You are on page 1of 223

ICS 23.040.

01

SLOVENSK TECHNICK NORMA

Kovov priemyseln potrubia


as 3: Navrhovanie a vpoet

Aprl 2004

STN
EN 13480-3
13 3410

Metallic industrial piping. Part 3: Design and calculation


Tuyauteries Industrielles mtalliques. Partie 3: Conception et calcul
Metallische Industrielle Horhleitung. Teil 3: Konstruktion und Berechnung

Tto norma je slovenskou verziou EN 13480-3: 2002. Eurpska norma EN 13480-3: 2002 m postavenie
slovenskej technickej normy.
This Standard is the Slovak version of EN 13480-3: 2002.The European Standard EN 13480-3: 2002 has
the status of a Slovak Standard.

Nahradenie predchdzajcich noriem


Tto norma nahrdza anglick znenie STN EN 13480-3 z decembra 2002 v celom rozsahu.

Slovensk stav technickej normalizcie, 2004


Poda zkona . 264/1999 Z. z. v znen neskorch predpisov sa mu slovensk technick normy
rozmnoova a rozirova iba so shlasom Slovenskho stavu technickej normalizcie.

Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Nrodn predhovor
Citovan normy
EN 287-1 zaveden v STN 287-1: 1999 Zvranie. Skky zvraov. Tavn zvranie. as 1: Ocele (15 0711)
EN 1591-1 zaveden v STN EN 1591-1: 2001 Prruby a prrubov spoje. Pravidl vpotu kruhovch
tesnen prrubovch spojov. as 1: Metda Vpotu (13 1561)
EN 10204: 1991 zaveden v STN EN 10204+A1: 1996 Vrobky z kovov. Druhy dokumentov kontroly (42 0009)
EN 12953-3 zaveden v STN EN 12953-3: 2002 Valcov kotly. as 3: Nvrh a vpoty tlakovch ast
(07 7605)
EN 25817: 1992 zaveden v STN EN 25817: 1994 Zvranie. Zvarov spoje ocel zhotoven oblkovm
zvranm. Smernica na urovanie stupov akosti (05 0110)
EN 13445-3: 2002 zaveden v STN EN 13445-3: 2002 Nevyhrievan tlakov ndoby. as 3:
Navrhovanie (07 8408)
EN 13480-1: 2002 zaveden v STN EN 13480-1: 2003 Kovov priemyseln armatry. as 1:
Veobecne (13 3410)
EN 13480-2: 2002 zaveden v STN EN 13480-1: 2003 Kovov priemyseln armatry. as 2: Materily
(13 3410)
EN 13480-4:2002 zaveden v STN EN 13480-4: 2003 Kovov priemyseln armatry. as 4: Vroba
a intalcia (13 3410)
EN 13480-5:2002 zaveden v STN EN 13480-5: 2003 Kovov priemyseln armatry. as 5: Kontrola
a skanie (13 3410)
prEN 1993 dosia nezaveden
Svisiace prvne predpisy
Smernica 97/23/ES z 29. mja 1997 (OJ L 181 z 9. 7. 1997) o tlakovch zariadeniach,
nariadenie vldy SR . 576/2002, ktorm sa ustanovuj podrobnosti o technickch poiadavkch a
postupoch posudzovania zhody na tlakov zariadenia.
Vypracovanie normy
Spracovate: IMK Bratislava, IO 17416035, Ing. Marin Koht
Technick komisia: TK 87 Diakovodn preprava tekutch uhovodkov

2
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

EURPSKA NORMA
EUROPEAN STANDARD
NORME EUROPENNE
EUROPISCHE NORM

EN 13480-3
Mj 2002

ICS 23.040.01

Kovov priemyseln armatry


as 3: Navrhovanie a vpoet
Metallic industrial piping
Part 3: Desing and calculation

Tuyauteries Industrielles mtalliques


Partie 3: Conception et calcul

Metallische Industrielle Rohrleitunge


Teil 3: 3: Konstruktion und Berechnung

Tto eurpsku normu schvlil CEN 23. mja 2002.


lenovia CEN s povinn plni vntorn predpisy CEN/CENELEC, v ktorch s stanoven podmienky, za
ktorch sa tejto eurpskej norme bez akchkovek zmien udeuje postavenie nrodnej normy.
Aktualizovan zoznamy a bibliografick odkazy tkajce sa takchto nrodnch noriem mono na
poiadanie dosta od Riadiaceho strediska CEN alebo od kadho lena CEN.
Tto eurpska norma existuje v troch oficilnych verzich (anglickej, franczskej, nemeckej). Verzia
v akommkovek inom jazyku, ktor na vlastn zodpovednos vydal len CEN v preklade do svojho
vlastnho jazyka a ktor bola oznmen Riadiacemu stredisku CEN, m rovnak postavenie, ako maj
oficilne verzie.
lenmi CEN s nrodn normalizan orgnizcie Belgicka, Dnska, eska, Fnska, Franczska,
Grcka, Holandska, Islandu, rska, Malty, Nemecka, Nrska, Portugalska, Rakska, Spojenho
krovstva, panielska, vajiarska, vdska a Talianska.

CEN
Eurpsky vbor pre normalizciu
European Committee for Standardization
Comit Europen de Normalisation
Europisches Komitee fr Normung
Riadiace stredisko: rue de Stassart 36, B-1050 Brusel
2002 CEN

Vetky prva na vyuvanie v akejkovek forme a akmikovek


prostriedkami s celosvetovo vyhraden nrodnm lenom CEN.

3
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

Ref. . EN 13480-3: 2002 E

STN EN 13480-3

Obsah
strana
Predhovor ......................................................................................................................................................9
1

Predmet normy ...............................................................................................................................10

Normatvne odkazy .........................................................................................................................10

Termny, defincie, symboly a jednotky...........................................................................................10

3.1

Termny a defincie .........................................................................................................................10

3.2

Symboly a jednotky.........................................................................................................................11

Zkladn kritri navrhovanie.........................................................................................................12

4.1

Veobecne ......................................................................................................................................12

4.2

Zaaenie........................................................................................................................................12

4.2.1

Veobecne ......................................................................................................................................12

4.2.2

Kombincie zaaen ......................................................................................................................12

4.2.3

Urenie rozmerov pri zohadnen zaaenia...................................................................................13

4.2.4

alie zohadovan zaaenia .....................................................................................................14

4.2.5

Podmienky navrhovania .................................................................................................................15

4.3

Hrbka stien....................................................................................................................................17

4.4

Toleracie .........................................................................................................................................18

4.5

Koeficient zvarovho spoja.............................................................................................................18

4.6

Navrhovanie roznerov ast potrubia vystavench tlaku ................................................................18

Dovolen naptia ............................................................................................................................19

5.1

Veobecne ......................................................................................................................................19

5.2

Dovolen naptie nezvisl od asu ..............................................................................................19

5.2.1

Ocele in ako austenitick..............................................................................................................19

5.2.2

Austenitick ocele ...........................................................................................................................19

5.2.3

Niklov, chrmniklov a chrmov ocele .......................................................................................20

5.2.4

Oceov odliatky .............................................................................................................................20

5.2.5

Dodaton poiadavky na ocele bez pecifikovanej kontroly ........................................................20

5.3

Dovolen naptie zvisl od asu ..................................................................................................20

5.3.1

Veobecne ......................................................................................................................................20

5.3.2

Ocele...............................................................................................................................................21

5.3.3

Niklov, chrmniklov a/alebo chrmov ocele ............................................................................21

Navrhovanie asti potrub vystavench vntornmu tlaku ...........................................................22

6.1

Rovn potrubia ...............................................................................................................................22

6.2

Ohban potrubia a kolen.............................................................................................................22

6.2.1

Veobecne ......................................................................................................................................22

6.2.2

Symboly ..........................................................................................................................................22
4
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
6.2.3

Poadovan hrbka stien ...............................................................................................................23

6.3

Segmentov ohyby .........................................................................................................................24

6.3.1

Veobecne......................................................................................................................................24

6.3.2

Symboly ..........................................................................................................................................24

6.3.3

Efektvny rdius segmentovho ohybu...........................................................................................25

6.3.4

Segmentov ohyby s viac ako jednm segmentovm ohybom......................................................25

6.3.5

Segmentov ohyby s jednm segmentovm ohybom ....................................................................26

6.3.6

Na segmentov ohyby pripjan rovn segmenty potrubia ...........................................................26

6.4

Redukcie.........................................................................................................................................26

6.4.1

Podmienky pouitenosti.................................................................................................................26

6.4.2

pecifick defincie .........................................................................................................................26

6.4.3

pecifick symboly a skratky..........................................................................................................27

6.4.4

Kueov plte ..............................................................................................................................28

6.4.5

Spojenia Veobecne....................................................................................................................29

6.4.6

Spoje bez zaoblenia medzi valcom a kueom na jeho vekom priemere .....................................29

6.4.7

Spoje so zaoblenm medzi valcom a kueom na jeho vekom priemere ......................................31

6.4.8

Spojenia medzi valcom a kueom na ich menom priemere ........................................................32

6.4.9

Redukcie s posunutou stredovou osou ..........................................................................................33

6.4.10 pecilne kovan redukcie .............................................................................................................34


6.5

Flexibiln asti potrubia ..................................................................................................................34

6.5.1

Veobecne......................................................................................................................................34

6.5.2

Kompenztory.................................................................................................................................35

6.5.3

Pleten vlnovcov hadice...............................................................................................................35

6.6

Skrutkov prrubov spoje..............................................................................................................36

Navrhovanie dna pod vntornm tlakom ........................................................................................37

7.1

Vypukl dn ....................................................................................................................................37

7.1.1

Symboly ..........................................................................................................................................37

7.1.2

Polguat dn..................................................................................................................................37

7.1.3

Torisfrick dn ..............................................................................................................................38

7.1.4

Elipsovit dn .................................................................................................................................39

7.1.5

Vpoet ........................................................................................................................................40

7.2

Rovn kruhov dn.........................................................................................................................43

7.2.1

Veobecne......................................................................................................................................43

7.2.2

Symboly ..........................................................................................................................................43

7.2.3

Toiv ploch kruhov dn zvran k valcovm plom/potrubiam.............................................44

7.2.4

Toiv skrutkovan rovn kruhov dn..........................................................................................50

7.2.5

Zosilnenie otvorov toivho rovnho dna .......................................................................................55

Otvory a pripojenia odboiek ..........................................................................................................57

8.1

Veobecne......................................................................................................................................57
5
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
8.2

Symboly ..........................................................................................................................................57

8.3

Obmedzenia....................................................................................................................................58

8.3.1

Pomer hrbok .................................................................................................................................58

8.3.2

Otvory v okruhu psobenia miest porch .......................................................................................59

8.3.3

Spsob vystuenia..........................................................................................................................60

8.3.4

Spsob vpotu ..............................................................................................................................60

8.3.5

Eliptick otvory a ikm odboky....................................................................................................61

8.3.6

Vystuovacie vloky........................................................................................................................62

8.3.7

Rozdielny materil pla a vstue ...............................................................................................62

8.3.8

Pretlan vvody...........................................................................................................................62

8.3.9

Hrdl alebo tvarovky v ohyboch potrubia .......................................................................................63

8.3.10 Naskrutkovan hrdl.......................................................................................................................63


8.4

Osamel otvory...............................................................................................................................63

8.4.1

Veobecne ......................................................................................................................................63

8.4.2

Nevystuen otvory ........................................................................................................................65

8.4.3

Vystuenie otvorov pri pomere priemerov di/Di < 0,8.....................................................................66

8.4.4

Vystuenie ojedinelch otvorov pre 0,8 < d/D 1,0 .......................................................................70

8.5

Susedn otvory ...............................................................................................................................71

8.5.1

Nevystuen otvory ........................................................................................................................71

8.5.2

Vystuen otvory s pomerom d/D 0,8..........................................................................................71

8.6

Navrhovanie pecilnych komponentov potrubia ...........................................................................72

8.6.1

Valcov odboky Y .........................................................................................................................72

8.6.2

Guat odboky Y ...........................................................................................................................72

8.6.3

Vystuenie odboiek tvarovanmi vrezmi .....................................................................................73

Navrhovanie asti potrubia pod vonkajm tlakom .........................................................................74

9.1

Veobecne ......................................................................................................................................74

9.2

Symboly a medze prunosti............................................................................................................75

9.2.1

Symboly ..........................................................................................................................................75

9.2.2

Medze prunosti..............................................................................................................................76

9.3

Valcov potrubia, ohyby a skosen dn.........................................................................................77

9.3.1

Urenie dok ....................................................................................................................................7

9.3.2

Preborenie ......................................................................................................................................78

9.3.3

Celkov preborenie vystuench potrub .......................................................................................79

9.3.4

Stabilita vstu ...............................................................................................................................80

9.3.5

Ohrievacie/chladiace kanly ...........................................................................................................83

9.4

Redukcie (kueov plte) ............................................................................................................84

9.5

Klenut dn.....................................................................................................................................85

9.5.1

Polguat dn..................................................................................................................................85

9.5.2

Torisfrick dn ..............................................................................................................................86

9.5.3

Eliptick dn....................................................................................................................................86
6
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
10

Narvhovanie pri cyklickom namhan.............................................................................................86

10.1

Veobecne......................................................................................................................................86

10.2

Vnimky pri navovej analze ........................................................................................................87

10.3

Nvrh cyklickho namhania navou tlakom .................................................................................87

10.3.1 Poet ekvivalentnch plnch zaaovacch cyklov.........................................................................87


10.3.2 Zjednoduen navov analza.....................................................................................................88
10.4

Navrhovanie proti nave pomocou teplotnho spdu ....................................................................99

10.4.1 Veobecne......................................................................................................................................99
10.4.2 Upozornenia k navrhovaniu..........................................................................................................100
10.5

Navrhovanie proti nave spsobenej kombinciou zaaen.......................................................100

11

Napevno integrovan prdavn asti ............................................................................................100

11.1

Veobecne....................................................................................................................................100

11.2

Dovolen naptia..........................................................................................................................100

11.3

Analza metd pri zvranch pridanch astiach na potrub .......................................................101

11.3.1 Veobecne....................................................................................................................................101
11.3.2 Symboly ........................................................................................................................................101
11.3.3 Obmedzenia .................................................................................................................................102
11.3.4 Predben vpoty .......................................................................................................................103
11.3.5 Vpoet napt v pridanch astiach zvranch na potrubie zvarom s plnm prievarom............106
11.3.6 Vpoet napt v pridanch astiach zvranch na potrubie ktovm zvarom
alebo zvarom s neplnm prievarom............................................................................................107
11.3.7 Vpoet napt zkladnho potrubia ............................................................................................107
11.4

Alternatvne spsoby vpotu.......................................................................................................108

12

Analza napt a preberacie kritri ...............................................................................................108

12.1

Zkladn podmienky.....................................................................................................................108

12.1.1 Veobecne....................................................................................................................................108
12.1.2 Napov stavy.............................................................................................................................108
12.1.3 Dovolen naptia..........................................................................................................................108
12.2

Prunos potrubia .........................................................................................................................109

12.2.1 Veobecne....................................................................................................................................109
12.2.2 Zkladn podmienky.....................................................................................................................110
12.2.3 Deformcie posunutm..................................................................................................................110
12.2.4 Posunutia spsoben naptiami ..................................................................................................110
12.2.5 Rozsah napt...............................................................................................................................111
12.2.6 Predptie chladom........................................................................................................................111
12.2.7 Parametre analzy prunosti ........................................................................................................112
12.2.8 Podmienky podopretia ..................................................................................................................112
12.2.9 Kompenztory...............................................................................................................................113
12.2.10 Analza prunosti .........................................................................................................................113
7
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
12.3

Analza prunosti......................................................................................................................... 114

12.3.1 Veobecne ................................................................................................................................... 114


12.3.2 Naptia spsoben trvalo psobiacimi zaami ........................................................................ 115
12.3.3 Naptia spsoben nhodne psobiacimi alebo vnimonmi zaami ................................... 115
12.3.4 Rozsah napt spsoben tepelnou rozanosou a premenlivosou podmienok pri zaaen .. 116
12.3.5 Pridan podmienky na rozsah teenia ........................................................................................ 116
12.3.6 Naptia spsoben jednorzovm posunutm podpier ............................................................... 117
12.3.7 Urenie vslednch momentov.................................................................................................... 117
12.3.8 Reakn sily................................................................................................................................. 119
12.4

navov analza ......................................................................................................................... 119

13

Podpery........................................................................................................................................ 119

13.1

Veobecn poiadavky................................................................................................................ 119

13.1.1 Veobecne ................................................................................................................................... 119


13.1.2 Klasifikcia podpier ...................................................................................................................... 119
13.1.3 Pridan defincie .......................................................................................................................... 120
13.1.4 Obmedzovae.............................................................................................................................. 121
13.1.5 Zvran prvky podopretia ............................................................................................................ 122
13.2

Poiadavky na materil................................................................................................................ 123

13.3

Navrhovanie................................................................................................................................. 124

13.3.1 Veobecne ................................................................................................................................... 124


13.3.2 Nvrhov teplota asti podpier .................................................................................................... 124
13.3.3 Navrhovanie sast .................................................................................................................... 126
13.3.4 Vypukliny...................................................................................................................................... 126
13.3.5 Vibrcie ........................................................................................................................................ 126
13.3.6 Umiestnenie podpier.................................................................................................................... 127
13.3.7 Urenie vekosti sast............................................................................................................... 127
13.4

Spoje............................................................................................................................................ 128

13.4.1 Zvran spoje .............................................................................................................................. 128


13.4.2 Skrutkov spoje ........................................................................................................................... 128
13.5

Poiadavky na navrhovanie pecilnych sast ........................................................................ 128

13.5.1 Kontantn zaaenie zvesov a podpier.................................................................................... 128


13.5.2 Prun podpery............................................................................................................................ 129
13.5.3 Tuh vzpery ................................................................................................................................. 130
13.5.4 Tlmie nrazov............................................................................................................................. 130
13.5.5 Klzn podpery .............................................................................................................................. 131
13.5.6 Kotvy ............................................................................................................................................ 132
13.6

Dokumentcia podpier................................................................................................................. 132

13.7

Oznaovanie podpier................................................................................................................... 132

8
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
Prloha A (informatvna) Dynamick analza ........................................................................................133
Prloha B (normatvna) Presn vpoet ohybov rr a kolien .................................................................143
Prloha C (informatvna) Kompenztory ................................................................................................150
Prloha D (normatvna) Prruby..............................................................................................................160
Prloha E (normatvna) Navrhovanie prpojok odboiek v prsluenstve potrubia.................................187
Prloha F (informatvna) Skanie poas prevdzky pri cyklickom namhan ......................................191
Prloha G (informatvna) Fyziklne vlastnosti ocel ...............................................................................192
Prloha H (normatvna) Charakteristiky prunosti, sinitele zosilnenia prunosti a naptia,
modul prierezu sast potrubia a geometrick diskontuity ......................................................................198
Prloha I (informatvna) Vrobn skky prunch podpier a tlmiov nrazov......................................206
Prloha J (normatvna) Typov skky sast podpier .......................................................................211
Prloha K (informatvna) Upevnenie podpier k nosnm prvkom............................................................212
Prloha L (informatvna) Preborenie tyovch podpier ..........................................................................213
Prloha M (informatvna) Nvod na navrhovanie nosnch stavebnch prvkov .....................................216
Prloha N (normatvna) Dokumentcia podpier .....................................................................................219
Prloha ZA (informatvna) Ustanovenia tejto normy vyjadrujce zkladn poiadavky
alebo in ustanovenia smernc ES............................................................................................................220
Literatra ..................................................................................................................................................221

Predhovor
Tento dokument EN 13480-3: 2002 pripravila technick komisia CEN/TC 267 Priemysen potrubia
a diakovody, ktorej sekretarit zabezpeuje AFNOR.
Tto eurpska norma bola vypracovan na zklade mandtu, ktor udelila CEN Eurpska komisia
a Eurpske zdruenie vonho obchodu a podporuje splnenie zkladnch poiadaviek smernc ES.
Vzah k smerniciam ES sa uvdza v informatvnej prlohe ZA, ktor je neoddelitenou sasou tejto
normy.
Tejto eurpskej norme sa mus udeli postavenie nrodnej normy vydanm identickho textu alebo
schvlenm najneskr do novembra 2002. Nrodn normy, ktor s s ou v rozpore, sa musia zrui
najneskr do novembra 2002.
V tejto eurpskej norme prlohy A, C, D, E, H, I, J, K a N s informatvne a prlohy B, F, G, L a M s
normatvne.
Tto eurpska norma EN 13480 pre priemyseln potrubia z kovovch materilov pozostva z
nasledujcich spolu na seba odkazujcich a svisiacich siedmich ast:
as 1: Veobecne;
as 2: Materily;
as 3: Navrhovanie a vpoet;
as 4: Vroba a intalcia;
as 5: Kontrola a skanie;
9
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
as 6: Dodaton poiadavky na podzemn potrubia;
as 7: Pokyny na pouvanie hodnotiacich postupov na stanovenie zhody.
Poda vntornch predpisov CEN/CENELEC musia tto eurpsku normu zavies tieto tty:
Belgicko, esko, Dnsko, Fnsko, Franczsko, Grcko, Holandsko, Island, rsko, Luxembursko, Malta,
Nemecko, Nrsko, Portugalsko, Raksko, Spojen krovstvo, panielsko, vajiarsko, vdsko a
Taliansko.

Predmet normy

Tato as eurpskej normy pecifikuje poiadavky na kontrukciu a vpoet priemyselnch kovovch


potrubnch siet, pokia s pokryt prostrednctvom EN 13480.

Normatvne odkazy

Tto eurpska norma obsahuje ustanovenia, ktor prostrednctvom odkazov v tomto texte tvoria
ustanovenia tejto normy. V ase vydania boli citovan normy platn. Vetky normy podliehaj revzii a
stranm sa odpora pri uzatvran dohd na zklade tejto normy poui najnovie vydania uvedench
noriem. Pri datovanch odkazoch sa pouva najnovie vydanie citovanej normy (vrtane zmien).
EN 287-1, Approval testing for welders Fusion welding Part 1: Steels.EN 288, Specification and
approval of welding procedures for metallic materials. [Zvranie. Skky zvraov. Tavn zvranie. as
1: Ocele.]
EN 1591-1 Flanges and their joints Design rules for gasketed circular flange connections Part 1:
Calculation method. [Prruby a prrubov spoje. Pravidl vpotu kruhovch tesnen prrubovch spojov.
as 1: Metda vpotu.]
EN 10204:1991 Metallic materials Types of inspection documents. [Vrobky z kovov. Druhy
dokumentov kontroly.]
EN 12953-3 Shell boilers Part 3: Design and calculation. [Valcov kotly. as 3: Nvrh a vpoty
tlakovch ast.]
EN 25817:1992, Arc-welded joints in steel Guidance on quality levels for imperfections. [Zvranie.
Zvarov spoje ocel zhotoven oblkovm zvranm. Smernica na urovanie stupov akosti.]
EN 13445-3:2002 Unfired pressure vessels Part 3: Design. [Nevyhrievan tlakov ndoby. as 3:
Navrhovanie.]
EN 13480-1 Metallic industrial piping Part 1: General. [Kovov priemyseln armatry. as 1:
Veobecne.]
EN 13480-2 Metallic industrial piping Part 2: Materials. [Kovov priemyseln armatry. as 2: Materily.]
EN 13480-4: 2002 Metallic industrial piping Part 4: Fabrication and installation. [Kovov priemyseln
armatry. as 4: Vroba a intalcia.]
EN 13480-5: 2002 Metallic industrial piping Part 5: Inspection and testing. [Kovov priemyseln armatry.
as 5: Kontrola a skanie.]
ENV 1993 Eurocode 3: Design of steel structures. [Eurokd 3: Navrhovanie truktry ocel.]

3
3.1

Termny, defincie, symboly a jednotky


Termny a defincie

Na pouitie tejto asti eurpskej normy platia termny a defincie uveden v EN 13480-1.
10
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
3.2

Symboly a jednotky

Na pouitie tejto asti eurpskej normy platia symboly a jednotky uveden v EN 13480-1 a v tabuke 3.2-1.
pecifick symboly sa uvdzaj v prslunch lnkoch.
Tabuka 3.2-1 Veobecn symboly a jednotky
Symbol

Opis

Jednotka

PS

a)

maximlny prpustn tlak

bar

R, r

b)

rdiusy

mm

ReH t

minimlna pecifikovan hodnota hornej medze klzu pri vpotovej


teplote, ak tto teplota je vyia ako izbov teplota

N/mm (MPa)

S1

priemern hodnota naptia, ktor vedie k 1 % predeniu pri teen


poas 100 000 h

N/mm (MPa)

S2

priemern hodnota naptia, ktor vedie k 1 % predeniu pri teen


poas 200 000 h

N/mm (MPa)

priemern hodnota teenia lomovej pevnosti poda materilovej normy


pre prslun materily pri vpotovej teplote t a zohadnenej ivotnosti
T (v hodinch), priom sa nesmie prekroi rozptyl 20 % od priemernej
hodnoty

N/mm (MPa)

SR T t

TS

najvyia dovolen teplota

prierezov modul potrubia

mm3

c0

prdavok na korziu alebo erziu (pozri obrzok 4.3-1)

mm

c1

absoltna hodnota zpornej tolerancie z prslunej materilovej normy


(pozri obrzok 4.3-1)

mm

c2

hrbka prdavku na mon odobratie z hrbky steny v procese vroby


(pozri obrzok 4.3-1)

mm

ea

vpotov hrbka steny jednej asti pouit pri kontrole medze


pevnosti (pozri obrzok 4.3-1)

mm

en

menovit hrbka steny na vkrese (pozri obrzok 4.3-1)

mm

eord

objednan hrbka steny (pozri obrzok 4.3-1)

mm

er

minimlna poadovan hrbka steny vrtane prdavkov a toleranci


(pozri obrzok 4.3-1)

mm

nvrhov naptie (pozri lnok 5)

N/mm (MPa)

fCR

nvrhov naptie v rozsahu teenia

N/mm (MPa)

pc

vpotov tlak (pozri 4.2.3.4)

N/mm (MPa)

po

prevdzkov tlak (pozri 4.2.3.1)

N/mm (MPa)

tc

vpotov teplota (pozri 4.2.3.5)

to

prevdzkov teplota (pozri 4.2.3.2)

koeficient (faktor) zvarovho spoja (pozri 4.5)

prdavok na hrbke steny na zklade objednanej hrbky steny (pozri


obrzok 4.3-1)

a)

Vetky tlaky s cieom vpotu s v N/mm (MPa) a PS je v baroch.

b)

Platia nasledujce indcie:

vntri

stredn

zvonku

11
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

mm

STN EN 13480-3

Zkladn kritri navrhovania

4.1

Veobecne

Pravidl navrhovania v tejto asti eurpskej normy platia pre prevdzkov podmienky a skobn
podmienky, ako aj pre podmienky predvolenho tlaku, podmienky pri naptiach v studenom prostred,
podmienky vyrovnvania, podmienky oplachovania a podmienky pri isten.
Rozsah pouitia jednotlivch vpotovch pravidiel sa ohraniuje tm, e kad as od prpadu k
prpadu m svoju vlastn charakteristiku, ktor sa mus zodpovedajco prispsobi prslunm
komponentom geometriou tvaru, druhom zaaenia, druhom pokodenia a vlastnost materilu.
POZNMKA. Tam kde tto eurpska norma neuvdza vpotov pravidl, pri navrhovan sa pouij veobecne platn
vpotov pravidl alebo experimentlne sksenosti na dokzanie zvolench rozmerov a hrbok stien.

V tejto norme sa pouili vpotov metdy z oblasti elasticity materilov, aj ke sa niektor asti mu
sprva ako plastick.
Ak sa pouij rry s vekm priemerom, tvarom a zloitm montnym postupom v rozsahu danom
priemyslom pre tlakov ndoby, platia pre tieto prpady pravidl na kontrukciu tlakovch ndob. Pre
celkov stabilitu platia naalej poiadavky poda EN 13480, ak sa kontrukn celok d opsa
nosnkovou teriou.
Pri doasne uloench potrubiach, napr. na oplachovanie, istenie a na ely prefukovania, musia sa
poui kontrukn podmienky na menovit nvrhov naptia.

4.2
4.2.1

Zaaenie
Veobecne

Potrubn siete s poas svojej ivotnosti vystaven mnohokrt zaaeniam, medzi ktor patria tieto
jednotliv zaaenia a ich kombincie:
vntorn a/alebo vonkaj tlak;
teplota;
hmotnos potrubia a jeho obsah;
klimatick zaaenie;
dynamick inok (psobenie) mdia;
pohyb od podkladu a stavieb;
vibrcie;
pohyb zemskej kry.
POZNMKA 1. Tento vpoet neobsahuje vetky mon zaaenia.
POZNMKA 2. Vysvetlenia uvedench druhov zaaen sa uvdza v 4.2.3 a 4.2.4.

4.2.2

Kombincie zaaen

Zaaenia a ich mon kombincie uveden v 4.2.5.1 a 4.2.5.4 sa musia vzia do vahy u pri
navrhovan potrubnej siete a jej upevnen. Niektor nepravdepodobn kombincie zaaen sa mu
vyli, ak sa ber do vahy vsledky tdi, pri ktorch nielen pravdepodobnos ich vskytu, ale aj
monos netesnosti potrubnho systmu a mu sa vyli aj tie, ktor sa musia preskma vzhadom na
zdravotn a bezpenostn dsledky.
Ak sa vyskytne viac ako jedna kombincia zaaen na potrubnom systme namhanom tlakom alebo
teplotou, mus sa na tieto kombincie poui to najvyie zaaenie a zahrn do vpotu hrbky steny
potrubia.

12
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
4.2.3

Urenie rozmerov pri zohadnen zaaenia

4.2.3.1

Prevdzkov tlak

Prevdzkov tlak po, mus by ni, ako je pecifikovan maximlny prpustn tlak PS pre dan potrubn
sie.
4.2.3.2

Prevdzkov teplota

Prevdzkov teplota to, mus by niia, ako je pecifikovan maximlna prpustn teplota TS pre dan
potrubn sie.
4.2.3.3

Tlak teplota pomery (vzah)

Tlak a teplota (po, to), to je spolupsobiaca kombincia, ktor sa mus bra do vahy, ako aj to, ktor z nich
spsobuje najvyie zaaenie v potrubnej sieti a ktor z nich v potrubnom systme prevlda po dlh as.
Maximlne nestle podmienky potrubnej siete sa musia vyetri poda lnku 10 za rovnakch danch
podmienkach.
POZNMKA. Vypotan naptie, ktorho vsledkom je varicia tlaku a/alebo teploty me prekroi maximlne dovolen
naptie o 10 %, ak sa tto odchlka prechodne vyskytuje menej ako 10 % pri danej 24 h fze prevdzkovania.

4.2.3.4

Vpotov tlak

Vpotov tlak pc, sa mus stanovi za podmienok tlak, teplota (po, to) poda pecifikcie 4.2.3.3.
Vpotov tlak pc nesmie by men ako prslun prevdzkov tlak p0. Podmienky (po, to), ktor dvaj
najviu hrbku steny, sa musia zohadni pri dodran tchto minimlnych podmienok:
1) pc = po = PS, ak prslun teplota zodpoved lnku 4.2.3.5;
2) tc zodpoved lnku 4.2.3.5 pre to =TS, ak prslun pc = po.
POZNMKA. Ak po = PS a to =TS, vpoet sa vykon len pri tchto podmienkach.

Ak vpotov teplota tc le v rozsahu medze pevnosti pri teen, na urenie prpustnho nvrhovho
naptia sa potom mus vpotov tlak uvies ako rovnak, ktor pri prevdzkovej teplote (to) a danom
tlaku (po), a ktor spolupsob s prslunou teplotou (to).
4.2.3.5

Vpotov teplota

Vpotov teplota tc, je maximlna oakvan teplota v strede hrbky steny potrubia za normlnych
prevdzkovch podmienok, pri vpotovom tlaku pc. Vpotov teplota sa mus stanovi, ako sa to opisuje
alej. Pri vpote teplotnho poa sa vychdza z predpokladu, e nenastali nijak straty tepla psobenm
inku vetra.
a) Na zvonku neizolovan a zvntra nevyloen asti potrubia sa vpotov teplota mus stanovi
takto:
1) Pri teplote mdia pod 40 C sa vpotov teplota asti potrubia rovn teplote mdia;
2) Ak sa nezist pomocou skky alebo pomocou vpotu prenos tepla, me sa vpotov
teplota stanovi na neizolovan asti potrubia pri teplote mdia 40 C, ale sasne nie
menej teplote ako 40 C, priom sa nesm prekroi tieto hodnoty:
l) 95 % teploty mdia pri ventiloch, rrach, dnch, zvranch tvarovkch a inch
komponentoch, ktor maj hrbku steny porovnaten s hrbkou steny potrubia;
ll) 90 % teploty mdia pri prrubch (okrem lapovanch spjacch prrub) vrtane
prslunch tvaroviek a ventilov;
lll) 85 % teploty mdia pri lapovanch a spjacch prrubch;
lV) 80 % teploty mdia pri skrutkovch spojoch.
b) Na asti potrubia izolovan z vonku sa vpotov teplota rovn teplote mdia. Ak sa na ist as
teplota nestanov vpotom, skanm alebo na zklade uspokojivch sksenost pri meran za
prevdzky, pouije sa in teplota, ktor sa mus zdvodni. Ak je potrubie chladnejie alebo
teplejie ako obal, tento efekt sa mus zohadni pri stanoven vpotovej teploty na jednotliv asti;

13
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
c) na pltovan asti potrubia sa vpotov teplota mus pecifikova alebo sa mus zaklada na
vpote prenosu tepla alebo skkach pri teplote mdia a danch charakteristikch pltovania.
POZNMKA. Pltovanie sa me pouva na izolan ely.

d) ak sa vpotov hrbka steny ur pomocou pevnosti materilu pri teen, potom sa


prevdzkov tlak (po) a prevdzkov teplota (to), potom sa mu tieto hodnoty potrebn na vpoet
prechodne prekroi, pozri 4.2.5.2.1 a 12.3.3.
4.2.4

alie zohadovan zaaenia

4.2.4.1

Hmotnos potrubia a obsah

Na potrubn sie psobia zaaenia od inkov gravitanej sily, ktor sa musia zohadni pri kontrukcii;
k nim patria:
hmotnos potrubia, tvaroviek, ventilov a izolcie;
hmotnos poadovanch mdi;
hmotnos skobnho mdia.
4.2.4.2

Zaaenia vplyvom klimatickch podmienok

Ak sa potrubn sie ulo vone, potom sa musia zohadni klimatick podmienky. Stanovenie najvyieho
zaaenie zvis od skutonch miestnych klimatickch podmienok a ich inkov na potrubn sie.
4.2.4.3

Dynamick efekty psobenm mdia

Potrubn sie sa mus tak uloi, aby sa zabrnilo kodm spsobenm dynamickmi efektmi psobenm
mdia. Ak sa tomu ned zabrni, potom sa musia tieto efekty bra do vahy. Ak s dynamick efekty
bezprostredne dsledkom procesu spracovania alebo pouitie vrobcom dodanch asti vbavy, potom
mus sa to kvantitatvne pecifikova v objednvke.
Musia sa zohadni reakn sily spsoben funkciou sptnch ventilov. V prpade, ak bezpenostn
ventily nie s sasou stavby, potom objednvate mus stanovi reakn sily a ich inok na potrubia na
poadovan prevdzku.
Odkaz na posdenie dynamickch efektov mdia sa uvdza v prlohe A.
4.2.4.4

Pohyby podkladu a stavieb

Ak sa predpokladaj poas ivotnosti potrubnej siete tieto pohyby (pohyby podkladu, rozdiely v sadan
stavieb), musia sa pri kontrukcii poui hodnoty uveden v pecifikcii objednvky.
4.2.4.5

Vibrcie

Potrubn systm sa mus tak kontruova a podoprie, aby sa eliminovali alebo minimalizovali inky
vibrci a kodliv efekty vibrci, ktor mu pochdza z takch javov, akmi s nrazy, tlakov vlny,
rezonancie v tlakovch astiach a zaaenie od vetra.
V prpade, ak sa vibrcie vyskytn poas prevdzky, mus sa preskma vykonanie uloenia v zhode
s lnkom 13 a musia sa poui podpery, tlmie, driaky a kotvenia s cieom odstrni vibrcie. Ak s
tieto opatrenia nedostaton, mus sa vykona pecilna analza vibrci a dokazova, e potrubn sie
nebude preaen.
POZNMKA. Nevyaduje sa psomn dkaz o vykonan analzy vibrci.

4.2.4.6

Zemetrasenie

Ak sa to vyaduje, mus sa v pecifikcii uvies, ak vek seizmick zaaenie mus potrubn sie vydra.
V pecifikcii sa mus uvies detailn opis charakteristickch seizmickch podmienok a musia sa bra do vahy.
POZNMKA. Odkazy na posdenie seizmickch efektov sa uvdzaj v prlohe A.

14
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
4.2.5

Podmienky navrhovania

4.2.5.1

Normlne prevdzkov podmienky

Normlne prevdzkov podmienky s stacionrne stavy pri kontantnom vkone a nestacionrne stavy,
ktor sa vyskytn pri normlnom prevdzkovom procese. Podmienky plnho zaaenia a podmienky
iastonho zaaenia, ako aj podmienky pri odstaven s spojen s podmienkami nbehu, prepnacch
a vypnacch innost.
Na vpoet pri normlnych prevdzkovch podmienkach sa musia preveri vetky tieto podmienky:

vntorn a/alebo vonkaj tlak, vrtane vekosti statickho tlaku plniaceho mdia, ak to je dleit l;
hmotnos potrubia, vrtane vo vntri leiacich ast, ako aj prslunch pridanch vonkajch
zariaden;
hmotnos izolcie;
hmotnos mdia;
tepeln rozanos;
podmienky podopretia;
reakcie pri pruen a kontantnom zaaen podpier;
posunutie a pootoenie v kotviacich bodoch, podperch a pripojench ast zariaden
praskanie pri podchladen;
sadanie stavieb.
4.2.5.2
4.2.5.2.1

Nhodne sa vyskytujce prevdzkov stavy


Veobecn zaaenia

Nhodne sa vyskytujce stavy s udalosti poas normlnej prevdzky, napr. inky funkcie
bezpenostnch zariaden, vyradenie turbny z prevdzky, vpadok erpadiel, otvorenie alebo zatvorenie
uzatvracieho ventilu.
Na vpoet nhodne sa vyskytujcich stavov sa pridvaj k normlnym prevdzkovm podmienkam,
uvedenm v 4.2.5.1, alie podmienky, ktor sa musia preveri:

bezpenos pri prevdzkovan ventilov;


dynamick nrazov sily, napr. nrazy spsoben parou alebo vodou;
teplotn odchlky od normlnych prevdzkovch podmienok;
zabrnenie efektom od prunch podpier a pevnch podpier;
nhodn normlne klimatick vplyvy, napr. normlne miestne podmienky zodpovedajce
normlnemu zaaeniu snehom a zaaeniu vetrom;
seizmick podmienky (kontrukn normlne zemetrasenie).
4.2.5.2.2

Zaaenia pri isten

Na vpoet zaaenia pri isten (istenie kyselinou a preplachovanie) sa musia preveri celkov statick,
dynamick a kinematick okrajov podmienky.
Preveri sa musia tieto vetky prpady zaaenia:

vntorn tlak;
vlastn hmotnos potrubia vrtane vntri leiacich ast, ako aj prslunch pridanch vonkajch
zariaden;
hmotnos izolcie (celkov alebo iaston);
hmotnos istiaceho mdia;
tepeln rozanos pri teplote istenia;
15
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
podmienky podopretia (vrtane podmienok provizrneho podopretia);
reakcie pri pruen a kontantnom zaaen podpier;
posunutie a pootoenie v kotviacich bodoch, podperch a pripojench astiach zariaden;
praskanie pri podchladen.
4.2.5.2.3

Zaaenia pri preplachovan/prefukovan parou

Na vpoet zaaenia pri preplachovan/prefukovan parou sa musia preveri celkov statick


a dynamick okrajov podmienky.
Preveri sa musia vetky tieto prpady zaaenia:

zmena systmu geometrie;


vlastn hmotnos potrubia, vrtane vntri leiacich ast, ako aj prslunch pridanch vonkajch
zariaden;
hmotnos izolcie (celkov alebo iaston);
prefukovacieho tlaku;
tepeln rozanos pri teplote prefukovania;
podmienky podopretia (vrtane podmienok provizrneho podopretia);
reakcie pri pruen a kontantnom zaaen podpier;
posunutie a pootoenie v kotviacich bodoch, podperch a pripojench astiach zariaden;
praskanie pri podchladen;
sily na vstupe (vtokov reakn sily).
4.2.5.3

Mimoriadne prevdzkov podmienky

Mimoriadne prevdzkov podmienky s zriedkakedy sa vyskytujce prpady zaaenia.


Na vpoet mimoriadnych prevdzkovch podmienok sa pridvaj k normlnym prevdzkovm
podmienkam uvedenm v 4.2.5.1, alie podmienky, ktor sa musia preveri:
mon osobitn klimatick vplyvy, napr. miestnym podmienkam zodpovedajca vnimon vka
snehu a vnimon zaaenie vetrom;
seizmick podmienky (bezpenos uzatvrania pri podmienkach zemetrasenia).
4.2.5.4

Skobn podmienky

Na vpoet zaaenia pri skobnch podmienkach sa musia preveri celkov statick, dynamick
a kinematick okrajov podmienky.
Preveri sa musia vetky nasledujce prpady zaaenia:

vntorn tlak (vekos skobnho tlaku a vyadovan vekos;


vlastn hmotnos potrubia vrtane vntri leiacich ast, ako aj prslunch pridanch vonkajch
zariaden;
hmotnos izolcie (celkov alebo iaston);
hmotnos skobnho mdia;
tepeln rozanos;
podmienky podopretia (vrtane podmienok provizrneho podopretia);
reakcie pri pruen a kontantnom zaaen podpier;
posunutie a pootoenie v kotviacich bodoch, podperch a pripojench astiach zariaden;
praskanie pri podchladen.
16
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
4.3

Hrbka stien

Minimlna hrbka steny sa mus zisti pri zohadnen spsobu vroby potrub a tvaroviek.
Korzia sa me vyskytova vntri potrubia alebo zvonku potrubia, alebo sasne aj vntri, ako aj zvonku
potrubia (termn korzia obsahuje aj erziu).
Hodnotu prdavku na korziu c0 (v prpade, e sa nepredpoklad nijak korzia, to me by aj nula)
v kadom prpade mus uri objednvate alebo sa ur po vypout zastnench strn, priom sa mus
vzia do vahy druh mdia, teplota, rchlos prdenia at., ktor prdu do kontaktu so stenami.
Vetky hrbky stien, prdavok na korziu c0, tolerancie c1 a hrbky c2 sa zobrazuj na obrzku 4.3-1.

kde e

je hodnota poadovan prslunmi rovnicami v tejto norme sprostredkovan poadovan


minimlne hrbky stien bez prdavku a toleranci, ktor vydria tlak;

c0

prdavok na korziu alebo erziu;

c1

absoltna hodnota zpornej tolerancie poda prslunej materilovej normy alebo


zadanej vrobcom potrubia;

c2

prdavok na mon odobratie materilu pri vrobe (napr. z dvodu ohbania, rezania
zvitov, ryhovania, at.);

er

minimlna poadovan hrbka vrtane prdavkov a toleranci;

en

menovit hrbka steny (na vkresoch);

eord

objednan hrbka stien (kde c2 sa asto rovn 0, napr. pri rovnch potrubiach);

ea

analytick hrbka steny jednej asti na pouitie pri kontrole pevnosti materilu;

prdavok na hrbke steny na zklade objednanej hrbky steny eord.


Obrzok 4.3-1 Hrbky stien (pri rovnch a ohbanch potrubiach)

17
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
Analytick hrbka steny ea mus by najmenia hrbka steny po odpotan korzie a vypota sa takto:
ea = e +

(4.3-1)

ea = eord c0 c1 c 2

(4.3-2)

alebo

Minimlna hodnota objednanej hrbky eord jednej asti (potrubie alebo tvarovka) sa vypota takto:
ak hodnota tolerancie c1 je vyjadren v dkovch jednotkch, potom:
eord e + c0 + c1 + c 2

(4.3-3)

ak hodnota tolerancie c1 je vyjadren v percentch x z objednanej hrbky eord:


eord (e + c0 + c2 ) 100 /(100 x )

4.4

(4.3-4)

Tolerancie

Vo vpotoch sa musia pouva menovit rozmery a musia sa bra do vahy tolerancie hrbok stien.
4.5

Koeficient zvarovho spoja

Koeficient zvarovho spoja z sa mus pouva na vpoet hrbky stien ast, ktor vrtane jednho
alebo jednotlivch tupch zvarov, neleia po obvode priom sa nesm prekroi nasledujce hodnoty:
pri astiach, pri ktorch sa prostrednctvom skky s poruenm materilu alebo skky bez
poruenia materilu mus dokazova, e celistvos zvarov nevykazuje nijak signifikantn chyby: 1;
pri astiach nhodne vybratch a skanch bez poruenia materilu: 0,85;
pri astiach nhodne vybratch a vyskanch vizulnou kontrolou:, ktor sa nepodrobia: 0,7.
Na vpoet pevnosti materilu tupch zvarov pri vnimonch prevdzkovch podmienkach alebo pri
podmienkach skania sa nevyaduje zohadnenie danho koeficienta zvarovho spoja.
POZNMKA. Pozri EN 13480-5: 2002, tabuku 8.3-1.

4.6

Navrhovanie rozmerov ast potrubia vystavench tlaku

lnky 6, 7, 8, 9, 10 a 11 opisuj v kontrukcia poda pravidiel asti potrubia pri statickom a


dynamickom zaaen. Poiadavky lnkov 6, 7, 8, 9 a 11 platia prevane pre statick zaaenie.
Prijalo sa, e pri 1 000 cykloch plnho zaaenia tlakom cez cel premenliv klu nedjde k navovm
chybm skmanej asti potrubia. Pri pouit materilov s medzou pevnosti materilu f vou ako
250 N/mm2 sa mus vykona presn analza zaaovacch cyklov v zhode s poiadavkami lnku 10.
Pri astiach namhanch cyklicky (pozri lnok 10) sa geometria skmanch ast mus tak vybra, e pri
zohadnen sa mus zabrni vysokch koncentrci naptia. Ak sa mus bra do vahy najvyie slo
tlakovch cyklov, vyhodnocovac proces sa vykon poda 10.3. Pre signifikantn tepeln gradient cez cel
hrbku steny s cyklickou charakteristikou v kombincii s cyklickm tlakom, plat postup vpotu v zhode
s 10.4.
Pri astiach, pri ktorch sa vyskytuje signifikantn prierezov moment v uzavretom potrub, plat postup
vpotu v zhode s 12.4.
Pevnosti ast poda eurpskych noriem vo vzahu tlak teplota napr. pri prrubch a astiach ktorch
hrbka steny sa me odvodi od normalizovanho potrubia, napr. tvarovky, sa nemusia pota.

18
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Dovolen naptia

5.1

Veobecne

Dovolen naptia musia by o najniej hodnoty stanoven nezvisle od asu, vypotaj sa poda 5.2
a 5.3 a musia sa uri na kad kontrukciu a skobn podmienky.
Hodnoty dovolenho naptia sa stanovia pomocou materilovch vlastnost, ktor s stanoven
v materilovej norme EN 13480-2 a v pecifikcich. Tieto minimlne hodnoty v dodvanom stave sa
mu z kontruknho hadiska vyzdvihn, ak neved k nim hodnotm vyadovanch rozmerov
a/alebo po tepelnom spracovan. V tchto prpadoch dosaden hodnoty pevnosti pre vrobu sa musia
stanovi medzi zastnenmi stranami.
Pri oceliach, ktor sa pouvaj pri nzkej teplote (t.j. menej ako 10 C), mus sa zisti dovolen naptie pri
izbovej teplote, priom tak ocele musia nrazov energiu pri vpotovej teplote v zhode s EN 13480-2.
POZNMKA 1. Na medzihodnoty teploty sa me poui linerna interpolcia.
POZNMKA 2. Pri inch ako austenitickch oceliach sa mu poui hodnoty izbovej teploty do 50 C.
POZNMKA 3. daje pre asovo ohranien prevdzku potrubia pozri v 4.1.

Dodaton poiadavky na skrutky pozri v 6.6.


5.2

Dovolen naptie nezvisl od asu

5.2.1

Ocele in ako austenitick

5.2.1.1

Kontrukn podmienky

Dovolen naptie sa mus vypota takto:


Rp0,2t Rm
R
f = min eHt alebo
;

1
,
5
1,5 2,4

5.2.1.2

(5.2.1-1)

Skobn podmienky

Kontruktr mus zabezpei, e hodnoty dovolenho naptia ftest za podmienky, e poas tlakovej
skky poda EN 13480-5 sa neprekro 95 % ReH pri stanovenej skobnej teplote.
5.2.2

Austenitick ocele

5.2.2.1

Kontrukn podmienky

Hodnota dovolench napt mus vyhovova nasledujcim rovniciam:


pre A > 35 %
f =

Rp1,0 t
1,5

Rp1,0t
R
alebo f = min mt ;
1,2
3

(5.2.2-1)

ak Rmt je vyuiten.

pre 35 % A 30 %
Rp1,0t Rm

f = min
;

1,5 2,4

(5.2.2-2)

A < 30 %, pozri 5.2.1.1.

19
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
5.2.2.2

Skobn podmienky

Pre A 25 %, kontruktr mus zabezpei, e hodnoty dovolenho naptia ftest za podmienky, e poas
tlakovej skky poda EN 13480-5 sa neprekro via z nasledujcich dvoch hodnt:
95 % Rp1,0 pri stanovenej skobnej teplote;
45 % Rm pri stanovenej skobnej teplote;
Pre A < 25 %, pozri 5.2.1.2.
5.2.3

Niklov, chrmniklov a chrmov ocele

asovo nezvisl dovolen naptie niklovch, chrmniklovch a chrmovch ocel je nezvisl od


stanovenho minimlneho predenia po zlomen pri izbovej teplote.
5.2.4

Oceov odliatky

5.2.4.1

Kontrukn podmienky

Hodnota dovolenho naptia musia spa poiadavky nasledujcej rovnice:


R p 0,2t Rm
R

;
f = min eHt alebo
1,9 3,0
1,9

5.2.4.2

(5.2.4-1)

Skobn podmienky

Kontruktr mus zabezpei e hodnoty dovolenho naptia ftest za podmienky, e poas tlakovej skky
poda EN 13480-5 sa neprekro ReH alebo Rp0,2 pri stanovenej skobnej teplote delen koeficientom
bezpenosti 1,4.
5.2.5

Dodaton poiadavky na ocele bez pecifikovanej kontroly

5.2.5.1

Veobecne

Ocele bez pecifikovanej kontroly s tak, ktor s poda skobnho protokolu 2.2 v zhode s EN 10204
alebo niie a mu sa poui, ak to pripa technick pecifikcia.
5.2.5.2

Kontrukn podmienky

Kontrukn podmienky uveden v 5.2.1.1 sa musia deli pridanm bezpenostnm koeficientom, ktor
nesmie by men ako 1,2.
Ak medza klzu pri zvenej teplote nelegovanch a nzkolegovanch ocel sa nepecifikuje v
materilovch normch, potom na vpoet sa me poui nasledujci vzah
Rp0,2 = Rm

kde

5.2.5.3

je

720 t
1 400

(5.2.5-1)

medzi 20 C a 150 C.

Skobn podmienky

Kontruktr mus zabezpei, e hodnoty naptia za podmienky, e poas tlakovej skky poda
EN 13480-5 sa neprekro 95 % ReH pri stanovenej skobnej teplote.
5.3
5.3.1

Dovolen naptie zvisl od asu


Veobecne

Pri potrubiach a tvarovkch, ktor sa nezvraj elnmi obvodovmi zvarmi, hodnota pevnosti pri teen
zkladnho materilu sa mus zni o 20 %, ak sa nezistilo zaruenie hodnoty pevnosti v teen uren
pre tieto potrubia a tvarovky. Tto redukcia plat len pri navrhovan.
POZNMKA. Ak charakteristika teenia nezvis od hrbky steny, musia sa vykona dodaton skky teenia (zaloen
na extrapolcich pouitm Larsonovho-Millerovho vzorca) prdavnch zvracch materilov a hotovch zvarov.

20
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
5.3.2

Ocele

5.3.2.1

Podmienky navrhovania

Dovolen naptie v oblasti teenia materilu fCR, pouvan pri navrhovan pri statickom zaaen, mus
spa podmienku:
f CR =

kde

SFCR

SR T t

(5.3.2-1)

SFCR

je koeficient bezpenosti zvisl od asu a mus by v zhode s tabukou 5.3.2-1.


Tabuka 5.3.2-1 Koeficient bezpenosti ako funkcia
strednej hodnoty teenia pevnosti v lome v zvislosti od asu
as T
h

Koeficient bezpenosti
SFCR

200 000

1,25

150 000

1,35

100 000

1,50

Ak sa neur nijak ivotnos, mus sa poui stredn hodnota teenia pevnosti v lome pre platn hodnotu
200 000 h.
V prpadoch, v ktorch hodnota 200 000 h nie je stanoven, v materilovch normch sa mus poui
stredn hodnota teenia pevnosti v lome na 150 000 h alebo 100 000 h.
V prpadoch, ak sa pecifikuje ivotnos kratia ako 100 000 h mus sa poui jeden z nasledujcich
spsobov:
a) ak nie je k dispozcii nijak systm na monitorovanie stanovenej ivotnosti, koeficient
bezpenosti SFCR sa mus rovna 1,5 a mus sa poui stredn hodnota teenia pevnosti v lome
pre platn ivotnos najmenej 10 000 h;
b) ak je k dispozcii systm na monitorovanie ivotnosti a koeficient bezpenosti SFCR = 1,25, m
sa pecifikova s ohadom na stredn hodnotu teenia pevnosti v lome na platn ivotnos
najmenej 10 000 h.
V nijakom prpade sa nesmie prekroi hranica 1 % deformcie pri teen (stredn hodnota) na 100 000 h.
5.3.2.2

Skobn podmienky

Kontruktr mus zabezpei, e hodnoty naptia za podmienky, e poas tlakovej skky poda
EN 13480-5 sa neprekro 95 % ReH alebo 95 % Rp1,0, alebo 95 % Rp0,2 pri stanovenej skobnej teplote.
5.3.3

Niklov, chrmniklov a/alebo chrmov ocele

V prpadoch, ak sa v pecifikcii neuvdza inak, platia poiadavky z 5.3.2.

21
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Navrhovanie asti potrub vystavench vntornmu tlaku

6.1

Rovn potrubia

Minimlne poiadavky na hrbku steny e rovnho potrubia bez prdavkov a toleranci sa mus vypota
takto:
ak Do/Di 1,7:
e=

pc Do
2fZ + pc

(6.1-1)

alebo
e=

pc Di
2fZ pc

(6.1-2)

ak Do/Di > 1,7:


e=

Do
1
2

f z pc
f z + pc

(6.1-3)

alebo
e=

Di f z + pc
1

2 f z pc

(6.1-4)

POZNMKA. Je to rovnica Lam.

6.2

Ohban potrubia a kolen

6.2.1

Veobecne

Na vpoet hrbky steny kolena s k dispozcii dva spsoby (pozri 6.2.3.1 a prlohu B) a tri spsoby na
vpoet hrbky steny ohbanho potrubia (pozri 6.2.3.1, 6.2.3.2 a prlohu B). Zvolen spsob vpotu sa
mus pouva ako celok.
Rovnice uveden v 6.2.3 platia len pre ohban potrubia, ktorch odchlka kruhovitosti le v urench
tolerancich uvedench v EN 13480-4.
POZNMKA. Uveden vpotov pravidl sa zhoduj s [1] a [2], v ktorch sa za psobenia vntornho tlaku vyskytuj
naptia, priom na vntornom ohybe s vie pri ohbanch potrubiach a kolench (a na vonkajom ohybe niie) ako pri
rovnom potrub rovnakej hrbky.

6.2.2

Symboly

Na pouvanie 6.2 platia symboly v tabuke 6.2.2-1, ktor sa pridali a musia sa pouva v zhode s tabukou 3.2-1.
Tabuka 6.2.2-1 Pridan symboly na pouvanie 6.2
Symbol

Opis

Jednotka

eint

minimlna poadovan hrbka bez prdavku a toleranci ohbanho potrubia


na vntornej ohbanej strane

mm

eext

minimlna poadovan hrbka bez prdavku a toleranci ohbanho potrubia


na vonkajej ohbanej strane

mm

rdius ohbanho potrubia a kolena

mm

stredn rdius potrubia

mm

22
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

6.2.3

Poadovan hrbka stien

6.2.3.1

Ben vpoty

Poadovan minimlna hrbka steny bez prdavku a toloranci sa vypota takto:


na vntornej ohbanej strane
eint = e

(R / Do ) 0,25
(R / Do ) 0,5

(6.2.3-1)

na vonkajej ohbanej strane


eext = e

kde

6.2.3.2

je

(R/Do ) + 0,25
(R/Do ) + 0,5

(6.2.3-2)

zapotan hodnota pre rovn potrubia v zhode s 6.1.

Alternatvne vpoty

Pri potrubiach, ktor sa tvrnia ohbanm, mus sa hrbka steny tak navrhn, aby sa splnili nasledujce
poiadavky po ohban:
a) Minimlna hrbka steny v kadom bode ohybu potrubia (vrtane vonkajej ohbanej strany),
nesmie prekroi hodnotu jednej zodpovedajcej asti rovnho potrubia;
b) Ak dovolen naptie je zvisl od asu a rdius ohybu je men ako 6-nsobok priemeru
potrubia, potom hrbka steny na vntornej ohbanej strane sa vypota poda nasledujcich rovnc
a vypotan hodnota nesmie by niia:
eint = e

2R r
2R 2r

(6.2.3-3)

kde
r =

D0 e
2

(6.2.3-4)

c) Ak dovolen naptie je zvisl od asu a rdius ohybu je men ako 3-nsobok priemeru
potrubia, potom hrbka steny na vntornej ohbanej strane sa vypota poda nasledujcich rovnc
a vypotan hodnota nesmie by niia:

e 2R r
eint = max e ;
1,25 2R 2r

kde

je

(6.2.3-5)

vypotan hodnota poda rovnice (6.2.3-4).

POZNMKA. Pri urovan hrbky steny na ohybe sa musia napr. zohadni spsoby tvrnenia, ako aj zisten hodnoty.
Tabuka 6.2.3-1 udva smern hodnoty hrbky stien potrub, ktor ved k splneniu poiadavky z 6.2.3.2.

Tabuka 6.2.3-1 Minimlna hrbka steny potrubia pred ohbanm


Rdius

Ben vpoty 6.2.3.1

Alternatvne vpoty 6.2.3.2

10 Do

1,02 e

1,04 e

8 Do

1,03 e

1,05 e

6 Do

1,04 e

1,06 e

5 Do

1,04 e

1,08 e

4 Do

1,05 e

1,10 e

3 Do

1,06 e

1,13 e

2,5 Do

1,08 e

1,16 e

2 Do

1,10 e

1,20 e

1,5 Do

1,15 e

1,25 e

23
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

6.2.3.3

Presnejie spsoby vpotu

Presnejie spsoby vpotu hrbky steny ohbanho potrubia musia by v zhode s prlohou B.

6.3

Segmentov ohyby

6.3.1

Veobecne

Nasledujce pravidl na vpoet segmentovch ohybov (pozri obrzok 6.3.2-1) platia len vtedy, ak sa
splnia nasledujce podmienky:
a) dovolen naptie nezvisle od asu:
vpotov tlak pc je men alebo sa rovn 20 barom (2,0 MPa );
b) dovolen naptie zvisle od asu:
pohyby potrubnej siete sa musia celkom vyvi kompenzovanm
vntorn tlak sa mus ohranii do 4 barov (0,4 MPa );
poet tlakovch cyklov v celej kle tlakov je ohranien na 100;
mus sa zohadni cyklick namhanie pri zvenej teplote.
Segmentov ohyby s uhlom ohybu na jednom segmente viac ako 22,5 (pozri uhol na obrzku 6.3.2-1)
sa nesm poui pri cyklickom namhan (> 7 000 cyklov).
POZNMKA. Pri segmentovch ohyboch s uhlom zmeny smeru 3 alebo menej sa mus poui spsob vpotu uveden v 6.1.

6.3.2

Symboly

Na pouvanie 6.3 platia symboly v tabuke 6.3.2-1, ktor sa pridali a musia sa pouva v zhode
s tabukou 3.2-1.
Tabuka 6.3.2-1 Pridan symboly na pouvanie v 6.3
Symbol

Opis

Jednotka

efektvny rdius segmentovch ohybov (pozri obrzok 6.3.2-1)

la

empirick hodnota ako funkcia hrbky steny ea (pozri tabuku 6.3.3-1)

uhol (pozri obrzok 6.3.2-1)

uhol zmeny smeru na jeden segment ohybu

24
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

mm

STN EN 13480-3

POZNMKA. = 2

Obrzok 6.3.2-1 Schma segmentovho ohybu

6.3.3

Efektvny rdius segmentovho ohybu

Hodnota R nesmie by menia ako:


R=

kde

la

je

la
D
+ 0
tan
2

(6.3.3-1)

dan v tabuke 6.3.3-1.


Tabuka 6.3.3-1 Empirick hodnota la pre hodnoty z ea

6.3.4

ea
mm

la
mm

ea 13

25

13 < ea < 22

2 ea

ea 22

2/3 ea + 30

Segmentov ohyby s viac ako jednm segmentovm ohybom

Maximlne dovolen vntorn tlak pa, pri segmentovch ohyboch s viac ako jednm segmentovm
ohybom (pozri obrzok 6.3.2-1) mus by men ako vypotan hodnota zo vzorcov (6.3.4-1) a (6.3.4-2),
ktor sa mu poui len na uhol 22,5 .
pa =

2f zea
Dm

ea

e + 0,643tan 0,5D e
m a
a

25
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

(6.3.4-1)

STN EN 13480-3

pa =

2f zea
Dm

R 0,5Dm

R 0,25D
m

(6.3.4-2)

Segmentov ohyby s jednm segmentovm ohybom

6.3.5

Segmentov ohyb s jednm segmentovm ohybom je segmentov ohyb len s jednm ohybovm uhlom.
Maximlne dovolen vntorn tlak pa, segmentovch ohybov s jednm segmentovm ohybom a uhlom
nesmie by v ako 22,5 a mus sa vypota v zhode s 6.3.4.
Maximlne dovolen vntorn tlak pa, segmentovch ohybov s jednm segmentovm ohybom a uhlom
vm ako 22,5 sa mus vypota v zhode s (6.3.5-1).
pa =

2f z ea
Dm

ea

e + 1,25tan 0,5D e
m a
a

(6.3.5-1)

Na segmentov ohyby pripjan rovn segmenty potrubia

6.3.6

Hrbka steny sa mus vypota na prslunej dke, ktor mus ma minimlne hodnotu M (pozri
obrzok 6.3.2-1) na vntornej strane segmentovho ohybu, priom hodnota M sa vypota takto:

M = max 2,5 0,5Dm ea ; R m tan


2

6.4

(6.3.6-1)

Redukcie

6.4.1

Podmienky pouitenosti

Poiadavky sa uvdzaj v 6.4.4 a 6.4.8 priame kuele a kueovo-valcov spojenia v prpade kueov
a valcov, ktor maj spolon os rotcie. Poiadavky na ikm kuele sa uvdzaj v 6.4.9.
Poiadavky neplatia pre:
kuele, pri ktorch polovica vrcholovho uhla je via ako 75;
kuele, pri ktorch je;
ea cos
0,001;
Dc

(6.4.1-1)

krtke kuele spjajce opltenie.


Medzn hodnota minimlnej vzdialenosti k inmu ruivmu miestu sa uvdza v osobitnch lnkoch.
6.4.2

pecifick defincie

6.4.2.1
spjac kus medzi valcom a kueom
priesenk obrysov valca a kuea so strednou hrbkou steny, ak to nie je nevynutn na predenie
v mieste zaoblenia (pozri obrzok 6.4.2-1 a obrzok 6.4.2-2 ako prklady okrajov vekch priemerov)

26
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Obrzok 6.4.2-1 Geometrick priesenk kue, valec bez zaoblenia


Okraj s vekm priemerom

Obrzok 6.4.2.1-2 Geometrick priesenk kue, valec so zaoblenm


Okraj s vekm priemerom

6.4.3

pecifick symboly a skratky

Na pouvanie 6.4, platia symboly v tabuke 6.4.3-1, ktor sa pridali a musia sa pouva v zhode
s tabukou 3.2-1.
Tabuka 6.4.3-1 Pridan symboly na pouvanie 6.4
Dc

stredn priemer valca v mieste spojenia s kueom

De

vonkaj priemer kuea

Di

vntorn priemer kuea

DK

priemer dan vzorcom (6.4.4-7);

Dm

stredn priemer kuea

econ

poadovan hrbka steny na kueli uren v 6.4.4;

ecyl

poadovan hrbka steny valca uren v 6.1;

ej

poadovan alebo vpotov hrbka steny na okraji spoja s vekm priemerom;

e1

poadovan hrbka steny valca na spoji

e1a

vpotov hrbka steny zosilnenia na valci

e2

vpotov hrbka steny na kueli a zaoblenia na spoji


(pokraovanie)
27
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Tabuka 6.4.3-1 (dokonenie)


e2a

vpotov hrbka steny zosilnenia na kueli

menovit nvrhov naptie. Na kontrukciu poda 6.4.6 a 6.4.9 priom je to najniia hodnota
pre jednotliv asti

l1

dka valca

l2

dka kuea na vekom alebo malom okraji spoja

polovica vrcholovho uhla na kueli (stupe)

koeficient definovan v 6.4.6

koeficient definovan v 6.4.8

koeficient definovan v 6.4.7

koeficient definovan v 6.4.7

koeficient definovan v 6.4.8

6.4.4

Kueov plte

Poadovan hrbka steny v kadom bode kuea sa mus vypota na zklade jednej z tchto dvoch
rovnc:
econ =

1
P Di
2f z P cos

(6.4.4-1)

alebo
econ =

kde

Di a De

P De

(6.4.4-2)

2f z + P cos

dva uvaovan body.

Pri danej geometrii:


P max =

kde

Dm je

2f z econ cos

(6.4.4-3)

Dm

uvaovan bod.

Pri okrajoch s vekm priemerom na spojenie valca s kueom mu nasta nasledujce prpady:
Di = Dk

(6.4.4-4)

De = Dk + 2e2 cos

(6.4.4-5)

Dm = (Di + De)/2

(6.4.4-6)

DK = Dc e1 2r (1 cos ) l 2 sin

(6.4.4-7)

kde

POZNMKA 1. V tomto lnku uveden hrbky s minimlnymi hrbkami. Hrbka steny sa mus zosilni poda potreby vo
vzahu k inm astiam v mieste spojenia alebo sa musia zosilni hrdl alebo otvory na prenos netlakovch zaaen.
POZNMKA 2. Pretoe uveden vpoet hrbky steny plat pre minimlnu hrbku steny v danch bodoch kuea,
prpa sa zhotovenie kuea z rozdielne hrubch platn, ak sa v kadom bode dosiahne minimlna poadovan hrbka
steny.

28
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

6.4.5

Spojenia Veobecne

Platia poiadavky zo 6.4.6, 6.4.7 a 6.4.8, ak vzdialenos k susednmu spojeniu alebo ruivmu miestu je
minimlne 2l1 po dke valca a 2l2 po dke kuea. Ruivm miestom je napr. miesto spojenia inho
kuea s valcom alebo prrubou, kde:
l 1 = Dc e1

(6.4.5-1)

Dc e 2

l2 =

(6.4.5-2)

cos

Spoje bez zaoblenia medzi valcom a kueom na jeho vekom priemere

6.4.6
6.4.6.1

Podmienky platnosti

Platia poiadavky zo 6.4.6.2 a 6.4.6.3, ak sa splnia tieto podmienky:


1) Spoj je tup zvar, ktorho vntorn a vonkaj povrch plynulo prechdza do susednho kuea
alebo valca bez toho, aby sa musela redukova hrbka steny;
2) zvar na spoji sa mus vyetri nedetruktvnou skkou pri pouit rntgenografickch alebo
ultrazvukovch technk s jedinou vnimkou, ke hrbka steny zvarovho spoja prekroila mieru
1,4ej; v tomto prpade sa musia poui ben pravidl pre zodpovedajcu kategriu navrhovania.
6.4.5.2

Navrhovanie

Poadovan hrbka valca e1 v mieste spoja sa rovn najvyej hodnote pre ecyl a ej, kde ej sa mus
vypota takto:

ej =

1 Dc
3

ej

tan
1 + 1/ cos

0,15

(6.4.6-1)

P Dc

(6.4.6-2)

2f

Vsledok je akceptovaten, ak vypotan hodnota poda rovnice (6.4.6-2) nie je menia ako vypotan
hodnota z rovnice (6.4.6-1).
Hodnota sa me odta aj z grafu na obrzku 6.4.6-1.
Tto hrbka steny valca mus by vo vzdialenosti minimlne 1,4l1 od spoja po dke valca.

29
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Obrzok 6.4.6-1 Hodnota koeficienta v mieste spoja pre kue/valec bez zaoblenia
Poadovan hrbka steny kuea e2 v mieste spoja sa rovn najvyej hodnote z econ a ej.
Tto hrbka steny valca mus by vo vzdialenosti minimlne 1,4l2 od spoja po dke kuea, pozri obrzok
6.4.6-1.
Pripa sa zosilnenie znovu rozdeli, ak sa naalej splnia poiadavky na minimlnu hrbku steny poda
6.1 a 6.4.4.
Hrbka steny valca v blzkosti spoja sa me zvi a vo vej vzdialenosti od spoja zmeni, ak
plocha prierezu kovovho valca vo vzdialenosti 1,4l1 od miesta spojenia nie je menia ako 1,4e1l 1.
Sasne hrbka steny kuea v blzkosti spoja sa me zvi a vo vej vzdialenosti od spoja
zmeni, ak plocha prierezu kovovho kuea vo vzdialenosti 1,4l2 od miesta spojenia nie je menia ako
1,4e2l 2.
6.4.6.3

Meran hodnoty

Maximlny prpustn tlak pri zadanej geometrii sa vypota takto:


a) pri valcoch sa pouije rovnica (6.4.4-3);
Pmax =

2f z ea
Dc

(6.4.6-3)

b) pri kueoch sa pouije rovnica (6.4.4-3);


c) zosilnenie hrbky steny valcov v mieste spojenia e1a;
30
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
d) zosilnenie hrbky steny kueov v mieste spojenia e2a;
e) rovnica (6.4.4-3) sa pouije s hrbkou steny e2a a priemerom Dm;
f) hadan ej, je menie od e1a a e2a;
g) sa vypota poda rovnice (6.4.6-1), potom,
2f e j

Pmax =

(6.4.6-4)

Dc

h) maximlny prpustn tlak je najmen z vypotanch tlakov poda a), b), e) a g).
POZNMKA. Na urenie zosilnenia hrbky steny poda c) alebo d) sa me poui tento postup:

1) Pri predpokladanej hodnote e1a (mus sa zvoli poiaton hodnota hrbky steny v mieste spojenia).
2) Vypota sa:
I1 = 1,4 DC e1a

(6.4.6-5)

3) V prpade, ak hrbka steny v rozsahu vzdialenost l1, potom e1a je potvrden.


4) Ak nie, plocha kovov A1 v rozsahu vzdialenost l1 sa pota od miesta spojenia
5) Zskanie lepej odhadovanej hodnoty predbenm vpotom:
e1a = A1 / I1

(6.4.6-6)

Vsledok je prijaten, ak nie je v ako e1a predpokladan v 1).


6) V prpade, ak vsledok nie je prijaten, treba sa vrti k 1).
7) Na vpoet e2a sa pouije rovnica:
I2 = 1,4

Dc e2a
cos

(6.4.6-7)

Spoje so zaoblenm medzi valcom a kueom na jeho vekom priemere

6.4.7
6.4.7.1

Podmienky platnosti

Tento lnok plat vtedy, ak sa splnia vetky nasledujce podmienky:


a) zaoblenie nie je prstencovho tvaru a m plynul prechody na susedn kue a valec;
b) vntorn rdius zakrivenia zaoblenia, r < 0,3 Dc.
POZNMKA. Tento lnok nepredpisuje nijak minimlne hodnoty na rdius zakrivenia zaoblenia.

6.4.7.2

Navrhovanie

Hodnota ej sa vypota takto:


Predpokladan hodnota ej sa vypota z rovnc:

1 Dc
3

ej

tan
1 + 1/ cos

0,15

(6.4.7-1)

0,028 r

(6.4.7-2)

Dc e j 1 + 1/ cos

= 1+

ej =

(6.4.7-3)

0,2

1,2 1 +

P Dc

(6.4.7-4)

2f

31
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
Vsledok je akceptovaten, ak vypotan hodnota poda rovnice (6.4.7-4) nie je menia ako vypotan
hodnota.
Poadovan hrbka steny valca e1 v mieste spoja sa rovn najvyej hodnote z ecyl a ej.
Tto hrbka steny valca mus by vo vzdialenosti minimlne 1,4l1 a pre vzdialenos 0,5l1 od
zaoblenia/tangenty valca po dke valca.
Poadovan hrbka steny zaoblenia e2 a kuea v mieste spoja je via z hodnt econ a ej.
Tto hrbka steny sa mus dodra pozd kuea a do vzdialenosti od miesta spoja minimlne1,4l2
a 0,7l2 od kuea/zaoblenia tangenty pozd kuea.
6.4.7.3

Vpoet hodnoty

Maximlny prpustn tlak pri zadanej geometrii sa vypota takto:


a) uria sa e1a, hrbka zaoblenia valca, hrbka zaoblenia steny e2a a susednej asti kuea;
b) prever sa, i sa dodralo obmedzenie zo 6.7.1;
c) pouije sa rovnica (6.4.6-3) pre valec s ea = e1a;
d) pouije sa rovnica (6.4.4-3) pre kue s econ = e2a;
e) vypotan hodnota ej je najmenia z oboch hodnt e1a a e2a;
f) vypota sa a z rovnc (6.4.7-1) a (6.4.7-3), potom:
Pmax =

2f e j

(6.4.7-5)

Dc

g) maximlny prpustn tlak je najmen z vypotanch tlakov poda c), d) a f).


Spojenia medzi valcom a kueom na ich menom priemere

6.4.8
6.4.8.1

Podmienky platnosti

Platia poiadavky zo 6.4.8.2 a 6.4.8.3, ak sa splnia tieto poiadavky:


a) poadovan hrbka valca e1 sa dodr vo vzdialenosti l1 a poadovan hrbka na kueli e2 sa
dodr vo vzdialenosti l2 od spoja (pozri obrzok 6.4.8-1);
b) hrbky spaj poiadavky 6.1 a 6.4.4.

Obrzok 6.4.8.1-1 Geometria miesta spojenia kue/valec; menie priemery

32
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

6.4.8.2

Navrhovanie

Poadovan hrbky stien e1 a e2 sa musia vypota takto:


Za predpokladu platnosti danch hodnt e1 a e2:
s=

e2

(6.4.8-1)

e1

ak s < 1

=s

s
cos

1+ s

(6.4.8-2)

ak s 1

1+ s2
= 1 + s

2cos
H = 0,4

Dc tan
e1

(6.4.8-3)

+ 0,5

(6.4.8-4)

V prpade ak:
P

2f z e1

(6.4.8-5)

Dc H

potom e1 a e2 s akceptovaten hodnoty.


POZNMKA. Uveden spsob vpotu poskytuje hodnoty pre e1 a e2, ktor navzjom svisia. Hodnoty zosilnenia sa
mu ubovone navrhova, napr. na dosiahnutie poadovanch hodnt l1 alebo l2.

Za predpokladu, e sa splnili poiadavky zo 6.1 a 6.4.4, pripa sa zmeni uveden pravidl na


stanovenie zosilnenia takto:
a) ak e1 = e2, me sa zavies, e hrbka lemu zaoblenia sa rovn hrbke steny, Dky l1 a l2 popri
tom pokrauj primerane od miesta spojenia (t. j. priesenk strednej osi hrbky steny kuea
a valca).
b) hrbka steny valca sa me v blzkosti miesta spojenia zvi a alej od toho miesta zmeni,
ak plocha prierezu valcovej asti a do vzdialenosti l1 od miesta spojenia nie je menia ako l1 e1.
Dodatone sa me hrbka steny kuea v blzkosti miesta spojenia zvi a alej od tohto miesta
zmeni, ak plocha prierezu kueovej asti a do vzdialenosti l2 od miesta spojenia nie je menia
ako 1,4 l2e2.
6.4.8.3

Vpoet hodnoty

Maximlne dovolen tlak pri zadanej geometrii sa vypota takto:


Pmax =

2f z e1

(6.4.8-6)

Dc H

sa vypota pomocou rovnc (6.4.8-1) a (6.4.8-4) dosadenm e1a a e2a namiesto e1 a e2 .


POZNMKA 1. Na postup njdenia e1a a e2a sa pouije poznmka uveden ku 6.4.6.3.
POZNMKA 2. Hadan hrbka steny me v danom prpade prekroi poadovan hrbku steny bez toho, aby to viedlo
k zveniu l1 alebo l2.

6.4.9

Redukcie s posunutou stredovou osou

Tento lnok plat pre redukcie s posunutou stredovou osou (pozri 6.4.9-1). Valcov asti musia ma
rovnoben stredov osi, priom posunutie medzi stredovou osou doff nesmie by via ako rozdiel ich
rdiusov. Hrbka steny v mieste spojenia na konci s vm priemerom sa mus vypota v zhode so
33
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
6.4.4 alebo 6.4.5. Minimlna hrbka steny na konci s menm priemerom sa mus vypota v zhode so
6.4.6. Via z tchto hodnt sa pouije na redukciu ako celok. Na uhol sa dosad v z uhlov medzi
kueovou a valcovou asou.

Obrzok 6.4.9-1 Redukcie s posunutou stredovou osou

6.4.10

pecilne kovan redukcie

pecilne kovan redukcie, naprklad pri vemi vysokch teplotch a/alebo pri vemi vysokch vntornch
tlakoch, ktor nie s obsiahnut vo vrobkovch normch, sa mu vystredi tak, ako sa to znzoruje na
obrzku 6.4.10-1; pritom plat:
ll

Dl el
cos

(6.4.10-1)

ls

Dses
cos

(6.4.10-2)

r 10 mm

(6.4.10-3)

r ' 100 mm

(6.4.10-4)

V prpade, ak sa splnili poiadavky rovnc, nevyaduj sa dodaton vpoty.


Pre redukcie, ktor maj in vystredenie, sklon sa mus odvodi.

Obrzok 6.4.10-1 pecilne kovan redukcie

6.5
6.5.1

Flexibiln asti potrubia


Veobecne

Tento lnok sa zaober kompenztormi a pletenmi vlnovcovmi hadicami, ktor sa pouvaj na jednej
strane na absorbovanie relatvnych pohybov a posunut potrubia alebo prslunch ast a na druhej
strane sa pouvaj na eliminovanie sl a momentov t. j. napt v potrub a na jeho prpojoch.
Vrobca tchto ast je zodpovedn za ich sprvne navrhnutie a vrobu.

34
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

6.5.2

Kompenztory

Funkcia potrubnej siete s kompenztormi zvis v najvyej miere od usporiadania kombinci vetkch
stavebnch ast. Z toho vyplva zodpovednos, e sie, jej podpery a kotviace body, ako aj ich
premenliv inok sa berie do vahy v kadom detaile pri pouit kompenztorov.
Navrhovanie a zalenenie kompenztorov pozri v prlohe C.
Pri navrhovan kontrukcie kompenztora sa musia doda tieto daje:
druh kompenzcie (axilne, pod uhlom, priene alebo univerzlne vyrovnvanie);
pripjan as (zvran, prruba);
menovit priemer DN alebo rozmery pripjanej asti (napr. priemer potrubia, hrbka steny);
prevdzkov alebo vpotov tlak;
prevdzkov alebo vpotov teplota;
pohyb kompenztorov:
celkov axilny pohyb;
celkov pohyb pod uhlom;
celkov prieny pohyb;
predptie (vekos, smer);
vekos zaaenia (pohyb, tlak);
mdium (druh, hustota, aditivita);
rchlos prdenia mdia;
materilov poiadavky;
dodaton zaaenia (pozri 4.2.4).
Jednotliv pohyby sa mu vyjadri v tvare celkovho zaaenia, na ktor vrobca stanov daje na
navrhovanie.
POZNMKA. Vlnovcov kovov kompenztory maj v danom prpade zanedbaten hrbku steny v porovnan s inmi
asami potrubia na ktor sa pripjaj. Preto sa bezpodmienene vyaduje vyrba ich z takch materilov, ktor s
schopn odolva oakvanm tokom korozvnych mdi pri danom prpade pouitia.

Vrobcovia kompenztorov musia na poiadanie poskytn na systmov analzu tieto daje:


vekos premennch sl vo vetkch smeroch;
vekos premennch momentov vo vetkch smeroch;
sily a momenty trenia v miestach ohyboch;
axilnu tlakov silu, ktor psob na pevn body tlakom dsledkom vzniku axilnej sily na
nepredptch kompenztoroch.
6.5.3

Pleten vlnovcov hadice

Pleten vlnovcov hadice s axilne predpt a neprenaj nijak tlakov sily na susedn potrubia.
Na axilny pohyb sa nesm pouva rovn hadicov vedenia; tak pohyby musia by priene alebo
pomocou pouitia ohybu hadice o 90 alebo 180 (pozri obrzky 6.5.3-1,6.5.3-2, 6.5.3-3).

35
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Obrzok 6.5.3-1

Obrzok 6.5.3-2

Obrzok 6.5.3-3

Na navrhovanie kontrukcie vlnovcovej hadice sa musia doda tieto daje:

opis predpokladanho pouvania;


menovit dka hadice;
maximlne prpustn prevdzkov tlak (vntorn a/alebo vonkaj tlak);
podtlak, v prpade, ak sa vyskytne;
teplota okolia a maximlna prpustn prevdzkov teplota;
pecifikcia materilu;
veden mdium;
daje o monej korzii, erzii a abrzii;
rchlos prdenia mdia;
pohyby a/alebo kmitanie (vrtane prpadne sa vyskytujcej torzie);
predpokladan ivotnos;
spsob pripojenia hadc;
vonkajie a vntorn ochrann opatrenia; v prpade, ak sa poaduj;
osobitn poiadavky na tepeln spracovanie a/alebo istenie;
vetky ostatn parametre alebo poiadavky, ktor mu ma vplyv na kontrukciu alebo ivotnos.
V prpade, ak sa pleten vlnovcov hadica vystav rozdielnym prevdzkovm podmienkam (napr. poas
normlnej prevdzky a poas istenia), mus vrobca bra do vahy vetky dleit daje tkajce sa
podmienok, ktor m k dispozcii, a mus ich zohadni.

6.6

Skrutkovan prrubov spoje

Prrubov spoje in, ako s rovn eln prrubov spoje, sa musia navrhova takto:
ak sa pouije prruba v zhode s eurpskou normou a nezadali sa nijak alie poiadavky, potom
vber prruby vychdza zo vzahu tlak teplota z platnch eurpskych noriem;
ak sa pouije nenormalizovan prruba, na navrhovanie sa mus poui postup vpotu poda
EN 1591-1 alebo sa pouije algoritmus Taylorovho Forgeho postupu.
V prpade osobitnch poiadaviek na tesnos prrubovho spoja sa musia splni poiadavky
v zhode EN 1591-1.
Dovolen naptie pri skrutkch mus by v zhode s prlohou N.
Kontruktr mus bra do vahy pri navrhovan uzavretej potrubnej siete iastkov (v jednotlivch
sekoch) zaaenia.
POZNMKA 1. Taylorovho Forgeho postup nezaruuje tesnos spojenia.

36
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
POZNMKA 2. Algoritmus uveden v EN 1591-1 berie do vahy iastkov (v jednotlivch sekoch) zaaenia.
POZNMKA 3. Uahovac moment na skrutkch mus stanovi kontruktr.
POZNMKA 4. Takm prpadom postupu, v ktorch sa skrutky uahuj, sa mus venova osobitn pozornos. Smern
hodnoty rozloenia skrutkovch sl pri rznych spsoboch uahovania sa uvdzaj v EN 1591-1.

Navrhovanie dna pod vntornm tlakom

7.1
7.1.1

Vypukl dn
Symboly

Na pouvanie 7.1 platia symboly v tabuke 7.1.1-1, ktor sa pridali a musia sa pouva v zhode s
tabukou 3.2-1.
Tabuka 7.1.1-1 Pridan symboly na pouvanie 7.1
Symbol

Opis

Jednotka

Ekn

hrbka steny zaoblenia

mm

Es

minimlna hrbka steny dna na vymedzenie membrnovho naptia na


guovej asti

mm

ekn y

minimlna hrbka zaoblenia na zabrnenie poddajnosti (prunos) osovej


symetrie

mm

ekn b

minimlna hrbka steny zaoblenia na zabrnenie plastickch vypukln

mm

Do

vonkaj priemer dna

mm

Di

vntorn priemer dna

mm

Hi

vntorn vka elipsoidnho dna

mm

koeficient tvaru elipsoidnho dna

Ri

vntorn sfrick rdius torisfrickho dna

mm

ri

vntorn rdius zaoblenia

mm

PS

maximlny prpustn tlak na dne na vymedzenie membrnovho naptia na


guovch astiach

N/mm
(MPa)

pkn y

maximlny prpustn tlak zaoblenia na zabrnenie poddajnosti (prunosti)


osovej symetrie

N/mm
(MPa)

pkn b

maximlny prpustn tlak zaoblenia na zabrnenie plastickch vypukln

N/mm
(MPa)

7.1.2

Polguat dn

Minimlne poiadavky na hrbku steny polguatho dna sa mus vypota takto:


e=

pc Di

(7.1.2-1)

4f z pc

Hrbka steny valcovej asti ecyl, nesmie by menia ako minimlna hrbka steny pripojenho potrubia,
ktor sa vypota v zhode so 6.1 a k bodu A poda obrzkov 7.1.2-1 a) a b).

37
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

a) kos zvonku

b) kos zvntra
Obrzok 7.1.2-1 Polguat dn

7.1.3

Torisfrick dn

Tento lnok plat za predpokladu, e sa sasne splnia tieto podmienky:


ri 0,06Di
ri 3 e
0,001Di e 0,08Di
Ri Do

Ak e < 0,003Di , potom sa mus poui len tento postup na:


dn z uhlkovej ocele a austenitickej nehrdzavejcej ocele a
vpotov teplota tc 100 C.
Poadovan minimlna hrbka steny e mus by via ako es, ekn y a ekn b, kde:
es =

pc Ri
2f z 0,5pc

ekn y =

kde

sa

(7.1.3-1)

pc (0,75Ri + 0,2Di )

(7.1.3-2)

vypota v zhode s 7.1.5

a
p

ekn b = (0,75Ri + 0,2Di ) c


111fb

kde

fb

je

Di

r
i

1
0,825 1,5

(7.1.3-3)

dovolen naptie na zabrnenie plastickch vypukln:

pri vetkch materiloch, s vnimkou austenitickch nehrdzavejcich ocel tvrnench za studena:


fb = f

(7.1.3-4)

pri materiloch austenitickch nehrdzavejcich ocel tvrnen za studena:


fb = 1,6f

(7.1.3-5)

POZNMKA. Pomocou koeficienta 1,6 sa zohadn zvenie pevnosti materilu.

Pre dan geometriu maximlny tlak pmax sa rovn najniej hodnote pre ps, pkn y a pkn b a vypota sa takto:
kde
ps =

2f ea z
Ri + 0,5ea

(7.1.3-6)

38
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

pkn

kde

sa

f ea

(7.1.3-7)

(0,75Ri + 0,2Di )

vypota v zhode s 7.1.5


1,5

ea

pkn b = 111fb

0,75Ri + 0,2Di

ri

D
i

0,825

(7.1.3-8)

POZNMKA. Ak ekn y > 0,004 Di, nemus sa vypota ekn b alebo pkn b.

Dovouje sa, aby hrbka steny s guovou asou dna sa znila na hodnotu es, ak vzdialenos kruhovej
plochy od zaoblenia sa rovn minimlne vzdialenosti

Ri ekn , ako sa to zobrazuje na obrzku 7.1.3-1.

Obrzok 7.1.3-1 Torisfrick dn

Vetky valcov lemy musia spa poiadavky 6.1 na rovn potrubie, ak ich dka nie je via ako
0,2 Di ekn , v takom prpade sa me hrbka steny rovna hrbke zaoblenia.

7.1.4

Elipsovit dn

Tento lnok plat pre dn s 1,7 < K < 2,2 a z = 1, kde K = Di / 2 hi (pozri obrzok 7.1.4-1).

Obrzok 7.1.4-1 Elipsovit dn


Elipsovit dn sa navrhuj ako torisfrick, pritom plat:
ri = Di (0,5 /K 0,08 )

(7.1.4-1)

Ri = Di (0,44K + 0,02)

(7.1.4-2)

39
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

7.1.5

Vpoet

sa mus vypota z tchto rovnc:

Pre X = 0,1

Y = min (e / Ri ; 0,04 )

(7.1.5-1)

Z = log (1 / Y )

(7.1.5-2)

X = ri / Di

(7.1.5-3)

N = 1,006
4

(
)
+
6
,
2
90
Y

(7.1.5-4)

0,1 = 0,1833 Z 3 + 1,0383 Z 2 1,2943 Z + 0,837 N


Pre X = 0,06

(7.1.5-5)

0,06 = 0,3635 Z 3 + 2,2124 Z 2 3,2937 Z + 1,8873 N

(7.1.5-6)

= 10 { (0,2 X ) 0,1+ ( X 0,1) 0,2 }

(7.1.5-7)

= 25 {(0,1 X ) 0,06 + ( X 0,06 ) 0,1}

(7.1.5-8)

Pre 0,1 < X < 0,2

Pre 0,06 < X < 0,1

POZNMKA. Hodnoty pre sa mu zobra z obrzkov 7.1.5-1 a 7.1.5-2.

40
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

41
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Obrzok 7.1.5-1 Navrhovanie torisfrickho dna

STN EN 13480-3

42
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

Obrzok 7.1.5-2 Odstupovanie tlakov na torisfrick dn

STN EN 13480-3
7.2

Rovn kruhov dn

7.2.1

Veobecne

Tento lnok plat na navrhovanie kruhovho rovnho dna, ktor sa pripj na potrubie zvranmi alebo
skrutkovanmi spojmi, priom sa ber do vahy zosilnenia dan pri navrhovan.
7.2.2

Symboly

Na pouvanie 7.2 platia symboly v tabuke 7.2.2-1, ktor sa pridali a musia sa pouva v zhode s
tabukou 3.2-1.
Tabuka 7.2.2-1 Pridan symboly na pouvanie 7.2
Symbol

Opis

Jednotka

b
D
di
do

efektvna rka tesnenia


priemer otvoru alebo ekvivalentn priemer otvoru s hrdlom
vntorn priemer hrdla
vonkaj priemer hrdla
minimlna poadovan hrbka steny dna bez otvoru
vpotov hrbka steny hrdla
minimlna poadovan hrbka steny hrdla pri vntornom tlaku
minimlna poadovan hrbka steny na dne vrtane zosilnenia otvoru
vpotov hrbka steny rovnho dna s prrubovm lemom
ekvivalentn hrbka steny valcovho pla v blzkosti dna
minimlna poadovan hrbka steny na rovnom dne s drkou na
odstrnenie vntornho naptia
minimlna poadovan hrbka steny obvodovej (okrajovej) oblasti dna
minimlna poadovan hrbka steny dna pre ploch tesnenie pri
podmienkach usadenia
minimlna poadovan hrbka steny dna na vetky tlakov podmienky
menovit nvrhov naptie v materily dna
menovit nvrhov naptie v materili pre valcov as pla
menovit nvrhov naptie v materili dna pri podmienkach usadenia
vzdialenos medzi stredovm bodom otvoru a vntornm priemerom potrubia
dka hrdla s prspevkom na zosilnenie
dka valcovej asti pla meran poda obrzka 7.2.3-1
koeficient utesnenia
vntorn rdius prrubovho dna
utesovan tlak (pozri tabuku 7.2.4-1)
zosilnen plocha na hrdle
vntorn priemer valcovho pla/potrubia
Ak hrbka valcovho pla nie je pri dne kontantn, potom je Di vntorn
priemer na dke valcovho pla ekvivalentom s hrbkou steny eeq.
ekvivalentn priemer plochho dna s prrubovm dnom, ako sa to zobrazuje
na obrzku 7.2.3-1
stredn priemer tesnenia
priemer rozstupovej krunice skrutiek
ahov sila skrutiek na utesovan tlak
vzdialenos stredov dvoch susednch otvorov
koeficient pri vpote zosilnenia otvorov
al koeficient pri vpote zosilnenia otvorov

mm
mm
mm
mm
mm
mm
mm
mm
mm
mm
mm

E
ea b
er b
eop
ea f
eeq
erg
E1
eA
ep
F1
F2
fA
h
l
lcyl
M
Ri
y
Ar
Di

Deq
Dp
Dt
FA
K
Y1
Y2

43
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

mm
mm
mm
N/mm (MPa)
N/mm (MPa)
N/mm (MPa)
mm
mm
mm

mm
N/mm (MPa)
mm
mm

mm
mm
mm
N
mm

STN EN 13480-3
7.2.3

Toiv ploch kruhov dn zvran k valcovm plom/potrubiam

7.2.3.1

Veobecne

Tento lnok sa mus pouva na urenie hrbky steny toivho plochho dna bez otvorov, ktor sa
zvra na potrubia.
Tento lnok 7.2.3 plat pre tieto dn:
a) rovn dn s prrubovm dnom (s osadenm) spojen s valcovm plom tupm zvarom, ako sa
to znzoruje na obrzku 7.2.3-1;
b) rovn dn spojen s valcovm plom ktovm zvarom, s neplnm prievarovm zvarom
a s plnm prievarovm zvarom, ako sa to znzoruje na obrzku 7.2.3-3;
c) rovn dn s drkou na odstrnenie vntornho naptia, ako sa to znzoruje na obrzku 7.2.3-5.
POZNMKA. Poruenia materilov obsiahnut v 7.2.3 s celkovou plastickou deformciou v strede dna a prrastkom
poruenia materilov potrubia v mieste spoja s dnom.

7.2.3.2

Rovn prrubov dn

Najmenia poadovan hrbka steny rovnho dna s prrubovm dnom sa mus vypota takto
e = C1Deq

kde

C1

je

pc
f1

(7.2.3-1)

koeficient uren poda obrzku 7.2.3-2 alebo sa vypota takto:

Di + eeq
eeq

C1 = max 0,40825 A1
; 0,2991 + 1,7

D
D
i
i

eeq
kde A1 = B11 B1

2 Di + eeq

3f
B1 = 1
Pc

eeq

Di + eeq

(7.2.3-2)

(7.2.3-3)
2

Di
+ 3

Di + eeq
16

Pc 3 2Di + eeq eeq2

f1 4 D + e 3
i
eq

(7.2.3-4)

Prrubov dn rovnch prrub spojen s valcovmi asami sa musia spja obvodovmi tupmi zvarmi. .
Tto rovnica plat, ak rdius ri > ea f. Vo vetkch ostatnch prpadoch prrubov dno sa mus vypota
ako neprrubov ploch dno (pozri 7.2.3.3).
Stredov os hrbky steny sa me posun, ale posunutie nesmie zachdza do vntornho alebo
vonkajieho povrchu. Plochy sa musia pripravova s uhlom nie vm ako 30.
Hadan hrbka steny valcovej asti mus by via, minimlne sa vak mus rovna eeq a vypota sa
takto:
l cyl = 0,5

(Di + eeq ) eeq

(7.2.3-5)

Ak hrbka steny v blzkosti dna nie je kontantn, potom sa mus ekvivalentn hrbka steny po dke
rovna minimlne eeq, ako sa to znzoruje na obrzkoch 7.2.3-1b a 7.2.3-1c, pritom plat Ai = Ao.

44
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Obrzok 7.2.3-1 Rovn prrubov dn

45
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

46

Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

Obrzok 7.2.3-2 Koeficient C1

STN EN 13480-3

POZNMKA. Ak priesenk le na iare pre kontantn hodnotu pc/f1 a krivka pre eeq/Di sa ah doava od krivky eeq/Di, pouije sa priesenk na dolnej krivke.

STN EN 13480-3
7.2.3.3

Rovn neprrubov dn

Tento lnok plat pre rovn neprrubov dn (pozri obrzok 7.2.3-3).

POZNMKA 1. Detaily zvarov sa uvdzaj v EN 13480-4.


POZNMKA 2. Pri type kontrukcie b), c) a h) sa mus da pozor na dostaton hodnotu pevnosti materilu kolmo na povrch.
Poaduje sa vykona overovacie skky v prpade absencie zdvojenia zvarov.

Obrzok 7.2.3-3 Ktov spoje na rovnch neprrubovch dnch


Poadovan minimlna hrbka steny rovnho neprrubovho dna sa vypota takto:

na normlne prevdzkov podmienky:

p
pc
e = max C1Di c ; C2 Di

f1
fmin

(7.2.3-6)

na vnimon prevdzkov alebo skobn podmienky:


pc
f1

e = C1Di

kde

(7.2.3-7)

f min je

najmenia hodnota pre f1 a f2 ;

C1

odtan hodnota z obrzka 7.2.3-2 pri pouit hodnoty f min pre f1;

C2

odtan hodnota koeficienta z obrzka 7.2.3-4 alebo sa vypota takto:


g=

Di
Di + eeq

(7.2.3-8)

H = 4 12 1 2

J=

eeq

(7.2.3-9)

Di + eeq

Di2
3fmin

1
pc
4 Di + eeq eeq

(7.2.3-10)

47
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
2(2 g )

U=

3 1 2

(7.2.3-11)

f 1 = 2g 2 g 4

(7.2.3-12)

3 U Di

eeq
2J (1 + )1 + (1 )
A=

4 eeq

Di + eeq

(7.2.3-13)

3 U D

3
i
B =
J H (2 g )g H

8 eeq

(7.2.3-14)

3
eeq
3 Di + eeq
H 3 (2
F = U g+
f1
2J
8

e
+
D
e
16
eq
i
eq

g )g

eeq
Di + eeq

eeq
3

H
G=
f 2J
Di + eeq
8 i

(7.2.3-15)

(7.2.3-16)

a=

B
A

(7.2.3-17)

b=

F
A

(7.2.3-18)

c=

G
A

(7.2.3-19)

N=

b a

3 9

(7.2.3-20)

Q=

c a b a3

+
2
6
27

(7.2.3-21)

N3

K=

(7.2.3-22)

Q2

pre Q 0: S = 3 Q 1 + (1 + K )2

(7.2.3-23)

pre Q < 0: S = 3 Q 1 + (1 + K )2

(7.2.3-24)

Poadovan minimlna hrbka steny pri normlnych prevdzkovch podmienkach dan


rovnicou 7.2.3-6:
e = C2Di

pc
fmin

(7.2.3-25)

sa vypota takto:

a
N
e = Di + eeq S
3
S

48
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

49
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Obrzok 7.2.3-4 Koeficient C2

STN EN 13480-3

POZNMKA. Ak smeruj hodnoty eeq/Di a pc/f1 faktora C2 k menej hodnote ako 0,30, pouije sa len prv vraz z rovnc
(7.2.3-6).

Pre ri ea f sa dka lcyl mus vypota takto:


l cyl =

7.2.3.4

(Di + eeq ) eeq

(7.2.3-27)

Rovn dn s drkou na odstrnenie vntornho naptia

Ploch dn s drkou na odstrnenie vntornho naptia sa nesm pouva v oblasti teenia.


Minimlna poadovan hrbka steny e, rovnho dna s drkou na odstrnenie vntornho naptia sa
mus vypota poda rovnc (7.2.3-6) a (7.2.3-7).
Minimlna poadovan hrbka steny erg na dne drky sa mus vypota takto:
f2

erg = max eeq ; eeq


f1

(7.2.3-28)

Minimlna poadovan hrbka steny valcovej asti eeq, mus by v zhode so 6.1 a pre menovit nvrhov
naptie plat f = fmin (f1 ; f2). Najmen rdius drky na odstrnenie vntornho naptia ri, mus by
minimlne 0,25 eeq (pozri obrzok 7.2.3-5).

Obrzok 7.2.3-5 Rovn dno s obvodovou drkou na odstrnenie vntornho naptia


7.2.4

Toiv skrutkovan rovn kruhov dn

7.2.4.1

Veobecne

Tento lnok plat na urenia hrbky steny toivch skrutkovch rovnch kruhovch dien bez otvorov.
lnok 7.2.4 plat pre tieto dn:
dn s tesnenm leiacim vntri(pozri obrzok 7.2.4-1);
dn s prechodnm tesnenm (pozri obrzok 7.2.4-2).
Tieto dn mu, ale nemusia ma kontantn hrbku steny. Minimlna poadovan hrbka steny sa mus
dodra na celom povrchu vntri tesnenia.
Dosky s plochmi tesneniami, ktor nevyrovnvaj sily na rovnch tesniacich plochch, nie s
predmetom tohto lnku, pozri EN 1591-1.
50
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
7.2.4.2

Kruhov dn s tesnenm leiacim vntri rozstupovej krunice pre skrutky

Minimlna poadovan hrbka steny dna e, sa vypota takto:

e = max eA ; ep

(7.2.4-1)

pritom plat:
pre tesnenie pri podmienkach usadenia (zoskrutkovan):
3
eA =

(Dt - Dp ) FA

(7.2.4-2)

Dp fA

kde FA sa vypota takto:


FA = b Dp y

(7.2.4-3)

pre nvrhov podmienky:

Dp

+ 2b m Dt Dp
ep = 0,31Dp2 + 3

) pf c

(7.2.4-4)

Premenliv hodnoty m a y sa musia vybra z tabuky 7.2.4-1.


Minimlna poadovan hrbka steny okrajovej oblasti dna je via vypotan hodnota z rovnice (7.2.4-2)
alebo z rovnice (7.2.4-5) na vetky nvrhov podmienky:
Dp

p
e1 = 3
+ 2b m Dt Dp c
f1
4

(7.2.4-5)

51
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

a) a b): dno s rovnou tesniacou plochou


c) a d): dno s tesniacou plochou pero
e) a f): dno s tesniacou plochou drka
Obrzok 7.2.4-1 Zoskrutkovan kruhov rovn dn s tesnenm leiacim
vntri rozstupovej krunice pre skrutky
7.2.4.3

Rovn dno s prechodnm tesnenm

Minimlna poadovan hrbka steny rovnho dna s prechodnm tesnenm (pozri obrzok 7.2.4-2) sa
mus vypota takto:
e = 0,41Dt

pc
f1

(7.2.4-6)

52
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Obrzok 7.2.4-2 Zoskrutkovan rovn dno s prechodnm tesnenm


Minimlna poadovan hrbka steny okrajovej oblasti dna sa vypota takto:
e1 = 0,8 e

(7.2.4-7)

Tabuka 7.2.4-1 Odporan koeficienty tesnosti (m) a minimlny nvrhov utesovac tlak (y)
Faktor
tesnosti
m

Minimlny
nvrhov
utesovac tlak
y
N/mm2

pod b) 75 BS a IRH

0,50

75 BS a IRH alebo vyie

1,00

1,4

Azbest s vhodnm spjacm


3,2 mm hrub
materilom na dan prevdzkov 1,6 mm hrub
podmienky
0,8 mm hrub

2,0
2,75
3,5

11,0
25,5
44,8

Guma s bavlnenou tkaninou

1,25

2,8

3-vrstvov

2,25

15,2

2-vrstvov

2,5

20,0

1-vrstvov

2,75

25,5

Rastlinn zloenie tesnenia

1,75

7,6

Kovov pirla s
azbestovm a) plnivom

Uhlkov nehrdzavejca
oce alebo oce Monel

2,50
3,00

vo vyhovujcich
prpadoch

Vlnit plech s vloenm


azbestoma) alebo vlnit
plech s azbestovm a)
plnivom

Mkk hlink alebo

2,50

20,0

mkk me, mosadz

2,75

25,5

elezo alebo mkk oce

3,00

31,0

Oce Monel alebo oce


od 4 % do 6 % chrmu

3,25

37,9

Nehrdzavejce ocele

3,50

44,8

Materil tesnenia

Nrtky

Guma bez tkaniny alebo s vysokm obsahom


azbestua):

a)

Guma s azbestom so
zosilnenm alebo bez zosilnenia
drtom

(pokraovanie)

53
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
Tabuka 7.2.4-1 (dokonenie)
Faktor
tesnosti
m

Minimlny
nvrhov
utesovac tlak
y
N/mm2

3,25
3,5
3,75
3,5
3,75

37,9
44,8
52,4
55,1
62,0

3,75
2,75
3,00
3,25
3,5

62
25,5
31,0
37,9
44,8

3,75
3,25
3,5
3,75
3,75

52,4
37,9
44,8
52,4
62

4,25
4,00
4,75
5,5
6,0

69,5
60,6
89,5
124
150

6,5
5,50
6,00

179
124
150

6,50

179

od 0 do 0,25

0,7
1,4

od 0 do 0,25

1,0
2,8c

od 0 do 0,25

1,0
2,8

Materil tesnenia

Rovn plech
s azbestovma) plnivom

Vlnit plech

Ryhovan plech

Hrub rovn kov

Krkov spoj

Mkk hlink alebo


mkk me, mosadz
elezo alebo mkk oce
Oce Monel alebo
oce od 4 % do 6 %
chrmu
Nehrdzavejce ocele
Mkk hlink alebo
mkk me, mosadz
elezo alebo mkk oce
Oce Monel alebo oce
od 4 % do 6 % chrmu
Nehrdzavejce ocele
Mkk hlink alebo
mkk me, mosadz
elezo alebo mkk oce
Oce Monel alebo oce
od 4 % do 6 % chrmu
Nehrdzavejce ocele
Mkk hlink alebo
mkk me, mosadz
elezo alebo mkk oce
Oce Monel alebo oce
od 4 % do 6 % chrmu
Nehrdzavejce ocele
elezo alebo mkk oce
oce Monel alebo od 4 %
do 6 % chrmu
Nehrdzavejce ocele

Gumen O-krok:
pod 75 BS
75 BS a 85 BS a vyie
Gumen krok s pravouhlm prierezom:
pod 75 BS a IRH
75 BS a 85 BS a IRH
Gumen krok s T-prierezom:
pod 75 BS a IRH
75 a 85 BS a IRH

Nrtky

POZNMKA 1. Azbestov tesnenia nie je dovolen pouva v mnohch krajinch E.


POZNMKA 2. Pri vbere tesniacich materilov na prruby z hlinkovch zliatin sa mus zohadni relatvna tvrdos materilu
tesnenia a materilu prruby
a)

Nov materily na tesnenia bez azbestovho spojiva nie je nevyhnutn nahradzova materily zaloen na azbeste. Mu sa
pouva ak sa ber do vahy ohranienia vzhadom na tlak, teplotu a silu v skrutkch. Pouitie tchto materilov zvis od
aktulnych odporuen vrobcov.
b)

Pozri BS 903, as A26

c)

Tto hodnota sa vypota.

54
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
7.2.5

Zosilnenie otvorov toivho rovnho dna

7.2.5.1

Veobecne

Tento lnok plat na zosilnenie jednho alebo viacerch otvorov v toivch rovnch dnch (bu
zoskrutkovan alebo zvran k priahlej rre), ak priemer otvoru nie je v ako 50 % vntornho
priemeru rry Di pri zvranch dnch, alebo ak pri zoskrutkovanch dnch priemer otvoru nie je v ako
50 % strednho priemeru tesnenia Dp.
Slep otvory pre zvrtn skrutky na spjanie normalizovanch rrovch prrub, ak sa navrhn okolo
otvoru, musia by dostatone stabiln, aby sa nemuselo poadova ich zosilnenie. Najv priemer
otvoru uren pre zvrtn skrutky nesmie prekroi zo strany otvoru na normalizovanej prrube hrbku
steny od zkladne otvoru prruby eb b a nesmie by men ako 50 % priemeru zvrtnej skrutky db t (pozri
obrzok 7.2.5-1).

Obrzok 7.2.5-1 Rovn dno s otvormi pre skrutky


7.2.5.2 Rovn dn s otvormi
Hrbka steny eop, pri rovnch dnch zobrazench na obrzkoch 7.2.3-1, 7.2.3-3 a 7.2.3-5, sa vypota
takto:

p
eop = max Y1 e ; C1 Y2 Di c
(7.2.5-1)

f1

Pri zoskrutkovanch dnch poda obrzkov 7.2.4-1 a 7.2.4-2 hrbka steny eop, sa vypota takto:
eop = Y2 e

(7.2.5-2)

pritom Y1 a Y2 sa definuj takto:

K
Y1 = min 2 ; 3

K d

Y2 =

kde

je

(7.2.5-3)

K
K d

(7.2.5-4)

vzdialenos stredov dvoch susednch otvorov (pozri obrzok 7.2.5-2).

Pre dn s jednm otvorom plat:


pre rovnicu (7.2.5-3) K sa rovn dvojnsobku vzdialenosti h od stredu otvorov po obvode
krunice s priemerom Di;
pre rovnicu (7.2.5-4) K sa rovn priemeru dna Di.
55
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
d

je ekvivalentn priemer, ktor sa nesmie poui, ak d < 0 a vypota sa takto:


pre navaren hrdl:
d = di

2Ar
eop

(7.2.5-5)

pre rovnicu (7.2.5-4), K sa rovn priemeru dna Di:


d = do

kde

Ar

je

2Ar
eop

(7.2.5-6)

plocha zosilnenia na obrzku 7.2.5-3 alebo 7.2.5-4.

Ak menovit nvrhov naptie na hrdle je menie ako to na rovnom dne, potom plocha Ar sa mus
znsobi vo vzahu k nvrhovmu naptiu rovnho dna k tomu na hrdle.
Pri rovnch dnch s dvomi otvormi s rznymi priemermi (skutonmi alebo ekvivalentnmi) sa ur
priemern hodnota dvoch uvaovanch susednch prov priemerov d a vypota sa koeficient Y1 a Y2.
Ak sa otvory nepravidelne umiestnia na dne, mus sa vybra pr, pri ktorch koeficienty Y1 a Y2 s
najvie.
V kadom prpade sa mus kad otvor ska ako samostatn otvor.

Obrzok 7.2.5-2 Rovn dno s viacermi otvormi

Obrzok 7.2.5-3 Plocha Ar zosilnenia


pre nasaden hrdlo

Obrzok 7.2.5-4 Plocha Ar zosilnenia


pre vsaden hrdlo

56
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Otvory a pripojenia odboiek

8.1

Veobecne

Tento lnok plat za predpokladu, e sa dodria podmienky poda lnku 8 na valcov, kueov a
guov plte, ako aj na dn, ktor maj kruhov, eliptick a dlhie otvory zakonen asou krunice.
V lnku 8 slovo pl zaha hlavn potrubie a zbern potrubia pripojen k plom. .
POZNMKA. Sily a momenty spsoben zaaeniami ako vntorn tlak sa pri tomto spsobe navrhovania neber do vahy.

Alternatva na navrhovanie otvorov v rozsahu nahrdzanej metdy sa uvdza v BS 31-3.

8.2

Symboly

Na pouvanie lnku 8, platia pridan symboly poda tabuky 8.2-1, ako aj symboly uveden v tabuke 3.2-1.
Tabuka 8.2-1 Pridan symboly na pouvanie lnku 8
Symbol

Opis

Jednotka

Af

efektvna priena prierezov plocha zamanej steny bez prdavkov a


toleranci

mm

Ap

tlakom namhan plocha

mm

priemer pla

Dm

stredn priemer definovan opisom

Lb

vzdialenos stredovch bodov susednch odboiek

mm

radius guatho alebo elipsovitho dna

mm

priemer odboky a pripojenho potrubia

mm

dm
e
ea
eord

a)

mm
a)

stredn priemer definovan opisom

mm

a)

mm

minimlna poadovan hrbka steny definovan opisom

a)

mm

vpotov hrbka steny definovan opisom

a)

mm

objednan hrbka steny definovan opisom

a)

mm

a)

dka vystuenia definovan popisom

minimlna vzdialenos k najbliiemu miestu poruenia

polovin vrcholov uhol redukcie

uhol sklonu odboky od kolmice na pl alebo dno

uhol medzi osou potrubia a iarou, ktor prechdza stredmi dvoch


susednch odboiek (pozri obrzok 8.4.1-1)

Platia nasledujce indexy:

odboka

pl alebo dno

pl

vstun lmec

uhol

57
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

mm
mm

STN EN 13480-3

8.3
8.3.1

Obmedzenia
Pomer hrbok

Pomer hrbok ea b / ea na vpoet nesmie by v ako hodnota uveden na obrzku 8.3.1-1 pre valcov
a kueov plte a poda obrzka 8.3.1-2 pre guov plte alebo klenut dn ako funkcia di/Di.

Legenda
1 Len pre f 250 N/mm
2 Len pre f > 250 N/mm
Obrzok 8.3.1-1 Diagram pomeru hrbok ako funkcia pomeru priemerov
valcovch alebo kueovch pltov

Legenda
1 Len pre f 250 N/mm
2 Len pre f > 250 N/mm
Obrzok 8.3.1-2 Diagram pomeru hrbok ako funkcia pomeru priemerov
guovch alebo klenutch dien
58
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
Pre klenut dn (polguov, torisfrick alebo elipsovit dn) s otvormi sa pripa pomer priemerov
di/Di > 0,3, ale nie v ako 0,6, ak sa splnia tieto podmienky:

otvor sa mus vystui v zhode s 8.4.3 alebo 8.4.4;


pomer hrbok ea b/ea nesmie by v ako hodnota dan na obrzku 8.3.1-2 ako funkcia di/Di.
8.3.2

Otvory v okruhu psobenia miest porch

Tento lnok plat pre valcov a kueov plte, pre elipsovit a torisfrick dn s otvormi, ktorch
vzdialenos x od miesta porch vdy minimlne k susednmu zodpoved vypotanej hodnote pre
rozlin typy pla a dna.
a) Otvory vo valcovch ploch:
pre valcov plte, ktor sa spjaj s klenutym dnom, s kueovm plom s dlhou
zkladou, s rovnm dnom, s kompenztorom a prrubou:
x max ( 0,2l s ; 3,0 eas )

(8.3.2-1)

pre valcov plte, ktor sa spjaj s kueovm plom s kratou zkladou, s


polguovm plom a s inmi valcovmi, nie koaxilnymi plami
x ls

(8.3.2-2)

kde x sa znzoruje na obrzku 8.3.2-1;


a ls je dan rovnicou (8.4.1-2).

Obrzok 8.3.2-1 Otvor na valcovom plti


b) Otvory v kueovch ploch spojen s valcovm plom, ktorch vzdialenos mus by xL a xS,
znzoruje obrzok 8.3.2-2, Musia sa pri nich splni tieto podmienky:
pre vie zkladne:

Dml eas
xl max 0,2
; 3,0 eas

cos

(8.3.2-3)

59
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
pre menie zkladne:

Dms eas
xs max 0,2
; 3,0 eas

cos

kde

(8.3.2-4)

Dml

je stredn priemer valcovho pla vej zkladne;

Dms

stredn priemer valcovho pla menej zkladne

Obrzok 8.3.2-2 Otvor na kueovom plti


8.3.3

Spsob vystuenia

Ak sa to poaduje poda lnku 8, valcov a kueov plte, guov plte a klenut dn s otvormi sa
musia vystui. Vystuenie otvorov sa mus dosiahnu jednm z nasledujcich spsobov:

zvenm hrbky steny na plti v porovnan s plom bez otvorov (pozri obrzok 8.3.3-1);
privarenm vstunch vloiek (pozri obrzok 8.3.3-2);
zvenm hrbky steny na odboke (pozri obrzok 8.3.3-3);
kombinciou uvedench spsobov.
Vystuenie mus by v tch istch rovinch, ako s osi otvorov alebo odboiek.
Nasaden alebo vsaden odboky, ktor sa privaria len na tesnos, sa nesm povaova za vystuen
a musia sa pota v zhode s 8.4.2.
8.3.4

Spsob vpotu

Vekos vystuenej plochy pla s otvormi sa nesmie pota priamo, ale mus sa poui prv
predpoklad. Tento predpoklad sa mus prostrednctvom nasledujcich lnkov verifikova. Pouitie
spsobu vpotu zvis od poiadaviek na plte valcovho a guatho tvaru, prpadne poiadaviek na
guov asti klenutho dna a vedie ku vzahu medzi tlakom zaaenou plochou Ap a naptm zaaen
prienu prierezov plochu Af. Na dan podmienky sa mus vpoet vystuenej plochy opakova na
zklade predpokladanej korekcie.
60
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

8.3.5

Eliptick otvory a ikm odboky

Pri eliptickch alebo zaguatench otvoroch bez odboiek pomer medzi najvm a najmenm
priemerom nesmie prekroi hodnotu 2,0.
Pri navrhovan sa mus poui priemer eliptickch alebo zaguatench otvorov vo valcovch alebo
kueovch ploch ako roztiahnut do dky v smere osi pla, zatia o pri guatch ploch
a klenutch dnch sa pri navrhovan mus poui v priemer.
Pri ikmch odbokch na valcovch alebo kueovch ploch uhol sklonu odboky od kolmice na pl
alebo dno , nesmie by v ako 60 (pozri obrzky 8.4.3-3, 8.4.3-4 a 8.4.3-5).

a) valcov pl

b) guat pl

Obrzok 8.3.3-1 Vystuenie pomocou zvenia hrbky steny na plti

a) vsaden

b) nasaden

Obrzok 8.3.3-2 Vystuenie pomocou vloky

61
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

a) nasaden

b) vsaden

c) prechodn

POZNMKA. Zvenie hrbky steny sa me vykona z vntornej alebo z vonkajej strany odboky.

Obrzok 8.3.3-3 Vystuenie pomocou zvenia hrbky steny na odboke

8.3.6

Vystuovacie vloky

Vystuenie otvorov pomocou vystuovacch vloiek sa ohraniuje podmienkami, ktor s dan na


obrzku 8.3.6-1 a pomerom priemerov di/Di 0,8.

Obrzok 8.3.6-1 Hranice tlaku a teploty pri vystuovacch vlokch

8.3.7

Rozdielny materil pla a vstue

Ak pl a vstu s z materilov s rozdielnymi hodnotami dovolenho nvrhovho naptia a tto


hodnota nvrhovho naptia je pre pl niia, potom sa na vpoet vstue pouije niia hodnota.
Materil sa na vstue mus vybera tak, aby sa zabrnilo vekm rozdielom v hodnote koeficientu
tepelnej rozanosti.
8.3.8

Pretlan vvody

Pouvanie pretlanch vvodov sa obmedzuje na nasledujce pomery priemerov:

na materily in ako austenitick ocele, di/Di 0,8;


na austenitick ocele, di/Di 1,0.
62
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
Pouvanie v oblasti teenia sa mus obmedzi na otvory s di/Di 0,7 a nvrhov naptie sa mus zni
na 90 %, ako sa to uvdza v lnku 5.
8.3.9

Hrdl alebo tvarovky v ohyboch potrubia

Navrhovanie hrdlovch spojov a spsob pripojenia prsluenstva k potrubiu mus by v zhode s prlohou E.
Materily v oblasti teenia materilov sa nesm pouva na hrdl alebo tvarovky v ohyboch potrubia.
8.3.10

Naskrutkovan hrdl

Pouitie naskrutkovanch hrdiel sa obmedzuje tmto:


teplotou do 400 C;
manometrickm tlakom do 40 barov;
priemerom hrdla DN 50.
Pritom plat:
zvit nesmie by strhan;
utesovacie zvranie sa mus aplikova pri nvrhovej teplote pribline 200 C alebo pri
nvrhovom tlaku pribline 16 barov;
musia sa pouva materily s priblinm koeficientom tepelnej rozanosti;
na zaruenie zvaritenosti skrutkovanch hrdiel sa mus pouva materil s obsahom uhlka
menm ako 0,25 % a mus by v zhode s EN 13480-2.
Minimlha hbka zaskrutkovania nesmie by menia ako:
pri priemere DN 20 6-nsobok stpania;
pri priemere > DN 20 DN 40 7-nsobok stpania;
pri priemere > DN 40 DN 50 8-nsobok stpania.
POZNMKA. Osobitn pozornos sa mus venova potrubiam na mdi skupiny 1 a potrubiam zaaenm
vibrciami, na ktor sa musia navrhn a poui skrutkovan hrdl. Samo utesovacie zvranie
skrutkovanch hrdiel sa nesmie povaova za absoltne tesn spoje

(a) Voliten utesovac zvar


Obrzok 8.3.10-1 Naskrutkovan hrdl
8.4
8.4.1

Osamel otvory
Veobecne

Susediace otvory alebo odboky sa povauj za osamel, ak vzdialenos stredov Lb medzi otvormi alebo
odbokami, meran na strednom priemere pla, vyhovuje tejto poiadavke:
Lb

d1 d 2
+
+ 2l s
2
2

(8.4.1-1)

63
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
kde d1 a d2 s dan takto:
pri valcovch a kueovch ploch pozd iary Lb, meran priemer dvoch otvorov alebo
priesenkmi vonkajch priemerov odboiek a vstunmi krkami na plti (pozri obrzok 8.4.11);
pri guovch pltoch a klenutch dnch pozd iary Lb v strede hrbky steny a prslunch
dotync do1 a do2 (pozri obrzok 8.4.1-2).

Legenda
(A): V pozdnom smere
(B): V smere po obvode
Obrzok 8.4.1-1 Valcov pl so susediacimi odbokami s uhlom na os pla

64
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Obrzok 8.4.1-2 Vsek z guatho pla so susediacimi odbokami

a hodnota ls na kad otvor je dan rovnicou:


l s = Deq eas

kde Deq je
potom:

(8.4.1-2)

pravom uhle na os pla meran ekvivalentn priemer pla v priesenku kadho otvoru,

pri valcovch ploch


Deq = Di + eas

(8.4.1-3)

Deq = Do eas

(8.4.1-4)

alebo

pri polgulatch, torisfrickch alebo elipsovitch dnch


Deq = 2Ri + eas

(8.4.1-5)

POZNMKA. Eliptick dn pozri v 7.1.4.

pri kueovch ploch


Deq =

Dm
eas
cos

(8.4.1-6)

Pozri obrzok 8.3.2-2.


eas
8.4.2

je vpotov hrbka steny alebo hrbka dna bez ohadu na hrbku steny vystuenia.
Nevystuen otvory

Vystuenie sa nevyaduje, ak sa spln tto podmienka:

di 0,14 Deq eas

(8.4.2-1)

65
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

8.4.3

Vystuenie otvorov pri pomere priemerov di/Di < 0,8


a) Vystuenie pomocou zvenia hrbky steny

Vystuenie sa me dosiahnu pomocou zvenia hrbky steny na dne a/alebo odbokch. Toto
zvenie hrbky steny sa mus mera s minimlnou dkou pla ls a dkou odboky lb, tak ako sa to
znzoruje na obrzkoch 8.3.3-1, 8.3.3-3 a 8.4.3-1.
Dka ls sa mus vypota poda rovnice (8.4.1-2).
Dky lb a lb sa vypotaj takto:
lb = d eq b eab

(8.4.3-1)

l 'b = 0,5 d eq b eab ale nie vie ako skuton dka

(8.4.3-2)

z toho vyplva, e sa mus splni tto podmienka:


p

f c Af pc Ap
2

kde

Af

je

Ap

(8.4.3-3)

plocha prierezu vstuenia ako kompenzcia (Afb + Afs) ;


tlakom zaaen plocha.

Obrzok 8.4.3-1 Vystuenie prostrednctvom zvenia hrbky steny pla a/alebo odboky
b) Vystuenie krkami
Vystuenie krkami sa mus uloi tesne pri plti. Prspevok rky krkov na vystuenie lpl, nesmie by
v ako ls (pozri rovnicu (8.4.1-2) a obrzok 8.3.3-2 a 8.4.3-2).
lpl l s

(8.4.3-4)

Hodnota ea pl pouit na vpoet Af pl v rovniciach (8.4.3-6) a (8.4.3-7) nesmie prekroi hrbku pla eas:
ea pl ea s

(8.4.3-5)

z toho vyplva, e sa mus splni tto podmienka:

fs c Af s + Af pl pc Ap .
2

kde

(8.4.3-6)

Af pl je

prspevok na vystuenie plochy prierezu krka na vystuenie

Af s

plocha prierezu pla.


66
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
Ak nvrhov naptie krka na vystuenie fpl, je menie ako na plti fs, mus sa namiesto podmienky
rovnice (8.4.3-6) splni tto podmienka:
p
p
p

fs c Af s + fb c Af b + fpl c Af pl pc Ap .
2
2
2

(8.4.3-7)

Obrzok 8.4.3-2 Vystuenie valcovho pla vstunm krkom

c) ikm odboky na valcovch a kueovch ploch


Tento lnok plat pre odboky, ktor nie s kolm na valcov alebo kueov pl, ale s osou leiacou v
rovine kolmej na generovan iaru pla v strede otvora a majcou uhol tvoren normlou alebo
leiacou v rovine, ktor zviera os pla a majcou uhol tvoren normlou. Na nie radilne usporiadan
odboky sa mus vystuenie pota v pozdnom smere a v prienom priereze (pozri obrzok 8.4.3-4).
Na vpoet prierezovej plochy Aps a Apb platia rovnice (8.4.3-4) alebo (8.4.3-6) a (8.4.3-7) Aps, priom
plocha Aps sa vypota pomocou:
d=

di b

(8.4.3-8)

cos

Maximlna dka, ktor sa povauje za prspevok na vystuenie, sa mus vypota poda rovnice (8.4.1-2).
Plocha Apb sa mus zvi ako prspevok pridanej plochy Apb , ktor sa vypota takto
Ap b =

d i2b
2

tan

(8.4.3-9)

Uhol sa mus definova tak, ako to znzoruje obrzok.4.3-3 alebo 8.4.3-4.

67
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

68

Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

Obrzok 8.4.3-3 Vystuenie ikmmi odbokami na valcovom alebo kueovom plti

69

Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

a) pohad v reze

b) rez X-X

Obrzok 8.4.3-4 Vystuenie nie radilne usporiadanmi odbokami na valcovom alebo kueovom plti

STN EN 13480-3

STN EN 13480-3

d) ikm odboky na guatch ploch alebo klenutch dnch


Tento lnok plat pre odboky s guatm plom a guat asti klenutho dna, ktor nie s kolm na
stenu pla a ktor maj uhol zvierajci s normlou. Vystuenia sa mus vypota v asti ktor sa
tvor osou odboky a normlou pla v strede otvoru (pozri obrzok 8.4.3-5).
Vystuenie sa mus vypota v zhode s rovnicami (8.4.3-3), (8.4.3-6) a (8.4.3-7) pouitm Aps a Apb, kde
plocha Aps sa vypota v zhode s rovnicou (8.4.3-8).
Maximlna dka pla, ktor sa povauje za prspevok na vystuenie, sa mus vypota poda rovnice
(8.4.1-2) a pre odboky v zhode s rovnicou (8.4.3-1).
Plocha Apb sa mus zvi ako prspevok pridanej plochy Apb , ktor sa vypota takto
Ap b =

di2b
2

tan

(8.4.3-10)

Uhol sa mus definova tak, ako to znzoruje obrzok. 8.4.3-5.

Obrzok 8.4.3-5 Vystuenie ikmo vsadenej odboky


na guatch ploch a klenutch dnch

8.4.4

Vystuenie ojedinelch otvorov pre 0,8 < d/D 1,0

Platia rovnice uveden v 8.4.3 s obmedzenm na vekos otvorov s d/D > 0,8 a za podmienky, e sa pri
navrhovan nesm poui materily v oblasti teenia.

70
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

8.5
8.5.1

Susedn otvory
Nevystuen otvory

Nevystuen susedn otvory sa pripaj, ak sa dodria tieto podmienky:


vzdialenos stredovch os dvoch otvorov nesmie by menia ako set z vntornej strany pla
meranch vntornch priemerov.
ak leia viac ako dva otvory vntri plochy krunice danej priemerom Dca, potom plat:
Dca = 2,0 Dm eas

(8.5.1-1)

potom mus set vtanch priemerov vyhovova rovnici:


n

0,175 Dm eas

(8.5.1-2)

kde
8.5.2

je

poet otvorov.

Vystuen otvory s pomerom d/D 0,8


a) Vystuenie susednch otvorov na valcovom plti
Prierez susednch otvorov, ktor v pozdnej osi valcovho pla zviera uhol , sa znzoruje na
obrzku 8.4.1-1. Ak nvrhov naptie na odbokch a vystuench hrdlch je vie alebo sa
rovn naptiu vo valcovch alebo kueovch ploch, mus sa splni tto podmienka:

Ap s

1 + cos2 + Ap b
f c Af s + Af b + Af pl pc
2

(8.5.2-1)

Ak nvrhov naptie na odbokch alebo vstunch krkov je niie ako vo valcovch alebo
kueovch ploch, mus sa splni tto podmienka:

Ap s

p
p
p

1 + cos2 + Ap b
fs c Af s + fb c Af b + fpl c Af pl pc
2
2
2

(8.5.2-2)

Pri skupine otvorov sa mus vykona kontrola pevnosti materilu mostkov medzi otvormi vo
vetkch smeroch a pri kadom pre susednch otvorov.
Na tento lnok sa mu poui poiadavky ako na susedn ikm odboky, ktorch stredy leia
na tej istej stredovej osi. V takom prpade sa pouije uhol sklonu, ktor sa vytvor premietnutm os
odboiek do roviny kolmej na os pla, priom sa vzdialenos stredov odboiek zoberie v rovine
od stredu po stred otvoru. Vekos plochy Apb sa mus vypota v zhode s 8.4.3 c).
b) Vystuenie susednch otvorov na guovch ploch alebo klenutch dnch
Prierez susednch otvorov na guatom plti alebo guatej asti klenutho dna sa znzoruje na
obrzku 8.4.1-2. Ak nvrhov naptie na odbokch a vystuench hrdlch je vie alebo sa
rovn naptiu v guatom plti alebo guatej asti klenutho dna, mus sa splni tto podmienka:

f c Af s + Af b + Af pl pc Ap
2

(8.5.2-3)

Ak nvrhov naptie na odbokch alebo vstunch krkoch je niie ako v guatom plti alebo
guatej asti klenutho dna, mus sa splni tto podmienka:
p
p
p

fs c Af s + fb c Af b + fpl c Af pl pc Ap
2
2
2

(8.5.2-4)

Pri skupine otvorov sa mus vykona kontrola pevnosti materilu mostkov medzi otvormi vo
vetkch smeroch a pri kadom pre susednch otvorov.
Na tento lnok sa mu poui poiadavky ako na dve susedn ikm odboky, ktorch stredy
leia na tej istej stredovej osi. V takom prpade sa pouije uhol sklonu, ktor sa vytvor
premietnutm os odboiek do roviny kolmej na os guatho pla alebo guatej asti klenutho

71
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
dna, priom sa vzdialenos stredov odboiek zoberie v rovine od stredu po stred otvoru. Vekos
plochy Apb sa mus vypota v zhode s 8.4.3 d).
8.6
8.6.1

Navrhovanie pecilnych komponentov potrubia


Valcov odboky Y

Platia rovnice poda 8.4.3. Pre ls a lb1, lb2 pozri obrzok 8.6.1-1.
V prpade, ak pomer d/D > 0,8, nvrhov naptie sa mus zni na 90 % alebo poda pecifikcie
uvedenej v kapitole 5. Pri pouvan pri zvenej teplote sa mus zohadni vzah teenia materilu
POZNMKA. Odpora sa, aby pri navrhovan tchto odboiek nepouvali materili v oblasti teenia. Postupu zvrania
sa mus venova zven pozornos.

Obrzok 8.6.1-1 Kovan odboky Y

8.6.2

Guat odboky Y

Platia rovnice uveden v 8.4.3.


ls a lb, pozri na obrzku 8.6.2-1.
POZNMKA. V zmysle odporania musia stredov osi odboiek v ich priesenku by kolm na guov stenu.

72
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Obrzok 8.6.2-1 Zhotoven guat odboky Y


8.6.3

Vystuenie odboiek tvarovanmi vrezmi

Tento druh vystuenia sa me pouva do teploty maximlne 200 C.


Tento druh vystuenia sa mus poui len na potrubia, pri ktorch sa nevyskytne nijak signifikantn
tepeln namhanie.
Rozmery sa zobrazuj na obrzku 8.6.3-1.

Obrzok 8.6.3-1 Vystuenie odboiek tvarovanmi vrezmi

Spsob vpotu pozostva z dokazovania, e pevnos vonkajieho vystuenia odboky vydr vntorn
tlak.
n

(8.6.3-1)

W = 2Rp0,2 eas
Wj =

kde

bj

je

di2
(1 - 0,7sin )
Di

(8.6.3-2)

erf 3,7Rp0,2 b 2

(8.6.3-3)

4b + 3x j

vka vystuenia (j = 1 , 2 , 3);


73
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

9
9.1

Di

vntorn priemer pla;

di

priemer odboky;

eas

analytick hrbka steny pla, definovan v 3.2, poda definovanej eord,s, ktor sa me
nahradi;

erf

hrbka vystuenia;

poet vystuen;

od vystuenia odvoden zaaenie;

Wj

pevnos danho vystuenia ako funkcia hodnoty pre bj a xj (j = 1, 2, 3);

xj

dka vystuenia na zosilnenie proti ohybu (j = 1, 2, 3);

uhol medzi osou pla a odboky.

Navrhovanie ast potrubia pod vonkajm tlakom


Veobecne

Pravidl kapitoly 9 zohaduj zaaenia psobenm vonkajieho tlaku. Tieto pravidl neplatia na oblas
teenia.
Vo vypotoch zohadovan vonkaj tlak je maximlny vonkaj tlak pri prevdzkovch a skobnch
podmienkach, poda toho, ktor z hodt je vyia.
Pri potrubiach, pri ktorch na zklade ochladenia mdiom vntorn tlak me klesn pod hodnotu
atmosfrickho tlaku, vonkaj tlak pri vypote sa mus rovna:
1 bar pri jednostennch potrubiach pod vonkajm tlakom;
efektvny tlak na dke dvojitho pla plus 1 bar na jednostenn potrubie.
Pri potrubiach, ktor= sa vybavia zariadenm na ohranienie tlaku a pri ktorch vntorn tlak na zklade
ochladenia mdiom moe klesn pod hodnotu atmosfrickho tlaku, sa na vpoet pouitho
vonkajieho tlaku pouije minimlna hodnota nastavenho tlaku na zariaden na ohranienie tlaku.
Pri potrubiach kde vonkaj tlak pri prevdzke neprekro 1 bar, nevyaduje sa skka na overenie
nvrhu, ak sa splnia tieto podmienky:
pri teplotch 150 C vrtane sa pouij potrubia z uhlkovch ocel alebo nzkolegovanch ocel,
pri teplote 50 C vrtane, sa pouij potrubia z austenitickch ocel,
ak pomer e/Do 0,01 a
ak nekruhovitos u (pozri EN 13480-4:2002, 7.4.1) je menia alebo sa rovn 1 % a loklna
odchlka rovinnosti m maximlne hodnotu e.
Hrbka steny asti pod vonkajm tlakom sa mus vyadova minimlne rovnak poda tejto normy pri
podobnch astiach pri rovnakej vke vntornho tlaku., pritom sa pouije faktor zvaru 1, alebo sa
pouije poadovan hrbka steny poda kapitoly 9, poda toho ktor hodnota je via.
Dovolen odchlka od kontruknej geometrie sa mus uvdza na vkresoch alebo v prslunej
dokumentcii.
POZNMKA. Pravidl kapitoly 9 platia pri valcovch ploch, ktor s toleranciou 0,5 % na rdiuse sa meraj od
skutoneho stredu.

Faktor zvrania sa nezohaduje.


Vstun krky a in pravy pouvan na vystuenie musia obsiahnu cel obvod a musia sa na celom
obvode spoji s plom. Vetky spoje sa musia tak navrhn, aby prispievali k celkovmu inku.
Vntorn vstun krky sa musia tak navrhn, aby bol k dispozcii miestny ohranien medzipriestor
medzi plom a krkom (pozri obrzok 9.1-1). Dka nevystuenho hrdla v nijakom prpade nesmie
prekroi hodnotu odvodu potrubia delen koeficientom (4 ncyl).
Preruenia zvarov nie s prpustn,aby sa zabrnilo trbinovej korzii.

74
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Obrzok 9.1-1 Vntorn zosilnen vstun krky

9.2

Symboly a medze prunosti

9.2.1 Symboly
Na pouvanie lnku 9, platia pridan symboly poda tabuky 9.2.1-1, ako aj symboly uveden v tabuke 3.2-1.
Tabuka 9.2.1-1 Pridan symboly na pouvanie lnku 9
Symboly

Opis

Jednotka

Ae

prirezov plocha vstue plus efektvna dka pla

mm

Af

prierezov plocha prruby

mm

As

prirezov plocha vstue

mm

Aw

plocha spojen stojinou

mm

Et

modul prunosti materilu danej asti pri nvrhovej teplote t

nevystuen dka pla

mm

Lc

pozri obrzok 9.3.1-1

mm

Rf

rdius patriaci asti vstue v najvej vzdialenosti od pla (pozri obrzok


9.3.4-1)

mm

Rm

stredn rdius valcovch plov alebo asti

mm

Rs

rdius aiska plochy vystuenia prierezovej plochy (pozri obrzok 9.3.4-1)

mm

p0,2

Rp0,2 s t

S, Ss

N/mm (MPa)

minimlna 0,2 % medza klzu pri teplote potrubia

N/mm (MPa)

minimlna 0,2 % medza klzu pri teplote vstue

N/mm (MPa)

medza prunosti pla alebo vstue

N/mm (MPa)

minimlna hrbka pla

mm

ef

hrbka vystuenej prruby

mm

ew

hrbka vystuen stojinou

mm

vonkajia vka klenutho dna

mm
(pokraovanie)

75
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
Tabuka 9.2.1-1 (dokonenie)
Symboly

Opis

Jednotka

hs

radilna vka vstue medzi prrubami

mm

Ic

moment zotrvanosti plochy kombinovanej z plochy prierezu vstue a


plochy vstue podopretej plom na jednej paralernej osi valca
prechdzajcej aiskom plochy kombinovanej plochy prierezu

mm4

koeficient bezpenosti

ks

koeficient zvisl od vroby vstue

poet obvodovch vn vystuenho valca

poet obvodovch vn nevystuenej asti valca

ncyl
p

poadovan vonkaj nvrhov tlak

N/mm (MPa)

pn

teoretick prun nestabilita tlaku na vystuenom valci

N/mm (MPa)

pm

teoretick prun nestabilita tlaku pri preboren exaktnho valcovho pla

N/mm (MPa)

pr

najni vpotov tlak preborenia

N/mm (MPa)

py

tlak, pri ktorom stredn obvodov naptie vo valci pla, psobiaci v strede N/mm (MPa)
medzi vstuou, dosiahne medzu klzu materilu

pys

tlak, ktor spsob odvodov sklz na vstui

N/mm (MPa)

ri

rdius bodu vstunej stojiny uzatvrajci pl, pri ktorho rotci sa


poklad na vstui za poiaton bod pri vpote (pozri obrzok 9.3.4-1)

mm

rka vstue v kontakte s plom

mm

wf

nvrhov rka prruby na mieste vstue

mm

stredn odvodov deforman naptie pri preborten

parameter vystuenia

maximlne naptie v hrubch vstuiach

N/mm (MPa)

nestabilita naptia, ktor sa vyskytuje na vstuiach pri bonom zaiatku

N/mm (MPa)

uhol sklonu kueovho pla na osi

9.2.2 Medze prunosti


Medze prunosti musia by:
pri neaustenetickch oceliach:
S = Rp0,2 t

(9.2.2-1)

Ss = Rp0,2 s t

(9.2.2-2)

pri austenetickch oceliach:


S=

Rp0,2 t

Ss =

(9.2.2-3)

1,25

Rp0,2 s t

(9.2.2-4)

1,25

76
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
9.3
9.3.1

Valcov potrubia, ohyby a skosen dn


Urenie dok

Dky L a Lc sa musia uri z obrzka 9.3.1-1.

Legenda
a) Jednoduch potrubie
b) Potrubie s dnom
c) Potrubie s prrubovm spojom
Obrzok 9.3.1-1 Urenie dky pri valcovch potrubiach (pokraovanie)

77
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Legenda
d) Potrubie s ohybom alebo kolenom
e) Potrubie so segmentovm ohybom
Obrzok 9.3.1-1 Urenie dky pri valcovch potrubiach
9.3.2

Preborenie

Hrbka steny nevystuenho pla na dke L nesmie by menia, ako sa to stanovuje.


a) hodnota e sa odhadne a py sa vypota takto:
py =

Se
Rm

(9.3.2-1)

b) potan hodnota pm pomocou tej istej vybratej hodnoty e ako pri vpote py:
E e
pm = t
Rm

kde

(9.3.2-2)

sa vypota takto:

78
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

1
1
e2

2
+
1+ Z 2
=
ncyl

2
2
Z 2 n2
12Rm 1 2
2

ncyl 1 +
cyl

2 2 + 1
Z

)(

ncyl je

kde

(9.3.2-3)

cel slo 2 s cieom dosta o najmeniu hodnotu pm;


Z=

Rm

(9.3.2-4)

a L sa vyberie v zhode s 9.3.1


c) Vypota sa pomer p m / p y a vyberie sa pomer p r / p y z tabuky 9.3.2-1.

Tabuka 9.3.2-1 Rovn valcov potrubia a redukcie (obvodov naptie je urujci parameter)
pm / p y

0,25

0,5

0,75

1,0

1,25

1,5

1,75

pr / p y

0,1245

0,2505

0,375

0,4995

0,6045

0,6795

0,72

pm / p y

2,0

2,25

2,5

2,75

3,0

3,25

3,5

pr / p y

0,7545

0,78

0,8025

0,822

0,8355

0,849

0,861

pm / p y

3,75

4,0

4,25

4,5

4,75

5,0

5,25

pr / p y

0,87

0,879

0,8865

0,8955

0,9045

0,9135

0,9165

pm / p y

5,5

5,75

6,0

6,25

6,5

6,75

7,0
a vie

pr / p y

0,9225

0,9285

0,9345

0,9405

0,9465

0,9525

0,9585

d) hodnota tlaku pr sa vypota z p r / p y a py a musia sa splni tieto podmienky


pr k p

kde

(9.3.2-5)

k = 1,5

s vnimkou:
na pecilne pouitie, kde k sa me dohodn so shlasom vetkch zastnench strn;
na liatu oce k = 1,5 1,25.
Ak pr je menie ako k p, potom sa mus hodnota e zvi alebo sa mus zmeni vzdialenos medzi
vstuami, km sa nedosiahne poadovan hodnota.
9.3.3

Celkov preborenie vystuench potrub

Musia sa vykona tieto vpoty:


a) vypota sa pn:
pn =

3
3

Rm Lc

(9.3.3-1)

Et I c

Hodnota pn sa mus prispsobi takto:


pn k ks p

(9.3.3-2)
79

Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

kde

k s = 12
,

pri vstuiach predhotovench alebo tvrnench za tepla (nzke vntorn naptia);

k s = 133
,

pri vstuhch tvrnench za studena (vysok vntorn naptia).

Ak pn je menie ako k ks p, musia sa poui bu dodaton, alebo hrubie vstue, alebo sa mus zvi
hrbka steny potrubia.
b) pys sa vypota takto:
pys =

Ss eRf

(9.3.3-3)

Rm (1 / 2)

c) maximlne naptie vo vstui sa vypota takto:


k k s Ss p Et (n 2 1) 0,005k k s p
+
pys
Rm ( pn k k s p )

(9.3.3-4)

= max { (Rm Rf ) X c + e / 2 ; X c }

(9.3.3-5)

s =
kde

n=2

Xc =

e 2 Lc As e

+
+ (Rm Rs )
2
Ae 2

(9.3.3-6)

= 1 pri vntornch vstuiach;


= -1 pri vntornch vstuiach.
Naptie s mus spa tto podmienku:
0 s Ss

(9.3.3-7)

Ak sa nesplnia podmienky rovnice (9.3.3-7), musia sa poui bu dodaton alebo hrubie vstue, alebo
sa mus zvi hrbka steny potrubia.
9.3.4

Stabilita vstue

S cieom zabezpei prienu stabilitu sa musia vykona tieto vpoty:


a) pri vstuiach s nie pravouhlm prierezom plat:
1) naptie i mus spa tto podmienku:

i = Et C

pys
p

> Ss

(9.3.4-1)

kde C sa vypota takto:


pri vstuiach poda obrzka 9.3.4-1 a), b) a c):
C =

hs ew3 + 8ef w f3

ri 6hs ew + 12 ef w f (2hs + ef )
2

(9.3.4-2)

(9.3.4-3)

pri vstui poda obrzku 9.3.4-1 d):


C =

hs ew3 + ef w f3

ri 6 hs ew + 6 ef w f (2hs + ef )
2

80
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Legenda
a) Vonkajia vstu profilu
b) Vonkajia vstu profilu T
c) Vonkajia vstu profilu L
d) Vntorn vstu profilu T
CGs aisko plochy vstue

CGc aisko plochy vstue plus efektvna dka pla


kde efektvna dka lps , sa vypota takto:
l ps = 1,56 Rie

(9.3.4-4)

Obrzok 9.3.4-1 In druhy vstu ako s pravouhlm prierezom


2) Ak sa vstu na plti vybav prrubou na najvzdialenejom mieste, rozmery vstue
musia spa tieto podmienky:

Et pys
hs
E
max 1,1 t ; 0,67

ew
Ss
Ss p

(9.3.4-5)

alebo

Et pys
wf
E
max 0,51 t ; 0,32

ef
Ss
Ss p

b) pri vstuiach s pravouhlm prierezom naptie i mus spa tto podmienku:

81
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

(9.3.4-6)

STN EN 13480-3

i >
kde

sa

4 p Ss
pys

(9.3.4-7)

mus vypota pomocou hodnoty danej v tabuke 9.3.4-1 pri vntornch vstuiach alebo
z tabuky 9.3.4-2 pri vonkajch vstuiach.

Tabuka 9.3.4-1 Hodnoty ( i / Et )(hs / ew ) pri vntornch vstuiach s pravouhlm prierezom


2

hs / R

0,10

0,12

0,14

0,16

0,18

0,20

0,0119 0,0236 0,0466 0,0691 0,0913 0,114

0,135

0,157

0,180

0,202

0,225

0,0239 0,0461 0,0865 0,123

0,156

0,187

0,217

0,247

0,276

0,305

0,334

0,0395 0,0734 0,130

0,176

0,216

0,252

0,286

0,319

0,353

0,386

0,421

0,0577 0,103

0,171

0,223

0,266

0,304

0,341

0,378

0,416

0,456

0,498

0,0778 0,132

0,208

0,262

0,306

0,347

0,387

0,428

0,472

0,517

0,570

0,0981 0,160

0,240

0,294

0,340

0,382

0,427

0,474

0,527

0,580

0,643

0,119

0,186

0,268

0,322

0,369

0,415

0,465

0,517

0,580

0,647

0,725

0,139

0,210

0,290

0,345

0,394

0,445

0,502

0,565

0,638

0,720

0,812

10

0,158

0,231

0,310

0,365

0,417

0,474

0,536

0,614

0,696

0,792

0,903

11

0,176

0,249

0,328

0,383

0,440

0,502

0,575

0,662

0,758

0,874

1,010

12

0,193

0,266

0,343

0,400

0,461

0,531

0,614

0,715

0,831

0,966

1,121

13

0,209

0,280

0,356

0,416

0,483

0,560

0,657

0,768

0,903

1,058

14

0,224

0,293

0,368

0,431

0,502

0,594

0,700

0,831

0,981

15

0,237

0,304

0,379

0,446

0,527

0,628

0,749

0,894

1,068

16

0,249

0,314

0,389

0,461

0,551

0,662

0,797

0,961

17

0,260

0,324

0,399

0,476

0,575

0,696

0,850

1,034

18

0,270

0,332

0,409

0,493

0,599

0,734

0,903

1,106

19

0,279

0,339

0,418

0,507

0,623

0,773

0,961

20

0,287

0,346

0,427

0,522

0,652

0,816

1,019

ncyl

0,01

0,02

0,04

0,06

0,08

POZNMKA 1. Pri medzihodnotch pomeru hs / R sa pouije logaritmick interpolcia.

POZNMKA 2. Ak sa hodnota pri ( i / Et )(hs / ew )2 obmedz na maximlnu hodnotu 1,14, nad touto hodnotou na u nemus
robi inperpolcia.

82
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
Tabuka 9.3.4-2 Hodnoty ( i / Et )(hs / ew ) pri vonkajch vstuiach s pravouhlm prierezom
2

hs / R

0,01

ncyl

0,012

0,015

0,02

0,025

0,03

0,04

0,045

0,012

0,0132

0,0144

0,0180

0,0241

0,0303

0,0366

0,0492

0,0557

0,0257

0,0284

0,0311

0,0374

0,0537

0,0687

0,0846

0,119

0,138

0,0466

0,0517

0,0570

0,0734

0,103

0,137

0,175

0,268

0,326

0,0768

0,860

0,0955

0,126

0,187

0,263

0,361

0,679

0,965

0,881

a)

6
7
8
9
10
11

0,120

0,541

0,736

0,356

0,677

a)

0,390

0,648

a)

0,676

a)

1,420

0,998

0,06

0,0622

0,0755

0,157

0,395

a)

1,46

0,537

1,49

1,92

1,48

1,44

a)

a)

0,05

ncyl

0,331

0,438

0,340

0,211

0,242

0,211

0,279

1,490

0,153

0,136

0,183

hs /R

a)

0,011

0,08
0,103

0,201

0,310

0,581

a)

1,44

0,10
0,133
0,462

0,12
0,164
0,695

0,14
0,198
1,10

0,16
0,236
1,99

0,18
0,277

0,20
0,180

a)

Tieto hodnoty sa uvdzaj aby sa mohli interpolova medzihodnoty

POZNMKA 1. Pri medzihodnotch pomeru hs / R sa pouije logaritmick interpolcia.

POZNMKA 2. Ak sa hodnota pri ( i / Et )(hs / ew )2 obmedz na maximlnu hodnotu 1,14, nad touto hodnotou na u nemus
robi inperpolcia.
POZNMKA 3. Zvlnenie pri hodnotch n > 10, hs / R > 0,01 sa pri vonkajom tlaku nesmie vyskytn.

9.3.5

Ohrievacie/chladiace kanli

Tento lnok obsahuje pravidl na vpoet hrbky steny valcovho potrubia s kruhovmi ohrievacmi/chladiacimi kanlmi.
POZNMKA. Tieto kanly s znme aj ako polovin potrubie/ohrievacie kanly Typick tvary kontrukcie sa znzoruj
na obrzku 9.3.5-1.

Potrubie sa mus pri pouit pravidiel 9.3.3 tak navrhn, aby sa zabrnilo celkovmu preboreniu. Tlak
vntri kanlov sa neberie do vahy a kanly sa mu povaova za vstue. Potrubie je z pevnostnho
hadiska oproti rozdielu tlaku v ohrievacom/chladiacom kanly odolnejie, t. j. vpotov tlak sa mus
preska poda 9.3.2. Dodatone plat, e minimlna hrbka steny mus spa tto podmienku:
el

p
3Sk

(9.3.5-1)

kde
l = max (l1 ; l 2 )

(9.3.5-2)

p je maximlny vntorn tlak.

83
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Obrzok 9.3.5-1 Ohrievacie/chladiace kanly s inkom ako vstue

Okrem toho potrubie z pevnostnho hadiska sa poklad za odoln proti psobeniu tlakovch rozdielov
medzi vonkajm prostredm polovinnho potrubia a vntrom potrubia.
9.4

Redukcie (kueov plte)

9.4.1 Kueov plte sa navrhuj v zhode s 9.4.3, priom sa spoj kue/valec me povaova za
inn vstu poda 9.4.2 a v zhode s 9.4.4, ak sa nesplnia poiadavky 9.4.2 na spoj kue/valec.
9.4.2

Spoj kue/valec sa povauje za inn vstu, ak rovnobene s osou valca, kde moment zotr-

vanosti I x je na asti kuea alebo valca na dke Deq e na oboch stranch spoja (pozri obrzok 9.4.3-1)
nie je menia ako:
I x = 0,18Deq L Ds2

kde

Ds je

pc
Et

(9.4.2-1)

priemer aiska vystuenej prierezovej plochy.

9.4.3 Navrhovanie kueovch ast sekov s innmi vstuami na spoji kue/valec sa mus vykona
vpoet tak ako pri valcovch ploch (pozri 9.3) priom plat:
L
Deq

je dka kueovej asti (pozri obrzok 9.4.3-1);


ekvivalentn priemer, ktor sa vypota takto:
Deq =

Dm
cos

(9.4.3-1)

Navrhovanie ekvivalentnho valcovho pla mus by v zhode s 9.3.

84
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Detail A
Obrzok 9.4.3-1 inn vstu ako kueov as spoja kue/valec

9.4.4 Navrhovanie kueovch ast sekov bez funkcie innch vstu na spoji kue/valec sa mus
vykona vpoet tak ako pri ekvivalentnch valcovch ploch (pozri 9.3) pritom plat:
L

je axilna dka medzi efektvnymi vstuami (pozri obrzok 9.4.4-1)

Do

vonkaj priemer valca na vom priemere kuea (pozri obrzok 9.4.4-1)

Obrzok 9.4.4-1 Kueov as seku bez funkcie innej vstue na spoji kue/valec

9.5

Klenut dn

9.5.1

Polguat dn

9.5.1.1

Postup navrhovania

Nvrhov hrbka steny nesmie by menia, ako nasledujcim spsobom vypotan hodnota:
a) zvol sa hodnota e a py sa vypota takto:
py =

2Se
Rm

(9.5.1-1)

b) vypota sa pm pomocou tej istej hodnoty ako pri e nahradenm pri vpote py:
pm =

1,21 Et e 2
Rm

(9.5.1-2)

c) pomer pm /py sa vypota a pomer pr / py sa zoberie z tabuky 9.5.1-1

85
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
Tabluka 9.5.1-1 Hodnoty pr / py proti pm /py
pm /py

0,5

1,5

2,5

3,0

pr / py

0,09

0,18

0,255

0,324

0,3855

0,435

pm /py

3,5

4,5

5,0

5,5

pr / py

0,4785

0,51

0,5325

0,5475

0,5595

0,567

6,5
a vyie
0,57

d) vypota sa pr z pr / py a py , priom sa mus splni podmienka:


pr k p

(9.5.1-3)

Ak pr je menie ako kp, mus sa zvi vybrat hodnota e.


9.5.1.2

Prpustn odchlky tvaru

Postup uveden v 9.5.1.1 plat len pri polguatch dnch, ktor maj toleranciu 1 % na polomer guatho
tvaru a pri ktorch zakrivenie polomera strednej hodnoty neprekrauje viac ako 30 % prenesench do
oblkovej dky 2,4 e Rmax .
POZNMKA. V niektorch prpadoch me by stanoven preberacie kritrium na zklade akost pri vrobe a meran
2
vemi prsne. V tchto prpadoch, pri navrhnutom tlaku pr pomocou koeficienta (Rmax/1,3R) kde Rmax je maximlne
nameran miestne zakrivenie alebo zakrivenie odhadnut konzervatvne.

9.5.2

Torisfrick dn

Torisfrick dn sa musia navrhn ako polguat dn, ktorch stredn rdius R sa rovn vonkajiemu
rdiusu klenutia.
9.5.3

Eliptick dn

Eliptick a poleliptick dn sa musia navrhn ako polguat dn, ktorch stredn rdius R sa rovn
maximlnemu klenutiu dna, t. j. D2/4h.

10
10.1

Navrhovanie pri cyklickom namhan


Veobecne

Cyklick zmeny tlaku, teploty a vonkajch zaaen me prve pri hodnotch zaaenia, ktor s pri
podmienkach navrhovania pre statick zaaenie, me vies ku kodm spsobenm navovm
praskanm.
Ak sa nesplnia podmienky 10.2, 10.3 a 10.4, mus sa vypracova podrobn navov analza v zhode
s12.4 ako dodatok na posdenie statickho zaaenia.
Pri analze sa musia zohadni vekos a frekvencia vetkch premenlivch podmienok a mus sa zarui,
e pri kadom zaaen sa neprekro prpustn poet navovch cyklov Ni, pri potrub je toto slo vyie
ako predpokladan poet navovch cyklov ni, a akumulovan zaaenia pri vetkch podmienkach
nesm prekroi hodnotu 1
m

n / N
i

(10.1-1)

i =1

kde

je

poet jednotkovch zaaen.

86
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
Pri vpote zaaenia sa mus zohadova vetky cyklick varicie v zozsahu normlnych prevdzkovch podmienok vrtane oakvanch prekroen. Hodnotenia sa musia zaobera stanovenm skutonej
hrbky steny jednotlivch ast a vlastnosami materilov pri danej teplote.
POZNMKA. Kvalita povrchu a prslun zvary ovplyvuj navov praskanie a musia sa pri hodnoten zohadova. Ak
sa vyskytne zven nebezpeenstvo navovho praskania, nvrh sa mus upravi na znenie rizika vzniku vo vzahu k
vrcholovm naptiam, hladkosti profilu, osobitne pri zvarovch spojoch a musia sa poui menej ovplyvniten materily.

10.2

Vnimky pri navovej analze

Podrobn navov analza (pozri 12.4) sa nevyaduje, ak sa spln jedna z tchto podmienok:
a) nvrh systmu zodpoved opakovaniu jednho systmu, kror sa me na analzu a odber
predloi;
b) nvrh systmu sa zhoduje s u prevdzkovanm systmom;
c) celkov slo zaovch cyklov zo vetkch zdrojovje menie ako 1 000;
d) vypotan maximlna rka celkovho cyklickho namhania pri uhlkovch a austenitickch
oceliach je menia ako 47 N/mm2. Ak sa ber do vahy ktov zvary, potom plat redukovan
hodnota 35 N/mm2;
e) ak sa splnia vetky a sasne tieto podmienky:
1) ekvivalentn poet tlakovch cyklov definovan v zhode s 10.3.1 nie je v ako 1 000;
2) mechanick zaaenie na odbokch je takho druhu, e maximlna celkov rka
celkovho cyklickho namhania spsoben mechanickmi zaami, vrtane faktora
koncentrcie naptia, pri vpotovej teplote neprekro 1/3 nvrhovho naptia f (vrtane
faktorov rky psma napt);
3) hrbka steny pri feritickch oceliach nie je via ako 125 mm a 60 mm pri austenitickch
oceliach a poet teplotnch cyklov je men ako 7 000.
10.3

Navrh cyklickho namhania navou tlakom

10.3.1

Poet ekvivalentnch plnch zaaovacch cyklov

Poda lnku 10.2 e), 1) sa pripa pri analzach jedna vnimka v prpadoch, pri ktorch poet plnch
zaaovacch cyklov nie je v ako 1 000. Pri tlakovch cykloch s malou rkou sa me uri poet
ekvivalentnch tlakovch cyklov po celej rke cyklov touto rovnicou:

N eq=N f +

kde

3,5

/
p
p
p
i i c Ni
i =1

(10.3.1-1)

N eq je

poet plnch zaaovacch cyklov v celom rozsahu kmitania;

(
poet rozdielnych tlakovch rozsahov (p i pi ) ;

Nf


poet rozdielnych tlakovch cyklov so rkou kmitania pp =p c (pozri 10.3.2.2);

Ni


poet rozdielnych tlakovch cyklov so rkou kmitania pi pi menou ako pc;

pc

vpotov tlak (pri celkovej rke kmitania).

Nvhr potrubia sa povauje za dostaton, ak ekvivalentn poet tlakovch cyklov pri celej rke kmitania
je men ako 1 000.

87
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
10.3.2

Zjednoduen navov analza

10.3.2.1

Veobecne

Ak poiadavky na vpoet cyklickho namhania sa obmedzuj len na varicie tlaku, pripa sa


zjednoduen navov analza.
Pri vpote sa pouij navrhovacie kritri na statick navrhovanie a zohadnia sa navov vrcholov
naptia pomocou faktora koncentrci naptia pre mnoinu typickch geometri.
Tento spsob vedie k aproximcii; menej konzervatvne hodnoty mono dosiahnu pouitm podrobnejej
analzy v zhode s 12.4.
Tieto pravidl platia pre tlakom namhan asti potrub z feritickch, austenitickch valcovanch ocel
a kovanch ocel vyrobench a skanch v zhode s poiadavkami EN 13480-2 a EN 13480-4.
Vpoet plat len pre asti, ktor na zklade napovch charakteristk s nezvisle od asu s
podriaden len cyklickm zaaeniam v tvare poklesu tlaku.
POZNMKA 1. Termn cyklick zaaenie znamen zmenu zaaenia v ase, nezvisle od vekosti a priebehu jeho
strednch hodnt.

Pridan cyklick zaaenia, naprklad pomocou prudkej zmeny teploty poas prevdzky, alebo zmenou
vonkajch sl a momentov, sa vyhodnotia v rmci priebehu jednej navovej analzy (pozri 12.4).
Tieto pravidl platia, ak sa nevyskytn nijak vplyvy psobenia mdia, ktor ma vplyv na navov
ivotnos (pozri 10.3.2.8).
POZNMKA 2. 10.3.2 nem nijak pouitie, ak cyklick zmena tlaku neprekro 10 % dovolenho prevdzkovho tlaku.

Ak sa poas prevdzky prekro poet oakvanch cyklickch zaaen, ktor sa vypota v zhode
s 10.3.2, mus sa meni kontrukcia alebo sa vykon prslun navov analza. Kritriom zlyhania
prostrednctvom cyklickho namhania premenlivch podmienok je zrodok technickch trhln, pri ktorch
druh trhliny spsob oddeovanie materilu zistiten vizulne alebo nedetruktvnou skkou. Hodnota
cyklickho zaaenia je rozsah napt (dvojit zaov amplitda) vznikajci z opakovanho inku
meniaceho sa tlaku (pozri obrzok 10.3.2-1).

88
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Legenda
(a) tlak p
(b) as
(c) zaov cyklus

d) amplitda tlakovho cyklu pp

Obrzok 10.3.2-1 Tlakov krivka a zaov cyklus (schmaticky)


Dovolen poet zaovch cyklov sa mus viaza na vsledok dimenzovania a navrhovania komponentov potrubia v zhode so 4.6 a lnkom 6.
POZNMKA 3. Pri astch zaovch cykloch s pozorovanou cyklickou zaou sa ukazuje, e podrobn navov
analza je ovea vhodnejia na stanovenie nvrhu. Ako pravidlo to vedie k vym slam dovolench zaovch cyklov
ako vpoet poda 10.3.2.
POZNMKA 4. Dleit s cykly medzi stavom bez tlaku a dovolenm prevdzkovm tlakom (nbeh a odstavenie). Tieto
tlakov cykly sa mu prekrva prostrednctvom prevdzkovch cyklov s nzkou amplitdou alebo prostrednctvom
premenlivej amplitdy na nepravidelnch astiach a rozdielnej frekvencii (kolektvna prevdzkov za). Mus sa zvoli
zodpovedajci postup, ak sa stanov zaaenie vkuom.

Tlakov cykly premenlivej rky cykla a frekvencie sa musia kombinova poda pravidiel linernej
akumulcie (pozri 10.3.2.3).
POZNMKA 5. Poet a vekos tlakovch cyklov, ktor psobia v potrub poas jeho predpokladanej ivotnosti bez
pokodenia na astiach pod tlakom, zvis od vekho mnostva rznych faktorov, ku ktorm patria:
kontrukcia, napr. konfigurcia stavebnch ast s cieom zabrni vysokm napovm vrcholom;
vroba, napr. zabrni kodlivm zvykovm naptiam a chybm zvarov;
materil, napr. mkie ocele, ktor s zvyajne menej citliv na vruby ako tvrdie ocele. Pri oceliach citlivch na vrub
sa mus da pozor, e pravdepodobnos poruenia materilu je vyia, ak sa nedaj rozpozna vrobn chyby alebo
prevdzkov podmienky s nepriazniv. Pevnos zvarovho kovu mus by minimlne tak vysok, ako je pri
zkladnom materiali;
stav povrchu, napr. hladk povrchy;
hrbka steny, napr. pri rovnakch napovch amplitdach sa pri zven hrbky steny zni nava materilu;
teplota, napr. vyia teplota zniuje cyklick namhanie materilu a zniuje sa nava komponentov.

89
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
POZNMKA 6. Korziou spsobenou prevdzkou, osobitne materily citliv na vrub, odola potu zaovch cyklov.
V tchto prpadoch opatrenia maj vek vznam pri prevdzke a poas skok prevdzky (pozri 10.3.2.7.3). Ak sa tvor
krycia vrstva, t sa mus bra do vahy pri meraniach a navrhovan na zabrnenie trhln v krycej vrstve.

Na dosiahnutie dovolenho poet zaovch cyklov pre cel potrubn sie sa vpoty musia vykona
v zhode s 10.3.2.3 na pouit komponenty vetkch ast v potrubnej sieti. Mus sa poui najmenia
vypotan hodnota.
10.3.2.2

Symboly

Na pouvanie lnku 10.3.2 platia pridan symboly poda tabuky 10.3.2-1, ako aj symboly uveden
v tabuke 3.2.
Tabuka 10.3.2-1 Pridan symboly na pouvanie 10.3.2
Symbol

Opis

Jednotka

Ft*

koeficient vplyvu teploty

poet intervalov rozdielnych tlakovch cyklov, ktor spolu tvoria kolektvnu


za

pr

abstraktn tlak

bar

poet rozdielnych tlakovch cyklov (dvojit amplitda)

bar


pp

Fd

opravn koeficient na zohadnenie vplyvov hrbky steny

prevdzkov aov cykly


dovolen poet zaovch cyklov pri rke tlakovho cyklu (psma) pp

stanovenie vpotovej teploty poas jednho zaovho cyklu

Nall
t*
2 a*

abstraktn pseudo-elastick amplitda naptia

N/mm2 (MPa)

2 aD

abstraktn premenliv pevnos

N/mm2 (MPa)

f20

koeficient naptia

nvrhov naptie f v zhode s 5.2 pri 20 C

N/mm (MPa)

Vznam indci:

Horn index

maximlna hodnota napr. p

Horn index

minimlna hodnota napr. p

Doln index K

seln index napr. NK

10.3.2.3

Stanovenie dovolenho potu zaovch cyklov

Stanovenie dovolenho potu zaovch cyklov 2 a* sa mus vypota v zhode s rovnicou:



p p

f

2 a =
20
Fd Ft
pr

(10.3.2-1)

Abstraktn tlak pr sa mus stanovi pri plnom vyuit nvrhovho naptia f20 komponentu potrubia
z rovnice na vpoet rozmerov poda lnkov 6 a 9 a 11 vo vzahu k p.
Faktor naptia plat pri hornch medznch hodnotch faktora naptia pri podmienkach navrhovania pre
urit geometriu komponenta, ktor sa ur bu z tabuky 10.3.2-4, alebo sa ur na zklade sksenost.
90
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
Vplyv vekosti asti komponenta na cyklick zaov naptie sa mus zohadni pomocou koreknho
faktora Fd, ktor sa pri hrbke steny eord > 25 mm vypota takto:
25

Fd =

eord

0,25

(10.3.2-2)

alebo sa zoberie z obrzka 10.3.2-2. Hodnota Fd sa mus ohranii na Fd = 0,64.


Pri vkovkoch sa hrbka steny mus uri ako definovan priemer po tepelnom spracovan z prslunch
materilovch noriem.
Na vpoet sa mus uri vpotov teplota poas zaovho cyklu za podmienky:
)
(
t = 0,75 t + 0,25 t

(10.3.2-3)

Vetky teplotne zvisl koeficienty sa musia vzahova na vpotov teplotu t* prslunho zaovho
cyklu.
Pri teplote zaovch cyklov nazvisle od asu od pevnostnch charakteristk a pri t* > 100 C koeficient
vplyvu teploty Ft* sa mus vypota takto:
pri feritickch oceliach
Ft = 1,03 1,5 10 4 t 1,5 10 6 t 2

pri austenitickch oceliach

(10.3.2-4)

Ft = 1,043 4,3 10 4 t

(10.3.2-5)

alebo sa mus uri z obrzka 10.3.2-3.


Pri t* 100 C plat Ft* sa rovn 1.
Dovolen poet zaovch cyklov N all sa mus vypota poda rovnice10.3.2-1 v rozsahu
103 Nall 2 106 ako funkcia amplitdy naptia 2a*:
Nall

kde

je

B
=
2
a

(10.3.2-6)

kontanta vybrat z tabuky 10.3.2-2,

m=3

pri zvranch spojoch,

m = 3,5

pri nezvranch komponentoch s valcovanm alebo opracovanm povrchom.

Apternatvne sa me vybra Nall z priamo z obrzka 10.3.2-4.


POZNMKA 1. Pri urovan hodnoty m sa mus bra do vahy vrubov inok zvarov alebo povrchovch rh a vplyv
zvyovho naptia po zvran, ako aj vplyvy prevdzkovho tlaku.

91
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Obrzok 10.3.2-2 Korekn koeficient Fd na zohadnenie vplyvov hrbok stien

Legenda
(a) austenitick
(b) feritick
t* stanoven vpotov teplota
Obrzok 10.3.2-3 Korekn koeficient Ft* na zohadnenie vplyvov teploty

92
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

93

Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

Obrzok 10.3.2-4 Dovolen poet zaovch cyklov pri nvrhovej teplote < 100 C a hrbke steny < 25 mm
STN EN 13480-3

STN EN 13480-3

Pri nezvranch astiach hodnota kontanty B pri triede RS (valcovan povrchy rolled surface),
a zvaroch triedy K1, K2, K3 mus by v zhode s tabukou 10.3.2-2
Tabluka 10.3.2-2 Vypotov kontanta B
B

Trieda

N/mm2

RS

7 890

K1

7 940

K2

6 300

K3

5 040

Usporiadanie zvarov do troch tried K1, K2 a K3 pri bench zvarovch spojoch na potrub poda ich
vrubovch efektov mus zodpoveda tabuke 10.3.2-4.
POZNMKA 2. Pri alch pouitiach pozri EN 13445-3.
POZNMKA 3. Dovolen poet zaovch cyklov pri triede RS sa odvodil od hodnt pre materily valcovan za tepla s
drsnosou povrchu 200 m a pre materily valcovan za studena.

Abstraktn premenliv pevnos 2 aD, sa nahrad N = 2 106. Pri amplitda naptia 2 a* niej ako
hodnota 2 aD sa predpoklad premenliv pevnos v zhode s tabukou 10.3.2-3.
Tabuka 10.3.2-3 Medzn hodnoty premenlivej pevnosti 2 aD
2 aD

Trieda

N/mm2

RS

125

K1

63

K2

50

K3

40

Pri kolsan tlaku s rozdielnou amplitdou a frekvenciou (prevdzkov kolektvna za) sa dovolen
navov ivotnos vypota pouitm linernej akumulcie pokoden.
k

Ni

N
i =1

i all

N
N2
Nk
= 1 +
+ +
1,0
N1 all N2 all
Nk all

(10.3.2-7)

N1, N2, ...Nk je poet zaovch cyklov oakvanch poas prevdzky, pritom zaov cykly pri

rovnakom rozsahu kolsania tlakov p p sa kombinuj v kadom prpade. Prslun poet zaovch

cyklov N1 all, N2 all, ...Nk all sa mus zobra z obrzka 10.3.2-4 s prslunou napovou amplitdou 2 a*
v zhode s rovnicou (10.3.2-1) poda prslunej krivky zaovch cyklov alebo sa vypota v zhode
s rovnicou (10.3.2-6).
Ak pri prevdzkovom kolektvnom tlaku amplitda naptia dan tabukou 10.3.2-3 pri N > 2 106,
vzostup amplitdy naptia 2 a* ktor je men ako premenliv pevnos 2 aD sa mus poui dovolen
poet zaovch cyklov Nall = 2 106. Podiel kd kolektvneho stupa, ktorho amplitda naptia 2 a*
je menia ako 50 % hodnoty 2 aD, sa me ignorova.

94
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

10.3.2.4

Faktor naptia pri rozdielnych tvaroch kontrukci

V tabuke 10.3.2-4.sa uvdzaj prklady rozdielnych tvarov kontrukci a zvarovch spojov zaraden do
prslunch tried (RS, K1, K2, K3) a zodpovedajci faktor naptia
Tabluka 10.3.2-4 Faktor naptia pri rozdielnych tvaroch kontrukci
sl
o

Znzornenie

Opis

Podmienky

Trieda

K1

1,3

1. Valcov a kueov plte


Obvodov zvar s rovnakou
hrbkou stien

1.1

Zvran z oboch strn

a)

1.2

Zvran z jednej strany


s podloenm zvarom

K1

1.3

Zvran z jednej strany


bez podloenia zvaru

K2

Zvran z oboch strn

K1

Obvodov zvar s rozdielnou


hrbkou stien

1.4

1.5

K1

1.6

K1

Zvran z oboch strn,


eln na kompenzciu,
rovnako zvntra a
zvonka.

1.7

1.8

1,5a) b)

K1

K1

K1
1.9

1.10 Pozri 1.1, 1.2 a 1.3

Pozdny spoj s rovnakou


hrbkou stien

Pozri slo 1.1, 1.2 a


1.3.

pozri
1.1
1.2
1.3

1,6 c) b)

(pokraovanie)

95
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
Tabluka 10.3.2-4 (pokraovanie)
sl
o
1.11

Znzornenie

Opis

Trieda

Zvran z oboch strn


alebo z jednej strany s
podloenm zvaru

K1

2,7

Zvran z jednej strany


bez podloenia zvaru

K3

Podmienky

Kue s elnm lemovm


zvarom

1.12

1.13

Kue so zaoblenm
a pozdnym zvarom

Tvar zvaru a trieda ako


pri sle 1.1 a 1.3

2,0

1.14

Zvar medzi valcom


Tvar zvaru a trieda ako
a klenutm dnom s valcovou pri sle 1.1 a 1.9
prrubou

1,5

1.15

Zaoblenie klenutho dna

Nezvran

RS

2,5

Presaden alebo vsaden


odboka

Obojstrann zvar s
plnm prievarom alebo
z jednej strany s plnm
prievarom s
podloenm zvarom

K1

3,0

Zvar s plnm prievarom


z jednej strany bez
podloenia zvaru.

K2

Zvran z oboch strn,


ale nie s plnm
prievarom

K2

2. Odboky
2.1

2.2

2.3

Predraden odboka

2.4

Vsaden odboka

2.5

Nasaden odboka

2.6

2.7

Odboky s vstuou
kotovho tvaru, zvran
na vonkajom priemere
kota

2.8

Odboky s vstuou
kotovho tvaru, zvran
na navarenej odboke

K3

Zvran s plnm
prievarom z jednej
strany, vtan odboky
alebo brsen hrdl

K1

Zvran s plnm
prievarom z jednej
strany bez podloenia
alebo bez
mechanickho
opracovania hrdla

K2

K3

Zvarov spojenie
odboky a pla s
plnm prievarom

3,0

K1

(pokraovanie)
96
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
Tabluka 10.3.2-4 (pokraovanie)
sl
o

Znzornenie

Opis

Tried
a

Zvran z dvoch strn


alebo zvran z jednej
strany s podloenm
zvaru

K1

2,0

Zvran z jednej strany


bez podloenia zvaru

K2

Ktov zvar s hrbkou


steny hrdla menej ako 5
mm

K2

3,0

4,0

Podmienky

3. Prruby
3.1

Zvaren krk prruby

3.2
3.3

Navracie prruby

3.4

Napevno nasaden prruby


zvran na vntornom
priemere (znzornenie: av
zvar)

K3

Na pevno nasaden prruby


zvran na vntornom
priemere (znzornenie: prav
zvar)

K2

3.5

Skrutky prrubovho spoja: overova sa mus len


v prpadoch, ak sa skrutky asto uvoovali. V tchto
prpadoch sa pouij hodnoty na svorky.

(RS)

(5,0)

Zvran s plnm
prievarom z jednej strany

K2

3,0

Zvran s plnm
prievarom z dvoch strn
alebo zvran s plnm
prievarom z jednej strany
s podloenm zvarom

K1

4. Zvary na spojenie dvojitho pla


4.1

S tvarovanm zaoblenm:
Hodnota plat nielen pri
vntornch potrubiach, ale aj
pri samotnch zvaroch
zvarovho spoja

4.2

S odelenm zaoblenm:
Hodnota plat nielen pri
vntornch stench ndob,
ale aj pri zvarovch spojoch
medzi zaoblenm a stenou
potrubia (Zvarov spoj medzi
zaoblenm a vonkajm
plom sa hodnot poda
sla 1.3 s triedou K2)

(pokraovanie)

97
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
Tabluka 10.3.2-4 (dokonenie)
slo

Znzornenie

Opis

Trie
da

Podmienky

5. Potrubia a ohyby potrub s nekruhovitosou


5.1

Bezvov alebo zvran


potrubia s nekruhovitosou

Tvar zvaru a trieda ako


pri sle 1.1 a 1.3

pozri
tabuku
10.3.2-5

5.2

Bezvov alebo zvran


ohyby potrubia s
nekruhovitosou.

Tvar zvaru a trieda ako


pri sle 1.1 a 1.3

pozri
tabuku
10.3.2-5

a)

Pri maximlne dovolenom presaden zvaru h 0,5 e najviac 3 mm v zhode s EN 25817:1992, stupe hodnotenia B.

b)

Dodaton hranin hodnoty pri presaden zvaru pozri EN 13480-4.

c)

Pri maximlne dovolenom presaden zvaru h 0,5 e v zhode s EN 25817:1992, stupe hodnotenia B.

Tabuka 10.3.2-5 -hodnota pri potrubiach a ohyboch potrub s nekruhovitosou


e/Dm
u%

0,005

0,01

0,025

0,05

0,10

0,15

0,20

1%

1,16

1,27

1,35

1,25

1,14

1,10

1,07

2%

1,31

1,54

1,69

1,51

1,29

1,20

1,15

3%

1,47

1,81

2,04

1,76

1,43

1,29

1,22

4%

1,63

2,08

2,39

2,02

1,57

1,39

1,30

5%

1,78

2,35

2,74

2,27

1,72

1,49

1,37

6%

1,94

2,62

3,08

2,52

1,86

1,59

1,44

7%

2,09

2,89

3,43

2,78

2,00

1,69

1,52

8%

2,25

3,16

3,78

3,03

2,15

1,78

1,59

9%

2,41

3,43

4,13

3,28

2,29

1,88

1,67

10 %

2,56

3,70

4,47

3,54

2,43

1,98

1,74

D = vonkaj priemer potrubia/ohybu potrubia


Dm = (Dmax + Dmin)/2
e = hrbka steny
u = nekruhovitos (%) s u = 100 (Dmax Dmin)/Dm
POZNMKA. Medzihodnoty, ktor sa neuvdzaj v tabuke, sa mu uri linernou interpolciou.

98
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

10.3.2.5

Navrhovanie

navov ivotnos cyklicky zaaovanch komponentov zvis prevane od dimenzovania a kontrukcie.


Kontrukcim s vysokou koncentrciou naptia alebo deformanch napt sa mus zabrni, napr.
pomocou vhodnho navrhnutia toku naptia pri prechodoch prierezov. Tabuka 10.3.2-4 obsahuje
hodnotenie najastejie pouvanch zvarov v potrubnej sieti.
POZNMKA 1. V prpade vysokch poiadaviek na navov ivotnos sa odpora kontrukcia zvaru poda triedy K1. Pri
kontrukcich sa mus zohadni monos ska v zhode s 10.3.2.7. Na odhadnutie navovej ivotnosti kontrukcie, ktor
sa neuvdza v tabuke 10.3.2-4, sa mus predpokladan -hodnota uri na zklade zodpovedajcich odhado v zvislosti od
truktrnych napt a nsobi vrubovm faktorom.
POZNMKA 2. navov ivotnos sa me zvi v rmci posdenia kontrukcie v zhode s tabukou 10.3.2-4 pomocou
nasledujcich kontruknch opatren:
a) zabrnenm presadenia vstu kruhovho tvaru;
b) kueovmi prechodmi medzi sekmi potrub s rozdielnymi priemermi a/alebo hrbkou stien;
c) obojstrannmi zvarmi s plnm prievarom alebo zvranm z jednej strany s podloenm zvarom.
POZNMKA 3. Predimenzova sa me pri prevane statickom zaaovan dovolen poet zaovch cyklov.

10.3.2.6

Vroba

Pri vrobe komponentov potrubia plat EN 13480-4. Pridan vpoty pri komponentoch potrubia musia
by v zhode s poiadavkami lnku 10.
POZNMKA. Aj v prpade cyklickho namhania spolupsobia nepriazniv vplyvy vroby prostrednctvom vrubovch
miest a nepriaznivch truktrnych napt, ktor mu vies k skrteniu navovej ivotnosti komponentov potrubia.

pecilne poiadavky sa musia kls na zhotovenie zvarov. Mus sa dodra stupe hodnotenia B
v zhode s EN 25817:1992. Zvykov naptie zvarov sa mus minimalizova regulciou teploty poas
zvrania a mus sa kontrolova postup zvrania. Vetky teteln spracovania sa musia vykona v zhode
s 13480-2.
10.3.2.7

Skanie

10.3.2.7.1

Veobecne

Skanie pred vrobou ponej sa musia dodra poiadavky EN 13480-5 a pridan poiadavky poda
nasledujcich lnkov.
Skanie poas vroby pozri v prlohe F.
10.3.2.7.2

Zaiaton skky Revzia nvrhu

V rmci revzie nvrhu vzhadom na cyklick zaaenie pri skkach poda 10.3.2.7.3 sa musia uri
najm skan miesta opsan v skkach pod 10.3.2.7.3.
10.3.2.7.3

Skky poas vroby a konen kontrola

Poas vroby alebo v rmci konenej kontroly sa mus zaisti vykonanie skok, aby sa nevyskytovali
nijak chyby v komponentoch potrubia, ktor sa pri cyklickom namhan rchlo zvuj a ved
k zlyhaniu tlakom namhanch ast po dosiahnut dovolenho potu zaovch cyklov.
Pri nedetruktvnom skan platia poiadavky uveden v EN 13480-5.
10.3.2.8

Zohadnenie pecilnych prevdzkovch podmienok

Pri tvorbe korziou indukovanch trhln, navovch trhln spsobench korziou, thln spsobench
naptm ako dsledok korzie, pri tvorbe trhln indukovanch vodkom pri stlaen vodka alebo v
magnetickej ochrannej vrstve sa musia prija vhodn dodaton opatrenia (napr. vpoty).
10.4
10.4.1

Navrhovanie proti nave pomocou teplotnho spdu


Veobecne

Pri navrhovan sa musia zohadova inky od teplotnho spdu pri prechode tepla stenou a rchle
zmeny teploty kovu.
Poda monosti sa kontrukcia mus navrhn tak, aby sa zabrnilo nadmernm teplotnm spdom
a teplotnm okom. V prpade, ak sa im ned zabrni, musia sa minimalizova koncentrcie napt
99
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
v miestach vskytu s vekm terplotnm spdom pomocou kontruknch opatren. Odkazy na
navrhovanie s obsiahnut v 10.4.2.
Ak sa dodatone generuje naptie spsoben teplotnm spdom alebo rchlou zmenou teploty, ktor sa
povauje za dleit mus sa vykona podrobn analza na zabrnenie efektov od tchto napt
(samostatne alebo v kombincii s inmi) na predenie navovej ivotnosti komponentov.
10.4.2

Upozornenia k navrhovaniu

Navrhovanie pri normlnych prevdzkovch podmienkach pri zmene rchlosti teploty v potrubiach sa
vykon pomocou inch faktorov ako pri dimenzovan potrub alebo komponentov.
POZNMKA 1. Napriek tomu, e sa neposkytuje zruka, hodnota zmeny rchlosti teploty do 2 C/min sa povauje
veobecne za akceptovaten pri feritickch materiloch a pri hrbke steny do 125 mm.
POZNMKA 2. Efekty spsoben teplotnmi spdmi s veobecne ovea zvanejie pri spojoch odboiek. Pomocou
izolovania potrub, hrdiel a odboiek sa redukuje teplotn spd v tchto oblastiach. Zaguatenie prechodov medzi dierou
odboky a vntornm povrchom potrubia a jemn prechody v miestach zvarov redukuj efekty spsoben teplotnmi
spdmi.
POZNAMKA 3. Teplotn ok sa me objavi, ak sa zmieaj mdi s rozdielnymi teplotami. V tchto prpadoch sa musia
objemy mdi tak odmera, aby zmieanie neprebiehalo v bezprostrednej blzkosti steny potrubia. Okrem toho sa mus bra
do vahy pouitie beztlakch maniet na zabrnenie teplotnch okov v potrub
POZNMKA 4. Kondenzcia a kvapkanie kondenztov pri vysokoteplotnch potrubiach vyvolva teplotn ok a tm
zniovanie ivotnos potrubia. Pomocou vhodnch opatren na odvod kondenztov sa zabrni hromadeniu kondenztov. Ak
to umouj podmienky pri navrhovan, aby kondenzt kvapkal do rrky (napr. od odboky bez presadenia alebo s nzkym
presadenm), mus sa bra do vahy v miestach spojov mont izolovanch horizontlnych asti potrubia (to je len
upozornenie).

10.5

Navrhovanie proti nave spsobenej kombinciou zaen

V prpadoch, pri ktorch sa vyaduje objasnenie proti nave, ktor je spsoben kombinciou teplotnch
a tlakovch poiadaviek, mu sa poui postupy uveden v EN 12953-3. Ak sa sasne potrubie
zaauje signifikantnmi cyklickmi vonkajmi mechanickmi zaaeniami alebo ak sa vyaduje menej
konzervatvny nvrh, ako sa to poaduje poda 10.3.2, analza mus by v zhode s 12.4.

11
11.1

Napevno integrovan prdavn asti


Veobecne

Integrovan prdavn asti s prikovan alebo prizvran asti na tlakom zaaench stench rovnch
sekov potrub, ktor prenaj zaaenie potrubia na oceovom rme alebo betnovom podstavci.
POZNMKA. Vzdialenos medzi napevno integrovanmi asami a vm ruivm miestom vo vzahu ku geomerii
0.5

a/alebo materilu mus by najmenej 2,5 eaDm , priom platia rozmery potrubia. Materil napevno integrovanch ast
2
sa mus vybra tak, aby vzhadom na koeficient prestupu tepla a modul prunosti tieto asti nevykazovali vek rozdiely vo
vzahu k materilu potrubia. Z toho vyplva, e nvrhov naptie napevno integrovanch ast mus by pribline rovnakej
hodnoty ako materily potrubia. Ak sa tieto hodnoty vemi rozchdzaj, mus sa stanoveniu nvrhovho naptia venova
osobitn pozornos

Ak sa pouij napevno integrovan asti v oblasti teenia, zvary sa musia urobi s plnm prievarom.
Napevno integrovan asti s krtkou pkou na ramene sa len vtedy vystavia, ak hodnota mykovho
naptia pribline zodpoved hodnote ohybovho naptia. Ak sa privraj k stene potrubia s Dm/e 10,
ohybov naptie steny potrubia sa musia uri a zarui.
11.2

Dovolen naptia

Nvrhov naptie sa mus vypota v zhode s lnkom 5.


Membrnov naptia v napevno integrovanch prdavnch astiach platia ako miestne ohranien
naptia PL. Ohybov naptia, ktor sa spsobia tm istm zdrojom a psobia cez hrbku steny potrubia,
sa klasifikuj ako sekundrne naptia Q.

100
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
Cez stenu potrubia psobiace naptia s kombinovan naptia spsobujce:
vntorn tlak;
vonkajie zaaenia;
musia spa tieto podmienky:
Pm + Pb +PL 1,5f

v prpade trvalo psobiacich zaaen;

Pm + Pb +PL 1,8f

v prpade trvalo psobiacich zaaen a nhodnch zaaen;

Pm + Pb +PL 2,7f

v pripade osobitnch zaaen;

Q fa

v prpade zabrnenia teplotnej rozanosti potrubnej siete;

Pm + Pb +PL + Q f + fa

v prpade trvalo psobiacich zaaen a zabrnenia teplotnej rozanosti


potrubnej siete

kde

Pm je

primrne membrnov naptie,

PL

miestne primrne membrnov naptie;

Pb

primrne ohybov naptie;

sekundrne ohybov naptie.

Na urenie fa pozri rovnicu (12.1.3-1).


Pri istom mykovom napt (priemern hodnota) potom ekvivalentn naptie eq sa mus vypota
v zhode s postupmi na vpoet intenzity napt alebo pomocou terie Mises a mus sa ohranii na 1,5f.
11.3
11.3.1

Analza metd pri zvranch pridanch astiach na potrub


Veobecne

Zaaenia na pridanch astiach spsobuj naptia v stene potrubia. Rovnice na vpoet tchto napt
sa uvdzaj v 11.3.5 a 11.3.6. Naptia od pridanch ast sa stavaj s naptiami na potrubnej sieti.
Naptia v potrubnej sieti sa uruj na rovnch sekoch potrubia. Rovnice vrtane podmienok pri
naptiach na pridanch astiach sa uvdzaj v 11.3.7.
Pridan rovnice uveden v 11.3.6 na zvranie prdanch ast ktovmi zvarmi sa musia ska aj na
pridan naptia. Z tohto dvodu maj vetky tieto rovnice absoltnu hodnotu a sasne sa nachdzaj
pod vetkmi stanovenmi hodnotami pri vetkch maximlnych podmienkach zaaenia.
11.3.2

Symboly

Na pouvanie 11.3 platia pridan symboly uveden v tabuke 11.3.2-1 a symboly uveden v 3.2.

101
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
Tabuka 11.3.2-1 Pridan symboly na pouvanie 11.3
Symbol

Opis

Jednotka

Aw

celkov plocha ktovho zvaru

mm

di

vntorn priemer kruhovho otvoru pridanej asti

mm

do

vonkaj priemer kruhovho otvoru pridanej asti

mm

Do

vonkaj priemer potrubia

mm

eord

menovit hrbka steny pridanej asti

mm

L1

polovin dka pravouhlej pridanej asti na obvode potrubia

mm

L2

polovin dka pravouhlej pridanej asti na dke potrubia

mm

ML

dkov ohybov moment pridanej asti (vektor pridanej asti je v pravom


uhle na stredov os potrubia)

N.mm

MN

obvodov ohybov moment pridanej asti (vektor pridanej asti je


rovnobene so stredovou osou potrubia)

N.mm

MT

krtiaci moment na pridanej asti (vektor pridanej asti je v pravom uhle na


stredov os potrubia)

N.mm

Q1

obvodov modul prunosti pridanej asti

Q2

dkov modul prunosti pridanej asti

Rm

stredn polomer potrubia

axilne zaaenie pridanej asti (vektor je v pravom uhle na stredov os


potrubia)

mm
N

ZWL

modul zotrvanosti v ohybe ktovho zvaru s plnm alebo neplnm


prievarom v pravom uhle na os zvrania L2

mm3

ZWN

modul zotrvanosti v ohybe ktovho zvaru s plnm alebo neplnm


prievarom rovnobene s osou zvrania L1

mm3

ZWT

modul prunosti v myku ktovho zvaru alebo zvaru s neplnm prievarom

mm3

ML**, MN**, MT**, Q1**, Q2** a W** s absoltne hodnoty, ktor sa sasne nachdzaj pod vetkmi
stanovenmi hodnotami pri vetkch maximlnych podmienkach zaaenia.
11.3.3
11.3.3.1

Obmedzenia
Pridan asti kruhovho tvaru

Pridan asti sa zvraj na potrubia zvarom s plnm prievarom alebo ktovm zvarom na celom obvode
vonkajieho priemeru (pozri obrzok 11.3.3-1).
Os pridanej asti mus by kolm na os potrubia.
Parametre vypotan v 11.3.4.2 musia vyhovova tmto obmedzeniam:
4,0 50,0

(11.3.3-1)

0,2 1,0

(11.3.3-2)

0,3 1,0

(11.3.3-3)

102
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Zvar s plnm prievarom

Ktov zvar

Legenda
a

pridanas

zvar

stena potrubia
Obrzok 11.3.3-1 Znzornenie zvrania pridanch ast kruhovho tvaru

11.3.3.2

Pravouhl pridan asti

Pridan asti sa zvraj na potrubie jednm z tchto spsobov:


zvarom s plnm prievarom na oboch dkach po stranch pridanej asti
ktovm zvarom alebo zvarom s neplnm prievarom na minimlne tyroch stranch pridanej
asti;
ktovm zvarom alebo zvarom s iastonm prievarom na oboch dkach po stranch pridanej
asti, ak maj minimlne trojnsobn dku najkratej strany a nava materilu sa vyluuje
Parametre vypotan v 11.3.4.3 musia vyhovova tmto obmedzeniam:

1 0,5

(11.3.3-4)

2 0,5

(11.3.3-5)

1 2 0,075

(11.3.3-6)

Do / eord 100

(11.3.3-7)

11.3.4
11.3.4.1

Predben vpoty
Veobecne

ML, MN, MT, Q1, Q2, a W sa urili na povrchu potrubia. ML**, MN**, MT**, Q1**, Q2** a W** s absoltne
hodnoty, ktor sa sasne nachdzaj pod vetkmi stanovenmi hodnotami pri vetkch maximlnych
podmienkach zaaenia.

103
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Legenda
a potrubie
b pridan as
Obrzok 11.3.4-1 Znzornenie vonkajch zaaen

Grafick znzornenie L1, L2, W, ML, MN, Q1, Q2 a MT mus by dan pre povrch potrubia.
11.3.4.2

Pridan asti kruhovho tvaru

Musia sa urobi tieto predben vpoty:


AT = ( / 4 ) (do di )

(11.3.4-1)

ZT = 2 IT / d o

(11.3.4-2)

IT = ( / 4) (do / 2) (di / 2)
4

(11.3.4-3)

Am = AT / 2

(11.3.4-4)

= Do / (2eord )

(11.3.4-5)

= eord,T / eord

(11.3.4-6)

= d o / Do

(11.3.4-7)

C = Ao (2 ) 1 n2 n3 ale nie menie ako 1,0

(11.3.4-8)

d
J = min ZT ; o eord
2

(11.3.4-9)

Rovnica (11.3.4-8) sa mus poui na vpoet CW, CL a CN pouitm koeficienta danho v tabuke 11.3.4-1.
Maximlne hodnoty CW, CL a CN, vypotan pri potrub a pridanej asti, sa musia potom poui.
104
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
Tabuka 11.3.4-1 Koeficienty pridanch ast kruhovho tvaru
Parameter
CW
CL
CN
CN

as

V rozsahu

potrubie

0,3 to 1,0

Ao
1,40

n1

n2

n3

0,81

a)

1,33
1,00

pridan as

0,3 to 1,0

4,00

0,55

b)

potrubie

0,3 to 1,0

0,46

0,60

-0,04

0,86

pridan as

0,3 to 1,0

1,10

0,23

-0,38

0,38

potrubie

0,3 to 0,55

0,51

1,01

0,79

0,89

pridan as

0,3 to 0,55

0,84

0,85

0,80

0,54

potrubie

>0,55 to 1,0

0,23

1,01

-0,62

0,89

pridan as

>0,55 to 1,0

0,44

0,85

-0,28

0,54

a)

nahradi n 2 s e 1,2

b)

nahradi n 2 s e 1,35

CT = 1,0 pre 2x 0,55

(11.3.4-10)

CT = CN pre 2x = 1,0, ale nie menie ako 1,0

(11.3.4-11)

CT mus sa linerne interpolova na 0,55 < < 1,0, ale nie menie ako 1,0
BW = 0,5 CW, ale nie menie ako 1,0

(11.3.4-12)

BL = 0,5 CL, ale nie menie ako 1,0

(11.3.4-13)

BN = 0,5 CN, ale nie menie ako 1,0

(11.3.4-14)

BT = 0,5 CT, ale nie menie ako 1,0

(11.3.4-15)

KT = 2,0 pri ktovch zvaroch


KT = 1,8 pri zvaroch s plnm prievarom alebo s neplnmi prievarovmi zvarmi.
11.3.4.3

Pridan asti pravouhlho tvaru

Musia sa urobi tieto predben vpoty (L1 a L2 pozri na obrzku 11.3.4-1):

= Rm / eord

(11.3.4-16)

1 = L1 / Rm

(11.3.4-17)

2 = L2 / Rm

(11.3.4-18)

La = min(L2;eord )

(11.3.4-19)

Lb = min(L1;eord )

(11.3.4-20)

Lc = min(L1;L2 )

(11.3.4-21)

Ld = max (L1;L2 )

(11.3.4-22)

Potan , X1 a Y1 pouitm koeficientov uvedench v tabuke 11.3.4-2 v prpadoch (CT, CL, CN) sa
vypota takto:

= ( X1 cos + Y1 sin )

1
( X1 sin Y1 cos )2
Ao

(11.3.4-23)

X1 = X 0 + lg 1

(11.3.4-24)

Y1 = Y0 + lg 2

(11.3.4-25)
105

Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
Tabuka 11.3.4-2 Koeficienty pridanch ast pravouhlho tvaru
Parameter

A0

X0

Y0

CT

2,2

40

0,05

CL

2,0

50

- 0,45

- 0,55

CN

1,8

40

- 0,75

- 0,60

Potom sa pomocou koeficientov , X1 a Y1, vypota CT, CL, CN takto:


CT = 3,82 ( )

1 2 1,54 1,0

(11.3.4-26)

CL = 0,26 ( )

12 2 4,74 1,0

(11.3.4-27)

CN = 0,38 ( )

12 2 3,40 1,0

(11.3.4-28)

1,64

1,74
1,90

BT = (2 / 3 )CT

(11.3.4-29)

BL = (2 / 3 )CL

(11.3.4-30)

BN = (2 / 3 )CN

(11.3.4-31)

AT = 4 L1 L2

(11.3.4-32)

Z tL = (4 / 3 )L1 (L2 )

(11.3.4-33)

Z tN = (4 / 3 )(L1 ) L2

(11.3.4-34)

Kt = 2,0 pri zvaroch s plnm prievarom a ktovch zvaroch s neplnm prievarom, bez
opracovania tyroch strn na pridanej asti
Kt = 3,6 pri ktovch zvaroch alebo zvaroch s neplnm prievarom na dvoch alebo troch stranch
pridanej asti.

MT
MT

MTT = max
;
2
L L e [1 + (L L )] [0,8 + 0,05(L L )]L L
c
d
d c
c d
c d ord

11.3.5

(11.3.4-35)

Vpoet napt v pridanch astiach zvranch na potrubie zvarom s plnm prievarom

Naptia MT, NT, and NT** sa musia vypota takto:


POZNMKA. CW, CT, CN, a CL maj rozdielne hodnoty pri kruhovch a pravouhlch pridanch astiach.
a) Pridan asti kruhovho tvaru

MT =

BW W BN MN BL ML Q1 Q2 BT M T
+
+
+
+
AT
ZT
ZT
Am Am
J

(11.3.5-1)

NT =

CW W CNW CL ML Q1 Q2 CT M T
+
+
+
+
AT
ZN
ZT
Am Am
J

(11.3.5-2)

PT = K T NT
**
NT
=

(11.3.5-3)

CW W * * CNMN* * CL ML* * Q1* * Q2* * CT MT* *


+
+
+
+
+
AT
ZT
ZT
Am Am
J

(11.3.5-4)

b) Pridan asti pravouhlho tvaru

MT =

BTW BL ML BNMN
Q1
Q2
+
+
+
+ M TT
AT
Z tL
Z tN
2L1La 2L2 Lb

106
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

(11.3.5-5)

STN EN 13480-3

NT =

CTW CL ML CNMN
Q1
Q2
+
+
+
+
+ M TT
AT
Z tL
Z tN
2L1La 2L2 Lb

PT = K T NT
**
NT
=

(11.3.5-6)
(11.3.5-7)

CTW * * CL ML* * CNMN* *


Q**
Q2* *
**
+
+
+ 1 +
+ M TT
AT
ZtL
ZtN
2L1La 2L2 Lb

(11.3.5-8)

11.3.6 Vpoet napt v pridanch astiach zvranch na potrubie ktovm zvarom alebo
zvarom s neplnm prievarom
Musia sa splni nasledujce podmienky:
a) Pridan asti kruhovho tvaru
Q1* * 2 + Q2* * 2
W * * ML* * MN* *
M **
+
+
+
+ T 2ReH ,pri teplote
AW
Z WL Z W
AW
Z WT
2

**
**
**
W **

+ 4 Q1 + Q2 + M T
A
A
Z WT
W

(11.3.6-1)

ReH , pri teplote

(11.3.6-2)

b) Pridan asti pravouhlho tvaru


W * * ML* *
M * * 2(Q1* * + Q2* * ) M T* *
+
+ N +
+
2ReH , pri teplote
AW
Z WD Z WL
AW
Z WT
2

**
**
**
W **

+ 4 Q1 + Q2 + M T
A
A
Z WT
W

11.3.7

(11.3.6-3)

ReH , pri teplote

(11.3.6-4)

Vpoet napt zkladnho potrubia

Musia sa splni nasledujce odvoden rovnice z lnku 12.


a) Pri stlych zaaeniach

SL =

p Do 0,75i M A
+
+ MT 1,5f , a 0,75i 1,0
4eord
Z

(11.3.7-1)

b) Pri stlych zaaeniach a nhodnch zaaeniach

SL =

p Do 0,75i (M A + MB )
+
+ MT 1,8f , a 0,75i 1,0
4eord
Z

(11.3.7-2)

c) Pri nezvyajnch zaaeniach

SL =

p Do 0,75i (M A + MB )
+
+ MT 2,7f , a 0,75i 1,0
4eord
Z

(11.3.7-3)

d) Pri zaaeniach spsobench zabrnenm tepelnej rozanosti

E =

i MC PT
+
fA
Z
2

(11.3.7-4)

e) Pri kombincii zaaen od vlastnej hmotnosti, trvalo uinkujcich zaaen a zaaen


spsobench zabrnenm tepelnej rozanosti

TE =

p Do
M

M
+ 0,75i A + i C + MT + PT f + fA , a 0,75i 1,0
4eord
Z
Z
2

(11.3.7-5)

Pridanm k uvedenm odvodenm rovniciam sa musia splni nasledujce rovnice:


**
NT
2,0ReH , pri teplote

(11.3.7-6)
107

Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
f) Pri kruhovom priereze
Q1* *
Q**
M **
+ 2 + T ReH , pri teplote
2L1La 2L2 Lb
J

(11.3.7-7)

g) Pri pravouhlom priereze


Q1* * + Q2* *
**
+ M TT
ReH , pri teplote
AW

11.4

(11.3.7-8)

Alternatvne spsoby vpotu

Ak neved spsoby vpotu poda 11.3 k uspokojvm vsledkom alebo sa nemu dodra rozmery
poda 11.3, musia sa poui alternatvne postupy vpotu.
POZNMKA. Niektor z tchto postupov sa opisuj v znmej literatre [3], [4], [5] a PD 5500: 2000. Za klasifikovanie
napt v primrnych, sekundrnych a vrcholovch naptiach, ako aj za urenie prslunch hodnt pri dovolenom napt
poda 11.2 je zodpovedn kontruktr.

12

Analza napt a preberacie kriteri

12.1

Zkladn podmienky

12.1.1

Veobecne

Pridanm poiadaviek k uvedenm poiadavkm v lnkoch 6 a 11 na navrhovanie poiadaviek na tlak,


sa musia potrubn siete tak navrhn, aby vydrali psobenie hmotnost a in zaaenia. Musia sa
preveri aj inky tepelnej rozanosti a zmrtenia alebo podobnch pohybov z inch dvodov. Vplyv
axilnych sl spsoben vntornm tlakom sa zohadn pri pouit nepredptho kompenztora, aby sa
zabrnilo deformcim potrubia. Tento lnok obsahuje analzu napt a prslun preberacie kritri
s cieom splni tieto poiadavky.
12.1.2

Napov stavy

Zvaovan zaov podmienky sa uvdzaj v lnku 4.


12.1.3

Dovolen naptia

12.1.3.1

Zakladn dovolen naptia sa uvdzaj v lnku 5.

12.1.3.2

dovolen rozsah napt fa sa mus vypota takto:


fa = U (1,25fc + 0,25fh )

kde

Ec

je

Eh
Ec

(12.1.3-1)

hodnota modulu prunosti pri minimlnej teplote kovu (t = c) v danom prpade zaaenia;

Eh

hodnota modulu prunosti pri maximlnej teplote kovu (t = h) v danom prpade zaaenia;

fc

zkladn dovolen naptie pri minimlnej teplote kovu v danom prpade zaaenia,
priom plat:
R

fc =min m ; f
3

kde
plat:

fh

je

sa

(12.1.3-2)

vypota pri izbovej teplote v zhode s 5.2.

zkladn dovolen naptie pri maximlnej teplote kovu v danom prpade zaaenia, priom
fh = min(fc ; f ; fCR )

kde

(12.1.3-3)

sa vypota v zhode s 5.2;

fCR sa vypota pri vpotovej teplote tc v zhode s 5.3.


108
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
U

je

koeficient na redukciu rozsatu napt (pozri POZNMKA 1), ktor sa vyberie z tabuky
12.1.3-1 alebo sa vypota z rovnice 12.1.3-3 (pozri POZNMKA 2):
U = 6,0N 0,2 1,0

kde

je

(12.1.3-4)

poet ekvivalentnch plnch amplitdovch cyklov poas predpokladanej ivotnosti


potrubnej siete (pozri POZNMKA 3).

POZNMKA 1. Koeficient U plat len pri nekorodujcich potrubiach. Korzia me vrazne zni cyklick ivotnos. Preto
treba zvaova pouitie korziivzdornch materilov, v prpadoch vekho potu zaovch cyklov.
6

POZNMKA 2. Rovnica (12.1.3-3) neplat pri pote zaovch cyklov 2 x 10 . Za vber hodnoty faktora U pri pote
6
zaovch cyklov nad 2 10 zodpoved kontruktr.
POZNMKA 3. Pri navrhovan sa mus zohadni, e navov ivotnos materilov pri vyej teplote sa me zni.
POZNMKA 4. lnok12.1.3.2 neplat pri kompenztoroch.

AK sa rozsah teplt striedavo men, potom sa mus vypota celkov ekvivalentn teplotn cyklus takto:

(r
n

N = NE +

Ni

(12.1.3-5)

i =1

kde

NE je

poet cyklov, pri celkovej zmene teploty tE, pri ktorej sa vypotalo naptie spsoben
teplotnou rozanosou 3 (pozri 12.3.4);

Ni

pote cyklov pri najniej zmene teploty ti

ri

pomer najniej zmeny teploty a naptia 3 , ktor sa vypotalo z pomeru ti/tE.


Tabuka 12.1.3-1 Koeficient na redukciu rozsatu napt

Poet celkovch ekvivalentnch teplotnch cyklov

Koeficient

N 7 000

1,0

7 000 < N 14 000

0,9

14 000 < N 22 000

0,8

22 000 < N 45 000

0,7

45 000 < N 100 000

0,6

100 000 < N

0,5

Tabuka 12.1.3-1 sa me poui pecilne len pri vpote rozsahu dovolenho naptia fa a nesmie sa
poui ako nhrada pri nijakej navovej analze pokladanej za podstatn v tejto eurpskej norme.
12.2
12.2.1

Prunos potrubia
Veobecne

Vetky potrubn siete musia ma dostaton prunos na zabrnenie javov poas navrhnutej ivotnosti,
ktormi s:
a) nespsobilos potrubia alebo spsobu jeho uloenia zaprinen preaenm alebo navou;
b) netesnos na ktoromkovek mieste potrubia;
c) kodliv naptia alebo pretvorenia potrubia alebo zabudovanej armatry (napr. ventila), alebo s
potrubm spojenho zariadenia alebo agregtov (napr. kotlov, erpadiel alebo turbn), spsoben
nadmernmi silami a momentmi v potrub.

109
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
12.2.2

Zkladn podmienky

Potan dovolen rozsah napt na zklade pohybov v potrub sa nesmie prekroi v zhode s 12.1.3.2 na
nijakom mieste.
Potan pohyb sa mus nachdza v rozsahu urench hranc a mus sa zohadova pri analze na
prunos.
Prunos potrubia mus by tak vysok, aby sa splnili tieto podmienky:
naptia nesm prekroi navrhovan medzn hodnoty;
potan rozsah napt spsoben pohybom v potrubnej sieti nesmie na nijakom mieste prekroi
dovolen rozsah napt v zhode s 12.1.3.2;
reakn sily nesm ma kodliv inky na systm podopretia alebo na pripojen zariadenia;
potan pohyb potrubia mus by v stanovench hraniciach a musia sa vhodne zohadni
vpoty prunosti.
Dostaton prunos potrubia sa mus zarui pomocou zmeny smeru potrubia (napr. ohybmi potrubia,
slukami alebo kolenami), prunmi spojmi (napr. kompenztormi, kovovmi hadicami), alebo inmi
vhodnmi prostriedkami.
12.2.3

Deformcie posunutm

12.2.3.1

Veobecne

Osobitn pozornos sa mus venova deformcim potrub, ktor spsobuj posunutie na zklade
psobenia tepla alebo vonkajch vplyvov, alebo posunutia podpier.

Posunutie spsoben zmenou teploty


Kad zmena teploty spsobuje zmeny rozmerov potrubnej siete. Ak von predenie alebo
skrtenie potrubia spsoben zariadeniami alebo podperami ako s napr. vedenia potrubia a
kotvenia, brnia pohybu, potom vznikaj naptia spsoben posunutm.
Posunutia spsoben vonkajmi vplyvmi
Vonkajmi vplyvmi spsoben posunutia od kotven predpokladaj dodaton posunutia, ktor
ved k posunom potrubia na zklade kolsania teploty potrubia. Pohyby mu by dsledkom
prlivovch zmien (pri potrubiach v prstavoch), zmien vetra (napr. potrubia na vysokch thlych
veiach), zmien teploty v pripojench zariadeniach, zemetrasenm alebo inmi dynamickmi
zaami, ako je naprklad je rchle uzatvorenie ventila.
Pohyby spsoben sadanm pdy sa musia bra do vahy, ak ved k dlhodobm zmenm
rozmerov, pri ktorch sa indukuj naptia do potrubia, alebo ak sadanie me spsobi dlhodob
miestnu ohranien deformciu potrubia, alebo pri nadmernch reakcich na konci potrubia.
Posunutia podopretia
Ak sa kotvenie nepovauje za tuh, mus sapripusti, e jeho prunos sa mus zohadni pri
zisovan rozsahu posunutia a reakci.
12.2.3.2

Celkov deformcia posunutm

Posunutie na zklade teplotnch rozdielov, reakci a vonkajch inkov spolone maj zodpovedajce
inky na dan potrubn siete a musia sa spolone zohadni pri stanovovan celkovho posunutia
(proporcionlnej zmene tvaru) v jednotlivch astiach potrubnej siete.
Musia sa zohadova inky spsoben vntornm tlakom spsobujce dkov rozanos potrubia.
Tieto inky sa iastone kompenzuj Poissonovm efektom s rozahovanm na obvode.
12.2.4
12.2.4.1

Posunutia spsoben naptiami


Elastick deformcie

Naptia vntri potrubia mu vies proporcionlne k celkovm deformanm posunutiam, ak sa v


potrubnej sieti naptia rovnomerne rozloia a v iadnom bode nevystpia vrcholov naptia (vyven
systm). Navrhovanie potrub mus ma za cie dosiahnu vyven stav, ktor sa predpoklad pri
analze elasticity v rmci tejto normy.
110
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
12.2.4.2

Plastick deformcie

Na naptia sa nesmie pozera ako na proporcionlne z dvodu posunut spsobench predlovanm


potrubnej siete, ak v uritch astiach tejto potrubnej siete vystpia miestne ohranien koncentrcie
napt (nevyven systm). Ak sa nevyven systm v uritom asom ohranienom rozsahu
prevdzkuje, mu sa zosilni kodliv inky prostrednctvom naakumulovania napt v oblasti teenia
materilu na najcitlivejch miestach systmu. Nevyvenos me ma tieto priny:
vysok naptia v malch potrubiach, ktor s v rade s velkmi alebo porovnatenmi vystuenmi
asami potrubia;
miestne ohranien redukovanie priemeru alebo hrbky steny alebo miestne ohranien pouitie
materilov s nzkou rozanosou (napr. obvodov zvary pri pouit prdavnch materilov zvarov s
podstatne niou pevnosou ako m zkladn material);
potrubn sie s rovnakm priemerom, pri ktorej predenie a skrtenie hlavnch potrub sa mus
absorbova prevane v krtkych kolench od vej asti potrubia;
pouitie rozlinch materilov alebo rozdielnych teplt v potrub.
Nevyvenemu stavu, ktor vedie k miestne ohranienm plastickm zmenm, sa mus prostrednctvom
navrhovania potrubnch siet zabrni alebo redukova na minimlnu mieru. To plat osobitne pri
potrubiach z materilov s nzkou hevnaosou. Vea inkov nevyvenho systmu sa me zoslabi
cielene pri pouit predpt. Ak sa ned nevyvenosti pri danch podmienkach navrhovania zabrni,
mus sa dostaton elasticita zabezpei kontruktrom pri pouit vhodnho analytickho postupu.
12.2.5

Rozsah napt

Naptia spsoben tepelnou rozanosou sa odstrnia pri dostatonej zaiatonej dke v teplom stave
pomocou miestnych tokov alebo zvodov. To spsobuje znenie naptia, ktor sa po ochladen zvyajne
objav ako naptie s opanmi znakmi.
Tento fenomn sa oznauje ako samopredptie potrubia a m podobn inok ako predptie.Vekos
samopredptia zvis od materilu, od podielu zaiatonej rozanosti, vlastnho naptia pri
podmienkach vroby, od teploty pri vysokoteplotnom prevdzkovan a od dky trvania.
Pretoe sa prun naptie odober v teplom stave asom, na zklade tepelnej zozanosti, suma
predenia v teplom a studenom stave jednho danho cykla ostva dleitou kontantou. Tto suma sa
oznauje ako rozsah deformci. Avak ako asocicia na odahenie dovolenho naptia sa pouije
rozsah deformci ako kritrium pri navrhovan potrubia pri teplotnch nrokoch.
Dovolen rozsah napt sa mus uri v zhode s 12.1.3.2.
Ak sa poaduje, aby potrubie poas svojej ivotnosti zostalo v oblasti prunosti, mus sa dovolen rozsah
napt uri v zhode s 12.1.3.2 a suma vetkch napt nesmie prekroi hodnotu 0,95 z minimlnej
pecifikovanej.medze klzu materilu.
12.2.6

Predptie chladom

Predptie chladom sa oznauje ako vntorn prun deformcia potrubia poas monte, ktor bude
psobi s poadovanm zaiatonm posunutm a naptm. Poui predptie chladom znamen, e
vekos naptia spsoben poiatonm posunutm sa vyrovnaj s podmienkami pri extrmnych
podmienkach posunutia. Pri vhodnch prpadoch pouitia, predptie chladom spsob mal
pravdepodobnos trvalej deformcie pri zaiatonej prevdzke. Preto sa dopora, aby hevnatos
materilu bola ohranien. Z toho vyplva, e pri potrubiach predptch chladom odchlky od montnej
polohy na zaiatku prevdzky s mal. To preto, aby sa prpoje potrubia privemi nepremiestnili zo svojej
pvodnej polohy.
POZNMKA. Pri pouit kompenztorov je predptie vekm pomocnkom pri optimalizcii pohyblivosti spoja, priom sa
redukuj reakn sily a momenty.

Pretoe navov ivotnos je silnejia prostrednctvom vekosti zmeny napt ako prostrednctvom
vlastnej vekosti napt pozorovanom v uritom okamihu, nesmie ovlyvni predptie chladom pri
vpotoch rozsahu napt. Naproti tomu sa predptia chladom mu zohadova pri vpote posuvnch
sl a momentov, pri ktorch maj vyznam skuton reakcie a ich vekos zmien.
Hodnota predptia chladom pri vpotoch reakci nesmie by via ako 60 % pvodnch hodnt.

111
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
12.2.7

Parametre analzy prunosti

12.2.7.1

Hodnoty tepelnej rozanosti

Rozsah tepelnej rozanosti sa me uri v zhode s prlohou G, ako rozdie medzi jednotkovou
rozanosou pri najvyej teplote kovu a pri najniej teplote kovu pri odstaven prevdzky.
POZNMKA. Hodnoty materilov, ktor sa neuvdzaj v prlohe G, musia by zo spoahlivho zdroja dt.

12.2.7.2

Modul prunosti

Hodnota modulu prunosti Et sa pouije pri analze prunosti, pri hodnote teploty pozorovanho
zaaenia potrubia.
Hodnoty modulu prunosti sa mu poui z prlohy G.
POZNMKA. Hodnoty pri materiloch, ktor sa neuvdzaj v prlohe G, musia by zo spoahlivho zdroja dt.

12.2.7.3

slo prieneho zmrtenia

Ak sa vyaduje pri analze elasticity pri vetkch druhoch ocel a pri vetkch teplotch slo prieneho
zmrtenia (Poissonovo slo), me sa poui hodnota 0,3.
12.2.7.4

Koeficienty prunosti a koeficienty napt

Pri nedostatku dajov, ktor sa daj aplikova, sa pri vpotoch pouij hodnoty koeficientov prunosti
a hodnoty koeficientov zvench napt uveden v prlohe H.
POZNMKA. V prlohe H uveden hodnoty koeficientov zvench napt sa odvodili z navovch skok
reprezentatvnej asti potrubia z tvrnych feritickch materilov. Hodnoty dovolenho posunutia sa odvodili zo skok
uhlkovch
ocel
a austenitickch nehrdzavejcich ocel.

Pri astiach potrubia alebo prsluenstva (napr. ventily, filtre, kotvenia, krky alebo bande), ktor sa
neuvdzaj v prlohe H, sa mu uri hodnoty vhodnch koeficientov zvench napt pomocou
porovnania geometrie zobrazench stavebnch ast.
12.2.8

Podmienky podopretia

Poda danch poiadaviek sa pouij kotvenia, vedenia, podpery a in zvonka pripevnen prsluenstvo
potrubia na zaruenie, aby sa zabezpeila sprvna funkcia kompenztorov v zhode s 12.2.9. Kotvenia sa
musia navrhn tak, aby sa bezpene zaruilo, e na miestach prpojov sa zabrni kzaniu a otoeniu potrubia.
Termn podopretie zaha kotvy, pohybliv podpery (napr. klzn opory a vedenia) a spoje stavebnch
ast, ako aj prun podpery (pozri lnok 13).
POZNMKA. Podopretie vyjadruje schopnos, zadra sily a momenty v mieste podopretia, priom sa mus znzorova
pomocou matematickch modelov, ktor dostatonm spsobom reprodukuje navrhovanie.

Na kade podopretie existuje 12 matematickch funkci. Ak sa opu vo vhodnom trojrozmernom systme


so sradnicami u, v, w, potom vznik bezprostredn zvislos medzi silami a posunutiami na jednej
strane a medzi momentmi a pootoenm na druhej strane. Sila, ktor sa neabsorbovala, spsob
posunutie svojm inkom, a moment, ktor sa neabsorboval, spsob pootoenie okolo osi, v ktorej
psob.
Je to tchto 12 funkc:
absorbcia sl v troch smeroch Fu, Fv, Fw;
absorbcia inkov momentov Mu, Mv, Mw okolo os u, v, w;
posunutie v troch smeroch u, v, w;
pootoenie u, v, w okolo os u, v, w.
Na jednoznan urenie podmienok podopretia podpery sa vyaduje es od seba nezvislch funkci.
Monos posunutia bez prekok v smere jednej alebo troch os, ako aj pootoenie vone okolo jednej
alebo troch os sa oznauje ako stupe vonosti. es stupov vonosti definuje mon celkov von
pohyb. Jedna podpera me ma stupe vonosti od 0 do 5.
Typickmi podopretiami s:
votknutia: Podpery, ktorch sily a momenty odolvaj vo vetkch smeroch, napr. kotvy;
112
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
iaston votknutia: Podpery, ktor maj od 1 do 5 stupov vonosti;
prun spojenie ast: Pripjacie body, napr. ndoby, zariadenia, erpadl a pod., ktor maj
schopnos absorbova sily a momenty v zvislosti od tuhosti asti;
podopretie s premenlivmi silami na podperch: Podopretie, ktor me absorbova sily a
momenty v linernej zvislosti od prunosti a deformci;
podopretie s kontantnmi silami na podperch: Podopretie s kontantnmi podpernmi silami
v celom rozsahu vychyovania;
tlmi nrazov a tlmi vibrci: Tlmie nrazov s zariadenia, ktor absorbuj sily v smere pohybu
v prpade dynamickho zaaenia (napr. hydraulick rzy). Tlmie vibrci (vkyvn vzpery) sa
pouvaj na redukovanie vibrci pri podmienkach podopretia a ich podmienky podopretia sa
podobaj podmienkam tlmiov nrazov. Sily spsoben statickm zaaenm sa neabsorbuj
(napr. sily od vlastnej hmotnosti, tepeln rozanos a pod.);
kbov vzpera: Kbov vzpery tvoria podskupinu podpier s iastonm podopretm a brnia
posunutiam v smere spojov medzi kbmi.
truktra podpier mus by tak, aby zniesli celkov prenan zaaenia potrubia. Kontrukcia alebo
navrhovanie podopretia mus by v zhode s lnkom 13.
12.2.9

Kompenztory

Pouvaj sa dva druhy kompenztorov v zvislosti od rozdielnych pohybovch charakteristk.


S to tieto dva druhy:
nepredpt (osov a univerzlne);
predpt (uhlov a bon).
Nepredpt kompenztory sa vyaduj pri vhodnom kotven a prdavnch vedeniach na zabrnenie
deformci potrubnej siete. Odporania k maximlnym vzdialenostiam medzi vedeniami sa uvdzaj v prlohe
C.
Potrubn sie sa ska bu v zhode s postupom pri nehybnch (tuhch) potrubiach, alebo pomocou
analzy poda 12.3 pri pouit vrobcom uvedenej prunosti kompenztorov.
12.2.10
12.2.10.1

Analza prunosti
Vnimky pri formlnej analze prunosti

Formlna analza prunosti sa navyaduje, ak potrubn sie spa tieto podmienky:

je zabudovan bez podstatnch dodatonch zmien alebo je nhradou jestvujcej potrubnej siete
s dokzatene vyhovujcou stanovenou prevdzkou;
me sa ahko posdi dostatonos pri prirovnan s u analyzovanmi systmami
je rovnakho prierezu, nem viac ako dve kotvenia a nijak pomocn prichytenia alebo in
pohyby kontrolujce zariadenia a je preduren na prevdzku pri nie viac ako 7 000 plnch cyklov
(alebo v prpade plynovho potrubia 1 000 plnch cyklov) a spa podmienku empirickej rovnice:
DoY

(L l )2
kde

Do

je

208,3

(12.2.10-1)

menovit vonkaj priemer potrubia (mm);

dka seku potrubia medzi kotveniami (m);

vzdialenos kotiev (na priamom veden vzdialenos podopretch bodov (m);

vslednica pohybov absorbovan potrubm.

Uveden vzorec je prkladom vyhovujceho zjednoduenho spsobu analzy.


POZNMKA. Neexistuje nijak dkaz, e tento vzorec vedia k presnm alebo k zhodnm konzervatvnym vsledkom. Bol
vyvinut pri feritickch materiloch a neplat pri silne premenlivch poiadavkch potrubia. Pri uritej konfigurcii sa mus
poui s opatrnosou, naprklad pri nepredptch kompenztoroch U-tvaru (L/l > 2,5) alebo v blzkosti priamych potrub
plovitho tvaru, alebo pri potrubiach, v ktorch sa posunutia spsobili vplyvom vonkajch sl (nie v priamom smere medzi

113
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
kotviacimi bodmi) predstavujcich podstatn as celkovho posunutia. Pritom nie je istota, e konen reakcie by boli mlo
akceptovaten, dokonca v prpade potrubnej siete nad ohranieniami.

12.2.10.2

Poadovan formlna analza prunosti

Pri potrubnch sieach, ktor nespaj poiadavky 12.2.10.1, sa mus analyzova analytickou metdou,
ktor je bu zjednoduen, alebo sa vykon podrobn analza.
Zjednoduen alebo podrobn analytick metda sa pripa, ak sa dodria predpsan hranice na tento cie.
Vyhovujca podrobn analytick metda zaha analytick a grafick metdy, ktor umouj
vyhodnotenie sl, momentov a napt na zklade deformanch posunut.
Podrobn analytick metda mus zohadova koeficient zvenia naptia pri vetkch ostatnch
astiach okrem priamych sekov potrubia.
12.2.10.3

Zkladn predpoklady a poiadavky

12.2.10.3.1 Ak sa naskytne akkovek monos vykonaj sa formlne analzy na plnom systme


medzi kotviacimi bodmi alebo bodmi v ktorch poznme okrajov podmienky. Mu to by osi symetri.
Smery vonho pohybu a uchytenie na podperch sa musia v analze simulova.
POZNMKA. Mus sa da vek pozor, aby bola kontrukcia vernou reprodukciou nvrhu.

Musia sa zohadni sily trenia. Ak sa pozer na inky trenia ako na podstatn, potom sa musia zohadni
dodatone spsobiace sily pri kontrukcii potrubia.
12.2.10.3.2 Ak sa nevyhnutne musia zjednodui predpoklady na vykonanie komplexnosti analzy
elasticity, potom sa musia predloi detaily zjednoduenia podrobnej analzy.
Ak sa pouij zjednoduen predpoklady pri vpotoch alebo modelovch skkach, potom sa mus
posdi mon podhodnotenie sl, momentov a napt vrtane inkov od koncentrci napt.
12.2.10.3.3 Mus sa posdi dleitos vykona analzu pri vetkch astiach potrubnej siete a vetkch
podopretiach, ako napr. podperch a vedeniach vrtane vstu, ktor sa pouij na redukciu sl
a momentov na prdanch zariadeniach alebo malch odbokch.
12.2.10.3.4

Mus sa zohadni linerne posunutie a pootoenie pridanch zariaden.

12.2.10.3.5 Musia sa poui koeficienty zvenia prunosti a koeficienty zvenia napt pri ohyboch
potrubia, odbokch, T-kusoch a podobne.
12.2.10.3.6 Na analytick ely a na oznaenie inkov potrubia na pridan zariadenia (sily, momenty,
posunutia a pootoenia) je zvzn dodriava pri tchto potrubiach platn dohody o oznaovan
a o osiach.
12.2.10.3.7 Mal komponenty, ktor maj len mal vplyv na celkov tuhos systmov, sa musia
idealizova (schmaticky sa zobrazia ako balkn) a ich prierez zodpoved priblinej efektvnej tuhosti.
Dlh komponenty, naprklad ndoby, mu ma zsadn vplyv na celkov systm.
Preto sa musia tieto asti prslune zobrazi so svojou pecifickou tuhosou v analytickom modeli, napr.
pomocou balkna a iary podopretia alebo pomocou zobrazenia trmu v tvare tuhej matice.
12.2.10.3.8 Vplyv podopretch ast sa mus zohadni v poadovanej miere. V prpadoch, pri ktorch
sa to vyaduje, sa mus bra ohad na tuhos podpier vzhadom na hodnoty reaknch sl a momentov
prostrednctvom modelu.
12.2.10.3.9

Tuhos kompenztorov sa posudzuje jednotlivo (priamo uzavret matice tuhosti).

POZNMKA. nava spsoben zvukovmi vlnami osobitne mu nars v danej potrubnej sieti, ak sa vlastn frekvencia
systmu zhodne s frekvenciou zdroja zvuku. Tento problm sa nerozober v tomto lnku a mus sa pota s jeho
prejavmi. Od prpadu k prpadu sa mus vyiada rada od odbornkov.

12.3
12.3.1

Analza prunosti
Veobecne

Na zabezpeenie bezpenej prevdzky danho potrubia, ako sa opisuje alej, sa musia uri a vymedzi
naptia.

114
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
Rovnice (12.3.2-1) a (12.3.3-1) platia pri navrhovan pozdnych napt spsobench nvrhovmi
zaovmi podmienkami a prevdzkovmi zaovmi podmienkami a rovnice 12.3.4-1) a (12.3.4-2)
platia pri rozsahoch napt na zklade tch zaaen, ktor spsobuj celkov deformciu systmov.
V rovnici (12.3.5-1) jedna tretina naptia pochdza z tepelnej rozanosti a meniacich sa podmienok
zaaen v dsledku napt vzhadom na reakcie materilov v rozsahu medze pevnosti pri teen
a predpokladan dve tretiny by mali uahi zotavenie.
Rovnica (12.3.6-1) mus zarui, e samotn jedna neopakujca sa za nespsob nijak kodiace
predenie materilov.
Naptia sa musia urova pri menovitch hrbkach stien.
POZNMKA. Hranice napt zahaj aj redukciu hrbok stien, ktor sa pripaj poda technickch dodacch
podmienok pri nezvranch a zvranch rrach.

Hodnoty faktora zvenia napt i, sa uvdzaj v tabukch H-1 a H-2.


Alternatvne k rovniciam uvedenm v 12.3.2 a 12.3.6, sa mu naptia pri pouit prslunej tabuky
hodnt faktora zvenia napt H-3 presnejie sprostredkova za pomoci rozkladu momentov v okamihu
zvaovania.
V tomto prpade faktor 0,75 i pri momentoch MA, MB a MC v rovniciach (12.3.2-1), (12.3.3-1), (12.3.4-2)
a (12.3.5-1) sa mus nahradi iO alebo Ii, v zhode s tabukou H-3. Tak isto, faktor i pri momentoch MB a MD
v rovniciach (12.3.4-1), (12.3.4-2), (12.3.5-1) a (12.3.6-1) sa mus nahradi iO a Ii.
Pri veobecnch alebo alternatvnych postupoch faktory intenzity napt i vrtane faktora na redukciu
0,75, ak sa definuje, musia by v ako 1,0 (0,75 i 1,0). Ak zisten hodnota je menia ako 1, poton sa
mus poui hodnota 1,0.
12.3.2

Naptia spsoben trvalo psobiacimi zaami

Set primrnych napt 1, zskan pomocou vpotovho tlaku pc, a vslednho momentu MA
hmotnosti a inch trvalo psobiacich mechanickch za mus vyhovova tejto rovnici:

1=
kde

MA je

p c d o 0,75 i M A
+
k fh
Z
4en

(12.3.2-1)

vsledn moment od trvalo psobiacich mechanickch za, ktor sa mus poui pri
najnepriaznivejch kombincich tchto za:
vlastn hmotnos potrubia vrtane izolci, vntorn a vonkajie prsluenstvo;
hmotnos mdia;
vntorn tlakov sily pri neodbremenench axilnych kompenztoroch a podobne.

12.3.3

Naptia spsoben nhodne psobiacimi alebo vnimonmi zaami

Set, primrnych napt 2 zskan pomocou vpotovho tlaku pc, a vslednho momentu MA hmotnosti a inch trvalo psobiacich mechanickch za a vslednho momentu MB na zklade nhodne
psobiacich za mus vyhovova tejto rovnici:

2=
kde

MB

je

pc d o 0,75 i M A 0,75 i MB
+
+
k fh
Z
Z
4en

(12.3.3-1)

vsledn moment nhodne psobiacich alebo vnimonch za, ktor sa mus poui
pri najnepriaznivejch kombincich tchto za:
zaaenia vetrom (T TB/10);
zaaenia snehom;
dynamick zaaenia spsoben priebehmi spnania (T TB/100);
seizmick zaaenia (T TB/100).

Posunutia spsoben inkom zemetrasenia sa nemusia zohadova, ak sa zohadnia v rovnici (12.3.4-1).


Ak sa nestanov inak, platia tieto dohody:

115
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
a) as psobenie T zodpoved hodnotm uvedenm v ztvorkch vo vzahu k celkovmu asu
prevdzkovania TB;
b) zaaenia snehom a vetrom nepsobia rovnomerne;
c) zaaenia pri T TB/100 nepsobia rovnomerne.
k=1

ak nhodne psobiace zaaenia inkuj viac ako 10 % v priebehu 24 h prevdzkovej peridy,


napr. miestne sneenie, miestny vietor;

k = 1,15 ak nhodne psobiace zaaenia inkuj menej ako 10 % v priebehu 24 h prevdzkovej peridy;
k = 1,2

ak nhodne psobiace zaaenia inkuj menej ako 1 % v priebehu 24 h prevdzkovej


peridy, napr., dynamick zaaenia spsoben otvranm/zatvranm ventilu, zkladn
nvrhov zemetrasenie;

k = 1,3

ak inkuj vnimone psobiace zaaovania s vemi malou pravdepodobnosou, napr. vemi


siln sneenie/vietor (t. j. = 1,75 normlna vdatnos/sila);

k = 1,8

pri bezpenostnom zatvoren pre zemetrasenie.

pc

je maximlny vpotov tlak, ktor sa vyskytne pri danom zaaenom stave, pritom sa ako
najmenia hodnota pouije vpotov tlak

12.3.4

Rozsah napt spsoben tepelnou rozanosou a premenlivosou podmienok pri zaaen

Rozsah napt 3, pomocou vslednho momentu MC spsoben tepelnou rozanosou a premenlivosou podmienok pri zaaen, napr. seizmick zaaenie, mus vyhovova tejto rovnici:

3=

i MC
fa
Z

(12.3.4-1)

alebo, ak sa nesplni rovnica (12.3.4-1), set napt 4 pri vpotovom tlaku pc, vslednom momente MA
a vslednom momente MC, spsobenom tepelnou rozanosou a premenlivosou podmienok zaaenia,
mus sa splni tto rovnica:

4=

pc d o 0,75 i M A i MC
+
+
fh + fa
4en
Z
Z

(12.3.4-2)

kde MC je rozsah vslednch momentov spsoben tepelnou rozanosou a premenlivosou


podmienok zaaenia, ktor sa mus uri z najvieho rozdielu momentov pri pouit modulu prunosti
a prslunch teplt.
Osobitn pozornos sa mus venova:
dkovej rozanosti, vrtane posunut v upevovacch bodoch spsonej rozanosou a vntornm tlakom;
posunutiam pri zemetrasen v upevovacch bodoch, ak inky posunut kotiev sa vynechaj
z rovnice (12.3.3-1);
pohybom v upevovacch bodoch spsobenmi vetrom;
silm trenia.
Z toho vyplva, e podmienky poas uzatvrania potrubia sa musia tie bra do vahy.
Ak sa pouije predptie chladom poas monte, nemus sa bra do vahy, t. j. v prpadoch
prevdzkovania sa MC mus tak uri, ako keby sa neaplikovalo predptie chladom.
12.3.5

Pridan podmienky na rozsah teenia

Potrubia, ktor sa prevdzkuj v oblasti teenia pomocou naptia 5, pomocou vpotovho tlaku
pc, pomocou vslednho momentu MA, pomocou od hmotnosti a inch trvalo psobiacich mechanickch
za a vslednho momentu MC, pomocou tepelnej rozanosti a premenlivosti podmienok pri zaaen,
mus vyhovova tejto rovnici:

5 =

pc do 0,75 i M A 0,75 i MC
+
+
fCR
4en
Z
3Z

116
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

(12.3.5-1)

STN EN 13480-3
V rovnici (12.3.5-1) jedna tretine momentu MC sa mus zvaova s repektom vzhadom na vlastnosti
materilov v oblasti medze pevnosti pri teen s vnimkou neprunej analzy vykonanej inm spsobom
potvrdenia.

117
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
12.3.6

Naptia spsoben jednorzovm posunutm podpier

Ak nvrhov naptie uveden v lnku 5 je nezvisl od asu, naptie 6 vslednho momentu MD od


jednorzovho posunutia podpier mus vyhovova tejto rovnici:

6=
kde

MD je

i MD
min(3f ; 2Rp0,2 t )
Z

(12.3.6-1)

vsledn moment od jednorzovho posunutia podpier, napr. posunutia v bodoch


pripevnenia spsobenho sadanm zkladov alebo pohybov zeme ako dsledok stavebnch
prc.

Ak nvrhov naptie uveden v lnku 5 je nezvisl od asu, potom vpotov naptie nesmie prekroi
tieto podmienky:
pri feritickch oceliach 0,3-krt 0,2 % medze rozanosti pri vpotovej teplote
pri austenitickch oceliach 0,3-krt 1,0 % medze rozanosti pri vpotovej teplote.
POZNMKA. V prpade malch ast potrubnej siete sa me vyskytn neprun namhanie, ak zvyok systmu sa
sprva celkom elasticky. Je to ten prpad, pri ktorom prslun as m zmenen prierez pri slabch materiloch alebo
vych teplotch. Podmienkam, pri ktorch sa vyskytn podstatn neprun predenia sa treba vyhba. Ak to nie je
mon, mus sa vykona dkladn neprun analza.

12.3.7

Urenie vslednch momentov

Pri urovan momentov MA, MB, MC and MD, poda rovnc uvedench v 12.3.2 a 12.3.6, sa musia dodra
nasledujce pravidl.
Pri n rovnomerne psobiacich momentoch Mi (i = 1, 2, ..., n) so sradnicami Mxi, Myi, Mzi v pravouhlom
sradnicovom systme x, y, z celkov vsledn moment M je stom momentov:

M
x
M = My =
M
z

M
M
M
n

1
n

1
n
1

yi

zi

xi

(12.3.7-1)

a
M = M x2 + M y2 + M z2

(12.3.7-2)

Ak v ase Ta psob celkov moment MTa a v inch asoch Te psob celkov moment Mte, potom
vsledn premenliv moment je dan rozdielom medzi momentmi:
M x' M x Te M x Ta

M = MTe MTa = M y' = M y Te M y Ta


'

Mz
M
M z Ta
z Te

(12.3.7-3)

M ' = M x' 2 + M y' 2 + M z' 2

(12.3.7-4)

pritom:

Prklady momentov na kuse T a ohybe rry sa uvdzaj v obrzkoch 12.3.7-1 a 2.

118
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Legenda
Mo je ohybov moment mimo roviny pozorovania;
Mi ohybov moment v rovine pozorovania;
MT krtiaci moment;
MR vsledn moment

Mo2 + Mi2 + M T2

Obrzok 12.3.7-1 Momenty na kuse T

Legenda
Mo je

ohybov moment mimo roviny pozorovania;

Mi

ohybov moment v rovine pozorovania;

MT

krtiaci moment;

MR

vsledn moment

Mo2 + Mi2 + M T2

Obrzok 12.3.7-2 Momenty na ohybe rry

119
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
12.3.8

Reakn sily

Potan reakn sily na pripojench zariadeniach nesm prekroi stanoven hranice.


12.4

navov analza

Ak sa vyaduje navov analza poda lnku 10, potom rozsah cyklickch napt a zodpovedajci poet
zaovch cyklov pri celkovom zaaenom stave je dleitm bodom, ktor sa mus vyetri na potrubnej
sieti.
POZNMKA 1. Na vpoet sa mus poui prijaten analza poda EN 12952-3 vrtane prslunch prloh, ak vonkajie
sily a momenty nemaj zsadn vplyv. Alternatvne sa me poui spsob vpotu poda EN 13445-3.
POZNMKA 2. navov analza kompenztorov nie je predmetom tohto lnku.

13 Podpery
13.1

Veobecn poiadavky

13.1.1

Veobecne

lnok 13 pecifikuje poiadavky podopretia a kontrolu pohybov potrubnej siete, na ktor platia
poiadavky EN 13480.
POZNMKA. Pozri aj prlohu I.

Tento lnok neplat na nosnky, ktor sa upevnia na podpery, ani na prevdzkov podmienky, pri
ktorch sa objav korzia a erzia.
Podpery s nosn prvky, ktor spjaj potrubie s okolitm prostredm.
Musia:
nies hmotnos potrubia a jeho pripojen zariadenia;
riadi pohyb potrubia;
prena a odvdza zaaenia potrubia v okol nosnej kontrukcie a viac alebo menej v
urench bodoch potrubia potrubnej siete zvi alebo vymedzi stupne vonosti.
13.1.2 Klasifikcia podpier
Podpery sa musia klasifikova v troch rovniach poda tabuky 13.1.2-1 v zvislosti od triedy potrubia
poas podopretia.
Tabuka 13.1.2-1 Klasifikcia podpier
Trieda potrubia

Trieda podpier

III

S3

II

S2

Ia0

S1

Ak maj potrubia rozdielnych tried rovnak podpery, potom musia tieto podpery vdy zodpoveda
poiadavkm vyej triedy.
POZNMKA. Na zklade zladenia vroby me ma zmysel dodva podpery vo vyej triede ako poda triedy potrubia.

120
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
13.1.3

Pridan defincie

Na pouitie lnku 13 sa pridali k defincim uvedenm v lnku 3.1 tieto defincie::


13.1.3.1 kotva (angl. anchor): tuh zariadenie, ktor samo me by predmetom premiestnenia, m
schopnos pri nvrhovej teplote a nvrhovom zaaen zabrni celkovmu relatvnemu pootoeniu
a posunutiu potrubia v mieste podopretia
13.1.3.2 axilne zadranie alebo priene vodiace vedenie (angl. line stop): zariadenie na
obmedzenie axilneho posunutia potrubia, ktor sa definuje smerom psobenia
13.1.3.3 vodiace vedenie (angl. guide): zariadenie, ktor dovouje pohyb potrubia v jednom vopred
urenom smere a zabrauje pohybu potrubia v inch smeroch
13.1.3.4 tlmi otrasov (angl. shock arrestor (snubber): zariadenie, ktor je samosvorn alebo
samopruiace, ktor psobenm dynamickho zaaenia umouje rchle premiestnenia a vymedzenie
potrubia v jednom alebo viacerch smeroch (napr. psobenm tepelnej rozanosti)
13.1.3.5 tlmi vibrci (angl. sway suppressor): zariadenie, ktor na zklade svojho predptia psob
silami na vibrujce potrubia
13.1.3.6 prun podpera (angl. spring support): zariadenie s nosnou kontrukciou alebo prune
zavesen zariadenie na prenos zvislch zaaen, ktor sasne dovouje posunutia v zvislom smere
POZNMKA. Prun charakteristika podpier s variabilnm pruiacim inkom sa zhoduje so zaovou/pohybovou
charakteristikou podpier. Prun charakteristika podpier s kontantnm pruiacim inkom sa zhoduje so
zaovou/pohybovou charakteristikou pecilnych prpravkov (napr. pkov mechanizmus).

13.1.3.7 tuh podpera (angl. rigid support): zariadenie, ktor prena zvisl zaaenia, ale brni
zvislm pohybom smerom dole
13.1.3.8 tuh vzpera (angl. rigid strut): zariadenie, ktor dr potrubie v jednom smere, vo
veobecnosti poas psobenia dynamickho zaaenia
13.1.3.9 klzn podpera alebo ptka (angl. sliding support or shoe): zariadenie, ktor preber
zaaenie zvislch ast a zabrauje posunutiu alebo pootoeniu vo vodorovnej rovine

121
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
13.1.4

Obmedzovae

obmedzovae medzi podperou a okolitm nosnkom sa znzoruj na obrzkoch 13.1.4.-1 a 13.1.4.-3.

Legenda
(A) potrubie
(B) podpera potrubia
(C) nosnk
Obrzok 13.1.4.-1 Spojenie s oceovou kontrukciou

Legenda
(A) potrubie
(B1) strme
(B2) prvok zavesenia
(B3) pomocn nosn kontrukcia, navrhnut vrobcom podpier
(C) nosnk
Obrzok 13.1.4.-2 Spojenie prunej podpery s pomocnou nosnou kontrukciou

122
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Legenda
(A) potrubie
(B1) strme
(B2) prvok podopretia
(C1) skrutky ako as nosnho prvku
(C2) betnov nosn kontrukcia
Obrzok 13.1.4.-3 Spojenie s betnovou nosnou kontrukciou

13.1.5

Zvran prvky podopretia

13.1.5.1 Ak sa zvra priamo na potrubie (pozri obrzok 13.1.5-1), zvar mus by v zhode s EN 13480-4.
Prvky podopretia B musia spa poiadavky tejto esti eurpskej normy. Naptia spsoben rozdielom
tepelnej rozanosti medzi potrubm a zvranmi prvkami podopretia sa musia zohadni.
13.1.5.2 Ak prvky podopretia B s kovan alebo odliate ako jeden kus potrubia (pozri obrzok
13.1.5-2), potom zvar mus by od povrchu potrubia vo vzdialenosti:
l = 2dm e

(13.1.5.2-1)

a musia spa poiadavky EN 13480-4 s vnimkou, ak sa d dokza, e zvar a teplom ovplyvnen zna
nemaj nijak vplyv na mechanick vlastnosti steny potrubia.
POZNMKA. Ak je zvar od povrchu potrubia vo vej vzdialenosti ako sa uvdza, me sa tento zvar vykona
alternatvne, ako sa to uvdza v tejto asti eurpskej normy.

13.1.5.3 Ak nosn asti C sa spoja s potrubm A pomocou asti nosnho prvku alebo vloenou doskou
C1 (pozri obrzok 13.1.5-3), materil vloenej dosky mus by kompatibiln s materilom potrubia a zvary
medzi vloenou doskou a potrubm musia by v zhode s poiadavkami na zvranie potrub. Zvranie
podpier k vloenm doskm sa mus vykona v zhode s touto asou eurpskej normy.

123
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Obrzok 13.1.5-1 Podpera zvaren s potrubm

Obrzok 13.1.5-2 Kovan alebo odliata podpera ako jeden kus potrubia

Obrzok 13.1.5-3 Podpera s vloenou doskou

13.2

Poiadavky na materil

Materily pouit na vrobu podpier musia vyhovova prevdzkovm podmienkam a okolitm


podmienkam potrubia. Materily podpier, ktor s v bezprostrednom kontakte s povrchom potrubia,
musia by kompatibiln a nesm ovplyvova poadovan metalurgick charakteristiky materilov
potrub.
Materily sa musia podriadi poiadavkm EN 13480-2.

124
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
13.3

Navrhovanie

13.3.1

Veobecne

Podpery sa musia navrhova v zhode s poiadavkami navrhovania potrub. Navrhovanie podpier sa mus
podloi vpotami v zhode s tmto lnkom alebo modelovou skkou. Postup modelovej skky mus
by v zhode s prlohou J.
Pouitie normalizovanho typu podpery sa dovouje, ak zadan kontrukcia vyhovela pri danch
podmienkach ktor sa overili vpotami alebo skkou.
Kontruktr potrubia mus doda pri navrhovan podpier presn daje o zaaeniach a pohyboch v
prslunch miestach podopretia.
POZNMKA. Tieto daje s zvyajne vsledkom analzy prunosti (pozri 12.2.10).

Analza prunosti potrubia mus zohadova rozmery potrubia, mdium a izolciu, ako aj alie dan
podmienky pri analze prunosti. Kontruktr potrubia mus pota vzhadom na zaaenia so vetkmi
inkami pohybu potrubia, sklon zvesnch nosnkov a trenm.
Ak sa splnia poiadavky 12.2.10.1, nevyaduje sa podrobn analza. V takm prpadoch mus
kontruktr zarui, aby sa splnili vetky tieto poiadavky:
sklon zvesnch nosnkov od vertikly nesmie by v ako 4;
podpery nesm meni menovit hodnotu posunutia potrubia;
rka vkyvu innosti podopretia nesmie prekroi 25 %.
POZNMKA. Podperm v blzkosti citlivch zariaden (napr. rotanch strojov) alebo v bodoch na ktorch by mohlo djs
ku vzniku nedovolench zaaen potrubia, sa mus osobitne venova pozornos.

Pri navrhovan podpier sa musia zohadni vetky predpokladan klimatick zaaenia, ako napr. vietor,
sneh alebo ad.
Ak sa m potrubie sta subjektom externch vplyvov (vibrci, truktrnych posunut, posunov pdy,
zemetrasenia a pod.), objednvate mus pecifikova tieto inky a v objednvke mus uvies prslun
smern hodnoty na zohadnenie pri navrhovan podpier.
Pri navrhovan podpier a prslunch kontrukci sa musia vzia do vahy zaaenia spsoben skkou
tlakom vody.
Podpery sa musia navrhova tak, aby v nijakom bode potrubia nespsobovali naptia a deformcie
vie, ako s dovolen naptia a deformcie.
Reakcie podpier nesm spsobova vie zaaenia kotiev alebo prpojnch miest, ak sa kombinuj
s tepelnou rozanosou a zaaeniami od trenia, ako vypotan hodnoty poda lnku 12.
Nijak zmeny predpokladanch pohybov a zaaen navrhovanch podpier sa nesmie meni bez shlasu
kontruktrov potrubia.
Vrobca podpier mus pecifikova vetky poadovan poiadavky na drbu a obmedzenia ivotnosti.
Vetky sasti podpier, ktor sa vystavia cyklickm zaaeniam alebo pohybom (napr. tlmie nrazov
a kbov vzpery), musia spa vetky poiadavky vzhadom na ivotnos a poet zaovch cyklov.
Poloha, druh a identifikan ttky sa uved v izometrickch vkresoch, nrtkoch a pod. potrubia.
13.3.2
13.3.2.1

Nvrhov teplota ast podpier


Veobecne

Pri navrhovan podpier zohadnen teplota zvis od predpokladanch teplt potrubia. Vetky asti
podpier sa musia navrhn na teploty v rozsahu od 0 C do 80 C. Ak sa prevdzkov teploty systmu
nachdzaj mimo tohto rozsahu, kontruktr podpier mus uri zodpovedajce hodnoty.
asti, ktorch funkcia sa me prejavi pri neprimerane vysokch alebo nzkych teplotch potrubia, napr.
prun alebo vodiace asti pripjaj sa bez izolcie.
Nvrhov teploty podpier sa musia uri podrobnm vpotom alebo skkami.
13.3.2.2

Nvrhov teplota na izolovan asti

Pri navrhovan pouit teploty musia zodpoveda tabuke 13.3.2-1 a obrzku 13.3.2-1.
125
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
Tabuka 13.3.2-1 Nvrhov teplota na izolovan asti
Nvrhov teplota podpier

Druh asti

asti zvran priano na potrubie, strmene a upnadla


(t. j. kontakt s vekou plochou)

tf

asti bez bezprostrednho kontaktu s potrubm

tf - 20 C

Svornky, skrutky, matice a kolky

tf - 30 C

Kde tf je teplota mdia v potrub.

13.3.2.3

Nvrhov teplota neizolovanch asti

Pri navrhovan pouit teploty musia zodpoveda tabuke 13.3.2-2 a obrzku 13.3.2-1.
Tabuka 13.3.2-2 Nvrhov teplota neizolovanch asti
Dhuh asti

asti priamo spojen s potrubm

Svornky, skrutky, matice a kolky

Teplota mdia v potrub


tm

Nvrhov teplota podpery


t

> 80 C

0,5 tf
ale minimlne 80 C

80 C

80 C

> 80 C

0,33 tf
ale minimlne 80 C

80 C

80 C

Kde tf je teplota mdia v potrub.

Obrzok 13.3.2-1 Nvrhov teploty podpier s izolciou alebo bez izolcie

13.3.2.4

Ostatn asti

Vetky ostatn asti podpier vrtane pomocnej nosnej kontrukcie sa musia navrhova pri teplote 80 C.
13.3.2.5

Vysok a nzke teploty

Pri teplotch mdia nad 600 C a pod - 20 C sa podpera mus vyrobi bu z vhodnho materilu pri
nvrhovej teplote a s kompatibilnm materilom potrubia, alebo sa mus poui vhodn tepeln clona.

126
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
13.3.3

Navrhovanie sast

13.3.3.1 Sasti v kontakte s potrubm sa musia navrhn tak, aby nedochdzalo ku koncentrcim
za na stench potrub, ktor mu spsobi miestne ohranien plastick deformcie potrub.
13.3.3.2 Sasti sa musia navrhn tak, aby potrubie pevne lealo na podporch a aby sa v prpade
potreby kompenzovali rozmerov tolerancie potrubia a podpier.
13.3.3.3

Vetky vstue a zvesn asti musia by nastaviten.

Zvesy potrubia s priemerom vm ako DN 100 sa musia navrhn tak, aby sa mohli vystavi
menovitmu zaaeniu.
Ak sa pouije nastavovanie pomocou skrutiek, potom minimlna dka zaskrutkovania skrutiek nesmie
by menia ako 0,8-nsobok priemeru zvitov.
Vetky matice, svornky alebo in pripevovacie asti musia by bezpen.
13.3.3.4

Sasti sa musia navrhn tak, aby sa zabrnilo hromadeniu vody alebo neistt.

POZNMKA. Pouitie ochrannch krytov alebo podobnch ochrannch prostriedkov by mal pecifikova kupujci.

13.3.3.5

Sasti sa musia navrhn tak, aby sa minimalizovalo ohybov zaaenia ast so zvitom.

13.3.3.6 Ak sa na pripevnenie zvislch potrub pouij navaren prchytky, ktor nes hmotnos
potrubia a in zaaenia, potom sa mus primeran poet prchytiek rovnomerne rozloi na obvode
potrubia a rovnomerne rozmiestni na povrchu potrubia.
POZNMKA. Mus sa zabrni neprimeranm ohybovm momentom potrubia.

13.3.3.7 Ak sa na pripevnenie zvislch potrub pouij dvojit kotvenia, musia sa navrhn tak, aby sa
zaaenie bezpene prenalo kadm z nich, ak sa tomu nezabrni pri nvrhu nerovnomernho
rozloenia zaaenia (napr. na zabrnenie pruenia).
13.3.3.8 Sasti na upevnenie podpier na nosnej kontrukcii sa dohodn s navrhovateom nosnej
kontrukcie, ktor mus zarui, aby vetky prenan zaaenia od potrubia nepresahovali dovolen
medzn hodnoty (prklady pozri v prlohe K).
13.3.3.9

Pomocn nosn kontrukcie na podopretie potrubia sa musia navrhn v zhode s ENV 1993.

13.3.3.10 Bezpenostn poiadavky na zvity skrutiek a svornkov sa pripaj, ak sa zohadnia pri


nvrhovch vpotoch skrutiek a svornkov.
13.3.4

Vypukliny

Ak sa to nevyhnutne vyaduje, pri navrhovan podpier a v monch prpadoch pri navrhovan pomocnch
nosnch kontrukci sa mus dokazova odolnos proti vypuklinm.
POZNMKA. Podmienky pozri v prlohe L.

13.3.5

Vibrcie

Vibrcie me by spsoben pohybom mdi v potrub alebo vplyvom vonkajch premenlivch zaaen.
Ak sa predpokladaj vibrcie, kontruktr mus zvi rozmer problmov a na odstrnenie alebo znenie
inkov vibrci mus urobi tieto opatrenia:
minimalizova poet prunch podopret;
da prednos pouitiu vodiacich miest pred zvesmi;
poui vedenie potrub osobitne v bodoch zmeny smeru potrubia;
zabezpei prdavn podpery v blzkosti kontrakcie zaaen;
poui kotvy v mieste rozdeovacieho kusa potrubia;
zabezpei prdavn podpery v blzkosti toivch/vibranch zariaden;
zostavi potrubia s inmi vlastnmi frekvenciami;
preskma vhodnos tlmiov nrazov v prpade vskytu tepelnej rozanosti.

127
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
13.3.6

Umiestnenie podpier

Poloha podpier sa stanov na zklade elastickej analzy alebo pomocou posdenia podopieranch
zaaen. V kadom prpade sa mus zohadni vhodn spojenie s nosnm prvkom a ak sa to vyaduje,
pouitie pomocnch nosnch kontrukci alebo rmov pri navrhovan podpier.
13.3.7

Urenie vekosti sast

13.3.7.1

Veobecne

Dimenzovanie sast podpier pomocou iastkovch vpotov alebo pomocou vzorovho vpotu
pozostva z danej praxe pri navrhovan tak, ako sa to uvdza napr. v ENV 1993 (pozri prlohy I a M).
13.3.7.2

rovne naptia

Hodnoty iastkovch alebo ekvivalentnch napt nesm prekroi dovolen naptia uveden v tabukch
13.3.7-1 a 13.3.7-2.
Ekvivalentn naptie e mus vyhovova rovnici:

e =
kde

je

( a + b )2 + 4 s2

(13.3.7-1)

vpotov axilne (membrnov) naptie;

vpotov ohybov naptie;

vpotov naptie v myku.


Rp0,2 t R
; m
f = min
1,5
2,4

pri materiloch so pecilnou kontrolou; alebo

Rp0,2 t R
; m
f = min
1,9
3

pri ostatnch materiloch, ktorch vlastnosti sa zistia


pomocou ahovej skky na skobnej vzorke; alebo

f =

pri tch sastiach, ktorch nvrhov teplota le v oblasti


teenia materilu.

fCR
1,25

POZNMKA 1. Hodnoty nhodne sa vyskytujcich prevdzkovch podmienok pozri v 4.2.5.2.


POZNMKA 2. Hodnoty teenia materilov pri inom prevdzkovom ase ako 200 000 h pozri v 5.3.2.

13.3.7.3

Linerne podpery

Linerne podpery sa mu pota bu pomocou balknovej terie, alebo pomocou dovolench napt
a musia zodpoveda tabuke 13.3.7-1.
Tabuka 13.3.7-1 Dovolen naptia linernych podpier

13.3.7.4

Naptia

Normlne prevdzkov
podmienky

Nhodne sa vyskytujce prevdzkov


podmienky

N/mm2

N/mm2

N/mm2

1,0 f

1,33 f

1,0 f

1,33 f

0,5 f

0,66 f

1,0 f

1,33 f

Podpery platn a plov

Podpery platn a plov sa vyrobia z plochch ty alebo z platn a nesm sa pota poda balknovej
terie. Dovolen naptia musia zodpoveda tabuke 13.3.7-2.
128
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
Tabuka 13.3.7-2 Dovolen naptia podpier platn a plov

13.4

Naptia

Normlne prevdzkov
podmienky

Nhodne sa vyskytujce
prevdzkov podmienky

N/mm2

N/mm2

N/mm2

1,0 f

1,2 f

1,5 f

1,8 f

0,5 f

0,66 f

1,5 f

1,8 f

Spoje

13.4.1

Zvran spoje

Zvarov kov mus ma kompatibiln zloenie materilu so zkladnm materilom a medza klzu nesmie
by pod menovitou hodnotou medze klzu zvranch ast.
Tup zvary sa musia podrobi skkam zahrnutm do NDT (skka bez poruenia materilu) a dovolen
naptie vo zvare sa mus rovna dovolenmu naptiu zkladnho materilu.
Dovolen naptie ktovch zvarov pri axilnom a ohybovom napt nesmie prekroi 0,7 nsobok
dovolenho naptia zkladnho materilu a pri mykovom napt plat, e dovolen naptie zvarovho
kovu nesmie prekroi dovolen naptie zkladnho materilu.
13.4.2

Skrutkov spoje

Skrutkov spoje musia by v zhode s poiadavkami eurpskych noriem. Pozornos sa pritom mus
venova teplotnm vplyvom.
13.5

Poiadavky na navrhovanie pecilnych sast

13.5.1 Kontantn zaaenie zvesov a podpier


13.5.1.1

Veobecne

Ak sa urilo pouitie kontantnch zvesov a podpier, musia sa splni nasledujce pecifikovan


poiadavky.
POZNMKA. Kontantn zaaenie zvesov/podpier kontruktr vo veobecnosti navrhne vtedy, ak zvisl pohyby
potrubia s relatvne vek a prun reakn sily s vysok. Navrhuj sa aj na miestach podopretia, na ktorch sa poas
pohybu neodoberie viac ako 5 % zaaenia. alie informcie pozri v prlohe I.

13.5.1.2

Kontantn zvesy a podpery

Kontantn zvesy a podpery musia odola prienemu tlaku do 30 % menovitho zaaenia. Ak sa


oakvaj vyie priene tlaky, kontruktr mus pri nvrhu prida poet vodiacich plch.
13.5.1.3

Odchlky zaaenia

Odchlky vrtane trenia nesm v nijakom bode celkovej jednotkovej dky prekroi 5 % poadovanho
zaaenia. Ak sa vyaduj menie odchlky, mus ich stanovi vrobca potrubia.
13.5.1.4

Nastavenie predptia na mieste stavby

Pri kontantnch zvesoch/podperch sa mus da nastavi predptie na mieste stavby minimlne 15 %.


Toto nastavenie nesmie vies k nijakm skrteniam pecifikovanch pracovnch pohybov podpier.
13.5.1.5

Prekroenie vpotovho posunutia potrubia

Pri navrhovan podpier sa musia navrhn opatrenia na pohyb, ktor pri podmienkach navrhovania
prekro vpotov posunutia potrubia. Tieto opatrenia musia ma rezervu v pohybe 10 % vpotovho
pohybu, avak minimlne 25 mm. Rozdelenie a smer prekroenia ur kontruktr potrubia.
129
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
13.5.1.6

Aretcia

Vetky jednotky podopretia sa musia vybavi prpravkami na aretciu, ako aj narkami, ktor ohraniia
pracovn pohyb smerom hore a nadol.
Pri dodvke musia by nkupcom uren podpery aretovan a v predptej polohe.
Aretovan nastavenie podpier mus by schopn unies 2-nsobok urenho predptia.
13.5.1.7

ivotnos prun

Pruiny si musia zachova predptie poas celej svojej ivotnosti. Odchlka predptia na zklade
starnutia (relaxcie) nesmie prekroi 2,5 %
13.5.1.8

Typov ttok

Na kad podperu sa mus pripevni typov ttok odoln proti korzii, aby odolal oakvanm okolitm
podmienkam, ktorej mus obsahova minimlne tieto daje:
referenn slo podpery;
typ;
rozmery;
celkov pracovn dku (drhu);
poadovan zaaenie;
miesto monte;
postavenie pri prevdzke;
meno vrobcu.
13.5.2

Prun podpery

13.5.2.1

Veobecne

Prun zavesenie a podopretie sa pouvaj v danch prpadoch prevane pri relatvne malch zvislch
pohyboch potrubia. Mu sa poui pri pohyboch potrubia aj v prpadoch, ak sa neprekro 25 %
nvrhovho zaaenia. Vie odchlky platia ako odoberaten, ak sa pripustia pri elastickej analze.
Ak sa vyaduje pouitie prunch podpier, ktorch podpern sila je priamo mern k zvislm pohybom
potrubia, potom sa kolsanie zaaen vypota jednou z tchto rovnc:
Kolsanie zaaenia =

nvrhov zaaenie - predptie


100%
nvrhov zaaenie

Kolsanie zaaenia =

tepeln rozanos kontanta pruiny


100%
nvrhov zaaenie

alebo

POZNMKA. alie informcie pozri v prlohe I.

13.5.2.2

Prun podpery

Prun podpery musia odola prienemu tlaku do 30 % menovitho zaaenia. Ak sa oakvaj vyie
priene tlaky, kontruktr mus pri nvrhu prida poet vodiacich plch.
13.5.2.3

Tolerancie kontanty pruiny

Pri prunch podperch sa musia poui tak pruiny, aby skuton tuhos pruiny (kontanta pruiny),
ktor v podkladoch uviedol vrobca, neprekroila odchlku menovitej tuhosti pri triedach podpier 1 a 2
viac ako 5 % a pri triede podpier 3 viac ako 10 %.
13.5.2.4

Prekroenie posunutia potrubia

Pri navrhovan podpier sa musia uri opatrenia na rozsah pohybu, ktor pri podmienkach navrhovania
prekro vpotov posunutie potrubia. Tieto opatrenia musia umoni prekroi vpotov pohyb
minimlne o 10 %, ale sasne minimlne 25 mm.
130
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
13.5.2.5 Aretcia
Vetky jednotky podopretia sa musia vybavi prpravkom na aretciu, ako aj narkami, ktor vymedzia
pracovn cestu hore a dole.
Pri dodvke musia by vetky podpery aretovan v kontrolovatenej polohe poda urenej technickej
pecifikcie.
V aretovanej polohe podpery musia unies dvojnsobok maximlneho zaaenia.
13.5.2.6

ivotnos prun

Pruiny si musia zachova predptie poas celej ivotnosti potrubia. Odchlka predptia na zklade
starnutia (relaxcie) nesmie prekroi 2,5 %
13.5.2.7

Typov ttok

Na kad podperu sa mus pripevni typov ttok odoln proti korzii, aby odolal oakvanm okolitm
podmienkam, ktorej mus obsahova minimlne tieto daje:
referenn slo podpery;
typ;
rozmery;
celkov pracovn dku (cestu);
poadovan zaaenie;
miesto monte;
postavenie pri prevdzke;
meno vrobcu.
13.5.3

Tuh vzpery

Ak sa urilo pouitie tuhch podpier, platia tieto poiadavky:


ich charakteristiky ur vrobca potrubia;
musia odolva ahu a tlaku;
na koncoch sa musia vybavi guovm loiskom. Tieto guov loisk musia ma minimlnu vu,
ale musia umoova odklon najmenej 6 od roviny prevdzky;
musia sa da nastavi v rozsahu minimlne 25 mm;
pri nvrhovom zaaen nesmie priehyb medzi tuhou vzperou a osou medzi stredovm bodom
loiska pri tuhch vzperch do dky 1 000 mm prekroi 1 mm a maximlne 1 mm na kadch
1 000 mm dky pri najdlhej tuhej vzpere.
POZNMKA 1. Tuh vzpery sa bene pouvaj na vedenie potrubia, ktor sa vystavia dynamickmu zaaeniu len
v jednom smere.
POZNMKA 2. Tuh vzpery po zostaven musia ma vysok tuhos pri minimlnej vli.

13.5.4

Tlmi nrazov

13.5.4.1

Ak sa urilo pouitie tlmiov nrazov, platia tieto poiadavky:

vrobca potrubia pri nvrhu ur druh tlmia nrazov, napr. mechanick alebo hydraulick;
nesm brni alebo obmedzova pohyb potrubia spsoben tepelnou rozanosou poas
normlnej prevdzky;
musia rovnomerne pracova pri namhan ahom alebo tlakom;
musia pracova v kadej pecifikovanej polohe;
na koncoch sa musia vybavi guovm kbom. Tieto guov kby musia ma minimlnu vu, ale
musia umoova odklon najmenej 6 od roviny prevdzky;
131
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
musia sa vybavi narkami a strmemi, ktor zaruia vymedzenie vle a stlu tuhos;
prevdzkov charakteristiky sa uvdzaj v tabuke 13.5.4-1.
POZNMKA. Tlmi nrazov sa me poui pri nvrhu potrubia na kontrolu pohybov potrubia pri dynamickom zaaen,
akm je zemetrasenie alebo rchle uzavretie ventilov. Tlmie nie s vhodn na nesenie hmotnosti potrubnej siete. alie
informcie sa uvdzaj v prlohe I.

Tabuka 13.5.4-1 Prevdzkov charakteristika tlmiov nrazov


Charakteristika

Hodnoty

Rchlos pri nbehu

3 mm/s do 5 mm/s

Rchlos pri vypan po nbehu tlmia nrazov


(ak sa pouije)
Rozsah prevdzkovch frekvenci

0,2 mm/s do 2 mm/s


0,5 Hz do 50 Hz

Odblokovanie regulanho ventila (ak sa pouije)

2 % menovitho zaaenia

Maximlne odporov zaaenie

2 % menovitho zaaenia

POZNMKA 1. Chod naprzdno pri odahen (spsoben vou vo vedeniach a inch astiach) nesmie prekroi 1,5 mm.
POZNMKA 2. navov ivotnos mus pecifikova nkupca.

13.5.4.2 Hydraulick tlmie nrazov sa musia vybavi ukazovateom stavu kvapaliny, ako aj kvapalinou
a tesneniami, ktor sa hodia na oakvan okolit podmienky.
13.5.4.3

Na iados nkupcov sa tlmie nrazov vybavia ukazovatemi drhy (cesty).

13.5.4.4 Pri navrhovan tlmiov nrazov sa musia uri opatrenia na rozsah pohybu, ktor pri
podmienkach navrhovania prekro vpotov posunutie potrubia. Tieto opatrenia musia umoni
prekroi vpotov pohyb minimlne o 10 %, ale sasne minimlne 25 mm. Rozdelenie a smer
prekroenia ur kontruktr potrubia.
13.5.5

Klzn podpery

13.5.5.1 Klzn podpery sa musia navrhn tak, aby sa pri normlnych prevdzkovch podmienkach
nemohli uvoni. Okrem toho sa mus dba na to, aby poda monosti nedolo k nadzdvihnutiu, ktor by
viedlo k uvoneniu klznch plch.
13.5.5.2 Ak klzn podpery nemaj zariadenie na vedenie a vymedzenie pohybu, pri navrhovan
a monti klznch podpier sa mus umoni zmena predpokladanho pohybu.
13.5.5.3 Klzn podpery sa musia navrhn tak, aby sa pri normlnej prevdzke zabrnilo zneisteniu
klznch podpier.
13.5.5.4 Klzn podpery sa musia nadimenzova tak, aby pri urench posunutiach boli k dispozcii
bezpenostn medze, minimlne vak 25 mm v kadom smere.
13.5.5.5 Zaaenie klznch podpier spsoben trenm sa mus zohadni pri nvrhu nosnch prvkov. Pri
klznch podperch z ocele sa rta s koeficient trenia 0,3, aby sa dokzalo, e prostrednctvom prslunej
voby klznch podpier sa vybrala najniia hodnota z dvodu kontantnej hodnoty koeficienta trenia pri
predpokladanej ivotnosti potrubia. Ak sa vyaduj niie trecie sily, musia sa poui materily s nim
koeficientom trenia, napr. PTFE, ktor s rozmermi vhodn pri danch fyziklnych a klimatickch
podmienkach.

132
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
13.5.6

Kotvy

Kotvy s uren na pevn spojenie potrubia a nosnm prvkom.


Kotvy musia v prpade zhotovenia absorbova vetky oakvan sily a momenty vrtane tch, ktor sa
predpokladaj v klznch podperch.
13.6

Dokumentcia podpier

Vrobca podpier mus nkupcovi podpier odovzda osvedenie, z ktorho sa d dozvedie, e dodan
podpery zodpovedaj poiadavkm kapitoly 13 a prlohe N.
13.7

Oznaovanie podpier

Vetky podpery sa musia oznai poda poiadaviek nkupcov. Ak sa podpery nedodaj v zloenom
stave, potom sa musia vetky sasti podpier a vetky skupiny sast podpier oznai.

133
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Prloha A (informatvna)
Dynamick analza
A.1

Veobecne

Popri statickch vplyvoch a cyklickch tlakovch zaaeniach uvedench v lnku 4.2 mu by potrubia
dodatone vystaven rozlinm dynamickm zaaeniam. Dynamick javy sa musia zohadova u pri
nvrhu potrubia. Jedna podrobn analza sa nehod na vetky prpady, ale vyaduje sa pri vslovnom
uren. inok signifikantnch dynamickch vplyvov sa mus pri navrhovan potrubia stava s naptiami
v dsledku trvalo psobiacich vplyvov. Kontiunlne dynamick zaaenia sa musia podrobi navovej
analze.
Ak dynamick vplyvy psobia proti sebe psobiace sily, dovouje sa najvyie zaaenia odstrni
pomocou kombincie sl, ktor sa na zklade svojho inku pripotaj k statickm zaaeniam. Pri
posunutiach treba venova pozornos kladnm a zpornm pohybom, ktor mu ma zsadn vplyv na
nvrh detailov podpier.
Na vpoet dynamickch vplyvov je k dispozcii cel rad postupov vpotu. K nm patria naprklad:
a) zjednoduen statick ekvivalentn analza;
b) kvzistatick ekvivalentn analza;
c) modlna analza nrzovch reakci spektra;
d) analza priebehu sl.
Sksenosti ukazuj, e zjednoduen postupy pri dkladnom podopret potrubia vo veobecnosti ved
k prijatenm technickm rieeniam na zabrnenie kd spsobench dynamickmi vplyvmi. Ak sa
vyaduje komplexn analza, musia sa vybra vhodn programy a konzistentn daje na odvodenie sl
a dovolench zaaen.
Potrubie a sasti potrubia sa musia analyzova na celkovch alebo iastkovch zmenench modeloch,
ktor sa vystavia inkom vibrci porovnatench s oakvanmi dynamickmi inkami.
A.2

Vpotov analza

A.2.1
A.2.1.1

Seizmick javy
Veobecne

Seizmick javy spsobuj vibrciu zeme, ktor sa prena prostrednctvom nosnch prvkov na potrubie
a ostatn pridan asti. V dsledku inkov seizmickch javov, ktor sa prenes na nosn prvky
a ostatn pridan asti, ako zrchlenia a posunutia, od ich vekosti zvis prspevok tuhosti a vlastn
frekvencia.
Analza premenlivho inku nosnch prvkov a seizmickch sl nie je sasou pri nvrhu potrub.
Zodpovedajce daje prslunch reakci zvyajne predlo nkupca alebo prevdzkovate zariadenia po
preskman odhadov zemetrasen a po nvrhovej analze navrhnutch nosnch prvkov.
Z analzy musia vyplyn najvie sily a momenty, ktor mu vznika v potrub ako as reakci
nosnch prvkov na predpokladan vplyv spsoben zemetraseniami.
Druh a rozsah predloench seizmickch dajov zvis od platnch postupov pri vpote.
A.2.1.2

Zjednoduen statick ekvivalentn analza

Pri tomto spsobe analzy sa neberie do vahy rka kolsania reakci nosnch prvkov pri rozdielnych
frekvencich a nrzoch. Posunutia a sily v potrub sa vypotaj pomocou jednej jedinej statickej
ekvivalentnej zrchlenej sily v kadom hlavnom smere seizmickho pohybu. Hodnota tohto zrchlenia
zvis od najvieho zrchlenia spsobenho zemetrasenm. daje pre kontruktra sa dodaj bu
v tvare reaknho spektra pri zemi ako vpoet na kad rovinu nosnch prvkov, alebo ako daje
v jednom sbore reakci, ako oblka vetkch rozdielnych reakci potrubia.
Ak nie s k dispozcii nijak hodnoty zrchlen pri dotynom nosnom prvku, kontruktr mus poui
vrcholov hodnoty zemskho zrchlenia ako maximlne zrchlenie ai.
134
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
Statick ekvivalentn zrchlenie acqi, na smer i sa vypota takto:
acqi = ki ai
kde

ai

je

(A.2.1-1)

maximlne zrchlenie definovan na rove a smer i;

ki

sinite, pri ktorom plat:

ki = 1

ak vlastn frekvencia potrubia je dokzatene menia ako 10 % vrcholovch frekvenci


vibrci v reaknom spektre nosnho prvku;

ki = 1,5

ak sa neposkytne nijak dkaz o zhode vibranch charakteristk potrubia a nosnho


prvku.

A.2.1.3

Kvzistatick ekvivalentn analza

Pri tomto spsobe vpotu sa pouije jedno jedin statick zrchlenie v kadom smere vibrci zeme,
ktor sa rovn najviemu zrchleniu v reaknom spektre nosnho prvku, ktor sa me prejavi svojm
inkom na potrub. Pri tomto spsobe vpotu sa musia vypota signifikantn vlastn frekvencie
potrubia.
Kvzistatick ekvivalentn zrchlenie aqe i na smer i sa vypota takto:
aqe i = k i afi

kde

afi
ki

je

(A.2.1-2)

maximlne zrchlenie vibranho spektra pri zemi alebo nad ou leiacou rovinou pri
frekvencii vej alebo rovnajcej sa prvej vlastnej frekvencii potrubia;
koeficient na zohadnenie vplyvov viacerch vlastnch frekvenci pri nvrhu potrubia.

Koeficient k i sa mus uri pomocou tabuky A.2.1-1. Ak sa doke prpustnos, potom sa mu poui
najniie hodnoty koeficienta.
Tabuka A.2.1-1 Hodnoty k i
ki

Model
Viacnsobne v rovnakch vzdialenostiach uloen priame nosnky

1,0

Jednostranne uloen nosnky

1,0

Z kadej strany uloen nosnky (najvyie sily sa musia zachyti v kadom priereze)

1,0

Rovina systmu, napr. rmy, ploch nosn prvky, potrubie v jednej rovine)

1,2

3-rozmern systmy s komplexnmi tvarmi

1,5

Pri tuhch potrubiach (napr. potrubnch sieach, ktorch najniie vlastn frekvencie s vie alebo sa
rovnaj medznm frekvencim kmitania zemskho spektra) sa me poui hodnota koeficienta k i = 1,0.
Na urenie reakci podpier sa me poui hodnota k i = 1,0 pri sasnej platnosti modelov uvedench
v tabuke A.2.1-1.
A.2.1.4

Modlna analza reaknho spektra

Pri modlnej analze reaknho spektra kontruktr potrubia potrebuje daje reaknho spektra v kadej
rovine, prpadne v kadom bode nosnho prvku alebo spektra oblok vetkch reakci nosnch prvkov.
Toto reakn spektrum vibrci sa posdi prostrednctvom zemetrasenia pri rznych frekvencich
spsobenho najvymi vibrciami v danom asovom seku a ich premenliv inok sa odvedie nosnm
prvkom. Pomocou analzy vibrci sa musia uri posunutia, momenty a sily pri vstupnch zrchleniach
pri kadej signifikantnej frekvencii v modlnom spektre.
Celkov reakcie potrubia (posunutia, momenty, sily) sa musia vypota v kadom smere pomocou
kombinci vetkch vrcholovch hodnt reakci pri vibrcich pomocou metdy SRSS (square root of the
sum of the squares) takto:
135
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Ri =

kde

Ri

je

n
m =1

2
Rmi

(A.2.1-3)

celkov reakcia v hlavnom smere i;

Rmi

vrcholov reakcia na zklade vlastnch vektorov m;

poet signifikantnch vlastnch vektorov.

Pri kombincich reakci potrubia v troch hlavnch smeroch sa musia prija tieto opatrenia:
reakcie potrubia sa nevyskytn rovnomerne v pri rznych vrcholovch vibrcich nosnho prvku;
vrcholov reakcie sa neobjavuj rovnomerne v troch hlavnch smeroch;
vrcholov naptia na zklade rznych vlastnch vektorov nevystupuj vo veobecnosti z
rovnakho bodu potrubia.
Z tchto poznatkov vyplva, e na vpoet maximlnych reakci systmu sa nevyaduje poui vpoet
pomocou metdy SRSS v troch pravouhlch smeroch.
A.2.1.5

asov analza priebehu sl

Ak s znme asov seizmicky podmienen posunutia nosnch prvkov, me sa posdi dynamick


reakn vzahy. Na tento el sa prijal model potrubia, ktor obsahuje tuhos a rozmery potrubia, ako aj
zodpovedajce dynamick kontanty tlmu na podpernch a koncovch bodoch so zrchlenm, prpadne
posunutm prenesenm na predpokladan model. Vsledn naptia pri posunut potrubia sa mu pota
pomocou celho radu rozdelench asovch sekov.
Pri rieen dynamickch problmov je k dispozcii cel rad vpotovch programov a kontruktr mus
zarui vhodnos zvolench modelov a postupov pri analze.
Pomocou vberu vhodnho asovho intervalu sa mus zabrni, aby sa objavili krtkodob signifikantn
ruenia a mus sa zabezpei cez zodpovedajci poet stupov, aby sa pri analze zohadnili vetky
podstatn posunutia.
Seizmick naptia v kadom z troch hlavnch smerov sa mus poda metdy SRSS pri kadom asovom
intervale kombinova a z toho vyplvajce vysok seizmick hodnoty sa musia pripota k trvalo
psobiacim zaaeniam, s cieom zska celkov naptia pri navrhovan.
A.2.1.6

Tlmenie

Vibrcie v potrubiach a nosnch prvkoch podliehaj strate energie alebo tlmeniu. Pvod tlmenia je napr.
vo vntornom tren materilov, v nedokonalosti spojen medzi sasami, tren vo veden a podobne.
Pritom kvantitatvne preetrenie komplexu tlmenia a z prpadu na prpad aj na pecifick preetrenie sa
mus, ak sa nepredloia nijak dta a vhodn daje, poui vpoet poda tejto prlohy alebo sa vplyv
zohadn poda diagramu na obrzku A.2.1-1.

136
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Legenda
Pri vetkch vekostiach potrubia:
(a) kritick tlmenie v %
(b) frekvencia v Hz
Obrzok A.2.1-1 Tlmenie seizmickch javov
A.2.1.7

Posunutia podpier spsoben seizmickmi vplyvmi

inok relatvnych pohybov podpier a kotiev sa pri seizmickch javoch mus pri vpote celkovch napt
zohadni. Pri podperch potrubia, ktor leia v tej istej rovine ako jednotliv stavby, me by toto
psobenie celkom mal, ale ak asti nosnch prvkov nie s medzi sebou spojen, potom relatvne
posunutia mu by signifikantn.
V tchto prpadoch kontruktr mus poui absoltnu hodnotu sumy posunut na kotvch v kadej z troch
hlavnch smerov. Alternatvne sa mu poui maximlne relatvne posunutia a vsledn naptia
pomocou vhodnej analzy priebehu sl v nosnom prvku v ase. Pritom sa mus poznamena, e ide
o samovymedzujce sekundrne naptia ako dsledok relatvnych pohybov.
A.2.2
A.2.2.1

Rchle uzavretie ventilov


Veobecne

Ak prd mdia v danej potrubnej sieti rchlo uzavrie ventil v smere prdenia, prd sa preru a me
pritom vznikn tlakov vlna, ktor sa vracia nasp od ventilu k prdu. Vlny tohto druhu maj premenliv
inok na potrubie. Vlna sa odraz od steny a tm vznikne komplex vzorkovnc tlakovch vn v potrubnej
sieti. V rozdvojench potrubnch sieach sa tieto vzorkovnice tlakovch vn navzjom ovplyvuj tak, e
v potrub bldiace vlny maj fzov posun a sa stretn. V dsledku rozdielu tlakov vn v potrubnej sieti
vznik zrchlenie, ktor spsobuje nerovnomern sily, ktor sa objavia a po viacerch sekundch. Tento
fenomn sa oznauje ako vodn rz.
Tento fenomn vznikne vtedy, ak uzavretie ventilu prebehne v krtkom ase, o je podmienkou vzniku
vlny a mdium postupuje rchlosou zvuku od ventilu a potom sa odra a postupuje nasp. Tento
spsob uzavretia ventilu sa oznauje ako rchle uzavretie ventilu.
Samotn priebeh uzavretia ventilu zvis od druhu ventilu. Veobecne plat, e rchlos sa redukuje
pomocou prietokovho prierezu a via as zdvihu ventilu je kontantn a potom v zverenej fze
priebehu uzatvorenia sa prietokov prierez zi, aby sa minimalizovali kody na sedlch ventilov. Tento
druh uzatvracej priebehovej krivky predluje celkov as zatvorenia, priom vo veobecnosti sa
predvda inok vodnho rzu.
Mus sa upozorni na to, e tok mdia nie vdy vykazuje rovnak charakteristick priebeh, ale
proporcionlne vyie ako bytok prierezu v tom istom asovom bode. To znamen, e svoju vek as
prierezu uzavrie bez vej zmeny inkov mdia. Nsledne s iaduce vpoty v modelovej mierke na
znzornenie uzatvracch charakteristk ventilov s osobitnou pozornosou na tento aspekt.
Nrast tlaku sa mus prispsobi tak, aby potrubie ako celok bezpene odolvalo spojitm a tlakovm
nrazom indukovanho naptia. Pri navrhovan sa mus tento prspevok nerovnomernch sl bra do
vahy a musia sa pota naptia v rrach a hrdlch, ako aj spoje podpier a nosnch prvkov.
Dodatone k vpotu sl v sieti mus kontruktr zarui objasnenie pohybov potrubia prostrednctvom
vyntench vibrci a mus zarui dostaton vu na pohyb potrubnej siete.
137
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
Mus sa da pozor na to, e sasne oproti tlakovej vlne v smere prdenia za uzatvracm ventilom me
vznikn vkuov efekt, ktorho podtlakov inok sa mus preskma.
POZNMKA. Pozornos sa mus venova aj inkom nrazov pri otvran ventilov. V smere prietoku od ventilu vznik
psmo nich tlakov, ktor sa v potrub pohybuj proti prdu. Nsledkom tchto inkov vplvaj na potrubie v smere
prietoku mdia za ventilom, prpadne tlakov psmo spsobuje nerovnomern momenty a tlakov sily v kadom priamom
seku potrubia.

A.2.2.2

Zjednoduen statick analza rchleho zatvorenia ventilu

Pri tomto postupe sa pozoruje a berie do vahy len zaiaton nrast tlaku v sieti po uzavret ventilu. Tm
spsoben naptia s maximlnymi naptiami, ktor sa v systme vyskytuj. Premenliv inok nzazov
vn, ako aj dynamick reakcie siete na vibrcie sa neber do vahy. Tto analza vedie ku
konzervatvnym vsledkom a naproti tomu nevedie predimenzovaniu potrubia, priom tepeln alebo in
kritri pri nvrhu sa nezjednotili.
a) Preskmanie nrastu tlaku
Priebeh zatvorenia sa povauje za rchly vtedy, ak sa spln podmienka rovnice:

kde

T<

2L
vs

je

(A.2.2-1)
dka potrubnej siete;

efektvny as zavretia ventilu;

vs

rchlos zvuku v mdiu.

Zaiaton nrast rchlosti dP sa vypota takto:


dP = v s v

kde

je

(A.2.2-2)

rchlos prdenia mdia;

hustota mdia pri vpotovch podmienkach.

POZNMKA. Je to Joukowskho vzorec.

Rchlos zvuku sa vypota takto:


k

vs =

kde

(A.2.2-3)

je

koeficient stlaitenosti mdia.

Pri potrubiach s vysokou elasticitou sa me poui rovnica:


vs =

1
1 Do

+
k eE

A.2.2-4)

Kontruktr mus zarui, e potrubie vzhadom na minimlnu hrbku steny sa mus navrhn tak,
aby sa zachovala celkov vekos prevdzkovho tlaku a maximlny dynamick nrast tlaku dP.
b) Statick preskmanie dynamickch vplyvov
Mus sa preskma inok nerovnomernch alebo tlakovch rzov na potrubn sie, v ktorej
priame seky na zemi alebo na ohyboch bud vplva na vpoet diferennho tlaku. Diferenn
tlak je podiel vzniknutch vrcholovch tlakov a vntornho prierezu na pozorovanej dke potrubia.
Pri vpote vslednch sl sa musia bra do vahy zmeny rchlosti pri zatvran a dka zdvihu
ventilu. Dynamick straty skutonch zaaen sa musia zohadni pomocou prslunch faktorov.
Maximlne kolsanie sl F na dke asti potrubia L sa vypota takto:

138
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Pri tuhom potrub:


F =2

M L
D2
dP i
4
A

(A.2.2-5)

Pri elastickom potrub plat:


F =4

(A.2.2-6)

= v sT

(A.2.2-7)

L M A 1

(A.2.2-8)

kde

A.2.2.3

M L
D2
dP i
4
A

je

dka vlny tlakovej vlny;

maximlna zatvracia rchlos prierezu ventilu;

z celkovho zatvracieho asu stredn zatvracia rchlos

Zdokonalen postupy vpotu

Charakteristiky a efekty psobenm tlaku pri rchlom zavret ventilu sa mu preskma za pomoci
asovho priebehu a modlnej analzy.
Vznik tlakovch nrazov v potrubnej sieti sa me modelova pomocou zjednoduenho matematickho
modelu, tlak sa me pozorova pri vom pote asovch intervalov a potom sa mu sprostredkova
sily na koncoch rr alebo ohyboch. Tieto sprostredkovan sily sa mu poui ako podstatn faktor pri
analze sl, z ktorch vznikaj vibrcie potrubia.
Ak sa pouije modlna analza, kontruktr mus zarui, e nijak signifikantn vyie vlastn vektory
vplyvom premenlivho inku vn v potrub nesm by nad medznmi frekvenciami, pri ktorch sa systm
me sprva ako nie elastick.
Tento zdokonalen postup vpotu spsobuje vzbu medzi mdiom a potrubm. Tm sa zohadn tlmenie
tlakovch vn pomocou prenosu energie na relatvne tuh potrubie. Pri pare alebo podobnch mdich,
pri ktorch hmotnos mdia v pomere k hmotnosti potrubia sa me zanedba, s vhody tejto analzy
zanedbaten v porovnan s predchdzajcim postupom.
A.2.2.4

Tlmenie

Vibrcie v potrubiach a nosnch prvkoch podliehaj strate energie alebo tlmeniu. Pvod tlmenia je napr.
vo vntornom tren materilov, v nedokonalosti spojen medzi sasami, tren vo veden a podobne.
Pritom na kvantitatvne preetrenie komplexu tlmenia a z prpadu na prpad aj na pecifick preetrenie
sa, mus ak sa nepredloia nijak dta a vhodn daje, poui vpoet poda tejto prlohy alebo sa vplyv
zohadn poda diagramu na obrzku A.2.1-1.
A.2.3
A.2.3.1

Prdenm indukovan vibrcie


Veobecne

Poruchy kontinulneho toku mdia v potrubnej sieti mu spsobi vibrcie v mdiu. Vibrcie mdia sa
mu prena na potrubie a za uritch okolnost sa mu prejavi vekou amplitdou.
Na potrubn sie mu sasne psobi rzne vibrcie, ktorch inky a vplyvy na potrubie sa daj zisti
len pomocou komplexnej analzy. Vek poet dajov poadovanch na urenie pohybov potrubia je
vsledkom experimentlnych prc a pokusov a platia len pri uritch iastkovch podmienkach a
geometrickch tvaroch.
Ak nie s k dispozcii spoahliv daje a matematick modely, kontruktr mus pri nvrhu potrubia
zohadni veobecn mechanizmy a problmy poda pvodu relevantnch vibrci v prden. Kontruktr
sa mus pripravi na prijatie monch zmien, ak sa objavia problmi poas prevdzky.

139
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
A.2.3.2 Odstrnenie vrov
Ak sa do prdiaceho mdia umiestni teleso, vznikaj za nm vry, ktor sa na oboch stranch telesa tvoria
v podobe pravidelnch tvarov. Tento fenomn sa vyskytuje nielen vntri potrubia, ale aj z vonkajej
strany potrubia (napr. psobenie vetra). Charakteristick tvar vra za valcovm telesom umiestnenho
v prde mdia sa zobrazuje na obrzku A.2.3-1. Tento tvar vra me vznikn za telesom valcovho
tvaru, napr. teplomerom alebo inm meracm zariadenm. Podobn tvary vra meme zska po vloen
iadanej skupiny telies alebo objektov s inmi tvarmi, napr. klapkov ventil.

Legenda
(a) smer prdenia
Obrzok A.2.3-1 Typick tvar vra
Tento vr ukazuje na telese premenliv sily v pravom uhle na prdenie a jednu meniu oscilujcu silu
v smere prdenia.
Frekvencia fF hlavnej sily F na danom valcovom telese sa vypota takto:
fF = S

kde

je

v
D

(A.2.3-1)

rchlos prdenia mdia;

priemer valca;

slo Strouhal PD 5500: 2000.

S = 0,2, ak sa pouije mdium s Reynoldsovm slom medzi 103 a 2 105.


Vekos sily F sa vypota takto:
F =C J

kde

je

1 2
v D L sin (2 fFT )
2

(A.2.3-2)

dka systmu;

C, J a f F s funkciou Reynoldsovho sla, ktor sa musia zska z dostupnej literatry alebo


z pokusov na zistenie vlastnosti mdia.
Ak frekvencia vrivch sl sa zhoduje pribline 25 % s vlastnou frekvenciou telesa v prde, potom sa
mu obe frekvencie synchrnne prekry a me vznikn rezonancia v vekou amplitdou. Vekos
prenosu tejto vibrcie na potrubie zvis od spojenia telies s mdiom a od steny rry.
V praxi sa vekos inku vrenia prostrednctvom turbulenci redukuje na teleso s drsnosou povrchu,
ktor sa umiestni do prdiaceho mdia s kueovm tvarom telies. Aj umiestnenie inho telesa v blzkosti
prvho do prdu me spsobi siln vibrcie.

140
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
A.2.3.3

erpadlom indukovan pulzcia mdia

Prevdzka erpadiel vo veobecnosti nespsobuje celkom rovnomern dopravn a nasvac tlak. Druh
tlakovch vibrci v mdiu zvis od charakteristk erpadla a od prevdzkovch podmienok.
Kontruktr mus potrubie v blzkosti erpadiel navrhn tak, aby sa netvorila energia tlakovch impulzov
a aby sa zabrnilo nhlym zmenm smeru potrubia a prenosu vibrci v potrub.
Ak poznme frekvenn spektrum pulzcie mdia na vstupe erpadla, potom sa mu preskma
reakcie potrubia na modely pomocou metd danej dynamickej analzy. Pri tomto vpote mus
kontruktr zarui, e daje a matematick modely presne zodpovedaj skutonm prevdzkovm
podmienkam.
A.2.4 Otvorenie bezpenostnch ventilov
A.2.4.1 Veobecne
Uvonenie tlaku pri otvran bezpenostnch ventilov spsobuje zaaenie od reakci na uzatvorenom
potrub. Zaiaton rchle otvorenie ventilov sa pri danch podmienkach prejav dynamickmi
komponentmi sl, ktor mu by signifikantn.
Na tento efekt sa mus pozera ako na miestne ohranien jav, ktor pomocou podpier spja ventil
s potrubm a spsobuje miestne zaaenie, ktor sa mus zohadni pri nvrhu potrubia a podpier. Ak
hlavn potrubie obsahuje viac ventilov, kontruktr mus zohadni aj kombincie viacerch priebehov
a reaknch inkov pri otvran ventilov.
Charakteristiky otvrania ventilov sa sce mu prija ako matematick model ventilov a vstupnej rry na
zskanie reaknch sl, ale pri ventiloch, ktor sa vo veobecnosti otvraj v atmosfre, sta poui
jednoduch statick analzu pri stacionrnom stave, pri ktorom sa zohadn dynamick zaaenie
pomocou prslunch koeficientov.
A.2.4.2 Jednoduch statick analza
Trvalo psobiace reakn sily Fr na vtoku vo vtokovej rre alebo v atmosfre sa me vypota takto:
Fr = R v e + (pe pa )A

kde

pe

je

(A.2.4-1)

vpotov tlak v bode vstupu;

pa

atmosfrick tlak;

prierezov plocha otvoru na vstupe;

odahen prepusten mnostvo;

ve

vpotov vtokov rchlos.

Iniciovan dynamick sila Fdr sa vypota takto:


Fdr = Fr DLF

kde

(A.2.4-2)

DLF je dynamick faktor zaaenia.

Dynamick faktor zaaenia DLF sa mus uvies v danom otvracom ase a urenie bezpenostnej
peridy T sa vypota takto:
T =

kde

je

2
3

W h3
EI

(A.2.4-3)

vzdialenos v mm od povrchu hlavnej rry a stredovej osi rry na vstupe ventilu, pozri
obrzok A.2.4-1;

plon moment zotrvanosti prierezovej plochy rry na vstupe ventilu;

rozmer bezpenostnho ventilu, prruby a pod.

Z pomeru Bezpenostn ventil as otvorenia (celkom zavret a celkom otvoren) a vypotan


bezpenostn perida sa mus v zvislosti od dynamickho faktora zaaenia zska z obrzka A.2.4-2.

141
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
In hodnoty dynamickho faktora sa mu poui, ak sa dostatone podloia pomocou dajov zskanch
experimentlne.

Legenda
a) Reakcie od zaaenia
b) Stredov os rry na vstupe ventilu
c) Hrdlo na vstupe ventilu
d) Hlavn rra
Obrzok A.2.4-1 Typick usporiadanie bezpenostnch ventilov

Legenda
(a) Dynamick faktor zaaenia
(b) Pomer asu otvorenia ventilu a peridy ventilu
Obrzok A.2.4-2 Dynamick faktor zaaenia
A.2.5

Dovolen naptia

A.2.5.1 Poas dynamickho psobenia vznikajce vrcholov tlaky sa musia pokry pri nvrhu tlakov
poiadavkami kapitol 6 a 10.
A.2.5.2 Pri pouit jednoduchho a kvzistatickho postupu analzy sa musia poui medzn hodnoty
primrnych a sekundrnych napt uveden v lnku 12.3.
142
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
A.2.5.3 Na podrobn dynamick analzu sa musia vymedzi primrne naptia z hodnt pri minimlnej
medzi klzu, pri prevdzkovej teplote a dvojnsobnej hodnote sumy primrnych a sekundrnych napt.
A.3 Alternatvne spsoby overenia
A.3.1 Porovnaten vyetrenia
Nvrh potrubnej siete sa me overi pomocou porovnania existujcich opatren, ku ktorm patr vpoet,
skanie alebo porovnaten prevdzkov podmienky. Ak sa pouije tento prstup, potom sa mus zarui,
e porovnvan potrubn siete sa zhoduj vo vetkch podstatnch detailoch. Osobitn pozornos mus
kontruktr venova tvaru potrubia, vstupnm popudom, mechanickm spojom a tlaku, teplote a prdeniu.
A.3.2 Skka na relnom modeli
Overenie nvrhu sa me urobi pomocou skky na plnom modeli. To by nemalo zmysel pri vekch
potrubnch sieach, preto sa mu vykona skky po intalcii alebo pri laboratrnych podmienkach, pri
ktorch sa predpoklad sriov vroba.
Kontruktr mus zarui, e skobn podmienky pri podmienkach navrhovania sa zhoduj. Ak sa
modeluj umel vibrcie na systm, musia zaha vetky vznamn frekvencie a amplitdy.
Ak sa skky vykonaj len na sastiach alebo astiach potrubnej siete, kontruktr mus zarui, e
platnos vsledkov skok sa neodvodila na zklade rozdielnych koncovch podmienok pri skkach.
A.3.3 Skka na modeloch v zmenenej mierke
Skka na modeloch v zmenenej mierke me sli na potvrdenie sprvnosti analytickch modelov
pouitch pri nvrhovch vpotoch.
Mierka modelu nesmie by menia ako 1/10 a musia sa presne uri pravidl pouit na dokazovanie
podobnosti. Charakteristiky vloench vibrci sa musia vybra tak, aby sa zaruila sprvnos zskanch
reaknch vzahov na potrubie.

143
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Prloha B (normatvna)
Presn vpoet ohybov rr a kolien
B.1

Veobecne

Tto prloha pecifikuje v porovnan s uvedenm postupom v 6.2.3.1 menej konzervatvny postup na
vpoet ohybov rr a kolien.
POZNMKA. Tieto pravidl na vpoet zohaduj, e poda vpotov v zhode s [1] a [2] pri ohyboch rr a kolench pri
vntornom tlaku vznikaj na vntornej strane steny vyie naptia (a na vonkajej strane vznikaj niie naptia) ako na
rovnej rre s rovnakou hrbkou steny.

B.2

Symboly a jednotky

Na pouitie tejto prlohy sa k symbolom v 3.2 pridali symboly uveden v tabuke B.2-1.
Tabuka B.2-1 Pridan symboly na pouvanie tejto prlohy
Symbol

Opis

Jednotka

nvrhov koeficient na vpoet hrbky steny ohybu rry a kolien pri


kontantnej hrbke steny

Bext

nvrhov koeficient na vpoet hrbky steny ohybu rry a kolien pri hrbke
steny na vonkajom ohybe

Bint

nvrhov koeficient na vpoet hrbky steny ohybu rry a kolien pri hrbke
steny na vntornom ohybe

poda 6.2.1 vypotan poadovan minimlna hrbka steny na rovnej rre

mm

ea ext

nvrhov hrbka steny ohybu rry a kolena na vonkajej strane ohybu

mm

ea int

nvrhov hrbka steny ohybu rry a kolena na vntornej strane ohybu

mm

eext

poadovan minimlna hrbka steny ohybu rry a kolena na vonkajej strane


ohybu bez prdavkov a toleranci

mm

eint

poadovan minimlna hrbka steny ohybu rry a kolena na vntornej strane


ohybu bez prdavkov a toleranci

mm

eord,ext

objednan hrbka steny ohybu rry a kolena na vonkajej strane ohybu

mm

eord,int

objednan hrbka steny ohybu rry a kolena na vntornej strane ohybu

mm

er ext

poadovan minimlna hrbka steny ohybu rry a kolena na vonkajej strane


ohybu vrtane prdavkov a toleranci

mm

er int

poadovan minimlna hrbka steny ohybu rry a kolena na vntornej strane


ohybu vrtane prdavkov a toleranci

mm

fm ext

stredn naptie na vonkajej strane ohybu

N/mm

fm int

stredn naptie na vntornej strane ohybu

N/mm

rdius zakrivenia ohybu rry uren obrzkom B.2.1

144
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

mm

STN EN 13480-3

Obrzok B.2-1 Rozmery ohnutej rry


B.3

Poadovan hrbka stien

Minimlna poadovan hrbka stien vrtane toleranci a prdavkov sa vypota takto:


pri vntornom ohybe plat:
er int = eint + c0 + c1 + c2

(B.3-1)

pri vonkajom ohybe plat:


er ext = eext + c0 + c1 + c 2

(B.3-2)

Nvrhov hrbka steny na vpoet naptia na opracovanom ohybe potrubia s objednanou hrbkou steny
eord,int alebo eord,ext sa vypota pomocou rovnc:
pri vntornom ohybe plat:
ea int = eord int c0 c1 c2

(B.3-3)

pri vonkajom ohybe plat:


ea ext = eord ext c0 c1 c2

(B.3-4)

POZNMKA. Zrazenie hrn na koncoch ohnutch rr alebo kolien sa pri tchto vpotoch neberie do vahy.

B.4

Vpoet

B.4.1

Vpoet hrbky steny

B.4.1.1

Hrbka steny na vntornej strane ohybu

Poadovan minimlna hrbka steny na ohybe rry a kolene na vntornej strane ohybu bez prdavkov
a toleranci sa vypota takto:
eint = e Bint

kde

Bint

(B.4.1-1)

sa vypota takto:

pri ohyboch rr a kolien s urenm vonkajm priemerom:


145
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Bint =

r D
r Di
r D

i 2 + i
e 2e
e
2
e
e
2e

(B.4.1-2)

POZNMKA. Koeficient Bint je funkciou r/Di a me sa zobra z obrzka B.4.1-1.

pri ohyboch rr a kolien s urenm vntornm priemerom:


2

Bint =

Do r Do r
+
+ 1
2e e 2e e

r Do


e 2e
2

D D
r
o o 1
2
2
e
e
e

(B.4.1-3)

POZNMKA. Koeficient Bint je funkciou r/Do a me sa zobra z obrzka B.4.1-2.

Pomer r/e sa vypota takto:


1 Do R
+

2 2e e

r
=
e

1 Do R
+

4 2e e

Do Do 1 R
e

2e 2e

(B.4.1-4)

Vsledky rovnc (B.4.1-2) a (B.4.1-3) s len vtedy identick, ak sa spln podmienka:


Do = Di + eint + eext

(B.4.1-5)

a
R=r

B.4.1.2

eint eext
2

(B.4.1-6)

Hrbka steny na vonkajej strane ohybu

Poadovan minimlna hrbka steny na ohybe rry a kolene na vonkajej strane ohybu bez prdavkov
a toleranci sa vypota takto:
eext = e Bext

kde

Bint

(B.4.1-7)

sa vypota takto:

pri ohyboch rr a kolien s urenm vntornm priemerom:


2

Bext

r D
r D
D r
= + i + 2 + i i
e 2e 2e e
e 2e

(B.4.1-8)

POZNMKA. Koeficient Bint je funkciou r/Di a me sa zobra z obrzka B.4.1-1.

pri ohyboch rr a kolien s urenm vonkajm priemerom:


2

Bext =

Do r Do r

1
2e e 2e e

r Do


e 2e
2

D D
r
o o 1
2e 2e
e

(B.4.1-9)

POZNMKA. Koeficient Bint je funkciou r/Do a me sa zobra z obrzka B.4.1-2.

Pomer r/e sa vypota poda rovnice B.4.1-4).


Vsledky rovnc (B.4.1-8) a (B.4.1-9) s len vtedy identick, ak sa spln podmienka rovnic (B.4.1-5) a
(B.4.1-6).
B.4.1.3 Ohyby rr a kolien s kontantnou hrbkou steny
Pri ohyboch rr a kolien s kontantnou hrbkou steny na vntornej a vonkajej strane ohybu sa
poadovan minimlna hrbka steny vypota takto:
146
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
eint = eext = e B

(B.4.1-10)

kde B sa vypota takto.


pri ohyboch rr a kolien s urenm vntornm priemerom plat; koeficient B = Bint a vypota sa
poda rovnice (B.4.1-2)
POZNMKA. Koeficient Bint je funkciou r/Di a me sa zobra z obrzka B.4.1-1.

pri ohyboch rr a kolien s urenm vonkajom priemerom plat;


2

B=

D
Do R
R
R D
+ o + 2 o
2e e
2
e
e
e 2e

(B.4.1-11)

POZNMKA. Koeficient B je funkciou r/Do a me sa zobra z obrzka B.4.1-3.

Vsledky rovnc (B.4.1-2) v spojen s rovnicou (B.4.1-10) a rovnice (B.4.1-11) s identick len vtedy, ak
sa spln tto rovnica:
Do = Di + 2eint

(B.4.1-12)

R=r

(B.4.1-13)

a
B.4.2

Vpoet naptia

B.4.2.1

Stredn naptie na ohbanej vntornej strane sa vypota takto:

pri ohyboch rr a kolien s urenm vntornm priemerom plat:


pc Di
fm int =
2 ea int

2r 0,5Di
2r Di ea int

pc
+
f
2

(B.4.2-1)

pri ohyboch rr a kolien s urenm vonkajm priemerom plat:

pc Do ea int ea ext
fm int =
2 ea int

B.4.2.2

2R 0,5Do + 1,5ea int 0,5ea ext pc


f
+
2R Do + ea int
2

(B.4.2-2)

Stredn naptie na ohbanej vonkajej strane sa vypota takto:

pri ohyboch rr a kolien s urenm vntornm priemerom plat:


pc Di
fm ext =
2 ea ext

2r + 0,5Di
2r + Di + ea ext

pc
+
f
2

(B.4.2-3)

pri ohyboch rr a kolien s urenm vonkajm priemerom plat:

pc Do ea int ea ext 2R + 0,5Do + 0,5ea int 1,5ea ext pc


fm ext =
f
+
2 ea ext
2R + Do ea ext

147
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

(B.4.2-4)

STN EN 13480-3

Obrzok B.4.1-1 Vpotov koeficient Bint a Bext pri ohyboch rr a kolien


s urenm vntornm priemerom poda rovnice (B.4.1-2) pri Bint a (B.4.1-8) pri Bext

148
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Obrzok B.4.1-2 Vpotov koeficient Bint a Bext pri ohyboch rr a kolien


s urenm vonkajm priemerom poda rovnice (B.4.1-3) pri Bint a (B.4.1-9) pri Bext

149
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Obrzok B.4.1-3 Vpotov koeficient B pri ohyboch rr a kolien s rovnakou hrbkou steny
poda rovnice (eint = eext) a urenm vonkajm priemerom

150
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Prloha C (informatvna)
Kompenztory
C.1

Zabudovanie kompenztorov do potrubnch siet

C.1.1

Veobecne

Mu sa prevzia pravidl uveden v kapitole 12 pohyby v potrubnch sieach pri vyuit vlastnej elasticity
systmu. Dodatone sa mu prida pecilne sasti, ako napr. kompenztory, hadice a pod., ktor
mu nielen odolva vntornm alebo vonkajm tlakom, ale aj kompenzova pohyby a pritom systmu
ako celku poskytn poadovan flexibilitu.
Kompenztory pozostvaj prevane z vlnovcov s jednou alebo viacermi zvlneniami, ktor sa mu
axilne stla alebo naahova a ich konce sa daj vzjomne odkloni alebo posun do strany.
Flexibiln vlnovce sa vyrbaj z materilov, ako napr. kov, guma alebo podobn elastomry. Vlnovce
z kovovch materilov sa mu zhotovi z jednej alebo viacerch stien a druhov tkaniva umouj
rozlin kontrukcie elastomrnych kompenztorov.
Pohyby mu vznika tepelnou rozanosou, pomocou posunutia alebo prostrednctvom inch pohybov
na koncovch bodoch, ako aj vibrciami a inmi vonkajmi zaaeniami. Kompenztory sa mu
navrhn tak, aby prenali axilne, angulrne a laterlne pohyby pripojench komponentov, pomocou
zakotvenia bezpene kontrolovali relatvne pohyby a sasne prenali axilne tlakov sily.
Pri viacerch kompenztoroch priradench na uren miesto systmu sa me vyadova, aby zachytili
cel pohyb potrubnch siet.
Kovov kompenztory sa mu vystavi vym teplotm a tlakom. Mus sa zohadni ich nava materilu.
Naproti tomu kompenztory s elastomrov nemaj pri vych teplotch a tlakoch pevnos.
Zlyhanie na zklade navy materilu je pri nich nepravdepodobn, ich ivotnos sa ohraniuje starnutm.
Z bezpenostnch dvodov sa kompenztory mu vybavi vodiacou rrou alebo ich vlnovce sa mu
vyplni proti psobeniu abrazvnych mdi, alebo z obv pred problmami pri vibrcich spsobench
vysokou rchlosou prdenia. Kvli napadnutiu korziou sa mu poui vloky. Tieto opatrenia mu
ovplyvni funkciu kompenztorov, a preto sa mus v kadom prpade vyiada rada vrobcu.
Kompenztory sa mu vystavi rznym pecilnym poiadavkm; bliie informcie sa daj njs
v ISO 15348.
C.1.2
C.1.2.1

Typy kompenztorov
Veobecne

Kompenztory sa mu poui na prenos axilnych, angulrnych a laterlnych pohybov alebo na prenos


axilnych tlakovch sl v rznych prevedeniach kontrukcie. Najastejie pouvan kompenztory sa
opisuj alej.
C.1.2.2

Axilne kompenztory

Tento typ kompenztorov sa zabuduje do rovnho potrubia na prenos hlavnch axilnych pohybov
pomocou stlania alebo naahovania vlnovca. Axilne kompenztory nemu prena zaaenia
spsoben tlakom mdia v potrub, a preto sa musia tieto sily odvies pomocou upevovacch bodov
alebo ukotvenm na inch miestach potrubnej siete. Pri dlhch potrubiach alebo vekch pohyboch sa
me vyadova viacero kompenztorov, ktor sa vzjomne oddelia pomocou medziupevovacch
bodov.
C.1.2.3

Angulrne kompenztory

Tento typ kompenztorov sli na absorbciu angulrnych pohybov. Ak sa kompenztor vybav


jednoduchm kbom, umouje pohyb len v jednej rovine. Ak sa kompenztor vybav kardanovm
zvesom, umouje pohyb v kadom smere. Okrem toho prena aj axilne tlakov sily.
Na vyrovnanie pohybov potrubnej siete sa pouva pravidlo, e jedna potrubn sie vyaduje minimlne
dva angulrne kompenztory.

151
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
C.1.2.4

Laterlne kompenztory

Tento typ kompenztorov absorbuje bon posunutia (laterlny pohyb).


Konce kompenztorov sa prichytia pomocou kotvenia, ktor pozostva z minimlne dvoch ahadiel (asto
uloench v guovej platni) alebo prom ahadiel s visiacimi svornkmi. Tlakov sila sa absorbuje
pomocou zakotvenia.
C.1.2.5

Univerzlne kompenztory

Tento typ kompenztorov sli na absorbciu vetkch monch kombinci pohybov a pozostva z dvoch
kusov rry medzi sebou spojenmi vlnovcom. Nie je schopn prena axilne tlakov sily.
C.1.2.6

Kompenztory odahujce tlak

Tento typ kompenztorov sli na absobrciu axilnych a/alebo stranovch pohybov a okrem toho psob
proti tlakovej sile.
C.1.3

Navrhovanie kompenztorov

Kompenztory sce pracuj na tom istom princpe, ale vo veobecnosti sa navrhn a vyrobia rozdielne
poda vrobcu. Tm dostvaj vlastnosti pecifick pre vrobcu, v opanom prpade podrobn technick
daje si vypta vrobca.
Zsadn vznam m nvrh vlnovcov, ktor musia vyhovova bu uvedenm postupom alebo uznanm
spsobom vpotu poda prlohy C, alebo vyplva z experimentlnych dkazov. Stavebn asti sa musia
navrhn poda zavedench eurpskych alebo inch uznanch noriem, aby vydrali vetky oakvan
zaaenia.
Prunos vlnovca stpa s potom vn, aby sa pri jednom danom pohybe nepatrne deformovala kad
jedna vlna. Vka nvrhovho tlaku si vyaduje viu hrbku steny vlnovca, ktor podmieuje znova
vy poet vn alebo viacstenn prevedenie, aby sa zachovala dostaton elasticita.
Dodatonm efektom pri pouit viacstennho prevedenie je, e vlny vlnovca pri danej elasticite mu by
menie, ovedie k zmeneniu prierezovej plochy pri mench axilnych tlakovch silch.
C.1.4 Nvrh potrub pri pouit kompenztorov
C.1.4.1

Veobecne

Pouitie kompenztorov nie je nijakou nhradou za napov analzu. Na kompenztory sa mus pozera
ako na as potrubia a kontruktr mus vzia do vahy vetky podmienky navrhovania pri oakvanch
zaaeniach a zarui, e potrubn sie bude po cel as prevdzkovan v dovolench, vypotatench
a bezpench hraniciach.
C.1.4.2

Umiestnenie kompenztorov

Kontruktr potrubia mus na kompenztory pozera ako na eln alebo cenovo vhodn monos,
spajcu poiadavky tejto normy, ak sa umiestnia na uren miesto v potrubnej sieti, vypotan
posunutia a sily nie pomocou samotnej prunosti potrubia sa mu kompenzova, alebo na uzavretch
zariadeniach spsobujce neprpustne vysok zaaenia.
Minimalizovanie komplexne a nklady musia spravidla kompenztory umiestni na tch miestach
potrubnej siete, na ktorch mu jednoducho absorbova pohyby potrubia. Na tento el sa mus celkov
systm rozdeli na seky, ktor sa odliuj tm, i sa poaduj kompenztory, alebo i je dostaton
elasticita potrubia.
Ktor druh kompenztora sa pouije, zvis od priemeru a priebehu prslunej rry v potrubnej sieti, alej
zvis od absorbovanch pohybov a od prevdzkovch podmienok. Monos pouitia axilnych
kompenztorov sa ohraniuje vekosou axilnych tlakovch sl.
Kompenztory vo veobecnosti mono poui na zabrnenie axilneho pohybu dlhieho seku potrubia,
poas pohybov krtkych potrub a odboiek alebo na absorbovanie elasticity potrubia, alebo tie
kompenztory pomocou ktorch sa zaru absorbcia pohybu.
Pri potrubiach s absorbovatenou axilnou tlakovou silou me ma absorbovanie pohybu hlavn
psobnos prostrednctvom jednho alebo viacerch axilnych kompenztorov, vdy s pevnmi bodmi na
152
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
zmench smeru potrubia. Na absorbciu rozanosti prpadne pohybov uzavretej rry sa v poadovanch
prpadoch pouij pridan kompenztory, ktorch sily posunutia tie psobia v pevnch bodoch.
C.1.4.3

Pevn body

Axilne alebo univerzlne kompenztory, ktor v pevnch bodoch axilne sily odvdzaj, musia celkov
systm rozdeli na jednotliv seky s pevnmi bodmi na koncoch na oddelenie jednotlivch
kompenztorov. Kontruktr mus zarui, aby boli k dispozcii vhodn nosn prvky na prenos zaaen
v pevnch bodoch, u pri normlnom tlaku a bench priemeroch rry na zabrnenie dosiahnutia
neakceptovatench hodnt.
Ak sa axilne tlakov sily kompenztorov neodved ukotvenm, potom sa musia pevn body tak rozloi,
aby sa axilna tlakov sila odviedla innm prierezom vlnovca plus pruiacou silou vlnovca. Sasne sa
musia zohadni sily trenia vo veden potrubia alebo na iastkovch pevnch bodoch. Pritom sa men
axilna tlakov sila v zvislosti od priemeru rry. Body so skokom priemeru potrubia sa musia vybavi
medziupevovacmi bodmi. Tieto medziupevovacie body s vystaven rozdielu axilnych tlakovch sl.
Rovnako to plat pri bodoch, na ktorch sa tlak men.
Pri navrhovan pevnch bodov sa mus dba na to, v ktorch smeroch sa mus pohybom zabrni. Naproti
tomu s pevn body s iastonm obmedzenm (iastkov pevn body) na odvedenie axilnych sl, ktor
vak dovouj pohyb do strn alebo umouj odklonenie.
C.1.4.4

Vedenia rr

Kompenztory sa spravidla vystavuj prenosu pohybov v urench smeroch alebo rovinch. Preto mus
kontruktr veden rr v rmci svojej podpernej kontrukcie predvda, e pohyby na prechodoch odvedie
ku kompenztoru. Vedenia v blzkosti kompenztorov sa zvyajne umiestnia v uritej vzdialenosti od
kompenztorov, ktor zodpoved troj- a tvornsobku priemeru potrubia, priom pomocou alch
veden pozd potrubia sa zabrni ohybovm momentom.
Pri angulrnych alebo laterlnych kompenztoroch sa aplikovan dka prslunej rry zmen, o m za
nsledok posunutie potrubia. Pri veden rry sa mus s tmto aspektom pota a poui vedenia len
s iastonm vedenm so zodpovedajcou vou na dosiahnutie oakvanho pohybu.
Bezpen prevdzka potrubnch siet s kompenztormi zvis od funkci podpier a vznam nvrhu
zostane nepochopen, ak trenie vo veden bude privemi vek. Preto sa odpora venova osobitn
pozornos vberu vedenia rr, ich monti a ich oetrovaniu.
Kontruktr mus zohadova rozdielnos pohybov v kontrukcii nosnch prvkov alebo v pridanch
astiach, na ktorch sa upevnia podpery rr a vedenia rr.
Zaaenia, ktor psobia na vedenia rr nachdzajce sa v blzkosti kompenztorov, me by vek.
Kontruktr by mal preto uvaova nad pouitm dvoch alebo viac prov valcovch losk ako vedenia
rry namiesto platn alebo U-strmeov.
C.1.5

Analza a vpoet

Rozanos, prpadne stlaitenos, angulrny a laterlny pohyb kompenztorov si vyaduj zavies sily,
prpadne momenty a uloi energiu na znovuzostavenie rovnovhy po zniku zaaenia. V tomto zmysle
sa kompenztory javia ako pruiny, ktorch pruinov kontanta zvis od zhotovenia a od danho
vrobcu. Na kad formu pohybu existuje pecifick charakteristika pruiny. Vrobca mus uvies
charakteristiku pruiny v tvare sily pruiny v mm pri kadom axilnom, prpadne laterlnom pohybe
a stupne pootoenia v prpade krtiaceho momentu pri angulrnom pohybe.
Pri angulrnom vyboen vlnovca me vznikn v dsledku inku kompenztora ohybov moment.
Vekos zaaenia zvis od prevedenia kompenztora. Vrobca tento faktor mus zohadni.
Model prunosti, v ktorom sa maj znzorni na kompenztor psobiace sily a momenty, mus
zohadova monosti analytickch programov, ako aj pri danch podmienkach mus zarui stupe
presnosti.
Kontruktr me na kompenztor pozera ako na jednu sas, ktor sa znzorn jednou alebo
viacermi ekvivalentnmi pruinami. Vysok spoahlivos sa dosiahne ak kad vlna jednho alebo
viacerch vlnovcov sa oddelene odvod na zostaveni kompenztorov, spojench pomocou medzileiacick
dok rr. Vyaduje sa tuh matrica na kad as vlny, ktor vo veobecnosti nemusia by identick.

153
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
Mal by sa da pozor na to, aby sa pri jednom kompenztore s dvomi identickmi a symetrickmi
usporiadaniami vn, sa znzornila kad jednotliv vlna s dvojnsobnou hodnotou pruinovej kontanty
celkovho kompenztora.
Ak sa objavia pohyby potrubia len zriedka, pri elastomrnych kompenztoroch sa prpadne me objavi
sadanie poas normlnej prevdzky. Naproti tomu sa mus bra do vahy kad al pohyb ako pri
vchodiskovom odbremenenom stave.
Konen analza vak mus vyplva z pouitia pre vrobcu pecifickch platnch hodnt skutone
zabudovanch kompenztorov.
C.1.6

Predptie chladom

inok kompenztora vykazuje posunutie z neutrlneho postavenia merne k sile posunutia a/alebo
momentom. Na minimalizovanie bodov citlivch na zaaenie sa predptie chladom jav ako uiton.
Pomocou predptia kompenztorov sa mu na polovicu redukova reakn sily a momenty poas
prevdzky oakvanch posunut/odklonen.
Ak analza trv na tomto postupe, mus sa o tom informova vrobca.
C.2 Maximlna vzdialenos veden pri priamych potrubiach s nepredptm axilnym kompenztorom
C.2.1

Veobecne

Ak sa bude kompenzova priame potrubie pomocou nepredptch axilnych alebo univerzlnych


kompenztorov, tieto potrubia maj snahu prebori sa pri inkoch vntornho tlaku a/alebo axilnych sl.
Toto sprvanie sa me porovna s priamym prtom pod axilnym tlakom. Pomocou umiestnenia
vedenia potrubia sa d zabrni preboreniu. alej sa uvdzaj vpotov pravidl maximlnej
vzdialenosti veden potrubia.
C.2.2

Vpotov pravidl

Maximlna vzdialenos LG na potrubiach s nepredptmi kompenztormi sa vypota takto


LG =

kde

je

EJ
Fi S

(C2.2-1)

koeficient vedenia na pozorovanej asti potrubia;

= 1,0

v prpade jednoduchho podopretia na oboch stranch;

= 0,7

v prpade jednoduchho podopretia jednej strany, ostatn s vak veden axilne;

= 0,5

v prpade axilneho vedenia na oboch stranch;

Usporiadanie podmienok vedenia pozri aj na obrzkoch C.2.2-1 a C.2.2-3.

Obrzok C.2.2-1
E
J

je

D mp

Obrzok C.2.2-3

modul prunosti;
moment zotrvanosti:
J=

kde

Obrzok C.2.2-2

3
e Dmp

(C2.2-2)

je stredn priemer potrubia a e je hrbka steny;

koeficient bezpenosti (odpora sa: S = 3);

Fi

deforman sila pozostvajca z danch sasne psobiacich zloiek, ktor sa vypotaj


takto:
154
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
Fi = Fp + FB + FF

(C2.2-3)

pritom
axilna tlakov sila:
Fp = p a

(C2.2-4)

(efektvny prierez a sa zvyajne dod vrobcovi)


axilna sila psobiaca na vlnu:
FB = x K B

(C2.2-5)

(Axilna hodnota posunutia x kompenztorov so zaiatkom v neutrlnej polohe, ktor pozitvne prispieva
na vvoj tlaku; pevnos vlnovca KB sa poskytne vrobcovi)
sila trenia vo veden:
FF =

(C2.2-6)

Na urenie sily trenia sa musia zohadni vetky sily psobiace v prslunch pevnch bodoch na kadom
jednom veden v asti potrubia medzi jednotlivmi kompenztormi. Tieto sily vyplvaj z teplotnch zmien
a nrast teploty m na vpoet pozitvny vplyv (pritom koeficient trenia veden sa dod vrobcovi
podpier a podpern sila FN v podperch psobiaca zvisle sa zvyajne dod analytikom systmu).
C.2.3

Maximlna vzdialenos veden pri urench podmienkach

Pri priamych potrubiach s nevotknutm axilnym kompenztorom platn maximlne vzdialenosti sa mu


pri urench normlnych podmienkach zobra z obrzka C.2.3-1, o sa zaklad na nasledujcich
podmienkach:
potrubie sa vo vedeniach jednoducho podoprie;
potrubie je z ocele (E = 210 000 N/mm );
vonkaj priemer Da a normalizovan hrbka steny en (zodpoved EN 10217, zvran rry);
zohadn sa, e PN = pc, ptest = 1,43 pc;
axilny kompenztor sa nachdza poas tlakovej skky v neutrlnej polohe;
koeficient bezpenosti S = 3.

155
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Legenda
Maximlna vzdialenos LG v m
Menovit priemer DN
PN 6: LG = 0,407, DN 0,71
PN 10: LG = 0,324, DN 0,71
PN 16: LG = 0,257, DN 0,71
PN 25: LG = 0,204, DN 0,71
PN 40: LG = 0,162, DN 0,71
Obrzok C.2.3-1
C.3
C.3.1

daje na navrhovanie kompenztorov


Veobecne

Podrobn nvrh kompenztorov mus vykona vrobca na zklade navrhnutch dajov a v zhode
s lnkom 6.5.
C.3.2

Smern hodnoty navrhovania, symboly

Pri nvrhu kompenztorov platia symboly uveden v tabuke C.3.2-1. alie daje sa mu zobra
z obrzkov C.3.2-1 a C.3.2-3.

156
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
Tabuka C.3.2-1 Pridan symboly k tejto prlohe
Symbol

Opis

Jednotka

akumulovan navov kody

Dm

stredn priemer vlnovca

DN

menovit priemer

reakn sila

axilna tuhos vlny vlnovca

Lu

celkov dka vybranej asti vrtane medzirry

mm

dka vlny vlnovca

mm

l*

stredn vzdialenos vlnovcov

mm

ekvivalentn axilny pohyb

mm

reakn moment

Nm

poet zaovch cyklov

poet vn vlnovca

celkov axilny pohyb

mm

celkov laterlny pohyb

mm

celkov angulrny pohyb

mm

N/mm

stupe

Obrzok C.3.2-1 Vlnovec s axilnym posunutm x

157
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Obrzok C.3.2-2 Vlnovec s angulrnym pootoenm

Obrzok C.3.2-3 Vlnovec s laterlnym posunutm Bellows y


C.3.3
C.3.3.1

Nvrh a vpoet
Veobecne

Najdleitejmi znakmi pri nvrhu kompenztorov je stanovi podmienky navrhovania, ktor sa uria
pomocou nvrhovej teploty tc a tlaku pc a poadovanch pohybov kompenztorov.
Na poet urench prevdzkovch zaaen zloench zo sborov dajov n sa ur z nvrhovch
podmienok pc, tc urenm najvyieho naptia na kompenztor, predpokladan sbory dajov po,j , to,j (pozri
4.2.2).
Dodatone sa mus zarui, e materil sa na vlnovec hod pri maximlnej prevdzkovej teplote to
a e kompenztor prostrednctvom tejto teploty obsiahne tepeln rozanos materilu.

max

Poet dovolench cyklov mus zarui, e akumulovan navov kody D, t. j. suma jednotlivch
navovch kd pri celkovch zaaovch podmienkach (prloha j) a pote za n spa tto
podmienku:

158
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

D=

(N

0, j

/ Nall , j 1

(C.3.3-1)

j =1

kde

je oakvan poet pozorovanch zaovch cyklov pri podmienkach prevdzkovania (j);

No,j
Nall,j

C.3.3.2

poet zaovch cyklov pri tch istch podmienkach (j).

Vlnovce

V EN 13445-3:2002, kapitola 14, sa uvdza normalizovan postup vpotu a sasne sa uvdza postup
zloenia pecilnej navovej analzy pouitej na nvrh. Tento postup plat na vpoet kompenztorov
vrtane kompenztorov len s jednou vlnou, a preto sa neme poui pri laterlnych kompenztoroch
a univerzlnych kompenztoroch s dvomi vlnami a medzirrou, ako sa to zobrazuje na obrzku C.3.3-1.

Obrzok C.3.3-1 Laterlny a univerzlny kompenztor zloen z dvoch vlnovcov a medzirrou


alej sa uvdzaj dodaton pravidl pri dvoch rozdielnych kontrukcich, t. j. pri (a) nepodopretch a (b)
s vedenou medzirrou. Pritom zskan vsledky vpotov sa mu poui aj na alie vpoty v zhode s
EN 13445-3:2002, kapitola 14.
a) Univerzlny kompenztor alebo laterlny kompenztor s nepodopretou medzirrou pri
laterlnom pohybe y:
ekvivalentn axilny pohyb koncovej vlny:
Dm 3(l n + l *)
y
2n (l n )2 + 3l * 2

l y u =

(C.3.3-2)

priom l * = Lu l n
prslun moment posunutia vlnovca na jeho koncoch:
My u =

D
K l y u
4

(C.3.33)

prslun laterlna sila tuhosti na koncoch vlnovcov:


Fy u =

Dm
K l y u
2(l n + l *)

(C.3.3-4)

POZNMKA. Pri vpote pouitej stpovej nestability dovolench tlakov sa mus zohadni celkov poet vn vlnovca.

159
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

b) Laterlny kompenztor s vedenou medzirrou pri laterlnom pohybe y:


ekvivalentn axilny pohyb koncovej vlny:
l y g =

D y
2n l *

(C.3.3-5)

prslun moment posunutia vlnovca na jeho koncoch:


My g =

Dm
K l y g
4

(C.3.3-6)

prslun laterlna sila tuhosti na koncoch vlnovcov:


D
K l y g
2l *

Fy g =

(C.3.3-7)

Vypotan hodnoty sa mu poui pri alch vpotoch.


C.3.3.3

Zvran dn

Poiadavky tejto normy na priame potrubia (6.1) platia aj pri dimenzovan zvranch dien. Ak sa
predpoklad psobenie dodatonch sl a momentov kotviacich ast, potom sa musia zohadni.
C.3.3.4 Kotviace asti
Dimenzovanie kotviacich ast napr. naraok, zvesnch ty alebo kardanovch kbov, ak sa nevystavia
tlakom, mus zodpoveda poiadavkm tejto normy (pozri kapitolu 13). Poiadavky lnku 13.3.2 sa
mu poui na urenie vpotovej teploty tchto ast.
C.3.4

daje pre systmovho analytika

Kontruktr kompenztorov mus poskytn vetky poadovan daje poda 6.5 systmovmu
analytikovi. Mus sa zohadni vplyv tlaku, teploty, pohybu a pootoenia na prestavenie.

160
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Prloha D (normatvna)
Prruby
D.1 el
Tto prpoha obsahuje poiadavky na navrhovanie kruhovch skrutkovch prrubovch spojov. Plat
nielen na prruby so irokmi a zkymi tesneniami pri vonkajom a vntornom tlaku, ale aj na protiprruby
a na prruby s tesniacimi zvarmi. Poiadavky poskytnut v tejto prlohe sa zakladaj na oprvnench
platnch pravidlch Taylora-Forgeho. Vzahuje sa aj na EN 1591-1, ktor je aktulnou alternatvou
obsahujcou navrhovanie zkych tesnen.
POZNMKA. Alternatvne pravidl uveden v EN 1591-1 sa osobitne hodia, ak:
a) s dleit nroky na vmenu tepla;
b) sa bude kontroova naptie skrutiek pomocou vhodne definovanho postupu;
c) sa uved podstatn dodaton poiadavky (prostrednctvom sl alebo momentov);
d) m tesnos pecilny vznam.

D.2

pecilne termny a defincie

Na pouitie tejto prlohy platia termny a defincie poda 13480-1.


D.2.1 zmontovan stav (angl. assembly condition): stav, ktor nastane, ak tesnenie alebo kontaktn
spjacia plocha poas monte sa upevn pri okolitej teplote a cel zaaenie pochdza zo skrutiek
D.2.2 prevdzkov stav (prevdzkov podmienky) ( angl. operating condition): stav, pri ktorom na
prruby prostrednctvom nvrhovho tlaku (vntornho alebo vonkajieho), psob na prruby uren
tlakov sila mdia
D.2.3 zka prruba (angl. narrow face flange): prruba, pri ktorej sa tesnenie nachdza celkom vntri
krunice opsanej skrutkami a nem kontakt okrem krunice opsanej skrutkami
D.2.4 irok prruba (angl. full face flange): prruba, na ktorej sa kontaktn plocha zhotov bu priamo
alebo prostrednctvom tesnenia, prpadne pomocou rozperky nad priemerom opsanm skrutkami
D.2.5 protiprruba (angl. reverse flange): prruba, ktor sa spja na vonkajom priemere s plom,
prpadne s rrou
D.2.6 pl (angl. shell): rra, stena ndoby alebo inho valca, ktor je spojen s prrubou a podopiera
prrubu
D.2.7 prepltovan spoj (angl. lap joint): skupina prrub, pri ktorej sa zaaenie skrutiek prena
prostrednctvom toivej prruby na ap prruby
POZNMKA. ap prruby obsahuje kontaktn tesniacu plochu.

D.3

pecilne symboly a skratky

Na pouitie tejto prlohy plat lnok 3.1 a nasledujce symboly a skratky.


A

vonkaj priemer prruby alebo trbinov otvor pretiahnut a k vonkajej strane prruby s
priemerom na najspodnejej asti trbiny;

AB

celkov prierezov plocha skrutiek v mieste s najmenm priemerom skrutiek;

AB,min

celkov poadovan prierezov plocha skrutiek;

A2

vonkaj priemer kontaktnej plochy medzi toivou prrubou a apom prruby na prepltovanom
spoji, pozri obrzok D.5-9 (charakteristick zhotovenie);

vntorn priemer prruby;

B2

vntorn priemer kontaktnej plochy medzi toivou prrubou a apom prruby na prepltovanom
spoji, pozri obrzok D.5-9 (charakteristick zhotovenie);

rka innej tesniacej alebo dosadacej plochy;

b0

rka tesnenia alebo zkladnej dosadacej plochy;


161
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
C

priemer rozstupovej krunice skrutiek;

CF

korekn sinite rozstupu skrutiek;

vntorn priemer pla;

db

vonkaj priemer skrutiek;

minimlna hrbka prruby, meran v najhrubom mieste;

fB

nvrhov naptie skrutiek pri prevdzkovej teplote (pozri obrzok D.4.3);

fB,A

nvrhov naptie skrutiek pri montnej teplote (pozri obrzok D.4.3);

fH

nvrhov naptie hrdla pozri obrzok D.5.4.2;

priemer zaovch reakci tesnenia, zodpovedajcich poiadavkm z D.5.2;

G1

prenesen priemer zaovch reakci medzi toivou prrubou a apom prruby na


prepltovanom spoji,

g0

hrbka hrdla na menom konci;

g1

hrbka hrdla na zadnej strane prruby;

celkov sila tlaku mdia;

HD

sila tlaku mdia prechdzajca z pla na prrubu;

HG

psobiace tlakov zaaenie na zabezpeenie tesnosti tesnenia;

HT

sila tlaku mdia spsoben tlakom na elo prruby;

dka hrdla;

hD

radilna vzdialenos od krunice opsanej krunice po krunicu s inkom HD;

hG

radilna vzdialenos od zaovch reakci tesnenia po krunicu opsan skrutkami;

hL

radilna vzdialenos od zaovch reakci tesnenia po krunicu, na ktorej psobia zaov


reakcie medzi toivou prrubou a apom prruby na prepltovanom spoji,

hT

radilna vzdialenos od krunice opsanej skrutkami po krunicu s inkom HT;

pomer priemerov prruby pozri rovnice D.5-21 a D.9-13;

koeficient naptia definovan v D.5.4.2;

l0

dkov hodnota uren rovnicou (D.5-22);

na prrubu psobiaci krtiaci moment, definovan v D.5.4.1;

MA

celkov moment, ktor psob na prrubu v zmontovanom stave;

Mop

celkov moment, ktor psob na prrubu poas prevdzky;

koeficient tesnosti;

Pe

vonkaj vpotov tlak, udan ako kladn slo;

nvrhov zaaenie skrutiek v zmontovanom stave;

WA

minimlne poadovan nvrhov zaaenie v zmontovanom stave;

Wop

minimlne poadovan nvrhov zaaenie poas prevdzky;

rka kontaktnej plochy tesnenia uren rkou tesnenia a elnou plochou prruby;

najmen plon tlak alebo spjac tlak;

koeficient navrhovania prrub dan integrovanm vzahom z obrzka D.5-4;

FL

koeficient toivch prrub pri pouit obrzka D.5-7;

koeficient dan rovnicou (D.5-23);

koeficient dan rovnicou (D.5-24);

koeficient na integrovan postup z obrzka D.5-5;

VL

koeficient toivch prrub z obrzka D.5-8;


162
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
Y

koeficient dan rovnicou (D.5-25);

menovit vzdialenos medzi plom a toivou prrubou prepltovanho spoja;

vzdialenos stredovch os susednch skrutiek;

koeficient definovan v D.5.4.1;

vpotov nvrhov naptie v prepltovanom spoji;

vpotov dkov naptie v hrdle;

vpotov radilne naptie v prrube;

vpotov tangencilne naptie v prrube;

koeficient na korekciu hrdla dan integrovanm vzahom z obrzka D.5-6.

D.4

Veobecne

D.4.1 vod
Spoje v tvare kruhu sa utesnia bu pomocou tesnenia, alebo utesovacm zvarom na pltovanch
prrubch, pri ktorom sa pouije kontrukcia ndob poda tejto normy, alebo musia:
zodpoveda platnej eurpskej norme o prrubch na rrach a zodpoveda poiadavkm D.4.2,
alebo
spa poiadavky tejto prlohy na skrutkov prrubov spoje, alebo
zodpoveda alternatvnym pravidlm prlohy J tejto normy.
Obe prruby pru protiprrub sa musia navrhn a kontruova poda tej istej normy alebo tch istch
poiadavok. To plat aj vtedy, ak jedna z dvoch prrub je priskrutkovanm dnom alebo krytom.
D.4.2

Pouitie normalizovanch prrub bez vpotu

Prruby poda eurpskych noriem sa mu poui bez akhokovek vpotu, musia vak vyhovova
vetkm tmto podmienkam:
a) pri normlnych prevdzkovch podmienkach sa pri pozorovanej prrube a danom materili, pri
vpotovej teplote, vpotovom tlaku neprekro maximlny dovolen tlak dan tabukou
v prslunej eurpskej norme;
b) pri skobnch podmienkach alebo vnimonch podmienkach vpotov tlak pri nameranej
teplote neprekro 1,5-nsobok menovitho tlaku uvedenho tabukou;
c) tesnenie je zaraden v tabuke D.4-1 do prslunej PN alebo triedy srie;
d) skrutky patria do pevnostnej triedy (pozri tabuku D.4-2), ktor poda pouitho typu tesnenia
zodpoved minimlne poadovanej kategrii poda tabuky D.4-1;
e) rozdiel medzi strednou teplotou skrutiek a prruby za nijakch okolnost nie je v ako 50 C;
f) koeficient tepelnej rozanosti materilu skrutiek a prruby pri 20 C sa odchli o viac ako 10 %
(napr. prruba z austenitickej ocele so skrutkami z feritickej ocele), avak pri vpotovej teplote
menej ako 120 C, alebo koeficient tepelnej rozanosti materilu skrutiek a prruby pri 20 C sa
neodchli o viac ako 10 %.
D.4.3

Skrutkov spoje

Musia sa poui najmenej tyri skrutky.


Ak sa pouij skrutky malch priemerov, musia sa poui v danch prpadoch momentov ke alebo in
nradie, aby sa skrutky nadmerne nenamhali.
V danch prpadoch sa vyaduj pecilne opatrenia, s cieom zaisti, e utiahnutm skrutiek
s menovitm priemerom nie vm ako 38 mm sa dosiahne meraten predptie.
Pri nvrhovch naptiach skrutiek na urenie minimlnej plochy spojenej skrutkami poda D.5.2 mus
plati:
163
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
meran pri nvrhovej teplote uhlkovch ocel a inch neaustenitickch oceliach plat bu Rp0,2/3,
alebo Rm/4, meran pri izbovej teplote, poda toho, ktor z hodnt je menia;
pri austenitickch oceliach plat Rm/4, meran pri izbovej teplote.
Tabuka D.4-1 Tesnenia normalizovanch prrub
PN
sria

a)

od 2,5
do 16

Trieda
srie a)

Druh tesnenia

ploch nekovov tesnenie s povlakom


alebo bez povlaku
ploch nekovov tesnenie
s povlakom alebo bez povlaku

25

150

Poadovan kategria
minimlnej pevnosti
skrutiek
(pozri tabuku D.4-2)
mal pevnos
mal pevnos

pirlov kovov tesnenie s plnivom


pl z vlnitho plechu s plnivom

stredn pevnos

pl z vlnitho plechu s plnivom alebo bez


plniva
ploch nekovov tesnenie s povlakom
alebo bez povlaku
40

mal pevnos

pirlov tesnenie z kovu s plnivom


pirlov tesnenie z kovu s plnivom

stredn pevnos

pl tesnenia z vlnitho plechu s plnivom


alebo bez plniva
ploch kovov tesnenie s plnivom
ryhovan alebo masvny ploch kov
ploch nekovov tesnenie s povlakom
alebo bez povlaku
63

300

vysok pevnos
mal pevnos

ploch nekovov tesnenie s povlakom


alebo bez povlaku
pirlov kovov tesnenie s plnivom

stredn pevnos

povlakovan vlnit plech s plnivom alebo


bez plniva
ploch kovov tesnenie s plnivom
ryhovan alebo masvny ploch kov

vysok pevnos

kovov krok R
ploch nekovov tesnenie s povlakom
alebo bez povlaku
100

600

pirlov kovov tesnenie s plnivom


povlakovan vlnit plech s plnivom alebo
bez plniva

stredn pevnos

vlnit plech s plnivom alebo bez plniva


ploch kovov tesnenie s plnivom
ryhovan alebo masvny ploch kov

vysok pevnos

kovov krok R
a)

V tejto tabuke uveden hodnoty PN (alebo tried) sa obmedzuj na platn eurpske normy na prruby z ocele do PN 100

164
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

(alebo triedy 600).

Tabuka D.4-2 Pevnostn kategrie skrutiek


Nzka pevnos

Stredn pevnos

Vysok pevnos

1,4

2,5

Rp,bolt
Rp,flange

POZNMKA. - Rp pri neaustenitickch oceliach sa rovn Rp0,2 a pri austenitickch oceliach sa rovn Rp1,0.

Normlne nvrhov podmienky na urenie nvrhovch napt platia nielen na montny stav, ale aj na
prevdzkov stav.
Tieto dovolen naptia sa mu pri skobnch podmienkach alebo vnimone sa vyskytnutch
podmienkach nsobi koeficientom 1,5.
D.4.4

Kontrukcia prrub

Rozoznvame dve skupiny prrub. Na jednej strane tak, pri ktorch vtanie sa zhoduje s vtanm pla,
prpadne rry (napr. v tabuke A.7 zhotovenie zvarovch spojov F1, F2, F4 a F5) a na druhej strane tak,
ktor na dne pla m ktov zvar (napr. zvarov spoj F3), pritom vtania sa nezhoduj. Oznauj sa
ako hladk vtanie (pozri obrzok D.5-1) a odstupovan vtanie (pozri obrzok D.5-2).
alej sa rozliuj prruby poda druhu vloenho nsadca (pozri obrzok D.5-3), pri ktorom kovan
prruba vrtane kueovho nsadca je posunut nad plom a na oboch stranch zvaren; a in druhy
zvarov.
Rdius vntornho zaoblenia medzi prrubou a nsadcom alebo plom mesmie by v iadnom bode
men ako 0,25g0 a nie viac ako 5 mm.
Hrdl prrub s nsadcom sa bez uvedenia pecilneho dvodu nesm vyrobi priamo z plechu.
Pri nvrhovej teplote nad 370 C sa nesm poui ktov zvary.
D.4.5

Strojov opracovanie

Povrchy zaaovan maticami musia by rovnoben s elnou stranou prruby s odchlkou najviac 1. Ani
hrbka prruby, ani nasaden hrbka nesmie by pod hodnotou nvrhovej hrbky po vykonan zarovnania
elnej plochy do roviny. Priemer prruby, ktor sa zmen v dsledku zarovnania ela do roviny, nesmie
by men ako rozmer matice cez hrany plus 3 mm. Mus sa dodra rdius medzi zadnou stranou prruby
a krkom alebo plom.
Opracovan povrch kontaktnej tesniacej plochy mus zodpoveda odporaniam vrobcov tesnen alebo
zvis od odporuench hodnt.
D.4.6

Tesnenia

Hodnota koeficienta tesnosti m a y sa musia poskytn vrobcovi tesnenia. Napriek tomu sa uvdzj
v tabuke 7.2.4-1 hodnoty, ktor sa mu povaova za nvrhov.
Okrem toho prloha K obsahuje navrhovan minimlne hodnoty montnej rky w.
POZNMKA. Vo vine eurpskych krajn sa zakazuje pouva tesnenia obsahujce azbest.

165
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
D.5
D.5.1

zke prruby s tesnenm


Veobecne

Obrzok D.5-1 zka prruba hladk vtanie

Obrzok D.5-2 zka prruba stupov vtanie


166
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Obrzok D.5-3 zka prruba nsuvn prruba s krkom


Jedna z troch nasledujcich metd sa mus poui poda D.5.4 na vpoet naptia zkych prrub
s tesneniami alebo spojov pri vntornom tlaku:
a) Integrlna metda. Integrlna metda sa nesmie poui pri nsuvnch prrubch s krkom alebo
na toiv prruby pri pltovanch spojoch. Integrovan metda plat v rmci navrhovania na
kueov krky, ktor sa v danch prpadoch mu zvra; kos vzatho krku na vpoet nesmie
by v ako 1:1, t. j. g1 h + g0;
b) Metda pltovania prrub. Metda pltovania prrub s vnimkou toivch pltovanch prrub sa
me poui len vtedy, ak sa splnia tieto podmienky:
go 16 mm;
P 2 N/mm2;
B /go 300;
prevdzkov teplota 370 C.
c) Metda nsuvnej prruby s krkom. Tto metda plat pri nasvnch prrubch s krkom a toivch
pltovanch prrubch.
POZNMKA 1. Pri integrovanej metde sa pota nielen inok podpier zohadnen prostrednctvom pla, ale aj
prslun naptia, ktor vychdzaj z metdy pltovania prrub tm, e sa prruba nepodopiera plom, a preto sa ignoruj
naptia v plti.
POZNMKA 2. Pri zriedkavo sa vyskytujcich tvaroch hrdiel sa musia zvoli v danch prpadoch hodnoty g1 a h, ktor
platia na jednoduch kueov hrdl, alebo ak shlas profil so skutonostou pouitej montnej skupiny.
POZNMKA 3. Pri prrubch s nasadenm hrdlom neplatia minimlne hodnoty pre h.
POZNMKA 4. Postup vpotu hodnt M nezvis od zvolenej nvrhovej metdy.

167
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
D.5.2

Zaaenie skrutiek a plch


b0 = w /2

(D.5-1)

s vnimkou krkovho spoja (pozri prlohu K), plat toto:


b0 = w /8 ;

(D.5-2)

Ak b0 6,3 mm, potom plat:


b = b0

(D.5-3)

Ak b0 > 6,3 mm, potom plat:


(D.5-4)

b = 2,52 b0

(tto rovnica plat len vtedy, ak sa hodnoty zadaj v milimetroch).


Ak b0 6,3 mm, potom G je stredn priemer kontaktnej tesniacej plochy,
Ak b0 > 6,3 mm, potom G je vonkaj priemer kontaktnej tesniacej plochy mnus 2b:
H = /4 G2 P

(D.5-5)

HG = 2 G m P

(D.5-6)

Zaaenie skrutiek a plch sa vypota nielen pri podmienkach zoskrutkovania, ale aj pri prevdzkovch
podmienkach takto:
a) Montne podmienky. Minimlne zaaenie skrutiek sa vypota takto:
WA = b G y

(D.5-7)

POZNMKA. Na uspokojco poadovan spojenie minimlne zaaenie zvis od samotnho tesnenia a innej tesniacej
plochy.

b) Prevdzkov podmienky. Minimlne zaaenie skrutiek sa vypota takto:


Wop = H + HG

(D.5-8)

Poadovan zoskrutkovan plocha AB,min sa vypota takto:


W Wop

AB,min = max A ;

f
f
B,
A
B

(D.5-9)

Skrutky sa musia tak vybra, aby AB AB,min.


POZNMKA. Vntorn tlak m sklon spoj rozdeli, preto pomocou zaaenia skrutiek sa mus vytvori dostaton tlak na
tesnenie a mus sa zarui tesnos spoja. Minimlne zaaenie skrutiek zvis pri tejto podmienke od nvrhovho tlaku,
tesniaceho materilu a innej plochy tesnenia driaceho tlak. V danch prpadoch sa musia zohadni viacer prevdzkov
podmienky.

D.5.3

Momenty na prrubch
HD = /4B2 . P

(D.5-10)

HT = H - HD

(D.5-11)

hD = (C - B - g1)/2

(D.5-12)

s vnimkou prrub s nasunutmi krkmi a prrub so stupovitm vtanm, pri ktorch plat:
hD = (C - B) / 2

(D.5-13)

hG = (C - G) / 2

(D.5-14)

hT = (2C - B - G) / 4

(D.5-15)

W = 0,5 (AB,min + AB) fB,A

(D.5-16)

a) Prruba pri montnych podmienkach. Celkov moment prrub sa vypota takto:


MA = W hG

(D.5-17)

b) Prevdzkov podmienky. Celkov moment prrub sa vypota takto:


168
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
Mop = HD hD + HT hT + HG hG

(D.5-18)

Pri proch prrub s rozdielnymi nvrhovmi podmienkami sa mus osobitne pota zaaenie skrutiek tak
pri montnych podmienkach, ako aj prevdzkovch podmienkach na kad kombinciu prrub
a tesnenia. Mus sa vybra vyia z vypotanch hodnt Wop a WA. Pri prrubch s najniou vypotanou
hodnotou Wop, sa mus zvi hodnota HG takto:
HG,new = HG + Wop,max Wop,min
D.5.4

(D.5-19)

Prrubov naptia a medzn hodnoty napt

D.5.4.1

Prrubov naptia

b
;1

CF = max
2 d b + 6e

m + 0,5

(D.5-20)

K = A/B

(D.5-21)

l 0 = Bg 0

(D.5-22)

T =

K 2 (1 + 8,55246log10(K )) 1
1,0472 + 1,9448K 2 (K 1)

(D.5-23)

U =

K 2 (1 + 8,55246log10(K )) 1
1,36136 K 2 1 (K 1)

(D.5-24)

Y =

K 2log10( K )
1
0,66845 + 5,7169
K 1
K 2 1

(D.5-25)

Prrubov naptia sa musia pri pouit momentov M vypota takto:


Pri montnych podmienkach plat:
M = MA

CF
B

(D.5-26)

Pri prevdzkovch podmienkach plat:


M = Mop

CF
B

(D.5-27)

a) Integrlna metda

F V a sa zvolia pomocou obrzkov N.5-4, N.5-5 a N.5-6.

169
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Obrzok D.5-4 Hodnota F (kontanta integrlnej metdy)

e F + l0
e 3 V
+
l
U l 0 g 02
T 0

(D.5-28)

Pri pozdnom napt hrdla plat:

H =

M
g12

(D.5-29)

Pri radilnom napt prrub plat:

r =

(1,333e F + l 0 )M

(D.5-30)

e 2l 0

170
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Obrzok D.5-5 Hodnota v (kontanta integrlnej metdy)

= 1 (minimlna hodnota) hrdla s rovnakou hrbkou (g1 / g0 = 1)


Obrzok D.5-6 Hodnota (koeficient na korekciu hrdlovho naptia)
171
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Tangencilne prrubov naptie sa vypota takto:

Y M
e2

K2 +1

(D.5-31)

K2 1

b) Von metda
Tangencilne prrubov naptie sa vypota takto:

Y M

(D.5-32)

e2

Radilne naptie v prrube a pozdne naptie v hrdle sa vypota takto:

r = H = 0

(D.5-33)

c) Metda toivej prruby s hrdlom

FL a VL sa uria pomocou obrzkov D.5-7 alebo D.5-8


eFL + l 0 e 3 VL
+

Ul 0g 02
T l 0

(D.5-34)

Na pozdne hrdlov naptie plat:

H =

(D.5-35)

g12

Radilne prrubov naptie:

r=

(1,333e FL + l 0 )M

(D.5-36)

e2 l0

Tangencilne prrubov naptie:

D.5.4.2

Y M
e2

K2 +1

(D.5-37)

K2 1

Napov medzn hodnoty

Na urenie nvrhovch podmienok platia nielen montne podmienky, ale aj normlne prevdzkov
podmienky.
Menovit nvrhov naptie f sa mus uri poda kapitoly 6, pritom sa mus vzia do vahy, e Rm/3 (pozri
tabuku 6-1) sa ned poui pri austenitickch oceliach.
fH je nvrhov naptie pla, alepri kontrukcich s navarenm krkom alebo vsunutm hrdlom je to
prrubov nvrhov naptie.
Ak B = 1 000 mm, potom k = 1,0.
Ak B = 2 000 mm, potom k = 1,333.
Pri hodnote B od 1 000 do 2 000 mm:
k=

2
B
1 +

3
2000

(D.5-38)

172
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Obrzok D.5-7 Hodnota FL (koeficient toivej prruby s hrdlom)

Obrzok D.5-8 Hodnota VL (koeficient toivej prruby s hrdlom)


Prrubov naptie potan poda D.5.4.1 mus spa tieto podmienky:
k H 1,5 min (f ; fH )

(D.5-39)

k r f

(D.5-40)

k f

(D.5-41)
173

Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

D.5.5

0,5k ( H + r ) f

(D.5-42)

0,5k ( H + ) f

(D.5-43)

zke prruby pri vonkajom tlaku

Ak sa prruby vystavia vntornmu a vonkajiemu tlaku, musia vyhovova obom podmienkam, pritom
vonkaj tlak stoj za povimnutie v prpade, ak vpotov vonkaj tlak Pe je men ako vntorn
vpotov tlak.
Prruby, ktor sa vystavia vonkajiemu tlaku, musia zodpoveda D.5.4, pritom platia tieto vnimky:
a) Pe sa nahrad P;
M op = HD (hD hG ) + H T (hT hG )

(D.5-44)

b) Wop = 0

(D.5-45)

a
POZNMKA. Pri vonkajom tlaku sa mu skrutky celkom uvoni, o m za nsledok, e Wop = 0. Je to konzervatvny
predpoklad, e kad zaaenie skrutky redukuje momenty na prrube.

Ak sa prruba vystav vonkajiemu tlaku a na jednu z pru prrub platia rozdielne nvrhov podmienky,
potom sa Wop mus vypota poda uvedenho vpotu tej prruby z pru, na ktorej je vie Mop a WophG.
D.5.6

Prepltovan spoje

D.5.6.1

Veobecne

Prepltovan spoj toivej prruby me ma hrdlo. Prslun predzvarok na zoskrutkovanej prrube sa


me spja dovolenm spsobom s plom.
Zaaenie skrutiek a plochy mus spa poiadavky D.5.2 alebo D.6.2 v zvislosti od spsobu pouitia
poda D.5.6.2.
Priemer zaovch reakci G1 medzi predzvarkom a toivou prrubou sa mus vybra tak, aby leala
medzi hodnotami (A2) a (B2+).
POZNMKA. V prpade, ak sa nepredloia nijak dvody, mus sa poui vypotan hodnota poda rovnice (D.5-46).

G1 = ( A2 + B2 )/2

(D.5-46)

Kontaktn plocha dvoch prrub sa vypota takto:


Ac =

min (A2 ) G12 ;G12 (B2 + )


2

(D.5-47)

Ak priemery A2 a B2 s uren tou istou sasou, ako napr. na obrzku N.5-9, potom sa mus v rovnici
(D.5-47) rovna nule.
Odtlacie naptie b na kontaktnej ploche sa mus pri montnom stave a prevdzkovom stave
vypota takto:

b =

Wop alebo W

(D.5-48)

Ac

174
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Obrzok D.5-9 Toiv prruba so stupovitm otvorom


Odtlacie naptie nesmie prekroi 1,5-nsobok najniieho nvrhovho naptia oboch prrub.
D.5.6.2

Privran obruby na prrubch

Privran obruby na prrubch musia ma tvar poda D.4.4 a musia sa pota bu poda metdy na zke
prruby (pozri lnok D.5), alebo poda metdy irokch prrub (pozri lnok D.6)
POZNMKA. Ak je G1 ako vonkaj priemer tesnenia, potom sa ned poui metda irokej prruby. Aj ke G1 je menie
ako vonkaj priemer tesnenia, napriek znenej hospodrnosti sa pouije metda zkej prruby.

Privaren obruby na prrubch musia spa poiadavky uveden v lnku D.5.4 alebo lnku D.6 na
prruby namhan priamo priamo prostrednctvom skrutiek, a to vtedy, to sa prijalo, ak zaaenie skrutiek
psob na priemery G1, ktor sa nahrad na ramene psobiacou hodnotou C pri vpote momentov na
ramench hD, hG a hT. Na priemer otvorov skrutiek dh poda lnku D.6 sa mus dosadi nulov hodnota.
D.5.6.3

Toiv prruby

Pozri obrzky D.5-10 a D.5-11.


hL = (C G1 )/2

(D.5-49)

Vetky zloky zaaenia psobiace na toivej prrube psobiace na ramene hL sa vypotaj takto:
M op = Wop hL

(D.5-50)

POZNMKA. Pri vonkajom tlaku Wop = 0, pozri D.6.4.

M A = W hL

(D.5-51)

Pri toivch prrubch platn naptia a medzn hodnoty napt musia spa poiadavky lnku D.5.4.

175
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Obrzok D.5-10 Prepltovan spoj, toiv prruba s hrdlom

Obrzok D.5-11 Prepltovan spoj, toiv prruba bez hrdla

176
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
D.5.7

Drkovan prruby

Dovouje sa, aby toiv prruby s prepltovanm spojom sa drkovali na celom priemere, aby sa dali
ahie odobra z krku hrdiel alebo ndob. Navrhovanie mus zodpoveda modifikcim poda D.5.6.3.
Ak prruba pozostva z jednej jedinej drkovanej prruby, potom sa mus prruba navrhn ako masvna
prruba (bez drok) pri pouit 200 % momentu Mop a/alebo MA poadovanho v D.5.6.3.
Ak prruby pozostvaj z dvoch drkovanch prrub, kad z krkov sa mus navrhn ako masvna
prruba (bez drok) pri pouit 75 % momentu poadovanho v D.5.6.3. Pr krkov sa mus montova
tak, aby boli proti drkam navzjom pod uhlom 90. Drky musia prechdza stredmi medzi otvormi na
skrutky.
D.6

irok prruby s mkkmi tesneniami v tvare krka

Obrzok D.6-1 irok prruba (mkk tesnenie)


D.6.1

pecilne symboly a skratky

Na pouitie tohto lnku platia symboly a skratky uveden v D.3 a nasledujce:


POZNMKA. Na ilustrciu rznych rozmerov pozri obrzok D.6-1.

A1
b

2b

je

vntorn priemer kontaktnej tesniacej plochy;


efektvna rka stavebnej skupiny;
efektvna rka kontaktnej tesniacej plochy, s presadenm 5 mm;
177
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
b/0

rka stavebnej zkladovej plochy psobiaca pri prvom pritiahnut;

dh

priemer otvorov na skrutky;

priemer psobenia zaovch reakci na tesnenie;

G0

vonkaj priemer tesnenia alebo vonkaj priemer prruby, poda toho, ktor z hodnt je niia;

celkov hydrostatick sila na dno;

HG

tlakov zaaenie na tesnenie na zaistenie tesnosti;

HR

reakn sila na vyrovnvanie momentov zvonku opsanej krunice skrutiek v dsledku vzniku
zaaen vo vntri tejto krunice;

hR

radilna vzdialenos od krunice opsanej skrutkami po krunicu na ktorej psob HR;

hS

radilna vzdialenos od krunice opsanej skrutkami po krunicu na ktorej psob HT;

hT

radilna vzdialenos od krunice opsanej skrutkami po krunicu na ktorej psob HG;

MR

radilny vyrovnvac moment na prrube pozd iary spojenia otvorov skrutiek;

poet skrutiek;

vzdialenos skrutiek.

D.6.2

Zaaenie skrutiek a plch

Pri 2b sa stanovila hodnota 5 mm.


b/0 = min (G0 - C ; C - A1 )

(D.6-1)

b/ = 4 bo

(D.6-2)

(Tto rovnica plat len vtedy, ak sa rozmery uvdzaj v milimetroch).


G = C - (dh + 2b)

(D.6-3)

H = /4(C - dh) P
HD =

(D.6-4)

B2 P

(D.6-5)

HT = H - HD

(D.6-6)

H G = 2b" G m P

(D.6-7)

hD = (C-B-g1)/2
hT = (C + dh + 2b - B) /4

(D.6-8)

hG = (dh + 2b) / 2

(D.6-9)

hR = (G0 - C + dh) / 4

(D.6-10)

MR = HD hD + H T hT + H G hG

(D.6-11)

HR =

MR
hR

(D.6-12)

Zoskrutkovan plocha sa vypota v zhode s D.5.2, pritom sa prijme toto:


W A = C b' y

(D.6-13)

Wop = H + H G + HR

(D.6-14)

178
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
D.6.3

Navrhovanie prrub

Hrbka prruby nesmie by menia ako najvia z vypotanch hodnt nasledujcich troch rovnc;
e=

6MR
f (C - nd h )

e=

(m + 0,5 )
(E/200 000 )0,25

(D.6-15)
( b 2db )
6

(D.6-16)

kde E sa zadal v N/mm2


e=

( A1 + 2g1 )P
2f

(D.6-17)

Ak sa navrhli dve prruby s rozdielnymi vntornmi priemermi a spoja sa zoskrutkovanm v zmysle


poiadaviek D.6.4, musia sa dodra tieto dodaton poiadavky:
a) hodnota MR pouit na oboch prrubch mus by menia z oboch vypotanch hodnt
vntornho tlaku;
b) hrbka prruby nesmie by menia ako priemer najmenieho otvoru:
e=

kde
D.6.4

M1 a M2

3(M 1 M 2 )(A + B )
f B (A B )

(D.6-18)

vypotan hodnoty na oboch prrubch z MR.

irok prruby vystaven vonkajiemu tlaku

Ak sa prruby vystavia vntornmu a vonkajiemu tlaku, musia vyhovova obom podmienkam, priom
vonkaj tlak stoj za povimnutie v prpade, ak vpotov vonkaj tlak je men ako vntorn vpotov
tlak.
Prruby, ktor sa vystavia vonkajiemu tlaku, musia zodpoveda D.6, pritom platia tieto vnimky:
a) Pe sa nahrad P;
b) nem platnos rovnica (D.6-16);
c) Wop = 0.
D.7

Prruby utesnen zvarmi

Zvarmi utesnen prruby (pozri obrzok D.7-1) sa musia navrhn poda lnku D.5, pritom platia tieto
vnimky:
a) zvauje sa len prevdzkov stav;
b) G = DL, vntorn priemer prruby utesnenej zvarom, pozri obrzok D.7-1;
c) HG = 0;
d) hrbka prruby e sa ur ako stredn hrbka prruby.

179
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Obrzok D.7-1 Prruby utesnen zvarmi


D.8
D.8.1

zke protiprruby
Vntorn tlak

Protiprruby s zkou tesniacou plochou (pozri obrzok D.8-1 a D.8-2) pri vntornom tlaku musia by
v zhode s D.5, pritom platia nasledujce modifikcie.
Pri metde vpotu toivch prrub neplatia medzn hodnoty go a B/go.
K lnku D.3 sa pridali alebo sa v om pozmenili nasledujce symboly a skratky:
A

je

vntorn priemer prrub;

vonkaj priemer prrub;

HT

ist zaaenie tlakom na elnej strane prrub.

180
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Obrzok D.8-1 Protiprruba s zkou tesniacou plochou

181
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Obrzok D.8-2 Protiprruby s zkou tesniacou plochou, zsuvn prevedenie


Nasledujce rovnice nahrdzaj rovnice uveden v lnku D.5 pri tchto premennch:
HD = /4PD2

(D.8-1)

HT = HD - H

(D.8-2)

hD = (B - C - g1) / 2

(D.8-3)

s vnimkou zsuvnch prrub s ktovmi zvarmi (pri ktorch B = D), pri ktorch plat:
hD = (B - C) / 2

(D.8-4)

hT = (2C - G - D) / 4

(D.8-5)

Mop = HT hT + HD hD

(D.8-6)

M = (MA or Mop) CF / A

(D.8-7)

K = B/A

(D.8-8)

Oznaenie hT, ktor me by negatvne, sa mus repektova.


POZNMKA. Vzniknut moment ako dsledok reakci tesnenia sa pri prevdzkovom stave rovn nule. Je to
konzervatvny predpoklad, pri ktorom kad zaaenie tesnenia sa redukuje na moment prruby.

D.8.2

Vonkaj tlak

Protiprruby s zkym tesnenm pri vonkajom tlaku sa musia navrhn poda D.8.1 s uvedenou
modifikciou D.5.5, pritom sa rovnica (D.5-5) nahrad rovnicou:
Mop = HD(hD + hG) + HT(hG - hT)

(D.8-9)
182

Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
D.9
D.9.1

Protiprruby s prechodnm tesnenm


Veobecne

Nvrhov metda mus by v zhode s D.9.2 alebo D.9.3; oba lnky platia sasne. Obidve nvrhov
metdy musia zodpoveda zaaeniu tesnenia a zaaeniu zoskrutkovania v montnom stave D.6.
POZNMKA. Pri prrubch s prechodnm tesnenm mme k dispozcii dve alternatvn metdy navrhovania. Prv sa
uvdza v D.5 pri prevdzkovom stave a vychdza z toho, e odpor proti pootoeniu pochdza so samotnej prruby, druh
sa uvdza v D.6 a poaduje vie zoskrutkovan plochy.

D.9.2

Navrhovanie poda metdy uvedenej v D.5


POZNMKA. Ilustrciu zaaen a rozmerov pozri na obrzku D.9-1.

Nvrh na prevdzkov stav mus by v zhode s D.5, pritom platia nasledujce modifikcie.
K lnku D.3 sa pridali alebo sa v om pozmenili nasledujce symboly a skratky:
A

je

vntorn priemer prruby;

A1

vntorn priemer kontaktnej tesniacej plochy;

vonkaj priemer prruby;

HS

hydrostatick sily na zklade psobiaceho tlaku, psobiaca na dno prslunej elnej


strany prruby;

hS

radilna vzdialenos od krunice opsanej skrutkami po krunicu, na ktorej psob HS.

Obrzok D.9-1 Navrhovanie protiprrub poda D.9.2


Platia tieto pridan rovnice:
w = (C - A1) / 2
HS = HD - / 4P

(D.9-1)
A12

(D.9-2)

hS = (2C - D - A1 ) / 4

(D.9-3)
183

Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
Nasledujce rovnice nahrdzaj rovnice uveden v lnku D.5 pri tchto premennch:
H = / 4P (C - dh )2 P

(D.9-4)

(D.9-5)

HG = 2 b C m P

(D.9-6)

HT = (H - HD + HS) / 2

(D.9-7)

hD = (B - g1 - C) / 2

(D.9-8)

HD = / 4P % D

s vnimkou zsuvnch prrub s ktovmi zvarmi (pri ktorch BD), pri ktorch plat:
hD = (B - C) / 2

(D.9-9)

hT = (2C + dh - 2A1 ) / 6

(D.9-10)

Mop = HD hD - HT hT + HS hS

(D.9-11)

M = Mop CF / A

(D.9-12)

K = B/A

(D.9-13)

Oznaenie hS, ktor me by negatvne, sa mus repektova.


POZNMKA. Vzniknut moment ako dsledok reakci tesnenia sa pri prevdzkovom stave rovn nule, o vedie k vym
naptiam.

D.9.3

Navrhovanie poda metdy uvedenej v D.6


POZNMKA. Ilustrciu zaaen a rozmerov pozri na obrzku D.9-1.

Pravidl navrhovania uveden v lnku D.9.3 sa mu poui len na protiprruby, pri ktorch protikus je
dno rry alebo ploch plata.
Nvrh na prevdzkov stav mus by v zhode s D.6, pritom platia nasledujce modifikcie.
K lnku D.3 sa pridali alebo pozmenili nasledujce symboly a skratky:
A

je

vntorn priemer prruby;

A1

vntorn priemer kontaktnej tesniacej plochy;

vonkaj priemer prruby;

HC

hydrostatick sily na zklade psobiaceho tlaku, psobiace na dno prslunej elnej


strane prruby;

hC

radilna vzdialenos krunice opsanej skrutkami po krunicu, na ktorej psob HC.

184
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Obrzok D.9-2 Navrhovanie protiprrub s prechodnm tesnenm poda D.9.3


Platia tieto pridan rovnice:
HC = HD / 4 P C 2

(D.9-14)

hC = (D - C) / 4

(D.9-15)

Nasledujce rovnice nahrdzaj rovnice uveden v lnku D.6 pri tchto premennch:

D.10

HD = / 4P D 2

(D.9-16)

hD = (B - C - g1 ) / 2

(D.9-17)

MR = HD hD - HC hC

(D.9-18)

Wop = HD - HC + HR

(D.9-19)

Prruby s kontaktom kov na kov

D.10.1

Veobecne

POZNMKA. Ilustrciu zaaen a rozmerov pozri na obrzku D.10-1.

Poiadavky uveden v D.10.2 sa mu poui len vtedy, ak nielen vntri ale aj zvonku kruncopsanch
skrutkami skr, ako sa skrutky dotiahnu s viac ako len bezvznamnm predptm, utesnenie sa vykon
krkom O alebo podobnm prevedenm.
185
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
Prostrednctvom vrobnho postupu a toleranci sa zabezpe, e prruba nie je v nijakom prpade
vypukl, o vedie ku kontaktu mimo krunice opsanej skrutkami.
POZNMKA 1. V prpade, ak prv kontakt je na vtan, potom s uveden pravidl konzervatvne.
POZNMKA 2. Vychdza sa z predpokladu, e samotesniace tesnenie sa uzavrie pribline v osi rry alebo ndoby a
dan zaaenie od montnej skupiny, ako aj vetky prostrednctvom tesnenia vzniknut axilne sily sa mu zanedba.

D.10.2

pecifick symboly a skratky

K lnku D.3 sa pridali nasledujce symboly a skratky:


G

je

stredn priemer tesnenia;

HR

reakn sila psobiaca mimo krunice opsanej skrutkami na vyrovnanie momentov


v dsledku psobiacich zaaen vntri tejto krunice;

hR

radilna vzdialenos krunice opsanej skrutkami po krunicu na ktorej psob HR;

MR

radilny vyrovnvac moment v prrube pozd spojovacej iary otvorov skrutiek;

poet skrutiek.

Obrzok D.10-1 Prruby s kontaktom kov na kov a tesniacim krkom O


D.10.3

Navrhovanie

Nasledujce poiadavky platia v prpadoch, pri ktorch sa zoskrutkuje prruba s identickou prrubou alebo
rovnou doskou.
Zaaenie skrutiek sa vypota poda D.5.2 a plat toto:
hR = (A - C) / 2

(D.10-1)
186

Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
MR = HD hD + H T hT

(D.10-2)

HR = MR /hR

(D.10-3)

WA = 0

(D.10-4)

W op = H + H R

(D.10-5)

Hrbka prruby nesmie by menia ako:


e=

6MR

(D.10-6)

f (C n d h )

Ak sa poda pravidiel tohto lnku navrhn dve prruby s rozdielnymi vntornmi otvormi a navzjom sa
zoskrutkuj do jednho spoja, dodatone sa musia splni nasledujce poiadavky:
a) hodnota MR pouit pri oboch prrubch sa mus pota pri menom z oboch vntornch
priemerov;
b) hrbka prruby s najmenm vtanm nesmie by menia ako:
t=

3(M 1 - M 2 )(A + B )
f B (A - B )

(D.10-7)

kde M1 a M2 s hodnoty z MR potan pri oboch prrubch.

187
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Prloha E (normatvna)
Navrhovanie prpojok odboiek v prsluenstve potrubia
E.1

Rozsah pouitia E.1.1 Veobecne

Tto prloha plat na navrhovanie prpojok odboiek, ktor maj:


bezvov ohyby rr 3d a 5d;
ohyby rr bezvov alebo zvran (s vnimkou pirlovo zvarench rr).
Tto prloha neplat na:
tvrnen asti prsluenstva;
bezvov ohyby rr s 2d.
POZNMKA. Na odboky a podprery sa mu poui aj in spoje, ako sa to uvdza v tejto prlohe, ak sa preuke ich
vhodnos prostrednctvom vpotov alebo vo vzahu k podobnm uspokojivm postupom.

Upozorni sa mus na to, e kad odboka zvyuje nebezpeenstvo vzniku turbulenci. Tieto fenomny
nesm vies k nrastu dovolenej medznej hodnoty tvorby korzie alebo erzie.
Pripojenia, ktor patria do rozsahu tejto prlohy, musia zodpoveda medznm hodnotm tabuke E.1-1,
a to aj vtedy, ak sa preuke osobitn dkaz vhodnosti pouitia.
Tabuka E.1.1-1 Medzn hodnoty pripojen

40 bar

Tlak
neizolovan 200 C

Teplota

izolovan 350 C

Pomer menovitch priemerov

pozri tabuky E.1.1-2 a E.1.1-3

Vystuovac krok

Bez zvranch vystuovacch krkov (s to opatrenia


proti prebytonej hrbke ast prsluenstva)

Maximlny celkov poet ekvivalentnch


zaovch cyklov (pozri 10.3.1)

1 000

Tabuka E.1.1-2 Pomer menovitch priemerov Rdius ohybu R = 1,5 d


Maximlny vonkaj priemer odboky
Potrubie: rdius ohybu R = 1,5 d (obrzok E.1.1-1 a E.1.1-2)
Koleno/ohyb rry
Do mm
P 0,5
MPa
Odchlka
de max

0,5 < P
1 MPa
P > 1 MPa

Usporiadanie
a)

88,9 168,3

273

323,8

355,6

406,4

457,9

508

609,6

26,7

33,4

60,3 a)

88,9

114,3

168,3

219,1

273

26,7

33,4

33,4

60,3 a)

88,9

114,3

168,3

219,1

26,7

26,7

33,4

60,3 a)

88,9

114,3

168,3

nepripa
sa

Spojky alebo prrubov spojky

Odboky bez vstunho krku

60,3 na rry alebo prrubov spojky na rry do = 48,3.

188
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
Tabuka E.1.1-3 Pomer menovitch priemerov Rdius ohybu R >1,5
Maximlny vonkaj priemer odboky
Potrubie: rdius ohybu R > 1,5 d (obrzok E.1.1-3)
do
Do do
2
R+
+
+ 50 X
e 2
2
2

All Do

Obrzok E.1.1-1
E.2

Obrzok E.1.1-2

Y Do

Obrzok E.1.1-3

Vystuenie

Skka pripojen sa mus vykona poda nasledujceho, pritom L a l musia zodpoveda ustanoveniam
definovanm v lnku 8.4:
POZNMKA. Ak je pripojenie stavebnou asou, v rmci predpokladanch prevdzkovch podmienok sa samotn
(prrubov spojky alebo in) vystuuj, potom sa u alej vystuenie nevyaduje.

E.2.1

Uhly a plochy

Uhly a plochy sa musia vypota v zhode s obrzkom E.2.1-1 a to takto:


E.2.1.1

Vpoet uhlov
cos =

R
R + 0,5Do

(E.2.1-1)

cos =

R 0,5do
R + 0,5Do

(E.2.1-2)

cos =

R + 0,5do
R + 0,5Do

(E.2.1-3)

A = 90

(E.2.1-4)

B =

(E.2.1-5)

189
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
Jednmu stupu v strede 1 zodpovedajca uhlov plocha sa vypota takto:
=

E.2.1.2

360

{(R + 0,5D

0,5e ) R 2
2

Plocha G2 (ktor je vdy via ako G1):

e
G2 = ( + ) + 0,51 + do ep
2

(E.2.1-7)

Mus plati tento vzah:

E.2.2

pc S2

kde

(E.2.1-6)

je

f
G2

(E.2.2-1)

nvrhov naptie definovan v kapitole 5.

Obrzok E.2.1-1
E.3

Analza prunosti

Dodatone sa pri ohyboch rr alebo kolench pouije platn naptie zvyujce faktory, platn vsledn
naptia jednho jedinho koeficienta zvyujceho naptie ako vsledok analzy elasticity bez odchlok
na jednotliv pripojenia odboiek (pozri lnok C.12).
Dotyn stavebn asti sa musia najskr ska poda C.12.3 a potom sa musia zvi naptia pomocou
koeficienta zvyujceho naptie, takto:
i 3f

190
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Koeficient zvyujceho naptia i sa vypota takto:


2

D 3 d 2 ep d
i = 1.5 m m m
2e Dm e 2rp

kde

je

rp

vonkaj rdius odboky v seku poda obrzkov E.3-1 a E.3-3;

ep

hrbka odboky;

dm

stredn priemer odboky;

hrbka steny na vtoku;

Dm

stredn priemer na vtoku.

Obrzok E.3-1

Obrzok E.3-2

Obrzok E.3-3

191
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Prloha F (informatvna)
Skanie poas prevdzky pri cyklickom namhan
F.1

Skanie poas prevdzky

V prpade ak sa potrubn sie vystav cyklickm namhaniam, vek vznam maj skky poas
prevdzky. Dovouj v prav as rozpozna zaiaton kody. Preto sa vntorn skky bez poruenia
(non-destructive examination - NDE) nahradili na najviac namhanch miestach skkami povrchu
a skkou ultrazvukom.
Kad potrubn sie ktor m uren poet dovolench cyklickch namhan (poet cyklov N), sa mus
najneskr po dosiahnut urenej polovice zaovch cyklov N podrobi vntornej skke. Pri potrubiach,
ktor sa navrhuj na N = 2 106 alebo vyie, sa mus poui hodnota 2 106. Prevdzkovate mus
vhodnm spsobom zisti poet prebehnutch zaovch cyklov a v prpadoch, ak sa to vyaduje,
dohodn vntorn skky.
F.2

Opatrenia pri dosiahnut vpotovej navovej ivotnosti

Ak sa dosiahne dovolen poet dovolench zaovch cyklov danej stavebnej asti alebo dovolen
hodnota celkovho pokodenia v zhode s 10.3.2.3, potom sa musia poda monost vykona na danch
vysoko namhanch miestach skky bez poruenia materilu v zhode s 10.3.2.7.
Ak sa pri skke poda a) nezistia nijak trhliny, pripa sa alie prevdzkovanie. Predpokladom pritom
je to, e pri skkach bez poruenia materilu, ktor sa vykonaj v skobnch intervaloch, zodpoved
50 % prevdzkovmu asu v zhode s 10.3.2.3. Po dosiahnut prevdzkovho asu sa mus dohodn
al postup zastnench strn.
Ak sa pri skkach poda a) alebo b) zistia trhliny alebo trhlinm podobn chyby, alebo chyby ete
rozsiahlejieho charakteru, potom stavebn as alebo prslun nosn prvok sa musia vymeni, a to aj
v prpadoch dohd zastnench strn vzhadom nadohodnut opatrenia pri pokraovan alej prevdzky.
Na pokraovanie prevdzky prichdzaj do vahy tieto kontrukn, vrobno-technick a prevdzkovotechnick opatrenia:
odstrnenie trhln vybrsenm. Ak sa pri vybrsen vyskytne nedostatone hrub stena, opravn
zvary sa vykonaj len na zklade dohody zastnernch strn;
bezvrubov brsenie zvarov;
zmena spsobu prevdzkovania.

192
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Prloha G (informatvna)
Fyziklne vlastnosti ocel
G.1

Veobecne

Fyziklne vlastnosti ocel sa uria pomocou vpotov napovej analzy.


G.2

Fyziklne vlastnosti

G.2.1

Mern hustota

Mern hustota zvis od teploty t. Vypota sa takto:

t =

20

[1 + 20,t (t 20)]

(G.2-1)

V tejto rovnici sa me poui koeficient linernej tepelnej rozanosti pri teplote od 20 C a po teplotu t.
Definuje sa takto:
1 l t l 20
(G.2-2)
20,t =

l 20 t 20
kde

lt

je

dka pri definovanej teplote t.

Na vpoet rozmeru danej stavebnej asti sa mus poui platn mern hustota 20 pri teplote 20 C,
pozri tabuku G.2.1-1.
Tabuka G.2.1-1 Mern hustota 20 C

G.2.2

Skupina ocel

Mern hustota
kg/m3

1 to 4, 5.1 a 5.2

7 850

5.3, 5.4, 6 a 7

7 760

8.1 a 8.2

Diferencilny koeficient linernej tepelnej rozanosti

Na vpoet teplotnho naptia pri rozdiele teplt t = t2 - t1 sa diferencilny koeficient linernej tepelnej
rozanosti dif,t* mus poui:
t * = 0,75max (t1, t 2 ) + 0,25min(t1, t 2 )

(G.2-3)

Vzah medzi 20,t a dif,t je:

d i ff, t = 20, t +
kde
G.2.3

20, t
t

(G.2-4)

(t t 0 )

to = 20 C.
pecifick tepeln kapacita

Vzah medzi menovitou pecifickou tepelnou kapacitou od 20 C po teplotu Cp,20,t a diferencilnou


pecifickou tepelnou kapacitou Cp,diff,t (podobne ako pri koeficiente linernej tepelnej rozanosti) sa
vypota takto:
cp, 20, t
(t t 0 )
(G.2-5)
cp, dif, t = cp, 20, t +
t

193
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
G.2.4

Teplotn sinite

Teplotn sinite Dth sa vypota takto:


Dth =

kde
G.2.5

je

t
tCp,dif,t

(G.2-6)

teplotn vodivos v zvislosti od teploty poda tabuky G.5.3.

Poissonova kontanta

Poissonova kontanta pri oceliach nezvisle od teploty v elastickom stave sa zvol:

= 0,3
G.3

(G.2-7)

Fyziklne vlastnosti ocel


POZNMKA. Systematick triedenie ocel pozri v EN 13480-2.

Fyziklne vlastnosti sa mu polynmne vypota pomocou rovnice (G.4-1) alebo sa mu odta


z obrzkov G.3-1 a G.3-4.
Vlastnos Z sa pri danej teplote t v C vypota takto:

Z = c 0 + c1t + c 2t 2 + c 3 t 3 +....

(G.3-1)

Polynmne koeficienty sa uvdzaj v tabukch G.3-1 a G.3-4.


t nesmie prekroi tieto hranice:
pri feritickch oceliach skupn 1.1 a 7 plat:

20 C t < 600 C

pri austenitickch nehrdzavejcich oceliach skupn 8.1 a 8.2:

20 C t < 800 C.

Pri teplotch medzi 0 C a 20 C sa me poui hodnota 20 C.


POZNMKA. Poda hodnt z citovanej literatry vetky hodnoty s s odchlkou menou ako 1 %

Ak sa vyber ocele v zhode s EN 13480-2, ich fyziklne vlastnosti sa mu zobra z platnch eurpskych
noriem, prpadne odvodi pomocou udanch hodnt linernou interpolciou.
Tabuka G.3-1 Polynmne koeficienty modulu prunosti Et (kN/mm2)
Skupina ocel

Polynmne koeficienty
c0

c1

c2

1 to 4, 5.1 a 5.2

213,16

-6.91 E-2

-1,824 E-5

5.3, 5.4, 6 a 7

215,44

-4.28 E-2

-6,185 E-5

8.1 a 8.2

201,66

-8.48 E-2

194
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
Tabuka G.3-2 Polynmne koeficienty linernej tepelnej rozanosti t (10-6 K-1)
Polynmne koeficienty

Skupina ocel
1 to 4, 5.1 a 5.2
5.3, 5.4, 6 a 7
8.1 a 8.2

c0

c1

c2

20 t
dif t

11,14

8,03 E-3

-4,29 E-6

10,98

1,623 E-2

-1,287 E-5

20 t
dif t

10,22

5,26 E-3

-2,5 E-6

10,11

1,062 E-2

-7,5 E-6

20 t
dif t

15,13

7,93 E-3

-3,33 E-6

14,97

1,599 E-2

-9,99 E-6

Table G.3-3 Polynmne koeficienty tepelnej vodivosti t (W/mK)


Polynmne koeficienty

Skupina ocel

c0

c1

c2

1.1

55,72

-2,464

E-2

-1,298

E-5

1.2

49,83

-1,613

E-2

-1,372

E-5

2.1

39,85

1,111

E-2

-3,611

E-5

46,85

7,2

E-4

-3,305

E-5

5.1

45,0

-1,287

E-2

-1,075

E-5

5.2

36,97

6,40

E-3

-2,749

E-5

5.3 a 5.4

28,05

1,85

E-3

-5,58

E-6

22,97

8,73

E-3

-4,82

E-6

8.1 a 8.2

13,98

1,502

E-2

Tabuka G.3-4 Polynmne koeficienty pecifickej tepelnej kapacity Cp,xx,t (J/kgK)


Polynmne koeficienty

Skupina ocel
1 a 5
6
8.1 a 8.2

c0

c1

c2

c3

c4

Cp,20 t

454, 93

0,28139

-3,8815 E-4

4,7542 E-7

Cp dif t

449,30

0,57830

-1,1930 E-3

1,9017 E-6

Cp 20 t

433,33

0,43342

-7,4702 E-4

8,0289 E-7

Cp dif t

424,66

0,89672

-2,2892 E-3

3,2116 E-6

Cp 20 t

467,77

0,24905

-5,5393 E-4

8,3266 E-7 -4,3916 E-10

Cp dif t

462,69

0,52026

-1,7117 E-3

3,3658 E-6

195
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

-2,1958 E-9

STN EN 13480-3

Obrzok G.3-1 Modul prunosti ocele Et

Obrzok G.3-2 Koeficient linernej tepelnej rozanosti t

196
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Obrzok G.3-3a pecifick tepeln kapacita ocele skupiny 1 a 5.3

Obrzok G.3-3b pecifick tepeln kapacita ocele skupiny 6.1 a 6.4

197
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Obrzok G.3-3c pecifick tepeln kapacita ocele skupiny 8.1 a 8.2

Obrzok G.3-4 Koeficient tepelnej vodivosti t

198
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Prloha H (normatvna)
Charakteristiky prunosti, sinitele zosilnenia prunosti a naptia, modul prierezu
sast potrubia a geometrick diskontuity
V tabukch H.1 a H.3.sa uvdzaj sasti potrubia, ich charakteristick geometrick diskontiuty v
prpadoch veobecnho pouitia, iastkov spojenia a ohyby, ako aj kolen potrubnch siet nielen
v rovine rezu, ale aj mimo roviny rezu.
Tabuka H.1 Charakteristiky prunosti, sinitele zosilnenia prunosti a naptia,
modul prierezu na veobecn prpady pouitia

priamy kus
potrubia

Nzov

ohyb rry

s.

Nrtok

Charakteristika Sinite

prunosti
prunos
h
ti
kB

Sinite
zosilnenia
naptia

4Ren

1,65
h

0,9

dm2

Modul
prierezu

h2

d o4 d i4

Segmentov koleno
l r (1 + tan )

Viacsegmentov kolen
l < r (1 + tan )
(l = 2 R tan )

32

do

4Ren

dm2

s
R=

l cot
2

1,52

0,9

h5

h2

4Ren

dm2

s
R=

d m (1 + cot )
4

1,52

5 6

0,9

h2

(pokraovanie)

199
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
Tabuka H.1 (pokraovanie)

Kovan, zvran
redukcia

Nrtok

Charakteristika Sinite
prunosti

prunos
h
ti
kB
Kontrukn
podmienky
60

priechody hrbok stien

Modul
prierezu
Z

12

do


100 en

max. 2,0
( v stupoch)

e2 e1

Zkladn
rra:
2en
dm

0,9

h2 3

d o4 d i4
32

2 en + 0,5epl

dm en

)5 2

32

s epl en

h2 3

en 5mm
a 0,1en

1,0

1,8

do

Hrdl:

0,9

8,8en
dm

2
dm,
b ex

Pri ex ako
menej
hodnote z
ex1 = en,
prpadne
ex2 = i en,b

0,9

h2 3

en < 5mm
a > 0,1en

10

Sinite
zosilnenia
naptia

0,5 +

en do/100

tvarovka T
s nasadenm alebo
vsadenm zvranm
hrdlom

kovan a zvran
ako hore, ale
tvarovka T s en
s pridanm
a en,b ako hrbka vstuneho lmca
steny spoja

Nzov

tup zvar

s.

1,3 +
d
0,0036 o +3,6
en

30
15
(bez obvodovch
zvarov na
prechode = 0)

d o4 d i4

32

do

max 1,9
(pokraovanie)

200
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
Tabuka H.1 (dokonenie)

11

12

Nzov

ktov zvary na navrkoch

s.

Nrtok

Charakteristika Sinite
prunosti

prunos
h
ti
kB

konkvne
s rovnomernm
prechodom na
rru

Sinite
zosilnenia
naptia

Modul
prierezu
Z

1,3

menia
hodnota z
d o4 d i4
32

do

2,1

d o2 a

Tabuka H.2 Sinitele zosilnenia naptia a modul prierezu na oddelen spoje


Nzov

Tvarovky T pri pecilnych kontruknch podmienkach

Nrtok

en,b = en,R + 2Y 3
d o,b = d m,b + en,b

(pokraovanie)

201
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
Tabuka H.2 (pokraovanie)
Nzov

Tvarovky T pri pecilnych kontruknch podmienkach


dm,R
dm

kontrukn
podmienky

0,5

d
100
en

0,1en r1 0,5en

e
e
30
r2 max n,b ; n
2 2
+ en,R
d

; 2 sin3 (dm,b + en,b dm,R en,R )


r3 max m,R
500

Pri podmienke r3 sa mus uvies v stupoch.


Na odboky s DN < 100 sa me dodra podmienka ako pri r1.
Nzov

Tvarovky Y v tvare gule


Na zkladn rru:

Na odboku:

Sinitele
zosilnenia
naptia a modul
prierezu

d 3 d
i = 0,4 m m,R
dm
2en

d 3 d
i = 1,5 m m,R
2en dm

avak minimlne i = 1,5


Z=

d m2 en

Z=

d m,R
2 en,R

en
d m,b + en,b

2
d Rm
en,R

en,b1 = en,R + 2 y 3
d o = dm + en

Nrtok

d o,b1 = dm,b1 + en,b1


d o,b2 = dm,b2 + en,b2

(pokraovanie)

202
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
Tabuka H.2 (pokraovanie)
Nzov

Tvarovky Y v tvare gule


Io = 2 dmen ; = 1

Sinite vplyvu
lo, 1, 2

I1
I
; = 1 2
lo
lo

pri I1 lo, 1 = 0 a pri l2 lo, 2 = 0

Sinitele
zosilnenia naptia

i=

0,9
h

23

kde h =

Hrdlo 1
modul prierezu
Z1 Z2

V rovniciach
nahraden
hodnoty
pri pomeroch
M A MB
Z Z
MC MD
Z Z

uvedench
v 7.6.2 a 7.6.6

Hrdlo 2a a 2b

2
Z1 = d m,
b1ex1 4

2
Z 2 = d m,
b2 e x2 4

kde ex1 = min(en ;i en,b1 )

Nzov

2en
dm

kde ex2 = min(en;i en,b2 )

Dvojit tvarovky Y v tvare gule


Hrdlo1

Hrdlo 2a

Hrdlo 2b

M1 1M 2a
+
Z1
Z2

M 2a 1M1
+
Z2
Z1

M 2b 1M1
+
Z2
Z1

M1 1M 2b
+
Z1
Z2

M 2a + 2 M 2b
Z2

M 2b + 2 M 2a
Z2

Na danch tvarovkch sa nahrad M/Z vou z hodnt z rovnc


uvedench v 7.6.2 a 7.6.6. Potom plat: M1 = MA,B,C,D na hrdle 1,
M2A = MA,B,C,D na hrdle 2a a M2B = MA,B,C,D na hrdle 2b.
(pokraovanie)

203
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
Tabuka H.2 (dokonenie)
Nzov

Dvojit tvarovky Y v tvare gule

Nrtok
l o = 2 d m en

Sinite vplyvu
lo, 1, 2, 3

1 = 1

l1
lo

2 = 1

l2
lo

3 = 1

l3
lo

if I1,2,3 l o , potom 1,2,3 = 0

Sinitele
zosilnenia
naptia

i=

0,9
23

kde h =

2en
dm

h
ex1 = min(en;ien,b1 )

2
Z1 = d m,
b1ex1 / 4

ex2 = min(en;ien,b2 )
2
Z 2 = d m,
b2 ex2 / 4

modul prierezu
Z1, Z2

V rovniciach
nahraden
hodnoty
pri pomeroch
M A MB
Z Z
M C MD
Z Z

uvedench
v 7.6.2 a 7.6.6.

Hrdlo 1

Hrdlo 2a

Hrdlo 2b, c ,d

M1 1M 2a
+
Z1
Z2

M 2a 1M1
+
Z2
Z1

M1 1M 2b
+
Z1
Z2

M 2a + 2 M 2b
Z2

M 2a M 2b,c,d

M1 1M 2c
+
Z1
Z2

M 2a + 3 M 2c
Z2

M 2a M 2d,a,b

M1 1M 2d
+
Z1
Z2

M 2a + 2 M 2d
Z2

M 2b M 2c,d,a
M 2a M 2a,b,c

204
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
Tabuka H.3 Prun charakteristika a sinitele zosilnenia naptia
v rovine rezu a mimo roviny rezu

Opis sasti

Zvran kolen
alebo ohyby rr

Mimo roviny
rezu

V rovine
rezu

io

ii

0,75

0,9

23

23

Viacsegmentov
kolen
l < r (1 + tan )

0,9

0,9

23

23

Prun
charakteristika

Nrtok

en R
r2

cot en l
2 r2

(l = 2 R tan )

Segmentov
kolen
l r (1 + tan )

Zvran tvarovka
T poda ASME
B16.9

Sriov tvarovka T
s plechom alebo
limcom

0,9

0,9

23

23

0,9
h

23

0,9
h2 3

en 1 + cot

r
2

0,75i o + 0,25

0,75i o + 0,25

4,4en
r

(en + 0,5er )5 2

( )

r en

32

(pokraovanie)

205
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
Tabuka H.2 (dokonenie)

Opis sasti

Mimo roviny
rezu

V rovine
rezu

io

ii

0,9

0,75i o + 0,25

en
r

0,75i o + 0,25

r e

1 + 1 n
r r

0,75i o + 0,25

4,4en
r

0,75i o + 0,25

3,3en
r

Sriov tvarovka T
bez vstue

h2 3

Pretlan
zvran
tvarovky T

h2 3

Navaren odboka

Odboka
s navarenm
hrdlom (so
zabudovanou
vstuou)

0,9

0,9
h2 3

0,9
h

23

Prun
charakteristika

Nrtok

206
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Prloha I (informatvna)
Vrobn skky prunch podpier a tlmiov nrazov
I.1

Kontantne zaaen zvesy/podpery

Pri preberacch skkach zskan poznatky o kontantne zaaench zvesoch/podperch (driaky


s kontantnou podpernou silou) sa znzoruj na obrzku I.1-1 prostrednctvom diagramu Sila Drha.
Kolsanie zvislej tlakovej alebo ahovej sily nesmie prekroi 5 % nvrhovho zaaenia FD, to znamen:
FD Fact,d,max
FD

kde

I.2

Fact

je

0,05 a

FD Fact,u,min
FD

0,05

pri skke vrobcom skutone nameran sila;

Fact,d,max

najvyia skuton sila pri sptnom pohybe (-);

Fact,d,min

najniia skuton sila pri sptnom pohybe (-);

Fact,u,max

najvyia skuton sila pri doprednom pohybe (+);

Fact,u,min

najniia skuton sila pri doprednom pohybe (+).

Prun zvesy/podpery

Pri preberacch skkach zskan poznatky o prunch zvesoch/podperch (driaky s premenlivou


podpernou silou) sa znzoruj na obrzku I.2-1 prostrednctvom diagramu sila drha.
I.3

Tlmie nrazov

Pri preberacch skkach zskan poznatky a charakteristick smern prevdzkov hodnoty tlmiov
nrazov sa znzoruj na obrzku I.3-1.

207
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

(a) tolerann pole


Sc = vpotov pracovn drha

St = menovit drha

So = suma reverznch drh

SD = poadovan nvrhov drha

FD = nvrhov zaaenie vrtane tiaovch sl sast, ak sa vyskytn.


Obrzok I.1-1 Diagram sila drha kontantne zaaench zvesov/podpier

208
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

(maximlna nastavovacia sila)


FN = 1,15 FD.max -----------------------------------------------------------------------------------------mon prestavenie + 15%

FD.max
(maximlna nastavovacia sila)

plnovan rozsah nastavenia

FD.min
(minimlna nastavovacia sila)
mon prestavenie 15%

Fmin = 0,85 FD.min -----------------------------------------------------------------------------------------(minimlna nastavovacia sila)


drha S

Obrzok I.1-2 Rozsah nastavenia kontantnch podpier

209
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

(a)

sptn pohyb zavesenia

(b)

dopredn pohyb k nvrhovej polohe

(c)

tolerann pole

(d)

dovolen tolerancia prunosti

FP

zaaenie pri monti (predptie)

Fmax

maximlna nosn sila

Fmin

minimlna nosn sila

FD,d

zostupn nvrhov sila pohybu potrubia (vrtane tiaovch sl sast,


ak sa vyskytn)

FD,u

vzostupn nvrhov sila pohybu potrubia (vrtane tiaovch sl sast,


ak sa vyskytn)

Sc

vpotov drha

So = So1 +So2

suma poadovanch reverznch drh

St

celkov nvrhov drha

SD

nvrhov drha
Obrzok I.2-1 Rozsah nastavenia prunch podpier

210
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Legenda
(a) Posunutie/sila

(d) ahov sila

(b) Posunutie

(e) Drha po uvonen

(c) Sila

(f) as
a) Skka ahovej sily

b) Skka drhy po uvonen

Legenda
(a) Rchlos/sila

(d) Sila

(f) Aktivan rchlos

(b) Rchlos

(e) Rchlos odvzdunenia

(g) Rchlos

(c) Menovit zaaenie


c) Skka aktivanej rchlosti
POZNMKA. Priebeh kriviek zvis od prechodovch rchlost skobneho protokolu.

Obrzok I.3-1 Charakteristick skobn krivka tlmia nrazov


211
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Prloha J (normatvna)
Typov skky sast podpier
J.1 Ak sa podpery skaj pri zaaen, podpery sa musia zabezpei tak, aby sa zaruila minimlne
rovnak miera bezpenosti ako pri vpote. Prslun intalovan sasti sa musia poda monosti
ska pri podmienkach blzkych prevdzkovm. Skka mus prebieha pri okolitej teplote, ale na
kompenzovanie zvenej prevdzkovej teploty ako dsledok multiplikcie skobnho zaaenia sa
pouije redukn faktor Rp0,2,t /Rp0,2,RT , kde RT je okolit teplota poas skky a t je nvrhov teplota
sasti podpier poas skky. Sasti navrhnut v oblasti teenia materilu sa musia redukova faktorom
S2 /1,25 Rp0,2,RT.
J.2 Platnos typovej skky sast podpier sa ru, len o sa zmenia podmienky navrhovania alebo
kontrukn podmienky (napr. pecifikcia materilu, spsob zvrania, klasifikcia kontrukcie).
J.3 Skky sa musia vykona na minimlne dvoch skobnch vzorkch originlnej vekosti sast. Ak
sa ska len jedna skobn vzorka, menovit zaaenie z odvodenej hodnoty sa redukuje o 10 %. Ak
skobn vzorka nevyhovie skke, doklad o skke sa nesmie deli.
J.4 Skobn podmienky musia poda monost presne zodpoveda prevdzkovm podmienkam, o
plat predovetkm na vetky upevnen sasti podpier a smer zaaenia. V prpade zaaen
psobiacich rznymi smermi s rozdielnou silou, sa pri skke mus poui najkonzervatvnejia
kombincia.
Dovolen prevdzkov zaaenie je najmenie pouit zaaenie pri skke, pri ktorej sa dosiahne
medza pevnosti (zaaenie na medzi pevnosti Fu), medza klzu (zaaenie na medzi klzu Fy) alebo medza
vzpernej pevnosti (zaaenie na medzi pevnosti v vzpere FB), pritom na prslun asti sa vyberie
najniia hodnota poda tabuky J.4-1. Dovolen hodnota nhodnch zaaen sa mus prostrednctvom
multiplikcie menovitho zaaenia deli koeficientom 1,33.
Tabuka J.4-1 Pomocou skok odvoden menovit zaaenie
Dovolen zaaenie na zklade
Druh podpery

zaaenia na medzi
pevnosti

zaaenia na medzi
klzu

zaaenia na medzi
pevnosti vo vzpere

linerny typ

Fu/4,0 alebo Fu/2,4 K1

Fy/1,6 K2

Fb/1,6 K2

svorka

Fu/4,0 alebo Fu/2,4 K1

Fy/1,6 K2

Fb/1,6 K2

tuh vzpera
alebo tlmi otrasov

Fu/4,0 alebo Fu/2,4 K1

Fy/4,0 alebo Fy/2,4 K1

Fb/2,5

tlmi

Fu/4,0 alebo Fu/2,4 K1

Fy/4,0 alebo Fy/2,4 K1

Fb/2,5

ty

Fu/4,0 alebo Fu/2,4 K1

Fy/4,0 alebo Fy/2,4 K1

Fb/4,0 or Fb/2,4 K1

kde

K1 =

R m, skka a hom

K2 =

R m,materilov pecifikcia

Rp0,2, skka ahom


Rp0,2,materilov pecifikcia

212
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Prloha K (informatvna)
Upevnenie podpier k nosnm prvkom
K.1

Upevnenie podpier k betnovm nosnm prvkom

Existuje vea rznych spsobov na upevnenie podpier k nosnm prvkom. Vo veobecnosti sa dva
prednos zabetnovaniu. Z tohto dvodu je iaduce skor stanovenie (urenie) miesta podopretia
a zaaen. V nasledujcich prkladoch sa uvdzaj dovolen spsoby upevnenia:
Kotviace platne:
Kotviace platne s kovov (zvran) kontrukcie, ktor sa pri stavebnch prcach zalej betnom.
Bene pozostvaj z oceovej platne a (vinou 4) spjacch kotiev, ktor sa ukotvia do betnu.
Kotviace platne sa uprednostuj vtedy, ak zaaenia a miesta podopretia s vopred znme v
asovom predstihu pri projektovan.
Ak kotviace platne s miestom vysokho posuvnho zaaenia, musia sa vybavi prlonmi
plochami z plochch ocel alebo profilov (prlonkov).
Za dodanie a ukotvenie kotviacich platn je vo veobecnosti zodpovedn stavebn dodvate.
Kotviace tye;
Kotviace tye s kovov nsadce (rovn tye alebo kotevn tne), ktor sa nasadia do prslunch
otvorov, ktor stavebn dodvate nech bu otvoren, alebo zaleje plastickou hmotou.
Pouitie tchto spsobov sa mus dohodn so stavebnm dodvateom.
Svornk s rozpernm puzdrom alebo rozperka:
V betne zapusten svornky s rozpernm puzdrom alebo rozperky sa vo veobecnosti pouvaj
na upevnenie podpier, ktorch poloha pri zostavovan stavebnch plnov nebola znma.
Pouitie svornkov s rozpernm puzdrom alebo rozperiek mus by v zhode s poiadavkami vrobcov.
Ak tieto kotviace stavebn asti nemaj nijak menovit mykov zaaenie, mus sa zabezpei
predptie, ktor vyrovn mykov sily pomocou klznch sl.
U-profily:
U-profily sa upevnia pomocou zapustench rozperiek do betnovej plochy. U-profily sa montuj na
debnenie ete predtm, ako sa naleje betn. Podpery rr sa upevnia pomocou pecilnych skrutiek
a matc na ukotven alebo neukotven U-profily. Na rzne typy U-profilov sa urili pecilne
skrutky a matice, ktor na zklade vekosti sa hodia len na dan typ U-profilu.
K.2
K.2.1

Pripevnenie na nosnej oceovej kontrukcii


Normalizovan skrutky

mykov namhanie sa dovouje na zvitoch skrutiek len vtedy, ak sa pri navrhovan zohadnia.
Matice sa musia zabezpei vhodnm spsobom.
K.2.2

Vysokopevn predpt skrutky

Vysokopevn predpt skrutky sa musia utiahnu tak pevne, aby sila zovretia na opornej ploche brnila
preklzvaniu.
K.2.3

Zvranie

Vetky prizvran asti nstavby mus prevzia nielen kontruktr nosnch prvkov, ale aj nkupca. Zvary
na plochch namhanch ahom oceovej nosnej kontrukcie sa dovouj len so shlasom kontruktra
nosnej kontrukcie.

213
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Prloha L (informatvna)
Preborenie tyovch podpier
L.1

Veobecne

asti podpier pod tlakovou silou sa navrhuj proti preboreniu. Pevnos proti preboreniu zvis od thlosti
stavebnej asti. Plastickmu alebo elastolpastickmu preboreniu sa pri navrhovan mus zabrni
prostrednctvom zodpovedajceho niieho stupa thlosti stavebnej asti.
L.2

Symboly

Na pouitie tejto prlohy platia symboly uveden v tabuke 3.2-1 a pridan symboly poda tabuky L.2-1.
Tabuka L.2-1 Pridan symboly na pouvanie tejto prlohy
Symbol

L.3

Opis

Jednotka

priena prierezov plocha

mm

plon moment zotrvanosti prienej prierezovej plochy v smere preborenia

mm4

koeficient zvisl od konench podmienok

dka ty

mm

lb

dka preborenia tye

mm

stupe thlosti tye v smere preborenia

stupe thlosti tye na zaiatku preborenia

nosn polomer prienej prierezovej plochy

mm

Sm

dovolen tlakov naptie

N/mm
(MPa)

tlakov naptie

N/mm
(MPa)

Zkladn rovnice

Nosn rdius sa vypota takto:

= I A

(L.3-1)

Dka preborenia tye sa vypota takto:


l b = Kl

(L.3-2)

Stupe thlosti tye v smere preborenia sa vypota takto:

lb

(L.3-3)

Stupe thlosti nesmie prekroi hodnotu 200.

214
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
L.4

Dovolen tlakov naptie

Elastick preborenie sa zana pri stupni thlosti vom alebo rovnajcom sa hodnote vypotanej
poda tejto rovnice:
1

2 2E 2

c =
Rp0,2

(L.4-1)

Plastick alebo elastickoplastick preborenie vznik pod touto hodnotou.


Tlakov naptie mus by pomocou danch hodnt rovnc (L.4-2) a (L.4-3) pod hodnotou dovolenho
tlakovho naptia a v nijakom prpade nesmie prekroi hodnotu 0,6 Rp0,2.
pri c

a =

12 2E
23 2

(L.4.-2)

pri < c

a =

L.5

1
Rp0,2 1
2 c

5 3
+
3 8 c

(L.4-3)

Dka preborenia

Dka preborenia zvis od okrajovch podmienok. V tabuke L.5-1 sa uvdzaj niektor prpady
hodnoty K.

215
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
Tabuka L.5-1 Hodnoty K
Votknut koniec

Von koniec

K=1

K = 0,5

K=1

K = 0,7

K=2

0,7 < K <1

K>2

Pri stavebnch astiach na zklade axilneho tlakovho namhania, ako aj pridanch vzahoch na
ohybov momenty, musia naptia vyhovova tmto rovniciam:
fa

Cm, x fb, x

1 fa

cr, x

Fb

Cm, y fb, y

1 fa
cr,y

Fb

1,0

(L.5-1)

a
fb, y
f
fa
+ b, x +
1,0
0,6Rp0,2
Fb
Fb

(L.5-2)

Ak 0,15, potom sa mus poui tento vzah:


fa

fb,x
Fb

fb,y
Fb

1,0

(L.5-3)

216
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Prloha M (informatvna)
Nvod na navrhovanie nosnch stavebnch prvkov
M.1

Stavebn asti tvaru tye pri namhan ohybom

M.1.1

Veobecne

Stabilita podpier sa mus dokazova pomocou analzy stability tlakom namhanch psov nosnkov,
ktor sa izoluj od nosnka a rovnomerne sa zaaia ohybom.
Toto overenie sa nevyaduje, ak podopretie sa urob v pozdnom smere a podopret dka je menia
200 a
ako
(pozri obrzok M.1.1-1).
Rp0,2

Obrzok M.1.1-1 Rozmery psa nosnka


M.1.2
M.1.2.1

Dodaton overovanie podpier tyovho typu


Veobecne

Toto pravidlo plat na lnky, ktor s vo vzahu k hlavnej osi nosnka symetricky usporiadan a v smere
tejto osi sa namhaj ohybom.
M.1.2.2

Zvran asti

Zvary musia by svisl.


M.1.2.3

Von konce

Von konce tlakom namhanch psov nosnkov musia spa tto podmienku:
b
170

e
Rp0,2

(M.1.2-1)

Obrzok M.1.2-1 Rozmery vonho konca psa nosnka

217
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
M.1.2.4

Votknut konce

Votknut konce tlakom namhanch psov nosnkov musia spa tto podmienku:
b

500

(M.1.2-2)

Rp0,2

kde b a e sa znzoruj na obrzku M.1.2-1.

Obrzok M.1.2-2 Rozmery votknutho konca psa nosnka


Stavebn asti, ktor sa pouij ako votknut a na ktorch sa vyskytne namhanie ohybom, musia
vyhovova podmienkam stability v smere kolmom na ps nosnka. Pri tomto overovan sa musia
pozorova stavebn asti ako izolovan. Pri vpote stupa thlosti sa mus zohadni nosnos votknutia
170 e
b
alebo
.
pri zohadnen nosnej rky psa nosnka. Nosn rka nesmie prekroi
2
Rp0,2
M.1.2.5

Stabilita pri namhan mykom

Ak sa vyskytne namhanie mykom, odpora sa stojinu nosnka rozdeli votknutiami (pozri obrzok M.1.2-2).

Obrzok M.1.2-3 Delenie stojiny nosnka


M.2

Stabilita podpier v tvare platn

Niektor podpery v tvare platn sa mu na vpoet zobrazi ako podpera v tvare stojiny, priom sa
dohodne, e cel zaaenie sa prena ako pri votknut.
V tchto prpadoch sa mus stabilita votknutia dokazova len v smere kolmom na stojinu, priom pri
vpote nosnosti sa rta aj so spolupsobiacou nosnou efektvnou rkou. Tto efektvna rka nesmie
prekroi 15-nsobok hrbky steny.
218
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3
M.3
M.3.1

Kotviace platne a porovnaten kotviace asti


Veobecne

Kotviace platne, ktor sa namhaj normlovmi silami, sa musia vystavi v pravom uhle k normlovej
rovine najmenej 10 % normlovho zaaenia.
M.3.2

Navrhovanie jednoduchch kotviacich platn

Pri navrhovan jednoduchch kotviacich platn sa mus zohadni rozanos, ktor sa objav pozd
prierezovej iary votknutia nosnka a prena zaaenie od rry na kotviacu platu. Pozri obrzok
M.3.2-1 a-a a b-b. Mimo tejto iary leiace plochy platne sa musia pota ako von nosnky a prierez
platne pozd tejto iary mus odola reaknm silm v dsledku psobenia momentov.

Obrzok M.3.2-1 Jednoduch kotviaca plata


M.3.3

Kotviace platne s votknutmi stojinami

Ak sa to pri vzniku sl vyaduje, musia sa opatri votknutm. Vpoet sa mus vykona poda M.3.2 pozd
iar a-a, b-b a c-c znzornench na obrzku M.3.3-1.

Obrzok M.3.3-1 Kotviace platne s votknutmi stojinami


M.3.4 Vpoty zaaenia kotiev zapustench v betne
Ak sa kotvy zapustia do betnu, kontruktr podpier mus poskytn stavebnmu dodvateovi podrobn
daje o zaaeniach a momentoch prenanch na nosn kontrukciu.

219
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Prloha N (normatvna)
Dokumentcia podpier
Vrobca podpier mus da nkupcovi podklady, ktor sa vyaduj ako dkaz, e dodan podpery
zodpovedaj lnku 13. Rozsah tejto dokumentcie zvis od tried podpier uvedench v tabuke N.1
alebo sa dohodne medzi zastnenmi stranami.
Tabuka N.1 Dokumentcia podpier

Dokumenty

Trieda podpier
S1

S2

Certifikt v zhode s EN 10204-3.1B.


Materil

S3
Y

Certifikt v zhode s EN 10204-2.1.

Certifikty zvarovch materilov (prdavnch materilov)

Doklad o spsobilosti zvraa v zhode s EN 287-1.

Sprva o spsobe vykonania skky v zhode s EN 288.

Kontrola

Protokol o skke v zhode s EN 13480-5.

Certifikcia

Poiadavky uveden v EN 13480-5.

Vkres, schma alebo in zobrazenie druhu podpery


a identifikcia kadej podpery.
Kontrukcia

Vkres kadej podpery.


Dkaz o pevnosti prostrednctvom analzy, skka alebo
vzah k normalizovanej kontrukcii.

Vroba

X = Predkladan dokumenty.
Y = Dokumenty pripraven s cieom preskania.

220
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Prloha ZA (informatvna)
Ustanovenia tejto normy vyjadrujce zkladn poiadavky alebo in ustanovenia
smernc ES
Tto eurpska norma sa vypracovala na zklade mandtu, ktor udelila CEN Eurpska komisia
a Eurpske zdruenie vonho obchodu a podporuje splnenie zkladnch poiadaviek smernice
93/42/EHS (smernica na zdravotncke pomcky).
Upozornenie. Na vrobok(-y), ktor je predmetom tejto normy, sa mu vzahova alie poiadavky
a alie smernice ES.
Nasledujce lnky tejto normy, ktor sa uvdzaj v tabuke ZA.1, podporuj splnenie zkladnch
poiadaviek smernice 97/23/ES.
Zhoda s touto normou je jednm zo spsobov zabezpeenia zhody so pecifickmi zkladnmi
poiadavkami prslunej smernice a pridruench predpisov EZVO.
Tabuka ZA.1 Vzah medzi EN 13480-3 a smernicou o tlakovch zariadeniach 97/23/ES
vzhadom na kontrukciu a vpoet priemyselnch potrubnch siet
EN 13480-3
harmonizovan
lnky

Smernica 97/23/ES
o tlakovch
zariadeniach, Prloha I

Obsah

4.2

Navrhovanie pri pouit relevantnch


koeficientov

2.1-1, 1. odsek

Kapitola 5

Koeficient bezpenosti a okrajov


podmienky

2.1-2, 2. odsek

Kapitola 4

Navrhovanie pri poadovanch


zaaeniach

2.2

4.2

Zohadujce faktory

2.2.1, 1. odsek

4.2.2, 4.2.5

Sasn psobenie zaaen

2.2.1, 2. odsek

Kapitola 6, 7, 8, 9,11,
Prlohy B, D, E a H

Spsoby vpotu

2.2.3

4.2.3.4

Vpotov tlak

2.2.3b, 1. odsek

4.2.3.5

Vpotov teplota a okrajov podmienky

2.2.3b, 2. odsek

4.2.3.3

Kombincie tlaku a teploty

2.2.3b, 3. odsek

Kapitola 5,12.3

Dovolen naptia a koncentrcie napt

2.2.3b, 4. odsek

Kapitola 9, 12

Aspekty stability

2.2.3c

4.3

Korzia a in chemick vplyvy

2.6

4.3

Opotrebovanie

2.7

12.2 a Prloha C

Nebezpeenstvo (riziko) preaenia

6 a)

Prloha A

Turbulencie a tvorba vrov

6 c)

Kapitola 10,12.4 a Prloha A

nava

6 d)

Kapitola 5, 12.3, 13.3, A.2.5

Dovolen naptia

7.1

5.2.1

Feritick ocele

7.1.2, 1. odsek

5.2.2

Austenitick ocele

7.1.2, 2. odsek

5.2.4

Nelegovan alebo nzkolegovan liate


ocele

7.1.2, 3. odsek

4.5

Koeficienty zvarovho spoja

7.2

Zhoda s touto normou je jednm zo spsobov zabezpeenia zhody so pecifickmi zkladnmi


poiadavkami prslunej smernice a pridruench predpisov EZVO.
221
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Literatra
EN 764-2, Pressure equipment Terminology Part 2: Quantities, symbols and units. [Tlakov
zariadenia. as 2: Veliiny, znaky a jednotky.]
EN 12952-3, Water tube boilers Part 3: Design and calculation for pressure parts. [Vodorrkov kotly
a pomocn zariadenia. as 3: Nvrh a vpoty tlakovch ast.]
ISO 15348, Pipework Metal bellows expansion joints General. [Potrubie. Kovov kompenztory.
Veobecne.]
BS 31-3, Chemical and petroleum refinery piping. [Potrubia chemickch a ropnch rafinri.]
BS 903: Part A26, Physical testing of rubber - Method for determination of hardness (hardness between
10 IRHD and 100 IRHD). [Fyziklne skky gumy. Metdy urenia tvrdosti (tvrdos medzi 10 IRHD a 100
IRHD).]
BS 3059-2, Steel boiler and superheater tubes. Part 2: Specification for carbon, alloy and austenitic
stainless steel tubes with specified elevated temperature properties. [Oceov rry bojlerov
a zohrievanch ndob. as 2: pecifikcia uhlkovch liatych a austenitickch nehrdzavejcich ocel so
pecifickmi zlepenmi vlastnosami.]
PD 5500:2000, Specification for unfired fusion welded pressure vessels. [pecifikcia tlakovch ndob
zvranch tavnm zvranm.]
[1] Schwaigerer S: Festigkeitsberechnung von Bauteilen des Dampfkessel-, Behlter- und
Rohrleitungsbaus; 2nd revised edition, Springer, Berlin/Heidelberg/New York (1970). [Pevnostn vpoet
stavebnch ast parnch kotlov, ndr a potrub. Druh revidovan vydanie.]
[2] Makkinjad N: Berechnung des Rohrbogens unter Innendruckbeanspruchung VGB Kraftwerkstechnik
(1989) No 9. pp. 944-949. [Vpoet ohybov rr namhanch vntornm tlakom.]
[3] Welding Research Council Bulletin 107, revised version. [Prepracovan vydanie.]
[4] Welding Research Council Bulletin 297, revised version. [Prepracovan vydanie.]
[5] FDBR-Handbuch Methoden der Festigkeitsberechnung. [Metodick prruka na vpoet pevnosti.]

222
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

STN EN 13480-3

Upozornenie: Zmeny a opravy ako aj sprvy o novch vydanch slovenskch technickch normch s
uverejovan vo Vestnku radu pre normalizciu, metrolgiu a skobnctvo Slovenskej republiky.
STN EN 13480-3
Vydal a vytlail: Slovensk stav technickej normalizcie, Bratislava
Rok vydania 2004, strn 222, . pub. 92749
Distribcia: Slovensk stav technickej normalizcie,
Karlovesk 63, 840 00 Bratislava 4
Cenov skupina 21
223
Licencne pravo pouzivat tuto normu maju vylucne pracovnici TUV pre 5PC

8 581670 927498