You are on page 1of 15

УНИВЕРЗИТЕТ „Св.

КИРИЛ и МЕТОДИЈ“

ИНСТИТУТ ЗА СОЦИОЛОШКИ И ПОЛИТИЧКО - ПРАВНИ


ИСТРАЖУВАЊА

ПОСТДИПЛОМСКИ СТУДИИ ПО КОМУНИКАЦИИ

Предмет: Identitetot i modernosta

Семинарски труд

Тема: Teorii za identitetot

Предметен наставник:
Студент:

Проф. д-р Петар Атанасов Кујтим


Касами

С к о п ј е, 2009
Teorii za identitetot
Promisluvaweto na identitetot spa|a vo epistemiolo{kiot domen
na kulturnite studii i relativno bezopasnite, "udobni" refleksii, {to ja
opfa}aat mikro-politikata na mo}ta, odnosno, temite za telesnosta,
seksualnosta, semejstvoto, stilovite na `ivot, znaeweto, tehnologijata i
sl. Od druga strana, se podvlekuva faktot deka i samata literatura
kako umetnost pretstavuva paradigmati~en prostor za provokativno
artikulirawe tokmu na onie aspekti koi go obele`uvaat li~niot identitet:
avtenti~-nosta, umno`uvaweto, krizata i odrekuvaweto od identitetot.
No, da se pi{uva, da se elaborira pra{aweto (ili, konceptot) na
identitetot, denes i ovde, na Balkanot, vo Makedonija - toa zna~i da se
prilo`i i svoja, li~no "istetovirana" replika kon dolgotrajnata i
dolgoro~na provokacija, so koja site nie, ne samo "regionalno", tuku i
egzistencijalno, postojano se soo~uvame kako negovi `iteli. A, samiot
povod za artikulacija na taa replika, sekako deka varira pome|u edni
(akademski, teoriski, simpoziumski motivi) ili drugi motivi (pulsira~kata
dinamika na istorijata, ve}e go prenaso~uva na{eto vnimanie kon
dnevno sovladuvawe/prilagoduvawe na nastanatite promeni i
pomestuvawa na balkanskite identiteti).
Op{to govorej}i, temata "identitet" e kompleksna tema ~ie
naglasuvawe vo kriti~kata teorija i mediumskoto istra`uvawe na
kulturnite studii prodol`uva i denes. Dodeka konceptite i na
individualniot i na kolektivniot identitet istoriski se imaat pojaveno
glavno vo vrska so psihoanali~kata i socijalno/psiholo{kata teorija,
kriti~kiot pristap, na primer, kon nacionalniot identitet, vklu~uval i
u~ewa od globalizacijata, kni`evnata teorija, kriti~kata teorija za
rasite, feminizmot i postkolonijalni kritiki, me|u drugite perspertivi.
Ovie razli~ni osnovi na poimot na identitet ne teraat da napravime
izbor okolu vramuvaweto na istra`uvaweto, baraj}i jasna rabotna
definicija za "identitetot" kako po~etna to~ka.1
Terminot identitet poteknuva od lat. idem, so zna~ewe na
kontinuitet, istovetnost i postojanost.
Vo 20-tiot vek negovata upotreba se popularizira i diskusite za
identitetot glavno se vrzuvaa za psiho-fizi~kata ili politikolo{ko-
sociolo{kitite varijanta na negovoto poimawe.
Frojdovata psiho-dinami~na teorija2 na identifikacija potencira{e deka
sekoe dete super egoto na negovite roditeli voobi~aeno go apsolvira
preku nadvore{nite li~nosti i objekti, no deka vnatre{nata osnova na
psihi~kata strukitura si ima svoj kontinuitet-postojan (~esto i
konflikten) identitet. Erik Erson (psiho-istori~ar) smeta{e deka
identitetot ne e lociran samo vo osnovata na individualnosta3 i vo
kulturata na zaednicata. Soglasno ova, a po povod Vtorata sbetska
vojna, go vovede terminot kriza na identitetot, referenca za pacientite
koi ja izgubile smislata za sopstvenata li~na postojanost i istoriskiot
kontinuitet. Podocna terminot stanuva{e se poupotrebliv vo
op{testveno-politi~kiot kontekst.
Filozofot Foucault go otfori pra{aweto za agensite na identitetot i ni
poka`a deka nie kako individui si imame pobe}e identiteti. 4 Dve se
klu~nite dimenzi:
Prva: razli~nite diskursi sozdavaat specifi~ni i ~esto divergentni
pozicii na agensite so identitetite. Onie koj se naso~eni kon religijata,
dr`avata, sportot, potro{uva~kata, proizveduvaat novi verzii na nas
samite, koi se ~esto odvoeni edni od drug, pa duri i kontradiktorni
verzii na nas samite. Taka, nie sme posveteni vernici, pla}a~i na
danoci, fudbalski naviva~i i hedonisti.

1
Zala Volcic,Journal for Politics, Gender, and Culture vol. 5/No. 1Winter 2006
2
James A. Brussel, MD, The Laymans’s Guide to Psychiatry, Barnes&Noble books adivision of harper &
row, publishers, New York, San Francisko, London, USA, 1967.
3
A Dictionary of Sociology, edited by Gordon Marshall, Oxford Universitety Press, London, 1998.
4
A Dictionary of Sociology, edited by Gordon Marshall, Oxford Universitety Press, London, 1998.
Vtorata dimenzija se odnesuva na multi-identitetite koi se vo
korelacija so pogolemite strukturi kako klasite, etnicitetot, rasata,
polot, seksualnosta. Ovie ne se diskretni i odvoeni edni od drugi,
naprotif, vo interakcija se.
Burdje go analizira diferenciraweto na identiteti vo "svetot-`ivot"
go prou~uva raslojuvaweto vo dimenzijata na kulturata, vo nejzinata
{iroka antropolo{ka smisla. Nego ne go interesira analizata na
op{testvenoto raslojuvawe samo po sebe, tuku go interesira vrskata
pome|u op{testvenoto raslojuvawe i op{testvenite praktiki na poedinci
i op{testveni grupi. Proektot na Burdje celi kon razbirawe na svetot niz
procesot na pozicionirawe koj {to razotkriva ne{to za na~inot na koj
mo}ta se strukturira vo vkus. Umetnosta i konzumiraweto na kulturata
se predodredeni, svesno i namerno, ili pak ne, da ja ispolnat
op{testvenata funkcija na opravduvawe na op{testvenite razliki.5
Analizata na Burdje na identitetite vo Francija, osobeno na toa kako
koncentraciite na ekonomskiot i kulturniot kapital vodat do neednakvi
nivoa na politi~ki kapital, i kon opravduvawe na op{testveni razliki, e
zna~ajna za mediumskite kulturni studii. Va`no e da se istakne deka
Burdje ponudi mo}na analiza na "vkusot", vo site negovi zna~ewa, od
izbor na umetnost do izbor na obleka, mebel, do vkus za hrana, i kako
unificirana predmetna tema i kako metod za proizveduvawe i
reproducirawe na razliki vo mo}ta pome|u op{testvenite identiteti.
Odej}i u{te ponatamu, za Burdje mo}ta e mo} za dominacija, za
kontrola, za pobeda. Taa ne e mo} za neguvawe, za inspirirawe, za
spodeluvawe, za soglasuvawe, za sorabotuvawe. Taa ne e mo}ta,
op{to gledano, vo koja treba ~ovek da se vklu~i, da se vklu~i so drugi
vo op{testvenite praktiki. Toj tvrdi deka mo}ta sekoga{ ja koristat
faktori koi {to se stremat kon nea vo razni poliwa na op{testveniot
prostor. Negovoto glavno delo Distinkcija, e posveteno tokmu na
simboli~kata konkurencija vo sferi kako {to se umetnosta, sportot,
5
Zala Volcic French Theory and Media Studies
~itaweto vesnici, vnatre{na dekoracija, konzumirawe na hrana, naviki
na jazikot, telesna estetika. Burdje postavuva tvrdewe deka razlikite
koi{to se pojavuvaat se isto taka i distinkcii na izbori napraveni
sporotivno na tie napraveni od strana na drugi identiteti.
Identitetite i praktikite, insistira Grosbert, se konstituirani "niz
mnogubrojni ramni{ta i dimenzii, kodovi i strukturi, kako rezultat na
osobeni napori za artikulirawe na odredeni nizi na efekti" (1995, 76).
Politi~kiot konflikt ne se generira edinstveno preku klasni podelbi, tuku
isto taka proizleguva, me|u drugoto, od tenzii koi se povrzani so
rodovite, rasite i seksualnosta.
Hibridnite kulturni identiteti6 se najsve`ata kovanica {to ja isfrlija
sociolozite i se odnesuvaat na rasnite ili etni~kite identiteti. Tie ne se
~isti, a se produkt na me{aweto i fuziite proizlezeni od
transnacionalnite dvi`ewa na vrednostite vo mewunarodniot kulturen
sobra}aj, no datiraat u{te od vremeto na trgovijata so robovite. Ne se
rezultat na asimilacija na edna kultura vrz druga, tuku se proizvid od
ne{to sosema novo. Vo tesna vrska se i t.n. dijasporni identiteti.
Denes trend se dve verzii za teorite na identifikacijata.
Optimisti~kata, soglasno koja post-moderniot svet ni nudi
mo`nost da si izbereme {to sakame od {irokiot asortiman na identiteti
{to ni se nudat. Sevo ova e konstruktivno i vodi kon individualen
progres, avtomatski i vo vo kolektivna blagosostojba (liberalen
koncept). Za razlika od niv pesimistite zboruvaat za masovnoto
op{testvo na otu|uvaweto. Taka, psihodinami~nata {kola naglasuva
deka postoi otsustvo na granicata me|u nas samite i kulturata i deka e
vo porast narcisti~kata personalnost.7
Vo post-komunisti~kite zemji, ovaa personalnost mo`e da se
identifikuva kaj mal broj lu|e, niv se u{te gi vle~at identifikacii vrzani
za kolektivnoto `ivewe vo zaednica. Osebeno se privrzani za

6
A Dictionary of Sociology, edited by Gordon Marshall, Oxford Universitety Press, London, 1998.
7
Ana Cupeska, Politiçka misla.br. god. str.80.
etnozaednicite kade ~uvstvoto za pripadnost slobodno mo`e da se
realizira. Tranziciskiot ambient stanuva neprijaten vo to~kata koga
poradi drugi i nezadovoleni potrebi (na pr. Ekonomski) se talo`at
frustracii.8
Во теоријата и практиката на меѓународните односи, по Студената војна
доминираа реалистичните и неореалистичните теоретски формулации на Ханс
Моргентау, Кенет Валц и други научници и практичари со слични ставови.
Реалистичниот поглед е ориентиран кон државата и стриктно ја дефинира
националната безбедност во рамките на суверенитетот, а се фокусира “на
материјалните способности , употребата и контролата врз воените сили од страна
на државата”.9 Дефиницијата на Ричард Улман за национална безбедност беше
широко распространета во овој период. Според него, “безбедноста се дефинира и
се оценува според заканите (против државата)”. Со ова се мисли на настаните
кои “драстично се закануваат и во текот на релативно краток временски период го
деградираат квалитетот на живеење на жителите на државата и (или) го
стеснуваат опсегот на политичкиот избор кој и е на располагање на владата на
една држава или на приватни, невладини целини (лица, групи, корпорации) во
состав на државата”.10
Крајот на Студената војна и забрзаната глобализација се противставени на овој
поглед на националната безбедност кој ги "маргинализира културата и
11
идентитетот". Теоријата на реалистичните меѓународни односи имаше големи
тешкотии да им се противстави на "ерупцијата на сепаратистичкиот
национализам" и на новиот глобален поредок кој "многу побрзо се преобразува
културно отколку што се менува географски и економски".12 Врз основа на

8
Po opsirno vidi kaj: James A. Brussel, MD, The Layman’s Guide to Psychiatry.
9
Peter J. Katzenstein, Introduction: Alternative Perspectives on National Security, in Peter J. Katzenstein,
ed., The Culture of National Security: Norms and Identity in World Politics (New York: Columbia
University Press, 1996), p. 9.
10
Richard Ullman's definition is cited by Lisbeth Aggestam and Adrian Hyde-Price, Introduction, in
Lisbeth Aggestam and Adrian Hyde-Price, eds., Security and Identity in Europe: Exploring a New Agenda
(London: Macmillan Press Ltd, 2000), p. 5.
11
Yosef Lapid, Culture's Ship: Returns and Departures in International Relations Theory, in Yosef Lapid
and Friedrich Kratochwil, eds., The Return of Culture and Identity in IR Theory (Boulder: Lynne Rienner
Publishers, 1996), p. 3.
12
Ibid., p. 4
гледиштата на В. Блум, Лизбет Агестан и Адријан Хајд-Прајс се истакнува дека
"крајот на конфликтот меѓу Истокот и Западот произведе нова серија
неизвесности и несигурности. Многу различни заедници и колективитети се
обидоа да го идентификуваат својот нов идентитет во еден сe пофлуиден,
подинамичен и многуполарен свет - еден свет кој сe повеќе се крши меѓу
контрадикторните сили на економската глобализација и продлабочената економска
меѓузависност, од една страна, и политичката фрагментација, распаѓањето на
мултинационалните држави и центрифугалните сили, од друга".13 Линда С.
Бишаи се противставува на ова и истакнува дека "отидени се деновите кога
безбедноста беше очигледно "национална" и кога "националното" очигледно се
однесуваше на територијалната држава".14
Беше дојдено време за реформулирање на националната безбедност.
Роналд Л. Џеперсон, Александар Вент и Питер Ј. Каценстајн ги дефинираат
широките параметри за новата концептуализација. Тие се противставуваат на тоа
дека во периодот по Студената војна "опкружувањето на националната безбедност
во кое се сместени државите се повеќе културни и институционални а помалку
само материјални".15 Во своето дело Каценстајн потенцира дека идентитетот и
културата "стануваат сe поизразени".16 Агестам и Хајд-Прајс се уште
подиректни. Тие гледаат "круцијална поврзаност меѓу безбедноста и потрагата по
идентитетот" дотаму што велат дека "идентитетот и безбедноста се интимно
поврзани".17
Но, што се тоа култура и идентитет и како тие влијаат врз националната
безбедност? Културата ги опфаќа оценувачките и сознајните критериуми. Според
зборовите на Теодор Шварц, "културата се состои од деривативи на искуство,
повеќе или помалку организирано, стекнато или создадено од индивидуите на
една популација, вклучувајќи претстави и кодирања и нивни интерпретации
(значења) кои се пренесуваат од минатите генерации, од современиците, или пак
13
Aggestam and Hyde-Price, Introduction, p. 7.
14
Linda S. Bishai, Secession and Security: the Politics of Ethno-Cultural Identity, in Aggestam and Hyde-
Price, eds., Security and Identity , p. 154.
15
Ronald L. Jepperson, Alexander Wendt, and Peter J. Katzenstein, Norms, Identity, and Culture in
National Security, in Katzenstein, ed., The Culture of National Security, p. 33.
16
Katzenstein, Introduction, in Katzenstein, ed. The Culture of national Security , p. 2.
17
Aggestam and Hyde-Price, Introduction, pp. 6-8.
се креираат од самите индивидуи".18 Културата помага во дефинирањето на
природата на една земја, на идиосинкретичните и општествените норми, и влијае
врз доктрината и политиката за национална безбедност. Според зборовите на
Џеперсон, Вент и Каценстајн "културната средина влијае не само врз
иницијативите за поинакво однесување на државата туку и врз основниот
карактер на државата, она што ние го нарекуваме државен идентитет".
Ако културата е дрвото, тогаш идентитетот е плодот или цветот на тоа
дрво. Според социологот Мануел Кастелс, идентитетот е "процес на создавање на
значењето врз база на културниот атрибут или на односна група културни
атрибути кои имаат приоритет врз другите извори на значење". "Идентитетот",
продолжува тој, "е народен извор за значењето и искуството".19 Меѓутоа,
идентитетот не е монолитен и, според Кастелс, тој се појавува во три облици:
озаконување, отпор и проект. Озаконувањето на идентитетот го прават и го
бранат "доминантните институции на општеството", што најчесто води кон
национализам со намера да "се прошири и да се рационализира нивното
доминирање наспроти општествените фактори". Наспроти тоа, отпорот спрема
идентитетот се врзува за угнетувањето и "се произведува од оние актери кои
живеат во девалвирана состојба/услови и/или се стигматизирани” од
доминантната култура. Конечно, проектот на идентитетот се однесува на напорите
на една општествена група за "градење нов идентитет" за себе. Правејќи го тоа,
таа група ги дефинира сопствените ставови и истовремено "бара трансформација
на севкупната општествена структура". Кастелс го цитира феминистичкото
движење како пример за градење на проектот на идентитет .20
Куп субјективни и објективни фактори придонесуваат за градењето на
идентитетот. Таквото градење на идентитетот ги вклучува верата, историјата,
географијата, биологијата, етникумот, како и други реални или измислени
елементи. Меѓутоа, Кастелс подготвено истакнува дека "индивидуите,
социјалните групи и општествата ги обработуваат овие материјали и го

18
Theodore Schwartz's definition in cited by Kevin Avruch, Culture and Conflict Resolution (Washington,
D. C.: United States Institute of Peace Press, 1998), p.17.
19
Manuel Castells, The Power of Identity (Oxford: Blackwell Publishers, 1997), p. 6.
20
Ibid., p. 8.
преиначуваат нивното значење според општествените детерминанти и културни
проекти кои имаат корени во својата социјална структура и во
просторот/времето".21
Во светот, по Студената војна верата се појави како најзначајниот блок во
градењето на идентитетот, за што сведочат оживеаните верски активности во
Источна/Централна Европа и во советските и југословенските држави-
наследнички. Маркс беше повторно заменет со Исус како извор на мудрост и
општествена правда. Бенедикт Андерсон ја става религијата во центарот на
"културните системи",22 додека Доналд Смит докажува дека во транзиционите
општества верата е "најзначајниот израз на основните идеи, однесувања и
претпоставки во една култура".23 Цитирајќи го Клифорд Гитз, Дајана Кендал
мисли дека "религијата воспоставува моќни и значајни начини и мотивации за да
им овозможи на луѓето да го преведат значењето на животот и да си заземат
правец за своето однесување".24 Самуел Хантингтон е уште погласен и
религијата ја означува како главен елемент одговорен за судирот меѓу
цивилизациите. Според него, "религиите му даваат идентитет на народот со тоа
што прават основна дистинкција меѓу оние кои веруваат и оние кои не веруваат,
меѓу супериорната водечка група и една друга инфериорна група".25 А за разлика
од други блокови за градење на идентитетот, религијата има значајна политичка
предност во репродуцирањето на својот "ние" идентитет со генерации, на повеќе
или помалку автоматски начин.26 Освен тоа, научниците се согласуваат дека
индивидуите или групите можат да имаат повеќе идентитети и дека идентитетот
се гради, може да се менува, и да се согледува во односот со другите.
Хантингтон има некоја намера кога забележува дека "идентитетот на секое ниво -
21
Ibid., p. 7.
22
Benedict Anderson, Imagined Communities: Reflections on the Origin and Spread of Nationalism
(London: Verso, 1983), p. 12.
23
Donald Eugene Smith, Religion and Political Development (Boston: Little, Brown and Company, 1970),
p. 169.
24
Diana Kendall, Sociology in Our Times: The Essentials , 3rd ed. (Belmont: Wadsworth/Thomson
Learning, 2002), p. 356.
25
Samuel P. Huntington, The Clash of Civilizations and the Remaking of World Order (New York: Simon &
Schuster, 1996), p. 96.
26
Ole Waever, Societal security: the concept, in Ole Waever, Barry Buzan, Morten Kelstrup and Pierre
Lemaitre, eds., Identity, Migration and the New Security Agenda in Europe (New York: St. Martin's Press,
1993), p. 23.
лично, племенско, расно или цивилизациско - може да се идентификува само во
однос на некој "друг" - друга личност, племе, раса или цивилизација".27 Тој го
проширува своето гледиште со зборовите дека "луѓето го дефинираат својот
идентитет според она што не се".28 Ова е уште позначајно по прашањето за
националната безбедност, особено по Студената војна. Во зависност од
градителите, времето и просторот, идентитетот и неговото значење можат или да
се изедначат со него, или да се сместат на граничната линија. Како што велат
Џеперсон, Вент и Каценстајн "интересите на националната безбедност често
зависат од извесно градење на сопствен идентитет споредено со замислениот
идентитет на другите".29 Ова може да ја создаде основата на "колективната
културна логика која води кон наше и нивно осознавање".30 Цитирајќи ги М.
Залевски и Синтија Енло, Хајд-Прајс пишува дека "идентитетот сега е неонски
осветлен, бидејќи крајот на Студената војна им отвори простор на луѓето
повторно да го проценат својот идентитет и на групите да полагаат право на
својот идентитет честопати како одговор на една согледана закана".31 Агестам и
Хајд-Прајс се на иста линија кога истакнуваат дека "потрагата по идентитетот во
Европа по Студената војна - најчесто според етно-национални критериуми -
главно е мотивирана од желбата за безбедност од името на заинтересираната
заедница".32
Со желба да се пополни концептуалниот вакуум на националната
безбедност по Студената војна, Бари Бузан нуди дефиниција која е наклонета кон
традиционалниот државен суверенитет, како и кон интересите на идентитетот и
културата. За Бузан "безбедноста е потрага по слобода по заканата и способноста
на државите и општествата да го зачуваат својот независен идентитет и
функционален интегритет наспроти силите на промената кои се навидум
непријателски".33 Како надградба на делото на Бузан, Оле Вивер предлага

27
Huntington, The Clash of Civilizations, p. 129.
28
Ibid., p. 67.
29
, Wendt, and Jepperson Katzenstein, Norms, Identity, and Culture, p. 60.
30
Aggestam and Hyde-Price, Introduction, p. 6.
31
Adrian Hyde-Price, Reflections on Security and Identity in Europe, in Aggestam and Hyde-Price. eds.,
Security and identity, p. 25.
32
Aggestam and Hyde-Price, Introduction, p. 7.
33
Buzan's definition in cited by ibid., p.26.
концептуализација заснована врз "дуализам на државната и општествената
безбедност". Вивер смета дека додека државната безбедност се однесува на
суверенитетот, општествената безбедност се однесува на заканите против
идентитетот на општеството (ако едно општество го загуби својот идентитет, тоа
нема да опстане како општество).34 Тој гледа на општествената безбедност како
на "способност на едно општество да истрае во својот есенцијален карактер во
променливи услови и можни или тековни закани. Поточно, се работи за
истрајност во рамките на прифатливите услови за еволуција на
традиционалните примери на јазикот, културата, здружувањето и
верскиот и националниот идентитет и обичаи. Општествената
безбедност се однесува на состојбите кога општествата
согледуваат закана по својот идентитет".35
Противставувајќи се на аргументите на Вивер, Пол Ро ги одредува заканите
за општествена безбедност. Тој се согласува дека такви закани “се случуваат кога
општествата стануваат свесни дека нивниот идентитет е загрозен”. Ова најчесто е
резултат на “угнетување на културниот израз до создавање пречки за
репродуцирање на сопствените традиции и начин на живот”. Чувствувајќи се
загрозени, општествата одговараат со јакнење на сопствениот општествен
идентитет. Од своја страна, ова води кон создавање “општествена безбедносна
дилема, кога дејствата на едно општество во обид да ја зголеми својата
општествена безбедност (јакнејќи го својот идентитет) создаваат реакција во едно
друго општество, што конечно ја смалува општествената сигурност во првото
36
општество (на тој начин слабејќи го неговиот идентитет)”. Според зборовите на
Бузан, “безбедноста на едно општество може да биде загрозена од сето она што
идентитетот означен како 'ние’ го става во опасност”. Меѓутоа, поимањата за
идентитетот можат да бидат различни и во рамките на едно исто општество. Бишаи
тврди дека “и покрај заедничкиот јазик, вера, култура или други обележја на
идентитетот, членовите на една група никогаш не можат да одржат идентични
34
Waever's work is cited by Paul Roe, The Societal Security Dilemma, in Aggestam and Hyde-Price, eds.,
Identity and Security, p. 139.
35
Cited by ibid., p. 140.
36
Barry Buzan, Societal security, state security and internationalisation, in Waever, Buzan, Kelstrup and
Lemaitre, eds., Identity, Migration and New Security, p. 42
37
перспективи, па според тоа секогаш ќе постојат идеолошки разлики”.
Identitetot, spored @an Mari Domenak(Jean Marie Domenaque), treba da se
vospriema i kakovokacija, a ne samo - determinacija. Identitetot ne e samo
(stati~no) pra{awe na za dadenost, na sledenost,prirodnost, vistinistost -
tuku e isto tolku(mo`ebi i pove}e) pra{awe na izbornost, menlivost,
razvojnost, dinami~nost. Problemot na identitetot, zna~i, ne se sostoi samo
vo konstatacijata (konstativnosta)na ona {to sme, tuku, u{te pove}e,
voaspiracijata (konjunktivnosta) na ona {to sakame dabideme. Vo taa smisla,
potpolno e soodvetno uka`uvawetona Sandra Harding (Sandra Harding), deka
identitetot podrazbira i posvetenost, aktivna gri`ai anga`man vo postojaniot
napor na sebe-preoblikuvaweto.Identitetot e praktika, smeta Xudit Batler
(Judith Butler). Vo istiot duh e naso~eno iintuitivnoto reagirawe na poetot
Radovan Pavlovski:problemot ne e samo vo toa da imame identitet, tuku i vo
toa, {to pravime so i od nego. Povtornostanuva zbor za dejstvenosta, kako
osnovna komponentana identitetot. Me|utoa, stanuva zbor i za edna, denes
po malku zanemarena kategorija, kako {to e vrednosta.Vo vrska so toa, treba
da se zabele`i i intrigantniotparadoks na pripadnosta, na kogo nakratko se
osvrnuva Milan \ur~inov. Vo kontekstot na svojatarasprava za tekovnite
nacionalni prisvojuvawa nadelata od balkanskite kulturi, toj rezignirano
zaklu~uva deka .pripadnosta stana daleku pova`nod vrednosta na kulturnite
dobra. (2003:156).
Identitetot, zavisno od toa na koe ramni{te i vo kojkontekst se aplicira,
istovremeno mo`e da bide (daprerasne) vo izvor na nelagoda, zabrana,
pot~inuvawei anksioznost. Petar Krstev (Peter Krasztev), vo duhotna
liberalnata pozicija na odbirawe (namestopomiruvawe i apologija) na
identitetot, priznava:.nikoga{ ne u`ivav vo mislata za sopstveniotidentitet..
No, takov bil pristapot i na Kafka: napra{aweto, {to ima zaedni~ko so Evreite,
toj }e godade sledniot, paradoksalen odgovor: .jas ne znam {toimam
zaedni~ko, nitu so sebe samiot.. Sli~norazmisluva i eden Pol Valeri (Paul
Valery): identitetote kopne` i energija, a ne - zadadenost i materija.
Kako najop{ta i pojdovna definicija za identitetotbi mo`ela da ni poslu`i
slednata: identitetot ezbir na distinktivni crti, {to ne pravat razli~ni od
drugite. So ogled na toa, kategorijata identitet ezasnovana vrz
37
. Bishai, Secession and Identity, p. 159.
diferencijalisti~kiot model i setemeli vrz konceptot na razlikata,
isklu~uvaweto,eliminacija na .konkurentnite. strani. Zna~i, meneme pravi
raspoznatliva tokmu (i samo) mojatainakvost po odnos na nekogo drug, jas
sum seto ona {tonieden drug ne e ili ne bi mo`el da bide, i obratno.
Diferencijalisti~ kiot model na tolkuvawe na identitetite,me|utoa, se
zasnovuva na prikrienata eliminacija.Sepak, koncepcijata na identitetot kako
razlika,imaseriozna falinka, osobeno va`na vo slu~ajot sokulturite kakva {to
e i na{ata: ovaa koncepcija sepoka`uva indiferentna sprema odnosite na
mo}ta,koi gi sveduva (a so toa i gi neutralizira) samo vrzpoleto na kulturnite
razliki i {arenolikosti(Harding, 1998:158).
Tolkuvaj}i ja binarnata polarizacija na identitetite,ne treba da se zaboravi
deka samiot identitet e, vsu{nost, posledica na mo}ta: artikulacijata na
sebnosta, no i samoto vostoli~uvawe na belegot(drugosta), isto kako i
iscrtuvaweto na granicata i razgrani~uvaweto od drugite - bezdrugo e
pokazatel(ili dokaz) na mo}ta i na svoevidna politika na identitetite. Seto toa
mo`e da dosegne i nekoi
poeksplicitni formi na artikulacija: vrz primerot so poslednite vojni na
Balkanot, eden analiti~ar }e konstatira: .nasilstvoto proizveduva identitet. (P.
Liota, 2003:5).Identitetot, spored @an Mari Domenak(Jean Marie
Domenaque), treba da se vospriema i kako vokacija, a ne samo -
determinacija. Identitetot ne
e samo (stati~no) pra{awe na zadadenost, nasledenost,prirodnost,
vistinistost - tuku e isto tolku(mo`ebi i pove}e) pra{awe na izbornost,
menlivost,razvojnost, dinami~nost. Problemot na identitetot, zna~i, ne se
sostoi samo vo konstatacijata (konstativnosta) na ona {to sme, tuku, u{te
pove}e, vo aspiracijata (konjunktivnosta) na ona {to sakame da bideme. Vo
taa smisla, potpolno e soodvetno uka`uvaweto na Sandra Harding (Sandra
Harding), deka identitetot podrazbira i posvetenost, aktivna gri`ai anga`man
vo postojaniot napor na sebe-preoblikuvaweto. Identitetot e praktika, smeta
Xudit Batler (Judith Butler). Vo istiot duh e naso~eno iintuitivnoto reagirawe
na poetot Radovan Pavlovski:
problemot ne e samo vo toa da imame identitet, tuku i vo toa, {to pravime so
i od nego. Povtorno stanuva zbor za dejstvenosta, kako osnovna komponenta
na identitetot. Me|utoa, stanuva zbor i za edna, denes po malku zanemarena
kategorija, kako {to e vrednosta. Vo vrska so toa, treba da se zabele`i i
intrigantniot paradoks na pripadnosta, na kogo nakratko se osvrnuva Milan
\ur~inov. Vo kontekstot na svojata rasprava za tekovnite nacionalni
prisvojuvawa na delata od balkanskite kulturi, toj rezignirano zaklu~uva deka
.pripadnosta stana daleku pova`na od vrednosta na kulturnite dobra.
(2003:156).

Koristena literatura

Peter J. Katzenstein, Introduction: Alternative Perspectives on National Security, in Peter


J. Katzenstein, ed., The Culture of National Security: Norms and Identity in World
Politics (New York: Columbia University Press, 1996),
Richard Ullman's definition is cited by Lisbeth Aggestam and Adrian Hyde-Price,
Introduction, in Lisbeth Aggestam and Adrian Hyde-Price, eds., Security and Identity in
Europe: Exploring a New Agenda (London: Macmillan Press Ltd, 2000),
Yosef Lapid, Culture's Ship: Returns and Departures in International Relations Theory, in
Yosef Lapid and Friedrich Kratochwil, eds., The Return of Culture and Identity in IR
Theory (Boulder: Lynne Rienner Publishers, 1996),
Zala Volcic,Journal for Politics, Gender, and Culture vol. 5/No. 1Winter 2006
James A. Brussel, MD, The Laymans’s Guide to Psychiatry, Barnes&Noble books
adivision of harper & row Aggestam and Hyde-Price, Introduction,
Linda S. Bishai, Secession and Security: the Politics of Ethno-Cultural Identity, in
Aggestam and Hyde-Price, Manuel Castells, The Power of Identity (Oxford: Blackwell
Publishers, 1997 eds., Security and Identi Bishai, Secession and Identity
Ronald L. Jepperson, Alexander Wendt, and Peter J. Katzenstein, Norms, Identity, and
Aggestam and Hyde-Price, Introduction,
Theodore Schwartz's definition in cited by Kevin Avruch, Culture and Conflict
Resolution (Washington, D. C.: United States Institute of Peace Press, 1998), publishers,
New York, San Francisko, London, USA, 1967.
Zala Volcic French Theory and Media Studies
Ana Cupeska, Politiçka misla
Wendt, and Jepperson Katzenstein, Norms, Identity, and Culture,
Aggestam and Hyde-Price, Introduction,
Adrian Hyde-Price, Reflections on Security and Identity in Europe, in Aggestam and
Hyde-Price. eds., Security and identity,
Waever's work is cited by Paul Roe, The Societal Security Dilemma, in Aggestam and
Hyde-Price, eds., Identity and Security,
Barry Buzan, Societal security, state security and internationalisation, in Waever, Buzan,
Kelstrup and Lemaitre, eds., Identity, Migration and New Security,
Bishai, Secession and Identity
Benedict Anderson, Imagined Communities: Reflections on the Origin and Spread of
Nationalism (London: Verso, 1983),
Donald Eugene Smith, Religion and Political Development (Boston: Little, Brown and
Company, 1970),
Diana Kendall, Sociology in Our Times: The Essentials , 3rd ed. (Belmont:
Wadsworth/Thomson Learning, 2002),
Samuel P. Huntington, The Clash of Civilizations and the Remaking of World Order
(New York: Simon & Schuster, 1996),
Ole Waever, Societal security: the concept, in Ole Waever, Barry Buzan, Morten Kelstrup
and Pierre Lemaitre, eds., Identity, Migration and the New Security Agenda in Europe
(New York: St. Martin's Press, 1993),

You might also like