Monetárna politika
musí disponovať
Základnými nositeľmi HP : vláda a centrálna banka. Vláda sa snaží
stabilizovať' ekon. najmä rozpočtovou politikou. Centrálna banka
stabilizuje ekon. pomocou MP, jej vplyvom na ponuku peňazí, úrokovú
mieru a menový kurz. MP je veľmi dôležitý nástroj HP
prostredníctvom, ktorého hospodárske centrum (vláda, centrálna banka)
riadi peňažné a úverové zabezpečenie ekonomiky a usiluje sa o splnenie
základných cieľov HP.
Sú to ekon. rast, stabilitu meny, rast zamestnanosti, zahranično-
obchodnej rovnováhy. Hlavným nástrojom monetárnej politiky sú
peniaze. Peniaze možno aktívne využívať vtedy, ak existuje dobre
fungujúci systém bánk a finančný trh.
Finančný trh - je to ucelený systém inštitúcií, ekonomických nástrojov a
vzťahov, ktoré usmerňujú pohyb, rozdeľovanie a znovurozdeľovanie
finančných prostriedkov, najmä peňazí z cenných papierov medzi
jednotlivé hospodárske subjekty a to na základe ponuky a dopytu.
Bankový systém v každom štáte má inú podobu. Člení sa na Centrálnu
(emisnú) banku a Obchodné banky (komerčné, úverové, investičné,
hypotečné a iné druhy bánk). Centrálna banka a jej postavenie je
ovplyvnené stupňom závislosti od vlády. Čím viac je centrálna banka
vláde podriadená, tým hrozí väčšie nebezpečenstvo, že vláda ju využije z
hľadiska volebného cyklu a uprednostní svoje ciele pred inými cieľmi,
dôležitými pre zdravý vývoj ekonomiky.
Úlohy NBS - určuje menovú pol, vydáva peniaze, realizuje fin operácie
vlády, riadi peňažný obeh, poskytuje úvery ostatným bankám, vykonáva
dohľad nad bankovou čin a stará sa o účelný rozvoj bank systému SR.
Najvyšší orgán NBS je banková rada(8 členov). Výkonný orgán je
direktórium NBS.
Nástroje MP - priame(administratívne, selektívne, direktívne) -
stanovenie investičných limitov, regulácia spotrebiteľského úveru, správa
o úveroch nad stanovený limit.
nepriame(trhové, ekon., všeobecné) - povinné minimálne rezervy,
operácie na fin trhoch, regulácia diskontnej sadzby(predstavuje ÚM, za
kt. emisná banka poskytuje obchodným bankám úvery, tiež slúži ako
miera minimálnej úrovne výnosu kapitálu).
Nominálna ÚM - je tá, kt. platí banka klientovi za vklad, alebo platí
klient za úver
Reálna ÚM = Nominálna ÚM - inflácia
Expanzívna MP - je založená na zvýšení ponuky peňazí. Čím sa zníži
ich cena, dochádza k poklesu ÚM, čím sa dostáva viac peňazí do ekon.
rast : Mp, I, AD, Ln, HDP pokles : i
Reštriktívna MP - vychádza z princípu obmedzovania prísunu peňazí do
ekon. Priamo zvýšením diskontnej sadzby centrálna banka vyvoláva
v ekon. stav zdraženia peňazí, čím odrádza investorov. Spôsobuje pokles
ekon. rastu.
Rozpočtová politika
RP sa považuje za najdôležitejší nástroj, ktorým vláda reguluje fin
vzťahy medzi štátom, štátnymi i inými orgánmi, zabezpečujúcimi
realizáciu vybraných funkcií štátu a zámery vládnej politiky v sociálnej
a hospodárskej sfére na jednej strane a ekon. subjektami a zamestnaným
obyvateľstvom na strane druhej. Cieľom RP je nenávratným spôsobom
rozdeľovať a znovurozdeľovať národný dôchodok a zároveň zabezpečiť
hladký a efektívny priebeh rozšírenej reprodukcie.
RP vlády využívajú na zabezpečenie zdrojov potrebných k fin
rozhodujúcich funkcií štátu. Najdôležitejším nástrojom RP je štátny
rozpočet ako súčasť fin hosp. štátu. Fin hosp. štátu zahrňuje vzťahy, kt.
upravuje : štátny rozpočet, rozpočty miest a obcí, rozpočty verejno-
právnych inštitúcií, špeciálne fondy, financie štátnych a súkromných
firiem.
ŠR - je centralizovaný fond fin prostriedkov, ktoré sa vytvárajú zo
zdrojov prerozdelenia HDP.
ŠR sa skladá z : Príjmov(Daňové a Nedaňové príjmy, Úvery)
Výdavkov - Štátne v. bežné - mzdy a platy, poistné a príspevky
zamestnávateľa, tovary a služby, bežné transfery, kapitálové - obstaranie
kapitálových aktív, kapitálové transfery
úverové. Výdavky = Obrana a bezpečnosť, Soc., Výdavky na hosp.
rozvoj, Splácanie štátneho dlhu, Rozpočty miest a obcí.
Daňové - priame a nepriame dane, clo, poplatky, dane z výnosov
z majetku, pokuty a penále.
Dane - nevyvolávajú substitučné efekty, ale iba znižujú použiteľný
dôchodok právnických osôb a domácností.
Rozpočtové pravidlá upravujú : postavenie, funkciu a zostavenie ŠR,
štátneho záverečného účtu, postavenie rozp obcí, použitie prostriedkov
ŠR a rozpočtu obcí.
Daň a clo - je povinná platba, ktorú právnické a fyzické osoby odvádzajú
do rozpočtov v určenej výške a lehote.
Príjmy závisia od konkrétnej situácie v ekon. a vzťahov : vývoj HDP,
úroveň inflácie, nezam
vývoj zahranično-obchodných vzťahov a saldo ZO, vývoj miezd
a spotreby, stabilita meny, úroveň valutových rezerv a pod.
Rozpočtové rezervy - vlády, podpredsedu vlády, na zabezpečenie
platobnej schopnosti poisťovní a na krytie potreby Fondu zamestnanosti
SR, na štátne záruky za BÚ podnikateľom.
Schodok ŠR - ak sú zdroje ŠR nižšie ako výdavky. Typy - cyklický
a štrukturálny.
Cyklický deficit - vzniká hlavne preto, že príjmy sa automaticky
prispôsobujú stavu ekon. Vo fáze recesie každý percentuálny bod rastu
miery nezamestnanosti znižuje daňové príjmy a zvyšuje štátne výdavky.
Štrukturálny schodok - vždy sa spája so zvýšením výdavkov na
štrukturálne zmeny spojené s výdavkami na fin rozsiahlych projektov, kt.
majú následne privolať zásadné zmeny v štruktúre odvetvia, resp.
v medziodvetvovej štruktúre. ŠS sa líši od cyklického deficitu hlavne
preto, že ak je cieľavedome riadený, vytvára predpoklady pre výrazne
zvýšenie dynamiky ekon., ako aj zvýšenie jej efektívnosti. Schodok ŠR
môže byť krytý : zo zdrojov vlastnej ekon. alebo zahraničnými zdrojmi.
Z vlastných zdrojov :
emisia peňazí - najnevhodnejšia forma krytia, len v krajnom prípade
pôžička od bankovej sústavy - buď majetkom alebo CP
predajom štátnych pokladničných poukážok - najčastejšia forma je
predaj CP
Zo zahraničných zdrojov prichádzajú do úvahy pôžičky od :
zahraničných obchodných bánk, nadnárodných inštitúcií ako MMF, SB,
vlád, kt. disponujú prebytkom ŠR
Štátny dlh - vzniká ak rozpočet je opakovane deficitný. Chápe sa ako
celková suma peňazí v určitej mene, kt. štát dlhuje iným hosp. subjektom
domácim alebo zahraničným. Delí sa na dve časti : splátky istiny
a splátky úrokov.
Nástroje RP : automatické(zabudované) stabilizátory, zámerné(cielené)
opatrenia
Automatické : zmeny daňových sadzieb, podpora v nezamestnanosti,
subvencie k cenám, štátny výkup poľnohosp. produktov, dotácie
bytovému hosp.
Zámerné : zmeny v daňových sadzbách, v objeme rozpočtových
položiek, v štruktúre výdavkov ŠR, verejné práce, projekty verejno-
prospešných prác.
Multiplikátor štátnych výdavkov - udáva o koľko sa zvýši HDP, ak sa
štátne výdavky zvýšia o jednotku.
Daňový multiplikátor - udáva o koľko vzrastie HDP, ak sa dane znížia
o jednotku.
Funkcie ŠR : rozdeľovacia, alokačná, stabilizačná
Typy RP :
expanzívna - je spojená so zvýšením štátnych výdavkov na nákup
tovarov a služieb, ale hlavne so štátnymi investíciami do rozvojových
a štrukturálnych projektov.
reštriktívna - je spojená s krátením výdavkov z rozpočtu.
Investičná pasca - je stav v ekon., keď investičný dopyt nie je elastický
k úrokom, t.z. úrok nereaguje na zmeny v investičnom dopyte.
Pasca Likvidity - sa vyskytuje vtedy, keď peňažný dopyt motivovaný
špekuláciami je úplne elastický voči úrokom.
Investície možno vytláčať z ekon. pomocou rôznych nástrojov ako sú :
rast ÚM, zmeny v správaní úspor, obmedzovanie verejných prác
a rozvojových projektov, zvýšením cla na dovoz investičných statkov,
prekážkami v príleve zahraničného kapitálu.
Zahranično-obchodná politika
- reguluje množstvo a pohyb tovarov a služieb, kt. prechádzajú cez
hranice do a zo zahraničia.
Otvorenosť ekon. zvyšuje ich vyspelosť. Pre každú ekon. je vhodné
produkovať pri nízkych nákladoch a dovážať to, čo nie je schopná
vyrobiť len pri vyšších nákladoch ako môže nakúpiť. Takýto prístup
umožňuje využiť komparatívne výhody.
Formy prelievania kapitálu - Investície a Medzinárodné pôžičky
Investície - predstavujú ďalší zdroj do vlastnej ekon., ale súčastne aj
odlev efektu v podobe podielu na zisku formou tantiém a dividend alebo
celým radom iných foriem.
Medzinárodné pôžičky - sú závislé na ÚM. Ich splácanie, ak konkrétne
subjekty nemajú dostatok vlastných zdrojov, predstavuje nároky na
platobnú bilanciu. Každá ekon.
vlastnou stratégiou pre medzinárodný kapitálový
pohyb.
ZO plní funkcie - dynamizuje ekon., možnosť získania
technicky dokonalejších výrobkov (konkurencia
vytvorená svetovým trhom núti domácich výrobcov k :
špecializácii, zvyšovaniu kvality, zvyšovaniu tech
úrovne národnej produktivity aplikáciou najnovších
poznatkov svetovej vedy), zdroj informácií, je
najobjektívnejším kritériom pre overenie užitočnosti
produkcie, pružnosti.
Typy ZO pol : protekcionistická a liberálna
Protekcionistická - je char širokým využívaním
rôznych nástrojov k ochrane vlastnej ekon. a jej
záujmov. Využíva nástroje ako sú : clá, dovozné
prirážky, kvóty, rôzne obmedzenia, zákazy vlády.
Ekon. opatrenia : využívanie štátnych príspevkov,
záruky vlády na úvery, dotácie pre vlastnú produkciu.
Mimoekon. opatrenia : priame zákazy a príkazy
nedovážať alebo vyvážať určitý sortiment, opatrenia na
ochranu zdravia a životného prostredia.
Na zdôvodnenie P pol využíva argumenty (ekon.
a nekon.) Ekon. argumenty :
Odvetné clá - využívajú sa ako forma sebaobrany
krajiny, proti inej krajine, kt. zaviedla dovozné clo.
Obmedzenie dovozu(dočasné obmedzenie dovozu) -
vzniká v dôsledku sťažností určitých odvetví, kt. sú
nepriaznivo ovplyvnené zahraničnou konkurenciou.
Protidumpingové clo - sa zavádza vtedy, ak dovoz sa
realizuje pri nižších cenách ako sú priemerné ceny
domácich výrobcov.
Odveta za nečestné obchodné praktiky - sa využíva
vtedy, keď iné krajiny diskriminujú alebo neprípustne
obmedzujú dovoz.
Nekon. argumenty - rešpektovanie prednostných
politických záujmov, potreba ochrany domácich
vedeckých zdrojov.
Liberálna - umožňuje voľný pohyb tovarov, služieb,
pracovných síl a kapitálu. Má za následok : zvýšenie
konkurencie, zvýšenie dopytu, zvýšenie spotreby,
zníženie ceny, zníženie objemu domácej výroby,
vyradenie výrobcov neschopných konkurencie.
Nástroje ZO politiky :
Kvóty pre vyvážaný alebo dovážaný tovar - určujú
max objem dovážaného alebo vyvážaného tovaru
určitej komodity, kt. stanoví vláda pre jednotlivé
krajiny alebo vlastných výrobcov. Stanovia sa buď -
v absolútnom objeme v tech jednotkách(kusy, tony),
podielom % na celkovej spotrebe, podielom na
výrobnej kapacite.
Clo - predstavuje určitú formu dane, kt. je zdrojom
príjmu ŠR. Clo zvyšuje cenu tovaru a tým aj náklady na
dovoz pre domácich výrobcov a spotrebiteľov.
Poznáme 2 druhy cla. Prohybičné - je také vysoké, že
úplne znemožní každý dovoz. Dopad tohto cla na ekon.
: vylúči sa zahraničná konkurencia, zvýši sa objem
domácej výroby, zvýši sa zamestnanosť, zníži sa objem
spotreby, prudko vzrastú ceny, zníži sa úroveň
produktivity práce, výsledok je zníženie efektívnosti
ekon. Neprohybičné - je nižšie, poškodzuje obchod,
ale ho neobmedz.
Úloha Dovozného cla - je zvýšiť cenu, znížiť objem
dovozu a podporiť rast domácej výroby.
Subvencie - poskytuje vláda k úhrade nákladov alebo
ako stratu zisku, ak je štátnym záujmom realizovať
vývoz určitej komodity a dosahované ceny sú nižšie
ako náklady.
Dovozná prirážka - predstavuje zvýšenie cla. Musí dať
súhlas WTO.
Mimocolné bariéry - predstavujú rôzne druhy
prekážok s cieľom chrániť určité odvetvia výroby alebo
spotrebiteľov.
Vývozné dotácie - poskytuje vláda domácim výrobcom
v záujme podpory vývozu z fondov stimulujúcich
zahraničný obchod.
Efekt vývozu a dovozu :
Vývozný multiplikátor - udáva o koľko sa zvýši
objem produktu, ak sa export zvýši o jednot
Dovozný multiplikátor -udáva aký je prírastok
dovozu, ak sa zvýši reálny produkt o jednot.
Menová politika
- predstavuje ďalší nástroj hosp. pol. Využíva menu
a jej atribúty na ovplyvňovanie hosp. života. Subjektom
MP je emisná banka, kt. spolupracuje ministerstvom
fin pri riešení menových otázok.
Mena - zákonom stanovená peňažná sústava platná na
území štátu.
MP NBS sleduje : stabilitu meny, úsilie o rast
devízových rezerv, udržanie inflácie pomocou
monetárnych nástrojov na ekon. želateľnej úrovni,
dosiahnutie plnej konvertibility meny.
Základnou úlohou MP NBS je zabezpečenie menovej
stability.
Čistá inflácia - je definovaná ako cenový prírastok
trhových služieb a obchodovateľných tovarov bez
potravín.
Menový vývoj - je výsledkom MP, kt. bežne
charakterizuje :
- menové ciele (vývoj inflácie, vývoj devízových
rezerv)
- menové inštrumentárium (peňažnú zásobu, úvery,
úrokové miery)
- menové prostredie (rozpočtové hosp., platobná
bilancia, zahraničné úvery, dlhová služba,
v
eriteľsko-
dlžnícka
pozícia
sektorov
ekon.)
Menový
vývoj char.
:
Peňažná zásoba - sa vyjadruje agregátom M2, kt.
zahrňuje peniaze M1, čiže obeživo mimo bánk
a neterm. vklady a kvázipeniaze, kde patria term.
vklady a vklady v cudzej mene.
Vývoj úverov, Vývoj ÚM
Vývoj devízových rezerv - na ich pozitívny rast
pôsobia inkasa za vývoz tovarov a služieb, čerpanie
pôžičiek, prijmi z investovania NBS na svetových
trhoch, zvýšenie objemu prijatých depozít, výnosy
z aktív, predaja aktív a prijaté úroky. Negatívne na rast
pôsobia - splátky istiny pôžičiek od MMF, pasívne
saldo devízového fixingu NBS, splátky dlhovej služby
NBS, splátky poplatkov MMF, ostatné výdavky NBS.
Vývoj inflácie - vyjadruje sa indexom spotrebiteľských
cien. Cieľom MP NBS je dosiahnuť jednočíslicovú
infláciu (0-9). V SR na vývoj pôsobí : stabilita
daňového systému, rozpočtová disciplína, uvoľnenie
pôsobenia niektorých opatrení v oblasti regulovaných
cien, utlmenie rastu nákladov živej práce, zvýšenie cien
základných energetických vstupov, úprava niektorých
garantovaných cien, zvýšenie poplatkov, náklady
vynaložené na poistenie.
Rozpočtové hosp. a vnútorná zadĺženosť vlády -
schodok ŠR spôsobuje rast zadĺženosti vlády. Vláda na
splácanie dlhu vydáva CP, kt. skupujú obchodné banky.
Platobná bilancia - predstavuje makroekon. nástroj, kt.
súhrne vyjadruje všetky medzinárodné transakcie
realizované ekon. v určitom časovom období.
Dlhová služba NBS a vlády SR - Hrubý devízový dlh
- predstavuje zadĺženosť vlády a NBS. Po pripočítaní
zadĺženia bankového sektora a podnikateľských
subjektov, hovoríme o celkovej hrubej zadĺženosti SR.
Nástroje MP
MP využíva časť nástrojov spoločne s MonetárnouP a druhú časť tvoria
vlastné zdroje. K spoločným zdrojom patria : Úverové limity
Úroková pol - ÚM je MonetP chápaná ako cena peňazí, kt. sa reguluje
ponuka a dopyt po peniazoch na domácom trhu. MP využíva ÚM na
regulovanie pohybu peňazí v záujme udržania úrovne meny.
Povinné rezervy - sú min rezervy, kt. vo svojej právomoci predpisuje
NBS obchodným bankám. NBS rozlišuje nasledujúce min rezervy :
z primárnych vkladov, term depozít, neterm depozít a depozít stavebných
sporiteľní.
Refinančné plánovanie - v rámci refin úverovania NBS poskytuje :
Redistribučné úvery : klasický - s úrokovou sadzbou mierne vyššou ako
je diskontná sadzba, zvýhodnený - kde úroková sadzba je nižšia ako
diskontná sadzba. Realizuje zmenkové obchody - eskont zmeniek na
podporu exportu, reeskont poľ. zmeniek.
Štátne pokladničné poukážky - využívajú sa na : operatívny nástroj fin
deficitu ŠR, nástroj na riadenie likvidity obchodných bánk
prostredníctvom : sekundárnych nákupov a predajov, REPO obchodov (je
taký druh obchodu, kt. je podmienený dohodou o spätnom odkúpení
pokladničných poukážok).
Pokladničné poukážky NBS - využívajú sa ako nástroj na riadenie
likvidity obch. bánk.
Vzájomné vzťahy ekonomík- Sú určité odchýlky vo vzájomných
vzťahoch medzi ekonomikami,ak sa využíva pevn al.plávajúci menový
kurz.Při pevných men.kurzoch jednotka meny ekonomiky sa mení za
jednotku meny inej ekonomiky v stáloém pomere-malá ekonomika nemá
možnosť ovplyvniť úroveň svetových cien-môže dovážať a vyvážať za
svetové ceny všetku produkciu,kt.umožňuje získať komparat.výhody.Pre
systém plávajúcich men.kurzov platia iné vzťahy.Ilustrovať to možno na
vzájomnom vzťahu 2ekonomík.Vo východiskovom období
predpokladáme vyrovnanú plat.bilanciu.Následkom rozdielneho vývoja
sa zrýchli ER meny ekonomiky.Při nezmenenom sklone k dovozu sa
presúva väčšie množstvo meny do inej ekonomiky.Tým sa znižuje D po
pen.danej ekonomiky.V dôsledku toho dôjde k poklesu kurzu meny vo
vzťahu k cudzej méně.
Kurzová a devízová politika
Menový kurz - je cenou meny zahraničnej krajiny vyjadrenej v domácej
mene.
Určenie menových kurzov - pevný(fixný), kt. určí emisná banka alebo
vláda, poprípade vzájomne a v dlhšom časovom období nemení.
- pružný menový kurz - je závislí na úrovni ponuky a dopytu po
príslušnej mene. Typy : voľne plávajúci - kde kurz ovplyvňuje vývoj
ponuky a dopytu, bez zásahu emisnej banky. regulovaný plávajúci - kt.
sa pohybuje v rámci záväzného rozpätia, tzv. fluktuačného pásma,
stanoveného emisnou bankou.
Devízový trh - je taký trh, na kt. objektom obchodnej výmeny sú peniaze
rôznych krajín. Práve tu sa určuje menový kurz. Realizuje sa na :
maloobchodnej úrovni(špecializované firmy a banky), špecializované fin
burzy v hlavných centrách bankovej sústavy štátu.
Znehodnotenie meny - pokles ceny vyjadrenej v jednej alebo vo
všetkých ostatných menách
Zhodnotenie meny - rast ceny meny vyjadrenej v inej mene.
Devalvácia - dochádza, ak emisná banka jednorázovo zníži oficiálny
menový kurz, vo vzťahu k iným menám. Ak sa zvýši oficiálne kurz,
dochádza k Revalvácii.
Platobná bilancia - predstavuje makroekon. nástroj, kt. súhrne vyjadruje
všetky medzinárodné transakcie realizované ekon. v určitom časovom
období. Zostavuje sa v domácich a konvertibilných menách. Skladá sa z :
bežného účtu platobnej bilancie a kapitálového účtu. Zachytáva
všetky medzinárodne transakcie, kt. domácnosti, firmy a štát realizovali.
4 možnosti : kúpa a predaj tovarov a služieb, finančné aktíva do a zo
zahraničia, zaslanie alebo príjem darov do a zo zahraničia.
Každá transakcia, kt. vedie k platbe do ekon. zo zahraničia sa označuje
ako kredit(+). Debet (-) je zase každá transakcia, ktorá vedie k platbe
z domácej ekon. do zahraničia.
Bežný účet PB - zachytáva vzťahy zahraničného obchodu, platby za
vývoz a dovoz. Bilancia je aktívna, ak platby zo zahraničia za vyvezený
tovar a služby sú vyššie ako platby do zahraničia za dovezený tovar
a služby. Pasívna - je bilancia, ak dovoz prevyšuje vývoz.
Kapitálový účet - vyjadruje pohyb kapitálu medzi ekon. Ide hlavne
o priame investície, ako je nákup aktív, výstavba nových kapacít na
vlastnom území alebo nákup CP, ako sú obligácie (štátne aj súkromné),
akcie a pod., vlastnými ekon. subjektami. Okrem toho zachytáva ako
pôžičky, tak aj úvery, čiže odráža úroveň zadĺženosti alebo poskytnutie
pôžičiek, či úverov.
Aktívny - je ak prísun kapitálu do ekon. prevyšuje jeho výdaj za
sledované obdobie. Ak sú vzťahy obrátené, potom ide o deficit
kapitálového účtu.
Medzinárodný finančný systém tvoria ho : GATT, bretton - woodsky
systém menových kurzov, MMF a SB.
Makroekonomické rámce HP
Rast blahobytu sa dá vyjadriť ako - sústavné zabezpečenie ekon.
a sociálnej pozície členov spoločnosti na vyššej úrovni v porovnaní so
súčasným stavom. Základné parametre blahobytu : rast HDP, vývoj
zamestnanosti a nezamestnanosti, stabilita a nestabilita cien (inflácia).
HDP - sa považuje za najdôležitejší parameter vývoja ekon.(ostatné -
tvorba hrubého fixného kapitálu, agregátny dopyt, zamestnanosť
a nezamestnanosť, inflácia, valutové rezervy, saldo platobnej bilancie,
výsledok hospodárenia ŠR a pod.). Postup ŠÚ SR pre výpočet HDP :
Hrubá produkcia - tvoria ju výrobky a služby, kt. v priebehu daného
obdobia vyrobili alebo poskytli rezidenské jednotky. Pozostáva z :
produkcia trhových výrobkov a služieb, netrhových služieb, spotrebnej
dane a zisku z vlastníctva zásob
Medzispotreba - je vymedzená ako spotreba materiálu, energie
a ostatných neskladovateľných dodávok v rámci externých nákupov,
spotreba nakupovaných služieb, spotreba materiálu a energie a ostatných
neskladovateľných dodávok a služieb od sesterských závodných
jednotiek, ďalej manká a škody.
Pridaná hodnota - sa zistí odpočtom medzispotreby od hrubej
produkcie.
HDP - v trhových cenách predstavuje konečný výsledok činnosti
rezidentných jednotiek. Je to tá časť hrubej produkcie, kt. vchádza do
konečnej spotreby, čiže už neslúži k výrobe ďalších výrobkov. ŠÚ SR
využíva k výpočtu HDP :
Výrobnú metódu - súčet pridanej hodnoty za celú ekon., imputovanej
produkcie bank. služieb DPH, a čistých daní na dovoz(vytvorený HDP).
Spotrebnú metódu - súčet konečnej spotreby domácnosti, neziskových
inštitúcií slúžiacich domácnostiam, spotreby štátnej správy, tvorby
hrubého fixného kapitálu, zmeny stavu zásob, salda vývozu a dovozu
výrobkov a služieb.
Metódu toku produktov domácnosti - je súčet spotreby domácností,
tvorby hrubého fixného kapitálu, nákupy vlády a saldo vývozu a dovozu.
Metóda toku dôchodkov HDP - súčet hrubé mzdy, nájomné a renta,
úrok, odpisy, hrubý zisk veľkých org., hrubý zisk malých org., nepriame
dne.
Hospodársky rast - sa vyjadruje ako miera alebo tempo rastu
nominálneho či reálneho HDP alebo ako tempo rastu nominálneho či
reálneho HDP na obyvateľa. Ukazovateľ rastu HDP je vyjadrený
v stálych cenách. Fázy Hosp. Cyklov :
Oživenie - prechod z úpadku, ak sa objavia prvé príznaky rastu.
Expanzia - je náročná na investovanie, char. vysokým rastom
agregátneho dopytu, zamestnanosti, cien i HDP.
Recesia - výrazný pokles dopytu, rastú nepredajné zásoby spotrebného
i investičného tovaru, pokles ziskovosti firiem, znížená platobná
schopnosť, zhoršený prístup k úverom a zvýšený rozsah úpadkov firiem.
Depresia - hlbší pokles tempa rastu, kt. sa blíži k nulovému rastu, rýchli
rast cyklickej nezamestnanosti, nevyužívanie kapacít a rozšíreniu
likvidácie firiem.
Investičný multiplikátor - vyjadruje celkový dôchodkový efekt
prírastku investícií. Vzťah medzi rastom HDP a vyvolanými investíciami
vyjadruje akcelerátor. Akcelerátor je funkciou technologickej zmeny
kapitálu, kt. sa realizuje novými investíciami, udáva koľko investícií je
potrebných na zvýšenie produktu o jednotku.
Ponuková HP - sa sústreďuje na jediný cieľ, a to podporu podnikania
tak, že sa odstránia všetky prekážky tvorby čo najliberálnejšieho
trhového prostredia. Spájala sa s daňovou reformou a dereguláciou cien.
Daňové opatrenia : zníženie daňového zaťaženia, vylúčenie dvojitého
zdanenia, uprednostnenie zdanenia spotreby pomocou DPH
a spotrebnými daňami pred zdanením zisku. Deregulačné opatrenia :
obmedzenie vládnych intervencií do útlmových odvetví, zníženie dotácií
do cien verejných statkov.
Dôchodková pol. - zameraná na boj proti inflácií, s priamym dopadom
do miezd. Môže mať podoby : kooperatívna(ak účinne pracuje
tripartita), indikatívna (ak sociálni partneri v požiadavkách sa vzájomne
rešpektujú), imperatívna (ak je narušený konsenz).
Tri typy prístupov ako hosp. prax reaguje na zvýšené mzdové požiadavky
: využívanie rôznych neformálnych foriem nátlaku na subjekty ekon.,
mzdová a cenová regulácia, mzdové a cenové moratórium.
Dopytová hosp. pol. - je založená na udržaní
primeraného dopytu za aktívnej pomoci vládnych
výdavkov. Vychádza z učenia Keynesa o potrebe
podpory spotreby. Vytváranie pracovných miest
vyžaduje výrazné investičné aktivity. K tomu sú
potrebné : lacné úvery, zahraničný kapitál, investičná
angažovanosť vlády.
Nezamestnanosť - je sprievodným znakom trhovej
ekon. Formy nezamestnanosti : frikčná, prirodzená,
cyklická, štrukturálna. Miera ekon. aktivity vyjadruje
stupeň využitia pracovného potenciálu ekon.
Inflácia - rozumie sa zvyšovanie hladiny priemernej
úrovne cien všetkých tovarov a služieb v priebehu
dlhšieho obdobia. Preto sa inflácia najčastejšie char.
ako znehodnotenie peňažnej jednotky, resp. trvalé
znižovanie kúpnej sily peňazí. Ceny sa zvyšujú
z týchto dôvodov : zvyšovanie hodnoty toho istého
tovaru, prevahy dopytu nad ponukou, zvýšenie ceny
vstupov, vstupu nových výrobkov na trh. Rast cenovej
hladiny sa nazýva inflácia a pokles cenovej hladiny sa
nazýva deflácia. K meraniu inflácie sa používajú rôzne
druhy indexov. Najznámejší je index spotrebiteľských
cien, kt. vyjadruje zmenu výdavkov na nákup presne
určeného spotrebného koša tovarov a služieb vo vzťahu
k zvolenému východiskovému roku. Spotrebný kôš
tovarov a služieb je medzinárodná jednotka merajúca
spotrebné výdavky domácností. Typy inflácie :
otvorená a brzdená. Formy inflácie : mierna, postupná,
hyperinflácia. Inflácia ťahaná dopytom - Agregátny
dopyt rýchlo rastie až nad výrobný potenciál ekon.
a cenová hladina prudko vzrastá. Je proces, kt.
obnovuje rovnováhu, vytvára predstavu ako keby
agregátny dopyt „ťahal“ ceny agregátnej ponuky.
Inflácia tlačená nákladmi - spôsobuje zvýšenie
nákladov. Tento typ je vyvolaný zvyšovaním cien
vstupov, teda materiálov, surovín, miezd a pod. Nastáva
aj vtedy, keď neexistuje nadmerný agregátny dopyt, kt.
je spojený s inflačnou medzerou.
Stagflácia - je osobitým prejavom inflácie, kt. sa spája
s rastom nezamestnanosti.
Inflačná medzera - je rozdiel medzi medzi skutočným
a potenciálnym HNP. Je to krátkodobý stav a po
určitom čase nastáva návrat na úroveň potenciálneho
produktu. Je situácia, keď domácnosti, firmy a vláda
majú záujem spotrebovať viac t.j. väčší HDP ako je
ekon. schopná dlhodobo vytvárať.
Deflačná medzera - je ak rozdiel medzi potenciálnym
a skutočným HDP a skutočný je nižší ako potenciálny.
K takému stavu v ekon. dochádza, keď pod. subjekty
nie sú ochotné investovať v takom rozsahu, kt. by
zaistil plné využitie úspor, kt. sa vytvárajú pri
potenciálnom HDP.
Protimonopolná politika
Nástroje - dozor nad zneužitím dominantného
postavenia, kontrola fúzií, protikartelové
zákonodarstvo, opatrenia proti nečetnej súťaži.
Postupy pri ich dodržaní sú upravené - zákonnými
normami a nariadeniami, zriadením gestorských
inštitúcií na ochranu hosp. súťaže.
Gestorské inštitúcie - Protimonopolný úrad SR pre
oblasť ochrany podnikateľov, Min. hosp. SR pre oblasť
ochrany spotrebiteľov.
Hodnotenie úrovne konkurencie sa realizuje na
základe 3 kritérií : trhovej štruktúry, trh. chovania, trh.
výkonu. Tieto kritériá sa dajú vyjadriť pomocou :
cien, nákladov, zisku, intenzity inovácií a tiež
informáciami o zásobovaní trhu.
Zdroje obmedzovania konkurencie : kartely, cenová
diskriminácia, zlučovanie(fúzie), štátne intervencie
a cenová regulácia, nečestná súťaž.
Sociálna politika
- je súčasťou hospodárskej politiky každej ekonomiky.
Skúma a ovplyvňuje postavenie a správanie ľudí, ich
uplatnenie v praxi. Hlavným cieľom je -
ovplyvňovanie, prípadne zlepšovanie životných
podmienok ľudí, kt. je realizované predovšetkým hosp.-
pol. opatreniami. Zabezpečiť, aby sa čo najmenej
občanov dostalo do situácie, kedy potrebujú podporu zo
strany štátu. Vo všeobecnosti pod soc. pol. sa chápe
súbor opatrení, kt. smerujú : k zlepšeniu základných
životných podmienok obyv. ako celku, k zabezpečeniu
soc. zmieru v rámci daných ekon. a pol. možností danej
ekon.
Základné funkcie : Ochranná(soc. sieť),
rozdeľovacia(dôchodkov) a znovurozdeľovacia,
homogenizačná(rovnosť), stimulačná(jej zámerom je
podpora žiaduceho(želaného)soc. trvania či správania
jedincov a soc. skupín), preventívna(odstránenie
nežiadúcich soc. situá.)
Hosp. pol. ovplyvňuje soc. : príjmovou a dôchodkovou
pol., sústavou daní, rozdeľovanie ŠR, štrukturálnou
pol., nepriamo ovplyvňovaní životnej úrovne občanov
cez mieru inflácie.
Subjekty soc. pol. : štát a jeho orgány, zamestnávatelia,
+ obce, občianske iniciatívy, cirkvi
Praktická soc. pol. disponuje dvoma zákl. typmi
nástrojov : konkrétnym programom (plán)
a kolektívnym vyjednávaním.
Princíp subsidiarity - sa opiera o názor, aby každý
jednotlivec pomohol najprv sám sebe. Štát má pre túto
takzvanú samopomoc vytvárať podmienky a na
sociálnu scénu má vstupovať až potom, keď všetky
ostatné možnosti a varianty sa vyčerpali.
Princíp participácie -znamená, že v dem. spoločnosti
musí byť každému členovi spol. daná možnosť
participovať na jej fungovaní.
Vybrané problémy soc. pol. :
1. Štátna rodinná pol. : štátne soc. dávky, dávky
dôchodkového zabezpečenia, dávky nemocenského
poistenia, dávky a služby soc. starostlivosti, iné dávky.
2. Zdravotná pol. , 3. Bytová pol. - systém
rozdeľovania bytov : prídelový, tržný
Základné oblasti aktívnej sociálnej politiky :
1. Politika zamesmanosti : - regulácia ponuky (služby
zamestnanosti, rekvalifikácia)
- regulácia dopytu (podpora pod., vytváranie nových
pracovných miest, daňová a odvodová politika. mzdová
politika)
2. Politika v oblasti vzdelávania - školská politika
(príprava kvalifikovaných pracovníkov)
3. Sociálne a pracovné zákonodarstvo - zákonník
práce, zákon o kolektívnom vyjednávaní
4. Rodinná politika a zdravotná starostlivosť -
starostlivosť' o matku a dieťa
- lekárska starostlivosť, - životné prostredie
Príjmová, dôchodková a cenová politika
Príjmová pol. - môže byť zameraná predovšetkým na :
ovplyvňovanie celkového dopytu, znižovanie rozdielov
v sociálnom postavení jednotlivcov, stabilizáciu
cenovej hladiny. Nástroje (184) : dohoda sociálnych
partnerov o ročnom prírastku miezd
a platov(Generálnou dohodou), priamu vládnu
reguláciu miezd a cien(štátnych zamestnancov), daňové
sadzby, hlavne progresívnym zdanením príjmov
fyzických a právnických osôb, priznanie alebo
nepriznanie daňových úľav. + minimálna mzda
a cenová regulácia (187)
Ekon. disponuje zdrojmi príjmov (185) - mzdy, zisky,
daňami, nájomným, úrokmi, poplatkami, pokutami,
penále. Podnikatelia príjmy : zisk, úrok, nájomné,
prijaté penále. Domácnosti : mzdy, úrokmi, nájomným.
Nástroje P a D pol. možno zhrnúť do troch skupín, ako
nástroje regulácie príjmov : pod. subjektov,
rozpočtových a príspevkových org., domácností.
Spôsoby cenovej regulácie (190) : úradne určené ceny,
vecné usmerňovanie cien
Cenová pol. (192): je súbor opatrení štátu, ale aj firmy v oblasti cien a spoločnosti je štátom zabezpečená vhodnými
realizovaných prostred. cenovej stratégie. K súboru opatrení CP patria : opatreniami,pre kt.boli vhodné nástroje a lehoty času
zásady pre uplatňovanie dynamiky cien, využívanie cien (nízkych alebo tak,jako tieto úlohy vznikajú a vyžadujú
vysokých) pri realizácii zámerov obchodnej pol. firmy alebo hosp. pol. riešenie.Praktickým výrazom snáh o koordináciu hosp.-
štátu. politických opatrení medzi subjektami politiky a
Trhová cena (194)- je najlepším indikátorom, schopným koordinovať ekonomike je návrh uplatňovať teóriu racionálnych
zložitý systém úsilia výrobcov aj spotrebiteľov v dnešnom hosp. očakávaní.
Funkcie cenového systému (194)- prenos informácií, vytváranie
podnetu pre výrobcu aj spotrebiteľa, distribuovanie dôchodkov. Neoliberalizmus
Cenovo strategické ciele (196)
Nástroje CP, kt. vláda využíva pri rozvoji hosp. pol. štátu (198): cenová Súčasná situácia v hosp.-politických koncepciách je
regulácia a kontrola. poznačená heterogénnosťou.nadobúda charakter
neoliberálnych koncepcií.Formuje sa približne od
Stabilizačná politika polovice80.rokov v trhových ekonomikách vyspelých
krajín světa.Ich požiadavkou a úlohou sa stalo
Príčiny ekon. cyklu : 1.krit. - je to, či ide o impulzy, šoky, poruchy vybudovať trhový systém bez výraznejších zásahov
náhodné, jednorázové, alebo naopak sústavné. 2.krit. - či ide štátnej regulácie a intervencií.K tomu je třeba vykonať
o endogénne(vnútorné) alebo exogénne(vonkajšie). 3.krit. je to či sa dereguláciu ekonomiky.Trhový systém by mal fungovať
prejavia na strane dopytu alebo ponuky. (227 - 228) v prostredí únosnej inflácie a při udržaní vonkajšej
Ciele SP : ekon. rast, plná zamestnanosť, cenová stabilita, vonkajšia rovnováhy,kt.zabezpečuje dostatok tvorby devízových
rovnováha. rezerv.K hlavným pravidlám a kritériám tohoto systému
Nástroje : Rozpočtová pol.(stabilizátory a zámerné opatrenia), patrí: dosiahnuť stabilitu meny a nízku
Monetárnu pol.(C. banka), infláciu,konštantné tempo rastu peň.masy
Dôchodkovú pol.(mzdová a cenová regulácia), ZO pol. (rovnováha so v obehu,vyrovnaný ŠR,zadlženosť štátu nesmie
zahraničím) presiahnuť určitý podiel-60%HDP,držať nízke úr.miery
Typy rovnováhy (230): stabilná, indiferentná labilná Postavenie a predmet HP
Časové oneskorenie SP (232): poznávacie, rozhodovacie, realizačné,
účinnostné. Postavenie-Ekonomické činnosti ľudí sú zamerané na
uspokojenie materiálnych potrieb.Prínosom a cieľom
Štruktúrna politika vedeckého skúmania týchto činností a ich foriem je
zvýšenie racionality a efektívnosti vynakladanej
- má podporovať a zabezpečovať pozitívnu reštrukturalizáciu ekon. práce.Teoretickým skúmaním systému sa zaoberajú
a pôsobenie štruktúrnych zmien na zvyšovanie ekon. rastu tak, aby sa hlavne mikroekonomia-venuje pozornosť jednotlivým
dosahovali ciele ekon. a štruktúrneho rozvoja. hosp.subjektom.Skúma a vysvetľuje zákonitosti
Podľa obsahového zam. a orientácie (242): výrobkovo a faktorovo soc.správania sa individuálneho ekon.subjektu na
Iné : tradičnú a systémovo orientovanú, Iné : defenzívna a ofenzívna trhu.Makroekonomia-zaoberá sa pôsobením a
Ciele ŠP : by sa mali zamerať na realizáciu reštrukturalizačných fungovaním ekonomiky jako celku.Skúma a vysvetľuje
procesov a dosiahnutie takej štruktúry ekon. kt. by zabezpečovala pozitívne a negatívne dôsledky výkonu a správania sa
sústavný a dlhodobý ekon. rast a dosahovala vyššiu výkonnosť jednotlivých ekon.subjektov na trhu.Skúma otázky
a efektívnosť. fungovania ekon.celku štátu,rovnovážny vývoj
Nástroje : nástroje rozpočtovej pol., peňažno-úverové nástroje a menové ekonomiky,celkový D a P TaS.Osobitné miesto
nástroje, nástroje ZO pol., opatrenia na vytvorenie podmienok a podporu v sústave ekon.vied zaujíma aj HP.Jako teória má
vstupu zahr. kap. mnoho spoločných znakov s makro a mikro.teoriou
z ktorých vychádza při svojom skúmaní.Politické vedy
Politika trhu práce a zamestnanosti sa zaoberajú skúmaním politic.a mocenských vzťahov a
foriem.Politika je verejná činnosť zameraná na
Trh práce - predstavuje súčasť pravidiel, systémových predpokladov, uplatnenie a upevnenie mocenských
inštitucionálnych podmienok a mechanizmu fungovania dopytu a ponuky záujmov.Postavenie HP sa nachádza na hranici medzi
pracovných síl v špecifických podmienkach prechodu na trhové hosp. Na ekonomiou,právom a politikou.Poznáva zákonitosti
trhu vystupujú : domácnosti, podniky a štát. súladu ekonomie a politiky a poskytuje praktické
Hlavné faktory, kt. ovplyvňujú ponuku práce : veľkosť populácie, návody. Předmět HP-vzťahy hospodárske a
produktivita práce, priemerný počet hodín odpracovaných za určité politické.HP vyjadruje určitú formu existencie vzťahov
obdobie, práceschopné obyv., ale aj preferencie obyv. vo väzbe práca trhu a štátu.Preto NP berie do úvahy komplexné
a voľný čas. (251) inštitucionálne podmienky.
V rámci pol. trhu práce sa realizujú a financujú dve jej časti.
Prvou je pasívna pol. trhu práce - najmä podpora v nezamestnanosti Nástroje ochrany ŽP
a odvody do poisťovní za časť evidovaných nezamestnaných.
Druhou sú aktívne opatrenia trhu práce - zamerané na podporu Ekologická pol.je organizovanie,kontrola a účasť na
zaradenia evidovaného nezam. do vhodného zam., prípadne na udržanie realizácii určitej koncepcie ochrany a tvorby ŽP
zam. tvorbou nových prac. príležitostí. štátnymi orgánmi,ako aj odborných a občianskych
Inštitucionálne zabezpečenie trhu práce : Min. práce, soc. vecí zoskupení v jestvujúcich prírodných,historicko-
a rodiny a Nár. úrad práce. kultúrnych,politicko sociálnych a hospodárskych
Nástroje Aktívnej pol. trhu práce : rekvalifikácia, podpora : vytvárania podmienkach krajiny a v podmienkach prijatých MN-
nových prac. miest, zamestnávania osobitých skupín občanov, na dohovorov.Nástroje:stimulačné
udržanie prac. miest, vypracovania projektov na oživenie zam., zam. a reštriktívne.Hosp.nástroje samotné nezabezpečia
občanov so zmenenou prac. schopnosťou (255) ochranu ŽP.Musia popri nich pôsobiť normatívne
Politika zamestnanosti nástroje,vrátane zákazov ekologicky škodlivých
- je súčasťou hosp. pol. štátu a prostredníctvom sústavy makroekon. činností.Vzájomné pôsobenie hosp.nástrojov,voľba ich
regulátorov sa snaží o dosiahnutie rovnováhy medzi ponukou a dopytom optimálnej kombinácie závisí na osobitnostiach oblastí
po práci. Chápeme ju v 2 rovinách : ŽP a starostlivosti oň.Sústava hosp.nástrojov sa opiera
a) Makroekon. - PZ je zameraná na odstránenie príčin nadmernej o zásady:platnosť nástrojov na celom území
nezam., pôsobí plošne na strane dopytu po práci a jej programy závisia štátu,zodpovednosť poškodzovateľa za znečistenie
od celk. systémového zamerania hosp. pol. prostredia,zabezpečenie zmeny podn.hodnotenia
b) Regionálna - PZ rieši dôsledky existujúcej nerovnováhy na trhu práce, výnosnosti hosp.činností,zabezpečiť aby prevaha aktivít
zohľadňuje regionálne aspekty nezam. a jej opatrenia sú zamerané na na ochranu ŽP bola zabezpečená
riešenie konkrétnych situácií. hosp.subjektami,nezastupiteľnosť ekologickej funkcie
Miera nezam. - je determinovaná : existenciou nepružných miezd, štátu má spoívať v jeho úlhe garanta za žiadúcu kvalitu
nedostatkom inf. o existujúcich prac. miestach, nízkou mobilitou prostredia,jestvujúci veľký vnútorný ekologický dlh
pracovníkov . (261) v podmienkach SR vyžaduje priamu pomoc štátu v jeho
postupnom odstránení,hos.nástroje ekologickej
EÚ pol.treba programovo uspôsobovať zodpovedajúcemu
stavu ŽP.Proekologické hosp.nástroje možno deliť
- Amsterdamská a Maastrichtská zmluva podľa ich pôvodného určenia na:štandardné-
3 piliere : 1. Zmluva o EHS, o EURATOM, o ESUO, 2. Spoločná dane,clá,úvery,úroky,dotácie,ceny a osobitné
zahraničná a bezpečnostná pol., 3. Spolupráca v justícii a vnútorných ekologicky zamerané hosp.nástroje.Sústava daní je
záležitostiach. ekologicky použiteľná podľa jednotlivých druhov daní
Rada ministrov(Rada) - je hlavným rozhodovacím orgánom Únie (316) následovne:pri DPH,zavedenie spotrebnej dane,DzP
Rada stálych zástupcov (COREPER) - pomocný orgán Rady ministrov umožňujú stimulovať ekologicky žiaduce
(316) správanie,cestná daň,daň z nehnuteľností je nástrojom
Európska rada - označuje pravidelné summity najvyšších predstaviteľov na ochranu pôdy,dedičská a darovacia daň.Poplatky za
štátov a vlád EÚ znečistenie ovzdušia a vody,ukladanie zneškodňovanie
Európsky parlament - má právomoc vydávať právne odpadu,ostatné registrované emisie
predpisy(zákonodarná), právomoc peňaženky(rozpočtová), právomoc
demokratického dohľadu(kontrolná). (319-320) Protekcionistická politika
Európsky súdny dvor - je najvyšším súdom EÚ, dozerá na uplatňovanie
práva EÚ. (322) Je charakteristická širokým využívaním rôznych
Dvor audítorov (účtovný dvor) - jeho úlohou je kontrola fin. hosp. EÚ nástrojov k ochrane vlastnej ekonomiky a jej
a ochrana záujmov záujmov.Na zdôvodnenie tejto politiky sa využívajú
eko ekonomické tak aj mimoiekonom.argumenty.K jej
európs presadeniu sa využívajú také nástroje,ako sú
kych clá,dovozné prirážky,kvóty,ako aj rôzne iné
poplat obmedzenia,až po zákazy vlády,kt.často presahujú do
níkov. tzv.obchodných vojen.K ekon.opatreniam patrí ešte
(322) využívanie štátnych príspevkov,záruky vlády,dotácie
Ekonomický a sociálny výbor (ECOSOC) - je najdôležitejším pre vlastnú produkciu...Z mimoek.opatrení sú to prísne
poradným orgánom Rady zákazy a príkazy nedovážať al.nevyvážať určitý
ministrov sortiment na ochranu zdravia ŽP.Sem patrí aj agitácia
a Európskej komisie. (322) na kúpu výrobkov domácej produkcie,kt.sa veľmi často
využíva vo viacerých krajiných s rozdielnou
Výbor regiónov - je relatívne nový poradný orgán Rady a Komisie, intenzitou.Hlavne v prípadoch,keď konkurencia
zriadený zmluvou o EÚ. zahr.výroby ohrozuje existenciu vlastnej výroby
Európsky ombudsman - (323), Európska centrálna banka (323-324) a spôsobuje neúnosný nárast nezam.Je to na ochranu
Európska investičná banka (EIB) - rozvoj menej rozvinutých regiónov, produkcie s nižšou konkurenčnou schopnosťou.Táto
modernizácia alebo konverzia podnikov, projekty spoločného záujmu politika v menej vyspelých ekonomikách vedie
niekoľkých členských štátov. (323) k autarkcii.Ochrana autarkciou vedie k vzniku
Príjmy Únie (329) - colné výnosy, poľnohospodárske vyrovnávacie monopolou,v záujme vyradiť zahr.konkurenciu.
dávky, časť DPH, príspevok jednotlivých členských krajín stanovený ako
podiel na ich HDP. Vzájomné vzťahy medzi sociálnou a HP
Výdavky Únie (336)
Rozdiely v sociálnom ladení HP v tej-ktorej krajine
Reštriktívna monetárna politika súvisia s politickou situáciou a váhou
soc.partnerov,politických strán a odborov,v
Vychádza z príncípu obmedzovania prísunu peň.do ekonomiky jako demokratických krajinách i s hodnotovou orientáciou
reakcia na obmedzenie peň.v ekonomike dochádza k rastu úr.miery.CB a postojmi obyvateľstva.Intenzitu soc.orientácie HP
vyvoláva v ekonomike stav zdraženia peň.priamo zvýšením diskontnej nemožno presne kvantifikovať,obvykle sa posudzuje
sadzby,čím odrádza investorov od realizácie menej efektívnych podľa rozsahu štátnyh intervencií do soc.oblasti,kt.je
programov.Vyúsťuje do poklesu ekon.rastu.Ak sa zníží prísun peň.do možné čiastočne vyjadriť štátnymi výdavkami na
ekonomiky,dochádza k rastu úr.miery a poklesu produkcie.Pokles soc.účely.V jednotlivých krajinách boli a sú zásahy
produkcie je väčší jako rast úr.miery.Z krátkodobého hľadiska-zvýšená P štátu do prac.vzťahov,do soc.zabezpečenia
peň.aktivizuje voľné rozvojové zdroje.To umožňuje rozšíriť P,takže a soc.ochrany rôzne.Sú tiež v rôznej miere dotované
dochádza k vyššiemu využitiu kapacít-rastu zamestnanosti,stabilite alebo štátnymi a inými verejnými organizáciami.V
miernemu zvýšeniu cien,efektívnemu využitiu prostriedkov s nižšou poslednom desaťročí sa vo všetkých vyspelých
úrovňou efektívnosti.Z dlhod.hľadiska-sa zvyšuje tempo ER.Dôsledky krajinách zvyšovala úroveň soc.služieb postupne
politiky z krátkodobého hľ.prejavujú sa v poklese úrovne reálneho prebiehajúcich nové funkcie,kt.skôr
produktu,zam. A využitia výr.kapacít a v zmene cenovej úrovne.Z neexistovali.Napriek mnohým rozdielom vo vývoji
dlhod.hľ.nemení úroveň reálneho produktu a zam.Zníži sa rovnovážna soc.politiky,ako aj jej kontinuity,je možné v tomto
úroveň cien úmerne tomu,jako sa zníži množstvo peň.v obehu. vývoji postrehnúť ručitú periodizáciu,kt.sa v zhoduje
s hlavnými etapami zmien HP. V 50-60.r.v
Európsky a angloamerický směr HP podmienkach rýchleho hosp.rastu a prevahy
keynesovskej koncepcie HP sa šírenie uznávali
Európsky-chápe HP jako činnosť konštitutívnu.Buduje širšie systémové a uplatňovali myšlienky soc.štátu,soc.trhového
vzťahy a akceptuje určité systémové opatrenia,kt.presadzuje hospodárstva.Štát sa považoval za hlavného garanta
v prijímaných rozhodnutiach.Dbá na ich komplexnejšie vzájomné prístupu ľudí k vzdelávaniu,zdravotnej
prepojenie v podmienkach i účinku.Kontinentálny smer rozvoja HP je starostlivosti,poskytovaniu soc.ochrany v starobe
pestovaný predovšetkým v nemecku,švajč,švéd,holand,dánsku...Krajiny a v nezam.Prívlastok sociálne trhové hospodárstvo
východnej Európy i SR majú záujem rozvíjať moderné komplexné i naďalej spájajú nemeckí autori so soc.istotami,s
skúsenosti a prax vyspelých systémov HP. tým,že každý človek nie je schopný podať výkony,kt.sa
Angloamerický-vychádza zo snahy rýchlo odpovedať na výkyvy uplatňujú na trhu a preto musí štát zabráňovať
hosp.vývoja,kt.sa permanentne prejavujú na národohosp.úrovni vplyvom nespravodlivostiam a chrániť znevýhodnených najmä
významnej činnosti jednotlivých subjektov.Tento směr chápe HP jako matky,deti,starých a chorých.Dôležitou oblasťou,kde sa
krátkod.tzv.konjunkturálnu politiku,kt.hlavným cieľom je udržať silnejšie prejavili nové črty uplatňovanej hosp.a
podmienky materiálnej reprodukcie v únosnej miere.Stabilita ekonomiky soc.politiky,bola politika na trhu práce.Najmä v tejto
oblasti sa začal v 80.r.presadzovať aktívny prístup,tzv.aktívna politika
zamestnanosti,kt.vychádzala z toho,že vysoká a dlhotrvajúca nezam.nie
je nutnou podmienkou prosperity a naopak.
Etapy formovania HP
1.ETAPA-A.Smith-klasická ekonómia-pre trhová systém je potrebné
odstraňovať obmedzenia pre pôsobenie trhových síl.Ak sa odstránia
všetky zvýhodňujúce al.obmedzujúce systémy,nastolí sa sám od seba
jednoduchý systém prirdzenej slobody.V tomto systéme má štát
významnú úlohu len pri týchto povinnostiach:ochraňovať krajinu pred
vonkajším nepriateľom stabilita,udržiavať spravodlivosť vnútri krajiny
rovnosť,budovať a udržiavať také verejné zariadenie,o kt.nemá záujem
jednotlivec,pretože sa nevyplácajú efektívnosť. 2.ETAPA-Keynes-
potreba rozširovania funkcií vlády,hovorí o potrebných zásahoch štátu do
ekonomiky.Vychádza z mocenských pozícií štátu,kt.má možnosť
a schopnosť ochrániť a stabilizovať dkonomický systém.Keynesianska
pol.je ako hosp.pol makroekonomickou politikou.Rieši
makroek.problémy,nezam,peňazí a rozdelenia bohatstva,nie tvorbu
bohatstva.Subjekty trhu však s výhradami a pesimizmom prijímali
keynesiánsku štátnu pol.Pretože sa nezaoberala otázkami ako
zvýš.efektívnosť vynaložených zdrojov a vytvoriť vyšší zisk.Naopak
zaoberala sa problémom ako nahradiť zníženú mieru hraničnej
efektívnosti K spôsobenú príkazovým znížením úr.miery,zodpovedajúcim
zväčšovaním masy K,aby sa dosiahla plná zam. 3.ETAPA-po
skončení2.sv.vojny-napriek viacerým nevýhodám a nedostatkomsa
keynesiánska pol.realizovala v mnohých krajinách Európy
a v Amerike.jej uplatnením vo 2rozdielnych podmienkach vznikajú
2nové významné teoretické a praktické smery HP.Angloamerický
a európsky.Aj japonsko prispelo k hosp.systému.
Rating
-vonkajšie hodnotenie.Budúca prosperita,podmieňujúca
prílev K,sa opiera o ratingové hodnotenie,kt.možno
považovať za isté hodnotenie stupňa
makroek.situácie.Ratingom sa vyjadruje ocenenie
úveryschopnosti dlžnika vo vzťahu k jeho
záväzkom.Rating ukazuje na pravdepodobnosť
nesplnenia záväzku dlžnikomKaždý štát získava svj
ratingový stupeň prostredníctvom hodnotenia úverovej
dôveryhodnosti CB.Rating tak ukazuje,do akej miery je
CB schopná splácať úroky a istinu obligácií,kt.vydáva
a aká je miera CB sprístupniť devízové rezervy na
splácanie zahr.zadlženia.Metodológia,kt.ratingové
spol.používajú,pozostáva z 2
zákl.komponentov,ktorými sú hodnotenie politic.a
ekonom.rizika.Politic.riziká vyplývajú
z politic.systému,soc.prostredia a MN vzťahov
príslušnej krajiny.Ekonomické vyplývajú z vývoja
platobnej bilancie,konkurencieschopnosti...

Realizácia štruktúrnych zmien

2 zákl.smery štátnej štruktúrnej pol.a štrukt.zmien NH. Tradičná-spočíva

na priamych zásahoch štátu,ako pomoc problémovým odvetviam či
výrobám a stimulácia nových perspektívnych výrob.Nedostatky
spočívajú v obmedzenosti pôsobenia trhového mechanizmu,čo
v konečnom dôsledku pôsobí neefektívne.Netradičná-systémovo
orientovanú štruk.pol.spočivajúcu na množine možných
prístupov.3truktúrna pol.a jej realizácia súvisí s alokáciou zdrojov
v ekonomike.Efektívnosť a jej zabezpeč.v ekon.si v súčasnosti vyžaduje
systémovo riešiť proexportné proinovačné zameranie štruktúrnych zmien
v ekonomike.Z hľadiska efektívnosti v ekon.je dôležité spätné pôsobonie
vývozu a dovozu na rozvoj vnútornej štruktúry ekonomiky
prostredníctvom moderných technológií,zvyšujúcich
konkurencieschopnosť vlastných výrobkov na svetových trhoch
a priemernú efektívnosť celej ekonomiky.na presadenie štátnej
štruktúrnej pol.sa spravidla využíva forma ucelených programov
štruktúrnych zmien.tieto programy zameriavajú na útlm preukázateľne
ekonomicky neefektívnych a ekologicky závadných výrob
a technológií.Mimo zákl.rozvojových programov jestvujú ďalšie
podnikat.a efektínostne nádejné rozvojové smery.V SR je
najvýznamnejším problémom súčasnej štruktúrnej pol.zvládnutie
zložitých technológií a rastúci podiel nemateriálnych služieb.Technológie
sa stávajú predmetom MN transferu najmä týmito zložkami:vedecko-
tech.poznatkami,rozširovaním vynálezov,nákup invest.celkov
prostr.medzištátnej tech.pomoci.

Integračné procesy

Proces,kt.začal po2.sv.vojne a viedol ku vzniku celého radu MN

organizácií hosp.a polit.charakteru možno zo súčasného pohľadu
hodnotiť ako pozitívny.HP patrí do vnútornej právomoci štátu,ale potreby
rozvíjania MN hosp.vzťahov vyvolali veľké množstvo problémov.Preto
sú zriaďované MN orgány a organizácie,kt.konajú v mene zúčastnených
štátov.V povojnovom období v MN meradle dochádza k snahám
koordinovať HP a formovať prvky MN HP.Pri rozvíjaní MN hosp.stykov
sa presadzovali najmä na zač.obdobia tieto tendencie:tendencia
smerujúca k vytváraniu MN inštitúcií,resp.organizácií nadnárodnému
tymu s perspektívou plného prevzatia zvrchovaných práv členských
štátov,tendencia smerujúca k riešeniu problémov svetového hospodárstva
MN dohovormi a vytváraním MN hosp.org.medzištátneho typu.Činnosť
týchto dohovorov a organizácií sa opiera o zvrchovanosť účastníckych
štátov a tiež sa realizuje prostredníctvom zvrchovanosti.Tieto inštitúcie
možno klasifikovať napr:podľa teritoriálneho záberu(globálna-
OSN,MMF, regionálna-OECD),podľa vecného zamerania(univerzálne-
hosp.a soc.rada OSN,odborné-IBRD,odvetvové-OPEC,FAQ),ako f
formy-orgány OSN,špecializované agencie,integrač.organiz.,medzivládne
org.,nevládne org.Tendencia pružne združovanie štátov rep.ich
predstaviteľov bez pevnejšieho rámca(G7).Tendencia aktivít MN
a multinacionálnych korporácií,MN združení...

Demokratické prvky HP

Rozvinutý trhový mech.vyžaduje demokratic.HP.Táto je založená na

plnej suverenite výrobcov a spotrebiteľov.Čím viac sa trhové
ekon.modernizujú,ým viac využívajú motiváciu na vyvolávanie tvorivej
aktivity ekon.partnerov.Vzájomná spolupráca má jednak limitujúce
podmienky a tiež dochádza k jej zdokonaľovaniu.Limitujúce
podmienky:podnikateľská kultúra a etika-podnikatelia sa usilujú
max.dosiahnutie jednostranných výhod,musia pritom dodržiavať
spol.konsenz,etická stránka podnikateľskej činnosti.Ochrana ŽP-
podnikatelia často prekračujú normy ochrany ŽP,čo im umožňuje získať
vyšší zisk na úkor spoločnosti. Spoločnosť musí brániť samu seba preto
takéto porušenia vedú k ukončeniu podnik.činnosti.Práva preto HP
disponuje mechanizmami,kt.bránia tomu,aby dochádzalo k devastovaniu
ŽP na základe voľného pôsobenia trhového mech.Efektívny rozvoj
ekonomiky je podmienený demokratizáciou.Zdokonaľovanie sa realizuje
posilňovaním demokratic.úlohy vlády.Vláda je závislá na dôvere
parlamentu.Musí rešpektovať zákl.princípy demokracie.Dodržiavanie
demokr.princípov je zrejmé z programu vlády,existujú
ohraničenia:realizácia cieľov HP je dlhodobejšia než funkčné
obdobie,vláda musí rešpektovať výšku zdrojov,kt.poskytuje ŠR,vláda je
nútená riešiť soc.problémy na úkor ekonomických,úroveň zam.,miera
inflácie,zvyšovať úr.soc.sl.vrstiev.

Zmena ekon.štruktúry a úloha štátu v hosp.procese

Podstata štruktúrnej politiky spočíva vo vytváraní vhodných

ekon.podmienok pre reštrukturalizáciu ekonomiky pri využití
nástrojov,ako sú záruky vlády na b.úver,vládne záruky na exportný
úver,daňové úľavy pre perspektívne odvetvia,výroby a regióny,vládne
dotácie na báze konkurzov a pod.Mala by vychádzať z komparatívnych
výhod príslušnej ekonomiky,teda z podmienok jej efektívneho
zapojovania do MN deľby práce.Štát tak vystupuje nielen ako nositeľ
krátk.stabilizačných programov ale aj dlhod.programov ekon.rozvoja
krajiny.Úloha štátu v transformačnom období vyplýva z potreby
makroek.stabilizácie a mikroek.adaptácie,demonopolizácie
ekonomiky,zabezpečenia dostatočných ekon.istôt a príjmov obyv.k
udržaniu soc.stability v krajine.Štát je však aj projktantom
a implementátorom vlastných transformačných krokov.Nástrojmi rýchlej
stabilizácie,prekonávanie ekon.zaostalosti a minimalizácia nutných
spoloč.N spätých s transformač.procesom je reštriktívna
rozpočt.pol.štátu,reštrikt.menová pol,daňovaá a dôchodková pol.Medzi
zákl.nástroje mikroek.adaptácie patrí stanovenie priateľnej miery
reštrikcií tak,aby sa počet skrachovaných podnikov nedostal na
hranicu,kt by bránila vývoj proti zámerom ekon.transformácie.Ďalším
nástrojom je finančná pomoc podnikom.Zákl.trhovej ekonomiky je
konkurenčné prostredie.Ochrana konkurenice-prijatie protimonopolného
zákona,uplatnenie účinných nástrojov,chrániacich sporiteľov proti
neodôvodnenému rastu cien.

Definícia HP

HP je samostatná vedecká disciplína,sústava teoret.a prakt.poznatkov

o spôsoboch budovania a fungovania
hosp.polit.systému.Hosp.polit.systém je sústava nástrojov,metód,cieľov
a inštitúcií a opatrení ekonom.a polit.subjektov zameraná na zvyšovanie
účinnosti trhového systému,na odstraňovanie negatívnych tendencií
a dôsledkov trhu.Obsahom je sústava teoretických a praktických
poznatkov o vlastnostiach objektu.Objektom je fungovanie
hosp.systému.Úlohou HP je zvyšovať tvorbu materiálneho bohatstva
spoločnosti efektívnejším využívaním disponibilných faktorov
ekonomiky.Čiže snaží sa minimalizovať N a ...produkt.Forma objektu
skúmania HP je sústava nástrojov,metód inštitúcií
a ekon.prostriedkov,kt.systém pôsobí na svoje okolie a vytvára prostredie
na splnenie úlohy a účelových funkcií systému.Ciele hosp.pol-
odstraňovať negatívne tendencie a dôsledky trhu orientovaného hlavne na
ekon.rast a menovú stabilitu,problém inflácie,problém
nezam.,neefektívnosť vonkajších ekon.vzťahov a pod.