You are on page 1of 86

Slovensk agentra pre rozvoj investci a obchodu

Trnavsk cesta 100


821 01 Bratislava

AUTOMOTIVE NITRA PROJECT


Zmer poda zkona . 24/2006 Z. z. o posudzovan vplyvov na ivotn
prostredie a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen
neskorch predpisov

Bratislava 2012

Bratislava 2015

Automotive Nitra Project


Zmer

OBSAH
OBSAH .................................................................................................................................................................. 2
Zoznam pouitch skratiek ................................................................................................................................ 4
I. Zkladn daje o navrhovateovi .................................................................................................................... 5
1. Nzov ................................................................................................................................................................. 5
2. Identifikan slo .............................................................................................................................................. 5
3. Sdlo ................................................................................................................................................................... 5
4. Meno, priezvisko, adresa, telefnne slo a in kontaktn daje oprvnenho zstupcu obstarvatea ........... 5
5. Meno, priezvisko, adresa, telefnne slo a in kontaktn daje kontaktnej osoby, od ktorej mono dosta
relevantn informcie o navrhovanej innosti a miesto na konzultcie .................................................................. 5
II. Zkladn daje o navrhovanej innosti ......................................................................................................... 6
1. Nzov ................................................................................................................................................................. 6
2. el .................................................................................................................................................................... 6
3. Uvate .............................................................................................................................................................. 6
4. Charakter navrhovanej innosti.......................................................................................................................... 6
5. Umiestnenie navrhovanej innosti ..................................................................................................................... 7
6. Prehadn situcia umiestnenia navrhovanej innosti (mierka 1: 50 000) ......................................................... 8
7. Termn zaatia a skonenia vstavby a prevdzky navrhovanej innosti .......................................................... 8
8. Strun opis technickho a technologickho rieenia ........................................................................................ 8
9. Zdvodnenie potreby navrhovanej innosti v danej lokalite ............................................................................. 16
10. Celkov nklady (orientan)......................................................................................................................... 16
11. Dotknut obec ................................................................................................................................................ 16
12. Dotknut samosprvny kraj ............................................................................................................................ 16
13. Dotknut orgny............................................................................................................................................. 16
14. Povoujci orgn ............................................................................................................................................ 17
15. Rezortn orgn .............................................................................................................................................. 17
16. Druh poadovanho povolenia navrhovanej innosti poda osobitnch predpisov ........................................ 17
17. Vyjadrenie o predpokladanch vplyvoch navrhovanej innosti presahujcich ttne hranice ........................ 17
III. Zkladn INFORMCIE O SASNOM STAVE IVOTNHO PROSTREDIA DOTKNUTHO ZEMIA ... 19
1. Charakteristika prrodnho prostredia vrtane chrnench zem ................................................................... 19
1.1. Geomorfologick pomery ......................................................................................................................... 19
1.2. Horninov prostredie ................................................................................................................................ 20
1.3. Pdne pomery .......................................................................................................................................... 22
1.4. Klimatick pomery .................................................................................................................................... 23
1.5. Hydrologick a hydrogeologick pomery .................................................................................................. 25
1.6. Biotick pomery ........................................................................................................................................ 28
1.7. Chrnen zemia ..................................................................................................................................... 30
2. Krajina, krajinn obraz, stabilita, ochrana, scenria ......................................................................................... 31
2.1. truktra a scenria krajiny ...................................................................................................................... 31
2.2. Scenria krajiny ........................................................................................................................................ 32
2.3. Stabilita krajiny ......................................................................................................................................... 33
3. Obyvatestvo, jeho aktivity, infratruktra, kultrnohistorick hodnoty zemia ................................................ 36
3.1. Demografick daje.................................................................................................................................. 36
3.2. Sdla ......................................................................................................................................................... 38
3.3. Priemyseln vroba a ponohospodrstvo................................................................................................ 44
3.4. Doprava .................................................................................................................................................... 45
3.5. Technick infratruktra ........................................................................................................................... 46
3.6. Sluby....................................................................................................................................................... 47
3.7. Kultrne a historick pamiatky a pozoruhodnosti ..................................................................................... 47
4. Sasn stav kvality ivotnho prostredia vrtane zdravia .............................................................................. 47
4.1. Zneistenie ovzduia ................................................................................................................................ 47
4.3. Zaaenie zemia hlukom ........................................................................................................................ 49
4.4. Zneistenie podzemnch a povrchovch vd ........................................................................................... 50
4.5. Kontamincia horninovho prostredia a pdy .......................................................................................... 52
4.6. Pokodenie vegetcie a biotopov ............................................................................................................. 53
4.7. Sasn zdravotn stav obyvatestva ...................................................................................................... 53
IV. Zkladn daje o predpokladanch vplyvoch navrhovanej innosti na ivotn prostredie vrtane
zdravia a o monostiach opatren na ich zmiernenie ..................................................................................... 55
1. Poiadavky na vstupy ...................................................................................................................................... 55
1.1. Zber pdy ............................................................................................................................................... 55

EKOCONSULT enviro, a. s.

Automotive Nitra Project


Zmer
1.2. Zdroje a spotreba vody ............................................................................................................................. 55
1.3. Surovinov zabezpeenie ........................................................................................................................ 57
1.4. Energetick zdroje .................................................................................................................................... 58
1.5. Dopravn rieenie .................................................................................................................................... 60
1.6. Nroky na pracovn sily ........................................................................................................................... 62
1.7. Vznamn ternne pravy a zsahy do krajiny ........................................................................................ 62
2. daje o vstupoch ........................................................................................................................................... 62
2.1. Ovzduie .................................................................................................................................................. 63
2.2. Vody ......................................................................................................................................................... 65
2.3. Odpady ..................................................................................................................................................... 66
2.4. Hluk a vibrcie .......................................................................................................................................... 68
2.5. iarenie a in fyziklne polia .................................................................................................................... 71
2.6.Teplo, zpach a in vstupy ...................................................................................................................... 71
2.7 Vyvolan investcie .................................................................................................................................... 71
3. daje o predpokladanch priamych a nepriamych vplyvoch na ivotn prostredie ......................................... 72
3.1. Vplyv na horninov prostredie a relif ...................................................................................................... 72
3.2 Vplyvy na povrchov a podzemn vody .................................................................................................... 72
3.3 Vplyvy na ovzduie a klmu ....................................................................................................................... 73
3.4. Vplyvy na pdu ......................................................................................................................................... 73
3.5. Vplyvy na faunu, flru a ich biotopy .......................................................................................................... 74
3.6. Vplyvy na krajinu ...................................................................................................................................... 74
3.7. Vplyv na obyvatestvo .............................................................................................................................. 74
4. Hodnotenie zdravotnch rizk ........................................................................................................................... 75
5. daje o predpokladanch vplyvoch navrhovanej innosti na chrnen zemia .............................................. 75
6. Posdenie oakvanch vplyvov z hadiska ich vznamnosti a asovho priebehu psobenia ...................... 76
7. Predpokladan vplyvy presahujce ttne hranice .......................................................................................... 76
8. Vyvolan svislosti, ktor mu spsobi vplyvy s prihliadnutm na sasn stav ivotnho prostredia
v dotknutom zem............................................................................................................................................... 76
9. alie mon rizik spojen s realizciou navrhovanej innosti ...................................................................... 76
10. Opatrenia na zmiernenie nepriaznivch vplyvov jednotlivch variantov navrhovanej innosti na ivotn
prostredie ............................................................................................................................................................. 77
10.1. zemnoplnovacie opatrenia ................................................................................................................. 77
10.2. Technick opatrenia ............................................................................................................................... 77
10.3. Kompenzan opatrenia......................................................................................................................... 79
10.4. In opatrenia .......................................................................................................................................... 79
11. Posdenie oakvanho vvoja zemia, ak by sa navrhovan innos nerealizovala .................................. 79
12. Posdenie sladu navrhovanej innosti s platnou zemnoplnovacou dokumentciou a almi relevantnmi
strategickmi dokumentmi ................................................................................................................................... 80
13. al postup hodnotenia vplyvov s uvedenm najzvanejch okruhov problmov ...................................... 80
V. Porovnanie variantov navrhovanej innosti a nvrh optimlneho variantu............................................. 81
1. Tvorba sboru kritri a urenie ich dleitosti na vber optimlneho variantu ................................................ 81
2. Vber optimlneho variantu alebo stanovenie poradia vhodnosti pre posudzovan varianty .......................... 81
3. Zdvodnenie nvrhu optimlneho variantu ...................................................................................................... 82
VI. Mapov a in obrazov dokumentcia ....................................................................................................... 83
VII. Doplujce informcie k zmeru ............................................................................................................... 83
1. Zoznam textovej a grafickej dokumentcie, ktor sa vypracovala pre zmer, a zoznam hlavnch pouitch
materilov ............................................................................................................................................................ 83
Zoznam hlavnch pouitch materilov ........................................................................................................... 83
Zoznam zdrojov informcii z internetu ............................................................................................................. 83
Legislatva ....................................................................................................................................................... 84
2. Zoznam vyjadren a stanovsk vyiadanch k navrhovanej innosti pred vypracovanm zmeru .................... 85
3. alie doplujce informcie o doterajom postupe prpravy navrhovanej innosti a posudzovan jej
predpokladanch vplyvov na ivotn prostredie .................................................................................................. 85
VIII. Miesto a dtum vypracovania zmeru ...................................................................................................... 86
IX. Potvrdenie sprvnosti dajov ..................................................................................................................... 86
1. Spracovatelia zmeru. ..................................................................................................................................... 86
2. Potvrdenie sprvnosti dajov podpisom (peiatkou) spracovatea zmeru a podpisom (peiatkou)
oprvnenho zstupcu navrhovatea ................................................................................................................... 86

EKOCONSULT enviro, a. s.

Automotive Nitra Project


Zmer
ZOZNAM POUITCH SKRATIEK

ADR - Eurpska dohoda o medzinrodnej cestnej preprave nebezpench vec


(European Agreement Concerning the International Carriage of Dangerous Goods by
Road)
OV istiare odpadovch vd
MSK makroseizmick stupnica zemetrasen
MP SR Ministerstvo ivotnho prostredia SR
NN nzke naptie
RSES regionlny zemn systm ekologickej stability
SKCHVU - chrnen vtie zemie
SKEV - zemie eurpskeho vznamu
SDB stanie ud, domov a bytov
SODB - stanie obyvateov domov a bytov
STL strednotlakov plynovod
STN Slovensk technick normalizcia
TIP Terminl intermodlnej prepravy
TZL tuh zneisujce ltky
SES - zemn systm ekologickej stability
VaV vskum a vvoj
VTL - vysokotlakov plynovod
ZL - zneisujce ltky

EKOCONSULT enviro, a. s.

Automotive Nitra Project


Zmer

I. ZKLADN DAJE O NAVRHOVATEOVI


1. NZOV
Slovensk agentra pre rozvoj investci a obchodu
2. IDENTIFIKAN SLO
36070513
3. SDLO
Trnavsk cesta 100
821 01 Bratislava
Slovak Republic
4. MENO, PRIEZVISKO, ADRESA, TELEFNNE SLO A IN
KONTAKTN DAJE OPRVNENHO ZSTUPCU OBSTARVATEA
Ing. Rbert imoni
Slovensk agentra pre rozvoj investci a obchodu
Trnavsk cesta 100
821 01 Bratislava
Slovensk Republika
Tel: +421 2 58 260 112
Fax: +421 2 58 260 109
E-mail: sario@sario.sk
5. MENO, PRIEZVISKO, ADRESA, TELEFNNE SLO A IN
KONTAKTN DAJE KONTAKTNEJ OSOBY, OD KTOREJ MONO
DOSTA RELEVANTN INFORMCIE O NAVRHOVANEJ INNOSTI A
MIESTO NA KONZULTCIE
RNDr. Vladimr bor
EKOCONSULT enviro, a. s.
Miletiova 23
821 09 Bratislava
Tel: +421-2-5556 9758, 0904 682 936
Fax: +421-2-5024 4329
e-mail: zubor@ekoconsult.sk

EKOCONSULT enviro, a. s.

Automotive Nitra Project


Zmer

II. ZKLADN DAJE O NAVRHOVANEJ INNOSTI


1. NZOV
Automotive Nitra Project
2. EL
elom navrhovanej innosti je vstavba novho zvodu na vrobu automobilov
v nadvznosti na priemyseln park Nitra Sever s kapacitou v rozmedz 150.000 a
300.000 ks vozidiel rone, m sa vytvor 2.000 a 4.000 pracovnch miest. Okrem
toho sa predpoklad aj zvenie sekundrnej zamestnanosti v oblasti subdodvok,
sluieb a logistiky.
V rmci tejto strategickej investcie sa m vybudova niekoko vrobnch liniek na
vozidl. Vrobn zvod Automotive Nitra bude zameran na vrobu vozidiel na bze
hlinka, vaka omu poskytne Slovensku prleitos zska vznamn know-how
umiestnenm prevdzky vyuvajcej procesy a technolgie na intenzvne
spracovanie hlinka.
Sasou investcie je aj vybudovanie potrebnho mnostva parkovacch miest ako
aj dopravnch prpojok do vrobnho arelu.
3. UVATE
Slovensk agentra pre rozvoj investci a obchodu
Trnavsk cesta 100
821 01 Bratislava
Slovensk Republika
4. CHARAKTER NAVRHOVANEJ INNOSTI
V zmysle zkona . 24/2006 Z. z. o posudzovan vplyvov na ivotn prostredie
a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov bude
navrhovan innos predstavova nov innos.
Poda zkona . 24/2006 Z. z. v znen neskorch predpisov a jeho prlohy . 8
meme navrhovan innos zaradi nasledovne:

as 7. Strojrsky a elektrotechnick priemysel, pol. . 1. Vroba a mont


motorovch vozidiel a vroba motorov motorovch vozidiel bez limitu - zisovacie
konanie

as 9. Infratruktra, poloka . 16. Projekty rozvoja obc vrtane b) statickej


dopravy od 100 do 500 stojsk sa na uveden zmer vzahuje prahov hodnota asti
B zisovacie konanie: 440 stojsk

as 9. Infratruktra, poloka . 15. Projekty budovania priemyselnch zn


vrtane priemyselnch parkov - zisovacie konanie; bez limitu

as 13. Doprava a telekomunikcie, poloka . 4. eleznin stanice,


terminly d) nkladn, prekladisk kombinovanej dopravy od 3 koaj zisovacie
EKOCONSULT enviro, a. s.

Automotive Nitra Project


Zmer

konanie; od zpadu dotknutho zemia bude vybudovan eleznin tra stiaca do


TIP (2 koaje) a vntroarelov vleka (4 koaje) umoujce prsun surovn a odvozu
produkcie vrobnho zvodu ako aj kontajnerov pre okolit subjekty
Z uvedenho vyplva, e navrhovate (investor) je povinn spracova zmer pre
potreby zisovacieho konania. Prslun orgn pre posdenie vplyvu navrhovanej
innosti na ivotn prostredie bude Okresn rad Nitra, odbor starostlivosti o ivotn
prostredie.
Tabuka: Zkladn parametre pre posudzovanie vplyvov navrhovanej innosti poda prlohy . 8 zkona
. 24/2006 Z. z. o posudzovan vplyvov na ivotn prostredie a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen
neskorch predpisov
7. Strojrsky a elektrotechnick priemysel

Prahov hodnoty
povinn
hodnotenie

1. Vroba a mont motorovch vozidiel a


vroba motorov motorovch vozidie
9. Infratruktra

bez limitu
Prahov hodnoty
povinn
hodnotenie

15. Projekty budovania priemyselnch zn


vrtane priemyselnch parkov
16. Projekty rozvoja obc vrtane b)
statickej dopravy
13. Doprava a telekomunikcie

Navrhovan innos

zisovacie
konanie

Navrhovan innos

zisovacie
konanie
bez limitu

od 500 stojsk

od 100
stojsk

do

500

440 stojsk

Prahov hodnoty
povinn
hodnotenie

4. eleznin stanice, terminly


d) nkladn, prekladisk kombinovanej
dopravy

zisovacie
konanie
od 3 koaj

Navrhovan innos

2 koaje a vntroarelov
vleka (4 koaje)

5. UMIESTNENIE NAVRHOVANEJ INNOSTI


Umiestnenie navrhovanej innosti je v Nitrianskom samosprvnom kraji, okrese Nitra,
v katastrlnom zem obc Nitra - Draovce, Mlynrce, Zobor, Luianky, akajovce a
Zbehy.
Navrhovan innos bude umiestnen v nadvznosti na existujci priemyseln park
Nitra - Sever severne od PP na parcelch vyznaench v Prlohe 2.
Vmera plch dotknutho zemia vrtane externej infratruktry poda jednotlivch
katastrlnych zem:

Luianky: 2 653 845 m2 t.j. 265,4 ha


akajovce: 783 295 m2 t.j. 78,3 ha
Zbehy: 321 200 m2 t.j. 32,1 ha
Draovce: 2 295 965 m2 t.j. 229,6 ha
Mlynrce: 737 436 m2 t.j. 73,7 ha
Zobor: 550 648 m2 t.j. 55,1 ha

Z toho vmera plch vrobnho zvodu bude predstavova 200 a 300ha. Uveden
parcely s v sasnosti definovan ako orn pda, trval trvny porast, ostatn
EKOCONSULT enviro, a. s.

Automotive Nitra Project


Zmer

plochy a zastavan plochy a ndvoria lokalizovan mimo zastavanho zemia obc


a bud vo vlastnctve navrhovatea.
Vrobn zvod bude napojen existujcimi aj novovybudovanmi prstupovmi
komunikciou na komunikan systm priemyselnho parku, ktor je prepojen na
verejn komunikcie veden pozd hranc pozemku zvodu (Prloha 3).
6. PREHADN SITUCIA UMIESTNENIA NAVRHOVANEJ INNOSTI
(MIERKA 1: 50 000)
Prloha . 1
7. TERMN ZAATIA A SKONENIA VSTAVBY A PREVDZKY
NAVRHOVANEJ INNOSTI
Termn zaatia a ukonenia vstavby a monte technologickch liniek spresn
investor v sinnosti s dodvateom stavby a technolgie.
Zaiatok vstavby:
Zaiatok prevdzky:
Trvanie prevdzky nie je asovo ohranien.

2016
2018-2019

8. STRUN OPIS TECHNICKHO A TECHNOLOGICKHO RIEENIA


Nulov variant

Dotknut zemie le severne od existujceho priemyselnho parku Nitra - Sever.


Zpadnm okrajom arelu zvodu pretek severojunm smerom rieka NItra.
Existujci priemyseln park je napojen okrunou kriovatkou na cestu I/64, ktor
prepja zemie s komunikciami vyieho rdu rchlostnou cestou R1A. Cez
priestor dotknutho zemia je vybudovan eleznin tra.
irie okolie rieenho zemia je v sasnosti vyplnen:
priemyselnmi halami
ponohospodrsky vyuvanou pdou
cestnmi dopravnmi komunikciami
rodinnmi domami dotknutch obc
Bezprostredn okolie:
prevdzkov a vrobn budovy priemyselnho parku
cestn a eleznin sie
rieka Nitra
Dotknut lokalita:
Dotknut lokalitu tvor ponohospodrsky vyuvan pda s prslunou infratruktrou
v rmci zemia urenom sasti pre priemyseln vrobu a sasti pre
ponohospodrsku vrobu.
EKOCONSULT enviro, a. s.

Automotive Nitra Project


Zmer
Variant 1

Variant 1 predloenho zmeru predstavuje vstavbu novho zvodu na vrobu


automobilov v nadvznosti na priemyseln park Nitra Sever s kapacitou od 150.000
do 300.000 ks vozidiel rone, m sa vytvor 2.000 a 4.000 pracovnch miest.
Okrem toho sa predpoklad aj zvenie sekundrnej zamestnanosti v oblasti
subdodvok, sluieb a logistiky.
V rmci automobilovho priemyslu existuje vrazn tlak na zvenie energetickej
efektvnosti vozidiel. Spracovanie hlinka je omnoho nronejie ako spracovanie
ocele, avak investor je uznvan ako renomovan subjekt v oblasti automobilovho
priemyslu a prekonal mnoh z vrobnch vziev vaka intenzvnemu vskumu a
vvoju (VaV). Novo vyvinut zliatiny hlinka umouj vysok pevnos,
tvarovatenos a vy podiel recyklovanch materilov. Vaka tomu je mon zni
nklady, hmotnos a emisie CO2 a/alebo zvi schopnos vroby.
1. Navrhovan stavebn objekty
V rmci plnovanej investcie s navrhnut stavebn objekty, ktor pecifikuje
nasledujca tabuka.
Tab.: Zoznam plnovanch typov stavebnch objektov
Nzov budovy
Lisova
Zvarova
Zvarova pomocn prevdzky
Zvarova pomocn prevdzky
Lakova
Sklad karosri
Dopravnky, mostov teleso
Mont Trim and Final
Mont - Trim and Final Sklad
Mont - Trim and Final- Lakovanie Oprava
Prichdzajci materil a logistika
Logistika , odstavn plochy pred expedciou, kontajnerov dvor
Logistick budova
Umvanie paliet
Centrum kvality / dielne
Kvalita Vstupn diely
Kvalita vroby, vrtane testovacieho laboratria
Testovacia drha
Testovanie vozidiel
Pilot hala
Kancelrie
Diela vozovho parku, Odstavn plocha, Spevnen plochy
Zitkov ofrovanie a svisiace budovy
Nvtevncke centrum
Demontran lisovanie diela
Vntroarelov komunikcie
Nespevnen plochy
Centrlna budova - Obslun objekty + Kotola
Podporn objekty
Sklad
koliace centrum

EKOCONSULT enviro, a. s.

slo
budovy
1
2
3
4
5
6
7,8
9, 10, 13
11
12
14,15
16, 17, 20
18
19
21
22
23
25
26, 27
28,29
31
32, 33, 34
35, 36
37
38, 39
40
41
42, 43
44, 67, 68
45, 46, 47
48

Automotive Nitra Project


Zmer
Nzov budovy
Kancelrie
Vrtnica/brna
Jasle
Fitnescentrum / vonoasov zariadenie
Spevnen plocha
Spevnen plocha
Dtov centrum
Odpadov centrum
Palivov hospodrstvo
Sklad kvapaln
Sprinklerov zsobnky
Pracovn dvor & mostov vha
Spevnen plochy
Dodvatesk park
Hlavn eleznin terminl
Skladovanie paliet (Betnov podlaha)
Pota
Vozkov/dvkovacia & zadriavacia/nosn budova
Priestor pre obnoviten zdroje

slo
budovy
49-54
55
56
57
58
59
60
61
62
63
64
65
66
69
70
71
72
73
74

Arel bude sprstupnen navrhovanmi komunikciami a kriovatkami, ktor


zabezpeia kapacitne vyhovujce a rovnomern prerozdelenie zdrojovej a cieovej
dopravy. Komunikcie bud nsledne napojen na existujcu cestn sie a to na
cestu I/64 a cez kriovatku po vntro arelovch komunikciach s vjazdom na
rchlostn cestu R1A. V rmci rieenho arelu bud vybudovan parkovacie plochy
pre osobn a nkladn dopravu. Dopravn napojenie dotknutho zemia pecifikuje
Prloha 3.

2. Popis hlavnch technologickch procesov


V nasledujcom texte je uveden popis hlavnch technologickch procesov, ktor
bud vykonvan v rmci navrhovanej prevdzky (lisova, zvarova, antikorzna
prava a povrchov prava a mont).
2.1 Vrobn proces v Lisovni
V lisovni sa bud vyrba panely/plechy pre vozidl. Lisova me by tie
prevdzkou orientovanou na externch zkaznkov. Lisy v lisovni bud schopn
produkova irok spektrum panelov/plechov s vyuitm rznych lisovacch matc,
(nstroje namontovan na lis, ktor doku reza a tvarova rovn hlinkov alebo
oceov plechy). Vina lisov je nakonfigurovan do linky tvorenej pribline iestimi
lismi, ktor pracuj s pracovnm tlakom a do 1.000 ton.
Prv lis v ktorejkovek sekvencii vykonva hlbok ahanie (hlbokoan lis). Prv
lisovanie alebo ahanie najvraznejm spsobom men rovn oceov alebo
hlinkov plech. Nasledujce lisy v sekvencii bud vykonva urit miernejie pravy
po tomto prvom ahan, ako naprklad tvrnenie prrub, vyrezvanie otvorov alebo

EKOCONSULT enviro, a. s.

10

Automotive Nitra Project


Zmer

orezvanie nadbytonho plechu. Dokonen plech potom vychdza z poslednho


lisu pripraven na kontrolu a uskladnenie.
Vetky lisovacie linky s samostatnmi prevdzkovmi systmami, ktor maj svoje
vlastn pecializovan pracovn skupiny a pracuj poda vlastnch vrobnch plnov
nezvisle od ostatnch lisovacch liniek. Niie s prklady panelov, ktor by mohli
by vyrban v lisovni.

Investor vaka vyvinutiu novch hlinkovch zliatin (ako u bolo uveden vyie)
vyvinul postupy, ktor prekonvaj tradin vzvy svisiace s tvarovanm vekch
hlinkovch plechov.
2.2 Vrobn proces v Zvarovni
V zvarovni (karosrni) sa z plechov prichdzajcich z lisovne zostavuj karosrie.
Kad karosria pozostva zo spodnho rmu, bonch stien, hlavnho rmu
a uzverov otvorov.
Rzne uzvery otvorov v karosrii, ako s naprklad dvere a kapota, sa bud
zostavova v samostatnch sekcich. Panely z lisovne s privdzan do buniek
zvarovne, kde s navzjom spjan. V prvom kroku roboty nanes psik tesniacej
zleniny okolo vonkajieho okraja jednotlivch komponentov. Privaren jednotka
potom vchdza do lisu, ktor prehne vydvihnut lem cez vynievajci okraj do
tesnho nitovanho spoja, ktor zosiln panel.
Spodn rm a bon steny karosrie bud zostaven v oddelench oblastiach
a bud dopraven do karosrskej linky zvesnmi dopravnkmi. Spodn rm a bon
steny bud na karosrskej linke zozvran robotmi, m sa vytvor hlavn kontrukcia
karosrie. Uzvery otvorov, ako s dvere a kapota, bud namontovan na linke
EKOCONSULT enviro, a. s.

11

Automotive Nitra Project


Zmer

uzverov na konci procesu. Kad vozidlo prejde pracou linkou a zvrazovacm


tunelom, v ktorom bude na karosriu automaticky aplikovan pecilna zvrazujca
kvapalina. T umon opertorom vo zvrazovacom tuneli skontrolova, e panely
nemaj iadne vady. Potom, ako karosria prejde touto kontrolou, pokrauje na
protikorznu a povrchov pravu v Lakovni.
2.3. Vrobn process v Lakovni (Antikorzna prava a povrchov prava)
V rmci vodnej fzy projektu Automotive Nitra Project sa neuvauje v budove
Lakovne s intalciou akchkovek technologickch liniek. Po vytendrovan
dodvatea technolgie a zskan detailnch informci potrebnch pre posdenie
vplyvu navrhovanej innosti bude predloen samostan Zmer navrhovanej
innosti.
2.4. Vrobn proces v Monti
Popri najmodernejch procesoch svisiacich s intenzvnym vyuitm hlinka vo
Zvarovni, bud v zvode pouit v etape monte a kompletizcie vozidiel
nasledujce vysoko efektvne vrobn procesy:
Efektvne stratgie kompletizcie Dodacie systmy so zmieanm reimom
pre materily dodvan k linke, ako napr. kompletizcia, sekvencovanie, at.
s cieom zlepi hustotu balkov a zni objem obalovch materilov, m
djde k splneniu environmentlnych cieov.
Skmanie inovatvnych monost runej manipulcie nielen obvykl
zdvhacie systmy. Aktulne sa konvenn zdvhacie systmy pouvaj na
zdvhanie dielov. Tento proces zaha alternatvne inovatvne rieenia
tkajce sa dizajnu zariaden, vberu materilov a cieov v oblasti bezpenosti
a ochrany zdravia a ergonmie.
Zonlne pasvne snmae aktivcie osvetlenia. Zonlne osvetlenie
aktivovan pomocou vykurovacieho systmu a systmu detekcie pohybu. Tm
sa zni spotreba energie, o prispeje k zneniu prevdzkovch nkladov.
Systmy stlaenho vzduchu k dispozcii na poiadanie Kee systmy
stlaenho vzduchu s jednm z najdrahch zdrojov energie, bud
poskytovan na poiadanie tam, kde s potrebn, s overovanm sptnej vzby
a zavedenmi monitorovacmi systmami. Tm sa bud minimalizova
distribun straty a zvi sa efektvnos, o zas povedie k spore
prevdzkovch nkladov.
Inteligentn vykurovacie / chladiace systmy Aktvne vykurovacie systmy
ovldan poda vonkajej teploty na urenie optimlnych poiadaviek na
vykurovanie / chladenie. Tm sa bud minimalizova distribun straty a zvi
sa efektvnos, o zas povedie k spore prevdzkovch nkladov.
Systmy rekupercie energie Vyuitie vrobnch procesov na vrobu
energie, ktor sa pouije inde pri vrobe vozidla, ako naprklad energia
uvonen pri brzden na rolujcej drhe.
EKOCONSULT enviro, a. s.

12

Automotive Nitra Project


Zmer

Hlavn technologick uzly vo vrobnom procese v monti bud:

mont elektrickho systmu,


mont systmu riadenia a zavesenia kolies,
mont brzdovho systmu a systmu nprav,
mont podvozku a
finlna mont.

Niie je uveden popis montnych innost na prklade jednho vozidla.


2.4.1 Mont elektrickho systmu
Mont elektrickho systmu pozostva z troch hlavnch procesov:
A. Kblov zvzky montovan do karosrie vo vrobnom zvode
B. Hlavn elektrick moduly montovan do karosrie vo vrobnom zvode
C. Systm elektrickho napjania
2.4.2 Mont systmu riadenia a zavesenia kolies
Kov komponenty systmov riadenia a zavesenia kolies bud namontovan do
karosrie vo vrobnom zvode. Patria sem nasledovn kov komponenty:
koles a bezpenostn matky kolies
predn pruiny, tlmie, stabiliztory a priene ramen
Volant a hrebeov ty riadenia (stpik riadenia dodvan ako sas

prstrojovej dosky)
Zadn pruiny, tlmie, stabiliztory a priene ramen
Rezervn koleso, zdvihk a opravn sady

2.4.3 Mont brzdovch systmov a nprav


Kov komponenty brzdovho systmu a systmu nprav bud montovan do
karosrie vo vrobnom zvode. Patria sem nasledovn kov komponenty:

Predn brzdov strmene a kote


ABS modultor
Posilova bzd, ndr brzdovej kvapaliny a pedl
Zadn brzdov strmene a kote
Modul elektronickej parkovacej brzdy
Brzdov obloenie

2.4.4 Finlna mont


Finlnu mont vozidla vykonvan vo vrobnom zvode mono popsa v
nasledujcich krokoch:

sedadl a bezpenostn zadriavacie systmy


Vntorn obloenie
Izolcie a utesnenie
Dvere batoinovho priestoru, spojler
Kabna vodia

EKOCONSULT enviro, a. s.

13

Automotive Nitra Project


Zmer

Funkn vonkajie obloenie


Systmy ostrekovaa a stieraov
Zasklenie a sklenen posuvn strecha
Dvere

Prprava tchto podsystmov bude v znanej miere zadan externm dodvateom,


priom zvyn as finlnej monte hlavnch komponentov do vozidla bude
vykonvan vo vrobnom zvode.
2.5 Intern logistika
Vetky zsoby bud dodvan na linku systmom just in time". To bude riaden
pomocou inteligentnch kariet a inteligentnch volacch tlaidiel, ktor bud opertori
vyuva na objednvanie dielov vtedy, ke bud potrebn.
Niektor diely (napr. nraznky vo farbe karosrie) bud dodvan v stanovenej
sekvencii. Nraznky bud dodvateom dodvan k linke v urenom porad tak, aby
shlasili s druhom vozidla prichdzajceho na miesto monte.
Skladovanie materilu pre vrobn innosti bude musie zabezpei dostaton
zsoby pre prevdzku v prpade logistickch zdran. To sa bude vzahova na
vinu komponentov, avak niektor kvapaliny bud dodvan pravidelnejie,
v zvislosti od miestneho dodvateskho reazca. Skladovan bud aj dokonen
vozidl akajce na expedciu alebo aliu distribciu.
3. Implementcia najlepch environmentlnych postupov a BAT
Investorovm plnom je, aby prevdzka projektu Automotive Nitra Project bol
ukkovm projektom trvalej udratenosti, ktor bude spa vysok tandardy
ochrany ivotnho prostredia a bude pokraova vo filozofii spolonosti minimalizcie
dopadov jej innosti na ivotn prostredie. Vrobn zariadenie bude vyuva
inovatvny dizajn trvalej udratenosti, pri ktorom sa bud vyuva energeticky inn
technolgie a procesy v uzavretej sluke. Vzhadom na uveden investor plnuje pre
zvod zska certifikt BREEAM s hodnotenm udratenosti Excellent.
Na dosiahnutie takhoto pozoruhodnho hodnotenia pre vrobn zvod investor
povauje nasledovn otzky za kov pre projekt:
Zasielanie dajov o ivotnom prostred prostrednctvom on-line webovho
systmu s monosou automatickho zasielania dajov korportnemu a
miestnemu zstupcovi zodpovednmu za ivotn prostredie, s aktulnymi
informciami o dosiahnutom pokroku v oblasti ivotnho prostredia.
Procesy v uzavretej sluke pre trvalo udraten vyuitie hlinka alebo ocele
(napr. vyuitie a recyklcia kovovho odpadu, ktor bude zhromaovan a
zasielan nasp na tavbu) - to bude zodpovednosou investora a nie
dodvateov.
Podpora udratenho dodvateskho reazca, priom dodvatelia bud
dosahova rovnak rovne tandardov trvalej udratenosti ako investor, a
EKOCONSULT enviro, a. s.

14

Automotive Nitra Project


Zmer

ktor bud spolupracova v dodvateskej zne s cieom vytvori efektvne


systmy (ako napr. integrovan pln odpadovho hospodrstva).
Vysok rove environmentlnej kompetencie pracovnkov zvodu s cieom
zabezpei dodriavanie legislatvy a implementciu environmentlnych
tandardov, systmov a postupov investora.

Tto politiku trvalo udratench najlepch postupov ilustruje najnovie vybudovan


zvod investora, kde na strechu zvodu naintalovan fotovoltaick panely bud
produkova odhadom viac ako 30 % spotreby energie zvodu. S podobnmi
iniciatvami sa uvauje aj v rmci projektu Automotive Nitra Project.
Po dokonen investcie by sa malo dosiahnu nasledovn:
trvalo udraten tandardy infratruktry (BREEAM Excellent);
Nzka uhlkov stopa;
Zachovanie prrodnch zdrojov a minimlna produkcia odpadu;
Udraten pln logistiky;
Chrnen a lepie prrodn ekosystmy;
poskytnutie infratruktry pre zskavanie dajov o ivotnom prostred merae
spotreby energie (minimlne pre centrum povrchovch prav, vrobu surovej
karosrie, vntorn vybavenie a dokonovacie prce a administratvu),
vodomery, analyztory emisi do ovzduia (z centra povrchovch prav) a
analyztory odpadovch vd;
Prevdzka
environmentlne
zodpovednho
zvodu
spajceho
environmentlnu legislatvu, s certifikciou poda medzinrodnej normy
environmentlneho manarstva ISO 14001.
Vytvorenie trvalo udratenej dodvateskej zny.

Vetky innosti investora by mali v ekonomicky schodnom rozsahu minimalizova


vyuitie energie a vetky podnikatesk rozhodnutia by mali v plnom rozsahu bra do
vahy dopad na spotrebu energie. Tam, kde to bude vhodn, bud stanoven ciele
a cieov hodnoty ako aj opatrenia, ktor je potrebn prija. Spolonos si kladie za
cie dosiahnu najvych tandardov, o sa tka spotreby energie na meter tvorcov
pdorysu budovy. Na dosiahnutie tohto ciea investor zvi nasledovn hierarchiu:
Obstarvanie energeticky efektvneho zariadenia ako sas nvrhovho
procesu
Vstavba zariaden na vrobu energie z obnovitench zdrojov priamo v areli
Kompenzcia spotrebovanho uhlka
Investor zvi energetick za spojen s rozhodnutiami o rozirovan podnikania a
uhlkov nronos vroby energie v danom regine s cieom minimalizova spotrebu
energie a svisiace emisie uhlka. Pri plnen stratgie expanzie na splnenie
poiadaviek na objem vroby bud oddelenia Vrobnho ininierstva, vvoja
produktov a vroby hnacieho agregtu prijma rozhodnutia berce do vahy
energetick dopad a ich prioritou bude vdy dodva zariadenia, ktor s najlepie v
triede o sa tka energetickej innosti.

EKOCONSULT enviro, a. s.

15

Automotive Nitra Project


Zmer

Na zklade poskytnutch podkladov a informcii od investora bude vetka


intalovan technolgia pre navrhovan innos klasifikovan ako BAT.
9. ZDVODNENIE POTREBY NAVRHOVANEJ INNOSTI V DANEJ
LOKALITE
Hlavn dvod situovania navrhovanej innosti Automotive Nitra Project do
predmetnho zemia je pre investora vhodn poloha a vekos plochy v blzkosti
krajskho mesta a v priestore v blzkosti prevdzok obdobnho charakteru s blzkym
napojenm na rchlostn cestu R1 a na eleznin infratruktru (koridory . IV, Va).
Pozitvom novho priemyselnho zvodu na vrobu automobilov je vytvorenie 2.000
a 4.000 pracovnch miest v regine priom je predpoklad aj zvenia sekundrnej
zamestnanosti v oblasti subdodvok, sluieb a logistiky.
Realizciou navrhovanho zmeru djde k zmysluplnmu vyuitiu zemia
predurenmu k priemyselnmu vyuitiu nielen svojou dopravnou dostupnosou, ale
aj dostupnosou ininierskych siet, ktor maj pre vrobu danho charakteru
dostaton kapacitu. Vstavbou zvodu djde k rozreniu cestnej a elezninej
dopravnej infratruktry a k zrueniu nevyuvanej elezninej infratruktry.
Navrhovan rieenie zodpoved sasnm technickm monostiam a vyhovuje
kritrim pre modern prevdzky.
Arel a prevdzka navrhovanej innosti bude spa vetky platn prvne predpisy a
normy tkajce sa ochrany ivotnho prostredia, nakladania s odpadom,
bezpenosti a hygieny. Navrhovan zmer repektuje irie vzby zemia, akceptuje
prtomnos dopravnch trs. Realizcia navrhovanej innosti v predmetnej lokalite
neobmedz iadnu z jestvujcich prevdzok.
10. CELKOV NKLADY (ORIENTAN)
Celkov nklady na realizciu navrhovanho zmeru vzhadom na pohyblivos cien
stavebnch prc, i cien technologickch zariaden, v zvislosti od vybranch
dodvateov bud stanoven v neskorch tdich procesu vstavby.
Investin nklady boli uren predbene, na zklade veobecne uznvanch
jednotkovch cien pre jednotliv innosti.
Predpokladan investin nklady:

viac ako 1 mld.

11. DOTKNUT OBEC


Mesto Nitra Mestsk as Draovce, Mlynrce, Zobor
Obec Luianky
Obec akajovce
Obec Zbehy
12. DOTKNUT SAMOSPRVNY KRAJ
Nitriansky samosprvny kraj
13. DOTKNUT ORGNY
EKOCONSULT enviro, a. s.

16

Automotive Nitra Project


Zmer

rad Nitrianskeho samosprvneho kraja


Okresn rad Nitra, odbor starostlivosti o ivotn prostredie
Okresn rad Nitra, odbor krzovho riadenia
Okresn rad Nitra, pozemkov a lesn odbor
Okresn rad Nitra, odbor dopravy a pozemnch komunikci
Okresn rad Nitra, odbor katastrlny
Okresn rad Nitra, odbor vstavby a bytovej politiky
Regionlny rad verejnho zdravotnctva so sdlom v Nitre
Okresn riaditestvo Hasiskho a zchrannho zboru v Nitre
Dopravn rad
Ministerstvo obrany SR
Ministerstvo hospodrstva SR
Krajsk pamiatkov rad Nitra
Krajsk riaditestvo policajnho zboru Nitra, Krajsk dopravn inpektort Nitra
Ministerstvo ivotnho prostredia, odbor ttnej geologickej sprvy
Ministerstvo ivotnho prostredia, sekcia vd
Generlne riaditestvo SR
MDVaRR SR Sekcia elezninej dopravy a drh, odbor drhov stavebn rad
Slovensk vodohospodrsky podnik, .p., OZ Pieany
14. POVOUJCI ORGN
Mesto Nitra Mestsk as Draovce, Mlynrce, Zobor
Obec Luianky
Obec akajovce
Obec Zbehy
Okresn rad Nitra, odbor starostlivosti o ivotn prostredie
MDVaRR SR Sekcia elezninej dopravy a drh, odbor drhov stavebn rad
15. REZORTN ORGN
Ministerstvo hospodrstva Slovenskej republiky
Ministerstvo dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja Slovenskej republiky
16. DRUH POADOVANHO POVOLENIA NAVRHOVANEJ INNOSTI
PODA OSOBITNCH PREDPISOV
Pre navrhovan zmer bude potrebn zemn rozhodnutie a stavebn povolenie v
zmysle zkona . 50/1976 Zb. o zemnom plnovan a stavebnom poriadku
(stavebn zkon) v znen neskorch predpisov.
Povolenie poda ust. 21, 26 vodnho zkona v slade s ust. 66 stavebnho
zkona.
17. VYJADRENIE O PREDPOKLADANCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ
INNOSTI PRESAHUJCICH TTNE HRANICE
Posudzovan zmer nebude ma nepriazniv vplyv na ivotn prostredie presahujci
ttne hranice a nenapa podmienky 40 zkona . 24/2006 Z. z. o posudzovan
EKOCONSULT enviro, a. s.

17

Automotive Nitra Project


Zmer

vplyvov na ivotn prostredie a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen


neskorch predpisov a kritri uveden v prlohe . 13. a . 14. predmetnho zkona.

EKOCONSULT enviro, a. s.

18

Automotive Nitra Project


Zmer

III.
ZKLADN
INFORMCIE
O
SASNOM
IVOTNHO PROSTREDIA DOTKNUTHO ZEMIA

STAVE

zemie, ktorho sa dotka nasledujci popis, je ohranien bu samotnm


priestorom predpokladanej realizcie zmeru (dotknut hodnoten zemie) alebo v
irom meradle (irie okolie hodnotenej oblasti) je ho mon orientane ohranii
katastrlnym zemm mesta Nitra a obc Drovce, Zbehy, Luianky a akajovce.
Niektor informcie tkajce sa zloiek ivotnho prostredia s regionlneho
charakteru.
1.
CHARAKTERISTIKA
CHRNENCH ZEM

PRRODNHO

PROSTREDIA

VRTANE

1.1. GEOMORFOLOGICK POMERY

V zmysle geomorfologickho lenenia zemia Slovenska patr dotknut zemie


a jeho irie okolie do Alpsko-Himaljskej sstavy, podsstavy Pannska panva,
provincie Zpadopannska panva, subprovincie Mal dunajsk kotlina, oblasti
Podunajsk nina, celku Podunajsk pahorkatina, podcelku Nitrianska pahorkatina
(Mazr et. Lukni, 2002).
Sstava

Podsstava

Provincia

Subprovincia

Oblas
Slovensk rudohorie
Fatransko-tatransk oblas

Vntorn Zpadn Karpaty

Slovensk stredohorie
Luenecko-koick znenina
Matransko-slansk oblas

Zpadn Karpaty

Slovensko-moravsk Karpaty
Zpadn Beskydy

Karpaty
Vonkajie Zpadn Karpaty
Alpsko
himaljska

Stredn Beskydy
Vchodn Beskydy
Podhno-magursk oblas

Vchodn Karpaty

Vntorn Vchodn
Karpaty
Vonkajie Vchodn
Karpaty

Pannska
panva

Zpadopannska
panva
Vchodopannska
panva

Viedensk kotlina

Vihorlatsko-gutinsk oblas
Poloniny
Nzke Beskydy
Zhorsk nina
Juhomoravsk panva

Mal Dunajsk kotlina

Podunajsk nina

Vek dunajsk kotlina

Vchodoslovensk nina

Poda lenitosti povrchu sa Nitrianska pahorkatina del na dve asti. Rovinn as sa


tiahne pozd samotnej rieky Nitry, a pahorkatinn as sa rozprestiera prevane
zpadne a severozpadne od rieky Nitry.
Dotknut zemie sa nachdza na avom brehu rieky Nira a je prevane rovinatho
charakteru. Poda zkladnch typov erzno-denudanho relifu ide v zujmovom
zem o relif rovn a nv. Primrne ide o mlad fluvilnu rovinn nivu vytvoren
EKOCONSULT enviro, a. s.

19

Automotive Nitra Project


Zmer

hlavne akumulanou innosou rieky. Na zklade vykonanej rekognoskcie je mon


kontatova, e sasn morfolgia samotnho dotknutho zemia je vemi
pravdepodobne do znanej miery vsledkom v minulosti vykonanch
antropognnych prav zemia (odlesnenie, orba, umel nsypy komunikcii a pod.).
1.2. HORNINOV PROSTREDIE
Geologick stavba

Na geologickej stavbe irieho okolia dotknutho zemia sa podieaj horniny


krytalinika jadrovch pohor, obalov mezozoick horniny a vpl panvy tvoria
predovetkm sedimenty neognu a kvartru. Samotn podloie dotknutho zemia
je tvoren hlavne kvartrnymi fluvilnymi trkmi a pieskami nzkej terasy.
Mladie pokryvn kvartrne sedimenty dosahuj hrbku prevane 6,90 - 7,80 m.
Kvartr je reprezentovan komplexom fluvilnych sedimentov. S to nplavy rieky
Nitry a jej prtokov Dobrotka resp. Jelina. Fluvilne sedimenty patria k najpestrejm
pokryvnm tvarom. Ich zloenie a vlastnosti sa menia na krtke vzdialenosti. ast
je vykliovanie a premenliv hrbka vrstiev, prpadne ikm zvrstvenie ako vsledok
sedimentcie poas meandrovania koryta rieky Nitry a povodn. Tieto lon pomery
vrstiev je mon pozorova na vykreslenom geotechnickom reze (prloha . 3).
Komplex fluvilnych sedimentov tvoria najhlbie usaden a najstarie pleistocnne
trky a piesky so trkom fcie rieneho dna celkovej hrbky prevane 2,40 - 3,80 m.
S to prevane stredno a hrubozrnn, zle zrnen trkovit zeminy (prevaha frakcie
valnov 1 3 cm, menej frakcia valnov priemeru 5 6 cm ojedinele a 8 cm).
Opracovanos valnov je stredn. Uloenie trkovej vrstvy nie je vodorovn.
Prechodn, nesvisl vrstvu medzi istmi trkami a nadlonmi piesito-lovitmi
zeminami tvoria lovit trky hrbky 0,40 0,50 m. Sedimentan komplex v nadlo
trkovej vrstvy reprezentuje najprv svrstvie pleistocnnych povodovch lovitopiesitch a piesitch zemn, v ktorch sa loklne mu vyskytova polohy, oovky
zemn s menm i vysokm obsahom organickch ltok (vrt V-1). S to ly a lovit
piesky. Rastl sedimentan komplex na povrchu uzatvra svrstvie nivnch lov
strednej, vysokej a a extrmne vysokej plasticity a piesitch lov. Toto lovitopiesit svrstvie zemn pleistocn - holocnneho veku, ktor je uloen nad trkami
dosahuje premenliv hrbku od 3,50 m do 4,50 m.
Staria neognna sedimentcia v podlo kvartru zana od hbky 6,90 7,80 m pod
sasnm povrchom ternu je reprezentovan pontom vinou v lovitom vvoji. Do
overenej hbky 15 m sa nachdza prevane lovit, menej piesito-lovit
sedimentcia. Litologicky s tu zastpen hlavne ly vysoko a extrmne vysoko
plastick, menej piesit ly a ly stredne plastick farieb prevane modrosivej, sivej
a sivozelenkavej farby.
Ininerskogeologick pomery

Poda Ininiersko - geologickej rajonizcie Slovenska (Atlas krajiny SR 2002) sa


dotknut zemie nachdza v regine tektonickch depresi, subregine s neognnym
podkladom. Dotknut zemie sa dominantne nachdza v rajne dolnch rienych
nplavov (F), na okrajoch dotknutho zemia sa nachdza aj rajn spraovch
sedimentov na rienych terasch (LT) a rajn kvartrnych spraovch sedimentov
(L). Prieskumnmi vrtmi do hbky 12 - 15 m bolo zisten, e geologick stavba
EKOCONSULT enviro, a. s.

20

Automotive Nitra Project


Zmer

zkladovej pdy je vrstevnat. Na geologickej stavbe zkladovej pdy etrenho


zemia do overenej hbky 12 15 m sa podieaj sedimenty kvartru a neognu.
Hrbka pokryvnch kvartrnych sedimentov sa pohybuje od 6,90 do 7,80 m.
Zkladov pda do overenej hbky 12 - 15 m je budovan kvartrnym svrstvm
lovito- piesitch zemn (CH,CI,CS), svrstvm nesdrnch trkovitch a
trkopiesitch zemn (GP,GC,SW) a neognnym piesito-lovitm svrstvm
(CH,CV,CS,S-F). (Priemyseln park NR 400 2015 -Zveren sprva geologickej
lohy, WH GEOTREND 2015)
Geodynamick javy

Zujmov zemie je mon charakterizova z hadiska geodynamickch javov ako


pomerne stabiln.
Exognne geodynamick javy ako zosuvy, zosuny ani in gravitan pohyby
horninovho prostredia sa vzhadom na mal sklonitos ternu hodnotenho zemia
a jeho geologick povahu prakticky neuplatuj. Vzhadom na absenciu spra
v podlo, mono dotknut zemie hodnoti ako nenchyln na presadanie. Samotn
povaha povrchovch vrstiev v hodnotenom zem ako aj hydrogeologick a
hydrologick podmienky nedvaj predpoklad na vraznejiu vodn erziu. Pdy
dotknutho zemia nepatria medzi pdy vznamne ohrozen veternou erziou.
Vetern erzia sa me prejavova iba loklne v prpade odstrnenia vegetanho
krytu.
Z endognnych geodynamickch javov sa vzhadom na marginlnu polohu
hodnotenej oblasti v rmci dunajskej panvy prejavuje vemi mal tektonick vzdvih.
Z hadiska ohrozenia dotknutho zemia seizmicitou predstavuje maximlna
oakvan makroseizmick intenzita v zem 5 poda stupnice EMS 98 (Klukanov
a kol., Atlas krajiny SR, 2002). Vzhadom na mocn vrstvy pomerne plastickch
sedimentov neognu a kvartru v podlo rieenho zemia, prpadn tektonick
pohyby na zlomoch by nemali vne ohrozi zujmov zemie.
Poda STN EN 1198-1/NA/Z1 a Mapy zdrojovch oblast seizmickho rizika na
zem Slovenska tejto normy sa dotknut zemie nachdza v zdrojovej oblasti
seizmickho rizika 4. Tejto zdrojovej oblasti seizmickho rizika priraujeme
referenn pikov seizmick zrchlenie aqR poda Mapy oblasti seizmickho
ohrozenia na zem Slovenska uvedenej v STN EN 1998-1/NA/Z2 (obr. NB.6.1).
Referenn pikov seizmick zrchlenie m hodnotu aqR = 0,40.
Radnov riziko

Stupe radnovho rizika a jeho vnikanie do objektov je zvisl od objemovej aktivity


radnu v pdnom vzduchu a od truktrno-mechanickch vlastnost zkladovch
pd, priom rchlejie unik z horninovho podloia v suchom a teplejom poas.
Polas rozpadu 222Rn je 3,82 da, priom vznikaj hlavne izotopy Po a Bi, ktor s
kovovho charakteru a absorbovanm sa na pran astice mu by lovekom
vdychovan a mu ma aj karcinognne inky. Dotknut zemie patr poda mapy
radnovho rizika SR (ek,P., Smolrov,H., Gluch,A. in Atlas krajiny SR 2002)
medzi zemia s nzkym radnovm rizikom.
Loisk nerastnch surovn
EKOCONSULT enviro, a. s.

21

Automotive Nitra Project


Zmer

Priamo v dotknutom zem ani v okol dotknutho zemia, ktor by mohlo by


realizciu zmeru ovplyvnen sa nenachdzaj prieskumn zemia aby nerastov
ani vznamn loisk nerastnch surovn.
1.3. PDNE POMERY

Dotknut zemie z vekej asti predstavuje ponohospodrsky obrban pdy


a von plochy. Z pdnych typov sa poda pdnej mapy v rieenom zem a jeho okol
nachdzaj dominantne fluvizeme modlne, kultizemn (sprievodn fluvizeme
glejov a kultizemn glejov) a fluvizeme modlne, kultizemn karbontov
(sprievodne fluvizeme glejov, kultizemn glejov, karbontov). Loklne sa vo
vchodnej asti dotknutho zemia vyskytuj aj ernozeme typick, karbontov
(sprievodn ernozeme erodovan a regozeme typick karbontov).
Pdotvorn substrt tvoria pri fluvizemiach karbontov a nekarbontov aluvilne
sedimenty, v prpade ernozem s to sprae. Fluvizeme s pdnym typom, ktor sa
vyskytuje len v nivch vodnch tokov, ktor s alebo donedvna boli ovplyvovan
zplavami a vraznm kolsanm hladiny podzemnej vody. Maj svetl humusov
horizont. Fluvizeme s pdy s ochrickm Ao -horizontom, zrnitostne znane
variabiln, pdna reakcia slabo kysl. S to prevane hlbok ale aj stredne hlbok,
alebo plytk pdy s rznym obsahom skeletu, vyskytujce sa v nivch vodnch tokov.
ernozeme s pdy s molickm ernozemnm A horizontom s vskytom karbontov
v celom pdnom profile a neutrlnou pdnou reakciou. Zrnitostne ide o stredne ak
a ahk, hlbok pdy.
Z hadiska pdnych
druhov mono pdy
v irom
okol
dotknutho
zemia
charakterizova
ako
pdy hlinit a lovito
hlinit
s premenlivm
obsahom jemno a
hrubozrnnho
piesku
a trku.
Obr.: Mapa dominantnch
pdnych typov. erven iara
oznauje
lokalizciu
dotknutho zemia. N1 fluvizeme modlne, kultizemn
N3fluvizeme
modlne,
kultizemn karbontov 1 ernozeme
typick,
karbontov.

Fyziklna
a chemick
degradcia pd

Hlavnm prejavom fyziklnej degradcie je erzia, odnos pdnych astc z povrchu


pdy inkom vody a vetra. V dotknutom zem s pdy z hadiska ohrozenosti
EKOCONSULT enviro, a. s.

22

Automotive Nitra Project


Zmer

vodnou erziou definovan ako nepatrne a slabo ohrozovan. Z hadiska


nchylnosti pd na zhutnenie ide o pdy silno nchyln na primrne zhutnenie.
Z hadiska nchylnosti na acidifikciu ide o pdy slabo nchyln, so strednou
pufranou schopnosou. Z hadiska kontamincie pd ide o pdy nekontaminovan
(resp. mierne kontaminovan pdy), kde geognne podmienen obsah niektorch
rizikovch prvkov (Ba, Cr, Mo, Ni, V) dosahuje limitn hodnoty A.
Poda prlohy . 3 k zkonu . 220/2004 Z. z. o ochrane a vyuvan
ponohospodrskej pdy v znen neskorch predpisov je ponohospodrska pda
zaraden poda kdu BPEJ do 9 skupn kvality. Na dotknutch parcelch boli
ponohospodrske pdy poda kdov BPEJ zaraden do 2. skupiny kvality
(BPEJ0102002), do 3. skupiny (BPEJ0103003), do 4. skupiny (BPEJ0107003) a do
6. skupiny (BPEJ 0113004).

Obr. Zaradenie pdy do


skupn BPEJ - Tmavohned
plochy
skupina
2,
svetlohned plochy - skupina
3, lt plochy - skupina 4
a zelen plochy - skupina 6

1.4. KLIMATICK POMERY

Dotknut lokalita patr poda (Lapin, Fako, Melo, tastn, Tomlain, In:Atlas krajiny
SR, 2002) do teplej klimatickej oblasti (T), okrsku T2 tepl such s miernou zimou,
EKOCONSULT enviro, a. s.

23

Automotive Nitra Project


Zmer

kde sa priemern teploty v januri pohybuj nad -3C. Priemern ron hodnota
relatvnej vlhkosti vzduchu tu dosahuje 74%, priom najvia vlhkos je
zaznamenan v decembri (85%) a najmenia v aprli (65%). Najv priemern
poet jasnch dn s dennm priemerom oblanosti 0,0 1,9 desatn) m mesiac
august a najmen november. Priemern ron poet jasnch dn dosahuje hodnotu
50,1 a priemern ron poet zamraench dn 116,8.
Teploty

Z geografickch faktorov s pre rozloenie a chod teplt najdleitejie nadmorsk


vka a relif. Celkovo patr oblas mesta medzi vemi tepl a tepl zemia (okrem
vych oblast pohoria). Priemern ron teploty v katastri mesta sa pohybuj v
rozpt 7,5 a 10,0 C. Najteplejm mesiacom je jl (16-20,5 C), najchladnejm
janur (-1 a -4 C). Priestorovo je najteplejm zemm oblas Nitrianskej
pahorkatiny a Nitrianskej nivy, najchladnejmi s vrcholov oblasti Zobora a ibrice.
Extrmne teploty nameran na klimatickej stanici v Nitre s nasledovn - maxim
teploty vzduchu sa pohybuj nad 35 C (absoltne maximum 38,9 C), minim s pod
-25 C (absoltne minimum -27,7 C). Poda dlhodobch pozorovan dosahuje
priemern ron teplota hodnotiaceho zemia hodnotu 9,9C. Maximlne teploty
vzduchu boli zaznamenan v auguste (38,9C) a minimlne v januri (-26,6C).
Dlhodob priemery priemernch mesanch (ronch) teplt za sledovan obdobie
1951 a 2000 zo stanice Nitra s uveden v nasledujcej tabuke.
Tab.: Priemern mesan (ron) teploty vzduchu v C (1951 2000)
Stanica
I.
II.
III.
IV.
V.
VI.
VII.
VIII.
Nitra
-1,4
0,5 4,8 10,4
15,2
18,3
20,0
19,7
Zdroj: pnik et al. 2004

IX.
15,5

X.
10,2

XI.
4,6

XII.
0,5

Rok
9,9

Zrky

Mnostvo zrok veobecne stpa s nadmorskou vkou. Priemern ron hrn


zrok sa v meste Nitra pohybuje od cca 500 do 800 mm, priom zrkov gradient
(pribdanie ronho hrnu zrok na 100 vkovch metrov) je cca 30-50 mm.
Najviac zrok spadne v mesiacoch mj - august, najmenej v mesiacoch janur marec. Celkovo patr oblas Nitry medzi zrkovo deficitn zemia (okrem vych
oblast pohoria Tribe).
Snehov pokrvka le v Nitre priemerne 30 - 40 dn do roka, vo vych oblastiach
pohoria do 60-80 dn. Jej priemern vka je v Nitre cca 15 cm (maximlna 56 cm),
v pohor 30-40 cm (max. viac ako 1 m). Prv de so snehovou pokrvkou sa
priemerne vyskytuje 4.12. (najskor dtum 27.10., najneskor dtum 18.01.),
posledn de so snehovou pokrvkou sa priemerne vyskytuje 02.03. (najskor
dtum 26.12., najneskor dtum 25.4.)
Pre charakteristiku zrkovho reimu zemia s najreprezentatvnejie priemern
hodnoty z dlhch asovch radov klimatickch pozorovan, resp. meran. Priemern
ron hrn zrok v posudzovanej oblasti dosahuje hodnotu 547,6 mm. Dlhodob
priemery priemernch mesanch (ronch) hrnov zrok v mm za sledovan
obdobie 1951 a 2000 zo stanice Nitra s uveden v nasledujcej tabuke.

EKOCONSULT enviro, a. s.

24

Automotive Nitra Project


Zmer
Tab.: Priemern mesan (ron) hrny zrok v mm v Nitre (1951 2000)
Stanica
I
II
III
IV
V
VI
VII
VIII
IX
Nitra
29,1 30,1 31,6 41,6 56,0 66,2 59,3 54,2 43,1
Zdroj: pnik et al. 2004

X
41,0

XI
52,2

XII
43,2

Rok
547,6

Veternos

V oblasti Nitry prevldaj severozpadn vetry, almi astmi vetrami s vchodn,


severovchodn a zpadne smery vetrov. Najmenej ast s juhozpadn, jun a
juhovchodn smery vetrov. Najsilnejie vetry sa vyskytuj v zime a na jar. Bezvetrie
je menej ast a prevlda hlavne v letnch mesiacoch a zaiatkom jesene. Priemern
rchlos vetra poas roka je 2,3 m/s. Dlhodob prehad o zastpen jednotlivch
smerov vetra a jeho rchlosti za sledovan obdobie 1951 a 1980 zo stanice Nitra
nzorne podvaj nasledujce tabuky a vetern ruica.
Tab. .12.: Priemern astos smerov vetra v za rok (1951 1980)
Stanica
N
NE
E
SE
S
SW
Nitra
116
125
141
79
47
39
Zdroj: SHM

W
117

NW
194

C
142

Tab. .13.: Priemern rchlos vetra v m.s-1 za rok (1951 1980)


Stanica
N
NE
E
SE
S
Nitra
2,8
1,7
2,4
2,4
2
Zdroj: SHM

W
2,2

NW
2,8

V
2,4

Tab. .14.: Priemern astos smerov vetra v za


rok

Vetern ruica
NW

NE

SW

SW
1,8

Smer
Poetnos [%]
Smer
Poetnos [%]

N
13,4
S
6,5

NE
14,3
SW
5,7

E
15,9
W
13,5

SE
9,7
NW
21,2

SE

1.5. HYDROLOGICK A HYDROGEOLOGICK POMERY


Povrchov vody

Dotknut lokalita a jej irie okolie patr do povodia rieky Nitry, ktor je sasou
povodia Vhu. Z hadiska typu reimu odtoku (imo E., Zako M., In: Atlas SSR,
1980) patr hodnoten zemie a jeho irie okolie do vrchovinovo ninnej oblasti
s daovo-snehovm typom reimu odtoku. Priemern ron prietok vody v rieke
nad haou v Dolnch Krkanoch je 17,6 m3 .s-1, v st do Vhu 24,1 m3 .s-1.
Najvodnatej mesiac v roku je marec, najsuch september. V jarnch mesiacoch
odteie cca 40 % ronho odtoku. Celkovo na rieke Nitra prevldaj vek vody
jarn pri topen snehov. Mnostv vekch vd: 10 ron voda je 285 m3 .s-1,100
ron voda je 385 m3 .s-1.
EKOCONSULT enviro, a. s.

25

Automotive Nitra Project


Zmer

Dotknut zemie le SZ od mesta Nitra v zem medzi tokom samotnej rieky Nitra
a jej avostrannm prtokom Dobrotkou. Kanl Dobrotka sa do Nitry vlieva na SZ
okraji mesta. Le v celej svojej dke priamo v nive Nitry a nie je prirodzenm
recipientom povodia. Kanl bol vytvoren po zruen ramien Nitry, ktor sa tu
pvodne nachdzali. Do Dobrotky sti men kanl Jelina, ktor odvoduje oblas
nivy medzi Mlynrcami a Draovcami. Toky Nitra aj Dobrotka v skmanom zem
te rovnobene od SV na JZ.
V blzkosti severnej asti dotknutho posudzovanho zemia (pri Luiankach) Nitra
priber pravostrann prtok Radoinku.
Z hadiska odtokovch pomerov patria vodn toky celej oblasti do daovosnehovho typu odtoku s akumulciou vd v decembri a januri, vysokou vodnosou
vo februri a marci (najvyie prietoky koncom februra a zaiatkom marca), s
najnimi prietokmi v septembri, s vraznm podrunm maximom v druhej polovici
novembra a zaiatkom decembra, s nzkymi stavmi od polovice jla do konca
septembra.
Na rieke Nitre najsuchm bol rok 1933 s Qa=5,23 m3 .s-1, najvodnatejm bol rok
1941 s Qa=25,72 m3 .s-1. Najsuchm obdobm boli roky 1932-36 s Qa=11,03 m3 .s-1,
najvodnatejmi roky 1937-41 s Qa=21,72 m3 .s-1. daje boli nameran vo
vodomernej stanici Nitrianska Streda.
Povodne sa vyskytuj prevane na jar v obdob februr - aprl a tvoria 55 % vetkch
kulminci. Vznamnejie povodov vlny sa vyskytli v rokoch 1931, 1960, 1977 a
1986. Minimlne prietoky s sstreden do letno-jesennho obdobia v mesiacoch
august a oktber, s minimom v septembri.
Vodn plochy

Priamo v dotknutom zem sa nevyskytuj iadne stle vodn plochy. Najbliou


vodnou plochou je ndr Korytnk pri Luiankach. Od stredu dotknutho zemia sa
nachdza cca 1,8 km JZ smerom.
Podzemn vody

Hydrogeologick pomery zemia s podmienen geologickou stavbou, morfolgiou


a klimatickmi pomermi a hlavne okrajovmi hydrogeologickou podmienkami
riekou Nitra, ktor tvor hranicu na zpadnom okraji zemia a potokom Jelina
na vchodnom okraji zemia, napriek tomu, e jeho sasn plytk koryto je
zarezan v mlo priepustnch lovitch a piesito-lovitch zeminch. Na etrenom
zem sa daj vyleni 2 typy podzemnch vd poda geologickch tvarov.
Podzemn vody neognneho tvaru sa vyskytuj v priepustnejch polohch
pieskov a trkov v komplexe nepriepustnch lov vo vch hbkach ako 15 m, kde
sa tvoria horizonty podzemnch vd s naptou hladinou.
Z hadiska oakvanho stavebnho zsahu do zvodnelho horninovho prostredia
ns zaujma iba podzemn voda kvartrneho tvaru. Poda hydrogeologickej
rajonizcie je etren zemie sasou hydrogeologickho rajnu NQ 071,
ktorho urujcim typom je medzizrnov priepustnos. Z hydrogeologickho i
vodrenskho hadiska kvartrne sedimenty predstavuj najpriaznivej a
najvznamnej hydrogeologick celok v zujmovej oblasti. Vytvraj svisl ndr
plytkch podzemnch vd s charakterom reimu prdenia s vonou i mierne
naptou hladinou. Podzemn vody kvartru s v skmanom zem viazan na
EKOCONSULT enviro, a. s.

26

Automotive Nitra Project


Zmer

nplavy Nitry. V ase vrtnch prc (marec 2015) bol zisten dva horizonty
kvartrnej podzemnej vody s charakterom reimu prdenia s mierne naptou
hladinou. Hlavnm kolektorom podzemnej vody s dobre priepustn trky, ale i
tenk lovito-piesit lovito- trkov vrstviky a polohy pieskov lovitch strednej
priepustnosti v nadlonom svrstv (seznny I. horizont). Plytk seznny I.
horizont je dotovan hlavne priesakom atmosferickch zrok v ase vdatnch
daov a topenia snehovej pokrvky koncom zimy a na jar priamo z povrchu do
podloia a v menej miere i brehovou infiltrciou z rieky Nitry. Generlny smer
prdenia podzemnej vody je od severu na juh. Hlavnm kolektorom trvalej
podzemnej vody, ako je u vyie spomenut, s dobre priepustn trky v hbke
3,50 4,50 m pod ternom (II. horizont ), ale i tenk lovito-piesit vrstviky a
polohy pieskov lovitch strednej priepustnosti v nadlonom svrstv (I. horizont) v
hbke 1,50 2,50 m pod ternom. Plytk I. seznny horizont je dotovan jednak
priesakom atmosferickch zrok v ase vdatnch daov a topenia snehovej
pokrvky priamo z povrchu do podloia a v menej miere i brehovou infiltrciou
z rieky Nitry a potoka Jelina pri vysokch stavoch. Zisten kty narazenej a
ustlenej hladiny poas vrtnch prc udvame v nasledovnej tabuke:
Vrt .

Kta naraz. hl.p.v.


pod ternom
I. horizont

Kta naraz. hl. p.v.


pod ternom
II. horizont

Kta ustlenej
hladiny
p.v. celkov

Kta maximlnej
hladiny p.v.

V-1
V-2
V-3

140,66 m n. m.
140,66 m n. m.
140,41 m n. m.

139,41 m n. m.
138,56 m n. m.
138,91 m n. m.

140,91 m n. m.
141,06 m n. m.
140,51 m n. m.

142,45 m n. m.
142,45 m n. m.
142,45 m n. m.

Pri stanoven maximlnej hladiny podzemnej vody sme vychdzali z dajov


Hydrologickej roenky SHM Bratislava (r. vydania 2011) a z najbliie situovanej
pozorovacej sondy siete SHM (pozorovacia sonda . 2296 : Drovce, kta
ternu 142,68 m n. m.). Najvyia rove hladiny podzemnej vody v tejto sonde
(pozorovanie zaalo v r. 2008) bola nameran na kte Hmax = 142,44 m n. m da
2. 6. 2010. Najniia rove hladiny podzemnej vody dosiahla ktu Hmin = 140,61
m n. m. da 7. 10. 2009. Priemern hladina podzemnej vody je na kte Hpriem =
141,51 m n. m. Na zklade tchto dajov v extrmnych klimatickch podmienkach
(prvalov dade, topenie snehovej pokrvky) treba uvaova na etrenom zem
s maximlnou hladinou podzemnej vody na kte 142,45 m n. n., to znamen
niekde tesne pod rovou sasnho ternu (vrty V-1 a V-3) a niekde na rovni
ternu (vrt V-2). Naptos hladiny podzemnej vody spsobuje nepriepustnos
nadlonch lovitch zemn a rznu hbku narazenej hladiny podzemnej vody
zase rzna mocnos a priepustnos tchto lovitch zemn. Podzemn voda prdi
a akumuluje sa hlavne v stredne a dobre priepustnch piesito-trkovitch
zeminch. Prevane koncom zimy a na jar sa vak napaj vodou aj stredne
priepustn tenk piesit vrstvy a vrstviky, ktor sa vyskytuj plytko pod
povrchom ternu. Priepustnos piesito-trkovitho svrstvia je zrnitostne
premenliv a z hadiska priepustnosti ho meme charakterizova ako dobre a
vemi dobre priepustn s nasledovnmi hodnotami koeficienta filtrcie kf, ktor s
orientane vypotan z kriviek zrnitosti:
- piesky so trkom dobre zrnen (symbol SW) kf = 1,52 . 10-4 m . s-1
- trky zle zrnen (symbol GP)
kf = 1,15 . 10-2 - 7,26 .10-4 m . s-1
Podlon lovit i nadlon lovit a piesito-lovit zeminy s :
EKOCONSULT enviro, a. s.

27

Automotive Nitra Project


Zmer

- mlo priepustn (symbol CS)


- nepriepustn (symbol CH)
- stredne priepustn ( SC )

-1

kf = 5,96 . 10-7 - 2,89 .10-7 m . s


kf = 1,24 . 10-9 - 1,95 .10-10 m . s-1
kf = 7,06 . 10-7 m . s-1

Pramene a pramenn oblasti

Na dotknutej lokalite a v jej priamom okol sa nevyskytuj iadne vznamn pramene


ani pramenn oblasti. Menie mlo vznamn pramene sa nachdzaj v ptnej
zne Zoborskch vrchov. Vyuvan s vrty v Drovciach (zdroj HG VIIA, vdatnos
7 l.s-1), Dolnch titroch (zdroj HG 1, vdatnos 5 l.s-1), loklne vyuitie m prame
Svorad.
Termlne a minerlne pramene

Na dotknutej lokalite a v jej irom okol sa nevyskytuj iadne vznamn termlne


ani minerlne pramene.
Vodohospodrsky chrnen zemia

Na zem katastra mesta Nitry sa nachdzaj tri vodn zdroje (Horn Lky,
Dvoriansky les a vodn zdroj Draovce). Vodn zdroje Horn lky a Dvoriansky les
s zneisten organickmi ltkami a vyraden z prevdzky, ale psmo hygienickej
ochrany I. a II. nebolo zruen. Jun as posudzovanho dotknutho zemia
zasahuje do II. psma (vonkajieho) hygienickej ochrany vodnho zdroja Horn Lky.
Vodrensk zdroj Draovce sa nachdza na juhovchode mestskej asti Nitra
Draovce. Voda je erpan zo 170m hlbokej obecnej studne HG VIIA s
odporanm odberom 9,09 l/s. Studa zachytva podzemn vody mezozoickho
vpenato-dolomitovho komplexu. Chemizmus vody je ovplyvnen rozpanm
karbontov. Podzemn voda je vpenato a vpenato-horenato-bikarbontovho
typu. Vodn zdroj HG VIIA v k.. Draovce m nasledovn rozsah PHO:
PHO I. stupa - o ploche 30 x 30m okolo vodnho zdroja, oploten
PHO II. stupa - vntorn vymedzuje zemie 20m psu SZ od vodnho zdroja po
zlomovej lnii v smere JV smeru po kameolom na hornej asti po vrstevnici 210
vymedzen ktami 193,235 a 190 vchodnej od vrtu. Ochrann psmo predmetnho
vodnho zdroja nezasahuje do posudzovanho zemia.
1.6. BIOTICK POMERY
Rastlinstvo

tudovan zemie fytogeograficky spad do oblasti pannskej flry (Pannonicum),


obvodu europannskej xerotermnej flry (Eupannonicum), ktor zaber cel ninn
krajinu Podunajskej pahorkatiny a Podunajskej roviny (Futk, 1966). Poda
fytogeograficko - vegetanho lenenia (Plesnk in Atlas krajiny SSR, 2002) patr
dotknut zemie do dubovej zny, ninnej podzny, pahorkatinnej oblasti
Zluianskej pahorkatiny v rmci Nitrianskej pahorkatiny ako aj do Nitrianskej nivy.
Z hadiska potencilnej prirodzenej vegetcie by hodnoten zemie a jeho irie
okolie bolo tvoren jaseovo-brestovo-dubovmi lesmi v povodiach vekch riek, tzv.
tvrdm luhom (Maglock, In: Atlas krajiny SR, 2002).

EKOCONSULT enviro, a. s.

28

Automotive Nitra Project


Zmer

Relna vegetcia je v sasnosti oproti prirodzenej vegetcii plne odlin. Dotknut


zemie je dominantne reprezentovan ponohospodrsky obrbanou pdou
s vsadbou monokultr, prpadne trvnatmi porastami.. Via diverzita vegetcie
sa nachdza iba popri toku Nitry a Dobrotky, kde je vak tie vrazne antropognne
ovplyvnen, vzhadom na umel pravu toku a proptipovodov hrdze. Ide
v prevanej miere o umelo vysaden druhy (hlavne stromoradia topoov) doplnen
krovinnou vegetciou (vba, baza, pka, trnka a pod.). Popri samotnom toku sa
vyskytuj aj zvyky pvodnch a polopvodnch druhov. Zva s to spoloenstv
jaseovo - brestovch a dubovo - brestovch lesov na alvich vch riek, viau sa
vak takmer vlune na doln nivu v medzihrdzovom priestore, kde ich ovplyvuj
periodicky sa opakujce zplavy a kolsajca hladina podzemnej vody. Zo stromov
sa uplatuj najm tvrd lun dreviny (jase zkolist, dub letn, brest hrabolist,
jase thly, javor pon, remcha), ale i dreviny mkkch lunch lesov (topo biely,
ierny, osika, jela lepkav, vby). Zastpen je tie invzny javorovec jaseolist
(Negundo aceroides) a vtrsene aj agt biely (Robinia pseudoacacia), v podraste s
hojnou bazou iernou (Sambucus nigra). Natantn a submerzn hydrofytn
vegetcia je zastpen druhmi rokatec ponoren (Ceratophyllum demersum) a
leknica lt (Nuphar lutea). Litorlna a pobren vegetcia reprezentuje druhy
bodliak kuerav (Carduus crispus), vbovka tvorhrann (Epilobium tetragonum),
vbovka ruov (E. roseum), vbovka chlpat (E. hirsutum), tiavec prmorsk
(Rumex maritimus), veronika drchnikov (Veronica anagalis-aquatica), trs
obyajn (Phragmites australis), lipnica pospolit (Poa trivialis), chrastnica
trsovnkovit (Phalaroides arundinacea), nezbudka moiarna (Myosotis palustris
agg.), psiarka plav (Alopecurus aequalis), karbinec eurpsky (Lycopus europaeus),
vrbica vbolist (Lythrum salicaria), okrasa okolkat (Butomus umbellatus) at.
Krovinn aj bylinn poschodia s zva dobre vyvinut.
Stromoradia a aleje pozd cestnch a elezninch komunikcii v dotknutom zem
taktie predstavuj miesta so zvenou diverzitou flry. Prevldajcimi druhmi drevn
s rzne kstkovice, malvice, orech (Prunus, Malus, Juglans) a pod.. Krovinn
poschodie je zastpen hlavne bazou, pkou a trnkou. Bylinn spoloenstv s
vystaven silnmu antropognnemu tlaku a dominuj preto nenron, vysoko
odoln druhy.
Fauna

Poda zoogeografickho lenenia Slovenska patr zemie do pannskej oblasti, jej


juhoslovenskho obvodu a dunajskho okrsku. Toto zalenenie znamen, e v
druhovom zloen ivostva prevauj najm teplomiln, asto stepn druhy.
Prevan as zemia v irom okol tvoria intenzvne ponohospodrsky a
priemyselne vyuvan plochy.
Detailn vskum a mapovanie fauny priamo v rieenom zem nebolo uskutonen.
Dotknut zemie predstavuje ponohospodrsky obrban pdu na okraji
priemyselnej zny, z oho vyplva aj relatvne mal diverzita ivochov v danom
zem. Zastpen s hlavne poetn bezstavovce a ben synantrpne druhy
viazan na udsk sdla a ponohospodrske plochy s nzkymi ekologickmi nrokmi.
V zem sa uplatuj zoocenzy vekoblokovo obrbanch pol, zoocenzy nelesnej
stromovej a krovinnej vegetcie, zoocenzy brehovch porastov a zoocenzy
udskch sdiel. Diverzita fauny je vzhadom na charakter zemia relatvne chudobn.
Z fauny s zastpen druhovo poetnejie rady bezstavovcov. Z hadiska vtctva s
EKOCONSULT enviro, a. s.

29

Automotive Nitra Project


Zmer

typickmi druhmi vrabec domov, drozd ierny, lastovika obyajn, trasochvost


biely, ltochvost domov. Cicavce s zastpen hlavne druhmi ako hrabo pon,
my domov, potkan obyajn, je vchodoeurpsky prpadne krt obyajn. V
poslednch rokoch bol vak zaznamenan zven vskyt netopierov v panelovch
domoch. V intravilne boli zisten tyri druhy netopierov: netopier brvit, uch siv,
veernica tmav a raniak hrdzav.
Charakteristika biotopov a ich vznamnos

Predmetn zemie v sasnosti tvor biotop obrbanej ponohospodrskej pdy


v tesnom susedstve biotopov udskch sdel priemyseln arel. Z hadiska
posdenia ich vznamnosti mono kontatova, e ide o ben, z hadiska druhovej
diverzity mlo vznamn biotopy.
Chrnen, vzcne a ohrozen druhy a biotopy

Chrnen, vzcne ani ohrozen druhy a biotopy nie s v dotknutom zem evidovan
a nie je vzhadom na charakter zemia ani predpoklad ich vskytu.
Vznamn migran koridory ivochov

Biotopy riek s charakteristick pre irie okolie dotknutho zemia. Rieky a kanle
s vznamnm migranm koridorom ivochov. Loklne tieto nespojit hydrick
biokoridory prepjaj terestrilne biokoridory vo forme lniovch porastov popri
cestch a elezninch tratiach. V samotnom dotknutom zem sa iadny vznamn
migran koridor nenachdza. Migran koridory prechdzaj okrajom dotknutho
zemia (hydrick regionlny biokoridor rieky Nitra a loklny biokoridor Dobrotka).
Vemi obmedzen funkciu migranho biokoridoru me plni aj nespojit vegetcia
pozd eleznice prechdzajcej naprie dotknutm zemm.
1.7. CHRNEN ZEMIA
Chrnen zemia

Dotknut lokalita nepodlieha zvltnemu reimu ochrany prrody. Na von plochy


arelu sa vzahuje zkladn 1. stupe ochrany v zmysle zkona . 543/2002 Z.z. o
ochrane prrody a krajiny v znen neskorch predpisov. Dotknut zemie ani blzke
okolie nie je zasiahnut i u maloplonmi alebo vekoplonmi prvkami ochrany
prrody a krajiny ani ich ochrannmi psmami. Hodnoten zemie sa nachdza v
citlivch a zranitench oblastiach poda Nariadenia vldy SR . 617/2004 Z.z. (Nitra
500011, Zbehy 500950, Luianky 580899, akajovce 500101)
Vekoplon chrnen zemia
Dotknut posudzovan zemie nezasahuje do iadneho vekoplonho chrnenho
zemia. Najblim vekoplonm chrnenm zemm je CHKO Ponitrie, ktorho
jun hranica sa nachdza vo vzdialenosti cca 1 km SV od dotknutho zemia..
Maloplon chrnen zemia
Dotknut posudzovan zemie nezasahuje do iadneho maloplonho chrnenho
zemia. Najblim maloplonm chrnenm zemm je NPR Zoborsk lesostep.
Predstavuje typick ukku stepi - lesostepi s vznamnmi teplomilnmi rastlinnmi
EKOCONSULT enviro, a. s.

30

Automotive Nitra Project


Zmer

a ivonymi spoloenstvami. Vyskytuje sa tu poniklec vekokvet (Pulsatilla


grandis), kosatec nzky (Iris pumila), Prilbica lt (Aconitum lycoctonum), prilbica
jedhoj (Aconitum anthora), alia zlatohlav (Lilium martagon) a alie, z krovn je to
drie (Cornus mas), via mahalebka (Prunus mahaleb). K najvznamnejm
predstaviteom entomofauny patr modlivka zelen (Mantis religiosa), sga stepn
(Saga pedo), streh kvrnit (Hogna svignoriensis), pestro vlkovcov (Zerynthia
polyxena) a alie.
V blzkosti dotknutho zemia (cca 1 km vchodne) sa nachdza aj prrodn
rezervcia Lupka. Na vpencoch rast podobn stepn a lesostepn druhy ako
v Zoborskej lesostepi, rastlinn kryt na kremencoch je plne odlin. Podob sa na
vegetciu na inch kremencovch skalch hojne rozrench v pohor Tribe. Na
junom vpencovom svahu rastie hlavik jarn, poniklec vekokvet, kosatec nzky,
jasenec biely, veternica lesn, jase mannov a sinokvet mkk. Na kremencoch
prevldaj vres obyajn, trnka obyajn, via krovit, metlica krivolak a poetn
druhy ru. Z hmyzu je najvzcnejia modlivka zelen a sga stepn.
Okrem spomenutch sa v katastri mesta Nitra nachdza aj prrodn pamiatka
Nitriansky dolomitov lom a chrnen arel Malantsk park. Na zem okresu Nitra
sa nachdzaj dva chrnen stromy.
Natura 2000
V dotknutom zem sa lokality zaraden do siete Natura 2000 nenachdzaj. Do
irieho okolia hodnotenej innosti zasahuj navrhovan zemia eurpskeho
vznamu Zoborsk vrchy (SKUEV0130 a Dvoriansk les (SKUEV0176) a chrnen
vtie zemie Trbe (SKCHVU031)
Uveden lokality ani chrnen prvky prrody nebud nijako ovplyvnen realizciou
zmeru. Do posudzovanho zemia nezasahuj ani vekoplon ani maloplon
prvky ochrany prrody a krajiny, nenachdzaj sa tu iadne osobit druhy
ivochov a rastln, ani ochrann psma chrnench zem.
Osobitne chrnen druhy rastln a ivochov

V dotknutom zem nie je evidovan vskyt osobitne chrnench druhov rastln


a ivochov.
Chrnen stromy

V dotknutom zem ani jeho bezprostrednom okol sa iadny chrnen strom


nevyskytuje.
Ochrann psma

Predmetn zemie nezasahuje do iadneho ochrannho psma chrnenho zemia.


2. KRAJINA, KRAJINN OBRAZ, STABILITA, OCHRANA, SCENRIA
2.1. TRUKTRA A SCENRIA KRAJINY

Sasn krajinn truktra (druhotn krajinn truktra) je tvoren sborom prvkov,


ktor lovek ovplyvnil, iastone alebo plne pozmenil, resp. novo vytvoril ako umel
prvky krajiny. S charakterizovan z fyziognomicko formano -ekologickho
EKOCONSULT enviro, a. s.

31

Automotive Nitra Project


Zmer

hadiska. Ich obsahov npl uruje funkn charakteristika (spsob vyuitia prvkov),
biotick charakteristika prvkov (charakteristika relnej vegetcie a biotopov), stupe
antropickej premeny (prrode blzke prvky a umel technick prvky) a forman
charakteristika poda priestorovho usporiadania prvkov, resp. krajinnch truktr
(plocha, lnia a bod).
Cel dotknut zemie predstavuje zemie s produknou ornou pdou a
urbanizovanmi plochami. Navrhovan innos je situovan mimo zastavanho
zemia obc.
V dotknutom zem a jeho irom okol sa nachdzaj nasledovn funkn typy
vyuitia zemia:

ponohospodrsky komplex - ho orn pda v zem vo vekoblokovej truktre


a menej aj ako zhumienky a menie polia, trval trvne porasty rzneho
charakteru a druhovho zloenia, menie sady, pridomov zhrady a pod.

dopravn koridory (cestn komunikcie I.-III. triedy, pon cesty, mosty,


eleznica, elektrovody, produktovody, parkovisk),

urbanizovan plochy - svisl zstavba (priemyseln objekty a haly, objekty


infratruktry, obytn domy, rekrean zariadenia, portov plochy, ulice,
chodnky a in umel povrchy, rzne formy vegetcie a hol pda sa vyskytuj
iba sporadicky), nesvisl zstavba (rzne typy obytnch domov, dopravn
komunikcie a umel povrchy, ktor sa striedaj s vegetanmi plochami zhrady, trvniky, parky a plochami holej pdnelesnou drevinovou
vegetciouy),

vegetan truktrne prvky - prbren vegetcia pozd tokov, aleje a


stromoradia, bylinn a trvnat spoloenstv, drevinn medzernat
spoloenstv a loklne lesn spoloenstv nevekho rozsahu. Vzhadom na
intenzvne vyuvanie tohto zemia sa v zem rozrili aj ruderlne
spoloenstv.

Z hadiska fyziognmie rozliujeme vegetciu urbnnej truktry (parkov mestsk a


vidiecka vegetcia, sprievodn vegetcia a pod.), odprrodnen ponohospodrsku
truktru (vekoplon oriny, zhumienky, zhradky), poloprirodzen rekrean
truktru (vegetcia sdla, zhradkrske osady a i.), prirodzen krajinno-ekologick
truktru (vodn toky a plochy, brehov porasty, trval trvne porasty prirodzenho
charakteru) a prrodn truktru (svisl lesy).

2.2. SCENRIA KRAJINY

Za najvznamnejie faktory, ktor podmieuj estetick rz kultrnej krajiny meme


povaova osdlenie (druh, dobu a hustotu), spsob ponohospodrskeho vyuitia,
lesn hospodrstvo (spsob hospodrenia), komunikcie, energovody a prpadne aj
priemysel. V zsade mono kontatova, e uveden aktivity so zvyujcou sa
intenzitou vyuitia krajiny zniuj estetick psobenie krajiny na loveka.
Za pozitvne nosn prvky scenrie krajiny v dotknutom zem mono povaova v
prvom rade horsk masv Tribea, Zobor a kostolk nad obcou Drovce ako
dominantu danho zemia, alej vetky typy lesov, remzok, vetrolamov a brehovch
EKOCONSULT enviro, a. s.

32

Automotive Nitra Project


Zmer

porastov, vodn toky ako aj aleje a stromoradia pozd komunikcii a pod. Za


pozitvny prvok v okolitej scenrii mono povaova siluetu mesta Nitra s hradnm
kopcom a katedrlov.
Negatvnymi prvkami scenrie s mestsk (mesto Nitra) a vidiecke osdlenia
(Draovce, Luianky, Zbehy, akajovce) tvoren svislou plochou zastavanch
zem, priemyseln a ponohospodrske arely, technick prvky a in negatvne javy
a prvky, ktor negatvne ovplyvuj celkov scenriu krajiny.
Extraviln m charakter typickej ponohospodrsky vyuvanej krajiny. Teda v
krajinnej truktre dominuje ponohospodrska, zva vekoblokov pda, prevane
vyuvan ako orn pda. Z hadiska krajinnostabilizanho a estetickho nemono
tto monotnnu ponohospodrsky intenzvne vyuvan krajinu hodnoti vysoko. I
napriek uvedenmu v zem sa nachdza niekoko vznamnch prrodnch
a kultrnych dominnt.

2.3. STABILITA KRAJINY

zemn systm ekologickej stability (SES) predstavuje tak celopriestorov


truktru navzjom prepojench ekosystmov, ich zloiek a prvkov, ktor
zabezpeuje rozmanitos podmienok a foriem ivota v krajine. Zkladnmi
trukturlnymi elementmi SES s biocentr, biokoridory, interakn prvky a
genofondovo vznamn lokality. Biocentr - predstavuj ekosystmy, alebo skupiny
ekosystmov, ktor vytvraj trval podmienky na rozmnoovanie, kryt a vivu
ivch organizmov a na zachovanie a prirodzen vvoj ich spoloenstiev. Biokoridory
- predstavuj priestorovo prepojen sbor ekosystmov, ktor spjaj biocentr a
umouj migrciu a vmenu genetickch informci ivch organizmov a ich
spoloenstiev, na ktor priestorovo nadvzuj interakn prvky.
Vychdzajc z dajov uvedench nvrhu regionlneho zemnho systmu
ekologickej stability pre okres Nitra (Aurex, 1993), ktor vymedzil jednotliv prvky
SES na regionlnej rovni a dokumentov MSES, ktor vymedzuje prvky na
loklnej rovni ako aj z novch zemnoplnovacch dokumentov mesta, dotknutch
obc a VC, s v dotknutom zem a jeho irom okol vylenen nasledovn prvky
SES:

Biocentr
Terestrick biocentrum nadregionlneho vznamu Zoborsk hory. Pomerne
rozsiahly komplex zachovalch lesnch porastov na kyslch i vpnitch
stanovitiach a xerotermnch trvobylinnch spoloenstiev s vysokou
prrodoochrannou vznamnosou. Jadrami biocentra s NPR Zoborsk
lesostep, PR ibrica, xerotermn porasty Plieok a Harana, alej lokality
Pyramda, vrchol Zobora. V tomto zem sa koncentruje vskyt mimoriadneho
mnostva ohrozench druhov, cel zemie je prrodoochranne mimoriadne
vznamn. Okrem xerotermnch trvobylinnch a lesnch porastov s
vznamn aj skaln spoloenstv a spoloenstv plytkch plch ako aj
mozaiky ovocnch sadov a vinohradov, lemujce vchodn okraj lesnho
komplexu medzi Nitrou a titrmi. Do biocentra boli zaraden aj hory po

EKOCONSULT enviro, a. s.

33

Automotive Nitra Project


Zmer

pasienkoch severovchodne od obce titre,kde treba urit zsahy na


zachovanie hodnt zemia.

Biocentrum regionlneho vznamu Lupka. Patr k najvznamnejm lokalitm


v zem a to ako druhovou bohatosou tak i vskytom ohrozench druhov.
Uvdzan je vysok poet ohrozench taxnov, celkovo 30 taxnov v rznych
kategrich ohrozenia. tyri taxny s v zujmovom zem znme iba z tejto
lokality. Hlavnm problmom lokality je sukcesia - zarastanie drevinami, ktor
je tu vemi intenzvne.

Biocentrum regionlneho vznamu Berbecn: Svisl komplex hospodrskych


lesov s prevahou dubn v oblasti pahorkov. as lesnch porastov je
znehodnoten vskytom agta bieleho a jeho prenikanm do dubn.

Biocentrum miestneho vznamu Draovsk kopec. Do biocentra je zahrnut


okolie kostolka, svahy nad obcou a okolie kameolomu. Ide vetko o
odlesnen asti s vskytom xerotermnch porastov. Lokalita je vznamn,
udvan vskyt piatich ohrozench taxnov. Zdrojom ruderalizcie okolia je
opusten kameolom v JZ asti lokality, negatvnym javom je i sukcesia. V
okol s niektor zaujmav lokality s vskytom vzcnych a ohrozench druhov
takouto lokalitou s strm svahy nad elezninou traou severne od
Draovskho kostolka.

Miestne Biocentrum Korytnk: charakterizovan ako vysoko vznamn


ekologick a krajinotvorn segment krajiny. Nachdza sa tu vodn ndr
Korytnk, vyuvan pre rybn hospodrstvo. zemie je vrazne ohrozen
antropognnou innosou (erzny zmyv z okolitch ponohospodrskych
vyuvanch zem, splachy z arelu ivonej vroby, smetisk a pod.).
zemie predstavuje centrlnu as MSES. V sasnosti tto plocha
predstavuje, z hadiska ekologickej stability, najstabilnejie zemie v
katastrlnom zem Luianky. Z hadiska migrcie zveri m biocentrum vemi
vznamn funkciu, nakoko v blzkom okol je absencia vodnch plch a
vodnch tokov s trvalm vodnm stavom.

Biokoridory
Biokoridory maj za lohu prepojenie medzi jednotlivmi biocentrami, aby sa
podporila a umonila migrcia a vmena genetickch informcii organizmov.

Biokoridor nadregionlneho vznamu Rieka Nitra - biokoridor, vedci nivou


rieky, zaha samotn vodn tok, brehov porasty, medzihrdzov priestor
a sprievodn drevinn porasty. Koryto rieky je v celom seku upraven, v
zem je rieka prehraden. Drevinn brehov porasty s vyvinut najm v
severnej asti zemia, dominuj v nich vba krehk (Salix fragilis), vba biela
(Salix alba) a jela lepkav (Alnus glutinosa). K vznamnm sastiam
biokoridoru patria aj porasty v medzihrdzovom poraste aj trvobylinn
porasty hrdz.

Biokoridor miestneho vznamu Dobrotka - skanalizovan vodn tok s vemi


slabmi drevinnmi porastami, vznamn je vak bylinn vegetcia. Je to
vemi vznamn spojovacia migran trasa, ktor spja pohoria. Alvium rieky

EKOCONSULT enviro, a. s.

34

Automotive Nitra Project


Zmer

Nitry je organicky spojen s potokom Dobrotka (Draovsk potok) a potokom


Huntk, o predstavuje migran trasy ivochov zo Zoborskch vrchov.
Tento priestor m z hadiska SES v regionlnom aj nadregionlnom meradle
uzlov vznam. Mimoriadne zvanm problmom je tu barirov efekt a
alie nepriazniv efekty silno urbanizovanho zemia mesta a okolia Nitry.

Biokoridor miestneho vznamu Kanl od Hornch lk, biokoridor s


obmedzenm dosahom, tvoren skanalizovanm vodnm tokom, brehov
porasty s prevane bylinn, dreviny sa vyskytuj iba ojedinele.

Navrhovan biokoridory a biocentr nachdzajce sa v okol dotknutho zemia s


uveden na obrzku niie.
Obr. Biokoridory a biocentr nachdzajce sa v okol dotknutho zemia.

EKOCONSULT enviro, a. s.

35

Automotive Nitra Project


Zmer

3.
OBYVATESTVO,
JEHO
AKTIVITY,
KULTRNOHISTORICK HODNOTY ZEMIA

INFRATRUKTRA,

3.1. DEMOGRAFICK DAJE

Posudzovan lokalita je situovan v katastrlnom zem mesta Nitra (as Draovce,


Zobor a Mlynrce) a zasahuje aj do katastrov obc Luianky, Zbehy a akajovce.
Nasledujci prehad zkladnch dajov a charakteristk obyvatestva sa preto dotka
vetkch obc na katastrlnom zem ktorch sa bude navrhovan innos realizova.
daje s uveden poda informcii zskanch pri stan obyvateov, domov a bytov,
uskutonenho tatistickm radom Slovenskej republiky v roku 2011 ako aj
z dajov uverejnench na strnkach mesta a dotknutch obc.
Tab: Vvoj potu obyvateov v dotknutch obciach (www.statistic.sk)
Nitra

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014

87653

86958

86138

85742

85172

84800

84444

84070

83692

83444

78875

78607

78351

78033

Luianky

2516

2 492

2 526

2 536

2 589

2 619

2 670

2 686

2 758

2 822

2 777

2 813

2 865

2 890

akajovce

1102

1 095

1 090

1 069

1 087

1 088

1 096

1 092

1 104

1 139

1 111

1 117

1 127

1 145

Zbehy

2 106

2 136

2 159

2 171

2 184

2 195

2 248

2 272

2 256

2 265

2 238

2 267

2 256

2 261

Z uvedenej tabuky je zrejm postupn bytok obyvatestva v poslednch dvoch


dekdach v prpade mesta Nitra a naopak mierny nrast obyvateov v prpade obc
Luianky, akajovce a Zbehy. Tento fenomn je mon interpretova postupnm
trendom sahovania obyvatestva z miest na vidiek, hlavne do blzkych satelitnch
obc pri vch mestch. Tento trend dokumentuje aj nasledujca tabuka, ktor
uvdza zloenie obyvatestva v dotknutch obciach poda vekovch skupn
charakterizujcich
obyvatestvo
v predproduktvnom,
produktvnom
a poproduktvnom veku.
Vekov truktra obyvatestva v prpade mesta Nitra zaznamenva vrazne
nepriazniv vvoj. Zatia o na prelome tiscro bol pomer obyvateov
v predproduktvnom veku vrazne vy ako obyvateov v poproduktvnom veku
(18 788 vs. 8 180 v roku 1996) v sasnosti je tento pomer opan (10 496 vs. 11
976 v roku 2014), o znamen e obyvatestvo mesta Nitra postupne starne. Vekov
truktru obyvatestva v prpade mench dotknutch obc tento jav a tak vrazne
nepostihuje a stle pretrvva mierne vy poet obyvateov v predproduktvnom
veku nad obyvatemi v poproduktvnom veku.
Tab: Zloenie obyvateov dotknutch obc poda vekovch skupn (www.statistic.sk)
Obec

vekov skupina
Nitra

akajovce

Zbehy
Luianky

0-14
15-65
65 a viac
0-14
15-65
65 a viac
0-14
15-65
65 a viac
0-14
15-65

EKOCONSULT enviro, a. s.

1996
18788
60601
8180
199
707
162
375
1341
352
470
1711

2000
15797
62794
8984
193
744
178
360
1391
346
438
1883

2005
12096
63649
9427
153
765
169
347
1501
336
415
1827

2010
10851
62206
10387
172
813
154
367
1548
350
431
2011

2014
10496
55561
11976
182
808
155
350
1569
342
473
2003

36

Automotive Nitra Project


Zmer
Obec

vekov skupina

1996

65 a viac

2000
215

2005
203

2010
347

2014
380

414

Z hadiska truktry obyvatestva poda dosiahnutho najvyieho vzdelania mono


kontatova, e aj v prpade Nitry je podobne ako v inch mestch SR zjavn trend
prevldajceho obyvatestva s vym vzdelanm. V Nitre dominuje obyvatestvo s
vysokokolskm vzdelanm (takmer 23%) a s plnm strednm odbornm
s maturitou (21,2%). Naopak, v mench dotknutch obciach zva prevlda
obyvatestvo so zkladnm vzdelanm a s uovskm vzdelanm, prpadne s plnm
strednm odbornm s maturitou. Zastpenie obyvatestva bez vzdelania je
porovnaten ako v meste Nitra, tak aj v mench dotknutch obciach a dosahuje
hodnoty od 13 (Nitra) do cca 16% (Zbehy).
Tab: Obyvatestvo dotknutch obc poda dosiahnutho vzdelania (SODB 2011)
Najvyie dosiahnut vzdelanie
Zkladn
Uovsk (bez maturity)
Stredn odborn (bez maturity)
pln stredn uovsk (s maturitou)
pln stredn odborn (s maturitou)
pln stredn veobecn
Vyie odborn vzdelanie
Vysokokolsk bakalrske
Vysokokolsk magistersk, ininierske, doktorsk
Vysokokolsk doktorandsk
Vysokokolsk spolu
Bez kolskho vzdelania
Nezisten
hrn

Nitra
Spolu
%
7 962
10,09
9 719
12,32
6 478
8,21
2 696
3,42
16 732
21,20
3 790
4,80
1 235
1,56
2 093
14 547
1 486
18 126
22,97
10 275
13,02
1 903
2,41
78 916
100

Luianky
Spolu
%
508
18,48
389
14,15
244
8,88
84
3,06
503
18,30
116
4,22
34
1,24
62
282
21
365
13,28
436
15,86
70
2,55
2 749
100

akajovce
Spolu
%
212
19,06
214
19,24
113
10,16
40
3,60
195
17,54
34
3,06
12
1,08
19
84
11
114
10,25
164
14,75
14
1,26
1 112
100

Zbehy
Spolu
%
289
12,94
361
16,16
237
10,61
76
3,40
411
18,40
88
3,94
25
1,12
49
230
17
296
13,25
365
16,34
86
3,85
2 234
100

Z hadiska nrodnostnho zloenia obyvateov mesta Nitra a dotknutch obc mono


kontatova, e vo vetkch prpadoch vrazne dominuje obyvatestvo slovenskej
nrodnosti. V Nitre je relatvne poetne zastpen aj obyvatestvo hlsiace sa k
maarskej, rmskej a eskej nrodnosti. Pri stan udu v roku 2011 znan as
obyvateov neuviedla svoju nrodnos. Nrodnostn zloenie obyvateov mesta Nitra
a dotknutch obc ukazuje nasledujca tabuka:
Tab: Obyvatestvo dotknutch obc poda nrodnosti (SODB 2011)
Slovensk
Maarsk
Rmska
Rusnska
Ukrajinsk
esk
Nemeck
Posk
Chorvtska
Srbsk
Rusk
idovsk
Moravsk
Bulharsk
In
Nezisten
Spolu

Luianky

Nitra

Nrodnos
.

Mui
33295
679
279
19
16
232
24
30
9
11
13
11
41
35
158
2783
37635

eny
37152
764
242
13
35
288
18
42
5
2
37
4
31
11
90
2547
41281

Spolu
70447
1443
521
32
51
520
42
72
14
13
50
15
72
46
248
5330
78916

Mui
1300
3
2
2
0
7
0
1
0
1
0
0
0
0
6
18
1340

eny
1363
2
2
2
0
8
3
1
0
0
1
0
0
0
1
26
1409

akajovce
Spolu
2663
5
4
4
0
15
3
2
0
1
1
0
0
0
7
44
2749

Mui
516
2
4
0
0
3
1
0
0
0
0
1
1
0
4
16
548

eny
549
1
3
0
1
1
0
0
0
0
0
0
0
0
0
9
564

Zbehy
Spolu
1 065
3
7
0
1
4
1
0
0
0
0
1
1
0
4
25
1 112

Mui
1 006
1
7
0
1
6
0
0
0
0
0
0
0
0
2
54
1 077

eny
1 100
4
4
0
1
4
0
1
0
0
0
0
0
0
0
43
1 157

Spolu
2 106
5
11
0
2
10
0
1
0
0
0
0
0
0
2
97
2 234

V meste Nitra ako aj v dotknutch obciach vrazne prevlda obyvatestvo hlsiace sa


k rmskokatolckej cirkvi. Z hadiska potu veriacich je druhm najrozrenejm
EKOCONSULT enviro, a. s.

37

Automotive Nitra Project


Zmer

vierovyznanm evanjelick cirkev augsburskho vyznania. Ostatn nboensk


vierovyznania s v meste zastpen iba podrune ale stpa poet obyvateov bez
vyznania a obyvateov nezistenho vyznania. Nboensk vyznanie obyvateov
mesta Nitra a dotknutch obc ukazuje nasledujca tabuka:
Nboensk vyznanie
Rmskokatolcka cirkev
Grckokatolcka cirkev
Pravoslvna cirkev
Ev. cirkev augsb.v.
Reformovan k. cirkev
Ev.cirkev metodistick
Apotolsk cirkev
Starokatolcka cirkev
Brat. jednota baptistov
C.s.husitsk
C. adv. siedmeho da
Cirkev bratsk
Kresansk zbory
Z idovskch
nboenskch obc
Jehovovi svedkovia
Novoapotolsk cirkev
Bahjske spoloenstvo
C. Jeia Krista Sv.
neskorch dn
Bez vyznania
In
Nezisten
Spolu

Mui
2364
2
154
80
887
105
29
21
26
5
21
9
18
110

Luianky
eny
Spolu

akajovce
eny
Spolu

Nitra
eny

Spolu

Mui

28494

52136

1093

1191

2284

460

499

175
84
1155
126
48
28
37
4
14
9
19
135

329
164
2042
231
77
49
63
9
35
18
37
245

5
1
23
1
0
2
4
0
0
0
3
1

4
1
21
0
1
2
6
0
0
0
2
2

9
2
44
1
1
4
10
0
0
0
5
3

0
2
4
1
0
0
0
0
0
0
0
2

Mui

Mui

Zbehy
eny

Spolu

959

870

984

1854

0
2
4
0
0
0
0
0
0
0
0
3

0
4
8
1
0
0
0
0
0
0
0
5

1
1
8
0
2
0
0
0
0
0
0
3

5
1
12
0
0
0
0
0
0
0
0
3

6
2
20
0
2
0
0
0
0
0
0
6

24

15

39

47
0
10

71
1
10

118
1
20

0
0
0

0
0
0

0
0
0

0
0
1

0
0
0

0
0
1

0
0
0

0
0
0

0
0
0

15

7772
287
4380
37635

6618
197
4034
41281

14390
484
8 414
78916

135
3
69
1340

111
6
61
1409

246
9
130
2749

45

30

75

33
548

26
564

59
1112

86
2
104
1077

64
1
87
1157

150
3
191
2234

Tab: Nboensk vyznanie obyvateov dotknutch obc (SODB 2011)

3.2. SDLA
Nitra

Nitra je mestom mimoriadneho historickho vznamu. Poiatky jej


osdlenia siahaj a do praveku, ako to dokumentuj poetn
archeologick nlezy na zem mesta. U pred 30 000 rokmi bola
husto osdlenm zemm. Osady prvch ronckych obyvateov boli
na zem mesta u takmer pred 6 000 rokmi.
Oblas dnenej Nitry bola vznamnm strediskom Keltov (u
niekoko storo pred naim letopotom), neskr Germnov a
nakoniec Slovanov. Bola sdlom prvch znmych vldcov zemia
dnenho Slovenska - germnske kmene Kvdov (okolo r. 396 po Kr.) a od 8.
storoia do 1108 sdlo Nitrianskeho knieatstva.
U z 9. storoia pochdzaj vykopvky bohato vybavench pohrebsk. Archeologick
prieskum doloil existencie niekokch romnskych cirkevnch stavieb.
V prvej tretine 9. storoia tu sdlilo kniea Pribina, mesto bolo vtedy jednm z centier
Vekej Moravy. Nitrianska aglomercia bola v ase Vekej Moravy a
povekomoravskom obdob via ako dnen mesto. V Nitre sa nachdza prv
znmy kresansk kostol strednej a vchodnej Eurpy, ktor bol postaven v roku
828. Nitra bola sdlom prvej dieczy (biskupskho radu) na zem Slovenska (od
roku 880). V ranom stredoveku mesto zailo svoj rozkvet poas vldy Svtopluka,
EKOCONSULT enviro, a. s.

38

Automotive Nitra Project


Zmer

ktor bol nitrianskym knieaom cca. od 850 do 871 a potom vldca Vekej Moravy
do roku 894. Za vldy Svtopluka v rokoch 880-881 na Zobore postavili prv znmy
kltor na Slovensku. Poas jeho vldy sa tie Nitra skladala z piatich opevnench
osd a dvadsiatich trhovsk, o sved o jej vzname. Medzi 9. a 10. storom v Nitre
a okol u stlo niekoko kostolov: Nitriansky hrad, Provce, Nitrianska Blatnica,
Lupka, Zobor a Kostoany pod Tribeom. Za hranicami mesta sa nachdzali alie
vekomoravsk osady - Chrenov, Lupka, Bran, Vrble a Zlat Moravce. Svt Cyril
a Metod, tvorcovia hlaholiky (predchodcu cyriliky) sa aktvne podieali na rozvoji cirkvi
a prvej znmej dieczy na zem Slovenska. Bazilika, ktor bola objaven pod
nitrianskym hradom je mono onm prvm kresanskm kostolom zpadnch a
vchodnch Slovanov z roku 828.
Od konca 10. storoia (okrem 1001-1030) mesto patrilo Arpdovcom, okolo roku
1083 alebo 1100 bolo obnoven Nitrianske biskupstvo. Roku 1248 sa Nitra stala
krovskm mestom, o tyridsa rokov neskr ale kr mesto a hrad daroval
nitranskym biskupom. Premena Nitry z krovskho mesta, na mesto zemepnske
mala dalekosiahle dsledky. Mesto sa dostalo do niej prvnej kategrie, no ako
biskupsk sdlo a vznamn hrad bola i naalej vznamnm centrom. V rokoch 1633
- 34 ju okupovali Turci pri svojich vbojoch.
Od polovice 18. storoia bola Nitra od vojenskch trap uetren, o umonilo obnovu
mesta a pravy hradu, najm katedrly. V dsledku stavebnho rozvoja, poet
obyvateov v 19. storo previl 10 000 a sprva sa stala zloitejou. V roku 1873 sa
Nitra stala mestom so zriadenm magistrtom na ele s primtorom a poetnm
obecnm zastupitestvom. al rozvoj mesta bol silne ovplyvnen dvoma svetovmi
vojnami. V novej esko-slovenskej republike sa Nitra stala sdlom upy. Po druhej
svetovej vojne nastalo obdobie brlivho stavebnho rozvoja, poas ktorho boli
vak znien mnoh architektonick pamiatky. Nitra vak zskala mnoh koly,
vedeck i kultrne ustanovizne a stala sa centrom slovenskho ponohospodrskeho
kolstva, vedy a vroby.
Prmestsk asti Nitry s: Doln Krkany, Horn Krkany, Star Mesto, erm,
Klokoina, Diely, Provsk Hje, Kynek, Mlynrce, Zobor, Draovce, Chrenov,
Jankovce.
Draovce s mestsk as Nitry, do roku 1975 boli samostatn
obec. Nachdzaj sa pod zpadnm vbekom vrchu Zobor.
V Draovciach sa nachdza vznamn archeologick lokalita. Nali
sa tu nlezy z paleolitu, neolitu (sdlisko), neskorej bronzovej doby
(iarov hroby), haltatskej doby (hradisko), vekomoravskej doby
(hradisko a kostrov hroby) a povekomoravskej doby (pohrebisko
z 11.-15. storoia).
Na skalnatom kopci nad Draovcami stoj kostol svtho Michala Archanjela. Prv
kostol stl na tomto mieste u v polovici 11. storoia, dnen chrm dostal svoju
podobu v 13. storo.
Mestsk as Nitry Zobor je situovan na junom pt Zoborskch vrchov. Do roku
1960 bol Zobor samostatnou obcou, potom sa stal atraktvnou mestskou tvrou Nitry.
Jun svahy Zobora boli v minulosti pokryt prevane vinohradmi a domekmi
vinohradnkov, stle osdovanie je tu doloen od 17. storoia. Dnes to plat u len
iastone, pretoe tto mestsk as bola zastavan rodinnmi domami a aj
EKOCONSULT enviro, a. s.

39

Automotive Nitra Project


Zmer

prepychovmi vilami. Duchovnm centrom bvalej obce bol Kostol sv. Urbana z 18.
storoia, ktorho patrn je tradinm ochrancom vinohradnkov. Najvznamnejou
pamiatkou Zobora je bval kltor sv. Hypolita, pvodne benediktnsky, ktor le v
doline na zpadnom svahu kopca. Bol jednm z najstarch kltorov na Slovensku
vbec. Predpoklad sa, e prve benediktni priniesli pod Zobor a do Nitry znalos
pestovania vinnej rvy.
Nad mestskou asou dominuje vrch Pyramda, ktor je asto omylom povaovan
za vrch Zobor. Pyramda poskytuje ndhern panoramatick pohad na Nitru a jej
irie okolie. Na jej vrchole sa nachdza schtran stanica bvalej sedakovej
lanovky, telekomunikan vea a pozostatky Milniovho pamtnka, ktor
slvnostne odhalili v roku 1896 na poes oslv zaloenia Uhorska. Pokodili ho
eskoslovensk legionri v roku 1921.
Hlavn vrchol Zobora le a za nevraznm sedlom a je druhm najvym vrchom
Zoborskch vrchov. Poskytuje len obmedzen vhad na vchodn stranu pohoria a
priahl obce. Vrch Zobor sa uvdza u v Zoborskch listinch (r. 1111, 1113) pod
nzvom de Zuburiensis. Pvod mena Zobor nie je plne jednoznan, existuj
viacer hypotzy o jeho vzniku. Prv hovor, e dostal meno poda slovanskho
vladyku, ktor sa volal Zobor a na tomto vrchu bol obesen. alia sa vzahuje na
Zubra hrivnatho, ktor il dajne v zoborskch lesoch. Tretia hypotza tvrd, e
nzov je odvoden od najstarieho benediktnskeho kltora, ktor tu bol (rusk slovo
sobor, tj. kltor, zbor).
Zobor je v sasnosti vnman ako vilov a milionrska tvr Nitry. Zobor pln hlavne
obytn funkciu, ale nachdzaj sa tu aj zdravotncke zariadenia (Lieebn stav,
Detsk nemocnica), koly ako Stredn ponohospodrska kola, Pedagogick fakulta
UKF a tudentsk domov tejto univerzity.
Mlynrce - mestsk as je situovan pri elezninej trati, na zpad od centra Nitry.
Do roku 1949 niesla meno Molno, ke poslovenili jej meno na Mlynrce. V tom
ase obec aj stavebne postupne splvala s Nitrou, preto v roku 1961 bola prilenen
k mestu.
Poiatky obce Molno sa sce datuj do 13. storoia, ke patrila pod sprvu
Nitrianskeho hradu, no mnostvo archeologickch nlezov doklad ovea starie
osdlenie. Sdlil tu u ud kultry s linernou keramikou v mladej dobe kamennej.
Najstaria psomn zmienka o stredovekej osade Molno je z roku 1409, ke u
patrila zemanom. V roku 1447 jeden z jej zemepnov, Jn Hunyady, daroval as
svojich miestnych majetkov Nitrianskej kapitule. Majetok novho majitea sa
postupne rozrstol, a mu patrila takmer cel dedina. Do vvoja Mlynriec
nepriaznivo zasiahli tureck vojny a stavovsk povstania, preto museli by
zdecimovan Mlynrce viackrt dosdovan. Napriek trom cholerovm epidmim v
19. storo, poet obyvateov pomaly stpal. Vina z nich pracovala ako
ponohospodrski ndennci na miestnych vekostatkoch. V auguste 1883 Mlynrce
pri vekom poiari takmer cel zhoreli, no koncom 19. storoia im hospodrsky
pomohol vznik parnej tehelne M. Vagyona. Poas 1. svetovej vojny bola v
Mlynrciach karantnna stanica vojenskej infeknej nemocnice, pri ktorej vznikol
cintorn. V jeho areli le okolo 750 vinou ruskch vojnovch zajatcov,
pravoslvnych, mohamednov i katolkov. V obci postavili v rokoch 1944-47 nov
Kostol sv. Cyrila a Metoda. Mlynrce si aj v sasnosti zachovvaj svoj vidiecky
charakter, ale sdli tu aj niekoko strednch kl a priemyselnch podnikov.
EKOCONSULT enviro, a. s.

40

Automotive Nitra Project


Zmer
(spracovan z webu mesta a inch zdrojov)

Luianky

Najstarie doteraz znme archeologick nlezy priamo z chotra


dnench Luianok s u z poiatkov mladej doby kamennej
(neolit) a pochdzaj z kultry udu s linernou keramikou. Ich
vznam aleko prevyuj o osi mladie neskoroneolitick a
vasnoeneolitick nlezy, vvojovo sa radiace do okruhu
stredoeurpsky rozrenej lendelskej kultry z neskorej doby kamennej (pred 3 200
1 900 rokmi), ktor pre dovtedy neznme svojrzne odlinosti boli poven na
jednu zo samostatnch skupn tejto civilizcie pod nzvom luianska skupina.
Pvodcami a nositemi kultry luianskej skupiny boli pravek ronci, lovci a hrniari.
Ich vnimon tenkostenn keramika luianska keramika patr k najdokonalejm
vtvorom neskoroneolitickch populci. Priestor pravekej osady na zem dnench
Luianok (chotrna as Korytovsk a Korytovsk za vodou), bol zrejme i po zniku
tejto civilizcie nepretrite osdlen aj v nasledujcich tiscroiach a do historickch
ias.
Po zniku neolitickej civilizcie luianskej skupiny je v pravekom osdlen chotra
dnench Luianok medzera a do starej doby bronzovej, z ktorej je v tunajch
nlezoch pri regulcii rieky Nitry doloen jej najstaria tzv. Nitrianska kultra. Po
nositeoch tzv. nitrianskej kultry tu boli a s aj nlezmi z Luianok doloen viacer
kultry mladej fzy starej doby bronzovej - maarovsk kultra, netick kultra a
karpatsk mohylov kultra, najm svojimi zmieanmi miestnymi horizontmi
neticko-nitrianskym a neticko-maarovskm. V mladej dobe bronzovej ili v tomto
priestore nositelia luickej kultry, ktor tu pretrvali do starej doby eleznej, ke ich
od polovice 3. storoia pred Kr. zaali nahrdza Kelti.
V zvere 5. a na zaiatku 6. storoia po Kr., prili Slovania. O ich prtomnosti svedia
nlezy z Nitry a okolia, ojedinelo aj z zemia dnench Luianok. Vo
vekomoravskom obdob sa zemie obce nachdzalo na severozpadnom okraji
vonkajieho arelu starej Nitry ako knieacieho sdla. Najstar znmy zpis nzvu
obce z poiatku 12. storoia sa zachoval v tzv. zoborskej listine z roku 1113, ke sa
pri vymenvan majetkov benediktnskeho kltora na Zobore spomnaj dnen
Luianky ako dedina SORLOU, hraniiaca s pozemkami benediktnov.
V 13. storo sa dedina natoko zmohla a rozrstla, e sa rozdelila na dve asti. Listina
z roku 1298 spomna osadu KYS SARLO, teda Mal arluhy ie arluky, z oho
vyplva, e u jestvovala i dedina Nagy Sarl ie Vek arluhy, i len arluhy.
Poda listiny Karola Roberta z roku 1326 sa obec stala majetkom Nitrianskej sdelnej
kapituly.V 16. storo sa vlastnkom dediny arluhy stalo Ostrihomsk arcibiskupstvo
a popri om postupne aj viacer zemianske rody.
Najstar psomn zznam o obci Kajsa (Kaysza) v majetku Nitrianskeho biskupstva
je z roku 1582, To zodpoved predpokladu, e pvodnm majiteom bol asi zoborsk
kltor, ktorho vetky majetky po jeho zniku v 15. storo prevzalo biskupstvo. V
nasledujcich storoiach sa medzi spoluvlastnkov Kajsy dostali aj in cirkevn
intitcie ako Nitrianska kapitula a Ostrihomsk arcibiskupstvo, ale aj zemianske
rody.
Najstar psomn daj o Korytove (Tekenyos) poznme z roku 1582, ke patril k
Draovciam, ako majer Nitrianskeho biskupstva.
EKOCONSULT enviro, a. s.

41

Automotive Nitra Project


Zmer

Vznamnou udalosou histrie obce bolo v roku 1897 radn zlenie oboch dovtedy
samostatnch obc arluiek a Kajsy do jednej spolonej obce ARLUKY KAJSA, alebo Sarl-Kajsza vo vtedajom oficilnom znen. Delila sa na miestne
asti arluky, Kajsa, Korytov a mala chotrne asti Diely, Holotka a Vraka. Novo
zlen obec mala poda stania v roku 1900, 906 obyvateov. Po vzniku
eskoslovenska sa obec rozrstla na 1254 obyvateov v roku 1921, 1593 obyvateov
v roku 1930. Pri stan udu v roku 1940 za Slovenskho ttu mala obec 1844
obyvateov. ivot v obci je zko spt so eleznicou a elezninou stanicou.
eleznin stanica Zbehy s pvodnm nzvom Uzbgh bola otvoren v mji roku
1881, kedy spolonos ttnych drh rozrila svoje trate o tra Nitra Topoany.
Vznam stanice stpal otvranm alch trat: Nitra Zbehy Fratk (Hlohovec)
Leopoldov (1897-98), Nitra Zbehy Radoina (1909), o malo vplyv aj na rozvoj
obce. Po vyhlsen eskoslovenskej republiky v roku 1918 bol zmenen nzov
stanice Uzbgh na Zbehy. V roku 1938 bola otvoren premvka na trati Zbehy
Zlat Moravce.
K vznamnm zmenm v ivote obce dolo v roku 1948. Pri celottnom
poslovenovan neslovenskch nzvov obc radne zmenili nzov arluiek-Kajsy na
Luianky. Rozvoj samostatnej obce Luianky sa ukonil v roku 1975, ke od 1. 1.
1976 bola pripojen k mestu Nitra, ako miestne asti Luianky a Kajsa. Na verejnom
zhromaden 2. 1. 1993 odhlasovali obyvatelia miestnych ast Luianky a Kajsa
nutnos odtrhnutia sa od mesta Nitry. Na ich petciu primtor Nitry nariadil vykona v
dotknutch miestnych astiach 12. 13. marca 1993 referendum, v ktorom 56,4 %
obyvateov 94 % vinou rozhodlo o obnoven samosprvnej obce Luianky.
Vsledok referenda potvrdila Nrodn rada Slovenskej republiky s platnosou od 1.
7. 1993. (spracovan z P Luianky)
akajovce

akajovce sa radia medzi najstarie obce na Slovensku, ktorch


korene vzniku siahaj do ias sahovania nrodov. S pojmom v
archeologickom mertku nielen naich ale aj historikov zo
susednch ttov. Najdleitejie medznky vo vvoji naej obce a
jej formovanie a do dnenej podoby:
7. 8. stor. existovalo tu pohrebisko, ktor trvalo aj po zniku Vekej
Moravy. Z tohto obdobia sa tu nalo 818 hrobov skrencov
orientovanch v smere vchod zpad
10. stor. pochovvania aj inch etnk, prevldali hroby starch Maarov
11. stor. z tejto doby sa tu nenali zklady nijakej stavby. Z hrobov mizne keramika,
ktor sa tam ukladala ako jedna z foriem milodarov, zanaj prevlda perky. Boli
vydan prsne cirkevn nariadenia, ktor zakazovali milodary, preto sa tradin
mince ukladali do st a pod panvu. Nalo sa 28 kusov arpdovskch minc a mince
tefana I. 12. stor. pvodn pohrebisko zaniklo a nakoko sa v tej dobe zaali
cintorny premiestova do okolia kostolov, predpoklad sa, e potom sa pochovvalo
do Drovskho cintorna.
V roku 1943 sa pri stavbe elezninej trate zo Zbehov do Jeloviec odkrylo niekoko
hrobov. Archeologick vskum priniesol zaujmav vsledky. Odkrylo sa pohrebisko
EKOCONSULT enviro, a. s.

42

Automotive Nitra Project


Zmer

s niekokmi netradinmi hrobmi. Vetky boli dlh 2 2,45 m, s vnimkou bojovnka,


ktorho hrob mal dku a 3,77 m a navye bol aj orientovan v inom smere hlavu
mal na zpade, aby ke sa prebud na druhom svete mal zrak upret na vchod slnka.
Na dne sa nali zvyky drevench dosiek, sena a slamy, ktor pravdepodobne tvorili
vpl rakiev. Zomrel mali ruky veda tela, ale nali sa aj skrenci, pri ktorch sa
predpoklad, e boli prslunkmi inho etnika alebo boli telesne postihnut. U tch,
ktor mali ruky skren na hrudi, sa predpoklad nboensk orientcia na
kresanstvo. Najzaujmavej bol dvojhrob, v ktorom bol dodatone pochovan
prbuzn a trojhrob, v ktorom bola matka s dvoma novorodencami. V hroboch sa
nalo aj mnostvo darov, medzi perkmi najm nunice, zlat a bronzov nunice,
nramky, nkrnky, polmesiaikovit prvesky na korlkoch, z ostatnch vec sa
najastejie vyskytovali elezn noe, britvy, kresadl, pracky, kovania opaskov,
gombky, sasti bojovnckej vstroje, ako napr. ostrohy. Z ritulnych zbran to boli
mee, able, kopije, otepy, elezn hroty pov, sekety-bratice najstarie
slovansk zbrane a okrem tchto sa nalo mnostvo predmetov ponohospodrskeho
charakteru, ako kosky asymetrick radlice, dreven vedierka a ndoby.
Nzov obce od pvodnej podoby a po sasnos:
1251 - prv zznam hovor sa o obci Cheka ako o sdle rybrov Nitrianskeho hradu
1259 - spomna sa Chokovy. Pomenovanie sa vyvodzuje z vrazu ege alebo aj
Cgek o oznauje zariadenie na chytanie rb
1549 - osada Chekey patrila do nitrianskeho biskupstva
1742 - prv poslovenen nzov obce a to vo forme Csakajowcze zaznamenal Matej
Bel vo svojich spisoch
1774 - neskr sa spomna ako Csakajowitz a potom Czakajowcze
(spracovan z webu obce)

Zbehy

Obec patr do kategrie obc s potom obyvateov nad 2 000,


sasou obce je obec Anda. Obec mono charakterizova ako
vidiecke zemie v dosahu psobnosti aiska osdlenia - mesta
Nitra a leiacej na ponitrianskej rozvojovej osi, ktor prepja centr
osdlenia Trenn, Topoany, Nitra, Nov Zmky a Komrno.
Rozloha obce je 1 955 ha, z toho as Anda m 294 ha, o
predstavuje 15 % celkovej vmery. Vhodn je aj poloha z hadiska
dopravnch siet, hlavne cestnej. Obec je prepojen na trasy I.
triedy . 64. Cesta spja v severojunom smere mest Trenn, Topoany, Nitra,
Nov Zmky a Komrno. V rmci mesta Nitry sa napja na cestu I. triedy . 64 ktor
spja centr osdlenia Trnava, Nitra, Bansk Bystrica s u vybudovanmi sekmi
rchlostnej cesty R1. Obcou prechdza eleznin tra . 140 (Nov Zmky - Nitra Topoany - Prievidza) a tra . 141 (Nitra - Leopoldov).
Katastrlne zemie obce Zbehy a miestnej asti Anda bolo osdlen, podobne ako
predchdzajce sdla u od praveku, o dokumentuj vznamn archeologick
nlezisk. Je znme osdlenie z neolitu - sdlisko lengyelskej kultry, pohrebisko zo
starej doby bronzovej, sdlisko maarskej kultry tie zo starej doby bronzovej, a
haltatsk pohrebisko zo starej doby eleznej.
Na rozhran 10. a 11. storoia zemie junho Slovenska sa stva asou
formujceho sa uhorskho ttu, v polovici 11.storoia vzniklo Nitrianske pohranin
EKOCONSULT enviro, a. s.

43

Automotive Nitra Project


Zmer

vojvodstvo. Vleovanie zemia dnenho Slovenska do uhorskho ttu vak


prebiehalo postupne a do konca 11.storoia
Aj ke nie s objaven z tchto ias priame sprvy tkajce sa Zbehov, je mon
predpoklada, e dejiny Nitry a jej hradu boli aj dejinami irokho okolia, vrtane aj
Zbehov, ktor leali na dleitej ceste, vedcej z Balknu cez Budn, Ostrihom, Nitru
na Hlohovec a Trnavu. Odtia proti prdu Vhu na sever a do Poska, s odbokami
na Moravu. Druh cesta viedla cez Zbehy, Topoany na sever, jej odboka na
Trenn spjala Ponitrie s Povam, od Topoian pokraovala na sever do Prievidze
a Turca, Oravy a Sliezska.
Maarsk dejepisec Tagnyi sa domnieva, e prv psomn zmienka o Zbehoch je z
roku 1156 pod nzvom Jegu
V darovacej listine, prostrednctvom ktorej v roku 1235 daroval kr Bla IV. hrad
Topoany i s obcami k nemu patriacimi, s spomnan Tarnok a Ilowch. Je
pravdepodobn, e spomnan Ilowch s Zbehy (zbeg).
Prv celkom jednoznan a nesporn psomn zmienka o Zbehoch je z roku 1292
ako obec Izbeg, v Nitrianskej stolici. Osada Kendi ako samostatn osada sa
naposledy spomna v listine z roku 1336 vystavenou krom Karolom na Vysegrade.
V nasledujcich rokoch sa ete Kendi spomna niekoko krt v metanch listinch,
ktormi sa upravuj hranice medzi chotrom Zbehov a medzi chotrom arluiek, ale
u len ako as chotra Zbehov.
Od 1156 do 1887 sa nzov obce objavuje v rznych podobch: Jegu, Ilowch, Izbegh,
Ilisebek, Izbek, Izbg, Izbek, Izbgh, zbeg zbeg, Jisbgh, zbg, zbgh,
Uesbegh, zbk, Zbehy, zbg. V rokoch 1967 a 1968 historik Dr. Alexander Ruttkay
objavil stopy stredovekej osady z 12.storoia s kostolom a pohrebiskom v priestore
pribline 2 km juhozpadne od elezninej stanice Zbehy a pribline 1,7 km zpadne
od elezninej stanice Luianky. (spracovan z webu obce)
3.3. PRIEMYSELN VROBA A PONOHOSPODRSTVO
Priemysel

Okres Nitra, s hlavnm centrom priemyslu priamo v meste Nitra a jeho M, tvor bzu
priemyselnej vroby Nitrianskeho kraja. Najv vznam m chemick,
elektrotechnick, strojrsky, automobilov a potravinrsky priemysel.
V blzkosti dotknutho zemia, ako aj as samotnho dotknutho zemia
predstavuj Priemyseln park Nitra Sever. V sasnosti je v priemyselnom parku
lokalizovanch viacero vznamnch priemyselnch a logistickch prevdzok (napr.
VISTEON- produkcia automobilovch komponentov, Giesecke&Devrient- produkcia
plastovch kariet, Ernst Keller Slovakia, s.r.o.- ininierska vroba, ICS INDESTRIAL
CABLES SLOVAKIA, s.r.o.- producent vysokonapovch kblov, FOXCONN
SLOVAKIA, s.r.o.- produkcia a oprava astc pre spotrebn elektroniku,
CARNITECH/MAREL, s.r.o.- produkcia a oprava strojov pre potravinrsky priemysel,
Ryoka Global Europe s.r.o.- producent plastovch vstrekovacch doplnkov, dodvate
pre Foxconn, STEEP PLAST Slovakia, s.r.o.- produkcia a opravy plastovch astc,
DAIDONG SLOVAKIA, s.r.o.- produkcia plastovch ast, dodvate pre Foxconn, GU
SLOVENSKO, s.r.o.- produkcia dverovej techniky a vstupnch systmov,
FARGUELL NITRA, s.r.o.- produkcia kovovch rmov pre LCD obrazovky, Horecup
a.s.- produkcia vrobkov z papiera a alie).
EKOCONSULT enviro, a. s.

44

Automotive Nitra Project


Zmer
Ponohospodrstvo

Vhodn klimatick podmienky a vysok bonita pd v okrese Nitra predstavuj


vborn predpoklady pre ponohospodrsku vrobu. Z hadiska ponohospodrskej
vroby m dominantn postavenie pestovanie obilnn (penice, jamea), olejnn
(repky, slnenice), pecilnych plodn a krmovn (cukrov repa, kukurica). Z
ovocinrskej vroby s zastpen takmer vetky druhy ovocia, priom niektor s tu
na severnom okraji ich pestovania zaujmavho z hadiska hospodrsky vznamnej
produkcie. V nedvnej dobe bol zaznamenan skr bytok plch ovocnch sadov. Z
hadiska vinohradnckej produkcie mono hovori o vznamnej nitrianskej
vinohradnckej oblasti. Postupne dochdza k obnove produknch schopnost
prestarnutch a neproduknch vinohradov v regine. Rovnako vborn podmienky
s v zujmovom zem aj na zeleninrsku vrobu, i vone pestovanch plodn, i
plodn pestovanch v pestovateskch zariadeniach.
Aj samotn dotknut zemie v sasnosti z vekej asti predstavuje plochy
ponohospodrsky obrbanej pdy.
Lesn hospodrstvo

V dotknutom zem sa hospodrske lesy nenachdzaj, preto ani lesn


hospodrstvo nie je v samotnom dotknutom zem rozvinut.

3.4. DOPRAVA
Cestn doprava

Dotknut posudzovan zemie m vemi dobr dopravn napojenie. Le v blzkosti


rchlostnej cesty R1 Trnava B. Bystrica. Samotn dotknut zemie je dopravne
dostupn z cesty I/64 Nitra akajovce - Topoany, alebo z cesty II/513 Nitra
Hlohovec, cez obec Luianky. Priamo v dotknutom zem je v sasnosti niekoko
ponch ciest medzi blokmi obrbanch pol.
Lokality je dostupn autobusovmi linkami mestskej hromadnej dopravy v Nitre.
Plochy pre peiu a cyklistick dopravu sa priamo v dotknutom zem nenachdzaj.
Cyklistick doprava je iastone veden po objektoch hrdze. Plochy statickej
dopravy sa momentlne v dotknutom zem nenachdzaj.
eleznin doprava

Vchodne od dotknutho zemia, za riekou Nitra, prechdza tra . 122 Nitrianske


Pravno Nov Zmky. V seku Nov Zmky urany je tra elektrifikovan. sek
Nov Zmky - Luianky je vyuvan vlune regionlnou dopravou a nachdza sa
na om aj najvie mesto celej trate Nitra. V seku Jelovce - Prievidza je tra
vyuvan aj na rchlikov spojenie Bratislava - Prievidza. Nkladn prepravu na trati
vyuvaj najm priemyseln podniky na Hornej Nitre. V elezninom uzle Luianky
sa kriuje s traou . 123 A Kozrovce - Leopoldov, ktor prechdza priamo
dotknutm zemm a ktor v seku Draovce - Luianky bude zruen. Tra je
jednokoajn a bez traknho vedenia. Najbliia stanica eleznice je v Luiankach.
Vodn doprava

EKOCONSULT enviro, a. s.

45

Automotive Nitra Project


Zmer

Vodn doprava sa v dotknutom zem neprevdzkuje. Najblim tokom je rieka


Nitra, ktorej vznam je v danom seku pre vodn dopravu minimlny.
Leteck doprava

V dotknutom zem sa leteck doprava neprevdzkuje. Najblim letiskom je letisko


pre mal lietadl v Nitre Jankovciach. Najbliie medzinrodn letisko je
v Bratislave.
3.5. TECHNICK INFRATRUKTRA
Zsobovanie pitnou vodou

Z hadiska vodohospodrskej bilancie je zemie mesta vrazne deficitn, nroky na


odber vody od obyvatestva a z priemyslu s podstatne vyie ako vdatnos
miestnych zdrojov vody. Mesto Nitra od roku 1992 nem vlastn vodn zdroje, ktor
by boli vyuvan pre potreby mesta na zsobovanie pitnou vodou. Vodn zdroje na
zem mesta - Horn Lky (120 l/s) a v Dvorianskom lese (125 l/s) s vyraden z
prevdzky. Z tohto dvodu je zsobovanie pitnou vodou realizovan vlune z
vodnch zdrojov nachdzajce sa mimo katastra mesta prostrednctvom diakovch
vodovodov (Ponitriansky skupinov vodovod, Diakov vodovod Jelka Galanta
Nitra a vodn zdroj Sokolnky). as katastra mesta (satelitn mestsk asti,
Draovce a Doln titre) maj vybudovan vlastn vodn zdroje. Vek Jankovce
a Provsk Hje s pripojen na mestsk vodovodn sie.
Dotknut zemie bude napojen na vodovod cez dva samostatn uzly (pripojenie na
vodovodn potrubie DN 225 vedce popri ceste I/64 Nitra - Draovce a pripojenie na
vodovodn potrubie DN 400 z Luianok). Zrove je mon vyuvanie podzemnch
vd pre technologick ely priamo zo zdrojov dostupnch na lokalite. Okrem toho,
kde je to mon, bude voda zachytvan a znovu vyuvan, za elom
minimalizcie spotreby pitnej vody, o je bran do vahy u vo fzi projektovania
jednotlivch objektov.
Zsobovanie elektrickou energiou

Mesto Nitra je zsobovan elektrickou energiou z nadradenej transformovne 400/110


kV a 220/110 kV Kriovany. Dotknut zemie je zsobovan elektrickou energiou
z rozvodnej siete. K zemiu je priveden elektrick energia 110 kV vedenm. Cez
transformtorov stanice s dostupn naptia vysokho prdu (33kV a 11kV). Cez
vonkajie transformtorov stanice je dostupn dodvka el. prdu 400V s monosou
napojenia vo viacerch miestach v blzkosti dotknutho zemia. Pozornos bola
venovan tie vyuitiu obnovitench zdrojov elektrickej energie, priom investor
podporuje rozvoj takchto zariaden v irom priemyselnom parku.
Zsobovanie plynom

Dotknut zemie je zsobovan plynom cez regulan stanica vemi vysokho tlaku
plynu VVT DN 300 s monosou rozrenia o aliu regulan stanicu, prpadne
napojenm na existujce RS v Draovciach, v priemyselnom parku alebo
v Luiankach.
Telekomunikcie
EKOCONSULT enviro, a. s.

46

Automotive Nitra Project


Zmer

V dotknutom zem je dobr pokrytie mobilnmi opertormi, dostupn s aj pevn


telekomunikan siete rznych parametrov.
Zsobovanie teplom

Teplovod v dotknutom zem nie je vybudovan.


Odvdzanie a istenie odpadovch vd

V dosahu dotknutho zemia je vybudovan kanalizcia odpadovch vd. Ide


o tlakov kanalizciu s monosou pripoji akkovek splaky bez obmedzen.
Vybudovan je zvl splakov a zvl daov kanalizcia.
Nakladanie s odpadmi

Odpady vzniknut na zem mesta s znekodovan organizovanm zberom


a skldkovanm na urenej vyhovujcej skldke. V dotknutom zem nie je
prevdzkovan ani plnovan skldka odpadov.
3.6. SLUBY

Dotknut zemie v sasnosti predstavuj von plochy ponohospodrskej pdy


v blzkosti priemyselnej zny Nitra Sever.
Vrazn zastpenie sluieb a cestovnho ruchu v dotknutom zem prakticky nie je
prevdzkovan. Predmetn posudzovan arel je vzdialen le v blzkosti mestskej
asti Draovce, Zobor ako aj v blzkosti obc Luianky, Zbehy a akajovce. Od centra
mesta Nitra je vzdialen cca 5 km. V meste Nitra, ako v krajskom sdle je dostupn
vina sluieb pre obyvatestvo.
3.7. KULTRNE A HISTORICK PAMIATKY A POZORUHODNOSTI

Priamo v dotknutom zem sa nevyskytuj. V blzkom okol dotknutho zemia sa na


skalnatom kopci nad Draovcami nachdza kostol svtho Michala Archanjela. Prv
kostol stl na tomto mieste u v polovici 11. storoia, dnen chrm dostal svoju
podobu v 13. storo.
Cel dotknut zemie le v oblasti mimoriadne bohatej na archeologick nlezy.
V okol dotknutho zemia sa nali nlezy z paleolitu, neolitu, neskorej bronzovej
doby, haltatskej doby, vekomoravskej doby ako aj povekomoravskej doby. Vskyt
archeologickch nlezov v dotknutom zem je vysoko pravdepodobn, preto bude
potrebn pred samotnou realizciou zmeru zabezpei archeologick prieskum
zemia.
4. SASN STAV KVALITY IVOTNHO PROSTREDIA VRTANE
ZDRAVIA
4.1. ZNEISTENIE OVZDUIA

Zneistenie ovzduia predstavuje jedno z najvznamnejch environmentlnych rizk


najm z toho dvodu, e sa vyskytuje predovetkm v urbanizovanch husto
zaudnench oblastiach. Zneistenie m synergick efekt, prejavujci sa acidifikciou
- zvenm kyslosti prostredia (so sprievodnmi kyslmi daami a pokodzovanm
lesnch porastov a kontaminciou pdy) a nepriaznivmi zdravotnmi nsledkami pre
obyvateov ijcich v postihnutch oblastiach. Najvznamnejmi zneisujcimi
ltkami, ktor sa sleduj v rmci Nrodnho emisnho informanho systmu NEIS
EKOCONSULT enviro, a. s.

47

Automotive Nitra Project


Zmer

s tuh zneisujce ltky, oxidy sry, oxidy duska, oxid uhonat, organick ltky
(celkov organick uhlk), benzn, kadmium, olovo, zinok, flur, srovodk, amoniak,
chlr a in.
Tab.: Emisie zo stacionrnych zdrojov v okrese Nitra - okolie (v tonch za rok) Zdroj: NEIS, www.air.sk
Emisie
2013
2012
2011
2010
2009
2008
2007
2006
TZL
43,960
42,755
49,965
51,669
43,010
57,378
48,218
85,615
SO2
45,245
38,278
19,146
9,629
9,752
12,710
15,186
25,182
NOx
151,268
148,551
743,459
483,929
630,485
801,623
503,241
983,959
CO
1
1
2
2
1
899,280
768,339
952,919
776,762
979,699
198,898
193,867
325,251
TOC
135,603
141,001
203,250
144,241
75,822
106,101
100,482
107,768

Mesto Nitra a jeho okolie nepatr medzi zemia zaaen z hadiska zneistenia
ovzduia - na zem okresu neboli vyhlsen iadne oblasti vyadujce osobitn
ochranu ovzduia ani oblasti riadenia kvality ovzduia v zmysle Zkona o ovzdu.
Na zneisovan ovzduia v meste Nitra stacionrnymi zdrojmi sa podieaj
predovetkm energetick zdroje vch priemyselnch podnikov (oxidy sry,
duska, popolek, sadze, CO2, amoniak), centrlne tepeln zdroje sdlisk, blokov
kotolne a domce krenisk na tuh palivo (emisie SO 2, NOx), pranos. truktra
zdrojov zneistenia sa v uplynulom obdob v regine Nitry iastone zmenila.
Donedvna boli hlavnmi zdrojmi zneistenia v meste najm energetick zdroje
vch priemyselnch podnikov a centrlne tepeln zdroje sdlisk, v sasnosti
ubda rozsah zneistenia energetikou (plynofikcia kotoln, diverzifikcia tepelnch
zdrojov) a pribdaj zdroje zneistenia zo pecilnej vroby (najm lakovne).
Celkovo v rmci okresu Nitra za uplynulch desa rokov produkcia zneisujcich
ltok poklesla vo vetkch hlavnch zneisujcich ltkach (TZL, SOx, NOx, CO) s
vnimkou emisi ostatnch ltok, ktor naopak rast. V irom okol mesta sa
nachdzaj dva vek zdroje zneistenia ovzduia:
Slovensk plynrensk priemysel, a.s. - Zvod 04, Kompresorov stanica Ivanka pri
Nitre vznamn producent najm oxidov duska a CO (celkovo produkuje takmer
50% emisi vyprodukovanch v okrese Nitra);
Kameolom a vpenka Glassner, a.s. irany - Vroba vpna a lom vpenca
vznamn producent tuhch zneisujcich ltok a CO.
Tabuka: Poradie najvch zneisovateov v rmci Nitrianskeho kraja poda mnostva emisi za rok 2011
Tuh zneisujce ltky
Prevdzkovate / zdroj
Duslo a.s., aa
Prv energetick a teplrensk
spolonos, s.r.o.

SO2
Prevdzkovate / zdroj
CALMIT spol. s r.o. BA, prev. irany
Icopal a.s., trovo

3.
4.

PPC AB akciov spolonos Nov Sady


SES a.s. Tlmae

Okres
aa
Zlat
Moravce
Nitra
Levice

5.
6.
7.

Tlmask energetick, s.r.o. Tlmae


BIOENERGY TOPOANY s.r.o.
Slovintegra Energy, s.r.o. Levice

Levice
Topoany
Levice

Bioplyn Cetn s.r.o., Mal Cetn


Liaharensk podnik Nitra, a.s., Vek
ur
Tlmask energetick, s.r.o. Tlmae
BYTREAL Tlmae s.r.o. Tlmae
MO SR, Posdkov sprva budov Nitra

8.

DECODOM s.r.o. Topoany

Topoany

Duslo a.s., aa

aa

P.G.TRADE spol. s r.o. Komrno,


BYTREAL Tlmae s.r.o. Tlmae

N. Zmky
Levice

ELEKTROKARBON a.s. Topoany


BMC s.r.o. Nitra

Topoany
Nitra

1.
2.

9.
10.

EKOCONSULT enviro, a. s.

Okres
Nitra
Nov
Zmky
Nitra
Levice
Levice
Levice
Nitra

48

Automotive Nitra Project


Zmer

1.
2.
3.
4.
5.

NOx
Prevdzkovate / zdroj
Duslo a.s., aa
BIOENERGY TOPOANY s.r.o.
Slovintegra Energy, s.r.o. Levice
Bytkomfort s.r.o., Nov Zmky
SES a.s. Tlmae

Okres
aa
Topoany
Levice
N. Zmky
Levice

6.
7.
8.

eustream, a.s. , prev. Ivanka pri Nitre


Dalkia Vrble, a.s.
DECODOM s.r.o. Topoany

Nitra
Nitra
Topoany

9.
Nitrianska teplrensk spolonos a.s.,
10.
COM-therm s.r.o., Komrno
Zdroj: SHMU Sprava o kvalite ovzdusia SR 2012

Nitra
Komrno

CO
Prevdzkovate / zdroj
CALMIT spol. s r.o. BA, prev. irany
Slovintegra Energy, s.r.o. Levice
Bytkomfort s.r.o., Nov Zmky
Duslo a.s., aa
Wienerberger Slov. tehelne spol. s r.
o.
Secop s.r.o. Zlat Moravce
BIOENERGY TOPOANY s.r.o.
Liaharensk podnik Nitra, a.s., Vek
ur
Bioplyn Cetn s.r.o., Mal Cetn
Dalkia Vrble, a.s.

Okres
Nitra
Levice
N. Zmky
aa
Z. Moravce
Z. Moravce
Topoany
Levice
Nitra
Nitra

Vznamnm zdrojom emisi a tm aj zneistenia ovzduia s mobiln zdroje a to


predovetkm automobilov doprava, produkujca kodliviny z prevdzky
spaovacch motorov - CO, NOx, prchav uhovodky (VOC), zleniny olova.
Zneistenie ovzduia ako jeden z bezprostrednch dopadov automobilovej dopravy
na okolie vznik hlavne prevdzkou motorov pohybujcich sa vozidiel, ale aj vrenm
iastoiek prachu usadench na komunikcii a jej okol a tie opotrebovanm
jednotlivch ast vozidla. K hlavnm ltkam zneisujcim ovzduie pochdzajcim
z automobilovej dopravy patria najm oxid uhonat CO, oxidy duska NOx a
aromatick uhovodky CxHy a pevn astice, zleniny olova.
Vplyv automobilovej dopravy na zneistenie ovzduia bva vinou posudzovan z
dvoch hlavnch hadsk - celkov produkcia zneisujcich ltok do ovzduia (t/rok)
od celodennej 24-hodinovej dopravy a kritick 30-mintov koncentrcie oxidov
duska NOx (g.m-3) vznikajce od maximlnej polhodinovej pikovej dopravy. Pre
celkov mnostv emisi od dopravy neexistuj emisn limity, ani sa tieto ukazovatele
nevyhodnocuj.
4.3. ZAAENIE ZEMI A HLUKOM

Hlukov zaaenie prostredia je fenomnom, ktor je sprievodnm javom mnohch


aktivt loveka. Je produkovan najm v priemyselnch prevdzkach, doprave, v
energetickom a aobnom priemysle. Z regionlneho hadiska je najvznamnejm
zdrojom hluku doprava, najm cestn. Poda poznatkov zdravotnctva hlukov
hladina 65 dB(A) predstavuje hranicu, od ktorej zana by negatvne ovplyvovan
vegetatvny nervov systm. Prpustn hladiny hluku z hadiska ochrany zdravia s
stanoven Nariadenm vldy SR . 40/2002 o ochrane zdravia pred hlukom a
vibrciami.
Zven hladina hluku v meste Nitra je dokumentovan najm pozd hlavnch
mestskch zbernch komunikci a tranzitnch komunikci. V centre mesta je
nadmern hluk spsoben najm intenzvnou miestnou dopravou postihnut je
predovetkm okolie tefnikovej triedy, trovej ulice, Bratislavskej cesty,
Hviezdoslavovej triedy, ulice Janka Kra, Schurmannovej ulice, urkovej ulice,
Mostnej ulice, Napervillskej ulice, Dobinskho ulice a i. Poda starch meran Z
me hlunos v dennej dobe presahova 70 dB.

EKOCONSULT enviro, a. s.

49

Automotive Nitra Project


Zmer

V svislosti s tranzitnou a prmestskou dopravou s najviac zaaen ulice, ktor s


sasou ciest I. a II. triedy jedn sa o Draovsk ulicu, Chrenovsk ulicu s okolm,
Levick cestu, Cabajsk cestu, Novozmock ulicu a i.
eleznin doprava predstavuje men podiel (vzhadom na intenzitu prepravy) v
intenzite hlunosti a jej psobenie sa sstreuje do najbliieho okolia elezninch
trat. Hlunos z leteckej dopravy je vzhadom na charakter letiska Jankovce nzka.
Zdrojom hluku v definovanom irom dotknutom zem je predovetkm
automobilov doprava na cestnch komunikci, hlavne na ceste R1 Bratislava B.
Bystrica a jej zjazd smerom do mesta Bratislavsk ulica.
alie zdroje hluku s bodov zdroje, emitovan z prevdzok a vrobnch zariaden
priemyselnch arelov. Tieto vak v prevanej miere nie s emitovan do irieho
okolia a vnman s len v najbliom okol samotnho zdroja.
4.4. ZNEISTENIE PODZEMNCH A POVRCHOVCH VD
Kvalita povrchovch vd

Kvalita povrchovch vd na zem Slovenska je dlhodobo nepriazniv. V niektorch


ukazovateoch sa od roku 1990 sce zlepuje (o je dsledkom najm podstatnho
zlepenia technolgi, zvenia podielu istenia odpadovch vd, ale aj poklesom
vroby), napriek tomu na mnostve vodnch tokov pretrvvaj problmy najm v
prpade kvality biologickch a mikrobiologickch ukazovateov a zkladnch
chemickch a fyziklnych ukazovateov. Toto kontatovanie plat aj pre rieku Nitra a
jej prtoky.
Priamy vplyv na kvalitu vd m vypanie odpadovch vd do vodnch tokov.
Pvodcami odpadovch vd s najm priemysel a komunlna sfra (kanalizan
systmy miest a obc). Nedostatonm istenm sa do povrchovch vd dostvaj
vysok koncentrcie zneisujcich ltok a ltok podporujcich rozvoj rias a
planktnu, oho dsledkom je celkov zhorenie kvality vody v tokoch a stojatch
vodch (eutrofizcia).
V oblasti Nitry s najvznamnejmi zdrojmi ltok zneisujcich povrchov vody OV
vch priemyselnch podnikov a obc najm OV Nitra a vrobn podniky.
Najvznamnejm producentom odpadovch vd na zem mesta je ZsVaK Nitra,
ktor prostrednctvom OV v Dolnch Krkanoch vypa rone do rieky vye 10 mil.
m3 odpadovch vd. Dodriavan boli aj stanoven bilann hodnoty pre BSK5,
CHSKCr, NL, NEL, N-NH4+. Doterajia technolgia je vak u v sasnosti
nevyhovujca a nespa aktulne bilann hodnoty zneistenia.
Okrem toho je priamo v Nitre evidovanch viac ako 40 priemyselnch podnikov
vypajcich odpadov vody do kanalizcie (O, OP Nitra). Problmom je aj
individulna bytov vstavba v okrajovch astiach mesta bez vyhovujco vyrieenej
koncovky odpadovch vd (napr. dol, Nad Klokoinou, Zobor). Kanalizan sie v
meste nie je dorieen, chba odkanalizovanie okrajovch ast. Zdrojom zneistenia
vody v rieke s aj odahovacie komory kanalizanej siete, ktor s inn aj pri
normlnych situcich.
Stav istoty vody v rieke Nitra je neuspokojiv Nitra patr k najviac zneistenm
vodnm tokom na zem Slovenska. Vo vetkch ukazovateoch je zaraden k silno
a vemi silno zneistenej vode. Kvalita vody v rieke v oblasti Nitry sa sleduje v dvoch
profiloch nad mestom (Luianky) a pod mestom (echynce).
EKOCONSULT enviro, a. s.

50

Automotive Nitra Project


Zmer

Kvalita povrchovch vd sa hodnot v zmysle Nariadenia vldy . 269/2010 Z.z.,


Prlohy .1, ktorm sa ustanovuj poiadavky na dosiahnutie dobrho stavu vd.
Zujmov zemie sa nachdza v iastkovom povod Vhu, na najvznamnejom
prtoku Vhu, toku Nitra. Kvalita vody rieky Nitra a jej prtokov je negatvne
ovplyvovan najm vznamnou banskou a priemyselnou innosou v regine
Prievidze (Handlov, Prievidza, Novky), vrazn vplyv maj aj vek mestsk
aglomercie Topoany, Nitra a Nov Zmky. Vzhadom na ni prietok v Nitre je
relatvne zaaenie toku vyie ako v prpade Vhu, o sa prejavuje aj horou kvalitou
povrchovch vd v celom povod Nitry v porovnan s povodm Vhu.
Nadmern zaaenie sa prejavuje na celom toku, ke v iadnom monitorovanom
mieste na Nitre ani jej prtokoch neboli splnen poiadavky NV . 269/2010 Z.z.
Kvalita vody sa oproti minulosti zlepila v monitorovanch miestach pod vekmi
sdlami Nitra Nitrianska Streda (pod Topoanmi) a Nitra echynce (pod Nitrou).
V uzverovom profile pred zastenm prelokou do Vhu Nitra Komoa pretrvva
naalej nevyhovujca kvalita.
o sa tka prtokov Nitry, je mon pozorova, e kvalita vody v prtokoch na hornom
seku Nitry (Porubsk potok, Osliansky potok, Drahonica, Nitrica, Svinica, Bebrava,
Radia, Chotina, Bojnianka) je uspokojiv so sporadickm nesplnenm poiadaviek
Prlohy . 1 NV . 269/2010 Z.z., zatia o kvalita prtokov v dolnej ninnej asti je
vrazne horia. Zva ide o drobn toky s iba malmi sdlami v povod, ale s
mimoriadne nzkymi prietokmi, navye v intenzvne vyuvanej ponohospodrskej
oblasti
Kvalita podzemnch vd

Na Slovensku v urbanizovanch oblastiach pretrvva nepriazniv stav kvality


podzemnch vd. Problematickmi ukazovatemi s najastejie prekraovanmi
limitnmi hodnotami kvality s Fe, Mn a NELUV. ast prekraovanie nadlimitnch
koncentrci Fe m nepriazniv vplyv na kyslkov reim, pri ktorom dochdza k
mobilizcii akch kovov. Vyuvanie zemia na ponohospodrske a urbanizan
ely vedie k astm zvenm obsahom oxidovanch a redukovanch foriem
duska, sranov a chloridov vo vodch.
Kvalita podzemnch vd v oblasti Nitry nie je dobr. V rmci PHO vodnch zdrojov
na nive rieky Nitra v oblasti Provskch lk a Dvorianskeho lesa sleduje kvalitatvne
parametre vd ZsVaK. Poda meran bola vina vzoriek vyhodnoten ako zvadn
pre pitn ely, priom boli zisten najm nadlimitn hodnoty ukazovateov NH4, Mn,
Fe, HPO4, NO2, NO3, SO4, Cl, ako aj vysok mineralizcia. Aj z hadiska hygienicko
epidemiologickho boli podzemn vody hodnoten v mnohch prpadoch ako
nevhodn.
SHM m v oblasti Nitry dva pravidelne kvalitatvne sledovan vrty Draovce (vrt
029690) a Doln Krkany (vrt 030290). Zo sledovanch ukazovateov nevyhovuj
norme pre pitn vodu najm ukazovatele Mn, Fe, NELUV, chloridy a fenoly.
Nepriazniv vplyv na kvalitu podzemnch vd m predovetkm silno zneisten
rieka Nitra, ponohospodrske a priemyseln zvody produkujce odpadov a
emisn ltky, ako aj komunlne zneistenie.
Mesto Nitra pravidelne vyhodnocuje kvalitu vody v prameoch v oblasti Zobora z
hadiska zkladnch mikrobiologickch a fyziklno-chemickch ukazovateov (napr.
NH4, NO3, NO2, Fe, Mn, vodivos, SO4, PO4). Kvalita vody v prameoch nie je dobr
EKOCONSULT enviro, a. s.

51

Automotive Nitra Project


Zmer

najm v ukazovateli dusinanov. V starch meraniach v prvej polovici 90-tych rokov


z 10 hodnotench prameov vyhovovali vo vetkch ukazovateoch len 4 pramene
(Svoradov prame, indolka 2, prame Pivonkov, Kada v titroch), v novch
meraniach vyhovovali pramene Svorad, Pivonkov a Kltorsk.
Obdobn situcia je aj v prpade kvality vody v studniach v jednotlivch mestskch
astiach a v okolitch obciach poda meran Z vina vzoriek vody odobratch
zo studn m nadmern obsah dusinanov, ktor prekrauje vznamne stanoven
normy.
4.5. KONTAMINCIA HORNINOVHO PROSTREDIA A PDY

Sasn kvalita pdneho fondu na Slovensku je odrazom situcie v


ponohospodrstve, ale aj priemysle a doprave. Po nemerne silnom tlaku na
produkn funkciu pdy najm v 70. a 80. rokoch sprevdzanom fyzickou detrukciou
pd, nadmernou chemizciou a acidifikciou pd (synergick psobenie
ponohospodrstva a priemyslu) nastalo po roku 1990 relatvne zlepenie situcie.
Vmera zneistench pd na Slovensku je sce relatvne stla, avak nepriazniv
produkn vlastnosti asti ponohospodrskych pd pretrvvaj (zniovanie zsob
humusu a obsahu ivn, mierne okysovanie pd, zhorovanie fyziklnych vlastnost).
S intenzvnym vyuvanm pdy a snahou o zvyovanie jej produknosti svis aj
pouvanie hnojv a chemickch prpravkov. Spolu s koncentrovanou ivonou
vrobou spsobovali kontaminciu ponohospodrskych pd najm v 70-tych a 80tych rokoch minulho storoia. V uplynulch 15 rokoch vznamne klesla spotreba
hnojv, chemickch prpravkov a stavy hospodrskych zvierat, o je podmienkou
znenia zaaenia pd cudzorodmi ltkami.
Oblas mesta Nitry sa z hadiska kontamincie pd nachdza v zem s nzkym
obsahom rizikovch ltok, ktor s sledovan v celottnom monitoringu pd
(VPOP Bratislava). Obsah viny rizikovch ltok Cd, Pb, Cr, Ni, Pb, Cu, Zn je
hlboko pod hygienickmi limitmi. Arzn sa taktie v prevanej asti pd vyskytuje pod
hygienickm limitom (19 mg/kg celkovho obsahu) alebo ho len mierne prekrauje
(Ivanka pri Nitre, Kynek 21-22 mg/kg). Zo zneisujcich ltok sledovanch v
monitoringu pd je obsah sumy polycyklickch aromatickch uhovodkov (PAU)
hlboko pod hygienickm limitom.
Obsah ostatnch polutantov zo skupiny chlrovanch uhovodkov (PCB, HCH, DDT
at.) a ropnho zneistenia (NEL) v plone vznamnejej miere nebol zaznamenan
(tzv. bodov zneistenia nie s predmetom monitoringu pd).
Najvznamnejou formou fyziklnej detrukcie pdy na zem SR je erzia pdy.
Vodn erzia je viazan najm na ponohospodrsky pdny fond v oblasti Nitry s
to intenzvne vyuvan pahorkatinn a podhorsk polohy so strmmi svahmi
vyuvanmi ako orn pda. Prvotnm faktorom je nesprvne vyuvanie pdneho
fondu (absencia protierznych opatren, nevhodn truktra plodn), avak
nchylnos na erziu zvyuj aj nepriazniv fyziklne vlastnosti pdy, pdna truktra
a mal obsah humusu. V uplynulch 50 rokoch ubudlo v pahorkatinnch oblastiach
Slovenska na strmch svahoch odhadom 20-30 cm pdy, o je dsledkom najm
nesprvneho spsobu hospodrenia a vberu plodn.
Tto skutonos plat i pre pdy na pahorkatinch nitrianskeho katastra. Vetern
erzia pokodzuje obyajne plochy bez vegetanho krytu s piesonatmi pdami a
to predovetkm v suchch obdobiach roka. V katastri Nitry s jej prejavy minimlne.

EKOCONSULT enviro, a. s.

52

Automotive Nitra Project


Zmer

Zhutnenie pd je plone relatvne rozrenou degradciou pd. Prejavuje sa prakticky


vo vetkch ponohospodrsky intenzvne vyuvanch oblastiach nin a kotln a je
dsledkom utlaenia podpovrchovej vrstvy pdy dlhodobm pouvanm akch
mechanizmov. Oblas Nitry patr medzi pdy potencilne nchyln na zhutnenie,
aktulne prejavy zhutnenia predpokladme najm na luvizemnch a pseudoglejovch
hnedozemiach pahorkatinnej asti katastra s mlo priepustnm podornim a na
zrnitostne akch fluvizemiach glejovch na nive rieky Nitry.
4.6. POKODENIE VEGETCIE A BIOTOPOV

kodliviny v ovzdu pokodzuj aj vegetciu, a to asto krt vo vej miere ako


ivone organizmy. Tuh imisie usaden na povrchu rastln vplvaj na prjem
energie, obmedzuj dchanie, upchvaj prieduchy tuhmi asticami. Poda citlivosti
na exhalty mono rastliny deli nasledovne (zanajc od najcitlivejch): ihlinat
dreviny, listnat dreviny, viacron byliny, jednoron byliny.
Vek citlivos maj hlavn lesn dreviny smrek a jeda. Vekm problmom je aj
pokodzovanie stanovitnch podmienok drevn, poruenie vhodnej truktry lesnch
porastov, odumieranie koreovho systmu. Ako zkladn symptm hodnotenia
zdravotnho stavu lesov sa pouva strata asymilanch orgnov (SAO) defolicia
(odlistenie). Stromy sa zatrieuj do medzinrodne stanovenej 5 triednej stupnice
pokodenia: 0 bez defolicie (0-10% SAO), 1 slabo defoliovan (11-25% SAO),
2 stredne defoliovan (26-60% SAO), 3 silne defoliovan (61-90% SAO),
odumierajce a mtve stromy (91-100% SAO). V rieenom zem sa lesn porasty
nenachdzaj.
V urbnnom prostred existuje mnostvo faktorov, ktor negatvne psobia na
mestsk zele. S postupom asu, so stle vm a rchlejm rozvojom sdel a
vbec celkovej urbanizcie je toto psobenie viditenejie na samotnch drevinch.
Poda pvodu a spsobu vplvania na dreviny meme tieto initele rozdeli na
biotick a abiotick. Oba initele psobia v mnohch interakcich, priom ich
vzjomn psobenie ete znsobuje kodliv inok jednho z nich. Okrem toho
kad zo spomnanch negatvnych faktorov psob rznym spsobom, a to
mechanicky alebo fyziologicky. Kee initele psobia vzjomne, je ak uri, ktor
z nich je primrnou prinou negatvneho psobenia.
Biotick initele - sem meme zaradi: vrusy, mykoplazmy, baktrie, huby,
parazitick rastliny, hmyz, stavovce, a v neposlednom rade loveka, ktor svojou
innosou priamo alebo nepriamo podporuje vznik a vplyvy spomnanch initeov.
Biotick faktor ohrozujci urbnnu vegetciu mu predstavova i invzne druhy
rastln, ktor oslabuj, niekedy a niia okolit dreviny.
Abiotick initele - sem meme zaradi psobenie nasledovnch initeov: vietor,
sneh, nmraza, adovec, elektrick vboje, iarenie, teplota, vlhkos, iviny, a
cudzorod ltky.
4.7. SASN ZDRAVOTN STAV OBYVATESTVA

Zdravotn stav obyvatestva je ovplyvovan rznymi faktormi. Medzi hlavn faktory


patr kvalita ivotnho prostredia, ekonomick a socilna situcia, ivotn tl, rove
zdravotnckej starostlivosti a vivov nvyky. Vplyv ivotnho prostredia na
zdravotn stav obyvatestva sa odhaduje na 15 20%. Urenie podielu kontamincie
ivotnho prostredia na vvoj zdravotnho stavu vak nie je jednoduch. Pohoda a
kvalita ivota s atribty ivota loveka, spojen s objektvnymi javmi vonkajieho
EKOCONSULT enviro, a. s.

53

Automotive Nitra Project


Zmer

prostredia ud a zrove aj so subjektvnymi javmi ich vntornho prostredia,


charakterizovanho ich zdravotnm stavom a psychikou.
K zkladnm charakteristikm zdravotnho stavu obyvatestva, odrajcich
ekonomick, kultrne, ivotn a pracovn podmienky patr aj mrtnos mortalita.
Vka ukazovateov celkovej mrtnosti zvis vak nielen od uvedench podmienok,
ale ju bezprostredne ovplyvuje aj vekov truktra obyvatestva. Nitriansky kraj
vzhadom k pomerne nepriaznivej vekovej truktre obyvatestva patr k reginom s
vysokou mortalitou (Nitriansky kraj 1111,8 zomretch na 100 000 obyvateov, priemer
SR je 984,1 zomretch na 100 000 obyvateov) . Najvyiu mrtnos dosahuj okresy
Komrno, Nov Zmky, Levice a Zlat Moravce naopak najniiu dosahuje okres
Nitra (947,9 zomretch na 100 000 obyvateov) ako jedin pod hodnotou
celoslovenskho priemeru. Pri sledovan mrtnosti obyvatestva v zvislosti od veku
a pohlavia je mon tak ako v republikovom priemere aj v Nitrianskom okrese
pozorova nadmrtnos muov (814 z celkovho potu 1562 za rok 2010).
Tabuka: Najastejie priny smrti v okrese Nitra a celkovo v SR za rok 2010
PRINA SMRTI
OKRES NITRA
Ndorov ochorenia
poet zomretch
409
na 100.000 obyvateov
248,2
Choroby obehovej sstavy
poet zomretch
745
na 100.000 obyvateov
452,1
Choroby dchacej sstavy
poet zomretch
127
na 100.000 obyvateov
77,1
Choroby trviacej sstavy
poet zomretch
86
na 100.000 obyvateov
52,2
Vonkajie priny chorobnosti a
poet zomretch
87
mrtnosti
na 100.000 obyvateov
52,8
Zdroj: stav zdravotnckych informci a tatistiky (ZI)

SR
12.185
224,4
28.541
525,5
3.311
61,0
2845
52,4
2947
54,3

Obyvatelia okresu Nitra poda tatistiky hospitalizovanch v SR za rok 2010


najastejie zomieraj na choroby obehovej sstavy (452,1 mrt na 100 000
obyvateov), ndorov ochorenia (248,2 mrt na 100 000 obyvateov) a v menej
miere na choroby dchacej sstavy (77,1 mrt na 100 000 obyvateov), na vonkajie
priny chorobnosti a mrtnosti (52,8 mrt na 100 000 obyvateov) a najmenej na
choroby trviacej sstavy (52,2 mrt na 100 000 obyvateov). Vemi zvan je
pretrvvajce kontatovanie, e v prpade prvch dvoch prin smrti ide o dlhodob
nepriazniv vvoj.
V poslednom obdob podobne ako v celej republike aj v Trnavskom okrese je
zaznamenan rapdny nrast alergi, najm alergickej rinitdy seznnej i celoronej.

EKOCONSULT enviro, a. s.

54

Automotive Nitra Project


Zmer

IV. ZKLADN DAJE O PREDPOKLADANCH VPLYVOCH


NAVRHOVANEJ INNOSTI NA IVOTN PROSTREDIE
VRTANE ZDRAVIA A O MONOSTIACH OPATREN NA ICH
ZMIERNENIE
1. POIADAVKY NA VSTUPY
1.1. ZBER PDY

Umiestnenie navrhovanej innosti je v Nitrianskom samosprvnom kraji, okrese Nitra,


v katastrlnom zem obc Nitra - Draovce, Luianky, akajovce, Zobor, Mlynrce a
Zbehy.
Navrhovan innos bude umiestnen v nadvznosti na existujci priemyseln park
Nitra - Sever severne od PP na parcelch vyznaench v Prlohe 2.
Vmera plch dotknutho zemia poda jednotlivch katastrlnych zem:

Luianky: 2 653 845 m2 t.j. 265,4 ha


akajovce: 783 295 m2 t.j. 78,3 ha
Zbehy: 321 200 m2 t.j. 32,1 ha
Draovce: 2 295 965 m2 t.j. 229,6 ha
Mlynrce: 737 436 m2 t.j. 73,7 ha
Zobor: 550 648 m2 t.j. 55,1 ha

Z toho vmera plch vrobnho zvodu bude predstavova 200 a 300ha. Uveden
parcely s v sasnosti definovan ako orn pda, trval trvny porast, ostatn
plochy a zastavan plochy a ndvoria lokalizovan mimo zastavanho zemia obc
a bud vo vlastnctve navrhovatea.
Vrobn zvod bude napojen existujcimi aj novovybudovanmi prstupovmi
komunikciou na komunikan systm priemyselnho parku, ktor je prepojen na
na verejn komunikcie veden pozd hranc pozemku zvodu (Prloha 3).
Vzhadom k polohe a charakteru dotknutej lokality dochdza realizciou zmeru k
zberu ponohospodrskej pdy (PP). Na zklade uvedenho bude nutn poda
iados o rozhodnutie pre odatie predmetnej ponohospodrskej pdy z
ponohospodrskeho fondu natrvalo.
Vzhadom k umiestneniu navrhovanej innosti sa zber lesnej pdy nepredpoklad.
1.2. ZDROJE A SPOTREBA VODY
Potreba vody poas vstavby

Poas realizcie navrhovanej innosti bude dimenzovan socilne zabezpeenie


s napojenm na vodovod s vlastnm meranm spotreby. Staveniskov napojenie na
vodovod bude rieen prpojkou dky 700 m pripojenm na existujci vodovod DN
225 nachdzajci sa v blzkosti cesty I/64.
EKOCONSULT enviro, a. s.

55

Automotive Nitra Project


Zmer

Predpokladan odber vody:


Q1 - itkov voda
Q2 - pitn voda a voda pre sanitrne ely
Q3 - poiarna voda
Q - celkov potreba vody na stavenisku

max.
max.
min.
min.

0,250 l/s
1,200 l/s
25,00 l/s
5,600 l/s

Potreba vody poas prevdzky

Dotknut zemie bude napojen na vodovodn sie prostrednctvom existujcej


vodovodnej siete spolonosti ZSVS, priom v blzkosti cesty 1/64 sa nachdza
vodovod DN 225 s monosou pripojenia DN 150 o predpokladanej dke 2000m.
Druh napojenie bude na existujci vodovod DN 400 nachdzajci sa na odahlej
strane rieky Nitra. Pripojenie na dan vodovod bude DN 200 s predpokladanou dkou
2200m(dan rieenie si vyiada a podtlak pod rieku Nitra). Konkrtne miesta
napojenia vodovodnch prpojok na vodovodn rdy arelovho vodovodu bud
rieen v alch stupoch projektovej prpravy zmeru.
Potreba vody na socilne ely
Po realizcia navrhovanej innosti sa predpoklad zamestnanos na rovni 2 000 a
4 000 pracovnkov v trojzmennej prevdzke.
Potreba vody pre vrobnch pracovnkov v priemysle danho charakteru je 125 l na
osobu a de.
Odborn odhad potreby pitnej vody:

poet zamestnancov vo vrobe

pecifick potreba vody

priemern denn potreba vody

max. hodinov mnostvo (predpoklad)

ron mnostvo

4.000 osb
125 l/osoba na de
Qde = 4.000x0,125= 500 m3/de
4000x125
Qhod = 23600 = 69,44 l/s
Qrok = 500 x250 = 125.000m3/rok

Potreba technologickej vody


V rmci vrobnho procesu bude potrebn aj technologick voda v objeme 300.000
m3 rone s kapacitou dodvky 60 m3 za hodinu cez 2 napjacie zdroje (8 palcov, 4
bar), dvojit prpojka 2 x 100%, jeden zdroj s pevnm pripojenm a druh zlon z
vlastnej studne. Konzistencia dodvok je pre vrobn proces vemi dleit, rovnako
je nutn dora aj sprvne hodnoty pH, uhliitanov, eleza, kremka at. ktor musia
by kontrolovan.
Potreba poiarnej vody
ZSVS nebude dodva dostaton kapacitu vody v prpade poiaru a na dan ely
je potrebn kalkulova s poiarnymi ndrami. Poiarna voda bude rieen
prostrednctvom poiarnych ndr a rozvodov s nadzemnmi hydrantmi.
Potreba poiarnej vody

EKOCONSULT enviro, a. s.

Qpoiar = 25 l/s

56

Automotive Nitra Project


Zmer
1.3. SUROVINOV ZABEZPEENIE
Poas vstavby

Vzhadom na stupe projektovej dokumentcie daje o dodvateskom zabezpeen


resp. subdodvateoch, vyplvajcich z navrhovanho lenenia zmeru bude
surovinov zabezpeenie spresnen po ukonen vberovho konania.
Poas prevdzky

pecifikcia a mnostvo vstupnch surovn pre prevdzku technolgi navrhovanho


zmeru je dan pecifickmi vrobnmi operciami v jednotlivch prevdzkach
projektu Automotive Nitra Project.
V nasledujcej tabuke je uveden odhadovan druh a mnostvo surovn pre
navrhovan innos.
Tab.: Druh a mnostvo surovn pre navrhovan innos
1. Zkladn suroviny pouvan vo vrobe (vrobn vstupy):
Surovina

Strun popis

Hlinkov a oceov plechy


surov karosria
Sklo
Okn
Guma
Pneumatiky
Hlink
Zliatiny
Panely, poah stropu, sedadl,
kobereky
Spravy
zavesenia
Na brzdenie
Prevodovka a hnac hriade
Vyspel hnac agregt
Batrie
iarovky
Kblov zvzky
Pre elektronick riadiace jednotky
Vfukov systm
Sady airbagov
Napnae bezpenostnho psu
Stpiky riadenia
Motory
2. Chemick ltky a materily pouvan vo vrobe (vrobn vstupy):
Nzov vstupu
Rozpadl

Strun opis vstupu a jeho


zloenie
Pouvan pri povrchovch
pravch (repasn pracovisk
Monte - T&F)

Mnostvo (kusov rone)


3.000.000
3.000.000
1.500.000
1.500.000
300.000
300.000
300.000
300.000
4.200.000
300.000
300.000
300.000
300.000
300.000
300.000
Mnostvo (jednotiek za rok)
2 500 l

Olej
Chladiaca kvapalina motora
Farby

Motorov olej
chladiaca kvapalina pre motory
Rzne farby na povrchov pravy
vozidiel (repasn pracovisk
Monte - T&F)

6.000.000 l
2.100.000l
5 000 l

Lepidl, ivice a tmely


Lepidl,
ivice a tmely
Lepidl, ivice a
Plyn
tmelyklimatizcie
Brzdov kvapalina
Diesel / benzn
Kvapalina do
ostrekovaa/metanol

Pouva sa na zasklenie, surov


karosriu a nterov tmely
Pouva sa vo vozidlch
Pouva sa vo vozidlch
Palivo pre vozidl
Pre vozidl ako sas vbavy

300.000 kg

EKOCONSULT enviro, a. s.

420 t
90.000l
10.500.000 l
3.000.000 l

57

Automotive Nitra Project


Zmer
Prevodov olej
Prevodov olej

Pouitie v prevodovke

1.500.000l

V nasledujcej tabuke s uveden orientan mnostv skladovan v prevdzke.


Tab.: Orientan mnostv skladovan v prevdzke
Materil
Skladovan mnostvo
Rozpadl (pre repasn pracovisk
600
Monte - T&F)
Olej
25.000
Chladiaca kvapalina motora
80.000
Lak (pre repasn pracovisk
400
Monte - T&F)
Moovina
100.000
Lepidl, ivice a tmely
1.500
Plyn klimatizcie HFO1234y
15
Kvapalina do klimatizcie R134a
7.5
Brzdov kvapalina
4.000
Batrie
310.000
Benzn
2 x 50.000
Motorov nafta
2 x 50.000
Zimn nafta
2 x 50.000

Jednotka mnostva
Litre
Litre
Litre
Litre
Litre
Kg
Tona
Tona
Litre
Kusy
Litre
Litre
Litre

Zloenie pouvanch materilov je uveden v kartch bezpenostnch dajov, ktor


s k nahliadnutiu u navrhovatea.

1.4. ENERGETICK ZDROJE

Elektrick energia
Poas vstavby

Ako prvod elektrickej energie pre potreby vstavby a monte technolgi bude
sli stavebn prvod elektrickej energie. Rozvod bude vybaven rozvdzaom a
vlastnm meranm. Staveniskov napojenie elektro pri poadovanom prkone 9 MW
bude zrealizovan z existujcej 110 kV rozvodne ZSE, z ktorej bud zrealizovan
22kV vvody dky 100m na napojenie staveniskovej trafostanice (22/0,4KV).
Spotrebu nie je mon spoahlivo predikova.
Poas prevdzky

Dotknut arel bude zsobovan elektrickou energiou z distribunej siete ZSE a. s..
Napojenie na Elektro bude realizovan pravou existujcej rozvodne ZSE(110/22kV),
ktor sa nachdza v blzkosti zemia. Poadovan intalovan prkon 50MW bude
rieen napojenm arelu klienta na strane 110kV. Napojenie bude realizovan
podzemnmi kblovmi rozvodmi (2 kble) 110 KV o dke 3500m. Transformtorov
stanica zo 110kV/22kV u bude rieen na strane investora, vrtane osadenia
Transformtorov.
Spotreba elektrickej energie pre potreby technolgie a prevdzkovch priestorov
navrhovanej innosti:
EKOCONSULT enviro, a. s.

58

Automotive Nitra Project


Zmer

Mesan potreba v MW: 50 MVA + 10 MVA pre dodvatesk park


Spotreba: 150 000 MWH za rok
Napjac zdroj: minimlne 11 KV - dulny prvod poadovan na pripjacom
bode
Napov charakteristiky elektrickej energie dodvanej z verejnej distribunej
siete musia by v slade s eurpskymi normami kvality / JLR (stabilita naptia,
stabilita frekvencie)
Prvodn vedenia: najvyia dostupn rove naptia (33 kV), redundancia
systmu s dvoma nezvislmi prvodnmi vedeniami napjanmi z rznych
zdrojov pre paraleln prevdzku
transformtor: minimlne 2 transformtory pracujce v paralelnej prevdzke,
vysok rove naptia medzi 33 kV a 11 kV
V rmci projektu Automotive Nitra Project chce investor politikou trvalo udratench
najlepch postupov umiestni na strechu zvodu alebo na vhodn plochu v rmci
zvodu fotovoltaick panely, prpadne vyui in alternatvne zdroje energie. Uvauje
sa, e systm tak zni uhlkov stopu zvodu.
Plyn
Poas vstavby

Zabezpeenie zemnm plynom poas vstavby arelu a monte technolgi


navrhovanej innosti sa nepredpoklad.
Poas prevdzky

Napojenie na plyn bude zrealizovan priamo z preloenho VTL potrubia(bod A1)


kde bude zrealizovan VTL prpojka o dke 100 m ukonen Regulanou stanicou
VTL/STL. Z danej Stanice bude zrealizovan STL prpojka o dke cca 700 m (na
severnej strane arelu).
Zemn plyn bude vyuvan pre potrebu technolgie vroby ako aj pre vykurovanie
vrobnch a prevdzkovch priestorov, ktor bude zabezpeova na severe
dotknutho zemia objekt . 43 Centrlna budova Obslun objekty s kotolou
s dvomi kotlami o celkovom vkone 20MW.
Spotreba zemnho plynu pre potreby technolgie a vykurovania vrobnch
a prevdzkovch priestorov ako aj na vrobu TV:
30 000 000 Nm3 za rok
6000 Nm/h, jedna prpojka 1 x 100% => 30 000 000 Nm / rok
plynov regulan stanica: 350 m bar, 6000 Nm / h
Jestvujca
vysokotlakov
i strednotlakov
plynovodn
distribun
sie
v Priemyselnom parku Nitra Sever v sasnosti kapacitne postauje na
poadovan mnostvo zemnho plynu aj pre navrhovan innos.

EKOCONSULT enviro, a. s.

59

Automotive Nitra Project


Zmer
1.5. DOPRAVN RIEENIE
Poas vstavby

Doprava poas realizcie zmeru bude smerovan po existujcej prstupovej


komunikcii napojenej okrunou kriovatkou na cestu I/64 Nitra akajovce Topoany alebo z cesty II/513 Nitra Hlohovec, cez obec Luianky. Tieto komunikcie
prepjaj zemie s komunikciami vyieho rdu - rchlostnou cestou R1A Trnava
B. Bystrica. Priamo v dotknutom zem je v sasnosti niekoko ponch ciest medzi
blokmi obrbanch pol, ktor sa v rmci vstavby pouij pre premiestovanie
stavebnch mechanizmov v jednotlivch fzach vstavby. Pre zariadenia staveniska
bud vybudovan 2 doasn trkov prstupov komunikcie o celkovej dke 800m
(rky 6 m). Dopravu zamestnancov na stavenisko zabezpe dodvate vstavby
resp. technolgie.
Pre dopravu poas vstavby je mon vyui aj eleznin infratruktru, tzn. priahl
traov seky Prievidza - Nov Zmky a Luianky - Leopoldov a eleznin stanicu
Luianky.
Poas prevdzky

Priemyseln park Nitra - Sever je napojen okrunou kriovatkou na cestu I/64 Nitra
akajovce - Topoany, ktor prepja zemie s komunikciami vyieho rdu rchlostnou cestou R1A Trnava B. Bystrica. Prstup na dotknut zemie je mon
aj z cesty II/513 Nitra Hlohovec, cez obec Luianky.
Pre prevdzku navrhovanej innosti bude potrebn vybudova v nadvznosti na
existujcu komunikan sie cestn prpojky pre osobn, autobusov aj kaminov
dopravu v potrebnej kapacite a technickom preveden. Arel bude sprstupnen
navrhovanmi komunikciami a kriovatkami, ktor zabezpeia kapacitne vyhovujce
a rovnomern prerozdelenie zdrojovej a cieovej dopravy. Komunikcie bud
nsledne napojen na existujcu cestn sie a to na cestu I/64 a cez kriovatku
Mlynrce na rchlostn cestu R1A. V rmci rieenho arelu bud vybudovan
parkovacie plochy pre osobn a nkladn dopravu.
Od zpadu dotknutho zemia bude vybudovan eleznin tra stiaca do TIP (2
koaje) a vntroarelov vleka (4 koaje) umoujce prsun surovn a odvozu
produkcie vrobnho zvodu ako aj kontajnerov pre okolit subjekty,
Pohyb vlakovch sprav bude od elezninej stanice Luianky, po asti existujcej
trate SR . 123 A a alej po novej asti trate.
Na odstavenie sprav v ST Luianky je mon poui 4 koaje (dky 6 651 m, 8
576 m, 10 503 m, 12 505 m)
Vetky navrhovan prpojky a kriovatky ako aj odstavn a parkovacie plochy pre
zemie navrhovanej innosti je znzornen v Prlohe 3.
Doprava do zvodu je rieen kaminovou dopravou a elezninou vlekou.
Doprava zabezpeuje:
EKOCONSULT enviro, a. s.

60

Automotive Nitra Project


Zmer

prsun surovn
odsun hotovej produkcie
dopravu pracovnkov

V rmci navrhovanej innosti sa pota s vybudovanm 440 parkovacch stojsk pre


osobn dopravu vo vchodnej asti dotknutho zemia
.
Realizcia navrhovanej innosti prinesie aj zven dopravn intenzitu osobnej
a nkladnej dopravy ako aj elezninej prepravy:
25 autobusov/zmena/de
800 osobnch ut/zmena/de
764 kaminov/de pre dovoz surovn a materilov

155 transportrov/de pre odvoz finlnych vrobkov

5 vlakov/de pre odvoz finlnych vrobkov


5.000 kontajnerov/rok pre dovoz surovn a materilov
(2 vlaky/de)
Realizcia navrhovanej innosti prinesie aj zven dopravn intenzitu osobnej
osobnej elezninej prepravy: 16 osobnch vlakov za de (8 Kozrovce
Automotive Nitra Project zast., 8 Luianky - TIP, (poda rozhodnutia investora). Pre
tto dopravu bud vybudovan nstupitia pre nstup/vstup zamestnancov zvodu
do osobnch vlakov.
Vntroarelov doprava bude vykonvan prostrednctvom elektrickch
vysokozdvinch vozkov o nosnosti 1,4t, z asti potom runmi manipulanmi
vozkmi. Dobjanie akumultorov vysokozdvinch vozkov bude zabezpeen na
expedinej ploche v blzkosti rozvodne NN.
Intern logistika
Vetky zsoby bud dodvan na linku systmom just in time". To bude riaden
pomocou inteligentnch kariet a inteligentnch volacch tlaidiel, ktor bud opertori
vyuva na objednvanie dielov vtedy, ke bud potrebn.

EKOCONSULT enviro, a. s.

61

Automotive Nitra Project


Zmer

Niektor diely (napr. nraznky vo farbe karosrie) bud dodvan v stanovenej


sekvencii. Nraznky bud dodvateom dodvan k linke v urenom porad tak, aby
shlasili s druhom vozidla prichdzajceho na miesto monte.
Skladovanie materilu pre vrobn innosti bude musie zabezpei dostaton
zsoby pre prevdzku v prpade logistickch zdran. To sa bude vzahova na
vinu komponentov, avak niektor kvapaliny bud dodvan pravidelnejie, v
zvislosti od miestneho dodvateskho reazca. Skladovan bud aj dokonen
vozidl akajce na expedciu alebo aliu distribciu.
1.6. NROKY NA PRACOVN SILY
Poas vstavby

Orientane predpokladme nasadenie cca 1.300 pracovnkov naraz.


Poas prevdzky

Po zabehnut vroby bude v novom zvode na vrobu a mont automobilov


predpokladan poet pracovnkov od 2.000 do 4.000 zamestnancov v dvoj-, troj- a
tvorzmennej prevdzke.
Celkov poet miestnych zamestnancov a zamestnancov z krajiny investora a inch
zvodov, kvli rozvoju schopnost sa bude v decembri 2020 pohybova v rozsahu
2.000 a 4.000.

1.7. VZNAMN TERNNE PRAVY A ZSAHY DO KRAJINY

V svislosti s vstavbou navrhovanej innosti je investor, ako iadate o trval odatie


ponohospodrskej pdy pre neponohospodrsky el povinn zabezpei
spracovanie a vykonanie bilancie skrvky HH PP, priom sa zabezpe skrvka z
plch trvalho odatia a jej odvezenie a rozprestretie na inch pozemkoch, prpadne
zrodnenie menej rodnch pd. Ak bude skrvka HH PP na urit as uloen na
depniu (skldku) investor zabezpe jej ochranu pred znehodnotenm a nsledn
rozprestretie na vopred uren pozemky poda bilancie skrvky HH PP.
Skrvka sa vykon z hornej asti pdneho profilu, v zvislosti na biologickom oiven
a obsahu humusu, prpadne i z hlbie uloench vrstiev pdy (aktvny humusov
horizont).
Skrvka jednotlivch ast humusovho horizontu u ornej pdy sa vykon oddelene
(naprklad ornica, podornica) so zreteom na hbku biologicky aktvnej pdy.
Podkladom pre bilancovanie skrvky bud vsledky komplexnho prieskumu pd,
vsledky podrobnho pdoznaleckho prieskumu pd a preetrenie pdneho profilu
vkopom sond na ploche odatia ponohospodrskej pdy s cieom zistenia hbky
pdy a hbky humusovho horizontu pdy.
elnos a hospodrnos skrvky sa stanov na zklade rodnosti, zkladnch
morfologickch vlastnost pd, hygienickho stavu pdy a aktvneho humusovho
horizontu zistenho na podklade vkopu sondy priamo v terne.
2. DAJE O VSTUPOCH
EKOCONSULT enviro, a. s.

62

Automotive Nitra Project


Zmer
2.1. OVZDUIE
Emisie poas vstavby

Za producenta emisi poas realizcie zmeru mono povaova vlastn lokalitu


poas vstavby navrhovanej innosti. Stavebn a montne mechanizmy a svisiaca
nkladn doprava bud zdrojom pranosti a emisi. Zneistenie sa prejav loklne
priamo na stavenisku a v uritej miere na prstupovch komunikcich. Vplyvy bud
loklne a doasn, nepredpoklad sa zhorenie kvality ovzduia a intenzitu
zneistenia je mon minimalizova vhodnmi opatreniami.
Mobilnch producentov emisi poas realizcie navrhovanej innosti bud
predstavova vozidl pri dovoze stavebnch materilov a technologickch zariaden.
Odhad takto vyprodukovanch emisi v celej etape realizcie nie je mon spoahlivo
predikova.
Emisie poas prevdzky

Poda zkona . 137/2010 Z. z. o ovzdu v znen neskorch predpisov a poda


vyhlky MP SR . 410/2012 Z. z., ktorou sa vykonvaj niektor ustanovenia
zkona o ovzdu a jej prlohy . 1, bude prevdzka zvodu kategorizovan ako
stacionrny zdroj zneisovania ovzduia nasledovne:
Technologick zdroj Povrchov prava
Technolgia povrchovej pravy s pouitm organickch rozpadiel bude zaraden
v zmysle vyhlky MP SR . 410/2012 Z.z. v znen neskorch predpisov ako:
6.3.2
Nananie nterov na povrchy, lakovanie s projektovanou spotrebou
organickch rozpadiel v t/rok:
a) kovov a plastov vrtane povrchov lod, lietadiel, koajovch vozidiel, textilu, tkann,
fli, papiera: 0,6 a 5 t/rok
Sasou zdroja zneisovania ovzduia je zdroj, ktor by boli samostatne
kategorizovan ako:
Procesn ohrev - kotola
1.1.2 Technologick celky obsahujce spaovacie zariadenia vrtane plynovch
turbn a stacionrnych piestovch spaovacch motorov, s naintalovanm shrnnm
menovitm tepelnm vkonom v MW je 0,3 a 50 MW
Technologick zdroj Zvarova
2.99.2 Ostatn priemyseln vroby a spracovanie kovov, ak:
b) podiel hmotnostnho toku emisi zneisujcej ltky pred odluovaom
a hmotnostnho toku zneisujcej ltky, ktor je uveden v prlohe . 3 pre
jestvujce zariadenie; in zneisujce ltky je: 1 a 10
Palivovo-energetick zdroj
V svislosti s navrhovanou innosou meme ako zdroj zneisovania ovzduia
poklada vykurovanie priestorov a vrobu TV.
EKOCONSULT enviro, a. s.

63

Automotive Nitra Project


Zmer

V zmysle vyhlky MP SR . 410/2012 Z.z., ktorou sa vykonvaj niektor


ustanovenia zkona o ovzdu v znen neskorch predpisov, bude predmetn zdroj
kategorizovan ako stredn zdroj:
1 Palivovo-energetick priemysel
1.1.2 Technologick celky obsahujce spaovacie zariadenia vrtane plynovch
turbn a stacionrnych piestovch spaovacch motorov, s naintalovanm shrnnm
menovitm tepelnm vkonom v MW je 0,3 a 50 MW
Pre predmetn zmer bola vypracovan odborne spsobilou osobou RNDr. Jurajom
Brozmanom Rozptylov tdia (Prloha 5) ktor v zvere kontatuje, e Automotive
Nitra Project, v prpade realizcie navrhovanej innosti pri dodran deklarovanch
parametrov prevdzky a veobecnch podmienok prevdzkovania bude spa
poiadavky a podmienky, ktor s ustanoven prvnymi predpismi vo veci ochrany
ovzduia pre nov zdroje zneisovania ovzduia.
Hodnoten ZL ani v jednej modelovej situcii vo vpotovej oblasti neprekroili limitn
hodnoty stanoven vyhlkou MP SR .360/2010 Z.z. o kvalite ovzduia na ochranu
zdravia ud.
Imisn zaaenie posudzovanmi ZL od navrhovanej innosti sa v referennch
oblastiach po prpadnej realizcii projektu zvi nevrazne a ani pri najvych
prspevkoch neprekro 3% limitnej hodnoty uverejnench vyhlkou MP SR
.360/2010 Z.z. o kvalite ovzduia na ochranu zdravia ud a vo vestnku MP SR,
ktor s podmienkou pre prevdzku novch zdrojov ZO.
Vka komna - modelov vpoty koncentrci ZL preukzali, e vka komna 19.4
m uren na zklade hmotnostnch tokov ZZL a prevenie vduchov od
technologickch pracovsk 3.5 m nad strechou resp. atikou s rezervou vyhovuje pre
parametre prevdzky uveden v asti 4. tohto posdenia a tm spa aj podmienky
zabezpeenia rozptylu emisi z asti 5.3.
Tieto kontatovania platia pre kapacity a parametre uveden v kapitole 4. Rozptylovej
tdie (Prloha 5) a za predpokladu opatren na zniovanie emisi.
Mobilnch producentov emisi poas prevdzky navrhovanej innosti bud
predstavova dopravn prostriedky zsobujce arel zvodu a obslun doprava
samotnho vrobnho arelu. Zsobovanie bude rieen po prstupovch
komunikcich nkladnmi autami s intenzitou identickou uvedenou v asti IV.1.5
Dopravn rieenie. Reim jazdy bude mestsk. Automobily produkuj emisie NOx,
CO, prchav organick ltky (VOC) a zrove s zdrojom pranosti (najm frakcie
PM10).
V nasledujcej tabuke s uveden emisie zneisujcich ltok produkovan
dopravou svisiacou s prevdzkou navrhovanej innosti na prjazdovch
komunikcich pri pouit emisnej rovne EURO4 pre ak NA, vpotov rok 2016
:
Tab.: Odhad emisi od dopravy svisiacej s prevdzkou navrhovanej innosti

EKOCONSULT enviro, a. s.

64

Automotive Nitra Project


Zmer
Intenzita

NOX

prejazdy/de

CO

VOC

[kg/h]

Dovoz surovn

1528 NA

0.365

0.714

0.091

Odvoz produkcie

310 NA

0.041

0.073

0.012

Doprava zamestnancov

800 OA + 50 AB

0.024

0.022

0.006

Odstavn parkovisko *

440 PM

0.70752

0.023232

0.082368

* - na zaiatku a konci zmeny

2.2. VODY
Poas vstavby

Vzhadom na rozsah a celkov dobu vstavby predpokladme sasn nasadenie


max. 1.300 pracovnkov, pre ktorch bude dimenzovan socilne zariadenie.
Napojenie na splakov kanalizciu bude rieen vtlanm potrubm dky 800 m
napojenm sa na existujcu tlakov kanalizciu DN 225. Sasou rieenia bude aj
akumulan ndr a erpacia stanica.
Poas prevdzky

Splakov odpadov vody vznikajce z jednotlivch socilnych zariaden vrobnho


arelu bud odvdzan spolu s predistenmi priemyselnmi odpadovmi vodami
z neutralizanej stanice spolonou kanalizciou do verejnej kanalizcie v slade
s kanalizanm poriadkom.
Napojenie na splakov kanalizciu bude zrealizovan na existujce potrubie
vtlanej splakovej kanalizcie DN 250 spolonosti ZSVS, ktor sa nachdza
priamo v zujmovom zem.
Prpojka splakovej kanalizcie bude realizovan ako vtlan potrubie DN 200 o
dke 1500m. Sasou prpojky bude retenn ndr splakovej kanalizcie a
erpacia stanica. Napojenie bude mon a po zrealizovan preloky splakovej
kanalizcie prechdzajcej zemm Presn bod napojenia na verejn kanalizciu
bude stanoven v alej prprave PD.
Splakov odpadov vody
Splakov odpadov vody bud vznika v socilnych zariadeniach jednotlivch ast
vrobnho zvodu (toalety, umvrne a sprchy, kuchynky). Mnostvo splakovch
odpadovch vd bude zodpoveda spotrebe pitnej vody v tchto zariadeniach.
Odpadov vody z kuchynskej prevdzky bud pred zastenm do kanalizanej siete
prediten v lapai tukov.
Mnostvo splakovch odpadovch vd
denn mnostvo splakovch odpadovch vd
ron mnostvo splakovch odpadovch vd

Qde = 500 m3/de


Qrok = 125.000 m3/rok

Technologick odpadov vody


EKOCONSULT enviro, a. s.

65

Automotive Nitra Project


Zmer

Technologick odpadov vody bud vznika najm z prevdzky Centra povrchovch


prav a bud sa zachytva v samostatnch zbernch ndobch poda druhov mdi.
Nsledne sa bud tieto odpadov vody upravova spolone v neutralizanej stanici
odpadovch vd v prevdzke Centra povrchovch prav.
A po odber z predpravy odpadovch vd bud denne sledovan a potvrdzovan
parametre pre vypanie technologickch odpadovch vd do verejnej kanalizcie.
Mnostvo technologickch odpadovch vd
Priemern denn vypan mnostvo: 50m3/hod
Daov vody
Z dotknutho zemia je rieka Nitra jedin recipient pre odvdzanie daovch vd,
nakoko toky Dobrotka a Jelina s kapacitne vyaen.
Odvedenie aovch vd - aov vody zo striech aj s komunikcii bud
odvdzan do rieky Nitra (v prpade komunikcii po preisten v ORL), priom
maximlna prpustn kapacita vypania bola stanoven SVP na max.5 m3/s (k
omu bude potrebn zrealizova dostaton retenn kapacitu v zem v rmci arelu
investora). Na zklade danej poiadavky bud zrealizovan 3 vustn objekty
vrtane prpojnch vtlanch potrub od hranice pozemku investora pri minimlnom
poruen hrdze. Set maximlnej kapacity danch pripojen bude vyregulovan na
max. 5m3/s na erpacch staniciach na strane investora.
2.3. ODPADY
Odpady vznikajce poas vstavby

V zmysle zkona . 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnen niektorch


zkonov, v zmysle vyhlky Ministerstva ivotnho prostredia SR . 310/2013 Z. z.
ktorou sa vykonvaj niektor ustanovenia zkona o odpadoch a vyhlky
Ministerstva ivotnho prostredia SR . 284/2001 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalg
odpadov v znen neskorch predpisov s odpady vznikajce vstavbou zaraden
nasledovne:
slo skupiny,
podskupiny a
druh odpadu
13 02 06
15 01 01
15 01 02
15 01 06
15 01 10

15 02 02

Nzov skupiny, podskupiny a druh


odpadu
Syntetick prevodov a mazacie oleje

10

Spsob
nakladania s
odpadmi
R1/R9

Obaly z papiera a lepenky


Obaly z plastov
Zmiean obaly
Obaly obsahujce zvyky nebezpench
ltok
alebo
kontaminovan
nebezpenmi ltkami po maliarskych a
tesniacich a izolanch prcach
absorbenty, filtran materily vrtane
olejovch
filtrov inak
nepecifikovanch, handry na istenie,

O
O
O
N

200
220
900
80

R3
R3
D1
D1

80

D1

EKOCONSULT enviro, a. s.

Kategria
odpadu

Mnostvo
odpadu
(t)

66

Automotive Nitra Project


Zmer
slo skupiny,
podskupiny a
druh odpadu

Nzov skupiny, podskupiny a druh


odpadu

Kategria
odpadu

Mnostvo
odpadu
(t)

Spsob
nakladania s
odpadmi

17 01 01
17 02 01
17 02 03

ochrann
odevy
kontaminovan
nebezpenmi ltkami
Betn
Drevo
Plasty

O
O
N

100
30
30

R5
R3
R3

17 04 05
17 04 11
17 05 06

Oce
Kble in ako uveden v 17 04 10
Zemina

O
O
O

200
20
300.000

R4
R4
R5

20 03 01

Zmesov komunlny odpad

100

D10

Predpokladan spsob nakladania s odpadmi zmluvnou organizciou je v tabuke


uveden prostrednctvom kdov nakladania odpadov v zmysle prlohy . 2 a 3 zkona
o odpadoch.
Nebezpen odpad bude prepravovan v zmysle dohody ADR upravujcej
podmienky prepravy nebezpench vec.
Vzniknut odpady bud zhromaovan do pristavench kontajnerov. Poas
prepravy bud kontajnery prekryt plachtou proti zvreniu prachu tak, aby
nedochdzalo poas prepravy k jeho vypadvaniu alebo rozpreniu.
Poas nakladania s odpadmi bude dodvate stavby repektova a dsledne plni
podmienky vyplvajce z platnej legislatvy.
Odpady vznikajce poas prevdzky

V zmysle zkona . 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnen niektorch


zkonov, v zmysle vyhlky Ministerstva ivotnho prostredia SR . 283/2001 Z. z.
o vykonan niektorch ustanoven zkona o odpadoch v znen neskorch predpisov
a vyhlky Ministerstva ivotnho prostredia SR . 284/2001 Z. z., ktorou sa
ustanovuje Katalg odpadov v znen neskorch predpisov je mon odpady
vznikajce prevdzkou priestorov resp. kapact zrealizovanej stavby zaradi
nasledovne:
Kd druhu
Nzov odpadu
odpadu
07 03 04 In organick rozpuadl, premvacie kvapaliny a
maten lhy
08 04 09 Odpadov lepidl
11 01 08 Kaly z fosftovania
11 01 11 vodn
oplachovacie
kvapaliny
obsahujce
nebezpen ltky
12 03 01 vodn pracie kvapaliny
13 01 10 nechlrovan minerlne hydraulick oleje
13 02 06 syntetick motorov, prevodov a mazacie oleje
13 05 07 voda obsahujca olej z odluovaov oleja z vody
13 05 08 zmesi odpadov z lapaov piesku a odluovaov oleja z
vody
15 01 01 obaly z papiera a lepenky

EKOCONSULT enviro, a. s.

Kategria
odpadu
N

Mnostvo
Spsob
(t/rok)
nakladania
5
R2

N
N
N

186
84
15

D1
D1
D7

N
N
N
N
N

20
3
3
10
312

D
R1/R9
R1/R9
D9
D9

6550

R3

67

Automotive Nitra Project


Zmer
Kd druhu
odpadu
15 01 02
15 01 03
15 01 06
15 01 10

15 02 02
16 01 18
16 02 13
16 02 14
16 06 01
1704 01
17 04 05
20 02 01
20 03 01
20 03 03

Nzov odpadu
obaly z plastov
obaly z dreva
zmiean obaly
obaly obsahujce zvyky nebezpench ltok alebo
kontaminovan nebezpenmi ltkami
absorbenty, filtran materily vrtane olejovch
filtrov inak nepecifikovanch, handry na istenie,
ochrann odevy kontaminovan nebezpenmi
ltkami
Neelezn kovy
vyraden zariadenia obsahujce nebezpen asti,
in ako uveden v 16 02 09 a 16 02 12 2)
vyraden zariadenia in ako uveden v 16 02 09 a
16 02 13
Oloven akumultory
Me, bronz, mosadz
Oce
biologicky rozloiten odpad
zmesov komunlny odpad
odpad z istenia ulc

Kategria
odpadu
O
O
O
N

Mnostvo
Spsob
(t/rok)
nakladania
60
R3
6128
R3
5
D1
750
D1

714

D1

0
N

11964
21

R4
R4

R4

N
O
O
O
O
O

290
18
856
30
2448
708

R4
R4
R4
R3
D1
D1

Okrem zhromaovania odpadov do doby ich odvozu oprvnenou organizciou,


navrhovate neprevdzkuje zariadenia na zhodnocovanie a znekodovanie
odpadov.
Nebezpen odpady bud skladovan v centrlnom sklade odpadov do doby ich
odvozu na zhodnotenie/znekodnenie.
Zber odpadov bude v prevdzke zabezpeen do mobilnch tesnch kovovch
vklopnch kontajnerov.
Predpokladan spsob nakladania s odpadmi zmluvnou organizciou bude
stanoven v zmysle prlohy . 2 a 3 zkona o odpadoch.
Zoznam odpadov a mnostv s odhadovan na zklade predpokladanho rozsahu
innosti a bud upresovan poda skutonho stavu.
2.4. HLUK A VIBRCIE
Poas vstavby

Poas realizcie navrhovanej innosti mono oakva zvenie hluku, pranosti a


zneistenie ovzduia spsoben pohybom stavebnch a montnych mechanizmov
v priestore realizcie zmeru. Tento vplyv vak bude obmedzen na samotn priestor
stavby a asovo obmedzen na dobu stavby a mont technolgi.
Pre stavebn innos mono uvaova s orientanmi hodnotami akustickho tlaku
vo vzdialenosti 7 m od obrysu jednotlivch strojov:

nkladn automobily typu Tatra 87 - 89 dB(A)


buldozr 86 - 90 dB(A)
zhutovacie stroje 83 - 86 dB(A)
grader 86 - 88 dB(A)
bager 83 - 87 dB(A)

EKOCONSULT enviro, a. s.

68

Automotive Nitra Project


Zmer

nakladae zeminy 86 - 89 dB(A)

Rozsah hladn hluku je uren vkonom danho stroja a jeho zaaenm. Nrast
hlukovej hladiny pri nasaden viacerch strojov nem linerny aditvny charakter.
Mono predpoklada, e pri nasaden viacerch strojov narastie hlukov hladina na
hodnotu 90 95 dB(A). Tento hluk sa ned odcloni protihlukovmi opatreniami
vzhadom na premenlivos polohy nasadenia strojov, ale d sa riadi len dka jeho
psobenia v rmci pracovnho da.
V obdob stavebnej innosti a monte novch technolgi bud zdrojom hluku
montne mechanizmy a svisiaca doprava na priahlch komunikcich (prevane
v rmci arelu investora).
Poas prevdzky

Zdroje hluku a vibrci bud mierne zven ako s v sasnosti. V dotknutom zem
v sasnosti ako zdroje hluku vystupuj:

vrobn innos

doprava (cestn, eleznin)

skladovacia innos
Po zrealizovan navrhovanho zmeru pribudn v sledovanom zem tri nov zdroje
hluku.
Hluk z inch zdrojov:
o Spsobovan innosami a vrobnmi technolgiami v jednotlivch
vrobnch halch
o Generovan vzduchotechnickmi zariadeniami svisiacimi s vrobnmi
technolgiami
o Generovan vzduchotechnickmi zariadeniami svisiacimi s vetranm
vntornch priestorov jednotlivch objektov
o Spsobovan cestnou dopravou svisiacou po elovch
komunikcich vo vntri arelu zvodu a innosou vntro-arelovch
parkovsk
Hluk z pozemnej dopravy:
o Spsobovan cestnou dopravou, priamo svisiacou s innosami v
zvode Automotive Nitra Project, po priahlch existujcich aj novo
vybudovanch cestch v okol a innosou na parkoviskch priamo
svisiacich s vrobou a innosami zvodu Automotive Nitra Project
Hluk zo elezninej dopravy:
o Spsobovan elezninou dopravou na existujcej trati SR 123 a
novej asti, vybudovanej severozpadne od arelu zvodu (na odvoz
vyrobench vozidiel vlakovmi spravami).
Vrobn procesy nie s vo svojej podstate hlun a vroba bude vykonvan v
budovch. Hluk v areli by mohol vznika pri nakladan vozidiel pomocou
vysokozdvinch vozkov a pri pohybe nkladnch vozidiel po areli. Existujce
daje za prevdzkovan zvody naznauj, e hodnoty L Aeq vo vzdialenosti cca. 10
m bud na rovni 75-80 dB.
EKOCONSULT enviro, a. s.

69

Automotive Nitra Project


Zmer

almi zdrojmi hluku by mohli by odsvacie ventiltory, chladiace erpadl a


motory. Tieto zdroje bud produkova rzne rovne hluku, v zvislosti od vrobcu
zariadenia. Vznikajci hluk bude monitorovan a bud zaveden programy na jeho
obmedzenie.
Okrem toho, s cieom minimalizova vznik hluku bude zaveden program
preventvnej drby strojov a zariaden, ktorho elom bude odhali a napravi
prpadn problmy. Ak sa okrem toho zist, e zdroje hluku s v blzkosti citlivch
receptorov, mu by naintalovan zariadenia na tlmenie hluku.
Vrobn stroje bud vybaven ochrannmi kabnami zniujcimi rove hluku vo
vrobnej prevdzke. Jednotliv stroje a zariadenia bud produkova hluk v rozsahu
75 - 80 dB (A) mimo priestorov stroja poda charakteru vrobnej opercie a typu
zariadenia. Pokia bude obsluha nten zasahova do pracovnch priestorov
zariadenia s vymi hodnotami hlukovej zae, bud tto pracovnci vybaven
chrnimi sluchu.
Vplyv hluku na zamestnancov mus by v slade s poiadavkami nariadenia vldy .
115/2006 Z. z. o minimlnych zdravotnch a bezpenostnch poiadavkch na
ochranu zamestnancov pred rizikami svisiacimi s expozciou hluku.
alm menej vznamnm zdrojom hluku bude nkladn doprava zabezpeujca
dopravu vstupnho materilu a hotovch vrobkov na dopravnch trasch v asti
arelu a na priahlch komunikcich. Prrastok hluku zo svisiacej dopravy je
nevznamn vzhadom k polohe pri rchlostnej komunikcii a vzdialenosti najbliej
obytnej zstavby. Vzhadom k plnovanmu umiestneniu zmeru a vzhadom k
sasnej hladine hluku v tejto lokalite, je oprvnen predpoklad, e zmeny hlukovej
zae svisiace s realizciou zmeru bud mierne.
Na zklade Hlukovej tdie (EUROAKUSTIK, s.r.o. 2015) (Prloha 4) mono
kontatova, e v dotknutom okol budcej vstavby zvodu na vrobu automobilov
Automotive Nitra Project, hlukov situciu v sasnosti determinuje predovetkm
hluk generovan cestnou dopravou po cestnch a miestnych komunikcich.
Najvraznejm zdrojom hluku je cestn doprava po rchlostnej ceste R1A. Vraznm
zdrojom hluku, v obci Luianky, je aj hluk spsobovan elezninou dopravou po trati
ST 122.
Na zklade stanovenia hlukovej zae, ktor bud spsobova nov zdroje hluku
svisiace s realizovanm navrhovanho zmeru, je mon kontatova:
innosti zdrojov hluku vo vntri arelu zvodu Automotive Nitra Project, nebud
v najbliom dotknutom chrnenom vonkajom priestore spsobova
prekraovanie najvych prpustnch hodnt urujcej veliiny pre hluk z inch
zdrojov (priemyseln prevdzky a svisiaca doprava vo vntri zemia arelu
zvodu), v referennom asovom intervale de, veer a noc.
hluk z pozemnej dopravy (cestn doprava), svisiacej so sledovanm zvodom
Automotive Nitra Project, po pozemnch komunikcich mimo arelu zvodu,
nebude prekraova prpustn hodnoty urujcej veliiny pre hluk z pozemnej
dopravy v referennom asovom intervale de, veer a noc.
EKOCONSULT enviro, a. s.

70

Automotive Nitra Project


Zmer

hluk zo elezninej dopravy, svisiacej so sledovanm zvodom Automotive


Nitra Project, po elezninch tratiach mimo arelu zvodu, nebude prekraova
prpustn hodnoty urujcej veliiny pre hluk zo elezninej dopravy, v
referennom asovom intervale de, veer a noc.
Predpokladom pre splnenie vyie uvedench zverov je potrebn dodra v alom
stupni spracovania projektovej
dokumentcie podmienky stanoven na
nepriezvunos obvodovch a strench plov pre jednotliv objekty zvodu,
uveden v kapitole 4.0 predmetnej Hlukovej tdie. Podobne pre vzduchotechnick
a technologick zariadenia vmeny vzduchu je potrebn dodra technicko-akustick
parametre, uveden pre tieto zariadenia. Pri ich kontruknom nvrhu je potrebn
repektova ich navrhovan umiestnenie a smerovanie otvorov pre stie nasvania
a umiestnenie vdychov zo vzduchotechnicky.
V alom stupni spracovania projektovej dokumentcie, po technologickch
zariaden a komponentov vroby -bude mon vypracova posdenie hlukovej
zae spsobovanej vetkmi zdrojmi zvuku, s uvaovanm konkrtnych technickoakustickch parametrov pre navrhnut technologick zariadenia. Bolo by potrebn
overi najm celkov priemern hlukov situciu vo vntornom priestore jednotlivch
vrobnch hl (po konkretizovan technologickch zariaden a ich technickoakustickch parametrov) a porovna ju s hodnotami uvaovanmi pri vpote. V
prpade potreby je nsledne potrebn korigova hluk vyarovan jednotlivmi
vntornmi zdrojmi alebo upravi poiadavky na nepriezvunos obvodovho a
strenho pla jednotlivch objektov zvodu Automotive Nitra Project.
V zmysle platnej legislatvy pre bezpenos a ochranu zdravia pri prci s organizcie
a obania povinn vykonva opatrenia na znenie hluku a vibrci a stara sa o to,
aby pracovnci a ostatn obania boli len v najmenej monej miere vystaven hluku
a vibrcim. Musia najm zabezpeova, aby sa neprekraovali najvyie prpustn
hladiny hluku a vibrci v zmysle zkona . 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a
rozvoji verejnho zdravia v znen neskorch predpisov.
2.5. IARENIE A IN FYZIKLNE POLIA

V plnovanej prevdzke nebud intalovan zariadenia, ktor by mohli by zdrojom


elektromagnetickho alebo rdioaktvneho iarenia v zdraviu kodlivej intenzite.
2.6.TEPLO, ZPACH A IN VSTUPY

renie zpachu a tepla v takch koncentrcich, e by dochdzalo k ovplyvovaniu


pohody obyvateov v najbliom okol nepredpokladme, nakoko sa lokalita z
hadiska rozptylu pachovch ltok vyznauje znanou veternosou poas celho roka
a bez vraznejch inverznch javov spomaujcich prdenie vzdunch hmt. Teplo
a zpach bud odsvan cez prslun zariadenia vzduchotechniky.
2.7 VYVOLAN INVESTCIE

Identifikovan vyvolan investcie v sasnom tdiu rozpracovanosti PD:


asancia vzraslch drevn: bude vykonan len v nutnom rozsahu v slade
s platnou legislatvou
preloka elezninej trate kriujcej dotknut lokalitu: tra v seku Draovce Luianky bude zruen
EKOCONSULT enviro, a. s.

71

Automotive Nitra Project


Zmer

preloka splakovej kanalizcie kriujcej dotknut lokalitu: v zem sa


nachdza vtlan potrubie splakovej DN 250 Zpadoslovenskej
vodrenskej spolonosti (ZSVS) , ktor bude nevyhnutn preloi po obvode
rieenho zemia v dke cca 2000 m.
preloka VTL potrubia plynu kriujceho dotknut lokalitu: v zem sa
nachdza VTL plynovod Jelovce -ala DN 300(tlak 2,5 MPa) spolonosti
SPP distribcia, ktor bude potrebn preloi k hrdzi rieky Nitra v dke
5.300m. Zrove sa v zem nachdza VTL prpojka obce Drovce DN 100
(tlak 2,5 MPa), ktor bude potrebn zrui a nahradi novovybudovanm STL2
plynovodom(tlak 400kPa) dlky 1.600m2, ktorm sa prepoj exist.distribun
sie Nitra Sever a STL1 (tlak 100 kPa) pre nov napojenie RS Draovce. Dan
rieenie si vyiada aj pravu RS Draovce na vstupn tlak 100kPa(namiesto
sasnch 2,5MPa)
3. DAJE O PREDPOKLADANCH PRIAMYCH
VPLYVOCH NA IVOTN PROSTREDIE

NEPRIAMYCH

3.1. VPLYV NA HORNINOV PROSTREDIE A RELIF

Vzhadom na rozsah navrhovanej innosti, charakter prostredia a v prpade


spoahlivho zaloenia a dostatonej izolcie stavby od okolitho prostredia,
neoakvame iadne vrazn vplyvy posudzovanej innosti v etape vstavby alebo
prevdzky na horninov prostredie, nerastn suroviny, geodynamick javy a
geomorfologick pomery.
Stavba je navrhnut a bude realizovan tak, aby v maximlnej monej a znmej miere
eliminovala monos kontamincie horninovho prostredia. Prijat stavebn,
kontrukn a prevdzkov opatrenia minimalizuj monos kontamincie
horninovho prostredia v etape vstavby a prevdzky hodnotenej innosti.
Na ploche hodnotenej innosti sa nevyskytuj iadne aen ani vhadov loisk
nerastnch surovn a realizcia innosti nebude ma vplyv na ich abu.
Potencilnym negatvnym vplyvom na horninov prostredie me byt v tomto prpade
len nhodn havarijn situcia, ktorej vak mono inne preds dslednm
dodriavanm bezpenostnch a prevdzkovch opatren v zmysle platnej legislatvy
uvedench v kapitole IV 10. Prevdzka bude realizovan tak, aby bola v prpade
havrie maximlne eliminovan monos kontamincie horninovho prostredia.
3.2 VPLYVY NA POVRCHOV A PODZEMN VODY

Vzhadom na umiestnenie navrhovanej innosti do priemyselnej zny


nepredpokladme vznamn vplyvy na povrchov a podzemn vody lokality.
Vzhadom na zsobovanie vodou z existujceho verejnho vodovodu priemyselnej
zny nie je predpoklad ovplyvnenia reimu prdenia podzemnch vd. Splakov
vody bud odvdzan do verejnej kanalizcie v mnostvch v slade so spotrebou
vody pre socilne ely v slade s platnou legislatvou v danej oblasti. Technologick
odpadov vody bud po preisten v neutralizanej stanici zasten do verejnej
kanalizcie. Kvalita tchto odpadovch vd bude zodpoveda limitom kanalizanho
poriadku pre splakov kanalizciu.

EKOCONSULT enviro, a. s.

72

Automotive Nitra Project


Zmer

Odpadov kontaminovan vody z povrchovho odtoku z povrchovch parkovsk a


spevnench plch bud preisovan cez odluovae ropnch ltok a nsledne
odveden do recipientu Nitra v mnostve akceptovanom sprvcom toku.
Potencilnym negatvnym vplyvom na vodn pomery me by v tomto prpade op
len nhodn havarijn situcia, ktorej vak mono inne preds dslednm
dodriavanm bezpenostnch a prevdzkovch opatren v zmysle platnej legislatvy
uvedench v kapitole IV 10. Vzhadom na vyie uveden hodnotme vplyv
navrhovanej innosti na vodn pomery ako bez vplyvu.
3.3 VPLYVY NA OVZDUIE A KLMU

Pri realizcii navrhovanej innosti djde v svislosti s vstavbou k nrastu objemu


vfukovch splodn v ovzdu arelu a na trase prstupovch ciest. Stavebn a
montne mechanizmy a svisiaca nkladn doprava bud zdrojom pranosti a
emisi Tento vplyv vraznejie nezhor kvalitu ovzduia, bude krtkodob a
nepravideln.
Vzhadom na pouit technolgie bude vplyv na ovzduie dotknutho zemia poas
prevdzky hodnotenej innosti v porovnan s nulovm variantom len mierne zven.
Realizciou posudzovanej innosti vak na zklade Rozptylovej tdie (Prloha 5)
nedjde k presiahnutiu koncentrcie imisnch limitnch hodnt (aj vzhadom na
kumulciu so sasnm stavom) a prevdzka bude spa poiadavky a podmienky,
ktor s ustanoven platnmi prvnymi predpismi na ochranu ovzduia.
Nakoko vak djde v porovnan so sasnm stavom k miernemu zveniu
zneisujcich ltok do ovzduia, hodnotme vplyv navrhovanej innosti na ovzduie
a klmu ako mierne negatvny.
3.4. VPLYVY NA PDU

Zkladnm vplyvom navrhovanej stavby na pdu je jej trval zber. Kee kapacitn
monosti sasnho zastavanho zemia s obmedzen a realizcia zmeru si
vyaduje plochu na pecifickom zem v rmci priemyselnej zny je nutn pristpi k
vyatiu ponohospodrskej pdy v miestach, ktor sa nachdzaj v extravilne
dotknutch obc. K tejto problematike je potrebn pristupova obozretne, v zmysle
platnej legislatvy, aby zber ponohospodrskej pdy pre ely vstavby bol
vykonan len v opodstatnench prpadoch so shlasom ttnej sprvy. V danom
prpade sa vak jedn o zemie, ktor iastone je a iastone bude
zemnoplanovacou dokumentciou obc (v sasnosti v procese schvaovania)
uren ako plocha priemyselnej vroby, nakoko sa jedn o strategick investciu
v celottneho rozmeru.
Pre zber ponohospodrskej pdy sa ku aliemu stupu PD spracuje oprvnenou
osobou dokumentcia bilancie skrvky ornice. Odstrnen ornica v potrebnej hrbke
sa ulo na skldku a po ukonen vstavby sa pouije na nsledn sadov pravy
verejnej zelene, resp. na zahumusovanie navrhnutch trvnatch priestranstiev
v rmci dotknutho zemia alebo mimo neho.
Kontamincia pdy sa nepredpoklad, poas vstavby aj prevdzky predstavuje
takto ovplyvnenie iba riziko pri nhodnch havarijnch situcich (nik ropnch ltok
a hydraulickch olejov zo stavebnch mechanizmov, automobilov, havrie potrub,
nesprvna manipulcia s odpadom, technologick havria a pod.).
Nakoko vak v dotknutom zem djde realizciou zmeru k trvalmu zberu pdy
(na dotknutej lokalite je ponohospodrska pda poda kdov BPEJ zaraden do 2.
EKOCONSULT enviro, a. s.

73

Automotive Nitra Project


Zmer

a 6. skupiny kvality), hodnotme z dlhodobho hadiska vplyvy na pdu ako


negatvne.
3.5. VPLYVY NA FAUNU, FLRU A ICH BIOTOPY

innosou nedjde k narueniu zujmov ochrany prrody a krajiny. Umiestnenie


posudzovanej innosti je navrhovan v zem, na ktor sa vzahuje prv - veobecn
stupe ochrany, bez zvltnej zemnej alebo druhovej ochrany. Vzhadom na
charakter fauny a flry a relatvne nzku druhov diverzitu v posudzovanej lokalite ako
aj vrazn premenu pvodnch biotopov na biotopy zko spt s ponohospodrskou
a priemyselnou innosou, nepredpokladme negatvny vplyv na faunu a flru.
Realizciou navrhovanej innosti djde k asancii vzrastlch drevn len v nutnom
rozsahu v slade s platnou legislatvou. Prevdzkovanie navrhovanej innosti
nepredstavuje innos v zem zakzan a hodnotme ju preto ako bez vplyvu.
3.6. VPLYVY NA KRAJINU

Posudzovan innos bude ma vzhadom na svoj charakter vplyv na truktru


a scenriu krajiny. truktra krajiny nebude zsadne zmenen nakoko sa jedn
o nov vrobn zvod v tesnej blzkosti existujcich hl priemyselnej zny a po
realizcii navrhovanej innosti bude tvori jej spojit sas. Funkn vyuitie zemia
bude v slade s zemnoplanovacou dokumentciou dotknutch obc (uren ako
plocha priemyselnej vroby). Scenria zemia bude realizciou zmeru mierne
zmenen, tto zmena vak v rmci percepcie pozorovatea nebude psobi
negatvne, vzhadom na prtomnos vraznch lniovch prvkov v okol (rchlostn
cesta, eleznica, cesty, el. vedenie a pod.) a existencii obdobnch objektov v tesnej
blzkosti dotknutho zemia.
Vplyvy navrhovanej innosti na krajinu hodnotme len ako mierne negatvne.
3.7. VPLYV NA OBYVATESTVO

Dlhodob vplyv na obyvatestvo dotknutch obc bude predovetkm dan miernym


zvenm imisi oproti sasnmu stavu. Realizciou posudzovanej innosti vak na
zklade Rozptylovej tdie (Prloha 5) nedjde k presiahnutiu koncentrcie imisnch
limitnch hodnt (aj vzhadom na kumulciu so sasnm stavom) a prevdzka bude
spa poiadavky a podmienky, ktor s ustanoven platnmi prvnymi predpismi
na ochranu ovzduia.
Vzhadom na vzdialenos navrhovanej innosti od najblich obytnch sborov ako
aj na prtomnos vraznho zdroja hluku (existujce priemyseln prevdzky, cesta a
eleznica) bude hlukov za na najbliie obytn sbory z mobilnch zdrojov ako
aj z prevdzky v porovnan so sasnm stavom mierne zven. Na zklade
posdenia hlukovej zae (Prloha 4) vak mono kontatova, e nov zdroje hluku
svisiace s realizovanm navrhovanho zmeru, nebud v najbliom dotknutom
chrnenom vonkajom priestore spsobova prekraovanie najvych prpustnch
hodnt urujcej veliiny pre hluk z inch zdrojov (priemyseln prevdzky a svisiaca
doprava vo vntri zemia arelu zvodu), v referennom asovom intervale de,
veer a noc.
Prevdzka navrhovanej innosti nebude pri dodran platnch bezpenostnch a
hygienickch opatren zdrojom inch kodlivn, ktor by mohli ohrozi zdravie
obyvatestva.
EKOCONSULT enviro, a. s.

74

Automotive Nitra Project


Zmer

Poas prevdzky bude ma posudzovan innos priamy pozitvny dopad na


obyvatestvo, pretoe prispieva k vytvoreniu podmienok na zvenie zamestnanosti
a ekonomickho rozvoja Slovenska vytvorenm 2000 a 4000 novch pracovnch
miest.
Vzhadom na vyie uveden hodnotme vplyvy zmeru na obyvatestvo zo
socilneho a ekonomickho hadiska ako pozitvne a z environmentlneho ako
mierne negatvne.
4. HODNOTENIE ZDRAVOTNCH RIZK
Prevdzka navrhovanej innosti nebude ma vznamn vplyv na zdravotn stav
obyvatestva. Vlastn prevdzka navrhovanej innosti pri dodran platnch
bezpenostnch a hygienickch limitov nebude zdrojom nadlimitnch toxickch alebo
inch kodlivn, ktor by vznamnm spsobom zvili zdravotn rizik dotknutho
obyvatestva.
Mon negatvne vplyvy posudzovanej innosti na ivot a zdravie zamestnancov
prevdzky predstavuj:

prca v hlunom prostred,


prca so zariadeniami vyadujcimi odborn obsluhu,
manipulcia a skladovanie materilov, ktor maj potencil k vzplanutiu alebo
vbuchu.
Veobecn zsady dodriavania bezpenosti a ochrany zdravia pri prci a konkrtne
povinnosti zamestnvatea s uren v zkone . 124/2006 Z. z. o bezpenosti
a ochrane zdravia pri prci a v jeho vykonvacom nariaden vldy SR . 355/2006 Z.
z. o ochrane zamestnancov pred rizikami svisiacimi s expozciou chemickm
faktorom pri prci. Obsluha technologickch zariaden vyaduje riadne zakolenie,
pravideln kontrolu a preskavanie pracovnkov.
5. DAJE O PREDPOKLADANCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ
INNOSTI NA CHRNEN ZEMIA
Prevdzka posudzovanej innosti nebude ma vplyv na chrnen zemia ani
ochrann psma. innosou nedjde k narueniu zujmov ochrany prrody a krajiny.
Prevdzka je navrhovan v zem, na ktor sa vzahuje prv - veobecn stupe
ochrany, bez zvltnej zemnej alebo druhovej ochrany. Uvanie arelu na
predmetn zmer nepredstavuje innos v zem zakzan.
Arel pre navrhovan innos priamo nezasahuje do ekologicky hodnotnch
segmentov krajiny ani nenaru funknos siete SES. Priamo v dotknutom zem sa
nachdza biokoridor miestneho vznamu - Kanl od Hornch lk. Ide o nespojit
koridor vo forme umelho drenneho kanlu, prevane s trvovo bylinnmi
porastami, ktor v sasnosti pln funkciu biokoridoru iba vo vemi obmedzenom
rozsahu. V rmci vsadby arelovej zelene bude bran ohad aj na lniov vsadbu
nhradnej vegetcie, ktor by zabezpecila prpadn migrciu fauny.
Vplyv
navrhovanej innosti na sie prvkov SES hodnotme ako bez vplyvu.

EKOCONSULT enviro, a. s.

75

Automotive Nitra Project


Zmer

6. POSDENIE OAKVANCH VPLYVOV Z HADISKA


VZNAMNOSTI A ASOVHO PRIEBEHU PSOBENIA

ICH

Syntzy v predchdzajcich kapitolch dokladuj, e vsledn komplexn psobenie


navrhovanej innosti je dan zaaenm prostredia antropognneho charakteru a
pozitvnym dopadom na obyvatestvo a jeho socio - ekonomick aktivity.
Ako vyplva z predchdzajcich hodnoten vplyvov na jednotliv zloky ivotnho
prostredia, vsledn dopad mono zhodnoti ako len ako mierne negatvny vzhadom
na minimum priamych dopadov a relnu monos inne ovplyvni hlavn rizik
realizciou vhodnch opatren. Vsledn psobenie navrhovanej innosti neohroz
funknos prvkov ekologickej stability a osobitne chrnench ast prrody, ani
charakter krajinnej truktry so zastpenm cennch a vznamnch prvkov v
dotknutom zem.
Vo vzahu k ekonomickmu a socilnemu vvoju v zem sa navrhovan innos rad
k celospoloensky prospenm, priom vsledn za na prostredie je prijaten a
zachovva jeho kvality v loklnom i irom meradle.
Navrhovan innos nie je v rozpore s prvnymi predpismi Slovenskej republiky. Aby
nedola do konfliktu s inmi leglnymi iastkovmi zujmami je nevyhnutn jej
usmernenie a limitovanie povoovacmi procesmi. Dodriavanie sladu s prvnymi
predpismi vyaduje kontrolu a dohad nad prevdzkou navrhovanej innosti s
podmienkami stanovenmi v povoovacom procese a s dotknutmi prvnymi
predpismi.
Vplyvy navrhovanej innosti na jednotliv zloky ivotnho prostredia s opsan v
predchdzajcich kapitolch priom ich vznamnos sa zniuje so zvyujcou sa
vzdialenosou od hodnotenej innosti. Z hadiska komplexnho posdenia
oakvanch vplyvov meme zhodnoti, e vo vine sledovanch ukazovateov
je innos hodnoten ako bez vplyvu alebo len ako mierne negatvna a v prpade
vplyvu na obyvatestvo a jeho socioekonomick aktivity ako pozitvna.
7. PREDPOKLADAN VPLYVY PRESAHUJCE TTNE HRANICE
Posudzovan innos nebude ma nepriazniv vplyv na ivotn prostredie
presahujci ttne hranice a nenapa podmienky 40 zkona . 24/2006 Z. z.
o posudzovan vplyvov na ivotn prostredie a o zmene a doplnen niektorch
zkonov v znen neskorch predpisov a kritri uveden v prlohe . 13. a . 14.
predmetnho zkona.
8. VYVOLAN SVISLOSTI, KTOR MU SPSOBI VPLYVY S
PRIHLIADNUTM NA SASN STAV IVOTNHO PROSTREDIA
V DOTKNUTOM ZEM
Nepredpokladme negatvne vyvolan svislosti v dotknutej lokalite ani jej
bezprostrednom okol.
9. ALIE MON RIZIK SPOJEN S REALIZCIOU NAVRHOVANEJ
INNOSTI

EKOCONSULT enviro, a. s.

76

Automotive Nitra Project


Zmer

S realizciou innosti s spojen aj urit rizik havarijnho respektve


katastrofickho charakteru. Me k nim djs v dsledku rizikovch situci
spsobench vojnovm konfliktom, sabotou, havriou (zlyhanie technickch
opatren alebo udskho faktora) alebo extrmnym psobenm prrodnch sl (vietor,
sneh, mrz, zemetrasenie). Dsledkom rizikovej situcie me by kontamincia
horninovho prostredia, pdy a povrchovch aj podzemnch vd napr. ropnmi
ltkami, poiar, ale aj pokodenie zdravia alebo smr. tatisticky sa jedn o vemi
mlo pravdepodobn situcie, ktor je mon minimalizova a vyli dodriavanm
technologickch postupov a bezpenostnch opatren pri vstavbe ako aj
konkrtnych prevdzkovch predpisov pri jednotlivch prevdzkach.
10. OPATRENIA NA ZMIERNENIE NEPRIAZNIVCH VPLYVOV
JEDNOTLIVCH VARIANTOV NAVRHOVANEJ INNOSTI NA IVOTN
PROSTREDIE
Opatrenia na zmiernenie nepriaznivch vplyvov innosti vyplvaj z existujcich
legislatvnych noriem, ktor upravuj prevdzkovanie takchto prevdzok,
technologickch postupov a technickho vybavenia objektov, o ktorch sme psali
v predchdzajcich kapitolch, ako aj z opatren, ktor vyplyn zo stanovsk
dotknutch orgnov.
10.1. ZEMNOPLNOVACIE OPATRENIA

Bude potrebn schvli zmeny a doplnky zemnoplnovacch dokumentcii


dotknutch obc, resp. zemn pln zny, ktor bude zaha cel dotknut zemie.
Navrhovan innos mus by v slade s platnmi zemnoplnovacmi dokumentami.
10.2. TECHNICK OPATRENIA

Na zmiernenie nepriaznivch vplyvov innosti v danej lokalite s navrhnut tieto


opatrenia poas realizcie resp. poas prevdzky hodnotenej innosti:
Z hadiska ochrany ovzduia :

pri innostiach, pri ktorch mu vznika pran emisie (napr. zemn prce) bude
potrebn vyui technicky dostupn prostriedky na obmedzenie vzniku tchto
pranch emisi (napr. zariadenia na vrobu, pravu a hlavne dopravu pranch
materilov bude treba prekry, prce vykonva primeranm spsobom a
primeranmi prostriedkami)
skladovanie pranch materilov, v hraniciach navrhovanho priestoru realizcie,
minimalizova resp. ich skladova v uzatvratench plechovch skladoch a
stavebnch silch, v rmci arelu investora
emisie zo stacionrnych zdrojov bude potrebn do ovzduia odvdza tak, aby
nespsobovali vznamn zneistenie ovzduia. Odpadov plyny sa musia riadene
vypa cez komn tak, aby sa umonil ich neruen transport vonm prdenm a
zabezpeil dostaton rozptyl vypanch zneisujcich ltok pod podmienkou
dodrania kvality ovzduia, a tm zabezpeen ochrana zdravia ud a ochrana
ivotnho prostredia.

EKOCONSULT enviro, a. s.

77

Automotive Nitra Project


Zmer

pri projektovan a realizcii stavieb stacionrnych zdrojov bude potrebn voli tak
technick rieenie, aby sa emisie zneisujcich ltok vypali do ovzduia o
najmenm potom komnov alebo vduchov.
najniia vka komna alebo vduchu sa uri na zklade hmotnostnho toku
zneisujcej latky a koeficientu charakterizujceho jej kodlivos a alch
rozptylovch parametrov postupom zverejnenm vo vestnku Ministerstva ivotnho
prostredia Slovenskej republiky, priom a) najniia vka komna alebo vduchu
mus by najmenej 4m nad ternom, d) ak sa jednm komnom alebo vduchom
vypa viac zneisujcich ltok, jeho najniia vka sa uri ako najvia z vok
vypotanch pre jednotliv zneisujce latky.
Z hadiska ochrany pred hlukom :

zabezpei, aby stavebn a montne prce neprekraovali najvyiu prpustn


hladinu hluku vo vonkajom prostred mimo dopravy 60,00 dB cez de resp. 50,00
dB v noci, 2,00 metre od sledovanch okien jestvujceho stavebnho fondu lokality
pri realizcii navrhovanej innosti pouva iba stroje a zariadenia vhodn k danej
innosti (navrhovanej technolgie) a zabezpei ich pravideln drbu a kontrolu
pred plnovanmi stavebnmi a montnymi prcami s predpokladanmi vysokmi
hladinami A zvuku informova obyvateov o plnovanom ase ich uskutoovania
stavebn a montne prce vyznaujce sa vymi hladinami hluku vykonva
len v doobedajch hodinch
pouva prednostne stroje a zariadenia s nimi akustickmi vkonmi
ak to postup prc a technolgia vstavby umouje, pouva mobiln protihlukov
zsteny
trasy pohybov nkladnch vozidiel plnova cez miesta o najviac vzdialen od
bytovch domov
poui vetkch dodvateov na potrebu ochrany okolia dotknutho zemia pred
hlukom z ich innosti
Z hadiska nakladania s odpadmi:

odpady, ktor vznikn pri realizcii resp. poas prevdzky hodnotenej innosti
bud zaraden do prslunch kategri a druhov v zmysle Vyhlky MP SR .
284/2001 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalg odpadov v znen neskorch predpisov,
nakladanie s odpadmi zabezpeova v slade s prvnymi poiadavkami platnmi
v oblasti odpadovho hospodrstva (zkon . 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene
a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov)
odpady bud odovzdan na zhodnotenie alebo znekodnenie len organizcii na to
oprvnenej
Z hadiska ochrany vd a pdy:

zabezpei, aby nasaden stroje a strojn zariadenia nezneisovali a nezniovali


kvalitu povrchovch a podzemnch vd lokality
zabezpei, aby splakov a technologick vody z prevdzky, repektovali
kanalizan poriadok a povolenie na vypanie odpadovch vd
Z hadiska ochrany zelene:

EKOCONSULT enviro, a. s.

78

Automotive Nitra Project


Zmer

zabezpei, aby existujca vzrastl zele lokality bola poas realizcie zmeru
repektovan a jej asancia bola realizovan len v nutnom rozsahu v slade
s platnou legislatvou
pri sadovch pravch uprednostni vsadbu miestnch druhov drevn
Organizan a prevdzkov opatrenia

v prevdzke bude zaveden program kontroly a drby vetkch zariaden a


program kolenia a informovanosti zamestnancov o preventvnych opatreniach na
znenie pecifickho nebezpeenstva pre ivotn prostredie.
je potrebn zabezpei priestor pred vniknutm nepovolanch osb do arelu.
zhotovite diela je povinn dodriava predpisy tkajce sa bezpenosti a ochrany
zdravia pri prci.
pred zaatm prevdzky vypracova Prevdzkov poriadok
vypracova Pln preventvnych opatren na zamedzenie vzniku neovldatenho
niku kodlivch ltok a obzvl kodlivch ltok do ivotnho prostredia a na postup
v prpade ich niku (Havarijn pln),
vypracova poiarne a poplachov smernice a poiarny a poplachov pln.
pri prevdzke innosti dodra ustanovenia NV SR . 115/2006 Z. z. o minimlnych
zdravotnch a bezpenostnch poiadavkch na ochranu zamestnancov pred
rizikami svisiacimi s expozciou hluku.
10.3. KOMPENZAN OPATRENIA

Identifikovan vplyvy nevyaduj kompenzan opatrenia v sasnom tdiu


poznania.
10.4. IN OPATRENIA

Identifikovan vplyvy nevyaduj in opatrenia v sasnom tdiu poznania.


11. POSDENIE OAKVANHO VVOJA ZEMIA, AK BY SA
NAVRHOVAN INNOS NEREALIZOVALA
Ak by sa navrhovan innos nerealizovala, zostali by kapacity zemia s nevyuitm
potencilom vroby resp. by zemie zostalo v sasnom stave, ktor charakterizuje
ponohospodrsky vyuvan pda.
Realizciou navrhovanho zmeru djde k zmysluplnmu vyuitiu zemia
predurenmu k priemyselnmu vyuitiu svojou rozlohou a lokalizciou v blzkosti
vznamnch dopravnch ahov, dopravnou dostupnosou, ale aj dostupnosou
ininierskych siet, ktor maj pre vrobu danho charakteru dostaton kapacitu.
Vstavbou zvodu djde k primeranej zmene dopravnej infratruktry v zem, tak
aby vyhovovala danej investcii a minimalizovala negatvne dopady na obyvatestvo
dotknutch obc. Navrhovan rieenie zodpoved sasnm technickm monostiam
a vyhovuje kritrim pre modern prevdzky. Nezanedbatenm benefitom
navrhovanho zmeru je vznik 2000 a 4000 novch pracovnch miest.
Arel a prevdzka navrhovanej innosti bude spa vetky platn prvne predpisy a
normy tkajce sa ochrany ivotnho prostredia, nakladania s odpadom, bezpenosti
a hygieny. Realizcia navrhovanej innosti v predmetnej lokalite neobmedz iadnu z
jestvujcich prevdzok.
EKOCONSULT enviro, a. s.

79

Automotive Nitra Project


Zmer

12. POSDENIE SLADU NAVRHOVANEJ INNOSTI S PLATNOU


ZEMNOPLNOVACOU DOKUMENTCIOU A ALMI RELEVANTNMI
STRATEGICKMI DOKUMENTMI
Dotknut zemie spad pod katastrlne zemia Nitra - Draovce, Luianky, Zbehy a
akajovce. V zemnoplanovacch dokumentcich dotknutch obc je predmetn
posudzovan zemie veden rznorodo, napr. ako zemia pre priemysel a vrobu
(Luianky a Draovce) ale aj ako ponohospodrsky vyuvan pda (Zbehy
a akajovce). V sasnosti je v prprave zemn pln zny ako aj zmeny a doplnky
zemnch plnov dotknutch obc. Navrhovan investcia bude v slade s
pripravovanmi zemnoplnovacmi dokumentami.
13.
AL
POSTUP
HODNOTENIA
VPLYVOV
S
UVEDENM
NAJZVANEJCH OKRUHOV PROBLMOV
O zujmovom zem je v sasnosti dostaton mnostvo informci, na zklade
ktorch meme kontatova, e najdleitejie okruhy problmov boli identifikovan
a rieen, i u v technickom rieen posudzovanej innosti alebo navrhovanmi
zmierovacmi opatreniami.
Pokia v etape posdenia zmeru pre zisovacie konanie nedjde k objaveniu sa
novch skutonost, ktor by zsadnm spsobom menili nhad na posudzovan
innos, navrhujeme ukoni proces posudzovania predloenm zmerom, ktor
v dostatonej miere popisuje vplyvy navrhovanej innosti na jednotliv zloky
ivotnho prostredia.

EKOCONSULT enviro, a. s.

80

Automotive Nitra Project


Zmer

V. POROVNANIE VARIANTOV NAVRHOVANEJ INNOSTI A


NVRH OPTIMLNEHO VARIANTU
Zmer je predloen v jednom variante, nakoko na zklade iadosti navrhovatea
Okresn rad Nitra, odbor starostlivosti o ivotn prostredie v zmysle 22 ods. 7
zkona . 24/2006 Z. z. o posudzovan vplyvov na ivotn prostredie a o zmene a
doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov upustil od poiadavky
variantnho rieenia predloenho zmeru (. listu OU-NR-OSZP 3-2015/028061
_002_F21 zo da 07.08.2015).
Dvodom iadosti bol fakt, e sa jedn o strategick investciu celottneho vznamu
s vhodnou lokalizciou a vekosou plochy v blzkosti krajskho mesta a v priestore
v blzkosti prevdzok obdobnho charakteru s blzkym napojenm na rchlostn cestu
R1 a na eleznin infratruktru (koridory . IV, Va).
Pozitvom novho priemyselnho zvodu na vrobu automobilov je vytvorenie 2000
a 4000 novch pracovnch miest v regine priom je predpoklad aj zvenia
sekundrnej zamestnanosti v oblasti subdodvok, sluieb a pedcie.
Realizciou navrhovanho zmeru djde k zmysluplnmu vyuitiu zemia
predurenmu k priemyselnmu vyuitiu nielen svojou dopravnou dostupnosou, ale
aj dostupnosou ininierskych siet, ktor maj pre vrobu danho charakteru
dostaton kapacitu. Vstavbou zvodu djde k rozreniu cestnej a elezninej
dopravnej infratruktry a k zrueniu nevyuvanej elezninej infratruktry.
Navrhovan rieenie zodpoved sasnm technickm monostiam a vyhovuje
kritrim pre modern prevdzky.
Arel a prevdzka navrhovanej innosti bude spa vetky platn prvne predpisy a
normy tkajce sa ochrany ivotnho prostredia, nakladania s odpadom, bezpenosti
a hygieny. Navrhovan zmer repektuje irie vzby zemia, akceptuje prtomnos
dopravnch trs. Realizcia navrhovanej innosti v predmetnej lokalite neobmedz
iadnu z jestvujcich prevdzok.
1. TVORBA SBORU KRITRI A URENIE ICH DLEITOSTI NA VBER
OPTIMLNEHO VARIANTU
Pre hodnotenie vplyvov zmeru na ivotn prostredie a zdravie obyvatestva bola
pouit metda hodnotiaceho opisu. Sbory kritri hodnotenia boli vyberan tak, aby
charakterizovali spektrum vplyvov a ich vznamnos. Pre navrhovan variant boli ako
vznamn kritria hodnotenia identifikovan vplyvy na obyvatestvo dotknutho
zemia
prostrednctvom
vstupov
zneisovania
ovzduia,
zberu
ponohospodrskej pdy a v neposlednom rade socilnoekonomick vplyv
navrhovanej innosti. Kritri oakvanch vplyvov boli vytvoren z hadiska
kvalitatvneho, asovho priebehu psobenia a formy psobenia.
2. VBER OPTIMLNEHO VARIANTU ALEBO STANOVENIE PORADIA
VHODNOSTI PRE POSUDZOVAN VARIANTY
V porovnan s nulovm variantom pota navrhovan variant predloenho zmeru
vstavbu novho zvodu na vrobu automobilov v nadvznosti na priemyseln park
Nitra Sever s kapacitou od 150.000 do 300.000 ks vozidiel rone, m sa
EKOCONSULT enviro, a. s.

81

Automotive Nitra Project


Zmer

vytvor 2.000 a 4.000 pracovnch miest. Okrem toho sa predpoklad aj zvenie


sekundrnej zamestnanosti v oblasti subdodvok, sluieb a logistiky.
V rmci automobilovho priemyslu existuje vrazn tlak na zvenie energetickej
efektvnosti vozidiel. Spracovanie hlinka je omnoho nronejie ako spracovanie
ocele, avak investor je uznvan ako renomovan subjekt v oblasti automobilovho
priemyslu a prekonal mnoh z vrobnch vziev vaka intenzvnemu vskumu a
vvoju (VaV). Novo vyvinut zliatiny hlinka umouj
vysok pevnos,
tvarovatenos a vy podiel recyklovanch materilov. Vaka tomu je mon zni
nklady, hmotnos a emisie CO2 a/alebo zvi schopnos vroby.
Sasou investcie je aj vybudovanie potrebnho mnostva parkovacch miest ako
aj dopravnch prpojok do vrobnho arelu aj vstavba svisiacej infratruktry.
Vybudovanie vrobnho zvodu bude ma za nsledok mierne zvenie emisi
technologickho charakteru a zvenie dopravy v dotknutom zem ako aj trval
zber ponohospodrskej pdy. Vzhadom na navrhovan opatrenia a koncov
technolgie i zhodnocovanie produkovanch odpadov vak navrhovan innos
nezaa nadmerne zloky ivotnho prostredia ani nezhor kvalitu ivota
dotknutho obyvatestva.
V prpade nulovho variantu, teda e sa nebude realizova hodnoten innos,
existujce pozemky ostan v sasnom stave so sasnmi vstupmi a vstupmi do
zloiek ivotnho prostredia, o znamen, e sa bud vyuva na ponohospodrske
ely. Regin tak zostane na sasnej rovni rozvoja priemyslu a nepodpor tak
rozvoj zamestnanosti a sluieb v Nitrianskom samosprvnom kraji.
Poda opsanch vplyvov v svislosti s realizciou zmeru nedjde k vznamnmu
ovplyvneniu zdravotnho stavu obyvatestva, prslun limity bud splnen.
Z pohadu ochrany prrody sa v zem nenachdzaj iadne vekoplon ani
maloplon chrnen zemia vylenen v zmysle zkona . 543/2002 Z. z. o ochrane
prrody a krajiny. Plat tu prv stupe ochrany.
V predmetnom zem sa nenachdzaj iadne kultrne pamiatky chrnen v zmysle
zkona . 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkovho fondu.
Porovnanm navrhovanho variantu s nulovm variantom je zrejm, e prinesie
zvenie pozitvnych vplyvov v socilnej sfre pri miernom naven negatvnych
vstupov do jednotlivch zloiek ivotnho prostredia v dotknutom zem.
Na zklade uvedench skutonost odporame realizciu Variantu 1, s podmienkou
realizcie zmierujcich opatren uvedench v kapitole IV.10, ktor predstavuj
optimlny variant.
3. ZDVODNENIE NVRHU OPTIMLNEHO VARIANTU
Navrhovan Variant 1 zmeru bude v slade s pripravovanmi zmenami a doplnkami
zemnoplnovacch dokumentci dotknutch obc, ktor s momentlne v tdiu
obstarvan, nakoko sa jedn o strategick investciu celoslovenskho rozsahu.
Arel a prevdzka navrhovanej innosti bude spa vetky platn prvne predpisy a
normy tkajce sa ochrany ivotnho prostredia, nakladania s odpadom, bezpenosti
a hygieny. Realizcia navrhovanej innosti v predmetnej lokalite neobmedzuje
iadnu z jestvujcich prevdzok a bude socilno-ekonomickm prnosom vzhadom
na predpokladan vytvorenie 2.000 a 4.000 pracovnch miest.
EKOCONSULT enviro, a. s.

82

Automotive Nitra Project


Zmer

VI. MAPOV A IN OBRAZOV DOKUMENTCIA


Prloha 1: Situcia 1: 50 000
Prloha 2: Situcia - parcely
Prloha 3: Situcia dopravn napojenie
Prloha 4: Hlukov tdia
Prloha 5: Rozptylov tdia

VII. DOPLUJCE INFORMCIE K ZMERU


1. ZOZNAM TEXTOVEJ A GRAFICKEJ DOKUMENTCIE, KTOR SA
VYPRACOVALA PRE ZMER, A ZOZNAM HLAVNCH POUITCH
MATERILOV
ZOZNAM HLAVNCH POUITCH MATERILOV
Bezk, J.: Slovensko - Hodnotenie radnovho rizika z geologickho podloia miest s
potom obyvateov nad 10 000 a okresnch miest s vysokm a strednm radnovm rizikom
- vybran mest Slovenskej republiky, Orientan IGP, GD - Geofond, Bratislava, 1994
urlk, J., evk, P., 1999: Geochemick atlas SR, Vskumn stav pdoznalectva a
ochrany pdy, MP, Bratislava, MP, Bratislava,
Gregor J.: Chrnen zemia Slovenska, 8, 1987,
Jarolmek, I., Zaliberov, M., Mucina, L., Mochnack, S.: Vegetcia Slovenska Rastlinn spoloenstv Slovenska, 2. Synantropn vegetcia, Veda, Bratislava, 1997
kol.: Atlas krajiny SR, MP SR Bratislava, 2002
kol.: Atlas SSR, SAV a SGK, Bratislava, 1980
kol.: Klimatick pomery na Slovensku, Zbornk prc . 33/3, SHM, Bratislava, 1991
kol.: Morfogenetick klasifikan systm pd Slovenska. Bazlna referenn
taxonmia, Vskumn stav pdoznalectva a ochrany pdy, Bratislava, 2000
Korec a kol.: Kraje a okresy Slovenska nov administratvne lenenie, Q 111
Bratislava, 1997
ZOZNAM ZDROJOV INFORMCII Z INTERNETU
@ http://www.enviroportal.sk
@ http://www.sazp.sk
@ http://www.air.sk
@ http://www.shmu.sk
@ http://www.statistics.sk/mosmis
@ http://www.podnemapy.sk
@ http://www.geology.sk
@ http://www.upsvar.sk
@ http://www.saget.szm.sk
@ http://sk.wikipedia.org
@ http://www.pamiatky.sk
@ http://www.sopsr.sk
@ http://uzemneplany.sk
@ http://www.skrz.sk
@ http://www.zbehy.sk
EKOCONSULT enviro, a. s.

83

Automotive Nitra Project


Zmer

@
@
@
@
@

http://www.luzianky.sk
http://www.nitra.sk
http://www.nisys.sk
http://www.cakajovce.sk
http://www.beiss.sk

LEGISLATVA
Zkon . 24/2006 Z. z. o posudzovan vplyvov na ivotn prostredie a o zmene a doplnen niektorch
zkonov v znen zkonov . 275/2007 Z. z., . 454/2007 Z. z., zkona . 287/2008 Z. z., zkona .
117/2010 Z. z., zkona . 145/2010 Z .z., zkona . 258/2011 Z. z., zkona . 408/2011 Z.z., zkona
. 345/2012 Z.z., zkona . 448/2012 Z.z., zkona . 39/2013, zkona . 180/2013 Z.z., zkona .
314/2014 Z.z.
Vyhlka Ministerstva ivotnho prostredia SR . 113/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuj podrobnosti na
ely posudzovania vplyvov na ivotn prostredie.
Zkon . 401/1998 Z.z. o poplatkoch za zneisovanie ovzduia v znen zkona . 161/2001 Z.z.
zkona . 553/2001 Z.z. ,zkona . 478/2002 Z. z., zkona . 525/2003 Z. z., zkona . 587/2004 Z.
z., zkona . 571 /2005 Z.z., zkona . 203/2007 Z. z., zkona . 529/2007 Z.z. , zkona . 515/2008
Z z. a zkona . 286/2009 Z. z.
Zkon . 137/2010 Z. z. o ovzdu v znen zkona . 318/2012 Z.z., zkona . 180/2013 Z.z.
Vyhlka Ministerstva ivotnho prostredia Slovenskej republiky . 410/2012 Z.z, ktorou sa vykonvaj
niektor ustanovenia zkona o ovzdu v znen vyhl. MP SR . 270/2014 Z.z.
Zkon . 364/2004 Z.z. o vodch a o zmene a doplnen zkona Slovenskej nrodnej rady . 372/1990
Zb. o priestupkoch v znen neskorch predpisov (vodn zkon) v znen zkona . 587/2004 Z. z.,
zkona . 230/2005 Z.z., zkona . 479/2005 Z.z., zkona . 532/2005 Z.z., zkona . 359/2007 Z.z.,
zkona . 514/2008 Z.z., zkona . 515/2008 Z z., zkona . 384/2009 Z.z. , zkona . 134/2010 Z.z.
,zkona . 556/2010 Z.z., zkona . 258/2011 Z. z., zkona . 408/2011 Z.z., zkona . 306/2012 Z.z.
a zkona . 180/2013 Z.z., zkona . 35/2014 Z.z., zkona . 409/2014 Z.z.
Zkon . 442/2002 Z.z. o verejnch vodovodoch a verejnch kanalizcich a o zmene a doplnen
zkona . 276/2001 Z.z. o regulcii v sieovch odvetviach v znen zkona . 525/2003 Z. z., zkona
. 364/2004 Z.z., zkona . 587/2004 Z. z., zkona . 230/2005 Z. z., zkona . 515/2008 Z z., zkona
. 394/2009 Z. z., zkona . 180/2013 Z.z. a zkona . 180/2013 Z.z.
Zkon . 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen zkona .
553/2001 Z.z., zkona . 96/2002 Z. z., zkona . 261/2002, zkona . 393/2002 Z.z., zkona .
529/2002 Z.z. ,zkona . 188/2003 Z.z., zkona . 245/2003 Z. z., zkona . 525/2003 Z. z., zkona
. 24/2004 Z.z. , zkona . 443/2004 Z.z., zkona . 587/2004 Z. z., zkona . 733/2004 Z.z., zkona
. 479/2005 Z.z., zkona . 532/2005 Z.z., zkona .571/2005 Z.z., zkona . 127/2006 Z. z., zkona
. 514/2008, zkona . 515/2008 Z z., zkona . 519/2008 Z.z., zkona . 160/2009 Z.z., zkona .
386/2009 Z.z., zkona . 119/2010 Z.z., zkona . 145/2010 Z.z., zkona . 258/2011 Z. z., zkona .
343/2012 Z.z., zkona . 180/2013 Z.z., zkona . 290/213 Z.z. a zkona . 346/2013 Z.z, zkona .
388/2013 Z.z., zkona . 484/2013 Z.z.., zkona . 399/2014 Z.z.
Vyhlka Ministerstva ivotnho prostredia Slovenskej republiky . 310/2013 Z. z., ktorou sa
vykonvaj niektor ustanovenia zkona o odpadoch
Vyhlka MP SR . 284/2001 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalg odpadov v znen vyhlky .
409/2002 Z. z., vyhl. MP SR . 129/2004 Z. z.
Zkon . 543/2002 Z. z. o ochrane prrody a krajiny v znen zkona . 525/2003 Z. z. , zkona .
205/2004 Z. z., zkona . 364/2004 Z.z., zkona . 587/2004 Z. z., zkona . 15/2005 Z. z. , zkona
. 479/2005 Z.z., zkona . 24/2006 Z. z., zkona . 359/2007 Z.z., zkona . 454/2007 Z. z. zkona
. 515/2008 Z z., zkona . 117/2010 Z.z., zkona . 145/2010 Z.z. , zkona . 408/2011 Z.z., zkona
. 180/2013 Z.z., zkona . 207/2013 Z.z. a zkona . 311/2013 Z.z., zkona . 506/2013 Z.z., zkona
. 35/2014 Z.z., zkona . 198/2014 Z.z., zkona . 314/2014 Z.z., zkona . 324/2014 Z.z.
Zkon . 2/2005 Z. z. o posudzovan a kontrole hluku vo vonkajom prostred a o zmene zkona .
272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ud v znen neskorch predpisov znen zkona . 126/2006 Z. z.,
zkona . 461/2008 Z. z. a zkona . 170/2009 Z. z.
Vyhlka MZ SR . 549/2007 Z. z. ktorou sa ustanovuj podrobnosti o prpustnch hodnotch hluku,
infrazvuku a vibrci a o poiadavkch na objektivizciu hluku, infrazvuku a vibrci v ivotnom
prostred

EKOCONSULT enviro, a. s.

84

Automotive Nitra Project


Zmer
Zkon . 124/2006 Z. z. o bezpenosti a ochrane zdravia pri prci a o zmene a doplnen niektorch
zkonov v znen zkona . 309/2007 Z. z., zkona . 140/2008 Z. z., zkona . 132/2010 a zkona .
136/2010, zkona . 470/2011 Z.z., zkona . 154/2013 Z.z., zkona . 308/2013 Z.z., zkona .
58/2014 Z.z., zkona . 204/2014 Z.z.
Nariadenie Vldy SR . 115/2006 o minimlnych zdravotnch a bezpenostnch poiadavkch na
ochranu zamestnancov pred rizikami svisiacimi s expozciou hluku v znen NV SR . 555/2006 Z.z.
Nariadenie vldy SR . 617/2004 ktorm sa ustanovuj citliv oblasti a zraniten oblasti.

2. ZOZNAM VYJADREN A STANOVSK VYIADANCH K NAVRHOVANEJ


INNOSTI PRED VYPRACOVANM ZMERU
Okresn rad Nitra, odbor starostlivosti o ivotn prostredie, upustenie od
variantnho rieenia navrhovanej innosti . OU-NR-OSZP 3 -2015/028061
_002_F21 zo da 07.08.2015
3. ALIE DOPLUJCE INFORMCIE O DOTERAJOM POSTUPE
PRPRAVY
NAVRHOVANEJ
INNOSTI
A
POSUDZOVAN
JEJ
PREDPOKLADANCH VPLYVOV NA IVOTN PROSTREDIE
K doterajiemu postupu prpravy Zmeru a posudzovan jeho predpokladanch
vplyvov neboli k dispozcii iadne doplujce informcie.

EKOCONSULT enviro, a. s.

85

Automotive Nitra Project


Zmer

VIII. MIESTO A DTUM VYPRACOVANIA ZMERU


Bratislava, august 2015

IX. POTVRDENIE SPRVNOSTI DAJOV


1. SPRACOVATELIA ZMERU.

EKOCONSULT enviro, a. s.
Miletiova 23
821 09 Bratislava
Koordintor:
RNDr. Vladimr bor
Spolurieitelia:
RNDr. Lubo Haltmar
Dr. Peter Joniak
Ing. Mikul Janovsk
Mgr. Roman Tth
Ing. Zuzana Brezovick
RNDr. Juraj Brozman
Ing. Milan Kamenick
2. POTVRDENIE SPRVNOSTI DAJOV PODPISOM (PEIATKOU)
SPRACOVATEA ZMERU A PODPISOM (PEIATKOU) OPRVNENHO
ZSTUPCU NAVRHOVATEA

...............................................
RNDr. Vladimr bor
EKOCONSULT enviro, a. s.
za spracovatea zmeru

peiatka

...............................................
Ing. Rbert imoni
Slovensk agentra
pre rozvoj investci a obchodu
za navrhovatea zmeru

peiatka

EKOCONSULT enviro, a. s.

86