You are on page 1of 27

Naa ulica

Komplexn rieenie ulc


ako zlepi ivotn priestor v meste?

Verejn priestor na Slovensku potrebuje koncepn rieenia. Potrebuje pravidl, ako navrhn dopravu, zele a sluby, aby bolo spolon
prostredie prjemn a zrove bezpen pre
vetkch. Zatia o Praha m svoj manul tvorby
verejnch priestorov a podobn pravidl pripravuje aj Brno, Bratislava na svoju vziu stle ak.
Konferencia a workshop WhatCity? uku proces, ako k plnovaciemu dokumentu dospie.

Vina slovenskch ulc mysl aj v 21. storo predovetkm na automobily.


Nie s prjemn na pobyt. Vodii viaznu pod tlakom dopravy v zpchach.
Skracuj si cestu centrom mesta, pretoe niekedy je to najrchlejie. Parkuj
na chodnkoch, pretoe inde nie je dos miesta. Chodci si musia komplikova
cestu podchodmi, nadchodmi a zle vyznaenmi priechodmi. Cyklisti sa musia
pa do rizika na krajoch runch ciest, urench hlavne pre aut. Hromadn
doprava nie je dostatone previazan a efektvna.
O takchto uliciach sa dnes hovor, e s to nekompletn ulice. Takzvan
complete streets sa stali benm pojmom najneskr na zaiatku tohto
tiscroia, kedy sa rovnovny prstup k rznym spsobom dopravy utriedil
do systematickho spsobu uvaovania o dizajne ulc. Najlepie mest pre
ivot premaj, ako presvedi ud, e necha auto doma sa oplat. Buduje sa
efektvnejia hromadn doprava, vznik prjemnejie prostredie pre chodcov
aj cyklistov. Reguluje sa rchlos automobilov v centre, alebo sa automobily
z historickho centra odklaj plne. Prema sa nad prjemnm prostredm
a obianskou vybavenosou.
tdie zo sveta potvrdzuj, e to m priazniv vplyv na zdravie obyvateov,
ich nancie aj mestsk rozpoty. Otzka preto nie je, i zavies princpy kompletnch ulc aj do slovenskch miest, ale ako k nm dospie. Odpove na to
hadali astnci konferencie a workshopu WhatCity? v Starej trnici 27. a 28.
janura 2016.
Zahranin experti ponkli v prednkach inpircie a prklady dobrej praxe.
Na programe bola diskusia s asou primtora hlavnho mesta SR Bratislavy
Iva Nesrovnala. A workshop mal za cie sformulovanie konkrtnych odporan pre plnovanie verejnch priestorov Bratislavy a predloi ich mestu.

Konferencia
Streda, 27. janur 2016, Star trnica
Andreas Delleske (DE) Freiburg Vauban

zahraninch
renkov

prezentcie
+ diskusia
Cyklus prednok moderovala Milota Sidorov.
Diskusiu moderoval Martin Burgr.

Andreas Delleske stl pri vzniku prvej a najznmejej tvrte bez ut v nemeckom Freiburgu. T sa stala modelom trvalo udratenho bvania v ekologickom, socilnom i kultrnom ohade.

Mattijs vant Hoff (NL) poradca STIPO


Pracuje ako poradca v holandskom konzultanom tme STIPO pre mestsk
rozvoj a stratgie. Urbanista Mattijs vant Hoff je spolueditorom publikcie
The City at the Eye Level.

Zuzana Kuldov (CZ) IPR Praha


Zuzana Kuldov sa sna skvalitova prask verejn priestranstv v rmci
Kancelrie verejnho priestory na Intitte plnovania a rozvoja hl. mesta
Prahy (IPR). Architektonickej tvorbe se venovala v kancelrich Bekkering
Adams v Rotterdame a MOBA studio v Prahe, kde zskala niekoko ocenen
v eskch aj medzinrodnch saiach, najm prv miesto v urbanistickej
sai Plze vntorn mesto a ocenenie pre klku do Rigy alebo park
v Gorizii.

Eva Kail + Clarissa Knehs (AT)


Diskusia
Ivo Nesrovnal (primtor hlavnho mesta SR Bratislavy), Dominika Belansk
(Obchodn ulica a okolie, o. z.), Zuzana Kuldov (Institut plnovn a rozvoje
hl. m. Prahy), Jra Johnov (Prask matky).

Eva Kail je viedensk urbanistka a pecialistka na zohadovanie rodovho


hadiska v zemnom plnovan a participcii. Stla v pozad viac ako
60 pilotnch projektov bvania i dopravy. Od roku 1986 pracuje na viedenskom magistrte Oddelen plnovania a obnovy mesta, kde sa pecializuje
na genderov plnovanie. Spolu s Clarissou Knehs sa podieala na plnovan
premeny Mariahilferstrae, ktor mono oznai za complete street aj ako
pilotn projekt gender mainstreamingovej tvrte vo Viedni.

Zuzana Kuldov, IPR

Mattijs vant Hoff, STIPO

Eva Kail, Magistrt mesta Viede

Workshop

Ciele workshopu

tvrtok, 28. janur 2016, Star trnica

38

loklnych participantov
odbornkov na urbanizmus
a plnovanie, mimovldnych
organizci

kov
tmy

Predstavi strategick plnovacie


dokumenty, vyuvan pri plnovan
a rozvoji verejnch priestorov

/ 3

Vytvori priestor pre diskusiu


o stratgii verejnch priestorov pre Bratislavu

pracovn
skupiny

intezvnych hodn
prce a diskusi

Vytvori truktru takhoto dokumentu


pre Bratislavu a denova proces, ktor
povedie k jeho prprave

Hlavn zvery
Kov aktri, experti a expertky zo samosprvy, biznis sektoru, neziskovho
a akademickho sektoru sa zhodli na tom, e je potrebn:

Vzia
Bratislavy mesta pre vetkch

aktivity a projekty
vo verejnom priestore

zmena paradigmy
vo vnman verejnho priestoru
Dalie kroky:

Spracova:
Stratgiu rozvoja
verejnch priestorov
Manul verejnch
priestorov

Zmeni metodiku dopravno-kapacitnho posudzovania vplyvov


vekch investinch projektov
v prospech peej, cyklistickej
a verejnej dopravy.
Vyui nov zkon o miestnych poplatkoch za rozvoj tak, aby sa mesto
mohlo sta developerom verejnch
priestorov.
Spracova a zverejni jednotn a zvzn postup posudzovania investinho
zmeru tak, aby sa stransparentnil,
vyjasnil a skrtil cel proces.

Zoznam participantov
1 MAGISTRT HL. MESTA
BRATISLAVA

Magda urdkov
Eva Kafkov

tvar hl. architektky


Ingrid Konrad
Martina Jakuov

2 BRATISLAVA MESTSK ASTI

HDI
Tatiana Kratochvlov
Oddelenie stratgi rozvoja mesta
a tvorby zemno plnovacch
dokumentov
udmila Holkov
Lucia Trajterov
Andrej Petrinec
Komisia dopravy a informanch
systmov
Brao Kalisk
Komisia zemnho a strategickho
plnovania, ivotnho prostredia
a vstavby
Lucia tasselov
Katarna imoniov
Oddelenie dopravnho
ininierstva
Ivan Btora
Tibor Kurk
Oddelenie ivotnho prostredia
a mestskej zelene
Anna Calpaov
Oddelenie stratgi rozvoja mesta
a tvorby zemnoplnovacch
dokumentov
Tatiana uransk

M Bratislava Nov mesto


tvar trukturlnych fondov
a verejnho obstarvania
Daa Effenbergerov
M Petralka
refert dopravy
Raus Milan
tefan Hasika
M Karlova Ves
Komisia zemnho plnovania,
urbanizmu a vstavby,
Peter Vaskovi
3 MINISTERSTV
Ministerstvo dopravy,
vstavby a regionlneho rozvoja
Kristna Maroov
Erika Horansk
Peter Kluka
Vladimr Tth
4 MVO/LOKLNI ODBORNCI
Lepia doprava
Tom Vaek
IUR
Juraj Suchnek

stav krajinnej a zhradnej


architektry Fakulta architektry
STU v Bratislave
Tamara Rehkov
FA STU
Ivan Sili
Obchodn ulica a okolie, o.z.
Dominika Belansk
Zelen hliadka
Zuzana upkov
Vntroblok, o.z.
Sandra tasselov
Marko&Placemakers
Igor Marko
Aliancia Star Trnica, o.z.
Gabor Bindics
Jn Mazr
LABAK
Michal Marcinov
Paradocks
Veronika Kovacsov
Lvia Gaov
Cyklokoalcia
Tom Peciar
CEMOS
Frantiek Brli
SGI
Jakub Kme

5 ZAHRANIN ODBORNCI
IPR
Zuzana Kuldov
Prask matky
Jarmila Johnov
Freiburg Vauban

Andreas Delleske
STIPO
Mattijs vant Hoff
Magistrt mesta Viede
Eva Kail
Clarissa Knehs
WPS
Milota Sidorov

truktra participantov

15

Zastpenie oblast

zstupcov Magistrtu hl. mesta


MAGISTRT HL. MESTA BRATISLAVA
BRATISLAVA MESTSK ASTI

15

MINISTERSTV

zstupcov MVO / loklni odbornci

MVO/LOKLNI ODBORNCI
ZAHRANIN ODBORNCI

zahraninch odbornkov
Percent participantov

zstupcovia Ministerstva

zstupcovia Bratislavy mestsk asti

33%

33%

16%

9% 9%

vod workshopu
28. janura 2016 sa v rmci fra WhatCity Naa ulica uskutonil poldenn
workshop, na ktorom diskutovalo vye 45 astnkov a astnok v troch
skupinch o nastaven strategickch rmcov a prprave strategickch dokumentov, ktor by umonili mestu Bratislava cieavedome rozvja a spravova
svoje verejn priestory. V pestrom a reprezentatvnom zastpen (predstavitelia magistrtu, architekti, aktivisti, experti, investori) sa 3 skupiny venovali
tmto tmam:

Stratgia
rozvoja
verejnch
priestorov

Manul
verejnch
priestorov

Kompetencie,
kapacity,
intitucionlne
zzemie

1 SKUPINA

Stratgia
rozvoja
verejnch
priestorov

Facilittor skupiny:
Peter Gutafk, PDCS
Poet participantov:
10

Zhrnutie odporan

OBSAH DOKUMENTU

Popis sasnho
stavu verejnch
priestorov

Popis budcho
potencilu verejnch priestorov

Dencia
zkladnch
pojmov verejnch
priestorov

Stratgia
rozvoja
verejnch
priestorov

Pomenovanie
uvateov a aktrov verejnch
priestorov

astnky a astnci 1. skupiny prediskutovali monos prpravy stratgie


v kontexte existujcich dokumentov. Hlavn mesto SR Bratislava m k dispozcii viacero dokumentov, ktor rmcuj tmu verejnch priestorov alebo
s ou svisia m spracovan Program hospodrskeho a socilneho rozvoja,
ktor sa v sasnosti aktualizuje, Stratgiu adaptcie na klimatick zmeny
a alie tematick dokumenty (Manul umiestovania trhovch stnkov,
Manul osadzovania reklamnch plch) aj samotn zemn pln hlavnho
mesta SR Bratislavy z roku 2007 v zneni zmien a doplnkov. Pripraven je tie
zadanie pre dokument Urbanistick tdia formovania verejnch priestorov hlavnho mesta Bratislava (2012), ktor vak doteraz nebol obstaran.
Na toto zadanie nadvzuj oblasti, ktor spolu s FA STU doteraz rozpracovala
hlavn architektka Ingrid Konrad. Ide o analzu sasnho stavu verejnch
priestorov, stanovenie urbanistickch ukazovateov a analzu 17 bratislavskch nmest.

o by mala stratgia obsahova?


Skupina sa zhodla na tom, e stratgia by mala obsahova jednoznan pomenovanie vznamu a elu dokumentu preo m vznikn, na ak vziu (spoloensk dohodu o smerovan mesta) m nadviaza, preo s verejn priestory
dleit v kontexte rozvoja mesta.

PRE KOHO?
Pomenovanie
pre koho bude
sli

NA O?
Pomenovanie
vznamu a elu
dokumentu

Materil by mal obsahova popis sasnho stavu, ale aj budceho potencilu verejnch priestorov, dencie zkladnch pojmov (verejn, poloverejn,
poloskromn priestor, verejn priestranstvo), ako aj typolgiu verejnch
priestorov z z rznych hadsk (vekos, funkcia, vlastnctvo...) a pomenovanie
uvateov a aktrov verejnch priestorov.
Bude tie potrebn denova, na o bude stratgia sli, kto s ou bude
pracova me by naprklad inpiratvnym, metodickm a nvodnm
materilom pre investorov i mestsk organizcie. Optimlne by bolo, keby
bola podkladom pre prslun rady (magistrt a M) pri posudzovan aspo
vch investinch zmerov. Potrebn je tie zdrazni zvznos dokumentu
a potrebu jeho schvlenia poslancami.

Princpy a vchodisk

Bezbarirovos
a inkluzvnos

Bezpenos

V diskusii astnci pomenovali rzne vchodisk, ktor treba zohadni pri


rozvoji verejnch priestorov a mono ich vnma ako zkladn parametre,
rmcujce pohad na kvalitu fyzickho priestoru, monosti jeho funknho
uvania i napania socilnych a inch aspektov vo verejnom priestore.
Potrebn bude pomenova, o uruje kvalitu verejnho priestoru (naprklad
mnostvo a dostupnos zelene, zabezpeenie infratruktry primrne pre peiu, cyklistick a verejn dopravu, prtomnos ivho parteru i systmov
rieenie otzky parkovania) a zohadni nasledovn princpy:
Bezpenos
Bezbarirovos a inkluzvnos (verejn priestory aj pre ud
so pecilnymi potrebami)
Zachovanie estetickch a vizulnych kvalt a atraktivity
verejnch priestorov
Funknos, dostupnos a vzjomn prepojenos verejnch
priestorov, definovan aj na zklade dochdzkovch vzdialenost.

o uruje
kvalitu
verejnch
priestorov?

Akm procesom by mala stratgia vznika?


Estetick
a vizuln kvality,
atraktivita

Funknos,
dostupnos,
prepojenos

Diskutujci sa zhodli na tom, e je pri tvorbe stratgie potrebn nastavi


a zrealizova proces zapojenia obanov. Do prpravy stratgie by mali by zapojen aj jednotliv odbory magistrtu a mestsk asti, aby mohli spoluvytvra vziu mesta a tak sa s ou nsledne aj lepie identikova. Zaznelo tie, e
by bolo vhodn paralelne s prpravou stratgie aktualizova zadanie pre dokument Urbanistick tdia formovania verejnch priestorov hlavnho mesta
Bratislava, ktor by sa zaoberal metodikou a koncpeciou rieenia verejnch
priestorov na zem celho mesta (vrtane vetkch ast). V skupine sa objavil nvrh, aby sa toto zadanie aktualizovalo so zapojenm odbornkov a participatvnym spsobom.

2 SKUPINA

Manul
verejnch
priestorov

Facilittor skupiny:
Zora Paulniov, PDCS
Poet participantov:
15

Zhrnutie odporan

OBSAH DOKUMENTU

Zohadnenie
rznych skupn
uvateov

Prepojenie
verejnch
priestorov
i zelench plch

Rieenie
mobiliru,
dizajnu,
povrchov

V diskusii sa astnci zhodli na tom, ako je dleit pomenova kontext


(v akej situcii je manul pripravovan, na ak problmy a vzvy reaguje)
a zrove si vyjasni el dokumentu, teda o je jeho cieom a na o bude
sli. Existuj rzne monosti vyuitia takho manulu (produktov dizajn,
technick sprva komunikci, riadenie mobility) a m jasnejie bude nadenovan el, tm cielenej me by materil a v jeho dopad.

Princpy ochrany
verejnho
priestranstva
Typolgia

Manul
verejnch
priestorov

Zkladn
regulatvy
a normy

Zsady
peej dopravy
Prklady
odporanch
a nevhodnch
dopravnch
rieen

Km sa stratgia venuje jasnmu nastaveniu procesov v meste, manul hovor


o tom, akm spsobom navrhova konkrtne veci v priestore. Me by nvodom na pouitie i prrukou, ale aj materilom, ktor sa stane platformou
koordincie kovch aktrov pri plnovan a spravovan verejnch priestorov, pretoe predstavuje jednoznan nzor mesta a dva rmce aktivitm
ud i mesta.
Ako prklad vyuitia (a zrove zdvodnenie naliehavej potreby) manulu
najm ako regulanho nstroja sa objavila informcia o vekch dopravnch
projektoch, ktor sa v najbliom obdob chystaj v Bratislave (modernizcie
elektrikovch radil Karlovesk, Ruinovsk a Vajnorsk, vstavba 2. etapy
elektriky do Petralky) a ktor zsadne ovplyvnia okolit priestor.
V skupine sa diskutovalo aj o tom, o vetko m manul obsahova:
Princpy ochrany verejnho priestranstva
Typolgiu verejnch priestorov a ich hierarchizciu z hadiska
situovania v meste (aiskov parky, stromoradia, rozdiel medzi
nmestm a parkom, relevantn normy); pecifik rznych
verejnch priestorov, vrtane pecifk v jednotlivch mestskch
astiach, alebo pecifk novovznikajcich verejnch priestorov
Zkladn regulatvy a normy, tkajce sa verejnch priestorov
a svisiacich tm (naprklad zelene)
Zsady peej dopravy, ktor umonia plynul mobilitu, bezbari
rovos a zemn spravodlivos.
Prklady odporanch a nevhodnch dopravnch rieen
v ulinom priestore, odporanch rieen mobiliru, dizajnu,
povrchov, at.
Prepojenie verejnch priestorov i zelench plch tak, aby v meste
vytvrali sie verejnch priestorov, ahko dostupn pre pech
a cyklistov

AKO MATERIL PRIPRAVI?

Priemet stratgie adaptcie na klimatick zmeny do rozvoja


verejnch priestorov, hlavne vo vntornom meste s cieom
chrni nezastavan priestory, minimalizova spevnen plochy
Zohadnenie rznych skupn uvateov, ktor s alebo potencilne
mu by v priestore prtomn s ohadom na monosti vyuitia
priestoru i s cieom posilni pestros ich zastpenia
Princpy participcie a asti uvateov verejnch priestorov
pri ich plnovan
Problematiku identity, svisiacej s verejnmi priestormi

Odborn
verejnos

Magistrt

Ako materil pripravi?


Pri navrhovan, ako pripravi manul sa vina skupiny zhodla, e je potrebn
pracova so zapojenm vetkch relevantnch oddelen a ud z magistrtu
tak, aby bol manul radnkmi repektovan a osvojen ako spolon vstup.
Skupiny odbornej verejnosti, iniciatvy a zdruenia maj v Bratislave v tejto
oblasti vysok expertzu a sksenosti; samosprva by s nimi mala vies dialg,
naprklad vytvorenm pracovnch skupn so zastpenm rznych aktrov
v meste (podnikatesk sektor, obianske zdruenia), ktor by sa stretali pri
spolonom stole a vyjasovali si svoje problmy, potreby i nzory. Zaznel aj
podnet spolupracova s mestskmi asami na vytvran spolonho porozumenia, dokumentov a tandardov na verejn priestranstv

Participanti
plnovania
manulu

V diskusii sa ozval nvrh zvi spracovanie a vydanie eskho manulu aj


pre Slovensko, o by vak poda niektorch astnkov mohlo znamena niie
stotonenie sa s vstupmi, pretoe by chbala vyjasujca diskusia.

Obianske
zdruenia,
iniciatvy

Podnikatesk
sektor

3 SKUPINA

Kompetencie,
kapacity,
intitucionlne
zzemie

Facilittor skupiny:
Karolna Mikov, PDCS
Poet participantov:
10

Zhrnutie odporan

3 ZMENY PRE VZIU


Bratislavy mesta pre vetkch

Po diskusii sa skupina zhodla na niekokch odporaniach, smerovanch najm k politickej reprezentcii Hlavnho mesta Bratislava, a to najm vo vzahu k primtorovi,
lenom relevantnch komisi, ale aj irie smerom ku poslancom.

Zmeni metodiku
dopravno-kapacitnho posudzovania
vplyvov vekch investinch projektov.

Na rovni mesta je v prvom rade potrebn verejne deklarova vziu Bratislavy


mesta pre vetkch, ktor zarmcuje alie aktivity a projekty vo verejnom priestore
(poda monosti nadviaza na PHSR). astnci pomenovali potrebu meni Bratislavu
na mesto, ktor spolutvorme pre chodcov, ud vyuvajcich verejn dopravu, cyklistov i motoristov. Oakvaj, e s takouto vziou sa vedia stotoni ako primtor, tak aj
poslanci a e ju aktvne bud deklarova aj presadzova pri relnych rozhodnutia zastupitestva a radu. Takto vziu vnmaj ako zmenu paradigmy vo vnman verejnho
priestoru, ktor nie je primrne limitovan a denovan individulnou automobilovou
dopravou, ale je priestorom pre vetkch.

Nsledne astnci pomenovali tri oblasti, v ktorch je nutn, ale aj mon relatvne rchla zmena, ktor umon implementova vziu: Bratislava Mesta
pre vetkch.

Vzia:
Bratislava
Mesto
pre vetkch

Spracovanie a zverejnenie jednotnho


a zvznho postupu
posudzovania investinho zmeru.

1 OBLAS
Zmeni metodiku dopravno-kapacitnho posudzovania vplyvov vekch investinch
projektov tak, aby zohadovala zujmy vetkch uvateov verejnch priestranstiev
a ulc a aby nepreferovala osobn automobilov dopravu na kor peej, verejnej
a cyklistickej dopravy i zelene. Zmena metodiky je v kompetencii magistrtu. Takto
zmena pravdepodobne vyaduje aj zmenu svisiacich, v sasnosti platnch technickch noriem (napr. STN 73 6110 Projektovanie miestnych komunikcii, STN 73 6056
Odstavn a parkovacie plochy cestnch vozidiel, STN 73 6102 Projektovanie kriovatiek
na pozemnch komunikcich).

Prijatie novho
zkona o miestnych
poplatkoch za rozvoj.

2 OBLAS
V nadvznosti na prijatie novho zkona o miestnych poplatkoch za rozvoj
(Predpis . 447/2015 Z. z. Zkon o miestnom poplatku za rozvoj), sa otvra priestor
pre Magistrt a/alebo Mestsk asti, aby novm veobecne zvznm nariadenm
(VZN) upravili vku poplatku i el a spsob vyuitia prostriedkov zskanch z novozavedenho poplatku za rozvoj. Pracovn skupina povauje tento nov zdroj nanci
za idelny na budovanie a rozvoj verejnch priestranstiev a ulc v duchu konceptu
zdieanho priestoru pre vetkch i konceptu tzv. complete streets. Kee
sprvcu poplatku za rozvoj v Bratislave uruje tatt mesta (pozri ods. 1 12 Predpis

. 447/2015 Z. z. Zkon o miestnom poplatku za rozvoj) je dleit takto diskusii m


skr iniciova a na rovni mesta vytvori spolon dohodu M o mechanizme vyuvania novho poplatku za rozvoj. Pracovn skupina odpora nsledne spracova metodiku vyuvania tohto poplatku na ely budovania kvalitnch verejnch priestranstiev.
Takmto spsobom by sa mesto mohlo sta developerom verejnch priestorov,
vrtane dopravy a parkov.
3 OBLAS
Spracovanie a zverejnenie jednotnho a zvznho postupu posudzovania investinho zmeru. Pracovn skupina pomenovala potrebu vyjasnenia postupu posudzovania
investinho zmeru a formulovania stanoviska mesta tak, aby vsledn stanovisko
vznikalo po vydiskutovan si iastkovch stanovsk jednotlivch odborov a oddelen
mesta ako aj odbornkov z relevantnej mestskej asti. astnci pomenovali potrebu
koordinovanej odbornej diskusie medzi subjektmi vyjadrujcimi odborn stanovisko
k investinmu zmeru napr. prostrednctvom novo vytvorenho orgnu alebo prostrednctvom vytvorenia Kancelrie verejnho priestoru, ktor by umonila diskusiu
mestskch architektov a pecialistov na dopravu i alie oblasti z magistrtu i mestskch ast. Zaznelo, e stanovisko mesta by mohlo obsahova dve asti, 1) zvzn
stanovisko vymhaten na zklade platnej legislatvy a zemnoplnovacej dokumentcie (t.j. zemnho plnu mesta, zemnch plnov zn) a VZN, ktor s viazan
na existujce zkony a 2) odporaciu as vychdzajcu z PHSR - Programu hospodrskeho a socilneho rozvoja a z koncepnch a metodickch usmernen vytvranch
tvarom hlavnej architektky a ostatnmi kompetentnmi oddeleniami magistrtu
(napr. zameranmi na tvorbu kvalitnch verejnch priestorov). Rovnako zaznela potreba investorov stanovi zvzn asov rmec pre proces posudzovania investinho
zmeru. V tejto oblasti u boli uroben prv kroky (u bol vytvoren nvrh takhoto
dokumentu), na ktor je potrebn nadviaza. V rmci diskusie o tejto tme zaznela aj
otzka na rolu komisi, a to i na rovni Hlavnho mesta Bratislava alebo M pri posudzovan investinho zmeru. Na tto otzku skupina jednoznane neodpovedala
a zostva otvoren pre aliu diskusiu.

Zvery workshopu
Odborn verejnos, iniciatvy a zdruenia, ktor sa v Bratislave venuj verejnm priestorom nes vysok expertzu a sksenosti a preto je dleit,
aby samospva vyuila ich potencil a viedla s nimi dialg. Uskutonenie
workshopu v spoluprci s mestom ukzalo, e tu existuje vek potencil spoluprce, preto navrhujeme:

Realizova horeuveden kroky, ktor umonia


mestu Bratislava hra aktvnu rolu v rozvoji verejnch priestorov ako v oblasti podpory a regulcie, tak v oblasti nancovania.
Pod gesciou hlavnej architektky vytvori pracovn skupinu so zastpenm rznych aktrov,
ktor by rozpracovala strategick dokumenty,
tkajce sa rozvoja verejnch priestorov (stratgia, manul). Pri realizcii vychdza z princpov
participcie irej i odbornej verejnosti.
Pripravi formt diskusi, ktor by umonili preskma rzne tmy z viacerch uhlov, kultivova
tak vzjomn dialg a zamera sa na rieenie
novch vziev, ktorm Bratislava el. Takto
platformu (platformy) vytvori ako na rovni
odbornej, tak i irej verejnosti.

o je WhatCity?
WhatCity? Forum je sria prednok a workshopov, pri ktorch s do Bratislavy pozvan experti
z oblasti dizajnu, architektry a urbanizmu, aby
spolu s loklnou odbornou verejnosou a obanmi otvorili diskusiu na aktulne problmy
verejnho priestoru. V roku 2016 s tmy, e
tmy konferencie s volen poda aktulnych
problmov, ktor riei Hl. Mesto SR Bratislava.
Po dvoch ronkoch konferencii WhatCity?
sa Hl. Mesto SR Bratislava stva partnerom konferencie, s cieom aktvne participova na expertnch prednkach, diskusich, okrhlych
stoloch, spolu s odbornou aj laickou verejnosou.

Ciele
V projekte WhatCity? Frum je hlavnm cieom zapoji zstupcov miestnej
samosprvy do platformy, ktor na zklade prkladov zo zahraniia ponka
funkn nstroje pre efektvnej rozvoj mesta a prepja obianske iniciatvy, expertov a zstupcov miestnej samosprvy, aby spolone hadali vziu
pre Bratislavu.

Organiztor
O.z. PUNKT sa zameriava na prezentovanie sasnej
tvorby a podporu vskumu a reexie najm v oblasti
dizajnu, architektry, urbanizmu a vtvarnho umenia, mestkej kultry a obianskej komunity. Organizuje
projekty ako Dobr trh, PechaKucha Night Bratislava,
Localicon, WhatCity? konferencie.

Spoluorganiztori
PDCS je mimovldna organizcia poskytujca profesionlne vzdelvacie a facilitan sluby, konzultcie
a poradenstvo v oblasti rieenia koniktov, podpory
spoloenskho dialgu, obianskej participcie a rozvoja
obianskej spolonosti na Slovensku i v zahrani.
Podiea sa na prprave workshopu po obsahovej strnke
a zabezpeuje facilitciu workshopu so zreteom na participciu.

SGI je nestrancka, neziskov, mimovldna organizcia,


ktor sa neviae na iadnu ideolgiu ani politick stranu.
Cieom SGI je hada rieenia pre skvalitnenie procesu
alokcie verejnch zdrojov na zabezpeenie kvalitnch,
prstupnch, transparentnch a efektvnych verejnch
sluieb pre obanov Slovenska.
Pripravuje dramaturgiu diskusie a zabezpeuje jej
moderovanie.

Partneri

Projekt WhatCity? Frum bol podporen sumou


10 000 z Fondu pre mimovldne organizcie,
ktor je nancovan z Finannho mechanizmu EHP
20092014. Sprvcom Fondu je Nadcia otvorenej
spolonosti Open Society Foundation. Cieom
projektu WhatCity? Frum je Zvenie zapojenia
MVO do tvorby politk a rozhodovacch procesov
na miestnej, regionlnej anrodnej rovni.
www.eeagrants.org www.osf.sk www.eeango.sk

Organiztori workshopu
Andrea Leitmannov, Punkt
Barbara Zavarsk, Punkt
Illah van Oijen, Punkt
Zora Paulniov, PDCS
Karolna Mikov, PDCS
Peter Gutafk, PDCS
Jakub Kme, SGI

Ingrid Szntov, Aliancia Star Trnica


David Vere, autor fotogra
Ondrej Jb, grack dizajn,
autor vizulu WhatCity?
Anna Ulahelov, grack dizajn,
autorka koncepcie a sadzby vstupu

www.whatcity.sk