You are on page 1of 53

1.

Prednka

Vvoj v oblasti v cestnej doprave do 31.12.1990 ttom regulovan ceny platili zvzn
tarify
Pozn. zvzn tarify
Od 1.1.1991 zaal plati zkon . 526/1990 Zb. o cench, (cenov liberalizcia vstupov
nemern nrast, cenov regulcia cien v pravidelnej autobusovej doprave ceny nenarstli
merne nkladovm vstupom) boli regulovan ceny ale vstupy neboli regulovan
Od 1.4. 1996 plat nov zkon . 18/1996 Z.z. o cench a vyhlky . 87/1996 Z.z.
- zkladn nstrojom je zkon na regulciu cien

Vstupom potreba znalosti manarov dopravnch firiem z problematiky tvorby ceny
v cestnej doprave

Prvna prava tvorby cien v CND v E

Princp tvorby ceny v cestnej doprave

Vvoj v oblasti cien oceovania vkonov v cestnej nkladnej doprave v ttoch E
- pre CD medzi ttmi EU plat od 1.1.1990 poda nariadenia rady EHS . 4068/89 von
tvorba cien
- v Nemecku mali a od 1.1.1994 boli zruen zvzn vzahy
- tty EU mu zavies regulciu cien ale len s platnosou na zem ttu
- v sasnosti tty EU ani vo vntrottnej CD nereguluj ceny ale mu najm zvzy
dopravcov mu vydva referenn tarify nezvzn odporania

Vvoj v oblasti cien oceovania vkonov v cestnej nkladnej doprave v SR
- od 1.8:1990 zvenie cien pohonnch hmt o 100%
- v SR do roku 1990 zvzn tarify, ceny urovalo Federlne ministerstvo financi na zklade
podkladov odboru tarf Federlneho ministerstva dopravy v Prahe
- od 1.1.1991 nadobudol innos zkon 526/1990 Zb. o cench
- 1.1.1993 nov daov sstava (nov dane napr. cestn da)
- da s pridanej hodnoty DPH
Dovtedy pouvan tarify nie s zvzn, ale tie neodrali relnu nkladov rove

Je mon jednou sadzbou oceni cel rozsah vkonov? je to problematick,

Princpy tvorby ceny v CD
- nkladov princp vyaduje aby cena (tarifn sadzby) uhradzovali vynaloen nklady
- itkov princp hodnota prepravnej sluby prep prepravcu alebo zasielatea je v podstate
finann iastka spojen s itkom vykonania prepravy resp. so stratou vzniknutou
nevykonanm prepravy
- toto je mon aplikova nielen na CD ale aj na HOD,

Modelov prklad (nkladov princp)
objednvka prepravy za cenu C (Eur) ktor je spojen s jazdnm vkonom Lx (km)
- dan de je to pre konkrtne vozidlo len jedin objednvka prepravy
- musme sa rozhodn i dan objednvku realizuje alebo vozidlo nech v prestoji


,,Optmlna cena,, - ak poloky by mala obsahova optimlna cena
1) celkov vlastn nklady
2) primeran zroenie vlastnho viazanho kapitlu . nejedn sa o roky na rizikovch
vkladoch ale jedn sa o ben roky na rovni bench vkladov
3) podnikatesk mzdu (odmenu) podnikate pouije na vlastn potrebu
4) zisk (sliaci na rozvoj) firma odloi na rozvoj firmy nov budovu, vozidl, zariadenie

Pre uplatnenie nkladovho princpu je potrebn uplatni aj presnejie metdy kalkulcie
napr. (dynamick kalkulcia)


Kad preprava
Pri cenotvorbe v doprave musme bra do vahy tieto faktory :
1) predvame disponibiln kapacitu vozidlovho parku (uiton hmotnos, cisternov...)
2) predvame vozidl v mieste kde sa nachdzaj
3) predvame v relnom ase
nie kad cena mus vygenerova zisk je vak dleit aby cenotvorba zabezpeovala zisk
za urit obdobie (tvrrok, polrok som bol v iernych slach)

Pri nkladovom princpe by sme mali bra do vahy marginlne nklady
Marginlne nklady - (medzn nkldy) ide o nklady, ktor by neboli vynaloen keby
nebol realizovan dodaton vkon:

n
m
= delta N/ delta L (Eur/km)

V praxi me nasta prpad, e zvenie dennho vkonu od uritej hranice zaprin
nad proporcionlny rast nkladov.
- nklady zan rs rchlejie ako trby

- zvenie vkonu me spsobi sa d dosiahnu ako
1) vodii bud viacej pracova nadasy, sviatky , non prca
2) zvenie vkonu rchlejou jazdou nesporn jazda ktor zaprin rast nkladov na
PHM, opravu a drby


itkov princp oceovania vkonov
- ide o hodnotu prepravnej sluby resp. iastku spojen s itkom z vykonania prepravy
- hodnotu prepravnej sluby ovplyvuj najm:
- podmienky konkurencie
- najvia konkurencia je v oblasti prepravy tovaru na paletch plachtovmi
nvesovmi spravami
- cena prepravovanho tovaru m vyia cena tovaru tm je vyia zodpovednos v rmci
vntrottnej prepravy zodpovedm do skutonej vky ceny tovaru a pri medzinrodnej
preprave zodpovedm do vky 8,33 obmedzen zodpovednos
- rozdiel ceny produktu v mieste vroby a v mieste spotreby toto sa neuplatuje pri
pikovch technolgich (preprava jadrovho reaktora)
- ak je hodnota prepravnej sluby resp. itok pre prepravcu vy ne cena za prepravu je
racionlne prepravu uskutoni
- v osobnej doprave je itkov princp je komplikovanej ( za elom portu, kulturistiky,
vzdelania)
Dopravn tarify
- jednou sadzbou nie je mon oceni cel rozsah vkonov resp. prevdzkovho vyuitia
vozidiel
- preto je nevyhnut bu vyuva potaov modely napr. dynamickej kalkulcie resp. inch
kalkulanch metd ktor umouj vykalkulova nkladov alebo cenov sadzby spojen
s konkrtnym vkonom alebo zostavi si vlastn tarifu, resp. modifikova existujce tarify



2.prednka 26.2.2013
Vertiklna degresia

Sadzbov zklad
-zaha stlu zloku tarifnej sadzby, ktor obsahuje nklady na jednotku prepravnho vkonu,
nezvislej od prepravnej vzdialenosti
- sem patria fixn nklady a nklady ktor nezvisia od km ale nklady ktor zvisia od hodn
prevdzky
- stla alebo pohybliv zloka tarifnej sadzby
- tam kde je vertiklna degresia tak sadzbov prrastok je vo forme pohyblivej tarifnej zloky

Vekos dovoznho sa v zsade pota za tarifn vzdialenos
- tarifn vzdialenos nemus by toton s prepravnou vzdialenosou
- pozn. v praxi tarifn psma v sadzobnkoch nahrdzaj potaov kilometrovnky ktor s
sasou zmluvy o prepravy a dohody o cene

Tarifn diferencicia v sadzbch sa vyjadruje:
- hmotnostnm stupom vozidla (ak vozidlo potrebujem poui na prepravu, niie odpisy,
nisie dane)
- druhom pouitho dopravnho prostriedku (tzv. horizontlna diferencicia v irom poat
uplatuje sa prostrednctvom druhovch tarf) (cisternov vozidlo, vozidlo na prepravu
kontajnerov )
- hmotnosou zsielky (tzv. horizontlna diferencicia v uom poat) v praxi sa pouva
- prepravnou vzdialenosou (tzv. vertiklna diferencicia, me by vyjadren skutonou
vzdialenosou alebo tarifnou vzdialenosou)
- asom trvania prepravy alebo iastkovch konov pri preprave, zdranie pri nakldke a
vykldke
- druhom a povahou tovaru (tie tzv. horizontlna diferencicia v uom poat)
Tarifn diferencicia v tarifnch podmienkach je vyjadrovan hlavne:
- vecnm vymedzenm tarifnch sadzeb (sadzby platia len plachtov vozidl a ostatn vozidl
je cena dohodou)
- prostrednctvom miery vyuitia kapacity vyuitia dopravnho prostriedku, dokldky vratn
preprava
- prostrednctvom miery vyuitia jazdnho vkonu ( poda sinitea jzd - beta) ,
- v kritrich hodnotenia prevdzkovch pomerov a podmienok, jazda vo vekch mestskch
aglomercich (prirka jazdy v meste, v zimnch mesiacoch prirka)

Kde je mon uplatni tarify???????????????
- bez tarf sa nezaobdeme pri expresnch zsielok, kusovch zsielok, pri rozvoze
technickch plynov pre rznych zkaznkov (nie pre jednho zkaznka), zvoz mlieka
z rznych ponohospodrskych podnikov
Ceny v pravidelnej autobusovej doprave vykonvanej v rmci zmluvy o slubch

Zkon . 56/2012 Z.z. o cestnej doprave
Samosprvny kraj vo vntrottnej autobusovej doprave obce alebo mestskej autobusovej
doprave me uzatvori s dopravcom zmluvu o slubch na ely zabezpeenia dopravnej
obslunosti zemia
- pravideln autobusov doprava a cenotvorba je v podstate vyat zo zkona o cench a je
dan kompetencie s dan objednvateovi dopravy
- zmluvnom zklade dohoda o cench
- ceny musia by dohodnut v zmluve a musia by sasou zmluvy o slubch
- zmena nastala od 4. Decembra 2009
- tka sa to aj mestskej hromadnej dopravy

V zmluve mus by mus obsahova:
- uren zkladn cestovn
- osobitn cestovn (zavnen)
- cestovn je u fixn -

Zmluva o slubch mus obsahova:
- tarifu, najm maximlnu sadzbu zkladnho cestovnho a cestovnho vybranch skupn
cestujcich
- v zmluve postauje aby v zmluve bola zkladn a zavnen cestovn
- zmluva mus obsahova tarifu

Dopravca vydva tarifu:- tarifa upravuje
- sazdby zkladnho cestovnho a prplatkov k nim
- sadzby cestovnho pre vetky skupiny cestujcich a psa so pecilnym vcvikom
- ceny za prepravu cestovnej batoiny, ivch spoloenskch zvierat prepravovanch spolu
s cestujcimi
- ceny za prepravu autobusovch zsielok ( autobusov zsielka balk prepravy vodi za
dan tarifu )
- sadzby sanknej hrady a podmienky za ktorch sa sadzby cestovnho a ostatnch cien
uplatuj
- toto je v kompetenci dopravcu ako si to uprav
- tarifa mus by previazan s prepravnm poriadkom

Ktor ceny s regulovan???? regulovan s zkladn a zavnen ceny

- sankcia hrady pre nepreukzan sa platnm cestovnm lstkom ur dopravca ( v svojej
tarife) najviac do stonsobok (obmedzuje zkon o cestnej doprave) zkladnho cestovnho
bez prplatkov
- tarifa plat spolu s prepravnm poriadkom doprvcu ktor upravuje podmienky za ktorch
dopravca prepravuje osoby
- batoinu
- drobn domce zvierata a autobusov zsielky

SAD Zvolen a.s. KM 1-10km 0,30 E
11-50km 0,50 E
51-100km 0,65 E

- tarifu zverejuje dopravca poda novho mus dopravca zverejova na webe
- dopravca je povinn zverejova tarifu na svojom webovom sdle a zabezpei aby sa aspo
zkladn daje sprstupnili verejnosti v cestovnom poriadku a ak je to mon aj v priestoroch
autobusovej stanice a v autobusoch, a aby osdka autobusu a revzori boli schopn informova
cestujcich o sadzbch a ostatnch cench pred zaatm prepravy a poas nej upraven
poda zkona
- kad vodii musia by po novom prekolen vstupuje do innosti nov nariadenie
o preprave ako zdravotne postihnutch vodii musia by pouen, musia by stanice kde
je poskytovan preprave postihnutch

Tarifn vzdialenosti
- s vyjadren celm slom a s uveden poda smeru jazdy od vchodiskovej do konenej
zastvky linky alebo naopak
- in tarifn vzdialenos mem ma napr. Zo ZA do Terchovej ako sp
- cestovn a dovozn sa stanov za tarifn vzdialenos
- slo linky prideuje ministerstvo dopravy

Zisovanie tarifnej vzdialenosti
- skuton vzdialenos sa zisuje radnm meradlom alebo poda pasportu cesty z hadiska
sasnho urovania sasnej prvnej pravy
- nklady zisovania tarifnej vzdialenosti zna dopravca
- tarifn vzdialenosti garantuje ten dopravca ktor m najviac prepravnch
Nedostatky tarifnej vzdialenosti
- pojem radn meradlo neexistuje (len meradlo uren)
- vykonva by sa malo radnm meranm poda schvlenej metodiky KCMD m
schvlen metodiku merania aj meradlo
- radn meranie by mala poda zkona vykonva nezvisl organizcia
- odchlka tachografu je 4% na 100 km = 4 km nepresnos merania vzdialenosti tachografom
- meranie

Vzah nkladov autobusovch dopravcov a sadzieb tarify PAD
- zniovanie potu prepravovanch osb v autobusovej doprave zvyuje nklady na jeden
oskm (vid. Tab 1)
- prjmove sadzby za oskm s prepotan poda maximlnych cien v prmestskej autobusovej
doprave (do 70 km my mme autobusov linku do 70 km ) (vid tab 2)
Vpoet 1 oskm koko mi v priemere zaplat 1 osoba na
Cestovn na oskm = cestovn v E / stredn hodnota dolnej a hornej hrani cestovnho psma

Za predpokladu e by vetci cestujci platili obyajn cestovn ( pri priemernom
cestovnom 0,024 E/oskm priemern sadzba z tabuky cestovn za oskm) autobusov
doprava by nebola stratov
Vzah medzi nkladmi na 1 km a potom cestujcich k ich hrade


Nklady na najazden kilometer v
0,53 0,56 0,60 0,63 0,66
Poet
cestujcich
stanovench
vpotom
22,5 23,9 25,3 26,7 28,1

0,53 / 0,024 = 22,5
1 E / 0,024 = 41,7
1,3 E / 0,024 = 54 cestujcich
- s t cestujce ktor platia obyajn (zkladn) cestovn
- problm me nasta tak aby sme naplnili vetky spoje a uhradili nae nklady na 1 km
- ak sa zvyuj nklady na km a neupravuj sa ceny tak rastie potreba potu cestujcich
v dopravnch prostriedkoch (autobusoch) rieenie zruenm spojov = racionalizcia
- cestujci za zavnen cestovn vrazne zniuj prjmy (trby)
- ke poskytujem zlavy porebuje viacej cestujcich
Dopad tch to zliav poskytovanch zo strany ttu na vku trieb je uveden na modelov
prklade v zbornku:
- priemern cestovn pri prepravnej vzdialenosti 20 km bude ini 0,018 /oskm
- potom k hrade nkladov dopravcu (napr. 0,597 /km) by bolo potrebn dosiahnu
priemernho obsadenia autobusu 33 cestujcimi
- v SR poda dajov MDPT SR je priemern vyuitie autobusov 42 45 %
- HOD ak maj by dodran primeran zvyovanie cien tak mus by = = mus by
financovan cez zmluvy o slubch
- menej druhov zliav tm menie nroky na ttny rozpoet aj spsob kontrukcie tarify
a tarifn podmienky jednoduchie

Dotcie v EU v HOD sa u nepouvaj
- dotcie boli ako nenvratn prspevok
- dotcia je tzv. ak by bola dotcia HOD ako nenvratn prspevok bez vzby na vkony bez
vzby na zmluvu by bola bran z hadiska EU ako finann pomoc

Bezplatne prepravovanch ud
- dopravca mus akceptova prepravu skupinu ud ktor bud prepravovan bezplatne
stanoven zkonom
- poslanci NR SR, a sudcovia stavnho sdu SR
- ostatn me aj dopravca = naviac oslobodi od poplatkov
- aj stanovenie zavy na konkrtneho cestujceho (tudent, ZP) je vecou zmluvy o slubch
a ako sa dopravca dohodne s objednvateom
- v prmestskej autobusovej doprave sa v ostatnom ase zavdzaj zavy pre obanov po
doven uritho roku (70 rokov), zavy ktor platia urit dni a urit hodiny (soboty,
nedele, sviatky , as od 16 21 hod) aby dchodcovia v dopravnej pike necestovali

Ak tt by uroval zavy tak vznikla by t poiadavka zo strany dopravcov ale aj samosprv
aby tt zavy financoval

Dopravca v pravidelnej doprave je povinn:
- prepravova cestujcich poda tarify (alej len tarifn povinnos) a vyda cestujcemu
cestovn lstok alebo in doklad potvrdzujci zaplatenie cestovnho alebo ho zaevidova
v elektronickom systme ak s na zaplatenie cestovnho pouilo elektronick mdium



Ceny v MHD

Vvoj v oblasti tvorby cien MHD
- do 31.12. 1990 ceny reguloval tt jednotn cestovn 1 Ks, neprestupn
- do 12/2009 vecn regulcia cien vzhadom na nklady dopravn podnik musel predloi
preo chce zvi ceny = niekto to musel preskma opodstatnenie
- tam kde vlastnia mest dopravn podniky (ich s.r.o. alebo a.s.) tak kadorone sa predklad
sprva o hospodren podniku do mestskho zastupitestva poslancov
- ale tto sprva u nem vzbu o rozhodovan o cench
- v sasnosti v kompetenci miest a zmlv

Zkon . 56/2012 Z.z. o cestnej doprave
- samosprvny kraj vo vntrottnej autobusovej doprave alebo obec v mestskej autobusovej
doprave me uzatvori s dopravcom zmluvu o slubch na ely zabezpeenia dopravnej
obslunosti zemia
- v poslednom obdob niektor mest si zakladaj vlastn dopravn podniky
- nov podniky Povask Bystrica, Pchov, Humenn, = tendencia je e sm zo sebou
uzatvram sluby

Tarifu MHD vydva dopravca
Tarifou sa rozumie sadzobnk cien za jednotliv prepravn vkony pri poskytovan
prepravnch sluieb a podmienky ich pouitia
- tarify s rzne , nejednotn, rzne tarifn podmienky, rzne systmy zliav o mesto to in
podmienky
- financovanie HOD je komplikovan aj vo vzahu k systmu uznvania zliav obanom ktor
nemaj trval pobyt v danom meste a akceptovaniu dopravnch kariet
- Frdek Mstek je bezplatn preprava, niektor mest maj bezplatn prepravu v Estnsku
v Taline zaviedli bezplatn MHD


3. prednka

Typy tarf v MHD
- poda spsobu vpotu vkonov v dopravnch systmoch sa tarify delia na dve vznamn
skupiny:
- jednotn (plon) tarify na zem celho systmu, v ttoch s trhovou ekonomikou sa
zvyajne zavdza vkonov tarifn
- cestovn nezvisl na dke cesty
- v sasnosti sa jednotn tarify uplatuj v mench mestch cca do 50 000 tisc obyvateov
(nie je to pravidlom)
- cestovn je vinou neprestupn
- vhody: ahk orientcia, jednoduch obsluha jednoduch vybavovanie cestujcich
- nevhody: pre prli rozsiahle systmy siete (pri repektovan dopravnch a finanno-
politickch cieov) vyie ceny, potencilny cestujci ktor chc cestova len na kratiu
vzdialenos s potom oprti ostatnm cestujcim znevhodnen
- pri plonom zvyovan cien t cestujci ktor cestuj na krtke vzdialenosti nie s ochotn
plati zven cestovn (dostvaj mal vkon) hadaj alternatvu id peo, bicykel, auto

- vkonov tarify prinaj nov moment aby sa cestujci priamomerne podieal na
vkone ktor mu bol poskytnut
- u vkonovch tarf je cena cestovnho v relci k ,,dopravnmu vkonu,, napr. dke cesty,
dobre cesty atd. Typickm predstavitemi vkonovch tarf s: znov, asov, psmov,
kilometrick tarifa
- pre uplatnenie znovej tarify je zujmov zemie rozdelen na (pevn) asti tzv. zny na
zem jednej zny plat jednotn prepravn cena. Pre cesty cez viac zn sa cestovn merne
zvyuje v zvislosti na pote prejdench zn
- ceny mu by upraven vertiklnou a horizontlnou cenovou degresiou aby sa zvila ich
atraktvnos pre cestujceho

- vhody: do ceny cestovnho sa premieta iastone i dopravn nronos a tm je mon
dosta cenu cestovnho do relcie s nkladmi dopravcov. Tto tarifu mono aplikova na
rozsiahle zemie a sasne je mon vyui i posvajcu tarifu pre krtke trasy, kor cenovo
zvhoduje ako krtke cesty vo vntri zn, taktie krtke cesty vez znov hranicu.
Nevhody krtkych ciest cez hranicu zny je tie mon eliminova zavedenm tzv.
neutrlnej zny v ktorej plat tarifa susednch zn

- nevhody: komplikovanej predaj cestovnch lstkov, nutnos pouitia zloitejch
automatov, na cestovnch dokladoch je potrebn uvdza viac dajov. Pri znehodnocovan vo
vozidle musia by zmenen daje v znehodnocovaoch v zvislosti ne prechdzajcich
znach. Pre cestujcich s nevhodn krtke cesty s prekroenm hranice zny. Celkovo s
zloitejie poiadavky na obsluhu (odbavenie) cestujcich a na ich informovanos.
- ak chc zavdza elektronick cestovn doklady elektronick dopravn karty je nronejie
na technick poiadavky

asov tarifa
- platnos cestovnho je vziahnut vlune na dobu prepravy a kon po uplynut asovho
intervalu, pre ktor bol cestovn doklad zakpen. asov interval bva obvykle 15, 30, 60,
120 mint poda vekosti zujmovho zemia
- as plat od jeho oznaenia v oznaovai
- pri mekaniach spoja sa akceptuje as prepravy poda platnch cestovnch poriadkov
Vhody: jednoduchos pouitia pre cestujceho, predovetkm pre osoby vyuvajce
hromadn dopravu zriedka ale i jednoduchos kontroly cestovnch dokladov a spsobu predaj
- vyuvaj sa ako prestupn cestovn lstky

Nevhody:
- z hadiska cestujceho dochdza k uritm nespravodlivostiam. Tto tarifa nerepektuje
rozdielnu dobu akania na dopravn prostriedok pri prestupoch, tm je pokoden cestujci
uvajci dopravu s dlhmi intervalmi. Podobn problm nastva i z hadiska rozdielnych
cestovnch rchlosti. Dochdza toti k problmom z dvodu prevdzkovch porch zpchy
v mestch a pod.
- niektor problmy mono riei pouitm cestovnho s rznou dobou platnosti (v pike
a mimo) to vak vedie ku komplikciam a zneniu vznamnej prednosti asovej tarify t.j. jej
jednoduchosti
- poas sedla je interval 120 mint namiesto 60

Kilometrick komplikcia
- tarifa odvodzuje cenu cestovnho lstku od potu ubehnutch kilometrov z vchodiskovej
pozcie priom je stanoven cena za jeden kilometer ide o najastejiu uvan tarifu
v zmluvnej alebo HOD doprave
Vhody:.- cena odra podnikom realizovan prevdzkov kilometre
Nevhod: - problmy sa objavuj pri veden liniek ktor maj obchdzky alebo tzv.
prstupov cesty kde sa na cestujceho uvauje okrem dlhej doby prepravy tie vyia cena
cestovnho. Tarifa vzhadom na problmy pri odbavovan informovan a v cenovej oblasti nie
je pre IDS odporan

Psmov tarifa
- psmov tarifa je variant kilometrickej tarify s tm rozdielom, e cena sa neodvja od potu
prejdench kilometrov ale od potu prejdench psiem z vchodiskovej pozcie. Dka
psiem me by rzna a repektuje siete, vzdialenos od poiatku (s rastcou vzdialenosou
a dka psma zvuje) technicko odbavovacch zujmov. Psmova tarifa je typickm pre
prmestsk autobusov dopravu a eleznin dopravu v SR
- asto da nesprvne pouva pojem tarifn psmo v zmysle tarifnej zny. Defincia jasne
rozliuje o je psmo a o zna a tieto pojmy by sa nemali zamiea

Vhody: - psmov tarifa je v zsade vhodn pre krtke aj rozsiahle siete

Nevhody: vyskytuj sa problmy aplikci pre vemi hust siete a pri monostiach
alternatvnych cestovnch tras prelnanie jednotlivch psiem, nron odbavovac systm,
Tie tento systm je nevhodn pre spojenie s jednotnou tarifou v IDS

Tarifn usporiadanie pre znov tarifu
- cieom tarifnho usporiadania pre znov tarifu je rozlenenie zujmovho zemia na
iastkov oblasti zny, v ktorch plat jedna tarifa, stanovi ich vekos a vzjomn
usporiadanie

Vekos zn
- pre urenie vekosti zn existuje mnostvo postupov, vinou odvodench od princpu
prepravnej spravodlivosti t.j. aby pribline za rovnak prepravn vzdialenos zaplatil kad
cestujci pribline rovnak iastku. Za priaten maximlnu vzdialenos (priemer zny) ktor
by mal cestujci prejs v rmci jednej zny priemer zny 10 km je len uritm pracovnm
vodtkom
- vekos zny sa stanovuje aj v zvislosti od asu potrebnho na prepravu HOD z hranice
zny na druh hranicu zny

Usporiadanie zn je zvisl na pote prirodzench centier a vekosti zujmovho zemia.
Poda potu prirodzench centier v zujmovom zem rozoznvame tri zkladn typy
usporiadan monocentrick, polycentrick a necentrick


Existuje i alie typick usporiadanie a to v zem ktor nem prirodzen centrum
necentrick usporiadanie

Zny s najastejie usporiadan tak aby ich hranice tvorili vznamn komunikan tepny
a ich vekos bola op pribline rovnako vek
- pri urovan zn mu nasta problmy kde m koni hranica zny
- vytvraj sa zny s rovnakou plochou (tvar velieho plstu pauholnk alebo kruhov zna
ktor sa umiestni na zujmov zemie a takto usporiadanie sa schvli = koniec)





Tarifa MHD v BA
- pre prepravu cestujcich prrunch baton dtskch kokov, invalidnch vozkov a zvierat
vozidlami mestskej hromadnej dopravy v BA (dalej len MHD) platia tieto prepravn tarify
tarifn zsady:
a) cestovn lstky s prestupn
b) cestovn (dovozn) sa plat mimo vozidla
c) tarifn sadzaba je vkonov v lenen na:
- asov (cestovn lstky na jednu cestu s platnosou 15,a 60 min turistick) cestovn lstky ns
viac ciest a platnosou
d) tarifn sadzab uruje vku cestovnho za prepravu cestujcich) a dovoznho (na prepravu
prrunch baton resp. zvierat)
e) predplatn cestovn lstky maj elektronick formu (identifikan ipov karta)
f) hranice 1. a 2. dkovho tarifnho psma 1. Tarifn psmo posledn zastvka smer
jazdy von z mesta

Tvorba tarifnho systmu IDS

- tarifn systm IDS- systm ktor predstavuje sstavu cestovnch dokladov IDS a spsob
vpotu ich cien spsob lenenia zujmovho zemia vo vzahu k zvolenej tarife a predajnm
a odbavovacm systmom
Zkladn stavebn prvky systmu tejto tarify:
- tarifn usporiadanie
- tarifn sstava
- predajn a vybavovac systm

Tarifn usporiadanie
- rozumieme rozlenenie zujmovho zemia v zvislosti na zvolenej tarife do zemnch
ast zn alebo asovch intervalov tak aby bola zebezpeen optimlna vka trieb
finann nosnos a spravodlivos pre cestujcich
- ak sa zavdza IDS tak vtedy je dobre nastaven tarifa a sadzby tarify ak viac ako 90%
cestujcich neplat vyie cestovn ako pred zavedenm IDS
- ceny v IDS systmoch s stavan na cestujcich ktor vyuvaj pravidelne HOD

Tarifn sstava
- reprezentuje sstava cestovnch dokladov zodpovedajcich tarf v rozlenenom
obsluhovanom zem, oblasti platnosti, kontrukcie tarify a podmienok pouitia tarifnch
sadzieb
- do tarifnej sstavy sa rovnako zahruje vzahy vznikajce pri vykonvan integrovanej
hromadnej dopravy osb medzi vykonvateom organiztorom a astnkmi dopravy ktor
obsahuj prepravn podmienky

Predajn a vybavovac systm
- tvoria predajn miesta spsoby predaj cestovnch dokladov cestujcim a prpadne technick
zariadenia vhodn na predaj dokladov a spsoby ich integrovania

- tarifn systm je podsystmom v rmci IDS
- jeho nastavenie me zohra kov lohu v celom procese prpravy, budovania
a prevdzky IDS


Schvlen dokumenty BID
Koncepcia Bratislavskej integrovanej dopravy
- zkladnm dokumentom projektu integrovanej dopravy

Dohoda o spoluprci pri realizci Integrovanho dopravnho systmu
- bola podpsan

- v budcnosti sa predpoklad e zmluvy o dopravnch slubch bud uzatvra organiztori
integrovanej dopravy (tak ako je tomu v zahrani) dohody o budcich tendroch
- v zkone o cestnej doprave mme pln o dopravnej obslunosti

Pln obsluhy bratislavskho kraja

Tarifn podmienky BID
Tarifn a informan systm BID technick tandardy obsahuj vybavovacie zariadenia
a informan prostriedky

Zoznam zastvok a stanc ktor s sasou zujmovho zemia
Organizan finann a technick zabezpeenie BID
Zmluva na vkon BID
tandardy kvality
Roztovanie trieb
Tarifn podmienky BID

Metodika vpotu cien cestovnch lstkov integrovanho dopravnho systmu
v bratislavskom kraji
- vzorce pre vpoet cien cestovnch lstkov IDS BK

o sa pripravuje v SR?
- v oblasti IDS sa najviac v KE je vytvoren organiztor regionlnej ID ORID s.r.o.

ilinsk regionlny IDS


Financovanie dopravnej obslunosti
- od 1.3. 2012
- od 3. Decembra 2009 vstpil do platnosti nov nariadenie (ES) 1370/2007 o slubch vo
verejnom zujme v elezninej a cestnej osobnej doprave zmluvy a na 10 rokov ,
nariadenie hovor ak dopravca investoval preukzatene (obstaral nov autobusy ...) je mon
predi platnos zmluvy a o 50% je j platnosti
- nov zkon NR SR 56//2012 z. o cestnej doprave
- nariadenie 181/2011 o prvach cestujcich v autobusovej doprave a autokarovej doprave sa
vzahuje na prva cestujcich vo vntrottnej diakovej doprave s dkou trasy autobusovej
linky presahujcou 250 km v SR od 1.marca 2013/2017 tka sa vetkej autobusovej
dopravy prepravy ZP
- od 1.3.2017 bud plati prva cestujcich prva na nhradu cestovnho za mekanie spoja,
za vynechanie spoja, a za kodu na zdrav alebo usmrtenie cestujceho

Cieom tchto legislatvnych zmien v EU a SR je financovanie dopravnej obslunosti

Dopravn obslunos sa rozumie vytvorenie ponuky primeranho rozsahu dopravnch
sluieb vo vntrottnej doprave na zabezpeenie pravidelnej dopravy na zem kraja alebo
obce
- zo strany EU nie je zatia regulcia cien zliav
- EU sa sna jednotne regulova financovanie HOD

Primeranm rozsahom sa rozumie: (zkon . 56/2012 Z.z. o cestnej doprave)
- poet spojov za de
- presnos aj pravidelnos jednotlivch spojov na jednotlivch autobusovch linkch na
uspokojenie dopytu verejnosti poas jednotlivch dn v tdni pri zohadnen monost
sbench preprv a prestupu
- vzdialenos k zstavkm
- priepustnosti ciest v priebehu da bezpenosti preprv
- vbavy a kapacity vozidiel a cestovnho pre vybran skupiny cestujcich

Dochdzkov vzdialenosti zastvok !!!
- v rmci KE kraja bola vypracovan metodika pre urovanie dopravnej obslunosti
prmestskej autobusovej doprave

Ak nie je dostatone zabezpeen dopravn obslunos zemia pravidelnou dopravou
prevdzkovanou dopravcami na komernom zklade
- ani elezninou dopravou
- objednvate je oprvnen vo verejnom zujme objedna dopravn sluby v rozsahu
potrebnom na zabezpeenie dopranej obslunosti (marutky komern preprava)
- v SR sa vydali dopravn licencie na linky prmestskej dopravy ktor prevdzkovali
dopravcovia bez zmluvy o dopravnch slubch (na komernom zklade)
- preukzalo sa e tieto linky a spoje oderpvali trby a bolo potrebn ete viacej financova
ostatn dopravn obslunos


4. prednka

Objednvateom je orgn verejnej sprvy, ktor je poda zkona o cestnej doprave povinn
organizova a zabezpeova dopravn obslunos zemia kraja alebo obce v pravidelnej
doprave.

Vy zemn celok
- je objednvateom v zemnom obvode kraja, zostavuje pln dopravnej obslunosti kraja
- uzaviera s dopravcami pravidelnej dopravy zmluvy o slubch
- kontroluje ich plnenie a poskytuje im prspevok
Pozn. v prpade zruenia spojov, obmedzenia spojov sa pri sanostiach je treba obrti na
objednvatea dopravnej obslunosti mesto, VC

Obec
- je objednvateom v obci, zostavuje pln dopravnej obslunosti obce uzatvra s dopravcom
mestskej dopravy zmluvu o slubch
- kontroluje jej plnenie a poskytuje prspevok
- legislatvne je umonen aby organiztori dopravy mu uzatvra zmluvy s dopravcami
Pln dopravnej obslunosti je podkladom na udeovanie dopravnch licenci, na
uzatvranie zmlv o slubch a na zostavovanie cestovnch poriadkov v pravidelnej
doprave.
- pozn.

HOD v SR
- nstroj komunlnej politiky
- priamy nstroj ,,ttnej,, dopravnej politiky ete aj regionlna eleznin doprava,
regionlna eleznin doprava od 2009 mala s regionlna eleznin doprava presunut pod
riadenie a financovanie pod sprvu samosprv
- nepriamy nstroj aj autobusov doprava a MHD (legislatva, podpora, fondy nepriame
riadenie zo strany ministerstva dopravy),
- aj podnik nkladnej dopravy s stle ovplyvovanmi zsahmi E a zsahmi jednotlivch
ttov o m dopad na ekonomiku ich dopravnho podniku

Pozn. pri financovan HOD je potrebn plnova a rozpotova a musme plnova s mierou
inflcie ktor je predpokladan do budceho obdobia a je ovplyvujcim faktorov
ovplyvuje nklady spolonosti
- v rozpotoch musme plnova viacej peaz na nklady spolonosti
- alebo urobi racionalizan opatrenia etrenie
V regulovanej sfra sa primeran zisk odvja aj od miery inflcie
Ke sa schvauje ttny rozpoet (je to zkon vychdza ako zkon v zbierke zkonov)
a sasou zkona o ttnom rozpote s aj ukazovatele na zklade ktorch bol zostavovan
- rozpotov provizrium pokia nedjde k uzavretiu ttneho rozpotu na predchdzajci rok

V zmluvch ktor s v sasnosti podpisovan resp. zmluvy o verejnch slubch miera
inflcie je bran ako bola zmluva podpsan , primeran miera zisku sa v SR pohybuje od 3%
a do 8%
- horn hranica miery zisku nie je stanoven !!!


Pre mestsk HOD pri dopravnej obslunosti tam kde je trolejbusov, elektrikov doprava
tam plat zkon 513/2009 Z.z. o drhach v znen neskorch predpisov
- vstupom poet spojov, treba riei vzdialenos zastvok (pozor na ruenie zastvok)
- v rmci dopravnej obslunosti sem patr aj prstup k HOD vzdialenos k zastvkam k HOD
- zastavovanie na zastvkach, v plne dopravnej obslunosti treba riei aj vbavu vozidiel
svis s kvalitou dopravnej obslunosti najviac vak s prepravou zdravotne ako
postihnutch
- pri zostavovan plnu dopravnej obslunosti sa berie do vahy aj kapacitn monosti
sbenej elezninej dopravy a mestskej drhovej dopravy, hospodrnos zabezpeovania
prepravy a finann monosti verejnho rozpotu na hradu za slubu vo verejnom ( alej len
prspevok)
- ale ak je dopyt v rannej dopravnej pike tak e eleznin doprava ho nevie pokry
je mon dopravn obslunos zabezpeova aj autobusovou dopravou
- v elezninej regionlnej doprave je potrebn kontrolova dostupnos k zastvkam





-Pozn.
Ak hovorme o spoloenskej efektvnosti musme bra nklady na prepravu jednho
cestujceho , cieovo chceme v HOD chceme prepravova v poet cestujcich
- ostatn ukazovatele napr. nklady na 1 vlakokilometer, 1 osobokilometer s pomocn daje
lebo vdy posudzujeme konkrtnu linku , konkrtne zemie
- v elezninej doprave je vemi v sasnosti komplikovan ak zisti nklady na konkrtny
vlak
Objednvate mus vypracova pln dopravnej obslunosti
- v plne dopravnej obslunosti sa m podporova vytvorenie IDS systmov


- financovanm regionlnej dopravnej obslunosti je potrebn sa v podmienkach SR zaobera
aj systmovo riei a udra
- v SR ije v mestch len 57,4 % obyvatestva v Belgicku 97,3 % obyvateov ije v mestch
- z hadiska regionlnej HOD je dleit aj daj vybavenie domcnosti osobnmi
automobilmi, mme stle domcnosti bez automobilov
- reginy ktor maj nzke vybavenie domcnost automobilmi je potrebn regionlna HOD
- ak rieime mest z hadiska dopravnej obslunosti
- najm v mench mestch okresnch mestch je odliv ud z miest do obc
- v SR mme okresy bez elezninej dopravy Svidnk, Stropkov,

- ak sa zaoberme zmenami cench v HOD musme vedie ako tieto zmeny vplvaj na
vkon v HOD (vkony = trby)
- nezamestnanos ovplyvuje dopyt po HOD

Faktory ovplyvujce prepravn vkony HOD
- koeficient korelcie medzi potom prepravnch osb a jednotlivmi ovplyvujcimi
faktormi
- m je vy faktor korelcie tm najviac ovplyvuje
Cestovn v Sk/oskm Poet osobnch
vozidiel
Miera nezamestnanosti
AD -0,90235 -0,97225 -0,8706
MHD - -0,8129 -0,77799
D -0,64419 -0,88483 -0,65144

- z toho vyplva e AD je najviac vyuvan na dochdzku do prce a tm kles poet
cestujcich pri zvyovan nezamestnanosti
- z rastom potu osobnch automobilov nm kles dopyt po HOD a op to ovplyvuje AD
- v MHD je potrebn sledova vzbu na poet parkovanch miest
- druh najdleitej faktor je ke rastie cestovn klesaj nm vkony v HOD

o s linkami ktor spjaj obce na zem dvoch krajov objednvateov ????
- ak trasa autobusovej linky vedie cez zemie dvoch alebo viacerch objednvateov zmluvu
o slubch uzatvra ten z nich, na ktorho zem je jej vchodiskov zastvka
- na hradu nkladov dopravnch sluieb mu prispie aj obce a mestsk asti,
v ktorch prospech vznikol zvzok ako aj zamestnvatelia ktorch poiadavky na
dopravn sluby pre svojich zamestnancov boli zohadnen v plne dopravnej
obslunosti a dohodnut v obsahu zvzku


Prspevok
- hradu od objednvatea za zvzok tvor prspevok dohodnut v zmluve o slubch
- prspevok sa uhrdza z rozpotu objednvatea

Dopravca ktor uzatvoril zmluvu o slubch
- je povinn vies evidenciu nkladov a vnosov z plnenia zvzku oddelene od evidencie
nkladov a vnosov z ostatnch poskytovanch dopravnch sluieb

Uloenie pokt dopravcovi (nov od 1.3.2012)
- objednvate ulo pokutu od 500 do 10 000 prevdzkovateovi pravidelnej dopravy
ktor nevedie tovnctvo o nkladoch a prjmoch z plnenia zvzku oddelene od ostatnho
podnikovho tovnctva
- ak dopravca pouil prspevok na nieo in vtedy pokuta (prspevok pouil na nepravideln
dopravu zjazdov autobusy, pneu ktor boli namontovan na zjazdov autobusy)
- pouil na plnenie zvzku inho subdodvatea ako bolo dohodnut v zmluve o slubch
- pouitie autobusov prmestskej autobusovej dopravy mus by odshlasen v zmluve aby
mohol dopravca poui autobusy pravidelnej dopravy poui na in ely cca. do 8% - pomer
odpisov sa mus zni
- zniuje sa zaaenie regionlnej dopravy


Nvrh zsad zabezpeenia dopravnej obslunosti samosprvnych krajov

- zsady hodnotenia ekonomiky jednotlivch spojov
- pri posden ekonomiky jednotlivch spojov (mestsk, prmestsk...) sa porovnva
ekonomick cena vkonu (ekonomick cena =ekonomick oprvnen nklady + primeran
zisk) s trbami jednotlivch spojov
- v prmestskej autobusovej doprave kad cestovn doklad obsahuje slo spoja a dtum
posdenie ekonomiky jednotlivch liniek je vemi presn

Spoje ziskov s tie kde prjmy z cestovnho prevyuj priemern ekonomick cenu vkonu
(ekonomicky oprvnene nklady a primeran zisk)
- v AD je mon vypota aj cenu pre konkrtny spoj (vek nov autobus a star, vek
autobus a mal - mikrobus)
- vzhadom na to e dopravca obsluhuje sbor liniek preto sa berie priemern ekonomick
cena
- do budcnosti sa plnuje sbor liniek objednvate napr. samosprvny kraj me rozdeli
zemie kraja poda reginov (ktor mu by obsluhovan tm sborom liniek Liptov,
Kysuce) toto sa vyuva aby sa zvila konkurencia vo verejnom obstarvan
- sbor liniek me by aj v mestskej doprave
- aj v mestskej HOD bude mon sai o linky

Stratov spoje sa delia na spoje ktor:
- prjmy z cestovnho nepokrva ekonomicky oprvnen nklady a primeran zisk
- prjmy z cestovnho nepokrvaj ani variabiln nklady na prevdzku spoja

Ak prjmy z cestovnho nepokrvaj variabiln nklady je potrebn analyzova i takto spoj
je vyuvan na pravideln prepravy (do zamestnania, kl, nemocnc) je potrebn skma
vdy prov spoje
Ak suma trieb aj z provch spojov je pod rovou vynaloench variabilnch nkladov, ide
o jednoznan neefektvnos ich vykonvania a samosprvny kraj mus rozhodn i dan pr
spojov zarad do zmluvy o vkonoch vo verejnom zujme
- pozn. v svislosti s tmito spojmi bola predstava e tieto spoje si bude organizova aj obec

- prov spoj je z do a sp a ke zrum jeden smer tm pdom zrum aj ten prv (je to
napr. posledn spoj z okresnho mesta do koncovej obce a z koncovej obce do okresnho
mesta a je realizovan tm istm dopravnm prostriedkom (ak to nerieim cez parkovanie
vozidla)

Dopravn obslunos a vyuvanie autobusovch stanc od 1.3.2012
- vlastnk sprvca alebo njomca autobusovej stanice je povinn odplatne na zklade zmluvy
za rovnakch podmienok sprstupni priestory a poskytova sluby vetkm dopravcom, ktor
poda dopravnej licencie maj v nej zastvku
- vlastnk sprvca alebo njomca (povinnos od 1.3.2012) autobusovej stanice je povinn na
svojom webovom priestore zverejni podmienky vyuvania priestorov a poskytovania
sluieb vrtane cennka

- v niektorch mestch vlastnia stanice ktor ich prenajmaj , niekde stanice vlastnia
dopravcovia v rmci privatizcie , najvia stanica v BA, ilina nad stanicou obchodn dom
a dole stanica
- tam kde je vlastnk stanice dopravca stanovuje ceny pre seba a pre ostatnch (mali by by
rovnak)
- ceny s rozdielne v prmestskej a diakovej AD, ceny s rozdielne aj za prchod vozidla do
stanice prmestskej a diakovej dopravy

Dopravca a objednvate mu uzavrie zmluvy o dopravnch slubch s rznou mierou
rizika pre jednu alebo druh zmluvn stranu (neexistuje jednotn zmluva o dopravnch
slubch)
- stimul v zmluve o slubch v zmluve o slubch me by stimul za zven poet
prepravench cestujcich (napr. o 5% oproti minulmu obdobiu)

ZMluvy
Riadiaca zmluva znamen vetko riziko zna objednvate riziko zvenia nkladov,
riziko znenia trieb (dopravca m garantovan vkony na cel obdobie tzn. i vozi
vzduch dostva stimuly)

Zmluva s uvedenm hrubch nkladov- tu u dopravca nesie riziko realizanch nkladov,
je obmedzen urit rove nkladov , nie vetky nklady si me premietnu do
ekonomickej ceny

Zmluva s uvedenm istch nkladov- pri tejto zmluve sa vy sa konkrtna cena vkonu
(dopravca s najniou cenou vyhr ale mus plni podmienky po zazmluvnen dobu)
tendencia je pri IDS je uzatvra takto zmluvy

Stanovenie ekonomickej ceny vkonu
- pri vberovch konaniach v budcnosti objednvate mus vyhlsi sa uvdza maximlna
ekonomick cena vkonu = dopravcovia nemu prs s vyou cenou, maximlna cena
zodpoved o monostiach financovania obstarvatea
- mu vychdza z odhadu vvoja nkladov na konkrtne obdobie spravidla rok
Odhad nkladov
1. tu je potrebn odhadova jednotliv poloky nkladov (pri odhade celkovch nkladov
dochdza k chybm)
2. druh metda je porovnanie nkladov s ostatnmi dopravcami podobnch podnikoch
MHD, prmestskej doprav , prpadne v reginoch
- je potrebn porovnva s najlepmi podnikmi najlepie podniky maj ekonomick
vsledky (s ivota schopn) vie riadi nklady

pozn. vyber sa podniky spriemeruj sa a vyberie sa cena,
Metda porovnvania sa vyuva aj v podnikovej praxi pre hodnotenie prevdzok v rmci
firmy, aj pre odmeovanie riadiacich zamestnancov
3.tretia monos ( v praxi je vyuvan najm zo strany dopravcov na preukzanie rastu
nkladov v budcom obdob) metda predbenej kalkulcie ekonomickej ceny vkonu na rok
pomocou nkladovho modelu VN = Nf + nv * V ()
- nkladov model umouje aj zachyti dynamiku zmeny VN (napr. predpokladan zmeny
ceny pohonnch hmt), dynamiku zmeny poadovanch vkonov v budcom obdob napr. po
optimalizci systmu MHD a PAD ( prmestsk autobusov doprava)
- mme zmluvy ktor s bez odozvy na odpisy , napr. v zmluve o slubch je mon
poadova od dopravcu znenie a zvenie dopravnho vkonu ( e v zmluve o slubch
v rmci SK je mon zni vkony o 20% za 10 rokov)


5.prednka

Presnos kalkulcie nkladov
Podnik / miera zisku Jednotkov nklady v SK/km Primeran zisk v Sk/km
A/4% 32 1,28
B/4% 28 1,12

M vek vznam aj z toho hadiska e ak k nkladom pripotame primeran zisk (v %) tak
nepresnos sa zvyuje a ten podnik ktor neriadi nklady m nepresnosti vo vkonoch
a pouva nepresn metdy kalkulcie sa zvhoduje
V rmci plnov dopravnej obslunosti je potrebn posilni odbory dopravy samosprvnych
krajov ale aj vekch miest o odbornkov na vkonnch pozciach, tak aby sa podarilo
zvldnu neahk lohy ktor pred nimi stoja resp. vyuva extern tmy

Bud mon dva ekonomick cenu

Samosprvny kraj alebo obec
- uzavrie s dopravcom zmluvu o slubch a poskytuje dpravcovi hrady za sluby vo
verejnom zujme prspevok poda zkona o cestnej doprave od 1.3.2012
Problmy v praxi:
- ide o hradu za sluby nie dotcia nie preukzan strata otzka DPH
- fixn cena za slubu (vhoda alebo nevhoda)
Zmluva o slubch vo verejnom zujme
Doba platnosti:
- max. 10 rokov pre autobusov dopravu
- max. 15 rokov pre eleznin dopravu

Me sa predi o 50% - dopravca mus preukzatene predloi ak investcie boli
v priebehu trvania pvodnej zmluvy boli ak investcie vynaloen na je prevdzku (nkup
doprav. Prostriedkov, nkup informanch a vybavovacch prostriedkov)

- v prpade potreby sa vzhadom na podmienky odpisovania aktv me doba platnosti
zmluvy o slubch vo verejnom zujme predi o 50%

- hrada neme prekroi sumu zodpovedajcu istmu finannmu vplyvu ktor
zodpoved stu vplyvov pozitvnych alebo negatvnych z dodriavania zvzkov
vyplvajcich vo verejnom zujme na nklady alebo vnosy poskytovatea sluieb vo
verejnom zujem.
Vplyvy sa vyhodnotia porovnanm situcie ked s zvzky vyplvajce zo sluieb vo
verejnom zujme splnen so situciu ktor nastala ak by zvzky neboli splnen.

Primeran zisk
- pod primeranm ziskom sa mus rozumie zvyajn miera nvratnosti (v konkrtnom tte
neplat veobecne pre vetky tty EU) kapitlu v odvetv v danom lenskom tte ktor
zohaduje riziko alebo neprtomnos rizika pre poskytovatea sluieb vo verejnom
zujme z dvodu zsahu orgnu verejnej moci
- pozn. Ak je zmluva nastaven s malm rizikom pre dopravcu tak by mal dopravca ma mal
zisk na rovni inflcie
- ak je zmluva nastaven z vekm rizikom (mal garancia trieb , bude zvisl od trieb)
vtedy by mohol by primeran zisk v

Na zver:
- vsledn dopravn obslunos neovplyvuj len zkony
- zkon o cestnej doprave, zkon o drhach
- nariadenia EU

Ale najm rozhodnutia na rovni ttu v oblasti nepriamej podpory hromadnej dopravy
naprklad zo trukturlnych fondov EU (Programovacie obdobie 2014-2020?)
Ale aj rozhodnutia na rovni samosprvnych krajov a miest
- bezplatn HOD alebo zruenie HOD !!!!!!!!!

Pravideln HOD je hlavne o ponuke !!!! Ak nebude ponuka nebude ani DOPYT










Mon rizik budcich zmlv o slubch v pravidelnej autobusovej doprave z hadiska
dopravcov

Z hadiska budcich zmlv je potrebn pripravi podmienky verejnch konan:
Verejn sua :- vypisuje objednvate (VUC, mesto), alebo organiztor IDS

Najniia ponukov cena
- na zaiatku dohodnutej zmluvy je cena dobr obsahuje celkov vlastn nklady vrtane
obnovy vozidlovho parku a primeran zisk
- napr. naprklad po 3 rokoch je cena zl nekryje ani celkov nklady nehovoriac
o primeranom zisku (nrast ceny ropy)
- dopravcovi generuje kad mesiac stratu, ktor za rok skoro dosahuje vku odpisov!!
Prejedol odpisy (odpisy slia na obnovu novho vozidlovho parku, dopravca strat
monos obstara nov vozidlov park)

- V zmluve nie je iadny lnok o zmene v dsledku zmeny nkladov, inflcie a pod.
objednvate napr. organiztor IDS nie je ochotn zvi cenu lebo bola rozhodujcim
kritriom pre vber dopravcu na sbor liniek.

Ak s niektor prevencie zo strany dopravcov ?????
- tandard je tak e v zmluvch ktor s dlhodob je mon aj znenie vkonov

Prklad:
- nie vdy je rozhodujce kritrium cena
- ponukov cena mala vhu dleitosti 80% - ktor zodpovedala predpokladanmu ronmu
jazdnmu vkonu
- ponkan kvalita plnenia (vha dleitosti 20%)

Pri vberovom konan sa vyhlasuj aj tzv. maximlne ceny za ubehnut KM pre dan typ
vozidla a prslun tandard vbavy vozidla. (12 m autobus, 3 dver, vybaven informanm
a vybavovacm systmom, klimatizcia)
- maximlna cena me by aj vo vzbe na sbor liniek ovplyvuje priemern ron
jazdn vkony

Ponukov cena je niia ako maximlna cena a mus zodpoveda aj relnej monosti
dopravcu zabezpei poadovan autobusy a tandardy ich vybavenia

Ak dopravca nezane jazdi a vyhral sa mu nebude vrten zbezpeka zloen na et
obstarvatea pri prihlsen do verejnej sae (tandardne sa tender vyhlasuje na zaiatku
kalendrneho roka a oakva sa e dopravca zane jazdi od 1. Decembra v danom roku)
- dopravca ak nem zabezpeen financovanie tak by sa nemal prihlasova

Vpoet odmeny (poda zkona o cestnej doprave v SR ide o prspevok)

Oj =(ckm
ij
Kmu
ij
) DOT [EUR]

Ckm ponukov cena dopravcu Eur/1 km
DOT pomern as (na jedno vozidlo na jeden kalendrny mesiac dopravcom urenej doby
tovnho odpisovania vozidla) investin dotcie ktor dopravca prpadne zskal na
obstaranie vozidlovho parku ktor bude vyuit pri plnen zvzku dopravcu poda tejto
zmluvy, a to len po dobu tovnho odpisovania prslunho vozidla.

Vina zmlv v nkladnej doprave m len valorizan postup v prpade zvenia ceny nafty.


Ckm1 ponukov cena za 1 km zaokrhlen na dve desatinn miesta
Ckm ponukov cena za 1 km pred pravou poda tohto ustanovenia
CPI medziron zmena indexu spotrebiteskch cien zistenho z rozhodujceho dtumu
vyjadren v % a zaokrhlen na jedno desatinn miesto
V R : CPI = 103,7 (02/2012 oproti 02/2011 3,7%, v SR: CPI 103,8)

Ckm1 = Ckm + (Ckm 0,66 CPI / 100) [EUR/km]
Ckm1 = 1,301 /km
Ckm = 1,27 /km
- sptne sa prspevok nedoplca

Pri cench nafty musme uvies z akej ceny vychdzame pri valorizci sa musme
dohodn ak zdroj pouijeme na vpoet ceny.
Na vpoet ceny sa pouva medzinrodn portl ,,Consumer Price
- V rmci ceny HOD v jednom tte sa pouvaj ceny zverejnen tatistickm radom

Ron obdobie pre navenie prspevku na cenu nafty je ron obdobie vemi nevhodn.

Do zmlv sa dva aj oneskorenie aplikcie valorizanho koeficientu me by a 2 roky.
V nkladnej doprave pojem palivov prplatok je aj vo vzahu aj k zkaznkom ale aj
vo vzahu k zasielateom
- dopravca v nkladnej doprave by si mal spota i je relne palivov prplatok uplatni pre
jeho prepravy
- ak je palivov prplatok viazan na napr. 10% nrast ceny na mesanej bze (kad mesiac
vyhodnocujem) ceny v EU rast pomaly tzn. e ceny sa mu zmeni a o 10% ale za dlhie
obdobie napr. polrok

Ak sa zni poet spojov m to dopad na vyiu ponukov cenu

V zmluvch je aj monos zmeny prspevku z dvodu zmeny poiadaviek objednvatea
v porovnan s vberovm konanm

Ak sa znia kilometre, ak me by relna spora nkladov?
VN = Nf + nv*V
- ak neurobme sporu vo fixnch nkladoch?
Je mon vdy zni poet autobusov?
spora = nv*V = 0,56 /km * 450000km
spora = 252 000 Eur len vo vke variabilnch nkladov
- nemem zni poet autobusov v pike
- v zmluve o slubch je aj minimlny poet zlonch autobusov (percentulne alebo presn
poet)



Zmeny odmeny (prspevku) dopravcovi pri rozsahu posktovanej sluby na zklade oiadavky
objednvatea
Znenie jazdnho
vkonu [%]
Zvenie ponukovej
ceny [%]
Zvenie jazdnho
vkonu [%]
Znenie ponukovej
ceny [%]
<5 2 <5 2
<10 5 <10 3
<15 8 <15 4
<20 10 <20 5
<25 13 <25 6
<30 17 <30 7


Dopravcovia po uritom ase zistia e nimi stanoven ponukov san cena nezodpoved
ich relnym nkladom ale to zistia a po podpise zmluvy
- V prpade e dopravca v plnom rozsahu pozastav plnenie zvzku verejnej sluby po dobu
dlhiu ako 24 hodn je povinn uhradi objednvateovi zmluvn pokutu vo vke 40 450
- uplatnenm takto stanovenej ponuky nie je dotknut nrok objednvatea na hradu alch
zmluvnch pokt


Oceovanie vkonov vo vntrottnej nkladnej doprave

- na oceovanie vo vntrottnej cestnej nkladnej doprave sa vyuvali pred rokom 1991
Tarifa vntrottnej cestnej nkladnej dopravy TR4 (bolo mon sa odchli len +5%)
- tto tarifa vak najm po roku 1993 m len po pravch okrajov monosti praktickho
vyuitia
- preto pre oceovanie vkonov vo vntrottnej cestnej nkladnej doprave bola vydan ,,
Orientan tarifa,, prloha k vyhlke C 5/56-1993. Ako u nzvu tarify vyplva tto mala
,,orientan charakter,,

Orientan tarifa
- sadzby v sadzobnkoch 1 a 4 maj orientan charakter
- bola roben pre valnkov vozidl (plachtov), nezohadovala konkrtne prepravn
podmienky dopravcu tzn. nedala sa uplatni pre cisterny, sklpacie,....
- sadzobnk sa stanov a prepravn

V prepravnom je potrebn zohadni:
- druh pouitho vozidla (valnkov, sklpakov, sahovacie, cisternov, chladiarensk
a pod.)
- typ vozidla ovplyvuje jeho vyuitie ale aj efektvnos prepravy
- aj prpadn zdrania pri nakldke a vykldke
- vybavenie vozidla (dodaton: zdvhacie elo, navijak, erpadlo, hydraulick ruka (me
znevhodova dopravcu z hadiska uitonej hmotnosti vozidla) apod.), vybavenie me
by aj poadovan v prepravnej zmluve, s prevdzkou tchto zariaden s spojen aj s
nkladmi
- charakter prepravnho vkonu mysl sa hlavne jazda mimo spevnench komunikci
(jazda po dianici a ceste prvej triedy)
- plnenie kvalitatvnych (prepravnej zmluvy, dodacie lehoty, termny nakldky vykldky,
asov okn) a kvantitatvnych podmienok (dlhodob prepravn zmluvy, vek poet preprv,
mnostvo prepravovanho tovaru)
- rchlos dodania zsielky
- sptn vyaenie jazdy jednm zkaznkom (je mon s s cenou niie)
- jazda v terne, jazda v obvode vch miest (v tarife TR4 za vek mesto bol prplatok a za
vek mesto sa povaovala Praha v tom ase je potrebn presadi vek mesto) a pod.

Sadzby v tejto tarife boli za 1 km s nkladom sadzobnk 1

Sadzobnk 2
- dopravca by mal ma pripraven alternatvu aj pre zsielky ktor maj niiu hmotnos cca.
do 100 kg
- sadzba za km obsahuje aj nhradu za manipulciu

Sadzobnk 3
- za celkov as od jeho vjazdu zo stanovia a do nvratu na stanovite vozidla
- sadzobnk obsahuje sadzby za kadch 15 min pouitia vozidla

Ekonomick a trukturlna skladba sadzobnkov 1,2 a 3 v prpade prepravy pre toho istho
prepravcu (zkaznka) vyluuje ich vzjomn kombinciu

Sadzobnk 4
- sadzby s stanoven za 15 mint doby dohodnutej asti alieho pracovnka dopravcu
(alieho vodia, zvoznka a pod.)
- zvoznci sa vyuva v dopravnch firmch ak sa tovar distribuuje priamo do predajn
a dopravca zabezpeuje aj vykldku tovaru a tu vykldku tovaru nie je schopn zabezpei
sm vodi

DPH a zaokrhovanie
- sadzby uveden v sadzobnkoch 1 4 neobsahuj da z pridanej hodnoty
- sadzby v sadzobnkoch s pri asovch sadzbch zaokrhuj na celch aj zapoatch 15
mint pri prepravnom na cel (od 0,50 vrtane nahor)

Pri kontrukci tejto tarify a vpote sadzieb sa zohadovalo:
- truktr vozidlovho parku
- degresia (degresia je vyrieen od zvislosti od priemernej rchlosti vozidla) sadzieb
v tarifnch psmach v zvislosti od priemernej rchlosti vozidiel v benej cestnej premvke
- ron doba prevdzky 2000 hodn ktor zaha dobu spojen s dopravnm vkonom t.j.
v zsade dobu jazdy a dobu lonch manipulci vrtane zdrania z viny prepravcu
(zkaznka)
- 50 % vyuitie jzd vozidla
- ak porovnvame ceny v cestnej doprave musme porovnva aj ukazovatele z ktorch sa
vychdzalo pri kontrukci cien (sinite vyuitia jzd,..... )

Nkladov rove
- pri cenotvorbe treba vychdza zo sasnej resp. predpokladanej

Rozklad orientanej tarify
- v sasnosti a vo vntrottnej cestnej doprave SR vyuvaj najastejie ceny paulne
ceny tzn. ceny dohodou (ZA BA = 230, v zvislosti na dohode)
- paulna cena obsahuje vetky nklady dopravcu vrtane mtnych poplatkov
- nevhody pre dopravcu s zo zmeny trasy, obchdzka, zdranie z viny zkaznka pri
nakldke a vykldke
Vhody pre dopravcu ak dopravca prepravu realizuje a nie je tam iadny problm m
prvny nrok na zaplatenie tejto ceny
- asto vo vntrottnej cestnej nkladnej doprave sa vyuva aj cena za 1 km s loenm
nkladom (prie tejto cene me djs k sporom (sdnym sporom) ak sa dopravca nedohodne
so zkaznkom na spsobe akm bud preukzan najazden km pri preprave)
- vhoda za 1km nemusme ma cenov oddelenie flexibiln cena pouitie na rzne
prepravy , touto cenou je mon pokry aj obchdzky a je mon do tejto ceny kalkulova aj
palivov prplatok
- vo vntrottnej doprave pri distribci (pri rozvozoch tvaru) sa pouvaj aj ceny za 1 km
bez mta menie vozidl, dopravca mus pri kadom rozvoze doloi relne poplatky za
mto (e-myto.sk) vyuva sa vo vntrottnej doprave pri distribci
- pri preprave kusovch zsielok, expresn zsielky sa v sasnosti vyuvaj tarify


Oceovanie vkonov v medzinrodnej cestnej nkladnej doprave

Tarifa ZNAD
- do roku 1991 sa vyuvala Tarifa zahraninej nkladnej automobilovej dopravy (Tarifa
ZNAD)
- tto tarifa obsahovala sadzobnky 1 a 3 pre vozov zsielky (vozov zsielka vyaduje
samostatn prepravu jeden odosielate jeden prjemca) a sadzobnk 4 pre kusov zsielky
(viacej odosielateov a viacej prjemcov a ich kombincie)
- tarifa bola zvzn
- sadzby obsahovali sadzby zvl pre tuzemsk a zvl pre zahranin sek ( v tomto ase
boli vrazne in poplatky, cestovn nhrady, stravn, poplatky za dianice, obrovsk rozdiel
v cene PHM)
- v sasnosti tieto rozdiely u nie s take jedna sadzba pre tuzemsko aj pre medzinrodn
prepravu
- ku tejto tarife bol vydan aj zvzn kilometrovnk

Referenn tarifa
- v roku 1995 bola vydan Referenn tarifa vydan v SR ESMAD Slovakia v roku
1995(vydal ju na minimlnych nkladovch sadzbch aby si dopravcovia uvedomili
minimlne nklady), odporan tarifa (nezvzn), sadby mu by minimlne, maximlne
alebo priemern
Referenn tarify je mon vydva aj v sasnosti
- pri tvorbe tejto tarify bolo aplikovan odporanie EU komisie . 78/624/EHS tkajce sa
veobecnch podmienok pouitia referennch tarf
- zdruenie dopravcov
- referenn tarifa obsahuje pre prslun prepravn relcie minimlne nkladov ceny, ktor
odraj stav nkladovej rovne vstupov v danom obdob
- referenn tarify nie s uren len pre dopravcov ale pre prepravcov ktor si objednvaj
prepravy
- referenn tarify sa zverejuj aj vo veobecne dostupnej tlai
- v sasnosti s skr nahradzovan nkladovmi indexmi

Kalkulcia nkladovch sadzieb
- pri stanoven nkladovej bze ceny bol pouit ,,Metodick kalkulan postup na stanovenie
minimlnych vlastnch nkladov v medzinrodnej cestnej nkladnej doprave,,
- ceny boli stanoven pre nvesov spravu obstarvan formou leaingu
- ceny s stanoven pre prepravu tovaru z zemia Slovenskej republiky do jednotlivch ttov
(tzv. exportn ceny)

Ceny odraj nkladov rove, preto s stanoven v zvislosti na nkladoch jednotlivch
prepravnch relci (ttov)
- v referennej tarife boli zemia rozdelen do 17 prepravnch relci, prepravn relcia
obsahuje viacej ttov prklad niektor prepravn relcie nie je mon v sasnosti spja
vzhadom na rozdielne nklady (Nemecko Dnsko- Nemecko kvli mtu)

Pri kalkulci
- pri prepravnej relci sa skma:
- cena PHM
- poplatky za dianicu
- zasielatesk (peditrske) poplatky (pri vykldke)
- stravn
- pri niektorch prepravnch relcich sa skmali poplatky za mosty a tunely

Podmienky pouitia referennej tarify:
- cena zvis od tarifnej vzdialenosti, miesto nakldky a miesto vykldky uvedenom
v nkladnom liste CMR, s vnimkou prepravy trajektom alebo ROLA
- tarifn psmo zvis od tarifnej vzdialenosti. Pri uren tarifnej vzdialenosti (trasy
prepravy) by sa mala dodriava zsada vykonania prepravy po najkratej, bezpenej
a hospodrnej dopravnej ceste so zreteom na povahu zsielky a druh pouitho vozidla
v prpade mimoriadnych udalost sa odpora odshlasi zo zkaznkom zmenu trasy
prepravy, najm ak je dohodnut cena prepravy za km
- z hadiska povahy tovaru ADR, druh pouitho vozidla tzn. zkazy jzd vozidiel nad 12 t ,
obmedzenia jzd vozidiel
- dopravca zo zkaznkom pri cene za km alebo pri pouitia sadzobnkov by sa mali dohodn
na spsobe preukzania ubehnutch km v praxi najastejie sa dohodn ak software bud
pouva na kontrolu ubehnutej vzdialenosti (google maps zadarmo + aktualizovan)
- vo vine prpadov sa dohaduje o vzdialenosti je maximlna odchlka vzdialenosti
odchlka me by 4% (akceptovan odchlka tachografu)
- tieto km maj vznam a vyhodnocovanie maj vznam pre vyhodnocovanie spotreby PHM
- vemi dleit sa dohodn kedy zana as zdrania z viny odosielatea alebo prjemcu
zsielky
- v praxi je potrebn ma jednoznane dohodnut e cena za prepravu obsahuje len prepravu
(iadnu nakldku vykldku)
- ak s dohodnut alie opercie ako nakldka vykldka tovaru dopravcom, tieto opercie sa
platia dopravcovi naviac

as akania
- as akania zahrnut do prepravnho zana v okamiku ke je vozidlo (sprava)
pripraven v mieste nakldky a vykldky a kon, ke bolo naloen a vyloen a boli
odovzdan prepravn doklady. as akania je 12 mint na jednu aj zapoat tonu hmotnosti
zsielky. Minimlny as akania je 90 mint na jednu zsielku.
- prax je v sasnosti tak e niektor dopravcovia shlasia e as akania z viny zkaznka je
a 24 hodn a je v cene za prepravu
- je potrebn dohodn ak vozidlo prde na nakldku po stanovenom ase alebo prde po
skonen pracovnej doby odosielatea alebo prjemcu
- ttne sviatky, nedele sa do akania nepotaj !!! je to kvli vozidl nad 7,5 t platia
zkazy jzd (nestrca trby) pri zmluve je mon iada aj preplatenie sviatkov a nedele ale
hroz napadnutie na sde zo strany zkaznka a- poruenie referennej tarify odporania
- v kalendrnom dni je maximlny as prestoja za ktor poaduje nhradu je maximlny as je
9 hodn (zkladn denn as vedenia vozidla) dopravca mus prepota FN rozpotame na
9 hodn ak robme nkladov sadzu
- as akania na hraninch priechodoch a na coln odbavenie pokia ide o rovnak
zsielku ako aj as akania na trase, pokia plynie z dvov na strane zkaznka je pokryt
prepravnm v rozsahu maximlne
- vstup zo SR na Ukrajinu bol do 21 hodn obsahuj prestoj svisiaci s prepravou zsielky
- orientan tarifa pre MCND bola roben pre plachtov nvesov spravu zvltne vozidl je
mon dohodn zvltne ceny s prepravcami zvenie cien
- ak sa rob sadzobnk pre zsielky objemn ale s nzkou pecifickou hmotnosou sa
pouvaj na prepotanie koeficienty 1m3= 0,3 t
- k cenm v sadzobnkoch je potrebn pripota nhrady a poplatky za prepravu trajektom
(vhodn doplni klauzulu e pri zven cien sa prepotaj ceny za trajekty), tunely
- k sadzobnkoch je potrebn pripota nhrady a poplatky:
- prplatok za hradu nkladov z akania vozidla a osdky pri preprave trajektom sa
vypota v slade s vyie uvedenmi pravidlami zavinenm zkaznkom, je potren
do nkladovej sadzby zapota aj dobu trvania trajektu, najm pri trajektoch na vek
vzdialenosti 8 15 h
- zvltne poistenie zsielky zaplaten dopravcom

Tarifn psmo v km s nkladom Cena za prepravu vozovch zsielok v Sk pre hmotnos /objem
zsielky
Km Do 22t / 70 m3 Nad 22t /70 m3
500 26450 29300
600 30700 33100
1000
1200
Za kadch aj zapoatch 50
km

Za kad aj zapoat 1 hodinu prestoja vozidla z viny prepravcu 1400 Sk

- dva tarifn stupne boli volen z dsledku jednoduchosti a druh dvod bol e nklady na
PHM sa vrazne menia s hmotnosou nad 22 t ktor sa bli uitonej hmotnosti nvesovej
spravy
- dohoda o cene a sadzobnk mus by sasou prepravnej zmluvy
- v medzinrodnej cestnej nkladnej doprave sa najastejie pouvaj paulne ceny,
najastejie sa oznauj ako ceny ALL IN (konen cena zo vetkm iadny dopravca nem
nrok nem nrok na ni in ak sa nedohodn inak)
- mto sa pri medzinrodnej preprave nedopotava samostatne, ale ak sa zavdza mto
v niektorom tte prv krt tak na zaiatku sa k cenm me dohodn fakturcia mta ale len
v tom konkrtnom tte
- v medzinrodnej doprave je cena za km skr vnimon, pouva sa pri prepravch
cisternovmi vozidlami kde nie je sptn vyaenie

Kde sa vyuvaj v sasnosti najviac tarify:
- expresn prepravn systmy kusov prepravy zsielok
pri preprave kusovch zsielok sa robia prepravy na urit obdobie a zodpovedaj
uritmu objemu a nkladom toho prepravnho systmu
nie je mon s jednorazovmi zkaznkmi dojednva zvltne ceny
vek zkaznci aj v oblasti prepravy kusovch zsielok mu dosta zavy
z tarifnch cien
- rozvozy technickch plynov
- jeden dodvate (jeden sklad) a X odberateov z rznych firiem
- zvozy mlieka z rznych fariem


OA 2.4.2014
Kde sa v sasnosti vyuvaj najviac tarify
- expresn prepravn systmy kusovch zsielok
- rozvozy technickch plynov
- zvozy mlieka


ROYVOY TECH. PLZNU
OBRAZOK
- trby za prepravu vieme vypota ete pred zaatm prepravy (s zvisl od rozloenia
a priamej vzdialenosti a potu ks) vieme aj modelova ak cenu mme stanovi za jednu fau
- ceny v tchto prpadoch s stanoven formou sadzobnkov kde tarifn stupe je poet flia
a tarifn psma s stanoven (odstupovan poda km 10, 20 , 30 ....km)
- dopravca pri takto kontruovanej tarife by mal optimalizova trasy rozvozu lebo vie
ovplyvni svoje nklady na rozvoz

YVOYZ MLIEKA
- pri zvozoch mlieka pre jednho zkaznka od viacerch zkaznkov (farmy odberate je
jeden) je mon poui cenu v zvislosti od prepravenho mnostva mlieka
- ak sa rob zvoz denne cena za prepravu me zvisie od vzdialenosti relne ubehnutej pri
rozvoze ale aj tu meme poui tzv. priamu vzdialenos



Metodick kalkulan postup (kalkulcia minimlnych nkladovch sadzieb
v medzinrodnej cestnej nkladnej doprave)

- tento postup kalkuluje minimlne nkladov sadzby v medzinrodnej doprave
- as cestnch dopravcov najm zanajcich, nzkymi (dumpingovmi) cenami, ktor s
neraz pod rovou vlastnch nkladov, nara psobenie dopravcov na medzinrodnom
dopravnom trhu
- tie nzke ceny s niekedy spsoben neznalosou kalkulcie nkladov (najm zo strany
zanajcich dopravcov)
- ESMAD v spoluprci s lenmi odbornej ekonomicko-cenovej skupiny bol vypracovan
nasledovn metodick kalkulan postup
- tento postup uplatuje vinu princpov progresvnych kalkulanch metd
a nachdza aj praktick uplatnenie
- kalkulan postup m sli hlavne voi zkaznkom v praxi niektor zkaznci poaduj
od dopravcov aby t cenu ktor ponka (cena na km) na konkrtne prepravy aby podloil
kalkulciou nkladov
- aby zkaznk mal istotu e dopravca bude schopn realizova prepravy pre danho
zkaznka (nedolo k preceneniu ale aj podcenenie)
- nklady s v tomto kalkulanom postupe rozdelen na nklady zvisl v km a ktor s
prepotan na kalkulan jednotku na km
- kalkulcia je tzv. predben
Kalkulan tabuka (Eur/km)
1. PHM
2. Motorov olej
3. Prevodov olej
4. Pneumatiky aha
5. Pneumatiky nves
6. drba a opravy nvesovej
spravy, materil

7. Spolu jednotkov zvisl
nklady na km

8. Mzda osdky vozidla vrtane
odvodov

3. skupina - Nklady zvisl od
prepravnej relcie


- vstupom kalkulcie je tzv. kalkulan list kde demontrujem koko jednotliv poloky s
- lzing a odpisy nemem kumulova bu jedno alebo druh alternatva
- vstupom kalkulcie s nkladov sadzby :
sadzba Eur/km loen
- sadzba Eur/hod. prevdzkovho prestoja


Extern nklady v doprave
- o externch nkladoch sa zaalo v EU viac venova v 80. Rokoch v roku 1980
- jeden z dvodov je esa v EU zaal meni podiel medzi CD a elezninou dopravou

Externalita alebo vedaj (vonkaj) inok sa vyskytuje vtedy ke vroba alebo spotreba
(sasou toho je doprava) nedobrovone spsobuje inm nklady to znamen e nklady sa
prenaj na inch priom t ktor ich spsobuj i zskavaj za ne ,,neplatia,,

Extern nklady dopravy s nklady spojen s negatvnymi prejavmi dopravnej innosti na
ivotn prostredie a ivot loveka presnejie s odstraovanm ich nsledkov. Ide najm
o zneisovanie ovzduia, vody a pdy, naruovanie ekosystmu, emisie hluku, dopravn
nehody (asti kd nepokryt poistenm) zber zemia ako aj jeho kapacitn preplnenie
(kongescie dopravn zpchy)

Internalizcia externch nkladov uveden pojem predstavuje ich spredmetnenie
(vyslenie tchto nkladov) a pripsanie na vrub tm subjektom ktor ich vyvolvaj a s za
ne zodpovedn. (vroba - doprava - dopravcovia)
- v EU v rmci primanch Bielych knh v doprave (o dopravnej politike v EU na konkrtne
obdobie)
- z hadiska dopravnej politiky EU sa rozliuj extern nklady na infratruktrne nklady
a extern nklady (ktor s spojen hlavne s negatvnymi nsledkami dopravy na ivotn
prostredie)
- snaha je snaha aby dopravn firmy platili obidvoje nklady
- v ttoch EU s stle rozdiely v systmoch spoplatnenia dopravnej infratruktry
- v SR aj R sa extern nklady zaali spomna v zsadch ttnej politiky v roku 1991
- v tchto zsadch bolo kontatovan e nklady na vek opravy rekontrukcie a nov
vstavbu vozidl do 12t uhrdzaj zo spotrebnej dane motorovch palv a vozidl nad 12t
musia plati aj in da da z motorovch vozidiel (mala by sli ako prspevok na vek
opravy a rekontrukcie viacej pokodzuj dopravn infratruktru)

V ttoch EU sa vyvinuli dva hlavn spsoby ako stanovi (vysli) extern nklady

1) Ohodnotenie externch nkladov na zklade vynaloench nkladov napr. nklady
na dopravn nehody (poet usmrtench pri dopravnch nehodch , niekde sa to
ohodnocuje paulne z hadiska priemerov ivotnch poistiek v danom tte a niekde
sa to oceuje relne)
2) Ohodnotenie externch nkladov na zklade znenia hodnoty kapitlu (robia sa
hrub odhady) rob sa percentulny odhad straty k HDP

Ohodnotenie externch nkladov sa me vzahova k tmto externm nkladom:
- nklady infratruktry astnkmi nekryt nklady dopravnej infratruktry (nklady na
vek opravy a vstavbu novch ciest, odpovadl dopravn znaenie)
- nklady kongescie tu sa oceuje as straten inmi uvatemi ciest napr. v dopravnch
zpchach
- nklady nedostatonej bezpenosti (dopravnej nehodovosti) materilne kody, medicnska
starostlivos a rehabilitcia strata produkcie, udsk boles a utrpenie, nklady na dopravn
polciu, zchrann sluby, justciu (niektor poplatky zname vetci) atd.
- nklady kodlivosti hluku vstavba protihlukovch stiena pod.
- nklady zneistenia ivotnho prostredia zneistenie ovzduia, inky na zdravie
obyvateov, rodu, povrchov a spodn vody a flru

Nstroje internalizcie externch nkladov
1) Cestn doprava
- nstroj znamen e ako tieto nklady prenesiem kto ich spsobuje (na dopravcov)
- da z uhovodkovch palv a mazv
- mtneho me svisie aj z dvodu e nkladn doprava spsobuje nadmern hluk
(vym mtom sa odrdza) , zavdzanie zvench sadzieb za mto za urit asov seky
- BONUS(za menej nehd) - MALUS(viacej nehd viac spsobujem nehd mal by som
plati vyie poistn u ns sa uplatuje ale mlo) systm v povinne zmluvnom poisten
(extern nklady nehd by mali by kompenzovan cez systm poistench prmi, EU
pripravuje veobecn poistn podmienky na zavedenie povinnho MALUSU je potrebn
vytvori databzu nehodovch vodiov
- emisn normy a poplatky za hluk (preferencia ekologickch vozidiel), emisn normy sa stle
sprsuj na star vozidl
- eurovigneta (pripravuje sa ) pri urovan sadzieb za mto bude pecilna poloka za emisie
V EU sa zavdzaj aj nov normy ktor vyaduj od dopravcov aby podval svojim
zkaznkom informcie o emisich CO2 a NOx ktor vyprodukuje pri preprave logistike toho
zkaznka splatnosou od 1. Janura 2013 ale je to zvislosti od zkaznkov a vrobcov
- dopravcovia v SR platia da z motorovch vozidiel ale v SR da z motorovch vozidiel je
v podstate majetkov da a vnosy z dane mu by pouit na rzne ely (nie s adresne
smerovan a nie s zkonom uren kam sa maj poui nie je to nstroj internalizcie)




2) eleznin doprava
- da z uhovodkovch palv a mazv (dieselov lokomotvy v rovnakej vke ako cestn
doprava)
- poplatky za hluk EU sprsuje technick predpisy za hluk novch elezninch vozov,
niektor elelznin spolonosti menia brzdn systm
- emisn limity
- kilometrov poplatok ktor by slil ako jeden zdroj financovania vozovho parku
V svislosti s vonm prstupom na eleznin dopravn cestu sa zaviedol poplatok za
pouitie elezninej dopravnej infratruktry infratruktrny poplatok

3) Leteck doprava
- da z CO2 (kyslink uhliit) , emisn poplatky 2012 emisn poplatky odmietli plati
leteck spolonosti mimo EU = odloen o rok
- tartovacie a pristvacie poplatky, ktor umouj internalizciu nkladov hluku
zneisovanie ovzduia a infratruktry, v sasnosti nie je stanoven ak poplatky musia by
vynaloen na odbranie hluku
- normy hlunosti a zneisovanie ovzduia pre nov dopravn prostriedky
- obligatrne poistenie spoloenskch nkladov, ktor by malo by zahrnut v cene letenky

Ak je realita v uplatovan nstrojov internalizcie?????
- EU stanovuje minimlnu vku spotrebnej dane s PHM ale nestanovuje koko s tej vybrane
relnej dane m s na infratruktrne a extern nklady
- niektor tty si v rmci prstupovej zmluvy vymohli ma niiu spotrebn da ako je
stanoven minimum spotrebnej dane (Cyprus, Rumunsko, Lotysko, Litva)
- v roku 2010 bola minimna vka 0,302 /1liter, od 2010 minimlna sadzba spotrebnej dane
z motorovej nafty v EU je 0,330 /1liter
- maximlna sadzba nie je stanoven to je v psobnosti ttu
- rozdiely vo vke spotrebnej dane sa prejavuj najm v medzinrodnej cestnej doprave sa
erpaj PHM tam kde je to vhodnejie
- prjem zo spotrebnej dane ide so ttneho rozpotu kde boli PHM nakpen
- s vnimky zo spotrebnej dane v leteckej a vodnej doprave je nulov sadzba v SR
- spotrebn da z benznov je v SR vyia ako z nafty o je trochu v rozpore zo zmerov
Bielej knihy EU dopravn politika s vhadom 2030 a 2050
- v niektorch ttoch existuj ttne fondy dopravnej infratruktry do ktorch smeruje
vybran as spotrebnej dane z motorovch palv (tt ur koko percent) aby udriaval
infratruktru, vylepoval, zvyoval bezpeie - takto fond m R
- optimlna vka podielu 40 50% by mala by na rovni spotrebnej dane , Raksko v ase
vstavby dianinej siete dvalo 80%
- v sasnosti v SR sa pohybuje podiel koko percent sa rozhoduje v zkone o ttnom
rozpote kad rok in podiel a me by aj nula v sasnosti tt vyleuje na vstavbu
novej infratruktry financie z dvodu pravidiel spolufinancovania (do vky 20 % novch
investci)

BONUS MALUS
- zatia nie s stanoven minimlne sadzby (dopravca ktor podnik v EU me si
zaregistrova vozidlo v tte kde s niie sadzby poistnho)




Mto
- je nstrojom internalizcie v Nemecku sa plat mto od 12t a vozidl do 12t neplatia iadne
mto
- poda smernice EU je mon spoplatova nkladn vozidl od 3,5t
- niektor tty zverejuj sadzby mta s vekm predstihom niekoko rokov dopredu
a v sadzbch vrazne preferuj ekologick vozidl
- v sasnosti v priebehu tohto roka 2013 sa pripravuj zsady pre povinn preferenciu
ekologickch vozidiel sadzbami
- v Nemecku sa jednoznane preukzalo e dianice vyuvaj nkladn vozidl ekologick
tzn. preferencia vozidiel m relny vznam
- v Nemecku autobusy neplatia mto,

- vajiarsko plat sa nad 3,5t , Euro 0-2: 0,0307 CHF/tkm (plat sa v zvislosti tkm),
preferencia ekologickch vozidiel , mto sa plat za pouitie vetkch komunikci (aj po
skromnch komunikciach od vstupu a do vstupu) tkm vychdzaj s uitonej
hmotnosti vozidla ubehnut kilometre

- Raksko plat sa od 3,5t a platia aj autobusy od 3,5t

Mto zatia nie je plne jednotne regulovan v EU , EU vak poaduje zavedenie mta pre
nkladn dopravu vo vetkch lenskch ttoch (tento cie sa nepodarilo splni do 2012
v Madarsku)
- pripravuje sa smernica pre vpoet sadzieb mta
- kad zkon m Doloku finannch vplyvov, ekonomickch, enviromentlnych vplyvov
a vplyvov na zamestnanos a podnikatesk prostredie
- EU predpoklad zavedenie elektronickho mta aj v osobnch automobiloch (povinn)
Slovinsko, Taliansko sa plat mto

Ak vplyv m (bude ma) zavedenie mta na cestnho dopravcu??? resp. konkrtne prepravy


Prednaka 9.4.2013 7 prednka

Zkaznci maj predstavu e dopady mta sa daj vyjadri percentulnou mierou zvenia
celkovch nkladov pred z vchodiskovej zkladne mta.
- vyjadreniu dopadu mta do nkladov dopravcu sa pristupuje z dvoch hadsk :
1) prepravy tzv. vozovch zsielok (jeden odosielate jeden prjemca)
2) prepravy kusovch zsielok (viacej odosoelateov viacej prjemcov) ( na vozidle sa
nachdzaj zsielky pre rznych zkaznkov rznej hmotnosti, robia sa dokladky poas
prepravy, kad rozvos me by in)

- pri mte nemme jednotn sadzby tzn. zvisia od druhu pouitho vozidla jeho celkovej
hmotnosti, kategrie vozidla (Euro 0-6), poet nprav, mto zvis od spoplatnenia tried
cestnej komunikcie (dianica, cesta I. triedy)
- percento dopadu mta do ceny za prepravu zvis od rozsahu spoplatnenia koko ciest je
spoplatnench na ktorch musme plati mto
- pred zavedenm mta sa vyadovala pre nkladn vozidl nad 3,5 T znmka na cestch prvej
triedy cca 715 km a po zaveden mta je cca 1342 km

Pri celovozovch zsielkach prepravch (jeden odosielate jeden prjemca ) je potrebn
vykalkulova potrebn trasu prepravy
- ak potame dopady mta musme odrta o sme platili v minulosti za pouitie komunikci

Pri celovozovch prepravch zvisia dopady spoplatnenia od konkrtnej trasy prepravy
a potu ubehnutch km za rok a pri medzinrodnch rperavch ktor zanaj pri hraninch
miestach me djs k zneniu nkladov za pouvanie pozemnch komunikci (BA
zahraniie)
Ak sa zavdza mto zkaznci poaduj v zaiatkoch kalkulova dopady mta na konkrtne
trasy

2)
Pri systmoch prepravy kusovch zsielok je in prstup
Dopady mta sa potaj na zklade metodk ktor si nechvaj vypracova najastejie
zvzy logistiky a zasielatestva v prslunom tte
- vstupom metodiky je vyjadren dopad v EUR na cenu za prepravu zsielok o uritej
hmotnosti prepravovanch v uritch tarifnch psmach
- pribline 45% mta zaplatia dopravcovia registrovan mimo SR

Niektor zvery k internalizci externch nkladov dopravy !!!
- doprava ako odvetvie nrodnho hospodrstva nie je jedin zneisovate ivotnho
prostredia doprava zneisuje cca 16% tvor podiel zvyok najm priemysel a vroba
elektrickej energie
- internalizcia by sa mala tka aj ostanch a nemala by osta osamostatnen
- predaj emisnch kvt internalizcia by mala s sbene
- treba si uvedomi e internalizcia nie je len zaaenie dopravcu externmi nkladmi ale aj
redistribcia zskanch zdrojov do prslunch enviromentlnych citlivch a zdravotne
exponovanch segmentov (vstavba protihlukovch barir, vstavba obchvatov, lepie
zdravotnctvo, sdy, polcia) nie krov dotcie
- truktra sasnch dan, poplatkov by sa mala prispsobi rozdielom nkladoch (extern
nklady) spsobench rznymi vozidlami rznymi oblasami a rznej dobe (pozn. v ase
dopravnej piky budem plati vyie mto )
- dopravcovia nie s ekonomicky vrazne zvhodovan sa svoje rozhodnutia pri kpe
a prevdzkovan svojch dopravnch prostriedkov

- v EU sa roziruj nzkoemisn zny v mestch o m nepriame dopady na zvenie
nkladov na logistiku (plnovanie preprv)
- tieto zny sa bud rozirova, s rzne typy zn, v R mu zavdza zny od roku 2015
s potom obyvateov nad 50 000 tisc .

Vvoj mty v EU
- pri mte je mon zavies zvenie mta o 0,03 0,04 /km ktor svis s emisnm
faktorom pouitho vozidla
- Euro 5 bud od tohto zvenia osloboden do roku 2013 ale Euro6 do konca roku 2017
- zvenie mta v SR od 1.1.2014
- dopravca m garantovan e pri takchto vozidlch Euro6 nebude zven mto pre vetky
tty EU do roku 2017
- v mte je mon zavies v priebehu 5 dohodnutch hodn poas da meme zvi mto
oproti ronej benej sadzbe a o 175% (dopravn piky) priom vak zvenie mta sa
mus kompenzova v ostatnch hodinch da (v R zvenie o 25% v uritch hodinch
a kompenzcia v ostatnch hodinch znenie 2%) (v R v piatok od 15:00- 21:00 hod kedy
zvila mto na dianiciach a rchlostnch cestch pre spravu z 4,20 na 6,30 K/km)
- tty EU sa zaviazali e zaved mto v nkladnej doprave k roku 2012
- dopravcovia musia kadorone sledova vvoj v tejto oblasti a vytvori systm kalkulcie
jeho dopadov do nkladov
- Posko ktor zaviedlo mto v roku 2011 a najnovie Maarsko
- sadzby mta schvauj vldy a v niektorch ttoch primaj sadzby krtko pred ich
zavedenm o m negatvny dopad na dojednvanie cien na nasledujci rok tieto vplyvy sa
daj zmierni prepravnmi zmluvami a dohodami tkajcimi sa zmeny ceny

V sastnosti plat biela kniha (dopravn politika v doprave) v sastnosti nzov: Pln
jednotnho dopravnho priestoru Vytvorenie konkurencie schopnho dopravnho systmu
efektvne vyvajceho zdroje
- ciele Bielej knihy do roku 2030 a niektor do 2050
- obsah Bilej knihy obsahuje zvezok zni emisie z dopravy (vetkch druhov) o 60%
- 30% cestnej nkladnej dopravy nad 300 km do roku 2030 previes na in druhy dopravy
- mali by sa zavies alie poplatky svisiace pouvate plat a zneisovate plat
- jednotn platobn systmy do roku 2020
- zni do roku 2050 zni poet smrtench nehd v cestnej doprave takmer na 0 a znenie
do roku 2020 na polovicu (v porovnan do roku 2010)
- extern nklady by namali sli na krov dotcie
- Biele kniha bude ma relne dopady do nkladov v cestnej doprave



Metodika pre stanovenie sadzieb pri preprave kusovch zsielok na zem SR po
zaveden elektronickho mta

- zavedenie mta zvyuje nielen priame nklady na prevdzku cestnej nkladnej dopravy ale
dopravcovi vznikaj aj nepriame nklady

Nepriame nklady:
- mont a obstaranie palubnch jednotiek
- administratvne nklady (napr. na zmenu v tovnom a informanom systme)
- nklady spojen s vystavovanm faktr za prepravu
- nklady na kontrolu faktr za mto a prpadne detailn sledovanie nkladov na konkrtne
prepravy s cieom zkaznkom fakturova
- transakn nklady (poplatok za bankov prevody)
- prpadne nklady na pokuty z dvodu nefunknosti palubnej jednotky a nenahlsenm jej
poruchy a pod.
- tieto nklady znaj vo vine prpadov dopravn firmy

Poplatky za mto je potrebn previes do sadzieb za prepravu
- pri kusovch zsielkach formou prplatku v rmci jednotlivch tarifnch sadzieb za
prepravu
- Metodika pre kalkulciu sadzieb za preprav kusovch zsielok
- pri tvorbe metodiky boli analyzovan systmy elektronickho mta z inch krajn
- pri tvorbe metodiky sa vychdzalo z uritch vstupnch dajov (prepravn vzdialenos,
hmotnos zsielky, kategria zsielky poda hmotnosti, priemern vyaovanie vozidla ,
zohadnenie uitonej hmotnosti)
Pri metodike sa kalkuluje priemern sadzba pre dianice a rchlostn cesty
- vdy sa vychdza z relneho prieskumu
- prieskum sa robil v priebehu 1 tda a brali sa vetky jazdy pri preprave kusovch zsielok
1) najskr sa mus vyhodnoti truktra vozidlovho parku
- pri kusovch zsielkach 61% vozidiel bolo kategrie Euro3
2) analyzovali sa konkrtne trasy 43% jazdnho vkonu sa robilo po nespoplatnench cestc
pri rozvoze v rmci firiem (Gefko, Kuhen-Nagel, TNT bolo ich 6)
3) brali sme do vahy vyuitie uitonej hmotnosti pri rozvoze kusovch zsielok sa
nedosahuje 100% vyuitie pribline 62% z toho sa modifikoval pouit tarifn stupe
- vyuitie uitonej hmotnosti ako premietnu sadzbu ktor je zvisl od celkovej hmotnosti
vozidla do sadzby 1kg nkladu
4) bola aplikovan aj socilna legislatva pri prepravch jeden vodi me ubehn pri
rchlosti 60 km/h za 10 hodn a nad 600 km dvaja vodii
5) tarifn stupne boli stanoven na zklade podkladov od dopravcov a boli odstupovan od 5
kg do 24 000 kg

Tarifa mtneho pri preprave kusovch ysielok do 3000 kg v bey DPH
Vzdialenos
(km)
hmotnos
(kg)
0-50 50-100 100-200 200-300 300-400 400-500 500-600
0-5
100-150 0,77442
/bez
DPH


0,77442 jedn sa o zvenie z dvodu zavedenia mta pripota k cene
Vina vekch logistickch firiem tto metodiku prevzala prpadne ich modifikovala aby
zodpovedala bliie ich pouvanm tarifnm stupom alebo psmam
- sadzby s priemern za priemern vozidlo a za preskman vyuitie vozidiel a priemern
pouitie spoplatnench ciest



Nkladov modely a nkladov indexy

. patria do sfry mikroekonomiky

Nkladov model matematick vyjadrenie priebehu zvislosti nkladov na zvolenom
initeovi alebo viacerch initeoch
- inite poet ubehnutch km, hmotnos prepravovanch zsielok tkm, koko hodn
v prevdzke bolo vozidlo

Jednoduch nkladov model
- na zklade proporcionlneho, degresvneho alebo progresvneho
Jednoduch nkladov model
N= Nf + Nvj*Q
- priebeh nkladovho modelu je linerny
- v praxi postauje vo vine prpadov linerna zvislos
- linerny model me ma 3 alternatvy
1) proporcionlny model priamo merny rastu nkladov
2) degresvny pri degresvnom N=Nf Nvj*Q
2
3) progresvny progresivitu vyjadruje vinou druhou mocninou

Nkladov model me sli aj na vyjadrenie zvislosti zisku napr.
N = V Z
Z = V (Nvj*V) Nf
Z = V(1 Nvj) Nf
Kde V objem vkonov v
Z zisk v
- vieme modelova zvislos ziskov od nkladov
(1 Nvj) predstavuje sumu ktor je uren na hradu fixnch nkladov na tvorbu zisku.
Nazva sa prspevok na hradu (maru). Sli na vpotu kritickho (nulovho) bodu
nkladov v tejto zvislosti. Kritick bod rentability.

Kb = Nf / Pu*(1-Nvj)
Kb kritick bod nkladov /nulov bod)
Pu prspevok na hradu fixnch nkladov jednotky prodkcie
(M = 1-Nvj)

V praxi sa vyskytuje aj nelinerny vvoj nkladov ale aj nelinerny vvoj trieb
V praxi mu vznikn aj takto prklady :


Zloit nkladov model
- zloitejie modely odraj skutonos vernejie ale s podstatne nronejie
- veobecne m zloit nkladov model m tvar:
N = f (a,b,c,.......x) + z
Kde a,b,c........x s initele ktorch psobenie na nklady sa skma
- nkladov model je aj metodick postup kalkulcie , v nkladovom modely s initele
PHM, odpisy, ivotnos pneumatk, sinite vyuitia jzd .....

Nkladov modely mu odhali e zmena nkladov nebola spsoben len riadiacimi zsahmi
- napr. na znenie materilovch nkladov m vplyv: (technick pokrok - znenie spotreby,
vvoj cien)
- nkladov modely mu skma aj percento znenia nkladov pri abstrahovan o alch
vplyvov
- nkladov model me posli pre riadiace vplyvy do dopravnej firmy napr. do vahy
nezoberieme zmenu vozidlovho parku

Kontrukcia nkladovho modelu zvis najm od dostupnosti informci z minulho obdobia
a znalosti faktorov ktor ovplyvuj minul vvoj nkladov
- v cestnej doprave sa najastejie vyuva model

n = f + v1.x1 +v2.x2 () linerny model

f absoltna vka fixnch nkladov (nezvislch) nkladov na jedno vozidlo ()
v1 jednotkov variabiln nklady zvisl od ubehnutch km (/km)
v2 variabiln nklady zvisl od hodn prevdzky prepotan na jednu hodinu prevdzky
(/h) za sledovan obdobie (de, mesiac, rok)

V praxi sa pouva Prevdzkovo-ekonomick model (analytick model) pre konkrtny
typ nkladnch vozidiel modeluj predpokladan nklady pomocou vzahu
- nklady = nklady na odpisy + nklady na pneu + nklady na PHM + nklady na poistenie
.....
- v praxi najastejie tabuka jednotlivch nkladov
- niektor poloky ktor sa nevedia prsne oceni sa ocenia pomocou koeficientov zmien
oproti minulmu obdobiu


Prednka 9. 16.4.2013

Prevdzkovo ekonomicky nkladov model
- pri jeho pouit sa vychdza z nkladovej rovne z predchdzajceho roka , nkladov
model sa d poui aj na skupinu vozidiel, nkladovch mzdovch vchodiskovho roka >
Koeficientom zmien nkladovch rovn odvodench z minulho vvoja upravench na
zklade predpokladanch opatren predpokladanho vvoja
- nkladov modely sa pouvaj na budce obdobia na budci vvoj
- ak sa rozhodneme e iadna zmena nenastane tak koeficient bude 0
- koeficient sa men v zvislosti nvrhu alebo zmeny
- kalkulova mu len pracovnci ktor vedia o tchto opatreniach a vedia ich definova
- ich vsledky bud tm presnejie a pre systm tvorby ceny v cestnej doprave
- m je via znalos dlhodobho priebehu vlastnch nkladov a podmienok ich dynamiky

Zloit viacfaktorov model

Nkladov indexy
- presvedi sa o tom i je rast nkladov v cestnej doprave jav trval meme aj pri skman
nkladovch indexov
- nkladov indexy spracovvaj najastejie zvzy dopravcov, verejne sa publikuj a slia
dopravcom pre rokovania o zmene ceny za prepravu
- v R od roku 2001 sleduje vvoj nkladov vo vybranch dopravnch firmch (20
spolonost, metodika je prevzat z vskumnho stavu NAE v Holandsku)
- nkladov index: sli na porovnvanie nkladovej rovne sasnho obdobia
s predchdzajcim obdobm prpadne sa to porovnva voi obdobiu kedy sa nkladov index
zaal prvkrt zaal sledova

- celkov nklady ktor sa sleduj v R sa od zavedenia mta sleduj oddelene
- v R na nklady vplva kurz R koruny (voi USD, EU, PL)

Samostatne sa pri nkladovch indexoch sleduj tieto nkladov poloky (tieto sa sleduj
a ukazuj sa zkaznkom a je potreba s nimi nieo robi) (v nkladovom sa porovnva
tvrrone, a medziron porovnanie cien)
- nklady na PHM
- nklady na vodiov
- nklady na lzing a odpisy
- poistenie 92% nrast
- pneu
- opravy drba
- da z motorovch vozidiel
- reijn nklady

- v dopravnch firmch sa sleduje vvoj trieb a nkladov najastejie na mesanej bzy
a porovnva sa s rovnakm obdobm minulho roka
- v autobusovej doprave trby nklady vemi ovplyvuje poet pracovnch dn v tom
prslunom kalendrnom mesiaci

- v R v nkladovom indexe sa spracovvaj aj pre niektor prepravn relcie (preprava do
zahraniia)
- nkladov index poukazuje na rozdielny rast nkladov jednotlivch prepravnch relcich
- zmenm nkladom by mali odpoveda aj ceny za prepravu (rozdielna cena pri preprave do
Nemecka alebo Polsaka)
- tieto nkladov indexy publikuje ESMAD Bohemia prodopravce.cz tvrrone

- v SR sa tie sleduj nkladov indexy
- v SR sa nesleduj nklady na vzorke dopravnch firiem ale pouvaj sa daje z verejne
prstupnch databz (tatistick rad)
- sleduj sa PHM (na vntrottnu a medzinrodn), pneu, mzdy, poplatky za pouvanie ciest
(vntrottnej a medzinrodnej) a sleduje sa index zamestnanosti
- v SR je to publikovan v asopise Kilometer



Riadenie nkladov a zvyovanie efektvnosti cestnej dopravy

- ak rastie HDP prepravn jazdn vkon je zko previazan s rastom HDP
- uritm informtorom k stave ponuky a stave dopytu s uritym zdrojom s dopravnej
informan databanky (databanka TIMOCOM)

V obdob hospodrskej krzy s tieto problmy v cestnej nkladnej doprave:
- zhorenie platobnej disciplny zkaznkov (dopravn firmy musia sledova platobn
disciplnu jednotlivch zkaznkov, vo vch firmch sa to nastavuje softwerovou
aplikciou tzn. e dispeerom sa neumon vystavi alia objednvka prepravy pre
zkaznka ktorho pohadvky prekroili nastaven hranicu) (v obdob krzy horz aj
u spoahlivch zkaznkov tzn. druhotn platobn neschopnos)
- tlak na zniovanie cien (najm z pozcie vrobnch podnikov , vrobn podniky tlaia na
dodvateov vrobnch sluieb)
- legislatvne zmeny (zavedenie legislatvnych zmien mto 1.1.2010 , zkazy jzd ,
sprsnenie socilnych predpisov)

Vzorec v obdoby bez krzy
Cena = nklady + zisk zkladn rovnica

- v obdob krzy cenu uruje konkurenn boj
- rovnica sa men na podobu

Nklady = cena + zisk (cenu uruje konkurencia)
- nklady sa stvaj veliinou zvislou, a nklady musm prispsobi konkurennm cenm
- preto je potrebn riadi resp. zniova nklady oproti konkurenci


Ako riadi nklady a zvyova efektvnos v cestnej doprave
- v prvotnom rade aby sme mohli riadi nklady potrebujeme zavies presn evidenciu
vkonov a nkladov ktor pri nich vznikaj
- v oblasti evidencie vkonov a nkladov sa dopravn firmy lia
- cieov stav by mal by by tak e kad nklad by mal by zatovan na konkrtne
vozidlo a konkrtnu prepravu
- pre potreby riadenia je potrebn zavies do dopravnch firiem presnejie metdy kalkulcie
nkladov

Ktor nklady me dopravca priamo ovplyvni?
- dopravca me do uritej miery najm oproti konkurenci najm vku jednotlivch zloiek
variabilnch nkladov
- prvou nkladovou polokou ktorou sa mus firma riadi cenou PHM (poda charakteru
preprv najm i ide o prepravy na vek vzdialenosti alebo krtke vzdialenosti mu ma a
40% podiel celkovch ronch nkladov (plat to pre medzinrodn nkladn dopravu)
- jednou z monost ako riadi nklady na PHM je presvedi obchodnch partnerov aby do
prepravnch zmlv sa zapracovalo tzv. palivov prplatok
- v obdob hospodrskej krzy kles cena PHM
- v roku 2008 sa skbila krza z predchdzajcim rastom ceny PHM a pokia dopravcovia
presadili do zmlv palivov prplatky tak cena PHM zaala prudko klesa
- dalou monosou ako riadi nklady za PHM je najm vo vekch dopravnch spolonost
je monos zafixova zmluvou s bankou cenu PHM na ron a dlhie obdobie (m to jeden
nedostatok e cena nafty je u kontantn cel rok je vemi dleit asov bod rozhodnutia
podpsania takejto zmluvy)
- vek riziko je ak cena ropy klesne a dopravca mus zni cenu oproti konkurenci
- dopravca vie ovplyvni nklady na PHM vberom dodvateom PHM (vek spolonosti
robia pravideln tendre na vber dodvatea na PHM)
- vek dopravn firmy maj vlastn erpacie stanice
- v dopravnch firmch sa ms kompetentn osoba zaobera vvojom ceny nafty
nakupovanej pre vlastn erpaciu stanicu a poda toho vydva usmernenia pre erpania
PHM

- optimalizciou erpania PHM vzhadom na rozdielne ceny PHM doma a v zahrani
- pri motorovej nafte je potrebn dva pozor na kvalitu motorovej nafty

- systmom evidencie a racionalizcie spotreby PHM (s dopravn firmy ktor na vlastnch
erpacch staniciach s automatizovan erpanie PHM, na tankovaciu kartu vodi nevie
koko naerpal PHM informcia sa automaticky prena do systmu a priradzuje sa vodiovi)
(systm kontroly vodiov z hadiska bytku PHJM poas jazdy = online monitoring PHM)

- kolenm vodiov a vntropodnikovm riadenm preprv a vodiov

Cena nafty v /liter s
DPH
Nklady v /km pri
spotrebe 32l/100 km
Nklady v /km pri
spotrebe 30l/100 km
Rozdiel nkladov v
/km
1,208 /liter
02.01.2011
0,3865 0,3624 0,0241
1.366 /liter
18.04.2011
0,4371 0,4098 0,0273
Rozdiel 0,0506 0,0474 0,0032

- zrastcou cenou nafty sa zvrazuje vznam spory PHM z spornej jazdy vodiov
alebo pouitia spornch vozidiel

Na ak prepravy nasadzova vozidl s vyou spotrebou pohonnch hmt?
- dispeersky riadi tak prevdzku vozidiel aby vozidl s vysokou spotrebou boli nasadzovan
na krtke vzdialenosti resp. v ase nedostatku prce
- podobne je potrebn sledova vodiov s vyou spotrebou nasadzovan na kratie
vzdialenosti

Verejn sa a riadenie nkladov
- vypisuje objednvate (VUC, mesto alebo organiztor IDS)
Ak bude rozhodujce kritrium vberu v naich podmienkach?
- napr. V R v roku 2012 boli rozhodujce kritria vberu dopravcov bola 80% cena a 20%
kvalita
- na zaiatku dlhodobej zmluvy je cena ,,dobr,, obsahuje celkov nklady a obnovu
vozidlovho parku + primeran zisk
- do zmlv je potrebn zapracova nkladov rizik s tm aby sa zabezpeila finann
stabilita dopravcu
- je dleit aj z hadiska plnenia poiadaviek na uchdzanie so o finann zdroje z fondov
E
- v SR to mu by podniky autobusovej dopravy (nie v strate), dopravn podnik BA a KE
- objednvatelia tandardne pri vberovch konaniach vyhlasuj tzv. maximlne ceny tu sa
vyhlasuj ceny v /km
- ponukov cena od dopravcu mus by niia a mus zohadova rzne typy autobusov,
tandardy, ich vybavenie pre konkrtny sbor liniek
Vpoet odmeny (poda zkona o cestnej doprave v SR ide o prspevok)
Oj = (ckm
ij
Kmu
ij
) DOT ()
Ckm ponukov cena dopravcu /1km
DOT pomern as (na jedno vozidlo na jeden kalendrny mesiac dopravcom urenej doby
tovnho odpisovania vozidla) investinej dotcie ktor dopravca

Monosti valorizcie odmeny (prspevku)
- v tejto zmluve s aj monosti valorizcie prspevku z dvodu nrastu:
- spotrebiteskch cien (inflcia)
- zvl je rieen otzka zmeny ceny motorovej nafty
- ie tto zmluva pota s uritmi nkladovmi rozikami

Ckm1 ponukov cena za 1 km zaokrhlen na dve desatinn miesta
Ckm ponukov cena za 1 km pred pravou poda tohto ustanovenia
CPI medziron zmena indexu spotrebiteskch cien zistenho k rozhodnho dtumu
vyjadren v % a zaokrhlen na jedno dest. Miesto
- v R CPI: 103,7 (02/2012 oproti 02/2011) 3,7 % v SR CPI: 103,8
Ckm1 = Ckm + (Ckm 0,66 CPI / 100) (/km)

Postup zmeny odmeny (prspevku) dopravcovi pri zmene ceny motorovej nafty
Ckm1 ponukov cena za 1 km upraven poda tohto ustanovenia. Ponukov cena za 1 km
bude nsledne zaokrhlen na 2 desatinn miesta
Ckm ponukov cena za 1 km pred pravou
Cphm medzoron priemern cena nafty (bez DPH) zisten k februru 2011 respektve
k dtumu predchdzajcej pravy
Cphm1 medziron priemern cena nafty (bez DPH) k februru 2012

Ckm1 = Ckm + (Ckm 0,24 (Cphm1 Cphm) ( C phm) (/km)
- tento vzorec negarantuje pln premietnutie zvenej ceny

- vemi dleit daj je e kedy prv krt sa pouij valorizan prepoty ceny, v niektorch
zmluvch to me by viac ako 1 rok (tzn. viac ako rok jazdme bez valorizanch
prepotoch)

- palivov prplatky sa pouvaj v nkladnej doprave najm pri preprave kusovch zsielok ,
(DHL)
- v zmluvch v rmci IDS je aj monos zniova/zvyova ron objednan vkony

Ak sa znia kilometre ktr si objednval objednvate ak me by relna spora nkladov?

VN = Nf + nv V
Ak neurobme sporu vo fixnch nkladoch?
- je mon vdy zni poet autobusov?

spora = nv V % 0,56 /km 450 000 km
spora = 252 000

- zmena odmeny prspevku na hradu dopravcovi pri zmene rozsahu poskytovanej sluby na
zklade poiadavky objednvatea
Znenie jazdnho
vkonu (%)
Zvenie ponukovej
ceny (%)
Zvenie jazdnho
vkonu (%)
Znenie ponukovej
ceny (%)
< 5 2 < 5 2
< 10 5 < 10 3
.... .... .... ....
< 50 40 <35 8
- dopravca by si mal prepota i skutone je to pre neho vhodn , resp. i znenie
jazdnho vkonu m dostaton zvenie ceny na to sa d vyui nkladov model

Nklady na opravy a drbu vrtane vmeny olejov
- vberom dopravnho prostriedku, starostlivos o vozidl a systmom pravidelnej drby,
technikou jazdy vodiov, nepreaovanm vozidiel (ahie zsielky ovplyvuj nklady
a opravy a drby a ovplyvuj aj spotrebu PHM) a pod...
- napr. poet ubehnutch km, erpanie PHM, je potrebn kontroloval aby bola zabezpeen
ich sprvnos






V ostatnom ase sa dostva do zmlv o preprave palivov prplatok
1) Zdroj ceny nafty vinou verejn server (tatistici rad SR ale eurpsky tatistick)
2) Server mus udva ceny nafty v tdovch obdobiach
3) Dohoda o vchodiskovej cene nafty pre vpoet zmeny ceny ku du podpisu tejto
zmluvy
4) Dohodn kedy sa pristpi k zveniu/zneniu ak asov obdobie na
prehodnocovanie ceny za prepravu ( ak sa zvol vemi krtke obdobie tas sa me sta
e palivov prplatok sa nepouije ani raz vzhadom na vysok percento pri ktorom sa
m palivov prplatok vypota) (myslme percento nad 5 %) (zmluvou sa budeme
zaobera vtedy ked sa cena nafty zvi od 5%) (cena nafty sa v SR a EU men plynule
nemen sa skokom) (odpora sa obdobie tvrron na porovnvanie, pri kratom
porovnvanom obdob sa nemus v dostatonej miere prpadne vbec prejavi
palivov prplatok)

V praxi sa aplikuj aj in zmluvn podmienky, pri opakovanch prepravch po tej istej trase
bud chcie zkaznci relnu kalkulciu dopadu na prepravu, bud chce vedie relnu cenu
i dochdza k zveniu alebo zneniu ceny.
-


10. prednka 23.4.2013


c) nklady na pneumatiky
- technika jazdy, sprvne hustenie preumatk, nepreaovanie vozidiel

Ak porovnvame dve prepravy za rovnak cenu musme preto porovnva aj tieto
charakteristiky:
- hmotnos nkladu
- smerovanie prepravy (horsk priechody)
- cesty s astmi dopravnmi zpchami

Ako riadi nklady na mto?
- nemusme sa tm zaobera lebo bez problmov to zaplatia zkaznci.
- najm pri zmench ceny mta, zavdzan mta, dopravca mus riadi nklady na mto
- vber vozidiel z hadiska celkovej hmotnosti (v zvislosti od prepravy)
- potu nprav
- z hadiska emisnej triedy EURO v Nemecku (rozdiel medzi EURO 2 a EURO 5 je a 53%)
ekologick vozidl nasadzujem na relcie kde s vrazn zavy na mte zvislho od emisnej
triedy
- s mtom svis plnovanie preprav, vyaenie vozidiel


FIXN NKLADY

Fixn nklady me dopravxa ovplyvni?
- nezvisl nklady me dopravca v ich absoltnej vke me ovplyvni len jednorzovo
pri rozhodovan o vbere dopravnho prostriedku a dodvateov sluieb
- rozhodnutie na zaiatku je rozhodujce
- vku dane z motorovch vozidiel (z asti vobou nvesu, ahaa v poet nprav ,
prpadne zmenou sdla registrcie vozidiel vzhadom na zavy na ekologick vozidl) ,
niektor dopravcovia maj registrovan nvesy v zahrani (Posko, Slovinsko)
- povinn zmluvn poistenie motorovch vozidiel (optimalizciou vozidlovho parku,
vberom poisovne v dopravnch firmch sa pravidelne dvaj vpovede a iadaj sa
predloi nov ponuky na poistenie kad rok)
- lzingov spltky (vber dodvatea finannch sluieb na zaiatku, vberom banky )
- vber dodvatea energi, prenjmu, kolen atd.

Dopravcovia by si mali uvedomi e z hadiska ich postavenia na dopravnom trhu s
rozhodujce jednotkov fixn nklady, ktor by mali porovnva pre jednotliv kategrie
vozidiel s konkurenciou

Vplyv zmeny zvyovania ronho jazdnho vkonu na jednotov fixn nklady
2005 2006 2007 2008
Celkov nklady
v tis. SK
3 400 3600 3800 3900
Fixn nklady
v tis. SK
1 595 1600 1800 1800
Ron vkon
v km
90 000 100 000 110 000 ( v
prpade ak by
ostalo 100 000
km tak by fixn
nklady narstli
na 18 SK/km)
120 000
Jednotkov fixn
nklady
v SK/km
17,72 16,00 16,36 15,00
- zvyovanie celkovch fixnch nkladov vieme riadi cestou zvyovania ronho jazdnho
vkonu
- v krze ak sa zniuje dopyt po prepravch vinou kles aj ron jazdn vkon o zvyuje
jednotkov fixn nklady , pri nemeniacich cench me vies ku strate (zkaznci nechc
zvi ceny )
- na druhej starne zvyovanie jazdnch vkonov je obmedzen disponibilnou asovou
kapacitiou vozidlovho parku ( poet vozidlovch dn v prevdzke) (napr. niektor vozidl
mu by vyuit v 365 dn v roku, minimlne mus jeden de na STK), (v medzinrodnej
nkladnej doprave asov kapacitu ovplyvuj zkazy jzd sviatky, vkendy)
- socilnymi predpismi pre osdky vozidiel, prsnou kontrolou

Ak je maximlkny jazdn vkon nkladnho automobilu pri jednolennej osdke?
- 2x90 hodn = 180 hodn
- maximlny mesan vkon je potom 180 hod jazdy x priemern rchlos
180 x 70 km/h = 12 600 km
- potom ron jazdn vkon je 12600 km x 12 mes = 151 200 km (vodii spolu so striedaom
vodia m prvo na dovolenky)
- pri vyuit dvojlennej osdky je mon ron jazdn vkon dosiahnu cez 200 000 km

- efektivitu preprv najm vo vzahu ku konkurenci zvyuje podiel potu jzd s nkladom
(sinite vyuitia jzd - beta)








Vplyv sinitea jzd :
a) Dopravca m nklady na 1 km 1
A pomer potu km s nkladom k celkovmu potu km 0,75 (75% vyuitia jzd)
b) Dopravca m nklady na 1 km 1
A pomer potu km s nkladom k celkovmu potu km 0,85 (85 % vyuitia jzd)

Ako to ovplyvn ich cenu za prepravu za jeden km zbehnut s nkladom?
- obidvaja bud kakulova k nkladom 10% ziskov prirku
A) dopravca : cena (1+0,1) / 0,75 = 1,466 /km
B) dopravca cena: (1+0,1)/0,85 = 1,294 /km
Rozdiel je 0,17 /km
- v medzinrodnej cestnej nkladnej preprave dosahuj niektor dopravn firmy sinite
vyuitia jzd 0,96 = 96%

- v oblasti mzdovch nkladov , v obdob krzy sa prepa a klesaj aj mzdy a je via
ponuka vodiov a ostatnch zamestnancov
- v obdob krzy je mon aby si firmy vybrali kvalitnejch vodiov





Vybran zsady pre tvorbu ceny

- dopravca a zasielate s ovplyvovan :
- rznymi zujmami najrznejch zoskupen
- v prvom rade s to zkaznci (prepravcovia prkazcovia) a vplyv konkurencie
- dodvatelia materilu a prevdzkovch hmt (monopol na PHM
- vkladatelia kapitlu (investori
- zkonodarcovia
- zujmov zoskupenia (odbory (najm v autobusovej dopravy SAD, MHD, zdruenia
dopravcov atd.)

Okrem uvedench problmov vplyvu na cenov politiku je mono vidie dalie veobecn
podmienky v tom e:
- pri agresvnej cenovej politike me ju konkurencia odrazi a me vznikn ruinujca
cenov sa
- pri klesan cien nemus vies nutne ku nrastu obratu, pretoe cena je asto povaovan na
meradlo kvality, a nzke ceny sa asto rovnaj nzkej rovni kvality (tto strnka cenovej
politiky bude bliie rozobran) (v doprave ta nzka cena sa prejav a neskr tzn. nedodanie
tovaru na as z dvodu poruchy vozidiel, pokodenie tovaru .....)
- manvrovac priestor cenovej politiky je obmedzovan ttnymi zsahmi (dopravn politika
najm v HOD cez legislatvu EU cez nariadenia)
- zniovanie cien sa obtiane odvolva
- ast zmeny cien mu narui dveru zkaznkov (prepravcov) ceny za prepravu s
sasou kalkulcie ceny vrobkov




Cenov politika dopravnej firmy zaha stanovenie:
- cenovch relci (poiadaviek) voi potencilnym zkaznkom (in cenov relcia pre
zkaznka pre 1 prepravu na mesiac a in cenov relcia pre zkaznka ktor chce 100 preprv
mesane, in cenov relcie pre import a export
- cenov rozdiely voi konkurenci (vinou sa zisuj cez fiktvneho zkaznka, dopravn
firmy sa voi tomu brnia o cench mu rozhodova a informova len urit oddelenia resp.
udia , cenov ponuky sa robia len na zklade psomnej poiadavky (firma sa mus tvri e je
relna) (vo vekch dopravnch firmch s u obchodn oddelenia oslovova novch
zkaznkov, robi cenov ponuky, sledova trh ......) (zskanch zkaznkov posvaj na
logistick oddelenia ktor zorganizuj prepravu)
- cenov alternatvy niektor zkaznci chc paulnu cenu ,,ALL- IN,, dal zkaznk na
cenu na km, na tonu , na paletu ....

Cenov rozhodnutia sa uskutouj z tchto podnetov:
- cena je stanoven po prv raz
- zmena ceny v dsledku zmeny nkladov
- zmena ceny v dsledku zmeny dopytu
- zmena ceny na zklade zmenenej konkurennej situcie
- zmena ceny za elom zistenia optimlneho cenovho pomeru vkonov v rmci vkonovej
skupiny (napr. zvenie ceny pre tarifn psma do uritho potu km kde mme najv
poet km alebo zvime ceny len pre urit segment preprv napr. medzinrodn,
vntrottnu, rozvozy potravn v danom segmente zvim ceny za prepravu)

Monosti prstupu k tvorbe ceny
V praxi ekonomik s trhovm hospodrstvom sa vyvinuli rzne postupy a metdy prstupu
k tvorbe ceny:
a) Tvorba cien orientovan na zklade nkladov
- poda priemernch nkladov (jednotkov celkov nklady dos skresuj)
- poda marginlnych (medznch) nkladov

b) Tvorba cien orientovan na dopyt
- zkon zniovanm cien dopyt stpa a naopak (neplat pri monopoloch)
c) tvorba cien orientovan na zklade konkurencie poda
- priemernch konkurennch cien
- poda najvych konkurennch cien
- poda najnich konkurennch cien
d) tvorba cien stanoven zvznmi tarifami
- referenn tarify
- tu je mono uplatni aj tvorbu cien na zklade referennch tarf ktor odporaj

Cenov stratgie
- znamen o chceme zmenou ceny dosiahn
- pre podnikatea v CD a zasielatestve
1. Preniknutie na trh
- cena je stanoven relatvne nzko, aby firma o najrchlejie zskala postavenie na trhu aby
z neho zskala o najv podiel na trhu (podiel v CD sa uvdza zo tatistiky podiel
z vkonov za cel SR, prpadne porovnanie s konkurenciou)
2. podpora trhu
- dopravn firma stanov ceny prepravnch vkonov vemi nzko a sna sa tto rove
udra o najdlhie, lebo buduje imid nzkych cien
- cena je tie hlavnm propaganm argumentom
3. oderpanie trhu
- vo vsvojom prvom kroku oslovuje doprvn firma skupinu zkaznkov o ktorch sa
domnieva e s schopn plati vyie ceny ne in pretoe pripisuj ponkanm vkonom
v uritom asovom obdob vysok hodnotu
- v druhom kroku sa ceny postupne zniuj aby sa zskali aj in zkaznci
4. podpora vkonovch skupn
- firma stanov ceny za urit prepravn vkony v rmci skupiny svisiacich prepravnch
vkonov tak nzko aby podporila odbyt celej vkonovej skupiny bez toho aby tento jednotliv
vkon sm prinal zisk (technika pralivej ceny)

Cenov diferencicia
- v niektorch prpadoch poadujeme od rznych zkaznkov rzne ceny za rovnak vkony
- tento jav nazvame cenov diferencicia

Vecn diferencicia cien
- pri cenovch poiadavkch rozliujeme poda druhu (najm v oblasti ponohospodrskych
produktov ak je zber tchto produktov tak sa spravidla zvyuj ceny za prepravu) a mnostva
prepravovanho tovaru prpadne osb (napr. pri odstupovan poda ceny a hmotnosti tovaru,
skupinov cestovanie a pod.) (ak zkaznk presiahne urit objem prpadne potom preprv
dostva zavu s ceny)

Priestorov diferencicia
- ceny za prepravu s odstupovan poda prekonanej vzdialenosti v uritch oblastiach alebo
smeroch (pohraniie, oblasti vo vnimonom stave) alebo sa rozliuj tuzemsk a zahranin
ceny, exportn a importn ceny pode exportu je v ako importu a zo zahraniia je
via konkurencia na prepravy na Slovensko o prepravy m zujem esk, madarsk,
ukrajinsk dopravca

asov diferencicia cien
- za ten ist prepravn vkon s poadovan rozdielne ceny v rznych ronch obdobiach
svis to s dopytom po dopravnch slubch (najproblematickejie hlavne v prvch 3
mesiacoch roka) (v nepravidelnej autobusovej doprave s vyie ceny v lete)

Osobn diferencicia cien
- tto diferencicia sa uplatuje hlavne v hromadnej osobnej doprave
- vka ceny zvis od osobnch znakov (napr. zvhodnenie iakov, tudentov, vojakov,
dchodcov, ZP)
- zkladom pre cenov diferenciciu je dostaton potencil trhu segmentu

Monosti vyuitia zliav
- politika rabatu systm uplatovania zliav
Rabat je zava na cene ktor je poskytovan na urit vkony, pretoe poskytovanie rabatu
men cenu ktor zujemca m zaplati
- politika rabatu je nstroj ktor sa d uplatni bez toho aby vznikala rujnujca cenov sa
Druhy rabatov:
a) rabat za mnostvo za urit mnostvo poadovanho dopravnho vkonu v rmci jednej
peridy (vekoodberatelia) alebo za uvedenie uritch pre dopravn firmu dleitch
objednvok
- politika rabatu sa vinou vzahuje na asov peridu
b) asov rabaty
- sa vzahuj k asovmu bodu udelenia objednvky a sleduj cie a zska pre dopravn
firmu priazniv dispozcie zkaznka. asov rabaty sa v dopravnch firmch vyuvaj ako
zavdzajce rabaty a seznne rabaty
- zava s ceny vdy plat za splnenia uritch podmienok (prekroenie uritch objemov
preprv) resp. plat len obmedzen as

c) vernostn rabaty
- maj da zkaznkovi podnet kupova dopravn vkony stle len od jednej dopravnej firmy
a poskytuj sa spravidla tm prepravcom, ktor s u dlh as zkaznkmi prslunej
dopravnej firmy
- vernostn rabaty sa uplatuj pri obchodnch rokovaniach so stlymi zkaznkmi kde sa
deklaruje e stli zkaznci maj tzv. pecilne ceny

V praxi sa vinou uplatuj rzne kombincie rabatov, pri vekch zkazkach,
v elezninej doprave

Dohody o platbch
- vemi dleitou sasou cenovej politiky s dohody o spsobe vykonvania platieb za
odveden vkony, stanovenie leht splatnosti faktr, prpadne skont za platby vopred alebo
v krtkej dobe a pod.
- v sasnosti medzi obchodnmi spolonosami poda EU legislatvy je maximlne 60 dn
- skont platby - s percent znenia ceny vopred dohodnut v zmluve o preprave ak
zkaznk dopravcovi zaplat urit poet dn skr ako je dohodnut v zmluve (pr. Lehota
splatnosti 60 dn ak dopravcovi zaplatme do 30 dn tak celkov cena bude znena o 3%
a zkaznk zaplat dopravcovi hne na druh de tak zava s ceny me by a 10%)
- najprepracovanej systm sknt maj vypracovan zasielatesk spolonosti
- o skonte nerozhoduje konkrtna osoba vka a pouitie skonta mus by v zmluve
o preprave

- V ostatnom obdob je okrem sknt s ceny sa vyuva znenie ceny za prepravu formou
dofakturcie za vratn palety tzn. dopravcovi s anepovie e paleta m hodnotu a nedoru ich
nasp tak mu tuju
- najm v spolkovej republike Nemecko je iastone zodpovedn za upevnenie odosielate
tzv. vedci nkladyky a as nkladov na upevovacie prostriedky (najm protimykov
podloky ale asto krt aj viazacie popruhy sa prenaj na dopravcu














11. prednka
Tvorba ceny v cestnej doprave
- Jednanie o cene
- Prca so zkaznkmi
- Faktory ovplyvujce jednanie o cene



23 rd jednania o cene:
1. jednajte vdy s lovekom, ktor me s Vami dohodu uzavrie
2. jednaniu venujte dostatok asu a trpezlivosti
3. vychdzajte zo zsady repektovania potrieb klienta
4. formulujte svoju cenov a obchodn ponuku o najzrozumitenejie, akceptujte klienta ako
loveka
5. nezahajte klienta vemi odbornmi a technickmi otzkami
6. repektujte problmy, ktor v rmci jednania nhle objavili
7. nezabudnite zo zujmom pova klienta
8. v prpade nejasnosti je potrebn strune klienta spta na doplujce vysvetlenie
9. nikdy neskte do rei klientovi
10. dostatone prezentujte vhody Vaej firmy pri dodvke predmetnej sluby a kvality Vaej
firmy
11. nikdy nevstupujte ako suvern, ktor m na vetko rieenie, jednanie vete tak aby
rieenie bolo spolonm dielom
12. nmietky klienta nesm zosta bez odpovede
13. nesnate sa dohodu uzavrie prli rchlo ale tie sa nesmiete rchlo vzda
14. argumentcia mus by presn kopirujca V cie
15. ak mte propagan materil pouite ho bez vhania ak je a bol niekto s Vaimi slubami
spokojn prezentujte ich bez vhania
16. trpezlivo presviedajte a dokumentujte e Vae presvedenie o cene je primn
a opodstatnen
17. pri jednan sete vzpriamene s smevom na tvri, s vrazom pochopenia pre klienta bez
emci bez negatvnych prejavov Vaej osobnosti, Vho fyziologickho sprvania sa
18. nerozprvajte prli vea spomente si na to e rozprva je striebro, mla je zlato
19. nepredkladajte prli vea alternatv Vho obchodu, tm sa zmenuje dveryhodnos
realizcie a kvality dohody
20. zver obchodnho jednania ponecha klientovi (klient by mal zhrn na om sme sa
dohodli) nedopusti sa nepresnosti v dialgu
21. termn nechajte navrhn klientovi
22. dohoda o cene vykonajte ako posledn fzu jednania
23. pri rozdieloch v cench nerezignujte, trpezlivo argumentujte

Faktory ktor ovplyvuj dojednvanie CENY ZA PREPRAVU

1. Odkia kam
- km s nkladom, przdne km, prstavn km, odstavn km, km z potaa (napr. ROUTE 66),
km skuton
-prepravn relcia objektvne s minimlnym sptnm vyaenm napr. Rusko

2. hmotnos nkladu
- ovplyvn cenu za prepravu, spotreba,
- preaenie,
- povolenie. Prepravn povolenie

3. objem nkladu
- objem lonho priestoru
- nadrozmern nklad JUMBO od 100 m3
- vekoobjemov nves

4. nakldka vykldka
- rchla (do 2 hodn)
- pomal (2 a viac hodn), akanie, zdranie vozidla
- s odplachtovanm
- bez odplachtovania
- so zaistenm nkladu tandardnm spsobom
- s potrebou pecilneho netandardnho zaistenia
- paletovm vysokozdvinm vozkom
- nepaletov mechanika
- run nakldka so spoluprcou vodia (vodii bud odmieta , bud vyadova zvenie
mzdy......)
- zdranie vozidla na strane odosielatea- prijmatea

5. druh nkladu
- typick (paletov)
- kusov zsielky
- vone loen, vrecovan bez paletizcie
- kontajnery ISO 1 A, 1 C
- rastlinn produkty
- seznnos, zvierat
- ATP, ADR

6. Cena nkladu
- drah nklad nad 165 000
- priemern cena nkladu 66 000 165 000
- lacn tovar do 66 000

7. rizikov tovar
- tovar s hodnotou (Dohovor TIR)
- nezaistenie colnou zbezpekou (coln sprievod)
- s osobitnou colnou zbezpekou (potreba poistenia)
- potraviny
- elektronika (Dohovor TIR)
- v SR rizikov tovar me, hlink, elektronika, pneumatiky
- rizikov relcie (Rusko, zakaukazk tty, konfliktn oblasti)
- potreba sprievodu (ozbrojen, neozbrojen, stren)

8. poistn zanezpeenie
- poistenie tovaru odosielaeom alebo prjemcom
- tovar nepoisten poistenie len dopravcom v rmci poistenia zodpovednosti poda CMR
- pripoistenie zodpovednosti nad poisovac limit (8,33 XDR/kg) vyuitie tovarovej poistky
odosielateom

9. prechod rizk (Incoterms 2010)
- EXW prechod rizika
- FCA prechod rizika vyplatenm dopravcovi

10. Vka vstupnch tranzitnch poplatkov
- a) poplatky:
- za vystavenie sprievodnch dokladov
- za vypsanie CMR (nkladnho listu)
- za vypsanie Karnetu TIR
- vstupn, vstupn poplatky
- tranzitn poplatky
- dianin poplatky
- poplatky za tunely
- parkovanie
- ekologick poplatky
- poplatok za druhho vodia
- za vstup do prstavov
- poplatok za vstup na letisk
- poplatok za vstup na terminl
- b) coln poplatky
- poplatky za vystavenie dokladu
-

11. Personlna potreba prepravy
- preprava 1 alebo 2 vodimi
- preprava so sprievodom
- poiadavka aj 3 vodiov


12. Cenov klasifikcia preprv
- prepravca typick (tandardn)
- rchla (expresn) preprava (do 24 resp. 48 resp.)
- preprava JIS, JIT
- preprava atypick ADR
- nadmern , nadrozmern
- potraviny ATP
- zvierat

13. Cena za prepravu prepravn
- bez poplatkov
- s poplatkami
- bez trajektu s trajektom
- jednosmern
- obojsmern (koleko)
- s jednou nakldkou, s viacermi nakldkami a vykldkami
- s rozvozom / bez rozvozu



14. Platobn podmienky
- zaiatok plynutia doby splatnosti
- doba splatnosti ihne (po vykonan prepravy a dodan nkladnho listu CMR, do 7 dn, do
14 dn, do 21 dn do 30 dn )
- poplatok z omekania platby 0,05 % za kad de omekania
- zloha na prepravu 50%


Prca so zkaznkmi

Stoj za to si udra svojich zkaznkov?
- firma me a zdvojnsobi svoj zisk ke si udr o 5% viac svojich zkaznkov
- v CD to svis s rozloenm fixnch nkladov na vkon tzn. na

Zkaznci s ochotn zaplati za vnimon kvalitu sluieb?
- firmy si mu dovoli zvi ceny tovarov a sluieb a o 9% a zska o 6% v podiel na
danom trhu, pokia s schopn zkaznkom ponknu sluby vrazne lepie ne konkurencia

Cena nekvalitnej sluby
- nklady na zskanie novho zkaznka s a 5 krt vyie ako nklady na udranie si
zkaznka sasnho

Najviac hluku urob nespokojn zkaznk
Priemern zkaznk ktor nebol spokojn s poskytovanou kvalitiou tovaru a sluby sa o svoju
nespokojnos podel s dalm aspo deviatimi udmi z ktorch 13% sa o tto sprvu podel
s dalmi 20 ludmi. Naopak udia ktor boli neobyajne spokojn sa zveria len 3 i 4 dalm
osobm.

Ohovranie sa rchlo ri
Na zklade konzervatvneho odhadu sa predpoklad e aspo 1 z 50 zkaznkov ktor pouli
sanos na firmu strcaj dveru v tto firmu
- z prieskumu MHD KE bolo anost 190 a pochvl 2 ks

Ignorcia
Len 4% nespokojnch zkaznkov sa sauje 96% si nespokojnos v dan chvu nech pre
seba. Len t ktor si sauj dvaj vlastne firme dvaj potrebn informciu a ete jednu
(mono posledn) ancu

Rchlos znamen spokojnos
Ak je sanos kladne vybaven, 70% zkaznkov zostane voi firme lojlny. Ak je vak
sanos vybavme promptne lojlnych zostva a 90% zkaznkov.

Len mlokedy dostanete druh ancu
75% nespokojnch zkaznkov je stratench hned pri prvom kontakte s firmou

Zver vo firmch sa mus zavies prce s reklamciami a sanosami zkaznkov (ISO
9001)



Princpy voby druhu dopravy na zklade nkladov dodania

- princp riadenia trhovej ekonomiky zaloench na prevane nepriamych nstrojoch
(dopravn politika, legislatva, daov zaaenie) riadenia, ponechva vonos rozhodovania
jednotlivm prepravcom pri vobe spsobu premiestnenia, ie voba dopravnho prostriedku
je celkom v kompetenci prepravcov alebo zasielateov

Pri vbere zle aj na vobe kritri hodnotenia
- energetick nronos jednotlivch doprv
- na zklade emisi
- vlastn nklady dopravcov
- rchlos prepravy a pod.
V prpade nepriameho spsobu riadenia pjde zrejme o kritrium vychdzajce z nkladov
vznikajcich u prepravcu
- to je najastej prpad e zkaznk m aj doda vrobok, tovar kupujcemu

V konkrtnych prpadoch hodnotenia efektvnosti
- monch variantov spsobu prepravy je teda nutn vychdza nielen z nkladov dopravcu
(nkladov na dopravu) ale z nkladov dodania ako v sastnosti

Nklady dodania
- nklady na balenie tovaru, jeho nakldku a prekldku, dopravu z miesta odosielatea
prjemcovi a nklady na lon opercie u prjemcu (na vrobn linku, do skladu)
-
Nklady obehu
- okrem nkladov dodania by bolo nutn zapota ete nklady na skaldovanie, triedenie
a distribciu tovaru

Niektor asti nkladov dodania je mon oceni
- v nkladoch odosielatea
- in poda tarify resp. cenovch relci zvolenej dopravy, pokia ide o zvodov dopravu, t
by mala by ocenn poda svojich vlastnch nkladov vntropodnikov ceny

o je hospodrske stredisko v rmci podniku?
- hospodrske stredisko vrmci podniku je stredisko v ktorom sa sleduj nklady podniku,
sleduj sa nklad a vnosy podniku
- pri zmluvch o slubch vo verejnom zujme je vytvranie hospodrskych stredsk povinn
- vo vrobnch firmch sa vytvraj hospodrske stredisk (zvodovej dopravy logistiky,
hospodrske stredisko prevdzky skladov, hospodrske stredisko prevdzky elezninej
vleky)
- v hospodrskych strediskch s a mu pouva vntropodnikov ceny (nie s trhov) s
zaloen na vlastnch nkladoch ale nie je k nim kalkulovan zisk
- hospodrske stredisko vntropodnikov ceny sa pouvaj na tovanie (na fakturciu
sluieb) inm hospodrskym strediskm

Prepravcovia sa zatia iba v malom mnostve prpadov rozhoduj tak ,aby uvaovali
s minimalizciou nkladov dodania (ich tovaru)
Predovetkm nepoznaj podmienky prjemcu u prjemcu a hodnotov daje o nich, ale vo
vea prpadoch maj nedostaton prehad o monostiach prepravy tovaru a o

Medzn vzdialenos
- nklady dodania nm umonia stanovi medzn vzdialenos o m vznam najm
v prpadoch vieho objemu preprv pre uritho odberatea
- zkaznk sa me stretn s rozlinmi monosami voby spsobu prepravy (typickm
prkladom je kombincia cestnej a elezninej dopravy ak odosielate alebo prjemca m
eleznin vleku)
- v niektorch prpadoch sa rozhoduje aj o tom e i je mon vyui obojstranne
kombinovan dopravu (ani prjemca ani odosielate nem eleznin vleku)
- ak je k dispozci rieka
- alternatvou vyuitia kontajnerovej dopravy
Varianty:
1. priam cestn doprav
2. kombinovan
3. ROLA, RORO ..............

Nklady dodania s potan v dvoch alternatvach:
a) celkov nklady dodania odo odosielatea k prjemcovi
b) nklady dodania z hadiska odosielatea

Medzn vzdialenos zvis:
- medzn vzdialenos sa vdy pota kalkuluje pre konkrtneho odosielatea a konkrtneho
prjemcu
- dalej zvis od i m odosielate alebo prjemca eleznin vleku alebo kontajnerov
terminl
- niektor podnik me ma vlastn rieny prstav
- rozhodovanie o spsobe dopravy ovplyvuje objem prepravy pre konkrtneho zkaznka
(koko t koko preprv mme za rok)
- zvis to aj od druhu vrobku niektor nie je mon prepravi danm druhom dopravy
- niekedy me by vhodnejia D u od vzdialenosti 100 km a niekedy od vzdialenosti
2000 km
- najm zasielatelia a logistick firmy by mali poradi vrobcom zkaznkom ktor druh
dopravy je efektvnej
- v sastnej dobe to rozhodovanie zkaznka ovplyvuj aj enviromentlne poiadavky na
vrobky
- u niektorch vrobkov je dleit as prepravy (as prepravy, nklady na skladovanie,
nepredan vroba)



Ekonomika dopravnej dopravy

ROLA / RORO
- prv pohad z pohadu projektu kombinovanej dopravy (ideme zavies ROLA systm )
- druh pohad z pohadu zkaznka kedy je efektvne vyuva ten systm (linku)
kombinovanej dopravy pri ktorch prepravch

Pri projekte kombinovanej dopravy je nutn ma vyjasnen tieto okruhy problmov:
- existencia potencionlnych zdrojov objemov tovarov pre kombinovan dopravu
s prihliadnutm na monosti vvoja v budcom obdob
- zostavenie asovch krokov jednotlivch dielch etp pre zavedenie uritho systmu
kombinovanej dopravy
- vyjasnenie spsobu realizcie ucelench pravidelnch vlakov
- problematiku kalkulcie ceny pre prepravn jednotku kombinovanej dopravy, ktor by mala
by napr. pri systme ROLA niia ako pri priamej cestnej nkladnej doprave s prihliadnutm
na dalie faktory ktor bud uveden pri kalkulci nkladov
- dalej i naprklad kvalita navrhovanho systmu kombinovanej dopravy bude porovnaten
alebo vyia ako napr. v porovnan s priamou cestnou dopravou (
-o sa tka investci na vybudovanie terminlov kombinovanej prepravy tak v EU sa
prevane financuj z prostriedkov trukturlnych fondov EU
- niektor opertory najm kontajnerovej dopravy asto neshlasia s vstavbou terminlov
kombinovanej dopravy z verejnch zdrojov (Metrans kvli konkurenci tt vytvra kvzi
konkurenciu)




12. tde

udsk zdroje a mzdy

- jednm zo zkladnch potencilnych vrobnch faktorov, ktor aktvne psobia vo
vrobnom procese a odovzdvaj v om svoj vkon je pracovn sila
- pod tmto pojmom rozumieme vyuvanie fyzickch a psychickch vlastnost loveka
k realizci podnikovch cieov

- aj v dopravnch firmch u je ben tvrdenie ich majiteov resp. vrcholovch manarov
nemme problm s nkupom novej dopravnej techniky problm mme s nedostatkom
kvalitnho personlu.

Na aktivizciu udskho initea psobia faktory:
- predovetkm vlastn schopnosti loveka
- jeho kvalifikcia
- povaha vykonvanej prce
- jej ocenenie
- organizcia prce
- pracovn a mimopracovn podmienky

- jednm zo zkladnch nstrojov pri plnen hospodrskych a socilnych cieov podniku je
personlna prca.
- personlne tvary sleduj npl troch zkladnch loh:
- strategickej
- konzultatvnej
- servisnej






Poiadavky legislatvy na udsk zdroje v cestnej doprave

Poiadavky na
udsk zdroje
Manament
podnikov
Rozsah kolenia
v hod./interval
Vodii Rozsah kolenia
v hod/interval
preukzania
spsobilosti
Odborn
spsobilos na
podnikanie
v cestnej doprave
Minimlne 1
odborn vedci
kolenie nie je
povinn ale
odpora sa na
prpravu na
skku minimlne
18-36 hod.
v zvislosti od
rozsahu skky

kolenie
k Dohovoru TIR
(coln tranzitn
systm)
Minimlne 1
zstupca
dopravnej firmy
me by aj zo



Dokonale konkurenn trh prce

- je trh na ktorom je dostatone vek poet pracovnkov a zamestnvateov take nikto nie je
dos siln na to aby mohol vrazne ovplyvni mzdov sadzby
- tto defincia vyluuje odbory alebo trh prce ovldan vekou formou
-