You are on page 1of 12

TVORÍME SLOVENSKO

AKO LEPŠIE VYUŽIŤ EUROFONDY

AUTOR: MIROSLAV BEBLAVÝ
V SPOLUPRÁCI S KAROLÍNOU KOŠČOVOU
FEBRUÁR 2014

ÚVOD
V stredu 12. februára 2014 Vláda Slovenskej republiky schválila návrh
Partnerskej dohody Slovenskej republiky na roky 2014 – 2020 (PD SR). Ide o tzv.
masterplan, teda hlavný plánovací dokument, ako má Slovensko v najbližších
rokoch využiť pomoc, ktorú nám dáva Európska únia.
Naša schopnosť dobre využívať eurofondy sa v čase nezlepšuje. Keď sme
vstupovali do EÚ, zdalo sa, že problémy pri ich využívaní vyplývajú zo
začiatočníckych chýb a nevyhnutného učenia. Odvtedy už štvrtá vláda zodpovedá
za eurofondy, pripravuje sa tretie programovacie obdobie a takmer nič sa
nezmenilo – okrem ešte hustejšej záujmovo-byrokratickej siete. V oblasti
prípravy, prideľovania projektov alebo čerpania sa síce zmenilo veľa formálnych
pravidiel, vôbec sa však nevyriešili problémy byrokracie, pochybnej efektívnosti,
neprítomného skutočného strategického riadenia. Veľmi sa nepohla ani verejná,
a dokonca ani odborná diskusia o tom, ako najlepšie využiť peniaze z Bruselu.
Častou reakciou na problémy býva „Zrušme eurofondy“! To je síce možný
dlhodobý politický cieľ a vyzerá super na blogu či v youtubeovom videu, ale
nepomáha nám dnes, zajtra ani pozajtra v ich kvalitnom využití. Euroskeptický
postoj je zatiaľ na Slovensku tak či tak skôr okrajový.
Ešte častejšie je v spravodajstve o eurofondoch počuť dve slová „miliardy“ a „čerpanie“. Dočítame sa o tom, koľko miliárd priteká alebo je
v ohrození. Heslom dňa je: „Hlavne to všetko najprv v Bruseli vylobujme a potom
vyčerpajme! Lepšie ako ich vrátiť!“
To, ako eurofondy použijeme, je však veľmi dôležité – na najbližšie roky je
to jeden z mála „voľných“ zdrojov, takže zmena k lepšiemu, vrátane ekonomiky
budúcnosti, nebude možná bez dobrého použitia eurofondov. Nesprávne
využívanie eurofondov ničí inštitúcie, zásadne zvyšuje korupciu, prináša veľké
administratívne náklady na správu a publicitu a náš rozpočet zaťažuje nákladmi na
spolufinancovanie.

Neobstojí ani tvrdenie, že keď sa za to „niečo“ postaví, nemôže to byť
márne. Predražené tendre, ale aj pochybný výber toho, čo sa bude stavať, môžu
znamenať, že nás eurofondy vyjdú drahšie ako „vlastné“ investície. Nejde o
euroskepticizmus, ale o uvedomenie, že zle použité fondy môžu byť pre
Slovensko pokojne v konečnom dôsledku aj čisté mínus. Kto neverí, nech ide do
Grécka či južného Talianska.
Bohužiaľ, musím konštatovať, vláda sa takmer v ničom nepoučila z prvých
desiatich rokov čerpania eurofondov. Partnerská dohoda na najbližších sedem
rokov správne identifikuje kľúčové slabiny Slovenska akými sú napríklad
infraštruktúra a stav školstva a vedy, ale okrem pár strán o zjednodušení
administratívy a lepších úradníkoch v ňom nie je nič o tom, prečo eurofondy
dosiaľ Slovensku priniesli oveľa menej, ako mohli a ako riešiť obrovskú korupciu a
zlé rozhodnutia pri prideľovaní eurofondov.
Dokonca aj hodnotitelia najatí samotnou vládou konštatovali: „Vplyvom
čerpania prostriedkov z EŠIF sa bude dariť zvyšovať zamestnanosť, avšak za cenu
klesajúcej dynamiky produktivity a reálnej mzdy, teda za cenu reálnej
konvergencie. Prírastok kapitálu bez výraznej dynamiky môže signalizovať, že
investície do dopravnej infraštruktúry v horizonte prognózy nevyvolajú masívne
sekundárne investície do produkcie. Podobne môžu stagnovať aj dodatočné
daňové príjmy.“i
Inými slovami, takto použité fondy vytvoria dočasné pracovné miesta,
ale neozdravia ekonomiku ani ju nenasmerujú na vyššiu úroveň fungovania.
Aj toto je podoba "stability", ako sme ju poznali aj za socializmu - neučíme
a nepoučíme sa, namiesto toho budeme kopiť frázy a robiť menšie úpravy.
Naopak, úspešné krajiny často aj zle začnú, ale neustále sa učia a zlepšujú a
nakoniec to dokážu.

Eurofondom sa okrem špecialistov nikto nechce venovať – sú zložité
a hovorí sa o nich nezrozumiteľne. Preto sme vytvorili túto veľmi stručnú
publikáciu – aby sme ukázali, že na výrazné zlepšenie by „stačilo“ 7 krokov, ktoré
sa dajú zhrnúť na 11 stranách.
K riešeniam, ktoré ponúkame, prispeli odborníci a osobnosti verejného
života svojimi znalosťami a návrhmi riešení, ktoré prezentovali na stretnutiach
organizovaných projektom Tvoríme Slovensko, za čo im srdečne ďakujeme.
Prajem Vám zaujímavé čítanie,

2

OBSAH
1. STRATEGICKÉ RIADENIE NIE JE LEN FRÁZA......................... 4
AKTUÁLNY STAV ................................................................................................... 4

2. PRIORITIZÁCII POMÁHA MENEJ TÉM, NIE PROGRAMOV...... 5
AKTUÁLNY STAV ................................................................................................... 5

3. ŠTYRI NAJDÔLEŽITEJŠIE OTÁZKY – KOĽKO, AKO, KOMU,
ZA AKÝCH PODMIENOK ................................................................ 6
AKTUÁLNY STAV ................................................................................................... 6

4. SPOLUFINANCOVANIE AKO TEST EFEKTÍVNOSTI ................ 7
AKTUÁLNY STAV ................................................................................................... 7

5. OKRESANIE BYROKRACIE VO VŠETKÝCH FÁZACH ............. 7
AKTUÁLNY STAV ................................................................................................... 8

6. VEREJNOSŤ MUSÍ VIDIEŤ A VEDIEŤ VIAC ............................... 9
AKTUÁLNY STAV ................................................................................................. 10

7. PODPORA „STRÁŽNYCH PSOV“ PRE LEPŠIU KONTROLU
EUROFONDOV .............................................................................. 10
AKTUÁLNY STAV ................................................................................................. 11

3

1. STRATEGICKÉ RIADENIE NIE JE LEN FRÁZA
Eurofondy a domáce výdavky je potrebné riadiť spoločne a s jasným
dôrazom na priority spoločnosti. Osobitne to platí pri príprave – tzv.
programovaní. Ako sme v minulosti zistili, programovanie je extrémne dôležité – a
nie je vôbec pod reálnou kontrolou. Programovanie síce formálne obsahuje
rozsiahlu analytickú fázu, v skutočnosti ale chýba vo väčšine oblastí reálne
prepojenie so strategickými zámermi štátu v danej oblasti.
Zároveň peniaze následne tečú i paralelne. Riadenie štátneho rozpočtu na
úrovni ministerstiev je síce oficiálne integrované, ale sekcie EÚ a rozpočtový ako
aj plánovací proces bežia úplne paralelne. Týka sa to aj implementácie – napríklad
výskumné peniaze rozdeľuje Agentúra na podporu výskumu a vývoja, ale
eurofondové výskumné peniaze ASFEU. Eurofondové peniaze sú tak často
zavesené „vo vzduchu“ a sú „extra“ sumou, ktorú treba nejako využiť, hoci aj
nezmyselne.
Z hľadiska dobrého využitia prostriedkov je tiež kľúčové vyhnúť sa sklzom
pri programovaní, ako sa to stalo počas prvej Ficovej vlády. Sklz následne vyvoláva
obrovský stres pri čerpaní, čo okrem prepadnutia peňazí zásadne znižuje kvalitu
ich čerpania.
Je preto potrebné už pri programovaní:



Zohľadňovať pri rozdeľovaní eurofondov dôsledne celkové priority
spoločnosti – napríklad vzdelávanie
Začať využívať čo najskôr prostriedky z nového programovacieho
obdobia (2014-2020), aby sme sa vyhli neskoršiemu stresu
Plánovať národné a EÚ programy spolu ako súčasť dlhodobých
stratégií a načrtnúť pravdepodobné kľúčové projekty
Spoločnému
strategickému
riadeniu
pomôže
integrácia
eurofondových
riadiacich
štruktúr
so
štandardnými
administratívnymi štruktúrami

AKTUÁLNY STAV
Z hľadiska rýchlosti prípravy, je nutné kriticky hodnotiť fakt, že
programové obdobie 2014-2020 už začalo a Slovenská republika nemá ešte
schválené kľúčové dokumenty, ktoré by umožnili začať využívanie „nových“
eurofondov. Na druhej strane treba uznať, že v porovnaní s ostanými krajinami EÚ
nejde o zásadnejší problém. Vážnejším problémom je to, že „strategické“
programovanie zostalo frázou. V prvom rade sme svedkami zle nastavených
finančných priorít. Na školstvo ide jeden z najnižších objemov peňazí, naopak
zásadne sa zvyšujú objemy prostriedkov na oblasti, kde sme boli doteraz
svedkami najväčšieho rozkrádania a neefektívnosti (informatizácia a dotácie
podnikom).
Tabuľka č. 1: Indikatívne rozdelenie podpory EÚ podľa tematického cieľa (EUR)
1. Posilnenie výskumu, technologického rozvoja a inovácií

2 084 914 613

2. Zlepšenie prístupu k informáciám a IKT a zlepšenie ich
využívania a kvality

861 256 701

3. Zvýšenie konkurencieschopnosti MSP, sektora
poľnohospodárstva (v prípade EPFRV) a sektora rybárstva
a akvakultúry (v prípade ENRF)

880 891 779

4. Podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo vo
všetkých sektoroch

1 068 096 745

5. Podpora prispôsobovania sa zmene klímy, predchádzanie
a riadenie rizika

1 479 329 681

6. Zachovanie a ochrana životného prostredia a podpora
efektívneho využívania zdrojov

1 515 344 116

7. Podpora udržateľnej dopravy a odstraňovanie prekážok
v kľúčových sieťových infraštruktúrach

3 531 628 621

8. Podpora udržateľnosti a kvality zamestnanosti a mobility
pracovnej sily

991 609 875

4

9. Podpora sociálneho začlenenia, boj proti chudobe
a akejkoľvek diskriminácii

1 368 032 704

10. Investovanie do vzdelania, školení a odbornej prípravy,
ako aj zručností a celoživotného vzdelávania

592 169 354

11. Posilnenie inštuticionálnych kapacít orgánov verejnej
správy a zainteresovaných strán a efektivity verejnej správy

267 311 313

Technická pomoc

600 331 507

CELKOM

15 240 917 009

Zdroj: Partnerská dohoda Slovenskej republiky na roky 2014 -2020
Zároveň vidíme, že schopnosť strategicky plánovať je naďalej mizivá.
Uveďme si to na zásadnom príklade vedy a inovácii, na ktoré sa ide alokovať
obrovská suma viac ako 2 miliárd eur a predstavuje tak druhú najväčšiu prioritu.
Európska únia doslova prinútila Slovensko vytvoriť takzvanú stratégiu
inteligentnej špecializácie, ktorá mala „nakresliť“, ako budeme postupovať pri
budovaní poznatkovej ekonomiky. Jej kvalita a prepojenie na domáce
rozhodovanie sú však veľmi nízke. Aj vláda priznáva, že túto podmienku splnila len
čiastočne – formálne.
Hodnotitelia najatí samotnou vládou konštatovali: „(...) je potrebné
venovať viac pozornosti predovšetkým stanoveniu a následnému rozvoju
kľúčových odvetví (...) Omnoho nápomocnejší by bol presnejší popis kľúčových
oblastí, ktoré budú predmetom tejto podpory. PD SR sa zameriava na možnosti
prepojení medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondami a inými
zdrojmi financovania, ako sú zdroje z EÚ (napr. fondy pre vedu a výskum) a
súkromné investície, ale neposkytuje ucelenejšiu informáciu o tom, ako tieto
prepojenia stimulovať a zabezpečiť. Plán postupného znižovania rozpočtových
príspevkov, ktoré by mali kompenzovať súkromné investície v sebe skrýva značné
riziká. Naplnenie cieľa investovať 1 % HDP do výskumu a vývoja (do roku 2020) je
rizikové. Nie je jasné, ako sa podarí naplniť objem plánovaných súkromných

investícií, ktoré by mali byť v procese stimulované, pričom RIS3 hovorí o 1,2 %
HDP, z toho až 2/3 zo súkromných zdrojov. “ii
Inými slovami, papier naozaj znesie všetko.
Výrazný pokrok nevidíme ani pri spájaní štruktúr riadiacich eurofondy so
štruktúrami ministerstiev zodpovednými za jednotlivé oblasti. V PD vidíme veľa
textu o koordinácii medzi jednotlivými EÚ fondmi a úradníkmi, ktorí ich
zastrešujú, ale nie jednotné riadenie národných a európskych rozvojových politík.

2. PRIORITIZÁCII
PROGRAMOV

POMÁHA

MENEJ

TÉM,

NIE

Strategickú diskusiu o eurofondoch ovláda nepochopiteľná posadnutosť
počtom operačných programov (OP) a prioritizáciou. V prvom rade treba
zdôrazniť, že určenie priorít v rámci eurofondov nemá nič spoločné s počtom
operačných programov, ale len s počtom tém, ktoré budú v rámci eurofondov
financované. Či sú tieto tému združené do piatich, ôsmich alebo desiatich
operačných programov je úplne jedno. Naopak, nižší počet OP bez nižšieho počtu
tém a implementačných orgánov skôr brzdí využívanie fondov, pretože o
jednotlivé programy sa potom delí viac ministerstiev, čím vzniká nejasná, delená
zodpovednosť a ešte komplikovanejšia byrokracia.
V snahe o skutočnú prioritizáciu je preto potrebné:

zamerať sa na zníženie počtu tém, ktoré sú z fondov financované
neprinášať nové témy

AKTUÁLNY STAV
Partnerská dohoda sa zamerala na zníženie počtu programov a riadiacich
orgánov. Počet operačných programov sa znížil na osem plus Program rozvoja

5

vidieka. Počet tém sa však neznížil, naopak ešte narástol vo vzťahu k
nízkouhlíkovej ekonomike. Nie sme tak v skutočnosti svedkami prioritizácie a
koncentrácie a dá sa očakávať, že samotné riadenie fondov bude rovnako
ťažkopádne alebo ťažkopádnejšie, keďže niektoré operačné programy bude mať
na starosti viacero ministerstiev.

3. ŠTYRI NAJDÔLEŽITEJŠIE OTÁZKY – KOĽKO, AKO,
KOMU, ZA AKÝCH PODMIENOK
Eurofondy je potrebné rozdeľovať tak, aby sa minimalizoval ich korupčný
potenciál a deformácia podnikateľského prostredia a maximalizovala súťaž a
pridaná hodnota. Kľúčom k zmysluplnému rozdeľovaniu oceánu peňazí, o ktorých
sa slovenských úradníkom nikdy v histórii ani nesnívalo, je nájsť správne
odpovede na úplne iné otázky: akým spôsobom rozhodovať o tom, kto a za akých
podmienok dostane koľko peňazí. Inými slovami, je potrebné doslova ignorovať
PR vyhlásenia o tom, že na „zamestnanosť mladých“ či „reformu vysokých škôl“
pôjde 100, 200 alebo 800 miliónov eur. Podstatné je, či Univerzita Komenského
dostane 100 miliónov eur na obnovu priestorov, z ktorých 70% sa nepremrhá
kombináciou zlého obstarávania, korupcie a nezmyselných pravidiel. Alebo či to
ide spriaznenému oligarchovi, ktorý si za to zaplatí investície, ktoré by aj tak
vykonal a tak z toho má len čistý zisk.
Ak chceme obmedziť mrhanie, korupciu a deformáciu domáceho
prostredia, je potrebné podporovať skôr to malé, decentralizované, nenáročné,
nárokovateľné a priebežné. Neverme v schopnosť úradníkov rozhodovať
o megaprojektoch. Kde sa dá, v čo najvyššej miere prenášať rozhodovanie od
úradníkov k motivovaným užívateľom – napríklad využívať systém, kde štát
namiesto grantov na komerčný výskum preplatí firmám 50% nákladov na ich
vlastné objednávky od výskumníkov. Pokiaľ ide o podnikateľské subjekty,
odporúčame ich podporovať len nepriamymi nástrojmi alebo nárokovateľnými

nástrojmi. V rámci nepriamych nástrojov čo najviac podporovať využívanie
nástrojov cez komerčné banky a podobné nástroje.
Ako ťažké a problematické je míňať obrovské sumy peňazí, a to tak, aby
naozaj pomáhali, ukázal príbeh z roku 2013. Minister školstva Čaplovič zazmluvnil
v tzv. národných projektoch pre školstvo neuveriteľných 280 miliónov eur. Tieto
peniaze ale nepoputujú priamo do škôl, ale 34% z nich „prejedia“ na publicitu,
vlastné zabezpečenie a vybavenie ministerské inštitúcie, ktoré projekty spravujú.
57% pôjde na obrovské verejné obstarávania a len 8% sa dostane priamou cestou
do škôl k učiteľom a žiakom. Zvyšné percento je riziková prirážka.
Navrhujeme preto:



pri výzvach preferovať menšie, decentralizované, nenáročné,
nárokovateľné, priebežné schémy a projekty.
v čo najvyššej miere prenášať rozhodovanie od úradníkov k
motivovaným užívateľom
pri obrích národných projektoch vyčleniť určité percento – napríklad
10% - na malé alternatívy „zospodu“ a vytvárať tak konkurenciu
obmedziť neproduktívne výdavky, najmä tie na publicitu, na
minimum (v rámci limitov daných EÚ)

AKTUÁLNY STAV
Partnerská dohoda neobsahuje významnejší posun v tejto oblasti. Kľúčové
však budú jednotlivé operačné programy.

PODSTATNÉ JE „AKO“ SA TO CELÉ MINIE - TOMANOVEJ SOCIÁLNE PODNIKY
Jeden z najodpudivejších príkladov tunelovania eurofondov sa odohral pod
patronátom bývalej ministerky a súčasnej poslankyne Viery Tomanovej. Zo (v teórii
chvályhodnej) snahy vybudovať podniky v sociálne najzraniteľnejších regiónoch
Slovenska sa vykľul jeden veľký tunel. Z podnikov sa vtedy, napriek upozorneniam,
že ide o biznis ľudí prepojených na SMER-SD, stratilo 11 miliónov eur, žiadny z

6

ôsmich podnikov neprežil a prípad sa dodnes vyšetruje. Európska komisia vtedy
konštatovala, že pomoc pre sociálne podniky nerešpektovala podmienky zákonnosti
a vhodnosti použitia fondov. Odporúčala, aby bolo financovanie sociálnych podnikov
zrušené a akékoľvek zálohy a refundácie nákladov vymáhané. Podniky nielenže skončili
krachom, no navyše počas svojej krátkej existencie ničili vďaka štedrým dotáciám
skutočne fungujúce podniky vo svojom okolí. O to poburujúcejšie je, že v novej forme
a pod novým menom sa súčasný minister práce snaží sociálne podniky opäť
vzkriesiť.

4. SPOLUFINANCOVANIE AKO TEST EFEKTÍVNOSTI
Navrhujeme vo väčšej miere využívať potrebu spolufinancovania ako
nástroj samovýberu uchádzačov a efektívnosti projektov. Dnes drvivá väčšina
prijímateľov spolufinancuje 0% alebo 5% nákladov projektu, čo nevytvára žiadny
tlak na efektívne využívanie prostriedkov ani na premýšľanie o zmysluplnosti
projektov. Nízka miera spolufinancovania má zmysel tam, kde by vyššie
požiadavky viedli k nečerpaniu eurofondov. V mnohých oblastiach je však záujem
oveľa vyšší, než sú možnosti.
Využívanie spolufinancovania ako nástroja samovýberu uchádzačov a
efektívnosti projektov naráža na otázku – čo s projektami verejných subjektov?
Odkiaľ majú vziať na finančnú spoluúčasť napríklad verejné vysoké školy alebo
obce? Pri verejných subjektoch navrhujeme umožniť, aby tieto financovali
spoluúčasť aj zo štátnych dotácii, nielen z vlastných príjmov.
Pokiaľ ide o podnikateľské subjekty, odporúčame ich podporovať len
nepriamymi nástrojmi alebo nárokovateľnými nástrojmi. V rámci nepriamych
nástrojov čo najviac podporovať využívanie nástrojov cez komerčné banky a
podobné nástroje. Pri verejných inštitúciach, akými sú školy, kultúrne
ustanovizne, zariadenia sociálnych služieb, navrhujeme nastaviť možnosť
integrovaných projektov pre lepšie fungovanie týchto inštitúcií napojených na
zmeny a reformy, ktoré od nich štát chce.

Navrhujeme preto:


zavedenie minimálnej miery spolufinancovania vo výške 5% pre
všetkých prijímateľov
umožniť verejným inštitúciám využiť na spolufinancovanie aj príjmy,
ktoré majú z verejných zdrojov (normatívy a pod.)
zaviesť jasné pravidlá pre určovanie vyšších mier spolufinancovania tam,
kde je vysoký dopyt po prostriedkoch zo štrukturálnych fondov a
výrazne prekračuje dostupný objem prostriedkov. Takéto opatrenie by
znižovalo korupčný potenciál.

AKTUÁLNY STAV
V októbri 2013 sme v rámci medzirezortného pripomienkového konania
navrhli tieto odporúčania ako štyri zásadné pripomienky k návrhu Stratégie
financovania Európskych štrukturálnych a investičných fondov pre programové
obdobie 2014 – 2020.
Výsledok? Všetky pripomienky boli odmietnuté, ministerstvo financií a vláda
zachovali dnešný systém.

5. OKRESANIE BYROKRACIE VO VŠETKÝCH FÁZACH
Existuje všeobecná zhoda na tom, že eurofondy sprevádza nadmerná
byrokracia. Napriek opakovaným snahám a to aj na najvyššej úrovni sa situácia za
posledných 10 rokov nepodarila významnejšie zmeniť. Dôvod je jednoduchý –
najväčší účinok na administratívnu náročnosť majú rozhodnutia, ktoré sa robia
na začiatku pri programovaní. Vtedy sa však na debyrokratizáciu nemyslí, tá je
vnímaná ako čiste implementačná záležitosť. Bruselské pravidlá vyvolávajú
zvýšenú náročnosť v týchto prípadoch:

7

1. Keď sú rozdeľované ako individuálne granty aj so zložitou grantovou
procedúrou (pri spracúvaní tak vysokých objemov peňazí to nemôže
efektívne fungovať).
2. Pri neinvestičných projektoch, kde sa účtujú osobné náklady a iné
„menšie“ výdavky akými sú napríklad služobné cesty, školenia a účty za
telefón.
3. Pri projektoch, ktoré reálne nemajú byť financované zo štrukturálnych
fondov, ale sú do nich umelo „napchávané“, keďže domáce zdroje
financovania zlyhávajú. To je príklad výskumu a vývoja.
Možno preto odporúčať, aby eurofondy boli v čo najväčšej miere namierené do
oblastí investičného charakteru a boli rozdeľované v čo najväčšej miere inak ako
cez zložité grantové procedúry. To by však vyžadovalo posilniť z národných
zdrojov oblasti, ktoré o eurofondy budú ukrátené čiastočne alebo úplne.
Byrokraciu možno výrazne znížiť aj tým, že sa obmedzí počet projektov na
jedného prijímateľa vytvorením integrovaných projektov vo verejnom sektore. Pri
samotnom čerpaní je zas potrebné naplno uplatniť zjednodušenia, ktoré európska
legislatíva umožňuje v ostatných rokoch – ide najmä o tzv. paušálne výdavky.
Zároveň je potrebné merať byrokraciu a zverejňovať údaje o nej a o jej vývoji,
pretože platí, že čo nevieme zmerať, nevieme ani zmeniť. Prehodnotiť treba aj
cyklus financovania projektov. V porovnaní s projektmi riadenými priamo z
Bruselu má Slovensko systém, ktorý predpokladá oveľa rýchlejšiu obrátkovosť
financií (teda menšie a častejšie platby). To šetrí štátu cash flow a obmedzuje
riziká, vytvára to však neuveriteľný stres na implementačné agentúry a
prijímateľov. Zníženie frekvencie platieb a zvýšenie ich výšky aspoň vo vybraných
oblastiach by mohlo významne zlepšiť situáciu.
Navrhujeme preto:

aktívnejšie využívanie dostupných nástrojov zjednodušovania čerpania
meranie administratívnej záťaže a údaje zverejňovať

• zníženie frekvencie platieb a zvýšenie ich výšky aspoň vo vybraných
oblastiach

AKTUÁLNY STAV
Tejto oblasti venuje vláda zatiaľ rozsiahlu pozornosť. Možno očakávať, že situácia
sa mierne zlepší (napríklad zavedením možnosti dvojkolového výberu žiadostí o
podporu s dôrazom na minimalizáciu administratívnej a finančnej náročnosti
prvého kola výberu, ktoré vláda sľubuje). Chýba však ťah na bránu a schopnosť
prísť s inovatívnymi a zásadnými riešeniami. Mnohé z prísľubov vlády v tomto
smere sa opakujú najneskôr od roku 2005 bez výraznejšieho efektu.
Vláda zároveň venuje viac pozornosti byrokracii pri schvaľovaní projektov, a
menej pozornosti venuje celému cyklu. Za pozitívum možno považovať záväzok na
výrazne zjednodušené vykazovanie výdavkov. Skúsenosť so slovenskými riadiacimi
orgánmi je však v tomto smere zatiaľ negatívna.
PRÍKLAD Z PRAXE: ZJEDNODUŠENÉ VYKAZOVANIE VÝDAVKOV – KEĎ CHÝBA OCHOTA
Tlačiť na ministerstvá, aby zlepšovali svoju prácu povinnosťou opozičného poslanca.
Ministerstva školstva som sa v septembri 2013 pýtal, prečo pri tak veľkých objemoch
čerpania ešte nezaviedlo zjednodušené vykazovanie výdavkov – tzv. „simplified cost
option“, ktoré dnes EÚ umožňuje. Toto riešenie nie je síce možné pri úplne všetkých
projektoch, mohlo by ale výrazne pomôcť pri odbúraní byrokracie pre mnohých
prijímateľov. Ministerstvo práce ho už úspešne využíva. O čo ide?
Režijné náklady pri vykazovaní predstavujú disproporčne vysoké zaťaženie pre
administráciu projektov. Ak teda prišli výdavky projektu z eurofondov kontrolovať
audítori, často to znamenalo, že sa prehrabovali v účtoch za telefóny, internet, energie a
údržbu, pričom tieto účty predstavovali len zlomok celkových výdavkov. To všetko
namiesto toho, aby kontroly vyhodnocovali celostnú zmysluplnosť výdavkov a hľadali
naozaj vážne chyby. Radosť z tejto situácie nemajú ani pracovníci na projektoch –
namiesto reálnej pomoci sedia pri počítačoch a komplikovane účtujú každú drobnosť.
Toto zjednodušenie platí pre nepriame výdavky (to sú výdavky, ktoré nemôžu byť priamo

8

priradené k projektu, ale ktoré sú potrebné na jeho implementáciu – napr. spomínané
telefónne účty) a pre projekty financované z dvoch štrukturálnych fondov (ESF, ERDF).
Príklad jednotkového výdavku:
Predmetom projektu je výkon opatrovateľskej služby. Kým pri starom účtovaní je
potrebné ošetriť výdavky na hrubú mzdu opatrovateľa, výdavky na odvody
zamestnávateľa, výdavky na stravné, výdavky na osobné ochranné prostriedky,
hygienické pomôcky a telekomunikačné poplatky.
S pomocou zjednodušeného vykazovania výdavkov sa bude účtovať jednotková cena
výkonu opatrovateľskej služby – napr. 650 eur mesačne.
Na ministerstve školstva sme sa preto spýtali ako doteraz uplatňujú zjednodušené
vykazovanie. Odpoveď ministra znela: „Riadiaci orgán pre Operačný program
Vzdelávanie a pre Operačný program Výskum a vývoj neaplikuje mechanizmus
simplified cost option.“

Zároveň sa môžu niektoré opatrenia ukázať skôr ako negatívum. Napríklad
„plánované opatrenia na zvýraznenie povinnosti prijímateľa realizovať projekt, v
súlade so schválenou žiadosťou o podporu a povinnosti dodržania podmienok
udržateľnosti projektu. Cieľom má byť eliminácia potreby opakovaných žiadostí o
zmenu projektu, resp. prípadov mimoriadneho ukončenia zmluvného vzťahu.„iii.
Povedané inak - riadiace orgány budú ešte menej pružné a ochotné k zmenám
ako doteraz.

Je to dobrá správa, ku ktorej výrazne prispeli zákony akými bolo zverejňovanie
zmlúv a faktúr, ale aj konkrétna úprava zákona o eurofondoch. Táto sa nám s
ďalšími troma poslancami podarila v roku 2011. O čo išlo?
Zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov
Európskej únie v znení neskorších predpisov vychádzal z programového
vyhlásenia vlády Ivety Radičovej, ktorá sa zaviazala rešpektovať princíp „čo nie je
tajné, je verejné“. Najlepším príkladom tohto princípu je dodnes tzv. infozákon –
zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Rozmýšľali sme, ako princíp
otvorenosti a kontroly nakladania s financiami rozšíriť aj o eurofondy. Pri
nakladaní s tak vysokými sumami, je vo verejnom záujme dbať na prísnosť a
transparentnosť.
V zákone sme rozšírili okruh zverejňovaných informácií, ponúkli
demonštratívny výčet osôb, o ktorých nezaujatosti je možné mať pochybnosť,
obmedzili sme subjektívne rozhodovanie zriadením nezávislých výberových
komisií, do zákona sme zaviedli aby bol na internete zverejnený nielen každý
subjekt, ktorému je eurofondová pomoc schválená, ale aj výška tejto pomoci a
zloženie komisie, ktoré ju odobrilo. Neúspešní uchádzači sa podľa našej úpravy zas
musia dozvedieť presný dôvod, pre ktorý im žiadosť nebola schválená. V praxi
však vidíme, že na skutočnú verejnú kontrolu bude potrebné ísť oveľa ďalej.
Konkrétne to znamená:

6.

VEREJNOSŤ

MUSÍ

VIDIEŤ

A

VEDIEŤ

VIAC

Je potrebné zásadne zvýšiť dostupnosť informácií a transparentnosť
všetkých etáp využívania eurofondov (programovanie, prideľovanie projektov,
čerpanie) a posilniť verejnú oponentúru prípravy a schvaľovania projektov. V
ostatných rokoch nastalo zlepšenie dostupnosti informácií o čerpaní eurofondov.

zabezpečiť verejnosť informácií vo všetkých častiach cyklu –
programovanie, prideľovanie projektov aj čerpanie
v prípade takzvaných národných projektov je potrebné zverejňovať
návrhy projektov ešte v procese hodnotenia a schvaľovania, aby do nich
bolo možné zasahovať
pri ostatných projektoch je nutné ustanoviť povinnosť zverejniť
konkrétne položky (napríklad podrobných rozpočtov projektov,
posudkov ako aj informáciám k verejným obstarávaniam) a pri čerpaní
zverejniť online evidenciu žiadostí o platbu a nakladania s nimi

9

PRÍKLAD ÚSPECHU OPOZIČNEJ KONTROLY A TLAKU: ZVEREJŇOVAŤ PRACOVNÉ
PRÍLEŽITOSTI NIE JE VŽDY SAMOZREJMÉ
To, že verejnosť musí o eurofondoch vedieť viac sa netýka len finančných súm, ktoré išli
na podporené projekty, alebo schvaľovacích komisií. Eurofondy nie sú žiadne abstraktné
peniaze pre pár vyvolených, ale jeden z mála finančných nástrojov, ktoré majú potenciál
zlepšovať situáciu na Slovensku. Samozrejme za predpokladu, že sa tak deje s tým
najlepším zámerom. Eurofondy vytvárajú aj pracovné príležitosti – je preto dôležité, aby
sa o nich dozvedalo čo najviac ľudí a na projektoch mohli pracovať tí najschopnejší, a nie
tí, čo poznajú správnych ľudí. Minulý rok minister školstva podpísal veľké projekty v
hodnote viac ako 200 miliónov eur. Napriek tomu, že ide o mamutie projekty na
zlepšenie nášho školstva – voľné pracovné miesta by ste v nich hľadali len ťažko – nik sa
totiž neobťažoval s ich dôsledným zverejňovaním.
Takúto situáciu, obzvlášť v situácii, kedy si mladí a kvalifikovaní ľudia prácu nájsť nemôžu
a štát informáciu o pracovnej príležitosti nezverejní považujem za neakceptovateľnú.
Netreba sa však vzdávať – o zverejnenie miest sme zabojovali, podrobne sme si posvietili
na agentúry ministerstva, ktoré podľa nášho názoru pochybili a podarilo sa. V lete 2013
začali viaceré inštitúcie miesta zverejňovať.

AKTUÁLNY STAV
Tejto oblasti sa venuje aj vláda, záväzok je však veľmi všeobecný:
„zvýšenie verejnej kontroly prostredníctvom sprístupnenia čo najširšieho rozsahu
údajov“iv. Berúc do úvahy, koľko strán je vláda ochotná venovať oveľa menej
podstatným témam a berúc do úvahy zatiaľ nulový ťah na zverejňovanie
informácií od jej nástupu to dôveru nebudí.

7. PODPORA „STRÁŽNYCH PSOV“ PRE LEPŠIU
KONTROLU EUROFONDOV
Za súčasného mocenského rozloženie vo vláde a parlamente, nie sme
svedkom toho, že by niekto z kompetentných intenzívne a systematicky pracoval
na spôsoboch, ako by mohol eurofondy lepšie ukontrolovať štát. Je to škoda,
pretože naše inštitúcie si s efektívnou kontrolou dnes nevedia dostatočne poradiť.
Máme Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá ale kontroluje
predovšetkým makroekonomickú rozpočtovú disciplínu a na (v jej prípade dielčiu)
kontrolu eurofondov nemá mandát. Máme výborné analytické kapacity
sústredené v Inštitúte finančnej politiky pôsobiacom na ministerstve financií, no
ani táto inštitúcia sa eurofondom aktuálne nevenuje.
Kontrolám finančných prostriedkov z fondov EÚ sa u nás venuje Národný
kontrolný úrad (NKÚ). V posledne dostupnej Správe o výsledkoch kontrolnej
činnosti NKÚ za rok 2012 je eurofondom venovaných niekoľko strán, je však
zrejmé, že NKÚ vykonáva len úzko zamerané kontroly bez širšieho analytického
vkladu. Je však otázne, či práve od NKÚ môžeme chcieť viac.
NR SR by na túto úlohu potrebovala silnejšie odborné kapacity. V snahe
aspoň čiastočne posilniť kontrolu sme na jeseň minulého roku navrhli
reportovaciu šablónu. O tom, ako táto snaha za súčasnej parlamentnej väčšiny
dopadla si môžete prečítať v nasledujúcom boxe.

10

PRÍKLAD Z PARLAMENTU – ZASTAVENIE PLYTVANIA
PRÍKLAD Z PRAXE: ODMIETNUTÁ SNAHA O SPREHĽADNENIE

Je žiadúce, aby sa ku kontrole eurofondov pristupovalo systematicky, no ako poslanec sa
napriek tomu snažím ustrážiť toľko prípadov plytvania, čo je v mojich silách. Tu je jeden
z úspešných príkladov, ktorý ukazuje, ako neefektívne nakladá súčasný minister
s prostriedkami z eurofondov.

V septembri 2013 som ako člen Výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport navrhol
reportovaciu šablónu, podľa ktorej by ministerstvá boli nútené informovať o čerpaní
eurofondov jednotne. Povinnosť hlásiť raz za polroka stav čerpania majú už dnes, no
správy sú „povinnou jazdou“ a každé povinné ministerstvo si do správy napíše to, čo uzná
za vhodné a tým formálnu úlohu splní. Cieľom môjho návrhu zaviesť jednotný systém
poskytovania správ o spôsobe čerpania európskych štrukturálnych fondov v gescii
výboru bola snaha o sprehľadnenie doterajšieho systému monitorovania, zlepšenie
možností vzájomného porovnania v čase, sprehľadnenie formy predkladanej správy a
posilnenie parlamentnej kontroly vynakladania prostriedkov Európskej únie a štátneho
rozpočtu.

V máji 2013 som upozornil na predražený nájom, ktorý uzavrel Ústav informácií a
prognóz školstva, za približne 344-tisíc EUR. Na meter štvorcový to vychádzalo na 23 eur
za mesiac, hoci v rovnakom čase bolo možné bez vyjednávania v rovnakej budove získať
ponúkaný prenájom menších priestorov za 13 eur/m2 mesačne.
Peniaze za nájom boli platené z eurofondov, čo by znamenalo, že žiadny audítor
Európskej komisie by takéto predraženie neuznal a nájom by sme tak zaplatili dvakrát –
najprv v cene priestorov a potom v tom, že ich Slovensku z eurofondov nepreplatia. Po
mojom upozornení najprv minister Čaplovič odvolal vedúceho projektu a po
niekoľkomesačnom otáľaní a mnohých ďalších upozorneniach napokon nájomné znížili.

Ak má mať kontrola na pôde Výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport reálny obsah,
nie je dôvod prečo by správy, ktoré ministerstvá predkladajú nemali mať unifikovanú
podobu. Predložená šablóna obsahovala a spájala informácie, ktoré ministerstvá
poskytujú už dnes, tieto ďalej precizuje tak, aby sa zlepšila kvalita kontroly a správa
predstavovala hodnotnejší príspevok ku kontrole efektívnosti čerpania prostriedkov EÚ.

Potrebujeme preto:


jasne určiť inštitúciu a jej mandát pre efektívnu štátnu kontrolu fondov
preskúmať možnosti parlamentnej kontroly eurofondov – napríklad
posilnením jej odborných kapacít
namiesto obrovských peňazí na „riadenie“ a „publicitu“ by stačili
pomerne skromné prostriedky na to, aby sa zásadne zlepšila vonkajšia
kontrola
sfukčniť formálne mechanizmy kontroly – zapojiť opozíciu a
watchdogové inštitúcie do monitorovacích výborov a iných štruktúr

Otázka znie: Umožnili poslanci SMER-SD, ktorý vo výbore tvoria väčšinu prehľadnejšiu
kontrolu eurofondov? Smutná odpoveď je, že nie, ani tu sa ochota, čo i len na
administratívnu zmenu - ktorá by úradníkov nestála viac práce ako majú dnes, no
jednotná štruktúra by pomohla kontrole - nenašla.

i

str. 70 Návrhu Partnerskej dohody Slovenskej republiky na roky 2014 - 2020
str. 69 Návrhu Partnerskej dohody Slovenskej republiky na roky 2014 - 2020
iii
str. 232 Návrhu Partnerskej dohody Slovenskej republiky na roky 2014 - 2020
iv
str. 229 Návrhu Partnerskej dohody Slovenskej republiky na roky 2014 - 2020
ii

AKTUÁLNY STAV
Vláda nepočíta s posilnením úlohy parlamentu – naopak, odmietla návrhy
o tom, aby sa o tejto téme v parlamentnom pléne diskutovalo. Zároveň zatiaľ
podľa dostupných informácií neplánuje posilniť analytické kapacity v tejto oblasti.
Vláda zatiaľ neplánuje vážnejšie podporiť vonkajšiu kontrolu a zostáva vo
formálnom dôraze na „partnerstvo“.

11