You are on page 1of 8

PRO Sastipen

PRE Zdravie
Magazín asistentov osvety zdravia . Číslo 2. Ročník II.

Zdravé komunity sú vzorom
O nás

S ministrom zdravotníctva Viliamom Čislákom (uprostred) v teréne.

Obsah

Desať rokov pracovali „ovetári“ v osadách bez pomoci štátu, kľúčom k úspechu bola
trpezlivosť, odvaha a perfektná príprava.

História:
Zdravé komunity sú vzorom

str.1—2

Profil asistentky:
Na návšteve v Letanovciach

str.3—4

Reportáž:
S ministrom v osadách

str.5—6

V skratke:

str. 7

Veľvyslanci si vypočuli Zdravé komunity,
Pomáhali sme v Malcove

„Začali sme v desiatich lokalitách, o päť rokov ich bolo viac ako šesťdesiat, dnes ich
máme takmer dvesto, spomína na spustenie projektu Zdravé komunity Michal Kubo,
riaditeľ rovnomennej neziskovej organizácie. Práca asistentov osvety zdravia patrí ka
najrozsiahlejším a najdlhodobejším projektom Asociácie pre vzdelávanie, kultútu a
komunikáciu.
Myšlienka vybudovať v segregovaných rómskych osadách sieť vzdelaných,
pracujúcich a čestných ľudí, ktorí by pomáhali šíriť nielen zdravotnú osvetu, ale aj
budovať pomyselné mosty medzi majoritou a rómskou menšinou vznikla ešte v roku
2003.

Pokračovanie na strane č. 2

O nás
... Pokračovanie zo strany č. 1
Krátko predtým ako naplno prepukli
na východe Slovenska sociálne a
etnické nepokoje po zavedení
vtedajších sociálnych reforiem.
Stovky Rómov z východného
Slovenska sa vtedy vzbúrilo, polícia
musela zasahovať a vtedajšia vláda
prijať dodatočné opatrenia na
upokojenie situácie.
Kľúčom k úspechu bola detailná
príprava. Po návšteve niekoľkých
Štát si po desiatich rokoch všimol Zdravé komunity.
lokalít a zmapovaniu terénu sa
spustili dva pilotné projekty s asistentmi osvety zdravia. S pomocou prvých skúseností sa mohla vypracovať metorida, ako
najlepšie školiť obyvateľov osád, aby čo najlepšie vládli svoju prácu.

Z desať na dvesto
Jedným z hlavných faktorov úspechu bol pôvod asistentov. Ak pochádzali z osady aleho geta, kde mali pracovať, ovládali
miestny jazyk a dialekt, okolie im viac dôverovalo a vyhľadávali ich pomoc.
„Mimovládna organizácia zo súkromných zdrojov desať rokov viedla takýto projekt,“ zdôraznil Michal Kubo. Asociácia
začala postupne spolupracovať so zdravotnou poisťovňou UNION, farmaceutickou spoločnosťou Glaxo Smith Kline a
pánom Petrom Hammerlom. „Začali sme v desiatich lokalitách, o päť rokov ich bolo viac ako šesťdesiat, dnes ich máme
takmer dvesto,“ dodal Kubo.
Nezvzdelanosť, nedôvera, odlúčenie, chýbajúca autorita patria k hlavným príčinam, prečo v rómskych osadách vznikalu
infekčné a parazitárne epidémie, šírili sa pohlavné choroby, mládež nevedela, čo je to sexuálna výchova. S tým súvisela aj
veľmi zlá životná úroveň, apatia a demotivácia. Postupne sa napokon podarilo zabezpečiť miestami až 100%
preočkovanosť, vytvoriť dlhodobú a kvalitnú spoluprácu s miestnymi detskými a všeobecnými lekármi.
V roku 2008 napríklad vzrástol počet absolvovaných preventívnych zdravotných prehliadok nad 36 percent. Pre
porovnanie, priemer u celoslovenskej populácie nedosahuje ročne ani šesťnásť percent.

Úspech doma i vo svete
„Pri práci sa stretávame s ľuďmi, ktorí
roky neboli na žiadnej preventívnej
prehliadke, ale miestami, aj s neochotou
niektorých zdravotníckych zariadení.
Preto sme veľmi radi, že v súčasnosti je
v projekte zapojených vyše 650
lekárov,“ hovorí Richard Koky, ktorý
začínal ako koordinátor a dnes patrí k
lídrom projektu.
V Národnom projekte Zdravé komunity
´pôsobí ako expert pre terén. Podľa neho ómovia dostali možnosť pomôcť ľuďom vo svojom okolí . „Dávajú im šancu
nasmerovať svoje životy k lepšiemu. Je to veľká výzva,“ doplnil. V roku 2008 získala zdravotná poisťovňa Union, a. s. za
projekt Zdravé komunity najprestížnejšie ocenenie na Slovensku v rámci filantropie - „Cenu Filantropie“ v kategórii
„Sociálna pomoc v núdzi/ zdravie“ udelený nadáciou Pontis.
„Je to veľmi osobný projekt, ktorý ma dušu,“ myslí si hlavná metodička Zuzana Pálošová. Na základe dosiahnutých
výsledkov prejavili o projekt Zdravé komunity záujem aj dve renomované európske a medzinárodné inštitúcie ako
Európska komisia a Svetová zdravotnícka organizácia. Výsledky presvedčili na spoluprácu aj ďalších partnerov, a síce:
Operačné stredisko rýchlej zdravotnej služby, Katedra verejného zdravotníctva Trnavskej univerzity, Katedra Human
Biology a Women´s Studies Univerzity of Wisconsin a Partners for Democratic Change Slovakia. Od roku 2014 je projekt
rozdeléný medzi Asociáciu a 208 asistentov našlo prácu v Národnom projekte Zdravé komunity.

2

Reportáž

Z osady ju vyhnali,
dnes im pomáha

Asistentka osvety zdravia Valéria Kroščenová (vľavo) Letanoviec.

Narodila sa v jednej z najhorších rómskych osád
na Slovensku. Keď zomrel jej otec, vyhnali ju s matkou a
piatimi súrodencami z osady. Prijať ich odmietla aj stará
mama, tak sa vrátili a postavili chatrč.

Nenahraditeľný zápisník
Z tašky vyberie veľký zošit. Počítač nemá, preto si každý
deň zapisuje do zošita, čo urobila, koho navštívila. Ak išla s
klientom k lekárovi, nesmie chýbať pečiatka z ordinácie.

Dnes pomáha najmä starými ľuďom, Rómovia k nej
posielajú svoje deti.

„Tu mám potvrdenie od pediatra, tu od obvodnej lekárky,“
listuje pyšne v zošite. Práca asistentky osvety zdravia jej
zmenila život. „Neverila som, že by ma niekto mohol
zamestnať,“ priznáva Valika. Jej sestra pracovala v
minulosti tiež ako osvetárka v začiatkoch projektu Zdravé
komunity.

Valéria Kroščenová (36) dva roky pracuje ako asistentka
osvety zdravia v osade Strelníky pri Letanovciach. Pre
matku troch detí je práca v projekte Zdravé komunity
prvým zamestnaním v živote.
Privíta nás vo svojom novom príbytku. Dvojizbová bunka
sa nachádza v komplexe sociálnych bytov postavených
do štvorca. „Po smrti otca sme ostali šiesti a bez strechy
nad hlavou, jeho rodina nás v osade nechcela, odišli sme
preto do Svitu k starej mame. Ani ona nás nenechala
bývať s ňou, tak sme sa vrátili naspäť do osady v
Letanovciach, kde sme si postavili chatrč,“ začína svoje
rozprávanie Valika, ako ju nazývajú miestni.

Potom jej diagnostikovali rakovinu hrubého čreva, ktorej
neskôr aj podľahla. V minulosti som pomáhala sestre,
videla som, čo robí pre ľudí,“ opisuje Valika, prečo sa
prihlásila do konkurzu na osvetárku. Na svoj prvý deň v
práci si spomína dodnes. v minulosti som pomáhala sestre,
videla som, čo robí pre ľudí,“ opisuje Valika, prečo sa
prihlásila do konkurzu na osvetárku. Na svoj prvý deň v
práci si spomína dodnes. Musela sa predstaviť lekárom, v
škole aj miestnym Rómom.
„Prišla som do ordinácie, zaklopala na dvere, povedala
svoje meno a vysvetlila im, že začínam robiť ako asistentka
v Strelníkoch.“ Potešilo ju, keď jej lekárka vyjadrila
podporu. O niekoľko dní neskôr stálo pri jej dome takmer
dvesto detí a lekárka ich očkovala priamo jej v izbe.

Po rýchlom návrate zo Svitu začala navštevovať miestnu
špeciálnu školu, tú však nedokončila. V šestnástich
rokoch prvý raz otehotnela. Odvtedy bola na materskej
dovolenke a potom si privyrábala šesťdesiat eur mesačne
aktivačnými prácami. „Je to veľká zodpovednosť,“ hovorí
Valika o úlohe asistentky osvety zdravia.

3

Reportáž
„Vedela som mená všetkých, aj dátumy narodenia,“ hrdo
zdôraznila. V osade sa vyskytujú bežné respiračné
ochorenia, hypertenzia a psychické choroby, ale i svrab a
vši. Pomoc potrebujú najmä mladé mamičky a starší ľudia.
Niektorí nevedia, ako užívať správne lieky, iní sú zase
imobilní a nemá sa o nich, kto postarať. Pochybnosti cítila
aj zo strany domácich.
„Nerešpektovali ma, ani ich nezaujímalo, že robím
zdravotnú asistentku,“ vysvetľuje nám problémy, s
ktorými sa stretávala aj vo vnútri komunity.
Rodičia z osady nechodili s deťmi na očkovanie, ani
preventívne prehliadky. Keď učiteľky v neďalekej škole
bojovali so všami u detí zo Strelníkov, priviedla Valika do
osady riaditeľa školy, aby ich upokojil. Dôveru vlastnej
komunity si získavala postupne.

Lieky, choroby, týranie
„Najskôr som každý deň chodila k manželovej starej mame,
ktorá ma rozsiahlý herpes na krku. Vlastná dcéra jej to
odmieta ošetrovať, tak jej to vyčistila a natrela masťou,“ krúti
hlavu skromná Rómka, ktorá dnes patrí medzi najvýraznejšie
osobnosti v Strelníkoch.
Jej ďalším klientom je postarší muž s niekoľkými chorobami a
nevie, ako má užívať lieky.
„Napríklad na vysoký tlak mal dve balenia liekov, každý deň si
preto bral dve tabletky. Z každého balenia jednu.“
Práca asistentky mení aj Valériu Kroščenovú, sama si to dobre
uvedomuje.
Predtým bola podľa svojich slov viac výbušná a častejšie
kričala, dnes skôr dohovára. Táto metóda platí aj na
samotných Rómov zo Strelníkov.
„Prídete do rodiny, aby ste ich upozornili, že musia na
očkovanie. Oni povedia, že nemôžu. Tak tam prídem na druhý
deň, na tretí, štvrtý a potom už pôjdu k lekárke,“ usmieva sa.
Počas rozhovoru sa pri dome objaví postarší Róm.
Zistil, že ich dcéru manžel dva roky fyzicky týral. Nevedia, čo
majú robiť.
Približne tridsaťročná žena je v zúboženom stave, psychicky sa
zrútila. Musí to riešiť. Rómska osada v Letanovciach bola v
októbri 2013 presťahovaná do novej lokality Strelníky.
Na Strelníku stojí 24 domov, každý so štyrmi bytovými
jednotkami vo vlastníctve obce. Jeden byt nazývajú
komunitným centrom. Využívajú ho na správu bytového fondu
a prácu sociálnych pracovníkov.

Valéria Kroščenová na fotke s Richardom Kokym (foto
hore ) a so svojim pracovným denníkom

Niekedy je to ťažké
V jej byte je útulne, nachádza sa ňom malá posteľ,
chladnička ozdobená nálepkami z rozprávky
Šmolkovia. V segregovanej lokalite s vyše 940
obyvateľmi na prvý pohľad chýbajú stromy a kvety.
Okolo nej je iba pole, domáci preto posedávajú
najčastejšie pri domoch v tieni.
„Ráno ako prvé zamierim za rodinami s batoľatami, aby
som ich skontrolovala, potom za pacientkou, ktorej
diagnostikovali rakovinu a má vývod. Pomôžem jej
vymeniť plienky a zakaždým jej vysvetlím, prečo je
dôležité si po výmene umyť ruky antibakteriálnym
mydlom. Ďalšia pravidelná klientka je žena po
mozgovej porážke,“ opisuje Valika svoj bežný pracovný
deň.
„Niekedy je to ťažké,“ povzdychne si. Hovorí, že po
presťahovaní väčšina ľudí zmenila svoj život k lepšiemu,
ale niektorí nie. Komplikovaná situácia je v rodinách s
desať a viac deťmi.
Postaviť si dom načierno už v Strelníkoch nemôžu, prišli
by aj o súčasný príbytok.
Ďalším problémom je voda. V zbúranej osade nebola
voda, na Strelníkoch zase panuje strach pred dlhmi a v
zopár domácnostiach sa rovnako neumývajú.
Boja sa, že by za vodu nemohli zaplatiť a obec by ich
vysťahovala.

Rómovia žijú v 95 dvojizbových bytoch s kuchyňou. V
niektorých z nich bývajú aj tri rodiny. Máme chladničku,
kuchynskú linku, izby, doteraz som nikdy nemala elektrinu,
vodu z vodovodu, odvážajú sa tu aj smeti,“ pochvaľuje si
Valika nový domov.

Na otázku, ako sa žije v novej osade, odpovedá Valika
bez váhania: Super, máme chladničku, kuchynskú linku,
izby, je tu čisto. V živote som doteraz nemala elektrinu,
ani vodu. Je to iný život.“

4

Téma

S ministrom v teréne

Minister zdravotníctva SR Viliam Čislák (uprostred) v rómskej osade v Jánovciach s koordinátormi a asistentami osvety
metrov. Práca „osvetárov“ ukázala, že najväčšími
zdravotnými rizikami rómskych osadách boli uhryznutia
hlodavcami, šváby, ploštice, ovčie kiahne a žltačka typu A.

Minister zdravotníctva Viliam Čislák navštívil v
pondelok tri segregované rómske lokality na Spiši, kde
pracujú asistenti osvety zdravia zo Zdravých komunít.

Príčinou boli katastrofálne hygienické podmienky, nízka
úroveň vzdelania, v niektorých lokalitách nemali Rómovia
prístup k pitnej vode.

Prijal tak pozvanie od experta pre terén v projekte Richarda
Kokyho. Minister Čislák sa chcel osobne presvedčiť, aká je
zdravotná situácia v rómskych osadách, čo si myslia miestni
obyvatelia a starostovia o asistentoch.

Káva v Letanovciach

„Veľmi pozitívne vnímam, že ľudia pracovníkov v teréne
poznajú, rešpektujú ich a darí sa im spolupracovať s
obyvateľmi osád, aby chodili na preventívne prehliadky a
očkovanie. Je to zmena zdola a prináša to ovocie,“
pochválil minister Zdravé komunity. Čisláka privítali
v Jánovciach všetci koordinátori v projekte, minister si s
každým podal ruku.

V neďalekých Letanovciach prijal po prehliadke osady
pozvanie na kávu od asistentky osvety zdravia Valérie
Koščenovej priamo u nej doma.
Počas rozhovoru preberali každodenné problémy, s
ktorými sa stretáva aj citlivé otázky vo vzťahu k miestnej
rómskej komunite. Spomínal aj na svoje doterajšie
skúsenosti s prácou medzi Rómami na východe.

Okrem koordinátorov ho v Jánovciach čakali aj miestna
asistentka osvety Renáta Paločaiová a osvetárky Iveta
Lacková zo Spišského Štiavníka, z Huncoviec pricestovala
Lenka Polhošová.

Veléria ukázala Čislákovi aj svoj zošit, do ktorého si denne
zapisuje, čo urobila. Poslednou zastávkou ministerskej
návštevy boli Markušovce pri Spišskej Novej Vsi.
Tamojší starosta Marek Virág sám pochádza z rómskej
osady. Je jedným z príkladov, kedy aj človek, ktorý sa
narodil v zlých podmienkach, môže byť úspešný.

Dobrý zdravotný stav v segregovaných komunitách vníma
rezort zdravotníctva ako kľúčový pre úspešnú integráciu
segregovaných komunít do spoločnosti.

Ak sám chce. Pôsobenie asistenta Mariána Pechu
považuje starosta za veľmi dôležité. Pecha za posledné dva
roky riešil problémy najmä s infekciami žltačky typu A,
mumpsom, zvládol dokonca i pôrod.

Podľa Atlasu rómskych komunít 2013, ktorý vlani zverejnilo
Ministerstvo práce SR, ide o lokality, kde žijú ajpočetnejšie
komunity Rómov na Slovensku. Segregované rómske
komunity sú priemerne vzdialené od obce deväťsto

5

Téma
Poslednou zastávkou ministerskej návštevy boli Markušovce
pri Spišskej Novej Vsi. Tamojší starosta Marek Virág sám
pochádza z rómskej osady. Je jedným z príkladov, kedy aj
človek, ktorý sa narodil v zlých podmienkach, môže byť
úspešný. Ak sám chce.
Pôsobenie asistenta Mariána Pechu považuje starosta za veľmi
dôležité. Pecha za posledné dva roky riešil problémy najmä s
infekciami žltačky typu A, mumpsom, zvládol dokonca i pôrod.
"Najviac bojujeme so žltačkou typu A, ale aj ďalšími infekčnými
chorobami. Ľudia sa predtým málo o seba starali, nechodili na
preventívne prehliadky, deti neboli zaočkované. Teraz
spolupracujem s lekármi, napr. s jedným pacientom chorým
na TBC som chodil na prehliadky, riešil som tiež, kto bol na
očkovaní a kto nie, keď sme tu mali epidémiu," priblížil 24ročný asistent osvety zdravia Marián Pecha.

Poďakovanie od ministra
Minister Čislák chce, aby bola zdravotná starostlivosť
dostupná každému.
„Zdravotný stav v týchto komunitách je horší ako u bežnej
populácie. Hygienické podmienky sú mnohokrát veľmi zlé. Títo
občania neabsolvovali pravidelné prehliadky, nechodili na
očkovania. Jedno s druhým tvorí základ toho, že títo občania
sú často chorí. Ich roky prežívania sú o 15 rokov kratšie oproti
ostatnej populácii, doplnil.

Podľa Čisláka asistenti osvety zdravia plnia svoj účel a
asistenti sa stali nenahraditeľnou pomocou pre
zdravotníkov a lekárov.
Najčastejším problémov v osadách sú kardiovaskulárne
ochorenia Rómov. Tvoria až 40 percent úmrtí Rómov. Pre zlé
zdravotné návyky v osadách sa Rómovia dožívajú priemerne
o päť až sedem rokov menej ako majorita.
Segregovaní Rómovia sa priemerne dožívajú 55 rokov, Rómky
59,5 roka, upozornil vlani Výskumný demografický ústav.
Na záver sa poďakoval asistentom, koordinátorom a Ľubomíre
Slušnej – Franz, ktorá ešte v roku 2003 iniciovala projekt
osvety zdravia v segregovaných komunitách.
Minister Čislák prekvapil v dobrom svetle aj samotných
Rómom.
„Som nadšený z ľudského prístupu pána ministra k ľuďom vo
všetkých lokalitách, ktoré sme navštívili a jeho pochopenie pre
potrebu nezávislých asistentov osvety zdravia,“ neskrýval
nadšenie Richard Koky.
Vyzdvihol najmä prácu samotných zamestnancov Zdravých
komunít. „Ďakujem všetkým asistentom a ich koordinátorom,
ukázali sme, že výsledky našej práce môžeme prezentovať v
teréne, kde pôsobíme.“
Atmosféra počas návštevy ministra zdravotníctva SR
Viliama Čisláka na Spiši. Z hora Jánovce, Letanovce,
Markušovce.

V súčasnosti je na Slovensku takmer 250 asistentov osvety
zdravia a koordinátorov. Najviac ich pracuje v
Banskobystrickom, Košickom, Prešovskom a Žilinskom kraji.

6

V skratke
Veľvyslanci si vypočuli Zdravé komunity
Desať zástupcov zahraničných
veľvyslanectiev si v tretí aprílový
týždeň prišlo vypočuť príbeh projektu
Zdravé komunity v bratislavskej
budove Zastúpenia Európskej komisie
u nás.

Zľava: Albín Cina, Richard Koky, Lenka Bužová, Michal Kubo a Jozef Pišta zo
Zdravých komunít pred budovou Zastúpenia EK na Slovensku.

Veľvyslanci a zástupcovia z ambasád
Grécka, Chorvátska, Kanady,
Maďarska, Nórska, Rakúska,
Rumunska, Slovinska, Spojených
štátov amerických a Talianska
zaujímalo, ako Zdravé komunity
pracujú, výsledky z terénu a čo je ich
cieľom.

Pre Európsku úniu je rómska téma
jednou z najcitlivejších. Slovensko
bude mať z Bruselu v novom
rozpočtovom období na integráciu
rómskych komunít približne 380 miliónov eur. „V našom projekte sú najdôležitejší ľudia,“ uviedol na úvod svojej
prezentácie riaditeľ neziskovej organizácie Zdravé komunity Michal Kubo. Seminár s názvom Rómovia v Európe, Rómovia
na Slovensku organizovala Asociácia pre vzdelávanie komunikáciu a kultúru.
Koordinátorka Lenka Bužová, ktorá má na starosti oblasť Snina, pripomenula, že asistenti pôsobia aj ako pomyseľný most
medzi segregovanými rómskymi komunitami a lekármi. „Každý z nás robí túto prácu so srdcom, niektorí sa prihlásili na
stredné zdravotné školy a dopĺňajú si vzdelanie,“ dodala Bužová.

Priniesli sme pomoc pre Malcov
Desiatky ľudí žijú po veľkom požiari v
otrasných podmienkach, Rómom pomáhajú
aj ľudia z dediny. Starosta tvrdí, že nemá
kde pre nich postaviť unimobunky, do
voľných obecných bytov ich pustiť nechce.
Koordinátori asistentov osvety zdravia
Lenka Bužová, Albín Cina, Stanislava Guzi,
Mariana Holubová a Rudolf Rusňák preto
pomáhajú obetiam rozsiahleho požiaru,

Do obce Malcov sme priniesli pomoc hneď po tragédii.

ktorý zasiahol rómsku osadu v obci Malcov
pri Bardejove.

Spoločne priniesli posledný marcový týžden rodinám postihnutým touto tragickou udalosťou najmä hygienické potreby
ako mydlá, šampóny, sprchovacie gély, plienky pre deti, toaletné papiere, hygienické vreckovky, krémy na ruky a pomohli
aj so zabezpečovaním šatstva pre rodiny, ktoré po požiari prišli o strechu nad hlavou. Oblečenie pre rodiny zabezpečili
ako prvé koordinátorky Lenka Nazarejová a Mária Nazarejová v spolupráci s Albínom Cinom.
Požiar vypukol 30. marca v utorok večer a zničil sedemnásť príbytkov. O strechu nad hlavou tak pred Veľkonočnými
sviatkami prišlo približne 115 ľudí, štyridsať z nich sú deti.

7

Vydáva Asociácia terénnych zdravotných asistentov (ATZA)

Šéfredaktor: Mgr. Richard Koky
Zástupca šéfredaktora: Bc. Mária Nazarejová
Redakcia: Ondrej Pompa (Kežmarok), Radoslav Ščuka (Levoča), Peter Kašperek (Gelnica), Mária Nazarejová (Prešov), Lenka Nazarejová
(Sabinov), Albín Cina (Bardejov), Mariana Holubová (Vranov nad Topľou), Rudolf Rusňák (Košice), Evžen Miľo (Michalovce), Zoltán Batka
(Veľké Kapušany), Lenka Bužová (Snina)
Externý editor , autor, foto: Rudolf Sivý
Adresa: Šafárikovo námeste 2, 811 02 Bratislava
Web: www.ppzzs.sk
Kontakt: office@ppzzs.sk

8