Naša ulica

Komplexné riešenie ulíc
– ako zlepšiť životný priestor v meste?

Verejný priestor na Slovensku potrebuje koncepčné riešenia. Potrebuje pravidlá, ako navrhnúť dopravu, zeleň a služby, aby bolo spoločné
prostredie príjemné a zároveň bezpečné pre
všetkých. Zatiaľ čo Praha má svoj manuál tvorby
verejných priestorov a podobné pravidlá pripravuje aj Brno, Bratislava na svoju víziu stále čaká.
Konferencia a workshop WhatCity? ukážu proces, ako k plánovaciemu dokumentu dospieť.

Väčšina slovenských ulíc myslí aj v 21. storočí predovšetkým na automobily.
Nie sú príjemné na pobyt. Vodiči viaznu pod tlakom dopravy v zápchach.
Skracujú si cestu centrom mesta, pretože niekedy je to najrýchlejšie. Parkujú
na chodníkoch, pretože inde nie je dosť miesta. Chodci si musia komplikovať
cestu podchodmi, nadchodmi a zle vyznačenými priechodmi. Cyklisti sa musia
púšťať do rizika na krajoch rušných ciest, určených hlavne pre autá. Hromadná
doprava nie je dostatočne previazaná a efektívna.
O takýchto uliciach sa dnes hovorí, že sú to „nekompletné ulice“. Takzvané
„complete streets“ sa stali bežným pojmom najneskôr na začiatku tohto
tisícročia, kedy sa rovnovážny prístup k rôznym spôsobom dopravy utriedil
do systematického spôsobu uvažovania o dizajne ulíc. Najlepšie mestá pre
život premýšľajú, ako presvedčiť ľudí, že nechať auto doma sa oplatí. Buduje sa
efektívnejšia hromadná doprava, vzniká príjemnejšie prostredie pre chodcov
aj cyklistov. Reguluje sa rýchlosť automobilov v centre, alebo sa automobily
z historického centra odkláňajú úplne. Premýšľa sa nad príjemným prostredím
a občianskou vybavenosťou.
Štúdie zo sveta potvrdzujú, že to má priaznivý vplyv na zdravie obyvateľov,
ich financie aj mestské rozpočty. Otázka preto nie je, či zaviesť princípy „kompletných ulíc“ aj do slovenských miest, ale ako k ním dospieť. Odpoveď na to
hľadali účastníci konferencie a workshopu WhatCity? v Starej tržnici 27. a 28.
januára 2016.
Zahraniční experti ponúkli v prednáškach inšpirácie a príklady dobrej praxe.
Na programe bola diskusia s účasťou primátora hlavného mesta SR Bratislavy
Iva Nesrovnala. A workshop mal za cieľ sformulovanie konkrétnych odporúčaní pre plánovanie verejných priestorov Bratislavy a predložiť ich mestu.

Konferencia
Streda, 27. január 2016, Stará tržnica
Andreas Delleske (DE) Freiburg Vauban

5

zahraničných
rečníkov

4

prezentácie
+ diskusia
Cyklus prednášok moderovala Milota Sidorová.
Diskusiu moderoval Martin Burgr.

Andreas Delleske stál pri vzniku prvej a najznámejšej štvrte bez áut v nemeckom Freiburgu. Tá sa stala modelom trvalo udržateľného bývania v ekologickom, sociálnom i kultúrnom ohľade.

Mattijs van’t Hoff (NL) poradca STIPO
Pracuje ako poradca v holandskom konzultačnom tíme STIPO pre mestský
rozvoj a stratégie. Urbanista Mattijs van’t Hoff je spolueditorom publikácie
The City at the Eye Level.

Zuzana Kuldová (CZ) IPR Praha
Zuzana Kuldová sa snaží skvalitňovať pražské verejné priestranstvá v rámci
Kancelárie verejného priestory na Inštitúte plánovania a rozvoja hl. mesta
Prahy (IPR). Architektonickej tvorbe se venovala v kanceláriách Bekkering
Adams v Rotterdame a MOBA studio v Prahe, kde získala niekoľko ocenení
v českých aj medzinárodných súťažiach, najmä prvé miesto v urbanistickej
súťaži Plzeň – vnútorné mesto a ocenenie pre škôlku do Rigy alebo park
v Gorizii.

Eva Kail + Clarissa Knehs (AT)
Diskusia
Ivo Nesrovnal (primátor hlavného mesta SR Bratislavy), Dominika Belanská
(Obchodná ulica a okolie, o. z.), Zuzana Kuldová (Institut plánování a rozvoje
hl. m. Prahy), Jára Johnová (Pražské matky).

Eva Kail je viedenská urbanistka a špecialistka na zohľadňovanie rodového
hľadiska v územnom plánovaní a participácii. Stála v pozadí viac ako
60 pilotných projektov bývania či dopravy. Od roku 1986 pracuje na viedenskom magistráte – Oddelení plánovania a obnovy mesta, kde sa špecializuje
na „genderové plánovanie“. Spolu s Clarissou Knehs sa podieľala na plánovaní
premeny Mariahilferstraße, ktorú možno označiť za „complete street“ aj ako
pilotný projekt gender mainstreamingovej štvrte vo Viedni.

Zuzana Kuldová, IPR

Mattijs van’t Hoff, STIPO

Eva Kail, Magistrát mesta Viedeň

Workshop

Ciele workshopu

Štvrtok, 28. január 2016, Stará tržnica

38

lokálnych participantov
odborníkov na urbanizmus
a plánovanie, mimovládnych
organizácií

3

kľúčové
témy

5

1

Predstaviť strategické plánovacie
dokumenty, využívané pri plánovaní
a rozvoji verejných priestorov

2

/ 3

Vytvoriť priestor pre diskusiu
o stratégii verejných priestorov pre Bratislavu

pracovné
skupiny

intezívnych hodín
práce a diskusií

3

Vytvoriť štruktúru takéhoto dokumentu
pre Bratislavu a definovať proces, ktorý
povedie k jeho príprave

Hlavné závery
Kľúčoví aktéri, experti a expertky zo samosprávy, biznis sektoru, neziskového
a akademického sektoru sa zhodli na tom, že je potrebné:

Vízia
“Bratislavy – mesta pre všetkých“

aktivity a projekty
vo verejnom priestore

zmena paradigmy
vo vnímaní verejného priestoru
Dalšie kroky:

Spracovať:
Stratégiu rozvoja
verejných priestorov
Manuál verejných
priestorov

Zmeniť metodiku dopravno-kapacitného posudzovania vplyvov
veľkých investičných projektov
v prospech pešej, cyklistickej
a verejnej dopravy.
Využiť nový zákon o miestnych poplatkoch za rozvoj tak, aby sa mesto
mohlo stať „developerom verejných
priestorov.“
Spracovať a zverejniť jednotný a záväzný postup posudzovania investičného
zámeru tak, aby sa stransparentnil,
vyjasnil a skrátil celý proces.

Zoznam participantov
1 – MAGISTRÁT HL. MESTA
BRATISLAVA

Magda Ďurdíková
Eva Kafková

Útvar hl. architektky
Ingrid Konrad
Martina Jakušová

2 – BRATISLAVA – MESTSKÉ ČASTI

HDI
Tatiana Kratochvílová
Oddelenie stratégií rozvoja mesta
a tvorby územno plánovacích
dokumentov
Ľudmila Holíková
Lucia Trajterová
Andrej Petrinec
Komisia dopravy a informačných
systémov
Braňo Kaliský
Komisia územného a strategického
plánovania, životného prostredia
a výstavby
Lucia Štasselová
Katarína Šimončičová
Oddelenie dopravného
inžinierstva
Ivan Bútora
Tibor Kurák
Oddelenie životného prostredia
a mestskej zelene
Anna Calpašová
Oddelenie stratégií rozvoja mesta
a tvorby územnoplánovacích
dokumentov
Tatiana Ďurčanská

MČ Bratislava Nové mesto
– Útvar štrukturálnych fondov
a verejného obstarávania
Daša Effenbergerová
MČ Petržalka
– referát dopravy
Raus Milan
Štefan Hasička
MČ Karlova Ves
– Komisia územného plánovania,
urbanizmu a výstavby,
Peter Vaskovič
3 – MINISTERSTVÁ
Ministerstvo dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja
Kristína Marošová
Erika Horanská
Peter Klučka
Vladimír Tóth
4 – MVO/LOKÁLNI ODBORNÍCI
Lepšia doprava
Tomáš Vašek
IUR
Juraj Suchánek

Ústav krajinnej a záhradnej
architektúry Fakulta architektúry
STU v Bratislave
Tamara Reháčková
FA STU
Ivan Siláči
Obchodná ulica a okolie, o.z.
Dominika Belanská
Zelená hliadka
Zuzana Čupková
Vnútroblok, o.z.
Sandra Štasselová
Marko&Placemakers
Igor Marko
Aliancia Stará Tržnica, o.z.
Gabor Bindics
Ján Mazúr
LABAK
Michal Marcinov
Paradocks
Veronika Kovacsová
Lívia Gažová
Cyklokoalícia
Tomáš Peciar
CEMOS
František Brliť
SGI
Jakub Kmeť

5 – ZAHRANIČNÍ ODBORNÍCI
IPR
Zuzana Kuldová
Pražské matky
Jarmila Johnová
Freiburg Vauban

Andreas Delleske
STIPO
Mattijs van‘t Hoff
Magistrát mesta Viedeň
Eva Kail
Clarissa Knehs
WPS
Milota Sidorová

Štruktúra participantov

15

Zastúpenie oblastí

zástupcov Magistrátu hl. mesta
MAGISTRÁT HL. MESTA BRATISLAVA
BRATISLAVA – MESTSKÉ ČASTI

15

MINISTERSTVÁ

zástupcov MVO / lokálni odborníci

MVO/LOKÁLNI ODBORNÍCI
ZAHRANIČNÍ ODBORNÍCI

7

zahraničných odborníkov
Percentá participantov

4

zástupcovia Ministerstva

4

zástupcovia Bratislavy – mestské časti

33%

33%

16%

9% 9%

Úvod workshopu
28. januára 2016 sa v rámci fóra WhatCity „Naša ulica“ uskutočnil poldenný
workshop, na ktorom diskutovalo vyše 45 účastníkov a účastníčok v troch
skupinách o nastavení strategických rámcov a príprave strategických dokumentov, ktoré by umožnili mestu Bratislava cieľavedome rozvíjať a spravovať
svoje verejné priestory. V pestrom a reprezentatívnom zastúpení (predstavitelia magistrátu, architekti, aktivisti, experti, investori) sa 3 skupiny venovali
týmto témam:

Stratégia
rozvoja
verejných
priestorov

Manuál
verejných
priestorov

Kompetencie,
kapacity,
inštitucionálne
zázemie

1 – SKUPINA

Stratégia
rozvoja
verejných
priestorov

Facilitátor skupiny:
Peter Guštafík, PDCS
Počet participantov:
10

Zhrnutie odporúčaní

OBSAH DOKUMENTU

Popis súčasného
stavu verejných
priestorov

Popis budúcého
potenciálu verejných priestorov

Definícia
základných
pojmov verejných
priestorov

Stratégia
rozvoja
verejných
priestorov

Pomenovanie
užívateľov a aktérov verejných
priestorov

Účastníčky a účastníci 1. skupiny prediskutovali možnosť prípravy stratégie
v kontexte existujúcich dokumentov. Hlavné mesto SR Bratislava má k dispozícii viacero dokumentov, ktoré rámcujú tému verejných priestorov alebo
s ňou súvisia – má spracovaný Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja,
ktorý sa v súčasnosti aktualizuje, Stratégiu adaptácie na klimatické zmeny
a ďalšie tematické dokumenty (Manuál umiestňovania trhových stánkov,
Manuál osadzovania reklamných plôch) aj samotný Územný plán hlavného
mesta SR Bratislavy z roku 2007 v zneni zmien a doplnkov. Pripravené je tiež
zadanie pre dokument „Urbanistická štúdia formovania verejných priestorov hlavného mesta Bratislava“ (2012), ktorý však doteraz nebol obstaraný.
Na toto zadanie nadväzujú oblasti, ktoré spolu s FA STU doteraz rozpracovala
hlavná architektka Ingrid Konrad. Ide o analýzu súčasného stavu verejných
priestorov, stanovenie urbanistických ukazovateľov a analýzu 17 bratislavských námestí.

Čo by mala stratégia obsahovať?
Skupina sa zhodla na tom, že stratégia by mala obsahovať jednoznačné pomenovanie významu a účelu dokumentu – prečo má vzniknúť, na akú víziu (spoločenskú dohodu o smerovaní mesta) má nadviazať, prečo sú verejné priestory
dôležité v kontexte rozvoja mesta.

PRE KOHO?
Pomenovanie
pre koho bude
slúžiť

NA ČO?
Pomenovanie
významu a účelu
dokumentu

Materiál by mal obsahovať popis súčasného stavu, ale aj budúceho potenciálu verejných priestorov, definície základných pojmov (verejný, poloverejný,
polosúkromný priestor, verejné priestranstvo), ako aj typológiu verejných
priestorov z z rôznych hľadísk (veľkosť, funkcia, vlastníctvo...) a pomenovanie
užívateľov a aktérov verejných priestorov.
Bude tiež potrebné definovať, na čo bude stratégia slúžiť, kto s ňou bude
pracovať – môže byť napríklad inšpiratívnym, metodickým a návodným
materiálom pre investorov či mestské organizácie. Optimálne by bolo, keby
bola podkladom pre príslušné úrady (magistrát a MČ) pri posudzovaní aspoň
väčších investičných zámerov. Potrebné je tiež zdôrazniť záväznosť dokumentu
a potrebu jeho schválenia poslancami.

Princípy a východiská

Bezbariérovosť
a inkluzívnosť

Bezpečnosť

V diskusii účastníci pomenovali rôzne východiská, ktoré treba zohľadniť pri
rozvoji verejných priestorov a možno ich vnímať ako základné parametre,
rámcujúce pohľad na kvalitu fyzického priestoru, možnosti jeho funkčného
užívania i napĺňania sociálnych a iných aspektov vo verejnom priestore.
Potrebné bude pomenovať, čo určuje kvalitu verejného priestoru (napríklad
množstvo a dostupnosť zelene, zabezpečenie infraštruktúry primárne pre pešiu, cyklistickú a verejnú dopravu, prítomnosť živého parteru či systémové
riešenie otázky parkovania) a zohľadniť nasledovné princípy:
► Bezpečnosť
► Bezbariérovosť a inkluzívnosť (verejné priestory aj pre ľudí
so špeciálnymi potrebami)
► Zachovanie estetických a vizuálnych kvalít a atraktivity
verejných priestorov
► Funkčnosť, dostupnosť a vzájomná prepojenosť verejných
priestorov, definovaná aj na základe dochádzkových vzdialeností.

Čo určuje
kvalitu
verejných
priestorov?

Akým procesom by mala stratégia vznikať?
Estetické
a vizuálné kvality,
atraktivita

Funkčnosť,
dostupnosť,
prepojenosť

Diskutujúci sa zhodli na tom, že je pri tvorbe stratégie potrebné nastaviť
a zrealizovať proces zapojenia občanov. Do prípravy stratégie by mali byť zapojené aj jednotlivé odbory magistrátu a mestské časti, aby mohli spoluvytvárať víziu mesta a tak sa s ňou následne aj lepšie identifikovať. Zaznelo tiež, že
by bolo vhodné paralelne s prípravou stratégie aktualizovať zadanie pre dokument „Urbanistická štúdia formovania verejných priestorov hlavného mesta
Bratislava“, ktorý by sa zaoberal metodikou a koncpeciou riešenia verejných
priestorov na území celého mesta (vrátane všetkých častí). V skupine sa objavil návrh, aby sa toto zadanie aktualizovalo so zapojením odborníkov a participatívnym spôsobom.

2 – SKUPINA

Manuál
verejných
priestorov

Facilitátor skupiny:
Zora Paulíniová, PDCS
Počet participantov:
15

Zhrnutie odporúčaní

OBSAH DOKUMENTU

Zohľadnenie
rôznych skupín
užívateľov

Prepojenie
verejných
priestorov
i zelených plôch

Riešenie
mobiliáru,
dizajnu,
povrchov

V diskusii sa účastníci zhodli na tom, ako je dôležité pomenovať kontext
(v akej situácii je manuál pripravovaný, na aké problémy a výzvy reaguje)
a zároveň si vyjasniť účel dokumentu, teda čo je jeho cieľom a na čo bude
slúžiť. Existujú rôzne možnosti využitia takého manuálu (produktový dizajn,
technická správa komunikácií, riadenie mobility) a čím jasnejšie bude nadefinovaný účel, tým cielenejší môže byť materiál a väčší jeho dopad.

Princípy ochrany
verejného
priestranstva
Typológia

Manuál
verejných
priestorov

Základné
regulatívy
a normy

Zásady
pešej dopravy
Príklady
odporúčaných
a nevhodných
dopravných
riešení

Kým sa stratégia venuje jasnému nastaveniu procesov v meste, manuál hovorí
o tom, akým spôsobom navrhovať konkrétne veci v priestore. Môže byť návodom na použitie či príručkou, ale aj materiálom, ktorý sa stane platformou
koordinácie kľúčových aktérov pri plánovaní a spravovaní verejných priestorov, pretože predstavuje jednoznačný názor mesta a dáva rámce aktivitám
ľudí i mesta.
Ako príklad využitia (a zároveň zdôvodnenie naliehavej potreby) manuálu
najmä ako regulačného nástroja sa objavila informácia o veľkých dopravných
projektoch, ktoré sa v najbližšom období chystajú v Bratislave (modernizácie
električkových radiál Karloveská, Ružinovská a Vajnorská, výstavba 2. etapy
električky do Petržalky) a ktoré zásadne ovplyvnia okolitý priestor.
V skupine sa diskutovalo aj o tom, čo všetko má manuál obsahovať:
► Princípy ochrany verejného priestranstva
► Typológiu verejných priestorov a ich hierarchizáciu z hľadiska
situovania v meste (ťažiskové parky, stromoradia, rozdiel medzi
námestím a parkom, relevantné normy); špecifiká rôznych
verejných priestorov, vrátane špecifík v jednotlivých mestských
častiach, alebo špecifík novovznikajúcich verejných priestorov
► Základné regulatívy a normy, týkajúce sa verejných priestorov
a súvisiacich tém (napríklad zelene)
► Zásady pešej dopravy, ktoré umožnia plynulú mobilitu, bezbarié
rovosť a územnú spravodlivosť.
► Príklady odporúčaných a nevhodných dopravných riešení
v uličnom priestore, odporúčaných riešení mobiliáru, dizajnu,
povrchov, atď.
► Prepojenie verejných priestorov i zelených plôch tak, aby v meste
vytvárali sieť verejných priestorov, ľahko dostupnú pre peších
a cyklistov

AKO MATERIÁL PRIPRAVIŤ?

► Priemet stratégie adaptácie na klimatické zmeny do rozvoja
verejných priestorov, hlavne vo vnútornom meste – s cieľom
chrániť nezastavané priestory, minimalizovať spevnené plochy
► Zohľadnenie rôznych skupín užívateľov, ktorí sú alebo potenciálne
môžu byť v priestore prítomní s ohľadom na možnosti využitia
priestoru či s cieľom posilniť pestrosť ich zastúpenia
► Princípy participácie a účasti užívateľov verejných priestorov
pri ich plánovaní
► Problematiku identity, súvisiacej s verejnými priestormi

Odborná
verejnosť

Magistrát

Ako materiál pripraviť?
Pri navrhovaní, ako pripraviť manuál sa väčšina skupiny zhodla, že je potrebné
pracovať so zapojením všetkých relevantných oddelení a ľudí z magistrátu
tak, aby bol manuál úradníkmi rešpektovaný a osvojený ako spoločný výstup.
Skupiny odbornej verejnosti, iniciatívy a združenia majú v Bratislave v tejto
oblasti vysokú expertízu a skúsenosti; samospráva by s nimi mala viesť dialóg,
napríklad vytvorením pracovných skupín so zastúpením rôznych aktérov
v meste (podnikateľský sektor, občianske združenia), ktorí by sa stretali pri
spoločnom stole a vyjasňovali si svoje problémy, potreby i názory. Zaznel aj
podnet spolupracovať s mestskými časťami na vytváraní spoločného porozumenia, dokumentov a štandardov na verejné priestranstvá

Participanti
plánovania
manuálu

V diskusii sa ozval návrh zvážiť spracovanie a vydanie českého manuálu aj
pre Slovensko, čo by však podľa niektorých účastníkov mohlo znamenať nižšie
stotožnenie sa s výstupmi, pretože by chýbala vyjasňujúca diskusia.

Občianske
združenia,
iniciatívy

Podnikateľský
sektor

3 – SKUPINA

Kompetencie,
kapacity,
inštitucionálne
zázemie

Facilitátor skupiny:
Karolína Miková, PDCS
Počet participantov:
10

Zhrnutie odporúčaní

3 ZMENY PRE VÍZIU
„Bratislavy – mesta pre všetkých“

Po diskusii sa skupina zhodla na niekoľkých odporúčaniach, smerovaných najmä k politickej reprezentácii Hlavného mesta Bratislava, a to najmä vo vzťahu k primátorovi,
členom relevantných komisií, ale aj širšie smerom ku poslancom.

Zmeniť metodiku
dopravno-kapacitného posudzovania
vplyvov veľkých investičných projektov.

Na úrovni mesta je v prvom rade potrebné verejne deklarovať víziu „Bratislavy –
mesta pre všetkých,” ktorá zarámcuje ďalšie aktivity a projekty vo verejnom priestore
(podľa možnosti nadviazať na PHSR). Účastníci pomenovali potrebu meniť Bratislavu
na mesto, ktoré spolutvoríme pre chodcov, ľudí využívajúcich verejnú dopravu, cyklistov i motoristov. Očakávajú, že s takouto víziou sa vedia stotožniť ako primátor, tak aj
poslanci a že ju aktívne budú deklarovať aj presadzovať pri reálnych rozhodnutia zastupiteľstva a úradu. Takúto víziu vnímajú ako zmenu paradigmy vo vnímaní verejného
priestoru, ktorý nie je primárne limitovaný a definovaný individuálnou automobilovou
dopravou, ale je priestorom pre všetkých.

Následne účastníci pomenovali tri oblasti, v ktorých je nutná, ale aj možná relatívne rýchla zmena, ktorá umožní implementovať víziu: „Bratislava – Mesta
pre všetkých.”

Vízia:
Bratislava
– Mesto
pre všetkých

Spracovanie a zverejnenie jednotného
a záväzného postupu
posudzovania investičného zámeru.

1 – OBLASŤ
Zmeniť metodiku dopravno-kapacitného posudzovania vplyvov veľkých investičných
projektov tak, aby zohľadňovala záujmy všetkých užívateľov verejných priestranstiev
a ulíc a aby nepreferovala osobnú automobilovú dopravu na úkor pešej, verejnej
a cyklistickej dopravy i zelene. Zmena metodiky je v kompetencii magistrátu. Takáto
zmena pravdepodobne vyžaduje aj zmenu súvisiacich, v súčasnosti platných technických noriem (napr. STN 73 6110 Projektovanie miestnych komunikácii, STN 73 6056
Odstavné a parkovacie plochy cestných vozidiel, STN 73 6102 Projektovanie križovatiek
na pozemných komunikáciách).

Prijatie nového
zákona o miestnych
poplatkoch za rozvoj.

2 – OBLASŤ
V nadväznosti na prijatie nového zákona o miestnych poplatkoch za rozvoj
(Predpis č. 447/2015 Z. z. Zákon o miestnom poplatku za rozvoj), sa otvára priestor
pre Magistrát a/alebo Mestské časti, aby novým všeobecne záväzným nariadením
(VZN) upravili výšku poplatku i účel a spôsob využitia prostriedkov získaných z novozavedeného poplatku za rozvoj. Pracovná skupina považuje tento nový zdroj financií
za ideálny na budovanie a rozvoj verejných priestranstiev a ulíc v duchu konceptu
„zdieľaného priestoru pre všetkých“ či konceptu tzv. „complete streets.“ Keďže
správcu poplatku za rozvoj v Bratislave určuje štatút mesta (pozri ods. 1 § 12 Predpis

č. 447/2015 Z. z. Zákon o miestnom poplatku za rozvoj) je dôležité takúto diskusii čím
skôr iniciovať a na úrovni mesta vytvoriť spoločnú dohodu MČ o mechanizme využívania nového poplatku za rozvoj. Pracovná skupina odporúča následne spracovať metodiku využívania tohto poplatku na účely budovania kvalitných verejných priestranstiev.
Takýmto spôsobom by sa mesto mohlo stať „developerom verejných priestorov,“
vrátane dopravy a parkov.
3 – OBLASŤ
Spracovanie a zverejnenie jednotného a záväzného postupu posudzovania investičného zámeru. Pracovná skupina pomenovala potrebu vyjasnenia postupu posudzovania
investičného zámeru a formulovania stanoviska mesta tak, aby výsledné stanovisko
vznikalo po vydiskutovaní si čiastkových stanovísk jednotlivých odborov a oddelení
mesta ako aj odborníkov z relevantnej mestskej časti. Účastníci pomenovali potrebu
koordinovanej odbornej diskusie medzi subjektmi vyjadrujúcimi odborné stanovisko
k investičnému zámeru napr. prostredníctvom novo vytvoreného orgánu alebo prostredníctvom vytvorenia Kancelárie verejného priestoru, ktorá by umožnila diskusiu
mestských architektov a špecialistov na dopravu i ďalšie oblasti z magistrátu i mestských častí. Zaznelo, že stanovisko mesta by mohlo obsahovať dve časti, 1) záväzné
stanovisko vymáhateľné na základe platnej legislatívy a územnoplánovacej dokumentácie (t.j. územného plánu mesta, územných plánov zón) a VZN, ktoré sú viazané
na existujúce zákony a 2) odporúčaciu časť vychádzajúcu z PHSR - Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja a z koncepčných a metodických usmernení vytváraných
útvarom hlavnej architektky a ostatnými kompetentnými oddeleniami magistrátu
(napr. zameranými na tvorbu kvalitných verejných priestorov). Rovnako zaznela potreba investorov stanoviť záväzný časový rámec pre proces posudzovania investičného
zámeru. V tejto oblasti už boli urobené prvé kroky (už bol vytvorený návrh takéhoto
dokumentu), na ktoré je potrebné nadviazať. V rámci diskusie o tejto téme zaznela aj
otázka na rolu komisií, a to či na úrovni Hlavného mesta Bratislava alebo MČ pri posudzovaní investičného zámeru. Na túto otázku skupina jednoznačne neodpovedala
a zostáva otvorená pre ďalšiu diskusiu.

Závery workshopu
Odborná verejnosť, iniciatívy a združenia, ktoré sa v Bratislave venujú verejným priestorom nesú vysokú expertízu a skúsenosti a preto je dôležité,
aby samospáva využila ich potenciál a viedla s nimi dialóg. Uskutočnenie
workshopu v spolupráci s mestom ukázalo, že tu existuje veľký potenciál spolupráce, preto navrhujeme:

Realizovať horeuvedené kroky, ktoré umožnia
mestu Bratislava hrať aktívnu rolu v rozvoji verejných priestorov ako v oblasti podpory a regulácie, tak v oblasti financovania.
Pod gesciou hlavnej architektky vytvoriť pracovnú skupinu so zastúpením rôznych aktérov,
ktorá by rozpracovala strategické dokumenty,
týkajúce sa rozvoja verejných priestorov (stratégia, manuál). Pri realizácii vychádzať z princípov
participácie širšej i odbornej verejnosti.
Pripraviť formát diskusií, ktoré by umožnili preskúmať rôzne témy z viacerých uhlov, kultivovať
tak vzájomný dialóg a zamerať sa na riešenie
nových výziev, ktorým Bratislava čelí. Takúto
platformu (platformy) vytvoriť ako na úrovni
odbornej, tak i širšej verejnosti.

Čo je WhatCity?
WhatCity? Forum je séria prednášok a workshopov, pri ktorých sú do Bratislavy pozvaní experti
z oblasti dizajnu, architektúry a urbanizmu, aby
spolu s lokálnou odbornou verejnosťou a občanmi otvorili diskusiu na aktuálne problémy
verejného priestoru. V roku 2016 sú témy, že
témy konferencie sú volené podľa aktuálnych
problémov, ktoré rieši Hl. Mesto SR Bratislava.
Po dvoch ročníkoch konferencii WhatCity?
sa Hl. Mesto SR Bratislava stáva partnerom konferencie, s cieľom aktívne participovať na expertných prednáškach, diskusiách, okrúhlych
stoloch, spolu s odbornou aj laickou verejnosťou.

Ciele
V projekte WhatCity? Fórum je hlavným cieľom zapojiť zástupcov miestnej
samosprávy do platformy, ktorá na základe príkladov zo zahraničia ponúka
funkčné nástroje pre efektívnejší rozvoj mesta a prepája občianske iniciatívy, expertov a zástupcov miestnej samosprávy, aby spoločne hľadali víziu
pre Bratislavu.

Organizátor
O.z. PUNKT sa zameriava na prezentovanie súčasnej
tvorby a podporu výskumu a reflexie najmä v oblasti
dizajnu, architektúry, urbanizmu a výtvarného umenia, mestkej kultúry a občianskej komunity. Organizuje
projekty ako Dobrý trh, PechaKucha Night Bratislava,
Localicon, WhatCity? konferencie.

Spoluorganizátori
PDCS je mimovládna organizácia poskytujúca profesionálne vzdelávacie a facilitačné služby, konzultácie
a poradenstvo v oblasti riešenia konfliktov, podpory
spoločenského dialógu, občianskej participácie a rozvoja
občianskej spoločnosti na Slovensku i v zahraničí.
Podieľa sa na príprave workshopu po obsahovej stránke
a zabezpečuje facilitáciu workshopu so zreteľom na participáciu.

SGI je nestranícka, nezisková, mimovládna organizácia,
ktorá sa neviaže na žiadnu ideológiu ani politickú stranu.
Cieľom SGI je hľadať riešenia pre skvalitnenie procesu
alokácie verejných zdrojov na zabezpečenie kvalitných,
prístupných, transparentných a efektívnych verejných
služieb pre občanov Slovenska.
Pripravuje dramaturgiu diskusie a zabezpečuje jej
moderovanie.

Partneri

Projekt WhatCity? Fórum bol podporený sumou
10 000 € z Fondu pre mimovládne organizácie,
ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP
2009–2014. Správcom Fondu je Nadácia otvorenej
spoločnosti – Open Society Foundation. Cieľom
projektu WhatCity? Fórum je Zvýšenie zapojenia
MVO do tvorby politík a rozhodovacích procesov
na miestnej, regionálnej anárodnej úrovni.
www.eeagrants.org www.osf.sk www.eeango.sk

Organizátori workshopu
Andrea Leitmannová, Punkt
Barbara Zavarská, Punkt
Illah van Oijen, Punkt
Zora Paulíniová, PDCS
Karolína Miková, PDCS
Peter Guštafík, PDCS
Jakub Kmeť, SGI

Ingrid Szántová, Aliancia Stará Tržnica
David Vereš, autor fotografií
Ondrej Jób, grafický dizajn,
autor vizuálu WhatCity?
Anna Ulahelová, grafický dizajn,
autorka koncepcie a sadzby výstupu

www.whatcity.sk