You are on page 1of 9

V princípe platí, že každý európsky štát môže požiadať o členstvo

v EÚ. Uchádzač o členstvo - kandidátska krajina v prípade záujmu


adresuje svoju žiadosť Rade ministrov EÚ – po konzultácii s
Európskou komisiou a na základe súhlasného stanoviska
Európskeho parlamentu, Rada ministrov EÚ rozhodne o začatí
prístupových rozhovorov s uchádzačom o riadne členstvo v EÚ.

Rozšírenie v roku 2004 o desiatku nových členských krajín,


vrátane Slovenska, bolo pre Európsku úniu najvýznamnejšie.
Toto doteraz najmasívnejšie rozšírenie EÚ vyplynulo vlastne z
akčného programu Agendy 2000, ktorú prijala EK v roku 1997.
Agenda 2000 stanovila, že hlavným poslaním EÚ je prehlbovanie
integrácie európskeho kontinentu a rozšíriť zónu stability
a prosperity.Posledným rozšírením EÚ bol vstup Bulharska a
Rumunska k 1. januáru 2007. Počet obyvateľov EÚ sa ich vstupom
rozšíril na 488 miliónov.

Prístupový proces rozoznáva 4 etapy pristúpenia k EÚ:


A, Predvstupová etapa
Vramci ktorej sa pre uchádzačskú krajinu vypracuje asociačná
dohoda, podľa ktorej musí kandidát na členstvo vykonať všetky
opatrenia pre dodržiavanie spoločných európskych hodnôt na
území svojho štátu. Prístupové partnerstvá sú založené na
vypracovaní národných programov prípravy pre vstup a určujú
pre každú krajinu zvlášť priority, na ktoré sa má zamerať.
Dve formy predvstupovej pomoci obsahujú:
Program PHARE, ktorým EÚ financuje uchádzačom o členstvo
projekty reformy štátnej správy a súdnictva a rozvoj
infraštruktúry a
Program SAPARD a ISPA, ktorý v kandidátskych krajinách
poskytuje pomoc v oblasti poľnohospodárstva a infraštruktúry.
B, Vyjednávanie o pristúpení
Vyjednávanie, respektíve negociácie štartujú vtedy, keď
kandidátska krajina splní kodanské kritériá schválené na summite
EÚ v Kodani v júni 1993. Politické, ekonomické a legislatívne
kritériá na členstvo, tzv. kodanské kritériá, vyžadujú od
uchádzača: rešpektovanie demokratických princípov
(vytvorením stabilných inštitúcií garantujúcich demokraciu,
vymáhateľnosť práva, dodržiavania ľudských práv a
rešpektovania národnostných menšín), vybudovanie fungujúcej
trhovej ekonomiky a nadobudnutie schopnosti čeliť
konkurenčným tlakom na trhu únie; ako aj prevzatie povinností
vyplývajúcich z členstva vrátane politickej, ekonomickej a
menovej únie, čiže správne uplatňovanie európskej
legislatívy v praxi.
Týmito kritériami sa únia riadila v prístupovom procese, ktorý
zahŕňal finančnú pomoc všetkým kandidátom na prípravu na
členstvo, poskytovanú v rámci predvstupových programov (Phare,
ISPA, Sapard). Rokovania o plnení podmienok prebiehali s každou
krajinou v 31 kapitolách.
C, Screening acquis communautaire
Treťou fázou prístupového procesu je pravidelné vyhodnocovanie
zapracovavania spoločného základu práv a povinností EÚ do
právneho systému každej kandidátskej krajiny expertmi Európskej
komisie. Podmienkou screeningu je, aby každá z uchádzačských
krajín prijala acquis communautaire ešte pred svojim pristúpením
k EÚ.
D, Pravidelné správy
Európska komisia pravidelne predkladá Rade ministrov správy,
aby ju informovala o dosiahnutom pokroku v každej kandidátskej
krajine. Rada ministrov sa na jej základe rozhodne buď na
pokračovaní monitoringu o stave pripravenosti kandidátskej
krajiny na vstup, ak je s výsledkami správy spokojná, alebo
uchádzačskú krajinu upozorní na zaostávanie, či deficity v
približovaní sa členstvu v EÚ.
Teda ostatne rozsirovanie – 2007, ake su dalsie vyhliadky?
kandidátske krajiny: Chorvátsko, Bývalá juhoslovanská republika
Macedónsko, Turecko, a potenciálne kandidátske krajiny
Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Srbsko a Kosovo

Kandidátske krajiny EÚ
V roku 2005 Európska rada súhlasila aj so začatím prístupových
rokovaní o členstve v EÚ s Chorvátskom a Tureckom. Chorvátsko
podpísalo s EÚ dohodu o stabilite a pridružení už v roku 2001. Vo
februári 2003 podalo prihlášku do EÚ. V priebehu prístupových
rokovaní však dostalo za úlohu vyriešiť svoje susedské spory s
členskou krajinou EÚ - so Slovinskom o Piranský záliv a niekoľko
sporných dedín. Chorvátsko bude musieť zreformovať svoj súdny
systém, implementovať legislatívu EÚ na ochranu práv
národnostných menšín, umožniť návrat etnických Srbov do svojich
pôvodných domovov, ktorí z nich ušli pred vojnou Srbska s
Chorvátskom do susedného Srbska a Bosny. EÚ odporučila v roku
2004 svojim členským krajinám začať s Chorvátskom prístupové
rokovania pod podmienkou, že vláda tejto krajiny začne aktívne
spolupracovať s Medzinárodným trestným tribunálom pre vojnové
zločiny v Haagu. EÚ trvá hlavne na tom, aby Chorvátsko vydalo
medzinárodnému tribunálu generála Anteho Gotovinu, ktorému
kladú za vinu zabitie stovky etnických Srbov a vyhnanie desiatok
tisícov ich krajanov z územia Chorvátska v polovici 90.-tych rokov.
Chorvatsko
V októbri 2005 Komisia oficiálne otvorila prístupové
rokovania s Chorvátskom
Podľa Komisie má Chorvátsko stabilné demokratické inštitúcie, a
nemá žiadne väčšie problémy s rešpektovaním základných práv.
Problematicka je otazka prav mensin, fingovanie sudnictva a
korupcia.
Medzi politické predpoklady pre členstvo Chorvátska v EÚ patrí
návrat etnických Srbov, ktorí utiekli z krajiny počas a po vojne
medzi Srbmi a Chorvátmi v rokoch 1991-1995, reforma súdnictva
a plná spolupráca so súdnym tribunálom OSN pre vojnovú zločiny
v Haagu.
Zaobchádzanie s menšinami (špecifikované v Kodanských
kritériách) je v Chorvátsku problematické. Vojna v rokoch 1991-
1995 prinútila približne 300 000 etnických Srbov utiecť z krajiny.
Doteraz sa z nich vrátila asi tretina. Jedným z hlavných
praktických problémov ich návratu je bývanie. Mnohé z ich
bývalých obydlí sú dnes obývané Chorvátmi, ktori pocas vojny
utiekli z Bosny. Otázku bývania zhoršuje fakt, že pre nich nie je
takmer žiadna možnosť zamestnať sa.
Z ekonomického hľadiska má Chorvátsko už teraz fungujúcu
trhovú ekonomiku na takom stupni rozvoja, a takú stabilnú, ako
niektoré členské štáty EÚ. Komisia ocenila úsilie krajiny o
dosiahnutie „značného stupňa makroekonomickej stability s
nízkou infláciou“.
Chorvatsko je podľa Svetovej Banky najväčší reformátor vo
východnej Európe.
Predvstupová pomoc pre Chorvátsko dosiahla v roku 2006 140
miliónov eur.
Jeho vstup do EÚ dá „pozitívny podnet procesu integrácie regiónu
západného Balkánu do Európy“
Vramci zlepsovania susedskych vztahov medzi krajinami byvalej
juhoslavie„Chorvátsko nedavno uviedlo, že je ochotne sprístupnit
svoje preklady acquis communautaire nie len pre Srbsko ale aj
ostatné krajiny len čo začnú s prístupovými rokovaniami. Ide o
krajiny s podobnými jazykmi ako je Bosna a Hercegovina a Čierna
Hora.“
Podľa veľvyslanca Chorvátsko nebude za to nič žiadať a bude to
gesto dobrej vôle pretože urýchlenie európskej integrácie krajín
v regióne je aj v záujme Záhrebu.
Navrh mechanizmu riešenia bilaterálneho sporu so Slovinskom
(spor sa tykal pobrezneho uzemia a hranice medzi
Ch&Slovinskom), na ktorom sa obe krajiny pred pár mesiacmi
dohodli velmi pomohlo celemu procesu rokovani o vstupe . Tento
krok este nie je samotnych riesenim tohto problemu, vyrazne
vsak pomohl celej situacii, pretoze tak vznikla aspon nadej na
jeho vyriesenie.
Znepokojujuca je klesajúca podpora verejnosti pre členstvo v Únii.
Od Záhrebu EP očakáva, že bude plne spolupracovať s trestným
tribunálom pre bývalú Juhosláviu a sprístupní mu dokumenty,
ktoré súd potrebuje k prebiehajúcim procesom.
Prístupové rokovania so Záhrebom by mohli byť ukončené už
tento rok, či sa tak stane, bude závisieť od samotného
Chorvátska.

Macedonsko
Island svoju prihlášku do Európskej únie podal v júli tohto roku,
krátko po tom, čo sa na jeseň roku 2008 ostrov tvrdo zasiahla
finančná kríza a ocitol sa na pokraji bankrotu. Od členstva v EÚ
a najmä v eurozóne si Island sľubuje stabilizáciu svojich financií.
Euro ale nemôže prijať skôr ako splní Konvergenčné kritériá
potrebné na prijatie spoločnej meny.
Island by sa rád stal členom Únie spoločne s Chorvátskom,
ktorého vstup sa očakáva v roku 2012. Táto možnosť sa zatiaľ javí
ako reálna pretože krajina vďaka členstvu v Európskom
hospodárskom priestore a účasti v Schengenskom priestore bez
hraníc už veľkú časť európskej legislatívy implementovala.
Hoci sa očakáva, že prístupové rokovania by nemali trvať oveľa
dlhšie ako dva roky, nakoniec to budú obyvatelia, ktorí budú mať
posledné slovo prostredníctvom ľudového hlasovania. Dovtedy
môžu pominúť akútne dôsledky finančnej krízy, ktorá udrela na
bankový sektor ostrova a vízia stability eurozóny už nemusí byť
pre 300 tisícovú populáciu Islandu lákavá. V prípade členstva by
bola populačne najmenším štátom Európskej únie.
Spoločné pravidlá rybolovu EÚ, ktoré by dali ostatným členským
štátom prístup k islandským vodám, budú pravdepodobne
najväčším kameňom úrazu islandského euronadšenia. Je
nepravdepodobné, že by sa Islandu podarilo vyjednať príliš
výhodný model začlenenia do spoločnej politiky rybolovu.
Zaciatkom marca sa na Islande uskutocni referendum, v ktorom
obcania budu vyjadrovat, ci schvália zákon, ktorý sa zameriava na
splatenie viac ako päť miliardového dlhu voči Veľkej Británii a
Holandsku, ktorý vznikol pri kolapse islandského bankového
systému. Z Gallupovho prieskumu verejnej mienky z 2. februára
vyplýva, že 67 % obyvateľov Islandu je proti odškodneniu . Zdá
sa, že väčšina Islanďanov bude v referende hlasovať proti
odškodneniu. Británia a Holandsko, o ktorých peniaze ide
predovšetkým, ale podmieňujú podporu členstva Islandu v EÚ
vrátením vkladov

Turecko je kandidátskou krajinou EÚ od roku 1999 (Európska


rada v Helsinkách). Žiadosť o vstup do ES s plnoprávnym
členstvom si Turecko podalo ešte 14. apríla 1987. Na summite EÚ
v Kodani v decembri 2002 vedúci predstavitelia členských štátov
rozhodli, že Európska komisia má v roku 2004 predložiť správu o
pokrokoch Turecka pri plnení prístupových kritérií. EK ju na
decembrovom summite EÚ predložila a odporučila začať
prístupové rokovania s Tureckom od októbra 2005. EÚ začala 3.
októbra 2005 rokovania s Tureckom, ktoré kladú niekoľko
podmienok Turecku. Jednou z podmienok je diplomatické uznanie
Cypru, ktorý sa stal v roku 2004 novou členskou krajinou EÚ.
Napriek tomu, že Ankara podporuje čiernomorskú i balkánsku
spoluprácu, doteraz vedie spor o interpretáciu masakrov
národnostných menšín Arménov, Grékov počas 1. svetovej vojny i
Kurdov v 20. storočí. Rok vstupu a dátum ukončenia prístupových
rokovaní s Tureckom EÚ presne nevytýčila. Ponechala ho
otvorený. Za najskorší termín vstupu Turecka do EÚ bol
stanovený rok 2014.
Co sa tyka najnovsieho vyvoja, konkretne vysledkov turecka na
ceste do EU za rok 2009, doslo k vyraznemu spomaleniu procesu
demokratizacie krajiny. Turecky Ustavny Sud nedavno svojim
rozsudkom zrusil stranu DTP (Strana demokratickej spolocnosti) a
nadalej plati neobmedzena pravomoc vojenskych sudov v
Turecku. EU preto opatovne vyzvala Turecko, aby zmenilo svoju
Ustavu v tychto spornych bodoch.
Okrem toho Turecko musi vylepsit legislativu v oblasti prav zien,
nediskriminacie, nabozenskej slobody, slobody zmyslania, slobody
vyjadrovania, zrusit a zakazat vsetky formy mucenia a zefektivnit
boj proti korupcii.
Dalej sa Turecko musi aktivne snazit o vyriesenie Cyperskej
otazky – a to stiahnut svoje vojska zo severnej casti ostrova a
venovat sa otazkam tureckych osadnikov.
V poslednej sprave z konca roka 2009 sa uvadzaju aj pozitiva,
ktore turecko dosiahlo – najma v oblasti prav narodnostnych
mensin, konkretne Kurdskej mensiny (televizna stanica v
Kurdskom jazyku opat smie vysielat) a tiez je v turecku snaha o
normalizaciu vztakov s Armenskom.
Z energetickeho hladiska je Turecko strategickym partnerom pre
EU – najma v kontexte plynovodu Nabucco. Doposial bolo v
rokovaniach s Tureckom otvorenych 12 z 35 kapitol.

Európska komisia odporučila Európskej rade udeliť štatút


kandidátskej krajiny aj Macedónsku. Francúzsko, podporované
Holandskom a Dánskom presadili 12. decembra 2005 v Rade
ministrov EÚ pre vonkajšie záležitosti názor, že predtým, ako EÚ
oficiálne rozhodne o udelení kandidátskeho statusu Macedónsku,
musí vyriešiť svoj vnútorný problém - otázku finančnej
perspektívy na roky 2007 - 2013. Až potom odporučila
macedónsku kandidatúru predebatovať v širšej diskusii o
otázkach ďalšieho rozširovania EÚ. Aby však Macedónsko
nevypadlo z prístupového procesu, Európska rada na svojom
bruselskom summite 15. - 16. decembra 2005 ako symbol svojho
záväzku voči predtým proklamovanému procesu rozširovaniu únie
rozhodla udeliť Macedónsku status kandidátskej krajiny.
Nestanovila však na rozdiel od Chorvátska a Turecka dátum
začatia prístupových rokovaní s Macedónskom, takže kandidátsky
status Macedónska je zatiaľ symbolický.

Aj keď sa rokovania o pristúpení k EÚ vedú individuálne s každou


kandidátskou krajinou, EÚ si ponecháva právo na rozhodnutie o
okamihu, kedy bude pripravená prijať ďalších nových členov.
Rozširovanie Európskej únie nemá pevne stanovené limity a hoci
právo uchádzať sa o členstvo majú všetky krajiny s európskym
geografickým ohraničením, uznávajúce rovnaké demokratické
hodnoty, nemožno predpokladať, že by sa únia v dohľadnom čase
rozšírila o všetky kandidátske krajiny napriek tomu, že viacerým z
nich už dlhodobejšiu európsku perspektívu potvrdila.
Sporných otázok v súvislosti s Tureckom je niekoľko, od
demografických, cez geografické, až po politické. Jedným z
najčastejšie používaných argumentov je, že ak sa Turecko stane
členskou krajinou EÚ, bude jej najľudnatejším členským
štátom. V súčasnosti má Turecko 71 miliónov obyvateľov, a
demografické predpovede na nasledujúcich 20 rokov sľubujú
nárast na 80-85 miliónov ľudí. Najľudnatejším členským štátom
EÚ je v súčasnosti Nemecko s 83 miliónmi obyvateľov, ale jeho
populácia by sa do roku 2020 mala znížiť na 80 miliónov.
Ďalší argument je zakotvený v odvekej debate o tom, či je možné
určiť geografické hranice Európy, a či Turecko „spadá“ do
týchto hraníc.
Možno najcitlivejší zo všetkých argumentov sa zameriava na
kultúrne a náboženské rozdiely. Keďže EÚ sa identifikuje ako
kultúrna a náboženská mozaika, ktorá uznáva a rešpektuje
diverzitu, podporovatelia vstupu Turecka veria, že ak si EÚ i
Turecko udržia túto spoločnú víziu, kultúrne a náboženské
rozdiely by mali byť irelevantné.
Turecko je moslimská krajina, v ktorej až 97 percent obyvateľov
vyznáva islam. Tento nepopierateľný fakt slúži ako hlavný dôvod
na odmietanie vstupu Turecka do Únie, pričom jeho odporcovia
tvrdia, že islam má ďaleko od hodnôt, ktoré vyznáva Európska
únia.
Imaginárny pojem „hodnoty Európskej únie“ sa v Lisabonskej
zmluve definuje:
„Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti,
slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania
ľudských práv, ktoré zahŕňajú práva osôb patriacich k menšinám.
Tieto hodnoty sú spoločné pre členské štáty v spoločnosti, kde
prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť,
solidarita a rovnosť žien a mužov.“
Toto všetko sú hodnoty, ktoré sa Turecko po prijatí obrovského
množstva reforiem snaží napĺňať a ktoré nie sú ani v rozpore s
islamským učením.

Pozície
Nemecko bolo za vlády kancelára Gerharda Schrödera
najvýznamnejším zástancom vstupu Turecka do EÚ. Všeobecne
predpokladaný prechod moci do rúk šéfky kresťanských
demokratov Angely Merkel počas jesene 2005 by však mohol
zmeniť stanovisko krajiny. Merkelová bola hlasnou odporkyňou
členstva Ankary v EÚ, argumentujúc, že „udelenie kandidátskeho
statusu Turecku [...] bolo chybou." Nemecko zostáva
najvýznamnejším ekonomickým a obchodným partnerom
Turecka. Ročný objem vzájomného obchodu vo výške 14 miliárd
euro sa za posledných desať rokov zdvojnásobil. Takmer 14
percent tureckého exportu smeruje do Nemecka, zatiaľ čo 17
percent celkového exportu Nemecka ide do Turecka. V Turecku
dnes pôsobí viac ako 1 100 nemeckých spoločností a Turecko
každoročne navštívia viac než 3 milióny nemeckých turistov. V
Nemecku v súčasnosti žije približne 2,5 milióna Turkov a 600 000
už získalo nemecké občianstvo.