You are on page 1of 8

PRO Sastipen PRE Zdravie

Dvojmesank asistentov osvety zdravia . slo 1 . Ronk 1.

120 asistentov u pracuje


Obsah
O ns ........................................................ str. 1
O projekte Zdrav komunity

O ns
V roku 2012 Asocicia pre kultru, vzdelvanie a komunikciu (ACEC) iniciovala vznik platformy, ktor sa intitucionalizovala ako zujmov zdruenie s nzvom Platforma na podporu zdravia znevhodnench skupn (PPZZS). Platforma zdruuje prvnick osoby, t.j. organizcie, spolonosti a intitcie, ktor sa venuj problematike zdravia znevhodnench skupn. lenstvo v tomto zdruen je otvoren vetkm organizcim, ktor maj zujem podpori systematizciu programov zameranch na zdravie znevhodnench skupn. Zmyslom tejto iniciatvy je spoji sily organizci a intitci, ktor si dali hlavn cie systematicky zlepova zdravie obanov v segregovanch rmskych osadch. Platforma vytvorila komplexn model podporujci zlepenie zdravia obyvateov vylench komunt a zaala ho implementova na zklade na sksenost vetkch svojich lenov. Funknos a spech celho projektu s zaloen na spoluprci mimovldneho, ttneho a skromnho sektora. V hre je zdravie, nae zdravie. Tento uniktny program dokzal, e je inn a finanne efektvny. Dokonca mme ancu sa v tejto oblasti sta medzinrodnm ldrom. Takto by mala vyzera kontruktvna spoluprca medzi obianskou spolonosou a vldnym sektorom," Anton Marcinin
poradca Ministra vntra pre rmsku reformu a Ministra financi

Editoril................................................... str. 2 Napsali o ns........................................... str. 3


Sprvy v printovch mdich

Vzdelvali sme sa .................................... str. 3


Priebeh vzdelvania asistentov

Predstavujeme vm ................................ str. 4


ivotn prbeh AOZ v Smianoch

Nzory .................................................... str. 5


Aj zdravie potrebuje starostlivos

Skuton prbehy...................................... str. 5


Prbehy asistentiek

Asistenti s nenhraditen ........................ str. 6


Rozhovor s doktorom Markom

Prca jednho z ns ................................. str. 6


innos asistentky v Rudanoch

Viac o chorobch ......................................str. 7


ltaka typu B

Projekt Zdrav komunity v sasnosti zamestnva 120 osvetrov a koordintorov v 108 lokalitch.

Bylinkre ............................................... str. 8

PRO Sastipen PRE Zdravie


1

1/2014 Dvojmesank asistentov osvety zdravia

Editoril
Projekt, ktor m duu . . .
Zanam slovami, ktor vetko vystihuj. Vystihuj to, o je pre niektorch nemysliten, ale pre mnohch z ns zkladom naej prce. Je mnoho spsobov, ako vykonva svoju prcu. Meme ju vykonva tak, e budeme plni len tie lohy, ktor nm boli uren. Meme ju vykonva len preto, aby sme mali finann prjem. Ale mnoh z Vs mi urite daj za pravdu, e ak by sme svoju prcu vykonvali len pre tieto dvody, tak to Rmovia poctia a daj nm to patrine najavo. My, ktor ijeme v rmskych komunitch a kad de sa stretvame s novodobm fenomnom menom chudoba, bezmocnos, strach a utrpenie vieme, e prca v naich rmskych komunitch zasiahne nae vek srdcia, vidme a vmame si veci, ktor sme si mono donedvna nevmali, trpi ns to, o ns doteraz netrpilo, scitme s umi, s ktormi sme sa predtm vbec nestretvali. Som vemi rd, e mme vek ancu pozitvne meni ivoty inch ud. Ve zdravie je to najhlavnejie o mme, no mnoh z ns pri rieen bytostnch problmov a nedostatku finannch prostriedkov na to zabdame. Len si polome otzku, o by sme mali z toho, keby sme mali vetko materilne po om time, ak by sme neboli zdrav!? Dovolm si tvrdi, e ni ! Mnoh z ns navtvia lekra, a ke mme relny problm so svojim zdravm, ke ns nieo bol a trpi. Preto je naou povinnosou naim Rmom pomha. no, ja to beriem, ako svoje ivotn poslanie a povinnos. Chcem vrti tmto uom, ktorm sa spolonos nevenuje v takom rozsahu, akom by sa mala to, o som od ud z tchto komunt zskal. Poviete si, o som mohol zska? Nu, zskal som rados zo ivota, rados

z peknho letnho da, zskal som to, o sa bohatstvom ned odmera . udia, ktorm pomhame sa vedia radova z vec, ktor si in udia ani nevimn. . . V tom nm mu by vekm prkladom! Vstvajme prosm s pocitom, e naou prcou pozitvne menme ivoty inch, odovzdajme tejto prci nae srdcia, radujme sa, ak sa nm podar hoci len malikos. udia z osd potrebuj nau pomoc !

Richard Koky (v predu v strede), autor: Harold A. Phillips

A na zver chcem prednies jednu vemi dleit mylienku: Ak si niekto mysl, e vie o my Rmovia potrebujeme, tak my si to myslie nemusme. A preo? Lebo my to naozaj vieme . . . . Mgr. Richard Koky fredaktor

innos asistentiek vo Sverove a v Bardejove

PRO Sastipen PRE Zdravie


2

1/2014 Dvojmesank asistentov osvety zdravia

Napsali o ns
Zdravotnch pracovnkov zan koli tento tde
Zdravotn koordintori a asistenti z projektu Zdrav komunity sa zan koli u tento tde. Na svojej internetovej strnke o tom informuje rmsky splnomocneneck rad. Vzvu na ich hadanie pre Preovsk, Koick a Banskobystrick kraj vyhlsil rad v mji. Do konca roka sa m vykoli 120 osb, z toho 108 na pozciu zdravotnho asistenta a 12 na pozciu zdravotnho koordintora.
Zdroj: http://romovia.sme.sk/c/6839976/zdravotnych-pracovnikov-zacnuskolit-tento-tyzden.html

Vzdelvali sme sa
Pre asistentov osvety zdravia boli vytvoren dva akreditovan vzdelvacie programy MVa SR s celoslovenskou plattnosou:

Asistent osvety zdravia v rmskych komunitch (2009) Komunitn pracovnkrozvjanie vedomost a zrunost v prci s rmskou komunitou (2004)

Asistentov v osadch bav prca v inom storo


Ke Zoltn Batka z Vekch Kapuian zbadal, e diea z rmskej osady m aksi zl, modrast farbu, matke poradil, aby zala k lekrovi. Ukzalo sa, e diea m problmy so srdcom, nejak defekt. Museli sme s do Bratislavy, kde ho operovali. Spomna na to ako na najemotvnej zitok pri prci ternneho asistenta v osade. Mal pocit, e jeho prca m vznam. Ke mi povedali, e som zachrnil ivot, tak som neveril.
Zdroj: http://romovia.sme.sk/c/6851425/asistentov-v-osadach-bavi-praca-vinom-storoci.html

Programy vznikli pecificky pre el renia zdravotnej osvety a prcu v prostred rmskych osd. Zohaduj potreby ternu a vyuvaj praktick sksenosti zskan dlhodobm psobenm a prcou s rmskou komunitou. Vzhadom na to, e asistenti okrem kadodennej prce v terne vykonvaj aj osvetov innos, akou je naprklad organizovanie prednok o hygiene, infeknch ochoreniach, sexulnej vchove a pod., absolvovanie programu je podmienkou pre vkon prce v terne. Okrem tchto vzdelvacch aktivt kad asistent mus absolvova dvojstupov odborn vzdelvanie v oblasti poskytovania prvej pomoci pri razoch, nhlom zhoren zdravotnho stavu a spontnnom prode, meran krvnho tlaku, pouitia materilu zo zdravotnej brane a vzdelvanie tkajce sa prevencie renia nkaz, infeknch ochoren a epidmi.

Zdravotn asistenti v osadch pomohli odhali aj zdroj ltaky


"V spoluprci s radom splnomocnenca vldy SR pre rmske komunity a Ministerstva financi SR sa podarilo vytvori skutone celoslovensk projekt, ktor v rmskych osadch zlepuje zdravotn dostupnos a pomha zvyova tie individulnu zodpovednos Rmov v osadch za svoj zdravotn stav," uviedla ubomra Slun -Franz, prezidentka Asocicie pre kultru, vzdelvanie a komunikciu (ACEC).
Zdroj: http://romovia.sme.sk/c/7037319/zdravotni-asistenti-v-osadachpomohli-odhalit-aj-zdroj-zltacky.html

Rmovia dokzali vzia zdravie v osadch do vlastnch rk


Poradca ministra vntra pre rmsku reformu a poradca ministra financi Anton Marcinin zdraznil finann efektvnos projektu, ktorho rozpoet na rok je 336 909 eur. Vychdza nm v tomto roku, e za jedno euro dokeme psobi na jednho obyvatea marginalizovanej rmskej komunity, v alom obdob nklady klesn na 75 centov," povedal Marcinin.
Zdroj: http://mediweb.hnonline.sk/spravy/aktualne/romovia-dokazali-vziatzdravie-v-osadach-do-vlastnych-ruk

kolenie pre prvch 40 asistentov sa uskutonilo 22.26. jna 2013 v Bratislave. Asistenti a koordintori sa oboznmili s lohami asistenta osvety zdravia, zskali zkladn komunikan zrunosti, precviili si situcie svisiace s nadvzovanm spoluprce so starostami a zamestnancami rznych intitci, s ktormi sa pri svojej prci mu stretn. Oboznmili sa s asertvnymi technikami, chartou prv pacienta, systmom zdravotnckych zariaden a zdravotnch poisovn na Slovensku a navrhli etick kdex asistenta. Nadobudli zkladn znalosti z biolgie loveka a epidemiolgie chorb. Na trningu, ktor organizovalo Operan stredisko zchrannej zdravotnej sluby sa nauili poskytova prv pomoc. Vzdelvanie alch 80 asistentov sa uskutonilo 11.13. oktbra 2013 v Preove. Prtomn bol aj MUDr. Peter Marko, vedeck sekretr Slovenskej spolonosti veobecnch lekrov pre dospelch a asistenti mali monos diskutova aj so splnomocnencom vldy pre rmske komunity Mgr. Petrom Pollkom, PhD.. Druh modul vzdelvania pre skupinu A prebehol v doch 4.6. novembra v Poprade, pre skupinu B v doch 28.30. novembra. v Preove a skupiny C 6.8. decembra 2013 v Michalovciach. Asistenti zskali nov komunikan zrunosti zameran na rieenie konfliktov, vedomosti o parazitrnych a infeknch ochoreniach, ako aj cenn rady ako si pona pri spontnnych prodoch.

Priam neuveriten! Konene dobr sprva z osd


Z chudobnch osd zva prichdzaj pesimistick sprvy, ale objavila sa aj pozitvna. radom a mimovldnym organizcim sa podarilo obnovi projekt Zdrav komunity a do ternu sa dostalo 120 ternnych zdravotnch asistentov, ktorm pomhalo alch 43 dobrovonkov.
Zdroj: http://tvnoviny.sk/sekcia/domace/1735653_priam-neuveritelnekonecne-dobra-sprava-z-osad

PRO Sastipen PRE Zdravie


3

1/2014 Dvojmesank asistentov osvety zdravia

Dnes predstavujeme

V triede som bol jedin Rm, hoci na kole ns bolo viac. Spoluiaci mi robili zle. Bi ma nebili, ale naprklad nenechali ma odpoveda, ke som bol vyvolan a uahovali si zo ma. Naastie sa ma zastala triedna a pn majster, tak sa mi nejak podarilo kolu dokoni. Chcel som tudova alej. Nai boli vemi radi, e niekto z rodiny to chce niekam dotiahnu a podporili ma vo vetkom. Ke som si vyberal kolu, vbec som netuil, o ma tam ak, koho tam stretnem. Nastpil som a stretol tam mojich kamartov z materskej a zkladnej koly. S jednm z nich sme to potiahli asi najalej z naej genercie v Smianoch. Stretol som tu skvelch ud, ale najviac ma teilo to, e sa mi otvorili cesty na rzne kolenia a workshopy. Mnoh z nich mi dali nov pohad na dianie okolo ns, i u spoloensk, alebo politick. Snval som o tom, e po kole si njdem prcu, alebo projekt, v ktorom sa budem vedie uplatni. Po skonen bakalrskeho tdia som si dal dvojron pauzu, potom som nastpil op do koly, aby som dokonil aj magistersk. V jeden letn de po skkovom obdob sa objavila na internete vzva na pozciu Asistenta osvety zdravia v projekte Zdrav komunity. S vekou vervou som poslal vetky potrebn dokumenty a akal, o z toho bude. V de vberu som bol ako na ihlch, i ma vyber alebo nie. Veer som dostal telefont, e som sa stal asistentom osvety zdravia a mm s na kolenie do Bratislavy. akal som ete niekoko mesiacov, km som nastpil. V ten de sa mi zmenil ivot. Vedenie koly mi naastie vylo v strety a mohol som si kvli prci prispsobi rozvrh.

Bc. Peter Koky


Asistent osvety zdravia v Smianoch
Narodil som sa v roku 1987 ako tretie, najmladie diea. Rodiia mi tak dvali vetko, o som potreboval, aj nepotreboval k ivotu. Najviac, a to dodnes som van, e ma rodiia viedli k taniu knh. Mali sme sa celkom dobre, lebo otec pracoval ako vodi nkladnch vozidiel pre SAD a mamka na ponohospodrskom drustve v Smianoch. Po pde socialistickho reimu otec odcestoval do iech, kde pracoval na rznych stavbch. Moja mamka pracovala naalej na drustve. Vychovala ma sestra, spolu s babkou a tetou. Od zaiatku ma rodiia viedli k tomu, aby som sa pripravoval pre tento svet. Navtevoval som klku, ktor bola hne nad osadou. Chodili tam len rmske deti. V triede ma vyuvali ako tlmonka, lebo doma sme sa rozprvali spiskm nrem. Po rmsky som sa nauil a na ulici. Po klke som robil skku kolskej zrelosti do prvho ronka, ale na zklade jedinej chybiky ma pridelili do nultho. Absolvoval som ho s vyznamenanm, tak ma potom dali do prvho ronka, ale u do zmieanej triedy. Spoiatku so mnou chodili ete dvaja kamarti ale jeden odiiel. Ostali sme len dvaja Rmovia. Pribudol al a v druhom ronku k nm prepadli ete dvaja. Najradej spomnam na tde, ke nai nermsky spoluiaci odili do koly v prrode. Do jednej triedy dali iakov zo vetkch troch, ktor ostali. Za jednou lavicou ns sedelo aj es. Siedmi kamarti sme prehovorili pani uiteku, aby sme mohli by vonku a okopva nau mal kolsk zhradu, kde sme pestovali zeleninu pre kolsk kuchyu. Pripravili sme zhony, ktor vyzerali ako hroby, tak sme zhradu premenovali na cintorn. Bolo nm vak urite veselie, ako spoluiakom, ktor ostali sedie v triede. V 8. ronku sa na naej kole zaal projekt pre rmsku mlde, v ktorom mali zska potaov zrunosti. Vemi ma to bavilo, tak moje alie kroky viedli prve tmto smerom. Nastpil som na stredn odborn uilite stavebn v Spiskej Novej Vsi, kde bol odbor Mechanik - Eletronik so zameranm na organizan a vpotov techniku. Odbor bol s maturitou, o bolo vek plus.

Preo som sa prihlsil? Snval som o tom, e sa do takhoto projektu raz zapojm. anca bola teraz a tu. Mono po skonen koly by som ju u nemal. Bol som vemi rd, e mm prcu, pri ktorej mem pomha Rmom. Zdravie je naozaj vemi dleit a v osade je toko monost, ako o prs... A nemotivovalo ma len toto. Je to projekt, ktor zvyuje ancu Rmov uplatni sa na trhu prce. Nielene sme dodatone vzdelvan, ale vzdelvame sa aj doma, aby ns v terne ni neprekvapilo. Ned sa vak na vetko pripravi. V osade s udia, ktorm je potrebn pomc, lebo sami si nevedia. V ich situcii je to prakticky nemon. Verm tomu e skr i neskr zskame aj alie formy pomoci a podpory. Teraz sa vak tem dvere, ktor si postupne zskavam. Nechcem tchto ud sklama. U vedia, e u ma s ich tajomstv a zdravotn problmy na dobrom mieste.

PRO Sastipen PRE Zdravie


4

1/2014 Dvojmesank asistentov osvety zdravia

Skuton prbehy Chlapec z osady


Tento prbeh je o malom trojronom chlapcovi, ktorho som si vemi obbila. Nie som Rmka a nikdy by som neverila, e si niekedy tak obbim mal rmske diea. Chlapek je na svoj vek dos mal. M blond vlsky a sivozelen oi. Na prv pohad by vs ani nenapadlo, e je to rmske diea. Ke sa usmieval, na lkach sa mu tvorili jamky. Zaujal ma hlavne jeho ivotnm prbehom. Narodil sa mladm rodiom, ktor odili za prcou do Nemecka. Chlapca tu nechali starm rodiom. ij v malej unimobunke, kde ich je asi desa. Napriek tomu, e star rodiia sa staraj o svoje neplnolet deti, vzali si ho k sebe. Ke mal asi dva roky, zistili mu cystu v krku. Naastie sa ju podarilo vyoperova. Na svoj vek je vemi ikovn, ale od svojich rovesnkov sa li tm, e nevie rozprva. Pri mojich nvtevch som zistila, e m cel telo posiate vyrkami, ktor si stle krabe. Starm rodiom som oznmila, e me ma svrab a poiadala som ich aby, diea vzali k lekrovi. Vysvitlo, e diea nem slovensk zdravotn kartiku, ale nemeck, ete k tomu u svojich rodiov v Nemecku. Moje snahy vybavi mu kartiku poistenca v slovenskej zdravotnej poisovni boli mrne, lebo aj rodn list mal nemeck. Chodila som tam dos asto, tak si ma aj on vemi obbil. Ke som vstpila do ich prbytku, utekal ku mne a strane sa teil. Sadol si veda ma a hlavu si oprel o moje plece. Jednho da mi oznmili, e si ho ber rodiia k sebe do Nemecka. Bolo mi vemi smutno. Zrove som sa teila, e mu tam bude lepie a bud sa mc oho postara. Pri poslednej nvteve, tesne pred Vianocami, ku mne u nikto nebeal, aby ma objal. Star rodiia mi oznmili, e u je na ceste do Nemecka k svojim rodiom. Dfam, e bude ma lep ivot. Nie ako vina det v naich osadch. Verm, e na ma nezabudne. Ja na neho urite nikdy nezabudnem! Lucia (22)

Nzor
Aj zdravie potrebuje starostlivos
Prstup mnohch Rmov k zdravotnej starostlivosti je aj napriek tomu, e ijeme v modernej a vyspelej dobe, ovplyvnen vzdialenosou komunt od miest poskytovania tejto sluby. Z tohto dvodu epidmie niektorch chorb, ktor boli eliminovan u vinovho obyvatestva, ako napr. ltaka a tuberkulza sa zanaj optovne v niektorch osadch - komunitch objavova. Uplatnenie Rmov na trhu prce je stle nzke, oho nsledkom je asto vek, teraz u generan chudoba. Tto situcia sa mus negatvne prejavi aj na zdravotnom stave. Vsledkom je vyia mrtnos a kratia priemern dka ivota. Chudoba, nedostaton hygiena a nevyhovujce bvanie s spojen s vyou chorobnosou a tento stav je vemi zvan. Zruenie povinnch preventvnych prehliadok sa prejavuje zanedbvanm preventvnej zdravotnej starostlivosti. Vskyt epidmi infeknch i parazitrnych ochoren je asto zbytone poetn a masov. Elementrna osveta by pritom rozrila v tchto lokalitch jednoduch, praktick nvyky, vaka ktorm by sa dali mnoh ochorenia eliminova, alebo aspo obmedzi. Zdravotn stav asti rmskej populcie sa v sasnosti op zhoruje a je to viditen najm vo vch komunitch. Prevencia a osveta s zkladnmi krokmi pomoci pri zvyovan zdravotnho uvedomenia, ktor napomha k celkovej zmene ivotnho tlu, stravovania a kvalitnejieho ivota. Zdravie je to najcennejie o v ivote mme a s m mem pracova, aby sme dosiahli vyten ciele. Prca je proces, ktorm si zdravie meme zveaova.

Matka, ktor preila boles


M 3 deti. To posledn, dievatko, jej zomrelo. Malo 8 mesiacov, bola to kojeneck smr. Matka to niesla vemi ako, bola na dne. Znovu otehotnela, ale mala obrovsk strach. Nela k lekrovi. Bla sa toho, o jej povie. Vemi ma to trpilo. Bolo mi jasn, e jej strach je zbyton, na druhej strane som jej niekde rozumela. Niekedy je lepie nevedie. Ale riskovala. A napriek tomu, e to vedela, nedokzala sa odhodla s na gynekolgiu. Zaala som k nej chodi pravidelne a prehovra ju. Jej manel sa tomu vemi teil, lebo ani on ju nepriml k tomu, aby la. Prosil ju, aby la, nkal sa, e pjde s ou, ale zbytone. Chcel pokojne spa, e ena aj dieatko s v poriadku. Preto dfal, e mne sa to podar. Bola som opatrn, ale vytrval. Chodila som k nej cel tde. Asi som jej u aj liezla na nervy, ale nedala som sa odradi. Nakoniec sama navrhla: Vie o? Rozhodla som sa. Pjdem, ale iba s tebou. Odprevad ma? Poteila som sa a s nadenm jej odpovedala: Pravdae. S radosou! Bola som astn. Podarilo sa to. Pjde! Bolo mi jej trochu to. Tuila som, preo m obavy. De pred dohodnutm termnom som navtvila gynekolga. Povedala som mu o tejto mamike. O tom, o preila, aj o jej strachu. Nem ani tehotensk kniku a u je v piatom mesiaci. Boj sa, e na u bude kria, alebo jej aspo vynad. Mal by pravdu, vak sa chovala nezodpovedne. Ale ak to urob, pravdepodobne ju vypla natoko, e u viac neprde. Dlho trvalo, km sa odhodlala. Lekr sbil, e k nej bude mil a nebude jej nadva. Len nech prde. Uistila som ho, e na druh de tam bude. Spolu so mnou. Sbila mi to. Na al de sme li. Mamika mala v oiach strach, ale ila. Dfala som, e lekr dodr slovo a nebude jej vytka jej sprvanie. Lekr ns privtal. Bol naozaj rd, e ju vid. Bol mil a povzbudil ju. Odili sme s pokojom v srdci a skvelm pocitom, e rodina si me konene vydchnu a bude mc u pokojne spa. Mria (34)

Albn Cina
Koordintor oblasti Bardejov

PRO Sastipen PRE Zdravie


5

1/2014 Dvojmesank asistentov osvety zdravia

Rozhovor Asistenti s nenahraditen


S MUDr. Petrom Markom, MPH, veobecnm lekrom pre dospelch o pomhan, lieitestve, rieeniach, asistentoch osvety zdravia, snoch a vzich.
Preo ste sa rozhodli pre povolanie lekra? Rd pomham inm uom. udsk ivot je vemi krehk, stle medzi nebom a zemou. Ja sa snam veci ovplyvova na zemi. Medicna ma urobila inm lovekom. Mm v mnohch veciach nadhad a vim si kad de, ktor preijeme v zdrav so svojou rodinou a priatemi. o povauje na svojej prci za najkrajie? Veobecn lekr je lieiteom, dvernkom, poradcom i spovednkom pacienta zrove. Mem pozitvne ovplyvova pohad ud na ivot. Meni postoje pacientov k vlastnmu zdraviu. Umocova pocit zodpovednosti za svoje konanie. A teraz i meni ivot Rmov k lepiemu. Vidme prv vsledky, o ma napa ndejou a presvedenm, e existuj inn rieenia i pre "problmov rmske osady". S m sa najviac borte? S ahostajnosou pacientov k vlastnmu zdraviu. Je zfal pozera, ako niektor rodiia min peniaze na cigarety, alkohol a in zbytonosti a pritom svojim deom nekpia kvalitn stravu, ovocie, zeleninu. Taktie ma trpia predsudky verejnosti voi Rmom a hdzanie "vetkch do jednho vreca". Korupcia na Slovensku spolu s ernctvom v osadch pohlcuj vea prostriedkov, ktor mali pvodne skvalitova rove ivota v osadch. Vedeli by ste porovna efektivitu prce lekra v lokalite, v ktorej

ij chudobn Rmovia a zrove tam psob asistent a v ktorej nepsob? Asistenti s nenahraditen, neviem si u prcu bez nich predstavi. T svedomit si zskavaj ctu v komunite, starostov, lekrov i ostatnch. Kad asistent si sm vytvra vizitku v obci a osade prstupom k rieeniu problmov. ia otvra sa nm aj mnostvo zvanch problmov, ktor maj dosah aj na in oblasti ivota Rmov a denne "vyskakuj na povrch" ako z Pandorinej skrinky. o sa zmenilo poas doby vho psobenia? Mme inn spsob komunikcie s osadou. Vo Vekej Lomnici ije 1800 Rmov s trvalm pobytom a 500 Rmov z inch obc. Asistent denne komunikuje s ambulanciami zdravotnho strediska, tzn. detskou lekrkou a veobecnm lekrom pre dospelch. Zlepuje sa vzjomn komunikcia, zvyuje sa zaokovanos v problmovch rodinch, pacienti po dlhch rokoch prichdzaj na preventvnu prehliadku. Ste veobecn lekr pre dospelch. Zaoberte sa hlbie aj nejakou konkrtnou oblasou zdravia? Od roku 2006 som vedeck sekretr odbornej spolonosti veobecnch lekrov. Organizujeme s kolegami kongresy a vzdelvacie podujatia. O projekte Platformy som mal es predna v anglitine na svetovej konferencii veobecnch lekrov v jni 2013 na Wonca World Praha. Moja prezentcia sa stretla s vekm zujmom a nasledovala za ou bohat diskusia. Zskali sme obdiv kolegov zo vetkch kontinentov sveta za spsob, akm pristupujeme k rieeniu problmov v osadch. Zaoberm sa tie zdravou vivou, liebou obezity, otzkami okovania. Mte nejak profesn cie, ktor by ste chceli dosiahnu? Profesn ciele sa mi podarilo iastone dosiahnu. Od marca 2013 som sa stal krajskm odbornkom Ministerstva zdravotnctva SR pre Preovsk samosprvny kraj. Mojim alm cieom je spen rozvoj Platformy vo vetkch vekch komunitch na zem Slovenska, angaovanie zdravotnkov v projekte, dlhodob udratenos prce pre asistentov osvety zdravia, ich zapojenie sa do prce samosprvy, angaovanos v obecnch zastupitestvch. Nai kvalitn asistenti by mali by priekopnci v presadzovan zmeny za lep ivot v osadch.

Da 7. oktbra 2013 zaala pracova Kvetoslava Berkyov ako asistentka osvety zdravia. Zaala som pracova okrem lokality, v ktorej ijem aj v ostatnch osadch v naej obci. Napriek tomu, e v minulosti som pracovala s touto komunitou, zaiatky boli ak. Najm v lokalitch, ktor s geografick vzdialenejie napr. Zabjanec. Najprv som sa bola predstavi v zdravotnckych zariadeniach, ktor s v obci: v pediatrickej ambulanci, u obvodnho lekra pre dospelch a u stomatolga. S tmito zariadeniami v sasnosti aktvne spolupracujem. Nadviazala som spoluprcu aj s ternnymi socilnymi pracovnkami a kolami. Na podnet uiteliek strednej koly v spoluprci s ternnymi socilnymi pracovnkami sme zorganizovali aj tri interaktvne besedy: Zkladn hygienick zsady, Dospievanie chlapcov, Partnerstvo, rodiovstvo a zodpovedn sexulny ivot. Besedy boli vemi prospen. iaci boli pozorn a mil. Boli hanbliv, ale zrove aj zvedav. Niektor odvlivci sa aj ptali. Bolo vidie, e tmy ich vemi zaujali, aj ke boli citliv. Najviac ich zaujali praktick ukky, napr. prenos baktri, pouvanie pnskej ochrany a pod. Naui deti najzkladnejie hygienick nvyky moe zmeni ich ivoty.

Prca jednho z ns
innos asistentky v Rudanoch

PRO Sastipen PRE Zdravie


6

1/2014 Dvojmesank asistentov osvety zdravia

Viac o chorobch ltaka typu B


ltaka typu B je vne infekn ochorenie spsoben vrusom hepatitdy B, ktor pokodzuje peeov bunky, m spsobuje zpalov ochorenie peene. Spsobuje viac cirhz peene ako alkohol a zapriuje 80 % vetkch prpadov rakoviny peene. antivrusov protiltky v krvi, nkaza kon a pokodenie peene odznieva. Kee vrusov DNA ostva v bunkch peene, riziko vzniku rakoviny peene pretrvva. Imunitn bunky okrem toho, e brnia organizmus pred infekciou, rozpaj peeov bunky, o me vyvola zjazvenie peene, rakovinu peene a cirhzu. Aktna infekcia je spojen s aktnou vrusovou hepatitdou (zpal peene), zana zhorenm zdravotnm stavom, stratou chuti do jedla, nevonosou, vracanm, bolesami tela, mierne zvenou teplotou, tmavm moom. Me sa objavi svrbenie. V zriedkavch prpadoch me djs k zlyhaniu peene a smrti. Infekcia me prebehn aj bez prznakov. as pacientov s aktnou infekciou prechdza do chronickej fzy. Tto fza me by tie bez prznakov, ale me djs aj k zpalu peene, o vedie k cirhze, rakovine peene, zlyhaniu peene. Nosimi tohto typu hepatitdy sa odpora odmedzi povanie alkoholu. alie mon nsledky s pokodenie srdca, pokoky, obliiek a nervovho systmu, priom dochdza k nave, slabosti, strate chuti do jedla, strate hmotnosti a ubdaniu svalovej hmoty. Na pokoke sa objavuj vyrky, opuchy, hre. Postihnut nervov systm m za nsledky zmeny zmyslovho vnmania, necitlivos, plenie, slabos, klbenie, i zchvaty. Postihnutie obliiek vyvolva zlyhanie obliiek rzneho stupa, vysok krvn tlak, znen mnostvo mou a pln zastavenie moenia. Postihnutie srdca me spsobi srdcov infarkt, zlyhanie srdca, zpal osrdcovnka. Zoltnutie, svetl stolica a tmav mo nemusia, ale mu by

Histria
Prv krt ltaku typu B registrovali u v 8. storo. Neskr sa objavila hlavne poas vojen v 17. a 18. storo medzi civilnm obyvatestvom a vojakmi. Prv masov vskyt bol zaznamenan v roku 1883 v Brmoch doktorom Lrmanom. Medzi zamestnancami lodenice sa rozrili kiahne. Boli zaokovan prpravkom z udskej lymfy. Po niekokh tdoch a mesiacoch sa u zamestnancov objavila ltaka. Lrman zistil, e na prine bola infikovan lymfa. A v roku 1908 Dr. McDonald zistil, e pjde pravdepodobne o vrus a v roku 1980 bol identifikovan genm vrusu a boli testovan prv vakcny.

nevie, kde sa nakazil 52,3 % uvanie drog 13,1 % homosexualita 7,8 % zamestnaci v zdravotnckom zariaden3,9 % hemodialza 0,2 % osobn kontakt s nakazenm pacientom - 9,1 % viac sexulnych partnerov12,5 % transfzia krvi1,1 %
Zdroj http://www.ockovanie.sk/riziko -nakazy.htm

Epidemiolgia
Vrus sa me ri kontaktom s telovmi tekutinami ako sliny, pot, slzy, mlieko a patologick vpotky (mokvav a hnisav rany). Najastejmi spsobmi prenosu s: prostrednctvom produ z matky na diea, prenos v rannom detstve (uhryznutie, lzie, hygienick nvyky) a u dospelch prenos pohlavnm stykom, uvanm drg. Boli aj prpady, e sa infekcia preniesla holiacim strojekom (iletkou) alebo zubnou kefkou. U 30 % prpadov dokonca nie je znmy spsob prenosu. Poda svetovej zdravotnckej organizcie WHO zomrie na hepatitdu typu B pribline 600 000 a infikovanch je asi 2 miliny ud.

prznakom. Zoltnutie sa prejav na pokoke a na bielkach o.

Lieba
Okrem uvania predpsanch prpravkov sa odpora dostatone dlh kud na lku, zven prsun vitamnov, bohat viva. Aktna forma vo vine prpadov prejde za niekoko tdov. Asi 10 % pacientov sa nevyliei ani po 6 mesiacoch a choroba prechdza do chronickej formy. Prvm krokom je testovanie (odobratie krvi) a skrningov vyetrenie na prtomnos antignu. V prpade pozitivity je nutn vyetri vzorku peene a zisti stupe pokodenia peeovch buniek. alm odobratm krvi sa zist mnostvo vrusu v krvi. Asi 75% pacientov je vhodnch na liebu pegylovanm interfernom (prpravok sa aplikuje raz tdenne podkonm apliktorom, podobnm, ak pouvaj pacienti s cukrovkou pri dvkovan inzulnu), alebo nukleotidovmi analgmi (lieky v tabletkovej forme). Prognzy s vemi dobr a v drvivej vine prpadov djde k plnmu vylieeniu.

Priebeh ochorenia
Po infekcii pacient dlh dobu nem iadne prznaky (4 26 tdov, priemerne vak 6 8 tdov). Potom nasleduje aktne tdium choroby trvajce mnoho tdov a mesiacov. Ke sa objavia

PRO Sastipen PRE Zdravie


7

1/2014 Dvojmesank asistentov osvety zdravia

Bylinkre
Baza ierna ( Sambucus nigra )
Vskyt : rastie medzi krovm, na okraji lesov a hjov, pri plotoch, okolo stavensk a rumoviskch. Kvitne : od mja do jla. Zber : zbierame kvety a plody. Kvety orezvame v suchom poas a sume zavesen za hlavn stopku na motze. Chrnime pre svetlom a vlhkom. Mlad lstoky a vhonky sa zbieraj v aprli a mji, kvety v lete. itok : pri prechladnut (zvyuje potenie a zniuje horku), mlad listy osoia pri jarnch krach napomhajcich ltkov premenu. V homeopatii proti nonmu poteniu. Zvyuje obrany schopnos organizmu. V kombinci s lipou a materinou dkou inne pomha proti kalu. Pouitie : Potopudn prostriedok pri horkovch ochoreniach - 2 ajov lyiky kvetov zalia 1/4 litra vriacej vody a 10 mint necha spari. Na poptenie vypi dve lky. Upozornenie : rastlina je vo vch dvkach jedovat. Nezamiea s ostatnmi druhmi bazy.

Breza bradavinat (Betula verrucosa)


Vskyt : Rastie hojne na vlhkej, najm hlinitej, zva vonej pde, ale i na poliach, v prikopch a inde. Kvitne : od marca do mja. Zber : Zbierame listy a kvetn bory hne ako sa rozvin. Sume riedko rozloen pri teplote 35 stupov. Schn pomaly. itok : Oso pri chorobch dchacch strojov, napomha ltkov premenu. erstv listy dvame zvonku na obklady pri opuchlinch a svalovch i nervovch bolestiach. Pouitie : aj proti kalu : 2 ajov lyiky drogy zalia 1/4 litra vriacej vody, 10 mint necha spari. Pi 3 lky denne, sladi medom. Obklady : erstv listy sa pomliadia na kau a prikladaj sa. Inhalcia : jednu vrchovat polievkov lyicu kvetov a listov zaparme a paru vdychujeme pod uterkom. Kpele na nohy : Dve pln hrste listov zaparme zodpovedajcim mnostvom vody, krtko vyluhujeme. Kpe trv 20 mint. Poznmka : Nezamiea s devsilom, ktor sa asto nesprvne poklad za lopch.
Zdroj: http://www.byliny.sk/zber/zber.php

PRO Sastipen PRE Zdravie

1/2014 Dvojmesank asistentov osvety zdravia

Vydva Asocicia ternnych zdravotnch asistentov (ATZA)


fredaktor: Mgr. Richard Koky Zstupca fredaktora: Bc. Mria Nazarejov Redakcia: Ondrej Pompa (Kemarok), Radoslav uka (Levoa), Peter Kaperek (Gelnica), Mria Nazarejov (Preov), Lenka Nazarejov (Sabinov), Albn Cina (Bardejov), Mariana Holubov (Vranov nad Topou), Rudolf Rusk (Koice), Even Mio (Michalovce), Zoltn Batka (Vek Kapuany), Lenka Buov (Snina) Editor: Zuzana Ploov Adresa: afrikovo nmeste 2, 811 02 Bratislava Kontakt: riso.koky@gmail.com, zuzana.palosova@gmail.com