You are on page 1of 50

SLOVENSK REPUBLIKA

NLEZ
stavnho sdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. S 76/2011-198

stavn sd Slovenskej republiky na verejnom zasadnut 20. aprla 2011 v sente


zloenom z predsedu Petra Brka, zo sudkyne Marianny Mochnovej a sudcu Milana
alka prerokoval sanos JUDr. D. T., B., zastpenho advoktom Mgr. M. B., B.,
vo veci namietanho poruenia zkladnho prva na prstup k volenm a inm verejnm
funkcim za rovnakch podmienok garantovanho v l. 30 ods. 4 v spojen s l. 2 ods. 2
stavy Slovenskej republiky a prva bez akchkovek rozdielov a bez neodvodnench
obmedzen vstpi za rovnakch podmienok do verejnch sluieb svojej krajiny
garantovanho l. 25 psm. c) Medzinrodnho paktu o obianskych a politickch prvach,
a to hlasovanm poslancov Nrodnej rady Slovenskej republiky pri vobe kandidta na
generlneho prokurtora Slovenskej republiky 2. decembra 2010 a opakovanej vobe
7. decembra 2010, za asti Nrodnej rady Slovenskej republiky, a takto

rozhodol:

1. Nrodn rada Slovenskej republiky p o r u i l a zkladn prvo JUDr. D. T. na


prstup k volenm a inm verejnm funkcim za rovnakch podmienok poda l. 30 ods. 4
v spojen s l. 2 ods. 2 stavy Slovenskej republiky a jeho prvo bez akchkovek rozdielov
a bez neodvodnench obmedzen vstpi za rovnakch podmienok do verejnch sluieb
svojej krajiny garantovan l. 25 psm. c) Medzinrodnho paktu o obianskych
a politickch prvach, a to svojm hlasovanm pri vobe kandidta na generlneho
prokurtora 2. decembra 2010 a opakovanej vobe 7. decembra 2010.
2. Vsledky hlasovania Nrodnej rady Slovenskej republiky o kandidtovi na
generlneho prokurtora Slovenskej republiky z 2. decembra 2010 a zo 7. decembra 2010
zruuje

a v e c v r a c i a Nrodnej rade Slovenskej republiky na alie konanie.

3. Nrodn rada Slovenskej republiky j e p o v i n n prostrednctvom Kancelrie


Nrodnej rady Slovenskej republiky uhradi JUDr. D. T. trovy prvneho zastpenia v sume
2 007 (slovom dvetiscsedem eur) na et jeho prvneho zstupcu Mgr. M. B., B.,
do jednho mesiaca od prvoplatnosti tohto nlezu.
4. Vo zvynej asti sanosti n e v y h o v u j e .

Odvodnenie:
I.
5. stavnmu sdu Slovenskej republiky (alej len stavn sd) bola 3. februra
2011 doruen sanos JUDr. D. T. (alej aj saovate) vo veci namietanho poruenia
zkladnho prva na prstup k volenm a inm verejnm funkcim za rovnakch
podmienok garantovanho v l. 30 ods. 4 v spojen s l. 2 ods. 2 stavy Slovenskej
republiky (alej len stavy) a prva bez akchkovek rozdielov a bez neodvodnench
obmedzen vstpi za rovnakch podmienok do verejnch sluieb svojej krajiny
2

garantovanho l. 25 psm. c) Medzinrodnho paktu o obianskych a politickch prvach


(alej len pakt o politickch prvach), a to hlasovanm poslancov Nrodnej rady
Slovenskej republiky (alej len nrodn rada) pri vobe kandidta na generlneho
prokurtora Slovenskej republiky (alej aj generlny prokurtor) 2. decembra 2010
a opakovanej vobe 7. decembra 2010 (alej aj namietan voby) .
6. Z obsahu sanosti a pripojench prloh vyplva, e saovate bol vymenovan
za generlneho prokurtora Slovenskej republiky 2. februra 2004. Pred skonenm jeho
funknho obdobia bol podan nvrh (aj) na jeho zvolenie do funkcie generlneho
prokurtora v nasledujcom funknom obdob. Prv voba kandidta na vymenovanie za
generlneho prokurtora sa uskutonila 3. novembra 2010; tto bola nespen. Opakovan
voba sa uskutonila 4. novembra 2010 a op bola nespen, kee v oboch kolch voby
iaden z kandidtov nezskal nadpolovin vinu hlasov prtomnch poslancov. Uveden
skontatovala v uznesen . 171 zo 4. novembra 2010 aj nrodn rada s tm, e sa vykon
nov voba. Nov voba kandidta na vymenovanie za generlneho prokurtora sa
uskutonila na 9. schdzi nrodnej rady 2. decembra 2010. Z prtomnch 149 poslancov
saovate zskal 74 hlasov a druh kandidt doc. JUDr. J. ., zskal 73 hlasov. V rmci
opakovanej voby uskutonenej 7. decembra 2010 z prtomnch 150 poslancov saovate
zskal 71 hlasov a kandidt doc. JUDr. J. ., nezskal iadny hlas. Za kandidta na
vymenovanie za generlneho prokurtora preto nebol zvolen iaden z kandidtov.
7. Ako uvdza saovate, v doterajch vobch kandidta na vymenovanie za
generlneho prokurtora zskal saovate vdy najviac hlasov, vo vobe da 02. 12. 2010
delil saovatea od zvolenia jeden hlas. Saovate alej tvrd, e vobu kandidta na
vymenovanie za generlneho prokurtora od poiatku sprevdzalo poruovanie zsady
tajnho hlasovania. Poslanci fotografovali svoje vyplnen hlasovacie lstky mobilnmi
telefnmi, niektor poslanci vytvrali tzv. dvojiky za elom vzjomnej kontroly, niektor
poslanci ukazovali spsob voby skruttorom alebo stranckym kolegom, niektor
pecilnym spsobom poskladali svoje hlasovacie lstky alebo sa po prevzat hlasovacieho
lstka vbec neodobrali do priestoru na hlasovanie a opustili miesto hlasovania... Zsada
tajnho hlasovania bola poruen pri hlasovan... 02. 12. 2010 a aj da 07. 12. 2010... Pri

opakovanej vobe da 07. 12. 2010 poslanci Nrodnej rady..., ktor... sa hlsia k vldnej
koalcii, prevzali hlasovacie lstky, ale vbec sa neodobrali do priestoru urenho pre
hlasovanie a opustili miestnos. K porueniu zsady tajnej voby dolo aj v tomto prpade.
Podstatou tajnho hlasovania je, e nikto neme zisti, ak postoj osoba oprvnen
hlasova prejavila k nvrhu (nvrhom), ktor s predmetom hlasovania... V danom prpade
bolo kadmu zrejm, e poslanci Nrodnej rady..., ktor... sa hlsia k vldnej koalcii,
a ktor prevzali hlasovacie lstky, ale vbec sa neodobrali do priestoru urenho pre
hlasovanie a opustili miestnos, nepodporili iadny nvrh, resp. odmietli vetky nvrhy.
Tajnos hlasovania by naopak bola zachovan, ak by sa poslanci odobrali do priestoru
urenho na hlasovanie a vhodili nevyplnen hlasovac lstok, ak by chceli svoj postoj
prejavi tak, e nepodporuj iadny, resp. odmietaj vetky nvrhy... Skutonos, e voba
kandidta na generlneho prokurtora sa vykonva obligatrne tajnm hlasovanm, m
zsadn vznam nielen pre demokratick spolonos, ale aj pre uplatnenie pasvneho
volebnho prva..
8. V svislosti s namietanm poruenm v bode 5 oznaench prv saovate
uviedol, e postupom Nrodnej rady... pri vobe kandidta na generlneho prokurtora...,
ktor nezabezpeila dodranie zsady tajnho hlasovania, dolo k porueniu stavnho
prva saovatea na prstup k volenm a inm verejnm funkcim za rovnakch podmienok
garantovanho v l. 30 ods. 4... v spojen s l. 2 ods. 2 stavy.... Poda jeho nzoru z l. 30
ods. 4 stavy nevyplva len prvo na prstup k volenm funkcim..., ale aj... prvo na
prstup k volenm funkcim za rovnakch podmienok... Z l. 30 ods. 4 stavy... mono
explicitne vyvodi, e podmienky prstupu k volenm funkcim musia by rovnak..., priom
ide nielen o podmienky stanoven zkonom, ale aj o in podmienky, i u normatvne
upraven alebo faktick. Z l. 30 ods. 4 stavy... mono... implicitne vyvodi, e oban m...
prvo na prstup k volenm funkcim za zkonnch podmienok... tajn hlasovanie je
nepochybne podmienkou prstupu k funkcii generlneho prokurtora, pretoe za
generlneho prokurtora me by vymenovan iba ten kandidt, ktor zskal vo vobch
v tajnom hlasovan nadpolovin vinu hlasov prtomnch poslancov.. Rovnak
podmienky na prstup k volenej funkcii saovate vyvodil tie z verejnho zujmu o to,
aby funkciu generlneho prokurtora vykonvala osoba apolitick, nezvisl od politickch

strn a odborne zdatn; aj preto zkonodarca zakotvil tajn vobu. Garancia toho, e nikto
sa neme dozvedie, ako... poslanec hlasoval, psob preventvne a... poslancovi umouje
hlasova slobodne bez neprpustnho ovplyvovania i ntlaku alebo nslednho postihu.
Skutonos, e nie je mon skontrolova... ako hlasoval... poslanec, zniuje motivciu
ovplyvova hlasovanie napr. poskytovanm neprpustnch vhod. Skutonos, e nie je
mon skontrolova to, ako hlasoval... poslanec, vyluuje napr. monos vntrostranckych
i inch postihov poslanca za jeho hlasovanie. Z uvedenho potom rezultuje aj to, e tieto
garancie s vznamn vo vzahu k rovnosti prstupu obanov k volenm funkcim... Tajnos
voby je teda predpokladom vytvorenia, resp. zachovania prstupu k volenm funkcim za
rovnakch podmienok.
9. Saovate alej uviedol, e namietan poruenia, ku ktorm dolo v priebehu
tajnej voby z 2. decembra 2010, neboli konvalidovan ani v rmci opakovanej tajnej voby
zo 7. decembra 2010. Nrodn rada vyhodnotila vsledky tajnho hlasovania zo
7. decembra 2010 tak, e na hlasovan sa zastnilo 150 poslancov, z toho 71 poslancov
hlasovalo za saovatea a zvynch 79 poslancov neodovzdalo hlasovacie lstky.
Uvedench 79 poslancov vak v skutonosti akt tajnho hlasovania nevykonalo. Tm, e
tto poslanci si sce vyzdvihli hlasovacie lstky, ale nsledne hlasovacie lstky neodovzdali,
nezastnili sa tajnho hlasovania. Sprvne mala preto Nrodn rada... vyhodnoti
vsledky tajnho hlasovania z 07. 12. 2010 tak, e na hlasovan sa zastnilo iba 71
poslancov (t, ktor odovzdali hlasovacie lstky), teda hlasovanie prebehlo bez toho, aby
bolo prtomn quorum. Sprvne prvne hodnotenie uvedenho skutkovho stavu je preto
tak, e opakovan voba nenastala. Za prtomnch poslancov pri tajnom hlasovan treba
poda nzoru saovatea povaova iba tch poslancov, ktor odovzdali hlasovac lstok.
10. Po odcitovan na vec sa vzahujcich lnkov stavy a paktu o politickch
prvach, prslunch ustanoven zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 350/1996
Z. z. o rokovacom poriadku Nrodnej rady Slovenskej republiky v znen neskorch
predpisov (alej len rokovac poriadok), ako aj niektorch rozhodnut stavnho sdu
saovate zhrnul svoju argumentciu takto:

- voba kandidta na vymenovanie generlneho prokurtora neprebehla tajne,


priom tajn hlasovanie je nepochybne podmienkou prstupu k funkcii generlneho
prokurtora, m dolo k porueniu prva saovatea na prstup k volenm a inm
verejnm funkcim za rovnakch podmienok garantovanho v l. 30 ods. 4 stavy...
v spojen s l. 1 ods. 1 prv veta stavy... a l. 2 ods. 2 stavy.... V svislosti s poruenm
l. 2 ods. 2 stavy saovate tie uviedol, e toto ustanovenie sa implikovane vzahuje aj
na prvne postavenia obanov, ktorm zaruuje, e kad oban m prvo na to, aby sa
vetky ttne orgny voi nemu sprvali len spsobom, ktor im dovouje stava SR
a alie zkony.
- Tajnos hlasovania v prpade voby kandidta na funkciu generlneho prokurtora
nie je v stavnej ani podstavnej matrii upraven ako subjektvne prvo poslanca nrodnej
rady, od vle ktorho zvis, i ho vyuije alebo nie, resp. i sa ho vzd. Z platnho
prvneho stavu vyplva, e nrodn rada sa neme uznies na tom, e sa voba vykonva
verejne. V tejto svislosti saovate akcentoval potrebu tajnho hlasovania aj vzhadom
na postavenie a psobnos generlneho prokurtora.
- Poruenie v bode 5 uvedench prv postupom nrodnej rady pri hlasovan
2. decembra 2010 nebolo konvalidovan hlasovanm z 07. 12. 2010, v rmci tohto
opakovanho hlasovania mala nrodn rada vyhodnoti vsledky tajnho hlasovania... tak,
e na hlasovan sa zastnilo iba 71 poslancov (t, ktor odovzdali hlasovacie lstky), teda
hlasovanie prebehlo bez toho, aby bolo prtomn quorum. Sprvne prvne hodnotenie
uvedenho skutkovho stavu je preto tak, e opakovan voba nenastala... Hlasovanie zo
07. 12. 2010 nie je mono povaova za vykonanie opakovanej voby generlneho
prokurtora... pre neprtomnos nadpolovinej viny vetkch poslancov na tajnom
hlasovan... aj v prpade opakovanej voby da 07. 12. 2010 dolo k porueniu zsady
tajnho hlasovania.... V tejto svislosti saovate najskr poukzal na rozdiel medzi
nehlasovanm o nvrhu zaradenho na program a neprijatm nvrhu zaradenho na
program a uzavrel, e ak sa poslanec hodl zastni tajnej voby a nepodpori svojm
hlasom iadneho kandidta, me prejavi svoje zdranie sa hlasovania iba tajne, a to
odovzdanm (nevyplnenho) hlasovacieho lstka.
11. Saovate navrhol, aby stavn sd na zklade uvedenho vydal tento nlez:

1. Nrodn rada Slovenskej republiky poruila prvo saovatea na prstup


k volenm a inm verejnm funkcim za rovnakch podmienok garantovanho v l. 30
ods. 4 stavy SR v spojen s l. 2 ods. 2 stavy SR a prvo saovatea bez akchkovek
rozdielov a bez neodvodnench obmedzen vstpi za rovnakch podmienok do verejnch
sluieb svojej krajiny garantovan l. 25 psm. c) Medzinrodnho paktu o obianskych
a politickch prvach, a to svojm hlasovanm pri vobe kandidta na generlneho
prokurtora da 02. 12. 2010 a opakovanej vobe da 07. 12. 20210 (sprvne m by 2010,
pozn.).
2. Hlasovanie, resp. vsledok hlasovania Nrodnej rady Slovenskej republiky
o kandidtovi na generlneho prokurtora da 02. 12. 2010 a hlasovanie, resp. vsledok
hlasovania o kandidtovi na generlneho prokurtora da 07. 12. 20210 (sprvne m by
2010, pozn.) sa zruuj a vec vracia na alie konanie.
3. Nrodnej rade Slovenskej republiky sa prikazuje, aby na najbliej schdzi po
doruen tohto nlezu vykonala tajn hlasovanie o nvrhu na vymenovanie generlneho
prokurtora hlasovanm o kandidtoch JUDr. D. T. a doc. JUDr. J. ., priom tajn
hlasovanie vykon spsobom, ktor poslancom prtomnm na hlasovan neumon
preukza tretm osobm ako hlasovali alebo i sa hlasovania zdrali.
4. Saovateovi sa priznva nhrada trov konania.
12. Saovate odvodnil navrhovan petit takto: Okrem vyslovenia poruenia
zkladnho prva... sa saovate domha aj zruenia vsledku hlasovania Nrodnej rady...
o kandidtovi na generlneho prokurtora a opakovania hlasovania o kandidtovi na
generlneho prokurtora... Nvrh, aby stavn sd... prikzal Nrodnej rade... vobu
zopakova, opiera saovate o oprvnenie stavnho sdu... prikza aby ten, kto zkladn
prvo alebo slobodu poruil, obnovil stav pred poruenm zkladnho prva alebo slobody
[ 56 ods. 3 psm. d) ZoS]. Saovate tm sleduje dosiahnutie efektvnej ochrany svojho
prva optovne poukazujc na vyie citovan nlez stavnho sdu SR sp. zn.
II. S 48/97.
13. stavn sd sanos predbene prerokoval a uznesenm . k. I. S 76/2011-22
z 23. februra 2011 ju prijal na alie konanie. U pri prijman sanosti na alie konanie

stavn sd zohadnil ustanovenie 26 zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky


. 38/1993 Z. z. o organizcii stavnho sdu Slovenskej republiky, o konan pred nm
a o postaven jeho sudcov v znen neskorch predpisov (alej len zkon o stavnom
sde), pokia ide o naliehavos prerokovania tejto sanosti, ktor stavn sd indikoval
predovetkm z hadiska doteraz neukonenej/pokraujcej voby kandidta na funkciu
generlneho prokurtora na pde nrodnej rady, priom namietan voby (z 2. a zo
7. decembra 2010), resp. rozhodnutie o nich me ma dopad aj na vobu i nasledujcu
volebn situciu. Uvedenm asovm princpom naliehavosti sa preto stavn sd riadil aj
po prijat sanosti na alie konanie. stavn sd vyzval listom z 2. marca 2011 predsedu
nrodnej rady, aby sa vyjadril k sanosti a zrove uviedol, i trv na tom, aby sa vo veci
konalo stne pojednvanie. Vyjadrenie predsedu nrodnej rady z 24. marca 2011 spolu
s prlohami bolo stavnmu sdu doruen 29. marca 2011. V predmetnom vyjadren
predseda nrodnej rady v podstatnom okrem toho, e trv na stnom pojednvan, uviedol:
... Nrodn rada, predseda nrodnej rady a stavnoprvny vbor postupovali pri
novej vobe kandidta na generlneho prokurtora rovnako - za rovnakch podmienok vo
vzahu k obom kandidtom. Postupovali poda rokovacieho poriadku, volebnho poriadku
a volebnho poriadku pre inch funkcionrov. Saovate nepredloil iaden dkaz, e by
nrodn rada, predseda nrodnej rady a stavnoprvny vbor postupovali rozdielne pri
om, alebo pri druhom kandidtovi.
... Nrodn rada a kancelria nrodnej rady vytvorili vetky podmienky pre nov
vobu tak, ako to vyaduje rokovac poriadok, volebn poriadok a volebn poriadok pre
inch funkcionrov. Nedolo k opomenutiu iadnej povinnosti, i technickej nleitosti.
... Nrodn rada nevydala pred novou vobou iaden prkaz na to, ako maj poslanci
hlasova, resp. e maj svoje hlasovanie odtajni. Takto prkaz nevydala v iadnej forme
alebo podobe ani po ukonen hlasovania. Ak m saovate informciu o tom, e bol takto
prkaz dan, m monos obrti sa so sanosou proti tomu, kto tak prkaz dal.
... Nrodn rada je viazan l. 2 ods. 2 stavy a repektuje slobodn mandt
poslancov poda l. 73 ods. 2 stavy. Jeho sasou je nielen slobodn rozhodnutie o tom,
ako bude poslanec hlasova, ale po ukonen hlasovania aj slobodn rozhodnutie o tom, i
odtajn svoje hlasovanie. Ak sa tak v individulnych prpadoch stalo, nrodn rada zastva

nzor, e nedolo k porueniu stavnho prva na prstup k volenej alebo inej verejnej
funkcii za rovnakch podmienok, pretoe prstup za rovnakch podmienok poruen nebol.
... Prvo na prstup k volenm funkcim zaruen l. 30 ods. 4 stavy Slovenskej
republiky neznamen prvo na spech pri kandidovan na konkrtnu funkciu...
Na zklade vyie uvedenho nrodn rada navrhuje, aby stavn sd... sanosti
saovatea... nevyhovel.
14. Prvny zstupca saovatea v stanovisku z 11. aprla 2011, ktorm reagoval na
vyjadrenie predsedu nrodnej rady (pozri bod 13), okrem u uvedenho v sanosti
poukzal na to, e odporca sa nevyjadruje k podstate sanosti, t. j. ku skutkovm
dvodom, pre ktor saovate namieta poruenie svojich stavnch prv. Preto jeho
vyjadrenie neme by ani sprvne a ani presvediv... Tvrdme, e odporca, hoci u pri
prvej vobe kandidta na funkciu generlneho prokurtora dochdzalo k poruovaniu
zsady tajnej voby, neprijal dostaton opatrenia na to, aby k jej poruovaniu
nedochdzalo. Toho dkazom je nov voba kandidta na funkciu generlneho prokurtora,
ktor je predmetom tejto sanosti.. alej uviedol, e nrodn rada sa v podstate
ditancuje od konania poslancov... a tvrd, e za ich konanie nezodpoved. Tto...
argumentcia, neme obst... Konanie poslancov... pri vkone ich funkcie, ktorm
vkonom realizuj kompetencie Nrodnej rady..., je konanm Nrodnej rady..., ktor za toto
konanie logicky aj zodpoved... Z hadiska merita sanosti nie je relevantn dokazova, i
poslanci, ktor konali spsobom opsanm v sanosti, tak konali na zklade nejakho
prkazu alebo nie. Z hadiska merita sanosti je relevantn iba to, i dolo k porueniu
zsady tajnho hlasovania alebo nie, a teda i bol saovateovi zabezpeen prstup
k verejnej funkcii za rovnakch podmienok alebo nie... Tajnos voby je... predpokladom
vytvorenia, resp. zachovania prstupu k volenm funkcim za rovnakch podmienok.
V danom prpade nelo o to, e by poslanci sami chceli verejne manifestova svoje
rozhodovanie, ale svoje hlasovanie odtajovali preto, aby dodrali kontroln mechanizmus,
o ktorom mono usudzova, e bol fakticky prijat. Vzhadom na veobecne znme okolnosti
je zrejm, e toto smerovalo k tomu, aby bolo poslancom koalcie brnen vtom, aby
odovzdvali hlasy pre saovatea. V tejto svislosti saovate poukazuje na to, e nakoko
protikandidtom saovatea bol kandidt vldnej koalcie, nemono tvrdi, e poruenie

zsady tajnej voby psobilo voi nemu rovnako, ako voi saovateovi, o sa tka prstupu
k verejnej volenej funkcii.... Prvny zstupca saovatea ako prlohu zrove pripojil
k spisu audiozznamy relci S., T., TV M. a TV J. tkajcich sa namietanch volieb.
15. Verejn stne pojednvanie sa uskutonilo 14. aprla 2011. astnci vo svojich
vyjadreniach v podstate zotrvali na u prezentovanch stanoviskch. Zstupca nrodnej
rady P. H. zdraznil, e zo strany Nrodnej rady... ako najvyieho stavodarnho
a zkonodarnho orgnu pri tejto tajnej vobe neprilo k porueniu stavy ani zkonov...
Nrodn rada vytvorila vetky dostatone vhodn predpoklady na to, aby sa tajn voba
uskutoni mohla, oho dkazom s aj vpovede svedkov... individulne konanie poslancov
nemono povaova za konanie Nrodnej rady... A to, e voby kad jeden poslanec
uskutonil, resp. mohol uskutoni tajne, bolo preukzan aj dnes.. Prvny zstupca
saovatea tomu vyjadreniu oponoval a zhodne so svojimi predchdzajcimi vyjadreniami
ingeroval povinnos nrodnej rady zabezpei nielen technick podmienky tajnej voby, ale
predovetkm prvne konformn uskutonenie tajnho hlasovania, o nrodn rada
nedodrala. V tejto svislosti uviedol, e v konan bolo jasnm spsobom preukzan, e
funkcionri nrodnej rady boli upozornen na poruovanie princpu tajnej voby zo strany
poslancov, ale zostali pasvni, nevyvinuli iadnu aktivitu, ktor by zabezpeila
repektovanie tchto podmienok, t. j. aby boli dodran vetky stavn podmienky pre
prstup k verejnej a volenej funkcii. V neposlednom rade dodal, e vychdzajc
z princpu materilnej ochrany zkladnch prv a slobd a vychdzajc z princpu
materilneho prvneho ttu preukzan poruenia stavnch prv saovatea poda
nho nzoru by mali vies k tomu, aby dolo aj k materilnej nprave poruenia
saovateovch prv, to znamen, aby dolo k opakovaniu voby za dodrania,
samozrejme, vetkch podmienok, ktor vyplvaj zo zkona, ako aj z stavy. Z celkovho
potu 22 svedkov (poslancov), ktorch saovate navrhol v konan vypou, sa dostavilo
iba 7 poslancov (vetci boli z radov opozcie - 6 zo strany SMER-SD a l zo SNS). Prtomn
bol zstupca nrodnej rady (P. H. za KDH), ktor vak ako svedok nevystupoval.
14 poslancov svedkov (vetci zo strn vldnej koalcie, ktorch tajn hlasovanie bolo
saovateom napdan, pozn.) sa na stne pojednvanie nedostavilo s tm, e bu
vslovne odopreli svedeck vpove poda l. 79 stavy R. S. (predseda nrodnej rady),

10

B. B. (podpredseda nrodnej rady), J. D. (poslankya) a P. V. (poslanec), resp. odopreli


svedeck vpove konkludentne poslanci J. K., I. M., P. M., R. O., M. P. a A. P. al
z nich (iba) ospravedlnili svoju neas P. K., Z. H., J. K. a A. S. Vypout ako svedkovia
takto boli poslanci overovatelia namietanch volieb A. K., P. G., M. K., . R., V. M., A.
V. a V. L., ktor (a na svedka L., pozn.) vypovedali v podstate zhodne s tm, o u uviedli
vo svojich vyhlseniach uvedench v bode 50. Poslanec V. L., overovate namietanch
volieb, uviedol, e niektor poslanci urobili z toho (tajnho hlasovania, pozn.) fraku,
smiali sa. Po dvojiciach fotili si svoje lstky, ukazovali si, ptali sa, pri odchode sa smiali.
Take vinou, o som si vimol, boli to poslanci hlavne zo SaS, a niektor... z SDK. Ja
som si to takto vimol, e smej sa, neviem preo, a potom sa zistilo, e proste si fotili vetky
tie lstky, o si krkovali..
16. Sanos v tejto veci pvodne prijal na alie konanie uznesenm z 23. februra
2011 I. sent stavnho sdu v zloen Milan alk (predseda sentu), Marianna
Mochnov (sudkya) a Peter Brk (sudca). V zmysle rozvrhu prce stavnho sdu na
rok 2011 innho od 1. marca 2011 I. sent stavnho sdu rozhoduje v tomto zloen:
Peter Brk (predseda sentu), Marianna Mochnov (sudkya) a Milan alk (sudca).
Z uvedenho dvodu vec prerokoval a vo veci samej rozhodol I. sent stavnho sdu
v zloen, ktor je uveden v zhlav tohto nlezu.
II.
Formlny priebeh namietanch volieb v nrodnej rade
17. Predseda nrodnej rady rozhodnutm . 70 z 24. septembra 2010 oznmil
poslancom nrodnej rady, e funkn obdobie generlneho prokurtora D. T. kon 2.
februra 2011, a uril termn na podvanie nvrhov na vymenovanie generlneho
prokurtora do 20. oktbra 2010. V stanovenom termne boli doruen tri nvrhy, ktor
predseda nrodnej rady rozhodnutm . 140 z 21. oktbra 2010 pridelil na prerokovanie
stavnoprvnemu vboru nrodnej rady (alej len vbor). Vbor o tchto nvrhoch
rokoval 27. oktbra 2010 na svojej 15. schdzi, kde si prizval navrhnutch kandidtov
JUDr. J. H., JUDr. E. M. a JUDr. D. T. Vetci navrhnut kandidti uviedli svoje predstavy

11

o zmeroch a alom smerovan prokuratry a odpovedali na poloen otzky. Vbor


nsledne uznesenm . 49 prijal stanovisko, v ktorom kontatoval, e vetci navrhnut
kandidti spaj podmienky ustanoven zkonom, a v rmci sumrnych dajov
v parlamentnej tlai . 154 (nvrh na vobu kandidta na vymenovanie za generlneho
prokurtora) odporuil nrodnej rade vykona akt voby. Tto sa uskutonila 3. novembra
2010, priom iadny z kandidtov nezskal poadovan vinu nadpolovin vinu
prtomnch poslancov. Preto sa 4. novembra 2010 uskutonila opakovan voba, v ktorej
ani jeden z kandidtov, ktor postpili do opakovanej voby (JUDr. E. M. a JUDr. D. T.),
opakovane nezskal poadovan vinu. Uveden stav skontatovala nrodn rada
uznesenm . 171 zo 4. novembra 2010 s tm, e sa uskuton nov voba.
18. Predseda nrodnej rady rozhodnutm . 156 z 5. novembra 2010 uril pre
poslancov nrodnej rady nov termn na podvanie nvrhov na vymenovanie generlneho
prokurtora do 22. novembra 2010 do 18:00 h s tm, e nvrhy musia obsahova nleitosti
uveden u v jeho predchdzajcom uznesen . 70. Uznesenm . 181 z 22. novembra 2010
predseda nrodnej rady zmenil svoje predchdzajce uznesenie . 156 v tom, e poslanci
mu podva nvrhy na vymenovanie generlneho prokurtora do 22. novembra 2010 do
20:00 h V stanovenom termne boli doruen dva nvrhy, ktor nsledne predseda nrodnej
rady rozhodnutm . 182 z 23. novembra 2010 pridelil na prerokovanie vboru. Vbor
o tchto nvrhoch rokoval 24. novembra 2010 na svojej 17. schdzi, kde si prizval
navrhnutch kandidtov doc. JUDr. J. . a JUDr. D. T. Navrhnut kandidti uviedli svoje
predstavy o zmeroch a alom smerovan prokuratry a odpovedali na poloen otzky.
Vbor nsledne uznesenm . 102 prijal stanovisko, v ktorom kontatoval, e navrhnut
kandidti spaj podmienky ustanoven zkonom, a v rmci sumrnych dajov
v parlamentnej tlai . 189 (nvrh na vobu kandidta na vymenovanie za generlneho
prokurtora, nov voba) odporuil nrodnej rade vykona akt voby. Tto sa uskutonila 2.
decembra 2010, priom iadny z kandidtov nezskal poadovan vinu nadpolovin
vinu prtomnch poslancov (z prtomnch 149 poslancov saovate zskal 74 hlasov
a druh kandidt doc. JUDr. J. . zskal 73 hlasov). Preto sa 7. decembra 2010 uskutonila
opakovan voba, v ktorej ani jeden z kandidtov, ktor postpili do opakovanej voby,
nezskal poadovan vinu (z prtomnch 150 poslancov saovate zskal 71 hlasov

12

a kandidt doc. JUDr. J. . nezskal iadny hlas). Uveden stav skontatovala nrodn rada
uznesenm . 196 zo 7. decembra 2010 s tm, e sa uskuton nov voba. V rozsahu
saovateom namietanch skutonost voi tajnmu hlasovaniu z 2. decembra 2010
stavn sd poukazuje na skutonos, e zpisnicu o vsledku tohto tajnho hlasovania
(bliie pozri bod 23) nepodpsalo 7 z 15 overovateov tajnho hlasovania (6 za SMER-SD
A. K., P. G., M. K., . R., V. M. a A. V. a 1 za SDK-DS Z. H.).
19. Da 27. janura 2011 doruila skupina opozinch poslancov nrodnej rade
(parlamentn tla . 240) nvrh na prijatie uznesenia k vobe kandidta na vymenovanie za
generlneho prokurtora. Obsahom navrhovanho uznesenia bola inter alia iados, aby
predseda nrodnej rady uril pre poslancov nov termn na podvanie nvrhov na
vymenovanie generlneho prokurtora tak, aby sa voba mohla uskutoni na 12. schdzi
nrodnej rady, kee funkn obdobie ostatnho generlneho prokurtora skon 2. februra
2011. Uznesenm . 278 z 2. februra 2011 nrodn rada neschvlila nvrh programu
13. schdze nrodnej rady zvolanej poda l. 83 ods. 2 stavy na iados 46 poslancov
nrodnej rady z 27. janura 2011.
III.
Spsob kreovania funkcie generlneho prokurtora v prvnom poriadku Slovenskej
republiky
20. Generlneho prokurtora vymenva a odvolva prezident Slovenskej republiky
na nvrh nrodnej rady... (l. 150 stavy). stava nehovor ni o tom, akm spsobom
rozhodne o nvrhu nrodn rada; rob tak na zklade stavnho zmocnenia (l. 151) zkon
a na zklade zkonnho zmocnenia volebn() poriadok(ky).
21. Zkon . 153/2001 Z. z. o prokuratre v znen neskorch predpisov (alej len
zkon o prokuratre) v 7 ods. 2 preber veobecn stavn dikciu l. 150 a v 7 ods. 3
uvdza, e splnenie bliie uvedench podmienok, ktor mus kandidt na funkciu
generlneho prokurtora spa, overuje nrodn rada pred hlasovanm o nvrhu na

13

vymenovanie. Z citovanho ustanovenia 7 ods. 3 okrem inho vyplva, e o nvrhu


rozhoduje nrodn rada hlasovanm.
22. alm (relevantnm) zkonom, ktor upravuje spsob rozhodovania o nvrhu na
vymenovanie generlneho prokurtora, je rokovac poriadok. Tento najskr v rmci svojej
druhej asti o psobnosti nrodnej rady [ 2 ods. 2 psm. p)] vo veobecnej podobe uvdza,
e nrodn rada podva prezidentovi republiky nvrhy na vymenovanie a odvolanie
generlneho prokurtora, tto psobnos konkretizuje vo svojej estnstej asti (Nvrhy
na vymenovanie a odvolanie generlneho prokurtora) tak, e nrodn rada navrhne
prezidentovi kandidta na vymenovanie generlneho prokurtora, ktor zskal vo vobch
v tajnom hlasovan nadpolovin vinu hlasov prtomnch poslancov ( 123 ods. 3
rokovacieho

poriadku).

Takto

nvrhy

podvaj

poslanci

a s

prerokovan

v stavnoprvnom vbore ( 123 ods. 1 rokovacieho poriadku). Ak kandidt nebol zvolen,


vykon sa opakovan voba, a ak kandidt nebol zvolen ani v tejto, vykonaj sa nov
voby ( 123 ods. 4 a 6 rokovacieho poriadku). Tajnm hlasovanm rozhoduje nrodn
rada aj o nvrhu na odvolanie generlneho prokurtora ( 124 ods. 2 rokovacieho poriadku).
Podrobnosti o podvan nvrhov na vymenovanie a odvolanie generlneho prokurtora
uprav volebn poriadok, ktor schvli nrodn rada. ( 125 rokovacieho poriadku).
23. Vo veobecnej rovine (teda nielen pre vobu kandidta na generlneho
prokurtora, pozn.) tajn hlasovanie konkretizuje 39 rokovacieho poriadku nrodnej rady,
ktor uvdza, e hlasovanie je verejn alebo tajn (ods. 1). Tajne sa hlasuje v prpadoch
ustanovench stavou, zkonom, pri vobe alebo pri odvolan, alebo ak sa na tom uznesie
nrodn rada bez rozpravy. Ak ide o vobu alebo o odvolanie, nrodn rada sa me bez
rozpravy uznies, e bude o tejto veci hlasova verejne, ak osobitn predpis neustanovuje
inak (ods. 8). Na tajn hlasovanie sa pouij hlasovacie lstky, ktor overovatelia nrodnej
rady vydaj poslancom pri vstupe do priestoru urenho na tajn hlasovanie. Na priebeh
tajnho hlasovania dozeraj overovatelia nrodnej rady, ktor spotavaj hlasy
a vyhotovuj zpisnicu o vsledku tajnho hlasovania (ods. 9). Poveren overovate
nrodnej rady oznmi poet vydanch hlasovacch lstkov, poet poslancov, ktor hlasovali
za navrhnutho kandidta, poet poslancov, ktor hlasovali proti navrhnutmu kandidtovi,
poet poslancov, ktor sa zdrali hlasovania, poet poslancov, ktor neodovzdali hlasovacie

14

lstky, a poet neplatnch hlasov. Predsedajci vyhlsi vsledok voby (ods. 10). Vsledky
tajnho hlasovania vyhlsi predsedajci tak, e oznmi poet vydanch hlasovacch lstkov,
poet poslancov, ktor hlasovali za nvrh, poet poslancov, ktor hlasovali proti nvrhu,
poet poslancov, ktor sa zdrali hlasovania, poet poslancov, ktor neodovzdali hlasovacie
lstky, a poet neplatnch hlasov (ods. 11). Informcia z technickho zariadenia o vsledku
verejnho hlasovania a zpisnica o vsledku tajnho hlasovania alebo o vsledku volieb s
sasou zpisnice zo schdze nrodnej rady (ods. 12)..
24. Zabezpeenie poriadku v rokovacej sle upravuje predovetkm 32
rokovacieho poriadku, poda ktorho poslanca, ktor neuposlchne vzvu, ktorou sa mu
odobralo slovo, alebo ktor svojimi prejavmi alebo inmi v rokovacej miestnosti prekroil
hranice slunosti, predsedajci vyzve zachovva poriadok. Ak vzva na zachovanie
poriadku nevedie u poslanca k nprave, me predsedajci vykza poslanca a do
skonenia rokovania v tom istom dni z rokovacej miestnosti. Vykzan poslanec m prvo
zastni sa na hlasovan o kadom nvrhu (ods. 2). Do rokovacej sly je zakzan vna
zbrane, vbuniny, paralyzujce prstroje a ltky a prenosn telekomunikan prostriedky.
Voi osobe, ktor poru tento zkaz, predsedajci postupuje poda odseku 2 (ods. 3).
Vykzanie z rokovacej sly poda odsekov 2 a 3 sa povauje za neospravedlnen neas
na rokovacom dni schdze nrodnej rady (ods. 4). Proti opatreniam predsedajceho
vykonanm poda odsekov 1 a 3 me poslanec, ktorho sa opatrenia tkaj, poda
nmietku hne po ich uloen. O nmietke rozhodne nrodn rada bez rozpravy (ods. 5).
25. Uznesenm . 76 z 9. septembra 2010 schvlila nrodn rada Volebn poriadok
o vobe kandidta na vymenovanie za generlneho prokurtora Slovenskej republiky
a o odvolvan generlneho prokurtora Slovenskej republiky (alej len volebn poriadok
generlneho prokurtora) pozostvajci zo 14 lnkov.
- V rmci veobecnch ustanoven (l. 1) je prevzat zkonn dikcia 7 ods. 2
zkona o prokuratre a 39 ods. 8, 123 ods. 1 a 3 a 124 ods. 1 a 2 rokovacieho
poriadku.
alie lnky bliie vymedzuj:

15

- nleitosti nvrhu kandidtov na vymenovanie a odvolanie generlneho prokurtora


(l. 2 a l. 4),
- rokovanie stavnoprvneho vboru a nrodnej rady a stiahnutie nvrhov (l. 5 a
l. 7),
- hlasovanie, opakovan a nov voba (l. 8 a l. 11), priom zaatie tajnho
hlasovania, prpravu hlasovacch lstkov, priebeh tajnho hlasovania, spsob spotavania
hlasovania a vyhlsenie vsledkov tajnho hlasovania volebn poriadok generlneho
prokurtora v l. 9 odkazuje na l. 9 a 14 volebnho poriadku o vobe a odvolvan inch
funkcionrov (alej len volebn poriadok inch funkcionrov).
- V ostatnch ustanoveniach (l. 12 a l. 14) volebnho poriadku generlneho
prokurtora je stanoven povinnos skartovania zoznamu poslancov a hlasovacch lstkov,
ktor sa vykon po vyhlsen vsledkov tajnho hlasovania (l. 12 ods. 2), zruenie
predchodcu tohto volebnho poriadku (l. 13) a stanovenie innosti (l. 14).
26. Uznesenm . 61 zo 6. septembra 2006 schvlila nrodn rada volebn poriadok
inch funkcionrov, ktor vo vymedzenom rozsahu (v l. 9 a l. 14) bliie konkretizuje:
- zaatie tajnho hlasovania (l. 9) ...predsedajci schdze vyzve overovateov,
aby zabezpeili prpravu a organizciu tajnho hlasovania, dozerali na priebeh tajnho
hlasovania, spracovali vsledky tajnho hlasovania...,
- hlasovacie lstky a priebeh tajnho hlasovania (l. 10) na priebeh tajnho
hlasovania

dohliadaj

overovatelia

(ods.

1),

tajn

hlasovanie

sa

vykonva

prostrednctvom hlasovacch lstkov (ods. 2), ... na vyjadrenie voby je za menom


a priezviskom kandidta obdnik pred kadou alternatvou (za, proti, zdriavam sa)
(ods. 5), pred zaiatkom aktu tajnho hlasovania overovatelia skontroluj volebn
schrnku... a uzamkn ju. Skontroluj aj sprvnos predtlaench hlasovacch lstkov (ods.
7), Overovatelia vydaj poslancom hlasovacie lstky po vstupe do urenej miestnosti, kde
sa vykon tajn hlasovanie (ods. 8), Overovatelia o vydan hlasovacieho lstka poslancovi
urobia prslun zznam... priom rozhodn, i poslanec m prevzatie hlasovacieho lstka aj
potvrdi svojm podpisom (ods. 9), Poslanec vyjadr svoju vobu tak, e na hlasovacom
lstku pri kadom mene a priezvisku kandidta ozna spsobom uvedenm na hlasovacom
lstku t alternatvu, za ktor hlasuje (ods. 11), Po prave hlasovacieho lstka poslanec

16

vlo hlasovac lstok do schrnky. Hlasovac lstok nesmie by pokren alebo zloen
(ods. 12), Ak kad poslanec prtomn v rokovacej sle mal monos vyui svoje prvo
hlasova, predsedajci ukon tajn hlasovanie (ods. 13), Overovatelia po skonen
tajnho hlasovania otvoria na urenom mieste schrnku a pristpia k zisovaniu vsledku
tajnho hlasovania (ods. 14),
- spsob spotavania hlasov (l. 11) V tajnom hlasovan sa posudzuj ako
prtomn t poslanci, ktorm boli vydan hlasovacie lstky poda zznamu, ktor urobia
overovatelia v zozname poslancov (ods. 3),
- spsob spotavania hlasov rune (l. 12) Overovatelia najskr spotaj vydan
hlasovacie lstky a zistia, koko poslancov neodovzdalo hlasovacie lstky, hoci ich od
overovateov prevzali pred tajnm hlasovanm (ods. 1), Overovatelia po spotan
odovzdanch hlasovacch lstkov zistia, koko bolo odovzdanch platnch a koko
neplatnch hlasovacch lstkov (ods. 2), V prpade pochybnosti o platnosti hlasovacieho
lstka rozhoduj overovatelia, a to vinou hlasov prtomnch overovateov. Ak
overovatelia vinou hlasov rozhodn o platnosti hlasovacieho lstka, hlasovac lstok sa
povauje za platn. Rozhodnutie overovateov je konen (ods. 5), Overovatelia
vyhotovia zpisnicu o vsledku tajnho hlasovania, ktor podpu vetci prtomn
overovatelia (ods. 6), V zpisnici... sa uvedie najm poet... vydanch hlasovacch
lstkov...

odovzdanch

hlasovacch

lstkov,

z toho...

platnch...

neplatnch...

neodovzdanch hlasovacch lstkov (ods. 7), V zpisnici sa alej ku kadmu menu


a priezvisku kandidta uvedie poet poslancov, ktor hlasovali za nvrh, ktor hlasovali
proti nvrhu a ktor sa zdrali hlasovania (ods. 8), Overovatelia poveria jednho
z prtomnch overovateov, aby nrodnej rade oznmil vsledok tajnho hlasovania (ods.
9),
- spotavanie hlasov pomocou technickho zariadenia (l. 13) a
- vyhlsenie vsledku tajnho hlasovania (l. 14) Poveren overovate oznmi
nrodnej rade poet vydanch hlasovacch lstkov, poet poslancov, ktor hlasovali za
navrhnutho kandidta, poet poslancov, ktor hlasovali proti navrhnutmu kandidtovi,
poet poslancov, ktor sa zdrali hlasovania, poet poslancov, ktor neodovzdali hlasovacie
lstky, a poet neplatnch hlasov (ods. 1), Na zklade oznmenia poverenho overovatea
predsedajci schdze vyhlsi vsledok tajnho hlasovania,. (ods. 2).

17

IV.
Skmanie prekok stavnho prieskumu napadnutch volieb
27. stavn sd predtm, ako pristpil k samotnmu vecnmu prieskumu
napadnutch volieb, t. j. k zodpovedaniu otzky, i namietan voby spali stavne
konformn kritria tajnho hlasovania, najskr preskmal, (i) i je oprvnen posdi
namietan druh parlamentnej procedry, (ii) stavn rozmer tajnho hlasovania o nvrhu na
vymenovanie generlneho prokurtora a (iii) vzah hlasovania o nvrhu generlneho
prokurtora a obsahu l. 30 ods. 4 stavy. Nesplnenie ktorhokovek z uvedench
predpokladov by mal/mohol ma za nsledok zsadn spochybnenie monosti prieskumu
nosnch dvodov sanosti stavnm sdom.
28. K namietanej parlamentnej procedre
stavn sd repektuje systm trojdelenia ttnej moci, a preto je racionlne
zdranliv pri svojich zsahoch do innosti nrodnej rady. Nrodn rada m vsadne
postavenie voi ostatnm najvym orgnom dan predovetkm:
- jej odvodenosou od kreanho aktu udu, ktor zdroj moci (l. 2 ods. 1 stavy)
potom reprezentuje, m predstavuje orgn s najsilnejou demokratickou legitimitou a jej
stavodrnou psobnosou.
Priamo z stavy (l. 125) vyplva oprvnenie stavnho sdu preskma slad
vsledku zkonodrnej innosti nrodnej rady s stavnm poriadkom. In stavou
(ne)priamo predpokladan interakcie medzi stavnm sdom a nrodnou radou vyplvaj
napr. z l. 125a, l. 125b, l. 127, l. 128 a l. 129 stavy. Predmetom stavnho prieskumu
je v okolnostiach danej veci sanos fyzickej osoby poda l. 127 stavy, ktorou namieta
poruenie v petite oznaench prv tajnm hlasovanm nrodnej rady, t. j. parlamentnou
procedrou. V tejto svislosti stavn sd musel najskr posdi, i a prpadne za akch
okolnost me sdny orgn ochrany stavnosti vstupova do parlamentnej procedry, a to
dokonca mimo rmca jeho zkonodarnej innosti. Odpove na nastolen otzku vo

18

veobecnosti formuloval napr. stavn sd eskej republiky (nlez Pl. S 5/02) tak, e iba
leglna va parlamentu je vou legitmnou. Inmi slovami, princp materilneho prvneho
ttu vyplvajci z l. 1 ods. 1 stavy obmedzuje aj nrodn radu v tom, e je viazan
vlastnmi predpismi, ktor navye musia by v slade s stavou. Spomenut slad je
stavn sd oprvnen preskma. Ak nrodn rada v rmci parlamentnej procedry
nedodr prvny (predovetkm stavn) rmec, stavn sd je oprvnen takto
parlamentn procedru

preskma. stavn sd parlamentn procedru

(mimo

zkonodrnej innosti) u v minulosti posudzoval. Vo veci sp. zn. II. S 48/97, tkajcej sa
ne/nastpenia nhradnka na uprzdnen mandt poslanca nrodnej rady stavn sd
uviedol, e v prvnom tte sa kad ttny orgn podriauje stave a alm prameom
prva. Nrodn rada... je viazan stavou a zkonmi v rovnakej miere ako vetky ostatn
ttne orgny, osoby a orgny zemnej samosprvy... Nrodn rada me kona len
v medziach stavy, v rozsahu a spsobom, ktor ustanovil zkon.... V inej veci
(I. S 8/97), ktor sa tkala saovateom namietanho zbavenia poslaneckho mandtu
nrodnou radou, stavn sd zhodnotil zisten svojvon postup nrodnej rady ako tak,
ktor je v rozpore so sammi zkladmi prva a sasne i prvneho ttu.
29. V rozsahu uvedenho v bode 28 mono preto prija zver, e stavn sd ako
sdny orgn ochrany stavnosti m oprvnenie preskma stavnos parlamentnej
procedry (aj mimo rozsah zkonodrnej innosti nrodnej rady, pozn.), t. j. v okolnostiach
danej veci aj v svislosti s tajnm hlasovanm nrodnej rady o nvrhu na vymenovanie
generlneho prokurtora.
30. stavn rozmer tajnho hlasovania o nvrhu na vymenovanie generlneho
prokurtora
Tajnos hlasovania (alej aj tajnos volieb), veobecnos, rovnos a priamos
volebnho prva sa nielen v naej stavnej terii a praxi povauj za zkladn demokratick
princpy volieb. Priamo stava vo svojich ustanoveniach l. 30 ods. 3, l. 69 ods. 2, 3, 5 a 6,
l. 74 ods. 1, l. 89 ods. 1, l. 90 ods. 1, l. 92 ods. 1 a l. 101 ods. 2 predpoklad, e
volebn prvo sa v uvedench prpadoch vykonva tajnm hlasovanm. Princp tajnosti

19

volieb m takto nepochybne stavn rozmer, ktorm je zrove definovan jeho esencilny
predpoklad vyplvajci u zo samotnho slovnho vyjadrenia tohto princpu. Mohli by sme
poveda, e skrze jeho oznaenia, tento je nm zrove definovan (per me definitionem).
Tmto esencilnym predpokladom tajnch volieb je tajnos hlasovania, t. j. zabezpeenie
a garantovanie stavu (v okolnostiach danej veci nrodnou radou, resp. jej orgnmi), aby
hlasovac lstok upravil (voli, pozn.) sm (bez prtomnosti alch osb) a aby nebolo
mon dodatone zisti, ako hlasoval, resp. ak bol obsah jeho rozhodnutia (Milan i
a kolektv: Komentr k stave Slovenskej republiky, Matica Slovensk, 1997, s. 166).
31. Relevantn predstavitelia stavnoprvnej terie sa v podstate zhoduj na takto
definovanom esencilnom predpoklade tajnosti hlasovania. Iba skutone prkladmo mono
uvies: Tajnos volebnho prva (hlasovania) ako princp vyaduje, aby nikto in nevedel
o rozhodnut volia, ktor prebieha vo forme odovzdania hlasu (Alexander Brstl
a kolektv: stavn prvo Slovenskej republiky. Plze, 2010. s. 239). Princp vkonu
volebnho prva tajnm hlasovanm... spova v tom, e pre volia s zabezpeen
podmienky, ktor znemouj zisova a zisti, ako konkrtny voli hlasoval a ak bol
obsah jeho rozhodnutia. (Jan Filip: stavn prvo, 1, Zkladn pojmy a instituty, stavn
zklady R, Masarykova univerzita, 1999, s. 415), Zachovanie tajnosti hlasovania je
nielen prvom volia, ale aj jeho povinnosou... Princp tajnho hlasovania bude dodran,
pokia bud v rmci organizcie volieb zabezpeen tak podmienky, e nikto nebude mc
zisti, ako konkrtny voli hlasoval. ... (Kolektv: stava esk republiky, Koment.
Praha: Linde 2010, s. 310), Tajn hlasovanie m zarui, e nikto neme zisova a zisti,
ako ktor voli hlasoval (K. Klma a kolektv: Encyklopedie stavnho prva. ASPI, 2007,
s. 731), vylen... mus by kad kontrola alebo sledovanie voliov v okamiku, kedy
uskutouj vber z predloench alternatv (Vclav Pavlek a kol.: stavn prvo
a sttovda, I. dl, Obecn sttovda. Praha: Linde, a. s., 1998, s. 218). lohou ttnej moci
je zabezpei tak podmienky, aby nikto nemohol zisova, i zisti, ako kto hlasoval, a tak
znemoni ovplyvnenie volebnch vsledkov... Tajnos voby je voliovi zaruen aj
v prpade, ke na nej on sm nem zujem. Nevyhnutnmi nleitosami tajnej voby je, e
voli upravuje svoje hlasovacie lstky a vklad ich do oblky iba v priestore na to urenom
a bez prtomnosti inej osoby. ... v priestore urenom na pravu hlasovacch lstkov nesmie

20

by s voliom prtomn in osoba. (Karel Klma a kolektv: Komentr k stave a Listine.


Plze, 2005, s. 768). Obsahom princpu tajnho hlasovania je poiadavka zabezpei tak
podmienky na vkon volebnho aktu, ktor znemouj zisti, ako voli hlasoval...
Dleitm pravidlom je, e tajn hlasovanie mus by povinnosou, nie iba prvom volia.
Opan prstup toti me vies k ntlaku na volia, aby hlasoval verejne, a teda i uritm
oakvanm spsobom (Marek Anto: Princpy voleb v esk republice..., Praha: Linde,
2008, s. 73) a pod.
32. Rovnako zatia nie vemi bohat prax stavnho sdu predovetkm ako
sdu volebnho reagovala (aj) na princp tajnho hlasovania: Tajn hlasovanie je
nevyhnutnou zrukou pocitu istoty volia, e bude mc by slobodnm pri vobch aj po
vobch. M voliovi zabezpei nielen to, e ho pri volebnom akte nebude nikto popri
asistencii nejakm spsobom ovplyvova a sasne, e nikto nezisuje ako volil.
Sloboda volieb by bola vylen v prpade, ak by mal voli potencilny strach z nsledkov
svojho volebnho rozhodnutia. (PL. S 22/2011). Voby prebehli v aule, v ktorej boli
predstavovan kandidti na rektora a nebol vytvoren priestor pre pravu lstka, m by bola
garantovan tajnos volieb. Aulu mono ako povaova za osobitn volebn miestnos,
v ktorej sa maj uskutoni voby kandidta na rektora. (III. S 75/01). Tajnos
hlasovania je dleit stavn princp platn aj pre komunlne voby... elom tohto
princpu, ktor je pojmovm znakom slobodnch volieb, je umoni kadmu voliovi, aby
len v slade s vlastnm presvedenm dal hlas tomu kandidtovi, ktorho chce naozaj voli,
a zrove, aby o jeho vobe nemal bez vle volia nikto vedomos. (PL. S 22/08).
Pojem slobody volieb treba vyklada materilne, a nie iba formlne. O slobodn voby ide
vtedy...ke na voliov nie je vytvoren iadny ntlak ntiaci ich hlasova pre niektor
zo subjektov... ke maj monos prstupu k relevantnm informcim a s tak dan
zkladn predpoklady na ich kvalifikovan volebn rozhodovanie. Volii musia ma
slobodu u pri vytvran svojich postojov nezvisle, bez pouitia nsilia i hrozby nsilia,
dontenia,

navdzania

manipulatvneho

(PL. S 100/07).

21

ovplyvovania

akhokovek

druhu.

33. Napriek tomu, e saovateom namietan spsob tajnho hlasovania


o kandidtovi na funkciu generlneho prokurtora explicitne nie je uveden v stave (pozri
sma hlava stavy, pozn.), medzi esencilnymi predpokladmi tajnho hlasovania
upravenmi priamo v stave (jej lnky vymenovan v bode 30) a tajnm hlasovanm
predpokladanm zkonom, napr. v rokovacom poriadku, teda aj o nvrhu na vymenovanie
generlneho prokurtora ( 123 ods. 3 citovanho zkona), nie je zsadnej rozdiel.
V tomto ohade nie je nijako zvl vznamn ani to, kto je voliom, t. j. i voliom pri
tajnej vobe je oban, alebo poslanec nrodnej rady. To znamen, e kad posudzovanie
ne/tajnosti

hlasovania

mus

zodpoveda

minimlne

uvedenm

esencilnym

predpokladom ako stavnm kautelm tajnosti volieb. Inmi slovami, ak v svislosti


s vobou kandidta na funkciu generlneho prokurtora nie stava, ale zkon uril, e
uveden voba sa vykonva tajnm hlasovanm, tak aj takto tajnos hlasovania pri
repektovan poiadavky stavne konformnmu vkladu (l. 152 ods. 4 stavy) treba
posdi cez prizmu stavne danch jej esencilnych predpokladov. V rozpore s uvedenm
nie je ani skutonos, e predpoklady zabezpeenia tajnosti hlasovania s zvyajne
upraven v zkonnej, i dokonca podzkonnej matrii, a mu sa (poda toho, o koho tajn
vobu ide) aj iastone odliova. iadne zabezpeovacie prostriedky tajnho hlasovania
toti nemu s vo svojej podstate proti obsahu, elu a zmyslu stavnho princpu tajnho
hlasovania, a keby teoreticky aj ili, museli by by na zklade stavne konformnho
vkladu odmietnut.
34. stavn sd preto zastva nzor, e aj pri nedostatonom explicitnom vymedzen
esencilneho predpokladu tajnosti voby kandidta na funkciu generlneho prokurtora
v rmci zkona (rokovacieho poriadku) a podzkonnch noriem [volebnch poriadkoch
(bliie pozri body 22 a 26)], tento vyplva priamo z stavnho princpu tajnho
hlasovania [aby hlasovac lstok upravil (voli, pozn.) sm (bez prtomnosti alch osb)
a aby nebolo mon dodatone zisti, ako hlasoval, resp. ak bol obsah jeho rozhodnutia,
(pozri bod 30)]. el a zmysel zkona nemono hada iba v slovch a vetch prvneho
predpisu, pretoe v prvnom predpise s a musia by vdy obsiahnut aj princpy uznvan
demokratickmi prvnymi ttmi (nlez S R sp. zn. IV. S 275/96). V podobnom
duchu sa vyjadril tie stavn sd (PL. S 16/95) ke kontatoval, e aj zkonodarn

22

orgn je viazan stavou a jej princpmi, ktorch zmenu stava nepripa, lebo maj
kontitutvny vznam pre demokratick povahu Slovenskej republiky tak, ako je to
deklarovan v l. 1 stavy....
35. Z tohto pohadu kad sdny prieskum volieb uskutonench tajnm hlasovanm
[bez ohadu na to, i ide o voby do zastupiteskch orgnov, prezidenta Slovenskej
republiky (alej len prezident), funkcionrov nrodnej rady alebo kandidta na funkciu
generlneho prokurtora a pod.], pokia je tajn hlasovanie namietan kvalifikovanm
spsobom, sa mus primrne vysporiada s otzkou, i princp tajnosti volieb nebol
poruen v takom rozsahu, e toto poruenie zasiahlo do samotnej podstaty tohto intittu
a zbavuje ho innosti. Kee porui esencilny predpoklad stavnho princpu tajnho
hlasovania [napr. zverejnenm/preukzanm toho, ako som hlasoval (pozri tie bod 56)] je
mon iba formou mimoprvneho excesu, nie je potom mon ani uvaova o prpadnej
konvalidcii tohto poruenia, napr. poukazom na jeho legitmny cie i jeho primeranos.
stavn sd tu m na mysli viacer verejn vyhlsenia poslancov nrodnej rady, ktor
zverejnenie svojho hlasovania odvodovali tm, e ich volii maj prvo vedie, ako
hlasovali v tajnom hlasovan. Tajn voba takto postup neumouje, ba prve naopak, ho
priamo vyluuje. Takto by poslanci nrodnej rady mohli postupova vtedy, ak by hlasovanie
o nvrhu generlneho prokurtora bolo verejn (o v okolnostiach danej veci nebolo, pozn.).
Touto monosou zkonnej pravy zkonodarca disponoval/disponuje. V rmci prpadnej
zkonnej zmeny (de lege ferenda) netreba ale zabda na historick a politick odkaz
tajnej voby (pozri bod 37), demokratick tradciu a ani na to, e ast zmeny volebnej
legislatvy alebo zmeny zaveden krtko pred vobami, i poas nich mono vnma aj ako
pokus manipulova volebn zkony v prospech politickch strn pri moci. Tento odkaz
Etickho kdexu Bentskej komisie sa sce dotka primrne volieb do zastupiteskch
orgnov, avak jeho zvery s pouiten aj na posudzovan prpad.
36. V rozsahu uvedenho v bode 30 a 35 mono prija zver, e tajn hlasovanie
o nvrhu generlneho prokurtora v nrodnej rade pri posudzovan jeho (minimlne)
esencilneho predpokladu m stavn rozmer bez ohadu na to, e tajn hlasovanie
o nvrhu generlneho prokurtora nie je upraven v stave, ale v zkone (a niektor/alie
predpoklady tajnho hlasovania v podzkonnch normch). stavn sd preto v svislosti

23

s nastolenou otzkou, i tajn hlasovanie o nvrhu na vymenovanie generlneho prokurtora


v nrodnej rade m stavn rozmer, uzatvra, e stavn princp tajnho hlasovania v jeho
fundamente (pozri bod 30) prearuje do kadch volieb vykonvanch tajnm hlasovanm,
a takto mus by vnman aj prslunm sdnym orgnom posudzujcim stavne
konformn priebeh tajnho hlasovania, teda aj tajnho hlasovania upravenho v podstavnej
matrii.
37. Krtky historick exkurz
Intitt tajnej voby m v podmienkach Slovenskej republiky okrem prvneho tie
historick a politick aspekt, ktor nie je celkom bez vznamu. Aj Eurpsky sd pre udsk
prva (alej len ESP) v svislosti s posudzovanm nrodnej volebnej legislatvy a jej
princpov nezriedka zvykne repektova historick a politick faktory v prslunej krajine
vychdzajc z nzoru, e vlastnosti, ktor by boli neprijaten v kontexte jednho systmu,
mu by odvodnen v kontexte inho (napr. rozhodnutie ESP vo veci Tanase proti
Moldavsku, sanos . 7/08, podobne v prpade Podkolzina proti Lotysku, sanos
. 46726/99). Inmi slovami, historick svislosti mu by dvodom na zavedenie,
dodriavanie a ochranu takch volebnch praktk, ktor maj chrni integritu
demokratickho procesu. Uveden plat v slovenskch podmienkach o to viac, kee naa
spolonos v priebehu relatvne krtkej doby bola existenne konfrontovan s dvomi
totalitnmi krajnosami faizmom a komunizmom. Poiadavka na demokratick, tajn
(teda skutone slobodn) voby vraznm spsobom zaznela predovetkm poas
novembrovch dn v roku 1989. Spolu s almi poiadavkami (zruenie vedcej lohy
komunistickej strany, sloboda pohybu, nboensk sloboda, zhromaovacie a zdruovacie
prvo) tvorila v tom ase fundament zmeny, ktor je aj dnes potrebn povaova za hodnotu
a tradciu. Za demokratick uzanciu je v slovenskch podmienkach potrebn povaova tie
viac ako 14 ron tradciu tajnej voby (kandidta) generlneho prokurtora na pde
nrodnej rady. cta voi tradcii m vznam pre prvnu istotu. Aktvny astnk
novembrovch dn politolg M. K. v tejto svislosti v lnku pod prznanm nzvom
Tajn

voby

nonou

morou

politickch

strn

(dostupn

na

internete:

<http://komentare.sme.sk/c/5687352/tajne-volby-su-nocnou-morou-politickych-stran.html>)
v polemike s inm politolgom napsal: V novembri 1989 sme presadzovali prvo na tajn

24

voby nielen pre obanov. Ve t ho aj vtedy formlne mali, len sa ho bli vyui. V kadej
volebnej miestnosti bola aj vtedy plenta, zdrvujca vina voliov vak radej za u nela.
My sme iadali a zaviedli tajn voby vetkch verejnch initeov na vetkch rovniach,
pretoe dovtedy sa u ns vade volili aklamatvne, na nvrh stranckeho orgnu, o bola ra
formalita. Koho navrhli, ten pod prsnou verejnou kontrolou priebehu volieb danm
orgnom automaticky preiel... Tak je naa historick sksenos s verejnmi a tajnmi
vobami, ktor zpadn demokracie zrejme nemaj a ktor mtie tch, o ju s nami
nepreili. V kontexte s namietanou tajnou vobou kandidta na funkciu generlneho
prokurtora na pde nrodnej rady alej uviedol: Tajn voby brnia stranckym
centrlam, aby zo svojich poslancov urobili poslun stdo, ktor je pod ich permanentnou
kontrolou. Ke ich chc k nieomu prim, musia ich pre to zska, presvedi, nesta im
prikza. Tajn voby preto zostvaj i trvalou nonou morou stranckych centrl, skkou
ich kvality... tajn voby rozumne chrnia poslancov aj pred tm, koho volia, lebo naprklad
tak nie celkom idelny generlny prokurtor by mohol aj zneui svoje poznatky
z verejnch volieb o tom, kto hlasoval za jeho zvolenie a kto proti. A opane by bol aj
novozvolen generlny prokurtor chrnen pred tmi, ktor by chceli uho profitova
z toho, e zaho verejne hlasovali... Intitt tajnej voby m prinajmenej rovnako dobr
demokratick korene ako intitt voby verejnej a proti demokratickej sprve vec verejnch
bol v dejinch zneuvan skr ten druh. Nezaviedli sme ho sp po revolcii 89 z kapricu
ani z nevedomosti, ale naopak, na zklade vlastnch sksenost..
38. Tajn hlasovanie o nvrhu generlneho prokurtora a l. 30 ods. 4 stavy
Saovate v svislosti s namietanmi vobami napdal predovetkm poruenie
l. 30 ods. 4 stavy (jeho znenie pozri v bode 46). Prvo obanov na prstup k volenm
a inm verejnm funkcim za rovnakch podmienok je nerozlune spt s jednm zo
zkladnch politickch prv obanov v demokratickej spolonosti, t. j. s prvom
zastova sa na sprve verejnch vec (l. 30 ods. 1 stavy). Volen a in verejn
funkcie vyplvaj z ustanoven stavy... alebo z ustanoven inch zkonov a vzahuj sa na
tie prpady, ke s obsadzovan vobou alebo menovanm (Alexander Brstl a kolektv:
stavn prvo Slovenskej republiky. Plze, 2010, s. 169, 170). Rovnos podmienok

25

(nediskrimincia) obsiahnut v l. 30 ods. 4 stavy predstavuje vo vzahu k veobecnmu


lnku o rovnosti (l. 12 ods. 2 stavy) zvltne (pecilne) ustanovenie a v tomto rozsahu
m prednos pred uvedenm v l. 12 ods. 2 stavy.
39. Tajn voba kandidta na funkciu generlneho prokurtora v nrodnej rade
realizovan na zklade 123 ods. 3 rokovacieho poriadku, ktorej bol saovate astn,
nepochybne spa poiadavku volenej a inej verejnej funkcie (l. 30 ods. 4 in fine), a to aj
napriek tomu, e zvolenho kandidta nrodnou radou mus nsledne vymenova do funkcie
prezident (l. 150 stavy). stava v l. 30 ods. 4 v tejto svislosti hovor o prstupe
k verejnm funkcim, t. j. o procese kreovania, a nie o v porad ostatnom akte, na zklade
ktorho kandidt me by zvolen alebo vymenovan do verejnej funkcie. Viacstupov
(postupn) proces kreovania verejnej funkcie neme sm osebe diskriminova uchdzaa
o verejn funkciu v monosti uchdza sa o stavn ochranu zkladnho prva poda l. 30
ods. 4 stavy. Uveden prstup stavn sd u akceptoval vo veci sp. zn. II. S 5/03
v svislosti s kandidtom na funkciu predsedu Najvyieho sdu Slovenskej republiky
(alej len predseda najvyieho sdu) alebo vo veci sp. zn. I. S 83/06 v svislosti
s kandidtom na funkciu sudcu stavnho sdu. Nepriamo uveden potvrdil stavn sd
tie vo veci sp. zn. II. S 161/03, ke v svislosti s l. 30 ods. 4 stavy repektoval
jednotliv etapy vberovho konania na funkciu riaditea Slovenskej televzie. Status
volenej a inej verejnej funkcie stavn sd okrem u uvedench priznal tie funkcii
rektora vysokej koly (III. S 75/01).
40. Z doterajej rozhodovacej praxe stavnho sdu v spojitosti s l. 30 ods. 4 stavy
okrem inho vyplva, e orgny zabezpeujce prstup k volenm a inm verejnm
funkcim poruia l. 30 ods. 4 stavy aj tm, e saia, uahia alebo znemonia
uchdzanie sa o funkciu (III. S 75/01), resp. e nezabezpeia objektivitu konania
(II. S 9/00, III. S 23/00). V tejto svislosti stavn sd uviedol (II. S 5/03), e
v prvnom tte je nevyhnutn, aby kad orgn verejnej moci... postupoval pri vkone
svojej prvomoci tak, e zabezpe objektivitu svojho postupu smerujceho k ochrane alebo
uplatovaniu zkladnho prva alebo zkladnej slobody, ako aj objektivitu samotnho
rozhodovania o ochrane a uplatovan zkladnho prva alebo zkladnej slobody, a to bez
ohadu na to, i tento postup prebieha v prvne formalizovanom rmci alebo iba v rmci

26

faktickej innosti prslunho orgnu. Uplatovanie a ochrana kadho zkladnho prva


alebo slobody mus by v innosti kadho orgnu verejnej moci zabezpeen relne a mus
prebieha na nediskriminanom zklade. Tto poiadavka sa dotka kadho konu orgnu
verejnej moci, ktor priamo alebo aspo sprostredkovane svis s ochranou alebo
uplatovanm zkladnho prva alebo slobody.. Podobne vo veci sp. zn. PL. S 35/03
stavn sd uviedol: subjektom tohto prva je kad oban Slovenskej republiky, ktor sa
o volen funkciu uchdza. Obsahom uvedenho prva je aj predpoklad, e jednotliv volii
bud ma monos odovzda svoj hlas v prospech niektorho z kandidtov za rovnakch
podmienok vrtane monosti dosta sa k informcim o jednotlivch kandidtoch rovnakm
spsobom.
41. Prstupu k volenm a inm verejnm funkcim sa mono poda l. 30 ods. 4
stavy domha, ak djde zrove k porueniu stavnej zsady rovnakho zaobchdzania
(nediskrimincie), v citovanom lnku stavy vyjadrenej formulciou za rovnakch
podmienok. Vo veci sp. zn. II. S 161/03 stavn sd uviedol, e k monmu porueniu
stavnej zsady rovnakho zaobchdzania (nediskrimincie) me djs iba v okruhu osb
nachdzajcich sa v rovnakej prvnej a/alebo faktickej situcii, priom s niektormi z nich
sa zaobchdza odline bez rozumnho a racionlneho dvodu. Podobne stavn sd vo
veci sp. zn. II. S 5/03 uviedol, e tento zkladn princp (rovnosti, pozn.) je poruen
vdy vtedy, ak sa s jednou skupinou adrestov noriem v porovnan s inou skupinou
zaobchdza inak, hoci medzi oboma skupinami nie s rozdiely takho druhu a takej
zvanosti, e odvoduj takto nerovnak zaobchdzanie. V inej veci (II. S 48/97)
stavn sd zase uviedol: Vznam rovnakch podmienok je v tom, e prvnymi
predpismi akejkovek prvnej sily ani praxou orgnov ttnej moci nemono preferova i
diskriminova niektor skupiny obanov pred inmi skupinami, pokia ide o prstup
k verejnm funkcim... Ak sa postupom ttneho orgnu alebo inho subjektu prva, prp.
inm spsobom poruia podmienky ustanoven zkonom na prstup k funkcii..., djde
nielen k porueniu zkona... , ale aj k porueniu stavnho prva obanov na prstup
k volenm a inm verejnm funkcim za rovnakch podmienok, ktor zaruuje stava
v l. 30 ods. 4....

27

42. V svislosti s uvedenm v bode 41 stavn sd predovetkm pripomna, e


ustanovenia stavy treba interpretova spsobom, ktor zabezpeuje ich praktick
a efektvnu ochranu. Nrodn rada vo svojom vyjadren k sanosti (bod 13) vnma
rovnakos podmienok (nediskriminciu) uveden v l. 30 ods. 4 stavy retriktvnym
spsobom, t. j. tento predpoklad viae iba na situciu uveden alej v bode 42 (i), o nie je
sprvne, a popiera tie doterajiu rozhodovaciu prax stavnho sdu. Poda nzoru
stavnho sdu v stave vyjadren predpoklad rovnakch podmienok (l. 30 ods. 4
stavy) bliie nevymedzuje zkladn pojmy o je rovnak? ani o je s m
porovnaten?. Ako v tejto svislosti uvdzaj Michal Bobek, Pavla Boukov a Zdenk
Khn (In: Rovnost a diskriminace. Praha: C. H. Beck, 2007. s. 12), pri posudzovan
porovnatenosti je kov el, pre ktor porovnvame, a mnoina vlastnost, ktor
berieme pri porovnvan do vahy. V tomto duchu sa v rozhodovacej praxi stavnho sdu
pri interpretcii l. 30 ods. 4 stavy vykrytalizovali dva prstupy. Namieta nerovnakos
podmienok (diskriminciu) me
(i) ten, kto sa nachdzal v rovnakom okamiku v rovnakej situcii ako neprimerane
zvhodnen (napr. vo veci sp. zn. II. S 5/03, kde v okolnostiach danej veci kandidovali
dvaja kandidti, z ktorch bol jeden znevhodnen oproti druhmu); inak povedan, ide
o prpady, ak k porueniu stavnej zsady rovnakho zaobchdzania (nediskrimincie)
dolo v okruhu osb nachdzajcich sa v rovnakej faktickej situcii,
(ii) ten, kto bol znevhodnen oproti inej skupine obanov v podobnej prvnej
situcii (napr. vo veciach sp. zn. II. S 48/97, sp. zn. III. S 75/01); inak povedan, ide
o prpady, ak k porueniu stavnej zsady rovnakho zaobchdzania (nediskrimincie)
dolo v okruhu osb nachdzajcich sa v rovnakej prvnej situcii.
43. Urujcu spolon mnoinu k porovnvaniu (za rovnakch podmienok)
v okolnostiach danej veci tvoria obania uchdzajci sa o verejn funkciu, o ktorch vobe
sa hlasuje tajnm spsobom. Tajn hlasovanie a jeho stavne konformn priebeh je toti
v okolnostiach danej veci jadrom stavnho prieskumu, v dsledku oho prve tajn
hlasovanie predstavuje mnoinu vlastnost, ktor treba pri porovnvan zobra do vahy.
Tto situcia zodpoved poda nzoru stavnho sdu prstupu uvedenmu v bode 42(ii).
Na zklade uvedenho mono kontatova, e nikto z obanov uchdzajcich sa o verejn

28

funkciu prostrednctvom tajnej voby nesmie by diskriminovan oproti inm tm, e v ich
prpade sa tajn voba realizuje inm/protiprvnym spsobom. Inmi slovami, voby, napr.
poslancov nrodnej rady, prezidenta, funkcionrov parlamentu i kandidta na funkciu
generlneho prokurtora sa na zklade stavy/zkona musia uskutoni tajnm hlasovanm,
ktorho zkladn stavn parametre (pozri bod 30) s pre kad tajn hlasovanie rovnak.
Ak potom tajn voba tkajca sa niektorho z prkladmo uvedench verejnch
funkcionrov nespa zkladn parametre tajnosti volieb, je takto uchdza o verejn
funkciu diskriminovan (m nerovnak podmienky).
44. Uveden zvery obstoja poda nzoru stavnho sdu aj v rmci prpadnho testu
diskrimincie: (i) porovnaten skupinu v posudzovanej veci tvoria obania uchdzajci
sa o verejn funkciu, o vobe ktorch sa hlasuje tajnm spsobom, t. j. tak, aby boli
zachovan minimlne esencilne predpoklady stavnho princpu tajnho hlasovania (bod
30), (ii) za zakzan (podozriv, neospravedlniten) dvod treba v posudzovanej veci
povaova poruenie esencilnych predpokladov stavnho princpu tajnho hlasovania,
(iii) toto poruenie je nepochybne saovateovi na ujmu (saovateovi vo vobe
z 2. decembra 2010 chbal jeden hlas k zvoleniu, take ak by poslanci nrodnej rady
hlasovali skutone tajne, nemono v rozumnej miere vyli spech saovatea). Pokia
ide o posledn podmienku testu, (iv) ktor zsah nie je mon ospravedlni, k tomu
stavn sd v krtkosti dodva (pozri tie bod 35), e porui esencilny predpoklad tajnho
hlasovania (napr. zverejnenm/preukzanm toho, ako voli hlasoval) je mon iba formou
mimoprvneho excesu, preto v danom prpade nie je mon ani uvaova o prpadnej
konvalidcii tohto poruenia, napr. poukazom na jeho legitmny cie i jeho primeranos.
45. V rozsahu uvedenho v bode 38 a 44 mono prija al predben zver, a to,
e poruenm esencilnych predpokladov stavnho princpu tajnho hlasovania (bod 30)
v prpade voby kandidta na funkciu generlneho prokurtora mohlo djs k porueniu
zkladnho prva poda l. 30 ods. 4 stavy.
V.
Prstupy a zvery stavnho sdu k namietanm vobm

29

46. Saovateom oznaen namietan poruenie prv


Poda l. 127 ods. 1 stavy stavn sd rozhoduje o sanostiach fyzickch osb
alebo prvnickch osb, ak namietaj poruenie svojich zkladnch prv alebo slobd,
alebo udskch prv a zkladnch slobd vyplvajcich z medzinrodnej zmluvy, ktor
Slovensk republika ratifikovala a bola vyhlsen spsobom ustanovenm zkonom, ak
o ochrane tchto prv a slobd nerozhoduje in sd.
Poda l. 2 ods. 2 stavy ttne orgny mu kona iba na zklade stavy, v jej
medziach a v rozsahu a spsobom, ktor ustanov zkon.
Poda l. 30 ods. 4 stavy obania maj za rovnakch podmienok prstup k volenm
a inm verejnm funkcim.
Poda l. 25 psm. c) paktu o politickch prvach kad oban m prvo a monos
bez akchkovek rozdielov uvedench v lnku 2 a bez neodvodnench obmedzen
vstpi za rovnakch podmienok do verejnch sluieb svojej krajiny.
47. Reprezentatvna vzorka vyjadren (prevane) zainteresovanch aktrov
namietanch volieb
Samotn priebeh namietanch volieb z 2. a 7. decembra 2010 stavn sd
posudzoval okrem uvedenho v sanosti, jej prloh a prloh k veci sp. zn. IV. S 31/2011
(sanos poslancov nrodnej rady v podobnej veci, ale na inom prvnom zklade, pozn.),
vyjadren astnkov na pojednvan zo 14. aprla 2011, vyjadrenia nrodnej rady z 24.
marca 2011, vyjadrenia saovatea z 11. aprla 2011, vpoved svedkov A. K., P. G., M.
K., . R., V. M., A. V. a V. L., tie z verejne dostupnej databzy printovch, televznych,
rozhlasovch a internetovch mdi (alej len masovokomunikan mdia). stavn sd
primrne vychdzal z uverejnench citci toho, o uviedli poslanci nrodnej rady (volii)
a predstavitelia parlamentnch politickch strn (alej aj zainteresovan aktri). stavn
sd nevychdzal/neprikladal vznam komentovanm a sprostredkovanm informcim

30

tch, ktor neboli priamo zainteresovan na tajnom hlasovan v namietanch vobch.


Z praktickch dvodov stavn sd, a na vnimky, ktor predstavovali napr. estn
vyhlsenia a svedeck vpovede overovateov tajnej voby z 2. decembra 2010, ktor
odmietli podpsa zpisnicu o vsledku tajnho hlasovania z 2. decembra 2010, neuvdzal
ani vyjadrenia alch opozinch poslancov nrodnej rady, pretoe v rozsahu podanej
sanosti a zverejnench informci v masovokomunikanch mdich tajn hlasovanie
opozinch poslancov nebolo zsadne spochybovan. V rozsahu alej uvedench zisten
a zverov stavnho sdu je signifikantn, e na stne pojednvanie konan 14. aprla 2011
sa

neustanovil

a nepodal

svedectvo

iadny

z predvolanch

svedkov

z radov

zainteresovanch aktrov (poslancov strn vldnej koalcie), ktor, a na P. H., ktor


vystupoval ako zstupca nrodnej rady, odopreli svedectvo z dvodov uvedench v l. 79
stavy. Samotn predseda nrodnej rady R. S. najskr vo vyjadren z 24. marca 2011
oznail svoj vsluch na stnom pojednvan za dkaz predloen/navrhovan nrodnou
radou, avak nsledne 6. aprla 2011 psomne odoprel svoje svedectvo. Odopretie svedectva
je nepochybne stavn prvo poslancov (nie vak povinnos), ktor musel stavn sd
repektova. Odopretie svedectva zainteresovanmi aktrmi tajnho hlasovania vak
spsobilo, e stavn sd musel hodnoti jemu dostupn (in ako svedeck) dkazy,
predovetkm tie, ktor v svislosti s napadnutmi vobami zazneli od zainteresovanch
aktrov v masovokomunikanch mdich. Pre znan rozsah citci zainteresovanch
aktrov o priebehu tajnho hlasovania zverejnench v masovokomunikanch mdich
nebolo mon v odvodnen tohto rozhodnutia uvies vetky. stavn sd preto zvraznil
len tie najreprezentatvnejie. V neposlednom rade stavn sd dodva, e povaoval za
vhodn zaznamena tie atmosfru namietanm vobm predchdzajcej voby (zo 4.
novembra 2010), ktor mala svoj vznam z hadiska zisovania intenzity monho
poruenia prv saovatea.
48. Saovateom namietanm vobm (z 2. a zo 7. decembra 2010) predchdzala
prv voba [z 3. a 4. novembra 2010 (pozri bod 17 a 18)]. V rmci opakovanej voby zo
4. novembra 2010 od zainteresovanch aktrov inter alia odznelo:
Pre agentru S. po druhom kole voby 4. novembra 2010 poslanec nrodnej rady J.
D. (SaS) uviedol: Ja osobne som si odfotil svoj hlasovac lstok. A aby som neporuoval

31

rokovac poriadok, lebo ak si ho dobre pretaj vetci poslanci, tak by zistili, e nemu
ma v plenrnej miestnosti ani mobiln telefny dokonca ani notebooky, tak tentokrt sme
pouili fotoaparty. Poslanec A. K. (Smer-SD) v nrodnej rade navrhol, aby bol zakzan
vstup poslancov do volebnej miestnosti s akmkovek elektronickm prstrojom schopnm
robi fotografie z volebnch lstkov (teda mobiln telefn, digitlny fotoapart). Na to
reagoval podpredseda nrodnej rady P. H. (KDH) takto: Ak ich tu niekto z ns m,
poruuje rokovac poriadok. Vrtane vs. Toho istho da na otzku modertora televzie
T. Vy ste fotografovali svoj lstok? poslanec nrodnej rady J. K. (SaS) uviedol: Ja som
fotografoval svoj lstok... ak si vetkch 22 poslancov SaS fotilo svoje vlastn hlasovacie
lstky, tak... konali len a len slobodne.... Na aliu otzku modertora televzie T. ak
el m ma tak fotografia? Nao je to dobr? poslanec J. K. (SaS) uviedol: Nechce
nikto z naich poslancov pravdepodobne... ma pocit, e ak by vsledok voby bol in, ako
boli uroben koalin dohody, aby boli obviovan prve konkrtni poslanci SaS...
V S. v spravodajstve Rdiournl 4. novembra 2010 odzneli slov predsedu
nrodnej rady R. S.: Tajn voba je prvo a nie povinnos. Ja som nikoho nentil, aby si
fotil svoj lstok, skrtka, poslanci sa tak rozhodli. Ja som sa tie tak rozhodol, ja to spravm
op.
Dennk K. 5. novembra 2010 v lnku Hlasovali, fotili lstky, hdali sa citoval
poslanca nrodnej rady J. D. (SaS): Chcem ma pokoj v dui a chcel som to ma
zdokumentovan. Tentoraz sme nepouili mobiln telefny, pretoe rokovac poriadok to
neumouje, ale vreckov fotoaparty.. Podpredseda nrodnej rady P. H. (KDH) v
internetovch novinch A. 6. novembra 2010 uviedol: U z podstaty svojej funkcie je
(generlny prokurtor, pozn.) stavnm initeom, ktor by mal by nad politickmi
stranami, ale technika jeho kreovania do funkcie je, ia, voba cez parlament, preto sa
nemono vyhn politike. K foteniu hlasovacch lstkov uviedol: Neviem, o tm chceli
dokza, nie je to dobr prklad. a poznamenal, e to zniuje autoritu a dveryhodnos
celho parlamentu v oiach slovenskej verejnosti. Nemalo by sa to opakova zdraznil.
Poslanec nrodnej rady P. P. (SMER-SD) k tomu uviedol: Ja si nepamtm tak hystriu,
ako sprevdzala teraz tto vobu a pripomenul, e voba pred siedmimi rokmi sa
uskutonila tandardnm stavnm spsobom a tajne.

32

V relcii S. O p mint dvans 6. novembra 2010 na otzku redaktora Bud si


poslanci SaS foti hlasovacie lstky aj v novej vobe? predseda nrodnej rady a SaS R. S.
uviedol: Bud ma tto monos, pokia to oni uznaj za vhodn, urite to nie je iaden
diktt.... Na aliu otzku modertora Vy osobne si budete foti hlasovac lstok? R. S.
uviedol: Ja si mj hlasovac lstok sfotm, no. Na aliu otzku modertora ... otvra
sa... aj otzka, ktor spomenul P. H. v plne, e... mobiln telefny nepatria do rokovacej
miestnosti a e tm poslanci poruuj rokovac poriadok predseda nrodnej rady R. S.
uviedol: Ten rokovac poriadok v tomto bode je zastaral... pravidlo, e nesmiete nosi
mobiln telefn do rokovacej miestnosti, vzniklo mono e pred 15 alebo ete viacej rokmi,
kedy mobiln telefn bola takto vek potrska taka. Odtia to monoe pramen. Dnes,
vm garantujem, pri 150 poslancov sa v tej rokovacej sle nachdza monoe 200
mobilnch telefnov. Nem zmysel toto zakazova... No tak dobre, hne k tomu teda poviem
jednu vetu, ale shlasm s tm, e v rokovacej miestnosti sa nesmie telefonova, a toto teda
aj ja sa snam prsne dodra... A aby tu nebol rozpor, ja si donesiem nejak mal digitlny
fotoapart, ale ja si mj lstok sfotm... v tom druhom kole zaleka nie vetci si to fotili.
Tam si to fotili... mono e tretina alebo polovica....
V relcii S. Sobotn dialgy 6. novembra 2010 na otzku modertora Vy ste sa
vyjadrili kriticky... na to fotenie ak sa nemlim podpredseda nrodnej rady P. H. (KDH)
uviedol: Ja to povaujem za zl postup, ktor zvolili poslanci, ktor si fotili spolu so svojim
poslaneckm preukazom, dokonca sa tm aj chvlili na verejnosti, hlasovacie lstky. Neviem
o tm chceli dokza. Nie je to dobr prklad. Na aliu otzku modertora Budete...
hovori s R. S. na koalinej rade... a iada ho, aby sa to neopakovalo, lebo by to mohlo...
spochybni cel vobu? podpredseda nrodnej rady P. H. (KDH) uviedol: Ja som... to u
urobil preto, lebo zniuje to autoritu celho parlamentu v oiach slovenskej verejnosti a
nae poslanie je plne in, skr posilova a budova si v oiach verejnosti viu dveru.
Nemalo by sa to opakova. Neviem o tm sme chceli dokza... Je to pod moju rove, aby
som vbec s niekm o takchto samozrejmch veciach hovoril a dokonca ho prosil...
dfajme, e pouen z chyby, minulos sa nebude opakova....
49. Prv kolo novej voby kandidta na funkciu generlneho prokurtora sa
uskutonilo 2. decembra 2010.

33

Tlaov agentra T. 1. decembra 2010 v lnku NR SR: R. S. vta podanie sanosti


Smeru na S, svoj lstok si aj tak odfot uviedla, e predseda nrodnej rady potvrdil, e
hlasovac lstok si plnuje odfoti aj pri tajnej vobe vo tvrtok (2.12). Na vyhlsenie R.
F. (SMER-SD) o tom, e koalcia chyst pred tvrtkovou vobou (2.12) brutlne kontroln
mechanizmy, na zklade ktorch dvaja poslanci bud sprevdza tretieho, aby videli, ako
hlasoval, predseda nrodnej rady R. S. (SaS) uviedol: O tom ni neviem. Ale shlasm
s pnom F., e toto by bolo poruenie tajnosti voby... Ak tak poznatky bude ma, treba to
da vedie a budeme dba o to, aby sa ni takto nedialo.
Tlaov agentra T. 2. decembra 2010 v lnku Koalcia predviedla vsmech
demokracie... okrem inho uviedla: M. B. (SDK-DS) potvrdil, e jeho strancky kolega
P. K. mu ukzal svoj hlasovac lstok iniciatvne a dobrovone... Odmietol vak zverejni
jeho hlasovanie, lebo by tm poruil tajnos voby.
Rovnak agentra toho istho da v lnku Poslanci novho generlneho
prokurtora op nezvolili... uviedla: Predseda Mosta-Hd B. B. nevie, koho je to vina (e
nebol zvolen koalin kandidt, pozn.). Naa urite nie, lebo my mme dvojit kontrolu
povedal. ... Podpredseda parlamentu za KDH P. H. garantuje, e vetci 15 kresansk
demokrati hlasovali za koalinho nominanta . Mali sme kontroln mechanizmus na to,
aby sme sa vetci navzjom presvedili, e t dohoda, ktor sme dali, plat, podotkol.
Tlaov agentra S. 2. decembra 2010 v lnku H.: Chce odtajnenie voby... cituje
slov podpredsedu nrodnej rady P. H. (KDH): Garantujem..., e poslanci za KDH volili
kandidta, na ktorom sa dohodli strany vldnej koalcie. Predseda strany Most-Hd B. B.:
Zavdzaj sa rzne kontroly a dozvieme sa, e niektorm ula ruka... My mme istotu,
v klube mme dvojit kontrolu a keby to potrebovala premirka, mem ju uisti.
V relci televzie T. Tma da 2. decembra 2010, ktorej sa zastnili poslanci
nrodnej rady J. D. (SaS), R. P. (KDH) a R. M. (SMER-SD), tie odznelo: ...Tajn vobu
povaujeme za hlpos, tak sme si povedali, e si op nafotografujeme nae hlasovacie
lstky. ie 22 poslanci SaS dodrali to, o sa pe v koalinej dohode uviedol poslanec
nrodnej rady J. D. (SaS). Modertor nsledne poloil otzku Pn P., kto to bol poda
Vs? Budete tak isto tvrdi ako V pred renk, e by ste dali ruku do oha za vetkch
poslancov Kresanskodemokratickho hnutia? Namiesto oslovenho odpovedal najskr
poslanec nrodnej rady J. D. (SaS): Pardn, my to mme zdokumentovan. Nielen, e dm

34

ruku do oha, ale existuj dkazy o tom, e tch 22 poslancov je za ns. Nsledne reagoval
poslanec nrodnej rady R. P. (KDH), ktor je tie predsedom vboru: Mne sa to nehovor
ahko, pretoe myslm, e pravidl by sa mali dodriava a pravidlom pre tto vobu bola
tajnos, ale poslanci KDH dnes hlasovali de facto verejne a prve o ich hlasoch, preto
neme by najmenia pochybnos. Hlasovali verejne tak, e t monos vidie ich
hlasovanie, obsah toho hlasovania, mali nielen monos poslanci za KDH, ale aj poslanci z
inch strn. Na aliu otzku modertora ... Znamen to, e tie prsty asi smeruj na
Most-Hd odpovedal poslanec nrodnej rady J. D. (SaS): Mj osobn nzor je, e to bude
troku zapeklitejie. Ja viem da ruku do oha za poslankyu E. P., ktor mi svoju
fotografiu ukazovala... a takisto nemm najmen dvod neveri ani jednmu zo tyroch
poslancov zo skupiny OKS. Tam... som videl dkaz u pna kolegu ... Na aliu otzku
modertora poslanec nrodnej rady J. D. (SaS) uviedol: Chcem ete raz zopakova, e som
hrd na svojich 21 kolegov a seba, e my vieme preukza, e ani jeden z SaS nezlyhal,
neporuil koalin dohodu... dfam..., e poas alch koalinch rokovan sa nm podar
presvedi tch a postupne sa asi dozvedme, e ktor to s, presvedi ich, aby naozaj
nerobili hlposti a aby nerozbjali vldnu koalciu.
V relcii S. Sprvy a komentre z 2. decembra 2010 najskr zopakovali
podpredsedovia nrodnej rady P. H. (KDH) a B. B. (Most-Hd) u nimi uveden. M. D.
(predseda SDK-DS) uviedol: Vetkch 28 poslancov SDK-DS dodralo dohody a ja
som sa o tom presvedil. Poslanec nrodnej rady a skruttor pri tajnej vobe M. P. (SaS)
uviedol: ... Ja tie mem na zklade sksenost so vetkmi 22 poslancami v naom klube
vyhlsi, e bola dodran dohoda... Nechcem pekulova o tom ani ukazova prstom,
vyna informcie o tom, ako prebieha tajn voba. Naozaj nie je plne ker. To, i sa
nejak poslanec potom, o vykon svoju vobu, rozhodne zverejni i u fotografiu lstka
alebo ukza kolegovi svoj hlasovac lstok predtm, ne ho d do volebnej urny, je jeho
slobodn va.
V spravodajstve S. 2. decembra 2010 okrem inho odznelo od podpredsedu nrodnej
rady P. H. (KDH): Mali sme vytvoren n vntorn kontroln mechanizmus na to, aby
sme sa jeden druhho presvedili, e t dohoda, ktor sme dali, plat. Podpredseda
nrodnej rady B. B. (Most-Hd): My v klube urite mme istotu, mme in systm
samozrejme, ale dokonca dvojit kontrolu, ale to je v poriadku. Poslanec J. M. (SDK-

35

DS): Aj ja mem poveda za klub SDK, e 28 hlasov dostal pn kandidt docent . Vie
to preukza kad poslanec, nebudem komentova.
V novinch televzie J. 2. decembra 2010 poslanec I. M. (SaS) uviedol: Ja som si
svoju vobu odfotil....
V relcii S. Rdiournl 2. decembra 2010 poslanec nrodnej rady J. D. (SaS)
uviedol: My za SaS budeme vedie preukza, e sme volili za nho kandidta, take by
padali urit, vemi tvrd otzky na naich koalinch partnerov, o sa stalo.
V dennku P. v lnku Pre T. chce vlda zmeni vobu z 3. decembra 2010
predseda poslaneckho klubu Most-Hd L. S. uviedol: Fotili sme si to.
V dennku S. v lnku Koalin poslanci si fotili a ukazovali z 3. decembra 2010
poslanec M. B. (SDK-DS), ktor sprevdzal poslanca P. K. (SDK-DS), ktor mal poda
redaktora pred vobou stretnutie s D. T., potvrdil, e P. K. Volil .. Podobne k volebnej
schrnke ili spolu poslanci za SDK-DS S. J. s M. V. Poslanec R. P. (SNS), ktor mal by
druhm poslancom, o odovzdal neplatn lstok, uviedol: Kee som predpokladal intrigy,
ukzal som ho kolegom. V tom istom dennku v lnku Poslanci Mosta boli za ., tvrd
B. podpredseda nrodnej rady B. B. (predseda strany Most-Hd) na otzku redaktora
Preo Vai poslanci volili tak, e nebolo vidno ich hlasovacie lstky? uviedol: Prosm
Vs, mme zabezpeen dvojit kontrolu. Poslanci si lstky fotografovali a videli ich aj
skruttori.
Internetov noviny A. 3. decembra 2010 v lnku Smer pod sanos na stavn
sd kvli tajnej vobe okrem inho uviedli: Poslanec SDK-DS M. B. potvrdil, e do
hlasovacej miestnosti iiel spolu so spolustrankom P. K. a ten mu svoju vobu aj pred
vhodenm do urny ukzal. On vak nikomu svoju vobu neukazoval ani ho nikto pod
pazuchou pri vobe nedral. Poslanec za SaS J. D. potvrdil, e si svoju vobu optovne
odfotil. Je to vec princpu. Ma zvolilo asi estisc ud, ktor ma krkovali, a myslm si,
e t maj prvo vedie, koho som volil... povedal D. Podpredseda parlamentu P. H. (KDH)
potvrdil, e trv na dodriavan rokovacieho poriadku. U pri minulej vobe upozornil, e
vchdza do plna s mobilom alebo s fotoapartom je poda rokovacieho poriadku
zakzan. Kad jeho poruenie ma mrz, ale neviem inak ako upozornenm s nm naloi
povedal H. Bude dobr, ke stavn sd rozhodne v obidvoch veciach, aby sme do

36

budcna vedeli, i to je, alebo nie je v slade s stavou, vyhlsil po poslaneckom grmiu
predseda nrodnej rady R. S.
V dennku H. v lnku R. zachrnila len nhoda z 3. decembra 2010 odznelo:
Netradin metdy vzpt novinrom potvrdili aj poslanci koalinch strn - viacer sa
priznali, e sprvnu vobu prokurtora si poistili odfotenm hlasovacieho lstka i
ukzanm vyplnenho hrka skruttorom ostatnch koalinch strn. Len poslanci strany
Most-Hd dajne odovzdvali hlasovacie lstky preloen napoly. Prve ich preto poslanci
SDK, SaS a KDH podozrievaj z hlasovania za T. Tajn hlasovanie z 2. decembra 2010
doznievalo aj v neskorom ase.
Dennk S. v lnku SDK: H. T. nevolil, dvojiku nepovieme z 22. marca 2011
v svislosti s medializovanm monm odposluchom podpredsedu nrodnej rady M. H.a
(SDK-DS) uviedol: Poslanci SDK hlasovali (2. decembra 2010, pozn.) vo dvojiciach,
aby sa mohli navzjom kontrolova. Dvojiky uroval M., kto bol s H., vera nepovedal. O
tom nechcem u hovori..
50. Vo veci sp. zn. IV. S 31/2011 s ako prlohy zaloen riadne podpsan
vyhlsenia overovateov tajnej voby z 2. decembra 2010 zvolench nrodnou radou za
SMER-SD, a to A. K., P. G., M. K., . R., V. M. a A. V., ktor odmietli podpsa zpisnicu
o tajnom hlasovan z 2. decembra 2010. stavn sd vychdzal aj z tchto listinnch
dkazov, potvrdench svedeckmi vpoveami uvedench poslancov, a to vzhadom na
ich obsah a ich vzah k nosnm dvodom posudzovanej sanosti. Uveden vyhlsenia
treba da do svisu s okolnosou, e ich autori tvorili oficilny volebn orgn nrodnej
rady, t. j. overovateov tejto tajnej voby, ktor vetci zpisnicu o tajnom hlasovan z 2.
decembra 2010 odmietli podpsa, teda ako volebn orgn (jeho lenovia) odmietli
akceptova zisten vsledky tajnho hlasovania: Videl som niekokch poslancov... ako si
fotografuj svoje hlasovacie lstky, niektor s priloenm poslaneckm preukazom in bez
poslaneckho preukazu a to najm tm, e spoza volebnej plenty bolo vidie zblesky blesku
fotoapartu pravdepodobne z mobilnch telefnov. Ilo napr. o poslanca... M. H... alej
som videl poslancov, ktor sa tajnej voby zastnili vo dvojici a nie jednotlivo a vzjomne
sa kontrolovali. Napr. p. poslankya D. s p. poslancom M. Tto stli spolone za jednou
plentou (A. K.). Poslanci... za stranu SaS si fotografovali svoje vyplnen hlasovacie

37

lstky. ... Niektor si k tomu prikladali aj svoj poslaneck preukaz ako dkaz, e ide o ich
hlasovac lstok... Vemi netandardne postupovali aj niektor koalin poslanci, ktor sa vo
dvojiciach kontrolovali ako hlasovali, priom je ich povinnosou st pri vobe jednotlivo
(P. G.). Videl som niekokch poslancov... ako si fotografuj svoje hlasovacie lstky...
Osobne som to zaznamenal minimlne v 20 prpadoch. Spomeniem naprklad p. poslankyu
P., p. p. F., p. p. S. at. ... alej som videl poslancov, ktor sa tajne voby zastnili vo
dvojici, navzjom sa kontrolovali Ke som zastavil pri vchode do miestnosti jednho z
dvojc tak sa navzjom vo volebnej miestnosti akali. Ide o p. poslankyu R., ktor
akala na svoje dvoja p. p. M. (M. K.). Videla som niekokch poslancov... ako si
forografuj svoje hlasovacie lstky... Ilo napr. o poslanca... M. F... alej som videla
poslancov, ktor sa tajnej voby zastnili vo dvojici a nie jednotlivo a vzjomne sa
kontrolovali. Napr. p. poslankya K. C. s p. poslancom I. . Tto sedeli veda seba
a vzjomne si kontrolovali lstky (. R.). ... Bol som svedkom toho, e pravidl tajnej
voby neboli dodran. Poslanci chodili vo dvojici a navzjom si kontrolovali vyplnen
hlasovacie lstky ako napr. pn H. s pnom N., pn J. s pani V., pani C. s pnom ., pani R.
dokonca odmietla s sama a akala, km sme nevpustili aj pna M.. alej som bol svedkom
ako si podaktor poslanci... fotia hlasovac lstok. Konkrtne pani P., pn G. a zozadu ich
kontroloval pn V. (V. M.). ... Bola som svedkom toho ako poslanci politickej strany SAS
s mobilnmi telefnmi fotili hlasovacie lstky po tom, o na nich zakrkovali kandidtov...
Tmto spsobom hlasovali naprklad poslanec J. D., pn predseda... R. S. a pn poslanec
SDK . K. ... Poslanci... SDK hlasovali tm spsobom, e v priestoroch na znaenie
volebnch lstkov sedeli veda seba vo dvojiciach a vzjomne sa kontrolovali (A. V.).
51. V svislosti s ostatnou (opakovanou) tajnou vobou zo 7. decembra 2010
Agentra S. 6. decembra 2010 v lnku Voba generlneho prokurtora bude verejn
uviedla informciu: ... Utorkov druh kolo voby sa sce uskuton v tajnom reime, ale
koalin poslanci zvolenie novho fa prokuratry zablokuj. Toto je dohoda tyroch
strn koalcie, povedal predseda parlamentu a SaS R. S... na margo utorkovej voby fa
prokuratry skontatoval, e si prevezme hlasovac lstok a opust rokovaciu slu.
V rozhlasovom . 6. decembra 2010 predseda nrodnej rady R. S. (SaS) uviedol:
... no, ktorkovek iesti, aj piati poslanci mu poloi tto vldu, ale nech sa k tomu

38

postavia, nech to spravia. ie odmietame, aby to robili zbabelo a zkerne. A preto sme sa
rozhodli urobi tieto kroky.
V rdiu L. 6. decembra 2010 predseda nrodnej rady R. S. (SaS) uviedol: Druh
kolo terajej voby, ktor bude prebieha ako tajn voba, zablokujeme. Toto je dohoda
tyroch predsedov poslaneckch klubov a pristpime k tretej vobe generlneho
prokurtora. Predtm vak zmenme zkony tak, aby nielen voba generlneho prokurtora,
ale vina tajnch volieb bola odtajnen... Predsednka vldy Slovenskej republiky I. R.
(SDK-DS) uviedla: Predseda najsilnejej opozinej strany podal podanie na stavn
sd, v rmci ktorho dokonca poiadal o predben opatrenie, aby k alej vobe nedolo,
pokia nevyhodnot stavn sd stavnos tajnej voby. Je preto plne prirodzen a
normlne, ak v takchto okolnostiach a situcii sa nebude pokraova vo vobe.
V televznych novinch TV M. zo 6. decembra 2010 predseda nrodnej rady R. S.
(SaS) v svislosti s opakovanm tajnm hlasovanm uviedol: Poslanci maj prvo na
slobodn rozhodnutie, ale nemaj prvo na tajnosti. Nemaj prvo na to, aby zrdzali
svojich voliov.
52. stavn sd si je vedom monch elovch skreslen pravdivosti u
uvedench (prevane) citci zainteresovanch aktrov v rmci ich vyjadren k priebehu
(nielen) namietanch volieb, pretoe tieto vyjadrenia mohli/mali (aj) potvrdzova
dveryhodnos ich materskch politickch strn v rmci uzatvorench politickch dohd
(uie) ako aj prebiehajceho politickho zpasu (irie). stavn sd v naznaench
svislostiach zdrazuje, e mu neprinle posudzova politick dimenziu danho
problmu a ani tie prejavy slovenskej parlamentnej kultry pred, poas a po tajnom
hlasovan,

ktor

presahuj

stavnoprvny

rozmer

nosnch

nmietok

sanosti.

V neposlednom rade stavn sd zobral na zrete mon nepresnosti zo strany najm


printovch mdi pri citcii vyjadren zainteresovanch aktrov.
53. Na druhej strane shrnne zaznamenan priebeh tajnho hlasovania oami
a stami zainteresovanch aktrov (body 48 a 49) ako aj svedeck vpovede
7 overovateov tajnej voby a obsah prehlsen nrodnou radou ustanovench
overovateov (spomenutch svedkov), ktor odmietli podpsa zpisnicu o tajnej vobe

39

z 2. decembra 2010 (bod 50) presvedili stavn sd, a to nad rozumn mieru monch
pochybnost (bod 52), e v prpade tajnho hlasovania z 2. decembra 2010 nrodn rada
extrmne, a teda prvne neudratenm spsobom zasiahla do stavnho princpu tajnho
hlasovania tm, e ho nedostatone zabezpeila a negarantovala jeho stavne konformn
priebeh, a to napriek tomu, e k podobnm excesom u dochdzalo pri opakovanej prvej
vobe 4. novembra 2010. Tieto obe tajn hlasovania (tm pdom hrub aj opakovan
poruenia) neboli konvalidovan ani v rmci opakovanej druhej voby 7. decembra 2010.
V tomto ohade sa nrodn rada neme zbavi zodpovednosti tvrdenm, e predseda
nrodnej rady ani nikto z jej vedenia nedali prkaz na to, ako maj poslanci hlasova, resp.
e maj svoje hlasovanie odtajni, a teda e sanos mala smerova proti tm poslancom,
ktor tajn vobu nerepektovali (pozri bod 13). stavnoprvna zodpovednos nrodnej
rady v okolnostiach danej veci nespova v jej priamom zasahovan do priebehu
namietanho tajnho hlasovania, ale v nedodran jej pozitvnej povinnosti zabezpei
a garantova priebeh tajnho hlasovania stavne konformnm spsobom. Nrodn rada ako
orgn ttnej moci nesie objektvne vzat zodpovednos za nestavn parlamentn
procedru a za nestavne vsledky jej innosti (pozri body 28 a 30), a to o to viac, ak im
nezabrnila ani v ase, ke sa protistavnosti ete zabrni dalo. Nrodn rada je viazan
stavou a zkonmi v rovnakej miere ako vetky ostatn orgny verejnej moci, osoby
a orgny zemnej samosprvy. Nrodn rada me kona len v medziach stavy, v rozsahu
a spsobom, ktor ustanovil zkon o rokovacom poriadku. Nie jednotliv poslanci, ale
nrodn rada bola povinn zabezpei a garantova v svislosti s namietanmi vobami,
aby hlasovac lstok upravil (voli, pozn.) sm (bez prtomnosti alch osb) a aby
nebolo mon dodatone zisti, ako hlasoval, resp. ak bol obsah jeho rozhodnutia (bod
30). stavn sd nemohol v danej veci prehliadnu, e posudzovan tajn hlasovanie
v nrodnej rade vyvolalo znan verejn ohlas, a to na zklade prevaujcej kritiky
sprvania poslancov nrodnej rady pri namietanch tajnch hlasovaniach (najm fotenie
si hlasovacch lstkov, vzjomn a strancka kontrola).
54. Ako je u v predchdzajcom bode naznaen, nebolo bez prvneho vznamu
(z pohadu, i ilo o jednorazov, opakovan alebo zvane poruenie) okrem priebehu
tajnho hlasovania z 2. decembra 2010 poukza tie na v masovokomunikanch mdich

40

zainteresovanmi aktrmi zaznamenan priebeh predchdzajceho tajnho hlasovania zo


4. novembra 2010 (t. j. opakovanho tajnho hlasovania v rmci prvej voby). Saovate
tie namietal tajn hlasovanie (nateraz ostatn) zo 7. decembra 2010. V rmci tohto
(ostatnho) tajnho hlasovania mala nrodn rada stle monos pred verejnosou i voi
saovateovi naruen reputciu z tajnho hlasovania z 2. decembra 2010 napravi
a stavne konformnm tajnm hlasovanm mohla nrodn rada predchdzajci stav
konvalidova. Repektujc princp subsidiarity stavn sd by dodaton npravu
v rozsahu saovateom namietanch skutonost zrejme akceptoval.
55. stavn sd hodnotil dkazy o priebehu napadnutch volieb poda svojej vahy,
a to tak jednotlivo, ako aj vetky v ich vzjomnej svislosti. Prihliadol na vetko, o vylo
poas konania najavo, vtane toho, o uviedli astnci, a dospel k zveru, e
predovetkm u uveden vyjadrenia zainteresovanch aktrov (body 48 a 51) s vo
svojom shrne pravdiv a pre posdenie stavnosti priebehu tajnho hlasovania
z 2. decembra 2010 aj dleit. Vyadovalo by to nadudsk silie, aby mozaika uvedenho
v bodoch 48 a 51 bola vetkmi zainteresovanmi aktrmi zinscenovan/vyfabulovan iba
z dvodu posunutia ierneho Petra nespenej voby na svojho politickho partnera.
Spontnne (improvizovan) vyjadrenia bezprostredne po tajnom hlasovan z 2. decembra
2010 vrcholnch predstaviteov strn vldnej koalcie (P. H., B. B., M. D. a R. S.)
podporen poslancami strn vldnej koalcie (predovetkm J. D., R. P., M. B. i M. P.)
a potvrden viacermi overovatemi tajnho hlasovania (teda nie zanedbatenou asou
volebnho orgnu, k tomu urenho nrodnou radou, pozn.), ktor odmietli podpsa
zpisnicu o vsledku tajnho hlasovania, poda nzoru stavnho sdu v dostatonej miere
potvrdili minimlne to, e (i) prevane poslanci strn vldnej koalcie, v nie zanedbatenom
rozsahu, si fotili svoje hlasovacie lstky s oznaenou vobou kandidta, (ii) za pomoci
overovateov, resp. medzi sebou uskutoovali kontrolu hlasovacch lstkov ete pred ich
vhodenm do hlasovacej schrnky, (iii) koalin politick strany (ich vrcholn predstavitelia)
mali ex post prehad o tom, ako v prevanej miere hlasovali ich poslanci; v tejto
svislosti vetci zhodne hovorili o innch kontrolnch mechanizmoch, ktormi
disponovali, dokonca o kontrolch dvojitch (P. H. a B. B.). Z uvedenho, i u jednotlivo,
alebo v shrne, je na prv pohad zrejm, e pri vobe z 2. decembra 2010 neboli dodran

41

69#! &%"&#!) $ !(=   ("  $"("!* (  *!* %6 = # ("
 %6 &%": $?* R&!"?  &%"" 5'% + + # ' &%9 6!9 6
G"#5?[   9OK   0 
'''K  
 #"3 
" !!  #    # " !   
9OK# 
  1 ')O+
N-+ (" $" !   #*B= @( ') $ !("  *(""$ K'"
6 /+ "?"*'% /010= # ') '! )# " #H%*5* &L'*= ("! 
6B # B:"K( # (* 5!"# = #  '!  L!"# &% G"( 5?
# "! $ !(+ !   $" ?%9(B  &%(?7&)= *"6( #%
&%7 (": 5 &%(?7& $ !(+ 5  "& 6! B $
!( 6 /+ "?"*'% /010 ( ?"6 &%(6* "%"$" &%"6"5? '%5? !"'
!(?#5? 96%= #% K!( %(? = #") "G" &%(?7& $ !( $" %:5
 #") : ("+  * *"%" ("#%7 6 6("%"5?  '$"# &%+ %(!(= :" H"("
!?(" !7#  6@"5* *"* #(9 (" $"  %6&%"  %#?7* &%(#*
 &+ 5  # ""5* 96%5* &!"*(#9* #6 $"  : ""  '" I0
 I1+  * ""5*( 96%*( &%"("K %"!""$ &%9"$ "a%("  ' =
@"!"  6*)!" $ !(  5   &!"$ *("%" :< $"+  "$ (!(
 :( *  B= :" 5 &%(?7& $ !( "&L'7 !" R(O
"%(#9!"= + $+ @( G9 R$"$ %F9*=  #!(? "$ "?( 9%"$ %"O= #%5 $"
&(5 6'"6&"@(B  F%B $B !(= !" (": R((O %(69!"  
  31    #  -     #  
    ') RC+ g(!(&[
9#!7 96#) !"'7 &%9  Yg + %[ >%)# ("%6( 133/= + 1J-O=
 #!(? "$ "?( *"6( &!?*( 9%"$ %)  @( &!((?#5* %9*+
5  %# !7  5*( 96%*(= #% %(= :" &% G"( &%(?7& $
$
5  %# !7  5*( 96%*(= #% %(= :" &%
!(  %9*?( $" %(69!" &L'"(  "& 7 !(@= #%5 &%+ 9* 
!(  %9*?( $" %(69!" &L'"(  "&
7 !(@= #%5 &%+ 9* 
"%"$( 69*(!= # ' " !B !"' # !!+ "" !" &K 96%
=  #%"$ !(@ R&!"?O ??" ' $ !(
  "&!7 &%" ( 9?( =  #%"$ !(@ R&!"?O ??" ' $ !(
,=   " !    "        !   #
  #      
R&%"O #96B.!:(B+ ,= 
)'> R>%"# G[ %(?7&) !"'  Y"# %"& '!(?"+++= %[ ("=
)'>
/004= = ,IO+  )$%"7 R?(9?(7O 6("%"5?  '$"# # *("5* K'9*

J/

prezentovanch masovokomunikanmi mdiami, ako aj z vyjadren takmer polovice


lenov volebnho orgnu nrodnej rady, ktor odmietli podpsa zpisnicu o tajnej vobe,
mal stavn sd za dostatone preukzan, e postoj nie zanedbatenej, ak nie prevanej
asti poslancov nrodnej rady nesmeroval (iba) k oznmeniu, ako bud hlasova, i ako
hlasovali, ale k odtajneniu voby samotnej, k omu slilo fotenie hlasovacch lstkov
s oznaenm kandidtom, vzjomn kontrola poslancov potvrdzujca zakrkovanie toho
sprvneho kandidta, resp. nsledn kontrola stranckych centrl [M. D. (predseda SDKDS): Vetkch 28 poslancov SDK-DS dodralo dohody a ja som sa o tom presvedil, B.
B. (predseda Most-Hd): Zavdzaj sa rzne kontroly a dozvieme sa, e niektorm ula
ruka... My mme istotu, v klube mme dvojit kontrolu a keby to potrebovala premirka,
mem ju uisti a pod.]. Na otzku, i saovateom namietan tajn hlasovanie z 2.
decembra 2010 (ako tak) spalo esencilne predpoklady vyplvajce z stavnho princpu
tajnho hlasovania (pozri bod 30), nie je mon odpoveda inak, ne nespalo. Kee toto
bolo preukzan nad mieru rozumnch pochybnost (body 49 a 50, ale tie body 48 a 51
a 55), potom nrodn rada nerepektujc stavne kautely tajnho hlasovania (pozri tie
body 30 a 37), poruila zkladn prvo saovatea na prstup k volenm a inm verejnm
funkcim za rovnakch podmienok poda l. 30 ods. 4 stavy (pozri body 38 a 45) a prvo
poda l. 25 psm. c) paktu o politickch prvach, kee rozdiel v oboch citovanch
pravch spova v podstate iba v tom, e vraz verejn sluby svojej krajiny m
nepochybne ir vznam ako vraz volen a in verejn funkcie.
57. Viacer zainteresovan aktri sa v svislosti s namietanmi vobami brnili tie
tm, e tajn voba v nrodnej rade je ich prvo, a nie povinnos, resp. e prstup k nej je
prejav ich slobody [za vetkch predseda nrodnej rady R. S. (SaS): Tajn voba je prvo,
a nie povinnos. Ja som nikoho nentil, aby si fotil svoj lstok, skrtka, poslanci sa tak
rozhodli. Ja som sa tie tak rozhodol, ja to spravm op.] (pozri bod 48). V podobnom
duchu sa vyjadrila nrodn rada aj vo svojom stanovisku (pozri bod 13). stavn sd na
tomto mieste povauje za potrebn uvies, e podobn nzory, navye od najvych
predstaviteov ttu, prispievaj k prehlbovaniu padku prvneho vedomia obanov v naej
spolonosti (napr. o ak podobn nzory zan praktizova volii pri vobe zastupiteskch
orgnov?). stavn/zkonn urenie tajnej voby je z tohto zornho uhla nepochybne

43

prvny imperatv, ktor neme voli nerepektova, a to bez ohadu na to, i ide o tajn
vobu, napr. zastupiteskch orgnov, prezidenta, predsedu nrodnej rady alebo kandidta
na funkciu generlneho prokurtora. Voli (pre tento prpad poslanec nrodnej rady) pri
tajnej vobe disponuje nie subjektvnym prvom vberu medzi tajnosou i netajnosou
(napr. jej zverejnenm), ale prvnou povinnosou repektova prvom ustanoven (leglny)
spsob voby. Zabezpei a garantova tajnos hlasovania m povinnos ttna moc, jej
prslun orgn, v okolnostiach danej veci nrodn rada. stavn sd povauje za potrebn
v svislosti

tajnou

vobou

zopakova

vznam aspektu

povinnosti,

a to

tak

v prpade volia, ako aj ttu (nrodnej rady): Zachovanie tajnosti hlasovania je nielen
prvom volia, ale aj jeho povinnosou... Princp tajnho hlasovania bude dodran, pokia
bud v rmci organizcie volieb zabezpeen tak podmienky, e nikto nebude mc zisti,
ako konkrtny voli hlasoval..., vylen... mus by kad kontrola alebo sledovanie
voliov v okamiku, kedy uskutouj vber z predloench alternatv, lohou ttnej
moci je zabezpei tak podmienky, aby nikto nemohol zisova, i zisti, ako kto hlasoval,
a tm pdom znemoni ovplyvnenie volebnch vsledkov... Tajnos voby je voliovi
zaruen aj v prpade, kedy na nej on sm nem zujem. Nevyhnutnmi nleitosami tajnej
voby je, e voli upravuje svoje hlasovacie lstky a vklad ich do oblky iba v priestore
k tomu urenom a bez prtomnosti inej osoby. ... v priestore urenom na pravu hlasovacch
lstkov nesmie by s voliom prtomn in osoba., dleitm pravidlom je, e tajn
hlasovanie mus by povinnosou, nie iba prvom volia. Opan prstup toti me vies
k ntlaku na volia, aby hlasoval verejne, a teda i uritm oakvanm spsobom (pozri
v podstate jednotn nzory predstaviteov stavnoprvnej terie v bode 31). Kee
v svislosti s tajnm hlasovanm z 2. decembra 2010 bol princp tajnosti volieb poruen
v takom rozsahu, e toto poruenie zasiahlo do samotnej podstaty tohto intittu
a podstatnm spsobom obmedzilo jeho innos, takto ponanie zo strany nrodnej rady
nie je mon kvalifikova inak ako nectu k prvu a stave, ako naruenie princpu
prvneho ttu a stratu dvery v spravodlivos. stavn sd v neposlednom rade dodva, e
ak by sa obdobn nedostatky, ako boli preukzan pri tajnom hlasovan z 2. decembra 2010
v nrodnej rade (pozri najm bod 55) preukzali v ktorejkovek inej tajnej vobe,
postupoval by rovnako ako v tomto prpade.

44

58. Aj ke sa ustanovenie l. 2 ods. 2 stavy vslovne vzahuje na ttne orgny,


implikovane sa tka aj prvneho postavenia obanov, ktorm zaruuje, e kad oban m
prvo na to, aby sa vetky ttne orgny voi nemu sprvali len spsobom, ktor im
dovouje stava a alie zkony. Tento vzah ttnych orgnov a obanov stava jednotne
ustanovuje pre vetky prva a slobody zaruen nam stavnm poriadkom. V slade s nm
preto treba vysvetova a uplatova aj krean prvomoc nrodnej rady. stavn sd preto
vyslovil aj poruenie l. 2 ods. 2 stavy, a to v spojitosti s poruenm zkladnho prva
saovatea poda l. 30 ods. 4 stavy. stavn sd pripomna, e saovateom oznaen
prva poruil zkonodarn a stavodarn orgn, ktor v prvom rade m dba na
zachovvanie stavy a zkonov, ako mu to predpisuje l. 2 ods. 2 stavy.
59. stavn sd vychdzajc z tchto zverov poda l. 127 ods. 2 stavy vo vzahu
k tajnmu hlasovaniu nrodnej rady z 2. decembra 2010 vyslovil, e nrodn rada poruila
zkladn prvo saovatea na prstup k volenm a inm verejnm funkcim za rovnakch
podmienok poda l. 30 ods. 4 v spojen s l. 2 ods. 2 stavy a jeho prvo bez akchkovek
rozdielov a bez neodvodnench obmedzen vstpi za rovnakch podmienok do verejnch
sluieb svojej krajiny garantovan l. 25 psm. c) paktu o politickch prvach (pozri vrok
1). Protistavn postup nrodnej rady vystil do samotnho vsledku tajnho hlasovania
o nvrhu kandidta na generlneho prokurtora z 2. decembra 2010, preto je potrebn zrui
aj tento vsledok hlasovania, lebo je priamym dsledkom tohto postupu. stavn sd preto
poda l. 127 ods. 2 stavy zrove zruil vsledky hlasovania nrodnej rady o kandidtovi
na generlneho prokurtora z 2. decembra 2010 (pozri vrok 2). stavn sd pri
rozhodovan o zruen vsledku tajnho hlasovania tie skmal, i v okolnostiach danej veci
zohrva nejak vznam otzka objektvnej alebo aspo potencilnej prinnej svislosti
medzi prpadnou volebnou vadou a samotnm vsledkom volieb, ktor je podstatn napr.
v rmci volebnho sdnictva. Takto vznam stavn sd v danej veci neindikoval, a to
vzhadom na odlin materilne dsledky volieb v posudzovanom prpade oproti napr.
vobm do zastupiteskch orgnov. V okolnostiach danej veci toti saovate nie je
v strete/spore so zvolenm kandidtom; nikto z navrhovanch kandidtov pri oboch
namietanch tajnch hlasovaniach zvolen nebol, preto ani prpadn vadu voby samotnej

45

(jej procedry) nie je mon pomerova k vsledku inho (zvolenho) kandidta. Preto
zruenie vsledku volieb podlieha veobecnm kritrim uvedenm v l. 127 ods. 2 stavy.
60. Saovate v podanej sanosti namietal nielen tajn hlasovanie z 2. decembra
2010, ale tie tajn hlasovanie zo 7. decembra 2010, t. j. opakovan vobu (pozri body 7, 9,
10 a 18). V rmci tejto opakovanej voby nezskal ani jeden z kandidtov, ktor do nej
postpili poadovan vinu hlasov, kee 79 zo 150 poslancov v dsledku obtrukcie
nehlasovalo. Nrodn rada sa k tomuto stavu dobrala tak, e 79 poslancov (s najvou
pravdepodobnosou vldnej koalcie, pozri bod 50, pozn.) si od overovateov prevzalo
hlasovac lstok, s ktorm bez toho, aby ho vhodili do na to urenej volebnej schrnky
odili z volebnej miestnosti a tento si ponechali (t. j. ani ho neodovzdali overovateom pre
ely skartcie poda l. 12 ods. 2 in fine volebnho poriadku generlneho prokurtora,
pozri bod 25). Nrodn rada nsledne v uznesen . 196 zo 7. decembra 2010 skontatovala,
e z prtomnch 150 poslancov saovate zskal 71 hlasov a kandidt doc. JUDr. J. .,
nezskal iadny hlas.
61. V svislosti s oboma namietanmi vobami (z 2. a zo 7. decembra 2010) stavn
sd predovetkm kontatuje, e rokovac poriadok a volebn poriadok generlneho
prokurtora (body 22 a 25) rozliuje medzi opakovanou a novou vobou. Opakovan voba
je chpan ako pokraovanie tej istej voby, teda s tmi istmi kandidtmi bez potreby
opakovania formlnej procedry (jedin rozdiel spova v tom, e na opakovanej vobe sa
zastnia dvaja navrhovan kandidti, ktor zskali najvy poet hlasov, pri rovnosti hlasov
sa opakovanej voby zastnia vetci kandidti, pozn.), km pri novej vobe ide o vobu
s novmi navrhnutmi kandidtmi, ktor musia prejs (novou) formlnou procedrou (pozri
body 22 a 25). Inmi slovami, namietan voby (z 2. a zo 7. decembra 2010) tvoria dulnu
jednotu alebo uzavret, vzjomne podmienen cyklus, t. j. ide o kontinulny proces tej istej
voby, o pri ich stavnom prieskume znamen aj to, e pokia stavn sd zist poruenie
oznaench prv v svislosti s tajnou vobou z 2. decembra 2010, priom toto poruenie
nebolo nsledne konvalidovan vo vobe opakovanej (o nebolo, pozn.), vyslov potom
poruenie oznaench prv u len z tohto dvodu aj v svislosti s opakovanou vobou. Ak
potom za uvedench okolnost stavn sd dospeje k zveru, e vyslovenie poruenia prv

46

je nedostaton a je potrebn tie zrui tajn voby z 2. decembra 2010 (o sa stalo),


z povahy dvojkolovej voby vyplva, e zru aj voby opakovan. Inak povedan,
stavnm sdom vysloven povinnos zopakovania tajnho hlasovania za pvodne
stanovench podmienok, ktor vyplva z tohto rozhodnutia, by nebola mon a pln, ak by
sa sasne nezruila aj voba opakovan. V neposlednom rade je potrebn doda, e
saovate bol astn prvho (2. decembra 2010) i druhho (7. decembra 2010) kola
namietanch volieb.
62. K uvedenmu stavn sd podporne poukazuje na princp subsidiarity vyjadren
v l. 127 ods. 1 in fine stavy, ako aj na svoje zvery uveden v bode 54, kde u poukzal
na skutonos, e v rmci opakovanej voby zo 7. decembra 2010 mala nrodn rada stle
monos pred verejnosou i voi saovateovi naruen reputciu z tajnho hlasovania
z 2. decembra 2010 napravi a stavne konformnm tajnm hlasovanm mohla nestavn
predchdzajci stav konvalidova. Repektujc princpy subsidiarity, sebaobmedzenia
a zdranlivosti by stavn sd dodaton npravu v rmci tej istej voby (jej druhho kola)
v rozsahu saovateom namietanch skutonost zrejme akceptoval. V neposlednom rade
aj saovate v podanej sanosti argumentoval, e nedostatky tajnej voby z 2. decembra
2010 neboli konvalidovan ani v rmci opakovanej tajnej voby zo 7. decembra 2010
(bod 9).
63. Za tchto okolnost neostvalo stavnmu sdu in, ako aj vo vzahu k tajnmu
hlasovaniu nrodnej rady zo 7. decembra 2010, t. j. v rmci pokraovania tej istej tajnej
voby vyslovi, e nrodn rada poruila zkladn prvo saovatea na prstup k volenm
a inm verejnm funkcim za rovnakch podmienok poda l. 30 ods. 4 v spojen s l. 2
ods. 2 stavy a jeho prvo bez akchkovek rozdielov a bez neodvodnench obmedzen
vstpi za rovnakch podmienok do verejnch sluieb svojej krajiny garantovan l. 25
psm. c) paktu o politickch prvach (pozri vrok 1). A kee stavn sd zruil vsledok
tajnho hlasovania z 2. decembra 2010, bolo potrebn zrui tie vsledok tajnho
hlasovania zo 7. decembra 2010, pretoe ani v druhom kole tej istej voby neboli vady
predchdzajceho hlasovania zisten stavnm sdom konvalidovan. stavn sd preto
poda l. 127 ods. 2 stavy zruil aj vsledky hlasovania nrodnej rady o kandidtovi na

47

generlneho prokurtora zo 7. decembra 2010 a vec vrtil nrodnej rade na alie (nov)
konanie (pozri vrok 2).
64. Vec teda bude vrten do tdia konania, ktor bezprostredne predchdzalo
uskutoneniu zruench volieb, a kee boli zruen vsledky volieb v dvojkolovej
postupnosti, potom pochopitene do tdia konania pred vydanm zruenho vsledku
volieb z 2. decembra 2010. S ohadom na prvnu istotu astnkov sa nov voba
kandidtov na funkciu generlneho prokurtora uskuton v prvnom reime innom
v ase konania napadnutch volieb, pretoe nie je mon pripusti (i) svojvu v hlasovan
v jednej a tej istej veci v zmysle raz tak, druh raz inak, resp. (ii) zmenu prvneho reimu
s inkami sptnmi. Nrodn rada je tmto rozhodnutm stavnho sdu o vysloven
poruenia saovateom oznaench prv, o zruen namietanch volieb a o zopakovan
zruench volieb v prvnom reime innom v ase konania namietanch volieb viazan
( 56 ods. 7 zkona o stavnom sde).
65. Saovate v svislosti s tajnm hlasovanm nrodnej rady zo 7. decembra 2010
namietal alie vady (pozri body 7, 9 a 10). Naprklad poukazoval na to, e 79 poslancov
nrodnej rady (ktor si prevzali hlasovacie lstky, tieto nevhodili do volebnej schrnky
a opustili volebn miestnos) bolo nrodnou radou (protiprvne) zapotanch do kvra
prtomnch poslancov na tajnom hlasovan zo 7. decembra 2010. Za prtomnch poslancov
pri tajnom hlasovan treba poda nzoru saovatea povaova iba tch poslancov, ktor
odovzdali hlasovac lstok. stavn sd riadiac sa princpom sebaobmedzenia
a zdranlivosti nepovaoval pre tento prpad za eln podrobi stavnmu prieskumu
saovateom nastolen otzky svisiace s stavno konformnm vkladom kvra poslancov
nrodnej rady pri tajnom hlasovan (aj) o nvrhu generlneho prokurtora a v tejto spojitosti
aj o zmysle a ele parlamentnej obtrukcie. stavn prieskum tchto nepochybne
relevantnch otzok v tomto konan sa javil ako neeln, kee aj bez neho stavn sd
dospel k zveru o poruen saovateom oznaench prv a o potrebe zrui namietan
voby, teda aj voby zo 7. decembra 2010 (m. m. PL. S 3/09). Inmi slovami, k potrebe
vyslovi poruenie oznaench prv a zrui voby zo 7. decembra 2010 stavn sd dospel
u z dvodu previazanosti/spojitosti tchto volieb s vobami z 2. decembra 2010, m sa

48

dosiahol el zjednania npravy, ktor saovate poadoval (body 60 a 62). Ak by


v budcnosti vyvstala kvalifikovan poiadavka podrobi stavnmu prieskumu aj
saovateom teraz nastolen nie bezvznamn otzky svisiace s stavno konformnm
vkladom kvra poslancov nrodnej rady pri tajnom hlasovan a v tejto spojitosti aj
o zmysle a ele parlamentnej obtrukcie v demokratickom a prvnom tte, stavn sd
ako orgn ochrany stavnosti tak urob.
66. Saovate sa v navrhovanom petite domhal tie toho, aby nrodnej rade bolo
prikzan, aby na najbliej schdzi po doruen tohto nlezu vykonala tajn hlasovanie
o nvrhu na vymenovanie generlneho prokurtora hlasovanm o kandidtoch JUDr. D. T.
a doc. JUDr. J. ., priom tajn hlasovanie vykon spsobom, ktor poslancom prtomnm
na hlasovan neumon preukza tretm osobm ako hlasovali alebo i sa hlasovania
zdrali. Vyslovenie poruenia oznaench prv a zruenie namietanch volieb (vrok 1
a 2) povaoval stavn sd v okolnostiach danej veci za dostaton. Vo vzahu k alej
poiadavke saovatea stavn sd nebol prslun na jej prerokovanie (o sa tka prkazu
nrodnej rade, aby tajn hlasovanie vykonala na najbliej schdzi), resp. v ostatnej asti
povaoval poiadavku saovatea za nadbyton (o sa tka prkazu vykona tajn
hlasovanie stavne konformnm spsobom), kee prve z tohto dvodu stavn sd
vyhovel sanosti saovatea (vrok 1 a 2), a toto rozhodnutie je pre nrodn radu zvzn
(pozri bod 63 in fine). V asti, v ktorej stavn sd nevyhovel sanosti (vrok 4), je
obsiahnut tie t as petitu sanosti (bod 11.2), v ktorej alternatvnym spsobom
saovate iadal nielen zrui vsledok hlasovania, omu bolo vyhoven, ale tie
hlasovanie.
67. stavn sd napokon rozhodol aj o hrade trov konania saovatea, ktor mu
vznikli v dsledku prvneho zastpenia pred stavnm sdom advoktom Mgr. M. B.
stavn sd priznal hradu za p konov prvnej sluby (prprava a prevzatie
zastpenia, spsanie sanosti a jej podanie, vyjadrenie saovatea z 11. aprla 2011, as
na stnom pojednvan 14. aprla 2011 a as na pojednvan 20. aprla 2011, kde bolo
vyhlsen rozhodnutie 1/4 z konu) poda vyhlky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky . 655/2004 Z. z. o odmench a nhradch advoktov za poskytovanie

49

prvnych sluieb v znen neskorch predpisov, a to v sume 123,50 za jeden kon prvnej
sluby krt tyri + 30,9 za ostatn kon a 5 x 7,21 reijn paul, ako aj nhradu
cestovnch vdavkov a za stratu asu 1 111,62 + DPH v sume 334,5 v celkovej sume
2 007 , ktor nrodn rada uhrad prostrednctvom svojej kancelrie na et prvneho
zstupcu saovatea v lehote jednho mesiaca od doruenia nlezu.
68. Vzhadom na l. 133 stavy, poda ktorho proti rozhodnutiu stavnho sdu
nemono poda opravn prostriedok, treba pod prvoplatnosou rozhodnutia rozumie
jeho doruenie astnkom konania.
P o u e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemono poda opravn prostriedok.
V Koiciach 20. aprla 2011

50