You are on page 1of 8
Magazín asistentov osvety zdravia . Č íslo 2. Ro č ník II. Zdravé komunity sú

Magazín asistentov osvety zdravia . Číslo 2. Ročník II.

Zdravé komunity sú vzorom

O nás
O nás

Obsah

História:

Zdravé komunity sú vzorom

Profil asistentky:

Na návšteve v Letanovciach

Reportáž:

S ministrom v osadách

V skratke:

Veľvyslanci si vypočuli Zdravé komunity, Pomáhali sme v Malcove

str.12

str.34

str.56

str. 7

S ministrom zdravotníctva Viliamom Čislákom (uprostred) v teréne.

Desať rokov pracovali „ovetári“ v osadách bez pomoci štátu, kľúčom k úspechu bola trpezlivosť, odvaha a perfektná príprava.

Začali sme v desiatich lokalitách, o päť rokov ich bolo viac ako šesťdesiat, dnes ich máme takmer dvesto, spomína na spustenie projektu Zdravé komunity Michal Kubo, riaditeľ rovnomennej neziskovej organizácie. Práca asistentov osvety zdravia patrí ka najrozsiahlejším a najdlhodobejším projektom Asociácie pre vzdelávanie, kultútu a komunikáciu.

Myšlienka vybudovať v segregovaných rómskych osadách sieť vzdelaných, pracujúcich a čestných ľudí, ktorí by pomáhali šíriť nielen zdravotnú osvetu, ale aj budovať pomyselné mosty medzi majoritou a rómskou menšinou vznikla ešte v roku

2003.

Pokračovanie na strane č. 2

O nás

Štát si po desiatich rokoch všimol Zdravé komunity.
Štát si po desiatich rokoch všimol Zdravé komunity.

Pokračovanie zo strany č. 1

Krátko predtým ako naplno prepukli na východe Slovenska sociálne a etnické nepokoje po zavedení vtedajších sociálnych reforiem. Stovky Rómov z východného Slovenska sa vtedy vzbúrilo, polícia musela zasahovať a vtedajšia vláda prijať dodatočné opatrenia na upokojenie situácie.

Kľúčom k úspechu bola detailná príprava. Po návšteve niekoľkých

lokalít a zmapovaniu terénu sa spustili dva pilotné projekty s asistentmi osvety zdravia. S pomocou prvých skúseností sa mohla vypracovať metorida, ako najlepšie školiť obyvateľov osád, aby čo najlepšie vládli svoju prácu.

Z desať na dvesto

Jedným z hlavných faktorov úspechu bol pôvod asistentov. Ak pochádzali z osady aleho geta, kde mali pracovať, ovládali miestny jazyk a dialekt, okolie im viac dôverovalo a vyhľadávali ich pomoc.

„Mimovládna organizácia zo súkromných zdrojov desať rokov viedla takýto projekt,“ zdôraznil Michal Kubo. Asociácia začala postupne spolupracovať so zdravotnou poisťovňou UNION, farmaceutickou spoločnosťou Glaxo Smith Kline a pánom Petrom Hammerlom. „Začali sme v desiatich lokalitách, o päť rokov ich bolo viac ako šesťdesiat, dnes ich máme takmer dvesto,“ dodal Kubo.

Nezvzdelanosť, nedôvera, odlúčenie, chýbajúca autorita patria k hlavným príčinam, prečo v rómskych osadách vznikalu infekčné a parazitárne epidémie, šírili sa pohlavné choroby, mládež nevedela, čo je to sexuálna výchova. S tým súvisela aj veľmi zlá životná úroveň, apatia a demotivácia. Postupne sa napokon podarilo zabezpečiť miestami až 100% preočkovanosť, vytvoriť dlhodobú a kvalitnú spoluprácu s miestnymi detskými a všeobecnými lekármi.

V roku 2008 napríklad vzrástol počet absolvovaných preventívnych zdravotných prehliadok nad 36 percent. Pre porovnanie, priemer u celoslovenskej populácie nedosahuje ročne ani šesťnásť percent.

populácie nedosahuje ročne ani šesťnásť percent. Úspech doma i vo svete „Pri práci sa stretávame s

Úspech doma i vo svete

„Pri práci sa stretávame s ľuďmi, ktorí roky neboli na žiadnej preventívnej prehliadke, ale miestami, aj s neochotou niektorých zdravotníckych zariadení.

Preto sme veľmi radi, že v súčasnosti je v projekte zapojených vyše 650 lekárov,“ hovorí Richard Koky, ktorý začínal ako koordinátor a dnes patrí k lídrom projektu.

V Národnom projekte Zdravé komunity

´pôsobí ako expert pre terén. Podľa neho ómovia dostali možnosť pomôcť ľuďom vo svojom okolí . „Dávajú im šancu nasmerovať svoje životy k lepšiemu. Je to veľká výzva,“ doplnil. V roku 2008 získala zdravotná poisťovňa Union, a. s. za projekt Zdravé komunity najprestížnejšie ocenenie na Slovensku v rámci filantropie - „Cenu Filantropie“ v kategórii

„Sociálna pomoc v núdzi/ zdravie“ udelený nadáciou Pontis.

„Je to veľmi osobný projekt, ktorý ma dušu,“ myslí si hlavná metodička Zuzana Pálošová. Na základe dosiahnutých výsledkov prejavili o projekt Zdravé komunity záujem aj dve renomované európske a medzinárodné inštitúcie ako Európska komisia a Svetová zdravotnícka organizácia. Výsledky presvedčili na spoluprácu aj ďalších partnerov, a síce:

Operačné stredisko rýchlej zdravotnej služby, Katedra verejného zdravotníctva Trnavskej univerzity, Katedra Human Biology a Women´s Studies Univerzity of Wisconsin a Partners for Democratic Change Slovakia. Od roku 2014 je projekt rozdeléný medzi Asociáciu a 208 asistentov našlo prácu v Národnom projekte Zdravé komunity.

Reportáž

Z osady ju vyhnali, dnes im pomáha

Asistentka osvety zdravia Valéria Kroščenová (vľavo) Letanoviec.
Asistentka osvety zdravia Valéria Kroščenová (vľavo) Letanoviec.

Narodila sa v jednej z najhorších rómskych osád na Slovensku. Keď zomrel jej otec, vyhnali ju s matkou a piatimi súrodencami z osady. Prijať ich odmietla aj stará mama, tak sa vrátili a postavili chatrč.

Dnes pomáha najmä starými ľuďom, Rómovia k nej posielajú svoje deti.

Valéria Kroščenová (36) dva roky pracuje ako asistentka osvety zdravia v osade Strelníky pri Letanovciach. Pre matku troch detí je práca v projekte Zdravé komunity prvým zamestnaním v živote.

Privíta nás vo svojom novom príbytku. Dvojizbová bunka sa nachádza v komplexe sociálnych bytov postavených do štvorca. „Po smrti otca sme ostali šiesti a bez strechy nad hlavou, jeho rodina nás v osade nechcela, odišli sme preto do Svitu k starej mame. Ani ona nás nenechala bývať s ňou, tak sme sa vrátili naspäť do osady v Letanovciach, kde sme si postavili chatrč,“ začína svoje rozprávanie Valika, ako ju nazývajú miestni.

Po rýchlom návrate zo Svitu začala navštevovať miestnu špeciálnu školu, tú však nedokončila. V šestnástich rokoch prvý raz otehotnela. Odvtedy bola na materskej dovolenke a potom si privyrábala šesťdesiat eur mesačne aktivačnými prácami. „Je to veľká zodpovednosť,“ hovorí Valika o úlohe asistentky osvety zdravia.

Nenahraditeľný zápisník

Z tašky vyberie veľký zošit. Počítač nemá, preto si každý

Ak išla s

klientom k lekárovi, nesmie chýbať pečiatka z ordinácie.

„Tu mám potvrdenie od pediatra, tu od obvodnej lekárky,“ listuje pyšne v zošite. Práca asistentky osvety zdravia jej zmenila život. „Neverila som, že by ma niekto mohol

zamestnať,“ priznáva Valika.

minulosti tiež ako osvetárka v začiatkoch projektu Zdravé komunity.

Potom jej diagnostikovali rakovinu hrubého čreva, ktorej neskôr aj podľahla. V minulosti som pomáhala sestre, videla som, čo robí pre ľudí,“ opisuje Valika, prečo sa prihlásila do konkurzu na osvetárku. Na svoj prvý deň v práci si spomína dodnes. v minulosti som pomáhala sestre, videla som, čo robí pre ľudí,“ opisuje Valika, prečo sa prihlásila do konkurzu na osvetárku. Na svoj prvý deň v práci si spomína dodnes. Musela sa predstaviť lekárom, v škole aj miestnym Rómom. „Prišla som do ordinácie, zaklopala na dvere, povedala

svoje meno a vysvetlila im, že začínam robiť ako asistentka

v Strelníkoch.“ Potešilo ju, keď jej lekárka vyjadrila

podporu. O niekoľko dní neskôr stálo pri jej dome takmer

dvesto detí

deň zapisuje do zošita, čo urobila, koho navštívila.

Jej sestra pracovala v

a lekárka ich očkovala priamo jej v izbe.

Reportáž

„Vedela som mená všetkých, aj dátumy narodenia,“ hrdo zdôraznila. V osade sa vyskytujú bežné respiračné ochorenia, hypertenzia a psychické choroby, ale i svrab a vši. Pomoc potrebujú najmä mladé mamičky a starší ľudia. Niektorí nevedia, ako užívať správne lieky, iní sú zase

imobilní a nemá sa o nich, kto postarať. Pochybnosti cítila

aj zo strany domácich.

„Nerešpektovali ma, ani ich nezaujímalo, že robím zdravotnú asistentku,“ vysvetľuje nám problémy, s ktorými sa stretávala aj vo vnútri komunity.

Rodičia z osady nechodili s deťmi na očkovanie, ani preventívne prehliadky. Keď učiteľky v neďalekej škole bojovali so všami u detí zo Strelníkov, priviedla Valika do osady riaditeľa školy, aby ich upokojil. Dôveru vlastnej komunity si získavala postupne.

Lieky, choroby, týranie

„Najskôr som každý deň chodila k manželovej starej mame, ktorá ma rozsiahlý herpes na krku. Vlastná dcéra jej to odmieta ošetrovať, tak jej to vyčistila a natrela masťou,“ krúti hlavu skromná Rómka, ktorá dnes patrí medzi najvýraznejšie osobnosti v Strelníkoch.

Jej ďalším klientom je postarší muž s niekoľkými chorobami a nevie, ako má užívať lieky.

„Napríklad na vysoký tlak mal dve balenia liekov, každý deň si preto bral dve tabletky. Z každého balenia jednu.“

Práca asistentky mení aj Valériu Kroščenovú, sama si to dobre uvedomuje.

Predtým bola podľa svojich slov viac výbušná a častejšie kričala, dnes skôr dohovára. Táto metóda platí aj na samotných Rómov zo Strelníkov.

„Prídete do rodiny, aby ste ich upozornili, že musia na očkovanie. Oni povedia, že nemôžu. Tak tam prídem na druhý deň, na tretí, štvrtý a potom už pôjdu k lekárke,“ usmieva sa. Počas rozhovoru sa pri dome objaví postarší Róm.

Zistil, že ich dcéru manžel dva roky fyzicky týral. Nevedia, čo majú robiť.

Približne tridsaťročná žena je v zúboženom stave, psychicky sa zrútila. Musí to riešiť. Rómska osada v Letanovciach bola v októbri 2013 presťahovaná do novej lokality Strelníky.

Na Strelníku stojí 24 domov, každý so štyrmi bytovými jednotkami vo vlastníctve obce. Jeden byt nazývajú

komunitným centrom. Využívajú ho na správu bytového fondu

a prácu sociálnych pracovníkov.

Rómovia žijú v 95 dvojizbových bytoch s kuchyňou. V niektorých z nich bývajú aj tri rodiny. Máme chladničku, kuchynskú linku, izby, doteraz som nikdy nemala elektrinu, vodu z vodovodu, odvážajú sa tu aj smeti,“ pochvaľuje si Valika nový domov.

sa tu aj smeti,“ pochvaľuje si Valika nový domov. Valéria Kroščenová na fotke s Richardom Kokym
Valéria Kroščenová na fotke s Richardom Kokym (foto hore ) a so svojim pracovným denníkom
Valéria Kroščenová na fotke s Richardom Kokym (foto
hore ) a so svojim pracovným denníkom

Niekedy je to ťažké

V jej byte je útulne, nachádza sa ňom malá posteľ, chladnička ozdobená nálepkami z rozprávky Šmolkovia. V segregovanej lokalite s vyše 940 obyvateľmi na prvý pohľad chýbajú stromy a kvety. Okolo nej je iba pole, domáci preto posedávajú najčastejšie pri domoch v tieni.

„Ráno ako prvé zamierim za rodinami s batoľatami, aby som ich skontrolovala, potom za pacientkou, ktorej diagnostikovali rakovinu a má vývod. Pomôžem jej vymeniť plienky a zakaždým jej vysvetlím, prečo je dôležité si po výmene umyť ruky antibakteriálnym mydlom. Ďalšia pravidelná klientka je žena po mozgovej porážke,“ opisuje Valika svoj bežný pracovný deň.

„Niekedy je to ťažké,“ povzdychne si. Hovorí, že po presťahovaní väčšina ľudí zmenila svoj život k lepšiemu, ale niektorí nie. Komplikovaná situácia je v rodinách s desať a viac deťmi.

Postaviť si dom načierno už v Strelníkoch nemôžu, prišli by aj o súčasný príbytok.

Ďalším problémom je voda. V zbúranej osade nebola voda, na Strelníkoch zase panuje strach pred dlhmi a v zopár domácnostiach sa rovnako neumývajú.

Boja sa, že by za vodu nemohli zaplatiť a obec by ich vysťahovala.

Na otázku, ako sa žije v novej osade, odpovedá Valika bez váhania: Super, máme chladničku, kuchynskú linku, izby, je tu čisto. V živote som doteraz nemala elektrinu, ani vodu. Je to iný život.“

Téma

S ministrom v teréne

Minister zdravotníctva SR Viliam Čislák (uprostred) v rómskej osade v Jánovciach s koordinátormi a asistentami
Minister zdravotníctva SR Viliam Čislák (uprostred) v rómskej osade v Jánovciach s koordinátormi a asistentami osvety

Minister zdravotníctva Viliam Čislák navštívil v pondelok tri segregované rómske lokality na Spiši, kde pracujú asistenti osvety zdravia zo Zdravých komunít.

Prijal tak pozvanie od experta pre terén v projekte Richarda Kokyho. Minister Čislák sa chcel osobne presvedčiť, aká je zdravotná situácia v rómskych osadách, čo si myslia miestni obyvatelia a starostovia o asistentoch.

„Veľmi pozitívne vnímam, že ľudia pracovníkov v teréne poznajú, rešpektujú ich a darí sa im spolupracovať s obyvateľmi osád, aby chodili na preventívne prehliadky a očkovanie. Je to zmena zdola a prináša to ovocie,“ pochválil minister Zdravé komunity. Čisláka privítali v Jánovciach všetci koordinátori v projekte, minister si s každým podal ruku.

Okrem koordinátorov ho v Jánovciach čakali aj miestna asistentka osvety Renáta Paločaiová a osvetárky Iveta Lacková zo Spišského Štiavníka, z Huncoviec pricestovala Lenka Polhošová.

Dobrý zdravotný stav v segregovaných komunitách vníma rezort zdravotníctva ako kľúčový pre úspešnú integráciu segregovaných komunít do spoločnosti.

Podľa Atlasu rómskych komunít 2013, ktorý vlani zverejnilo Ministerstvo práce SR, ide o lokality, kde žijú ajpočetnejšie komunity Rómov na Slovensku. Segregované rómske komunity sú priemerne vzdialené od obce deväťsto

metrov. Práca „osvetárov“ ukázala, že najväčšími zdravotnými rizikami rómskych osadách boli uhryznutia hlodavcami, šváby, ploštice, ovčie kiahne a žltačka typu A.

Príčinou boli katastrofálne hygienické podmienky, nízka úroveň vzdelania, v niektorých lokalitách nemali Rómovia prístup k pitnej vode.

Káva v Letanovciach

V neďalekých Letanovciach prijal po prehliadke osady pozvanie na kávu od asistentky osvety zdravia Valérie Koščenovej priamo u nej doma. Počas rozhovoru preberali každodenné problémy, s ktorými sa stretáva aj citlivé otázky vo vzťahu k miestnej rómskej komunite. Spomínal aj na svoje doterajšie skúsenosti s prácou medzi Rómami na východe.

Veléria ukázala Čislákovi aj svoj zošit, do ktorého si denne zapisuje, čo urobila. Poslednou zastávkou ministerskej návštevy boli Markušovce pri Spišskej Novej Vsi.

Tamojší starosta Marek Virág sám pochádza z rómskej osady. Je jedným z príkladov, kedy aj človek, ktorý sa narodil v zlých podmienkach, môže byť úspešný.

Ak sám chce.

považuje starosta za veľmi dôležité. Pecha za posledné dva

roky riešil problémy najmä s infekciami žltačky typu A, mumpsom, zvládol dokonca i pôrod.

Pôsobenie asistenta Mariána Pechu

problémy najmä s infekciami žltačky typu A, mumpsom, zvládol dokonca i pôrod. Pôsobenie asistenta Mariána Pechu
problémy najmä s infekciami žltačky typu A, mumpsom, zvládol dokonca i pôrod. Pôsobenie asistenta Mariána Pechu

5

Téma

Poslednou zastávkou ministerskej návštevy boli Markušovce pri Spišskej Novej Vsi. Tamojší starosta Marek Virág sám pochádza z rómskej osady. Je jedným z príkladov, kedy aj človek, ktorý sa narodil v zlých podmienkach, môže byť úspešný. Ak sám chce.

Pôsobenie asistenta Mariána Pechu považuje starosta za veľmi dôležité. Pecha za posledné dva roky riešil problémy najmä s infekciami žltačky typu A, mumpsom, zvládol dokonca i pôrod.

"Najviac bojujeme so žltačkou typu A, ale aj ďalšími infekčnými chorobami. Ľudia sa predtým málo o seba starali, nechodili na preventívne prehliadky, deti neboli zaočkované. Teraz spolupracujem s lekármi, napr. s jedným pacientom chorým na TBC som chodil na prehliadky, riešil som tiež, kto bol na očkovaní a kto nie, keď sme tu mali epidémiu," priblížil 24- ročný asistent osvety zdravia Marián Pecha.

Poďakovanie od ministra

Minister Čislák chce, aby bola zdravotná starostlivosť dostupná každému.

„Zdravotný stav v týchto komunitách je horší ako u bežnej populácie. Hygienické podmienky sú mnohokrát veľmi zlé. Títo občania neabsolvovali pravidelné prehliadky, nechodili na očkovania. Jedno s druhým tvorí základ toho, že títo občania sú často chorí. Ich roky prežívania sú o 15 rokov kratšie oproti ostatnej populácii, doplnil.

Podľa Čisláka asistenti osvety zdravia plnia svoj účel a asistenti sa stali nenahraditeľnou pomocou pre zdravotníkov a lekárov.

Najčastejším problémov v osadách sú kardiovaskulárne ochorenia Rómov. Tvoria až 40 percent úmrtí Rómov. Pre zlé zdravotné návyky v osadách sa Rómovia dožívajú priemerne o päť až sedem rokov menej ako majorita.

Segregovaní Rómovia sa priemerne dožívajú 55 rokov, Rómky 59,5 roka, upozornil vlani Výskumný demografický ústav.

Na záver sa poďakoval asistentom, koordinátorom a Ľubomíre Slušnej – Franz, ktorá ešte v roku 2003 iniciovala projekt osvety zdravia v segregovaných komunitách.

Minister Čislák prekvapil v dobrom svetle aj samotných Rómom.

„Som nadšený z ľudského prístupu pána ministra k ľuďom vo všetkých lokalitách, ktoré sme navštívili a jeho pochopenie pre potrebu nezávislých asistentov osvety zdravia,“ neskrýval nadšenie Richard Koky.

Vyzdvihol najmä prácu samotných zamestnancov Zdravých komunít. „Ďakujem všetkým asistentom a ich koordinátorom, ukázali sme, že výsledky našej práce môžeme prezentovať v teréne, kde pôsobíme.“

V súčasnosti je na Slovensku takmer 250 asistentov osvety zdravia a koordinátorov. Najviac ich pracuje v Banskobystrickom, Košickom, Prešovskom a Žilinskom kraji.

Banskobystrickom, Košickom, Prešovskom a Žilinskom kraji. Atmosféra počas návštevy ministra zdravotníctva SR
Banskobystrickom, Košickom, Prešovskom a Žilinskom kraji. Atmosféra počas návštevy ministra zdravotníctva SR
Banskobystrickom, Košickom, Prešovskom a Žilinskom kraji. Atmosféra počas návštevy ministra zdravotníctva SR
Banskobystrickom, Košickom, Prešovskom a Žilinskom kraji. Atmosféra počas návštevy ministra zdravotníctva SR

Atmosféra počas návštevy ministra zdravotníctva SR Viliama Čisláka na Spiši. Z hora Jánovce, Letanovce, Markušovce.

V skratke

Veľvyslanci si vypočuli Zdravé komunity

Zľava: Albín Cina, Richard Koky, Lenka Bužová, Michal Kubo a Jozef Pišta zo Zdravých komunít
Zľava: Albín Cina, Richard Koky, Lenka Bužová, Michal Kubo a Jozef Pišta zo
Zdravých komunít pred budovou Zastúpenia EK na Slovensku.

Desať zástupcov zahraničných veľvyslanectiev si v tretí aprílový týždeň prišlo vypočuť príbeh projektu Zdravé komunity v bratislavskej budove Zastúpenia Európskej komisie u nás.

Veľvyslanci a zástupcovia z ambasád Grécka, Chorvátska, Kanady, Maďarska, Nórska, Rakúska, Rumunska, Slovinska, Spojených štátov amerických a Talianska zaujímalo, ako Zdravé komunity pracujú, výsledky z terénu a čo je ich cieľom.

Pre Európsku úniu je rómska téma

jednou z najcitlivejších. Slovensko bude mať z Bruselu v novom rozpočtovom období na integráciu rómskych komunít približne 380 miliónov eur. „V našom projekte sú najdôležitejší ľudia,“ uviedol na úvod svojej prezentácie riaditeľ neziskovej organizácie Zdravé komunity Michal Kubo. Seminár s názvom Rómovia v Európe, Rómovia

na Slovensku organizovala Asociácia pre vzdelávanie komunikáciu a kultúru.

Koordinátorka Lenka Bužová, ktorá má na starosti oblasť Snina, pripomenula, že asistenti pôsobia aj ako pomyseľný most medzi segregovanými rómskymi komunitami a lekármi. „Každý z nás robí túto prácu so srdcom, niektorí sa prihlásili na stredné zdravotné školy a dopĺňajú si vzdelanie,“ dodala Bužová.

Priniesli sme pomoc pre Malcov

Desiatky ľudí žijú po veľkom požiari v

otrasných podmienkach, Rómom pomáhajú

aj ľudia z dediny. Starosta tvrdí, že nemá

kde pre nich postaviť unimobunky, do

voľných obecných bytov ich pustiť nechce.

Koordinátori asistentov osvety zdravia

Lenka Bužová, Albín Cina, Stanislava Guzi,

Mariana Holubová a Rudolf Rusňák preto

pomáhajú obetiam rozsiahleho požiaru,

ktorý zasiahol rómsku osadu v obci Malcov

pri Bardejove.

ktorý zasiahol rómsku osadu v obci Malcov pri Bardejove. Do obce Malcov sme priniesli pomoc hneď

Do obce Malcov sme priniesli pomoc hneď po tragédii.

Spoločne priniesli posledný marcový týžden rodinám postihnutým touto tragickou udalosťou najmä hygienické potreby

ako mydlá, šampóny, sprchovacie gély, plienky pre deti, toaletné papiere, hygienické vreckovky, krémy na ruky a pomohli

aj so zabezpečovaním šatstva pre rodiny, ktoré po požiari prišli o strechu nad hlavou. Oblečenie pre rodiny zabezpečili

ako prvé koordinátorky Lenka Nazarejová a Mária Nazarejová v spolupráci s Albínom Cinom.

Požiar vypukol 30. marca v utorok večer a zničil sedemnásť príbytkov. O strechu nad hlavou tak pred Veľkonočnými

sviatkami prišlo približne 115 ľudí, štyridsať z nich sú deti.

Vydáva Asociácia terénnych zdravotných asistentov (ATZA) Šéfredaktor: Mgr. Richard Koky Zástupca šéfredaktora:

Vydáva Asociácia terénnych zdravotných asistentov (ATZA)

Šéfredaktor: Mgr. Richard Koky Zástupca šéfredaktora: Bc. Mária Nazarejová Redakcia: Ondrej Pompa (Kežmarok), Radoslav Ščuka (Levoča), Peter Kašperek (Gelnica), Mária Nazarejová (Prešov), Lenka Nazarejová (Sabinov), Albín Cina (Bardejov), Mariana Holubová (Vranov nad Topľou), Rudolf Rusňák (Košice), Evžen Miľo (Michalovce), Zoltán Batka (Veľké Kapušany), Lenka Bužová (Snina) Externý editor , autor, foto: Rudolf Sivý

Adresa: Šafárikovo námeste 2, 811 02 Bratislava Web: www.ppzzs.sk Kontakt: office@ppzzs.sk

8