U od nepamti je lovek zko spt s pdou.

Obrba ju, acht, pestuje na nej plodiny, chov zver,

stavia na nej obydlia, zskava z nej vodu. Spojenie je vak ete ovea silnejie ako by sa zdalo. Pda m
svoje jedinen postavenie v nboenstvch, mytolgich, filozofich. Energiu a pokoj erpme
v lesoch a na linch. Pobehujc po nich, zbierame huby, maliny, jahody, uoriedky, pky a rzne
byliny.
Pda je istotou a synonymom bohatstva, ktor nm nai predkovia, pliac sa v pote tvre,
zachovvali po stroia. Oni postupne premenili divoiny a moarisk v polia a sady. Snaili sa
premeni kamenist polka v rodn, postupne pribera alie a alie ksky, ktor jednho da
odovzdaj svojim synom a dcram. To mme prs o to, o tak dlho a krvopotne obhospodarovali?
pekulanti, investori, korporcie rady skupuj pdu lacno bu pre jej al predaj, alebo ako
predsunut pozcie svojich budcich poboiek a divzi. Vytlai ud z zem, ktor kedysi patrili
vetkm, obra ich o ich vlastn osdlenia. Nenpadne, bezcitne a cieavedome. Rozparcelova,
rozdeli, zabra a ohradi, zneprjemova ivot, a sa nakoniec sami vzdaj, rezignuj a predaj.
Najlepie sa postupuje pri jedincoch, ktor nemaj poriadne vysporiadan pozemky, funguj na akejsi
good will v stave neuritosti a asto o tom ani sami nevedia, nepoznaj legislatvu. Mnoh sa naivne
domnievaj, e ak po genercie obrbali urit oblas, tto im neodatene patr, funguj na stnych
susedskch dohodch. Pvodn vlastnci vymreli, odsahovali sa, prpadne neboli nikdy znmy. Takto
mu prs uvatelia pdy zo da na de o vetko. V podmienkach naej krajiny svoje zohral ako
minul reim, tak rchly a manipulovan prechod na reim sasn. Pozemky vak neboli v poriadku
ani predtm. Dedinania si nedoku zaplati kvalitnch prvnikov, netuia o sa deje, samosprva
vyvja tlak (kee jej predstaviteom z keftu nieo kvapne) a tak akceptuj aj biedne nhradne
kusy, minimlne odkodn, prpadne ich ober bez toho, aby zaplatili jedin cent. Bval vlastnci
nakoniec ete bud radi, ak bud mc za kus vanca obrba pdu vlastnkovi novmu. Svojim
spsobom ide o neofeudalizmus. Horie je, e udia prdu aj o zdroj obivy a pitnej vody, stan sa
ntenmi plati ohromn mnostvo peaz za nekvalitn kusy z hypermarketov, ktor ich pomaly, ale
iste trvia. Stratia svoju nezvislos, ktor znamenala prve pda. Ak ich jej zbavme, tak ako to
spravili v minulosti feudli, boevici a dnes korporcie, pekulanti, investori, prdu o zkladn
minimum, ktor ich doke aj v najhorom udra pri ivote. Inmi slovami, ak sa niekto stane
nezamestnan, s pdou ete doke prei, bez nej vak len ako.
o ak nechcete bva v panelku, ale v dome? V prpade, e jej bud oraz viac skupova cudzinci,
cena vzrastie a vm sa to nemus nikdy podari. Nemus s len o dom, ale aj o chatu, i sad. Mysl si
niekto, e korporcie zo zahraniia bud plati za nkup pdy rovnak sumu ako ben obania?
Nastpi u tradine lobing, zmena legislatvy, prehodnotenie kategrie, do ktorej pda spad a u
spomenut vyvlastovanie z nevysporiadanch pozemkov. Trhov demokratra ke, aby bolo na
predaj plne vetko, teda aj tak komodity, ktor by boli ete pred desiatimi rokmi nemysliten
obchodova. Ak tto zkladn paradigmu maximlnej liberalizcie nezastavme, prejde sa salmovou
metdou k vode, vzduchu, slnenmu svetlu, at. Dnen neoliberalizmus spoahlivo zaru, aby na
sebe malo cenovku pripnut vetko. Nsledne sa prejav neviditen ruka trhu a vo vsledku bud
ako vdy bohat bohatmi a chudobn chudobnejmi. V Junej a Strednej Afrike, Junej Amerike u
miliny obanov prili o svoju pdu a stali sa novodobmi otrokmi pre vek firmy a korporcie. Boli
nten plne zmeni spsob ivota, zahodi stron tradcie a zvyky. Postupne sa ich aj spolonos
atomizuje a stva neschopnou alieho ivota. Boli nten zmeni potraviny, stravovacie nvyky,
zamestnania, konky a zuby, nemaj sa u tak kde stretva, vypomha si, neprebieha barter,
susedsk vpomoc, ben remesl zanikaj, at. Dopady s skutone alekosiahle. Nov GMO
plodiny, chemick hnojiv a postreky spoahlivo zlikvidovali pvodn plodiny a s nimi aj zdecimovali
poty itkovch zvierat. O tch divokch ani nehovori, padli za vlas medzi prvmi.
Na Slovensku sa u rozbehla internetov petcia za zchranu Slovenskej pdy. Sprievodn text hovor
sm za seba: Od 1.mja 2014 mu zahranin osoby skupova slovensk pdu. Za obanov s tm
shlasili slovensk politici pri vstupe do E. Vetci doteraj aj sasn politici s zodpovedn za tento
stav. Slovensk pda je podstatou ttnosti a zvrchovanosti nroda. Predaj slovenskej pdy
zahraninm subjektom je vlastizrada. V prpade zmeny hroz vne riziko, e sa cez vlastnctvo do rk
zahraninm subjektom dostan nae najvie zsobrne podzemnej vody a ostatnch prrodnch
zdrojov. My Slovci, nrodovci, vlastenci, prslunci nrodnostnch menn iadame NR SR a vldu,
aby leglnym a zkonnm spsobom tomuto zabrnili. Na komunikciu s tmito orgnmi poverujeme
a splnomocujeme Mgr. Helenu Mezensk.
Maarsko si chrni svojich obanov, tak ako tomu bva v jeho prpade asto - prkladne. U krtko po
vstupe do WTO (Svetov obchodn organizcia) prijalo legislatvu, ktor zakzala kupova pdu
zahraninm prvnickm osobm. Zadefinovalo si v prstupovom procese do Eurpskej nie pdu ako
nrodn dedistvo. Naproti tomu Slovensko pdu definovalo iba ako tovar a tak podlieha pravidlm,
ktormi sa tovar riadi. Nedvno tie prijalo Maarsko zkon, ktor zakazuje vlastni viac ako 300
hektrov jednej osobe. Maarsk politici neakaj ne sa stane katastrofa, aby ju zaali riei
reaktvne, postupuj prezieravo a proaktvne. Ak sa objav al pokus, odhlasuj al zkon, vznikn
nov obmedzenia a takto bud postupova a dokia sa sper neunav, podobne ako sa unavili
Medzinrodn menov fond a Eurpska nia v prpade ekonomickej zchrany Maarska.
Minister Jahtek sce subuje, e jeho ministerstvo pripravuje tak model, ktor pekulantom, alebo
zahraninm investorom skomplikuje situciu, podrobnosti vak neprezradil. Ak sa bavme o krdei
pdy, sta si len spomen na indinov a eurpskych koloniztorov. Z vlastnkov Severnej Ameriky sa
stala pomerne rchlo menina uzavret v rezervcich. Ako ak me by ukradn pdu asto
negramotnm ernochom v Afrike? Mu sa vbec brni? Na upokojenie vni sa pouij suby
o budovan kl, klink, pracovnch miest, rezervrov, at. Len predajte a budete i ako v raji, ako my
bieli, sta podpsa, no presne tu, spravte tri kriky. Korporcie ete dostan oby zahranin
investori v roli ekonomickch zchrancov krajiny znan daov avy a dotcie. Vetko nakoniec
zaistia bbky dosaden do vldy, ktor si ij ako krli. Konkrtne prklady? Etipia, Zambia, Guinea,
Mozambik, Madagaskar, Indonzia, Honduras, Jun Sudn, Uganda, at.
nska firma XPCC (Xinjiang Production and Construction Corps) chcela skpi 5% pdy (3 miliny
hektrov) Ukrajiny, nakoniec vak jej pln tak plne nevyiel. Ukrajinsk prvo to zatia nedovouje,
je vak len otzkou asu, km sa tak udeje. Pda je zatia v dlhodobom prenjme na 50 rokov. na
disponovala v zahrani u v roku 2012 viac ako 30 000 000 hektrov ponohospodrskej pdy. Ide
o obrovsk slo rozlohy nemalho ttu. Kolonializmus panovnkov dnes strieda neokolonializmus
bohatch. Ktor krajiny najviac skupuj pdu? India, na, USA, Malajzia, Vek Britnia, Jun
Krea, Taliansko, Izrael, Spojen Arabsk Emirty, Saudsk Arbia, Austrlia, vdsko, Kanada a Jun
Afrika. Poda dajov Svetovej banky bolo v roku 2009 skpench viac ako 45 000 000 hektrov pdy.
OSN sa v roku 2012 snaila vytvori a presadi smernicu, ktorou by obmedzila skupovanie pdy
v rozvojovch krajinch. Zhodlo sa na nej 98 krajn, mimovldne organizcie aj skromn sektor. ia
bola mkk a hlavne dobrovon, jej relny dopad bol preto takmer nulov. Skpen pda asto
nesli zujmom produkcie potravn, ale pestuj sa na nej naprklad biopaliva, i ako bolo napsan
vyie, stva sa prostriedkom pekulcie. Absurdne sa prenajma domcim vrobcom.
Na Slovensku zatia iadna oficilna tatistika predanej pdy neexistuje. Ministerstvo
pdohospodrstva povedalo, e to nikto neskma a nerob to ani Vskumn stav pdoznalectva a
ochrany pdy. Ponohospodrsku pdu na juhu nho ttu pritom vo vekom vykupuj investori z
Dnska, Holandska a ny. Zatia konaj nepriamo, cez slovensk prvnick a fyzick osoby. V dnenej
biednej situci rastie tlak na jej predaj. Pozitvne je, e predan pda je aspo zatia vyuvan na
ponohospodrske ely.