Milan Schavel - Michal Olah Socialne Poradenstvo A Komunikacia

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia
1. Poradenstvo a jeho zkladn vymedzenie

Genzu poradenstva meme odvodi od najstarej udskej innosti - vchovy. Priklame sa k nzoru, e prve vchova ako spsob odovzdvania poznatkov a sksenost o svete a loveku anticipovala i vznik poradenskej, spoiatku nepecifickej innosti. Tam, kde je vchova, je i vedenie, a kde je nedostatok sksenosti, tam prichdza k slovu rada. Mono teda poveda, e zklady poradenstva ako sas ivota loveka siahaj k samotnmu poiatku udstva. (Schavel, 2004) Poradenstvo a rovnako i poiatky socilnej prce, ak ju vnmame v najveobecnejej rovine ako formu pomoci druhmu v ndzi, boli nevyhnutnou podmienkou preitia udskho rodu. O socilnej prci, ktor sa blila dnenmu ponmaniu, zaname vak hovori a v svislosti so vznikom rznych charitatvnych a dobroinnch organizci, vychdzajcich prevane z kresanskch tradci a z vnmania hodnoty kadho loveka. V historickej genze mono identifikova niekoko rovn poradenskej innosti, ktor sa vyvjala od poiatonho benho radenia v interpersonlnej komunikcii, ktor prebieha ako vmena informci, sksenost a nzorov, a po samostatn pecializovan a profesionlnu innos v konkrtnych intitcich. Postupne sa zriauj poradne pre vobu povolania, psychologick poradensk kliniky a alie pecializovan poradensk sluby v rmci zdravotnctva, socilnej starostlivosti, kolstva at. Sluby orientcie, ako boli v tomto obdob tie poradensk sluby oznaovan, sa rozvjali i z hadiska potrieb loveka. Dleitou sa javila potreba vyzna sa v novch, zloitejch spoloenskch podmienkach. Okrem poskytovania informci sa
-10-
systematickejie zanaj uplatova poznatky novej vedeckej psycholgie. Priekopnkmi v tejto oblasti boli napr. F. Galton (18221911), L. Witmer (1867- 1956), F. Parsons (1854-1908). tyridsiate a pdesiate roky minulho storoia mono oznai vo vvoji poradenskho hnutia ako prelomov obdobie. V svislosti s nastupujcou vedecko-technickou revolciou sa kriticky prehodnocuj dovtedajie pozitvne i negatvne sksenosti. Narast i snaha o rozvoj metd a foriem prce na novch zkladoch. Zaiatkom pdesiatych a esdesiatych rokov, kedy u zaname hovori o modernom poradenskom hnut, sa problematika poradenskej innosti systematicky spracovva v podobe truktrovanch teri (Koo, 1987). Ich dosah a vplyv je zjavn nielen v oblasti psychoterapie a poradenstva, ale i v oblasti socilnej prce, kedy jednotliv terie formovali konkrtne vchodiskov pozcie ku klientovi a ponkali vlastn postupy prce. V tejto svislosti zatia len okrajovo spomenieme, e pojem socilne poradenstvo, ako aj jeho praktick uplatnenie, nie je mon vymedzi bez poznania veobecnch poradenskch prstupov a jednotlivch poradenskch systmov, ktor s na Slovensku doposia znme a v praxi sa dlhodobo uplatuj. Je len prirodzen, e socilne poradenstvo mus erpa z tchto zdrojov, hada spolon vchodisk a prstupy pri rieen poradenskch problmov klienta. Poradenstvo m dlhodob tradciu najm v psychologickej praxi. To, o nachdzame spolon medzi psychologickm a socilnym poradenstvom, je urite prstup k loveku na princpe akceptovania jeho jedinenosti a veobecnch zsad, ktor sa dotkaj poradenskho procesu. Veobecne taktie plat, e klient od poradcu oakva radu, pomoc, priom predpoklad vyrieenie svojej situcie. V sasnosti sa najm v socilnej oblasti preferuje prstup, ktor je zaloen na podpore, pomoci a sprevdzan klienta ako zkladn predpoklad jeho motivcie pre mobilizciu a angaovanos v rieen svojho problmu. Klient nesmie by postaven do
-11-
Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO u komunikcia
roly pasvnej bytosti, ktor bez vhrad prijma pokyny a usmernenia poradcu. Poradenstvo povaujeme za pecifick odborn innos charakterizovan ako proces pomoci s vyuitm existujcich zdrojov a monost osobnosti vysporiada sa s aktulnymi problmami v ivote. Identifikciou problmov je urovan aj obsah a zameranie poradenstva, ktor me by prvneho, ekonomickho, psychologickho, zdravotnho, alebo socilneho charakteru. Doposia existuje niekoko definci poradenstva. Niektor autori charakterizuj poradenstvo len ako vmenu informci (napr. Plessen, Bommert), niektor ako proces uenia, in, medzi nimi aj Schubenz, zasa ako zkladn fenomn udskej interakcie. S aj autori, a patria medzi nich aj niektor vzdelvatelia v socilnej prci na Slovensku (Gabura, Strieenec), ktor definuj poradenstvo ako vedecky fundovan vysvetovanie a ovplyvovanie udskho sprvania s cieom minimalizova svoje problmy a postupne tak zabezpei optimlne fungovanie jedinca v spolonosti. Slovo poradenstvo je odvoden od slova radi, m sa mylne vytvra dojem, e poradca je lovek, ktor dva rady, hotov nvody a rieenia, disponuje prostriedkami, ktor klientovi okamite pomu zvldnu situciu i vyriei problm. Radenie ako innos pln pecifick funkcie v ivote ud, vo vvoji ich vzjomnch vzahov, procese uenia, interpersonlnej komunikcie a uspokojovan informanch potrieb. V historickej genze a logickej truktre radenia mono identifikova tyri zkladn rovne poradenskej innosti, ktor dodnes existuj a vzjomne sa podmieuj : radenie ako interindividulna komunikcia loveka s lovekom, jednotlivcom a skupinou, poradensk innos ako rola v spoloenstve, poradensk innos ako aspekt a funkcia rozvinutch modernch profesi, poradenstvo ako samostatn, pecializovan a profesionlna innos.
- 12-
Poradenstvo ako pecializovan odborn innos sa zana dominantne rozvja zaiatkom 20. storoia, a to predovetkm vo sfre profesiovej orientcie. Kvalitatvny vzostup poradenstva je podmienen vytvranm organizovanej formy pomoci mldei, rodiom, kole, ekonomike, pri vobe povolania, tdia a koly. Nstup poradenstva je sprevdzan zriaovanm poradn a poradenskch intitci, zameranch na rzne typy pecializovanch poradenskch sluieb (Koo, 1987). J. Gabura (1995) charakterizuje poradenstvo zaloen na princpe pomoci, priom poradca m snahu podpori rast, rozvoj, zrelos a lepie uplatnenie klienta, aby sa efektvne orientoval vo svete a vyrovnval sa so ivotom. J. Koo (1987) vymedzuje poradenstvo ako aktvnu as na ivote inch ud, prostrednctvom vzjomnej vmeny informci, sksenost a nzorov, ktor mu by pouit pri rieen uritch ivotnch loh a situci. Tieto tvrdenia dokazuje asi najlepie J. Koo (1980) vo svojej klasifikcii charakteristickch t poradenstva, z ktorch kad zrove, a to je zaujmav, plat, poda ns, aj pre socilnu prcu ako odbor. Poradenstvo m na zklade uvedenej klasifikcie: interdisciplinrny a komplexn charakter - na rieen loh terie a praxe poradenstva sa podiea viacero vednch discipln a odbornkov (psycholgia, pedagogika, ekonmia, sociolgia, filozofia, medicna, prvo at.) Efektivita samotnej poradenskej prce potom zvis od innho vyuitia prslunch poznatkov a ich zalenenia do terie a praxe. multisfrov a multikonzumn charakter - riei a zlauje zujmy a potreby irokho spektra uvateov a vzhadom k tomu i vytvranej siete poradenskch sluieb. Je nstrojom zefektvovania socilnych procesov v rmci rodiny, rznych intitci a rezortov, ako s naprklad rezort prce, socilnych vec a rodiny, zdravotnctva, kolstva at.).
- 13-
profesionlny charakter - poradenstvo je vykonvan na profesionlnom zklade teoreticky i prakticky pripravovanmi odbornkmi a pre vek poet pracovnkov je hlavnm zameranm. Profesionalizovan charakter poradenstva vyjadruje kvalitu rovne poskytovanch poradenskch sluieb, i ke nemono zsadne tvrdi, e len profesionl me by dobrm poradcom. V kadom prpade vak charakter samotnej profesionalizcie predpoklad uplatnenie profesionlnych poradcov, jednotlivcov s poadovanmi teoretickmi vedomosami a poradenskmi zrunosami. Samotn profesionalizcia na niektorch rovniach predpoklad prpravu pikovch odbornkov. intitucionalizovan charakter - organizuje a vykonva sa v osobitnch ttnych i nettnych intitcich, poradniach, stacionroch a strediskch, ktor svoju odborn innos vykonvaj na zklade prslunho povolenia. Takmito intitciami s naprklad centr poradensko-psychologickch sluieb v rezorte ministerstva prce, socilnych vec a rodiny alebo pedagogicko-psychologick poradne v rezorte kolstva. Podobne sa poradenstvo ako jedna z innost uritej intitcie uskutouje priamo v tejto intitcie, ako naprklad poradenstvo pre osoby vyieho veku v domovoch dchodcov, poradenstvo pre hendikepovanch ud v zariadeniach socilnych sluieb. Tieto zariadenia vykonvaj poradenstvo ako sprievodn aktivity uritej intitcie za elom skvalitnenia ivota svojich klientov. procesulny, biodromlny charakter - teda nie charakter jednorazov, epizodick. Poradenstvo sli loveku vo vetkch etapch ivotnej cesty, osobitne v jej nronch a krzovch situcich. edukatvno-formatvny charakter - ako tak je poradenstvo sasou vchovy v irom slova zmysle, ktor vnmame ako kad psobenie na osobnos
- 14-
loveka za elom jeho socializcie a komplexnho rozvoja osobnosti. Je nielen nstrojom konkrtnej pomoci, ale aj prostriedkom celkovho osobnostnho rozvoja. Rozvjajci charakter je formulovan tendenciou pomha jednotlivcom v morlnom vvine, pri efektvnom sebarozvoji, sebaregulcii, samostatnom rozhodovan a zintenzvovan hadania monch variant optimlneho rieenia. personlny charakter - cieom poradenstva je lovek vo svojej celistvosti, i ke tento el dosahuje korekciou a psobenm na jednotliv zloky osobnosti, konkrtne situcie, plny a pod. vntorn diferencicia - v rmci poradenstva s kontituovan viacer pecializcie, organizujce sa poda problmovch okruhov, typov innost a intitci, v ktorch sa poradensk aktivity vykonvaj, napr. psychologick, socilne, pedagogick. Z hadiska praxe a interaknho procesu pri prci s klientom si dovolme aspo formlne poukza na rozdiely medzi poradenstvom terapiou - podvanm informci, vysvetovanm a udeovanm rd. Poradenstvo je predovetkm informan pomoc a pomoc pri rozhodovan, ako aj formulovan opatren do budcnosti . Pomoc je pri orientovan sa v prostriedkoch a cestch na dosiahnutie nejakho ciea sprostredkovan tak, e ju hadajci nartne, alebo je nartnut pre neho, prpadne vznikne v spoluprci s nm a jeho okolm. Poradenstvo je cielen a kontrolovan, namieren na odstrnenie bezradnosti, problmov a konfliktov. Poradenstvo sa zameriava taktie na ud, ktor s ete schopn zvldnu svoju ivotn situciu samostatne a doku prevzia zodpovednos za svoje konanie. Terapia (psychoanalza a psychoterapia) je zameran na ud, ktor si nedoku sami regulova ivot bez porch akho stupa a potrebuj pomoc.
Podvanie informci, vysvetovanie a udeovanie rd s sluby poskytovan kadmu a s charakteristick nepatrnou intenzitou vo vzahu k ptajcim sa. Uveden klasifikcia svis najm s metdami a konkrtnymi postupmi pri uplatovan poradenstva v zvislosti od definovanho poradenskho problmu klienta. Pre doplnenie uvedieme aj niekoko zkladnch podmienok poradenstva, na ktor upozoruje aj R. Klamer (1965). Tento autor povauje za potrebn: vytvori pre klienta atmosfru dvery, akceptova klienta, zamera sa na diagnostikovanie relneho problmu klienta, poskytova klientovi relevantn informcie, vedomosti a zrunosti, zapoji klienta do hadania alternatv pri rieen jeho problmov, > motivova a podporova klienta pri rieen danho problmu. Z hadiska obsahu m poradenstvo multisfrov charakter. Poradenstvo sa uplatuje v rznych poradenskch systmoch, ktor sa zaoberaj rieenm konkrtneho problmu.
socilnych problmoch. V tejto asti sa budeme venova predovetkm poradenskm systmom v zdravotnctve a v kolstve. Oblas poskytovania poradenstva v socilnom systme budeme podrobnejie rozobera v alch kapitolch naej prce.
1.1.1 Poradenstvo v zdravotnctve

V centre pozornosti poradenstva v zdravotnctve je lovek pacient, ktor potrebuje pomoc pri rznych druhoch ochorenia alebo predpokladoch ochorenia so zmerom pomc sebe alebo svojim blzkym, pripadne uom z najbliieho okolia. Obsah poradenskej innosti je orientovan poda pecifickch zdravotnch problmov a na zklade toho mu poradensk prcu vykonva odbornci napr. v rmci poradenstva pre tehotn matky, pre ud s onkologickmi ochoreniami, pre diabetikov, alergikov, ud s problmami v sexulnom ivote, v rmci poradenstva pre ud s problmami zvislosti na alkohole, nikotne a na inch drogch. Poradensk prca v zdravotnctve je vemi vznamn z hadiska preventvnych opatren, ako aj zamedzenia alebo obmedzenia prehlbovania zdravotnch problmov ud. V zahrani je poradensk innos lekrov odbornkov vznamne podporovan poisovami. Aj v tomto prpade plat, e investcia do preventvnych aktivt je ovea niia ako samotn, niekedy vemi nron a dlhodob lieba samotnho ochorenia.
1.2 Vybran poradensk systmy

Doteraz s znme rzne systmy poradenstva, ako napr. poradenstvo vo vchovno-vzdelvacom procese, poradenstvo v profesijnom vvine, poradenstvo pre nadan a talentovan deti, o mono sumrne zhrn pod systm kolskho poradenstva. Poznme tie poradenstvo prvne, poradenstvo daov, finann, ale tie poradenstvo v oblasti zdravotnckej starostlivosti. V rmci jednotlivch poradenskch systmov sa v praxi najastejie prezentuje poradenstvo, ktor m tendenciu pomha klientovi v jeho osobnostnch, zdravotnch a
1.1.2 Poradenstvo v kolstve

Systm poradenstva v oblasti kolstva je reprezentovan systmom vchovnho poradenstva a prevencie, v ktorom sa vykonva najm psychologick, pedagogick, pecilno-pedagogick vrtane logopedickej a lieebno-pedagogick innos a socilna innos zameran na optimalizciu vchovnho,
- 16-
- 17-
_ Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia
vzdelvacieho, psychickho, socilneho a karirneho vvinu det od narodenia a po ukonenie prpravy na povolanie. (Huk 2006) Zkladnmi zlokami systmu vchovnho poradenstva a prevencie s zariadenia vchovnho, psychologickho a pecilno-pedagogickeho poradenstva a prevencie , ktorch sasou je centrum pedagogicko-psychologickho poradenstva a prevencie, centrum pecilno-pedagogickho poradenstva Zkladnmi lnkami systmu vchovnho poradenstva priamo na kolch s: vchovn poradca, kolsk psycholg, kolsk pecilny pedagg, lieebn pedagg, socilny pedagg, koordintor prevencie. Poradensk sluby poskytuje aj vchovn zariadenie diagnostick centrum. Jednotliv zloky systmu vchovnho poradenstva a prevencie v zmysle Zkona . 245 /2008 Z.z. o vchove a vzdelvan ( kolsk zkon) s vzjomne organizane i obsahovo prepojen a poskytuj sluby rodine, kole, kolskm zariadeniam, zamestnvateom orgnom verejnej sprvy i obianskym zdrueniam. Centrum pedagogicko-psychologickho poradenstva a prevencie poskytuje komplexn psychologick, pecilnopedagogicku, diagnostick, vchovn, poradensk a preventvnu starostlivos deom v oblasti optimalizcie ich osobnostnho vzdelvacieho a profesijnho vvinu, starostlivosti o rozvoj nadania' eliminovania porch psychickho vvinu a porch sprvania' Poradensk sluby poskytuje zkonnm zstupcom a pedagogickm zamestnancom. Centrum pedagogicko-psychologickho poradenstva a prevencie sa me leni na oddelenia: poradenstva osobnostnho vvinu, poradenstva vzdelvacieho vvinu
poradenstva socilneho vvinu a prevencie, poradenstva v karirovom vvine, psychoterapie, metodiky vchovnho poradenstva, pecilno-pedagogickho poradenstva. Psychologick poradenstvo sa poskytuje deom a ich zkonnm zstupcom i zamestnanom zkladnch , strednch kl, gymnzi, konzervatria, kl pre deti a iakov so pecilnymi vchovno vzdelvacmi potrebami, pecilnym vchovnm zariadeniam a kolskm interntom prostrednctvom innosti kolskho psycholga alebo psycholga. Psychologick poradenstvo poskytuje odborn psychologick sluby deom, zkonnm zstupcom, pedagogickm zamestnancom na rozvjanie ich zdravho osobnostnho rozvoja a psychickho zdravia. V oblasti psychologickho poradenstva poskytuje aj metodicko-odborn pomoc. Deklarcia prv dieaa garantuje deom a iakom so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami pecilnopedagogick starostlivos pri vzdelvan a prprave na povolanie aj v bench zkladnch a strednch kolch. Veobecn deklarcia udskch prv, ktor prijala Slovensk republika, dva rodiom, zkonnm zstupcom dieaa prednostn prvo zvoli pre svoje diea druh vzdelania poda jeho schopnost, monost a psychickch danost. (Huk, 1993) Centrum pecilno-pedagogickho poradenstva poskytuje komplexn pecilno-pedagogick innos, psychologick, diagnostick, poradensk, rehabilitan, preventvnu, metodick, vchovno-vzdelvaciu a in odborn innos a sbor pecilnopedagogickch intervenci deom so zdravotnm postihnutm vrtane det s vvinovmi poruchami s cieom dosiahnu optimlny rozvoj ich osobnosti a socilnu integrciu. Vchovn poradenstvo sa poskytuje deom, zkonnm zstupcom a zamestnancom kl: zkladn kola, gymnzium, stredn odborn kola,
- 19-
- 18-
konzervatrium, kola pre deti a iakov so pecilnymi vchovnovzdelvacmi potrebami. a v kolskch zariadeniach pecilne vchovn zariadenie, kolsk internt, prostrednctvom innosti vchovnch poradcov. lohou vchovnho poradenstva je vykonvanie poradenstva pri rieen osobnostnch, vzdelvacch profesijnch a socilnych potrieb det a karirovho poradenstva. Vchovn poradca sprostredkuje deom a ich zkonnm zstupcom pedagogick, psychologick, socilne, psychoterapeutick, reedukan a alie sluby, ktor koordinuje v spoluprci s triednym uiteom. zko spolupracuje so kolskm psycholgom, kolskm pecilnym pedaggom a odbornmi zamestnancami poradenskch zariaden. Vysokokolsk poradenstvo sa v naich podmienkach realizuje len sporadicky na pde vysokej koly ako nezvisl sluba pre tudentov, ktor ho vyuvaj dobrovone z vlastnho slobodnho rozhodnutia. innou formou prce v psychologickom poradenstve pre tudentov vysokch kl mu by poradensk skupiny. Tie sa zostavuj v indikovanch prpadoch z klientov, ktor boli i s v individulnej psychologickej starostlivosti centra pedagogicko-psychologickho poradenstva a prevencie. V tchto skupinch maj tudenti monos konfrontova svoje problmy a zauja k nim stanovisko (kolsk zkon - zkon . 245/2008 Z.z.). (Huk, 2004)
1.1.3 Poradenstvo v socilnom systme

Vznamn miesto pri posudzovan socilnych problmov obyvatestva m rezort prce, socilnych vec a rodiny. Tento rezort zabezpeuje poradensk sluby prostrednctvom niektorch intitci, ktor svojimi poradenskmi aktivitami prispievaj k pozitvnej zmene ud, ktor sa ocitli v hmotnej, alebo socilnej ndzi, v kolznych ivotnch situcich, priom zmenu svojho stavu nie s schopn zabezpei vlastnmi silami.
Nadobudnutm innosti zkona . 305/2005 Z.z. o socilnoprvnej ochrane det a o socilnej kuratele a o zmene a doplnen niektorch zkonov od 1. 9. 2005 preli na stredie prce, socilnych vec a rodiny prva a povinnosti z pracovnoprvnych vzahov zamestnancov Centra poradensko-psychologickch sluieb, u ktorch miesto vkonu ich prce bolo riaditestvo CPPS so sdlom v Bratislave. V zmysle Uznesenia porady vedenia MPSVR SR zo da 26. 6. 2005 k schvlenmu Nvrhu zmeny usporiadania vntornej organizanej truktry stredia prce, socilnych vec a rodiny v Bratislave a radov prce, socilnych vec a rodiny v svislosti so zalenenm pracovsk CPPS, riaditestvo CPPS sa vlenilo do organizanej truktry stredia prce socilnych vec a rodiny v Bratislave ako odbor poradenskopsychologickch sluieb. Jednou z vznamnch innost je navrhovanie a metodick usmerovanie zavdzania novch postupov prce do praxe s klientmi na radoch a innosti svisiace s organizovanm nhradnej rodinnej starostlivosti, vrtane medzittneho osvojenia. Odbor poradensko-psychologickch sluieb riadi, kontroluje a metodicky usmeruje vkon poradensko-psychologickch sluieb vykonvan refertmi poradensko-psychologickch sluieb na oddeleniach socilnoprvnej ochrany a socilnej kurately odborov socilnych vec radov prce, socilnych vec a rodiny. zemn pracovisk a pracovisk zemnch pracovsk CPPS sa vlenili do organizanej truktry radov prce socilnych vec a rodiny, ako referty poradensko-psychologickch sluieb (RPPS) v oddelen socilnoprvnej ochrany det a socilnej kurately odborov socilnych vec a rodiny radov prce socilnych vec a rodiny. Refert poradensko-psychologickch sluieb vykonva najm tieto innosti: 1. Individulne, prov, rodinn a skupinov psychologick poradenstvo a psychologick poradenstvo a psychoterapiu pre obanov v oblasti pecifickch rodinnch problmov (rozvod, drogov zvislos a pod.) a v oblasti zvanch ivotnch zmien a krzovch situci.
-21 -
-20-
Milan Schavel M ,
[ZVJa medziudskch sahov , komunikciu, ^ So ^meranm na efektvnu Jat0 cas f? vchovnch opatren innosti refert,,
j
"podstt,,, nMe,
CIa,neJ
ku
na
J" ,soc'a|K>Pnej
*"* P-encte vystytuj4c4' %**
taj^ *** *^^"*. subj*y)

y0 v
J cu a
socilnej
problematika nezamestnanosti. (Huk, 1995) V svislosti s uvedenm prehadom poskytovania porudcnstva v jednotlivch systmoch je dleit pripomen, l pred rokom 1989 existovali len ttne formy poskytovania poradenstva. V sasnosti u meme pozorova I Intitucionlnej vstavbe poradensk systmy ttneho -n, ttneho a privtneho - skromnho charakteru. I Ipodstatnenos tejto prirodzenej funknosti charakteru poskytovania poradenskch sluieb odra socilno-ikonomick princpy a monosti uplatnenia rznych trhovch lystmov aj pri vyuvan poradenskej pomoci. Na tomto mieste nie je nevyhnutn diskutova o funknosti a odbornej kompetencii jednotlivch ekonomickch charakterov poradenstva. Faktom vak je, e tak, ako to plat veobecne, nettny a privtny charakter poradenstva m predpoklady prune reagova na potreby klientov a efektvne poskytn radu, informcie, prpadne zabezpei dlhodob poradensk .starostlivos o klienta.
1.1.4 Poradenstvo v cirkvi

Cirkev u odpradvna (pravoslvna aj katolcka) skma otzky socilnej prce, vychdzajc z kresanskho uenia, sociolgie, psycholgie a pedagogiky poda potrieb sasnch ivotnch podmienok i potrieb spolonosti. Socilna sluba, sasou ktorej je i socilne poradenstvo, na zklade kresanskho vchodiska uruje osobitn postoje k udom, na ktorch je zameran, t.j. k ich socilnemu poloeniu, zdraviu, formm duevnho a fyzickho stavu. Zo strany vykonvatea tejto sluby sa vyaduje hlbok pochopenie pre socilne problmy, osobn utrpenia, ozajstn kresansk obetavos a lsku, pochopenie pre nboensk ctenie a pod. as cirkvi na socilnom ivote loveka a prci sa zaklad na chpan, e svet, socium, tt s objektom Boej lsky a s nasmerovan k premeneniu a oisteniu na zkladoch Bohom zjavenej lsky.
o^bnostn problematika Partnersk problematika,' rodinn problematika rozvodov a porozvodov adnr0dinns tarostli;os, s^d. Programy rozvoja osobnosti,
ypr ad0ch:
-22-23-
2. Spoluprca pri organizovan nhradnej rodinnej starostlivosti, vrtane medzinrodnho osvojenia. 3. Preventvno-vchovn a vzdelvacia innos v oblasti: a) vchovy k manelstvu a rodiovstvu, b) prevencia drogovch a inch zvislost, c) zdravho ivotnho tlu, d) rozvoja medziudskch vzahov so zameranm na efektvnu komunikciu, e) vchovnch opatren. Tto as innosti refertu sa najintenzvnejie opiera o vznam a znenie spomnanho zkona . 305/2005 Z. z. o socilnoprvnej ochrane det a socilnej kuratele, na ktorho existenciu, opodstatnenie a vznam je potrebn upozorni i pri zohadovan aspektov prce v oblasti prevencie vyskytujcich sa zvislost u mldee. 4. Poskytovanie poradensko-psychologickch sluieb v rmci externej spoluprce s ostatnmi subjektmi (obce, nettne subjekty) psobiacimi v oblasti socilnoprvnej ochrany det a socilnej kurately. Vo vetkch tchto oblastiach mono vidie budcnos odbornkov poradensko-psychologickch sluieb. Perspektvne je mon diferencicia nezvislch pracovsk v zmysle primeranej pecializcie asti pracovsk. Vsledky niektorch analz riaditestva poradensko psychologickch sluieb poukazuj na rieenie poradenskch problmov v nasledovnch kategrich usporiadanch aj poda poetnosti rieenia problmov v jednotlivch prpadoch: osobnostn problematika, partnersk problematika, rodinn problematika, rozvodov a porozvodov, nhradn rodinn starostlivos, tudijn a profesionlna problematika, drogov a in zvislosti, programy rozvoja osobnosti,
problematika nezamestnanosti. (Huk, 1995) vi.slosti s uvedenm prehadom poskytovania nslva v jednotlivch systmoch je dleit pripomen, pri 'I n i k o m 1989 existovali len ttne formy poskytovania K uli nslva. V sasnosti u meme pozorova ||| i i i u r i o i i l n e j vstavbe poradensk systmy ttneho i i l n i 'l i o a privtneho - skromnho charakteru. 1 'i "i i i i n c n o s tejto prirodzenej funknosti charakteru kvlovania poradenskch sluieb odra socilnoi niiomick princpy a monosti uplatnenia rznych trhovch |i niov aj pri vyuvan poradenskej pomoci. Na tomto IHI i r nie je nevyhnutn diskutova o funknosti a odbornej DHipotencii jednotlivch ekonomickch charakterov ...... Icnslva. Faktom vak je, e tak, ako to plat veobecne, II li'ilny a privtny charakter poradenstva m predpoklady prilJne reagova na potreby klientov a efektvne poskytn i liln, informcie, prpadne zabezpei dlhodob poradensk i iroNllivos o klienta.

Cirkev u odpradvna (pravoslvna aj katolcka) skma 'i,i ky socilnej prce, vychdzajc z kresanskho uenia, 101 mlgie, psycholgie a pedagogiky poda potrieb sasnch i volnch podmienok i potrieb spolonosti. Socilna sluba, masou ktorej je i socilne poradenstvo, na zklade kresanskho vchodiska uruje osobitn postoje k udom, na klorch je zameran, t.j. k ich socilnemu poloeniu, zdraviu, formm duevnho a fyzickho stavu. Zo strany vykonvatea (ijto sluby sa vyaduje hlbok pochopenie pre socilne problmy, osobn utrpenia, ozajstn kresansk obetavos a lsku, pochopenie pre nboensk ctenie a-pod. as cirkvi na socilnom ivote loveka a prci sa zaklad na chpan, e svel, socium, tt s objektom Boej lsky a s nasmerovan I premeneniu a oisteniu na zkladoch Bohom zjavenej lsky.
-23-
-22-
2. Spoluprca pri organizovan nhradnej rodinnej starostlivosti, vrtane medzinrodnho osvojenia. 3. Preventvno-vchovn a vzdelvacia innos v oblasti: a) vchovy k manelstvu a rodiovstvu, b) prevencia drogovch a inch zvislost, c) zdravho ivotnho tlu, d) rozvoja medziudskch vzahov so zameranm na efektvnu komunikciu, e) vchovnch opatren. Tto as innosti refertu sa najintenzvnejie opiera o vznam a znenie spomnanho zkona . 305/2005 Z. z. o socilnoprvnej ochrane det a socilnej kuratele, na ktorho existenciu, opodstatnenie a vznam je potrebn upozorni i pri zohadovan aspektov prce v oblasti prevencie vyskytujcich sa zvislost u mldee. 4. Poskytovanie poradensko-psychologickch sluieb v rmci externej spoluprce s ostatnmi subjektmi (obce, nettne subjekty) psobiacimi v oblasti socilnoprvnej ochrany det a socilnej kurately. Vo vetkch tchto oblastiach mono vidie budcnos odbornkov poradensko-psychologickch sluieb. Perspektvne je mon diferencicia nezvislch pracovsk v zmysle primeranej pecializcie asti pracovsk. Vsledky niektorch analz riaditestva poradensko psychologickch sluieb poukazuj na rieenie poradenskch problmov v nasledovnch kategrich usporiadanch aj poda poetnosti rieenia problmov v jednotlivch prpadoch: osobnostn problematika, partnersk problematika, rodinn problematika, rozvodov a porozvodov, nhradn rodinn starostlivos, tudijn a profesionlna problematika, drogov a in zvislosti, programy rozvoja osobnosti,
problematika nezamestnanosti. (Huk, 1995) V svislosti s uvedenm prehadom poskytovania poradenstva v jednotlivch systmoch je dleit pripomen, e pred rokom 1989 existovali len ttne formy poskytovania poradenstva. V sasnosti u meme pozorova v intitucionlnej vstavbe poradensk systmy ttneho -nettneho a privtneho - skromnho charakteru. Opodstatnenos tejto prirodzenej funknosti charakteru poskytovania poradenskch sluieb odra socilno-ekonomick princpy a monosti uplatnenia rznych trhovch systmov aj pri vyuvan poradenskej pomoci. Na tomto mieste nie je nevyhnutn diskutova o funknosti a odbornej kompetencii jednotlivch ekonomickch charakterov poradenstva. Fakto m vak je, e tak, ako to plat veobecne, nettny a privtny charakter poradenstva m predpoklady prune reagova na potreby klientov a efektvne poskytn radu, informcie, prpadne zabezpei dlhodob poradensk starostlivos o klienta.

Cirkev u odpradvna (pravoslvna aj katolcka) skma otzky socilnej prce, vychdzajc z kresanskho uenia, sociolgie, psycholgie a pedagogiky poda potrieb sasnch ivotnch podmienok i potrieb spolonosti. Socilna sluba, sasou ktorej je i socilne poradenstvo, na zklade kresanskho vchodiska uruje osobitn postoje k udom, na ktorch je zameran, t.j. k ich socilnemu poloeniu, zdraviu, formm duevnho a fyzickho stavu. Zo strany vykonvatea tejto sluby sa vyaduje hlbok pochopenie pre socilne problmy, osobn utrpenia, ozajstn kresansk obetavos a lsku, pochopenie pre nboensk ctenie a pod. as cirkvi na socilnom ivote loveka a prci sa zaklad na chpan, e svet, socium, tt s objektom Boej lsky a s nasmerovan k premeneniu a oisteniu na zkladoch Bohom zjavenej lsky.
-22-
-23-
Socilne poradenstvo v cirkvi sa uplatuje najm vo vkone charitatvnej sluby v zariadeniach socilnej pomoci a starostlivosti o deti a dospelch, v oblasti odbornho socilneho poradenstva bezdomovcom, narkomanom, osamelm rodiom v oblasti sprostredkovania osobnej a materilnej pomoci uom v ndzi, v oblasti pomoci socilne odkzanm a zdravotne postihnutm, osamelm a pod. Do tudijnho programu niektorch teologickch faklt na Slovensku je zaraden aj socilne poradenstvo ako samostatn predmet ukonen skkou.
-24-
25-
2. Socilne poradenstvo
Problematika socilneho poradenstva sa stva aktulnou v obdob, kedy sa kumuluj socilne problmy. V sasnej dobe sa neustle zvyuje poet ud, ktor s odkzan na pomoc ttu, nachdzaj sa v socilnej a hmotnej ndzi a nie s schopn riei svoje problmy bez pomoci inej zainteresovanej osoby alebo intitcie. Socilne poradenstvo ako pojem, ale aj ako nstroj praktickho uplatovania socilnej pomoci, prechdza v sasnosti uritm vvojom. Genza formovania jeho pojmovho a obsahovho vymedzenia nem dlh histriu a urite nie je ukonen. Napriek tomu, e uplatnenie socilneho poradenstva bolo prirodzenou sasou prce socilneho pracovnka, konkrtna defincia tohto pojmu sa objavuje medzi odbornou verejnosou a v zkone o socilnej pomoci . 195/1998 Z.z.
2.1 Vybran defincie socilneho poradenstva

(vymedzenie pojmu)
V legislatvne prave je socilne poradenstvo definovan poda zkona NR SR o socilnej pomoci .195/1998, 12 nasledovne: Socilne poradenstvo je odborn innos zameran na zistenie rozsahu a charakteru hmotnej ndze alebo socilnej ndze, na zistenie prin jej vzniku, na poskytnutie informci o monostiach rieenia hmotnej alebo socilnej ndze a na usmernenie obana pri vobe a uplatovan foriem socilnej pomoci". Socilne poradenstvo sa zameriava na aktivizciu klienta pri rieen socilnej kolzie. Socilne poradenstvo ako celok je nutn chpa ako formu rieenia hmotnej a socilnej ndze, ktor pome obanovi zska informcie o svojich nrokoch, vyplvajcich zo systmov socilneho zabezpeenia obana (socilne poistenie, socilna
-26-
podpora, socilna pomoc) alebo zo systmu zamestnanosti. Tieto informcie mu by poskytovan aj v spoluprci s jednotlivmi rezortmi, ktor s rieenm konkrtnej situcie svisia. Socilne poradenstvo charakterizuj okrem inch najm princp pomoci, podpory, rozvoja a princp lepej orientcie v ivote. V rmci socilneho poradenstva meme vymedzi slovo socilne ako spoloensk, ako snahu o zlepenie alebo zmenu spoloenskch pomerov alebo ako starostlivos spolonosti o socilne zabezpeenie svojich obanov (Pfhodov, 1998). Socilne poradenstvo potom meme chpa ako profesionlnu odborn innos, vykonvan odbornkom a zaloen na vzahu, podpore, pomoci, rozvoji, optimlnom uplatnen klienta a jeho relnej orientcii v ivote. Socilne poradenstvo sli na odstrnenie, zmiernenie negatvnych nvykov alebo spsobov sprvania klienta a jeho zalenenie do spoloenskho rmca, rodiny, skupiny alebo komunity (Strieenec, 1999). Autori nemeckho slovnka socilnej prce (1993) prirauj socilnemu poradenstvu v prvnom tte centrlnu funkciu. Socilne poradenstvo umouje na bze dobrovonosti interakciu so socilne slabmi skupinami, ich integrciu s prihliadnutm na chyby v sprvan, ktor ich vyleuj zo spolonosti. Podobne aj nemeck slovnk pedagogiky (1977) definuje socilne poradenstvo ako informan pomoc, pomoc pri rozhodovan a pomoc pri formulovan opatren, ktor by viedli k redukcii a prekonvaniu individulnych porch sprvania. Socilne poradenstvo charakterizuje aj J. Schiling (1999), ktor ho definuje ako cielen a kontrolovan odborn sprvanie profesionlne pripravenho loveka, namierenho na odstrnenie bezradnosti, problmov a konfliktov pomocou metodickho psobenia. Socilne poradenstvo m svoju teoretick bzu, opiera sa najm o zdroje z inch spoloenskovednch discipln, predovetkm zo psycholgie, sociolgie, pedagogiky, filozofie, medicny, prva, etiky, ale predovetkm o socilnu prcu. Predmetom socilneho
-27-
poradenstva je poda J. Gaburu (2004) predovetkm iria oblas medziudskch vzahov, rast a dozrievanie jedinca, spsob sebarealizcie, zvldnutie socilnych rol, rieenie krz a konfliktov bez psychopatologickch rysov, hadanie hodnt a zmyslu ivota klienta v rznych socilnych situcich, zvyovanie kvality ivota a kvality socilneho prostredia. Cieovou skupinou v socilnom poradenstve s udia, ktor s schopn za podpory poradcu postupne samostatne zvldnu svoju ivotn situciu a prevzia zodpovednos za svoje konanie a alie fungovanie v spolonosti. Socilne poradenstvo by malo v systme socilnej pomoci plni dve zkladn lohy: zabezpeova na jednotlivch rovniach ttnej sprvy, samosprvy a nettnych subjektov prostrednctvom prslunch pracovnkov pln informovanos o nrokoch, ktor vyplvaj pre obanov z prvnych noriem upravujcich systmy socilnej ochrany, prpadne poskytova informcie obanom v prpade potreby a tie konkrtnu pomoc prostrednctvom poradenskch zariaden a intitci, pomha obanom v ndzi prostrednctvom odbornch poradenskch aktivt vrtane socilnej terapie (Baumrukov a kol., 1997). Pri vymedzen pojmu socilneho poradenstva sa zamame predovetkm nad rozdielmi, prpadne spolonmi vchodiskami socilneho a psychologickho poradenstva. Prv nznaky diferencicie psychologickho poradenstva formuluje H. Coffey (1952), ktor poukzal na potrebu rozliova medzi poradenstvom psychoprocesu (poradenstvo orientovan na osobnos a intrapsychick konflikty) a na poradenstvo socioprocesu, ktor sa zameriava na optimlne fungovanie klienta a jeho sprvanie v konkrtnej spolonosti. V minulosti sa poradenstvo vemi rigorzne spjalo najm so psychoterapiou a zabdalo sa na zloitos problmov svisiacich s jeho spoloenskm prostredm. Odbornci v oblasti poradenstva, ktorch v tomto obdob (50-te roky)
reprezentoval najm Vance Pleavy, preferovali samostatn formovanie socilneho poradenstva, ktor by bolo zaloen na socilnej podpore, participcii, uen a smerovalo by k optimlnemu fungovaniu klienta v spolonosti v zmysle jeho primeranej socilnej adaptcie. Psychologick poradenstvo aj v sasnosti predstavuje osobitn druh sluieb loveku -jednotlivcovi, dvojici, skupine alebo intitcii. Uskutouje sa v pecifickom type medziudskho vzahu, v pecifickej socilnej situcii. Psychologick poradenstvo sa uskutouje v interakcii klient psycholg. Vzah je zaloen na emocionlnych a behaviorlnych zlokch. Poradensk psycholg pomha klientovi pozna seba samho, svoje schopnosti, osobn vlastnost. Sna sa, aby klient pochopil svoju minulos, podporuje jeho osobnostn vvin. Od poradenskch psycholgov sa oakva, aby: sprostredkovvali kvalifikovan rady, nvody, informcie, rozpracovvali metdy, techniky a organizan formy poradenskho procesu, vystupovali v pecifickch funkcich odbornho konzultanta a experta, vystupovali ako diagnostici, uitelia psychologickho rastu intrapersonlneho a interpersonlneho rozvoja osobnosti, vystupovali ako apliktori pecifickch foriem psychoterapie v poradenstve a v prci so skupinami (Kos o, 1987). Rozdiel medzi tmito dvoma poradenstvami vidme v tom, e psychologick poradenstvo sa zameriava na loveka, jeho osobnos, vlastnosti, poznanie seba samho. V socilnom poradenstve je vemi dleit ir pohad na loveka ako osobnos a zrove prostredie, v ktorom vyrast a v ktorom sa pohybuje. Tmto prostredm mu by kamarti, kolegovia v prci, rodiia, susedia a pod.
-29-
-28
poradenstva je poda J. Gaburu (2004) predovetkm iria oblas medziudskch vzahov, rast a dozrievanie jedinca, spsob sebarealizcie, zvldnutie socilnych rol, rieenie krz a konfliktov bez psychopatologickch rysov, hadanie hodnt a zmyslu ivota klienta v rznych socilnych situcich, zvyovanie kvality ivota a kvality socilneho prostredia. Cieovou skupinou v socilnom poradenstve s udia, ktor s schopn za podpory poradcu postupne samostatne zvldnu svoju ivotn situciu a prevzia zodpovednos za svoje konanie a alie fungovanie v spolonosti. Socilne poradenstvo by malo v systme socilnej pomoci plni dve zkladn lohy: zabezpeova na jednotlivch rovniach ttnej sprvy, samosprvy a nettnych subjektov prostrednctvom prslunch pracovnkov pln informovanos o nrokoch, ktor vyplvaj pre obanov z prvnych noriem upravujcich systmy socilnej ochrany, prpadne poskytova informcie obanom v prpade potreby a tie konkrtnu pomoc prostrednctvom poradenskch zariaden a intitci, pomha obanom v ndzi prostrednctvom odbornch poradenskch aktivt vrtane socilnej terapie (Baumrukov a kol., 1997). Pri vymedzen pojmu socilneho poradenstva sa zamame predovetkm nad rozdielmi, prpadne spolonmi vchodiskami socilneho a psychologickho poradenstva. Prv nznaky diferencicie psychologickho poradenstva formuluje H. Coffey (1952), ktor poukzal na potrebu rozliova medzi poradenstvom psychoprocesu (poradenstvo orientovan na osobnos a intrapsychick konflikty) a na poradenstvo socioprocesu, ktor sa zameriava na optimlne fungovanie klienta a jeho sprvanie v konkrtnej spolonosti. V minulosti sa poradenstvo vemi rigorzne spjalo najm so psychoterapiou a zabdalo sa na zloitos problmov svisiacich s jeho spoloenskm prostredm. Odbornci v oblasti poradenstva, ktorch v tomto obdob (50-te roky)
reprezentoval najm Vance Pleavy, preferovali samostatn formovanie socilneho poradenstva, ktor by bolo zaloen na socilnej podpore, participcii, uen a smerovalo by k optimlnemu fungovaniu klienta v spolonosti v zmysle jeho primeranej socilnej adaptcie. Psychologick poradenstvo aj v sasnosti predstavuje osobitn druh sluieb loveku -jednotlivcovi, dvojici, skupine alebo intitcii. Uskutouje sa v pecifickom type medziudskho vzahu, v pecifickej socilnej situcii. Psychologick poradenstvo sa uskutouje v interakcii klient psycholg. Vzah je zaloen na emocionlnych a behaviorlnych zlokch. Poradensk psycholg pomha klientovi pozna seba samho, svoje schopnosti, osobn vlastnosti. Sna sa, aby klient pochopil svoju minulos, podporuje jeho osobnostn vvin. Od poradenskch psycholgov sa oakva, aby: sprostredkovvali kvalifikovan rady, nvody, informcie, rozpracovvali metdy, techniky a organizan formy poradenskho procesu, vystupovali v pecifickch funkcich odbornho konzultanta a experta, vystupovali ako diagnostici, uitelia psychologickho rastu intrapersonlneho a interpersonlneho rozvoja osobnosti, vystupovali ako apliktori pecifickch foriem psychoterapie v poradenstve a v prci so skupinami (Koo, 1987). Rozdiel medzi tmito dvoma poradenstvami vidme v tom, e psychologick poradenstvo sa zameriava na loveka, jeho osobnos, vlastnosti, poznanie seba samho. V socilnom poradenstve je vemi dleit ir pohad na loveka ako osobnos a zrove prostredie, v ktorom vyrast a v ktorom sa pohybuje. Tmto prostredm mu by kamarti, kolegovia v prci, rodiia, susedia a pod.
-29-
-28-
Cieom socilneho poradenstva by mala by konkrtna pomoc pri rieen akej socilnej situcie klienta, a to bu priamo innosami, ktor ved k zmierneniu dsledkov socilnej situcie klienta, alebo konkrtnymi innosami, vedcimi k odstrneniu prin a dsledkov. alou alternatvou je poskytovanie zkladnch informci, ktor umouj orientciu v monostiach, ktor sa jedincovi v nepriaznivej socilnej situcii naskytn. Je vemi dleit motivova klienta k aktivite, k rieeniu svojej situcie vlastnm priinenm.
2.2 Vvoj socilneho poradenstva vo svete a na Slovensku

Poradenstvo ako metda sa zana formova koncom 19. a zaiatkom 20. storoia ako sas formujcej sa oblasti v socilnej prci. Pri zrode socilneho poradenstva stli lekri (napr. Salomonov, Cabot, Reynoldsov), psycholgovia (napr. Robinsonov, Plan), sociolgovia (Hayes, Payot, Blha), taktie pedaggovia (napr. Radlinsk) a pod., ktor hadali rieenia pre klienta aj mimo svojej vlastnej vednej disciplny. Rozvoju socilneho poradenstva ako metdy napomohli aj prv teoretick prce zameran na odborn, vedeck spracovanie poznatkov novej vednej oblasti - socilnej prce, ktorej rozvoj nastal v 30. - 40. rokoch 20. storoia. V strunom prehade uvediem najvznamnejch predstaviteov. Alice Salomon (Berln 1872 - New York 1948), doktorka filozofie, medicny, aktvna socilna pracovnka, psobila v oblasti kolstva a v oblasti terie socilnej prce. Napsala 30 odbornch publikcii z odboru socilna prca a 350 odbornch lnkov. Svojou rozsiahlou vedeckou prcou a osobnm angaovanm sa ovplyvnila rozvoj socilnej prce tak, ako sa to nepodarilo nikomu pred ou. Je povaovan za priekopnku v oblasti socilnej prce. Formulovala aj hlavn tzy praxe, terie a vzdelvania v socilnej prci (Schiling, 1999). Poda A. Salomonovej je cieom socilnej starostlivosti maximlny rozvoj celej osobnosti vedomm prispsobenm sa
-30-
loveka jeho okoliu alebo prispsobenm okolia poiadavkm a schopnostiam postihnutho loveka. lohou socilnej starostlivosti, ktorej sasou je aj socilne poradenstvo, je: podporova a rozvja u loveka schopnosti, ktormi disponuje, zachova a chrni tieto schopnosti, predchdza a zabraova pokodeniu zujmov loveka, obnovova straten schopnosti, reparova a vyrovnva pokodenia, zaopatrova a chrni bezmocnch ud. Zkladom kadej pomoci je stanovenie socilnej diagnzy, v ktorej musia by uveden vetky dleit daje o jednotlivcovi a jeho okol. U A. Salomonov tvrdila, e pre tieto lohy musia by pecilne vykolen pracovnci. V roku 1908 bola v rmci PestalozzihoFrobelovho domu v Berlne zaloen prv ensk socilna kola, ktorej riaditekou bola Alice Salomonov. innos tejto koly ovplyvnila budovanie a rozirovanie kl socilnej starostlivosti v Nemecku od roku 1920 (Schilling, 1999). Mary Richmondov pracovala na seku starostlivosti o mlde a usilovala sa o vypracovanie jednej z metd socilnej prce, konkrtne o vypracovanie a stanovenie socilnej diagnzy a vytvorenie zkladnho metodickho postavenia v prpadovej prci. V r. 1917 svoje teoretick a praktick vedomosti zhrnula v knihe Social Diagnosis (Socilna diagnza). Usilovala sa o spravodliv a objektvne posudzovanie socilnych prpadov. Vo svojom diele sa venovala problematike techniky socilnej evidencie, procesom vedcim k stanoveniu socilnej diagnzy a jednotlivm typom socilnej prce. Vekm prnosom pre spolonos boli intitcie, ktor sa zameriavali aj na poradenstvo. V SR vznikali postupne tieto intitcie: napr. esk akadmie pro socilni prcu, Masarykova akadmie prce, Psychotechnick stav, Socilni stav SR a in. eskoslovensk republiku pri svojom zrode
-31 -
v oblasti socilnej prce ovplyvnila prve skonen I. svetov vojna. Narstol poet vojnovch invalidov, sirt, vdov, chudoba a tento stav vyvolal v spolonosti zven potrebu socilnej prce, teda aj socilneho poradenstva, ktor je jej neoddelitenou sasou. Vzniklo mnostvo dobrovonckych organizci, skromnch intitci a tie tto vzniknut situcia ovplyvnila rozvoj ttnej podpory pre oblas socilnej prce. V ttnej sprve SR nadviazala na u existujce intitcie, organizcie, orgny a tradcie z bvalho Raksko-Uhorska. Toto obdobie sa vyznaovalo nejednotnosou zastupiteskch intitci, o znane saovalo prcu novej republiky. Rozvoj socilnej prce bol vemi vrazne ovplyvnen osobnosou T. G. Masaryka, poda ktorho je socilnu prcu potrebn rozvja v duchu ozajstnej lsky k blnemu. Do zaiatku 20. storoia je socilna prca poskytovan vinou na dobrovonckej bze. Avak po skonen I. svetovej vojny sa ukazuje dobrovonctvo ako nepostaujce a tto situcia, ktor nastala, urchlila profesionalizciu socilnych pracovnkov. Pre rozvoj socilnej prce ako v rovine teoretickej, tak i v rovine praktickej, v zaiatonom obdob SR je charakteristick Masarykovo tvrdenie, e ak m by socilna prca spen, je potom nutn, aby skromn (ie dobrovon) i verejn (ttna) starostlivos cieavedome spolupracovali, elne sa podporovali a navzjom sa dopali" (Levick, 1999). Socilne poradenstvo ako inn metda socilnej prce sa aj u ns zana formova zaiatkom minulho storoia, priom erpala zdroje podobne, ako to bolo vo svete, zo socilnej diagnostiky a socilnej intervencie, ktor vytvrali iriu bzu pre realizciu socilnej prce. V predvojnovom obdob vznikali na Slovensku prv vchovn poradne pre problmov deti, ktor vznikali pri strednej charite na Slovensku. Po druhej svetovej vojne vplyvom ideolgie vtedajieho reimu prevzal starostlivos o klienta a jeho socilne problmy tt. Vytvorenm administratvneho a byrokratickho systmu sa aj samotn socilnoporadensk intervencia zila len na
-32-
saturovanie zkladnch ivotnch potrieb klienta bez jeho aktvnej asti, bez jeho motivcie a spolupodiean sa na rieen vlastnch socilnych problmov. Minimalizovala sa ternna socilna prca, alie innosti sa zili len na zkladn administratvne zsahy bez asti klienta. Spolonos v tom obdob nepripala socilne problmy, predpokladala, e automaticky vymizn. iaston obrat nastal koncom esdesiatych rokov, kedy sa zaal budova poradensk systm najprv v rezorte kolstva (pedagogicko - psychologick poradne) a neskr aj v rezorte prce, socilnych vec a rodiny (predmanelsk a manelsk poradne, teraz centr poradensko-psychologickch sluieb) (Gabura, 2004). Zmena politickho systmu priniesla obrat aj v chpan socilnej pomoci ttu konkrtnemu socilnemu klientovi, o ovplyvnilo aj proces formovania socilneho poradenstva najm z dvodu hadania novch metd a prstupov pri rieen socilnych problmov. Socilnym poradenstvom a definovanm cieovej skupiny klientov sa zaoberal aj J. Gabura (J999), ktor vo svojej tdii Poradenstvo v socilnej prci apeloval na potrebu nevyhnutnej zmeny v prstupe k socilnemu klientovi a potrebu alieho vzdelvania socilnych pracovnkov pre kvalifikovan prcu s klientom. Podrobnou analzou obsahu socilneho poradenstva a snahy o koncepn rieenie v oblasti alieho vzdelvania socilnych poradcov sa zaoberal aj Schavel vo svojej doktorandskej dizertanej prci Koncepcia rozvoja socilneho poradenstva na Slovensku, ako aj v niektorch alch prspevkoch (vi zoznam pouitej literatry) zameranch na definovanie obsahu socilneho poradenstva, rovn socilneho poradenstva a poradenskch metd, ktor s sasou socilnoporadenskej intervencie. Niektor zkladn charakteristiky socilneho poradenstva boli spracovan v publikcii Mydlkov, E., Gabura, J., Schavel, M.: Socilne poradenstvo. Pre socilnych pracovnkov bol spracovan akreditovan vzdelvac program Zklady socilneho poradenstva. Za podpory Spolkovho ministerstva pre rodinu,
-33-
seniorov deti a mlde SRN bol realizovan pilotn projekt vzdelvania socilnych poradcov, na ich vzdelvan sa podieali aj nemeck lektori. V sasnosti sa pripravuje prostrednctvom aktivt Asocicie supervzorov a socilnych poradcov spracovanie tandardov v oblasti socilneho poradenstva, o me vemi zsadne ovplyvni kvalitu poskytovanho socilneho poradenstva. Pjde najm o posudzovanie kvalifikanch a odbornch predpokladov, ako aj o vytvorenie optimlnych rmcovch podmienok pre poskytovanie socilneho poradenstva. tandardy nebud ma pravdepodobne prvne zvzn charakter, ale mohli by najm pre poskytovateov finannch zdrojov pre ely socilneho poradenstva vytvori optimlny - spravodliv" rmec pre poskytovanie vky finannej dotcie.
2.3 pecifik socilneho poradenstva

V socilnom poradenstve m vznamn miesto socilny poradca, ktorho lohou je minimalizova neprimeran oakvania klienta, ponknu mu aktvnu participciu na rieen problmu, priom by ho socilny poradca mal podporova, informova, vzdelva, vytvra podmienky pre zmenu, mal by by katalyztorom procesu rieenia problmu, mal by pomha klientovi nahliadnu na rzne monosti a alternatvy kontruktvnej zmeny. Zkladnm predpokladom prstupu socilneho poradcu ku klientovi je repektovanie autenticity klienta, akceptovanie jeho odlinosti, vctenie sa do jeho aktulnej situcie, motivcia a povzbudzovanie klienta ku zmene, spolon hadanie optimlnych vzorcov sprvania a fungovania vo svete. Socilny pracovnk poradca sa podrobne zaujma o vzahy, ktor vldnu v prostred klienta, ovplyvuj ho, psobia na jeho sprvanie a konanie. Zvauje vetky monosti, ktor mohli a aj vyvolali u loveka kolziu, socilnu udalos, stav ndze, i u hmotnej alebo socilnej. Vzjomn spoluprca
poradca - klient me ma dlhodob charakter. Poradca sa sna motivova klienta k aktvnej spoluprci a spolupodieaniu sa na rieen problmu. Musme si uvedomi, e pre optimlne fungovanie socilneho poradenstva v socilnej praxi a zabezpeenie efektivity intervennch poradenskch postupov je v tejto svislosti nevyhnutn: zmena prstupu ku klientovi, ktor bol v administratvnodvkovom systme odsden do role pasvnej bytosti, ktorej je zvonku pomhan, ktor je celkom zvisl na tejto pomoci, neme nim ovplyvni svoju situciu. V novch prstupoch sa klient men vo vzahu so socilnym pracovnkom na aktvnu bytos, ktor spolurozhoduje o svojom osude, aktvne participuje na rieen svojho problmu a preber primeran mieru zodpovednosti za seba a svoje okolie. zmena pozcie vo vzahu socilny pracovnk - klient, doteraj vrazne asymetrick vzah, ktor je zaloen na tom, e jedine socilny pracovnk vie, o je pre klienta najlepie (napodobuje vzah uite - iak, alebo rodi - diea), sm rozhoduje, prikazuje, uruje a klient sa iba pasvne prispsobuje. Vzhadom k novmu prstupu sa tento vzah symetrizuje, monitoruje vzah lovek - lovek, akceptuje autonmnos klienta, jeho jedinenos, vyplvajcu z individulnej ivotnej histrie, sksenost a zitkov. zmena aiska socilnej starostlivosti a pomoci od ttneho zastreovania, ktor vlastne naruilo podporn funkciu rodiny a komunity, k diferencovanm aktivitm rznych nositeov socilnej starostlivost a pomoci, ktor s bliie ku klientovi, a preto mu inne vyuva prirodzen socilne vzby, uplatova systmov a sieov prstup, ktor s efektvnejie ako individulny prstup, pretoe rieia problmy klienta v irch socilnych svislostiach (Gabura, 1999). Socilne poradenstvo m v socilnej praxi
nezastupiten miesto, oblasti jeho vyuitia s vemi rozmanit a konkrtne ich meme rozleni do nasledovnch okruhov: problmy v socilnych vzahoch, deficity v socilnych zrunostiach, problmy vo vzahu k socilnym intitcim a inm organizcim, problmy vo vkone socilnych rol (rola rodia, partnera, zamestnanca, obana a pod.), problmy so zvldnutm socilnych zmien (strata rodiny, zamestnania, problmy zdravotnho stavu), interpersonlne konflikty v rznych vzahoch, reaktvny emon distres (strata nieoho, niekoho dleitho), socilne insuficiencie (chbajci domov, chbajce peniaze at.) problmy socilnej adaptcie, socilne problmy ( nezamestnanos, socilno -ekonomick problmy, zdravotn problmy, ak zdravotn postihnutie ), problmy v oblasti socilnopatologickch javov.
Ak by sme mali pomenova pecifik socilneho poradenstva, potom medzi najzkladnejie, teda tie , ktor vrazne odliuj socilne poradenstvo od inch typov poradenstiev zaraujeme : cieov skupinu klientov a okruhy ich socilnych problmov, samotnho klienta so svojimi osobitosami, charakterovmi vlastnosami, mentlnou rovou a stupom socializcie, prostredie, vonkajie podmienky, v ktorch sa socilne poradenstvo poskytuje, charakter intitcie, ktor vytvra rmec pre poskytovanie socilneho poradenstva (poznme
subjekty ttnej sprvy, samosprvy, verejnoprvne intitcie a obianske zdruenia v rmci tretieho sektora, ale aj skromnoprvne poradensk subjekty), vedomosti, zrunosti, ale aj osobnostn rmec socilneho poradcu. Socilne poradenstvo povaujeme za nstroj socilnej pomoci, ktor umouje na jednej strane podiea sa klientom pri rozhodovan a na druhej strane zavzuje socilneho poradcu jedna primeranie a s prihliadnutm na konkrtny problm a autonmnos klienta. M. Scherpner (1998) v tejto svislosti hovor o niekokch zkladnch princpoch pri uplatovan socilneho poradenstva v praxi: akceptova inch bez toho, aby sme sa s nimi identifikovali, vytvra pozitvnu atmosfru zaloen na dvere a vzahu, individualizova a repektova autenticitu klienta, zaa tam, kde sa klient nachdza, tm, o o klient iada, zvoli tempo prce primeran klientovi, pomha klientovi hada rieenie, neimponova rchlymi nvodmi a radami, preferova spoluprcu s klientom a kolegami, nie sperenie, stanovova spolu s klientom realistick ciele, motivova klienta pre dosiahnutie cieov, vytvra priestor pre klienta, stva sa postupne nepotrebnm. Vyuitie zkladnch princpov socilneho poradenstva v praxi je ako realizovaten. Uveden situciu je potrebn zmeni najm z dvodu celkovej zmeny v poskytovan socilnej pomoci. V rmci uplatovania zkona o socilnej pomoci je zkladnou ideou zabezpei motivciu socilneho klienta tak, aby problm svojej socilnej ndze rieil svojimi
-36-37-
vlastnmi silami. Z tohto dvodu je nevyhnutn venova pozornos kvalifikovanej prprave socilnych pracovnkov, vytvra postupne priestorov a materilne podmienky pre poskytovanie socilneho poradenstva, a to najm na odboroch socilnych vec, ale aj v zariadeniach socilnych sluieb ttneho a nettneho charakteru. Sme toho nzoru, e socilne poradenstvo sa v zvislosti od charakteru socilnej intitcie, obsahu socilneho poradenstva a kvalifikovanosti socilnych poradcov poskytuje na rznych rovniach. Pre informciu predkladme na tomto mieste orientan nvrh lenenia socilneho poradenstva z hadiska obsahu, spsobu a metd ich rieenia, ako aj definovania niektorch poiadaviek na minimlne poadovan vedomosti a zrunosti ich poskytovateov.
r
ako socilna prce bude zrejme potrebn na prechodn obdobie pristpi ku kompromisu a umoni aj inm pomhajcim profesionlom (napr. psycholgom, pedaggom, lekrom...) umoni poskytovanie zkladnho socilneho poradenstva (najm v zvzoch zdravotne postihnutch a pod.). Nevyhnutou sasou vak je spen absolvovanie akreditovanho vzdelvacieho programu v socilnom poradenstve (pozri napr. www.ivsp.sk). Okrem inch metd a foriem prce bud vyuva socilne poradenstvo ako jeden z nstrojov pomoci klientovi. Na tto innos by mali by socilni pracovnci kompetentn vtedy, ak zvldnu metodiku rozhovoru s klientom, socilnu diagnostiku a inn metodiku zvldania krzovch situci a problmov, s ktormi sa klient na nich obrti. Z poradenskch metd mu socilni poradcovia najastejie vyuva: kvalifikovan informciu, poskytova informcie a poznatky, ktor by mali pomc klientovi orientova sa v problme a hada primeran rieenia, umoni mu pochopi svislosti jeho situcie, prvne a socilne aspekty jeho problmu, distribciu klienta, ak problm klienta alebo jeho rieenie nespad do profesionlnej kompetencie socilneho poradcu, ktor vykonva zkladn socilne poradenstvo, poradca odole klienta poradcovi, ktor zabezpeuje vy stupe socilneho poradenstva, alebo do inej intitcie kompetentnej riei klientov problm (zdravotnctvo, in druh socilnej starostlivosti, sd, polcia, atd'.), klarifikciu problmu, socilny poradca spolu s klientom objasuj rzne aspekty prezentovanho klientovho problmu , aby klientovi bol jasn zkladn rmec problmu, aby pochopil jeho priny a svislosti a mohol sa rozhodn pre optimlne rieenie, ventilciu klienta, poradca asto vytvra pre klienta priestor, aby sa mohol vyrozprva, zbavi sa
-39-
2.4 rovne socilneho poradenstva

Z hadiska praxe navrhujeme rozliova tri nasledujce rovne socilneho poradenstva: zkladn socilne poradenstvo, odborn, prp. pecializovan socilne poradenstvo,
2.4.1 Zkladn socilne poradenstvo

Zkladn socilne poradenstvo prvho kontaktu by mali realizova socilni pracovnci s bakalrskym vzdelanm, vym odbornm vzdelanm, prp. vysokokolskm vzdelanm v odbore Socilna prca, ktor poskytuj klientom socilnu pomoc v rznych oblastiach (distribcia klienta vo verejnej sprve, ternna socilna prca streetwork, poradenstvo v rznych zvzoch a at.) ambulantnej alebo rezidencilnej starostlivosti. Vzhadom na stle pomerne krtku tradciu existencie Socilnej prce ako vednej disciplny v SR a kolonizciou tejto profesie mnohmi absolventmi inho pregradulneho vzdelania
-38-
nahromadench pocitov neistoty, naptia, strachu, zkosti, umouje mu hovori o akostiach a problmoch bez obv zo zosmienenia, ignorovania a nepochopenia, povzbudenie klienta, poradca posiluje povzbudenm a pochvalou tak kroky klienta alebo tak jeho sprvanie, ktor ved k spenmu rieenie problmu, klient si takto sprvanie zakomponuje do veobecne pouvanho vzorca jednania, ktor me by prevenciou recidvy problmu, sprevdzanie klienta, najm v prvch etapch socilnej poradenskej prce niektor skupiny klientov vyaduj urit typ vedenia, postupn uenie klienta elementrnym socilnym, hygienickm, samoobslunm innostiam, sprevdzanie klienta sa realizuje v jeho ivotnom priestore a m iba doasn charakter, km si klient a niekedy aj jeho okolie neosvoj potrebn nvyky, persuziu klienta, v niektorch situcich je potrebn, aby poradca dokzal presvedi klienta o nevyhnutnosti uritch krokov, postupov a motivoval ho k zmene. Socilny poradca by mal tieto poradensk metdy prce s klientom zvlda v rznych prostrediach, vade tam, kde sa me socilne poradenstvo realizova - socilna prca na ulici, socilna prca v teritriu klienta (rodina, klub, kola), ambulantn socilna prca, semirezidencilna a rezidencilna socilna prca. Okrem veobecnch zrunosti poradenskej prce by mal by socilny poradca orientovan v pecifikch poradenskej prce jeho pracovnho zamerania.
2.4.2 Odborn socilne poradenstvo

Odborn socilne poradenstvo maj realizova vlune vysokokolsky vzdelan socilni pracovnci (absolventi odboru . 3.1.14, pozri tie www.akredkom.sk), ktor absolvovali alie akreditovan pecializovan vzdelvanie v oblasti socilneho poradenstva (pozri napr.: www.ivsp.sk). Odborn socilny poradca by sa mal primrne orientova na poradensk prcu s klientom, rodinou, skupinou alebo komunitou.
-40-
S klientmi pracuje prevane v socilnych intitcich (ambulantnch alebo rezidencilnych). Je kompetentn riei tak socilne problmy klienta, ktor by u nezvldal socilny pracovnk prvho kontaktu, prp. in pomhajci profesionl (psycholg, pedagg...). Pracuje s klientmi, ktor s mu distribuovan z inch intitci i organizci, alebo by sa na neho mu obraca aj samotn klienti bez medzistupa distribcie (napr. na PSVaR, rznych MV O). Odborn socilny poradca m zvldnu socilnu diagnostiku v plnom rozsahu (od pozorovania, rozhovoru, analzy materilov a po psychologicky netandardizovan diagnostiku a innostn diagnostiku), doke vyuva vetky metdy socilneho poradenstva prvho kontaktu a disponova pecilnymi odbornmi informciami z rznych oblast socilnej problematiky. Zo pecifickch poradenskch metd na svojom stupni intervencie bude najastejie vyuva: trningy a ncviky s klientom, socilny poradca u klientov urit socilne zrunosti potrebn pre odstrnenie i minimalizovanie klientovho problmu (trning efektvnej komunikcie, trning asertvneho sprvania, trning kontruktvneho rieenia konfliktov, trning optimlneho rozhodovania atd'.), trningy odstrnenia nevhodnch nvykov i zmeny uritch vzorcov sprvania, ktor klientovi komplikuj ivot, sasou trningov je i ncvik relaxanch a koncentranch technk, modelovanie uritch situci zo ivota, ktor sa klient s podporou socilneho poradcu u postupne zvlda i efektvne riei, klient spolu s poradcom vytvraj optimlne scenre fungovania v uritch ivotnch situcich, systmov prcu s rodinou, individulne problmy mnohch klientov maj svoje kauzlne zakotvenie v poruchovom fungovan rodiny, v ktorej klient ije, a preto odborn socilny poradca bude mnoh problmy klientov riei v rodinnom kontexte, alebo bude
-41 -
pracova s celou rodinou, tm sa odstrauje identifikcia iernej ovce i poruchovho lena, poradca zska komplexn obraz problmu a do rieenia je zapojen cel rodinn spoloenstvo, skupinov a komunitn poradenstvo v socilnej oblasti ekonomickejie vyuva as, financie, efektvne pracuje so skupinovou dynamikou, vyuva sksenosti, poznatky a vzjomn poradenstvo ud, ktor maj podobn problmy, situcie sa lepie ilustruj a modeluj, klient si me vybra z viacerch nzorov. Napriek uvedenm metdam zkladnm pracovnm nstrojom odbornho socilneho poradcu ostva poradensk rozhovor, vyuvan poda prslunosti poradcu k tej i inej poradenskej kole. Neoddelitenou sasou pracovnej nplne odbornch poradcov by malo by poradenstvo a supervzia pre svojich kolegov, ktor s klientom pracuj na rovni prvho kontaktu (spenm modelom sa jav by prepojenie s poradcami psobiacimi na akademickej pde). Domnievame sa, e by bolo potrebn poda stupa vzdelania vymodelova k ku prideovaniu finannch prostriedkov mimovldnym organizcim poskytujcim socilne poradenstvo samosprvnymi krajmi, prp. inmi orgnmi verejnej sprvy (pozri zkon o Socilnej pomoci .195/1998 Z.z.). V praxi by to znamenalo, e vku finannej dotcie by podmieovalo vzdelanie iadatea s tm, e absolvent magisterskho, prp. doktorandskho tdia socilnej prce (ako jednho z hlavnch kritri) by mal nrok na pln prspevok, absolvent bakalrskeho stupa na polovin prspevok a pod. (niektor samosprvne kraje u podobn k zapracovali do svojho veobecne zvznho nariadenia). Vylil by sa tm do uritej miery priestor na korupciu, rodinkrstvo" a hlavne by sa tm zaistili kvalitnejie sluby pre samotnch klientov. (Olh, 2007)
2.5 Odborn a kvalifikan poiadavky pre vkon socilneho poradenstva

Kompetentn prca s klientom predpoklad urit penzum odbornch vedomost a socilnych zrunost. Navrhujeme, aby bol pre socilneho pracovnka poradcu v jednotlivch rovniach poskytovanho socilneho poradenstva uren minimlny kvalifikan tandard ako podmienka predpokladu pre vkon socilneho poradenstva. A. Zkladn socilne poradenstvo Socilne poradenstvo na tejto rovni bude vykonva socilny pracovnk poradca, ktor m ukonen: vyie odborn tdium socilnoprvne, bakalrske, prp. vyie tdium socilnej prce, Pre vkon socilneho poradenstva je mon v praxi akceptova zameranie odbornosti najm humanitnho charakteru, teda absolvovanie tudijnch odborov v oblasti : socilnej prce, psycholgie, pecilnej a lieebnej pedagogiky. Ak poas tdia nemali absolventi uvedench tudijnch odborov zaraden predmet socilna prca a predmet zameran na prcu so socilnym klientom, musia absolvova vzdelvac program: zklady socilnej prce, zklady socilneho poradenstva, vcvik v socilnom poradenstve. Tieto vzdelvacie akreditovan programy by absolvoval astnk vo vom rozsahu, hodinov dotcia by bola zven (pozri www.ivsp.sk).
-42-43-
B. Odborn socilne poradenstvo Odborn socilne poradenstvo poskytuje socilny pracovnk poradca, ktor m ukonen vysokokolsk vzdelanie druhho stupa v odbore Socilna prca, m trojron odborn prax v socilnej oblasti (kontaktnej socilnej prci s klientom). Vzhadom na dostaton poet absolventov tdia socilnej prce a irokm monostiam tdia tohto odboru takmer na kadej V v SR nie je mon u akceptova in vzdelanie ako socilna prca.
Uveden systmov vymedzenie obsahu socilneho poradenstva a definovanie poiadaviek pre kvalifikovan vkon socilneho poradenstva je uritm nmetom pre skvalitnenie socilnoporadenskej intervencie v praxi, ako aj nmetom pre konkrtnejie teoretick rozpracovanie z hadiska metd a obsahu socilneho poradenstva, ktorm sa budeme venova v alej asti naej prce.
-44-
_ Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia
4. Obsahov zameranie socilneho poradenstva vo vybranch cieovch skupinch

4.1 Socilne poradenstvo poskytovan rodine
mmm
Pani Rigov navtvila Odbor socilnych vec, UPSVR a na intervenciu koly, ktor navtevoval jej 14-ron syn Ivan. Ivan pravidelne zanedbval povinn kolsk dochdzku, chodil do koly nepripraven, s rznymi poraneniami a modrinami po tele. kola oznmila UPSVR, e pokia sa jeho prospech nezlep, bude u druhkrt neklasifikovan a bude opakova ronk. Pani Rigov: Dobr de, pn kurtor, o mm robi? Ivka mi chc da do stavu. " Poradca: Dobr de pani Rigov (podanie ruky), sadnite si. " Pani Rigov: Ach, pn kurtor, nie je to dobr. o len s nami bude?" (klientkapodala poradcovi oznmenia zo koly). Poradca: Nebojte sa, pani Rigov, povedzte mi, o sa presne stalo a pokajte, idem si po zznamy. " Poradca: Mm tu zo koly list, ktor ma informuje o Ivanovej situcii. Nebojte sa, kola neme da vho syna do stavu. Takto rozhodnutie me v sasnosti urobi iba sd. " Pani Rigov: o mm robi? Nechce chodi do koly, mm ho kad rno zbi? " Poradca: To urite nie. Ako dlho trvaj tieto problmy? " Pani Rigov: U dlho, pn kurtor. Muovi preskoilo, hovor, e nie je jeho, stle ho vyhadzuje z domu. asto prespva u kamartov. " Poradca: Pn Rigopije, alebo berie nejak drogy?" Pani Rigov: Nie, len je nervzny. " Poradca: Naposledy, ke som sa stretol s vam manelom, bol dos opit. " Pani Rigov: No, obas si vypije. Ale o mm robi?" Poradca: Je zamestnan?" Pani Rigov: A no, rob skladnka. " Poradca: Rd by som sa s Ivanom stretol. Bol by ochotn prs sem? " Pani Rigov: Sed pred dverami. Mm ho zavola?" Poradca: O chvu. Povedzte mi ete viac o sprvan vho manela, hlavne to, preo si zrazu nemysl, e Ivan je jeho a podobne. " (Olh, 2006)
Z hadiska obsahu je pomerne pecifickm socilne poradenstvo zameran na rodinu. Nronos poskytovanho socilneho poradenstva kUmUl Va Vr d ovplyvuje irok spektrum mU P^d'ast"' " socilnych ^riei '--prostred. asto sa stva, e lenovia rodiny musia niekoko problmov, ktor s vo vzjomnej interakcii Ich prezentovanie spsobuje narastanie zloitosti a asto a^ bezndeje pri ,ch rieen. Profesionlne kompetencie pri rieen problemov v rodine preber najm psycholg/1 S pedagg, ale aj socilny pracovnk Spolonm znakom ich intervencie s poradensk cmnost, ktor na zklade interakcie medzi poradcom aclenm, rodiny nmouj tak, ako to uvdza Prevendarov (2001): orientciu klienta v ich situcii, optimalizciu fungovania rodinnho systmu, optimalizciu ivota kadho jej jednotlivca ' boln/^ teJt ;nterVencie J'e ubezpei, aby lenovia rodiny boh spolone schopn efektvne nei niektor zloit socilne problmy a nauili sa zvlda niektor nron ivotne V nasledujcom prpade ilustrujeme poradensk rozhovor (prve stretnutie) vykazujci znaky rodinnho nsTa zanedbania starostlivosti a jeho nsledkov.
V rodine sa spravidla identifikuj klienti socilnej prce, a to najm z hadiska prezentcie socilnopatologickch javov,
-63-
-62-
z hadiska veku (deti, dospievajci, star udia). Niektor lenovia rodiny sa prejavuj odlinm ivotnm tlom (skni, prslunci extrmistickch skupn), niektor maj zdravotn problmy (s dlhodobo chor, niektor trpia nevylieitenmi chorobami, alebo s to psychiatrick pacienti), alej s to rodiny, ktor maj finann a existenn problmy (dlhodobo nezamestnan lenovia rodiny, rodina je chudobn), rodinnmi prslunkmi s udia s akm zdravotnm postihnutm (postihnutie me by telesn, mentlne alebo zmyslov). Obsah socilneho poradenstva pri rieen socilnych problmov rodiny je vemi rozsiahly, mnoh poradensk situcie svisia najm so zabezpeenm optimlneho funknho rodinnho prostredia pre diea v zujme zabezpeenia jeho prirodzenho vvinu. Sumrne by sme mohli vymenova niekoko poradenskch situci, ktor svisia s uvedenmi socilnymi problmami: umiestnenie dieaa do nahradzujcej starostlivosti rodiov dovtedy, km rozhodne sd, umiestnenie dieaa do pestnskej starostlivosti, rieenie rodinnch a socilnych problmov, vchovn starostlivos rodn, v ktorch je zvane ohrozen alebo vne naruen vchova dieaa a jeho vvin, vchovn starostlivos rodn, z ktorch bolo potrebn deti umiestni okamite do starostlivosti nahradzujcej starostlivos rodiov, vyhadvanie obanov vhodnch vykonva nhradn rodinn starostlivos, zabezpeenie a nadviazanie osobnho vzahu det, ktorm je potrebn z rznych dvodov zabezpei nhradn rodinn starostlivos, sledovanie vvinu det v nhradnej rodinnej starostlivosti, v stavnej alebo ochrannej vchove pri vykonvan kolzneho opatrovnka alebo opatrovnka maloletch det,
rieenie problmov dysfunknch rodn a rodn v predrozvodovej, rozvodovej a porozvodovej fze, pomoc tranm enm, slobodnm matkm, rieenie problmov det a mldee v svislosti s prezentovanm socilnopatologickch javov, zabezpeenie preventvnych aktivt v oblasti socilnej prevencie v spoluprci s almi odbornkmi. Tieto poradensk problmy svisia asto s rieenm problmov det, ktor nie s schopn samostatne zvlda niektor situcie a ich problm je ovplyvnen patolgiou rodiny. Intervencia socilneho poradcu m svoje opodstatnenie nielen pri rozpade alebo rozvode manelstva, ale aj pri mrt jednho z rodiov. astm problmom v rodine me by aj neprospievanie alebo poruchy sprvania, ktor sa prezentuj v kole, priom spsoby rieenia tchto problmov destabilizuj rodinu, vyvolvaj konflikty medzi rodimi, medzi rodimi a demi, ale aj medzi samotnmi srodencami. Jednm z momentov, ktor mu ovplyvni atmosfru rodiny, je aj schopnos vyrovna sa so zmenami, ktor svisia s prslunm vvinovm obdobm rodiny. Socilnoporadensk intervenciu me iniciova aj prirodzen ontogenetick vvin lenov rodiny, ktor m urit zkonitosti spojen s charakteristickmi vvinovmi tdiami rodiny, ako s narodenie dieaa, odchod niektorho z det mimo rodinu, mrtie niektorho z lenov rodiny, ale aj schopnos adaptova sa' na spolunavanie v trojgeneranej rodine. Tieto zmeny ovplyvnen vonkajmi a vntornmi podmienkami vytvraj priestor pre krzov obdobia, ktor si vyaduj zmenu doterajieho spsobu ivota, zmenu v hodnotovom systme, zauvanch normch, pravidlch a tradcich svisiacich aj so zauvanmi rolami, ktor sa vplyvom vvinu rodiny menia (napr. otec - vodca, ivite -mus postupne prija rolu starho loveka odkzanho na pomoc ostatnch lenov rodiny). V nasledujcom prpade popisujeme intervenciu socilneho poradcu v prpade dysfunknej rodiny.
-65-
-64-
Da 22. 2. 2005 sa na odbor socilnych vec PSVR dostavila pani Oga Z. Pani Oga sa snaila vyhada na radu svojej priateky niekoho, kto by jej pomohol s rozvodom. Informtor ju odporuil na oddelenie socilnoprvnej ochrany det. Klientka: Dobr de, mte as, prosm vs? Chcela by som sa s niekm porozprva. " Poradca: ,,Nech sa pi, pote alej. " Klientka: ,, akujem. " (vzjomn predstavenie sa) Poradca: ,, Sadnite si. " Klientka: Viete, u rok so svojm manelom neijem, je to mafin. Ni mi neplat a ani od neho ni nechcem. Stle sa mi vyhra, e ma zabije. Mme spolu 2-ron dcrku, o ktor ale vbec nem zujem. Chcem ma od neho u pokoj, ale neviem o mm robi. Bvame v jeho byte a k rodiom sa vrti nemem. " Poradca: U ste sa tu (na UPS.VR) boli niekedy poradi? " Klientka: Nie, som tu prvkrt. " Poradca: Dobre, budem si z nho rozhovoru robi psomn poznmky, ak vm to nevad. " Klientka: Nie, pokojne. " Poradca: Povedzte mi ete viac o vaom problme... " (Olh, 2006)
mal pozornos. Prve tto sinnos me vemi efektvne prispie aj k rieeniu pecifickch a zloitch problmov sasnej rodiny.
4.2.1 Poradenstvo pre rodiny so socilno - ekonomickmi problmami

V sasnosti sa pomerne asto stretvame s ekonomickou nestabilitou rodn, o povaujeme za jeden z dleitch faktorov sekundrne sa prezentovanch krz v rodine. Rodina sa v sasnosti dostva do zloitej ekonomickej situcie z niekokch dvodov. asto je to otzka nezamestnanosti lena rodiny alebo otzka zadlovania sa na kor materilnych produktov vplyvom irokej ponuky tovarov v hypermarketoch, ako aj vplyvom agresvnych reklm bankovch subjektov orientovanch na vetky vrstvy obyvatestva. Ekonomick stabilitu rodiny me podporova napr. vy poet lenov domcnosti, ktor s ekonomicky aktvny, alej je to celkov poet det a lenov domcnosti, vek ivitea rodiny, rove dosiahnutho vzdelania iviteov rodiny, ako aj celkov nklady na vdaje pre domcnos. Na druhej strane ekonomick nestabilitu rodn ovplyvuje najm: nezamestnanos lena rodiny, prca za minimlnu mzdu, neist prca alebo prca v zahrani a s tm svisiace problmy, neschopnos zaobchdza s peniazmi, zadenie rodn (strata zamestnania, bankov subjekty, obchodn centr a hypermarkety), nepln rodina alebo ena samoiviteka - odkzan len na svoj vlastn prjem alebo pomoc ttu prostrednctvom dvok a prspevkov. Na druhej strane me socilno - ekonomick situciu rodiny zhori aj niekoko zvanch faktorov, ktorch rieenie je asto prve v kompetencii socilneho pracovnka. Medzi najastejie patria rozpad rodiny, agresvne sprvanie partnerov a nzka kvalita
-67-
Vznamn lohu pri socilnoporadenskej intervencii pre rodinu zohrva tmov spoluprca odbornkov. Zloenie pracovnho tmu ovplyvuje charakter danho socilneho problmu alebo dominantn, aktny, prpadne preferujci problm, ktor ovplyvuje celkov atmosfru v rodine. Najastejmi spolupracovnkmi socilneho pracovnka poradcu bva spravidla psycholg, lekr, lieebn alebo pecilny pedagg. Vzjomn sinnos pracovnho tmu odbornkov ovplyvuje efektivitu socilnoporadenskej intervencie, ktorej cieom je zabezpei primeran orientciu klienta v relnom svete a jeho optimlne fungovanie v spolonosti. Zloeniu pracovnho tmu a vzjomnej koopercii odbornkov je venovan v sasnej dobe pomerne
-66-
vzahov. alm problmom je prtomnos socilno - patologickch javov, medzi najastejie patr najm zvislos na alkohole a inch druhoch zvislosti. ast a menej identifikovan je gamblrstvo alebo tipovanie v stvkovch kancelrich, ktor je leglne, ttom tolerovan. Tieto druhy zvislosti s astmi prinami rozpadu rodiny a hlavne prinou zhorenia ekonomickej situcie rodn. Ekonomick situciu rodiny ovplyvuje aj prtomnos zdravotne znevhodnenho lena domcnosti alebo prtomnos lena rodiny so zdravotnmi problmami ( nevylieitene chor, len rodiny s psychiatrickou diagnzou a pod. ). Zaujmavm fenomnom zhorovania ekonomickej situcie rodiny a narastajceho zadenia je aj jav, ktor odra problmy v partnerskch vzahoch, kedy jeden z partnerov svoju nespokojnos a dominantnos prezentuje demontratvnymi nkupmi. Nezohaduje pri tom potreby rodiny a ich lenov, egoistick preferuje svoje vlastn zujmy a predstavy uspokojovania potrieb. astm javom v sasnch, menej ekonomicky stabilnch rodinch je aj nakupovanie v hypermarketoch, za podpory lkavch ponk ( tovar na spltky ) z dvodu kompenzcie pocitov menejcennosti a snahe vyrovna sa ostatnm. Nkupy maj asto aj emocionlny podtn ( aj my si chceme spravi rados, moje deti to tie mu ma, ke som nemala ja, tak nech maj aspo moje deti a pod.). alm problmom zadenia je aj samotn neschopnos rodiny vedie efektvne hospodri. Tento problm ovplyvuje asto niia intelektov rove rodiov alebo u vyie spomnan faktory. Okrem spomnanch dsledkov socilno - ekonomickch problmov je potrebn upozorni na nepriazniv vplyv tejto situcie na diea v rodine. Dsledky s jednak materilneho charakteru ( nedostatky v stravovan, oaten, hygiene, podmienkach na bvanie, uebnch pomckach, podpore vonoasovch aktivt). Stva sa, e diea sa izoluje od svojich rovesnkov, m obmedzen socilne kontakty alebo naopak identifikuje sa s rovesnkmi s podobnmi problmami, priom sa kumuluj predispozine socilne podmienen asocilne prejavy v sprvan.
4.2 Obsah socilneho poradenstva pre rodiny so socilno - ekonomickmi problmami

Socilne poradenstvo mus by v svojom obsahu zameran na zistenie rozsahu, charakteru a prin hmotnej ndze. To znamen, e v inicilnej fze socilneho poradenstva sa socilny poradca orientuje na identifikovanie primrnych prin zadenia, priom vyuva najm metdy socilneho poradenstva, ktor s charakteristick pre zkladn rove socilneho poradenstva. Socilny poradca mus prostrednctvom svojich poradenskch zrunost a zrunost komunikcie zska klienta pre spoluprcu a mobilizova ho k podielu na rieen svojej nepriaznivej situcie. V procese prce s klientom potom db na poskytovanie relevantnch informci s prezentovanm nvrhov na rieenie situcie, na jeho usmerovanie podporovanie a sprevdzanie pri odhaovan monch zdrojov ovplyvujcich rieenie zloitch socilno ekonomickch problmov klienta. Socilny poradca teda po zisten ekonomickej situcie rodiny orientuje svoj odborn potencil na ekonomick poradenstvo a poradenstvo psychosocilne (s hadanm monch partnerov pre spoluprcu v tme, napr. psycholga). Cieom socilneho poradenstva pre rodiny so socilno ekonomickmi problmami s obsahov rmce, ktor s zameran na to aby sme: rodinu zbavili dlhov, nauili rodinu hospodri, zamedzili vytvraniu novch dlhov, vytvorili optimlne podmienky pre socilne vzby lenov rodiny, zaangaovali vetkch lenov rodiny na pripravovanch zmench a postupov. V naom socilnom systme existuj mechanizmy, ktor by mohli prispie k rieeniu nepriaznivej situcie rodn. K tomuto elu mme sie socilnych subjektov v rmci samosprvy prvne predpisy umouj napr. poskytn socilnu piku, jednorzov dvku socilnej pomoci. Na rovni ttnej sprvy v oblasti
-68-
-69-
socilnych vec s to dvky pomoci v hmotnej ndze ttna socilna podpora formou prspevkov (napr. dotcia na stravu, kolsk potreby, motivan prspevok pre deti predkolskho a kolskho veku). Rozsiahla je sie obianskych zdruen, ktor pracuj s rodinou, ale vo vej miere by sa mali angaova pri vyjednvan zadench s inmi subjektami, mali by rodinu dlhodobo sprevdza. Pre skvalitnenie tejto pecifickej poradenskej innosti orientovanej na socilno - ekonomick problmy rodiny povaujeme za potrebn preferova a zabezpei: systematick a dlhodob prcu s rodinou ako celkom, ternnu socilnu prcu (nvtevy v rodinch a ich sprevdzanie), komunikciu s ekonomickmi a finannmi subjektami zainteresovanie alch odbornkov ako napr. prvnik, lekr, psycholg, kaz, finann poradca a samozrejme socilny pracovnk na rznych rovniach. Otzka spoluprce jednotlivch odbornkov, ako aj dlhodob a systematick socilna prca s celou rodinou je pri rieen socilno ekonomickch problmov rodn nevyhnutn. alou dleitou podmienkou zintenzvnenia poradenskej pomoci pri rieen uvedench problmov je via angaovanos nositeov intervennch poradenskch innost, dleitou podmienkou je aj zujem a ochota zainteresovanch socilnych subjektov prispsobi svoje zameranie novm pecifickm problmom.
4.2.1 Socilne poradenstvo pre ako zdravotne postihnutch

Zdravie meme vnma ako telesn a duevn integritu. Zdravie je znakom toho, e zdrav osoba nem iadnu vnejiu chorobu, je schopn napa svoje ivotn ciele a realizova sa v normlnom spoloenskom a pracovnom kontexte. Svetov zdravotncka organizcia charakterizovala v roku 1947 zdravie ako telesn, duevn a socilne blaho, ako
jednotu alebo harmniu telesnho, duevnho a socilneho v loveku. Prve prvok socilnej dimenzie z hadiska charakteristiky zdravia vniesol do tejto defincie niekoko polemk. Sme toho nzoru, e najm pre potreby socilnej prce a aktivt socilneho pracovnka je tento prvok mimoriadne vznamn. Podnecuje vzjomn spoluprcu a kooperciu lekrov a socilnych pracovnkov. O vzjomnom previazan choroby a socilnych problmov niet pochb, ako prklady meme uvies tieto vzahy: nezamestnanos -depresie, nezamestnanos drogov zvislos, poruchy vivy a mnostvo alch ochoren chudoba. Klasickm prkladom je aj globlne vnmanie akho zdravotnho postihnutia a problmov svisiacich s integrciou jednotlivcov, s ich podmienkami na bvanie, vzdelvanie, s monosami pracova a komunikova s okolitm svetom. Socilny fenomn zdravotnho postihnutia charakterizuj aj niektor al autori, ako napr. Crips poda K. Repkovej (2003), ktor vnma zdravotn postihnutie ako komplex socilne kontruovanch vznamov, ktor obsahuj percepciu reality ivota indivdu s funknmi poruchami, percepciu poradcov, ktorch hodnoty mu tvarova podobu poradenskho procesu a ostatnch ud, ktor s s klientmi s funknmi poruchami vo vznamnch vzahoch. Socilny kontext zdravotnho postihnutia ete vstinejie popisuje L. Por (1997), ktor hovor, e jedinci so zdravotnm postihnutm nevnmaj svoj hendikep bezprostredne, ale vnmaj komplikcie, ktor z ich postihnutia vyplvaj. Ono sa realizuje ako socilna odchlka. Podobne aj J. Prevendrov (2001) potvrdzuje, e zdravotn postihnutie me ma aj podobu spoloenskej izolcie a problmov s nevhodnmi reakciami okolia na postihnutho jedinca. K. Repkov (2003) vnma zdravotn postihnutie ako trval poruchu telesnho alebo duevnho zdravia v interakcii so socilnym prostredm s predpokladom minimalizcie jeho znevhodnenia prostrednctvom intervencie v rmci socilnej politiky a socilnej prce.
-70-
-71 -
Kategria ud s akm zdravotnm postihnutm je asto odkzan na pomoc ttu a poskytovanie socilneho poradenstva je pre zabezpeenie ich existencie vemi vznamn. Socilne poradenstvo je zameran z hadiska svojho obsahu na rieenie tchto problmov: poskytnutie a prehodnotenie dvky socilnej pomoci, posdenie opodstatnenosti peanho prspevku na kompenzciu pri jeho zaveden, uren a uvonen osobitnho prjemcu peanho prspevku na kompenzciu, znenie alebo odatie elovej peanej dvky socilnej starostlivosti ako zdravotne postihnutch obanov, poskytovanie opatrovateskej sluby, prepravnej sluby, poskytovanie starostlivosti v zariadeniach socilnych sluieb, odatie socilnej sluby, zastavenie poskytovania socilnej sluby, znenie alebo zvenie hrady za poskytovanie socilnej sluby, prpadne neplatenie socilnej sluby. Tieto svisiace sprievodn poradensk aktivity vymedzuje zkon NR SR o socilnej pomoci . 195/1998 Z.z., priom je potrebn si uvedomi, e alie poradensk aktivity sa uplatuj pri samotnej interakcii s klientom a v repektovan samotnho postihu, osobnostnch vlastnost a intelektovej rovne klienta. Socilne poradenstvo pre ako zdravotne postihnutch (ZP) klientov sa vykonva spravidla v rmci: ttnej sprvy, samosprvy, nettnych subjektov - obianskych zdruen, zariaden socilnych sluieb. ttna sprva m v svislosti s poskytovanm socilneho poradenstva dominantn postavenie. tt garantuje v zmysle
zkona o socilnej pomoci ako zdravotne postihnutm obanom poskytnutie prspevkov na kompenzciu bu prostrednctvom finannch dvok, alebo prostrednctvom zdravotnej pomcky. Uveden sa kon v slade s cieom zabezpei integrciu obana s akm zdravotnm postihnutm. Posudzovanie klientov zabezpeuj oddelenia posudkovch innost prslunch radov prce, socilnych vec a rodiny, v ktorch pracuj socilni pracovnci a lekr. tt asto nie je schopn zabezpei zkladn rmcov podmienky (materilnotechnick, personlne, priestorov, organizan) pre prcu posudkovch tvarov, o ovplyvuje aj predlovanie akacej doby vybavenia iadosti klienta. Klienti prichdzaj na oddelenia posudkovch innost: spontnne (informcie od znmych, prbuznch, z mdi), z podnetu intitcie (zvzy, asocicie, obianske zdruenia), z podnetu oetrujceho lekra, z podnetu odbornho lekra, na zklade distribcie kolegu socilneho pracovnka z inho oddelenia odboru socilnych vec, na zklade informcie zskanej u kompetentnho zamestnanca verejnej sprvy. Poetnos a prvotn nvtevu klientov podnecuj aj samotn socilni pracovnci, zamestnanci posudkovch tvarov, ktor v rmci svojich innost v terne upozoruj potencionlnych klientov na monosti kompenzcie ich akho zdravotnho postihnutia. Uveden fakt je pozitvnym prvkom v prci socilneho pracovnka, poukazuje na obrat z chpania socilnej prce ako sumru administratvnych konov na prvky ternnej socilnej prce, ktor prve v innostiach socilneho pracovnka, zamestnanca ttnej sprvy absentuje. Samosprva preber postupne dleit funkciu v zabezpeovan socilnych potrieb obyvatestva. V poslednom obdob sa vplyvom prijatia zkona NR . 416/2001 Z.z. o prechode niektorch psobnost z orgnov
-73-
-72-
ttnej sprvy na obce a na vyie zemn celky presvaj kompetencie ttu na samosprvu aj v socilnej oblasti. Samosprva preber kompetencie pri zriaovan zariaden socilnych sluieb, starostlivosti o starch ud, v opatrovateskch a oetrovateskch innostiach. Tento proces je plne prirodzen, jeho vznam je najm v priblen sa svojmu obanovi, v mapovan konkrtnych problmov, v zapjan obanov do rieenia socilnych problmov obyvateov z ich bezprostrednho okolia a pod. Mesto alebo obec si postupne aj v socilnej oblasti vytvra svoje priority, nesmie by ahostajn k svojej komunlnej socilnej politike a socilnej prci. Socilni pracovnci nie s v anonymite, v centre pozornosti s nielen primtor alebo starosta, ale aj lenovia zastupiteskho zboru poslanci. Kompetentn zamestnanec alebo skupina zamestnancov (socilnych pracovnkov) je v bezprostrednom kontakte s obanom, ktormu pomha pri rieen jeho socilnych problmov, obana distribuuje na prslune intitcie, pomha mu administratvne zvldnu niektor kony, ktor si klient nie je schopn zabezpei vlastnmi silami (vykonva zkladn distribun poradenstvo). Socilny pracovnk v samosprve taktie komunikuje s prslunmi intitciami a subjektmi v meste, ktor zabezpeuj vybran socilne innosti a podieaj sa na rieen niektorch socilnych problmov obyvatestva, ako s najm: opatrovatesk sluba, oetrovatesk sluba, posudzovanie miery zdravotnho postihnutia, prepravn sluba, stravovanie pre dchodcov, prevdzkovanie zariaden socilnych sluieb. Okrem prirodzenej kompetencie ttu pri posudzovan akho zdravotnho postihnutia sa do rieenia socilnych problmov zapja aj samosprva spolu s nettnymi subjektmi, najm obianske zdruenia, ktor mu vemi prospen
-74-
dopa niektor absentujce aktivity a zrove poskytova poradenstvo na zkladnej rovni. S to najm Zvz invalidov. nia nevidiacich a pod. Skvalitnenie socilnej pomoci obyvateom s akm zdravotnm postihnutm je aj v podpore a koopercii medzi samosprvou a nettnymi subjektmi na zem mesta alebo obce. Nettne subjekty, najm obianske zdruenia, poskytuj socilne poradenstvo, ktor je vemi intenzvne zameran na integrciu obanov so zdravotnm postihnutm, ich posilnenie v samotnej schopnosti loveka prirodzene sa orientova v osobnom a spoloenskom ivote. pecifik poradenskho typu ako napr. vyrovnvanie sa s postihnutm, udranie a nadviazanie partnerskch vzahov, ako aj spoluitie s postihnutm jedincom pomhaj riei odbornci aj prostrednctvom psychologickej starostlivosti. Ich prirodzenou sasou je aj podpora dobrovonckej innosti, vytvranie a podpora svojpomocnch skupn. Zriadenia socilnych sluieb. Sasn stav zriad'ovania a organizovania socilnych sluieb je upraven zkonom NR SR . 195/1998 Z.z. o socilnej pomoci. Tento zkon upravuje prvne vzahy pri poskytovan socilnej pomoci, ktorej cieom je zmierni alebo prekona s aktvnou asou obana hmotn ndzu alebo socilnu ndzu, zabezpei zkladn ivotn podmienky obana v prirodzenom prostred, zabraova prinm vzniku, prehlbovania alebo opakovania porch psychickho vvinu, fyzickho vvinu a socilneho vvinu obana a zabezpei integrciu obana do spolonosti. Starostlivos v zariadeniach socilnych sluieb je mon poskytova obanovi, ktormu nie je mon poskytova in socilnu slubu v zmysle zkona o socilnej pomoci, alebo ak poskytnutie inej socilnej sluby poda tohto zkona dostatone neriei hmotn alebo socilnu ndzu tohto obana. Na poskytovanie starostlivosti v zariaden socilnych sluieb pre ako zdravotne postihnutch obanov me
-75 -
zriaova samosprva a nettne subjekty najm tieto zariadenia socilnych sluieb: domov socilnych sluieb, zariadenie chrnenho bvania, rehabilitan stredisko, zariadenie opatrovateskej sluby. Socilne poradenstvo poskytovan v zariadeniach socilnych sluieb me ma niekoko rovn. Obsahom poradenstva niekedy bva len informcia, rada, usmernenie.
Mlan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia
orientovan na poradenstvo zameran na rodinnch prslunkov a najbliie osoby, zamestnvateov alebo pedaggov, ktor spolupracuj pri integrcii ako zdravotne postihnutch. Socilne poradenstvo vo svojom obsahu zaha nielen monosti kompenzci akho zdravotnho postihnutia, ale aj poradenstvo pri komunikcii s okolitm svetom tak, aby boli zabezpeen optimlne monosti ako zdravotne postihnutho obana uprostred spolonosti.
4.2.1.1 Stupne socilneho poradenstva

Socilne poradenstvo pre ako zdravotne postihnutch obanov je mon vykonva na rznych stupoch. Ich identifikovanie spova predovetkm v zvislosti od intenzity a situanej podmienenosti poskytovanho socilneho poradenstva. Navrhujeme, aby sa v socilnom poradenstve rozliovali tri zkladn stupne nasledovne: Intermitentn - nrazov socilne poradenstvo. Tento stupe socilneho poradenstva je mon povaova za poradenstvo, ktor je poskytovan len v ase potreby. Me s o krtkodob podporu, usmernenie, zorientovanie sa v problme v prpade vzniku zdravotnho problmu, ochorenia, straty prce a pod. Tento stupe socilneho poradenstva me ma rznu rove intenzity, ovplyvuje ju hbka a zloitos problmu. Limitovan socilne poradenstvo je orientovan na urit asov sek, poradenstvo me by viazan na konkrtnu situciu, ako naprklad prprava na integrovanie ako zdravotne postihnutho dieaa do koly alebo dospelho do pracovnho procesu. Limitovan socilne poradenstvo m vymedzen asov obdobie, dosiahnutm pozitvnej zmeny alebo npravy zanikne potreba venova sa danmu problmu. Extenzvne socilne poradenstvo pokrva podporu pri rieen celej rky socilnych problmov ako zdravotne postihnutho obana. Tento stupe socilneho poradenstva je
-76-
4.2.2 Obsah socilneho poradenstva

Formulovanie obsahu socilneho poradenstva pre ako zdravotne postihnutch vemi zko svis s kvalitou ich ivota. Z tohto dvodu je aj obsah socilneho poradenstva pre uveden cieov skupinu usporiadan do nasledovnch socilnoporadenskch okruhov: Zdravotn problmy ako primrny fakt ovplyvujci zloit fungovanie jednotlivca v spolonosti. Socilne poradenstvo je orientovan na zvldanie zdravotnch problmov a ich dsledkov, poskytuje monos podpory asto prostrednctvom aktivt svojpomocnch skupn alebo konkrtnych obianskych zdruen. Obsahom socilneho poradenstva je asto usmernenie, naznaenie postupu, orientcia v legislatvnych normch, ktor sa viau na rieenie danho problmu, a distribcia do konkrtnej intitcie alebo subjektu. Zkladn ivotn podmienky . Socilne poradenstvo v tejto oblasti je orientovan predovetkm na pomoc v oblasti bvania, zariadenia bytu, rekontrukcie domcnosti v slade s predstavami ako zdravotne postihnutho obana. Tieto podmienky sa doposia podceovali, v minulosti pretrvvala snaha umiestova ZP vhradne do zariaden socilnych sluieb. Socilne poradenstvo je poskytovan v intencich humanizcie zkladnch ivotnch podmienok s cieom ovplyvova primeran socilny a emocionlny vvin klienta. Rodina. Dva zkladn predpoklady pre osobnostn a emocionlny vvin dieaa, v obdob dospelosti prve rodina
-77-
Miian Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia
zriaova samosprva a nettne subjekty najm tieto zariadenia socilnych sluieb: domov socilnych sluieb, zariadenie chrnenho bvania, rehabilitan stredisko, zariadenie opatrovateskej sluby. Socilne poradenstvo poskytovan v zariadeniach socilnych sluieb me ma niekoko rovn. Obsahom poradenstva niekedy bva len informcia, rada, usmernenie.
orientovan na poradenstvo zameran na rodinnch prslunkov a najbliie osoby, zamestnvateov alebo pedaggov, ktor spolupracuj pri integrcii ako zdravotne postihnutch. Socilne poradenstvo vo svojom obsahu zaha nielen monosti kompenzci akho zdravotnho postihnutia, ale aj poradenstvo pri komunikcii s okolitm svetom tak, aby boli zabezpeen optimlne monosti ako zdravotne postihnutho obana uprostred spolonosti.
4.2.2 Obsah socilneho poradenstva

Formulovanie obsahu socilneho poradenstva pre ako zdravotne postihnutch vemi zko svis s kvalitou ich ivota. Z tohto dvodu je aj obsah socilneho poradenstva pre uveden cieov skupinu usporiadan do nasledovnch socilnoporadenskch okruhov: Zdravotn problmy ako primrny fakt ovplyvujci zloit fungovanie jednotlivca v spolonosti. Socilne poradenstvo je orientovan na zvldanie zdravotnch problmov a ich dsledkov, poskytuje monos podpory asto prostrednctvom aktivt svojpomocnch skupn alebo konkrtnych obianskych zdruen. Obsahom socilneho poradenstva je asto usmernenie, naznaenie postupu, orientcia v legislatvnych normch, ktor sa viau na rieenie danho problmu, a distribcia do konkrtnej intitcie alebo subjektu. Zkladn ivotn podmienky . Socilne poradenstvo v tejto oblasti je orientovan predovetkm na pomoc v oblasti bvania, zariadenia bytu, rekontrukcie domcnosti v slade s predstavami ako zdravotne postihnutho obana. Tieto podmienky sa doposia podceovali, v minulosti pretrvvala snaha umiestova ZP vhradne do zariaden socilnych sluieb. Socilne poradenstvo je poskytovan v intencich humanizcie zkladnch ivotnch podmienok s cieom ovplyvova primeran socilny a emocionlny vvin klienta. Rodina. Dva zkladn predpoklady pre osobnostn a emocionlny vvin dieaa, v obdob dospelosti prve rodina
-77-
4.2.1.1 Stupne socilneho poradenstva

Socilne poradenstvo pre ako zdravotne postihnutch obanov je mon vykonva na rznych stupoch. Ich identifikovanie spova predovetkm v zvislosti od intenzity a situanej podmicnenosti poskytovanho socilneho poradenstva. Navrhujeme, aby sa v socilnom poradenstve rozliovali tri zkladn stupne nasledovne: Intermitentn - nrazov socilne poradenstvo. Tento stupe socilneho poradenstva je mon povaova za poradenstvo, ktor je poskytovan len v ase potreby. Me s o krtkodob podporu, usmernenie, zoricntovanie sa v problme v prpade vzniku zdravotnho problmu, ochorenia, straty prce a pod. Tento stupe socilneho poradenstva me ma rznu rove intenzity, ovplyvuje ju hbka a zloitos problmu. Limitovan socilne poradenstvo je orientovan na urit asov sek, poradenstvo me by viazan na konkrtnu situciu, ako naprklad prprava na integrovanie ako zdravotne postihnutho dieaa do koly alebo dospelho do pracovnho procesu. Limitovan socilne poradenstvo m vymedzen asov obdobie, dosiahnutm pozitvnej zmeny alebo npravy zanikne potreba venova sa danmu problmu. Extenzvne socilne poradenstvo pokrva podporu pri rieen celej rky socilnych problmov ako zdravotne postihnutho obana. Tento stupe socilneho poradenstva je
-76-
Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO <* komunikcia
mog vvint amn U me0u k egrova PrisPie Priazmvej monosti s tak zdravotne POlonosf postihnutho jedinca do ri Socilne P meranv u poradenstvo zameran na vytvranie kr rodmn ch tkodobxC vzieb ovplyvuje formuidvanie int ale aj dlh egrcie odobch cieov klienta v pocese SocilnP J J so poradenstvo ^ilnych m svoje opodstatnenie rmci aj v s ostatnm- emocionlych vzahov, ktor si vytvra klient Kv alita v- \ um1' s ktormi sa stretva vo svojom ivote. m bilizov ahV zohrva dleit lohu pri motivcii klienta s hendikerf SVJe Slly a vlastn schPnostl' Pri vyrovuvAn sa vz d P Snahe delanie " kontruova svoj ivot (t.j r(?dina, ma V n as) Joritnei ^^ Podobne' ako Je to v'prpade Oblas Skupiny obyvatestva. scilneha vzdelvania a prce je dleitou zs ka ac Pradenstva- Vzdelanie, motivcia pren a?naha Poradenslc6 s^sou tne monosti pracova s asto zvisl od odt>ornka vV^ov a smerovania zaintereSov#nho Zp si ' Zabezpeenie adekvtneho vzdelania a prc prc r dm0U odbornkn,Vyaduje v^sok mieru koopercie salmi P^ggon' ' zamestnvateom a potencionlnym Mieru o11 . . . , , . 0V celkove Plyvui J spokojnosti a harmnie osobnosti kli erita ka ^ PredPoklad uspokojovania sekundrnych potrieb Ti eto akt m Patd rozvJanie zujmov a trvenie vonho asu. sk umou u tonos7lty J klientovi lepie sa vyrovnva so zv lda akho zdravotnho postihnutia, pomhaj Sltuc Prspievai1fr,eSOV ie, zabrauj izolcii a sa)note, sebestan monost osti a pocitu uvedomovania sj svojich Ptimlne fungova v danej spolonosti. 4.2 3 Po-
"ziadavky kladen na socilneho poracjcu

(vVie c Pzadovanho vzdelania v oblasti sociln prce aborn vzdelanie, bakalrske alebo magistersk
vzdelanie) a vcvikov komunikanch zrunost si vyaduje prca socilneho poradcu aj primeran schopnos: * akceptova prvo klienta vyjadrova sa k svojim potrebm, nvrhom a poiadavkm na rieenie problmu TZP v svislosti s jeho integrciou a optimlnym fungovanm v spolonosti, spoluprce s ostatnmi zainteresovanmi odbornkmi, vediet spolupracova s rodinou, prpadne skupinou, i komunitou, v ktorej sa klient nachdza. neustle zskava podrobn informcie o monostiach pomoci ako zdravotne postihnutmu obanovi s cielom zabezpei primeran mieru integrcie a optimlneho fungovania klienta, analyzova socilnu situciu ZP obana, identifikova rozdielne potreby a monosti ich uspokojovania, vedie posudzova a pozorova sprvanie jednotlivcov a skupn, odhaova prtomnos rizikovch faktorov ovplyvujcich rieenie problmu klienta. Socilne poradenstvo orientovan na klienta s akm zdravotnm postihnutm mus repektova okrem veobecnch princpov socilnej prce aj niektor pecifik, ktor s determinovan prve danou skupinou klientov. V socilnoporadenskej intervencii je potrebn dodriava nasledovn princpy: ako zdravotne postihnut obania s prirodzenou sasou spolonosti, a preto si vyaduj uznanie, ctu a porozumenie tak, ako ostatn obania naej spolonosti, repektova pecifick potreby klientov a ich zujmy s prihliadnutm na druh a rozsah ich postihnutia, akceptova predstavy klienta o tom, ako by mal vyzera jeho ivot, podnecova rodinu a najbliie okolie k dosiahnutiu tohto ciea,
-78-
-79-
Milan Schavcl - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikciu
me vznamnou mierou prispie k priaznivej monosti integrova ako zdravotne postihnutho jedinca do spolonosti. Socilne poradenstvo zameran na vytvranie primeranch rodinnch vzieb ovplyvuje formulovanie krtkodobch, ale aj dlhodobch cieov klienta v procese integrcie. Socilne poradenstvo m svoje opodstatnenie aj v rmci socilnych a emocionlnych vzahov, ktor si vytvra klient s ostatnmi umi, s ktormi sa stretva vo svojom ivote. Kvalita vzahov zohrva dleit lohu pri motivcii klienta mobilizova svoje sily a vlastn schopnosti, pri vyrovnvan sa s hendikepom a pri snahe kontruova svoj ivot (t.j. rodina, vzdelanie, prca, von as) podobne, ako je to v prpade majoritnej skupiny obyvatestva. Oblas vzdelvania a pace je dleitou sasou socilneho poradenstva. Vzdelanie, motivcia pre a snaha zska adekvtne monosti pracova s asto zvisl od poradenskch vplyvov a smerovania zainteresovanho odbornka. Zabezpeenie adekvtneho vzdelania a prce pre TZP si vyaduje vysok mieru koopercie s almi odbornkmi, rodinou, zamestnvateom a potencionlnym pedaggom. Mieru celkovej spokojnosti a harmnie osobnosti ovplyvuje aj predpoklad uspokojovania sekundrnych potrieb klienta, kam patr rozvjanie zujmov a trvenie vonho asu. Tieto aktivity umouj klientovi lepie sa vyrovnva so skutonosou akho zdravotnho postihnutia, pomhaj zvlda stresov situcie, zabrauj izolcii a samote, prispievaj k sebestanosti a pocitu uvedomovania si svojich monost optimlne fungova v danej spolonosti.
4.2.3 Poiadavky kladen na socilneho poradcu

Okrem poadovanho vzdelania v oblasti socilnej prce (vyie odborn vzdelanie, bakalrske alebo magistersk
vzdelanie) a vcvikov komunikanch zrunost si vyaduje prca socilneho poradcu aj primeran schopnos: akceptova prvo klienta vyjadrova sa k svojim potrebm, nvrhom a poiadavkm na rieenie problmu ZP v svislosti s jeho integrciou a optimlnym fungovanm v spolonosti, spoluprce s ostatnmi zainteresovanmi odbornkmi, vedie spolupracova s rodinou, prpadne skupinou, i komunitou, v ktorej sa klient nachdza, neustle zskava podrobn informcie o monostiach pomoci ako zdravotne postihnutmu obanovi s cieom zabezpei primeran mieru integrcie a optimlneho fungovania klienta, analyzova socilnu situciu TZP obana, identifikova rozdielne potreby a monosti ich uspokojovania, vedie posudzova a pozorova sprvanie jednotlivcov a skupn, odhaova prtomnos rizikovch faktorov ovplyvujcich rieenie problmu klienta. Socilne poradenstvo orientovan na klienta s akm zdravotnm postihnutm mus repektova okrem veobecnch princpov socilnej prce aj niektor pecifik, ktor s determinovan prve danou skupinou klientov. V socilnoporadenskej intervencii je potrebn dodriava nasledovn princpy: ako zdravotne postihnut obania s prirodzenou sasou spolonosti, a preto si vyaduj uznanie, ctu a porozumenie tak, ako ostatn obania naej spolonosti, repektova pecifick potreby klientov a ich zujmy s prihliadnutm na druh a rozsah ich postihnutia, akceptova predstavy klienta o tom, ako by mal vyzera jeho ivot, podnecova rodinu a najbliie okolie k dosiahnutiu tohto ciea,
-78-
-79-
zkladn socilnoporadensk intervencia by mala by pre klienta dostupn v mieste jeho bydliska.
4.3 Socilne poradenstvo pre prslunkov marginlnych skupn

V dsledku nerovnomernho spoloensko - ekonomickho vvoja, najm po roku 1989, dochdza v naej spolonosti k nrastu negatvnych spoloenskch javov, hlavne kriminality, drogovej zvislosti, prejavov asocilneho sprvania a antisocilneho sprvania, ktor ved k vzniku spoloenskej dezintegrcie. Zvyuje sa poet osb, ktor sa dostali do nepriaznivej ivotnej situcie, ktor nedoku prekona vlastnmi silami. Me to by z dvodu psychickho postihnutia, socilnopatologickho vvinu, nedostatonej monosti uplatnenia sa na trhu prce, zlyhania zkladnch funkci rodiny, resp. vplyvom inch krzovch ivotnch a socilnych udalost. V dsledku toho dochdza k nrastu socilno - patologickch javov medzi mldeou i dospelmi , ktor z rznych dvodov nie s schopn riei svoju nepriazniv ivotn situciu a asto reaguj protispoloenskm konanm. Tto skupinu jedincov nazvame aj socilne neprispsobiv obania. Ide o tch jedincov, ktor nielene s neschopn zachovva etick a v dsledku toho i prvne normy spolonosti, ale s neschopn uspokojova adekvtne svoje potreby v slade s platnmi normami spolonosti" (Pavolok, 1982, s. 20).
cncotti
Peter sa narodil v chudobnej a jednoduchej dedine pri Svidnku. Bol najmlad z smich det a bol jedinm muskm potomkom. Doma rozprvali po rmsky, rodina sa stkala iba s rmskymi rodinami, a to ist vyadovali od Petra. asom, ke bol tneder, presahovali sa do bytu v meste. Bolo pre nich ak sa asimilova, kee jeho matka
a ostatn sestry nevedeli skoro vbec po slovensky a jeho otec, ktor ako pracoval /chodil na tdovky do R/, bol zriedkakedy doma. Rozpolten medzi lskou svojej rodiny a konfliktom s hodnotami ich predolho ivota, sa Peter zaal stka s rmskym gangom, ktor ho akceptoval. Peter zaal vea faji, stle viac prepadal drogm a gangu, vsledkom oho bola jeho hospitalizcia pre zvislos na herone. Vypoutie si Petra pomohlo socilnemu pracovnkovi pochopi, e pred presahovanm do mesta jeho rodina ila v poniujcej chudobe. Jeho otec hol nespornou autoritou v domcnosti a Peter, jedin musk potomok, bol tvrdo trestan za zl sprvanie, zatia o jeho sestry nie. Pred presahovanm staria sestra spchala kvli nechcenej gravidite samovradu. Pracovnk pochopil Petrovu potrebu rodinnej lsky, aby ho mohol prija v rmci jeho novho prostredia. Poda neho afilicia s gangom mu poskytla prve to. Vodca gangu bol autoritatvny, ako bol Petrov otec, a Peter robil to, o prikzal, vrtane obchodovania s drogami a ich uvania. Zatia jeho nov rodina" ho vyuvala, taktie financovala jeho leglne potreby, ke sa dostal na ulicu (Cooper et ai, 2005). Nasledujci ryvok z terapeutickho rozhovoru ilustruje, ako sa pracovnk poka pochopi, o je pecifick v Petrovch zitkoch a o by mohlo by deviantn. Peter: Mj otec ma bil, bil ma vea. " Pracovnk: Me mi o tom poveda viac? " Peter: Bil ma, pretoe som bol zl. Printil ma ahn si na dlku a bil ma. " Pracovnk: Povedz mi, Peter, o bolo poda teba prinou bitky?" Peter: Nu, otec ma bil zvyajne vtedy, ke pil a nazlostil sa. Neprestal ma bi, ani ke som krial. " Pracovnk: Take pitie spsobilo to, e tvoj otec konal inak, ako za normlnych okolnost... Mm pravdu? Bil a, aj ke nepil? " Peter: Niekedy, ke som urobil nieo zl... Ale zvyajne ma bil vea, ke bol opit, a zvyajne bez priny. " Pracovnk: Prestal a bi, ke si plakal, ke nebol opit?" Peter: Ano, pretoe sa bl, e mi ubli. " Pracovnk: Take pitie spsobilo, e tvoj otec sa nazlostil tak, e a neprestal bi dokonca ani vtedy, ke si plakal, pretoe ti ublioval? " Peter: Ano, mte pravdu."
-80-
-81 -
Pracovnk: Bol si z toho, ako mal diea, zmten...? Mono aj teraz? Vyzer to tak, e tvoj otec a niekedy bil, pretoe sa o teba staral, a to bol jeho spsob, ako a naui poslcha. " Peter: Ano. " Pracovnk: Ale potom boli obdobia, ke tvoj otec pil a bil a bez priny alebo pre dvody, ktor nemali svis s vchovou. To spsobilo, e si zaal ma pocit, e ty si tm problmom namiesto otcovho pitia. Toto ti spsobilo pocit. e ty si zl? " Peter: Veril som, e som bol vdy zl, dokonca aj ke som nebol. Ale mono jeden z problmov bolo otcovo pitie. " Pracovnk: Dleit je to, e si pamt, e si nebol stle zl. o je zavdzajce je to. e sa tvoj otec o teba staral, a tie s tebou zle zaobchdzal, ke pil. " Peter: Ano, nemohol som sa na to pozera in okrem toho, e som bol zl a e sa o ma nezaujmal... ale nemohol som o tom svojej rodine nikdy ni poveda, pretoe o tchto veciach sme nerozprvali. Je to tak spsob. " Pracovnk: Rozumiem...a je dleit pre ns oboch rozprva o tchto veciach. Pre hocikoho me by ak rozprva o tom cudziemu loveku...zvl aj preto, ke si o tom nebol schopn rozprva so svojou rodinou. " (Olh, 2005)
neprispsobiv osoby, ale hovor sa o obanoch, prslunkoch marginlnych skupn. V sasnosti existuje len empirick identifikovanie prslunkov tejto skupiny, nestretli sme sa s ich systmovm vymedzenm, a preto si dovolme na tomto mieste vymenova skupiny obanov, ktor z hadiska prezentovania odlinho spsobu ivota a prezentovania socilnopatologickch javov zaraujeme do skupiny prslunkov marginlnych skupn. Ide predovetkm o rmsku minoritu, bezdomovcov, drogovo zvislch jedincov, ud prepustench z vzby a ud dlhodobo nezamestnanch, bez zujmu zska zamestnanie. Tto vznamn skupina obyvatestva z hadiska socilnej prce si vyaduje systematick starostlivos svojho okolia a odbornkov, i u v rmci ttnych alebo nettnych, prpadne dobrovonch subjektov. Najnovie sa stretvame s rznymi pecifickmi formami prce s rmskym etnikom, no napriek mnostvu spontnnych, ale aj cielench sil nenachdzame istotu v spsobe rieenia rmskej problematiky. Postoj majoritnej skupiny spolonosti k rieeniu problematiky Rmov ni e je jasne vymedzen a samotn spolonos sa identifikuje so tyrmi zkladnmi prstupmi k rieeniu problematiky Rmov. Ide o postoj, ktor je mon charakterizova ako materialistick. Vychdza z toho, e ak sa bud riei materilne problmy Rmov, nastane zmena ich vedomia aj bytia. Agresvny rasizmus ako al z prstupov je charakteristick pre extrmne skupiny, ako s skni i neofaisti, ktor Rmov pokladaj za menejcennch, nekultrnych a nebezpench, ich prejavy s radiklne, hraniia s trestnmi inmi. Charitatvny prstup preferuje mylienku, e by Rmom je neastie, e im treba pomha, lebo nie s schopn samostatnej existencie. Poslednm z prstupov, ktor nerieia problematiku Rmov, je tzv. ptros separatizmus, ktor poda samotnho nzvu prezentuje mylienku izolcie, vyleovania Rmov bez aktvneho podielu na ich rieen (Koncepn zmery, 1997).
-83-
V irom slova zmysle by sme mohli potom neprispsobivos charakterizova, ako akkovek dlhodob nedodriavanie stereotypnch noriem alebo zauvanch zvyklost, ktor akceptuje okolie, priom jedinec nemus by za svoju neprispsobivos sankcionovan subjektom poverenm na prpadn rieenie prejavov mimo veobecne uznvanch noriem. V uom slova zmysle meme socilnu neprispsobivos povaova za neakceptovanie veobecnch spoloenskch noriem definovanch zkonom, pravidlami, ktor uznva spolonos. V sasnej dobe sa na zklade legislatvnych zmien v svislosti s prijatm zkona NR SR . 195/1998 Z.z. o socilnej pomoci ustupuje od pouvania pojmu spoloensky
-82-
Milan Schavei - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia
Milan Schavei - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia
Socilne poradenstvo pre rmsku minoritu charakterizuj aktivity, ktor svisia s ich socializciou, a tieto by sme mohli zhrn do nasledovnch aktivt a prstupov: snaha o integrciu Rmov, potlanie separcie, zapjanie samotnch Rmov do procesu integrcie, rovnos na obianskom prstupe v zmysle pozitvnej stimulcie pri zachovan adresnosti a diferencicie, zbavovanie sa predsudkov na bze rasizmu, filantropie, vnmanie interaktvnych vzieb v zsade na partnerskom princpe, zniovanie socilneho naptia, hovori pravdu, neb sa zskava, hodnoti a zverejova presn daje o vzjomnom sit, podporovanie hodnotovho systmu, ktor je vlastn iriemu spoloenskmu zoskupeniu, usilova sa o vytvorenie silnej rmskej inteligencie, ktor by mala prirodzenejie ovplyvova rieenie problmov Rmov. Uveden princpy s veobecnho charakteru, musia rezonova v rmci rieenia poradenskch problmov. Problm rmskeho etnika sa asto spja najm s rieenm socilnopatologickch javov, a to najm kriminality, delikvencie, alkoholizmu, prostitcie, drogovch zvislost. daje zverejnen v dennej tlai poukazuj na vysok nezamestnanos Rmov (pribline 90 %) a ich nevyhnutn odkzanos na pomoc ttu. Otzky hmotnej a socilnej ndze sa posudzuj najm prostrednctvom odborov socilnych vec radov prce, socilnych vec a rodiny. Socilne poradenstvo pre bezdomovcov sprostredkvaj najm nettne subjekty. Poet bezdomovcov na Slovensku narast a prejavil sa najm po roku 1989. Pojem bezdomovec u ns nie je presne definovan, obyajne sem zaraujeme obrkov, tulkov, ud bez prstreia. Za bezdomovcov pokladme obanov, ktor s z najrozlinejch dvodov v momentlnej situcii bez
-84-
monost trvalho i prechodnho ubytovania, bez monosti uvania zkladnch hygienickch potrieb a bez monosti pravidelnho stravovania. Ide prevane o ud nachdzajcich sa v socilnych kolzich, ktor s neprispsoben spoloenskm normm, ud vracajcich sa z vkonu trestu , alkoholikov, narkomanov, ako aj trvalo i prechodne nezamestnanch" (Strieenec, 1996, s. 27-28). Konkrtne ide najm o ud, ktor boli prepusten z vzby a stratili rodinn zzemie, boli prepusten s rznych typov zariaden, zo zamestnania, z ubytovn zamestnvatea, boli vychovan v detskch domovoch a ocitn sa za brnami domova v dospelosti. Bezdomovcami sa stvaj aj udia, ktor prekonvaj vne osobn krzy a rezignovali na prirodzen fungovanie v spolonosti, prijali odlin ivotn tl. Socilne poradenstvo pre tto skupinu osb je asto neinn. Bezdomovec nem trval pobyt, nie je schopn administratvnych konov na radoch, odmieta sa prispsobi veobecnm normm v azylovch domoch alebo v charitatvnych zariadeniach. Rzne typy zariaden neposkytuj bezdomovcom prcu a tieto subjekty sa stvaj pre nich len tulkom na zabezpeenie toho najzkladnejieho: jedla, spnku, hygieny a oatenia. Zo sksenost v zahrani by bolo potrebn z hadiska pozitvnej zmeny zabezpei pre bezdomovcov aktivity spojen s monosou pracova. V takomto prpade mu nasta aj pozitvne zmeny osobnosti, zmeny v hodnotovej a postojovej orientcii bezdomovcov. Niektor socilne projekty aj u ns s toho dkazom. Intervencia zameran na starostlivos o obana po vkone trestu bola v predchdzajcom obdob zabezpeovan vhradne prostrednctvom ttu, konkrtne kurtorov obvodnch a okresnch oddelen socilnych vec. Kurtor pre dospelch mal za povinnos zabezpei (okrem inho) ubytovanie a zamestnanie. Po roku 1989, ke prilo v spolonosti k mnostvu spoloenskch a socilnych zmien, sa o prepustenho z vzby, teda v postpenintencionrnej
-85-
starostlivosti, staral socilny pracovnk len na zklade vlastnho podnetu klienta. Socilny pracovnk poskytuje prepustenmu socilne poradenstvo v svislosti s monosou sprostredkovania zamestnania, ubytovania, v svislosti s poskytnutm jednorazovej dvky socilnej pomoci a monosti poskytovania dvok socilnej pomoci. Poda Netka (1994) oban prepusten z vzenia prechdza tzv. adaptanou fzou, jej trvanie je individulne, nie vak dlhie ako 2 roky. V tejto adaptanej fze asto dochdza ku recidve. Je to spsoben okom" z nrazu na realitu ivota na slobode, dlhodobou frustrciou, nemotivovanosou k prosocilnemu sprvaniu, przdnotou socilneho priestoru, do ktorho sa vracia a pod. Pomoc pri prekonan krzy zo slobody" je prvoradou lohou penitcncionrnej a postpenitencionrnej starostlivosti. Cieom tejto starostlivosti je pomc klientovi, aby si osvojil inn spsoby rieenia problmov a aby eventulne zvldol nron situcie spojen s jeho resocializciou. Terapia je zameran na stabilizciu, resp. ozdravenie vzahov v rodine, na odstraovanie systmovch prin jeho kriminlneho sprvania. Socilne poradenstvo pre ud prepustench z vzby, podobne ako ostatn formy socilnej prce, sa zabezpeuje aj prostrednctvom nettnych subjektov, a to najm prostrednctvom charitatvnych organizci. Predpokladme, e v budcnosti aj vstupom rznych dobrovonckych zdruen. Vekm prnosom je najm zabezpeenie ubytovania, stravovania, oatenia, ale aj zabezpeenie poradenstva pri nadvzovan absentujcich rodinnch vzieb z predchdzajceho obdobia. Medzi najdleitejie problmy, ktor by mal socilny pracovnk poradca v prci s klientom po prepusten z vkonu trestu odatia slobody nevyhnutne riei patria: finann a materilne zabezpeenie, klient nem dostatok finannch zdrojov na preklenutie zloitej situcie svisiacej s materilnym zabezpeenm pri bvan, oaten, hadan si zamestnania, zabezpeen hygieny,
zamestnanie, vina ud poas vkonu trestu alebo pred nm stratila zamestnanie, motivcia njs si prcu je pomerne nzka, asto je v zvislosti od dky vkonu trestu odatia slobody, samotnch pracovnch zrunost a profesnho zamerania klienta. Doposia nepoznme tdiu o spenosti ud prepustench z vzby pri ich snahe zamestna sa, bvanie, klient nem monos vrti sa do pvodnho miesta trvalho bydliska (z rznych dvodov stratil nrok na bvanie, rodina ho odmieta a vytesuje zo svojho prostredia, poas vkonu trestu sa preruili predtm neformlne partnersk zvzky a pod.), rodina, klient zostva asto osamoten, pvodn rodina ho odmieta prija, manelia sa rozviedli, deti boli zveren rodiovi na slobode, alebo dospel deti odmietaj s rodiom -klientom komunikova, iria rodina nem o klienta zujem. Klient prepusten z vzby sa dostva do situcie, kedy nikam nepatr, dostva sa v rmci pvodnho rodinnho prostredia do izolcie, citovo strda, tto zsadn zmena v rodinnej kontelcii vemi vrazne ovplyvuje monosti vytvrania si alch budcich partnerskch a rodinnch vzieb, odmietanie rodiny a strata rodinnho zzemia je vznamnm faktorom, ktor me ovplyvni aj psychick stavy klienta, recidvu v trestnej innosti a prezentovanie alch socilno -patologickch javov, partnersk vzahy s asto naruen a to z dvodov kolzi v rodine alebo preruenmi vzahmi poas obdobia vkonu trestu odatia slobody. Partnersk vzahy s ohrozovan neistotou, nedverou, obavami s alieho vzjomnho spoluitia, zmenami v osobnostnch, povahovch rtch, v postojoch a nzoroch na konkrtne ale aj veobecn, ben ivotn situcie. Neistota, nedvera, upodozrievanie, absencia vzjomnej opory v partnerskom vzahu vedie asto k jeho rozpadu, priatelia a von as, tento fenomn je dleitou sasou optimlneho spoloenskho ivota pre kadho jedinca, jeho neprtomnos vedie k spoloenskej izolcii, zskavaniu asto aj
87-
-86-
negatvnych stereotypov, ktor mu vies k opakovanm negatvnym prejavom spoloenskho sprvania. Je dleit, aby von as klientov bol zmysluplne naplnen, aby viedol k mobilizcii a podpore pre zvldan zaovch situci, pre obsah vono - asovch aktivt existuje mnostvo monost, ktor si nemusia vyadova finann prostriedky (port, zapojenie sa do kultrnych aktivt, viera - duchovn ivot, dobrovoncka prca naprklad aj v rznych socilnych aktivitch), vysporiadanie sa s negatvnymi sksenosami poas pobytu v npravnovchovnom zariaden. Sksenos klientov me by rzna, niektor informcie s latentn, je tu snaha o ich vy tesnenie, u niektorch klientov je potrebn hada zdroje podpory v zujme uritej vntornej katarzie, ktor by viedla k primeranejiemu vleneniu do relneho sveta, osobnostn problmy, k zmenm v osobnostnej truktre dochdza v zvislosti od rznych faktorov (samotn ladenie osobnosti, zameranie trestnej innosti, vka trestu, dka pobytu v npravno - vchovnom zariaden, prijatie po nvrate z vkonu trestu odatia slobody a pod.), ktor sa potom odrazia aj v zmene postojov a hodnotovej orientci. Tento komplex problmov si vyaduje asto as odbornkov z viacerch profesi. Socilny pracovnk spravidla poskytuje klientovi socilne poradenstvo v svislosti s monosou sprostredkovania zamestnania, ubytovania, v svislosti s poskytnutm jednorzovej dvky pomoci v hmotnej ndzi a monosti poskytovania dvok pomoci v hmotnej ndzi. Je potrebn si uvedomi, e oban prepusten z vzby prechdza uritou adaptanou fzou, jej trvanie je individulne. V tejto adaptanej fze me asto dochdza k recidve. Je to spsoben okom" z nrazu na realitu ivota na slobode, dlhodobou frustrciou, nemotivovanosou k prosocilnemu sprvaniu, przdnotou socilneho priestoru, do ktorho sa vracia a pod. Pomoc pri prekonan tejto krzy je prvoradou lohou penitencirnej a postpenitencirnej starostlivosti. Cieom tejto starostlivosti je pomc klientovi, aby si osvojil inn spsoby rieenia problmov
a eventulne aby zvldol nron situcie spojen s jeho resocializciou. Socilne poradenstvo je v tomto prpade zameran na stabilizciu, resp. ozdravenie vzahov v rodine, na odstraovanie systmovch prin jeho kriminlneho sprvania. Socilny pracovnk poradca pri prci s klientom mus repektova aj urit pecifik v osobnostnej truktre medzi ktor patria najm naruen emon prevanie, ni intelekt, odlin spsob uvaovania, nekritinos, nepouitenos z vlastnch negatvnych sksenost. Prtomn je asto bezohadnos, egocentrizmus a nezdranlivos. as strven vo vkone trestu odatia slobody vedie taktie k strate socilnych vzieb a socilnych rol, me dochdza k bytku vedomost, zrunost a nvykov. Intervencia zameran na starostlivos o obana po vkone trestu bola v predchdzajcom obdob zabezpeovan vhradne prostrednctvom ttu, konkrtne kurtorov obvodnch a okresnch oddelen socilnych vec. Kurtor pre dospelch mal za povinnos zabezpei ubytovanie a zamestnanie. Po roku 1989, ke prilo v spolonosti k mnostvu spoloenskch a socilnych zmien, sa o prepustenho z vzby, teda v postpenitencionrnej starostlivosti staral socilny pracovnk len na zklade vlastnho podnetu klienta. Socilne poradenstvo podobne ako ostatn formy socilnej prce sa zabezpeuj aj prostrednctvom nettnych subjektov a to najm prostrednctvom charitatvnych organizci. Monosti pomoci vidme aj v aktivite dobrovonckych zdruen. Vekm prnosom je najm zabezpeenie ubytovania, stravovania, oatenia, ale aj zabezpeenie poradenstva pri nadvzovan absentujcich rodinnch vzieb z predchdzajceho obdobia. Fenomn drogovej zvislosti sa v naej spolonosti prezentoval najm po roku 1990. Zvislos patr medzi rozhodujce faktory spsobujce vznik socilnej neprispsobivosti obanov. Je to zaloen na predpokladoch preds pomocou drogy konfliktom, naptiu, stresovm a inm zvanm situcim. Kolib (1996) uvdza, e na vzniku zvislost sa zastuje viac prin:
-89-
-88-
pri tvrdch drogch vznik zvislos u po niekokch tdoch, pri mkkch a po niekokch mesiacoch alebo rokoch ich uvania a zvis aj od spsobu uvania, emocionlna nezrelos, instabilita, nzka frustran tolerancia, vov slabos a nedostaton sebadisciplna zvyuj riziko zvislosti, pre vznik zvislosti je rozhodujca dostupnos drogy, vplyv socilneho prostredia ako ntlak skupiny rovesnkov, zvyky v zujmovch skupinch, alej nedostatok citovch vzieb v rodine a alie podnety, ktor ved k prvmu kontaktu s drogou a ktor zoslabuj zbrany jedinca (napr. psychick stres, frustrcia, psychotrauma, konflikt, nuda a pod.).
4.4 Socilne poradenstvo pre nezamestnanch

Dlhodob nezamestnanos je aj socilnym fenomnom, na ktorom sa podieaj nielen faktory ekonomick, ale aj osobnostnopsychologick. Typickmi dsledkami dlhodobej nezamestnanosti s napr. pokles pracovnch apirci, znenie ivotnho tlu a taktie socilna izolcia. V spolonosti astokrt svisia s nezamestnanosou aj socilnopatologick javy. Najastejie sa s nezamestnanosou spjaj samovrady i nedokonal demontratvne samovrady. Samovrady s akoby u zverenm vystenm problmov, zva psychickch. Je to urit spsob ako poveda ostatnm, e sklamali. almi negatvami dlhodobej nezamestnanosti je stav, ktor vyvolva u loveka chronick dezorganizciu jeho ivota, nestabilitu rodiny, duevn depresie, kriminlne delikty, nadmern pitie alkoholu i uvanie drog (o sa prejavuje najm u mladch ud). Inmi negatvami s detruktvne individulne sprvanie (napr. krza hodnt), padok cty k autoritm, k spoloenskm intitcim (polcia, sdy, civiln ochrana a pod.), krza rodiny, alkoholizmus, kriminalita, medziudsk vzahy, rasov neznanlivos at. Cieom poradenskej innosti pre nezamestnan osoby je poskytovanie informci, pomoci a odbornch rd obanom pri vobe vhodnho povolania a zamestnania, pri odporan vhodnej voby rekvalifikcie - vzdelvania poda osobitnch predpokladov, schopnost a zrunost. Vetko sa deje s prihliadnutm na pecifick potreby, nroky, schopnosti, zdravotn stav a hlavne na situciu na trhu prce. Tieto poradensk innosti poskytuj rady prce socilnych vec a rodiny bezplatne. Nenahraditenm prostrednkom pri zabezpeovan prv obanov a ich povinnost, pri hodnoten socilnej situcie klienta, uznan socilnej udalosti je nepochybne socilny pracovnk, ktor vie poskytn orientciu vo vzahoch
-91 -
S abzom drog s spojen negatvne socilne javy. lovek pod vplyvom drogy, alebo v snahe zska drogu sa asto dopa trestnch inov ( napr. trestn iny proti majetku, proti ivotu a zdraviu, vydieranie, vandalizmus), dochdza k zhoreniu vzahov v rodine, k zanedbvaniu vchovy det, ku konfliktom medzi rodimi a demi, k rozpadu rodiny, k strate socilnych kontaktov a k socilnej izolcii, k strate domova, zamestnania. Taktie dochdza k somatickm komplikcim zvislost a k poruche osobnosti ako degradcia, psychiatrick komplikcie, zmena rebrku hodnt. Socilne poradenstvo sa orientuje najm na preventvne aktivity. Meme na tomto mieste spomen, e Primrna prevencia je zameran na predchdzanie vzniku zvislost, sekundrna a tercirna prevencia je zamieren na liebu a resocializciu zvislho loveka v pecializovanch zariadeniach a na pomoc pri predchdzan recidvam a reintegrcii do spolonosti. Problmom, najm marginlnych skupn, je aj dlhodob nezamestnanos, ktor svis so trukturlnymi zmenami na trhu prce, s regionlnymi disproporciami v ponuke a dopyte po prci na pracovnom trhu alebo migrciou pracovnej sily.
-90-
a chpan socilnej reality, je serizne zorientovan v celej truktre problematiky monost, opatren, motivci, je pripraven na vecn posudzovanie postupov s repektovanm kompromisu spoloenskch a individulnych zujmov tak v ekonomickej, ako i v socilnej dimenzii. Ak sa rozhodne lovek realizova svoje prvo na prcu, me pri hadan novho vhodnho zamestnania vyui sluby radu prce, socilnych vec a rodiny, ktor sprostredkuje zamestnanie bezplatne. Uchdzaom o zamestnanie sa me sta oban, ktor nie je v pracovnom alebo obdobnom pomere, nevykonva samostatn zrobkov innos, ani sa nepripravuje sstavne na budce povolanie a prihlsi sa osobne psomnou formou - iadosou o sprostredkovanie zamestnania na prslunom rade prce poda svojho trvalho pobytu. Jednou z foriem zmierovania vzniknutch problmov je poradensk innos orientovan na potreby trhu prce. Poradensk innos je jednm z vznamnch kritri hodnotenia stupa spenosti stredia radu prce a socilnych vec. Charakterizujeme ju ako pecifick, historicky sa vyvjajcu formu interindividulnej komunikcie v udskom spoloenstve. Pln urit funkcie v ivote ud, vo vvoji vzahov medzi nimi, v procese udskho uenia, v interpersonlnych komunikcich a v uspokojovan pecifickch potrieb. Poradenstvo pre nezamestnanch je sasou koncepcie socilneho poradenstva ako sas socilnej pomoci rznych spoloenskch intitci a organizci loveku. Poradenstvo realizovan v slubch zamestnanosti vychdza zo zkona NR . 5/2004 Z.z. o slubch zamestnanosti a vo svojej innosti repektuje platn dokumenty Medzinrodnej organizcie prce o profesijnom poradenstve a vzdelvan udskch zdrojov a o profesijnom poradenstve a odbornom vcviku pri rozvoji udskch zdrojov.
4.4.1 Organizan zabezpeenie a formy poradenstva

Organizan usporiadanie poradenstva vychdza z organizanej truktry stredia radu prce a socilnych vec, ktor zabezpeuje dostupnos poradenstva pre klientov vo vetkch reginoch SR. Poradenstvo sa na zemnch radoch prce, socilnych vec a rodiny realizuje ako poskytovanie informci a odbornch rd pri: vobe povolania, vbere zamestnania, vbere zamestnanca. Poradenstvo pri vobe povolania - zaha predovetkm poskytovanie informcii odbornch rd o druhoch povolan a poiadavkch na vkon uritho povolania. Poskytuje sa obanom, ktor ukonili kolsk dochdzku a dosia neboli zamestnan. Poradenstvo pri vbere zamestnania - je zameran na posdenie osobnostnch predpokladov, schopnost a zrunost obana a v nadvznosti aj na vyhadvanie zodpovedajceho zamestnania. Zaha poskytovanie informci a odbornch rd zameranch na rieenie sprievodnch problmov spojench so stratou zamestnania a vyhadvanm vhodnho pracovnho uplatnenia. Osobitn draz sa kladie na pomoc evidovanch nezamestnanch, ktor si vyaduj zven starostlivos, najm obanov so zmenenou pracovnou schopnosou. Poradenstvo pri vbere zamestnanca - je zameran na posdenie osobnostnch, zdravotnch a kvalifikanch predpokladov, schopnost a zrunost obana v nadvznosti na poiadavky zamestnvatea na konkrtne pracovn miesto. Poradenstvo sliace na zmierovanie nerovnovhy na trhu prce poskytuj zemn rady prce, socilnych vec a rodiny formou:
-92-
-93-
Individulne poradenstvo, ktor sa uskutouje v interakcii klient poradca. Je to forma poradenstva, ku ktorej viac inklinuj introvertn typy klientov (nezamestnanch), ktor o svojej problmovej situcii nechc, alebo zo subjektvnych i z objektvnych dvodov nemu hovori v skupine ud. Najdleitejou metdou prce v procese individulneho poradenstva pre nezamestnanch je poradensk interview, pri ktorom sa zvyajne uplatuje zauvan postup, akm je: vod rozhovoru, explorcia - prieskum problmovej situcie, konsolidcia - zhrnutie zskanch informci od klienta a poskytnutie informci poradcom, akn pln dohoda o postupe, krokoch, ktor m klient realizova na dosiahnutie stanovenho ciea. asov rozsah a interval vzjomnch stretnut uruje poda potreby poradca po dohode s klientom. Skupinov poradenstvo pre nezamestnanch charakterizuj vzahy a komunikan vzby typu poradca - skupina, poradca - kad len skupiny, lenovia skupiny navzjom. Tto forma poradenstva je vhodn pre komunikatvnych klientov a pre klientov, ktor trpia nedostatkom socilnych kontaktov. Medzi najdleitejie metdy prce v skupinovom poradenstve pre nezamestnanch patr hranie rol, modelovanie, prca v malch skupinch, diskusia, brainstorming a podobn aktivity, ktor podporuj aktvne socilne uenie v skupine. Uvonenie atmosfry na ely tvorivho prostredia mono dosiahnu zkazom kritiky, vzjomnou inpirciou a vytvorenm podmienok rovnosti astnkov. Hromadn poradenstvo je zvltnou formou poradenstva pre nezamestnanch zamestnvateov a irok verejnos, zameran na: informovanie o novch legislatvnych ustanoveniach v oblasti zamestnanosti,
formovanie vedomia obanov vo vzahu k novmu fenomnu nezamestnanosti, k osobnej zodpovednosti kadho obana za vlastn uplatnenie na trhu prce, k aktvnej spoluprci s zemnmi radmi prce, socilnych vec a rodiny v prpade nezamestnanosti, k aktvnemu prstupu rieenia vlastnho pracovnho uplatnenia, k vytvraniu si postoja k osobm nachdzajcim sa mimo pracovnej aktivity, o je obzvl dleit v prpade zamestnvateov. informovanie o prvach a povinnostiach zamestnvateov voi zemnm radom prce, socilnych vec a rodiny a o vhodch, ktor mu zamestnvatelia v konkrtnych prpadoch zska, ak sa podieaj na zniovan nezamestnanosti. Realizciu individulneho, skupinovho a hromadnho poradenstva meme zaradi do dvoch zkladnch rovn v zvislosti od kvality, spsobu, rozsahu a cieov poskytovanch rd. Informan poradensk sluby - maj charakter prvotnej, zkladnej, informanej poradenskej innosti, ktor zaha informcie o: ponuke pracovnch miest, aktulnych monostiach uplatnenia sa na trhu prce, kvalifikanch poiadavkch na jednotliv profesie, alch predpokladoch a poiadavkch na ponkan pracovn miesto, aktulnych monostiach alieho vzdelvania alebo rekvalifikcie, peanej podpore v nezamestnanosti, prvach a povinnostiach evidovanch nezamestnanch at. Tieto informcie poskytuj pracovnci zemnch radov prce, socilnych vec a rodiny, ktor s v prvom kontakte s nezamestnanm obanom, prpadne so zujemcom o zmenu zamestnania.
-94-
-95-
Odborn poradensk sluby - nadvzuj na informanoporadensk sluby. Poskytuj ich odborn poradcovia v rmci oddelen poradenstva zemnch radov prce, socilnych vec a rodiny. Maj prevane charakter kontinulnej, nie jednorazovej starostlivosti. S to sluby, ktor oban vyhadva, prpadne s mu odporuen. S zameran na: vytvranie sladu medzi osobnmi a osobnostnmi predpokladmi obana a poiadavkami, ktor na pracovnka kladie vkon uritho zamestnania, na podporu rozhodovania a sprvania sa obana na trhu prce s cieom zska vhodn zamestnanie, na otzky socilnej a pracovnej adaptcie obana, uplatnenie socilnych poradcov pri rieen problmov s pracovnm uplatnenm je asto najvhodnejie, ba aj najiadanejie vtedy, ak: je oban subjektvne nerozhodn z hadiska nejasnosti, prpadne nepoznania ponkanej prce, alebo z hadiska pochybnosti o vlastnch schopnostiach a osobnch i osobnostnch predpokladoch vykonva konkrtnu prcu, oban nadhodnocuje svoje danosti a spsobilosti vo vzahu k vlastnm pracovnm apircim, sprostredkovate zamestnania, t. j. pracovnk prvho kontaktu s obanom na zemnom rade prce, socilnych vec a rodiny, z akchkovek dvodov nem istotu o sprvnosti alebo vhodnosti sprostredkovania konkrtneho zamestnania, je sprostredkovvan psychicky nron prca, ide o jednotlivca so silnm negatvnym prevanm vlastnej nezamestnanosti s jej negatvnymi dsledkami na sebavedomie a sebadveru, oban nem iadne, alebo m len mal sksenosti s hadanm a zskanm zamestnania a sebapresadzovanm sa na trhu prce. Odborn poradensk sluby zahaj tieto oblasti:
1. Poradenstvo pre osoby, ktorm je potrebn venova zven starostlivos. Medzi tieto osoby patria: mlad udia, absolventi kl, obania star ako 50 rokov, obania dlhodobo evidovan ako nezamestnan, alebo ohrozen stratou zamestnania v dsledku zniovania rovne zamestnanosti ich zamestnvateom, obania so znenou pracovnou schopnosou, obania hadajci uplatnenie po uplynut obdobia poberania rodiovskho prspevku. 2. Poradenstvo pre rekvalifikciu a pre zanajcich drobnch podnikateov. 3. Pracovnoprvne poradenstvo pre nezamestnanch. 4. Poradenstvo pre zamestnvateov pri: vbere a prijman zamestnancov z evidencie zemnho radu prce, socilnych vec a rodiny, uvoovan vlastnch zamestnancov. 5. Poradenstvo pre prevenciu nezamestnanosti, najm pre mladistvch a budcich absolventov kl, ako aj obanov ohrozench stratou zamestnania. Sasou odbornch poradenskch sluieb je tie: /. Psychologick poradenstvo je pecilnou formou poradenstva a me sa vyuva vo vetkch oblastiach odbornch poradenskch sluieb. Realizuje ho vlune psycholg, a to najastejie vtedy, ke treba odborne posdi spsobilos klienta na vkon uritho povolania alebo rekvalifikciu, prpadne ke m klient osobnostn problmy svisiace s jeho nezamestnanosou. 2. Lekrska posudkov innos je posudzovanie zdravotnej spsobilosti na prcu, o je dleit pri sprostredkovan vhodnho zamestnania. Tto innos uskutouj zmluvn lekri, vlastn zamestnanci zemnho radu prce, socilnych vec a rodiny, alebo aj prslun praktick lekri poda osobitnch predpisov zdravotnctva, ke evidovan nezamestnan odmieta ponkan vhodn zamestnanie zo
-97-
-96-
zdravotnch dvodov. Podnet na posdenie zdravotnej spsobilosti me da rad prce, socilnych vec a rodiny, ale aj evidovan nezamestnan. V prpadoch, ak intern zamestnanci radov prce, socilnych vec a rodiny nemu poskytn niektor odborn poradensk sluby, zabezpeia ich pomocou externch zamestnancov alebo intitci.
4.4.2 Poradensk sluby pre obanom so zmenenou pracovnou schopnosou

Obania so zmenenou pracovnou schopnosou (ZPS) patria do kategrie najzranitenejch skupn evidovanch na trhu prce, preto sa im v rmci poskytovania poradenskch sluieb venuje zven pozornos. Zdravotn obmedzenia, a v dsledku postihnutia niekedy aj nzka kvalifikan rove, limituj tchto obanov pri hadan vhodnho zamestnania. Preto sa prijali opatrenia na podporu ich zamestnvania. Upravuj ich jednotliv ustanovenia zkona Nrodnej rady . 5/2004 Z. z. o slubch zamestnanosti v znen neskorch predpisov. Zkladnou formou starostlivosti o obanov so ZPS je pracovn rehabilitcia, ktor sa realizuje poda pracovnch programov. Tieto programy vypracovali jednotliv zemn rady prce, socilnych vec a rodiny na zklade pecifk trhu prce vo svojom regine. Sasou tchto programov je realizcia poradenstva v procese pracovnej rehabilitcie a uplatovanie nstrojov aktvnej politiky trhu prce. Poradenstvo pre obanov so ZPS, realizovan radmi prce, socilnych vec a rodiny, zaha: Poradenstvo pri vbere vhodnej formy pracovnej rehabilitcie, rekvalifikcie Poradenstvo pre obanov zriaujcich chrnen dielne a pracovisk
Poradenstvo pre zamestnvateov s cieom informova ich o prvach a povinnostiach, ktor pre nich vyplvaj zo zkona o zamestnanosti a pracovnoprvnych vzahov, motivcii pri vbere zamestnancov - obanov so ZPS z evidencie radov prce socilnych vec a rodiny Poradenstvo pri uvoovan zamestnancov - obanov so ZPS Poradenstvo pre prevenciu nezamestnanosti u mladistvch so ZPS, budcich absolventov kl so ZPS a obanov so ZPS ohrozench stratou zamestnania.
4.4.3 Poradensk aktivity radov prce, socilnych vec a rodiny

Mnoho poradenskch aktivt sa uskutouje v kluboch prce pri radoch prce, socilnych vec a rodiny, ktor flexibilne vznikaj a zanikaj v zvislosti od regionlnych podmienok. Cieom klubov prce je pomha lenom njs si v o najkratom ase zamestnanie, eliminova ich psychick problmy vyplvajce z nezamestnanosti a ui ich kontruktvne trvi von as. Sasou skupinovej prce v klube je aj ncvik socilnopsychologickch zrunost, ktor s potrebn tak pri hadan zamestnania, ako aj pri vkone povolania. Na Slovensku zaali kluby prce vznika v roku 1991 a s sasou poradenskch oddelen PSVR. Ich innos zabezpeuj pracovnci oddelenia poradenstva radov prce, socilnych vec a rodiny. Popri zvyovan predpokladov nezamestnanch na ich nvrat do zamestnania pomocou rznych metd a programov individulneho a skupinovho poradenstva (vzdelvacie, vcvikov, psychostimulan a relaxan), kluby prce vykonvaj aj osvetov preventvnu innos (prednky, besedy, seminre).
-98-
-99-
Poradensk aktivity maj rzne obsahov zameranie a realizuj sa ako: informan dni zameran na odovzdanie komplexnch informci o innost radu prce, socilnych vec a rodiny, burzy prce a vberov konania organizovan pre rzne skupiny nezamestnanch (mlad, absolventi, dlhodobo nezamestnan), individulne pohovory zameran na analzu vlastnej nezamestnanosti, nasledujce postupy a monosti jej rieenia, programy zameran na orientciu pri vbere monch povolan, preventvne poradenstvo pre budcich absolventov, programy pre novoevidovanch nezamestnanch, programy pre nezamestnan eny, konzultcie pre budcich podnikateov, podujatia realizovan v spoluprci s rekvalifikanm zariadenm, zameran na zmenu povolania, pecializovan cielen programy a projekty uren skupinm nezamestnanch, ktorm je potrebn venova zven pozornos a mldee, ktor koni kolsk dochdzku, vberov konania, ktor sa realizuj pre nezamestnanch na zaradenie do vhodnej rekvalifikcie (realizuj sa aj tzv. predrekvalifikan konania). Pri zemnch radoch prce socilnych vec a rodiny sa zriadili informano-poradensk stredisk, V tchto strediskch je zujemcom k dispozcii cel dostupn informan systm o trhu prce. Na rozdiel od sprostredkovania zamestnania a inch foriem poradenstva, ktor sa realizuj na radoch prce, socilnych vec a rodiny, stredisko ponka informcie vetkm zujemcom, teda nielen nezamestnanm, a to systmom samoobsluhy. Z dostupnch materilov me kad zska informcie o vonch
-100-
pracovnch miestach, jednotlivch povolaniach a poiadavkch na ich vkon, o rznych predpisoch a vyhlkach v oblasti zamestnanosti a socilneho zabezpeenia o monostiach vzdelvania a rekvalifikcie, trendoch a vvoji na trhu prce. Informano-poradensk stredisk ponkaj klientom informcie o trhu prce a jeho vvoji z rznych informanch zdrojov. S to informan letky, knihy a asopisy o problematike voby povolania a vberu zamestnania, vybran publikcie z odvetvia priemyslu, ponohospodrstva, sluieb, vedy a techniky, audiovizulne programy o poradenskch slubch, povolaniach a potaov programy.
-101 -
5. Predpoklady kvalifikovanho vkonu socilneho poradenstva

Poradenstvo a veobecne prca s lovekom je zloit proces, priom efektivitu tohto procesu a spokojnos klienta, ale aj spenos poradcu ovplyvuje niekoko faktorov. V profesionlnej praxi sa tieto faktory dostatone nediferencuj, asto sa podceuj, o m za nsledok niiu kvalitu poradenskej prce. Sme toho nzoru, e proces ovplyvuje svojimi osobnostnmi predpokladmi a odbornmi vedomosami samotn poradca a na proces maj vplyv aj vonkajie podmienky, ako s prostredie, as a podmienky pre prcu. as klienta a jeho vplyv v procese sme popsali v predchdzajcich kapitolch. Z hadiska skvalitovania a spenosti poradenskch aktivt povaujeme za potrebn upozorni na supervznu innos v prci socilneho poradcu ako monosti alieho vzdelvania a skvalitovania poradenskch zrunost.
5.1 Socilny pracovnk - poradca

Socilny pracovnk je profesionl, ktor disponuje osobitmi predpokladmi, vlastnosami a schopnosami. Prispieva k zlepeniu situcie a nabda jednotlivca, skupinu, komunitu i spolonos k sprvnym postojom. Sna sa riei a eliminova poruchy a demotivan faktory v interakcii so socilnym prostredm, vedie klienta k vlastnej zodpovednosti, k rozvoju kritickho myslenia z hadiska budcich potrieb a k elnmu vyuitiu vlastnch zdrojov. Oakvan efekty socilneho pracovnka sa prejavia v momente nezvislosti socilneho klienta" (Strieenec, 1999, s. 19). Socilny pracovnk v dnenej komercionalizcii ivota, kde s asto zvrten hodnotov orientcie, berie v prvom rade
- 102-
zrete a akcent na loveka ako na bio-psycho-socilnu bytos. Cieom socilneho pracovnka je spolupsobi v sociokultrnom ivote obana a zvyova spokojnos obana vtedy, ke nie je schopn si svoje potreby zabezpei vlastnmi silami, prpadne silami svojho blzkeho okolia. Prcu socilneho pracovnka vystihuje slovn spojenie pomoc k svojpomoci. Socilny pracovnk si buduje svoju profesiu, ktor svis s nasledujcimi lohami, prispievajcimi k jeho socilnemu rastu. lohou socilneho pracovnka v tomto prpade je najm: predchdza vzniku nepriaznivch socilnych udalost, zisova priny socilnych problmov, zlepova vzahy v interakcii socilneho prostredia a klienta, by npomocn pri rieen socilnych porch, venova pozornos tm, ktor sa nemu zapoji do normlneho chodu spolonosti, podporova tvorbu socilneho spolunavania, povzbudzova socilneho klienta k sprvnym postojom, pomha prekonva spoloensk akosti, pomha klientovi orientova sa v systme toku novch informci, vyzdvihova a poukazova na rozdiely medzi subjektvnou socilnou realitou a objektvnou relnou skutonosou, odstraova negatvne indiktory v spolonosti, ktor zabrauj socilnemu vvinu obana, vytvra monosti podieania sa na vzdelvacom, kultrnom a spoloenskom ivote, spolupodiea sa na rozvjan a zlepovan schopnost klienta riei vlastn situciu, sprstupova poskytovanie osobnej pomoci tak, aby nepokodil klienta,
-103-
spolupracova s inmi odbornkmi za elom poskytnutia komplexnej ochrany, zhromaova informcie o konkrtnych socilnych udalostiach, uplatova legislatvne opatrenia a normy za elom zlepenia vkonu socilnej prce, dodriava prva obanov. lohou socilneho pracovnka je kadho klienta pochopi, zaujma sa o neho. vcti sa do neho, ak je, dra mu palce -proste ma ho rd, vidie v om i tie dobr strnky, ktor ostatnm unikaj" (Kopiva, 1997, s. 21).
5.1.1 Osobnos socilneho poradcu

Osobnos socilneho pracovnka poradcu je prvm, zkladnm a tm najdleitejm vkladom do vlastnej profesie. Je integrujcim prvkom rznych spsobov, foriem a prstupov prce s klientom, priom kad z nich vyzdvihuje vznam osobnosti pracovnka z profesionlneho i udskho hadiska. Shlasme s J. Gaburom (1995, s. 70), ke hovor, e zkladnm pracovnm nstrojom poradcu je v prevanej vine prpadov on sm". Osobnostn vbava a ivotn sksenos poradcu priamo determinuje spech alebo nespech vzjomnej spoluprce s klientom. V pomhajcich profesich sa poradca angauje celou svojou osobnosou. Nie s to len jeho teoretick poznatky, praktick sksenosti a zrunosti, ale i jeho ivotn tl, svetonzor, pozcie a role, ktor v spolonosti zastva a pln a vo vznamnej miere aj prevanie socilneho pracovnka v kontakte s klientom, ktor je zdrojom mnostva pocitov, npadov a predstv. Vznam osobnostnch kvalt zvrazuje i fakt, e v poradenskom procese sa pracovnk pre klienta me sta vzorom alebo modelom, ktor stelesuje pre neho dleit charakteristiky. V tomto smere s z nho pohadu dleit najm:
kongruencia, t. j. zhoda vonkajieho prejavu s vntornm prevanm, inkongruentnos me na klienta psobi falone ako neotvorenos, o zrove brni klientovi sprva sa otvorene a autenticky, jeho osobnostn kvality, na zklade ktorch klient pociuje, e spolupracuje s vysoko humnne zaloenou osobnosou, poradensk vzah m by vysoko profesionlny, no nesie i prvky normlneho udskho stretnutia" (Koo, 1980, s. 270), zrove mme na mysli i cieavedomos a vytrvalos, ktor sa v rmci nm stanovench hranc prejavuj ako snaha urobi pre klienta maximum, jeho profesionlne kvality, t. j. pracovnk by mal disponova takmi vedomosami, zrunosami a sksenosami, ktor s pre klienta relatvnou zrukou vasnho a spenho ukonenia spoluprce. almi, nemenej vznamnmi kvalitami, ktor takto npomocn vzah zo strany socilneho pracovnka predpoklad, s poda /. Reznka (1994) najm empatia, vrelos a autentickos, ale i tvorivos a flexibiln draznos. Dleit lohu vak zohrvaj i pracovnkom preferovan osobn aj spoloensk hodnoty, ktor boli interiorizovan do osobnostnch truktr a presadzovan v praxi. Napr. inak bude pracova lovek, pre ktorho samotn nezitn pomoc je hodnotou a prostrednctvom nej dosahuje osobn i socilny rast klienta ako ten, ktor pomha len z objektvnych dvodov. Poradca by mal teda vo svojej prci vidie zmysel a ma k nej osobn vzah. V dimenzich angaovanos - neangaovanos sa k takmuto postoju vyjadruje K. Kopiva (1997), poda ktorho typick pre neangaovanho pracovnka je, e svoju prcu vykonva bez osobnho zujmu a berie ju ako nutn zlo, ktor mu umouje zabezpei ivotn podmienky. Naproti tomu prca angaovanho pracovnka je charakterizovan osobnm zaujatm a pomhanie sa stva zmysluplnm.
- 104-
-105-
Nezanedbatenmi faktormi v pomhajcich profesich je napr. pocit osobnej vznamnosti i odbravanie pocitu osamelost. Oboje mono takouto prcou zska. Skrvaj vak i ist rizik, vyplvajce z nezdravej zvislosti na prci alebo v neprofesionlnom prstupe k nej. alou charakteristikou poradcu je poda J. Koa (1980) dominantnos a spsob, akm tto osobnostn rtu vyuva v prstupe ku klientovi. Socilni pracovnci v roli poradcov sa pri svojej prci pohybuj v kle viac i menej direktvnych postupov, ktor spravidla svisia s odbornmi poradenskmi kompetenciami, v naich podmienkach s vak asto urovan predovetkm typom klienta, jeho problmom, monosami spoluprce, vonkajmi podmienkami, asovmi monosami a tie osobnosou samotnho pracovnka. V sasnosti je uprednostovan nedirektvna orientcia ku klientovi, o pravdepodobne vyplva z postupnho rozmachu humanistickch koncepci a ostatnch prstupov, ktor zdrazuj aktivitu, iniciatvu a zodpovednos klienta, vystupujceho ako spolutvorca svojho osobnho a socilneho vvinu. Dominantn prstup je ahko zneuiten, kee v rznej miere preber klientov priestor pre rozhodovanie. K. Kopiva (1997) o om hovor, e sa k nemu asto uchyuj urit typy ud, napr. t, ktorch vemi zneisuje neshlas druhch osb, a preto mal priestor pre druhho im vyhovuje. Direktvny prstup je tak vyuvan ako spsob zachovania obrazu profesionality pred klientom i pred sebou. Zodpovednos ku klientom i k sebe sammu je zko spojen SO zodpovednm prstupom k rozvoju vlastnej osobnosti. Takto postoj vedie pracovnka k tomu, aby primeranm spsobom spracovval sksenosti z poradenskej prce, dodriaval pravidl psychohygieny, vyuval monos \ v v i k o v a supervzi, ktor by mali by zrove ochranou i i Inej osobnosti pred syndrmom vyhorenia. H "I v na osobnos socilneho pracovnka v poradenskom i -n vysok, rovnako ako oakvania klienta. Nemali by
sme preto spa zo zretea, e i poradca, nech je akokovek cieavedom, uvedomel a zdokonaujci sa, je len" lovek a ako tak m nrok na nedokonalos. Osobnos poradcu zko svis aj s preferovanm uritch postupov v poradenskom procese, ktor zko svisia s variabilitou rol poradcu a stupom jeho direktvnosti. Termny ako rada, vedenie, sprevdzanie a spolonk sa asto spomnaj v svislosti s poradenskm procesom, priom ich vznamy s v praxi ahko zameniten. Radi, vies, sprevdza alebo vystupova v roli spolonka nie je zaleka to ist. Radou meme oznai sprostredkovanie potrebnch informci, vedomost a sksenosti za elom korekcie vnmania klienta. asto vak minie svoj zmer. Rada, napriek tomu, e jej obsah je sformulovan odbornkom s bohatmi sksenosami, asto nebva akceptovan. Priny mu by rzne. Napr. t, e rada je implantovan zvonku, nie je teda produktom klienta a ako tak je, i u vedome alebo podvedome, prijman ako nieo cudzie. Rada bva tie ponknut ako jedin rieenie, kedy klient nem monos vberu medzi alternatvami, svojou podstatou je direktvna a rada tie nezainteresva klienta do procesu hadania rieenia. Me by podan priamo (mali by ste...", povedzte mu...") alebo nepriamo (mono by bolo dobr...", udia vo vaej situcii asto spravia toto..."). Najm stpenci Rogersovej terapie vak tvrdia, e rady nepomhaj. Takto tvrdenie me by akceptovaten v rmci istej terie, ale vo veobecnosti, vychdzajc z postavenia socilneho pracovnka ako prostrednka medzi klientom a spolonosou, zastvame nzor, e dobre mienen a na zklade sksenosti a odbornosti poskytnut rada v socilnej prci m svoje opodstatnenie. Vedenie klienta stotoujeme v obecnej rovine s direktvnym prstupom. Vies niekoho znamen usmerova pohyb, ukazova smer, riadi a pod. Typick je, e poradca vystupuje v aktvnej role a preber na seba zodpovednos.
- 107-
- 106-
Vedie klienta k uritmu cieu a navrhuje metdy, formy a prostriedky spolonej prce (Kopiva, 1997). Oba spsoby, poskytovanie rd i vedenie, vytvraj nerovnovny vzah zvislosti klienta, ktor je zaloen prevane na pracovnkovej aktivite. Paradoxne vak niekedy me s o najinnej spsob prce s klientom. Ak k tomu pridme spomenut vznam direktvneho vedenia a rady v socilnej prci, nemono pojem zvislosti vnma negatvne. Sprievodca a spolonk s u pojmy, ktor znej prijatenejie ako predchdzajce dva a aj ich vznamy zahaj postupy, ktor s ku klientovi ovea liberlnejie a zrove repektujce klienta vo vej miere. Prenechvaj ovea v priestor pre aktivitu klienta a s tm spojen viu mieru zodpovednosti za priebeh i vsledky poradenskch stretnut. I medzi nimi je vak ist nuansa. Chuck Devonshire hovor, e spolonk je niekto, kto je pripraven s kdekovek. Nevie, kde mete skoni, ale je pripraven podstpi riziko spolu s vami. Sprievodca je ale niekto, kto pozn cestu a m tie obyajne mapu. Vie, kde je cieov bod a chce vs tam dovies..." (Gabura, 1995, s. 123).
zamestnvatelia) v rmci projektu Phare . SR 9518.03, realizovanom v roku 1999 pod nzvom Vzdelvanie v socilnom sektore. Na zklade spolonej diskusie bol prijat nvrh, ktor doporuuje vykonva socilne poradenstvo zamestnancom so vzdelanm v humanitnej oblasti s ukonenm minimlne 3-ronm vysokokolskm vzdelanm (I. stupe vysokokolskho vzdelania - bakalr) alebo pomaturitnm tdiom so socilno - prvnym zameranm. To znamen, e poda tohto nvrhu by mal s klientom pracova odbornk s ukonenm bakalrskym vzdelanm, alebo vzdelanm v rmci vyieho odbornho tdia socilnoprvneho, ktor sa doposia realizuje ako experimentlne tdium. Poradenstvo mu prirodzene vykonva aj absolventi univerzitnho tdia s humanitnm zameranm. Po naich viacronch sksenostiach a vzhadom na sasn situciu na Slovensku sa domnievame, e je u as na prijatie legislatvnej normy, ktor by ustanovila ako jedin akceptovaten vzdanie pre socilneho poradcu tudijn odbor Socilna prca. Uplatnenie tejto poiadavky je v praxi komplikovan z niekokch dvodov: nie je spracovan legislatvny predpis, ktor by stanovoval predpoklady pre vkon socilneho poradenstva, v socilnej oblasti pracuj udia bez odbornej kvalifikcie a monosti doplni si vzdelanie (nzke finann ohodnotenie znemouje hrady za tdium, neochota zamestnvatea, preaenos pedaggov zabezpeujcich vuku v tudijnom odbore socilna prca), pretrvva problm prijatia zkona, ktor by stanovil rove vzdelania hlavne mimo zamestnancov subjektov ttnej sprvy a podmienky spojen s nevyhnutnosou doplni si vzdelanie v slade so zameranm odbornosti
5.1.2 Kvalifikan a odborn predpoklady pre vkon socilneho poradenstva

Prca s klientom si vyaduje urit penzum vedomost a zrunost, ktor sa daj zska len systematickm vzdelvanm a aktivitami organizovanmi alm vzdelvanm formou vcvikov a trningov. Pre potreby aplikovania socilneho poradenstva v praxi nie s doposia vymedzen iadne tandardy rovne vzdelania a odbornosti jeho zamerania. V praxi existuje stav, kedy s klientom pracuje socilny pracovnk poradca bez odbornej kvalifikcie. Tto situcia je spsoben aj legislatvnou vonosou, o znamen v praxi akceptovanie aj stredokolskho vzdelania. rove vzdelania pre poradensk prcu bola predmetom diskusie odbornkov (pedaggovia, zamestnanci,
- 108 -
- 109-
Milan Schavcl - Michal Olh SOCLNE PORADENSTVO a komunikcia
Milan Schavcl - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia
pre prcu v socilnej oblasti (myslme tm najm zamestnancov ttnej sprvy a samosprvy). Problmom je aj stanovenie poiadaviek na odbornos vzdelania, tento problm nevyrieil ani zkon NR SR .3 12/2001 Z.z. o ttnej slube a ani zkon . 515/2003 Z.z. o vkone prc vo verejnom zujme, o v praxi znamen, e socilnu prcu naalej me vykonva ten, kto dosiahne minimlne bakalrske vzdelanie s rznym zameranm odbornosti vzdelania. Socilne poradenstvo je niekedy zamiean so psychoterapiou, ktor vak me socilny pracovnk vykonva len po absolvovan akreditovanho psychoterapeutickho vcviku a zpisu do Zoznamu psychoterapeutov Slovenska (pozri: www.psychoterapia-sk.sk). O postaven socilneho pracovnka psychoterapeuta si povieme viac v nasledujcej kapitole.
5.1.3 Socilny pracovnk a jeho miesto v psychoterapii

Prca socilneho pracovnka poradcu m u ns pomerne krtku histriu a je stle spjan viac s prcou na radoch, v charite, prpadne so socilnymi innosami v treom sektore. Ako sme u psali v predchdzajcich kapitolch, k poradenskmu rozhovoru je mon (poda nho nzoru dokonca nevyhnutn) vyuva aj psychoterapeutick metdy. V nasledovnch bodoch uvdzame podmienky pre vkon psychoterapie socilnym pracovnkom. Poiadavky na truktru vzdelvania v psychoterapii z hadiska Eurpskeho certifiktu pre psychoterapiu ako podmienky pre zpis do Zoznamu psychoterapeutov SR: 1. Absolvova vcvik akreditovan Slovenskou psychoterapeutickou spolonosou /SPS/. 2. Vzdelvanie v psychoterapii v prslunej metde mus by ucelen , mus trva najmenej 4 roky a mus by v metde, ktor je zo strany SPS uznan ako vedeck.
- io-
3. truktru vzdelvania si stanov prslun vcvikov organizcia poda noriem vzdelvania v prslunej psychoterapeutickej metde stanovenej nrodnou alebo eurpskou organizciou. Vzdelvanie vak mus obsahova najmenej 1400 - 1600 hodn v rmci ucelenho vcviku a sasou vzdelvania musia by nasledujce komponenty /rozdelen pribline nasledovne/: 1. Teoretick vzdelvanie /cca 150 - 200 hodn/. 2. Metodolgia prslunej psychoterapeutickej metdy a zitok na sebe /350 - 400 hodn/. 3. Individulna terapia /cca 150 hodn/. 4. Supervzia /cca 200 hodn/. 5. Praktikum psychoterapeutickej prce /minimlne 600 hodn/. 6. Prax v zariaden, kde sa vykonva psychoterapia /min. 3 roky/, z toho najmenej 200 hodn v psychiatrickom zariaden. 7. Vzdelvanie mus by ukonen zverenou skkou pred komisiou, v ktorej je zstupca Vboru SPS. Skka mus pozostva z hodnotenia teoretickej a praktickej prce (Hato, 2000). alou podmienkou pre vkon psychoterapie socilnym pracovnkom poradcom je prca pod ztitou inej organizcie, oprvnenej psychoterapiu vykonva. Na rozdiel od psychiatrov a psycholgov, neme socilny poradca vykonva psychoterapiu samostatne (napr. otvori si ambulanciu). Problematick je i monos psychodiagnostiky, ktor ostva naalej v kompetencii najm psycholgov. Zkon o psychologickej innosti je tvoren predovetkm psycholgmi a psychiatrami, ktor sa len vemi ako delia o svoje kompetencie. Vhodou socilneho pracovnka poradcu oproti inm profesim je jeho komplexnej pohad na klientovu problematiku, ako aj asto irie kompetencie k ich rieeniu. alou vhodou je aktvna prca s klientmi v ich prirodzenom socilnom prostred a nebazrovanie na statickom prstupe, kedy si klient mus po sluby dochdza. Socilny poradca terapeut nos" sluby priamo ku klientovi, o sa odra na spenosti terapie. Socilny poradca terapeut z tohto -m-
pohadu nie je chpan iba ako distribtor, ale ako priamy realiztor vysoko odbornej pomoci klientovi, o ktorch viac pojednvame v nasledujcich kapitolch. (viac na: www.psychoterapia-sk.sk)
5.2 Socilny klient

Poradensk proces ovplyvuje niekoko faktorov. V tomto procese zohrva vznamn lohu okrem poradcu s jeho osobnostnmi predpokladmi, vedomosami a zrunosami, podmienok pre poradensk prcu, aj samotn klient. Klient sa poda nho nzoru stva nielen objektom, ale aj subjektom socilneho poradenstva, a to najm z dvodov jeho vlastnej mobilizcie a motivcie podiea sa na rieen svojich problmov aj svojm vlastnm priinenm. V socilnej praxi sa ete nie celkom prijal pojem socilny klient. Tento termn je veobecne pouvan v odbornej anglickej a americkej literatre pre osobu, ktor prichdza, alebo u je v starostlivosti socilneho pracovnka (Novotn, 1992). Pre zjednoduenie tylistickch formulci budeme v tejto asti pouva len zjednoduen pojem klient. Kee klient zohrva v rmci poradenstva vznamn lohu, dovolme si v tejto kapitole upozorni na niekoko skutonost, ktor bliie poukazuj na niektor pecifik socilneho poradenstva.
A) Socilna patolgia patria sem klienti, u ktorch sa prezentovali socilnopatologick javy ako delikvencia, kriminalita, poruchy sprvania, prostitcia, nsilie, samovraedn prejavy, zvislosti, zneuvanie osb, poruchy rodinnho spolunavania, zvislosti.
ffl ea ea
-;.
Na Oddelenie socilnoprvnej ochrany det v Bratislave sa dostavila matka 13ronej Jlie s prosbou o pomoc. Ako Jliina matka uviedla, dcra po odchode otca z domcnosti neposlcha, zhoril sa jej kolsk prospech a m podozrenie, e faji. Jlia sa odmietla dostavi na stretnutie, preto sme ju s kolegyou vyhadali na ulici. Ako Jlia uviedla, do koly ju nebav chodi a s mamou si nerozumie, radej by bvala s otcom. Na ulici trvi cel dni a do neskorho veera. Ponkli sme jej monos trvenia vonho asu v nealekom Centre vchovnej a psychologickej prevencie (CVaPP). Po prvej nvteve centra sa jej tam zapilo, zvl aktivity zameran na tanec a potae. Za niekoko tdov zaala po dohode navtevova zkladn kolu (opakovala ronk) a zaala tie tancova v hip-hopovej skupine. V sasnosti je v starostlivosti socilneho pracovnka a pecilneho pedagga, o prispelo k upraveniu jej ivotnho tlu. (Olh, 2006)
5.2.1 Typy socilnych klientov

Nronos rieenia socilnych situci a problmov klientov je priamo zvisl od typu klienta, s ktorm socilny pracovnk pracuje. V. Labt (1997) na prednke k problematike socilnej prce prezentoval lenenie klientov socilnej prce z hadiska ich primrnych symptmov a syndrmov. Na zklade tohto lenenia rozliuje nasledovn zoskupenia jednotlivch typov klientov:
B) Problmy veku tto skupinu tvoria klienti rizikovho sprvania z dvodu vvinovch aspektov, ide predovetkm o obdobie detstva, dospievania a staroby. C) Socilne skupiny klientmi socilnej prce sa stvaj udia, ktor sa identifikuj s normami a ideolgiou rznych kultrnych, socilnych a extrmistickch skupn. Prslunci tchto skupn s charakterizovan odlinm ivotnm tlom.
- 112-
-113-
Milan Schavel - Michal Olh SOCFLNE PORADENSTVO a komunikcia
D) Zdravotn problmy spolonou rtou tejto skupiny klientov s somatick a psychick nemoci, prznaky porch, dlhodob hospitalizcia, chronicita, nesamostatnos, akceptcia nemoci. E) Socilno - ekonomick aspekty poetn skupinu klientov socilnej prce tvoria aj v naej spolonosti udia nezamestnan, bezdomovci a udia ijci na hranici chudoby. Prklad jednoduchej pomoci bezdomovcovi na PSVR ilustruje nasledovn prklad.
Okrem uvedenho lenenia klientov poda ich symptmov a syndrmov povaujeme za potrebn upozorni aj na jednotliv typy klientov s rznymi osobnostnmi charakteristikami, ktor sa prezentuj v samotnom prejave klienta v poradenskej prci. V poradenskej praxi sa stretvame so socilnym klientom, ktor sa sprva netandartne a vyaduje si od poradcu urit pecifick prstupy. Me to by nedobrovon klient, ktor prichdza za socilnym pracovnkom poradcom na zklade nariadenia alebo tlaku okolia a blzkych.
iiiiiiiiiiiiiiin', waam mwtssm

V piatok popoludn priiel na odbor socilnych vec pn Milan F. s prosbou o ubytovanie. Pn Milan bol u niekoko rokov bezdomovcom a kad zimu trvil v tulku. V ostatnch mesiacoch il v zhradnej chatke na okraji Bratislavy. Klient poiadal aj o poskytnutie finannch prostriedkov na hradu poplatkov spojench s pobytom v tulku. Klientovi bolo doporuen poiada o jednorazov finann dvku od miestneho radu v mieste svojho trvalho bydliska. Bolo mu tie doporuen poiada o dvku v hmotnej ndzi na vedajom oddelen dvok v hmotnej ndzi tohto odboru, ktor mu vak v prpade schvlenia zane by vyplcan a po niekokch tdoch. P. Milanovi bolo doporuen navtvi tulok Mea culpa, kde maj momentlne 2 von miesta pre muov. Poradca mu tie odporuil stravovanie u Misionrok lsky, kde m monos vykona svoju osobn hygienu a me mu by poskytnut i oatenie. Na miestnom rade poskytli p. Milanovi po telefonickej intervencii soci lneho poradcu v priebehu tda jednorazov finann vpomoc v sume 2000,- Sk, dvku v hmotnej ndzi si za pomoci socilneho poradcu vybavuje. (Olh, 2006)
F) Zdravotn postihnutie klientmi socilnej prce s udia, ktor s mentlne, zmyslovo alebo telesne postihnut jedinci.
- 114-
Takto klient asto odmieta spoluprcu, pri poradenskej prci je potrebn jasne stanovi pravidl vzjomnej spoluprce, monosti socilneho poradcu a povinnosti klienta. Ak sa nepodar podnieti klienta k spoluprci na poradenskom procese, poradenstvo kon bez pozitvneho efektu oboch strn. Manipulatvny klient m tendenciu vyriei problm vo svoj prospech neistmi prostriedkami. Klient me manipulova
- 115-
Milan Schavel -- Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO u komunikcia
s poradcom aj v snahe robi sa inm, lepm. Od poradcu si prca s manipulatvnym klientom vyaduje dobr prpravu z hadiska orientcie v problme (napr. legislatvne normy), socilny poradca mus by dostatone zrun. Poradensk prca s agresvnym klientom je v socilnom poradenstve vemi ast. Klienti maj tendenciu dosiahnu rieenie svojho problmu vo svoj prospech prostrednctvom agresvnych prejavov sprvania, medzi ktor patria vyhranie, verblne aj fyzick napdanie.
vybavenie miestnosti (monos niku, bariry prostrednctvom zariadenia miestnosti), prca vo dvojici at. V socilnom poradenstve nie je ojedinel prca .s- klientom zvislm na psy cho aktvny ch ltkach (negatvny ivotn tl).
zvisl klienti
agresvny klient
Systematick poradensk prca si vyaduje od socilneho pracovnka socilneho poradcu spoluprcu s inmi odbornkmi (psychoterapeut, psycholg, psychiater a pod.) a primrne rieenie problmu zvislosti. A samotn abstinencia me by predpokladom kvalitnej poradenskej prce a rieenia socilneho problmu klienta. Klienti v hmotnej a socilnej ndzi, asto so znenm intelektovm potencilom, bez schopnosti spracova urit svislosti a procedry administratvneho rieenia socilnych problmov, neprimerane reaguj a prezentuj svoje vntorn prevanie navonok. Socilny poradca je v zloitej situcii a pri prci s agresvnym klientom by mal eliminova monos ohrozenia rznymi obmedzeniami, medzi ktor patr najm asertvne sprvanie, spsob komunikcie, ale aj priestorov
- 116-
5.3 Metdy socilno-poradenskej intervencie

Poradenstvo disponuje irokou klou pouvanch postupov a metd. Kad poradensk prstup preferuje vlastn, prp. modifikovan techniky. Uveden klasifikciu metd
- 117-
Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikciu
pouil y. Gabura (1995), tieto metdy sa asto uplatuj a, P J J v socilnom poradenstve. Informcia - patr medzi elementrne metdy prce s klientom. Moze s o sprostredkovanie uritch znlost alebo vedomost, ktorch obsah je zo subjektvnych a ebo objektvnych dvodov pre klienta podstatn alebo ide o informcie, ktor napomhaj orientcii v systme ponkanch socilnych sluieb. Informan charakter ma asto aj socilne poradenstvo JU J KaA(198) v individulnom poradenskom vztahu pracuje poradca v zsade s trom, druhmi informcia) kategria informci ovplyvujcich a stimulujcich obraz
yJ oCUC,
b) informcie o vvinovch lohch a situcich (osobnostnch, profesionlnych), situcich c) pecifick poradensk informcie o technikch nesenia rznych nronch situci a problmov klienta Prv dve, aj ke s typick pre vchovn a poradensk proces me zska klient kdekovek, pecifick poradensk informcie zskava len od poradcu. Ako tak oznau en e informcie ktor stimuluj spsobilos spracovva a aplikova predchdzajce dve kategrie na konrtnu nrenk P*kytnUtU Vak Pochdza diagnostika klienta a prienik do problmu. Distribcia - je metda vyuvan v prpadoch, ak klient oakva od poradcu pomoc pri rieen problmu, ktor nespad do jeho kompetencie alebo pecializcie. V takom prpade odkaze klienta k prslunmu odbornkovi v rmci domovsk alebo inej mstitucie, ktor svojm zameranm a materilnym vybavenm me uspokoji klientovu matemlnym poiadavku Ca ", klarfkci0U' ktor Patr k pracovnm metdam m^Zf racionlne orientovanho poradenstva" meme klient T 0bJ^n0V/nia Predkladanho problmu. Aby klient mohol urobi efektvne kroky k jeho rieeniu ie DriroW l^rmU,najprV Po^zumel. Problm mono toti pnrovnat k plvajcemu adovcu, z ktorho len mal as
- 118-
ktor je nad vodou, je klientovi znma, no jeho podstata, skryt pod hladinou, zostva pre klienta zhadou. Jej odkrvanie sa stva predmetom klarifikcie. Poradca by nemal vystupova v role experta a vies klienta prirchlo k obsahom, na ktor nemus by pripraven a ktor me nsledne odmietnu. Zvolen postup by mal naopak podporova klientov aktvny podiel na procese objasovania potrebnho rmca problmu (Gabura, 1995). Ventilcia - pomha klientovi zbavi sa prebytonho emocionlneho naptia, ktor udruje osobnos v tenzii. Monos pohovori si v atmosfre bezpeia o tchto veciach naptie odbrava. Povzbudenie - stretnutie klienta s poradcom asto charakterizuje neistota a stresujce okolnosti ako nepresn predstava o priebehu stretnutia, resp. stretnut s poradcom, mon obsah a rozsah kladench poiadaviek na jeho osobu, lohy vyplvajce z poradenskho procesu, miera dosahu na zauvan spsob ivota a i to, e pre vinu klientov je spoluprca s poradcom novou sksenosou. Poradca preto vyuva hne v vodnch fzach kontaktu s klientom informciu o monostiach poradcu, rmcovom dohovore o priebehu spoluprce a vzjomnch oakvaniach spolu s ocenenm klienta poda individulnych okolnost (pre jeho aktivitu, ochotu alebo odvahu zmeni sa apod.). Ocenenie a povzbudenie sa vyuva nielen na zaiatku, ale spravidla vo vetkch prpadoch, ke klient sprav pokrok smerujci k splneniu dohodnutho ciea. Potrebu ocenenia nemono ani prehliada, ani podceova v osobnom i profesionlnom ivote. D. Carnegie (1995) hovor o ocenen ako o jednej z udskch tob, ktor me by naplnen len ivotom v spoloenstve. Nedostaton saturcia tejto potreby me by dokonca prinou niektorch psychosomatickch ochoren. Vznam ocenenia a povzbudenia zvrazuje sksenos, e spech poradenskho procesu asto zvis na vytvran
-119-
Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikciu
podmienok, zsadne odlinch od frustrujceho ivotnho priestoru klienta. Interpretcia - je metdou pouvanou dynamicky orientovanmi psycholgmi. V uritch momentoch poradca vystpi z roly pozorovatea a stva sa interpretom vntornch konfliktov a potlaench prian klienta. Poradca by mal v takom prpade zohadova klientovu pripravenos interpretciu prija, pretoe ojej sprvnosti rozhoduje v konenom dsledku klient. Interpretcia vak nepatr vhradne do poradcovej kompetencie, me na u prs aj klient sm. V takom prpade je vhodou to, e klient nem tendenciu stava sa na odpor a ma pocit, e interpretcia mu bola implantovan zvonka (Gahura. 1995). Poda J. Vymetala (1991) mono interpretciu, okrem poukazovania na minulos, poui aj k interpretovaniu vzahu klienta s terapeutom a z neho alej zoveobecova. Trning - patr medzi typick metdy behaviorlnej terie. Poradca sa neorientuje na odhaovanie prin, ale na zmenu sprvania, vychdzajc zo zkonitosti uenia a s vyuvanm monosti ncviku. Okrem individulnych trningovch postupov, urench pre konkrtneho klienta, existuje cel rad pecifickch trningov, zameranch na urit oblas udskho konania. Napr. trning asertivity, efektvnej rodiovskej starostlivosti, trning sebaobsluhy, ncvik kontruktvnej hdky a pod. Relaxan techniky - s osobitnou formou trningovch aktivt, elom ktorch je navodi u klienta relaxovan stav. Kad poradca by mal ma vo svojom repertori viacero relaxanch technk a pouva ich s ohadom na osobnos klienta, jeho postoje, sksenos, ivotn filozofiu, prp. religizne zameranie. Veriaci kresan me toti odmieta postupy, ktor erpaj z vchodnch filozofi, podobne ateista nemus prija techniku, ktor pripomna meditciu a niektor techniky vyaduj zase viac trpezlivosti a schopnos by v kontakte so sebou.
V niektorch prpadoch je v moci poradcu prpadn rigidn postoj klienta k relaxanm technikm uvoni, resp. plne rozpusti. Podmienkou je dostaton informovanos a motivovanie klienta k experimentovaniu s nimi. Nespornou vhodou ncvikov relaxcie je okrem aktulne navodenho relaxovanho stavu i schopnos samostatne zvlda v budcnost zkostn stavy a stresujce situcie. V nasledujcej asti ponkame itateom jednu z najznmejch relaxanch technk zameranch na postupn svalov (Jacobsonovu) relaxciu, ako ju uvdzaj J. Prako a M. Slepeck (2001):
Njdite si pohodln polohu, zatvorte oi a na chvu sa pokojne posate." 1. Napnite vae predlaktia tm, e stisnete ruky v ps a zdvihnite ich dohora. Ak mte dlh nechty, zatlate vae prsty do dlane brskami. Vnmajte naptie od vaich predlakt, cez zpstia, dlane a do vaich prstov. Zamerajte sa na naptie, nepohodu, stiahnutie. Udrujte 10 seknd toto naptie. Teraz naptie uvonite a 2. Nechajte vae ruky a predlaktia uvoni tm, e klesn do kresla alebo do podloky. Zamerajte sa na pocity tepla vo vaich dlaniach a rukch. Vnmajte uvonenie naptia. Nechajte svaly uvonen 20 seknd. 3. Teraz napnite horn as rk tm, e ruky zohnete v lakoch a zatlate ramen dozadu ku svojmu telu. Pociujte naptie vzadu v rukch, ktor sa roziruje do vaich pliec a chrbta. Zamerajte sa na pocity naptia. Udrujete ho 10 seknd. Teraz ruky uvonite a nechajte ich klesn dole. Zamerajte sa na horn as rk a vnmajte rozdiel oproti tomu, ked'
- 120-
- 121 -
boli napt. Vae ruky s ak, tepl a uvonen. Nechajte ich uvonen 20 seknd. 4. Teraz napnite vae ltka tm, e zohnete lenky tak, aby prsty nh smerovali k vmu telu. Vnmajte naptie rozirujce sa do vaich chodidiel, lenkov, holennch svalov a svalov ltka. Pociujte naptie, ako sa roziruje vzadu v nohe cez chodidlo do prstov. Vnmajte tto as tela asi 10 seknd. Teraz naptie vo vaich nohch uvonite. Nech sa vae nohy uvonene spustia z kresla alebo na poste. Vnmajte rozdiel medzi naptm a uvonenm. Pociujte to uvonenie, pohodu, teplo a tia z uvonenia (20 seknd). 5. Teraz napnite horn as nh tm, e dte kolen spolu a zdvihnete nohy z postele alebo kresla. Zamerajte sa na naptie v stehnch. Vnmajte naptie vo vaich bokoch a smerom dole vo vaich nohch. Vnmajte 10 seknd tto as vho tela. Teraz uvonite naptie tm, e spustte ako vae nohy na podlahu, alebo poste. Nech sa vae naptie rozplynie. Zamerajte sa na pocit uvonenia. Vnmajte rozdiel medzi naptm a uvonenm. Zamerajte sa na tento pocit pohody 20 seknd. 6. Teraz napnite vae brucho tm, e ho pritiahnete vemi silne k vmu chrbtu. Vnmajte pocit naptia. Vnmajte 10 seknd naptie v tejto asti tela. Teraz vae brun svaly uvonite viac a viac. Vnmajte, ako pocit tepla cirkuluje vo vaom bruchu. Vnmajte 20 seknd pohodu a uvonenie. 7. Teraz napnite v hrudnk tm, e sa hlboko nadchnete a zadrte dych. V hrudnk sa rozril, svaly vho hrudnka s napt. Vnmajte naptie svalov hrudnka. Zadrte dych na 10 seknd. Teraz pomaly vydchnite a zanite dcha tak, aby vzduch do vs vchdzal a vychdzal pomaly a ahko. Vnmajte rozdiel medzi naptm a uvonenm svalov.
8. Preneste svoju pozornos na vae plecia a predstavte si, e vae plecia s na nrke, ktor ich dvha k vaim uiam. Vnmajte naptie v pleciach, ktor sa roziruje do vho chrbta, hore do krku a dozadu do hlavy. Zamerajte sa na tto as tela. Vnmajte jednotliv pocity. Zamerajte sa 10 seknd na toto naptie a potom plecia spuste dole. Pozorujte, ako klesaj niie a niie a stvaj sa oraz uvonenejie. Vnmajte pocit uvonenia vo vaom krku a pleciach. Vychutnajte tento prjemn pocit relaxcie 20 seknd. 9. Napnite v krk tm, e zatlate vau hlavu do kresla alebo postele a vau doln eus zatlate smerom k hrudi. Vnmajte naptie vzadu v krku, ktor sa roziruje hore do hlavy. Zamerajte sa 10 seknd na toto naptie. Teraz ho uvonite tm, e nechte vau hlavu ako spoin v kresle alebo pohovke. Le plne vone. Zamerajte sa 20 seknd na uvonenie a vnmajte rozdiel voi naptiu. 10. Napnite vae sta, doln eus a hrdlo tm, e zatnete zuby a urobte nten smev. Udrte naptie 10 seknd. Vnmajte naptie a pocity, ktor mte v tejto asti tela. Teraz uvonite naptie, nechajte, aby sa vae sta otvorili a uvonili svaly hrdla a dolnej euste. Vnmajte rozdiely v pocitoch v tejto asti tela 20 seknd. 11. Teraz napnite svaly okolo vaich o tak, e na niekoko seknd pevne stisnete vae oi. Uvonite naptie a vnmajte rozdiel medzi naptm a uvonenm. 12. Teraz napnite vau doln as ela tm, e ho zmratte a stiahnete vae oboie dole a k sebe. Vnmajte naptie v ele a na vrchu hlavy. Zamerajte sa 10 seknd na toto naptie a potom ho uvonite, vyrovnajte vae vrsky a nechajte vae
- 122-
- 123-
elo relaxovan. Vnmajte rozdiel medzi uvonenm.
naptm a
13. Nakoniec napnite horn as ela tm, e zdvihnete vae oboie o najviac hore. Pociujte, ako sa vytvraj vrsky a pocity naptia v ele a hore na hlave. Udrte naptie 10 seknd a potom ho uvonite. Nechajte vae oboie klesn a uvoni. Zamerajte sa na pocity uvonenia a vnmajte rozdiel medzi naptm a uvonenm. Teraz je zrejme vae telo uvonen a odpova. Zanite pota od jeden do p a kadm slom sa budete viacej uvoova. Jeden, uvonite akkovek naptie vo vaom tele. Dva, ponrajte sa oraz hlbie do uvonenho stavu, Tri, cte sa oraz viac a viac uvonen. tyri, vnmajte pocit vraznho uvonenia. P, ste mono plne uvonen. Zamerajte sa na dchanie a niekoko mint ostate v tomto uvonenom stave. Vnmajte, ako pri kadom ndychu do vs vstupuje chladn vzduch a pri kadom vdychu tepl vzduch odchdza von. Vae dchanie je pomal a pravideln. A vdy, ke vydchnete, vyslovte v duchu slovo pokoj. Ctite pokoj a uvonenie. Dchajte takto dve minty... Teraz budete pota nasp od p do jeden a postupne budete oraz bdelej. P, zanate sa prebera. tyri, stav relaxcie sa kon. Tri, ctite sa oraz bdelejie. Dva, otvrate oi. Jeden, zaujmate vzpriamen polohu.
Modelovanie a hranie rol s alie pomocn trningov techniky v poradenstve. Modelovanie je spsob uenia za elom formovania iaduceho sprvania. Predmetn spsobilos sa poradcom ope a demontruje, prp. sa vyuva prezentcia pomocou audio a audiovizulnej techniky. Poradca pritom db na to, aby nelo o napodobovanie, ale o aktvne vniknutie do problmu.
Technika hrania rol je podobn modelovaniu, dan spsobilos klient nacviuje priamo v modelovej situcii alebo in vivo (t. j. v skutonej ivotnej situcii). Klient hr sm seba, alebo prehrva rzne vlastn egostavy, prp. sa uplatuje vzjomn vmena rol. Hranie rol pripomna psychodrmu, m vak odlin teoreticko-racionlne vchodisk (Kond, 1977). Konfrontcia - konfrontciou poradca upozoruje klienta na rozdiely medzi vlastnm a klientovm pohadom na skutonos. Zkladom konfrontcie je poskytn informcie vo forme sptnej vzby, a to negatvnej sptnej vzby" (Kratochvl, S., 19 78, zdroj: Koo, 198 7, s. 89). J. Koo (1987) alej rozliuje tri dleit kategrie konfrontcie: a) konfrontcia rozdielov medzi klientovm obrazom o sebe a prezentovanm sprvanm, b) konfrontcia rozdielov medzi poradcovou znalosou klienta a tm, ako klient chpe sm seba, c) konfrontcia rozdielov medzi klientovmi apirciami, akm by chcel by a tm, ako sa skutone vnma. Reflexia poradca rekontruuje, sumarizuje a preformulovva klientove vpovede. Niektor vpovede formuluje jasnejie a precznejie, niektor vrok me vyzdvihn, in potlai. Podmienkou je, aby zostval v referennom rmci klientovho sebaobrazu a nevnal do reflexie vlastn obsahy (Koo, 1987). Reflexia je typickm postupom rogerinsky orientovanch poradcov. Orientcia v problematike poradenstva, ako aj prehad o sasnom stave v poskytovan socilneho poradenstva, ns podnietili k prprave empirickho prieskumu, ktor popisujeme v alch kapitolch dizertanej prce.
5.3.1 Metda rozhovoru

Metda rozhovoru spolu s metdou pozorovania patria medzi najstarie, ale aj najaie metdy socilnej prce. Obe
-124-
- 125-
poskytuj globlny obraz problmov klienta. Rozhovor me poskytn tak informcie, ak by sa inmi metdami nezskali, a preto ho mnoh autori pokladaj za zkladn a najvznamnejiu metdu socilnej prce.
5.3.1.1 Cie a podmienky metdy rozhovoru

Metdou rozhovoru zskavame informcie o sasnom stave problmov, spsobe ivota, anamnze, informcie o prostred, v ktorom ije, o kultrnej a materilnej rovni a pod. Tieto informcie umouj pochopi klientove problmy, spozna, ak je to lovek, problmy, ktor ho trpia, a ak m perspektvu a motivciu ich riei. Bezprostrednm cieom metdy rozhovoru je zhodnotenie informci i urenie alieho kroku pri rieen klientovho problmu. Poda R. E. Froelicha a F. M. Bishopa (1972) by mal rozhovor medzi poradcom a klientom spa tieto ely: pomc klientovi porozumie jeho problmom, o plat hlavne v tch prpadoch, kedy klientova spoluprca m v vznam pre priebeh a vsledok spoluprce, poskytn klientovi psychosocilnu podporu, zska informcie o klientovch problmoch, distribuova klienta ku kompetentnm odbornkom Vina autorov zdrazuje, e k zkladnm podmienkam metdy rozhovoru patr vytvorenie prjemnej atmosfry a kladnho interpersonlneho vzahu, ktor je poda J. vancaru a hol. (1974) determinovan autoritou odbornosti poradcu, pocitmi sympatie a vedomm elnosti stretnutia. V priebehu rozhovoru poradca pr ejavuje zujem o vetko, o klient hovor, a tm zskava jeho dveru, ktor sa prejavuje vedomm, e me poveda vetko, o ho trpi. Slavson (1964) hovor, e poradca sa v priebehu rozhovoru prejavuje ako odbornk, ktor vetkmu rozumie, vetko toleruje, ale nie so vetkm shlas. Uvonen atmosfra, priatesk postoj a prvetiv sprvanie
socilneho poradcu s najdleitejmi predpokladmi pre vedenie uitonho rozhovoru. Socilny poradca by si mal zisti, pokia je to mon, najdleitejie informcie o klientovi skr, ne s nm nadviae kontakt. Mal by ma k dispozcii nasledovn informcie: meno, adresu, vek, povolanie, zamestnanie, dvod nvtevy u poradcu, prpadne sprievodn list od inho odbornka alebo intitcie, ktor ho k poradcovi posiela, predol konzultcie. Zdroje dajov: z psomnho zznamu (odporuenia) alebo z telefonickho ohlsenia klienta, z predchdzajcich zznamov, od ostatnch kolegov, od opatrovateskej stanice, pracovnej poradne, zamestnvatea a inch sprostredkovateov, od rodinnch prslunkov klienta, z osobnch dokladov a in. Na obsah rozhovoru m vplyv i prostredie, v ktorom rozhovor prebieha. asto nerelnou poiadavkou je, aby nebola prtomn iadna alia osoba. Miestnos by mala by zvukovo izolovan, aby rozhovor nebolo pou do susednej miestnosti a aby prpadn hluk z okolia neruil. Jednm z najinnejch druhov rozhovoru je kognitvnobehaviorlny poradensk rozhovor, ktor tvor tmu nasledovnej kapitoly.
5.3.2 truktra kognitvno-behaviorlneho rozhovoru

Spomedzi mnohch psychoterapeutickch smerov vyuvanch v socilnom poradenstve povaujeme pre socilnych pracovnkov za najefektvnej kognitvno-
- 126-
-127-
behaviorlny prstup. Tento prstup repektuje autonmiu klienta a zrove ho vemi inne vedie k vyrieeniu jeho problmov. Ako uvdza P. Mon a kol. (1999), k integrcii kognitvnobehaviorlnej terapie (KBT) dolo v druhej polovici 70. rokov a plne sa zaala rozvja v 80. rokoch, kedy dolo k vraznmu rozvoju kognitvnej psycholgie a odklonu od skmania modelov uenia na zvieratch. Behaviorizmus sa dostal do krzy, pretoe vskumy nedokzali vlune pozorovanm zjavnho sprvania presvedivo vysvetli rozdielnu reakciu organizmu na zhodn podnety, ani rozdielnu innos uritho terapeutickho postupu u rznych klientov. Zaala tie kls v draz na empirick overovanie novch teri. Behaviorlna terapia poskytla metdu, t. j. podrobn analzu a sledovanie podnetov (odstupovan expozcia, behaviorlny experiment), a kognitvna terapia doplnila obsah terapie (ptanie sa alebo spochybovanie automatickch negatvnych mylienok). innos KBT bola preukzan hlavne pri: socilnej fbii, panickej poruche, hypochondrii , depresii, generalizovanej zkostnej poruche, agorafbii, poruchch prjmu potravy, liebe chronickho navovho syndrmu a inch. Hlavn rty KBT meme zhrn do 10 bodov: 1. KBT je krtka, asovo obmedzen. 2. KBT je truktrovan a terapeut je aktvny a direktvny. 3. KBT sa opiera o vzah otvorenej aktvnej spoluprce medzi klientom a terapeutom. 4. KBT vychdza z teri uenia a teri kognitvnej psycholgie. 5. KBT sa zameriava na prtomnos.
6. KBT sa zameriava na konkrtne, jasne definovan problmy. 7. KBT si stanovuje konkrtne, funkn ciele. 8. KBT sa zameriava na pozorovaten sprvanie a vedom psychick procesy. 9. KBT uplatuje vedeck metodolgiu. 10. Konenm cieom KBT je dosiahnutie sebestanosti klienta. Vyuite princpov kognitvno-behaviorlnej terapie (KBT) na profesionlnej rovni je umonen socilnym pracovnkom, lieebnm pedaggom, psycholgom a psychiatrom po absolvovan akreditovanho psychoterapeutick vcviku. V nasledujcej kapitole prezentujeme poradensk KBT rozhovor ako bol spracovan Univerzitou psycholgie v Birminhgame (University of Birminhgam school oj psychology). 1. Funkcia vodnho rozhovoru a) Upevnenie poradenskho kontaktu s klientom zaiatok poradenskho vzahu, vytvorenie sprvnej atmosfry. b) Zskanie informci (assessment) prezentcia problmu, konkretizcia prezentovanho problmu, sprvanie a mylienky spojen s prezentovanm problmom, fungovanie klienta v benom ivote, demografick pozadie klienta. c) Formulcia hypotzy hypotzy s doasn a nemusia by pravdiv, poas vodnho rozhovoru sa vyhbame definitvnym zverom,
- 129-
ak je to mon, prediskutujte hypotzu s kolegami. a) naznate, e rozhovor sa bli ku koncu, b) nechajte si as na zveren zhrnutie, pre klientove otzky, na zadanie loh, dohodnutie alieho termnu a na zapsanie zznamu zo stretnutia. 6. Zkladn spsobilosti potrebn na vedenie rozhovoru a) Zaiatok akceptujte dvern tl, frzy. b) Schopnos pova Neverblna, > udriavanie onho kontaktu, > pokyvovanie hlavou, > dranie tela, > zvratenie ela, > zdvihnutie oboia, > zdvihnutie hlavy, > pauzy, > povzbudzovanie, > citoslovcia hmm!, hmm?, ach!, ! Verblne spsobilosti. ^ Zdraznenie zujmu a porozumenia: Viem. Pokoj. Ach! no. Sprvne. Samozrejme. > Povzbudzovanie klienta, aby pokraoval: no? Prosm, do toho! Skutone?
d) Vmena informci rozhovor je veden formou dialgu, poradca sa poka uri a porozumie klientovm problmom, klient sa poka vysvetli svoj problm, klient potrebuje hovori alej.
2. Charakteristika rozhovoru a) Prsnos flexibilita, innos. b) Miernos skreslenie pravdivho" obrazu, truktru rozhovoru ohraniuj a uruj zozbieran informcie, zodpoved vysokej rovni spsobilosti. 3. Prprava a) b) c) d) vlastn vystupovanie (zovajok), radn hodiny, fajenie, prijmanie a vybavovanie telefonickch hovorov.
4. vodn fza a) dodranie dohovorenho asu, b) prevzatie klienta z akrne, c) zaatie rozhovoru. 5. Zveren fza
- 130-
- 131 -
Milan SchavcI - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia
Mohli by ste o tom poveda viac? Take...? Zd sa, e je pre vs ak o tom hovori. > Reagovanie na to, o klient povedal: Doslovne. Parafrzovanie. Dranie sa ciea. Posilovanie. Podranie. Pozorovanie. > Niektor oblasti, na ktor sa ptame poas vodnho rozhovoru: Prezentcia problmu. Prezentcia pocitov, ktor problm vyvolva. Pocity z vyhadania odbornej pomoci. Prieben kontakty s inmi odbornkmi. Predchdzajce kontakty s inmi odbornkmi. Rodina. Zamestnanie. Priatelia. Relaxovanie. Posilovae. > Pri zakonovan vodnho rozhovoru sa usilujte zska odpovede na nasledujce otzky: Existuje problm? Ak je to problm? Ak pocity tento problm u klienta vyvolva? Je ete niekto al sasou tohto problmu? Ako sa na terapiu pozer klient? M klient motivciu riei problm? Pomha klientovi ete niekto in?
7. Praktick rady a) Prpravn fza predstavte sa, overte totonos klienta, prevezmite klienta z akrne, usate ho, znovu sa predstavte (profesia a postavenie), predben komentr. b) Stredn fza schoPnos pova (verblna, neverblna), explorcia. c) Zveren fza Upozornite, e sedenie sa bli k zveru. Zhrte zisten informcie. Ovefte si, i s tmto zhrnutm klient shlas. Oboznmte klienta, ako budete pokraova alej. Sptajte sa na klientov nzor. Dohodnite si termn alieho stretnutia. Ukonite rozhovor. 8. truktra rozhovoru Cie: zska konkrtne, podrobn informcie situan premenn spojen s problmom, udalosti spojen s problmom, sprvanie a mylienky tkajce sa problmu, anainnza,
vzdanie,
telesn zdravie, finann situcia klienta, zamestnanie, predchdzajce rieenie problmov.
-133-
-132-
5.3.3 Vytvranie poradenskho vzahu

Hne na zaiatku vodnho stretnutia informujeme klienta o tom, e spech nho stretnutia je z vekej asti zvisl od silia riei svoje problmy svojpomocne, teda aktivova sa a ui sa riei svoje problmy. Poradca mu pomha urova problmy, formulova ciele a u ho stratgim, ktor vak mus robi vinou klient sm. Poradca zdrazuje, e hlavn as intervencie mus prebehn mimo vzjomnho stretnutia v kadodennom ivote. Klient sa sna vyui v praxi to, o mu poradca odporuil. Poradensk vzah je zaloen na spoluprci. Poradca oakva, e klient bude aktvne spolupracova ako v zskavan informci, tak v realizovan doporuen a hadan vlastnch postupov. Od zaiatku rozhovoru sa poradca sstred na pochopenie loveka, ktor sed pred nm. ide o proces uenia, motivovania ako ma a nema rd. Poradca zana snahou o pochopenie. Zskava rzne informcie o osobn anamnza (odkia klient prichdza, rodinn prostredie a pod.). Potom zisuje daje o klientovom osobnom vvoji. Ak s jeho osobn sksenosti (vdy ma otec bil, nikdy som si nevedel njs prcu, na ulici mi je najlepie" a pod.). Vetky tieto informcie dvaj monos pochopi problmy klienta. Proces zhromaovania informci sa kon zskanm socilnej histrie. Rozhovorom sa zana proces uenia sa klienta od poradcu. Klient sa nau, ako m postupova pri rieen svojich problmov, u sa zrove dverova, sprva sa konformne a pod. Je dleit hne na zaiatku vyti rmec spoluprce: Poradca: V priebehu nasledujcich tdov budeme spolupracova, ale ak sa budeme rozhodova pre okovek, musme rozhodova spolu." Vdy, ke poradca o nieo iada, opta sa na nzor klienta: S nejak akosti, ktor brnia urobi dan vec?" V nasledujcej asti opisujeme ncvik socilneho poradenstva, ktorm si itate me precvii svoje praktick poradensk zrunosti.
5.3.4 Ncvik socilneho poradenstva v pr^xl

V nasledujcej kapitole predkladme itateom P ^ ncvik poradenskho rozhovoru rozdelenho P Slepeckho (2001) na 15 bodov: 1. slov na uvtanie, 2. povzbudenie a otvoren otzky, 3. podpora a upokojenie, 4. spoluas, empatia, 5. konfrontcia, 6. reflexie, 7. interpretcia, 8. mlanie, 9. zhrnutie, 10. zskavanie zvltnych informci, 11. dichotomick otzky, 12. sugestvne otzky, 13. prieskumn otzky, 14. antagonistick otzky, 15. otzky typu PREO. 1. SLOV NA UVTANIE Hoci bolo poradcovi o klientovi u nieo pov^ a sa dvod nvtevy dozvedie sm. Ktor z n^s. monost by ste si vybrali, aby ste tieto inform^cl Gulatej zskali? A - Moja kolegya mi povedala, e mte Pro manelom. Mohli by ste mi o tom poveda viac? B - o vs trpi? C - o vs ku mne dnes privdza? D - Mte problmy v manelstve? E - Nu, ako sa vm dar? Moja odpove: "
u u
'., ^ "
- 134-
- 135-
A a D obmedzuj odpove klientky na problm, ktor povedala kolegyni. Klient asto udva v telefonickom rozhovore, alebo priamo neaziteresovanm osobm (kolegom, sekretrke...) tak dvod na konzultciu, ktor je pravdou len iastone. Ten sa niekedy oznauje aj za vstupenku". Ak sa rozhovor obmedz len na vstupenku", skuton problm nvtevy me zosta skryt. E dva klientke vek vonos, nedva vak rozhovoru poradensk charakter a neodliuje sa od spoloenskho stretnutia. Za optimlne povaujeme vpovede B a C.
Za optimlne povaujeme odpovede A a B. alie prklady otvorench otzok s: o vs ku mne privdza? Ako sa to stalo? Klientka: Pn Olh, viete, minul tde ma mj manel zbil." Nie je to prv raz, o sa klientka sauje na problmy v manelstve. Popte svoju odpove! Moja odpove: Odpove: Pouili ste povzbudenie, alebo otvoren otzku? Ak nie, mali ste to urobi. Nasleduje niekoko prkladov, ako ste to mohli urobi: Hm, mhm? Mete mi o tom poveda viacej? Akoe to bolo? Porozprvajte mi o tom viac! 3. PODPORA A UPOKOJENIE Podpora (support) je postoj k odpovediam, ktor uke klientovi zujem, as a porozumenie pre jeho osobu. Upokojenie (reassurence) je postoj k odpovediam, ktor m v klientovi vyvola pocit vlastnej hodnoty, spokojnosti alebo sebavedomia (Verwoerdt). Upokojenie mono poui aj preto, aby sme priviedli klienta k tomu, aby hovoril o problme. Klientka: Nerada by som sa saovala na tieto problmy, ale nemem u dlhie vydra ten stres."
2. POVZBUDENIE A OTVOREN OTZKY

Povzbudenie (facilitation) je verblna alebo neverblna komunikcia, ktor klienta povzbud k tomu, aby viac povedal, ale bez toho, aby sa oblas a predmet diskusie bliie urili. Otvoren otzka je otzka, ktorou sa klienta ptame na informcie, priom je ich obsah obmedzen veobecnmi vrazmi. Ktor z nasledujcich prkladov s povzbudenia: A. B. C. D. Ako to vyzer? Hm, mhm? Ak mte akosti? Mte problmy v manelstve, povedzte mi o tom!
Moja odpove: Monosti C a D prestavuj otvoren otzky a otvoren reakcie, ktor uruj predmet diskusie - obtiae a problmy v manelstve. Dvaj sce klientovi vonos odpovede, odliuj sa vak od povzbudenia tm, e stanovuj truktru odpovede a riadia ju uritm smerom.
- 136-
- 137-
Ako by ste dali klientovi najavo, e chpete, ak problmy mus vydra? Moja odpove: Odpove: Tak problmy zdolaj kadho. Je ak vydra, ke nie je vo vhade iadne zlepenie. Stle naptie je vemi neprjemn" (s vrazom plnm pochopenia).
Klient, ktor prekonal raz a je na invalidnom dchodku, hovor: Potreboval by som auto, alebo aspo peniaze na benzn, nemem u dlhie vydra doma, chcel by som zaa pracova, ale autobusom sa to ned. Z dchodku moja rodina nevyije." Prejavte spoluas! Moja odpove: Odpove: Dotkate sa vo svojej odpovedi citov klienta a uznvate ich? Klient je rozhoren a rozruen, pretoe mus by stle doma, chor a na niekom zvisl. Odpove by preto mala by nasledovn: Po nejakom ase loveku vad, e mus by stle doma. A, prirodzene, nie je iadnym poteenm by chor a zvisl na druhch! Mete pracova. Mte u nejak ponuku? Skontaktujem vs s pracovnkmi posudkovho oddelenia na PSVR, ktor vm povedia, na o mte nrok...."
In klient: Moja ena m u pln zuby toho, e nemm prcu, od oho ma ide roztrhn. Potom op zanem pi a po niekokch doch mi je zase lepie. Keby som len bol znovu zamestnan a nemusel by stle doma!" Vyjadrite svoje porozumenie jeho netrpezlivosti a porate mu, ako postupova pri hadan zamestnania! Moja odpove: Odpove: Po takom dlhom ase ste u na konci so svojou trpezlivosou. Vaa manelka urite ocen vau snahu. Absolvovali ste u Individulny akn pln na rade prce, socilnych vec a rodiny (PSVR)? Dm vm internetov adresy personlnych agentr. Poberte dvku v hmotnej ndzi z odboru socilnych vec?" 4. SPOLUAS, EMPATIA Spoluas alebo empatia je tak reakcia, pri ktorej chpeme pocity a city klienta a dovolme mu tieto emcie ma a prejavi ich. Poradca sa starostlivo vyhne tomu, aby do odpovede, vyjadrujcej as, nevloil kritiku.
Spoluas, ktor sa preuke, pome klientovi vyjadri svoje pocity priamo a nezhodi toto bremeno na ostatnch. Je dleit ma jasno v tom, e scitn odpove nedovouje radi, uspokojova, priamo sa zaobera pocitom, alebo o i len vyjadri, e pocity s oprvnen i neoprvnen.
Klient hovor: U neviem, o mm robi, syn stle fetuje. Chcel by som, aby sa iiel liei. U neviem, o mm robi, som plne bezmocn." Ktor pomocn odpove by podporila aliu diskusiu a ktor by ju ukonila?
-138 -
-139-
i. Takto sanosti asto pou od klientov. Viem presne, ako vm je. 2. Je jasn, e vs to vyvdza z rovnovhy. Tak problmy daj zabra kadmu. Ale zlep sa to. 3. Teraz je najaie dosta ho na lieenie. Zlep sa to, ke tam nastpi. 4. Nerobte si z toho tak hlavu, nejako sa to vyriei. 5. Teraz je to pre vs vemi ak obdobie. Myslte si, e sa nm podar vybavi mu lieenie a dosta ho na neho? Moja odpove: Odpovede . 1, 2, 3 a 4 ved k ukoneniu diskusie o tomto problme. Odpove . 5 v protiklade s ostatnmi podnieti klienta viac rozprva o tom, o poklad za dleit. Kad druh odpovede me by v dan as pre poradcu uiton. Priame upokojenie, ktor poskytneme klientovi na zaiatku diskusie o problme, priaznivo ovplyvn zver rozhovoru. Spoluas a podpora pomu klientovi tie, ale neved k ukoneniu diskusie. 5. KONFRONTCIA Konfrontcia je reakcia poradcu na odpovede klienta, ktorou reaguje na klienta jeho pocitmi, postojom a predchdzajcimi vpoveami (Enelow a Wexler, str. 57). Konfrontcie s inn predovetkm vtedy, ke chceme zamera klientovu pozornos na jeho emcie, sprvanie alebo vpovede. Mu vak sli aj k tomu, aby ste mu dali vedie, e ste ho pochopili. Zmena vetnej intoncie alebo jemn narka pri opakovan jeho vpovede vedie asto k tomu, e sa jedna jej as obzvl zdrazn. Ktor z nasledujcich vpoved konfrontciu? meme povaova za
1. Vyzerte neastne. 2. Ke sa vs optam na vae manelstvo, sklonte tvr. 3. Hovorte, e v predchdzajci poradca v obianskom zdruen, ktor ste predtm navtvili, neuznal, e mte skuton problmy? 4. o s to vlastne za problmy, ulo mi, o ste mi pred chvou povedali? 1.. 2. a 3. vpove meme povaova za konfrontcie. Vo 4. vpovedi sa ptame len na jednu drobnos, ktor vm unikla. Mlad klient vm rozprva: Mj otec hovor, e beriem privea liekov, vraj som fek." Vimnite si, ako klient psob pri svojej vpovedi. Dajte odpove, ktor bude mladho mua konfrontova s jeho postojom. Moja odpove: Odpove: Vimli ste si, e ste zovreli ps, ke ste hovorili o mienke svojho otca? Povedali ste to so zovretou psou. o to naznauje?" 6. REFLEXIA Reflexia je reakcia, ktor opakuje, odra, alebo je ozvenou toho, o klient povedal naposledy. Pomha klientovi pokraova vo svojom vlastnom tle a pritom sa sstredi na jeden urit bod. Ktor z nasledujcich poznmok by mohli by reflexie? 1. A potom? 2. Bolelo vs to? 3. Nemohli ste ni robi?
- 141 -
-140-
4. Nervzny? Poznmka . 1 by mohla by reflexiou, keby bol klient povedal a potom..." bez toho, aby vetu dokonil. In ju treba povaova za otvoren otzku. Za reflexie povaujeme J poznmky . 2, 3 a 4.
Klient: Ke som dnes veer iiel domov, cel som sa chvel." Predtm ste sa dozvedeli, e klient vera po nvrate domov naiel svoju enu so striekakou heronu zapichnutou v ruke. Podobn pocity preval ako diea, ke nachdzal svoju opit matku doma po nvrate zo koly. Naznate klientovi tto informciu a konfrontujte ho s ou. Moja odpove: Interpretcia: Znie to tak, ako by ste sa pri nvrate domov ctili presne tak, ako predtm - ke ste ako diea chodili dornov. Pri oboch prleitostiach ste strcali dych." Konfrontcia: U pri vstupe? (U) Pri vstupe do bytu? Strcali ste dych? 8. MLANIE Mlanie ako komunikcia, reakcia odpoveou. Vedci skmajci komunikciu tvrdia, e sme stle v spojen s ostatnmi umi okolo ns. Reakcia odpoveou vo forme mlania me dokazova zujem i scit, ale aj nedostatok zujmu a odstup. Me by znakom, e poradca nepoval. Pn magister (poradca), situcia v prci mi rob stle vie problmy." Boli by ste sa o tom radi dozvedeli viac. Ak by teda mala by vaa reakcia?
Klient hovor: U 3 mesiace mj syn nechod do koly A minul sobotu som zbadala, e si nerob iadne lohy!" Urobte reflexiu a sstrete klienta na jeho problmy so synom aby o tom pokraoval. Moja odpove: 7. INTERPRETCIA Interpretcia je konfrontcia, ktor spova skr na dedukcii, ne na pozorovan. Dva do svislosti jednotliv udalosti, privdza vpove klienta (alebo jeho postoj) sD k motvom a emcim. Ktor z nasledujcich vpoved meme povaova za interpretciu? Ktor s istmi konfrontciami? 1. Zdte sa by neastn. 2. Vyzerte dobre. 3. Prve ste mi uhli pohadom. 4. Psob to tak, ako by ste nemohli znies manela. Ctili ste sa 5 vtedy presne tak, ako ke vs bil v nevlastn otec? Vpovede . 1, 4 a 5 s interpretcie, km vpovede 2 a 3 s ist konfrontcie.
1- ttmm.
2- Mlte, pritom sa pozerte do spisu klientky. 3- Mlte, shlaste kvnutm hlavy. 4- Mlte, priom sa uvonene usadte na stolike.
- 142 - 143-
5. Mlte, priom sa posuniete dopredu na stolike, smerom ku klientke. Odpovede . 1, 3 a 5 ukazuj zujem a scit s tm, o hovor klientka. Toto ju posmel hovori o problme alej. Monosti . 2 a 4 mu znamena vo veobecnosti stiahnutie sa alebo demontrciu nedostatku zujmu. Usate sa na stolike a sstrete svoju pozornos viac na klienta, nie na predmety na vaom stole. Reakcia odzrkadlen v bode 4 nepovzbudzuje klienta pokraova vo svojej informcii. Klientka vypukne v pla pri popisovan svojich silnch pocitov strachu, ktor mala. Ako by poda vho nzoru reagovala na odpove, ktor by spovala v mlan prejavujcom oporu a zujem? Moja odpove: Odpove: Vina klientov reaguje na to pozitvne, zskaj op svoju tvr a s v stave pokraova v rozhovore. Zskaj pocit, e poradca im nejako porozumel a je schopn ich akceptova. V tomto prpade znamen mlanie akceptovanie plau.
Ako by reagovala klientka na takto myseln otzku: o ste urobili, ako ste to prekonali?" Moja odpove: Odpove: Tento druh odpovede dva klientovi obyajne pocit slabosti a nezmyselnosti plau a okrem toho i pocit, e vo vaej kancelrii sa pla neakceptuje. Avak tto ist otzka me by vhodn, ak sa polo po uritom ase mlania, ke u klientka op zskala svoju rovnovhu. Rozhodujce je teda naasovanie otzky.
Ako by reagovala klientka na mlanie, ktor je spojen s telesnm dotykom (chytenie za ruku, poloenie ruky na rameno, ...)? Moja odpove: Odpove: Jej reakcia zvis od toho, ako si vae sprvanie interpretuje. Mohla by ho chpa ako prirodzen otcovsk starostlivos, i ako udsk porozumenie s obsahom vrelosti a scitu. Inm vznamom rozumieme nevhodn pokus o zvdzanie alebo o aktvne uspokojenie, m sa preruuje alie sebaprejavovanie. i klient takto sprvanie prijme a ako na reaguje, bude zvisie na celom rade faktorov neznmeho druhu, napr.: o ak typ telesnho dotyku ide, ak vekov rozdiel je medzi poradcom a klientkou, akch s pohlav a kedy dolo k dotyku. Zvolenie sprvneho asovho bodu zvis od trvania vzahu poradca - klient. V situcii poradenskch rozhovorov je dleit myslie na to, e telesn dotyk sa interpretuje na zklade predvedomch socilnych oakvan. Predvedomie zahruje nevedomie, ktor
Ako by reagovala placa klientka na pln uistenie, e vetko bude zase v poriadku nasledujcim spsobom: Teraz je u zase vetko v poriadku a urite sa vetko vyriei." Moja odpove: Odpove: Mnoh klienti pociuj vinu za to, e priviedli poradcu do rozpakov, ke im dal aktvne uistenie. Zskaj pocit, e plaom urobili nieo nesprvne.
- 144-
- 145-
Ktor z nasledujcich katalgov?
otzok
sa
me povaova
za
podrobnost sa zmen a dan hranice s mimo toho, o sa me oakva v odpovedi. B. Priame otzky Priame otzky s reakcie na odpovede, v ktorch sa ptanie na zvltne podrobnosti. Na priamu otzku mono vo veobecnosti odpoveda jednm slovom alebo krtkym vrazom. Pn Kov nebol pri vodnom rozhovore v stave odpoveda na otvoren otzky, aby tm objasnil svoje problmy v rodine napriek povzbudzovaniu. o by bolo nesprvne, keby sa pnu Kovovi poloila jedna z nasledujcich otzok po tom, o spomenul svoje problmy v rodine? A - Boli takto problmy v rodine vdy? B - S tieto problmy aktne? C - Maj tieto problmy vplyv na vae deti? Moja odpove: Odpove: Hoci sme sa ptali len na zdvodnenie, mono pri tchto otzkach vymenova viacero chb: 1. Odpovede typu no - nie, ktor sa oakvaj od klienta, by poskytli mlo novch informci za jednotku asu. 2. S tmito otzkami by ste dali klientovi pokyny, ak problmy by poda vho nzoru mali by, alebo - poda klientovho poatia museli by. 3. S tmito otzkami by ste dali potvrdenie alebo popretie vaej vlastnej predstavy o druhu klientovch problmov, ale nie jej nezaujat popis. 4. Zahjili by ste autoritatvny vzah poradca - klient poda vzoru vzahu diea - rodi, pri ktorom by sa vm klient musel podriadi. 5. Klient by bol zaaen vkladom obsahu otzky.
- 149-
A - Je to vemi neprjemn? B - M tento problm negatvny vzah aj na deti? C - Je v manel alkoholik, narkoman, alebo je len agresvny? D - Ako asto je v manel agresvny. Raz za mesiac, za tde, za hodinu? Moja odpove: Odpovede C a D.
o by bolo pri katalgovej otzke, ktor nasleduje, nesprvne: Vyskytuj sa tieto problmy denne, tdenne alebo mesane?" Moja odpove: Odpove: Tto otzka obsahuje 2 mon chyby: A - klientovi bude ak da tak odpove, ktor je mimo poskytnutch monost. Horeuveden otzka obmedzuje odpove na asov rozmedzie de - mesiac. Pre klienta bude ak poveda, e ju bije dvakrt denne. B - pretoe s dan monosti uveden systematicky, me klient z toho usdi, ak je oakvan odpove. asto sa d usdi aj poda tnu, ak odpove poradca oakva.
o
Aby sme sa vyhli pri oakvanej sugescii odpovedi, plat pri formulovan katalgovej otzky pravidlo, e logick sled
- 148-
pravdiv? Na nasledujce otzky mete na kad z uvedench prin dosta odpove no": Priame otzky, na ktor sa me odpoveda jednm slovom, prinaj mlo novch informci dodatone k tm, ktor u o klientovi mte. Na druhej strane mete nimi zisti aliu, pre vyrieenie problmu rozhodujcu podrobnos. S ktorou z nasledujcich otzok zskate viac novch informci? A - S vae problmy nerieiten? B - Ak s vae problmy? C - o poda vho dojmu zhoruje vae rodinn problmy? D - Zhoruj sa vae rodinn problmy, ke si vaa manelka vypije, alebo ke zmizne na cel noc z domu pre? Moja odpove: Vpovede A a D zskavaj plne zvltne informcie, ako to rozvedieme v nasledujcej kapitole o alternatvnych otzkach. Za optimlne povaujeme vpovede B a C. 11. DICHOTOMICK OTZKY U mnohch klientov skrva pouitie dichotomickch otzok, na ktor m zodpoveda no" alebo nie", nebezpeenstvo samo osebe. Pamtajte si, e zisovanie anamnzy predstavuje aj medziudsk psobenie na profesionlnej bze. Klient me da pri tom odpovede, ktor s uren viac sasnm prostredm ne zkladnmi skutonosami. Ke sa na otzku odpoved no", nemete si by ist, o toto no" znamen. Odpovedal tak klient, aby sa vm zapil, aby vm dal odpove, ktor by ste poda jeho nzoru radi pouli, aby sa vyhol diskusii o neprjemnej veci, alebo bola
- 150-
A - Mohli by ste od manelky kvli deom ods? B Mete teraz zase normlne i v manelstve? C - Mete sa usilova riei manelkine problmy?
Rovnak situcia vznik, ke na otzku mono odpoveda nie": Klientovm myslom me by snaha vm protirei alebo vm oponova. Moja odpove: Nasledujce otzky predstavuj prklady, ktor klienti radi zodpovedaj ni nehovoriacim nie": A - Beriete asto prky na upokojenie? B - Bol prod ak? C - Bola vaa manelka vdy tak? D - Mali ste siln bolesti hlavy? E - Krite na svoje deti? F - Pijete nadmerne? 12. SUGESTVNE OTZKY Poradca: Ke som sa s vami rozprval o vaom vzahu k alkoholu, chveli ste sa a pozerali ste do zeme. Boli ste pri tom uvonen, alebo predsa trochu nervzny?" Klient: Bol som trochu nervzny." o bolo na poradcovej otzke nesprvne? Moja odpove:
-151 -
Odpove: Poradca otzkou ponkol klientovi odpove. Aby sme sa vyhli tejto chybe, mohli by sme sa pta takto: V akom ste boli rozpoloen, ke sme sa rozprvali o vaom vzahu k alkoholu?"
C - Mhm, hmm? Moja odpove: Reakcia C dovouje klientovi predmet plne zmeni alebo uhn ubovonm smerom. Na urit podrobnosti by smerovali otzky A a B. 14. ANTAGONISTICK OTZKY Antagonistick otzky s namieren proti cteniu klienta a vyvolvaj obrann reakciu, antagonizuj. Ke porovnvam svoje zpisy, z naej dohody ste ni nesplnili. Preo neplnte nau dohodu?" o je na tejto otzke nesprvne? Moja odpove:
Sugestvny charakter otzky mono preskma. Okrem toho sa skontroluje, i obsahuje oakvanie uritej odpovede na otzku a ako silne psobia tieto oakvania na optanho. V ktorch z nasledujcich otzok mete oakvan odpove odvodi zo znenia otzky? A - Vypijete si vdy hne ako sa zobudte, vak? B Mete pi hne rno po zobuden? Moja odpove: Odpove v prklade B sme nechali klientovi prijaten vchodisko nebra predpis plne presne. Odvoden odpove meme oakva po otzke A. 13. PRIESKUMN OTZKY Ke klienti rozprvaj o svojich akostiach, nespomen vetky podrobnosti, ktor je potrebn. Ke napr. popisuj urit fzu svojej choroby, me by iadce zska pecifick informcie cieavedommi prieskumnmi otzkami. Ktor z nasledujcich otzok by smerovala ku zskaniu uritej podrobnosti? A - A potom? B - o vm ete vtedy napadlo?
Odpove: Tto otzka antagonizuje klienta a vyvolva jeho odpor. Ke potom intenzvne naliehate, povie pravdepodobne vemi mlo, alebo nepovie pravdu.
Keby bol klient voi vm nenten, hovoril by teraz s vami a vy by ste zskali ovea spoahlivejiu predben socilnu diagnzu. Moja odpove: m
- 152-
V nasledujcich slovnch proch mme jedno emocionlne neutrlne a jedno emocionlne nabit slovo. Zaznate v kadom pre emocionlne neutrlne slovo:
- 153-
A - rakovina - ndor, B - neuspokojiv - zl, C - rozruen - pomten, D - krvav - naervenal, E - nezodpovedn - neznepokojen, F - naltnut bielka - ltaka, G - zdhav lieba - pomal lieba, H - neschopn prce - chor. Odpovede: A - ndor, B - neuspokojiv, C - rozruen, D naervenal, E neznepokojen, F naltnut bielka, G - pomal lieba, H - neschopn prce.
I - Ako dlho ste sa predtm lieili, ne ste sem prili? J - Ako dlho tm u trpte? Odpovede: B, C, F, H, J.
Pretylizujte nasledujce zaaujci tn vymizne:
otzky
tak,
emocionlne
A - Sledovali ste presne nariadenia, ako mte bra liek? B - Preo ste zanechali svoju prcu? C - Kedy ste vyleteli zo koly? D - Preo ste tak dlho akali a vyhadali ma a dnes? E - Teraz mi bez zbytonch re povedzte, ak mte s manelom vzah? Moja odpove:
Vyberte z nasledujcich prov vdy otzku, ktor vyvolva menej odporu: A - Preo ste prestali pracova? B - o vm znemonilo aliu prcu? C - Mysleli ste si, e mte ltaku? D Mysleli ste si, e mte rakovinu? E - Z toho ste sa ale museli zblzni! F - To vs ale muselo rozrui! G - Nedali sa bolesti vydra? H - Museli ste kvli problmom doma prerui prcu?
Odpove: A - Ako teraz beriete liek? B - Kvli omu ste sa zriekli vaej prce? C - Ako aleko ste to dotiahli v kole? D - Mohli ste kvli tomu prs aj skr. E - Vrme sa ete raz k vmu manelstvu, aby som vs lepie pochopil.
Skutonos je na tomto svete zriedkavo plne biela alebo plne ierna, rozdelen poda vetkho alebo nioho. Sklad sa z rznych odtieov a kvalitatvnych rozdielov, rznych cten a pocitov. Otzky poradcu na to musia bra ohad a pta sa skr poda odtieov, ne spsobom bu alebo. Zskame viac informci, ke sa ptame viac na odstupovanie, ako na absoltne rozdiely. Vyhadajte poda tohto princpu
- 155-
- 154 -
z nasledujcich informci:
dvoch
otzok
t,
ktor
vm
prinesie
viac
A - Chodte ako? B - Ako aleko mete djs? Moja odpove: Odpove: Na otzku A me klient odpoveda no" alebo nie" a nikdy nebude poklada za potrebn poveda viac. V skutonosti ale me ma problmy pri choden, lene poda tnu vaej otzky predpoklad, e ete sa ned na u odpovedano". S otzkou B je printen presne uda, ako aleko me djs. Tm vm dva informcie, poda ktorch mete posdi sami, i to pokladte za akos pri choden.
B - iastone C - ako asto D - neutia ich obvykl prostriedky
vodn otzky a prpravn otzky pomhaj pri zisovan socilnej a osobnej anamnzy klienta. Zmete nasledujce otzky tak, aby sa pacientovi zdali prijaten: A - Rozhnevala vs t situcia? B - Bola to vaa vina, e sa na vs nahnevala? C - Boli ste s prcou nespokojn? D - Ste rozzren na tch, ktor neposlchaj vae nariadenia? Moja odpove:
Vyhadajte z nasledujcich prov otzok tie, ktor vm mu poskytn viac informci a podiarknite vraz, ktor to ovplyvuje: A - Je mon, e ste si zavinili zranenia? B - Je mon, e ste si zranenia iastone zavinili? C - Mvate asto pocity zbytonosti? D - Ako asto mvate pocity zbytonosti? E - Mte bolesti prostriedkami? F - Mte bolesti hlavy? Moja odpove: Odpovede: hlavy, ktor sa neutia obvyklmi
Odpove: A - Myslte, e bola tak situcia, aby sa niekto rozhneval? B - Myslte, e ste aj vy mali podiel viny na tom, e sa na vs nahnevala? C - Boli ste sn s prcou nespokojn? D - Povedali by ste, e vs hnevaj udia, ktor neposlchaj vae prkazy? 15. OTZKY TYPU PREO Co je nesprvne na otzkach ako: A - Preo ste brali tento liek? B - Preo ste prestali pracova? C - Preo ste sa dali rozvies? Moja odpove:
- 156- 157-
Odpove: Vetky tieto otzky ber klienta na zodpovednos kvli jeho sprvaniu. Pretoe vea z jeho sprvania pramen v jeho podvedom, alebo m v om dvody, ktor nie s veobecne uznvan, mohli by ho nahneva. Mohol by zska dojem, e takmi otzkami u neho objavte chyby, a to by ho mohlo podrdi a rozladi. Je ak zana kls otzky typu preo bez toho, aby v nich znela vitka. o je nesprvne na uvedench otzkach: A - Preo ste mali v sobotu poobede bolesti hlavy? B - Preo ste boli dnes rno tak popudliv? Moja odpove: Odpove: Keby klient vedel, preo mu tak je, chpal by a vinou by i vedel riei svoje problmy a nepotreboval by vau radu. Okrem toho d klient obyajne na tak otzku prijatene znejce odpovede.
5.4 Vonkajie podmienky pre vkon socilneho poradenstva

Pre vkon socilneho poradenstva s nevyhnutn aspo zkladn podmienky, ktor mu vrazne ovplyvni kvalitu poradenskho procesu. Z dvodu zloitch podmienok pre tto prcu povaujeme za potrebn na tomto mieste poukza na tie najzkladnejie, ako s prostredie, as a zkladn vybavenie pre poradensk prcu.
5.4.1 Vznam prostredia v socilnom poradenstve

Prostredie, v ktorom sa poradca stretva s klientom, do znanej miery ovplyvuje povahu ich jednania i vsledn efekt poradenskej prce. Nie je teda jedno, v akch podmienkach k nemu dochdza, berc do vahy prcu v terne, v intitucionlnych podmienkach alebo priamo v poradenskom zariaden. Pracovnk by mal vdy, ak m monos, zvi vhodnos vberu miesta stretnutia s klientom. V rodinnom prostred je klient spravidla istej, otvorenej a uvonenej, pracovnk m zrove monos dva klientove vpovede do vzjomnch svislost s domcim prostredm klienta a tie si vma dynamiku rodinnch vzahov. Sasne vak mus primerane repektova i skromie klientov. Ak sa s klientom pracuje v samostatnch priestoroch, je idelne, ke mono dodra ist zsady vonkajieho usporiadania poradenskho procesu. J. Gabura (1997) formuluje minimlne tieto: priestory by nemali by ruen innosou inch intitci, architektra priestorov poradne by mala zaruova anonymitu klientov, vstupnou miestnosou by mala by akre s primeranm pohodlm a viacermi monosami sedenia, k dispozcii by mali by tie noviny, asopisy a populrno-nun brory, letiky a pod.,
Alternatvou k otzke typu preo je otvoren vyhlsenie voi klientovi, ako napr. nie je mi celkom jasn...", alebo nerozumiem celkom tejto situcii, vysvetlite mi vy, prosm, ako ju chpete." Tak reakcie nedrdia a nehnevaj. Ukazuj zujem poradcu a dvaj podporu. Pri kadej z tchto otzok me da klient povrchn odpove, vo veobecnosti sa vak necti by tak vemi v sebaobrane, ako pri priamej otzke typu preo.
- 158 -
- 159-
dvere do miestnosti by mali by zvukotesn, pretoe okrem poiadavky diskrtnosti je prtomn i riziko blokovania klienta, alebo zskania pocitu nedvery v poradu i v samotnho poradcu, prca v samostatnej konzultanej miestnosti by mala prebieha za pracovnm stolom iba vnimone, ak je to nevyhnutn, je uiton upravi sedenie klienta tak, aby sedel k stolu bokom, aby sa minimalizovala komunikcia cez prekku, odpora sa skr nzky stolk, ktor je medzi poradcom a klientom, a naopak neodpora sa iadna prekka, pretoe to me klient pociova ohrozujco alebo prli obnaujco" . Pri prci s agresvnymi klientmi, ktor mu poradcu priamo ohrozi, je dobr pracova cez stl, ktor v prpade toku sli ako ochrana. Je tie vyhovujce, ak m konzultan miestnos dvoje dvere, ktor mu posli ako nikov vchod v prpade ndze, prpadne ma namontovan signalizan zariadenie, ktor umouje vas privola pomoc. V miestnosti by sa tie nemali nachdza predmety, ktor by mohli by pouit ako zbra. Zloit podmienky v priestorovom vybaven poradcov s evidentn najm na odboroch socilnych vec (asto umiestnen v bvalch provniach, i ubytovniach pre robotnkov). Problmom je zkladn vybavenie miestnosti. Zariadenie je asto star, nefunkn, priestor je usporiadan z hadiska elnosti pre administratvne kony. V miestnosti pracuj viacer zamestnanci, o je pre poradensk prcu vemi negatvny prvok. Samotn odbory socilnych vec s umiestnen v rmci administratvnych celkov PSVR. Budovy maj chodby, ktor nie s vybaven pre akanie klientov, dvere nie s zabezpeen proti hlunosti, chba WC a pod. Problm priestorovho vybavenia pretrvva a pri narastajcom pote klientov sa podmienky pre prcu zhoruj.
5.4.2 Mdi a pomcky v socilnom poradenstve

Poradensk prca v socilnej oblasti si vyaduje aj primeran vybavenie elektronickmi mdiami. Za najzkladnejie vybavenie povaujeme: personlny pota, magnetofn, kameru, diktafn, rdio, flipchard, pomcky na psanie, papiere a pod. Vyuitie techniky a uvedench pomcok me ovplyvni rove poradenskej prce a prispie k rieeniu socilneho problmu. Zkladn vybavenie je nevyhnutn najm pre prcu s klientmi v skupine. Vybavenie na odboroch socilnych vec je nedostaton. Vrazne lepie podmienky maj nettne subjekty, ktor zskavaj finann prostriedky na zkladn vybavenie prostrednctvom predkladanch projektov a iadost o dotcie z grantovch fondov. Pri orientanom prieskume uskutonenom v roku 2000 formou ankety ohadom zkladnho vybavenia odborov socilnych vec personlnymi potami bolo zisten, e jeden pota pripad na 3 - 4 zamestnancov. Tento proces sauje administratvnu prcu, obmedzuje asov priestor pre prcu s klientom a v konenom dsledku ovplyvuje spokojnos klienta s poskytovanou pomocou.
5.4.3 Cas v socilnom poradenstve

as v poradenstve zohrva tie dleit lohu. Poradca vnma as v dvoch svislostiach. Najprv ako asov limit -koko" budem alebo mem s klientom pracova a potom v svislosti s otzkou kedy". asov limity ovplyvuje aj samotn klient, ktor as pre poradensk prcu nemus dodra, nedostav sa na stretnutie napriek tomu, e bol na stretnutie v pevne stanoven termn objednan. Klient me tie ovplyvni dku trvania poradenskej aktivity, a to najm vtedy, ke odmieta spoluprcu, alebo naopak doaduje sa ete pokraovania spolonho stretnutie. as v poradenstve me ovplyvni aj organizcia, intitcia, ktor me stanovi
- 161 -
- 160-
poradcovi urit as pre prcu s klientom alebo vplyvom preferovania inch, asto administratvnych aktivt, obmedzuje prcu svojho zamestnanca v poradenskej innosti. as pre prcu s klientom je limitovan aj povahou problmu. Rieenie niektorch si vyaduje viu frekvenciu stretnut, in problm a jeho rieenie sa obmedzuje len na poskytnutie informcie alebo usmernenia, stretnutie je potom jednorazov, krtkodob. Plnovanie frekvencie stretnut je pre klienta vemi dleit. Pre klienta, ktor je v aktnej krze, je nevyhnutn o najastejie stretvanie. Ak problm postupne odznieva, frekvencia stretnut sa zniuje. Poda J. Gaburu (1995) by rozsah stretnut pri rieen problmu klienta nemal presahova 60 mint. V tomto limite s schopn poradca spolu s klientom plne sa koncentrova, prina nov informcie a pohady, formulova nov monosti rieenia problmu. Otzka rozsahu (asovho limitu) poradenskho stretnutie by mala by s klientom prekonzultovan, mala by by jednm zo spolone uznvanch pravidiel. Dodriavanie rozsahu stretnutia me by pre poradcu problm, menej sksen poradca m obavy ukoni stretnutie v obave, e strat dveru a ochotu klienta alej spolupracova. Poradca sa me pri nedostatku asu stretn aj s problmom asovho stresu najm vtedy, ak prde klient neakane a neohlsen. V takom prpade je potrebn klientovi venova aspo minimlny as a po spolonej dohode uri najbli mon termn stretnutia. V poradenstve je dleit prca s asom. Klient by pri kontrole asu poradcom nikdy nemal ma pocit, e poradcu svojimi reami otravuje, e poradca chce ukoni stretnutie. Ak maj poradca s klientom po vzjomnej dohode stanoven limit, poradca me klienta upozorni na zostvajci as. Sledovanie asu nesmie by tajn, mohlo by pokodi klienta a ovplyvni jeho zujem o aliu spoluprcu. Z dvodu vekej preaenosti je as socilnych pracovnkov poradcov pre poradensk prcu na odboroch socilnych vec vemi obmedzen. Predpokladme, e viac asu pre prcu s klientom
maj poradcovia v zariadeniach socilnych sluieb a v nettnych subjektoch poskytujcich socilne poradenstvo. Jednou z monost ako si uvedomi dleitos prce s asom, ako upozorni intitciu na potrebu vymedzenia optimlneho asu pre prcu s klientom, je aj supervzia, ktor me poskytova vykolen supervzor v socilnej oblasti. Nedostatok asu, zl materilno-technick vybavenie, preaenie poradcu vedie asto k syndrmu vyhorenia, o ktorom si povieme viac v nasledujcej kapitole.
5.5 Socilne poradenstvo a syndrm vyhorenia

Syndrm vyhorenia je sbor typickch prznakov vznikajcich u pracovnkov pomhajcich profesi v dsledku nezvldnutenho zaaenia. Pracovnkom me by profesionlny socilny poradca s mnohoronou praxou, ale i erstv absolvent univerzity. Syndrm vyhorenia nevyhnutne patr k pomhajcim profesim, prakticky kad poradca po uritej dobe m niektor jeho prejavy. Nepecifickou prinou jeho vzniku s zvltne nroky, ktor na pracovnka kladie intenzvny kontakt s umi vyuvajcimi socilnu pomoc. Profesionlne socilne poradenstvo prina pomhajcemu nepretrit kontakt s umi, ktorch potreby s deprivovan, psychika je v nerovnovhe a ich predstava o primeranej pomoci je asto nerealistick (klient asto poaduje od poradcu okamit vyrieenie vetkch jeho problmov).
Kolegya, socilna poradkya, pracujca na odbore socilnych vec, UPSVR bola zamestnan v tomto rade u vye 17 rokov. Pravidelne v pondelky nechodila naas do prce (alebo absentovala), vyhbala sa kontaktu s klientmi, najradej vykonvala iba administratvnu innos. asto sa saovala na prlin zaaenie v prci, nedostaton materilne vybavenie, platov ohodnotenie a pod. Pravidelne sa
- 162- 163-
zavala" na fajiarskych prestvkach v archve, bola nervzna na klientov, nekomunikovala adekvtne s kolegami a nadriadenmi. Tto pracovnka m stredokolsk vzdelanie a dlhodobo odmieta tdium socilnej prce, prpadne vcvik v socilnom poradenstve. Ako sama hovor: ,, Chcem to tu nejako doklepa do dchodku. " Aj takto me vyzera syndrm vyhorenia, na ktor doplcaj nielen klienti, ale aj cel pracovn kolektv. (Olh, 2006)
Najnronejia prca je prca s nemotivovanmi alebo nedobrovonmi klientmi (napr. drogovo zvisl, diagnostick centr, domovy socilnych sluieb, vzni a pod.). Viac ako v inch profesich je socilny poradca zaangaovan vo svojej pracovnej innosti svojou individualitou, prevanm, osobnou anamnzou at. U kadho socilneho poradcu je v hre zmes hlbokch osobnch motvov, siahajcich od nboenskho svetonzoru a po nevedom snahu liei si vlastn psychick traumy. Zvl pre takto typ poradcov je dosiahnutie pocitu uspokojenia zo svojej prce ovea nronejie ako v inch profesich (Matouek, 2005).
Syndrm vyhorenia definujeme zmenou v sprvan pomhajceho. Pokia sa niekto ku klientom od zaiatku svojej pracovnej drhy sprva tak, ako sa sprvaj pracovnci trpiaci syndrmom vyhorenia, nejde u nich o reakciu na pracovn stres, ale o stly postoj. Syndrm vyhorenia me vznikn pomerne rchlo od doby nstupu poradcu do zamestnania. U disponovanch jedincov vystavench nepriaznivm podmienkam u za niekoko tdov i mesiacov. U niektorch osb jeho vznik predchdza obdobie vysokho pracovnho nasadenia, poas ktorho sa poradca sna dosiahnu najlep predstaviten vsledok, t.j. sna sa vykonva prcu o najkompetentnejie (Matouek, 2005). Typickmi prejavmi syndrmu vyhorenia s: strata zmyslu svojej innosti, podceovanie poradenskej innosti a nedvera vo svoje schopnosti a klienta, strata empatie voi klientovi a rigorzne pridriavanie sa zabehnutch postupov, chladn technokratick prstup ku klientovi, v ktorom sa men na strnku alebo prpad, minimum energie venovanej prci, uprednostovanie administratvnej innosti pred klinickou socilnou prcou, zneuvanie svojho postavenia, ast choroby, pocity vyerpanosti, absencie, neskor prchody do zamestnania, skor a neodvodnen odchody z prce, neustle konflikty s nadriadenmi, kolegami, prp. podriadenmi, zdrazovanie formlnej strnky zamestnania, draz na plat a pod.. Kvalifikovan poskytovanie socilneho poradenstva vyaduje, aby poradca naiel optimlny stupe osobnej angaovanosti na problmoch klientov. Bez schopnosti
- 164-
- 165-
pracovnka osobne sa angaova je kvalitn socilne poradenstvo nemysliten (Schavel, 2005). Syndrm vyhorenia vznikne ahie u osb, ktor maj vroden obmedzen kapacitu vstupova do kontaktu s umi. Ke pracovnk oakva od prce pln sebarealizciu, alebo dokonca stoton svoje skromie a prcu, potom je spokojn len vtedy, ke mu dva organizcia pre sebarealizciu, dostaton priestor a prijaten rmec vyadovanch pravidiel. Pracovnci, ktor od prce oakvaj minimum nrokov na seba a je pre nich hlavn napr. mzda alebo prleitos k socilnym kontaktom s kolegami, klad na organizciu menie nroky. Syndrm vyhorenia ich postihne a vtedy, ke sa ani tieto ich oakvania nenaplnia (Matouek, 2005).
6.1 Poradenstvo a prtomnos syndrmu vyhorenia

Pod pojmom prevencia rozumieme v socilnej oblasti predovetkm silie o predchdzanie socilnopatologickch javov u jednotlivcov, skupn a celej spolonosti. Jej vznam pri syndrme vyhorenia spova hlavne vo vyuit prostriedkov a technk, ktor pomhaj socilnemu poradcovi vykonva o najefektvnejie svoje povolanie. Prevenciou syndrmu vyhorenia je: pravideln, dostupn a prieben supervzia, kvalitn prprava na profesiu (kvalitn tdium, vcvik v socilnom poradenstve a pod.), adekvtne finann ohodnotenie, samostatn miestnos pre vkon socilneho poradenstva, obmedzenie administratvnej innosti spojenej s vkonom socilneho poradenstva, obmedzenie potu klientov (pridelench spisov), existencia programov osobnho rozvoja a podpora alieho vzdelvania pracovnkov (tudijn vono, finann podpora poplatkov spojench so tdiom, motivan programy a pod.), jasn defincia poslania organizcie a metd prce, s ktormi sa nastupujci pracovnk dkladne zoznmi, monos pravidelnho stretnutia s nadriadenm pracovnkom, prpadne inmi zodpovednmi pracovnkmi vo vlastnej intitcii alebo inde, jasn pracovn npl, kompetencie a defincia profesionlnej roly poradcu, zodpovedn zcvik novch pracovnkov, obmedzenie pracovnho vzku, primeran a modern materilno-technick vybavenie priestorov a pod.
-167-
Milan SchavcI - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia
U vyhorench jedincov sa asto vyskytuje syndrm pomhajcich, ktor O. Matouek (2001) definuje ako pecifick narcistick porucha, prostrednctvom ktorej pracovnk v pomhajcej profesii riei, vinou nevedome, svoje rann traumy odmietnutho dieaa. Trp hladom po porozumen a uznan. Pokia je pomhajca profesia sprevdzan bez supervzie, len prehlbuje tto nekoniacu a nensytn tbu po vanosti a obdive. Povolanie pomhajceho vyaduje sstavn supervziu, pretoe pri prci, ktor vykonvaj, sa ned riadi len vlastnm svedomm. Krtkodob cvin terapia je dobrm zaiatkom napriek tomu, e len ako sa d navodi situcia, v ktorej by sa pomhajci stal vskutku prjemcom pomoci. Vo vcviku je kvli inm, nie kvli sebe. Nie je ahk stanovi, kedy je lovek v profesionlnej pozci pomhajceho psychicky fit a kedy je postihnut duevnou poruchou. Ide o altruistick, spolonosou uznvan sprvanie, o pomoc druhm, ktor nebva zvykom skma, i ke je neahk, e zkladom pomhania mu by aj sebeck motvy sprevdzan agresivitou alebo skrvan potreba po moci, vemohcnosti. Pomhajci sa sami obvykle pokladaj za zdravch, sn len chc zlepi niektor svoje schopnosti. L/vedomovan nedokonalos pomhajceho vak me by innm motvom pre dokonalej vcvik. Syndrm pomhajcich je posilovan taktie tm, e slabos, bezmocnos a otvoren doznenie emocionlnych problmov verejnos prijma a podporuje u klientov, zatia o obraz pomhajceho mus osta osloboden od takchto zjavnch prznakov. Zatia o klient vyjadruje behom sedenia vone svoje potreby a had cesty k ich uspokojeniu, pomhajci mus vyjadrenie svojich potrieb potlai. Jedinou innou a produktvnou cestou ku zlepeniu tejto situcie je dlhodob a dkladn vcvik koniaci aprobciou a po cel dobu vkonu pomhajcej profesie sstavn supervzia.
-168-

Milan Schavel - Michal Olah Socialne Poradenstvo A Komunikacia

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Milan Schavel - Michal Olah Socialne Poradenstvo A Komunikacia

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia

1. Poradenstvo a jeho zkladn vymedzenie

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO u komunikcia

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia

1.1.1 Poradenstvo v zdravotnctve

1.2 Vybran poradensk systmy

1.1.2 Poradenstvo v kolstve

_ Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia

1.1.3 Poradenstvo v socilnom systme

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia

*"* P-encte vystytuj4c4' %**

taj^ *** *^^"*. subj*y)

1.1.4 Poradenstvo v cirkvi

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia

1.1.4 Poradenstvo v cirkvi

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia

1.1.4 Poradenstvo v cirkvi

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia

2.1 Vybran defincie socilneho poradenstva

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia

2.2 Vvoj socilneho poradenstva vo svete a na Slovensku

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia

2.3 pecifik socilneho poradenstva

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia

2.4 rovne socilneho poradenstva

2.4.1 Zkladn socilne poradenstvo

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia

2.4.2 Odborn socilne poradenstvo

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia

2.5 Odborn a kvalifikan poiadavky pre vkon socilneho poradenstva

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia

_ Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO u komunikcia

4. Obsahov zameranie socilneho poradenstva vo vybranch cieovch skupinch

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia

Milan Schavel - Michal Olh SOCILNE PORADENSTVO a komunikcia

" P-encte vystytuj4c4' %**

taj^ *** ^^". subj*y)