You are on page 1of 24

135 000 EUR

81 000
EUR

83 000
EUR

123 000 EUR

130 000 EUR

290 000 EUR

274 000 EUR


90 000
EUR

vskumn tm:

Mgr. Radana Dekov


Mgr. Ctibor Kol EMPM
Mgr. Ta Grauzelov PhD

jazykov korektra: Mgr. Mria uffov MA


grafick prava:

Martin Burgr

Projekt podporil Fond pre transparentn Slovensko v Nadcii Pontis.


December 2014

Fond pre transparentn Slovensko v Nadcii Pontis podporuj firmy, ktorm zle na tom, aby etick
princpy a transparentnos boli samozrejmou sasou nielen ich podnikania, ale aj celho verejnho
ivota. Vznikol z iniciatvy siedmych lenskch firiem zdruenia Business Leaders Forum v roku
2012. Zaloili ho ZSE, Slovak Telekom, Accenture, Enel - Slovensk elektrrne, Heineken Slovensko,
Embraco Slovakia a Slovalco. Postupne sa pridali Bayer, dm drogerie markt, Heineken, Hillbridges,
Slovensk Sporitea a Vchodoslovensk energetika. Firemn partneri Fondu sa zaviazali dlhodobo
podporova nezvisl analytick a watchdogov organizcie, ktor u v minulosti dokzali, e vedia
obhji verejn zujem v prpadoch neetickho spravovania vec verejnch, plytvania verejnmi zdrojmi, korupcie, klientelizmu, i zneuvania moci.

Obsah
Zoznam tabuliek a grafov

.........................................................................................

vod .........................................................................................................................

Executive summary ....................................................................................................

Legislatva

...............................................................................................................

Metdy zberu dt a identifikcia problmov zberu .........................................................

Vsledky analzy

....................................................................................................

10

Zhodnotenie problematickch oblast ..............................................................................

17

Zhrnutie zverov

21

....................................................................................................

Zoznam tabuliek a grafov


Tab. 1: Sadzby tarifnej odmeny
..................................................................................
Tab. 2: Advokti a kancelrie, ktor poskytli prvne sluby tyri a viac krt
.................
Tab. 3: Advokti a kancelrie spolupracujce s Vodohospodrskou vstavbou, .p. ................

8
11
20

Graf
Graf
Graf
Graf
Graf
Graf
Graf
Graf
Graf
Graf
tyri

10
10
12
12
13
14
15
16
16

1: Njden vs nenjden zmluvy


.......................................................................
2: Zmluvy poda typov .............................................................................................
3: Rozdelenie celkovch nkladov medzi ministerstv, intitcie, spolonosti .................
4: Rozdelenie nkladov jednotlivch ministerstiev
.................................................
5: Rozdelenie nkladov jednotlivch intitci ............................................................
6: Rozdelenie nkladov jednotlivch spolonost
.................................................
7: Spsoby urenia odmeny
.................................................................................
8 : Porovnanie vky odmien za sluby a zastupovanie ...............................................
9: Prehad vky odmien pre subjekty, ktor poskytli sluby tyri a viac krt .................
10: Pomer odmien uhradench advoktom so
a viac zznamami k celkovm odmenm za prvne sluby ............................................

17

vod
V sasnosti je efektvne erpanie prostriedkov zo ttneho rozpotu vysoko aktulnou tmou, preto
sme sa v Intitte SGI rozhodli prispie do tejto diskusie projektom Koko stoja tt prvne sluby?,
ktor zskal podporu z Fondu pre transparentn Slovensko v Nadcii Pontis.
Zmerom vskumnho tmu bolo zisti, ak boli celkov vdavky za prvne sluby, ktor ministerstv alebo intitcie vynakladaj na zklade uzatvorench zmlv, za obdobie rokov 2011 a 2014.
Taktie sme sa chceli dozvedie, ak je truktra a rozdelenie vdavkov poda rezortov, ako aj
porovna zastpenie jednotlivch advoktov a kancelri v celkovom balku odmien. Preto sme
od mja 2014 poslali niekoko desiatok iadost o poskytnutie informci, stretvali sa a konzultovali
problematick otzky, analyzovali, vyhodnocovali dta a spracovali ich do predloenej sprvy, ktor je jednm
z vstupov projektu. Sprva popisuje prvnu pravu v oblasti odmeovania advoktov, metodolgiu
zberu dt a identifikuje problmy, ktor pri om nastali. Predstavuje graficky spracovan vsledky
analzy dt a hlavn zistenia tkajce sa prstupu k dtam o odmench a zverejovaniu zmlv a faktr.
Sprva prina konkrtne prklady, ktor vzbudzuj otzky o transparentnom a efektvnom rozdeovan verejnch zdrojov.
Druhm vstupom projektu je interaktvna webov strnka, ktor prina spracovan dta v prehadnej podobe spolu s prepojenm tatutrov a konateov konkrtnych advoktskych kancelri s almi
spolonosami. Tmto spsobom sa sname zobrazi figurovanie jednotlivcov v systme spolonost
a ich aktivt.
Verme, e sprva, ako aj webov spracovanie, oslovia iriu verejnos a otvoria priestor pre diskusiu
o prehadnejom erpan vdavkov zo ttneho rozpotu.
V mene Intittu SGI by som na tomto mieste rada poakovala za podnetn konzultcie neformlnym
partnerom projektu, Transparency International Slovensko a Centru aplikovan ekonomie (R). Osobitn poakovanie patr Tni Grauzelovej, ktor sa podieala na zbere a spracovan dt.

Za vskumn tm,
Radana Dekov

Executive summary
As the effective fund drawing from national budget has recently become very current topic, Slovak
Governance Institute has decided to enhance this discussion by a project called How much does the
state pay for legal services?. This project was funded by the Fund for transparent Slovakia in Pontis
Foundation.
The research team aimed at investigating the total costs of legal services between 2011 and 2014,
which were spent by ministries and institutions on the basis of closed contracts. Furthermore, we
were focused on learning the structure and costs distribution between respective government departments. Our core interest was also to compare the ratio of individual attorneys and law firms in total
remuneration package. Based on this reasoning, as of May 2014 we sent several dozens of requests
for information, consulted disputable questions, analyzed, evaluated data, and processed it into this
report, which is one of the outputs of the whole project. This report defines legislation in the sphere of
remuneration of attorneys, methodology of data gathering, as well as the key findings, and identifies
difficulties. These difficulties were essentially related to the access to remuneration data, publishing
contracts and invoices, and specific examples raising questions regarding transparent and effective
distribution of public resources.
The other output of this project is an interactive webpage, which delivers processed data in a very
well-arranged and transparent form along with interconnection between statutory authorities and
managing directors of specific law firms with other companies. After this manner, we strived to depict
the posturing of individuals in the system of companies and their activities.
We truly believe, that this report along with its online version will awaken an interest among general
public and will open a space for evaluating information and initiating a discussion with respect to more
transparent costs drawing from national budget.
On behalf of SGI Institute, I would like to give my thanks to informal partners of this project, for their
challenging and inspiring consultations. My thanks go particularly to Transparency International Slovakia and Center of Applied Economics (CZ). Special thanks go to Ta Grauzelov who significantly
contributed to data gathering and its processing.
Radana Dekov

Abstrakt
Sprva prina vybran ustanovenia Vyhlky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky .
655/2004 Z.z. o odmench a nhradch advoktov za poskytovanie prvnych sluieb, opis metodolgie zberu dt za obdobie rokov 2011 a 2014, hlavn zistenia spolu s identifikovanmi problmami.
Je jednm z vstupov projektu Koko stoja tt prvne sluby?, ktorho ciemi s sprehadnenie
informcie o erpan prostriedkov zo ttneho rozpotu zverejnenm aktulneho stavu vdavkov ttu
za poskytnut prvne sluby a otvorenie diskusie k tme efektvnejieho nakladania s verejnmi
zdrojmi.
Kov slov: analza, prvne sluby, advokt, advoktska kancelria, tt

Abstract
This report delivers an analysis of Regulation of the Ministry of Justice of the Slovak Republic No.
655/2004 Coll. about attorneys remuneration and compensations for providing legal services. Moreover, it describes methodology of data gathering during the period of 2011 and 2014, and delivers
the key findings along with identified difficulties. It is one of the outputs of the project How much
does the state pay for legal services? which focuses on making the information about fund drawing
from national budget more transparent by publishing the up-to-date costs spent on legal services.
Additionally, the report aims to open a discussion concerning more effective use of public resources.
Key words: analysis, legal services, attorney, law firms, state

Legislatva
Poslanm advokcie je pomoc pri uplatovan stavnho prva fyzickch osb na obhajobu a ochrana ostatnch prv a zujmov klientov v slade s stavou Slovenskej republiky, stavnmi zkonmi,
so zkonmi a s inmi veobecne zvznmi prvnymi predpismi. Vkonom advokcie je zastupovanie klientov v konan pred sdmi, orgnmi verejnej moci a inmi prvnymi subjektmi, obhajoba
v trestnom konan, poskytovanie prvnych rd, spisovanie listn o prvnych konoch, spracvanie
prvnych rozborov, sprva majetku klientov a alie formy prvneho poradenstva a prvnej pomoci,
ak sa vykonva sstavne a za odmenu. Advoktom je osoba zapsan v zozname, ktor vedie komora (Slovensk advoktska komora) a sluby poskytuje nezvislo, v medziach prvnych predpisov.
V zmysle 83 zkona . 586/2003 Z.z. o advokcii a o zmene a doplnen zkona . 455/1991 Zb.
o ivnostenskom podnikan (ivnostensk zkon) v znen neskorch predpisov, podrobnosti o vke
odmeny advoktov a spsobe jej urenia a alch podmienkach, stanov veobecne zvzn prvny
predpis, ktor vyd Ministerstvo spravodlivosti SR.
Tmto veobecne zvznm predpisom je Vyhlka . 655/2004 Z.z. o odmench a nhradch advoktov za poskytovanie prvnych sluieb v znen neskorch predpisov (alej vyhlka). Vyhlka
stanovuje, e odmena sa uruje bu na zklade dohody medzi advoktom a jeho klientom, tzv. zmluvn odmena, a ak nedjde k dohode, na urenie odmeny sa pouij ustanovenia o tarifnej odmene.
Spsob a vku zmluvnej odmeny me dohodn advokt s klientom pri uzatvran zmluvy o poskytnut prvnych sluieb v tyroch formch.
7

Hodinov odmena je uren poda potu hodn, potrebnch na poskytnutie prvnej sluby, priom pri
jednoduchom kone vyhlka advoktovi umouje rozdeli hodinu na zaat tvrhodiny a advokt
pri vytovan predklad klientovi na iados asov pecifikciu.
Paulna odmena je uren za poskytovanie prvnych sluieb v uritom obdob alebo na neurit as,
prpadne za pln vybavenie veci. Ak vak advokt neposkytuje svoje sluby a do plnho vybavenia
veci, patr mu pomern odmena z dohodnutho paulu.
Podielov odmenu je mn dohodn vo forme podielu na hodnote veci, ktor je predmetom konania pred sdom alebo inm orgnom, ak je vsledok tohto konania poda okolnost prpadu vemi
neist. Maximlna vka dohodnutej podielovej odmeny nesmie presiahnu 20 % z hodnoty veci,
ktor je predmetom konania. Vyhlka umouje tri odstupovania podielovej odmeny v zvislosti od
toho, ako konanie skonilo. V prpade, e mal advokt pln spech vo veci, m prvo na dohodnut
odmenu, ak sa konanie skon iastonm spechom klienta, odmena je pomerne rozdelen tomuto
vsledku. V prpade plnho nespechu vo veci, m advokt prvo iba na nhradu hotovch vdavkov.
Poslednou formou je tarifn odmena, ktorej zkladn sadzba sa stanov poda tarifnej hodnoty veci
alebo prva a poda potu konov prvnej sluby, ktor advokt vykonal. Ak sa advokt nedohodol
inak, presn cennk tarifnej odmeny za jeden kon, ktor je stanoven vo vyhlke, zobrazuje tabuka.
Tab. 1: Sadzby tarifnej odmeny
)

odmena ( )

pozn.

do 165,97

16,60

nad 165,97 do 663,88

16,60

plus 1,66
prevy

za ka d ch aj za at ch 33,19

nad 663,88 do 6 638,78

41,49

plus 9,96
prevy

za ka d ch aj za at ch 331,94

nad 6 638,78 do 33 193,92

220,74

plus 16,60
prevy

nad 33 193,92

plus 6,64
486,29 prevy

za ka d ch aj za at ch 1659,70
za ka d ch aj za at ch 3 319,39

Zdroj: Vyhlka . 655/2004 Z.z. Ministerstva spravodlivosti SR o odmench a nhradch advoktov za poskytovanie prvnych sluieb

V sprve pouvan pojem advokt je ekvivalentnom pre advoktsku kancelriu a vetky typy advoktskych spoloenstiev, naprklad, zdruenia, verejn obchodn spolonosti, spolonosti s ruenm
obmedzenm a naopak. Ak uvdzame pojem v muskom rode, tento zaha aj ensk rod. Vetky
uvdzan sumy s v mene euro () aj s DPH.

Metdy zberu dt aidentifikcia problmov zberu


Podmienky pre zber dt nm umonil najm zkon . 546/2010 Z.z., ktorm sa dopa zkon .
40/1964 Zb. (Obiansky zkonnk), zkon . 211/2000 Z.z. o slobodnom prstupe k informcim a
zkon . 513/1991 Zb. (Obchodn zkonnk). Nebudeme sa podrobne zaobera legislatvnou analzou
jednotlivch ustanoven, dleit z pohadu projektu je 1. janur 2011. Od tohto dtumu s vetky
povinn osoby v zmysle zkona povinn zverejova zmluvy na webovej strnke Centrlneho registra
zmlv (CRZ), rovnako ako aj faktry a objednvky na svojom webovom sdle. vodn as projektu,
poas ktorej sme zbierali a zskavali dta je mon rozdeli na dve fzy. Prv fza prebiehala takmer
simultnne na dvoch rovniach. Ako prv boli vyhadvan zmluvy v CRZ poda jednotlivch rezor8

tov1 a predmetu zmluvy. Podobne zber prebiehal na portli Otvoren zmluvy (OZ), kde je systm
vyhadvania rozdielny, priom dochdzalo k overeniu a doplneniu dajov z CRZ.
Druhou metdou, ktor sme pouili, bolo zaslanie tzv. infoiadost, teda sme v zmysle zkona . 211/
2000 Z.z. o slobodnom prstupe k informcim poiadali ministerstv o poskytnutie:
stu celkovch nkladov na odmeny za poskytovanie prvnych sluieb na zklade uzatvorench
zmlv, rozdelench poda jednotlivch rokov (2011 a 2014) alebo za cel obdobie
zoznam vetkch advoktov, s ktormi bol uzatvoren akkovek typ zmluvy, na zklade ktorej
ministerstvo uhradilo odmenu za poskytovanie sluieb spolu so zoznamom uzatvorench zmlv
zverejnench v CRZ a naskenovan kpie faktr
Vzhadom na nepresnos stu odmien, zskanch zo zmlv v porovnan s dajmi na dohadanch
faktrach, nastala koncom augusta druh fza zberu dt. Tto pozostvala predovetkm z kontroly
jednotlivch sm a ich overenia pomocou faktr zverejnench na strnkach ministerstiev. Zamerali sme
sa na vyhadvanie faktr za prvne sluby vystaven advoktmi tmi ministerstvami a intitciami,
ku ktorm sme v prvej asti zberu dt nali na CRZ, prpadne na portli OZ, aspo jednu uzatvoren
zmluvu za prvne sluby. Faktry sme vyhadvali na webovch strnkach jednotlivch ministerstiev,
intitci a spolonost, nie v spoluprci s kancelriami.
Na zklade takto definovanho okruhu subjektov sme alej pracovali s dtami z 13 ministerstiev, 23
intitci a tyroch vybranch spolonost (Prloha 1). Prloha obsahuje taktie zoznam intitci, ku
ktorm sa v CRZ ani na portli OZ nepodarilo njs iadnu zmluvu, ktor by zodpovedala vyhadvacm
kritrim.
Problmy so zberom dt pri zskavan dajov o zmluvch nastali pri samotnom vyhadvan pre neprehadnos vyhadvacieho systmu. V CRZ sa dali zmluvy o poskytovan prvnych sluieb vyhadva
len pri zadan kovch slov: judr, legal a advokt. Po zadan niektorho z tchto slov sa zobraz
kompletn zoznam zmlv od danho objednvatea obsahujcich tieto hesl. Heslo prvne sluby
nebolo mon vyhadva, nakoko portl zobraz vetky zmluvy s predmetom sluby.
Portl OZ umouje presnejie vyhadvanie typu prvne sluby a podobne, avak jednotliv ministerstv i intitcie, dokonca aj jednotliv kancelrie s veden pod viacermi nzvami. Takto mohlo
pri zbere dt viacero zmlv unikn, najm pri vyom pote sledovanch ministerstiev a intitci.
Poda advoktskej kancelrie sme vyhadvali zmluvy len s predolou informciou njdenou v CRZ.
V niekokch prpadoch sa stalo, e sa zobrazili aj zmluvy, ktor sa pri hadan poda rezortu na OZ
nezobrazili.
Druh typ problmov smeruje k nvratnosti faktr, respektve, k inmu typu informcie, za prvne
sluby ak sme iadali, od jednotlivch ministerstiev. Ak aj niektor orgny poslali faktry za prvne
sluby, chbalo oznaenie objednvky a opis sluby bol vemi veobecn, prpadne chbal rozsah
hodn, aj ke spsob odplaty je fakturcia osobohodn. Ministerstv taktie poskytli faktry za vlastn
rad a vdavky za sluby objednvateov patriacich pod rezort (napr. odtepn zvody, fililky, centr
vzdelvania a pod.) sa v poskytnutch materiloch nenachdzali.
Pri hadan z opanej strany, ke boli daje zskan zo zmlv a iadost o poskytnutie informci doplnen o aktvne vyhadvanie faktr, sme negatvne vnmali najm neprehadn zobrazenie povinne
zverejovanch faktr na strnkach ministerstiev a intitci. Taktie sprova objednvky s faktrami
je pri sasnom spsobe vyhadvania a (ne)oznaovania nerelne.

Pojmom Rezort s na strnke Centrlneho registra zmlv oznaen jednotliv ministerstv, fondy, kancelrie,
rady a alie intitcie, cel zoznam je dostupn na http://www.crz.gov.sk/

Vsledky analzy
Spolu sme vyhadali a preskmali 382 zznamov, z ktorch bolo 76 nenjdench a 306 njdench
zmlv, ako zobrazuje graf 1. Ako nenjden sme oznaili zmluvy, ku ktorm boli dohadan iba dodatky a faktry bez uvedenho sla zmluvy.
Graf 1: Njden vs nenjden zmluvy

Zdroj: Autori na zklade analzy spracovanch dt

Ukazuje sa, e poskytova prvne sluby je mon na zklade viacero typov zmlv (graf 2). Do
analzy sme preto zahrnuli rmcov zmluvy o poskytnut prvnych sluieb a k nim prislchajce vykonvacie zmluvy, zmluvy o poskytnut prvnych sluieb, mandtne zmluvy uzatvoren s advoktmi a
advoktskymi kancelriami a iastkov zmluvy o poskytovan prvnych sluieb. Zahrnut boli aj
zmluvy o vkone externho poradcu, zmluvy o dielo, zmluvy o zastupovan, kpno-predajn zmluvy,
realizan zmluvy, ak sa jednalo o prvne sluby.
Graf 2: Zmluvy poda typov
(Pozn. Do stu boli zahrnut aj tie druhy, ak bolo
v dodatku alebo faktre spomenut, ak je pvodn zmluva, preto je celkov set zmlv poda
typov, vy ako v prpade grafu 1.)

Zdroj: Autori na zklade analzy spracovanch dt

Celkovo sme podrobili analze zmluvy so 167 advoktmi, advoktskymi kancelriami a spoloenstvami. Inmi slovami povedan, jednotliv ministerstv, intitcie a spolonosti vyuili sluby spolu 167
rozdielnych advoktov alebo kancelri, priom niektor z nich poskytovali sluby astejie. Nasledujca tabuka zobrazuje poradie advoktov a kancelri, ktor mali po spracovan dt, tyri a viac zznamov o poskytnut prvnych sluieb pre tt. Do tohto balka zznamov rtame zmluvy, dodatky, ale aj
faktry bez uvedenia sla zmluvy.
10

Tab. 2: Advokti a kancelrie, ktor poskytli prvne sluby tyri a viac krt

Zdroj: Autori na zklade analzy spracovanch dt

V prpady vky odmien, teda odpoved na zkladn otzku projektu - Koko stoja tta prvne sluby?, sme po analze dt rozdelili nklady do dvoch skupn, priom nie je mon tieto skupiny spota
ako celkov sumu. Kalkulcia celkovch nkladov je veden dvoma spsobmi poda maximlnej
vky odmeny v zmluve (ak obsahuje tento daj) a poda vystavench faktr, ktor sa podarilo
dohada. Vo vine prpadov je mon sa riadi len maximlnym monm limitom za prvne sluby
uvedenm v zmluve, nakoko faktra celkom chba, respektve, nm nebola zaslan. Pod maximlnymi limitmi rozumieme finann strop vky odmien, ktor najastejie uvdzaj rmcov zmluvy.
V praxi pouvaj ministerstv, intitcie alebo spolonosti rmcov dohodu, formulovan veobecne,
uzavret na dobu urit alebo po vyerpanie konkrtnej sumy, poda toho, ktor skutonos nastane
skr. Prvne sluby advokti poskytuj na zklade iastkovch zmlv alebo objednvok, v ktorch je
detailnejie pecifikovan druh potrebnej sluby, spsob odmeny at. a nsledne vystaven faktra.
11

Celkov predpokladan vdavky ttu, vychdzajc z maximlnej odmeny uvedenej v zmluve,


na prvne sluby v obdob janur 2011 - august 2014, s 31 866 953,39 . Do tejto sumy nemohlo
by zapotanch 87 zmlv, ktor nemaj uveden celkov vku odmeny a nemme k nim k dispozci faktru, preto mu by vdavky ttu ovea vyie ako uveden suma. Taktie je v sasnosti
(november 2014) nepochybne stle v platnosti minimlne 41 zmlv v celkovej sume 6 813 999, 80
.Poda faktr boli v obdob janur 2011 - august 2014 uhraden odmeny za poskytnutie prvnych
sluieb vo vke 30 705 399,11 .
Napriek podobnosti tchto dvoch sm nemme kontatova, e ministerstv a intitcie postupovali
pri uhrdzan odmien tandardnm spsobom. Take, aj ke je v zmysle mnohch uzatvorench zmlv
odmena splatn a po vystaven faktry, konkrtne intitcie a spolonosti maj znan rozdiely medzi
vkou nkladov vyplvajcich zo zmluvy a hradami na zklade faktr. Dostupn daje naznauj, e
postup uzatvoren zmluva poskytnutie sluby vystavenie faktry neplat vo vetkch prpadoch.
Jednoduchie povedan, intitcie uzatvraj zmluvy na maximlne finann limity, ktor zverejuj
vzmysle zkona vCRZ, avak na webovch strnkach tch istch intitci je mon njs objednvky
ak nim patriace faktry, bez zmlv, na niekoko nsobne vyie odmeny. Poda nho nzoru, takto
postup otvra priestor pre otzky onastaven kritri vberu advoktov, netransparentnom prideovan
zkaziek, otvorenosti afrovosti sae.
Nasledujci graf 3 zobrazuje celkov nklady za prvne sluby rozdelen poda maximlnych finannch
limitoch v uzavretch zmluvch. Ukazuje sa, e ministerstv maj vyiu sumu v kategrii zmlv, o
pripisujeme najm dlhodobm rmcovm zmluvm na vysok iastky. Na druhej strane intitcie a
spolonosti id opanm smerom a odmeny uhraden na zklade faktr prevyuj tie zazmluvnen.
Graf 3: Rozdelenie celkovch nkladov medzi ministerstv, intitcie, spolonosti

Zdroj: Autori na zklade analzy spracovanch dt

Graf 4: Rozdelenie nkladov jednotlivch ministerstiev

Zdroj: Autori na zklade analzy spracovanch dt

12

Graf 4 zobrazuje, e z ministerstiev m najvyie nklady za prvne sluby, takmer 17 milinov eur, Ministerstvo financi SR (MF SR). Na zklade odpovede na nau iados o poskytnutie informci, bola najvia
as vdavkov v sume 16 813 225,71 , uhraden za zastupovanie SR v medzinrodnch arbitrach.
Odmena bola rozdelen medzi 6 subjektov: Rowan Legal s.r.o., Arnold & Porter (UK) LPP, David A. Pawlak LLC, Foley Hoag LLP,Squire Sanders (US) LPP a Skadden, Arps, Slate, Meagher & Flom (Europe) LLP.
V krtkosti uvedieme, e ak ide o spor medzi investorom a ttom, MF SR ako gestor bilaterlnych
dohd o podpore a vzjomnej ochrane investci spravuje a riadi medzinrodn investin arbitre,
ktor proti Slovenskej republike zanaj na zklade tchto dohd zahranin investori. MF SR je povinn spravova arbitrne konania bez ohadu na rezortn prslunos merita veci. Vzhadom na to,
e arbitre vznikaj vo vine prpadov z konania alebo nekonania rznych rezortov alebo inch
orgnov verejnej moci, MF SR s nimi pri zskavan dkaznch prostriedkov aktvne spolupracuje. MF
SR zrove zabezpeuje zastpenie SR v arbitrnych sporoch a spolupracuje s vybranmi zstupcami
SR.2
Zaujmav je aj porovnanie vky odmien Ministerstva vntra SR (MV SR). Poda zverejnenej zmluvy
v CRZ3, m kancelria Dedk & Partners s.r.o. zazmluvnen odmenu s finannm limitom 12 000 , v
om nevidme problm. Pri prehliadan faktr sme vak zistili 10 nsobne vyie vdavky ministerstva,
teda v sume viac ako 120 000 , priom viac ako 70 000 si vyfakturovalo 100 rozdielnych advoktov
a kancelri. Pre doplnenie, zvynch 50 000 si rozdelili 3 kancelrie. Nie je nm jasn, preo sa MV
SR rozhodlo zaplati spomenut mnostvo advoktov, ak kritri boli pouit pri ich vbere alebo
akm spsobom boli objednan.
Graf 5: Rozdelenie nkladov
jednotlivch intitci

Graf 5 sme sa kvli lepej itatenosti, rozhodli


rozdeli na tri asti, pretoe intitcie mali v ste
vyplatench odmien vek rozdiely. Zatia o v grafe,
ktor je prv v porad je set celkovch odmien od
500 000 po viac ako 4 miliny eur, v porad treom
grafe je tento set 0 po maximlne 18 000 .

2 Sprva o stave a aktulnom vvoji medzinrodnch investinch arbitr, http://www.rokovania.sk/File.aspx/Index/Mater-Dokum-151108


3 Zmluva o poskytnut poradenskch sluieb .p.: OVO1-2012/000471-114/7, http://www.crz.gov.sk/index.
php?ID=681932&l=sk

13

2000
0

SAVN

K SR

DZS

PDVAN

slovensk
zmluvy (max.)

faktry

808 EUR

4000

1 200 EUR

12 878 EUR

2 792 EUR

6000

4 500 EUR

8000

4 710 EUR

10000

11 999 EUR

12000

8 820 EUR

14000

9 600 EUR

16 774 EUR

16000

9 600 EUR

18000

IP

OO SR

Zdroj: Autori na zklade analzy spracovanch dt

Z intitci, s ktormi sme pracovali, zaplatil najviac za prvne sluby FNM SR, z dohadanch
faktr vychdza suma viac ako 4,1 milina eur, vina zdrojov pokryla zastupovanie
v konaniach. Okrem spomnanho MV SR, je FNM SR rekordrom aj v pote advoktov a kancelri,
ktor mu poskytli sluby, celkovo ich bolo 34. Poda vystavench faktr mali najvyie odmeny AK
Ecker - Kn&Partners, s.r.o. (1 863 059 ), Koval & Spol, a.k., s.r.o. (1 629 724 ).
Z intitci sme sa zamerali na daje Matice Slovenskej, ktor uhradila faktry za prvne sluby vo
vke takmer 13 000 . Logicky sme predpokladali, e v CRZ bud zverejnen zmluvy, na zklade
ktorch AK Mgr. L. Voigt, Olexov Vasilisin, s.r.o. a JUDr. Jozef Podoba, od roku 2013, mesane vystavuj faktry a dostvaj odmenu. Zmluvy sa vak nedaj dohada ani v CRZ ani na webovej strnke
Matice Slovenskej, napriek tomu, e faktry obsahuj informciu o uzavretch zmluvch o poskytovan
prvnych sluieb z roku 2012 a 2013. Obdobn situcia je pri prehadvan objednvok, kde sa na
strnke Matice Slovenskej po zadan prvnych sluieb do vyhadvania zobraz 0 zznamov. V tomto
prpade sa domnievame, e Matica Slovensk poruila zkon o slobodnom prstupe k informcim,
kee ako verejnoprvna intitcia, financovan z verejnch financi, je povinn sprstupova informcie o svojej innosti. Na alie posdenie je aj innos nezverejnench zmlv a tm pdom
neoprvnen plnenie, kee v zmysle Obianskeho zkonnka, 47 a, ods. 1 Ak zkon ustanovuje
povinn zverejnenie zmluvy, zmluva je inn dom nasledujcim po dni jej zverejnenia a ods. 3 Ak
sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy alebo od udelenia shlasu, ak sa na jej platnos vyaduje
shlas prslunho orgnu, zmluva nezverejnila, plat, e k uzavretiu zmluvy nedolo. Zkon teda
ustanovuje, e pokia nie je zmluva zverejnen na internete, zazmluvnen tovar alebo sluba by nemali by dodan a objednvate, v tomto prpade Matica Slovensk, by nemal zaplati za ich dodanie.
Graf 6: Rozdelenie nkladov jednotlivch spolonost

Zdroj: Autori na zklade analzy spracovanch dt

14

V prpade spolonost, ktor sme po fze zberu dt vybrali, s zaujmav najm Nrodn dianin
spolonos a.s. (NDS) a Vodohospodrska vstavba, .p. Nrodn dianin spolonos a.s. (NDS)
m zverejnen zmluvy vCRZ, ktorch maximlny finann limit na odmeny, predstavuje spolu sumu
940752 , zatia o dohadan faktry sme vyslili na viac ako 1 milin eur. Zanalzy dostupnch
dt vyplva, e NDS predstavuje ukkov prklad spomenutho problmu rozdienosti dt zo zverejnench zmlv a vyplatench faktr. Naprklad, kancelria Ruika Csekes, s.r.o., m v CRZ jedin
zmluvu, na maximlny finann limit 250320 . Ktejto zmluve je mon na webovej strnke NDS,
priradi faktry za takmer 25000 . Po zadan nzvu kancelrie, sa zobrazili aj alie faktry, ktor nie
je mon sprova so zverejnenou zmluvou, na sumu viac ako 600000 eur. iadne alie objednvky
na prvne sluby, poskytnut kancelriou, sme nenali. Taktie povaujeme za nepochopiten, preo
sa po zadan troch rozdielnych vyhadvacch kritri (Ruika Csekes s.r.o., Bratislava, Ruika Csekes s.r.o. aIO) zobrazil rzny poet zznamov faktr (11 ks, 13 ks a12 ks ). Rovnak problm sme
identifikovali aj pri JUDr. Jaroslavovi Krulkovi, kde je rozdiel medzi maximlnym finannm limitom zo
zverejnench zmlv avyplatenmi faktrami, poda webovej strnky, viac ako 135000 .
Vodohospodrsku vstavbu, .p. sme podrobnejie zanalyzovali v nasledujcej kapitole.
Graf 7: Spsoby urenia odmeny

Zdroj: Autori na zklade analzy spracovanch dt

Z analzy zozbieranch dt vyplva, e ministerstv, ako aj intitcie a spolonosti vyuvaj vetky


spsoby urenia zmluvnej odmeny, ktor im poskytuje vyhlka, vrtane dohody. Vo veobecnosti je
akceptovaten prstup cez hodinov odmenu s nslednm vystavenm faktry, v praxi me dochdza
k pouitiu tarifnej odmeny pri sporoch o vek iastky, priom tento kon vychdza na vysok sumu.
V analyzovanch dtach s najastejmi spsobmi urenia odmeny hodinov sadzba a mesan
paulna odmena. Tarifn odmena bola pouit v jedenstich prpadoch a takmer v tvrtine analyzovanch zznamov sme neboli schopn uri spsob odmeny. To me by zaprinen najm nenjdenmi pvodnmi zmluvami (iba dodatkami) a druhm dvodom s veobecn daje pri fakturcii.

15

Graf 8 : Porovnanie vky odmien za sluby a zastupovanie

Zdroj: Autori na zklade analzy spracovanch dt

Pozreli sme sa aj sa na rozdelenie nkladov poda toho, i ide o odmeny za prvne sluby, ako prprava
analz, stanovsk a zmlv alebo zastupovanie klienta. Do kategrie zastupovanie sme zahrnuli vetky
zmluvy, ktor mali toto slovo v predmete alebo texte zmluvy, rovnako, ak bolo spomenut na faktre.
Do samostatnej kategrie sme zaradili vetky nklady v prpade zastupovania Slovenskej republiky
v medzinrodnej arbitri. Pri takto rozdelench kategrich vieme poveda, e tt za sledovan obdobie, uhradil v priemere o 15% vyie odmeny za prvne sluby ne za zastupovanie. Vnimkou je
spomnan arbitr, ktor tvor najviu as nkladov.
Ako bolo uveden vyie, jednotliv ministerstv, intitcie a spolonosti vyuili sluby spolu 167
rozdielnych advoktov alebo kancelri, priom niektor z nich poskytovali sluby astejie. Pozreli sme
sa preto aj na celkov odmeny pre subjekty, ktor poskytli prvne sluby pre tt tyri a viac krt a
porovnali objem financi pre tieto subjekty s celkovm objemom nkladov ttu za prvne sluby. slo
v grafe 9 v ztvorke, uvdza poet njdench zznamov pre konkrtneho advokta alebo kancelriu.
Graf 9: Prehad vky odmien pre subjekty, ktor poskytli sluby tyri a viac krt
4 950 000EUR

4 500 000EUR

4 050 000EUR

3 600 000EUR

3 150 000EUR

2 700 000EUR

2 250 000EUR

1 800 000EUR

1 350 000EUR

900 000EUR

450 000EUR

0 EUR

zmluvy (max.)

faktry

Zdroj: Autori na zklade analzy spracovanch dt

16

Analza dajov vyvrtila hypotzu o tom, e kancelrie, ktor poskytuj prvne sluby najastejie
zskali za sledovan obdobie najvyie odmeny. Pre porovnanie meme uvies AK Jano, Jakubk a
Partneri, ktor so svojimi 17 zznamami o poskytnut prvnych sluieb, vystavila faktry vo vke viac
ako 21 000 , zatia o AK Soukenk-trpka, s.r.o, zskala za psobenie v iestich prpadoch viac ako
4,3 milina eur. Zistenie potvrdzuj aj alie dve kancelrie: Ruika Csekes s.r.o., ktor fakturovala
spolu v piatich prpadoch sumu 690 000 a Koval & Spol. a.k., s.r.o. s odmenou 164 000 za tyri
zznamy (Graf 9).
Nasledujci graf 10 zobrazuje pomer nkladov na prvne sluby advoktov s najvym potom
zznamov (tyri a viac) k celkovm nkladom. Na zklade analyzovanch dt, vieme vyjadri, e odmeny pre advoktov s najvym potom zznamov, tvorili 16,7% (5,3 milina eur) zo vetkch zverejnench zmlv. Vystaven faktry predstavovali 30,9% (9,5 milina eur) z celkovho stu vdavkov.
Graf 10: Pomer odmien uhradench advoktom so tyri a viac zznamami k celkovm
odmenm za prvne sluby

Zdroj: Autori na zklade analzy spracovanch dt

Zhodnotenie problematickch oblast


Ako sme naznaili v predchdzajcej kapitole, vysli celkov nklady ttu za poskytovanie prvnych
sluieb nie je vbec jednoduch a pri zbieran dt sme bojovali s viacermi problmami. Tkaj sa
najm prstupu k dtam o odmench a zverejovaniu zmlv a faktr. Optovne sa nm potvrdila
sksenos, e orgny ttnej sprvy sa odvolvaj na Rozsudok Najvyieho sdu SR z 27. mja 2009.
Ten im neuklad povinnos vytvra informcie, ktor v momente podania iadosti ete neexistuj.
Rozsudok . 2 So 190/2008 uvdza: Zo znenia zkona o informcich vak nemono vyvodzova, e
informciou je aj poskytovanie obsahu spisov, prpadne e informciou by malo by (tatistick) spracovanie dajov zo stoviek spisov poda poiadaviek, resp. pokynov toho, kto o poskytnutie informcie
iada... Rovnako z neho nevyplva povinnos, ktor by povinnmu subjektu ukladala povinnos zskava, vyadova, zhromaova, vyhodnocova, vyhadva alebo dokonca spracovva materily,
poadovan alobcom ako iadateom o informciu, ak sa v ich originlnej podobe v jeho dokumentcii nenachdzaj...Rozirujci vklad, poda ktorho by povinn osoba musela spracovva
daje do inej formy, ako je t, v ktorej sa nachdzaj, alebo poskytova oprvnenej osobe kompletn
podklady, ktor m k dispozcii, by iados o poskytnutie informcie v skutonosti zmenil na pokyn
nadriadenho, o nebolo a nie je elom zkona o informcich.5
1

5 Rozsudok Najvyieho sdu SR, . 2 So 190/ 2008, http://www.supcourt.gov.sk/data/att/9527_subor.pdf

17

Domnievame sa, e rad vldy SR, ako prevdzkovate Centrlneho registra zmlv, ktor zabezpeuje, okrem inho, spracovanie dajov od jednotlivch rezortov, disponuje dajmi o pote uzavretch
a zverejnench zmlv medzi ministerstvami a advoktmi. iados o poskytnutie informci vak bola
zamietnut, pretoe vyadovala vyhadanie a zhromadenie takchto dajov, o je pravdepodobne
v oiach radu vldy SR vytvorenie informcie, ktor ete neexistuje. Ak by sme mali zhodnoti postoj jednotlivch ministerstiev alebo intitci k odpovedaniu na iadosti o poskytovanie informci, za
najkomplikovanejiu povaujeme komunikciu s Ministerstvom zahraninch vec a eurpskych zleitost SR. Napriek aktvnemu prstupu z naej strany sme sa stretli s nedodriavanm zkonnej lehoty
na odpove a taktie nedostatonej kvalite poskytnutch informci po trojnsobnej urgencii. Urit
formu odpovede sme nakoniec obdrali od vetkch rezortov. Pozitvne hodnotme komunikciu Ministerstva financi SR a Ministerstva kolstva, vedy, vskumu a portu SR, ktor nm poskytli prehadn
vyslenie odmien za jednotliv roky, ako aj zoznam advoktov a kancelri. Ministerstvo hospodrstva
SR zaslalo okrem prvotnej odpovede na vyiadanie aj alie faktry ku konkrtnym, u predtm njdenm zmluvm.
V oblasti zverejovania objednvok a faktr maj poda nho nzoru ministerstv a intitcie znan
nedostatky. V slade so zkonom o slobodnom prstupe k informcim, s innosou od 1. janura
2012 plat povinnos zverejova daje bez ohadu na hodnotu objednanch i fakturovanch plnen.
Odhliadnuc od vnimiek vo zverejovan objednvok, ktor zkon umouje, na webovom sdle by
mali by daje v truktrovanej a prehadnej forme. O faktre za tovary, sluby a prce by ste sa mali
dozvedie najm:
1. identifikan daj faktry, ak povinn osoba vedie selnk faktr,
2. popis fakturovanho plnenia, tak ako je uveden na faktre,
3. celkov hodnotu fakturovanho plnenia v sume, ako je uveden na faktre, ako aj daj o tom, i
je suma vrtane dane z pridanej hodnoty, alebo i je suma bez dane z pridanej hodnoty,
4. identifikciu zmluvy, ak faktra svis s povinne zverejovanou zmluvou,
5. identifikciu objednvky, ak faktra svis s objednvkou,
6. dtum doruenia faktry,
7. identifikan daje dodvatea fakturovanho plnenia:
8. meno a priezvisko fyzickej osoby, obchodn meno fyzickej osoby-podnikatea alebo obchodn
meno alebo nzov prvnickej osoby,
9. adresu trvalho pobytu fyzickej osoby, miesto podnikania fyzickej osoby-podnikatea alebo sdlo
prvnickej osoby,
10. identifikan slo, ak ho m dodvate fakturovanho plnenia pridelen
Z informci, ktor by mali povinn osoby o faktrach zverejova, sa javia ako najproblematickejie
popis plnenia a identifikcia zmluvy, ku ktorej bola faktra vystaven. Ako popis plnenia je najastejie pouvan spojenie prvne sluby bez akejkovek bliej pecifikcie. S identifikciou zmluvy
sa vyskytli dva typy nedostatkov. Prvm je absoltna absencia pecifikcie, na zklade oho sme neboli schopn priradi existujcu faktru k zmluve. Druhm nedostatkom je, e k zmluve s maximlnou
odmenou boli priraden faktry v niekokonsobne vyej hodnote.
18

V zmysle zkona postauje, ak ministerstvo i in povinn intitcia zverejuje stanoven daje


namiesto celch, napr. naskenovanch faktr. Dvodov sprva uvdza: Predkladate m za to, e
tento model zverejovania objednvok a faktr umon aj efektvnejie vyhadvanie v rmci zverejovanch dajov.6
2

Jednm z kovch problmov pri zbere dt bolo extrmne neprehadn zobrazenie faktr na
strnkach ministerstiev a intitci, a tm pdom znemonen vyhadvanie. Spsobov, ako to dosiahnu, je niekoko. Prkladom me by Fond nrodnho majetku SR. Za rok 2011 a janur 2012
s na strnke zverejnen faktry rozdelen poda mesiacov, s oznaenm v tvare DXXXXXXXXXX,
priom X je slo od 0 po 9. Pre osobu hadajcu konkrtnu informciu znamen toto sprstupnenie
potrebu rozklikn kad jeden odkaz a po njdenie toho sprvneho vsledku. Nehovoriac o tom, e
pri naej snahe zobrazi nhodnm vberom 25 faktr, za rok 2011 nebola njden ani jedna z nich
a na webovej strnke sa zobrazilo hlsenie, e poadovan informcia nebola njden. Od februrra
roku 2012 s faktry zverejnen v sboroch .XLS poda mesiacov, o vna na webov strnku FNM
SR trochu viac poriadku. Relne bez celkovch prehadov za jednotliv roky ide stle o hadanie ihly
v kope sena, potrebn je stiahnu cel sbor a pomocou vyhadvacch funkci njs poadovan daj.
Podobne mtco na prv pohad psobilo aj vyhadvanie faktr na webovej strnke Tlaovej agentry
SR (TASR). Po prchode sa zobraz siahodl zoznam s nelogicky oznaenmi faktrami a bez znalosti
spsobu oznaovania vyzer by nemon zska poadovan informciu. TASR vak voi uvateom
spravila stretov krok, ktor sce nemus kad nvtevnk objavi, pretoe sa nachdza na webovej
strnke plne dole. Je nm spomnan zoznam faktr za jednotliv roky, v ktorom sa po zadan vyhadvacch kritri zobrazia evidenn slo, dtum doruenia, IO, dodvate, celkov suma, mena,
obsah, priradenie k zmluve, objednvke alebo inmu druhu podkladu. alej meme spomen RTVS,
ktor m prehadnejie vyhadvanie a uvate me rovno pracova so zoznamom faktr poda jednotlivch rokov alebo konkrtnych obdob.
Poas analyzovania dt sme sa stretli so situciami, ke maj intitcie s konkrtnou advoktskou
kancelriou uzatvoren zmluvu dohadaten v CRZ, ktor uruje maximlny finann limit odmeny
za sluby. Advoktom je vak uhradench niekoko alch faktr, ku ktorm sa daj njs na webovom sdle objednvky. Naprklad FNM m s AK Winton s.r.o. zverejnen v CRZ zmluvu o poskytovan
prvnych sluieb . 6634/2012 na sumu 11 400 , ku ktorej je mon priradi aj faktru na webovom
sdle FNM. Avak za obdobie 2012 2014 sa daj vyhada alie faktry v celkovej sume 80 640 ,
ku ktorm s zverejnen objednvky. Na zklade naich informci FNM takto postupoval minimlne
pri dvoch alch kancelrich (AK Dvoreck & Bohunick a AK Jano, Jakubk & Partneri). Informcie boli teda uritm spsobom zverejnen, i u v CRZ alebo na webovej strnke ale za problm
povaujeme rozdielnu sumu odmien zo zmlv a faktr. Otzne je, preo je v niektorch prpadoch
uzatvoren zmluva a v inch FNM postauje objednvka. Taktie by ns zaujmalo, ak boli kritri
vberu kancelri, od ktorch FNM sluby objednal. Napriek tomu, e takto spsob nie je v rozpore
so zkonom, domnievame sa, e vzbudzuje otzky o nezaujatosti a transparentnosti pri vbere advoktskych kancelri.
Pri Vodohospodrskej vstavbe .p., patriacej pod Ministerstvo ivotnho prostredia, je rozdiel
medzi nkladmi na prvne sluby z uzavretch zmlv vo vke 540 000 a faktrami za viac ako 6
milinov eur, ku ktorm pravdepodobne existuj objednvky, avak nie je relne ich spolu sprova,
ete markantnej. Celkovo vyuila Vodohospodrska vstavba sluby 6 advoktov alebo kancelri,
zoznam spolu so sumami odmien uvdzame v tabuke 3.

6 Dvodov sprva k vldnemu nvrhu zkona, ktorm sa men a dopa zkon . 211/2000 Z. z. o slobodnom prstupe k
informcim a o zmene a doplnen niektorch zkonov (zkon o slobode informci) v znen neskorch predpisov, http://
www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3796

19

Tab. 3: Advokti a kancelrie spolupracujce s Vodohospodrskou vstavbou, .p.


zmluvy (max.)
trpka

spolu

480000 4331323,87 4811323,87

Mgr. So a Gro

30000

538,94

30538,94

Iuristico s.r.o.

30000

2139,6

32139,6

240129,29

240129,29

JUDr. Ivan vec

1644266,3

1644266,3

JUDr. Martin Kello

148633,2

148633,2

Z nho pohadu zverejnen dta vyvolvaj otzky, najm ak sa pozrieme na zmluvy medzi ttnym
podnikom a Soukenk-trpka, s.r.o. Z analzy dt vyplva, e tto advoktska kancelria si za svoje
sluby vystavila faktry vo vke viac ako 4,3 milina , o je 68% z celkovho objemu uhradench
odmien podnikom. Ak sa pozrieme na zmluvy, njdeme zznamy od roku 2010 do roku 2014, s rznou
dobou platnosti a rozdielnym potom dodatkov, viacer zverejnen v CRZ.
Ako prv bola uzatvoren Rmcov zmluva v roku 20107, ktorej predmetom je zastupovanie klienta
a poskytovanie benho prvneho poradenstva, ako aj vypracovvanie analz, stanovsk, rozborov
at. Zmluva bola uzatvoren na dobu neurit, posledn dodatok . 3 nadobudol innos v decembri 2012. Na zklade tejto zmluvy boli advoktskej kancelrii uhraden faktry vo vke viac ako 3,8
milina eur.
3

Druh zmluva, ktor nadobudla platnos v decembri 20128, bola uzatvoren na dobu urit do konca
decembra 2014. Zmluvn strany sa vak v decembri 2013 rozhodli dohodou ukoni zmluvu. V priebehu jednho roka kancelria vystavila faktry za poskytovanie sluieb vo vke takmer 300 000 ,
priom je dleit upozorni na fakt, e zmluva z roku 2010 je stle v platnosti.
4

Zaujmav situcia nastala pri analyzovan dajov tretej zmluvy z roku 20139, ktor nadobudla platnos v decembri 2013. V nadvznosti na predchdzajce informcie vyplva, e zatia o druh zmluva bola ukonen dohodou k 27.12.2013, tretia zmluva bola presne v ten ist de zverejnen v CRZ.
V tomto prpade bola uzatvoren do roku 2015 alebo vyerpania finannho limitu 180 000 . Zatia
poslednou zverejnenou je zmluva z jna 201410, take predpokladme, e za es mesiacov sa podarilo advoktskej kancelrii vyerpa spomnanch 180 000 . Z celkovo zazmluvnench 300 000 bolo
do ukonenia zberu dt (august 2014) vyerpanch takmer 5 000 .
5

Do ttneho podniku sme zaslali iados o poskytnutie informcie, ktor by vysvetlila, preo a akm
spsobom boli uzatvoren vyie spomnan zmluvy. V odpovedi sa okrem inho uvdza, e:

7 Rmcov zmluva o poskytovan prvnych sluieb . 2010/1100/1773, zaslan na zklade iadosti o poskytnutie informcie,
da 3.10.2014

8 Rmcov zmluva o poskytovan prvnych sluieb . 2012/1120/2153, http://www.crz.gov.sk/index.php?ID=752356&l=sk


9 Rmcov zmluva o poskytovan prvnych sluieb . 2013/1120/2483, http://www.crz.gov.sk/index.
php?ID=1198302&l=sk
10 Rmcov zmluva o poskytovan prvnych sluieb .2014/1120/2666, http://www.crz.gov.sk/index.
php?ID=1418556&l=sk

20

Pri zkazkch na dodanie tovarov, sluieb a na uskutonenie stavebnch prc, ktorch predpokladan hodnota je niia ako platn finann limit uveden v zkone o verejnom obstarvan a
v platnom nariaden Eurpskej komisie, postupuje Vodohospodrska vstavba, .p. postupmi v zmysle
platnej vntropodnikovej smernice o obstarvan tovarov, sluieb a stavebnch prc, ktor je v slade
s platnou legislatvou. Vetky tyri rmcov zmluvy boli uzatvoren ako vsledok postupu obstarvania poda vntropodnikovej smernice, priom v poslednch troch prpadoch bola zrealizovan aj elektronick aukcia.11
7

Kee Vodohospodrska vstavba, .p. svoje vntropodnikov smernice nezverejuje, v sasnosti


nevieme overi tvrdenia o jej slade s platnou legislatvou ani postup obstarvania prvnych sluieb,
na zklade ktorch boli rmcov zmluvy uzavret. Informciu o zrealizovan elektronickch aukci sa
nm do publikovania predloenej sprvy nepodarilo preskma a budeme sa ou alej zaobera.

Zhrnutie zverov
Na zklade dostupnch dt vieme vysli celkov nklady ttu za prvne sluby advoktskych
kancelri, vobdob janur 2011 august 2014, dvomi spsobmi. Prvou skupinou s maximlne finann limity zo zverejnench zmlv vCentrlnom registri zmlv (CRZ), vo vke 31866953,39 .
Do tejto sumy sme vak nemohli zapota 87 zmlv, ktor nemaj uveden celkov vku odmeny
anemme kdispozcii faktry. Taktie je v ase zberu dt a ich analzy (november 2014) vplatnosti
minimlne 41 zmlv vcelkovej sume 6813999,80 . Druhou kategriou s uhraden odmeny na
zklade vyhadanch faktr vo vke 30705399,11 . Domnievame sa, e za relnu sumu odmien,
ktor zaplatil tt advoktom, je mon oznai zaplaten faktry. Taktie sme si vedom, e kvli
problmom pri zbere dt, ktor opisujeme vsprve, mu by celkov sumy za prvne sluby, mierne
odlin.
Na vod sme rozdelili zznamy, sktormi sme pracovali, na njden anenjden. Vselnom vyjadren
ide spolu o382 zznamov, zktorch sa nm 76 nepodarilo vyhada a306 je njdench. Zmluvy boli
nsledne rozdelen poda jednotlivch zmluvnch typov.
Valom kroku sme identifikovali skupinu 27 kancelri aadvoktov (z celkovo 167), ktor poskytli
prvne sluby ttu tyri aviac krt. Vyvrtili sme hypotzu otom, e kancelrie, ktor poskytuj sluby astejie zskali za sledovan obdobie najvyie odmeny. Na zklade dostupnch dt sme vyslili,
e odmeny pre advoktov snajvym potom zznamov, tvorili 16,7% (5,3 milina eur) zo vetkch
zverejnench zmlv. Vystaven faktry predstavovali 30,9% (9,5 milina eur) zcelkovho stu vdavkov.
Pri pohade zopanej strany, so zameranm na objednvateov sluieb, sme priradili celkov nklady jednotlivm ministerstvm, intitcim a vybranm spolonostiam. Z ministerstiev m najvyie
nklady za prvne sluby Ministerstvo financi SR (MF SR), ktor nm poskytlo informciu, e uhradilo
takmer 17 milinov eur, o predstavuje 54,7 % zcelkovho objemu uhradench odmien na zklade
vystavench faktr. Najvia as vdavkov vyplatench MF SR, pokryla zastupovanie Slovenskej
republiky vmedzinrodnch arbitrach. o sa tka intitci, najviac za prvne sluby zaplatil Fond
nrodnho majetku SR, ktor na zklade vystavench faktr uhradil viac ako 4 miliny eur (81,8%
zcelkovch vdavkov ttu za intitcie). Vprpade spolonost, ktor sme po vodnej fze vybrali,
mala najviac uhradench faktr za prvne sluby, Vodohospodrska vstavba, .p., vo vke viac ako
6 milinov eur (82,6% zcelkovch vdavkov ttu za spolonosti).
11 Vodohospodrska vstavba, .p., odpove na iados o poskytnutie informcie . 1234/1040/2014, zo da
25.11.2014

21

Rozhodli sme sa pozrie aj na rozdelenie vdavkov poda toho, i ide oprvne sluby (napr. prprava
analz, stanovsk, zmlv) alebo zastupovanie, priom odmeny za arbitr boli vtomto prpade samostatnou kategriou, ktor sme oddelili. Zanalzy dt vylo, e tt zaplatil, za obdobie rokov 20112014, vpriemere pribline o15% viac za prvne sluby ne zastupovanie, svnimkou spomnanej
arbitre.
alie zvery sa netkaj vyslenia celkovch odmien, ale ide o problematick oblasti, na ktor
sme narazili pri zbere dt. Prvou znich je dodriavanie zkona oslobodnom prstupe kinformcim
a komunikcia zo strany ministerstiev, intitci a spolonost. Poda nho nzoru maj jednotliv
subjekty znan nedostatky voblasti zverejovania faktr aobjednvok, ktor s vmnohch prpadoch na hranici dodriavania zkona otovnctve, vmnohch prpadoch je popis plnenia veobecn
(prvne sluby) bez akejkovek bliej pecifikcie achba identifikcia zmluvy, ku ktorej bola faktra vystaven. Domnievame sa tie, evznamnou prekkou pri zbere dt bolo extrmne neprehadn zobrazenie faktr, atm pdom znemonen vyhadvanie.
Zaujmavm zistenm je, e intitcie uzatvraj zmluvy na maximlne finann limity, ktor zverejuj
vzmysle zkona vCRZ, avak na webovch strnkach tch istch intitci je mon njs objednvky
ak nim patriace faktry, bez zmlv, na niekoko nsobne vyie odmeny. Vniekokch prpadoch sme
nali faktry, bez monosti priradenia ku zmluvm alebo objednvkam. Myslme si, e takto postup
otvra priestor pre otzky onastaven kritri vberu advoktov, netransparentnom prideovan zkaziek, otvorenosti afrovosti sae.
Zo vetkch ministerstiev, intitci aspolonost, by sme za kandidtov na detailnejie preskmanie
navrhli:
1. Ministerstvo vntra SR, ktor odmeny za viac ako 70000 , vyplatilo na zklade vystavench faktr, 100 rozdielnym advoktom akancelrim. Nie je nm jasn, preo MV SR zvolilo takto vek
mnostvo advoktov, ak kritri ich vberu pouilo alebo akch spsobom boli objednan.
2. Nrodn dianin spolonos a.s., ktorej rozdiel vodmench zo zverejnench zmlv smaximlnym
finannm limitom adohadanch faktrach, je vjednom prpade viac ako 600000 ,vdruhom
prpade vo vke 135000 .
3. Vodohospodrska vstavba, .p., ktorej rozdiel vodmench zo zverejnench zmlv smaximlnym
finannm limitom adohadanch faktrach je vo vke viac ako 6 milinov eur. ttny podnik
pritom viac ako 4,3 milina eur uhradil jednej advoktskej kancelri aviac ako 1,5 milina eur
samostatnmu advoktovi.
4. Matica Slovensk, ktorej zkon ustanovuje povinn zverejnenie zmluvy. Pokia vak zmluva nie
je zverejnen na internete, tak ako sme zistili vtroch prpadoch, sluba by nemala by dodan
aobjednvate, by za dodanie nemali zaplati. Vrozpotu Matice Slovenskej vak napriek tomu,
na odmeny za prvne sluby, odilo takmer 13000 .

22

Prloha 1
Zoznam ministerstiev, intitci a vybranch spolonost

* vrtane Letiska, S Cargo a ttneho fondu rozvoja bvania

23

Zoznam intitcii, bez njdenej zmluvy, ktor by zodpovedala vyhadvacm kritrim v CRZ a na
portli OZ

Fond v tvarn
Hudobn fond

Najvy
bezpe nostn
Protimonopoln
Rada pre vysielanie a retransmisiu
Recykla n fond

24