You are on page 1of 142

245/2008 Z.z. ZKON z 22.

mja 2008 o vchove a vzdelvan (kolsk zkon) a o zmene a doplnen niektorch zkonov Zmena: 245/2008 Z.z., 462/2008 Z.z. Zmena: 37/2009 Z.z. Zmena: 245/2008 Z.z., 184/2009 Z.z. Zmena: 245/2008 Z.z. Zmena: 37/2011 Z.z. Nrodn rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zkone: l.I PRV AS VEOBECN USTANOVENIA 1 Predmet pravy Tento zkon ustanovuje a) princpy, ciele, podmienky, rozsah, obsah, formy a organizciu vchovy a vzdelvania v kolch a v kolskch zariadeniach, stupne vzdelania, prijmanie na vchovu a vzdelvanie, ukonovanie vchovy a vzdelvania, poskytovanie odbornej vchovno-poradenskej a terapeuticko-vchovnej starostlivosti, b) dku a plnenie povinnej kolskej dochdzky, c) vzdelvacie programy na ttnej rovni a vchovno-vzdelvacie programy na kolskej rovni, d) sstavu kl a kolskch zariaden, e) prva a povinnosti kl a kolskch zariaden, f) prva a povinnosti det a iakov, g) prva a povinnosti rodiov alebo inej fyzickej osoby ne rodia, ktor m diea zveren do osobnej starostlivosti alebo do pestnskej starostlivosti na zklade rozhodnutia sdu (alej len "zkonn zstupca"), alebo prva a povinnosti zstupcu zariadenia, v ktorom sa vykonva stavn starostlivos, vchovn opatrenie, predben opatrenie alebo ochrann vchova, vkon vzby alebo vkon trestu odatia slobody (alej len "zstupca zariadenia"). 2 Zkladn pojmy Na ely tohto zkona sa rozumie a) dieaom fyzick osoba, ktor sa zastuje na vchovno -vzdelvacom procese v materskej kole, alebo fyzick osoba pred zaatm plnenia povinnej kolskej dochdzky alebo fyzick osoba, ktor vystupuje vo vzahu k svojmu zkonnmu zstupcovi, alebo fyzick osoba, ktor sa priamo

nezastuje vchovno-vzdelvacieho procesu v kole, b) kolskou spsobilosou shrn psychickch, fyzickch a socilnych schopnost, ktor dieau umouje sta sa iakom a je predpokladom absolvovania vchovno -vzdelvacieho programu zkladnej koly, c) iakom fyzick osoba, ktor sa zastuje na vchovno -vzdelvacom procese v zkladnej kole, strednej kole, v kole pre deti a iakov so pecilnymi vchovno -vzdelvacmi potrebami a zkladnej umeleckej kole, d) uchdzaom fyzick osoba, ktor m zujem o vchovu a vzdelvanie v kole alebo v kolskom zariaden poda tohto zkona, e) absolventom fyzick osoba, ktor ukonila prslun stupe vzdelania, f) vchovou komplexn proces uenia a socializcie zameran na diea alebo iaka s cieom rozvja jeho osobnos po strnke telesnej a duevnej, g) vzdelvanm cielene organizovan a realizovan proces vchovnho a vzdelvacieho psobenia a uenia zameranho na rozvoj dieaa alebo iaka v slade s jeho predpokladmi a podnetmi, ktor stimuluj jeho vlastn snahu sta sa harmonickou osobnosou, h) vchovno-vzdelvacou potrebou poiadavka na zabezpeenie podmienok, organizcia a realizcia vchovno-vzdelvacieho procesu spsobom, ktor primerane zodpoved potrebm telesnho, psychickho a socilneho vvinu det alebo iakov, i) pecilnou vchovno-vzdelvacou potrebou poiadavka na pravu podmienok, obsahu, foriem, metd a prstupov vo vchove a vzdelvan pre diea alebo iaka, ktor vyplvaj z jeho zdravotnho znevhodnenia alebo nadania alebo jeho vvinu v socilne znevhodnenom prostred, uplatnenie ktorch je nevyhnutn na rozvoj schopnost alebo osobnosti dieaa alebo iaka a dosiahnutie primeranho stupa vzdelania a primeranho zalenenia do spolonosti, j) dieaom so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami alebo iakom so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami diea alebo iak uveden v psmench k) a q), ktor m zariadenm vchovnho poradenstva a prevencie diagnostikovan pecilne vchovno -vzdelvacie potreby, okrem det umiestnench do pecilnych vchovnch zariaden na zklade rozhodnutia sdu, 1) k) dieaom so zdravotnm znevhodnenm alebo iakom so zdravotnm znevhodnenm diea so zdravotnm postihnutm alebo iak so zdravotnm postihnutm, diea chor alebo zdravotne oslaben alebo iak chor alebo zdravotne oslaben, diea s vvinovmi poruchami alebo iak s vvinovmi poruchami, diea s poruchou sprvania alebo iak s poruchou sprvania, l) dieaom so zdravotnm postihnutm alebo iakom so zdravotnm postihnutm diea alebo iak s mentlnym postihnutm, sluchovm postihnutm, zrakovm postihnutm, telesnm postihnutm, s naruenou komunikanou schopnosou, s autizmom alebo almi pervazvnymi vvinovmi poruchami alebo s viacnsobnm postihnutm, m) dieaom chorm alebo zdravotne oslabenm alebo iakom chorm alebo zdravotne oslabenm diea alebo iak s ochorenm, ktor je dlhodobho charakteru, a diea alebo iak vzdelvajci sa v kolch pri zdravotnckych zariadeniach, n) dieaom s vvinovmi poruchami alebo iakom s vvinovmi poruchami diea alebo iak s poruchou aktivity a pozornosti; diea alebo iak s vvinovou poruchou uenia,

o) dieaom s poruchou sprvania alebo iakom s poruchou sprvania diea alebo iak s naruenm funkci v oblasti emocionlnej alebo socilnej okrem dieaa alebo iaka uvedenho v psmene n), p) dieaom zo socilne znevhodnenho prostredia alebo iakom zo socilne znevhodnenho prostredia diea alebo iak ijci v prostred, ktor vzhadom na socilne, rodinn, ekonomick a kultrne podmienky nedostatone podnecuje rozvoj mentlnych, vovch, emocionlnych vlastnost dieaa alebo iaka, nepodporuje jeho socializciu a neposkytuje mu dostatok primeranch podnetov pre rozvoj jeho osobnosti, q) dieaom s nadanm alebo iakom s nadanm diea alebo iak, ktor m nadpriemern schopnosti v intelektovej oblasti, v oblasti umenia alebo portu alebo v tchto oblastiach dosahuje v porovnan s rovesnkmi mimoriadne vkony a prostrednctvom vchovy a vzdelvania sa jeho nadanie cielene rozvja, r) posluchom fyzick osoba, ktor sa zastuje vzdelvania v jazykovej kole, s) kolskou integrciou vchova a vzdelvanie det alebo iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami v triedach kl a kolskch zariaden urench pre deti alebo iakov bez pecilnych vchovno-vzdelvacch potrieb, t) kompetenciou preukzan schopnos vyuva vedomosti, zrunosti, postoje, hodnotov orientciu a in spsobilosti na predvedenie a vykonvanie funkci poda danch tandardov v prci, pri tdiu, v osobnom a odbornom rozvoji jedinca a pri jeho aktvnom zapojen sa do spolonosti, v budcom uplatnen sa v pracovnom a mimopracovnom ivote a pre jeho alie vzdelvanie, u) vzdelvacou oblasou okruh, do ktorho patr problematika prbuznch kolskch predmetov rmcovho uebnho plnu, v) odborom vzdelvania alebo skupinami odborov vzdelvania ucelen forma vzdelvania v oblasti poznania, ktor me by predmetom vchovy a vzdelvania, uren konkrtnymi ciemi vzdelvania, vymedzenm obsahom, rozsahom vedomost, schopnost, zrunost a dkou vzdelvania a stupom vzdelania, ktor poskytuje; v strednch kolch sa odbory vzdelvania lenia poda stupa vzdelania, ktor poskytuj, na uebn odbory a tudijn odbory, w) stupom vzdelania ttom uznan rove vedomost, zrunost a schopnost dosiahnut spenm absolvovanm ucelenho vzdelvacieho programu alebo jeho asti ako predpoklad pokraovania v alom vzdelvan alebo uplatnenia sa na trhu prce, x) kolou alebo kolskm zariadenm vchovno-vzdelvacia intitcia zriaden poda osobitnho predpisu, 2) y) informovanm shlasom psomn shlas fyzickej osoby, v ktorom sa okrem jej vlastnorunho podpisu uvedie, e tto osoba bola riadne pouen o dsledkoch jej shlasu, z) katalgom cieovch poiadaviek dokument, ktor uruje poiadavky na vedomosti, zrunosti a schopnosti iakov na maturitn skku. 3 Princpy vchovy a vzdelvania Vchova a vzdelvanie poda tohto zkona s zaloen na princpoch a) bezplatnosti vzdelania v materskch kolch jeden rok pred plnenm povinnej kolskej dochdzky, b) bezplatnosti vzdelania v zkladnch kolch a v strednch kolch zriadench orgnom miestnej

ttnej sprvy v kolstve, strednm orgnom ttnej sprvy alebo orgnom zemnej samosprvy (alej len "ttna kola"), c) rovnoprvnosti prstupu k vchove a vzdelvaniu so zohadnenm vchovno -vzdelvacch potrieb jednotlivca a jeho spoluzodpovednosti za svoje vzdelvanie, d) zkazu vetkch foriem diskrimincie a obzvl segregcie, e) rovnocennosti a neoddelitenosti vchovy a vzdelvania vo vchovno-vzdelvacom procese, f) celoivotnho vzdelvania, g) vchovnho poradenstva poda 130, h) slobodnej voby vzdelvania s prihliadnutm na oakvania a predpoklady det a iakov v slade s monosami vchovno-vzdelvacej sstavy, i) zdokonaovania procesu vchovy a vzdelvania poda vsledkov dosiahnutch v oblasti vedy, vskumu a vvoja, j) prpravy na zodpovedn ivot v slobodnej spolonosti v duchu porozumenia a znanlivosti, rovnosti mua a eny, priatestva medzi nrodmi, nrodnostnmi a etnickmi skupinami a nboenskej tolerancie, k) kontroly a hodnotenia kvality vchovy a vzdelvania a kvality vchovno-vzdelvacej sstavy, l) integrcie vchovno-vzdelvacej sstavy Slovenskej republiky do eurpskeho vzdelvacieho priestoru so zreteom na vlastn sksenosti a tradcie, m) posilnenia vchovnej strnky vchovno-vzdelvacieho procesu prostrednctvom vetkch vyuovacch predmetov, ale aj pecifickmi vchovnmi zamestnaniami zameranmi na rozvoj citov a emci, motivcie a zujmov, socializcie a komunikcie, na sebakontrolu a sebariadenie, na mravn hodnoty a tvorivos, n) vyvenho rozvoja vetkch strnok osobnosti dieaa a iaka v kolskom vzdelvan, o) zkazu poskytovania alebo sprstupovania informci alebo zneuvania informanch prostriedkov, ktor by mohli vies k naruovaniu mravnosti 3) alebo k podnecovaniu k nrodnostnej, rasovej a etnickej nenvisti 4) alebo k alm formm intolerancie, p) rovnoprvnosti postavenia kl a kolskch zariaden bez rozdielu zriaovatea, q) rovnocennosti vzdelania zskanho v ttnych kolch, v kolch zriadench ttom uznanou cirkvou alebo nboenskou spolonosou (alej len "cirkevn kola") a v kolch zriadench inou fyzickou osobou alebo prvnickou osobou (alej len "skromn kola"), r) zkazu pouvania vetkch foriem telesnch trestov a sankci vo vchove a vzdelvan. 4 Ciele vchovy a vzdelvania Cieom vchovy a vzdelvania je umoni dieau alebo iakovi a) zska vzdelanie poda tohto zkona,

b) zska kompetencie, a to najm v oblasti komunikanch schopnost, stnych spsobilost a psomnch spsobilost, vyuvania informano-komunikanch technolgi, komunikcie v ttnom jazyku, materinskom jazyku a cudzom jazyku, matematickej gramotnosti, a kompetencie v oblasti technickch prrodnch vied a technolgi, k celoivotnmu ueniu, socilne kompetencie a obianske kompetencie, podnikatesk schopnosti a kultrne kompetencie, c) ovlda anglick jazyk a aspo jeden al cudz jazyk a vedie ich pouva, d) naui sa sprvne identifikova a analyzova problmy a navrhova ich rieenia a vedie ich riei, e) rozvja manulne zrunosti, tvoriv, umeleck psychomotorick schopnosti, aktulne poznatky a pracova s nimi na praktickch cvieniach v oblastiach svisiacich s nadvzujcim vzdelvanm alebo s aktulnymi poiadavkami na trhu prce, f) posilova ctu k rodiom a ostatnm osobm, ku kultrnym a nrodnm hodnotm a tradcim ttu, ktorho je obanom, k ttnemu jazyku, k materinskmu jazyku a k svojej vlastnej kultre, g) zska a posilova ctu k udskm prvam a zkladnm slobodm a zsadm ustanovenm v Dohovore o ochrane udskch prv a zkladnch slobd, 5) h) pripravi sa na zodpovedn ivot v slobodnej spolonosti, v duchu porozumenia a znanlivosti, rovnosti mua a eny, priatestva medzi nrodmi, nrodnostnmi a etnickmi skupinami a nboenskej tolerancie, i) naui sa rozvja a kultivova svoju osobnos a celoivotne sa vzdelva, pracova v skupine a prebera na seba zodpovednos, j) naui sa kontrolova a regulova svoje sprvanie, stara sa a chrni svoje zdravie vrtane zdravej vivy a ivotn prostredie a repektova veudsk etick hodnoty, k) zska vetky informcie o prvach dieaa a spsobilos na ich uplatovanie. DRUH AS VCHOVA A VZDELVANIE Prv oddiel Vchovno-vzdelvacie programy 5 (1) Vchova a vzdelvanie v kolch a v kolskch zariadeniach sa uskutouje poda vchovno-vzdelvacch programov. (2) Vchovno-vzdelvacie programy poda odseku 1 s a) vchovno-vzdelvacie programy pre koly (alej len "vzdelvac program"), b) vchovno-vzdelvacie programy pre kolsk zariadenia (alej len "vchovn program"). (3) Poda vzdelvacch programov sa uskutouje vchova a vzdelvanie, ktor poskytuje stupe vzdelania poda 16 a 17. (4) Vzdelvac program je a) ttny vzdelvac program,

b) kolsk vzdelvac program. (5) Poda vchovnho programu sa uskutouje vchova a vzdelvanie, ktor neposkytuje stupe vzdelania poda 16 a 17. 6 ttne vzdelvacie programy (1) ttne vzdelvacie programy vymedzuj povinn obsah vchovy a vzdelvania v kolch poda tohto zkona na zskanie kompetenci. ttne vzdelvacie programy vydva a zverejuje Ministerstvo kolstva Slovenskej republiky (alej len "ministerstvo kolstva"). (2) ttne vzdelvacie programy pre odborn vzdelvanie vydva ministerstvo kolstva po prerokovan so zamestnvatemi, zriaovatemi kl a ich profesijnmi a zujmovmi zdrueniami s celoslovenskou psobnosou a s ministerstvami v rozsahu ich odvetvovej psobnosti; pre zdravotncke tudijn odbory pripravujce iakov na vkon zdravotnckeho povolania 6) vydva tieto programy Ministerstvo zdravotnctva Slovenskej republiky (alej len "ministerstvo zdravotnctva"). (3) ttne vzdelvacie programy pre odbory vzdelvania v kolch v psobnosti inch strednch orgnov ttnej sprvy vydvaj tieto stredn orgny ttnej sprvy, vo veciach veobecne vzdelvacch predmetov, po dohode s ministerstvom kolstva. (4) ttne vzdelvacie programy obsahuj a) nzov vzdelvacieho programu, ktor je sasne nzvom odboru vzdelvania; v strednch odbornch kolch aj nzvom skupiny odborov vzdelvania, b) konkrtne ciele vchovy a vzdelvania, ktor s v slade s 4, c) stupe vzdelania, ktor sa dosiahne absolvovanm vzdelvacieho programu alebo jeho ucelenej asti, d) profil absolventa, e) vzdelvacie oblasti, f) charakteristiku odboru vzdelvania, jeho dku, formu vchovy a vzdelvania a podmienky prijmania uchdzaa, g) vzdelvacie tandardy, h) formy praktickej vuby, i) rmcov uebn plny, j) vyuovac jazyk poda 12, k) organizan podmienky na vchovu a vzdelvanie v jednotlivch formch vchovy a vzdelvania poda 54, l) spsob, podmienky ukonovania vchovy a vzdelvania a vydvanie dokladu o zskanom vzdelan, m) povinn personlne zabezpeenie,

n) povinn materilno-technick a priestorov zabezpeenie, o) podmienky na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri vchove a vzdelvan, p) osobitosti a podmienky na vchovu a vzdelvanie det a iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami, najm materilne a personlne, vrtane pecilnej kompenzanej, rehabilitanej, didaktickej a audiovizulnej techniky vyadovanej vzhadom na prslun druh a stupe zdravotnho postihnutia, q) zsady a podmienky pre vypracovanie kolskch vzdelvacch programov. (5) ttne vzdelvacie programy poda odseku 4 pre zdravotncke tudijn odbory obsahuj aj poiadavky zdravotnej spsobilosti vo vzahu k prslunmu tudijnmu odboru. (6) Pre prslun odbor vzdelvania je ttny vzdelvac program zvzn pre a) vypracovanie kolskho vzdelvacieho programu, b) tvorbu a posudzovanie uebnc, uebnch textov a pracovnch zoitov, c) hodnotenie kl a pre hodnotenie vsledkov dosiahnutch demi alebo iakmi. 7 kolsk vzdelvac program (1) kolsk vzdelvac program je zkladnm dokumentom koly, poda ktorho sa uskutouje vchova a vzdelvanie v kolch poda tohto zkona. (2) kolsk vzdelvac program vydva riadite koly po prerokovan v pedagogickej rade koly a v rade koly; kolsk vzdelvacie programy pre odborn vzdelvanie aj po prerokovan so zamestnvateom alebo s prvnickou osobou, ktor m psobnos v oblasti odbornho vzdelvania a prpravy poda osobitnho predpisu 6a) (alej len "stavovsk organizcia"). Zriaovate si me vyiada od riaditea koly kolsk vzdelvac program na schvlenie. (3) kolsk vzdelvac program mus by vypracovan v slade s princpmi a ciemi vchovy a vzdelvania poda tohto zkona a s prslunm ttnym vzdelvacm programom. (4) kolsk vzdelvac program obsahuje a) nzov vzdelvacieho programu, b) vymedzenie vlastnch cieov a poslania vchovy a vzdelvania, c) stupe vzdelania, ktor sa dosiahne absolvovanm kolskho vzdelvacieho programu alebo jeho ucelenej asti, d) vlastn zameranie koly, e) dku tdia a formy vchovy a vzdelvania, f) uebn osnovy, g) uebn pln, h) vyuovac jazyk poda 12,

i) spsob, podmienky ukonovania vchovy a vzdelvania a vydvanie dokladu o zskanom vzdelan, j) personlne zabezpeenie, k) materilno-technick a priestorov podmienky, l) podmienky na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri vchove a vzdelvan, m) vntorn systm kontroly a hodnotenia det a iakov, n) vntorn systm kontroly a hodnotenia zamestnancov koly, o) poiadavky na kontinulne vzdelvanie pedagogickch a odbornch zamestnancov. (5) Ak kola vzdelva zalenen deti so pecilnymi vchovno -vzdelvacmi potrebami alebo iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami, vytvra pre ne podmienky prostrednctvom individulneho vzdelvacieho programu alebo prostrednctvom vzdelvacch programov urench pre koly, ktor vzdelvaj deti so pecilnymi vchovno -vzdelvacmi potrebami alebo iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami. (6) kolskm vzdelvacm programom me by aj medzinrodn program, ktor sa uskutouje po psomnom shlase ministerstva kolstva a je v slade s princpmi a ciemi vchovy a vzdelvania poda tohto zkona. (7) Slad kolskho vzdelvacieho programu so ttnym vzdelvacm programom, ciemi a princpmi vchovy a vzdelvania ustanovenmi tmto zkonom kontroluje ttna kolsk inpekcia. 7) (8) Ak ide o novozriaovan kolu, odborn vypracovanie kolskho vzdelvacieho programu zabezpe zriaovate koly a priklad ho k iadosti o zaradenie koly do siete kl a kolskch zariaden poda osobitnho predpisu. 8) (9) kolsk vzdelvac program zverejn riadite koly na verejne prstupnom mieste. 8 Vchovn program (1) Vchovn program je zkladnm dokumentom kolskho zariadenia, poda ktorho sa uskutouje vchovno-vzdelvacia innos v kolskch zariadeniach uvedench v 113 a 120. (2) Vchovn program vydva a zverejuje riadite koly alebo riadite kolskho zariadenia po prerokovan v pedagogickej rade koly alebo v pedagogickej rade kolskho zariadenia, rade kolskho zariadenia. Na vyiadanie schvauje vchovn program zriaovate. (3) Vchovn program mus by vypracovan v slade s princpmi a ciemi vchovy a vzdelvania poda tohto zkona. (4) Vchovn program obsahuje a) nzov programu, b) vymedzenie vlastnch cieov a poslania vchovy, c) formy vchovy a vzdelvania,

d) tematick oblasti vchovy, e) vchovn pln, f) vchovn jazyk, g) personlne zabezpeenie, h) materilno-technick priestorov podmienky, i) podmienky na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri vchove, j) vntorn systm kontroly a hodnotenia det a iakov, k) vntorn systm kontroly a hodnotenia zamestnancov kolskho zariadenia, l) poiadavky na kontinulne vzdelvanie pedagogickch zamestnancov. (5) Slad vchovnho programu s ciemi a princpmi vchovy a vzdelvania ustanovenmi tmto zkonom kontroluje ttna kolsk inpekcia. 7) (6) Ak ide o novozriaden kolsk zariadenie, odborn vypracovanie vchovnho programu kolskho zariadenia zabezpe zriaovate kolskho zariadenia a priklad ho k iadosti o zaradenie kolskho zariadenia do siete kl a kolskch zariaden poda osobitnho predpisu. 8) (7) Vchovn program vydva a zverejn riadite kolskho zariadenia na verejne prstupnom mieste. (8) Ak je kolsk zariadenie sasou koly, vchovn program vypracuje, vydva a zverejn riadite koly. 9 Vzdelvacie tandardy, uebn plny, uebn osnovy (1) Vzdelvacie tandardy obsahuj sbor poiadaviek na osvojenie si vedomost, zrunost a schopnost, ktor maj deti a iaci zska, aby mohli pokraova vo vzdelvan v nadvzujcej asti vzdelvacieho programu alebo aby im mohol by priznan stupe vzdelania poda tohto zkona. (2) Vzdelvacie tandardy pre deti a iakov sa lenia na a) vkonov tandardy, ktor uruj kritri rovne zvldnutia vedomost, zrunost a schopnost, b) obsahov tandardy, ktor uruj rozsah poadovanch vedomost a zrunost. (3) Rmcov uebn plny s sasou ttnych vzdelvacch programov, obsahuj vzdelvacie oblasti a zoznam povinnch a volitench vyuovacch predmetov s vymedzenm najmenieho potu vyuovacch hodn v rmci celho vzdelvacieho programu alebo jeho ucelenej asti. Rmcov uebn plny uruj taktie rozsah najvieho tdennho potu vyuovacch hodn v prslunom ronku vzdelvacieho programu a poet hodn, ktor me kola poui na svoje vlastn zameranie v rmci tvorby kolskho vzdelvacieho programu. Rmcov uebn plny s zvzn pre vypracovanie uebnch plnov prslunch kolskch vzdelvacch programov. (4) Uebn plny s sasou kolskch vzdelvacch programov a rozpracvaj rmcov uebn plny ttneho vzdelvacieho programu poda jednotlivch ronkov s urenm celkovho tdennho potu vyuovacch hodn pre prslun ronk kolskho vzdelvacieho programu.

(5) Uebn osnovy s sasou kolskch vzdelvacch programov. Vymedzuj vchovno-vzdelvacie ciele, obsah a rozsah vyuovania jednotlivch vyuovacch predmetov poda uebnho plnu. (6) Jednotliv druhy a typy kl vypracuj uebn osnovy najmenej v rozsahu ustanovenom vzdelvacm tandardom prslunho ttneho vzdelvacieho programu. (7) Rozsah prav uebnch plnov a vypracovanie uebnch osnov mus by v slade s prslunm vchovnm tandardom. 10 Vchovn tandardy, vchovn plny, vchovn osnovy (1) Vchovn tandardy obsahuj sbor poiadaviek na osvojenie si vedomost, zrunost a schopnost, ktor maj deti zska, aby mohli nadvzova na vedomosti, zrunosti a schopnosti zskan vo vchovno-vzdelvacej innosti v kole. (2) Vchovn tandardy pre deti sa lenia na a) vkonov tandardy, ktor uruj kritri rovne zvldnutia obsahovch tandardov, b) obsahov tandardy, ktor uruj, ak vedomos, zrunos a schopnos maj deti ovlda a prakticky pouva. (3) Vchovn plny obsahuj zoznam oblast vchovy s vymedzenm najmenieho potu vyuovacch hodn v rmci celho vchovnho programu alebo ich ucelench ast. (4) Vchovn plny s sasou vchovnch programov a uruj celkov skladbu vchovnch oddelen a vchovnch skupn pre prslun ronk vchovnho programu. (5) Vchovn osnovy s sasou vchovnch programov. Vymedzuj vchovno-vzdelvacie ciele, obsah a rozsah oblast vchovy poda vchovnho plnu. (6) Jednotliv kolsk zariadenia vypracuj vchovn osnovy najmenej v rozsahu ustanovenom vchovnm tandardom. (7) Rozsah prav vchovnch plnov a vypracovanie vchovnch osnov mus by v slade s prslunm vchovnm tandardom. 11 Pedagogick dokumentcia a alia dokumentcia (1) Pedagogick dokumentcia koly alebo kolskho zariadenia je sbor psomnch dokumentov, ktormi sa riadi proces vchovy a vzdelvania, a sbor psomnost, poda ktorch vydva kola alebo kolsk zariadenie verejn listiny a rozhodnutia. (2) Pedagogick dokumentcia sa v kolch a v kolskch zariadeniach vedie v ttnom jazyku. 9) V kolch a v kolskch zariadeniach poda tohto zkona, v ktorch sa uskutouje vchova a vzdelvanie v jazyku nrodnostnch menn, sa pedagogick dokumentcia koly vedie dvojjazyne, a to v ttnom jazyku a v jazyku prslunej nrodnostnej meniny. (3) Pedagogick dokumentciu tvoria a) uebn plny,

b) vchovn plny, c) uebn osnovy, d) vchovn osnovy, e) vzdelvacie tandardy, f) vchovn tandardy, g) triedna kniha, h) triedny vkaz, i) katalgov list dieaa, j) katalgov list iaka, k) osobn spis dieaa, l) osobn spis iaka, m) protokol o maturitnej skke, n) protokol o zverenej skke, o) protokol o absolutriu, p) protokoly o komisionlnych skkach, q) denn zznam kolskho zariadenia, r) rozvrh hodn, s) protokol o ttnej jazykovej skke, t) kolsk poriadok koly, u) kolsk poriadok kolskho zariadenia, v) pln vchovno-vzdelvacej innosti, w) pln prce koly, x) pln prce kolskho zariadenia, y) dennk vchovnej skupiny, z) tematick vchovno-vzdelvacie plny jednotlivch vyuujcich predmetov. (4) Pedagogick dokumentciu koly alebo kolskho zariadenia uveden v odseku 3 psm. a) a f) vydva ministerstvo kolstva. Pedagogick dokumentciu cirkevnej koly a kolskho zariadenia zriadenho ttom uznanou cirkvou alebo nboenskou spolonosou (alej len "cirkevn kolsk zariadenie") a skromnej koly a kolskho zariadenia zriadenho fyzickou osobou alebo inou

prvnickou osobou (alej len "skromn kolsk zariadenie") uveden v odseku 3 psm. a) a d) vydva zriaovate po psomnom shlase ministerstva kolstva. (5) Pedagogick dokumentcia koly alebo kolskho zariadenia uveden v odseku 3 psm. g) a s) sa vedie na tlaivch poda vzorov schvlench a zverejnench ministerstvom kolstva. (6) Pedagogick dokumentcia koly alebo kolskho zariadenia je sasou registratry poda osobitnho predpisu. 10) (7) koly alebo kolsk zariadenia maj prvo zskava a spracva osobn daje 11) a) o deoch a iakoch v rozsahu 1. meno a priezvisko, 2. dtum a miesto narodenia, 3. bydlisko, 4. rodn slo, 5. ttna prslunos, 6. nrodnos, 7. fyzickho zdravia a duevnho zdravia, 8. mentlnej rovne vrtane vsledkov pedagogicko-psychologickej a pecilno-pedagogickej diagnostiky, b) o identifikcii zkonnch zstupcov dieaa alebo iaka (meno a priezvisko, adresa zamestnvatea, trval bydlisko, telefnny kontakt). (8) Osoby, ktor pri plnen svojich pracovnch povinnost prichdzaj do styku s osobnmi dajmi poda odseku 7, maj povinnos mlanlivosti, a to aj po skonen pracovnoprvneho vzahu. 12) V prpade poruenia povinnosti mlanlivosti sa postupuje poda osobitnho predpisu. 13) (9) alia dokumentcia koly alebo kolskho zariadenia je sbor dokumentov, ktormi sa zabezpeuje organizcia a riadenie kl a kolskch zariaden. (10) aliu dokumentciu tvor najm a) nvrh na prijatie iaka so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami do pecilnej koly, do pecilnej materskej koly, do zkladnej koly a do strednej koly, b) sprva zo psychologickho alebo pecilno-pedagogickho vyetrenia, c) psomn vyjadrenie k kolskmu zaleneniu, d) individulny vchovno-vzdelvac program individulne zalenenho iaka, e) tatt kolskho zariadenia, f) organizan poriadok, g) zoznam kl a kolskch zariaden, s ktormi kolsk zariadenie spolupracuje. (11) alia dokumentcia poda odseku 10 psm. a), b), c) a d) sa vedie na tlaivch poda vzorov schvlench a zverejnench ministerstvom kolstva. (12) alia dokumentcia poda odseku 10 je sasou registratry poda osobitnho predpisu. 10)

12 Vchovno-vzdelvac jazyk (1) Vchovno-vzdelvacm jazykom poda tohto zkona je vyuovac jazyk a vchovn jazyk. (2) Vyuovacm jazykom v kolch a vchovnm jazykom v kolskch zariadeniach je ttny jazyk, 9) ak tento zkon neustanovuje inak. (3) Deom a iakom obanov patriacim k nrodnostnm meninm a etnickm skupinm sa zabezpeuje okrem prva na osvojenie si ttneho jazyka aj prvo na vchovu a vzdelanie v ich jazyku za podmienok ustanovench tmto zkonom. Sasou vchovy a vzdelvania v zkladnch kolch a strednch kolch s inm vyuovacm jazykom, ako je ttny jazyk, je aj povinn vyuovac predmet slovensk jazyk a literatra v rozsahu vyuovania potrebnho na jeho osvojenie. (4) Nepoujcim deom a iakom sa zaruuje aj prvo na vchovu a vzdelvanie v posunkovej rei nepoujcich. 14) (5) Poda odseku 3 sa pre deti a iakov obanov patriacim k nrodnostnm meninm vchova a vzdelvanie zaruuje a) v kolch a v triedach, v ktorch sa vchova a vzdelvanie uskutouje v jazyku prslunej nrodnostnej meniny, b) v kolch a v triedach, v ktorch je jednm z vyuovacch predmetov jazyk nrodnostnej meniny a vyuovacm jazykom ostatnch vyuovacch predmetov je ttny jazyk; v tchto kolch a v triedach sa mu niektor predmety vyuova v jazyku nrodnostnej meniny, najm vtvarn vchova, hudobn vchova, telesn vchova, c) v kolskch zariadeniach, v ktorch sa vchova uskutouje v jazyku nrodnostnej meniny. (6) Vchova a vzdelvanie sa me uskutoova aj v cudzom jazyku (alej len "bilingvlne vzdelvanie"). (7) Cudzm jazykom sa na ely tohto zkona rozumie jazyk inho ttu, s ktorm Slovensk republika uzavrela dohodu, poda ktorej bola zriaden kola alebo trieda s druhm vyuovacm jazykom tohto ttu, alebo jazyk inho ttu, ktorho jazykom nie je jazyk nrodnostnej meniny alebo etnickej skupiny. V kole alebo v triede s bilingvlnym vzdelvanm je druhm vyuovacm jazykom cudz jazyk. kolu alebo triedu s bilingvlnym vzdelvanm mono zriadi aj bez uzavretia dohody s inm ttom, ak sa vchova a vzdelvanie zabezpeuje v cudzom jazyku najmenej v troch povinnch vyuovacch predmetoch. (8) V kolch alebo v triedach s bilingvlnym vzdelvanm je sasou vzdelvania povinn vyuovac predmet slovensk jazyk a literatra. (9) Vyuovac jazyk, v ktorom sa predmet vyuuje, je zrove aj jazykom, v ktorom sa skka vykonva, ak tento zkon neustanovuje inak. 13 Uebnice, uebn texty a pracovn zoity (1) Na vzdelvanie v kolch poda tohto zkona sa pouvaj uebnice schvlen ministerstvom kolstva; pouvaj sa aj in uebn texty a pracovn zoity, ktor s v slade s ciemi a princpmi tohto zkona. Na vyuovanie predmetu nboenstvo alebo nboensk vchova poda tohto zkona mono pouva uebnice, uebn texty a pracovn zoity schvlen ttom uznanou

cirkvou alebo nboenskou spolonosou. (2) V slade s prvom det a iakov patriacich k nrodnostnm meninm a etnickm skupinm na vzdelanie v ich materinskom jazyku ustanovenm v 12 ods. 3 sa v uebniciach, ako aj v uebnch textoch a pracovnch zoitoch vydvanch v jazyku nrodnostnej meniny uvdzaj geografick nzvy nasledovnm spsobom: a) geografick nzvy, ktor s vit a zauvan v jazyku nrodnostnej meniny, sa uvdzaj dvojjazyne, a to najprv v jazyku prslunej nrodnostnej meniny a nsledne v ztvorke alebo za lomkou v ttnom jazyku, a to spsobom, ktor bol pouvan v uebniciach schvlench v rokoch 2002 a 2006, b) kartografick diela sa uvdzaj v ttnom jazyku, c) na konci uebnice sa uvedie shrnn prehad geografickch nzvov vo forme slovnka v jazyku nrodnostnej meniny a v ttnom jazyku. (3) Schvlen uebnica, uebn text a pracovn zoit obsahuj schvaovaciu doloku, ktor vydva ministerstvo kolstva na zklade odbornho posdenia ich sladu s princpmi a ciemi vchovy a vzdelvania poda tohto zkona so ttnym vzdelvacm programom, pri plnen ktorho sa maj pouva. Schvaovaciu doloku uebniciam, uebnm textom a pracovnm zoitom pre odborn predmety v zdravotnckych odboroch vzdelvania udeuje ministerstvo zdravotnctva, ktor zverejuje na svojej internetovej strnke. Zoznam uebnc, uebnch textov a pracovnch zoitov, ktorm bola udelen schvaovacia doloka, zverejuje ministerstvo kolstva vo svojom publikanom prostriedku a na internete. (4) Sasou schvaovacej doloky poda odseku 3 je aj urenie lehoty platnosti schvaovacej doloky. Ministerstvo kolstva alebo ministerstvo zdravotnctva jeden rok pred uplynutm urenej lehoty zabezpe odborn posdenie uebnice poda odseku 3 a vyd nov schvaovaciu doloku alebo zabezpe vydanie novej uebnice. (5) Schvlen uebnice, schvlen uebn texty a schvlen pracovn zoity vrtane ich prepisov do Braillovho psma alebo inch vhodnch foriem prepisov poskytne ministerstvo kolstva kolm poda tohto zkona na zklade ich objednvky bezplatne. (6) Na vzdelvanie v kolch poda tohto zkona mono pouva aj uebnice odporan ministerstvom kolstva. (7) Zkladn koly a stredn koly zapoiiavaj iakom uebnice, uebn texty a pracovn zoity pre povinn vyuovacie predmety bezplatne. (8) V strednch zdravotnckych kolch schvauje uebnice, uebn texty a uebn pomcky pre odborn predmety zdravotnckych odborov vzdelania ministerstvo zdravotnctva. (9) V kolch v psobnosti strednch orgnov ttnej sprvy poda 109 schvauje uebnice, uebn texty a uebn pomcky pre odborn predmety prslun stredn orgn ttnej sprvy a udeuje schvaovaciu doloku. 14 Experimentlne overovanie (1) Predmetom experimentlneho overovania s predovetkm a) ciele, metdy a prostriedky vzdelvania, b) vzdelvacie programy odborov vzdelvania alebo ich ast,

c) vchovn programy, d) formy a prostriedky hodnotenia a klasifikcie iakov, e) koncepcia prce s nadanmi alebo slabo prospievajcimi iakmi, f) koncepcia prce so iakmi so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami, g) spsob riadenia kl a kolskch zariaden, h) preventvne a rozvojov programy. (2) Cieom experimentlneho overovania je zska alebo overova v praxi poznatky, sksenosti, podnety, implementciu poznatkov a sksenost na zmeny a obnovu pedagogickch dokumentov, na vytvorenie alternatvnych vzdelvacch programov alebo vchovnch programov, overovanie zahraninch modelov, prpadne ich uplatnenie na podmienky kl a kolskch zariaden poda tohto zkona. (3) Experimentlne overovanie v kolch a kolskch zariadeniach poda tohto zkona riadi ministerstvo kolstva okrem kl v psobnosti inch strednch orgnov ttnej sprvy poda 109. (4) Nvrh na experimentlne overovanie predklad zriaovate koly alebo kolskho zariadenia na schvlenie ministerstvu kolstva, pre zdravotncke odbory vzdelania ministerstvu zdravotnctva najneskr do konca marca pred zaiatkom kolskho roka, v ktorom sa experimentlne overovanie zane. Nvrh po dohode so zriaovateom me poda aj garant. (5) Nvrh na experimentlne overovanie obsahuje a) ciele, predmet a hypotzy overovania, b) teoretick vchodisk overovania, c) garanta, d) asov harmonogram a metodiku overovania, e) finann, materilne a personlne zabezpeenie overovania, f) dohodu medzi realiztorom a garantom experimentlneho overovania, g) alie daje, ktor s overovanm bezprostredne svisia. (6) Ministerstvo kolstva alebo ministerstvo zdravotnctva rozhoduje o nvrhu na experimentlne overovanie do 60 dn od doruenia nvrhu na zklade odbornho vyjadrenia recenzenta, ktorho poda vecnho zamerania ur ministerstvo kolstva alebo ministerstvo zdravotnctva. (7) Personlne, priestorov a materilno-technick podmienky pre experimentlne overovanie zabezpeuje zriaovate koly alebo kolskho zariadenia. (8) Experimentlne overovanie organizane zabezpeuje zriaovate koly alebo zriaovate kolskho zariadenia v spoluprci s riaditeom koly alebo kolskho zariadenia a garantom. (9) Nklady na experimentlne overovanie zabezpe vo svojom rozpote garant alebo po vzjomnej dohode zriaovate koly. Experimentlne overovanie uskutoovan z podnetu

ministerstva kolstva je nm plne alebo iastone financovan. Na experimentlne overovanie mu by vylenen finann prostriedky aj v rmci schvlench projektov a poda zmluvy aj z prostriedkov zriaovateov, inch fyzickch osb alebo prvnickch osb. (10) Garantom experimentlneho overovania poda odseku 4 me by vysok kola s akreditovanm tudijnm programom pedagogickho zamerania alebo organizcia zriaden poda osobitnho predpisu. 15) (11) Garant hodnot experimentlne overovanie priebene za kad kolsk rok najneskr mesiac po skonen kolskho roka a predklad ho ministerstvu kolstva. (12) Zveren hodnotenie experimentlneho overovania predlo garant ministerstvu kolstva do troch mesiacov od jeho ukonenia, najneskr do 31. decembra kalendrneho roka, v ktorom bolo vykonan. Ministerstvo kolstva rozhodne o uplatnen vsledkov experimentlneho overovania v lehote do 30 dn odo da predloenia jeho zverenho hodnotenia. 15 Vyuovanie nboenskej vchovy a nboenstva (1) V kolch poda tohto zkona okrem zkladnch umeleckch kl a jazykovch kl sa vyuuje nboensk vchova alebo nboenstvo; v materskch kolch sa umouje vyuovanie nboenskej vchovy alebo nboenstva. (2) Vyuovanie nboenskej vchovy alebo nboenstva zabezpeuj registrovan cirkvi a nboensk spolonosti. 16) (3) Nboensk vchova sa vyuuje ako jeden z povinne volitench predmetov v alterncii s etickou vchovou v zkladnch kolch a v strednch kolch; 17) v tchto kolch je sasou ttneho vzdelvacieho programu. (4) Predmet nboensk vchova vyuovan na inch ako cirkevnch kolch zodpoved predmetu nboenstvo na cirkevnch kolch. (5) Vyuovanie nboenskej vchovy a nboenstva vykonva pedagogick zamestnanec s odbornou a pedagogickou spsobilosou, ktor m aj cirkevn poverenie poda vntornch predpisov cirkvi alebo nboenskej spolonosti. 16) (6) V cirkevnch kolch sa uskutouje vchova vchovno-vzdelvacch programov v slade s osobitnm predpisom. 17) Druh oddiel Stupne vzdelania 16 (1) spenm absolvovanm prslunho vzdelvacieho programu poda 6 a 7 alebo jeho ucelenej asti me diea alebo iak zska niektor zo stupov vzdelania uvedench v odsekoch 2 a 5. (2) Predprimrne vzdelanie zska diea absolvovanm poslednho ronka vzdelvacieho programu odboru vzdelvania v materskej kole. Dokladom o zskanom stupni vzdelania je osvedenie o absolvovan predprimrneho vzdelvania. a vzdelvanie poda

(3) Zkladn vzdelanie sa len na a) primrne vzdelanie, ktor zska iak spenm absolvovanm poslednho ronka ucelenej asti vzdelvacieho programu odboru vzdelvania pre prv stupe zkladnej koly alebo ktor zska iak s mentlnym postihnutm absolvovanm poslednho ronka zkladnej koly; dokladom o zskanom stupni vzdelania je vysvedenie s dolokou, b) niie stredn vzdelanie, ktor zska iak spenm absolvovanm poslednho ronka ucelenej asti vzdelvacieho programu odboru vzdelvania pre druh stupe zkladnej koly alebo spenm absolvovanm prvho ronka pronho vzdelvacieho programu odboru vzdelvania v strednej kole, do ktorho sa prijmaj iaci z smeho ronka zkladnej koly, alebo spenm absolvovanm tvrtho ronka osemronho vzdelvacieho programu odboru vzdelvania v strednej kole, alebo absolvovanm tretieho ronka vzdelvacieho programu praktickej koly; dokladom o zskanom stupni vzdelania je vysvedenie s dolokou. (4) Stredn vzdelanie sa len na a) niie stredn odborn vzdelanie (niie sekundrne), ktor zska iak spenm absolvovanm poslednho ronka dvojronho vzdelvacieho programu odboru vzdelvania v strednej odbornej kole alebo spenm absolvovanm poslednho ronka vzdelvacieho programu odboru vzdelvania v odbornom uiliti, ktor sa ukonuje zverenou skkou; dokladom o zskanom stupni vzdelania a zrove o zskanej kvalifikcii je vysvedenie o zverenej skke; v uebnch odboroch urench ttnym vzdelvacm programom me by dokladom o zskanej kvalifikcii aj vun list, b) stredn odborn vzdelanie (sekundrne), ktor zska iak spenm absolvovanm poslednho ronka najmenej trojronho a najviac tvorronho vzdelvacieho programu odboru vzdelvania v strednej odbornej kole, ktor sa ukonuje zverenou skkou; dokladom o zskanom stupni vzdelania je vysvedenie o zverenej skke s dolokou a dokladom o zskanej kvalifikcii je vun list, c) pln stredn veobecn vzdelanie (vyie sekundrne), ktor zska iak spenm absolvovanm poslednho ronka najmenej tvorronho a najviac osemronho vzdelvacieho programu odboru vzdelvania v gymnziu, ktor sa ukonuje maturitnou skkou; dokladom o zskanom stupni vzdelania je vysvedenie o maturitnej skke, d) pln stredn odborn vzdelanie (vyie sekundrne), ktor zska iak spenm absolvovanm poslednho ronka najmenej tvorronho a najviac pronho vzdelvacieho programu odboru vzdelvania v strednej odbornej kole, ktor sa ukonuje maturitnou skkou; dokladom o zskanom stupni vzdelania a zrove o zskanej kvalifikcii je vysvedenie o maturitnej skke; v tudijnch odboroch urench ttnym vzdelvacm programom me by dokladom o zskanej kvalifikcii aj vun list. (5) Vyie odborn vzdelanie (postsekundrne alebo tercirne), ktor zska iak spenm absolvovanm a) najmenej dvojronho a najviac trojronho vzdelvacieho programu odboru vzdelvania v strednej odbornej kole, ktor sa ukonuje absolventskou skkou; dokladom o zskanom stupni vzdelania je vysvedenie o absolventskej skke a absolventsk diplom s prvom pouva titul "diplomovan pecialista" so skratkou "DiS"; titul sa uvdza za priezviskom, pre zdravotncke odbory vzdelania poda osobitnho predpisu, 18) b) poslednho ronka svislho esronho vzdelvacieho programu odboru vzdelvania v konzervatriu, ktor sa ukonuje absolventskou skkou, alebo poslednho ronka svislho osemronho vzdelvacieho programu odboru vzdelvania v tanenom konzervatriu; dokladom o zskanom stupni vzdelania je vysvedenie o absolventskej skke a absolventsk diplom s prvom pouva titul "diplomovan umelec" so skratkou "DiS.art", titul sa uvdza za priezviskom.

17 Stupne zkladnho umeleckho vzdelania a stupne jazykovho vzdelania (1) Zkladn umeleck vzdelanie me iak zska spenm absolvovanm vzdelvacieho programu odboru vzdelvania v zkladnej umeleckej kole. Zkladn umeleck vzdelanie sa len na a) primrne umeleck vzdelanie, ktor zska iak spenm absolvovanm poslednho ronka vzdelvacieho programu pre prv as prvho stupa zkladnho tdia zkladnej umeleckej koly; dokladom o zskanom stupni vzdelania je vysvedenie s dolokou, b) niie sekundrne umeleck vzdelanie, ktor zska iak spenm absolvovanm poslednho ronka vzdelvacieho programu pre druh as prvho stupa zkladnho tdia zkladnej umeleckej koly; dokladom o zskanom stupni vzdelania je vysvedenie s dolokou. (2) Stupe zkladnho umeleckho vzdelania nenahrdza stupe vzdelania poda 16. (3) Jazykov vzdelanie me posluch zska spenm absolvovanm vzdelvacieho programu odboru vzdelvania v jazykovej kole. Jazykov vzdelanie sa len na a) primrne jazykov vzdelanie, ktor zska posluch spenm absolvovanm poslednho ronka vzdelvacieho programu pre prv stupe jazykovej koly na rovni jazykovej nronosti A2 Spolonho eurpskeho referennho rmca; dokladom o zskanom stupni vzdelania je osvedenie o absolvovan asti vzdelvacieho programu s vyznaenm stupa jazykovej nronosti, b) sekundrne jazykov vzdelanie, ktor zska posluch spenm absolvovanm poslednho ronka vzdelvacieho programu pre druh a tret stupe jazykovej koly na rovni jazykovej nronosti B2 a C1 Spolonho eurpskeho referennho rmca; dokladom o zskanom stupni vzdelania je osvedenie o absolvovan asti vzdelvacieho programu s vyznaenm stupa jazykovej nronosti, c) postsekundrne jazykov vzdelanie, ktor zska posluch spenm absolvovanm poslednho ronka pecializovanho vzdelvacieho programu; dokladom o zskanom stupni vzdelania je vysvedenie o ttnej jazykovej skke s vyznaenm stupa jazykovej nronosti. (4) Stupe jazykovho vzdelania nenahrdza stupe vzdelania poda 16. 18 Doklady o zskanom vzdelan (1) Doklady o zskanom vzdelan poda tohto zkona mu vydva koly, ktor s zaraden do siete kl a kolskch zariaden poda osobitnho predpisu, 2) a koly poda 109 zriaden inm strednm orgnom ttnej sprvy. (2) Dokladom o zskanom vzdelan je a) osvedenie o absolvovan predprimrneho vzdelvania, b) vysvedenie, c) osvedenie o absolvovan asti vzdelvacieho programu, d) osvedenie o zakolen, e) osvedenie o zauen, f) vysvedenie o zverenej skke,

g) vysvedenie o maturitnej skke, h) vysvedenie o zverenej pomaturitnej skke, i) vysvedenie o absolventskej skke a absolventsk diplom, j) vysvedenie s dolokou, k) vysvedenie o ttnej jazykovej skke. (3) Doklady o zskanom vzdelan sa ved v ttnom jazyku. V kolch, v ktorch sa vchova a vzdelvanie uskutouje poda 12 ods. 3, sa ved dvojjazyne, a to v ttnom jazyku a v jazyku prslunej nrodnostnej meniny; v kolch, v ktorch sa vchova a vzdelvanie uskutouje poda 12 ods. 6, sa ved v oboch vyuovacch jazykoch alebo v ttnom jazyku a v cudzom jazyku. (4) Doklady o zskanom vzdelan sa vydvaj na predpsanch tlaivch schvlench ministerstvom kolstva; v kolch poda 109 na tlaivch schvlench prslunm strednm orgnom ttnej sprvy. (5) daje na dokladoch o zskanom vzdelan sa musia zhodova s dajmi o dieati, iakovi alebo posluchovi uvedenmi v prslunej pedagogickej dokumentcii. Za zhodu dajov a sprvnos vyplnenia tlav zodpoved riadite koly. (6) Podpisy na dokladoch o zskanom vzdelan musia by vlastnorun. (7) V dokladoch o zskanom vzdelan je zakzan opravova daje. (8) Vysvedenie z prslunho ronka vzdelvacieho programu, po absolvovan ktorho iak zska stupe vzdelania, obsahuje aj doloku s uvedenm zskanho stupa vzdelania. (9) K vysvedeniu o zverenej skke, k vysvedeniu o maturitnej skke, k vysvedeniu o zverenej pomaturitnej skke a k absolventskmu diplomu vyd kola dodatok, ktor obsahuje podrobnosti o absolvovanom vzdelvacom programe. Absolvent dostane dodatok k vysvedeniu alebo k absolventskmu diplomu sasne s vysvedenm alebo diplomom. (10) Doklady o zskanom vzdelan poda odseku 2 s verejn listiny. Tret oddiel Povinn kolsk dochdzka a jej plnenie 19 Povinn kolsk dochdzka (1) Nikoho nemono oslobodi od plnenia povinnej kolskej dochdzky. (2) Povinn kolsk dochdzka je desaron a trv najviac do konca kolskho roka, v ktorom iak dovi 16. rok veku, ak tento zkon neustanovuje inak. (3) Povinn kolsk dochdzka zana zaiatkom kolskho roka, ktor nasleduje po dni, ke diea dovi iesty rok veku a dosiahne kolsk spsobilos, ak tento zkon neustanovuje inak. (4) Ak diea po doven iesteho roku veku nedosiahlo kolsk spsobilos a pochdza zo socilne znevhodnenho prostredia, riadite koly rozhodne 19) o odklade zaiatku plnenia povinnej

kolskej dochdzky dieaa o jeden kolsk rok alebo o zaraden dieaa do nultho ronka zkladnej koly, a to vdy na iados zkonnho zstupcu. Sasou iadosti zkonnho zstupcu je odporuenie veobecnho lekra pre deti a dorast a odporuenie prslunho zariadenia vchovnho poradenstva a prevencie. Riadite koly me rozhodn o odklade zaiatku plnenia povinnej kolskej dochdzky dieaa alebo o jeho zaraden do nultho ronka aj na nvrh materskej koly, ktor diea navtevuje, a na zklade predchdzajceho odporuenia zariadenia vchovnho poradenstva a prevencie, a to vdy s informovanm shlasom zkonnho zstupcu. Zkonn zstupca m prvo rozhodn o tom, i diea s odloenou kolskou dochdzkou bude navtevova matersk kolu alebo nult ronk. (5) Ak sa u iaka prvho ronka zkladnej koly, ktor nemal odloen zaiatok povinnej kolskej dochdzky a neabsolvoval nult ronk zkladnej koly, v prvom polroku prvho ronka dodatone zist, e nedosiahol kolsk spsobilos, me riadite koly za podmienok poda odseku 4 rozhodn o dodatonom odloen plnenia povinnej kolskej dochdzky alebo o jeho zaraden do nultho ronka. Zkonn zstupca m prvo rozhodn o tom, i diea s dodatone odloenou kolskou dochdzkou bude navtevova matersk kolu alebo nult ronk. (6) Nult ronk zkladnej koly je uren pre deti, ktor k 1. septembru dosiahli fyzick vek es rokov, nedosiahli kolsk spsobilos, pochdzaj zo socilne znevhodnenho prostredia a vzhadom na socilne prostredie nie je u nich predpoklad zvldnutia vzdelvacieho programu prvho ronka zkladnej koly. (7) Ak diea ani po odloen zaiatku povinnej kolskej dochdzky alebo po dodatonom odloen plnenia povinnej kolskej dochdzky nedosiahlo kolsk spsobilos, najneskr vak 1. septembra, ktor nasleduje po dni, v ktorom diea dovilo smy rok veku, bude zaraden do prvho ronka alebo so shlasom zkonnho zstupcu do nultho ronka zkladnej koly. (8) Ak zkonn zstupca dieaa poiada o to, aby bolo na plnenie povinnej kolskej dochdzky vnimone prijat diea, ktor nedovilo iesty rok veku, je povinn k iadosti predloi shlasn vyjadrenie prslunho zariadenia vchovnho poradenstva a prevencie a shlasn vyjad renie veobecnho lekra pre deti a dorast. (9) iakovi so zdravotnm znevhodnenm, ktor je osloboden od povinnosti dochdza do koly a jeho zdravotn stav mu neumouje vzdelva sa, sa vzdelvanie neposkytuje do pominutia dvodov, a to na zklade psomnho odporuenia veobecnho lekra pre deti a dorast a psomnho odporuenia zariadenia vchovnho poradenstva a prevencie. 20 Plnenie povinnej kolskej dochdzky (1) Povinn kolsk dochdzka sa pln v zkladnch kolch, v strednch kolch a v kolch pre iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami poda tohto zkona, ak tento zkon neustanovuje inak. (2) Zkonn zstupca dieaa je povinn prihlsi diea na plnenie povinnej kolskej dochdzky v zkladnej kole (alej len "zpis"). Zpis sa kon od 15. janura do 15. februra, ktor predchdza zaiatku kolskho roka, v ktorom m diea zaa plni povinn kolsk dochdzku. (3) Miesto a as zpisu poda odseku 2 ur a) obec veobecne zvznm nariadenm, 20) b) orgn miestnej ttnej sprvy v kolstve, 21) c) zriaovate cirkevnej koly,

d) zriaovate skromnej koly. (4) Zkladn kola pri zpise dieaa na plnenie povinnej kolskej dochdzky vyaduje osobn daje a) meno a priezvisko, dtum narodenia, rodn slo, miesto narodenia, nrodnos, ttne obianstvo, trval bydlisko dieaa, b) meno a priezvisko, adresa zamestnvatea, trval bydlisko zkonnch zstupcov. (5) iak pln povinn kolsk dochdzku v zkladnej kole v kolskom obvode, 22) v ktorom m trval pobyt (alej len "spdov kola"), ak zkonn zstupca pre svoje diea nevyberie in zkladn kolu. Ak je iak zapsan na in ne spdov kolu, oznmi tto skutonos riadite tejto koly riaditeovi spdovej koly, a to najneskr do 31. marca kalendrneho roka, v ktorom m diea zaa plni povinn kolsk dochdzku; riadite spdovej koly v lehote do 15. aprla zale zoznam vetkch det, ktor boli zapsan na plnenie povinnej kolskej dochdzky obci poda trvalho bydliska iaka a odseku 8. (6) Riadite spdovej koly je povinn prednostne prija na plnenie povinnej kolskej dochdzky iakov, ktor maj miesto trvalho pobytu v kolskom obvode spdovej koly, a iakov umiestnench v kolskom zariaden alebo v inom zariaden na zklade rozhodnutia sdu, 23) ktorho sdlo sa nachdza v kolskom obvode tejto spdovej koly, a to a do vky maximlneho potu iakov v triede prslunho ronka. Ak je poet iakov vo veku plnenia povinnej kolskej dochdzky, ktor ju maj plni v spdovej kole, vy, ako s kapacitn monosti spdovej koly, postupuje zriaovate poda osobitnho predpisu. 24) (7) iak umiestnen v kolskom zariaden alebo v inom zariaden na zklade rozhodnutia sdu alebo na iados jeho zkonnho zstupcu, pln povinn kolsk dochdzku v kole zriadenej pri tomto zariaden, ak je zriaden. (8) iak poda odseku 7 me so shlasom riaditea kolskho zariadenia alebo zariadenia, v ktorom sa vykonva rozhodnutie sdu, plni povinn kolsk dochdzku aj v inej kole poda tohto zkona. (9) iak, ktor nem trval bydlisko, pln povinn kolsk dochdzku v spdovej kole, ktor ur orgn miestnej ttnej sprvy v kolstve. 21 Plnenie povinnej kolskej dochdzky v strednej kole (1) iak, ktor bol v priebehu plnenia povinnej kolskej dochdzky prijat do strednej koly alebo do koly poda 94, pokrauje v plnen povinnej kolskej dochdzky a do jej skonenia v tejto kole, ak tento zkon neustanovuje inak. (2) iaka, ktor pln povinn kolsk dochdzku v strednej kole poda odseku 1, mono poda 36 ods. 1 preradi 25) do prslunho ronka spdovej zkladnej koly alebo do zkladnej koly, ktor si zvolil zkonn zstupca. (3) iaka poda odseku 2 mono preradi do inej ne spdovej zkladnej koly len s psomnm shlasom riaditea koly, do ktorej m by iak preraden.

22 Skonenie plnenia povinnej kolskej dochdzky (1) iak skonil plnenie povinnej kolskej dochdzky, ak od zaiatku plnenia povinnej kolskej dochdzky absolvoval desa rokov vzdelvania v kolch poda tohto zkona alebo dom 31. augusta prslunho kolskho roka, v ktorom iak dovil 16. rok veku. (2) iakovi smeho ronka vzdelvacieho programu zkladnej koly, ktor dovil 16 rokov veku, riadite koly umon ukoni deviaty ronk a zska niie stredn vzdelanie, ak je predpoklad spenho ukonenia najneskr do konca kolskho roka, v ktorom iak dovi 17. rok jeho veku. (3) iakovi s akm zdravotnm postihnutm 26) me riadite koly umoni vzdelvanie v zkladnej kole a do konca kolskho roka, v ktorom iak dovi 18. rok veku. tvrt oddiel Osobitn spsob plnenia kolskej dochdzky 23 Formy osobitnho spsobu plnenia kolskej dochdzky Formy osobitnho spsobu plnenia kolskej dochdzky s a) individulne vzdelvanie, ktor sa uskutouje bez pravidelnej asti na vzdelvan v kole poda tohto zkona (alej len "individulne vzdelvanie"), b) vzdelvanie v kolch mimo zemia Slovenskej republiky, c) vzdelvanie v kolch zriadench inm ttom na zem Slovenskej republiky so shlasom zastupiteskho radu inho ttu, d) vzdelvanie v kolch, v ktorch sa uskutouje vchova a vzdelvanie poda medzinrodnch programov na zklade poverenia ministerstva kolstva, e) individulne vzdelvanie v zahrani pre iakov zkladnej koly, f) poda individulneho uebnho plnu. 24 Individulne vzdelvanie (1) O povolen individulneho vzdelvania rozhoduje riadite koly, do ktorej bol iak prijat (alej len "kmeov kola"), na zklade psomnej iadosti zkonnho zstupcu maloletho iaka alebo na zklade psomnej iadosti plnoletho iaka. (2) O povolen individulneho vzdelvania rozhoduje riadite koly v rmci rozhodovania o osloboden iaka od povinnosti dochdza do koly poda osobitnho predpisu. 27) Individulne vzdelvanie sa povouje a) iakovi koly, ktormu jeho zdravotn stav neumouje as na vzdelvan v kole, b) iakovi prvho stupa zkladnej koly, c) iakovi, ktor bol vzat do vzby alebo je vo vkone trestu odatia slobody, ktormu nemono

zabezpei as na vzdelvan v kole dlhie ako dva mesiace. (3) K iadosti o povolenie individulneho vzdelvania poda odseku 2 psm. a) zkonn zstupca alebo plnolet iak prilo vyjadrenie veobecnho lekra pre deti a dorast. Vzdelvanie iaka zabezpeuje kola, ktor rozhodla o povolen individulneho vzdelvania, a to v rozsahu najmenej dve hodiny tdenne. (4) Vzdelvanie iaka, ktormu bolo povolen individulne vzdelvanie poda odseku 2 psm. b), zabezpeuje zkonn zstupca iaka osobou, ktor spa kvalifikan predpoklady vysokokolskho vzdelania druhho stupa ustanoven pre uiteov I. stupa zkladnej koly. (5) iados zkonnho zstupcu o povolenie individulneho vzdelvania poda odseku 2 psm. b) obsahuje a) meno, priezvisko, dtum narodenia, rodn slo a miesto trvalho pobytu iaka, b) ronk, prpadne polrok a obdobie, na ktor sa m individulne vzdelvanie povoli, c) dvody na povolenie individulneho vzdelvania, d) individulny vzdelvac program, ktorho princpy a ciele vzdelvania musia by v slade s princpmi a ciemi vchovy a vzdelvania poda tohto zkona, e) popis priestorovho a materilno-technickho zabezpeenia a podmienok ochrany zdravia individulne vzdelvanho iaka, f) meno a priezvisko fyzickej osoby, ktor bude uskutoova individulne vzdelvanie iaka, ktormu m by povolen individulne vzdelvanie, a jej doklady o splnen kvalifikanch predpokladov, g) zoznam uebnc a uebnch textov, ktor bud pri individulnom vzdelvan iaka pouvan, h) alie skutonosti, ktor maj vplyv na individulne vzdelvanie iaka. (6) iak, ktormu bolo povolen individulne vzdelvanie, kon komisionlne skky v kmeovej kole. Komisionlne skky vykon z prslunho uiva kadho povinn ho predmetu za kad polrok. Na zklade vsledkov komisionlnej skky vyd kola vysvedenie, ak tento zkon neustanovuje inak. (7) Pri rozhodovan o komisionlnej skke poda odseku 6 riadite koly zohaduje zdravotn stav iaka. (8) iak, ktormu bolo povolen individulne vzdelvanie poda odseku 2 psm. a) na zklade odporania veobecnho lekra pre deti a dorast z dvodu zdravotnho znevhodnenia, nevykonva komisionlnu skku. Pedagogick zamestnanec, ktor zabezpeuje vzdelvanie iaka, tvrrone predklad riaditeovi koly psomn sprvu o postupe a vsledkoch vchovno-vzdelvacej innosti so iakom, na zklade ktorej po prerokovan v pedagogickej rade koly sa vykon hodnotenie a klasifikcia prospechu iaka. (9) Na konanie komisionlnych skok poda odseku 6 sa vzahuj ustanovenia 57. (10) Kontrolu rovne kvality vchovy a vzdelvania pri individulnom vzdelvan vykonva ttna kolsk inpekcia poda osobitnho predpisu. 7) Kontrolu odborno-pedagogickho a materilno-technickho zabezpeenia vchovy a vzdelvania a ochrany zdravia iaka vykonva kmeov kola. Z tohto dvodu je zkonn zstupca povinn umoni vstup a vykonanie kontroly poverenmu kolskmu inpektorovi a poverenmu zamestnancovi kmeovej koly.

(11) Povolenie individulneho vzdelvania iaka riadite koly zru a) na zklade iadosti zkonnho zstupcu iaka alebo plnoletho iaka, b) ak zkonn zstupca iaka nepln podmienky individulneho vzdelvania poda tohto zkona, c) ak iak na konci hodnotiaceho obdobia neprospel, d) na nvrh hlavnho kolskho inpektora. (12) Riadite koly rozhodne o zruen povolenia individulneho vzdelvania do 30 dn od zaatia konania a zrove zarad iaka do prslunho ronka zkladnej koly. Odvolanie proti rozhodnutiu riaditea o zruen povolenia individulneho vzdelvania nem odkladn inok. (13) O povolenie individulneho vzdelvania iaka poda odseku 2 psm. c) me poiada aj prslun stav, v ktorom bol iak umiestnen poda osobitnho predpisu. 28) Vzdelvanie iaka zabezpeuje kola, ktor rozhodla o povolen individulneho vzdelvania, a to v rozsahu najmenej dve hodiny tdenne. Pre iados prslunho stavu sa ustanovenia odsekov 4 a 10 pouij primerane na zklade psomnej dohody medzi riaditeom koly a riaditeom stavu. (14) Zkonn zstupca uhrdza fyzickej osobe, ktor uskutouje individulne vzdelvanie iaka poda odseku 2 psm. b), finann odmenu. 25 (1) O povolen vzdelvania poda 23 psm. b), c) alebo e) rozhoduje riadite koly, do ktorej je iak prijat, na zklade psomnej iadosti zkonnho zstupcu alebo plnoletho iaka. (2) V iadosti zkonn zstupca alebo plnolet iak uvedie a) meno, priezvisko a bydlisko iaka, b) rodn slo iaka, c) adresu bydliska v zahrani, d) nzov a adresu koly, ktor bude iak v zahrani navtevova, ak je vopred znma, alebo nzov a adresu koly zriadenej inm ttom na zem Slovenskej republiky, ktor bude iak navtevova. (3) Zkonn zstupca alebo plnolet iak do 30 dn oznmi riaditeovi kmeovej koly nzov a adresu koly, ktor iak navtevuje, alebo potvrd kolu uveden v iadosti. Tto povinnos sa nevzahuje na vzdelvanie poda 23 psm. e). (4) Kmeov kola poskytuje iakovi na zklade iadosti zkonnho zstupcu alebo plnoletho iaka uebnice a pracovn zoity. (5) iak, ktor vykonva osobitn spsob kolskej dochdzky poda 23 psm. b) a c), vykon skky z vyuovacch predmetov, ktor ur riadite koly, v kmeovej kole spravidla za kad kolsk rok, najviac vak za vetky ronky po ukonen tvrtho ronka zkladnej koly a deviateho ronka zkladnej koly; pre stredn koly spravidla za kad kolsk rok. Termn skky dohodne s riaditeom koly zkonn zstupca iaka alebo plnolet iak do 15. mja kalendrneho roka, v ktorom m skku vykona. (6) iaci, ktor vykonvaj osobitn spsob kolskej dochdzky poda 23 psm. e), vykonaj skku zo vetkch povinnch vyuovacch predmetov uebnho plnu prslunho ronka kmeovej koly okrem predmetov s prevahou vchovnho zamerania za kad prslun kolsk rok, najviac

vak za vetky ronky po ukonen tvrtho ronka zkladnej koly a deviateho ronka zkladnej koly. (7) iak me zo zvanch dvodov, najm saenej dostupnosti ku kmeovej kole, vykona skku aj na inej kole v Slovenskej republike, a to po dohode zkonnho zstupcu iaka alebo plnoletho iaka s riaditeom koly, v ktorej sa m skka vykona. (8) Riadite koly, v ktorej sa m skka vykona, a) ur vyuovacie predmety, z ktorch sa m skka vykona, a obsah skky, b) ur termn skky po prerokovan so zkonnm zstupcom iaka alebo s plnoletm iakom. (9) iakovi, ktor vykonal spene skku z predmetov, ktor sa na kole poda 23 psm. b) a c) nevyuuj, alebo plnil osobitn spsob kolskej dochdzky individulnym vzdelvanm v zahrani a vykonal skku zo vetkch povinnch predmetov uebnho plnu prslunho ronka kmeovej koly, kola vyd vysvedenie. (10) Riadite koly zarad iaka po ukonen osobitnho spsobu kolskej dochdzky do prslunho ronka poda vsledkov komisionlnej skky poda 57 a poda vsledkov iaka dosiahnutch v predchdzajcom vzdelvan. 26 Individulny uebn pln (1) Vzdelvanie poda individulneho uebnho plnu me na iados zkonnho zstupcu iaka alebo na zklade iadosti plnoletho iaka povoli riadite koly. (2) Vzdelvanie poda individulneho uebnho plnu me riadite koly povoli iakovi s nadanm alebo poda zvanch dvodov, najm tehotenstva a materstva. Individulny uebn pln me riadite koly povoli aj inm iakom. (3) Sasne s povolenm vzdelvania poda individulneho uebnho plnu dohodne riadite koly so zkonnm zstupcom iaka alebo s plnoletm iakom podmienky a organizciu vzdelvania poda individulneho uebnho plnu, ktor musia by v slade so schvlenm kolskm vzdelvacm programom a s zvzn pre obe strany. (4) Individulny uebn pln vypracuje kola v spoluprci s pedagogickmi zamestnancami a odbornmi zamestnancami. Individulny uebn pln schvauje riadite koly. (5) O povolenie vzdelvania poda individulneho uebnho plnu me poiada aj prslun stav, v ktorom bol iak umiestnen poda osobitnho predpisu. 28) Pri iadosti prslunho stavu sa ustanovenia odsekov 3 a 4 pouij primerane na zklade psomnej dohody medzi riaditeom koly a riaditeom stavu. TRETIA AS SSTAVA KL 27 (1) koly zaraden do siete kl a kolskch zariaden poda osobitnho predpisu, 2) ktor zabezpeuj vchovu a vzdelvanie poda tohto zkona prostrednctvom vzdelvacch programov odborov vzdelvania poskytujcich na seba nadvzujce stupne vzdelania, tvoria sstavu kl.

(2) Sstavu kl tvoria tieto druhy kl: a) matersk kola, b) zkladn kola, c) gymnzium, d) stredn odborn kola, e) konzervatrium, f) koly pre deti a iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami, g) zkladn umeleck kola, h) jazykov kola. (3) Vzdelvanie v kolch poda odseku 2 psm. b) a f) sa povauje za sstavn prpravu na povolanie okrem kl poda 95 ods. 1 psm. a) a 104 ods. 1 psm. a). (4) koly sa mu spja splynutm do jednej prvnickej osoby, ktorou je zkladn kola s materskou kolou. (5) Druhy kl poda odseku 2 psm. b) a g) sa lenia na typy. Typ koly bliie uruje, na ak odbor vzdelvania je kola zameran, organizciu koly alebo akm deom alebo iakom vzdelvanie zabezpeuje. (6) koly poda odseku 2 psm. b) a g) s prvnickmi osobami, v prvnych vzahoch vystupuj vo svojom mene, ak tento zkon neustanovuje inak. koly poda odseku 2 psm. a), h) a zkladn kola, ktor nem vetky ronky, s prvnickmi osobami, ak tak ur ich zriaovate. Prv oddiel Matersk kola 28 (1) Matersk kola podporuje osobnostn rozvoj det v oblasti socilno -emocionlnej, intelektulnej, telesnej, morlnej, estetickej, rozvja schopnosti a zrunosti, utvra predpoklady na alie vzdelvanie. Pripravuje na ivot v spolonosti v slade s individulnymi a vekovmi osobitosami det. (2) Matersk kola sa zriauje spravidla pri pote desa det. Matersk kola zabezpeuje vchovu a vzdelvanie prostrednctvom kolskho vzdelvacieho programu, ktor poskytuje predprimrne vzdelanie poda 16 ods. 2. (3) Vzdelvanie v materskch kolch sa uskutouje za iaston hradu okrem materskch kl pri zdravotnckych zariadeniach. (4) Za pobyt dieaa v materskej kole zriadenej orgnom miestnej ttnej sprvy v kolstve prispieva zkonn zstupca na iaston hradu vdavkov materskej koly mesane na jedno diea najviac sumou neprevyujcou 7,5% sumy ivotnho minima pre jedno nezaopatren diea poda osobitnho predpisu. 29) Vku prspevku zkonnho zstupcu na iaston hradu ur riadite koly. 30) Tento prspevok sa uhrdza vopred do 10. da v kalendrnom mesiaci.

(5) Vku prspevku za pobyt dieaa v materskej kole zriadenej obcou ur zriaovate veobecne zvznm nariadenm. 31) (6) Za pobyt dieaa v materskej kole zriadenej obcou prispieva zkonn zstupca na iaston hradu vdavkov materskej koly mesane na jedno diea sumou najviac 15% sumy ivotnho minima pre jedno nezaopatren diea poda osobitnho predpisu. 29) (7) Prspevok v materskej kole sa neuhrdza za diea, a) ktor m jeden rok pred plnenm povinnej kolskej dochdzky, b) ak zkonn zstupca dieaa predlo riaditeovi materskej koly doklad o tom, e je poberateom dvky v hmotnej ndzi a prspevkov k dvke v hmotnej ndzi, 32) c) ktor je umiestnen v zariaden na zklade rozhodnutia sdu. (8) Prspevok v materskej kole na zklade rozhodnutia zriaovatea sa neuhrdza za diea, a) ktor m preruen dochdzku do materskej koly na viac ako 30 po sebe nasledujcich kalendrnych dn z dvodu choroby alebo rodinnch dvodov preukzatenm spsobom, b) ktor nedochdzalo do materskej koly v ase kolskch przdnin alebo bola preruen prevdzka materskej koly zaprinen zriaovateom alebo inmi zvanmi dvodmi; v tchto prpadoch uhrdza zkonn zstupca pomern as urenho prspevku. (9) Deti, ktor maj v nasledujcom roku plni povinn kolsk dochdzku, sa obvykle zarauj do samostatnej triedy. Deti so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami sa zarauj do tried alebo do samostatnch tried pre deti so pecilnymi vchovno -vzdelvacmi potrebami. Do samostatnch tried pre deti so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami nie je mon zaradi deti vlune z dvodu, e pochdzaj zo socilne znevhodnenho prostredia. Samostatn triedy sa mu vytvra aj pre deti, ktor sa uia cudz jazyk. (10) Najvy poet det v triede materskej koly je a) 20 v triede pre troj- a tvorron deti, b) 21 v triede pre tvor- a pron deti, c) 22 v triede pre p- a esron deti, d) 21 v triede pre troj- a esron deti. (11) Ak sa do triedy zarad diea mladie ako tri roky, zni sa najvy poet det o jedno diea. (12) O zaraden dieaa so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami rozhodne riadite na zklade odporania veobecnho lekra pre deti a dorast a kolskho zariadenia vchovnho poradenstva a prevencie a informovanho shlasu zkonnho zstupcu. Poet det v triede me by znen najviac o dve za kad diea so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami. Maximlny poet zaradench det so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami v jednej triede s dve. (13) Vkonom prv zalenenho dieaa so pecilnymi vchovno -vzdelvacmi potrebami nemu by obmedzen prva ostatnch det, ktor s astnkom vchovy a vzdelvania. (14) V materskej kole me psobi aj asistent uitea. (15) V odvodnench prpadoch me riadite so shlasom zriaovatea a ttnej kolskej inpekcie prekroi poet det v triede poda odseku 10 najviac o tri deti.

(16) Predprimrne vzdelvanie v materskej kole sa me uskutoova so shlasom riaditea aj s priamou asou zkonnch zstupcov na vchove a vzdelvan. (17) Matersk kola me organizova pobyty det v kole v prrode, vlety, exkurzie, saunovanie, portov vcvik a alie aktivity len s informovanm shlasom zkonnho zstupcu dieaa a po dohode so zriaovateom. (18) Riadite materskej koly alej a) uruje, po prerokovan so zkonnm zstupcom, zaradenie dieaa do triedy a dku adaptanho alebo diagnostickho pobytu dieaa, ktor je zameran na postupn socializciu a diagnostikovanie, b) rozhoduje o preruen dochdzky dieaa do materskej koly 33) na zklade psomnej iadosti zkonnho zstupcu. (19) Ministerstvo kolstva ustanov veobecne zvznm prvnym predpisom alie spsoby organizcie a zabezpeovania vchovno-vzdelvacej innosti v materskej kole. Druh oddiel Zkladn kola 29 (1) Zkladn kola v slade s princpmi a ciemi vchovy a vzdelvania tohto zkona podporuje rozvoj osobnosti iaka vychdzajc zo zsad humanizmu, rovnakho zaobchdzania, tolerancie, demokracie a vlastenectva, a to po strnke rozumovej, mravnej, etickej, estetickej, pracovnej a telesnej. Poskytuje iakovi zkladn poznatky, zrunosti a schopnosti v oblasti jazykovej, prrodovednej, spoloenskovednej, umeleckej, portovej, zdravotnej, dopravnej a alie poznatky a zrunosti potrebn na jeho orientciu v ivote a v spolonosti a na jeho aliu vchovu a vzdelvanie. (2) Zkladn kola zabezpeuje vchovu a vzdelvanie prostrednctvom vzdelvacch programov, ktor poskytuj zkladn vzdelanie poda 16 ods. 3. (3) Zkladn koly sa lenia na tieto typy: a) zkladn kolu so vetkmi ronkmi (alej len "plnoorganizovan zkladn kola"), b) zkladn kolu, ktor nem vetky ronky (alej len "neplnoorganizovan zkladn kola"). (4) Zkladn kola m spravidla dev ronkov s monosou zriadenia nultho ronka. len sa na prv a druh stupe, v ktorch sa vzdelvanie realizuje samostatnmi na seba nadvzujcimi vzdelvacmi programami. Prv stupe zkladnej koly tvor spravidla prv a tvrt ronk. Druh stupe zkladnej koly tvor piaty a deviaty ronk. (5) Najvy poet iakov v triede zkladnej koly je a) 16 iakov v triede nultho ronka, b) 22 iakov v triede prvho ronka, c) 24 iakov v triede, v ktorej s iaci viacerch ronkov prvho stupa zkladnej koly, d) 25 iakov v triede druhho a tvrtho ronka, e) 28 iakov v triede piateho a deviateho ronka.

(6) Triedu poda charakteru vzdelvacieho programu mono deli na skupiny. (7) Do nultho ronka me by zaraden diea len s informovanm shlasom zkonnho zstupcu dieaa. Takto diea zana plni povinn kolsk dochdzku v nultom ronku. (8) Triedu nultho ronka mono zriadi, ak sa v nej bude vzdelva najmenej osem iakov; v neplnoorganizovanej zkladnej kole najmenej es iakov. (9) V kole mono po shlase zriaovatea zriadi triedu pre iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami. (10) Do triedy zkladnej koly mono zaleni iaka so pecilnymi vchovno -vzdelvacmi potrebami. Ak riadite koly alebo prslun zariadenie vchovnho poradenstva a prevencie zist, e vzdelvanie nie je na prospech zalenenmu iakovi alebo iakom, ktor s astnkmi vchovy a vzdelvania, navrhne po psomnom shlase orgnu miestnej ttnej sprvy v kolstve a prslunho zariadenia vchovnho poradenstva a prevencie zkonnmu zstupcovi in spsob vzdelvania dieaa. Prslun orgn miestnej ttnej sprvy v kolstve uhrad zo ttneho rozpotu zkonnmu zstupcovi dieaa cestovn nklady vo vke ceny hromadnej dopravy na jeho dopravu do a zo koly, do ktorej bol iak po zmene zaraden. Ak zkonn zstupca neshlas so zmenou spsobu vzdelvania svojho dieaa, o jeho alom vzdelvan rozhodne sd. (11) Vkonom prv zalenenho iaka so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami nemu by obmedzen prva ostatnch iakov, ktor s astnkmi vchovy a vzdelvania. (12) V triede zkladnej koly pre iakov vzatch do vzby alebo vo vkone trestu odatia slobody je najviac p iakov. 30 (1) Zkladn kolu len s ronkmi prvho stupa zriaovate zriadi, ak je predpoklad, e sa do nej prihlsi najmenej 30 det, ktor maj plni povinn kolsk dochdzku v tejto zkladnej kole. iak, ktor skon posledn ronk takejto koly, pokrauje vo vzdelvan v plnoorganizovanej zkladnej kole. (2) Vzdelvanie v zkladnej kole len s ronkmi prvho stupa sa me organizova aj v triede, v ktorej s iaci viacerch ronkov. (3) Zkladn kolu s prvm a deviatym ronkom zriaovate zriadi, ak je predpoklad, e sa do nej prihlsi najmenej 150 det, ktor maj plni povinn kolsk dochdzku v tejto zkladnej kole. (4) V osobitnch prpadoch, najm ak je najbliia zkladn kola ako dostupn, me zriaovate zkladn kolu poda odsekov 1 a 3 zriadi aj pri niom pote det. (5) Pre fyzick osoby, ktor nezskali niie stredn vzdelanie poda 16 ods. 3 psm. b), me zkladn kola organizova vzdelvanie na zskanie tohto stupa vzdelania, ktor sa kon komisionlnou skkou zo vetkch vyuovacch predmetov okrem vyuovacch predmetov s vchovnm zameranm. Po spenom vykonan komisionlnej skky vyd kola fyzickej osobe vysvedenie s dolokou, na ktorej sa uvedie zskan stupe vzdelania; pre fyzick osoby vo vkone vzby a vkone trestu odatia slobody sa toto vzdelvanie organizuje v detaovanch triedach zkladnch kl v stavoch na vkon vzby a v stavoch na vkon trestu odatia slobody alebo sa zabezpe individulne vzdelvanie. (6) V zkladnej kole me psobi aj asistent uitea. (7) Zkladn kola me organizova vlety, exkurzie, jazykov kurzy, portov vcvik,

pobyty iakov v kole v prrode a alie aktivity po informovanom shlase a dohode so zkonnm zstupcom iaka. (8) Ministerstvo kolstva ustanov veobecne zvznm prvnym predpisom organizciu zkladnej koly, plnenie povinnej kolskej dochdzky vrtane jej plnenia mimo zemia Slovenskej republiky, organizciu a zabezpeovanie vchovno-vzdelvacej innosti v zkladnej kole vrtane integrcie iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami a mimo nej, pravidl hodnotenia a klasifikciu a pravidl o bezpenosti a ochrane zdravia iakov. 31 (1) V priebehu plnenia povinnej kolskej dochdzky v zkladnej kole me iak zkladnej koly na zklade psomnej iadosti zkonnho zstupcu prestpi do inej zkladnej koly. O prestupe iaka rozhoduje v rmci rozhodovania o prijat 34) riadite zkladnej koly, do ktorej sa iak hlsi. (2) Ak riadite zkladnej koly prijme iaka poda odseku 1, je povinn bez zbytonho odkladu zasla kpiu rozhodnutia o jeho prijat riaditeovi zkladnej koly, z ktorej iak prestupuje; obdobne postupuje riadite stavu na vkon vzby a stavu na vkon trestu odatia slobody, do ktorho bol prijat iak, ktor m plni povinn kolsk dochdzku. Riadite zkladnej koly, z ktorej iak prestupuje, je povinn do piatich pracovnch dn od doruenia kpie rozhodnutia, zasla riaditeovi zkladnej koly, do ktorej bol iak prijat, fotokpiu dokumentcie iaka a tto zmenu nahlsi do kolskho registra poda 157 ods. 3 psm. b); ak ide o iaka, ktor bol vzat do vkonu vzby alebo do vkonu trestu odatia slobody, zasiela sa dokumentcia riaditeovi stavu na vkon vzby alebo stavu na vkon trestu odatia slobody. (3) Riadite zkladnej koly me na zklade nvrhu triedneho uitea a iadosti zkonnho zstupcu iaka alebo s jeho informovanm shlasom a na zklade odporuenia prslunho zariadenia vchovnho poradenstva a prevencie preradi iaka zo kolskho vzdelvacieho programu, ktor pln prslun kola, do kolskho vzdelvacieho programu zodpovedajcemu jeho pecilnym vchovno-vzdelvacm potrebm. (4) Na zklade iadosti zkonnho zstupcu iaka a odporuenia praktickho lekra pre deti a dorast me riadite zkladnej koly zo zdravotnch dvodov alebo z inch zvanch dvodov rozhodn o osloboden alebo iastonom osloboden iaka od vyuovania niektorho predmetu, a to na cel kolsk rok alebo jeho as; v rozhodnut ur nhradn spsob vzdelvania iaka v ase vyuovania tohto predmetu. Ak je vyuovac predmet zaraden ako prv alebo posledn vyuovacia hodina da, me by iak so shlasom zkonnho zstupcu uvonen z vchovy a vzdelvania bez nhrady. Tret oddiel Stredn koly 32 Stredn koly s: a) gymnzium, b) stredn odborn kola, c) konzervatrium. 33 (1) V strednej kole sa zriauj triedy dennho tdia s potom iakov najviac 30.

(2) Stredn kola me pre osoby vykonvajce trest odatia slobody a osoby vo vkone vzby organizova vzdelvanie v detaovanej triede strednej koly alebo individulne vzdelvanie v stavoch na vkon vzby a v stavoch na vkon trestu; to neplat pre zdravotncke odbory vzdelania. (3) V priebehu tdia na strednej kole sa umouje iakom a) preruenie tdia, b) zmena tudijnho alebo uebnho odboru, c) prestup na in stredn kolu, d) preradenie do zkladnej koly, e) opakovanie ronka, f) postup do vyieho ronka, g) zanechanie tdia, h) tdium poda individulneho uebnho plnu, i) tdium na zahraninej kole obdobnho typu. (4) Riadite strednej koly me po posden uebnch plnov a po prerokovan v pedagogickej rade povoli iakovi absolvova as tdia na obdobnej kole v zahrani. tdium v zahrani me povoli aj opakovane, ale vdy len po spenom ukonen ronka. V prpade potreby ulo iakovi povinnos vykona skky najviac z troch predmetov, priom rozdielov skka z vyuovacieho jazyka je povinn. 34 Preruenie tdia a zmena tudijnho alebo uebnho odboru (1) Riadite strednej koly me povoli preruenie tdia iakovi, ktor splnil povinn kolsk dochdzku, na iados jeho zkonnho zstupcu, ak ide o plnoletho iaka, na jeho iados, najviac na tri roky; riadite koly je povinn na zklade iadosti iaky alebo jej zkonnho zstupcu prerui tdium pre tehotenstvo a materstvo alebo jej povoli tdium poda individulneho uebnho plnu. (2) Zmenu tudijnho odboru alebo uebnho odboru povouje riadite strednej koly spravidla na zaiatku kolskho roku. Podmienkou na povolenie zmeny je zdravotn spsobilos iaka na tdium a spsobilos na vykonvanie povolania, na ktor sa m pripravova v novozvolenom tudijnom alebo uebnom odbore, a spen vykonanie rozdielovej skky, ak ju riadite uril. 35 Prestup na in stredn kolu (1) Prestup iaka do inej strednej koly na ten ist alebo in tudijn odbor alebo uebn odbor povouje riadite strednej koly, do ktorej sa iak hlsi. Prestup povouje na zklade iadosti jeho zkonnho zstupcu; ak ide o plnoletho iaka, na zklade jeho iadosti. (2) Prestup iaka, ktor navtevuje stredn kolu s osemronm tdiom, do strednej odbornej koly s inm tudijnm alebo uebnm odborom alebo do gymnzia so tvorronm alebo pronm

tdiom, sa me uskutoni najskr zaiatkom piateho ronka jeho tdia. (3) Podmienkou prestupu iaka do inej strednej koly je spen vykonanie rozdielovej skky, ak ju riadite koly uril. (4) Ak riadite strednej koly, do ktorej chce iak prestpi, rozhodne o prijat iaka, 35) je povinn bez zbytonho odkladu zasla kpiu rozhodnutia o prijat iaka riaditeovi strednej koly, z ktorej iak prestupuje, a fyzickej osobe alebo prvnickej osobe, pre ktor sa iak pripravuje. Prestup sa spravidla uskutouje k 1. septembru. Vzdelvanie iaka v strednej kole, z ktorej prestupuje, sa kon dom, ktor predchdza du, v ktorom m iak zaa vzdelvanie v strednej kole, do ktorej prestpil. Tmto dom prestva by iakom strednej koly, z ktorej prestpil. (5) Riaditeovi strednej koly, na ktor iak prestpil, zale riadite strednej koly, z ktorej iak prestupuje, fotokpiu dokumentcie iaka do piatich pracovnch dn od doruenia kpie rozhodnutia o prijat iaka poda odseku 4 a zmenu oznmi do kolskho registra poda 157 ods. 3 psm. b). (6) Prestup iaka do inej strednej koly sa len vo vnimonch prpadoch umouje aj v priebehu prvho ronka. (7) Riadite strednej koly me povoli iakovi tdium na obdobnej kole v zahrani. 36 Preradenie iaka zo strednej koly do zkladnej koly (1) iak, ktor navtevuje prv a tvrt ronk osemronho vzdelvacieho programu v strednej kole, me by preraden do zkladnej koly a) ak sa mu nepovol opakova ronk, 36) b) ak strat zdravotn spsobilos, c) ak strat portov vkonnos, d) na iados zkonnho zstupcu iaka. (2) iak, ktor bol preraden do zkladnej koly poda odseku 1, pokrauje v plnen povinnej kolskej dochdzky v zkladnej kole. 37) (3) Ak riadite strednej koly rozhodne o preraden iaka do zkladnej koly, 19) zkonn zstupca iaka ho v lehote do 15 dn odo da preradenia, urenho rozhodnutm, prihlsi na plnenie povinnej kolskej dochdzky v zkladnej kole poda odseku 2 a o tejto skutonosti v tejto lehote informuje riaditea strednej koly, ktor rozhodol o preraden iaka do zkladnej koly. Ak zkonn zstupca neprihlsi iaka na plnenie povinnej kolskej dochdzky alebo neinformuje riaditea strednej koly v ustanovenej lehote, postupuje riadite strednej koly poda osobitnho predpisu. 38) Riadite zkladnej koly, do ktorej bol iak prijat, najneskr do piatich dn od prijatia informuje o tejto skutonosti riaditea strednej koly, ktor rozhodol o preraden iaka na zkladn kolu. Preradenie sa spravidla uskutouje k zaiatku kolskho roka. Vzdelvanie iaka v strednej kole, z ktorej bol preraden, sa kon dom, ktor predchdza du, v ktorom iak zaal vzdelvanie v zkladnej kole, do ktorej bol prijat. Tmto dom prestva by iakom strednej koly. Riadite strednej koly zale fotokpiu dokumentcie iaka riaditeovi zkladnej koly do piatich dn od doruenia informcie o prijat iaka do zkladnej koly. Tto zmenu nahlsi do kolskho registra poda 157 ods. 3 psm. b).

37 Opakovanie ronka (1) Riadite strednej koly rozhoduje o opakovan ronka iaka na zklade posdenia jeho vzdelvacch vsledkov a dvodov, ktor uvedie plnolet iak vo svojej psomnej iadosti alebo ktor uvedie v psomnej iadosti jeho zkonn zstupca. (2) Ak riadite strednej koly nepovol iakovi, ktor splnil povinn kolsk dochdzku, opakova ronk, iak prestva by iakom strednej koly uplynutm poslednho da kolskho roka prslunho ronka. (3) Ak riadite strednej koly nepovol iakovi prvho a tvrtho ronka osemronho vzdelvacieho programu v strednej kole opakova ronk, postupuje poda 36 ods. 3. 38 Postup do vyieho ronka strednej koly (1) Do vyieho ronka strednej koly postupuje iak po absolvovan prslunho ronka vzdelvacieho programu strednej koly okrem iaka, ktor bol celkovo hodnoten poda 55 ods. 18. (2) Nadanho iaka me riadite strednej koly po prerokovan v pedagogickej rade koly preradi do vyieho ronka bez absolvovania predchdzajceho ronka na zklade vsledkov komisionlnej skky. Maloletho iaka mono preradi bez absolvovania predchdzajceho ronka do vyieho ronka len so shlasom zkonnho zstupcu. 39 Zanechanie tdia (1) Ak iak, ktor splnil povinn kolsk dochdzku, chce zanecha tdium, oznmi to psomne riaditeovi strednej koly; ak je iak malolet, psomn oznmenie pod jeho zkonn zstupca. Tto zmenu nahlsi riadite koly do kolskho registra poda 157 ods. 3 psm. b). (2) iak prestva by iakom strednej koly dom, ktor nasleduje po dni, ke riaditeovi strednej koly bolo doruen oznmenie o zanechan tdia. 40 tdium jednotlivch predmetov (1) Vedomosti, ktor iaci alebo in fyzick osoby zskali samostatnm tdiom jednotlivch vyuovacch predmetov, mu preukza vykonanm skky. Skkou preukazuj vedomosti v rozsahu celho vyuovacieho predmetu za vetky ronky tdia. tdiom jednotlivch vyuovacch predmetov sa mu pripravi aj na vykonanie maturitnej skky alebo zverenej skky okrem predmetov pre odborn zloku prpravy v zdravotnckych odborov vzdelania. (2) Na skku sa me uchdza prihlsi, ak preuke, e zskal niie stredn vzdelanie, a oznmi vyuovac predmet, z ktorho chce skku vykona. (3) Riadite strednej koly rozhodne o povolen vykona skku z jednotlivch vyuovacch predmetov 39) najneskr do troch tdov od doruenia iadosti; sasne ur termn vykonania skky, ktor sa mus vykona najneskr do dvoch mesiacov po doruen iadosti.

(4) Pri skke uchdza preuke svoju totonos. Skka sa kon pred komisiou. O spene vykonanej skke vyd kola vysvedenie. (5) Ak to vyaduje charakter vyuovacieho predmetu a sasou kolskho vzdelvacieho programu je aj psomn skka alebo praktick skka, uchdza vykon aj tieto skky. 41 Gymnzium Gymnzium je veobecnovzdelvacia, vntorne diferencovan stredn kola, ktor pripravuje iakov vo tvorronom, v pronom alebo v osemronom vzdelvacom programe a poskytuje pln stredn veobecn vzdelanie poda 16 ods. 4 psm. c). Vzdelvacie programy gymnzia s zameran predovetkm na prpravu pre tdium na vysokch kolch, mu pripravova aj na vkon niektorch innost vo verejnej sprve, kultre a porte. 42 Stredn odborn kola (1) Stredn odborn kola je vntorne diferencovan stredn kola, ktor pripravuje iakov v najmenej dvojronom a najviac pronom vzdelvacom programe prslunho odboru vzdelvania. Vzdelvacie programy strednej odbornej koly s zameran predovetkm na vkon povolan a odbornch innost v nrodnom hospodrstve, zdravotnctve, verejnej sprve, kultre, umen a v ostatnch oblastiach a mu pripravova aj na alie tdium. (2) Stredn odborn koly poskytujce vzdelanie na vkon povolan a odbornch innost sa lenia na typy. Odborn vzdelvanie a prprava v strednej odbornej kole rozvjaj vedomosti, zrunosti a schopnosti iaka zskan v predchdzajcom vzdelvan a poskytuj vedomosti, zrunosti a schopnosti nevyhnutn pre vkon povolania a odbornch innost. (3) Stredisko praktickho vyuovania zodpoved za vchovu a vzdelvanie poda uebnch plnov a uebnch osnov, pritom spolupracuje so strednou odbornou kolou, ktor pre iakov zabezpeuje teoretick vyuovanie. (4) Stredn odborn kola zabezpeuje iakom teoretick vyuovanie a praktick vyuovanie. Ak stredn odborn kola zabezpeuje iakom len teoretick vyuovanie, iaci absolvuj praktick vyuovanie v stredisku praktickho vyuovania alebo pracovisku praktickho vyuovania. (5) Stredn odborn kola poskytuje po spenom absolvovan prslunho vzdelvacieho programu uebnho odboru alebo tudijnho odboru v strednej odbornej kole stupe vzdelania poda 16 ods. 4 psm. a), b) a d) a ods. 5. 43 Praktick vyuovanie (1) Praktick vyuovanie je neoddelitenou sasou odbornho vzdelvania a prpravy v strednch odbornch kolch a konzervatrich. (2) Praktick vyuovanie vytvra predpoklady na vkon povolania a pracovnch innost. Poskytuje iakom najm praktick zrunosti, nvyky a zskanie schopnost nevyhnutnch pre vkon povolania a pracovnch innost. (3) Hlavnmi formami praktickho vyuovania s:

a) odborn vcvik, b) odborn alebo umeleck prax, c) praktick cvienie. (4) Odborn vcvik je odborn vyuovac predmet praktickho vyuovania, ktor sa uskutouje cvinou prcou. (5) Cvin prce sa uskutouj formou zhotovovania vrobkov, poskytovanm sluieb alebo vykonvanm odbornch innost zodpovedajcich povolaniu a pracovnm innostiam, pre ktor odbor vzdelvania iakov pripravuje. V zdravotnckych tudijnch odboroch sa cvin prce uskutouj na zodpovednos osoby s prslunou odbornou spsobilosou, 6) pod vedenm ktorej sa praktick vyuovanie vykonva. (6) Odborn prax alebo umeleck prax je odborn vyuovac predmet praktickho vyuovania. Odborn prax alebo umeleck prax sa poda schvlench vzdelvacch programov me vykonva aj v ase kolskch przdnin. (7) Praktick cvienia s zameran na overenie a prehbenie teoretickch poznatkov, ncvik a zskanie zrunost pri technologickch, technickch, ekonomickch, zdravotnckych, grafickch a inch innostiach. (8) Praktick vyuovanie sa uskutouje skupinovou formou v kolch, v strediskch praktickho vyuovania a v kolskch zariadeniach, zdravotnckych zariadeniach 40) alebo individulne na pracoviskch praktickho vyuovania a pracoviskch inch prvnickch osb alebo fyzickch osb. (9) kolskm zariadenm na vkon praktickho vyuovania iakov strednej odbornej koly s stredisko odbornej praxe a kolsk hospodrstvo poda 118. (10) Pracovisko praktickho vyuovania me zriadi aj prvnick osoba alebo fyzick osoba. (11) Prvnick osoby a fyzick osoby, ktor zabezpeuj praktick vyuovanie, s povinn utvra podmienky na jeho vkon a plni povinnosti ustanoven osobitnm predpisom. 41) (12) Ak sa praktick vyuovanie iakov bude uskutoova u prvnickch osb alebo fyzickch osb, riadite koly uzavrie s nimi dohodu, ktor obsahuje najm a) druh innost, ktor bud iaci vykonva pri praktickom vyuovan, b) miesto konania praktickho vyuovania, c) asov rozvrh praktickho vyuovania, d) dku a de zaatia praktickho vyuovania, e) poet iakov, ktor sa zastnia na praktickom vyuovan, f) pracovn a hygienick podmienky (ubytovacie a stravovacie podmienky, poskytovanie vstroja, nradia a osobnch pracovnch prostriedkov), g) opatrenia na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri praktickom vyuovan, h) poet majstrov odbornej vchovy a intruktorov.

(13) Poas praktickho vyuovania m iak prva a povinnosti ustanoven poda osobitnho predpisu. 41) 44 Konzervatrium (1) Konzervatrium poskytuje komplexn umeleck a umelecko-pedagogick vzdelanie. Pripravuje iakov na profesionlne umeleck uplatnenie a na vyuovanie umeleckch a odbornch predmetov vo vzdelvacch programoch umeleckho zamerania. (2) Vchova a vzdelvanie v konzervatriu sa uskutouje individulne, v skupinch alebo kolektvne. (3) iakom sa zapoiiavaj bezplatne hudobn nstroje, notov materil, audiovizulne nahrvky umeleckch diel, zznamov technika a al vstroj a potrebn materil na vyuovanie. (4) Vchova a vzdelvanie v konzervatriu sa uskutouje poda esronho vzdelvacieho programu, v ktorom iak po ukonen tvrtho ronka vykon maturitn skku a po ukonen iesteho ronka vykon absolventsk skku. V odbore tanec sa tdium uskutouje poda osemronho vzdelvacieho programu, ktor sa v poslednom ronku ukonuje maturitnou skkou a absolventskou skkou, a poda esronho vzdelvacieho programu, v ktorom iak po ukonovan tvrtho ronka vykon maturitn skku a po ukonen iesteho ronka vykon absolventsk skku. (5) Konzervatrium pre odbor tanec sa zriauje ako kola s celodennou starostlivosou alebo ako interntna kola. (6) Konzervatrium poskytuje a) niie stredn vzdelanie poda 16 ods. 3 psm. b) spenm skonenm tvrtho ronka v osemronom vzdelvacom programe, b) pln stredn odborn vzdelanie poda 16 ods. 4 psm. d) spenm vykonanm maturitnej skky, c) vyie odborn vzdelanie poda 16 ods. 5 psm. b) spenm vykonanm absolventskej skky. 45 Nadvzujce formy odbornho vzdelvania Nadvzujce formy odbornho vzdelvania s: a) nadstavbov tdium, b) pomaturitn tdium. 46 Nadstavbov tdium (1) Nadstavbov tdium sa organizuje v odboroch vzdelvania strednch odbornch kl, ktor nadvzuj na predchdzajce odborn vzdelvanie a prpravu v prbuznom odbore vzdelvania ukonenho strednm odbornm vzdelanm, a ukonuje sa maturitnou skkou. (2) Nadstavbov tdium poskytuje vyiu rove veobecnho a iroko profilovanho

odbornho vzdelvania a prpravy, ktorou sa iaci a) zdokonauj pre kvalifikovan vkon povolania a pecializuj sa na vkon niektorch technicko-hospodrskych innost prevdzkovho charakteru, b) pripravuj na alie vzdelvanie. 47 Pomaturitn tdium (1) Pomaturitn tdium sa organizuje na strednch odbornch kolch v zujme zvyovania a prehlbovania kvalifikcie na vkon povolan a pracovnch innost. (2) Stredn odborn koly mu organizova pomaturitn tdium vo vzdelvacch programoch, ktor s uren pre uchdzaov, ktor v predchdzajcom vzdelvan zskali pln stredn odborn vzdelanie alebo pln stredn veobecn vzdelanie. (3) Pomaturitn tdium sa len na tieto druhy: a) zdokonaovacie tdium alebo inovan tdium, v ktorom si iaci zdokonauj alebo inovuj vedomosti a zrunosti v u absolvovanom tudijnom odbore na strednej odbornej kole; tdium sa ukonuje zverenou pomaturitnou skkou, b) kvalifikan tdium, v ktorom iaci zskavaj odborn kvalifikciu v inom odbore vzdelania, ne v ktorom vykonali maturitn skku; tdium sa ukonuje odbornou zlokou maturitnej skky (alej len "odborn zloka"), ktor neboli sasou predtm vykonanej maturitnej skky, c) pecializan tdium, v ktorom iaci zskavaj pecilne vedomosti a zrunosti vrtane novch vedecko-technickch poznatkov na vkon konkrtnych pracovnch innost a pracovnch funkci, ktor svojou pracovnou nplou a odbornm zameranm zodpovedaj predtm absolvovanmu tudijnmu odboru na strednej odbornej kole; tdium sa ukonuje absolventskou skkou; spenm skonenm pecializanho tdia absolvent zska vyie odborn vzdelanie poda 16 ods. 5 psm. a), d) vyie odborn tdium, v ktorom iaci zskavaj veobecn vzdelanie a pecilne vedomosti a zrunosti vrtane novch vedecko-technickch poznatkov na vkon konkrtnych pracovnch innost a pracovnch funkci. Je uren pre uchdzaov, ktor v predchdzajcom tdiu zskali pln stredn odborn vzdelanie alebo pln stredn veobecn vzdelanie; tdium sa ukonuje absolventskou skkou; spenm ukonenm vyieho odbornho tdia absolvent zska vyie odborn vzdelanie poda 16 ods. 5 psm. a); vyie odborn tdium na strednch zdravotnckych kolch, ktorm tudujci zskavaj odborn spsobilos na vkon povolania v tudijnom odbore diplomovan veobecn sestra, diplomovan fyzioterapeut, diplomovan radiologick asistent, sa ukonuje absolventskou skkou. 48 (1) Ministerstvo kolstva ustanov veobecne zvznm prvnym predpisom typy strednch odbornch kl, typy konzervatri, sstavu odborov vzdelvania pre stredn koly, druhy vzdelvania a dku vzdelvania v jednotlivch odboroch vzdelvania a ich nadvznos na alie vzdelvanie, organizciu vzdelvania v nich, rozsah tdia, dku tdia a priebeh tdia, hodnotenie a klasifikciu iakov, zoznam tudijnch odborov strednch odbornch kl, v ktorch sa vydva okrem vysvedenia o maturitnej skke vun list, podrobnosti o jednotlivch formch tdia a zmench v priebehu tdia; sstavu odborov vzdelvania pre stredn odborn koly ustanov po dohode s prslunm strednm orgnom ttnej sprvy. Sstavu odborov vzdelvania pre stredn odborn koly v psobnosti inch strednch orgnov ttnej sprvy ustanovuje ministerstvo kolstva po dohode s prslunm strednm orgnom ttnej sprvy veobecne zvznm prvnym predpisom.

(2) Druhy vzdelvania a dku vzdelvania v jednotlivch odboroch vzdelvania a ich nadvznos na alie vzdelvanie pre koly v psobnosti inch strednch orgnov ustanovia tieto stredn orgny veobecne zvznm prvnym predpisom. tvrt oddiel Zkladn umeleck kola 49 (1) Zkladn umeleck kola zabezpeuje umeleck vchovu a vzdelvanie poda vzdelvacieho programu odboru vzdelvania prevane pre iakov zkladnej koly. Zkladn umeleck kola me organizova aj tdium pre deti vo veku pred plnenm povinnej kolskej dochdzky, iakov strednch kl a dospelch. (2) Zkladn umeleck kola poskytuje zkladn umeleck vzdelanie poda 17, pripravuje na tdium odborov vzdelvania umeleckho zamerania v strednch kolch a v konzervatrich; pripravuje aj na tdium na vysokch kolch s pedagogickm alebo umeleckm zameranm. (3) V zkladnch umeleckch kolch sa mu zriaova hudobn, vtvarn, tanen a literrno-dramatick odbory alebo niektor z nich. In umeleck odbory me kola zriadi iba po shlase ministerstva kolstva. Jednotliv umeleck odbory mono leni na oddelenia. (4) Vku prspevku v zkladnch umeleckch kolch zriadench obcou 31) alebo samosprvnym krajom 42) ur zriaovate veobecne zvznm nariadenm. (5) Na iaston hradu nkladov spojench so tdiom v zkladnej umeleckej kole prispieva a) zkonn zstupca iaka mesane sumou najviac 15% sumy ivotnho minima pre jedno nezaopatren diea poda osobitnho predpisu, 29) b) dospel osoba mesane sumou najviac 15% sumy ivotnho minima pre jednu plnolet fyzick osobu poda osobitnho predpisu. 43) (6) Zriaovate zkladnej umeleckej koly me rozhodn o znen alebo odpusten prspevku poda odseku 5, ak plnolet iak alebo zkonn zstupca neplnoletho iaka o to ps omne poiada a predlo doklad o tom, e je poberateom dvky v hmotnej ndzi a prspevkov k dvke v hmotnej ndzi poda osobitnho predpisu. 32) 50 Ukonovanie tdia v zkladnej umeleckej kole (1) Zkladn tdium a tdium pre dospelch sa ukonuje zverenou skkou. (2) Riadite zkladnej umeleckej koly me rozhodn o predasnom ukonen tdia, ak a) iak sstavne alebo zvanm spsobom poruuje kolsk poriadok, b) iak alebo zkonn zstupca iaka neuhrdza iaston hradu nkladov poda 49 ods. 4. 51 Organizcia vchovno-vzdelvacieho procesu v zkladnch umeleckch kolch (1) Zkladn umeleck kola organizuje prpravn tdium, zkladn tdium, tdium s

rozrenm potom vyuovacch hodn, skrten tdium a tdium pre dospelch. (2) Prpravn tdium m najviac dva ronky. Je uren pre iakov prvho stupa zkladnej koly a pre nadan deti vo veku pred plnenm povinnej kolskej dochdzky. (3) Zkladn tdium sa len na dva stupne. Prv stupe m najviac dev ronkov a druh stupe m najviac tyri ronky; pre iakov, ktor nenavtevovali prv stupe zkladnho tdia, mono zriadi jednoron prpravn tdium. (4) Rozren tdium je uren iakom, ktor v zkladnom tdiu preuku mimoriadne nadanie a vynikajce tudijn vsledky. (5) V skrtenom tdiu sa iaci pripravuj na tdium na strednch kolch, konzervatrich a vysokch kolch pedagogickho alebo umeleckho zamerania. (6) tdium pre dospelch m najviac tyri ronky. (7) Vyuovanie je individulne a skupinov. Poty iakov v jednotlivch vyuovacch predmetoch uruj uebn plny. (8) Riadite zkladnej umeleckej koly me prerui tdium iakovi na jeho iados alebo na iados jeho zkonnho zstupcu. 52 Prijmanie iakov na tdium v zkladnch umeleckch kolch (1) Do prpravnho tdia prijma riadite koly iakov na zklade posdenia predpokladov na tdium vo zvolenom umeleckom odbore. Po skonen prpravnho tdia nevznik iakovi nrok na prijatie do zkladnho tdia. (2) Do zkladnho tdia, skrtenho tdia a tdia pre dospelch prijma riadite koly iakov na zklade vsledkov talentovej skky, priom me do prija aj nadanch iakov, ktor nedosiahli alebo prekroili vek odporan v uebnom plne umeleckho odboru alebo tudijnho zamerania. (3) Na posdenie tudijnch predpokladov uchdzaov na tdium zriauje riadite koly trojlenn prijmaciu komisiu a vymenva jej lenov. (4) Na zklade odporania prijmacej komisie me uchdzaov, ktor prekroili odporan vek pre tdium, zaradi do vyieho ako prvho ronka. (5) Do rozrenho tdia zarauje riadite koly na nvrh triedneho uitea iakov, ktor spene vykonali komisionlnu skku. (6) Ministerstvo kolstva ustanov veobecne zvznm prvnym predpisom spsob organizcie vchovno-vzdelvacieho procesu, organizcie tdia, prijmania iakov na tdium, priebehu a ukonovania tdia, hodnotenia a klasifikcie, komisionlnych skok a sa.

Piaty oddiel Jazykov kola 53 (1) Jazykov kola poskytuje jazykov vzdelvanie v cudzch jazykoch poda vzdelvacieho programu, organizuje aj vyuovanie cudzch jazykov s odbornm zameranm a pripravuje na prekladatesk a tlmoncku innos. Vzdelvanie v jazykovej kole sa uskutouje v kurzoch. (2) Absolvovanm vzdelvacch programov v jazykovej kole me absolvent zska vzdelanie poda 17 ods. 3. Jazykov kola organizuje vyuovanie cudzch jazykov pre iakov zkladnch kl, strednch kl, tudentov vysokch kl a dospelch. (3) Vzdelvac program jazykovej koly sa me skoni vykonanm ttnej jazykovej skky na jazykovej kole, ktor m na to oprvnenie vydan ministerstvom kolstva. ttnu jazykov skku me vykona aj ten uchdza, ktor na jazykovej kole netudoval. (4) Ak sa vzdelvac program ukonuje poda odseku 3, skka sa kon pred trojlennou skobnou komisiou, ktor riadi jej predseda vymenovan prslunm orgnom miestnej ttnej sprvy v kolstve na obdobie jednho roka; tento orgn ho aj odvol. lenov skobnch komisi vymenva a odvolva predseda komisie pre ttne jazykov skky, ktor je menovan prslunm orgnom miestnej ttnej sprvy v kolstve na obdobie dvoch rokov. (5) hrada nkladov na tdium pozostva z prspevku na hradu ronch nkladov (alej len "koln") a zo zpisnho. (6) Vku hrady nkladov na tdium v jazykovch kolch zriadench obcou 31) a samosprvnym krajom 42) ur zriaovate veobecne zvznm nariadenm. (7) Prspevok na hradu ronch nkladov v jazykovej kole, ktor zriauje obec alebo samosprvny kraj, je najviac 100% sumy ivotnho minima pre jedno nezaopatren diea poda osobitnho predpisu 29) alebo 100% sumy ivotnho minima pre jednu plnolet fyzick osobu poda osobitnho predpisu. 43) Vku zpisnho ur zriaovate. Zriaovate jazykovej koly me zni alebo odpusti koln posluchovi, ak o to psomne poiada a predlo doklad o tom, e je poberateom dvky v hmotnej ndzi a prspevkov k dvke v hmotnej ndzi poda osobitnho predpisu. 32) (8) Ak posluch jazykovej koly do 30. septembra preuke, e sa zo zvanch osobnch dvodov nemohol na kurze zastova, kola mu vrti koln. Zpisn sa nevracia. (9) Jazykov kola vrti koln za prslun polrok posluchom zruenho kurzu, ak takchto posluchov nemono preradi do inho kurzu. Zpisn sa nevracia. (10) ttna jazykov skka sa vykonva za hradu. Vku hrady za vykonanie ttnych jazykovch skok ur riadite jazykovej koly po prerokovan so zriaovateom. (11) Ministerstvo kolstva ustanov veobecne zvznm prvnym predpisom spsob prijmania do jazykovch kl, spsob organizcie vchovy a vzdelvania v jazykovch kolch, obsah vzdelvania, spsob hodnotenia tudijnch vsledkov a stupne nronosti ttnych jazykovch skok, organizciu a postup zskania oprvnenia vykonva ttne jazykov skky.

TVRT AS FORMY ORGANIZCIE VCHOVY A VZDELVANIA, HODNOTENIE A KLASIFIKCIA VCHOVY A VZDELVANIA 54 Formy organizcie vchovy a vzdelvania (1) Vchova a vzdelvanie sa v kolch poda tohto zkona organizuje dennou formou tdia alebo externou formou tdia. (2) Denn forma tdia sa uskutouje ako poldenn, celodenn, tdenn alebo nepretrit. (3) Extern forma tdia sa uskutouje ako veern, diakov alebo ditann. (4) Vzdelvanie sa me uskutoova aj formou individulneho vzdelvania poda individulneho vzdelvacieho programu alebo poda individulneho uebnho plnu. (5) Poldenn vzdelvanie je organizovan lenv dopoludajch alebo len v odpoludajch hodinch v rozsahu piatich pracovnch dn v tdni. (6) Celodenn vzdelvanie je organizovan v dopoludajch aj v odpoludajch hodinch v rozsahu piatich pracovnch dn v tdni. (7) Tdenn vzdelvanie je vchova a vzdelvanie poda odseku 6 so zabezpeenm ubytovania a stravovania. (8) Veern vzdelvanie je organizovan pravidelne niekokokrt v tdni v rozsahu 10 a 15 hodn tdenne. (9) Diakov vzdelvania je organizovan spravidla raz tdenne v rozsahu es a sedem konzultanch hodn. (10) Ditann vzdelvania je diakov vzdelvanie prostrednctvom korepondencie, telekomunikanch mdi a inch prostriedkov, pri ktorch spravidla nedochdza k priamym kontaktom medzi pedagogickm zamestnancom a samostatne tudujcim iakom. (11) V strednch kolch mono denn formu tdia kombinova s externou formou tdia (alej len "kombinovan tdium"). (12) Pre iakov, ktor plnia povinn kolsk dochdzku, sa vzdelvanie organizuje dennou formou tdia alebo formou individulneho vzdelvania. (13) Dka externej formy tdia alebo kombinovanho tdia je najviac o jeden rok dlhia ako denn forma tdia. (14) Vzdelanie zskan vo vetkch formch tdia je rovnocenn. Hodnotenie a klasifikcia prospechu a sprvania iakov a opatrenia vo vchove v zkladnch kolch a strednch kolch 55 (1) Hodnotenie iaka sa v rmci vzdelvania poda tohto zkona vykonva poda rovne

dosiahnutch vsledkov a) slovnm hodnotenm, b) klasifikciou, c) kombinciou klasifikcie a slovnho hodnotenia. (2) Predmety, ktor sa neklasifikuj, s uren v kolskom vzdelvacom programe. (3) Prospech iaka v jednotlivch vyuovacch predmetoch nultho ronka, prpravnho ronka a prvho a tvrtho ronka zkladnej koly sa me hodnoti slovne tmito stupami: a) dosiahol vemi dobr vsledky, b) dosiahol dobr vsledky, c) dosiahol uspokojiv vsledky, d) dosiahol neuspokojiv vsledky. (4) Pri hodnoten a klasifikcii iaka s vvinovmi poruchami alebo iaka so zdravotnm postihnutm sa zohaduje jeho porucha alebo postihnutie. (5) Prospech iaka v jednotlivch vyuovacch predmetoch sa klasifikuje tmito stupami: a) 1 - vborn, b) 2 - chvlitebn, c) 3 - dobr, d) 4 - dostaton, e) 5 - nedostaton. (6) Sprvanie iaka sa klasifikuje tmito stupami: a) 1 - vemi dobr, b) 2 - uspokojiv, c) 3 - menej uspokojiv, d) 4 - neuspokojiv. (7) Celkov hodnotenie iaka nultho ronka, prpravnho ronka a prvho ronka zkladnej koly sa na konci prvho a druhho polroka na vysveden, ak tento zkon neustanovuje inak, vyjadruje takto: a) prospel, b) neprospel. (8) Celkov hodnotenie iaka druhho a deviateho ronka zkladnej koly a iaka stre dnej koly, ktor bol hodnoten poda odseku 1 psm. b), sa na konci prvho a druhho polroka vyjadruje na vysveden, ak tento zkon neustanovuje inak, takto: a) prospel s vyznamenanm,

b) prospel vemi dobre, c) prospel, d) neprospel. (9) Celkov hodnotenie iaka na konci prvho a druhho polroku vyjadruje vsledky jeho klasifikcie v povinnch vyuovacch predmetoch, ktor sa klasifikuj, a klasifikciu jeho sprvania; nezaha klasifikciu v nepovinnch vyuovacch predmetoch. (10) V posledn vyuovac de prvho polroka kolskho roka triedny uite vyd iakovi vpis slovnho hodnotenia alebo klasifikcie prospechu a sprvania iaka za prv polrok. Tento vpis nie je verejnou listinou. Vysvedenie za prv polrok sa vydva na zklade psomnej iadosti plnoletho iaka, zkonnho zstupcu alebo zstupcu zariadenia. (11) V posledn vyuovac de kolskho roka sa vydva iakom vysvedenie, ktor obsahuje hodnotenie a klasifikciu prospechu a sprvania iaka za oba polroky prslunho kolskho roka. V poslednch ronkoch vzdelvacch programov strednch kl a odbornch uil sa iakom vydva vysvedenie v poslednom vyuovacom dni pred zaiatkom zverenej skky, maturitnej skky, zverenej pomaturitnej skky alebo absolventskej skky. (12) iak hodnoten slovne prospel s vyznamenanm, ak ani v jednom povinnom vyuovacom predmete nedosiahol horie hodnotenie ako "dosiahol dobr vsledky" a jeho sprvanie je hodnoten ako "vemi dobr". (13) iak prospel s vyznamenanm, ak ani v jednom povinnom vyuovacom predmete nem stupe prospechu hor ako chvlitebn, priemern stupe prospechu z povinnch vyuovacch predmetov nem hor ako 1,5 a jeho sprvanie je hodnoten ako "vemi dobr". (14) iak hodnoten slovne prospel vemi dobre, ak ani v jednom povinnom vyuovacom predmete nedosiahol horie hodnotenie ako "dosiahol uspokojiv vsledky" a jeho sprvanie je hodnoten ako "vemi dobr". (15) iak prospel vemi dobre, ak ani v jednom povinnom vyuovacom predmete nem stupe prospechu hor ako dobr, priemern stupe prospechu z povinnch vyuovacch predmetov nem hor ako 2,0 a jeho sprvanie je hodnoten ako "vemi dobr". (16) iak hodnoten slovne prospel, ak ani v jednom povinnom vyuovacom predmete nebol hodnoten ako "dosiahol neuspokojiv vsledky". (17) iak prospel, ak nem stupe prospechu nedostaton ani v jednom povinnom vyuovacom predmete. (18) iak hodnoten slovne neprospel, ak z niektorho povinnho vyuovacieho predmetu aj po opravnej skke bol hodnoten ako "dosiahol neuspokojiv vsledky". (19) iak neprospel, ak m z niektorho povinnho vyuovacieho predmetu aj po opravnej skke stupe prospechu nedostaton. (20) iak, ktor bol na konci druhho polroka hodnoten stupom prospechu nedostaton alebo dosiahol neuspokojiv vsledky z viac ako dvoch povinnch vyuovacch predmetov, opakuje ronk poas plnenia povinnej kolskej dochdzky; v strednej kole me opakova ronk na zklade rozhodnutia vydanho riaditeom koly.

(21) Ronk opakuje aj iak, ktorho nebolo mon klasifikova ani v nhradnom termne zo zvanch objektvnych dvodov, najm zdravotnch, dlhodobho pobytu v zahrani. (22) iak, ktor sa vzdelva poda medzinrodnch programov poda 7 ods. 6, je hodnoten poda pravidiel hodnotenia tchto programov. 56 (1) Ak nemono iaka vyska a klasifikova v riadnom termne v prvom polroku, iak sa za prv polrok neklasifikuje; riadite koly ur na jeho vyskanie a klasifikovanie nhradn termn, a to spravidla tak, aby sa klasifikcia mohla uskutoni najneskr do dvoch mesiacov po skonen prvho polroka. (2) Ak nemono iaka vyska a klasifikova v riadnom termne v druhom polroku, iak je skan aj klasifikovan za toto obdobie spravidla v poslednom tdni augusta a v doch urench riaditeom koly. (3) iak, ktor m na konci druhho polroka prospech nedostaton najviac z dvoch povinnch vyuovacch predmetov alebo dosiahol neuspokojiv vsledky v slovnom hodnoten, me na zklade rozhodnutia riaditea koly vykona z tchto predmetov opravn skku. (4) Opravn skku me vykona aj iak, ktorho prospech na konci prvho polroka je nedostaton najviac z dvoch povinnch vyuovacch predmetov, ktor sa vyuuj len v prvom polroku. (5) Termn opravnch skok ur riadite koly tak, aby sa opravn skky a) poda odseku 3 vykonali najneskr do 31. augusta; iakovi, ktor zo zvanch dvodov neme prs vykona opravn skku v urenom termne, mono povoli vykonanie opravnej skky najneskr do 15. septembra, a iakovi, ktor bol klasifikovan poda odseku 2, najneskr do 15. oktbra, b) poda odseku 4 vykonali najneskr do klasifikanej porady za druh polrok. (6) iak, ktor bez zvanch dvodov neprde na opravn skku, sa klasifikuje z vyuovacieho predmetu, z ktorho mal vykona opravn skku, stupom prospechu nedostaton. (7) iak nadstavbovho, pomaturitnho a vyieho odbornho tdia sa neklasifikuje zo sprvania. 57 Komisionlne skky v zkladnch a strednch kolch (1) iak sa klasifikuje poda vsledkov komisionlnej skky a) ak vykonva rozdielov skku v strednch kolch, b) ak je skan v nhradnom termne, c) ak iak alebo zkonn zstupca poiada o preskanie iaka, d) ak sa preskanie kon na podnet riaditea koly, e) ak vykonva opravn skky, f) v tdiu poda individulneho uebnho plnu v strednch kolch,

g) v prpade oslobodenia iaka od povinnosti dochdza do koly, h) pri praktickch skkach a skkach z hlavnho odboru tdia na konci prvho a druhho polroka na kolch so vzdelvacm programom umeleckho zamerania a konzervatrich, i) v tdiu jednotlivch vyuovacch predmetov, j) pri plnen osobitnho spsobu kolskej dochdzky, k) pri individulnom vzdelvan poda 24, l) vo vzdelvan v zkladnch kolch na zskanie niieho strednho vzdelania poda 30 ods. 5. (2) Komisia pre komisionlne skky m najmenej troch lenov. Komisia sa sklad z predsedu, ktorm je spravidla riadite koly alebo nm poveren uite alebo majster odbornej vchovy, skajceho uitea, ktorm je spravidla uite alebo majster odbornej vchovy vyuujci iaka prslun vyuovac predmet, a prsediaceho, ktor spa kvalifikan predpoklady pre prslun alebo prbuzn vyuovac predmet. Vsledok komisionlnej skky vyhlsi predseda komisie verejne v de konania skky. Vsledok kadej komisionlnej skky je pre klasifikciu iaka konen. (3) Ak iak alebo zkonn zstupca iaka m pochybnosti o sprvnosti klasifikcie na konci prvho a druhho polroka, me do troch pracovnch dn odo da zskania vpisu slovnho hodnotenia alebo klasifikcie prospechu a sprvania iaka za prv polrok poda 55 ods. 10 alebo do troch pracovnch dn odo da vydania vysvedenia poiada riaditea koly o vykonanie komisionlnej skky; ak je vyuujcim riadite koly, o preskanie iaka mono poiada prslun orgn miestnej ttnej sprvy v kolstve. Preska iaka nemono, ak bol v klasifikanom obdob z tohto vyuovacieho predmetu hodnoten na zklade komisionlnej skky. (4) O monosti vykona komisionlnu skku poda odseku 1 rozhodne riadite koly. 44) Riadite koly me povoli prtomnos zkonnho zstupcu iaka na jeho komisionlnom preskan. 58 Opatrenia vo vchove (1) Za vzorn sprvanie, za vzorn plnenie povinnost alebo za staton in mono iakovi udeli pochvalu alebo in ocenenie. (2) Ak sa iak previn proti kolskmu poriadku, mono mu uloi napomenutie alebo pokarhanie od triedneho uitea, majstra odbornej vchovy, vedceho strediska praktickho vyuovania, pokarhanie od riaditea, podmienen vylenie alebo vylenie. (3) Ak iak svojm sprvanm a agresivitou ohrozuje bezpenos a zdravie ostatnch iakov, ostatnch astnkov vchovy a vzdelvania alebo nara vchovu a vzdelvanie do takej miery, e znemouje ostatnm astnkom vchovy a vzdelvania vzdelvanie, riadite koly alebo kolskho zariadenia, okrem pecilnych vchovnch zariaden, me poui ochrann opatrenie, ktorm je okamit vylenie iaka z vchovy a vzdelvania, umiestnenm iaka do samostatnej miestnosti za prtomnosti pedagogickho zamestnanca. Riadite koly alebo riadite kolskho zariadenia bezodkladne privol a) zkonnho zstupcu, b) zdravotn pomoc, 45) c) Policajn zbor. 46)

(4) Ochrann opatrenie sli na upokojenie iaka. O dvodoch a priebehu ochrannho opatrenia vyhotov riadite koly alebo kolskho zariadenia psomn zznam. PIATA AS PRIJMANIE NA VCHOVU A VZDELVANIE Prv oddiel Prijmanie na predprimrne vzdelvanie 59 (1) Na predprimrne vzdelvanie v materskch kolch sa prijma spravidla diea od troch do iestich rokov jeho veku; vnimone mono prija diea od dvoch rokov veku. Na predprimrne vzdelvanie sa prijma diea, ktor dovilo iesty rok veku a ktormu bol odloen zaiatok plnenia povinnej kolskej dochdzky alebo mu bolo dodatone odloen plnenie povinnej kolskej dochdzky. (2) Na predprimrne vzdelvanie sa prednostne prijma diea, ktor dovilo piaty rok veku, diea s odloenm zaiatkom plnenia povinnej kolskej dochdzky a diea s dodatone odloenm zaiatkom plnenia povinnej kolskej dochdzky. (3) Riadite materskej koly po dohode so zriaovateom ur miesto a termn na podvanie iadosti na prijatie dieaa na predprimrne vzdelvanie pre nasledujci kolsk rok a podmienky na prijatie zverejn v mieste sdla materskej koly obvyklm spsobom. (4) Riadite materskej koly rozhoduje o prijat dieaa na predprimrne vzdelvanie poda osobitnho predpisu. 47) V rozhodnut o prijat dieaa me uri adaptan alebo diagnostick pobyt dieaa v materskej kole, ktor nesmie by dlh ako tri mesiace. V materskej kole pre deti so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami me diagnostick pobyt dieaa presiahnu dobu tri mesiace, nesmie by ale dlh ako jeden rok. (5) O prijat dieaa so zdravotnm postihnutm rozhoduje riadite materskej koly po vyjadren prslunho zariadenia vchovnho poradenstva a prevencie a vyjadren veobecnho lekra pre deti a dorast; ak ide o diea so zmyslovm a telesnm postihnutm, vyjadrenm prslunho odbornho lekra. (6) Do materskej koly pri zdravotnckom zariaden prijma riadite materskej koly diea, ktor nastpilo na liebu, lieebn pobyt alebo ozdravn pobyt na zklade psomnho odporania jeho oetrujceho lekra. (7) Diea me by prijat na predprimrne vzdelvanie aj v priebehu kolskho roka. Druh oddiel Prijmanie na zkladn vzdelvanie 60 (1) Na zkladn vzdelvanie sa prijma diea, ktor splnilo podmienky na zaatie plnenia povinnej kolskej dochdzky poda 19 a o ktorho prijatie na zklade zpisu poda 20 ods. 2 poiadal zkonn zstupca do spdovej koly alebo inej koly poda vberu zkonnho zstupcu. Na zkladn vzdelvanie mono vnimone prija diea, ktor nedovilo iesty rok veku, a to vdy po vyjadren prslunho zariadenia vchovnho poradenstva a prevencie a veobecnho lekra pre deti a

dorast. (2) O prijat dieaa na zkladn vzdelvanie rozhodne riadite koly 34) do 31. mja, ktor predchdza kolskmu roku, v ktorom sa m zkladn vzdelvanie zaa. (3) Do prvho ronka zkladnej koly sa prijma diea, ktor dovilo iesty rok veku a dosiahlo kolsk spsobilos. (4) Do nultho ronka zkladnej koly sa prijma diea zo socilne znevhodnenho prostredia, u ktorho je predpoklad, e jeho zaradenm do nultho ronka sa jeho vvin vyrovn. Do nultho ronka sa prijma aj diea poda 19 ods. 4 a 7. (5) Ak nemono umiestni diea do zkladnej koly, riadite tejto koly informuje zkonnho zstupcu dieaa a prslun orgn miestnej ttnej sprvy v kolstve, ktor nsledne ur kolu, v ktorej bude diea plni povinn kolsk dochdzku, alebo zabezpe in formu jeho vzdelvania poda tohto zkona. 61 (1) O prijat dieaa so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami rozhoduje riadite koly na zklade psomnej iadosti zkonnho zstupcu a psomnho vyjadrenia zariadenia vchovnho poradenstva a prevencie, vydanho na zklade diagnostickho vyetrenia dieaa. Riadite koly pred prijatm dieaa so pecilnymi vchovno -vzdelvacmi potrebami do koly so vzdelvacm programom pre iakov so pecilnymi vchovno -vzdelvacmi potrebami pou zkonnho zstupcu o vetkch monostiach vzdelvania jeho dieaa. (2) Do zkladnej koly pri zdravotnckom zariaden prijma riadite koly iaka, ktor nastpil na liebu, lieebn pobyt alebo ozdravn pobyt na zklade psomnho odporania jeho oetrujceho lekra; rozsah vuby pre tohto iaka ur riadite koly po dohode s lekrom. (3) Ak sa poas dochdzky iaka do zkladnej koly so vzdelvacm programom pre iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami zmen charakter potrieb iaka alebo jeho zaradenie nezodpoved charakteru jeho potrieb, riadite zkladnej koly po vyjadren prslunho zariadenia vchovnho poradenstva a prevencie odporu zkonnmu zstupcovi iaka poda nvrh na prijatie iaka do inej koly, prpadne na zklade iadosti zkonnho zstupcu rozhodne o osloboden iaka od povinnosti dochdza do koly. Ak zkonn zstupca nekon v zujme dieaa, riadite koly postupuje poda 29 ods. 10. Tret oddiel Prijmanie na vzdelvanie v strednch kolch 62 Predpoklady prijatia na vzdelvanie (1) Do prvho ronka tvorronho vzdelvacieho programu v gymnzich me by prijat uchdza, ktor zskal niie stredn vzdelanie poda 16 ods. 3 psm. b) a splnil podmienky prijmacieho konania. (2) Do prvho ronka osemronho vzdelvacieho programu v gymnzich alebo osemronho vzdelvacieho programu v konzervatriu me by prijat uchdza, ktor zskal primrne vzdelanie poda 16 ods. 3 psm. a) a spene ukonil piaty ronk zkladnej koly v prslunom kolskom roku a splnil podmienky prijmacieho konania, ak tento zkon neustanovuje inak.

(3) Do prvho ronka pronho vzdelvacieho programu bilingvlneho vzdelvania me by prijat uchdza, ktor zskal primrne vzdelanie poda 16 ods. 3 psm. a) a v prslunom kolskom roku spene ukonil smy ronk vzdelvacieho programu zkladnej koly a splnil podmienky prijmacieho konania alebo zskal niie stredn vzdelanie poda 16 ods. 3 psm. b) a splnil podmienky prijmacieho konania. (4) Do prvho ronka vzdelvacieho programu niieho strednho odbornho vzdelvania me by prijat uchdza, ktor neukonil vzdelvac program zkladnej koly v poslednom ronku alebo posledn ronk neukonil spene. (5) Do prvho ronka vzdelvacieho programu strednho odbornho vzdelvania me by prijat uchdza, ktor zskal niie stredn vzdelanie poda 16 ods. 3 psm. b) a splnil podmienky prijmacieho konania. (6) Do prvho ronka vzdelvacieho programu plnho strednho odbornho vzdelvania me by prijat uchdza, ktor zskal niie stredn vzdelanie poda 16 ods. 3 psm. b) a splnil podmienky prijmacieho konania. (7) Do prvho ronka esronho vzdelvacieho programu vyieho odbornho vzdelvania v konzervatriu me by prijat uchdza, ktor zskal niie stredn vzdelanie poda 16 ods. 3 psm. b) a splnil podmienky prijmacieho konania. (8) Do prvho ronka nadstavbovho tdia me by prijat uchdza, ktor zskal stredn odborn vzdelanie poda 16 ods. 4 psm. b) a splnil podmienky prijmacieho konania. (9) Do prvho ronka vzdelvacieho programu pomaturitnho zdokonaovacieho tdia me by prijat uchdza, ktor zskal pln stredn odborn vzdelanie poda 16 ods. 4 psm. d) a splnil podmienky prijmacieho konania. (10) Do prvho ronka vzdelvacieho programu pomaturitnho kvalifikanho tdia me by prijat uchdza, ktor zskal pln stredn veobecn vzdelanie poda 16 ods. 4 psm. c) a splnil podmienky prijmacieho konania alebo pln stredn odborn vzdelanie poda 16 ods. 4 psm. d) a splnil podmienky prijmacieho konania. (11) Do prvho ronka vzdelvacieho programu vyieho odbornho vzdelvania v strednej odbornej kole me by prijat uchdza, ktor zskal pln stredn veobecn vzdelanie poda 16 ods. 4 psm. c) a splnil podmienky prijmacieho konania alebo pln stredn odborn vzdelanie poda 16 ods. 4 psm. d) a splnil podmienky prijmacieho konania. (12) Podmienkou prijatia uchdzaa na vzdelvanie je, e uchdza nie je iakom inej strednej koly. (13) Predpokladom prijatia na zdravotncke tudijn odbory vzdelvania je splnenie kritri na zdravotn spsobilos, ktor ustanov ministerstvo zdravotnctva veobecne zvznm prvnym predpisom. (14) Ministerstvo kolstva ustanov veobecne zvznm prvnym predpisom zoznam tudijnch odborov a uebnch odborov, v ktorch sa vyaduje overenie pecilnych schopnost, zrunost alebo nadania.

63 Prihlky na vzdelvanie (1) Uchdza alebo zkonn zstupca maloletho uchdzaa me poda dve prihlky na vzdelvanie na tlaive poda vzoru, ktor je schvlen a zverejnen ministerstvom kolstva na dve stredn koly alebo na dva odbory vzdelvania tej istej strednej koly; v odvodnench prpado ch me poda alie dve prihlky na tdium v odboroch vzdelvania, ktor vyaduj overenie pecilnych schopnost, zrunost alebo nadania a aliu prihlku poda 66 ods. 7. (2) Uchdza alebo zkonn zstupca maloletho uchdzaa podva prihlku riaditeovi zkladnej koly, ktor iak navtevuje, do 20. februra na tdium v odboroch vzdelvania, ktor vyaduj overenie pecilnych schopnost, zrunost alebo nadania; do 10. aprla na ostatn odbory vzdelvania. Na prihlke uvedie termn prijmacej skky. Riadite zkladnej koly odole prihlku na stredn kolu a) do 28. februra na tdium v odboroch vzdelvania, ktor vyaduj overenie pecilnych schopnost, zrunost alebo nadania, b) do 20. aprla na ostatn odbory vzdelvania. (3) Uchdza, ktor nie je iakom zkladnej koly, podva prihlku priamo na stredn kolu v termne poda odseku 2. Jeho prospech uveden v prihlke potvrdzuje zkladn kola, ktor navtevoval. Ak to nie je mon, k prihlke pripoj svoje vysvedenia zo zkladnej koly alebo ich radne osveden kpie. (4) Uchdza so zdravotnm znevhodnenm pripoj k prihlke vyjadrenie veobecnho lekra o schopnosti tudova zvolen odbor vchovy a vzdelvania. (5) Na prihlke na vzdelvanie sa vyaduj tieto osobn daje: a) meno a priezvisko, rodn slo, vyuovac jazyk, ttne obianstvo, potvrdenie o zdravotnej spsobilosti iaka, vchovno-vzdelvacie vsledky iaka na zkladnej kole, b) meno a priezvisko, adresa a telefnny kontakt zkonnch zstupcov. (6) Uchdza me k prihlke pripoji doklad o spenej asti v predmetovej olympide alebo v sai, ktor svis s odborom alebo tdiom, o ktor sa uchdza. Organizcia prijmacieho konania 64 (1) Predmety, z ktorch pozostva prijmacie konanie na prijmacch skkach, ur ministerstvo kolstva a ministerstvo zdravotnctva s prihliadnutm na nvrhy riaditeov strednch kl tak, aby boli pre jednotliv odbory vzdelvania rovnak; zverejnia ich do 15. oktbra. (2) Riadite strednej koly po prerokovan v pedagogickej rade koly a v rade koly predlo najneskr do 30. jna nvrh na poet tried prvho ronka pre prijmacie konanie v nasledujcom kolskom roku zriaovateovi koly. Zriaovate strednej koly predlo na vyjadrenie samosprvnemu kraju, do ktorho zemnej psobnosti stredn kola patr, do 15. jla nvrh na poet tried prvho ronka pre prijmacie konanie v nasledujcom kolskom roku. (3) Zriaovate rozhodne o nvrhu potu tried prvho ronka pre nasledujce prijmacie konanie do 15. septembra, ak zujem iakov vrazne prevyuje uren poet tried, uprav zriaovate poet tried prvho ronka, s vnimkou potu tried gymnzi s osemronm vzdelvacm programom, do zaiatku termnu konania prijmacch skok.

(4) Orgn miestnej ttnej sprvy v kolstve rozhodne o nvrhu potu tried a potu iakov prvho ronka pre vetky gymnzi s osemronm tdiom v jeho zemnej psobnosti pre nasledujce prijmacie konanie do 15. septembra tak, aby poet iakov do tchto tried neprekroil 5% z danho populanho ronka v prslunom kolskom roku. Nvrh prerokuje s prslunm zriaovateom. 65 (1) Riadite strednej koly po prerokovan v pedagogickej rade koly, po vyjadren rady koly a so shlasom zriaovatea ur poet iakov, ktorch mono prija do tried prvho ronka a termny konania prijmacch skok. Tieto daje zverejn a) do 1. februra na tdium v odboroch vzdelvania, ktor vyaduj overenie pecilnych schopnost, zrunost alebo nadania, b) do 31. marca na ostatn odbory vzdelvania. (2) Riadite strednej koly po prerokovan v pedagogickej rade koly ur formu prijmacej skky, jej obsah a rozsah poda vzdelvacch tandardov ttneho vzdelvacieho progr amu odboru vzdelvania v zkladnej kole. Ur jednotn kritri na spen vykonanie skky a ostatn podmienky prijatia na tdium pre oba termny prijmacieho konania poda 66 ods. 6. Riadite strednej koly je povinn tieto podmienky zverejni najneskr v termne poda odseku 1; pre iakov so zdravotnm znevhodnenm sa forma prijmacej skky ur s prihliadnutm na ich zdravotn znevhodnenie. (3) Riadite strednej koly me po prerokovan v pedagogickej rade koly uri kritri na prijatie uchdzaov bez prijmacej skky alebo jej asti, ak tento zkon neustanovuje inak. (4) Pri prijman iaka, ktor v celoslovenskom testovan iakov deviateho ronka zkladnej koly dosiahol v kadom predmete samostatne spenos najmenej 90%, rozhoduje riadite koly bez prijmacej skky; toto sa nevzahuje na kolu so vzdelvacm programom uebnho odboru alebo tudijnho odboru, ktor vyaduje overenie pecilnych schopnost, zrunost alebo nadania. (5) Kritri poda odsekov 3 a 4 oznmi riadite koly najneskr v termne poda odseku 1. (6) Riadite strednej koly odole rozhodnutie o prijat iaka bez prijmacej skky poda odseku 3 alebo 4 najneskr 10 dn pred termnom konania prijmacch skok. (7) Do odborov vzdelvania, v ktorch sa vyaduje overenie pecilnych schopnost, zrunost alebo nadania, sa prijmaj uchdzai po ich overen; na tanen konzervatrium a gymnzium so zameranm na telesn vchovu aj po overen zdravotnej spsobilosti. (8) Do osemronho vzdelvacieho programu tudijnho odboru v gymnziu mono prija uchdzaa len do prvho ronka. Ustanovenia tohto zkona o prijman iakov do vych ronkov strednch kl sa na osemron vzdelvacie programy gymnzi nevzahuj. 66 Prijmacia skka (1) Prijmacia skka pozostva z overenia vedomost z predmetov poda 64 ods. 1 alebo z overenia pecilnych schopnost, zrunost alebo nadania potrebnch na zvldnutie prslunho odboru vzdelvania, prpadne z oboch tchto ast. (2) V kolch s vyuovacm jazykom nrodnostnch menn s predmety uren poda 64

ods. 1 doplnen o vyuovac jazyk strednej koly. (3) Ak sa iak zkladnej koly s vyuovacm jazykom nrodnostnch menn prihlsi na tdium na strednej kole s vyuovacm jazykom slovenskm, prijmacie skky z vyuovacch predmetov kon takto: a) zo slovenskho jazyka a literatry v rozsahu uiva urenho ttnym vzdelvacm programom odboru vzdelvania v zkladnej kole, b) z alieho predmetu v jazyku, v akom si ho na zkladnej kole osvojoval, ak zkonn zstupca iaka tto poiadavku uvedie v prihlke na tdium na strednej kole. (4) Ak sa iak zkladnej koly s vyuovacm jazykom slovenskm prihlsi na stredn kolu s vyuovacm jazykom nrodnostnch menn, kon prijmaciu skku poda odseku 1. Z alieho predmetu kon iak prijmaciu skku v jazyku, v akom si ho na zkladnej kole osvojoval, ak zkonn zstupca iaka tto poiadavku uvedie v prihlke na tdium na strednej kole. (5) Ak na prijatie uchdzaa treba overi pecilne schopnosti, zrunosti alebo nadanie, riadite strednej koly ur na toto overenie termn v ase od 25. marca do 15. aprla. (6) Prijmacie skky do strednch kl okrem skok poda odseku 5 sa konaj v dvoch termnoch v druhom plnom mjovom tdni v pondelok a z organizanch dvodov sa mu skoni v utorok a v druhom plnom mjovom tdni vo tvrtok a z organizanch dvodov sa mu skoni v piatok. Ak termn konania prijmacch skok pripadne na de pracovnho pokoja, termn konania prijmacej skky sa posva na nasledujci pracovn de. (7) Riadite strednej koly po prerokovan v pedagogickej rade koly rozhodne o tom, i sa na kole vykonaj prijmacie skky v alom termne na nenaplnen poet miest pre iakov, ktorch mono prija do tried prvho ronka. Toto rozhodnutie zverejn najneskr do 6. jna. Prijmacia skka sa kon v treom plnom jnovom tdni v utorok a z organizanch dvodov sa me skoni v stredu. (8) Riadite strednej koly pozve uchdzaov na prijmacie skky najneskr p dn pred termnom ich konania. (9) Uchdzaovi, ktor sa zo zvanch dvodov neme zastni na prijmacej skke v riadnych termnoch, ur riadite strednej koly nhradn termn najneskr v poslednom tdni augusta. Dvod neasti na prijmacej skke oznmi uchdza alebo zkonn zstupca maloletho uchdzaa riaditeovi strednej koly najneskr v de konania prijmacej skky. Riadite strednej koly v takom prpade rezervuje miesto v pote iakov, ktorch prijma do prvho ronka. (10) Vsledky prijmacej skky do prvho ronka strednej koly platia len v kolskom roku, pre ktor sa skka vykonala. Rozhodovanie o prijat 67 (1) O prijat uchdzaa na stredn kolu rozhodne 35) riadite strednej koly na zklade vsledkov prijmacieho konania. Na zabezpeenie prpravy, priebehu a spracovania vsledkov prijmacch skok a na posdenie tudijnch predpokladov uchdzaov riadite zriauje prijmaciu komisiu ako svoj poradn orgn. (2) Riadite strednej koly pri rozhodovan o prijat prihliada aj na zdravotn spsobilos na tdium vo zvolenom odbore vzdelvania a na vkon povolania.

(3) Riadite strednej koly prednostne prijme uchdzaa, ktor m zmenen pracovn schopnos, pred uchdzami, ktor rovnako vyhovuj kritrim prijmacieho konania. (4) Riadite strednej koly rozhoduje o prijat uchdzaa, ktor sa bude pripravova pre fyzick osobu alebo pre prvnick osobu, po dohode s touto fyzickou osobou alebo s prvnickou osobou. (5) Riadite strednej koly pri rozhodovan o prijat zohadn, e uchdza je spenm rieiteom predmetovej olympidy alebo vazom sae, ktor svis s odborom vzdelvania, o ktor sa uchdza, a na vsledky dosiahnut v celoslovenskom testovan iakov deviatych ronkov zkladnch kl. 68 (1) Riadite strednej koly zverejn zoznam uchdzaov na vveske koly poda vsledkov prijmacieho konania do troch pracovnch dn odo da termnu konania prijmacej skky poda 66 ods. 5 a 7, pri ostatnch prijmacch skkach poda 66 ods. 6 do troch pracovnch dn odo da konania druhho termnu prijmacej skky. Zoznam obsahuje poradie uchdzaov s vopred pridelenm selnm kdom 11) zoradench poda celkovho potu bodov zskanch pri prijmacom konan a informciu, i uchdza vykonal prijmaciu skku spene alebo nespene. (2) Riadite strednej koly rozhodne a odole uchdzaovi rozhodnutie o prijat najneskr v lehote poda odseku 1. (3) Uchdzaovi, ktor bol prijat na tdium, oznmi stredn kola termn, miesto a spsob zpisu na tdium spolu s doruenm rozhodnutia o prijat. Stredn kola vykon zpis prijatch uchdzaov, ktorm bolo doruen rozhodnutie o prijat na tdium na stredn kolu, na zklade zpisnho lstka, ktor vyd prslun zkladn kola; zkladn kola vyd uchdzaovi o tdium iba jeden zpisn lstok, ktor je prenosn. Zpisn lstok si ponech stredn kola, na ktor sa uchdza zape. Ak je uchdza spen aj na alej strednej kole a uprednostn tdium na tej strednej kole, zru zpis, vyzdvihne si zpisn lstok a odovzd ho tej strednej kole, na ktor sa zape. Ak sa uchdza nezape, rozhodnutie, ktorm bol uchdza prijat na tdium v strednej kole, je neplatn. (4) Proti rozhodnutiu riaditea strednej koly o neprijat sa me uchdza alebo zkonn zstupca maloletho uchdzaa odvola v lehote do piatich dn odo da doruenia rozhodnutia. Proti rozhodnutiu o neprijat riaditea cirkevnej strednej koly alebo riaditea skromnej strednej koly me uchdza alebo zkonn zstupca maloletho uchdzaa poda iados o preskmanie rozhodnutia do 15 dn odo da doruenia rozhodnutia. (5) Riadite strednej koly umon na zklade iadosti nazrie do psomnch alebo inch prc uchdzaa uchdzaovi, jeho zkonnmu zstupcovi alebo pedagogickmu zamestnancovi, ktor vzdelval uchdzaa v predmete prijmacej skky na zkladnej kole. 69 Prijmanie na extern alebo kombinovan formu tdia v strednch kolch a na nadstavbov tdium a na pomaturitn tdium (1) O pote tried prvho ronka a o pote iakov v tchto triedach rozhodne riadite koly po dohode so zriaovateom kadorone do 30. aprla. Ak je zriaovateom samosprvny kraj, tto skutonos prerokuje s prslunm orgnom miestnej ttnej sprvy v kolstve. (2) Prihlku na tdium podva uchdza riaditeovi strednej koly, na ktor sa hlsi, do 31. mja. Uchdzai, ktor neboli prijat na tdium na vysokej kole, mu poda prihlku do 31. jla.

(3) Riadite strednej koly po prerokovan v pedagogickej rade koly ur formu, obsah a rozsah prijmacej skky, prpadne overenie pecilnych schopnost, zrunost a nadania uchdzaov. Ur kritri na spen vykonanie skky, ako aj ostatn podmienky prijatia na tdium. Tieto podmienky zverejn najneskr mesiac pred prvm termnom prijmacch skok. (4) Riadite strednej koly po prerokovan v pedagogickej rade koly me uri kritri na prijatie uchdzaov bez prijmacej skky. (5) Riadite strednej koly pozve uchdzaov na prijmacie skky najneskr desa dn pred ich termnom. (6) Prijmacia skka sa kon v dvoch termnoch: prvm termnom je posledn pln jnov tde, druhm termnom posledn dva pln augustov tdne. De konania skky ur riadite strednej koly. (7) Riadite strednej koly rozhodne o prijat uchdzaa na tdium na zklade vsledkov prijmacieho konania do troch dn odo da konania prijmacej skky. Pri tomto rozhodovan berie do vahy aj zdravotn spsobilos na tdium vo zvolenom odbore vzdelvania a na vkon povolania. 70 Prijmanie do vych ronkov strednch kl (1) Do vyieho ronka strednej koly mono prija uchdzaa, ktor nie je iakom inej strednej koly, na zklade jeho psomnej iadosti alebo iadosti zkonnho zstupcu maloletho uchdzaa. Podmienkou prijatia je spen vykonanie prijmacej skky, ktorej predmetom je znalos uiva z nich ronkov prslunej strednej koly urenho vzdelvacm tandardom ttneho vzdelvacieho programu. (2) Termn, obsah, rozsah a formu prijmacej skky ur riadite strednej koly, na ktor sa uchdza hlsi. (3) Do vyieho ronka odboru vzdelvania v strednej kole, ktorch tdium sa kon maturitnou skkou alebo absolventskou skkou, a ktor v nich ronkoch tdia poskytuje zrove stredn odborn vzdelanie alebo pln stredn odborn vzdelanie, mono prija absolventa niieho ronka alebo uchdzaa, ktor spene vykonal zveren skku, prpadne maturitn skku a splnil alie poiadavky, ktor uril riadite strednej koly. 71 (1) Riadite zkladnej koly poskytne orgnu miestnej ttnej sprvy v kolstve a samosprvnemu kraju v ich zemnej psobnosti poadovan daje o zujme iakov o tdium na strednch kolch. (2) Riadite strednej koly poskytne zriaovateovi a orgnu miestnej ttnej sprvy v kolstve v jeho zemnej psobnosti aktulne daje o pote prihlsench iakov, o pote prijatch iakov a pote vonch miest. Na poiadanie me tieto daje poskytn aj riaditeovi zkladnej koly alebo inm orgnom ttnej sprvy. (3) iakom, ktor neboli ani po termne prijmacej skky poda 66 ods. 7 prijat na tdium v iadnej strednej kole, a iakom, ktor si po spenom skonen deviateho ronka zkladnej koly alebo zkladnej koly pre iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami nepodali prihlku na tdium do strednej koly a nemaj splnen povinn kolsk dochdzku, prslun orgn miestnej ttnej sprvy v kolstve zabezpe po prerokovan so zkonnm zstupcom iaka, s prslunm riaditeom strednej koly a jeho zriaovateom plnenie povinnej kolskej dochdzky v strednej kole.

(4) Zoznam kl, v ktorch bud iaci poda odseku 3 plni povinn kolsk dochdzku, ur a zverejn najneskr do 30. jna prslun orgn miestnej ttnej sprvy v kolstve po prerokovan s riaditemi prslunch strednch kl a samosprvnym krajom. IESTA AS UKONOVANIE VCHOVY A VZDELVANIA V STREDNCH KOLCH 72 Spsoby ukonovania Vchova a vzdelvanie v strednch kolch me by ukonen a) zverenou skkou, b) maturitnou skkou, c) zverenou pomaturitnou skkou, d) absolventskou skkou. 73 Zveren skka (1) Cieom zverenej skky je overenie vedomost a zrunost iakov v rozsahu uiva urenho vzdelvacmi tandardmi ttneho vzdelvacieho programu a overenie, ako s iaci pripraven pouva nadobudnut kompetencie pri vkone povolan a odbornch innost, na ktor sa pripravuj. (2) iak me kona zveren skku, ak spene ukonil posledn ronk vzdelvacieho programu prslunho uebnho odboru. (3) Zveren skka sa len na psomn as, praktick as a stnu as. Praktick as zverenej skky sa vykon po psomnej asti skky a pred stnou asou skky; praktick as zverenej skky mono vykona aj v inom termne najm z dvodu seznnych prc. (4) Zveren skka sa kon a) v riadnom skobnom obdob od 16. jna do 30. jna, b) v mimoriadnom skobnom obdob v septembri alebo vo februri nasledujceho kolskho roka. (5) Pred zaiatkom konania zverenej skky sa iak tri po sebe nasledujce vyuovacie dni nezastuje na vyuovan. Tieto dni s uren na prpravu iaka na skku. 74 Maturitn skka (1) Cieom maturitnej skky je overenie vedomost a zrunost iakov v rozsahu uiva urenho katalgom cieovch poiadaviek a overenie toho, ako s iaci pripraven pouva zskan kompetencie v alom tdiu alebo pri vkone povolan a odbornch innost, na ktor sa pripravuj. (2) Sasou maturitnej skky v strednch odbornch kolch je teoretick as maturitnej

skky a praktick as maturitnej skky (alej len "odborn zloka"). Cieom odbornej zloky je overenie vedomost a zrunost v rozsahu uiva odbornch vyuovacch predmetov urench vzdelvacmi tandardmi. V nadstavbovom tdiu sa v odbornej zloke zohaduje nadvznos na prslun uebn odbor. (3) Maturitn skka z jednotlivch predmetov me pozostva z externej asti a internej asti. Sasou internej asti maturitnej skky je aj teoretick as odbornej zloky a praktick as odbornej zloky. (4) iak me vykona intern as maturitnej skky okrem jej psomnej formy poda 76 ods. 5 a praktickej asti odbornej zloky, ak spene ukonil prslun ronk tdia vzdelvaci eho programu tudijnho odboru a ak vykonal extern as maturitnej skky a psomn formu internej asti maturitnej skky poda 76 ods. 1 a 5 a praktick as odbornej zloky; v zdravotnckych odboroch vzdelvania me iak vykona praktick as odbornej zloky a po ukonen poslednho ronka tdia vzdelvacieho programu tudijnho odboru. (5) iak me kona maturitn skku len z vyuovacch predmetov okrem vchovnch vyuovacch predmetov, najm hudobn vchova, vtvarn vchova, etick vchova, uvedench v uebnom plne koly, v ktorch sa vzdelval. (6) Maturitn skku z cudzch jazykov vykon iak poda rovn jazykovej nronosti Spolonho eurpskeho referennho rmca. (7) iak me dobrovone kona maturitn skku aj z alch predmetov. Vykonanm dobrovonej maturitnej skky sa rozumie aj absolvovanie len externej asti maturitnej skky alebo len internej asti maturitnej skky. V riadnom skobnom obdob me iak dobrovone kona maturitn skku najviac z dvoch predmetov. (8) V kolch alebo v triedach s bilingvlnym vzdelvanm, v ktorch sa vzdelvanie riadi medzinrodnou zmluvou, sa maturitn skka vykonva poda tejto zmluvy a poda vykonvacieho protokolu. (9) V kolch alebo v triedach, v ktorch sa vyuuje poda medzinrodnch programov poda 7 ods. 6, sa maturitn skka vykonva poda pravidiel prslunho medzinrodnho programu. Maturitn skka vykonan poda medzinrodnho programu sa povauje za rovnocenn s maturitnou skkou poda tohto zkona. 75 Prihlsenie iaka na maturitn skku (1) iak poslednho ronka prslunho vzdelvacieho programu tudijnho odboru v strednej kole alebo tvrtho ronka vzdelvacieho programu esronho tudijnho odboru v konzervatriu do 30. septembra psomne oznmi triednemu uiteovi predmety, ktor si na maturitn skku zvolil. iak so zdravotnm znevhodnenm oznmi aj spsob vykonania maturitnej skky. (2) iak poslednho ronka prslunho vzdelvacieho programu tudijnho odboru v strednej kole alebo tvrtho ronka vzdelvacieho programu esronho tudijnho odboru v konzervatriu, ktor dobrovone kon maturitn skku z alieho predmetu, do 30. septembra psomne oznmi triednemu uiteovi predmet, ktor si na skku zvolil. iak so zdravotnm znevhodnenm oznmi aj spsob vykonania maturitnej skky z alieho predmetu. (3) Zmenu predmetov alebo zmenu spsobov vykonania maturitnej skky alebo dodaton prihlsenie poda odsekov 1 a 2 iak psomne oznmi triednemu uiteovi najneskr do 15. oktbra; riadite koly me v osobitnch prpadoch, najm ak ide o dlhodob pobyt v zahrani, zdravotn

stav, povoli in termn, najneskr do 31. janura. 76 Extern a intern as maturitnej skky (1) Extern as maturitnej skky tvor psomn test, ktor zadva a vyhodnocuje Nrodn stav certifikovanch meran vzdelvania poda 154 ods. 5 psm. a). Extern as maturitnej skky sa vykonva v rovnakom ase na celom zem Slovenskej republiky. Dozor pri vykonvan externej asti maturitnej skky a oprave testov vykonva pedagogick zamestnanec, ktor nie je zamestnancom koly, na ktorej sa extern as maturitnej skky kon. (2) Pre iaka, ktor ukonuje tdium poda 74 ods. 8, nie je zvzn vykonanie externej asti maturitnej skky poda odseku 1 a psomnej formy internej asti maturitnej skky z tch predmetov, ktorch formu maturitnej skky osobitne ustanovuje medzinrodn zmluva. (3) Extern as maturitnej skky a psomn formu internej asti maturitnej skky z predmetu cudz jazyk poda odsekov 1 a 5 vykon iak len z jednho cudzieho jazyka, ktor si ur pri prihlasovan na maturitn skku poda 75 ods. 1. (4) Intern as maturitnej skky v jednotlivch predmetoch maturitnej skky sa me kona aj formou a) stnou, b) praktickou, c) predvedenm komplexnej lohy alebo umeleckho vkonu, d) obhajoby komplexnej odbornej prce alebo projektu alebo spenej sanej prce, e) realizcie a obhajoby experimentu, f) kombincie foriem poda psmen a) a e). (5) Psomn forma internej asti maturitnej skky je psomn test, ktor zadva Nrodn stav certifikovanch meran vzdelvania poda 154 ods. 5 psm. a). Psomn forma internej asti maturitnej skky sa vykonva v rovnakom ase na celom zem Slovenskej republiky. (6) Intern as maturitnej skky je verejn okrem jej psomnej formy poda odseku 5. (7) iak me vykona v jeden de intern as maturitnej skky okrem psomnej formy internej asti maturitnej skky poda odseku 5 a praktickej asti odbornej zloky najviac z troch predmetov. (8) iak vykon intern as maturitnej skky okrem psomnej formy a praktickej asti odbornej zloky v priebehu najviac piatich pracovnch dn. (9) iak vykon maturitn skku v jazyku, v ktorom sa predmet vyuoval. Ak si iak bilingvlneho vzdelvania zvol vykonanie externej asti maturitnej skky, vykon ju rovnakm spsobom a v rovnakom jazyku ako iak tdia, ktor sa uskutouje v slovenskom jazyku. Ak sa v bilingvlnom vzdelvan vyuuje predmet sasne v dvoch vyuovacch jazykoch, iak vykon maturitn skku v jazyku v slade so kolskm vzdelvacm programom. (10) Ak sa extern as maturitnej skky alebo psomn forma internej asti maturitnej skky poda odsekov 1 a 5 uskutonila v rozpore s tmto zkonom alebo sa nedodrala zsada

rovnakho zaobchdzania poda osobitnho predpisu, 48) minister kolstva Slovenskej republiky (alej len "minister kolstva") vyhlsi konanie tejto skky za neplatn. Nov termn konania skky vyhlsi minister kolstva. (11) Pred zaiatkom konania internej asti maturitnej skky okrem jej psomnej formy poda odseku 5 sa iak p po sebe nasledujcich vyuovacch dn nezastuje na vyuovan. Tieto dni s uren na prpravu iaka na skku. 77 Termny konania maturitnej skky (1) Maturitn skka sa kon v riadnom skobnom obdob alebo v mimoriadnom skobnom obdob. Riadne skobn obdobie je v marci a v jni prslunho kolskho roka, mimoriadne skobn obdobie je v aprli a v mji prslunho kolskho roka alebo v septembri, alebo vo februri nasledujceho kolskho roka. (2) Termn externej asti maturitnej skky a psomnej formy internej asti maturitnej skky poda 76 ods. 1 a 5 ur ministerstvo kolstva. (3) Termn internej asti maturitnej skky, okrem jej psomnej formy poda 76 ods. 5, ur na nvrh riaditea strednej koly prslun orgn miestnej ttnej sprvy v kolstve. 49) (4) Mimoriadne skobn obdobie sli iakom na vykonanie nhradnej maturitnej skky alebo opravnej maturitnej skky. Nhradn maturitn skka je uren pre iaka, ktor spene ukonil posledn ronk tdia najneskr k 15. septembru, a pre iaka poda 89 ods. 2. (5) Nhradn maturitn skka z externej asti maturitnej skky a psomnej formy internej asti maturitnej skky poda 76 ods. 1 a 5 sa kon v aprli a mji prslunho kolskho roka alebo v riadnom skobnom obdob nasledujceho kolskho roka. Opravn termn maturitnej skky z externej asti maturitnej skky a psomnej formy internej asti maturitnej skky poda 76 ods. 1 a 5 sa kon v riadnom skobnom obdob nasledujceho kolskho roka. Nhradn maturitn skka a opravn maturitn skka z internej asti maturitnej skky okrem jej psomnej formy poda 76 ods. 5 sa kon v septembri alebo vo februri nasledujceho kolskho roka. (6) De konania nhradnej maturitnej skky a de konania opravnej maturitnej skky externej asti maturitnej skky a psomnej formy internej asti maturitnej skky poda 76 ods. 1 a 5 ur ministerstvo kolstva. (7) Na opravn skku externej asti maturitnej skky a psomnej formy internej asti maturitnej skky poda odsekov 1 a 5 sa iak prihlsi do 30. septembra nasledujceho kolskho roka riaditeovi koly. (8) Miesto konania nhradnej maturitnej skky a opravnej maturitnej skky externej asti maturitnej skky a psomnej formy internej asti maturitnej skky poda odsekov 1 a 5 ur iakovi prslun orgn miestnej ttnej sprvy v kolstve do 30 dn pred konanm maturitnej skky. 78 Zveren pomaturitn skka (1) iak me kona zveren pomaturitn skku, ak spene ukonil posledn ronk tdia. (2) Zveren pomaturitn skka je odborn skka, v ktorej sa overuje rove zdokonalenia

alebo inovcie odbornch vedomost a zrunost iaka zskanch pomaturitnm zdokonaovacm tdiom alebo inovanm tdiom. (3) Zveren pomaturitn skka sa sklad z teoretickej asti odbornej zloky a praktickej asti odbornej zloky. Poda charakteru prslunho tudijnho odboru me by sasou praktickej asti odbornej zloky psomn alebo grafick rieenie loh. Teoretick as odbornej zloky je stna. (4) Zveren pomaturitn skka sa kon v riadnom skobnom obdob v jni, v mimoriadnom skobnom obdob v septembri alebo vo februri nasledujceho kolskho roka; termn uruje riadite strednej koly. 79 Absolventsk skka (1) iak me kona absolventsk skku, ak spene ukonil posledn ronk tdia. (2) Absolventsk skka je komplexn odborn skka, ktorou sa overuje rove pecifickch vedomost a zrunost iaka zameranch na vkon konkrtnych pracovnch innost. Skkou sa me overi aj rove umeleckch a pedagogicko-umeleckch innost. Absolventsk skka obsahuje a) na konzervatriu absolventsk vkony z hlavnho odboru tdia alebo hlavnch odborov tdia, absolventsk psomn prcu a jej obhajobu a sborn skku z pedagogickej prpravy alebo sborn skky z pedagogickej prpravy, b) na tanenom konzervatriu absolventsk vkon z hlavnho odboru tdia a sborn skku z pedagogickej prpravy, c) na kole itkovho vtvarnctva praktick skku z hlavnho odboru tdia vrtane obhajoby, teoretick skku z odbornch predmetov poda charakteru prslunho tudijnho odboru a sborn skku z pedagogickej prpravy, d) na strednej zdravotnckej kole komplexn teoreticko-praktick skku z prslunho tudijnho odboru, absolventsk psomn prcu a jej obhajobu, e) na ostatnch strednch odbornch kolch psomn absolventsk prcu, jej obhajobu a komplexn skku z odbornch predmetov. (3) Absolventsk skka sa kon v riadnom skobnom obdob v jni, absolventsk vkony poda odseku 2 psm. a) a b) sa mu kona od februra do jna. Absolventsk skka sa kon v mimoriadnom skobnom obdob v septembri alebo vo februri nasledujceho kolskho roka; termn uruje riadite strednej koly. Maturitn komisie 80 (1) Organizciu a priebeh maturitnej skky a zverenej pomaturitnej skky zabezpeuj tieto maturitn komisie: a) stredn maturitn komisia, b) kolsk maturitn komisia, c) predmetov maturitn komisia. (2) stredn maturitn komisia pln tieto lohy:

a) vyjadruje sa k harmonogramu maturitnch skok, b) vyjadruje sa k poiadavkm a obsahu externej asti maturitnej skky, c) vyjadruje sa k poiadavkm a obsahu psomnej formy internej asti maturitnej skky, d) vyjadruje sa ku skutonostiam uvedenm v 76 ods. 10, e) predklad ministerstvu kolstva vron sprvu o priebehu a realizcii maturitnej skky. (3) Predsedu a ostatnch lenov strednej maturitnej komisie vymenva a odvolva minister kolstva. (4) Dohad nad priebehom maturitnch skok vykonva predseda kolskej maturitnej komisie. kolsk maturitn komisiu tvor predseda, riadite koly a predsedovia predmetovch maturitnch komisi. (5) Maturitn skky sa z jednotlivch vyuovacch predmetov konaj pred predmetovmi maturitnmi komisiami. Predmetov maturitn komisiu tvor predseda a dvaja skajci. V jednom skobnom obdob me by v kole ustanovench aj viac predmetovch maturitnch komisi pre dan predmet. (6) Maturitn skka z odbornej zloky poda jednotlivch tudijnch odborov sa kon pred predmetovmi maturitnmi komisiami. Predmetov maturitn komisiu tvor predseda, skajci uitelia odbornch predmetov a zstupca stavovskej organizcie s odbornou spsobilosou v prslunom alebo prbuznom odbore vzdelvania, ak ho stavovsk organizcia deleguje; v prsluno m tudijnom odbore, v ktorom sa vykonva odborn vcvik, aj skajci majster odbornej vchovy, priom poet skajcich uiteov odbornch predmetov ur riadite koly poda nronosti a pecifk prslunho tudijnho odboru. V jednom skobnom obdob me by v kole ustanovench aj viac predmetovch maturitnch komisi pre teoretick as odbornej zloky a praktick as odbornej zloky. (7) Predsedu kolskej maturitnej komisie a predsedu predmetovej maturitnej komisie vymenva do 1. marca prslun orgn miestnej ttnej sprvy v kolstve 50) na zklade nvrhov riaditeov strednch kl na obdobie jednho roka odo da vymenovania. Predseda predmetovej maturitnej komisie me sasne vykonva aj funkciu predsedu kolskej maturitnej komisie. (8) V triedach s bilingvlnym vzdelvanm, ktor vznikli na zklade medzinrodnej dohody, kolsk maturitn komisiu tvor predseda, podpredseda, riadite koly a predsedovia predmetovch maturitnch komisi. (9) Predsedu kolskej maturitnej komisie v triedach s bilingvlnym vzdelvanm, ktor vznikli na zklade medzinrodnej dohody, vymenva ministerstvo kolstva do 15. marca. Predseda kolskej maturitnej komisie me sasne vykonva aj funkciu predsedu predmetovej maturitnej komisie. (10) Podpredseda kolskej maturitnej komisie v triedach s bilingvlnym vzdelvanm, ktor vznikli na zklade medzinrodnej dohody, sa vymenva do 15. marca zahraninou stranou. (11) Skajcich predmetovej maturitnej komisie vymenva do 30. aprla riadite koly z pedagogickch zamestnancov koly; v osobitnch prpadoch, najm ak kola nem dostaton poet skajcich predmetovej maturitnej komisie, me skajcich vymenova aj z pedagogickch zamestnancov inej koly s ich shlasom a po dohode s jej riaditeom.

81 (1) Predsedom kolskej maturitnej komisie a predsedom predmetovej maturitnej komisie, okrem predsedu strednej maturitnej komisie, me by len pedagogick zamestnanec, ktor spa kvalifikan predpoklady a ktor m najmenej tyri roky pedagogickej praxe. (2) Predsedom predmetovej maturitnej komisie me by len pedagogick zamestnanec, ktor spa kvalifikan predpoklady na vyuovanie danho predmetu. (3) Predsedu kolskej maturitnej komisie a predsedu predmetovej maturitnej komisie nemono vymenova z pedagogickch zamestnancov koly, na ktorej sa maturitn skka kon. (4) Predsedom kolskej maturitnej komisie v triedach s bilingvlnym vzdelvanm me by len pedagogick zamestnanec, ktor spa a) kvalifikan predpoklady a m ttnu jazykov skku z druhho vyuovacieho jazyka alebo b) kvalifikan predpoklady a druh vyuovac jazyk je jeho materinsk jazyk. (5) Predsedom predmetovej maturitnej komisie v triedach s bilingvlnym vzdelvanm v predmetoch, z ktorch sa kon skka v druhom vyuovacom jazyku, me by len pedagogick zamestnanec, ktor a) spa kvalifikan predpoklady na vyuovanie danho predmetu a spene vykonal ttnu jazykov skku z druhho vyuovacieho jazyka alebo b) spa kvalifikan predpoklady na vyuovanie danho predmetu a druh vyuovac jazyk je jeho materinsk jazyk alebo c) spene vykonal ttnu jazykov skku z druhho vyuovacieho jazyka alebo druh vyuovac jazyk je jeho materinskm jazykom. (6) Skajcim predmetovej maturitnej komisie me by len pedagogick zamestnanec, ktor spa kvalifikan predpoklady na vyuovanie predmetu, z ktorho sa skka vykonva. (7) Skajci predmetovej maturitnej komisie v triedach s bilingvlnym vzdelvanm v predmetoch, ktorch skka sa kon v druhom vyuovacom jazyku, me by len pedagogick zamestnanec, ktor spa kvalifikan predpoklady na vyuovanie predmetu, z ktorho sa skka kon a z ktorch aspo jeden m ttnu jazykov skku z druhho vyuovacieho jazyka alebo druh vyuovac jazyk je jeho materinsk jazyk. 82 (1) Predseda kolskej maturitnej komisie a) kontroluje pripravenos a organizciu maturitnej skky, b) kontroluje sprvnos protokolu o maturitnej skke, c) podpisuje vysvedenie o maturitnej skke, d) vypracuje sprvu o priebehu a celkovej rovni maturitnej skky, ktor odosiela prslunmu orgnu ttnej sprvy v kolstve. (2) Predseda predmetovej maturitnej komisie a) riadi prcu predmetovej maturitnej komisie, b) kontroluje pripravenos maturitnej skky z prslunho predmetu,

c) zodpoved za priebeh a hodnotenie externej asti maturitnch skok z predmetu maturitnej skky, d) zodpoved za sprvnos protokolu o externej asti maturitnch skok, e) schvauje do 30. aprla maturitn zadania alebo tmy stnej formy internej asti maturitnej skky z prslunho predmetu a ak m pochybnosti, poiada o stanovisko ttnu kolsk inpekciu, 7) v prpade strednch zdravotnckych kl ministerstvo zdravotnctva, f) kontroluje hodnotenie psomnej formy internej asti maturitnch skok, g) podiea sa na skan a klasifikcii iaka, h) zodpoved za klasifikciu iaka, i) vypracuje sprvu o priebehu a celkovej rovni maturitnej skky z predmetu maturitnej skky, ktor odovzd predsedovi kolskej maturitnej komisie. (3) Ak predseda kolskej maturitnej komisie neme z vnych dvodov funkciu vykonva, zastpi ho riadite koly, ak nie je vymenovan nov predseda. (4) Ak predseda predmetovej maturitnej komisie neme z vnych dvodov funkciu vykonva, zastpi ho riadite koly alebo zstupca riaditea koly, ak nie je vymenovan nov predseda. (5) Riadite koly me na odborn zloku maturitnej skky prizva so shlasom predsedu predmetovej maturitnej komisie odbornka z praxe. Odbornk z praxe me so shlasom predsedu predmetovej maturitnej komisie dva iakovi otzky; odbornk z praxe iaka nehodnot. Skobn komisia pre zveren skku a skobn komisia pre absolventsk skku 83 (1) Zveren skka a absolventsk skka sa konaj pred skobnou komisiou. (2) Skobn komisia m stlych lenov a alch lenov. Stlymi lenmi s predseda, podpredseda a triedny uite. V konzervatrich s stlymi lenmi predseda, podpredseda a vedci oddelenia. Stlym lenom skobnej komisie pre zveren skku je aj zstupca stavovskej organizcie s odbornou spsobilosou v prslunom alebo prbuznom odbore vzdelvania. (3) almi lenmi skobnej komisie s: a) pre zveren skku v strednej odbornej kole majster odbornej vchovy a uite odbornch predmetov, v prslunch odboroch vzdelvania strednej odbornej koly uite odbornej praxe a uite teoretickch odbornch predmetov, b) pre absolventsk skku uite skajci odborn predmety a prsediaci. (4) Riadite koly me na zveren skku a na absolventsk skku so shlasom predsedu skobnej komisie prizva odbornka z praxe. Odbornk z praxe me so shlasom predsedu skobnej komisie dva iakovi otzky; odbornk z praxe iaka nehodnot. 84 (1) Predsedov skobnch komisi vymenva prslun orgn miestnej ttnej sprvy v kolstve do 15. aprla; do 31. janura pre konzervatri.

(2) Predsedom skobnej komisie me by pedagogick zamestnanec spajci kvalifikan predpoklady a ktor m najmenej tyri roky pedagogickej praxe. Predsedu skobnej komisie nemono vymenova z pedagogickch zamestnancov koly, na ktorej sa skka kon. (3) Predsedom skobnej komisie pre absolventsk skky v strednch zdravotnckych kolch pre prslun tudijn odbor me by pedagogick zamestnanec spajci kvalifikan predpoklady, ktor m najmenej tyri roky pedagogickej praxe a dva roky odbornej zdravotnckej praxe. (4) Na opravnch skkach v mimoriadnom skobnom obdob a na stnych skkach v mimoriadnom skobnom obdob je predsedom skobnej komisie riadite koly alebo nm poveren zstupca. (5) Podpredsedu a lenov skobnej komisie vymenva do 30. aprla riadite koly z pedagogickch zamestnancov koly. Za podpredsedu skobnej komisie mono vymenova len pedagogickho zamestnanca koly, ktor m najmenej tyri roky pedagogickej praxe. (6) Prsediaceho uitea pre kad predmet ur riadite koly z pedagogickch zamestnancov, ktor spaj kvalifikan predpoklady na vyuovanie predmetu, z ktorho sa skka vykonva. 85 (1) Predseda skobnej komisie riadi prcu komisie, kontroluje pripravenos skok a hodnot rove a klasifikciu skok. (2) Ak predseda skobnej komisie neme z vnych dvodov funkciu vykonva, f unkciu predsedu vykonva podpredseda. Podpredseda me vykonva funkciu predsedu skobnej komisie poas praktickej asti skky z odbornch predmetov, najm ak povaha prslunho odboru vzdelvania vyaduje asovo oddeli tto as skky od stnych skok. (3) Predseda skobnej komisie po skonen skok zvol zveren poradu skobnej komisie, na ktorej zhodnot priebeh a celkov rove skok. Klasifikcia a hodnotenie ukonovania tdia 86 (1) Klasifikcia iaka na maturitnej skke alebo zverenej pomaturitnej skke me by vyjadren percentom spenosti alebo stupom prospechu. (2) Vsledky klasifikcie externej asti maturitnej skky a psomnej formy internej asti maturitnej skky poda 76 ods. 1 a 5 oznmi riadite koly iakovi najneskr desa dn pred termnom konania internej asti maturitnej skky. Ak sa hodnotenie internej asti maturitnej skky okrem jej psomnej formy poda 76 ods. 5 vrazne odliuje od dosiahnutch vsledkov iaka poas jeho tdia z predmetu maturitnej skky, pri vslednej znmke internej asti maturitnej skky sa prihliada na stupne prospechu iaka z tohto predmetu poas jeho tdia. (3) iak, zkonn zstupca iaka alebo nm poveren osoba alebo zstupca zariadenia, v ktorom je malolet diea umiestnen na zklade rozhodnutia sdu v zariaden stavnej starostlivosti (alej len "iadate"), me poiada riaditea koly o nahliadnutie do psomnej prce a porovna jej hodnotenie s kom sprvnych odpoved a pravidlami hodnotenia prce do piatich dn odo da, ke sa dozvedel o jej vsledku. iadate me poda prostrednctvom riaditea koly psomn nmietky voi hodnoteniu a) psomnej formy internej asti maturitnej skky poda 76 ods. 5 do smich dn odo da, ke sa

dozvedel o jej vsledku, ttnej kolskej inpekcii, 7) b) alch foriem internej asti maturitnej skky alebo praktickej asti odbornej zloky maturitnej skky do smich dn od jej vykonania ttnej kolskej inpekcii, 7) c) teoretickej asti odbornej zloky maturitnej skky alebo praktickej asti odbornej zloky maturitnej skky na strednch zdravotnckych kolch do smich dn od jej vykonania ministerstvu zdravotnctva. 52) (4) Ak je opodstatnen nmietka voi hodnoteniu a) psomnej formy internej asti maturitnej skky poda 76 ods. 5, me ttna kolsk inpekcia uloi zvzn pokyn na odstrnenie zistench nedostatkov, 53) b) alch foriem internej asti maturitnej skky alebo praktickej asti odbornej zloky maturitnej skky, me ttna kolsk inpekcia nariadi komisionlne preskanie pri zisten nedostatkov pri klasifikcii 54) za prtomnosti kolskho inpektora, c) teoretickej asti odbornej zloky maturitnej skky alebo praktickej asti odbornej zloky maturitnej skky na strednch zdravotnckych kolch, me ministerstvo zdravotnctva uloi zvzn pokyn na odstrnenie zistench nedostatkov alebo nariadi komisionlnu skku pri zisten nedostatkov pri klasifikcii. (5) Skka sa kon pred predmetovou maturitnou komisiou v pvodnom zloen. (6) iak spene vykonal maturitn skku, ak spene vykonal maturitn skku zo vetkch predmetov maturitnej skky. (7) Ak iak neuspel na maturitnej skke z dobrovonho predmetu maturitnej skky, tto skutonos nem vplyv na spen vykonanie maturitnej skky a na vysveden o maturitnej skke sa neuvdza. 87 (1) Klasifikcia iaka na zverenej skke alebo absolventskej skke je vyjadren stupom prospechu. (2) Klasifikciu iaka na zverenej skke alebo absolventskej skke schvauje na nvrh skajceho uitea alebo majstra odbornej vchovy skobn komisia hlasovanm. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu komisie. (3) Celkov hodnotenie zverenej skky vychdza z klasifikcie jej psomnej, praktickej a stnej asti. (4) Celkov hodnotenie zverenej skky a absolventskej skky vrtane hodnotenia z predmetov a asti skky iakovi oznmi predseda skobnej komisie v de, v ktorom iak skku ukonil. Toto hodnotenie je konen. 88 Opravn skka (1) Ak iak gymnzia na maturitnej skke z niektorch, najviac vak z dvoch predmetov, nespene vykonal maturitn skku, kolsk maturitn komisia me iakovi povoli kona opravn skku z tchto predmetov alebo asti skky z tchto predmetov.

(2) Ak iak strednej odbornej koly na maturitnej skke alebo zverenej pomaturitnej skke z niektorch, najviac vak z dvoch predmetov, vrtane praktickej asti a teoretickej asti odbornej zloky skky, nespene vykonal maturitn skku, kolsk maturitn komisia me iakovi povoli kona opravn skku z tchto predmetov alebo asti skky z tchto predmetov. (3) Ak bol iak na zverenej skke alebo absolventskej skke z jednej asti skky klasifikovan stupom 5 - nedostaton, skobn komisia me iakovi povoli kona opravn skku z tejto asti skky. (4) iak me opravn skku kona na jeho iados najneskr do troch rokov od ukonenia poslednho ronka strednej koly. Opravn skku internej asti maturitnej skky okrem jej psomnej formy poda 76 ods. 5 iak kon na strednej kole, na ktorej konal maturitn skku. Ak iak kon opravn skku z predmetu, ktor m extern as maturitnej skky a intern as maturitnej skky, a kon ju zo vetkch ast, potom stnu formu internej asti maturitnej skky me kona v riadnom termne. (5) Ak iak na opravnej skke z niektorch predmetov nespene vykonal maturitn skku alebo bol na opravnej skke klasifikovan stupom 5 - nedostaton, kolsk maturitn komisia alebo skobn komisia me iakovi povoli kona druh opravn skku z tchto predmetov. (6) iak me druh opravn skku kona na jeho iados najneskr do troch rokov od ukonenia poslednho ronka prslunej strednej koly. (7) iakovi strednej koly, ktor nespene vykonal maturitn skku z viac ako dvoch predmetov alebo nespene vykonal maturitn skku na niektorej opravnej skke, me kolsk maturitn komisia povoli opakova cel maturitn skku. (8) iakovi, ktor bol na zverenej skke alebo absolventskej skke klasifikovan stupom 5 - nedostaton z viac ako jednej asti skky alebo bol klasifikovan stupom 5 - nedostaton na niektorej opravnej skke, me skobn komisia povoli opakova cel zveren skku alebo absolventsk skku. (9) Zveren skku, maturitn skku, zveren pomaturitn skku alebo absolventsk skku me iak na jeho iados opakova iba raz v riadnom skobnom obdob, najneskr do troch rokov od ukonenia poslednho ronka strednej koly. Spolon ustanovenia o ukonovan tdia 89 (1) Zveren skku, maturitn skku, zveren pomaturitn skku alebo absolventsk skku me iak vykona do troch rokov odo da, ke spene skonil posledn ronk strednej koly. (2) iak, ktor pre vne, najm zdravotn dvody, sa nezastn na zverenej skke, maturitnej skke, zverenej pomaturitnej skke alebo absolventskej skke, je povinn sa ospravedlni riaditeovi koly spravidla do troch dn od termnu konania skky. Ak ho riadite koly ospravedln, iaka nemono klasifikova. iak sasne predlo aj iados o konanie skky v nhradnom termne. (3) Ak iak svoju neas na zverenej skke, maturitnej skke, zverenej pomaturitnej skke alebo absolventskej skke neospravedln alebo ak jeho ospravedlnenie nebude uznan, posudzuje sa, akoby dom nasledujcim po termne konania skky tdium zanechal. To neplat, ak ide o maturitn skku z predmetu, na ktor sa iak dobrovone prihlsil.

(4) Ak sa iak sprva na zverenej skke, maturitnej skke, zverenej pomaturitnej skke alebo absolventskej skke nevhodnm spsobom, predseda predmetovej maturitnej komisie, predseda skobnej komisie alebo dozerajci uite jeho skku preru. (5) Ak skku preru predseda predmetovej maturitnej komisie alebo predseda skobnej komisie, iak opakuje skku, prpadne jej as v riadnom termne nasledujceho kolskho roka. (6) Ak skku preru pedagogick zamestnanec, ktor vykonva dozor, a pr edseda predmetovej maturitnej komisie alebo predseda skobnej komisie nedovol iakovi v skke pokraova, iak opakuje skku, prpadne jej as v riadnom termne nasledujceho kolskho roka. (7) iak me sklada maturitn skku z cudzieho jazyka aj ako ttnu jazykov skku. (8) iak, ktor zskal jazykov certifikt minimlne na rovni B1/B2 jazykovej nronosti Spolonho eurpskeho referennho rmca vydanho prostrednctvom vybranch intitci oprvnench vydva jazykov certifikty, me riadite koly uzna prslun certifikt ako nhradu maturitnej skky z cudzieho jazyka na zklade psomnej iadosti iaka. (9) iados poda odseku 8 predklad iak riaditeovi koly najneskr do 15. septembra kolskho roka, v ktorom sa m maturitn skka vykona. Riadite koly rozhodne o uznan nhrady maturitnej skky z cudzieho jazyka 55) do sedem kalendrnych dn odo da doruenia iadosti. (10) Ministerstvo kolstva ustanov veobecne zvznm prvnym predpisom zoznam vybranch intitci oprvnench vydva jazykov certifikty ako nhradu maturitnej skky z cudzieho jazyka a podrobnosti o uznvan nhrady maturitnej skky z cudzieho jazyka. 90 (1) iakovi, ktor spene vykonal maturitn skku, sa vyd vysvedenie o maturitnej skke najneskr do piatich dn od konania poslednej asti maturitnej skky. Na vysveden je uveden hodnotenie iaka v jednotlivch predmetoch externej asti maturitnej skky vrtane percentilu a vetkch foriem internej asti maturitnej skky. Na vysveden sa uvedie dtum konania poslednej asti maturitnej skky. (2) iakovi triedy s bilingvlnym vzdelvanm poda 74 ods. 8, ktor spene vykonal maturitn skku, sa vyd vysvedenie o maturitnej skke v obidvoch vyuovacch jazykoch, prpadne vysvedenie v slovenskom jazyku a vysvedenie v druhom vyuovacom jazyku. (3) iakovi, ktor spene vykonal zveren skku, sa vyd vysvedenie o zverenej skke najneskr do piatich dn od konania zverenej porady skobnej komisie. (4) iakovi strednej odbornej koly sa po spenom vykonan maturitnej skky v prslunch tudijnch odboroch alebo zverenej skky vyd okrem vysvedenia o maturitnej skke alebo vysvedenia o zverenej skke aj vun list. (5) iakovi strednej odbornej koly sa po spenom vykonan zverenej pomaturitnej skky vyd vysvedenie o zverenej pomaturitnej skke. (6) iakovi sa po spenom vykonan absolventskej skky vyd vysvedenie o absolventskej skke a absolventsk diplom. (7) innos predsedu kolskej maturitnej komisie, predsedu predmetovej maturitnej komisie a jej lenov, vrtane odbornkov z praxe, predsedu skobnej komisie pre zveren skku a pre absolventsk skku a ich lenov, vrtane odbornkov z praxe, je konom vo veobecnom zujme. 56) Za tto innos patr zamestnancovi pracovn vono s nhradou mzdy. 56) Ministerstvo kolstva

uhrad prostrednctvom orgnu miestnej ttnej sprvy v kolstve a) vysielajcej kole nklady na zastupovanie, odmenu 57) a cestovn nhrady 58) pre predsedov a lenov komisi, b) odbornkom z praxe cestovn nhrady 58) a odmenu. 59) (8) Nklady na zastupovanie zamestnancov kl sa uria v zvislosti od potu dn strvench na maturitnch skkach a zverench skkach a priemernch nkladov na jeden de zastupovania neprtomnosti zamestnanca v kole. (9) Nklady na odmeny sa uria v zvislosti od potu odskanch iakov a nronosti prce lena komisie. (10) Vysielajcej kole a odbornkom z praxe patr hrada nkladov poda odseku 7 vzniknutch poas riadneho skobnho obdobia a mimoriadneho skobnho obdobia v septembri. (11) Vka nkladov na zastupovanie zamestnancov vysielajcej koly je najmenej 23,50 eura a najviac 33,50 eura. Vka paulnej asti odmeny pre predsedu kolskej maturitnej komisie je najmenej 17,00 eur a najviac 27,00 eur a vka paulnej asti odmeny pre predsedu predmetovej maturitnej komisie a jej lenov, vrtane odbornkov z praxe, predsedu skobnej komisie pre zveren skku a pre absolventsk skku a ich lenov, vrtane odbornkov z praxe, je najmenej 7,00 eur a najviac 13,50 eura. Vka odmeny predsedu predmetovej maturitnej komisie a predsedu skobnej komisie pre zveren skku a pre absolventsk skku na odskanho iaka je najmenej 1,00 euro a najviac 2,00 eur. Vka odmeny pre predsedu kolskej maturitnej komisie a jej lenov, vrtane odbornkov z praxe, lenov skobnej komisie pre zveren skku a pre absolventsk skku, vrtane odbornkov z praxe, je na odskanho iaka najmenej 0,50 eura a najviac 1,50 eura. 91 (1) Dom nasledujcim po dni, ke iak vykonal spene zveren skku, maturitn skku, zveren pomaturitn skku alebo absolventsk skku, prestva by iakom koly. (2) Ak iak strednej odbornej koly nevykonal v urenom termne zveren skku a bola mu povolen opravn skka, odklad skky alebo jej opakovanie, zachovvaj sa mu prva a povinnosti iaka do konca kolskho roka, v ktorom mal tdium skoni. (3) Ak iak strednej koly nevykonal v urenom termne maturitn skku, zveren pomaturitn skku alebo absolventsk skku a bola mu povolen opravn skka, odklad skky alebo jej opakovanie, zachovvaj sa mu prva a povinnosti iaka do konca kolskho roka, v ktorom mal tdium skoni. (4) Znikom prv a povinnost iaka poda odsekov 2 a 3 nie je dotknut monos vykona zveren skku, maturitn skku, zveren pomaturitn skku alebo absolventsk skku. 92 (1) iakom prestva by aj iak, a) ktor zanech tdium, b) ktormu nebolo povolen opakova ronk alebo zveren skku, maturitn skku, zveren pomaturitn skku alebo absolventsk skku, c) ktor je zo tdia vylen. (2) Ak iakovi bolo tdium preruen, prestva by iakom po dobu preruenia tdia.

93 Ministerstvo kolstva ustanov veobecne zvznm prvnym predpisom zoznam predmetov maturitnej skky, v ktorch sa vykonva extern as a psomn forma internej asti maturitnej skky, skladbu predmetov maturitnej skky v jednotlivch strednch kolch, podrobnosti o forme konania maturitnej skky, teoretickej asti odbornej zloky, praktickej asti odbornej zloky a absolventskej skky, umeleckch diel absolventskch vkonov, tm absolventskch psomnch prc, spsob konania maturitnej skky pre iakov so zdravotnm znevhodnenm, pokyny na vykonvanie externej asti, psomnej formy internej asti a internej asti maturitnej skky, podrobnosti hodnotenia a klasifikcie maturitnej skky, zverenej pomaturitnej skky, zverenej skky a absolven tskej skky. SIEDMA AS KOLY PRE DETI ALEBO IAKOV SO PECILNYMI VCHOVNO-VZDELVACMI POTREBAMI Prv oddiel Vchova a vzdelvanie det so zdravotnm znevhodnenm a iakov so zdravotnm znevhodnenm 94 (1) Vchova a vzdelvanie det so zdravotnm znevhodnenm a iakov so zdravotnm znevhodnenm sa uskutouje a) v kolch pre deti so zdravotnm znevhodnenm a iakov so zdravotnm znevhodnenm; tieto koly s pecilne koly, b) v ostatnch kolch poda tohto zkona 1. v pecilnych triedach, ktor sa zriauj spravidla pre deti s rovnakm druhom zdravotnho znevhodnenia alebo iakov s rovnakm druhom zdravotnho znevhodnenia; as vchovno-vzdelvacieho procesu sa me uskutoova v triede spolone s ostatnmi demi alebo iakmi koly; niektor vyuovacie predmety alebo innosti me diea alebo iak absolvova mimo pecilnej triedy, 2. v triedach alebo vchovnch skupinch spolu s ostatnmi demi alebo iakmi koly; ak je to potrebn, takto diea alebo iak je vzdelvan poda individulneho vzdelvacieho programu, ktor vypracva kola v spoluprci so kolskm zariadenm vchovnej prevencie a poradenstva; zkonn zstupca dieaa alebo iaka m prvo sa s tmto programom oboznmi. (2) Pri vchove a vzdelvan det so zdravotnm znevhodnenm alebo iakov so zdravotnm znevhodnenm sa postupuje poda vzdelvacch programov pre a) deti a iakov s mentlnym postihnutm, b) deti a iakov so sluchovm postihnutm, c) deti a iakov so zrakovm postihnutm, d) deti a iakov s telesnm postihnutm, e) deti a iakov s naruenou komunikanou schopnosou, f) deti a iakov s autizmom alebo almi pervazvnymi vvinovmi poruchami,

g) deti a iakov chorch a zdravotne oslabench, h) deti a iakov hluchoslepch, i) iakov s vvinovmi poruchami uenia, j) iakov s poruchami aktivity a pozornosti, k) deti a iakov s viacnsobnm postihnutm, l) deti a iakov s poruchami sprvania. Vzdelvacie programy poda psmen a) a l) s sasou ttnych vzdelvacch programov. (3) Ak zdravotn znevhodnenie dieau alebo iakovi pecilnej triedy alebo pecilnej koly znemouje, aby sa vzdelval poda vzdelvacieho programu poda odseku 2, diea alebo iak sa vzdelva poda individulneho vzdelvacieho programu, ktor repektuje jeho pecilne vchovno-vzdelvacie potreby. 95 (1) Vchova a vzdelvanie det so zdravotnm znevhodnenm alebo iakov so zdravotnm znevhodnenm sa uskutouje v tchto kolch: a) matersk kola, b) zkladn kola, c) stredn koly, d) praktick kola, e) odborn uilite. (2) Zkladn kola, v ktorej sa uskutouje vchova a vzdelvanie poda vzdelvacch programov pre deti a iakov s mentlnym postihnutm, sa oznauje pecilna zkladn kola. (3) Deti alebo iaci sa do kl poda odseku 1 prijmaj na zklade ich zdravotnho znevhodnenia po diagnostickch vyetreniach zameranch na zistenie ich pecilnych vchovno-vzdelvacch potrieb vykonanch zariadenm vchovnej prevencie a poradenstva. (4) Vchova a vzdelvanie v kolch poda odseku 1 sa uskutouje s vyuitm pecilnych uebnch pomcok a kompenzanch pomcok, ktor spolu s uebnicami a pecilne upravenmi uebnmi textami poda pecilnych vchovno-vzdelvacch potrieb dieaa alebo iaka poskytuje bezplatne kola, v ktorej sa vzdelva. (5) koly poda odseku 1 sa zriauj aj ako interntne. (6) Vchova a vzdelvanie det a iakov v kolch poda odseku 1 sa prispsobuje ich pecilnym vchovno-vzdelvacm potrebm, na zklade ktorch sa mu tieto koly vntorne diferencova poda druhu a stupa zdravotnho znevhodnenia det alebo iakov. (7) Ak tento zkon neustanovuje inak, vzahuj sa primerane ustanovenia tohto zkona o materskej kole, zkladnej kole a strednej kole na koly poda odseku 1. Ustanovenia pre koly poda odseku 1 sa vzahuj primerane aj na pecilne triedy, ak tento zkon neustanovuje inak. (8) pecilne triedy sa v kolch poda odseku 1 nezriauj.

(9) Deom alebo iakom poda odseku 1 bariry vyplvajce z ich zdravotnho znevhodnenia pomhaj prekonva asistenti uitea. 96 Matersk kola pre deti so zdravotnm znevhodnenm (1) Matersk kola pre deti so zdravotnm znevhodnenm uskutouje vchovu a vzdelvanie poda vzdelvacch programov uvedench v 94 ods. 2 psm. a) a h), k) a l). (2) Matersk kolu pre deti so zdravotnm znevhodnenm mono zriadi pre najmenej desa det; zrui ju mono, ak klesne poet det pod osem. V odvodnench prpadoch, najm z dvodu dostupnosti, ju mono po shlase zriaovatea ponecha zriaden aj s menm potom det, najmenej vak s potom tyri. (3) Matersk kola pre deti so zdravotnm znevhodnenm sa vntorne len na triedy, do ktorch sa spravidla zarauj deti rovnakho veku s rovnakm zdravotnm znevhodnenm. Trieda sa zriauje najmenej pre tyri deti, najvy poet det je osem. Riadite koly me povoli prekroenie najvyieho potu iakov v triede najviac o dvoch. 97 Zkladn kola pre iakov so zdravotnm znevhodnenm (1) V zkladnej kole pre iakov so zdravotnm znevhodnenm poda 95 ods. 1 psm. b) sa uskutouje vchova a vzdelvanie poda vzdelvacch programov uvedench v 94 ods. 2. (2) V zkladnej kole pre iakov so zdravotnm znevhodnenm poda 95 ods. 1 psm. b) mono predi dku vzdelvania a o dva roky. Dku tdia ur ttny vzdelvac program. (3) Zkladn kola pre iakov so zdravotnm znevhodnenm m spravidla dev a jedens ronkov s monosou zriadenia prpravnho ronka. Prpravn ronk je uren pre iakov poda 2 psm. k), ktor k 1. septembru dosiahli fyzick vek es rokov, nedosiahli kolsk spsobilos a nie je u nich predpoklad zvldnutia prvho ronka zkladnej koly so vzdelvacm programom poda 95 ods. 1 psm. b). Absolvovanie prpravnho ronka sa povauje za prv rok plnenia povinnej kolskej dochdzky. (4) Zkladn kola so vzdelvacm programom poda 94 ods. 2 psm. g) sa zriauje pri zdravotnckom zariaden. (5) Zkladn kola poda 94 ods. 2 psm. a), ktor vzdelva iakov s mentlnym postihnutm alebo s mentlnym postihnutm v kombincii s inm postihnutm, sa vntorne len poda stupa mentlneho postihnutia iakov na a) variant A pre iakov s ahkm stupom mentlneho postihnutia, b) variant B pre iakov so strednm stupom mentlneho postihnutia, c) variant C pre iakov s akm alebo hlbokm stupom mentlneho postihnutia alebo pre iakov s mentlnym postihnutm, ktor maj aj in zdravotn postihnutie, s dritemi preukazu zdravotne ako postihnutch a nemu sa vzdelva poda variantu A alebo B. (6) Zkladn kola poda 95 ods. 1 psm. b) sa spravidla zriauje pre najmenej desa iakov s rovnakm zdravotnm znevhodnenm a zriaovate ju zru, ak poet iakov klesne pod osem. V odvodnench prpadoch mono kolu ponecha zriaden aj pri niom pote iakov, najm v

prpadoch, ak v nasledujcom kolskom roku je predpoklad zvenia potu iakov. Triedy poda 94 ods. 1 psm. a) a b) prvho bodu mono zriadi pre najmenej tyroch iakov a najviac desa iakov. Riadite koly me povoli prekroenie najvyieho potu iakov v triede najviac o dvoch. 98 Stredn koly pre iakov so zdravotnm znevhodnenm (1) V strednej kole pre iakov so zdravotnm znevhodnenm sa uskutouje vchova a vzdelvanie poda vzdelvacch programov uvedench v 94 ods. 2 psm. b) a d) a l). (2) V strednch kolch pre iakov so zdravotnm znevhodnenm mono predi dku vzdelvania a o dva roky. Dku vzdelvania ur ttny vzdelvac program. (3) Stredn kola pre iakov so zdravotnm znevhodnenm poda odseku 1 sa spravidla zriauje pre iakov s rovnakm zdravotnm znevhodnenm pre najmenej desa iakov a zriaovate ju zru, ak poet iakov klesne pod osem. V odvodnench prpadoch, najm z dvodu dostupnosti, ju mono po shlase zriaovatea ponecha zriaden aj s menm potom iakov. Triedu pre iakov so zdravotnm postihnutm v strednej kole mono zriadi pre najmenej tyroch iakov a najviac desa. Riadite koly me povoli prekroenie najvyieho potu iakov v triede najviac o dvoch. 99 Praktick kola (1) Praktick kola je typ koly, v ktorej vzdelvacie programy poskytuj vzdelvanie a prpravu na vkon jednoduchch pracovnch innost iakom s mentlnym postihnutm alebo iakom s mentlnym postihnutm v kombincii s inm zdravotnm postihnutm, ktorm stupe postihnutia neumouje prpravu v odbornom uiliti alebo v strednej kole. Vzdelvac program praktickej koly pripravuje iakov na ivot v rodine, na sebaobsluhu, na rzne jednoduch praktick prce, vrtane prc v domcnosti, priom sa tto iaci zacviuj na vykonvanie jednoduchch pracovnch innost spravidla pod dohadom. (2) V praktickch kolch je neoddelitenou sasou odbornho vzdelvania a prpravy praktick vyuovanie. (3) Praktick kola sa zriauje pre najmenej desa iakov a zriaovate ju zru, ak poet iakov klesne pod osem. (4) V triede praktickej koly me by najviac desa iakov; v triede praktickej koly pre iakov s viacnsobnm postihnutm alebo v triede pre iakov s autizmom alebo almi pervazvnymi vvinovmi poruchami me by najviac es iakov. (5) V triedach praktickej koly pre iakov s viacnsobnm postihnutm je spravidla na vchovno-vzdelvacom procese prtomn aj asistent uitea. (6) Prprava v praktickej kole trv najviac tri roky. Vzdelvac program praktickej koly sa ukonuje celkovm zhodnotenm manulnych zrunost iaka v rozsahu uiva urenho prslunm vzdelvacm programom. Dokladom o zskanom vzdelan je zveren vysvedenie s uvedenm zamerania innost, ktor je iak schopn vykonva. (7) Praktick prprava na vkon jednoduchch pracovnch innost iakov sa vykonva innosou na pracovisku praktickej koly alebo na pracovisku mimo praktickej koly. Pracovisko praktickej koly sa zriauje v priestoroch koly s prihliadnutm na obsah vzdelvania.

(8) O organizcii prpravy iakov poda odseku 7 na pracovisku mimo koly rozhoduje riadite praktickej koly. (9) Praktick kola me vzdelva aj in fyzick osoby s mentlnym postihnutm alebo s mentlnym postihnutm v kombincii s inm postihnutm, ktor dovili vek 18 rokov a n eabsolvovali vchovu a vzdelvanie v odbornom uiliti alebo praktickej kole. (10) Pri vyuovan odborno-praktickch a profilujcich predmetov sa iaci delia na skupiny. (11) Na praktick kolu sa primerane vzahuj ustanovenia tohto zkona upravujce niie stredn vzdelvanie, ak tento zkon neustanovuje inak. 100 Odborn uilitia (1) Odborn uilite je typ koly, ktorej vzdelvacie programy odborov vchovy a vzdelvania poskytuj odborn prpravu na vkon nenronch pracovnch innost iakom s mentlnym postihnutm alebo s mentlnym postihnutm v kombincii s inm zdravotnm postihnutm. (2) V odbornch uilitiach je neoddelitenou sasou odbornho vzdelvania a prpravy praktick vyuovanie. (3) Odborn uilite sa zriauje pre najmenej desa iakov a zriaovate ho zru, ak poet iakov klesne pod osem. (4) spenm absolvovanm vzdelvacieho programu odborov vchovy a vzdelvania v odbornom uiliti me iak s mentlnym postihnutm zska niie stredn odborn vzdelanie, ktor sa poda stupa zvldnutia prslunch vzdelvacch tandardov a posudzovania kvalifikcie na vkon pracovnch innost len na a) zakolenie; dokladom o zskanom vzdelan je vysvedenie a osvedenie o zakolen, b) zauenie; dokladom o zskanom vzdelan je vysvedenie a osvedenie o zauen, c) vyuenie; dokladom o zskanom vzdelan a odbornej kvalifikcii je vysvedenie o zverenej skke a vun list. (5) Odborn uilite me poskytova prpravu na vkon jednoduchch pracovnch innost iakov s mentlnym postihnutm, ktor s schopn samostatne pracova, ale ktorch pracovn a spoloensk uplatnenie musia usmerova in osoby. (6) Odborn uilite m poda vzdelvacch programov prslunch odborov vchovy a vzdelvania prv a tret ronk; me zriadi aj prpravn ronk. (7) Prpravn ronk v odbornom uiliti je uren pre iakov s mentlnym postihnutm, ktorch mentlne schopnosti a manulne zrunosti nemohli by dostatone diagnostikovan. Po absolvovan prpravnho ronka riadite odbornho uilia ur, i bude iak pokraova v prvom ronku niektorho odboru vchovy a vzdelvania odbornho uilia, alebo bude pokraova v prprave v praktickej kole. (8) V triede odbornho uilia me by najviac 14 iakov; riadite koly me povoli prekroenie najvyieho potu iakov v triede najviac o dvoch. V triede odbornho uilia pre iakov s viacnsobnm postihnutm me by najviac desa iakov. V triedach odbornho uilia pri reedukanom centre alebo pri diagnostickom centre je poet iakov zhodn s maximlnym potom iakov vo vchovnej skupine. V skupine odbornho vcviku v odbornom uiliti me by najviac

sedem iakov; v skupine iakov s viacnsobnm postihnutm mu by najviac piati iaci. 101 Prijmanie do odbornho uilia a do praktickej koly (1) Do odbornho uilia sa prijmaj iaci s mentlnym postihnutm alebo iaci s mentlnym postihnutm v kombincii s inm zdravotnm postihnutm, ktor ukonili vzdelvanie v poslednom ronku zkladnej koly alebo ukonili povinn kolsk dochdzku. (2) Do praktickej koly sa prijmaj iaci s mentlnym postihnutm alebo iaci s mentlnym postihnutm v kombincii s inm zdravotnm postihnutm, ktor ukonili zkladn kolu alebo povinn kolsk dochdzku a ich stupe postihnutia im neumouje zvldnu prpravu v odbornom uiliti. (3) Do praktickej koly sa prijmaj aj in fyzick osoby s mentlnym postihnutm alebo dospel obania s mentlnym postihnutm v kombincii s inm postihnutm, ktor dovili vek 18 rokov a neboli vzdelvan v odbornom uiliti alebo praktickej kole, a to aj vtedy, ak nespaj podmienky uveden v odseku 2. (4) Na prijmanie iakov do odbornho uilia alebo do praktickej koly sa primerane vzahuj ustanovenia tohto zkona o prijman iakov do strednch kl. 102 Ministerstvo kolstva ustanov veobecne zvznm prvnym predpisom podrobnosti o organizcii, vntornej diferencicii a dke vchovy a vzdelvania v pecilnych kolch, spsob pri diagnostike a postup pri prijman iakov do tchto kl, podrobnosti o osobitostiach vchovy a vzdelvania, o hodnoten a klasifikcii prospechu a sprvania iakov, o potoch iakov v triedach tchto kl a ustanov sstavu uebnch odborov a zameran uebnch odborov v odbornch uilitiach a praktickch kolch a podrobnosti o forme a obsahu sprvy o vchove a vzdelvan iaka poda 24 a oznaovan kl. Druh oddiel 103 Vchova a vzdelvanie det s nadanm alebo iakov s nadanm (1) Vchova a vzdelvanie det s nadanm alebo iakov s nadanm sa uskutouje v kol ch poda tohto zkona so zameranm na rozvoj a) intelektovho nadania det a iakov 1. veobecnho intelektovho nadania, 2. pecifickho intelektovho nadania, b) umeleckho nadania det alebo iakov, c) portovho nadania det alebo iakov. (2) Intelektovm nadanm det a iakov sa rozumie vysoko nadpriemerne rozvinut poznvacie schopnosti v jednej alebo viacerch intelektovch oblastiach. iaci so veobecnm intelektovm nadanm s iakmi so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami na zklade diagnostiky vykonanej zariadenm vchovnej prevencie a poradenstva. (3) Umeleck nadanie det alebo iakov sa prejavuje v niektorej z umeleckch oblast, a to

najm vo vtvarnej, hudobnej, literrno-dramatickej, tanenej. (4) portov nadanie det alebo iakov sa prejavuje v niektorej z oblast individulneho alebo kolektvneho portu. (5) Vchova a vzdelvanie det s nadanm alebo iakov s nadanm sa uskutouje prostrednctvom vzdelvacch programov zameranch na prslun nadanie. (6) V kolch so zameranm poda odseku 1 sa vytvraj podmienky pre rozvoj prslunho nadania det a iakov uplatovanm pecifickch vchovnch a vzdelvacch metd a organizanch foriem vyuovania. (7) Pre rozvjanie nadania vytvraj a) intitucionlne podmienky zriaovatelia, b) individulne podmienky koly. (8) Pod intitucionlnymi podmienkami pre rozvjanie nadania sa rozumie zriaovanie tried alebo kl pre deti s nadanm alebo iakov s nadanm. (9) Individulne podmienky pre rozvjanie nadania sa deom s nadanm alebo iakom s nadanm vytvraj tm, e sa im umon a) vzdelva sa v predmetoch vzdelvacieho programu zkladnej koly v materskej kole, b) prijatie do koly pred dosiahnutm iesteho roku veku, c) rozren vyuovanie predmetov, v ktorch prejavuj nadanie, v zkladnej kole a strednej kole, d) preradenie do vyieho ronka bez absolvovania predchdzajceho ronka, e) absolvovanie viacerch ronkov poas jednho kolskho roka, f) absolvovanie jednho alebo viacerch predmetov vo vyom ronku, g) zska prslun stupe vzdelania poskytovanho strednou kolou za dobu kratiu ako uruje vzdelvac program prslunho uebnho alebo tudijnho odboru, h) sasne tudova predmety alebo odbory vzdelvania strednch kl, v ktorch prejavuj nadanie, ak ide o iaka zkladnej koly, i) vzdelva sa v zkladnej kole poda individulneho uebnho plnu alebo programu, j) vzdelva sa v strednej kole poda individulneho uebnho plnu, k) diferencovan vzdelvanie skupiny iakov s nadanm v triede alebo mimo triedy. (10) Podmienky poda odseku 9 mono vytvra aj v kolch a triedach pre deti s nadanm a iakov s nadanm. (11) Intitucionlny rozvoj nadania det alebo iakov podporuj aj zkladn umeleck kola, jazykov kola, kolsk stredisko zujmovej innosti a centrum vonho asu.

104 koly a triedy pre deti s nadanm alebo iakov s nadanm (1) kolou pre deti s nadanm alebo iakov s nadanm je len kola, ktor zabezpeuje vzdelvanie tchto det alebo iakov vo vetkch triedach a vo vetkch ronkoch. Pre deti s nadanm a iakov s nadanm sa zriauj tieto koly: a) matersk koly, b) zkladn koly, c) stredn koly. (2) Triedy na rozvjanie nadania det alebo iakov sa mu zriadi v materskch kolch, v zkladnch kolch a v strednch kolch so shlasom zriaovatea. (3) V triedach poda odseku 2 sa vytvraj primeran podmienky pre rozvoj ich nadania uplatovanm pecifickch vchovnch a vzdelvacch metd a organizanch foriem vyuovania a rozrenm vyuovanm predmetov pre oblasti poda 103 ods. 1. (4) Rozren vyuovanie predmetov je sasou prslunho vzdelvacieho programu. (5) Pre deti alebo iakov poda 103 ods. 1 sa mu zriadi koly alebo triedy. (6) koly alebo triedy pre deti alebo iakov so pecifickm intelektovm nadanm s koly alebo triedy s rozrenm vyuovanm prrodovednch alebo spoloensko-vednch predmetov. (7) koly alebo triedy pre deti alebo iakov so veobecnm intelektovm nadanm s koly alebo triedy, ktor sa zameriavaj na podporovanie a rozvjanie intelektovho nadania iakov so zohadnenm rozvoja celej osobnosti a na prevenciu a npravu problmovch prejavov, ktor svisia s ich intelektovm nadanm. (8) Vzdelvanie intelektovo nadanho iaka me zabezpeova aj asistent uitea, ak je intelektovo nadan iak sasne iakom so zdravotnm znevhodnenm. (9) V triede pre veobecne intelektovo nadanch iakov je v prvom a tvrtom ronku zkladnej koly najviac 12 iakov, v piatom a deviatom ronku najviac 16 iakov a v triede strednej koly najviac 22 iakov. (10) koly alebo triedy pre deti a iakov so portovm nadanm s portov koly alebo portov triedy. (11) portov trieda sa zriauje spravidla pre kolektvne porty. (12) portov triedy v zkladnej kole sa zriauj spravidla na druhom stupni zkladnej koly. Pre porty, ktor si vyaduj skor pecializciu, sa portov triedy v zkladnej kole mu zriadi aj na prvom stupni zkladnej koly. (13) portov triedy v strednch kolch sa mu zriadi od prvho ronka uebnho odboru alebo tudijnho odboru.

105 Prijmanie det s nadanm alebo iakov s nadanm (1) Do kl alebo tried pre deti s nadanm alebo iakov s nadanm sa prijmaj deti alebo iaci, u ktorch bolo na zklade pedagogickej diagnostiky zameranej na ich vedomostn rove, skok na overenie pecilnych schopnost, zrunost a nadania, ktorch sasou je psychodiagnostick vyetrenie, 60) na preukzan nadanie poda 103 ods. 1 psm. a) prvho bodu. (2) Do kl alebo tried pre iakov so veobecnm intelektovm nadanm s prijman iaci na zklade iadosti zkonnho zstupcu po diagnostike vykonanej zariadenm vchovnej prevencie a poradenstva. (3) Do portovej koly alebo portovej triedy sa okrem podmienok poda odseku 1 prijmaj iaci aj na zklade zdravotnej spsobilosti. (4) Kritri na overenie pecilnych schopnost, zrunost alebo nadania det alebo iakov vyd riadite prslunej koly do 1. februra. 106 Organizcia vchovy a vzdelvania det s nadanm alebo iakov s nadanm (1) Riadite koly uprav v kolskom vzdelvacom programe organizciu vchovy a vzdelvania tak, aby zohadovala poiadavky a pecifik vchovy a vzdelvania det alebo iakov poda druhu ich nadania. (2) kola zabezpeuje rozren vyuovanie urench predmetov svisiacich s rozvojom nadania. (3) Predmet portov prprava sa zabezpeuje formou portovch trningov, sstreden a asou na portovch saiach. (4) Umeleckej alebo portovej prpravy organizovanej kolou poas hlavnch kolskch przdnin sa mu zastni aj deti s nadanm alebo iaci s nadanm pred nstupom do koly. (5) Riadite koly me rozhodn o preraden alebo o vylen dieaa alebo iaka zo vzdelvacieho programu pre neplnenie poiadaviek rozumovej, umeleckej, portovej, praktickej prpravy alebo zo zdravotnch dvodov na nvrh odbornho lekra. (6) Ministerstvo kolstva ustanov veobecne zvznm prvnym predpisom podrobnosti o diagnostike, vchove a vzdelvan det s nadanm a iakov s nadanm, organizciu, prijmanie, priebeh a ukonovanie ich vzdelvania. Tret oddiel 107 Vchova a vzdelvanie det zo socilne znevhodnenho prostredia a iakov zo socilne znevhodnenho prostredia (1) Vchova a vzdelvanie det zo socilne znevhodnenho prostredia a iakov zo socilne znevhodnenho prostredia sa uskutouje v kolch poda tohto zkona s vyuitm pecifickch metd a foriem.

(2) Pre zabezpeenie vchovy a vzdelvania det zo socilne znevhodnenho prostredia a iakov zo socilne znevhodnenho prostredia vytvraj koly individulne podmienky. (3) Pod individulnymi podmienkami sa rozumie a) vzdelvanie poda individulneho vzdelvacieho programu, b) prava organizcie vchovy a vzdelvania, c) prava prostredia, v ktorom sa vchova a vzdelvanie uskutouje, d) vyuitie pecifickch metd a foriem vchovy a vzdelvania. (4) Ministerstvo kolstva me poskytn zriaovateom kl poda 27 ods. 2 psm. b), 95 ods. 1 psm. b) a 104 ods. 1 psm. b) prspevok na skvalitnenie podmienok na vchovu a vzdelvanie iakov zo socilne znevhodnenho prostredia (alej len "prspevok na iakov so socilne znevhodnenho prostredia"). Prspevok na iakov zo socilne znevhodnenho prostredia sa poskytuje poda potu iakov, ktorm sa poskytuje dotcia na stravu, dotcia na kolsk potreby alebo dotcia na motivan prspevok poda osobitnho predpisu. 61) Prspevok na iakov so socilne znevhodnenho prostredia sa poskytuje na iakov z rodn, ktorch priemern mesan prjem za poslednch es po sebe nasledujcich mesiacov je najviac vo vke ivotnho minima poda osobitnho predpisu. 62) (5) Vku prspevku na iakov zo socilne znevhodnenho prostredia uruje minister stvo kolstva. (6) Ministerstvo kolstva ustanov veobecne zvznm prvnym predpisom el pouitia prspevku na iakov zo socilne znevhodnenho prostredia. 108 (1) Ak sa pecilne vchovno-vzdelvacie potreby dieaa alebo iaka prejavia po jeho prijat do koly a diea alebo iak alej navtevuje kolu, do ktorej bol prijat, jeho vzdelvanie ako vzdelvanie dieaa alebo iaka so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami sa mu zabezpeuje po predloen psomnej iadosti o zmenu formy vzdelvania a vyplnenho tlaiva poda 11 ods. 10 psm. a) riaditeovi koly; ak ide o malolet diea alebo iaka, psomn iados s tlaivom poda 11 ods. 10 psm. a) predklad jeho zkonn zstupca. (2) Matersk koly, zkladn koly a stredn koly pre deti so zdravotnm znevhodnenm a iakov so zdravotnm znevhodnenm sa mu zriadi aj ako sas pecilnych vchovnch zariaden, v ktorch sa vykonva stavn starostlivos alebo ochrann vchova. (3) Ak tento zkon neustanovuje inak, vzahuj sa na koly poda 95 ods. 1 a 104 ods. 1 ustanovenia tohto zkona o materskej kole, zkladnej kole a strednej kole; vzdelanie zskan v tchto kolch okrem vzdelania zskanho v kolch so vzdelvacmi programami pre iakov s mentlnym postihnutm je rovnocenn so vzdelanm zskanm v materskch kolch, v zkladnch kolch a v strednch kolch poda tohto zkona. SMA AS KOLY V PSOBNOSTI STREDNCH ORGNOV TTNEJ SPRVY 109 koly v psobnosti strednch orgnov ttnej sprvy s a) policajn koly,

b) koly poiarnej ochrany. 110 Policajn koly (1) Policajn koly s policajn stredn odborn koly. (2) Policajn koly zriauje, riadi a zruuje Ministerstvo vntra Slovenskej republiky (ale j len "ministerstvo vntra") poda siete policajnch kl; 63) vo veciach veobecne vzdelvacch predmetov postupuje po dohode s ministerstvom kolstva. (3) Psobnos vo veciach vchovy a vzdelvania v strednch odbornch kolch, ktor m ministerstvo kolstva alebo in orgny ttnej sprvy, vykonva voi policajnm kolm ministerstvo vntra. (4) Sluobn pomery iakov a pedagogickch zamestnancov policajnch kl upravuje osobitn predpis. 64) (5) Na policajn koly sa nevzahuj ustanovenia 7 ods. 5 a 10, 8 a 10, 12 ods. 4 a 9, 15, 19 a 25, 28 a 31, 36, 41, 43 ods. 4, 5, 9 a 10, 44, 46, 49 a 53, 55 ods. 10, 59 a 61, 62 ods. 1 a 7, 13 a 14, 63 a 71, 73, 74 ods. 4 a 9, 75, 76, 77 ods. 2, 3, 5 a 8, 80 a 82, 86 ods. 2 a 5 a 7, 89 ods. 7 a 10, 90, 93, 94 a 108, 111 a 143, 144 ods. 2, 3, 5 a 10, 146, 149, 152 psm. e), 154 a 160. (6) Ustanovenia 2, 7 ods. 1 a 4, 9, 13, 14, 35, 54, 55 ods. 1 a 9 a ods. 11 a 22, 56 a 58, 62 ods. 8 a 11, 74 ods. 3, 77 ods. 1 a 4, 78, 79, 83 a 85, 87 a 88, 89 ods. 1 a 6, 144 ods. 1 a 4, 147 a 148, 150 a 151 sa na policajn koly vzahuj primerane. (7) Ministerstvo vntra po dohode s ministerstvom kolstva ustanov veobecne zvznm prvnym predpisom podrobnosti o zriaovan, zruovan a riaden policajnch kl a ich sieti, o vzdelvan v policajnch kolch a jeho druhoch, prijman na tdium a ukonovan tdia v nich, o postupe pri vypracovvan, schvaovan a vydvan vzdelvacch programov a ich obsahu, o tudijnch odboroch policajnch kl, o rozsahu, dke, podmienkach, organizcii, formch a priebehu tdia v policajnch kolch, o hodnoten a klasifikcii iakov policajnch kl, o veden dokumentcie, vydvan dokladov, o zskanom vzdelan, individulnom vzdelvan a kontrole vchovno-vzdelvacieho procesu. 111 koly poiarnej ochrany (1) koly poiarnej ochrany s stredn odborn koly. (2) koly poiarnej ochrany zriauje, riadi a zruuje ministerstvo vntra; vo veciach veobecne vzdelvacch predmetov postupuje po dohode s ministerstvom kolstva. (3) Psobnos vo veciach strednch odbornch kl, ktor m ministerstvo kolstva alebo in orgny ttnej sprvy, vykonva voi kolm poiarnej ochrany ministerstvo vntra. (4) Sluobn pomery iakov a pedagogickch zamestnancov kl poiarnej ochrany ustanovuje osobitn predpis. 65) (5) Na koly poiarnej ochrany sa nevzahuj ustanovenia 15, 17, 19, 28 a 31, 41, 44,

49 a 53, 55 ods. 10, 59, 60, 94 a 108, 110, 112 a 116, 119 a 138, 142, 143, 151, 154 a 160. (6) Ustanovenia 1 a 14, 16, 18, 20 a 26, 32 a 40, 42, 43, 45 a 48, 54, 55 ods. 1 a 9 a ods. 11 a 22, 56 a 58, 62 a 93, 109, 117, 140, 141, 144 a 151, 152, 153, 161 sa na koly poiarnej ochrany vzahuj primerane. (7) Ministerstvo vntra po dohode s ministerstvom kolstva ustanov veobecne zvznm prvnym predpisom podrobnosti o zriaovan, zruovan a riaden kl poiarnej ochrany, o vzdelvan v kolch poiarnej ochrany, prijman na tdium a ukonovan tdia v nich, o postupe pri vypracovvan a schvaovan vzdelvacch programov a ich obsahu, o tudijnch odboroch kl poiarnej ochrany, o organizcii, dke, formch a priebehu tdia v kolch poiarnej ochrany, o hodnoten a klasifikcii iakov kl poiarnej ochrany, o veden dokumentcie, individulnom vzdelvan a kontrole vchovno-vzdelvacieho procesu v kolch poiarnej ochrany. DEVIATA AS SSTAVA KOLSKCH ZARIADEN 112 (1) Sstavu kolskch zariaden tvoria a) kolsk vchovno-vzdelvacie zariadenia, b) pecilne vchovn zariadenia, c) kolsk zariadenia vchovnho poradenstva a prevencie, d) kolsk elov zariadenia. (2) kolsk zariadenie poda odseku 1 je prvnick osoba, ak tak ur zriaovate. Prv oddiel kolsk vchovno-vzdelvacie zariadenia 113 kolskmi vchovno-vzdelvacmi zariadeniami s: a) kolsk klub det, b) kolsk stredisko zujmovej innosti, c) centrum vonho asu, d) kolsk internt, e) kolsk hospodrstvo, f) stredisko odbornej praxe.

114 kolsk klub det (1) kolsk klub det zabezpeuje pre deti, ktor plnia povinn kolsk dochdzku na zkladnej kole, nenron zujmov innos poda vchovnho programu kolskho zariadenia zameran na ich prpravu na vyuovanie a na uspokojovanie a rozvjanie ich zujmov v ase mimo vyuovania a v ase kolskch przdnin. (2) kolsk klub det sa len na oddelenia spravidla poda veku det, priom ich poet v oddelen je spravidla zhodn s potom iakov v prslunej triede poda 29 ods. 5 najviac vak 25; poet det v oddeleniach pre iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami je rovnak ako v triedach, v ktorch sa vzdelvaj. (3) Vku mesanho prspevku na iaston hradu nkladov spojench s innosou kolskho klubu det, ktorho zriaovateom je orgn miestnej ttnej sprvy v kolstve, ur riadite kolskho zariadenia alebo riadite koly, ak je kolsk klub det jej sasou, na jednho iaka v sume neprevyujcej 7,5% sumy ivotnho minima pre nezaopatren diea poda osobitnho predpisu. 29) Tento prspevok sa uhrdza vopred do 10. da prslunho kalendrneho mesiaca, ktor predchdza kalendrnemu mesiacu, za ktor sa prspevok uhrdza. Vka prspevku na hradu zohaduje nronos a druh klubovej alebo zujmovej innosti. (4) Riadite kolskho klubu det alebo riadite koly, ktorej je kolsk klub det sasou, me rozhodn o znen alebo odpusten prspevku poda odseku 3, ak zkonn zstupca predlo doklad o tom, e je poberateom dvky v hmotnej ndzi a prspevkov k dvke v hmotnej ndzi poda osobitnho predpisu. 32) (5) Prspevok na iaston hradu nkladov spojench s hmotnm zabezpeenm v kolskom klube det sa neplat za pobyt dieaa v kolskom klube det zriadenom orgnom ttnej sprvy v kolstve pri zdravotnckom zariaden. (6) Vku mesanho prspevku na iaston hradu nkladov na innosti kolskho klubu det, ur veobecne zvznm nariadenm obec, ktor je jeho zriaovateom. 31) (7) Na iaston hradu nkladov spojench s innosou kolskho klubu det zriadenho obcou prispieva zkonn zstupca iaka mesane sumou najviac 15% sumy ivotnho minima pre jedno nezaopatren diea poda osobitnho predpisu. 29) (8) Zriaovate kolskho klubu det me rozhodn o znen alebo odpusten prspevku poda odseku 7, ak zkonn zstupca o to psomne poiada a predlo doklad o tom, e je poberateom dvky v hmotnej ndzi a prspevkov k dvke v hmotnej ndzi poda osobitnho predpisu. 32) 115 kolsk stredisko zujmovej innosti (1) kolsk stredisko zujmovej innosti zabezpeuje poda vchovnho programu kolskho zariadenia pre deti oddychov a zujmov innosti v ich vonom ase. (2) kolsk stredisko zujmovej innosti sa len na zujmov tvary alebo portov tvary spravidla poda veku alebo zujmu det, priom ich poet v prslunom zujmovom tvare alebo portovom tvare je najviac 22; poet det so zdravotnm postihnutm alebo det s vvinovmi poruchami je v prslunom zujmovom tvare alebo portovom tvare najviac 10. (3) Vku mesanho prspevku na iaston hradu nkladov spojench s innosou

kolskho strediska zujmovej innosti, ktorho zriaovateom je orgn miestnej ttnej sprvy v kolstve, ur riadite na jednho iaka v sume neprevyujcej 7,5% sumy ivotnho minima pre nezaopatren diea poda osobitnho predpisu. 29) Tento prspevok sa uhrdza vopred do 10. da prslunho kalendrneho mesiaca, ktor predchdza kalendrnemu mesiacu, za ktor sa prspevok uhrdza. Vka prspevku na hradu zohaduje nronos a druh klubovej alebo zujmovej innosti. (4) Riadite kolskho strediska zujmovej innosti alebo riadite koly, ktorej je kolsk stredisko zujmovej innosti sasou, me rozhodn o znen alebo odpusten prspevku poda odseku 3, ak zkonn zstupca predlo doklad o tom, e je poberateom dvky v hmotnej ndzi a prspevkov k dvke v hmotnej ndzi poda osobitnho predpisu. 32) (5) Vku mesanho prspevku na iaston hradu nkladov na innosti kolskho strediska zujmovej innosti, ktorho zriaovateom je obec 31) alebo samosprvny kraj, 42) ur zriaovate veobecne zvznm nariadenm. (6) Vka prspevku na iaston hradu nkladov spojench s innosou kolskho strediska zujmovej innosti zriadenho obcou alebo samosprvnym krajom prispieva zkonn zstupca iaka mesane sumou najviac 15% sumy ivotnho minima pre jedno nezaopatren diea poda osobitnho predpisu. 29) (7) Zriaovate kolskho strediska zujmovej innosti me rozhodn o znen alebo odpusten prspevku poda odseku 6, ak zkonn zstupca o to psomne poiada a predlo doklad o tom, e je poberateom dvky v hmotnej ndzi a prspevkov k dvke v hmotnej ndzi poda osobitnho predpisu. 32) 116 Centrum vonho asu (1) Centrum vonho asu zabezpeuje poda vchovnho programu kolskho zariadenia vchovno-vzdelvaciu, zujmov a rekrean innos det, rodiov a inch osb do veku 30 rokov v ich vonom ase. (2) Centrum vonho asu usmeruje rozvoj zujmov det a ostatnch zastnench osb, utvra podmienky na rozvjanie a zdokonaovanie ich praktickch zrunost, podiea sa na formovan nvykov uitonho vyuvania ich vonho asu a zabezpeuje poda potrieb sae det zkladnch kl a strednch kl. (3) Centrum vonho asu me poskytova metodick a odborn pomoc v oblasti prce s demi v ich vonom ase a) kolm a kolskm zariadeniam, b) obianskym zdrueniam vykonvajcim innos zameran na deti, c) alm prvnickm osobm alebo fyzickm osobm, ktor o u poiadaj. (4) Centrum vonho asu sa zriauje ako zariadenie s celoronou prevdzkou. (5) Centrum vonho asu sa spravidla len poda zujmovch oblast na oddelenia a na zujmov tvary. Pre deti so zdravotnm postihnutm alebo vvinovmi poruchami sa mu zriaova zujmov tvary. (6) Vku mesanho prspevku na iaston hradu nkladov na innosti centra vonho asu, ktorho zriaovateom je obec 31) alebo samosprvny kraj, 42) ur zriaovate veobecne zvznm nariadenm.

(7) Na iaston hradu nkladov spojench s innosou centra vonho asu prispieva a) zkonn zstupca mesane sumou najviac 15% sumy ivotnho minima pre jedno nezaopatren diea poda osobitnho predpisu, 29) b) dospel osoba mesane sumou najviac 15% sumy ivotnho minima pre jednu plnolet fyzick osobu poda osobitnho predpisu. 43) (8) Zriaovate centra vonho asu me rozhodn o znen alebo odpusten prspevku poda odseku 7, ak plnolet iak alebo zkonn zstupca neplnoletho iaka o to psomne poiada a predlo doklad o tom, e je poberateom dvky v hmotnej ndzi a prspevkov k dvke v hmotnej ndzi poda osobitnho predpisu. 32) 117 kolsk internt (1) kolsk internt zabezpeuje deom materskch kl a iakom zkladnch kl a strednch kl vchovno-vzdelvaciu innos, ubytovanie a stravovanie. (2) kolsk internt svojm vchovnm programom kolskho zariadenia nadvzuje na vchovno-vzdelvaciu innos koly v ase mimo vyuovania a zko spolupracuje s rodinou dieaa alebo iaka. Vytvra podmienky pre uspokojovanie individulnych potrieb a zujmov iakov prostrednctvom mimokolskch aktivt. (3) Zriaovate kolskho interntu je povinn zabezpei nhradn ubytovanie deom alebo iakom, ak bola jeho prevdzka preruen zo zvanch dvodov. (4) kolsk internt sa len na vchovn skupiny poda veku iakov, priom ich poet vo vchovnej skupine je najviac 30; poet iakov vo vchovnch skupinch pre iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami je rovnak ako v triedach, v ktorch sa vzdelvaj. (5) Vku mesanho prspevku na iaston hradu nkladov spojench s ubytovanm v kolskom internte, ktorho zriaovateom je orgn miestnej ttnej sprvy v kolstve, ur riadite kolskho interntu alebo riadite koly, ak je kolsk internt jej sasou, na jednho iaka najviac 45% zo sumy ivotnho minima pre nezaopatren diea poda osobitnho predpisu. 29) Tento prspevok sa uhrdza vopred do 20. da kalendrneho mesiaca, ktor predchdza kalendrnemu mesiacu, za ktor sa prspevok uhrdza. Vka mesanho prspevku sa zaokrhuje na cel eurocenty nahor. (6) Riadite kolskho interntu alebo riadite koly, ktorej je kolsk internt sasou, po predloen dokladu o tom, e je poberateom dvky v hmotnej ndzi a prspevkov k dvke v hmotnej ndzi poda osobitnho predpisu 32) me rozhodn o znen alebo odpusten poplatku poda odseku 5. (7) Vku mesanho prspevku na iaston hradu nkladov spojench s ubytovanm v kolskom internte, ktorho zriaovateom je obec 31) alebo samosprvny kraj, 42) ur zriaovate veobecne zvznm nariadenm. (8) Vku mesanho prspevku na iaston hradu nkladov spojench s ubytovanm v kolskom internte, ktorho zriaovateom je obec alebo samosprvny kraj, ur zriaovate na jednho iaka najviac do vky 45% zo sumy ivotnho minima pre jedno nezaopatren diea poda osobitnho predpisu. 29) (9) Zriaovate kolskho interntu me rozhodn o znen alebo odpusten prspevku

poda odseku 8, ak zkonn zstupca alebo in osoba psomne o to poiada a predlo doklad o tom, e je poberateom dvky v hmotnej ndzi a prspevkov k dvke v hmotnej ndzi poda osobitnho predpisu. 32) (10) kolsk internt me poskytova deom a iakom ubytovanie a stravovanie aj v ase pracovnho vona a pracovnho pokoja; me poskytova ubytovanie a stravovanie aj v ase kolskch przdnin. (11) Ministerstvo kolstva ustanov veobecne zvznm prvnym predpisom organizciu vchovno-vzdelvacieho procesu v kolskch interntoch, podrobnosti o potoch det a iakov vo vchovnch skupinch, o personlnom a materilnom zabezpeen. 118 kolsk hospodrstvo a stredisko odbornej praxe (1) kolsk hospodrstvo a stredisko odbornej praxe s kolsk zariadenia, ktor zabezpeuj praktick vyuovanie iakov strednej odbornej koly. (2) kolsk hospodrstvo a stredisko odbornej praxe mu zabezpeova aj praktick vyuovanie inch fyzickch osb. (3) kolsk hospodrstvo a stredisko odbornej praxe poskytuj vedomosti, praktick zrunosti, nvyky a zskanie schopnost pre vkon povolania, priom nadvzuj na vedomosti, zrunosti a schopnosti nadobudnut poas vzdelvania v strednej odbornej kole. (4) kolsk hospodrstvo a stredisko odbornej praxe uskutouj vzdelvanie poda ttnych vzdelvacch programov poda 6 ods. 4 prslunej skupiny odborov vzdelvania, pritom spolupracuj so strednou odbornou kolou, ktor pre iakov zabezpeuje teoretick vzdelvanie. (5) kolsk hospodrstvo a stredisko odbornej praxe mu plni lohy pri zabezpeovan vrobnch a hospodrskych innost, sluieb a podnikateskch innost v slade so svojm elovm poslanm. (6) kolsk hospodrstvo a stredisko odbornej praxe poskytuje praktick vyuovanie poda 43 strednm odbornm kolm poda zmluvy. 119 Ministerstvo kolstva ustanov veobecne zvznm prvnym predpisom spsob organizcie a prevdzky kolskch klubov det, kolskch stredsk zujmovej innosti, centier vonho asu, kolskch hospodrstiev a stredsk odbornej praxe, ich materilno-technickho vybavenia. Druh oddiel pecilne vchovn zariadenia 120 pecilnymi vchovnmi zariadeniami s: a) diagnostick centrum, b) reedukan centrum, c) lieebno-vchovn sanatrium.

121 Diagnostick centrum (1) Diagnostick centrum poskytuje diagnostick, psychologick, psychoterapeutick, vchovno-vzdelvaciu starostlivos deom na zklade a) iadosti zkonnho zstupcu dieaa, b) dohody so zariadenm, v ktorom sa vykonva rozhodnutie sdu, 66) c) predbenho opatrenia sdu poda osobitnho predpisu, 67) d) rozhodnutia sdu o uloen vchovnho opatrenia. 68) (2) Diagnostick centrum najm a) zabezpeuje diagnostiku deom s naruenm alebo ohrozenm psychosocilnym vvinom s cieom urenia alej vhodnej vchovno-vzdelvacej, resocializanej alebo reedukanej starostlivosti, b) poskytuje poradensk sluby zariadeniam, v ktorch sa vykonva stavn starostlivos alebo ochrann vchova, ak o ne poiadaj, c) vypracva diagnostick sprvy o dieati, ktor slia ako vstupn podklad zariadeniu, v ktorom sa vykonva stavn starostlivos alebo ochrann vchova, na vypracovanie individulneho reedukanho programu alebo vchovno-vzdelvacieho programu pre prcu odbornkov s demi mimo zariadenia, v ktorom sa vykonva stavn starostlivos alebo ochrann vchova, d) vypracva odporanie o umiestnen dieaa po ukonen pobytu v diagnostickom centre s ohadom na monos prpravy na povolanie, uplatnenia na trhu prce a pravy rodinnch pomerov. (3) Pobyt dieaa v diagnostickom centre trv nevyhnutne potrebn as na stanovenie diagnostiky, spravidla dvans tdov. (4) V diagnostickom centre sa zriauje zchytn oddelenie. V zchytnom oddelen riadite umiestni diea pohybujce sa nepovolene mimo zariadenia, do ktorho bolo umiestnen poda odseku 1 a 122 ods. 2. O umiestnen det v zchytnom oddelen sa vyhotov psomn zznam a bezodkladne sa tto skutonos oznmi zariadeniu, v ktorom je diea umiestnen, prslunmu orgnu socilnoprvnej ochrany det a socilnej kurately a zkonnmu zstupcovi. Ak si do 24 hodn prslun zariadenie alebo zkonn zstupca diea neprevezme, riadite diagnostickho centra zabezpe odovzdanie dieaa prslunmu zariadeniu alebo jeho zkonnmu zstupcovi na nklady prijmajcej strany. Do odovzdania je diea zaraden do diagnostickej skupiny diagnostickho centra. (5) Sasou zchytnho oddelenia je karantnna miestnos. (6) Zkladnou organizanou jednotkou diagnostickho centra je diagnostick skupina, ktor sa zriadi pre najviac osem det a zriaovate ju zru, ak je ich poet men ako tyri; v odvodnench prpadoch sa me diagnostick skupina ponecha aj pri niom pote det. (7) Na plnenie diagnostickch loh sa v diagnostickom centre zriauj diagnostick triedy kl poda tohto zkona. (8) Diagnostick centrum sa poda vntornej organizcie me diferencova na a) diagnostick centrum pre deti do 15. roku veku, b) diagnostick centrum pre deti od 15. rokov veku.

Do diagnostickch centier sa spravidla prijmaj deti obidvoch pohlav. (9) Diagnostick centrum sa zriauje pre najviac es diagnostickch skupn ako interntne zariadenie s nepretritou prevdzkou. 122 Reedukan centrum (1) Reedukan centrum na zklade vchovno-vzdelvacieho programu a individulneho reedukanho programu poskytuje deom do veku 18 rokov s monosou predenia o jeden rok vchovu a vzdelvanie vrtane prpravy na povolanie s cieom ich optovnho zalenenia do pvodnho socilneho prostredia na iados dieaa. (2) Do reedukanho centra sa prijmaj deti na zklade a) iadosti zkonnho zstupcu, b) dohody so zariadenm, v ktorom sa vykonva rozhodnutie sdu, 66) c) predbenho opatrenia sdu poda osobitnho predpisu, 67) d) rozhodnutia sdu o uloen ochrannej vchovy, 69) e) rozhodnutia sdu o uloen vchovnho opatrenia, 68) f) rozhodnutia sdu o nariaden stavnej starostlivosti. 1) (3) Reedukan centr sa poda vntornej organizcie mu diferencova na a) reedukan centr pre deti do 15. rokov veku, prpadne do ukonenia povinnej kolskej dochdzky v zkladnej kole, b) reedukan centr pre deti od 15. rokov veku, c) reedukan centr pre deti do ukonenia ich prpravy na povolanie. Do reedukanch centier sa spravidla prijmaj deti oboch pohlav. (4) Zkladnou organizanou jednotkou reedukanho centra je vchovn skupina, ktor sa zriauje pre najviac osem det; v oddelen poda odseku 6 psm. d) me by najviac p matiek s demi. (5) Reedukan centrum sa zriauje pre najviac es vchovnch skupn, ak m vchovn skupiny na viacerch samostatnch pracoviskch, me ma najviac osem vchovnch skupn. (6) V reedukanom centre sa mu zriaova poda potreby oddelenia a) pre deti vyadujce zven starostlivos, b) s ochrannm reimom, c) s otvorenm reimom, d) pre malolet matky s demi. (7) Ak sa reedukan centrum zriadi tak, e sa vo vetkch vchovnch skupinch bude postupova poda individulnych reedukanch programov pre niektor z oddelen poda odseku 6, oznauje sa ako

a) reedukan centrum pre deti vyadujce zven starostlivos, b) reedukan centrum s ochrannm reimom, c) reedukan centrum s otvorenm reimom, d) reedukan centrum pre matky s demi. (8) Oddelenie poda odseku 6 psm. a) poskytuje starostlivos deom, ktorch zdravotn znevhodnenie poda 2 psm. k) si vyaduje zven starostlivos. (9) Oddelenie poda odseku 6 psm. b) poskytuje starostlivos deom, ktorch prevchova si vyaduje zven nroky na personlne, priestorov a materilno-technick zabezpeenie z dvodu zvenho ohrozenia bezpenosti det a zamestnancov. (10) Oddelenie poda odseku 6 psm. c) poskytuje starostlivos deom, ktor sa vzdelvaj v zkladnej kole alebo sa pripravuj na povolanie v strednch kolch, v odbornch uilitiach alebo v praktickch kolch mimo reedukanho centra. (11) Reedukan centrum vytvra individulny reedukan program pre kad diea, ktor vychdza z psychologickej a pecilno-pedagogickej diagnzy vykonanej na tento el spravidla diagnostickm centrom. Vyhodnotenie a prava individulneho reedukanho programu sa vykonva minimlne raz za tvrrok. 123 Lieebno-vchovn sanatrium (1) Lieebno-vchovn sanatrium poskytuje psychologick, psychoterapeutick starostlivos a vchovu a vzdelvanie deom s vvinovou poruchou uenia a deom s poruchami aktivity a pozornosti, u ktorch ambulantn starostlivos neviedla k nprave, na zklade a) iadosti zkonnho zstupcu dieaa, b) dohody so zariadenm, v ktorom sa vykonva rozhodnutie sdu, 66) c) prvoplatnho rozhodnutia sdu o uloen vchovnho opatrenia, 68) d) prvoplatnho rozhodnutia sdu alebo prslunho orgnu socilnoprvnej ochrany det a socilnej kurately o uloen vchovnho opatrenia, ak ide o denn zariadenie. 70) (2) Zkladnou organizanou jednotkou lieebno-vchovnho sanatria je vchovn skupina, ktor sa zriauje pre najviac osem det. (3) Lieebno-vchovn sanatrium sa zriauje ako denn alebo interntne zariadenie s celoronou prevdzkou spravidla pre najviac es vchovnch skupn. (4) Pobyt dieaa v lieebno-vchovnom sanatriu trv spravidla tri a dvans mesiacov. (5) Lieebno-vchovn sanatrium poskytuje odborn sluby a pomoc formou individulnych alebo skupinovch stretnut aj zkonnm zstupcom dieaa s cieom aktvne ich zapoji do lieebno-vchovnho procesu.

124 Zdravotn starostlivos v pecilnych vchovnch zariadeniach (1) Zariadenia uveden v 120 mu okrem poskytovania vchovno-vzdelvacej innosti a) vytvra organizan a in podmienky na poskytovanie zdravotnej starostlivosti 71) a b) poskytova v zariaden zdravotn starostlivos poda odsekov 2 a 5. (2) V zariadeniach poda 120 mono poskytova zdravotn starostlivos, ak fyzick osoba alebo prvnick osoba prevdzkujca zariadenie a) zskala povolenie na prevdzkovanie zdravotnckeho zariadenia poda osobitnho predpisu 72) alebo b) uzatvorila zmluvn vzah s fyzickou osobou alebo prvnickou osobou, ktor je driteom povolenia na prevdzkovanie zdravotnckeho zariadenia poda osobitnho predpisu, 72) alebo c) uzatvorila zmluvn vzah s fyzickou osobou, ktor je driteom licencie na vkon samostatnej praxe poda osobitnho predpisu, 73) alebo d) zamestnva v pracovnoprvnom vzahu alebo obdobnom pracovnom vzahu 74) zdravotnckych pracovnkov spajcich podmienky na vkon zdravotnckeho povolania poda osobitnho predpisu. 75) (3) Minimlne poiadavky na personlne zabezpeenie, materilno-technick vybavenie pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti vykonvanej v zariaden poda odseku 2 psm. d) ustanov veobecne zvzn prvny predpis, ktor vyd ministerstvo zdravotnctva po dohode s ministerstvom kolstva. (4) Vber zdravotnch vkonov z katalgu zdravotnch vkonov, 76) ktor v zariadeniach zamestnvajcich zdravotnckych pracovnkov poda odseku 2 psm. d) vykonvaj iba zdravotncki pracovnci spajci podmienky na vkon zdravotnckeho povolania, 75) ustanov veobecne zvzn prvny predpis, ktor vyd ministerstvo zdravotnctva po dohode s ministerstvom kolstva. (5) Na zariadenia poda 120, ktor poskytuj aj zdravotn starostlivos poda odseku 2, sa vzahuj rovnak prva, povinnosti a sankcie, ako sa vzahuj na poskytovatea zdravotnej starostlivosti poda osobitnch predpisov. 77) 125 Vchovn opatrenia a ochrann opatrenia v pecilnych vchovnch zariadeniach (1) V pecilnych vchovnch zariadeniach mono v zujme odstrnenia porch v psychosocilnom vvine dieaa a v zujme odstrnenia prin, pre ktor bola dieau nariaden stavn starostlivos alebo uloen ochrann vchova, alebo diea umiestnen v pecilnom vchovnom zariaden na zklade iadosti zkonnho zstupcu (alej len "dobrovon pobyt") poui a) vchovn opatrenia poda odsekov 2 a 4 so zameranm na motivciu dieaa zlepova svoje sprvanie, b) ochrann opatrenia poda odsekov 5 a 6 zameran na predchdzanie ohrozeniu zdravia dieaa jeho nevhodnm sprvanm. (2) Diea m prvo udriava styk s oboma rodimi alebo inmi zkonnmi zstupcami. Ak je to v zujme dieaa, zariadenie me uri podmienky styku a to tak, e diea sa me stretva a) len za prtomnosti pedagogickho zamestnanca alebo alieho odbornho zamestnanca,

b) na urenom mieste v priestoroch zariadenia, c) na zem obce, v ktorej m zariadenie sdlo. (3) Ak je to v zujme dieaa, m prvo stretva sa s inmi osobami ako rodimi po shlase prslunho orgnu socilnoprvnej ochrany det a socilnej kurately za podmienok ustanovench v odseku 2; v prpade dieaa umiestnenho na zklade iadosti zkonnho zstupcu po shlase jeho rodia alebo inho zkonnho zstupcu. (4) Zariadenie me povoli dieau a) trvi von as mimo zariadenia bez prtomnosti pedagogickho zamestnanca, zkonnho zstupcu alebo inej poverenej osoby, b) pobyt mimo zariadenia v mieste bydliska zkonnho zstupcu na urit as, a to najm v ase kolskch przdnin, a po vyjadren prslunho orgnu socilnoprvnej ochrany det a socilnej kurately; toto ustanovenie sa nevzahuje na diea umiestnen na zklade iadosti zkonnho zstupcu. (5) Ak diea svojm sprvanm ohrozuje zdravie a ivot seba alebo inch osb alebo me svojm sprvanm spsobi psychick alebo fyzick ujmu sebe alebo inm osobm, zariadenie me poui ochrann opatrenia, ktormi s: a) vykonanie kontroly obsahu doruenho balka za prtomnosti dieaa; opakovan kontroly balka musia by odvodnen v osobnom spise dieaa, b) prevzatie a uloenie do schovy tch predmetov dieaa, ktor nie s vntornm poriadkom zariadenia povolen, c) prevzatie so shlasom zkonnho zstupcu dieaa do schovy cennosti a sumy peaz, ktor prevyuj hodnotu uren vntornm poriadkom zariadenia, d) neodkladn privolanie zdravotnej pomoci, 45) e) privolanie Policajnho zboru. 46) (6) V zujme dieaa a jeho ochrany alebo v zujme ochrany inch osb na odporanie psycholga me riadite zariadenia, v ktorom sa vykonva rozhodnutie sdu, umiestni diea na urit as do karantnnej miestnosti alebo ochrannej miestnosti, najviac vak na 24 hodn, najmenej s jednou hodinou pobytu denne na erstvom vzduchu mimo tejto miestnosti, alebo do prchodu zdravotnej pomoci alebo Policajnho zboru. (7) Ochrann miestnos, ktor sa zriauje v reedukanom centre, sli na ochranu a upokojenie dieaa, pobyt v nej nie je mon vyui ako trest. (8) O dvodoch a priebehu pobytu dieaa v ochrannej miestnosti sa vedie psomn zznam, v ktorom sa eviduje dtum a as umiestnenia, as vychdzok na erstvom vzduchu, poskytnut materil a literatra na tanie a vzdelvanie sa alebo in innos a as kontaktu s pedagogickm zamestnancom alebo psycholgom a rozsah poskytnutej psychologickej, psychoterapeutickej, lieebno-vchovnej a zdravotnej starostlivosti. 126 hrada nkladov za pobyt v pecilnych vchovnch zariadeniach (1) Mesan hradu nkladov za pobyt dieaa v pecilnom vchovnom zariaden tvor 30-nsobok dennej sadzby za stravovanie dieaa za dni, poas ktorch bolo umiestnen v pecilnom

vchovnom zariaden; v diagnostickom centre a reedukanom centre aj hrada za mesan vreckov dieaa poda 127 ods. 2. (2) Mesan hradu nkladov za pobyt dieaa v zariadeniach poda odseku 1 je povinn plati zkonn zstupca alebo fyzick osoba, ktor m voi dieau vyivovaciu povinnos (alej len "povinn"). hradu nkladov plat povinn na et zariadenia do 15. da nasledujceho mesiaca. (3) Povinn neplat hrady za pobyt dieaa v zariaden poda odseku 1, ak jeho prjem a prjem osb, ktorch prjmy sa spolone posudzuj, je ni alebo sa rovn sume ivotnho minima ustanovenho osobitnm predpisom. 62) (4) Mesan hradu nkladov za pobyt dieaa v zariaden ur zariadenie v sume, ktor sa rovn sume vivnho urenho prvoplatnm rozhodnutm sdu, ktor nariadil stavn starostlivos alebo uloil ochrann vchovu. 127 Finann a hmotn zabezpeenie det v pecilnych vchovnch zariadeniach (1) V pecilnych vchovnch zariadeniach sa poskytuje mesan vreckov a vecn dary poda tohto zkona; deom s nariadenou stavnou starostlivosou sa poskytuje finann a hmotn zabezpeenie poda osobitnho predpisu. 78) (2) Mesan vreckov je a) pre deti vo veku do 15 rokov 10% sumy ivotnho minima poda osobitnho predpisu, 29) b) pre deti vo veku nad 15 rokov 15% sumy ivotnho minima poda osobitnho predpisu. 29) (3) Pri nepovolenom pobyte dieaa mimo zariadenia, v ktorom sa vykonva stavn starostlivos alebo ochrann vchova, mesan vreckov sa zniuje o sumu, ktor tvor nsobok potu dn nepovolenho pobytu mimo zariadenia a sumy vreckovho, ktor pripad na jeden de. (4) Vecn dary sa poskytuj deom, ktorm bola nariaden ochrann vchova a ktor ju vykonvaj v kolskch zariadeniach poda odseku 1, pri prleitostiach sviatkov dieaa a vianonch sviatkov v celkovej sume, ktor sa rovn 30% sumy ivotnho minima poda osobitnho predpisu. 29) Celkov suma sa me poskytn len raz za rok. 128 (1) Vzdelvanie det umiestnench v pecilnych vchovnch zariadeniach sa uskutouje v kolch zriadench pre tieto deti s vchovno-vzdelvacm programom pre deti s poruchami sprvania alebo v inch kolch poda tohto zkona. (2) Na dokladoch o vzdelan zskanom v kole zriadenej pri pecilnom vchovnom zariaden sa uvdza len daj o kole. (3) pecilne vchovn zariadenia ved tvrron evidenciu o pote v nich umiestnench det. 129 Ministerstvo kolstva ustanov veobecne zvznm prvnym predpisom podrobnosti o organizcii vchovno-vzdelvacieho procesu v pecilnych vchovnch zariadeniach, o individulnych reedukanch programoch, formch a metdach vchovy a vzdelvania uplatovanch v procese reedukcie, o vchovnch skupinch, diagnostickch skupinch, opatreniach vo vchove,

ochrannch opatreniach, iastonej hrade nkladov za pobyt, finannom a hmotnom zabezpeen det a iakov umiestnench v tchto zariadeniach, o personlnom, finannom, materilno-technickom a priestorovom zabezpeen, poiadavky na stavebn a interirov pravy, materilno-technick a alie vybavenie karantnnej miestnosti a ochrannej miestnosti a spsob vedenia dokumentcie v pecilnych vchovnch zariadeniach. Tret oddiel kolsk zariadenia vchovnho poradenstva a prevencie 130 (1) V kolskch zariadeniach vchovnho poradenstva a prevencie sa vykonva najm psychologick, 79) pedagogick, pecilno-pedagogick vrtane logopedickej a lieebno-pedagogickej innosti a socilna innos zameran na optimalizciu vchovnho, vzdelvacieho, psychickho, socilneho a karirovho vvinu det od narodenia a po ukonenie prpravy na povolanie. Osobitn starostlivos venuj deom so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami. Poradensk sluby poskytuj aj zkonnm zstupcom det a pedagogickm zamestnancom. (2) Zkladnmi zlokami systmu vchovnho poradenstva a prevencie s zariadenia vchovnho, psychologickho a pecilno-pedagogickho poradenstva a prevencie (alej len "poradensk zariadenie"), ktorch sasou je a) centrum pedagogicko-psychologickho poradenstva a prevencie, b) centrum pecilno-pedagogickho poradenstva. (3) K alm zlokm systmu vchovnho poradenstva a prevencie patr a) vchovn poradca, b) kolsk psycholg, c) kolsk pecilny pedagg, d) lieebn pedagg, e) socilny pedagg, f) koordintor prevencie. (4) Jednotliv zloky systmu vchovnho poradenstva a prevencie poda odsekov 2 a 3 spolupracuj najm s rodinou, kolou, kolskm zariadenm, zamestnvatemi, orgnmi verejnej sprvy a obianskymi zdrueniami. Zloky systmu vchovnho poradenstva a prevencie s organizane a obsahovo prepojen. (5) Vchovn poradca, psycholg alebo kolsk psycholg, kolsk pecilny pedagg, lieebn pedagg, socilny pedagg a koordintor prevencie vykonvaj svoju innos v kolch poda 27 ods. 2 psm. a) a f) alebo v kolskch zariadeniach poda 117, 120 a odseku 2. (6) Ministerstvo kolstva metodicky usmeruje innos poradenskch zariaden. (7) Poradensk zariadenia uveden v odseku 2 metodicky usmeruj innos alch zloiek systmu vchovnho poradenstva v kolch poda 27 ods. 2 psm. a) a f) alebo v kolskch zariadeniach poda 117 a 120 v lenen urenom poradenskm zariadenm poda odseku 2. (8) Poradensk zariadenie uveden v odseku 2 vykonva innosti

a) diagnostick, b) poradensk, c) terapeutick, d) preventvne, e) rehabilitan. (9) Poradensk zariadenie mono zriadi pri najmenom pote troch odbornch zamestnancov. (10) Prslun orgn miestnej ttnej sprvy v kolstve vyberie poradensk zariadenie, ktor pover metodickm usmerovanm poradenskch zariaden vo svojej zemnej psobnosti. (11) Poradensk zariadenia, ktorch zriaovateom je orgn miestnej ttnej sprvy v kolstve, poskytuj deom, zkonnm zstupcom, zamestnancom kl a kolskch zariaden odborn innosti poda odseku 8 bezplatne. 131 innosti vchovnho a psychologickho poradenstva (1) Psychologick innos je zameran najm na a) skmanie, vklad, ovplyvovanie a prognostick hodnotenie sprvania det alebo ich skupn psychologickmi metdami, technikami a postupmi zodpovedajcimi sasnm poznatkom psychologickch vied a stavu praxe, b) psychologick poradenstvo v kolskch, vchovnch, preventvnych a poradenskch zariadeniach, c) psychoterapiu v kolskch, vchovnch, preventvnych a poradenskch zariadeniach, d) pouvanie psychodiagnostickch metd a testov v podmienkach kolskch, vchovnch, preventvnych a poradenskch zariadeniach. (2) pecilno-pedagogick innos v kolch poda 27 ods. 2 psm. a) a f) a kolskch zariadeniach poda 117, 120 a 130 vykonva pecilny pedagg. pecilny pedagg, vykonvajci innos najm mimo poradenskho zariadenia, je ternny pecilny pedagg. (3) pecilno-pedagogick innos je zameran najm na a) pecilno-pedagogick psobenie na zvyovanie rovne vchovnho a vzdelvacieho prospievania det pecilno-pedagogickmi metdami, technikami a postupmi zodpovedajcimi sasnm poznatkom pedagogickch vied a stavu praxe a jej hodnotenie, b) pouvanie pecilno-pedagogickch diagnostickch metd, c) pecilno-pedagogick korektvne a reedukan postupy. (4) Socilna innos je zameran najm na a) sledovanie a hodnotenie sprvania det metdami, technikami a postupmi zodpovedajcimi sasnm poznatkom socilnej pedagogiky a stavu praxe, b) socilne poradenstvo, c) socioterapiu,

d) pouvanie diagnostickch metd socilnej pedagogiky. 132 Centrum pedagogicko-psychologickho poradenstva a prevencie (1) Centrum pedagogicko-psychologickho poradenstva a prevencie poskytuje komplexn psychologick, pecilno-pedagogick, diagnostick, vchovn, poradensk a preventvnu starostlivos deom okrem det so zdravotnm postihnutm najm v oblasti optimalizcie ich osobnostnho, vzdelvacieho a profesijnho vvinu, starostlivosti o rozvoj nadania, eliminovania porch psychickho vvinu a porch sprvania. Zkonnm zstupcom a pedagogickm zamestnancom poskytuje poradensk sluby. (2) Centrum pedagogicko-psychologickho poradenstva a prevencie v spoluprci s rodinou, kolou a kolskm zariadenm poskytuje preventvnu vchovn a psychologick starostlivos deom poda odseku 1 a ich zkonnm zstupcom, najm v prpadoch vskytu porch psychickho vvinu a porch sprvania a vskytu socilno-patologickch javov v populcii det vo svojej zemnej psobnosti. (3) Centrum pedagogicko-psychologickho poradenstva a prevencie na zabezpeenie svojich loh vyuva najm metdy psychologickej a pedagogickej diagnostiky, psychologickho a vchovnho poradenstva, prevencie, reedukcie, rehabilitcie a psychoterapie. (4) Centrum pedagogicko-psychologickho poradenstva a prevencie vykonva okrem innost uvedench v 130 ods. 8 aj innosti a) preventvno-vchovn a odborno-preventvne, b) metodicko-odborn, c) tvorbu preventvnych programov. (5) Centrum pedagogicko-psychologickho poradenstva a prevencie sa me leni na oddelenia a) poradenstva osobnostnho vvinu, b) poradenstva vzdelvacieho vvinu, c) poradenstva socilneho vvinu a prevencie, d) poradenstva v karirovom vvine, e) psychoterapie, f) metodiky vchovnho poradenstva, g) pecilno-pedagogickho poradenstva. (6) Oddelenia mono poda pecifickch regionlnych podmienok a personlneho zabezpeenia zluova.

133 Centrum pecilno-pedagogickho poradenstva (1) Centrum pecilno-pedagogickho poradenstva poskytuje komplexn pecilno-pedagogick innos, psychologick, diagnostick, poradensk, rehabilitan, preventvnu, metodick, vchovno-vzdelvaciu a in odborn innos a sbor pecilno-pedagogickch intervenci deom so zdravotnm postihnutm vrtane det s vvinovmi poruchami s cieom dosiahnu optimlny rozvoj ich osobnosti a socilnu integrciu. (2) Centrum pecilno-pedagogickho poradenstva spolupracuje so zkonnmi zstupcami det poda odseku 1 a almi fyzickmi osobami, ktor sa na ich vchove a vzdelvan podieaj. (3) Centrum pecilno-pedagogickho poradenstva vyhadva a vedie evidenciu det poda odseku 1. (4) Centrum pecilno-pedagogickho poradenstva sa podiea na zabezpeovan kompenzanch, reedukanch a pecilnych uebnch pomcok deom poda odseku 1 poda ich individulnych potrieb, u ich tieto pomcky vyuva a prehodnocuje ich innos vyuvania u uvatea. (5) Centrum pecilno-pedagogickho poradenstva poskytuje ambulantn poradensk innos pre deti poda odseku 1 v rodine, v kole alebo v kolskom zariaden vrtane poskytovania odbornej pomoci deom a pedagogickm zamestnancom ternnym pecilnym pedaggom a formou krtkodobch pobytov dieaa alebo zkonnch zstupcov s dieaom v tomto zariaden. (6) Odborno-metodick a materilno-technick pomoc odbornm zamestnancom centier pecilno-pedagogickho poradenstva a kolskm pecilnym pedaggom poskytuj centr pecilno-pedagogickho poradenstva so shlasom ministerstva kolstva, ktor s pecializovan na poradenstvo pre deti s uritm druhom zdravotnho postihnutia ako zdrojov centr, a to aj mimo zemnej psobnosti prslunho orgnu miestnej ttnej sprvy v kolstve. 134 Vchovn poradenstvo (1) Vchovn poradenstvo sa poskytuje deom, zkonnm zstupcom a zamestnancom kl v kolch poda 27 ods. 2 psm. b) a f) a v kolskch zariadeniach poda 112 ods. 1 psm. b), 113 psm. d) prostrednctvom innosti vchovnch poradcov. (2) lohou vchovnho poradenstva je vykonvanie poradenstva pri rieen osobnostnch, vzdelvacch, profesionlnych a socilnych potrieb det a karirovho poradenstva. (3) Vchovn poradca v prpade potreby sprostredkuje deom a ich zkonnm zstupcom pedagogick, psychologick, socilne, psychoterapeutick, reedukan a in sluby, ktor koordinuje v spoluprci s triednymi uitemi. zko spolupracuje so kolskm psycholgom, kolskm pecilnym pedaggom a odbornmi zamestnancami poradenskch zariaden. (4) Odborno-metodick pomoc v oblasti vchovnho poradenstva poskytuje poradensk zariadenie spravidla poda zemnej psobnosti.

135 Psychologick poradenstvo (1) Psychologick poradenstvo sa poskytuje deom, zkonnm zstupcom a zamestnancom kl v kolch poda 27 ods. 2 psm. b) a f) a v kolskch zariadeniach poda 112 ods. 1 psm. b), 113 psm. d) prostrednctvom innosti kolskho psycholga alebo psycholga. (2) Psychologick poradenstvo poskytuje odborn psychologick sluby 79) deom, zkonnm zstupcom a pedagogickm zamestnancom na rozvjanie ich zdravho osobnostnho rozvoja a psychickho zdravia. (3) Odborno-metodick pomoc v oblasti psychologickho poradenstva poskytuje poradensk zariadenie spravidla poda zemnej psobnosti. 136 Ministerstvo kolstva ustanov veobecne zvznm prvnym predpisom spsob organizcie poradenskch zariaden, personlneho a materilno-technickho zabezpeenia a vytvrania alch pracovsk. tvrt oddiel kolsk elov zariadenia 137 kolsk elov zariadenia s: a) kola v prrode, b) zariadenia kolskho stravovania, c) stredisko sluieb kole. 138 kola v prrode (1) kola v prrode je elov zariadenie, ktorho poslanm je umoni deom a iakom posilova zdravie a fyzick zdatnos bez preruenia vchovy a vzdelvania v zdravotne priaznivom prostred. Utvra podmienky aj na organizovanie jazykovch a lyiarskych kurzov, sa iakov, przdninov a medzinrodn pobyty det a iakov. (2) kola v prrode sa zriauje v ekologicky istom prostred, priom spa poadovan hygienick, bezpenostn, materilno-technick a priestorov podmienky 45) na vchovu a vzdelvanie, ubytovanie a stravovanie pre najmenej 25 det alebo iakov. (3) Vdavky spojen s pobytom det alebo iakov v kole v prrode sa uhrdzaj aj z prspevku zkonnho zstupcu dieaa alebo iaka. Z prspevku zkonnho zstupcu sa mu uhrdza vdavky na dopravu, stravovanie, ubytovanie a ostatn nklady spojen s pobytom dieaa alebo iaka v kole v prrode. (4) Vysielajca kola alebo kolsk zariadenie uhrdza pedagogickm zamestnancom a zdravotnckemu pracovnkovi vdavky spojen s vyslanm do koly v prrode poda osobitnho predpisu. 58)

(5) Ministerstvo kolstva ustanov veobecne zvznm prvnym predpisom spsob organizcie, innosti, prevdzky a materilno-technickho zabezpeenia kl v prrode. Zariadenia kolskho stravovania 139 (1) Zariadenia kolskho stravovania zabezpeuj kolsk stravovanie. Zariadenia kolskho stravovania sa zriauj na vrobu, konzumciu a odbyt jedl a npojov. (2) Zariadenia kolskho stravovania s: a) kolsk jedle, b) vdajn kolsk jedle. 140 kolsk jedle (1) kolsk jedle sa zriauje na prpravu, vdaj, konzumciu jedl a npojov pre stravnkov v ase ich pobytu v kole alebo v kolskom zariaden. (2) kolsk jedle me poskytova svoje sluby pre deti, iakov a zamestnancov kl a kolskch zariaden aj v ase kolskch przdnin so shlasom zriaovatea a prslunho regionlneho radu verejnho zdravotnctva. 45) (3) Stravnkom v kolskej jedlni mu by deti, iaci, zamestnanci kl a kolskch zariaden; so shlasom zriaovatea a prslunho regionlneho radu verejnho zdravotnctva sa mu v kolskej jedlni stravova aj in fyzick osoby. (4) kolsk jedle pripravuje a poskytuje jedl a npoje pre stravnkov poda odporanch vivovch dvok, materilno-spotrebnch noriem a receptr pre kolsk stravovanie poda vekovch skupn stravnkov vydanch ministerstvom kolstva a s monosou vyuitia receptr charakteristickch pre prslun zemn oblas, zsad pre zostavovanie jedlnych lstkov a finannch podmienok na nkup potravn, ktor uhrdza zkonn zstupca dieaa alebo iaka. (5) V kolskej jedlni sa mu pripravova ditne jedl pre deti a iakov, u ktorch poda posdenia oetrujceho lekra zdravotn stav vyaduje osobitn stravovanie poda materilno-spotrebnch noriem a receptr pre ditne stravovanie vydan ministerstvom kolstva. (6) kolsk jedle je kolsk zariadenie s jednozmennou prevdzkou; ak je zriaden pri kolch alebo kolskch zariadeniach s celodennou prevdzkou alebo nepretritou prevdzkou, je kolskm zariadenm s celodennou prevdzkou. (7) kolsk jedle me pripravova jedl a npoje poda odseku 4 pre viac vdajnch kolskch jedln. (8) kolsk jedle, ktorej zriaovateom je orgn miestnej ttnej sprvy v kolstve, poskytuje stravovanie deom a iakom za iaston hradu nkladov, ktor uhrdza zkonn zstupca vo vke nkladov na nkup potravn poda vekovch kategri stravnkov v nadvznosti na odporan vivov dvky. Prspevok, ktor uhrdza zkonn zstupca dieaa alebo iaka vo vke nkladov na nkup potravn poda vekovch kategri stravnkov, ur riadite koly alebo riadite kolskho zariadenia.

(9) Vku prspevku na iaston hradu nkladov a podmienky hrady v kolskej jedlni, ktorej zriaovateom je obec 31) alebo samosprvny kraj, 42) ur zriaovate veobecne zvznm nariadenm. (10) kolsk jedle, ktorej zriaovateom je obec alebo samosprvny kraj , poskytuje stravovanie deom a iakom za iaston hradu nkladov, ktor uhrdza zkonn zstupca vo vke nkladov na nkup potravn poda vekovch kategri stravnkov v nadvznosti na odporan vivov dvky. Prspevok, ktor uhrdza zkonn zstupca dieaa alebo iaka vo vke nkladov na nkup potravn poda vekovch kategri stravnkov, ur zriaovate. (11) Ministerstvo kolstva zverejn na svojej internetovej strnke finann psma urujce rozptie nkladov na nkup potravn na jedno jedlo poda vekovch kategri stravnkov. 141 Vdajn kolsk jedle (1) Vdajn kolsk jedle sa zriauje na vdaj, konzumciu jedl a npojov pre stravnkov v ase ich pobytu v kole alebo v kolskom zariaden. Vdajn kolsk jedle zabezpeuje hygienicky vyhovujce a po strnke hmotnosti zodpovedajce rozdeovanie jedl a npojov; me aj dokonova prslun technologick pravu dodvanch polotovarov, jedl a npojov zo kolskej jedlne. (2) Vdajn kolsk jedle me poskytova svoje sluby pre deti, iakov a zamestnancov kl a kolskch zariaden aj v ase kolskch przdnin so shlasom zriaovatea a prslunho regionlneho radu verejnho zdravotnctva. 45) (3) Stravnkom vo vdajnej kolskej jedlni mu by deti, iaci, zamestnanci kl a kolskch zariaden; so shlasom zriaovatea a prslunho regionlneho radu verejnho zdravotnctva sa mu v nej stravova aj in fyzick osoby. (4) Vdajn kolsk jedle, ktorej zriaovateom je orgn miestnej ttnej sprvy v kolstve, poskytuje stravovanie deom a iakom za iaston hradu nkladov, ktor uhrdza zkonn zstupca vo vke nkladov na nkup potravn poda vekovch kategri stravnkov v nadvznosti na odporan vivov dvky. Prspevok, ktor uhrdza zkonn zstupca dieaa alebo iaka vo vke nkladov na nkup potravn poda vekovch kategri stravnkov, ur riadite koly alebo riadite kolskho zariadenia. (5) Vku prspevku na iaston hradu nkladov vo vdajnej kolskej jedlni, ktorej zriaovateom je obec 31) alebo samosprvny kraj, 42) ur zriaovate veobecne zvzn m nariadenm. (6) Vdajn kolsk jedle, ktorej zriaovateom je obec alebo samosprvny kraj, poskytuje stravovanie deom a iakom za iaston hradu nkladov, ktor uhrdza zkonn zstupca vo vke nkladov na nkup potravn poda vekovch kategri stravnkov v nadvznosti na odporan vivov dvky. Prspevok, ktor uhrdza zkonn zstupca dieaa alebo iaka vo vke nkladov na nkup potravn poda vekovch kategri stravnkov, ur zriaovate. (7) Ministerstvo kolstva zverejn na svojej internetovej strnke finann psma urujce rozptie nkladov na nkup potravn na jedno jedlo poda vekovch kategri stravnkov. 142 Ministerstvo kolstva ustanov veobecne zvznm prvnym predpisom spsob organizcie a prevdzky zariadenia kolskho stravovania, urovania potov zamestnancov, kontroly kvality

podvanch jedl, materilno-technick zabezpeenie kolskch jedln, podrobnosti o predaji doplnkovch jedl v kolskch bufetoch. 143 Stredisko sluieb kole (1) Stredisko sluieb kole poskytuje odborn, technick, metodick a materilnu pomoc kolm a kolskm zariadeniam pri zabezpeovan ich prevdzky. (2) Stredisko sluieb kole poskytuje investorsk a dodvatesk sluby kolm a kolskm zariadeniam vo svojej psobnosti, ktor o to poiadaj. DESIATA AS SPOLON USTANOVENIA 144 Prva a povinnosti dieaa, iaka a jeho zkonnho zstupcu alebo zstupcu zariadenia (1) Diea alebo iak m prvo na a) rovnoprvny prstup ku vzdelvaniu, b) bezplatn vzdelanie v zkladnch kolch a v strednch kolch, 80) c) bezplatn vzdelanie pre pron deti pred zaiatkom plnenia povinnej kolskej dochdzky v materskch kolch, d) vzdelanie v ttnom jazyku a materinskom jazyku v rozsahu ustanovenom tmto zkonom, e) individulny prstup repektujci jeho schopnosti a monosti, nadanie a zdravotn stav v rozsahu ustanovenom tmto zkonom, f) bezplatn zapoiiavanie uebnc a uebnch textov na povinn vyuovacie predmety, g) ctu k jeho vierovyznaniu, svetonzoru, nrodnostnej a etnickej prslunosti, h) poskytovanie poradenstva a sluieb spojench s vchovou a vzdelvanm, i) vchovu a vzdelvanie v bezpenom a hygienicky vyhovujcom prostred, j) organizciu vchovy a vzdelvania primeran jeho veku, schopnostiam, zujmom, zdravotnmu stavu a v slade so zsadami psychohygieny, k) ctu k svojej osobe a na zabezpeenie ochrany proti fyzickmu, psychickmu a sexulnemu nsiliu, l) na slobodn vobu volitench a nepovinnch predmetov v slade so svojimi monosami, zujmami a zubami v rozsahu ustanovenom vzdelvacm programom, m) na informcie tkajce sa jeho osoby a jeho vchovno-vzdelvacch vsledkov, n) na individulne vzdelvanie za podmienok ustanovench tmto zkonom poda 24, o) nhradu kody, ktor mu vznikla pri vchove a vzdelvan alebo v priamej svislosti s nimi; toto

ustanovenie sa nevzahuje na kodu poda osobitnho predpisu. 80a) (2) Diea so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami alebo iak so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami m prvo na vchovu a vzdelvanie s vyuitm pecifickch foriem a metd, ktor zodpovedaj jeho potrebm, a na vytvorenie nevyhnutnch podmienok, ktor tto vchovu a vzdelvanie umouj. (3) Diea so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami alebo iak so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami m prvo pouva pri vchove a vzdelvan pecilne uebnice a pecilne didaktick a kompenzan pomcky; nepoujcim deom a iakom sa zabezpeuje prvo na vzdelvanie s pouitm posunkovej rei nepoujcich ako ich prirodzenho komunikanho prostriedku; 14) nevidiacim deom a iakom sa zabezpeuje prvo na vchovu a vzdelvanie s pouitm Braillovho psma; deom a iakom s naruenou komunikanou schopnosou sa zabezpeuje prvo na vchovu a vzdelvanie prostrednctvom nhradnch spsobov dorozumievania. (4) Diea alebo iak je povinn a) neobmedzova svojm konanm prva ostatnch osb zastujcich sa vchovy a vzdelvania, b) dodriava kolsk poriadok koly a alie vntorn predpisy koly alebo kolskho zariadenia, c) chrni pred pokodenm majetok koly alebo kolskho zariadenia a majetok, ktor kola alebo kolsk zariadenie vyuva na vchovu a vzdelvanie, d) chrni pred pokodenm uebnice, uebn texty a uebn pomcky, ktor im boli bezplatne zapoian, e) pravidelne sa zastova na vchove a vzdelvan a riadne sa vzdelva, ak tento zkon neustanovuje inak, f) kona tak, aby neohrozoval svoje zdravie a bezpenos, ako aj zdravie a bezpenos alch osb zastujcich sa na vchove a vzdelvan, g) cti si udsk dstojnos svojich spoluiakov a zamestnancov koly alebo kolskho zariadenia, h) repektova pokyny zamestnancov koly alebo kolskho zariadenia, ktor s v slade so veobecne zvznmi prvnymi predpismi, vntornmi predpismi koly a dobrmi mravmi. (5) Zkonn zstupca m prvo vybra pre svoje diea kolu alebo kolsk zariadenie, ktor poskytuje vchovu a vzdelvanie poda tohto zkona, zodpovedajce schopnostiam, zdravotnmu stavu, zujmom a zubm dieaa, jeho vierovyznaniu, svetonzoru, nrodnosti a etnickej prslunosti; prvo na slobodn vobu koly alebo kolskho zariadenia mono uplatova v slade s monosami vchovno-vzdelvacej sstavy. (6) Zkonn zstupca dieaa alebo iaka alebo zstupca zariadenia m prvo a) iada, aby sa v rmci vchovy a vzdelvania v kole alebo v kolskom zariaden poskytovali deom a iakom informcie a vedomosti vecne a mnohostranne v slade so sasnm poznanm sveta a v slade s princpmi a ciemi vchovy a vzdelvania poda tohto zkona, b) oboznmi sa s vchovno-vzdelvacm programom koly alebo kolskho zariadenia a kolskm poriadkom, c) by informovan o vchovno-vzdelvacch vsledkoch svojho dieaa, d) na poskytnutie poradenskch sluieb vo vchove a vzdelvan svojho dieaa,

e) zastova sa vchovy a vzdelvania po predchdzajcom shlase riaditea koly alebo kolskho zariadenia, f) vyjadrova sa k vchovno-vzdelvaciemu programu koly alebo kolskho zariadenia prostrednctvom orgnov kolskej samosprvy, g) by prtomn na komisionlnom preskan svojho dieaa po predchdzajcom shlase riaditea koly. (7) Zkonn zstupca dieaa alebo iaka alebo zstupca zariadenia je povinn a) vytvori pre diea podmienky na prpravu na vchovu a vzdelvanie v kole a na plnenie kolskch povinnost, b) dodriava podmienky vchovno-vzdelvacieho procesu svojho dieaa uren kolskm poriadkom, c) dba na socilne a kultrne zzemie dieaa a repektova jeho pecilne vchovno -vzdelvacie potreby, d) informova kolu alebo kolsk zariadenie o zmene zdravotnej spsobilosti jeho dieaa, jeho zdravotnch problmoch alebo inch zvanch skutonostiach, ktor by mohli ma vplyv na priebeh vchovy a vzdelvania, e) nahradi kodu, ktor iak myselne zavinil. (8) Zkonn zstupca dieaa alebo zstupca zariadenia je povinn prihlsi diea na plnenie povinnej kolskej dochdzky a dba o to, aby diea dochdzalo do koly pravidelne a vas, ak mu nezabezpe in formu vzdelvania poda tohto zkona; dvody neprtomnosti dieaa na vchove a vzdelvan dolo dokladmi v slade so kolskm poriadkom. (9) Ak sa diea alebo iak neme zastni na vchove a vzdelvan v kole alebo v kolskom zariaden, jeho zkonn zstupca alebo zstupca zariadenia je povinn oznmi kole alebo kolskmu zariadeniu bez zbytonho odkladu prinu jeho neprtomnosti. Za dvod ospravedlnitenej neprtomnosti dieaa alebo iaka sa uznva najm choroba, prpadne lekrom nariaden zkaz dochdzky do koly, mimoriadne nepriazniv poveternostn podmienky alebo nhle preruenie premvky hromadnch dopravnch prostriedkov, mimoriadne udalosti v rodine alebo as dieaa alebo iaka na saiach. (10) Neprtomnos maloletho dieaa alebo iaka, ktor trv najviac tri po sebe nasledujce vyuovacie dni, ospravedluje jeho zkonn zstupca alebo zstupca zariadenia; vo vnimonch a osobitne odvodnench prpadoch kola me vyadova lekrske potvrdenie o chorobe dieaa alebo iaka alebo in doklad potvrdzujci odvodnenos jeho neprtomnosti. Ak neprtomnos dieaa alebo iaka z dvodu ochorenia trv dlhie ako tri po sebe nasledujce vyuovacie dni, predlo diea, iak, jeho zkonn zstupca alebo zstupca zariadenia potvrdenie od lekra. (11) Plnolet iak sa ospravedluje sm spsobom uvedenm v odsekoch 8 a 10. (12) Ustanovenia v odsekoch 1 a 11 sa vzahuj na osoby vo vkone vzby a osoby vo vkone trestu odatia slobody primerane tak, aby sa ich vzdelvanie zabezpeovalo v slade s osobitnmi predpismi. 28) 145 (1) Prva ustanoven tmto zkonom sa zaruuj rovnako kadmu uchdzaovi, dieau, iakovi a posluchovi v slade so zsadou rovnakho zaobchdzania vo vzdelan ustanovenou

osobitnm predpisom. 48) (2) Vkon prv a povinnost vyplvajcich z tohto zkona mus by v slade s dobrmi mravmi. Nikto nesmie tieto prva a povinnosti zneuva na kodu druhho uchdzaa, dieaa, iaka alebo poslucha. Uchdza, diea, iak a posluch nesmie by v svislosti s vkonom svojich prv postihovan za to, e pod na inho uchdzaa, diea, iaka, poslucha a pedagogickho zamestnanca alebo inho zamestnanca koly sanos, alobu alebo nvrh na zaatie trestnho sthania. (3) Uchdza, diea, iak a posluch, ktor sa domnieva, e jeho prva alebo prvom chrnen zujmy boli dotknut v dsledku nedodrania zsady rovnakho zaobchdzania, me sa domha prvnej ochrany na sde poda osobitnho predpisu. 48) (4) kola alebo kolsk zariadenie poda tohto zkona nesmie uchdzaa, diea, iaka a poslucha postihova alebo znevhodova preto, e uplatuje svoje prva poda tohto zkona. (5) Zamestnvate, ktor je materskou kolou, zkladnou kolou, zkladnou umeleckou kolou, strednou kolou, kolou pre deti a iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami, jazykovou kolou alebo kolskm zariadenm, je v pracovnoprvnych vzahoch povinn zaobchdza s pedagogickmi zamestnancami v slade so zsadou rovnakho zaobchdzania ustanovenou pre oblas pracovnoprvnych vzahov osobitnm zkonom. 146 Vzdelvanie cudzincov (1) Cudzinci s na ely tohto zkona deti a) osb, ktor s obanmi inho ttu alebo osb bez ttnej prslunosti, s povolenm pobytom na zem Slovenskej republiky, 81) b) iadateov o udelenie azylu na zem Slovenskej republiky poda osobitnho predpisu, 82) c) Slovkov ijcich v zahrani, d) ako iadatelia o azyl alebo o doplnkov ochranu poda osobitnho predpisu, 82) e) ako cudzinci, ktor sa nachdzaj na zem Slovenskej republiky bez sprievodu zkonnho zstupcu. 83) (2) Deom cudzincov s povolenm pobytom na zem Slovenskej republiky a deom iadateov o udelenie azylu 82) a Slovkov ijcich v zahrani sa poskytuje vchova a vzdelvanie, ubytovanie a stravovanie v kolch poda tohto zkona za tch istch podmienok ako obanom Slovenskej republiky. (3) Pre deti cudzincov sa na odstrnenie jazykovch barir organizuj zkladn a rozirujce jazykov kurzy ttneho jazyka. (4) Deti iadateov o udelenie azylu, deti azylantov, deti cudzincov, ktorm sa poskytla doplnkov ochrana, 82) zarauje do prslunho ronka riadite koly po zisten rovne ich doterajieho vzdelania a ovldania ttneho jazyka najneskr do troch mesiacov od zaatia konania o udelenie azylu, deti oddencov 82) najneskr do troch mesiacov od zaatia konania o poskytnutie doasnho toiska. Z dvodu nedostatonho ovldania ttneho jazyka mono diea podmienene zaradi do prslunho ronka poda veku, a to najviac na jeden kolsk rok. (5) Pre deti iadateov o udelenie azylu v azylovch zariadeniach, ktorch kolsk dochdzka poda tohto zkona je povinn, kurzy zkladov slovenskho jazyka odborne a finanne zabezpeuje

ministerstvo vntra. (6) Jazykov kurzy pre deti cudzincov me organizova aj in prvnick osoba alebo fyzick osoba po zskan akreditcie. 84) (7) Pre deti cudzincov s povolenm pobytom na zem Slovenskej republiky mono zriaova in ako ttne koly a zabezpeova vchovu a vzdelvanie aj v inom ako ttnom jazyku za finann hradu. (8) Odseky 2 a 7 sa primerane vzahuj na osoby, ktor maj priznan postavenie osoby poda odseku 1. (9) Vzdelvanie pedagogickch zamestnancov, ktor vzdelvaj deti cudzincov poda odseku 1, odborne, organizane, metodicky a finanne zabezpeuje ministerstvo kolstva. Vmenn program 147 (1) Vmenn program sa uskutouje medzi strednou kolou Slovenskej republiky a strednou kolou inho lenskho ttu Eurpskej nie alebo strednou kolou ttu, ktor nie je lenskm ttom Eurpskej nie (alej len "tret tt"). Vmenn program sa uskutouje medzi strednmi kolami, ktor maj spravidla rovnak tudijn odbor alebo uebn odbor. (2) iak, ktor je ttnym obanom Slovenskej republiky, obanom inho lenskho ttu Eurpskej nie alebo obanom tretieho ttu, m prvo absolvova as uznanho vzdelvacieho programu odboru vzdelania strednej koly v rmci vmennho programu, ktor poskytuje stredn kola. (3) Vmenn program sa uskutouje na zklade pravidiel vmennho programu, ktor si kad kola vypracuje v slade so svojm kolskm vzdelvacm programom. (4) Vmenn program poda odseku 1 je zameran najm na a) zskanie novch vedomost v prslunom tudijnom odbore alebo uebnom odbore, b) zskanie praktickch sksenost a zrunost v prslunom tudijnom odbore alebo uebnom odbore, c) skvalitnenie jazykovch znalost. (5) kola, ktor uskutouje vmenu iakov v rmci vmennho programu, preber zodpovednos za iaka poas pobytu na zem svojho ttu, a to najm na zabezpeenie vdavkov na a) ubytovanie a stravovanie, b) vzdelvanie, c) zdravotn starostlivos, d) nklady na cestu sp. (6) kola poda odseku 1 je povinn zabezpei pedagogick a odborn dohad po cel as vmennho programu. (7) Zdrojmi financovania vmennho programu s najm a) prostriedky zo ttneho rozpotu,

b) prostriedky z podnikateskej innosti koly, c) dary a prspevky od tuzemskch a zahraninch prvnickch osb a fyzickch osb, d) prostriedky zriaovateov kl, e) prostriedky Eurpskej nie. 148 (1) Vmenn program poda 147 ods. 1 sa uskutouje na zklade dohody zastnench strednch kl. (2) Dohoda o vmennom programe obsahuje najm a) nzvy a adresy sdiel kl a nzvy ttov, na ktorch zem sa uskutouj vmenn programy, b) zameranie vmennho programu poda 147 ods. 4, c) de zaatia a de skonenia vmennho programu, d) spsob dopravy iakov vmennho programu, e) spsob ukonenia vmennho programu, f) zabezpeenie dohadu nad bezpenosou iakov po dobu celho vmennho programu iakov zo strany koly, v ktorej sa iaci zastuj na vmennom programe, g) spsob finannho zabezpeenia iakov v rmci vmennho programu iakov, h) podpis a odtlaok peiatky tatutrnych orgnov kl. (3) Sasou dohody o vmennom programe je zoznam iakov, ktor sa zastuj vmennho programu. Zoznam iakov vmennho programu obsahuje najm a) meno a priezvisko iaka, b) dtum narodenia iaka, c) adresu trvalho pobytu iaka, d) shlas zkonnho zstupcu iaka alebo plnoletho iaka. (4) Na vmennom programe sa me zastni iak, ktor dosiahol vek najmenej ptns rokov a najviac dvadsajeden rokov a je iakom koly, ktor uzatvorila dohodu poda odseku 1. (5) Vmenn program iaka nesmie presiahnu obdobie jednho kolskho roka. (6) iak v rmci vmennho programu me by ubytovan iba v rodine, ktor mu vytvra podmienky na jeho vestrann duevn rozvoj a fyzick rozvoj. (7) Zdravotn poistenie iaka, ktor sa zastuje vmennho programu, zabezpeuje vysielajca kola. (8) Vysielajca kola zodpoved za uzatvorenie poistenia zodpovednosti za kodu spsoben pri vkone innosti v rmci vmennho programu.

(9) Dokladom o ukonen vmennho programu me by osvedenie alebo certifikt o ukonen vmennho programu. (10) Doklad o ukonen vmennho programu sa vydva v ttnom jazyku Slovenskej republiky a v radnom jazyku ttu, ktorho je iak zastujci sa vmennho programu obanom. 149 tipendium (1) tipendium mono poskytn iakovi, ktor je iakom dennho tdia strednej koly, odbornho uilia alebo praktickej koly, ak sa spolone posudzuje s osobami, a) ktorm sa poskytuje dvka v hmotnej ndzi a prspevky k dvke v hmotnej ndzi poda osobitnho predpisu 85) alebo b) u ktorch jedna dvanstina prjmu 86) za kalendrny rok predchdzajci kalendrnemu roku, v ktorom sa iada o tipendium, je najviac vo vke ivotnho minima poda osobitnho predpisu. 87) (2) tipendium sa poskytuje od zaiatku kolskho roka na prslun kolsk rok v obdob kolskho vyuovania poda 150. (3) tipendium sa poskytuje na zklade psomnej iadosti podanej iakom alebo jeho zkonnm zstupcom (alej len "iadate") riaditeovi koly, na ktorej iak tuduje. (4) Ak iadate poiada o tipendium poas kolskho roka, tipendium sa poskytne v prslunom kolskom roku od prvho da kalendrneho mesiaca, v ktorom bola iados podan. (5) Prlohou k iadosti o tipendium, ktor iakovi mono poskytn poda odseku 1 psm. a), je doklad 88) o tom, e iak sa spolone posudzuje s osobami, ktorm sa poskytuje dvka v hmotnej ndzi a prspevky k dvke v hmotnej ndzi. 85) (6) tipendium sa neposkytuje iakovi, ktor bol podmienene vylen, a to od prvho da kalendrneho mesiaca nasledujceho po kalendrnom mesiaci, v ktorom bolo iakovi uloen podmienen vylenie, do konca kalendrneho mesiaca, v ktorom uplynul as podmienenho vylenia. (7) Podmienkou poskytnutia tipendia je psomn zvzok iadatea, e a) bezodkladne psomne oznmi riaditeovi koly vetky skutonosti, ktor by mohli ma vplyv na poskytovanie tipendia, b) vrti tipendium poskytnut na zklade nm uvedench nepravdivch dajov alebo neoznmenej zmeny skutonost rozhodujcich na poskytnutie tipendia. 89) (8) Ak djde k zmene skutonost rozhodujcich na priznanie tipendia, zmena sa uskuton, ak je a) v prospech iaka, od prvho da kalendrneho mesiaca, v ktorom nastala, ak bola oznmen najneskr v nasledujcom kalendrnom mesiaci; po uplynut tejto lehoty od prvho da kalendrneho mesiaca, v ktorom bola zmena oznmen, b) v neprospech iaka, od prvho da kalendrneho mesiaca, ktor nasleduje po kalendrnom mesiaci, v ktorom nastala zmena. (9) tipendium sa neposkytuje, ak bolo priznan iakovi na zklade nepravdivch dajov alebo za obdobie, v ktorom nastala tak zmena skutonost rozhodujcich na poskytovanie tipendia, ktor maj za nsledok nesplnenie podmienok na jeho poskytovanie.

(10) tipendium sa poskytuje iakovi mesane vo vke a) 50% sumy ivotnho minima urenho osobitnm predpisom 29) pri priemernom prospechu iaka do 2,0 vrtane, b) 35% sumy ivotnho minima urenho osobitnm predpisom 29) pri priemernom prospechu iaka horom ako 2,0 do 2,5 vrtane, c) 25% sumy ivotnho minima urenho osobitnm predpisom 29) pri priemernom prospechu iaka horom ako 2,5 do 3,5 vrtane. (11) Priemern prospech iaka sa ur ako priemer stupov prospechu z jednotlivch vyuovacch predmetov uvedench na vysveden iaka za predchdzajci polrok kolskho vyuovania; priemern prospech iaka nezaha klasifikciu z nepovinnch vyuovacch predmetov. (12) Ak je iak hodnoten len slovnm hodnotenm prospel, vka tipendia sa ur primerane poda odseku 11. (13) Priemern prospech iaka v prvom polroku prvho ronka sa ur poda vysvedenia za druh polrok zo koly, ktor naposledy navtevoval. (14) tipendi sa vyplcaj v termnoch urench kolou. 90) (15) O priznan tipendia rozhoduje 90) riadite koly. 150 Organizcia kolskho roka (1) kolsk rok sa zana 1. septembra a kon sa 31. augusta nasledujceho kalend rneho roka. (2) kolsk rok sa len na obdobie kolskho vyuovania, po ktorho skonen nasleduje obdobie kolskch przdnin; kolsk przdniny mu by aj v obdob kolskho vyuovania. (3) Obdobie kolskho vyuovania sa kon 30. jna prslunho kalendrneho roka; po om nasledujce obdobie kolskch przdnin, ktor sa kon 31. augusta prslunho kalendrneho roka. (4) Obdobie kolskho vyuovania sa len na kolsk polroky. Prv kolsk polrok sa kon 31. janura prslunho kalendrneho roka a druh kolsk polrok sa kon 30. jna prslunho kalendrneho roka. (5) V obdob kolskho vyuovania me riadite koly poskytn iakom zo zvanch dvodov, najm organizanch a prevdzkovch, najviac p dn vona. (6) Ministerstvo kolstva ustanov veobecne zvznm prvnym predpisom termny kolskch przdnin v obdob kolskho vyuovania a alie podrobnosti o organizcii kolskho roka. (7) Ministerstvo kolstva kadorone do 31. mja zverejn termny kolskch przdnin v obdob kolskho vyuovania na svojom webovom sdle na tri po sebe nasledujce kolsk roky.

151 alie podmienky vchovy a vzdelvania (1) koly a kolsk zariadenia poda tohto zkona mu vykonva podnikatesk innos. 91) Tto innos nesmie by v rozpore s plnenm ich poslania. (2) V kolch a v kolskch zariadeniach sa zakazuje innos politickch strn a politickch hnut a ich propagcia. (3) V kolch a v kolskch zariadeniach sa nepovouje reklama, ktor je v rozpor e s princpmi a obsahom vchovy a vzdelvania alebo almi negatvnymi innosami spojenmi s vchovou a vzdelvanm, reklama a predaj vrobkov ohrozujcich zdravie, psychick alebo morlny vvin det a iakov. (4) V kolch a v kolskch zariadeniach sa zakazuje poskytovanie alebo sprstupovanie informci alebo zneuvanie informanch prostriedkov, ktor by mohlo vies k narueniu mravnosti. 152 Bezpenos a ochrana zdravia vo vchove a vzdelvan koly a kolsk zariadenia s pri vchove a vzdelvan, pri innostiach priamo svisiacich s vchovou a vzdelvanm a pri poskytovan sluieb povinn a) prihliada na zkladn fyziologick potreby det a iakov, b) vytvra podmienky na zdrav vvin det a iakov a na predchdzanie socilno -patologickm javom, c) zaisti bezpenos a ochranu zdravia det a iakov, d) poskytn nevyhnutn informcie na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia det a iakov, e) vies evidenciu kolskch razov det a iakov, ku ktorm prilo poas vchovno-vzdelvacieho procesu a pri innostiach organizovanch kolou; pri vzniku kolskho razu vyhotovi zznam o kolskom raze. 153 kolsk poriadok (1) Riadite koly alebo kolskho zariadenia vyd kolsk poriadok po prerokovan s orgnmi kolskej samosprvy a v pedagogickej rade. kolsk poriadok upravuje najm podrobnosti o a) vkone prv a povinnost det, iakov a ich zkonnch zstupcov v kole alebo v kolskom zariaden, pravidl vzjomnch vzahov a vzahov s pedagogickmi zamestnancami a almi zamestnancami koly, b) prevdzke a vntornom reime koly alebo kolskho zariadenia, c) podmienkach na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia det a iakov a ich ochrany pred socilno-patologickmi javmi, diskriminciou alebo nsilm, d) podmienkach nakladania s majetkom, ktor kola alebo kolsk zariadenie spravuje, ak tak rozhodne zriaovate.

(2) Deom a iakom sa so shlasom riaditea koly alebo kolskho zariadenia umouje as na saiach. (3) kolsk poriadok zverejn riadite na verejne prstupnom mieste v kole alebo v kolskom zariaden preukzatenm spsobom s nm oboznmi zamestnancov, deti a iakov a informuje o jeho vydan a obsahu zkonnch zstupcov det a iakov. 154 Monitorovanie a hodnotenie kvality vchovy a vzdelvania (1) Monitorovanie a hodnotenie kvality vchovy a vzdelvania pln lohy v oblasti sledovania najm a) kontinulnych procesov zlepenia alebo zhorenia vsledkov vzdelvania, b) dosahovania vkonnostnch a kvalitatvnych cieov a podnetov, c) externho a internho hodnotenia a porovnvania kl a kolskch zariaden, d) dosahov rozhodnut. (2) Na uskutoovanie monitorovania a hodnotenia kvality vchovy a vzdelvania na rovni ttnych kolskch programov ministerstvo kolstva zriauje Nrodn stav certifikovanch meran vzdelvania. (3) Nrodn stav certifikovanch meran vzdelvania a) zodpoved za prpravu a metodick riadenie priebehu externch ast skok a testovanie iakov v kolch poda tohto zkona, spracovanie, vyhodnocovanie a uchovvanie vsledkov externho merania alebo testovania, b) uruje obsah externch ast skok alebo testovania zadvanch ministerstvom kolstva, c) vydva osvedenie o spsobilosti na vkon funkcie predsedu kolskej maturitnej komisie, predsedu predmetovej maturitnej komisie a hodnotitea vsledkov externch ast skok alebo testovania. (4) Nrodn stav certifikovanch meran vzdelvania je rozpotov organizcia, ktor je svojimi finannmi vzahmi zapojen na rozpoet ministerstva kolstva. (5) Nrodn stav certifikovanch meran vzdelvania v kolch a v kolskch zariadeniach poda tohto zkona a) zabezpeuje extern as skky a psomn formu internej asti maturitnej skky zadvanej ministerstvom kolstva, b) stanovuje poiadavky na odborn prpravu pedagogickch zamestnancov pre vkon funkcie predsedu kolskej maturitnej komisie, predsedu predmetovej maturitnej komisie, c) zabezpeuje vrobu, doruenie a vyhodnocovanie loh alebo testov pre extern skky alebo testovanie kolm a kolskm zariadeniam, v ktorch sa m extern skka alebo testovanie vykona, d) vedie evidenciu vsledkov externch skok alebo testovania, e) vedie evidenciu pedagogickch zamestnancov, ktor maj oprvnenie vykonva funkciu predsedu kolskej maturitnej komisie, predsedu predmetovej maturitnej komisie alebo hodnotiteov a poskytuje ju prslunm orgnom miestnej ttnej sprvy v kolstve. 50)

(6) Nrodn stav certifikovanch meran vzdelvania pln tie lohy pre zabezpeovanie medzinrodnch meran na Slovensku poda programov, do ktorch sa Slovensk republika zapja. (7) Monitorovanie a hodnotenie kvality vchovy a vzdelvania alej uskutouje a) kola alebo kolsk zariadenie, b) ttna kolsk inpekcia, c) ministerstvo zdravotnctva pre odborn zloku prpravy vzdelvania pre zdravotncke odbory na strednch zdravotnckych kolch. 155 Extern testovanie iakov zkladnej koly (1) Extern testovanie iakov zkladnej koly sa uskutouje za elom celoslovenskho zisovania rovne vchovno-vzdelvacch vsledkov iakov zkladnch kl v jednotlivch vyuovacch predmetoch. (2) Extern testovanie iakov zkladnej koly sa uskutouje poda vzdelvacch tandardov ttneho vzdelvacieho programu a sleduje jeho obsahov zloku a vkonov zloku. (3) Prslun ronk a vyuovacie predmety, v ktorch sa m extern testovanie iakov zkladnej koly uskutoni, ur na kad kolsk rok ministerstvo kolstva. (4) Extern testovanie iakov zkladnej koly sa uskutouje kadorone v jeden de na vetkch zkladnch kolch s prslunm ronkom, v ktorom sa extern testovanie iakov zkladnej koly uskutouje. Termn konania ur ministerstvo kolstva. Za organizan zabezpeenie externho testovania iakov zkladnej koly zodpoved riadite koly. (5) Externho testovania iakov zkladnej koly sa zastuj vetci iaci zkladnch kl prslunho ronka, v ktorom sa uskutouje, vrtane iakov so pecilnymi vchovno -vzdelvacmi potrebami, okrem iakov vzdelvanch poda vzdelvacch programov pre iakov s mentlnym postihnutm. (6) iakom so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami sa primerane upravia podmienky na vykonanie externho testovania. (7) Ak sa iak 9. ronka zkladnej koly z objektvneho dvodu nezastn externho testovania v riadnom termne, riadite zkladnej koly po dohode so zkonnm zstupcom iaka poiada Nrodn stav certifikovanch meran vzdelvania o nhradn termn externho testovania. Nhradn termn, v ktorom sa vykon extern testovanie, mus by uren tak, aby vsledok mohol iak predloi riaditeovi strednej koly, na ktor sa hlsi, najneskr p pracovnch dn pred konanm prijmacej skky. 156 (1) Pri vypracovan, preprave a vyhodnocovan externej asti skky a externho testovania iakov kl poda tohto zkona sa postupuje tak, aby neprilo ku skutonostiam, ktor by zverejnenm loh externej asti alebo psomnej formy internej asti skok alebo testov externho testovania iakov kl viedli k nedodraniu zsady rovnakho zaobchdzania 48) alebo k zskaniu neoprvnench vhod. (2) Ak ministerstvo kolstva, Nrodn stav certifikovanch meran vzdelvania alebo prslun orgn ttnej sprvy v kolstve zist poruenie ustanovenia odseku 1, oznmi orgnom

innm v trestnom konan podozrenie zo spchania trestnho inu. Registrcia det a iakov 157 Register det, iakov a posluchov (1) Register det, iakov a posluchov je zoznam det, iakov a posluchov prijatch do koly poda tohto zkona. (2) Register det, iakov a posluchov je uren na overovanie dokladov o vzdelan a o zskanom stupni vzdelania alebo kvalifikcii na el poskytovania tipendi poda tohto zkona a na el tatistickch zisovan. (3) Register det, iakov a posluchov vedie a) kola v kolskom registri det, iakov a posluchov, b) orgn miestnej ttnej sprvy v kolstve v zemnom kolskom registri det, iakov a posluchov, c) ministerstvo kolstva v centrlnom registri det, iakov a posluchov. (4) Register det, iakov a posluchov je neverejn. (5) Centrlny register det, iakov a posluchov vedie ministerstvo kolstva poda osobitnho predpisu 92) a jeho sprvcom je ministerstvo kolstva. (6) daje v registri det, iakov a posluchov mu spracovva len osobitne poveren zamestnanci 93) prslunej koly, zriaovatea alebo orgnu miestnej ttnej sprvy v kolstve. daje poda 158 ods. 1 sa zaznamenaj do registra det, iakov a posluchov prslunej koly do troch dn po rozhodujcej udalosti. daje v centrlnom registri det, iakov a posluchov mu spracovva len osobitne poveren zamestnanci ministerstva kolstva v rozsahu prpustnom poda 158 ods. 1. (7) Zamestnanci poda odseku 6 s povinn pri prci s registrom det, iakov a posluchov dodriava veobecne zvzn prvne predpisy o ochrane osobnch dajov. 94) 158 (1) kola v kolskom registri det, iakov a posluchov vedie najm tieto daje: a) meno a priezvisko, b) dtum narodenia, c) rodn slo, d) pohlavie, e) nrodnos, f) ttne obianstvo, g) adresa trvalho bydliska, h) adresa bydliska, z ktorho dochdza do koly,

i) slo a dtum vydania rozhodnutia, na zklade ktorho bol prijat do koly alebo kolskho zariadenia, j) ronk, do ktorho je zaraden, k) trieda a slo, pod ktorm je veden v katalgu alebo v triednom vkaze, l) odbor vchovy a vzdelvania, m) informciu o preruen alebo skonen tdia, n) forma organizcie vchovy a vzdelvania poda 54, o) zaradenie det a iakov so vchovno-vzdelvacch programov. pecilnymi vchovno -vzdelvacmi potrebami poda

(2) truktru informanej vety registra det, iakov a posluchov v prevdzkovej databze a jej technick podmienky stanov ministerstvo kolstva. (3) Riadite koly poskytuje zriaovateovi daje poda odseku 1 najmenej jedenkrt rone poda stavu k 15. septembru prslunho kolskho roka a nsledne ich zriaovate poskytne prslunmu orgnu miestnej ttnej sprvy v kolstve. (4) Orgn miestnej ttnej sprvy v kolstve vedie daje poda odseku 1 zo vetkch kl vo svojej zemnej psobnosti v zemnom kolskom registri det, iakov a posluchov. Tieto daje poskytuje ministerstvu kolstva. (5) Orgn miestnej ttnej sprvy v kolstve vyuva daje poda odseku 1 pri zabezpeovan a kontrole financovania vchovy a vzdelvania v tchto kolch. (6) Ministerstvo kolstva spracuje daje poskytnut orgnom miestnej ttnej sprvy v kolstve poda odseku 4 do centrlneho registra det, iakov a posluchov. daje veden v tomto registri vyuva a) pri zabezpeovan a kontrole financovania vchovy a vzdelvania v kolch, b) pri overovan dokladov o vzdelan a dosiahnutom stupni vzdelania poda osobitnho predpisu, 95) c) na tatistick a rozpotov ely. (7) Na zber, spracovanie a vedenie osobnch dajov uvedench v registri det, iakov a posluchov poda tohto zkona sa vzahuj osobitn predpisy. 11) 159 Kurikulrna rada Kurikulrna rada je odbornm, inicianm a poradnm orgnom ministra kolstva v kovch oblastiach vchovy a vzdelvania, najm v oblasti inovcie obsahu vchovy a vzdelvania a rozirovania ponuky vchovy a vzdelvania o nov odbory vzdelvania, pedagogickch reforiem a novch modelov hodnotenia.

160 Rozsah psobnosti (1) Na cirkevn koly a cirkevn kolsk zariadenia sa vzahuj ustanovenia tohto zkona okrem ustanoven 29 ods. 8, 53 ods. 9; ustanovenia 130 a 137 sa vzahuj primerane. (2) Na skromn koly a skromn kolsk zariadenia sa vzahuj ustanovenia tohto zkona okrem ustanoven 29 ods. 8, 53 ods. 9; ustanovenia 130 a 137 sa vzahuj primerane. JEDENSTA AS PRECHODN A ZVEREN USTANOVENIA 161 Prechodn ustanovenia (1) ttna kolsk inpekcia me na iados zriaovatea povoli vy poet det a iakov v triedach, ako je uveden v 28 ods. 10, 29 ods. 5 a 33 ods. 1, do kolskho roku 2011/2012. (2) Orgn miestnej ttnej sprvy v kolstve stanov postupn prechod potu tried a potu iakov prvho ronka pre vetky gymnzi s osemronm tdiom v jeho zemnej psobnosti pre nasledujce prijmacie konanie na hranicu 5% z danho populanho ronka v prslunom kolskom roku po prerokovan s prslunm zriaovateom do kolskho roku 2014/2015. (3) Ustanovenia o maximlnych potoch det a maximlnych potoch skupn v diagnostickch centrch a reedukanch centrch sa prvkrt pouij v kolskom roku 2013/2014. (4) iaci, ktor ukonili 9. ronk zkladnej koly, od kolskho roku 2008/2009 sa na ely prijmacieho konania povauj za iakov, ktor dosiahli niie stredn vzdelanie. (5) iaci, ktor ukonili 4. ronk zkladnej koly, od roku 2008/2009 sa na ely prijmacieho konania na stredn koly s osemronm tdiom povauj za iakov, ktor zskali primrne vzdelanie. (6) iaci, ktor v kolskom roku 2008/2009 navtevuj druh a tvrt ronk zkladnej koly, sa do ukonenia tvrtho ronka vzdelvaj poda uebnch plnov a uebnch osnov schvlench poda doterajch predpisov pre zkladn koly. (7) iaci, ktor v kolskom roku 2008/2009 navtevuj iesty a deviaty ronk zkladnej koly, sa do ukonenia deviateho ronka vzdelvaj poda uebnch plnov a uebnch osnov schvlench poda doterajch predpisov pre zkladn koly. (8) iaci, ktor v kolskom roku 2008/2009 zan vzdelvanie v prvom ronku zkladnej koly, v piatom ronku zkladnej koly a v prvom ronku strednej koly, nadstavbovho, pomaturitnho a vyieho odbornho tdia, odbornho uilia, praktickej koly a v prvom ronku zkladnej umeleckej koly a jazykovej koly, sa ponc prvm ronkom vzdelvaj poda kolskch vzdelvacch programov. (9) iaci, ktor v kolskom roku 2012/2013 ukonia deviaty ronk zkladnej koly, zskaj niie stredn vzdelanie. (10) iaci, ktor v kolskom roku 2011/2012 ukonia tvrt ronk zkladnej koly, zskaj primrne vzdelanie.

(11) iaci, ktor v kolskom roku 2008/2009 navtevuj druh a iesty ronk strednch kl tvorronho a esronho tdia, uil, odbornch uil a praktickch kl, sa do ukonenia tdia vzdelvaj poda uebnch plnov a uebnch osnov schvlench poda doterajch pr edpisov pre prslun odbor vzdelvania. (12) iaci, ktor v kolskom roku 2008/2009 navtevuj druh a smy ronk strednch kl s osemronm tdiom, sa do ukonenia tdia vzdelvaj poda uebnch plnov a uebnch osnov schvlench poda doterajch predpisov pre prslun odbor vzdelvania. (13) Stupne vzdelania zskan poda doterajch veobecne zvznch prvnych predpisov zostvaj nedotknut. (14) Experimentlne overovanie schvlen pred nadobudnutm innosti tohto zkona sa a do ukonenia experimentlneho overovania, najdlhie vak do troch rokov od nadobudnutia innosti tohto zkona, riadi pravidlami platnmi v ase jeho schvlenia. (15) Predkolsk zariadenie zriaden poda doterajch predpisov ako kolsk zariadenie je kolou poda tohto zkona. (16) Jazykov kola alebo ttna jazykov kola zriaden poda doterajch predpisov ako kolsk zariadenie je jazykovou kolou poda tohto zkona. (17) Zdruen stredn kola, stredn odborn uilite a uilite zriaden poda doterajch predpisov je strednou odbornou kolou poda tohto zkona. Prva a povinnosti z pracovnoprvnych vzahov, majetkovoprvnych a inch prvnych vzahov uzavret zdruenou strednou kolou, strednm odbornm uiliom alebo uiliom prechdzaj na prslun stredn odborn kolu. (18) iaci gymnzia so esronm tdiom, ktor zaali tudova poda doterajch predpisov, pokrauj v tomto tdiu a do ukonenia poda tchto predpisov. (19) Domov mldee poda doterajch predpisov je kolskm interntom poda tohto zkona. kola, ktor je interntna poda doterajch predpisov, je od innosti tohto zkona kolou, ktorej sasou je kolsk zariadenie "kolsk internt". (20) Pedagogicko-psychologick porada a pedagogicko-psychologick porada s centrom vchovnej a psychologickej prevencie poda doterajch predpisov je centrom pedagogicko-psychologickho poradenstva poda tohto zkona. (21) pecilno-pedagogick porada a detsk integran centrum poda doterajch predpisov je centrom pecilno-pedagogickho poradenstva poda tohto zkona. (22) Reedukan domov poda doterajch predpisov je reedukanm centrom poda tohto zkona. (23) kolsk kuchya a kolsk jedle poda doterajch predpisov je kolskou jedlou. (24) Vdajn kolsk kuchya a kolsk jedle poda doterajch predpisov je vdajnou kolskou jedlou. (25) Pri poskytovan zdravotnej starostlivosti poda 124 sa do 31. decembra 2010 postupuje poda doterajch predpisov. (26) Ustanovenie 149 ods. 6 sa vzahuje aj na iakov, ktorm bolo podmienen vylenie uloen pred nadobudnutm innosti tohto zkona, ak toto podmienen vylenie trv.

(27) Poda vzdelvacch programov sa vzdelvaj deti materskch kl, deti a iaci kl pre deti alebo iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami, iaci policajnch kl a iaci kl poiarnej ochrany od 1. septembra 2009, deti materskch kl sa mu vzdelva poda vzdelvacch programov od 1. septembra 2008. (28) Poda vchovnho programu sa postupuje v kolskch vchovno -vzdelvacch zariadeniach a v pecilnych vchovnch zariadeniach od 1. septembra 2009. 161a Zriaovate gymnzia s osemronm tdiom me poiada orgn miestnej ttnej sprvy v kolstve o pravu potu tried a potu iakov prvho ronka gymnzia s osemronm tdiom na kolsk rok 2011/2012 najneskr do 31. marca 2011. Zveren ustanovenia 162 Tmto zkonom sa preberaj prvne akty Eurpskych spoloenstiev a Eurpskej nie uveden v prlohe. 163 Zruovacie ustanovenia Zruuj sa: 1. Zkon . 29/1984 Zb. o sstave zkladnch a strednch kl (kolsk zkon) v znen zkona . 188/1988 Zb., zkona . 171/1990 Zb., zkona . 522/1990 Zb., zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 230/1994 Z.z., zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 231/1994 Z.z., zkona . 6/1998 Z.z., zkona . 5/1999 Z.z., zkona . 229/2000 Z.z., zkona . 216/2001 Z.z., zkona . 416/2001 Z.z., zkona . 506/2001 Z.z., zkona . 334/2002 Z.z., zkona . 408/2002 Z.z., zkona . 553/2003 Z.z., zkona . 596/2003 Z.z., zkona . 207/2004 Z.z., zkona . 365/2004 Z.z., zkona . 1/2005 Z.z., zkona . 5/2005 Z.z. a zkona . 363/2007 Z.z. 2. Zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 279/1993 Z.z. o kolskch zariadeniach v znen zkona . 222/1996 Z.z., zkona . 230/2000 Z.z., zkona . 202/2001 Z.z., zkona . 416/2001 Z.z., zkona . 334/2002 Z.z. a zkona . 596/2003 Z.z. 3. Nariadenie vldy Slovenskej socialistickej republiky . 99/1978 Zb. o zriaovan a prevdzke predkolskch zariaden socialistickmi organizciami. 4. Nariadenie vldy Slovenskej republiky . 282/1994 Z.z. o pouvan uebnc a uebnch textov. 5. Vyhlka ministerstiev kolstva a zdravotnctva a ttneho radu socilneho zabezpeenia . 124/1967 Zb. o iastonej hrade nkladov na starostlivos poskytovan v niektorch zariadeniach pre mlde v znen vyhlky . 110/1970 Zb., vyhlky . 156/1970 Zb. a vyhlky . 149/1988 Zb. 6. Vyhlka Ministerstva kolstva Slovenskej socialistickej republiky . 119/1980 Zb. o vkone stavnej vchovy a ochrannej vchovy v kolskch vchovnch zariadeniach v znen vyhlky . 46/1982 Zb., vyhlky . 56/1986 Zb. a vyhlky . 230/2000 Z.z. 7. Vyhlka Ministerstva kolstva Slovenskej socialistickej republiky . 143/1984 Zb. o zkladnej kole v znen vyhlky . 409/1990 Zb. a vyhlky . 249/1995 Z.z.

8. Vyhlka Ministerstva kolstva Slovenskej socialistickej republiky . 86/1986 Zb. o zdruen rodiov a priateov koly v znen vyhlky . 37/1987 Zb. 9. Vyhlka Ministerstva kolstva, mldee a telesnej vchovy Slovenskej socialistickej republiky . 65/1988 Zb. o portovch kolch a strednch odbornch uilitiach s triedami s vrcholovou portovou prpravou. 10. Vyhlka Ministerstva kolstva, mldee a portu Slovenskej republiky . 477/1990 Zb. o zkladnch umeleckch kolch. 11. Vyhlka Ministerstva kolstva, mldee a portu Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotnctva Slovenskej republiky . 536/1990 Zb. o zriaovan a innosti cirkevnch kl. 12. Vyhlka Ministerstva kolstva, mldee a portu Slovenskej republiky . 80/1991 Zb. o strednch kolch v znen vyhlky . 52/1993 Z.z., vyhlky . 255/1995 Z.z., vyhlky . 120/2003 Z.z., vyhlky . 424/2005 Z.z. 13. Vyhlka Ministerstva kolstva, mldee a portu Slovenskej republiky . 212/1991 Zb. o pecilnych kolch v znen vyhlky . 63/2000 Z.z., vyhlky . 364/2003 Z.z. a vyhlky . 49/2004 Z.z. 14. Vyhlka Ministerstva kolstva, mldee a portu Slovenskej republiky . 261/1991 Zb., ktorou sa uruj podmienky uzatvrania hospodrskych zmlv o doasnom uvan majetku strednch odbornch uil a stredsk praktickho vyuovania ttnym podnikom, ttnou organizciou alebo ich prvnym nstupcom. 15. Vyhlka Ministerstva kolstva, mldee a portu Slovenskej republiky . 262/1991 Zb. o postupe a lohch orgnov a organizci pri riaden a prprave mldee na povolanie v strednch odbornch uilitiach a strediskch praktickho vyuovania a o podmienkach pre ich zriaovanie. 16. Vyhlka Ministerstva kolstva, mldee a portu Slovenskej republiky . 358/1991 Zb. o finannom a hmotnom zabezpeen cudzincov tudujcich v Slovenskej republike. 17. Vyhlka Ministerstva kolstva a vedy Slovenskej republiky . 245/1993 Z.z. o finannom a hmotnom zabezpeen iakov strednch odbornch uil, pecilnych strednch odbornch uil, odbornch uil a uil v znen vyhlky . 595/2007 Z.z. 18. Vyhlka Ministerstva kolstva a vedy Slovenskej republiky . 196/1994 Z.z. o domovoch mldee v znen vyhlky . 426/2007 Z.z. 19. Vyhlka Ministerstva kolstva a vedy Slovenskej republiky . 280/1994 Z.z. o skromnch kolch. 20. Vyhlka Ministerstva kolstva a vedy Slovenskej republiky . 291/1994 Z.z. o centrch vonho asu v znen vyhlky . 27/2005 Z.z. a vyhlky . 388/2007 Z.z. 21. Vyhlka Ministerstva kolstva a vedy Slovenskej republiky . 295/1994 Z.z. o kole v prrode. 22. Vyhlka Ministerstva kolstva a vedy Slovenskej republiky . 351/1994 Z.z. o kolskch strediskch zujmovej innosti v znen vyhlky . 28/2005 Z.z. a vyhlky . 389/2007 Z.z. 23. Vyhlka Ministerstva kolstva a vedy Slovenskej republiky . 352/1994 Z.z. o kolskch vpotovch strediskch.

24. Vyhlka Ministerstva kolstva a vedy Slovenskej republiky . 353/1994 Z.z. o predkolskch zariadeniach v znen vyhlky . 81/1997 Z.z. a vyhlky . 540/2004 Z.z. 25. Vyhlka Ministerstva kolstva a vedy Slovenskej republiky . 28/1995 Z.z. o kolskch kluboch det v znen vyhlky . 140/1995 Z.z. a vyhlky . 588/2004 Z.z. 26. Vyhlka Ministerstva kolstva a vedy Slovenskej republiky . 85/1995 Z.z. o kolskch hospodrstvach. 27. Vyhlka Ministerstva kolstva Slovenskej republiky . 139/1995 Z.z. o ttnom stenografickom stave. 28. Vyhlka Ministerstva kolstva Slovenskej republiky . 167/1995 Z.z. o strediskch sluieb kole. 29. Vyhlka Ministerstva kolstva Slovenskej republiky . 14/1996 Z.z. o podmienkach poskytovania dotci zo ttneho rozpotu cirkevnm kolskm zariadeniam, obecnm kolskm zariadeniam a skromnm kolskm zariadeniam. 30. Vyhlka Ministerstva kolstva Slovenskej republiky . 43/1996 Z.z. o podrobnostiach o vchovnom poradenstve a o poradenskch zariadeniach v znen vyhlky . 222/1996 Z.z. 31. Vyhlka Ministerstva kolstva Slovenskej republiky . 44/1996 Z.z. o jazykovch kolch a ttnych jazykovch kolch a o ttnych jazykovch skkach. 32. Vyhlka Ministerstva kolstva Slovenskej republiky . 145/1996 Z.z. o prijman na tdium na strednch kolch v znen vyhlky . 437/2001 Z.z., vyhlky . 725/2002 Z.z., vyhlky . 6/2004 Z.z. a vyhlky . 706/2004 Z.z. 33. Vyhlka Ministerstva kolstva Slovenskej republiky . 279/1996 Z.z. o strediskch odbornej praxe. 34. Vyhlka Ministerstva vntra Slovenskej republiky . 145/2002 Z.z. o strednch kolch poiarnej ochrany. 35. Vyhlka Ministerstva kolstva Slovenskej republiky . 311/2004 Z.z. o poskytovan tipendi iakom strednch kl a pecilnych kl v znen vyhlky . 343/2006 Z.z. 36. Vyhlka Ministerstva kolstva Slovenskej republiky . 510/2004 Z.z. o ukonovan tdia na strednch kolch a o ukonovan prpravy v odbornch uilitiach, uilitiach a praktickch kolch v znen vyhlky . 379/2005 Z.z., vyhlky . 482/2006 Z.z. a vyhlky . 390/2007 Z.z. 37. Vyhlka Ministerstva kolstva Slovenskej republiky . 376/2005 Z.z., ktorou sa upravuj podrobnosti o podmienkach a pravidlch experimentlneho overovania cieov, obsahu, metd, organizcie a riadenia vkonu vchovno-vzdelvacieho procesu v kolch a v kolskch zariadeniach. 38. Vyhlka Ministerstva kolstva Slovenskej republiky . 361/2007 Z.z. o podrobnostiach organizcie kolskho roka na zkladnch kolch, na strednch kolch a na zkladnch umeleckch kolch. 39. Vyhlka Ministerstva kolstva Slovenskej republiky . 366/2007 Z.z. o podrobnostiach o innosti a prevdzke zariaden kolskho stravovania.

l.II Zkon . 596/2003 Z.z. o ttnej sprve v kolstve a kolskej samosprve a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen zkona . 365/2004 Z.z., zkona . 564/2004 Z.z., zkona . 5/2005 Z.z., zkona . 475/2005 Z.z., zkona . 279/2006 Z.z. a zkona . 689/2006 Z.z. sa men a dopa takto: 1. V 3 odsek 2 znie: "(2) Ak je zriaovateom orgn poda ustanovenia 2 ods. 1 psm. b) a d), vymenva riaditea na pron funkn obdobie zriaovate na nvrh rady koly v lehote do 30 kalendrnych dn odo da predloenia nvrhu. Rada koly predklad nvrh na kandidta na riaditea na zklade vberovho konania ( 4) okrem kandidta, ktor bol odvolan poda odsekov 7 a 8. Nvrh rady koly je pre zriaovatea zvzn, ak tento zkon neustanovuje inak.". 2. V 3 odsek 4 znie: "(4) Riaditea koly alebo riaditea kolskho zariadenia, pri ktorom sa rada koly nezriauje alebo rada koly nekon v ustanovenej lehote ( 4 ods. 4), alebo ak rada koly nenavrhla zriaovateovi kandidta na vymenovanie riaditea na zklade dvoch po sebe nasledujcich vberovch konan, na ktorch sa zastnil najmenej jeden kandidt, ktor spa kvalifikan predpoklady poda odseku 5, vymenva zriaovate poda osobitnho predpisu. 6) Zriaovate poda 19 ods. 2 psm. d) a e) postupuje rovnakm spsobom.". 3. V 3 sa odsek 7 dopa psmenom e), ktor znie: "e) na nvrh hlavnho kolskho inpektora [ 12 ods. 3 psm. f)].". 4. V 3 ods. 8 sa vypa psmeno c). Doterajie psmeno d) sa oznauje ako psmeno c). 5. V 3 ods. 9 sa slov "odseku 8 psm. b) a d)" nahrdzaj slovami "odseku 8 psm. b) a c)". 6. 3 sa dopa odsekom 12, ktor znie: "(12) Zriaovate cirkevnej koly alebo zriaovate skromnej koly vymenva riaditea na nvrh rady koly. Rada koly predklad nvrh na kandidta na riaditea koly na zklade vberovho konania ( 4). Ak zriaovate navrhnutho kandidta neakceptuje, poiada radu koly o predloenie nvrhu na novho kandidta. Ak rada cirkevnej koly predlo nvrh na kandidta na vymenovanie riaditea po druhom vberovom konan, ktor nespa kritri zriaovatea poda vchovnho zamerania koly, 13a) riaditea vymenva zriaovate.". Poznmka pod iarou k odkazu 13a znie: "13a) l. 1 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svtou stolicou o katolckej vchove a vzdelvan (oznmenie Ministerstva zahraninch vec Slovenskej republiky . 394/2004 Z.z.).". 7. V 4 ods. 2 sa za prv vetu vklad nov veta, ktor znie: "Organizan zabezpeenie vberovho konania a posdenie kvalifikanch predpokladov kandidtov na vymenovanie riaditea zabezpeuje zriaovate.". 8. V 4 odsek 3 znie:

"(3) Rada koly vyzve prslun krajsk kolsk rad a ttnu kolsk inpekciu na delegovanie svojich zstupcov do rady koly na ely vberovho konania s riadnym hlasom; v strednch zdravotnckych kolch je prizvan delegovan zstupca Ministerstva zdravotnctva Slovenskej republiky.". 9. V 5 odsek 2 znie: "(2) Riadite zodpoved za a) dodriavanie ttnych vzdelvacch programov urench pre kolu, ktor riadi, b) vypracovanie a dodriavanie kolskho vzdelvacieho programu a vchovnho programu, c) vypracovanie a dodriavanie ronho plnu alieho vzdelvania pedagogickch zamestnancov, d) dodriavanie veobecne zvznch prvnych predpisov, ktor svisia s predmetom innosti koly alebo kolskho zariadenia, e) kadoron hodnotenie pedagogickch a odbornch zamestnancov, f) rove vchovno-vzdelvacej prce koly alebo kolskho zariadenia, g) rozpoet, financovanie 15) a efektvne vyuvanie finannch prostriedkov urench na zabezpeenie innosti koly alebo kolskho zariadenia, h) riadne hospodrenie s majetkom v sprve alebo vo vlastnctve koly alebo kolskho zariadenia.". 10. V 5 sa odsek 3 dopa psmenami k) a n), ktor znej: "k) individulnom vzdelvan iaka, l) vzdelvan iaka v kolch zriadench inm ttom na zem Slovenskej republiky so shlasom zastupiteskho radu inho ttu, m) individulnom vzdelvan iaka v zahrani, n) umonen tdia iaka poda individulneho uebnho plnu.". 11. V 5 ods. 4 psm. a) sa na konci vypaj tieto slov: "alebo uilite". 12. Poznmka pod iarou k odkazu 17 sa vypa. 13. V 5 sa odsek 4 dopa psmenami o) a r), ktor znej: "o) uznan nhrady maturitnej skky z cudzieho jazyka, p) individulnom vzdelvan iaka, r) vzdelvan iaka v kolch zriadench inm ttom na zem Slovenskej republiky so shlasom zastupiteskho radu inho ttu.". 14. V 5 ods. 7 psmeno c) znie: "c) nvrh kolskho vzdelvacieho programu a vchovnho programu,".

15. 5 sa dopa odsekmi 12 a 14, ktor znej: "(12) Riadite jazykovej koly rozhoduje o a) prijat na tdium, b) preruen tdia, c) predasnom skonen tdia, d) uren prspevku poslucha alebo zkonnho zstupcu poslucha na iaston hradu nkladov spojench so tdiom. 18) (13) Riadite materskej koly rozhoduje o a) prijat dieaa do materskej koly, b) zaraden na adaptan pobyt alebo diagnostick pobyt dieaa v materskej kole, c) preruen dochdzky dieaa, d) predasnom ukonen predprimrneho vzdelvania, e) uren prspevku zkonnho zstupcu dieaa na iaston hradu nkladov spojench s predprimrnym vzdelvanm. 18a) (14) Riadite rozhoduje o ukonen adaptanho vzdelvania pedagogickho alebo odbornho zamestnanca.". Poznmky pod iarou k odkazom 18 a 18a znej: "18) 53 ods. 5 zkona . 245/2008 Z.z. o vchove a vzdelvan (kolsk zkon) a o zmene a doplnen niektorch zkonov. 18a) 28 ods. 4 zkona . 245/2008 Z.z.". 16. V 6 sa odsek 2 dopa psmenom i), ktor znie: "i) kolsk internty.". 17. V 6 sa odsek 8 dopa psmenom j), ktor znie: "j) prerokuje kolsk vzdelvac program a vchovn program. 23a)". Poznmka pod iarkou k odkazu 23a znie: "23a) 7 ods. 2 a 8 ods. 2 zkona . 245/2008 Z.z.". 18. V 6 ods. 12 psmeno b) znie: "b) poskytuje na zklade iadosti zriaovatea z finannch prostriedkov poukzanch poda osobitnho predpisu 30a) dotcie na mzdy a prevdzku zriaovateovi cirkevnej zkladnej umeleckej koly, zriaovateovi cirkevnej jazykovej koly, zriaovateovi cirkevnej materskej koly, 30b) zriaovateovi cirkevnho kolskho zariadenia, zriaovateovi skromnej zkladnej umeleckej koly, zriaovateovi skromnej jazykovej koly, zriaovateovi skromnej materskej koly 30b) a zriaovateovi skromnho kolskho zariadenia; zriaovate cirkevnej zkladnej umeleckej koly, zriaovate cirkevnej materskej koly, 30b) zriaovate cirkevnej jazykovej koly, zriaovate

cirkevnho kolskho zariadenia, zriaovate skromnej zkladnej umeleckej koly, zriaovate skromnej materskej koly, 30b) zriaovate skromnej jazykovej koly a zriaovate skromnho kolskho zariadenia, ktor s zriaden na zem obce, mu poiada obec o dotciu na diea alebo iaka do 15 rokov veku na mzdy a prevdzku takch zkladnch umeleckch kl, jazykovch kl, materskch kl 30b) a kolskch zariaden, ktorch zriaovateom me by aj obec alebo krajsk kolsk rad.". Poznmka pod iarou k odkazu 30b znie: "30b) 27 ods. 2 psm. a), 95 ods. 1 psm. a) a 104 ods. 1 psm. a) zkona . 245/2008 Z.z.". 19. 6 sa dopa odsekmi 23 a 24, ktor znej: "(23) Obec vykonva hodnotenie riaditea koly alebo riaditea kolskho zariadenia, ktorch je zriaovateom. (24) Obec ako zriaovate ur vku prspevku za pobyt dieaa v materskej kole, vku prspevku v zkladnej umeleckej kole, vku hrady nkladov na tdium v jazykovej kole a vku mesanho prspevku na iaston hradu nkladov na innos kolskho klubu det, kolskho strediska zujmovej innosti, interntu alebo centra vonho asu.". 20. V 8 ods. 7 sa slov "pecilnych zkladnch kl" nahrdzaj slovami "zkladnch kl pre iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami". 21. V 9 ods. 1 sa vypa psmeno b). Doterajie psmeno c) sa oznauje ako psmeno b). 22. V 9 odsek 2 znie: "(2) Samosprvny kraj pri vkone samosprvy 36) zriauje a zruuje poda siete a) zkladn umeleck koly, b) jazykov koly okrem jazykovch kl pri zkladnch kolch, c) kolsk internty, d) zariadenia kolskho stravovania, e) kolsk hospodrstva a stredisk odbornej praxe, f) stredisk sluieb koly, g) koly v prrode, h) centr vonho asu s zemnou psobnosou samosprvneho kraja, i) kolsk stredisk zujmovej innosti.". 23. V 9 ods. 8 psm. g) sa vypaj slov "strednch odbornch uil," a slov "zdruench strednch kl,". 24. V 9 sa odsek 8 dopa psmenom n), ktor znie:

"n) prerokuje kolsk vzdelvac program a vchovn program. 23a)". 25. V 9 ods. 12 psmeno b) znie: "b) poskytuje na zklade iadosti zriaovatea z finannch prostriedkov poukzanch poda osobitnho predpisu 30a) dotcie na mzdy a prevdzku zriaovateovi cirkevnej zkladnej umeleckej koly, zriaovateovi cirkevnej jazykovej koly, zriaovateovi cirkevnho kolskho zariadenia, zriaovateovi skromnej zkladnej umeleckej koly, zriaovateovi skromnej jazykovej koly a zriaovateovi skromnho kolskho zariadenia; zriaovate cirkevnej zkladnej umeleckej koly, zriaovate cirkevnej jazykovej koly, zriaovate cirkevnho kolskho zariadenia, zriaovate skromnej zkladnej umeleckej koly, zriaovate skromnej jazykovej koly a zriaovate skromnho kolskho zariadenia, ktor s zriaden na zem samosprvneho kraja, mu poiada samosprvny kraj o dotciu na iaka nad 15 rokov veku na mzdy a prevdzku takch zkladnch umeleckch kl, jazykovch kl a kolskch zariaden, ktorch zriaovateom me by aj samosprvny kraj alebo krajsk kolsk rad, a na diea alebo iaka do 15 rokov veku takho kolskho zariadenia, 30c) ktorho zriaovateom neme by obec a neme by krajsk kolsk rad.". Poznmka pod iarou k odkazu 30c znie: "30c) 138 zkona . 245/2008 Z.z.". 26. 9 sa dopa odsekmi 18 a 19, ktor znej: "(18) Samosprvny kraj vo svojej zriaovateskej psobnosti vykonva hodnotenie riaditea koly alebo riaditea kolskho zariadenia. (19) Samosprvny kraj ako zriaovate ur vku prspevku v zkladnej umeleckej kole, vku hrady nkladov na tdium v jazykovej kole a vku mesanho prspevku na iaston hradu nkladov na innos centra vonho asu, kolskho strediska zujmovej innosti a kolskho interntu.". 27. V 10 odsek 5 znie: "(5) Krajsk kolsk rad zriauje a zruuje poda siete a) zkladn koly, ak to vyaduj osobitn podmienky, b) stredn koly a stredisk praktickho vyuovania, ak to vyaduj osobitn podmienky, c) matersk koly pre deti so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami, d) zkladn koly pre iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami, e) stredn koly pre iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami, f) praktick koly, g) odborn uilitia, h) pecilne vchovn zariadenia, i) koly, v ktorch sa vchova a vzdelvanie uskutouj v cudzom jazyku na zklade medzinrodnej dohody, j) kolsk internt,

k) centr pecilno-pedagogickho poradenstva, l) centr pedagogicko-psychologickho poradenstva, m) kolsk zariadenia, ktor s sasou koly alebo kolskho zariadenia uvedenho v psmench a) a j).". 28. 10 sa dopa odsekom 16, ktor znie: "(16) Vedie zemn kolsk register det a iakov. 41a)". Poznmka pod iarou k odkazu 41a znie: "41a) 157 ods. 3 psm. b) zkona . 245/2008 Z.z.". 29. 10 sa dopa odsekom 17, ktor znie: "(17) Krajsk kolsk rad v spoluprci s orgnmi zemnej samosprvy organizane a finanne zabezpeuje jazykov kurzy det cudzincov s povolenm pobytom na zem Slovenskej republiky.". 30. V 13 ods. 7 psm. g) sa na konci pripjaj tieto slov: "okrem rozhodovania riaditea koly poda osobitnho predpisu, 80)". 31. V 13 ods. 7 psm. h) sa slov "37 ods. 2 a 3" nahrdzaj slovami "37a ods. 2 a 3". 32. V 13 sa dopa odsekom 13, ktor znie: "(13) ttna kolsk inpekcia pri vkone kolskej inpekcie alej a) kontroluje slad kolskho vzdelvacieho programu so ttnym vzdelvacm programom, s ciemi a princpmi vchovy a vzdelvania, 47a) b) kontroluje slad vchovnho programu s ciemi a princpmi vchovy a vzdelvania, 47b) c) kontroluje rove kvality vchovy a vzdelvania pri individulnom vzdelvan, 47c) d) monitoruje a hodnot kvalitu vchovy a vzdelvania. 47d)". Poznmky pod iarou k odkazom 47a a 47d znej: "47a) 7 ods. 7 zkona . 245/2008 Z.z. 47b) 8 ods. 5 zkona . 245/2008 Z.z. 47c) 24 ods. 10 zkona . 245/2008 Z.z. 47d) 154 ods. 7 psm. b) zkona . 245/2008 Z.z.". 33. Za 13 sa vklad 13a, ktor znie: " 13a (1) Do vchovnho a vzdelvacieho procesu v kolch a kolskch zariadeniach mu vstupova kolsk inpektori ttnej kolskej inpekcie.

(2) kolskm inpektorom me by ten, kto spa kvalifikan predpoklady vysokokolskho vzdelania pre prslun druh, typ a stupe koly alebo kolskho zariadenia, m osem rokov pedagogickej praxe v kole alebo v kolskom zariaden, absolvoval I. kvalifikan skku alebo jej nhradu a psobil minimlne tri roky v riadiacej funkcii v kolstve alebo v pracovnom zaraden metodika alebo v pracovnom zaraden kolskho inpektora, alebo absolvoval II. kvalifikan skku alebo jej nhradu. (3) kolsk inpektor mus by spsobil pouva slovensk jazyk v radnom st yku, 8b) ovlda jazyk prslunej nrodnostnej meniny v svislosti s nplou pracovnej innosti, ma osobnostn predpoklady a morlne predpoklady a predpoklady odbornej inpeknej prce.". 34. V 14 ods. 2 psm. b) sa slov " 29 ods. 4" nahrdzaj slovami " 11 zkona . 245/2008 Z.z.". 35. V 14 ods. 6 psm. a) sa slovo "schvauje" nahrdza slovom "spravuje". 36. V 14 ods. 6 psm. l) sa slov "[ 3 ods. 8 psm. d)]" nahrdzaj slovami "[ 3 ods. 8 psm. c)]". 37. V 14 sa odsek 6 dopa psmenom m), ktor znie: "m) vedie ttny register det a iakov. 50a)". Poznmka pod iarou k odkazu 50a znie: "50a) 157 ods. 3 psm. c) zkona . 245/2008 Z.z.". 38. 14 sa dopa odsekom 7, ktor znie: "(7) Ministerstvo vo verejnom zujme na iados zamestnvateskch zvzov, podnikateov a rezortnch ministerstiev me uri samosprvnemu kraju poty iakov pre jednotliv tudijn a uebn odbory strednch odbornch kl.". 39. V 16 ods. 1 psm. k) sa za slov "ak ide o" vkladaj slov "matersk koly, jazykov koly,". 40. V 16 ods. 1 psm. l) sa za slov "ak ide o" vkladaj slov "jazykov koly,". 41. V 16 ods. 2 vodnej vete sa za prv slovo "alebo" vklad slovo "in". 42. V 17 ods. 4 sa na konci pripjaj tieto slov: "alebo na zklade kontrolnch zisten poda 14 ods. 6 psm. j)". 43. 18 sa dopa odsekom 5, ktor znie: "(5) Pri zmene adresy zriaovatea, zmene spisnho sla koly alebo kolskho zariadenia, udelen alebo odat estnho nzvu koly alebo kolskho zariadenia je zriaovate povinn bezodkladne tto skutonos psomne oznmi spolu s dokladom osvedujcim zmenu ministerstvu. Ministerstvo psomne potvrd uveden zmenu zriaovateovi; ak sa zmena tka koly alebo kolskho zariadenia, uprav nzov koly alebo kolskho zariadenia v sieti. Pri tchto zmench sa nepostupuje poda osobitnho predpisu. 80)". 44. V 19 sa vypa odsek 5.

Doterajie odseky 6 a 8 sa oznauj ako odseky 5 a 7. 45. V 21 odsek 12 znie: "(12) Na vonkajom oznaen budovy koly sa uvdza nzov koly bez uvedenia nzvu ulice, popisnho sla hlavnej budovy a radnho nzvu sdla koly.". 46. V 25 odseky 5 a 6 znej: "(5) lenmi rady koly alebo kolskho zariadenia, ktorej zriaovateom je obec, s dvaja zvolen zstupcovia pedagogickch zamestnancov a jeden zvolen zstupca ostatnch zamestnancov koly, tyria zvolen zstupcovia rodiov, ktor nie s zamestnancami koly alebo kolskho zariadenia, a tyria delegovan zstupcovia zriaovatea. (6) lenmi rady koly alebo kolskho zariadenia, ktorho zriaovateom je samosprvny kraj alebo krajsk kolsk rad, s dvaja zvolen zstupcovia pedagogickch zamestnanc ov a jeden zvolen zstupca ostatnch zamestnancov koly, traja zvolen zstupcovia rodiov, ktor nie s zamestnancami koly alebo kolskho zariadenia, a tyria delegovan zstupcovia zriaovatea. lenom rady koly pri strednej kole je aj zvolen zstupca iakov prslunej koly.". 47. V 25 sa vypa odsek 7. Doterajie odseky 8 a 16 sa oznauj ako odseky 7 a 15. 48. V 25 ods. 13 psm. c) sa slovka "12" nahrdza slovkou "11" a v 25 ods. 15 sa slovka "14" nahrdza slovkou "13". 49. 25 sa dopa odsekmi 16 a 17, ktor znej: "(16) Na ely vberovho konania na vymenovanie riaditea ( 4) pre koly poda 6 ods. 1 s lenmi rady koly aj jeden delegovan zstupca krajskho kolskho radu a jeden delegovan zstupca ttnej kolskej inpekcie. (17) Na ely vberovho konania na vymenovanie riaditea ( 4) pre koly poda 9 ods. 1 s lenmi rady koly aj jeden delegovan zstupca krajskho kolskho radu a jeden delegovan zstupca ttnej kolskej inpekcie a jeden delegovan zstupca samosprvneho kraja; v strednch zdravotnckych kolch je lenom rady koly aj jeden delegovan zstupca Ministerstva zdravotnctva Slovenskej republiky.". 50. 27 a 30 a 36 sa vypaj vrtane poznmok pod iarou k odkazom 69 a 76. 51. 37 vrtane nadpisu znie: " 37 Priestupky (1) Priestupku sa dopust zkonn zstupca dieaa, ktor ohrozuje jeho vchovu a vzdelvanie alebo zanedbva starostlivos o povinn kolsk dochdzku dieaa, najm ak diea neprihlsi na povinn kolsk dochdzku alebo diea neospravedlnene vynech viac ako 60 vyuovacch hodn v prslunom kolskom roku. (2) Za priestupok poda tohto zkona mono uloi zkonnmu zstupcovi dieaa pokut u do 10 000 Sk.

(3) Priestupky poda tohto zkona prejednva obec. (4) Na priestupky a ich prejednvanie sa vzahuje veobecn predpis o priestupkoch. 79a)". Poznmka pod iarou k odkazu 79a znie: "79a) Zkon Slovenskej nrodnej rady . 372/1990 Zb. o priestupkoch v znen neskorch predpisov.". 52. Za 37 sa vklad 37a, ktor vrtane nadpisu znie: " 37a Sprvne delikty (1) Obec ulo pokutu do 10 000 Sk zkonnmu zstupcovi dieaa, ktor je prvnickou osobou a ktor ohrozil jeho vchovu a vzdelvanie alebo zanedbal starostlivos o povinn kolsk dochdzku dieaa, najm ak diea neprihlsil na povinn kolsk dochdzku alebo diea neospravedlnene vynechalo viac ako 60 vyuovacch hodn v prslunom kolskom roku. (2) kolsk inpektor ulo pokutu do 10 000 Sk zodpovednmu zamestnancovi, ktor a) nevytvoril podmienky na vkon inpeknej innosti, b) neodstrnil nedostatky zisten kolskou inpekciou okrem opatren tkajcich sa rieenia sanost a petci. (3) Hlavn kolsk inpektor ulo pokutu do 20 000 Sk zriaovateovi, ktor vymenoval do funkcie riaditea osobu, ktor nespa predpoklady poda 3 ods. 5, a rozhodne o opatren na odstrnenie zistenho nedostatku. (4) Krajsk kolsk rad ulo pokutu a) do 20 000 Sk 1. obci, ktor nezabezpeila innosti poda 6 ods. 3, 2. samosprvnemu kraju, ktor nezabezpeil innosti poda 9 ods. 4, b) do 50 000 Sk 1. obci, ktor neplnila povinnosti poda 6 ods. 13, 2. samosprvnemu kraju, ktor neplnil povinnosti poda 9 ods. 13, 3. obci a samosprvnemu kraju, ktor poruili ustanovenia o pote iakov v triedach. (5) Ministerstvo ulo pokutu a) do 100 000 Sk zriaovateovi, ktor vykonal zmeny dajov poda 15 ods. 4 bez vykonania zmien v sieti ministerstvom, b) do 1 000 000 Sk zriaovateovi, ktor 1. zriadil kolu alebo kolsk zariadenie bez rozhodnutia ministerstva o ich zaraden do siete, 2. zruil kolu alebo kolsk zariadenie bez rozhodnutia ministerstva o ich vyraden zo siete. (6) Pokutu mono uloi do jednho roka odo da, ke sprvny orgn zistil poruenie povinnost, najneskr vak do troch rokov odo da, ke k porueniu povinnost dolo. (7) Pri ukladan pokuty sprvny orgn prihliada najm na zvanos, as trvania a nsledky protiprvneho konania. (8) Vnos z pokt je prjmom ttneho rozpotu okrem vnosu z pokt poda odseku 1, ktor

je prjmom obce.". 53. V 38 odsek 2 znie: "(2) Na cirkevn koly a cirkevn kolsk zariadenia sa nevzahuj ustanovenia 2 ods. 1 psm. a), 3 ods. 2 a ods. 11, 16 ods. 1 psm. m), 17 ods. 2 psm. e) a g); ustanovenie 5, 24 a 26 sa na ne vzahuje primerane.". 54. V 38 odsek 3 znie: "(3) Na skromn koly a skromn kolsk zariadenia sa nevzahuj ustanovenia 2 ods. 1 psm. a), 3 ods. 2, ods. 7 psm. b) a ods. 11, 16 ods. 1 psm. m), 17 ods. 2 psm. e) a g), 35; ustanovenie 5, 24 a 26 sa na ne vzahuje primerane.". 55. V 38 ods. 4 sa za slov "podmienenho vylenia" vklad iarka a slovo "pochvaly". l.III Zkon . 597/2003 Z.z. o financovan zkladnch kl, strednch kl a kolskch zariaden v znen zkona . 523/2004 Z.z., zkona . 564/2004 Z.z. a zkona . 689/2006 Z.z. sa men a dopa takto: 1. V 1 odsek 1 znie: "(1) Tento zkon upravuje financovanie a) kl, v ktorch sa vzdelvanie povauje za sstavn prpravu na povolanie, 1) a financovanie materskch kl pre deti so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami 2a) a kolskch zariaden 4) zriadench krajskmi kolskmi radmi, ktor s zaraden do siete poda osobitnho predpisu 5) (alej len "regionlne kolstvo"), b) prspevku na iaston hradu nkladov na vchovu a vzdelvanie (alej len "prspevok na vchovu a vzdelvanie") det, ktor maj jeden rok pred plnenm povinnej kolskej dochdzky 5a) v materskch kolch, 2b) ktor s zaraden do siete poda osobitnho predpisu, 5) c) prspevku na zujmov vzdelvanie pre iakov kl, 1) ktor s zaraden do siete poda osobitnho predpisu. 5)". V poznmke pod iarou k odkazu 1 sa citcia " 2 ods. 1 zkona . 29/1984 Zb. o sstave zkladnch a strednch kl (kolsk zkon) v znen neskorch predpisov" nahrdza citciou " 27 ods. 3 zkona . 245/2008 Z.z. o vchove a vzdelvan (kolsk zkon) a o zmene a doplnen niektorch zkonov.". Poznmka pod iarou k odkazu 2 sa vypa. Poznmky pod iarou k odkazom 2a a 2b znej: "2a) 95 ods. 1 psm. a) a 104 ods. 1 psm. a) zkona . 245/2008 Z.z. 2b) 27 ods. 2 psm. a), 95 ods. 1 psm. a) a 104 ods. 1 psm. a) zkona . 245/2008 Z.z.". V poznmke pod iarou k odkazu 4 sa citcia " 1 ods. 2 zkona Nrodnej rady Slo venskej republiky . 279/1993 Z.z. o kolskch zariadeniach v znen neskorch predpisov." nahrdza citciou " 112 zkona . 245/2008 Z.z.". Poznmka pod iarou k odkazu 5a znie:

"5a) 19 zkona . 245/2008 Z.z.". 2. V 1 odsek 3 znie: "(3) Zo ttneho rozpotu sa zabezpeuje financovanie kl 1) zriadench ttom uznanmi cirkvami alebo nboenskmi spolonosami (alej len "cirkevn kola") a financovanie kl 1) zriadench inmi prvnickmi osobami alebo fyzickmi osobami (alej len "skromn kola") rovnako ako pri ttnych kolch ( 4 a 4d), ak tento zkon neustanovuje inak.". 3. V 1 odsek 4 znie: "(4) Zo ttneho rozpotu sa prispieva na financovanie kolskch zariaden poda osobitnho predpisu 10) v zriaovateskej psobnosti krajskch kolskch radov (alej len "ttne kolsk zariadenie") a na financovanie materskch kl pre deti so pecilnymi vchovno -vzdelvacmi potrebami 2a) v zriaovateskej psobnosti krajskch kolskch radov (alej len "ttna matersk kola").". V poznmke pod iarou k odkazu 10 sa citcia " 10 ods. 5 psm. c), h), j) a m) zkona . 596/2003 Z.z. v znen zkona . 564/2004 Z.z." nahrdza citciou " 10 ods. 5 psm. h), j) a m) zkona . 596/2003 Z.z. v znen neskorch predpisov.". 4. V 1 sa za odsek 4 vklad nov odsek 5, ktor znie: "(5) Zo ttneho rozpotu sa zabezpeuje financovanie prspevku na vchovu a vzdelvanie zriaovateom materskch kl 2b) okrem materskch kl 2b) pri zdravotnckych zariadeniach.". Doterajie odseky 5 a 6 sa oznauj ako odseky 6 a 7. 5. V 1 ods. 6 sa slovo "nettnych" nahrdza slovami "cirkevnch kolch a skromnch". 6. V 1 odsek 7 znie: "(7) Tento zkon sa nevzahuje na koly v psobnosti Ministerstva vntra Slovenskej republiky a koly v psobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.". Poznmky pod iarou k odkazom 7 a 9 a 11 sa vypaj. 7. V 2 ods. 1 vodn veta znie: "Zdroje financovania ttnych kl, ttnych materskch kl a ttnych kolskch zariaden s". 8. V poznmke pod iarou k odkazu 13 sa citcia " 6 zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 303/1995 Z.z. o rozpotovch pravidlch v znen neskorch predpisov." nahrdza citciou " 8 zkona . 523/2004 Z.z. o rozpotovch pravidlch verejnej sprvy a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov.". 9. V 2 ods. 2 sa slovo "nettnych" nahrdza slovami "cirkevnch kl a skromnch". 10. V nadpise pod 3 sa vypaj slov "na regionlne kolstvo". 11. V 3 ods. 1 prv veta znie: "Financovanie regionlneho kolstva, prspevku na vchovu a vzdelvanie a prspevku na zujmov vzdelvanie zo ttneho rozpotu sa uskutouje prostrednctvom kapitoly ministerstva.".

12. V 3 ods. 2 psm. a) sa za slov "ttnych kl" vklad iarka a slov "ttnych materskch kl". 13. V 3 ods. 2 psm. c) sa slovo "nettnych" nahrdza slovami "cirkevnch kl a skromnch". 14. V 3 sa odsek 2 dopa psmenom h), ktor znie: "h) prspevok na vchovu a vzdelvanie.". 15. V 3 odsek 3 znie: "(3) Finann prostriedky na ely poda odseku 2 psm. a) a d) prideuje ministerstvo zriaovateom ttnych kl, ttnych materskch kl a ttnych kolskch zariaden poda 4 a 5. Finann prostriedky na ely poda odseku 2 psm. c) a d) prideuje ministerstvo zriaovateom cirkevnch kl a skromnch kl poda 6 a 6a. Finann prostriedky na ely poda odseku 2 psm. h) prideuje ministerstvo zriaovateom materskch kl 2b) poda 6b. Finann prostriedky na ely poda odseku 2 psm. e) prideuje ministerstvo zriaovateom kl a kolskch zariaden poda 7 ods. 8. Finann prostriedky na ely poda odseku 2 psm. b) prideuje ministerstvo krajskm kolskm radom poda 7 ods. 10.". 16. V 3 odsek 6 znie: "(6) Finann prostriedky z kapitoly ministerstva poskytnut zriaovateom ttnych kl poda 4 ods. 1 a 12 a 4a a 4d, zriaovateom cirkevnch kl a skromnch kl poda 6 a 6a, zriaovateom materskch kl 2b) poda 6b a zriaovateom kl a kolskch zariaden poda 7 ods. 8 mono poui len na ely ustanoven tmto zkonom.". 17. V 4 ods. 7 sa slov "oakvan poet iakov koly v novom kolskom" nahrdzaj slovami "poet iakov koly v kolskom roku, ktor zaal v predchdzajcom kalendrnom". 18. V 4 odsek 8 znie: "(8) Krajsk kolsk rad oznmi najneskr do 30. oktbra benho roka zriaovateovi ttnej koly pravu vky normatvnych prspevkov pre ttne koly v jeho zriaovateskej psobnosti na kalendrny rok poda odseku 7. prava zodpoved rozdielu normatvnych prspevkov pre ttne koly v zriaovateskej psobnosti zriaovatea na nov kolsk rok urenmu poda odseku 3 zo skutonch potov iakov v novom kolskom roku nahlsench zriaovateom poda 7 ods. 4 a normatvnych prspevkov pre ttne koly v zriaovateskej psobnosti zriaovatea urench poda odseku 3 z potov iakov nahlsench zriaovateom poda 7 ods. 4 v minulom kalendrnom roku.". 19. V 4 sa vypaj odseky 13 a 16. Doterajie odseky 17 a 19 sa oznauj ako odseky 13 a 15. V poznmke pod iarou k odkazu 21 sa citcia " 198 zkona . 311/2001 Z.z. Zkonnk prce v znen neskorch predpisov, 41 zkona . 313/2001 Z.z. o verejnej slube v znen neskorch predpisov." nahrdza citciou " 76 ods. 6 a 198 Zkonnka prce.". 20. V 4 ods. 13 sa slov "poda odsekov 1 a 16" nahrdzaj slovami "poda odsekov 1 a 12 a 4a a 4d". 21. V 4 ods. 14 sa slov "pecilnych kl" nahrdzaj slovami "kl pre deti a iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami 22a)".

Poznmka pod iarou k odkazu 22a znie: "22a) 95 ods. 1 a 104 ods. 1 zkona . 245/2008 Z.z.". 22. Za 4 sa vkladaj 4a a 4d, ktor vrtane nadpisov znej: " 4a Financovanie pecifk (1) Ministerstvo me prideli v rmci rezervy kapitoly ministerstva na iados zriaovatea ttnej koly finann prostriedky na pecifik. iados predklad zriaovate ministerstvu prostrednctvom prslunho krajskho kolskho radu najneskr do 30. septembra prslunho kalendrneho roka. Prostrednctvom pecifk sa financuj nklady, ktor sa opakuj a nie s zohadnen v normatve koly poda 4 ods. 4. pecifikami s: a) nklady na dopravu iakov poda osobitnch predpisov, 22b) b) nklady na mzdy asistentov uitea pre iakov so zdravotnm znevhodnenm alebo s nadanm 22c) vrtane poistnho a prspevku zriaovatea do poisovn. (2) iados zriaovatea poda odseku 1 psm. a) obsahuje najm a) poet dn prtomnosti iaka v kole, b) vku cestovnch nkladov na dopravu iaka do koly z miesta trvalho bydliska a sp. (3) iados zriaovatea poda odseku 1 psm. b) obsahuje najm a) poet iakov, b) stupe a mieru postihnutia iakov. (4) Ministerstvo pridel zriaovateovi ttnej koly finann prostriedky poda odseku 1 psm. b) najm poda potu iakov so zdravotnm znevhodnenm alebo s nadanm a poda stupa a miery postihnutia tchto iakov. 4b Financovanie mimoriadnych vsledkov iakov (1) Ministerstvo me prideli v rmci rezervy kapitoly ministerstva zriaovateovi ttnej koly v priebehu kalendrneho roka finann prostriedky za mimoriadne vsledky iakov v saiach, predmetovch olympidach a za as koly v medzinrodnch projektoch alebo programoch. Tieto finann prostriedky s uren na osobn nklady a prevdzkov nklady svisiace s prpravou iakov na sae, predmetov olympidy a na medzinrodn projekty alebo programy. (2) Zoznam sa, predmetovch olympid, medzinrodnch projektov a programov na nov kolsk rok zverejn ministerstvo na svojej internetovej strnke najneskr do 15. jna prslunho kalendrneho roka. (3) Ministerstvo pridel finann prostriedky zriaovateovi ttnej koly poda a) potu umiestnen iakov na prvch troch miestach celoslovenskch kl sa alebo predmetovch olympid, potu umiestnen iakov na prvch troch miestach medzinrodnch kl sa alebo predmetovch olympid a potu umiestnen v saiach, v ktorch sa poradie neuruj e; v tej istej sai alebo predmetovej olympide sa zohadn najvyie umiestnenie iaka,

b) potu ast kl v medzinrodnch projektoch alebo programoch. (4) Objem finannch prostriedkov za prv miesto, druh miesto, tretie miesto a za umiestnenie v saiach, v ktorch sa nevyhodnocuje umiestnenie, a za as kl v medzinrodnch projektoch alebo programoch uruje ministerstvo. (5) Ministerstvo zverejuje na svojej internetovej strnke zoznam kl, ktorm boli pridelen finann prostriedky za mimoriadne vsledky iakov do 15. novembra prslunho kalendrneho roka. 4c Financovanie havarijnch situci (1) Ministerstvo me prideli v rmci rezervy kapitoly ministerstva v priebehu roka na zklade skutonej potreby zriaovateovi ttnej koly, zriaovateovi ttnej materskej koly a zriaovateovi ttneho kolskho zariadenia, ktor o to poiada, elovo finann prostriedky na ben vdavky na rieenie vzniknutch havarijnch situci a na kapitlov vdavky na rieenie vzniknutch havarijnch situci. iados predklad zriaovate ministerstvu prostrednctvom prslunho krajskho kolskho radu v priebehu roka. Havarijn situcie s: a) udalos, ktorou boli vne ohrozen ivoty a zdravie osb, b) udalos, ktorou bola na majetku koly alebo majetku kolskho zariadenia spsoben koda ohrozujca jej prevdzku. (2) iados zriaovatea obsahuje najm a) podrobn popis vzniknutej havarijnej situcie a priny jej vzniku, b) predpokladan nevyhnutn nklady na odstrnenie havarijnej situcie. (3) Ministerstvo pridel zriaovateom finann prostriedky na rieenie havarijnch situci najm poda a) charakteru havrie, b) miery monho ohrozenia ivotov a zdravia osb alebo prevdzky, c) rozsahu vzniknutch kd, i nebezpeenstva vzniku alch kd. (4) Ministerstvo me prideli krajskmu kolskmu radu finann prostriedky na kapitlov vdavky a na ben vdavky uren na zmiernenie dopadov havarijnch situci ttnych kl. Krajsk kolsk rad rozhodne o pridelen objemu finannch prostriedkov zriaovateom ttnych kl v jeho zemnej psobnosti poda naliehavosti rieenia havarijnej situcie a vky pridelenho objemu finannch prostriedkov. Objem finannch prostriedkov pre krajsk kolsk rad na kalendrny rok na zmiernenie dopadov havarijnch situci ttnych kl uruje ministerstvo. 4d Financovanie rozvojovch projektov (1) Ministerstvo me prideli v rmci rezervy kapitoly ministerstva na iados zriaovatea ttnej koly o financovanie rozvojovho projektu elovo finann prostriedky na realizciu predloenho rozvojovho projektu. iados predklad zriaovate ministerstvu prostrednctvom prslunho krajskho kolskho radu. Vzvy na podanie iadosti o financovanie rozvojovho projektu zverejuje ministerstvo na svojej internetovej strnke v priebehu kalendrneho roka. Rozvojov projekty s projekty zameran najm na rozvoj vchovy a vzdelvania v oblasti a) informanch a komunikanch technolgi,

b) jazykovch znalost, c) modernizcie a obnovy kompenzanch vchovno-vzdelvacmi potrebami, d) modernizcie a obnovy uebnch pomcok, e) portu, f) zdravho ivotnho tlu, g) ivotnho prostredia, h) nkladov na vybavenie rozvjania manulnych zrunost. (2) iados zriaovatea obsahuje najm a) cie projektu, b) charakteristiku projektu, c) asov harmonogram realizcie projektu, d) analzu finannho zabezpeenia realizcie projektu. (3) Vka spoluasti zriaovatea alebo inch fyzickch osb alebo prvnickch osb na realizcii rozvojovho projektu je najmenej 5% z celkovch nkladov na realizciu rozvojovho projektu. (4) Ministerstvo pridel zriaovateovi ttnej koly finann prostriedky na realizciu rozvojovho projektu najm poda a) vyuitia rozvojovho projektu vo vchove a vzdelvan, b) vyuitia rozvojovho projektu v mieste sdla ttnej koly, v zemnej psobnosti okresu alebo kraja.". Poznmky pod iarou k odkazom 22b a 22c znej: "22b) 8 zkona . 596/2003 Z.z. v znen neskorch predpisov. 29 ods. 10 zkona . 245/2008 Z.z. 22c) 2 psm. k) a q) zkona . 245/2008 Z.z.". 23. 5 a 6 vrtane nadpisov znej: " 5 Financovanie ttnych materskch kl a ttnych kolskch zariaden (1) Rozpis finannch prostriedkov zriaovateom ttnych materskch kl a ttnych kolskch zariaden na kalendrny rok vychdza z objemov finannch prostriedkov urench pre ttne matersk koly a pre jednotliv ttne kolsk zariadenia. (2) Objemy finannch prostriedkov poda odseku 1 pre ttne matersk koly a pre ttne kolsk internty 23) sa uruj ako pre ttne koly poda 4 ods. 2 a 6. pomcok pre iakov so pecilnymi

(3) Pri urovan objemu finannch prostriedkov poda odseku 1 pre ttne kolsk zariadenia okrem kolskch interntov a zariaden kolskho stravovania 23a) sa vychdza z potu det alebo iakov, ktorm prslun zariadenie poskytuje sluby, a nronosti na personlne a prevdzkov zabezpeenie innosti zariadenia alebo z rozsahu poskytovanch sluieb. (4) Pri urovan objemu finannch prostriedkov poda odseku 1 pre zariadenie kolskho stravovania 23b) sa vychdza z celkovho potu det alebo iakov kl v zriaovateskej psobnosti krajskho kolskho radu, ktorm poskytuje kolsk zariadenie svoje sluby. (5) Ministerstvo pridel krajskmu kolskmu radu finann prostriedky poda celkovho potu det alebo iakov kl v jeho zriaovateskej psobnosti na hradu nkladov spojench so slubami poskytovanmi deom alebo iakom tchto kl, ak sa sluby poskytuj a) deom ttnych materskch kl v zariadeniach kolskho stravovania 23b) zriadench obcou, samosprvnym krajom, ttom uznanou cirkvou alebo nboenskou spolonosou alebo inou prvnickou osobou alebo fyzickou osobou, b) iakom zkladnch kl a zkladnch kl pre iakov so pecilnymi vchovno -vzdelvacmi potrebami poda osobitnho predpisu 23c) v zariadeniach kolskho stravovania 23b) zriadench samosprvnym krajom, c) iakom kl poda osobitnho predpisu 23d) okrem psmen a) a b) v zariadeniach kolskho stravovania 23b) zriadench obcou, ttom uznanou cirkvou alebo nboenskou spolonosou alebo inou prvnickou osobou alebo fyzickou osobou.". 6 Financovanie cirkevnch kl (1) Pri financovan cirkevnch kl, ktor sa uskutouje z kapitoly ministerstva, sa postupuje poda 4, 4a ods. 1 psm. b), 4b a 4d. (2) Podmienkou na pridelenie finannch prostriedkov poda odseku 1 pre cirkevn koly na nasledujci kalendrny rok je vypracovanie sprvy o hospodren koly za predchdzajci rok, ak poas neho u psobila, poda 7 ods. 2 a 3 a jej predloenie poda 7 ods. 1 prostrednctvom zriaovatea prslunmu krajskmu kolskmu radu. (3) Zriaovate cirkevnej koly je povinn poui finann prostriedky pridelen poda 4 na hradu osobnch nkladov a prevdzkovch nkladov okrem njomnho poda zmluvy o kpe prenajatej veci a okrem reklamy.". V poznmke pod iarou k odkazu 23 sa citcia " 5 a 7 zkona . 279/1993 Z.z. v znen neskorch predpisov." nahrdza citciou " 117 zkona . 245/2008 Z.z.". Poznmky pod iarou k odkazom 23a a 23d znej: "23a) 117 a 139 zkona . 245/2008 Z.z. 23b) 139 zkona . 245/2008 Z.z. 23c) 27 ods. 2 psm. b), 95 ods. 1 psm. b) a 104 ods. 1 psm. b) zkona . 245/2008 Z.z. 23d) 27 ods. 2 psm. c), 95 ods. 1 psm. c) a e) a 104 ods. 1 psm. c) zkona . 245/2008 Z.z.".

24. Za 6 sa vkladaj 6a a 6b, ktor vrtane nadpisov znej: " 6a Financovanie skromnch kl (1) Pri financovan skromnch kl, ktor sa uskutouje z kapitoly ministerstva, sa postupuje poda 4, 4a ods. 1 psm. b), 4b a 4d. Skromnm kolm mono prideli finann prostriedky na kapitlov vdavky len v rmci rozvojovch projektov ( 4d) na obstaranie hnutenho majetku. (2) Podmienkou na pridelenie finannch prostriedkov poda odseku 1 pre skromn koly na nasledujci kalendrny rok je vypracovanie sprvy o hospodren koly za predchdzajci rok, ak poas neho u psobila, poda 7 ods. 2 a 3 a jej predloenie poda 7 ods. 1 prostrednctvom zriaovatea prslunmu krajskmu kolskmu radu. (3) Ministerstvo zni zriaovateovi skromnej koly objem finannch prostriedkov na prslun kalendrny rok, ak v priebehu kalendrneho roka v poslednej sprve o vsledku inpeknej innosti ttnou kolskou inpekciou 23e) a) bolo zisten poruenie kolskch vzdelvacch programov, ktor sa uplatuj v porovnatenom druhu a type koly, b) bol zisten vy poet iakov v triedach kl, 1) ako stanovuje osobitn prvny predpis, 23f) c) bola zisten odbornos vyuovania jednotlivch predmetov v kolch 1) v rmci kolskch vzdelvacch programov menia ako 70%. (4) Ministerstvo zni zriaovateovi skromnej koly normatvny prspevok na prslun kalendrny rok o 15% (alej len "znen normatvny prspevok") za zisten nedostatky poda odseku 3 v zvislosti od potu mesiacov, poas ktorch neboli zisten nedostatky odstrnen. Do potu mesiacov sa zapotavaj mesiace od mesiaca, ktor nasleduje po mesiaci, v ktorom boli nedostatky zisten, do mesiaca, v ktorom boli nedostatky odstrnen. Ak skromn kola odstrni nedostatky v mesiaci, v ktorom boli nedostatky zisten, do potu mesiacov, poas ktorch ministerstvo pridel zriaovateovi skromnej koly znen normatvny prspevok, sa zapota jeden mesiac. (5) Ak skromn kola neodstrni nedostatky poda odseku 3 do konca kalendrneho roka, ministerstvo postupuje pri prideovan finannch prostriedkov zriaovateovi tejto koly na nasledujci kalendrny rok poda odseku 4. (6) Zriaovate skromnej koly je povinn zisten nedostatky v skromnej kole poda odseku 3 psomne oznmi ministerstvu prostrednctvom prslunho krajskho kolskho radu do piatich dn od doruenia oznmenia od ttnej kolskej inpekcie. Odstrnenie zistench nedostatkov skromnou kolou je povinn zriaovate skromnej koly psomne oznmi ministerstvu prostrednctvom prslunho krajskho kolskho radu do piatich dn od doruenia oznmenia o d ttnej kolskej inpekcie. (7) Zriaovate skromnej koly je povinn poui finann prostriedky pridelen poda 4 na hradu osobnch nkladov a prevdzkovch nkladov okrem njomnho poda zmluvy o kpe prenajatej veci, kapitlovch vdavkov a okrem reklamy. 6b (1) Prspevok na vchovu a vzdelvanie pre matersk kolu 2b) na kalendrny rok pozostva z prspevku na vchovu a vzdelvanie pre matersk kolu 2b) na ben kolsk rok a prspevku na vchovu a vzdelvanie pre matersk kolu 2b) na nov kolsk rok.

(2) Prspevok na vchovu a vzdelvanie pre matersk kolu 2b) na ben kolsk rok sa ur ako sin 8-nsobku objemu finannch prostriedkov pripadajceho na 15% sumy ivotnho minima pre jedno nezaopatren diea 23g) platnej k 1. januru prslunho kalendrneho roka a potu det materskej koly 2b) v kolskom roku, ktor sa zaal v predchdzajcom kalendrnom roku. Prspevok na vchovu a vzdelvanie pre matersk kolu 2b) na nov kolsk rok sa ur ako sin 4 -nsobku objemu finannch prostriedkov pripadajceho na 15% sumy ivotnho minima pre jedno nezaopatren diea 23g) platnej k 1. septembru prslunho kalendrneho roka a potu det materskej koly 2b) v kolskom roku, ktor sa zana v benom kalendrnom roku. Dtum rozhodujci pre poet det pouit pri urovan prspevku na vchovu a vzdelvanie je poda 7 ods. 4. (3) Krajsk kolsk rad a) oznmi najneskr do 30 pracovnch dn po nadobudnut innosti zkona o ttnom rozpote zriaovateovi materskej koly 2b) vku prspevku na vchovu a vzdelvanie pre matersk koly 2b) v jeho zriaovateskej psobnosti poda odseku 1 a urench poda odseku 2; pre vpoet prspevku na vchovu a vzdelvanie pre matersk kolu 2b) na nov kolsk rok sa pouije poet det v kolskom roku, ktor zaal v predchdzajcom kalendrnom roku, nahlsen zriaovateom poda 7 ods. 4 a vka sumy ivotnho minima pre jednu plnolet fyzick osobu 23g) platnej k 1. januru prslunho kalendrneho roka, b) oznmi najneskr do 30. oktbra zriaovateovi materskej koly 2b) pravu vky prspevku na vchovu a vzdelvanie pre matersk koly 2b) v jeho zriaovateskej psobnosti poda odseku 4 psm. a); prava zodpoved rozdielu prspevku na vchovu a vzdelvanie pre matersk koly 2b) v zriaovateskej psobnosti zriaovatea na nov kolsk rok urenmu poda odseku 2 zo skutonch potov det v novom kolskom roku nahlsench zriaovateom poda 7 ods. 4 a vky sumy ivotnho minima pre jednu plnolet fyzick osobu 23g) platnej k 1. septembru prslunho kalendrneho roka a prspevku na vchovu a vzdelvanie pre matersk koly 2b) v zriaovateskej psobnosti zriaovatea na nov kolsk rok urenmu poda odseku 2 z potov det nahlsench zriaovateom poda 7 ods. 4 v minulom kalendrnom roku a vky sumy ivotnho minima pre jednu plnolet fyzick osobu 23g) platnej k 1. januru prslunho kalendrneho roka, c) poskytuje zriaovateom materskch kl 2b) finann prostriedky z kapitoly ministerstva poda odseku 1 v priebehu roka poda osobitnho predpisu. 22) (4) Zriaovate materskej koly 2b) do 30 dn po doruen oznmenia krajskho kolskho radu a) poda odseku 3 psm. a) rozpe finann prostriedky na kalendrny rok pre jednotliv matersk koly 2b) vo svojej zriaovateskej psobnosti, b) poda odseku 3 psm. b) uprav finann prostriedky na nov kolsk rok pre jednotliv matersk koly 2b) vo svojej zriaovateskej psobnosti.". Poznmky pod iarou k odkazom 23e a 23g znej: "23e) 12 a 13 zkona . 596/2003 Z.z. v znen neskorch predpisov. 23f) 29 ods. 5, 33 ods. 1, 97 ods. 6, 98 ods. 3, 99 ods. 4 a 100 ods. 8 zkona . 245/2008 Z.z. 23g) 2 psm. c) zkona . 601/2003 Z.z. o ivotnom minime a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov.". 25. V 7 ods. 1 druhej vete sa slov "do 15. mja" nahrdzaj slovami "do 15. aprla". 26. V 7 ods. 1 tretej vete sa slov "nettnej koly" nahrdzaj slovami "cirkevnej koly a

skromnej koly". 27. V 7 ods. 2 psm. b) sa slov "nettne koly" nahrdzaj slovami "cirkevn koly a skromn koly". 28. V 7 odsek 4 znie: "(4) Zriaovatelia 24a) kl 1) s povinn oznmi do 30. septembra kalendrneho roka prslunmu krajskmu kolskmu radu poty det alebo iakov kl v ich zriaovateskej psobnosti poda stavu k 15. septembru zanajceho kolskho roka a alie daje potrebn na rozpis finannch prostriedkov z kapitoly ministerstva pre koly. Krajsk kolsk rad je povinn oznmi tieto daje za zriaovateov 24a) kl 1) a za koly a kolsk zariadenia vo svojej zriaovateskej psobnosti ministerstvu. Podrobnosti o poadovanch dajoch a forme ich poskytnutia oznmi ministerstvo zriaovateom kadorone do 31. augusta.". V poznmke pod iarou k odkazu 24a sa citcia " 6 ods. 1 a 9 ods. 1 zkona . 596/2003 Z.z. v znen neskorch predpisov" nahrdza citciou " 19 ods. 2 psm. a), b), d) a e) zkona . 596/2003 Z.z. v znen neskorch predpisov". 29. V 7 ods. 5 sa za slov "v ttnych kolch" vklad iarka a slov "a nettnych kolch" sa nahrdzaj slovami "cirkevnch kolch a skromnch kolch". 30. V 7 ods. 6 sa slov "poda 4 a 6" nahrdzaj slovami "poda 4 a 6b". 31. V 7 sa vypa odsek 7. Doterajie odseky 8 a 10 sa oznauj ako odseky 7 a 9. 32. V 7 ods. 7 sa slov "poda 4 ods. 12 a 16 a 8a ods. 2" nahrdzaj slovami "poda 4a a 4d a 8c". 33. V 7 ods. 8 druh a tretia veta znej: "Vzdelvac poukaz reprezentuje osobitn ron prspevok ttu na zujmov vzdelvanie pre jednho iaka koly, v ktorej sa vzdelvanie povauje za sstavn prpravu na povolanie. 1) Vzdelvacie poukazy vydvaj svojim iakom koly 1) najneskr do 10. septembra prslunho kalendrneho roka a vzdelvacie poukazy prijmaj koly a kolsk zariadenia, ktor tvoria sstavu kl a sstavu kolskch zariaden poda osobitnho predpisu, 24b) najneskr do 25. septembra prslunho kalendrneho roka.". Poznmka pod iarou k odkazu 24b znie: "24b) 27 ods. 2 a 112 ods. 1 zkona . 245/2008 Z.z.". 34. V 7 odsek 9 znie: "(9) Vlda nariadenm ustanov a) podrobnosti rozpisu finannch prostriedkov vrtane spsobu urovania normatvov poda 4 ods. 1, b) hodnoty percentulnych podielov poda 4 ods. 9, c) podrobnosti rozpisu finannch prostriedkov a postup pri urovan objemu finannch prostriedkov poda 5 ods. 1 a 5,

d) podrobnosti vyuitia vzdelvacch poukazov poda odseku 8 vrtane vymedzenia okruhu aktivt kl a kolskch zariaden vytvrajcich zujmov vzdelvanie financovanch prostrednctvom vzdelvacch poukazov, e) podrobnosti urovania garantovanho minima a jeho pouitia pri prideovan finannch prostriedkov zriaovateom poda 8a.". 35. 7 sa dopa odsekmi 10 a 11, ktor znej: "(10) Ministerstvo me prideli v rmci rezervy kapitoly ministerstva krajskmu kolskmu radu finann prostriedky na el poda 3 ods. 2 psm. b) poda naliehavosti rieenia rekontrukcie kolskch objektov alebo modernizcie kl a kolskch zariaden v ich zriaovateskej psobnosti. Objem finannch prostriedkov na kalendrny rok ur ministerstvo. (11) Finann prostriedky pridelen kolm a kolskm zariadeniam v zriaovateskej psobnosti krajskho kolskho radu poda 4 a 6b, 7 ods. 8 a 8c sa zabezpeuj v rmci limitu vdavkov.". 36. V 8 odsek 2 znie: "(2) Ministerstvo pri vkone dohadu sleduje najm prehadnos financovania a kontroluje sprvnos pouitia metd a postupov pri financovan ttnych kl, cirkevnch kl, skromnch kl, ttnych kolskch zariaden a kontroluje sprvnos pouitia metd a postupov pri financovan materskch kl 2b) poda 6b.". 37. V 8a sa vypa odsek 2. Sasne sa zruuje oznaenie odseku 1. 38. Za 8a sa vkladaj 8b a 8c, ktor vrtane nadpisov znej: " 8b Sankcie (1) Ministerstvo ulo zriaovateovi a) za nedodranie lehoty urenej na rozpis finannch prostriedkov na kalendrny rok pre jednotliv koly v zriaovateskej psobnosti zriaovatea poda 4 ods. 9 pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk, b) za nedodranie lehoty urenej na pravu finannch prostriedkov na nov kolsk rok pre jednotliv koly v zriaovateskej psobnosti zriaovatea poda 4 ods. 10 pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk, c) za neoznmenie vky finannch prostriedkov rozpsanch jednotlivm ttnym kolm krajskmu kolskmu radu poda 4 ods. 11 pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk, d) za nedodranie elu pouitia finannch prostriedkov poda 6 ods. 3 pokutu od 10 000 Sk do 1 000 000 Sk, e) za nedodranie lehoty urenej na oznmenie o poruen platnch prvnych predpisov a za nedodranie lehoty urenej na oznmenie o odstrnen poruenia platnch prvnych predpisov poda 6a ods. 6 pokutu od 10 000 Sk do 1 000 000 Sk, f) za nedodranie elu pouitia finannch prostriedkov poda 6a ods. 7 pokutu od 10 000 Sk do 1 000 000 Sk, g) za nedodranie lehoty urenej na rozpis finannch prostriedkov pridelench prostrednctvom

prspevku na vchovu a vzdelvanie na kalendrny rok pre jednotliv koly v zriaovateskej psobnosti zriaovatea poda 6b ods. 4 psm. a) pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk, h) za nedodranie lehoty urenej na pravu finannch prostriedkov pridelench prostrednctvom prspevku na vchovu a vzdelvanie na nov kolsk rok pre jednotliv koly v zriaovateskej psobnosti zriaovatea poda 6b ods. 4 psm. b) pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk, i) za nedodranie lehoty urenej na predloenie sprvy o hospodren krajskmu kolskmu radu poda 7 ods. 1 pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk, j) za nevypracovanie sprvy o hospodren poda 7 ods. 2 a 3 pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk, k) za poskytnutie nesprvnych dajov o potoch iakov a alch dajov poda 7 ods. 4 a za nedodranie lehoty na ich predloenie poda 7 ods. 4 pokutu od 10 000 Sk do 1 000 000 Sk, l) za nedodranie lehoty na rozpis finannch prostriedkov pridelench prostrednctvom dohodovacieho konania na kalendrny rok pre jednotliv koly v zriaovateskej psobnosti zriaovatea poda 8c ods. 6 pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk. (2) Ministerstvo pri uren pokuty prihliada na zvanos, spsob a rozsah poruenia povinnosti, na nsledky takho poruenia a ich trvanie, ako aj na mieru zavinenia. (3) Uloenm pokuty nezanik povinnos, za ktorej poruenie sa uloila. Ministerstvo me uloi pokutu aj opakovane, a to a do odstrnenia nezkonnho stavu. (4) Vnosy z pokt s prjmom ttneho rozpotu. (5) Pokuta uloen poda tohto zkona je splatn do 30 dn odo da nadobudnutia prvoplatnosti rozhodnutia, ktorm bola uloen. (6) Pokutu mono uloi do jednho roka odo da, ke ministerstvo zistilo poruenie povinnost poda tohto zkona, najneskr do troch rokov odo da, ke k porueniu povinnosti dolo. 8c Dohodovacie konanie (1) V rozpote ministerstva sa kadorone vyleuje v kapitole ministerstva rezerva, ktor je uren na prechodn zmierovanie rozdielov vyplvajcich z uplatovania tohto zkona. Ministerstvo me v rmci dohodovacieho konania so zriaovateom na jeho iados upravi v rmci rezervy objem pridelench finannch prostriedkov. Dohodovacm konanm je prava vky pridelench finannch prostriedkov zriaovateovi poda 4 o objem finannch prostriedkov pridelen najm z dvodu a) nedostatku finannch prostriedkov na osobn nklady a na prevdzkov nklady, b) nkladov svisiacich s innosou predsedu kolskej maturitnej komisie, predsedu predmetovej maturitnej komisie a jej lenov vrtane odbornkov z praxe, predsedu skobnej komisie pre zveren skku a pre absolventsk skku a jej lenov vrtane odbornkov z praxe poda osobitnho predpisu. 25a) (2) Dohodovacie konanie sa zana na iados zriaovatea. iados predklad zriaovate ministerstvu prostrednctvom prslunho krajskho kolskho radu v priebehu kalendrneho roka. (3) iados zriaovatea poda odseku 1 psm. a) obsahuje najm zdvodnenie nedostatku finannch prostriedkov poskytnutch kolm, ttnym materskm kolm a ttnym kolskm

zariadeniam a) na osobn nklady, b) na prevdzkov nklady. (4) iados zriaovatea na hradu nkladov pre zamestnancov poda odseku 1 psm. b) obsahuje najm a) poet dn strvench zamestnancami na maturitnch skkach a zverench skkach, b) skuton nklady zamestnancov na nhrady poda osobitnho predpisu 25b) vynaloen poas konania maturitnch skok a zverench skok, c) poet odskanch iakov zamestnancom poas konania maturitnch skok a zverench skok. (5) Ministerstvo pridel zriaovateovi finann prostriedky na kalendrny rok a) poda odseku 1 psm. a) nad rmec normatvnych prspevkov pridelench na zklade dajov poskytnutch poda 7 ods. 4 v zvislosti od zvench osobnch nkladov a prevdzkovch nkladov v priebehu kalendrneho roka a objemu finannch prostriedkov vylenench na tento el v rmci rezervy, b) poda odseku 1 psm. b) nad rmec normatvnych prspevkov pridelench na zklade dajov poskytnutch poda 7 ods. 4 a objemu finannch prostriedkov vylenench na tento el v rmci rezervy. (6) Zriaovate do 15 dn po doruen oznmenia krajskho kolskho radu poda odseku 1 rozpe finann prostriedky na kalendrny rok pre jednotliv koly a kolsk zariadenia vo svojej zriaovateskej psobnosti. (7) Podrobnosti prideovania finannch prostriedkov zriaovateom poda odseku 1 psm. b) ustanov ministerstvo veobecne zvznm prvnym predpisom.". Poznmky pod iarou k odkazom 25a a 25b znej: "25a) 90 ods. 7 a 11 zkona . 245/2008 Z.z. 25b) 4 zkona . 283/2002 Z.z. o cestovnch nhradch v znen neskorch predpisov.". 39. V 9 ods. 3 sa slovo "obciam" nahrdza slovom "zriaovateom". 40. Za 9 sa vklad 9a, ktor vrtane nadpisu znie: " 9a Prechodn ustanovenia k pravm innm od 1. septembra 2008 Poas obdobia od 1. septembra 2008 do 31. decembra 2008 a) krajsk kolsk rad oznmi najneskr do 30. oktbra zriaovateovi ttnej koly pravu vky normatvnych prspevkov pre ttne koly v jeho zriaovateskej psobnosti na kalendrny rok; prava zodpoved rozdielu normatvnych prspevkov pre ttne koly v zriaovateskej psobnosti zriaovatea na nov kolsk rok urenmu poda 4 ods. 3 zo skutonch potov iakov v novom kolskom roku nahlsench zriaovateom poda 7 ods. 4 a normatvnych prspevkov pre ttne koly v zriaovateskej psobnosti zriaovatea urench poda 4 ods. 3 z oakvanch potov iakov nahlsench zriaovateom poda 7 ods. 4 v minulom kalendrnom roku, b) ministerstvo pri urovan objemu finannch prostriedkov poda 5 ods. 1 pre ttne kolsk

zariadenia okrem zariaden poda osobitnho predpisu 23) vychdza z potu det alebo iakov, ktorm prslun zariadenie poskytuje sluby, a nronosti na personlne a prevdzkov zabezpeenie innosti zariadenia alebo z rozsahu poskytovanch sluieb, c) sa uruj objemy finannch prostriedkov poda 5 ods. 1 pre kolsk zariadenia poda osobitnho predpisu 23) zriaden ttom uznanou cirkvou alebo nboenskou spolonosou alebo inou prvnickou osobou alebo fyzickou osobou ako pre ttne koly poda 4 ods. 2 a 6, d) vylen ministerstvo v kapitole ministerstva rezervu, ktor je uren na prechodn zmierovanie rozdielov vyplvajcich z uplatovania tohto zkona; ministerstvo me v rmci dohodovacieho konania so zriaovateom na jeho iados v odvodnench prpadoch upravi v rmci rezervy objem zriaovateovi pridelench finannch prostriedkov, e) pridel ministerstvo na iados zriaovatea koly finann prostriedky z rezervy ministerstva na mzdy asistentov uitea pre iakov zo socilne znevhodnenho prostredia, 26) vrtane poistnho a prspevku zriaovatea do poisovn, poda potu iakov koly zo socilne znevhodnenho prostredia; zriaovate podva iados ministerstvu prostrednctvom prslunho krajskho kolskho radu najneskr do 30. septembra prslunho kalendrneho roka.". Poznmka pod iarou k odkazu 26 znie: "26) 2 psm. p) zkona . 245/2008 Z.z.". 41. Poznmky pod iarou k odkazom 15 a 19 znej: "15) 26 zkona . 523/2004 Z.z. v znen neskorch predpisov. 16) 19 ods. 7 zkona . 596/2003 Z.z. v znen neskorch predpisov. 17) 35 a 36 zkona . 596/2003 Z.z. v znen neskorch predpisov. 23 zkona . 523/2004 Z.z. v znen neskorch predpisov. 18) Naprklad 24 zkona . 523/2004 Z.z. v znen neskorch predpisov, 476 a 480 Obianskeho zkonnka v znen neskorch predpisov. 19) 8 ods. 2 zkona . 523/2004 Z.z. v znen neskorch predpisov.". l.IV Zkon Slovenskej nrodnej rady . 372/1990 Zb. o priestupkoch v znen zkona Slovenskej nrodnej rady . 524/1990 Zb., zkona Slovenskej nrodnej rady . 266/1992 Zb., zkona Slovenskej nrodnej rady . 295/1992 Zb., zkona Slovenskej nrodnej rady . 511/1992 Zb., zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 237/1993 Z.z., zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 42/1994 Z.z., zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 248/1994 Z.z., zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 249/1994 Z.z., zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 250/1994 Z.z., zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 202/1995 Z.z., zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 207/1995 Z.z., zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 265/1995 Z.z., zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 285/1995 Z.z., zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 160/1996 Z.z., zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 168/1996 Z.z., zkona . 143/1998 Z.z., nlezu stavnho sdu Slovenskej republiky . 319/1998 Z.z., zkona . 298/1999 Z.z., zkona . 313/1999 Z.z., zkona . 195/2000 Z.z., zkona . 211/2000 Z.z., zkona . 367/2000 Z.z., zkona . 122/2001 Z.z., zkona . 223/2001 Z.z., zkona . 253/2001 Z.z., zkona . 441/2001 Z.z., zkona . 490/2001 Z.z., zkona . 507/2001 Z.z., zkona . 139/2002 Z.z., zkona . 422/2002 Z.z., zkona . 190/2003 Z.z., zkona . 430/2003 Z.z., zkona . 510/2003 Z.z., zkona . 515/2003 Z.z., zkona . 534/2003 Z.z., zkona . 364/2004 Z.z., zkona . 533/2004 Z.z., zkona . 656/2004 Z.z., zkona . 570/2005 Z.z., zkona . 650/2005 Z.z., zkona . 211/2006 Z.z., zkona . 224/2006 Z.z., zkona . 250/2007

Z.z., zkona . 547/2007 Z.z., zkona . 666/2007 Z.z. a zkona . 86/2008 Z.z. sa men takto: 31 sa vypa. l.V Zkon . 278/1993 Z.z. o sprve majetku ttu v znen zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 374/1996 Z.z., zkona . 72/1999 Z.z., zkona . 121/2001 Z.z., zkona . 509/2001 Z.z., nlezu stavnho sdu Slovenskej republiky . 64/2002 Z.z., zkona . 435/2002 Z.z., zkona . 161/2003 Z.z., zkona . 512/2003 Z.z., zkona . 618/2004 Z.z., zkona . 534/2005 Z.z., zkona . 277/2007 Z.z., zkona . 325/2007 Z.z. a zkona . 165/2008 Z.z. sa dopa takto: 1. V 11 ods. 6 sa slov "s vnimkou ustanovenia poda odseku 7" nahrdzaj slovami "ak tento zkon neustanovuje inak". 2. V 13 ods. 10 prvej vete sa na konci bodka nahrdza bodkoiarkou a pripjaj sa tieto slov: "to neplat, ak ide o krtkodob njom.". 3. Za 18h sa vklad nov 18i, ktor znie: " 18i Sprvca me so shlasom zriaovatea bezodplatne previes hnuten majetok vo vlastnctve ttu kole alebo kolskmu zariadeniu, ktor je zaraden najmenej rok do siete poda osobitnho predpisu, 29) poda schvlench projektov spolufinancovanch z prostriedkov Eurpskej nie, 30) ak hnuten majetok bude vyuvan len na plnenie loh v rmci predmetu innosti koly alebo kolskho zariadenia. Previes mono aj hnuten majetok ttu, ktor nie je prebyton; v tomto prpade sa rozhodnutie o prebytonosti majetku ttu nevydva.". Poznmky pod iarou k odkazom 29 a 30 znej: "29) 15 zkona . 596/2003 Z.z. o ttnej sprve v kolstve a kolskej samosprve a o zmene a doplnen niektorch zkonov a v znen neskorch predpisov. 30) Naprklad nariadenie Eurpskeho parlamentu a Rady 1081/2006/ES z 5. jla 2006 o Eurpskom socilnom fonde, ktorm sa zruuje nariadenie 1784/1999/ES (.v. E L 210, 31.7.2006), nariadenie Rady 1083/2006/ES z 11. jla 2006, ktorm sa ustanovuj veobecn ustanovenia o Eurpskom fonde regionlneho rozvoja, Eurpskom socilnom fonde a Kohznom fonde a ktorm sa zruuje nariadenie 1260/1999/ES (.v. E L 210, 31.7.2006).". l.VI innos Tento zkon nadobda innos 1. septembra 2008 okrem l. I 107 ods. 4 a 6, ktor nadobdaj innos 1. janura 2009, l. I 90 ods. 8 a 9, ktor nadobdaj innos 1. septembra 2009, l. I 124, ktor nadobda innos 1. janura 2011, a l. III 18. bodu 4 ods. 8, 23. bodu 5 ods. 3 a 5, 6 ods. 3, 24. bodu 6a ods. 3 a 7, 38. bodu 8b a 8c, ktor nadobdaj innos 1. janura 2009. Zkon . 462/2008 Z.z. nadobudol innos 1. janurom 2009. Zkon . 37/2009 Z.z. nadobudol innos 1. aprlom 2009. Zkon . 184/2009 Z.z. nadobudol innos 1. septembrom 2009.

Zkon . 37/2011 Z.z. nadobudol innos 1. marcom 2011. Ivan Gaparovi v.r. Pavol Paka v.r. Robert Fico v.r. PRL.ZOZNAM PREBERANCH PRVNYCH AKTOV EURPSKYCH SPOLOENSTIEV A EURPSKEJ NIE 1. Smernica Rady 77/486/EHS z 25. jla 1977 o vzdelvan det migrujcich pracovnkov (Mimoriadne vydanie .v. E, kap. 5/zv. 1; .v. ES L 199, 6.8.1977). 2. Smernica Rady 2004/83/ES z 29. aprla 2004 o minimlnych ustanoveniach pre oprvnenie a postavenie ttnych prslunkov tretej krajiny alebo osb bez ttneho obianstva ako uteencov alebo osb, ktor inak potrebuj medzinrodn ochranu, a o obsah poskytovanej ochrany (Mimoriadne vydanie .v. E, kap. 19/zv. 7; .v. E, L 304, 30.9.2004). 3. Smernica Rady 2004/114/ES z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia ttnych prslunkov tretch krajn na ely tdia, vmen iakov, neplatenho odbornho vzdelvania alebo dobrovonej sluby (.v. E, L 375, 23.12.2004). ____________________ 1) 54 zkona . 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov. 2) Naprklad 19 zkona . 596/2003 Z.z. o ttnej sprve v kolstve a kolskej samosprve a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov, 19 zkona . 314/2001 Z.z. o ochrane pred poiarmi v znen neskorch predpisov, 142 ods. 3 zkona . 73/1998 Z.z. o ttnej slube prslunkov Policajnho zboru, Slovenskej informanej sluby, Zboru vzenskej a justinej stre Slovenskej republiky a elezninej polcie v znen neskorch predpisov. 3) 372 Trestnho zkona. 4) 424 Trestnho zkona. 5) Oznmenie Federlneho ministerstva zahraninch vec . 209/1992 Zb. o dojednan Dohovoru o ochrane udskch prv a zkladnch slobd a Protokolov na tento Dohovor nadvzujcich. 6) Nariadenie vldy Slovenskej republiky . 742/2004 Z.z. o odbornej spsobilosti na vkon zdravotnckeho povolania v znen neskorch predpisov. 6a) 2 ods. 2 psm. c) zkona . 184/2009 Z.z. o odbornom vzdelvan a prprave a o zmene a doplnen niektorch zkonov. 7) 13 zkona . 596/2003 Z.z. v znen neskorch predpisov. 8) 16 zkona . 596/2003 Z.z. v znen neskorch predpisov. 9) Zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 270/1995 Z.z. o ttnom jazyku Slovenskej republiky v znen neskorch predpisov. 10) 2 ods. 14 zkona . 395/2002 Z.z. o archvoch a registratrach a o doplnen niektorch zkonov

v znen neskorch predpisov. 11) Zkon . 428/2002 Z.z. o ochrane osobnch dajov v znen neskorch predpisov. 12) 18 zkona . 428/2002 Z.z. v znen neskorch predpisov. 13) 49 ods. 5 psm. c) zkona . 428/2002 Z.z. v znen neskorch predpisov. 14) Zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 149/1995 Z.z. o posunkovej rei nepoujcich osb. 15) 14 ods. 2 psm. a) a b) zkona . 596/2003 Z.z. v znen zkona . 475/2005 Z.z. 16) Zkon . 308/1991 Zb. o slobode nboenskej viery a postaven cirkv a nboenskch spolonost v znen neskorch predpisov. 17) Oznmenie Ministerstva zahraninch vec Slovenskej republiky . 394/2004 Z.z. o uzavret Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svtou stolicou o katolckej vchove a vzdelvan. Dohoda medzi Slovenskou republikou a registrovanmi cirkvami a nboenskmi spolonosami o nboenskej vchove a vzdelvan (. 395/2004 Z.z.). 18) Nariadenie vldy Slovenskej republiky . 12/2008 Z.z. o pouvan profesijnch titulov a ich skratiek viaucich sa na odborn spsobilos na vkon zdravotnckeho povolania. 19) 5 zkona . 596/2003 Z.z. v znen neskorch predpisov. 20) 6 ods. 2 zkona Slovenskej nrodnej rady . 369/1990 Zb. o obecnom zriaden v znen neskorch predpisov. 21) 10 zkona . 596/2003 Z.z. v znen neskorch predpisov. 22) 8 ods. 1 zkona . 596/2003 Z.z. v znen neskorch predpisov. 23) 49, 50, 62 a 63 zkona . 305/2005 Z.z. o socilnoprvnej ochrane det a o socilnej kuratele a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov. Zkon . 195/1998 Z.z. o socilnej pomoci v znen neskorch predpisov. 24) 8 ods. 4 zkona . 596/2003 Z.z. v znen neskorch predpisov. 25) 5 ods. 4 psm. h) zkona . 596/2003 Z.z. v znen neskorch predpisov. 26) 57 ods. 3 zkona . 195/1998 Z.z. v znen neskorch predpisov. 27) 5 ods. 3 psm. d) a ods. 4 psm. b) zkona . 596/2003 Z.z. v znen neskorch predpisov. 28) Naprklad zkon . 221/2006 Z.z. o vkone vzby v znen zkona . 127/2008 Z.z., zkon . 475/2005 Z.z. o vkone trestu odatia slobody a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov. 29) 2 psm. c) zkona . 601/2003 Z.z. o ivotnom minime a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov. 30) 5 ods. 13 psm. e) zkona . 596/2003 Z.z. v znen neskorch predpisov. 31) Zkon Slovenskej nrodnej rady . 369/1990 Zb. v znen neskorch predpisov.

32) Zkon . 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej ndzi a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov. 33) 5 ods. 13 psm. c) zkona . 596/2003 Z.z. v znen neskorch predpisov. 34) 5 ods. 3 psm. a) zkona . 596/2003 Z.z. v znen neskorch predpisov. 35) 5 ods. 4 psm. a) zkona . 596/2003 Z.z. v znen neskorch predpisov. 36) 5 ods. 4 psm. i) zkona . 596/2003 Z.z. v znen neskorch predpisov. 37) 8 ods. 3 zkona . 596/2003 Z.z. v znen neskorch predpisov. 38) 5 ods. 10 zkona . 596/2003 Z.z. v znen neskorch predpisov. 39) 5 ods. 4 psm. l) zkona . 596/2003 Z.z. v znen neskorch predpisov. 40) Vyhlka Ministerstva zdravotnctva Slovenskej republiky . 770/2004 Z.z., ktorou sa ustanovuj urujce znaky jednotlivch druhov zdravotnckych zariaden v znen neskorch predpisov. 41) Zkon . 124/2006 Z.z. o bezpenosti a ochrane zdravia pri prci a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov. 42) Zkon . 302/2001 Z.z. o samosprve vych zemnch celkov (zkon o samosprvnych krajoch) v znen neskorch predpisov. 43) 2 psm. a) zkona . 601/2003 Z.z. v znen neskorch predpisov. 45) Zkon . 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejnho zdravia a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen zkona . 140/2008 Z.z. 46) 72 zkona . 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znen neskorch predpisov. 47) 5 ods. 13 psm. a) zkona . 596/2003 Z.z. v znen neskorch predpisov. 48) Zkon . 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchdzan v niektorch oblastiach a o ochrane pred diskriminciou a o zmene a doplnen niektorch zkonov (antidiskriminan zkon) v znen neskorch predpisov. 49) 11 ods. 6 zkona . 596/2003 Z.z. v znen neskorch predpisov. 50) 10 odsek 14 zkona . 596/2003 Z.z. v znen neskorch predpisov. 52) 13 ods. 11 zkona . 596/2003 Z.z. v znen neskorch predpisov. 45 ods. 1 psm. f) zkona . 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, slubch svisiacich s poskytovanm zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnen niektorch zkonov. 53) 13 ods. 7 psm. f) zkona . 596/2003 Z.z. v znen neskorch predpisov. 54) 13 ods. 7 psm. e) zkona . 596/2003 Z.z. v znen neskorch predpisov. 55) 5 ods. 4 psm. o) zkona . 596/2003 Z.z. v znen neskorch predpisov. 56) 136 ods. 1 Zkonnka prce.

57) 20 zkona . 553/2003 Z.z. o odmeovan niektorch zamestnancov pri vkone prce vo verejnom zujme a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov. 58) 4 zkona . 283/2002 Z.z. o cestovnch nhradch v znen neskorch predpisov. 59) 226 ods. 2 Zkonnka prce. 60) 1 zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 199/1994 Z.z. o psychologickej innosti a Slovenskej komore psycholgov v znen zkona . 578/2004 Z.z. 61) 5 a 7 vnosu Ministerstva prce, socilnych vec a rodiny Slovenskej republiky z 5. decembra 2007 . 29775/2007 - II/1 o poskytovan dotci v psobnosti Ministerstva prce, socilnych vec a rodiny Slovenskej republiky (oznmenie . 597/2007 Z.z.). 62) Zkon . 601/2003 Z.z. v znen neskorch predpisov. 63) 142 ods. 3 zkona . 73/1998 Z.z. v znen neskorch predpisov. 64) Zkon . 73/1998 Z.z. v znen neskorch predpisov. 65) Zkon . 315/2001 Z.z. o Hasiskom a zchrannom zbore v znen neskorch predpisov. 66) Naprklad 103 Trestnho zkona, 54 zkona . 36/2005 Z.z. v znen neskorch predpisov. 67) 75 a 75a Obianskeho sdneho poriadku. 68) 37 ods. 2 zkona . 36/2005 Z.z. v znen neskorch predpisov. 69) 102 Trestnho zkona. 70) 37 ods. 1 zkona . 36/2005 Z.z. v znen neskorch predpisov. 12 zkona . 305/2005 Z.z. v znen neskorch predpisov. 71) Zkon . 576/2004 Z.z. v znen neskorch predpisov. 72) 11 zkona . 578/2004 Z.z. o poskytovateoch zdravotnej starostlivosti, zdravotnckych pracovnkoch, stavovskch organizcich v zdravotnctve a o zmene a doplnen niektorch zko nov v znen neskorch predpisov. 73) 4 psm. b) zkona . 578/2004 Z.z. v znen neskorch predpisov. 74) 3 ods. 4 psm. a) zkona . 578/2004 Z.z. v znen neskorch predpisov. 75) 27 a 31 zkona . 578/2004 Z.z. v znen neskorch predpisov. 76) 3 ods. 1 a 10 zkona . 576/2004 Z.z. v znen neskorch predpisov. Nariadenie vldy Slovenskej republiky . 776/2004 Z.z., ktorm sa vydva Katalg zdravotnch vkonov v znen nariadenia vldy Slovenskej republiky . 223/2005 Z.z. 77) Naprklad zkon . 576/2004 Z.z. v znen neskorch predpisov, zkon . 578/2004 Z.z. v znen neskorch predpisov. 78) 67 a 69 zkona . 305/2005 Z.z. v znen neskorch predpisov. 79) Zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 199/1994 Z.z. v znen neskorch predpisov.

80) l. 42 stavy Slovenskej republiky. 80a) 17 zkona . 461/2003 Z.z. o socilnom poisten v znen neskorch predpisov. 81) Naprklad zkon . 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov, zkon . 474/2005 Z.z. o Slovkoch ijcich v zahrani a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen zkona . 344/2007 Z.z., zkon . 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov. 82) Zkon . 480/2002 Z.z. v znen neskorch predpisov. 83) 2 psm. a) bod 3 zkona . 305/2005 Z.z. v znen neskorch predpisov. 84) Zkon . 386/1997 Z.z. o alom vzdelvan a o zmene zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 387/1996 Z.z. o zamestnanosti v znen zkona . 70/1997 Z.z. v znen neskorch predpisov. 85) 10 a 14 zkona . 599/2003 Z.z. v znen neskorch predpisov. 86) 4 ods. 1 a 2 zkona . 601/2003 Z.z. v znen neskorch predpisov. 87) 2 a 5 zkona . 601/2003 Z.z. v znen neskorch predpisov. 89) 451 a 458 Obianskeho zkonnka. 90) 5 ods. 4 psm. m) zkona . 596/2003 Z.z. v znen neskorch predpisov. 91) 2 ods. 2 Obchodnho zkonnka. 92) Zkon . 275/2006 Z.z. o informanch systmoch verejnej sprvy a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen zkona . 678/2006 Z.z. 93) 4 ods. 1 psm. a) zkona . 428/2002 Z.z. v znen neskorch predpisov. 94) Naprklad zkon . 428/2002 Z.z. v znen neskorch predpisov, zkon . 395/2002 Z.z. v znen neskorch predpisov. 95) 31 zkona . 596/2003 Z.z. v znen neskorch predpisov.