2.vysvetlite kulturny a lit.

vyznam konstantina a metoda

pre slovansky svet. Lit. Druhy a zaver stredovekej lit. A lit. Pamiatky

Konstantin a metod prisli na Velku moravu v roku 863

zostavili prve pismo hlaholiku
zostavili prvy jazyk – starosloviencinu
napisali prvý veršovany predhovor – preslov- PROGLAS – prva slovanska basen
najvyznamnejšie dielo s obdobia Velkej Moravi – Moravsko – panonske legendy – dve casti
1.Zivot sv. konstantina
2.Zivot sv.. Metoda
-protitrojjazycnikom latinciny
grectiny
hebrejčiny

Slovenska stredoveka literatura [800-1500]

Slovenska stredoveka literatura sa deli na 2 vyvojova obdobia :

1.pokus o formovanie stredovekej literatury [800-100]
2.Literatura pisana po latinsky [1000-1500] alebo cesky [slovakizovanov čestinou] druha polovica
14 strocia

-Začiatky literatúry suvisia s prichodom krestanstva ktore sirili najma franski knazi .
Bohoslužobnym jazykom bola latincina, len zakladne nabozenske texty prelozili do domaceho
jazyka velkomoravske kniezata Mojmir a Rastislav, museli bojovat proti politickemu a kulturnemu
vplyvu vychodofranskej rise, ktory upevnovali fransky knazi latinskou lyturgiou, nezrozumitelnou
nasmu rodu . Preto Rastislav [846-870] vypravil k byzantskemu cisarovi Michalovi III [838-867]
posolstvo zo ziadostou o vierozvestou , Michal III mu v roku 863 podal bratov Konstantina a
Metoda [827-885] . Obaja poznali slovanske narecie druheho okolia svojho rodiska Soluna.
Pred príchodom na naše uzemie zostali Konstantin a Metod prvé slovanske pismo HLAHOLIKU.
[na zaklade malych pismien greckej abecedy.]a
1.Slovansky spisovny jazyk starosloviencinu.
-Misíjna cinnost Konstantina a Metoda marila usilie franskych feudalov o nadvladu nad
Velkomoravskou risou. Franski knazi oboch bratov obvinili z bohoruhačstva a preto sa obaja
vypravili do Ríma [867] – obhajovat slovansku bohosluzbu
-OBHAJOBA STAROSLOVIENCINY : rok 867 obhajoba v Ríme
Konstantin pred papezskym dvorom obhajoval starosloviencinu nielen ako spisovny jazyk ale aj
cirkevnokrestansky protinazoru , ze „ze su len 3 jazyky , ktorymi sa patri v knihach slavit
boha:hebrejsky, grecky , latinsky“
Papez Hadrian II potvrdil slovansku bohosluzbu, schvalil staroslovinske preklady bohosluzobnych
knih a vymenoval Metoda za arcibiskuba. Chorlavy Konstantin vstupil v Rime do Greckeho
klastora a prijal meno Cyril, onedlho zomrel. Metod sa vratil na Velku Moravu , kde sa medzitym
stal vladcom knieza Svatopluk [870-894] ktory podporoval franskych knazov. Na ich podnet
Metoda uvaznili na zakrok papeza Jana VIII, po vyse 2 rokoch ho prepustli. Metod musel znova v
Rime obhajovat slovansku bohosluzbu i svoje ucenie . Ján VIII potvrdil starosloviensky lyturgicky
jazyk [880] po Metodovej smrti papez Stefan V zakazal bohansku bohosluzbu [885] Vacsina
slovienskych knazov musela odist pred prenasledovanim, pretoze Svatopluk sa priklonil k latinskej
lyturgii. Vchylili sa do Bulharska, kde na začiatku 1O storočia zostavili nové písmo CYRILIKU-na
zaklade velkých pismien greckej abecedy.
-Staroslovienčina- bola vyspelým literárnim jazykom, očom svedčí prekladová i pôvodná lit.
Prekladová literatúra vznikla na území Velkej moravy [VM]
Pôvodná literatúra vznikla na velkomoravskom a bulharskom území [koniec 9 a začiatok 1Ost.]
Preklady : Konstatnín a Metod prelozili do staroslovienčiny misál – omšovú knihu, evanjelia [novy
zakon], breviár [modlitebná kniha pre knazov], zaltár [ zbierka žalmov] , spevník a Súdny zákonník
pre svetovych ludí.
-Konstantín napísal veršovaný – Proglas [Predlov k svatamu evanjeliu 9st.]
-je to prvá slovanská básen – oslavuje vnom slovensky preklad písma a vyzdvihuje domáci jazyk
ako základ knižnej vzdelanosti [je mrtva duša, každá duša bez písmen]
-basen s obrazovým štýlom , poprtkávaná biblickými citatmi

-Metod preložil starý zákon a niekolko cirkevných spisov.

Pôvodná literatúra - Najvyznamnejšia pamiatka:

dielo: Moravsko – panonské legendy - Zivot sv. Konstatnína [autor Kliment]
– Zivot sv. Metoda [autor prevdepodobne Gorast]
Zivot sv .Konstantína – opisuje jeho detstvo,štúdium, nadanie, múdrosť, súcit s trpiacimi.Autor sa
sústreduje na jeho predmoravskú cinnost a obhajobu slovanskeho bohoslužobného jazyka v
Benátkach pred papežskym dvorom. Vyuzijúc citat z Evanjelia sv. Matusa : Či nepríchádza dazd od
boha na všetkych rovnako ? Branil starosloviencinu : A tak vy nehambite sa, tri jazyky len
uznavajúc a prikazujuc aby vsetky ostatné narody a plemena boli hluche a slepe ?
-Autor nezobrazuje len nabozenske a jazykove problemy, ale všíma si aj spoločenskú situáciu vo
VM.Legenda je napísana prozou vznesením retorickym stylom.

Zivot sv. Metoda – je kratsí , epickejší , vecnejší, menej legendový . Metodovej mladosti sa venuje
stručne, viac jeho činnosti na VM. Legenda obsahuje aj historicke dokumenty o schvalený
slovanskej liturgii a vymenovaní Metoda za arcibiskupa.
-dalsie diela : Pochvala Cyrilovej fylozofii
Pochvalne, slovo na Cyrila a Metoda
-Metodovi nasledovníci pôsobili v Bulharsku – vytvorili diela O písmenách
Život Naumov [mních 10st]

Nové Konstituovanie stredovekej literatury [1000-1500]

VM ríša zanikla začiatkom 10st Slovenske uzemie sa stalo sucastou uhorskeho statu – latinska
kultura.

-Literatura bola v službách krestanstva a feudalizmu. Mala prevažne nabožensky obsah.

[žalmy,kazne,modlitby,piesne,legendy] v kazatelskej literature boli oblubene exemplá [bájky,
krátke poviedky.]ktoré sa odpisovali knažských kruhoch a vyuzivali v kaznach.
-Svetsku literaturu zapisovali popri nabozenských dielach kontextoch.
-Pre literaturu bol charakteristický synkretizmus- splyvanie zanrou nabozenskych a svetovych
prvkou.
-v Proze najpopularnejšie zanre legendy. Latinske legendy maju umelecku aj historicku hodnotu.
Zachovala sa – Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi 11st -legendu napisal biskup
Maurus.Zobrzuje udalosti zo zivota oboch mnichov , ktorí posobili za panovania Stefana 1 , Svorad
vstupil do benediktivneskeho klastora na Zobore.pri nitre a neskor odisiel do pustovne na skalku pri
Trencine kde kocoval les, zachovalval pôst a tryznil sa. Jeho ziakom a spolu pustovnikom bol
benedikt.Zomrel kratko po Svoradovi, ked ho zbojnici v nadeji , ze ma peniaze zabili a hodili do
Váhu. Oboch pochovali v Nitrianskej bazilike. Po smrti ich zacali ctit ako svetcov.
Legendy o sv. Stefanovi 11-12st – boj s madarskymi pohanskymi kniezatami.