You are on page 1of 45

NÁBOŽENSKÉ VOJNY

- myšlienky reformácie sa rýchlo šírili. Protestantské kniežatá a mestá utvorili v roku


1531 tzv. šmalkaldský spolok (obranný spolok proti katolíkom). Katolícka šľachta
a vysoké duchovenstvo utvorili spolok tzv. Ligu. Cisár Karol V. bol najvýznamnejší
predstaviteľ habsburského rodu a jeho snahou bolo udržať katolícku jednotu.
- 1546 – 1555 šmalkaldská vojna. Karolovi V. sa za pomoci svojho brata, českého
kráľa Ferdinanda I., darilo. Katolícke a protestantské kniežatá sa však obávali vzrastu
moci cisára, preto sa spojili a za pomoci Francúzska prinútili Karola V. k ústupkom.
V roku 1555 bol na sneme v Augsburgu podpísaný augsburský náboženský mier.
Katolíkom a luteránom bola zaručená náboženská sloboda a rovnoprávnosť.
Uzákonila sa zásada „čia vláda, toho náboženstvo“. O náboženstve svojich
poddaných mal rozhodnúť ich pán.
Náboženské vojny vo Francúzsku
- vo Francúzsku sa šírili myšlienky Jána Kalvína. Prívrženci Kalvínovho učenia =
hugenoti. Na čelo hugenotskej šľachty sa postavil rod Bourbonovcov. Francúzske
duchovenstvo a panovnícka rodina zostala verná katolíctvu.
- 1562 – 1589 došlo k tzv. hugenotským vojnám. Na znak zmierenia oboch strán sa
konal sobáš kráľovej sestry Margaréty s popredným predstaviteľom hugenotov
Henrichom Navarrským. Z iniciatívy Kataríny Medicejskej (matka maloletého Karola
IX.) došlo k „bartolomejskej noci“ (23. 8. 1572) – počas nej zavraždili 3000
hugenotov, ktorí prišli na svadbu. Udalosti viedli k ďalším vojnám. Kráľ Henrich III.
bol nútený uzavrieť s hugenotmi mier. Hugenoti získali náboženskú slobodu a prístup
do úradov. Nekompromisné katolícke krídlo takúto situáciu neakceptovalo, a tak
vypukla ôsma vojna (známa ako vojna troch Henrichov). Hugenotov viedol Henrich
Navarrský, ligu Henrich Guise a medzi nimi kolísal kráľ Henrich III. Kráľ dal vodu
ligy ligy zavraždiť, no onedlho sa sám stal obeťou vraždy.
Dedičom trónu sa stal Henrich Navarrský, ktorý stál na čele hugenotov, a tým bol
pre katolíkov neprijateľný. V roku 1593 prešiel Henrich na katolícku vieru a katolícka
väčšina ho uznala za panovníka. Ako Henrich IV. vydal nantský tolerančný edikt,
ktorý priznal hugenotom náboženskú slobodu na celom území Francúzska s výnimkou
Paríža.
VOJNY V NIZOZEMSKU

Nizozemsko
– Dnešné Belgicko, Luxembursko, Holandsko, časť Francúzska a Nemecka.
Ústredná správa bola v Bruseli. Od roku 1516 patrilo Nizozemsko
španielskej vetve Habsburgovcov.
– Bolo rozdelené na 17 provincií (každá mala vlastnú ústavu a snem).
Nizozemsko bolo najbohatšou dŕžavou španielskych Habsburgovcov.
– Nechcelo doplácať na zaostalé Španielsko.
– Šírili sa tu myšlienky reformácie. Kráľ Filip II. chcel vytvoriť svetovú
katolícku monarchiu. Snažil sa obmedziť samosprávu Nizozemska.
Španielsko sa stalo základňou medzinárodnej protireformácie.
– Nizozemci sa postavili na odpor. Vodcom opozície sa stal Viliam
Oranžský. Filip II. poslal do krajiny fanatického vojvodu z Alby, ktorý
vstúpil do Bruselu a zaviedol teror a masové popravy. Viliam Oranžský
utiekol a skrýval sa.
– V roku 1579 uzavreli provincie na severe Nizozemska (Holland, Zeland,
Utrecht,...) Utrechtskú úniu, obranný zväz proti vojvodovi z Alby. Na jej
čelo sa postavil Viliam Oranžský. Z území, ktoré vytvorili úniu, vzniklo
Holandsko, ktoré sa v roku 1581 osamostatnilo. Na čelo štátu sa dostal
Viliam Oranžský. Južné provincie zostali v rukách Habsburgovcov. Až
v 19.storočí sa osamostatnilo Belgicko.
TRIDSAŤROČNÁ VOJNA

Príčiny:
- habsburská monarchia zasahuje do vývoja medzinárodných vzťahov v Európe.
Habsburgovci chcú dosiahnuť hegemóniu v Európe a potlačiť reformné hnutie.
- Formuje sa protihabsburská koalícia štátov – Nizozemsko, Anglicko, Francúzsko,
protestantská stavovská opozícia v Nemecku, v Čechách a v Uhorsku.
- Zložitá náboženská otázka: 2 zoskupenia nemeckých kniežat – Katolícka liga
a protestantská Únia.
Priebeh:
Česká vojna (1618 -1620)
- Vojna sa začala v Českom kráľovstve. Po nástupe Habsburgovcov v Čechách ich
centralizačná a germanizačná politika, ale aj násilné šírenie katolicizmu vyvolalo
odpor.
- máj 1618 snem stavovskej opozície v Prahe. Na sneme kritizovali katolíckych
miestodržiteľov a zvrhli ich z okien Pražského hradu (pražská defenestrácia) = urážka
panovníka. Opozícia formálne zosadila Ferdinanda a zvolila vládu 30 direktorov. Za
kráľa zvolili Fridricha Falckého (vedúca osobnosť protestantskej Únie, zať
anglického kráľa). Odboj sa spoliehal na pomoc protestantských nemeckých kniežat.
Fridrich Falcký neposkytol potrebnú pomoc, nezískal podporu svokra. Nizozemsko
pomohlo iba finančne... Habsburgovcov podporil poľský a španielsky kráľ a pápež.
- 8. november 1620 bitka na Bielej hore pri Prahe. České stavy prehrali a kráľ Fridrich
Falcký „zimný kráľ“ (vládol iba jednu zimu) ušiel.
► cisár nastolil absolutizmus, jediné povolené vyznanie je katolícke, prenasledovanie
opozície, konfiškácia majetku, panovník vyhlásil Obnovené zriadenie zemské, ktorým
získali Habsburgovci dedičné právo na český trón, zemské poprava 27 predstaviteľov
odboja.
- pokračoval boj proti Fridrichovi Falckému na jeho
vlastnom území falcká vojna (1620 – 1623).
- Vedenia vojny sa ujal dánsky kráľ - dánska vojna
(1624 – 1629). Ferdinandovi II. pomohol český feudál
Albrecht z Valdštejna, ktorý sa obohatil
pobielohorskými konfiškáciami.
- Švédska vojna (1630 – 1635) - Albrecht z Valdštejna
chcel ovládnuť Baltské more, o ktoré malo záujem
Švédsko. Preto sa na severonemeckom pobreží vylodili
vojská švédskeho kráľa Gustáva Adolfa. Valdštejn
začal tajne rokovať so Švédmi, a tak ho dal cisár
zavraždiť.
- Poslednou fázou bola tzv. švédsko – francúzska vojna
(1635 – 1648). Francúzsko chcelo rozšíriť svoje územie
a upevniť tak postavenie.
- Konflikt uzavrel aj Ferdinand III. V roku 1648 bol Albrecht
podpísaný Vestfálsky mier.
► uzákonila sa rovnosť katolíckeho, kalvínskeho
a luteránskeho vierovyznania. Francúzsko si upevnilo postavenie, Švédsko ovládlo
takmer celé pobrežie Baltského mora, Nemecko a Taliansko zostali politicky
roztrieštené, v habsburských krajinách zostala absolutistická moc panovníka.
BAROK
- umelecký štýl, ktorý vznikol v Taliansku na konci 16. storočia.
- Vrchol dosiahol v 18. storočí.
- A. dynamický barok – vyjadrenie dynamiky, pohybu
- B. klasicizujúci barok – chladná symetria
- Znaky stavieb: konštrukčná nepravidelnosť, prehnané tvary, stĺpy sú špirálovito
stočené, využitie hry svetla.
- Mal pôsobiť na city nádherou a okázalosťou.
- Vzrastá absolutistická moc panovníkov. Stavba kráľovského zámku (Versailles,
Schonbrunn)
- Zrod opery (J. S. Bach, A. Vivaldi)
- Móda: odevy z hodvábu, stužky, vysoké podpätky, kučeravé a napudrované parochne.
ANGLICKÁ REVOLÚCIA
Karol I. V roku 1603 vládla v Anglicku dynastia Stuartovcov (vládli v Írsku
aj v Škótsku). Jej panovníci sa pokúsili vládnuť absolutisticky.
Parlament bol proti vyberaniu daní bez jeho súhlasu a považoval
väznenie osôb bez súdneho rozhodnutia za nezákonné. Kráľ
parlament rozpustil. Od roku 1629 vládol Karol I. bez parlamentu,
čím vyvolával odpor nielen v Anglicku, ale aj v Škótsku a v Írsku.
Proti kráľovi stáli nielen prívrženci parlamentu, ale aj členovia
rôznych náboženských prúdov. Kráľ v roku 1640 zvolal parlament,
aby získal súhlas na vypísanie mimoriadnych daní. Financie
potreboval na potlačenie nepokojov v Škótsku. Parlament však
žiadal potrestať kráľových radcov za doterajšiu politiku. Kráľ
parlament okamžite rozpustil (krátky parlament). Vojenský
neúspech v boji proti Škótom donútil kráľa opäť zvolať parlament.
Ten potom zasadal 13 rokov (dlhý parlament). Kráľovský radca
skončil na popravisku...
Kráľ sa pokúsil zatknúť vodcu opozície a urobiť tak poriadok. Napätie vrcholilo. Karol I.
opustil Londýn, odišiel do severného Anglicka, kde začal zhromažďovať vojsko.
Občianska vojna medzi kráľom a parlamentom vypukla začiatkom roku 1642
a skončila sa v roku 1649.

Kráľovský tábor Parlamentný tábor


Časť šľachty, anglikánska cirkev rôzne náboženské a sociálne skupiny

Spočiatku mali prevahu kráľovské vojská, no keď sa na


čelo parlamentnej armády postavil šľachtic Oliver
Cromwell, situácia sa zmenila. V roku 1646 bol kráľ
definitívne porazený.
Vidiecke a mestské ľudové vrstvy vytvorili stranu
levellerov – rovnostárov, ktorí žiadali všeobecné volebné
právo, republikánske zriadenie a vrátenie pozemkov.
Cromwell toto hnutie potlačil. V roku 1649 bol kráľ
popravený a Anglicko bolo vyhlásené za republiku, v ktorej
vládol parlament.
Cromwell dal skonfiškovať kráľovský majetok. Vydal tzv. Oliver Cromwell
navigačný akt = zákony o moreplavbe, ktoré povoľovali
dovoz tovaru do Anglicka len na anglických lodiach alebo na lodiach krajiny, kde bol tovar
vyrobený. Zákon bol namierený proti Holandsku, najväčšiemu obchodnému súperovi.
Následnú vojnu s Holandskom Anglicko vyhralo. Z Anglicka vzniká najväčšia námorná,
koloniálna a obchodná veľmoc.
Oliver Cromwell sa stal lordom protektorom. Rozpustil parlament, zaviedol prísnu
kontrolu mravov, cenzúru tlače, zakázal divadlo,... Po jeho smrti pozval parlament na
anglický trón Karola II. (syna Karola I.). Bola obnovená monarchia. Karol II. a neskôr jeho
brat Jakub II. mali rešpektovať parlament a anglikánske náboženstvo. Keďže sa tak nestalo,
parlament povolal na trón Viliama III. Oranžského, ktorý podpísal tzv. Vyhlásenie práv,
podľa ktorého zákony stoja nad kráľovskou mocou a tolerančný patent, ktorým bola
zavedená obmedzená náboženská sloboda. Anglicko sa definitívne stalo konštitučnou
monarchiou, parlamentným štátom na čele s kráľom, no skutočnú moc mala Snemovňa
lordov a Snemovňa poslancov (dolná snemovňa, zvolení poslanci). Existoval tu systém
dvoch politických strán – Konzervatívnej a Liberálnej.
ABSOLUTIZMUS VO FRANCÚZSKU

- kardinál Richelieu upevnil v 17. storočí absolutizmus oslabovaním vplyvu vysokej


šľachty a obmedzením náboženskej slobody hugenotov.
- rovnakú politiku zaviedol aj kardinál Mazanin.

ĽUDOVÍT XIV. (1643 – 1715), KRÁĽ SLNKO


 typický predstaviteľ absolutizmu
 opieral sa o stálu žoldniersku armádu
 dal vybudovať rezidenciu kráľov vo Versailles
 aristokraciu si pripútal luxusným spôsobom života,
štedrým rozdávaním doživotných rent. Aristokracia sa
proti kráľovi už nebúrila.
 Všetko v štáte podriadil svojej vôli. Stál nad
zákonmi, sám ich vydával, dodržiavať ich nemusel…
 Na uväznenie stačilo podozrenie.
 Ministrom financií bol Jean Baptiste Colbert (1619 –
1683). Krajina bola riadená politikou merkantilizmu:
vývoz tovarov z krajiny musí byť vyšší ako dovoz
zahraničných tovarov do krajiny. Krajina teda musela
mať dostatok konkurencieschopných tovarov, aby
pokryli domácu potrebu, ale aby sa aj vyvážali do
zahraničia. Štát zároveň
vyrobil vysoké dovozné clá na zahraničné tovary.
Presadzovalo sa získavanie nových kolónií.
- Veľmocenskú politiku presadzoval Ľudovít XIV. vojenskou
agresiou. Francúzi boli dominantní na pevnine a Angličania
zase na mori.
- Vojna o španielske dedičstvo (1701 – 1714) – kto zasadne
na španielsky trón po Karolovi II., poslednom mužskom
potomkovi španielskych Habsburgovcov?
A, Ľudovít XIV. (Karol II. určil za svojho nástupcu vnuka
Ľudovíta XIV., Filipa z Anjou)
B, Leopold I., hlava rakúskych Habsburgovcov
Ľudovít XIV. chcel trón pre svojho syna, Leopold pre seba.
Leopold I., aby získal spojencov proti Francúzsku, uzavrel
zmluvu s Anglickom a Holandskom. Habsburgovcom pomohol
rakúsky vojvoda Eugen Savojský (považuje sa za najväčšieho
vojvodcu 18. storočia). Francúzi utŕžili porážky.. Na španielsky
trón nastúpil vnuk Ľudovíta XIV., no musel sa vzdať
nástupníctva vo
Francúzsku a Španielsko nesmelo byť pripojené
k Francúzsku.
► vojna o španielske dedičstvo bola najväčším
vojnovým konfliktom v Európe po 30 – ročnej
vojne. Francúzsko stratilo prevahu v Európe a do
popredia sa dostalo Anglicko.
OSVIETENSTVO

- od 17. storočia sa presadzuje osvietenstvo, t. j. myšlienkový prúd, ktorý kladie dôraz na


ľudský rozum (VEK ROZUMU)
- vzniká v Anglicku. Vedecké základy položil Francis Bacon.
- Zástancovia slobodného myslenia a osvietenstva sa združovali do slobodomurárskych
lóží. Väčšinou pracovali tajne. Chceli povzniesť spoločnosť.
- Vznik učených spoločností.
- Akadémia - učená spoločnosť na vysokej úrovni. Dôraz na vedecké ciele.
- Diskusné krúžky.
- Osvietenstvo dosiahlo vrchol vo Francúzsku. Hlavní predstavitelia: D. Diderot,
F. Voltaire, J. J. Rousseau.
- Vrcholným dielom je Encyklopédia.
- Snaha o povznesenie kultúry, o ľudskejšie a spravodlivejšie usporiadanie sveta.
- Snaha odstrániť procesy s bosorkami, odstrániť mučenie, boj proti poverám.
- „osvietení panovníci“: pruský kráľ Fridrich II. Bol Voltairov obdivovateľ, ruský cár
Peter I. Veľký podporoval priemyselnú výrobu, obchod, zakladanie manufaktúr,
podpora školstva,... cárovná Katarína II.
SLOVÁCI V HABSBURSKEJ RÍŠI
VÝVOJ PO MOHÁČSKEJ BITKE

Po bitke pri Moháči sa v Uhorsku šľachta rozdelila na dve skupiny. Jedna za kráľa zvolila
Ferdinanda Habsburského a druhá magnáta Jána Zápoľského. Uhorsko malo dvoch
kráľov, ktorí medzi sebou bojovali. Ján Zápoľský zložil vazalský sľub tureckému sultánovi
Sủleymanovi II. a využíval jeho podporu v boji proti Ferdinandovi. Turci podnikali pustošivé
vpády do stredu podunajskej nížiny.
V roku 1536 uzavreli obaja protivníci mier. Ponechali si územia, ktoré dovtedy ovládali. Po
Zápoľského smrti mali jeho pozemky pripadnúť Ferdinandovi. Jeho dedičia však
nerešpektovali túto dohodu a zavolali si na pomoc Turkov. Uhorsko sa v roku 1541 rozdelilo
na tri časti: Budínsky pašalík, Sedmohradské kniežatstvo (Zápoľského dedičia) a zvyšok,
hlavne územie Slovenska pripadlo Ferdinandovi.

Turci
- drancovali vidiek, množstvo ľudí odvliekli do zajatia, vypálili niekoľko usadlostí, ...
- na obsadenom území Turci zriadili vlastnú správu pozostávajúcu z okresov –
sandžakov.
- ich hlavným cieľom boli najmä banské mestá
Ferdinand I.
- snažil sa vybudovať centralizovanú ríšu.
- Ústredné úrady sa z Budína (obsadený Turkami) presídlili do Bratislavy. Sídlila tu aj
Uhorská komora, ktorá mala na starosti hospodárske otázky a Miestodržiteľská rada,
ktorá spravovala Uhorsko.
Pätnásťročná vojna (1593 – 1606)
- vojna medzi habsburskou ríšou a Turkami. Turkov sa podarilo vytlačiť na juh.
Štefan Bočkaj bol veľmož, ktorý sa postavil proti Habsburgovcom. Bočkaj sa spojil
s Turkami a obsadil takmer celé Slovensko. Povstanie (1604 -1606) sa skončilo podpísaním
mieru vo Viedni. Mier zaručil uhorským nekatolíkom náboženskú slobodu.
REFORMÁCIA A PROTIREFORMÁCIA V 16. – 17. STOROČÍ

- zápas medzi Ferdinandom I. a Jánom Zápoľským, ale aj boje s Turkami prispeli


k všeobecnému chaosu v politickej a spoločenskej oblasti.
- Ideovými nositeľmi reformácie boli duchovní a učitelia v mestách. Poddaní sa
pridávali k reformácii podľa toho, na čej strane stál zemepán. V polovici 16. storočia
sa pridávala k reformácii aj šľachta, ktorá v zabraní cirkevného majetku videla
možnosť obohatiť sa.
- Katolíci vytýkali protestantom, že ich učenie je neucelené, že každý hlása čo chce.
Protestanti začali spisovať zásady vierovyznania. Najväčším odklonom bola
požiadavka ženby kňazov a prijímanie pod oboma spôsobmi.
- 1610 synoda evanjelickej cirkvi v Žiline – organizačné dobudovanie evanjelickej
cirkvi. Evanjelici sa tak vymanili spod područia katolíckej cirkvi.
Reakcia katolíckej cirkvi
- ostrihomský arcibiskup Mikuláš Oláh, ktorý svoje sídlo presunul pred tureckou
hrozbou do Trnavy, začal s rekatolizáciou hneď po nástupe do tejto funkcie. Proti
protestantizmu chcel pôsobiť poučovaním, vzdelanosťou, podporou školstva,
vydávaním kníh. Pri každej fare mala byť škola. V jeho úsilí pokračoval aj arcibiskup
Peter Pázmaň. V roku 1635 založil univerzitu v Trnave. Protestantom cisársky dvor
nedovolil založenie vysokej školy, a tak zriadili v Prešove kolégium.
- Viedenský dvor využíval povstania šľachty na to, aby mohol presadzovať násilnú
rekatolizáciu. Turecká hrozba im neumožnila uskutočniť ich plány do dôsledkov.
V obave z úspechov šľachtických povstaní dovolil cisár protestantom v každej stolici
postaviť 2 kostoly.
- Rekatolizáciu v 17. – 18. storočí možno považovať za úspešnú.
STAVOVSKÉ POVSTANIA A ZÁPAS S TURKAMI V 17. STOROČÍ

Habsburgovci sa snažia o vybudovanie centralizovanej ríše ↔ Šľachta si chce udržať podiel


na vládnutí spolu s panovníkom. Dôležitý bol aj boj o náboženskú slobodu.
1. stavovské povstanie bolo vedené sedmohradským magnátom Štefanom Bočkajom
(1604 – 1606). Pomohlo Turkom dosiahnuť lepší výsledok
pri mierových rokovaniach.

2. stavovské povstanie (1619 – 1622) vychádzalo zo


Sedmohradska. Viedol ho Gabriel Betlen. Povstalci sa
zmocnili Košíc. Betlen sa spojil s českými odbojnými stavmi,
ktoré sa vtedy vzbúrili proti Ferdinandovi II. a spolu s ním
ohrozovali Viedeň. Vojenské akcie neboli dostatočne
koordinované a Betlen, vidiac neochotu uhorskej šľachty
bojovať až do konca, hľadal dorozumenie na cisárskom
dvore. So súhlasom tureckého sultána sa nechal v Banskej
Bystrici zvoliť za kráľa. Po ďalších bojoch uzavrel Betlen
mier s cisárskym dvorom v Mikulove v roku 1622.
► protestanti získali náboženskú slobodu. Betlen získal titul
ríšskeho kniežaťa.

3. povstanie Juraja I. Rákociho (1644 – 1645)


- mier podpísaný v Linci priznal náboženskú slobodu aj
poddaným. Šľachta posilnila svoje postavenie.
Negatíva povstaní: šľachta sa spájala s Turkami, ktorí Betlen
drancovali a plienili obsadený priestor.
Vešeléniho sprisahanie proti Habsburgovcom – toto sprisahanie nebolo úspešné. Bolo
odhalené na základe vzájomných udaní. Vedúce osobnosti boli popravené. Cisársky dvor
začal s násilnou rekatolizáciou. Protestantskí duchovní boli obvinení z podnecovania
protihabsburského odboja. Pred osobitný súd bolo postavených približne 700 kňazov
a učiteľov.

4. povstanie Imricha Tỏkỏliho. Tento kežmarský magnát obsadil takmer celé Slovensko.
Turecký miestodržiteľ ho korunoval za kráľa stredného Uhorska.
V bitke 1683 v bitke pri Viedni zvíťazili poľské a cisárske vojská nad Turkami. Porážka
tureckých vojsk znamenala aj koniec Tỏkỏliho povstania. Generál Caraffa dal v roku 1687
popraviť 24 protestantských šľachticov a mešťanov – prešovské jatky. Títo boli obvinení
zo spolupráce so zvyškami Tỏkỏliho povstalcov.
Snem v roku 1687 v Bratislave uznal dedičnosť Habsburgovcov „po meči“ na uhorskom
tróne, zrušil právo odporu uhorskej šľachty voči panovníkovi (Zlatá bula Ondreja II.),
zdôraznilo sa dominantné postavenie katolíckej cirkvi.
5. povstanie Františka II. Rákociho vypuklo v roku 1703. Cieľom povstania bolo
lepšie štátoprávne postavenie Uhorska v rámci habsburskej ríše. Povstalci boli porazení
v bitke pri Trenčíne v roku 1708.
1711 povstalci pri Satu Mare (satumarský mier) odprisahali vernosť cisárovi. Šľachta si
udržala svoje výsady (neplatila dane, mala nadvládu nad poddanými). František II. Rákoci
zomrel v tureckom exile.
HOSPODÁRSKE, ETNICKÉ A SPOLOČENSKÉ POMERY V 16. -17. STOROČÍ

Baníctvo – zdroj bohatstva


krajiny.
Cisár Maxmilián II. zaviedol banský
poriadok (1573) – boli to prvé
ekologické opatrenia na ochranu
prírodného prostredia ohrozeného
banskou ťažbou a hutníctvom.
Rozvíjalo sa železiarstvo. Na konci
17. storočia sa objavili prvé vysoké
pece.
Po prvý raz vo svete sa v roku 1627
požil pušný prach na banské účely
v Banskej Štiavnici.
Rastie počet cechov v mestách aj na
dedinách. Zo Slovenska sa vyvážalo
víno, dobytok a meď. Po obsadení
Budína Turkami, vzrástol význam
Bratislavy a Trnavy. Na Slovensko
sa dovážalo súkno, plátno, olovo.

Poľnohospodárstvo
- vojnové pustošenie, útek
poddaných, pokles
obyvateľstva.
- Zemepáni zaberali opustené
usadlosti a pôdu sceľovali do
veľkých plôch, na ktorých zakladali majere. Šľachta, ktorá sa zapojila do obchodného
podnikania, bola silnou konkurenciou pre mestá, kde predtým prekvital obchod.
Šľachtici mali oproti mešťanom výhodu výsad (neplatili dane, clá, ...).
- Prehlbovala sa sociálna diferenciácia poddaných. Poddaní museli robotovať na
opravách hradov, na výstavbe protitureckých pevností. To viedlo k nepokojom.
V roku 1631 vypuklo povstanie Petra Časára. Časár podporil odboj Juraja I. Rákociho.
Rákoci však nemal záujem na spojení so vzbúrenými roľníkmi a v roku 1632
povstanie potlačil. Časára v Košiciach odsúdili a rozštvrtili. Po skončení povstania
Františka II. Rákociho sa rozmáhalo zbojníctvo. Juraj Jánošík sa zúčastnil povstania
Františka II. Rákociho, potom bol v cisárskej armáde. Stal sa členom Uhorčíkovej
zbojníckej družiny, neskôr jej kapitánom. V marci 1713 bol odsúdený na trest smrti.

Osídlenie a etnické pomery


- z územia ohrozeného Turkami obyvatelia utekali na sever. Na juhu sa usadzovali Chorváti
a Maďari. Usadzovanie šľachty maďarského pôvodu na Slovensku spôsobilo, že na začiatku
18. storočia tu žila viac ako polovica celej uhorskej šľachty. Takmer čisto slovenské
obyvateľstvo spomedzi slobodných kráľovských miest mali Skalica, Trenčín, Zvolen, Brezno.
KULTÚRA, ŠKOLSTVO, VEDA A UMENIE V DOBE RENESANCIE
A BAROKA V 16. – 17. STOROČÍ
VZDELANIE
- Myšlienky humanizmu
a renesancie prenikli na územie
Slovenska už pred rokom 1526,
no plne sa rozvinuli až
v nasledujúcom období.
- Dôraz sa kladie na rozvoj
duchovných hodnôt človeka, na
poznanie a vzdelanie.
- Slovenčina sa využívala ako
rokovací, ale aj ako písomný
jazyk. Literárnym jazykom bola
čeština.
- Rozšírenie kníhtlače (Košice,
Bardejov, Prešov, Bratislava,...)
- Rastie počet škôl. (v 16. storočí
existuje na Slovensku 132 škôl).
Študenti študovali aj na
zahraničných univerzitách, napr.
vo Wittenbergu, v Prahe,
v Krakove, vo Viedni, v Padove.
- 1635 ostrihomský arcibiskup
Peter Pázmaň založil katolícku
univerzitu v Trnave. Evanjelici
mali zase kolégium v Prešove.
- Často sa aj bohatí feudáli stávali
mecénmi (podporovateľmi)
umenia.
- V priebehu 17. storočia vzniká
moderná veda založená na
experimente a pozorovaní
prírodných javov.
LITERATÚRA
- Ján Silván, Pavol Kyrmezer,
Martin Rakovský
- historické spevy- zachytávajú
hrdinský boj proti Turkom
(Pieseň o Sigetskem zámku,
Pieseň o Muráni)
- duchovné piesne
- latinské školské hry, ktoré
čerpajú námet z histórie
a z Biblie. Autorom takýchto
hier bývali protestantskí
pedagógovia. Jezuitské hry
boli výpravnejšie, mali
vyspelú javiskovú techniku,
nákladné kostýmy,...
ARCHITEKTÚRA
- spevňovali sa hradby miest pred tureckou expanziou
- honosné barokové stavby, stoličné domy.
- V druhej tretine 17. storočia prenikol na naše územie barok. U nás sa tak stavali najmä
kostoly – členité fasády, bohatá vnútorná výzdoba využívajúca hru svetiel, maľby,
sochárska výzdoba.
OSVIETENSTVO A FORMOVANIE MODERNÉHO SLOVENSKÉHO NÁRODA

SLOVENSKO ZA VLÁDY KAROLA III. A MÁRIE TERÉZIE (1711 – 1780)

Situácia:
- Habsburgovci si udržali Uhorsko a uhorská šľachta svoje výsady. Panovník sa zaviazal, že
bude vládnuť spolu so snemom.
- Záujmy cisárskeho dvora sa orientujú na Nemeckú ríšu, kde vzrastá význam Pruska.
- Habsburgovcom sa stále nedarilo vytvoriť zo svojej ríše pevný celok. Snaha o udržanie
dedičstva bola aj podnetom pre rozsiahle reformy: modernizácia monarchie, priblíženie sa
k vyspelým západoeurópskym krajinám. Ideovým základom sa stalo osvietenstvo.
Sprievodným znakom modernizácie bola centralizácia ríše a zavádzanie jednotného
byrokratického aparátu. Hovoríme o osvietenskom absolutizme – forma vlády, pri ktorej
modernizáciu spoločnosti uskutočňuje osvietený panovník.
Karol III. (1685 – 1740)
- V roku 1711 bol Karol III. jediným mužským potomkom Habsburgovcov. Z obavy, že by
mohol zjednotiť španielske a rakúske dŕžavy, prestali ho podporovať zahraniční partneri.
Karol III. sa vzdal nároku na španielsky trón (zo španielskeho dedičstva mu zostalo iba
Toskánsko a Benátsko).
- Zameral sa na získanie území od upadajúcej Osmanskej ríše. K monarchii pričlenil územie
východného Chorvátska a severného Srbska. Toto územie sa označovalo ako vojenská
hranica.
- V roku 1713 vydal tzv. pragmatickú sankciu, ktorá hlásala nedeliteľnosť vlády
Habsburgovcov nad všetkými krajinami ríše a upravovala aj nástupnícky poriadok. Vládu nad
ríšou mohli dediť aj ženy. Karol III. sa snažil, aby zahraničie uznalo pragmatickú sankciu.
Mária Terézia (1717 – 1780)
- 1741 – 1745 vojna o rakúske dedičstvo. Pruský kráľ Fridrich II. obsadil Sliezsko (toto územie
žiadal za uznanie pragmatickej sankcie). Mária Terézia s pomocou uhorského vojska získala
Čechy, no vzdala sa Sliezska, najpriemyselnejšej časti monarchie. Mária Terézia dosiahla
zvolenie svojho manžela Františka Lotrinského za nemeckého cisára.
→ táto vojna odkryla zaostalosť ríše, a preto cisársky dvor začal s rozsiahlymi reformami.
- kvôli reformám narazila Mária Terézia na odpor uhorskej šľachty, a tak nezvolávala uhorský
snem a vládla formou nariadení. Svojho syna Jozefa vymenovala za spoluvládcu.
- Poradcom Márie Terézie bol aj Adam František Kollár, rodák z Terchovej. Odôvodnil právo
panovníka centralizáciu krajiny a potrebu zdanenia šľachty. Uhorská šľachty nariadila jeho
knihu spáliť.
- Zmena zahraničnej politiky. Habsburská monarchia sa orientovala na Francúzsko. Monarchia
sa zblížila aj s Pruskom a spolu s Ruskom si rozdelil časť Poľska. Monarchia opäť získala 13
spišských miest, ktoré dal do zálohu Ž. Luxemburský.
Reformy
 išlo najmä
o hospodárske
povznesenie monarchie.
Podpora manufaktúr.
 Najvýznamnejšou
hospodárskou reformou
bol urbársky patent
(1767). Bol vydaný
celokrajinský urbár
(tereziánsky urbár) =
upravoval právo
a povinnosti poddaných
voči zemepánovi. Urbár chránil poddaného pred nadmerným zaťažením, určil maximálne
poddanské povinnosti, určil veľkosť poddanskej usadlosti.
 Vzdelanie sa malo sprístupniť každému. V roku 1777 Mária Terézia vydala Ratio educationis
– organizačný poriadok pre školstvo. Vzniká jednotný školský systém od základných škôl až
po univerzity a zaviedla povinnú školskú dochádzku pre deti od 6 do 12 rokov ☺. Zaviedla 3
typy škôl – triviálne (ľudové), gymnáziá a lýceá, univerzity (Trnava,
Košice). Významné miesto mala Banská akadémia v Banskej Štiavnici –
najstaršia vysoká škola v odbore baníctva na svete.
 Reforma súdnictva – zakázala procesy s čarodejnicami, zrušila stredoveké
mučenie. Poddaný mal právo na obhajcu.
 Venovala pozornosť zdravotníctvu a osvete.

Veda
Matej Bel vytvoril Notície – spracoval údaje
o uhorských stoliciach.
Samuel Mikovíni – cisársky kartograf, hvezdár,
profesor.
Matej Kornell Hell – banský konštruktér, autor
čerpacieho zariadenia. Jeho syn Jozef Kornell
skonštruoval vodnostĺpcový stroj na čerpanie vody
z baní a druhý syn Maximilián bol matematikom
a astronómom.
Johann W. Kempelen – autor vodovodu na
Bratislavský hrad, vynálezca šachovho automatu.
J. A. Segner – autor prístroja využívajúceho silu
vodného prúdu (tzv. Segnerovho kolesa).
SLOVENSKO A HABSBURSKÁ MONARCHIA V ROKOCH 1780- 1848
- nastáva proces modernizácie spoločnosti. Rastie význam trhu, záujem o slobodné
podnikanie, šíria sa osvietenské myšlienky. Do roku 1848 sa vytvárajú zárodky
predstáv o novej spoločnosti. Dôležitá je myšlienka rovnosti všetkých občanov
a možnosť podieľať sa na správe krajiny.
JOZEF II. (vládol medzi rokmi 1780 – 1790)
Syn Márie Terézie, ktorý pokračoval v osvietenských reformách svojej
matky. Reformami chcel urýchliť modernizáciu ríšu a prebudovať ju na
jednotný štát s centralizovanou štátnou správou a jediným úradným
jazykom – nemčinou. Na rozdiel od svojej matky presadzoval reformy bez
ohľadu na rozdielnu situáciu v jednotlivých častiach ríše. Bol presvedčený
o neobmedzenosti panovníkovej moci – absolutizme a všeobecnej
prospešnosti svojich reforiem pre blaho obyvateľov. Počas svojej vlády vydal niekoľko
tisíc patentov.
- patent o zrušení nevoľníctva z roku 1785 (v rakúskej a českej časti monarchie
v roku 1781) umožnil poddaným slobodne sa sťahovať, sobášiť, dávať deti na remeslo
a štúdium.
- Bol vydaný Všeobecný zákonník o zločinoch a trestoch. Bol to modrený právny
poriadok, ktorý zavádzal rovnosť obyvateľov pred zákonom a zrušil trest smrti.
- Tolerančný patent z roku 1781 umožnil evanjelikom, kalvínom a pravoslávnym
získať vhodnejšie podmienky na vykonávanie cirkevných obradov.
- Podľa Jozefa II. mala štátu slúžiť aj cirkev. Zrušil kláštory, ktoré nevykonávali
spoločensky užitočnú činnosť (výchova mládeže, opatera chorých a zdravých,...).
Zriadil štátne generálne semináre, ktoré vychovávali kňazov (doteraz to robili
biskupi).
- Nariadil zdaniť aj šľachtické obyvateľstvo. Reformy vyvolala odpor.
► nespokojnosť s vládou Jozefa II. sa radikalizovala po vypuknutí revolúcie vo
Francúzsku. Krátko pred smrťou bol Jozef II. nútený väčšinu svojich reforiem odvolať.

FRANTIŠEK I. (1792 – 1835)


- pod vplyvom udalostí vo Francúzsku sa vrátil ku konzervatívnej forme vlády.
Habsburgovci mali oslabené pozície v nemeckých štátoch (porážka cisárskych vojsk
vo vojnách proti Francúzsku).
- Vytvoril v roku 1804 Rakúske cisárstvo. Bol nútený
vydať svoju dcéru Máriu Lujzu za Napoleona I.
- Po bitke pri Slavkove bol mier podpísaný v Bratislave
v Primaciálnom paláci. Po definitívnej porážke
Napoleona v roku 1815 sa víťazné mocnosti dohodli
zamedziť ďalším revolučným pohybom a nastoliť
absolutistickú formu vlády. V Rakúsku mal takéto
tendencie knieža Metternich. Od roku 1808 zastával
funkciu štátneho kancelára a určoval zahraničnú
politiku monarchie. Zaviedol tvrdý centralizmus
a konzervatizmus. Pri moci sa udržal až do revolúcie
v roku 1848.
- myšlienky Francúzskej revolúcie mali svojich stúpencov aj v Uhorsku. Hnutie
uhorských jakobínov viedol Ignác Martinovič. Ich cieľom bolo vytvoriť
demokratickú federalizovanú republiku. Hnutie bolo odhalené a najvýznamnejší
predstavitelia boli popravení.
Maďarské reformné hnutie
- centralizačné úsilie panovníkov vyvolalo odpor. Rástlo národné povedomie uhorskej
strednej šľachty. Šľachta začala presadzovať používanie uhorských štátnych symbolov
a uhorského (maďarského) jazyka. Uhorské vlastenectvo sa začalo spájať
s maďarstvom a Maďari sa začali považovať jediného nositeľa štátnosti v Uhorsku.
Hlavným ideológom maďarského reformného hnutia sa stal v 30. rokoch Ľudovít
(Lajos) Košut. Uhorský snem prijal viacero zákonov, ktorými sa zavádzala maďarčina
do úradov, škôl a cirkevného života.

MODERNIZÁCIA UHORSKA V ROKOCH 1780 – 1848


Poľnohospodárstvo a hospodárska výroba
- zvyšovanie poľnohospodárskej produkcie počas napoleonských vojen.
- Prevládalo striedavé hospodárstvo (využíva sa celý rozsah pôdy).
- Začínajú sa požívať celoželezné pluhy.
- Poddaní nemali záujem investovať do pôdy, keďže boli iba jej užívateľmi a nie
majiteľmi.
- Zvyšuje sa počet manufaktúr. Strediská priemyslu na Slovensku: Bratislava a Košice.
- Zavádzanie parných strojov do priemyslu. Manufaktúrna výroba sa mení na strojovú
veľkovýrobu (priemyselná revolúcia).
- Vznik nového priemyselného odvetvia – strojárstva.
- prvá železnica spájala Bratislavu, Trnavu a Sereď. V roku 1846 sa začala výstavba
prvej parnej železnice medzi Viedňou, Bratislavou a Pešťou.
Spoločnosť
- stavovské rozdiely sa konzervovali, no významné postavenie nadobúdajú
priemyselníci, meštianstvo, úradníci a inteligencia.
- Začína sa zvyšovať životný komfort. Bohatí mešťania vytvorili osobitný štýl
biedemeier. V 40. rokoch preniká do architektúry romantizmus (využitie románskych
a gotických prvkov).

Výstavba prvej železnice z Bratislavy do Trnavy a neskôr do Serede začala v


roku 1837 a na prvom úseku do Svätého Jura bola doprava zahájená 27.
septembra 1840. Prevádzka do Trnavy začala 1. júna 1846. Výstavbu a
prevádzku zabezpečovala prvá uhorská bratislavsko-trnavská železničná
spoločnosť, ktorá vznikla 22. januára 1838. Išlo o konskú železnicu, kde
pohonnou silou boli kone, ktoré ťahali osobné a nákladné vozne. Aj keď to
bola konská železnica, už pri jej výstavbe sa uvažovalo s parnou prevádzkou.
Železničná stanica Bratislava Blumenthal ležala v priestore ohraničenom
dnešnými ulicami Krížna, Šancová a Legionárska, v ktorom sa nachádzalo
koľajisko. Koľaje dosahovali dĺžku do 250 metrov. Dodnes tu na rohu Krížnej
a Legionárskej ulice stojí pôvodná výpravná budova prvej (konskej) železnice.
Nástupište pre cestujúcich bolo zakryté drevenou strieškou vedúcou až k výpravnej budove. Na druhej strane
boli hospodárske budovy, sklady a stajne. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že železničná trať nekončila tu, ale
pokračovala smerom k Dunaju.
VZNIK MODERNÉHO SLOVENSKÉHO NÁRODA
- pod vplyvom osvietenstva sa utvárajú priaznivé predpoklady na premenu slovenského
etnika na moderný národ. Túto premenu datujeme od začiatku vlády Jozefa II.
- Obdobie formovania slovenského národa tvorí jeden celok. Vnútorne ho členíme na 3
etapy:
1. etapa 1780 – 1820
- osvietenská inteligencia sa snaží združovať vzdelancov zakladaním celonárodných
spolkov.
- podpora jozefínskych reforiem.
- propagácia osvety medzi ľudom.
- zdrojom národnej hrdosti bola veľkomoravská tradícia.
- kodifikácia bernolákovčiny.
2. etapa 1820 – 1835
- bola tu polemika so zástancami maďarizácie Uhorska. Ochranu pred pomaďarčením
sa videla v rozvíjaní slovanskej vzájomnosti.
- hlavným znakom národnej identity je jazyk. Spisovným jazykom Slovákov bola
biblická čeština. Katolícki vzdelanci chápali Slovákov ako samostatný kmeň
slovanského národa. Evanjelickí vzdelanci spočiatku považovali Slovákov za súčasť
československého kmeňa, ktorého jednotu tvorí najmä používanie spoločného jazyka
– češtiny.
- bol založený Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej (1834)
3. etapa 1835 – 1848
- štúrovská generácia
- dôraz na sociálne pozdvihnutie ľudových vrstiev.
- kodifikácia spisovného jazyka.
JAZYKOVÁ OTÁZKA
- prvý impulz na vytvorenie kodifikovaného spisovného jazyka dal
osvietenský katolícky farár Jozef Ignác Bajza. Prvý slovenský
román René mláďenca príhodi a skúsenosťi (1783) napísal ľudovým
západoslovenským dialektom. Nevytvoril jednotný jazykový systém.
- Anton Bernolák sa stal prvým kodifikátorom spisovnej slovenčiny.
V roku 1787 vydal Filologicko – kritickú rozpravu o slovenských
písmenách. Vydal aj Slovenskú gramatiku a Slovár Slovenskí,
Česko – Laťinsko – Nemecko – Uherskí. Jeho kodifikácia
vychádzala z kultúrnej západoslovenčiny, jazyka vzdelancov na
Trnavskej univerzite. Bernolákovčinu používala časť katolíckych
vzdelancov až do 50. rokov 19. storočia.
- Bernolákovci založili v roku 1792 v Trnave Slovenské učené
tovarišstvo. Predsedom spolku bol Anton Bernolák, tajomníkom
a pokladníkom bol Juraj Fándly. Spolok mal zhruba 500 členov a vydal 11 titulov
kníh. Najaktívnejším členom spolku bol Juraj Fándly. V práci Dúverná zmlúva mezi
mňíchom a diáblom podporil osvietenské a cirkevné reformy Jozefa II. Vo svojich
osvietenských spisoch Zelinkár, Včelár, ... poúčal roľníkov o najnovších
hospodárskych poznatkoch.
- Mladší príslušníci evanjelickej generácie založili v roku 1803 na evanjelickom lýceu
v Bratislave Katedru reči a literatúry českoslovanskej. Profesorom na katedre sa
stal Juraj Palkovič, ktorý sa okrem pedagogickej práce venoval aj vydávaniu
ľudovýchovných kalendárov.
IDEA SLOVANSKEJ VZÁJOMNOSTI
- hlavnými ideológmi boli Ján Kollár a Pavol Jozef Šafárik. Obsahom bola idea
spolupráce medzi slovanskými národmi. Rozvoj tejto ideológie ovplyvnilo zvýšené
medzinárodné postavenie Ruska po napoleonských vojnách. Ján Kollár bol ovplyvnený
nemeckým filozofom Herderom. Herder chápal spoločný jazyk ako základný
charakteristický znak národa. Kollár považoval všetkých Slovanov za
jeden národ a odlišnosť jeho jazykov považoval len za nárečové
odchýlky a dialekty. Slovanský národ tvorili štyri kmene. Čechov
a Slovákov považoval za príslušníkov jedného československého kmeňa. Túto koncepciu
vysvetlil v Predhovore zbierky Písně světské lidu slovenského v Uhřích a neskôr v práci
O literární vzájemnosti mezi kmeny a nárečími slávskými.

- Kollár presadzoval myšlienku veľkého a silného slovanského národa, lebo sa obával šírenia
Pangermanizmu a maďarizácie. Mal predstavu o cieľavedomej slovakizácii češtiny, aby jej
Slováci lepšie rozumeli. Pre svoj plán však nezískal podporu.
- P. J. Šafárik sa venoval najmä historickému a jazykovednému výskumu Slovanov. Práca:
Dejiny slovanskej reči a literatúry, Slovanský národopis, Slovanské starožitnosti.
- O rozvoj spolupráce medzi katolíckym a evanjelickým táborom sa postaral najmä Martin
Hamuljak. Bol založený Slovenský čitateľský spolok, ktorý pre svojich členov zabezpečoval
nákup slovanských kníh a časopisov, organizoval prednášky. Spolok zakrátko zanikol. Jeho
nástupcom sa stal Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej s predsedom Jánom
Kollárom a tajomníkom Martinom Hamuljakom (hlavný organizátor bernolákovského
hnutia). Spolok vydal štyri ročníky almanachu Zora, v ktorom boli príspevky
v bernolákovčine a v „českoslovenčine“. Namiesto piateho ročníka vyšlo súborné dielo Jána
Hollého, najvýznamnejšieho bernolákovského básnika.
O zjednocovanie katolíckeho a evanjelického prúdu sa zaslúžila aj silnejúca maďarizácia,
ktorá vyvolávala národnoobranné reakcie. Slováci obhajovali rovnosť všetkých národov
v Uhorsku a kritizovali snahu Maďarov o nadradenosť a postupnú asimiláciu nemaďarských
národov.

AMERICKÁ REVOLÚCIA –
VZNIK USA

Osadníci 13 anglických kolónií na


pobreží severoamerického
kontinentu udržiavali so svojou
pôvodnou domovinou dobré styky.
Anglické posádky ochraňovali
bezpečnosť osadníkov, bránili ich
pred konkurenciou francúzskych prisťahovalcov. Angličania využívali hospodársku
produkciu osád.
Severoamerické osady
- veľkú časť kolonistov tvorili kalvínski puritáni, ktorí kedysi žili v Anglicku
v nerovnoprávnom postavení pre svoje vyznanie. Ich náboženské presvedčenie im diktovalo
aj povinnosť viesť úspešný svetský život. Prísna morálka, podnikavosť, pracovitosť
a šetrnosť silne ovplyvnili rodiace sa americké spoločenstvo. Nemenej významný bol aj
vplyv osvietenstva. Anglická vláda rešpektovala vnútorný život osád, no regulovala
hospodársky styk kolónií so svetom. Postupne si Británia začala hospodársky aj politicky
pripútavať osady.
- V roku 1766 parlament prijal tzv. výslovný zákon, ktorým vyhlasoval, že má právo
kedykoľvek schvaľovať ľubovoľné opatrenia pre všetky anglické územia. Zákon vyvolal
v osadách pobúrenie. Osadníci začali obhajovať svoje prirodzené ľudské práva (napr. mať
zastúpenie v britskom parlamente).
- 16. 12. 1773 „bostonské pitie čaju“ alebo
„bostonský čajový večierok“ - nespokojní osadníci
prenikli na britskú obchodnú loď kotviacu v Bostone
a celý jej náklad vyhádzali do mora. Britská vláda
uzavrela bostonský prístav a zrušila samosprávu
najdôležitejšej osade – Massachusetts. Zástupcovia
všetkých osád sa zišli na spoločnej porade vo
Filadelfii. Angličanom adresovali zmierlivú výzvu, no
zároveň vyzvali osadníkov, aby na obranu svojich
záujmov vytvárali ozbrojenú domobranu.
V Massachusetts a v Severnej Karolíne prepukli
ozbrojené konflikty. Konflikty osadníkov sa začali ako
zápas za práva Angličanov v anglických osadách
Ameriky. Kráľ Juraj III. zamietol akékoľvek
rokovanie s rebelmi. Druhý kontinentálny kongres sa
rozhodol bojovať za úplnú nezávislosť. 4. júla 1776
filadelfský kongres schválil vyhlásenie nezávislosti
amerických štátov. Autor vyhlásenia nezávislosti bol
Thomas Jefferson. Dával sa dôraz na to, aby si ľudia
boli rovní pred zákonom. Rovnosť sa môže udržať len
v demokratickom usporiadaní → ľudia musia dať
súhlas tým, ktorí ich chcú riadiť → demokratická republika. Dôležité sú 2 princípy:
rovnosť politických práv a uznanie rozdielnosti ľudských bytostí. Začal sa zápas za
vytvorenie usporiadania spoločnosti, ktoré bude lepšie zodpovedať záujmom jej členov –
americká revolúcia.
Vyhlásením nezávislosti sa 13 anglických
kolónií premenilo na samostatné štáty.
Vytvorili Úniu Spojených štátov amerických.
15. novembra 1777 boli vydané
Konfederačné články – ústava Spojených
štátov. Jednotlivé štáty mali však rozdielny
charakter, záujmy, typ obyvateľstva, preto
bola nevyhnutná revízia ústavy (1787).
Došlo k nahradeniu voľnejšej konfederácie
pevnejším usporiadaním – federáciou.
Základná podoba tejto ústavy platí dodnes.
Moc bola rozdelená na zákonodarnú,
výkonnú a súdnu. Navzájom sa kontrolujú.
Kongres USA sa rozdelil na 2 komory –
Senát (všetky štáty majú rovnaké zastúpenie)
a Snemovňa reprezentantov (zastúpenie
podľa počtu voličov). Výkonný orgán –
funkcia prezidenta – má rozsiahle
právomoci. Američania sa definovali ako
politický národ – ľud z rozličných etník
a rozličného sociálneho pôvodu spojený tým,
že uznáva spoločné demokratické zásady
života.
FRANCÚZSKA REVOLÚCIA: BRATSTVO – ROVNOSŤ – SLOBODA

Spoločnosť bola rozdelená na tri stavy: dva


privilegované – duchovenstvo a šľachta a tretí
neprivilegovaný – roľníci, remeselníci
a mešťania.
Nad stavmi bola moc panovníka.
Šľachta sústredená okolo kráľovského dvora a vysokí cirkevní hodnostári žili pohodlne. Šľachta na
vidieku a nižšie duchovenstvo žili v oveľa skromnejších pomeroch.
Tretí stav bol najpočetnejší, no mal najmenej práv. Ako jediný platil dane, a tie sa kvôli nákladnej
zahraničnej politike neustále zvyšovali. Situáciu zhoršila aj neúroda. Vplyvom osvietenstva sa šírila
myšlienka rovnosti ľudí a demokracie.
Marec 1789 – na vidieku vypukli vzbury a hladové nepokoje. Mešťania si vytvárali vlastné
samosprávy – komúny.
Kráľ zvolal stavovský parlament – generálne stavy. Zasadali vo Versailles. Šľachta a duchovenstvo
mali väčšie právomoci. Nespokojný tretí stav sa rozhodol, že bude zasadať samostatne. Žiadali nové
štátne usporiadanie a následne aj jeho potvrdenie v ústave.
Nazvali sa Národným zhromaždením, neskôr Ústavodarným zhromaždením. Kráľ chcel Ústavodarné
zhromaždenie rozohnať.
14. júl 1789 Parížania zaútočili na Bastilu (väznica).
Revolúcia priniesla prvé zmeny: zrušili sa feudálne
privilégiá, poddanské povinnosti a cirkevný desiatok.
Francúzi prijali Deklaráciu ľudských a občianskych
práv → osobná sloboda, právo ochrany pred svojvôľou
moci, sloboda myslenia, tlače, presvedčenia
a náboženstva. Svetská moc musí byť rozdelená.
1789 – 1792 Francúzsko je konštitučnou monarchiou.
Kráľ sa má riadiť rozhodnutiami parlamentu – konventu.
Parlament
A, pravica: prívrženci tradičnejších názorov – obhajcovia
dosiahnutých zmien. Napr. girondisti
B, ľavica: hlásatelia radikálnych názorov: jakobíni.
Kráľ bol nespokojný s vývojom v krajine. Po jeho
neúspešnom pokuse o útek za hranice ho parlament zosadil
z trónu a zrušil monarchiu.
21. september 1792 – 1799 Francúzsko je republikou.
FRANCÚZSKA REPUBLIKA A JEJ PROBLÉMY

Európske mocnosti sa k udalostiam vo Francúzsku stavali nepriateľsky, lebo zvrhnutie


kráľovského režimu bolo pre ne neprijateľné. Zástancovia monarchie, ktorí emigrovali, sa
netajili tým, že žiadajú o pomoc cudzie kráľovské dvory. Francúzskych emigrantov
podporoval aj habsburský cisár František II. Francúzsko mu vyhlásilo vojnu. Sami však
museli odolávať cudzím vojskám, ktoré začali obsadzovať francúzske územie zo všetkých
strán.
Revolucionári verili v oslobodenie všetkých národov a v univerzálnosť revolučných princípov
(sloboda – rovnosť – bratstvo). Chceli pomôcť všetkým národom dosiahnuť slobodu.
Vznikajú sesterské republiky (rušil sa tam feudálny poriadok a nastoľoval sa režim podobný
tomu francúzskemu).
Kráľov osud
Republiku riadil nový parlament Konvent. Radikáli obviňovali kráľa z vlastizrady, no
umiernení si uvedomovali nepriaznivú odozvu zo zahraničia, keď bol kráľ zosadený.
Hlasovaním sa však rozhodlo, že kráľa treba popraviť.
Občianska vojna
Postavenie roľníkov
Zvyšovali sa ceny, v revolučných rokoch sa nemal kto starať o polia → nedostatok
potravín, boli zavedené tvrdé protináboženské a proticirkevné opatrenia.
Postavenie cirkvi
Už na začiatku revolúcie štát skonfiškoval cirkevný majetok. Cirkev mala byť priamo
podriadená štátnej moci, kňazov a biskupov mal voliť ľud a mali sa stať štátnymi
úradníkmi. Kňazi odmietli zložiť prísahu štátu.
Problémy roľníkov + protikresťanské opatrenia = vznik protirevolučných povstaní.
Reťaz povstaní sa zmenila na občiansku vojnu.
Treba riešiť zásadné otázky: ako riadiť hospodárstvo a ako postupovať proti nepriateľom
revolúcie. V roku 1793 bol založený Výbor pre verejné blaho, ktorý mal kontrolovať
dôsledné uskutočňovanie radikálnych revolučných opatrení. Na čelo Výboru aj Konventu sa
dostali jakobíni (Maximilán Robespierre). Jakobíni si uvedomovali, že v tejto chaotickej
situácii nie je možné vládnuť demokraticky. Posilnili právomoci Výboru pre verejné blaho.
Z parlamentu vyhnali umiernených; vytvorili sa tzv. výbory bdelosti, aby si všímali cudzincov
alebo odporcov (všetci, ktorí mali odlišné názory na opatrenia, domnelí nepriatelia). Zatknutý
a popravený bol aj samotný Maximilán Robespierre.

Jakobíni sa dopustili mnohých zločinov. V najhoršej fáze zákony dovoľovali súdiť


obvinených bez obhajcov a pri rozsudkoch sa rozhodovať iba medzi nevinou a trestom smrti.
Konvent v júli (podľa revolučného kalendára júl = termidor) vytvoril novú vládu –
direktórium. Nový parlament mal dve komory: Radu starších a Radu päťsto. Prestalo
prenasledovanie kňazov, povolilo sa slobodné podnikanie. Nová ústava obsahovala nielen
ľudské práva, ale aj povinnosti.

Stále tu však bola hrozba destabilizácie (prívrženci monarchie; jakobíni). Republikánska


armáda rozohnala monarchistických poslancov a mladý generál Napoleon Bonaparte vyhnal
z parlamentu ľavicových poslancov. Parlament mu odhlasoval dekrét, ktorým ho poverili
vrchným velením armády. 9. novembra 1799 Napoleon zvrhol vládu direktorov. V 5. roku
republiky uskutočnil štátny prevrat. Vynútil si odhlasovanie nového štátneho systému, tzv.
konzulátu. Direktórium bolo zosadené a moc bola zverená na 10 rokov trom konzulom. Za
prvého konzula bol zvolený Napoleon.
Napoleon Bonaparte (1737 – 1821)
Nový Občiansky zákonník z roku 1804 prevzal veľa prvkov z roku 1789. Uzákonil osobnú
slobodu a rovnosť pred zákonom a slobodu vyznania. Napoleon podporoval rozvoj
hospodárstva. Mzdy stúpli o 25 %. Bola novo zavedená náboženská sloboda. Došlo aj
k reforme vzdelávania. Vznikli nové stredné školy a štátna univerzita. Možnosť rovného
prístupu k vzdelaniu mala dôležitý cieľ – vychovať lojálnych občanov. Napoleon si udržiaval
vysokú popularitu. V máji 1804 sa nechal vyhlásiť za cisára.

Zaujímavosť
Údaje o gilotíne: vážila 580 kilogramov, len čepeľ gilotíny mala 40
kilogramov. Zariadenie bolo vysoké 4 metre, čepeľ sa spúšťala z výšky 240
centimetrov rýchlosťou 7 metrov za sekundu. Hlava od trupu odletela pol
sekundy po tom, čo sa celý mechanizmus spustil, a skončila v koženom
vaku.
Na známom hesle Sloboda, Rovnosť, Bratstvo vďaka radikálom počas
francúzskej revolúcie veľmi rýchle zaschli litre krvi. Ostrie gilotín musela
ich obsluha prebrusovať veľmi často - podľa niektorých odhadov takto
popravili počas revolúcie až 40-tisíc ľudí. Čoskoro sa hovorilo o gilotíne
ako o národnej žiletke.
Tvrdé jadro jakobínov sa postaralo o trest smrti pre kráľa Ľudovíta XVI. v
januári 1793 a v tom istom roku neušetrili dokonca ani najznámejšiu obeť
gilotíny, kráľovu manželku Máriu Antoinettu. Zdroj: SME 25.4.2002
FRANCÚZSKA REVOLÚCIA A EURÓPA
- zasiahla celú Európu (myšlienky + politický vplyv)
- Európa videla v Deklarácii ľudských a občianskych práv návod ako riešiť vlastné
problémy.
Británia (tu už bola konštitučná monarchia) chcela zvýšiť zodpovednosť poslancov voči
svojim voličom.
Poľsko vnímalo Francúzsko ako vzor modernejšieho spravovania krajiny. Revolúcia
zaznamenala ohlas aj v Rusku a v Španielsku. Francúzi si boli vedomí svojho vplyvu.
Neraz sa správali povýšenecky.
Vojny
- porážka Rakúska
- najväčším nepriateľom sa stalo Anglicko. Dôvodom napätých vzťahov bolo to, že
Británia bola významná hospodárska mocnosť. Francúzsko bolo vytlačené z mnohých
trhov. Po neúspechu v bitke pri Trafalgare (admirál Nelson), sa Napoleon rozhodol
poraziť Britániu hospodársky. Vyhlásil tzv. kontinentálnu blokádu – zákaz dovozu
anglického tovaru na európsky kontinent. Európa však potrebovala anglický tovar.
Španielsko a neskôr aj Rusko sa zriekli blokády. Napoleon v roku 1808 vpadol do
Španielska, aby ho potrestal za nedodržanie blokády. Francúzi Španielov porazili, no
obyvateľstvo začalo viesť partizánsku vojnu. V roku 1812 vstúpil Napoleon na ruské
územie. Krutá zima však postup zastavila.
- 1813 „bitka národov“ pri Lipsku – ruské, pruské, rakúske a švédske vojsko porazilo
Napoleonovu armádu. Napoleon bol vypovedaný na ostrov Elba. Obnovila sa vláda
Bourbonovcov (Ľudovít XVIII.). obnova vlády však vyvolala napätie. Návrat
Napoleona – stodňové cisárstvo.
- 1815 v bitke pri Waterloo bol Napoleon definitívne porazený. Zomrel v roku 1821
vo vyhnanstve na ostrove sv. Heleny.

VIEDENSKÝ KONGRES A OBDOBIE REŠTAURÁCIE (1815 – 1847)


Situácia po Napoleonovom páde:
- snaha prekonať rozvrat.
- po rokoch vojny zaistiť mier.
- sľub, že už ani jedna z mocností si nebude uplatňovať svoje želania na úkor ostatnej Európy.
- obnoviť- reštaurovať - pôvodné hranice a monarchie. Prvoradým kritériom pre úspešné
usporiadanie sveta, sú historické práva štátov, ktoré najlepšie reprezentujú panovnícke
dynastie. V marci 1814 protinapoleonské mocnosti (Británia, Rusko, Rakúsko, Prusko)
podpísali dohodu, že historické práva a všetky zásady, na ktorých sa dohodli, budú
presadzovať v celej Európe. O konkrétnych úpravách sa malo rokovať vo Viedni.
Viedenský kongres
- kongres mal potvrdiť obnovenie pôvodných európskych hraníc a tradičné usporiadanie
monarchií (reštaurovať ich). Každá z mocností mala však vlastné záujmy...
Ruský cár, ktorý sa považoval za osloboditeľa národov, chcel najmä obnoviť Poľsko pod ruskou
záštitou. Zabezpečil si súhlas Pruska.
Rakúska vláda nechcela, aby sa ruská moc usadila v stredne Európe, preto odmietla ruské plány
s Poľskom. Bála sa aj posilňovania pruských pozícií v medzi nemeckými územiami.
Veľká Británia si posilňovala postavenie námornej mocnosti a strážila, aby Francúzsko príliš
nezosilnelo.
Rozpory medzi mocnosťami využilo Francúzsko, ktoré bolo na kongres prizvané.
- prvý moderný pokus Európy riešiť záujmy jednotlivých štátov politikou a vzájomnými
ústupkami.
Nové usporiadanie Európy
- reštaurácia starých dynastií v Španielsku a na Apeninskom polostrove. Apeninský polostrov
bol po krátkom zjednotení opäť rozdelený do niekoľkých štátnych celkov. Okrem Sardínie,
štáty ovládali vedľajšie línie Habsburgovcov. Nebolo už možné obnoviť Svätú ríšu rímsku,
bol vytvorený Nemecký spolok (35 štátov a 4 slobodné mestá). Vzniklo tzv. kongresové
Poľské kráľovstvo, ktoré bolo personálnou úniou pričlenené k Rusku.
- Prijal sa princíp medzinárodnej rovnováhy síl. Tento princíp dával nádej, že ani jedna
veľmoc neovládne Európu. Tvorcom systému bol rakúsky kancelár knieža Klemens
Metternich. Nasledujúcich 40 rokov nebola v Európe vojna, a to bol naozaj úspech!
- Zriadili sa pravidelné kongresy veľmocí, ktoré mali riešiť prípadné problémy.
Vznik Svätej aliancie - spolok európskych kresťanských panovníkov.
Rakúsko a Rusko nasledované všetkými európskymi monarchiami okrem Turecka a Ríma deklarovali
spoločné princípy európskej politiky v nasledujúcom období. Aliancia mala byť zárukou status quo v
Európe po Viedenskom kongrese.
ROMANTIZMUS
- rodí sa v čase revolučného rozmachu v Európe. Bola to istá reakcia na osvietenský
racionalizmus. Dôraz sa kládol na city. Výsledkom bolo to, že sa nádej hľadala
v minulosti alebo v ďalšej revolúcii. Romantikom slúžil ako vzor stredovek.
V pevných pravidlách stredovekého života videl istotu.
- Čo sa týka interiéru, v strednej Európe sa meštianstvo snažilo vytvoriť atmosféru
„pohody“ – tzv. biedermayer.
- Časté boli výlety do prírody.

NOVÉ POLITICKÉ PRÚDY


Konzervatívci – obhajcovia starých tradičných hodnôt.
Liberáli – štátnu moc treba obmedziť na čo najmenšiu mieru.
Nacionalizmus – teória, že najprirodzenejším spojivom medzi ľuďmi je národná
spolupatričnosť. V prvej polovici 19. storočia sa začal vyzdvihovať národ a jeho poslanie.
Dôležitú úlohu zohrali aj napoleonské vojny. Mnohé etniká sa zjednocovali vo vojnách.
Nemecký filozof Johann Herder tvrdil, že každý národ má vlastnú hodnotu a hľadá si svoje
miesto v dejinách. To spoločné „národné“ sa prejavuje v jazyku a v ľudovej kultúre. Takéto
jazykové a kultúrne poňatie národa motivovalo najmä národné hnutia v Európe (české,
slovenské, srbské,...).
POLITIKA MEDZINÁRODNEJ ROVNOVÁHY SÍL A JEJ PROBLÉMY
(1815 – 1847)

- v polovici 19. storočia sa začínajú


vytvárať moderné politické prúdy.
Zrod nemeckej otázky
- vzniká myšlienka vytvoriť
jednotný štát bez
francúzskeho poručníctva.
Nemecký spolok bol len
voľným spojením takmer
samostatných štátov
s množstvom colných hraníc,
ktoré brzdili hospodársky
rozvoj každého štátu.
Najmocnejším členom spolku
bolo Rakúsko. Hnutie za
národnú jednotu malo veľa
prívržencov na nemeckých
univerzitách. Študentské
hnutie však bolo odsúdené
a zakázané. Z univerzít boli vylúčení učitelia, ktorí sa hlásili k myšlienke jednoty Nemecka.
Južná Európa
- v Španielku bolo napätie medzi konzervatívnymi príslušníkmi bohatých vrstiev a liberálnymi, ktorí
pochádzali zo stredných vrstiev obyvateľstva. Spory vyústili do štátneho prevratu v januári 1820.
V krajine sa začali likvidovať feudálne privilégiá.
- Apeninský polostrov bol rozdrobený. Francúzsku nadvládu vystriedala rakúska nadvláda. V júli
1820 vypuklo povstanie v Neapolskom kráľovstve.
Balkánsky polostrov
- Osmanská ríša mala vnútorné ťažkosti a koncom 18. storočia vrcholí rozpad ríše.
V rokoch 1804 a 1815 vypukli povstania srbského obyvateľstva proti utláčateľským praktikám
janičiarom. V roku 1821 povstali proti osmanskej moci aj Gréci. V roku 1821 pod vedením kniežaťa
Alexandra Ypsilantiho vzbúrilo grécke obyvateľstvo. V roku 1822 povstalci vyhlásili nezávislosť
Grécka. Veľká Británia a Francúzsko povstanie podporili.
Povstanie v Rusku
- v krajine panoval feudálny absolutizmus. Bola tu snaha o zavedenie ústavy. Slobodmyseľní šľachtici
zakladali tajné spolky. Chceli využiť zmätok, ktorý nastal po smrti bezdetného cára Alexandra I.
25. decembra 1825 sa v Sankt Peterburgu pokúsili o štátny prevrat (dekabristi). Títo šľachtickí liberáli
však boli v boji proti absolutizmu osamelí. Vzbura bola potlačená a účastníci kruto potrestaní.
Francúzsko
- nespokojnosť liberálov s reštauračnými monarchiami a reštauračnou politikou. Kráľ Karol X. sa
pokúsil obmedziť slobodu tlače, znížiť počet poslancov snemovne, obmedziť volebné právo. V júli
1830 vypukla revolúcia. Proti protestujúcim zasiahlo kráľovské vojsko. Odpoveďou boli tzv. tri slávne
dni (27.7. – 19,7.). V hlavnom meste vyrástli barikády. Povstalci dobyli kráľovský palác. Karol X. sa
musel vzdať trónu. Bourbonovci boli definitívne zavrhnutí. Systém, ktorý vznikol po revolúcii, rozšíril
občianske slobody. Nastáva obdobie hospodárskej prosperity.
Belgická revolúcia
Spojené Nizozemsko pozostávalo z dvoch častí južných (belgických) prevažne katolíckych
a severných prevažne protestantských. Moc sa sústreďovala v rukách protestantov, ktorí nebrali ohľad
na kultúrne rozdiely medzi jednotlivými časťami. Katolícka časť bola utláčaná nábožensky i jazykovo.
Kráľ trval na tom, že všetky rokovania sa musia viesť v holandčine.
Počas dvoch búrlivých manifestácií sa utvoril Výbor verejnej bezpečnosti, z ktorého vznikla belgická
vláda.
Poľsko
Ruská armáda potlačila povstanie za nezávislosť v rokoch 1830 – 1831 v bývalom Poľsku. Cár zrušil
autonómny štatút poľského kráľovstva, univerzitu, väčšinu stredných škôl, obyvateľstvo malo byť
postupne rusifikované.
ANGLICKÁ PRIEMYSELNÁ REVOLÚCIA
- okolo roku 1780 – okolo roku 1830
- vzniká moderná továrenská veľkovýroba; poľnohospodárstvo stráca
postavenie základného článku hospodárskeho vývoja.
Politické predpoklady
Anglicko bolo konštitučnou monarchiou. Panovníkovu moc obmedzoval
parlament. Vláda podporovala slobodné podnikanie. Boli zrušené colné
obmedzenia, takže Británia sa stala najväčšou zónou voľného obchodu.
Stabilné a efektívne usporiadanie štátu pomohlo utvoriť mechanizmus
hospodárskeho rozvoja. Vláda ľahko získaval úvery pre projekty →
efektívny obeh peňazí → rozvoj výroby → získavanie nových trhov.
Hospodárske predpoklady
Poľnohospodárstvo muselo preukázať vysokú produktivitu, aby mohlo
uvoľniť pracovné sily pre priemysel. Uskutočnila sa agrárna revolúcia.
Začal a proces sceľovania pôdy (ohradzovanie). Pôda prechádzala do
rúk bohatých statkárov. Zväčšovanie pozemkov a zvýšená produktivita
prinášali zisk. Británia mala zisk aj zo svojich kolónií, z obchodovania
s otrokmi, zo zámorského obchodu, ...
Výrobné zmeny sa prejavili najprv v textilnej výrobe. Vďaka
ohradzovaniu, starostlivému chovu a šľachteniu oviec disponovala
väčším množstvom kvalitnej vlny než iné európske štáty. Bavlnu
získavali vďaka práci otrokov. Rast dopytu po textile si vyžiadal
zavedenie strojov.
Najcharakteristickejším znakom priemyselnej revolúcie bolo masové zavádzanie strojov do
výroby.
Vynálezy
- James Hargreaves skonštruoval spriadací stroj.
- spriadací stroj poháňaný vodou
- parný stroj (poháňal čerpadlá, mlyny, tkáčske stroje, lokomotívy, parolode). O jeho
zdokonalenie sa postaral James Watt. George Stephenson skonštruoval parnú lokomotívu.
- Najdôležitejším zdrojom energie sa stalo uhlie. Bez toho sa nezaobišla výroba železa. Železo
sa začalo využívať na stavbu mostov, lodí, železníc,...
Zmeny, ktoré priniesla revolúcia
- zvýšila sa populácia
- sťahovanie obyvateľov do
priemyselných oblastí (Manchester
/hlavné centrum bavlnárstva/,
Liverpool, Newcastle)
- z roľníkov sa stali priemyselní
robotníci, zanikla vrstva malých
remeselníkov. Robotníci si museli
privyknúť na únavnú, jednotvárnu
a tvrdú prácu, ale aj na dusno,
prach, ...
- vzniká nová spoločenská vrstva –
továrnici, bankári, veľkí
obchodníci - buržoázia.
- Liberáli podporovali priemyselníkov a stredné vrstvy z veľkých miest, konzervatívci bránili
záujmy veľkostatkárov.
- Ekonomické a spoločenské zmeny vytvárali vo Veľkej Británii nový systém – kapitalizmus.
Ekonomické aktivity jednotlivca sú zamerané na vytváranie bohatstva. Sú oslobodené od
štátnych zásahov a riadia sa len ponukou a dopytom. Vzniká kritika kapitalistického systému
– existovalo tvrdenie, že súkromný majetok je vlastne krádež hodnôt, ktoré vytvorila
spoločnosť. Bohatstvo, ktoré sa vytvára prácou, má byť sociálnym vlastníctvom (odtiaľ názov
hnutia socializmus).
ŠTÚROVSKA GENERÁCIA

Jadrom slovenského hnutia bolo evanjelické lýceum v Bratislave a Katedra reči


a literatúry českoslovanskej. Študenti zakladali samovzdelávacie krúžky. Založili
Spoločnosť českoslovanskú (členmi boli S. Chalupka, Ľ. Štúr, J. M. Hurban, M. M.
Hodža). Ich cieľom bolo vzdelávať sa v materinskom jazyku, študovať históriu vlastného
národa a iných Slovanov, členovia sa venovali národnobuditeľskej práci. Sústredili sa na
roľnícke a meštianske vrstvy, v ktorých videli základ ďalšieho rozvoja národného hnutia.
Od polovice 30. rokov sa hlavným organizátorom stal Ľudovít Štúr. Jeho
najvýznamnejšími spolupracovníkmi boli Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav
Hodža. V roku 1836 podnikli výlet na hrad Devín, kde prisahali vernosť slovenskému
národu. V tomto roku vydali aj almanach svojich literárnych prác Plody.
Druhým centrom hnutia bol tajný, radikálne orientovaný spolok Vzájomnosť (1837 –
1840). Jeho cieľom bolo rozšíriť medzi Slovákmi vzdelanosť a princípy demokratickej
spoločnosti.
Štúrovci bojovali proti nevzdelanosti a alkoholizmu zakladaním nedeľných škôl a spolkov
miernosti. Propagovali zakladanie úverových družstiev ako moderný spôsob zlepšovania
sociálneho postavenia ľudu. Usilovali sa o zrušenie poddanstva, šľachtických privilégií
a dosiahnutie rovnosti pre všetkých obyvateľov krajiny. Štúrovci žiadali uznať Slovákov
za národ s rovnakými ako Maďari a možnosť používať slovenčinu v úradoch, školstve
a cirkevnom živote.
Od konca 30. rokov sa presadzovala násilná maďarizácia najmä
v evanjelickom cirkevnom živote. Slovenskí evanjelici
zorganizovali petičné hnutie a v júni 1842 slovenská delegácia
odovzdala cisárovi Slovenský prestolný prosbopis. Obsahoval
sťažnosti proti národnému útlaku a požadoval zastavenie
maďarizácie. To vyvolalo odpor mnohých predstaviteľov cirkvi
naklonených maďarizácii a vyústilo do vyšetrovania celej akcie. Ľ.
Štúr bol odvolaný z funkcie námestníka profesora Palkoviča. Na
protest proti jeho odvolaniu odišlo na jar 1844 z lýcea 22
študentov. Pri odchode spievali na nápev ľudovej piesne Kopala
studienku slová z básne Janka Matúšku Nad Tatrou sa blýska.
Uzákonenie spisovného jazyka
Dohodu o uzákonení spisovného jazyka prijali Štúr, Hurban a Hodža v júli 1843 na fare
v Hlbokom. V roku 1844 vyšla prvá kniha v novom jazyku – almanach Nitra. Spolok
Tatrín vydal spis Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí a gramatiku
Náuka reči slovenskej. V 40. rokoch vyhádzali prvé slovenské politické noviny Slovenskje
národnje novini s prílohou Orol tatránski.
Formovanie moderného národa Slovákov úspešne napredovalo. Začal sa formovať
politický program Slovákov. Ten predniesol Štúr na pôde uhorského snemu, keď v roku
1847 získal poslanecký mandát za mesto Zvolen.
REVOLÚCIA 1848 / 1849 A HABSBURSKÁ MONARCHIA
Cieľom revolučného hnutia, ktoré sa šírilo Európou v rokoch 1848/1849 bolo odstránenie
absolutizmu a poddanstva.
13. marca 1848 vypukla revolúcia vo Viedni. Kancelár Metternich musel opustiť viedenský
cisársky dvor a bola vymenovaná nová vláda.
15. marca sa konali v Pešti veľké ľudové zhromeždenia. Predstavitelia maďarskej revolučnej
mládeže žiadali od uhorského snemu splnenie 12 bodov: odstránenie poddanstva, zrušenie
daní odvádzaných zemepánovi a cirkvi a ich nahradenie všeobecnou daňovou povinnosťou
pre všetkých obyvateľov Uhorska, sloboda tlače, rozšírenie volebného práva, vytvorenie
nezávislej uhorskej vlády. Väčšinu z týchto zákonov uhorský snem schválil. Zrušenie
poddanstva sa týkalo len tých poddaných, ktorí boli zapísaní v tereziánskom urbári.
Absolutistickú formu vlády nahradilo konštitučné zriadanie. Marcovými zákonmi sa
Uhorsko stalo nezávislým štátom. S rakúskymi a českými krajinami ho spájala len osoba
panovníka. Predsedom uhorskej vlády sa stal gróf Ľudovít Baťán a ministrom financií
Ľudovít Košut. Negatívnou črtou vlády bola snaha premeniť Uhorsko na maďarský národný
štát. Odmietala uznať rovnoprávne postavenie ostatných národov.
Cisársky dvor s nevôľou sledoval dianie v Uhorsku. Cisárska armáda na čele s kniežaťom
Windischgrätzom začala obsadzovať Uhorsko a 5. januára 1849 obsadila Pešť. Maďarskej
armáde sa podarilo vytlačiť cisársku armádu z takmer celého Uhorska. František Jozef
uzatvoril dohodu s cárom o ruskej intervencii do Uhorska.
13. augusta 1849 maďarská armáda kapitulovala pri Világoši. V Uhorsku bola nastolená
vojenská diktatúra a L. Košut emigroval do Turecka.
Základné výdobytky revolúcie – zrušenie poddanstva a rovnosť všetkých občanov pred
zákonom zostali zachované. Národnostná otázka zostávala nevyriešená. Cisársky dvor sa
pokúšal o vybudovanie jednotnej centralizovanej monarchie.
SLOVÁCI V REVOLÚCII 1848/1849
Slovákov potešila zmena politického režimu, no zároveň boli
sklamaní z neúplného zrušenia poddanstva a z úsilia uhorského
snemu premeniť Uhorsko na maďarský národný štát.
Zrušenie poddanstva najradikálnejšie presadzoval Janko Kráľ,
ktorý aj s Jankom Rotaridesom agitoval poddaných za úplné
zrušenie poddanstva. Obaja boli zatknutí.
Prvým uceleným slovenským národnopolitickým programom
boli Žiadosti slovenského národa, vyhlásené 11. mája 1848
v Ondrašovej pri Liptovskom Sv. Mikuláši. Obsahovali 14
bodov – uznanie slovenskej svojbytnosti, rozdelenie stolíc
podľa národnostného kľúča, vytvorenie slovenskej územnej
jednotky s vlastným snemom a slovenčinou ako úradným
jazykom, pomerné zastúpenie v uhorskom sneme, požiadavka
demokratizácie spoločnosti (úplné zrušenie poddanstva aj pre
neurbariálnych poddaných), volebné právo pre všetkých
obyvateľov Uhorka, prepustiť J. Kráľa a J. Rotaridesa
z väzenia.
Uhorská vláda vyhlásila na Štúra, Hurbana a Hodžu zatykač. Tí
ušli do Prahy.
SLOVANSKÝ ZJAZD
2. až 12. júna sa v Prahe uskutočnilo zasadnutie predstaviteľov
slovanských národov Rakúskej monarchie. Základným bodom
programu bolo štátoprávne prebudovanie monarchie. Účastníci
prijali myšlienku austroslavizmu – federácia slobodných
národných štátov na čele s dynastiou Habsburgovcov. Zjazd
musel predčasne ukončiť svoju činnosť, pretože 12. júna
vypuklo v Prahe povstanie. Knieža Windischgrätz povstanie
potlačil. Štúr a Hurban odišli do Chorvátska, aby sa dohodli na
spoločnom postupe s predstaviteľmi chorvátskeho a srbského
hnutia v boji proti uhorskej vláde. Chceli ju donútiť, aby
rešpektovala požiadavky nemaďarských národov.
16. septembra 1848 bola vo Viedni založená SNR ako
najvyšší politický a vojenský orgán. SNR zorganizovala
dobrovoľnícky zbor, ktorý 18.septmebra obsadil Myjavu. Štúr
vyzval obyvateľov, aby sa zapojili do povstania. Na
obsadenom území SNR zriadila slovenskú správu a vydávala
vlastné nariadenia. Dobrovoľníci však neboli dostatočne
vojensky vybavení, a aj to prispelo k porážke povstania.
Slováci sa spoliehali na spoluprácu s Viedňou.
Druhá – zimná – výprava sa začala v decembri 1848
a napredovala v dvoch smeroch: Kysuce – stredné – východné
Slovensko; druhá skupina pôsobila na JZ Slovensku. Do konca
marca 1849 bolo takmer celé územie Slovenska obsadené
cisárskou armádou a slovenskými dobrovoľníkmi. Vytvárala sa
nová dočasná správa s dôstojným zastúpením Slovákov.
Slováci sa spoliehali na to, že panovník im za pomoc v boji
proti maďarskému hnutiu splní národné požiadavky. Chceli
odčleniť Slovensko od Uhorska a zaradiť ho priamo pod správu
rakúskej vlády. Túto požiadavku obsahoval prosbopis
z marca 1849, no panovník už vydal oktrojovanú ústavu, ktorá nepripúšťala možnosť
odčleniť Slovensko od Uhorska. Delegácia teda prepracovala prosbopis a odovzdala ho
Františkovi Jozefovi. Slovensko malo mať vlastný snem a štátnu správu podliehajúcu priamo
Viedni a úradnú reč slovenčinu. Panovník prisľúbil delegácii spravodlivé riešenie
požiadaviek.
V máji 1849 bol vytvorený ďalší slovenský dobrovoľnícky zbor, ktorý bol v rámci letnej
výpravy začlenený do cisárskych vojsk. Udržiaval poriadok na strednom Slovensku.
Po definitívnej porážke maďarskej armády boli slovenské dobrovoľnícke zbory v novembri
rozpustené. Územie obývané Slovákmi zostalo i naďalej súčasťou Uhorska.
Zhrnutie revolúcie:
o vznikol celonárodný politický orgán
o prvý raz sa so zbraňou v ruke bojovalo za národné práva
o očakávala sa pomoc z Viedne
o Slováci mali slabé politické a vojenské zázemie
o návrat od konštitučnej formy vlády k centralistickej a absolutistickej forme vlády

Zdroj: Kronika Slovenska


SLOVENSKO PO REVOLÚCII A V OBDOBÍ DUALIZMU
Po revolúcii si Habsburgovci na istý čas upevnili politickú nadvládu nad svojou ríšou. Zrušili
uhorskú ústavu, uhorské ministerstvá, župnú samosprávu a rozpustili snem. Uhorsko bolo
rozdelené na 5 vojenských dištriktov, pričom košický a bratislavský pokrývali takmer celé
dnešné územie Slovenska. Panovnícky dvor urobil národom iba malé ústupky. Viedenská
vláda posilnila centralizmus.
Po potlačení revolúcie Viedeň zúčtovala so svojimi odporcami. Hlavným predstaviteľom
a vykonávateľom absolutizmu bol Alexander Bach. Jeho činnosť bola založená na prísnom
policajnom a byrokratickom režime, v krajine postupovala germanizácia. Bol potláčaný
slovenský národný pohyb. Pre slovenské veci boli ustanovení vo Viedni zvláštni úradníci.
Hlavným dôverníkom bol Ján Kollár. Vláda uprednostňovala jeho názory, a tak sa namiesto
prijatej spisovnej slovenčiny používala slovakizovaná biblická čeština. Národná jednota
Slovákov sa začala trieštiť na jazykovej problémoch. Úradným jazykom v monarchii bola
nemčina, v bratislavskom a košickom dištrikte sa v styku s miestnym obyvateľstvom
tolerovala slovenčina. V ľudových školách sa vyučovalo po slovensky.
V roku 1851 sa v Bratislave uskutočnila porada, na ktorej sa zúčastnili za evanjelikov Štúr,
Hurban, Hodža a za katolíkov Andrej Radlinský, Ján Palárik a Štefan Závodník. Dohodli sa,
že je potrebné ustáliť štúrovskú spisovnú slovenčinu podľa nového pravopisného princípu.
Bol tu návrh nahradiť fonetický princíp historicko – etymologickým prístupom. V roku 1852
vydal Martin Hattala Krátku mluvnicu slovenskú. Kodifikovalo sa etymologické
hľadisko.
Hurban a Štúr sa dostali pod policajný režim. Hurban pokračoval vo vydávaní časopisu
Slovenskje pohľadi na vedi umeňja a literatúru. Štúr sa presťahoval do Modry. Vo svojom
spise Slovanstvo a svet budúcnosti predstavil svoju ideu, že všetci Slovania sa zjednotia pod
vedením veľkého a slobodného Ruska.
V druhej polovici 50. rokov začal bachovský absolutizmus slabnúť, a tak ožíva myšlienka
založenia Matice slovenskej.
V roku 1859 vydal cisár Protestantský patent, podľa ktorého sa mala reformovať územná
organizácia protestantských cirkví.
Zložitá medzinárodná a vnútroštátna situácia donútila panovníka odvolať A. Bacha.

PÁD ABSOLUTIZMU A NÁRODNÁ AKTIVITA SLOVÁKOV


August 1859 František Jozef I. odvolal Alexandra Bacha.
1860 Októbrovým diplomom sa obnovili ústavné pomery a práva jednotlivých krajín
habsburskej monarchie. Opäť ožívajú slovenské národné aktivity.
- novozaložené noviny Pešťbudínske vedomosti. Pod vedením Jána Francisciho mali
podnietiť slovenské politické hnutie a formulovať politický program.
6. a 7. júna 1861 zhromaždenie v Martine schválilo dokument Memorandum národa
slovenského. Cieľom tohto nového slovenského programu bolo zákonné uznanie osobitosti
slovenského národa a značný rozsah samosprávy slovenských žúp. Slovenské župy boli
označené ako slovenské Okolie. Rokovacím jazykom v župách mala byť slovenčina. Ďalšie
požiadavky: zriadiť slovenskú právnickú akadémiu, založiť Katedru slovenskej reči
a literatúry na univerzite v Pešti, povolenie na zakladanie literárnych ústavov a spolkov.
Memorandum spolu so Žiadosťami patrí medzi najvýznamnejšie programové
dokumenty slovenského národného hnutia v 19. storočí. Memorandum nenastolilo
požiadavku samostatného slovenského snemu ani demokratizačné požiadavky, ale sformovalo
požiadavku slovenského Okolia – územného celku, na ktorom žil slovenský národ. Maďarské
úrady zorganizovali proti Memorandu protestné akcie. Slováci pripravili nové – Viedenské
memorandum slovenské. Dokument bol odovzdaný Františkovi Jozefovi. Viedeň splnila
Slovákom len niektoré jazykové, školské a kultúrne požiadavky. Povolila založiť Maticu
slovenskú a slovenské gymnáziá – Revúca (1862), Martin (1867) a Kláštor pod Znievom
(1869).
Matica slovenská
- vznikla z finančných zbierok slovenského národa. Finančný dar poskytol aj cisár.
- 4. augusta 1863 sa v Martine zišlo prvé valné zhromaždenie Matice slovenskej.
- Predsedom sa stal katolícky biskup Štefan Moyses a podpredsedom evanjelický
superintendent Karol Kuzmány.
- Symbol samobytnosti slovenského národa. Reprezentantka slovenského národa.
- Podporovala zberateľskú, vedeckú a dokumentárnu činnosť.
- Vydávanie učebníc. Podpora mládeže na štúdiách.
- Cieľ: združovať slovenských kultúrnych, osvetových a vedeckých pracovníkov,
podporovať slovenskú literatúru, umenie.

Memorandum národa slovenského (úryvky)


I.
Aby osobnosť národa slovenského a vlastenskosť reči slovenskej zákonom pozitívnym a inaugurálnymi
diplomami uznaná a uznaním tým oproti zlomyselným útokom nepriateľov svornosti národov
zabezpečená bola.
II.
Osobnosť našu národniu uznať v priestore tom, ktorý ona jako súvislá nepretržená masa skutočne
zaujíma, pod menom horno-uhorského slovenského Okolia, so zaokrúhlením stolíc podľa národností.
III.
Podľa zásady tejto žiadame, aby v Okolí národ náš zosobňujúcom:
1. Jedine a výlučne reč slovenská bola žlebom tým, ktorým tok života verejného, občianskeho a
školského prúdiť sa má; ona, jako obraz, ktorým národ sám seba v ríši duchovnej spredmetňuje, ona
jako jediný prostriedok, jediné dvíhadlo vzdelanosti národnej, nesmie byť v priestore národa svojho, v
dome svojom, na užší okres, na úlohu slúžky obmedzená, ale musí byť práve tak upravená, jako život
národa samého v medzách svojich uprávnený je.
Žiadame: 5. Aby nám k náležitému politickému a právnemu vychovávaniu a vzdelávaniu slovenskej
mládeže, v príhodnom meste slovenskom akadémia právnická, a mimo toho katedra reči a literatúry
slovenskej na univerzite peštianskej na útraty krajinské založené boli, tým viac, že univerzita tá na
horných, Slovákmi obývaných stranách Uhorska značné statky drží. Taktiež, aby ústavy naše literárne
z krajinských dôchodkov pomerne podporované boli.
6. Aby literárne i mravno-vzdelávatelné národnie spolky, právom slobodnej asociácie zakladať, a k
cieľom tým potrebné príspevky zbierať nám vždy dovolené bolo.

RAKÚSKO – MAĎARSKÉ ŠTÁTOPRÁVNE VYROVNANIE

1867 - 1918
Vzhľadom na ťažké medzinárodné postavenie habsburskej monarchie, viedenská vláda
bola nútená dohodnúť sa s najväčším vnútorným protivníkom – s Maďarmi.
28. júla 1867 panovník podpísal zákon uhorského snemu o rakúsko – maďarskom
vyrovnaní. Otázky riešili suverénne vlády a parlamenty v oboch častiach krajiny, ktoré sa
neoficiálne nazývali Predlitavsko a Zalitavsko. Oficiálny názov: Rakúsko – Uhorsko. Jednotu
predstavoval spoločný panovník a ministerstvo vojenstva, zahraničia a financií. Spoločné
bolo colné územie, mena, štátna banka.
Maďarské vládnuce kruhy sa snažili pretvoriť mnohonárodnostné Uhorsko na jednonárodný
centralizovaný štát. Hlavným riadiacim orgánom v štátnej správe bolo uhorské kráľovské
ministerstvo. V roku 1868 bol prijatý národnostný zákon, podľa ktorého obyvatelia Uhorska
tvorili nedeliteľný „uhorský národ“ – Slováci, Rusíni – Ukrajinci, Srbi, Nemci a Rumuni
neboli národmi, ale len etnickými skupinami. Maďarčina bola vyhlásená za štátny jazyk.
V období medzi decembrom 1874 a januárom 1875 boli zatvorené 3 slovenské gymnáziá.
Do roku 1918 v Uhorsku neexistovala jediná stredná škola. 6. apríla 1875 bola zatvorená aj
Matica slovenská.

SLOVENSKÉ POLITICKÉ AKTIVITY V OBDOBÍ DUALIZMU


- po roku 1867 sa slovenský národ dostal pod dvojaký útlak – Viedne a Budapešti.
- V slovenskom hnutí opäť dochádza k diferenciácii:
A, Stará škola slovenská: dejatelia zoskupení okolo J. M. Hurbana, J. Francisciho, Š. M.
Daxnera. Svoje názory uverejňovali v Pešťbudínskych vedomostiach. Redakcia zmenila sídlo
(Martin) i názov (Národné noviny). Táto skupina sa začala nazývať Slovenskou národnou
stranou. Vychádzali zo Žiadostí slovenského národa a trvali na požiadavkách Memoranda
(hlavne požiadavka slovenského Okolia).
B, Nová škola slovenská: Ján Palárik, Ján Mallý-Dusarov, Ján Nepomuk Bobula. Svoje
názory uverejňovali v Slovenských novinách. Boli presvedčení, že po mnohých sklamaniach
z postojov Viedne, po rakúsko-maďarskom vyrovnaní je potrebné, aby Slováci hľadali
dorozumenie s Maďarmi a orientovali sa na Pešť. Zriekli sa požiadavky slovenského Okolia,
navrhovali federatívne prebudovanie Uhorska, všeobecné volebné právo, presadzovali
jazykové a školské požiadavky Slovákov. Nová škola sa po zostrení maďarského útlaku
rozpadla.
Za vlády Kolomana Tiszu (1875 – 1890) nastal pre Slovákov tvrdý útlak.
• V roku 1879 bol prijatý zákon o povinnom vyučovaní maďarského jazyka vo
všetkých základných školách na Slovensku.
• V Nitre sídlil Hornouhorský maďarský vzdelávací spolok FEMKE, ktorý
presadzoval tvrdé pomaďarčovanie.
• Majetok Matice slovenskej sa použil na vytvorenie Uhorskokrajinského
slovenského vzdelávacieho spolku v Budapešti. Maďarizáciu presadzoval
vydávaním časopisov, kalendárov i kníh v maďarskom duchu.
Svoj odpor predstavitelia Slovenskej národnej strany vyjadrovali aj volebnou pasivitou.

SLOVENSKÁ POLITIKA V PODMIENKACH MAĎARIZÁCIE NA


ZAČIATKU 20. STOROČIA
V 80. a 90. rokoch 19. storočia sa objavili nové politické strany. Obnovila sa slovenská
politická aktivita.
Slovenská národná strana – centrum v Martine, tu vychádzali aj Slovenské pohľady
a Národné noviny. Bránila záujmy celého slovenského národa. V roku 1911 predložila
memorandum, ktoré obsahovalo jazykové a školské požiadavky. Pod vedením predsedu
Matúša Dulu a tajomníka Jozefa Gregora Tajovského vypracovala svoj rozšírený program,
v ktorom poukázala na najdôležitejšie stránky slovenského života. V SNS sa formovali
osobitné politické skupiny, ktoré sa zmenili na samostatné politické prúdy.
→ Slovenská ľudová strana na čele s Andrejom Hlinkom: na základe katolíckeho učenia
chcel bez spoločenských konfliktov vymaniť ľud zo sociálneho útlaku. Zakladal spolky,
družstvá. Na propagáciu svojich cieľov využívali najmä Katolícke noviny.
→ Hlasisti (pomenovanie podľa časopisu Hlas). Išlo o predstaviteľov mladej inteligencie
študujúcej v Prahe, kde aktívnu činnosť vyvíjal spolok Detvan. Kritizovali činnosť SNS –
pasivitu, konzervatizmus, cárofilstvo. Predstavitelia: V. Šrobár, Pavol Blaho.
→ v rámci SNS pôsobil prúd ľudového agrárneho hnutia. Na čele stál Milan Hodža, ktorý
aktivizoval slovenských roľníkov. Hodža sa politicky orientoval na Františka Ferdinanda
a jeho belvederskú politiku, ktorej cieľom bolo prebudovať dualistický štát na krajinu
založenú na národnostnej federalizácii.
→ v roku 1890 vznikla v Uhorsku sociálnodemokratická strana. Združovala robotníkov
všetkých národností v krajine. Na čele s Emanuelom Lehockým sa v roku 1905 vytvorila
Slovenská sociálnodemokratická strana. Chceli zaviesť všeobecné, rovné a priame hlasovacie
právo, slobodu tlače, spolčovania, zrovnoprávnenie žien, 8-hodinový pracovný čas.

V roku 1907 minister školstva Aponi obmedzil zákonom vyučovanie žiakov ľudových škôl
v materinskej reči. Žiaci nemaďarskej národnosti museli už po 4. ročníku ľudovej školy
aktívne ovládať maďarčinu.
Černovská tragédia
V Černovej pri Ružomberku chceli slovenskí občania zabrániť tomu, aby vysviacku nového
rímskokatolíckeho kostola vykonal cudzí kňaz. Chceli, aby kostol vysvätil A. Hlinka.
Ružomberský slúžny dal rozkaz strieľať do ľudí. Žandári zastrelili 15 ľudí. Slovákov si zastal
aj škótsky publicista a historik Robert Willam Seton Watson. Bjőrnstjerne Bjőrnson a iní.

Prehĺbila sa spolupráca s Čechmi


Významnú činnosť vyvíjala Českoslovanská jednota. Upevňovala českú a slovenskú
vzájomnosť v kultúre, školstve, snažila sa o hospodársku spoluprácu. Začali sa pravidelne
organizovať porady Čechov a Slovákov v Luhačoviciach.
SLOVENSKO V 19. STOROČÍ
Poľnohospodárstvo
- rozloha ornej pôdy sa zväčšovala najmä na juhu Slovenska.
- Zvýšilo sa pestovanie zemiakov, cukrovej repy, jačmeňa a tabaku.
- Roľníci tvorili väčšinu slovenského obyvateľstva. Poľnohospodárski robotníci žili vo
veľmi biednych podmienkach. Pracovať museli ženy aj deti.
- Rozšírilo sa vysťahovalectvo najmä do USA.
Priemysel
- Slovensko patrilo k najpriemyselnejším oblastiam Uhorska.
- V roku 1872 boli zrušené cechy, a tým sa uvoľnila cesta podnikateľom.
- Industrializácia si vyžiadala budovanie železničnej siete.
Význam mala najmä košicko – bohumínska magistrála.
- Väčšina ťažby uhorskej ťažby železnej rudy bola na Slovensku.
- Vznikajú prvé elektrárne.
- Potravinársky priemysel: mlynárstvo, cukrovarníctvo, výroba škrobu, liehovarníctvo.
- Rozvíjal sa sklársky, textilný a garbiarsky priemysel.
- Novinkou bol chemický priemysel: bavlnárske závody v Bratislave, rafinéria nafty,...
- Vznikajú bankové inštitúcie: Sporiteľňa a Tatra banka v Martine.
Spoločnosť
- V roku 1910 žilo na Slovensku 2 916 657 obyvateľov. Rast obyvateľov u nás bol nižší
ako celouhorský priemer.
- Najväčším mestom na Slovensku bola Bratislava (v roku 1900 mala viac ako 60 000
obyvateľov).
- Prebiehal proces urbanizácie – modernizácia miest (elektrifikácia, kanalizácia,
nemocnice, administratívne budovy).
- Národnostný vývoj bol poznačený maďarizáciou.
Kultúra a veda
- o rozvoj slovenskej vedy sa starala Matica slovenská. Po jej zatvorení túto úlohu
prevzala Muzeálna slovenská spoločnosť (vznikla v roku 1893, prvým predsedom bol
Andrej Kmeť).
- Významným časopisom boli Slovenské pohľady.
- Osobnosti: jazykovedci Martin Hattala, Samuel Czambel, historik Pavol Jozef Šafárik,
otec parných turbín Aurel Stodola, vynálezca padáka Štefan Banič.
- Literatúra: Samo Chalupka, J. Kráľ, A. Sládkovič, P. O. Hviezdoslav, S. Hurban –
Vajanský.
- Hudba: Ján Levoslav Bella – autor prvej slovenskej opery.
- Vznikajú cirkevné spolky: Spolok sv. Vojtecha, Tranoscius, ženský spolok Živena.