You are on page 1of 22

TVORÍME SLOVENSKO

RIEŠENIE NEZAMESTNANOSTI MLADÝCH

AUTORI: MIROSLAV BEBLAVÝ, SILVIA HUDÁČKOVÁ
NOVEMBER 2013

PREDSLOV
Publikácia Riešenie nezamestnanosti mladých vznikla ako obsahová
alternatíva súčasnej politiky. Hoci vychádza mimo obvyklý čas pre politické
programy, ponúka analýzu súčasného stavu a 10 konkrétnych riešení pre
zníženie nezamestnanosti mladých ľudí.
Nezamestnanosťou mladých sa zaoberáme z dôvodu aktuálnej
alarmujúcej situácie na Slovensku, ktorá môže mať dlhodobé negatívne
dopady na našu budúcnosť. Musíme získať späť tzv. stratenú generáciu,
ponúknuť mladým ľuďom šancu budovať ich kariérnu cestu. Oživenie
pracovného trhu pomôže vyjsť z krízy nielen slovenským firmám, ale celej
spoločnosti. Zamestnanosť mladých podporuje fiškálnu konsolidáciu
výberom daní od pracujúcich občanov a znížením vyplácaných sociálnych
dávok. Najmä však bude mať pozitívny dopad pre samotných mladých ľudí
- mať prácu totiž znamená mať nielen finančné prostriedky, ale i pracovné
návyky, nové vedomosti, istotu, psychickú pohodu a pocit životného
naplnenia.
Problémom Slovenska dnes nie je priveľa, ale primálo skutočne
vzdelaných ľudí. Dokázali sme s nástupom poznatkovej ekonomiky zvýšiť
počty študentov vysokých škôl, nezabezpečili sme však kvalitu ich
vzdelania. Nezreorganizovali sme stredné školstvo, aby zodpovedalo
novému veku masového vysokoškolského vzdelávania, ale ani potrebám
poznatkovej ekonomiky na stredoškolsky vzdelaných ľudí. Vo výsledku
máme na všetkých úrovniach priveľa ľudí, ktorých „papier“ nezodpovedá
ich skutočným zručnostiam a schopnostiam. Na nedostatočné zaradenie
mladých do pracovného procesu sa skladáme všetci cez vysoké sociálne
dávky a škody na našej budúcnosti pácha aj odliv mozgov do zahraničia.
Táto štúdia dáva odpovede na to, ako pre vysokú zamestnanosť
mladých ľudí môžeme urobiť čo najviac. Materiál síce ponúka 10 riešení,
ale na ich aplikovanie bude potrebné dosiahnuť dve kľúčové veci.

Prvou je uvedomenie si, že na Slovensku máme problém. Absolventi
ktorých škôl majú najväčší problém nájsť si zamestnanie? V ktorom veku sú
mladí ľudia najviac ohrození nezamestnanosťou a prečo? Čo mladým
ľuďom chýba, aby si našli na Slovensku slušnú prácu?
Druhou je mobilizácia kľúčových aktérov a ponuka riešení. Ukazujeme, ako
je opozícia schopná prispieť do spoločného úsilia, keď dostane po voľbách
príležitosť, ale zároveň sa snažíme apelovať na ostatných dôležitých
aktérov, že takéto vyčkávanie nestačí.
K riešeniam prispeli odborníci a osobnosti verejného života svojimi
znalosťami a návrhmi riešení, ktoré prezentovali na stretnutiach
organizovaných projektom Tvoríme Slovensko, za čo im srdečne ďakujeme.
Hľadali sme i v slovenských vedeckých článkoch, odborných štúdiách
medzinárodných inštitúcií, inšpirovali sme sa odporúčanými riešeniami od
renomovaných medzinárodných konzultantských spoločností.
Verejná politická debata na Slovensku je dnes nie je dostatočne
napĺňaná konceptuálnymi myšlienkami, ako odborne a politicky riešiť
problémy. Projekt Tvoríme Slovensko preto zapája odborníkov, politikov
a osobnosti verejného života do vecnej diskusie, aby spolu hľadali riešenia
pre problémy Slovenska.
Prajem Vám zaujímavé čítanie

Miroslav Beblavý

OBSAH
PREČO SÚ MLADÍ NEZAMESTNANÍ

10 RIEŠENÍ NEZAMESTNANOSTI MLADÝCH

Nezamestnanosť mladých je celosvetovým problémom .................................................... 1

1. Oţivenie ekonomiky a motivačná sociálna politika sú nevyhnutné, ale nepostačujú

............................................................................................................................................ 11
Počet mladých nezamestnaných na Slovensku je vysoký a rastie ................................... 1
Mladí od 20 – 29 rokov sú najväčšou skupinou medzi nezamestnanými ......................... 2
Pri mladých ľuďoch je dôleţitý celkový počet neaktívnych mladých ľudí........................ 3
Na Slovensku mladí do 19 rokov chodia do školy, ale nie všetci majú dostatočné
výsledky ............................................................................................................................................. 3

2. Odstránenie regulácie poškodzujúcej nových účastníkov trhu práce .................... 11
3. Rozsiahla prax ako štandardná súčasť vzdelávania na všetkých úrovniach ........... 12
4. Preorientovať výučbu na všetkých školách na zvládnutie kľúčových kompetencií

............................................................................................................................................ 13
5. Zásadne zvýšiť dostupnosť informácií pre rodičov a ţiakov .................................... 13

Vysokoškoláci majú lepšie šance zamestnať sa ako stredoškoláci................................... 4
6. Zabezpečiť otvorenosť a celoţivotnosť vzdelávania ................................................. 14
Stredné školstvo nie je financované podľa kvality a odborných stredných škôl je
priveľa ................................................................................................................................................ 4

7. Zosúladiť štruktúru stredných škôl a vysokých škôl s potrebami ekonomiky
budúcnosti ......................................................................................................................... 15

Vzdelanie na odborných stredných školách je pre študentov neatraktívne .................... 5
Študenti majú málo informácii pri výbere strednej školy ...................................................... 5
Medzi potrebami trhu práce a záujmom študentov je nesúlad ............................................ 6
Len 30 % študentov odborného školstva získa tréning v praxi počas štúdia .................. 7
Chýbajú údaje o kariérnej dráhe absolventov .......................................................................... 8
Zamestnávať sa neoplatí firmám ani mladým aktívne opatrenia trhu práce sú
nedostatočné a nefunkčné ............................................................................................................ 9
Aktívne politiky trhu práce sú nedostatočné a nefunkčné.................................................... 9
Školy neprístupné pre študentov vo vyššom veku škodia ekonomike i ľuďom ........... 10

8. Zásadne zreorganizovať odborné školstvo a jeho financovanie .............................. 15
9. Odstrániť stigmu z odborného vzdelávania ................................................................ 16
10. Zaviesť duálny systém aj do vysokého školstva ...................................................... 17
Pouţitá literatúra ............................................................................................................... 18

PREČO SÚ MLADÍ
NEZAMESTNANÍ
NEZAMESTNANOSŤ MLADÝCH JE CELOSVETOVÝM
PROBLÉMOM
Problém nezamestnanosti mladých nie je slovenským unikátom, ale
celosvetovým problémom. Na celom svete je momentálne
nezamestnaných 75 miliónov mladých ľudí, čo je 12,6 % všetkých mladých
ľudí (ILO 2012).
Mládež bola krízou zasiahnutá najviac. Firmy neprijímali nových
zamestnancov a mladí absolventi zostávali a stále zostávajú bez práce.
Ekonomické oživenie za posledné dva roky nie je tak výrazné, aby túto
situáciu zmenilo – mladí ľudia majú neustále problém získať prvú prácu
(Scarpetta 2012). Svetové ekonomické fórum (2013) vystihlo situáciu
slovami: „Počas ekonomického prepadu sú mladí tí poslední, ktorí získavajú
prácu, a zároveň sú prvými, ktorí ju strácajú, pretože pre firmy je
najdrahšie prepustiť skúsených a starších zamestnancov. Mladí ľudia majú
menej schopností, skúseností a sú zamestnávaní iba na polovičný úväzok.“
Mladí Európania majú pre tieto dôvody trikrát vyššiu šancu byť
nezamestnaní (Sedghi a Burn-Murdoch 2012).
Často nachádzajú uplatnenie iba na dočasných a zle platených
pracovných miestach (bližšie OECD 2013b). Zamestnávatelia požadujú na
získanie pracovného miesta niekoľko rokov praxe, ktorú však absolventi
nemajú. Avšak, aby ju získali, potrebujú prvé zamestnanie. Mladí sú
uzavretí v neriešiteľnej situácii a nedokážu naštartovať svoju kariéru
(Mourshed, Farrell and Barton 2013).

Paradoxom je, že zamestnávatelia sa zároveň sťažujú na kritický
nedostatok kvalifikovaných ľudí. Podľa výskumu McKinsey Global Institute
(Mourshed, Farrell and Barton 2013) na vzorke 9 štátov,1 iba 43 %
opýtaných zamestnávateľov sa vyjadrilo, že majú dostatok schopných
zamestnancov, ktorých môžu prijať na absolventské pozície. Podľa nich
nejde o výkyv, ale tento deficit bude rásť. Inštitút odhaduje, že v roku 2020
bude na svete chýbať 85 miliónov stredne a vysoko kvalifikovaných
pracovníkov.

POČET MLADÝCH NEZAMESTNANÝCH NA
SLOVENSKU JE VYSOKÝ A RASTIE
Priemer evidovaných nezamestnaných ľudí do 29 rokov na
Slovensku dlhodobo rastie. V roku 2010 to bolo 117 282, v roku 2011 už
120 642, ku koncu roka (december) 2012 bol počet evidovaných
nezamestnaných ľudí (ÚPSVAR 2012) do 29 rokov 140 137. A to sú len
oficiálne čísla, ktoré nezarátavajú mladých, ktorí sú mimo evidencie, a ani
tých, ktorí odišli zo Slovenska za prácou.

1

Brazília, Nemecko, India, Mexiko, Maroko, Turecko, Saudská Arábia, Spojené
kráľovstvo a Spojené štáty americké.

1

Nezamestnanosť mladých v krajinách OECD, december 2007 - marec 2012
Percentuálny podiel mladých ľudí schopných pracovať (15-24)
55

December 2007

Marec 2012

50
45

%

OECD v analýze z roku 2013 zhodnotilo, že oživenie slovenského
pracovného trhu je jedno z najslabších v OECD, a dokonca vyjadrili obavu,
že sa u nás môže zvrátiť pozitívny trend ubúdania chudoby. Máme k tomu
najviac dlhodobo nezamestnaných spomedzi OECD – v roku 2011 si až
63,9% nezamestnaných nenašlo prácu do 12 mesiacov od straty
zamestnania (OECD 2013d; 2013a).

40
35

MLADÍ OD 20 – 29 ROKOV SÚ NAJVÄČŠOU
SKUPINOU MEDZI NEZAMESTNANÝMI

30
25
20
15
10
5
0

Zdroj OECD 2012a
Nezamestnanosť mladých ľudí je na Slovensku jedna z najvyšších v EÚ
i v OECD. Na grafe môžete vidieť, že počas krízy výrazne narástol počet
nezamestnaných mladých ľudí. I pred krízou bol ich pomer vysoký, kríza
situáciu zhoršila natoľko, že sme sa v roku 2012 ocitli na 5. mieste tesne za
Gréckom, Španielskom, Talianskom a Portugalskom. Od decembra 2007 sa
v skupine mladých ľudí od 15 – 24 rokov zdvihla nezamestnanosť z 19,4 %
na 33,9 % (v marci 2012) a ku koncu roku dosiahla 34 % (OECD 2013a).
Znamená to, že približne každý tretí mladý človek od 15 do 24 rokov na
Slovensku nemal minulý rok prácu.

Ak chceme pochopiť nezamestnanosť mladých na Slovensku do
hĺbky a riešiť ju, nestačia nám agregované čísla. Potrebujeme vedieť
omnoho viac – v akom veku majú mladí najväčší problém sa zamestnať? Po
skončení akej školy? Aké odbory tam študovali?
Z grafu je vidieť, že skupinou s najvyššou nezamestnanosťou boli
v roku 2011 mladí od 20 – 24 rokov, ale problematická bola i kohorta od 25
- 29 rokov. Podiel evidovaných nezamestnaných absolventov SŠ a VŠ bol
v apríli 2013 5,7% všetkých nezamestnaných. Rady nezamestnaných však
rozširujú nielen čerství absolventi, ale i mladí, ktorí odrobili niekoľko rokov.
Všetkých mladých ľudí do 25 rokov je v evidencii v roku 2012 už 19,6%, čo
predstavuje 76 392 ľudí (ÚPSVAR 2012). Ak vezmeme do úvahy vekovú
skupinu 20 až 29 rokov, ide o najpočetnejšiu skupinu v štruktúre
uchádzačov o zamestnanie – v septembri 2011 tvorili takmer jednu
tretinu (30,3 %) všetkých nezamestnaných (Herich 2012).

2

NA SLOVENSKU MLADÍ DO 19 ROKOV CHODIA DO
ŠKOLY, ALE NIE VŠETCI MAJÚ DOSTATOČNÉ
VÝSLEDKY
Na Slovensku takmer všetci „násťroční“ chodia do školy. Podľa
Eurostatu (2012) navštevovalo v roku 2012 školu až 98,4% mladých ľudí vo
veku od 15-17 rokov. Takže ani nie dvaja ľudia zo 100 boli v tomto veku
mimo vzdelávacieho systému. Nadpolovičný počet žiakov vo vekovej
skupine 18 – 24 školské zariadenia neopúšťa – 56,8% pokračuje v ďalšom
vzdelávaní, čo je o pol percenta viac ako priemer Európskej únie (Eurostat
2012).
Zdroj: Herich 2012

PRI MLADÝCH ĽUĎOCH JE DÔLEŢITÝ CELKOVÝ
POČET NEAKTÍVNYCH MLADÝCH ĽUDÍ
Dôležitým indikátorom vážnosti situácie nie je len percento
nezamestnaných – mladí ľudia síce môžu byť napríklad dočasne bez práce,
no nesedia pritom. Udržujú si pracovné návyky, alebo zvyšujú svoju budúcu
cenu na trhu práce. Skutočne varovným je preto podiel mladých ľudí, ktorí
už dlhšie ani neštudujú, ani sa nevzdelávajú. Označujú sa ako tzv. NEET (not
in education, employment or training). Podľa meraní máme u nás jedno
z najvyšších percentuálnych podielov NEET - 18,7%, v porovnaní s
európskym priemerom 15,4% v roku 2011. Máme teda vážnejší problém
ako väčšina Európy. V roku 2010 u nás bol dokonca podobný podiel
dlhodobo nezamestnaných ako v Grécku a Taliansku. Staršie údaje (z roku
2010) to potvrdzujú, a čo je ešte nepríjemnejšie, hovoria aj to, že od roku
2005 sa počet NEET neznížil, a to napriek tomu, že počet vysokoškolákov
každoročne rastie (OECD 2012b).

To vyvracia aj zažitý mýtus, že mladí ľudia so základnou školou –
najmä zo sociálne vylúčených komunít - tvoria väčšinu mladých
nezamestnaných. Nie je to tak, iba 1,6 % mladých ľudí je v tomto veku
mimo vzdelávací proces. OECD (2013a) ale upozorňuje, že iba 32 %
rómskych mužov a 24 % rómskych žien má dokončené úplné stredoškolské
vzdelanie. To znamená, že do školy chodia, ale majú zväčša neuspokojivé
výsledky. Podľa OECD je príčinou nedostatočné vzdelanie, diskriminácia na
trhu práce a bydlisko mimo infraštruktúry (OECD 2013a). Základným
odporúčaním OECD je upustiť od praxe, kedy sú deti umiestňované do
špeciálnych školských zariadení pre nezvládnutie jazyka a základných
schopností. Nemajú potom šancu na podporu a učenie sa od rovesníkov.
Rovnako je problémom segregácia rómskych žiakov v triedach, ktorá je
často prítomná, a to aj napriek zákonu, ktorý to zakazuje. Špeciálne školy
im nedávajú v budúcnosti veľké šance stať sa pracujúcimi.

3

VYSOKOŠKOLÁCI MAJÚ LEPŠIE ŠANCE ZAMESTNAŤ
SA AKO STREDOŠKOLÁCI
„Keď si hľadáte po skončení školy prácu, zamestnávatelia vyžadujú prax.
Ale ako ju majú mladí získať, keď bez praxe miesto nedostanú?“
Miroslava, vyučená pekárka z Banskej Bystrice
Na základe Ústavu informácií a prognóz školstva bolo na Slovensku
v školskom roku 2011/2012 celkovo 112 691 čerstvých absolventov, z čoho
68 178 bolo zo stredných a 44 513 z vysokých škôl (Herich 2012). Miera
nezamestnanosti študentov stredných škôl sa v školskom roku 2011/2012
pohybovala na úrovni 19,3%, ostatní si buď našli prácu, alebo ich úrad
práce neevidoval ako nezamestnaných, zatiaľ čo miera nezamestnanosti
absolventov vysokých škôl v školskom roku 2011/2012 bola “len” 4,5%
(Herich 2012).

Takmer rovnaký je počet dlhodobo nezamestnaných v týchto druhoch
vzdelania - pätina absolventov zostáva nezamestnaná viac ako rok po
prihlásení do evidencie. Gymnazisti sú výnimkou – z tých, ktorí nešli na VŠ
a nezamestnali sa, zostáva dlhodobo nezamestnaných približne 15%.
V rovnakom vzťahu je i porovnanie dlhodobej nezamestnanosti
stredoškolákov a vysokoškolákov – stredoškolská je omnoho vyššia ako
dlhodobá nezamestnanosť vysokoškolsky vzdelaných absolventov (viac
Herich 2012). K rovnakému záveru prišla aj OECD (2013a) v správe o stave
slovenskej ekonomiky a zamestnanosti. Vysokú nezamestnanosť mladých
u nás pripisuje najmä nedostatočnej kvalite stredných odborných škôl.
Ich študenti majú problém s prechodom zo školy do praxe, pretože
odborné školy (ich sieť i kurikulá) nedokázali reagovať na vývoj na
pracovnom trhu.
ÚIPŠ ponúka i štatistiky nezamestnaných pre konkrétne odbory
absolventov stredných škôl (bližšie ÚIPŠ 2011). Presné určenie študentov,
ktorí budú mať pravdepodobne problémy s hľadaním zamestnania, je
možné predvídať a zamerať sa na nich s pripravenými riešeniami.

STREDNÉ ŠKOLSTVO NIE JE FINANCOVANÉ PODĽA
KVALITY A ODBORNÝCH STREDNÝCH ŠKÔL JE
PRIVEĽA

Zdroj: OECD 2012a
Pomôcť mladým ľuďom s hľadaním práce musíme práve po
strednej škole. Najpočetnejšiu skupinu nezamestnaných absolventov
stredných škôl tvorili absolventi študijných odborov, potom nasledovali
absolventi študijných odborov s rozšíreným praktickým vyučovaním a
nakoniec absolventi učebných odborov.

Napriek zásadným zmenám v štruktúre slovenského hospodárstva
zostala Slovensku hustá sieť odborných škôl. Mnohé odbory majú
problém s nájdením študentov a uplatnením absolventov, pretože
zastarali a trh ich nepotrebuje. Od roku 2000 klesol počet žiakov
odborných škôl takmer o polovicu, pretože o odborné školy nie je
záujem. Neklesol však počet učební, ktorých prevádzku štát každý rok
financuje. V roku 2011 ich bolo 12450 oproti 11800 v roku 2000. V roku
2012 počet učební mierne klesol, ale zďaleka neklesol priamo úmerne
s poklesom študentov (ÚIPŠ 2011).

4

Financovanie jednotlivých škôl je primárne založené na počte
študentov – je určované normatívom na žiaka. Väčšina je distribuovaná
centrálne a iba malé percento regionálnou samosprávou. Časť prostriedkov
je alokovaná na základe špeciálnych potrieb žiakov a podľa finančnej
náročnosti výučby. Preto je normatív na študenta odbornej školy v prípade
stavebných a poľnohospodárskych odborných škôl až dvakrát vyšší, ako je
to v prípade žiaka gymnázia alebo obchodnej akadémie. V tomto roku išlo
na študenta gymnázia 1495 eur, ale pre najdrahšiu strednú odbornú školu
išlo 2905 eur. Dôvodom rozdielov je očakávaná vyššia finančná náročnosť
praktickej prípravy študentov takýchto odborných škôl. Realita však toto
očakávanie nenapĺňa. Keďže záujem študentov o odborné školy dlhodobo
klesá, vyšší normatív sa nevyužíva na poskytnutie praktickej prípravy, ale
na prežitie školy ako takej. Peniaze na zabezpečenie praxe, materiálu
a odborných učební sa použijú na platy zamestnancov a na prevádzku.
Zvýšený normatív neslúži na to, aby to vzdelanie bolo kvalitnejšie
a pripravilo študentov na prax, ale len na to, aby prežila škola, o ktorú nie
je záujem.
I preto dnes odborné školy nedokážu ponúknuť dostatočné
schopnosti svojim žiakom na to, aby sa po škole dokázali zamestnať. Žiaci
odborného školstva obzvlášť potrebujú získať schopnosti a zručnosti, ktoré
im pomôžu nájsť uplatnenie a poskytnú komparatívnu výhodu voči iným
uchádzačom na trhu práce. Lenže učitelia ani školy uplatnením ich
absolventov na trhu práce nie sú motivovaní.

VZDELANIE NA ODBORNÝCH STREDNÝCH ŠKOLÁCH
JE PRE ŠTUDENTOV NEATRAKTÍVNE
Keďže majú absolventi so stredoškolským vzdelaním najväčší
problém s nájdením zamestnania, nemôžeme sa rodičom diviť, že sa
snažia deťom zabezpečiť lepšiu budúcnosť ako na úrade práce a chcú ich
radšej zapísať na gymnázium. Vplyv vysokoškolského titulu na kariéru je
u nás vysoký a zo stredných odborných škôl je ťažší prienik na vysoké školy.
Atraktivita gymnázia oproti odborným školám nie je iba zdanlivá, ale má na

Slovensku oporu v dátach. Ak chceme zvýšiť záujem mladých ľudí
o stredné odborné školy a technické vzdelanie, musíme čo najskôr zlepšiť
prechádzanie ich absolventov do praxe – to sa dá len systematickou
zmenou ich kvality - obsahu učiva, vyberaním kvalitných škôl a kvalitných
učiteľov.
Otázkou však zostáva, či rodičia a žiaci vedia, čo ich po vychodení
konkrétnej strednej školy bude na pracovnom trhu čakať. Po vyriešení
kvality bude možné pristúpiť k informovaniu verejnosti o pracovnej náplni
zamestnancov technických povolaní a ich zatraktívňovaní. Príkladom
výbornej informovanosti o budúcom povolaní môže byť Nórsko,
Švajčiarsko alebo Japonsko, kde je príprava na budúce povolanie súčasťou
kurikula. Deti sa zúčastňujú exkurzií po rôznych pracoviskách a do procesu
sú zapojení i rodičia (Mourshed, Farrell and Barton 2013).

ŠTUDENTI MAJÚ MÁLO INFORMÁCII PRI VÝBERE
STREDNEJ ŠKOLY
Podrobné informácie sú kľúčové pre správne rozhodnutia o ďalšom
štúdiu, ale i pre zvyšovanie kvality štúdia. Ako sú na tom budúci študenti
dnes? Čo vedia o odbore, ktorý idú študovať, aké očakávajú uplatnenie po
škole, akú prácu si predstavujú? Na tieto otázky dnes na Slovensku
nemáme odpoveď. Vláda sa cez Štátny inštitút odborného vzdelávania
čiastkovo snaží vyplniť informačnú medzeru Národnou sústavou
kvalifikácií, ktorá má poskytnúť prehľad o požiadavkách na vzdelanie
a certifikáciu jednotlivých povolaní. Takéto statické prehľady však
nedokážu pružne reagovať na potreby trhu a zmeny požiadaviek
jednotlivých zamestnaní. Prinášajú iba časť informácie, ktorú mladý človek
pri rozhodovaní potrebuje. Čerpanie informácií pomocou webovej
stránky je neosobným a príliš abstraktným spôsobom pre rozhodnutie sa
o životnej kariére (namiesto návštevy firmy a pracoviska a stretnutia sa s
praxou).

5

Pre údaje o informovanosti študentov sa môžeme aspoň pozrieť na
dáta zo sveta. Výskum McKinsey ukázal, že v 9 krajinách OECD je
informovanosť uchádzačov o štúdium slabá, čo im znemožňuje
informovaný výber povolania. Ak by potrebné informácie dostal každý
uchádzač, nesúlad medzi túžbou študovať určité odbory verzus
požiadavky pracovného trhu by dostal šancu na zníženie.

pedagogických, právnických a poľnohospodárskych fakúlt (ARRA a Profesia
2009: 13; Kleštincová 2011).

Súčasná vláda si namiesto podpory informovaných rozhodnutí vybrala
tvrdú cestu reštrikcie. Zaviedla kvóty známok na prijatie na gymnáziá.
Vzdelanie je ale pre rodičov a mladých ľudí príliš dôležité na to, aby sa
nechali dotlačiť k výberu školy ministrom. Toto tvrdé opatrenie zníži
sociálnu mobilitu a produktivitu práce i preto, že bráni doplneniu vzdelania
vo vyššom veku a smeruje tým proti otvorenosti vzdelávacieho systému.

MEDZI POTREBAMI TRHU PRÁCE A ZÁUJMOM
ŠTUDENTOV JE NESÚLAD
Dôsledkom neexistujúceho informačného prepojenia trhu
vzdelávania a práce je nesúlad medzi dopytom zamestnávateľov o
absolventov rôznych študijných odborov a záujmom uchádzačov o
štúdium príslušných odborov.
Najväčší záujem je o štúdium odborov ako psychologické vedy,
bezpečnostné služby, umenie, publicistika, medicína či politické a právne
vedy. Záujem zamestnávateľov je možné bez spoľahlivého monitoringu
konkrétnej kariérnej dráhy absolventa dedukovať len z indikatívneho
záujmu o kandidátov v databázach personálnych spoločností. Napr. analýza
ARRA a Profesia (2009) vychádzala pri jeho posudzovaní z údaju, koľkokrát
zamestnávatelia prejavili záujem o konkrétny životopis v databáze
Profesia.sk. Potvrdila sa disproporcia medzi trhom vzdelávania a práce,
takisto aj pretrvávanie záujmu o absolventov technických a ekonomických
smerov (vo výsledkoch sa ešte neodzrkadlil vplyv hospodárskej krízy na
stavebníctvo). Naopak najmenší záujem konštatuje v prípade absolventov

Zdroj: Profesia 2009; Kleštincová 2011
„Študenti chcú nájsť zodpovedajúcu prácu, a to rýchlo. Zamestnávatelia
chcú nájsť ten správny talent, ktorý bude nich prínosom. Vzdelávacie
inštitúcie by mali chcieť vysoké uplatnenie svojich absolventov, ktoré
budú indikovať relevanciu a kvalitu ich vzdelávania. Čo v praxi vidíme?
Nedorozumenia, nedostatok informácií, konfliktné signály, rozhodnutia
založené na útržkovitých informáciách... (Mourshed, Farrell and Barton
2013)“
Z údajov pracovného portálu Profesia.sk vyplýva, že najlepšie šance
zamestnať sa mali vlani vysokoškolskí absolventi, ktorí študovali na
Fakulte informatiky a informačných
technológií Slovenskej
technickej
univerzity v Bratislave. Za nimi nasledovali absolventi Fakulty riadenia a
informatiky Žilinskej univerzity. Tretí v poradí z pohľadu atraktivity pre
zamestnávateľov
boli
absolventi
Fakulty
medzinárodných
vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave (Folentová 2012).

6

Tento rebríček nám však už nepovie, aká je naozajstná kvalita
týchto absolventov. Sú špičkou, ktorá naplní očakávania zamestnávateľov
ohľadom kompetencií, alebo nie? Keďže nie sú dostupné presné dáta
o kvalite vzdelania a schopnostiach, ktoré absolventi týchto vysokých
škôl majú, nie je možné usúdiť, či sú skutočne lepší, ako absolventi iných
škôl, alebo ide iba o tzv. „signalling effect“.
Najväčšiemu riziku prekvalifikovanosti, teda uplatnenia sa na pozícii
pre pracovníkov s nižšou než vysokoškolskou kvalifikáciou, čelia absolventi
poľnohospodárskych a umeleckých odborov. Spomedzi nich je len tretina
zamestnaná vo vyštudovanom odbore. Vysokú zhodu s vyštudovaným
odborom prieskum ÚIPŠ podľa očakávaní konštatoval u absolventov
medicíny a technických odborov (Srnánková a Hrušovská 2009; Kleštincová
2011).
Využitie
znalostí
nadobudnutých
absolventmi
počas
vysokoškolského štúdia nemožno hodnotiť priaznivo. Potenciál štvrtiny
absolventov nie je využívaný dostatočne, nakoľko sú zamestnaní na pozícii
zvládnuteľnej pracovníkom so stredoškolským vzdelaním. Najväčšie
deformácie a uchyľovanie sa k pozíciám vyžadujúcim nižšie vzdelanie
nastávajú u absolventov bakalárskeho stupňa, externej formy štúdia,
poľnohospodárskych a kultúrnych vied (Kleštincová 2011).
Tieto výsledky však nemôžu byť prevzaté a niektoré odbory
(ne)podporené zo strany štátu. Trh práce sa mení, a o desať rokov môže
byť na trhu práce záujem o celkom iné profesie. I z tohto dôvodu je
kľúčové, aby mali všetci aktéri dostupné aktuálne dáta, podľa ktorých by
mohli robiť informované rozhodnutia o svojich budúcich krokoch na trhu
práce.

LEN 30 % ŠTUDENTOV ODBORNÉHO ŠKOLSTVA
ZÍSKA TRÉNING V PRAXI POČAS ŠTÚDIA
„Zamestnávatelia, poskytovatelia vzdelávania a mládež žijú v paralelných
svetoch. Nekomunikujú a nespolupracujú spolu. Majú preto úplne iné
vnímanie situácie (Mourshed, Farrell and Barton 2013).“
Zamestnávatelia i študenti sú nespokojní s prípravou na budúce
povolanie. Mladí ľudia majú problém získať praktické skúsenosti.
V uzavretých školách prídu do styku s teóriou, memorovaním faktov,
nemajú reálny kontakt s vonkajším svetom práce, s pracovným procesom
a odborníkmi z praxe, ktorými sa raz majú stať.
Podrobné agregované dáta na zhodnotenie praktickej prípravy
študentov na povolanie na Slovensku nemáme. Potrebovali by sme vedieť,
aký tréning mladí dostanú, čo robia pre prípravu na zamestnanie, dostáva
sa im pomoc a poradenstvo, vedia, kam profesne smerujú? Majú počas
školy kontakty so zamestnávateľmi, chodia na stáže a kurzy? Čiastočnú
odpoveď na tieto otázky priniesla Zvalová (2009), ktorá urobila prieskum
medzi študentmi o tom, či majú pocit, že sa dostatočne prakticky
pripravujú na povolanie. Ako môžete vidieť na nasledujúcom grafe,
výsledky nie sú uspokojivé. Študenti majú prevažne dojem
nedostatočnosti svojej praktickej prípravy. Niet sa čomu diviť - len 30 %
študentov odborného školstva získa tréning v praxi počas štúdia (OECD
2012a).
McKinsey (Mourshed, Farrell and Barton 2013) vo svojom výskume
ukázal, že poskytovatelia vzdelávania vnímajú pripravenosť žiakov na
budúce povolanie omnoho optimistickejšie ako žiaci samotní a aj ako
zamestnávatelia. Kľúčovým zistením je, že tieto skupiny spolu
nekomunikujú a bežne prípravu budúcich pracovníkov nekoordinujú. To sa
musí zmeniť – na strane učiteľov i na strane žiakov.

7

CHÝBAJÚ ÚDAJE O KARIÉRNEJ DRÁHE
ABSOLVENTOV

Zdroj: Zvalová (2009)
AKO VYZERÁ PROBLÉM V PRAXI – PRÍPAD UMOE SCHAT-HARDING
Nórska firma investovala do výroby žeriavov a navijakov v stredočeskom
mestečku Slaný pre jeho strojársku tradíciu. Riaditeľ Danda má však problém –
zohnať mladých zámočníkov. Keď firma v roku 2013 rozširovala výrobu,
potrebovala zohnať 40 nových pracovníkov. Nakoniec sa to podarilo, ale ani
jeden nový zamestnanec nebol čerstvým absolventom miestnej odbornej školy.
Riaditeľ Danda interpretuje problém nedostatkom učňov. Kedysi to problém
nebol, ale doba sa zmenila. Kedysi mala miestna odborná škola v každom ročníku
30 zámočníkov, dnes je to približne polovica. Lenže napriek tomu nemohol
zohnať ani toľko zamestnancov. Vysvetľuje si to tým, že mladých absolventov
odbornej školy neláka práca vo výrobe, v prachu a hluku. Nízky plat podľa neho
dôvodom nie je, pretože ich robotník zarobí 25 000 Kč, s nadčasmi aj 40 000 Kč. V
celonárodnej štatistike je paradoxne až 11 % nezamestnaných zámočníkov. Na
prácu vo firme potrebujú mať uchádzači zváračskú skúšku a ovládať prácu so
sústruhom riadeným počítačom. Ani jedno na odbornej škole nezískajú.
Zváračskú skúšku si musia spraviť za vlastných 14 000 Kč mimo školy. Myslí si, že
ak by im skúšku škola poskytla, mladí by mali prechod do zamestnania
jednoduchší (Čápová a Stránský 2013).

Niektoré oblasti nezamestnanosti mladých sú na Slovensku zmapované
pomerne dobre. Hoci často chýbajú aktuálne dáta, máme k dispozícii
podrobné štatistiky, a to až na úroveň konkrétnej školy. Dáta sú ale
nedostatočné v jednom podstatnom ohľade – nevieme, aké sú kariérne
kroky absolventov, keď vyjdú zo školy. Vieme povedať, že sú, resp. boli
evidovaní na úrade práce, ale ďalšie informácie sú kusé. Portál Profesia
priniesol aspoň čiastočné údaje, avšak tieto dáta nemôžu byť považované
za reprezentatívne. Potrebujeme vedieť, kam sa jednotliví absolventi
dostali napr. po 5 rokoch od opustenia školy. Sú na svojich pracovných
miestach spokojní? Je pre nich práca výzvou? Potrebujeme tieto dáta, aby
sme skutočne mohli hodnotiť výkonnosť škôl, a to stredných i vysokých.
Vzdelávacia politika ktoréhokoľvek konca politického spektra bude
odsúdená na neúspech, ak sa nezačne opierať o hodnotenie skutočnej
kvality vysokých škôl, vrátane ich prínosu pre kariéru absolventov.
„Napriek opakovaným výzvam profesných zväzov doteraz nebol
vytvorený mechanizmus na reflexiu potrieb hospodárstva pri tvorbe
politiky vzdelávania ... Štatistiky miezd a zamestnateľnosti síce
naznačujú zvýhodnenie absolventov VŠ na trhu práce, no neinformujú o
kauzalite v tomto vzťahu. Bez komplexnej znalosti pridanej hodnoty
vzdelania pre kariéru absolventa nie je možné identifikovať faktory
kariérneho úspechu, ani položiť základy kontinuálneho skvalitňovania
školstva. Rovnako nie je možné bez znalosti skúseností a meniacich sa
očakávaní subjektov trhu práce hľadať riešenia na problémy teoretickej
prekvalifikovanosti a nedostatočnej praktickej pripravenosti
absolventov na vstup do praxe (Kleštincová 2011).“

8

ZAMESTNÁVAŤ SA NEOPLATÍ FIRMÁM
ANI MLADÝM

AKTÍVNE POLITIKY TRHU PRÁCE SÚ
NEDOSTATOČNÉ A NEFUNKČNÉ

Štát nielenže študentom a absolventom dostatočne nepomáha,
aby nadobudli skúsenosti a uplatnili sa na trhu práce, ale kladie medzi
absolventov a zamestnávateľov ďalšie prekážky, ktoré bránia ich
zamestnávaniu. Významným príkladom je rozširovanie záväznosti
kolektívnych zmlúv bez súhlasu samotných firiem, ktoré odrádzajú firmy od
zamestnávania nových pracovníkov, prípadne motivujú k prepúšťaniu. Aj
odstupné vyplácané podľa dĺžky pracovného pomeru znamená prepúšťanie
najmä (služobne) mladších. Tento prístup kontrastuje s opatreniami vlády
Ivety Radičovej, ktorá zrušila niektoré opatrenia negatívne vplývajúce na
zamestnanosť. Brigádu mohli študenti vykonávať aj bez potvrdenia o
štúdiu. Skúšobnú dobu bolo možné predĺžiť od prvého septembra až na
šesť mesiacov a tiež dočasné kontrakty sa mohli začať opakovať rýchlejšie,
čiže zmluvu na určitý čas bolo možné predĺžiť až na tri roky.

Hoci vláda ponúka priamu finančnú podporu zamestnania
mladých ľudí cez aktívne politiky trhu práce (APTP), firmy napriek tomu
nemajú o mladých záujem. „O mladých, ktorí firmu nestoja nič, strácajú
záujem aj ďalšie podniky. Počet takto pracujúcich ľudí bol v prvom polroku
tohto roka o viac než tri tisícky nižší ako vlani za rovnaké obdobie. To je
pokles o celú tretinu. Dôvodom je najmä spomaľujúca sa ekonomika, ktorá
nevytvára dostatok pracovných príležitostí. Jednoducho aj tí, ktorých by
platil štát, by v skutočnosti nemali čo robiť, pretože firmy ich aj tak nebudú
v budúcnosti potrebovať (Kušnírová 2013).” Počet vytvorených a vládou
dotovaných miest pre mladých ľudí do 29 rokov prostredníctvom APTP
bolo v novembri 2013 o niečo viac ako 11 000 (Folentová 2013), čo je v
porovnaní s celkovým počtom mladých nezamestnaných žalostne nízke
číslo.

Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) píše, že od
roku 2013 sa stala práca na dohodu pre vládne zmeny v Zákonníku práce
opäť menej zaujímavá pre zamestnávateľov, pretože z dohôd musia platiť
odvody a „dohodári“ získali aj niektoré práva zamestnancov, ako napr.
nárok na minimálnu mzdu. Dá sa očakávať, že prácu na dohodu stratili
najmä mladí ľudia, ktorí túto prechodnú formu práce najviac využívajú.
„Skúšobná doba sa taktiež už nedá predĺžiť na viac ako tri mesiace.
Prepustení zamestnanci majú opäť nárok na výpovednú dobu aj odstupné.
Doteraz sa museli rozhodnúť, či chcú výpovednú lehotu, odstupné, alebo
ich kombináciu. Výška, samozrejme, závisela od odpracovaných rokov
(Červenka 2013).“

Podľa OECD (2012a) sú súčasné aktivity podporujúce zamestnanosť
nedostatočné, pretože sú podfinancované. V OECD vynakladáme jeden z
najnižších príspevkov na APTP (0,3% HDP oproti priemeru OECD 0,7%
HDP), hoci eurofondy v nich zohrávajú kľúčovú úlohu. V podobnom duchu
sa nesie aj domáca štúdia Inštitútu finančnej politiky, podľa ktorej naše
výdavky na APTP predstavovali v roku 2008 len 41% priemeru ostatných
visegrádskych krajín. V komentári s názvom „Niektoré aktívne politiky trhu
práce sú zrejme neefektívne“ IFP konštatuje, že výdavky sú nízke a
v porovnaní so zahraničím financujeme programy, ktoré sa využívajú inde
len minimálne. Zamestnateľnosť účastníkov nezvyšujú a materiál vyslovuje
podozrenie, že prostriedky sú vynakladané neefektívne. Pri aktivačných
prácach – podobne ako v zahraničí – participanti dosahujú dokonca horšie
výsledky ako neparticipanti (IFP 2011).

Podľa odhadu Jána Dingu z INESSu (2013) sa počet zaniknutých
dohôd po zavedení tohto opatrenia vládou pohybuje okolo 200 000 dohôd.
Zdanenie práce priemernej mzdy je na Slovensku o 4% vyššie ako je
priemer OECD. Zamestnávateľov vysoká cena pracovníkov odrádza,
pretože i zamestnanci s nízkymi mzdami sú pre nich pridrahí (OECD 2012a).

APTP sú aj nedostatočne vyhodnocované. Už viac ako 7 mesiacov
pred vydaním tejto publikácie nie sú na webovej stránke zverejnené
výsledky APTP, pretože Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny presúva
dáta v systéme. Sledujú sa len dva indikátory – počet vytvorených miest
9

a náklady na program. I tie stačia na to, aby naznačili ich nízku efektivitu.
Chýbajú údaje o každom účastníkovi programu a jeho kariérnej dráhe.
OECD (2012a) dokonca tvrdí, že v členských krajinách tejto medzinárodnej
organizácie výška vládnych výdavkov na APTP koreluje s
nezamestnanosťou. Na Slovensku to tak nie je, čo znamená, že politiky
APTP neprinášajú vyššiu zamestnanosť (Svetová banka 2012a).
Absolventská prax sa môže zdať užitočnou, pretože 42 %
absolventov si po jej absolvovaní v roku 2011 našlo prácu. To je však len
3% nárast oproti absolventom, ktorí na absolventskú prax nechodili
(Svetová banka 2012a). Štát v roku 2013 znížil sumu na podporu
absolventskej praxe o viac ako polovicu (Kušnírová 2013).

ŠKOLY NEPRÍSTUPNÉ PRE ŠTUDENTOV VO VYŠŠOM
VEKU ŠKODIA EKONOMIKE I ĽUĎOM
Vybudovanie celoživotného vzdelávania dokáže zabrániť problému
nesúladu potrieb trhu práce a schopností pracovníkov. Dokáže zvýšiť
produktivitu práce, rozšíriť schopnosti pracovnej sily a ponúknuť ľuďom
druhé šance na vzdelanie. Na Slovensku sa mnohí neformálne vzdelávajú,
ale strávia podpriemerný počet hodín práve školeniami, ktoré súvisia so
zamestnaním. Vláda Ivety Radičovej prijala v roku 2011 stratégiu pre
celoživotné vzdelávanie, ktorá obsahovala mnohé kroky vpred, avšak
konkrétne opatrenia neboli doteraz prijaté.

10

10 RIEŠENÍ NEZAMESTNANOSTI
MLADÝCH
1. OŢIVENIE EKONOMIKY A MOTIVAČNÁ SOCIÁLNA
POLITIKA SÚ NEVYHNUTNÉ, ALE NEPOSTAČUJÚ
Diskusia o zamestnanosti mladých ľudí sa často sústreďuje na
konkrétne čiastkové kroky či programy, ktoré sa ich priamo dotýkajú. Je
preto veľmi dôležité zdôrazniť, že najdôležitejšie opatrenia pre
zamestnanosť mladých sú také, ktoré pomôžu celkovo zlepšiť stav
ekonomiky a tvorbu pracovných miest pre všetkých. Neexistuje vyspelá
krajina, ktorá má vysokú nezamestnanosť a stagnuje, a zároveň má dobré
prostredie pre mladých ľudí.
Problém nezamestnanosti mladých ľudí je previazaný i s ďalšími
politikami, ktoré sú dôležité, ale nie sú v hľadáčiku tejto publikácie.
Vystačili by totiž na samostatnú knihu. Rozhodli sme sa, že ak nechceme
iba kĺzať po povrchu, musíme sa zamerať najmä na školstvo a čiastočne
na politiku zamestnanosti. Neznamená to, že ostatné politiky sú menej
dôležité. Medzi ne patria:
 Odvodová reforma
 Rodinná politika – navrátenie mladých žien na trh práce
a zabezpečenie dostatku miest v predškolských zariadeniach
 Motivačná politika v sociálnych dávkach kombinovaná
s aktívnou podporou rovnosti šancí pre sociálne vylúčené
komunity

postačujúcou podmienkou. Podľa OECD (2013a) vyžaduje naša situácia
široké reformy na strane dopytu i ponuky. Mladí, ktorí hľadajú prácu,
musia mať schopnosti a znalosti, ktoré sú relevantné pre slovenský
pracovný trh. Musíme zaviesť funkčné aktivačné politiky, ale aj
zreformovať vzdelávací systém, aby dosahoval žiaduce výsledky
a zodpovedal požiadavkám trhu. Politickou otázkou je, akými
prostriedkami ich dosiahneme. To bude úlohou ďalších riadkov. Týchto 10
navzájom previazaných riešení bude hlavným programovým návodom.

2. ODSTRÁNENIE REGULÁCIE POŠKODZUJÚCEJ
NOVÝCH ÚČASTNÍKOV TRHU PRÁCE
Politika dotovania pracovných miest pre mladých cez aktívne
opatrenia trhu práce má síce efekt, ten je však žalostne malý (zatiaľ 9000
podporených miest za rok 2013 z celkového počtu viac ako 140 000
nezamestnaných mladých ľudí, pričom ministerstvo nemá údaje o tom,
koľko z týchto mladých ľudí predtým v rovnakej firme alebo inej pracovalo
na dohodu a tak len „prebalilo“ svoju prácu kvôli získaniu dotácie).
Sťaženie práce na dohodu zavedením odvodov, nedostatočná
podpora ekonomického rastu a spomínané plánované rozšírenie
kolektívnych zmlúv, odstupné podľa dĺžky pracovného pomeru, sú
škodlivou hospodárskou politikou a posúvajú deklarované vládne snahy
o pomoc nezamestnaným mladým ľuďom cez APTP do negatívnych čísel.
OECD, ale i slovenský INESS sa zhodujú, že na vysokú
nezamestnanosť by malo pozitívny vplyv spružnenie Zákonníka práce.
Odstránenie vyššie spomenutých negatív, ktoré bránia najímaniu nových
pracovníkov a doliehajú najmä na mladých musí byť prioritou vlády, ktorá
to myslí s riešením nezamestnanosti mladých vážne.

Zároveň však platí, že len hospodársky rast problém vysokej
nezamestnanosti mladých ľudí nevyrieši. Je nevyhnutnou, no nie
11

POZRIME SA, ČO DOKÁZALI INÉ KRAJINY

Na Portugalsko a Španielsko dopadla kríza omnoho tvrdšie, zareagovali však na
krízu úplne opačne ako Slovensko. Zásadne znížili náklady na ukončenie
pracovného pomeru, aby povzbudili zamestnávateľov nebáť sa v kríze tvoriť nové
pracovné miesta. Dnes je Slovensko s ohľadom na štatistiky nezamestnanosti
mladých v skupine spolu s týmito štátmi, hoci vchádzalo do krízy s
omnoho lepšími číslami. Zmena španielskeho zákonníka práce z roku 2012
priniesla uvoľnenie podmienok a nákladov, ktorým čelil zamestnávateľ pri
prepúšťaní zamestnancov a znížila ich na menej ako polovicu. Pokiaľ
zamestnávateľ preukáže tri po sebe idúce štvrťroky stratu, odstupné sa ešte
znižuje.
Portugalská reforma Zákonníka práce zas priniesla zníženie odstupného o desať
dní (resp. o tretinu) za každý odpracovaný rok u zamestnávateľa. Zmena sa ale
netýkala zamestnancov, ktorí nastúpili do zamestnania pred 1. novembrom 2011.
Portugalská vláda zaviedla tieto opatrenia s cieľom podporiť zamestnávanie a
znížiť nezamestnanosť.
Čo sa týka kolektívneho vyjednávania, počas krízy vo Francúzsku, Španielsku
a Taliansku umožnili kolektívne zmluvy odchýliť sa od celoštátnych noriem, čím
chceli odvrátiť prepúšťanie. Vláda sa rozhodla odstrániť legálne prekážky pre
uzatvorenie kolektívnych dohôd poskytujúcich menej výhodné pracovné
podmienky, než dohodnuté celoštátne normy, výmenou za garantovanie
zamestnania. Podľa tejto dohody kolektívne dohody na úrovni zamestnávateľa
majú prednosť pred kolektívnymi dohodami na vyššej úrovni. Vláda v Grécku
taktiež znížila odvody, aby podporila zamestnávanie (prepustili.sk 2012).

Inými slovami, aj tieto krajiny, oveľa „socialistickejšie“ ako
Slovensko v kríze dokázali aspoň čiastočne oslobodiť trh práce. Na
Slovensku sa zatiaľ išlo presne opačným smerom.

3. ROZSIAHLA PRAX AKO ŠTANDARDNÁ SÚČASŤ
VZDELÁVANIA NA VŠETKÝCH ÚROVNIACH
Medzinárodné organizácie (McKinsey, OECD) sa v odporúčaniach
zhodujú, že pre uplatnenie absolventov je najlepšie prepojenie praxe
a vzdelávania všade, kde je to možné. Mladí ľudia musia ísť na časť výučby
do praxe, kde sa stretnú s reálnymi problémami, budú riešiť pracovné
situácie, naučia sa „soft skills“ ako je tímová práca, komunikácia
a vyjednávanie založené na reálnych skúsenostiach, a tiež presne tie
zručnosti, ktoré zamestnávateľ i oni potrebujú. Podľa OECD by Slovensko
malo zaviesť duálny systém výučby na stredných školách, ktorý by dokázal
zabezpečiť profesionálne skúsenosti už počas štúdia. Odborné vzdelávanie
by malo byť založené na praxi - študenti by sa mali vzdelávať na základe
reálnych pracovných úloh (OECD 2013b). Dobrým príkladom je firma LINET
v Českej republike.

LINET SE

V mestečku Slaný sa nachádza i firma Linet Zbyňka Frolíka s globálnou
pôsobnosťou, ktorá vyrába nemocničné lôžka. Linet sa rozhodol problém
s nedostatkom absolventov riešiť po svojom a jeho model je všeobecne
oceňovaný ako úspešný. Linet sa snaží budovať vzťah učňov k firme už počas ich
vzdelávania na odborných školách. Z miestnej odbornej školy a i z neďalekých
ďalších si firma každý rok vyberie na prax približne 10 učňov. Odborné školy
nemajú dobre vybavené dielne, a preto žiakov do Linetu majstri radi posielajú.
Naučia sa pracovať v skutočnej výrobe. Dostávajú zaplatené viac, ako je
predpísaná norma pre učňov. Frolík vraví, že viac ako polovica z nich po
dokončení školy zostane pracovať vo firme, ku ktorej si počas praxe vytvoria
vzťah. Podobný program má Linet pre vysokoškolákov, ale i pre najmenších. Vo
vlastnej firemnej škôlke sa snažia budovať vzťah malých detí k technike hrami
a návštevou výroby (Čápová a Stránský 2013).

12

V slovenských podmienkach dnes asi niet politického a odborného
sporu o dôležitosti praxe. Viaceré vlády si veľa sľubovali od obnovenia tzv.
duálneho systému, v ktorom škola zabezpečuje teoretickú časť vyučovania
a praktickú časť zabezpečuje zamestnávateľ. Ide o dobrý model a vraciame
sa k nemu nižšie v bode 4 a 10. V slovenských podmienkach však nie je
reálne ho rozšíriť natoľko, aby pokryl väčšinu, nieto ešte všetkých žiakov
a študentov odborného vzdelávania. Preto je kľúčové riešiť otázku praxe
počas štúdia aj iným spôsobom.
Odporúčame, aby v rámci stredného odborného vzdelávania aj
bakalárskeho profesijného vzdelávania ministerstvo školstva v spolupráci
s Akreditačnou komisiou zaviedli do štátnych vzdelávacích programov,
respektíve opisov študijných odborov, podmienku praxe v trvaní cca 1530% štúdia tam, kde je to odôvodnené. Takto sa prax stane štandardnou
súčasťou štúdia a jej zabezpečenie povinnosťou školy, ktorá bude musieť
kapacity (zmluvy, memorandá) preukázať v rámci akreditačného procesu
alebo pri tvorbe školského vzdelávacieho programu.

4. PREORIENTOVAŤ VÝUČBU NA VŠETKÝCH
ŠKOLÁCH NA ZVLÁDNUTIE KĽÚČOVÝCH
KOMPETENCIÍ
Andreas Schleicher, zástupca riaditeľa OECD pre školstvo povedal:
„Pohľad, že potrebujeme viac remeselníkov a menej vysokoškolákov, je
falošný. Je nezmysel, aby sa ľudia delili na tých, ktorí budú študovať, a
tých, ktorí na to takzvane nemajú, a ktorí budú živiť svojou prácou vedcov
a vysokoškolákov. To je zastaraný pohľad, pohľad z čias priemyselnej
spoločnosti. Dnes už neexistujú hranice medzi akademickým svetom a
svetom výroby. A musí tu existovať možnosť, aby sa - ak je niekto dobrý
remeselník – v prípade, ak na to bude mať schopnosti, mohol stať
inžinierom.”

Rigidné učebné osnovy sa musia stať minulosťou, ak chceme
prispôsobovať výučbu potrebám ekonomiky. Ekonomika sa mení rýchlejšie
ako kedysi. Preto dnes nemusí stačiť vyučiť sa jednému remeslu a zostať pri
ňom celý život. Potreby trhu sa môžu rýchlo zmeniť a takýto človek môže
zostať bez práce. Preto je potrebné rozvíjať nielen znalosti, ale i kľúčové
kompetencie. Kľúčové kompetencie sú podľa definície Belza a Siegriesta
(2001) také zručnosti, ktoré jednotlivcovi umožňujú úspešne sa začleniť do
sociálneho a pracovného života, t.j. zastávať rôzne pracovné pozície a
funkcie, riešiť nepredvídateľné problémy a vyrovnať sa s rýchlymi zmenami
v pracovnom, spoločenskom a osobnom živote. Žiaci musia byť vedení k
získaniu schopností – či už intelektuálnych (čitateľská gramotnosť,
pestovanie vlastného názoru a argumentácie, kritické myslenie,
porozumenie textu, jazyky, IT, prírodné vedy), spoločenských (sociálne
kompetencie, porozumenie občianskej spoločnosti) alebo manuálnych
(praktické zručnosti potrebné pre zamestnanie, certifikáty a prax).
Ukázali sme, že študenti na stredných i vysokých školách nie sú
vedení k získaniu potrebných schopností pre trh práce. Zamestnávatelia i
samotní študenti svoje praktické schopnosti hodnotia negatívne.
Poskytovatelia vzdelávania často vidia tento problém skreslene a
nepripravenosť svojich študentov príliš optimisticky. Treba zmeniť
rozšírenú prax memorovania a reprodukovania naučeného. Podľa
McKinsey (Mourshed, Farrell and Barton 2013) je získanie relevantných
schopností jednou z dvoch pilierov pozitívnej zmeny. Na stredných aj
vysokých školách musí byť dôraz na praktické skúsenosti a stáže nielen pre
žiakov a študentov, ale aj pre učiteľov.

5. ZÁSADNE ZVÝŠIŤ DOSTUPNOSŤ INFORMÁCIÍ PRE
RODIČOV A ŢIAKOV
„Ak študenti dostanú od absolventov dôveryhodný signál o pridanej
hodnote konkrétnych odborov pre budúcu kariéru, „hlasovaním nohami“
prispejú k prirodzenej selekcii tých kvalitnejších poskytovateľov
vzdelávania. Menej kvalitné programy budú v konkurenčnom prostredí
13

nútené k transformácii alebo k opusteniu trhu vzdelávania (Kleštincová
2011).“

6. ZABEZPEČIŤ OTVORENOSŤ A CELOŢIVOTNOSŤ
VZDELÁVANIA

Základom všetkých riešení by mali byť kvalitné dáta. Dáta
o absolventoch,
ich
kariérach,
predstavách
zamestnávateľov
o potrebných znalostiach a samotných žiakov by mali byť zbierané
systematicky. Budúci študent musí vedieť, čo mu vzdelanie prinesie – aké
získa schopnosti, ktoré mu prinesú komparatívnu výhodu na pracovnom
trhu.

Slovenské školy treba otvoriť tak, aby žiaci neboli nikdy vopred
odsúdení na slepú vzdelávaciu cestu. Školy musia umožňovať občanom
získavať druhé šance a možnosti dopĺňať si flexibilne vzdelanie po celý
život. Modularita maturít a možnosť dopĺňania vzdelania musí byť
príjemná a neznevýhodňovať ani v neskoršom veku. To zahŕňa možnosť
zloženia maturity alebo získanie výučného listu pre tých, ktorí ich nemajú
(respektíve dokončenie základnej školy pre veľmi nízke percento
obyvateľstva, ktoré ho dokončené nemá).

Zverejňovanie informácií je potrebné legislatívne zakotviť a
vynucovať. V súlade s požiadavkami modernej spoločnosti je potrebné do
nich vniesť viacvrstvosť, teda nielen platy a zamestnanosť absolventov, ale
aj ich spoločenské postavenie a spokojnosť. Hoci nevieme úplne prikázať
„vetru – dažďu“ - v tomto prípade trhu práce – a dokonca ho ani dlhodobo
predvídať, vieme mu porozumieť lepšie, ako mu rozumieme dnes. Kľúčom
je však kvalitná a dôveryhodná analýza, pretože je jednoduché plytvať
peniazmi na nepotrebné dáta. Pre lepšie uchopenie výziev je potrebné
dôsledné poznanie reality – napríklad prostredníctvom KEGA, alebo iných
grantových schém. Tieto informácie by mali byť následne efektívne
distribuované a využívané. Musia sa dostať ku všetkým aktérom, aby na ich
základe mohli robiť informované rozhodnutia.
Peniaze daňových poplatníkov musia byť vynakladané tak, aby
nebolo rozhodovanie o kvalite školy a jej financovanie pandorinou
skrinkou. Daňoví poplatníci majú právo vedieť, na čo sú vynakladané ich
peniaze, a ktoré deti z financií profitovali.
Pridanú hodnotu získajú i zamestnávatelia. Budú už vedieť, aké
náročné bolo štúdium a nebude pre nich problémom odhadnúť schopnosti
absolventa, ktorý sa hlási o miesto.

PRÍKLAD Z POSLANECKEJ PRAXE

V októbri 2012 sa na mňa obrátila s prosbou o pomoc zdravotná sestra.
Vyštudovala zdravotnú školu s maturitou. V súčasnosti by ale rada pracovala na
inej pozícii, s deťmi. Pre zvýšenie odbornosti preto po štyridsiatke popri práci
diaľkovo navštevuje hudobné konzervatórium. Pri nástupe naň počítala s tým, že
bude maturovať len z odborných predmetov. Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a
vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v súčasnej
úprave ale neumožňuje žiakom, ktorí už maturitu majú, ukončiť štúdium len
samotnou odbornou zložkou maturitnej skúšky. Celú skúšku musí preto skladať
odznovu, čo predstavuje pre pracujúceho človeka s rodinou skutočne
neprimeranú záťaž.
V súvislosti s týmto prípadom som napísal interpeláciu ministrovi školstva, kde
som apeloval na fakt, že flexibilita a modulárnosť vo vzdelávaní sú dnes uznávané
hodnoty, a to často práve v súvislosti s kontinuálnym vzdelávaním
a rekvalifikáciami. Napriek dobre znejúcemu sľubu ministra sa dodnes vo veci nič
neudialo a zdravotná sestra nemá inú možnosť ako maturovať so všetkých
predmetov odznova, a to len preto, že si chcela splniť svoj profesný sen.

14

V školstve musí byť zabránené segregácii sociálne znevýhodnených
a Rómov, ktorí sú neprávom umiestňovaní do špeciálnych škôl. Mladým
sociálne znevýhodneným študentom treba poskytnúť benefity, pretože pre
svoju sociálnu situáciu dosahujú horšie výsledky a majú omnoho menšie
šance dostať sa k vyššiemu vzdelaniu a zamestnaniu. Sociálne
znevýhodnení by mali získať podporu na všetkých stupňoch štúdia.
S otvorenosťou škôl súvisí i prístup odborníkov z praxe
a absolventov k výučbe na školách. Šikovní odborníci a špičkoví absolventi
by mať možnosť si nekomplikovane zvoliť výučbu ako kariérnu cestu. Noví
ľudia prinesú školám i nové témy a myšlienky, ktoré je momentálne
nemožné presadiť, pretože kurikulá sa zdĺhavo schvaľujú a rozhodovanie je
príliš centralizované. Nielen financiami, ale i slobodou v učebnej látke by
mali byť motivovaní učitelia. Školské osnovy musia byť flexibilnejšie a výber
učebnej látky liberálnejší ako doteraz. Preto navrhujeme zúženie učebných
osnov stredných škôl – nové a aktuálne témy musia dostať priestor.

7. ZOSÚLADIŤ ŠTRUKTÚRU STREDNÝCH ŠKÔL
A VYSOKÝCH ŠKÔL S POTREBAMI EKONOMIKY
BUDÚCNOSTI
Slovenské stredné školstvo má stále štruktúru zdedenú zo
socializmu, keď štúdium na vysokej škole bolo len pre malú elitu a väčšina
zamestnancov pôsobila v priemysle a pôdohospodárstve. Na základe
aktuálnych slovenských trendov aj pomerov v zahraničí sa dá odhadnúť, že
minimálne polovica populačného ročníka bude dlhodobo pokračovať
v štúdiu na vysokej škole (edu-active 2013). Nie je to nič nezvyčajné, OECD
vyhodnocovala krajiny, ktoré majú najvzdelanejšie populácie na svete, t.j.
majú najvyšší podiel dospelej populácie s dosiahnutým stupňom
terciárneho vzdelania. Na prvej priečke je Kanada (51% obyvateľov),
nasleduje Izrael (46%), Japonsko (45%), USA (42%), Nový Zéland (41%),
prvú desiatku uzatvára Írsko s 38%. Slovensko malo v roku 2011 len 19 %
obyvateľov s vysokoškolským titulom (OECD 2013c).

Pomer všeobecného a odborného stredoškolského vzdelávania je
preto potrebné zosúladiť tak, aby tvorili rovnocenný celok (v roku 2012
navštevovalo podľa štatistického úradu gymnázia 32,2% žiakov). Na to nie
je potrebné expandovať gymnáziá, ale posilniť všeobecný rozmer
vzdelávania na odborných školách, ktoré majú k všeobecnému vzdelávaniu
blízko – napríklad na obchodných akadémiách, z ktorých dnes už väčšina
absolventov ide ďalej študovať. Vo vzťahu k technickým vysokým školám sú
vhodnou cieľovou skupinou aj „priemyslovky“.
Je potrebné zmeniť obsah i kvalitu vzdelávania. V bode 4 hovoríme
napríklad o potrebe podpory tzv. kľúčových kompetencií. Všeobecné
vzdelávanie je zároveň potrebné prispôsobiť štandardom a nárokom
vysokých škôl. Po britskom vzore je potrebné zvýšiť úlohu vysokých škôl,
najmä tých najkvalitnejších na tvorbe kurikúl, štandardov a metód
overovania na všeobecných stredných školách. Vo Veľkej Británii súčasná
vláda dala najkvalitnejším univerzitám zásadné postavenie pri tvorbe
maturít (tzv. A-levels).

8. ZÁSADNE ZREORGANIZOVAŤ ODBORNÉ
ŠKOLSTVO A JEHO FINANCOVANIE
Ako sme ukázali v analytickej časti, najväčším problémom v otázke
nezamestnanosti mladých je odborné školstvo. Preto ide o oblasť,
v ktorej navrhujeme zásadnú reformu jeho organizácie a financovania.
Dnes kapacity v oblasti odborného školstva viac ako dvojnásobne
prekračujú dopyt po tomto type vzdelávania. Zároveň je takéto vzdelávanie
oveľa drahšie ako všeobecné. Výsledkom sú nákladné poloprázdne školy,
v ktorých sa vyššie normatívy nepoužívajú len na vyššiu náročnosť
odborného vzdelávania, ale vo veľkej miere na udržanie neperspektívnych
organizácií. Odborné školy sú v drvivej väčšine v zriaďovateľskej pôsobnosti
VÚC, ktoré ich sieť reštrukturalizujú oveľa menej, ako je potrebné.
Dôvodom je predovšetkým značná nepopularita takéhoto kroku a fakt, že
ušetrené peniaze VÚC nemôže použiť na lepšie financovanie školstva, ale
15

musí ich de facto vrátiť do centrálneho rozpočtu. Kto by chcel
racionalizovať, keď si tým pohneváte časť voličov a zároveň nemáte
prostriedky, ako im to vynahradiť inde?
Existujú dva spôsoby, akým postupovať. Prvý je motivačný: kraje
si ponechajú rovnakú sumu na žiaka bez ohľadu na štruktúru a počet
škôl. To by znamenalo, že reštrukturalizácia siete smerom k plnším
a efektívnejším školám by sa im oplatila. Druhý spôsob je regulačný. Je
možné zo zákona ustanoviť, že VÚC musia sieť svojich stredných škôl
upraviť tak, aby nepredstavovala viac ako napríklad 125% potrebnej
kapacity.

Znamená to napríklad zrušiť priemer známok ako podmienku
prijatia na určitú strednú školu. Toto ustanovenie totiž môže nebezpečne
zasiahnuť do budúceho života dieťaťa tým, že na základe troch vysvedčení
(na konci 8. ročníka a oboch vysvedčení v deviatom ročníku) predurčí, na
aký typ vzdelávania má žiak nárok. Deti, ktoré v tomto citlivom období
nespĺňajú zákonom nastavené kritérium známok, sú fakticky vylúčené z
možnosti ďalšieho vzdelávania nielen na niektorých formách stredných
škôl, ale aj na vysokej škole. V prípade záujmu týchto detí o neskoršie
štúdium na vysokej škole bude ich vylúčenie z gymnázií tvoriť zásadnú
prekážku prijatia na vysokú školu.

9. ODSTRÁNIŤ STIGMU Z ODBORNÉHO
VZDELÁVANIA

Je potrebné zmeniť napríklad aj kategorizáciu vysokých škôl tak, aby
sa buď nečlenili na skupiny, alebo aby tieto skupiny neodrážali kvalitu, ale
ich zameranie. Inými slovami, na odborné vysoké školy by sa kládli rovnako
vysoké nároky, ale iného typu.

„Ísť na učňovku“ je na Slovensku veľkou časťou rodičov vnímané
ako menejcenné. Existuje všeobecná zhoda, že takýto prístup je nešťastný,
lebo deformuje rozhodovanie detí a rodičov. Odstrániť stigmu z odborného
vzdelávania je preto vo verejnom záujme.

Udržateľná a rozumná cesta zvýšenia žiakov v odbornom vzdelávaní
teda musí viesť skrz zvýšenie kvality odborných škôl, zabezpečením
prechodu zo stredných odborných škôl na vysoké školy a odstránenie
stigmy, ktorá je s týmto typom štúdia spájaná.

Súčasná vláda bohužiaľ postupuje presne opačne. Minister Čaplovič
obmedzil prijatie na gymnázium známkovým priemerom, čím chce zvýšiť
počet žiakov odborných škôl. V rámci odborných škôl zaviedol tiež
známkový priemer ako podmienku prijatia na odbory s maturitou.
Dôvodom bola snaha „donútiť“ žiakov základných škôl, aby sa lepšie učili –
inak „pôjdu na učňovku“. Presne tak potvrdzuje pocit širokej masy rodičov,
že odborné školstvo je niečo, čomu sa šikovnejšie dieťa oblúkom vyhne.

Rozhodnutia o odbornom školstve by mali byť čo najviac stabilné
a nemeniť sa s príchodom každej vlády. To znamená, že by mali byť
oprostené od politických vplyvov a ekonomických záujmov vybraných ľudí
(dôraz má byť položený na kvalitu a obsah, nie na to, čo si vplyvní dokážu
presadiť na ministerstve či v zastupiteľstve VÚC). Flexibilite by mali pomôcť
i rôzne úväzky pre učiteľov.

Minister Čaplovič zároveň oživil návrh (ktorý predchádzajúca vláda
chcela zrušiť), aby sa aj vysoké školy delili na kategórie, pričom „odborné
školy“ majú byť tie najmenej kvalitné. Záver je rovnaký.
Tento prístup je potrebné zrušiť a nahradiť pohľadom, podľa
ktorého odborné školy nie sú „tie menej kvalitné“ školy pre „hlúpejšie“
deti, ale sú to úplne rovnocenné školy len inak orientované.

Keď sa toto podarí, dá sa očakávať, že bude reálne meniť i vnímanie
stredoškolského odborného vyučovania rodičmi a žiakmi. Zvýšenie prestíže
technického odborného vzdelávania bude možné po skvalitnení
stredoškolskej odbornej výučby a následne bude možné začať s
propagáciou technických smerov. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené dve
úspešné cesty takýchto kampaní.

16

SIEMENS V SEVERNEJ KAROLÍNE POZVAL RODIČOV DO VÝROBY
Prípad Siemensu ukazuje, že odlišný prístup môže priniesť ovocie. V roku 2011
otvorila nemecká spoločnosť dôležitý závod v Severnej Karolíne a potrebovala
technicky vzdelaných zamestnancov s vyššou mierou schopností a precíznosti.
Keď sa firma pokúsila najať mladých ľudí, zistila, že takíto ľudia sa na
pracovnom trhu nenachádzajú. Zistili, že mladí ľudia a ich rodičia považujú za
neatraktívne pracovať vo výrobe, hoci aj špičkovej. Siemens sa preto rozhodol
zamerať sa na percepciu práce vo výrobe – začali pozývať stredoškolákov a ich
rodičov do závodu, aby na vlastné oči videli, čo práca obnáša. „Rodičia, ktorí
kategoricky vylúčili možnosť práce svojich detí vo výrobe úplne zmenili názor,
keď videli naše pracovisko,“ poznamenal výrobný manažér a dodal: „Keď
vidíte všetky tie roboty, počítače a lasery, uvedomíte si, ako progresívna
a súčasná môže výroba byť a zmeníte svoj pohľad.“

VLÁDNE OPATRENIA NA PODPORU TECHNICKÉHO VZDELÁVANIA V JUŽNEJ
KÓREI
Pre silne negatívne postoje voči manuálnej a technickej práci bojujú
zamestnávatelia v Kórei s hľadaním schopných talentov so správnymi
schopnosťami. Kórejská vláda sa pokúsila prilákať študentov pre tieto
zamestnania transformáciou učilíšť a odborných škôl na tzv. školy majstrov.
Vláda začala platiť študentom školné, ubytovanie a stravovanie a začala ich
nazývať ako mladých majstrov. Ideou bolo vytvoriť novú kategóriu spojenú
s technickou a manuálnou prácou, ktorá nie je zaťažená stigmou. Nový prístup
sa začal po viac ako dvoch rokoch vyplácať – na školy sa hlási viac uchádzačov,
ako môže byť prijatých. Zároveň kórejská vláda pozicionovala nové školy ako
predstupeň k ďalšiemu technickému vysokoškolskému vzdelávaniu, namiesto
konečných inštitúcií bez nádeje na ďalší postup. Nové školy preto začali
spolupracovať s univerzitami na vytvorení kurikúl. Podiel „majstrov“, ktorí
pokračujú na vysoké školy sa zvýšil o 36 % oproti pôvodnému stavu.

10. ZAVIESŤ DUÁLNY SYSTÉM AJ DO VYSOKÉHO
ŠKOLSTVA
Hoci je nezamestnanosť vysokoškolákov nižšia ako v prípade
stredoškolákov, ukázali sme, že problém je prepojený, pretože
vysokoškoláci pre nedostatočnú prípravu zaberajú pracovné miesta
s nižšími požiadavkami stredoškolákom. Zároveň je to nepríjemné i pre
nich, pretože často vykonávajú prácu, ktorá pre nich nie je dostatočne
podnetná a zaujímavá a nepotrebovali na ňu študovať. Preto musíme riešiť
kvalitu zručností a schopností na oboch úrovniach. Najjednoduchším
riešením je taktiež podporiť systém duálneho vzdelávania, a to najmä na
bakalárskom stupni, ktorý bude prakticky orientovaný. Okrem praxe ako
štandardnej a významnej súčasti vzdelávania v tzv. profesných
bakalárskych programoch (viz. bod 6) by to malo znamenať aj podporu
vstupu podnikov a podnikateľských združení do odborných vysokých škôl.
Podpora môže mať formu zmeny legislatívy z hľadiska účasti podnikateľskej
sféry na riadení odborných vysokých škôl (verejných i súkromných), ale aj
finančné motivácie pre vysoké školy, aby získavali finančné prostriedky zo
sféry biznisu (tzv. matching funds).
Prax absolventov a ich plynulý prechod do zamestnania je možné
podporiť i systematickou snahou cez kariérne poradenstvo na školách.
Aby sa udomácnil klientský prístup voči študentom, bude taktiež nutné
zaviesť finančné motivácie vysokým školám, okrem iného aj podľa
uplatniteľnosti ich absolventov na trhu práce. Vysoké školy musia mať
dôvod na udržiavanie kontaktov so svojimi absolventmi a niesť podiel
zodpovednosti za ich výsledky. Dobrým spôsobom je i participácia na
medzinárodných prieskumoch uplatnenia absolventov (CHEERS, Reflex,
HEGESCO, DEHEMS atď.).

(Mourshed, Farrell and Barton 2013)

17

POUŢITÁ LITERATÚRA
ARRA a Profesia (2009). Záujem zamestnávateľov o absolventov VŠ (analýza
databázy portálu Profesia.sk). In: Kleštincová, Ľ. (2011). Spájame vysoké školy s
trhom práce, Inštitút hospodárskej politiky, Bratislava. Dostupné z:
http://www.ihp.sk/analyzy/IHP-Analyza%20-%20Spajame%20VS%20s%20TP.pdf
Belz, H., Siegriest, M. (2001). Klíčové kompetence a jejich rozvíjení. Praha : Portál,
2001.
Červenka, S. (2013). Vývoj nezamestnanosti mladých ľudí na Slovensku. Blog
INESS, Dostupné z: http://www.iness.sk/stranka/8126-Vyvoj-nezamestnanostimladych-ludi-na-Slovensku.html
Čápová, H. a Stránský, M. (2013). Na učně po dobrém. Firmy přemýšlejí, jak lákat
řemeslníky, Respekt, ročník 24, č. 33, Praha: Economia.
Dinga, J. (2013). Zmrzačení dohodári, Blog INESS. Dostupné z:
http://blog.etrend.sk/iness/2013/10/03/zmrzaceni-dohodari/
Edu-active, (2013). The Most Educated Countries in the World. Dostupné z:
http://www.edu-active.com/news/2013/sep/21/most-educated-countrieswg2orld.html
Eurostat (2012). Participation of young people in education and training, by
employment status, age and sex (incl. NEET rates), Dostupné z:
http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/statistics/search_database
Folentová, V. (2012). Dvadsať fakúlt, ktorých absolventi sú na profesii
najžiadanejší, SME online. Dostupné z:
http://ekonomika.sme.sk/c/6427651/dvadsat-fakult-ktorych-absolventi-su-naprofesii-najziadanejsi.html#ixzz2exMJvdhp

Folentová, V. (2013). Zamestnanie jedného mladého človeka stálo 5500 eur., SME
online. Dostupné z: http://ekonomika.sme.sk/c/6999240/zamestnanie-jednehomladeho-cloveka-stalo-5500-eur.html
Herich, J. (2012) Uplatnenie absolventov stredných škôl v praxi. Ústav informácií
a prognóz školstva, Bratislava. Dostupné z:
http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/JH/uplatnenie_a12_.pdf
International Labour Office (2012) Global Employment Trends for Youth 2012.
May, 2012. Geneva: International Labour Organization., Dostupné z:
http://www.ilo.org/wcmsp5/groups/public/---dgreports/--dcomm/documents/publication/wcms_180976.pdf
Inštitút finančnej politiky (2011). Niektoré aktívne politiky trhu práce sú zrejme
neefektívne. Dostupné z:
https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7836
Kleštincová, Ľ. (2011). Spájame vysoké školy s trhom práce, Inštitút hospodárskej
politiky, Bratislava. Dostupné z:
http://www.ihp.sk/analyzy/IHP-Analyza%20-%20Spajame%20VS%20s%20TP.pdf
Kušnírová, M. (2013). Mladých už nechcú. Ani zadarmo, HNonline. Dostupné z:
http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/mladych-uz-nechcu-ani-zadarmo563592
Mourshed, M., Farrell, D., a Barton D. (2013). From Education to Employment,
McKinsey Global Institute. Dostupné z: http://mckinseyonsociety.com/educationto-employment/report/#sthash.arv19Ow3.dpuf

18

OECD (2013a). Slovak Republic: Fostering an Inclusive Job-Rich Recovery. Better
Policies Series. Dostupné z:
http://www.oecd.org/slovakia/BrochureSlovakRepublicapril2013.pdf.
OECD (2013b). The OECD Action Plan for Youth: Giving Youth a Better Start in the
Labour Market. Dostupné z: http://www.oecd.org/els/emp/Youth-ActionPlan.pdf.
OECD (2013c). Slovak Republic: Tertiary Education in the Slovak Republic is
Lagging Behind other OECD Countries, Education at a Glance. Dostupné z:
http://www.oecd.org/edu/Slovak%20Republic_EAG2013%20Country%20Note.pd
f
OECD (2013d). OECD Factbook 2013: Economic, Environmental and Social
Statistics: Long-Term Unemployment. Dostupné z:
http://www.oecd-ilibrary.org/sites/factbook-2013en/07/02/02/index.html?contentType=&itemId=/content/chapter/factbook2013-58en&containerItemId=/content/serial/18147364&accessItemIds=&mimeType=text
/html).
OECD (2012a). OECD Economic Surveys: Slovak Republic 2012, OECD Publishing.
Dostupné z:
http://www.keepeek.com/Digital-Asset-Management/oecd/economics/oecdeconomic-surveys-slovak-republic-2012_eco_surveys-svk-2012-en#page1
OECD (2012b). Education at a Glance: Indikátor C5. Dostupné
http://www.oecd.org/education/educationataglanceindicatorsrawdata.htm

Scarpetta, S. (2012). Challenges facing European labour markets: Is a skill
upgrade the appropriate instrument? Leibniz Information Centre for Economics.
Dostupné z:
http://www.econstor.eu/bitstream/10419/68322/1/734507828.pdf
Slovenský štatistický úrad (2012). Podiel študentov na jednotlivých druhoch
stredných
škôl
v
šk.
r.
2012/2013,
Dostupné
z:
http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24513
Srnánková, Ľ. a Hrušovská, J. (2009). Absolvent vysokej školy na trhu práce.
Aktuálna pozícia a podmienky zamestnávania, Academia XX (1/2009): 29-41, ÚIPŠ.
Svetová banka (2012a). Protecting the Poor and Promoting Employability, An
Assesment of the Social Assistance System in the Slovak Republic, Svetová banka:
Washington DC.
Svetové ekonomické fórum (2013). The Challenge of Unemployment. Dostupné z:
http://www.weforum.org/community/global-agenda-councils/youthunemployment-visualization-2013
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (2012). Mesačná štatistika
nezamestnanosti, Dostupné z: http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanostmesacne-statistiky/2012.html?page_id=151827
Ústav informácií a prognóz školstva (2011). Štatistické ročenky, Dostupné z:
http://www.uips.sk/prehlady-skol/statisticka-rocenka---suhrnne-tabulky

z:

Prepustili.sk (2012). Čo dokážu iní. Dostupné z: http://prepustili.sk/

Zvalová, M. (2009). Hodnotenie faktorov súvisiacich s prácou a štúdiom cez optiku
skúseností absolventov vysokých škôl, Academia XX (1/2009): 16-28, Bratislava:
ÚIPŠ.

Sedghi, A., Burn-Murdoch, J. (2012). Unemployment in Europe: get the figures for
every
country.
Guardian
online.
Dostupné
z:
http://www.theguardian.com/news/datablog/2012/oct/31/europeunemployment-rate-by-country-eurozone.

19