You are on page 1of 27

Platobný styk a zúčtovanie v

podmienkach Slovenskej
republiky

Mária Kršková
Radovan Kavický

Národohospodárska fakulta
Ekonomickej univerzity v Bratislave
FIN 1, 16. apríl 2007
(Bratislava)
 Platobný styk v SR upravuje zákon č. 510/2002 Z. z. o
platobnom styku. Podľa tohto zákona Národná banka
Slovenska riadi, koordinuje a zabezpečuje platobný
styk a zúčtovanie dát platobného styku.
 Cieľom zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku
bolo uzákonenie komplexnej právnej úpravy
platobného styku a zároveň zosúladenie právneho
poriadku Slovenskej republiky s právnymi normami
Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na platobný styk.
Zákon o platobnom styku je účinný od 1. januára
2003.
 K zákonu o platobnom styku vydáva Národná banka
Slovenska opatrenie o konštantných symboloch
používaných v platobnom styku a opatrenia o
hláseniach, ktoré sú Národnej banke Slovenska
povinní predkladať vydavatelia platobných
Hotovostný platobný
styk
 predpokladá presun platidiel od
jedného subjektu k druhému a to i
bez účasti bánk. Najčastejšie sa
využíva pri neobchodných
(osobných) priamych platbách v
hotovosti (nákup v maloobchode).
 Nevýhody hotovostného platobného
styku:
 - potreba držania väčšieho
množstva peňazí
 - zdĺhavý spôsob platby,
 - nákladovosť)
 Výhody hotovostného platobného
styku:
Bezhotovostný platobný
styk
 je možné realizovať výlučne prostredníctvom bánk, ich
systémov pre vedenie účtov klientov. Bezhotovostný
platobný styk je taký, pri ktorom sa nepoužívajú
peniaze v hotovosti ale vo forme depozitných
(bankových) peňazí. Predpokladá sa, že platiteľ i
príjemca má otvorený účet v banke, ktorá na ňom
realizuje platby a potrebný zostatok na účte.
 Výhody:
 - rýchlosť a operatívnosť (zrýchľujú obeh bankových
peňazí prevodom z účtu na účet)
 - hospodárnosť, racionálnosť a úspornosť (odpadáva
manipulácia s peniazmi, vklady v bankách sú úročené)
 - bezpečnosť a istota
 Nevýhody:
 - môže byť zdĺhavý a môže dôjsť k nezaplateniu
Kombinovaný platobný styk - sa používa na
spojenie hotovostného a bezhotovostného platenia v
jednej hospodárskej operácií.
SIPS - Medzibankový
platobný systém v
Slovenskej republike
SIPS - Slovak Interbank Payment System
 Od 1. januára 2003 nastala v medzibankovom
platobnom systéme v Slovenskej republike
významná zmena. Prevádzku platobného
systému prevzala Národná banka Slovenska
od Bankového zúčtovacieho centra
Slovenska (BZCS), ktoré zabezpečovalo
prevádzku medzibankového platobného systému
SIPS od roku 1993.
 Dôvodom tejto zmeny bola snaha Národnej
banky Slovenska zvýšiť efektívnosť
a bezpečnosť platobného systému s využitím
najmodernejších informačných technológií ako
základ pre vybudovanie systému RTGS (Real
Time Gross Settlement)
SIPS - Medzibankový
platobný systém v
Slovenskej republike
 Medzibankový platobný systém SIPS je jediný
platobný systém v Slovenskej republike určený
na spracovanie a zúčtovanie tuzemských
platieb.
 Spracovanie a zúčtovanie platieb prebieha na
princípoch hrubého zúčtovania, prioritné platby
spĺňajú princípy hrubého zúčtovania v reálnom
čase.
 Medzibankový platobný systém SIPS pracuje
v 24 hodinovom cykle, ktorý sa nazýva
klíringový deň. Systém SIPS počas tohto cyklu
priebežne prijíma vstupné klíringové súbory od
účastníkov, spracováva ich a aktualizuje stavy
na účtoch peňažných rezerv vedených
v Národnej banke Slovenska.
 Technicky sú informácie o stave účtov
poskytované účastníkom v 5 minútových
SIPS - Medzibankový
platobný systém v

Slovenskej republike
Architektúra toku dát
v medzibankovom platobnom
systému SIPS má tvar
písmena V.
 Spracovanie a zúčtovanie
platieb je plne
automatizované
 Platby sú spracovávané
a zúčtovávané na princípoch
FIFO (First In First Out). Pri
každej platbe systém
kontroluje, či odosielateľ
platby má na účte
 v Národnej
Prenos údajov medzi Národnou bankou Slovenska
banke
a účastníkmi
Slovenskamedzibankového
dostatočné platobného systému SIPS sa
uskutočňuje výhradne v elektronickej
peňažné prostriedky na jej forme –
prostredníctvom
krytie. komunikačného systému BIPS
(Basic Interface for Payment System)
SIPS - Medzibankový
platobný systém v
Slovenskej republike
 Platobný systém SIPS pozostáva z troch základných
častí:
 - systém prenosu údajov BIPS,
 - dátová sieť UNIVERZAL-NET
 - zúčtovací systém.
 Pri prenose dát sa integrita a autentickosť dát
overuje prostredníctvom digitálneho podpisu.
 Prenos údajov medzi Národnou bankou Slovenska
a účastníkmi medzibankového platobného systému SIPS sa
uskutočňuje výhradne v elektronickej forme –
prostredníctvom komunikačného systému BIPS
(Basic Interface for Payment System) a dátovej siete
UNIVERZAL-NET. Komunikačný systém BIPS je
špeciálny systém určený na prenos a ochranu údajov
v rámci systému SIPS. Pozostáva z centrálneho BIPS
uzla, ktorý je umiestnený v Národnej banke Slovenska
a z BIPS uzlov na strane jednotlivých účastníkov. Každý
SIPS - Medzibankový
platobný systém v
Slovenskej republike
 Platby sa členia na normálne a prioritné.
 Normálne platby je možné charakterizovať ako
„maloobjemové“ platby, spravidla ide o štandardné
medzibankové a klientske platby, ktoré majú
z hľadiska spracovania nízku prioritu.
 Prioritné platby je možné charakterizovať ako
„veľkoobjemové“ platby, spravidla ide o platby
medzibankového peňažného trhu, teda platby
mimoriadneho ekonomického významu. Prioritné
platby majú z hľadiska spracovania najvyššiu
prioritu, čo znamená, že sú v medzibankovom
platobnom systéme zúčtované prednostne.
 Priami účastníci vykonávajú prostredníctvom
medzibankového platobného systému SIPS vlastné
platby a platby svojich klientov.
 Nepriamymi účastníkmi systému SIPS sa rozumejú
subjekty pôsobiace v medzibankovom platobnom
styku ako tzv. tretie strany. Sú nimi nebankové
Transakcie medzibankového platobného systému SIPS (objem v mil. Sk)
Dátum Klientske prevody Medzibankové prevody Prevody z tretej strany Spolu
01.03. 25 378,535 223 659,619 104,672 249 142,826
02.03. 27 708,816 185 626,793 108,422 213 444,030
05.03. 16 700,256 189 780,333 273,184 206 753,773
06.03. 18 461,159 155 577,728 106,409 174 145,296
07.03. 21 135,010 400 020,855 109,938 421 265,803
08.03. 18 331,221 209 302,965 111,254 227 745,440
09.03. 17 136,131 234 132,411 130,271 251 398,813
12.03. 19 009,025 293 260,061 347,491 312 616,578
13.03. 17 848,603 233 760,638 139,770 251 749,010
14.03. 20 000,281 620 915,433 139,192 641 054,905
15.03. 28 797,453 388 606,377 145,137 417 548,967
16.03. 21 438,484 333 535,365 143,130 355 116,978
19.03. 16 266,062 409 592,298 350,665 426 209,026
20.03. 23 940,840 352 169,300 122,484 376 232,624
21.03. 31 820,893 636 069,861 110,961 668 001,714
22.03. 19 805,398 710 119,652 117,188 730 042,238
23.03. 16 533,055 585 398,245 112,242 602 043,542
26.03. 26 199,894 552 535,585 303,907 579 039,386
27.03. 47 616,249 578 949,913 111,786 626 677,948
28.03. 32 100,284 971 587,005 94,270 1 003 781,560
29.03. 23 862,285 593 359,324 93,004 617 314,613
Priemer 23 337,616 421 807,608 155,970 445 301,194
Podiel 5,24% 94,72% 0,04% 100,00%
Spolu 490 089,934 8 857 959,761 3 275,377 9 351 325,070
Vysvetlivky: - minimálna hodnota v danom období
- maximálna hodnota v danom období
SIPS - Medzibankový
platobný systém v
Slovenskej republike
 Do 31.12.2003 debetný zostatok na účtoch
účastníkov v Národnej banke Slovenska nebol
povolený, platby boli spracovávané a zúčtovávané len
do výšky kreditného zostatku.
 Od 1.1.2004 je plánované, aby účastníci, ktorí spadajú
pod režim povinných minimálnych rezerv, možnosť
požiadať o vnútrodenný úver. Vnútrodenný úver je
splatný len v rámci jedného prevádzkového dňa
systému SIPS a musí byť zabezpečený cennými
papiermi, ktoré sú evidované v centrálnom registri
krátkodobých cenných papierov vedenom Národnou
bankou Slovenska.
 Národná banka Slovenska vydáva jedinečný kód
každému účastníkovi v platobného systému. Je to časť
čísla účtu, potrebných pre vykonanie tuzemského
platobného styku. Bankové spojenie pozostáva z
čísla účtu a z identifikačného kódu. Číslo účtu
SIPS - Medzibankový
platobný systém v
Slovenskej republike
 IBAN je formát čísla účtu stanovený štandardom, ktorý
vydal ECBS (European Committee for Banking Standards),
je založený na medzinárodnej norme ISO.
 Každá krajina Európskeho spoločenstva povinnosť
stanoviť národnú dĺžku a štruktúru IBAN-u určením
pozícií, na ktorých je kód banky (identifikačný kód),
predčíslie a základné číslo účtu. Národný formát čísla účtu
IBAN má mať fixnú dĺžku.
 V prípade Slovenskej republiky sa formát
medzinárodného bankového čísla účtu IBAN stanovil na 24
pozícií (znakov), pričom počet znakov môže byť
maximálne 34.
 Štruktúra IBAN-u je nasledovná:
 prvé 2 znaky tvoria kód krajiny,
 druhá časť IBAN-u obsahuje kontrolnú číslicu (2 číslice)
 posledná časť obsahuje domáce bankové spojenie, BBAN
(Basic Bank Account Number), ktorým je v prípade
Slovenskej republiky identifikačný kód (4 číslice),
predčíslie účtu (najviac 6 číslic) a základné číslo účtu
Poplatky v platobnom
systéme SIPS
 Cenová politika Národnej banky Slovenska je
zameraná na plnú návratnosť nákladov za služby
poskytované prostredníctvom medzibankového
platobného systému SIPS.
 Poplatky sú rozdelené do troch základných
okruhov:
 - transakčné poplatky,
 - mesačné poplatky,
 - jednorazové poplatky.
 Jednorazové a mesačné poplatky predstavujú fixné
náklady účastníka za pripojenie do platobného systému
a využívanie prenosových liniek, ktoré nezávisia od
počtu transakcií realizovaných prostredníctvom SIPS.
 Výška transakčných poplatkov závisí od počtu
platieb zaslaných do Národnej banky Slovenska na
spracovanie a zúčtovanie.
 Je stanovený základný poplatok za jednu vstupnú
položku, ktorý je následne násobený príslušným
koeficientom podľa typu platby (normálna, prioritná)
Poplatky v platobnom
systéme SIPS
 Pre normálne platby sa rozlišujú tri časové pásma:
Časové pásmo Koeficient zvýšenia Poplatok v Sk

od 15.30 h do 10.00 h nasledujúceho dňa 1 0,25

od 10.00 h do 11.00 h 5 1,25

od 11.00 h do 11.30 h 10 2,5

 Pre prioritné platby sa rozlišujú dve časové


pásma:
Časové pásmo Koeficient zvýšenia Poplatok v Sk

od 15.30 h do 11.30 h nasledujúceho dňa 15 3,75

od 11.30 h do 13.30 h 25 6,25

 Každá platba je spoplatnená len raz, Národná


banka Slovenska neúčtuje poplatky za výstupné
položky.
Časový harmonogram prevádzky platobného systému SIPS
DEŇ K-1 K V K+1

Čas Časový harmonogram prevádzky 13.30    15 15.30     17     24     07    11.30    13  13.30    15 15.30      17      24    24    07 11.30    13  13.30    15

platobného systému SIPS


údržba údržba

Prevádzkový deň APS D APS D+1 D+1


Príjem vstupných údajov normálnych platieb cez
BIPS
Príjem vstupných údajov prioritných platieb cez
BIPS
Príjem vstupných údajov pri núdzovom prenose
údajov PS
Príjem vstupných údajov prioritných platieb typu
„obchody s NBS“ do D cez BIPS
Informácie o výsledku kontroly vstupných údajov
(chybové správy)

Spracovanie vstupných údajov v systéme SIPS

Monitorovanie stavu účtu


Zasielanie potvrdeniek a vytvorenie výstupných
súborov zo spracovania prioritných platieb
Preberanie výstupných súborov zo spracovania
prioritných platieb pri núdzovom prenose
Vytvorenie výstupných súborov normálnych
platieb

Preberanie výsledkov spracovania účastníkom1)


Preberanie výsledkov spracovania účastníkom pri
núdzovom prenose údajov PS
Oznamovanie rozdielov týkajúcich sa výsledkov
spracovania

Čas 13.30    15 15.30 17 24 7 11.30    13 13.30    15 15.30 17 24 24 7 11.30    13 13.30    15

Legenda: D - Prevádzkový deň K - Pracovný deň V - Voľný deň


7:00 - 13:30 dňa K preberanie výsledkov spracovania prioritných platieb za prevádzkový deň D 
od 15:30 dňa K preberanie výsledkov spracovania normálnych platieb za prevádzkový deň D
Dohľad nad platobným
stykom v Slovenskej

republike
Dôležitou činnosťou centrálnej banky v platobnom
styku je vykonávanie dohľadu nad platobným
stykom.
 Cieľom dohľadu je ochrániť finančný systém pred
systémovým rizikom, rizikom úverovým, likvidným,
prevádzkovým, atď., ako aj posilniť efektívnosť
a bezpečnosť platobných systémov. Dohľad nad
platobnými systémami je cielený na systémy (napr.
medzibankové platobné systémy), nie na
individuálnych účastníkov. Ide hlavne o systémovo
dôležité platobné systémy. Tiež zahŕňa dohľad nad
platobnými nástrojmi.
 Národná banka Slovenska má v rámci dohľadu nad
platobnými systémami tri základné ciele:
 - udržiavať stabilitu platobného systému –
identifikovať potenciálne riziká, ktorým je vystavený
platobný systém a podniknúť kroky k ich eliminácií
a získaniu kontroly nad nimi,
 - zabezpečiť bezpečné a plynulé fungovanie
Rozhodovanie sporov v
platobnom styku -

Rozhodcovský súd
Stály Rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie
vznikol dňa 1. júla 2003. Podnetom na jeho zriadenie
bol zákon č. 510/2002 o platobnom styku, ktorý ukladá
bankám alebo ich záujmovému združeniu zriadiť
rozhodcovský súd, ktorý bude mať právomoc rozhodovať
spory v platobnom styku.
 Rozhodcovský súd má dve komory:
 Komoru pre rozhodovanie sporov z platobného styku,
 Komoru pre rozhodovanie sporov z iných
obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov.
 Rozhodcovský súd nie je oprávnený rozhodovať
spory
 o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva
a iných vecných práv k nehnuteľnostiam,
 o osobnom stave,
 súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí,
 ktoré vzniknú v priebehu konkurzného konania a
vyrovnacieho konania.
Rozhodovanie sporov v
platobnom styku -

Rozhodcovský súd
Rozhodcovský súd je príslušný rozhodovať
 a) spory z platobného styku, ktoré vznikli medzi
 1. vykonávacími inštitúciami a ich klientmi pri vykonávaní
prevodov peňažných prostriedkov,
 2. vydavateľmi elektronických platobných prostriedkov a
oprávnenými držiteľmi elektronických platobných
prostriedkov pri vydávaní a používaní elektronických
platobných prostriedkov,
 b) spory z iných obchodnoprávnych vzťahov alebo
občianskoprávnych vzťahov ako z platobného styku, ktoré
vznikli medzi bankami, pobočkami zahraničných
bánk, Národnou bankou Slovenska a ďalšími osobami
navzájom, ďalej medzi bankami a ich klientmi a tiež
spory medzi inými fyzickými a právnickými osobami
navzájom:
 1. zo záväzkovoprávnych vzťahov,
 2. z vecnoprávnych vzťahov k hnuteľným veciam
alebo majetkových práv k cenným papierom,
 3. právnych vzťahov súvisiacich so záložným právom
k právam alebo cenným papierom,
Systém TARGET
 TARGET (Trans-European Automated Real-time Gross
Settlement Express Transfer ) je systém hrubého
zúčtovania v reálnom čase pre platby v eurách, ktorý
prevádzkuje Eurosystém.
 Slúži na vysporiadanie operácií centrálnych bánk, veľké
medzibankové prevody v eurách a ďalšie platby v eurách.
 Skladá sa z navzájom prepojených národných
systémov RTGS a platobného mechanizmu ECB (EPM).
ktoré sú navzájom prepojené tzv. Interlinkingom
(mechanizmom prepojenia) tak, aby sa dosiahla spoločná
platforma na spracovanie cezhraničných platieb v EUR.
 TARGET je v prevádzke od začiatku hospodárskej a
menovej únie v roku 1999 a jeho denný obrat
predstavuje okolo 1 700 mld. EUR.
 Systém TARGET bol vyvinutý, aby:
 - zabezpečil bezpečný a spoľahlivý mechanizmus na
zúčtovanie platieb v eurách
 - zvýšil efektívnosť zahraničných platieb v eurách, a
aby
 - spĺňal potreby menovej politiky ECB a podporoval
Systém TARGET 2
 Eurosystém v súčasnosti pracuje na vytvorení systému
TARGET2 – ďalšej generácie systému TARGET.
 Nový systém by mal byť uvedený do prevádzky v roku 2007
a vďaka harmonizovanej a centralizovanej technickej
infraštruktúre by mal dosahovať ešte vyššiu úroveň
bezpečnosti a efektívnosti.
 Systém TARGET2 bude všetkým zúčastneným bankám
poskytovať rovnako kvalitné služby, funkcie a
rozhrania, ako aj jednotnú cenovú štruktúru.
 Nová generácia systému TARGET (TARGET2) má
 poskytovať harmonizované základné služby, ktoré by
mali lepšie zodpovedať požiadavkám užívateľov
 garantovať nákladovú efektívnosť a nákladovú
návratnosť, jednotková cena má byť založená
na najefektívnejšom systéme, tj. systéme s najnižšími
nákladmi na jednotku (po štyroch rokoch od začiatku
prevádzkovania systému TARGET2 bude nutné zrušiť všetky
dotácie presahujúce akceptovateľný faktor verejného
záujmu)
 rýchlo sa prispôsobiť budúcemu vývoju po rozšírení
SWIFT
 SWIFT - (Society for Worldwide Interbank Financial
Telecomunication – Spoločnosť pre celosvetovú
medzinárodnú finančnú telekomunikáciu)
 Zabezpečuje elektronický automatizovaný bezdokladový
prenos správ medzi bankami.
 Po organizačnej a právnej stránke je SWIFT družstvo,
ktoré bolo založené 239 bankami z 15 krajín podľa
belgických zákonov.
 Registrované je v Bruseli. Riadi ho valné zhromaždenie,
ktoré sa skladá zo zástupcov členských bánk a schádza sa
raz do roka. Valné zhromaždenie volí riaditeľstvo. Majetok
družstva je vlastníctvom členských bánk. Má dve centrály
- Leiden (Hol.) a New York.
 SWIFT plní tieto úlohy:
 realizuje rýchly elektronicky automatizovaný
bezdokladový prenos správ medzi bankami
 zabezpečuje 24-hodinové využitie pracovného času na
prenos správ
 zabezpečuje systém proti technickým poruchám
a neoprávnenému prístupu iných osôb alebo
organizácií, okrem priamych účastníkov
Medzinárodný platobný
 styk
Zahraničný platobný styk v najširšom vymedzení slúži na
vykonávanie platieb jednak medzi jednotlivými štátmi,
jednak vo vzťahu k medzinárodným, resp. nadnárodným
inštitúciám.
 V medzinárodnom platobnom styku sa používajú
prevažne bezhotovostné formy platenia, platenie
v hotovosti sa uskutočňuje zriedkavo.
 V medzinárodnom platobnom styku poznáme tieto
formy platenia :
 - dokumentárne platby, ktorých realizácia je
podmienená predložením presne stanovených
dokumentov.
 Patri sem napríklad:
 Platenie dokumentárnym akreditívom
 Dokumentárne inkaso
 Banková záruka
 - hladké platby, pri ktorých sa nevyžaduje predloženie
osobitne určených dokumentov. Používajú sa pri
obchodných i neobchodných platbách. Je to
najjednoduchší spôsob, ale z pohľadu platiaceho aj
Medzinárodný platobný
styk – nostro a loro účty

 Účty, ktoré vedie domáca banka pre zahraničnú


banku, sa nazývajú loro účty. Spravidla sa vedú
v domácej mene.
 Účty, ktoré vedie zahraničná banka pre domácu
banku, sa nazývajú nostro účty. Sú spravidla
vedené v zahraničnej mene.
 Platby sa uskutočňujú pomocou bankového
prevodu, ktorý môže byť daný listom, telefónom,
ďalekopisom, telegramom alebo terminálmi.
 Základom týchto bankových prevodov sú
vzájomné dohody medzi domácou bankou
a zahraničnými bankami, ktoré upravujú nielen
SEPA - Single Euro

Payments Area
SEPA (Single Euro Payment Area)
 Projekt SEPA predstavuje ďalší významný krok na ceste k
užšej európskej integrácii.
 SEPA umožní klientom realizovať bezhotovostné platby
v eurách v prospech príjemcov na akomkoľvek mieste
v eurozóne z jedného bankového účtu pomocou
jednotného súboru platobných nástrojov.
 Všetky retailové platby v eurách sa tak stanú
„domácimi“ platbami a v rámci eurozóny už medzi
domácimi a cezhraničnými platbami nebude žiadny
rozdiel.
 Je to oblasť v ktorej budú môcť spotrebitelia, podniky a
ďalšie hospodárske subjekty realizovať a prijímať platby
v eurách, či už v rámci jednej krajiny alebo medzi
jednotlivými krajinami, za rovnakých základných
podmienok, práv a povinností a bez ohľadu na to, kde
sa nachádzajú.
 Cieľom SEPA je prispieť k európskej integrácii
vytvorením konkurenčného a inovatívneho trhu služieb
SEPA – Fázy SEPA
 Prvá fáza – fáza plánovania – v súčasnosti je takmer
dokončená. Práce na návrhu nových schém úhrad a inkás
a rámcov pre platobné karty a platobnej infraštruktúry.
 Druhá fáza – fáza implementácie – Bude trvať až do
konca roka 2007. Bude sa venovať príprave na
zavedenie nových nástrojov, štandardov a infraštruktúr
SEPA. Bude prebiehať testovanie. Monitorovať prípravy
rôznych účastníkov platobného systému na spustenie SEPA.
 Posledná fáza bude fázou migrácie, Národné platobné
schémy budú fungovať súbežne s novými systémami SEPA.
Zákazníci budú mať k dispozícii „staré“ národné
nástroje i nové nástroje SEPA. Cieľom je dosiahnuť, aby
trh postupne samovoľne prešiel na nástroje SEPA, a
aby do konca roka 2010 došlo k migrácii podstatnej časti
transakcií.
SEPA - Single Euro

Payments Area
Ekonomika eurozóny zatiaľ nevyužíva
všetky výhody menovej únie.
 Zákazníci sa stretávajú s
komplikáciami, pretože ich spracovanie
často trvá dlhšie.
 Kým sa táto situácia nezmení, euro
nemožno považovať za plne funkčnú
jednotnú menu. Napriek zavedeniu eura
v roku 1999 sa elektronické platby malej
hodnoty (t. j. retailové platby) v rôznych
krajinách eurozóny aj naďalej
V takomto prostredí
spracovávajú preto podniky,
odlišným ktoré realizujú veľké množstvo
spôsobom.
cezhraničných platieb, musia mať otvorené bankové účty v
mnohých krajinách, v ktorých obchodujú, aby tak mohli efektívne
riadiť realizáciu svojich platieb. Táto fragmentácia brzdí inovácie a
konkurenciu na úrovni eurozóny. Na účastníkov platobného styku
sa okrem toho môžu vzťahovať odlišné pravidlá a požiadavky.
Vďaka vytvoreniu jednotného rámca bude možné ponúkať inovatívne
platobné riešenia všetkým bez ohľadu na hranice jednotlivých krajín.
Európski finančníci a politici už intenzívne diskutujú aj o ďalšom
jednotnom systéme, ktorý sa bude týkať obchodovania s cennými
papiermi. Pod názvom T2S (Target 2 Securities) upraví inú
významnú časť finančného trhu. Vytvorí predpoklady, aby aj v tejto
oblasti v prospech celého spoločenstva zanikol monopol
Ďakujeme za pozornosť.

Sú nejaké otázky? 
Ak vieme, radi odpovieme.