o sprvach z pracovnch skupn a urova, ako naklada s ich zvermi vrtane predkladania odporan vo forme vyjadren (nzorov) pre komisiu a in relevantn autority. Poda vhodnosti poiada komisiu o prizvanie odbornkov, aby asistovali vboru pri prci. Bude pravidelne hodnoti a aktualizova svoj pracovn program. Organizcie uveden v preambule stanov vboru uria prezidenta kad rok. Delegcia zamestnvateov a delegcia zstupcov odborov sa bud pri vobe prezidenta strieda. Delegcia, ktor v dan rok neposkytuje prezidenta, ur viceprezidenta. Prezident alebo viceprezident, ktorho mandt vypral, zostane vo funkcii a do urenia nhrady. V prpade predasnho pozastavenia mandtu prezidenta alebo viceprezidenta bude uren nstupca, a to na zostvajcu dku mandtu. Stretnutia vboru mu ma maximlne 56 delegtov pozostvajcich z: ! 28 delegtov, vrtane dvoch z Belgicka, pre organizciu/organizcie zastupujce zamestnancov a s monosou jednho pozorovatea z Nrska, Islandu, Lichtentajnska a zo severnho Cypru v prpade, e sa nezmestia do stanovenho potu 28 delegtov. ! 28 delegtov, vrtane dvoch z Belgicka, pre organizciu/organizcie zastupujce zamestnvateov a s monosou jednho pozorovatea z Nrska, Islandu, Lichtentajnska a zo severnho Cypru v prpade, e sa nezmestia do stanovenho potu 28 delegtov. Organizcie uria svojich delegtov zastujcich sa na rznych stretnutiach a aktivitch vboru. Ak sa vec tka vo svojom celku alebo vo vej miere vyieho vzdelvania, bud delegcie z oboch strn pozostva zo zstupcov sektora vyieho vzdelvania a rozhodnutia bud vykonan iba nimi. Ubytovanie a cestovn nklady bud preplaten poda lnku 5 paragrafu 3 rozhodnutia Eurpskej komisie o maximlnom pote 28 delegtov z kadej strany. Pozorovatelia sa bud zastova na vlastn nklady. Vbor sa stretne minimlne raz do roka. Michal Mlouek medzinrodn oddelenie zvzu

Zaiatkom kolskho roka bola podpsan Dohoda o spoluprci s Demokratickm zvzom pedaggov Maarska. Dohodu podpsali predseda OZ PaV na Slovensku Jn Gaperan a predseda Demokratickho zvzu pedaggov Maarska Gbor Kerpen

strana 34

Medzinrodn aktivity

Kvalifikcia ako nov vzor v kolstve


doch 26. a 27. 6. 2009 sa v Zakopanom v Poskej republike uskutonil seminr pod nzvom Dosah eurpskeho kvalifikanho rmca a nrodnch kvalifikanch rmcov na mobilitu uiteov kvalifikcia ako nov vzor v kolstve. Uveden seminr organizoval Odborov zvz uiteov Poska (alej OZU Poska) v spoluprci s Nadciou Friedricha Eberta v hoteli ZENEPOL v Zakopanom. Na seminri sa zastnili okrem naej delegcie aj kolegovia z Maarska, Bulharska, Poska a 20-lenn delegcia z Ukrajiny, ktor bola na tudijnej nvteve v Posku. Seminr otvoril a host privtal predseda ZNP (OZU Poska) Slavomr Broniarz. Za Nadciu Friedricha Eberta (alej FES) vystpil Clemens Rode, ktor zastupuje uveden organizciu v krajinch strednej a vchodnej Eurpy. Doteraz bol v Poskej republike, od tohto roku psob u ns na Slovensku, v Bratislave. Venoval sa problematike oznaenia vsledkov vzdelvania oznaenie kvalifikci ako dsledok civilizanch zmien a globlnych potrieb trhu, vo svojom vystpen zdraznil dleitos neformlneho vzdelvania. Upozornil, e prve v radoch pedagogickch zamestnancov je vek potencil na to, aby sa stali ritemi vedomost prostrednctvom neformlneho vzdelvania a vzdelvania prostrednctvom novch vzdelvacch foriem a programov. Hlavn refert predniesol pn Krzystof Symela, vedci oddelenia odbornho vzdelvania a celoivotnho vzdelvania Ministerstva kolstva Poskej republiky. Tematicky sa zameral na Eurpsky kvalifikan rmec /EKR/ a jeho princpy. Podrobne vysvetlil dosah eurpskeho kvalifikanho rmca na politiku kolstva v lenskch krajinch E. Uviedol, e mnoh ministerstv kolstva u EKR aplikuj aj na vzdelvac systm vo svojich krajinch. Na nrodnch rovniach vak nie je jednotn klasifikcia vzdelvacch rovn vo vetkch krajinch E kompaktibiln s EKR. K otzkam EKR sa vyjadril aj koordintor pre vzdelvaciu politiku ETUCE David Poissenneau. Tmou jeho vystpenia bola loha odborovch zvzov v spoluvytvran a propagcii nrodnch kvalifikanch rmcov, o vyvolalo aj panelov diskusiu. Vzhadom na to, e vina OZ v krajinch strednej a vchodnej Eurpy okrem ekonomicko-socilnych loh riei aj profesijn otzky (s to organizcie, ktor zdruuj lenov hlavne na zklade profesijnej prslunosti), otzka zjednotenia kvalifikanch rmcov umon viu mobilitu a hlavne uznvanie kvalifikcie

zskanej v materskej krajine, v krajine novho psobenia zamestnanca v kolstve. K. Symela sa v druhej asti svojho refertu venoval vplyvu EKR na vzdelvaciu politiku krajn, ktor nie s sasou E Rusku a Bielorusku. V odpoludajch hodinch Dorota Obidniak predstavila prtomnm projekt, ktor realizoval OZU Poska spolu s nemeckmi a rakskymi kolegami pod nzvom Eurpsky dialg o sasnch vzvach a inovatvnych nstrojoch rieeniach v odbornom vzdelvan. Vsledky projektu s spracovan v publikcii, ktor je v nemeckom jazyku a je na nahliadnutie na zvze. V neskorch odpoludajch hodinch kad z krajn prezentovala, na akej rovni je vytvoren kvalifikan rmec v jednotlivch krajinch zastnench na seminri. Nasledujci de sa vytvorili pracovn skupiny, v ktorch sa rieila otzka uiteskch kvalifikci vo svetle nrodnch kvalifikanch rmcov. Vsledky z pracovnch skupn spracuje organiztor a pole astnkom seminra. Eva Klikov vedca radu zvzu

Rokovanie v tokholme
23. 25. 9. 2009 sa v tockholme uskutonilo rokovanie Stleho vboru pre vysok koly a vskum /HERSC/. Diskutovalo sa o vplyvoch ekonomickej a finannej krzy, iniciatvach OECD, o Generlnej konferencii UNESCO, Latinskoamerickej konferencii o V, prioritch vdskeho predsednctva E, o nslednom bolonskom procese BFUG, jeho plne na rr. 2009 2012, vzahoch ETUCE/EU, koopercii Eurpskej tudentskej nie a EI, zabezpeen kvality V tdia (QA), na konferencii sa vytvorili dve pracovn skupiny, a to pre BFUG a pre QA s prslunmi reportmi. Hovorilo sa o termnoch a miestach alch podujat, napr. konferencii EI o V a vskume, mtingu HERSC na jar 2010, generlnom zhromaden ETUCE/EI a HE-Caucus v novembri 2009 a inch.

Alexander Kurtansk predseda Zdruenia V a PRO

strana 35

Medzinrodn aktivity

Socilny dialg v kolstve v ase krzy


doch 19. 23. septembra 2009 sa na ostrove Koleep v Dubrovnku uskutonil seminr o socilnom dialgu v kolstve v ase krzy. Seminr organizovalo ETUCE European Trade Union Committee for Education (Eurpska odborrska komisia pre vzdelvanie) v spoluprci s ETUI European Trade Union Institute (Eurpskym odborovm intittom). Rokovanie 20. 9. 2009 otvorila Kunka Damianov z Bulharska, viceprezidentka ETUCE, ktor v krtkosti zoznmila prtomnch s hlavnmi tmami seminra. Na seminri sa zastnili kolegovia z 11 krajn strednej a vchodnej Eurpy. Na vod prtomnch privtal starosta Dubrovnka pn Andro Vlahui, v krtkosti zoznmil prtomnch s histriou mesta. Po vystpen starostu o slovo poiadala predstaviteka Chorvtskeho odborovho zvzu Marina Babi a strune priblila situciu v hostiteskej krajine. Prezentciu k hlavnej tme predniesol generlny tajomnk ETUCE Martin Romer. Vo svojom vystpen analyzoval situciu v jednotlivch krajinch a stav vytvorenia socilneho dialgu v kolstve na nrodnch rovniach, ako aj na eurpskej rovni. Koordintor pre politiku ETUCE David Poissonneau prezentoval projekt, v ktorom sa venoval problematike vplyvu krzy na jednotliv krajiny strednej a vchodnej Eurpy. V odpoludajch hodinch vystpili predstavitelia Lotyska, Rumunska a Maarska. Najdramatickejia situcia je v Lotysku, kde vlda bez prerokovania so socilnymi partnermi rieila problmy nrodnej banky a obrovsk finann prostriedky presunula na ozdravenie uvedenho sektora, o malo za dsledok znenie finannch prostriedkov do inch sfr a vemi bolestne sa to dotklo prve oblasti verejnch

sluieb, kde patr aj kolstvo. Podobne ak situcia je v kolstve v Maarsku. Uiteom zobrali vetky finann stimuly z predchdzajceho obdobia. Na druh de sa vek pozornos venovala prve tme legislatvnych procedr na vytvorenie Eurpskeho socilneho dialgu v kolstve a rozoberala sa problematika stratgie odborovch zvzov v obdob hospodrskej krzy . 22. septembra 2009 bola hlavnou tmou spoluprca na rovni Eurpy, prerokovala sa problematika Eurpskej truktry v odborovom hnut kolskch odborovch organizci a ich vzjomn vzahy, spoluprca, problematika OZ z krajn E a krajn mimo E. Eva Klikov vedca radu zvzu

Nov stanovy sa zmietli zo stola


rogram na konferencii vo Varave zahal pokraovanie v dlhotrvajcej diskusii o reorganizcii truktry vo vzahu EI-ETUCE. Stretnutie vboru a rady sa zaalo organizanmi zleitosami, ako s zpisnica zo zasadania radu (aprl, mj, september 2009), zpisnica zo zasadania vboru/rady (aprl). Rokovanie o plne truktr EI/ETUCE dospelo a k hlasovaniu o rozhodnut predloi predkladan nvrh novch stanov ETUCE na schvlenie najvym orgnom na valnom zhromaden vo Varave v novembri 2009. Po mesiacoch pripomienkovania tohto dokumentu, do ktorho sa zapojilo aj OZPaV, nvrh nepreiel. Vo Varave sa teda nepredlo. Nasledovali informcie ku konferencii/valnmu zhromadeniu vrtane bodov ako (I) program, (II) tma, (III) vodn slovo, (IV) priebeh volieb, (V) praktick informcie, (VI) rozpoet, (VII) sprva 2006 konferencia/valn zhromadenie, (VIII) akn pln a rozpoet. V Bruseli odzneli aj informcie o akcich ako Okrhly stl CEE a VET v Budapeti. Po odporaniach pracovnej skupiny na tmu privatizcia nasledoval aktualizovan kalendr na rok 2009. Tmy ako kampa EI o dosahu hospodrskej krzy, tok na prva zvzov v Turecku, socilny dialg a sprva ELFE 2 zveren konferencia a akn pln odzneli v alej asti rokovania. Predloili sa aj sprvy k prebiehajcim iniciatvam EI/ETUCE: vyie vzdelvanie a vskum, projekt rozvoja zvzov v juhovchodnej Eurpe, tatt ien /stretnutie v aprli 2009/,

poradn panel kvality, 8. september 2009, zasadanie ECTG 3. september 2009, ETUCE seminr rovnosti 25. 26. mj 2009, sprva EFEE valn zhromadenie 26. mj 2009, zveren konferencia ETUCE o strese Atny, stav projektov ETUCE... Rokovanie o administratve a financich prinieslo aktualizovan informcie o platen lenskho, sprvu o internom audite tov ETUCE, predben finann sprvu ETUCE a predben finann sprvu EIE. Michal Mlouek medzinrodn oddelenie zvzu

strana 36